0

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu

Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

Ing. Zuzana Poláková

MODELOVANIE DEMOGRAFICKÉHO VÝVOJA

SLOVENSKEJ POPULÁCIE

Nitra 2005

1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu

MODELOVANIE DEMOGRAFICKÉHO VÝVOJA

SLOVENSKEJ POPULÁCIE

Autoreferát dizertačnej práce

na získanie vedecko – akademickej hodnosti philosophiae doctor

v odbore doktorandského štúdia: 62 – 03 – 9 Odvetvové a prierezové ekonomiky

v špecializácii: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného

hospodárstva

Ing. Zuzana Poláková

Nitra, 2005

2

Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia naKatedre štatistiky a operačného výskumu Fakulty ekonomiky a manažmentuSlovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Doktorand: Ing. Zuzana PolákováKatedra štatistiky a operačného výskumu, FEM SPU v NitreTr. A. Hlinku 2, Nitra

Vedúci dizertačnej práce: doc. Ing. Peter Obtulovič, CSc.Katedra štatistiky a operačného výskumu FEM SPU v Nitre

Oponenti:..............................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................

Autoreferát bol rozoslaný dňa: ..................................................................................

Obhajoba dizertačnej práce sa koná dňa ................... o .................. h. pred komisioupre obhajobu dizertačných prác v odbore doktorandského štúdia, vymenovanoupredsedom spoločnej odborovej komisie ......................................................................

62 – 03 – 9 Odvetvové a prierezové ekonomiky

Špecializácia: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstvaa lesného hospodárstva

na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU Nitra

Predseda spoločnej odborovej komisie:

..................................................................

prof. Ing. P. Bielik, PhD.dekan FEM, SPU v Nitre

3

1 ÚVODV súčasnosti dominujú v našej krajine výrazné zmeny v demografickom

vývoji, ktoré sú odrazom aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácie. Starnutieobyvateľstva, zvyšujúce sa ekonomické zaťaženie obyvateľstva, zmeny v štruktúrerodín a domácností, zvyšovanie priemerného sobášneho veku a priemerného vekurodičov v čase narodenia dieťaťa, to sú fakty, ktoré ovplyvňuje demografickésprávanie ľudí. Zmenšuje sa prirodzený prírastok obyvateľstva. Závažná je otázka, čiide o dlhodobé trendy, alebo možno očakávať obrat v súčasnom demografickomvývoji. Je dôležité venovať pozornosť nielen prítomnosti, ale uvedomiť si aj dlhodobývývoj populácie Slovenska do budúcnosti.

Nakoľko ide o javy, ktoré majú rozsiahly dopad na spoločenský vývoj,je nevyhnutné venovať štúdiu demografických procesov zvýšenú pozornosť.Fundované rozhodovanie v oblasti ekonomiky, sociálnych procesov, zamestnanosti,školstva, zdravotníctva alebo bytovej výstavby sa nemôže zaobísť bezkvalifikovaných, vhodne štruktúrovaných a pohotových demografických informácií.

V práci je analyzovaná demografická situácia v Slovenskej republike a jepoukázané na jej súčasný stav. Zároveň je práca orientovaná na prognózudemografického vývoja Slovenskej republiky do roku 2030 (podľa klasifikácie EÚ –NUTS III).

Podľa klasifikácie OECD (hustota obyvateľstva na danom území,percentuálny podiel obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach) je Slovenskoprechodný región, podiel obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach je medzi 15 –50 %. Európska únia definovala vidiecke oblasti ako tie, kde je dominantné postaveniepoľnohospodárskych aktivít, prevládajú zelené zóny, ktoré majú ekologické funkcie,s nízkou hustotou obyvateľstva, s ohraničenou veľkosťou obcí, kde existujú prírodnékrásy a sú tam možnosti turistiky a rekreácie. Tieto kritériá Slovensko bezpochybyspĺňa. Preto je v práci venovaná pozornosť ekonomicky aktívnemu obyvateľstvupodľa jednotlivých rezortov s dôrazom na pôdohospodárstvo, nakoľko tento rezort siv našich podmienkach zaslúži zvýšenú pozornosť.

2 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA I V ZAHRANIČÍDemografia

Podľa Kalibovej, Pavlíka a Vodákovej (1993) je demografia vedný odborzaoberajúci sa reprodukciou ľudskej populácie, alebo demografickou reprodukciou.Pojem demografia sa presadzuje od konca 19. storočia vo všetkých svetovýchjazykoch. Za hraničné disciplíny demografie sa považujú napríklad ekonomickádemografia, lekárska demografia, sociologická demografia, sociálna demografia, čigeografia obyvateľstva.

Podľa Dufeka (1999) demografický vývoj nemôže prebiehať izolovane odspoločenských podmienok, pretože reprodukčný proces je úzko spojenýs ekonomickými, sociálnymi, geografickými, ekologickými a ďalšími vplyvmi.Odráža v sebe zmeny spoločenských podmienok a do určitej miery pôsobí spätne naspoločenský vývoj.Demografická statika a dynamika

Podľa Hrubého (1996) demografická statika sa zaoberá skúmaním stavuobyvateľstva. Práve zistenie stavu obyvateľov je východiskom pre akékoľvekdemografické výskumy a metódy demografickej statiky tu majú svoje nezastupiteľnémiesto.

4

Kabát (2003) konštatuje, že populačná dynamika patrí k základnýmdeterminantom ekonomického a politického vývoja vo svete a teda aj na Slovensku.Tento faktor zaznamenal v posledných desaťročiach veľké zmeny a to takmer vovšetkých krajinách sveta.

Podľa Lenczovej (1996) vo vývoji demografických ukazovateľov ideo skutočnosti, ktoré sú založené na spontánnom slobodnom rozhodovaní jednotlivcova rodín, majú však ďalekosiahle makrospoločenské dôsledky. Tieto dôsledky a ichriešenie majú zase spätný dopad na život rodín a ich jednotlivých členov.Demografické prognózovanie

Aj keď u demografických procesov nie je budúcnosť automatickyobsiahnutá v minulosti, je poznanie minulého a súčasného populačného vývojanevyhnutné pre tvorbu prognostických scenárov. Tiež sa pri tvorbe prognózyvyužívajú demografické teórie a do úvahy sa berie aj situácia v demografickyvyspelejších krajinách , ktorých vývoj Slovensko s určitým odstupom čiastočnekopíruje.

Podľa Vojtka (1982) by sa mali projekcie realizovať na 10 -15 rokovdopredu, z toho dôvodu, aby nebolo potrebné odhadovať plodnosť ročníkov, ktorév dobe projekcie ešte nie sú narodené, pretože by dochádzalo k odhadom plodnostiobyvateľstva zisteného už odhadom. Ďalej tvrdí, že projekcie na 30 – 50 rokov majúza úlohu vyjadriť pôsobenie súčasných tendencií v dlhodobom vývoji.

Prognózy, ktoré vo svojich predpokladoch zahŕňajú ľudské konaniea rozhodovanie, sú vždy spojené s veľkou dávkou neistoty. Platí to ajo demografických prognózach. Neistota v prognózach narastá s dĺžkouprognózovaného obdobia a nestabilnosťou demografického a spoločenského vývojav čase prípravy prognózy. Najčastejšie sa neistota v demografických prognózachvyjadruje spracovaním viacerých prognostických variantov (Infostat, 2002). Pôrodnosť, plodnosť a úmrtnosť

Podľa Lukáčovej (2004) sa zmenami pôrodnosti a plodnosti zaoberá celýrad teórií, ktoré sa snažia zdôvodniť jej nárast alebo naopak pokles. Medzinajvýznamnejšie patria: staroveké, ekonomické, biologické, sociálne, urbanizačné,matematické, teória demografickej revolúcie, teória demografického prechodu a teóriaveľmi nízkej plodnosti.

