63

ACTA ENVIRONMENTALICA UNIVERSITATIS COMENIANAE (BRATISLAVA)

Vol. 18, 2(2010): 63–78 ISSN 1335-0285

MACHORASTY AKO SÚČASŤ SPOLOČENSTVA

VODNÝCH MAKROFYTOV NA VYBRANÝCH

MONITOROVANÝCH LOKALITÁCH TEČÚCICH VÔD

SLOVENSKA

Peter Baláži1, Katarína Mišíková

2, Lívia Tóthová

1

1 Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie Arm. gen. L. Svobodu 5,

812 49 Bratislava, e-mail: balazi@vuvh.sk, tothova@vuvh.sk 2 Katedra botaniky, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Révová 39,

811 02 Bratislava, e-mail: katarina.misikova@fns.uniba.sk

Abstract: The Bryophyte and Liverwort Flora as a part of the aquatic macrophytes

community in the selected monitored localities of running waters in Slovakia. With

respect to the assessment of ecological status of surface water it is very important to

deal with species composition and abundance of bryophytes, which create a part of

aquatic macrophytes and they are monitored in line with the method mentioned in EN

14 184 (2004). The bryophytes belong to the significant bioindicators of aquatic

biotopes especially in the mountainous regions and localities situated at the foot of the

mountain. In the given locations in the flows they can reach 100 % of plant mass

proportion. Otherwise, some bryophytes are presented also in the lowlands locations or

a lot of taxa are very common elsewhere in Slovak rivers. In this regard their

monitoring in rivers is necessary for the assessment of ecological status based on

aquatic macrophytes.

Within „the Monitoring Programme of Water Status for the years 2008 – 2010“

(Chriašteľ et al. 2007) 60 reference (without anthropogenic impact) and 71 monitoring

(with anthropogenic impact) localities have been selected. There were localities, where

bryophytes were determined during the surveying of aquatic macrophytes. In the

selected localities 22 taxa of mosses, 11 taxa of liverworts, 53 taxa of vascular plants

and 9 taxa of macro-algal growths were recorded. Indices of constancy and dominance

were established for determined taxa. Generally, determined taxa of macrophytes were

occurred rarely with sporadic higher frequency of the particular taxa. Well-balanced

representation of macro-algal growths in both groups of surveyed localities has been

found. With regard to the number of determined taxa, bryophytes and vascular plants

belonged to the most numerous groups of aquatic macrophytes. The bryophytes

community in relation to other determined groups of macrophytes was more frequent in

the reference localities. The given difference was caused by the higher species diversity

of vascular plants and higher abundance of macro-algal growths in the monitored

localities. Finally, considering the species composition and values of frequency and

dominance indices, the bryophytes have markedly affected the whole aquatic

macrophyte community in both types of monitored localities.

Kľúčové slová: dominancia, druhová diverzita, frekvencia, machorasty,

monitoring, vodné makrofyty

64

ÚVOD A CIEĽ

V súčasnej dobe je nutná zvýšená pozornosť venovaná výskumu

druhového zloženia a abundancie machorastov, ktoré sú súčasťou spoločenstva

vodných makrofytov v súvislosti s ich využitím pre stanovenie ekologického

stavu vodných útvarov povrchových vôd na Slovensku. Machorasty ako súčasť

spoločenstva vodných makrofytov patria k významným bioindikátorom

vodných biotopov, najmä podhorských a horských oblastí. V daných oblastiach

môžu priamo v tokoch dosahovať až 100 % podiel rastlinnej masy v rámci

všetkých prítomných vodných makrofytov. Naopak, niektoré machorasty sa

vyskytujú i v nížinných oblastiach resp. mnohé taxóny sú kozmopolitné, preto

ich sledovanie je veľmi dôležité a nevyhnutné pre stanovenie ekologického

stavu vodných útvarov podľa vodných makrofytov. Na Slovensku bolo v

poslednej dobe publikovaných niekoľko prác zaoberajúcich druhovou

diverzitou machorastov v súvislosti s prieskumom rastlinných spoločenstiev

brehov a vôd. K daným prácam patria napr. Hrivnák et al. (2004a, 2004b, 2005,

2006, 2007a, 2007b, 2009); Kochjarová et al. (2007); Hrivnák, Kochjarová

(2008); Kliment et al. (2008).

Cieľom úlohy bolo uskutočniť prieskum vodných makrofytov, zahŕňajúci

i prieskum machorastov a vláknitých rias na lokalitách, vybraných v rámci

„Programu monitorovania stavu vôd pre obdobie 2008 – 2010“ (Chriašteľ et al.

2007). Hlavný zámer bol kladený na tzv. referenčné (človekom neovplyvnené)

lokality a vybrané monitorovacie (človekom ovplyvnené) lokality. Išlo hlavne o

lokality vyšších nadmorských výšok, kde sú zväčša machorasty hojne

zastúpené. Cieľom úlohy bolo získať podrobnejší opis spoločenstva vodných

makrofytov so zameraním sa na spoločenstvo machorastov v sledovaných

lokalitách. Konkrétne išlo o zistenie druhovej diverzity, abundancie,

koeficentov frekvencie a dominancie prítomných vodných makrofytov so

zameraním sa na spoločenstvo machorastov.

METODIKA

Druhová diverzita a abundancia machorastov a ostatných skupín vodných

makrofytov bola sledovaná na 60 referenčných a 71 monitorovacích lokalitách.

Základné charakteristiky vybraných lokalít sú uvedené v tabuľkách 2 a 3. Odber

a analýza vodných makrofytov prebiehali v súlade s postupom uvedeným v

STN EN 14 184 (2004). Postup je založený na prieskume vodnej makrofytnej

vegetácie na lokalitách na tzv. reprezentačných miestach. Reprezentačné miesto

predstavuje úsek rieky reprezentujúci ekologický stav danej rieky. V danom

mieste sa v kontinuálnych (susediacich) skúmaných úsekoch determinujú

jednotlivé taxóny vodných makrofytov. Úseky predstavujú homogénne

spoločenstvo vodných makrofytov a to z ohľadu na druhové zastúpenie či

rastlinnú masu. Celková dĺžka úsekov je závislá od konkrétneho spoločenstva v

danej lokalite. Konečné hranice skúmaných úsekov sú ukončené v prípade

65

výskytu už iba doposiaľ sa opakujúcich taxónov. V priemere dosahovala

celková dĺžka skúmaných úsekov 200 m. U všetkých determinovaných

rastlinných taxónov sa v týchto skúmaných úsekoch stanoví odhadom tzv.

rastlinná masa (PME = „Plant Mass Estimate“ v stupnici o škále od 1 po 5). Pre

určenie PME bola využitá nasledovná stupnica: 1 – zriedkavý výskyt (< 0,1 %),

2 – občasný (0,1 – 1 %), 3 – častý (1,1 – 3 %), 4 – početný (3,1 – 10 %) a 5 –

veľmi početný (> 10 %).

