milan turčáni: moderná vysoká škola = moderné vzdelávanie cez internet #blokexpertu
TRANSCRIPT
MU 2015, Brno 26.03.20151
MODERNÁ VYSOKÁ ŠKOLA MODERNÁ VYSOKÁ ŠKOLA ==
MODERNÉ VZDELÁVANIE CEZ MODERNÉ VZDELÁVANIE CEZ INTERNETINTERNET
prof. Ing. Milan Turčáni, CSc.Katedra informatiky FPV UKF Nitra
MU 2015, Brno 26.03.20152
Začalo to KomenskýmZačalo to Komenským
Kaď chceme byť múdri a s nami celý svet, učme ľudí. Učiť nie, aby sme učili, ale aby vedeli. Vedieť nie, aby vedeli, ale aby položili ruku k činu.
MU 2015, Brno 26.03.20153
Teoretické koncepty vzdelávaniaTeoretické koncepty vzdelávania
KonštruktivizmusKonštruktivizmus je využívaný ako teoretické východisko pre prechod od prezenčných foriem k e-learningu. Konštruktivizmus vo svojej podstate reprezentuje historicky podmienený odklon od behaviorálne podmieneného vzdelávania ku vzdelávaniu založenému na kongitivistickej teórii.
Kognitívny konštruktivizmus sa snaží realizovať didaktické postupy založené na predpoklade, že poznávanie sa uskutočňuje konštruovaním tak, že si učiaci subjekt spojuje fragmenty informácií z vonkajšieho prostredia do mysluplných štruktúr a dokáže s nimi ďalej pracovať.
(Bertrand, 1998)
MU 2015, Brno 26.03.20154
Teoretické koncepty vzdelávaniaTeoretické koncepty vzdelávania
Konektivizmus Konektivizmus vo svojom koncepte ide ešte ďalej, kým konštruktivistický prístup je vhodný na prechod z prezenčných foriem vzdelávania, konektivizmus rozpracúva koncept vzdelávania v kyberpriestore a v súčasnosti skúma hlavne možnosti využitia internetových sociálnych sietí vo vzdelávaní.
HeutagogikaUrčitou formou reinterpretácie andragogiky s významným vplyvom konektivizmu je koncept heutagogiky (heutagogy), ktorý rozpracovavajú Stewart Hase a Chris Kenyon (2007). Heutagogika uprednostňuje sebariadené a kolaboratívne vzdelávanie, ktoré spolu s adaptívnymi systémami zabezpečia individualizované vzdelávanie v personalizovanom vzdelávacom prostredí, presne reagujúcom na aktuálne potreby učiaceho sa. Významná časť procesu vzdelávania sa tak odohráva interakciou s inými učiacimi sa a s umelou inteligenciou (počítačové adaptívne systémy).
MU 2015, Brno 26.03.20155
Teoretické koncepty vzdelávaniaTeoretické koncepty vzdelávania
Kybergogika Kybergogika pracuje s kognitívnymi, emociálnymi a sociálnymi faktormi online vzdelávania.
Kybergogika zdôrazňuje rozdiel medzi prezenčným a online vzdelávaním a snaží sa o návrh “vyučovacieho modelu” (instructional design model), pomocou ktorého sa snaží zabezpečiť tzv. “engaged learning”, čiže “učenie sa so zaujatím”. Tento prístup rieši aspekty motivácie, sociálneho kontaktu a pozitívneho emocionálneho naladenia k online vzdelávaniu. Experimentálne sa prvky kybergogiky úspešne využívajú vo virtuálnom vzdelávavaní (Second life a pod.), čo môže predznamenávať možnosti
rozvoja vzdelávania vo virtuálnej realite.
(Scopes, 2009)
MU 2015, Brno 26.03.20156
Vzdelávanie a technológieVzdelávanie a technológie
Podpora vzdelávania softvérovými aplikáciami sa v poslednom desaťročí radikálne zmenila. Je to najmä vďaka vývoju softvérových architektúr a technológií a tiež infraštruktúre, ktorú poskytuje Internet. Sú to technológie, ktoré majú významný vplyv na softvérové aplikácie pre vzdelávanie, ďalší pohľad vychádza z možností Internetu a jeho služby WWW, či už ako úložiska informácií a znalostí alebo ako infraštruktúry pre softvérové aplikácie.
