material yf ggfd f gdf gf
DESCRIPTION
gfdg df gd fg d f fdg df gdf gdf g df g gd fg df gdf gdf g dfTRANSCRIPT
-
Podnikanie a manament
Podnikatesk zmer:- Vchodiskov situcia (analza prostredia)- Podnikatelsk vzia- Prevzdzkovo-technick strnka (produkty, trhy, technolgie, kapacity)- Organizano-prvna strnka (typ podniku, organizcia)- Finanno-ekonomick strnka (majetok, zdroje financovania, trby)
Kritria hodnotenia prce:Tituln listStrun charakteristika vchodiskovej situciePodnikatesk vzia, poslanie a podnikatesk cielePostup realizcie podnikateskej mylienkyPredpokladan inky, dsledky a rizikZoznam pouitej literatry
Spsob a postup spracovanie:Vypracovanie: individulneRozsah: cca 8-10 strnForma: odovzda na seminri
Literatra:Majtn - Podnikov hosp, Sprint dva. 2009Majtn - Manament 2009
1. PODSTATA PODNIKANIA' Podnikanie je specifick druh cinnosti, zameranej na vyuvanie prleitost s cieom dosiahnu spech, jej uskutonovanie je vymedzen a usmerovan legislatvnymi, ekonomickmi a almi pravidlami. Podnikanie ako hybn sila rozvoja ekonomiky.
Veobecn podmienky rozvoja podnikaniaDeba prce a pecializcia - postupn vylenovanie remesiel a sluieb vystilo do sasnej truktry odvetv, odborov vroby a sluieb
Vmena - na zklade porovnvanie tovarov z pohadov ekvivalencie ich hodnoty
Skromn vlastnctvo k vytvorenm produktom - nie spolon, vznik a vmena efektov z podnikanie (cena - nklady) medzi rozdielnymi vlastnkmi.
Vymedzenie podnikaniePodnikanm sa rozumie sstavn innos vykonvan samostatne podnikateom vo vlastnom mene a na vlastn zodpovednos za elom dosiahnutia zisku (paragraf 2, ods 1, obchodnho zkonnka 513/1991 Zb)
Podnikanie je:- Sstavn innos- vykonvan vo vlastnom mene a na vlastn zodpovednos- za elom dosahovania zisku
-
Podnikate ako nostite podnikaniaPodnikateom je (para 2, ods. 2 obch zkonnka)
a) osoba zapsan v obch. registrib) osoba, ktor podnik na zklade ivn. oprvneniac) osoba, ktor podnik na zklade inho ne ivn. oprvnenia poda osobitch predpisovd) fyzick osoba, ktor vykonva ponohosp. vrobu a je zapsan do evidencie poda
osobitho predpisu.
Obiansky zkonnk rozliuje dva druhy osb, ktor mu by podnikatemiA. Fyzick osoby - jednotlivci, ktorch spsobilos na podnikanie' (para 6 iv zkona 455/91 Zb) je podmienen
- dosiahnutm veku 18 rokov- spsobilosou na prvne kony- bezhonnosou (doloenm vpisom z reg. trestov)
B. Prvnick osoby - obchodn spolonosti, drustv, OZ, nadcie, pol strany, jednotky zem. samosprvy - obce a alie subjekty u ktorch to stanov zkon. Dtum ich vzniku je zhodn s dtumom ich zpisu do obchod. registra alebo inej registrcie.
MOTVY PODNIKANIA- Zisk ako finann efekt podnikania
- ben zisk ako krtkodob efekt z podnikania- Rast hodnoty firmy
- dlhodob zhodnocovanie investovanho kapitlu- Profesionlne, sebarealizan a emocionlne motvy
- zujem by podnikateom, realizova schopnosti a mylienky- Socilne motvy podnikania
- rieenia zamestnania, resp nezamestnanosti- Extern podnety k rozvoju podnikania
- podpora podnikania - finann, poradenstvo
Zklad podnikateskho myslenia
Podnikatesk trojuholnk - 3C(konkurencia a sa ako hybn sila pre rozvoj)
Zkaznk
Podnik Konkurent
HodnotaHodnota
Sa
-
Pojem podnikPre podnikatesk subjekt vykonvajci podnikatesk innos sa pouva v terii i praxi pojem podnik
Ekonomick teria chpe podstatu podniku ako kombinciu vrobnch faktorov, ktormi vlastnci chc dosiahnu vyten ciele (E. Gutenberg)
Podnik poda Obch. zkonnkaPoda obchodnho zkonnka par 5 ods. 1 sa podnikom rozumie sbor hmotnch a osobnch, ako aj nehmotnch zloiek podnikania. K podniku patria veci, prvo a in majetkov hodnoty, ktor patria podnikateovi a slia na prevdzkovanie podniku alebo vzhadom na svoju povahu maj tomuto elu sli.
Princpy innosti podnikuMedzi zkladn princpy innosti podniku poda Gutenberga patria:- veobecn princpy- pecifick princpy
Veobecn princpyVeobecn princpy innosti podniku (nezvisl od hosp. systmu)- Princp kombincie vrobnch faktorov - plnenie cieov ako kritrium pri rozhodovan o
zskavan a zapjan vrobnch faktorov- Princp hospodrnosti - dosahovanie cieov pri najlepom vyuit vstupov- Princp finannej rovnovhy - zabezpei rovnovhu medzi potrebami a zdrojmi, platobn
schopnos
pecifick princpypecifick princpy innosti podniku v trhovom hospodrstve (zvisl od hospodrskeho systmu):- Princp skromnho vlastnctva - nedotknutenos vlastnctva vloenho kapitlu- Princp autonmie - sloboda a samostatnos v podnikan- Princp ziskovosti - hlavm motvom podnikania je zisk
CIele podnikuPodnik je systm, ktorho sprvanie je orientovan na dosahovanie vytench cieov
Ako formulova ciele podnikuCiele maj by formulovan tak, aby zohlaovali oakvania vetkch subjektov zainteresovanch na podnikan- subjektov vo vntri podniku (internho prostredia)- ako aj alch subjektov, ktor s v interakcii s podnikom (externho prostredia)- Ciele podniku maj by vsledkom silia zosladi zmery podniku s oakvanm alch
subjektov zainteresovanch na podnikan
Subjekty internho prostredia- Vlastnci - sleduj rast hodnoty investovanho kapitlu (rast trhovej ceny), maximalizciu
zisku na rozdelenie (dividendy)- Manari a zamestnanci - rast miezd a platov, istoty, zlepovanie pracovnho prostredia,
aj podporu cieov vlastnkov (cez zamestnaneck akcie, obava zo straty pracovnho miesta a pod.)
-
Subjekty externho prostredia- tt, miestna samosprva - sleduj rozvoj, zamestnanos zkony, dane, poplatky- Dodvatelia, odberatelia - sleduj dodacie a platobn podmienky, cena, kvalita, servis- Investori, banky - zhodnotenie vkladov, splcanie verov, zmluvnch podmienok
Vlastnci a ciele podniku- vlastnci prinaj a realizuj podnikatesk mylienku, kapitl a maj zujem dosahova
vnosy vyie ako vynaloen nklady- z vnosov sa uspokojuj aj ostatn zujmove skupiny - mzdy, koky, poplatky, dane- vlastnci tak preduruj aj vekos hodnoty pre ostatn subjekty
Primrny cie podniku- primrnym cieom v podniku je maximalizcia hodnoty pre vlastnkov, v ktorej je
obsiahnut aj hodnota pre ostatn zujmov skupiny- Ukazovateom, ktor najlepie vystihuje maximalizciu hodnoty pre vlastnkov je MVA
(Market value added) - trhov pridan hodnota
Klasifikcia cieo v podnikuPrimrny cie sa transformuje do celej sstavy cieov, ktor mono leni z hladiska- vznamu - zkladn, pomocn- asovho hladiska - dlhodob, stredodob, krtkodob- obsahu - ekonomick, technick, socilne- organizanho - podniku, vntropodnikovch jednotiek, funknch oblastk
Zkl. funkn jednotky - Vskum a Vvoj, nkup, vroby, ciele v oblasti predaja, marketing, personalistika, financie a ekonomika
Riziko v podnikuinnos podnikateskho subjektu je spojen s rizikom, ktor je vyjadrenm stupa nebezpeia v podnikan.
Rizik z vecnho hadiska- podnikatesk riziko:
- trhov riziko (i sa produkt pred a za ak cenu)- rizik svisiace s prevdzkou podniku (zlyhanie zamestnancov, chyby v
produktoch a systmoch)- Finann riziko
- riziko verov (nesplcanie uverov dlnkmi)- rokov (zmeny rokovch sadzieb)- kurzov (zmeny kurzov ovplyvuj import a export)- riziko likvidity (nedostatok pohotovch prostriedkov k okamihu hrady platobnch
povinnost)
-
RIzik z hladiska prin vznikuRizik z hladiska prin vzniku- systematick spojen so zmenami v ekonomike a postihuj vetky podniky ako - ....
Spsoby elimincie rizika- diverzifikcia - rozirovanm zamerania podniku- prunos - reakcieschopnosou na zmeny- delenia rizika - medzi viacerh astnkov podnikania- transfer rizika - presun rizika na in subjekty, na zklade zmluvy, termnov obchody- poistenie rizika - presun rizika na poisovnu v zvislosti od podmienok poistnej zmluvy
TYPOLGIA PODNIKOVpoidniky mono leni a charakterizova z viacerch hladsk:- prvnej formy- vlastnctva- orientcie- vekosti
Podniky z hladiska prvnych foriem1. Podnik jednotlivca
- ivnos, samostatne hospodriaci ronk, slobon povolania2. Obchodn spolonosti
- personlne, kapitlov3. Osobitn formy podnikov
- drustvo, ttny podnik, podnik zahraninej osoby
1. PODNIK JEDNOTLIVCA - IVNOSivnos je (iv zkon c 455/1991 Zb. par 2):- sstavn innos prevdzkovan samostatne, vo vlastn. mene, el zisku- za podmienok ustanovench ivnostnenskm zkonom
' Druhy ivnost:- remeseln - podmienkov je spsobilos zskan vyuenm v odbore- viazan - podmienkov je spsobilos zskan inak - (vuba cudz. jaz)- von - ak nie je stanoven podmienka zskana spsobilosti-- toto s ohlasovacie
Prevdzkovanie ivnosti:- na zklade osvedenia o ivn. oprvnen- pri zakladan nie je povinnos zloi zkladn imanie- kapitlov monosti zvisia od zdrojov podnikatea- podnikate me poui aj vklad tichho spolonka- prvnym rmcom podnikania je ivnostensk zkon- podnikate ru za zvzky vetkm svojm majetkom
Zisk v ivnostiZisk po zdanen zostva k dispozcii podnikateovi na:
-
- rozvoj podniku- spltky veru- vplatu podielu tichmu spolonkovi- osobn spotrebu
' Vhody a nevhody ivnost- vhody
- flexibiln forma podnikania- menia kapitlov nronos pre zaloenie- monos sebarealizcie, nezvislos v rozhodovan- zisk k dispozci ivnostnkovi
- nevhody- neobmedzen ruenie- obmedzenos kapitlovch zdrojov- vyie riziko riadenia (v osobe podnikatea bva spojen loha vlastnika a
manara
2. OBCHODN SPOLONOSTIA) Personlne spolonosti- s spoloenstvom partnerov s rznymi vedomosami a sksenosami, ktor na srozdiel
od zamestnancov s priamo zainteresovan na podnikan- Verejn obchodn=a spolonost- komanditn
B) Kapitlov spolonosti- S spoloenstvom partnerov spojench spolonm vkladom kapitlu....
VEREJN OBCHODN SPOLONOSVznik ako prvnick osoba a m oznaenie v.o.s alebo ver obch spol
Prostrednctvom tejto spolonosti vznikaj- Minimlne dve osoby pod spolonm obchodnm menom, nie je predpsan kapitlov
vklad- Ruia za zvzky spolonosti a nerozdielne vetkm svojim majetkom
Nvrh na zpis do spolonosti do obchodnho registra predkladaj vetci spoloncia prikladaj k nemu spoloensk zmluvu.