Podľa Kabáta (2003) pre dlhodobé odhady demografického vývoja jenevyhnutné pracovať s predpokladmi o očakávaných hodnotách základnýchparametrov, ovplyvňujúcich dynamiku a charakter tohto vývoja. K základnýmparametrickým veličinám, ktoré majú pomerne dlhodobý trendový vývoj patriaukazovatele fertility a natality.

Podľa Marenčákovej (2003) sa dlhodobo ukazujú rozdielyv reprodukčnom správaní jednotlivých národnostných skupín obyvateľov Slovenska.Dokumentujú to aj rozdiely v ukazovateľoch pôrodnosti jednotlivých subpopuláciívyčlenených podľa národnosti.

Mészáros a Vaňo (2003) tvrdia, že úroveň úmrtnosti charakterizujevyspelosť krajiny, respektíve životnú úroveň určitej populácie. Vo vyspelýchkrajinách je pokles úmrtnosti dlhodobým javom.

Metódy spracovaniaPrognózy obyvateľstva sa opierajú o niektoré demografické metódy, ktoré

sú vlastné práci demografie. Matematicky sú projekcie osobitnou záležitosťou.

5

Demografi a demogeografi využívajú okrem tradičných štatistickýchprogramových balíkov, akými sú napr. programy SPSS, Statgraphics, S-PLUS, SAS ajtabuľkové kalkukátory – Microsoft Excel a iné.

Podľa Stehlíkovej (2001) ak demografické dáta zahrňujú aj priestorovýaspekt, tak sa čoraz častejšie analyzujú a prezentujú pomocou špeciálnychdemograficky orientovaných aplikácií, ktoré okrem tradičných demografickýchštatistík poskytujú nástroje na tvorbu relevantných počítačových tematických(štatistických) máp, resp. aplikujú metódy priestorovej štatistiky.

Podľa Obtuloviča (2001) najčastejšie používaným spôsobom prezentácieštruktúry obyvateľstva podľa pohlavia a veku je grafické zobrazenie tzv. vekovejpyramídy (strom života), ktorý vyjadruje v hrubých črtách demografickú históriupopulácie.

3 CIEĽ PRÁCE Cieľom predkladanej dizertačnej práce je:♦ analyzovať súčasný stav populácie a prognózovať demografický vývojv Slovenskej republike do roku 2030. K projekcii vývoja populácie sú použité dvemetódy prognózovania: základnou je metóda vychádzajúca z prirodzeného pohybuobyvateľstva (natalita, mortalita), pričom sa rešpektuje východiskový stav populácie(skutočne zistený k určitému dátumu). Výpočet prognózy je variantný podľa veľkostiúhrnnej plodnosti (nízky – 1,3, stredný 1,5, vysoký- 1,8). Druhou metódou je metódaaproximácie spojitých funkcií pomocou systému fuzzy rozhodnutí. Parciálne ciele:♦ výsledky prognóz komparovať s publikovanými projekciami Štatistickéhoúradu Slovenskej republiky a FAO, ♦ modelovať vývoj populácie vo vyšších územných celkoch (VÚC) SRs podrobnejšou analýzou populácie v Nitrianskom VÚC,♦ vyhodnotiť vývoj populácie v produktívnom veku (15-64 rokov), ako zdrojpracovnej sily, v členení podľa jednotlivých sektorov hospodárskej činnosti, ♦ zvláštnu pozornosť venovať vývoju pracovnej sily v pôdohospodárskomsektore do roku 2007-2008,♦ komparovať vývoj populácie s vybranými krajinami (Rakúsko, Maďarsko,Ukrajina, Poľsko a Česko).

4 MATERIÁL A METÓDY4.1 Materiál práce

Pri demografickej analýze obyvateľov Slovenska vychádzame zúdajov Sčítania obyvateľov domov a bytov uskutočneného v máji 2001,publikovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Práca sa opiera o údaje získané i z ďalších štatistických prameňov: Štatistickýúrad Slovenskej republiky (ŠÚ), štatistické ročenky, Výskumné demografickécentrum (VDC, o poznatky rôznych odborníkov a inštitúcií.

4.2 Metódy práceDosiahnutie úloh zakotvených v cieli práce sme realizovali nasledovnými

štatistickými analýzami údajovej základne:- modelovanie demografického vývoja populácie sme realizovali pomocousoftwaru Spectrum Policy Modeling System DemProj version 4

6

- pre prognózovanie stavu populácie sme využili aj systém fuzzy množín- vybrané demografické ukazovatele sme spracovávali v Microsoft Excel- projektovanie pracovných síl v pôdohospodárskom a iných sektoroch sme

realizovali pomocou Naikenovho dvojsektorového modelu sektorovejmigrácie.Pri spracovaní práce sú okrem vyššie uvedených metód využívané vhodné

ekonomické analýzy, dedukcie, komparácie, Microsoft Excel a vlastné úvahy.

5 SÚHRN VÝSLEDKOV5.1. Prognóza vývoja populácie v Slovenskej republike5.1.1 Modelovanie demografického vývoja v SR pomocou softwaru

Spectrum Policy Modeling System DemProj version 4

Nakoľko demografické správanie obyvateľstva je v súčasnosti celosvetovýproblém, dotýka sa aj našej krajiny. V tejto časti dizertačnej práce je preto venovanápozornosť prognózam populačného vývoja v Slovenskej republike do roku 2030.

Prognózy vývoja obyvateľstva v Slovenskej republike sú spracovanéjednou z mnoho ponúk programu Spectrum Policy Modeling System, DemProj - časťprogramu, ktorá je určená pre tvorbu prognóz vývoja stavu obyvateľstva prejednotlivé krajiny, resp. regióny. Program pracuje s informáciami o počte obyvateľovpodľa veku a pohlavia v základnom období, ktoré sú súčasťou databázy, resp. jemožné ich aktualizovať.

Sú spracované 3 varianty vývoja počtu obyvateľstva. Varianty sa od sebalíšia použitou hodnotou úhrnná plodnosť (tabuľka 1).

Tabuľka 1. Prognóza vývoja populácie v SR do roku 2030 v mil. (pomocou softwaruDemProj)

Rok Nízky variant(ÚP = 1,3)

Stredný variant(ÚP = 1,5)

Vysoký variant(ÚP = 1,8)

2001 200520102015202020252030

5,385,355,355,325,255,144,98

5,385,415,415,395,345,255,13

5,385,375,415,445,435,395,32

Zdroj: vlastné výpočty (DemProj)Okrem horeuvedených prognóz uvádzame tiež prognózu realizovanú

Štatistickým úradom SR (ďalej len ŠÚ) pre Slovenskú republiku. ŠÚ SR v spoluprácis Výskumným demografickým centrom pri INFOSTAT vypracoval prognózy vývojaobyvateľstva SR do roku 2050. Východiskovými údajmi pre výpočet prognóz bolipočty obyvateľstva podľa pohlavia a veku za SR k 31.12.2001 po zohľadnenívýsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov z 26. mája 2001. Štatistický úradvypracoval prognózy až v ôsmych variantoch, v práci uvádzame len tri (nízky,stredný a vysoký) líšiace sa scenárom očakávaného vývoja reprodukčnýchukazovateľov a migrácie (tabuľka 2). Kombináciou parametrov jednotlivých procesov(plodnosť, úmrtnosť a migrácia) sa získali scenáre predpokladaného vývoja

7

obyvateľstva vo všetkých variantoch. Podľa jednotlivých variantov sa predpokladá vSR do roku 2030 nasledujúci vývoj:

Tabuľka 2. Prognóza vývoja populácie v SR do roku 2030 (v tis.)

variant

rok nízky % stredný % vysoký %2002 5379 100,00 5379 100,00 5379 100,002005 5375,1 99,93 5383,5 100,08 5392,2 100,252010 5369,7 99,83 5400,8 100,41 5439,4 101,122015 5350,5 99,47 5416,0 100,69 5503,0 102,312020 5307,0 98,66 5416,9 100,70 5568,0 103,512025 5232,5 97,28 5396,4 100,32 5626,6 104,602030 5120,7 95,20 5340,3 99,28 5654,8 105,13Zdroj: ŠÚ SR, Bratislava

Z porovnania vyplýva, že prognózy realizované programom SpectrumPolicy Modeling System sú veľmi blízke prognózam realizovaným ŠÚ SR. Nízkyvariant (ŠÚ SR) predpokladá pokles počtu obyvateľov z 5,38 mil. v roku 2002 na 5,1mil. do roku 2030 (pokles o 4,8%), nízky variant (Spectrum Policy Modeling System)predpokladá pokles z 5,38 mil. v roku 2001 do roku 2030 na 4,98 mil. ľudí (pokleso 7,43%). Podľa stredného variantu (ktorý môžeme považovať za optimistický) tobude pokles z 5,38 mil. v roku 2002 (ŠÚ SR) na 5,34 mil. v roku 2030 (pokleso 0,74%), zatiaľ čo prognóza pomocou Spectrum Policy Modeling Systempredpokladá pokles z 5,38 mil. v roku 2001 na 5,13 mil. ľudí v roku 2030 (pokleso 4,65%). Vysoký variant predpokladá stav obyvateľstva podľa ŠÚ SR v roku 2030približne 5,65 mil. (nárast o 5,13%), pomocou Spectrum Policy Modeling System jepredpoklad v roku 2030 5,32 mil. obyvateľov (pokles o 1,11%).

5.1.2Modelovanie demografického vývoja v SR pomocou systému fuzzyrozhodnutí5.1.2.1 Odhad počtu narodených do roku 2030

V tejto časti práce je venovaná pozornosť odhadu priemerného počtunarodených a zomretých pomocou systému fuzzy rozhodnutí a projekcii vývoja počtuobyvateľov v Slovenskej republike na základe týchto rozhodnutí. Je použitá metódaaproximácie spojitých funkcií pomocou fuzzy rozhodnutí. Časový rad obsahuje údajeo počte narodených v Slovenskej republike od roku 1950 do roku 2002 (trojročnépriemery). V grafe 1 sú znázornené skutočné hodnoty narodených v SR, vypočítanéhodnoty fuzzy odhadu, ktoré vyrovnávajú pôvodnú krivku a tiež polynóm 4. stupňa,ktorého rovnica má tvar

y = 0,0579x4-8,3583x3+363,114x2-5684,2x+115234Všetky koeficienty regresného modelu sú štatisticky významné (P- hodnoty sú:0,0043; 0,0002; 2.10-5; 1.10-6 a 1.10-31 < 0,05). Index determinácie je 0,878, úroveňsignifikácie F je 2,4.10-21, čo svedčí o významnosti modelu.

5.1.2.2 Odhad počtu zomretých do roku 2030Stavy zomretých tvoria jednu zo zložiek prirodzeného prírastku

obyvateľstva. Preto je dôležité venovať sa aj tejto skupine. Na vyrovnanie pôvodnejkrivky zostrojenej zo skutočných zistených hodnôt zomretých od roku 1950 do roku

8

2002 je tiež použitý systém fuzzy rozhodnutí a polynóm štvrtého stupňa. V grafe 2 súznázornené skutočné hodnoty zomretých, vypočítané hodnoty fuzzy odhadu a tiežpoužitý polynóm štvrtého stupňa.Graf 1 Analýza vývoja počtu narodených v SR do roku 2002

Analýza v ýv oj a počtu narodených v SR do r. 2002 (v tis.)

0

50000

100000

150000

1940 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2010

roky

poče

t ľud

í

skutočnosť fuzzy Polynomický (skutočnosť)

Zdroj: vlastné výpočtyGraf 2 Analýza vývoja počtu zomretých v SR do roku 2002

Analýza v ýv oj a počtu zomretých v SR do r. 2002 (v tis.)

0

20000

40000

60000

1940 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2010

roky

poče

t zom

relý

ch

fuzzy zomrelí Polynomický (zomrelí)

Zdroj: vlastné výpočtyVšetky koeficienty regresného modelu sú štatisticky významné (P- hodnoty

sú: 2,17.10-10; 7,81.10-14; 2,64.10-17; 2,42.10-17 a 6.65.10-44 < 0,05). Index determinácieje 0,983, úroveň signifikácie F je 7.10-42, čo svedčí o významnosti modelu.

Na základe výpočtov fuzzy rozhodnutí pre narodených a zomretých súuskutočnené následné odhady vývoja počtu populácie do roku 2030, ktoré sú uvedenév tabuľke 3..Tabuľka 3. Prognóza vývoja populácie v SR do r. 2030 (pomocou fuzzy rozhodnutí)

rok narodení zomretí celkom

1949 33822641950 99721 39668 3442317

... ... ... ...2015 59368 64154 54154522020 56170 66639 53744732025 52971 69124 53050762030 49772 71609 5207259

Zdroj: vlastné výpočty

9

5.1.3 Porovnanie scenárov Prognóza obyvateľstva softwarom DemProj version 4 bola realizovaná

v troch variantoch. Varianty sa od seba odlišujú úhrnnou plodnosťou (ÚP) (priemernýpočet živonarodených detí pripadajúcich na jednu ženu počas jej reprodukčnéhoobdobia), pričom nízky variant predstavuje prognózu, kde ÚP je 1,3, predpokladanýpočet obyvateľov v roku 2030 je 4,98 mil. Pri strednom variante je ÚP 1,5,predpokladaný počet obyvateľov v roku 2030 je 5,13 mil. a pri vysokom variante jehodnota ÚP 1,8 a predpokladaný počet obyvateľov v roku 2030 je 5,32 mil.Z prognóz, ktoré publikuje ŠÚ SR (je ich osem), sme vybrali tiež tri varianty, ktoré saod seba odlišujú kombináciou mier pôrodnosti, úmrtnosti. Pri nízkom variante jeprognóza 5,12 mil. ľudí, pri strednom 5,34 mil. a pri vysokom 5,65 mil. ľudí. FAOpredpokladá, že počet ľudí žijúcich v roku 2030 v SR bude 5,34 mil.A v neposlednom rade prognóza pomocou systému fuzzy rozhodnutí predpokladá5,21 mil. ľudí. Z uvedeného vyplýva, že prognózy podľa jednotlivých scenárov súveľmi podobné, pričom nami realizované prognózy sa približujú strednému variantuŠÚ SR, ktorý je zhodný s projekciou FAO (tabuľka 4).Tabuľka 4. Porovnanie scenárov vývoja počtu obyvateľov v SR do roku 2030 (v mil.)Zdroj Nízky variant Stredný variant Vysoký variant Jeden variant

DemProj

ŠÚ SRFAOFuzzy rozh.

