krízový manažment vo verejnej správe

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

FAKULTA BEZPEČNOSTNÉHO INŽINIERSTVA

Ladislav ŠIMÁK

KRÍZOVÝ MANAŽMENT

VO VEREJNEJ SPRÁVE

ŽILINA 2015

2

Učebnica obsahuje základné informácie o krízovom manažmente pôsobiacom vo verejnej

správe i v podnikateľských subjektoch. Definuje pojem krízový manažment, vytyčuje jeho

základné úlohy, ciele a pôsobnosť. Dôraz kladie na jeho preventívnu funkciu a na riešenie

konkrétnych krízových javov.

Učebnica je určená pre študentov 1. a 2. stupňa vysokoškolského štúdia v študijných

programoch v rámci podskupiny študijných odborov bezpečnostné služby, ako aj pre

poslucháčov rôznych kurzov v rámci celoživotného vzdelávania a tiež pre potreby praxe.

Vedecký redaktor : prof. Ing. Miloslav SEIDL, PhD. - Žilinská univerzita v Žiline

Recenzenti : Dr. h.c. prof. mpx. h.c. prof. Ing. Vladimír GOZORA, PhD., MBA.

- VŠEMVS Bratislava

prof. dr hab. inž. Zenon ZAMIAR - WSOVL Wroclaw

© L.ŠIMÁK, 2015

ISBN 978-80-554-1165-1

3

Obsah ÚVOD ......................................................................................................................................... 8

1. VZNIK A VÝVOJ KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU...................................................... 10 1.1 UDALOSTI, JAVY A PROCESY, KTORÉ SA PODIEĽALI NA FORMOVANÍ

KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU ......................................................................................... 13

1.1.1 Krízové javy v životnom prostredí a ich vplyv na vznik a vývoj krízového

manažmentu ...................................................................................................................... 17

1.1.2 Ozbrojené konflikty a ich vplyv na vznik a vývoj krízového manažmentu ....... 20

1.1.3 Ekonomický vývoj a jeho vplyv na vznik a vývoj krízového manažmentu ....... 25

1.2 VÝVOJ SYSTÉMU BEZPEČNOSTI NA NAŠOM ÚZEMÍ ................................... 27

1.3 ZAHRANIČNÉ SKÚSENOSTI Z VYTVÁRANIA SYSTÉMU A ŠTRUKTÚRY

KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU ......................................................................................... 31

2. VZNIK A PODSTATA KRÍZOVÝCH JAVOV ............................................................. 35 2.1 TERMINOLÓGIA POUŽÍVANA NA ÚSEKU VZNIKU KRÍZOVÝCH JAVOV 35

2.2 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ A PODSTATA VZNIKU KRÍZOVÝCH JAVOV37

2.3 VZNIK MIMORIADNYCH UDALOSTI A ICH CHARAKTERISTIKA .............. 45

2.4 DEFINOVANIE KRÍZY A SÚVISIACICH TERMÍNOV ....................................... 48

2.5 PRIEBEH KRÍZY A ZÁKLADNÁ KLASIFIKÁCIA KRÍZ ................................... 52

2.6 PRÍKLADY KRÍZ, KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ A KRÍZOVÝCH STAVOV ............ 63

2.6.1 Krízové javy prírodného charakteru ................................................................... 63

2.6.2 Krízové javy spôsobené človekom ..................................................................... 69

3. PÔSOBNOSŤ, ORGANIZÁCIA A ÚLOHY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU VO

VEREJNEJ SPRÁVE ............................................................................................................... 75 3.1 MANAŽMENT A JEHO ZÁKLADNÉ FUNKCIE .................................................. 75

3.2 VEREJNÁ SPRÁVA A KRÍZOVÝ MANAŽMENT .................................................. 86

3.3 PÔSOBNOSŤ A ÚLOHY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU ................................... 93

3.4 ORGANIZAČNÉ ČLENENIE KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU .......................... 101

3.5 BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM SR ............................................................................ 105

3.6 VRCHOLOVÉ ORGÁNY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU SR ........................... 110

3.7 ZAČLENENIE KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU DO MIESTNEJ ŠTÁTNEJ

SPRÁVY SR ...................................................................................................................... 123

3.8 VYTVÁRANIE SYSTÉMU KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU VO VEREJNEJ

SPRÁVE AKO PERMANENTNÝ PROTIREČIVÝ PROCES ........................................ 127

4. SILY A PROSTRIEDKY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU ......................................... 132 4.1 VYTVÁRANIE ORGANIZÁCII V KRÍZOVOM MANAŽMENTE .................... 133

4.2 INTEGROVANÝ ZÁCHRANNÝ SYSTÉM, JEHO VÝZNAM A ÚLOHY ........ 137

4.3 SILY A PROSTRIEDKY INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU .. 142

4.4 SKÚSENOSTI Z VYTVÁRANIA A ČINNOSTI ZÁCHRANNÝCH SYSTÉMOV

V ZAHRANIČÍ .................................................................................................................. 146

4

5. RIEŠENIE KRÍZOVÝCH JAVOV ................................................................................ 150 5.1 VŠEOBECNÉ VÝCHODISKÁ PROBLEMATIKY RIEŠENIA KRÍZOVÝCH

JAVOV ............................................................................................................................... 152

5.2 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH JAVOV ......................................................................... 160

5.3 ORGANIZÁCIA ZÁCHRANNÝCH PRÁC ........................................................... 171

5.4 PRECHOD ŠTÁTU Z MIEROVÉHO DO VOJNOVÉHO STAVU ...................... 177

5.5 MOŽNOSTI RIADENIA KRÍZOVÝCH JAVOV .................................................. 178

6. TVORBA KRÍZOVÝCH STRATÉGIÍ ......................................................................... 182 6.1 VÝZNAM STRATÉGIE V KRÍZOVOM MANAŽMENTE ................................. 182

6.2 ZÁKLADNÉ KRÍZOVÉ STRATÉGIE .................................................................. 186

6.3 ZÁSADY VYTVÁRANIA A IMPLEMENTOVANIA KRÍZOVÝCH STRATÉGIÍ187

6.4 BEZPEČNOSTNÉ STRATÉGIE EÚ A SR ............................................................ 191

6.5 STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE V KRÍZOVOM MANAŽMENTE ................... 201

6.6 PROCES RIADENIA ZMIEN KRÍZOVEJ STRATÉGIE ..................................... 204

7. KRÍZOVÝ MANAŽMENT V EKONOMIKE .............................................................. 206 7.1 HOSPODÁRSKE RIZIKÁ A ICH KLASIFIKÁCIA ............................................. 208

7.2 RIADENIE PREVÁDZKOVÝCH RIZÍK ............................................................. 214

7.3 EKONOMICKÉ KRÍZY A ICH RIEŠENIE ........................................................... 222

8. INFORMAČNÝ SYSTÉM KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU ...................................... 229

8.1 VÝZNAM INFORMÁCIÍ V PROCESE RIEŠENIA KRÍZOVÝCH JAVOV ....... 229

8.2 INFORMAČNÉ SYSTÉMY V KRÍZOVOM MANAŽMENTE ........................... 234

8.3 VAROVANIE OBYVATEĽSTVA A VYROZUMIEVANIE URČENÝCH OSÔB239

8.4 PREDPOKLADY VYTVORENIA INTEGROVANEJ INFORMAČNEJ PODPORY

KRÍZOVÉHO RIADENIA V SYSTÉME ŠTÁTNEJ SPRÁVY SR ................................. 242

8.5 INFORMAČNÁ PODPORA PROCESU RIEŠENIA KRÍZOVÝCH JAVOV ...... 244

8.6 ĎALŠÍ VÝVOJ INFORMAČNEJ PODPORY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU . 247

9. SMERY ĎALŠIEHO ROZVOJA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU ............................ 248

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY .................................................................................. 251 ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK...............................................................................257

5

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

ABC služba na riešenie atómových, biologických a chemických hrozieb

AIDS syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti, infekčná choroba ľudí

BOZP bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

BR SR Bezpečnostná rada Slovenskej republiky

BRK Bezpečnostná rad kraja

BRO Bezpečnostná rad okresu

BS bezpečnostná stratégia

BZS banská záchranná služba

CDaPK cestná doprava a pozemné komunikácie (odbor OU)

CIPREGIS regionálny geografický informačný systém pre CO

CO civilná ochrana

ČK Červený kríž

ČSFR Česká a Slovenská federatívna republika

E expozícia rizika

Ebola akútna vírusová choroba ľudí a zvierat s vysokou úmrtnosťou

ECB Európska centrálna banka (European Central Bank)

EPSIS Jednotný informačný systém hospodárskej mobilizácie

EÚ Európska únia

f funkcia

FEMA federálna agentúra krízového riadenia (Federal Emergency Management

Agency)

FireGIS geografický informačný systém pre hasičov

HaZZ Hasičský a záchranný zbor

HDP hrubý domáci produkt

HM hospodárska mobilizácia

HP havarijný plán

HZS Horská záchranná služba

I intenzita krízových činiteľov

IBM International Business Machines Corporation je popredná svetová spoločnosť

podnikajúca v odbore informatiky

IS informačný systém

ISKM informačný systém krízového manažmentu

IZS integrovaný záchranný systém

IZSGIS geografický informačný systém integrovaného záchranného systému

KM krízový manažment

K kríza

Ka kataster (odbor OU)

KJ krízový jav

KCHL CO Kontrolné chemické laboratórium CO

KP krízový plán

KR krízové riadenie

KS krízová situácia

KSt krízový stav

KŠ krízový štáb

MDVRR SR Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

MF SR Ministerstvo financií SR

MH SR Ministerstvo hospodárstva SR

6

MK SR Ministerstvo kultúry SR

MO SR Ministerstvo obrany SR

MP majetkovoprávny (odbor OU)

MPRV SR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

MPSVR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

MS SR Ministerstvo spravodlivosti SR

MŠVVŠ SR Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

MV ČR Ministerstvo vnútra Českej republiky

MV SR Ministerstvo vnútra SR

MZVaEZ SR Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

MZ SR Ministerstvo zdravotníctva SR

MŽP SR Ministerstvo životného prostredia SR

MS mimoriadna situácia

MU mimoriadna udalosť

NASA Národná agentúra pre letectvo a vesmír USA

NATO Severoatlantická aliancia (North Atlantic Treaty Organization )

NBÚ Národný bezpečnostný úrad

NBS Národná banka Slovenska

NET počítačová sieť, pochádza z anglického termínu network

NKÚ Národný kontrolný úrad

NR SR Národná rada Slovenskej republiky

O oblasť pôsobenia rizika

OBSE Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (Organization for Security

and Co-operation in Europe / OSCE)

Odb. odbor

OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic

Co-operation and Development)

OKR odbor krízového riadenia

OP opravné prostriedky (odbor OU)

Org. organizačný (odbor OU)

OS ozbrojené sily

OSN Organizácia spojených národov (United Nations Organisation / UNO)

OÚ okresný úrad

OÚOŠS ostatné ústredné orgány štátnej správy

P pravdepodobnosť

PaL pozemkový a lesný (odbor OU)

PHaZZ prezídium hasičského a záchranného zboru

PHM pohonné hmoty

PPZ prezídium policajného zboru

PZ policajný zbor

R riziko

REGIS Regionálny geografický informačný systém

RTVS Rozhlas a televízia Slovenska

S scenár vzniku krízového javu

SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu

SeKR sekcia krízového riadenia

SBS súkromná bezpečnostná služba

SIS Slovenská informačná služba

SITCEN situačné centrum

SMS textové správy

7

SoŽP starostlivosť o životné prostredie (odbor OU)

SŠHR Správa štátnych hmotných rezerv

STN slovenská technická norma

Š školstvo (odbor OU)

t čas

TBC tuberkulóza

ÚJD Úrad jadrového dozoru

ÚKŠ Ústredný krízový štáb

ÚOŠS ústredné orgány štátnej správy

V významnosť rizika

VaBP výstavba a bytová politika (odbor OU)

VSS Vojenská spravodajská služba

VSŽ, a.s. Východoslovenské železiarne, akciová spoločnosť

VÚBP Výskumný ústav bezpečnosti práce Praha

VÚC vyšší územný celok

VVS všeobecná vnútorná správa

WADEM Svetová asociácia pre katastrofy a urgentnú medicínu (World Association for

Disaster and Emergency Medicine)

WHO svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization)

WTO svetová obchodná organizácia (World Trade Organization)

ZHN zbrane hromadného ničenia

ŽiP živnostenské podnikanie (odbor OU)

ŽP životné prostredie

8

ÚVOD

Uplynulé storočie prinieslo ľuďom najväčší rozvoj a pokrok, ale i obrovské utrpenie, biedu

a hlad. Teraz žijeme na začiatku nového tisícročia, v ktorom vedecko-technický pokrok mení

a uľahčuje ľuďom život na každom kroku, zvyšuje kvalitu ich života, prináša stále

dokonalejšie technológie a prostriedky do všetkých oblastí života spoločnosti. Objem

vedomosti ľudstva sa neustále zväčšuje, stále viac sa uplatňujú permanentne zdokonaľované

informačné technológie, formuje sa informačná spoločnosť. Tieto procesy, spolu

s narušovaním životného prostredia, však zároveň prinášajú aj vedľajšie, nežiaduce a často

neočakávané účinky, ktoré môžu vo veľkom rozsahu ohrozovať nielen jednotlivcov,

spoločenské subjekty a aj celkovú rovnováhu spoločensko-prírodného systému.

V spoločenských vzťahoch, v prírode i vo výrobných procesoch nie je možné vylúčiť vznik

krízových javov, ktoré sa negatívne odrážajú na podmienkach existencie ľudstva

a možnostiach jeho rozvoja. Vojny, národnostné nepokoje a náboženské rozpory, hospodárske

a finančné krízy, prehlbujúca sa ekonomická a sociálna nerovnováha, rast nezamestnanosti,

terorizmus, organizovaný zločin, ekologické katastrofy, priemyselné havárie, ničivé prejavy

prírodných živlov, to všetko sú krízové javy a procesy, ktoré negatívne ovplyvňujú

a spomaľujú rozvoj ľudského spoločenstva. Keďže ich nie je možné vylúčiť z každodenného

života, je nutné hľadať cesty a postupy zvládania krízových javov s cieľom minimalizovať

vzniknuté škody a zabrániť stratám na životoch i na majetku, rozvratu spoločenského života

ale aj takému narušeniu životného prostredia, ktoré by malo katastrofické dopady na

podmienky života človeka.

Jedným z najdôležitejších opatrení v procese prevencie vzniku a účinného a efektívneho

riešenia krízových javov je komplexné posudzovanie rizík, ich permanentné znižovanie

a monitorovanie zmien, umožňujúcich vykonávanie aktívnej protikrízovej politiky

a predchádzanie vzniku krízových javov. Ďalším krokom je spracovávanie krízových plánov,

vytváranie síl a prostriedkov a sústreďovanie zdrojov na riešenie možných krízových javov

a príprava metodických postupov odstraňovania ich negatívnych následkov. Uvedené činnosti

sú jadrom pôsobnosti krízového manažmentu, ktorý sa stáva integrálnou súčasťou inštitúcií

verejnej správy, ale aj podnikateľských subjektov.

Úlohou krízového manažmentu, ktorý pôsobí na rôznych úrovniach verejnej správy, je

vytvárať legislatívne, personálne, organizačné, materiálne a technické podmienky na

prevenciu vzniku krízových javov, ako aj na ich účinné a hospodárne riešenie.

Úlohou krízového manažmentu v rámci podnikateľských subjektov je včasná diagnostika a

posudzovanie rizík vyplývajúcich z charakteru, priebehu, technológie, podmienok, činiteľov

a produktov podnikateľskej činnosti, ale tiež posudzovanie príznakov vzniku možnej

podnikovej krízy v rámci ekonomického cyklu vývoja podniku a navrhovanie opatrení na

minimalizovanie jej negatívnych dopadov na podnikateľské aktivity. Špecifickou úlohou vo

vybraných podnikoch je uskutočňovanie opatrení súvisiacich s prípravou hospodárstva na

obdobie riešenia krízových javov veľkého rozsahu a tiež komplexné materiálne zabezpečenie

tohto procesu.

V predloženom štvrtom vydaní vysokoškolskej učebnici Krízový manažment vo verejnej

správe sú logicky a metodicky usporiadané základné informácie o krízovom manažmente

získané z domácej a zahraničnej odbornej literatúry, z vybraných právnych noriem na úseku

krízového riadenia a z výskumu uskutočňovaného počas uplynulých dvadsať rokov na

Katedre krízového manažmentu, Fakulty bezpečnostného inžinierstva, Žilinskej univerzity

v Žiline. Dôraz je kladený na ich uplatňovanie vo verejnej správe Slovenskej republiky, ale aj

v podnikateľských subjektoch vrátane subjektov hospodárskej mobilizácie.

9

Učebnica predstavuje základnú literatúru pre štúdium predmetu krízový manažment na

vybraných fakultách slovenských vysokých škôl, ale rovnako môže slúžiť aj odborníkom

z praxe, ktorí profesionálne pôsobia na úseku krízového riadenia.

Krízový manažment vo verejnej správe

10

1. VZNIK A VÝVOJ KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Nevyhnutným predpokladom rozvoja súčasnej spoločnosti je jej bezpečnosť. Komplexné

zvyšovanie jej úrovne predstavuje na začiatku 21. storočia jednu z najvýznamnejších úloh

a tiež základný cieľ, ktoré stoja pred celou spoločnosťou, pred vládami jednotlivých krajín,

ale aj pred manažmentom každej firmy. Je zároveň prirodzené, že problematika bezpečného

života je v kontexte vytvárania a zlepšovania kvality života aj cieľom každého človeka.

Zabezpečovanie primeranej úrovne bezpečnosti a vytváranie predpokladov a podmienok jej

zvyšovania je významnou úlohou celej spoločnosti. Táto požiadavka musí byť zohľadnená

a rešpektovaná v činnosti celého systému verejnej správy, v jednotlivých spoločenských

subjektoch tvoriacich a zabezpečujúcich fungovanie spoločnosti ako celku, ale aj v činnosti

podnikateľských subjektov. Systémový prístup na úseku bezpečnosti spoločnosti si vyžaduje:

zachovanie a zvyšovanie bezpečnosti pre rozvoj jednotlivých prvkov ľudského

spoločenstva (t.j. štátov, národov, spoločenských subjektov, skupín osôb, ako aj

jednotlivcov, ktorými je systém tvorený),

vytvorenie podmienok pre bezpečnosť procesov (t.j. vzájomných väzieb, vzťahov,

pôsobení a pretváraní a tiež tokov informácií medzi prvkami systému, ktoré sú určujúce

pre stav ľudského spoločenstva. Tieto podmienky vytvára právne prostredie, sociálne

prostredie, kultúrne prostredie, úroveň medziľudských vzťahov, ako aj podnikateľské

a ďalšie prostredie...).

Pohľad na bezpečnosť sa postupne mení a vyvíja. Bezpečnosť sa už nevníma len ako

vonkajšia, hlavne vojenská bezpečnosť, ale je posudzovaná a zabezpečovaná komplexne.

V knihe „Bezpečnosť, nový rámec pre analýzu“ ju autori (Buzan, B., Waever, O., de Wilde J.,

1998) členia na päť základných sektorov:

politický sektor,

vojenský sektor,

ekonomický sektor,

spoločenský sektor,

environmentálny sektor.

Takéto členenie umožňuje špecifikovať jednotlivé činitele bezpečnosti a zároveň

konkretizovať úlohy a ciele pri jej ovplyvňovaní a cieľavedomom zvyšovaní.

Riadenie bezpečnosti na akejkoľvek úrovni si v prvom rade vyžaduje stanovenie rozsahu a

charakteru chránených záujmov, ktoré majú svoje špecifiká a tým aj rozdielne požiadavky na

ich komplexnú ochranu. Stanovenie požadovanej úrovne bezpečnosti je objektívne

podmienené charakterom daného spoločenského subjektu, jeho prostredia a zároveň

formulované konkrétnymi právnymi normami, zákonmi, prípadne rôznymi nižšími právnymi

predpismi, a tiež ovplyvňované názormi verejnosti. Proces dosahovania požadovanej úrovne

bezpečnosti si vyžaduje posúdenie rozhodujúcich rizík a reálnych hrozieb pre spoločnosť

a následné stanovenie konkrétnych postupov, medzi ktoré patria stratégie, taktiky, metodiky

a návody na reálne konanie kompetentných inštitúcií a pracovníkov.

Ľudská bezpečnosť musí okrem systémového charakteru spĺňať aj požiadavku komplexnosti

a pozitívnej perspektívy, to znamená, vytvoriť podmienky pre udržateľný rozvoj spoločnosti

ako celku a tiež jej jednotlivých prvkov. Vo všeobecnosti platí zásada, že celok je bezpečný,

ak je bezpečný každý jeho prvok, avšak môžu vzniknúť rozdiely ak uvažujeme rôznu mieru

objektívnej, ale i pociťovanej bezpečnosti. Prioritami súčasnosti sú bezpečnosť človeka,

Vznik a vývoj krízového manažmentu

11

bezpečný životný priestor, ako aj bezpečné procesy spoločenských systémov. Do popredia sa

dostáva myšlienka ochrany dosiahnutých hodnôt a snaha o minimalizovanie škôd a strát, ktoré

môžu obmedziť ďalší vývoj, prípadne spôsobiť až nevratné procesy.

V procese zachovávania a vytvárania bezpečnosti vzniká celý rad situácii a javov, ktoré majú

charakter krízy. Tieto krízové javy prebiehajúce v rozdielnych rovinách spoločnosti majú

charakter:

kríz človeka (individuálne a skupinové krízy hodnotového systému a morálky, krízy

sociálneho postavenia a zakotvenia v podmienkach sociálne diferencovanej spoločnosti

ohrozovanej antagonistickými tendenciami a štruktúrami narušujúcimi jeho základné

hodnoty, krízy z ohrozenia jeho osobnej integrity, zdravia, bezprostredného životného

prostredia),

kríz spoločnosti (krízy hospodárstva, spoločenských vzťahov a procesov, technických a

technologických procesov, prírodného a životného prostredia, ktoré ohrozujú

fungovanie a existenciu spoločnosti, prírodného a životného prostredia, ako aj celej

planéty, prehlbovanie rozporov smerujúcich ku globálnym krízam).

Bezpečnostná stratégia EÚ, Bezpečnostná stratégiou SR a celý rad dokumentov a rôznych

literárnych zdrojov na úseku bezpečnosti hodnotia, že aktuálne ohrozenia súčasného sveta sa

podstatne zmenili. Tradičné vojenské riziká vo svete, po skončení jeho bipolárneho

rozdelenia, ustúpili do úzadia. Boli však nahradené inými rizikami, ktoré nie sú iba

modifikáciami predchádzajúcich, ale vyplývajú zo zvláštností novovznikajúcich vzťahov

a rozporov. Medzi takéto riziká je možné zaradiť hlavne:

globálne riziká, t.j. tie, ktoré vyplývajú z procesu globalizácie (medzinárodný

organizovaný zločin, nezákonné toky peňazí, ohrozenie kritickej infraštruktúry štátu,

narušenie informačných a komunikačných systémov, následky rozsiahlych prírodných

katastrof, priemyselné havárie s dôrazom na jadrovú energetiku a chemický priemysel,

nedostatok alebo narušenie transferu niektorých druhov surovín, hlavne ropy a plynu,

ale tiež rozsiahle zdravotnícke a veterinárne epidémie a pandémie, ...),

destabilizačné riziká, t.j. také, kde vysoká miera pravdepodobnosti vzniku konfliktu

spolu s rozsahom možných následkov sú spúšťačmi procesov vedúcich k zásadnému

narušeniu stability systému (etnické, náboženské, kultúrne a ekonomické rozpory a

konflikty medzi štátmi, etnikami, náboženskými a inými sociálnymi subjektmi v danom

regióne.)

proliferačné riziká, t.j. riziká vznikajúce z rozširovania zbraní hromadného ničenia, ich

nosičov a iných moderných ničivých technológií nestabilným štátom, nespoľahlivým

neštátnym subjektom, vrátane teroristických organizácií. Motiváciou na

uskutočňovanie proliferácie je, okrem politických dôvodov, spravidla kombinácia

profitu z vysokoziskových, medzinárodných, ilegálnych obchodných transferov a ich

iniciovanie subjektmi, ktoré využívajú získané prostriedky na uskutočňovanie svojich

cieľov (vojensko-politický nátlak, vydieranie, terorizmus).

Okrem toho je možné do tejto skupiny rizík zaradiť aj tie, ktoré vyplývajú z nových

bezpečnostných hrozieb:

riziko nestability nových krajín, ktoré vznikli po zániku bipolárneho rozdelenia sveta

a nestability krajín po zániku autoritatívnych režimov, čo môže viesť k snahe zvýšiť

svoj vplyv v regióne, prípadne vo svete tiež prostredníctvom silových prostriedkov a

procesov,

riziká vznikajúce ako rozpor medzi rozširujúcimi sa schopnosťami spoločnosti pri

využívaní a premene prírodného životného prostredia na strane jednej a schopnosťami


12

a možnosťami jeho regenerácie, prípadne zachovania na strane druhej (globálne

klimatické zmeny, vplyv technického a technologického pokroku v spoločnosti na

prírodu, negatívne dopady populačnej explózie v rozvojových krajinách, rastúci

nedostatok pitnej vody a úbytok ornej pôdy, ktoré znižujú schopnosť spoločnosti

vyprodukovať dostatok potravín na výživu ľudí.

Pre súčasné bezpečnostné prostredie sú typické tiež riziká vyplývajúce z asymetrických

bezpečnostných hrozieb, ktorých hlavným aktérom je terorizmus a jeho medzinárodné,

prípadne globálne prejavy. Termín asymetrická vojna (asymetric warfare) bol po prvýkrát

použitý v roku 1997 v materiáloch Quadrennial Defense Review 1997, čo je jeden zo

základných dokumentov zaoberajúcich sa obrannou politikou USA. Základný bezpečnostný

dokument USA „Národná bezpečnostná stratégia pre budúce storočie“ (A National Security

Strategy for a New Century) definuje asymetrickú vojnu ako: „Nekonvenčné prístupy, ktoré

obchádzajú, alebo narušujú našu silu tým, že využívajú naše zraniteľné miesta.“ (McKenzie,

K. F. jr., 2000).

Pri hodnotení asymetrického prístupu je najdôležitejšia jeho efektivita. Asymetrický útok sa

automaticky nerovná akémukoľvek útoku na územie ako také. Efektívny asymetrický prístup

má niekoľko charakteristík. Z hľadiska perspektívneho cieľa sú to neočakávané akcie.

Efektívny asymetrický prístup využíva prekvapivé narušenie systému velenia a riadenia

napadnutého, čo mu znemožní účinnú obranu. Jeho cieľom sú najcitlivejšie prvky spoločnosti.

Maximalizujú sa fyzické aj psychologické účinky. Tá najefektívnejšia asymetrická operácia

spôsobí neúmerne vysoké škody, s ohľadom na zdroje, čas a peniaze, ktoré vynaložil útočník

a pritom ju v prevažnej miere nie je možné očakávať. Teroristické útoky na USA z 11.

septembra 2001 jednoznačne potvrdili, že ani najvyspelejšie krajiny nie sú schopné vytvoriť

dostatočnú ochranu pred týmito hrozbami.

Bezpečnostná dilema súčasného sveta v rámci zvládania rizík a zvyšovania úrovne

bezpečnosti zároveň vyjadruje protirečenie medzi požiadavkami, ktoré vyplývajú z týchto

procesov na jednej strane a špecifickými prostriedkami, metódami a nástrojmi, ktoré

umožňujú jej dosahovania na strane druhej:

požiadavkou je zvyšovanie miery bezpečnosti a ochrany človeka, jeho majetku,

životného prostredia, ale aj politických, duchovných, kultúrnych a materiálnych hodnôt

spoločnosti a štátu ako celku,

prostriedky, metódy a nástroje dosahovania vyššej úrovne bezpečnosti môžu mať za

následok či už reálne alebo v subjektívnom vnímaní znižovanie úrovne slobody,

obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd a slobodného prístupu k

informáciám, ako aj ďalších demokratických hodnôt spoločnosti. Základné princípy

fungovania demokratického právneho štátu však musia byť rešpektované a zachované.

Ak vychádzame zo všeobecnej teórie vývoja systémov, z teórie rizík a z poznatkov o vývoji

ľudstva i prírody obsiahnutých v rôznych vedných odboroch a zohľadníme skutočnosť, že

vývoj človeka a celého ľudského spoločenstva prebieha neustále v podmienkach, ktoré

môžeme len výnimočne vyčerpávajúcim spôsobom popísať, prípadne predpovedať, musíme

sa vyrovnať so skutočnosťou, že existujeme v prostredí so značnou mierou neistoty, prípadne

až neurčitosti. Každá ľudská aktivita i prostredie, v ktorom sa uskutočňuje, sú možným

zdrojom krízových javov.

Mimoriadne udalosti a rôzne krízové javy sprevádzali vývoj ľudskej spoločnosti od dávnej

minulosti a budú ho sprevádzať aj naďalej. Sú neoddeliteľnou súčasťou života a človek je

nútený hľadať cesty ako im čeliť preventívnymi opatreniami a hľadať optimálne opatrenia na

odstraňovanie ich negatívnych dopadov a minimalizovanie škôd a strát.


13

Potreba riešiť medzinárodno-politické krízy, vojnové konflikty, terorizmus, sociálne krízy,

ekonomické krízy, technické a technologické havárie, ako aj prírodné katastrofy vyvoláva

potrebu vytvorenia osobitného systému riadenia, ktorým je krízový manažment.

1.1 UDALOSTI, JAVY A PROCESY, KTORÉ SA PODIEĽALI NA FORMOVANÍ

KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Konkrétne prírodné, sociálne, politické, vojensko-politické, ekonomické alebo i technologické

prostredie, v ktorom človek a spoločnosť existuje, ktoré ľudia pretvárajú, prispôsobujú

svojim potrebám či dokonca vytvárajú, je tiež zdrojom krízových javov. Človek vždy hľadal

cesty ako účinne čeliť prírodným katastrofám, vyrovnávať sa následkami sociálnych

a politických kríz, snažil sa prežiť vojny a následne odstrániť ich ničivé následky.

V dvadsiatom storočí bol nútený intenzívne sa zaoberať aj problematikou ekonomických kríz

a v procese uplatňovania vedeckého, technického a technologického pokroku, predchádzať

technickým a technologickým haváriám, prípadne riešiť ich následky.

Uvedené druhy kríz boli v podstate objektívne podmienené charakterom javov, v ktorých

prebiehali. Na druhej strane však treba pripomenúť aj skutočnosť, že niektoré krízy boli

v spoločnosti človekom umelo vyvolané ako neočakávané druhotné výsledky sledovania

a dosahovania špecifických cieľov. Boli to napríklad mnohé politické krízy, ale aj niektoré

hospodárske krízy, prípadne technologické havárie.

Žijeme v období plnom rozporov, ktoré môžu byť zdrojom rôznych krízových javov a ktoré

sa ľudstvo snaží permanentne a pritom viac–menej úspešne riešiť. Na obrázku č.1.1 sú

uvedené štyri z nich, ktoré je možné považovať za základné a z hľadiska požiadavky

prevencie vzniku krízových javov za najaktuálnejšie. Tento prehľad nie je prirodzene konečný

ani uzavretý a rôzni autori môžu mať na daný problém aj diametrálne odlišný názor. Pri ich

výbere som sa snažil vyhnúť rôznym ideologickým, politickým, či technokratickým

prístupom a vymedziť uvedené rozpory čo najvšeobecnejšie.

Dynamická rovnováha v prírode, ale aj v spoločnosti je nevyhnutná pre proporcionálny a

v daných vonkajších i vnútorných podmienkach optimálny vývoj akéhokoľvek systému, ktorý

vytvoril človek na uspokojovanie svojich potrieb. Uvedené rozpory však so sebou prinášajú

rad rizík, ktoré môžu byť zdrojom mimoriadnych udalostí, ale aj rozsiahlych krízových

situácií. Tieto majú celý rad negatívnych dôsledkov na človeka, rôzne ľudské spoločenstvá

a v krajnom prípade na celé ľudstvo. Spôsobujú zranenia, ako aj straty na ľudských životoch,

materiálne škody rôzneho rozsahu, poškodzujú životné prostredie a samotnú prírodu, ale

narušujú aj kultúrne a duchovné hodnoty spoločnosti, vrátane historických a kultúrnych

pamiatok.


14

Rozpory medzi

človekom a prírodou

človekom a technikou

človekom a ľudskými spoločenstvami

ľudskými spoločenstvami navzájom

Obr.č.1.1 Najvýznamnejšie rozpory súčasného sveta

Rozpor medzi človekom a prírodou existuje prakticky od počiatkov ľudstva. Ľudia sa

snažia využívať a prispôsobovať prírodu svojim potrebám, postupne ju cielene pretvárajú a

chcú z nej vyťažiť čo najviac pre svoje potreby. Takáto činnosť môže narušovať rovnováhu

v prírode a byť zdrojom krízových javov najrôznejšieho charakteru. Príroda má obrovskú

revitalizačnú schopnosť a dokáže väčšinu týchto narušení postupne odstrániť, prípadne

vytvoriť novú rovnováhu za relatívne vhodných podmienok pre život na zemi. Človek však

vládne technológiami s potenciálne čoraz väčšou deštrukčnou silou, ktoré môže spôsobiť

prírode škody ohrozujúce aj jeho vlastnú existenciu. Napriek obrovskej biodiverzite na našej

planéte neustále zanikajú ďalšie rastlinné a živočíšne druhy, životné prostredie sa zhoršuje a

ohrozovaná je i samotná existencia života na Zemi.

Rozpor medzi človekom a technikou sa prehĺbil hlavne v dvadsiatom storočí. Proces

zdokonaľovania techniky a technologických procesov je trvalý a stále dynamickejší.

S ľudským poznaním sa neustále objavujú aj nové, poznatky o podstate a priebehu prírodných

javov, ktoré sa potom premietajú do vytvárania stále zložitejších technických prostriedkov a

technológii. Využitie zložitejšej techniky a náročnejšie technológie však zväčšujú i možnosť

vzniku priemyselných havárií a mimoriadnych situácií, ktoré môžu mať pre človeka a celú

spoločnosť ďalekosiahle negatívne následky. Technika môže zlyhať z dôvodu konštrukčných

chýb, pre chyby materiálu, preťaženie zariadenia, ale aj pre jeho fyzické opotrebovanie.

Príčinou poruchy, či havárie môže byť samotný človek, ako ľudský faktor technologických

procesov, jeho odborná pripravenosť a schopnosť obsluhovať dané zariadenie, ale aj

momentálne fyzické, či psychické dispozície. V neposlednom rade môžu prevádzku

technického zariadenia ohroziť neočakávané vplyvy prostredia. Napríklad bezpečnosť

dopravy je do značnej miery ovplyvnená kvalitou a charakterom počasia, niektoré technológie

si vyžadujú stály tlak a teplotu, iné absolútne bezprašné prostredie, ich výrazne negatívne

zmeny môžu zásadne ovplyvniť uvedené procesy.

Rozpor medzi človekom a ľudskými spoločenstvami je zdrojom celého radu krízových

javov v spoločnosti. Človek síce môže v prírode aj v spoločnosti vystupovať ako


15

individualita, ako samostatný jedinec, ale jeho existencia je podmienená spájaním sa do

spoločenstiev, vytváraním rôznych komunít, spoluprácou na rôznej sociálnej, národnej, či

medzinárodnej úrovni. V súvislosti s tým si, vzhľadom na svoju entitu, vytvára vždy

jedinečné postavenie (ego sum). I z tohto dôvodu musí v komunitách existovať

organizovanosť a usporiadanosť. Vyčleňujú sa v nich vedúce osobnosti i radoví členovia,

pričom obidve skupiny sú rovnako dôležité pre ďalší vývoj. Človek sa v systéme

spoločenských vzťahov často cíti nedocenený, nepochopený, prípadne až ohrozený ostatnými

ľuďmi. V procese stanovovania cieľov spoločnosti a ich dosahovania sa často presadzujú

individuálne a skupinové postoje a záujmy a následne sa prehlbujú rozpory, ako zdroj vzniku

krízových javov.

V neposlednom rade je potrebné poukázať na rozpory medzi ľudskými spoločenstvami.

Geografické podmienky neposkytujú všetkým rovnaké podmienky a počas historického

vývoja ich nie všetci vedeli, alebo v súčasnosti vedia, rovnako využívať. Aj to je dôvod, prečo

vo svete existujú obrovské rozdiely v hospodárskej, sociálnej, vedecko-technickej

a vzdelanostnom úrovni, prečo je v niektorých oblastiach obrovský nedostatok základných

životných potrieb a v iných žijú ľudia v nadbytku, a tiež prečo sú často obrovské sociálne

rozdiely i v jednotlivých krajinách. Politická, ideologická, ekonomická, národnostná,

náboženská oblasť života spoločnosti, ale i rad ďalších, sú horúcou pôdou, kde vzniká rad

rozporov riešiteľných vzájomným konsenzom a dohodou, ale v krajnom prípade i konfliktom

za použitia sily. To môže vyústiť do vnútrospoločenskej, ale aj medzinárodnej krízy, či

dokonca do vojenských konfliktov. Poznanie uvedených rozporov, ich zdrojov a hybných síl,

umožňuje spoločenstvu konať z cieľom predchádzať, minimalizovať alebo odstrániť ohniská

napätia medzi spoločenskými subjektmi. Obdobným spôsobom je možné riešiť rozpory a

konflikty medzi štátmi.

Uvedené rozpory, do ktorých vstupuje človek, ale i prostredie, v ktorom sa odohrávajú,

samotná príroda, spoločnosť a hospodárstvo sú teda zdrojom krízových javov, ktoré viac či

menej negatívne vplývajú na spôsob existencie a vývoj spoločenských subjektov. Aby im

mohli účinne čeliť, spoločnosť vytvára špecifický systém postupov, nástrojov a opatrení. Jeho

súčasťou sú stratégie, súbory zákonov a nariadení, povinností a direktív, ktoré určujú

všeobecné pravidlá, ktorými sa jednotlivé subjekty i každý jednotlivec musia riadiť v záujme

efektívneho zvládania krízových javov. Kritickým miestom tohto systému je mechanizmus,

ktorým sa formulujú všeobecné pravidlá. Bezprostredne súvisí so základným smerovaním

spoločnosti, no vytvára ho človek, prípadne skupiny ľudí, ktorí sú ovplyvňovaní vlastnými

myšlienkovými postupmi, prijatými ideami a ideológiami. Ich rozpornosť je opäť potenciálny

zdroj kríz.

Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať, že krízové javy a spôsoby ich

zvládania, napriek množstvu spoločných čŕt, sú vždy konkrétne:

vzťahujú sa vždy na konkrétny subjekt alebo subjekty,

vznikajú v konkrétnom prostredí.

Je paradoxom, že kríza súvisiaca s jedným subjektom môže byť výhodou, prípadne

príležitosťou pre konkurenciu, prípadne pre subjekty v okolí. Každý krízový jav ovplyvňuje

konkrétne prostredie vrátane ľudí, ktorí v ňom žijú a uskutočňujú svoje aktivity. Sú však aj

také krízové javy, ktoré pôsobia globálne a ovplyvňujú ľudí, prírodu, ale aj materiálne

hodnoty a konkrétne procesy na celej planéte.

Ďalšou závažnou skutočnosťou, negatívne ovplyvňujúcou zvládanie krízových javov je, že

priebeh prevažnej väčšiny krízových javov, prebiehajúce deje a vykonávané činnosti nemajú

plánovaný, prípadne predpokladaný priebeh:


16

prebiehajúce deje nemajú štandardný charakter, spravidla neprebiehajú v súlade

s plánovanými postupmi a komplikujú tak splnenie stanovených cieľov,

vykonávané činnosti nie je možné vo väčšine prípadov uskutočňovať štandardnými

zaužívanými postupmi, prostriedkami a nástrojmi, ale špecifickými, ktoré sú vytvárané

aj prevádzkované podľa osobitných zásad.

Napríklad jednotlivé zložky záchranných systémov, ozbrojených bezpečnostných zborov, ako

aj ozbrojené sily veľmi často využívajú vo svojej činnosti technológie a technické

prostriedky, ktoré sú v iných oblastiach ľudskej činnosti použiteľné len s obmedzeniami,

prípadne úplne nepoužiteľné.

Riešenie krízových javov, eliminovanie, alebo zmenšenie ich negatívnych účinkov na

jednotlivca, na spoločenské subjekty, na spoločnosť ako celok, ako aj na prostredie, v ktorom

pôsobia, musí byť komplexne pripravené a zabezpečené. Proces komplexného posudzovania

rizík, vykonávania účinnej prevencie i efektívneho riešenia krízových javov je bezprostredne

spätý s nutnosťou:

vytvorenia právneho prostredia krízového riadenia a legislatívneho zabezpečenia ich

priebežnej úpravy a aktualizácie,

komplexného posúdenia rizík, ktoré ohrozujú bezpečnosť spoločnosti a vytvorenia

účinných nástrojov na ich znižovanie,

vytvorenia vertikálne i horizontálne prepracovaného systému krízového manažmentu vo

verejnej správe i vo vybraných podnikateľských subjektoch,

delegovania osobitných právomocí pracovníkom krízového manažmentu, ktoré im

umožňujú komplexne riešiť krízové javy,

vytvorenie neštandardných síl, prostriedkov a postupov, ktoré sú využívané na

poskytovanie pomoci ľuďom v núdzi, ale aj na ochranu majetku, životného prostredia

i kultúrnych pamiatok,

čiastočného obmedzenia základných ľudských práv a slobôd občanov na

základe osobitných právnych noriem, ktoré je nevyhnutné v procese vytvárania

optimálnych podmienok na riešenie krízových javov,

vytvorenia inštitútu vecného plnenia od právnických i fyzických osôb v prospech riešenia

krízových javov,

vytvorenia inštitútu pracovnej povinnosti na nútené zapojenie občanov do procesu

riešenia krízových javov,

vytvorenia zásad zapojenia širokej verejnosti do procesu riešenia krízových javov na

základe princípov dobrovoľnosti (Kolář, 1993 - upravené).

Tento komplex požiadaviek, činností a procesov bol koncom dvadsiateho a začiatkom

dvadsiateho prvého storočia uvádzaný do života a postupne sa stal integrálnou súčasťou

systému krízového manažmentu v procese prevencie vzniku i riešenia krízových javov.

Začína sa hovoriť o teórii a praxi krízového manažmentu a vyčleňuje sa osobitná skupina

manažérov, ktorá sa krízovými javmi, ich podstatou, dôsledkami i postupmi riešenia, začína

systematicky zaoberať.

V súvislosti s priebehom a následkami krízových javov, je nevyhnutné zdôrazniť fakt, krízy,

krízové situácie a krízové stavy sú síce v mnohých prípadoch prirodzeným fenoménom vo

všetkých oblastiach existencie ľudského spoločenstva, sú zdrojom vývoja, ale veľmi často

prinášajú nežiaduce dôsledky. Škody a straty spôsobované krízovými javmi sú preto

v spoločnosti vnímané veľmi negatívne. Aj preto je možné o postojoch zainteresovaných

riadiacich subjektov ku krízovým javom vyvodiť aj tieto závery:


17

krízový manažér pripravovaný a pripravený na riešenie krízových javov dúfa, že sa

subjektu, v ktorom pôsobí krízové javy vyhnú a že nástroje krízového riadenia nebude

musieť použiť,

zodpovedný politik, riadiaci pracovník verejnej správy, či manažér podnikateľského

subjektu na jednej strane verí, že sa riadený subjekt nedostane do situácie, v ktorej by

museli byť použité nástroje krízového riadenia a na strane druhej, že je na prípadný

krízový jav dostatočne pripravený.

Napriek tomu, že termín krízový manažment sa začal používať až v druhej polovici 20.

storočia a na našom území až po roku 1990, metódy a nástroje prevencie vzniku krízových

javov a odstraňovania ich negatívnych dôsledkov na ľudí, materiálne hodnoty a životné

prostredie sú známe od nepamäti. Využívali sa hlavne na úseku prevencie a riešenia

prírodných katastrof, vojenských konfliktov a v posledných dvoch storočiach aj

hospodárskych krízových javov.

1.1.1 Krízové javy v životnom prostredí a ich vplyv na vznik a vývoj krízového

manažmentu

Táto časť teórie krízového manažmentu implicitne vyplýva z uvedomenia si problému

narušenia rovnováhy, ktorá existovala vo vzťahu medzi človekom a prírodou, pričom tento

vzťah mal vždy dvojjedinú podobu. V počiatkoch svojej existencie sa človek predovšetkým

prispôsoboval prírodným podmienkam, prípadne využíval tie sily a zdroje prírody, ktoré mu

boli na prospech. Keď sa znásobili sily a schopnosti človeka v dôsledku priemyselnej a neskôr

vedecko-technickej revolúcie, jeho pôsobenie na prírodu nadobudlo taký rozsah, ktorý

spôsoboval a spôsobuje zásadné zmeny prírody a tým aj v životnom prostredí. V tomto

protirečivom vzťahu s prírodou sa zväčšovali nielen schopnosti človeka pretvárať, využívať

a deštruovať prírodu, ale aj jeho schopnosti a možnosti predchádzať škodám a stratám,

prípadne ich aspoň znižovať.

Ľudia veľmi dlho nechápali podstatu prírodných živlov, ktoré ich ohrozovali, ich pôsobenie

spravidla nevedeli predpovedať a prijímať účinné protiopatrenia. Okrem cyklických,

opakujúcich sa hydrometeorologických javov ich ohrozovalo nečakané pôsobenie vodného

živlu, veterné smršte, zemetrasenia či výbuchy sopiek. Určujúcim cieľom bola snaha vyhnúť

sa negatívnym následkom týchto procesov. Tomu postupne napomáhal prehlbujúci sa proces

poznania ich podstaty, príčin, priebehu a možných následkov. Postupne, spočiatku iba na

empirickej úrovni poznania sa formovali zásady, podľa ktorých boli umiestňované a

budované ľudské sídla, komunikácie, či využívané plochy určené na poľnohospodársku

činnosť.

Napriek tomu, že poznanie prírodných procesov a javov postupne získalo vedeckú

a teoretickú bázu, ľudstvo sa katastrofám vo svojej histórii nedokázalo a ani dnes sa úplne

nedokáže vyhnúť. Človek vo svojom súperení s prírodou veľmi často ešte ťahá za kratší

koniec. Problém znásobuje i skutočnosť, že kým spočiatku spôsobovali krízové javy len

prírodné živly, podnebie i geologické podmienky, neskôr sa na nich začal čiastočne podieľať

aj samotný človek poškodzovaním a devastáciou životného prostredia, ako sú napríklad

priemyselné a veľké dopravné havárie, znečistenie vody a ovzdušia, rádioaktívne zamorenie.

Osobitnú skupinu tvoria katastrofy, ktoré sú výsledkom zámernej ľudskej činnosti. Do tejto

skupiny patria hlavne vojnové konflikty a v poslednom období i terorizmus, či organizovaný

zločin, ktoré môžu svojou činnosťou spôsobiť sekundárne následky v podobe živelných

pohrôm.


18

Je pravidlom, že spôsoby uskutočňovania prevencie i riešenia vzniknutých krízových javov

a použitia prostriedkov zodpovedajú úrovni poznania a technickým možnostiam ľudstva. Ak

sme ako prvý krok označili snahu vyhnúť sa negatívnym následkom, druhým krokom bola

snaha chrániť sa budovaním ochranných stavieb. Takéto objekty sa zachovali už zo staroveku.

Boli to ochranné hrádze na vodných tokoch, stavby budov na vyvýšených miestach a so

zvýšenou odolnosťou, opevnenia, dopravné stavby a rad ďalších.

Tak ako človek postupne čoraz komplexnejšie chápal podstatu prírodných javov, uvedomoval

si ich kauzálne súvislosti, postupne začal vytvárať systémy monitorovania rizikových

faktorov. Toto mu umožnilo predpovedať rad živelných pohrôm, včas varovať obyvateľov a

znížiť straty a škody. Veľkým i keď vzdialeným cieľom do budúcnosti je vytvorenie metodík

a postupov, ktoré by umožňovali nielen predvídať a monitorovať ale aj odvrátiť živelné

pohromy už v ich počiatočnej fáze a tým sa vyhnúť negatívnemu pôsobeniu týchto krízových

javov.

Následky ľudskej činnosti na prírodu v súčasnosti nemajú iba miestny alebo regionálny

rozsah, často nadobúdajú globálny rozmer. Medzi najväčšie globálne problémy ľudstva na

konci dvadsiateho storočia patrili negatívne zmeny klimatických podmienok. Aj keď

pripustíme prirodzenú cyklickosť zmien klimatických podmienok, nemožno nevidieť i dopady

pôsobenia hospodárskej činnosti v globálnom meradle na klimatické prostredie.

Nadmerné spaľovanie fosílnych palív v tepelných elektrárňach, negatívne pôsobenie freónov

na vyššie vrstvy ovzdušia, ale aj rad ďalších rizikových technológií sa podieľali na narušení a

zväčšovaní ozónovej diery nad Arktídou a Antarktídou s výrazne zníženou koncentráciou

ozónu. Podľa informácií amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír dosiahla ozónová

diera nad Antarktídou v lete roku 2000 rozmery 28 miliónov km2, čo je priestor trikrát väčší

ako rozloha USA. Táto skutočnosť, spolu s následkami skleníkového javu sa výrazne

podieľajú na globálnom otepľovaní, ktoré spôsobuje nielen roztápanie sa ľadovcov na

zemských póloch, ale aj v najvyšších pohoriach našej planéty.

Summit o Zemi v Rio de Janeiro v roku 1992 i svetová konferencia o klíme v Kjótó v roku

1997 navrhli rad rozhodných krokov proti produkcii skleníkových plynov a stanovili záväzné

kvóty pre jednotlivé štáty. V septembri roku 2000 sa v Lyone uskutočnila prípravná

konferencia OSN o klimatických zmenách, na ktorej sa zišli odborníci zo 154 krajín. Jednou

zo základných otázok našej súčasnosti je zníženie energetickej náročnosti života na Zemi.

Čiastočný pokrok bol dosiahnutý na Bali (Indonézia) v roku 2007. Austrália pristúpila ku

kjótskemu protokolu, a rozhodla sa byť sprostredkovateľom medzi vyspelými krajinami a

Áziou (Čína, India). Zároveň aj USA sa zaviazali, že čiastočne znížia produkciu skleníkových

plynov. Ďalšia konferencia sa uskutočnila v Kodani (Dánsko) v roku 2009, ale nepriniesla

dohodu medzi vyspelými a rozvojovými krajinami. V roku 2010 prebehla obdobná

konferencia v Cancúne (Mexiko). Jej prínosom bolo zriadene „zeleného fondu“ pre rozvojové

krajiny.

Klimatický summit zorganizovaný OSN v katarskej Dauhe v r. 2012 predĺžil platnosť

Kjótskeho protokolu až do roku 2020. Pre bojovníkov proti klimatickým zmenám však ide len

o čiastkové víťazstvo. Kjótsky protokol totiž stále ratifikovali iba krajiny, ktoré sú

v celkovom súčte zodpovedné len za menšiu časť emisií takzvaných skleníkových plynov.

Rusko sa k dohode pripojilo až po siedmych rokoch ratifikáciou tohto dokumentu.

K signatárom sa doteraz nepridali napríklad Spojené štáty, najväčší znečisťovateľ ovzdušia,

ale tiež Čína a India. Ak by v Dauhe neprijali žiadnu dohodu, platnosť Kjótskeho protokolu

by vypršala už v roku 2012. Pôvodným cieľom katarských rokovaní bolo vytvorenie novej

zmluvy, ktorá by proti klimatickým zmenám bojovala komplexnejšie.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Arkt%C3%ADda

http://sk.wikipedia.org/wiki/Antarkt%C3%ADda


19

Okrem uvedených globálnych problémov je nutné venovať pozornosť radu ďalších rizík,

ktoré môžu globálne alebo na veľkom území ohroziť životné prostredie a ktoré súvisia:

s možnosťou havárie zastaraných jadrových elektrární,

s možnosťou havárie v procese likvidácie jadrových zbraní,

s možnosťou priemyselnej havárie spôsobenej v dôsledku prírodnej katastrofy

(Japonsko, Fukušima 2012),

s veľkými dopravnými nehodami vrátane nehôd pri preprave nebezpečných látok,

s likvidáciou nebezpečných odpadov s dôrazom na jadrový odpad,

s vývozom rizikových technológií do ekonomicky slabších a rozvojových krajín,

so vznikom elektromagnetického smogu, s prítomnosťou ťažkých kovov v ovzduší, v

pôde a vo vode, s kyslými dažďami a ich vplyvom.

Uvedené riziká s možnými globálnymi ekologickými dopadmi, veľké priemyselné havárie a

nehody v procese dopravy nebezpečných látok spolu s možnými následkami ďalších

krízových javov sa podieľajú na takom stave prírodného prostredia, ktorý môže vyústiť do

permanentnej ekologickej krízy. Riziká, ktoré ohrozujú ľudstvo, postupne dostávajú novú

dimenziu. Tým, že človek rozširuje svoje životné, sociálne a hospodárske prostredie na úkor

prírody, dochádza k prepojeniu sociálnych, hospodárskych a prírodných rizík. Prírodné

katastrofy svojim priebehom a vo svojich účinkoch dynamicky vyvolávajú negatívne dopady

havárií a nešťastí v prostredí vytvorenom človekom. Existencia súčasného obrovského

množstva rizík, krízových javov a katastrof môže byť v budúcnosti zdrojom rozsiahlych

negatívnych zmien na Zemi, ktoré by mohli mať nezvratný charakter. Tak sa ľudstvo čoraz

viac dostáva do pozície samozničiteľa.

Ďalším efektom týchto procesov je, že ľudský organizmus sa nedokáže v plnej miere

prispôsobovať zmenám životného prostredia, znečistenej prírode, čo sa, spolu so sociálnymi

vplyvmi, negatívne odráža na zdravotnom stave ľudí. Alergie, nové mutácie chorôb, následky

dlhodobého pôsobenia a kumulovania škodlivých látok v organizme človeka, rôzne

civilizačné choroby, ale aj návrat nových foriem už zlikvidovaných chorôb, čoraz viac

ohrozujú zdravie a život človeka.

Experti z rôznych vedných odborov, spolu s politickými subjektmi sa snažia čoraz

intenzívnejšie nájsť cesty, ako predvídať, predchádzať, zamedziť vzniku negatívnych udalostí

a minimalizovať ich nepriaznivé následky. Čoraz viac sa stráca tradičný pohľad pri

posudzovaní krízových javov, t.j. ich rozdeľovanie na vnútroštátne a medzinárodné. Nielen

politické, ale aj technologické a ekologické krízy majú veľmi často nadnárodný charakter,

veľmi často nielen okrajovo zasahujú územie susedného štátu, ale môžu mať aj globálny

vplyv na našu planétu.

Kompetentné inštitúcie EÚ sa snažia o flexibilné prístupy na úseku znižovania negatívnych

následkov postupných globálnych klimatických zmien na spoločnosť, o spomaľovanie týchto

procesov a o primeranú adaptáciu na tieto zmeny. Včasné opatrenia pri implementácii a

úprave súčasných a budúcich právnych predpisov a politík, začlenenie adaptácie na

prehlbujúce sa zmeny globálneho životného prostredia do súčasných programov finančnej

podpory EÚ a rozvíjanie nových postupov a medzinárodných aktivít je účinným nástrojom pri

znižovaní negatívnych následkov. Problematika adaptácie na klimatické zmeny sa stáva

súčasťou komplexných stratégií a postupov krízového manažmentu na medzinárodnej úrovni,

i v podmienkach jednotlivých regiónov a štátov. Súčasťou tohto procesu je znižovanie stupňa

neistoty v tejto oblasti rozširovaním vedomostnej základne prostredníctvom integrovaného

základného i aplikovaného výskumu financovaného z fondov EÚ.


20

Ľudstvo musí hľadať cesty, ako organizovať prevenciu a ako sa aktívne chrániť v prípade

vzniku krízových javov spôsobených prírodou. Takouto cestou je aj vytvorenie účinného

systému krízového manažmentu na úseku ochrany prírody a životného prostredia.

1.1.2 Ozbrojené konflikty a ich vplyv na vznik a vývoj krízového manažmentu

História ľudstva je veľmi často spojená s vojnovými konfliktami, ktoré môžeme zaradiť

medzi najzávažnejšie krízové javy. Na počiatku histórie ľudstva nebolo používanie nástrojov

príliš diferencované, pretože sa často používali zároveň na lov, na hospodársku činnosť, ako

aj pri riešení medziľudských konfliktov. Takto „vyzbrojené“ boli celé spoločenstvá, preto nie

je možné hovoriť o špecifickej ozbrojenej organizácii ľudí, ktorej cieľom bolo chrániť

spoločenstvo, alebo získať materiálne hodnoty. Následky konfliktov riešených takýmito

prostriedkami, síce mohli byť pre jednotlivé skupiny v konečnom dôsledku fatálne, ale ich

rozsah a intenzita boli spravidla veľmi malé.

V období, keď na pôvodne rodovo-kmeňovej štruktúre spoločnosti vznikajú základy

prvotných štátov, sa začínajú vytvárať prvotné formy armád ako špecifických organizácií

určených na dosahovanie cieľov štátu prostriedkami ozbrojeného násilia. S rozvojom

hospodárstva starovekých štátov sa zväčšovali aj možnosti vedenia ozbrojených zápasov

a narastali ciele, ktoré chceli jednotlivé spoločenstvá dosiahnuť. Napriek tomu, že rozsah

území starovekých štátov bol pomerne veľký, rozhodujúce boje sa odohrávali na relatívne

malom priestore a často sa v jedinej bitke rozhodlo o výsledku vojny.

Armády sa v období prípravy na vojnu zväčšovali a ich počty dosahovali často aj niekoľko

desiatok tisíc mužov. I keď už v staroveku boli budované prvé obranné stavby, až

v stredoveku sa začína vyčleňovať v spoločnosti skupina ľudí, ktorá sa profesionálne zaoberá

otázkami bezpečnosti, obrany štátu a ochrany spoločenstva už v mieri. Postupne sú budované

účelové organizačné štruktúry, vytvárané sily a prostriedky, ale tiež materiálne predpoklady

a pripravuje sa územie štátu na vedenie ozbrojeného zápasu. Vytvárajú sa zbraňové arzenály a

zásoby rôzneho materiálu vrátane potravín. Príprava územia štátu na obranu je spojená aj s

budovaním ciest a špecifickej infraštruktúry štátu, ako aj s výstavbou vojenských opevnení

a rôznych objektov určených na činnosť ozbrojených síl.

Samotný priebeh vojnových konfliktov, použitá stratégia a taktika sa spravidla riadili

dobovými pravidlami a prirodzene tiež možnosťami prostriedkov, ktoré mohli bojujúce strany

použiť. Vojnové konflikty v staroveku i stredoveku sa často vyznačovali nesmiernou

krutosťou nielen voči porazeným bojovníkom, ale aj voči obyvateľstvu porazenej strany.

Uplatňovanie rytierskych pravidiel boja rešpektujúcich dôstojnosť protivníka bolo skôr

výnimkou než pravidlom a uplatňovalo sa hlavne medzi sociálne vyrovnanými protivníkmi,

avšak stretnutie rôznych civilizácii a kultúr bolo veľmi nemilosrdné.

V období novoveku, až do 18. storočia sa vedenie ozbrojených konfliktov spravidla

podriaďovalo „zvykovým pravidlám“ (vojnové zvyklosti – ino in bello), ktoré boli

rešpektované civilizovanými spoločenstvami v očakávaní reciprocity. Medzi ich základné

zásady patrilo:

používanie len takých bojových prostriedkov, ktoré sú nutné na zlomenie odporu

protivníka,

rozlišovanie bojujúcich a nebojujúcich príslušníkov znepriatelenej strany vrátane

vylúčenie civilného obyvateľstva z konfliktu v maximálnej možnej mierke,


21

dodržiavanie zásad ľudskosti s cieľom nespôsobovať protivníkovi zbytočné útrapy,

neničiť bezúčelne materiálne a kultúrne hodnoty.

Na prelome 18. a 19. storočia, po napoleonských vojnách, v súvislosti so vznikaním

národných štátov sa uvedené zásady postupne stávali základom kodifikácie právnych noriem

medzinárodného vojnového práva. Medzi prvé dokumenty medzinárodného vojenského

a humanitárneho práva, ktoré upravovali zásady vedenia vojny, patrili:

Deklarácia o založení Medzinárodného výboru pre pomoc raneným (neskôr bol

premenovaný na Medzinárodný výbor Červeného kríža) - 1863 (Ženeva),

Ženevský dohovor o zlepšení podmienok ranených v armádach v poli - 1864 (Ženeva),

Deklarácia o zákaze používania výbušných nábojov vo vojne - 1868 (Petrohrad),

Deklarácia o zákaze striel „dum-dum“ - 1899 (Haag),

Dohoda o počiatkoch nepriateľstva, Dohoda o zákonoch a obyčajach pozemnej vojny,

Dohoda o právach a povinnostiach neutrálnych mocností rešpektujúca práva

a povinnosti neutrálnych síl a osôb počas pozemnej vojny a ďalších šesť dohôd

riešiacich problematiku námorných vojen - 1907 (Haag),

Protokol o zákaze používania dusivých, otravných alebo podobných plynov

a bakteriologických prostriedkov vo vojne - 1925 (Ženeva),

Dohoda o vojnovej neutralite - 1928 (Havana),

Dohoda o podvodných operáciách - 1930 a 1936 (Londýn),

Dohoda o ochrane umeleckých a vedeckých inštitúcií a historických pamätníkov - 1935

(Washington),

Dohoda o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli,

Dohoda o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, Dohoda o ochrane civilných osôb počas

vojny, Dohoda o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených síl

na mori - 1949 (Ženeva),

Dohoda o ochrane kultúrnych pamiatok počas ozbrojeného konfliktu - 1954 (Haag),

Dodatkový protokol k Ženevským dohodám z r. 1949 o ochrane obetí medzinárodných

ozbrojených konfliktov a Dodatkový protokol k Ženevským dohodám z r. 1949

o ochrane obetí ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter - 1977

(Ženeva),

Dohoda o zákaze alebo obmedzení použitia určitých druhov konvenčných zbraní, ktoré

môžu spôsobiť nadmerné utrpenie - 1980 (Ženeva),

Dohody o zákaze skúšok a rozširovania jadrových zbraní, o obmedzení ich nosičov a

o znižovaní počtu medzi svetovými veľmocami USA a Ruskom boli uzatvárané na

konci 20. storočia a pokračujú až dodnes (Ondřej J., Šturma P., Bílková V., Jílek D.

a kol., 2010).

Medzinárodné právne normy zaoberajúce sa priebehom vojnových konfliktov sa vyvíjajú aj v

súčasnosti. Ženevské dohovory a dodatkové protokoly zabezpečujú aj právnu úpravu

postavenia rôznych kategórií osôb vo vojne (ranení, zajatci, civilné obyvateľstvo,...). Jednou

z hlavných zásad tohto dokumentu je prísne rozlišovanie medzi civilným obyvateľstvom

a ozbrojenými silami. Osobitným spôsobom je riešená otázka zdravotného personálu,

vojnových korešpondentov, vojenských duchovných a ďalších kategórií ľudí ovplyvnených

vojnovým konfliktom.

Druhá polovica 19. storočia sa teda významne zapísala do histórie humanitárnej pomoci

účastníkom ozbrojených zápasov, ale aj nevinným obetiam vojen. Medzinárodný červený kríž

dodnes predstavuje významnú súčasť krízového manažmentu. Základná myšlienka pomoci

obetiam vojen sa začala riešiť aj inštitucionálne a postupne sa vytvárali materiálové zdroje na

túto činnosť už v mieri a to na národnej i na medzinárodnej úrovni.


22

19. a 20. storočie, ktoré znamenalo obrovský krok vpred vo vede a technike i v rozvoji

technológií, prinieslo so sebou aj zásadné zmeny v sociálnej štruktúre spoločnosti a tiež

zmeny v geopolitickom usporiadaní. Vytvorili sa nové trecie plochy a zdroje konfliktov

následkom čoho bol rad vojen, povstaní a revolúcií, ktoré viedli k snahám o upevňovanie

mocenských a často aj represívnych síl štátov. Narastala úloha polície a armády pri plnení jej

vnútornej úlohy. Na ochranu a zachovanie vládnucich systémov boli vynakladané stále väčšie

finančné i materiálne zdroje.

Zmeny v zbraňových systémoch, zavedenie rýchlopalných zbraní, tankov a zvlášť na začiatku

20. storočia zaradenie lietadiel do ozbrojených síl ako účinných zbraní si vyžiadali aj

podstatné zmeny vo vedení ozbrojeného boja, v stratégii i v taktike. Letectvo sa zároveň stalo

účinným prostriedkom zasahovania zázemia bojujúcich strán. Využívanie schopnosti letectva

dopraviť bomby na veľké vzdialenosti a zvrhnúť ich v zázemí na obývané aglomerácie

prípadne výrobné komplexy, si vynútilo aj potrebu vytvoriť systém civilnej protileteckej

ochrany. Jeho úlohou bola ochrana obyvateľstva na celom území štátu, ochrana hospodárskej

infraštruktúry i rozhodujúcich orgánov verejnej správy.

Priebeh 1. svetovej vojny a jej výsledky dokázali, že víťazstvo je možné dosiahnuť len radom

operácií a ťažení. Zväčšil sa rozsah úloh strategického plánovania v príprave, ale hlavne v

priamom riadení priebehu vojny. Ukázalo sa, že je potrebné koordinovať úsilie spojeneckých

armád a vypracovať plány na ekonomické využitie sily štátov. V snahe prelomiť obranu

protivníka v pozičnej vojne za každú cenu, boli použité nové bojové prostriedky často

z hromadným účinkom, medzi iným aj otravné látky. Táto skutočnosť dala podnet na

koncipovanie nového odboru v činnosti bojujúcich strán, ktorý bol nazvaný ochrana proti

zbraniam hromadného ničenia. Vojna si vyžiadala rastúce materiálové nároky, a tým sa

zvýšili i celkové náklady na vedenie vojnových operácií. Potvrdil sa rast významu všetkých

druhov dopravy na vedenie bojovej činnosti a na prísun živej sily a materiálu do priestoru

bojovej činnosti (Kollár P. a kol., 1989).

Do vojny bolo dosť podstatným spôsobom vtiahnuté aj civilné obyvateľstvo. Podieľalo sa na

podpore a všestrannom zabezpečovaní vojsk zapojením do vojnovej výroby, pociťovalo

všeobecný nedostatok základných životných potrieb a zomieralo v zázemí pri leteckom

bombardovaní (bolo to približne 5 % v porovnaní s padlými na bojiskách). Táto skutočnosť si

vyžiadala prvé opatrenia na úseku vytvorenia komplexného systému na ochranu civilného

obyvateľstva počas vojnových konfliktov.

V roku 1928 bola v Paríži, ako reakcia na hrôzy svetovej vojny, podpísaná zmluva, (tzv.

Briand – Kellogov pakt) ktorá vylučovala vojnu ako prostriedok riešenia medzinárodných

sporov. Zmluvné strany, medzi ktoré patrili všetky veľmoci (aj Československo), odsúdili

vojnu ako prostriedok riešenia sporov. Napriek tomu nedokázala ani táto zmluva zabrániť

vzniku 2. svetovej vojny. Jedným z dôvodov bola tiež nedokonalosť a nejasná formulácia

pojmov a nemožnosť vynútiteľnosti. Hoci ju nakoniec stihol neúspech, mala významný vplyv

na rozvoj medzinárodného práva, poslúžila ako právny základ pre vznik pojmu zločin proti

mieru.

Druhá svetová vojna svojim rozsahom, použitými prostriedkami, veľkosťou strát a škôd,

dopadom na ekonomiku a infraštruktúru bojujúcich strán bola katastrofou nevídaných

rozmerov. Ak odhliadneme od priebehu samotných bojových operácií, bola náročná aj na

ekonomické a logistické zabezpečenie. Priemerná denná spotreba materiálu na jedného

vojaka bola viac než 20 kg, čo bolo trikrát viac ako v 1. svetovej vojne (Kollár P. a kol.,

1989). V jej priebehu bolo vyrobené obrovské množstvo zbraní, a to často v provizórnych

podmienkach. Vyvinuli sa nové druhy a typy zbraní, medzi ktoré patrili raketomety, prúdové

lietadlá, balistické strely a v jej závere aj atómová bomba. Uvedené skutočnosti so sebou


23

priniesli aj nové požiadavky na civilnú ochranu obyvateľstva, ktorá už počas 2.svetovej vojny

otvorila veľmi široký okruh nových, do tejto doby neriešených problémov a úloh, ktoré sa

nachádzajú na rozhraní vojenskej a civilnej správy.

Priebeh a výsledky 2. svetovej vojny jednoznačne potvrdili, že zo strategického pohľadu je

nutné:

zmeniť organizačnú štruktúru vojsk a logistické zabezpečenie tak, aby umožňovali čo

najrýchlejšie doplnenie armády zmobilizovanými silami a prostriedkami v súlade

s konkrétnymi potrebami a rozsahom predpokladaného ohrozenia,

zavádzať do ozbrojených síl v maximálnej miere mobilnú techniku a bojovú techniku so

zvýšenou odolnosťou proti deštrukčnému pôsobeniu protivníka,

venovať zvýšenú pozornosť budovaniu leteckých síl,

skvalitniť systém spojenia a organizácie všestranného zabezpečenia,

pripravovať už v mieri územie štátu na vedenie vojenských operácií v rámci procesu

prípravy štátneho územia na obranu a zvyšovať odolnosť infraštruktúry štátu pre prípad

vojny,

vytvoriť potrebné zásoby surovín, materiálu a techniky, pripraviť vojnový systém

výroby a zabezpečiť zdroje energií,

vybudovať nový efektívny systém civilnej ochrany s dôrazom na ochranu obyvateľstva,

životného prostredia, materiálnych i kultúrnych hodnôt. (Kollár P. a kol., 1989)

Výsledky druhej svetovej vojny, rozpad protifašistickej koalície a rozdelenie sfér vplyvu

v Európe medzi víťaznými mocnosťami, rozdelenie Nemecka, vznik východného a západného

bloku spôsobili bipolárne rozdelenie sveta. Medzinárodné vzťahy po 2. svetovej vojne však

priniesli aj pozitívne tendencie, medzi ktoré patrí podpis Charty Organizácie spojených

národov 26.6.1945, Parížske mierové zmluvy, Marshallov plán, ako aj spoločné

odsúdenie vojnových zločincov počas Norimberského procesu,...

Pri realizácii Trumanovej doktríny o ochrane demokracie a zadržiavaní komunizmu západné

demokracie začali hľadať cestu vytvorenia systému kolektívnej obrany, ktorá vyústila

4.4.1949 do vzniku Severoatlantickej aliancie, v skratke NATO (North Atlantic Treaty

Organization ). Jej cieľom bolo, zabezpečiť slobodu združených krajín prostredníctvom

politickej solidarity a zodpovedajúcej vojenskej sily slúžiacej na odstrašenie a v nevyhnutnom

prípade aj na odvrátenie všetkých foriem agresie.

Základom NATO sa stala Severoatlantická zmluva prijatá dvanástimi štátmi vo Washingtone,

ktorá potvrdzuje individuálne práva členov, ako aj ich medzinárodné povinnosti vyplývajúce

z Charty Organizácie spojených národov. Piateho mája 1955 bola do NATO prijatá vtedajšia

Spolková republika Nemecko, čím bola uznaná za suverénny štát. Bezprostrednou reakciou

sovietskeho bloku na vstup západného Nemecka do NATO bol 14.5.1955 vznik Varšavskej

zmluvy, ktorej členom sa stala aj Nemecká demokratická republika a Československo.

Studená vojna a jej prejavy vyústili do celého radu kríz a konfliktov, akými boli berlínská

kríza 1948-1949, 1958-1961, karibská kríza 1962, ale aj do radu vojen, v Kórei 1950-1953, na

Blízkom východe 1948-1949, 1956 (suezská kríza), 1967 (6 dňová vojna), 1973 (jomkipurská

vojna), vo Vietname 1964-1975 i v Afganistane 1979-1989. Súbežne prebiehal aj rozpad

koloniálnej sústavy. V 60. a 70. rokoch sa oslobodilo od koloniálnej nadvlády 18 štátov

Afriky.

Koniec osemdesiatych rokov 20. storočia so sebou priniesol pád totalitných režimov

východnej Európy, a tým aj zásadné zmeny vo vojensko-politickej oblasti. Deväťdesiate roky

sa stali obdobím priam revolučných zmien. Veľkým medzníkom bolo zjednotenie Nemecka

3.10.1990. Skončilo sa bipolárne rozdelenie Európy, 30.6.1991 bola v Prahe zrušená


24

Varšavská zmluva a prevažná väčšina krajín východnej Európy prejavila snahu o prijatie do

NATO.

Na summite NATO v Ríme bola 8. novembra 1991 prijatá Strategická koncepcia NATO a

deklarácia o mieri a spolupráci, ktorých cieľom bolo uskutočniť zásadné štrukturálne zmeny

a transformovať aj ciele a zamerania činnosti tejto pôvodne výhradne vojenskej obrannej

organizácie. Tieto dokumenty otvorili novú etapu v dejinách NATO.

Napriek uvedeným pozitívnym tendenciám sa v roku 2001, ako odpoveď na útoky z 11.

septembra 2001, začala vojna v Afganistane označovaná ako Operácia trvalá sloboda

a v niektorých dokumentoch ako Vojna proti Talibanu. Spočiatku bola vedená

predovšetkým Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom, neskôr sa k nej pripojili i ďalšie

štáty NATO vrátane Slovenska.

Cieľom invázie bolo nájdenie Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov Al-

Káidy a ich postavenie pred súd a odstránenie režimu Talibanu, ktorý podporoval Al-Káidu a

poskytoval útočisko a ochranu jej členom. Vojenské operácie sú v tejto krajine vedené až do

súčasnosti, i keď sa postupne pripravuje odchod všetkých cudzích vojsk.

Vyústením série vojen v Perzskom zálive (iracko-iránska 1980 – 1988, iracko–kuvajtský

konflikt a nasledujúci Púštny štít a Púštna búrka 1990 - 1991) bola tretia vojna v Perzskom

zálive a porážka Iraku medzinárodnou koalíciou „ochotných“, ktorú tvorilo približne 40 krajín

vrátane Slovenska a viedli ju Spojené štáty a Spojené kráľovstvo. Pod zámienkou eliminácie

irackých zbraní hromadného ničenia a irackej podpory Al-Kaidy koalícia po troch týždňoch

obsadila Bagdád, zvrhla režim Saddáma Husajna a iracké ozbrojené sily boli prakticky

zničené.

Napriek tomu, že vládu v krajine prevzala iracká vláda a že vedúci predstavitelia sunnitov,

šíitov a Kurdov vyzvali občanov na rešpektovanie ústavy a štátnej moci, sú teroristické útoky

na štátne inštitúcie, ozbrojené bezpečnostné zbory i občanov na dennom poriadku.

Bezpečnostnú situáciu sa nepodarilo stabilizovať dodnes a ozbrojené sily USA sú stále na

území Iraku. Rozvrat štátu v Iraku založený na náboženskom sektárstve a občianska vojna v

Sýrii umožnili vznik a posilnenie vplyvu novej teroristickej organizácie Islamský štát, ktorý

radikálnym a neľudsky krutým spôsobom presadzuje myšlienky radikálneho sunnitského

islamského fundamentalizmu a ktorý získava podporu a stúpencov nielen v prevratmi

rozvrátených arabských štátoch, ale nachádza ohlas aj u islamských prisťahovalcov

v Amerike a v Európe.

Na základe skúsenosti s vojnou v Juhoslávii (1991 – 2001) je možné tvrdiť, že i keď sa

podstatne znížila možnosť vzniku veľkého ozbrojeného konfliktu na území Európy, nie je to

úplne vylúčené. Ozbrojené sily sú využívané aj na riešenie mierových operácií, postupne sa

transformujú, vylučujú sa z nich nadbytočné prvky a súčasti, ktoré je možné nahradiť

aktivitami podnikateľských subjektov a zvyšuje sa ich profesionalizácia.

Na úroveň bezpečnosti v Európe v súčasnosti i naďalej pôsobí rad vojensko-politických

hrozieb. Na jednej strane sú to vnútorné hrozby, ktorými sú prvky ekonomickej a sociálno-

kultúrnej nekonzistentnosti krajín Aliancie a prevládanie národného egoizmu, ich rivalita a

nevyriešené problémy, rast extrémizmu a nacionalizmu, ale aj hospodárske problémy a ich

následky, a na strane druhej vonkajšie hrozby, t.j. teroristické útoky, potenciálna hrozba zo

strany problémových štátov, nelegálna migrácia, nekontrolovaný obchod so zbraňami a rad

ďalších.

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Atoky_z_11._septembra_2001

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Atoky_z_11._septembra_2001

http://sk.wikipedia.org/wiki/Spojen%C3%A9_%C5%A1t%C3%A1ty

http://sk.wikipedia.org/wiki/Spojen%C3%A9_kr%C3%A1%C4%BEovstvo

http://sk.wikipedia.org/wiki/Us%C3%A1ma_bin_L%C3%A1din

http://sk.wikipedia.org/wiki/Al-K%C3%A1%E2%80%99ida

http://sk.wikipedia.org/wiki/Al-K%C3%A1%E2%80%99ida

http://sk.wikipedia.org/wiki/Taliban

http://sk.wikipedia.org/wiki/Irak

http://sk.wikipedia.org/wiki/Koal%C3%ADcia_ochotn%C3%BDch

http://sk.wikipedia.org/wiki/Spojen%C3%A9_%C5%A1t%C3%A1ty

http://sk.wikipedia.org/wiki/Spojen%C3%A9_kr%C3%A1%C4%BEovstvo


25

Charakteristiku nových bezpečnostných hrozieb komplikujú neštátni aktéri a vôbec zvýšený

počet bezpečnostných hráčov, extrateritorialita a využívanie alternatívnych priestorov, akým

je napríklad kybernetický priestor.

Novým bezpečnostným problémom sú vzťahy medzi EU a NATO na jednej strane a Ruskom

na strane druhej, vyplývajúce z presadzovania rozdielnych zahraničnopolitických

a ekonomických predstáv pri uplatňovaní vplyvu v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

Stret záujmov umocnený vnútropolitickým konfliktom na Ukrajine vyústil do zmien hraníc na

Kryme jeho pričlenením k Rusku, do vojenského konfliktu na východe Ukrajiny,

s následnými ekonomickými sankciami a aktivitami vo vojenskej oblasti silno

pripomínajúcimi obdobie studenej vojny. Problémom môžu byť tiež následky udalostí

arabskej jari v politicky nestabilných krajinách na severe Afriky a na Blízkom východe.

Cieľom medzinárodného krízového manažmentu je aktívne monitorovanie a analýza

krízových javov kdekoľvek na svete a následne prijímanie účinných opatrení na zabránenie

prepuknutiu otvorených konfliktov. Príkladom takéhoto postupu môže byť rozhodnutie

Bezpečnostnej rady OSN o zavedení bezletovej zóny v Líbyi v marci 2011 počas ľudového

povstania usilujúceho sa o zvrhnutie vlády Muamara Kadáfiho, ktorej cieľom bolo zabrániť

vládnucej garnitúre využívať leteckú techniku v boji proti povstalcom. Aj v tomto prípade sa

však ukázalo, že je veľmi zložité, až takmer nemožné, odhadnúť dlhodobé dôsledky

akýchkoľvek, aj najlepšie mienených, zásahov do procesov a vývoja v jednotlivých krajinách

a regiónov.

Operácie na podporu mieru, ktoré uskutočňuje OSN je možné rozdeliť na prevenciu

konfliktov (Conflict prevention), budovanie mieru (Peace Building), dočasnú správu

(Transitional Administration) a udržiavanie mieru (Peace Keeping). Ich cieľom je riešiť

konflikty medzi štátmi v počiatočnom štádiu a s využitím preventívnej diplomacie zabrániť

vzniku ozbrojených konfliktov. Neoddeliteľnou súčasťou týchto procesov je kontrola

zbrojenia a odzbrojovania v rizikových krajinách a regiónoch, ako aj posilňovanie ľudských

práv a rešpektovanie zásad liberalizácie medzinárodného obchodu s využitím mechanizmov

trhového hospodárstva v svetovej, globalizujúcej sa ekonomike. Dôležité je tiež permanentné

monitorovanie dodržiavania bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv a dohôd a riešenie otázok

etnických a náboženských menšín a problémov medzietnického napätia v multikultúrnom

prostredí. Na splnenie týchto cieľov je nevyhnutná trvalá prítomnosť v krízovej oblasti, ktorá

sa uskutočňuje prostredníctvom monitorovacích misií. Obdobné úlohy plní aj medzinárodný

krízový manažment EÚ, OBSE, prípadne NATO.

1.1.3 Ekonomický vývoj a jeho vplyv na vznik a vývoj krízového manažmentu

V druhej polovici 19. storočia sa v súlade s obrovským rozmachom výroby objavili aj

požiadavky na racionálnejšie a efektívnejšie metódy riadenia hospodárskych organizácií a

technologických procesov. V USA sa postupne formoval nový, stále prepracovanejší a

komplexnejší spôsob riadenia podnikateľských procesov, ktorý sa charakterizoval ako

manažment. Je to komplex metód riadenia organizácií v podmienkach trhového hospodárstva,

ktoré sa vyznačuje dostatočne pružnou konkurenčnou štruktúrou a nezablokovanými

cenovými mechanizmami, schopnými poskytovať kritéria na objektívnu kalkuláciu a

nevyhnutnú efektívnu alokáciu disponibilných zdrojov, a zároveň reagovať aj na spontánne

impulzy ekonomického rastu. Následne začali byť efektívne nástroje manažmentu využívané

aj mimo ekonomickej sféry. Stále viac sa využívala v štátnej správe s dôrazom na všeobecné

zabezpečovanie bezpečnosti štátu.


26

Ekonomika sa na všetkých úrovniach nevyvíja priamočiaro a rovnomerne, ale cyklicky

s obdobiami rastu a poklesov, ktoré môžu mať regionálny, sektorový, ale aj globálny

charakter. V roku 1929 vypukla najväčšia svetová hospodárska kríza v dejinách, ktorá bola

odštartovaná 24. októbra pádom newyorskej burzy na Wall Street (tzv. „čierny štvrtok“).

Medzi často udávané dôvody vzniku krízy patrí silná expanzia ponuky peňazí zo strany

centrálnej banky USA, ktoré neboli kryté zlatom počas rokov 1921 – 1929, čo viedlo k

inflácii vo výške približne 63 % za toto obdobie. Táto hospodárska kríza ovplyvnila takmer

všetky krajiny, preto hovoríme o svetovej hospodárskej kríze. Do Československej republiky

dorazila až v roku 1931 a svoj kulminačný bod dosiahla v roku 1933, až do konca roku 1935

pretrvávala následná hospodárska recesia. Následky krízy v boli miernejšie na

poľnohospodárskom Slovensku, ako v priemyselne vyspelých českých krajinách. Aj tak

hospodárstvo na Slovensku prežívalo v tomto období svoj najväčší relatívny hospodársky

pokles (Olšovský R. a kol., 1961). Následné oživenie ekonomiky bolo prerušené 2. svetovou

vojnou.

Obdobie po roku 1945 je spojené v krajinách zasiahnutých vojnou povojnovou obnovou

a následným hospodárskym rastom, v jednotlivých krajinách prerušovaným krátkymi

obdobiami stagnácie. Pre celá druhú polovicu 20. storočia je však zároveň charakteristický

obrovský technický a technologický rozvoj. Nové technológie sú čoraz zložitejšie, čím sa

stávajú na jednej strane zraniteľnejšie, ale zároveň nebezpečnejšie. Výsledkom je rad

technologických havárií, ktoré spôsobili obrovské materiálové škody, straty na ľudských

životoch, ale aj ekologické katastrofy. Najväčšou z nich bola havária jadrovej elektrárne

v Černobyle. Obrovské straty na ľudských životoch však spôsobil aj únik metylizokyanátu

v Bhopále a rad ďalších havárií v priemysle, prípadne katastrof v dopravných procesoch.

Ostatným príkladom sú dopady priemyselnej katastrofy v jadrovej elektrárni vo Fukušime

spôsobenej následkami zemetrasenia a cunami na pobreží Japonska dňa 11. marca 2011.

Politické zmeny koncom osemdesiatych rokov 20. storočia sa prejavili i v oblasti ekonomiky.

Transformácia hospodárstva v krajinách bývalého východného bloku na trhovú ekonomiku,

zmeny vlastníckych pomerov, zmeny v orientácii zahranično-ekonomických vzťahov,

prehĺbenie medzinárodnej deľby práce a interdependencie priniesli rad nových rizík

a problémov. Pod tlakom medzinárodnej konkurencie sa mnohé výroby a celé oblasti

ekonomiky stali neefektívnymi čo viedlo nielen k zmenám v štruktúre ekonomiky, ale aj

k rozširovaniu takých následkov ako je nezamestnanosť, sociálna nerovnováha a z nich

vyplývajúcich sociálnych rizík.

Krátke obdobie politickej a ekonomickej stability na prelome 20. a 21. storočia bolo prerušené

prudkými turbulenciami finančnej krízy, ktorá naštartovala svetovú ekonomickú krízu

so špecifickými prejavmi dlhovej a menovej krízy zvlášť v podmienkach eurozóny. Pri jej

zrode boli opäť USA, ktorých bankový sektor sa na konci prvého desaťročia nového tisícročia

dostal vlastnými chybami do hypotekárnej a finančnej krízy, ktorá sa v priebehu roka rozšírila

do celého sveta. Napriek štedrým štátnym investíciám v USA, ale aj v ďalších krajinách

zanikli desiatky bánk a svetové hospodárstvo sa dostalo do recesie so všetkými jej

negatívnymi prejavmi.

Do vážnych hospodárskych problémov sa v roku 2010 dostala Európska únia a zvlášť

eurozóna. Následky nezodpovednej fiškálnej politiky a obchádzanie princípov menovej

politiky pri zavádzaní eura sa katastrofálnou finančnou a hospodárskou situáciou prejavili

najskôr v Grécku, neskôr sa obdobné hospodárske problémy objavili Írsku, ktoré sa často

dávalo za vzor hospodárskej prosperity, ako aj v Portugalsku, Španielsku a Taliansku.

Európska komisia a Európsky parlament a finančné inštitúcie hľadali cesty riešenia tejto

zložitej situácie, ktorá mohla vyústiť až do krachu eurozóny.


27

Výsledkom bolo vytvorenie stabilizačného finančného mechanizmu eurozóny, ktorého

cieľom je v prípade krízy pomoc národným ekonomikám, tzv. euroval, ktorého úlohou je

spoločnými prostriedkami Európskej ekonomiky a eurozóny podporiť problémové

ekonomiky. Pre Európsku úniu, ale aj iné oblasti svetovej ekonomiky, je nevyhnutné vyriešiť

rozpor medzi dvomi ekonomickými tendenciami vo využívaní verejných financií. Na jednej

strane je podpora ekonomického rastu so všetkými jeho následkami, a na strane druhej je

úspora, znižovanie verejného dlhu s dopadmi na štátny sektor. Proces ekonomického

oživovania, naštartovaný Čínou a USA sa už v roku 2014 pozitívne prejavil aj v krajinách

Európskej únie, bol však pribrzdený pôsobením ekonomických sankcií v súvislosti

s udalosťami na Ukrajine.