Zisk vo verejne obchodnej spolVytvoren zisk v spol sa ako celok nezdanujeZisk sa del medzi spolocnkov rovnakm dielom, pokial zmluva nestanovuje inakpripadnu stratu znasaju spolocnici rovnakym dielom
Orgny spolonostitatutrnym orgnom (kona v mene spolonosti) poda obch. zkonka s:- vsetci spolonci- na zklade spoloenskej zmluvy poveren len niektor
-
Vhody:- jednoduhie riadenie- nie je zkonom predpsan vka zkl. imania a ani vka vkladu spolonka- osobn zainteresovanos vlastnkov na riaden
Nevhody:- neobmedzedn ruenia na zvzky spolonosti- kapitlov zdroje s obmedzen- vystpenie spolonka me znamena i znik podniku
KOMANDITN SPOLONOSOznauje sa ako k.s. alebo kom. spol
Je spolonos ako prvnick osoba v ktorej:- jeden alebo viac spolonkov - ruia za zvky spolonosti do vky svojho vkladu
(zapsanho v obch registri - komanditisti - s vkladom min. 250)- a jeden alebo viac alch spolonkov - ruia celm svojm majetkom - komplementri
K nvrhu na zpis spolonosti do obch. registra sa predklad spoloensk zmluva
Zisk v komanditnej spolonostizisk vytvoren v spolonosti sa ako celok nezdanuje- delenie zisku je rovnakm dielom medzi skupinu koman a kompler- v rmci skupiny komplementrov sa zisk del rovnakm dielom- v rmci skupiny komandistvo sa zisk del podla vsky splatench kapit. vkladov
Orgny komanditnej spolonosti- tatutrnym orgnom (kona v menej spolonosti) s vetkci komplementri- komandisti nie su tatutrnym orgnom, maj kontroln lohu- na rozhodovan sa podielaj komplementri a komandisti, kad spolonk ma jeden hlas
pokial sa nedohodn inak
Vhody- zkon nestanovuje vku zkladnho imania, len vklady komandistov- lepia dostupnos k finan zdrojom- spojenie prvkov kapitlovej a osobnej asti
Nevhody- neobmedzen ruenie komplementrov- zlozitost delenia zisku- delba prvomoc medzi komplemen a komandistov musi by jasne stanoven
-
SPOLONOS S RUENM OBMEDZENMobchodn meno spolonosti mus omsahova s.r.o
Spolonost moe zaloi jedna osoba, najviac 50 spolonkovHodnota zkladnho imania minimlne 5000 (min vklad jedneho spol 750)Spolonos ru za zvazky do vsky imania
K nvrhu na zpis spolonosti do obchodneho registra sa priklad spoloensk zmlva
Zisk v spolonosti- zisk spolonosti sa ako celok zdanuje daov z prjmu prvnickch osb- zo zisku po zdanen si spolonos povinne vytvra rezervn fond- nsledne sa mu vyplca odmeny tatutrnym orgnom, prpadne odvody do inch
fondov- a potom sa uruje suma, ktor sa rozdel pre spolonkov v poda splatench
kapitlovch vkladov, prpadne podmienok v spoloenskej zmluve
ORgny spolonosti- najvym organom je valn zhromadenie spolonkov- ak je jedin spolonk, ten vykonva psobnos valnho zhromadenia- tatutrnym orgnom je konate, prpadne viac konatelov, oprvnench konat samostatne- konatelov vymenva valn zhromazdenie- kontrolnm orgnom je dozorn rada volen valnm zhromazdenm
Vhody- spolonost moze zalozit aj jednotlivec- obmedzen rucenia za zvazky, o znamen majetkom spolonosti a nesplatenm
vkladom spolonka- niia zkonom stanoven vka zkladnho imania- kvalita a prunos riadenia spolonosti
Nevhody- pri malch spolonostiach aj menie kapitlov zdroje- povinnos tvori rezervn fond, jeho obmedzen pouitie
-
2.prednka - 22. februra 2011
AKCIOV SPOLONOSObchodn meno spolonosti mus obsahova a.s. alebo akc.spol.Jej zkladn imanie je rozvrhnut na akcie s uritou menovitou hodnotou.Kpa a predaj akcie je upisovanie akcie.Hodnota zkladnho imania akciovej spolonosti mus by aspo 25 000 .Spolonos ru za svoje zvzky celm svojm majetkom, akcionr neru za svoje zvzky.
Zisk akciovej spolonosti- zisk ako celok podlieha dani z prjmu prvnickch osb- zo zisku po zdanen je povinnos vytvra rezervn fond- zvyn as zisku sa me poui na odmeny tatutrnym orgnom, tvorbu alch
fondov, investcie, dividendy
Orgny akciovej spolonosti- valn zhromadenie (stretnutie akcionrov)- predstavenstvo ako tatutrny orgn
- riadi spolonos a kon v jej mene- vol si svojho predsedu
- dozorn rada - kontroln orgn
Vhody- oddelenie vlastnkov od manamentu- monos zska znan mnostvo kapitlu- ah prstup k verom- kvalitnejie riadenie spolonosti
Nevhody- kapitlov a administratvna nronos vzniku spolonosti- monos konfliktov medzi vlastnkmi a manarmi
____________________________________
3.OSOBITN FORMY PODNIKOV
1. Drustvo- spoloenstvo lenov, cieom nie je vytvranie zisku, ale uspokojovanie spolonch
zujmov lenov drustva - najmenej 5 lenov, alebo aspo 2 prvn. osoby- minimlna vka zkladnho imania drustva je 1250 (vlastn imanie)- drustvo ru za svoje zvzky celm svojm majetkom- lenovia drustva neruia za zvzky drustva- vytvra nedeliteln fond (ako keby rezervn)- delenie zisku poda splatench kapitalovch vkladov- lensk schdza, predstavenstvo, kontroln komisia
-
2. ttny podnik- zakladateom je stredn orgn ttnej sprvy alebo obec, na zabezpeenie verejno
prospench zujmov
3. Podnik zahraninej osoby- zahranin fyzick a prvnick osoby mu podla zkona podnika na zem SR za
rovnakch podmienok ako slovensk, ako zo zkona nevyplva nieo in
ALIE FORMY PODNIKANIAMedzi alie formy podnikania patria formy- bez prvnej subjektivity- nezapisuj sa do Obch reg- nepreberaj ako celok zodpovednos za ruenie za zvzky voi tretm osobm
Patr sem:- Tich spoloenstvo- Zmluva o zdruen
Tich spoloenstvo- psob na zklade zmluvy o tichom spoloenstve, ktor upravuje Obchodn zkonnk- tichm spoloenstvom me by fyzick alebo prvnick osoba (aj zamestnanec,
spolonk, rodinn prslunk)- zmluva definuje astnkov (podnikate, tich spolonk)- tich spolonk sa v zmluve zavzuje poskytn podnikateovi vklad- podnikate sa zavzuje vyplati as zisku ako podielu tichho spolonka na vsledkoch
(zisku, straty) podnikatea
Zmluva o zdruen- zdruenm sa vytvra z fyzickch i prvnickch osb za konkrtnym elom a spravidla
na urit as- astnci vkladaj do zdruenia penan a nepean vklady- vklady a majetok sa stvaj spoluvlastnctvom astnkov- voi tretm osobm s astnci zdruenia zaviazan spolonej a nerozdielne- nedel sa zisk, ale prjmy a vdavky rovnm dielom medzi astnkov zdruenia a kad
sm odvedie da z prjmu
PODNIKY Z HADISKA VLASTNCTVA- Skromn podniky
- v skromnom vlastnctve- Verejno-prvne
- vo vlastnctve ttu, zemno-sprvnych celkov- zabezpeovanie verejnho zujmu (potov sluby, doprava, rozvod el energie a
pod)- Zmiean
- kombincia predchdzajcich foriem vlastnctva
-
PODNIKY Z HADISKA ORIENTCIE
Podniky- Ziskovo orientovan
- zisk pouvaj na svoj rozvoj a aj - na prospech svojich majiteov
- Neziskovo orientovan- zisk pouvaj vlune na svoj rozvoj
PODNIKY Z HADISKA VEKOSTIKlasifikcia na zklade smernice . 2003/161/EC:
0-9 zamestnancov - mikropodnik (ron obrat - do 2 mil.)10-49 zamestn. - mal podnik (ron obrat - do 10 mil.)50-249 zamestn. - stredn podnik (ron obrat - do 50 mil.)250 a viac zamestn. - vek podnik (ron obrat - nad 50 mil.)
TRUKTRA PODNIKOV V EKONOMIKEV EU hosp priestore.- pribline 93% predstavuj mikropodniky- 6% - mal podniky- 0.8% - stredne vek podniky- 0.2% - vek podniky s viac ako 250 zamestnancami
MSP tvoria v Japonsku 99% z celkovho potu podnikov a ich podiel na HDP je 80%V USA sa MSP podieaj na HDP 80%-tami a vytvraj polovicu pracovnch miest.
FUNKCIE MALCH A STREDNCH PODNIKOV- hospodrska funkcia - podporuj konkurenciu na trhu, stabilizciu ekonomiky krajiny i
reginu- spoloensk funkcia - realizciou svojich zmerov prispievaj k rozvoju spolonosti- dodvatesk funkcia - s dodvatemi pre konench spotrebiteov, aj pre vek podniky,
prunos- zamestnvatesk funkcia - pri tvorbe a udriavan pracovnch miest, stabilizuj socilno-
ekonomick situciu v krajine- inovan a kultrnu funkciu - flexibilne reaguj na inovcie, miestne poiadavky, rast
kultry obyvatestva
-
III.IVOTN CYKLUS PODNIKUJe obdobm od vznik podniku a po jeho pripadn znik, v ktorom prechdza jednotlivmi fzami
1. ZAKLADANIE PODNIKU- zana od vzniku npadu, mylienky rozpracovanej do vzie. Vzia je obrazom o
budcnosti - vzia sa rozpracuje do
- podnikateskho zmeru (stratgia podniku)- zakladateskho rozpotu (finann zleitosti)
- vsledkom je vznik podniku. V prpade ak neprde k spenmu zaveniu prvej fzy, vsledkom s zskan poznatky a sksenosti
2. ROZBEH PODNIKU- zaloen podnik je nov, nem sksenosti, zrunosti, preto ohrozuj ho i tie
najjednoduchie problmy vo vrobe, marketingu, predaju, financich a pod.- je potrebn skvalitova innosti, procesy, systm manamentu, prispsobi sa
poiadavkm trhu.
3. ROZVOJ PODNIKU- je fzou prpravy na rast a sa cez zdokonaovanie manamentu, marketingu vroby a
pod.- rast podniku
- intern (lepm vyuvanm vstupov, investcie financovan z vntornch zdrojov)- extern (vyuitm vonkajch zdrojov financovania, splynutie s inm podnikom)
Vsledkom s konkurenn vhody a zaujat pozcie
-
4. ZRELOS PODNIKU- dosahovanie najlepieho postavenia na trhu, vsledkov. Je fzou vkonnosti a
spenosti podniku- V dsledku psobenia konkurencie dku tejto fzy nemono vopred zarui (nezaspa
na vavrnoch)- Potreba sledova trendy v prostred a prispsobova sa zmenm prostredia, zodpovedn
prstup manamentu i ostatnch zamestnancov me podpori relatvne dlhiu fzu zrelosti a spenosti podniku.
5. STAGNCIA- je fzou uspokojenia sa s spechmi, preto aj prevldajcich stereotypov a zotrvanosti v
myslen a konan- tto fza
- signalizuje vyerpvanie vntornch sl a schopnost, o vedia od konkurennch ambci k obrannm postojom
- jej zvldnutie vyaduje oivenie a retrukturalizciu podniku, jej podnecenie me znamena nstup krzy.
6. KRZAAk vo fze stagncie nezareagujeme na varovn signly- rchlo nastupuje fza vnych problmov a zniovania vkonnosti- vzniknut krzov stavy mono riei, ale nie dlho- Priny krzy podniku prichdzaj z:
- externho prostredia - vplyv ekonomick, socilne, vedeckotechnick a pod.- internho prostredia - kvalita vrobkov, manament podniku, technolgie a pod.
RIEENIE KRZYA) Konsolidcia podnikuKonsolidcia je spsob zchrany podniku na prekonanie platobnej neschopnosti, na zklade konsolidanho programu- podnik si spravidla zachovva doteraj predmet podnikania- odhauj sa vntorn rezervy, nedostatky v manamente vedce k platobnej
neschopnosti- implementcia je za chodu podniku, preto je nron
B) Ozdravenie (sancia) podnikuNa prekonanie stagncie vedcej k dlhodobej platobnej neschopnosti, na zklade projektu ozdravenia- zmery a ciele- extern a intern analza- alternatvne scenre zmien, stratgia ozdravenia vo funknch oblastiach- opatrenia na realizciu projektu (menovit a adresn lohy a ich kontrola), dlhodob
proces
-
C) Retrukturalizcia podnikuNa odstrnenie neefektvnych innost (zmenenie podniku) na zklade projektu retrukturalizcie- zmery a ciele- analza problmu, zhodnotenie, ktor produkty a aktivity s ziskov, ktor s stratov- rozhodnutie o novej truktre aktivt a produktov, o novej organizanej truktre- implementcia projektu a kontrola
D) PredenieOsobitn spsob rieenia zlej hospodrskej situcie- podnik dostva prleitos hada spsoby rieenia- podnik na zskanie predenia potrebuje zskanie zruky ako garancie ttom, e v rmci
stanovenej zkonnej lehoty (predenia) me riei zl hospodrsku situciu a vykonva svoju innos bez toto aby veritelia uvalili na podnik konkurz
7. ZNIK PODNIKU- krza me narui rovnovhu podniku do takej miery, e k jeho ozdraveniu nedoke
prispie iaden z predchdzajcich prstupov- v takejto situcii, oznaovanej ako padok podniku, s vrazn a trval problmy s
platobnou schopnosou a narastanm zadenosti
Formy rieenia padku (zniku)A) Transformcia - na in prvnu formuB) Fzia - splynutie s inm podnikomC) Konkurz - lohou je speai majetok dlnka a poui ho na uspokojenie nrokov
veriteov pod dohadom sprvcu konkurznej podstaty, v zmysle zkonaD) Vyrovnanie - upadajci podnik podva nvrh na usporiadanie vzahov s veritemi, ak
ete nebol vyhlsen konkurz a veritelia s tm shlasiaE) Likvidcia - materilne i prvne ukonenie podnikateskej innosti, i pod dohadom
likvidtora
IV. PODNIKATESK ZMERPodnikatesk zmer je podrobnejm rozpracovanm podnikateskej mylienky (idei) do krokov vedcich k napaniu podnikateskej vzie a poslania podniku.
a) Podnikatesk idea (vzia)Podnikatesk idea je dleitm podnetom a zkladnm predpokladom zaloenia podniku. Vyjadruje predstavu (obraz) o podniku, jeho zameranm, el a zmysel vzniku podniku.