4,98(ÚP=1,3)

5,12

5,13(ÚP=1,5)

5,34

5,32(ÚP=1,8)

5,655,345,21

Zdroj: vlastné výpočty

5.2 Prognóza vývoja populácie v SR a vo VÚC do roku 2030 podľaekonomickej aktivityNakoľko je dôležité venovať pozornosť vekovej štruktúre obyvateľstva,

v ďalšej časti je venovaná pozornosř sledovaniu vývoja predproduktívnej,produktívnej a poproduktívnej zložky populácie v SR a VÚC do roku 2030 (graf 3). Graf 3 Veková štruktúra obyvateľstva SR (v %)

Zdroj: vlastné výpočty

V dolnej časti grafu je zobrazená detská zložka veku od 0-14 rokov. Podieldetí na celkovej populácii sa v prognózovanom období značne znižuje a to z 18,96 %

18,96

65,24

15,8

16,88

66,79

16,33

15,25

66,91

17,84

14,93

64,74

20,33

14,53

62,64

22,83

13,98

61,3

24,72

13,34

60,78

25,88

0%

20%

40%

60%

80%

100%

r.2001 r.2005 r.2010 r.2015 r.2020 r.2025 r.2030

Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v SR

10

v roku 2001 na 13,34 % v roku 2030. Druhá časť grafu zobrazuje podiel produktívnejčasti populácie na celkovej populácii. Tento podiel vykazuje tiež klesajúci trendz 65,24 % v roku 2001 na 60,78 % v roku 2030. Tretia časť grafu zobrazuje podielpoproduktívnej časti populácie. Táto časť vykazuje značne veľký nárast z 15,8 %v roku 2001 na 25,88 % v roku 2030 z celkovej populácie Slovenskej republiky.Z realizovanej projekcie je zrejmé, že vekové zloženie obyvateľstva je informácia,ktorá by nás mala zaujímať z hľadiska dôležitosti zaťaženia produktívnej zložkypopulácie.

Z pohľadu ekonomického zaťaženia je dôležité sledovať tiež vývojneproduktívnej zložky spolu (pred a poproduktívna) a produktívnej zložky populácie.V tabuľke 5 sú prezentované výsledky projekcie neproduktívnej zložky populácieSlovenska v jednotlivých VÚC. Je pozoruhodné, že v Trenčianskom (o 0,75 %)a Prešovskom VÚC (o 1,35 %) je predpokladaný pokles tejto časti populácie.V ostatných VÚC pozorujeme nárast. V Nitrianskom VÚC ide o nárast počas celéhoprognózovaného obdobia o 3,51 %, v Trnavskom VÚC bude vývoj najskôr pozitívnydo roku 2010, potom dôjde k nárastu na 33,28 %. V ostatných VÚC je situáciapodobná.

Tabuľka 5. Prognóza vývoja neproduktívnej zložky populácie vo VÚC do roku 2030(v %)

rok/VUC NR TN TT BA KE PO BB ZAr.2001 30,31 32,52 29,33 27,72 31,52 33,14 30,60 25,77r.2005 28,68 30,43 27,76 26,39 29,19 29,96 28,67 23,91r.2010 28,18 26,12 27,42 26,95 27,75 27,48 27,98 22,28r.2015 29,62 27,43 29,13 30,01 28,04 27,33 29,22 23,13r.2020 31,56 28,97 31,10 32,77 30,17 29,31 31,28 25,48r.2025 32,89 30,54 32,39 34,29 31,86 30,90 32,77 27,32r.2030 33,82 31,77 33,28 35,17 32,88 31,79 33,77 28,42Zdroj: vlastné výpočty

Zmenami prejde aj početnosť obyvateľstva v produktívnom veku (tabuľka6). Vo všetkých VÚC je predpokladaný pokles, okrem Prešovského, kde sa zvýšipočetnosť produktívnej zložky o 15,12 tis, t.j. o 2,9 %. Najväčší pokles nastanev Nitrianskom VÚC o 65,25 tis., t.j. o 13,1 % ľudí, najnižší v Trenčianskom o 10,34tis., t.j. o 2,5 % ľudí.

Tabuľka 6. Prognóza vývoja produktívnej zložky populácie vo VÚC SR do r. 2030 (vtis.)

rok/VUC NR TN TT BA KE PO BB ZA

r.2001 497,81 411,64 390,08 446,03 525,53 527,52 459,48 515,68r.2005 507,70 426,79 399,33 453,28 545,54 556,18 471,49 530,47r.2010 507,72 455,01 400,69 446,91 558,37 580,40 474,08 543,22r.2015 492,19 446,50 388,85 422,94 556,25 585,56 462,52 537,38r.2020 470,91 433,66 373,29 398,05 537,60 571,60 443,40 518,78r.2025 451,32 417,53 358,95 377,95 518,72 556,52 425,26 500,10r.2030 432,56 401,30 345,01 359,93 501,56 542,64 408,19 483,22Zdroj: vlastné výpočty

11

5.3 Obyvateľstvo v regiónoch podľa ekonomickej aktivity Ekonomicky aktívne obyvateľstvo SR v produktívnom veku od roku 1999

do roku 2003 zaznamenáva mierny nárast. V priemysle sa zvýši podiel EA vovšetkých VÚC okrem Bratislavského, Banskobystrického a Košického. Rezortpôdohospodárstva je postihnutý poklesom vo všetkých VÚC Slovenskej republiky,najviac v Nitrianskom (o 3,2 %) a v Banskobystrickom (o 3,6 %). Tento rezort jez nášho pohľadu zaujímavý, preto sa v práci ďalej venujeme prognózovaniuekonomicky aktívneho obyvateľstva zrovna v tomto rezorte. V stavebníctvepozorujeme nárast vo všetkých VÚC, okrem Bratislavského (pokles o 0,1 %). Vovšetkých VÚC SR dochádza k nárastu ekonomicky aktívnych v službách vrátaneobchodu. (najväčší nárast je v Banskobystrickom VÚC, o 5,2 %)(tabuľka 7, 8).Tabuľka 7. Zastúpenie EA podľa rezortov vo VÚC SR v roku 1999VÚC spolu priemysel pôdohos. staveb. služby obchodSR spolu 1 947329 544 152 149 554 129 231 1 124 392 303 709Bratislav. 345 046 59 782 6 199 21 831 257 234 66 862Trnavský 188 299 56 210 19 964 14 542 97 583 28 126Trenčian. 222 541 89 549 13 263 16 072 103 657 32 036Nitrian. 232 108 65 630 27 297 14 026 125 155 36 634Žilinský 234 888 75 588 16 801 20 686 121 813 32 163Bystrický 227 558 65 987 26 385 10 670 124 516 30 012Prešov. 233 892 65 323 21 502 16 980 130 087 34 110košický 262 997 66 083 18 143 14 424 164 347 43 766Tabuľka 8. Zastúpenie EA podľa rezortov vo VÚC SR v roku 2003VÚC spolu priemysel pôdohos. staveb. služby obchodSR spolu 1 999 599 544 180 115 232 149 301 1 203 623 312 885Bratislav. 356 665 59 426 5 063 22 166 267 340 66 223Trnavský 204 924 61 646 16 807 18 586 109 088 27 584Trenčian. 233 785 90 590 12 150 17 928 115 640 34 709Nitrian. 236 644 67 057 20 363 15 216 136 127 40 496Žilinský 248 216 76 390 12 832 26 355 135 690 35 064Bystrický 215 721 58 547 17 319 11 368 129 249 31 136Prešov. 244 427 65 831 17 325 22 459 143 651 34 312košický 259 217 64 693 13 373 15 223 166 838 43 361Zdroj: vlastné výpočty

5.3.1 Vývoj počtu obyvateľov ekonomicky činných v pôdohospodárstve v SRPočetnosť vidieckej populácie klesá. Nakoľko vidiecke obyvateľstvo bolo

a je vo veľkej miere zamestnané v pôdohospodárstve, ďalej sa budeme venovaťanalýze ekonomicky aktívneho obyvateľstva v tomto sektore.