Kríza svetovej, ale aj regionálnej ekonomiky má teda rad konkrétnych príčin, ktoré je nutné

postupne riešiť. Patria medzi ne:

globálne ekonomické problémy,

problémy spojené s prechodom z direktívnej na trhovú ekonomiku,

obrovské ekonomické rozdiely medzi regiónmi v jednotlivých krajinách,

surovinové problémy s dôrazom na ropnú a energetickú krízu,

rastúca nezamestnanosť v prevažnej väčšine krajín,

vnútorné problémy krajín EÚ,

obrovské úsilie asociovaných o vstup do EÚ a snaha o splnenie stanovených

podmienok, ktoré môže obmedzovať rozvoj,

negatívne dopady ekonomickej kriminality,

snahy o znižovanie inflačných tlakov a dosahovanie trvalého ekonomického rastu,

nezodpovedné hospodárenie s verejnými prostriedkami, zvyšovanie verejných

výdavkov a zadlženosti,

dopady vojenských, politických a ekonomických konfliktov na ekonomické procesy

jednotlivých krajín a regiónov.

Svetoví ekonómovia hľadajú cesty ako riešiť hospodárske problémy na makro i

mikroekonomickej úrovni. Zdôrazňujú nutnosť včas odhaľovať príznaky ekonomických kríz,

eliminovať ich a riadiť krízové javy tak, aby minimalizovali škody a straty. Tieto úlohy patria

medzi základné problémy krízového manažmentu pôsobiaceho v hospodárskom prostredí.

1.2 VÝVOJ SYSTÉMU BEZPEČNOSTI NA NAŠOM ÚZEMÍ

Historické podmienky formovania sociálneho, politického a hospodárskeho života boli na

území, na ktorom vzniklo v r. 1918 Československo značne rozdielne. Kým územie Čiech

a Moravy bolo svojou ekonomickou a kultúrnou vyspelosťou porovnateľné s vtedy

najrozvinutejšími krajinami Európy, územie Slovenska bolo relatívne málo hospodársky

vyspelé, s potrebou formovať sociálny, politický a kultúrny život a územie Podkarpatskej

Rusi patrilo k najzaostalejším v Európe.

V počiatočnom období sa problém bezpečnosti sústreďoval na existenčnú otázku

zabezpečenia vonkajších hraníc štátu, vybudovanie štátnych inštitúcii schopných zabezpečiť

fungovanie novovzniknutého štátu s kritickým využitím skúseností z činnosti štátnych

orgánov Rakúsko–Uhorskej monarchie, akceptovaním pozitívnych skúseností vyspelých

krajín, poznatkov exilových organizácii i skúseností, ktoré získali vojaci Československých

légii.


28

Postupne sa začal formovať bezpečnostný systém ČSR. Od vzniku ČSR v roku 1918 až do

súčasnosti, ak vynecháme zložité obdobie 2. svetovej vojny, môžeme hovoriť o troch

základných modeloch bezpečnostného systému na území Slovenska:

model bezpečnostného systému ČSR po roku 1918,

model bezpečnostného systému ČSR po roku 1948 (1945),

model bezpečnostného systému SR po roku 1993 (1990).

Model bezpečnostného systému ČSR po roku 1918 bol spojený so vznikom nového

štátneho útvaru. Bezpečnostný systém ČSR bol vytváraný postupne, ako úplne nový,

rešpektujúci zmenené geopolitické podmienky v strednej Európe. Jeho základom pri vytváraní

materiálnych podmienok bezpečnosti bola trhová ekonomika a zdroje vytvárané štátom.

Vzorom pri jeho vytváraní boli bezpečnostné systémy Francúzska, Veľkej Británie a

Talianska, ich právne normy a tiež štruktúra a zásady vytvárania ozbrojených síl

a ozbrojených bezpečnostných zborov. Jedných z prvých krokov bolo formovanie

československej armády a postupné konštituovanie celého systému zabezpečenia obrany

a vnútornej bezpečnosti nového štátu. Základ československej armády tvorili českí, slovenskí

a čiastočne aj nemeckí lojálni príslušníci bývalej rakúsko-uhorskej armády a legionári, ktorí

sa postupne vracali na územie štátu po skončení vojny.

Rozhodujúcu časť bezpečnostného systému tvorila štruktúra obrany štátu proti vonkajším

ohrozeniam (voči všetkým susedom) a systém zabezpečovania vnútornej bezpečnosti v štáte

(základnými výkonnými prvkami bola československá armáda a polícia). Otázky ochrany

občanov, majetku a životného prostredia neboli dávané do popredia, napriek tomu, že sa

postupne vytváral systém civilnej ochrany a ako základná záchranná zložka sa konštituoval

hasičský zbor.

Štát si musel vytvoriť úplne nové právne prostredie v celom systéme bezpečnosti. Medzi

základné bezpečnostné právne normy nového štátu patril Branný zákon č.193/1920 Zb., ktorý

vytváral základné predpoklady na riešenie otázok obrany a jej všestranné zabezpečenie. Boli

v ňom riešené aj otázky súvisiace s vplyvom bezpečnostného prostredia na podnikateľské

aktivity a ich možné ohrozenie, ktoré nie je ovplyvniteľné podnikateľom. Neskôr na tento

zákon nadviazali ďalšie právne normy (Kollár P. a kol., 1989).

zákon č.117/1924 Zb. o požadovaní dopravných prostriedkov na vojenské účely,

zákon č.63/1935 Zb. o vyvlastňovaní pre potreby obrany štátu,

zákon č. 82/1935 Zb. o ochrane proti leteckým útokom,

zákon č.131/1936 Zb. o obrane.

Zákon o obrane sa stal najdôležitejšou právnou normou na úseku obrany štátu. Napriek tomu,

že prvý variant zákona bol predložený na pripomienkovanie už v roku 1926, rad zmien,

doplnkov a pripomienok spôsobil, že jeho konečné schválenie bolo možné až po desiatich

rokoch. Dokončenie spracovania návrhu zákona č.131/1936 Zb. o obrane a proces jeho

schvaľovania boli do značnej miery ovplyvnené vtedajšou medzinárodnopolitickou a

vojensko-politickou situáciou v Európe, predovšetkým v Nemecku. Aj keď rastúca hrozba

vojenského ohrozenia vtedajšej ČSR ovplyvnila charakter pripravovaného zákona, ktorý riešil

prioritne vojenské otázky, predsa sú v ňom na veľmi dobrej úrovni prepracované otázky

ekonomického zabezpečenia obrany v podmienkach trhového hospodárstva. Dôraz bol

položený na vytváranie strategických zásob a na zabezpečenie výroby v čase vojny.

Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami sa do histórie ľudstva zapísalo aj svetovou

hospodárskou krízou, ktorá mala veľmi negatívne dopady aj na národné hospodárstvo mladej

ČSR. Rozsiahly rast nezamestnanosti, obrovský pokles výroby a znehodnotenie meny do

značnej miery rozkolísali sociálnu hladinu. Štát musel zdokonaľovať vnútorné represívne


29

nástroje, aby odolal sociálnym tlakom živeným v tomto období i myšlienkami súvisiacimi s

existenciou Sovietskeho zväzu, prvého štátu so spoločným vlastníctvom výrobných

prostriedkov a centrálne riadenou ekonomikou, ktorý zdôrazňoval zásady sociálnej rovnosti.

Ďalší vývoj dokázal, že ani prepracované právne normy, ani dokonalá pripravenosť na

obranu, prípadne na riešenie ďalších krízových javov v spoločnosti, schopnosť a odhodlanie

brániť republiku proti vonkajšej, ale i vnútornej hrozbe, nie sú nič platné proti politickej vôli a

dohode veľmocí. Po okupácii Čiech a Moravy Nemeckom, obsadení Podkarpatskej Rusi

Maďarskom a vznikom vojnového Slovenského štátu sa ČSR rozpadla a jej samostatný

politický vývoj sa tak do skončenia vojny v roku 1945 prerušil.

Model bezpečnostného systému ČSR po roku 1948 sa začal budovať po skončení 2.

svetovej vojny v roku 1945, pričom nadviazal na právne úpravy otázok obrany v

medzivojnovom období. Postupne boli právne normy nahradené novou právnou úpravou,

ktorá zodpovedala novej politickej situácii vyjadrenej Košickým vládnym programom. Tá sa

po februári 1948 jednoznačne priklonila k politike Sovietskeho zväzu a začala formovať

spoločnosť, v ktorej vedúcu úlohu mala komunistická strana, spoločnosť zameraná na

zmazávanie triednych rozdielov a s hospodárstvom na zásadách centrálne riadenej

ekonomiky. Československo sa stalo súčasťou sveta rozdeleného na dva antagonistické

tábory, ktoré začali obrovské zdroje vkladať do obranných príprav, do prípravy na vedenie

jadrovej vojny. Príprava na riešenie iných krízových situácií sa dostala úplne do úzadia.

Ďalšia zásadná zmena nastala po prijatí zákona č. 40/1961 Zb. o obrane ČSSR. Týmto

zákonom bola zrušená platnosť právnych noriem z obdobia 1924 až 1936 a vytvorené nové

právne podmienky zabezpečovania vonkajšej aj vnútornej bezpečnosti štátu. Nový zákon o

obrane bol koncipovaný veľmi všeobecne a politicko-propagačne. Neposkytoval právnu

reguláciu vzťahov, ktoré vznikajú v národnom hospodárstve v záujme príprav na jeho obranu.

V centralisticky riadenom systéme, kde bol štátny plán chápaný ako zákon, nebolo nutné

vytvárať ďalšie právne normy, ktoré by koordinovali obranné prípravy. Štátna plánovacia

komisia plnila úlohy prípravy ekonomického zabezpečenia obrany (tzv. hospodárske

mobilizačné prípravy).

Prípravy na riešenie ostatných krízových situácií boli formálne. Vtedajšia civilná obrana bola

podriadená ministerstvu národnej obrany a pripravovala sa skôr na jadrovú vojnu, než

napríklad na odstraňovanie následkov priemyselných havárií a ekologických katastrof. Vznik

a následky takýchto udalostí boli z propagandistických dôvodov predmetom prísneho

utajovania. Napriek propagovaným heslám o všeobecnej pripravenosti a starostlivosti o

človeka boli pripravené opatrenia na zabezpečenie ochrany obyvateľstva menej prepracované

ako vo vyspelých demokraciách. Charakteristickým javom, pre obdobie tzv. „studenej vojny“

boli enormné požiadavky na železničnú dopravu v snahe vytvoriť podmienky na prepravu

spojeneckých vojsk na západné hranice. Vedľajším efektom bolo, že v systéme

zabezpečovania obrany bolo zamestnané značné množstvo ľudí, čo napomáhalo pri

zabezpečovaní plnej zamestnanosti.

Model bezpečnostného systému SR po roku 1993 reagoval na zásadné politické, ale tiež

hospodárske zmeny vo vývoji našej spoločnosti, ktoré priniesol november 1989 a hlavne na

vznik samostatnej Slovenskej republiky. Túto skutočnosť bolo nutné právne zakotviť novými

právnymi normami, ktoré by vytvorili základy demokratického štátu. Nové právne normy boli

koncipované podľa skúseností vyspelých západných demokracií, v mnohom sa využili aj

pozitívne tradície, skúsenosti a fungujúce mechanizmy, ktoré sa v našich podmienkach

uplatnili už v minulosti.

Podstatná zmena sa uskutočnila v ekonomike. Centrálne riadená ekonomika sa po viac ako

40-tich rokoch transformovala na trhovú, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo i v zmene


30

materiálneho zabezpečenia systému bezpečnosti a systému prípravy na riešenie všetkých

druhov krízových javov.

Proces prípravy štátu na obranu patril aj naďalej medzi prioritné úlohy štátnej správy v oblasti

bezpečnosti, no čoraz väčšia pozornosť bola venovaná príprave na riešenie všetkých foriem

krízových javov v prírode, spoločnosti, technologických procesoch i v doprave. Začala sa

zvažovať možnosť širšieho zapojenia síl, prostriedkov a zdrojov určených na obranu aj na

riešenie mierových krízových javov. Podnikateľské subjekty sú do plnenia úloh na úseku

bezpečnosti zapájané nie na základe nariadenia, ale na základe zmluvných vzťahov, t.j.

zmluvy o budúcej zmluve.

Začiatkom 90-tych rokov sa začali čoraz viac presadzovať ambície slovenského národa na

zvýšenie svojbytnosti a suverenity Slovenskej republiky. Tento proces vyvrcholil prvého

septembra 1992, prijatím Ústavy SR, čím sa začal proces rozdelenia ČSFR. Tento proces sa

zavŕšil 1. januára 1993 vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Súčasťou procesu

rozdeľovania bolo i rozdelenie armády, jej majetku a štátnych hmotných rezerv určených na

riešenie krízových situácií. S touto činnosťou bolo späté aj prijatie súvisiacich

najzákladnejších právnych noriem.

Transformácia celej spoločnosti, vytváranie nových právnych noriem, decentralizácia a

modernizácia verejnej správy, transformácia hospodárstva a postupná reštrukturalizácia

výroby, zahraničné aktivity SR a snahy o začlenenie sa do EÚ i NATO, to všetko bol

dlhodobý, často zložitý a protirečivý proces, ktorý bolo možné uskutočňovať len metódou

postupných krokov.

Od vytvorenia samostatnej SR prijala NR SR celý rad zákonov, ktoré vytvárajú právne

prostredie na úseku obrany štátu, ochrany osôb a majetku a zabezpečovania vnútornej

bezpečnosti a poriadku v štáte. Medzi takéto právne normy patrí zákon č.42/1994 Z. z o

civilnej ochrane obyvateľstva., zákon č. 3/1993 Z. z. o zriadení armády, zákon č. 372/2012 Z.

z. o štátnych hmotných rezervách, ako ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a rad nižších právnych

noriem, nariadení vlády a vyhlášok jednotlivých rezortov.

Uvedené právne normy, ale aj rad ďalších z rezortov obrany, vnútra, hospodárstva,

zdravotníctva, dopravy a ďalších, vytvorili právne prostredie, ktoré umožnilo postupne

vytvoriť systém zabezpečenia komplexnej bezpečnosti SR a jej občanov, hmotného majetku a

životného prostredia. Požiadavka fungovania tohto systému je spätá s množstvom

permanentne aktualizovaných úloh, ktoré v praxi musí plniť rad orgánov a organizácií a ktoré

môžeme zaradiť do krízového manažmentu.

Ako dokazuje nepretržitý rad konkrétnych krízových javov, ktoré sprevádzajú ľudstvo od jeho

vzniku až dodnes, nie je možné nájsť samospasný systém, ktorý by ich mohol úplne

eliminovať. Na druhej strane platí zásada, že nečinnosť je generátorom nových kríz. Na

základe poučenia z minulosti je ľudstvo nútené prijať zásadu, že krízový manažment musí byť

súčasťou každej ľudskej aktivity, aby bolo možné obsiahnuť aj druhú stránku problému, t.j.

pripraviť sa na situáciu, že všetko nebude prebiehať tak, ako si to človek naplánoval.

Podstatnú časť krízových javov si človek spôsobuje sám. Svojou nenásytnosťou a túžbou po

moci vo vojnách, nedôslednosťou a nedokonalosťou pri využívaných technológiách,

neschopnosťou tolerovať sa navzájom v spoločenských konfliktoch, nerešpektovaním

prírodných zákonitostí. Na druhej strane je však vznik a priebeh prevažnej väčšiny prírodných

katastrof nezávislý od ľudskej vôle, človek, na základe poznania, ich môže v lepšom prípade

korigovať, alebo znížiť negatívne dopady včasnými protiopatreniami.


31

Krízový manažment teda nie je a nemôže byť absolútnym nástrojom na vymazanie kríz zo

života ľudskej populácie, ale môže podstatným spôsobom eliminovať ich negatívne dôsledky.

Celosvetový vývoj, ako aj vývoj systému krízového manažmentu na našom území od roku

1918 až dodnes, je toho jasným dôkazom.

1.3 ZAHRANIČNÉ SKÚSENOSTI Z VYTVÁRANIA SYSTÉMU A ŠTRUKTÚRY

KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Postavenie krízového manažmentu v štátnej správe v krajinách súčasnej Európy, ale i v USA

a ďalších vyspelých krajinách sveta, je rôzne. Všeobecne platí zásada oddeleného riešenia

mierových a vojnových krízových situácií so spoločným zabezpečením zdrojmi. Kým za

bezpečnosť krajín zodpovedajú vlády, ktoré si vytvárajú rôzne poradné a koordinačné

inštitúcie (Rada národnej bezpečnosti, Bezpečnostná rada, Rada obrany štátu), riešením

otázok obrany sa v rozhodujúcej miere zaoberajú ministerstvá obrany a riešením mierových

krízových javov ministerstvá vnútra, prípadne ministerstvá pre mimoriadne situácie v rade

krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

Na monitorovanie, analýzu a riešenie krízových javov sú vytvárané rôzne nadrezortné

inštitúcie či organizácie, ktorých úlohou je nasadzovanie a koordinovanie síl a prostriedkov na

riešenie rozsiahlych krízových javov doma i v zahraničí. Špecifickú úlohu zohrávajú rôzne

mimovládne, nezávislé organizácie, združenia a nadácie, ktoré dotvárajú spektrum činností pri

riešení krízových javov. Významné miesto v tomto systéme má krízový manažment NATO,

ktorý disponuje silami, prostriedkami i zdrojmi použiteľnými v rôznych krízach vojnového i

mierového charakteru, vrátane rôznych foriem humanitárnej pomoci.

Problematika krízového manažmentu je obsiahnutá v Strategickej koncepcii NATO prijatej

v novembri 1991. Ďalšie kroky boli vykonané v júni 1992 (Oslo), kedy sa NATO zaviazala

podporovať aktivity OBSE zamerané na udržanie mieru a predchádzanie krízovým situáciám

a v decembri 1992 (Brusel), kedy Aliancia potvrdila pripravenosť na zapojenie do operácií

OSN na riešenie krízových javov vo svete.

Významným prvkom a nástrojom pri riadení procesov súvisiacich s riešením krízových javov

je vytvorenie účinného právneho prostredia krízového manažmentu. Prepracovaný systém

právnych noriem krízového manažmentu majú napríklad USA, ktoré systém obrany, ochrany

a vnútornej bezpečnosti budujú prakticky od ukončenia 2. svetovej vojny. Odborníci ho

považujú za najprepracovanejší a najefektívnejší na svete.

Základným dokumentom, ktorým sa v USA zaoberá otázkami riešenia krízových javov,

poskytovania pomoci a likvidácie následkov rozsiahlych živelných pohrôm a priemyselných

havárií je tzv. Staffordov zákon. Tento zákon sa uplatňuje počas riešenia rozsiahlych

krízových javov v prípade, že ich nie je schopný zvládnuť príslušný región, prípadne štát a

guvernér požiadal prezidenta o vyhlásenie tzv. „veľkého nešťastia” alebo „krízového stavu”.

Pred požiadaním prezidenta o vyhlásenie prezidentskej deklarácie o veľkom nešťastí (o

krízovom stave) je guvernér povinný vyvinúť maximálne úsilie pri plnení štátneho krízového

plánu a zvládnuť celú situáciu vlastnými prostriedkami. Samotná požiadavka je uplatňovaná

prostredníctvom agentúry FEMA (Federal Emergency Management Agency), ktorá potom

koordinuje federálnu pomoc s regionálnymi silami a prostriedkami. (Bosner L., 1998)

Ďalším významným právnym dokumentom platným v USA je výkonná smernica 12 656

z roku 1988, ktorou prezident určil zodpovednosť jednotlivých federálnych ministerstiev,

úradov a agentúr za riešenie otázok a problémov spojených so vznikom krízových javov.

(Bosner L., 1998) Cieľom politiky USA v krízových prípravách je zabezpečenie dostatočných


32

kapacít na všetkých vládnych úrovniach na zabezpečenie nutnej ochrany a základných potrieb

obyvateľstva počas akéhokoľvek ohrozenia národnej bezpečnosti. Za rozvoj a vykonávanie

tejto politiky je zodpovedná Rada národnej bezpečnosti USA (United States National Security

Council). Táto zabezpečuje spojenie s výkonnými inštitúciami a pomáha Kongresu a

federálnej justícii v otázkach krízových príprav pri zabezpečovaní národnej bezpečnosti.

Ako reakciu na teroristické útoky z 11. septembra 2001 vytvorila vláda USA ministerstvo

vnútornej bezpečnosti. Tomuto ministerstvu je podriadená agentúra FEMA a jej riaditeľ

pôsobí ako poradca Rady národnej bezpečnosti v otázkach komplexnej prípravy na rôzne

druhy kríz, vrátane mobilizačných príprav, civilnej ochrany, udržania kontinuity činnosti

vlády, technickej a technologickej prípravy na riešenie katastrof a postupov likvidácie ich

následkov.

Prepracovaný systém civilného krízového plánovania a krízového manažmentu má Švédsko.

Koordinačným orgánom je Národná rada pre civilnú obranu Švédska. Švédsky prístup

spočíva v presadzovaní koncepcie “totálnej ochrany”, ktorej cieľom je zabezpečovať neustálu

pripravenosť a rýchlu reakciu na akékoľvek ohrozenie bezpečnosti. Ochranu obyvateľov, ich

majetku a ekonomiky zabezpečujú v mieri inštitúcie záchranných a hasičských služieb

(centrálne Štátny úrad pre záchranu, v provinciách je to Provincionálna poplachová centrála).

Ochrana počas katastrof je úlohou polície, hasičských zložiek a zdravotníckych jednotiek,

podpornú zložku tvoria miestne skupiny domobrany a civilnej ochrany. Táto problematika je

zakotvená v zákone o požiaroch, pričom rozhodujúce úlohy plnia obce.

Medzi základné úlohy, ktoré plnia uvedené organizácie patria:

likvidácia požiarov,

vyslobodzovanie osôb zo závalov,

poskytovanie prvej pomoci zraneným osobám,

odstraňovanie následkov veľkých dopravných nehôd,

starostlivosť o utečencov a bezdomovcov,

dekontaminácia osôb, zariadení, vody a pôdy,

ďalšie činnosťami vykonávané v rámci záchranných prác.

Počas vojnového stavu preberá zodpovednosť za ochranu obyvateľov civilná ochrana a

prostriedky záchranných služieb sú integrované do jej systému. Táto organizácia je

v podriadenosti ministerstva obrany a rieši všetky prípady krízových javov, vrátane

priemyselných havárií. Výnimkou sú havárie jadrových energetických zariadení, na ktoré sú

pripravené osobitné sily a prostriedky.

V Dánsku zodpovedá za ochranu počas katastrof systém civilnej ochrany. Činnosť

jednotlivých rezortov koordinuje Direktoriát pre civilnú obranu a ochranu, ktorý plní aj rad

ďalších plánovacích a riadiacich úloh. Ochrana osôb a majetku pred negatívnymi dopadmi

krízových javov je zabezpečovaná teritoriálnymi silami a prostriedkami, pričom medzi

základné patrí hasičský zbor, komunálna civilná ochrana, mobilné jednotky civilného

ochranného zväzu, zdravotníctvo, polícia, ale tiež pobrežná varovná služba (International CEP

Handbook, 2009).

Francúzsko má účinný systém ochrany osôb a majetku počas riešenia negatívnych dôsledkov

krízových javov. Rozhodujúce úlohy plní služba bezpečnosti obyvateľstva, ktorá vytvára

profesionálne záchranné tímy z hasičov, zdravotníkov a technických zložiek. Systém je

výrazne posilnený o príslušníkov armády, ktorá vytvára Vojenský útvar rýchleho nasadenia

pre humanitárnu pomoc. Jedným z jeho najdôležitejších prostriedkov sú poľné nemocnice. Vo

veľkých mestách (Paríž, Marseille) posilňujú vojaci profesionálne záchranné tímy

špecialistami, ale tiež pracovnými silami.


33

Vo Švajčiarsku je zodpovednosť za riešenie krízových javov delegovaná na civilnú ochranu.

Táto zásada je zakotvená v ústave i v zákone o civilnej ochrane. Kompetencie civilnej

ochrany sú podobné v mieri i vo vojne. Organizácia záchranných prác je v kompetencii

jednotlivých kantónov a obcí. Na tento účel majú miestne organizácie civilnej ochrany

pripravených cca 8 % obyvateľov ako dobrovoľníkov v najrôznejších záchranárskych

profesiách. V rámci Spolkového úradu civilnej ochrany je vytvorená Ústredňa pre pomoc pri

katastrofách na vlastnom území. Základnými silami využívanými na riešenie krízových javov

sú polícia, hasičské jednotky a zdravotnícki záchranári (International CEP Handbook, 2009).

V Rakúsku zodpovedajú jednotlivé spolkové krajiny za ochranu pri katastrofách, pričom na

tieto úlohy majú vytvorené osobitné úrady. Každá spolková krajina má vlastný zákon, ktorý

sa zaoberá riešením krízových javov a ochranou pred katastrofami. Ministerstvo vnútra,

ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo životného prostredia vytvárajú poradné zbory pre

katastrofy, ktoré sú pripravené koordinovať záchranné činnosti a organizovať pomoc.

Základné sily tvorí polícia, hasiči, zdravotnícki záchranári, ozbrojené sily a dobrovoľné

zložky, medzi ktoré patrí Rakúsky červený kríž, horská záchranná služba, letecká záchranná

služba, záchrana topiacich, Organizácia pre sebaochranu a rad ďalších. Za ochranu počas

vojnových konfliktov zodpovedá spolková vláda, ktorá za týmto účelom vytvára osobitné

úrady civilnej ochrany.

Aj v Spolkovej republike Nemecko je ochrana počas katastrof podľa zákona v kompetencií

spolkových krajín a za ochranu počas vojnového konfliktu zodpovedá spolková vláda. Každá

spolková krajina má vlastný zákon o katastrofách, pričom za riadenie zodpovedajú úrady pre

ochranu počas katastrof, ktoré sú umiestnené vo veľkých mestách. Takéto úrady sú vytvorené

aj na úrovni krajských správnych úradov a vlády príslušnej spolkovej krajiny. Zásah je

riadený prostredníctvom štábu síl nasadených na riešenie konkrétnej katastrofy (International

CEP Handbook, 2009).

Súčasťou systému ochrany proti katastrofám je okrem riadiacich orgánov aj rad služieb,

medzi ktoré patrí protipožiarna, vyslobodzovacia, obnovovacia, zdravotnícka, veterinárna,

spojovacia a zásobovacia služba, služba starostlivosti o obyvateľov a služba ABC, ktorá sa

zaoberá monitorovaním chemickej a radiačnej situácie a ochranou proti únikom

nebezpečných látok. Profesionálnych pracovníkov dopĺňa veľký počet dobrovoľníkov

z humanitárnych organizácií (Nemecký červený kríž, Maltézska služba pomoci, Johanitánska

úrazová pomoc, Pracovný samaritánsky zväz, Nemecká spoločnosť pre záchranu životov, ...).

V závere kapitoly je nutné zdôrazniť skutočnosť, že zásady prevencie, riešenia krízových

javov a odstraňovania ich dôsledkov sú úmerné úrovni poznania, technického rozvoja, ale aj

humanitných hodnôt uznávaných konkrétnou komunitou, prípadne celým ľudstvom. Na

prelome 20. a 21. storočia sa v mnohom zmenila hierarchia hodnôt a postoje človeka voči

životu, materiálnym i duchovným hodnotám i jeho ekologické chovanie. Krízový manažment

a jeho preventívne nástroje sú cestou, ako tieto skutočnosti rešpektovať a presadzovať do

každodenného života spoločnosti.

Rastúci význam krízového manažmentu pre každého človeka zvýraznila i Európska únia,

ktorá na obdobie jún 1993 až júl 1994 vyhlásila Rok európskej civilnej ochrany. V tomto

období boli zvýrazňované aktivity zamerané na výchovu obyvateľstva členských štátov

s dôrazom na :

obmedzovanie rizika vzniku krízových javov v dôsledku nezodpovedného chovania

ľudí,

podporu rozhodnutí orgánov krízového manažmentu a adekvátnej reakcie obyvateľstva

v prípade vzniku krízových javov.


34

Organizácia spojených národov a rad ďalších nadnárodných, vládnych i mimovládnych

organizácií sa na prelome druhého a tretieho tisícročia stále intenzívnejšie zaoberajú otázkou,

ako zvýšiť životnú úroveň ľudí vo všetkých krajinách, ako odstrániť hlad, utrpenie a zhubné

nemoci, ako chrániť človeka pred ničivými účinkami živelných pohrôm, priemyselných

havárií i nezmyselných vojen a terorizmu. História potvrdila, že tieto problémy ľudstva je

nutné riešiť pomocou osobitných inštitúcií, nástrojov a mechanizmov, ale tiež síl

a prostriedkov, ktoré sú v kompetencii krízového manažmentu.

Vznik a podstata krízových javov

35

2. VZNIK A PODSTATA KRÍZOVÝCH JAVOV

Krízové javy a ich riešenie sa stali súčasťou nášho každodenného života. Termíny ako riziko,

kríza, kritická infraštruktúra, klimatické zmeny, hospodárska kríza a mnohé ďalšie takmer

zľudoveli. Ak chceme úspešne riešiť krízové javy, musíme správne identifikovať ich zdroje,

ale aj ich podstatu a význam pre spoločnosť.

V nadväznosti na prekonanie krízových javov v minulosti sa môžeme domnievať, že sme

o niečo múdrejší a zručnejší pri zvládaní tých súčasných, a tiež pripravenejší na krízové javy,

ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti. Musíme sa na ne pripraviť v nadväznosti na komplexné

posúdenie rizík a spracovanie scenárov vzniku krízových javov. Na základe ich poznania je

nevyhnutné vytvoriť komplex zdokonalených alebo úplne nových preventívnych opatrení a

vybudovať bariéry obmedzujúce ich vznik alebo znižujúce negatívne dôsledky v ich priebehu.

Napriek všetkým opatreniam však nemôžeme úplne zabrániť vzniku stále nových krízových

javov vo všetkých oblastiach života spoločnosti.

2.1 TERMINOLÓGIA POUŽÍVANA NA ÚSEKU VZNIKU KRÍZOVÝCH JAVOV

Terminológia používaná na úseku krízového riadenia nie je jednotná v právnych normách, ani

v praxi. Dosť často sa nie príliš správne a jednotne používajú termíny ako krízová situácia,

bezpečnosť, riziko, hrozba, prípadne mimoriadna udalosť. Riziko je najbežnejšie a snáď aj

najfrekventovanejšie používaný termín na úseku krízového riadenia, no jeho definícií je

skutočne veľké množstvo. Zdrojom rôznorodosti jeho definovania sú najmä oblasti, v ktorých

sa používa, ale aj názory a postoje autorov.

Terminologická nejednotnosť kľúčových termínov je typickou črtou väčšiny vedných

odborov v súčasnosti. Táto skutočnosť môže spôsobovať komunikačné problémy medzi

odborníkmi nielen pri prenose informácií z jedného jazyka do jazyka druhého, ale rovnako aj

komunikačné a terminologické nezrovnalosti v tom istom jazyku. Jedná sa najmä o správne

chápanie významu daného termínu, pričom niektoré vystihujú rovnakú podstatu, avšak

používajú odlišné slová na jej vyjadrenie.

Pre potrebu lepšieho pochopenie ďalšieho textu je nevyhnutné prvotné vymedzenie termínov,

ktoré budú ďalej používané či už na úseku krízového manažmentu, ale aj manažmentu rizík.

Zámerom nie je ich komplexná analýza či vytvorenie nových definícií termínov, ale

poskytnutie základného terminologického materiálu umožňujúceho ďalšie rozpracovanie a

analýzu. Medzi základné termíny je možné zaradiť nebezpečenstvo, ohrozenie a hrozbu,

rizikový faktor, riziko, mimoriadnu udalosť, mimoriadnu situáciu, ale tiež krízu, krízový jav,

krízovú situáciu, krízový stav, krízový manažment a manažment rizík. Ich základné

definovanie je jedným z podmieňujúcich faktorov efektívnej komunikácie a porozumenia

v komunite odbornej verejnosti, krízových manažérov, ale aj laickej verejnosti pri riešení

krízových javov.

Definície týchto termínov sú v rôznych zdrojoch uvádzané v mnohých prípadoch odlišne.

Smerodajnými dokumentmi by mali byť právne normy a slovenské technické normy (ďalej

len STN), ktoré súvisia s manažmentom rizík a jeho integrálnymi súčasťami. Nie je však

výnimkou, že aj v nich sú vo viacerých prípadoch uvádzané termíny definované nepresne, čo

môže prameniť najmä z prekladov z ktoréhokoľvek cudzieho jazyka do slovenského jazyka.

Špecifikom každého jazyka sú i synonymá, ktoré je možné použiť pri preklade daného


36

termínu a na základe toho môže vzniknúť niekoľko jazykových ekvivalentov v rámci jedného

termínu.

Termín krízový jav, ktorý je v tejto učebnici veľmi často používaný, sa zatiaľ

v bezpečnostnej komunite príliš neudomácnil. Napriek tomu má ambíciu stať sa všeobecným

termínom pre všetky druhy kríz. Krízový jav bude používaný ako všeobecné pomenovanie pre

všetky mimoriadne udalosti, mimoriadne situácie, krízové situácie, krízy i krízové stavy, ktoré

môžu nastať vo všetkých sférach spoločenského, technického, ale i prírodného prostredia.

Môžu byť spôsobené prírodou, človekom alebo technickými a technologickými procesmi.

Krízový jav je teda taký spôsob existencie javu a skutočnosti, v ktorom je v dôsledku

podstatných zmien vonkajšieho alebo vnútorného prostredia narušená jeho funkčná

rovnováha, čo má alebo môže mať negatívne, prípadne až deštruktívne dôsledky pre neho

samotného alebo pre iné súvisiace javy (Šimák L. a kol., 2005).

Priebeh krízových javov je vnútorne protirečivý, ich následky nemusia byť nutne iba

negatívne, za priaznivých okolností môže byť krízový jav impulzom pre pozitívne zmeny

danej skutočnosti. Potenciálna možnosť vzniku krízového javu vyjadrená pravdepodobnosťou

jeho vzniku a jeho dôsledkami je vymedzená termínom riziko. Zdroj rizika a nebezpečenstvo

sa používajú zvyčajne v procese posudzovania rizík technických a technologických systémov

a rizikový faktor najmä v súvislosti so zdravotnými, ekonomickými, prípadne finančnými

rizikami.

Termín zdroj rizika je v teoretickom a odbornom prostredí často vnímaný ako obsahovo

totožný s termínom nebezpečenstvo (v právnych predpisov však nie je definovaný). Rovnako

je tento termín obsahovo totožný s termínom nebezpečenstvo aj v prípade niektorých autorov

v Českej republike. Podľa autorského kolektívu VÚBP: „Zdroj rizika má znamenať vnútornú

vlastnosť nebezpečnej látky alebo fyzikálnej situácie, ktorá má potenciál na vznik škody na

ľudskom zdraví, zvieratách, majetku a životnom prostredí. Jeho preklad pochádza zo slova

hazard. Táto definícia sa nachádza aj v smernici SEVESO II.“(Sluka V. a Bumba J., 2009)

Zdroj rizika označuje konkrétnu, často latentnú, neoddeliteľnú vlastnosť vyplývajúcu

z objektívneho stavu a priebehu javov, alebo vlastnosť, ktorá vzniká v dôsledku možných,

pravdepodobných zmien vonkajších a vnútorných podmienok.

Termín nebezpečenstvo sa používa skôr v technologických procesoch napr. pri prevencii

závažných priemyselných havárií. Kandráč vo svojej práci definuje nebezpečenstvo takto:

„nebezpečenstvo je vlastnosť objektu spôsobiť neočakávaný negatívny jav. Je to skrytá

vlastnosť alebo schopnosť materiálu, stroja, pracovnej činnosti, zapríčiniť vznik poškodenia,

škody. Je to zdroj možného zranenia alebo poškodenia zdravia“. (Kandráč, 2001) Všeobecne

možno konštatovať, že nebezpečenstvo je latentná vlastnosť daného systému alebo jeho

komponentov schopná spôsobovať negatívne javy, ktoré narušujú bezpečnosť, ohrozujú

stabilitu a fungovanie príslušného systému, prípadne aj jeho okolia. Existuje teda významová

paralela medzi termínmi nebezpečenstvo a zdroj rizika. Ich používanie je závisle od kontextu.

Termín rizikový faktor sa používa alebo je vhodne používať skôr v súvislosti s fungovaním

spoločnosti v rôznych formách a podobách, a v rôznom meniacom sa prostredí, prípadne

v súvislosti so skutočnosťami, ktoré ovplyvňujú život človeka ako biosociálnej bytosti.

Rizikovým faktorom je potom taká skutočnosť, ktorá môže významným spôsobom spravidla

negatívne ovplyvniť život spoločnosti alebo jednotlivého človeka.

Každý jednotlivý krízový jav je konkrétny jav, ktorý nastane za určitých podmienok. Niektoré

krízové javy sú definované v zákone, a to mimoriadna udalosť, mimoriadna situácia, krízová

situácia. V zmysle Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,

vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je krízová situácia rozumie obdobie,

počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány


37

môžu po splnení podmienok stanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať

vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, prípadne núdzový stav. Takéto

vymedzenie by bolo logickejšie, keby bola krízová situácia charakterizovaná aj stavom

a spôsobom existencie systému, nielen obdobím, počas ktorého je narušená bezpečnosť.

S termínom kríza sa spája množstvo možných vymedzení a definícií. Je prirodzené a logické,

že jednotliví autori používajúci termín kríza na označenie konkrétnych dejov v prírodnej,

spoločenskej, technickej, ekonomickej a inej realite zvýrazňujú v jeho obsahu momenty

a skutočnosti príznačné a špecifické pre túto realitu a na skúmanie konkrétnych prejavov krízy

v nej. O to je potom náročnejšie vytvoriť definíciu krízy s vysokým stupňom všeobecnosti vo

svojom obsahu a komplexnosti vo svojom rozsahu. Krízu spravidla oprávnene vnímame ako

niečo čo má alebo môže mať pre nás skôr negatívne následky, čo nás ohrozuje, čo spôsobuje

materiálne škody, rozvrat, ľudské nešťastia a tragédie. Kríza však je zároveň šancou a

zdrojom zmeny, spôsobom ako sa skutočnosť viac alebo menej dynamicky vyvíja, na

prospech alebo v neprospech jedného alebo viacerých prvkov zložitého komplexu prírodných,

spoločenských, technických a iných javov.

Ďalším terminologickým problémom je odlíšenie krízového manažmentu a manažmentu rizík,

ktoré sa často zamieňajú aj v odbornej verejnosti. Napriek tomu, že sú vzájomne úzko

previazané, vo svojej podstate sú v mnohom odlišné, majú rozdielny obsah, využívajú

rozdielne nástroje, postupy a metódy.

Termín krízový manažment je viacvýznamový, v čom sa odráža jeho zložitosť

a štruktúrovanosť. Krízový manažment je interdisciplinárnym vedným odborom, ktorý sa

zaoberá riadením ako cieľavedomou činnosťou ľudí a jeho poslaním je vytvoriť všeobecnú

metodológiu riadenia krízových javov s dôrazom na dosiahnutie efektívnosti tejto činnosti vo

vzťahu k vytýčenému cieľu, t.j. ochrane spoločnosti a materiálnych hodnôt pred negatívnymi

účinkami kríz a počas ich prekonávania (Šimák L. a kol., 2005). Zároveň sú to však aj

inštitúcie a pracovníci, ktorí sa zaoberajú prevenciou vzniku a riešením krízových javov.

Manažment rizík je logická a systematická metóda zahŕňajúca posudzovanie súvislostí

v akýchkoľvek činnostiach, funkciách alebo procesoch spätých s rizikom, identifikovanie

zdrojov rizík, ich analýzu, hodnotenie, znižovanie a priebežné monitorovanie, ktorá umožňuje

minimalizovať straty a maximalizovať príležitosti. Tieto činnosti je možné rozdeliť do dvoch

fáz a to na fázu posudzovania rizík a fázu riadenia rizík. Z uvedeného je zrejmé, že

manažment rizík je špecifickou súčasťou krízového manažmentu, v ktorej sa predmetom

všetkých činností stáva práca s rizikom vo všetkých jeho podobách a fázach. Manažment rizík

je teda účinnou metódou znižovania rizík a zároveň aj možnosťou predchádzania krízovým

javom. Pri predchádzaní krízovým javom je jedným z najúčinnejších nástrojov prevencia.

2.2 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ A PODSTATA VZNIKU KRÍZOVÝCH

JAVOV

Jedným zo základných teoretických a metodologických východísk pre poznanie a pochopenie

podstaty vzniku krízových javov a ich reálnych prejavov je akceptovanie predpokladu, že

akejkoľvek skutočnosti je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich neustálej zmene a vývoji.

Zdroje zmien, ich príčiny, hybné sily i samotný priebeh sú vždy konkrétne, bezprostredne

späté s danou skutočnosťou. Existujú však určité všeobecné tendencie a zákonitosti, ktoré

vytvárajú kauzálne predpoklady a rámec zmien.

Teoretickým zdôvodnením zmien stavu určitého systému je objasnenie spôsobu narušenia

jeho rovnovážneho stavu. Každý rovnovážny stav je charakterizovaný radom parametrov,


38

pričom podstatná zmena niektorého z nich môže zapríčiniť stratu stability rovnovážneho

stavu. Evolučný proces je matematicky popísaný vektorovým poľom vo fázovom priestore,

pričom jednotlivé body fázového priestoru určujú stav systému. Vektor poľa v danom bode

predstavuje rýchlosť zmeny stavu. V niektorých bodoch sa stav systému s časom nemení a

vektor sa teda rovná nule, čo určuje rovnovážny stav systému. Zmenou parametrov v jednom

alebo viacerých bodoch, nastáva aj zmena v ich vektoroch a teda aj v rýchlosti zmien, čo má

za následok stratu ich dovtedajšej stability.

Strata stability rovnovážnych stavov je prirodzeným javom, ktorý je súčasťou vnútorne

protirečivého evolučného vývoja sveta. Tendenciu k strate stability rovnovážnych stavov je

síce možné subjektmi do značnej miery znížiť rôznymi preventívnymi nástrojmi, v prevažnej

väčšine prípadov jej však nie je možné úplne zabrániť. Stratu stability rovnovážneho stavu je

možné podľa jej priebehu členiť na dva základné druhy:

mäkká strata stability,

tvrdá strata stability (Arnoľd V.I., 1986).

V prípade mäkkej straty stability sa ustáleným režimom systému stáva oscilujúci periodický

režim, ktorý sa spočiatku len veľmi málo líši od rovnovážneho stavu. Postupná zmena

parametrov však môže v konečnom dôsledku spôsobiť stratu stability systému. Naproti tomu

náhodné alebo zámerné okamžité a zásadné zmeny parametrov a ich prejavy narušia

funkčnosť systému natoľko, že sa úplne naruší stabilita a nastáva jej tvrdá strata. Systém

opúšťa rovnovážny stav skokom a prechádza na iný režim vývoja. Môže to byť iný stabilný

stacionárny režim, stabilné oscilácie okolo rovnovážneho stavu, ale tiež aj zložitejší

nerovnomerný pohyb (Arnoľd V.I., 1986). Komplexnou teóriou a metodológiou umožňujúcou

skúmať a vysvetľovať tieto zložité procesy je „teória katastrof“. Na obrázku č.2.1 je

znázornená mäkká (a) a tvrdá (b) strata stability rovnovážneho stavu systému (t = čas,

v ktorom prebieha sledovaný dej alebo proces, x = hodnota vektorového parametra

sledovaného procesu, deja alebo systému).

Obr.č.2.1 Grafické znázornenie priebehu mäkkej (a) a tvrdej (b) straty stability

Každá skutočnosť, činnosť, dej alebo jav, ktoré prebiehajú v prírode, v spoločnosti, prípadne

v technologických procesoch stabilným spôsobom, sa môžu zmenou vonkajších alebo

vnútorných podmienok stať nestabilnými, rizikovými a pre subjekty nekontrolovateľnými s

možnosťou spôsobiť človeku škody a straty. Ak však človek pochopí príčiny zmien

v prebiehajúcich procesoch, ak je schopný odhaliť ich príznaky, môže hľadať cesty

znižovania rizík vzniku krízových javov, eliminovať tieto negatívne javy ešte pred ich

negatívnym pôsobením na systém. Odhalenie a priebežné monitorovanie parametrov, ktoré sa

stávajú krízovými faktormi pre danú skutočnosť, umožňuje zabrániť jej poškodeniu, či

x

t

x

t

a b


39

dokonca zničeniu, prípadne narušeniu prebiehajúcich procesov a dosiahnuť zodpovedajúcu

úroveň jej bezpečnosti.

Úroveň bezpečnosti i pohľad na ňu sa neustále vyvíja. Spoločnosť mení svoje priority a na

začiatku 21. storočia sa zaoberá komplexnou bezpečnosťou, ktorá kladie rovnaký dôraz na

vojenské i nevojenské hrozby. Silové konfrontačné prístupy sú postupne nahradzované

kooperačnými prístupmi, no na druhej strane tiež zaznamenávame obrovský nárast

nevojenských hrozieb, ktorých negatívne pôsobenie na spoločnosť je nevyhnutné komplexne

riešiť. Bezpečnosť štátu je nutné chápať komplexne ako účelné prepojenie roviny politickej,

vojenskej, hospodárskej, sociálnej a environmentálnej a na druhej strane aj úseku obrany štátu

s ochrany obyvateľov, s vnútornou bezpečnosťou a poriadkom v štáte v akejkoľvek situácií.

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky tvorí základný koncepčný dokument, ktorý sa

musí realizovať v bezpečnostnej politiky štátu. Vytvára priestor a stanovuje zásady,

prostredníctvom ktorých bude zabezpečovaná ochrana obyvateľov pred negatívnymi dopadmi

akýchkoľvek krízových javov.

Bezpečnosť obyvateľstva, spoločnosti a celého štátu je možné definovať ako stav, kedy sú

odstránené alebo minimalizované riziká a z nich plynúce ohrozenia, ktoré môžu vyústiť do

vzniku krízových javov. Na druhej strane bezpečnosť strojov a technologických procesov je

stav, kedy boli zohľadnené možné riziká a ohrozenia z nich plynúce sú pod úrovňou

akceptovateľných rizík prijatých vo forme zaužívanej spoločenskej normy, alebo sú dané

zákonom, či štátnou technickou normou, alebo stanovené iným všeobecne záväzným

predpisom. V neposlednom rade je bezpečnosť vnímaná ako stav, v ktorom sa daný subjekt

necíti byť ohrozený z hľadiska svojej existencie, záujmov a hodnôt, prípadne je vnímaný ako

objekt bez ohrozenia.

Základné termíny používané pri popisovaní stavu a úrovne bezpečnosti vrátane straty

rovnovážneho stavu a vzniku krízového javu v spoločenských procesoch a v technike

a technologických procesoch sa v podmienkach krízového riadenia na Slovensku odlišujú. V

spoločenských procesoch sú používané termíny:

riziko (potenciálne nebezpečenstvo),

ohrozenie (aktuálne nebezpečenstvo),

kríza (krízová situácia, krízový stav),

V technických a technologických procesoch sa strata rovnovážneho stavu popisuje týmito

termínmi:

nebezpečenstvo,

ohrozenie,

riziko,

mimoriadna udalosť (krízová situácia, krízový stav) (Sinay J. a kol., 1997).

Uvedené termíny je možné podrobnejšie popísať a definovať taktiež len v závislosti na

prostredí, v ktorom boli použité. Hlavne pojmy riziko a ohrozenie sú chápané v spoločenskom

a technickom (technologickom) prostredí odlišne. Kým súčasťou prevažnej väčšiny

spoločenských systémov a činnosti, ktoré sa v rámci nich vykonávajú, sú bezpečnostné riziká

spojené s narušením ich stability a následným ohrozením úspešnosti daného procesu, tak

v technických a technologických procesoch je riziko mierou ohrozenia, jeho reálnym

vyjadrením.

Bezpečnostné riziká, ktoré predstavujú potenciálne nebezpečenstvo, sú neoddeliteľnou

súčasťou všetkých spoločenských procesov. Vyjadrujú možnosť narušenia prebiehajúcich

procesov, dejov a činností v konkrétnych bodoch v závislosti na vnútorných a vonkajších


40

podmienkach. Analýza bezpečnostných rizík a ich rešpektovanie v praxi umožňuje

predchádzať konkrétnym ohrozeniam, ktoré narušujú stabilitu systému a vnášajú neistotu do

plánovaných procesov, prípadne tiež znemožňujú reálne prognózy budúcnosti. Bezpečnostné

riziká sa prejavujú v akomkoľvek spoločenskom prostredí, počnúc politickým, či vojenským

a končiac takými špecifickými, akými je napríklad energetické, či informačné prostredie.

Aktuálnym nebezpečenstvom je reálne narušenie jednotlivých zložiek bezpečnostného

prostredia, ktoré môže ohroziť stabilitu vývoja, prípadne proces zabezpečovania základných

hodnôt spoločnosti a tým znížiť životnú úroveň obyvateľov. Graficky je to znázornená na

obrázku č.2.2.

Obr.č.2.2 Vzťah medzi rizikom a ohrozením v spoločenských procesoch

Na druhej strane v technických a technologických procesoch sa ako základný termín pri

posudzovaní bezpečnosti výrobných systémov alebo technických zariadení používa

„nebezpečenstvo“. Nebezpečenstvo je potenciálna možnosť systému, stroja, materiálu,

technológie a pracovnej činnosti, prípadne ich komponentov, spôsobovať neočakávané

negatívne javy alebo hrozby pre človeka, materiálne hodnoty a životné prostredie. Je to

podstatná, ale skrytá vlastnosť alebo schopnosť materiálu, technického zariadenia alebo

pracovnej činnosti, ktorá môže spôsobiť škody (Sinay J. a kol., 1997). Nebezpečenstvo je

zdroj možného zranenia alebo poškodenia zdravia obsluhy daného stroja alebo

technologického zariadenia, prípadne aj ľudí, ktorí sa nachádzajú v okolí. Je to zdroj

ohrozenia.

BEZPEČNOSŤ

(štátu, občanov, majetku)

= stabilita, istota, predvídateľný

alebo plánovaný vývoj

OHROZENIE BEZPEČNOSTI

(štátu, občanov, majetku)

= hrozba pre stabilitu vývoja,

narušenie základných hodnôt,

neistota v predvídaní budúcnosti

BEZPEČNOSTNÉ

RIZIKÁ

Spoločenské prostredie

politické – vnútropolitické

- zahraničnopolitické vojenské

sociálne

zdravotné

ekonomické

technologické

energetické

informačné

ekologické

ďalšie

OHROZENIE


41

Ohrozenie je stav pôsobiaci na človeka alebo prostredie vznikajúci pri činnostiach, ktorých

nebezpečné vlastnosti neboli v plnej miere zohľadnené. Jeho znižovanie sa uskutočňuje

konštrukčnými riešeniami prostredníctvom celého radu pasívnych, ale aj aktívnych prvkov

bezpečnosti. Je to možnosť aktivovať nebezpečenstvo v konkrétnom priestore a čase (Sinay J.

a kol., 1997). Ohrozenie je aktívna vlastnosť objektu spôsobiť negatívny jav.

Riziko je kvantitatívne alebo kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, je to stupeň alebo miera

ohrozenia. Riziko je pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a veľkosť jeho dôsledku

(Šimák L. a kol., 2005). Keďže žiadna ľudská aktivita nie je absolútne bezpečná, je nutné

stanoviť mieru rizika, ktorú je možné akceptovať, tzv. akceptovateľné riziko. Akceptovateľné

riziko je zo skúsenosti a odborných zdrojov stanovené hodnotou 10-5

až 10-7

, tzn. že negatívny

jav sa môže vyskytnúť jedenkrát zo 100 000 až 10 000 000 prípadov, prípadne jedenkrát za

uvedený počet časových jednotiek. Okrem toho existuje zostatkové riziko. Je spojené hlavne

s technickými zariadeniami a predstavuje mieru rizika, ktorú nie je možné úplne odstrániť pri

konštruovaní príslušného zariadenia. Preto sa uvádza v informácii pre užívateľa vrátane

možných dôsledkov príslušného negatívneho javu (Sinaj J. a kol., 1997).

Uvedené pojmy nie je možné od seba oddeľovať, pretože sú to tri stránky tej istej reality.

Nebezpečenstvo je zdrojom ohrozenia a riziko je mierou tohto ohrozenia. Sú teda vzájomne

previazané a navzájom sa podmieňujú.

Snahou ľudí je neustále znižovať riziká v každej činnosti a v akomkoľvek prostredí. Tento

proces sa v teórii rizík nazýva manažment rizík. Zahrňuje konkrétne postupy od

identifikovania zdrojov rizík, cez ich analýzu a hodnotenie, až po ich znižovanie

a monitorovanie zmien ich priebehu.

Súčasťou komplexného posudzovania rizík musí byť vyhodnotenie významu posudzovaného

zariadenia, či technológie, pre spoločnosť. Je potrebné stanoviť, aké škody a straty by vznikli,

keby bolo zariadenie vyradené z prevádzky. V rámci identifikácie zdrojov rizík sú zisťované

miesta, ktoré môžu byť zdrojom poruchy či havárie. Analýza rizika začína dekompozíciou

systému na funkčné prvky a stanovením pravdepodobnosti zlyhania. Následne je stanovená

veľkosť negatívnych dôsledkov. Dôraz je položený na určenie pravdepodobnosti a dôsledku

negatívneho javu a na ich vzájomnú kombináciu. Hodnotenie rizík má za úlohu stanoviť ich

mieru, zoradiť ich na akceptovateľné a neakceptovateľné. Proces znižovania rizík na

požadovanú úroveň sa uskutočňuje aktívnou protikrízovou politikou a aplikovaním

konkrétnych metód znižovania rizík. So zostatkovým rizikom je potrebné zoznámiť

používateľov zariadenia, či technológie. Monitorovanie rizík je zamerané na kontrolu zmien,

ktoré by mohli spôsobiť, že riziko by sa opäť stalo neakceptovateľným.

Definície rizika závisia najmä od špecifických vlastností prostredia, v ktorom pôsobí a kde ho

posudzujeme. Iný charakter nadobúda v ekonomickom, technickom, sociálnom a iný

v prírodnom prostredí. V ďalšom texte sú uvedené definície rizika z rôznych zdrojov, ktoré sú

využívané v rôznych oblastiach života spoločnosti:

STN 01 0380 Manažérstvo rizika definuje riziko ako “príležitosť, že sa stane niečo, čo

bude mať vplyv na ciele, meria sa následkami alebo odhadom pravdepodobnosti“. (STN

01 0380, 2003)

Terminologický slovník krízového riadenia definuje : „Riziko je potenciálna možnosť

narušenia bezpečnosti systému, objektu alebo procesu. Je to pravdepodobnosť vzniku

krízového javu a jeho dôsledku.“ (Šimák a kol., 2006)..

Terminológia bezpečnostného manažmentu definuje: „Riziko (možnosť,

nebezpečenstvo straty, neúspechu, škody; kombinácia pravdepodobnosti, že nastane

neželaná udalosť a následkov neželanej udalosti; kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie


42

ohrozenia, stupeň alebo miera ohrozenia.). Je pojem na označenie skutočnosti, že

existuje potenciálna možnosť narušenia bezpečnosti. (Security revue, 2008)

Z pohľadu bezpečnosti štátu „Bezpečnostné riziká predstavujú negatívne postoje alebo

opatrenia štátu (skupiny štátov), alebo domácich či zahraničných subjektov, prípadne

situácie, ktoré môžu pri ich neriešení prerásť do bezprostredného ohrozenia záujmov

Slovenskej republiky. Charakter bezpečnostných rizík vyžaduje ich nepretržité

sledovanie, vyhodnocovanie tendencií ich vývoja a včasné prijímanie účinných

preventívnych opatrení.“(Vzťah pojmov hrozba a riziko, 2008)

Investičné riziko je spojené napríklad s menovým rizikom spojeným s investovaním do

aktív denominovaných v cudzích menách a kurzovým, ktoré je spojené s investovaním

do akcií prípadne dlhopisov.(Investičné riziko, 2008)

Pod termínom prírodné riziko budeme chápať bezprostredný vplyv hrozby na záujmy

spoločnosti, ktorý sa dá vyjadriť v sociálnych alebo ekonomických kategóriách (straty

na ľudských životoch, ekonomické straty v korunách a pod.). Preto pre posúdenie

prírodného rizika je potrebné študovať aj sociálnu, ekonomickú, prípadne politickú

štruktúru daného regiónu. (Prírodné riziko, 2008)

Výsledkom abstrahovania od konkrétneho prostredia a zovšeobecnenia rôznych prístupov je

definovanie rizika ako potenciálnej možnosti narušenia bezpečnosti systému, objektu alebo

procesu. Je to pravdepodobnosť vzniku krízového javu a jeho dôsledku. Môžeme to

zjednodušene vyjadriť ako

R = P x D

teda, riziko vyjadrené súčinom pravdepodobnosti a dôsledkov. Tu dochádza často

k neuvedomeniu alebo nepochopeniu toho, že sa jedná o karteziánsky súčin a nie o bežný

súčin. Karteziánsky súčin tvorí usporiadaná dvojica prvkov, pričom je presne určené, ktorý je

prvý (pravdepodobnosť) a ktorý je druhý prvok (dôsledok). Výsledok je následne premietnutý

do matice rizík.

Riziko môžeme tiež vnímať ako funkciu pravdepodobnosti a dôsledkov,

R= f (P,D)

ale vyjadriť ho tiež prostredníctvom zraniteľnosti, frekvencie a ďalších ukazovateľov

a termínov.

R= f (P,D)z,f,u...

Existuje celý rad možností, pohľadov a vzorcov, pomocou ktorých je možné riziko vyjadriť.

Ich charakter závisí od špecifík skúmaného prostredia a dostupnosti údajov a dát potrebných

na jeho vyjadrenie (Božek, F., Urban, R.: 2008).

Z hore uvedených skutočností je možné o termíne riziko urobiť rad záverov:

riziko môže byť vyjadrené kvalitatívne alebo kvantitatívne,

riziko je vyjadrením pravdepodobnosti a dôsledkov krízového javu, prípadne zdroja

rizika, rizikového faktora, ohrozenia alebo nebezpečenstva (záleží to na charaktere

posudzovanej oblasti),


43

dopady krízového javu svojim vznikom a priebehom bezprostredne spätým

s konkrétnym rizikom môžu mať negatívny ale aj pozitívny charakter,

riziko vzniká v súvislosti so zmenou podmienok v prírodnom, technickom a

technologickom alebo spoločenskom prostredí,

riziko je možné znižovať uskutočňovaním preventívnych opatrení, prípadne rôznych

foriem ochrany pred reálnym ohrozením,

riziko nemôže byť nulové,

samotné uvedomenie si rizika umožňuje zainteresovaným subjektom ovplyvňovať a

znižovať riziko,

matematické vyjadrenie rizika je karteziánskym súčinom pravdepodobnosti a dôsledkov.

Riziká v akejkoľvek oblasti nie sú v prevažnej väčšine stabilné, ale v čase sa menia. Tieto

zmeny sú podmienené zmenami v ich vonkajšom a tiež vo vnútornom prostredí, ktoré súvisia

s prebiehajúcimi dejmi a procesmi. Vonkajšie prostredie môže byť reprezentované

medzinárodnou politickou klímou, chovaním susedov, konkurenciou v podnikateľskom

prostredí, meteorologickými vplyvmi, zmenami v prírodných podmienkach, teplotou, tlakom,

a iným fyzikálnymi parametrami ovplyvňujúcimi prebiehajúce deje, ale tiež napríklad aj

kvalitou personálneho obsadenia. Na druhej strane vnútorné prostredie súvisí

s vnútropolitickou situáciou, s hospodárskou situáciou podniku, so sociálnou situáciou v danej

komunite, s prírodnou mikroklímou s kvalitou technologického zariadenia, mierou jeho

opotrebovania, ako aj s úrovňou dodržiavania bezpečnostných zásad predpísaných pre jeho

prevádzku.

Dôsledkom rôznorodosti a premenlivosti prostredia je neurčitosť priebehu a vývoja javov.

Táto neurčitosť umocňuje mieru rizika a zvyšuje neistotu v procese manažmentu rizík.

Poznanie prostredia, v ktorom riziko vzniká, je jedným z predpokladov, že sa nám podarí

vyhnúť vzniku krízového javu a tým aj škodám a stratám.

Vývojové fázy rizika a opatrenia uskutočňované krízovým manažmentom na jeho

odstraňovanie sú uvedené v tabuľke č. 2.1.


44

Tab.č.2.1 Vývojové fázy vzniku krízových javov a opatrenia uskutočňované krízovým

manažmentom na zníženie ich negatívnych dôsledkov

Vývojová fáza

krízového javu

Opatrenia uskutočňované krízovým manažmentom

Riadiace zložky KM Výkonné prvky KM

DIVERGENCIA

(odchýlka)

monitorovanie pohotovosť dispečerských

miest

TURBULENCIA

(nepravidelnosť)

analýza informácií pohotovosť základných síl

OSCILÁCIA

(kmitanie)

predbežné opatrenia vyrozumenie ďalších síl

CHAOS

(neusporiadané, náhodné

procesy)

aktualizácia krízových

plánov

pripravenosť na zásah

ELEVÁCIA

(počiatok krízy)

organizácia zásahu

a vyslanie síl a prostriedkov

výjazd a nasadenia

záchranných zložiek,

evakuácia

KULMINÁCIA (vyvrcholenie

krízy)

riadenie záchranných prác vykonávanie záchranných

prác

DEPRESIA

(ukončenie krízy)

rozhodnutie o ukončení

záchranných prác

ukončenie záchranných prác

a návrat záchranných zložiek

DEPRIVÁCIA

(stav nedostatku základných

potrieb)

organizácia podpory

obyvateľov štátom

podiel na zabezpečovaní

podpory evakuovaných osôb

REPARÁCIA

(uvedenie do pôvodného

stavu)

podiel na príprave obnovy

narušeného systému

vyčlenenie síl a prostriedkov

podieľajúcich sa na obnove

RENOVÁCIA

(obnova)

spolupráca pri riadení

prvotnej obnovy

podiel na obnovovacích

prácach

REFORMÁCIA

(reštrukturalizácia)

spolupráca pri riadení

obnovy na nové podmienky

podiel na zvyšovaní odolnosti

systému

Zdroj: Roudny, R., Linhart, P., 2007 - upravené

RIZIKO

KRÍZOVÝ JAV

POSTRIZIKO


45

2.3 VZNIK MIMORIADNYCH UDALOSTI A ICH CHARAKTERISTIKA

Špecifickou skupinou termínov v krízovom manažmente sú tie, ktoré sa používajú na

označenie rôznych druhov krízových javov ako je mimoriadna udalosť, mimoriadna situácia,

krízová situácia, krízový stav. Ich vymedzenie v právnych normách však nie je jednoznačné

a ani odborná verejnosť ich niekedy nepoužíva správne a v praxi dochádza k ich vzájomnému

zamieňaniu.

Neočakávaný zvrat vo vývoji javu alebo priebehu procesu, ktorý spôsobí výrazné narušenie

jeho stability a funkčnosti, čo má za následok značné škody a straty na životoch a zdraví osôb,

majetku a životnom prostredí sa nazýva mimoriadna udalosť. V najširšom ponímaní sa

mimoriadna udalosť chápe ako závažná, časovo ťažko predvídateľná a priestorovo

ohraničená príhoda, spôsobená vplyvom živelnej pohromy, technickej alebo technologickej

havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania človeka, ktorá vyvolala

narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností, ohrozuje životy a zdravie

osôb, hmotné a kultúrne statky či životné prostredie (Šimák L. a kol., 2005). Prináša so sebou

zmeny kvality prvkov systému, a tým aj zmeny kvality vzťahov a väzieb medzi nimi. Systém

sa teda prispôsobuje novým podmienkam, ktoré sa menia v jeho vnútri, prípadne v prostredí,

v ktorom sa nachádza. Uvedené zmeny majú veľmi často degradačný charakter a sú teda

nežiaduce, no výnimočne sa v nich môžu objavovať aj rozvojové prvky a tendencie.

Mimoriadne udalosti sú teda súčasťou krízových javov, prípadne môžu predstavovať priamo

ich spúšťací mechanizmus.

Mimoriadna udalosť je:

taká zmena v stave alebo vo vývoji javov, ktorá spôsobuje ohrozenie života, zdravia

alebo majetku, a v dôsledku ktorej môže byť vyhlásená mimoriadna situácia,

jav, dej, alebo proces, ktorý je spätý s neočakávaným zvratom v ich podmienkach

existencie, je to zmena skokom v ich kvalitatívnom vývoji (v najvšeobecnejšom zmysle

slova).

Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej

udalosti na život, zdravie, majetok alebo na životné prostredie, ktorá je vyhlásená podľa

zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a počas ktorej sú vykonávané

opatrenia na znižovanie rizík ďalších hrozieb alebo postupy a činnosti na odstránenie

negatívnych dôsledkov spôsobených mimoriadnou udalosťou. Mimoriadnu situáciu vyhlasuje

a odvoláva kompetentný orgán verejnej správy alebo štatutárny zástupca právnickej osoby na

ohrozenom území prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Je to teda

obdobie narušenia dosiahnutej úrovne bezpečnosti a stability daného subjektu alebo systému.

Následky mimoriadnych udalostí na zasiahnuté javy, deje a procesy nie sú vždy jednoznačné,

sú vnútorne protirečivé, s negatívnymi i pozitívnymi efektmi, ktoré sa často prelínajú,

prípadne presadzujú v rozdielnom časovom horizonte. Spoločnosť prirodzene vníma

predovšetkým tie negatívne. Pozitívne efekty mimoriadnych udalosti vníma ako prirodzený

dôsledok vývoja. Mimoriadne udalosti je možno, pri značnom zjednodušení, deliť do dvoch

skupín podľa ich vplyvu na dotknutý jav, dej, proces alebo systém :

Mimoriadne udalosti, v ktorých prevládajú pozitívne efekty, kde kvalitatívne

a kvantitatívne zmeny skutočnosti pôsobia v prospech zvyšovania funkčnosti a vytvárajú

predpoklad pre ďalší vývoj, pričom tieto zmeny sú svojim obsahom i rozsahom

neočakávané a spôsobujú v spoločnosti zásadné problémy pri vykonávaní dovtedy

rutinných činností. Zjednodušene ich preto možno nazvať „kladná mimoriadna

udalosť“.


46

Mimoriadne udalosti, v ktorých prevládajú negatívne efekty, kde kvalitatívne

a kvantitatívne zmeny skutočnosti spôsobujú narušenie funkčnosti javov, dejov

a procesov, či dokonca ich zásadne zmeny, prípadne zmeny ich existencie, kde pôvodne

javy, deje a procesy zanikajú. Spoločnosti tak vznikajú významné škody, na ich

zmiernenie alebo odstránenie musia byť prijímané mimoriadne opatrenia. Zjednodušene

ich možno nazvať „záporná mimoriadna udalosť.

Človek teda musí počítať s kladnými aj zápornými mimoriadnymi udalosťami.

V rozhodujúcej miere sa musí pripraviť na eliminovanie negatívnych dôsledkov záporných

mimoriadnych udalostí, ale mal by byť pripravený aj na využívanie možností, ktoré mu

prinášajú tie kladné.

Väčšina mimoriadnych udalostí má dve základné príčiny. Môže to byť:

nedostatok hmôt, energií a súvisiacich informácií - spravidla môžu prebiehať postupné

zmeny v dotknutom systéme až do okamžiku zlomu, kedy sa uskutoční zmena kvality

skokom,

nadbytok hmôt, energií a súvisiacich informácií – postupné alebo náhle zahltenie javu

alebo procesu a narušenie jeho funkčnosti, životaschopnosti alebo existencie v pôvodnej

podobe, ktoré môže prebiehať postupne až do hraničného stavu alebo skokom.

Mimoriadne udalosti, ktoré negatívne pôsobia na život, zdravie, prípadne na majetok, sa

v súlade so zákonom NR SR č.42/94 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov delia na:

živelné pohromy – sú mimoriadne udalosti vyvolané ničivými prírodnými silami,

v dôsledku ktorých sa uvoľňujú kumulované energie a hmoty, prípadne pôsobením

nebezpečných látok, alebo iných ničivých faktorov majúcich negatívny vplyv na človeka,

zvieratá, materiálne hodnoty a životné prostredie (povodne, zemetrasenia, výbuchy

sopiek),

havárie – sú mimoriadne udalosti v technických a technologických zariadeniach, keď

v dôsledku závažného narušenia prevádzkového procesu, zlyhania techniky alebo

ľudského činiteľa dôjde k pôsobeniu významných ničivých síl, často spojených s únikom

nebezpečných látok, ktoré majú negatívny vplyv na životy a zdravie ľudí, na majetok,

zvieratá a životné prostredie.

katastrofy - sú mimoriadne udalosti veľkého rozsahu, ktorá majú závažné priame

následky na obyvateľov, materiálne hodnoty, životné prostredie, prípadne aj na

fungovanie verejnej správy. Sú to živelné pohromy alebo havárie s rozsiahlym nárastom

ničivých faktorov a ich následnou kumuláciou. Ako katastrofy sú teda označované len

niektoré živelné pohromy a havárie. Patria medzi ne veľké zemetrasenia, letecké a

námorné havárie, nehody v doprave spojené s únikom nebezpečných látok, havárie

jadrových zariadení, deštrukcie vodohospodárskych diel a rad ďalších.

teroristické útoky – sú mimoriadne udalosti spôsobené úmyselné, ktoré ohrozujú ľudské

životy a materiálne hodnoty v snahe získať výhodu a dosiahnuť cieľ určitej komunity

ľudí, sú to tiež zámerné spôsobené živelné pohromy, havárie alebo katastrofy (Zákon

42/1994 Z. z.).

Okrem toho sa ako mimoriadne udalosti označuje rad ďalších náhodných javov a procesov,

ktoré významne narušili chod spoločenského života a ohrozili zdravie a život ľudí, prípadne

poškodili materiálne hodnoty. Medzi takéto mimoriadne udalosti patria:

radikálne politické zmeny a vládne prevraty,


47

rozsiahle občianske nepokoje,

neočakávané rozsiahle štrajkové hnutia,

krach veľkých finančných, výrobných a obchodných organizácií,

rozsiahle zastavenie alebo narušenie železničnej, cestnej alebo leteckej dopravy,

zastavenie dodávok energetických a iných strategických surovín zo zahraničia a ich

následný nedostatok alebo nedostatok určitých výrobkov na trhu,

rozsiahle epidémie (hromadné ochorenia ľudí, prípadne hospodárskych zvierat),...

Pri posudzovaní rizík vzniku mimoriadnych udalosti a pre potreby vyhlásenia mimoriadnej

situácie a jej riešenie prostredníctvom opatrení a nástrojov krízového manažmentu je nutné

zohľadniť determinanty, ktoré charakterizujú dotknutú mimoriadnu udalosť a umožňujú ju

zatriediť do príslušnej skupiny (Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z.).:

riziko vzniku mimoriadnej udalosti – miera pravdepodobnosti a možných dôsledkov

deštrukcie konkrétneho javu alebo procesu,

príčina vzniku mimoriadnej udalosti - javy a ich vlastnosti, ktoré bezprostredne

spôsobili vznik mimoriadnej udalosti. Ich poznanie a vyhodnotenie umožňuje predvídať

vznik mimoriadnych udalostí, prijímať preventívne opatrenia a minimalizovať možné

dôsledky,

dôsledok vzniku mimoriadnej udalosti - je taká zmena skutočnosti, ktorá spôsobí

narušenie funkčnosti javov, dejov a procesov, či dokonca ich zásadnú zmenu, prípadne

takú zmenu ich existencie, kde pôvodne javy, deje a procesy zanikajú,

čas vzniku mimoriadnej udalosti - vyjadruje konkrétne časové určenie vzniku udalosti,

rýchlosť a tempo zmien, ktoré spôsobili mimoriadnu udalosť alebo zmien spôsobených

mimoriadnou udalosťou. Od stanovenia času vzniku mimoriadnej udalosti sa odvíjajú

časy prijímaných opatrení krízového manažmentu. Kvantitatívne zmeny, ktoré spôsobili

vznik mimoriadnej udalosti, môžu prebiehať:

veľmi pomaly, postupne,

okamžitou zmenou, náhlym zvratom.

dĺžka trvania mimoriadnej udalosti - vymedzuje obdobie od času vzniku mimoriadnej

udalosti, počas ktorého pôsobia deštrukčné sily, s následkom negatívnych kvantitatívne

zmien, po čas ich zastavenia, ukončenia alebo odznenia a možného prijatia opatrení na

odstraňovanie následkov. Na zaradenie mimoriadnych udalostí do jednotlivých skupín

nie je stanovená norma, ale posudzuje sa osobitne každý konkrétny prípad a zatrieďuje sa

do jednej z troch skupín:

krátkodobá mimoriadna udalosť,

strednodobá mimoriadna udalosť,

dlhodobá mimoriadna udalosť,

doba vzniku mimoriadnej udalosti - vymedzuje dennú a ročnú dobu vzniku

mimoriadnej udalosti, ktorá charakterizuje okrem iného svetelné a poveternostné

podmienky mimoriadnej udalosti, ktoré majú vplyv na vybraté metódy a nástroje riešenia

použité zložkami krízového manažmentu. Z tohto pohľadu je v jednotlivých prípadoch

nutné zohľadňovať:

deň,

noc,

ročné obdobie,


48

priestor vzniku mimoriadnej udalosti – vymedzuje geografické, urbanistické, výškové,

veľkostné a iné súvzťažné podmienky a predpoklady vzniku a priebehu mimoriadnej

udalosti, ktoré môžu byť:

ohraničené vonkajšími podmienkami,

limitované vnútornými podmienkami

úroveň informovanosti o mimoriadnej udalosti - vyjadruje množstvo, obsah,

relevantnosť a spôsob získavania spracovaných a využitých informácii o vzniku

a priebehu mimoriadnej udalosti. Jej úroveň ovplyvňuje:

zabezpečenie prvotného informovania o vzniku mimoriadnej udalosti,

vytvorenie systému monitorovania krízového javu a vyhodnocovania nameraných

hodnôt,

vyrozumenie pracovníkov krízového manažmentu a varovanie obyvateľov

v dotknutej oblasti,

poskytovanie úplných informácií pre riadiace stupne krízového manažmentu, pre

odborníkov z praxe i pre širokú verejnosť,

intenzita mimoriadnej udalosti - predstavuje komplex vlastností vyjadrujúcich veľkosť,

silu, hustotu, početnosť, nárast deštrukčných zmien, ktoré spôsobili vznik mimoriadnej

udalosti alebo sú spojené s jej priebehom.

Podrobné posúdenie mimoriadnej udalosti prostredníctvom zohľadnenia uvedených

determinujúcich skutočností je základným predpokladom pre ich objektívne, metodicky

správne komplexné vyhodnotenie. Vytvára rámec na porovnanie rôznych mimoriadnych

udalostí prostredníctvom jednotných kritérií a ukazovateľov. Umožňuje porovnať mimoriadne

udalosti vznikajúce v spoločenských procesoch, v technologických procesoch i v prírode a

určiť ich spoločné menovatele. Na druhej strane umožňuje porovnať aj rovnaké druhy

mimoriadnych udalostí ktoré vznikli v rôznom prostredí a v rôznej dobe a hľadať medzi nimi

spoločné ukazovatele.

Poznanie uvedených skutočností umožňuje hľadať a prijímať účinnejšie preventívne

opatrenia, ale tiež vytvárať a využívať najvhodnejšie nástroje a postupy riešenia

mimoriadnych udalostí Zároveň to poskytuje rad informácií, ktoré napomáhajú pri pochopení

podstaty mimoriadnych udalostí a popísaní ich priebehu.

2.4 DEFINOVANIE KRÍZY A SÚVISIACICH TERMÍNOV

V prostredí krízového manažmentu, pri jeho teoretickom vymedzení a hlavne pri jeho

praktickom uskutočňovaní orgánmi a subjektmi verejnej správy patria k najfrekventovanejším

termínom termíny krízová situácia a krízový stav. Tieto termíny umožňujú špecifikovať

a konkretizovať jednotlivé krízové javy, orientovať sa v situácii a zároveň realizovať

mechanizmy krízového manažmentu. Z toho dôvodu sú upravené a formulované i v právnych

predpisoch vytvárajúcich predpoklad pre jednotný postup orgánov krízového riadenia.

Napriek tomu sa však vyvíja ako obsah tak i formulácia týchto termínov.

Objektívny proces zmien vo všetkých oblastiach skutočnosti má za následok premenu

konkrétnych javov formou zmeny viac alebo menej významných kvantitatívnych

ukazovateľov, alebo v určitých podmienkach, je následkom zásadná zmenu kvality v podobe

vzniku nového javu. Uvedomenie si špecifickosti a výnimočnosti tohto „momentu zvratu“ vo

vývoji javov viedlo k vzniku pojmu, ktorý viac menej celistvo zachytáva a vyjadruje jeho

zložitosť. Takýmto pojmom je „kríza“.


49

Pojem „kríza“ je spojený s podstatnou časťou doby existencie ľudstva. V rôznych podobách

a významoch sa používa od antiky až po novovek. Vyjadruje existenciu konkrétneho

časového úseku, v ktorom sa odohrávajú významné zmeny, jeho súčasťou je pociťovanie,

uvedomovanie si neistoty a tlak na predvídanie vývoja v budúcnosti, pomocou ktorého je

možné zabrániť vzniku škôd a strát.

Základná etymológia slova „kríza“ v európskych jazykoch sa odvíja od gréckeho slova

„krizis“ a latinského slova „crisis“.

Krizis – z gréckeho jazyka, odvodené od „krino“ (konečné, neodvolateľné rozhodnutie typu

alebo – alebo, t.j. úspech alebo neúspech), vyjadrovalo naliehavú potrebu

rozhodnutia, pociťovanie neistoty, hľadanie záchrany alebo zabránenie nešťastiu.

Crisis – z latinského jazyka – kritický, kulminačný bod vo vývoji javu alebo procesu.

Na konci stredoveku sa tento pojem rozšíril do európskych národných jazykov a začal sa

používať v ďalších oblastiach života, v politike, v psychológii, histografii a rodiacej sa

ekonómii, ale i v náboženstve a v medicíne. Označoval obdobia zmien stability na nestabilitu,

istoty na neistotu. V kresťanskej teológii sa používal často v súvislosti s posledným súdom,

v medicíne vyjadroval kritické obdobie, kulminujúcu fázu priebehu ochorenia. Koncom 18.

storočia sa pojem kríza zovšeobecnil a stal sa špecifickým samostatným termínom

označujúcim zásadnú zmenu v dôsledku narušenia stability akéhokoľvek deja, procesu, či

systému.

V súčasnosti preniklo používanie tohto termínu snáď do všetkých oblastí poznania a sfér

spoločenského života. Dostalo sa do terminológie vnútornej, zahraničnej i medzinárodnej

politiky, do kultúry, hospodárstva, vojenstva, do života cirkví a jednotlivých náboženstiev, do

sociálnych vied aj do vied prírodných a technických, do oblasti životného prostredia, aj do

sféry života človeka, manželstva, rodiny a výchovy detí, psychiky a sociálnych vzťahov

jednotlivcov a celej spoločnosti. Špecifický význam má tento termín v oblasti krízového

manažmentu.

Definovanie termínu kríza v súčasnosti je často nejednoznačné a okrem toho je ovplyvnené

potrebami, záujmami a profesijným zameraním svojich tvorcov. V Krátkom slovníku

slovenského jazyka (Bratislava, 1989) je napríklad kríza definovaná ako:

stav vrcholného napätia, rozhodujúci okamih, po ktorom nastáva obrat (vyvrcholenie

konfliktu, pooperačná kríza, kríza v dramatickom diele,…),

ťažká, zlá, zhoršená situácia (politická, hospodárska kríza, bytová kríza,…).

Ak zohľadníme šírku používania tohto termínu v súčasnosti v bežnom jazyku, ale

predovšetkým v jazyku vedných odborov a politickej praxe, musíme sa zmieriť so

skutočnosťou, že je iba veľmi ťažko možné prijať jednoznačnú definíciu, ktorá by v plnom

rozsahu vyhovovala pre všetky úseky spoločenskej praxe, pre odborné kruhy i vedecko-

výskumnú komunitu. Na prijatie univerzálnej definície je teda nutný konsenzus rôznych

subjektov vedy, ale tiež spoločenskej, politickej a ekonomickej praxe.

Pred samotným definovaním termínu kríza je potrebné akceptovať niektoré predpoklady

a zovšeobecnenia, ktoré ju charakterizujú:

kríza vzniká v určitom štádiu vývoja objektívnych javov a procesov v dôsledku zmeny

ich vonkajších a vnútorných podmienok a parametrov,

kríza je narušenie funkčnej rovnováhy (stability) javu, procesu alebo systému a ohrozenie

ich vývoja v dôsledku zmien vonkajšieho alebo vnútorného prostredia, ktoré ich

podstatným spôsobom mení alebo môže zmeniť,


50

priebehom krízy podmienené negatívne dôsledky môžu vážne ohroziť funkciu, prípadne

i existenciu javu, systému alebo procesu,

kríza má svoju kauzálnu determináciu a časovú následnosť,

v objektívnych procesoch kríza vzniká a prebieha nezávisle na vôli človeka, poznanie

tendencii, príčin a zákonitostí týchto procesov umožňuje spoločenským subjektom do

značnej miery ovplyvniť vznik krízy, jej priebeh a dôsledky,

kríza môže vzniknúť ako výsledok subjektívne determinovaných a často zámerne

vyvolaných procesov, pričom ich dôsledky nemusia zodpovedať očakávaným zámerom,

hodnotenie a prežívanie krízy je subjektívne determinované jej dôsledkami pre hodnotiaci

subjekt, tieto dôsledky môžu byť vnútorne protirečivé nielen mnohorakosťou svojho

pôsobenia na subjekt, ale aj rozdielnym pôsobením na rôzne subjekty.

Na základe uvedených východísk je možné definovať krízu takto. Kríza je také narušenie

funkčnej rovnováhy (stability) javu, systému alebo procesu ich vývoja v dôsledku zmien jeho

vonkajšieho alebo vnútorného prostredia, ktoré ich podstatným spôsobom mení alebo môže

zmeniť, pričom vzniknuté negatívne dôsledky môžu vážne ohroziť ich funkciu, prípadne i

existenciu.

Ďalším dôležitým a v krízovom riadení veľmi často používaným termínom je krízoví situácia.

Krízová situácia je taký časovo a priestorovo vymedzený alebo ohraničený priebeh javov a

procesov po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných a technologických

systémov a procesov, v dôsledku ktorých sú ohrozené životy ľudí, životné prostredie,

ekonomika, duchovné a hmotné hodnoty štátu alebo regiónu a jeho obyvateľov a môže byť

narušené fungovanie inštitúcií verejnej moci (Šimák L. a kol., 2005).

Krízová situácia je situácia, ktorá svojim charakterom, negatívnymi účinkami a rozsahom

vážne naruší, prípadne zmení hospodársky alebo spoločenský chod štátu, územného celku

alebo konkrétneho subjektu. Na podporu riešenia krízovej situácie sú uplatňované nástroje

krízového riadenia vrátane vyhlásenia krízového stavu v zmysle ústavného zákona č.227/2002

Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového

stavu.

V stručnejšom vyjadrení je krízová situácia obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená

alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených

v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový

stav alebo mimoriadnu situáciu.

Krízové situácie môžeme deliť na:

krízové situácie nevojenského charakteru,

krízové situácie vojenského charakteru.

Krízové situácie nevojenského charakteru zahrňuje všetky typy krízových situácií, ktoré sú

spôsobené vplyvom prírodných katastrof, technických a technologických havárií, ako aj

pôsobením sociálnych síl bez použitia vojenskej sily. Zasahujú do oblasti medzinárodnej

i domácej politiky, do makroekonomickej i mikroekonomickej oblasti, do oblasti energetiky,

zdravotníctva, obchodu, ale aj do sociálnej oblasti, či vzdelávania. Krízové situácie

vojenského charakteru sú špecifické krízové situácie, ktoré vznikajú v dôsledku hrozby

použitia vojenskej sily alebo priamo vznikom vojenského konfliktu.

Na zabezpečenie legálnosti činnosti orgánov verejnej správy a subjektov krízového

manažmentu vo boli vytvorené právne podmienky špecifického právneho prostredia

umožňujúce prijímať efektívne a účinné opatrenia vrátane obmedzenia základných práv


51

a slobôd občanov v priebehu riešenia krízového javu. Pre toto právne prostredie sa používa

termín krízový stav.

Krízový stav je právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej správy na určitom

území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti na jej charaktere a rozsahu (vojna,

vojnový stav, výnimočný stav, núdzový stav) (Šimák L. a kol., 2005).

Vyhlásenie konkrétneho krízového stavu kompetentným organom verejnej správy reaguje na

také zmeny stavu spoločnosti, prírodného, technického alebo technologického systému, ktoré

ho zásadným spôsobom odlišujú od stabilného stavu a pôsobia naň ako celok, alebo na

niektoré jeho prvky výrazne degradačne a deštrukčne. Takýto stav je spravidla spojený s

narušením všeobecne akceptovaných a platných postupov, nástrojov a mechanizmov riadenia

a s potrebou aplikovania zásad krízového riadenia vrátane dočasného obmedzenia základných

práv a slobôd.

Kríza, krízová situácia a krízový stav sú termíny výrazne súvzťažné, odrážajúce súvzťažnosť

reálnej skutočnosti. Ich vzájomný vzťah je graficky znázornený na obrázku 2.3.

Vysvetlivky:

K – kríza, KS – krízová situácia, KSt – krízový stav

Obr.č.2.3 Grafické znázornenie vzťahu krízy, krízovej situácie a krízového stavu


52

Prekročením hranice akceptovateľného rizika môže nastať krízová situácia, ktorá ešte nemusí

automaticky vznik škôd a strát. Krízová situácia môže byť riadená s využitím preventívnych

opatrení a v optimálnom prípade sa systém môže vyhnúť kríze. Až prekročením hranice krízy

vzniká kríza, ktorú je nevyhnutné riešiť prijatím špecifických opatrení a vyhlásením

krízového stavu. Systém sa môže vrátiť do rutinného prevádzkového stavu po poklese

krízových ukazovateľov pod úroveň akceptovateľných rizík.

V súvislosti s uvedenými termínmi je potrebné definovať ďalšie termíny, charakterizujúce

procesy, ktorých reálnym uskutočňovaním sa spoločnosť snaží eliminovať následky

krízových javov a vytvárať systém komplexnej bezpečnosti. Takýmito termínmi sú obrana,

ochrana a vnútorná bezpečnosť a poriadok v štáte.

Obrana je súbor činností, opatrení a mechanizmov, síl a prostriedkov na odvrátenie útoku na

systém, zabránenie negatívnym vonkajším alebo vnútorným vplyvom ohrozujúcim jeho

existenciu, stabilitu a fungovanie (Šimák L. a kol., 2005). Je to aktívna činnosť na odvrátenie

napadnutia alebo ohrozenia štátu vonkajším nepriateľom a súhrn politických, hospodárskych

a vojenských opatrení na udržanie nezávislosti a územnej celistvosti štátu.

Ochrana je súhrn systémových opatrení, činností a prostriedkov na prevenciu a odstránenie

následkov súčasných a potenciálnych vnútorných i vonkajších ohrození občanov

i materiálnych a duchovných hodnôt (Šimák L. a kol., 2005). Podieľa sa na odvrátení alebo

zmiernení škodlivých vplyvov a následkov živelných pohrôm, prevádzkových havárií, ale aj

následkov bojovej činnosti na obyvateľstvo, hospodárstvo a prírodu v mieri i počas

vojnového stavu a vojny.

Vnútorná bezpečnosť štátu je stav, v ktorom sú na minimálnu mieru eliminované ohrozenia

štátu a jeho záujmov z vnútra a štát má vytvorené dostatočné právne prostredie, inštitúcie,

zdroje, sily a prostriedky, mechanizmy na riešenie možných krízových situácií (Šimák L.

a kol., 2005). Je to tiež spoločnosťou akceptovaná úroveň demokracie, ekonomickej

prosperity, ochrany občanov a uplatňovania právnych noriem, ktoré zabezpečuje štát ako

jednu zo svojich základných funkcii.