Priamo v teréne boli prítomné taxóny determinované, podľa

determinačnch kľúčov. Na determináciu vyšších cievnatých rastlín bola využitá

odporúčaná literatúra: Casper, Krausch (1980, 1981); Grau et al. (1998), Kubát

et al. (2002); Rothmaler (2001). Na identifikáciu machov bol použitý

determinačný kľúč Smith (1978) a pečeňoviek Paton (1999). Makroskopické

riasy boli determinované podľa Hindák (2001); John et al. (2002); Komárek,

Anagnostidis (2005). K analýze bol využitý stereomikroskop MOTIC SMZ s

maximálnym 600 násobným zväčšením a kamerový systém MOTIC IMAGES

PLUS 2.0. Názvoslovie machorastov sme upravili podľa prác Söderström et al.

(2007) a Hill et al. (2006), ostatné skupiny vodných makrofytov podľa vyššie

uvedenej determinačnej literatúry. Taxóny, ktoré nebolo možné determinovať

priamo v teréne boli odobrané do laboratória na ich následnú identifikáciu.

Niektoré cievnaté vyššie rastliny boli po prenesení do laboratóriá spracovné

lisovaním na herbárovú položku pre účely overovacej analýzy. Iné, ťažko

lisovateľné rastliny boli priamo v teréne zaliate do zalievacieho média,

zloženého z látok v nasledovnom pomere (voda : glycerol : etanol = 1 : 1 : 1).

Počas terénnych prác bola robená fotodokumentácia prítomných taxónov ako aj

celkových pohľadov na reprezentačné miesta s cieľom čiastočného

zadokumentovania pokryvnosti taxónov či štruktúry brehových porastov.

Pre potreby následného hodnotenia a dokumentácie bolo nutné

vypracovať v teréne tzv. manuál k stanovištným ukazovateľom a determinácií a

kvantifikácii makrofytov. Podľa neho boli zaznačené: hodnotená časť úseku

(celý úsek, pravý breh, ľavý breh); dĺžka, hĺbka a šírka úseku (vztiahnutá na

časť toku, v ktorom prebiehal prieskum); štruktúra brehov; typo sedimentov;

trieda prúdenia (v škále od 1 = stojatá voda bez prúdenia po 4 = rýchle

prúdenie, viac ako 70 cm/s); typ konektivity; priehľadnosť a tienenie a typ

využívania krajiny (podľa systému CORINE). Je to systém, kde jednotlivým

typom využívania krajiny sú priradené číselné kódy, ktoré sú nemenné a tak

ľahko identifikovateľné.

Frekvencia a dominancia vodných makrofytov bola počítaná zo vzťahov

uvádzaných v práci Schwerdtfeger (1975). Frekvencia výskytu bola počítaná zo

vzťahu F = (N/S) x 100, kde N je počet lokalít, v ktorých sa taxón vyskytol, S je

celkový počet sledovaných lokalít. Dominancia machorastov v spoločenstve

vodných makrofytov bola počítaná zo vzťahu D= A/B x 100, kde A je počet

jedincov daného druhu (v našom prípade hodnota PME odhadnutá v teréne pre

každý prítomný taxón na lokalite) a B je počet všetkých jedincov všetkých

determinovaných taxónov vodných makrofytov na všetkých lokalitách (suma

hodnôt PME všetkých determinovaných taxónov vodných makrofytov na

66

všetkých lokalitách). Triedy frekvencie a dominancie boli stanovené separátne

pre dve skupiny lokalít (referenčné, monitorovacie lokality). Triedy frekvencie

a dominancie boli následne zostavené podľa Losos et al. (1984). Triedy

frekvencie sú: I – vzácny taxón (F = 0-20 %), II – zriedkavý taxón

(F = 21-40 %), III – častý druh (F = 41-60 %), IV – prevažne sa vyskytujúci

(F = 61-80 %), V – takmer vždy prítomný (F = 81-100 %). Triedy dominancie

sú: EU – eudominant (D ≥ 10,1 %), D – dominant (D = 5,1-10 %), SD –

subdominant (D = 2,1-5 %), R – recedent (D = 1,1-2 %) a SR – subrecedent

(D = 1 % a menej).

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Druhové zastúpenie a abundancia vodných makrofytov

Na sledovaných 131 lokalitách bolo determinovaných 33 taxónov

machorastov (z toho 22 taxónov machov a 11 taxónov pečeňoviek), 53 taxónov

vyšších cievnatých rastlín a 9 taxónov makroskopických rias.

Konkrétne na 60 referenčných lokalitách bolo zistených spolu 18 machov

a 9 druhov pečeňoviek a na monitorovacích lokalitách 16 machov a 7 druhov

pečeňoviek. V rámci celého spoločenstva vodných makrofytov bolo

determinovaných na referenčných lokalitách 22 taxónov vyšších cievnatých

rastlín a 4 taxóny vláknitých rias . Na monitorovacích lokalitách bolo zistených

47 taxónov vyšších cievnatých rastlín a 8 taxónov vláknitých rias. Zoznamy

taxónov determinovaných vodných makrofytov referenčných a monitorovacích

lokalít sú uvedené v nasledujúcej tabuľke (tab. 1).