MU 2015, Brno 26.03.20157
Od klasiky k InternetuOd klasiky k Internetu
Dnešný internet by sa dal nazvať "sieťou sietí"- obrovskou infraštruktúrou, ktorá prepája do jedného celku počítačové a dátové siete komerčných, nekomerčných, vládnych či armádnych inštitúcií, škôl, akademických organizácií, ba i jednotlivcov. Jednotlivé časti internetu (podsiete) majú svojich vlastníkov, no internet ako celok nevlastní nikto.
MU 2015, Brno 26.03.20158
Internet a E-learningInternet a E-learning
PREČO E-LEARNING?
E-learning sa stal fenoménom súčasnosti, je potrebné vedomosti a zručnosti prijať rýchlejšie, ľahšie prijímať informácie v príjemnom tvare, prostredie a čas, ktorý si sami zvolíme, rozmach Internetu, ktorý obrátil pozornosť opäť
smerom k počítačovým sieťam a komunikačným technológiám.
MU 2015, Brno 26.03.20159
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
PERSONALIZÁCIA / INDIVIDUALIZÁCIA
Nové informačné a komunikačné
technológie popri zvyšovaní motivácie podporujú aj individuálny prístup k študentom, ich väčšiu možnosť kontroly pri učení sa, kultiváciu kritického myslenia, argumentačné a kooperačné schopnosti.
MU 2015, Brno 26.03.201510
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
ODDELENIE ŠTÚDIA OD ZDROJA VZDELÁVANIA
Úzko súvisí s formou vzdelávania, ktorej charakteristickú črtu tvorí miesto vzdelávania, ktoré je prenesené mimo vzdelávacej inštitúcie - dištančné vzdelávanie.
Svojou podstatou je podmnožinou dištančného vzdelávania, podobne ako
korešpondenčné kurzy, televízne kurzy, a iné.
MU 2015, Brno 26.03.201511
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
NOVÉ FORMY VZDELÁVANIA
Forma výučby - prezenčná
- kombinovaná - dištančná
Off-line e-learning On-line e-learning
MU 2015, Brno 26.03.201512
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
„BLENDED LEARNING“ SI VYŽADUJE OD POSKYTOVATEĽA VZDELÁVANIA
NASLEDOVNÉ ZNALOSTI A ZRUČNOSTI:
mať pozitívny vzťah k IKT, absolvovať minimálnu úroveň vzdelávania pre zvýšenie
počítačovej gramotnosti (ECDL Štart), zvládnutie práce s LMS na používateľskej úrovni, vytvoriť dostatok e-learningových kurzov v študovanej
oblasti, mať vhodné úložisko pre študijné materiály e-kurzov, vlastniť vhodné IKT pre prácu s elektronickými materiálmi.
MU 2015, Brno 26.03.201513
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
ORGANIZÁTOR VZDELÁVANIA – TÚTOR
- metodický sprostredkovateľ dištančných foriem štúdia a hodnotiteľ výsledkov, jeho charakteristické povinnosti zahrňujú aj: pomoc pri riešení študijných i osobných problémov
študujúcich počas štúdia, celkové hodnotenie výsledkov štúdia pridelených
študujúcich, písomné hlásenia o priebehu a výsledkoch tutoriálov, zhromažďovanie, triedenie, spracovanie a odosielanie
formulárov študujúcich s ich námetmi a pripomienkami k priebehu štúdia, dosahovaným výsledkom a skúškam.