2.5 PRIEBEH KRÍZY A ZÁKLADNÁ KLASIFIKÁCIA KRÍZ

Krízy sú prirodzenou súčasťou vývoja vo všetkých oblastiach života skutočnosti. Zároveň

však narúšajú zaužívaný chod dejov a procesov, ktorých súčasťou je život spoločnosti

a z toho dôvodu si vyžadujú použitie mimoriadnych prostriedkov na zmiernenie alebo

elimináciu ich negatívnych dôsledkov. Väčšinu kríz je možné, na základe poznania a analýzy

príčin, podmienok a pôsobiacich krízových faktorov relatívne presne charakterizovať

a popísať. Čím viac je však kríza determinovaná subjektívnymi faktormi, tým je zložitejšie jej

poznanie, hodnotenie a prijímanie preventívnych opatrení. Výrazne to platí pri krízach

odohrávajúcich sa v spoločenskom prostredí.

Napriek tomu, že sa krízy vo svojich konkrétnych prejavoch od seba navzájom veľmi líšia, je

možné vytypovať celý rad spoločných znakov a charakteristík, ktoré sú pre ich priebeh

typické:

značný moment prekvapenia pri ich vzniku pre zasiahnuté alebo zainteresované subjekty,

a to aj v prípade, ak sledovali nárast rizikových faktorov a boli o nich informované,

subjektívne vnímaný absolútny alebo relatívny nedostatok relevantných podrobných

informácií týkajúcich sa krízy v období a počas situácie, v rámci ktorej sú

najpotrebnejšie,


53

preťaženie komunikačného systému, s hrozbou jeho zlyhania v situácii, ak kríza náhle

zasiahne veľké územie alebo jej dopady sa týkajú veľkého množstva subjektov alebo

jedincov, pričom niektoré informácie a správy prichádzajú viacnásobne z viacerých

zdrojov a často sa opakujú,

nie všetky preventívne pripravené opatrenia sú v konkrétnej situácii účinné a použiteľné,

čo si vyžaduje hľadať a prijímať často neštandardné riešenia,

obrovský nárast rozsahu činností zasiahnutých a zainteresovaných subjektov a ich

rôznorodosť, čo spôsobuje, že sú ťažko sledovateľné, je ich možné len komplikovane

koordinovať a následne vyhodnotiť,

s rastom rozsahu negatívnych, škodlivých alebo ničiacich dôsledkov krízy nastáva,

priamo alebo sprostredkovane, nárast ohrozenia existenčne dôležitých záujmov

spoločnosti,

nárast negatívnych dôsledkov spôsobuje priame alebo nepriame zainteresovanie veľkého

množstva subjektov, ale aj obyvateľov na prehlbovaní intenzívnej celospoločenskej

kontroly, nastáva výrazné medializovaniu všetkého, čo súvisí s krízou a účelové hľadanie

senzácií,

s priebehom krízy, odstraňovaním dôsledkov a celým krízovým manažmentom je spojené

množstvo záťažových situácii z čoho vyplýva činnosť v strese a v časovej tiesni,

bezprostredná hrozba škôd na zdraví a strát životov, nedostatok relevantných

a užitočných informácii, výskyt falošných informácií a poplašných správ môže spôsobiť

vznik paniky,

krízy v sociálnych, ekonomických, výrobných, technologických procesoch spôsobujú

narušenie zaužívaných pracovných postupov a rozhodovacích procesov a ich nútený

prechod na zvláštny režim činnosti, využívajúci metódy krízového manažmentu,

rozhodovanie v období krízy je často bez možnosti podrobnej analýzy a preto časť

rozhodnutí je prijímaných pod tlakom času intuitívne, prípadne na základe analógie

a skúseností z podobnými krízami,

ochrana zdravia a záchrana ľudských životov je prvoradá a je pri zvládaní kríz nadradená

nad presadzovanie iných hodnôt a uspokojovanie iných potrieb.

Vedecká klasifikácia kríz je spôsob ich identifikovania a zoskupovania podľa stanovených

spoločných znakov. Poskytuje nástroje, ktoré umožňujú komplexne identifikovať všetky

aktivity človeka v spoločenskom prostredí, v prírode, ale aj v prostredí rôznych

technologických procesov, ktoré sú priestorom pre existenciu celého radu kríz. Klasifikácia

kríz je determinovaná určujúcimi kritériami, ktoré umožnia vymedziť základné členy delenia.

Základným členením, ktoré následne ovplyvňuje ostatné možné členenia, je delenie podľa:

prostredia, v ktorom krízy vznikajú a prebiehajú, a kde spôsobujú negatívne dôsledky,

príčin a zdrojov krízy.

Z hľadiska prostredia, v ktorom krízy vznikajú, ich je možné rozdeliť na krízy v prírodnom

prostredí a v spoločenskom prostredí. Zo spoločenského prostredia časť odborníkov vyčleňuje

krízové javy v technickom a technologickom prostredí. Podľa príčin a zdrojov vzniku

krízových javov je ich možné rozdeliť na tie, ktoré sú spôsobené prírodnými činiteľmi a na

krízy spôsobené človekom, respektíve spoločnosťou. Aj v tomto prípade je možné hovoriť

o technických a technologických príčinách kríz, aj keď je technika skonštruovaná, vyrobená aj

obsluhovaná človekom. Tieto faktory sa vzájomne prelínajú a vytvárajú maticu základného

členenia kríz.

Krízy v prírodnom prostredí podmienené:

prírodou,


54

spoločnosťou,

činnosťou techniky a technologickými procesmi.

Krízy v spoločnosti podmienené:

prírodou,

spoločnosťou,


Krízy v technickom a technologickom prostredí podmienené:

prírodou,

spoločnosťou,


Toto základné a jednoznačné rozdelenie kríz však postupne stráca svoje ostré hranice.

Záplavy, suchá, zosuvy pôdy a ďalšie prírodné katastrofy vznikajú stále častejšie vďaka

nešetrnému ľudskému zásahu do prírodného systému, používaním, či priamo zneužitím,

škodlivých alebo devastujúcich technológii. Sociálna aktivita, pretváranie prirodzeného

prírodného prostredia podľa viac alebo menej opodstatnených potrieb vytvára nový systém

„pretvorenej“, „kultivovanej“ prírody, v ktorej vznikajú zárodky nových kríz v strete

s pôvodnou prírodou alebo vo vnútornom konflikte prvkov tejto civilizačne formovanej

prírody. Mestá, dopravné komunikácie a doprava, zložitá priemyselná výroba, ťažba

nerastných surovín, vodné priehrady, jadrové elektrárne, pestovanie kultúrnych plodín,

genetické manipulácie a ďalšie technické a technologické civilizačné výdobytky sú často

nielen víťazstvom nad prírodou, ale aj jej prehrou. Technika, zložité technologické zariadenia

a procesy v konfrontácii s prírodou a rôznorodými sociálnymi aktivitami môžu byť zdrojom

mnohých konfliktov a kríz. Spoločenské procesy a vzťahy nielen odrážajú prírodné

podmienky, v ktorých vznikali a formovali sa v podobe ekonomických, politických,

kultúrnych, etnických, náboženských či vojenských vzťahov, ale spätne, prostredníctvom

materiálnych činností, využívaním technológií pozitívne, no nezriedka aj veľmi negatívne,

tieto prírodné podmienky menia. Najvýraznejšie sa to prejavuje vo vojnových konfliktoch.

Zdanlivým paradoxom súčasnosti je, že politicky, sociálne a technologicky vyspelým

krajinám sa krízy nevyhýbajú, naopak, akoby ich početnosť, periodicita či negatívne dôsledky

narastali. Zdôvodnenie spočíva v tom, že spolu s vyspelosťou vo všetkých oblastiach, narastá

priamo úmerne aj ich zložitosť a vzniká množstvo trecích plôch a konfliktov, s ktorými sa

tieto krajiny musia v rámci vnútorného i vonkajšieho prostredia vyrovnávať. Vzťahy vo sfére

vnútornej a medzinárodnej politiky a ekonomiky pri sledovaní vlastných záujmov

spoločenských subjektov zďaleka nie sú idylické.

Výsledkom sú politické a ekonomické krízy, terorizmus, ozbrojené konflikty, ale aj vojny.

Technologická vyspelosť je síce spätá so snahou o väčšiu bezpečnosť, ale zložité

technologické procesy a intenzita priemyselnej činnosti spojené s veľkou hustotou

obyvateľstva sú zdrojom rizík, ktoré môžu prerásť do krízových javov. Rozsiahle pretváranie

a prispôsobovanie prírody potrebám spoločnosti, ťažba a využívanie prírodných zdrojov, ale

aj intenzifikácia výrobných procesov a dopravy a tiež znečisťovanie ovzdušia prinášajú daň

v podobe klimatických zmien, narušenia prirodzeného životného prostredia, prírodných

anomálií a katastrof.

Podľa charakteru krízových javov a príčin, ktoré ich vyvolali, môžeme tieto javy rozdeliť na:

krízy vyvolané prírodnými činiteľmi,

krízy spôsobené ľudským činiteľom,

sekundárne krízy, ako je uvedené na obrázku 2.4. .


55

Obr.č.2.4 Rozdelenie krízových situácií

Z vyspelosťou krajín sa však menia i podmienky a obsah poznania procesu vzniku a priebehu

krízových javov a tým i možnosti eliminovania ich negatívnych dôsledkov. Súčasné možnosti

varovných systémov vo všetkých oblastiach, informačné, komunikačné a kozmické

technológie zmenili pohľad na možnosti varovania a vyrozumenia. Táto skutočnosť má

Krízy spôsobené ľudskými

činiteľmi

Krízy vyvolané prírodnými

činiteľmi

Sekundárne krízy

PRIEMYSELNÉ

HAVÁRIE

CIVILIZAČNÉ

KRÍZY

(sociálne javy,

ekológia,...)

TERORIZMUS

VOJNOVÉ

KONFLIKTY

VODA

SUCHO

OHEŇ

VÍCHRICE

LAVÍNY

ZOSUNY PÔDY

ZEMETRASENIA

SOPEČNÁ

ČINNOSŤ

CHAOS

EPIDÉMIE

HLADOMOR

SYSTÉM

Vnútornej

bezpečnosti

Ochrany

občanov,

majetku

a ŽP

Obrany

štátu


56

značný dopad na vytvorenie technických a technologických možnosti úplne novej generácie

a tým aj premenu doteraz platných noriem v systéme komplexnej ochrany obyvateľov.

Podľa charakteru krízových javov a príčin, ktoré ich vyvolali, ale tiež podľa prípadných

negatívnych dôsledkov samotného procesu ich riešenia, je možné krízové javy rozdeliť na:

primárne krízy, t.j. bezprostredne vznikajúce zmenami prostredia alebo jeho základnými

faktormi, či ich parametrami:

v prírodnom, spoločenskom a technicko-technologickom prostredí v dôsledku

objektívnych zákonitostí ich vývoja,

v prírodnom, spoločenskom a technicko-technologickom prostredí v dôsledku ich

vzájomného pôsobenia,

v prírodnom spoločenskom, technicko-technologickom prostredí v dôsledku

zámerného pôsobenia spoločenských subjektov, ktorého výsledok je neočakávaný

a nežiaduci.

sekundárne krízy sú vznikajúce v súvislosti s riešením primárnych kríz t.j. :

reakciou na použité nástroje a postupy,

pôsobením kombinácie rôznych krízových faktorov v priebehu riešenia,

následnou reakciou prvkov, ktoré sú krízou zasiahnuté,

špecifickou reakciou sociálnych subjektov na riešenie kríz.

Krízy je možné deliť podľa celého radu ďalších kritérií a ukazovateľov medzi ktoré patria

priestor výskytu, úroveň ohrozenia, miera tvrdosti kríz, počet zasiahnutých ľudí, rýchlosť

vzniku, zasiahnutá oblasť a rad ďalších.

Podľa priestoru výskytu sa krízy rozdeľujú na:

miestne,

regionálne,

národne,

medzinárodne,

celosvetové (Antušák, E., Kopecký, Z., 2003).

Podľa úrovne ohrozenia sa krízy rozdeľujú na:

krízy nižšej úrovne (tieto krízy predstavujú buď menšie ohrozenia alebo poskytujú

dostatok času na prijatie opatrení),

krízy vyššej úrovne (prejavy krízy sú rozsiahle a rýchlosť ich vzniku neposkytuje

možnosť prijať primerané opatrenia),

katastrofické krízy (dôsledky krízy sú spojené so zánikom systému, jeho funkcií aj

štruktúry a ich vznik je väčšinou neočakávaný).

Podľa tvrdosti krízy ich je možné rozdeliť na tie s minimálnou tvrdosťou až po maximálnu

tvrdosť:

minimálnu tvrdosť majú krízy s veľmi pomalým nabiehaním symptómov a relatívne

malými dôsledkami,

maximálnu tvrdosť majú krízy, ktoré majú okamžitý a pritom ničivý účinok na človeka i

materiálne hodnoty.

Podľa rýchlosti vzniku prvých prejavov a nabiehania symptómov je možné krízy rozdeliť na:

pomalé,


57

rýchle.

Podľa počtu ľudí, ktorí sú do kríz zapojení alebo nimi ovplyvnení, je možné krízy rozdeliť na:

krízy jednotlivcov,

malé krízy (radovo desiatky až 102),

stredné krízy (radovo 102 až 10

3),

veľké krízy (radovo 104 a viac) (Antušák, E., Kopecký, Z., 2003).

Podľa objektu, v ktorom sa krízy prejavujú, ich je možné rozdeliť na:

krízy v hospodárskej sfére,

krízy vo verejnom sektore,

krízy v životnom prostredí,

krízy vo sfére sociálnej,

krízy vo sfére zahraničnopolitickej,

krízy vo sfére vnútropolitickej,

a ďalšie krízy.

Podľa formy nástupu krízových činiteľov, ich tempa a dopadov pôsobenia negatívnych

faktorov na dotknutý subjekt je možné krízy rozdeliť na:

plazivé krízy,

skokové krízy (Antušák, E., Kopecký, Z., 2003).

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vypracovala vlastnú klasifikáciu krízových javov,

ktoré sú vzhľadom na svoju ničivosť označované ako katastrofy. Podľa nej sa katastrofy

rozdeľujú na (Štětina J. a kol., 2000):

prírodno-klimatické (ničivými silami je voda, oheň, zem, vzduch):

tektonické,

telurické,

topologické,

meteorologické,

antropogénne (v sociálno-ekonomickom prostredí):

civilné katastrofy:

o dopravné nehody,

o priemyselné havárie,

o poškodenie vodohospodárskych diel,

o pôsobenie toxických odpadov,

o plošné požiare,

o jadrové havárie,

vojnové konflikty.

Krízy sú teda súčasťou objektívne prebiehajúcich javov. Možno konštatovať, že ich vznik je

nevyhnutným dôsledkom zmien a vývoja, ktoré sa uskutočňujú v ich vnútornom a vonkajšom

prostredí. Avšak konkrétne prejavy krízových javov, čas ich vzniku, spôsob priebehu,

konkrétne dôsledky a tiež sila a intenzita dopadov na spoločenské subjekty je v konečnom

dôsledku náhodným výsledkom pôsobenia rôznorodých, často protikladne pôsobiacich

činiteľov. To tiež znamená, že krízové javy nie je možné chápať iba ako jednotlivé, časovo a

rámcovo ohraničené udalosti, ale ako kontinuálny proces, ktorý je zreťazením príčin a

účinkov ukotvených v konkrétnom čase a priestore.


58

Krízové javy je možné len výnimočne popísať ako jednosmerné lineárne procesy, ktoré sa

vyvíjajú postupnými krokmi. Skôr sú to rozvetvené, exponenciálne a nerovnomerné procesy.

Analýzou kritických ciest a na nich umiestnených rizík je možné stanoviť zlomové body,

v ktorých nastáva zmena kvality. Táto analýza môže byť cestou ako zistiť, prečo určitá zmena

vnútorných a vonkajších podmienok môže vyústiť do kríz a katastrof, zatiaľ čo iné zmeny nie

sú tak dramatické a je ich možné účinne korigovať.

To si vyžaduje komplexné analyzovanie priebehu krízových javov, ich pochopenie z pohľadu

vnútorných i vonkajších väzieb, ale tiež popísanie ich kvalitatívnych a kvantitatívnych stránok

a jednotlivých fáz. Na obrázku č.2.5 je uvedený priebeh dvoch navzájom odlišných typov

krízových javov, technologickej havárie a vojnového konfliktu. Na osi x je uvedený čas,

v ktorom skúmaný krízový jav prebieha a na osi y je znázornená intenzita pôsobenia

krízových činiteľov.

Každá výrobná činnosť, prípadne technologický proces, prebiehajú s určitou mierou rizika.

Tento stav umožňuje vykonávanie rutinných činností a dosahovanie projektovaných

výstupov. Ak sa objavia prvé technologické problémy, narastá intenzita pôsobenia krízových

činiteľov a nastáva obdobie narušenia rovnováhy. V prípade včasného diagnostikovania môžu

byť technologické problémy odstránené a krízový jav neprepukne v plnej miere. Ak tomu tak

nie je ďalšie obdobie už prináša nerovnomernosť vo výrobe a znižovanie výkonnosti.

Táto situácia môže mať pôvod nielen vo fyzickom poškodení technologických zariadení, ale

aj v nedostatku či poruchách v dodávke energií a v ďalších rušivých faktoroch. Vrcholné

obdobie krízového javu nastáva v okamžiku, kedy sa technologický proces úplne zastaví. Pri

dostatku indikátorov a ich správnom nastavení zistí obsluha a prevádzkový manažment vznik

prvotných symptómov krízy a jej prehlbovanie takmer okamžite, alebo v krátkom čase.

Napriek tomu, oneskorenie medzi časom prvotných prejavov krízy, časom ich identifikácie

a časom prijatých opatrení môže mať za následok prepuknutie krízy v plnom rozsahu, škody

na technológii, škody spôsobené únikom škodlivých látok, škody zo zastavenia výroby.

Ďalším obdobím je proces odstraňovania dôsledkov krízového javu. V tomto období je nutné

odstrániť príčinu vzniknutej krízy, nahradiť poškodené komponenty, prípadne obnoviť

dodávku energii a surovín. Po oprave zariadenia je nutné preskúšať jeho funkčnosť a začať

skúšobnú prevádzku. V jej priebehu sa dosť často vyskytujú ďalšie poruchy, ktoré nadväzujú

na prvotnú príčinu krízového javu. Až po odstránení všetkých súvisiacich porúch môže byť

obnovená činnosť technologického zariadenia, výroba sa stabilizuje a dosahuje pôvodný

výkon. V niektorých prípadoch môže byť porušená časť zariadenia nahradená modernejšou a

výkonnejšou. V takomto prípade je dôležité posúdiť možnosti technologického zariadenia ako

celku a rozhodnúť, či je schopné dosiahnuť vyšší výkon, ako bol pôvodne projektovaný,

prípadne stanovený výrobným plánom.


59

Obr.č.2.5 Priebeh a vývoj krízy v rôznom prostredí

b

a

stabilný stav systému

(výroba)

prvé prejavy

technologických

problémov

technologické poruchy

(zníženie výkonu)

Kríza (havária)

odstraňovanie

dôsledkov krízy

riešenie primárnych

príčin krízy

obnovenie stability

systému (obnova výroby)

ozbrojený konflikt

konfrontácia

nezhody (rozpory)

mierový stav mierový stav

počiatočné obdobie

novej stability

uvoľnenie napätia vo

vzťahoch

t

I

I

t

Vysvetlivky:

a) technologická havária

b) vojnový konflikt

I - intenzita krízových činiteľov

t - čas


60

Krízové javy v spoločenských procesoch, ktorých krajným riešením, vo vnútroštátnych

i medzinárodných vzťahoch, môže byť ozbrojený konflikt, sa formujú obdobným spôsobom.

Tieto krízové javy obyčajne nevznikajú bez obdobia nezhôd a rozporov, ktoré vyúsťujú do

nestability a konfrontácie. Na rozdiel od technologických havárií, kde funguje mechanizmus

zotrvačnosti a iba vo výnimočných prípadoch možno technologické procesy okamžite

zastaviť, v spoločenských procesoch možno zodpovedným prístupom subjektov negatívny

vývoj v ktoromkoľvek vývojovom štádiu zastaviť, i v období prepuknutia krízy vrátiť späť a

otvorený ozbrojený konflikt nemusí vôbec nastať. Na takéto riešenie je potrebná vôľa

zúčastnených strán, prípadne aj podpora tretích strán. Obdobie novej stability sa rodí veľmi

pomaly, vyžaduje si veľa času a vzájomnej dôvery.

Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, každý krízový jav má svoj osobitný vývoj, ktorý je

podmienený druhom krízy, jej intenzitou, priestorom, ktorý zasiahla, vonkajšími a

vnútornými podmienkami, v ktorých pôsobí. Na základe vysokého stupňa zovšeobecnenia

však môžeme v priebehu krízy vymedziť tri základné varianty jej priebehu, v ktorých môže

prechádzať štyrmi vývojovými štádiami (Antušák E., 2009):

štádium symptómov krízy,

akútne štádium krízy,

chronické štádium krízy,

štádium vyriešenia krízy.

Štádium symptómov krízy nie je statické, prejavujú sa v ňom príznaky nestability v rôznej

intenzite a nesúladu s obvyklým stavom javov a priebehom procesov, čo má dopady aj na

možnosť ich vnímania, identifikovania a posudzovania. Je ho možné rozdeliť na štyri fázy,

ktoré sú závislé na úrovni príznakov:

nepatrné príznaky krízy – nie sú bežne pozorovateľné nezainteresovanou verejnosťou, len

úzkym okruhom odborníkov. V tomto období je zložité vykonať adekvátnu reakciu a

zabrániť šíreniu krízy, pretože príčiny nie je možné jednoznačne určiť,

slabé príznaky krízy – čiastkové a nejednoznačné informácie o blížiacej sa kríze, ktoré

môžu správne identifikovať len odborníci na danom úseku činnosti. Toto je obdobie

veľmi vhodné na použitie adekvátnej reakcie a odstránenie zárodkov krízy v jej počiatku

(kríza môže prebiehať podľa 1.variantu, t.j. zo štádia symptómov do štádia vyriešenia

krízy),

silné príznaky krízy – jednoznačnejšie a komplexnejšie informácie o blížiacej sa kríze,

ktoré môže správne vyhodnotiť väčšina riadiacich pracovníkov. Po ich zistení je nutné

vykonať okamžitú adekvátnu reakciu, a to so všetkou rozhodnosťou. Aj v tomto prípade

sa môže predísť vzniku škôd a strát a priebeh môže byť rovnaký, ako v predchádzajúcom

prípade,

veľmi silné príznaky krízy – úplné a jednoznačné informácie popisujúce blížiacu sa krízu,

ktoré môže rozoznať aj laik. V takomto prípade je už možnosť adekvátnej reakcie

komplikovaná a úspešnosť odvrátenia akútneho štádia krízy je minimálna. Je však

predpoklad, že v prípade adekvátnej reakcie bude podstatne znížený rozsah škôd a strát

(Antušák E., 2009).

Akútne štádium krízy je obdobie krízy, kedy je nesúlad medzi reálnym stavom a obvyklým

a funkčným stavom javu a procesmi jeho vývoja natoľko významný, že nastáva zmena kvality

javu, s možnosťou jeho narušenia až zániku. Narušili sa jeho základné funkcie čo je zrejmé

všetkým zainteresovaným subjektom, a preto je nutné okamžite prijať mimoriadne opatrenia.

V tomto období je nutné prijať adekvátne opatrenia na eliminovanie už vznikajúcich škôd a

rešpektovať fakt, že:


61

je ohrozená samotná podstata fungovania a existencie javu a procesu,

rozhodnutia sú prijímané pod tlakom a pri možnom nedostatku informácií,

ak je reakcia na akútne štádium krízy úspešná, priebeh krízy sa vyhne chronickému štádiu

a kríza prebehne podľa 2.variantu, t.j. z akútneho štádia do štádia vyriešenia krízy.

Chronické štádium krízy je obdobím, v ktorom pretrváva tendencia na zmenu kvality javu

vytvorená v akútnom štádiu krízy. Pokračuje narušenie základných funkcii daného javu, čo

prehlbuje jeho deštrukciu bez toho, že by nastal zásadný zvrat vo vývoji krízy formou jeho

zániku alebo vyriešenia krízy. Počas tohto štádia sa môže kríza, vplyvom opatrení

prijímaných zainteresovanými subjektmi, zmierňovať alebo stupňovať vo viacerých vlnách,

môže sa diverzifikovať jej priebeh i dôsledky. V tomto období sa spravidla nedarí

jednoznačne identifikovať zdroje a príčiny krízy, čo zvyšuje tlak na jej riešenie a zároveň ho

odďaľuje. Ak sú s odstupom času prijaté adekvátne opatrenia na vyriešenie krízy, nenastane

strata funkčnosti, štruktúry a väzieb javu, kríza prebehne podľa 3.variantu, t.j. cez chronické

štádium do štádia vyriešenia krízy.

Štádium vyriešenia krízy je charakterizované nadobudnutím a stabilizovaním rovnováhy

javu v pôvodnej, prípadne v novej kvalite. Môže prebehnúť formou zániku pôvodného

a vznikom nového javu, alebo obnovou pôvodného javu v novej podobe ovplyvnenej

priebehom krízy a zmenenými podmienkami existencie. V tomto období zainteresované

subjekty, rešpektujúc priebeh krízy, stanovujú stratégiu obnovy a vykonávajú rad

organizačných, personálnych, technologických a ďalších konkrétnych opatrení, ktoré sú

zavŕšené dosiahnutím stability a novej kvality javu.

Doba trvania jednotlivých štádií krízy je v konkrétnych prípadoch výrazne individuálna a je

podmienená špecifičnosťou javu, ktorý predchádza kríze, podmienkami, ktoré jej vznik

a priebeh ovplyvňujú, následnosťou jej jednotlivých štádií a prirodzene aj schopnosťou

zainteresovaných subjektov na krízu efektívne reagovať. Tri možné varianty priebehu

krízového javu sú znázornené na obrázku 2.6.

Obr.č.2.6 Štádiá krízy a varianty jej priebehu

Štádium

symptómov krízy

Akútne štádium

krízy

Štádium vyriešenia

krízy

Chronické

štádium krízy

2

3

1


62

Na obrázku č. 2.7 je uvedený príklad jednoduchého priebehu krízového javu s jeho

jednotlivými štádiami v čase.

Obr.č.2.7 Priebeh krízy v čase a jej jednotlivé štádia

Efektívny krízový manažment vo svojom teoretickom vyjadrení i v procese svojho

uplatňovania v spoločenskej praxi predpokladá používanie zrozumiteľného a jednotného

terminologického aparátu. Tak ako sa vyvíjal proces poznania krízových javov, ako sa

zdokonaľovali spôsoby ich posudzovania a zvládania, vyvíjal sa i obsah jednotlivých

základných termínov a dokonca objektívne vznikala i potreba nových termínov, ktoré

vyjadrovali nové skutočnosti.

Častým metodologickým nedostatkom tohto procesu je automatické vydávanie obsahu

termínov, vyjadrujúcich špecifiká krízových javov v konkrétnom prostredí za obsah termínov,

ktoré majú vysokú mieru všeobecnosti. Najčastejšie sa s tým stretávame pri zovšeobecňovaní

krízových javov v ekonomickom prostredí, čo je síce pochopiteľné, ak krízu chápeme

predovšetkým cez prizmu ekonomiky. Nie vždy to však odráža skutočný stav a priebeh

procesov v rôznorodom prostredí a nezaručuje to objektívne posúdenie akejkoľvek

skutočnosti.

Vymedzenie a definovanie základných termínov krízového manažmentu tak, ako sa vyvíjali

a s takým obsahom, ktorý odráža ich aktuálne poznanie a vnímanie, je dôležité pre teóriu i

prax krízového manažmentu. Ich pochopenie a správne používanie je jedným z predpokladov

účinného a efektívneho pôsobenia krízového manažmentu v prevencii, ale aj v procese

riešenia krízových javov.

hranica

narušenia

stability

hranica

zvratu

stability

miera

stability

čas

symptómov akútne chronické vyriešenia

š t á d i u m

vrcholné obdobie krízy


63

2.6 PRÍKLADY KRÍZ, KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ A KRÍZOVÝCH STAVOV

Na potvrdenie významu riešenia krízových javov je možné nájsť v histórii ľudstva celý rad

príkladov. Je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že najväčšími krízami v ľudských dejinách

boli vojny, a to hlavne 1. a 2. svetová vojna. Na druhej strane obrovské straty na životoch

i materiálnych hodnotách spôsobili aj krízové javy vyvolané prírodnými činiteľmi.

2.6.1 Krízové javy prírodného charakteru

Krízové javy prírodného charakteru sú v prevažnej miere nezávislé na ľudskom vedomí a

vôli. Človek ich väčšinou nemôže predvídať ani ovplyvniť rozsah ich negatívneho pôsobenia

na ľudstvo, životné prostredie aj materiálne hodnoty. Najproblematickejšou kategóriou tejto

skupiny sú požiare, ktoré sú do značnej miery vyvolané samotným človekom, jeho

nepozornosťou, chybou, prípadne priamo úmyslom. Z hľadiska svojich deštrukčných účinkov,

ich charakteru a ničivých faktorov však patria skôr medzi krízové situácie prírodného

charakteru. Medzi krízové javy prírodného charakteru patria hlavne zemetrasenia, povodne

a na druhej strane veľké suchá, ale tiež výbuchy sopiek, zosuvy pôdy, lavíny, ako aj rozsiahle

požiare.

Zemetrasenia sú podľa počtu obetí, škôd, veľkosti zasiahnutého územia, ako aj zložitosti

ochrany proti ním, najničivejšie prírodné katastrofy. Na človeka veľmi negatívne pôsobí aj

skutočnosť, že zdroj zemetrasenia je neviditeľný, zostáva hlboko pod zemou, no v priebehu

niekoľkých sekúnd môže spôsobiť obrovské škody. Zemetrasenia vznikajú uvoľnením

obrovskej mechanickej energie vo vnútri zeme. V súlade s pôvodom tejto energie sa

zemetrasenia rozdeľujú na tri základné druhy:

tektonické – sú prejavom tektonických pohybov v zemskej kôre a v zemskom plášti,

pričom predstavujú okolo 90 % všetkých zemetrasení,

sopečné – sú dôsledkom výbuchov sopiek a vyskytujú sa v bezprostrednom okolí činných

sopiek,

rútivé – sú spôsobené prepadávaním stropov podzemných dutín (Činčura a kol., 1983).

Územie SR patrí medzi oblasti s pomerne nízkou seizmickou aktivitou. Oblasť Komárna

(komárňanský zlom), Malých Karpát (Bratislava, Dobrá Voda) a Považská tektonická línia

(dobrovodský zlom) sú sporadicky zasiahnuté otrasmi šíriacimi sa zo zemetrasení

s epicentrom mimo nášho územia, ale aj zemetraseniami s epicentrom na našom území. Za

posledných päťsto rokov postihlo najsilnejšie zemetrasenie oblasť Komárna dňa 28. júna

1763. Bolo to zemetrasenie s epicentrom priamo v Komárne, ktorého intenzita dosiahla IX.

stupeň makroseizmickej dvanásťstupňovej stupnice. Podľa historických prameňov bolo

zničených 279 domov a 7 kostolov, zahynulo 120 osôb a niekoľko stoviek obyvateľov bolo

zranených.

Sledovanie prirodzenej seizmickej aktivity na Slovensku má veľký význam pre výstavbu a

prevádzku špeciálnych objektov a zariadení, pre ktoré aj slabšia intenzita otrasov môže byť

zdrojom ohrozenia, narušenia, prípadne môže sekundárne ohroziť obyvateľstvo a spôsobiť

rozsiahle materiálne škody (poškodenie jadrových elektrární, priehrad, mostných objektov,...).

Táto časť úloh má normatívny charakter a je upravená normou, ktorá rieši seizmické

zaťaženia stavieb. Okrem dodržiavania noriem pri projektovaní je však nutné vykonávať

pravidelné monitorovanie stability vytypovaných stavieb.

Druhou skupinou opatrení je výchova obyvateľstva. Jej cieľom je dosiahnuť také správanie

ľudí v krízovej situácii, ktoré by vylúčilo paniku a minimalizovalo možnosti vzniku rôznych

sekundárnych účinkov. Aj keď je v našich podmienkach relatívne malá pravdepodobnosť


64

vzniku ničivého zemetrasenia, je nutné venovať stavebno-technickým aj výchovným

opatreniam pozornosť. Tieto úlohy sú neoddeliteľnou súčasťou činnosti civilnej ochrany

obyvateľstva.

Vybraté príklady zemetrasení v minulosti (Urbánková D., 1998, Kolektív autorov, 2012):

v zaznamenanej histórii ľudstva bolo deväť zemetrasení, pri ktorých prišlo o život viac

než 100 000 ľudí, pričom šesť z nich bolo v Číne, dve v Japonsku a jedno v Indii,

v roku 1556 bolo v čínskej provincii Šen-si s hlavným mestom Sian zemetrasenie,

v dôsledku ktorého zomrelo približne 830 000 ľudí,

28. júla 1976 bolo v čínskom priemyselnom meste Tang-šan zemetrasenie, pričom

oficiálne údaje uvádzajú 142 000 mŕtvych (odhady však hovoria až o 650 000 mŕtvych),

7. decembra 1980 bolo zemetrasenie v Arménsku s 55 000 mŕtvymi (odhady hovoria o

takmer 100 000 mŕtvych), 500 000 ľudí zostalo bez prístrešia, mesto Spitak bolo úplne

zničené, 2 mestá zničené na polovicu, 170 osád vážne poškodených, zasiahnutá bola

plocha 10 300 km2,

12. januára 2010 postihlo Haiti zemetrasenie sile 7,0 Mw s epicentrom pri meste Léogâne

asi 25 km západne od hlavného mesta krajiny Port-au-Prince. Napriek nie veľkej

absolútnej sile si zemetrasenie vyžiadalo obrovské obete na životoch, keď zahynulo asi

230 000 ľudí, ekonomické škody v jednej z najchudobnejších krajín regiónu boli takmer

nevyčísliteľné,

11. marca 2011 postihlo zemetrasenie severovýchodné pobrežie japonského ostrova

Honšú. Dosahovalo hodnotu 9,0 momentového magnituda. Následné cunami dosahovali

výšku 10 m. Japonské úrady evidovali v 8 prefektúrach mesiac po zemetrasení 15 057

mŕtvych, 5 282 zranených a 9 121 nezvestných. Zemetrasenie zničilo alebo poškodilo

125 000 budov. Poškodených bolo niekoľko elektrární a hlavne 3 jadrové reaktory

elektrárne Fukušima 1.

Povodne predstavujú objektívnu hrozbu pre značnú časť územia SR. Vodohospodárske diela,

ktoré sú na Slovensku vybudované (viac než 250, z toho približne 50 má význam nielen pre

konkrétny región), výrazne chránia povodia riek pred povodňami a záplavami, zabezpečujú

ekologickú rovnováhu regiónov a podstatná časť z nich umožňuje plynulú výrobu elektrickej

energie. Najväčšie povodne na Slovensku sú spojené s riekou Dunaj. Podľa historických

záznamov bol najtragickejší august 1501. V nedávnej minulosti to bol rok 1954 a potom rok

1965, ktorý sa stal jedným z impulzov výstavby vodného diela Gabčíkovo.

Začiatkom júla 1997 zasiahli strednú Európu extrémne zrážky, ktoré mali najtragickejšie

dôsledky na Poľsko a Českú republiku. Okrem obrovských materiálnych škôd v ich dôsledku

vyhasli desiatky ľudských životov. Značne zasiahnuté bolo tiež územie Nemecka, Maďarska a

ďalších štátov. Na Slovensku bolo kritické obdobie od 7. do 15. júla, i keď v povodí rieky

Morava bola povodňová pohotovosť až do začiatku augusta. Okrem Dunaja a Moravy bol

tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásený aj na riekach Torysa, Poprad, Kysuca, Rajčanka,

Myjava a Váh, kde bola 9. a 10. júla najzložitejšia povodňová situácia v rámci celého

Slovenska. Štatistické údaje o rozsahu týchto povodní:

bolo postihnutých 366 obcí,

priamo bolo postihnutých 22 373 obyvateľov,

zaplavených bolo 8 255 domov,

70 domov bolo značne poškodených,

celkové škody dosiahli 2,5 mld. Sk,

náklady na záchranné práce dosiahli 100 mil. Sk a rovnaká suma bola vynaložená aj na

zabezpečovacie práce.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Magnitudo

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=L%C3%A9og%C3%A2ne&action=edit&redlink=1

http://sk.wikipedia.org/wiki/Port-au-Prince

http://sk.wikipedia.org/wiki/11._marec

http://sk.wikipedia.org/wiki/2011

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zemetrasenie

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hon%C5%A1%C3%BA

http://sk.wikipedia.org/wiki/Momentov%C3%A9_magnitudo

http://sk.wikipedia.org/wiki/Cunami

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hav%C3%A1ria_v_jadrovej_elektr%C3%A1rni_Fuku%C5%A1ima_1

http://sk.wikipedia.org/wiki/Hav%C3%A1ria_v_jadrovej_elektr%C3%A1rni_Fuku%C5%A1ima_1


65

Napriek zložitej povodňovej situácií na Slovensku boli škody relatívne nízke. Vďaka

odbornej pripravenosti pracovníkov podieľajúcich sa na riešení tejto krízovej situácie a

celkovej zladenosti záchranných prác je možné konštatovať, že Slovensko zvládlo zložitú

situáciu lepšie, ako okolité štáty. Významnú úlohu pri zachytávaní povodňových prívalov vôd

a regulovaní povodňových prietokov zohrali vodné diela. Okrem nich sa potvrdilo, že

vybudované hrádze sú veľmi dobrou investíciou a obrovský praktický význam majú aj zemné

telesá pozemných komunikácií vedené súbežne s vodnými tokmi.

Na druhej strane je však nutné konštatovať, že existencia vodných diel predstavuje aj

nebezpečenstvo zaplavenia ich okolia. Poškodenie priehrad, hlavne deštrukcia hrádzi, môže

spôsobiť deštrukčnú prielomovú vlnu. Zníženie rizík na vodnom diele je možné

prostredníctvom radu opatrení:

na ochranu vodného diela (napr. monitorovanie funkčnosti hrádze, údržba, ako aj fyzická

ochrana v prípade aktuálneho ohrozenia, ...),

na ochranu obyvateľstva v okolí vodohospodárskych diel (napr. plán evakuácie

obyvateľov, systém varovania, ...).

Príklady záplav a ich dôsledkov (Urbánková D., 1998):

najväčšie záplavy v Číne na rieke Chang-che (Žltá rieka) 1887 – 2 milióny mŕtvych, 1931

– 3 milióny mŕtvych, 1938 – 500 000 mŕtvych,

1953 pobrežie Severného mora – 1800 mŕtvych v Belgicku a Holandsku a 300

v Anglicku, prívalové vlny počas silnej búrky, zničenie veľkého množstva domov,

1962 NSR - zničených 60 pobrežných hrádzí, následné záplavy mali za dôsledok 400

mŕtvych,

1963 Severné Taliansko - zosun 2734 miliónov m3 zeminy do vodnej nádrže (Vaionska

priehrada) spôsobil katastrofálne záplavy v údolí, ktoré mali za následok 2500 mŕtvych,

1965 ČSSR Dunaj – evakuovaných 53 000 osôb, 220 000 ha pôdy zaplavené, ohrozených

46 obcí,

2002 (7. až 16.8.) Česká republika – 17 mŕtvych, postihnutých 753 obcí, 225 000

obyvateľov bolo evakuovaných, celkové škody 73,3 mld. Kč, pražské metro malo

zatopených 18 staníc a 19,6 km koľajníc, škody cca 7 mld. Kč.

Oheň je od počiatkov histórie človeka jeho významným pomocníkom a zároveň mu

spôsobuje rozsiahle škody. Požiare spôsobujú straty na ľudských životoch a zároveň

rozsiahle materiálne škody. Okrem vysokej teploty v zóne požiaru, ktorá má deštrukčné a

smrtiace účinky, je produktom požiaru aj dym, ktorý sťažuje záchranné práce a

v neposlednom rade jeho toxické účinky. Uvedené faktory pôsobia väčšinou vo vzájomnej

kombinácii a v konečnom dôsledku môže byť príčinou smrti znížený obsah kyslíka, otrava

toxickými plynmi alebo vplyv vysokej teploty. Napriek skvalitňujúcim sa protipožiarnym

technológiám aj technickým prostriedkom monitorovania vzniku požiarov má štatistika

požiarov všeobecne rastúci trend (uvedené v tabuľke č.2.2).


66

Tab.č.2.2 Štatistické údaje o požiaroch na Slovensku

Charakteristické R o k

údaje 1997 2009 2010 2011 2014

Počet požiarov 10 607 11 991 9 851 13 675 9 011

Priame škody (mil.€) 30,9 38,8 69,1 33,5 23,9

Zachránené hodnoty(mil.€) 107,3 226,5 353,7 211,2

Počet mŕtvych 67 56 41 56 44

Počet zranených 180 245 244 258 194

Zdroj: Prezídium hasičského a záchranného zboru, MV SR

Medzi najčastejšie príčiny požiarov u nás patria zakladanie požiarov v prírode (v roku 1997 to

bolo až 30,5%) a prevádzkovo-technické poruchy. Veľmi nebezpečnú skupinu tvoria požiare

na skládkach odpadu. Negatívne ovplyvňujú životné prostredie a ohrozujú zdravie

obyvateľov. Viac než 30 % požiarov tvoria požiare obytných priestorov, pričom táto skupina

je spojená s radom úmrtí, a to hlavne starších osôb. Rozhodujúci vplyv na výšku škôd však

majú požiare veľkých investičných celkov, ako aj lesné požiare.

Mimoriadnym príkladom požiaru bol požiar v muničnom sklade neďaleko uralského mesta

Beriozovskij (Ruská federácia). V noci zo 17. na 18. júna 1998 vyradil guľový blesk

z činnosti bezpečnostné systémy objektu a spustil sériu výbuchov a požiarov (explodovalo

240 t výbušnín, stovky mín, delostreleckých granátov a rakiet). Intenzita explózií a

následných požiarov v okolitom lesnom poraste dosahovala takú úroveň, že sa záchranné tímy

nemohli dostať do priestoru skladov ani s pomocou požiarnych tankov. Požiare sa podarilo

uhasiť až po troch dňoch. Pri požiari zahynulo 14 ľudí a 17 bolo zranených.

Zosúvanie pôdy je proces svahovej modelácie. Je to väčšinou relatívne pomalý a krátkodobý

kĺzavý pohyb hornín alebo zvetralín po svahu pozdĺž šmykovej plochy, ktorý je výsledkom

gravitácie. Klasifikácia zosuvov podľa objemu je uvedená v tabuľke 2.3. Morfologická forma

vznikajúca pri zosúvaní sa nazýva zosuv a môže byť kruhový, plošný alebo rotačno-planárny.

Na Slovensku sú postihnuté najmä oblasti s flyšovými horninami, kde sa obyčajne zosúvajú

ílovito-hlinité horniny, prípadne nezvetraná hornina po značne premáčaných ílovcoch.

Zosúvanie pôdy spôsobuje vážne problémy v stavebníctve s dôrazom na dopravné stavby

líniového typu a vodné diela (Činčura a kol., 1983).

Tab.č.2.3 Klasifikácia zosuvov podľa objemu

Označené skupiny zosuvov Objem zosuvu

(m3)

Príklad

Malé do 10 000

Stredné do 100 000

Veľké do 10 mil. Handlová 1969

Obrovské do 100 mil.

Grandiózne do 1 mld. Madison 1959

Vajont 1963

Zeravšan 1964

Unikátne nad 1 mld. Ussai v Pamíre 1911

(2,2 mld.)

Zdroj: (Činčura a kol., 1983)


67

Zosuvy pôdy sú v poslednom období zapríčinené stále vo väčšej miere aj nepremysleným

odlesňovaním svahov a nekontrolovateľnou výstavbou. Rozsiahle holoruby sa objavujú už

v mnohých regiónoch Slovenska.

Jar roku 1998 priniesla so sebou aj obrovskú tragédiu v okolí talianskeho Neapola, ktorú

v médiách začali nazývať Pompeje roku 2000. Prírodnú pohromu spôsobila prietrž mračien,

ktorá v hornatej oblasti Kampánia vytvorila rýchlo sa zosúvajúce prúdy bahna. Blato

zaplavilo ulice miest, kde strhávalo steny domov, ničilo mosty, prevracalo a odnášalo so

sebou autá. V dôsledku záplav spojených so zosuvom pôdy zomrelo 116 ľudí, desiatky ľudí

bolo zranených, okolo 200 bolo nezvestných, 1 500 zostalo bez prístrešia.

Príklady zosuvov pôdy:

1961 ČSSR, Handlová – zrážková anomália v druhej polovici roku 1960 a geologické

podmienky vhodné pre vznik svahových deformácií spôsobili zosuv 5,7 mil. m3 zeminy,

zničených 261 rodinných domov,

1996 Wales, Aberfan – zosuv rozmočenej haldy kamenia a prachu vyťaženého z uhoľnej

bane, zahynulo 29 dospelých a 116 detí v miestnej škole (Urbánková D., 1998).

Snehové lavíny vznikajú na svahoch rozmanitých sklonov, pretože stabilita snehu závisí od

hrúbky a vlastností snehu a od vlastnosti podložia. Najväčšie predpoklady pre vznik lavín sú

na trávnatom svahu, prípadne na hladkom skalnom podloží. Podobne môžu lavíny vznikať aj

po napadnutí väčšieho množstva nového snehu na zľadovatený podklad. Impulzom na

uvoľnenie lavíny môže byť odmäk, podsakovanie snehu vodou, nárazy vetra, odlamovanie

ťažkých snehových previsov, narušenie kompaktnosti snehovej vrstvy neopatrným pohybom

alebo aj nadmerná nárazová vlna hluku (napr. prelet lietadla nadzvukovou rýchlosťou

v nízkych výškach). Snehové lavíny môžu byť v nadväznosti na kvalitu snehu suché

(prachový sneh), mokré a valivé (mokrý sneh) alebo šmykové (vrstva snehu sa odtrhne pozdĺž

pukliny a zosunie sa po svahu). Snehové lavíny sú obrovským nebezpečenstvom pre ľudí a

zapríčiňujú rozsiahle škody na lesných porastoch. V roku 1902 preletela snehová lavína na

Kaukaze za 4 minúty dráhu 12 km, premiestnila asi 70 mil.m3 snehu a vyvolala zemetrasenie

(Činčura a kol., 1983)..

V podmienkach SR vznikajú snehové lavíny hlavne vo Vysokých a Nízkych Tatrách a

v Malej Fatre. Lavínová situácia je priebežne monitorovaná a horská služba s ňou zoznamuje

návštevníkov hôr. Aj keď sa v horách, hlavne v lyžiarskych strediskách budujú protilavínové

zariadenia, lavíny nie je možné úplne vylúčiť. Preto je nutné mať pripravený aj účinný

záchranný systém zložený z pripravených ľudí, účinnej techniky, ale aj z vycvičených

lavínových psov.

Príklady snehových lavín:

6. februára1924 ČSR, Rybô– lavína z Krížnej zasypala osadu Rybô a usmrtila 18

obyvateľov,

31. mája 1970 Peru, Huascarán – približne 20 000 mŕtvych, najničivejšia základová lavína

na svete, ktorú uvoľnilo zemetrasenie zničila provinčné mesto Yungay a mesto

Ranrahirca, na ktorých zostalo 50 m zeminy, kamenia a ľadu, územie bolo vyhlásené za

masový hrob a v priestore boli zakázané akékoľvek vykopávky (Urbánková D., 1998),

31. decembra 2005 SR, Západné Tatry, Spálený žľab – lavína usmrtila 7 turistov, nános

30 m široký a 350 m dlhý s hrúbkou 3 až 5 m.

Sopečná činnosť je spôsobená magmou, ktorá vystupuje zo zemských hĺbok na zemský

povrch a tak zapríčiňuje obrovský presun hmoty a tepelnej energie. Magma vystupuje na

povrch cez trhliny, ktoré vznikli v dôsledku tektonických pohybov zemskej kôry. Typickým


68

prejavom sopečnej činnosti na povrchu sú sopky, cez ktoré sa magma zbavená plynov (láva)

dostáva na povrch. Charakter sopečnej činnosti je priamo závislý od vnútorného tlaku plynu

v magme a celkového vonkajšieho zaťaženia. Takto môže vznikať pokojný sopečný výlev

alebo naopak prudký sopečný výbuch. Rozdielne je aj trvanie sopečnej aktivity a intervaly

medzi jednotlivými erupciami.

Sopečná činnosť má veľmi negatívne dôsledky na priemyselné a komunikačné objekty,

poľnohospodárske kultúry a životné prostredie vôbec, ale aj na ľudské osídlenie. Podľa

odhadov zahynulo v dôsledku sopečnej činnosti na Zemi v období od roku 1500 do roku 1900

okolo 190 tisíc ľudí, z čoho 95 % bolo v tichomorskej oblasti. Napríklad pri erupcii sopky

Tambora na ostrove Sumbawa v roku 1815 zahynulo 12 tisíc ľudí a ďalších 80 tisíc zomrelo

od hladu v krajine zničenej popolom (Činčura a kol., 1983)..

Na území Slovenska nemáme činné sopky. Niektoré pohoria však boli výrazne modelové

povrchovou sopečnou činnosťou, no dnes sú už zmenené v dôsledku erózie a denudácie. Do

skupiny pohorí sopečného pôvodu na území Slovenska patria Kremnické a Štiavnické vrchy,

Vihorlat, Slanské vrchy a niektoré ďalšie.

Príklady výbuchov sopiek (Urbánková D., 1998):

8.3.1669 Etna, Sicília – 20 000 mŕtvych (odhady hovoria o počte 100 000), zničené mesto

Catania,

apríl 1815 Tambora, Indonézia – 92 000 mŕtvych,

august 1883 Krakatoa, Indonézia -36 417 mŕtvych v dôsledku tsunami, zvláštnosťou

bolo, že zvuk sa dostal do vzdialenosti až 4 800 km,

november 1985 Nevado del Ruiz, Kolumbia,– 2000 mŕtvych, úplne zničené mesto

Armero, v ktorom žilo 28 700 obyvateľov.

Prúdenie vzduchu z miesta vyššieho tlaku vzduchu na miesto nižšieho tlaku sa všeobecne

nazýva vietor. Silu vetra je možné roztriediť podľa jeho účinkov na prírodu, živé organizmy i

umelé stavby a predmety. Pri meteorologických pozorovaniach sa využíva 13-dielna

Beaufortova stupnica zostavená v roku 1806. Od bezvetria (stupeň 0, rýchlosť pod 1 km.h-1

),

pri ktorom dym vystupuje hore, cez vánok ( 1, 1-5), slabý vietor (2, 6-11), mierny vietor (3,

12-19), pomerne čerstvý vietor (4, 20-28), čerstvý vietor (5, 29-38), silný vietor (6, 39-49),

prudký vietor (7, 50-61), búrlivý vietor (8, 62-74) až po víchricu (9, 75-88), v dôsledku ktorej

sa lámu konáre stromov, poškodzujú strechy domov a pohybujú neupevnené predmety, silnú

víchricu (10, 89-102), mohutnú víchricu (11, 103-117), ktorá už spôsobuje rozsiahle škody a

orkán (12, nad 118), ktorý má ničivé účinky (Činčura a kol., 1983)..

Orkán je najsilnejší vietor, ktorý sa vyskytuje hlavne v tropických oblastiach a častejšie na

mori než na súši. Rýchlosť orkánu majú tropické cyklóny, ktorých vznik a postup sledujú

meteorologické družice a špeciálne výstražné služby. Napriek prepracovaným bezpečnostným

opatreniam a včasnému varovaniu spôsobujú cyklóny každoročne obrovské materiálne škody

a veľké straty na životoch. Najväčšie straty na životoch a zároveň nižšie materiálne škody sú

v rozvojových krajinách (vo vyspelých krajinách je to v podstate opačne).

Na území Slovenska sa ničivé veterné smršte vyskytujú len sporadicky. Víchrica v noci

z 18. na 19. novembra 2004 spôsobila vo Vysokých Tatrách škody za 8,7 miliardy Sk. Dvaja

ľudia prišli o život a v Tatrách ostal takmer 50 km dlhý pás vyvrátených stromov,

poškodených ciest, tratí a elektrického vedenia. Vietor dosiahol v Poprade v nárazoch

rýchlosť 123 km/h, čo už je sila orkánu.


69

Sucho je forma prírodnej katastrofy, ktorá sa prejavuje nedostatkom zrážkovej vody,

podzemnej vody, prípadne ich kombináciou. V dôsledku sucha odumiera flóra v zasiahnutej

oblasti, je obmedzená, prípadne znemožnená poľnohospodárska produkcia a následne

vymierajú živočíchy a je narušený celý ekosystém. V moderní dobe je sucho hlavným

problémom poľnohospodárov, ktorí vplyvom nedostatku zrážok v určitom časovom období

nemajú dostatok vody na zavlažovanie hospodárskych rastlín. Ničivé sucha sa v posledných

rokoch v niektorých oblastiach pravidelne opakujú ako dôsledok globálneho otepľovania. Ich

ničivé dopady sa prejavujú hlavne v rozvojových krajinách. V rokoch 1985 a 1986 zomrelo na

hlad a choroby v dôsledku extrémneho sucha na Sahelskom území v Afrike viac ako 1 milión

ľudí.

Na našom území boli extrémne sucha v roku 1947. Klimatológovia označujú vtedajšie sucho

za päťstoročné. Celú jar, v lete i v jeseni bolo sucho a minimum zrážok. To spôsobilo

obrovskú neúrodu, ktorá mala aj politické dôsledky v procese povojnovej transformácie

Československa.

2.6.2 Krízové javy spôsobené človekom

Krízové javy spôsobené človekom predstavujú výrazný problém, ktorý brzdí trvalý rozvoj

spoločnosti a dosahovanie vyššej životnej úrovne obyvateľov. Patria medzi ne hlavne vojnové

konflikty, teroristické útoky, politické prevraty a masívne prejavy nespokojnosti obyvateľov,

ale tiež priemyselné havárie, dopravné nehody veľkého rozsahu, obmedzenie dodávok energií

a surovín, ako aj hospodárske krízy a rad ďalších. Môžu byť spôsobené zámerne, v snahe

dosiahnuť určitú výhodu, či prospech, ako aj náhodne vplyvom omylu, chyby, či nepozornosti

alebo neschopnosti človeka.

Vojnový alebo všeobecne ozbrojený konflikt, t.j. priama konfrontácia ozbrojených síl štátov,

prípadne rôznych politických alebo ideologických zoskupení patrí medzi najvýraznejšie

ľudské aktivity, ktoré spôsobujú veľké straty na ľudských životoch, materiálne škody a tiež

škody na životnom prostredí. Podľa klasickej Clausewitzovej definície „vojna je

pokračovaním politiky (štátu) inými prostriedkami„ (Clausewitz C., 1959), preto nie je možné

predpokladať, že by sa tento pojem stratil v dohľadnej dobe z nášho slovníka.

Násilie fyzické, psychické, ekonomické, ozbrojené, vrátane organizovaného ozbrojeného

násilia, t.j. vojny je sprievodným znakom existencie ľudskej spoločnosti. Existuje celý rad

teórií, ktoré nachádzajú jeho rôznorodé príčiny. Vojna predstavuje najostrejšiu formu

sociálneho konfliktu, a preto je sprevádzaná politickým, diplomatickým a propagandistickým

zápasom. Vojna ako organizované násilie existovala, existuje a aj naďalej môže existovať tak

medzi štátmi, ako aj vnútri štátu vo forme občianskej vojny. V priebehu dvoch posledných

stáročia narástol počet nasadzovanej živej sily a stále sa zdokonaľovala vojenská technika.

Dvadsiate storočie naďalej posilnilo tendenciu globalizácie vojen. Na konci druhej svetovej

vojny dospela revolúcia vo vojenstve až k nebezpečenstvu vzniku globálnej jadrovej vojny.

Dôsledky takejto vojny, v prípade jej vzniku, by znamenali zánik samotnej ľudskej civilizácie

v globálnom meradle.

Nehľadiac na toto nebezpečenstvo odborníci spočítali, že v rokoch 1945 - 1990 vzniklo na

svete viac ako 200 krátkodobých alebo dlhodobých ozbrojených konfliktov vyššej či nižšej

intenzity, medzištátnych aj občianskych alebo ich kombinácie. Odhaduje sa, že v týchto

konfliktoch zahynulo viac ako 30 miliónov ľudí, predovšetkým civilistov.

Politické zmeny, ku ktorým došlo vo svete a najmä v Európe v deväťdesiatych rokoch

dvadsiateho storočia, priviedli ľudstvo k výraznému zníženiu nebezpečenstva globálnej vojny.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Katastrofa

http://cs.wikipedia.org/wiki/Podzemn%C3%AD_voda

http://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%BDivo%C4%8Dichov%C3%A9

http://cs.wikipedia.org/wiki/Ekosyst%C3%A9m


70

Jej vypuknutie sa v súčasnosti považuje za málo pravdepodobné. Slovenskej republike v

súčasnej dobe nehrozí otvorená ozbrojená agresia. Hrozba vojnových konfliktov sa však

nestratila. Vo východných oblastiach Európe naďalej nie je možné vylúčiť v dôsledku

historických problémov s geopolitickým, etnickým alebo náboženským podtextom vznik

lokálnych konfliktov s obmedzenými cieľmi. Príkladom je občianska vojna vo východnej

časti Ukrajiny. Nie je vylúčená možnosť internacionalizácie prípadného ozbrojeného

konfliktu v blízkosti hraníc Slovenskej republiky, jeho neúmerné predlžovanie a prípadne

rozšírenie. Tento fakt je hodnotený ako jeden z rizikových faktorov negatívne ovplyvňujúcich

bezpečnosť Slovenskej republiky.

Negatívnym fenoménom súčasnosti sa stále viac stáva organizovaný zločin a terorizmus.

Čoraz viac ohrozuje život spoločnosti a jej materiálne hodnoty človek, ktorý sa nestotožňuje

so zákonmi a zaužívanými zvyklosťami spolunažívania. Najnebezpečnejšie sú v tejto

súvislosti rôzne výbušné zariadenia, ktoré ohrozujú životy nevinných a nič netušiacich ľudí

v záujme politických, prípadne straníckych, ale tiež aj osobných cieľov. Prehľad

teroristických útokov v roku 2005 a celkový prehľad mŕtvych a zranených osôb pri

teroristických akciách v rokoch 1990 až 1995 sú uvedené v tabuľkách č. 2.4 a č. 2.5.

Tab.č.2.4 Prehľad teroristických útokov v roku 2005

Teroristické

útoky a ich

dôsledky

Postihnutá oblasť Celkom

Afrika Ázia Európa J.v.

Ázia a

Oceánia

Stredný

Východ

Latinská

Amerika

Severná

Amerika

Počet útokov 42 890 405 426 3 043 148 9 4 963

Mŕtvi 187 1012 137 240 6 472 143 0 8 191

Zranení 374 2797 467 953 10 438 230 0 15 259

Tab.č.2.5 Celkový prehľad mŕtvych a zranených osôb pri teroristických akciách

v rokoch 1990 až 1995

Rok

Oblasť

Afrika

Ázia

Európa

Euroázia

Stredný

Východ

Latinská

Amerika

USA

1990 140 481 22 2 97 92 43

1991 3 150 56 7 33 68 23

1992 28 25 65 0 236 374 3

1993 7 135 117 1 178 66 1001

1994 55 71 126 151 257 327 9

1995 8 5639 287 29 445 48 72

Zdroj: Patterns of Global Terrorism, 1995

Terorizmus predstavuje politicky motivované násilie spáchané proti politickým,

hospodárskym, prípadne i prírodným cieľom nadnárodnými skupinami alebo jednotlivcami.

Jeho cieľom je väčšinou dosiahnutie splnenia požiadaviek prostredníctvom násilia

zameraného na obyvateľstvo. Medzinárodný terorizmus prekračuje hranice jednej krajiny a


71

stáva sa nástrojom politického vydierania. OSN a prevažná väčšina civilizovaných krajín

presadzuje prísnu protiteroristickú politiku, ktorá je založená na troch všeobecných

pravidlách:

s teroristami rokovať ako s kriminálnikmi a stíhať ich za agresívne činy podľa platných

zákonov,

neobchodovať s teroristami a ich materskými krajinami,

uložiť výrazné ekonomické, politické a diplomatické sankcie na štáty, ktoré podporujú

teroristov.

Po prijatí rozhodnutia Rady EÚ o vytvorení mechanizmu Spoločenstva na podporu zosilnenej

spolupráce pri asistenčných zásahoch pri odstraňovaní následkov krízových javov

prostredníctvom systému civilnej ochrany a v nadväznosti na výsledky rokovaní riaditeľov

civilnej ochrany v belgickom Knokke (11. – 12. októbra 2001), ktoré boli reakciou na udalosti

11. septembra 2001 v USA, je možné konštatovať, že civilná ochrana, a to nielen v rámci

Únie, by mala byť organizovaná na týchto základných princípoch (Pikna B., 2002):

starostlivosť o ochranu obyvateľov je úlohou štátu,

ústredným orgánom na úseku ochrany obyvateľstva je jedno ministerstvo, spravidla

ministerstvo vnútra,

konkrétna zodpovednosť ministrov a vedúcich iných ústredných správnych úradov za

ochranu života, zdravia a majetku je stanovená príslušnými zákonmi a vyplýva z ich

kompetencií,

zodpovednosť za ochranu obyvateľstva je rozložená na všetky úrovne verejnej správy

vrátane obcí,

profesionálne záchranné organizácie, ktoré tvoria jadro výkonných a čiastočne

i riadiacich zložiek civilnej ochrany, sú dopĺňané ostatnými zložkami rôznej právnej

povahy i fyzickými osobami (priemerný stupeň pripravených špecialistov by mal byť na

úrovni 4-5 % populácie),

široká informovanosť verejnosti o ochranných opatreniach je prostriedkom, ktorý zvyšuje

úroveň sebaochrany obyvateľstva,

opatrenia, pripravované na riešenie následkov mimoriadnych udalostí a zmiernenie

dopadov krízových situácií v mieri, budú v prípade potreby využité aj v období

vojnového stavu a vojny (Pikna B., 2002).

Konferencia v Knokke taktiež pripomenula niektoré ďalšie zásady, ktoré je treba na národnej

úrovni zabezpečiť na zlepšenie pripravenosti spoločnosti na riešenie krízových situácií,

predovšetkým na boj s terorizmom. Patrí medzi ne zásada:

prehĺbenia spolupráce, prípadne až integrácie záchranných zložiek s políciou a na

ústrednej úrovni tiež so spravodajskými službami,

orientácie hlavných rozhodovacích a riadiacich prvkov systému ochrany na centrálnu

a regionálnu úroveň vrátane vybudovania centrálnych (národných) a regionálnych

operačných centier s chránenými komunikačnými prepojeniami,

prehĺbenia úlohy informovanosti občanov o zásadách sebaochrany,

venovania pozornosti informačným a varovným systémom (Pikna B., 2002).

Príklady teroristických útokov:

5. septembra 1972 - letné olympijské hry v Mníchove - teroristi palestínskej teroristickej

organizácie Čierny september zabili 11 izraelských športovcov a členov olympijského

tímu,

http://sk.wikipedia.org/wiki/Palest%C3%ADna

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cierny_september_%28teroristick%C3%A1_skupina%29

http://sk.wikipedia.org/wiki/Izrael


72

7. októbra 1985 - štyria muži z Palestínského oslobodzovacieho frontu uniesli výletnú

loď Achille Lauro a požadovali prepustenie 50 Palestínčanov z izraelských väzníc,

21. decembra 1988 VB, Lockerbie - 259 mŕtvych (a ďalších 11 v troskách domov na

zemi), lietadlo spoločnosti PANAM explodovalo v dôsledku teroristickej bomby,

11. september 2001 USA - dve z lietadlá narazili do severnej a južnej veže World Trade

Center v New Yorku. Tretie narazilo do budovy Pentagonu a štvrté, ktoré mierilo na

Washington, DC, sa zrútilo do poľa blízko Shanksville v Pensylvánii. Celkom zomrelo

pri útokoch 2996 ľudí (Kolektív autorov, 2012),

1. september 2004 Severné Osetsko, Beslan - deti zo základnej školy v prvý deň po

prázdninách zajali čečenskí separatisti Šamila Basajeva, celkom zajali 1200 osôb a tri dni

ich o hlade a smäde držali v telocvični školy. Beslanská tragédia si vyžiadala 366 mŕtvych

a 747 zranených,

22. júla 2011 Nórsko, Oslo - pri výbuchu v centre mesta a streľbe na ostrove Utöya prišlo

o život 77 ľudí. Tento teroristicky čin spáchal jediný muž Nór Anders Behring Breivik.

Panika je hromadné zdesenie, zmätok, ktorý vzniká v prevažnej miere v priebehu

hromadných podujatí, keď sa ľudia z akýchkoľvek príčin začnú obávať o svoj život a zdravie,

nachádzajú sa v stiesnených podmienkach, z ktorých chcú uniknúť. Je to neadjustované

správanie, ktorému vzniká ako dôsledok nebezpečných situácií až krízových stavov. Panika

môže spôsobiť vznik tzv. panického davu, ktorým je jednotlivec unášaný. Panika je však aj

sociálno-psychologický jav, ktorý je zdrojom panického záchvatu. Prejavuje sa silnou

úzkosťou, prípadne hrôzou, ktorá môže vzniknúť aj bez zjavnej príčiny. Človek sa v takomto

prípade cíti silne ohrozený a môže mať rôzne katastrofické predstavy. Panika má aj fyzické

príznaky, ako je napätie vo svaloch, problémy s dýchaním, až po bolesti hlavy a nadmerné

potenie. Panika vzniká napríklad na futbalových štadiónoch v dôsledku fyzického stretu

fanúšikov súperiacich táborov. Jej príčinou môže byť tiež zásah polícia na preplnenom

štadióne a použitie slzotvorného plynu voči davu rozvášnených fanúšikov. Z uvedených

dôvodov platí pre organizátorov hromadných podujatí a usporiadateľskú službu rad zásad,

ktoré musia dodržať počas prípravy, povoľovania i organizovania hromadných podujatí. Tieto

zásady sú na Slovensku zakotvené v zákone č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných

športových podujatí

Príklady paniky na športových podujatiach:

15.4.1989 VB, Sheffield – 95 mŕtvych, 200 zranených na futbalovom štadióne

Hillsborough. Na štadión sa snažilo pretlačiť veľké množstvo fanúšikov, ktorí boli pred

štadiónom ešte po začatí zápasu a organizátori tento nápor nezvládli (Kolektív autorov,

2012),

02.02.2012 Egypt, Port Saíd - pri strete fanúšikov dvoch egyptských futbalových klubov

po zápase zomrelo 74 ľudí a minimálne 1000 osôb bolo zranených. Časť obetí boli podľa

úradov zamestnanci usporiadateľskej služby. Pre najväčšiu tragédiu v histórii egyptského

futbalu vyhlásila egyptská vláda na nasledujúci deň výnimočný stav.

Havária a katastrofy vznikajú v dôsledku chýb a omylov ľudí, zlyhaním technických a

technologických zariadení a stavieb, ako aj v dôsledku narušenia prevádzkového procesu

poveternostnými podmienkami. Závažná priemyselná havária je udalosť, akou je najmä

nadmerná emisia, požiar alebo výbuch s prítomnosťou jednej alebo viacerých vybraných

nebezpečných látok, vyplývajúca z nekontrolovateľného vývoja v prevádzke ktoréhokoľvek

z podnikov, na ktoré sa vzťahuje zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a ktorá

vedie bezprostredne alebo následne k vážnemu poškodeniu alebo ohrozeniu života alebo

zdravia ľudí, životného prostredia alebo majetku v rámci podniku alebo mimo neho.

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Palest%C3%ADnsky_oslobodzovac%C3%AD_front&action=edit&redlink=1

http://translate.googleusercontent.com/translate_c?depth=1&hl=sk&prev=search&rurl=translate.google.sk&sl=en&u=http://en.wikipedia.org/wiki/World_Trade_Center&usg=ALkJrhiy26JBA5LArtMxGT3UMbjXaLgJkg

http://translate.googleusercontent.com/translate_c?depth=1&hl=sk&prev=search&rurl=translate.google.sk&sl=en&u=http://en.wikipedia.org/wiki/World_Trade_Center&usg=ALkJrhiy26JBA5LArtMxGT3UMbjXaLgJkg

http://translate.googleusercontent.com/translate_c?depth=1&hl=sk&prev=search&rurl=translate.google.sk&sl=en&u=http://en.wikipedia.org/wiki/The_Pentagon&usg=ALkJrhhpxAVB8aMlDhvfCVeirXXkc6msYg

http://translate.googleusercontent.com/translate_c?depth=1&hl=sk&prev=search&rurl=translate.google.sk&sl=en&u=http://en.wikipedia.org/wiki/Shanksville,_Pennsylvania&usg=ALkJrhgQ1MwevURhCDuA2KLhx3Fd9NfEhQ

http://translate.googleusercontent.com/translate_c?depth=1&hl=sk&prev=search&rurl=translate.google.sk&sl=en&u=http://en.wikipedia.org/wiki/Casualties_of_the_September_11_attacks&usg=ALkJrhhdS5aBldjVPvuJUAyyO89ne1-dTA


73

Rozvoj priemyselnej výroby, zavádzanie nových technológií, používanie stále väčšieho

množstva a nových druhov nebezpečných látok prináša so sebou značné riziká s možnosťou

vzniku priemyselných havárií. Za posledných 30 rokov história priniesla množstvo

priemyselných havárií s následkami na životoch a zdraví ľudí alebo na životnom prostredí. Prevencia závažnej priemyselnej havárie je súbor organizačných, riadiacich, personálnych,

výchovných, technických, technologických a materiálnych opatrení na zabránenie vzniku

závažnej priemyselnej havárie.

Príklady závažných priemyselných havárii:

15.7.1976 Taliansko, Seveso - priemyselná havária s únikom dioxínu, cca 100 mŕtvych,

uhynulo viac než 3 000 zvierat a ďalších 80 000 museli utratiť,

3.12.1984 India, Bhópál - únik metylizokyanátu do ovzdušia v továrni UNION

CARBIDE vyrábajúcej organické pesticídy v licencii USA, 3 787 mŕtvych (niektoré

zdroje uvádzajú až 10 tisíc mŕtvych) (Urbánková D., 1998),

1985 Švajčiarsko a NSR, rieka Rýn - priemyselná havária s únikom základných

komponentov pesticídov do vody (najväčšia ekologická katastrofa na vodných tokoch),

28.januára1986 USA - havária raketoplánu Challenger 73 sekúnd po štarte v dôsledku

výbuchu paliva, ktoré uniklo po porušení tesnenia, 7 mŕtvych,

6. júla 1988 - výbuch a následný požiar na ropnej plošine Piper Alpha v Severnom mori

asi 190 kilometrov od Škotska, zahynulo 167 z 232 osôb, ktorí boli na plošine

3. júna 1989 Rusko, Ural, Baškiria – výbuch plynovodu v priestore, ktorým prechádzali

dva vlaky osobnej prepravy 575 mŕtvych, 1 218 zranených,

28. septembra 1994 Baltické more - trajekt ESTÓNIA sa potopil v dôsledku chybne

zatvorených čelných dverí, 852 mŕtvych,

26. apríla 1986 ZSSR, Černobyľ - experiment na 4.bloku JE a následné chyby operátorov

spôsobili výbuch, v dôsledku ktorého bolo 31 mŕtvych, 237 s akútnou nemocou

z ožiarenia, asi 5 000 ľudí zomrelo predčasne na rôzne ochorenia z ožiarenia, mesto

Pripiať bolo evakuované, v 30 km ochrannej zóne bolo 116 000 ha pôdy a 492 000 ha

lesa vyňaté z pôdneho fondu,

24. marca 1989 pobrežie Aljašky - v dôsledku navigačnej chyby stroskotal tanker

EXXON VALDEZ - 50 miliónov litrov ropy pokrylo pobrežie (okrem iného uhynulo

viac než 30 000 morských vtákov a 300 vydier),

3. júna 1998 Nemecko, Eschede - vykoľajenie expresu Intercity W. K. Rontgen v

dôsledku konštrukčnej chyby, 100 mŕtvych a 300 zranených (Kolektív autorov, 2012).

2.5.3 Sekundárne krízové javy

Epidémie nie sú len minulosťou ľudstva a čiernou hrozbou stredoveku. S príchodom

modernej medicíny, po objave antibiotík a zavedení systému preventívneho očkovania sa

zdalo, že ľudstvo odstránilo epidémie zo svojho života. V miestach vzniku krízových javov

veľkého rozsahu, kde musia ľudia žiť dlhodobo v zlých hygienických podmienkach, sa

epidémie s veľkou pravdepodobnosťou objavujú. Okrem toho na prelome 20. a 21. storočia sa

objavili nové skutočnosti, ktoré opäť pripomenuli hrozbu epidémií a potrebu permanentne

s nimi bojovať:

enormný nárast drogovo závislých ľudí a šírenie nových druhov syntetických drog vo

vyspelých, ako aj v rozvojových krajinách,

výskyt nových hromadných ochorení, napr. rozšírenie AIDS (strata imunity organizmu),

prípadne EBOLA,


74

objavenie sa nových nezistených kmeňov bacilov, ktoré sú imúnne voči súčasných

antibiotikám (napr. Kochov bacil, ktorý spôsobil návrat tuberkulózy, odborníci

predpokladajú, že do roku 2020 zomrie na TBC až 70 miliónov ľudí, hlavne z

rozvojových krajín),

výskyt epidémií v oblastiach prírodných katastrof spôsobených hlavne nedostatkom

pitnej vody a bezpečných potravín,

hromadné nákazy hospodárskych zvierat a možnosť prenosu nemoci na človeka (vtáčia

chrípka, choroba šialených kráv, ...).

Príklady epidémii:

1348 – 1350 Európa – morová epidémia v Európe, 25 miliónov mŕtvych,

1519 – 1540 Amerika – smrť celých kmeňov Indiánov spôsobili kiahne, ktoré priniesli

Európania,

1831 Anglicko – epidémia cholery, ktorá začala v roku 1817 v Kalkate a v roku 1831

prenikla až do Anglicka, 78 000 mŕtvych,

1918 rôzne časti sveta – tzv. španielska chrípka usmrtila hlavne starých ľudí a detí, cca

25 miliónov mŕtvych (Urbánková D., 1998).

Hladomor je obdobie dlhotrvajúceho nedostatku potravín, ktoré spôsobuje hromadné

hladovanie a úmrtie obyvateľstva. Príčinou hladomoru sú väčšinou veľké opakujúce sa

neúrody v dôsledku prírodných katastrof (sucho, živelné pohromy). Kombinácia nedostatku

potravín a hospodárskej krízy spôsobili, že počet hladujúcich vo svete presahuje jednu

miliardu. Takmer všetky krajiny, v ktorých ľudia hladujú, sú rozvojové krajiny. Chronickou

podvýživou v Ázii a Tichomorií trpí približne 650 miliónov ľudí. V subsaharskej Afrike je

to 265 miliónov hladujúcich ľudí, v Latinskej Amerike a Karibiku 53 miliónov, na Blízkom

východe a v severnej Afrike 42 miliónov ľudí. Na druhej strane v rozvinutých krajinách je to

len pätnásť miliónov hladujúcich ľudí.

Na druhej strane nedostatok potravín a základných životných potrieb obyvateľov je

sprievodným javom všetkých veľkých krízových javov, či už prírodného alebo

antropogénneho charakteru. Zemetrasenie na Haiti v roku 2010 spôsobilo takmer

nevyčísliteľné ekonomické škody v jednej z najchudobnejších krajín regiónu a zabilo asi

230 000 ľudí. Na žiadosť o pomoc okamžite zareagovali viaceré krajiny

ponukou humanitárnej pomoci, finančných prostriedkov, alebo poskytnutím

vlastných záchranných a lekárskych tímov alebo inžinierskeho a pomocného personálu. V

krajine boli výrazne narušené komunikačné systémy a dopravná infraštruktúra. Zničené boli

i nemocnice, elektrické a rozvodné siete, čo výrazne sťažovalo prísun a distribúciou pomoci.

Hlavne zničený prístav a letisko výrazne spomalili jej prísun humanitárnej pomoci. Aj po

viac než štyroch rokoch ľudia žijú v stanových táboroch, pretrváva nedostatok základných

životných potrieb a objavili sa aj nebezpečné epidémie.

Príklady hladomorov:

1984 Etiópia - klimatické zmeny, enormný nárast počtu obyvateľov, narušenie životného

prostredia, občianska vojna a politický prevrat spôsobili hladomor, ktorému podľahli

tisíce ľudí,

1876 – 1878 Čína – predpokladá sa, že zahynulo 9 až 13 miliónov ľudí, 3 roky neprebehli

monzúnové dažde,

1845 – 1849 Írsko – 1 milión mŕtvych a rovnaký počet odišlo do Ameriky, úrodu

zemiakov zničila pleseň,

1959 - 1961 Čína - najväčší hladomor, pri ktorom zomrelo približne tridsať miliónov

obyvateľov (Urbánková D., 1998).

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Humanit%C3%A1rna_pomoc&action=edit&redlink=1

http://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1chran%C3%A1r

http://sk.wikipedia.org/wiki/Lek%C3%A1r

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Infra%C5%A1trukt%C3%BAra&action=edit&redlink=1

http://sk.wikipedia.org/wiki/Nemocnica

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rozvodn%C3%A9_siete&action=edit&redlink=1

Pôsobnosť, organizácia a úlohy krízového manažmentu vo verejnej správe

75

3. PÔSOBNOSŤ, ORGANIZÁCIA A ÚLOHY KRÍZOVÉHO

MANAŽMENTU VO VEREJNEJ SPRÁVE

Krízový manažment má svoje miesto v medzinárodnej politike, vo vojenstve, v hospodárstve,

v bankovníctve, v ekológii, v sociálnej politike, v činnosti verejnej správy. Je výsledkom

prehlbujúcej sa schopnosti spoločnosti zovšeobecňovať skúsenosti z riešenia krízových javov

v minulosti a hľadať postupy a nástroje, ktoré by mali univerzálny charakter a boli použiteľné

v súčasnosti aj budúcnosti. Posudzuje vznik a priebeh krízových javov, odhaľuje riziká

ohrozujúce bezpečnosť plánovaných aj prebiehajúcich dejov a procesov a umožňuje vytvoriť

systém účinných preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku krízových javov. Spolu

s tým umožňuje vytvoriť dostatočné sily, prostriedky a zdroje nevyhnutné na riešenie

konkrétnych kríz. Krízový manažment sa stal súčasťou činnosti manažérov v širokom

spoločenskom prostredí, jeho postupy, metódy a nástroje si osvojujú manažéri na všetkých

úrovniach verejnej správy i v podnikateľských subjektoch.

Termín krízový manažment prvýkrát použil americký prezident J. F. Kennedy v roku 1962

počas tzv. kubánskej krízy. Pri hľadaní mierového riešenia medzinárodnej krízy, ktorá mohla

vyústiť do 3. svetovej vojny, zostavil tím odborníkov z rôznych oblasti politického,

hospodárskeho, vojenského života i z akademického prostredia, ktorí mu radili a zostavovali

rôzne scenáre riešenia krízy. Pozitívny výsledok je možné pripísať hlavne odmietnutiu

vojenských riešení a hľadania kompromisov medzi názormi obidvoch znepriatelených strán

(USA a ZSSR).

Ak záver 20. storočia priniesol tendenciu oslabovania silových konfrontačných prístupov

v procese dosahovania požadovanej úrovne bezpečnosti štátov a ich postupné nahradzovanie

kooperatívnymi prístupmi, začiatok 21. storočia je spojený s prehlbovaním konfliktov

v medzinárodných vzťahov, čo vedie k mnohým ozbrojeným stretnutiam a vojnám. Zároveň

sa nezmenšil, ale prehlbovaním rozporov medzi spoločnosťou a prírodou, nárastom zložitosti

technických zariadení a technologických procesov. Narástol teda podiel nevojenských

ohrození, ktorých negatívne pôsobenie na spoločnosť je nutné komplexne riešiť. Bezpečnosť

štátu sa stále viac chápe komplexne ako účelné prepojenie bezpečnosti v rovine politickej,

vojenskej, hospodárskej, ale tiež na úseku vnútorného poriadku a ochrany obyvateľov

v akejkoľvek krízovej situácii. Je teda nevyhnutné správne identifikovať záujmy spoločnosti,

všeobecné bezpečnostné riziká a z nich vyplývajúce ohrozenia. Na druhej strane je potrebné

definovať dlhodobé zámery a opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky na rozvoj

a hospodársku prosperitu, vrátane ochrany obyvateľov pred negatívnymi dopadmi

akýchkoľvek krízových javov.

3.1 MANAŽMENT A JEHO ZÁKLADNÉ FUNKCIE

Každá cieľavedomá činnosť človeka, ktorá je zameraná na vytváranie hodnôt alebo na plnenie

úloh súvisiacich s fungovaním akéhokoľvek organizovaného spoločenstva, sa uskutočňuje

prostredníctvom riadenia, prípadne spravovania vecí verejných, ktoré pôsobia v prospech

spoločenstva. Riadenie predstavuje mnohostrannú tvorivú činnosť, v rámci ktorej riadiaci

subjekt stanovuje ciele, ovplyvňuje metódy, prostriedky a fungovanie riadených prvkov tak,

aby objekt riadenia optimálne plnil určené funkcie a dosahoval stanovené ciele v určenom

čase a kvalite. Je to proces dosahovania stanovených cieľov prostredníctvom zámernej

aktivity uskutočňovanej v turbulentnom prostredí. Uskutočňuje sa prostredníctvom

zjednotenej trinomickej funkcie, v rámci ktorej sú:


76

vytýčené ciele,

dosahované a plnené ciele,

hodnotená úroveň splnenia vytýčených a dosiahnutých cieľov.

Tento celostný proces je v konečnom dôsledku uskutočňovaný prostredníctvom jednotlivých

základných funkcii riadenia:

plánovanie – jeho obsahom je stanovovanie cieľov a rozhodujúcich úloh, ktoré sa

premieta do plánovacích dokumentov,

organizovanie – zabezpečuje implementovanie cieľov a úloh stanovených plánmi do

praxe a pomocou nich dosahuje konkrétne výsledky (výrobky, služby, činnosti,...),

kontrolovanie – hodnotenie úrovne splnenia plánovaných úloh a stanovených cieľov.

V podmienkach rozsiahlych systémov, objektov alebo procesov, prípadne zložitých

technológií sa využívajú ďalšie, tzv. doplnkové funkcie riadenia, ktoré riadenie uľahčujú

a zároveň umožňujú riadiť veľké systémy:

rozhodovanie – ciele a plány sú pripravované variantne a na základe ich komplexného

posúdenia je vyberaný optimálny variant,

regulovanie – implementovanie cieľov a plánov do praxe sa vykonáva na základe vplyvu

a posúdenia konkrétnej situácie a rešpektovania zmien (podmienky, čas, zdroje....),

koordinovanie – zosúlaďovanie riadiacich činností subordinovaných a participujúcich

subjektov riadenia.

Termín manažment pochádza z anglického slova management, čo znamená riadiť, viesť,

vládnuť. Je teda nástrojom na plánovanie, organizovanie a kontrolu činnosti tak, aby

prebiehali podľa našich predstáv. Pôvodne bol definovaný ako umenie riadiť podnikovú

činnosť. Vnímal sa ako proces, ktorý začína predvídaním, pokračuje organizovaním,

prikazovaním a koordinovaním a končí kontrolou. Dominovala predstava o dosahovaní

výkonu prostredníctvom činnosti iných ľudí. Neskôr sa manažment začal chápať hlavne ako

umenie dosiahnuť vytýčené ciele podniku. Do popredia sa dostávajú otázky definovania

cieľov a hľadanie metód a prístupov, ako vytýčené ciele dosiahnuť. V rámci manažmentu sa

začali rozvíjať a zdokonaľovať činnosti, ktoré manažéri vykonávajú, ale tiež vytváranie a

zdokonaľovanie informačných, komunikačných a kontrolných systémov manažmentu.

Manažment je chápaný ako vedenie, prípadne správa určitých vecí, spravovanie objektov a

javov, v snahe splniť stanovené ciele. Manažment je zároveň možné popísať ako nástroj

optimalizácie využívania ľudských, informačných, materiálových a finančných zdrojov na

dosiahnutie vytýčených cieľov. Je to systém zložený z inštitúcií a riadiacich pracovníkov,

ktorí sa snažia dosiahnuť maximálny efekt a z väzieb, vzťahov a kompetencií stanovených

právnymi normami, ale tiež mechanizmus (postupy, metodiky, nástroje,...), pomocou ktorého

je možné splniť plánované úlohy.

Teória manažmentu sa začala formovať na konci 19. storočia. Za zakladateľa vedeckého

manažmentu je považovaný Frederick W. Taylor. Rôzne prístupy k manažmentu a osobnosti,

ktoré ich reprezentovali, dokázali v priebehu jedného storočia vytvoriť ucelenú teóriu, ktorá je

aplikovateľná v najrôznejších prostrediach. (Sedlák M., 2001). Podstatná časť všeobecnej

teórie manažmentu bola postupne prevzatá aj do krízového manažmentu. Klasici teórie

manažmentu sa svojimi názormi a teoretickými závermi sprostredkovane ovplyvnili aj vývoj

a obsah teórie krízového manažmentu. Ich prínos je možné uviesť na niekoľkých príkladoch:

F. W. Taylor - aplikoval metódy vedeckej analýzy do procesu riadenia (v krízovom

manažmente sa jeho názory využívajú pri posudzovaní rizík, hľadaní nástrojov ich

minimalizácie, ako aj pri navrhovaní síl a prostriedkov na riešenie kríz,…),


77

L. M. Gilberthová - rozvinula psychológiu ľudskej motivácie (v krízovom manažmente

sú jej závery aplikované v procese prípravy krízových manažérov i výkonných síl

a prostriedkov s dôrazom na záchranárov),

H. Emerson - zaviedol systémový prístup pri stanovovaní reálnych cieľov a princípy

centrálneho riadenia s dôrazom na vojenské štruktúry (v krízovom manažmente sú jeho

názory uplatňované pri vytváraní krízových stratégií a taktík, pri tvorbe organizačných

štruktúr riadiacich i výkonných prvkov, ako aj pri stanovení zásad práce s informáciami

a vymedzení ich významu v krízovom manažmente),

H. Fayol - sformuloval princípy a funkcie manažmentu (v krízovom manažmente majú

svoje špecifiká a využívajú sa v v súlade so schopnosťami a možnosťami konkrétnych

krízových manažérov),

H. Munsterberg – stanovil zásady vytvárania formálnych a neformálnych organizačných

štruktúr v manažmente, bol priekopníkom využívania princípov sociológie a zásad

behaviorizmu v procese riadenia podriadených (z jeho teórie prevzal krízový manažment

problematiku autority a psychickej odolnosti krízových manažérov počas krízových javov

a zavedenie protistresovej prípravy),

M. Weber – využíval postupy empirickej analýzy hierarchických, kompetenčných a

administratívnych pravidiel v štátnej správe, ozbrojených silách i v náboženských

štruktúrach v podmienkach manažmentu (závery z tejto teórie sú aplikované aj

v krízovom manažmente),

E. Mayo – zdôrazňoval význam morálnej motivácie a osobného uspokojenia z výsledkov

práce v činnosti manažérov (tieto zásady využíva krízový manažment v priebehu riešenia

krízových javov na motivovanie príslušníkov záchranných jednotiek),

Ch. Barnard – zdôrazňoval funkciu vedúceho vo formálnych organizáciách výrobných

podnikov (tieto zásady boli aplikované pri stanovovaní kompetencií krízových

manažérov).