Tab. 1: Zoznam determinovaných vodných makrofytov na referenčných a

monitorovacích lokalitách (F – hodnota koeficientu frekvencie, D – hodnota

koeficientu dominancie)

DETERMINOVANÝ TAXÓN referenčné lokality

monitorovacie

lokality

F D F D

HEPATICOPHYTA (PEČEŇOVKY)

Aneura pinguis 5,0 0,7 11,3 0,9

Conocephalum conicum 36,7 4,3 9,9 0,9

Chiloscypus polyanthos 1,7 0,3 – –

Jungermania atrovirens – – 1,4 0,2

Lophocolea bidentata 1,7 0,2 – –

Marchantia polymorpha 6,7 0,9 – –

Pellia epiphylla 6,7 0,7 4,2 0,4

Plagiochila asplenioides 8,3 1,2 – –

Porella cordaeana 10,0 2,1 2,8 0,4

Scapania undulata 6,7 1,0 2,8 0,5

Scapania paludosa – – 1,4 0,4

67

DETERMINOVANÝ TAXÓN referenčné lokality

monitorovacie

lokality

F D F D

BRYOPHYTA (MACHY)

Amblystegium serpens – – 1,4 0,1

Brachythecium rivulare 45,0 9,0 9,9 1,2

Bryum pseudotriquetrum 3,3 0,3 4,2 0,5

Cinclidotus riparius – – 1,4 0,1

Cratoneuron filicinum 10,0 1,4 15,5 2,1

Dichodontium pellucidum 15,0 1,7 – –

Drepanocladus aduncus 1,7 0,2 – –

Drepanocladus sp. 1,7 0,2 – –

Fontinalis antipyretica 21,7 4,0 74,6 11,5

Hygroamblystegium tenax 20,0 3,3 12,7 1,8

Hygrohypnum luridum 8,3 1,2 1,4 0,1

Hygrohypnum ochraceum 3,3 0,7 2,8 0,5

Leptodictyum riparum – – 5,6 0,6

Palustriella commutata 5,0 1,4 1,4 0,4

Platyhypnidium riparioides 61,7 14,0 18,3 2,4

Racomitrium aciculare 1,7 0,3 – –

Racomitrium aquaticum 13,3 1,9 5,6 0,5

Schistidium cf. rivulare 3,3 0,3 1,4 0,1

Schistidium cf. trichodon – – 1,4 0,1

Schistidium sp. 3,3 0,5 1,4 0,1

Thamnobryum alopecurum 1,7 0,5 – –

Warnstorfia exannulatus 3,3 0,7 – –

ALGAE (RIASY)

Cladophora sp. 33,3 4,0 45,1 5,9

Hydrurus foetidus 1,7 0,2 – –

Oedogonium sp. – – 14,1 2,1

Oscillatoria sp. – – 4,2 0,4

Phormidium sp. 10,0 1,4 9,9 0,8

Rhizoclonium sp. – – 1,4 0,1

Spirogyra sp. 1,7 0,3 4,2 0,4

Vaucheria sp. – – 35,2 5,1

Zygnema sp. – – 1,4 0,2

TRACHEOPHYTA (CIEVNATÉ RASTLINY)