Údaje o ekonomicky činných v pôdohospodárstve sme získali zoštatistických ročeniek od roku 1950. 5.3.1.1 Vývoj počtu ekonomicky činného obyvateľstva v pôdohospodárstve

v SR pomocou systému fuzzy rozhodnutíV tejto časti práce je venovaná pozornosť odhadu ekonomicky aktívneho

obyvateľstva v pôdohospodárstve pomocou systému fuzzy rozhodnutí a projekciivývoja na základe týchto rozhodnutí. Je použitá metóda aproximácie spojitých funkciípomocou fuzzy rozhodnutí. Časový rad obsahuje údaje o počte EA vpôdohospodárskom sektore od roku 1960 do roku 2003 (trojročné priemery).

12

Graf 5 Prognóza vývoja ekonomicky aktívnych v pôdohospodárstve do roku 2008

Prognóza v ýv oj a EA v pôdohospodárstv e v SR do roku 2008

0100000200000300000400000

1989

1991

1993

1995

1997

1999

2001

2003

2005

2007

roky

poče

t ľud

í

skutočnosť k ĺzavé priemery

Zdroj: vlastné výpočtyEkonomicky aktívni obyvatelia zamestnaní v pôdohospodárstve tvorili

v roku 2001 3,46 % z celkového počtu obyvateľstva v produktívnom veku ľudív Slovenskej republike. V roku 2005 sa predpokladá už len 3,31 % - ný podiel, čo je128 600 ľudí. Do roku 2008 sa predpokladá pokles ekonomicky aktívnychv pôdohospodárstve na 128 121 ľudí, t.j. 3,23 % - ný podiel z celkového počtu ľudív produktívnom veku v SR (graf 5).

V ďalšej časti sa zaoberáme analýzou vývoja počtu pracovníkovv pôdohospodárstve a iných sektoroch národného hospodárstva. Už od roku 1950nastal značný odliv pracovných síl z pôdohospodárstva hlavne do priemyslu a služieb.Tento presun je možné pripisovať v minulosti zvýšenej mechanizácii výroby,chemizácii, tiež migrácii ľudí z vidieka do miest a ich zamestnaní sa v tej dobev prudko rozvíjajúcom sa priemysle. Počty pracovníkov činných v pôdohospodárstveuvádzame v tabuľke 9.

Dvojsektorovým modelom sektorovej migrácie analyzujeme vývojmigrácie pracovníkov z pôdohospodárskeho sektoru do iného od roku 1950. V tabuľke 10 uvádzame odhady počtu pracovníkov zamestnaných v pôdohospodárstvepomocou spomínaného modelu.

Tabuľka 9. Počty pracovníkov podľa ekonomickej aktivity v SR (v tis.) Rok

Ukazovateľ 1950 1961 1970 1980 1991 1999 2000 2001 2002 2003EA celkom v tis. 1531 1744 1999 2485 2618 1947,3 1989,2 1997,5 1999,3 1999,6z toho vpôdohospodár. 855 590 407 381 365 149,6 125,2 113,8 116,8 115,2

% podiel 55,85 33,83 20,36 15,33 13,94 7,68 6,29 5,7 5,84 5,76Zdroj: štatistické ročenky, vlastné výpočtyTabuľka 10. Vývoj a projekcia podielu ekonomicky aktívneho obyvateľstva v pôdohosp. (v %)

rok t % skutočnosť % odhad1950 0 55,85 38,911961 1 33,83 30,101970 2 20,36 23,281980 3 15,33 18,01

13

1991 4 13,94 13,931999 5 7,68 10,772000 6 6,29 8,332001 7 5,70 6,452002 8 5,84 4,992003 9 5,76 3,862004 10 2,982005 11 2,312006 12 1,792007 13 1,38

Zdroj: vlastné výpočtyOd roku 1950 do roku 1961 pokles pracovníkov nie je tak markantný ako

v ďalšom období. Kým v roku 1950 bol podiel ekonomicky aktívnychv pôdohospodárstve na celkovej ekonomickej aktivite obyvateľstva 55,85 %, v roku1991 to bolo už len 13,94 % a v roku 2003 len 5,76 %. Predpokladáme, že do roku2007 podiel zamestnaných v pôdohospodárskom sektore klesne až na 1,38 %, čoznamená, že až 98,62 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude zamestnanýchv inom ako pôdohospodárskom sektore. Výsledky sú prezentované aj v grafe 6.Graf 6 Analýza a odhad podielu pracovníkov činných v pôdohospodárstve (v %)

Odhad podielu pracov níkov ekonomicky činných v pôdohospodárstv e (v % )

0,00

20,00

40,00

60,00

1950 1961 1970 1980 1991 1999 2000 2001 2002 2003roky

perc

ento

skutočnosť odhad

Zdroj: vlastné výpočty

6 TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSYPredkladaná dizertačná práca ponúka ucelený pohľad na demografický

vývoj populácie v Slovenskej republike s členením podľa VÚC (pri zohľadneníviacerých scenárov).

Ak zhrnieme výsledky predkladanej DP, môžeme ich sformulovať donasledovných záverečných vyjadrení:♦ v SR dochádza v poslednom období k zmene demografického správania

obyvateľstva, čo sa prejavuje výrazným poklesom počtu narodených (z 99 603v roku 1980 na 68 325 v roku 2001, t. j. o 31,4%) a prírastku počtu zomretých (z47 269 v roku 1980 na 53 639 v roku 2001, t. j. o 13,54%),

♦ podobný vývoj môžeme očakávať aj do roku 2030, kedy počet narodených klesneaž na hodnotu 49 772 (o 50,03%) a počet zomretých stúpne na 71 609 (o 51,49%),

♦ tento nepriaznivý demografický pohyb sa prejaví v indexe dôchodkovéhozaťaženia, najväčší nárast sa dá očakávať v Bratislavskom VÚC (o 19,3 %),najmenší v Prešovskom VÚC (o 10,6 %),

14

♦ ekonomicky aktívne obyvateľstvo v produktívnom veku zaznamenáva miernynárast z 1 947 329 v roku 1999 na 1 999 599 do roku 2003 (o 2,68%). Pri analýzerozloženia pracovnej sily podľa sektorov poukazuje ďalší vývoj na odliv pracovnejsily z pôdohospodárskeho sektora do ostatných, najmä obchodu a služieb. Kýmv roku 2003 podiel pracovníkov v pôdohospodárskom sektore činil 5,76 %z celkového počtu, do roku 2007 sa predpokladá pokles na 1,38 % ekonomickyaktívnych v tomto sektore,

♦ porovnaním demografického správania so susediacimi krajinami je situácia v SRpodobná. Najhoršia situácia je v Ukrajine, kde je predpokladaný najväčší poklespredproduktívnej zložky o 43,6 % do roku 2030.

Z výsledkov analýz vyplýva, že dochádza k starnutiu obyvateľstvavplyvom výrazného znižovania pôrodnosti. Z tohto dôvodu treba venovať veľkúpozornosť práve tejto súčasti demografického správania. Pri riešení uvedenéhoproblému navrhujeme uplatniť nasledovné námety:♦ čo najspoľahlivejšie analyzovať faktory, ktoré najviac ovplyvňujú rozhodovanie

manželov, rodiny o ich demografickom správaní,♦ posilniť opatrenia typu priamych finančných príspevkov pre rodiny s deťmi,♦ legislatívne zabezpečiť podmienky pre pracovné uplatnenie matiek po materskej

dovolenke, ♦ zabezpečiť dostatok bytov pre mladé rodiny so zreteľom na poskytovanie

výhodných úverov na ich zaobstaranie,♦ podporovať plnenie výchovnej funkcie rodiny, najmä rozvíjaním účinných foriem

poradenských služieb a podporu spolupráce rodiny a školy pri výchove detí, ♦ posilňovať vo verejnej mienke pozitívnu hodnotu rodinného života, viacdetných

rodín,♦ predĺžiť poskytovanie rodičovského príspevku do školského veku (6 rokov)

a zabezpečiť jeho zvýšenie,♦ v oblasti osvety poskytovať poradenské služby ohľadom plánovaného rodičovstva,

zabezpečiť popôrodnú starostlivosť, starostlivosť o matku a dieťa,♦ analyzovať a osvetou ovplyvňovať demografické správanie v „sociálne slabších“

rodinách.Všetky tieto navrhované opatrenia v nemalej miere pozitívne ovplyvnia

demografické správanie mladých ľudí, čo sa v budúcnosti následne prejaví v posilnenískupiny produktívnej časti populácie a teda aj pracovnej sily.