MU 2015, Brno 26.03.201514
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
PRE PEDAGÓGA - TÚTORA SÚ POTREBNÉ ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI: v oblasti predmetu poskytnutému na štúdium formou e-
kurzu byť na patričnej odbornej úrovni, pripraviť materiály v kvalitnej forme čo do obsahu, aj do
formy (multimediálna aplikácia, príp. použitie vhodných podporných materiálov),
absolvovať školenie v oblasti práce v prostredí LMS, vytvoriť interaktívnu komunikáciu so študujúcimi a vytvoriť
spätnú väzbu od študujúceho k pedagógovi, vyhodnotiť priebeh štúdia a formou záverečného overenia
vedomostí určiť kvalitu vedomostí študujúcich uvedenou formou s podporou e-learningu.
MU 2015, Brno 26.03.201515
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
RIADENÁ VÝUČBA
Learning Management System (LMS) (vzdelávací riadiaci systém) založené na technológiách používaných
v sieti Internet resp. v priestore World Wide Web (WWW)
riadia sa heslom „hocikedy a hocikde“ („anytime and anywhere“)
LMS tvorí komplexný systém
MU 2015, Brno 26.03.201516
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
VÝBER VHODNÉHO LMS
LMS Moodle je licencovaný systém určený na tvorbu výučbových e-kurzov poskytovaných študujúcim cez služby Internetu vhodný na podporu prezenčnej formy výučby,
ako aj pre riadenie dištančnej, prípadne kombinovanej formy výučby
Vzdelávací portál, ktorý je k dispozícii na UKF v Nitre http://edu.ukf.sk
MU 2015, Brno 26.03.201517
E-learning na vysokej škole dnesE-learning na vysokej škole dnes
MU 2015, Brno 26.03.201518
Budúcnosť vzdelávacích technológiíBudúcnosť vzdelávacích technológií
E-learning vo verzii 1.0 by mal byť vo všeobecnosti inovovaný z nasledujúcich dôvodov. Ponúka len statický, lineárny vzdelávací obsah, obmedzenú interakciu a tvorivú aktivitu účastníka, navyše vyžaduje prípravu na zmenu stratégie a štýlu učenia sa u účastníkov takéhoto vzdelávania.
Progres v podobe e-learningu vo verzii 2.0 prináša otvorený, personalizovaný a distribučný model vzdelávania.
E-learning 3.0 je už experimentálny koncept ďalšej generácie e-learningu, kde sa na báze e-learningu 2.0 rozvíja sémantický systém triedenia informácií.
Od e-learningu 4.0 sa už očakáva systém umelej inteligencie, ktorý bude zabezpečovať základné kognitívne potreby človeka, alebo môže e-learning 4.0 byť priamo technológiami podporovaná platforma kolektívnej inteligencie.
MU 2015, Brno 26.03.201519
Adaptívne systémy a e-learning Adaptívne systémy a e-learning
Adaptívny prispôsobujúci sa podmienkam, daným
okolnostiam Zdroj: http://www.cudzieslova.sk
Vlastnosti adaptívnych systémov:1. Trvanie úspechov v meniacom sa prostredí2. Celková spoľahlivosť systému nie je
podmienená nespoľahlivosťou časti sústavy, ako aj prípadným poškodením časti sústavy
MU 2015, Brno 26.03.201520
Adaptívne systémy a e-learningAdaptívne systémy a e-learning
Adaptive education – adaptívne vzdelávanie: prispôsobujúce sa potrebám a záujmom študujúcich pri diferencovanom učebnom postupe a diferencovaných učebných materiáloch
Adaptive testing – adaptívne testovanie:
skúšanie, ktoré zahŕňa vybrané testové položky podľa schopnosti skúšaného preukázané odpoveďami na položky skoršieho testu, používa sa najmä v komputerizovanom testovaní vhodnom pre jednotlivca (šité na mieru)
MU 2015, Brno 26.03.201521
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Cieľ AHSHlavným cieľom využitia adaptívnych hypermédií (AH) pri výučbe je zvýšenie efektívnosti procesu učenia alebo procesu oboznamovania sa s informáciami súvisiacimi so vzdelávacími aktivitami. Prispôsobovanie sa deje na základe využívania rôznych charakteristík používateľa/ študenta (definované modelom používateľa) a charakteristík prostredia, v ktorom sa aplikácia používa (model prostredia).