Agrostis stolonifera – – 1,4 0,1

Alisma lanceolatum – – 2,8 0,2

Alisma plantago-aquatica – – 1,4 0,2

Batrachium trichophyllum – – 4,2 0,6

Batrachium aquatile – – 11,3 2,4

Butomus umbellatus – – 7,0 0,7

Caltha palustris 68,3 9,7 31,0 3,2

Cardamine amara 28,3 3,5 – –

Carex pseudocyperus 3,3 0,3 1,4 0,1

Ceratophyllum demersum – – 2,8 0,6

Elodea canadensis – – 2,8 0,5

68

DETERMINOVANÝ TAXÓN referenčné lokality

monitorovacie

lokality

F D F D

Epilobium hirsutum – – 36,6 3,5

Equisetum palustre 5,0 0,5 – –

Eupatorium cannabinum – – 22,5 2,2

Galium palustre 16,7 1,7 4,2 0,4

Glyceria fluitans – – 8,5 1,1

Chrysosplenium alternifolium 18,3 1,9 – –

Impatiens glandulifera 1,7 0,2 25,4 2,8

Iris pseudacorus 1,7 0,2 8,5 0,7

Juncus conglomeratus – – 2,8 0,2

Juncus effusus 1,7 0,2 7,0 0,6

Lemna minor – – 5,6 0,6

Lycopus europaeus – – 1,4 0,1

Lysimachia nummularia – – 9,9 0,8

Lythrum salicaria 1,7 0,2 39,4 3,5

Mentha aquatica 6,7 0,9 4,2 0,5

Mentha sp. 1,7 0,2 – –

Mentha longifolia – – 2,8 0,2

Mentha spicata 13,3 1,9 29,6 3,5

Myosotis scorpioides 55,0 9,2 49,3 6,1

Myosotis sp. 6,7 0,7 – –

Myosoton aquaticum 18,3 1,9 36,6 3,3

Myriophyllum spicatum – – 4,2 0,9

Myriophyllum verticillatum – – 1,4 0,4

Nasturtium officinale 11,7 1,2 – –

Nuphar lutea – – 1,4 0,1

Persicaria hydropiper – – 5,6 0,7

Persicaria lapathifolia – – 2,8 0,2

Persicaria maculosa 1,7 0,2 22,5 2,9

Phragmites australis – – 2,8 0,2

Potamogeton crispus – – 9,9 1,2

Potamogeton nodosus – – 2,8 0,2

Potamogeton pectinatus – – 4,2 0,6

Rorippa amphibia – – 1,4 0,1

Scirpus sylvaticus 5,0 0,5 38,0 4,2

Schoenoplectus lacustris – – 2,8 0,4

Sparganium erectum 3,3 0,3 5,6 0,8

Sparganium sp. – – 1,4 0,1

Spirodella polyrhiza – – 2,8 0,2

Typha angustifolia – – 2,8 0,2

Typha latifolia – – 7,0 0,7

Veronica anagallis-aquatica 13,3 1,4 11,3 1,5

Veronica beccabunga 38,3 4,5 32,4 4,8

69

Na rozmanitosť druhového bohatstva machorastov na Slovensku, ktoré sú

súčasťou rastlinných spoločenstiev brehov a vôd, poukazujú v posledných

rokoch práce niekoľkých autorov. Pre porovnanie druhovej rozmanitosti sú

uvedené len niektoré. V práci Hrivnák et al. (2007b) sa uvádza, že pri zisťovaní

vzťahov medzi vodnými makrofytami a faktormi prostredia v rieke Hron, bolo

zistených na 19 odberových miestach spolu 11 taxónov. Spomedzi machorastov

boli determinované druhy Fontinalis antipyretica, Plathypnidium riparoides

(syn. Rhynchostegium riparoides). Hrivnák et al. (2004a) uvádzajú pri výskume

rastlinných spoločenstiev brehov tečúcich vôd na území Muránskej planiny, že

machorasty sú tu hojne zastúpené. Konkrétne uvádzajú nasledovné druhy

Brachytecium rutabulum, Plagiomnium elatum a Cratoneuron decipiens. Pri

výskume rastlinných spoločenstiev vôd a močiarov Veľkej Fatry a priľahlej

časti Turčianskej kotliny uvádzajú Hrivnák, Kochjarová (2008), že v rámci

zistených 29 rastlinných spoločenstiev identifikovali 10 druhov machov. Medzi

ne patrili Bryum pseudotriquetrum, Philonotis fontana, Drepanocladus

aduncus, Cratoneuron filicinum, Brachytecium rutabulum, Calliergonella

cuspidata, Plagiomnium undulatum, Plagiomnium elatum, Brachytecium

rivulare, Palustriella commutata. Hrivnák a kol. (2006) pri výskume druhovej

diverzity rieky Slatina uvádzajú výskyt dvoch druhov machov Fontinalis

antypiretica a Plathypnidium riparoides (syn. Rhynchostegium riparoides) a

jednej pečeňovky Jungermannia leiantha. V rámci prieskumu jarných

rastlinných spoločenstiev Veľkej Fatry boli determinované nasledovné taxóny

machorastov ako napríklad Aneura pinguis, Brachytecium rivulare,

Brachytecium rutabulum, Chiloscyphus pallescens, Conocephalum conicum,

Cratoneuron filicinum, Fissidens dubius, Palustriella commutata Palustriella

decipiens, Pellia endiviifolia, Philontis fontana a ďalšie, uvedené v Kliment et

al. (2008). V práci Kochjarová et al. (2007) sa uvádza výskyt druhu Cinclidotus

aquaticus v potokoch na Slovensku, spolu s ostatnými determinovanými

taxónami machorastov. K taxónom, ktoré dosiahli vyššie koeficienty frekvencie

resp. dominancie na nami sledovaných lokalitách a súčasne nie sú uvedené vo

vyššie uvedených prácach patria napr. Dichodontium pellucidum,

Hygroamblystegium tenax, Hygrohypnum luridum, Plagiochila asplenoides,

Porella cordaeana, Racomitrium aquaticum a Scapania undulata.

Na nasledujúcich obrázkoch je vizuálne znázornené pomerné zastúpenie

skupín vodných makrofytov na referenčných (obr. 1a) a monitorovacích (obr.

1b) lokalitách.

Celkove možno konštatovať, že na referenčných lokalitách predstavovali

machorasty najpočetnejšiu skupinu spoločenstva vodných makrofytov, kde

tvorili viac než 50 % z počtu determinovaných taxónov. Druhú dominujúcu

skupinu spoločenstva vodných makrofytov tvorlili vyššie cievnaté rastliny,

ktoré predstavovali zhruba 42 % z počtu determinovaných taxónov. Na

sledovaných monitorovacích lokalitách tvorili machorasty viac ako štvrtinu z

celkového počtu determinovaných taxónov (30 %). Naopak oproti referenčným

lokalitám, dominujúcu skupinu spoločenstva tvorili vyššie cievnaté rastliny

(60 %).

70

Obr. 1: Pomerné zastúpenie skupín vodných makrofytov na referenčných a

monitorovacích lokalitách

1

2

3

4

1

2

3

4

Vysvetlivky: 1 – vláknité riasy, 2 – vyššie cievnaté rastliny, 3 – machy, 4 – pečeňovky

Z hľadiska abundancie sa hodnoty PME na referenčných lokalitách

pohybovali v intervale hodnôt (1-4), najčastejšie bola stanovená hodnota

PME = 1. Celková priemerná hodnota PME na daných lokalitách dosiahla

hodnotu PME = 9,7. Na monitorovacích lokalitách bol podobne zaznamenaný

výskyt taxónov s hodnotou PME (1-4) s najčastejšie sa vyskytujúcou PME = 1.

Celková priemerná hodnota PME dosiahla hodnotu 11,8.

Frekvencia výskytu machorastov v spoločenstve vodných makrofytov

Na základe stanovenia koeficientu frekvencie sa na referenčných

lokalitách najčastejšie vyskytovali nasledovné druhy machorastov zatriedené do

príslušných tried frekvencie:

IV. trieda frekvencie: Platyhypnidium riparoides (F = 62 %)

III. trieda frekvencie: Brachythecium rivulare (F = 45 %)

II. trieda frekvencie: Conocephalum conicum (F = 37 %)

Fontinalis antipyretica (F = 22 %)

Hygroamblystegium tenax (F = 20 %)

Ostatné taxóny patrili medzi vzácne sa vyskytujúce. K taxónom, ktoré

dosiahli aspoň frekvenciu výskytu v hodnote F ≥ 10 % patrili: Dichodontium

pellucidum (F = 15 %), Racomitrium aquaticum (F = 13 %), Porella cordaeana,

Cratoneuron filicinum (F = 10 %).

Celkove priemerná hodnota frekvencie taxónov skupiny machorastov na

referenčných lokalitách dosiahla hodnotu F = 11 %. Taxóny vyšších cievnatých

rastlín dosiahli priemernú hodnotu frekvencie rovnú 15 %. Zvyšná skupina

vláknitých rias dosiahla priemernú hodnotu F = 12 %. Z vodných makrofytov,

ktoré dosiahli aspoň II. triedu frekvencie boli: Caltha palustris (F = 68 %)

Myosotis scorpioides (F = 55 %), Veronica beccabunga (F= 38 %), Cardamine

amara (F = 28 %). Zaujímavým zistením bola prítomnosť vláknitej riasy

Cladophora sp. (F = 33 %) a sinice Phormidium sp. s hodnotou F = 10 %.

a b

71

Na monitorovacích lokalitách sa najčastejšie vyskytoval druh Fontinalis

antipyretica, zaradený do IV triedy frekvencie s hodnotou (F = 75 %). Ostatné

taxóny patrili medzi vzácne sa vyskytujúce. K taxónom, ktoré dosiahli aspoň

frekvenciu výskytu v hodnote F ≥ 10% patrili: Platyhypnidium riparoides

(F = 18 %), Cratoneuron filicinum (F = 16 %), Hygroamblystegium tenax

(F = 13 %), Aneura pinguis (F = 11 %).