Pri formovan vzie vznikaj otzky:- Existuje pre uvaovan vrobky s sluby trh? Ak vek je trhov potencil?- Zodpoved podnikatesk npad potrebm budcim zkaznkov? Ak cieov skupiny
zkaznkov je potrebn oslovi?- Ak je konkurencia na danom trhu a kto s hlavn konkurenti? Je uvaovan produkt
(vrobok, i sluba) konkurencieschopn?- Ak prstup mono oakva zo strany dodvateov?
-
alie otzky pri formovan vzie- Ak ciele si v podnikan kladieme?- Ak bud poadovan ceny pre dan vrobky a sluby? Ak podporu predaja
predpokladme ? Ak volme odbytov cesty?- Akch pracovnkov (profesia, kvalifikcia) budeme zamestnva? Ak vrobn kapacity
je potrebn vybudova? Ak kapitl bude potrebn?- Je podnikatesk idea zliten s existujcimi prrodnmi, technickmi, spoloenskmi a
prvnymi podmienkami? Ak prnos sa z realizcie idei oakva?
b) Podnikatesk zmerNa zklade vzie pristupujeme k vypracovaniu podnikateskho zmeru.Podnikatesk zmer obsahuje predstavu o podnikateskch aktivitch, ktor maj novovznikajcemu podniku zabezpei spen rozvoj a dlhodob prosperitu.
Obsah podnikateskho zmeru:podnikatesk zmer pri zakladan podniku riei tri strnky podnikania:- prevdzkovo-technick- organizano-prvnu- finanno-ekonomick
A. Prevadzkovo technicka stranka- obslast podnikania do ktorej podnik chce vstup:' - ake vyrobky a sluzby chce poskytovat' - na akych zakaznikov a trhy sa chce zamerat ' - akej kvality a s akymi uzitkovymi vlastnostami produktov chce sutazit
- technologie, pracovne sily, vyrobne kapacity, material a suroviny potrebne pre zabezpecenie podnikania
B) Organizacno-pravna stranka' - vyber pravnej formy podnikania (podniku)' ' - podniky jednotlivca (zivnost)' ' - obchodna spolocnost' ' - ine formy'' - tvorba organizacne struktury podniku' ' - tvorby utvarov a definovanie vztahov spoluprace a podriadenosti medzi nimi' ' - centralizacia a decentralizacia pravomoci
' ROzhodovanie o type podniku' ' - ci mame dostatok vlastneho kapitalu ako jednotlivec, alebo potrebujeme spolocnikov' ' -ci chceme rucit celym svojim majetkom ale iba vkladom do podniku ' ' -ci chcem e vyuzivat iba svoje vlastne schopnosti, alebo zapojit zainteresovat spolocnikom' ' -ci prijoritov je zisk alebo realizacia projektu spolocnymi silami
-
C) Financno-ekonomicka stranka- aky budeme potrebovat majetok v podniku- aka bude potreaba kapitalu- aky bude spolosob zabezpecenie kapitalu (vlastne a cudzie zdroje)- ake je predpokladane zhodnocovanie kapitalu- ake su rizika investovania kapitalu do podniku- ake su predstavy o rozdelovani dosahovanych efekotov- ake su moznosti ziskavania uverov- ake su predpoklady danoveho zatazenia a pod.
Zakladetelsky rozpocet- Financno-ekonomicka stranka podnikanie sa a rozpracova do zakladatelskeho rozpoctu- Zakladatelsky rozpocet predstavuje poredbezny obraz o:
- nakladoch spojenych so zabezpecenim podnikateske innosti- oakvanch trbch z predaja, ostatnch vnosov, ziskovosti- vke potrebnho kapitlu
Obsah zakladatelskho rozpoctu- Zakladatelsky rozpocet ako sucast procesu zakladania podniku zahruje:
- Rozpocet nkladov a vnosov- Rozpocet kapitlu na podnikanie
A) Rozpoet nkladov a vnosovRozpoet nkladov a vnosov predstavuje obrza o vekosti a truktre predpokladanch nkladov a vnosov na plnovan rozsah podnikania na dan rok
Vpoet nkladovNklady sa plnuj v druhovom lenen (materilov, mzdov, odpisy, ostatn nklady)
- pri vpote materilovch a mzdovch n=akladov sa vychdza z kalkulcie materilovch a mzdovch nkladov na jednotlu produkcie a plnovanho ronho objemu produkcie
- pri vpote odpisov sa vychza z nadobdajcej ceny majetku a odpoisovej sadzby
- ostatnho nklady s rejn nklady (nklady na osvetleni, vykurovanie a pod.)
B) Rozpoet kapitluRozpoet kapitlu riei potrebuj zdrojov na financovanie majetku potrebnho na podnikanie- vychduza z toho, ak stroje, zariadenie, budovy, materily a al matetok bude
potrebn obstara na podnikanie- ak bude spsob zskania kapitlu (vlastn zdroje, cudzie zdroje)- ak bude zodnotenie kapitlu (pomer zisku k vloenmu kapitlu, t.j. ukazovate
rentability)
-
Postup zaloenia podniku- vber predmetu cinnosti, nzvu a sdla spolonosti- vpis z registra trestov- spsanie spoloenskej zmluvy (obchodn spolonost)- vyhlsenie sprvcu vkladu (kapitlov spolonos)- registrcia na ivnostnenskom rade- otvorenie podnikateskho tu- podanie nvrhu na zpis do obchdonho registra (prv osoba)- registrcia na daovom rade v Socilnej poisovni v Zdravotnej poisovni
Podnikatesk plnVypracovan podnikatesk zmer, ktor sa zostavuje pri zakladan podniku sa konkretizuje do podnikateskho plnu
Podnikatesk pln je formalizovan dokument, ktor obsahuje informcie ako bude prebieha podnikanie
Funckia podnikateskho plnuJe riadiaci dokument:
- predstavuje podnikatesk zmery, ciele, a stratgia na obdobie 2-5 rokov a logick rmec postupnosti krokov pri ich dosahovan
- podva jasn, pochopiten opis prleitosti, predpokladov, postupov, oakvanch efektov
- podklad pre investora, banku pre rozhodovanie o kapitlovom vstupe, financovani- dokument pre ostatn subjekty prostredia
Dobre spracovan podnikatesk pln- vychdza zo skmania trhu, jeho vekosti, potrieb zkaznkov odahu monosti predaja- podva pohad do budcnosti z hadiska prleitost a rizk z prostredia, ako aj silnch aj
slabch strnok podniku- obsahuje analzy a argumenty, ktor podporuj a zdvoduj podnikatesk pln- porezentuje zodpovedajcu formlnu pravu, rozsah by nemal ma viac ako 40 strn
truktra podnikateskho plnuTituln listI. ihrnn asII.Hlavn asIII.Prlohy
Tituln list- nzov dokumentu: Podnikatesk pln- nzov adresa podniku- telefn, fax, adresa webovej strnky podniku- kontaktn osoba a jej postavenie a slo telefnu, faxu a email- dtum vypracovania a prepdloenia- poznmka: Tento podnikatesk pln obsahuje dvern informcie, ktor nesm by
zverejovan bez shlas podniku
-
Srhnn asShrnn as - Management summary- strun charkteristika produktov, trhov, zkaznkov- charakteristika podniku, jeho schopnost- kov aspekty podnikateskho plnu- finann poiadavky na zabezpeenie plnu, mon rizik spojen s podnikanm- sumarizcie podnikateskho plnu v rozsahu max 2 strn
Hlavn as1) Identifikcia a postavenie podniku
- nzov podniku, adresa, IO, DIO, rok zaloenia, prvna forma- vvoj podniku od vzniku a po sasnos, zamerania a charakteristika
podnikateskej innosti, vvoj dopytu, zabezpeenie podnikateskej innosti- trh na ktorom podnik psob, podiel na trhu, rozhodujci dodvateia,
konkurenn vhody- vvoj ekonomick ukazovateov
2) CIele podnikuCiele by mali vychdza zu dlhodobch zmerov a stratgie rozvoja podniku a mali by vemedzi
- objem produkcie, obrat z predaja, ziskovos oakvan vynostnos a navratovos kapitlu
- vhody podniku v porovnan s konkurenciou- prednosti produktov z pohadu zkaznka- ocenenia produktov, podniku, najdleitejie spechy
3) Trhy a konkurencia- sasn stav na domcom a zahraninom trhu, predpokladan zakzky- al vvoj na trhoch, oakvan prleitosti a mon rizik- siln a slab strnky podniku a jednotlivcjh vrobkov a sluieb- pecifik trhovch segmentov- Charakteristiku existujcich a potencionlnych:
- vznamnch konkurentov- dodvateov- odberateov
4) Marketing- marketingova stragegia- cielovej trhy a segmenty zkaznkov- odbytove kanaly, organizcia a formy predja- ceny vyrobkov a sluieb- raklama na podporu predaja
5) Vroba- potrebn proces a jeho organizcia- potreba pracovnkov, vrobn kapacity, materilov zabezpeenie, hlavnn dodvatelia- technolgie a inovcie- kvalita produkcie, servis, vrobn nklady, kalkulcie a cena produckie
-
6) Organizcia a manamentCharakteristika podniku z hadiska:
- organizcie podniku a organizanej truktry- kvality manmentu- personlneho zabezpeenia
7) Finann plnFinann pln sa zostavuje v rozsahu- vkazu ziskov a strt(pln nkladov, vnosov, zisku (pln nkladov, vnosovv, zisku)- finannej bilancie (plnovan potreba matejtku a jeho finannho zabezpeenia)- vkazu cash flow (prehad tokov prjmov a vdavkov)
U existujceho podniku sa zostavu v nadvaznosti na doteraj vvok, daje za poslednch 3-5 rokov
Pri zakladan podniku s azostavuje nadvaznosti na zakladatesk rozpoet
8) Prlohy- dokumenty potvrdzujce totonos podniku, dobu jeho existencie- dokumentu potrvrdzujce vznamn spechy a dosahoven vsledky podniku- katalg zkladnch produktov, cennk produktov- nadobudnut ocenenia, vlastnctvo patentov a licenci- dokumenty o vkonnosti a finannch vsledkoch- trhov analzy a alie tdie
V. udsk zdroje v podnikuudsk zdroje s strategick pre zvyovanie vkonnosti a tvorbu konkurennch vhod
Zabezpeenie podniku pracovnkmi:1. Plnovanie potreby pracovnkov2. Zskavanie pracovnkov3. Vber pracovnkov4. Rozvoj a starostlivos o pracovnkov5. Odmeovanie pracovnkov
1) Plnovanie potrebovy pracovnkovlohov je stanovi poet pracovnkov na zabezpeenie cieov v lenen poda:- profesie- kvalifikanch poiadaviek- jednotlivch pracovsk
Stanovenie potreby pracovnkovMetdy stanovenia potreby pracovnkovA. Empirick - zaloenie na poznatkoch, praktickch sksenostiach, intuci, vyuit
expertovB. Exaktn - na matematickch, ekonomicko-tatistickch metdach
-
truktra pracovnkovPri plnovan vychdzame z lenenia pracovnkov::- robotnci
- vrobnch priamo psobiacich vo vrobnch procesoch- pomocnch psobiacich v pomocnch a obslunch procesoch
- technick, administratvni a riadiaci pracovnci- ostatn pracovnci (upratovaky, poiarnci)
2.Zskavanie pracovnkovA) pracovnkov zskavame z vntornch zdrojov- v dsledku organizanch zmien, zavdzanie novej tecniky, inovci, zujmiu prejs na
in prcu- vhodov je vyia motivcia, obmedzovanie flaktucie, menie riziko obsadzovania
miest B) Z vonkajch zdrojov- inzerty, odporania, dni otvorench dver, sluby, personlnych agentr, rady prce
internet- vhodou me by ir vber uchdzaov, rchlej spsob, nov nzory a sksenosti
3. Vber pracovnkovIde o posdenie a vber uchdzaov o urit prcu s cieom prijatia najvhodnejch a cieom prijatia najvhodnejch
- hodnotenie uchdzaov (iados o prijatie, dotaznk, ivotopis, doklady o vzdelan, referencie)
- vberov pohovor (doplujce informcie)- testovanie o pracovenej spsobilosti- rozhodnutie o prijat (skobn doba)
4. Rozvoj a starostlivos o pracovnkov- Systm podnikania- informovanie pracovnkov u pri nstupe o pravidlch a postupoch v organizcii a na
danom pracovisku- al rozvoj cez vzdelvanie, trningov programy, rozvojov programy pre manarov- tvorba optimlnych pracovnch podmienok a poskytovanie alch zamestnaneckch
vhod pracovnkom a ich rodinm
Vytvorenie pracovnch podmienokTvorba optimlnych pracovnch podmienok z hadiska:- asovch podmienok
- dka a truktra pracovnho asu- striedanie prce a oddychu v rmci smeny, ta a roka
- faktorov pracovnho prostredie- fyziklne faktory (osvetlenie, hluk, teplota)- socilno-psychodlogick faktory (tmov prca, spolurozhodovanie v skupine,
vzahy v skupine)
5. Odmeovanie pracovnkov:Mzdou rozmiememe penazne plnenie, alebo plnenie penaznej hodnoty (n aturlne plnenie) poskytovan zamestnancovi za prcu (Zkom o mzde odmene za pracovn pohotovos a o priemernom zrobku 1/1992 Z.Z.)