Prínosy dizertačnej práce vidíme aj v teoretickej rovine. V práci jeaplikovaná metodika aproximácie spojitých funkcií pomocou systému fuzzyrozhodnutí, ktorá je jednou z nových analytických metód.

7 ZÁVERPredkladaná práca je svojim metodologickým zameraním orientovaná na

problematiku prognózovania počtu obyvateľstva. Obsahom práce bolo v súlades vyššie formulovanými cieľmi poukázať na populačný vývoj v Slovenskej republikeako celku a tiež vo VÚC, analyzovať vývoj ekonomicky aktívnych v jednotlivýchsektoroch, porovnať vývoj populácie so susediacimi krajinami a poukázať na možnédopady niektorých ekonomických ukazovateľov s využitím príslušných štatistickýchmetód.

Na Slovensku, podobne ako v ostatných transformujúcich sa krajináchstrednej a východnej Európy prežíva obyvateľstvo významné demografické zmeny

15

v oblasti populačného vývoja. Súčasný populačný vývoj je charakterizovaný nízkoupôrodnosťou, rastúcim počtom úmrtí, výrazným poklesom sobášnosti, plodnosti,zmenami vo formách partnerského spolužitia.

Aký vývoj možno teda očakávať v budúcnosti? Nasledujúce tridsaťročnéobdobie bude z demografického hľadiska s veľkou pravdepodobnosťou menejdynamické ako predchádzajúce. Najbližšie obdobie môžeme očakávať pokračovaniesúčasného trendu, ktorý vykazuje tendenciu približne rovnakého počtu obyvateľov.Avšak následný vývoj do roku 2030 už poukazuje na pokles počtu obyvateľova to u oboch pohlaví. Podiel vekovej skupiny 0-14 ročných Slovenska tvoril v roku2001 takmer 19 % celkovej populácie, avšak vývoj obyvateľov do roku 2030potvrdzuje nepriaznivé prognózy o poklese pôrodnosti. Do roku 2030 je očakávanýpokles početnosti spomínanej vekovej skupiny na necelých 14 %. Očakáva sa tiežpokles vekovej skupiny 15-64 ročných, aj keď nie až taký výrazný ako u detskejpopulácie. V relatívnom vyjadrení tento pokles predstavuje iba 4,3 %. Výrazné zmenynastanú vo vekovej kategórii 65 a viac ročných obyvateľov. Tu je predpokladanýnárast najstaršej populácie do roku 2030 až približne o 10 %.

Pri komparácii výsledkov prognóz so susediacimi krajinami sa situáciav Slovenskej republike javí najviac priaznivá. Podobná situácia je ešte v Českejrepublike. Dlhodobé spolužitie Čechov a Slovákov sa zrejme podpísalo aj pod prejavytýkajúce sa demografického správania. Najmenej priaznivá situácia je v Ukrajine.Túto skutočnosť je možné vysvetliť procesom transformácie, ktorým práve tátokrajina prebieha.

Vplyv príslušnosti k určitej národnosti na reprodukčné správanie, ako ajreligiozity v podmienkach Slovenskej republiky patria medzi faktory, ktoré spôsobujúvnútornú diferencovanosť občanov Slovenska v reprodukčnom správaní, resp. vcelkovom demografickom správaní obyvateľstva. Potvrdzuje sa zhodne s názormidemografov pozitívny korelačný vzťah religiozity s pôrodnosťou.

V práci je venovaná pozornosť zvlášť obyvateľstvu v produktívnom vekuso zreteľom na ekonomicky činné obyvateľstvo a jeho podiel v rezortoch.V pôdohospodárskom sektore zaznamenal podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstvaod roku 1950 do roku 1980 rapídny pokles, do r. 1991 potom stagnoval a v ďalšomobdobí sa prejavuje ešte mierny pokles. V roku 2007 sa predpokladá až 98,6 %-nýpodiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva v ostatných rezortoch (najmä službya obchod).

8 SUMMARY Demographic situation of a country as well as demographic behaviour of

population affects all areas of human society life: economics, culture, social, healthand ecological.

Resulting from these reasons, the aim of this work was to analyse growthof Slovak population and to analyse the population dynamics according to economicactivities divided into sectores. Whereas the agriculture plays an important role, ourwork was aimed especially at analyses and projection of economically active personsin this area. The other objective of our work was to compare trends of population inSlovak Republic with other chosen countries (Austria, Hungary, Ukraine, Poland, andCzech Republic). These countries were selected on the base of comparabilitypossibilities in social, cultural, geographical, historical and economical area.Spectrum Policy Modeling System software (its part DemProj version 4) as well asfuzzy sets method were used for performing the projection analyses. Results obtained

16

were compared with projection analyses of Statistical office of the Slovak Republicand FAO afterwards. Deviations in previously mentioned results were minimal. Weassume therefore that chosen method together with the software are suitable for thistype of projection.

Both method of fuzzy decision as well as Naiken’s double sector model ofsector migration were used to carry out the projection of labour force in agriculturalbranch.

Based on results regression of population can be seen in all countries;however projection for Slovak republic is more optimistic than for other countries.

Economic activity of population in agricultural sector entered a slumpbetween 1950 and 1980, up to 1991 it stagnated and there could be seen furtherdeclination in the next period. By contrast, it is expected that the economic activity inother sectors (particulary trade and services) will be estimated at 98,6% in the 2007.

In conclusion it is important to stress that there should be paid aconsiderable attention to population projections not only in countries which weanalysed in this research, but also the world over. It is necessary to control and toinfluence, with appropriate tools, the situation in demographic dynamics of populationwhich could have negative effect in developed countries.

9 POUŽITÁ LITERATÚRA1. ALEŠ, M.: Populační vývoj v České republice v roce 1995. Demografie,

38, 1996, s. 233-247.2. BARÁNIK, M.: Ľudské zdroje vo svetle demografického vývoja

spoločnosti – rozhodujúci faktor ekonomického potenciálu hospodárstvaSR, Výskumná správa za rok 2002, Trenčín, Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov, Trenčín.

3. BARTOŇOVÁ, D.: Demografické aspekty vnitřní a zahraniční migrace vČeské republice v 90. letech. In: Demografie, roč. 39, 1997, č. 4, s. 248-256.

4. BEERS, H. S.: 1945, „Six – Term Formula for Routine ActuarialInterpolation“, The Record of the American Institute of Actuaries, 34 Part I(69): 59 – 60.

5. BIELIK, P., Gurčík, Ľ., Dvořák, M.: Ekonomika podnikov. Nitra, SPU,2002, ISBN 80-8069-069-3.

6. BOLL, H: Population and the present world structure. In: Wiliam Alonso(ed.) Population in an Interacting World.. Cambridge: Harvard UniversityPress, 1997.

7. BUCHTA, S.: Ekonomická sila vidieckych regiónov a politika trhu prácena Slovensku. In: Zemědělská ekonomika, roč. 45, 1999, s. 491 – 504.