Celkove priemerná hodnota frekvencie taxónov skupiny machorastov na

monitorovacích lokalitách dosiahla hodnotu F = 8 %. Taxóny skupiny vyšších

cievnatých rastlín dosiahli priemernú hodnotu frekvenciu rovnú 11 % a taxóny

skupiny vláknitých rias (14 %). V dôsledku väčšieho zastúpenia taxónov

vyšších cievnatých rastlín a vláknitých rias dosiahol II resp. III triedu frekvencie

väčší počet taxónov ako napríklad: Cladophora sp. (F = 45 %), Myosotis

scorpioides (F = 49 %), Lythrum salicaria (F = 39 %), Scirpus sylvaticus

(F = 38 %), Myosoton aquatica (F = 37 %), Vaucheria sp. (F = 35 %),

Epilobium hirsutum (F = 37 %), Veronica beccabunga (F = 32 %), Caltha

palustris (F = 31 %), Mentha spicata (F = 30 %), Impatiens glandulifera

(F = 25 %) a Eupatorium cannabinum a Persicaria maculosa (F = 23 %).

Z daných výsledkov vyplýva, že jednoznačne najfrekventovanejší bol

taxón Fontinalis antipyretica. Spomedzi ostatných taxónov makrofytov je opäť

nepriehľadnuteľné zvýšené zastúpenie vláknitých rias.

Dominancia výskytu machorastov v spoločenstve vodných makrofytov

Na základe stanovenia koeficientu dominancie na referenčných lokalitách

patrili k najpočetnejšie zastúpeným nasledovné druhy:

EU/eudominant: Platyhypnidium riparoides (D = 14 %)

D/dominant: Brachytecium rivulare (D = 9 %)

SD/subdominant: Conocephalum conicum (D = 4 %)

Fontinalis antipyretica (D = 4 %)

Hygroamblystegium tenax (D = 3 %)

Porella cordaeana (D = 2,1 %)

R/recedent: Racomitrium aquaticum (D = 1,9 %)

Dichodontium pellucidum (D = 1,7 %)

Palustriella commutata a Cratoneuron filicinum (D = 1,4 %)

Hygrohypnum luridum a Plagiochila asplenioides (D = 1,2 %)

S pomedzi ostatných skupín sledovaných makrofytov dominovali v

spoločenstve aj nasledovné taxóny: Caltha palustris (D = 9,7 %), Myosotis

scorpioides (D = 9,2 %), Veronica beccabunga (D = 4,5 %) Cladophora sp.

(D = 4,0 %) a Cardamine amara (D = 3,5 %).

Celkove hodnota dominancie taxónov skupiny machorastov na

referenčných lokalitách dosiahla hodnotu D = 53 %. Taxóny skupiny vyšších

cievnatých rastlín dosiahli celkovú hodnotu dominancie rovnú 41 % a taxóny

skupiny vláknitých rias (6 %).

Na základe stanovenia koeficientu dominancie na monitorovacích

lokalitách patrili k najpočetnejšie zastúpeným nasledovné druhy:

72

EU/eudominant: Fontinalis antipyretica (D = 11,5 %)

SD/subdominant: Platyhypnidium riparoides (D = 2,4 %)

Cratoneuron filicinum (D = 2,1 %)

R/recedent: Hygroamblystegium tenax (D = 1,8 %)

Brachytecium rivulare (D = 1,2 %)

Z pomedzi ostatných skupín sledovaných makrofytov dominovali v

spoločenstve aj nasledovné taxóny: Myosotis scorpioides (D = 6,1 %),

Cladophora sp. (D = 5,9 %), Vaucheria sp. (D = 5,1 %), Veronica beccabunga

(D = 4,8 %), Scirpus sylvaticus (D = 4,2 %), Mentha spicata (D = 3,5 %),

Myosoton aquatica (D = 3,3 %), Caltha palustris (D = 3,2 %), Epilobium

hirsutum a Lythrum salicaria (D = 3,5 %), Persicaria maculosa (D = 2,9 %),

Impatiens glandulifera (D = 2,8 %), Eupatorium cannabinum (D = 2,2 %),

Oedogonium sp. (D = 2,1 %).

Celkove hodnota dominancie taxónov skupiny machorastov na

monitorovacích lokalitách dosiahla hodnotu 26 %. Taxóny skupiny vyšších

cievnatých rastlín dosiahli celkovú hodnotu dominancie rovnú 59 % a taxóny

skupiny vláknitých rias (15 %).

ZÁVER

Spolu, bolo na 131 lokalitách determinovaných 33 taxónov machorastov

(22 machov a 11 pečeňoviek), 53 taxónov vyšších cievnatých rastlín a 9

taxónov vláknitých rias. Vzhľadom na zistené hodnoty abundancie (vyjadrené v

hodnotách PME) môžme konštatovať, že machorasty a celkove aj vodné

makrofyty nedosahujú na sledovaných lokalitách vysoké hodnoty abundancie

aké sú bežné, najmä pre vyššie cievnaté rastliny z prieskumov nížinných oblastí.

Hodnoty PME na jednotlivých referenčných a monitorovacích lokalitách

kolísali v intervale hodnôt (1-4), najčastejšie bola stanovená hodnota PME = 1.

Na základe zistených hodnôt frekvencie možno konštatovať, že na referenčných

aj monitorovacích lokalitách sú obe druhovo najbohatšie skupiny makrofytov –

machorasty a vyššie cievnaté rastliny pomerne rovnako frekventované. Celkove

sa determinované taxóny v sledovaných skupinách makrofytov na daných

lokalitách vyskytovali vzácne s ojedinelou zvýšenou frekvenciou výskytu

niektorých taxónov. Pozoruhodným zistením je vyrovnané zastúpenie taxónov

skupiny vláknitých rias v oboch typoch sledovaných lokalít. Vyššie uvedené

skupiny vodných makrofytov, machorasty a vyššie cievnaté rastliny,

predstavovali zároveň aj dominantnú zložku spoločenstva v oboch typoch

sledovaných lokalít. Zároveň spoločenstvo machorastov patrilo k početnejšie

zastúpeným skupinám makrofytov voči ostatným skupinám na referenčných

lokalitách. Daný rozdiel je ovplyvnený väčšou druhovou diverzitou

spoločenstva vyšších cievnatých rastlín pri zvýšenej abundancií vláknitých rias

na monitorovacích lokalitách. Vzhľadom na zistené výsledky možno

jednoznačne potvrdiť veľký vplyv spoločenstva machorastov na celé

spoločenstvo vodných makrofytov v oboch skupinách sledovaných lokalít.