-
Dve skupiny mzdovch foriem:- zkladn formy miezd- doplnkov formy miezd
Zkladn formy miezd- asov mzda (zvisl na odpracovanom ase)
- skutone odpracovan as x mzdov tarifa- (prce s zaraden v rmci kvalifikanho katalgu prc do tarifnch tried, kadej
tarifnej triede je priraden mzdov tarifa na hodinu)- kolov mzda (zvisl na vkone)
- vyroben mnostvo x kolov sadzba (na jednotku vkonu)- kolov sadzba na jednotku vkonu - mzdov tarifa / 60x norma asu v mintach
Doplnkov formy miezd- prmie a odmeny (za plnenie konkrtnych loh, prmie bvaju opakovane ako mesan, vrron, odmeny ako jednorzov za mimoriadne vsledky)
- osobn ohodnotenie (viazan na osobn pracovn schopnosti, na zklade kritri stanovench v podniku)
- podiel na hospodrskom vsledku (podiel na zisku, za kolektvne vsledky)
Zamestnaneck vhodyOrganizcie mu okrem ekonomickch odmien poskytn zamestnaneck vhody pracovnko a ich rodinm- prspevok na stravovanie, atenie, rekrecie a alie aktivity- zdravotncka starostlivos- sluovn by, automobil, mobiln telefn- vhodn nkup podnikovch produktov a pod.
VI. Majetok PodnikuMajetkom podniku rozumieme hmotn a nehmotn zloky podnikania, ako stroje, budovy, materily, peniaze a alie zloky sliace k podniku.
Majetok z hadiska funkcie v podnikovom procese- dlhodob (neoben) majetok- krtkodob (oben) majetok
Dlhodob majetok podnikuV podnikovom procese svoju formu nemena podnik ho me pouva dlhie ako 1 rok:- dlhodob hmotn majetok- dlhodob nehmotn majetok- dlhodob finann majetok
Dlhodob hmotn majetok podniku- budovy, stavby, pozemky, pestovatesk celky bez ohadu na ich obstarvaciu cenu- samostatn hnutene veci a ich sbory, ktorch cena je vyia ako 1700 a
prevdzkovo-technick funkcie dlhie ako 1 rok.
-
Dlhodob nehmotn majetok- prva priemyselnho vlastnctva, autorsk prcva, liascencie, patentny, softvr, projekt,
vrobn a technologick postupy, marketingov tdie a vetky vdavky spojen so zaloenm podniku
- jeho cena je vyia ako 2400 a doba pouitenosti dlhia ako 1 rok
Dlhodob finann majetok- cenn papiere a vklady v inyh podnikoch s dobou drania nad jeden rok- piky poskytnut inm subjektom s dobou splatnosti nad jeden rok- umeleck diela a zbierky, predmety z drahch kovou a nehnutenosti obstaran za
elom dlhodobho uloenia finannch prostriedkov a obchodovania
Oceovanie majetku- obstarvace cena - za ktor sa majetok obstaral, pri dlhodobo, hmotnom majetku sa
zahruj aj nklady vynaloen na uvedenie majetku do prevdzky- vlastn nklady - nklady vroby ak majetok podnik zskal vlastnou innosou- reprodukn cena - cena, za ktor by bolo mon prslun majetok nakpi v momente
oceovania- menovit hodnota - uveden na peanch prostriedkoch, ceninch alebo pohadvkach
v okamihu ich vzniku
Obstaranie dlhodobho majetku- obstaranie dlhodobho majetku je formou peanch vdavkov, ktor nazvame
investciami- obstaranie me by
- kpou (strojov, zariaden)- investinou vstavbou (stavba budov)- vlastnou innosou a zskanm prv na vsledky- prenajatm (leasingom)- darovanm- vloenm do podnikania
Leasing- z vecnho hadiska predstavuje prenjom tovaru dlhodobej spotreby zkaznkom, ktor
ho pouvaj za lesingov platbu poda zmlvnych podmienok- je vzah medzi njomcom a prenajmateom (leasingovou organizciou)- poda dky obdobia prenmu
- operatvny leasing- finann leasing
Operatvny leasing- predmetom leasinu s tandartn tovary ako osobn auto, PC, na krat as ako je ivostnos prenajmanho mateku
- po uplynut doby prenjmu predmet neprechdza do vlastnctva njomcu (je vo vlastncte prenajmatea)
- vetky rizik vyplvajce z vlastnctva zna prenajmate- zmluvn strany mu odstpi od zmluvy spravidla bez finannch sankci
-
Finann leasing- doba prenjmu zaha cel alebo podstatn as doby ivotnosti prenajmanho majetku
a spravidla kon prevodom do vlastnctva njomcu- rizik sa prenaj na njomcu- leasingov zmluvu nemono jednoznane zrui bez sankci
Leasingov platba zahruje- spltku obstarvacej ceny predmetu leasingu- leasingov maru, ktor zahruje
- nklady leasingovej spolonosti- rok (zisk leasingovej spolonosti!- rizikov prirku (riziko, e pri operatvnom leasingu sa nepodar u iastone
opotrebovan majetok znovu prenaja)
Vhody a nevhody leasinguVhody:
- prun zskanie majetku, netreba vynaloi finann zdroje naraz- leasingov platby sa zahaj do nkladov njomcu zniuj jeho zisk ako
nklad dane z prjmov
Nevhody- leasing je vinou drah ako jeho kpa za hotov- leasingov platby oderpvaj njomcovi as zisku- njomca je v uvan obmedzen leasingovou zmluvou
Funckie dlhodobho majetku- psob v podnikovom procese dlhodovo nespotrebva sa naraz, ale sa postupne
opotrebvava- svoju hodnotu postupne prena do hodnoty vyrbanch produktov- vku opotrebenia vyjadruj odpisy- odpisuje sa dlhodob hmotn majetk (s vnimkou pozemkov) a nehmotn majetok,
neodpisuje sa dlhodob finann majetok
Tri funkcie odpisov- s peanm vyjadrenim postupnho optrebovavnia dlhodobho majetku- sv vyjadrenm hodnoty majetku, ktor sa prena do nkladov produktov- cez kalkulcie vstupuj do ceny produktov a podnik ich cez trby z predaja zskava ako
intern zdroj financovania majetku
Predmet odpisovania- dlhodob nehmotn majetok (vstupn cena > 2400 , doba pouitenosti > ako 1 rok)- dlhodob hmotn majetok (vstupn cena > 1700 , doba pouitenosti > ako 1 rok)- odpisuje sa najviac do vky vstupnej ceny predmetu odpisovania
Vka vstupov zvis od- vstupnej ceny majetky- doby ivotnosti majetku- odpisovej metdy
- linerne, degresvne, progresvne
-
Metdy odpisovania- linerna - poas celej doby ivotnosti sa odpisuje zo vstupnej ceny vdy rovnak iastka- degresvna - vka odpisov sa poas ivotnosti majetku postupne zniuje via suma
sa odpe v prvch rokoch ivotnosti, rchlejia tvorba zdrojov- progresvna - vka odpisov sa v priebehu ivotnosti postupne zvyuje, vo svete sa
pouva len zriedkavo
Odpisov metdy u ns (modifikovan)- rovnomern a degresvne (zrchlen) odpisovanie- dlhodob hmotn a nehmotn majetok je rozdelen do odpisovch skupn (zkon
595/2993 Z.z. o dani z prjmu)
Odpisov skupina Doba odpisovania1 4 roky
2 6 rokov
3 12 rokov
4 20 rokov
Rovnomern odpisovanieRon odpis sa ur ako podiel vstupnej ceny hmotnho majetku a doby odpisovanie pre prslun odpisovu skupinu
Odpisov skupina Podiel odpisovania1 1/4
2 1/6
3 1/12
4 1/20
Degresvne (zrchen) odpisovaniaPri degresvnom (zrchlenom) odpisovan sa odpisovm skupinm prirauj tieto koeficienty pre zrchelen odpisovania
Odpisov skupina V prvom roku V alch rokoch1 4 5
2 6 7
3 12 13
4 20 21
-
Vpoet degresvnych odpisovV prvom roku = Vstupn cena / koeficien pre zrchlen odpisovanie v prvom roku
V alch rokoch O = 2 (Vc - Op) / (k-r)
O s ron odpisiyVc - vstupn cenaOp - oprvky (doteraz uskutonen odpisy)k - koeficien odpisovania v alch rokochr - poet rokov za ktor sa majetok u odpisoval
Prklad na odpisy majetkuPodnik kpil strojv cene 155 000 : Stanovne priebeh odpisovaniaa) linernou metdoub) degresvnou metdou (zrchlenm spsobom odpisovania)
Vpoet linernych odpisovLinerna rovnomern metda odpisovanie (majetokv 1. odpisovej skupine)1. rok = 155 000 . 0.25 = 38 750 2. rok = 155 000 . 0.25 = 38 750 3. rok = 155 000 . 0.25 = 38 750 4. rok = 155 000 . 0.25 = 38 750
Vpocet zrchlench odpisovDegresvna metda odpisovania1. rok = Vc/k = 155 000/4 = 38 7502. rok = 2 (Vc-Op)/(k-r) = 2.(155 000 - 38750)/ 5-1 = 581253. rok = 2 (Vc-Op)/(k-r) = 2.(155 000 - 38750 - 58125) / 5-2 = 387504. rok = 2.(155 000 - 38750 - 58125 - 38750)/ 5-3 = 19 375
Tri druhy odpisovV podniku sa mu uplatni tri druhy odpisov:- Daov - vyuvajsa pri vpote dane z prjmu a predstavuj nkladov limit, ktor
zniuje dane, poda zkona o dani z prjmov- tovn - vyjadri skuton opotrebovanie pre ucely vpyoctu vysledku hospodarenia
podniku, podla zakona o uctovnictve- Kalkulan - vyuvaj sa pre ely kalkulcie nkladov a ceny produktov, lohov je
zabezpei obnovu dlhodobho majetku z odpisov
Hodnotenie nvratnosti investciUkazovate rentability:
R = Zisk / Piemern stav dlhodobho majetku
Doba nvratnosti investci do dlhodobho majetku
Dn = Investin nklady / Priemern ron zisk + odpisy
-
Krtkodob majetok podnikuDoba pouvania do jednho roka, postupne sa premiea z jednej formy na druh - kolobeh majetku
Zsoby->Vrobky->Pohadvky->Peniaze->Zsoby->Vrobky..repeat until infinite (U jelly?)