Rozvoj manažmentu je veľmi úzko spojený s francúzskym priemyselníkom Henri Fayolom,

i keď jeho teórie spojené s efektívnym riadením neboli spočiatku uznávané. Rozhodujúci

prínos Fayola pre teóriu manažmentu spočíva vo formulovaní piatich funkcií manažmentu

a štrnástich princípov manažmentu. Tieto funkcie i princípy sú takmer plne uplatniteľné aj

v podmienkach krízového manažmentu. H. Fayol uvádza nasledujúce základné funkcie

manažmentu (Sedlák M., 2001):

predvídanie (zohľadnenie budúcich cieľov a postupov na ich dosiahnutie),

organizovanie (zabezpečenie a využitie materiálnych a ľudských zdrojov),

prikazovanie (rozdeľovanie a prideľovanie úloh a inštrukcii podriadeným),

koordinácia (zlaďovanie činnosti jednotlivých pracovníkov),

kontrola (overovanie súladu plánu a skutočnosti a prijatie zodpovedajúcich záverov).

Naplnenie týchto funkcii je možné dodržiavaním skúsenosťami overených princípov (zásad)

manažmentu (Sedlák M., 2001):

Jednota riadenia - jediný vedúci vytvorí jednotný plán, v ktorom bude každý pracovník

hrať svoju rolu.

Centralizácia - rozhodnutia sú prijímané zhora.

Autorita - právo dávať príkazy a moc vyžadovať ich plnenie.

Jednota prikazovania - každý zamestnanec má jasne určeného jedného nadriadeného.

https://managementmania.com/sk/centralizacia


78

Hierarchická línia riadenia - línia príkazov smeruje zhora dole, ako napr. v ozbrojených

silách.

Deľba práce – rozdelenie úloh a špecializácia pracovníkov povzbudzuje zlepšovanie

schopností i metód práce.

Podriadenosť osobných záujmov prospechu celku - na pracovisku musia byť sledované

iba záujmy kolektívu.

Pracovná disciplína – nesmú byť uvoľňované alebo zmäkčované stanovené pravidlá.

Poriadok - všetok personál a všetok materiál má stanovené miesto a musí na ňom zostať.

Morálka kolektívu (esprit de corps) - medzi personálom má panovať súlad a harmónia.

Rovnosť - so všetkými zamestnancami sa musí zaobchádzať ako s rovnocennými.

Iniciatíva - pracovníci podieľajúci sa na riadení musia vyvíjať vysoké úsilie.

Odmeňovanie - zamestnanci musia dostávať zodpovedajúce ohodnotenie.

Stabilita personálu - žiaduca je minimálna obmena personálu.

Obsah a formulácia uvedených funkcii a princípov sú prirodzene historicky podmienené.

Počas nasledujúceho vývoja manažmentu sa do značnej miery menili tak, aby zodpovedali

novým podmienkam, poznatkom a tiež prostrediu, v ktorom sa uplatňovali. Okrem toho, že

majú všeobecný charakter, je ich možno aplikovať do rôzneho prostredia a konkrétnych

podmienok. Sú v plnej miere uplatniteľné aj v krízovom manažmente napriek jeho osobitným

cieľom a špecifikám v činnosti.

Aplikovanie predtým uvedených klasických Fayolových princípov manažmentu v

súčasných podmienkach krízového manažmentu vyžaduje čiastočné zmeny vo formulácii

princípov, pričom aj ich usporiadanie je podriadené účelu krízového manažmentu a je

uvedené v tabuľke č.3.1.

https://managementmania.com/sk/liniova-organizacna-struktura


79

Tab.č.3.1 Aplikácia všeobecných princípov manažmentu v krízovom manažmente

Princípy manažmentu Aplikácia princípov manažmentu v krízovom manažmente

Jednota riadenia KM existuje ako centrálne riadený systém,

riešenie krízových javov si vyžaduje centrálne riadenie,

zásah záchranných jednotiek musí byť riadený jedným pracovníkom,

Centralizácia všetkých

činností so spoločným

cieľom

centrálne riadenie činnosti záchranných jednotiek,

zachovanie technologickej postupnosti záchranných činností,

spoločným cieľom je záchrana životov a materiálnych hodnôt

Právomoc a zodpovednosť právne zakotvenie právomoci a zodpovednosti riadiacich

pracovníkov KM,

stanovenie rozsahu možného prenosu právomoci a zodpovednosti na

podriadených,

Jednoznačnosť príkazov a

naradení dôraz je kladený na obdobie zásahu počas riešenia krízového javu,

vo vzťahoch medzi nadriadenými orgánmi KM a výkonnými

prvkami záchranných zložiek,

Nepretržitosť riadiacich

príkazov a podporných

informácií od najvyšších

riadiacich orgánov k

podriadeným

potreba časového a obsahového previazania procesu riešenia

krízových javov,

koordinácia činnosti počas zásahu,

informácie po rozhodovacom strome zhora dole, ale tiež zdola hore,

požiadavka spätnej väzby,

Deľba práce funkčné a účelné usporiadanie krízových štábov,

vytvorenie funkčného tímu na spracovanie krízových plánov,

účelné a efektívne organizačné usporiadanie záchranných jednotiek,

Podriadenosť individuálnych

záujmov spoločným

záujmom

je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov KM,

podriadenie individuálnych záujmov splneniu úloh KM

v ktoromkoľvek čase a hlavne počas riešenia krízového javu,

Disciplína je podmienkou efektívnosti priebehu zásahu záchranných jednotiek,

musí byť dodržiavaná nielen v službe, ale i počas pohotovosti,

Poriadok a jednoznačnosť má v KM charakter systémového prístupu,

zvyšuje účinnosť zásahu a činnosti počas riešenia krízových javov,

Jednotný duch a pocit

spolupatričnosti v záchranných jednotkách zvyšuje vedomie spoluzodpovednosti jeho

účinnosť ich činnosti,

môže mať niekoľko úrovní podľa zložitosti organizačnej štruktúry,

Spravodlivosť vyjadruje rovnosť práv a príležitostí v KM, zvyšuje jeho účinnosť,

znásobuje zainteresovanosť všetkých pracovníkov KM

i postihnutých dôsledkami krízových javov,

Iniciatíva je prejavom individuálnej zainteresovanosti a aktivity v KM, pričom

závisí na úrovni motivácie, prípadne veľkosti hrozby,

so zvyšovaním zložitosti krízových faktorov väčšinou rastú

požiadavky na iniciatívu krízových manažérov,

Zásady odmeňovania finančné ohodnotenie tabuľkovými platmi s minimálnou možnosťou

oceniť výbornú prácu,

Stabilita majetku (situačná) je predpokladom primeraného posudzovania východiskovej

i novovzniknutej situácie,

umožňuje realistické posudzovanie rizík a vlastných možností,

minimálna obmena zapracovaného personálu.


80

Okrem toho je v rámci funkcii manažmentu nevyhnutné akceptovať aj členenie podľa toho, či

sú špecifické pre určitú etapu riadenia a vyjadrujú jej logickú postupnosť, to sú sekvenčné

manažérske funkcie, alebo či sú neoddeliteľné späté so všetkými etapami riadenia,

vyjadrujúc ich ako nepretržitý, dynamický, vzájomne prepojený a permanentný proces, to

sú priebežné manažérske funkcie.

Základnými sekvenčnými funkciami manažmentu uplatňovanými v plnom rozsahu aj

v krízovom manažmente sú:

plánovanie,

organizovanie,

vedenie ľudí,

výber a rozmiestňovanie ľudí,

kontrola (Hittmar, 2006).

Plánovacia funkcia manažmentu má pre proces manažmentu určujúci význam. V procese

plánovania sú na základe stanovených cieľov vymedzené hlavné úlohy a činnosti, ktoré sa

podieľajú na procese ich naplňovania. Reálny plán je možné zostaviť len na základe

podrobnej analýzy systému alebo procesu a jeho komponentov, posúdenia potrieb a možností

ľudských, materiálových, informačných a ďalších zdrojov.

V krízovom manažmente sa využíva systém špeciálneho krízového plánovania. Jeho úlohou

je na jednej strane spracovať krízové a havarijné plány, ktoré umožňujú vytvoriť optimálne

podmienky na riešenie možných krízových javov vrátane spracovania metodických postupov

odstraňovania negatívnych následkov krízových javov a na druhej strane stanoviť potrebu síl

a prostriedkov na ich riešenie a porovnať ju s disponibilnými zdrojmi.

Samotný plánovací proces môže byť ohrozený radom rizík, ktoré môžu byť zdrojom

nepresnosti a nedokonalosti spracovaných krízových plánov. Patria medzi ne nepoznané javy

a skutočnosti, ktorých negatívne pôsobenie nie je možné pomocou plánu úplne eliminovať a

neúplné, prípadne neexistujúce údaje o časovom, priestorovom, prípadne objemovom

pôsobení javov a skutočností, ktoré sú zapracované do plánovacej dokumentácie. Súčasťou

krízového plánovania je príprava plánov preventívnych opatrení, v rámci ktorých sa

pripravuje a zabezpečuje prevencia vzniku krízových javov, a ich negatívnych dôsledkov.

Krízové plány je nevyhnutné spracovávať vo variantoch, nie jednoznačne, čo umožní lepšie

sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam v priestore vzniku krízového javu, prípadne

operatívnejšie reagovať na rôznu intenzitu krízového javu. Podľa možnosti je potrebné

vytvoriť samostatný krízový (núdzový, havarijný,...) plán pre každý predpokladaný krízový

jav, prípadne pre každé významné riziko. V rámci komplexného procesu krízového

plánovania je potrebné pravidelne preverovať aktuálnosť krízových plánov a vykonávať ich

úpravu, vykonávať inštruktáže a praktické nácviky, uplatňovať špeciálne manažérske postupy

v podmienkach rizika, prípadne vzniku krízového javu. V neposlednom rade je súčasťou tohto

procesu podpora priaznivej spoločenskej a pracovnej atmosféry vo vzťahu k vlastnej

organizácii z pohľadu bezpečnosti a perspektív rozvoja.

Organizovanie je funkciou manažmentu, prostredníctvom ktorej sa v súlade so zdrojmi,

silami a prostriedkami vytvárajú podmienky pre činnosť ľudí pri plnení vytýčených cieľov a

stanovených úloh. Organizovanie, ktoré vnáša do systému rovnováhu a stabilitu, má kladné aj

záporné dopady. Dobre organizovaný systém vytvára podmienky na plynulé plnenie úloh a

dosahovanie vytýčených cieľov. Na druhej strane príliš byrokratická organizácia inklinuje ku

konzervativizmu a stabilizácii, v prostredí neustálych zmien sa stáva nepružnou a ohrozuje

funkčnosť systému.


81

Organizáciu a organizovanie je možné chápať ako proces tvorby a usporiadania prvkov

určitého objektu a vzťahov medzi nimi v konkrétnom priestore a čase s cieľom dosiahnuť

jeho funkčnosť. Vymedzenie právomoci a zodpovednosti ľudí zúčastnených na organizačných

procesoch, pomáha zaistiť poriadok, disciplínu, zároveň efektívne využívanie materiálnych

a ľudských zdrojov zabezpečuje ekonomický spôsob uskutočňovania všetkých činností.

S uskutočňovaním organizačnej funkcie sú späté tieto charakteristiky:

zameranosť na ciele - organizovanie je cieľavedomá činnosť, zameraná na plnenie úloh a

orientáciu všetkých činností na dosiahnutie konkrétneho cieľa,

špecializácia - vyjadruje požiadavku rešpektovať a využívať špecifické znalosti, zručnosti

a spôsobilosti človeka, ale aj špecifické dispozície, parametre a vlastnosti riadených

objektov pri dosahovaní stanovených cieľov,

koordinácia - vyjadruje nevyhnutnosť zladiť činnosť zainteresovaných subjektov

navzájom a tiež zladiť ich činnosť s konkrétnymi procesmi a podmienkami,

právomoc - vyjadruje právo robiť rozhodnutia a vydávať príkazy v rámci svojej

vymedzenej pôsobnosti a kompetencií, bez nutnosti dostať na to súhlas nadriadeného,

zodpovednosť - nadväzujúc na právomoc, určuje bezprostrednú materiálnu, právnu,

finančnú i morálnu zainteresovanosť na spôsobe vykonávania činnosti a na jej

výsledkoch (Sedlák M., 2001).

V procese riešenia krízových javov má funkčná a účelná organizácia veľký význam.

Predpokladom, a zároveň požiadavkou je, aby každý krízový manažér aj výkonný pracovník

záchranného tímu presne vedel:

aká je jeho úloha (čo, kde a kedy má urobiť),

za čo je osobne zodpovedný,

komu je podriadený, prípadne nadriadený,

aké má povinnosti, ale aj práva.

Základnou požiadavkou na realizáciu organizačnej funkcie je vytvorenie zodpovedajúcej

organizačnej štruktúry. Organizačná štruktúra krízového manažmentu musí byť založená na

princípe centralizácie. To vytvára podmienky na riadenie kríz prostredníctvom uplatnenia

princípu jednotného a centrálne koordinovaného riadenia. Na základe tohto princípu je možné

v otázkach krízového riadenia zaviesť jednotné pravidlá v rôznych oblastiach spoločenského

života, v rôznych rezortoch a podnikoch, prípadne pri ochrane životného prostredia, ale aj

vykonávať kontrolnú činnosť. Umožňuje tiež maximálne zhospodárniť a zefektívniť procesy

a činnosti krízového manažmentu, odstrániť duplicitu vstupov a dosiahnuť maximálnu

koordináciu pri nasadení síl a prostriedkov.

Proces organizovania v podmienkach krízového manažmentu si okrem vytvorenia

zodpovedajúcej organizačnej štruktúry vyžaduje aj vybudovať záložné organizačné prvky,

útvary, sily a prostriedky a vytvoriť predpoklady pre tvorbu rezerv a záloh. Vo väčšine

organizácií je potrebné, na jednotlivých úrovniach, jednoznačne definovať kompetencie a

zodpovednosť za riadenie rizík v pracovných povinnostiach jednotlivých riadiacich

pracovníkov a vytvoriť zložky s dostatočnou schopnosťou a výkonnosťou vykonávať činnosti

spojené s odhaľovaním rizík, symptómov kríz a odstraňovaním ich dôsledkov.

V neposlednom rade je potrebné dostatočne diverzifikovať závislosť na jednotlivých prvkoch

externého prostredia.

Vedenie je jednou z rozhodujúcich funkcií manažmentu na všetkých úrovniach riadiacich

pracovníkov, prostredníctvom ktorej usmerňujú, koordinujú a pozitívne motivujú

podriadených v procese plnenia plánovaných úloh a dosahovania skupinových cieľov. Vo

vedení je zvýraznené interpersonálne hľadisko manažmentu, pričom sa v ňom významne


82

uplatňujú individuálne schopnosti manažéra, ale i každého príslušníka riadenej skupiny.

Veľmi dôležitou súčasťou vedenia je dosiahnutie optimálneho stupňa verbálnej i technickej

komunikácie.

V krízovom manažmente je úloha vedenia dôležitá vo všetkých obdobiach riešenia krízových

javov, ale zvýraznená je hlavne v období bezprostrednej reakcie na vzniknutú krízu.

Podmienky, v ktorých musia zasahovať výkonné prvky krízového manažmentu, sú vo väčšine

prípadov veľmi zložité, ohrozujú život a zdravie zúčastnených a vyžadujú si značnú dávku

odvahy, ale tiež iniciatívne a maximálne kreatívne konanie. Úlohou vedúceho pracovníka je,

na základe vlastného poznania rizík, zabezpečiť ich poznanie všetkými podriadenými

pracovníkmi, a v závislosti od náročnosti a naliehavosti riešenia kríz, podriadených priamo

alebo nepriamo usmerňovať pri ich riešení.

Úlohou vedenia v podmienkach krízového riadenia je tiež vyhodnotenie činností pri riešení

krízových javov, uskutočňovanie pravidelných informácií o aktuálnych prípadoch riešenia

mimoriadnych udalostí a krízových javov a vyvodenie poučenia z nich. Súčasťou vedenia

v krízovom manažmente je aj špecifická príprava formou nácvikov a riešenia modelových

situácií a preverovanie schopnosti podriadených riešiť krízové javy. Vo výkonných zložkách

krízového manažmentu je potrebné zabezpečiť podmienky na permanentnú pohotovosť

a vytvorenie personálnej rezervy a spolupracovať pritom so zložkami verejnej správy v

regióne a s jednotkami záchranných systémov.

Širší ľudský rozmer nadobúda manažment pri uskutočňovaní svojej funkcie výberu,

prípravy a rozmiestňovania ľudí na jednotlivé pozície, ktorá tvorí náplň personálnej práce.

Efektívna personálna práca sa riadi nielen všeobecnými zásadami manažmentu a zvlášť

personálneho manažmentu, ale aj špecifickými podmienkami, vymedzenými právnymi

normami upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy.

Prevažná väčšina pracovníkov v systéme krízového manažmentu má charakter štátnych

zamestnancov, prípadne pracovníkov vo výkone verejného záujmu a požiadavky na obsah

a spôsob prípravy a vykonávania ich funkčných povinností sú upravené osobitnými právnymi

normami. Zároveň sa na činnostiach v krízovom manažmente podieľajú ďalší odborníci

z celého radu navzájom veľmi odlišných profesií, vyžadujúcich špecifickú prípravu, ktorých

schopnosti a pripravenosť na plnenie úloh musia byť priebežne preverované a musí byť

vytvorený systém na ich upevňovanie a prehlbovanie,

Personálna práca v podmienkach krízového riadenia si vyžaduje stanovenie jednoznačných

požiadaviek na kvalifikačné predpoklady pracovníkov na jednotlivých pracovných pozíciách

a špecifické nároky na výber pracovníkov (osobnostné i profesijné predpoklady). Predpokladá

vytvorenie osobitného systému vzdelávania odborníkov v prospech krízového manažmentu.

Zvýšené nároky na riešenie krízových javov si vyžadujú vytvorenie špecifických nástrojov

motivácie pracovníkov v období ich prípravy a hlavne počas procesu riešenia krízových

javov.

Prostredníctvom uplatňovania kontrolnej funkcie manažmentu riadiaci pracovníci zisťujú

úroveň dosahovania vytýčených cieľov a odchýlky od schválených plánov, prípadne od

predpísaných štandardov Vytvorenie obrazu o aktuálnom reálnom stave im umožňuje použitie

korekčných mechanizmov, pomocou ktorých je možné splniť plánované úlohy. Súčasťou

kontrolnej činnosti je aj zisťovanie podielu jednotlivých pracovníkom na stave plnenia úloh a

vymedzenie osobnej zodpovednosti za plnenie alebo nesplnenie úloh, prípadne dodržanie

termínov.

V podmienkach krízového manažmentu je kontrolná činnosť zameraná na dve, z hľadiska

obsahu úloh a zamerania činností, diametrálne odlišné obdobia:


83

obdobie prípravy na riešenie krízových javov (prevencia, krízové plánovanie),

obdobie riešenia krízových javov (reakcia na krízu, obnova systému).

V prvom období je kontrolovanie zamerané na zisťovanie úrovne a stavu príprav na riešenie

krízových javov. Kontrolná činnosť je vykonávaná formou kontrolovania pripravenosti a

reálnosti krízových plánov a ďalšej dokumentácie, kontrolou plnenia prijatých preventívnych

opatrení, kontrolou pripravenosti vyčlenených síl a prostriedkov, kontrolou možností

nasadzovania síl a prostriedkov na riešenie krízových javov malého rozsahu a na

vykonávaním cvičení a riešením modelových situácií. Súčasťou kontrolného procesu v tomto

období je aj pravidelné, prípadne nepretržité monitorovanie rizikových dejov, procesov

a postupov.

Počas riešenia konkrétneho krízového javu je kontrolná činnosť zameraná na hodnotenie

účinnosti prijímaných opatrení, včasnosti a kvality plnenia úloh, na posudzovanie reálnosti

krízových plánov a na hodnotenie úrovne komplexnej pripravenosti síl a prostriedkov, ich

schopnosti plniť úlohy včas, s plánovanou technológiou a v požadovanom rozsahu. Priebežná

kontrolná činnosť počas riešenia krízových javov poskytuje podnety na zdokonalenie systému

aktuálneho krízového plánovania a zvýšenie pripravenosti na riešenie možných krízových

javov v budúcnosti. Výsledky kontrolnej činnosti sú zovšeobecňované a sú s nimi

zoznamované všetky inštitúcie a výkonné prvky krízového manažmentu.

Priebežné manažérske funkcie vyjadrujú nepretržitosť a dynamickosť manažmentu.

Vychádzajú zo skutočnosti, že manažment predstavuje permanentný priebežný proces

analytickej, rozhodovacej a realizačnej činnosti. Každá riadiaca činnosť, ktorá má

jednoznačne stanovený cieľ si vyžaduje dostatok informácií a analytických predpokladov,

ktoré umožňujú prijatie zodpovedajúcich rozhodnutí a ich implementáciu pre efektívne

plnenie úloh.

Analyzovanie (ako jednota analýzy a syntézy) je proces sledovania, posudzovania

a vyhodnocovania vnútorných a vonkajších podmienok a spôsobov existencie javov

a prebiehajúcich procesov, posudzovaním ich jednotlivých častí samostatne a v celku a ich

vplyvov na efektívne plnenie úloh či riešenie problémov. V krízovom riadení sa obsahovo

odlišujú analýzy v období prevencie a v období riešenia krízových javov. V období prevencie

sú analýzou komplexne posudzované riziká ohrozujúce plnenie stanovených úloh a následne

vyhodnotené možné nástroje na ich minimalizovanie. Analýza sa tak stáva súčasťou

krízového plánovania a prípravy dostatočného množstva síl a prostriedkov nevyhnutných na

odstraňovanie dôsledkov možných krízových javov. Na druhej strane v prípade vzniku

akéhokoľvek krízového javu a v procese jeho riešenia sú obsahom analýzy reálne podmienky,

ktorých posúdenie a akceptovanie umožňuje prijať opatrenia, správne nasadiť záchranné

zložky a efektívne odstraňovať negatívne dôsledky.

Rozhodovanie je proces zvažovania a výberu najvhodnejších prvkov, spôsobov a postupov

riešenia problému. Je neodmysliteľnou súčasťou každodenných ľudských aktivít, od

rutinných, pravidelne sa opakujúcich až po nové, prípadne úplne výnimočné. Spôsob

rozhodovania a úroveň jeho psychickej záťaže v krízovom manažmente sa do značnej miery

odlišuje podľa úrovne riadenia a tiež podľa toho, či je súčasťou prevencie alebo riešenia

krízového javu. Obdobie prevencie, mimo tlaku času a naliehavosti, umožňuje podrobne

pripraviť a uskutočniť rozhodovací proces, minimalizovať riziká nesprávnych rozhodnutí.

V priebehu riešenia krízových javov sa krízový manažér musí rozhodovať veľmi rýchlo, často

bez možnosti podrobnej analýzy situácie a dostatočných informácií. Takéto rozhodovanie je

potom často intuitívne a je okrem iného závislé na praktických skúsenostiach kompetentného

krízového manažéra.


84

Implementácia je proces postupného uplatňovania prijatých rozhodnutí, konkretizovaných

v zodpovedajúcich plánoch do praktickej činnosti pri zmenách javov a procesov. Vyžaduje si

vyčlenenie dostatočných síl, prostriedkov a zdrojov, ale tiež vhodné zladenie jednotlivých

činností a zabezpečenie logickej nadväznosti procesov. V prípravnom období sú v krízovom

manažmente implementované opatrenia na znižovanie úrovne rizík, na zvyšovanie odolnosti

systémov a procesov, na skvalitnenie krízového plánovania a tým aj pripravenosti riešiť

vzniknuté krízové javy. V procese riešenia krízových javov sú potom implementované

postupy a technológie, ktorých cieľom je záchrana ľudských životov a minimalizovanie škôd

a strát na materiálnych hodnotách i životnom prostredí.

Systém uplatňovaných sekvenčných funkcií, prvkov a činností krízového manažmentu je

graficky znázornený na obrázku č.3.1. I keď sa formálne neodlišujú od funkcií a činnosti

všeobecného manažmentu, ich obsah je formovaný iným vonkajším i vnútorným prostredím,

odlišnými požiadavkami na krízové riadenie a iné sú aj vytýčené ciele, ktoré chce spoločnosť

pomocou krízového manažmentu dosiahnuť.

Dosiahnutá úroveň bezpečnosti spoločnosti môže byť zvyšovaná prostredníctvom

uplatňovania účinných komunikačných a informačných systémov zavádzaných do krízového

manažmentu a jeho jednotlivých funkcií, ako aj ďalšími nástrojmi a postupmi skvalitňovania

činnosti krízového manažmentu. Ďalším dôležitým faktorom je včasné a účinné varovanie

obyvateľov pred účinkami krízových javov a komplexné vyrozumenie pracovníkov krízového

manažmentu a záchranných zložiek. Informačný systém krízového manažmentu musí byť

schopný poskytovať dostatok aktuálnych, relevantných a dostatočne podrobných a presných

informácií nevyhnutných na optimálne rozhodovanie.


85

Obr.č.3.1 Systém sekvenčných funkcií, prvkov a činností krízového manažmentu

Pôsobenie manažmentu na príslušný objekt musí byť komplexné, efektívne a podporovať

splnenie stanovených cieľov. Posilňuje ho najmä kvalita, úroveň a všestrannosť informácií,

ktoré sa priamo prenášajú do výberu najvhodnejších rozhodnutí. Umožňujú podrobne

identifikovať problémy, navrhovať alternatívne riešenia a v nadväznosti na ne prijímať

zodpovedajúce rozhodnutia. Vo verejnej správe i samotnom krízovom manažmente je

v poslednom období prikladaný veľký význam informačným systémom, ich vytváraniu,

funkčnosti a schopnosti podporovať prebiehajúce procesy. Dôležitá je tiež prístupnosť

informačných systémov akýmkoľvek inštitúciám, právnickým osobám a občanom, ktorí ich

môžu využívať v rámci prevencie vzniku krízových javov i počas ich riešenia. Nedostatkom

VONKAJŠIE PROSTREDIE

Manažérske vedomosti a schopnosti

Stratégia, koncepcia a úlohy KM

Využitie vstupov z vonkajšieho prostredia

Plánovanie

Organizovanie

Vedenie

Personálna práca

Kontrolovanie

Skvalitňovanie

krízového

manažmentu:

uplatňovanie

výsledkov

analýzy kríz,

zohľadnenie

zmien

prostredia,

zvýšenie

finančných

vstupov.

Komunikačné

a informačné

prostriedky KM:

mobilné

komunikácie,

monitorovanie,

varovanie a

vyrozumenie,

naplňovanie

databáz

aktuálnymi

údajmi,

IS KM

EPSIS.

V

O

N

K

A

J

Š

I

E

P

R

O

S

T

R

E

D

I

E Výsledným výstupom je dosiahnutá

úroveň komplexnej bezpečnosti

spoločnosti.

VONKAJŠIE PROSTREDIE


86

na úseku krízového riadenia je však nejednotnosť informačných systémov jednotlivých

rezortov a obmedzená možnosť ich spolupráce počas riešenia následkov krízových javov.

3.2 VEREJNÁ SPRÁVA A KRÍZOVÝ MANAŽMENT

Formovanie spoločenských organizačných celkov vymedzených určitým území a tiež

hospodárskymi, sociálnymi, kultúrnymi, etnickými i náboženskými hodnotami a vzťahmi

predpokladá, v záujme celej spoločnosti alebo niektorých jej častí či subjektov, vznik,

pôsobenie a vývoj inštitúcií a činností umožňujúcich a zabezpečujúcich ich spravovanie.

Všeobecným pojmom, zahŕňajúcim túto sféru spoločenského života, ktorý sa postupne

obsahovo vyvíjal a neskôr i teoreticky zdôvodňoval je pojem správa.

Správa predstavuje funkčný súhrn organizácii, inštitúcii a iných sociálnych subjektov, ktoré

prostredníctvom rôznorodých cieľavedomých a organizovaných činností, v rámci špecificky

vytvorených vzťahov, zabezpečujú stabilitu podmienok, možnosti ďalšieho rozvoja

koordinácie činnosti a správania sociálnych subjektov. Správa sa môže uskutočňovať pri

sledovaní celospoločenských, verejných, sociálne vymedzených, ale tiež súkromných

záujmov. Celospoločenské záujmy sa presadzujú prostredníctvom systému verejnej správy,

súkromné individuálne alebo skupinové záujmy prostredníctvom súkromnej správy.

Verejná správa je právne vymedzený, vnútorne zložito hierarchicky štruktúrovaný systém

orgánov, organizácii a inštitúcii, ktoré plánujú, zabezpečujú, organizujú, vykonávajú,

koordinujú a kontrolujú činnosti zabezpečujúce chod spoločnosti ako celku i fungovanie jej

jednotlivých oblastí (Kosorín F., Labaj J., 1995).

Z hľadiska vykonávateľov správy je možné rozdeliť subjekty na verejnoprávne a

súkromnoprávne. Kým verejnoprávne subjekty realizujú verejnú správu, súkromnoprávne

subjekty spravujú súkromné záležitosti. Vo výnimočných prípadoch môžu kompetentné

orgány verejnoprávnych subjektov poveriť výkonom určitej časti verejnej správy aj

súkromnoprávne subjekty. V tomto prípade je ale nevyhnutné, aby takáto delegácia prebehla

v rámci platných právnych noriem.

Podľa presadzovaných záujmov je možné konštatovať, že kým verejná správa je realizovaná v

záujme verejnom, pre súkromnú správu je rozhodujúci súkromný záujem. Často sa stáva, že

vyriešenie určitého sporu závisí od odpovede na otázku, aký záujem sa zohľadňoval v danom

prípade. Odpoveď na túto otázku sa môže odlišovať od prípadu k prípadu a to na základe ich

individuálnych podmienok. Rozdiely medzi súkromnou a verejnou správou sú uvedené

v tabuľke číslo 3.2.

Tab.č.3.2 Rozdiely medzi správou súkromného a verejného charakteru

Komparačné kritériá

Správa súkromná

Správa verejná

Realizátori (správcovia) súkromnoprávne subjekty verejnoprávne subjekty

Presadzovaný záujem súkromný

(záujem jednotlivca)

verejný

(záujem politickej komunity)

Právne limity všetko, čo právne predpisy

nezakazujú

iba to, čo právne predpisy

prikazujú

Pozícia subjektov rovnocennosť nadriadenosť / podriadenosť

Základná hodnota (cieľ) zisk či iný profit iné hodnoty (nie zisk)

Zdroj: Klimkovský, 2008


87

Verejná správa je charakterizovaná a determinovaná viacerými skutočnosťami:

uskutočňuje sa v politicky organizovanej spoločnosti, čo má dosah na kreovanie štruktúry

systému verejnej správy, jej personálne i materiálne zabezpečenie, nástroje a metódy

činnosti,

je špecifickou formou výkonu štátnej moci a samosprávnych orgánov,

jej uskutočňovanie, štruktúra a činnosť orgánov verejnej moci je právne podmienené,

upravené a regulované všeobecnými právnymi predpismi a systémom správneho práva,

jej obsahom a zároveň cieľom je zabezpečovanie správy vecí verejných presadzovaním

verejného záujmu a na verejný účet,

je veľmi úzko zviazaná s hospodárskou politikou a hospodárskymi možnosťami krajiny,

prípadne regiónu, ktoré pre ňu vytvárajú materiálne podmienky existencie a fungovania,

je systémom, ktorý na jednej strane zabezpečuje stabilitu spoločnosti, no na strane druhej

zároveň zabezpečuje prispôsobovanie sa zmeneným podmienkam,

je špecifickou oblasťou uskutočňovania medziľudských vzťahov, kde vytváranie

materiálnych hodnôt je iba prostriedkom pre zabezpečovanie a zvyšovanie kvality života,

je nositeľom informácie a mediátorom medzi jednotlivými prvkami sociálnej a politickej

organizácie spoločnosti,

jej fungovanie, analyzovanie, posudzovanie, hodnotenie a prognózovanie je predmetom

špecifickej vedenej disciplíny, ktorou je teória verejnej správy.

Verejná správa plní v rámci svojich kompetencii a uskutočňovania stanovených úloh vo

vzťahu k spoločnosti celý rad funkcií:

správna funkcia je základnou funkciu, ktorá vyplýva z podstaty verejnej správy.

Vyjadruje vyvážený vzťah medzi prijatou zodpovednosťou a vymedzenými

povinnosťami a kompetenciami rozhodovať a prijímať opatrenia vo verejnom záujme,

riadiaca funkcia je druhou základnou funkciu, v rámci ktorej je nevyhnutné rešpektovať

celú škálu sekvenčných a priebežných manažérskych funkcii,

organizačná funkcia je ďalšou významnou funkciou, ktorá vyjadruje nutnosť vytvorenia

funkčnej a primeranej štruktúry orgánov, organizácii a inštitúcii verejnej správy spolu

s vymedzením ich vzťahov a kompetencii,

stabilizačná funkcia vyjadruje záujem a snahu verejnej správy pôsobiť v stabilných

podmienkach, ktoré sú pre všetky zainteresované subjekty prijateľné a vypočítateľné

a zároveň sa na ich vytváraní podieľať,

rozvojová funkcia odráža požiadavku na včasné a zmysluplné uskutočňovanie

potrebných zmien a reforiem v systéme verejnej správy, reagujúcich na skúsenosti z

minulosti a predpokladané tendencie do budúcnosti.

Verejná správa je rovnako ako súkromná správa viazaná na právny poriadok. Rozdiely ich

viazanosti vyjadruje nasledujúca tabuľka číslo 3.3.

Tab.č.3.3 Základné rozdiely medzi odvetviami súkromného a verejného práva

Komparačné kritériá Odvetvie súkromného

práva

Odvetvie verejného práva

Pozícia subjektov rovnocenné postavenie subordinácia

Formulácia noriem permisívne normy

(dovolenie)

prikazujúce/zakazujúce

normy

Spôsob realizácie práv slobodná vôľa účastníkov úradná povinnosť (ex offo)

Zdroj: Klimkovský, 2008


88

Verejná správa i súkromná správa sa uskutočňujú len v rámci platných právnych noriem. No,

kým verejnoprávne subjekty konajú len to, čo im právne predpisy prikazujú, súkromnoprávne

subjekty môžu vykonávať všetko, čo im právne predpisy nezakazujú. Z toho vyplýva, že

súkromná správa je vykonávaná ako prejav vôle súkromnoprávneho subjektu, teda ako jeho

právo. Naopak, verejná správa sa realizuje ako platnými právnymi predpismi uložená

povinnosť.

Pri uplatnení hľadiska mocenského postavenia môžeme povedať, že verejnoprávne subjekty

(ako spravujúce subjekty) majú voči súkromnoprávnym subjektom (ak ich chápeme ako

spravované subjekty) nadriadené postavenie. Prirodzene, aj verejnoprávny subjekt sa môže

dostať do podriadenej pozície (napríklad voči nadriadenému verejnoprávnemu subjektu)

(Klimkovský, 2008).

Verejná správa je systém, pre ktorý je určujúce funkčné prepojenie jej jednotlivých inštitúcii

pri správe verejných záležitostí. Jej jednotlivé zložky môžeme členiť:

z funkčného hľadiska na:

výkonnú činnosť štátu (popri zákonodarnej a súdnej),

činnosť neštátnych, verejnoprávnych korporácií a inštitúcií podliehajúcich dozoru

štátu,

činnosť územnej, záujmovej a inej samosprávy.

z inštitucionálneho hľadiska na:

štátne orgány:

o ústredné orgány štátnej správy na čele s ministrom,

o ostatné ústredné orgány štátnej správy,

o miestne orgány štátnej správy:

- všeobecnej,

- špecializovanej

orgány samosprávy:

o územná samospráva,

o záujmová/ profesijná samospráva:

o špeciálna samospráva ( školská/akademická, sudcovská)

verejnoprávne korporácie :

o finančno-ekonomické verejnoprávne korporácie,

o kontrolné verejnoprávne korporácie

o kultúrne verejnoprávne korporácie,

o vzdelávacie a výskumné verejnoprávne korporácie,

o verejné účelové fondy,

o iné (Horská záchranná služba, SARIO...).

V podmienkach Slovenskej republiky podľa Ústavy SR je vláda súčasťou výkonnej moci.

Výkonná moc štátu organizuje verejnú správu, do ktorej patria ústredné orgány štátnej správy

(ministerstvá jednotlivých rezortov a orgány postavené na ich úroveň) a miestne orgány

štátnej správy (okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady). Činnosť štátnej správy je úzko

previazaná s činnosťou ostatných prvkom verejnej správy. Tým je vytváraná celá zložitá

štruktúra orgánov a vzťahov verejnej správy.

Výkonom verejnej správy štátnych orgánov sa zabezpečujú a realizujú rozhodnutia

zákonodarných zborov a súdnej moci na viacerých úrovniach správneho mechanizmu, na

základe čoho môžeme verejnú správu chápať:


89

v širšom slova zmysle - ako spravovanie, organizáciu celoštátnych záležitostí a ich

vykonávanie na to určenými subjektmi verejnej správy, so všeobecnými kompetenciami

pre celé územie štátu,

v užšom slova zmysle – ako správnu činnosť vykonávanú zmocnenými subjektmi na

základe zákona v rozsahu vymedzenej pôsobnosti a delegovaných právomoci.

Všeobecne je možné tvrdiť, že manažment v správe a konkrétne vo verejnej správe sa

podieľa na zvyšovaní účinnosti a efektívnosti práce spravovaného systému. Táto zásada platí

v primeranom rozsahu aj v krízovom manažmente a to hlavne :

formulovaním a stanovovaním optimálnych cieľov na úseku zvyšovania úrovne

bezpečnosti a ich dosahovaním,

racionalizáciou funkcií krízového manažmentu,

rozširovaním a skvalitňovaním informačnej základne jednotlivých organizačných stupňov

krízového manažmentu,

zvyšovaním úrovne rozhodovacích procesov s dôrazom na obdobie riešenia krízových

javov,

stimulovaním krízových manažérov a pracovníkov výkonných jednotiek v období

prevencie i riešenia krízových javov a zavádzaním priamych a nepriamych motivačných

nástrojov,

zlepšovaním kontrolnej činnosti v období prevencie i riešenia krízových javov,

zrýchľovaním procesu správneho konania akéhokoľvek druhu s cieľom zabezpečiť

dodržiavanie zásad stanovených právnymi normami na úseku krízového riadenia

dotknutými právnickými i fyzickými osobami.

Štátom chránené postavenie umožňuje verejnej správe, aby predstavovala v demokratickom

štáte významnú organizátorskú silu, ktorá zabezpečí plnenie štátom stanovených

ekonomických, sociálnych a politických úloh tak, ako sú konkretizované v programovom

vyhlásení vlády a upravené v právnom poriadku. Verejná správa sa postupne rozvíja na

základe požiadaviek fungovania a rozvoja spoločnosti, hospodárskych podmienok

a uplatňovania demokracie a patrí medzi formy tvorivého pôsobenia na život spoločnosti vo

všetkých jeho oblastiach, vrátane zabezpečovania obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti

celého štátu a každého jednotlivca. Súčasťou verejnej správy je teda aj celý rad orgánov a

špecializovaných inštitúcií a pracovníkov, ktorí sú súčasťou krízového manažmentu (grafické

znázornenie je v tabuľkách číslo 3.4 a 3.5).

Okrem toho je ďalšou rozsiahlou súčasťou krízového manažmentu krízový manažment vo

výrobnej sfére, doprave a spojoch, prípadne v niektorých službách. Vytvára sa v prevažnej

väčšine v podnikoch, ktoré sú subjektmi hospodárskej mobilizácie. To znamená, že plnia

konkrétne hospodárske úlohy v prospech spoločnosti a ozbrojených síl počas krízových

situácií veľkého rozsahu s dôrazom na obdobie vojnového stavu, prípadne po vyhlásení vojny.

Medzi tieto výrobné podniky a podniky služieb sa zaraďujú aj prvky kritickej infraštruktúry,

ktorých funkčnosť je nevyhnutná pre existenciu štátu.

Špecifickou súčasťou krízového manažmentu sú aj útvary a zariadenia ozbrojených síl,

bezpečnostných zborov a záchranných organizácií. Prevažnú väčšinu z nich vytvára štát a

samospráva, ale niektoré sú dobrovoľného charakteru. V systéme záchranných služieb majú

najvýznamnejšie postavenie útvary Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) a záchranné

brigády HaZZ. Medzi dobrovoľníkmi majú najväčšiu tradíciu dobrovoľné požiarne útvary

miest a obcí, ale tiež profesionáli a dobrovoľníci organizovaní v rámci Slovenského

červeného kríža, v rámci Horskej záchrannej služby, ako aj rôznych kynologických

záchranárskych organizáciách a ďalších jednotkách.


90

Tab.č.3.4 Štruktúra a vzťahy vo verejnej správe v SR

Sústava

vzťahov v

štáte

(politické,

ideologické,

právne,

občianske,

bezpečnostné,

výrobné,

spotrebné,

kultúrne,...),

Štátne orgány,

samosprávne,

politické a iné

orgány

(verejná

správa v

širšom

zmysle)

Zákonodarná moc Národná rada SR

Súdna moc Ústavný súd

Najvyšší súd

Krajské súdy a okresné

Generálna prokuratúra

Krajské a okresné prokuratúry

Výkonná moc Prezident SR

Vláda SR

Verejná

správa (v

užšom

zmysle)

Orgány

štátnej

správy

Ústredné orgány štátnej správy,

ministerstvá

Ostatné ústredné orgány štátnej

správy

Orgány miestnej štátnej správy

Orgány

samosprávy

Územná

samosprá

va

regionálna

miestna

Záujmová samospráva

Verejno-

právne

korporácie

Príspevkové a rozpočtové

organizácie

Poradné

zbory

Volené alebo menované zbory

pôsobiace v prospech inštitúcii

verejnej správy

Podnikateľské

subjekty

Trhové

vzťahy

Výroba,

služby,

financie,

obchod

Fyzické podnikateľské osoby

Právnické podnikateľské osoby

SBS

Občania Občians-

ke a

ostatné

vzťahy

Občianske

aktivity

Fyzické osoby

Zdroj: Kosorin F., Labaj J., 1995 (upravené)


91

Tab.č.3.5 Prehľad inštitúcií a ich vzťahov vstupujúcich do systému krízového

manažmentu

Národná rada SR

Výbor pre obranu a bezpečnosť

Ústava SR, Ústavný zákon o bezpečnosti SR

Zákony na úseku krízového riadenia (obrana štátu,

ochranu človeka, hospodárstva a prírody,

zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti

Legislatívne opatrenia na úseku obrany, ochrany

a vnútornej bezpečnosti

Súdna moc Výkon súdnej moci počas krízových stavov

Prezident SR Prezident na úseku krízového riadenia:

je hlavný veliteľ ozbrojených síl,

povyšovanie generálov,

vymenovanie členov BR SR,

vyhlasovanie krízových stavov,

pripomienkovanie a podpisovanie zákonov.

Štát

Vláda SR

BR SR

Úrad vlády SR

Kancelária

BR SR

Odbory krízového riadenia ministerstiev – MO SR, MV

SR, MDVRR SR, MH SR, MF SR, MŽP SR, MZVaEZ

SR, MZ SR, MS SR, MPaRV SR, MŠVVŠ SR

OÚOŠS pôsobiace na úseku krízového riadenia:

NBÚ, SŠHR, ÚJD

Spravodajské služby (SIS, VSS)

Súčasti

ozbrojených

síl

Pozemné sily

Vzdušné sily

Sily výcviku a podpory

Kraj BRK Sekretár BRK OÚ v sídle kraja/Odbor KR

Krajské riaditeľstvo PZ, HaZZ

IZS Útvary HaZZ

Zdravotná záchranná služba

Horská záchranná služba

Banská záchranná služba

KCHL CO

Okres BRO Sekretariát

BRO

Odbory KR okresných úradov

Okresné riaditeľstvo PZ , HaZZ

Základné a ostatné výkonné zložky IZS

Krízové štáby a komisie

Profesijné komory a stavovské združenia Lekárska komora, Slovenský červený kríž

Nezávislé orgány a inštitúcie NKÚ, NBS

Výrobné a odborné organizácie Železnice SR

Verejnoprávne korporácie RTVS

Ekonomicko-peňažné organizácie Banky, sporiteľne, poisťovne

Zdravotnícke organizácie Štátne nemocnice a ústavy

Poradné orgány a zbory na všetkých

stupňoch

Úsek obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti

Oddelenia KM Sily a prostriedky na riešenie krízových

javov Krízové štáby

Ochrana majetku SBS

Miesto občanov v systéme obrany,

ochrany

a vnútornej bezpečnosti

Branná povinnosť

Pracovná povinnosť

Dobrovoľná účasť


92

Súčasný stav verejnej správy reflektuje a vyjadruje zložitosť historického a politického vývoja

na našom území a v širšom európskom prostredí minimálne za uplynulých 100 rokov, a zvlášť

zmien, ktoré sa uskutočnili od konca deväťdesiatych rokov v súvislosti s formovaním štátnosti

Slovenskej republiky. S tým je úzko spätý aj vývoj v oblasti formovania bezpečnostného

systému s dôrazom na obranu štátu, ochranu občanov, majetku a životného prostredia

a vnútornú bezpečnosť a poriadok v štáte. Na tomto úseku verejnej správy sa postupne

uskutočnilo a zrejme sa ešte uskutoční veľké množstvo zmien, s perspektívou komplexnej

transformácie.

Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy SR rešpektuje súčasne vnútorné

i vonkajšie podmienky a tiež dve rozhodujúce kritériá Európskej únie, ktorými je subsidiarita

a konkurenčné prostredie. Tieto kritériá je však možné na úseku krízového manažmentu

aplikovať len čiastočne. Obrana štátu, ktorá patrí medzi kľúčové úlohy krízového

manažmentu štátu z hľadiska jeho zabezpečovania, musí byť riešená centrálne orgánmi štátnej

správy. Rozhodujúce úlohy na tomto úseku plní MO SR a jemu podriadený Generálny štáb

Ozbrojených síl SR, ale tiež ďalšie vecne príslušné ústredné orgány štátnej správy a orgány

miestnej štátnej správy. Časť kompetencií a úloh by v rámci procesu decentralizácie

a modernizácie verejnej správy mala prejsť aj na orgány samosprávy vyšších územných

celkov a na miestnu samosprávu. Spomínané kompetencie a úlohy na úseku obrany je nutné

zakotviť aj do Ústavného zákona o bezpečnosti SR, do zákona o krízovom riadení mimo času

vojny a vojnového stavu i do zákona o obrane.

Dôležitou úlohou spoločnosti je tiež zabezpečenie osobnej bezpečnosti občanov SR.

V rozhodujúcej miere je zabezpečovaná útvarmi Policajného zboru a čiastočne obecnou alebo

mestskou políciou, v osobitných prípadoch aj súkromnou bezpečnostnou službou. V rámci

decentralizácie verejnej správy sa neuvažuje s výrazným posilnením kompetencií miestnej

polície a jej veliteľov na miestnej a regionálnej úrovni a podiel predstaviteľov samosprávy na

tejto činnosti. Časť úloh na úseku bezpečnosti objektov a majetku plnia dnes aj súkromné

bezpečnostné služby, čím sa niektoré právnické, ale aj fyzické osoby podieľajú na financovaní

uvedených činností a podporujú rozšírenie konkurenčného prostredia.

Ochrana občanov i majetku je počas pôsobenia negatívnych dôsledkov krízových javov

zabezpečovaná systémom ochrany pred požiarmi, civilnej ochrany, záchranných zložiek,

a celým integrovaným záchranným systémom. V súčasnosti je snaha prenášať časť

zodpovednosti na občana, aktivity štátu a spoločnosti majú mať čoraz viac len podporný

charakter.. V ochrane pred požiarmi je snaha posilňovať jej dobrovoľnú zložku a zvyšovať jej

spoločenskú prestíž. Výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi by mal byť

decentralizovaný na miestnu samosprávu, prípadne na samosprávu vyššieho územného celku

v otázkach regionálneho významu. Podstatne zložitejší problém je pri zabezpečovaní

pôsobnosti a kompetencií civilnej ochrany. Jej formálny presun do pôsobnosti samosprávy

vyšších územných celkov sa nejaví ako systémové riešenie. Obdobné modely fungujúce vo

vyspelých demokraciách sú založené na iniciatíve a dobrovoľnom zapojení občanov,

jednotlivcov, ale hlavne rôznych profesijných i záujmových združení. V našich podmienkach

je civilná ochrana v rámci krízového riadenia súčasťou špecializovanej siete na úrovni

súčasných okresov. Dôležitú úlohu tu majú koordinačné strediská integrovaného záchranného

systému.


93

3.3 PÔSOBNOSŤ A ÚLOHY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Teóriu manažmentu verejnej správy je možné považovať za špecifickú oblasť manažmentu,

ktorá síce vychádza z radu všeobecne platných princípov a funkcií manažmentu, ale

predstavuje osobitnú a viac-menej ucelenú oblasť vedy a výskumu. Obdobné je to aj

s manažmentom na úseku zabezpečovania vonkajšej i vnútornej bezpečnosti štátov, územných

celkov, ako aj objektov, právnických i fyzických osôb, ktorý spravidla označujeme ako

krízový manažment.

Človek v súčasnosti dokáže objasniť zdroje, príčiny a zákonitosti priebehu prevažnej väčšiny

krízových javov. Postupy ich skúmania a hodnovernosť získaných výsledkov závisia

v rozhodujúcej miere od stupňa zdôvodnenia základných premís a reálnosti vstupných údajov.

Kým priemyselné havárie môžeme spravidla popísať do najmenších podrobností a

predpokladať ich dôsledky i stanoviť spôsoby likvidácie, ktoré sú v zhode s experimentmi i

reálnymi krízami, v skúmaní spoločenských javov a procesov v spoločenských vedách a tiež v

skúmaní javov a procesov prírody v prírodných vedách majú základné predpoklady aj závery

skôr heuristicky význam. Ani poznanie zdrojov a zákonitostí kríz nezabráni ich vzniku.

Vykonanie preventívnych opatrení a vytvorenie účinných mechanizmov sa však môže

podieľať na minimalizovaní strát a škôd.

Existuje zdôvodnená potreba konštituovania osobitného manažmentu, ktorý by sa uvedenými

problémami komplexne zaoberal a ktorý sa vo svete bežne označuje ako krízový manažment

(Crisis management) alebo tiež záchranný manažment (Emergency management). Okrem

toho časť úloh spojených hlavne s hľadaním vhodných ciest na minimalizovanie rizík a

na predchádzanie vzniku krízových javov, rieši manažment rizík (Risk management).

Pôsobnosť krízového manažmentu siaha do všetkých oblasti spoločenského života a ľudských

aktivít, ale je do značnej miery zameraná aj na životné prostredie a rizikové technické

zariadenia a technologické procesy. Pôsobnosť krízového manažmentu je úzko previazaná s

jeho základnými nástrojmi, ktoré využíva na riešenie mimoriadnych udalosti a krízových

situácií.

Pôsobnosť krízového manažmentu je zameraná do všetkých oblasti života ľudskej

spoločnosti, pričom dôraz je položený na problematiku:

riešenia medzinárodnopolitických kríz a narušených vzťahov medzi štátmi, prípadne

medzi medzinárodnými organizáciami a štátmi,

riešenia ekonomických kríz na makroekonomickej i mikroekonomickej úrovni a ich

vplyv na vývoj spoločnosti

riešenia dôsledkov mimoriadnych udalostí najrôznejšieho charakteru a ich vplyvu na

človeka, majetok, kultúrne a historické pamiatky a životné prostredie,

riešenia technických a technologických havárii a ich vplyvu na človeka, spoločnosť

i životné prostredie.

Základné nástroje krízového manažmentu a rôzne špecifické postupy umožňujú znižovať

pravdepodobnosť vzniku krízových javov, ale aj riešiť ich s čo najmenšími škodami

a stratami. Krízovým javom je možné predchádzať, znižovať ich pravdepodobné negatívne

dopady na spoločnosť a následne ich aj riešiť s využitím:

prevencie vzniku krízových javov a ich negatívnych dôsledkov,

účinnej a efektívnej reakcie na vzniknuté krízové javy:

- politické a vojenské opatrenia a nástroje,

- ekonomické nástroje,

- technické a technologický opatrenia a postupy,


94

- záchranné práce.

Pri podrobnejšom skúmaní pôsobnosti, úloh, ale aj metód, foriem a nástrojov, ktorými pôsobí

krízový manažment, je nutné zvýrazniť tieto skutočnosti :

krízový manažment sa do značnej miery organizačne aj systémovo prelína

s manažmentom verejnej správy a je súčasťou všetkých orgánov štátnej správy i územnej

samosprávy,

krízový manažment rieši v prevažnej väčšine úlohy správneho, prípadne organizačného,

nie hospodárskeho charakteru,

krízový manažment plní rozhodujúcu časť úloh v období prevencie, nie počas krízy (t.j.

prevažná väčšina jeho činnosti má prípravný, a už menej vykonávací a realizačný

charakter).

V súlade s uvedenými skutočnosťami, ktoré zvýrazňujú význam krízového manažmentu

a vymedzujú jeho pôsobnosť, ako aj v súlade so všeobecnou teóriou manažmentu, je možné

krízový manažment chápať v jeho štyroch základných významoch :

krízový manažment je vedná disciplína a teoretický vedecký problém,

krízový manažment je praktická na úseku prevencie i riešenia krízových javov,

krízový manažment je osobitná riadiaca a špecifická činnosť konkrétnej skupiny ľudí,

krízový manažment je umenie vedieť riešiť krízové javy.

Krízový manažment je interdisciplinárnym vedným odborom, ktorý sa zaoberá riadením ako

cieľavedomou činnosťou ľudí a jeho poslaním je vytvoriť metodológiu krízového riadenia

s dôrazom na dosiahnutie efektívnosti tejto činnosti vo vzťahu k vytýčenému cieľu, t.j.

ochrane ľudského spoločenstva, materiálových hodnôt a životného prostredia pred účinkami

krízových javov a počas ich prekonávania. Zároveň je to tiež druh činnosti alebo sústava

aktivít, ktorými manažéri dosahujú uvedený cieľ. Má koordinačný charakter, zjednocuje a

usmerňuje ľudí rôznych profesií. V neposlednom rade je krízový manažment riadiacou

činnosťou ľudí, ktorí plnia manažérske funkcie v špecifickom prostredí odlišnom od bežného

administratívno-správneho a výrobného prostredia. Je to tiež umenie vedieť riešiť konkrétne

krízové javy a voliť zodpovedajúce prístupy v konkrétnych podmienkach a prostredí.

Termín krízový manažment je možné špecifikovať z troch základných pohľadov:

z funkčného pohľadu je krízový manažment špecifická činnosť manažmentu

riadiaceho alebo riadeného subjektu, zameraná na riešenie vzniknutých krízových javov

s použitím špecifických metód a postupov pri prekonávaní jej negatívnych dôsledkov a

obnovy fungovania daného systému,

z inštitucionálneho pohľadu je to sústava inštitúcií, prípadne pracovníkov

zaoberajúcich sa analýzou možnosti vzniku krízových javov v danom jave a v jeho

prostredí, ich príčin a možných následkov a hľadaním opatrení a nástrojov slúžiacich na

ich predchádzanie a na zmierňovanie negatívnych dôsledkov v prípade ich vzniku,

z teoretického pohľadu je to logicky usporiadaný súbor poznatkov o možných

krízových javoch, ich príčinách a dôsledkoch na úrovni spoločnosti ako celku,

bezpečnosti štátu, hospodárskej činnosti a majetku, a tiež o princípoch ich riadenia,

možných metódach a opatreniach na ich riešenie (Šimák L. a kol., 2005).

Na správne pochopenie pôsobnosti, postavenia a významu krízového manažmentu v súčasnej

spoločnosti je nevyhnutné komplexne posúdiť a definovať jeho ciele a hlavné úlohy.

Základným cieľom krízového manažmentu je minimalizovať škody a straty, ktoré


95

spôsobujú spoločnosti krízové javy antropogénneho, ako aj prírodného charakteru. Uvedený

cieľ krízového manažmentu je možné konkretizovať do čiastkových cieľov ako snahu:

komplexne posudzovať riziká ohrozujúce rozvoj spoločnosti a navrhovať opatrenia na ich

znižovanie,

analyzovať podmienky vzniku krízových javov,

popísať predpokladaný vývoj a priebeh krízových javov:

- vypracovať varianty vývoja krízového javu,

- analyzovať varianty zo systémového pohľadu a z hľadiska účasti jednotlivých

subjektov na kríze (posúdiť negatívne pôsobenie dôsledkov krízy),

prijať adekvátne opatrenia na riešenia vzniknutého krízového javu,

dostať krízu pod kontrolu a minimalizovať škody a straty.

Na cieľ krízového manažmentu bezprostredne nadväzujú aj hlavné úlohy, ktoré je nevyhnutné

plniť v procese prevencie i počas riešenia krízových javov. Medzi hlavné úlohy krízového

manažmentu patrí:

vykonávanie preventívnych opatrení, predchádzanie vzniku krízových javov,

vytvorenie personálnych, odborných a materiálnych predpokladov na riadenie krízových

javov a uskutočňovanie adekvátnej reakcie na vzniknutý krízový jav,

pripravenosť riadiacich aj výkonných zložiek krízového manažmentu okamžite reagovať

na zistené, prípadne oznámené krízové javy, t.j. na zásah na všetkých úrovniach

a okamžité uskutočňovanie záchranných prác.

Ak vychádzame z nárastu početnosti vzniku krízových javov i z rastu ich negatívnych

dôsledkov, je možné tvrdiť, že krízový manažment tvorí čoraz významnejšiu súčasť života

spoločnosti. I keď je jeho význam odlišne vnímaný a chápaný v čase krízy a v období bez

kríz, je možné nájsť rad argumentov, ktoré jeho existenciu podporujú a zdôvodňujú aj počas

obdobia prevencie vzniku krízových javov a skvalitňovania systémov reakcie na konkrétne

krízy. Priebeh procesov krízového manažmentu je znázornený na obrázku číslo 3.2.

Obr.č.3.2 Základné prvky procesu krízového manažmentu

Kríza,

krízový jav

Pravdepodobnosť

vzniku krízy

Nutnosť nájsť

efektívne riadenú

reakciu na krízu

Potreba

konštituovať

krízový manažment

Spracovať

analýzy,

plány a opatrenia

Zabezpečiť

pohotovosť na

riešenie krízy

Zníženie rizika

vzniku krízy

Definovať sily

a prostriedky

potrebné na

reakciu


96

Krízový manažment sa od všeobecného, respektíve hospodárskeho manažmentu odlišuje

celým radom činností, charakteristík a právomocí. Tieto je možné rozdeliť do piatich skupín :

prostredie činnosti :

vonkajšie,

vnútorné,

stanovovanie cieľov,

rozhodovacia právomoc,

personálna práca,

čas plnenia úloh.

Zvláštnosti krízového manažmentu vo verejnej správe oproti manažmentu v podnikateľskom

prostredí je možné popísať týmito znakmi a charakteristikami:

1a. Vo vonkajšom prostredí, v ktorom pôsobí krízový manažment vo verejnej správe:

v krízovom manažmente neexistujú vzťahy a väzby založené na trhovej ekonomike (v

krízovom manažmente chýba dopyt a ponuka, je v ňom malý tlak na znižovanie

nákladov, neexistuje tam kritérium zisku,...),

činnosť krízových manažérov je veľmi úzko zviazaná zákonmi a vykonávacími právnymi

normami, existuje relatívne minimálny priestor na ich osobnú iniciatívu,

základná koncepcia krízového manažmentu je ovplyvňovaná medzinárodnopolitickou

klímou a jej vnútroštátnou interpretáciou,

výška finančných vstupov do krízového manažmentu je ovplyvňovaná možnosťami

štátneho rozpočtu (významným kritériom je aktuálnosť možného vzniku kríz a váha,

ktorú jej prikladá politické vedenie),

prechod z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú sa negatívne odrazil na možnostiach

vytvárania materiálnej bázy, ako významnej časti krízového manažmentu (zníženie

priorít na úseku obrany, narušenie štruktúry zbrojného priemyslu, obrana stratila

absolútne priority pri rozdeľovaní zdrojov spoločnosti, absencia niektorých výrobných

aktivít a služieb, ktoré nie sú pre podnikateľov ziskové,...),

krízový manažment zasahuje do rôznorodých prostredí (pôsobí vo verejnej správe,

v podnikateľskej sfére, v ozbrojených silách a bezpečnostných zboroch, v záujmových

združeniach a verejnoprávnych korporáciách,...).

1b. Vo vnútornom prostredí krízového manažmentu vo verejnej správe:

krízový manažment má vnútorne donucovací charakter (príkazy, nariadenia, sankcie,

chýba osobná zainteresovanosť na výsledkoch procesu prevencie a riešenia krízových

javov...),

činnosť manažmentu má väčší univerzálny význam, to isté rozhodnutie, prípadne

opatrenie, pôsobí na viac subjektov vo vnútri systému, ako aj mimo neho,

výsledky práce krízového manažmentu sa v období bez kríz ťažšie obhajujú pred širokou

verejnosťou, kritéria ich hodnotenia sú menej transparentné ako v podnikateľskej sfére,

veľký problém vzniká s únavou zo stereotypu a so zotrvačnosťou v činnosti krízového

manažmentu,

zvláštnosti vyplývajúce z fázy preventívnych opatrení (t.j. relatívneho pokoja) a z fázy

riešenia vzniknutej krízovej situácie,

2. V stanovovaní cieľov krízového manažmentu vo verejnej správe:

ciele zabezpečenia prostriedkov krízového manažmentu sa dostávajú často do rozporu so

sociálnymi a ekonomickými predstavami a požiadavkami obyvateľstva (rozpočtové


97

prostriedky vynakladané na krízový manažment a opatrenia, ktoré zabezpečujú, sa javia

byť nadsadené až zbytočné),

časť vytyčovaných cieľov a úloh je dosť abstraktná, nie je ich možné podrobnejšie

kvantifikovať (napr. posúdenie dosiahnutej úrovne bezpečnosti a ochrany obyvateľstva,

prípadne celého štátu).

rozsah a požiadavky na prostriedky zabezpečujúce kvalitatívnu úroveň cieľov

vytyčovaných krízovým manažmentom sú priamo závislé na ekonomických možnostiach

štátu (podstatná časť síl a prostriedkov krízového manažmentu je neproduktívna, preto sú

hlavne v prípade ozbrojených síl tlaky na ich znižovanie),

splnenie časti cieľov nemôže byť v praxi exaktnými metódami preverené (ciele nie je

možné korigovať podľa výsledkov každodenného plnenia úloh).

3. V rozhodovacej právomoci krízového manažmentu vo verejnej správe:

v prostredí krízového manažmentu je menej autonómie v rozhodovaní a flexibility

v preventívnom období,

v priebehu riešenia krízy postupuje manažér v súlade s pripravenými metodikami a

krízovými plánmi, avšak v prípade vzniku mimoriadnych neočakávaných situácií sa musí

rozhodovať rýchlo, bez možnosti komplexnej analýzy situácie,

sú prísne stanovené kompetencie a rozhodovacia právomoc je delegovaná smerom dole

len výnimočne,

je zavedený rozsiahlejší kontrolný systém na preverovanie kvality a oprávnenosti

rozhodnutí vydávaných na nižších stupňoch,

vo vrcholovom krízovom manažmente je podstatne väčšia personálna rotácia ako vo

výkonných prvkoch (hlavne politické dôvody, zmeny v politickom vedení a smerovaní

štátu),

je podstatne viac byrokracie, ako napríklad v hospodárskej sfére (plány, hlásenia,

používanie predpísaných tlačív, presnosť ich vypĺňania,...).

4. V personálnej práci krízového manažmentu vo verejnej správe:

je menšia personálna právomoc voči podriadeným (podstatná časť pracovníkov krízového

manažmentu má charakter štátnych zamestnancov, pre ktorých platia osobitné personálne

predpisy),

je menšia personálna právomoc voči podriadeným,

je slabšia previazanosť medzi pracovným výkonom a jeho ohodnotením ako

v hospodárskom manažmente,

je prepracovanejší systém prípravy pracovníkov v rámci systému celoživotného

vzdelávania spojený s atestáciou na príslušnú funkciu (pravidelné školenia, výmeny

skúseností, koordinačné porady, ale tiež rôzne účelové kurzy),

niekedy sa ukazuje menšie osobné uspokojenie z vykonanej práce (hlavne v období

prevencie nie sú hmatateľné výsledky),

viac sa využíva vplyv morálnej motivácie a aktivácie (vo vrcholovom manažmente aj

motivácia súvisiaca s politickou príslušnosťou).

5. V charaktere plnenia úloh v období prípravy a v čase riešenia krízových javov krízovým

manažmentom vo verejnej správe:

počas prevencie má plnenie úloh do značnej miery administratívny charakter,

požiadavka na trvalú pripravenosť na plnenie plánovaných opatrení v prípade vzniku

krízového javu (systém pohotovosti od úrovne ústredných orgánov štátnej správy až po

okres, prípadne výkonný prvok integrovaného záchranného systému),


98

výrazný rozdiel medzi úlohami plnenými v čase príprav a počas zásahu (počas zásahu

platí rad časových noriem pre rôzne riadiace orgány krízového manažmentu aj výkonné

prvky integrovaného záchranného systému, ktoré súvisia s uvedením systému do

pohotovosti, vykonávaním záchranných prác, ale aj s dĺžkou nasadenia pracovníkov

v akcii).

Pri vymedzovaní úloh krízového manažmentu vo verejnej správe si musíme uvedomiť, že

majú odlišný charakter, rozsah aj význam na jednotlivých stupňoch riadenia a v jednotlivých

obdobiach prevencie i riešenia krízových javov. Z hľadiska času a postupnosti plnenia úloh

krízového manažmentu ich je možné rozdeliť na tri obdobia:

obdobie prípravy na riešenie krízových javov,

vykonávacie obdobie riešenia krízových javov,

obdobie po skončení krízových javov.

Úlohy krízového manažmentu v prípravnom období :

spracovanie a prijatie bezpečnostnej stratégie spoločnosti a komplexnej koncepcie

rozvoja krízového manažmentu, ktorá patrí medzi základné podmienky zabezpečujúce

rozvoj spoločnosti,

vytvorenie systému prvkov, subjektov a vzťahov krízového manažmentu a jeho priebežná

úprava v súlade s meniacimi sa vonkajšími aj vnútornými podmienkami,

prijatie právnych noriem krízového manažmentu a ich priebežné doplňovanie

a novelizovanie v nadväznosti na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia,

komplexné posúdenie rizík ohrozujúcich plnenie úloh a rozvoj spoločnosti,

spracovanie scenárov vzniku možných krízových javov a ich predpokladaných

negatívnych účinkov na osoby, materiálové hodnoty a životné prostredie,

spracovanie krízových plánov na riešenie jednotlivých druhov krízových javov vrátane

vojnového stavu a vojny,

príprava na riešenie konkrétnych krízových javov, stanovenie potreby síl a prostriedkov a

spracovanie metodických postupov riešenia,

spracovanie podrobného plánu spojenia vo vertikálnej línii od orgánov krízového

manažmentu na úrovni ústredných orgánov až po výkonné zložky a na horizontálnej

úrovni medzi spolupracujúcimi záchrannými zložkami a vo vnútri jednotlivých inštitúcii

krízového manažmentu,

priebežné zdokonaľovanie a modernizácia technického vybavenia inštitúcii krízového

manažmentu vrátane vytvárania počítačových sietí a databáz údajov na podporu

rozhodovacích procesov a ich výkonných prvkov s dôrazom na základné súčastí

integrovaného záchranného systému a uplatňovanie nových technológií v praxi riešenia

krízových javov,

vykonávanie súčinnostných cvičení a nácvikov a zovšeobecnenie záverov z nich s cieľom

úpravy krízovej dokumentácie a vytvorenia optimálnych podmienok na riešenie

krízových javov,,

organizovanie školení, výcviku a odbornej prípravy nielen pracovníkov krízového

manažmentu, ale aj všetkých tých, ktorí sa môžu podieľať na činnosti krízového

manažmentu alebo môžu byť ohrození dôsledkami krízových javov,

stanovenie zásad ekonomického hospodárenia s materiálom a technikou krízového

manažmentu podľa zásad platných vo verejnej správe,

vytvorenie podmienok na zapožičanie časti materiálu a techniky zo štátnych hmotných

rezerv na plnenie mierových úloh a bežnej prevádzky,


99

znižovanie rizík v nadväznosti na včasné a kvalitné vyhodnotenie možnosti vzniku

krízových javov,

cvičné uvedenie systému riešenia krízových javov do pohotovosti simuláciou

mimoriadnych udalostí a krízových javov menšieho rozsahu, testovanie systému

a technológií a prípadne následná úprava systému na základe získaných skúseností,

vykonávanie účinnej kontrolnej činnosti na vlastnom stupni aj v podriadených súčastiach

systému krízového manažmentu,

trvalé monitorovanie zmien rizikových činiteľov, hodnotenie ich úrovne a prijímanie

opatrení na zmierňovanie vplyvu negatívnych činiteľov, zvyšovanie odolnosti systémov

a systematická príprava na zásah v prípade vzniku krízového javu,...

Úlohy krízového manažmentu vo vykonávacom období (počas riešenia krízového javu):

uvedenie systému krízového manažmentu, základných zložiek integrovaného

záchranného systému a prípadne aj ďalších síl a prostriedkov do pohotovosti podľa plánu

spojenia a vyrozumenia na základe prvotnej informácie o vzniku krízového javu a ich

vyslanie na určené miesto,

získanie doplňujúcich informácií o vzniknutom krízovom jave od zasahujúcich

záchranných jednotiek, prípadne od výjazdovej rekognoskačnej skupiny vyslanej do

priestoru krízového javu, prípadne do jeho blízkosti a získaním podrobných informácií,...

vykonanie evakuácie obyvateľov z ohrozeného priestoru v nevyhnutnom rozsahu a

odsunových opatrení podľa potreby,

korigovanie prijímaných opatrení a nasadených výkonných prvkov na riešenie krízového

javu po získaní podrobných informácií,

určenie oficiálneho hovorcu krízového manažmentu počas riešenia krízového javu a

podávanie informácií médiám len z jedného oficiálneho miesta,

poskytovanie korektných, pravidelných a primeraných informácii krízovým javom

zasiahnutej i ostanej verejnosti aby sa zabránilo vzniku a šíreniu paniky,

prerušenie všetkých činností, ktoré bezprostredne nesúvisia s riešením vzniknutej situácie

a venovanie sa len organizovaniu záchranných prác,

prijímanie preventívnych opatrení proti stupňovaniu krízového javu a prípadne tiež

vzniku druhotných krízových javov,

vyhlásenie mimoriadneho stavu a zvláštneho režimu v priestore krízy, ak si to vyžaduje

jej rozsah a charakter,

vyhlásenie osobitných hospodárskych opatrení vrátane zastavenie určitej výroby, ktorá by

mohla negatívne ovplyvniť priebeh krízového javu a jeho úroveň a naopak zavedenie

výroby, ktorá podporuje proces odstránenia následkov krízového javu,

zavedenie regulačných opatrení v dodávkach elektrickej energie a plynu a osobitného

režimu zásobovania obyvateľstva potravinami, pitnou vodou, pohonnými hmotami,

zdravotníckym materiálom a ďalšími životne dôležitými materiálmi v postihnutej oblasti,

pravidelné podávanie informácií o priebehu riešenia krízového javu na nadriadené orgány

krízového manažmentu a na kompetentné orgány ústrednej a miestnej štátnej správy,

príprava opatrení a činností umožňujúcich čo najrýchlejšie obnovenie normálneho režimu

života v postihnutej oblasti po skončení záchranných prác.

Úlohy krízového manažmentu v období po skončení krízy:

analyzovanie priebehu riešenia krízového javu a uskutočňovania záchranných prác,

vyhodnotenie dosiahnutej úrovne účinnosti plánovaných postupov a vykonanej obnovy a

navrhnutie ďalšieho postupu odstraňovania následkov umožňujúceho dosiahnutie

predkrízového stavu, alebo iného žiaduceho stavu,


100

posúdenie nakoľko vyhovuje pripravená dokumentácia personálneho, materiálového a

technického zabezpečenia, navrhnuté, pripravené a uskutočnené postupy riešenia

krízových javov, navrhované a uskutočnené využitie technických prostriedkov

skutočným podmienkam riešenia a navrhnutie prípadných zmien a úprav,

zabezpečenie technického ošetrenia použitých technických prostriedkov, doplnenie

prevádzkových hmôt a opätovné uloženie techniky a materiálu obhospodarovaných

výkonnými zložkami krízového manažmentu, ktoré boli využité v priebehu riešenia

krízového javu,

administratívne a prípadne aj finančne doriešenie využívania techniky a materiálu vo

vlastníctve rôznych právnických, ale aj fyzických osôb v priebehu odstraňovania

negatívnych následkov krízového javu,

zabezpečenie intenzívnejšieho a podrobnejšieho monitorovania rizikových činiteľov

v priestore, kde sa vyskytol krízový jav a kde hrozí nebezpečenstvo jeho možného

opakovania, prípadne vznik iných, súvisiacich krízových javov,

odporučenie takých nových technických, technologických, prípadne aj stavebno-

rekonštrukčných opatrení, ktoré by zabránili opakovanému vzniku krízového javu,

prípadne zlepšili účinnosť zásahu v prípade jeho vzniku,

zabezpečenie návratu evakuovaných osôb, orgánov a organizácií, podnikateľských

subjektov do pôvodného priestoru a následné opätovné zavedenie opatrení súvisiacich

s monitorovaním a pripravenosťou na riešenie možného krízového javu.

Uvedené úlohy plnia na rôznych stupňoch riadenia krízoví manažéri, ktorých práca má rad

špecifík a osobitostí a na ktorých sú kladené iné požiadavky, než na manažérov pracujúcich

vo verejnej správe, či v hospodárskej sfére. Je možné formulovať rad zásad, ktorými by sa

mali riadiť krízoví manažéri, aby ich práca bola efektívnejšia a dokázali zvládnuť zložité

stresové situácie v období riešenia krízového javu.

Zásady, ktorými sa musia riadiť krízoví manažéri v období prevencie i počas riešenia

krízových javov, je možné charakterizovať a popísať v týchto bodoch :

variantnosť – premyslieť, naplánovať a zabezpečiť viaceré možné varianty riešenia

krízových javov,

pripravenosť na riešenie najhoršieho možného variantu :

- trvalo monitorovať rizikové javy,

- preverovať reálnosť spracovaných plánov,

- priebežne precvičovať pripravenosť na nasadenie pracovníkov v najťažších

podmienkach,

- pripravovať hovorcov na komunikovanie s médiami a poskytovanie informácii aj

priebehu krízových javov s katastrofickými a tragickými dôsledkami pre všetkých

zainteresovaných,

iniciatívnosť - vždy preberať iniciatívu :

- v podávaní informácií o krízovom jave, prípadne o narastaní rizikových faktorov,

- v informovaní médií,

- v okamžitom riešení činností, ktoré sú nevyhnutné v prevencii i riešení krízových

javov,

odolnosť voči panike – pripravenosť zabrániť vzniku a šíreniu paniky :

- sústreďovať, koncentrovať a regulovať informácie o vzniku krízového javu,

- overovať pravdivosť prichádzajúcich informácií a ofenzívne regulovať obsah

informácií v hromadných oznamovacích prostriedkoch.

- vyvarovať sa nepremyslených reakcií na vzniknuté krízové javy a neadekvátnych

činností,


101

predvídavosť - prijímať preventívne opatrenia voči možnému stupňovaniu a šíreniu

negatívnych dôsledkov krízových javov,

viacúrovňovosť (širokospektrálnosť) - každý krízový jav hodnotiť, z hľadiska príčin,

priebehu i dôsledkov, z viacerých aspektov, sústredenie sa len na niektoré, zvlášť

negatívne stránky môže zapríčiniť, že situácia sa javí byť horšia ako je v skutočnosti,

sústredenosť a koncentrovanosť - počas krízového javu sa zaoberať len jeho riešením:

- prerušiť ostatné činnosti a zaoberať sa len riešením krízového javu,

- priebežne vyhodnocovať, čo je v danej situácii najdôležitejšie a prvoradé,

informovanosť - venovať rozhodujúcu pozornosť spojeniu a pravidelnej výmene

aktuálnych informácií, udržiavať trvalé spojenie s nadriadenými inštitúciami a

informovať ich o vývoji predmetnej situácie,

včasnosť - prijímať včas nevyhnutné mimoriadne opatrenia ale tiež zrušiť mimoriadne

opatrenia hneď po vytvorení podmienok na ich zrušenie,

dôslednosť - po skončení krízy okamžite obnoviť pohotovosť síl a prostriedkov a systém

monitorovania krízových činiteľov,

rozhľadenosť a odborná pripravenosť - mať na pamäti, že:

- efektívnosť krízového manažmentu pri prijímaných opatreniach v mnohom závisí

od rešpektovania a zohľadnenia stupňa a miery ohrozenia,

- v spoločnosti je tendencia podceňovania možnosti vzniku krízových javov a ich

konkrétnych dopadov,

- panuje nízka akceptácia potreby preventívnych opatrení, pričom ľudia akceptujú

krízový jav, až keď je to nevyhnutné,

- riešenie krízových javov musí rešpektovať zásady hospodárneho vynakladania

verejných prostriedkov,

- priebeh každého krízového javu je možné riadiť v prípade, že budú včas

identifikované jeho symptómy,

- existujú určité zákonitosti vzniku krízových javov a preto je nutné ich poznávať a

rešpektovať ich možné dôsledky,

- existuje nutná kontinuita v riadení medzi prípravným obdobím, riešením krízy, ako

aj obdobím po jej skončení,

- ľudský život je najdôležitejšia hodnota, ktorú je nevyhnutné počas pôsobenia

dôsledkov krízových javov chrániť,

- krízy nie sú nevyhnutné, ale tiež, že ich nie je možné úplne vylúčiť zo života

spoločnosti.

Uvedené zásady a charakteristiky, ktorými by sa mali riadiť krízoví manažéri hlavne počas

riešenia krízových javov, sú veľmi úzko spojené nielen s odbornou pripravenosťou krízových

manažérov, ale aj s ich osobnostnými predpokladmi. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné

akceptovať skutočnosť, že každý krízový manažér pristupuje k riešeniu konkrétnych

krízových javov osobitým spôsobom a že jeho postoje a samotné reakcie na krízový jav sa

líšia.

3.4 ORGANIZAČNÉ ČLENENIE KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Krízový manažment je začlenený do všetkých úrovní verejnej správy, ako aj do vybraných

výrobných podnikov s dôrazom na tie, ktoré majú štatút subjektov hospodárskej mobilizácie a

do špecializovaných organizácií, ktoré sa podieľajú na vytváraní záchranných jednotiek. Na

základe rozsahu pôsobenia je možné rozlišovať päť úrovní krízového manažmentu, ktoré sa

zároveň od seba odlišujú obsahom i rozsahom plnených úloh, rozsahom právomocí a


102

možnosťami použitia síl a prostriedkov, ako aj vzťahom k jednotlivým druhom krízových

javov:

nadnárodná (medzinárodná ) úroveň krízového manažmentu,

národná (štátna) úroveň krízového manažmentu,

regionálna (krajská, okresná) úroveň krízového manažmentu,

miestna (obecná, mestská) úroveň krízového manažmentu,

individuálna úroveň krízového manažmentu (dotýkajúca sa jednotlivcov, samostatných

ekonomických, sociálnych, kultúrnych a iných subjektov a inštitúcií).

Krízový manažment na nadnárodnej, respektíve medzinárodnej úrovni zabezpečuje a je

pripravovaný na riešenie krízových javov, ktoré ohrozujú územie viacerých štátov, alebo sú

potenciálnym ohrozením pre okolité štáty, aj keď negatívne dôsledky zatiaľ ohrozujú krajinu,

na území ktorej krízový jav vznikol. Na riešení takýchto krízových javov sa podieľajú

medzinárodné inštitúcie a organizácie, ktoré sú na tento účel vytvorené, alebo sa vytvorili ad

hoc v snahe minimalizovať negatívne dôsledky vzniknutých krízových javov. Patria medzi ne

napríklad:

medzinárodné a medzivládne organizácie:

- Organizácia spojených národov - jej najvýznamnejšou inštitúciou na úseku krízového

riadenia je Bezpečnostná rada,

- Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,

- Rada Európy, ktorej súčasťou je Parlamentné zhromaždenie Rady Európy,

- Severoatlantická aliancia (NATO) - jej inštitúciami na úseku krízového riadenia sú

Severoatlantická rada NATO, Výbor ministrov obrany NATO, ako aj ďalšie súčasti

medzinárodného krízového manažmentu NATO,

- Európska únia, v rámci ktorej sa problematikou krízového riadenia zaoberá Rada

ministrov EÚ, Európska komisia a jej Úrad rýchlej reakcie, ako aj ďalšie inštitúcie

zaoberajúce sa humanitárnou pomocou,

medzinárodné nevládne organizácie:

- Medzinárodný výbor Červeného kríža,

- Svetová zdravotnícka organizácia (WHO),

- Lekári bez hraníc a ďalšie.

Na nadnárodnej úrovni krízového manažmentu sú využívané rôznorodé nástroje, rovnako ako

aj rôzne sily aj prostriedky, od diplomatických, cez ekonomické a humanitárne až po

vojenské. Základným nástrojom krízového manažmentu na nadnárodnej úrovni je

medzinárodná diplomacia. Ďalšie nástroje je možné v súlade s ich pôvodom i charakterom

začleniť do dvoch skupín:

humanitárna pomoc:

- finančná pomoc,

- materiálová pomoc,

- technická a technologická pomoc,

- poskytnutie špecializovaných tímov,

vojenská pomoc:

- materiálová pomoc,

- vyslanie mierových síl a monitorovanie vývoja krízy,

- ozbrojený zásah.

Krízový manažment na národnej alebo štátnej úrovni pôsobí a je vytváraný v snahe zaistiť

vnútornú, ale aj vonkajšiu bezpečnosť štátu, jeho obyvateľov, materiálnych a kultúrnych

hodnôt. Táto úroveň krízového manažmentu zahŕňa na jednej strane nadrezortné inštitúcie


103

a aktivity, ktoré umožňujú efektívne využívanie možností štátu počas prebiehajúceho

krízového javu, a na druhej strane môže mať len rezortnú pôsobnosť. Všetky súčasti verejnej

správy na úrovni ústredných orgánov štátnej správy však plnia zo zákona rad úloh, ktoré sú

súčasťou krízového manažmentu. Rozdielnym spôsobom je tiež nutné pristupovať

k vytváraniu systému riešenia mierových krízových javov a kríz vojenského charakteru.

Národnú úroveň krízového manažmentu tvoria:

štátne inštitúcie:

- prezident SR,

- Národná rada SR

- vláda SR a jej poradný orgán Bezpečnostná rada SR,

- vecne príslušné ústredné orgány štátnej správy (Odbor krízového riadenia Úradu

vlády SR, jednotlivé rezorty s dôrazom na zahraničné veci, obranu, vnútro,

hospodárstvo a ďalšie ústredné orgány štátnej správy, medzi ktoré patrí napríklad

Správa štátnych hmotných rezerv, Úrad jadrového dozoru, Národný bezpečnostný

úrad a ďalšie),

- Ústredný krízový štáb (ako jeho súčasť môže byť v priebehu konkrétneho krízového

javu aktivovaná Ústredná povodňová komisia, Komisia vlády SR pre radiačné

havárie, Ústredná protinákazová komisia a ďalšie krízové komisie,

verejnoprávne organizácie/korporácie s celoštátnou pôsobnosťou,

- Slovenský červený kríž,

- Dobrovoľná požiarna ochrana SR,

- dobrovoľní členovia Horskej záchrannej služby a ďalšie.

Krízový manažment na tomto stupni by mal byť schopný reagovať takmer na všetky druhy

hrozieb a konkrétnych krízových javov a využívať účinné nástroje na ich eliminovanie.

Takýmito nástrojmi na celoštátnej úrovni je napríklad:

rutinná diplomatická činnosť,

zahraničná politika SR,

uplatňovanie bezpečnostnej stratégie SR,

realizácia obrannej stratégie SR,

hospodárska politika a hospodárske prípravy štátu na obdobie krízových stavov,

činnosť Ozbrojených síl SR na úseku obrany štátu a pri plnení ich vnútorných funkcií,

systém služieb policajného zboru na úseku prevencie a ochrany občanov a majetku,

opatrenia na ochranu zdravia, životov a majetku občanov, majetku štátu, kultúrnych

hodnôt, demokratických a politických hodnôt v priebehu riešenia mimoriadnych udalosti

a krízových javov veľkého rozsahu,

organizovanie záchranných prác na celoštátnej úrovni,…

Krízový manažment na regionálnej úrovni pôsobí pri riešení všetkých krízových javov

s regionálnym rozsahom a dopadmi, ktoré môžu vzniknúť v mieri. Dôraz je položený na

pripravenosť riešiť negatívne vplyvy živelných pohrôm a antropogénnych krízových javov.

Prioritné postavenie v tomto systéme má krízový manažment začlenený do miestnej štátnej

správy. Musí byť komplexný a pritom relatívne samostatný, podporený dostatočným

množstvom špecializovaných síl a prostriedkov. V rámci reorganizácie verejnej správy bola

časť kompetencií odovzdaná orgánom regionálnej a miestnej samosprávy, čo zásadným

spôsobom ovplyvnilo spôsoby prijímania rozhodnutí a následných opatrení. Regionálnu

úroveň krízového manažmentu v súčasnosti tvoria:

štátne inštitúcie:


104

- okresné úrady v sídle kraja, ktoré majú odbory krízového riadenia a vytvárajú tiež

koordinačné strediská integrovaného záchranného systému,

- okresné úrady, ktoré majú odbory krízového riadenia,

- bezpečnostná rada kraja a bezpečnostná rada okresu,

- krajské a okresné krízové štáby, ktorých súčasťou sú podľa potreby, krajské a

okresné povodňové komisie, protinákazové komisie, evakuačné komisie, komisie

prídelového hospodárstva, komisie na riešenie zimnej kalamity v cestnej doprave

a ďalšie komisie špecializované na konkrétne krízové javy,

- úrad samosprávneho kraja,

- krajské a okresné riaditeľstvá policajného zboru,

- krajské a okresné riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru,

verejno-právne organizácie a subjekty majúce svoje regionálne inštitúcie alebo pôsobiace

na regionálnej úrovni :

- Slovenský červený kríž,

- letecká záchranná služba,

- vodná záchranná služba,

- horská záchranná služba,

- dobrovoľný požiarny zbor.

Regionálna úroveň krízového manažmentu je rozhodujúca z hľadiska riešenia mierových

krízových javov. Medzi jeho základné nástroje patria:

činnosť integrovaného záchranného systému,

opatrenia na uskutočňovanie záchranných prác,

hospodárske opatrenia na riešenie krízových stavov s dôrazom na prípravu zdrojov na

obdobie vojny a vojnového stavu,

bezpečnostné opatrenia,

havarijné plánovanie,

opatrenia na ochranu životného prostredia,

sociálne opatrenia a rad ďalších.

Krízový manažment na miestnej úrovni má veľmi rôznorodý charakter. Jeho štruktúra,

možnosti, sily a prostriedky sú priamo závislé na možnostiach miestnej samosprávy

a miestne príslušných inštitúcii a organizácii vyčleniť potrebné špecializované sily a

prostriedky, prípadne na možnosti disponovať prostriedkami danými k dispozícii z národnej

alebo regionálnej úrovne krízového manažmentu.