73

Tab. 2: Zoznam monitorovacích lokalít s vybranými charakteristikami RKM – riečny

kilometer, NEC – identifikačný kód lokality, KÓD VÚ – kód vodného útvaru,

TYP (K – Karpaticum, P – Panonicum, stupne podľa nadmorskej výšky 1 až 4

(1: pod 200 m n. m., 2: 200-500 m n. m., 3: 500-800 m n. m., 4: nad 800 m n.

m.), kategórie podľa plochy povodia (M = malé toky 10-100 km2, S = stredné

toky 100-1000 km2, V = veľké toky 1000-10 000 km

2, D – Dunaj, H – Hornád,

R – Hron, I – Ipeľ, V – Váh, B – Laborec

P.

č.

Zoznam

monitorovacích lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP

1 Belá – Podbanské V005520D SKV0010 Váh 21,3 K4M

2 Biely Váh – Važec V001510D SKV0001 Váh 15,0 K4M

3 Blatina – Pezinok – SKV0091 Malý Dunaj 9,0 K2M

4 Blh – Drienčany (Nad VN

Teplý Vrch) S238000D SKS0020 Rimava 26,3 K2M

5 Bodva – Nad Medzevom A002000D SKA0001 Bodva 36,4 K2M

6 Cirocha – Nad VN Starina B074000D SKB0148 Cirocha 43,4 K3M

7 Cirocha – Odtok Z VN

Starina B074030D SKB0149 Cirocha 36,6 K2S

8 Čierna Voda – 4 – Stretava B213000D SKB0152 Uh 5,3 P1S

9 Čierňanka – Čadca V162510D SKV0090 Kysuca 0,8 K3M

10 Čierny Hron – Osrblianka R036020D SKR0007 Hron 2,5 K3S

11 Dobšinský potok –

Dobšiná – SKS0026 Slaná 3,4 K3M

12 Dunaj – Hainburg D001000D SKD0016 Dunaj 1878,9 D1(P1V)

13 Dunajec – Červený Kláštor C018000D SKC0001 Dunajec 8,8 K3S

14 Handlovka – Pod

Handlovou N400510D SKN0008 Nitra 23,0 K2M

15 Hnilec – Prítok do VN

Ružín H112010D SKH0010 Hnilec 4,1 K3S

16 Hnilec – Stratená H094010O SKH0008 Hnilec 75,5 K4M

17 Hornád – Hranovnica H005000D SKH0001 Hornád 159,4 K3M

18 Hornád – Pod Kluknavou H091000D SKH0003 Hornád 92,1 H1(K2V)

19 Hornád – Spišské Vlachy – SKH0003 Hornád 106,8 H1(K2V)

20 Hostiansky Potok – Zlaté

Moravce N553510D SKN0034 Žitava 3,3 P2M

21 Hron – Banská Bystrica R095010D SKR0003 Hron 175,8 K2S

22 Hron – Brezno – SKR0003 Hron 222,5 K2S

23 Hron – Budča R156000D SKR0004 Hron 148,2 R1(K2V)

24 Hron – Polomka – SKR0002 Hron 243,0 K3S

25 Hron – Šalková R064000D SKR0003 Hron 181,6 K2S

26 Chotiná – Nemečky N489500D SKN0026 Nitra 15,7 P2M

27 Chvojnica – Holíč – SKM0026 Morava 3,6 P2M

28 Ida – Hýľov A011000D SKA0004 Bodva 41,3 K3M

29 Ipeľ – Rapovce I087000D SKI0004 Ipeľ 151,9 I1(P1V)

30 Jablonka – Čachtice V325520D SKV0043 Váh 9,6 K2S

31 Javorinka – Podspády – SKP0028 Dunajec 5,2 K4M

74

P.

č.

Zoznam

monitorovacích lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP

32 Kamenistý potok 2 –

Hronec R036000F SKR0039 Hron 11,4 K4M

33 Krupinica – Pod sútokom s

Klinkovicou I197500D SKI0020 Ipeľ 57,3 K2M

34 Laborec – Ižkovce B215020D SKB0144 Laborec 10,3 B1(P1V)

35 Laborec – Krásny Brod B027000D SKB0142 Laborec 108,3 K2S

36 Muráň – Jelšavská Teplica S072000D SKS0009 Slaná 18,8 K2S

37 Nitra – Nedožery–Brezany N393000D SKN0002 Nitra 149,0 K2S

38 Nitra – Nitrianska Streda N497000D SKN0004 Nitra 91,1 V3(P1V)

39 Nitra – Partizánske – SKN0003 Nitra 113,0 K2S

40 Nitrica – Partizánske – SKN0003 Nitra 0,2 K2S

41 Nitrica – Pod VN

Nitrianske Rudno – SKN0011 Nitra 27,6 K2S

42 Okna 1 – Remetské Hámre B192000F SKB0160 Uh 31,2 K2M

43 Orava – Oravský

Podzámok V080000D SKV0020 Orava 29,9 V1(K3V)

44 Orava – Pod VN Tvrdošín V071510D SKV0020 Orava 57,5 V1(K3V)

45 Petrinovec – Vydrná – SKV0295 Váh 2,4 K3M

46 Poprad – Chmelnica – SKP0004 Poprad 59,4 P1(K3V)

47 Poprad – Kežmarok – SKP0002 Poprad 100,7 K3S

48 Poprad – Nižné Ružbachy P067000O SKP0002 Poprad 76,2 K3S

49 Pružinka – Visolaje V253000D SKV0195 Váh 4,8 K2M

50 Radiša – Bánovce nad

Bebravou N457000D SKN0032 Nitra 0,5 K2M

51 Rajčanka – Žilina V196000D SKV0038 Rajčanka 1,5 K2S

52 Rimava – Hnúšťa S145010D SKS0014 Rimava 58,0 K3S

53 Rimavica – Kokava nad

Rimavicou – SKS0044 Rimava 14,5 K3M

54 Slaná – Pod Rožňavou S017010D SKS0002 Slaná 51,5 K3S

55 Slatina – Pstruša R127000D SKR0011 Slatina 21,3 K2S

56 Smolná – Ústie – SKI0129 Ipeľ 0,1 K3M

57 Široká Dolina – Ústie do

Javorinky – SKP0065 Dunajec 0,0 K4M

58 Škapová – Ústie H189510O SKH0047 Torysa 0,0 K4M

59 Štiavnica – Dudince – SKI0030 Ipeľ 11,8 P1S

60 Štiavnica – Hontianske

Nemce – SKI0029 Ipeľ 29,6 K2S

61 Teplický Brúsnik – Ústie H040000O SKH0160 Hornád 0,0 K3M

62 Trnávka – Buková nad

Trstínom V651001D SKW0016

Dolný

Dudváh 34,2 P2M

63 Trnávka – Trnava V655500D SKW0018 Dolný

Dudváh 14,7 P1S

64 Turiec – Behynce ústie S114000D SKS0012 Slaná 1,6 K2S

65 Turiec 1 – SKV0026 Turiec 7,0 V1(K3V)

66 Turňa – SKA0009 Bodva 2,2 K2S

75

P.