Jeden obrat kolobehu krtkodobho majetku minimlne 1x do roka
Charakteristika krtkodobho majetku- Vecn spotreba majetku sa zapotava do nkladov a predajnch cien produktov- Vdavky spojen s obstaranim majetku sa vracaj v trbch z predaja
Zloky krtkodobho majetkuKrtkodob majetok pozostva zo zloiek:- Zsoby - vrobn zsoby, zsoby nedokonench vrobkov, polotovary vlastnej vroby,
hotov vrobky vlastnej vroby a tovary nakupen za elom predaja- Pohadvky - dlhodob a krtkodob pohadvky- Krtkodob finann majetok - peniaze v hotovosti a na toch, krtkodobe cenn
papiere, ceniny
Potreba obenho majetku- lohov obenho majetku je zabezpei plynul priebeh podnikateskho procesu- Potreba obenho majetku vyvolva potrebu zdrojov financovaniaFinann zdroje:A. Vlastn zdrojeB. Cudzie zdroje
Finann bilanaciaMajetok Kapitl
Dlhodob majetok Vlastn zdroje
Krtkodob majetok Cudzie zdrojeMajetok podniku je financovan z vlastnych a cudzich zdrojov podniku
Majetok z hadiska likvidnostiMajetok podniku z hadiska likvidnosti, ie schopnosti premeny na finann prostriedky:- takmer nelikvidn - dlhodob hmotn a dlhodoby nehmotn majetok- dlhodobo likvidn - dlhodob finann majetok- menej likvidn - zsoby- v krtkom ase likvidn - splaten pohadvky- najlikvidnej krtkodob finann majetok
-
Finann bilancia
Majetok Kapitl
Dlhodob aktva Vlastn imanie
- dlhodob nehmotn majetok - zkladn imanie
- dlhodob hmotn majetok fondy a nerozdelen zisk
- dlhodob finanny majetok
Krtkodob aktva Cudzie zdroje
- zsoby - dlhodob zvzky
- pohadvky
- finann majetok - krtkodob zvzky
A. Vlastn finann zdrojeV svahe s zaraden pod polokou vlastn imanie a sklad z poloieka) Zkladn imanie podniku
- zkladn vklad do spol s.r.o (minimlne 5 000)- nominlna hodnota akci v a.s. (minimlne 25 000)
b) Nerozdelen zisk- nerozdelen zisk z minulch obdob (po zaplaten dana vplate dividend)- nerozdelen zisk z benho obdobia
Zisk podniku- je rozdielom medzi vetkmi vnosmi a vetkmi nkladmi podniku- charakterizuje efektvnos pouvania podnikovho kapitlu (ukazovate rentability = zisk /
vloen kapitl)- je zdrojom dchodkov vlastnkom (vyplca sa z neho zuroenie vlastnckeho kapitlu)- dleitm zdrojom financovania rozvoja podniku
Vka zisku zvis od faktorov- objem realizovanej produkcie- truktra realizovanej produkcie- cena jednotky realizovanej produkcie- nklady na jednotku realizovanej produkcie
-
15.marcaModel tvorby a rozdelenia ziskuVykzan zisk v danom roku- da- prdel do rezervnho fondu zo zisku- prdely ostatnm fondom zo zisku- hrada tantim- vplata divident, resp. podielov na zisku- ______________ Nerozdelen zisk benho roka+ nerozdelen hospodrky vsledok z minulch rokov _______________ nerozdelen zisk koncom roka
B) Cudzie finann zdroje podnikuVo finannej bilancii podniku zaraden ako:
a) very- Krtkodob very (very splaten do 1 roku)- Dlhodob very (very splaten v obdob viac ako 1 rok)
b) Zvzky- krtkodob - zvzky splaten v rmci roku (zavazky voi dodvateom,
zamestnancom ttu)- dlhodob zvzky - zvzky splaten v obdov dlhom ako 1 rok-
Zlat pravidlo financovaniaDlhodob majetok podniku by mal by kryt dlhodobmi zdrojmi podniku, t.j:- vlastnymi zdrojmi a
- dlhodobmi cudzmy zdrojmi (dlhodobmi vermi a zvzkami)Poda tohto pravidla nememe vstavbu budov alebo zakupenie novch technlogi, ktorch ivotnos je niekoko rokov finanne pokrva z krtkodobch verov (verov splatench v priebehu 1 roku)
Dlhodob majetok
Krtkodob majetok
Vlastn zdroje
Cudzie zdroje
-
VI.Nklady v podnikuNklady zobrazuj celkovu spotrebu produknch faktorov (Vstupov) na zabezpeenie podnikovho procesu
lenenie nladov- druhov lenenie nkladov- kalkulan lenenie nkladov- leneni nkladov poda zvislosti od obejmu vroby
A. Druhov lenenie nkladov- zoskupenie nkladov do ekonomicky rovnorodch druhov poda jednotlivch produknch
faktorov, vypoved o tom, o bolo spotrebovan- pouva sa v tovnctve, vo vkaze ziskov a strt
Zkladvn nkladov druhy- materilov nkupy (suroviny, materil, energie)- sluby (opravy a udrovanie, cestovn)- osobn nklady (mzdov, nklady na socilne zabezpeenie)- ostatn prevdzkov nklady (poplatky, odpisy dlhodobho majetku, mank a kody)- finann nklady (nkladov roky)- ostatn nklady (rezervy)
B. Kalkulan lemnenie nkladov- rovrhovanie nkladov na jednotliv vkony (vrobky a sluby)- poda spsobu rozvrhovania nkladov na vkony:
- nklady priame (jednotkov), priamo svisia s produktom, bezprostredne sa prirauj k vkonom
- nklady nepriame (reijn) s produktom, svisa sprostredkovane, nemono bezprostredne ich priraova, je nutn ich rozpotava (rozvrhova)
TrasformciaVSTUPY Vstupy
Produkty predajSpracovanie vstupov, prevdzkamaterialy, energie, zapojenie strojov a ud
NKLADY TRBY
ZISK
-
Stanovenie nkladov- priame nklady sa stanovuj na zklade noriem spotreby materialu, spotreby asu na
vrobok (kalkulan jednotku) a ceny materilu a prce- nepriame nklady sa stanovuj na zklade rozvrhovania, ktor vychdza z pomeru
reijnch nkladov v rozvrhovej zkladni, ktor mu by- pean veliiny, ako priamy meteril, priame mzdy- naturlne veliiny, ako poet vrobkov, normohodn a pod.
Veobecn model kalkulcie1) Priamy (jednotkov) materil2) Priame (jednotkov) mzdy3) Ostatn priame (jendotkov) nklady4) Prevdzkov (vrobn) ria____________Prevdzkov (vrobn) nklady5) Sprvna cena6) Odbytov ria____________Vlastn nklady vkonu7) Zisk (strata)____________Predajn cena
Priame nklady- Priamy materil - spotreba materilu, ktor tvor podstati produktu a mono ho priradi k
produktu priamo
- Priame mzdy - mzdy vrobnch robotnkov zabezpeujcich technologick postup a mono ich priamo priradi k produktu
- Ostatn priame nklady - nezahrnut v predchdzajcich polokch ako spotreba technologickho paliva, energie a mono ich priradit k produktu priamo
Nepriame nklady- Vrobn ria - vetky spolon nklady prevdzky, dielne ako odpisy, mdzy pomocnch
a riadiacich pracovnkov, energie a pod
- Sprvna ria - nklady svisiace s riadenm podniku, prpadne menej organizanj jednotky, ako mzdy riadiacich pracovnkov, nklady na odpisy, vykurovanie, osvetovanie a pod.
- Odbytov ria - nklady svisiace s odbytom vkonov ,ako nklady predajnch oddelen, na reklamu, na skladovanie a dopravu a pod.
-
C. lenenie nkladov v zvislosti od objemu vkonovV zvislosti od objemu vkovnov sa nklady lenie:- nklady fixn- nklady variabiln
Nklady fixn- stle, svisia so zabezpeenm prevdzkovej schopnosti podniku (kapacity), napr. mzdy
riadiacich pracovnkov, odpisy, nklady na oprav, dbu, prenjmom a pod- vo svojej absoltnej vke sa so zmenou objemu vroby v rmci danej kapacity nemenia- v prepote na jendotku produkcie maj pri zvyovan objemu vroby klesajcu tendenciu
(menia sa)
Nklady variabiln- prun, priamo svisia s danou produkciou, napr. mzdy vrobch robotnkov, spotreba
zkladnho materilu, pomocnho materilu a pod.- nkaldy sa vo svojej absoltnej vke menia so zmenou objemu vroby- v prepote na jednotku vroby sa pri zmene objemu vroby nemenia
Kritick objem vrobyKritick objem vroby predstavuje tak objem vroby, pri ktorom s uhraden vetky nklady a podnik zana dosahova zisk.
Model kritickho objemu vroby[Tu ide tak gay obrzok]
-
Vpoet kritickho objemu vrobyPri vpote kritickho objemu vroby vychdzame zo vzahu
Z = T - NZ = P.Q - F- V.Q
Z - ziskP - cena jednotky vrobyT - trby
Za podmienky, e Z = 0 plat pre kritick objem vroby:
Qk = F / (P-V) kde Qk je kritick objem vroby
Prklad rozhodovania na zklade metdy kritickho objemu vrobyFixn nklady s 40000 . Cena jednho vrobku je 2 eur a variabiln nkladu na kus su 1,20. Vypotajte:a) pri akom objeme vroby je v podniku kritick bod (BEP)b) pri akom objeme vroby by podnik dosiahol zisk 40 000c) kritick bod, ak podnik zvi fixn nklady na 50 000d) kritick bod, ak podnik zni variabiln nklady na kus na 1e) kritick bod, ak sa cena vrobkov zni na 1,80
Vpoet
a) kritick objem vroby v podniku Q = F/(P-V) = 40000/2-1,20 = 50 000 kusov
b) podnik dosiahne zisk vo vke 40 000 pri objeme vrby 100 000ks' Z = T-N = 100 000 . 2-(40 000 + 100 000.1,2) = 200 000 - 160 000 = 40 000
c) kritick objem vroby v podniku Q = F/(P-V) = 50 000 / 2-1,2 = 62 500 kusov
d) kritick objem vroby v podniku Q = F/ (P-V) = 40 000 / 2-1,0 = 40 000 kusov
e) kritick objem vroby v podniku Q = F / (P-V) = 40 000 / 1,80 - 1,20 = 66 667 kusov
-
VII. Trby a vnosy, nklady a ziskyAk podnikov proces je proces tranformcie vstupov na vstupy, potom zisk predstavuje efekt dosahovan z tejto transformcie
Trby a vnosy podnikuVkony predstavuj vstupy podnikovej innosti v podobe produktov, t.j. vrobkov s sluieb, ktor podnik poskytuje odberateom - zkaznkom.
Trby a vnosy s ukazovateom vyjadrujcim vstpy s zisovan pomocou metodiky tovnctva
Zisk v podniku
VnosyVnosy
Nklady Zisk
Zisk je ukazovate, pomocov ktorho je mon kvantifikova dosahovan efekt z podnikovej innosti
Zisk ako vsledok podniku zahruje- Prevdzkov hospodrsky vsledok- Hospodrsky vsledok z finannch operaci- ...
Prevdzkov hospodry vsledok- rozdiel medzi prevdzkovmi vnosmi (trby a ostatn vnosy) a prevdzkovmi
nkladmi (spotreba materilu, osobn nklady, dane a poplatky)
Hospodrsky vsledok z finannch operci- rozdiel medzi finannmi vnosmi (trby z cennch papierov, vnosov roky, vnosy z
finannho majetku) a finannmi nkladmi (nkladov roky)
MImoriadny hospodrsky vsledok- rodziel mimoriadnch vnosov (nhrady za mank a kody, ostatne mimoriadne vnosy)
a mimoriadnch nkladov (mank a a kody na majetku, stratov pohadvky pri likvidcii)
-
Vkaz ziskov a strt1) Prevdzkov vnosy2) Prevdzkov nklady3) Vsledok hospodrenie z prevdzkovch innost4) Finann vnosy5) Finann nklady6) Vsleedok hospodrenie z finannch innost7) (3+6) - da z benej innosti = Vsledok hospodrenia z benej innosti8) Vnosy z mimoriadnej innosti9) Nklady na mimoriadnu inos10) (8-9) - dan z prjmov z mimoriadnej nnosti = Vsledok hospodrenia z mimoriadnej
innosti11) 7 + 10 = Vsledok hospodrenie za ben tovn obdobie
Vkaz ziskov a strtVkaz ziskov a strt poskytuje prehad o vnosoch a nkladoch za urit asov obdobie
Vkaz ziskov a strt zachytva vnosy a nklady podniku v slade s princpom aktulneho tonctva (ke vnosy vznikli a nklady sa vynaloili)
Vkaz cash flowPREHAD O PEANCH TOKOCH (CASH-FLOW)- zachytva skuton pohyb peanh prostriedkov v danom obdob- od vkazu ziskov a strt sa li v dsledku rozdielov medzi vnosmi a peanmi
prjmami a rozdielmi medzi nkladmi a peanmi vdavkami
Pean prjmi a vdavkyPEAN PRJMI A VDAVKY- sumy, ktor za urit obdovie podnik v peanej forme prijal a ktor, boli peanej forme
vydan- zachytvaj sa vo vkaze peanch prjmov a vdavkov, ktor poskytuje prehad o
peanch tokoch podniku
Rozdiely medzi prjmami a vdavkamiRozdiely z asovho hadiska:- trba vznik momentom realizcie- peaz prjem zska predvajci momentom zaplatenia- pean vdavok vznik vtedy, ke podnik za inputy plat- nklad vznik pri vynakladan inputov
Obsahov rozdiely- vyplvaj z peanch vzahov svisiacich s rozdeovanm hospodrskeho vsledku
podniku (vplata divident je v podniku peanm vdavkom, ale neobjav sa medzi polokami vkazu ziskov a strt)
-
Priama metda vpotu CFPriama metda- priame sledovanie vetkch peanch prjmov a peanch vdavkov podniku za urit
obdovie (v peanom dennku pri jednoduchom tovnctve)
Nepriama metda vpotu CDNepriama metdaZisk pred zdanenm a odpisy z dlhodobho hmotnho a nehmotnho majetku upravuj sa:- o vnosy, ktor v sledovanom obdob nevyvolali pean prjem- o nklady ktor v sledovanom obdob neznamenali pean vdavky- o alie pean prjmy a vdavky, ktor sa v danom obdob neprejavili vo vnosoch ani
nkladoch podniku
Vykazovanie cash flowMetdy vykazovania cash flow- priama metda- nepriama metda
-
Zdroje pre hodnotenie podniku- Vkaz ziskov a strt (vsledovka) - vychdza z vvnosov a nkladov podniku- finann bilancia (svaha) - vychdza zo stavu majetku a zdrojov podniku- vkaz finannch tokov (prehad cash flow) - vychdza z prjmov a vdavkov podniku
Finann ukazovateleFinann ukazovatele na hodnotenie:- Absoltne
- trby, nklady, zisk, tempo ich vvoja- Pomerov
- ukazovatele rentability- ukazovatele likvidity
A. Hodnotenie rentabilityRentability vyjadruje ziskovos podniku, kvantifikuje zhodnotenie vlastnho a cudzieho kapitlu
Ukazovatele rentabilitya) Rentability vloenho kapitlu vyjadruje mieru zhodnotenia celkovho kapitlu
viazanho v podniku
Rentabilita vloenho kapitlu (ROI) = (Z + roky* (1-d)) / celkov kapitl
b) Rentabilita aktv vyjadruje mieru vnosnosti celkovch aktivt v podniku
Rentabilita aktv (ROA) = ist zisk / aktva
alie ukazovatele rentabilityc) Rentabilita vlastnho imania vyjadrje zhodnotenie vlastn kapitlu v podniku
Rentabilita vlastnho imania (ROE) = ist zisk / vlastn imania
d) Rentabilita trieb vyjadruje ziskovos podnikovej innosti z pohadu zhodnotenia spotreby vstupov
Rentabilita trieb (ROS) = ist zisk / trby
-
B. Hodnotenie likvidityUkazovatele likvidity - vyjadruj a kvantifikuj potencilnu schopnos podniku uhradi svoje zvzky
Ukazovatele likviditya) Likvidita 1. stupa (pohotov) vyjadruje schopnos podniku hradi okamite splatn
zvzky (krtkodob zvzky KZ a krtkodob very K) z najlikvidnejch aktv (finannho majetku FM), odporan hodnota je najmenej 0,2.