Na miestnej úrovni musí byť krízový manažment schopný reagovať na dve základné skupiny

krízových javov:

prírodné krízové javy s dôrazom na živelné pohromy,

antropogénne krízové javy vznikajúce a pôsobiace na území danej obce.

Krízový manažment na miestnej úrovni sa člení z dvoch pohľadov:

riadiacu činnosť zabezpečujú orgány miestnej samosprávy, t.j. starostovia obcí

a primátori miest, krízové štáby obcí a miest, krízové komisie vytvárané na konkrétny

krízový jav,

krízové opatrenia uskutočňujú výkonné prvky záchranných systémov (hasičské

a záchranné útvary, dobrovoľné požiarne jednotky, záchranná zdravotná služba, horská

záchranná služba, banská záchranná služba, miestna polícia a ďalšie…) a prostriedky

poskytované miestnymi organizáciami a inštitúciami.


105

Základné nástroje využívané na miestnej úrovni krízového manažmentu sú obdobné ako na

regionálnej úrovni. Dôraz je položený na preventívne opatrenia a na organizáciu

a zabezpečovanie záchranných prác s cieľom chrániť človeka, materiálne hodnoty a životné

prostredie.

Krízový manažment na individuálnej úrovni vyjadruje na jednej strane špecifické

požiadavky vyplývajúce z reálneho stavu a uskutočňovaných činností konkrétnych

organizácií, inštitúcii a subjektov, na strane druhej, vyjadruje individuálny osobnostný podiel

jednotlivých krízových manažérov na výsledkoch uplatňovania krízového manažmentu.

Úlohy krízového manažmentu v jednotlivých organizáciách, inštitúciách a subjektoch

vykonávajú spravidla ich samotní riadiaci pracovníci, v prípravnej fáze poverení pracovníci

a v menšej miere samostatní, uvoľnení pracovníci krízového riadenia. Výkonné prvky tvoria

profesionálne záchranné zložky vytvorené v rámci podniku (hasičský zbor, záchranná služba,

bezpečnostná služba) alebo sú pripravované, prípadne ad hoc vytvárané z pracovníkov

špecialistov pre konkrétne činnosti.

Individuálny osobnostný podiel jednotlivcov na krízovom manažmente vyjadruje

neinštitucionálnu stránku krízového manažmentu, ktorá však v konečnom dôsledku rozhoduje

o úspechu a efektívnosti krízového manažmentu. Špecifickou individuálnou stránkou

pôsobenia krízového manažmentu sú konkrétni ľudia, jednotlivci, ktorí sú zasiahnutí

krízovými javmi, alebo musia znášať ich dôsledky. Účastnými na pôsobení dôsledkov

krízových javov sa môžu stať:

z vlastnej viny – v dôsledku porušenia technologických postupov a predpisov,

nedodržania dopravných predpisov, podcenenia prírodných síl alebo síl vznikajúcich

v technologických procesoch, precenenie vlastných síl, zanedbanie bezpečnostných

opatrení, ...

bez vlastného zavinenia – neočakávané, nepredvídateľné pôsobenie prírodných činiteľov,

pasívna účasť na nehodách a haváriách, pôsobenie nepredvídateľných technických

a technologických okolností, ale aj zámerná činnosť s kriminálnym, priadne teroristickým

pozadím…

Na prevažnú väčšinu krízových javov by mal byť človek v potrebnej miere pripravený. Mal

by mať základné teoretické vedomosti, mal by vedieť ako má v danej situácii reagovať a

konať, na koho sa obrátiť so žiadosťou o pomoc. Mal by však vedieť pomôcť sám sebe i

ďalším postihnutým a v neposlednom rade by mal byť na možné krízové javy i materiálne

vybavený.

3.5 BEZPEČNOSTNÝ SYSTÉM SR

Bezpečnosť SR je zložená z politických, ekonomických, humanitných, právnych, sociálnych,

kultúrnych, historických, vojensko-strategických, vnútrobezpečnostných a ekologických

prvkov a ich vzájomných väzieb. Predstavuje štruktúrovaný mnohorozmerný systém, ktorý

chráni:

život, slobodu a majetok občana,

spoločnosť s jej duchovnými a materiálnymi hodnotami,

štát ako celok.

Dosahovaná úroveň bezpečnosti štátu je veľmi úzko spojená s reálnymi potrebami

spoločnosti, ktorá sa chce cítiť bezpečne a s aktuálnymi a potenciálnymi hrozbami na jednej


106

strane a s medzinárodným kreditom, ekonomickými možnosťami, technologickými

predpokladmi, ľudským potenciálom a radom ďalších predpokladov na strane druhej.

Bezpečnostný systém štátu predstavuje inštitucionálne a funkčné vyjadrenie bezpečnostnej

politiky štátu Je to sústava inštitúcií verejnej správy, síl a prostriedkov ozbrojených síl,

ozbrojených bezpečnostných zborov, záchranných zborov a služieb, právnických a fyzických

osôb, súvisiacich právnych noriem, vzájomných väzieb a vzťahov, prostredníctvom ktorých

sa zaručuje bezpečnosť štátu, jeho občanov, materiálnych hodnôt a životného prostredia.

Fungujúci bezpečnostný systém je teda nevyhnutným predpokladom dosahovania komplexnej

bezpečnosti štátu.

Na obrázku číslo 3.3 je schematicky znázornená štruktúra bezpečnosti štátu. Dosahuje sa

radom politických a právnych, organizačných, personálnych i materiálnych opatrení, ktoré sú

vyjadrené v bezpečnostnej politike krajiny. Cieľom bezpečnostnej politiky SR je:

zaručenie zvrchovanosti, suverenity, nezávislosti a územnej integrity SR, nenarušiteľnosti

a nezmeniteľnosti jej medzinárodne uznaných hraníc,

vytvorenie komplexného, vzájomne previazaného systému vnútornej bezpečnosti

a zabezpečenia poriadku v štáte, ochrany občanov, materiálnych hodnôt a životného

prostredia a obrany štátu, ktorý je kompatibilný s budovaným európskym bezpečnostným

systémom,

trvalé potvrdzovanie pripravenosti plniť svoje záväzky z integrácie SR do

transatlantických a európskych politických, bezpečnostných, ekonomických štruktúr a

inštitúcií,

aktívna účasť na upevňovaní stability a mieru vo svete a pri budovaní nového

komplexného modelu európskej bezpečnosti,

rozvoj a upevňovanie dobrých priateľských vzťahov so susednými štátmi, vytvorenie

kvalitnej zmluvno-právnej základne na prehĺbenie vzájomne výhodnej všestrannej

spolupráce,

trvalé potvrdzovanie úspešnosti transformácie spoločnosti v súlade s princípmi slobody

a demokracie, sociálno-trhovej spoločnosti, rešpektovanie záruk ústavnosti, dodržiavania

základných ľudských práv a občianskych slobôd,

vytvoriť podmienky zachovania bezpečnosti a ochrany záujmov jednotlivcov a celej

spoločnosti v situáciách vzniku a priebehu krízových javov.

Bezpečnostné prostredie z globálneho pohľadu, ale aj z pohľadu každej krajiny či regiónu, sa

neustále mení a vyvíja. Je modifikované radom vonkajších aj vnútorných činiteľov, z ktorých

prevažná väčšina má stochastický charakter, ale niektoré sú prísne deterministickej povahy.

Komplexná analýza bezpečnostného prostredia má vždy len kvázy objektívny charakter a je

limitovaná radom subjektívnych postojov a mierou dostupnosti a pravdivosti vstupných

údajov.

Zodpovednosť za zaručenie bezpečnosti štátu majú v rozsahu vymedzenej pôsobnosti a v rámci stanovených kompetencií príslušné orgány zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, prokuratúry, miestnej štátnej správy, územnej samosprávy a vecne príslušné právnické osoby a fyzické osoby. Bezpečnostný systém štátu je tvorený podsystémami, oblasťami riadenia bezpečnostného systému, zahraničnej bezpečnostnej politiky štátu, zabezpečenia obrany štátu, ochrany občanov, majetku a životného prostredia, vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte, ako aj oblasťou komplexného zabezpečenia síl, prostriedkov a zdrojov nevyhnutných pre činnosť bezpečnostného systému.


107

Obr.č.3.3 Schematické znázornenie bezpečnosti štátu

Štruktúra Bezpečnostného systému SR je graficky znázornená na obrázku číslo 3.4., ktorý

vysvetľuje vzťah medzi jednotlivými oblasťami, z ktorých sa skladá Bezpečnostný systém

Slovenskej republiky.

Oblasť riadenia Bezpečnostného systému Slovenskej republiky tvoria orgány verejnej moci

štátu a vecne príslušné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré svojou činnosťou trvalo

zabezpečujú plánovanie, organizovanie, koordinovanie, uskutočňovanie a kontrolovanie

rozhodujúcich opatrení na zabezpečenie nepretržitej funkčnosti bezpečnostného systému.

Určujúcu úlohu má vláda SR a silové rezorty, ktorými je Ministerstvo obrany SR

a Ministerstvo vnútra SR, a na činnosti sa podieľajú aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy,

medzi ktoré patrí Správa štátnych hmotných rezerv, Úrad jadrového dozoru, Národný

bezpečnostný úrad a ďalšie. Časť kompetencií na úseku riadenia bezpečnostného systému má

tiež prezident SR, Národná rada SR, ale aj Národná banka SR.

Oblasť zahraničnej bezpečnostnej politiky tvoria orgány verejnej moci štátu, predovšetkým

Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR a

Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré prijímajú opatrenia a vykonávajú činnosti v oblasti

formovania stabilného vonkajšieho bezpečnostného prostredia prostredníctvom rozvíjania

dobrých susedských vzťahov a spolupráce so zahraničím, upevňovania medzinárodného

postavenia štátu a vytvárania bezpečnostných zmluvných záruk pre Slovenskú republiku.

Oblasť obrany tvoria orgány verejnej moci štátu a vecne príslušné právnické osoby a fyzické

osoby, ktoré svojou činnosťou a opatreniami vytvárajú predpoklady na zabezpečenie obrany

Vnúto

rné

pro

stre

die

Vonkajšie prostredie

Obrana

štátu

Ochrana občanov,

majetku, ŽP a

vnútornej

bezpečnosti v štáte

Bezpečnosť štátu

Vonkajšia

bezpečnosť

Vnútorná

bezpečnosť


108

štátu, prípravy na obranu štátu a na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv

o spoločnej obrane proti napadnutiu a z ďalších medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná. Na zabezpečenie obrany štátu je vytvorený systém obrany, ktorého

rozhodujúcou výkonnou zložkou sú Ozbrojené sily Slovenskej republiky, ale tiež ozbrojené

bezpečnostné zbory a hasičský a záchranný zbor.

Oblasť

riadenia

bezpečnostného

systému

Oblasť

zahraničnej

bezpečnostnej

politiky

Oblasť

ochrany,

vnútornej

bezpečnosti

a poriadku

Oblasť

obrany

Oblasť zabezpečenia bezpečnostného systému

OBČANIA

PRÁVNICKÉ OSOBY

podieľajúce sa na riešení krízových javov

INTEGROVANÝ

ZÁCHRANNÝ

SYSTÉM

Hasičský a záchranný zbor

Záchranná zdravotná služba

Horská záchranná služba

Banská záchranná služba

KCHL civilnej ochrany

OZBROJENÉ SILY SR

Obr.č.3.4 Bezpečnostný systém SR


109

Oblasť ochrany občanov, majetku a životného prostredia, ako aj vnútornej bezpečnosti a

poriadku v štáte tvoria orgány verejnej moci štátu a vecne príslušné právnické osoby a fyzické

osoby, ktoré svojou činnosťou a opatreniami zabezpečujú prevenciu a riešia ohrozenia

nevojenského charakteru. Jedná sa predovšetkým o ochranu života, zdravia, majetku,

základných práv a slobôd osôb a ochranu verejného poriadku. Rozhodujúcou výkonnou

zložkou sú ozbrojené bezpečnostné zbory, ozbrojené zbory, hasičský a záchranný zbor,

záchranné služby a vyčlenené sily a prostriedky ozbrojených síl.

Oblasť zabezpečenia tvoria orgány verejnej moci štátu a vecne príslušné právnické osoby

a fyzické osoby, ktoré svojou činnosťou a opatreniami vytvárajú predpoklady na

zabezpečenie funkčnosti jednotlivých úsekov bezpečnostného systému. Súčasťou tejto oblasti

je napríklad systém hospodárskej mobilizácie, štátne hmotné rezervy, ale aj prvky kritickej

infraštruktúry. Výsledkom ich pôsobenia je najmä súhrn organizačných, ekonomických,

materiálno-technických a finančných opatrení, bez ktorých nie je možné riešiť krízové

situácie veľkého rozsahu .

Na riešenie krízových javov na úrovni vlády SR je vytvorený centrálny systém riešenia

krízových javov. Základné predpoklady a podmienky vytvárania centrálneho systému riešenia

krízových javov je možné zhrnúť do týchto bodov:

vzájomná previazanosť rezortných systémov a ich kompatibilita,

vytvorenie podmienok na civilné núdzové plánovanie a vojenské obranné plánovanie,

nutnosť centrálneho riadenia procesu riešenia krízových javov,

vytvorenie nadrezortného orgánu vybaveného potrebnými kompetenciami, ktorý

koordinuje úsilie rezortov v procese riešenia krízových javov,

možnosť vytvárania teritoriálnych orgánov na riešenie krízových javov na jednotlivých

stupňoch miestnej štátnej správy,

prijatie právnych noriem umožňujúcich nariadiť akejkoľvek právnickej alebo fyzickej

osobe konkrétne úlohy počas riešenia krízových javov,

rešpektovanie skutočnosti, že najzložitejším krízovým javom v živote spoločnosti je

vojna, ako aj obdobie prípravy na vojnu, ktoré je nazvané vojnový stav.

Centrálny systém riešenia krízových javov je možné graficky znázorniť pomocou pyramídy,

ktorej vrcholom je nadrezortný orgán určený na riešenie krízových javov, jednotlivými

vrstvami sú súčasti krízového manažmentu a ich nástroje. Základňu tvorí najrozsiahlejšia a

najničivejšia krízová situácia, ktorou môže byť vojnový stav a vojna. Tretí rozmer pyramídy

tvoria zdroje nevyhnutné na riešenie krízového javu. Vyznačenou časťou základne je

podsystém na riešenie konkrétneho krízového javu (napr. priemyselnej havárie), ako je

znázornené na obrázku číslo 3.5.


110

Obr.č.3.5 Centrálny systém riešenia krízových javov

3.6 VRCHOLOVÉ ORGÁNY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU SR

V duchu ústavy a v súlade s právnymi normami Slovenskej republiky sa na formulovaní,

plnení a kontrolovaní úloh krízového riadenia podieľajú orgány zákonodarnej, výkonnej

i súdnej moci. Základný obsah činnosti, štruktúra a vzťahy prvkov systému krízového

riadenia sú stanovené príslušnými právnymi normami a v reálnom čase podmienené

podmienkami a vstupmi, ktoré ovplyvňujú význam, rozsah, spôsob uskutočnenia

a požiadavky na kvalitu opatrení určených na riešenie krízových javov. Okrem

medzinárodnopolitickej situácie a celkového zahraničnopolitického začlenenia a orientácie

SR to je hlavne konkrétny stav a úroveň rizík a hrozieb, ktorým musí spoločnosť čeliť. Ich

komplexná analýza, ale tiež priebežné monitorovanie a posudzovanie sú jedným

z predpokladov optimálneho stanovenia požiadaviek na celý systém.

Zákonodarnú moc predstavuje Národná rada SR. Tá prijíma stratégie a koncepcie na úseku

obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti, ale hlavne schvaľuje príslušné právne predpisy.

Úroveň bezpečnosti v štáte a stav plnenia úloh na jej zvyšovanie môže kontrolovať Výbor NR

SR pre obranu a bezpečnosť.

Výkonná moc je reprezentovaná vládou SR, jednotlivými ministerstvami a ostatnými

ústrednými orgánmi štátnej správy. Jej úlohou je implementácia prijatých cieľov, úloh

a záverov na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte do praxe

a riadenie výkonných prvkov krízového manažmentu. Opatrenia krízového riadenia

uskutočňuje hlavne prostredníctvom orgánov miestnej štátnej správy, záchranných

Miestne orgány štátnej správy

priemyselná havária

Sily a prostriedky právnických osôb

určené na odstraňovanie negatívnych

následkov krízových javov

Integrovaný záchranný systém

Integrovaný dopravný systém

HM, KP, HP

IS krízového manažmentu

Vláda SR, BR SR, SITCEN, ÚKŠ

vojna

Krízové štáby ÚOŠS

Územná samospráva


111

a bezpečnostných služieb, ktorých zriaďovateľom je štát, ale aj prostredníctvom ozbrojených

síl a ozbrojených bezpečnostných zborov.

Na súdnej moci sa podieľajú súdy, ktoré zabezpečujú súlad činnosti orgánov krízového

manažmentu s právom. Zaoberajú sa riešením porušenia zákonných noriem krízového

manažmentu, právnym posúdením vzniku ohrozenia bezpečnosti, podmienok vzniku

a priebehu krízových javov. Špecifickou úlohou je tiež výkon súdnej moci počas krízových

stavov.

Každá z uvedených zložiek má vlastný kontrolný mechanizmus, ktorý vytvára podklady na

vykonanie korekcií. Kontrolné inštitúcie centrálneho charakteru (napr. Národný kontrolný

úrad) poskytujú podklady na korekciu systému Národnej rade SR i vláde SR. Výstupom

celého systému krízového manažmentu musí byť požadovaná úroveň obrany štátu, ochrany

osôb, majetku a životného prostredia, vnútornej bezpečnosti a poriadku v SR, ale tiež

pravdivé, včasné a komplexné informovanie občanov o fungovaní systému krízového

manažmentu a o všetkých dôležitých rizikách a hrozbách.

Vrcholový krízový manažment pôsobí v ústredných orgánoch štátnej správy, pričom

rozhodujúcim orgánom je vláda SR. Je kolektívnym rozhodovacím orgánom riadenia štátu

vrátane krízového riadenia. Na Úrade vlády SR plní úlohy súvisiace s krízovým riadením

odbor krízového manažmentu a kancelária Bezpečnostnej rady SR.

Na všetkých ministerstvách sú útvary krízového manažmentu, prípadne krízového riadenia,

pričom hlavné úlohy na tomto úseku plnia ministerstvá vnútra, obrany, hospodárstva a

ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Rad konkrétnych úloh na úseku

bezpečnosti plnia aj ďalšie rezorty a niektoré ostatné ústredné orgány štátnej správy. Tie sa

podieľajú na prevencii vzniku, ale aj na riešení konkrétnych krízových javov v súlade so

svojou pôsobnosťou.

Základnú problematiku krízových javov dotýkajúcich záujmov štátu a spoločnosti ako celku

rieši vláda SR, ktorej poradným orgánom na úseku bezpečnosti je Bezpečnostná rada SR.

Charakter poradného orgánu má aj Ústredný krízový štáb, ktorý sa podieľa na príprave

rozhodnutí vlády v prípade riešenia krízových javov celoštátneho významu. Bezpečnostná

rada sa môže stať aj riadiacim orgánom v prípade, že boli splnené dva základné podmienky.

Musí byť vyhlásený niektorý krízový stav (vojna, vojnový stav, výnimočný stav) a vláda nie

je uznášaniaschopná. Po skončení takéhoto stavu musí vláda všetky rozhodnutia

Bezpečnostnej rady SR opäť prerokovať a schváliť.

Bezpečnostná rada SR posudzuje úroveň bezpečnostného prostredia, koordinuje prípravy na

zabezpečenie obrany štátu, ochrany občanov, majetku, hospodárstva SR a životného

prostredia, ako aj vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte. Jej úlohou je vytvoriť predpoklady

na rýchly, plynulý a čo najjednoduchší prechod orgánov a organizácií z normálnych

podmienok na plnenie úloh počas pôsobenia dôsledkov krízových javov, z ktorých krajnými

a najzložitejšími je vojnový stav a vojna, bez podstatných personálnych a štrukturálnych

zmien.

Bezpečnostná rada SR sa v mieri podieľa na hodnotení úrovne plnenia úloh na

zabezpečovanie požadovanej úrovne obrany štátu a ochrany jeho občanov, majetku

a životného prostredia s dôrazom na:

podiel na príprave a vytváraní bezpečnostného systému, ako aj uskutočňovaní

bezpečnostnej politiky,

kontrolu a hodnotenie plnenia medzinárodných záväzkov SR na úseku bezpečnosti,

vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie v SR a vo svete,

prípravu návrhov opatrení :


112

- na zachovanie bezpečnosti SR,

- na predchádzanie vzniku krízovým javom,

- na riešenie vzniknutých krízových javov (Štatút BR SR. 2004).

Zloženie Bezpečnostnej rady SR:

predseda BR SR (predseda vlády SR),

podpredseda BR SR (poverený podpredseda vlády SR),

stáli členovia BR SR (ministri obrany, vnútra, financií a zahraničných vecí),

ďalších troch členov BR SR vymenuje prezident na žiadosť predsedu vlády SR.

Bezpečnostná rada SR vytvára na plnenie stanovených úloh tieto výbory (Zákon č. 110/2004

Z. z.):

výbor pre zahraničnú politiku,

výbor pre obranné plánovanie,

výbor pre civilné núdzové plánovanie,

výbor pre koordináciu spravodajských služieb

výbor pre energetickú bezpečnosť,

výbor pre kybernetickú bezpečnosť.

Výbor BR SR pre zahraničnú politiku je stálym pracovným orgánom BR SR na úseku

vnútroštátnej koordinácie zahraničnej bezpečnostnej politiky SR. V rámci svojej pôsobnosti:

sa podieľa na koordinácií zahraničnej bezpečnostnej politiky,

sa podieľa na plnení medzinárodných záväzkov v zahraničnej bezpečnostnej politike,

vyhodnocuje vývoj situácie v krízových oblastiach a pripravuje návrhy na opatrenia v

rámci kompetencií zahraničnej bezpečnostnej politiky,

pripravuje podklady na rokovanie BR SR s dôrazom na návrhy medzinárodných zmlúv,

návrhy všeobecne záväzných predpisov, postupov riešenia, stanovísk a hodnotení

(Rokovacie poriadky výborov BR SR. 2005).

Predseda výboru je menovaný ministrom ZVaEZ SR z pracovníkov rezortu. Členmi sú

zástupcovia MZVaEZ SR, MO SR, MV SR, MH SR, MF SR, MDVRR SR, Úradu vlády SR,

SŠHR SR, NBÚ, Kancelárie prezidenta SR a SIS.

Rokovania výboru sa uskutočňujú podľa potreby, minimálne však jedenkrát za tri mesiace.

Výbor môže využívať pracovné skupiny vymenované podľa potreby na vypracovanie

odborných expertíz a podkladových materiál na svoje rokovania. Vytvára sekretariát na čele

s tajomníkom, ktorý plní úlohy organizačného a administratívneho zabezpečenia výboru.

Výbor BR SR pre obranné plánovanie je stálym pracovným orgánom BR SR na úseku

obrany štátu a obranného plánovania na národnej i medzinárodnej úrovni. V rámci svojej

pôsobnosti:

koordinuje medzinárodnú spoluprácu na úseku obranného plánovania,

podieľa sa na medzirezortnej koordinácií obranného plánovania,

posudzuje a prerokúva požiadavky uplatňované v procese obranného plánovania,

posudzuje a prerokováva návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku

obrany štátu,

spolupracuje s odbornými orgánmi a inštitúciami NATO a ďalších medzinárodných

organizácií a inštitúcií pri získavaní zahraničných skúsenosti na úseku obrany štátu

(Rokovacie poriadky výborov BR SR. 2005).

Výbor pracuje v zložení predseda, ktorým je minister obrany SR, podpredsedom je štátny

tajomník MF SR a členmi sú štátni tajomníci MDVRR SR, MH SR, MPRV SR, MV SR,


113

MZVaEZ SR, MZ SR a predseda SŠHR. Sekretariát výboru tvorí organizačná zložka MO SR,

ktorou je oddelenie krízového manažmentu a riadi ho tajomník vymenovaný predsedom

výboru.

Výbor si môže zriaďovať pracovné skupiny na vypracovanie odborných expertíz a na

prípravu a posudzovanie podkladových materiálov zriaďuje. Rokovanie výboru sa

uskutočňuje raz za tri mesiace, prípadne podľa potreby.

Výbor BR SR pre civilné núdzové plánovanie je stálym orgánom bezpečnostnej rady na

úseku civilného núdzového plánovania, ktorý posudzuje stav koordinácie plánovania opatrení

na zabezpečenie vnútornej bezpečnosti, ochrany obyvateľstva, ochrany ekonomiky, na

koordináciu požiadaviek na civilné zdroje na podporu vojenských operácií a medzinárodnej

spolupráce v uvedených otázkach. V rámci svojej pôsobnosti:

sa podieľa na medzirezortnej koordinácií civilného núdzového plánovania,

posudzuje a prerokúva požiadavky rezortov, orgánov miestnej štátnej správy i

samosprávy na úseku civilného núdzového plánovania,

posudzuje obsah a rozsah úloh civilného núdzového plánovania,

posudzuje zásady tvorby dokumentácie civilného núdzového plánovania v orgánoch

verejnej správy, vrátane spracovávania krízových scenárov,

posudzuje a prerokúva návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku

civilného núdzového plánovania,

pripravuje a prerokúva vecne príslušné materiály na rokovanie BR SR,

spolupracuje s odbornými orgánmi NATO a EÚ, ako aj s radom ďalších inštitúcií

pôsobiacich na úseku civilného núdzového plánovania (Rokovacie poriadky výborov BR

SR. 2005).

Predsedom výboru je minister vnútra SR a členmi sú zástupcovia MV SR, MZVaEZ SR, MO

SR, MS SR, MF SR, MŽP SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MPSVR SR, MH SR, MPRV SR,

MDVRR SR, SŠHR SR, Úradu vlády SR a Úradu jadrového dozoru SR. Výbor vytvára

sekretariát, ktorý plní úlohy spojené s organizačným, administratívnym a technickým

zabezpečením činnosti. Riadi ho tajomník vymenovaný predsedom výboru.

Výbor môže vymenovávať pracovné skupiny a komisie na prípravu odborných podkladov

a návrhov na rokovanie. Rokuje podľa potreby, minimálne však jedenkrát za šesť mesiacov.

Výbor BR SR pre koordináciu spravodajských služieb je stálym pracovným orgánom BR

SR, ktorý prerokúva a posudzuje plánovacie a prípravné aktivity na úseku zabezpečenia

činnosti spravodajských služieb v kontexte zabezpečovania bezpečnosti SR. V rámci svojej

pôsobnosti:

zabezpečuje koordináciu spravodajských služieb SR,

organizuje operatívnu medzirezortnú koordináciu plánovacích a prípravných aktivít na

úseku zabezpečovania spravodajskej činnosti na ochranu ústavného zriadenia, dôležitých

ekonomických záujmov a zabezpečenia obrany SR a vnútornej bezpečnosti,

posudzuje a prerokúva požiadavky štátnych orgánov na zabezpečenie spravodajskej

činnosti,

odporúča materiály na prerokovanie v bezpečnostnej rade,

spracováva a prerokováva vlastné materiály na zabezpečenie spravodajskej činnosti,

prihliada na odporúčania odborných orgánov a inštitúcií NATO a ďalších

medzinárodných organizácií a inštitúcií vo vzťahu k spravodajským službám.

Výbor pre koordináciu spravodajských služieb riadi predseda, ktorým je predseda vlády SR.

Podpredsedom je podpredseda BR SR a členmi sú ministri vnútra, obrany a zahraničných vecí


114

SR, riaditeľ SIS, prezident PZ a riaditeľ Vojenského spravodajstva. Sekretariát tvorí poverený

útvar Úradu vlády SR, pričom jeho vedúci je zároveň tajomníkom výboru.

Práca výboru sa riadi osobitnými ustanoveniami o ochrane utajovaných skutočností. Výbor si

môže zriaďovať pracovné skupiny na spracovanie a prerokovanie vecne príslušných

materiálov, ktoré vedie poverený člen výboru. Rokovanie výboru sa uskutočňuje jedenkrát za

tri mesiace, alebo podľa potreby.

Výbor pre energetickú bezpečnosť pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na

zachovanie komplexnej bezpečnosti SR:

vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR republike a vo svete na úseku energetiky a

správu o výsledkoch vyhodnotení zasiela neodkladne, najmenej jedenkrát mesačne

Kancelárii Bezpečnostnej rady SR,

pripravuje pre Bezpečnostnú radu návrhy opatrení na zníženie rizík energetickej

bezpečnosti,

podieľa sa na formovaní politiky SR týkajúcej sa energetickej bezpečnosti, ako aj na

vypracúvaní koncepčných dokumentov,

podieľa sa na koordinácii medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa energetickej

bezpečnosti,

spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy pri

plánovaní opatrení zameraných na energetickú bezpečnosť,

prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade, ktoré súvisia s plnením jej úloh

týkajúcich sa energetickej bezpečnosti,

vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na energetickú bezpečnosť a predkladá ich

Bezpečnostnej rade,

posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na

energetickú bezpečnosť a ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade,

podieľa sa na spracovaní správy o bezpečnosti SR za oblasť energetickej bezpečnosti.

Vymenovanie predsedu výboru pre energetickú bezpečnosť a jeho odvolanie na návrh

ministra hospodárstva SR schvaľuje Bezpečnostná rada a vymenúva a odvoláva ho jej

predseda. Podpredsedu výboru pre energetickú bezpečnosť menuje predseda z členov výboru.

Členmi výboru sú zástupcovia MH SR, MZVaEZ SR, MV SR, Úradu vlády SR, Úradu

jadrového dozoru SR, Správy štátnych hmotných rezerv SR a Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví. Členom výboru pre energetickú bezpečnosť môže byť aj zástupca právnickej osoby,

ktorá podniká v energetike.

Výbor pre kybernetickú bezpečnosť pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na

zachovanie bezpečnosti SR v kybernetickom priestore:

vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete v oblasti kybernetickej bezpečnosti

a správu o výsledkoch vyhodnotení zasiela najmenej jedenkrát mesačne Kancelárii

Bezpečnostnej rady SR,

pripravuje pre Bezpečnostnú radu návrhy opatrení na zníženie rizík v oblasti

kybernetickej bezpečnosti,

podieľa sa na formovaní politiky SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj

na vypracúvaní koncepčných dokumentov,

hodnotí aktuálny stav kybernetickej bezpečnosti s dôrazom na kritickú informačnú

a komunikačnú infraštruktúru a výsledky hodnotení predkladá Bezpečnostnej rade

najmenej jedenkrát ročne,

predkladá Bezpečnostnej rade návrhy opatrení na zvyšovanie politického, právneho,

hospodárskeho a vzdelanostného povedomia v oblasti kybernetickej bezpečnosti,


115

prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade, ktoré súvisia s plnením úloh

v oblasti kybernetickej bezpečnosti,

vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na kybernetickú bezpečnosť a predkladá

ich Bezpečnostnej rade,

posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv,

vzťahujúcich sa na kybernetickú bezpečnosť, ktoré sú predložené na prerokovanie

Bezpečnostnej rade,

podieľa sa na spracovaní správy o bezpečnosti SR za oblasť kybernetickej bezpečnosti.

Vymenovanie predsedu výboru pre kybernetickú bezpečnosť a jeho odvolanie na návrh

riaditeľa Národného bezpečnostného úradu schvaľuje Bezpečnostná rada a vymenúva

a odvoláva ho jej predseda. Predseda výboru pre kybernetickú bezpečnosť je jeho člen

poverený predsedom. Členmi výboru pre kybernetickú bezpečnosť sú Bezpečnostnou radou

schválení a predsedom vymenovaní zástupcovia MZVaEZ SR, MV SR, MH SR, MO SR, MF

SR, MDVRR SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MŽP SR, Úradu vlády SR, NBÚ, SIS a Národnej

banky Slovenska. Členom výboru pre kybernetickú bezpečnosť môže byť aj Bezpečnostnou

radou schválený a predsedom vymenovaný zástupca právnickej osoby, ktorej predmetom

činnosti je ochrana kybernetického priestoru.

Administratívne a organizačné zabezpečenie činnosti BR SR a príprava jej rokovania je v

kompetencií kancelárie BR SR. Je stálou zložkou úradu vlády SR. Riaditeľa kancelárie BR

SR vymenúva a odvoláva predseda bezpečnostnej rady.

Na činnosti BR SR sa môže podieľať aj prezident SR. Je oprávnený navrhovať jej zvolanie,

ak usúdi, že je na to vážny dôvod. V takomto prípade musí predseda vlády zvolať BR SR do

48 hodín. Okrem toho môže vyžadovať od predsedu a členov BR SR informácie potrebné na

plnenie svojich úloh a zároveň aj predkladať návrhy v otázkach bezpečnosti SR.

Parlamentná rada Slovenskej republiky bola vytvorená po vzore Bezpečnostnej rady SR,

aby v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, keď je znemožnená činnosť

Národnej rady SR, vykonávala jej ústavné právomoci. Medzi výnimky z rozhodovania

Parlamentnej rady SR patrí napr. právomoc vyslovovať súhlas s medzinárodnou zmluvou.

V čase vojny alebo vojnového stavu môže však byť strategicky pre Slovensku dôležité

uzatvoriť napr. zmluvné spojenectvo s inou krajinou, čo však podľa súčasných právnych

predpisov nebolo možné. Problémom môže byť aj uzatvorenie samotného prímeria, ktoré má

tiež formu medzinárodnej zmluvy.

Ústredný krízový štáb je podľa súčasných právnych noriem poradným orgánom vlády

Slovenskej republiky, ktorý koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej

samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízových javov veľkého rozsahu. ÚKŠ

nie je stálym orgánom krízového manažmentu, napriek tomu, že je stanovené jeho základné

zloženie. Zvoláva sa iba v čase riešenie krízových javov veľkého rozsahu.

Vzhľadom na poradný charakter ÚKŠ, ktorý pripravuje vláde SR návrhy opatrení na riešenie

krízových javov, je nevyhnutné, aby jeho členmi boli odborníci a nie politicky nominovaní

predstavitelia. Keďže samotný ÚKŠ bol vytvorený na základe zákona o riadení štátu

v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, v týchto dvoch krízových

stavoch, kedy riadenie obrany štátu preberá hlavné miesto riadenia obrany štátu, nie je

zabezpečené efektívne riešenie možných paralelných krízových javov vojenského a

nevojenského charakteru, pretože ÚKŠ v týchto stavoch nemá právny základ na výkon

svojich funkcií.

ÚKŠ by mal pôsobiť ako hlavný výkonný a koordinačný orgán vlády pre všetky typy

krízových javov, vrátane vojny a vojnového stavu. Ako jediný by mal mať právomoc po


116

svojom aktivovaní predkladať počas riešenia krízového javu návrhy a opatrenia vláde

Slovenskej republiky a potom by mal aj právomoci kontrolovať plnenie týchto úloh. Na tento

problém poukázali rôzne audity a komisie, ktoré posudzovali funkčnosť bezpečnostného

systému ako celku. Riešenie postavenia ÚKŠ je najskôr politický a až potom legislatívny

problém.

Riešenie úloh na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte a ich

zabezpečovanie vo svojej kompetencii je trvalou a neoddeliteľnou súčasťou riadiacej činnosti

všetkých orgánov verejnej správy, ale tiež hospodárskych a spoločenských orgánov. Ministri,

vedúci pracovníci ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov verejnej

správy, ako aj zástupcovia vybraných podnikateľských subjektov a ďalších právnických osôb

zodpovedajú v plnom rozsahu za prípravy opatrení na zvyšovanie úrovne obrany, ochrany a

vnútornej bezpečnosti, za ich plnenie počas vojny a vojnového stavu, prípadne počas iného

krízového javu. Sú povinní stanovovať rozsah zodpovednosti za plnenie uvedených úloh

všetkým priamo podriadeným funkcionárom, orgánom a organizáciám. Zriaďujú útvary

krízového manažmentu, ktoré potom odborne riadia, usmerňujú a kontrolujú vykonávanie

príprav na obranu štátu a ochranu ľudí a materiálnych hodnôt vo vlastnej organizácii a

v podriadených súčastiach. Veľký význam majú napríklad útvary krízového manažmentu

v chemických, hutníckych, energetických a špeciálnych strojárskych podnikoch, ktoré sú

súčasťou kritickej infraštruktúry štátu.

Ako poradný orgán na plnenie otázok obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a poriadku

v štáte si vedúci pracovníci uvedených orgánov vytvárajú krízové štáby, ktoré sú zložené

z hlavných funkcionárov dotknutého orgánu štátnej správy. Sekretárom krízového štábu je

vedúci útvaru krízového riadenia. Počas vojny a vojnového stavu, prípadne v priebehu iného

zložitého krízového javu preberajú krízové štáby funkciu kolégií a podobných poradných

orgánov. Ich úlohou je z odborného pohľadu posúdiť úlohy kladené na inštitúciu

bezpečnostnou radou a hľadať cesty a zdroje na ich splnenie v požadovanom termíne, rozsahu

a kvalite. Okrem toho môžu pripravovať materiály na rokovanie príslušného stupňa

bezpečnostnej rady, prípadne spracovať odborné posúdenie takýchto materiálov.

Všeobecný model riadenia systému vytvoreného štátom na riešenie krízových javov je

znázornený na obrázku č.3.6. Prezentuje proces a prepojenosť zákonodarnej, výkonnej

i súdnej moci v procese krízového riadenia. Charakterizuje vstupy, ktoré ovplyvňujú význam,

rozsah i kvalitu opatrení určených na riešenie krízových javov. Okrem

medzinárodnopolitickej klímy a celkovej zahraničnopolitickej orientácie SR to je hlavne

konkrétny stav a úroveň rizík a hrozieb, ktorým musí spoločnosť čeliť. Ich komplexné

posúdenie, ale tiež priebežné monitorovanie a prehodnocovanie sú jedným z predpokladov

optimálneho stanovenia požiadaviek na celý systém.

Vláda SR, jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy plnia úlohy

súvisiace so zabezpečením obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti. Na jednotlivých

ministerstvách sa vytvárajú krízové štáby, ktoré sú poradným orgánom ministra v otázkach

prípravy na obdobie vojny a vojnového stavu, prípadne na iné krízové javy a zároveň sú

pripravené podieľať sa na riadení rezortov počas krízy. Súčasťou úradu vlády SR je

Kancelária Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a Odbor krízového manažmentu a

bezpečnosti štátu.

Kancelária Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky bola zriadená na základe ústavného

zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného

stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov. Kancelária plní úlohy súvisiace s činnosťou

Bezpečnostnej rady SR a spolupracuje so sekretariátmi Bezpečnostných rád krajov.


117

Obr.č.3.6 Proces riadenia systému krízového manažmentu štátu

(Medzinárodno-politická klíma, orientácia SR, analýza rizík a ohrození)

Spätné väzby

na korekcie

činnosti

systémov

Zákonodarná moc

(Stratégie, koncepcie, zákony,

zásady, postupy,...) NR SR

Výkonná moc

(Implementácia cieľov Vláda SR

na úseku obrany, vnútornej Ministerstvá

bezpečnosti a ochrany) Ďalšie ÚOŠS

Riadené objekty

(Regionálne a miestne orgány verejnej správy, inštitúcie a

výkonné prvky KM, súčasti IZS,…)

Výstupy

(pravdivé, včasné a komplexné informovanie obyvateľov

o úrovni bezpečnosti štátu, o rizikách a ohrozeniach)

Súdna moc Súdy

(Riešenie porušení zákonných Kontrolné

noriem a ohrozenia bezpečnosti, orgány a

ale tiež hodnotenie dosiahnutej inštitúcie

úrovne a kvality plnenia

cieľov a úloh KM, výkon súdnej moci

počas krízových javov)

VSTUPY

Využívanie

vlastných

informácií

na korekciu


118

Pri výkone svojej činnosti kancelária bezpečnostnej rady:

podieľa sa v spolupráci s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy

na realizácii úloh bezpečnosti štátu,

podieľa sa na plnení úloh rady vyplývajúcich z medzinárodných dohôd v oblasti

odzbrojovacieho procesu, znižovania napätia, posilňovania vzájomnej dôvery a

spolupráce v Európe a vo svete,

spolupracuje na tvorbe a realizácii plánovacích, organizačných, normotvorných a

dokumentačných príprav Slovenskej republiky zabezpečujúcich príslušné opatrenia

prechodu štátu z mierového stavu na stav v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného

stavu a núdzového stavu a na činnosť v období uvedených stavov,

zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností v činnosti bezpečnostnej rady,

zabezpečuje koordinačnú činnosť s výbormi rady a odbornými pracovnými skupinami,

vypracúva poklady pre realizáciu úloh organizačného zabezpečenia činnosti

bezpečnostnej rady,

pripravuje podklady pre predsedu a podpredsedu na rokovanie bezpečnostnej rady,

vedie agendu rady, zabezpečuje a distribuuje materiály pre členov rady, vedie evidenciu

uznesení a zvukových záznamov z rokovaní rady,

sleduje, vyhodnocuje a kontroluje plnenie úloh v oblasti bezpečnosti štátu vyplývajúcich

z uznesení rady,

vypracúva a predkladá na rokovanie rady informácie o plnení záverov v oblasti

bezpečnosti štátu,

v spolupráci s jednotlivými členmi a výbormi rady pripravuje návrh plánu práce rady na

kalendárny rok,

podieľa sa na príprave podkladov pre prijímanie opatrení na riešenie krízovej situácie,

spolupracuje s MO SR pri vytváraní a zabezpečení hlavného miesta riadenia pre radu,

vedie a aktualizuje dokumentáciu pre činnosť rady pre obdobie vojny, vojnového stavu a

výnimočného stavu,

v prípade vzniku krízového javu veľkého rozsahu plní úlohy uložené bezpečnostnou

radou, sústreďuje podklady a informácie potrebné ako podklady na rokovanie a

rozhodovanie rady.

Odbor krízového manažmentu a bezpečnosti štátu Úradu vlády SR plní úlohy v oblasti

krízového riadenia, ochrany utajovaných skutočností a nadrezortnej kontroly v oblasti

bezpečnosti štátu. Pri výkone svojej činnosti odbor najmä :

pripravuje v spolupráci s príslušnými subjektmi verejnej správy a fyzickými a

právnickými osobami pre predsedu vlády návrhy opatrení a rozhodnutí v oblasti

bezpečnosti štátu,

podieľa sa na vypracovaní dokumentov medzirezortného charakteru v oblasti bezpečnosti

štátu,

koordinuje plnenie úloh systému krízového manažmentu Úradu vlády SR v období bez

pôsobenia krízových javov, ale aj počas pôsobenia ich negatívnych dôsledkov,

vykonáva nezávislú vonkajšiu nadrezortnú kontrolu v oblasti bezpečnosti štátu podľa

osobitného predpisu,

zabezpečuje a realizuje ochranu utajovaných skutočností s výnimkou bezpečnosti

technických prostriedkov.

Jednotlivé rezorty a ďalšie ústredné orgány štátnej správy plnia úlohy na úseku obrany štátu,

ochrany osôb, majetku a životného prostredia a vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte

v súlade so zákonom č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej


119

štátnej správy, ktorý sa zjednodušene označuje ako Kompetenčný zákon. Špecifické úlohy na

úseku krízového riadenia plnia ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v súlade

s tzv. krízovými zákonmi, ktoré sa zaoberajú jednotlivými oblasťami krízového riadenia

a stanovujú konkrétne úlohy vo fáze prevencie i riešenia krízových javov.

Ministerstvo vnútra SR riadi a zabezpečuje prípravy na uvedenie síl a prostriedkov

ministerstva vnútra, bezpečnostných zborov a útvarov hasičského a záchranného zboru do

pohotovosti na plnenie úloh v období vojny a vojnového stavu, prípadne v priebehu iných

krízových javov. Vytvára ústredný krízový štáb, poradné komisie a riadiace zložky

integrovaného záchranného systému. Ministerstvo riadi policajný zbor, hasičský a záchranný

zbor, civilnú ochranu, integrovaný záchranný systém, ale tiež aj miestnu štátnu správu. Okrem

toho v rámci plnenia konkrétnych úloh MV SR:

riadi prvotné záchranné práce na celoštátnej úrovni,

riadi evakuáciu obyvateľstva z ohrozených oblastí,

riadi a zabezpečuje prípravu civilnej ochrany a ochrany pred požiarmi,

organizuje premávku na cestnej sieti počas pôsobenia negatívnych dôsledkov krízových

javov vrátane účasti na dopravnom označení určených automobilových ciest v období

vojnového stavu a vojny,

zabezpečuje ochranu ústavných činiteľov,

okrem uvedených hlavných úloh zodpovedá Ministerstvo vnútra SR v súlade

s kompetenčným zákonom za rad ďalších činností, ktoré sa priamo dotýkajú

problematiky krízového manažmentu :

ochrana ústavného zriadenia,

ochrana vnútornej bezpečnosti a verejného poriadku na území štátu,

evidencia zbraní a streliva a kontrola zásad ich používania,

zabezpečenie utečencov na našom území,

dohľad nad otázkami súvisiacimi so zhromažďovaním občanov,

zabezpečovanie problematiky všeobecnej vnútornej správy, územného a správneho

členenia.

Uvedené kompetencie pokrývajú s výnimkou problematiky obrany štátu, hospodárskych

príprav na riešenie krízových javov, ako aj zdravotníckeho zabezpečenia skoro celé spektrum

riešenia možných krízových javov. MV SR má teda rozhodujúci podiel na dosiahnutej úrovni

prevencie vzniku krízových javov mierového charakteru, kontrole prijímaných opatrení

a vykonávaných činností a vytváraní síl a prostriedkov schopných okamžite reagovať na

krízový jav a odstraňovať jeho dôsledky.

Ministerstvo obrany SR koordinuje prípravu štátu na obranu a komplexne ju zabezpečuje.

Spracováva strategickú koncepciu obrany štátu, koncepciu prípravy územia štátu na obranu

a koordinuje činnosť všetkých rezortov a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v rámci

obranných príprav. Uplatňuje požiadavky na všestranné zabezpečenie obrany v rámci orgánov

štátnej správy i podnikateľských subjektov. V procese plnenia ďalších odborných úloh:

hospodári s rozpočtovými prostriedkami vyčlenenými na obranu,

riadi vojenské prípravy na obranu štátu,

vypracúva koncepciu výstavby ozbrojených síl,

prostredníctvom Generálneho štábu riadi ozbrojené sily SR v procese výcviku a prípravy

na obranu, ale tiež na riešenie krízových javov v mieri.

Ministerstvo hospodárstva SR zabezpečuje, koordinuje, metodicky usmerňuje a kontroluje

prípravy hospodárskej mobilizácie. Spracováva koncepciu ekonomického zabezpečenia

obrany a koncepciu vytvárania štátnych hmotných rezerv. V nadväznosti na aktuálne riziká


120

a hrozby narušenia bezpečnosti štátu navrhuje ekonomické opatrenia na zabezpečenie obrany,

ochrany a vnútornej bezpečnosti štátu. Posudzuje stav pripravenosti prvkov kritickej

infraštruktúry v energetike na obdobie riešenia krízových javov a navrhuje opatrenia na

zvýšenie ich odolnosti voči aktuálnym hrozbám. Významnou úlohou ministerstva je tiež

spracovanie krízového plánu pre celé územie SR.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zabezpečuje a koordinuje

prípravu integrovaného dopravného systému na plnenie úloh počas pôsobenia dôsledkov

krízových javov, zabezpečuje verejné práce a uskutočňovanie bytovej politiky s dôrazom na

obdobie riešenia krízových stavov. V rámci plnenia odborných úloh ministerstvo:

riadi a zabezpečuje prípravu podriadených orgánov a inštitúcií na plnenie úloh v období

vojny a vojnového stavu, ale aj v priebehu ďalších rozsiahlych krízových stavov,

zabezpečuje funkčnosť telekomunikácií a pôšt v priebehu krízových stavov,

zabezpečuje spojenie v priebehu pôsobenia negatívnych dôsledkov krízových javov,

s dôrazom na zabezpečenie spojenia ústredných orgánov štátnej správy a ozbrojených síl,

prípadne výkonných zložiek záchranných systémov,

posudzuje riziká ohrozenia prvkov kritickej infraštruktúry v doprave a spojoch

a pripravuje opatrenia na zvýšenie ich odolnosti a na ich ochranu.

Ministerstvo zdravotníctva SR zodpovedá za prípravu a riadenie zdravotníckeho

zabezpečenia obyvateľstva a v určenom rozsahu aj ozbrojených síl v priebehu riešenia

krízových javov. Posudzuje riziká narušenia prevádzky vybraných zdravotníckych zariadení,

ako prvkov kritickej infraštruktúry. Riadi spracovanie traumatologických plánov nemocníc

a podieľa sa na zabezpečení činnosti integrovaného záchranného systému organizovaním

zdravotnej záchrannej služby. Metodicky usmerňuje a koordinuje vytváranie zásob

zdravotníckeho materiálu a liekov.

Ministerstvo financií SR v súlade so spracovaným a schváleným štátnym rozpočtom

zabezpečuje financovanie úloh na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti. Spracováva

návrh hospodárenia v období vojnového stavu a vojny, prípadne aj počas ďalších krízových

javov veľkého rozsahu. Pripravuje systém náhrady výdavkov, škôd a kompenzácií

právnickým, ale aj fyzickým osobám, ktoré boli spôsobené v priebehu riešenia krízových

javov.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti SR monitoruje

medzinárodnopolitickú situáciu, analyzuje ju aj z pohľadu ohrozenia záujmov a bezpečnosti

SR a pripravuje návrhy na riešenie pre vládu SR. V prípade potreby aktivuje dočasné

situačné centrum na monitorovanie reálnych hrozieb pre SR. V rámci plnenia ďalších úloh

ministerstvo:

plní úlohy súvisiace so zabezpečením ochrany pracovníkov diplomatického zboru a

majetku štátu v zahraničí,

podieľa sa na prijímaní opatrení súvisiacich s pobytom cudzích občanov na území SR

v priebehu pôsobenia dôsledkov krízových javov,

zabezpečuje ochranu práv a záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v zahraničí,

zabezpečuje styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a v zahraničí,

hospodári a nakladá s majetkom SR v zahraničí,

koordinuje prípravu a zabezpečuje prerokovanie medzinárodných zmlúv s dôrazom na

zmluvy na úseku medzinárodnej bezpečnosti, kolektívnej obrany, prípadne účasti SR na

aktivitách medzinárodného krízového manažmentu.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zabezpečuje výrobu základných

druhov potravín a ich distribúciu v priebehu riešenia krízových javov s dôrazom na vojnový


121

stav a vojnu. Zabezpečuje ochranu vodných zdrojov a prevádzku vodných diel počas

pôsobenia negatívnych dôsledkov krízových javov. Komplexne posudzuje riziká ohrozenia

poľnohospodárskeho komplexu ako sektoru kritickej infraštruktúry, navrhuje a prijíma

opatrenia na zvýšenie jeho odolností voči narušeniu.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR plní úlohy spojené s prípravou systému

sociálneho zabezpečenia občanov počas odstraňovania následkov rozsiahlych krízových

javov. Vytvára podmienky na aktivovanie centier sústredeného sociálneho zabezpečenia,

ktoré by pôsobili v obciach určených na príjem evakuovaných, stanovuje podmienky na

zabezpečenie pracovnej povinnosti a povolanie občanov na plnenie osobitných činnosti

počas vyhlásených krízových stavov. V neposlednom rade sa zaoberá problematikou

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rámci výrobných procesov.

Ministerstvo životného prostredia SR spracováva koncepciu tvorby a ochrany životného

prostredia a metodicky riadi ochranu životného prostredia v mieri i počas riešenia krízových

javov. Zabezpečuje opatrenia súvisiace s ochranou ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme,

s prevenciou proti priemyselným haváriám, s dôrazom na uplatňovanie zásad európskej

smernice SEVESO a riadi bezpečné hospodárenie s odpadmi. Do pôsobnosti ministerstva

patrí aj ochrana kvality a množstva vôd a ich racionálneho využívania. V neposlednom rade

sa zaoberá aj vplyvom stavieb na životné prostredie a rizikami územného plánovania.

Ministerstvo spravodlivosti SR zabezpečuje výkon súdnej moci a výkon trestu odňatia

slobody v špecifických podmienkach v rámci riešenia krízových javov.

Na obrázku č.3.7 je vyjadrený vzťah medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, regionálnymi

orgánmi štátnej správy, obcami a orgánmi vytváranými na riešenie krízových javov.


122

Obr.č.3.7 Organizačná štruktúra systému krízového manažmentu štátu

vláda SR BR SR

Ministerstvá a ÚOŠS

Odbor krízového riadenia

MV SR

SeVS, SeKR,

PPZ, PHaZZ

Úrad vlády SR

Kancelária BR SR

Rezortné

KŠ ÚKŠ

Rezortné sily a

prostriedky

kríz. riadenia

OÚ v sídle kraja

OKR

KR PZ

KR HaZZ

IZS BRK

KŠ

OÚ

OKR

OR PZ

OR HaZZ

IZS BRO

KŠ

Obec

KŠ Výkonné

prvky IZS


123

Správa štátnych hmotných rezerv SR navrhuje zásady, koncepciu tvorby, financovania a

využitia štátnych hmotných rezerv. Zabezpečuje tvorbu, skladovanie a využívanie štátnych

hmotných rezerv a vykonáva ich kontrolu. Štatistický úrad SR spracováva koncepciu

informačného systému na obdobie krízových stavov a zabezpečuje naplňovanie krízového ŠIS

plánovanými údajmi. Úrad jadrového dozoru SR spracováva koncepciu využitia a ochrany

jadrových zariadení všeobecne a osobitne v priebehu riešenia krízových javov. Národný

bezpečnostný úrad je ústredným orgánom na zabezpečovanie ochrany utajovaných

skutočností v SR. Uskutočňuje bezpečnostné previerky, udeľuje oprávnenia priemyselnej

bezpečnosti, vydáva oprávnenia na používanie technických prostriedkov v predmetnej oblasti

a vytvára centrálnu evidenciu utajovaných skutočností zo zahraničia. Národná banka

Slovenska je centrálnou bankou Slovenska. Je to nezávislá inštitúcia, ktorej základnou

funkciou je udržiavanie cenovej stability a zabezpečovanie dohľadu nad finančným trhom a

iné činnosti. NBS určuje menovú politiku, vydáva bankovky a mince, riadi, koordinuje a

zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku a stará sa o ich

plynulosť a hospodárnosť aj počas riešenia krízových javov.

3.7 ZAČLENENIE KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU DO MIESTNEJ ŠTÁTNEJ

SPRÁVY SR

Miestnu štátnu správu tvoria okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady. Okresné úrady

v sídle kraja, ktoré majú charakter všeobecnej štátnej správy na miestnej úrovni, sa

transformovali z pôvodných krajských úradov. V rámci svojej pôsobnosti sa zaoberajú aj

problematikou krízového riadenia. V rámci nej plnia úlohy na úseku prípravy štátu na obranu,

zabezpečujú ochranu občanov počas krízových javov vrátane zabezpečenia činnosti

koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a plnia aj úlohy spojené s

vnútornou bezpečnosťou a poriadkom v regióne.

V rámci tzv. prvej etapy integrácie štátnej správy boli k 1. januáru 2013 zrušené

špecializované miestne orgány štátnej správy s pôsobnosťou na území kraja. Cieľom druhej

etapy integrácie bolo vytvoriť jednotnú sústavu miestnych orgánov štátnej správy. Súčasťou

tohto zjednotenia je zrušenie obvodných úradov životného prostredia, obvodných úradov pre

cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodných lesných úradov, obvodných

pozemkových úradov a správy katastra, ktorých kompetencie sa presunuli na integrovaný

miestny orgán štátnej správy s novým názvom okresný úrad, ktorý sa odvíja od názvu

územia, na ktorom vykonáva štátnu správu. Okresný úrad s integrovanou pôsobnosťou je z

hľadiska právnej formy preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, pričom rozhodovacia právomoc o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti

verejnej správy bola delegovaná jeho príslušným organizačným útvarom. Odvetvový princíp

riadenia a kontroly štátnej správy uskutočňovanej okresným úradom príslušnými ústrednými

orgánmi štátnej správy v súlade s kompetenčným zákonom a zákonmi upravujúcimi

organizáciu výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch zostal nedotknutý.

Okrem odboru krízového riadenia má okresný úrad v sídle kraja ďalšie odbory, medzi ktoré

patrí organizačný, všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania,

majetkovoprávny, výstavby a bytovej politiky, starostlivosti o životné prostredie, školstva,

cestnej dopravy a pozemných komunikácií, pozemkový a lesný a katastrálny odbor. V rámci

systému krízového riadenia vytvára bezpečnostnú radu kraja a krízový štáb. Schéma

krízového riadenia v rámci kraja je znázornená na obrázku 3.8.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensko


124

Legenda:

Obr.č.3.8 Schematické znázornenie orgánov začlenených do krízového manažmentu

na stupni kraja

Dňom 01.10.2013 bola teda na základe zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej

štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušená špecializovaná miestna

štátna správa a vytvorená integrovaná miestna štátna správa. Vytvorila sa tak štruktúra 72

integrovaných miestnych orgánov štátnej správy, pričom bola odstránená disproporcia

viacerých obvodných úradov, ktorých územné obvody boli vymedzené niekoľkými okresmi,

prípadne iným spôsobom. V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice

sa, obdobne ako to bolo v minulosti, ponechal jednom okresný úrad s územnou pôsobnosťou

pre všetky okresy týchto miest.

BRK

sekretariát BR

Krízový štáb OÚ

v sídle kraja

Krajská povodňová

komisia

Krajská evakuačná

komisia

Ďalšie krízové

komisie

Prednostovia

OÚ

Sily a prostriedky

IZS

Riaditeľ KR PZ

Riaditeľ KR

HaZZ

Predseda VÚC

Poverený

zástupca OS SR

Starostovia

obcí

- odborná podriadenosť v období vojny, vojnového stavu, výnimočného

stavu, prípadne počas riešenia iných rozsiahlych krízových javov

Vedúci štátnych

orgánov v kraji

Prednosta

OÚ v sídle kraja

Odb.

KR

KS

IZS

Odbory:

Org., VVS, MP,

SoŽP, CDaPK, Š,

PaL, VaBP, ŽiP, Ka,

OP

Vybrané

právnické osoby


125

Okresný úrad v sídle kraja plní na úseku krízového riadenia tieto konkrétne úlohy vrátane

zabezpečovania činnosti integrovaného záchranného systému:

podieľa sa, v rámci kraja, na príprave štátu na obranu s dôrazom na prípravu územia

a ochranu kritickej infraštruktúry,

vytvára systém hospodárskej mobilizácie a koordinuje jej činnosť na území kraja,

vytvára bezpečnostnú radu kraja a koordinuje jej činnosť,

vytvára krízový štáb ako poradný orgán prednostu okresného úradu v sídle kraja na

riešenie úloh obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a poriadku v kraji,

zabezpečuje špecifickú prípravu riadiacich zamestnancov okresného úradu v sídle kraja

na plnenie úloh počas krízových javov,

spolupôsobí pri prijímaní a zabezpečovaní opatrení na ochranu majetku, udržiavania

verejného poriadku a bezpečnosti občanov v priebehu krízových javov,

pripravuje regulačné opatrenia a zavedenie prídelového systému pre hospodárstvo a

obyvateľov (potraviny, priemyselný tovar, PHM,...),

spracováva poklady využívané v procese tvorby štátnych hmotných rezerv podľa

krízových plánov,

podieľa sa na plnení opatrení plánu prípravy územia štátu na obranu,

využíva informačný systém pripravený na podporu riešenia krízových javov,

môže ukladať úlohy vedúcim štátnych orgánov a organizácií v kraji, prednostom

okresných úradov, ako aj starostom obcí v súvislosti s prípravou na riešenie krízových

stavov, prípadne s kontrolou týchto príprav,

predkladá správy, informácie a podklady požadované Bezpečnostnou radou SR,

vytvára komisie na riešenie konkrétnych krízových javov v rámci krízového štábu a

prostredníctvom nich organizuje záchranné práce,

vytvára koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému,

zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností súvisiacich s prípravou systému obrany,

ochrany a vnútornej bezpečnosti,

podieľa sa na organizovaní cvičení a previerok riadených bezpečnostnou radou.

Odbor krízového riadenia okresného úradu v sídle kraja je odborný a výkonný orgán

prednostu okresného úradu v sídle kraja na úseku štátnej správy v otázkach krízového riadenia

na území kraja, s dôrazom na otázky obrany, civilnej ochrany obyvateľstva, hospodárskej

mobilizácie, integrovaného záchranného systému a vnútornej bezpečnosti a poriadku.

V súlade so svojimi základnými kompetenciami plní tieto úlohy:

vypracúva analýzu možného ohrozenia osôb a majetku na území kraja počas riešenia

krízových javov a navrhuje opatrenia na ich eliminovanie,

vedie prehľad o organizácii a pripravenosti jednotiek civilnej ochrany,

organizuje a koordinuje prieskum a monitorovanie intenzity krízových javov v kraji,

organizuje likvidáciu negatívnych dôsledkov krízových javov s využitím integrovaného

záchranného systému,

obhospodaruje materiál civilnej ochrany,

zabezpečuje školenia a prípravu obyvateľov na úseku civilnej ochrany,

plní úlohy a opatrenia na úseku obrany v súčinnosti s orgánmi miestnej štátnej správy,

hospodárskymi organizáciami, orgánmi samosprávy miest a obcí,

podieľa sa na zabezpečovaní výroby, služieb a vecných prostriedkov na obranu a

ďalších potrieb stanovených krízovými plánmi,

pripravuje a zabezpečuje zasadnutia a činnosť bezpečnostnej rady kraja a krízového

štábu kraja.


126

Okresný úrad zabezpečuje a vlastnými silami a prostriedkami plní rad úloh súvisiacich

s pripravenosťou na riešenie krízových javov a kontroluje stav príprav na tomto úseku. Plní

časť úloh, ktoré boli uvedené v rámci kompetencií okresného úradu v sídle kraja, ale

v rozsahu svojej teritoriálnej pôsobnosti. Okrem toho je prednosta okresného úradu oprávnený

vydávať príkazy v priebehu riešenia krízových javov nielen vedúcim štátnych orgánov a

starostom obcí, ale tiež štatutárnym orgánom právnických osôb a jednotlivým občanom, od

ktorých môže vyžadovať aj vecné plnenie (uvoľnenie pracovných síl a materiálových

prostriedkov, zapožičanie dopravnej, stavebnej a inej techniky a technických zariadení).

Obec je samostatný samosprávny územný celok SR, ktorý združuje občanov s trvalým

pobytom na jej území. Jej úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj

územia a obyvateľstva. Obec má svoj názov, katastrálne územie a právo na vlastné symboly.

V rámci plnenia svojich úloh má právo združovať sa s inými obcami.

Na úseku krízového riadenia plní obec tieto úlohy:

úsek krízového plánovania:

- vytváranie krízového štábu obce,

- posudzovanie rizík na území obce a uskutočňovanie opatrení na ich znižovanie,

- plnenie úloh na úseku zabezpečenia obrany (evidencia občanov, ktorým môže byť

uložená pracovná povinnosť, dáva požiadavky na oslobodenie od mimoriadnej

služby, vedie prehľad o možných kapacitách na ubytovanie, ...),

úsek hospodárskej mobilizácie:

- spracovanie krízového plánu obce,

- poskytovanie údajov do Jednotného informačného systému hospodárskej

mobilizácie obvodného úradu (EPSIS),

- vedenie prehľadu o disponibilných vecných prostriedkoch,

- plnenie úloh na úseku mimoriadnych regulačných opatrení,

- vedenie prehľadu o subjektoch hospodárskej mobilizácie (prípadne možných

subjektoch počas krízových stavov),

úsek civilnej ochrany obyvateľstva:

- vedenie dokumentácie civilnej ochrany s dôrazom na Plán ochrany obyvateľov,

- spracovanie a zabezpečovanie Plánu evakuácie,

- podieľanie sa na organizovaní záchranných prác,

- podieľanie sa na plnení úloh núdzového zásobovania,

- kontrolovanie plnenia úloh civilnej ochrany na území obce (právnické osoby, ...),

- podieľanie sa na príprave jednotiek civilnej ochrany,

- zabezpečovanie prevádzky informačného systému civilnej ochrany,

- riadenie hospodárenia s materiálom civilnej ochrany,

- vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie na území obce,

- plnenie úloh na úseku núdzového zásobovania občanov a prípravy jednotiek

civilnej ochrany,

- vedenie prehľadu o stravovacích a ubytovacích zariadeniach v obci,

- dopĺňanie údajov do informačného systému CIPREGIS,

- plnenie úloh na úseku prevencie závažných priemyselných havárií,

- vypracovávanie analýzy možných mimoriadnych udalosti na území obce,

úsek ochrany utajovaných skutočností:

- vedenie prehľadu oprávnených osôb,

- plnenie úloh na úseku fyzickej, administratívnej i objektovej bezpečnosti, ...


127

3.8 VYTVÁRANIE SYSTÉMU KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU VO VEREJNEJ

SPRÁVE AKO PERMANENTNÝ PROTIREČIVÝ PROCES

Ak má krízový manažment účinne pôsobiť a efektívne plniť svoje rozsiahle a významné

funkcie, musí byť podporený a zabezpečený:

prepracovanými a účinnými právnymi predpismi, ktoré sú dôsledne rozpracované až na

úroveň vykonávacích predpisov, vyhlášok a nariadení,

funkčným personálnym zabezpečením,

rozvinutou štruktúrou riadiacich orgánov s potrebnou autoritou,

príslušnými výkonnými zložkami, ktoré sú založené na profesionálnej, ale tiež

dobrovoľnej báze,

účinnými technickými prostriedkami a zariadeniami, ktorých súčasťou musí byť

prepracovaný monitorovací, informačný a komunikačný systém,

vyčlenením dostatočného objemu finančných prostriedkov,

v neposlednom rade tiež pochopením a osobnou zanietenosťou hlavne vrcholového

manažmentu, ale tiež vládnucich politických a straníckych funkcionárov.

Na obrázku 3.9 je uvedená logická schéma, ktorá popisuje postup vytvárania a činnosti

krízového manažmentu od vytvárania právneho prostredia až po uskutočňovanie

preventívnych opatrení a riešenie konkrétnych krízových javov.

Jedným z určujúcich, základných krokov pri vytváraní systému krízového manažmentu vo

verejnej správe pri zabezpečovaní spoločnosti proti negatívnym a nežiaducim účinkom

rôznych krízových javov je prijatie zodpovedajúcej Bezpečnostnej stratégie SR, ktorá je

základným koncepčným dokumentom bezpečnostnej politiky štátu. Identifikuje národné

záujmy SR, všeobecné bezpečnostné riziká a hrozby z nich plynúce pre SR. Zároveň

vymedzuje a definuje dlhodobé zámery a opatrenia, ktorých cieľom je vytvorenie podmienok

pre rozvoj a hospodársku prosperitu SR, vrátane ochrany obyvateľov pred negatívnymi

dopadmi akýchkoľvek krízových javov.

V nadväznosti na schválenie Bezpečnostnej stratégie SR sa vytvára účinný právny rámec

krízového manažmentu. Je prirodzené, že Bezpečnostná stratégia SR je dokument vymedzený

v čase, ktorý sa vyvíja a mení tak, ako sa menia podmienky, v ktorých sa formuje a ako sa

menia bezpečnostné výzvy. Následne je nutné aktualizovať konkrétne požiadavky a úlohy

krízového manažmentu.

Zákonodarné orgány prijímajú v oblasti krízového manažmentu celý rad zákonov, ktoré

ministerstvá a ďalšie ústredné orgány štátnej správy rozpracovávajú do formy vykonávacích

vyhlášok a nariadení. Právny rámec krízového manažmentu obsahuje širokú škálu zákonov,

počnúc zákonmi o civilnej ochrane, obrane štátu, vnútornej bezpečnosti, cez zákony

a vyhlášky o organizácii a činnosti verejnej správy, sociálnej oblasti, prevencie priemyselných

havárií, financovanie počas krízových javov až po ekológiu. Okrem toho musí rad ďalších

zákonov riešiacich konkrétne otázky života a fungovania spoločnosti obsahovať jednotlivé

ustanovenia pre prípad vzniku krízových javov (napr. stavebný zákon, zdravotnícke zákony

a rad ďalších).

Prijatie bezpečnostnej

stratégie SR

Vytvorenie právnych

predpisov KM (NR SR)

Vyčlenenie rozpočtových

prostriedkov (vláda SR)

Vydanie vykonávacích

prepisov (vláda SR, ministerstvá)


128

Pokračovanie obrázku číslo 3.9 je na nasledujúcej strane


129

Obr.č.3.9 Logická schéma činnosti krízového manažmentu

1 2 3 4 5

Návrhy na

korekcie

systému

Vyhodnocovanie

výsledkov kontrolnej

činnosti

Potvrdenie

pripravenosti

systému

Uplatnenie

metodických postupov

Uplatnenie

metodických postupov

Koniec

Vznik KJ

Prvotná

analýza KJ

Podrobná

analýza KJ

Organizácia

okamžitých

opatrení

Prijatie postupu

riešenia

Organizácia

záchranných prác

Vyhodnotenie situácie

po skončení záchranných

prác

Prijatie

stratégie obnovy

Obnova na pôvodnú

úroveň

Nové parametre

možného KJ Obnova na

vyššiu úroveň

ako pred KJ

Návrhy na korekciu

systému


130

Významným a veľmi potrebným zákonom, je zákon o integrovanom záchrannom systéme.

Vytvorenie integrovaného záchranného systému je významné systémové opatrenie, ktoré na

právnom základe organizačne zjednocuje sily a prostriedky rôznych rezortov, ale aj

dobrovoľných organizácií, určených na odstraňovanie následkov krízových javov v prírode,

hospodárstve i spoločnosti. Základ integrovaného záchranného systému tvoria sily a

prostriedky hasičského a záchranného zboru, vyčlenené zložky záchrannej zdravotnej služby,

horská záchranná služba, banská záchranná služby, ale aj súčasti ozbrojených síl a

policajného zboru, civilnej ochrany, ekologické zložky a záchranné systémy v automobilovej

doprave. Závažným problémom vytvárania takéhoto systému je technické zabezpečenie

spojenia. Každá zo súčastí integrovaného záchranného systému pracuje s inými spojovacími

prostriedkami, prípadne vysiela na iných vlnových frekvenciách. Najväčším problémom je

však zladenosť kompetencií a pôsobnosti a vytvorenie podmienok na jednotnú podriadenosť

v dispečerskej službe i pri organizovaní záchranných prác. Týmto zákonom je, v procese

poskytovania pomoci občanovi v núdzi, stanovené rozhodujúce postavenie hasičského

a záchranného zboru.

Významným krokom v procese budovania efektívneho a účinného krízového manažmentu je

tiež vyčlenenie nevyhnutných rozpočtových prostriedkov na pokrytie potrieb rezortov pri

plnení úloh súvisiacich s prevenciou krízových javov a odstraňovaním ich následkov. Bez

adekvátneho finančného krytia sa stáva neúčinným i ten najprepracovanejší systém.

Okrem toho musí byť časť finančných prostriedkov určených na plnenie úloh krízového

manažmentu vyčleňovaná taktiež jednotlivými podnikateľskými subjektmi. Sú to hlavne

prostriedky určené na posudzovanie rizík, spracovávanie havarijných plánov, ale aj na

vytváranie nevyhnutných síl s potrebným technickým vybavením, určených na likvidáciu

následkov priemyselných havárií, ktoré môžu vzniknúť v rámci príslušného výrobného

podniku, prípadne tiež mimo neho pri preprave, skladovaní, prípadne aj využívaní ním

vyrábanej nebezpečnej látky.

Predpokladom a zároveň súčasťou konštituovania krízového manažmentu je vypracovanie

podrobnej analýzy možných krízových javov, vyhodnotenie možností a podmienok ich vzniku

a na základe nich stanovenie preventívnych opatrení. Ako výsledok tejto analýzy sú

spracovávané scenáre vznik krízových javov, ktoré by mali byť spracované vo viacerých

variantoch.

Po vykonaní základných preventívnych opatrení, ktorých cieľom je minimalizovať možnosť

vzniku krízových javov, je potrebné spracovať krízové plány a metodické postupy

odstraňovania negatívnych dôsledkov krízových javov. Táto úloha patrí medzi rozhodujúce a

jej kvalitné splnenie je základom pripravenosti na riešenie vzniknutého krízového javu

a ochranu ľudí aj materiálnych hodnôt.

Základné opatrenia vyplývajúce z metodických postupov riešenia krízových javov sú

zapracované do krízových plánov zainteresovaných orgánov a organizácií, pričom výkonné

jednotky záchranných zložiek spracovávajú podrobné plány činnosti. Sú v nich chronologicky

zaznamenané všetky úlohy a činnosti od prijatia signálu o vzniku krízového javu, cez presun

síl a prostriedkov do priestoru nasadenia, výber technológií záchranných prác, až po obnovu a

dosiahnutie požadovaných parametrov javov a procesov zasiahnutých krízovými javmi.

Významnú úlohu v krízovom manažmente zohráva zavedenie účinného kontrolného a

monitorovacieho systému, ktorý má podávať priebežné informácie o zmene parametrov a

v prípade potreby aktivuje varovný, prípadne aj záchranný mechanizmus. Monitorovací

systém musí využívať najnovšie poznatky vedy a techniky, pričom by mal byť podporený

výkonným a spoľahlivým systémom prenosu dát vrátane počítačových sietí.


131

Rovnako je potrebné priebežne kontrolovať metodické postupy odstraňovania negatívnych

dôsledkov krízových javov a vyčlenené sily a prostriedky a aktualizovať informácie o nich.

Kontrolná činnosť môže byť zameraná na :

kvalitu a reálnosť spracovanej dokumentácie,

úroveň pripravenosti vyčlenených síl a prostriedkov na zásah,

celkovú pripravenosť plniť konkrétne úlohy :

- operatívne nasadzovanie síl a prostriedkov na riešenie jednotlivých havárií a nehôd

menšieho rozsahu,

- vykonávanie cvičení a metodických zamestnaní podľa námetov riešiacich

modelové krízové javy.

Kontrolnú činnosť je potrebné dôsledne vyhodnocovať a v súlade s hodnotením :

potvrdiť správnosť prijatých opatrení a pripravenosť systému,

pripraviť návrhy na korekciu spracovaných metodických postupov, prípadne na nové

preventívne opatrenia alebo až úpravu zákonov, nariadení a vykonávacích predpisov.

Súbežne s kontrolnou činnosťou je nutné trvalo monitorovať možné zdroje krízových javov a

zistené parametre vyhodnocovať. Ak je zistený štandardný stav, pokračuje kontrolná činnosť,

skvalitňuje sa príprava a pokračuje monitorovanie. Keď sa však objaví kritický pokles alebo

nárast rizikových faktorov, začína sa uplatňovať spracovaný metodický postup riešenia

krízového javu. Aktivizujú sa krízové štáby, prípadne aj bezpečnostné rady a hlavne výkonné

prvky záchranných systémov.

Po ukončení záchranných prác vyhodnotí krízový manažment priebeh zásahu a môže

navrhnúť korekcie systému na jednotlivých úrovniach. Následne variantne navrhuje stratégie

obnovy a prijíma konkrétne opatrenia. Podrobné vyhodnotenie priebehu riešenia krízových

javov niekedy vytvára možnosť pre zásadné zmeny, umožňuje urýchlenie rozvoja a zavedenie

nových, najmodernejších prvkov a technológií a uplatnenie nových zásad riadenia.

V spojitosti s tým sa však vytvárajú nové podmienky, ktoré sa odrazia v potrebe zmeniť

analyzované parametre posúdených rizík a následne i možných krízových javov. To nadväzne

predpokladá úpravu monitorovacieho systému a v niektorých prípadoch i potrebu

prepracovania metodických postupov riešenia krízových javov a odstraňovania ich

negatívnych dôsledkov.

Systém krízového manažmentu, jeho sily a prostriedky, ako aj procesy krízového plánovania

i materiálové zabezpečenie v priebehu riešenia krízových javov nie sú nemenné, vyvíjajú sa

a upravujú v nadväznosti na úroveň ľudského poznania i ekonomické možnosti spoločnosti.

Prehlbovaním zložitosti spoločenského života, objavovaním sa stále nových rizík vzniku

krízových javov na všetkých úrovniach, jeho význam v spoločnosti neustále rastie a vyžaduje

hľadať stále nové cesty riešenia a prijímať nové adekvátne organizačné i realizačné opatrenia.

Napriek snahám o efektívnu spoluprácu a užšie prepojenie štátov v oblasti krízového

manažmentu, prostredníctvom vytvárania a činnosti medzinárodných organizácii, jednotlivé

krajiny, rešpektujúc svoje historické skúsenosti a reálne možnosti a predpoklady, vytvárajú

svoje vlastné systémy krízového manažmentu na zásadách rešpektujúcich ich špecifiká

a právne prostredie konkrétnych krajín.


132

4. SILY A PROSTRIEDKY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Krízové javy, v širokej škále svojich prejavov, dopadajú svojimi dôsledkami na celú

spoločnosť, prípadne jej jednotlivé časti. Konkrétne dôsledky krízových javov majú

rôznorodý charakter, formu, intenzitu pôsobenia, prípadne rozsah škôd a strát, ktoré ohrozujú

rozvoj spoločnosti. preto musí spoločnosť riešiť a odstraňovať ich negatívne dôsledky

adekvátnymi silami a prostriedkami, účinnými nástrojmi, dostatočnými zdrojmi a rezervami.

Vytváranie výkonných prvkov bezpečnostného systému štátu je podmienené radom

základných predpokladov a ovplyvnené riešením mnohých súvisiacich otázok. Základným

predpokladom je, že kompetentné orgány musia mať komplexný prehľad o aktuálnych

rizikách a hrozbách, ktoré na spoločnosť pôsobia. Identifikácia a komplexné vyhodnotenie

rizík sa musí uskutočňovať od úrovne miestnej až po celoštátnu, či dokonca medzinárodnú,

pričom dôraz je kladený na posúdenie miery ohrozenia základných hodnôt a istôt spoločnosti

a jednotlivých subjektov v dôsledku vzniku potenciálnych krízových javov.

V tej súvislosti si musí štát vyhodnotiť, aké právne nástroje vytvoril a má k dispozícii na

znižovanie rizík a reálnych hrozieb a či má vytvorené dostatočné inštitucionálne a

organizačné podmienky umožňujúce znižovanie rizík, prípadne odstraňovanie dôsledkov

krízových javov silami a prostriedkami krízového manažmentu. V neposlednom rade musí

štát komplexne posúdiť úroveň financovanie potrieb krízového manažmentu a zaviesť

možnosti jeho dodatočného finančného zabezpečenia v dôsledku aktuálnych hrozieb, prípadne

po vzniku reálnych krízových javov.

Proces vytvárania optimálnej štruktúry bezpečnostného systému štátu a jeho výkonných

prvkov do značnej miery rešpektuje historické predpoklady a tradície krajiny a zabezpečuje

súlad s pôsobnosťou a úlohami, ktoré musí nevyhnutne plniť v procese zabezpečovania

požadovanej úrovne bezpečnosti. Jednou z významných požiadaviek je aj funkčné prepojenie

štruktúry bezpečnostného systému s celým systémom verejnej správy. Z tohto dôvodu musí

štát vykonať porovnanie potrieb síl a prostriedkov vytváraných v rámci bezpečnostného

systému so svojimi reálnymi možnosťami.

Skutočné potreby stanovuje štát na základe analýzy aktuálnych možných negatívnych

vplyvov vnútorného i vonkajšieho prostredia, vyhodnotených rizík a hrozieb. Reálne

možnosti krajiny veľmi úzko súvisia s konkrétnou politickou a ekonomickou situáciou a

úrovňou krízového myslenia, ktoré je vyjadrením jednoty pochopenia podstaty krízových

javov a znalostí umožňujúcich krízové javy riešiť. Okrem toho je nevyhnutné zohľadniť

environmentálne, personálne a ďalšie možnosti krajiny, ako aj jej technickú vyspelosť

hospodárstva a stav infraštruktúry.

Efektívny krízový manažment je účinným nástrojom v boji proti negatívnym dôsledkom

rozhodujúcej väčšiny krízových javov. I keď je veľký dôraz kladený na vykonávanie

preventívnych opatrení, ako aj na analýzu možného priebehu a vývoja kríz, rozhodujúce sily

a prostriedky krízového manažmentu sú predurčené hlavne na okamžitý zásah a odstraňovanie

negatívnych následkov vzniknutých krízových javov. V prípade vzniku krízového javu

s charakterom mimoriadnej udalosti alebo krízovej situácie musia byť krízový manažment

svojimi výkonnými prvkami schopný zasiahnuť:

okamžite na konkrétnom mieste:

- hneď po prijatí informácie o vzniku krízového javu,

- v akomkoľvek prostredí (osídlené oblasti, voľná príroda, výrobné komplexy,

nebezpečné prostredie,…),

Sily a prostriedky krízového manažmentu

133

s potrebnou kapacitou ľudí a techniky:

- prostredníctvom systému pohotovostnej služby (nutné prostriedky sú v trvalej

pohotovosti pripravené zasiahnuť),

- následným vyrozumením doplnkových síl a ich dopravením do priestoru vzniku a

pôsobenia krízového javu,

s potrebnou technikou a primeranou technológiou:

- podľa druhu a charakteru krízového javu,

- podľa rozsahu negatívnych dôsledkov na ľudí, životné prostredie a materiálne

hodnoty,

s kompetenciami umožňujúcimi zásah v akomkoľvek prostredí:

- v objektoch fyzických alebo právnických osôb,

- v priestore s osobitným režimom (objekty ozbrojených síl,…).

4.1 VYTVÁRANIE ORGANIZÁCII V KRÍZOVOM MANAŽMENTE

Pomoc človeku v núdzi a odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí, prípadne

vykonávanie záchranných prác počas krízových situácií je v kompetencii síl, prostriedkov a

činnosti záchranných zložiek, čo nie je možné bez potrebnej miery ich vnútornej organizácie.

Organizáciu vo všeobecnosti a zároveň aj v záchranných systémoch možno posudzovať z

viacerých pohľadov:

organizácia vymedzená ako reálny statický jav v konkrétnom čase a priestore je

vyjadrená ako objekt, celok zložený z konkrétnych prvkov a častí, podmienený ich

vnútorným usporiadaním a štruktúrou a tiež podielom na plnení úloh celku,

organizácia ako aktívny dynamický proces svojho usporadúvania a organizovania

činností, v rozdielnych etapách svojho vývoja, ktorého cieľom je dosiahnuť vysoký

stupeň organizovanosti pri dosahovaní stanoveného cieľa,

organizácia ako stav usporiadanosti, výsledok činnosti zameranej na účelovo optimálne

usporiadanie štruktúry prvkov, vzťahov a funkcií, organizácia ako usporiadanie dovnútra

i navonok.

Organizácia ako reálny systémovo usporiadaný celok má svoje jednotlivé vzájomne prepojené

časti, podsystémy:

podsystém prvkov štruktúry,

podsystém sociálnych vzťahov,

podsystémy funkcií (napr.: riadiaci, riadený, informačný, ...).

Proces vytvárania organizačnej štruktúry, vo všeobecnosti a rovnako aj v systéme krízového

riadenia, musí zároveň rešpektovať tieto všeobecné požiadavky:

organizačnú diferenciáciu činností (vertikálna aj horizontálna), ktorá vo výsledku

spočíva v prideľovaní úloh jednotlivým prvkom alebo skupine prvkov (na základe ich

špecializácie),

organizačnú integráciu činností, ktorá predstavuje snahu o zjednocovanie, koordináciu

a zlaďovanie činností jednotlivých podsystémov daného systému (dosahuje sa

prostredníctvom konkrétnych subjektov, t.j. integrácia vedúcimi, integrácia pomocou

tímov a prostredníctvom ďalších nástrojov, ako sú hierarchickosť a formalizácia

organizačnej štruktúry) (Sedlák, 2001, Thomasová, 2012).


134

Z vyššie vymedzených požiadaviek na diferenciáciu a integráciu činností vyplýva rad

charakteristík určujúcich konkrétnu podobu organizačných štruktúr. Organizačné štruktúry je

možné diferencovať podľa týchto základných charakteristík:

konfigurácia (tvar) a členitosť,

obsah, zloženie z jednotlivých prvkov,

spôsob a dôvod organizačnej štrukturalizácie (deľba práce),

deľba právomoci a zodpovednosti,

centralizácia a decentralizácia rozhodovania,

vytvorenie organizačných útvarov a usporiadanie vzťahov medzi nimi,

formalizácia organizačnej štruktúry.

Systém tvorby organizačných štruktúr, poprípade ich zmien alebo rekonštrukcií je v odbornej

terminológii často nazývaný organizačným dizajnom. Organizačný dizajn vychádza z vyššie

uvedených základných charakteristík organizačných štruktúr a navyše uplatňuje princíp

jednoty prikazovania (každý prvok v štruktúre by mal mať iba jedného nadriadeného)

a princíp rozpätia riadenia (počet podriadených prvkov jednému vedúcemu na určitom stupni

riadenia) (Majtán, 2003). Skúsenosti z tvorby a uplatňovania organizačných štruktúr umožnili

dospieť k záveru, že ideálna organizačná štruktúra neexistuje. V súčasnosti možno v teórii

i praxi vytvárania organizačných štruktúr hovoriť o dvoch základných typoch alebo

konceptoch ich tvorby:

mechanický (klasický, byrokratický, do značnej miery statický), pre ktorý je typická

funkcionálna prípadne líniovo-štábna organizačná štruktúra alebo divizionálna

organizačná štruktúra,

organický (dynamický, menej formálny, s jednoduchšími vzťahmi medzi prvkami), pre

ktorý je typická jednoduchá prípadné líniová organizačná štruktúra alebo organizačná

štruktúra projektová, maticová alebo sieťová.

V praxi však vznikajú aj rôzne zmiešané organizačné štruktúry, v ktorých sa prelínajú

charakteristiky uvedených typov. Tie sa usilujú o využívanie výhod príslušného typu a na

druhej strane v maximálnej miere zohľadňujú reálne potreby prostredia.

Pre všetky typy organizačných štruktúr je charakteristická rozdielna miera uplatňovania

týchto prvkov:

špecializácia,

štandardizácia,

koordinácia,

právomoc,

komplexnosť,

formalizácia,

centralizácia.

Napríklad líniovo-štábna štruktúra sa vyznačuje výraznou deľbou práce, vyššou centralizáciou

a špecializáciou. Naproti tomu pre jednoduchú líniovú organizačnú štruktúru je

charakteristická nízka miera formalizácie a komplexnosti, potreba koordinácie, ale vysoká

miera centralizácie.

Pri rozhodovaní o tom, ktorý typ organizačnej štruktúry je najvhodnejší pre konkrétne

podmienky a činnosti je nutné posúdiť a zohľadniť hlavne tieto skutočnosti:

strategické ciele organizácie,

požadovanú, či predpokladanú veľkosť organizácie,

používané technické zariadenia a technologické postupy,


135

bezprostredné i širšie prostredie organizácie.

Z uvedených všeobecných východísk tvorby organizačných štruktúr je nutné vychádzať aj pri

vytváraní organizačných predpokladov riešenia mimoriadnych situácii, ktoré spočívajú vo

vytvorení výkonných prvkov krízového manažmentu na úrovni štátu, ale aj v rámci iných,

hlavne podnikateľských subjektov. Špecifickú úlohu majú organizácie vytvárané na

dobrovoľníckom základe.

Základným výkonným organizačným systémom krízového manažmentu je záchranný systém.