č.

Zoznam

monitorovacích lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP

67 Váh – Nad Liptovským

Hrádkom V002540D SKV0005 Váh 364,6 V1(K3V)

68 Vlára – Brumov V266000D SKV0042 Váh 12,7 K2S

69 Vlára – Horné Srnie V266002D SKV0042 Váh 3,8 K2S

70 Východný Turiec –

Gemerská Ves S105000D SKS0040 Slaná 0,0 K2M

71 Zázrivka – Párnica V092000D SKV0106 Orava 0,5 K3M

Tab. 3: Zoznam referenčných lokalít s vybranými charakteristikami

P.

č.

Zoznam

referenčných lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP

1 Biela 1 – Monkova dolina P054000F SKP0038 Poprad 25,4 K4M

2 Biely potok 2 – Uhlisko –

Sučany V100510F SKV0095 Váh 7,0 K4M

3 Bystrica 3 – Veľká Skala N416500F SKN0110 Nitra 8,6 K3M

4 Dobšinský potok – Vyšná Maša S003000F SKS0026 Slaná 10,5 K3M

5 Drietomica – Drietoma V292000F SKV0236 Váh 5,0 K2M

6 Gaderský Potok – Vrátna

dolina ústie V143010F SKV0434 Turiec 12,0 K4M

7 Hermanovský potok 2 –

Hermanovce B515000F SKB0036 Topľa 8,1 K3M

8 Hostiansky potok – Hostie N554500F SKN0033 Žitava 15,3 K2M

9 Hron – Červená Skala R004000F SKR0001 Hron 269,6 K3M

10 Chotčianka – Driečna B297000F SKB0008 Ondava 23,0 K2M

11 Chotiná – Nemečky N489500F SKN0026 Nitra 18,6 P2M

12 Ipoltica – Osada Čierny Váh V002521F SKV0089 Váh 1,5 K4M

13 Jakubianka – Jakubany P075000F SKP0016 Poprad 10,0 K3M

14 Javorinka – Horáreň pod

Muráňom C002000F SKP0028 Dunajec 10,6 K4M

15 Kysuca – Makov V153000F SKV0031 Kysuca 58,5 K3M

16 Lesnianka – Rajecká Lesná V181500F SKV0308 Váh 3,5 K3M

17 Lomnica 2 – Juskova Voľa B532000F SKB0045 Topľa 9,0 K2M

18 Ľutinka – Majďan H214000F SKH0056 Torysa 11,0 K3M

19 Moštenický potok – Moštenica R058000F SKR0221 Hron 5,0 K3M

20 Oravica – Vitanová V068500F SKV0021 Orava 21,0 K4M

21 Poprad – Mengusovce P001020F SKP0001 Poprad 132,0 K4M

22 Rajčanka – Šuja V182000F SKV0037 Rajčanka 27,0 K3M

23 Revúca – Liptovské Revúce V047500F SKV0092 Váh 27,0 K4M

24 Rieka 8 – Zlomy B056000F SKB0218 Laborec 6,3 K3M

25 Rimava – Hačava S143000F SKS0014 Rimava 66,5 K3S

26 Rimavica – Utekáč S151500F SKS0044 Rimava 20,0 K3M

27 Slovinský potok – Slovinky –

Veľký Dvor H084010F SKH0024 Hornád 7,0 K3M

28 Stará Voda – Stará Voda H105010F SKH0053 Hnilec 2,2 K3M

76

P.

č.