Likvidita 1. stupa (pohotov) = FM / (KZ + K)
b) Likvidita 2. stupa (ben) vyjadruje schopnos podniku hradi krtkodoba splatn zvzky pomocou finannho majetku a pohadvok, odporan hodnota je v intervale 1 a 1,5
Likvidita 2. stupa (ben) = (FM + P) / (KZ + K)
c) Likvidita 3. stupa (celkov) vyjadruje schopnos splcania krtkodobch zvzkov z celkovch obench aktv (finann majetok FM, pohadvky P, zsoby Z), odporana hodnota pre priemyseln podniky je v intervale 2 a 2,5.
Likvidita 3. stupa (celkov) = (FM + P + Z) / (KZ + K)
-
Manament a manariI. Podstata manmentuII.Manari v organizciiIII.Manarske roly manarske zrunosti
Ponmanie manamentuPonmanie a interpretovanie manmentu- ako proces (dynamick proces)- ako profesia (riadiaci apart)- ako vedn disciplna (interdisciplinrny charakter)- umenie (vedie ako)
I. Podstata manmentuManament je proces zameran na efektvne dosahovanie cieov, obsahom ktorho je plnovanie, organizovanie, vedenie a kontrola
Plnovanie, organizovanie, vedenie a kontrola predstavuj kov manarske aktivity, ktor oznaujeme za manarske funkcie
PlnovaniePlnovanie ako manarska funkcia je zameran na:- vytenie cieov- stanovenie postupov a vytvorenie podmienok na dosiahnutie cieov- vytvorenie systmu plnovania v organizcii
OrganizovanieOrganizovanie ako manarska funkcia- definovanie pracovnch miest a vytvorenie tvarov- definovanie truktry vzahov medzi pracovnkmi a tvarmi, koordincia innost- vytvorenie organizanej truktry
Vedenie udVedenie ud ako manrska funkcia- tl vedenia ud- motivovanie pracovnkov- komunikcia s udmi
KontrolaKontrola ako manrska funkcia- monitorovanie sasnho stavu plnenie cieov- hodnotenie loh a vkonnost jednotlivcov a kolektvou- korekcie smerom k zabezpeeniu cieov
-
II. Manari v organizciiOrganizcia je vntorne trukturovan skupina ud, ktor je vytvoren so zmerom dosiahn urit, konkrtne pecifikovan cie
Pracovnkov v organizcii- manrov - riadia aktivity ostatnch, ich primrnymi aktivitami s manrske funkcie- vkonnch pracovnkov - priamo zabezeuj (vykonvaj) produkciu vrobkov a sluieb
(koniec prednky z 22. 3. 2011)
-
Prednka 29.3. 2011
Typolgia manarovManarov v organizcii lenme z pohadu1. rove manamentu2. Rozsah aktivt ktore riadia3. Lniov a tbna moc
1.roven manamentuVrcholov manari- celkov riadenie a innos organizcie- strategick ciele v agregovanej forma, dl horizont
Manari strednej rovne- pecifick ciele a stratgie pre jednotliv produkty a funkn oblasti- ciele k strednodobmu horizontu
Manari prvho stupa (ni manari)- konkrtne ciele a lohy pre vkonnch pracovnkov- ciele viac na krat asov horizont
______
2. Rozsah aktivt ktor riadiaManari univerizalisti (generalisti)- zodpovedn za celkov innosti ucelenej jednotky, ako je podnik, zvod, prevdzka,
diea
3. Z hadiska lniovej a tbnej mociLniov manari- zodpovedn za dosianutie cieov celej organizcia- zapojen do lnie dvania prkazov a kontroly vo vzahu k nim rovniam, maj tto
prvomoctbni manari- vytvra podmienky a pomha dosahovanie cieov celej organizcie alebo menej
ucelenej jednotky- nie s zapojen do lnie dvania prkazov a kontroly v hierarchii organizcie
Manarska verzus nemanarska prca- manarska praa zahruze proces manamentu, vetky manarske funkcie, pri
nemanrskej prci sa innosti vrahuj len k uritej manarskej funkcii- manari maj podnriadench, vykonn pracovnci nemaj- manaerska praca sa vykonva nad vkonnou rovou, nemanarska prca na
vkonnej rovni- manarska prca by nemala by rutinnou, ale tvorivou innosou, spojen s
rozhodovanm, pecifickmi zrunosamu manara, nemanarska prca skr smeruje k implementcii rozhodnut.
-
Manarske rolyManarske roly vyjadruj poadovan sprvanie, postoje, konanie manra v orgnazcii. Manar by mal vedie zastva nasledovn tri skupiny rol:
A) INTERPERSONLNE ROLYreprezentatnt - oficilny predstavite organizcievodca - usmerovaniie a koordinciu innosti podriadenchspojka - vytvranie kontaktov na podporu cieov
B) INFORMAN ROLYmonitor - zskavanie informciirite informcii - odovzdvanie informci v organizcihovorca - sprostredkovanie informci externmu prostrediu
C) ROZHODOVACIE ROLYpodnikate - nosite novch mylienok, iderieite problmov - vznikajcich problmov, krzovch situcialoktor -rozmiesovanie zdrojovvyjednva - vzahov s odbormi, zkaznkmi a almi subjektami z okolia
MANARSKE ZRUNOSTI (schopnosti)- odborn (technick) - vyuva pecifick metdy a postupy v manarskej prci- interperssonlne - vies ud, motivova ich, komunikova, riei pracovn konflikty- koncepn - vidie organizciu ako celok, vztahy vo vntri i s externm prostredm- projekn - schpnos nachdza praktick rieienia na realizciu rozhodnut v
manarskej prci
Koncepcie manamentuVvoj manamentu od priemyselnej revolcie, vystil do koncepci- klasick koncepcia- neoklasick koncepcia- nov (modern) koncepcia- koncepcia pragmatizmu (empirick prstup)
1.) Klasick koncepciaa) Vedeck riadenie (Frederick W. Taylor, 1856-1915)b) Administratvne riadenie (Henry Fayol, 1841-1925)c) Byrokratick riadenie (Max Weber, 1864-1920)
Vedeck riadenieZameran na aplikciu vedeckch metd v riaden a vytvorenie systmu riadenia na rovni dielnePrincpy Tayorovnho vedeckho riadenia:- stanovenie tandartnch pracovnch postupov, normovanie prce, kolov odmeovanie- vedeck vber, trning pracovnkov- spoluprca medzi vedcimi a robotnkmi- deba prce a zodpovednosti medzi vedcimi a robotnkmi
-
Prnosy vedeckho riadenia- pozitvne - zvenie produktivity, znenie nkladov- negatvne - monotnnos prce, vyerpvajci boj a vku mzdy
Administratvne riadenieZameran na riadenie celho podniku, vymedzili sa na hlavn innosti podniku - technick, obchodn, finann, ochrann, tovn a sprvneZkladn funkcie riadenia (sprvy)- predvdanie- organizovanie- prikazovanie- koordinovanie- kontrola
Prnosy pre manamentSformulovalo sa 14 princpov riadenie - deba prce, prvomoc, jednota prikazovania, jednota riadenia, centralizcie, disciplna, poriadok a pod.
Byrokratick riadenie- idelna organizce (byrokracia) na zklade pevnch pravidiel a formlnych vzahov- sformuloval 6 princpov idelnej byrokracie (deba prce, hierarchia prvomoc, formlne
pravidl, formlny vber pracovnkov, objektvnos, karirna orientcia)
Prnosy pre manament- navrhol idelny model pre vie organizcie- kritika na univerzlnu platnos princpov riadenia
2. Neoklasick koncepciaPre II. svetovou vojnou na skmanie vplyvu pracovnch podmienok na vkonnos (vplyv osvetlenie)Po II. svetovej vojne na skmanie psychologicko-sociologickch faktorov, motivcie, vedenia udA. Maslow - teria motivcieDouglas McGregor (University of Michigan) - teria X a Y
-
Teria X- sprvanie ud v organizcii- priemern lovek nem k podniku osobn vzah, nem rd svoju prcu, vyhba sa
zodpovednosti- potreba pracova pre zabezpeenie existencie- Motivcie
- na preppojen pozitvnej a negatvnej motivcie- odmeny a vhody pri plnen loh, kritika a monosti straty zamestnania pri
neplnen loh- Vedenie ud
- direktvne tl (priame riadenie a kontrola)- autoritatvny prstup k podriadenm
Terie Y- sprvanie ud
- optimistick pohad loveka, m rad svoju prcu, prva je sasou jeho ivota- chce nies zodpovednos, chce sa realizova
- motivcie- na prepojen priamej a nepriamej motivcie- vyvola a podpori zujem o prcu a vy vkon
- vedenie ud- vyvori tvoriv prostredie pre sebarealizciu a iniciatvu, podpora neformlnych
vzahov- participatvny tl demokratick atmosfra
3. Nov (modern) koncepciaa) Kvantitatvny prstup - vyuitie matematickch metd, modelov a potaov v riadenb) Rozhodovac prstup - skvalitnenie rozhodovacieho procesu a metd rozhodovaniac) Systmov prstup - organizcie ako systm operujci v systme vyieho rdu
Zhodnotenie prnosov- skvalitnenie manarskej prce- kritika - modely s abstraktn, viac stabiln prostredie
4. Koncepcia pragmatizmuVychdza z hodnoten a zoveobecnen poznatkov z spench americkch firiem a na zklade toho robm odporanie pre prax:- Riadenie poda cieov (MBO) poda Petra Druckera- Koncepcia dokonalosti (Thomas J. Peters a Robert H. Waterman - vedci pracovnci
americkej poradenskej firmy McKensey)- Manament chpe ako vedu a umenie, umenie skr ako vec intucie a nadobudnutch
sksenost
-
A. riadenie poda cieov - MBOa) usporiadanie cieov v hierarchickej truktre:- rovne riadenia (podnik, zvod, prevdzka, diea)- oblasti riadenie (vrobn, marketingov a pod)- faktor asu (dlhodob, strednodob, krtkodob)b) spoluas podriadench na formulcii cieovc) prieben sledovanie a hodnotenie plnenia cieovd) pravideln hodnotenie v organizcii
- hodnotenie vkonov jednotlivcov, organizacie- prepojenie vsledkov s odmeovanm- motivciou, vzdelvanm a vedenm ud
B. Koncepcia dokonalosti1. Aktvne konanie manarov - ako protiklad formlneho a neprunho riadenia2. By blzko pri zkaznkovi - sledova a hodnoti potreby zkaznkov3. Autonmnos a podnikavos - ponecha manarom na jednotlivch rovniach
samostatnos, prvomoc a zodpovednos. Zvyuje to ich aktivitu a iniciatvu.4. Zvyova produktivitu prostrednctvom ud - vzdelvanm, motivciou a vedenm ud5. Dra sa toho o firma vie a doke - Nevzdva sa a neustupova konkurencii z toho
o viem a dokem6. Jednoduch organizcie - jednoduch formy organizanej truktry s malm riadiacim
apartom7. Umenie vies - s priahovanm a uvoovanm uzdy8. Dra sa hodnt (cieov) firmy - Definova jasn hodnotov systm v organizcii
prezentujci rmcov hodnoty
Manament v globlnom prostredDva prstupy k manamentu organizcieA. Rovnak manarske praktiky vo vetkch zahraninch jednotkchB. Adaptova manrske prstupy na podmienky loklnej kultry
- odlinosti v kultre - tradcie, vzdelanie- histrie - udalosti v minulosti- politick systm - systm moci, zujmy- geografick podmienky - zemie, obyvatestvo- nboenstvo - systm viery
Dva zkladn tly manmentuVzhadom na odlinosti kultry prevldaj v manamente organizcie dva zkladn prstupy - tly manmentuA. Manament USA a v Severozpadnej EurpeB. Manamnent v junej Eurpe, zii (aj Japonsko), v Junej Amerike
-
A. Manament v USA a v severozpadnej EurpeManarska prax viac preferuje- analzy - skmanie faktov, svislost- racionalita - myslenie a uvaovanie na dvodoch, princh, princpoch- logika - myslenie na formlnych metdach- systmy - postupy uskutoovania innost- individualizmus - individelne prva, oakvanie- vysok tolerancia pre riziko - k vyiemu zisku
Manament v USA- maximalizcia zisku - kritriu v rozhodovan- vysok tolerancia pre riziko - orientcia na rizikovejie aktivity- demokratick vodcovstvo
- na autorite vedceho a osobnosti ostatnch- sloboda, demokracia, participcie a zodpovednos ostatnch pri rozhodovan
Manament v Nemecku- preferovanie autority vedcich - vedci ako siln vodcovsk osobnosti- produktivity prostrednctvom ud - starostlivos o ud- vit repekt k perfekcionizmu
Manament vo Franczsku- vldne plnovanie - vlda stanovuje kov trendy v ekonomike ako rmec- zky vzah medzi vldnym plnovanm a plnovanm organizci- draz na hierarchiu - charakteristick pre spolonos i pre organizcie
Manament v junej Eurpe, v zii (vrtane japonska a v junej Amerike)- viac personlne vzahy - vzahy medzi umi, oakvania, sprvanie- intucia - schopnos vnmania na vntornom cten- emcie - prca s citmi ud- senzitivita - schopnos vnma, vidie a vyjadri nieo- kolektivizmus - kolektvne prca a oakvania- sluobn postup na zklade seniority - postup v hierarchii organizanej truktry na