Pri vytváraní špecializovaných organizácií, inštitúcií a výkonných prvkov záchranných

systémov je rešpektovaný rad konkrétnych skutočností. Medzi základné z nich patrí

skutočnosť, že tieto organizácie:

nie sú predurčené na vytváranie hodnôt, ale na výkon špecializovaných služieb,

len výnimočne môžu byť využité aj mimo záchranných prác,

zásah vykonávajú len v prípade vzniku konkrétneho krízového javu,

prevažná väčšina z nich je financovaná zo štátneho rozpočtu.

Vytváranie záchranných jednotiek je špecifický proces, pre ktorý je nevyhnutné jednoznačne

stanoviť ich účel, t.j. charakter a rozsah záchranných činností, ktoré budú vykonávať.

V nadväznosti na účel záchrannej jednotky je možné vymedziť technológiu a charakter

technických prostriedkov, ktoré bude využívať, stanoviť požiadavky na personálne obsadenie,

kapacitu a výkonnosť jednotky a následne určiť jej organizačnú štruktúru. Záchranné práce sa

môžu uskutočňovať len prostredníctvom špecializovaných organizácií, inštitúcií a výkonných

prvkov a s využitím osobitnej organizácie činnosti.

Osobitná organizácia činnosti záchranných jednotiek je charakterizovaná týmito

skutočnosťami:

jednotlivé činnosti záchranných prác sa uskutočňujú pod tlakom času,

určujúcou úlohou je záchrana životov a materiálnych hodnôt,

záchranné práce si vyžadujú vytvorenie osobitného režimu a regulácie pohybu

v priestore zásahu,

časť záchranných prác sa uskutočňuje v nebezpečnom prostredí, v ktorom môžu byť

ohrozené životy a zdravie záchranárov,

v týchto činnostiach sú využívané aj technické prostriedky a technológie, ktoré

spravidla nemajú uplatnenie v iných tvorivých činnostiach.

Špecializované organizácie začlenené do systému krízového manažmentu musia mať

optimálnu organizačnú štruktúru umožňujúcu plnenie plánovaných úloh a vysokú úroveň

vnútornej organizácie. V systéme krízového manažmentu sú využívané hlavne líniovo-štábne

organizačné štruktúry, ktoré sú typické pre vojenské organizácie a záchranné systémy. Sú

kombináciou líniovej a funkcionálnej organizačnej štruktúry, pričom využívajú predností

každej z nich. Základom systému riadenia v organizácii je líniové riadenie, ktoré zabezpečujú

línioví vedúci so svojimi líniovo podriadenými útvarmi. Zvýšenie kompetentnosti

rozhodovania sa uskutočňuje prostredníctvom vytvárania tzv. štábov (na posúdenie

odborných činností sa vytvárajú špecializované útvary, ktorých úlohou je poskytovať odborné

rady, služby), v rámci ktorých o vybraných postupoch nemôže rozhodovať jediný nadriadený.

Štábne útvary sa vytvárajú na všetkých stupňoch riadenia. Nemajú rozhodovaciu právomoc a

vypracovávajú len podklady pre líniového vedúceho.

Vytvorenie takejto špecializovanej organizácie a jej činnosť pri riešení krízových javov sa

uskutočňuje s využitím osobitných právnych predpisov a noriem, ktoré sa vymedzením

zvláštnych požiadaviek, práv a povinností čiastočne odlišujú od Zákonníka práce


136

a všeobecných právnych predpisov. Ich činnosť si vyžaduje komplexne pripravených

profesionálnych pracovníkov, na ktorých sú kladené špecifické nielen odborné, ale aj fyzické

a psychické požiadavky. Pre ich činnosť je dôležitá tiež existencia špecifických technických

a technologických zariadení a prostriedkov.

Cieľom osobitnej organizácie činnosti pri záchranných prácach je stanoviť konkrétne úlohy

jednotlivcom, prípadne skupinám pracovníkov tak, aby boli v maximálnej miere využité

výhody deľby práce a koordinácie a vzájomnej nadväznosti technologických postupov. Pri

vytváraní takéhoto špecializovaného výkonného systému krízového manažmentu je potrebné

riešiť rad konkrétnych úloh, medzi ktoré patrí:

spôsob deľby práce a odborná špecializácia vo výkonných jednotkách,

optimálne združovanie činnosti pracovníkov,

vymedzenie práv, povinností, zodpovednosti a kompetencií riadiacich i výkonných

pracovníkov,

štruktúra špecializovaných inštitúcií,

systém riadenia inštitúcií a koordinácia ich činnosti.

V zásade existujú dva základné spôsoby, ako je možné pristupovať k vytváraniu síl

a výkonných prvkov záchranných systémov. Je to vytváranie novej organizácie, ktorá môže

byť po všetkých stránkach prispôsobená cieľom a plánovaným úlohám, alebo transformovanie

už existujúcej jednotky, čo sa uskutočňuje prostredníctvom prispôsobovania funkčných

výkonných prvkov novým podmienkam a požiadavkám, úpravou organizačných väzieb

a vzťahov medzi nimi.

Obidva spôsoby sú spojené s radom výhod, ale aj nevýhod a problémov. V súčasných

podmienkach permanentnej transformácie verejnej správy je možné aplikovať skôr druhý

spôsob. Mozaiku fungujúcich výkonných prvkov krízového manažmentu je možné využiť

a zdokonaliť, ich účinnosť je možné zvýšiť prostredníctvom vytvorenia efektívnej riadiacej

štruktúry a spoločného dispečerského riadenia.

Výkonné prvky krízového manažmentu musia byť schopné zasiahnuť rovnako presvedčivo a

účinne v prípade najzložitejšieho krízového javu, počas vojnového konfliktu ozbrojenými

silami, ako aj v prípade dopravnej nehody záchrannou zdravotnou službou a hasičským

a záchranným zborom, prípadne prostriedkami automobilových záchranných systémov.

Príslušníci výkonných síl krízového manažmentu musia byť schopní plniť úlohy s vysokou

profesionálnosťou, od náročných úloh, vyžadujúcich odborné vysokoškolské vzdelanie, až po

jednoduché manuálne práce, vyžadujúce predovšetkým fyzickú silu a manuálne zručnosti.

V orgánoch, inštitúciách a výkonných jednotkách plniacich konkrétne úlohy počas krízových

javov preto môžu pôsobiť:

profesionálni pracovníci:

- príslušníci záchranných jednotiek a špecializovaných organizácií,

- príslušníci ozbrojených síl nasadení na odstraňovanie následkov krízového javu,

- príslušníci právnických osôb, ktorých činnosť a profesijné zameranie má obdobnú

odbornú náplň ako v prípade pracovníkov príslušných organizácií krízového

manažmentu (môžu byť dočasne nasadení na odstraňovanie následkov krízového

javu),

neprofesionálni pracovníci:

- dobrovoľní pracovníci,

- pracovníci, ktorým bola nariadená pracovná povinnosť podľa osobitného zákona.


137

Väčšina profesionálnych pracovníkov, ktorí pôsobia v riadiacich orgánoch, v inštitúciách

a výkonných jednotkách krízového manažmentu, má charakter štátnych zamestnancov,

prípadne zamestnancov vo verejnom záujme na pôsobenie ktorých v systéme krízového

manažmentu sa vzťahujú osobitné právne predpisy. Do tejto skupiny patria vojaci, policajti,

hasiči a ďalší záchranári.

4.2 INTEGROVANÝ ZÁCHRANNÝ SYSTÉM, JEHO VÝZNAM A ÚLOHY

Krízové javy môžu vzniknúť na ktoromkoľvek mieste, v ľubovoľnej dobe a ich negatívne

dôsledky môžu byť viac alebo menej podstatné pre spoločnosť či jednotlivcov, no aj

katastrofické. Môžu spôsobiť narušenie spoločenských procesov a vyvolať paniku a chaos,

prerušenie dopravných tepien, či výrobných procesov, znemožniť komunikáciu a funkčnosť

informačných systémov, prerušiť dodávku pitnej vody, energií a narušiť funkčnosť služieb,

ako aj rad ďalších negatívnych javov.

Vyspelé krajiny majú v súčasnosti dostatok odborne pripravených ľudí aj moderných

technických prostriedkov, aby mohli účinne čeliť krízovým javom. Aj v SR majú záchranné

organizácie a jednotky profesionálnu úroveň. Sú schopné kvalitne plniť svoje úlohy napriek

tomu, že nie sú finančne dostatočne zabezpečené, a ich technické vybavenie často nie je na

požadovanej úrovni.

Slovenská republika je krajinou s pomerne vysokou koncentráciou obyvateľstva a priemerne

rozvinutou priemyselnou výrobou, z čoho vyplýva značná pravdepodobnosť vzniku krízových

javov. Časť výrobných podnikov je vybavená zastaranou technickou základňou a na ňu

nadviazanými výrobnými technológiami, ktoré sú zvlášť v chemickom a ťažkom priemysle

značne rizikové. V priemysle aj v poľnohospodárstve sa vo veľkom množstve používajú

horľavé, výbušné, toxické, prípadne látky, ktoré uvoľňujú toxické produkty počas horenia, ale

aj ďalšie nebezpečné látky, ktoré môžu byť zdrojom krízových javov. Potenciálnym zdrojom

možných havárií je aj jadrová energetika, ktorú chce SR naďalej účinne využívať.

Ďalšou rizikovou oblasťou je doprava. V cestnej doprave je zdrojom rizík stále rastúci rozsah

kamiónovej dopravy na našom území s vysokým objemom prepravy nebezpečných nákladov.

Pretrvávajúce problémy sú v rekonštrukcii a modernizácii železničnej dopravy a

potenciálnym nebezpečenstvom je tiež stúpajúci počet preletov nášho územia

v medzinárodných leteckých koridoroch. Významným zdrojom krízových javov je tiež

potrubná doprava, hlavne preprava ropy a zemného plynu pre našu potrebu, ale aj ich tranzit

cez naše územie.

Ani našej krajine sa nevyhýbajú živelné pohromy, z ktorých najzávažnejšími sú záplavy. Aj

keď máme na našom území vybudovaný rad ochranných stavieb a priehrad, spôsobuje veľká

voda značné materiálne škody, ale aj straty na ľudských životoch. Konkrétnym príkladom boli

záplavy v lete 1997 a 1998. Ďalším potenciálnym zdrojom krízových javov, ktorý obmedzuje

hlavne plynulosť dopravy, ale aj energetiku, sú snehové kalamity a rozsiahle námrazy.

Takto sa na pomerne malom priestore v strede Európy vytvára rad potenciálnych možností

vzniku krízových javov. Na ich vznik musíme a chceme byť trvalo pripravení. Preto je

potrebné jednoznačne stanoviť zodpovednosť riadiacich orgánov, ako aj výkonných síl a

prostriedkov, ich práva a povinnosti v priebehu záchranných akcií. Riešenie krízových javov

od prevencie až po obnovu je charakterizované radom konkrétnych činností, ktorými sa musí

krízový manažment zaoberať, zaujímať k nim jednoznačný postoj a prijímať zodpovedajúce

riešenia.


138

V snahe naplniť hlavné činnosti zabezpečujúce ochranu obyvateľov a materiálnych hodnôt

musí krízový manažment optimálne organizovať ľudí a ďalšie zdroje určené na riešenie

krízových javov. Najdôležitejšie je navrhnúť a vypracovať organizačnú štruktúru krízového

manažmentu vo verejnej správe a stanoviť pôsobnosť a hlavné úlohy jeho súčastí. Tento

proces sa skladá z radu postupných krokov:

podrobná analýza úloh, ktoré má plniť krízový manažment pri riešení krízových javov,

priradenie konkrétnych úloh jednotlivým subjektom krízového manažmentu (racionálna

deľba práce),

stanovenie právomocí jednotlivým manažérom, horizontálna a vertikálna koordinácia

činností, výkonných prvkov a konkrétnych špecialistov,

vytvorenie podmienok na optimálne riadenie počas riešenia krízy, koordinácia všetkých

zúčastnených organizácií i dobrovoľníkov.

Zabezpečenie ochrany života a zdravia ľudí, ako aj majetku ohrozených účinkami

mimoriadnych udalostí a krízových situácií je trvalou úlohou spoločnosti. Kvalitatívnym

posunom dopredu je vytvorenie previazaného komplexu síl a prostriedkov, osobitného

systému prijímania informácii o vzniku mimoriadnej udalosti i koordinácie síl a prostriedkov

schopných riešiť akúkoľvek krízu.

V podmienkach Slovenskej republiky je takýmto komplexom Integrovaný záchranný systém

(IZS). V zmysle zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme je to

koordinovaný postup jeho zložiek pri zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní

činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni.

V komplexnejšom vyjadrení je to súhrn prvkov, činností a opatrení určených na rýchle

vyrozumenie, aktivovanie a efektívne využívanie a koordináciu síl a prostriedkov

záchranárskych zložiek (základných a ostatných zložiek IZS) pri poskytovaní nevyhnutnej

pomoci osobám v tiesni, na ochranu majetku a životného prostredia ohrozeného v dôsledku

vzniku krízových javov. Tieto prvky tvoria vyčlenené súčasti štátnych orgánov, záchranných

zložiek, súčastí ozbrojených síl, občianskych združení a ďalších právnických a fyzických

osôb a pre ich funkčnosť je nevyhnutná koordinácia ich činnosti pri záchranných prácach v

priebehu riešenia dôsledkov krízových javov.

Takýto systém organizácie a vykonávania pomoci občanom v tiesni a záchrany majetku

a životného prostredia má za cieľ predovšetkým:

zabezpečiť právnu ochranu osôb vykonávajúcich záchranné práce,

koordinovať súčinnosť záchranných jednotiek na základe legislatívnych úprav (vrátane

koordinácie činnosti síl a prostriedkov štátnej správy a podnikateľských subjektov),

umožniť izoláciu a ochranu priestoru likvidácie krízy,

vytvoriť podmienky na účelné doplnenie novou technikou, ktorá využíva

najmodernejšie technológie a pritom vylúčiť duplicitu pri obstarávaní tejto finančne

náročnej techniky,

vytvoriť informačný systém so vzájomne prepojenými databázami na úseku krízového

riadenia,

zjednotiť systém spojenia s dôrazom na spojenie miesta zásahu s riadiacim centrom,

organizovať spoločné cvičenia a zlaďovanie činnosti záchranných jednotiek rôznych

subjektov počas zásahu,

vytvoriť databázu expertov z rôznych špeciálnych odborov (medicína a psychológia

katastrof, chemicko-biologické rozbory, statické, dynamické a hydrologické posudky,

predpovedanie vývoja hydrometeorologickej situácie, posudky z mechaniky zemín,

únavy materiálov,...) a mechanizmy na ich využívanie počas zásahov,


139

umožniť plynulé nasadzovanie síl a prostriedkov nadriadeného organizačného stupňa

(kraj, republika), ak vyčlenené sily a prostriedky na stupni okres nie sú dostačujúce,

koordinovať zásah v priestore riešenia krízy, ak sa jej vplyvy rozšírili na územie

susedného okresu, prípadne kraja alebo susediaceho štátu,

sprehľadniť tok financií v rámci systému poskytovania pomoci a vykonávania záchrany

osôb a majetku, ...

Vo fungovaní integrovaného záchranného systému je nutné rešpektovať rad všeobecných

zásad a predpokladov zoradených do tzv. vnútorných väzieb, ktoré majú bezprostredný

vplyv na kvalitu a účinnosť nového systému. Na druhej strane integrovaný záchranný systém

pôsobí v prostredí, ktoré je priamo ovplyvňované radom vonkajších väzieb na riadiacej, ale

aj výkonnej úrovni. Tieto vytvárajú vonkajšie podmienky, ktoré taktiež podstatnou mierou

ovplyvňujú funkčnosť, efektívnosť a účinnosť integrovaného záchranného systému.

Vnútorné väzby integrovaného záchranného systému vytvárajú podmienky na účelné

a plnohodnotné fungovanie záchranného systému spôsobom založenom na vzájomnej

spolupráci zúčastnených prvkov. Medzi základné vnútorné väzby patrí:

právne prostredie a jeho legislatívne úpravy,

výcvik a odborná príprava pracovníkov,

sociálne zabezpečenie pracovníkov,

koordinácia činnosti jednotlivých prvkov a celého systému,

komunikačný a informačný systém,

riadenie pomoci a záchranných prác,

rozvoj systému a jeho prvkov, používaných technológií, techniky a materiálneho

zabezpečenia,

financovanie a zásady hospodárenia záchranných jednotiek.

Zákon o IZS tvorí v podmienkach SR významnú súčasť právnych noriem krízového

manažmentu. Účelom právnej úpravy IZS je predovšetkým:

vymedziť pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy, samosprávy vyšších územných

celkov a obcí v rámci IZS,

stanoviť súčasti IZS, ich pôsobnosti a hlavné úlohy,

vytvoriť systém koordinačných a operačných stredísk IZS a stanoviť ich úlohy,

stanoviť postup nasadzovania síl a prostriedkov na riešenie krízových javov,

určiť zásady a postupy koordinácie činnosti výkonných prvkov IZS,

zriadiť systém krízových štábov a rôznych komisií v nadväznosti na využívanie IZS,

zaviesť jednotné číslo tiesňového volania,

upraviť zásady financovania IZS.

Činnosť všetkých zložiek IZS predpokladá zvládnutie špeciálnych poznatkov a vo výkonných

zložkách aj špecifických schopností a zručností. Väčšina záchranárskych profesií je náročná

na profesionálne odborné vedomosti, fyzickú zdatnosť, odvahu a rozhodnosť. Výcvik a

odborná príprava pracovníkov záchranných zložiek je trvalý proces, ktorý nekončí prijatím

pracovníkov a ich zaradením na funkcie. Naopak, týmto krokom sa pracovník dostáva do

systému permanentnej prípravy a výcviku, ktorých cieľom je dosiahnuť požadovanú úroveň

pripravenosti pracovníkov a celého systému aj v období, keď nie sú riešené žiadne krízové

javy. V súčasnosti sa na výcvik záchranárskych profesií stále viac využívajú trenažéry a

simulátory, ktoré dokážu v súčinnosti s vyspelou výpočtovou technikou navodzovať

podmienky, v ktorých sa záchranár nachádza počas krízy a stanovovať úlohy, ktoré musí


140

riešiť. Súčasťou výcviku a odbornej prípravy pracovníkov pôsobiacich vo výkonných prvkoch

IZS je aj periodické preverovanie vedomostí, odborných zručností a fyzickej pripravenosti.

Činnosť vo výkonných základných záchranných zložkách je veľmi často spojená so značnou

fyzickou a psychickou záťažou záchranárov a vysokou mierou rizika pre ich zdravie a životy.

To je dôvod, prečo sú pracovnoprávne vzťahy i systém sociálneho zabezpečenia v týchto

zložkách špecificky upravené. Podstatná časť výkonných prvkov IZS má charakter

rozpočtových, prípadne príspevkových organizácií, ktoré sú napojené na štátny rozpočet. Pre

ich pracovníkov platia pracovno-právne vzťahy, ktoré sú špecifikované v osobitných

zákonoch alebo nižších právnych normách (rezortné vyhlášky, predpisy a smernice) a ktoré

spôsobom, v konkrétnych otázkach odlišným od Zákonníka práce upravujú prijímanie

zamestnancov do pracovného pomeru, stanovujú nároky na plnenie pracovných

povinností, upravujú spôsob odchodu po splnenom pracovnom záväzku a stanovujú

náležitosti, ktoré im vyplývajú zo systému zdravotného a sociálneho zabezpečenia.

Koordinácia činnosti celého systému a jednotlivých prvkov IZS je významnou úlohou nielen

v čase zásahu, ale aj v období prípravy. Integrovaný záchranný systém je v rozhodujúcej

miere vytváraný silami a prostriedkami z rezortu ministerstva vnútra SR. Vzájomné zladenie

postupov a procesov, vytvorenie a jednotné používanie spoločnej terminológie krízového

manažmentu a záchranných činností, zosúladenie výkonných noriem a hlavne koordinácia na

úseku riadenia je účinným prostriedkom zvýšenia efektívnosti celého systému.

Fungovanie výkonného komunikačného a informačného systému je predpokladom a

významnou súčasťou účinnosti všetkých riadiacich procesov. Jeho budovanie a overenie

výkonnosti prebieha už v čase prípravy na riešenie krízových javov, avšak počas

riešenia krízových javov jeho význam podstatne narastá. Pretože jednotlivé zložky IZS môžu

pracovať v rôznych komunikačných a informačných systémoch, pri prevádzkovaní IZS je

nutné optimálne zladiť jednotlivé systémy spojenia ako jednu zo základných podmienok

uvedenia síl a prostriedkov do pohotovosti po vzniku krízového javu. Dôležité je tiež

prevádzkovať spoločný informačný systém, naplniť ho potrebnými údajmi a stanoviť zásady

ich využívania. Informačný systém IZS svojim obsahom presahuje do rôznych rezortov

a využíva časť údajov z ich internej informačnej základne. O to je jeho vytvorenie,

fungovanie a aktualizácia náročnejšia a významnejšia.

Riadenie záchranných prác v systéme IZS má tri základné úrovne. Na úrovni Ministerstva

vnútra SR je to hlavne riadenie strategických procesov vytvárania koncepcie IZS, jeho

personálneho a materiálneho zabezpečenia, riadenie systému odbornej prípravy a prirodzene

je to riadenie záchranných prác pri krízových javoch veľkého rozsahu presahujúc hranice

krajov alebo štátu. Na úrovni okresného úradu v sídle kraja riadi a metodicky usmerňuje

plnenie úloh na úseku integrovaného záchranného systému koordinačné stredisko. Na území

kraja zabezpečuje plánovanie, prípravu a koordináciu činnosti záchranných zložiek IZS. Na

úrovni základných záchranných zložiek bezprostredne riadi plnenie operatívnych úloh

v činnosti záchrannej zložky operačné strediská. Prijímajú tiesňové volanie a koordinujú

činnosť jednotlivých záchranných zložiek a iných subjektov podieľajúcich sa na riešení

krízových javov.

Dynamický rozvoj a proces permanentného skvalitňovania celého záchranného systému,

všetkých jeho prvkov, používaných progresívnych technológií, vyspelej techniky,

prostriedkov a procesov materiálneho zabezpečenia vytvára podmienky pre

vybudovanie, účinné fungovanie a zdokonaľovanie IZS.


141

Činnosť záchranných zložiek, vzhľadom na náročnosť a zložitosť odstraňovania negatívnych

následkov mimoriadnych udalosti a krízových situácií predpokladá aj primerané materiálne

zabezpečenie, ako je:

vybavenie kvalitnými individuálnymi ochrannými a pracovnými prostriedkami a

pomôckami,

technické, prístrojové a materiálové vybavenie využívané na záchranné činnosti,

zabezpečenie stravovania, ubytovania a zdravotníckeho zabezpečenia a ďalších

podporných služieb a činnosti pre pracovníkov záchranných zložiek v priestore zásahu, ...

Riadenie materiálneho zabezpečenia IZS je súčasťou systému všestranného zabezpečenia

záchranných prác Nepretržité zabezpečenie všetkým potrebným je nevyhnutné hlavne pri

riešení krízových javov, ktorých riešenie a odstraňovanie ich negatívnych dôsledkov trvá

niekoľko dní, prípadne aj týždňov (napr. povodne, zemetrasenia,...). Všestranné zabezpečenie

má za cieľ vytvoriť podmienky na prácu, ale aj oddych a regeneráciu síl pracovníkov

záchranných zložiek.

Poslednou z vnútorných väzieb, ktorá charakterizuje proces fungovania a zdokonaľovania

IZS, je zjednocovanie zásad hospodárenia a financovania záchranných jednotiek

podieľajúcich sa na riešení krízových javov. Prevažná väčšina výkonných prvkov IZS je

financovaná zo štátneho rozpočtu, ale niektoré z nich majú charakter príspevkových

organizácií a časť z nich môže byť dokonca financovaná z prostriedkov rôznych

dobrovoľných organizácii a nadácií. Dôležitou úlohou je koordinovať a výhľadovo plánovať

finančné a materiálne prostriedky na prípravu a činnosť IZS, a hlavne pripraviť finančné

prostriedky a vytvoriť zásady financovania všetkých záchranných prvkov IZS počas procesu

riešenia krízových javov. V neposlednom rade sú to tiež zásady poskytovania finančnej

podpory postihnutým obyvateľom z rozpočtových prostriedkov štátu.

Vonkajšie väzby IZS determinuje prostredie, v ktorom sa záchranný systém vytvára a pôsobí.

Na celoštátnej úrovni je toto prostredie vytvárané politickou vôľou prezentovanou vládou SR

a Národnou radou SR. Vláda prijíma bezpečnostnú stratégiu, ktorú naplňuje konkrétnymi

krokmi pri príprave štátneho rozpočtu a jednotlivých zákonov, prípadne nižších právnych

noriem. Navrhované zákony i štátny rozpočet sú potom schvaľované v Národnej rade SR.

Bezpečnostná rada SR, ako poradný orgán vlády, pripravuje pre vládu SR i NR SR rad

koncepčných dokumentov a zároveň navrhuje konkrétne úlohy pre jednotlivé rezorty na úseku

obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a prostredníctvom Kancelárie bezpečnostnej rady

Úradu vlády SR kontroluje ich plnenie.

Vytváranie podmienok na činnosť IZS je úlohou aj ďalších orgánov štátnej správy, ako aj

orgánov plniacich úlohy na úseku obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte.

Tieto sú v prevažnej miere podriadené ministerstvám vnútra, obrany a zdravotníctva, prípadne

hospodárstva, ale aj dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a ďalším ministerstvám.

Niektoré z týchto orgánov môžu pôsobiť aj ako právnické osoby (napr. veľké výrobné

podniky, Železnice SR a ďalšie subjekty, ktoré si vytvárajú vlastné hasičské jednotky a iné

záchranné a havarijné jednotky).

V neposlednom rade sa na vytváraní vonkajšieho prostredia pre IZS podieľajú aj orgány

plniace konkrétne úlohy na úseku prevencie krízových javov. Patrí k nim napríklad Národný

inšpektorát práce, Úrad jadrového dozoru SR, ako aj rad ďalších orgánov a organizácií,

ktorých úlohou je hľadať cesty a vytvárať účinné nástroje na predchádzanie krízovým javom

v spoločnosti, v prírode, aj vo výrobných procesoch.

Na formovanie možností a účinnosti IZS má významný vplyv aj stav a organizácie vedy

a výskumu. Vedecko-výskumná základňa, ústavy vykonávajúce aplikovaný výskum a vývoj


142

technológií, techniky a materiálu pre záchranné a havarijné jednotky sú v čiastočne

financované štátom, a časť ich aktivít je hradená výrobcami a dodávateľmi technológií,

techniky a materiálu. V praxi, výrobňou základňou využité výsledky výskumu a vývoja

ovplyvňujú organizáciu a technické vybavenie výkonných prvkov IZS a podieľajú sa na

zvyšovaní účinnosti celého systému.

Organizácie a ústavy, ktoré vykonávajú analýzy a expertízy na úseku hodnotenia rizikových

faktorov úzko spolupracujú s riadiacimi orgánmi IZS i s jeho výkonnými prvkami. Táto

spolupráca sa uskutočňuje dvomi základnými formami:

spoločným hľadaním ciest posudzovania a znižovania rizík, trvalým monitorovaním a

hodnotením rizikových faktorov (v období bez kríz je rutinnou činnosťou uvedených

inštitúcií),

vykonávaním analýzy úrovne rizikových faktorov, ktoré spôsobili dotknutý krízový jav

a v priebehu riešenia krízového javu (tieto činnosti sú nevyhnutnou súčasťou

záchranných prác).

Všetky krízové javy sa negatívnym spôsobom odrážajú aj na životnom prostredí, ktoré je

súčasťou vonkajšieho prostredia IZS. Úlohou orgánov rezortu životného prostredia je ochrana

prírody, ovzdušia a vodných zdrojov, koncepcia likvidácie tuhého komunálneho odpadu a

plošný monitoring životného prostredia na celom území SR. Takto sa podieľajú na

predchádzaní vzniku krízových javov, ale tiež na vytváraní podmienok na ich účinnejšie

riešenie.

Úroveň možností a účinnosti IZS ovplyvňuje aj prepojenie zainteresovaných subjektov.

Informačné systémy spolupracujúcich subjektov sú sústavy informácií a informačných

činností, ktoré umožňujú a podporujú plnenie administratívno-právnych i riadiacich činností

daných orgánov a inštitúcií. Získané údaje sú využívané aj pri riešení konkrétnych krízových

javov v konkrétnom regióne, prípadne na celom území SR.

V neposlednom rade je vytváraný IZS ovplyvňovaný fyzickými i právnickými osobami, ktoré

sa nachádzajú na území, kde sa vytvárajú a kde pôsobia riadiace, ako aj výkonné prvky

systému a na prospech ktorých je celý systém vytváraný. Ich pôsobenie je často protirečivé,

subjektívne determinované. Postoje a názory na IZS nie sú vždy objektívne, veľakrát závisia

od konkrétnych skúseností s ním a od úrovne pochopenia jeho úloh, pôsobnosti a významu.

4.3 SILY A PROSTRIEDKY INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU

Základnou súčasťou síl a prostriedkov krízového manažmentu, ktoré sú využívané na

odstraňovanie prevažnej väčšiny negatívnych následkov krízových javov sú:

jednotky hasičských zborov a záchranných služieb,

posádky vozidiel zdravotnej záchrannej služby,

hliadky policajného zboru.

Tieto vytvárajú kostru integrovaného záchranného systému. V prípade rozsiahlych krízových

javov, ktoré zasahujú rozsiahle územie a majú obzvlášť ničivé účinky, je však do procesu

riešenia potrebné zapojiť aj ozbrojené sily a ozbrojené bezpečnostné zbory, hlavne ďalšie

výkonné prvky zdravotníctva a rôzne záchranné služby, organizácie a združenia. Rozhodujúca

časť z nich je organizačne previazaná a funkčne skoordinovaná v integrovanom záchrannom

systéme.

Okrem síl a prostriedkov, ktoré sú organickou súčasťou IZS, prípadne by mohli byť v jeho

prospech využívané počas konkrétnych krízových javov, existuje rad orgánov a inštitúcií,


143

zriaďovaných napríklad rezortom životného prostredia, hospodárstva a ďalšími rezortmi,

ktoré môžu účinne spolupracovať s IZS. Právne i formálne podmienky takejto spolupráce sú

stanovené zákonom o IZS.

V integrovanom záchrannom systéme pôsobia tieto inštitúcie a výkonné prvky:

Ministerstvo vnútra SR,

Ministerstvo zdravotníctva SR,

okresné úrady v sídle kraja,

záchranné zložky (Zákon č. 129/2002 Z. z).

Ministerstvo vnútra SR je rozhodujúcim ústredným orgánom štátnej správy, ktorý koordinuje

činnosť orgánov verejnej správy a záchranných jednotiek pri dosahovaní požadovanej úrovne

bezpečnosti a ochrany občanov, ich majetku, aj hospodárstva štátu. V rámci svojej pôsobnosti

plní rád konkrétnych úloh:

riadi výkon štátnej správy na úseku integrovaného záchranného systému,

vypracúva koncepciu organizácie a rozvoja IZS,

podľa osobitných predpisov plní úlohy súvisiace s finančným zabezpečovaním IZS,

podieľa sa na vytváraní Ústredného krízového štábu, krízových komisií a zabezpečuje

ich činnosť,

metodicky usmerňuje odbornú prípravu záchranných zložiek zameranú na koordináciu

záchranných prác,

koordinuje záchranné zložky pri záchranných prácach počas krízových javov veľkého

rozsahu,

vyhodnocuje príčiny vzniku krízových javov a predkladá vláde SR správu o

vykonaných opatreniach a o ekonomických dôsledkoch krízových javov,

spracúva a vedie dokumentáciu IZS,

plní úlohy v rámci budovania a správy informačnej základne IZS,

vytvára koordinačné centrum IZS na zabezpečenie stálej pohotovostnej služby na

príjem, spracúvanie a odovzdávanie informácií súvisiacich so vznikom krízových javov

veľkého rozsahu,

prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR zabezpečuje informovanie

susedných štátov o vzniku krízových javov na území SR, ak hrozí rozšírenie ich

negatívnych dôsledkov na územie iného štátu,

na základe informácií od MZV SR informuje príslušné štátne orgány, ak hrozí

rozšírenie následkov mimoriadnej udalosti z iného štátu na územie SR,

v súlade s rozhodnutím vlády SR zabezpečuje v spolupráci s MZV SR povolanie síl a

prostriedkov zo zahraničia na likvidáciu následkov krízových javov,

podieľa sa na organizovaní a vykonávaní preventívno-výchovnej, edičnej a propagačnej

činnosti,

zabezpečuje celoštátnu koordináciu činnosti IZS (Zákon č. 129/2002 Z. z).

Druhým rezortom, ktorý sa podieľa na tvorbe koncepcie a na komplexnom zabezpečovaní

činnosti IZS je Ministerstvo zdravotníctva SR. V rámci svojej pôsobnosti plní hlavne tieto

úlohy:

koordinuje prípravu traumatologických plánov, ktoré sú povinné vypracúvať zariadenia

ústavnej zdravotnej starostlivosti, na zabezpečovanie úloh súvisiacich s poskytovaním

pomoci v tiesni pri udalostiach s vysokým počtom postihnutých v ohrození života alebo

s poškodením zdravia,


144

podieľa sa na vypracovávaní koncepcie organizácie a rozvoja IZS (Zákon č. 129/2002

Z. z).

Na úrovni miestnej štátnej správy sa problematikou poskytovania pomoci občanom v núdzi

zaoberá okresný úrad v sídle kraja. Zriaďuje krajské koordinačné stredisko IZS a organizuje a

riadi integrovaný záchranný systém v kraji. V rámci tejto činnosti plní okresný úrad v sídle

kraja rad konkrétnych úloh:

zriaďuje krízový štáb kraja (prípadne aj krízové komisie),

zabezpečuje plnenie úloh spojených s aktivizovaním, nasadzovaním a koordináciou

záchranných zložiek,

spolupracuje s ostatnými okresnými úradmi v sídle kraja na úseku koordinácie činnosti

záchranných služieb,

zabezpečuje plnenie úloh a opatrení uložených MV SR pri záchranných prácach,

organizuje a vykonáva odbornú prípravu záchranných zložiek zameranú na koordináciu

záchranných prác,

vypracúva a vedie dokumentáciu IZS v kraji,

plní úlohy v rámci prípravy informačnej základne IZS,

zabezpečuje stálu pohotovostnú službu na príjem, spracovanie a odovzdávanie

informácií súvisiacich so záchrannými prácami (Zákon č. 129/2002 Z. z).

Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému zabezpečuje príjem tiesňového

volania na telefónnom čísle 112 a nadväzne plní úlohy súvisiace s pomocou ľuďom v tiesni:

vyhodnocuje informácie o tiesňovom volaní a zisťuje ich oprávnenosť,

zabezpečuje hlasový a dátový prenos informácií s ostatnými zložkami IZS,

vypracúva plán poskytovania pomoci,

vedie prehľad o silách a prostriedkoch záchranných zložiek IZS a ich zásahových

obvodoch,

vedie predpísanú dokumentáciu,

vykonáva odbornú prípravu záchranných zložiek a v rámci modelových cvičení zlaďuje

ich činnosť,

spolupracuje pri pátraní po obetiach leteckých nešťastí,

vyžaduje pomoc zo susedného kraja (prostredníctvom MV SR a MZV SR,

v špecifických prípadoch aj priamo),

vydáva pokyny na zásah záchranných jednotiek,

môže vykonávať varovanie obyvateľov,

vyrozumieva obce a orgány štátnej správy počas záchranných prác,

podieľa sa na plnení úloh súvisiacich s vykonávaním záchranných prác, ...

Operačné strediská tiesňového volania zriaďujú základné zložky IZS a útvary policajného

zboru. Prijímajú a vyhodnocujú tiesňové volania na telefónne čísla 150 (hasičský a záchranný

zbor), 155 (zdravotná záchranná služba) a 158 (policajný zbor). V rámci svojej pôsobnosti

plní operačné stredisko hlavne tieto úlohy:

vysiela základnú záchrannú zložku na zásah a usmerňuje jej činnosť,

vyžaduje pomoc od záchranných zložiek IZS, ktoré pôsobia v zásahovom obvode,

informuje koordinačné stredisko IZS o prijatí tiesňového volania a o svojej reakcií,

vyžaduje ďalšie záchranné zložky,

vytvára technické podmienky na hlasový a dátový prenos informácií,

podieľa sa na záchranných prácach podľa rozhodnutia orgánov štátnej správy podľa

osobitných právnych predpisov,


145

spolupracuje s obcami pri zabezpečovaní a vykonávaní záchranných prác,

spolupracuje so zásahovými zložkami, ktoré pôsobia v jeho zásahovom obvode,

spolupracuje s veliteľom zásahu pri vyžadovaní osobnej pomoci alebo vecného plnenia,

informuje koordinačné stredisko IZS o stave síl a prostriedkov, vedie o nich prehľad a

evidenciu ich činnosti.

V integrovanom záchrannom systéme pôsobia základné záchranné zložky a ostatné záchranné

zložky IZS. Medzi základné záchranné zložky patria:

Hasičský a záchranný zbor,

poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,

kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany,

Banská záchranná služba,

Horská záchranná služba (Zákon č. 129/2002 Z. z).

Ostatné záchranné zložky IZS:

závodné hasičské zbory a útvary,

jednotky Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR,

lekárska služba prvej pomoci (rýchla zdravotnícka pomoc),

jednotky civilnej ochrany,

Ozbrojené sily SR,

vojenská polícia,

záchranné systémy v automobilovej doprave,

Slovenský červený kríž,

vodná záchranná služba,

letecká záchranná služba,

občianske združenia, ako aj ďalšie právnické osoby, ktoré v rámci svojej činnosti

vykonávajú záchranné práce alebo poskytujú humanitnú pomoc, prípadne havarijné a

opravárenské služby (Zákon č. 129/2002 Z. z).

Útvary policajného zboru majú v integrovanom záchrannom systéme osobitné postavenie.

Podieľajú sa na poskytovaní pomoci v tiesni v rozsahu úloh policajného zboru na základe

pokynu operačného strediska. Vykonávajú organizačné, technické a ďalšie opatrenia súvisiace

s pomocou v tiesni a spracovávajú údaje o svojej činnosti, silách a prostriedkoch pre obvodný

úrad v sídle kraja (do konca februára za predchádzajúci rok). Vytvárajú operačné strediská

policajného zboru, ktoré zabezpečujú príjem tiesňového volania, informujú koordinačné

strediská IZS o riešení mimoriadnych udalostí, spolupracuje so záchrannými zložkami

a podieľa sa na záchranných prácach. Útvary policajného zboru sa zúčastňujú na odbornej

príprave a spoločných nácvikoch IZS.

Vytváranie IZS a jeho fungovanie je kontinuálny proces. Na základe získaných skúseností

možno uviesť celý rad problémov, ktoré ešte bude nutné riešiť. Prvotným problémom sú

právne normy dotýkajúce sa IZS, svojou všeobecnosťou, nejednoznačnosťou v stanovovaní

kompetencií a úloh, ako aj rozpormi medzi vykonávacími predpismi a aplikačnou praxou.

Existuje nejednotnosť v úrovni prijímania tiesňových volaní na národných číslach tiesňového

volania (112 – krajská úroveň, 150 – okresná aj krajská úroveň, 155 – krajská úroveň, 158 –

okresná aj krajská úroveň). Ďalším problémom je nejednotná komunikačná a informačná

infraštruktúra základných záchranných zložiek IZS (rôznorodé aplikačné i technické

prostredie hlasového i dátového prenosu informácií) a nedostatočná spoľahlivosť systému

podpory riadenia informácií. Okrem toho je tiež potrebné doriešiť propagáciu a osvetu čísla

112, systém vzdelávania operátorov, poddimenzované personálne zabezpečenie,


146

roztrieštenosť finančných tokov, nedostatočné dokumentačné zabezpečenie, ale aj

nekonzistentné používanie terminológie, chýbajúce systémy hodnotenia kvality a

nedostatočné zapojenie do medzinárodných štruktúr a využívanie zahraničných skúseností.

4.4 SKÚSENOSTI Z VYTVÁRANIA A ČINNOSTI ZÁCHRANNÝCH SYSTÉMOV

V ZAHRANIČÍ

Proces vytvárania záchranných systémov, ich štruktúra, spôsob riadenia a výkon činnosti je

v jednotlivých krajinách Európskej únie, v Amerike a v iných krajinách sveta veľmi

rôznorodý. Je to závislé nielen na charaktere ohrození, historických skúsenostiach a

tradíciách, ale aj ekonomických možnostiach danej krajiny. Rozdielne je aj právne prostredie

a finančné zabezpečenie systému záchrany ľudí, majetku a životného prostredia pri riešení

dôsledkov mimoriadnych udalosti.

Ako príklady záchranných systémov sú v ďalšom texte popísané:

americká FEMA (Federal Emergency Management Agency),

nemecká civilná obrana a civilná ochrana,

česky integrovaný záchranný systém.

USA sú krajinou, ktorá svojou rozlohou, geografickým a klimatickými podmienkami,

technologickým vybavením i škálou možných sociálnych, bezpečnostných rizík vrátane

terorizmu musí byť pripravená na riešenie rôznych druhov krízových javov. Jedným

z príkladov ako účinne koordinovať činnosť vyčlenených síl a prostriedkov pri riešení

krízových javov je nezávislá agentúra FEMA (Federal Emergency Management Agency)

v USA, ktorá bola po 11. septembri 2001 podriadená Ministerstvu vnútornej bezpečnosti

USA. Jej úlohou je minimalizovať straty na životoch a na majetku a ochraňovať infraštruktúru

štátu počas kríz. Jej program sa zameriava na štyri úlohy:

preventívne opatrenia na zníženie pravdepodobnosti vzniku krízy (komplex

ekonomických, technických, personálnych, materiálových a ďalších opatrení),

zabezpečenie trvalej pripravenosti na riešenie krízových javov (využívanie systému

výchovy a výcviku),

okamžitá reakcia na vzniknutú krízu (koordinácia síl a prostriedkov),

obnova systému po skončení krízy (Bosner L., 1998).

Činnosť FEMA je zameraná na záchranné práce prostredníctvom plnenia12 funkcií, ktoré

ju komplexne zabezpečujú. Týmito funkciami sú:

dopravné zabezpečenie,

komunikačná podpora,

energetické zabezpečenie,

zdravotnícke zabezpečenie,

požiarna ochrana,

práca s nebezpečnými materiálmi,

organizácia verejných prác a ich technická podpora,

komplexná starostlivosť o postihnutých,

vyslobodzovanie osôb zo závalov,

zabezpečenie potravinami,

zabezpečenie doplnkových zdrojov,

riadenie záchranných prác (plánovanie činnosti, systém toku informácií, spolupráca,...)

(Bosner L., 1998).


147

Medzi základné aktivity FEMA patrí plánovanie reakcie na krízové javy na federálnej úrovni.

Organizuje sa prostredníctvom týchto plánov a činností :

Federálny plán reakcie na krízy – je vytváraný FEMA, Americkým červeným krížom

a ďalšími, viac než 20 inštitúciami a agentúrami. Je realizovaný rôznymi formami

federálnej pomoci, vykonávaný prostredníctvom 12 funkcií záchrannej podpory

a vymedzuje pôsobnosť a úlohy záchranných tímov.

Plán reakcie štátu (regiónu) na krízy – určuje postup štátnych orgánov počas reakcie na

krízu. Optimálne využívanie síl a prostriedkov štátu (regiónu) je koordinované pomocou

núdzových operačných plánov. FEMA koordinuje túto činnosť vydávaním príručiek

a periodických informácií.

Výcvik a výchova záchranárov – vykonáva sa na úrovni štátnych úradníkov i širokej

verejnosti. FEMA má vlastnú školiacu a výcvikovú základňu.

Ďalšie aktivity:

- mapovanie povodní a cyklónov, prijímanie preventívnych opatrení,

- informovanie o blížiacej sa živelnej pohrome,

- organizácia pomoci postihnutým pomocou telefonickej informácie do

dispečerského centra,

- vývoj nových technológií,

- vydávanie literatúry,

- organizovanie konferencií a seminárov (Bosner L., 1998).

Sily a prostriedky FEMA sú členené do štyroch základných tímov:

Záchranný tím:

- plní úlohy súvisiace so záchranou životov, evakuáciou, zabezpečením náhradného

ubytovania, odstraňovaním trosiek a rekonštrukciu objektov,

- obsahuje niekoľko desiatok až stoviek pracovníkov (podľa konkrétnej potreby),

- pôsobí v postihnutej oblasti niekoľko dní až mesiacov,

- v USA majú tri národné záchranné tímy (100 federálnych zamestnancov, stála

organizačná štruktúra i vybavenie),

Záchranný podporný tím:

- pôsobí vo Washingtone v Záchrannom informačnom a koordinačnom centre FEMA,

- koordinuje rozvinovanie zdrojov a prísun síl a prostriedkov do postihnutej oblasti,

- analyzuje situáciu a poskytuje informácie štátnej správe,

- počas krízy pracuje nepretržite,

Rýchly prieskumný tím:

- je vysielaný do krízových oblastí, aby vyhodnotil situáciu, pomohol pri rozhodovaní

o nasadení síl a prostriedkov,

- zloženie tímu – vedúci, dokumentarista, špecialista na logistiku, traja komunikační

špecialisti, špecialista na závaly a požiare, špecialista na infraštruktúru, lekár,

špecialista na nebezpečné materiály, špecialista na starostlivosť o postihnutých,

zástupca FEMA z postihnutého štátu,

- na určenom mieste musí byť najneskôr do 12 hodín, je zabezpečený na 72 hodín

činnosti,

Mestský vyhľadávací záchranný tím:

- je určený na vyhľadávanie zavalených osôb a ich vyslobodzovanie,


148

- v štruktúre má 62 pracovníkov rôznych profesií, ktorí sú dobre organizovaní

a môžu byť aktivovaní do 6 hodín (do 12 hodín presun na miesto, 72 hodín

činnosti),

- jeho štruktúru tvorí:

o technický tím – statické hodnotenie stavieb, opatrenia na

vyslobodzovanie zavalených,

o vyhľadávací tím – vyhľadávanie zavalených osôb pomocou techniky

a psov,

o záchranný tím – vyslobodzovanie osôb,

o zdravotný tím – zdravotnícka pomoc (Bosner L., 1998).

Na území Nemecka je pomoc občanom v priebehu krízových javov organizovaná

jednotlivými spolkovými krajinami prostredníctvom systému civilnej ochrany. Počas

vojnového konfliktu komplexne vykonáva všetky záchranné činnosti spolková vláda SRN,

pričom uvedené úlohy plní systém civilnej obrany.

Ochrana osôb a materiálnych hodnôt pred negatívnymi účinkami krízových javov je riadená

Hlavným správnym úradom katastrofickej ochrany. Výkonnými prvkami katastrofickej

ochrany sú riadiace orgány, ktoré koordinujú činnosť záchranárov počas zásahu a jednotlivé

záchranné služby. Ich štruktúra a náplň činnosti je takáto:

Protipožiarna služba – zachraňuje ľudí, chráni pred požiarmi a bojuje s požiarmi.

Jednotkami protipožiarnej služby sú požiarne čaty „R“ (ťažisko činnosti je záchrana

ľudí a vykonávanie špeciálnych záchranných činností) a hasičské čaty „W“ (ťažiskom je

hasenie požiarov a zabezpečovanie hasiacich materiálov).

Vyslobodzovacia služba – vyslobodzuje ľudí a materiálu z nebezpečných situácií,

vrátane ohrozenia vodou. Na tento účel buduje dočasné komunikácie, prístupy

a prechody a vykonáva vyslobodzovacie práce. Jednotkami vyslobodzovacej služby sú

vyslobodzovacie čaty „38“ (38 mužov) a vyslobodzovacie čaty „50“ (50 mužov).

Obnovovacia služba – vykonáva neodkladne opravárenské práce, aby zabránila

nebezpečným a núdzovým stavom, so zameraním na energetické a zásobovacie vedenia

(elektrika, plyn, voda, pohonné hmoty) a siete odpadových vôd, ktoré sú určené pre

obyvateľstvo i na prevádzku ďalších životne dôležitých podnikov. Jednotkou

obnovovacej služby je obnovovacia čata.

Zdravotnícka služba – poskytuje zdravotnícku pomoc, zaisťuje lekárske ošetrenie

a vykonáva prepravu ranených a chorých. Jednotkami sú zdravotnícke čaty, ktoré sa

rozdeľujú na zvláštne čaty „T“ (transport) a zvláštne lekárske čaty.

ABC služba – zisťuje nebezpečenstvo hroziace z rádioaktívnych, biologických

a chemických látok a prevádzok a dekontaminuje osoby a materiál (A – atómové, B –

biologické, C – chemické účinky). Jednotkou je čata ABC.

Služba starostlivosti o obyvateľstvo - zaopatruje osoby, ktoré sa dostali do núdzovej

situácie, pomáha im zaistiť dočasné ubytovanie, poskytuje im stravu a predmety

naliehavej potreby. Spolupracuje pri riadení evakuácie obyvateľstva. Jednotkami tejto

služby sú čaty starostlivosti o obyvateľstvo.

Veterinárna služba – zabraňuje škodám, ku ktorým dochádza počas epidémií na

zvieratách, potravinách zvieracieho pôvodu, krmivách a pitnej vode pre zvieratá,

prípadne tieto škody obmedzuje a odstraňuje. Jednotkou je veterinárna čata.

Spojovacia služba – zabezpečuje spojenie medzi riadiacimi orgánmi, jednotkami

a zariadeniami katastrofickej ochrany, stará sa o toto spojenie. Jednotkou je spojovacia


149

čata. Jej potrebám slúži tiež centrála pri Hlavnom správnom úrade katastrofickej

ochrany a spojovacia centrála pri oddelení katastrofickej ochrany.

Zásobovacia služba – zabezpečuje materiálové zásobovanie jednotiek. Jednotkami sú

družstvá zásobovania tovarom, družstvá údržby a družstvá zásobovania potravinami.

Podpornými prvkami záchranného systému je technická pomocná služba a dobrovoľníci

z humanitných organizácií. V Nemecku predstavujú dobrovoľné humanitárne organizácie

dôležitú súčasť profesionálnych záchranárskych jednotiek a zúčastňujú sa riešenia väčšiny

katastrof veľkého rozsahu.

Na území okresov vytvárajú Hlavné správne úrady krízové štáby, ktoré riadia zásah

záchranných jednotiek tzv. katastrofickej ochrany počas kríz veľkého rozsahu. Dôraz je

položený na odstraňovanie následkov priemyselných havárií, dopravných nehôd s prepravou

nebezpečných látok a živelných pohrôm s dôrazom na povodne.

V Českej republike bol na záchranu ľudí i materiálnych hodnôt počas rôznych krízových

javov obdobne ako v Slovenskej republike vytvorený integrovaný záchranný systém. Podľa

zákona o IZS je definovaný ako koordinovaný postup jeho zložiek pri príprave na riešenie

krízových javov a počas vykonávania záchranných a likvidačných prác. Pre IZS Českej

republiky je určujúce, že:

jeho základné zložky tvoria Hasičský záchranný zbor ČR, jednotky požiarnej ochrany

určené na plošné pokrytie okresu, zdravotnícka záchranná služba a Polícia ČR,

ďalšími zložkami IZS sú vyčlenené sily a prostriedky ozbrojených síl, ozbrojené

bezpečnostné zbory, ostatné záchranné zbory, orgány ochrany verejného zdravia,

havarijné, pohotovostné, odborné a iné služby, zariadenia CO, neziskové organizácie

a združenia občanov,

zásah IZS riadi veliteľ zásahu (prípadne prednosta OÚ, hajtman kraja, primátor

hlavného mesta Praha, minister vnútra ČR),

IZS vytvára Operačné a informačné strediská so stálou pohotovosťou na úrovni okres,

kraj, štát (túto funkciu plnia operačné strediská hasičského záchranného zboru

a operačné a informačné stredisko GR hasičského záchranného zboru),

riadiace a výkonné zložky systému sú oprávnené využívať vecnú alebo osobnú pomoc

právnických a fyzických osôb, ako i obmedziť vlastnícke alebo užívateľské práva za

náhradu,

náklady na IZS sú hradené zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly

MV ČR.

Na základe uvedených troch príkladov je možné urobiť niekoľko zovšeobecnení a

konštatovať, že:

neexistuje jednotný model vytvárania záchranných systémov, každá krajina zohľadňuje

svoje špecifiká a možnosti,

záchranné systémy sú organizované a financované štátom, prípadne neziskovými

organizáciami s finančnou podporou štátu,

niektoré záchranné činnosti môžu byť vykonávané podnikateľskými subjektmi,

záchranné jednotky sú zložené z profesionálov, alebo majú len profesionálne jadra a sú

doplnené dobrovoľníkmi,

základ záchranných jednotiek tvoria hasiči a zdravotnícki záchranári, no je v nich aj

veľké množstvo rôznych špecifických profesii..


150

5. RIEŠENIE KRÍZOVÝCH JAVOV

Krízové javy pri svojom vzniku i priebehu sú rôznym spôsobom determinované

podmienkami, v ktorých sa uskutočňujú. Pôsobia pri nich objektívne zákonitosti prírodných

a spoločenských javov a procesov, ktorých dôsledkom je, že krízové javy, ako podstatné

zmeny až zvraty vo vývoji, sú určitou nevyhnutnosťou. Zároveň však množstvo na ne

pôsobiacich faktorov, súčasťou ktorých je aj človeka a spoločnosť, ako aj časové

a priestorové súvislosti javov spôsobujú v ich priebehu významný prvok neurčitosti a náhody.

Poznanie a pochopenie tejto nevyhnutnosti a zároveň akceptovanie prvku náhodnosti

umožňuje pripraviť sa na negatívne dôsledky krízových javov a minimalizovať ich účinnými

preventívnymi opatreniami a uplatňovaním všeobecných zásad krízového riadenia. Procesy

manažmentu rizík, ako aj krízového manažmentu by sa preto mali stať rutinnou činnosťou

nielen krízových manažérov, ale všetkých riadiacich pracovníkov, ktorí pôsobia v prostredí,

kde sa vyskytujú rôzne riziká a aktuálne hrozenia a kde môžu vznikať krízové javy

akéhokoľvek charakteru.

Pre riadiacich pracovníkov akýchkoľvek subjektov štátnej správy a samosprávy,

hospodárskych organizácii a iných subjektov nemôže byť prvoradé a určujúce, či a ako nimi

spravované a chránené objekty zasiahnu dôsledky krízového javu. Mali by sa snažiť

komplexne pochopiť vznik a priebeh krízového javu a v prvom rade hľadať odpovede na tieto

problémy:

aké riziká sú spojené s aktivitami, ktoré subjekt uskutočňuje, aký je ich priebeh, rozsah

a ako sa vyvíjajú,

v akom rozsahu môže krízový jav subjekt obmedziť, prerušiť jeho činnosť, prípadne ju

úplne znemožniť,

ako dlho budú na subjekt pôsobiť negatívne faktory krízového javu,

aké budú predpokladané negatívne dôsledky krízového javu, s dôrazom na rozsah

reálnych škôd a strát,

akými opatreniami je možné negatívne dôsledky krízového javu v podmienkach daného

subjektu minimalizovať.

Zabezpečiť riešenie uvedených problémov si vyžaduje nepretržite posudzovať rizika a reálne

hrozby, ktoré môžu narušiť priebeh plánovaných činností a aktivít. Na splnenie tohto cieľa je

nevyhnutné:

využívať nástroje manažmentu rizík a permanentne posudzovať riziká, znižovať ich

úroveň a monitorovať ich priebeh,

spracovať scenáre vzniku možných krízových javov a vyhodnocovať charakter a

veľkosť ich možných negatívnych dopadov,

stanoviť preventívne opatrenia na zvýšenie úrovne bezpečnosti všetkých procesov,

v rámci krízového plánovania stanoviť sily, prostriedky, zdroje a rezervy, ako aj

postupy nevyhnutné na riešenie možného krízového javu.

Krízovému manažmentu je venovaná malá pozornosť nielen v širokej laickej verejnosti, ale

tiež v časti odbornej verejnosti v dobe, keď dlhodobejšie nevznikli žiadna krízové javy a v

spoločnosti je relatívny pokoj. Ak sa však vyskytla ničivá prírodná katastrofa, alebo rozsiahla

priemyselná havária, ktoré spôsobili veľké straty na ľudských životoch i materiálnych

hodnotách, ako aj poškodenie životného prostredia, vnímanie krízového manažmentu

spoločnosťou sa mení. Priebeh riešenia takýchto krízových javov žiaľ veľmi často dokazuje,

že mnohé úlohy krízového manažmentu sú plnené len formálne, že nie je doriešené ich

komplexné zabezpečenie po stránke organizačnej, personálnej, technickej i materiálnej.

Riešenie krízových javov

151

Plneniu takýchto úloh je nutné venovať pozornosť trvalo, navzájom ich zladiť a zabezpečiť

ich realizáciu na zodpovedajúcej úrovni. Zároveň si je však nutné uvedomiť, že aj tie

najúčinnejšie opatrenia nie sú schopné pôsobiť dostatočne preventívne, ak sa ich nepodarí

dostať do všeobecného podvedomia ľudí.

Príkladom takéhoto krízového javu bola priemyselná havária, ktorá sa stala 27.10.1995 v

bývalom VSŽ a.s., dnes U.S. Steel Košice. Ministerstvo vnútra SR, manažment VSŽ a.s.

Košice i Inšpektorát bezpečnosti práce v Košiciach vyhodnotili príčiny, priebeh i dôsledky

havárie, následne bola stanovená aj trestno-právna zodpovednosť konkrétnych pracovníkov.

Závery vyšetrovania ukázali, že na účinnú prevenciu veľkých priemyselných havárií je

nevyhnutné splniť rad požiadaviek a vytvoriť konkrétne podmienky:

vytvoriť komplexne prepracované:

právne prostredie riešenia priemyslových havárií,

jednotné normy na celoštátnej úrovni, prípadne normy odborného charakteru, na

vykonávanie preventívnych opatrení na zníženie pravdepodobnosti vzniku

priemyslových havárií,

metodiky a pracovné postupy využívané v procese reakcie a riešenia

priemyslových havárií,

zovšeobecňovať skúsenosti zo zostavovania aktuálnych a účinných krízových a

havarijných plánov,

uskutočňovať zodpovedajúce preventívne opatrenia a priebežne kontrolovať ich plnenie

a účinnosť,

zabezpečiť profesionálne pripravených pracovníkov schopných dodržiavať a zabezpečiť

dodržiavanie súčasne platných zákonov, bezpečnostných predpisov, noriem a plánov,

ale schopných tiež tvorivo hľadať riešenia aj nad rámec zákonných povinností.

Existuje rad ďalších príkladov, ktoré dokumentujú, že mimoriadne udalosti, ale aj

rozsiahle krízové situácie vo všetkých oblastiach života spoločnosti sú častým javom, ktorým

sa spoločnosť musí komplexne zaoberať. Ľudstvo musí hľadať cesty, ako sa vyrovnať so

zhubnými účinkami niektorých druhov nákazlivých chorôb, ako riešiť krízové javy

vznikajúce pri zabezpečovaní zásobovania pitnou vodou a niektorými druhmi potravín, ako

účinne eliminovať rad sociálnych rizík a odstraňovať biedu a hlad. Stále aktuálnym

problémom sú hospodárske a finančné krízy, ktoré majú nielen miestny alebo regionálny ale

aj globálny charakter, problémy spojené s tzv. praním špinavých peňazí, či s presadzovaním

monopolného postavenia niektorých nadnárodných subjektov spojeným s neprimeraným

tlakom na zmeny hospodárstva ekonomicky prepojených krajín. Významným zdrojom

možných krízových javov sa stáva zneužívanie informačných technológii a významným

fenoménom sa stalo ohrozenie rôznymi formami terorizmu. Z uvedených skutočností vyplýva

potreba vytvoriť účinný systém postupného zvyšovania úrovne bezpečnosti právnických

i fyzických osôb a ich ochrany pred a počas krízových javov.

Účinné a efektívne riešenie krízových javov je významným celospoločenským záujmom. Ak

chceme riešiť akúkoľvek mimoriadnu udalosť alebo rozsiahlejší krízový jav

pomocou minimálnych zdrojov a pritom dosahovať maximálny efekt tejto činnosti, t.j.

zabrániť zbytočným stratám na životoch a materiálnych hodnotách, nie je tento výsledok

možný bez účinných preventívnych opatrení. Krízové javy teda musíme riešiť skôr než

vzniknú, skôr než začnú pôsobiť ich deštruktívne účinky na dotknutý prvok spoločnosti a

okolité prostredie. Toto je základný predpoklad úspešného riešenia akéhokoľvek krízového

javu. Jeho rešpektovanie podstatne uľahčí záchranné práce a zvýši ich účinnosť.


152

Odstraňovanie negatívnych dopadov krízových javov na jednotlivcov i spoločnosť môže mať

dve základné formy, ktoré sa odlišujú použitými metódami, prostriedkami, ale i časom

a rozsahom riešenia. Môžu sa uskutočňovať formou:

riešenia vzniknutých a prebiehajúcich krízových javov,

riadenia priebehu vznikajúcich krízových javov.

Uvedené termíny budú podrobnejšie vysvetlené v ďalšom texte. Na tomto mieste je potrebné

zdôrazniť, že obidva postupy a činnosti s nimi spojené sa do značnej miery prelínajú.

Riadenie krízových javov je však špecifická činnosť, ktorá sa môže uskutočniť len v prípade

včasného diagnostikovania symptómov vznikajúceho krízového javu a rešpektovania

vonkajších i vnútorných podmienok charakterizujúcich jeho budúci priebeh.

5.1 VŠEOBECNÉ VÝCHODISKÁ PROBLEMATIKY RIEŠENIA KRÍZOVÝCH

JAVOV

Krízový manažment je v konečnom dôsledku komplex rozhodných preventívnych a

prípravných programov, riadiacich činností a rozhodnutí, profesionálnej zodpovednosti za

príslušný úsek a zároveň účinnej a efektívnej obnovy. Úlohou krízových manažérov je

pohotovo, rýchlo a úspešne meniť reálne riziko na možné ohrozenie, t.j. na každom mieste

zvýrazňovať a posilňovať úlohu preventívnych opatrení a komplexne ich zabezpečovať.

Skutočne špičkový krízový manažér by mal byť schopný riešiť krízový jav takým spôsobom,

ktorý spôsobuje najmenšiu očakávanú zmenu systému a zároveň riešenie krízového javu

využije ako vynútený nástroj umožňujúci pozitívne zmeny a urýchlenia vývoja.

Pri riešení krízových javov je nutné vychádzať z týchto predpokladov :

so vznikom krízových javov je nutné počítať ako s objektívnou realitou, ktorá je

súčasťou prebiehajúcich procesov,

riešenie krízových javov, ako ktorákoľvek iná riadiaca činnosť, musí byť pripravené, t.j.

musia byť spracované krízové, prípadne havarijné plány,

na riešenie krízových javov je nutné pripraviť najvhodnejšie postupy, metódy a

technológie,

krízové javy musia byť riešené pripravenými silami, prostriedkami a zdrojmi,

krízový manažment musí byť integrálnou súčasťou každej riadiacej činnosti,

rozhodovacích procesov, ale aj rozvojových programov.

Samotný proces riešenia krízových javov je závislý na plnohodnotnom využívaní základných

nástrojov, medzi ktoré patrí samotný systém krízového manažmentu, ale aj krízové myslenie,

krízová komunikácia, krízové plánovanie a tiež konkrétne vedomosti, schopnosti a zručnosti

krízových manažérov a v neposlednom rade aj špecifické technológie, metódy riešenia

krízových javov a informačné systémy. Ich štruktúra, ako aj vzájomné väzby a vzťahy medzi

nimi sú znázornené na obrázku číslo 5.1.


153

Obr.č.5.1 Štruktúra základných nástrojov riešenie kríz

Systém krízového manažmentu je tvorený horizontálnou i vertikálnou štruktúrou riadiacich

i výkonných orgánov, ich funkciou, pôsobnosťou a konkrétnymi úlohami, ako aj vzťahmi

a vzájomnými väzbami, činnosťami, ktoré vykonávajú, právnymi normami, ktoré ich

podporujú a zároveň tiež nástrojmi, technickým a technologickým vybavením a špecifickými

informačnými systémami. Krízový manažment plní okrem svojich základných funkcii

(plánovanie, organizovanie, vedenie, personálna práca a kontrola) aj preventívne a represívne

úlohy, pričom niektoré jeho prvky plnia svoje úlohy nepretržite a iné len počas riešenia

krízových javov.

Krízová komunikácia má na jednej strane významnú úlohu pri pravdivom a úplnom

informovaní obyvateľov o rizikách vzniku a prevencii krízových javov, o krízovom plánovaní

a prípravách na riešenie krízových javov a odstraňovanie ich možných negatívnych dôsledkov

a na druhej strane o ich aktuálnom vzniku, priebehu a o postupe riešenia. Súčasťou krízovej

komunikácie je systém varovania obyvateľov pred účinkami krízových javov a systém

vyrozumenia inštitúcií a pracovníkov potrebných na riešenie následkov krízových javov, ale

tiež komunikačný a informačný systém krízového manažmentu počnúc ústrednými orgánmi

štátnej správy a končiac záchrannými zložkami. Veľký význam v krízovej komunikácii majú

náhradné, prípadne záložné komunikačné a informačné systémy, ktorých úlohou je zachovať

kontinuitu informačných procesov počas riešenia rôznych krízových javov, ktorých súčasťou

môže byť aj narušenie elektrických rozvodných sieti alebo mobilnej, prípadne internetovej

komunikácie.

Krízové myslenie je jedným z najvýznamnejších predpokladov riešenia krízových javov,

ktorý na jednej strane vychádza z uvedomenia si nevyhnutnosti vzniku krízových javov a na

strane druhej akceptuje nutnosť vynakladania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu,

ale i od právnických a fyzických osôb na finančné zabezpečenie vykonávaných preventívnych

opatrení i prípadného odstraňovania negatívnych dôsledkov krízových javov. Na formovaní

významu krízového myslenia sa podieľa samotný krízový manažment svojou úspešnosťou pri

riešení krízových javov, ale aj úrovňou a efektívnosťou krízovej komunikácie. Krízové

Krízový manažment Spoločnosť

Vedomosti

Schopnosti

Zručnosti

Technológie

Metodiky

IS

Krízové

plánovanie

Krízové myslenie

Krízová

komunikácia


154

myslenie umožňuje a zvyšuje pochopenie významu krízového manažmentu pre spoločnosť

a spoločne s krízovou komunikáciou vytvára funkčné prepojenie spoločnosti a jej potrieb s

možnosťami krízového manažmentu.

Efektívnym nástrojom riešenia krízových javov je krízové plánovanie. Jeho úlohou je na

jednej strane sumarizovať všetky potreby a požiadavky, ktoré sú nutné na riešenie krízových

javov, na druhej strane vytvára prehľad o disponibilných zdrojoch a porovnáva ich

s požiadavkami na ich predpokladané použitie. Krízové plánovanie, prípadne konkrétnejšie

havarijné plánovanie vytvárajú podmienky na úspešný zásah po vzniku krízového javu a tým

sa podieľajú na minimalizovaní škôd a strát a upresňujú účinné konkrétne metódy riešenia

jednotlivých prípadov.

V procese riadenia zložitých systémov sú uplatňované všeobecné princípy vedeckého riadenia

v konkrétnych vnútorných i vonkajších podmienkach. Prof. S. William A. Gunn, MD,

prezident organizácie urgentnej medicíny a medicíny katastrof (WADEM) sa podrobne

zaoberal príčinami a dôsledkami katastrof a na základe výskumu štatistických údajov

z procesu ich riešenia s dôrazom na riešenie hlavne dôsledkov živelných pohrôm a s využitím

vlastných skúseností a uskutočnených záverov zostavil 10 princípov vedeckého riadenia

záchranných prác počas katastrof (Štětina a kol., 2000). Pre podmienky krízového

manažmentu je ich možné zovšeobecniť takto:

prípravy na riešenie krízových javov musia mať komplexný charakter,

dôležité je posudzovanie rizika v procese prevencie vzniku kríz,

nevyhnutné je pochopenie náročnosti, foriem a opatrení prevencie v nadväznosti na

druhy krízových javov,

potrebné je využiť závery z analýzy možného vzniku a priebehu krízových javov v

procese prevencie i v príprave na adekvátnu reakciu,

pre poznanie a pochopenie krízových javov je nevyhnutné popísanie všetkých krízových

javov charakteristickými znakmi a ich klasifikácia,

pri spracovávaní scenárov krízových javov je nevyhnutné zohľadniť možnosť

opakovania a následného rozšírenia dôsledkov krízových javov v budúcnosti,

plánovanie účinnej multidisciplinárnej reakcie na krízový jav musí byť vykonávané na

všetkých zodpovedajúcich úrovniach,

nasadzovanie ľudských zdrojov z rôznych odvetví na riešenie krízového javu musí byť

flexibilné a zodpovedať charakteristike konkrétneho krízového javu,

úroveň a charakter procesu riešenia krízového javu sú závislé na ekonomických

možnostiach krajiny, ale aj na jej kultúrnej úrovni a tradíciách,

obnova javu, systému, objektov narušených krízovým javom má rozvojový charakter.

Ak majú byť prípravy na riešenie krízových javov dostatočne účinné a minimalizovať

riziká vzniku krízových javov, musia mať komplexný charakter,. Konkrétne krízové javy

sa navzájom odlišujú príčinami a podmienkami vzniku, ako aj charakterom negatívnych

vplyvov na dotknutý objekt. Z uvedených dôvodov je nevyhnutné na každý krízový jav

vykonať konkrétne preventívne a predbežné prípravné opatrenia. Úspešnosť zásahu,

s dôrazom na kvalitu a účinnosť záchranných prác a minimalizovanie škôd a strát je priamo

úmerná úrovni pripravenosti na riešenie krízových javov. S prípravou na riešenie krízových

javov súvisí aj vyrovnanie sa s problémami, ktoré majú priamy vzťah na jeho kvalitu

a účinnosť:

miera správnosti použitých foriem a metód posudzovania rizík a využívania poznatkov

z neho,

zložitosť predvídania a určenia budúceho priebehu krízového javu,


155

komplexnosť chápania synergických javov a dominoefektov, ktoré sú charakteristické

pre krízový jav,

finančná náročnosť komplexných príprav na riešenie krízových javov (posúdenie

nevyhnutnej miery aplikovania navrhovaných opatrení),

uznanie miery aktuálnosti príprav vrcholným manažmentom štátu, regiónu, či

konkrétnej právnickej osoby,

úplnosť právneho zabezpečenia a podpory príprav na riešenie krízového javu,

úroveň personálneho zabezpečenie príprav.

V procese prevencie vzniku krízových javov je dôležité zvýrazniť význam posudzovania

rizika. Tento proces sa môže uskutočňovať vykonávaním administratívnych opatrení na

znižovanie rizika, medzi ktoré patrí vydávanie zodpovedajúcich zákonov, vyhlášok a iných

právnych noriem a na druhej strane účinnou kontrolou dodržiavania stanovených zásad

a sankcionovaním ich porušovania. Na proces posudzovania rizík musí nadväzovať príprava

a vykonávanie opatrení na znižovanie rizík vzniku krízových javov. Keďže riziká nie sú

v čase stále, ale sa neustále vyvíjajú a menia, je potrebné vytvoriť podmienky na priebežné

monitorovanie rizikových javov a procesov. V neposlednom rade je potrebné vytvoriť

predpoklady na rýchle a adresné vyrozumenie o vzniku krízového javu a zabezpečiť okamžitú

reakciu na krízu, založenú na dôslednom krízovom plánovaní a komplexnej príprave na

odstraňovanie dôsledkov krízových javov.

Správne pochopenie náročnosti, foriem a opatrení prevencie v nadväznosti na druh krízových

javov je závislé na kvalite a erudovanosti krízových manažérov, ale aj na charaktere

konkrétneho krízového javu. Prevencia antropogénnych krízových javov je zložitejšia ako

prevencia niektorých živelných pohrôm. Väčšine zo živelných pohrôm predchádzajú zmeny

rôznych charakteristík a krízových činiteľov, prejavujú sa symptómy, ktoré umožňujú

objektívne vyhodnotiť blížiacu sa katastrofu a následne vykonať špecifické preventívne

opatrenia. Oproti tomu je chovanie človeka možné monitorovať len čiastočne, nemá vždy

príčinný charakter a je v ňom vysoká miera jedinečnosti. Zároveň je treba si uvedomiť, že

úroveň poznania a následne vytvorených technických a technologických predpokladov a

získaných schopností človeka je podmienená časom, v ktorom sa nachádzame, ale tiež

možnosťami daného subjektu z pohľadu prístupu k informáciám.

Počas prípravy na riešenie krízových javov je potrebné vykonať dôslednú analýzu možného

vzniku a priebehu krízového javu a využiť jej závery v procese prevencie i v príprave na

adekvátnu reakciu. Zároveň treba zohľadniť, že každý krízový jav sa môže v budúcnosti

opakovať v podobných podmienkach v nezmenenej, prípadne v modifikovanej forme, preto je

potrebné vyhodnotiť každý krízový jav a prijať závery pre budúcnosť. Výsledky

vyhodnotenia môžu priniesť nové poznatky uplatniteľné v prevencii i v krízovom plánovaní.

Závery z analýzy procesu riešenia krízových javov je možné aplikovať aj do systému

vzdelávania a prípravy odborníkov krízového manažmentu.

Napriek tomu, že jednotlivé krízové javy nie sú takmer nikdy identické, predsa majú rad

charakteristických, často spoločných znakov, prostredníctvom ktorých ich je možné popísať

a následne klasifikovať. Aj keď všetky znaky krízových javov nie je možné nikdy

vyčerpávajúco popísať, postupne sú kompletizované a informácie o nich sú doplňované. Preto

je nevyhnutné každý krízový jav podrobne analyzovať a na základe poučenia z analýzy prijať

zodpovedajúce opatrenia. Existuje však možný rozpor medzi úrovňou poznania ľudí

a ochotou, na základe poučenia, akceptovať závery a prijaté opatrenia plynúce z poznania. Aj

tie najzodpovednejšie pripravené preventívne opatrenia môžu mať chyby, ak v prijateľnej

miere neakceptujú základné zistenia a zovšeobecnenia z minulých krízových javov a rovnako

aj najnovšie poznatky vedy a výskumu.


156

V nadväznosti na uvedené skutočnosti je pri spracovávaní scenárov riešenia krízových javov

nevyhnutné zohľadniť možnosť opakovania a následného rozšírenia dôsledkov krízových

javov v budúcnosti. To si vyžaduje posudzovať väzby medzi krízovými javmi, ktoré prebehli

v minulosti a ich možným opakovaním v budúcnosti. V posledných rokoch zaznamenávame

nárast krízových javov vo všetkých oblastiach života spoločnosti a v širšom prostredí aj

vojenských krízových javov. Zohľadňovanie tejto skutočnosti a nárastu negatívnych

dôsledkov krízových javov tvorí jeden z predpokladov prognózovania budúcich krízových

javov. Správne pochopenie minulosti umožňuje formulovať zásady a prijať konkrétne

opatrenia na zdokonaľovanie jednotlivých fáz riešenia krízových javov a odstraňovania ich

negatívnych dôsledkov.

Plánovanie účinnej multidisciplinárnej reakcie na krízový jav musí byť vykonávané na

všetkých zodpovedajúcich úrovniach, pričom obsah a rozsah plánovania je na jednotlivých

úrovniach krízového manažmentu rôzny. V prvom rade je nutné špecifikovať požiadavky na

manažérske funkcie a činnosti na jednotlivých stupňoch riadenia počas riešenia krízy a

nadväzne komplexne posúdiť rozsah a obsah plánovacej dokumentácie na jednotlivých

stupňoch krízového manažmentu a rozhodnúť o ďalšom postupe. V prípade potreby je možné

rozhodnúť o zmenách v platnej dokumentácií. Plánované činnosti, metodiky a postupy je

potrebné priebežne precvičovať na modelových situáciách, prípadne priamo pri riešení

krízových javov menšieho rozsahu.

Nasadzovanie ľudských zdrojov z rôznych odvetví na riešenie krízového javu musí byť

flexibilné a zodpovedať charakteristike konkrétneho krízového javu. Na základe

monitorovania a odhalenia zmien v posudzovanom jave alebo procese, na základe

prejavujúcich sa symptómov a narastania krízových činiteľov je potrebné organizovať

predbežné opatrenia. Okrem toho je nevyhnutné pripraviť systém okamžitej reakcie na

vzniknutý krízový jav a zohľadniť problémy spojené s koordináciou záchranných činností,

ktoré narastajú s počtom a rôznorodosťou nasadených síl a prostriedkov. V neposlednom rade

je potrebné priebežne zdokonaľovať systémy varovania a vyrozumenia, ktorých optimálne

fungovanie je predpokladom okamžitej reakcie záchranných zložiek na vzniknutý krízový jav

a minimalizovania škôd a strát na ľuďoch, materiálnych hodnotách i životnom prostredí.

Úroveň a charakter procesu riešenia krízového javu sú závislé na ekonomických možnostiach

krajiny, ale aj na jej kultúrnej úrovni a tradíciách. Vnímanie hodnoty človeka a ľudského

života v spoločnosti je v jednotlivých krajinách rôzne a pritom je jedným zo vstupov, na

základe ktorých sa vytvára bezpečnostná stratégia a následne aj stratégia krízového

manažmentu. Zároveň však je nevyhnutné zohľadniť vplyv ekonomických možností krajiny

na uplatňovanie prijatých stratégií v praxi. Dôležité je tiež posúdiť a legislatívne riešiť podiel

štátu, právnických a fyzických osôb na dosahovaní plánovanej úrovne obrany štátu, ochrany

občanov, majetku a životného prostredia, ako aj vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte.

Obnova javu, systému alebo jeho prvkov, objektov narušených krízovým javom má rozvojový

charakter, pretože sa uskutočňuje v zmenených a v prevažnej väčšine dokonalejších

podmienkach, v akých vznikli alebo boli budované pôvodné . To predstavuje potenciálnu

možnosť na ich kvalitatívnu zmenu, na skvalitnenie technickej a technologickej úrovne,

umožňuje zlepšiť vnútorné väzby a vzťahy a zvýšiť tak jeho celkovú úroveň. Poskytuje

možnosť previazať prostriedky vyčlenené na obnovu s prostriedkami pôvodne vyčlenenými

na rozvoj.

Na obrázku číslo 5.2 je uvedený základný model krízového riadenia. Krízový manažment

rieši krízové javy v konkrétnych časovo i obsahovo vymedzených fázach, prípadne procesoch,

ktoré je možné podrobne popísať a vysvetliť väzby a nadväznosti medzi nimi.


157

Krízové riadenie je možné rozdeliť na štyri základné fázy (procesy) :

prevencia,

krízové plánovanie,

reakcia,

obnova.

Fázy (procesy) prevencie a krízového plánovania sa navzájom prelínajú. Čím komplexnejšia

a účinnejšia je prevencia, tým menej rozsiahle musí byť krízové plánovanie. Absolútne účinná

prevencia by zabránila vzniku krízového javu a krízové plánovanie by stratilo význam.

Okamžitá a účinná reakcia na vzniknutú krízu je nástrojom znižovania škôd a strát. Obnova

systému už nie je len úlohou krízového manažmentu. V rozhodujúcej miere sa na nej musí

podieľať právnická osoba, ktorá bola krízovým javom poškodená alebo ohrozená. Krízový

manažment však musí priebeh krízového javu podrobne vyhodnotiť a prijať závery na úpravu

preventívnych opatrení i krízového plánovania.

VZNIK KRÍZOVÉHO

JAVU

KRÍZOVÉ

PLÁNOVANIE

PREVENCIA

OBNOVA

REAKCIA

ÚPRAVA SYSTÉMU

KRÍZOVÉHO PLÁNOVANIA

A VYUŽITIE NOVEJ

TECHNIKY I TECHNOLÓGIE

VYHODNOTENIE A

POUČENIE PRE

PREVENCIU

Obr.č.5.2 Model krízového riadenia


158

Jednotlivé fázy (procesy) modelu krízového riadenia obsahujú rad konkrétnych činnosti, ktoré

sa navzájom podmieňujú a dopĺňajú a ako už bolo konštatované, aj čiastočne prelínajú.

Prevencia a krízové plánovanie sa uskutočňujú v prípravnom období v podmienkach

relatívneho pokoja. Na druhej strane reakcia si vyžaduje okamžité nasadenie nevyhnutných síl

a prostriedkov a uskutočňuje sa tlakom, ktorého príčinou je v prvom rade snaha o záchranu

ľudských životov, ktorá musí byť nadradená nad všetky ostatné záujmy. Tlak na krízových

manažérov, ale aj záchranárov vo fáze (procese) bezprostrednej reakcie je spravidla

spôsobený nedostatkom času, síl a prostriedkov, ale aj materiálnych zdrojov. Následná

obnova sa môže uskutočňovať postupne vo viacerých etapách a je na ňu relatívne dostatok

času.

Prevencia je dominantná idea krízového manažmentu, ktorá zvyšuje úroveň bezpečnosti

javov, systémov, ako aj prebiehajúcich dejov a procesov. Jej úlohou je, na základe

komplexného posúdenia rizík, ktoré ohrozujú funkčnosť javov, systémov, dejov a procesov,

alebo splnenie plánovaných cieľov, prijať adekvátne opatrenia na zníženie rizík na

akceptovateľnú mieru. Prevenciou môžeme znižovať úroveň obidvoch základných zložiek

rizika, pravdepodobnosť vzniku krízových javov, ale aj veľkosť negatívnych dôsledkov.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti, prostredníctvom prevencie je tiež možné redukovať

náklady na riešenie krízových javov a odstraňovanie negatívnych dôsledkov. Súčasťou

prevencie je vytváranie systémov monitorovania a vyhodnocovania rizikových činiteľov

a včasné varovanie pred vznikom krízového javu.

Krízové plánovanie zahŕňa spracovanie podrobných krízových plánov riešenia krízy, ale tiež

uskutočňovania niektorých preventívnych opatrení. Svojim obsahom pripravuje krízový

manažment na všetky predvídateľné krízové javy a rozpracováva pravdepodobné scenáre ich

priebehu a riešenia. Otvorenou a ťažko riešiteľnou otázkou však zostáva príprava na riešenie

krízových javov, ktoré sú v danom čase a podmienkach nepredvídateľné. Pomocou krízového

plánovania je možné definovať organizačné, personálne a materiálne požiadavky nevyhnutné

na riešenie krízových javov, sumarizovať potrebu síl a prostriedkov a konfrontovať ich s

reálnymi možnosťami štátu, regiónov, prípadne právnických a fyzických osôb.

V neposlednom rade nielenže stanovuje konkrétne sily, prostriedky a zdroje potrebné na

riešenie krízových javov, ale určuje aj ich dislokáciu, zásady pohotovosti a tiež prechodu do

stavu pohotovosti.

Okamžitá reakcia na krízový jav predpokladá existenciu kompetentných riadiacich prvkov

krízového manažmentu a kvalitne pripravených a pohotových výkonných zložiek

záchranných systémov. Nadväzuje na okamžité získanie informácie o vzniku krízového javu

a jej správne vyhodnotenie. To predpokladá existenciu účinného systému prijímania

a vyhodnocovania tiesňového volania, ale aj funkčného systému varovania obyvateľov

a vyrozumenia záchranných zložiek. Okamžitá reakcia na krízový jav musí mať charakter

jednoznačného a bez problémov prebiehajúceho procesu, vykonávaného na základe

kvalifikovaného rozhodnutia. Tento proces si vyžaduje centralizáciu a koordináciu procesu

riadenia počas krízy na najbližšej a najvhodnejšej organizačnej úrovni (štát, región, obec,

objekt). Okamžitá reakcia sa vykonáva formou záchranných prác a rôznorodých

špecializovaných činností, ktorých cieľom je v prvom rade záchrana ľudského života

a v ďalšom poradí záchrana materiálnych hodnôt, životného prostredia, ale aj historických

a kultúrnych pamiatok. Je charakterizovaná osobnou zodpovednosťou, odvahou

a rozhodnosťou výkonných i riadiacich pracovníkov krízového manažmentu.

Obnova po kríze umožňuje obnoviť činnosť narušeného javu, systému a procesu a vytvoriť

podmienky na jeho čo najrýchlejší návrat do predkrízového stavu alebo uvedenie do stavu

umožňujúceho opätovné plnenie svojich funkcií. Cieľom obnovy je vytvorenie funkčného

stabilizovaného stavu rovnakého alebo blízkeho predchádzajúcemu a odstránenie škôd.


159

Obnova sa v praxi uskutočňuje v niekoľkých etapách, ktoré umožňujú postupné uvádzanie

organizačných alebo technologických prvkov a častí do prevádzky. Najskôr je spravidla

potrebné sprevádzkovať narušené objekty a procesy len v obmedzenej miere, t.j. so zníženou

výkonnosťou, prípadne so znížením ďalších technických parametrov. Napríklad dopravné

stavby (mosty, železnice, cesty, ...) sa obnovujú len na prejazd. Ďalšia obnova môže

prebiehať už počas prevádzky. Krízový manažment sa na obnove podieľa len čiastočne,

v rozhodujúcej miere je v kompetencii prevádzkovateľov poškodených objektov. Ako sme už

uviedli, obnova za určitých podmienok umožňuje návrat do stavu a podmienok, ktoré boli

pred vznikom krízového javu, ale zároveň môže s využitím nových poznatkov, materiálov,

technológii a dodatočných prostriedkov spôsobiť i urýchlenie a premenu smerovania vývoja.

Príkladom môže byť okrem iného i hospodársky rozmach Nemecka a Japonska po 2. svetovej

vojne, keď vojnou zničený výrobný potenciál obnovili na kvalitatívne novej technologickej

úrovni, ktorý im už koncom päťdesiatych rokov minulého storočia umožnil opäť sa zaradiť

medzi ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta.

Vzťah medzi vytvorenými teoretickými koncepciami krízového manažmentu a ich

uplatňovaním v praxi reálnej činnosti krízového manažmentu je vnútorne protirečivý. Na prvý

pohľad jednoduché a ľahké riešenia nemusia byť funkčné a ani ekonomicky najvýhodnejšie.

Zároveň prevažná väčšina krízových javov sa vyvíja iným spôsobom, ako sa predpokladá na

základe analýzy príslušných rizík. Okrem toho, môže úsilie a výsledky krízového

manažmentu znehodnotiť rad negatívne pôsobiacich konkrétnych problémov a okolností,

medzi ktoré napríklad patrí:

absolútna orientácia na detailne prepracované preventívne stratégie môže spôsobiť

stratu pružnosti pri neočakávanej situácii a zníženie schopnosti operatívne reagovať,

paradox zraniteľnosti, spôsobuje, že dokonalé a podrobne prepracované opatrenia môžu

byť nerealizovateľné a neúčinné v prípade minimálneho narušenia,

skutočnosť, že aj do detailov prepracované krízové plány sa zmenou podmienok

a vývojom v čase môžu odchýliť od reality,

pravdepodobnosť, že najkritickejšie varianty krízových javov môžu byť krízovým

manažmentom nedoceňované, prípadne, pre svoju malú pravdepodobnosť, priamo

zavrhnuté,

skutočnosť, že pri nekritickom aplikovaní záverov a poučení z riešenia

predchádzajúcich krízových javov sa môže zabudnúť na pragmatické a všeobecne

platné zásady a opatrenia,

rutinný prístup vyvoláva rad rizík a sťažuje proces riešenia krízových javov,

plánovanie sa môže stať samoúčelné a odkloniť sa od cieľa, ak sa vykonáva formálne,

s cieľom splniť termín, prípadne úlohu bez ohľadu na obsah,

formálna i neformálna decentralizácia vyvolaná prílišnou snahou riešiť problém

bezprostredne zainteresovanými subjekty môže byť neúčinná,

nekonkrétne, nesystémové a nekoncepčné rozpracovanie kompetencií riadiacich

a výkonných zložiek krízového manažmentu v jednotlivých právnych normách môže

byť zdrojom chaosu,

skutočnosť, že väčším problémom, ako samotné riešenie krízového javu, môže byť

koordinácia procesu riešenia,

skutočnosť, že krízové javy vytvárajú aj rad psychologických a fyziologických záťaží a

tlakov s negatívnymi dopadmi na schopnosti a činnosť krízových manažérov

a príslušníkov výkonných záchranných zložiek,

prijatie názoru, že zvládnutie krízy je nad možnosti krízového manažmentu na danej

úrovni riadenia môže spomaliť proces riešenia, prípadne úplne zmariť odstraňovanie

následkov krízového javu,


160

skutočnosť, že v situácii extrémneho kolektívneho stresu spôsobeného dôsledkami

krízového javu sa môže návrat do normálneho stavu podstatne oddialiť a priebeh tohto

procesu zásadným spôsobom skomplikovať (Kolář P. a kol., 1993).