Zoznam

referenčných lokalít NEC KÓD VÚ Povodie RKM TYP

29 Studený Potok – Tatr. Lesná –

Cesta Slobody P028500F SKP0010 Poprad 9,3 K4M

30 Štiavnica 1 – Jánska dolina V009510F SKV0385 Váh 6,0 K4M

31 Štítnik – Čierna Lehota S031000F SKS0004 Slaná 25,7 K3M

32 Teplica 3 – Vrbovce – Zimovci M051000F SKM0019 Myjava 25,8 K2M

33 Tužina – Tužina N390000F SKN0052 Nitra 7,4 K3M

34 Udava – Chata B054000F SKB0145 Laborec 34,6 K3M

35 Vajskovský potok – Dolná

Lehota R041000F SKR0021 Hron 4,5 K3M

36 Vlčí potok 2 – Livov B403010F SKB0104 Topľa 1,3 K3M

37 Vodky – Jasenská dolina V132010F SKV0420 Turiec 6,5 K3M

38 Voliansky potok – Ruská Voľa B510000F SKB0089 Topľa 11,2 K2M

39 Vyčoma – Horáreň Sliače N444010F SKN0079 Nitra 15,3 K2M

40 Blh – Hrušovo S236000F SKS0020 Rimava 34,3 K2M

41 Bodva – Odberný objekt VVS A001000F SKA0001 Bodva 41,8 K2M

42 Breznický potok 2 – Vojnatina B165000F SKB0165 Uh 1,0 P1M

43 Bystrica 1 – Dolný Harmanec R074000F SKR0023 Hron 14,5 K4M

44 Bystrica 2 – Riečnica – VN

Nová Bystrica V164000F SKV0034 Kysuca 28,5 K3M

45 Čierny Váh – Liptovská

Teplička V000510F SKV0003 Váh 27,3 K4M

46 Hnilec – ŽST Vernár H004010F SKH0008 Hnilec 88,0 K4M

47 Hrabovec 4 – Odberný objekt

VVS H248000F SKH0042 Torysa 10,8 K2M

48 Hrdzavý potok – Muráň S056000F SKS0108 Slaná 4,0 K3M

49 Hukava – Hriňová R116010F SKR0142 Slatina 0,3 K3M

50 Ľuborča – Nemšová V268000F SKV0302 Váh 6,0 K2M

51 Močiarka – Kamenný Mlyn –

Kopča M112000F SKM0029 Morava 7,0 P1M

52 Okna 1 – Remetské Hámre B192000F SKB0160 Uh 31,2 K2M

53 Pokutský potok – Hlboká

dolina R216000F SKR0146 Hron 2,4 K3M

54 Poráčsky potok – Poráč H084030F SKH0034 Hornád 4,0 K3M

55 Radiša – Kšinná – Osada

Stavanie N467500F SKN0032 Nitra 19,2 K2M

56 Slatina 1 – Hriňová R116000F SKR0008 Slatina 52,8 K3M

57 Stará Rieka – Ústie I125000F SKI0015 Ipeľ 5,3 K2S

58 Stružnica – Jelšina B074010F SKB0180 Laborec 0,6 K3M

59 Vydrica – Železná studnička D004000F SKD0005 Dunaj 8,0 K2M

60 Žitavica – Žitava N550000F SKN0159 Žitava 0,1 K3M

77

LITERATÚRA

Casper S. J., Krausch H. D. 1980. Pteridophyta und Antopophyta. 1. Teil. Ettl, H.,

Gerloff, H., Heyning, H., (eds) Süßwasserflora von Mitteleuropa 23, Gustav Fischer

Verl., Jena. pp. 1-403.

Casper S. J., Krausch H. D. 1981. Pteridophyta und Antopophyta. 2. Teil. Ettl, H.,

Gerloff, H., Heyning, H., (eds) Süßwasserflora von Mitteleuropa 24, Gustav Fischer

Verl., Jena. pp. 404-942.

Grau J., Kremer B. P., Möser B. M., Rambold G., Triebelova D. 1998. Trávy. Ikar,

Bratislava, 287 pp.

Hill M. O., Bell N., Bruggeman-Nannenga M. A., Brugues M., Cano M. J., Enroth J.,

Flatberg K. I., Frahm J. P., Gallego M. T., Garilleti R., Guerra J., Hedenas L.,

Holyoak D. T., Ignatov M. S., Lara F., Mazimpaka V., Munoz J., Soderstrom L.

2006. An annotated checklist of the mosses of Europe and Macaronesia. Journal of

Bryology, 28, pp. 198–267.

Hindák F. 2001. Fotografický atlas mikroskopických siníc. VEDA, Bratislava, 127 pp.

Hrivnák R., Oťaheľová H., Valachovič M. 2009. Macrophyte distribution and

ecological status of the Turiec river (Slovakia): changes after seven years. Arch.

Biol. Sci., Belegrade, 61(2), pp. 297-306.

Hrivnák R., Kochjarová J. 2008. Rastlinné spoločenstvá vôd a močiarov Veľkej Fatry a

priľahlej časti Turčianskej kotliny. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 30(2), pp. 261-278.

Hrivnák R., Oťaheľová H., Rydlo J., Kochjarová J. 2007a. Actual data on occurrence of

some aquatic plants from the territory of Slovakia. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 29, pp.

68-78.

Hrivnák R., Oťaheľová H., Valachovič M. 2007b. The relationship between macrophyte

vegetation and habitat factors along a middle-size European river. Pol. J. Ecol.,

55(4), pp. 717-729.

Hrivnák R., Oťaheľová H., Jarolímek I. 2006. Diversity of aquatic macrophytes in

relation to environmental factors in the Slatina river (Slovakia). Biologia, 61(4), pp.

413-419.

Hrivnák R., Kochjarová J., Blanár D., Šoltés R., Mišíková K. 2005. Vegetácia

pramenísk triedy Montio-Cardaminetea na Muránskej planine. REUSSIA, 2(2), pp.

153-172.

Hrivnák R., Blanár D., Kochjarová J. 2004a. Vodné a močiarne rastlinné spoločenstvá

Muránskej planiny. REUSSIA, 1(1-2), pp. 33-54.

Hrivnák R., Valachovič M., Ripka J. 2004b. Ecological conditions in the Turiec River

(Slovakia) and their influences on the distribution of aquatic macrophytes. Internat.

Assoc. Danube Res., Novi Sad, 35, pp. 449-455.

Chriašteľ R. et al. 2007. Program monitorovania stavu vôd pre obdobie 2008 – 2010,

MŽP SR.

John D. M., Whitton B. A., Brook A. J. 2002. The freshwater Algal Flora of the British

Isles. Cambridge University Press, 700 pp.

Kliment J., Kochjarová J., Hrivnák R., Šoltés R. 2008. Spring communities of the Veľká

Fatra MTS (Western Carpathians) and their relationship to central European spring

vegetation. Polish Botanical Journal, 53(1), pp. 29-55.

78

Kochjarová J., Šoltés R., Hrivnák R. 2007. Mriežkovec pobrežný (Cinclidotus

aquaticus) na Slovensku: súčasnosť a prognózy. Bryonora, 40, pp. 1-6.

Komárek J., Anagnostidis K. 2005. Oscillatoriales. 2. Teil. Büdel B., Gärtner G.,

Krienitz L., Schagerl M. (eds) Süßwasserflora von Mitteleuropa 19/2, Elsevier

GmbH, München, 759 pp.

Kubát K., Hrouda L., Chrtek J. jun., Kaplan Z., Kirschner J., Štěpánek J. (eds.) 2002.

Klíč ke květeně České republiky, Academia, Praha, 928 pp.

Losos B., Gulička J., Lelák J., Pelikán J. 1984. Ekologie živočichů, ČPN Praha, 316 pp.

Paton J. A. 1999. The liverwort flora of the British isles, Harley Books, Essex CO6

4AH, England, 626 pp.

Rothmaler W. (eds.) 2001. Exkursiosflora. Atlas der Gefäßpflanzen. Volk und Wissen

Volkseigner Ver., Berlin. 752 pp.

Schwerdtfeger F. 1975. Synökologie. Struktur, Funktion und Produktivität mehrartiger

Tiergemeinschaften. Verlag Paul Parey, Hamburg, 451 pp.

Smith A. J. E. 2004. The moss flora of Britain and Ireland, The Edinburgh Building,

Cambridge, CB2 2 RU, UK, 1012 pp.

Söderström L., Urmi E., Váňa J. 2007. The distribution of Hepaticae and Anthocerotae

in Europe and Macaronesia – Update 1-427. Cryptogamie, Bryologie, 28, pp. 299-

350.

STN EN 14184: 2004. Kvalita vody. Pokyny na skúmanie vodných makrofytov v

tečúcich vodách.