8. BUCHTA, S: Regionálne aspekty vývoja agrárnej zamestnanosti naSlovensku. In: Zemědělská ekonomika, roč. 41, 1995, č. 1, s. 30-35.

9. CIPRA, T.: Matematické metody demografie a pojištění, Praha 1990.SNTL, Nakladatelství technické literatury, ISN 80-03-00222-2.

10. DRBOHLAV, D.: Současné trendy mezinárodní migrace v Evropě. In:Demografie, roč. 39, 1997, č. 4, s. 234-242.

11. DUFEK, J.: Analýza nezaměstnanosti v okresech Jihomoravského krajeČeské republiky ve vztahu k sociálně demografickým podmínkám. In:Zborník vedeckých prác z konferencie MVD´2001, Ekonomické a

17

manažérske aspekty trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva, Nitra6.-7. júna 2001,s. 600-606, ISBN 80-7137-868-2.

12. DUFEK, J.: Analýza základních charakteristik demografického vývojeměstského, příměstského a venkovského regionu v České republice. In:Zemědělská ekonomika 12. XII. 2002, ISSN 0139-570X.

13. FÁZIKOVÁ, M., LACINA, P.: Teoretické a metodologické prístupy prevymedzenie vidieckeho priestoru. In: Acta oeconomica et informatica,ročník 4, č. 2/2001, SPU v Nitre, ISSN 1335-2571.

14. GROFÍK, R. a kol.: Štatistika, Bratislava, Príroda 1987, 64-012-87.15. HRUBÝ, J.: Základy demografie pre manažéra na vidieku. Monografia.

Nitra, 1996, ISBN 80-7137-311-7.16. CHAJDIAK, J.-Komorník, J.-Komorníková, M.: Štatistické metódy.

STATIS, Bratislava 1999, ISBN 80-85659-13-1.17. IVANKA, L. a kol.: Ľudské zdroje vo svetle demografického vývoja

spoločnosti – rozhodujúci faktor ekonomického potenciálu hospodárstvaSR. Záverečná správa čiastkovej VÚ projektu „Formovanie a využívaniepotenciálu ľudských zdrojov SR“. Trenčianska univerzita 2000.

18. KABÁT, L.: Základné determinanty svetovej demografickej situáciev prvej polovici 21. storočia. In: Acta oeconomica et informatica 1/2003, s.1-5.

19. KALIBOVÁ, K., PAVLÍK, Z., VODÁKOVÁ, A.: Demografie (ne jen) prodemografy. Sociologické nakladatelství a sociologický ústav AV ČR.Praha, 1993, ISBN 80-901424-2-7.

20. KRITTZ, M., GOURAK, D.: Migration responses of natives and foreignborn to recent immigration. Ithaca: Cornell University press, 1999.

21. KŘIVKOVÁ, M., BODEČKOVÁ, B.: Možnosti testování kvalitativníchznaku v populaci při analýze sociálně-demografických charakteristik. In:MVD´2001, Ekonomické a manažérske aspekty trvalo udržateľnéhorozvoja poľnohospodárstva, Nitra 6.-7. Júna 2001, ISBN 80-7137-868-2.

22. LENCZOVÁ, T.: Pronatalitné zámery štátnej rodinnej politiky SR. In:Zborník referátov z vedeckého seminára „Demograficko-sociologickéa sociálne aspekty reprodukcie obyvateľstva, Nitra, 30.5.1996.

23. LUKÁČOVÁ, M.: Teórie vývoja plodnosti. In: Slovenská štatistikaa demografia, ŠÚ SR Bratislava, 1/2004, s. 11 – 21, ISSN 1210-1095.

24. MARENČÁKOVÁ, J.: Vzťah národnostnej štruktúry s pôrodnosťoua vekovou štruktúrou obyvateľstva na Slovensku. In: Slovenská štatistikaa demografia, ŠÚ SR Bratislava, 3/2003, s. 32 – 50, ISSN 1210-1095.

25. MÉSZÁROS, J., VAŇO, B.: Hodnotenie vývoja úmrtnosti. In: Slovenskáštatistika a demografia, ŠÚ SR Bratislava, 2/2003, s. 20 – 30, ISSN 1210-1095.

26. MINAŘÍK, B., VLČKOVÁ, L.: Zatížení produktivní populace vevybraných okresech ČR a SR. In: Zborník vedeckých prác z konferencieMVD´2001, Ekonomické a manažérske aspekty trvalo udržateľnéhorozvoja poľnohospodárstva, Nitra 6.-7. Júna 2001, ISBN 80-7137-868-2.

27. NAIKEN, L.: Methodology for projection of the agricultural, non-agricultural sector proportions of the labour force and population. StatisticsDivision, FAO.

18

28. OBTULOVIČ, P., BURDOVÁ, K.: Významné zmeny vekovej štruktúrypopulácie SR z regionálneho hľadiska. In: Zborník vedeckých prác zMVD´2002, Nitra 2002, s. 267-271, ISBN 80-8069-027-8.

29. OBTULOVIČ, P.: Adaptívne prístupy modelovania vývoja ekonomickýchukazovateľov. In: Zborník vedeckých prác z medzinárodnej konferencie„Konkurenčné prostredie v poľnohospodárstve a potravinárstve“, Brno9/2000, ISBN 80-7157-495-3.

30. OBTULOVIČ, P.: Vývoj vekovej štruktúry obyvateľov Slovenska.Vedecká konferencia Agrární perspektivy X., 9/2001, ISBN 80-213-0799-4.

31. OECD Economic Outlook No. 72, Chapter 5. This special chapter reviewsearly retirement incentives for 15 OECD countries. December 2002.

32. PASTOR, K.: Analýza sezonality v demografických časových radoch –pôrodnosť. In: Zborník príspevkov „Štatistické metódy v praxi“, 11.Slovenská štatistická konferencia, Nitra, 11.-13.9.2002, ISBN 80-88946-19-0.

33. PAVLÍK, Z., RYCHTAŘÍKOVÁ, J., ŠUBRTOVÁ, A.: Základydemografie. Academia Praha 1986.

34. PAVLÍK, Z.: Svět očima demografie. Demografie, 1995, vol. 37, no. 1,ISSN 0011-8265.

35. SÁDECKÁ, S.: O aproximácii priemerného počtu narodených detípomocou systému fuzzy rozhodnutí. In: Výpočtová štatistika, Bratislava,2001, s. 278-280, ISBN 80-88946-14-X.

36. STEHLÍKOVÁ , B., ZOBORSKÁ, A., MECHÍROVÁ, A.: Vývoj počtupracovníkov v poľnohospodárstve. In: Zborník príspevkovz medzinárodného odborného seminára „Štatistika sociálno-demografickejsituácie vidieka“. Nitra, 1998, ISBN 80-7137-536-5, s. 45-49.

37. STEHLÍKOVÁ, B.: Charakteristika demografického potenciálu SR. In:Zborník príspevkov z MVD´2001, Nitra 2001, III. Zväzok, s.773-778,ISBN 80-7137-868-2.

38. STEHLÍKOVÁ, B.: O aproximácii priemernej úrody pšenice pomocousystému fuzzy rozhodnutí. In: Zborník príspevkov 9. medzinárodnéhoseminára Výpočtová štatistika. Bratislava: Slovenská štatistickáa demografická spoločnosť, 2000, s. 83 – 88. ISDN 80-88946-09-3.

39. STEHLÍKOVÁ, B.: O konštrukcii funkcie príslušnosti. In: Zborníkreferátov 13. letnej školy biometriky, Brno, Komisia biometriky Českejakadémie pôdohospodárskych vied, 1998.