Všeobecné východiská procesu krízového riadenia sú síce platné pre všetky krízové javy

a ale nie sú v čase nemenné. Priebežné vyhodnocovanie skúsenosti z riešenia krízových

javov, ich dlhodobé štatistické skúmanie a zovšeobecňovanie záverov vytvára možnosti na

ďalšie prepracovanie a zdokonaľovanie nástrojov a modelov krízového riadenia.

5.2 RIEŠENIE KRÍZOVÝCH JAVOV

Krízové javy trvalo a pritom v prevažnej miere negatívne ovplyvňujú vývoj ľudstva.

Pochopenie príčin vzniku krízových javov a ich hlboká analýza môže mať rozhodujúci podiel

na minimalizovaní budúcich negatívnych dôsledkov. Každý krízový jav môže mať viac

príčin, pričom však v prevažnej väčšine prípadov je jedna z nich určujúca a práve

prostredníctvom jej poznania môže krízový manažment prispieť k eliminovaniu tvrdosti krízy,

a tým znižovať škody a straty.

Charakter krízového javu, jeho dopad na spoločnosť, spôsob šírenia dôsledkov v zasiahnutej

oblasti, ako aj jeho tvrdosť môžu byť počas celej doby jeho riešenia rovnaké, alebo sa môžu

meniť v nadväznosti :

na prijaté opatrenia (preventívne opatrenia pred vznikom krízového javu, aj účinná

reakcia v jeho priebehu),

na jeho prirodzený vývoj (zmeny podmienok a parametrov intenzity krízového javu v jej

priebehu),

na čas (každý krízový jav je konečný, ale jeho trvanie môže byť v závislosti od druhu a

podmienok, v ktorých prebieha, veľmi rôzne).

Skúsenosti z riešenia krízových javov z nedávnej minulosti dokazujú, že priebeh riešenia,

jeho výsledky, informovanie o nich a vytváranie verejnej mienky môže byť skreslené

postojmi politikov, ale aj samotných novinárov. Hovoria o tom aj konkrétne príklady, ktoré sú

vybraté z dennej tlače, prípadne z elektronických masmédií:

nie všetkým krízovým javom je v médiách venovaná rovnaká pozornosť, čo potvrdzujú

tieto dva prípady:

- hurikán Katrina a jeho priebeh mal vysokú mediálnu pozornosť, pretože sa

dotýkal územia USA,

- naopak v prípade indického štátu Maharašta, kde bolo v rovnakom čase pri

povodniach evakuovaných 0,5 mil. obyvateľov a tajfúnu Khanun v okolí

Šanghaja, kde bolo evakuovaných až 1,35 mil. obyvateľov sa objavili len strohé

informácie,

odhady obetí pri krízových javoch sa môžu veľmi odlišovať od skutočnosti:

- nadhodnotené údaje sa objavili v prípade zasiahnutia New Orleans hurikánom

Katrina (odhadovaných bolo10 až 25 tisíc obetí, v skutočnosti ich bolo 1036),

- podhodnotené sa ukázali odhady v prípade tsunami na Vianoce 2004 v Indonézií

(odhadovaných 10 až 30 tisíc obetí sa zmenilo na viac ako 240 tisíc mŕtvych),

obrazové zábery zničených území môžu byť účelovo skreslené, keď sa opakujú len

vybrané zničené miesta, prípadne zábery s negatívnym správaním ľudí (napr. rabovanie

obchodov), čo vytvára neskutočný obraz o reálnej situácií,


161

v niektorých prípadoch využívajú vlády postihnutých krajín riešenie krízových javov na

svoje zviditeľnenie, na druhej strane existujú prípady zamlčovania objektívnej reality

v období využívania internetu a družicovej komunikácie sa fámy šíria rýchlejšie, ako

účinky krízového javu doznejú a môžu byť zodpovedne vyhodnotené,

objavujú sa snahy zarobiť na krízových javoch (manipulácia s finančnými zbierkami,

investovanie v rámci rekonštrukcií, manipulácia s poistením – podhodnotenie škôd),

krízové javy majú aj rozvojovú stránku, čo však úzko súvisí so stavom ekonomiky

postihnutej krajiny, prípadne so stavom svetovej ekonomiky.

Model krízového riadenia uvedený na obrázku číslo 5.2 je založený na zovšeobecnení

dlhodobých skúseností vyspelých krajín na tomto úseku ľudskej činnosti. Popisuje štyri

základné fázy krízového riadenia pri riešení krízových javov a väzby medzi nimi. Praktické

riešenie krízových javov, ktoré je schematický znázornené na obrázku číslo 5.3 je oveľa

zložitejšie. Musí zohľadňovať konkrétny druh krízového javu, jeho intenzitu i prostredie,

v ktorom prebieha.

Riešenie konkrétnych krízových javov si vyžaduje rešpektovanie všeobecných skúseností,

zásad a predpokladov, ako aj reálneho vnútorného a vonkajšieho prostredia a v nadväznosti na

to, uskutočnenie radu konkrétnych opatrení a činností umožňujúcich vykonávanie prevencie

vzniku možných krízových javov a uskutočnenie adekvátnej reakcie na konkrétny krízový

jav. Aby boli tieto opatrenia účinné a efektívne musia mať takúto štruktúru:

komplexné posúdenie rizík a aktuálnych hrozieb,

spracovanie prognózy vzniku krízového javu a scenára jeho priebehu,

výber a uskutočňovanie preventívnych opatrení,

uplatňovanie zásad krízového plánovania,

monitorovanie rizík a krízových činiteľov,

uskutočňovanie adekvátnej reakcie na krízové javy,

riešenie krízových javov,

obnovovanie narušených systémov, objektov a procesov.


162


Odstraňovanie negatívnych

dôsledkov KJ a prevencia nových

KJ

Prvotné záchranné práce

Vznik havárie (KJ)

Reakcia na krízový jav

Obnova po havárii (KJ)

Zdroje krízových javov

Akumulované energie, hmoty a sily

prírodných,

technologických, spoločenských

fyzikálnych,

chemických,

biologických,

ekonomických,

sociálnych,

psychologických

Havarijné nežiadúce

uvoľnenie energií,

hmôt a síl

Pôsobenie negatívnych

faktorov

Straty:

ľudské životy,

materiálne hodnoty,

životné prostredie

Posudzovanie

rizík

KJ spôsobené prírodnými

činiteľmi,

KJ spôsobené ľudskými

činiteľmi,

KJ spôsobené technologickými

haváriami,

KJ sekundárne

Krízové plánovanie

(havarijné plánovanie)

)

Prevencia vzniku

krízových javov

Spätná väzba

Obr.č.5.3 Schematické znázornenie krízového riadenia


163

Základným krokom riešenia konkrétnych krízových javov vo fáze prevencie musí byť

komplexné posúdenie rizík a aktuálnych hrozieb. Analýzu rizík a aktuálnych hrozieb,

ktorá je najdôležitejšou súčasťou procesu komplexného posudzovania rizík a hrozieb,

vykonávajú pracovníci krízového manažmentu, ale tiež manažéri verejnej správy, výrobných

organizácií, organizácií služieb a celého radu ďalších inštitúcií. Cieľom komplexného

posúdenia rizík a hrozieb je:

identifikovanie zdrojov rizík a hrozieb vo všetkých oblastiach spoločenského života,

posúdenie všetkých rizík a hrozieb, ktoré môžu spôsobiť narušenie stability

spoločenských, prírodných, ako aj technických a technologických systémov a procesov,

vyhodnotenie a pochopenie všetkých zákonitostí pôsobiacich v procese vzniku

krízových javov, t.j. príčiny vzniku a postupnosti vzniku v závislosti na zmene

podstatných parametrov a vzniku negatívnych dôsledkov pôsobenia krízových javov,

návrh na vytvorenie účinného monitorovacieho systému rizikových faktorov a

potenciálnych zdrojov krízových javov, medzi ktoré patria napríklad akumulované

zdroje rôznych energií, hmôt a síl,

návrh optimálneho systému vyhodnocovania rizikových parametrov a stanovenie

hraničných kritérií spôsobujúcich vznik krízového javu,

získanie podkladov na spracovanie prognózy možných krízových javov spolu

s vyhodnotením ich predpokladaných účinkov a negatívnych dôsledkov.

Odbory krízového riadenia okresných úradov spracovávajú v súlade s platným právnymi

normami „Analýzy rizík v územnom obvode“. Podklady do nich získavajú od obcí a od

právnických osôb, ktorých aktivity a objekty sú zdrojom rizík a hrozieb, ale tiež vlastnou

analytickou činnosťou. V spracovaných analýzach:

hodnotia územný obvod z hľadiska:

- geografických charakteristík,

- klimatických charakteristík,

- demografickej skladby,

- stavu a kvality infraštruktúry,

posudzujú možnosti vzniku krízových javov s dôrazom na:

- živelné pohromy,

- technologické havárie,

- požiare,

- epidémie a hromadné onemocnenia,

- krízové javy vo verejnom sektore,

stanovujú možnosti riešenia vzniknutých krízových javov, vrátane výberu nástrojov na

odstraňovanie ich negatívnych dôsledkov.

Na základe takto spracovaných analýz je možné:

pripraviť a uskutočniť súbor preventívnych opatrení, ktoré znížia pravdepodobnosť

vzniku krízových javov, prípadne tiež vytvoria podmienky na minimalizovanie

negatívnych dôsledkov,

vytvoriť kontrolný mechanizmus, prostredníctvom ktorého bude možné priebežne

vyhodnocovať dodržiavanie preventívnych opatrení,

zaviesť účinné opatrenia a sankcie voči tým, ktorí preventívne opatrenia porušujú.

Komplexná analýza rizík a hrozieb sa spracováva na úrovni ústredných orgánov štátnej

správy za celé územie Slovenskej republiky. Jej podkladom sú práve Analýzy rizík


164

v územných obvodoch jednotlivých okresných úradov. V nadväznosti na vypracované

analýzy sú spracované prognózy vzniku a priebehu najzložitejších a najzávažnejších

krízových javov, ktoré môžu z celoštátneho pohľadu ohroziť bezpečný rozvoj spoločnosti. Tie

sú zdrojom pre vytvorenie uceleného systému prevencie vzniku krízových javov, vrátane

stanovenia konkrétnych preventívnych opatrení.

Analýza poskytuje podrobné podklady na vytvorenie prognózy vzniku jednotlivých krízových

javov, ktoré môžu mať rozhodujúci vplyv na stabilitu a plynulý rozvoj regiónu a je im nutné

venovať osobitnú pozornosť. Okrem toho je možné s ich využitím spracovať podrobné

scenáre vzniku a priebehu možných krízových javov.

Ďalším krokom krízového riadenia vo fáze prevencie je spracovanie prognózy vzniku kríz

a krízového scenára. Krízový manažment na jednotlivých stupňoch riadenia identifikuje

všetky zdroje krízových javov, lokalizuje ich v danom prostredí a posúdi podmienky, za

akých môžu krízové javy vzniknúť. Vyhodnotí pravdepodobnosti vzniku jednotlivých

krízových javov v nadväznosti na mieru rizík a štruktúru krízových činiteľov. Na základe toho

je schopný spracovať prognózu vzniku krízových javov a scenár vzniku krízového javu.

V rámci spracovávania prognózy vzniku konkrétneho krízového javu má veľký význam

kvantifikácia krízových činiteľov čo umožní vyhodnotiť riziká narastania objemu

akumulovaných zdrojov energií, špecifických hmôt a síl.

Pre spracovanie maximálne reálnej prognózy je dôležité správne stanoviť možné dôsledky

a pravdepodobnosť pôsobenia ničivých faktorov krízových javov :

na človeka :

- smrť a smrteľné zranenie,

- ťažké, prípadne trvalé poškodenie zdravotného stavu,

- ohrozenie zdravotného stavu,

na spoločnosť:

- politická nestabilita, strata dôvery, negatívne pôsobenie opozície, politické

prevraty,

- strata medzinárodného kreditu, neplnenie medzinárodných dohôd, medzinárodná

izolácia,

- možnosť vzniku vojenského konfliktu,

- prejavy terorizmu,

- nárast kriminality,

- hospodárske krízy,

- narušenie, prípadne úplná strata sociálnych istôt,

na životné prostredie:

- zhoršenie stavu pitnej vody, prípadne poškodenie alebo zničenie vodných zdrojov

(napr. kontamináciou ropnými produktmi, chemickými látkami,...),

- poškodenie vegetácie, narušenie stability fauny a flóry,

- znečistenie ovzdušia exhalátmi z výrobných procesov a energetických zdrojov,

- ohrozenie možnosti života a existencie človeka v danom regióne,

na výrobu a služby:

- zastavenie alebo obmedzenie niektorých druhov výrobkov,

- nedostatok určitých tovarov, potreba zvýšenia a rozšírenia dovozu,

- zníženie, prípadne zastavenie vývozu, obmedzenie zdrojov na zabezpečenie

dovozu,

- zníženie výkonu, prípadne zrušenie niektorých služieb, obmedzenie životného

štandardu človeka,


165

na dodávky a zabezpečenie základných životných potrieb ľudí vrátane zabezpečenia

energií a surovinových zdrojov:

- ďalšia eskalácia krízových javov vo výrobných procesoch, v ťažbe, spracovávaní

a preprave energetických surovín,

- ohrozenie uspokojovania základných životných potrieb človeka.

Krízový manažment musí vyhodnotiť aj kumuláciu možného pôsobenia krízových javov

v rámci objektu, obce, prípadne regiónu a vznik domino efektov a synergických efektov.

Následne je potrebné variantné odhadnúť predpokladané dôsledky a podľa možnosti

vypracovať varianty uvažujúce s maximálnou zložitosťou priebehu a s predpokladanými

najťažšími negatívnymi dôsledkami. Súčasťou prognózy môže byť aj predbežné posúdenie

možnosti znižovania vplyvu rizikových faktorov a vytypovanie tých, ktoré nie je možné

dostupnými organizačnými opatreniami, ani súčasnými technológiami znížiť na

akceptovateľnú mieru. V neposlednom rade je potrebné identifikovať riziká, ktoré sa môžu

vyskytnúť počas reakcie krízového manažmentu na vzniknutú situáciu a navrhnúť

organizačné, personálne, materiálne, ako aj technické a technologické opatrenia,

prostredníctvom ktorých ich je možné znížiť.

Výsledkom spracovanej prognózy by mal byť reálny scenár vzniku a priebehu krízového javu.

Umožňuje vytvoriť si predstavu o tom, čo môže spôsobiť zmena vonkajších alebo vnútorných

podmienok fungovania javu, systému a procesu vo vzťahu k posudzovanému riziku.

V konečnej podobe je scenár verbálne zaznamenaný logický popis predpokladaného priebehu

dejov a procesov, ktorý vysvetľuje vznik a priebeh neželaného krízového javu. V konkrétnom

čase a podmienkach spracovaný scenár nie je nemenný, v závislosti na čase a modifikovaných

podmienkach sa môže upraviť.

Prevencia ako súčasť krízového riadenia je proces, ktorého cieľom je predchádzanie vzniku

nežiaducich udalostí a následne škôd a strát. Z pohľadu krízového manažmentu je to teda

súbor opatrení a činností na predchádzanie vzniku krízových javov a ich negatívnych

dôsledkov a udržovanie optimálneho stavu systémov, procesov a činností, posilňovanie ich

stability a rozvoja. Preventívne opatrenia je možné v podmienkach krízového manažmentu

klasifikovať z dvoch základných pohľadov:

podľa cieľa preventívnych opatrení rozoznávame:

- prevenciu vzniku krízového javu,

- prevenciu negatívneho dôsledku krízového javu,

podľa nástrojov využívaných na preventívne opatrenia je potrebné rozlišovať:

- korekciu objemu hmôt, energií a síl,

- zvýšenie odolnosti systémov.

Prevencia vzniku krízových javov je proces identifikovania systémov, procesov a činností,

ktoré môžu ohroziť človeka, materiálne hodnoty a životné prostredie. Jeho základ spočíva v

komplexnom posúdení rizík, v stanovení ich miery a v ich rozdelení na akceptovateľné

a neakceptovateľné. Ďalším krokom je proces znižovania neakceptovateľných rizík a

priebežne monitorovanie rizikových činiteľov a zmien miery rizík. Súčasťou prevencie vzniku

krízových javov je aj náročný výber pracovníkov a ich priebežná príprava. V neposlednom

rade nie je možné vykonávať dôslednú prevenciu krízových javov bez využívanie účinných

kontrolných mechanizmov.

Prevencia negatívneho dôsledku krízových javov sa uskutočňuje prostredníctvom účelného

a komplexného krízového plánovania. V rámci týchto činností je možné vykonávať aj

predbežné opatrenia, pomocou ktorých je systém schopný v podstatne kratšom čase reagovať

na dôsledky vzniknutého krízového javu a znížiť potrebu síl, prostriedkov a zdrojov na


166

riešenie. Jednou z najdôležitejších činností v rámci vykonávania prevencia dôsledku

krízových javov je príjem a vyhodnocovanie monitorovaných údajov, ako aj príjem

a vyhodnocovanie informácií o vzniku krízových javov a prevádzkovanie systému varovania

a vyrozumenia. Medzi zásadné otázky patri tiež vytváranie záchranných jednotiek a ich

priebežne technické zabezpečovanie novými a účinnejšími prostriedkami, ako aj vytvorenie

systému zabezpečovania ich neustálej pohotovosti a pripravenosti na výjazd v prípade vzniku

krízového javu. Dôležitá je tiež osvetová a vzdelávacia činnosť v prospech občanov, včasne

informovanie verejnosti o vzniku mimoriadnych udalostí a prijatých opatreniach

uskutočňovaných v rámci civilnej ochrany obyvateľstva. Je medzi ne možne zaradiť

organizovanie evakuácie a ukrytia obyvateľov, zabezpečenie obyvateľov individuálnymi

ochrannými prostriedkami, poskytovanie prístrešia, potravín a odevov pre obyvateľov, ktorí

zostali bez základných životných potrieb a rad ďalších opatrení uskutočňovaných v rámci

systému civilnej ochrany.

Prevencia vzniku a dôsledku krízových javov sa podľa použitých nástrojov a postupov

rozdeľuje na dve skupiny opatrení. Do prvej skupiny opatrení patria tie, ktorých cieľom

je zamedzenie vzniku krízových javov alebo zníženie ich negatívnych dôsledkov korekciou

procesu akumulácie hmôt, energií a síl. Krízový manažment takto znižuje pravdepodobný

rozsah škôd a strát v prípade ich nežiaduceho uvoľnenia. V krajnom prípade môže úplne

odstrániť konkrétne reálne hrozby, prípadne minimalizovať riziko odstránením jeho príčin

a zdrojov. V rámci korekcie je možné vykonávať tieto preventívne opatrenia:

znižovanie zásob nebezpečných chemikálií v technologických procesoch, ktoré sa môže

uskutočniť zmenou technológie, ako aj využívaním logistických postupov na pravidelné

dodávky menších objemov nebezpečných látok,

obmedzovanie dislokovania chemických prevádzok s nebezpečnými látkami

v regiónoch a to hlavne v husto obývaných oblastiach,

prijímanie technických a technologických, ale aj organizačných opatrení na znižovanie

spotreby energií, palív, prevádzkových hmôt a ďalších zdrojov, pri zachovaní alebo aj

skvalitnení plánovanej úrovne výstupov,

zavádzanie nových technológií do procesov spracovania odpadov s dôrazom na

nebezpečné látky a obmedzovanie počtu ich skládok, ako aj skladovaných objemov,

znižovanie napätia v spoločenských procesoch odstraňovaním ich príčin s dôrazom na

riešenie mzdových, pracovných, ale aj iných požiadaviek profesijných skupín, riešenie

problémov národnostných menšín, znižovanie nezamestnanosti, účinnú sociálnu

politiku,

uplatňovanie ochranárskych a reštrikčných opatrení na úrovni ústredných orgánov

štátnej správy, medzi ktoré patrí napríklad problematika dovozu, predaja a registrácie

zbraní, dovozu a distribúcie drog, zavádzanie vízovej povinnosti alebo iných obmedzení

vstupu osôb z krízových oblastí do vlastnej krajiny a rad ďalších.

Do druhej skupiny preventívnych opatrení patria tie, ktorých cieľom je zvýšenie odolnosti

objektov, systémov a ich prvkov proti pôsobeniu krízových javov. Medzi tieto opatrenia

patrí:

výstavba objektov, ktoré sú dimenzované tak, aby odolali v prípade vzniku krízových

javov (napr. proti zemetraseniam, požiarom, záplavám, ...),

budovanie ochranných objektov na ochranu pred únikom rádioaktívneho žiarenia,

prípadne nebezpečných chemikálií, ako aj ďalších látok ohrozujúcich život a zdravie

človeka,


167

vytváranie nezávislého informačného systému, ktorý je schopný fungovať aj v prípade

vzniku krízových javov vrátane bezproblémovej väzby stálych a mobilných

prostriedkov spojenia,

dodržiavanie zásad bezpečnosti pri práci a vykonávanie kontrolnej činnosti v tejto

oblasti, pričom dôraz je položený na dodržiavanie zásad používania predpísaných

ochranných pomôcok a ustanovení vyhlášok a predpisov,

ochrana pracovného a životného prostredia,

školenia a príprava osôb na činnosť v priebehu krízových javov,

príprava, vyzbrojovanie a vystrojovanie záchranných jednotiek, ich vybavovanie

modernou technikou, zabezpečovanie ich trvalej pohotovosti,

pravidelné a pravdivé informovanie obyvateľov o vývoji politickej situácie v štáte, o

stave ekonomiky, o sociálnej situácií, ako aj o reštrikčných ekonomických opatreniach, ,

podrobné vysvetľovanie vlastných opatrení, predchádzanie šíreniu nepravdivých správ a

fám,

komplexne riešenie problémov na úseku sociálneho zabezpečenia v štáte,

vytvorenie účinného systému monitorovania rizikových činiteľov, ich priebežné

vyhodnocovanie a informovanie kompetentných orgánov o vzniknutej situácii a vo

vybraných otázkach aj informovanie obyvateľov prostredníctvom hromadných

oznamovacích prostriedkov,

uplatňovanie účinného mechanizmu poistenia právnických osôb, podnikajúcich

fyzických osôb a ostatných obyvateľov proti stratám a škodám, ktoré môžu utrpieť

v dôsledku rôznych krízových javov.

Ďalšou významnou fázou krízového riadenia, v rámci prípravy na riešenie krízových javov, je

krízové plánovanie. Jeho základom je vytváranie postupov a metodík riešenia krízových

javov, stanovovanie síl a prostriedkov, ako aj zdrojov na riešenie krízových javov

a porovnávanie ich potreby s reálnymi možnosťami. Osobitné postavenie v systéme krízového

plánovania má problematika hospodárskych príprav na obdobie krízových stavov. Z pohľadu

riešenia krízových javov má však krízové plánovanie oveľa širší význam:

zasahuje do celého radu ďalších činností, procesov a javov, v ktorých sa môžu

vyskytnúť krízové javy,

dotýka sa širšieho spektra právnických a fyzických osôb súkromného i štátneho sektoru,

zaoberá sa nielen všestranným zabezpečením života počas obdobia riešenia krízových

javov, vojnovou ekonomikou, ale tiež technológiami odstraňovania negatívnych

dôsledkov krízových javov vojenského i nevojenského charakteru.

Krízové plánovanie je zložitý, systematický proces, ktorým sa stanovujú ciele v rámci

zvyšovania úrovne bezpečnosti, ktoré chce dosiahnuť príslušná inštitúcia ako súčasť

bezpečnostného systému. Na druhej strane je tiež nástrojom na vytváranie zdrojov určených

na riešenie krízových javov a posudzovanie potrieb spoločnosti v procese zvyšovania úrovne

bezpečnosti v danom regióne a možností, ktoré má spoločnosť disponibilné na riešenie

krízových javov.

Ciele krízového plánovania sú veľmi široké, zasahujú do oblasti organizačnej, personálnej

i technologickej. Na ich dosiahnutie je nevyhnutné vykonať tieto opatrenia a činnosti:

vytvorenie banky dát základných identifikačných a komunikačných údajov o

subjektoch, ktoré sa podieľajú na riešení krízových javov, vytvárajú zdroje v prospech

krízového manažmentu a tiež tých, ktoré boli postihnuté krízovým javom,

zabezpečenie pokrytia potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva počas krízových javov

s dôrazom na obdobie vojnového stavu a vojny,


168

sumarizovanie požiadaviek orgánov štátnej správy na výrobu, dodávky a služby

v priebehu riešenia krízových javov,

získanie konkrétnych informácií o pripravenosti na zmeny výroby reagujúcej na

dôsledky krízových javov, o druhovej a objemovej skladbe tejto výroby, o deficitných

položkách a možnostiach ich náhrady, o požiadavkách na pracovníkov, energie a

suroviny,

druhové a objemové stanovenie štátnych hmotných rezerv,

príprava opatrení na fungovanie hospodárstva počas riešenia krízových javov veľkého

rozsahu,

zabezpečenie materiálového a energetického pokrytia opatrení uvedených v krízových

plánoch,

príprava organizačných opatrení na dodávky životne dôležitých výrobkov do priestorov

vzniku krízových javov, napríklad zásobovanie obyvateľov počas pôsobenia dôsledkov

prírodných katastrof,

spracovanie metodických postupov činnosti riadiacich orgánov krízového manažmentu

a výkonných prvkov po vzniku krízových javov,

spracovanie podrobných plánov spojenia, vrátane náhradného spojenia, ako aj systému

varovania a vyrozumievania po vzniku krízových javov a počas ich riešenia,

príprava evakuačných plánov, ich zabezpečenie po dopravnej stránke, a tiež

zabezpečenia náhradného ubytovania, stravovania a zdravotníckej starostlivosti,

vytvorenie metodických pokynov na vykonávanie jednotlivých druhov záchranných

prác,

príprava postupu a obsahu podávania hlásení a informácií o priebehu riešenia krízového

javu,

spracovanie zásad vyhlasovania krízových stavov, ako aj zásad organizácie života

v priestoroch vzniku a pôsobenia krízových javov.

V podmienkach SR sa v rámci krízového plánovania v súčasnosti spracovávajú tieto druhy

krízových plánov:

krízový plán:

- krízový plán spracovávaný pre dané územie, rezort alebo objekt v rámci systému

hospodárskej mobilizácie,

- krízový plán záchrannej jednotky,

- krízový plán podnikateľského subjektu, ktorý je subjektom hospodárskej

mobilizácie.

havarijný plán:

- havarijný plán subjektu, ktorý je svojimi materiálnymi činiteľmi a ich

parametrami potenciálnym ohrozovateľom okolia,

- havarijný plán obce (regiónu), ktorá je ohrozená objektom alebo objektmi na

svojom území, prípadne v okolí, ktoré môžu byť príčinou alebo zdrojom havárie

(plán ochrany obyvateľstva).

Krízový plán hospodárskej mobilizácie je účelový dokument, v ktorom sú rozpracované

opatrenia na riešenie krízových javov v danom prostredí a v časovo vymedzených obdobiach.

Komplexne je spracovaný na obdobie vojnového stavu a vojny. Pre ostatné krízové javy je

spracovaný podľa dôležitosti a predpokladov vzniku v danom prostredí. Krízové plány sú

dôležitým nástrojom riadenia počas riešenia krízových javov. Úlohy stanovené v krízových

plánoch sú záväzné pre všetky zúčastnené subjekty. Spracované plány umožňujú zladiť

požiadavky ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a súčastí integrovaného

záchranného systému na materiálne a technické zabezpečenie, ktoré vyplývajú z ich prípravy


169

na riešenie krízových javov i zo samotného riešenia v súlade s technickými, energetickými,

materiálovými, finančnými a personálnymi možnosťami hospodárstva SR, prípadne jej

regiónov alebo konkrétnych miest a obcí, ako aj veľkých priemyselných komplexov.

Krízové plány nie sú uzatvorenými dokumentmi, sú síce spracovávané komplexne, v úplnej,

ale nie v definitívnej podobe. Úlohou ich spracovávateľov je včas a s nevyhnutným

predstihom odhaľovať kvalitatívne zmeny v štruktúre, organizácii a systéme krízového

riadenia, zabezpečenia príprav na riešenie krízových javov a na základe toho priebežne

aktualizovať spracované plány.

Krízové plány v systéme hospodárskej mobilizácie sú spracovávané na šiestich organizačných

úrovniach :

Slovenská republika - na Ministerstve hospodárstva SR,

rezort - na jednotlivých ministerstvách v súlade s ich pôsobnosťou a pre ich vlastný

objekt,

kraj - na okresnom úrade v sídle kraja pre ním riadený územný celok a pre ich vlastný

objekt,

územný obvod - na okresnom úrade pre ním riadený územný celok a pre ich vlastný

objekt,

obec - na obecnom (mestskom) úrade pre ním spravovaný územný obvod,

objekt – v príslušnom objekte, koncovým realizačným subjektom a pre ním riadené

realizačné subjekty.

Havarijné plánovanie je dôležitým systémovým nástrojom na prevenciu a riešenie

závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich dôsledkov na život a zdravie ľudí,

životné prostredie a majetok, ako aj na ich činnosť v širšom zmysle slova. Právnym základom

havarijného plánovania v SR je zákon o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý

ukladá prevádzkovateľom patriacim pod režim zákona povinnosť vypracovať havarijný plán.

Jeho účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej prípravy a reakcie na závažnú priemyselnú

haváriu alebo jej bezprostrednú hrozbu v záujme ochrany života a zdravia ľudí, životného

prostredia a majetku. Podrobnosti o havarijnom pláne, jeho vypracúvaní, uchovávaní,

prehodnocovaní a precvičovaní stanovuje vyhláška MŽP SR o bezpečnostnej správe

a havarijnom pláne.

Úlohou havarijného plánu je, na základe oboznámenia sa s rizikami, ktoré sú spojené

s technológiou používanou vo svojich prevádzkach a s ohrozeniami z nich vyplývajúcich,

zabezpečiť dostatočnú prípravu na riešenie závažných priemyselných havárií a ich dôsledkov.

Vypracúvanie, precvičovanie a aktualizovanie havarijného plánu má bezprostrednú súvislosť

s posudzovaním rizík, s vypracúvaním a aktualizáciou bezpečnostnej správy a úzko súvisí s

poskytovaním príslušných podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva.

Havarijný plán je súčasťou bezpečnostnej dokumentácie podnikov zaradených do kategórie

A a B, je to ucelený súbor písomnej a grafickej dokumentácie, ktorý sa člení na všeobecnú

časť, pohotovostnú časť a operatívnu časť. Havarijný plán musí byť prehľadný, stručný

a zrozumiteľný, pričom musí byť zostavený tak, aby zabezpečoval:

včasnú a adekvátnu reakciu na bezprostrednú hrozbu vzniku závažnej priemyselnej

havárie, alebo na vzniknutú závažnú priemyselnú haváriu a na jej zvládnutie,

vykonanie opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia ľudí,

životného prostredia a majetku pred dôsledkami závažnej priemyselnej havárie a na ich

obmedzenie,


170

potrebnú informovanosť zamestnancov, dotknutej verejnosti, ako aj príslušných

orgánov verejnej správy a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje,

umožnenie obnovy, prípadne sanácie životného prostredia poškodeného závažnou

priemyselnou haváriou.

Keďže ani tie najdokonalejšie preventívne opatrenia nedokážu v niektorých situáciách

zabrániť vzniku krízového javu, musí po jeho prepuknutí nasledovať najdynamickejšia fáza

krízového riadenia, okamžitá a účinná reakcia na krízový jav. V prvom rade je nutné

varovať obyvateľov v zasiahnutej oblasti a jej okolí, aby sa predišlo stratám na životoch. Túto

úlohu plní varovacia a vyrozumievacia sieť civilnej ochrany tvorená špecializovanými

pracoviskami so stálou službou. Pôsobnosť varovacích a vyrozumievacích centier sa zhoduje

so správnym členením SR. V nadväznosti na analýzu možného ohrozenia osôb a majetku

v danom regióne môže byť vytvorených niekoľko centier. Varovanie obyvateľstva je

technicky zabezpečované :

sieťou poplachových sirén,

prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania,

miestnymi informačnými prostriedkami obce,

systémami automatizovaného vyrozumenia.

Súčasťou bezprostrednej reakcie na krízový jav sú prvotné záchranné práce výkonných

zložiek integrovaného záchranného systému zamerané na záchranu životov, ochranu zdravia

ľudí bezprostredne zasiahnutých krízovým javom, prípadne zabránenie narastania škôd.

Samotné riešenie krízových javov priamo nadväzuje na opatrenia bezprostrednej reakcie.

Jeho cieľom je vykonať rad konkrétnych krokov na minimalizovanie škôd a strát. Môžu byť

vykonávané súčasťami integrovaného záchranného systému, ale tiež vyčlenenými zložkami

právnických osôb, v objekte ktorých krízový jav vznikol, ale aj inštitúciami, ktoré vykonávajú

v tejto oblasti podnikateľskú činnosť. Riešenie negatívnych dôsledkov krízových javov začína

vyslaním nevyhnutných síl a prostriedkov záchranných jednotiek do zasiahnutého priestoru.

To predpokladá správne vyhodnotiť tiesňové volanie, prípadne iným spôsobom získanú

informáciu o vzniku krízového javu a následne vyrozumieť sily a prostriedky integrovaného

záchranného systému, prípadne iných záchranných zložiek, zabezpečiť ich prípravu na výjazd

a presun do priestoru vzniku krízového javu. Ďalšie riešenie krízových javov pozostáva

z týchto činností:

prieskum miesta vzniku krízového javu a prvotné vyhodnotenie situácie,

aktivovanie riadiaceho centra, príslušného stupňa krízového štábu, prípadne havarijnej

komisie,

vytvorenie osobitného režimu v postihnutej oblasti s dôrazom na jej izolovanie od

okolitého priestoru,

vykonanie ďalších, následných záchranných prác,

zabezpečenie evakuácie osôb, prípadne aj materiálnych hodnôt z postihnutej oblasti,

organizovanie poriadkovej a regulačnej služby v postihnutej oblasti,

postupné riešenie negatívnych dôsledkov krízového javu s týmito prioritami :

- záchrana osôb,

- likvidácia zdrojov škodlivých a ničivých faktorov,

- zabránenie rozširovaniu pôsobenia krízového javu do ďalších priestorov,

- izolovanie ďalších zdrojov krízových javov od zasiahnutého priestoru, aby

nevznikol ďalší krízový jav,

- ochrana životného prostredia,

- záchrana kultúrnych hodnôt a historických pamiatok,

- záchrana materiálnych hodnôt a technických prostriedkov,


171

- materiálna a technická, prípadne aj finančná pomoc postihnutým,

zabezpečovanie expertíznej činnosti v prípade potreby (v rôznych špecifických

prípadoch, napr. poškodenie mostných konštrukcií),

zabezpečovanie pomoci z nadriadeného stupňa, napríklad z úrovne ústredných orgánov

štátnej správy,

zabezpečovanie domácej a zahraničnej humanitárnej pomoci,

priebežné informovanie obyvateľov o vývoji situácie (tlač, rozhlas, televízia).

Poslednou fázou v procese krízového riadenia je obnova stavu, ktorý bol pred vznikom

krízového javu. Čiastočne môže byť vykonávaná silami a prostriedkami, ktoré sa zúčastnili na

záchranných prácach. Proces obnovy je však kompetencii štatutárneho zástupcu inštitúcie

alebo objektu, na ktorý pôsobili negatívne faktory krízového javu a poškodili jeho funkčnosť

a ktorý má záujem o čo najrýchlejší návrat do pôvodného stavu. Okrem toho je úlohou

obnovy opätovne uviesť do pohotovosti sily a prostriedky, ktoré sa podieľali na riešení

krízového javu (napr. doplniť spotrebovaný materiál, opraviť poškodenú techniku,...).

V priebehu obnovy sú vykonávané tieto činnosti :

odstránenie trosiek, závalov a poškodených budov,

odmorenie zamoreného terénu, objektov a techniky,

obnova narušeného životného prostredia,

obnovenie rozvodov elektrickej energie, vody a plynu,

obnova komunikačného systému (cesty, mosty, železnice, produktovody, telefónne

spojenie,...),

návrat evakuovaných osôb a zabezpečenie všestrannej pomoci postihnutým, nie novej

technológie, čo vytvára možnosť pre rozvoj výroby.

Súčasťou obnovy musí byť aj podrobné vyhodnotenie priebehu krízy a prijatie opatrení pre

obnovenie výroby na pôvodnej technologickej úrovni, alebo zavedenie opatrení na

skvalitnenie prípravy pre prípad možného opakovania vzniku krízového javu. Takáto analýza

by sa mala premietnuť do :

prevencie a krízového plánovania a v rámci neho do prípravy zodpovedajúcej reakcie,

zmien štruktúry a technického vybavenia súčastí integrovaného záchranného systému,

do systému krízového riadenia (spojenie, odovzdávanie informácií, organizácia

súčinnosti,...).

Spätná väzba má v procese riešenia krízových javov veľký význam. Je nástrojom priebežného

skvalitňovania krízového manažmentu, zlepšovania účinnosti jeho nástrojov a rozširovania

možností. Na druhej strane rozširuje teoretické poznatky krízového manažmentu a vytvára

podmienky na celkovo lepšiu pripravenosť na vznik krízových javov a znižovanie ich

negatívnych dopadov.

5.3 ORGANIZÁCIA ZÁCHRANNÝCH PRÁC

Krízové javy veľkého rozsahu vznikajú na území štátov, regiónov, miest a obcí, ale aj v

objektoch vo vlastníctve právnických a fyzických osôb v prevažnej väčšine náhodne

a neočakávane. Zasahujú rôznou mierou všetkých ľudí vyskytujúcich sa v danom priestore,

spôsobujú škody a straty na majetku i na životnom prostredí.

Pre územie, na ktorom vznikli takéto krízové javy, je charakteristický celý rad prejavov,

znakov a ukazovateľov, ktoré dokumentujú mieru narušenia spoločenských systémov,

orgánov a inštitúcii, vrátane inštitúcií verejnej správy a poškodenia objektov, majetku,


172

infraštruktúry, prírody, ale aj samotných obyvateľov. Na takto zasiahnutom rozsiahlom

území môže vzniknúť alebo môže byť:

zložitá politická situácia, ktorá si vyžiada vyhlásenie výnimočného stavu (skupina

obyvateľov ohrozuje verejnú moc, štátny aj súkromný majetok, ale aj ostatných

obyvateľov, ...),

narušená všeobecná vnútrobezpečnostná stabilita,

ohrozená vonkajšia bezpečnosť a suverenita štátu,

zložitá ekonomická situácia a je narušený hospodársky rast,

celkové narušenie spôsobu a kvality života obyvateľov vrátane ich zapojenia do

výrobných procesov,

narušenie sociálnych istôt ľudí a spoločenských vzťahov,

väčšie množstvo postihnutých osôb, ktoré sú bez prístrešia, základných životných

potrieb, šokované, zranené alebo usmrtené,

rozsiahle infekčné ochorenie ohrozujúce život osôb, prípadne domácich zvierat,

viacero zničených a rozrušených obytných a hospodárskych budov, priemyselných

objektov, dopravných sieti, objektov a zariadení,

poškodenie a narušenie rozvodných sietí a energetických zariadení,

rozsiahle zaplavené územie,

vznietenie horľavých predmetov a látok s možnosťou vzniku veľkých požiarov a

výbuchov,

rádioaktívne alebo chemické zamorenie osôb, ovzdušia, terénu, budov, ale aj potravín,

vody a ďalších komodít,

územie so zničeným alebo rozrušeným poľnohospodárskym a lesným porastom,

prípadne značnou eróziou pôdy,

zavalenie ulíc a pozemných komunikácií alebo ich narušenie, ....

Na riešenie krízových javov veľkého rozsahu sú organizované záchranné práce. V ich

priebehu vykonávajú výkonné prvky záchranných systémov rad špecializovaných činnosti

a odborných prác, ktorých cieľom je zabrániť rozširovaniu negatívnych dopadov krízového

javu a zachrániť životy a materiálne hodnoty, prípadne chrániť životné prostredie.

Všetky záchranné práce sú bezprostredne závislé na druhu a rozsahu krízového javu, na

veľkosti postihnutého územia a jeho charakteristikách, ale aj na disponibilných silách,

prostriedkoch a zdrojoch, ktoré sú na ne vyčlenené. S jednotlivými záchrannými prácami,

v spojení s konkrétnymi krízovými javmi, sú spojené rôznorodé samostatné alebo rôzne

prepojené a podmienené činnosti, ktoré tvoria obsah záchranných prác:

včasné varovanie obyvateľov ohrozených mimoriadnou udalosťou,

vykonanie prieskumu na postihnutom území, ktorého cieľom je vyhľadať postihnuté

osoby, vyznačiť zamorené a životu nebezpečné úseky ohrozujúce nasadené sily,

vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov

dopravných prostriedkov, úkrytov, zo zaplavených priestorov a z horiacich budov,

zabezpečenie prívodu vzduchu osobám v zavalených priestoroch a úkrytoch,

nasadenie prostriedkov individuálnej ochrany osobám v zamorenom priestore a ich

odsun z tohto priestoru,

poskytnutie zdravotníckej pomoci, vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych

zariadení,

lokalizácia a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a

prostriedky,

likvidácia požiarov objektov, ale aj lesných požiarov,


173

vytváranie vodných clôn a vodných ulíc,

kontrola zamorenia územia, ovzdušia a budov, kontrola zamorenia a ožiarenia osôb,

špeciálna očista postihnutého obyvateľstva,

odmorovanie, deaktivácia, dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia územia, budov,

priestorov, dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť

nasadených síl a prostriedkov,

uzatvorenie postihnutého územia,

ochrana postihnutého obyvateľstva a nasadených síl a prostriedkov pred nepriaznivými

poveternostnými vplyvmi a následkami mimoriadnej udalosti,

odsun nezraneného obyvateľstva z postihnutého územia,

núdzové zásobovanie a ubytovanie obyvateľstva, ktoré je následkom mimoriadnej

udalosti bez možnosti uspokojovania základných životných potrieb,

poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým a ohrozeným domácim zvieratám a

vykonanie veterinárnej očisty,

odpojenie poškodených rozvodných sietí a zariadení ohrozujúcich postihnuté osoby,

nasadené sily a prostriedky alebo aj majetok,

pozorovanie postihnutého územia a kontrolné merania,

lokalizovanie všetkých požiarov,

spevňovanie alebo strhávanie poškodených stavieb, budov a konštrukcií ohrozujúcich

postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,

uvoľňovanie zahataných vodných tokov a splavov,

uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí, vytvorenie

priechodov a prejazdov,

čerpanie a vypúšťanie vody zo zaplavených častí budov a územia, kde sa vykonávajú

záchranné práce,

zachytávanie ropných produktov na vodných tokoch a plochách,

uvoľňovanie dôležitých pozemných komunikácií a železničných tratí, vrátane

spevňovania narušených mostov, vytvorenie brodov a obchádzok,

odstraňovanie porúch na rozvodných sieťach a zariadeniach,

identifikácia, odsun a pochovávanie usmrtených osôb,

ošetrovanie alebo usmrcovanie postihnutých zvierat a odsun alebo ekologická likvidácia

postihnutých a uhynutých zvierat,

zneškodňovanie a odstraňovanie nevybuchnutých ničivých prostriedkov po ozbrojenom

konflikte,

asanovanie alebo zabezpečovanie poškodených stavieb, budov a konštrukcií proti

zrúteniu,

odstraňovanie naplavenín po záplavách a po rozrušení vodohospodárskych diel,

uskladňovanie, odsun a likvidácia kontaminovaného materiálu a asanácia zvyškov

nebezpečných látok (Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z.).

Okresné úrady spracovávajú v spolupráci s rozhodujúcimi subjektmi vo svojom územnom

obvode analýzu z hľadiska možných účinkov krízových javov. Táto je podkladom na

zabezpečenie maximálnej pripravenosti na riešenie krízových javov a zabezpečenie

pohotovosti záchranných jednotiek. Po vzniku krízy väčšieho rozsahu a získaní prvotnej

informácie o nej sú do určeného priestoru vysielané záchranné jednotky a aktivujú sa riadiace

orgány. Záchranné práce zabezpečujú štatutárni zástupcovia príslušných stupňov štátnej

správy alebo právnických osôb, koordinačné strediská IZS, prípadne havarijné komisie

a krízové štáby objektov, alebo príslušné krízové štáby vytvárané na MV SR a v rámci

orgánov miestnej štátnej správy.


174

Záchranné práce v priebehu riešenia krízového javu riadia a koordinujú v súlade s princípom

subsidiarity štatutárni zástupcovia postihnutých objektov alebo najbližší nadriadený stupeň

verejnej správy. Záchranné práce riadi:

právnická osoba a fyzická osoba vo svojom objekte,

starosta obce na území obce, ak účinky krízy presiahnu pôsobnosť a možnosti

právnickej alebo fyzickej osoby,

prednosta okresného úradu, ak účinky krízového javu presiahnu územie obce alebo ak

osoby vyššie uvedené nie sú schopné zvládnuť rozsah krízového javu,

prednosta okresného úradu v sídle kraja, ak účinky krízového javu presiahnu územie

okresného úradu,

minister vnútra, ak účinky krízového javu presiahnu územie jedného kraja (Vyhláška

MV SR č. 523/2006 Z. z.).

Proces riadenia záchranných prác je determinovaný špecifikami konkrétnych krízových

javov. Existuje však rad všeobecných úloh, ktoré musia plniť krízoví manažéri kompetentní

riadiť konkrétne záchranné práce. V rámci tohto procesu, na príslušnom riadiacom stupni

plnia najmä tieto úlohy :

sledujú, zhromažďujú a vyhodnocujú správy o vzniknutom krízovom jave,

zabezpečujú vyrozumenie a varovanie obyvateľstva v prípade zmeny situácie v

priebehu vykonávania záchranných prác,

organizujú opatrenia na zabezpečenie ochrany obyvateľstva,

pripravujú návrhy a spracúvajú príkazy na vykonanie záchranných prác,

organizujú a riadia činnosť odborných jednotiek HaZZ, civilnej ochrany a ďalších

základných záchranných zložiek IZS,

koordinujú súčinnosť odborných jednotiek s ostatnými silami a prostriedkami,

organizujú a koordinujú materiálne, technické a zdravotnícke zabezpečenie,

kontrolujú plnenie určených úloh a poskytujú pomoc odborným jednotkám a ostatným

silám a prostriedkom počas vykonávania záchranných prác,

podieľajú sa na vytváraní havarijných a ďalších krízových komisií,

spracúvajú a predkladajú správy a hlásenia nadriadeným stupňov verejnej správy

(Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z.).

Štatutárni zástupcovia právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, starostovia obcí

a primátori miest, prednostovia okresných úradov a okresných úradov v sídle kraja, prípadne

minister vnútra prostredníctvom vytvorených krízových štábov, Ústredného krízového štábu,

prípadne iného orgánu určeného na riešenie krízových javov alebo aj osobne operatívne

riadia, organizujú a zabezpečujú záchranné práce a kontrolujú správnosť a úplnosť ich

vykonávania. Ukladajú úlohy a vydávajú ústne alebo písomné príkazy na vykonanie

záchranných prác vedúcim štátnych orgánov, starostom obcí, štatutárnym orgánom

právnických osôb, zamestnancom aj jednotlivým občanom a kontrolujú ich plnenie.

Pred vydaním príkazu na vykonanie záchranných prác musia vedúci prác zhodnotiť situáciu

po vzniku krízového javu, najmä posúdiť jeho rozsah a následky na zdravie a životy osôb,

rozsah materiálnych a finančných škôd a celkové narušenie života na postihnutom území. Od

členov krízového štábu, alebo iného orgánu prijímajú informácie, prepočty a podklady

potrebné na vykonanie záchranných prác.

Starosta obce, prednosta okresného úradu a minister vnútra si môžu na poskytovanie

informácií vo svojej pôsobnosti prizvať v čase prípravy a riadenia záchranných prác vopred

určených odborne spôsobilých zamestnancov dopredu určených právnických osôb, alebo

konkrétne fyzické osoby na vykonávanie špecifických činnosti.


175

Príkaz na vykonanie záchranných prác spravidla obsahuje :

stručnú charakteristiku vzniknutého krízového javu, jeho negatívne dôsledky na

zasiahnuté územie a predpokladaný vývoj,

hlavné úlohy záchrannej jednotky v rámci záchranných prác,

úlohy ostatných záchranných jednotiek zúčastnených na riešení krízového javu a

použitie prostriedkov určených na vykonanie záchranných prác,

zabezpečenie súčinnosti v rámci záchranných prác, spôsob plnenia úloh v konkrétnej

situácii, určenie poradia prác a postupu činnosti vrátane časového a priestorového

vymedzenia plnenia spoločných úloh,

termíny splnenia hlavných úloh,

úlohy materiálneho, technického a finančného zabezpečenia záchranných prác,

zásady organizácie spojenia v rámci záchranných prác, odovzdávania správ, hlásení

a informácií na nadriadené zložky,

určenie miesta, na ktorom sa bude nachádzať orgán zodpovedný za riadenie

záchranných prác (Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z.).

Na riadenie záchranných prác sa zriaďuje hlavné a prípadne aj záložné miesto riadenia. Ako

hlavné miesto riadenia sa využíva vhodný priestor, objekt, prípadne pracovisko upravené na

riadiacu činnosť vedúceho záchranných prác a ním zriadeného štábu, komisie alebo iného

orgánu určeného na riadenie záchranných prác pričom sa zohľadňuje priebeh a vývoj

krízového javu. Ak situácia neumožňuje riadiť záchranné práce z hlavného miesta riadenia,

obsadzuje sa záložné miesto riadenia. Ako záložné miesto riadenia sa spravidla využíva

chránené pracovisko civilnej ochrany alebo iný vhodný objekt s dôrazom na objekty vo

vlastníctve štátu, prípadne miest a obcí. Krízové štáby alebo rôzne krízové komisie zriadené

v nadväznosti na analýzu možností vzniku krízových javov na území okresného úradu

organizujú záchranné práce z priestorov alebo miest, v ktorých sú na to vhodné podmienky

a ktoré sú väčšinou dopredu určené a pripravené.

Na zabezpečenie záchranných prác sa spracúva a vedie určená dokumentácia. Dokumentácia

sa vedie písomne, graficky na mapách alebo plánoch alebo sa na jej spracovanie

a zaznamenanie využívajú informačné systémy a údaje zaznamenávané, prípadne automaticky

snímané a vyhodnocované na záznamových médiách. Člení sa na :

dokumenty riadenia, ktoré obsahujú stanovené úlohy, prijaté a vydané príkazy, ako aj

rôzne mapy, plány, schémy,...

výkazové a informačné dokumenty, ktoré obsahujú správy, hlásenia, výkazy, denník

záznamov správ a hlásení,...

pomocné dokumenty, medzi ktoré patria záznamy výpočtov, prehľady, tabuľky,

záznamové a evidenčné pomôcky, tlačivá a ďalšie podkladové a pomocné materiály.

Dĺžka obdobia, počas ktorého sa vykonávajú záchranné práce je veľmi rôzna. Závisí na

charaktere a rozsahu záchranných prác, ale aj na množstve použitých síl a prostriedkov. Môže

trvať niekoľko hodín, ale aj niekoľko dní, či týždňov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné

záchranné zložky v priestore riešenia krízového javu komplexne zabezpečiť. Opatrenia na

zabezpečenie činnosti síl a prostriedkov, ktoré vykonávajú záchranné práce obsahujú najmä:

organizáciu a zabezpečenie zásobovania pitnou vodou a potravinami,

dodávku elektrickej energie potrebnej na osvetlenie priestoru riešenia krízového javu a

na činnosť záchranných jednotiek, ako aj na pohon rôznych technických zariadení,

zásobovanie pohonnými látkami a náhradnými dielcami pre motorové vozidlá,

technické prostriedky a pomocné agregáty,


176

dodávky všetkého potrebného materiálu na zabezpečenie činnosti jednotiek, ako aj

vybraného materiálu a prostriedkov na prežitie postihnutých osôb,

nevyhnutné finančné zabezpečenie záchranných prác.

V prípade vzniku krízového javu s obzvlášť rozsiahlymi následkami na životoch, zdraví

a majetku, na riešenie ktorých je nevyhnutné použitie veľkého množstva materiálu, techniky a

surovín na zabezpečenie záchranných prác je možné so súhlasom vlády SR využiť aj časť

prostriedkov skladovaných v štátnych hmotných rezervách. Finančné zabezpečenie

záchranných prác je vykonávané prostredníctvom rozpočtových prostriedkov vyčlenených zo

štátneho rozpočtu pre rezort ministerstva vnútra. V osobitných prípadoch je možné využiť

finančné prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády, prípadne priamo z rezervy predsedu vlády

SR.

Podľa rozsahu prebiehajúcej krízového javu, veľkosti ničivých faktorov a zasiahnutého

územia i obyvateľov, je možné vymedziť tri kategórie náročnosti a zložitosti záchranných

prác. Sú odvodené od množstva nasadených síl a prostriedkov a ich špecializácie. Uvedené

kategórie je možné popísať takto:

samostatný zásah (1. kategória záchranných prác):

- následky krízového javu odstraňuje len jedna záchranná jednotka, ktorá väčšinou

patrí medzi základné záchranné zložky IZS,

- v takomto prípade musí byť záchranná jednotka schopná zvládnuť všetky úlohy

spojené s likvidáciou následkov krízových javov,

- každá záchranná jednotka musí zvládať širokú škálu odborných činností, od

poskytnutia prvej pomoci až po špeciálne technické opatrenia,

spoločný zásah (2. kategória záchranných prác):

- na riešení krízového javu sa podieľajú minimálne dve základné záchranné zložky,

- počas zásahu sú využívané odborné schopnosti, možnosti a špecializácia

jednotlivých záchranných jednotiek v súlade s ich užšou špecializáciou,

- v rámci spoločného zásahu je nutné koordinovať jednotlivé činnosti záchranných

jednotiek,

komplexný zásah (3. kategória záchranných prác):

- využitie všetkých dostupných síl a prostriedkov na riešenie krízového javu,

- nasadzujú sa nielen základné, ale aj ostatné záchranné zložky,

- využíva sa štatút pracovnej povinnosti podľa osobitných právnych predpisov,

- vyžaduje si potrebu vyhlásenia osobitných podmienok a zvláštneho režimu

v zasiahnutom priestore,

- riešenie krízového javu je podporené zdrojmi a zásobami, ktoré sú centrálne

vytvárané,

- maximálne nároky sú kladené na koordináciu činnosti.

Sily a prostriedky, ktoré môžu byť nasadené na riešenie konkrétneho krízového javu, sú veľmi

rôznorodé. V prevažnej väčšine sú začlenené do integrovaného záchranného systému.

Komplexné nasadenie síl a prostriedkov na riešenie krízových javov sa predpokladá len

v prípade zasiahnutia rozsiahleho územia a ohrozenia veľkého množstva ľudí. V jednotlivých

prípadoch budú záchranné práce vykonávať len niektoré zo základných záchranných zložiek,

v krajnom prípade len jedna z nich. V takomto prípade môže zasahovať výjazdová skupina

hasičského a záchranného zboru, alebo záchrannej zdravotnej služby.


177

5.4 PRECHOD ŠTÁTU Z MIEROVÉHO DO VOJNOVÉHO STAVU

Najzávažnejším krízovým javom, v ktorom sa môže spoločnosť ocitnúť, je vojnový stav a

vojna. Paradoxom vojny v porovnaní s inými krízovými javmi je skutočnosť, že ľudia si

spôsobujú útrapy zámerne, zabíjajú sa a spôsobujú si obrovské materiálne škody pri

presadzovaní svojich záujmov a sledovaní svojich cieľov. Prechod z mierového do vojnového

stavu a samotné vyhlásenie vojny sa uskutočňuje uplatňovaním radu zásad, bez rešpektovania

ktorých nie je možné riešiť vzniknutú krízovú situáciu.

Mierový stav je charakterizovaný nielen pokojným plnením rutinných úloh súvisiacich so

zabezpečením všestranných potrieb spoločnosti, ale v jeho priebehu sa môžu vyskytnúť aj

rôzne krízové javy, ktoré si vyžadujú nasadenie záchranných zložiek a prijatie mimoriadnych

opatrení. Stav mieru obsahuje okrem bežných úloh spoločnosti aj úlohy na úseku

zabezpečenia ochrany občanov, majetku a životného prostredia počas krízových javov,

dosahovania požadovanej úrovne vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte počas nepokojov

a tiež príprav na obranu štátu. Systém ochrany obyvateľstva musí byť schopný riešiť

akékoľvek krízové javy a chrániť ľudské životy i materiálne hodnoty. Významnou úlohou

v mieri je udržiavanie vnútornej bezpečnosti a stability krajiny a zabránenie nepokojom

a rozvratu spoločnosti. V rámci príprav štátu na obranu sú plnené úlohy hospodárskej

mobilizácie, prípravy územia štátu na obranu a komplexne je zabezpečovaná príprava

ozbrojených síl vrátane prípravy a zabezpečenia mobilizácia.

Podstatne zložitejšia situácia nastáva, ak narastá vonkajšie ohrozenie štátu a nie je

predpoklad, že vláda dosiahne konsolidáciu vzťahov s potenciálnym protivníkom, prípadne ak

je ohrozená suverenita niektorej z koaličných krajín. Za týchto podmienok vyhlási štát

vojnový stav. V rámci neho plní vláda a celá spoločnosť úlohy, ktoré súvisia s prípravou na

vojnu, ale môže sa dosiahnuť aj opätovné obnovenie mierového stavu a návrat do podmienok

mierového plnenia úloh spoločnosti.

Proces uskutočňovania opatrení na prípravu štátu na vojnu sa môže v ktoromkoľvek bode

zastaviť a vrátiť do mierového stavu. Špecifické pôsobenie krízového manažmentu na úrovni

ústredných orgánov štátnej správy, ale aj na nižších stupňoch riadenia, v samospráve a vo

výkonných prvkoch krízového manažmentu môže mať výrazne preventívny charakter a tak

predísť prepuknutiu krízovej situácie tohto charakteru. Značná časť preventívnych opatrení na

úseku obrany štátu má v súčasnosti nadnárodný, prípadne koaličný charakter.

Vojnový stav vyhlasuje Národná rada SR na žiadosť vlády po komplexnej analýze konkrétnej

krízovej situácie. V tomto období sa zvyšuje pohotovosť a pripravenosť ozbrojených síl na

odvrátenie ozbrojenej hrozby. Kompetentné orgány kontrolujú pripravenosť na vykonanie

mobilizácie a na prechod na vojnovú výrobu. Vojnový stav štátu je už obdobím, kedy môžu

byť v záujme štátu čiastočne obmedzené ústavné práva a slobody občanov zaručené ústavou a

zákonmi. Štátna administratíva preveruje úroveň pripravenosti na mobilizáciu formou

čiastočnej mobilizácie a špecifických hospodárskych opatrení.

Obdobiu vojny musí predchádzať mobilizácia ozbrojených síl, ktorá je súčasťou vojnového

stavu. Všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl vyhlasuje vláda, ktorá zároveň organizuje aj

prechod hospodárstva na vojnovú výrobu. Ozbrojené sily dokončujú doplňovanie síl

a techniky na vojnové počty a vojnová výroba začína plniť úlohy v prospech ozbrojených síl i

obyvateľstva. Vojnový stav a vojna prinášajú so sebou i vojnový právny stav. Počas neho sú

zásadným spôsobom obmedzené práva a slobody občanov dané listinou základných ľudských

práv a slobôd pričom však všetky obmedzenia musia byť zakotvené v ústave, prípadne

v platných ústavných zákonoch.


178

Takýmto spôsobom môžu byť čiastočne alebo úplne obmedzené tieto základné ľudské práva a

slobody:

sloboda pobytu a pohybu,

sloboda prejavu,

právo na nedotknuteľnosť osôb a ich domovov počas evakuácie,

výkon vlastníckeho a užívacieho práva (na základe rozhodnutia a za náhradu),

právo na informácie,

právo na pokojné zhromažďovanie,

právo na združovanie,

právo na štrajk,

právo na ochranu zdravia pri práci,

právo na priaznivé životné prostredie,

sloboda podnikateľskej činnosti,...

Vojna ako reálny krízový jav, počas ktorého sa spoločenské rozpory riešia s použitím

ozbrojeného násilia je krízovým javom veľkého rozsahu. Je špecifický tým, že rozhodujúcu

úlohu v ňom zohrávajú ozbrojené sily, pričom však dôsledky použitia ničivých síl zbraní

a zbraňových systémov sa neprejavujú iba na bojujúcich jednotkách a útvaroch ozbrojených

síl, ale majú dopad na všetky oblasti spoločnosti hlavne, ale nielen, na území kde sa

uskutočňujú boje. Počas vojny, ako dôsledok bojov, tak následne a kauzálne vzniká

množstvo krízových javov, ktorých možnosti a spôsoby riešenia sú determinované

špecifickými podmienkami vojny, ale tiež úrovňou prípravy spoločnosti pred vojnou.

Vojna sa spravidla končí podpísaním mierových dohôd. Štát postupne prechádza na mierový

režim. Ozbrojené sily i vojnová výroba prestávajú plniť svoje rozhodujúce úlohy a štát

postupne uskutočňuje vo vojnou postihnutých oblastiach proces obnovy a začína plniť svoje

rutinné mierového úlohy. Po ukončení demobilizácie sú opäť v plnej miere rešpektované

práva a slobody občanov zaručené ústavou a zákonmi. Jednotlivé stupne krízového

manažmentu opäť uskutočňujú preventívne opatrenia a vytvárajú podmienky na riešenie

nových krízových javov.

5.5 MOŽNOSTI RIADENIA KRÍZOVÝCH JAVOV

Špecifickým spôsobom riešenia krízových javov je účelné a účinné riadenie počas ich vzniku.

Proces riadenia priebehu krízových javov je známy z prostredia medzinárodnej politiky,

ekonomiky, zo sociálneho prostredia, ale tiež v niektorých prípadoch z oblasti životného

prostredia. Vyžaduje si aktívny postoj k vznikajúcemu krízovému javu, jeho včasné zistenie

a podrobnú analýzu príčin, na ktoré je nutné včas, cielene a účinne reagovať.

Riadenie krízových javov je proces, počas ktorého sa subjekt riadenia snaží určiť

pravdepodobný priebeh pôsobenia existujúcich i očakávaných negatívnych javov, navrhnúť

postupy, ktoré umožnia vyhnúť sa ich pôsobeniu a pozitívne využiť tendencie na zmenu na

ozdravenie celého systému.

Vznikajúci krízový jav, ktorého priebeh je riadený špecifickými opatreniami, je možné

charakterizovať ako:

krízový jav s celkovo kratším priebehom,

krízový jav s minimálnym trvaním akútneho štádia,

krízový jav so zrýchleným priebehom chronického štádia,


179

krízový jav s postupným znižovaním miery rizikových faktorov počas chronického

štádia,

krízový jav, počas ktorého je štádium vyriešenia maximálne urýchlené (Antušák E.,

1998, 1999).

Každý vznikajúci krízový jav, ktorý je riadený, je charakterizovaný logickou postupnosťou

krokov, ktorých cieľom je zabrániť vzniku akútneho a chronického štádia, alebo aspoň znížiť

ich negatívne dopady (obidva varianty vývoja riadeného krízového javu sú uvedené na

obrázku č. 5.4). Odhliadnuc od postupu, prostredníctvom ktorého sa riadenie krízového javu

uskutočňuje, znižujú sa počas neho škody a straty a rovnako sa tiež znižuje aj

pravdepodobnosť jeho opakovania. Závisí to od úrovne pochopenia príčin vznikajúceho

krízového javu a prijatia optimálneho scenára na jeho riadenie. Proces vytvárania krízového

scenára je uvedený na obrázku číslo 5.5.

1. postupnosť vývoja úplne riadeného krízového javu:

2. postupnosť vývoja krízového javu utlmeného v štádiu symptómov:

Obr.č.5.4 Grafické znázornenie dvoch variantov vývoja riadeného krízového javu

Príliš veľká snaha o čo najrýchlejšie vyriešenie vznikajúceho krízového javu môže so sebou

prinášať aj negatívne dopady, ak:

nie sú úplne jasné príčiny, prečo krízový jav vzniká,

krízový jav nie je úplne pod kontrolou a po čase sa objavujú nové symptómy,

nie sú komplexne posúdené dôsledky aktivít zameraných na odstránenie negatívnych

prejavov krízového javu a môžu vznikať sekundárne krízové javy.

Na druhej strane snaha o živelné vyriešenie krízového javu alebo eliminovanie náhodnými,

nesystémovými a neprofesionálnymi krokmi, prípadne riadenie intuitívne, spôsobuje, že

krízový jav má tendenciu prebiehať priamočiaro a rýchlo, pričom na konci tohto procesu sú

fatálne dôsledky krízového javu pre ním zasiahnutú skutočnosť (jav, proces, systém, objekt).

Štádium

symptómov

Akútne

štádium

Chronické

štádium

Vyriešenie

KJ

Zníženie

pravdepodobnosti

vzniku ďalšieho

KJ

Štádium

symptómov

Odstránenie

príčin

symptómov

Zníženie

pravdepodobnosti

vzniku KJ

Nová

stabilita


180

Obr.č.5.5 Proces vytvárania scenára riadenia krízového javu

Predpokladom účinnosti a efektívnosti riadenia krízového javu je príprava na jeho

uskutočňovanie formou predbežného projektovania. Úlohou a obsahom projektovania

procesu riadenia vznikajúcich krízových javov je vytváranie podmienok na splnenie

vytýčených cieľov a základných úloh prostredníctvom zvolených postupov, nástrojov a

zdrojov v najvhodnejšej časovej a kauzálnej postupnosti. Pri projektovaní procesu riadenia

vznikajúcich krízových javov je možné využiť čiastočne modifikované všeobecné zásady

projektovania, medzi ktoré patrí:

využívať viaceré prístupy k projektovaniu (systémový prístup, funkčný prístup, cieľovo

optimalizačný prístup, heuristický prístup a empiricko-intuitívny prístup),

rešpektovať princípy projektovania (princíp cieľovosti, komplexnosti, systémovosti,

hierarchickosti, adaptability, komplementarity a efektívnosti),

vyžadovať komplexné zabezpečenie projektovania (vytvorenie organizačnej zložky

krízového manažmentu zapojenej do projektovania, rešpektovanie špecifík krízového

riadenia v danom konkrétnom prípade, informačné zabezpečenie procesu projektovania,

časová kalkulácia procesu projektovania, finančné zabezpečenie, materiálne

zabezpečenie a personálne zabezpečenie procesu projektovania, vytvorenie nástrojov

korekcie systému krízového riadenia),

Príprava na riadenie krízového javu:

klasifikácia krízového javu,

identifikácia jeho potenciálu,

aktualizácia krízového scenára.

Posúdenie

závažnosti

ohrozenia

Návrhy

riešenia

Riešenie

plánovaným

postupom

Zostavenie nového

(neštandardného

postupu)

Riešenie

neštandardným

postupom

nie je pripravený

je pripravený Výber

najvhodnejšieho

variantu

Vyriešenie

KJ


181

používať rôzne metódy projektovania (klasické metódy - analýza, syntéza, dedukcia,

indukcia, špecifické metódy - brainstorming, sieťová analýza, dynamické

programovanie, …),

zabezpečiť riadenie projektovania (formulácia problému, snaha zabrániť vzniku

krízového javu, vytvorenie koncepcie riešenia problému, zhromažďovanie a analýza

informácií o potenciálnom krízovom jave, stanovenie cieľov projektovania, ktoré majú

byť dosiahnuté, projektovanie procesu riadenia krízového javu vo variantoch,

stanovenie kritérií na posúdenie optimálneho variantu, posúdenie a prijatie optimálneho

variantu) (Antušák E., 1998, 1999).

Spracovaný a vedením organizácie prijatý projekt riadenia vznikajúceho krízového javu musí

byť aj komplexne zabezpečený. Potrebné materiálne, technické, personálne, organizačné

a finančné zabezpečenie je nevyhnutným predpokladom splnenia plánovaných cieľov. Takto

je možné zabrániť vzniku krízového javu, prípadne aspoň minimalizovať jeho negatívne

dôsledky na predmetnú skutočnosť, jav alebo systém, prípadne prebiehajúce procesy.


182

6. TVORBA KRÍZOVÝCH STRATÉGIÍ

Dosahovanie požadovanej úrovne obrany SR, ochrany občanov, majetku a životného

prostredia, vytvorenie komplexnej vnútornej bezpečnosti a poriadku v štáte, je jedným

z rozhodujúcich predpokladov stability spoločnosti, jej rozvoja a prosperity a zároveň trvalou

úlohou pre celý systém verejnej správy. Bez ohľadu na aktuálny stupeň spoločenskej

akceptácie tejto úlohy, v rámci prevencie a prípravy na riešenie krízových javov, je

nevyhnutné vypracovať a v praxi uskutočňovať koncepcie krízového manažmentu na

všetkých jeho úrovniach.

Konkretizácia takýchto koncepcií je úlohou stratégií, ktoré sú založené na reálnom a pritom

kritickom hodnotení východiskového stavu a stanovovaní ambicióznych, ale splniteľných

cieľoch, prijímaní opatrení nevyhnutných na ich komplexné zabezpečenie a stanovovaní

základných krokov v procese ich realizácie.

6.1 VÝZNAM STRATÉGIE V KRÍZOVOM MANAŽMENTE

Pôvodne bola stratégia chápaná ako súčasť vojenského umenia. Etymológia tohto termínu

vychádza z gréckeho slova strategos, ktoré označovalo vojenského veliteľa alebo vysokého

úradníka v antickom Grécku. Termín stratégia sa dnes vyskytuje prakticky vo všetkých

oblastiach spoločenského života. Stratégie zasahujú do politiky a medzinárodných vzťahov,

sú neodmysliteľnou súčasťou národohospodárskych, ale aj podnikových procesov, vyskytujú

sa na úseku bezpečnosti spoločnosti a konkrétne vo vojenstve, v procesoch ochrany životného

prostredia, ale aj v športe.

Stratégiu je teda možné charakterizovať nasledovným spôsobom:

zo všeobecného pohľadu je to schopnosť, umenie viesť boj, rozhodovať sa a konať

s ohľadom na dlhodobý cieľ zvlášť vo vyhrotených, zložitých a konfliktných situáciách,

vo vojenstve to je najvýznamnejšia súčasť vojenského umenia, ktorá na základe štúdia

a využitia predchádzajúcich skúseností z vedenia vojny, na základe posúdenia reálnej

vojenskej situácie, zváženia materiálnych, technických a ľudských možností a kvalít

vlastných i protivníka určuje hlavné línie postupu pri príprave a vedení veľkých

vojenských operácií,

v politike to je činnosť vlád, politických strán a iných politických subjektov, ktorej

obsahom je vymedzenie hlavných celospoločenských a politických cieľov a základných

postupov, metód a prostriedkov ich dosahovania,

v psychológii je to všeobecný postup, alebo metóda, ktorým konkrétna osoba rieši

problémy, robí rozhodnutia a tým si volí určitú líniu dosahovania cieľa

v matematike a kybernetike to je súhrn zámerných zásahov do riadeného procesu alebo

konfliktnej situácie v snahe dosiahnuť plánovaný cieľ,

v manažmente to je určenie základných dlhodobých cieľov organizácie alebo podniku,

spôsobov ich dosiahnutia a alokácia zdrojov nevyhnutných na uskutočnenie týchto

cieľov.

Stratégiu teda tvoria v rozhodujúcej miere ciele, spôsoby ich uskutočňovania a nevyhnutné

prostriedky na ich dosiahnutie. Pri vytváraní stratégie je potrebné hľadať odpovede na tieto

otázky:

Tvorba krízových stratégií

183

aké ciele chceme dosiahnuť,

čo robiť, aby bolo možné dosiahnuť stanovené ciele,

ako to robiť, aby bolo možné splniť čiastkové ciele a dodržať časové lehoty,

akými silami, prostriedkami a zdrojmi splniť stanovené ciele.

Obsah stratégie je však možné vnímať, posudzovať i uplatňovať vo dvoch významovo

odlišných rovinách:

stratégia ako teória - obsahuje súbor všeobecných princípov, zákonov a zákonitostí,

postupov a metód, ktorými je možné popísať daný problém a zabezpečiť dosahovanie

stanovených cieľov bez ohľadu na meniace sa vonkajšie podmienky,

stratégia ako prakticky nástroj riešenia konkrétnych problémov - obsahuje konkrétne

postupy zostavovania, posudzovania a schvaľovania dlhodobých plánov, zásady,

spôsoby a prostriedky používané pri ich implementovaní a naplňovaní v reálnej praxi.

Pri naplňovaní spravidla dlhodobých strategických cieľov však musíme postupovať spôsobom

postupného plnenia konkrétnych krátkodobých cieľov. Na to sa využívajú nástroje a postupy,

ktoré je možné spoločne pomenovať ako taktiku. Taktika odpovedá na otázku, aký postup má

byť zvolený v danej konkrétnej situácii. Taktické rozhodnutia v rámci vymedzenej stratégie

riešia menej závažné, krátkodobejšie a konkrétne problémy dosahovania stanoveného cieľa.

Jej úspech si vyžaduje obratnosť, prispôsobivosť, ale aj vysoké odborné schopnosti v

akejkoľvek činnosti, ktorej cieľom je splnenie konkrétnych parciálnych úloh v procese

dosahovania strategického cieľa. Taktika riešenia krízového javu:

je krátkodobý plán, ktorý má charakter inštrukcií a odporúčaní, ktoré sú nástrojom pri

rozhodovaní v období prevencie alebo počas riešenia konkrétneho krízového javu,

umožňuje rozhodovať o sporných otázkach skôr, než sa z nich stanú problémy, ktoré

vyústia do krízových javov, ako aj vylúčiť potrebu analýzy, konať okamžite, ak sa

zopakovala obdobná, už riešená situácia,

používa sa na všetkých organizačných stupňoch, ale mení sa z hľadiska možnosti

vyžívania výkonných zložiek, opatrení a použitých prostriedkov,

vyžaduje pri naplňovaní cieľov a uplatňovaní metód poskytovať aj určitý stupeň

voľnosti,

existuje v rôznych prostrediach a má rôznu podobu ako taktika:

- vojenská, hasičská, záchranárska,

- výrobná, obchodná, marketingová,

- sociálna, personálna,

- športová,

- rad ďalších.

Obsah termínov stratégia a taktika nie je možné jednoznačne oddeliť a vložiť medzi ne presnú

deliacu čiaru. Veľmi často sa prelínajú a v laickej verejnosti sú často vnímané ako synonymá.

To, čo je pre nižšiu riadiacu úroveň stratégiou, môže byť pre vyššiu riadiacu úroveň len

taktikou. Postupy a opatrenia, ktoré sa zo súčasného hľadiska javia ako taktické, sa môžu v

budúcnosti ukázať ako strategické a mať zásadný a dlhodobý význam v rámci dosahovania

základných cieľov organizácie.

Rozdiely medzi stratégiou a taktikou sú uvedené v tabuľke číslo 6.1.


184

Tab.č.6.1 Rozdiely medzi taktikou a stratégiou

Vlastnosť,

charakteristika

Taktika Stratégia

Základná orientácia plnenie čiastkových

činnosti v rámci

uskutočňovania stratégie

orientácia na hlavné smery

a dlhodobé zámery

Poslanie reakcia na vznikajúce

problémy

zásadné až životne dôležité

rozhodnutia

Miera všeobecnosti nízka vysoká

Podmienky rozhodovania podrobné informácie za

stavu istoty alebo rizika

všeobecné a čiastkové

informácie za stavu rizika,

neistoty až neurčitosti

Vykonávané činnosti rutinné prognostické, expertné až

heuristické

Spätná väzba rýchla pomalá

Opakovateľnosť pravidelná malá až žiadna

Dôsledky rýchlo sa meniace zásadné a dlhodobo

pôsobiace

Hodnotiteľné výsledky zrejmé, krátkodobé,

prípadne okamžité

menej viditeľné zásadné,

dlhodobé

Vplyvy z okolia bezprostredné okolie

(partneri, spolupracujúce

organizácie, aktuálne

kontra pôsobiace činitele)

širšie okolie (politické,

ekonomické, prírodné,

právne a iné spolu a tiež

kontra pôsobiace činitele)

Prostredie pôsobenia objekt, mikroprostredie štát, makroprostredie

Stratégie je rôznym spôsobom členiť. Ako kritérium môžu byť stanovené oblasti pôsobenia,

stanovené ciele, ale aj použité sily a prostriedky Medzi stratégie na úrovni štátu patrí

politická, diplomatická, vedecko-technická, bezpečnostná, ako aj vojenská stratégia a rad

ďalších. Stratégia má svoje významné postavenie aj v riadení výrobných a všeobecne

ekonomických procesov. Je v nej vyjadrený plán alebo smerovanie činnosti, ktoré majú

existenčný význam pre organizáciu, nepretržite ovplyvňuje všetku činnosť a život v celej

organizácii. Stratégia je zároveň určenie základných dlhodobých cieľov organizácie,

stanovenie zásadných postupov činností, ktoré umožnia čo najrýchlejšie splniť ciele


185

a kalkulácia, štruktúra a rozmiestnenie zdrojov, prípadne aj síl a prostriedkov potrebných na

splnenie týchto cieľov.

Prakticky každá činnosť človeka je spojená s určitou mierou rizika. Toto riziko je teda

obsiahnuté aj pri tvorbe stratégii všeobecne a vytváraní stratégií predchádzania a riešenia

krízových javov zvlášť. Keďže riziko nie je možné úplne vylúčiť, je potrebné ho poznať

a určiť jeho akceptovateľnú mieru. Objektívne posúdenie rizika je jednou z najdôležitejších

úloh krízového riadenia a jedným zo zdrojov informácií v procese vytvárania krízových

stratégií. V rámci tvorby krízových stratégií je nutné využívať dva vzájomne prepojené i keď

čiastočne modifikované prístupy:

vypracovanie stratégie prevencie a riešenia možných krízových javov a odstraňovania

ich negatívnych dôsledkov na základe výsledkov komplexného posúdenia rizík, ktoré

ohrozujú stanovené ciele,

vytvorenie stratégie prevencie vzniku krízových javov a prípravy podmienok na ich

riešenie v prípade vzniku na základe využívania poznatkov a skúsenosti získaných v

procese riešenia predchádzajúcich krízových javov.

V rámci krízového manažmentu je stratégia prostriedkom na:

spracovanie vízie vývoja a pôsobenia krízového manažmentu ako súčasti

bezpečnostného systému i ako komplexu úloh spojených s vytváraním nevyhnutných síl

a prostriedkov v súlade s budúcimi potrebami,

určenie dlhodobých základných cieľov, prostredníctvom ktorých je dosahovaná

požadovaná úroveň komplexnej bezpečnosti,

stanovenie najvhodnejších postupov a alokáciu nevyhnutných zdrojov pre dosiahnutie

vytýčených dlhodobých cieľov.

V krízovom manažmente je stratégia z hľadiska účelnosti posudzovaná z dvoch pohľadov:

podľa významu koncového bodu stratégie, ktorý stanovuje, poslanie a úlohy krízového

manažmentu nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného cieľa,

podľa použitých prostriedkov, metód a postupov určených na dosahovanie koncového

bodu stratégie, ktorými sú taktiky, plány, ale aj právne predpisy a direktívne

usmerňovania jednotlivých organizačných stupňov.

Pre proces riešenia krízových javov majú strategický význam úlohy, ktoré v rozhodujúcej

miere zabezpečujú pripravenosť krízového manažmentu na prevenciu. Ich súčasťou je:

komplexné posudzovanie rizík ohrozujúcich bezpečnosť systémov, dejov a procesov

a stanovovanie nástrojov a postupov na ich znižovanie,

predpovedanie budúcich možných krízových javov, ich podrobné popísanie

a spracovanie scenárov vzniku krízových javov,

vypracovanie dlhodobých a pritom reálnych krízových stratégií na posilňovanie

bezpečnosti a ochrany osôb, majetku i životného prostredia.

Komplexne a dôsledne spracované stratégie na ústrednej úrovni riadenia spoločnosti sa

bezprostredne podieľa na rozvoji štátu ako celku a plnení jeho základných funkcií. Štátna

stratégia na úseku bezpečnosti vyjadruje jeho schopnosť využívať politické, ekonomické a

duchovné sily štátu v procese zabezpečovania cieľov štátnej politiky v akejkoľvek situácií,

v mieri i počas riešenia krízových javov vrátane vojny. Bezpečnostná stratégia štátu sa musí

premietnuť do celého radu rozvojových koncepcií a vývojových trendov a následne musí byť

uplatnená v zákonoch a nižších právnych normách.


186

6.2 ZÁKLADNÉ KRÍZOVÉ STRATÉGIE

Krízový manažment konkrétneho objektu alebo inštitúcie môže využiť rad typových

krízových stratégií, ktoré boli overené v reálnom živote a uľahčujú proces spracovávania

konkrétnych stratégií a ich uplatňovania v praxi. Medzi základné krízové stratégie patria tie,

ktoré sú zamerané na :

odstránenie ohniska krízy,

odvrátenie vzniku krízy,

zvládnutie kríz,

využitie krízy (Kolář P., 1993).

Odstránenie ohniska krízy patrí medzi najbežnejšie krízové stratégie. Jej podstata spočíva

v koncentrácii činnosti krízového manažmentu do oblasti základných príčin a podmienok pre

vznik krízy, ktorých samotná existencia, alebo vývoj môžu byť určujúce pre vznik, priebeh

a dôsledky krízy. Činitele, ktoré pôsobia ako zdroj možnej krízy sú eliminované alebo

premiestnené do iného priestoru, kde môžu svojim pôsobením vyvolať podstatne menšie

škody. Takéto riešenia si však väčšinou vyžadujú ďalšie investičné náklady (napr. na

premiestnenie nebezpečnej chemickej výroby z husto obývanej oblasti). Súčasťou tejto

stratégie je tiež prijatie dostatočných bezpečnostných opatrení, napr. vybudovanie ochranných

stavieb. Zameranie na ohnisko krízy predpokladá aj uskutočňovanie zmien v technológiách,

ich modernizáciu a skvalitňovanie v súlade s rozvojom vedy a techniky. Pre účinnosť tejto

stratégie je potrebné aj primerané a racionálne informovanie ľudí o konkrétnej situácii,

vysvetľovanie vznikajúcich problémov a zdôvodňovanie prijímaných opatrení.

Odvrátenie vzniku krízy ako krízová stratégia predpokladá na jednej strane pôsobenie

rizikových faktorov a zároveň existenciu a pôsobenie nástrojov ich eliminácie alebo

znižovania účinnosti. Môže sa uskutočňovať prostredníctvom trvalého monitorovania ohniska

možného vzniku krízových javov a vyhodnocovania úrovne rizikových faktorov. Na základe

vyhodnotenia dosiahnutia neakceptovateľnej úrovne rizika je následne možné účinné znižovať

úroveň rizikových faktorov a uplatňovať ochranné opatrenia (napr. použiť špeciálne

technológie). Špecifickým nástrojom pri uplatňovaní tejto stratégie v prípade vojensko-

bezpečnostnej krízy je tiež demonštrácia sily. V prípade sociálnych kríz, ktoré spôsobujú

spoločnosti dlhodobé problémy vo viacerých oblastiach, je možným opatrením zmena

v prioritách sociálnej politiky.

Zvládnutie krízy je krízová stratégia, v ktorej sa krízový manažment sústreďuje na činností

a procesy, v ktorých sú výkonné zložky pripravené bezprostredne reagovať na krízové javy

a odstraňovať ich negatívne dôsledky. Predpokladom jej účinnosti sú kvalitné, dopredu

spracované plány činnosti. V rámci tejto stratégie hrá v podmienkach SR významnú úlohu

integrovaný záchranný systém, ktorý umožňuje okamžité nasadenie síl a prostriedkov

záchranných jednotiek. Zvládnutie krízy si vyžaduje využívať vnútorné rezervy, ako aj

záložné zdroje a pohotovostné zásoby. V priestore riešenia krízových javov je nevyhnutné

organizovať zvláštny režim a vytvoriť optimálne podmienky pre prácu záchranných zložiek

a všestranne zabezpečiť ich činnosť.

Využitie krízy je aktívna krízová stratégia využívajúca pozitívne efekty zmien vznikajúcich

v súvislosti so vznikom, priebehom a následkami krízových javov. Jej efektivita je

podmienená dôsledným vyhodnotením priebehu predchádzajúcich krízových javov.

Komplexná príprava záverov a poučení do budúcnosti umožňuje hľadanie vnútorných rezerv

a najvýhodnejších, odskúšaných a preverených riešení. Umožňuje tiež uskutočniť korekcie

systémov zabezpečenia a vytvorenia podmienok integrovanej bezpečnosti. Samotný proces

riešenia krízových javov umožňuje skvalitnenie technológie a generačný posun


187

v technológiách. V neposlednom rade správne využitie krízy umožňuje poukázať na význam

krízového manažmentu v spoločnosti.

Uvedené krízové stratégie je potrebné využívať nie izolovane, samostatne, ale vo vzájomnej

prepojenosti ako komplexný proces strategického krízového manažmentu. V takomto prípade

je možné jednoznačne tvrdiť, že majú charakter stabilizačných stratégií. Majú za cieľ udržať

pozitívne prvky súčasného stavu a odstrániť možnosti vzniku budúcich krízových javov.

Snahou krízového manažmentu však musí byť, aby zároveň pôsobili aj ako rastové stratégie,

aby boli maximálne efektívne zhodnotené finančné prostriedky vynakladané na ochranu osôb,

majetku a životného prostredia, na vnútornú bezpečnosť a zabezpečenie poriadku v krajine,

ako aj na obranu štátu. Správne použitie krízových stratégii by malo zabezpečiť, aby riešenie

krízových javov neviedlo k dlhodobému útlmu v rozvoji spoločnosti.