zklade veku a sksenost
/* Zaiatok prednky 5.4.2011 */Japonsk manament- celoivotn zamestnanie (ako status)
- riadni pracovnci (kov a mid-karier)- seznni pracovnci
- Systm seniority (sluobn postup ovplyvuje vek, vzdelanie, status)- Systm odmeovania - vkon, vznamn vhu m aj vek, vzdelanie, sksenosti a status
pracovnka
-
Kolektivizmus ovplyvuje manarske metdy- rozhodovanie na zklade konsenzu - ringi systm- nepecializovan karerny trning na zklade rotcie- systm kolplexnho riadenia kvality (W.E.Deming)
a) kvalitu treba zabudova u do produktub) na tatistickch metdach merania odchlok a zisovan ich prin (6% odchlok
predstavuj pecilne priny zavinen pracovnkom, 94% ako ben priny spovajce v procesoch - zlepova)
Podiel Japonska na HDP USAV roku 1960 - 27%V roku 1970 - 70%= spech Japonska, japonsk firmy sa stali vznamnch konkurentom americkch firiem
Teria Z:- rozpracoval ju zaiatkom 80 rokov Amerian japonskho pvodu Villiam G. Ouichi- Predstavuje odporania ako mu americk manari lepie sai s japonskmi
firmami- stabilita kolektvu na dlhodobejom zamestnan- zvyovanie miezd v zvislosti od dky zamestnania vo firme, kvalifikcie a
dosahovanch vsledkov- sstavn kvalifikan prprava prepojen so sluobnm postupom, plnovan rotcie- podnikov kultra podporujca aktivizciu vetkch pracovnkov k plneniu cieov
Plnovanie ako vchodiskov manarska funkcia
Vznam plnovania:- udva smer innosti organizcie- koordinciou umonuje predchdza plytvaniu- zamlanm sa nad budcnosou redukova neistou- poskytuje tandardy pre hodnotenie
Plnovanie
Vymedzenie zdrojov a postupov na dosiahnutie cieov
Implementciea, hodnotenie a kontrola
Vytene cieov
-
Vytenie cieovCie je urit bod v budcnosti ku ktormu organizcia smeruje a pln vymedzue cestu k jeho dosiahnutiuAk m cie splnit tto funkcu, mus ma:- jasn hodnotov orientaciu s vymedzenmi prioritami- monos meratenosti a hodnotenia- asov vymedzenie
Prstupy v plnovan- prstup zhora nadol- prstup zdola nahor- prstup kombinovan
Prstup zhora nadol- vrcholov manament uruje celkov ciele organizcie, ktor su potom rozpracovvan
na niie rovni- vrcholov manament m v spoluprci s tvarom plnovania zodpovednos za
plnovanie- bva efektvny ak pracovnci pln ber ako smernicu, nvod
Prstup zdola nahor- brcholov manament uruje smervanie orgnaizcie, podriaden prichdzaj s iniciatvou
k tvorbe plnov, predkladaj ch nadriadenm- podriaden s stotonen s plnmi, neber ich len ako dokument, viac motivovan ciemi,
ktor sami sformulovali Prstup kombinovan- kombincia predchdzajcich prstupov, opiera sa o MBO- zmerom je prispsobi sa dynamickmu prostrediue, pozornos zmenm, ktor mu
ovplyvni realizciu cieov- zostavi plny konkrtne, ale zrove flexibilne
Vvoj plnovaniaPlnovanie do II sv. vojny- aisko na krtkodobom plnovan- rieenie operatvnych loh vroby a predaja na formujcich sa trhoch
Plnovanie v 50. a 60. rokoch- prechod k dlhodobmu plnovaniu(podrobnejie plnovanie na dlh asov horizont)- vyuvaj sa kvantitatvne metdu, modely, potae- orientcia do vntra podniku, na vyuitie vntornch zdrojov- plnovanie zaloen na raste dopytu, lojalite zkaznkov
Plnovaine v 70. a 80. rokoch- prechod k strategickmu plnovaniu na strategickch cieoch, ktor s dleit z hadiska
preitia a rastu- zameranie na hodnotenie vonkajieho prostredia- plnovanie zaloen na systme MBO
-
Plnovanie od polovice 80. rokov- prechod k strategickmu riadeniu- plvanie ako sas strategickho riadenia (zahruje strategick ciele skmanie
prostredia, vber stratgiu implementcia, kontrola)- strategick myslenie - zameran na komplexn chpanie budcnosti, jej trendov a na
zklade toho skma miesto a lohu organizcie v budcom vvoji
Strategick manmentStrategick manament je zameran na formulciu zkladnch a dlhodobch zmerov a cieov organizcie i rmcovch postupov a ciest na ich dosiahnutie
Proces strategickho manamentu zahruje:1. Formulovanie cieov2. Skmanie prostredia3. Tvorba a vber stratgie4. Implementcia stratgie5. Hodnotenie a kontrola
1. Formulovanie cieovVzia - obraz o budcnosti, na zklade mylienok predbiehajcich dobu, ktor ako hnacia sila ah dopredu alie genercie.
Poslanie - vyjadruje zmysel existence firmy, predstavuje kto sme a km sme. Zahruje predmet innosti, vrobkov a trhov orientciu, vzah k zkaznkom, zamestnancom, akcionrom a ostatnm subjektom,k inovcii, zmeam a pokroku.
Stratgick ciele - s minkmi na ceste k napaniu vzie, vyten pre urit etapu na ceste k vzii
2. Skmanie prostrediaProces skmania prostredia zahruje analzuA. Externho prostrediaB. Internho prostredia
A. Extern prostredia- globlne prostredie (makroprostredie) - trendy politick, ekonomick, socilne,
technologick- konkurenn prostredie (odvetov) - konkurenn sily ako zkaznci, dodvatelia,
sasn i potencilni konkurenti, substitun produkty
Skmanie externeho prostredia- veobecn charakteritika externho prostredia- skmanie trendov globlneho prostredia a ich vplyvu na organizciu- odvetvov analza konurennho prostredia- hodnotenie vsledkov analzy
- novch prleitost (opportunities)- monch ohrozen z okolia (threats)
-
Metdy skmania:Metdy skmania externho prostrediaa) Analza PESTb) Porterva analza (Porterov model piatich sl)
Analza PEST:- skma trendy vo vvoju makroprostredia na zklade psobenia faktorov- Ekonomick faktory - HDP, rokov miery, inflcia, nezamestnanos, vvoj krovch
kurzov, dane- Politicko-prvne faktory - stabilita vldy, zkonov, socilna politika, regulan opatrenia
vldy- Socilne faktory - demografick vvoj, ivotn rove, vzdelanos, ivotn tl a hodnoty- Technologick faktory - technologick trendy, vdavky na vskum, vldna podpora
vskumu
Porterova analza:- Porterov model piatich sl - skma p sil ovplyvujcich konkurenn prostredie v
odvetv- sasn konkurenti v odvetv - stupe ae medzi podnikmi umiestnenmi v odvetv- potencilni konkurenti - riziko vstupu novch konkurentov- kupujci - obchodn sila kupujcich- dodvatelia - obchodna sila dodvateov- substitun produkty - hrozba substitunch vrobkov a sluieb
Pravidl hodnotenie modelu- m silnej je vplyv kadej zo sl, podnik m obmedzenejiu monosti zvyova ceny a
dosahova v zisk, je menia atraktivita odvetvia- siln konkurenn sily mono povaova za hrzby, ktor psobia na zniovanie zisku
podniku- slab konkurenn sily mono povaova za prleitosti, dovouj podniku zvyova zisk- vplyv sl sa me asom meni, vvoj vplyvou- vplyv silnch konkurennch sl mono vhodnou stratgiou eliminova, vyui vo svoj
prospech
B. Intern prostredieIntern prostrdie - skmanie zameran na hodnoteniue vntornch schopnost a zdrojov podnikuIntern prostredie podniku- truktra podniku - aktivt, produktov, organizan truktra- zdroje podniku - udsk, materilov, kapacitn finann- podnikov kultra - postoje, systm hodnt
Postup skmania- inventarizcia zdrojov, stav v truktre, kultre- skmanie vzahov medzi zdrojmi, truktrou, kultrou, porovnvacia a proporcionlna
analza- hodnotenie vsledkov
- silnch strnok podniku (strengths)- slabch strnok podniku (weaknesses)
-
Metda kritickch faktorov spenosti- vber faktorov, ktor s vyznamn z hadska spenosti podniku - 20 a 30 faktorov- Z faktorov spenosti sa vyber tie, ktor su kritick (najdleitejie) z hadiska
spenosti - 5- 7 - Porovnvanie podniku s dvojmi a tromi najvznamnejmi konurentami z hadiska
kritickch faktorov spenosti- vsledkom porovnvanie je odhaleniue, v om s siln a v om slab strnky podniku v
porovnan s konkurenciou
3. Vber a formulcia stratgie- stratgia je cesta k naplneniu cieov, vchodiskom s informcie z predchdzajcich
analz- vsledky predchdzajcich analz sa syntetizuj pomocou metdy SWOT
Metda SWOT analzy- systematicky analyzuje a hodnot siln a slab strnky v porovnan s konkurenciou,
prleitosti a hrozby v prostred- ak podnik psob iba v jednom odvetv vsledky sa vzahuj k celmu podniku- ak podnik psob vo viacerch odvetviach, analza sa uskutonuje podla odvetv
Zkladn typy stratgi[obrzok od Luka]
//Zaiatok prednky - 12.4.2011
Tvorba stratgieA. Stratgia podniku - za cely podnik, tvorba portfolia aktivitB. Strategickej podnikatelskej jednotjky - jednotky sa vytvaraju podla produktov,
zakaznikov, uzemi, su s vyssou mierou samostatnostiC. Funkn stratgie - na rozvoj funknej oblasti
Strategie podniku1. Strategia rastu zamerana na rozvoj v odvetvii, cestou interneho a externeho rastu, rast- zvysovanim podielu na stabilnom trhu- udrziavanim postavenia alebo zvysovanim podielu na rastucom trhu- pri klesajucom trhu vstupom na nove trhy2. strategia stability na udrzanie existujucich pozicii3. strategia utlmu (konsolidacia, sanacia, restrukturalizacia, likvidacia)4. strategia kombinovana
-
Strategia podnikatelskej jednotkynakladoveho vodcovstva- konkurenneho vyhody cez minimalizaciu nakladov, skor standardna kvalita- sasn trhov ceny umonia nadpriemerny ziskdiferencian stratgia- konkurenn vhody cez najvyiu kvalitu, odlinos- kupujci bud ochotn zaplati vyiu cenupecializan statgia (u malch podnikov)- pecializcia na urit segment, trhov medzeru- konkurenn vhody cez minimalizciu nkladov alebo vysok kvalitu
Funkn stratgiea) Marketingov stratgiao presaden sa na trhu, vchodiskov stratgiaako podpori minimalizciu nkladov alebo vysok kvalitu pomocov marketingovch nstrojov- produkt a jeho kvalita,- cena- podpora predaja (reklama)- distribun (odbytov) cesty
alie funkn stratgieb) Stratgia materilovho a kapacitnho zabezpeenia- ako postupova v zabezpeen produkcie- na podporu minimalizcie nkladov alebo diferencicie
c) Stratgia vroby- ako postupova v transformanom procese- ako kritria uplatova pri tvorbe objemu a sortimentu produkcie minimalizcia nkladov
alebo vysok kvalita
d) Personlna stratgia- ako postupova pri zskavan, alom rozvoji, starostlivosti, motivcii a odmeovan
pracovnkov- ak poiadavky bude kls stratgia minimalizcie nkladov alebo diferencicie na udsk zdroje
e) Finann stratgia- ako postupova pri zskavan alokcii a vyuvan zdrojov a pri rozdeovna vsledkov
hospodrenia- sasou je projekcia finannej bilancie, vkazu ziskov a strt a vkazu cash flow
-
4. Implementacia stratgieImplementaciea strategia- cielavedome uvdzanie stratgia do ivota- podpora implementcie tvrdmi (plny, rozpoty, postupy) a mkkmi natrojmi (vedenie ud, motivcia, komunikcia)
5. Kontrola v SM- strategick - na strategick rozhodnutia, kontrolu vchodisiek, strategickch cieov,
napanie stratgia podniku, zodpovednos vrcholovho manamentu- taktick - paralelne s procesom tvorby a implementcie stratgie na rovni
podnikateskch jednotie, zodpovednos strednho manamentu- operan - na rovni funknch oblast, zodpovednos strednho a niieho
manamentu
Organizovanie ako manarska funkcia[Obrazok od luka] - organizovanie ako manazerska fcia, sptna vzba a picovina
Organizovanie je proces vytvrania prvkov organizcie a formovania vzahov medzi nimi, aby bolo mon kooordinova innosti a plni ciele. Vsledkom orgnaizovanie je organizan truktra
Orgnizan truktraOrganizan truktra je vymedzen systm prvkov organizcie a vzahov medzi nimi, ktor umouje efektvnu koordinciu innost v organizcii za elom napania loh plnu a dosahovania cieov orgnaizcie.