40. STOVER, John – Kirmeyer, Sharon: DemProj Version 4: A ComputerProgram for Making Population Projections, December 1999.

41. Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2001. Bratislava, ŠÚ SR, 2001.42. Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2002. Bratislava, ŠÚ SR, 2002.43. Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2003. Bratislava, ŠÚ SR, 2003.44. Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2004. Bratislava, ŠÚ SR, 2004.45. TIRPÁK, M., ADAMICA, F.: Vývoj obyvateľstva v Slovenskej republike

vo svetle štatistických údajov. In: Zborník prednesených referátov zvedeckého seminára „Demograficko-sociologické a sociálne aspektyreprodukcie obyvateľstva“, Nitra 5/1996, s. 1-20.

46. VALLIN, J.: Světové obyvatelstvo. Paríž, 1989, , preložené vydalaAcademia Praha 1992, 148 s., ISBN 80-200-0437-8.

19

47. VAŇO, B. a kol.: Populačný vývoj v Slovenskej republike. INFOSTAT,Výskumné demografické centrum, Bratislava, september 2000.

48. VAŇO, B.: Je možmé zastaviť proces úbytku a starnutia obyvateľstva naSlovensku ? In: Slovenská štatistika a demografia, ŠÚ SR Bratislava,3/2004, s. 20 – 26, ISSN 1210-1095.

49. VOJTKO, D.: Štatistika, Demografická štatistika pre ekonómov. Edičnéstredisko, Vysoká škola ekonomická v Bratislave, 1982, 85-097-82.

50. ВОЛКОВ, А. Г.: Методология демографического прогноза. Академиянаук СССР. Москва Наука 1988. ИБ Но 36293.

51. www.dcs.elf.stuba.sk., (13. 5. 2005).52. www.economist.com, (2.8.2005).53. www.ineko.sk/reformy2003, (30. 4. 2005).54. www.kdh.sk, Príjmy a výdavky rodín, P. Mach, (28.6.2004).55. www.kdh.sk, Rodinná politika štátu – sociálne zabezpečenie, pracovné

vzťahy, daňová politika, Konferencia KDH - „Áno pre rodinu“, J. Brocka,(28.6.2004).

56. www.mpsr.sk, Zasadnutie Rady pre hospodársky rozvoj Slovenska natému „Poľnohospodárstvo a čo ďalej ?“, P. Serenčéš, (29.6.2000).

57. www.neuron.tuke.sk, (21.5.2005).58. www.reality.narodnaobroda.sk, Podpora mladých rodín a detí v Európskej

únii, 31.3.2004, (28.6.2004).59. www.statistics.sk, (15. 3. 2004).60. www.ueos.sk/mvrr.sr/isvov/s6/m1/a.05.001.n3.asp, (2.8.2005).61. ZELENÁ SPRÁVA 2004.62. ZOBORSKÝ, I.: Ekonomika poľnohospodárstva. Učebné texty pre

dištančné vzdelávanie. Nitra, SPU, 2002, ISBN 80-8069-075-8.

10 ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC10.1 Vedecké práce publikované v domácich zborníkoch 1. Poláková, Z.: Asociačné a kontingenčné väzby sociálno-demografických

ukazovateľov pracovníkov vybraného poľnohospodárskeho podniku. In: Zborníkpríspevkov ved. seminára KŠOV SPU Nitra, 1999, s.92-97

2. Sojková, Z., Poláková, Z.: Klasifikácia okresov Slovenska z hľadiska vybranýchdemografických ukazovateľov. In: Zborník príspevkov z medzinárodnejkonferencie Demografická situácia na vidieku a zdroje pracovných síl vpoľnohospodárstve. Nitra, VŠP , s. 101-106, 1995

3. Hrubý, J. – Poláková, Z.: Demograficko-sociálne charakteristiky pracovníkovvybraných poľnohospodárskych družstiev, Zborník vedeckých prác z riešeniavýskumných projektov, SPU Nitra, 2000, s.31-40

4. Hrubý, J. – Poláková, Z.: Analýza vybraných demografických ukazovateľovpracovníkov poľnohospodárskych družstiev. In: Zborník príspevkov X.slovenskej štatistickej konferencie, Smolenice, SDŠS, 2000, s.197-203

5. Hrubý, J. – Poláková, Z.: Štatistická analýza vybraných sociálnych ademografických ukazovateľov v dielčích výsledkoch. In: Zborník MVD, Nitra:SPU, 2000, s.36-43

6. Poláková, Z.: Analýza nezamestnanosti vo vzťahu k dopravnej sietiv Nitrianskom okrese. In: Zborník vedeckých prác MVD 2000. Nitra: SPU,2000, s.79-83, ISBN 80-7137-717-1

20

7. Poláková, Z.: Obyvateľstvo Nitrianskeho okresu stárne. MV 2002, Račkovadolina, 3.- 4.10.2002

8. Poláková, Z., Obtulovič, P.: Prognóza vývoja populácie v SR do roku 2030.,Medinárodný vedecký seminár „Kvantitatívne metódy v ekonómii“, Račkovadolina, september 2003, ISBN 80-8069-299-8

9. Poláková, Z.: Analýza nezamestnanosti v SR a prognóza na rok 2003.Medinárodný vedecký seminár „Kvantitatívne metódy v ekonómii“, Račkovadolina, september 2003, ISBN 80-8069-299-8

10. Poláková, Z.: Analýza trendu početnosti rómskej populácie v SR a prognóza doroku 2010, Slovenská štatistická konferencia „Štatistické metódy v praxi“,Zborník príspevkov, IX. 2002, s. 213 – 216, ISBN 80-88946-19-0

11. Poláková, Z.: Analýza vývoja rómskej populácie v SR a prognóza do roku2010, Štrukturálny cenzus fariem, jún 2002

12. Poláková, Z., Obtulovič, P.: Komparácia prognóz vekovej štruktúryobyvateľstva vybraných krajín EÚ, Zborník vedeckých prác MVD 2004. Nitra:SPU, 2004, ISBN 80-8069-356-0

13. Poláková, Z.: Vývoj produktívnej časti populácie vo VÚC Slovenskej republiky,Zborník vedeckých prác „Kvantitatívne metódy v ekonómii“. December 2004Nitra, vyd.: Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, ISBN 80-88946-40-9

14. Obtulovič, P., Poláková, Z.: Regionálne odlišnosti populačného vývoja v SR.Medzinárodná vedecká konferencia „Regióny – vidiek – životné prostredie2004“. Nitra, november 2004, ISBN 80-8069-438-9

15. Poláková, Z.: Prognóza vývoja populácie v SR pomocou systému fuzzyrozhodnutí. In: In: Zborník príspevkov slovenskej štatistickej konferencie,Smolenice, SDŠS, máj 2005, www.infostat.sk/vdc/pdf/zbornik.pdf

16. Poláková, Z.: Vývoj počtu obyvateľstva ekonomicky činnéhov pôdohospodárstve v SR. Medzinárodná konferencia aplikovanej štatistikyFernStat 2005, 6.-7.10.2005 Tajov

10.2 Vedecké práce publikované v zahraničných zborníkoch 1. Poláková, Z.: Analýza vplyvu dopravnej siete na nezamestnanosť v okrese

Komárno. In: Sborník „Demografické, sociální a hospodářske dusledkydesetiletí transformace ekonomik ČR a SR“, medzinárodný vedecký seminárBoršice u Buchlovic, september 2001

2. Vývoj zaťaženia produktívnej časti populácie v SR, Medzinárodný vedeckýseminár „Kvantitatívne metódy v ekonómii 2004“, České Budějovice, s. 128 –131, 6.-8.september 2004, ISBN 80-7040-691-7