MU 2015, Brno 26.03.201522
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
MU 2015, Brno 26.03.201523
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Adaptívne hypermédiá (AHS) sú alternatívou ku tradičnému "one-size-fits-all" („jedna veľkosť je dobrá všetkým“; jeden obsah pre všetkých); lineárnemu prístupu pri vývoji hypermediálnych systémov.
Adaptívny hypermediálny systém (AHS) vytvára pre každého používateľa model, založený na jeho cieľoch, záujmoch a vedomostiach. Tento model AH systém potom použije pri interakcii s používateľom, pre prispôsobenie sa potrebám daného používateľa.
P. Brusilovsky, 1996
MU 2015, Brno 26.03.201524
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Vlastnosť AHS je možnosť poskytovania hypermediálnej adaptácie na základe používateľského modelu. Nasledovný obrázok zobrazuje proces adaptácie.
MU 2015, Brno 26.03.201525
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
To čo môže byť prispôsobované v AHS sú obsahy vzdelávacích stránok (adaptácia na úrovni obsahu)
a ďalej sú to prepojenia stránok (adaptácia na úrovni prepojení).
Tieto úrovne rozlišujeme ako dve rôzne triedy hypermediálnej adaptácie a nazývame ich adaptívna prezentácia a adaptívna navigácia.
MU 2015, Brno 26.03.201526
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Adaptívna prezentácia
Adaptačnétechnológie
Adaptívna podpora navigácie
Adaptívna prezentáciamultimédií
Adaptívna prezentáciatextu
Priame vedenie
Adaptívne triedenie odkazov
Adaptívne skrývanie odkazov
Adaptívna anotácia odkazov
Mapa anotácie
MU 2015, Brno 26.03.201527
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Jedinou cestou ako systém získa požadované informácie o používateľovi je začlenenie používateľa do procesu vytvárania používateľského modelu.
Táto spolupráca používateľa na získavaní informácií sa nazýva kolaboratívne alebo kooperatívne modelovanie používateľa.
MU 2015, Brno 26.03.201528
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
MU 2015, Brno 26.03.201529
Model adaptívneho hypermediálneho Model adaptívneho hypermediálneho systémusystému
MU 2015, Brno 26.03.201530
Stav v oblasti AHS na KI UKF NitraStav v oblasti AHS na KI UKF Nitra
Pripravený e-learningový kurz, zostavený na základe poznatkov metodiky tvorby AHS z tematickej oblasti „Technické a systémové prostriedky informatiky“ a overovanie jeho efektívnosti v zmysle didaktickej účinnosti a času potrebného na prebranie daného učiva.Pripravené kvalitné (objektívne, reliabilné a validné) elektronické didaktické testy z tematickej oblasti „Technické a systémové prostriedky informatiky “.
Vyhodnotenie všeobecného prínosu navrhnutých AHS k rozvoju vyučovania v tematickej oblasti „ Technické a systémové prostriedky informatiky “.
MU 2015, Brno 26.03.201531
Adaptívne hypermediálne systémy a e-learningAdaptívne hypermediálne systémy a e-learning
Návrh systému výučby DIVAI AHS
MU 2015, Brno 26.03.201532
Topológia doménových konceptov DIVAI AHSTopológia doménových konceptov DIVAI AHS
MU 2015, Brno 26.03.201533
Súčasnosť a budúcnosť Súčasnosť a budúcnosť e-vzdelávania na modernej univerzitee-vzdelávania na modernej univerzite
Najdôležitejšie kritériá pre efektívnosť nového typu učenia sú:
Dosiahnutie požadovaného výsledku v krátkom čase.
Jednoduchšie riešenia prispôsobené sa obmedzenej obrazovke a vstupu.
Pridaná hodnota: napr. závislosť na kontexte (miesto, činnosť, čas, záujem).
V oblasti vzdelávania takto vzniká nové odvetvie, tzv. mobilné učenie sa, komunikácia cez IKT
(mobilné technológie – otvorený vzdelávací
priestor).
MU 2015, Brno 26.03.201534
Ďakujem za pozornosť!