Koncepty orgnaizanej truktryA. Mechanistick koncept - vysok miera centralizcie, formalizcie a komplexnosti
- funkcionlna- divizionlna
B. Organizan koncept - nzka miera centralizcie, formalizcie a komplexnosti- projektov- maticov- sieov
-
Funkcionlna organizan truktra[obrzok od luka] - pojeban pyramda
- z deby prce a specializcie innost- tvary na zklade zoskupovania rovnakch alebo rovnorodch prc poda ich funkci pri
zabezeovan loh organizcie- tvary poda funknch oblast zodpovedaj za uskutonovanie prc v tchto oblastiach
Uplatnenie funkcionlych truktrVhody- sstredenie zdrojov vytvra predpoklad pre efektvnos- jednota riadenia, obmedzuje sa duplicita prc- deba prce podporuje kvalitu prc, znenie nkladov
Problmy- tendencie k centralizcii na zabezpeenie slade medzi ciemi funknch tvarov a
celokovmi ciemi podniku- najvyie vedenie je zaaen operatvnymi lohami- problmy vo vekch a diverzifikovanch podnikoch
Divizionlne organizane struktury
[obrazok od luka]
- zoskupovanie prc do tvarov na zklade prslunosti k jednotlivm vrobkom, zkaznkom alebo zemiu
- vytvraj sa relatvne samostatn jednotky- divzie- komplexne riadi cel proces vroby a predaja
-
Uplatnenie divizionlnych truktrVhody- tvary s vekou mierou samostatnosti pri rozhodovani, decentralizacie rozhodovania,
flexibilnos- vedenie podniku sa me sstredi na koncepn otzky
Problmy- s rastcou samostatnosou a nezvislosou divzi asto rastie objem duplicitnch prc- vie poiadavky na vedcich divzi- me vies k presadzovaniu loklnych zujmov
Projektov organizan truktra[obrzok od luka]
- z existujcej organizanej truktry sa vylen tm pracovnkov - projektov tvar zriaden na dobu rieenia projektu (lohy)
- vedci projektovho tvaru m lniov prvomoc voi pracovnkom tohto tvaru- komplexn zodpovednos vedceho za projekt- projektov tvar je tmom pecialistov
Uplatnenie projektovch truktrVhody- predpoklady pre spen vypracovaniue a realizciu projektu- pre rieenie nronch a jednorzovch log- projektov tvar na dobu rieenia projektu
Problmy- mu nasta akosti pri sptnom zaraovan pracovnkov do materskch tvarov
Maticov organizan truktra
[obrzok od luka]
- kombinacia funkcionalnej a projektovej truktry- prepojenia medzi tvarmi pomocou vertiklnych a horizontlnych vzahov vytvrajcich
maticu
-
Uplatnenie maticovch truktrVhody- prunos a prispsobivos tvarov a uloham- vysoka kvalita prac, skratenie asu a nakladov
Problemy- podriadenos pracovnikov dvom veducim- vysoke naroky na najvyieho veduceho pre celkovu koordinaciu prac a ludi v podniku
Sieov organizan truktra[obrzok od luka]
Podstata sieovej truktry- forma organizivania medzipodnikovej koopercie, na zklade dohd- vzjomn dvera je podmienkou stability siete- vacsina podnikov v sieti s pecializovan, len mal as samostatne uskutouje odbyt,
dvaj prednos subdodvateskm vzahom- kovm v sieti je vedci podnik (centra) zodpovedn za plnovanie, financovanie a
komplexn dodvky- spjanie dvoch zsad - konkurencie a koopercie- vysok prunos, prispsobivos a efektvnos
Rozhodovacia prvomoc v organizanch truktrachPrstupy k rieeniu rozhodovacej prvomoci:- Linov prstup - lniov organizan truktry- Funkn prstup - funkn truktry- Lniovo- tbne (kombinovan) - lniovo-tbne truktry
-
Prednka 19.4. 2011
Liniov prstup[obrzok od luka] - strom- najvy lniov vedci- liniov vedci niieho stupa- vkonn pracovnci
podstata lniovho prstupu- prv vvojov typ, spoiatku je manarom spravidla vlastnk s rozvojom podniku alie
lniov stupne- liniov vedci vykonvaj vertikane lniov riadenie- zkladom je podriadenos nich liniovch tvarov jednmu vyiemu vedcemu- riziko - nronos na riadenie, lniov vedci by mal pozna detailne oblas, ktor riadi- vhodn v malch podnikoch, vo vch pri rovnorodej vrobe a jednoduhej technolgii
Funkn prstup[obrzok od luka] - pavia sie- najvy lniov vedci- pecializovan tvary- vkonn pracovisk
podstata funknho prstupu- diferencicia riadenie, riadenie pecializovanmi odbornmi tvarmi- najvyiemu lniovmu vedcemu s podriaden funkn tvary, vkonn pracovisk s
sasne podriaden niekokm funknm vedcim- kad pracovisko m sasne niekoko nadriadench, ktor ho usmeruj v rmci svojej pecializcie
- riziko - monos protichodnch prkazov
Lniovo tbny prstup[obrzok od luka] - panikovia- najvy lniov vedci- tbne tvary- lniov vedci niieho stupa- tbne tvary- vkonn pracovisk
podstata lniovo-tbneho prstupu- kombincia lniovho riadenia so pecializciou a odbornosou tbnych tvarov- zkladom s lniov tvary s komplexnou prvomocou a zodpovednosou (vedci
podniku, zvodu, prevdzky, dielne)- tbne tvary s priraden k lniovm tvarom:
- osobn tb (sekretrka, osobn ofr)- veobecn tb (asistent vedceho, poradca)- pecializovan tb (funkn tvary)
- tbne tvary nemaj prikazovaciu prvomoc, iba pomocn a poradensk funkciu lniovemu vedcemu, maj prvo rozhodova len vo svojej funknej oblasti, rozhodnutia uvdzaj do praxe cez lniovho vedceho
-
Centralizcia v organizanej truktreCentralizcia - sstredenie rozhodovacej prvomoci vo vrcholovom manamente organizcie
Prednosti centralizcie:- podporuje innos organizcie ako jednotnho a koordinovanho celku- presadzuje spolon zujmy a ciele orgnaizcie- umouje odstraova duplicity v riaden- organizcia me by menej nkladn, pracova hospodrnejie
Negatvne rty centralizcie:- akosti pri prijman rozhodnut, chbaj vasn a primeran informcie, oneskoren
rozhodovanie- rozhodnutia asto veobecne na kor kvality- dlh komunikan cesty- vedie k zveniu nkladov na riadenie- nedostatok prvomoc asto odrdza od iniciatvy- zbyrokratizovan innos organizicie- vedenie je zaaen mnohmi operatvnymi lohami, men priestor na koncepn
(strategick) lohy
Decentralizcia- delegovanie prvomoc z vrcholovho manmentu organizcie na vntorn organizan
jednotky- Kladn strnky decentralizcie
- umonuje delegova prvomoci a rozhodovacie kompetencie- zvyuje prunos a kvalitu rozhodovania
- Nevhody decentralizcie- decentralizcia na kor jednotnosti a koordincie aktivt- monos vzniku duplict v riaden- problmy s komunikciou a neefektvnosou
-
VEDENIE UD[obrzok od luka] Vedenie ud je manarska funkcia, v ktorej manar ovplyvuje sprvanie ud za elom dosiahnutia vytench cieov
Vymedzenie podstaty vedenia udVedenm ud v usom zmysle rozumieme bezprostredn psobeniue vedceho na podriadench, ktorm chce dosiahn u nich iadce sprvanie
V sirom zmysle vedenie ud zahruje dve strnky[obrzok]
- psobenie na pracovnkov, aby usmernil ich konanie a sprvaniue v smere napania stanovench cieov
- vytvranie prostredia, v ktorom bud pracovnci ochotn podriaova svoje osobn zujmy zujmom orgnaizcie
Zdroje mociAby vedci mohol ovplyvova lud potrebuje moc, me vyuva niekoko zdrojov moci ako je moc:- donucovacia - na negatvnej odmene pri neplnen loh- odmeovacia - na pozitvnej odmene pri plnen loh- legitmna - na postaven v hierarchii organizcie- odborn - na vedomostiach, sksenostiach a osobitch schopnostiach vedceho- osobitn - na charizme, hodnotch a sprvan vedceho
Koncepcie vo veden udMedzi zkladn koncepcie vedenia ud patria:1. Terie zaloen na charakteristikch vedceho2. Terie zaloen na sprvan vedceho (tloch)3. Sasn terie vedenia ud
- transakn vedenie- transforman vedenie
1. Terie zaloen na osobnostnch charakteristikch vedcehoZ predpokladu, e efektvne vedenie ma korene v osobitch rysoch vedceho - zdoraznuj vynimon osobnostn charakteristiky vedcich (ldrov) ako je nevyerpaten energia, schopnos predvda intucia, sebadvera a pod
spech sa spja s vnimonmi schopnosami, s ktormi sa lovek narod
Hadaj sa odpovede na otzku kto je lder na om je postaven jeho spenos.
-
Osobnostn charakteristikytdie boli zameran na odhaleniue osobnostnch charakteristk, ktormi mono popsa ldra:1. Fyzick predpoklady (vek, vka, postava)2. Osobn profil (vek, sksenosti, pvod)3. Inteligencia (sudok, znalosti, pecifick schopnosti)4. Osobnos (dominantnos, sebadvera, nezvislos)5. rty vzahujce sa na lohy (vytvrvalos, zodpovednos, iniciatva)6. Socilne charakteristiky (takt, prest, diplomacia)
Charakteristiky spenho ldraNa zklade skman spench ldrov, medzi charakteristiky silne korelujce s spechop patri (model iete rysov vodcovstva):1. Vntorn dynamika2. Tba vies3. Inteligencia4. Sebadvera5. Vedomosti vo vzahu k prce6. Pozitvne socilne charakteristiky
Zvery vskumovspeno zvis od viacerch aspektov:- Osobnostn charakteristiky predstavuj vznamn potencil pre vedenie ud, spech
vak zvis od toho ako vedci tento potencil zapja, vyuva a rozvja- Dleit aspekt je aj sprvanie vedcich ku skupine- potrebn je zohadnit aj faktory situcie
2. Terie zaloen na sprvn ldraVychdzaj z predpokladu, e spech vedceho je dan jeho sprvanm (tlom) - o robia vedci
Na zklade vskumov dva typy sprvania- Sprvanie orientovanie na vrobu - lohy, technick strnku, udia ako prostredok na
dosiahnutie ciea = vedie skr k niej spokojnosti a produktivite
- sprvanie orientovaniue na pracovnkov - dobr medziudsk vzahy, dvera, zujem o potreby ud = skr k vyej spokojnosti a produktivite
tly vedeniatly vedenia popisuje sprvanie vedceho k podriadenm. Medzi hlavn terie tlov vedenia patria:A. Teria klasickch tlovB. Teria Likertovch tlovC. tly vedenia na zklade manarskej mrieky
-
A. Klasick tly vedeniaVychdzaj z delenia moci medzi vedcich a podriadench:
- Autokratick - sila psobenia je na strane vedceho ktor sm rozhoduje, dva prkazy, ich plnenie na kontrole, diferencovan odmeovanie
- Demokratick - vedci diskutuje s podriadenmi o lohch, rozhodnutiach a postupoch, koordinuje pomha, as podriadench vyuva aj pri hodnoten
- Liberlny . vedci vedome prena moc na skupinu, vysok vonos v konan skupiny, vedci je pripraven pomha skupine
B. Likertove tly vedeniaVychdzaj z vyuvania dvery k podriadenm- exploatano-autoritatvny - vysoko autoritatvny vedci, mal dvera v podriadench- benevolentne-autoritatvny - prevaha autoritatvneho prstupu, snaha delegova niektor
prvomoci- konzultatvny - znan dvera v podriadench, strategick rozhodnutia na vrcholovej
rovni, ostatn delegova- participatvno-skupinov - autonmnos nich rovn, vysok dvera v podriadench,
participatvnos v rozhodovan
C. tly na zklade manarskej mriekyManarska mrieka vychdza z orientcie vedceho na ud a na vsledky a skma p zkladnch tlov - spsobov v sprvan vedceho[obrzok]
P tlov vedenia:(1.1) Neefektvny manamet - nezujem o ud, lohy, minimlne silie, nechva sa veciam von priebeh(9.1) Autoritatvny manment - priame riadenie a kontrola loh, mal pozornos oakvaniam ud(1.9) Manament vidieckeho klubu - primrna pozornos udom, stretovos, priatesk atmosfra, mal pozornos plneniu loh, pohodln pracovn tempo(5.5) Manament strednej cesty - kompromis, umieren prstup vedie k zotrvaniu na sasnch pozciach(9.9) Tmov manment - spoji plneniu loh a cieov s poiadavkami ud, na dvere, angaovanosti ud, zdielan spolonho zmeru a hodnt