6.3 ZÁSADY VYTVÁRANIA A IMPLEMENTOVANIA KRÍZOVÝCH

STRATÉGIÍ

Stratégie a ich uplatňovanie v rozdielnych oblastiach spoločenského života sú súčasťou

strategického manažmentu. Proces vytvárania a použitia novej stratégie má dve základné fázy,

ktorými sú: fáza formulovania stratégie a fáza implementácie stratégie, pričom každú z nich

tvorí niekoľkých postupných krokov. Tento proces obsahuje:

formulovanie stratégie :

- podrobné vymedzenie obsahu a významu predmetných procesov, ako aj poslania

príslušných organizácii verejnej správy a podnikateľských, prípadne iných

subjektov v nich, ako aj vo vzťah k ich okoliu,

- analýza a vyhodnotenie východiskového stavu v predmetnej oblasti, prípadne

v organizácii verejnej správy, alebo v podnikateľskom subjekte z hľadiska

vnútorných aj vonkajších podmienok a stavu bezpečnostného prostredia,

- stanovenie dlhodobých vízie rozvoja, prípadne dlhodobých cieľov príslušnej

inštitúcie verejnej správy, výrobnej organizácie a zameranie ich ďalšieho

smerovania,

- určenie čiastkových krokov na dosiahnutie vytýčených strategických cieľov,

- podrobenie navrhovanej stratégie odbornej diskusii a prípadnému

pripomienkovému konaniu,

- schválenie dopracovanej stratégie,

implementácia stratégie :

- oboznámenie dotknutých inštitúcií, prípadne konkrétnych pracovníkov s obsahom

stratégie,

- aktivovanie dosahovania dlhodobých cieľov a vízií v praxi zmenou organizačnej

štruktúry, motiváciou zainteresovaných pracovníkov, realizáciou opatrení

nadriadenej inštitúcie, zabezpečením nevyhnutných zdrojov, síl a prostriedkov,

vytváraním iniciatívy na zmenu zákonov a nižších právnych predpisov,

- priebežné hodnotenie dosahovaných výsledkov, ich porovnávanie so stanovenými

cieľmi,

- prispôsobovanie čiastkových krokov meniacim sa vnútorným podmienkam

a meniacemu sa bezpečnostnému prostrediu,

- uskutočňovanie kontroly realizácie stratégie a na základe jej výsledkov

uskutočňovanie aktívneho procesu úpravy strategického plánu vo svetle

zmenených podmienok alebo dodatočných poznatkov z predmetnej oblasti

(Štefánik J., Laššák V., 1994).


188

Proces formulovania stratégie a jej schvaľovania v krízovom manažmente je znázornený na

obrázku číslo 6.1. Zdôrazňuje význam komplexnej analýzy vnútorného i vonkajšieho

prostredia, v ktorom bude stratégia uplatňovaná. Na druhej strane poukazuje na nutnosť

rozpracovania stratégie na nižších úrovniach riadenia s dôrazom na úpravu a konkretizáciu

vytýčených cieľov v závislosti na špecifikách príslušnej úrovne riadenia, ale tiež na jej

význame a úlohách v celom systéme.

Obr.č.6.1 Proces tvorby stratégie krízového manažmentu

Pri formulovaní stratégií je veľmi dôležité posúdenie slabých a silných stránok tohto procesu,

vyhodnotenie pôsobenia konkrétnych vonkajších i vnútorných podmienok, v ktorých bude

Systém obrany,

ochrany a vnútornej

bezpečnosti

Analýza vnútorného

prostredia

Analýza vonkajšieho

prostredia

Tvorba

stratégie

Stratégia na úrovni obce

(objektu)

Stratégia na úrovni okresu

Stratégia na úrovni kraja

Dlhodobé ciele - centrálne stratégie

Kontrola a hodnotenie

Implementácia stratégie

Schválenie stratégie

Spätná väzba Spätná väzba


189

prijímaná stratégia implementovaná. Matica formulovania krízových stratégií bezpečnostného

systému je uvedená v tabuľke č.6.2. Zdôrazňuje úlohu a význam vonkajších faktorov, ktorými

sú vonkajšie podmienky všeobecne pôsobiace ako miera vonkajšieho ohrozenia, z ktorej

vychádza potreba a politická vôľa prijatia stratégie bezpečnostného systému. Na druhej strane

akceptuje vnútorné faktory, ktoré posilňujú alebo zoslabujú možnosti súčasného

bezpečnostného systému, ako aj jeho súčastí a výkonných prvkov.

Krízové javy v spoločnosti môžu vznikať ako dôsledok dlhodobého pôsobenia rôznych

rizikových činiteľov, ale aj v dôsledku neočakávaných, konkrétnych mimoriadnych udalostí,

ktoré zásadne zmenia podmienky v prostredí a tým aj priebeh dejov a ohrozia plnenie

vytýčených cieľov. Z hľadiska pôsobenia na úroveň vnútornej bezpečnosti štátov Európskej

únie môžu krízové javy vznikať ako dôsledok jednotlivých mimoriadnych udalostí, ktorých

príčinou môže byť:

nehoda: - môže byť spôsobená človekom, zlyhaním technického zariadenia alebo

technológie, prípadne narušeným prírodným alebo sociálnym prostredím,

- dôsledkom nehody môžu byť hmotné škody, poškodenie životného prostredia,

narušenie sociálnych vzťahov, poškodenie zdravia ale aj straty ľudských životov,

devastácia: - môže byť spôsobená rozpadom, prípadne stratou funkčnosti systémov alebo ich

komponentov s dôrazom na technické a technologické systémy,

- môže byť spôsobená aj rozpadom spoločenských, a tiež prírodných systémov,

- jej negatívne účinky sú obdobné ako v prípade nehôd, ale sú rozsiahlejšie,

nedbanlivosť:

- jej podstatou je zlyhanie ľudského činiteľa a to počas prípravy alebo jeho priamej

účasti na vykonávanej činnosti, ako aj zanedbaním kontrolnej činnosti v

prebiehajúcich procesoch,

môže byť príčinou nehody, prípadne devastácie systému,

omyl: - jeho príčinou je nedostatočné sústredenie na prácu, preťaženosť, nekorektné alebo

nedostatočné informácie, zlá psychická, fyzická alebo odborná pripravenosť ľudí

na vykonávanie rôznych činnosti, prípadne na riadenie týchto procesov,

- môže mať podobné dôsledky ako nedbanlivosť,

zločin: - úmyselné poškodenie systému alebo jeho komponentov s cieľom získať osobný

prospech, prípadne poškodiť druhú stranu v súvislosti s politickými, osobnými,

kriminálnymi ale aj chorobnými pohnútkami.

Vo svete sa uvedené príčiny mimoriadnych udalostí, ktoré sa podieľajú na vzniku krízových

javov označujú skratkou zloženou z prvých písmen uvedených pojmov v anglickom jazyku

WACOE (Waste – devastácia, Accident – nehoda, Crime – zločin, Omission – nedbanlivosť,

Error – omyl) a naznačujú základnú stratégiu boja s krízovými javmi v súčasnej spoločnosti

prijímaním opatrení proti ich príčinám. Podobným spôsobom bola pomenovaná i stratégia

s označením WAECUP, kde UP skracuje Unethical or unprofessional Practices –

neprofesionálne konanie, úplatkárstvo, konflikt záujmov, priemyselná špionáž, strata dôvery,

pričom ostatné faktory zostávajú zachované. Práve neprofesionálne konanie je veľkým

problémom súčasnosti a je s ním nutné bojovať na úrovni štátnej správy, ale tiež vo všetkých

orgánoch a inštitúciách riadených alebo kontrolovaných verejnou správou s dôrazom na štátnu

administratívu.


190

Tab.č.6.2 Matica formulovania krízových stratégií v podmienkach bezpečnostného systému

Vnútorné faktory

Vonkajšie faktory

Silné stránky:

finančné zabezpečenie,

prepracované právne normy,

kvalita krízového manažmentu,

široká základňa síl a prostriedkov,

technická a technologická vybavenosť.

Slabé stránky:

neúplné právne predpisy,

nedostatočné finančné zabezpečenie,

slabá pripravenosť krízového manažmentu,

nedostatočná základňa síl a prostriedkov,

zastaraná technická a technologická

vybavenosť.

Vonkajšie podmienky:

medzinárodné postavenie a

smerovanie SR,

súčasť systému kolektívnej

bezpečnosti (NATO a SR),

politické a sociálne vzťahy v SR,

spoločenská klíma podporujúca

rozvoj krízového manažmentu.

Stratégia = Maxi - Maxi:

najväčšie predpoklady na úspech,

využitie všetkých pozitívnych faktorov

na podporu stratégie,

uplatnenie rozvojových zámerov

a tendencií na úseku komplexnej

bezpečnosti..

Stratégia = Mini - Maxi:

stratégie majúce maximálnu politickú

podporu, ale nedostatočné vstupné

podmienky,

zameranie na odstránenie slabých stránok

s dôrazom na právne normy, finančné

prostriedky, prípravu krízového manažmentu,

technické a technologické inovácie.

Vonkajšie ohrozenia:

globálne formy ohrozenia ľudstva

(terorizmus, hospodárske krízy,

klimatické zmeny, ...)

riziká plynúce z narušenia

zahraničnopolitických vzťahov,

nestabilita prostredia, v ktorom

má byť implementovaná stratégia.

Stratégia = Maxi - Mini :

použitie vnútorných síl na maximálne

eliminovanie ohrozenia,

využitie všetkého pozitívneho v doposiaľ

platnom systéme,

rešpektovanie rizík a nestability

v súčasnej spoločnosti,

zvýraznenie základných cieľov krízového

manažmentu.

Stratégia = Mini – Mini:

stratégia rešpektujúca slabé stránky systému a

maximálnu mieru ohrozenia,

nie je ju možné uskutočniť bez zahraničnej

pomoci, prípadne dodatočných opatrení

a vynaložených prostriedkov

v takomto prípade je výhodnejšie prijať rad

čiastkových krokov na kratšie obdobie

a postupne ich plniť.


191

6.4 BEZPEČNOSTNÉ STRATÉGIE EÚ A SR

Základným strategickým dokumentom Európskej únie na úseku bezpečnosti je európska

bezpečnostná stratégia nazvaná Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorá bola prijatá 12.

decembra 2003 a predstavuje zásadný dokument zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

V rámci nej sa EÚ po prvý raz sa dohodla na spoločnom hodnotení rizík a hrozieb a

vymedzení jednoznačných cieľov smerovania bezpečnostných záujmov, ktoré sa opierajú o

základné hodnoty uznávané EÚ. O päť rokov neskôr, v decembri 2008, bola Európskej rade

predložená správa o realizácii tejto stratégie. Správa pod názvom Zaistenie bezpečnosti v

meniacom sa svete bola vypracovaná v spolupráci s Európskou komisiou. Vyhodnotila úroveň

fungovania stratégie v praxi a stanovila opatrenia na zlepšenie jej vykonávania, ktoré majú

posilniť bezpečnosť EÚ a podporiť jej trvalý rozvoj.

Tieto dokumenty vyjadrujú hodnotenie európskej bezpečnosti na prahu tretieho tisícročia

a úlohy pri jej zabezpečovaní v nových podmienkach. Nové podmienky sú charakterizované

situáciou po skončení obdobia bipolárneho sveta a studenej vojny, ktorá priniesla očakávanie

trvalého mierového života a zároveň priniesla nové výzvy, hrozby, ale aj nové ciele. Realita

vývoja bezpečnosti v Európe potvrdzuje búrlivé, neočakávané zmeny a zvraty jej podmienok

a stavu.

Štruktúra novej európskej bezpečnostnej stratégie je členená na tri časti. V prvej analyzuje

bezpečnostné prostredie a definuje globálne výzvy a kľúčové hrozby. Druhá kapitola sa

zaoberá strategickými cieľmi pri vytváraní bezpečnosti a tretia kapitola vymedzuje

požiadavky, vplyv a politické dôsledky pre Európu.

Výzva je časovo a vecne identifikovateľný podnet, na riešenie ktorého je nevyhnutné prijať

konkrétne opatrenia. Označuje také skutočnosti, ktoré aktuálne aktivizujú spoločenské

subjekty na činnosť, na prijímanie opatrení zameraných na využitie príležitostí a eliminovanie

ohrození. V bezpečnostnej politike štátu „výzva“ spravidla prezentuje existenciu aktuálnych

príležitostí alebo bezpečnostných rizík a hrozieb, ktoré majú nadnárodný až globálny

charakter, dynamický vývoj a ktoré vyžadujú sformulovanie nových cieľov a úloh štátu

a prijímanie zodpovedajúcich opatrení.

Globálne výzvy akceptujú skutočnosť, že Európa je súčasťou celosvetových procesov

a podmienok vytvárania bezpečnosti. Globalizácia prináša nielen slobodu a prosperitu ale aj

sociálnu nespravodlivosť a frustráciu, paradoxne vytvára v medzinárodných vzťahoch priestor

pre neštátne subjekty a skupiny. Jej druhotným efektom je tiež rast európskej závislosti a tým

aj zraniteľnosti na poprepájanej infraštruktúre v doprave, energetike, informáciách a iných

oblastiach. Vojna je naďalej tragickou súčasťou spoločenských vzťahov, prinášajúcich smrť,

utrpenie a stratu existenčných hodnôt všetkým obyvateľom postihnutej oblasti. Chudoba

a choroby sú sprievodným prejavom prehlbovania ekonomickej nerovnováhy medzi

vyspelými a zaostávajúcimi krajinami hlavne v Afrike. Sprievodným prejavom je objavenie

sa nových chorôb s pandemickými znakmi ako je AIDS, EBOLA alebo znovuobjavenie už

zabudnutých chorôb.

Bezpečnosť je nevyhnutnou podmienkou rozvoja. Konflikty nenarušujú len infraštruktúru

vrátane sociálnej infraštruktúry, ale tiež podporujú trestnú činnosť, odrádzajú od investovania

a znemožňujú riadnu hospodársku činnosť. V mnohých krajinách a regiónoch ako pasca

funguje bludný kruh konfliktov, nebezpečia a chudoby.

Prírodné zdroje, ich dostatok a prístup k nim sú tiež možným zdrojom konfliktov, nepokojov

a migračných pohybov, pričom rozhodujúcu úlohu má v dôsledku klimatických zmien voda.


192

Energetické zdroje, ich nevyváženosť ich dislokácie a spotreby, nutnosť transportu

a problémy tranzitu, predstavujú vážne riziko narušenia bezpečnosti.

Kľúčové hrozby zvýraznené v európskej bezpečnostnej stratégii charakterizujú tie

skutočnosti, ktoré významne, reálne a aktuálne, negatívne ovplyvňujú a v strategickom

horizonte budú ovplyvňovať bezpečnosť v Európe napriek konštatovaniu, že agresia veľkého

rozsahu voči ktorémukoľvek členskému štátu EÚ je v súčasnosti nepravdepodobná. Európa

skôr čelí novým hrozbám, ktoré sú rozmanitejšie, menej viditeľné a menej predvídateľné:

Terorizmus predstavuje rastúcu strategickú hrozbu pre celú Európu. Teroristické hnutia majú

čoraz viac zdrojov, sú prepojené elektronickými sieťami a neváhajú použiť neobmedzené

násilie, aby spôsobili nesmierne obete.

Šírenie zbraní hromadného ničenia je potenciálne najväčšou hrozbou pre bezpečnosť EÚ.

Medzinárodné dohody o režimoch nešírenia a kontrole vývozu šírenie ZHN a ich nosičov nie

sú dostatočne účinné. Pokrok v biologických vedách môže v nadchádzajúcich rokoch zvýšiť

účinnosť biologických zbraní, ale vážnou hrozbou sú aj možné útoky chemickými a

rádioaktívnymi materiálmi. Šírenie raketových technológií je ďalším prvkom, ktorý prispieva

k nestabilite a Európu by mohlo vystaviť vzrastajúcemu riziku. Prepojenie týchto dvoch

hrozieb predstavuje najhrozivejší scenár, podľa ktorého teroristické skupiny získajú zbrane

hromadného ničenia, pričom aj malá skupina teroristov by dokázala spôsobiť škody v takom

rozsahu, ako predtým iba štáty a ich ozbrojené sily.

Regionálne konflikty, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na európske záujmy môžu

vyústiť do extrémizmu, terorizmu a zlyhania štátu a poskytujú tiež príležitosti pre

organizovaný zločin. Nedostatok bezpečnosti v regiónoch môže podnecovať záujem o zbrane

hromadného ničenia, vytvárať podmienky pre rozvoj cezhraničného obchodovania s drogami,

ženami, zbraňami, ale aj na organizovanie nelegálneho prisťahovalectva zločineckými

skupinami. Zlyhanie fungovania štátu v dôsledku regionálnych a občianskych konfliktov je

alarmujúci jav, ktorý podkopáva globálne riadenie a prispieva k regionálnej nestabilite,

vytvára podmienky pre organizovaný zločin a terorizmus.

Organizovaný zločin je vnútornou hrozbou európskej bezpečnosti, ktorá má však významný

vonkajší rozmer. Je ním cezhraničné obchodovanie s drogami, ženami, nelegálnymi

prisťahovalcami a zbraňami. To predstavuje veľkú časť činnosti zločineckých skupín, ktoré

môžu byť prepojené aj s terorizmom. Príjmy z organizovaného zločinu často financujú

konflikty v iných častiach sveta.

Kombinácia všetkých uvedených hrozieb, t.j. terorizmus páchaný s maximálnym násilím,

dostupnosť zbraní hromadného ničenia, organizovaná trestná činnosť, oslabovanie štátneho

systému a uzurpovanie sily môže byť skutočne veľmi radikálnou hrozbou. Strategické ciele

európskej bezpečnostnej stratégie naznačujú spôsob dosahovania a zameranie európskej

bezpečnosti.

Znižovanie úrovne identifikovaných hrozieb je prvotným strategickým cieľom stanoveným

bezpečnostnou stratégiou EÚ. Sú v ňom obsiahnuté opatrenia proti terorizmu a proti šíreniu

ZHN a tiež pomoc pri riešení regionálnych konfliktov a snaha obnoviť funkčnosť

zlyhávajúcich štátov. Pre jeho splnenie je potrebné rešpektovať, že:

vzdialené hrozby sú rovnako znepokojivé a nebezpečné ako hrozby v blízkosti Európy,

terorizmus má celosvetový charakter, technické možnosti komunikačných systémov

znásobujú jeho schopnosti zasiahnuť, ale aj zvyšujú aj mieru informovanosti

obyvateľstva,

prvá línia obrany proti hrozbám nemusí byť priamo v Európe, preto je nutné reagovať

na možné krízy zodpovedne a preventívne,


193

hrozby už nie sú čisto vojenské a preto aj prostriedky ich riešenie predstavujú širokú

škálu opatrení a nástrojov politických, hospodárskych, spravodajských, právnych, ale

tiež vojenských a humanitárnych.

Budovanie bezpečnosti v našom susedstve ako ďalší strategický cieľ vyjadruje uvedomenie

vzájomnej závislosti krajín nielen v Európe, ale aj v širšom geografickom prostredí. To je

dôležité brať to úvahy v procese rozširovania a integrácie EÚ, posilňovaní jej dôveryhodnosti

a pri prekonávaní bariér a deliacich čiar. Pre európsku bezpečnosť je dôležité vyriešenie

arabsko–izraelského konfliktu a tiež problémov a konfliktov v oblasti Stredozemného mora

a v arabskom svete.

Medzinárodný poriadok založený na účinnom multilateralizme je strategický cieľ vyplývajúci

z miesta a úlohy Európskej únie v medzinárodnom spoločenstve pri presadzovaní

medzinárodného práva a uskutočňovaní účinných krokov pri reakcii na bezprostredné hrozby.

Realizácia tohto cieľa vyjadruje na jednej strane potrebu spolupráce s celým systémom

medzinárodných organizácii, pričom špecificky dôležité sú vzťahy s NATO a na strane druhej

fungovanie dobrej správy vecí verejných v jednotlivých štátoch a rešpektovanie princípov

demokracie a slobody.

Politické dôsledky pre Európu, ktoré rieši tretia kapitola európskej bezpečnostnej stratégie,

v koncentrovanej podobe vyjadrujú požiadavky na spôsob jej uskutočňovania. Medzi hlavné

požiadavky patria:

väčšia aktivita pri presadzovaní strategických cieľov, s využívaním nástrojov krízového

riadenia,

schopnosť viesť viacero vojenských i nevojenských operácii súčasne,

konať preventívne, pred zhoršením problémov,

rozvíjať potenciál svojich schopností nielen pri využívaní spoločných zdrojov ale

hlavne pri vytváraní efektívneho a flexibilného systému vojenskej spolupráce,

posilňovať spoluprácu v oblasti diplomacie, spravodajských služieb a uskutočňovaní

zahraničných misií,

väčšia súdržnosť pri uskutočňovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky,

zvýšená pozornosť koordinácii vo všetkých oblastiach uskutočňovania bezpečnostnej

stratégie,

spolupráca s partnermi v rámci medzinárodnej spolupráce pri reagovaní na spoločné

hrozby,

posilňovanie transatlantických väzieb v rámci partnerstva s USA,

vyvážené a vzájomne sa rešpektujúce vzťahy s Ruskom,

rešpektovanie strategických partnerstiev s Japonskom, Čínou, Kanadou a Indiou

(Bezpečnostná stratégia EÚ, 2003).

Európska bezpečnostná stratégia stanovila víziu EÚ, ktorou chcela dosiahnuť spravodlivejší,

bezpečnejší a zjednotenejší svet. Bezpečnostné prostredie sa však rýchlo mení, riziká a

aktuálne hrozby sa vyvíjajú a moc sa presúva. Európsku bezpečnosť v lepšom svete je možné

dosiahnuť len s čoraz väčším úsilím a vynaložením ďalších nevyhnutných síl, prostriedkov a

zdrojov.

V roku 2008 Komisia EÚ predložila Európskej rade správu o vykonávaní európskej

bezpečnostnej stratégie pod názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete. Cieľom tejto

správy nebolo európsku bezpe33čnostnú stratégiu nahradiť, ale ju doplniť a zhodnotiť čo

a ako sa dosiaľ podarilo a čo ešte možno urobiť na vylepšenie jej realizácie. Okrem už


194

uvádzaných hrozieb a spôsobu rekcie EÚ na ne, boli zvýraznené ďalšie hrozby ako zdroje

možných krízových javov:

Útoky na kybernetická bezpečnosť. Moderné ekonomiky sú vo významnej miere závislé

od kritickej infraštruktúry, ktorá zahŕňa oblasť dopravy, komunikácií, energetiku,

zdravotníctvo, potravinárstvo a dodávky vody, ako aj internet. Trestnou činnosťou na

internete sa zaoberá Stratégia EÚ pre bezpečnú informačnú spoločnosť, ktorá bola

prijatá v roku 2006. Útoky proti súkromným, ako aj štátnym informačným systémom v

členských štátoch EÚ, ktoré predstavujú novú potenciálnu ekonomickú, politickú a

vojenskú zbraň, však priniesli nový rozmer.

Ohrozenie bezpečnosti dodávok energie. V krajinách EÚ sa zvýšili obavy týkajúce sa

energetickej závislosti. Znižovanie produkcie v Európe znamená, že do roku 2030 sa

bude musieť dovážať až do 75 % spotreby ropy a plynu. Toto dovážané množstvo bude

pochádzať z malého počtu krajín, pričom v mnohých z nich je ohrozená stabilita. EÚ

teda čelí celému radu bezpečnostných výziev, ktoré si vyžadujú zodpovedný prístup

a solidaritu zo strany všetkých členských štátov.

Zmena klímy. Riešenie tohto problému sa stalo naliehavejším. Zmena klímy sa stala

významným prvkom zvyšujúcim úroveň hrozieb. Konfliktné situácie sa pôsobením

prírodných katastrof, degradáciou životného prostredia a bojom o zdroje ešte viac

zintenzívňujú, a to najmä pokiaľ sú sprevádzané chudobou a rastom populácie, čo má

negatívne humanitárne, zdravotné, politické a bezpečnostné dôsledky vrátane zvýšenia

migrácie. Zmena klímy môže viesť aj k sporom o obchodné trasy, morské oblasti a

pôvodne nedostupné zdroje.

Pirátstvo ako nový prvok organizovanej trestnej činnosti. Pirátstvo je ďalším príkladom,

keď zlyhá štát. Až 90 % svetového obchodu sa spolieha na námorné trasy. Pirátstvo

v Indickom oceáne a Adenskom zálive vyvolalo tlak na riešenie tohto problému a malo

negatívne dôsledky na humanitárnu pomoc poskytovanú Somálsku a námorný

medzinárodný obchod. EÚ reagovala prostredníctvom misie ATALANTA, prvej

námornej misie európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorej cieľom bolo vytlačiť

pirátstvo z pobrežných vôd Somálska. Na tento problém reagovali aj ostatné postihnuté

krajiny a iní medzinárodní aktéri vrátane NATO (Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa

svete, 2008).

V správe sa ďalej konštatuje, že úspech európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorá

tvorí integrálnu súčasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, sa odzrkadľuje aj vo

zvyšujúcom sa záujme o pomoc. Niektoré misie potvrdili, že EÚ je schopná pomáhať

kdekoľvek vo svete. Čím komplexnejšie výzvy stoja pred EÚ, tým musí byť flexibilnejšia. Je

potrebné, aby si v závislosti na zdrojoch stanovila priority medzi záväzkami. Vďaka bojovým

skupinám a oddielom civilného nasadenia sa zvýšila schopnosť urýchlenej reakcie. Kľúčom k

úspechu sú vhodné a efektívne štruktúry velenia a štáby. Je potrebné, aby sa zvýšila

schopnosť vhodne kombinovať činnosť civilných a vojenských odborníkov, a to už od

počiatočnej fázy prípravy misie, cez jej plánovanie až po uskutočnenie. Toto je rozvíjané

prostredníctvom uplatňovania vhodných administratívnych štruktúr, finančných mechanizmov

a systémov.

Naďalej je potrebné pracovať na začleňovaní otázok týkajúcich ľudských práv do všetkých

činností vyvíjaných v tejto oblasti, pričom sa musí vychádzať z prístupu orientovaného na

ľudí, ktorý je v súlade s myšlienkou ich bezpečnosti. EÚ uznáva úlohu žien v otázkach

budovania mieru. V tejto súvislosti je nesmierne dôležité účinné vykonávanie rezolúcie BR

OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti a rezolúcie č. 1612 o deťoch v ozbrojených

konfliktoch. Členské štáty EÚ musia byť schopné poskytovať na misie odborníkov a mať

pripravených aj ďalších pracovníkov pripravených na nasadenie v prípade potreby, musia mať


195

vypracovanú národnú stratégiu, ktorá sa bude zaoberať aj otázkami rozpočtovania

a obstarávania, ako aj zvýšiť efektívnosť procesu získavania a obstarávania zariadení

a potrebného materiálu.

V rámci prípravy vojenských misii je potrebné naďalej posilňovať budovanie nevyhnutných

kapacít, ako aj vzájomnú spoluprácu a dohodnúť rozdelenie nákladov. Dôraz je potrebné

položiť na budovanie kľúčových kapacít, medzi ktoré patrí strategická letecká preprava,

zabezpečenie vrtuľníkov, satelitná komunikácia a námorná kontrola. Tieto snahy musí

podporiť aj konkurencieschopný a mohutný európsky obranný priemysel, ktorý na čele s

Európskou obrannou agentúrou viac investuje do výskumu a vývoja.

Východné partnerstvo predpokladá skutočne veľkú zmenu vo vzťahoch s našimi východnými

susedmi a zásadné skvalitnenie politických, hospodárskych a obchodných vzťahov. Cieľom je

posilniť prosperitu a stabilitu uvedených krajín, a tým i bezpečnosť EÚ. Návrhy zahŕňajú

širokú škálu oblastí dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce vrátane energetickej bezpečnosti

a mobility osôb. Dosiahnutie trvalej stability na Ukrajine si vyžaduje neutíchajúce úsilie zo

strany EÚ v spolupráci s OSN, OBSE, USA a Ruskom.

Európa chce prispieť k účinnejšiemu multilaterálnemu poriadku na svete. V čele tohto

procesu na medzinárodnej úrovni stojí OSN. Všetko, čo EÚ v oblasti bezpečnosti podniká, je

prepojené z cieľmi OSN. EÚ podporuje všetky prebiehajúce mierové operácie. V mene

spoločných bezpečnostných záujmov je potrebné naďalej posilňovať strategické partnerstvo

EÚ a NATO a dosiahnuť lepšiu operačnú spoluprácu pri plnom rešpektovaní rozhodovacej

autonómie oboch organizácií, pričom je potrebné ďalej rozvíjať vojenské schopnosti.

Dôležitým aspektom je udržanie podpory verejnosti v otázkach celosvetovej angažovanosti

EÚ na úseku bezpečnosti. V moderných demokraciách, v ktorých zohrávajú pri tvarovaní

politiky významnú úlohu médiá a verejná mienka, predstavuje záväzok voči verejnosti

dôležitý prvok pre dodržanie záväzkov EÚ v zahraničí. EÚ vysiela policajných a justičných

špecialistov, vojakov a ďalších odborníkov do nestabilných zón po celom svete. Úlohou vlád,

parlamentov a inštitúcií EÚ je vysvetľovať, že tieto opatrenia sa podieľajú na zvyšovaní

bezpečnosti na území EÚ.

Európska bezpečnostná stratégia z roku 2003 i správa o jej vykonávaní z roku 2008 síce

zachytili hlavné trendy formovania európskej bezpečnosti na začiatku 21. storočia, vývoj vo

svete však neustále prináša zmeny, ktoré majú dosah aj na bezpečnostné prostredie. Vývoj na

Ukrajine vytvoril podmienky pre narastanie rozporov medzi krajinami transatlantického

priestoru a Ruskom. Rozsah ekonomických opatrení v podobe sankcii, problémy s dodávka

mi a tranzitom energetických surovín a hlavne hrozba použitia zbraní, či ich obmedzené

použitie môžu viesť nielen k vytvoreniu podmienok známych z čias „studenej vojny“, ale aj

k reálnym vojenským konfliktom.

Udalosti „arabskej jari“, okrem pádu autoritárskych režimov, viedli aj k zlyhávaniu mnohých

arabských štátov a sú tiež zdrojom vojenských konfliktov. Najnovšia vlna terorizmu je

v súčasnosti spojená s aktivitami tzv. Islamského štátu, ktorý charakterom svojich cieľov, ale

aj možným použitím prostriedkov ozbrojeného násilia a možnosťami infiltrácie má

celosvetový dosah, je prepojený s násilným náboženským extrémizmom, čo môže byť vážnou

hrozbou nielen európskej bezpečnosti.

Európska bezpečnostná stratégia, ako aj základné typové stratégie krízového manažmentu je

nevyhnutné zapracovať do dokumentov, z ktorých vychádza bezpečnostná politika SR. Tieto

dokumenty majú dlhodobú platnosť, schvaľuje ich Národná rada SR a pripravujú ich

kompetentné rezorty, prípadne ich odporúča na schválenie Bezpečnostná rada SR. Sú

spracované v súlade so zásadami strategického manažmentu a zamerané na eliminovanie


196

negatívnych účinkov najzávažnejších krízových javov s dôrazom na vojnový konflikt,

prípadne iný závažný ozbrojený krízový jav, ktorým môže byť napríklad teroristický útok.

Medzi základné strategické dokumenty v podmienkach Slovenska patrí Ústava SR, ale aj rad

rôznych stratégií a koncepčných dokumentov, ktoré zasahujú do oblasti krízového riadenia.

Medzi takéto dokumenty napríklad patrí:

Bezpečnostná stratégia SR,

Obranná stratégia SR,

Vojenská stratégia SR,

Stratégia budovania Ozbrojených síl SR,

Koncepcia organizácie a rozvoja civilnej ochrany,

Národný akčný plán boja proti terorizmu,

Koncepcia budovania integrovaného záchranného systému,

Krízový plán SR,

ďalšie krízové stratégie, ktoré sa zaoberajú rozvojom kľúčových súčastí, prípadne

predpokladov krízového manažmentu SR (na úseku dopravy, komunikácií, energetiky,

zdravotníctva a rad ďalších oblasti).

Uvedené strategické dokumenty boli spracované na základe posúdenia medzinárodného

smerovania SR, analýzy bezpečnostných rizík a hrozieb na našom území, ale tiež na základe

zohľadnenia ekonomických, technických a technologických, personálnych, vojenských,

politických a morálnych predpokladov a zdrojov našej krajiny. Pri príprave krízových

stratégií je nutné akceptovať dva základné predpoklady, ktoré sú stanovené Ústavou SR:

občania SR sú najväčšou hodnotou, preto musia mať vytvorené podmienky na

zabezpečenie maximálnej úrovne ich ochrany v priebehu akéhokoľvek krízového javu,

počnúc obrany štátu a končiac zabezpečením požadovanej úrovne vnútornej bezpečnosti

a poriadku na našom území,

SR nemá žiadneho potenciálneho protivníka a necíti sa byť nikým ohrozená, preto nie je

potrebné prijímať osobitné bezpečnostné opatrenia na zabezpečenie komplexnej úrovne

obrany a ochrany.

Najvýznamnejším dokumentom krízového manažmentu v podmienkach štátu je bezpečnostná

stratégia. Vymedzuje obsah základných pojmov a vstupné podmienky na úseku bezpečnosti

SR z celkového pohľadu a stanovuje základné ciele, ale tiež metódy a nástroje dosahovania

požadovanej úrovne bezpečnosti. Proces vytvárania bezpečnostnej stratégie je graficky

znázornený na obrázku číslo 6.2.


197

Obr.č.6.2 Proces tvorby Bezpečnostnej stratégie SR

Vstupy:

ľudia a ich

ústavné práva,

ekonomické

možnosti štátu,

úroveň

bezpečnosti SR,

medzinárodné

smerovanie SR,

zámery

vytvárania

bezpečnostných

štruktúr

NR SR

Vláda SR

Bezpečnostná

politika SR

Ciele komplexnej

bezpečnosti

Testovanie systému

Eliminovanie dôsledkov

náhodných vplyvov

Schválenie

stratégie

Stav

vonkajšieho

prostredia

Prognóza

budúceho stavu

Posúdenie

možnosti SR

Výkyvy

bezpečnostného

prostredia

Alternatívne

ciele

Koncept

bezpečnostnej

stratégie

Realizačný

proces

Poznámka:

vytváranie a schvaľovanie stratégie

spätné väzby v procese implementácie stratégie


198

Bezpečnostná stratégia SR bola schválená Národnou radou SR 27. septembra 2005. Jej nové

spracovanie a schválenie si vyžiadali zásadné zmeny v bezpečnostnom prostredí v Európe

a vo svete, hlavne rozmach globálneho terorizmu, ale tiež vydanie Európskej bezpečnostnej

stratégie. Bezpečnostná stratégia SR stanovuje bezpečnostné záujmy SR, hodnotí

bezpečnostné prostredie a vysvetľuje bezpečnostnú politiku ako nástroj na minimalizovanie

bezpečnostných rizík a aktuálnych hrozieb.

Slovenska republika vyznáva hodnoty slobody, mieru, demokracie, právneho štátu,

spravodlivosti, plurality, solidarity a ľudských práv a základných slobôd. Jej cieľom je zaručiť

bezpečnosť svojich občanov bez ohľadu na ich pôvod, spoločenský status a miesto ich

pobytu, v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a s Ústavou SR. Bez

dosiahnutia požadovanej úrovne bezpečnosti nie je možné zaručiť ani ľudské a občianske

práva a harmonický rozvoj spoločnosti. (Bezpečnostná stratégia SR, 2005)

Bezpečnostné záujmy SR, ktoré vychádzajú z uvedených hodnôt a vyjadrujú potreby jej

občanov a štátu ako celku, je možné zhrnúť takto:

zaručiť bezpečnosť občanov a chrániť ich ľudské práva a základné slobody,

zaručiť územnú celistvosť, zvrchovanosť, nedotknuteľnosť hraníc, politickú nezávislosť

a identitu,

rozvíjať demokratické štátne zriadenie, právny štát a trhovú ekonomiku,

vytvárať predpoklady trvalo udržateľného hospodárstva, sociálneho, environmentálneho

a kultúrneho rozvoja spoločnosti,

posilňovať transatlantické strategické partnerstvo, byť spolugarantom bezpečnosti

spojencov,

posilňovať efektívnosť medzinárodných organizácií, ktorých je SR členom

a podporovať rozširovanie NATO a EÚ,

rozvíjať dobré partnerské vzťahy a všetky formy vzájomne výhodnej spolupráce

s krajinami, s ktorými má SR spoločné záujmy,

podieľať sa na posilňovaní a šírení slobody a demokracie, dodržiavaní ľudských práv,

právneho štátu, medzinárodného práva, mieru a stability vo svete. (Bezpečnostná

stratégia SR, 2005)

Slovenská republika je geograficky a svojimi historickými, kultúrnymi, ekonomickými

a ďalšími väzbami súčasťou euroatlantického priestoru. Individuálne alebo s inými krajinami

a medzinárodnými organizáciami chráni a bráni slobodu, demokraciu, právny štát a ľudské

práva v súlade so zásadami Charty OSN a ďalšími normami medzinárodného práva. Je

členom OSN, OBSE, OECD, EÚ a NATO. Členstvo SR v týchto organizáciách zásadným

spôsobom zmenilo jej bezpečnostné postavenie a vytvorilo nové podmienky na realizáciu jej

bezpečnostných záujmov.

Základnou tendenciou vývoja bezpečnostného prostredia je prehlbovanie nestability,

neurčitosti na nepredvídateľnosti jeho vývoja vo svete ako dôsledok rastúceho počtu

zlyhávajúcich štátov a negatívneho vplyvu niektorých neštátnych činiteľov. Reakciou na túto

tendenciu je rastúca snaha medzinárodného spoločenstva hľadať spoločné, efektívne a najmä

preventívne prostriedky, ako týmto prejavom čeliť. Medzi ďalšie tendencie, ktoré ovplyvňujú

vývoj bezpečnostného prostredia, je možné zaradiť narastajúcu globalizáciu, zvyšovanie

počtu vnútroštátnych konfliktov, prehlbujúcu sa bezpečnostnú, politickú aj ekonomickú

integráciu štátov, nekontrolované šírenie informačných a vojenských technológií,

nerovnomernosť vývoja regiónov, nevyvážený demografický vývoj a migračné pohyby,

nárast neznášanlivosti a nacionalizmu, rast závislosti od životne dôležitých zdrojov a ich

obmedzenosť a zhoršovanie životného prostredia. (Bezpečnostná stratégia SR, 2005)


199

Zmenou bezpečnostného prostredia SR sa menia bezpečnostné hrozby a výzvy, na ktoré musí

SR reagovať. Bezpečnosť SR a jej občanov je neoddeliteľne spätá s bezpečnosťou jej

spojencov a je vystavená obdobným hrozbám a výzvam, akým čelia ostatné štáty v

euroatlantickom priestore. Medzi najväčšie hrozby, ktoré by mali potenciálne najvážnejšie

následky pre SR a jej spojencov, je možné zaradiť:

získanie a použitie zbraní hromadného ničenia a niektorých ich nosičov teroristickými

skupinami, prípadne zlyhávajúcimi štátmi,

globálny terorizmus,

pretrvávajúce regionálne konflikty,

medzinárodný organizovaný zločin,

zraniteľnosť informačných a komunikačných systémov,

nelegálna a nekontrolovateľná migrácia,

aktivity cudzích spravodajských služieb namierené proti záujmom SR,

negatívne vplyvy globalizačných procesov,

zvyšovanie vplyvu neštátnych činiteľov na bezpečnosť a stabilitu vo svete,

ekonomická nerovnováha vo svete ako zdroj napätia a nestability,

ohrozenie životnej úrovne, kultúry a identity obyvateľstva v nadväznosti na migráciu za

prácou,

rast energetickej a surovinovej náročnosti priemyselných odvetví,

živelné pohromy, havárie a katastrofy,

nevyvážený demografický vývoj a jeho vplyv na sociálny systém, ...

Základným cieľom bezpečnostnej politiky SR je zaručenie bezpečnosti občana a štátu v

stabilnom a predvídateľnom bezpečnostnom prostredí. Dosahovanie tohto cieľa je spojené s

rešpektovaním suverénneho práva na zaručenie bezpečnosti občanov a štátu, práva na

individuálnu a kolektívnu sebaobranu, nedeliteľnosti bezpečnosti; solidarity a angažovanosti.

Dôležité je tiež predchádzanie možným hrozbám a konfliktom, uprednostnenie mierových

prostriedkov riešenia konfliktov, efektívne fungovanie systému medzinárodných noriem,

koordinácia spoločného postupu medzinárodného spoločenstva komplexný prístup k

zaručeniu bezpečnosti občana a štátu, využitie všetkých dostupných vnútroštátnych a

zahraničných nástrojov a prostriedkov v súlade s právnym poriadkom a záväzkami,

dôveryhodnosť štátu v systéme medzinárodných vzťahov a bezpečnosti; informovanosť a

aktívna účasť občanov.

Účinnosť bezpečnostnej politiky SR je podmienená mierou efektívnosti orgánov štátu,

aktívnym pôsobením SR v medzinárodnom prostredí, mierou spolupráce štátnych orgánov a

orgánov územnej samosprávy, mimovládnych organizácií, právnických osôb a fyzických

osôb, mierou stotožnenia sa občanov s bezpečnostnými cieľmi a schopnosťou vlády získať

pre tieto ciele podporu širokej verejnosti. Rozhodujúcim prostriedkom bezpečnostnej politiky

SR je jej bezpečnostný systém. Jeho rozvoj musí zohľadňovať bezpečnostný potenciál SR a

hodnotenie bezpečnostného prostredia. Nástrojmi bezpečnostnej politiky sú diplomatické

opatrenia, zahraničná politika a ozbrojené sily SR, spravodajské služby, ozbrojené

bezpečnostné zbory (policajný zbor, zbor väzenskej a justičnej stráže), bezpečnostné zbory

(zbor colnej správy), záchranné zbory a záchranné služby (hasičský a záchranný zbor, banská,

horská a zdravotná záchranná služba), subjekty hospodárskej mobilizácie, subjekty pôsobiace

na finančnom trhu bankovníctvo, kapitálový trh, poisťovníctvo) a Národný bezpečnostný úrad

(inštitúcia zodpovedná za ochranu utajovaných skutočností).

SR prostredníctvom svojej bezpečnostnej politiky musí flexibilne reagovať na meniace sa

bezpečnostné hrozby a výzvy s cieľom obmedziť až eliminovať ich negatívny dosah na

bezpečnosť občana a štátu. Svoju bezpečnostnú politiku uskutočňuje tak, aby bola zaručená


200

bezpečnosť a základné podmienky pre život jednotlivca a jeho ochrana pred násilnými

hrozbami namierenými voči jeho právam, bezpečnosti a životu. V súlade s uplatňovaním

svojej bezpečnostnej politiky SR:

odsudzuje všetky formy terorizmu bez ohľadu na krajinu pôvodu a jeho ideologické,

politické, etnické alebo náboženské pozadie,

podporuje aktívnu politiku globálnej kontroly zbrojenia a odzbrojenia zameranú

prioritne na zbrane hromadného ničenia,

aktívne pomáha pri obnove základných funkcií zlyhávajúcich štátov,

podieľa sa na predchádzaní regionálnym konfliktom,

uskutočňuje opatrenia na prevenciu a eliminovanie organizovaného zločinu,

vytvára podmienky na zníženie zraniteľnosti kritickej infraštruktúry a na jej ochranu,

prijíma opatrenia na znižovanie nelegálnej a nekontrolovateľnej migrácie,

zabezpečuje primeranú ochranu utajovaných informácií a chráni záujmy Slovenska pred

aktivitami cudzích spravodajských služieb,

prijíma opatrenia na znižovanie negatívnych vplyvov globalizácie na životné prostredie,

aktívne sa podieľa na zastavení prehlbujúcej sa ekonomickej nerovnováhy vo svete

naplňovaním cieľov Svetovej obchodnej organizácie,

odhaľuje a postihuje akéhokoľvek prejavy nacionalizmu, neznášanlivosti, politického

a náboženského extrémizmu,

znižuje ekonomickú a energetickú náročnosť ekonomiky v snahe znížiť negatívne

dopady závislosti od životne dôležitých surovinových zdrojov,

chráni životné prostredie a prehlbuje ekologickú bezpečnosť,

uskutočňuje opatrenia na prevenciu epidémií a minimalizuje ich dôsledky na SR,

prijíma opatrenia na znižovanie negatívneho demografického vývoja (Bezpečnostná

stratégia SR, 2005).

Bezpečnosť občana a štátu je možné dosiahnuť len v stabilnom bezpečnostnom prostredí s

možným predvídateľným vývojom. Takéto prostredie sa vytvára pevným ukotvením SR v

systéme medzinárodných noriem a inštitúcií, ktoré slúžia na vytvorenie stabilného a

transparentného prostredia a na zvýšenie dôvery v medzinárodných vzťahoch. SR realizuje

transparentnú bezpečnostnú politiku posilňovaním jej zahraničnopolitického a ekonomického

vplyvu na medzinárodné prostredie a dôveryhodnosti a uznania v systéme medzinárodných

vzťahov a bezpečnosti s cieľom, aby SR nebola vnímaná ako hrozba alebo zdroj hrozieb. Na

realizáciu svojich bezpečnostných záujmov SR využíva členstvo v medzinárodných a

regionálnych organizáciách a združeniach, rozvíja ich spôsobilosti, flexibilitu a ich vzájomne

posilňujúcu spoluprácu. Reakciou SR na nové bezpečnostné hrozby a nepredvídateľnosť

bezpečnostného prostredia musí byť aj podpora účelového vytvárania politických alebo

vojenských partnerstiev a koalícií s cieľom odradiť prípadné hrozby alebo sa proti nim

efektívne brániť. (Bezpečnostná stratégia SR, 2005)

Pri formovaní globálneho bezpečnostného prostredia vo svete SR primerane prispieva k

eliminácii regionálnych, ale aj vnútroštátnych náboženských a etnických konfliktov, k

znižovaniu chudoby, zlepšovaniu zdravotnej situácie, obmedzeniu nelegálnej migrácie a

obchodovaniu s drogami, ako aj k nešíreniu ZHN a ich nosičov. SR bude aktívne podporovať

posilňovanie demokracie, právneho štátu a trhovej ekonomiky v bezpečnostne ohrozených

regiónoch.


201

6.5 STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE V KRÍZOVOM MANAŽMENTE

Strategické plánovanie sa v krízovom manažmente zaoberá stanovovaním dlhodobých cieľov

na jednej strane a metódami a prostriedkami, ktoré sú potrebné na dosiahnutie dlhodobých

cieľov na strane druhej. Jeho funkciou je dosiahnuť vhodnú strategickú pozíciu na

zabezpečenie stability a požadovaného stupňa zabezpečenia ochrany občanov, majetku

a životného prostredia, vnútornej bezpečnosti a poriadku v krajine, ale aj obrany štátu

s dlhodobým výhľadom.

Podstatou strategického plánovania v krízovom manažmente je zabezpečiť komplexné

podmienky pre jeho neustály a dlhodobý rozvoj, zvýšiť výkonnosť a možnosti krízového

manažmentu a v neposlednom rade minimalizovať náklady na jeho činnosť a zabezpečenie.

V rámci strategického plánovania na úseku krízového manažmentu je nevyhnutne uskutočniť:

analýzu súčasnej situácie s dôrazom na rizikové faktory a ich vplyv na bezpečnosť

javov, systémov, procesov, inštitúcii a samotných obyvateľov,

prognózu budúceho stavu, úrovne dosiahnutých cieľov a rizík spojených s jeho

dosiahnutím,

výber a určenie rozhodujúceho smeru vývoja a vymedzenie cieľov,

návrh postupných krokov v procese dosahovania hlavného cieľa a vymedzenie

čiastkových cieľov.

Strategické plánovanie v krízovom manažmente je teda možné definovať ako proces:

systematickej identifikácie a analýzy vonkajších, ale aj vnútorných faktorov

ovplyvňujúcich bezpečnostné prostredie,

konfrontácie možností spoločnosti a samotného krízového manažmentu s požiadavkami

na účinné riešenie krízových javov,

plánovania v podmienkach rizika, prípadne neistoty až neurčitosti.

Presadzovanie konkrétnej stratégie krízového manažmentu do reálneho života a praxe v rámci

bezpečnostného systému pozostáva z implementovania obsahu stratégie a dodržania

požadovanej miery konzistentnosti implementovanej stratégie (Štefaník J., Laššak V., 1994).

Implementácia obsahovej stránky stratégie krízového manažmentu sa uskutočňuje

prostredníctvom:

vedenia, ktoré predstavuje verbálne objasňovanie bezpečnostnej, respektíve krízovej

stratégie dotknutým inštitúciám, podriadeným pracovníkom, prípadne aj širokej

verejnosti. To predpokladá využívanie vhodného komunikačného a informačného

systému, ako aj špecifických nástrojov a metód komunikácie. Stratégiu nie je možné

uplatňovať, ak ju dotknuté osoby nepoznajú a nerozumejú jej podstate,

štruktúry, v súlade s ktorou sú členené a zoskupované úlohy a definované autority a

zodpovednosť krízových manažérov. Uplatnenie základnej stratégie bezpečnosti,

prípadne ochrany obyvateľov, ale tiež obrany štátu predpokladá vytvorenie optimálnych

organizačných štruktúr, ktoré budú schopné účelne skĺbiť požiadavky vyplývajúce

z úloh a možností založených na ekonomickej sile štátu. Okrem toho musia byť

vytvorené organizačné štruktúry naplnené odborne zdatnými a pritom aj zanietenými

pracovníkmi, ktorí sú ochotní presadzovať stratégiu do praxe,

kontrolných systémov, ktoré monitorujú priebeh implementácie stratégie, zisťujú

odchýlky od plnenia plánovaných čiastkových cieľov a využívajú účinné nástroje na ich

eliminovanie,


202

politiky a procedúr, ktoré stanovujú priestor na dosiahnutie výsledkov. To

predpokladá okrem základnej stratégie krízového manažmentu vypracovať aj funkčné

čiastkové stratégie a adekvátne postupy riešenia. Tie by sa mali dotýkať jednotlivých

funkčných prvkov bezpečnostného systému, jednotlivých úrovni krízového

manažmentu, ale tiež činnosti výkonných prvkov, vrátane základných zložiek

integrovaného záchranného systému.

Implementácia bezpečnostných, prípadne krízových stratégií prebieha v konkrétnych

vnútorných aj vonkajších podmienkach, ktoré nemusia byť stále, môžu pôsobiť konzistentne

s implementovanou stratégiou, alebo ju môžu brzdiť. Poznanie vplyvu uvedených podmienok

na stratégiu, posilnenie konzistentných a eliminovanie protichodných z nich, môže výrazne

pomôcť pri presadzovaní stratégie do praxe.

Úspešné implementovanie prijatej stratégie do praxe nie je možné bez dodržiavania radu

všeobecných zásad, ktoré sa premietajú do konkrétnych úloh. Medzi takéto zásady, ktoré by

mali krízoví manažéri poznať a riadiť sa nimi, patrí:

Zoznámenie všetkých dotknutých manažérov s obsahom prijatej stratégie:

prezentácia postojov vrcholových manažérov k stratégii,

písomné zoznámenie zainteresovaných pracovníkov so stratégiou,

organizovanie odbornej prípravy dotknutých krízových manažérov a výmeny

skúseností z pripravovaného procesu implementácie,

zintenzívnenie kontrolnej činnosti v počiatočnom období, ktorá je zameraná na

správne pochopenie stratégie.

Prijatie rozvojových a komunikačných plánovacích predpokladov:

stanovenie rozhodujúcich predpokladov pre plánovanie a zoznámenie

podriadených s nimi,

vydanie konkrétnych inštrukcií a pokynov na koordináciu a zjednodušenie

procesu implementácie,

koordinovanie plánovacej činnosti na jednotlivých stupňoch riadenia.

Zabezpečenie rešpektovania stratégie a jej hlavných cieľov v plánoch organizácie i

podriadených subjektov:

rešpektovanie tejto zásady umožňuje aplikovať čiastkové kroky stratégie

v plánovacom procese na nižších úrovniach riadenia,

vytvorenie pracovných skupín a hodnotiteľských komisií, ktoré by sa zaoberali

účinnosťou stratégie a stavov plnenia hlavných cieľov v jednotlivých

organizačných útvaroch,

v prípade zistenia odchýlok je možné revidovať pokyny a odporúčania pre

podriadených.

Vykonávanie pravidelnej revízie stratégie:

kontrola bezpečnostného prostredia a prípadne následné revidovanie

bezpečnostných stratégií v nadväznosti na meniace sa podmienky (napríklad

jedenkrát ročne),

posudzovanie vonkajších zložiek bezpečnostného prostredia s ohľadom na reálne

hrozby a v nadväznosti na ne hodnotenie silných i slabých stránok systému

krízového manažmentu alebo jeho prvkov,

zoznámenie podriadených s čiastkovými úpravami uplatňovanej stratégie.

Uvedomovanie si významu podmienok rizika, neistoty, prípadne neurčitosti,

v ktorých môže byť stratégia prijímaná i implementovaná:


203

prijímanie stratégií, ktoré budú pripravené na značnú mieru rizika, neistoty,

prípadne neurčitosti a voľba niektorých riešení vo variantoch,

nutnosť vychádzať z reálnych informácií a z najdôveryhodnejších predpokladov

v danom čase rozhodovania,

v konkrétnych podmienkach sa usilovať o prognózovanie vývoja viacerými

metódami a porovnávať ich navzájom.

Upravenie organizačnej štruktúry podľa potrieb stratégie a nadväzného

plánovania:

vykonanie personálnej analýzy z pohľadu pripravenosti na plnenia stanovených

úloh,

navrhnutie optimálnej organizačnej štruktúry na plnenia prijatej stratégie a jej

presadenie do praxe,

stanovenie rozhodujúcich kompetencií, zodpovednosti a úloh v procese plnenia

stratégie jednotlivými organizačnými prvkami,

stanovenie osobnej zodpovednosti za plnenie cieľov.

Uplatňovanie stratégie nepretržitého dôrazu na plánovanie a aplikovanie:

permanentné zvýrazňovanie úlohy plánovania a jeho väzby na proces

uplatňovania stratégie v praxi,

navodenie atmosféry neustáleho vzdelávania a učenia sa z chýb, ale aj z úspechov

v procese plnenia stratégie,

zabezpečovanie účasti na odborných podujatiach v snahe skvalitniť riadenie

i konkrétne plnenie úloh,

zvýrazňovanie významu interakcie nadriadený – podriadený v procese

zabezpečovania komplexnej informovanosti o prebiehajúcich procesoch.

Vytváranie takej klímy, ktorá podporuje plánovací proces:

zjednodušovanie plánovacích činností a aplikovanie automatizovaných systémov

v tomto procese,

podporovanie inovácií a oceňovanie iniciatívnych pracovníkov.

Hodnotenie a kontrola sú záverečnými fázami činnosti strategického manažmentu. Zvyšujú

účinnosť aplikovania stratégie a vytvárajú možnosti spätnej väzby s predošlými fázami. Takto

sa môže vytvoriť cyklický proces, ktorý pružne reaguje na podnety prostredia, na zmeny

vstupov. Bezpečnostné a krízové stratégie teda nie sú dogmou platnou pre všetky časy, ale ich

ciele sa môžu prispôsobovať novým podmienkam i potrebám.

Proces strategickej kontroly obsahuje štyri základné druhy kontrol, ktoré navzájom súvisia

a doplňujú sa:

strategické pozorovanie je globálna strategická kontrola zameraná na priebežné

sledovanie uplatňovania stratégie,

strategická kontrola východísk sleduje východiská tvoriace základ a východiskový stav

v čase tvorby stratégie,

strategická realizačná kontrola sleduje nebezpečné miesta v uplatňovaní stratégie a

navrhuje jej korekcie,

strategické hodnotenie umožňuje na základe predchádzajúcich krokov zostaviť

komplexný návrh korekcií v prípade zásadných zmien vo vonkajších i

vnútorných podmienkach uplatňovania zvolených stratégií na základe vzniku nových

krízových javov (napr. zmeny vo vojensko-bezpečnostnom prostredí, identifikácia novej

hrozby,..).


204

Charakteristika jednotlivých druhov strategickej kontroly, ich rozsah a hĺbka, ako aj objekty,

na ktoré pôsobí, sú rozpracované v tabuľke č.6.3.

Tab.č.6.3 Charakteristika strategickej kontroly

Charakteristika strategickej

kontroly

Rozsah a hĺbka

kontroly Objekt kontroly

Druhy

strategickej

kontroly

Strategické

porovnanie

malá prostredie

implementácie

Strategická kontrola

východísk

stredná

východiská

stratégie

Strategická realizačná

kontrola

veľká kroky

implementácie

Strategické

hodnotenie

komplexná ciele

stratégie

Zdroj: Štefánik j., Laššák V., 1994

6.6 PROCES RIADENIA ZMIEN KRÍZOVEJ STRATÉGIE

Podobne ako úroveň ľudského poznania a rozvoj možností a schopnosti človeka, aj základné

stratégie, pomocou ktorých sa dosahujú stále nové a vyššie ciele sa neustále vyvíjajú. Zmena

ich obsahu je logickým procesom, pri ktorom sa z popisu aktuálnej situácie systému a jeho

postavenia vo vonkajšom prostredí postupne odvodzujú poznatky a prijímajú rozhodnutia

nevyhnutné na modifikovanie základnej stratégie vrátane korekcie stanovených cieľov.

Strategický manažment vnáša svojím postupom do uskutočňovania zmien určitý prvok

stability tým, že presadzuje postupnosť a kontinuitu zmien. Týmto sa odlišuje od

bezprostredného a nekoncepčného reagovania na bežné problémy a odchýlky od plánovaných

podmienok. Okrem toho vnáša prvky racionality do správania sa v neprehľadných situáciách,

ktoré majú charakter zásadných zmien v porovnaní s podmienkami, ktoré boli predpokladané

počas vytvárania stratégie.

Priebeh zmien krízových stratégií je nutnou reakciou na zmeny bezpečnostného prostredia,

ako aj na zmeny vo vlastnom systéme. Na rozdiel od základnej stratégie bezpečnosti, prípadne

konkrétnych stratégií ochrany obyvateľov a obrany štátu, ktorých korekcie sú sporadické a

ovplyvňujú ich zmeny celoštátneho alebo medzinárodného charakteru, podliehajú

bezpečnostné, prípadne krízové stratégie na úrovni nižších systémov (kraje, okresy, mestá

a obce, konkrétne objekty) častejším zmenám.

Na tomto mieste je nevyhnutné opätovne pripomenúť skutočnosť, že stratégia je v prevažnej

väčšine prípadov kompromisom, ktorý má podporovať rozvojové zámery, ale musí

rešpektovať aj reálne možnosti dotknutého subjektu. Podobná situácia pri prijímaní stratégií je

aj v krízovom manažmente, no tu kompromis väčšinou rieši rozpor medzi potrebami

a možnosťami. Vzhľadom na súčasný rozvoj a neustále zásadné zmeny v spoločenskom,

prírodnom, ale aj hospodárskom prostredí je nutné priebežne verifikovať krízové stratégie a

prispôsobovať ich meniacim sa podmienkam.


205

Vývoj a zmeny krízovej stratégie sú podmienené zmenami bezpečnostného prostredia, ale aj

zmenami vo vnútri samostatného krízového manažmentu. Závažným problémom zostáva

vplyv subjektívneho faktoru, t.j. ako hodnotia bezpečnostné prostredie i vlastné aktivity

krízoví manažéri na jednotlivých stupňoch riadenia, ale tiež politici, riadiaci a hospodárski

pracovníci a samotní občania. Dynamika vývoja a zmien bezpečnostného prostredia predikuje

rozsah a zásadnosť zmien stratégie, je aj ich iniciačným činiteľom.

Na obrázku č.6.3 je graficky znázornený proces zmien krízovej stratégie. Priebežné zmeny

bezpečnostného prostredia i vnútornej situácie krízového manažmentu je nutné akceptovať

prostredníctvom postupného prispôsobovania krízovej stratégie a vykonávaním jej

čiastkových úprav. Takéto úpravy môžu prebiehať prostredníctvom prijímania rôznych

nižších právnych úprav a rozhodnutí, ktorými sú nariadenia, vyhlášky a rôzne usmernenia.

Obr.č.6.3 Grafické znázornenie priebehu zmien stratégie

Krízový stav v implementácii krízovej stratégie nastáva v čase, kedy základné smerovanie a

ciele prijatej krízovej stratégie výrazne zaostávajú za vývojom prostredia i vnútornej situácie

krízového manažmentu. Na eliminovanie negatívnych dôsledkov takéhoto krízového stavu je

nutné vykonať zásadné zmeny krízovej stratégie. V takomto prípade je nutné prehodnotiť

samotné ciele krízovej stratégie spôsob a obsah jej uskutočňovania a následne vypracovať a

prijať novú krízovú stratégiu. Takouto zásadnou zmenou bezpečnostného prostredia

a krízovým javom, ktorý výrazne ovplyvnil formulovanie a implementáciu bezpečnostnej

stratégie EÚ aj SR sa stali teroristické útoky z 11. septembra 2001 v USA. Spolu

s teroristickými útokmi v Madride a Londýne donútili svet a európske spoločenstvo

akceptovať existenciu globálneho terorizmu a stanoviť opatrenia a postupy na zvyšovanie

úrovne bezpečnosti jednotlivých štátov, prípadne medzinárodných spoločenstiev.

rozsah

zmien

0 Priebežné

zmeny

Krízový

stav Potreba

zásadnej

zmeny

čas

Stav zmien podmienok

(bezpečnostné prostredie i

vnútorná situácia)


206

7. KRÍZOVÝ MANAŽMENT V EKONOMIKE

Spoločenská podoba sveta sa historicky menila a vyvíjala ako množstvo viac či menej

prepojených a vzájomne sa ovplyvňujúcich kultúr a civilizácií. Dnes však žijeme v

globalizujúcom sa svete, v ktorom celosvetové procesy a javy významne ovplyvňujú nielen

dianie takmer vo všetkých krajinách, regiónoch, ale vplývajú na fungovanie všetkých oblastí

života spoločnosti aj jej jednotlivých členov. Globalizácia tak predstavuje politické,

ekonomické a kultúrne procesy, ktoré postupne prepájajú, zjednocujú a vzájomne ovplyvňujú

národy, štáty a kontinenty. Postupne odstraňuje rozdiely medzi jednotlivými národmi, štátmi,

ekonomikami, kultúrami a vytvára zjednocujúce pravidlá spolužitia. Základný problém tejto,

logicky zdôvodniteľnej, historicky a ekonomicky opodstatnenej spoločenskej syntézy, však

spočíva v tom, že sa tak nedeje na základe vyváženého vplyvu jednotlivých kultúr

a civilizácii, ale dominantným presadzovaním hodnôt euro-atlantickej civilizácie. Táto

skutočnosť sa výrazne prejavuje aj vo svetovej politike a medzinárodných vzťahoch.

Napriek tomu, že v dôsledku globalizácie sa predovšetkým integrujú národné trhy a vytvára

jednotný svetový trh s voľným pohybom kapitálu, produktov, firiem, ale aj ľudí, je čisto

ekonomický pohľad na globalizáciu zúžený a nevystihuje jej mnohodimenziálnosť.

Globalizácia predstavuje veľmi zložitý sociálny jav, ktorý podmieňuje intenzívne

a dynamické zrýchlenie procesu modernizácie a racionalizácie svetového prostredia a jeho

jednotlivých podsystémov. Je založená na exponenciálnom rozvíjaní ľudských vedomostí

o reálnom svete a ich prenášaní do života spoločnosti v snahe ekonomicky a kultúrne ich

zhodnotiť a tým zvyšovať životnú úroveň obyvateľov tejto planéty. Čoraz väčšia závislosť

medzi jednotlivými štátmi, regiónmi, ako aj podnikateľskými subjektmi má však aj rad

negatívnych stránok. Tak rýchlo, ako sa po svete môžu šíriť nové technológie a poznatky,

vytvárajú sa aj podmienky na ich zneužitie, negatívne sa znásobujú dôsledky rôznych

krízových javov a krízových javov v ekonomike zvlášť.

Svetová aj regionálna ekonomika sa na začiatku nového tisícročia dostala do stavu

permanentnej krízy. Posledné desaťročie 20. storočia bolo charakterizované rozpadom

socialistickej sústavy, ktorý bol spôsobený politickými, ale aj ekonomickými dôvodmi, medzi

ktoré patrila nízka produktivita práce, podkapitalizované podniky v dôsledku nízkych

investícií, vysoká štátna spotreba, financovanie tretieho sveta z politických dôvodov,

militarizácia ekonomiky, ako aj podcenenie procesu vytvárania podmienok pre optimálnu

spotrebu obyvateľstva a dosahovanie nízkej životnej úrovne. Následný prechod z centrálne

riadenej na trhovú ekonomiku bol veľmi zložitý proces, ktorý bol negatívne ovplyvnený

nielen vstupnými podmienkami danej ekonomiky, zložitosťou a labilitou vnútropolitického

vývoja, nekoncepčnosťou v riadení ekonomických procesov, privatizačnými postupmi, ale aj

ľudským činiteľom. Okrem toho transformáciu negatívne ovplyvnil diferencovaný prístup

ekonomicky silných krajín k jednotlivým transformujúcim sa krajinám v procese ich

začleňovania do európskych politických a ekonomických štruktúr.

Svetová finančná a ekonomická kríza je pravdepodobne najhoršia od „Svetovej hospodárskej

krízy“ v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Jej prvé prejavy boli zaznamenané v polovici

roku 2007, keď skolabovali dva hedgeové fondy investičnej banky Bear Stearns a koncom

augusta 2007 zasiahla finančné trhy prakticky na celom svete. Impulzom pre ňu bola kríza

realitného trhu v USA, ktorá vznikla v dôsledku realitnej dlhovej bubliny pri poskytovaní

rizikových hypoték skupine obyvateľstva, ktorí neboli schopní splácať svoje záväzky.

Nezodpovedné, špekulatívne úverové a finančné operácie s tzv. „toxickými derivátmi“

urýchlili krízové procesy, ktoré v konečnom dôsledku zasiahli rôznou intenzitou celý svet.

Krízový manažment v ekonomike

207

Ekonomika EÚ sa prvej vlne finančnej krízy na jeseň 2007 vyhla bez väčších následkov.

Finančné inštitúcie, ich produkty a ratingové agentúry však postupne strácali svoj kredit.

Európska komisia síce upozorňovala na nedbanlivé investičné praktiky, zlý manažment

likvidity a nezodpovedné poskytovanie úverov, zásadné ochranné opatrenia sa však

neuskutočnili, pretože nedošlo k dohode v otázke potreby väčšej transparentnosti trhu. Vplyv

krízy na ekonomiku EÚ sa začal prejavovať najmä v eurozóne v súvislosti s nevyváženou

a často nezodpovednou rozpočtovou a fiškálnou politikou niektorých krajín zvlášť na juhu

Európy.

Globálna ekonomika začala spomaľovať a aj v EÚ sa to prejavilo nižším hospodárskym

rastom a hlavne spočiatku vyššou infláciou. Začiatkom roka 2009 dosiahli mesačné

ukazovatele, ktoré monitoruje Komisia medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi, najhoršie

výsledky od roku 1985. Európska komisia a jednotlivé vlády plošne prijímali protikrízové

opatrenia. Vplyvom krízy si väčšina štátov stanovila deficit rozpočtu verejných financií nad

úrovňou 3 % HDP, čo však bolo v rozpore so zásadami eurozóny.

Hospodárska situácia sa začínala čiastočne stabilizovať na jeseň 2009. Členské krajiny začali

naprávať svoje verejné financie, pričom Slovensku sa vyrovnaný rozpočet podarilo prijať

v roku 2013, nastalo oživenie investičnej činnosti, rast spotreby v dôsledku priaznivej

monetárnej politiky však bol pribrzdený deflačnými očakávaniami. Skutočné oživenie

európskej ekonomiky sa prejavilo začiatkom roka 2014 v nadväznosti na rast ekonomických

ukazovateľov hlavne Nemecka. Ekonomický optimizmus EÚ však bol v polovici roka 2014

zabrzdený narušením politických a hospodárskych vzťahov s Ruskom v dôsledku krízy na

Ukrajine.

Zmeny globálneho ekonomického prostredia, vnútorné problémy v Európskej únii a vývoj

v dôsledku celosvetovej finančnej a hypotekárnej krízy, dôsledky vstupu nových krajín do EÚ

pri nerovnakých vstupných predpokladoch, zložité vzťahy s Ruskom charakterizujú

ekonomiku Európy v súčasnosti. Vojnové konflikty a vplyvy terorizmu na začiatku nového

tisícročia veľmi nepriaznivo ovplyvňujú svetové hospodárstvo a následne aj regionálne a

národné ekonomiky. Uvedené skutočnosti vyvolávajú rad nestabilných až krízových stavov

takmer na všetkých úsekoch ľudskej činnosti.

Odstraňovanie dôsledkov krízových javov v hospodárstve je možné iba za predpokladu

zabezpečenia vnútornej aj vonkajšej stability. Znižovanie inflačných tlakov a dosahovanie

trvalého ekonomického rastu v hospodárskej a finančnej sfére sa môžu podieľať na zlepšovaní

hospodárskych výsledkov krajín EÚ. Významným sprievodným javom týchto procesov sa

stáva snaha o odhaľovanie a potieranie korupcie v inštitúciách verejnej správy na všetkých

úrovniach riadenia, ale tiež odstraňovanie ekonomickej kriminality a zabraňovanie aktivitám

organizovaného zločinu.

Globálne hospodárske prostredie, ktorého bezprostrednou súčasťou je aj ekonomika štátov

Európskej únie, je okrem iného charakterizované značnou mierou rôznorodých rizík. Iba

zriedkavo sa v hospodárskom dianí možno stretnúť s bezrizikovým prostredím, t.j.

prostredím, v ktorom prebiehajú iba nutné a žiaduce závislosti javov a výsledky ktorých je

možné jednoznačne očakávať.


208

7.1 HOSPODÁRSKE RIZIKÁ A ICH KLASIFIKÁCIA

Vedecká klasifikácia rizík je spôsob ich identifikovania a zoskupovania podľa stanovených

spoločných znakov. Poskytuje nástroje, ktoré umožňujú komplexne identifikovať všetky

aktivity človeka v spoločenskom prostredí, v prírode, ale aj v prostredí rôznych

technologických procesov, ktoré sú zaťažené radom rizík.

Rizika sa nachádzajú vo všetkých oblastiach spoločenského života, v prírodnom prostredí

a rovnako aj v technických a technologických procesoch. Môžeme ich rozdeľovať podľa

rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z ich charakteru a tiež podľa vzťahu k pôvodcovi, prípadne

nositeľovi rizika.

Hospodárske riziká sú spojené so stratami, prípadne so ziskom z možných, v prevažnej

väčšine očakávaných hospodárskych dejov a procesov a s pravdepodobnosťou, s akou sa

takéto zmeny oproti plánu môžu vyskytnúť. Veľkosť rizika je daná rozdielom medzi

očakávaným a dosiahnuteľným, resp. dosiahnutým hospodárskym výsledkom. Mierou rizika

je podiel straty alebo zisku na plánovanom výnose.

Riziká v hospodárskom prostredí, ich rôznorodosť a štruktúra, ako aj ich veľkosť a vplyv na

prebiehajúce hospodárske procesy, sú jednoznačne podmienené prostredím, v ktorom sa

dotknuté aktivity uskutočňujú, ako aj na vnútorných podmienkach podnikateľského subjektu a

schopnostiach jeho manažmentu. Klasifikácia hospodárskych rizík je výrazne ovplyvnená

výberom kritérií, podľa ktorých sa vybrané riziká delia.

Podľa Fotra (1992) je možné riziká v hospodárskom prostredí deliť na základe úlohy

podnikateľského subjektu na dve základné skupiny:

čisté (tzv. poistiteľné) riziká,

podnikateľské (tzv. špekulatívne) riziká.

Čisté riziká sú v hospodárskom prostredí spojené s nebezpečenstvom vzniku mimoriadnych

udalostí a nepriaznivých odchýlok od plánovaného, respektíve požadovaného priebehu

ekonomických a technologických dejov a procesov pôsobením faktorov vznikajúcich

a pôsobiacich mimo podnikateľskej aktivity a rozhodovania. Týmito faktormi môže byť

ohrozený majetok, ale aj zdravie a životy zamestnancov, prípadne obyvateľov v okolí. Čisté

riziká sú do značnej miery spojené s prírodnými procesmi a z nich plynúcimi živelnými

pohromami, ktoré môžu prerušiť, prípadne obmedziť výrobu alebo poskytovanie služieb.

Škody a straty spojené s týmito rizikami je možné znižovať poistením. Do tejto skupiny rizík

patrí aj riziko vzniku priemyselných havárií a technologických porúch, na ktoré by mal byť

prevádzkovateľ pripravený vytvorením dostatočných síl a prostriedkov na odstránenie

dôsledkov havárii a porúch, ako aj obhospodarovaním nevyhnutných rezerv a zásob materiálu

a surovín.

Podnikateľské riziká v sebe spájajú nebezpečenstvo neúspechu s nádejou na úspech

v konkrétnej podnikateľskej aktivite v dôsledku podnikateľského rozhodnutia. Prijatie

podnikateľského rizika môže byť prvotným krokom k vzniku straty alebo veľmi dobrého

hospodárskeho výsledku. Tieto riziká sú na jednej strane spojené s protirečivou rizikovosťou

konkrétnej podnikateľskej aktivity a na druhej strane s umením príslušného manažmentu

využiť príležitosť. Niekedy sa táto skupina rizík tiež označuje ako špekulatívne riziká, čo

naznačuje prítomnosť zámernej kalkulácie pri zvažovaní možného vývoja a premeny

pozitívnych a negatívnych trendov (napr. pri investovaní na burze). V podmienkach

narastania vplyvov globalizácie a prebiehajúcej svetovej hospodárskej krízy rozsah možných

podnikateľských rizík ešte vzrástol, pričom miera ich závažnosti a význam pre podnikanie sa

v jednotlivých prostrediach odlišujú a v čase sa menia. V niektorých prípadoch nie je možné

http://sk.wikipedia.org/wiki/Pomenovanie_druhov


209

jednoznačne stanoviť či sa jedná o riziko čisté alebo podnikateľské, zvlášť v prípadoch keď

riziko vzniká v dôsledku objektívnych zmien širšieho podnikateľského prostredia.

Hospodárske riziká je možné z hľadiska rozsahu pôsobenia a časového dosahu rozdeliť na dve

základné úrovne:

strategické riziká,

operatívne riziká (Mikolaj J., 2001).

Strategické hospodárske riziká svojim rozsiahlym, často komplexným pôsobením v

dlhodobej perspektíve negatívne ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť ekonomické javy

a procesy, ktoré sú určujúce pre jednotlivé hospodárske subjekty a ktoré zároveň podmieňujú

ich ekonomickú funkčnosť a efektivitu. Medzi základné strategické riziká patria všeobecne

geopolitické riziká, ktoré zasahujú do oblasti medzinárodnopolitickej, medzinárodno-

ekonomickej, zahraničnoobchodnej, ale aj riziká vyplývajúce z geopolitickej determinácie

vonkajšieho ekonomického prostredia. Pre konanie a správanie sa ekonomických subjektov je

poznanie a rešpektovanie týchto rizík často existenčne dôležité. Znižovanie týchto rizík je

úlohou a cieľom medzinárodných organizácii ako je OSN, WTO, ale tiež politických,

hospodárskych a obchodných spoločenstiev a zoskupení.

Špecifickou formou strategických hospodárskych rizík sú tie, ktoré vznikajú v prostredí

vytvárania a uplatňovania systému práva. Tieto rizika, nazývané tiež legislatívne, vyjadrujú

zložitosť procesu vytvárania, a uplatňovania všeobecne záväzných právnych noriem

upravujúcich a usmerňujúcich podnikateľské aktivity. Tieto právne normy síce prijíma

spoločnosť prostredníctvom zákonodarných orgánov, ale vo svojej konkrétnej legislatívnej

podobe, v spôsobe ich presadzovania, odrážajú často protikladné záujmy jednotlivých

sociálnych, politických, ale i hospodárskych a podnikateľských skupín.

Právne normy obmedzujú a regulujú priestor, v ktorom môžu pôsobiť hospodárske a

spoločenské organizácie a sú istou bariérou pre neobmedzené pôsobenie voľných trhových

vzťahov, ale problém s ich obmedzujúcim pôsobením na jednej strane a vymožiteľnosťou na

strane druhej, môže byť pre podnikateľské subjekty závažným strategickým rizikom.

V mnohých prípadoch sa preto podnikateľské subjekty, najmä veľké a nadnárodné firmy,

usilujú o zmiernenie alebo vylúčenie obmedzujúceho národného zákonodarstva a presadzujú

reguláciu hospodárskeho a obchodného práva. V podmienkach EÚ predstavuje „lepšia právna

regulácia“ snahu maximalizovať prínosy moderného, racionálneho a efektívneho právneho

prostredia a minimalizovať náklady na neho. Cieľom tohto právneho prostredia je zabezpečiť

väčšiu ekonomickú produktivitu, ako aj jeho dosah na tvorbu hospodárskej politiky od jej

počiatočných návrhov až po vykonávanie a presadzovanie, pri dôslednom uplatňovaní zásady

subsidiarity, tak ako bolo uvedené v Medziinštitucionálnej dohode podpísanej Európskym

parlamentom, Radou a Komisiou v decembri 2003.

Operatívne hospodárske riziká bezprostredne alebo v strednodobom horizonte negatívne

ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť ekonomické javy a procesy, ich vznik a priebeh, konkrétnu

činnosť a výsledky jednotlivých hospodárskych subjektov a tým vytvárajú akútnu potrebu

rozhodovania a reagovania ich manažmentov konkrétnymi opatreniami. Príčinou vzniku

operatívnych hospodárskych rizík môže byť zmena jedného alebo viacerých faktorov

pôsobiacich vo vonkajšom alebo vnútornom prostredí ekonomických javov a procesov.

Najčastejšie sa prejavujú ako vnútorné riziká hospodárskej organizácie a sociálne riziká.

Vnútorné riziká podnikateľských subjektov tvoria širokú skupinu rizík, ktoré vyplývajú

z podmienok, použitých prostriedkov a samotnej výkonnej činnosti konkrétnej organizácie.

Prevádzkové, výrobné, technologické, informačné, dodávateľské, či akékoľvek iné činnosti

vykonávané v rámci plnenia úloh a funkcií podniku sú vždy spojené s istým rizikom. Medzi

vnútorné riziká podnikateľského subjektu patrí aj samotná prevádzka, pretože v nej môžu


210

vzniknúť nepredvídané situácie, akými sú napríklad technologické havárie, požiare, ale i

technické problémy a poruchy, s dopadom na zníženú kvalitu a funkčnosť výrobkov a služieb.

Rizikovou môže byť aj nízka úroveň riadiacej a výkonnej činnosti manažérov pri riadení

ekonomických procesov a pri prijímaní podnikateľských rozhodnutí. Na vznik celého

radu týchto rizík má priamy vplyv kompetentnosť vedenia podnikov, zdrojom iných je

nedostatočná kontrola a nekvalitná práca s jej výsledkami. Rad rizík je možné komplexne

posudzovať a následne znižovať, čo je predmetom činnosti manažmentu rizík. Sú však aj

riziká, ktoré sú mimo dosahu a priameho vplyvu vedenia podnikateľského subjektu. Na

riešení krízových javov, vznikajúcich ako následok pôsobenia týchto rizík, by sa mal podieľať

krízový manažment svojimi nástrojmi a vnútornými rezervami.

Špecifickú skupinu operatívnych hospodárskych rizík tvoria sociálne riziká, ktoré vyplývajú

z pôsobenia ľudského činiteľa v hospodárskom prostredí. Človek so svojimi znalosťami,

schopnosťami a zručnosťami nie je iba nositeľom a vykonávateľom práce, ale vstupuje aj do

širokej škály pracovných a iných sociálnych vzťahov v rámci hospodárskeho subjektu

a spoločnosti. Z úrovne týchto osobnostných predpokladov a z charakteru sociálnych vzťahov

vyplýva celý rad možných rizík. Preto vzťahy medzi organizáciou a zamestnancami sú

upravené nielen všeobecne záväznými právnymi normami, ale aj vnútornými predpismi

podniku, určitou podnikovou kultúrou a tiež určitými zaužívanými zvykmi. Znižovanie

úrovne sociálnych rizík je založené na zvyšovaní odbornej kvalifikácie a psychickej

pripravenosti pracovníkov, na permanentnej kvalitnej personálnej práci, na zlepšovaní

pracovných podmienok, na dobrých pracovných a medziľudských vzťahoch, na

zainteresovanosti pracovníkov na výsledkoch, ale aj na schopnosti riešiť konflikty, na

vysvetľovaní často nepopulárnych zmien a prijímaných opatrení pri dosahovaní

hospodárskeho výsledku. Nerešpektovanie sociálnych rizík môže ohroziť nielen hospodárske

výsledky, prípadne až existenciu podnikateľského subjektu.

Hospodárske rizika je možné rozlišovať aj z hľadiska úrovní ekonomiky, ktoré sú ich

zdrojom. Je to :

makroekonomická úroveň hospodárskych rizík,

mikroekonomická úroveň hospodárskych rizík (Mikolaj J., 2001).

Makroekonomická úroveň, t.j. národná a nadnárodná ekonomika, vytvára základné,

všeobecné hospodárske východiská, kým mikroekonomická úroveň predstavuje podnikovú,

výkonnú ekonomiku. Podniková ekonomika vychádza z makroekonomických predpokladov,

ale má pritom svoje individuálne zvláštnosti. Pre každú úroveň je typické ohrozenie radom

špecifických rizík.

Pre makroekonomickú úroveň hospodárskych rizík sú charakteristické:

riziká plynúce z hospodárskej politiky štátu,

riziká plynúce zo zahraničných investícií,

riziká vyplývajúce z kurzových zmien,

spoločensko-kultúrne riziká.

Do mikroekonomickej úrovne hospodárskych rizík je možné zaradiť:

všeobecné podnikateľské riziká,

rozhodovacie riziká,

prevádzkové riziká.

Prvú skupinu makroekonomických hospodárskych rizík tvoria riziká plynúce

zo smerovania a zložitosti uskutočňovania fiškálnej a monetárnej politiky ako súčasti

hospodárskej politiky štátu. Jej základné vymedzenie je dané programovým vyhlásením


211

vlády, ktoré vytyčuje hospodárske ciele na funkčné obdobie vlády vrátane ovplyvňovania

jednotlivých hospodárskych odvetví. Hospodárska politika štátu, jej presadzovanie v živote

spoločnosti, má zásadný vplyv na príliv a odliv kapitálu, na spoločenské investície s dôrazom

na budovanie veľkých dopravných a energetických stavieb, na smerovanie a zabezpečenie

domáceho i zahraničného obchodu. V neposlednom rade ovplyvňuje úroveň spoločenskej

spotreby, rast reálnych miezd a dôchodkov, ako aj úroveň sociálneho zabezpečenia.

Závažné makroekonomické riziká predstavujú zahraničné investície. Možnosti a ochota

investovania môžu byť ohrozené nielen politickým a hospodárskym vývojom krajiny odkiaľ

pochádza investor, ale tiež vývojom krajiny, v ktorej sa investuje. Pre štát, ktorý prijíma

investičný zámer podnikateľského subjektu zo zahraničia môže byť závažným rizikom

poskytnutie štátnych záruk a daňových výhod, ktoré sa môžu druhotne negatívne prejaviť na

konkurenčnom prostredí v danej oblasti, na daňových príjmoch štátu, ale aj na neplánovaných

vynútených výdavkoch.

Makroekonomické hospodárske prostredie ohrozujú tiež riziká plynúce z kurzových zmien.

Tieto sa čiastočne podarilo znížiť prostredníctvom vytvorenia hospodárskej a menovej únie,

ale na druhej strane sa objavili nové riziká podmienené skutočnosťou, že niektoré krajiny pri

vstupe do eurozóny neplnili požadované kritériá alebo pri ich plnení podvádzali.

V neposlednom rade predstavujú závažnú skupinu makroekonomických rizík aj spoločensko-

kultúrne riziká, ktoré majú pôvod v rozdielnych historických, kultúrnych, náboženských,

ideových a sociálnych tradíciách jednotlivých krajín. Nárast týchto rizík a zmeny ich váhy sú

ovplyvnené enormným prisťahovalectvom do krajín hlavne západnej Európy z celého radu

ázijských a afrických krajín a implementáciou prevažne islamských tradícií v pôvodne

kresťanskom prostredí a presadzovaním multikulturalizmu ako protiváhy politiky postupnej

asimilácie.

Na mikroekonomickej úrovni hospodárskych rizík sú to v prvom rade všeobecné

podnikateľské riziká, ktoré vychádzajú z podstaty podnikateľskej činnosti, z jej charakteru

a zvláštností a z vnútorných podmienok fungovania firmy. Ich pôsobenie a objektívne

posudzovanie je závislé na reálnom podnikateľskom prostredí a subjektívne sa prenáša do

úrovne riadiacej práce konkrétnych manažérov.

Nadväzujúce rozhodovacie riziká sú súčasťou všetkých manažérskych činnosti a procesov.

Každé rozhodnutie je správne s určitou pravdepodobnosťou, môže ale nemusí predstavovať

správne a uskutočniteľné riešenie. Nesprávne rozhodnutie môže mať potom opačný efekt ako

sa pôvodne očakávalo a môže byť zdrojom škody alebo straty. Toto riziko nie je teda

jednoznačne spojené len s podnikateľským rozhodovaním, ale vo všeobecnosti s riadiacimi

činnosťami vedúcich pracovníkov na všetkých stupňoch riadenia podniku.

Rozsiahlu skupinu hospodárskych rizík na mikroekonomickej úrovni tvoria prevádzkové

riziká. V prvom rade sú to vnútorné prevádzkové riziká, medzi ktoré patria hlavne výrobné

riziká. Ich zdrojom sú konkrétne technológie a technické zariadenia využívané vo výrobných

procesoch, ich možné poškodenie v dôsledku nedodržania noriem údržby a opráv,

zanedbaním pracovných povinností, prípadne nedodržaním stanovených postupov a zásad

vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti práce. Výrobné riziká bezprostredne ohrozujú

vytvorenie výrobku alebo poskytnutie služby v požadovanej kvalite i kvantite.

Vonkajšie prevádzkové riziká vyplývajú z geografického prostredia a klimatických

podmienok, v ktorých sa podnikateľská aktivita uskutočňuje, ale tiež z využívania

infraštruktúry.

Okrem prevádzkových rizík do skupiny hospodárskych rizík na mikroekonomickej úrovni

patria aj:


212

odbytové riziká (poškodenie tovarov pri preprave, riziká z nestability trhov, riziká

spojené so skladovaním tovarov, riziká z právneho vymedzenia zahraničnoobchodných

podmienok – clá, vývozné a dovozné podmienky, prirážky, kvóty, zákazy,...),

finančné riziká (platobné riziká),

obchodnoprávne riziká (zmluvné podmienky, poistné podmienky, platobné a zúčtovacie

podmienky, prepravné doklady, zasielateľská činnosť,...),

trhové riziká (riziko súvisiace s umiestnení výrobkov na relevantných trhoch, riziká

z investovania do výrobného kapitálu, riziká na finančných trhoch a kvalita portfólia,

riziká práce,...),

úverové riziká (riziko získavania finančných prostriedkov na investície z voľných zdrojov

finančného trhu),

riziká z likvidity vlastných zdrojov (riziká spojené s uplatnením podnikových aktív na

trhu – predajnosť výrobkov, riziká zo získavania platby za obchodný tovar,...),

riziká z výnosnosti vlastného kapitálu (miera zisku, cena kapitálu,...),

riziká z inflácie (inflácia znehodnocuje podnikový kapitál a znižuje kúpnu silu

obyvateľstva, čím sa priamo podieľa na znížení objemu výroby a poskytovaných služieb),

riziká z finančných derivátov (z cenných papierov a opcií, ktoré priamo ovplyvňujú

podnikové aktivity) (Mikolaj, 2001).

Okrem uvedených hospodárskych rizík, ktoré boli klasifikované podľa uvedených kritérií, je

celý rad ďalších hospodárskych rizík, ktoré sa svojim pôsobením prelínajú obidvomi

úrovňami ekonomiky:

Technické riziká sú spojené s technickou a technologickou vyspelosťou

spoločnosti, technickým vybavením a používanými technológiami ekonomického subjektu,

ale tiež s jeho investičnými zámermi, možnosťami a opatreniami pri zavádzaní a využívaní

novej techniky. Rozhodovanie na úseku technického rozvoja a investovania je vždy spojené

s mimoriadne vysokým stupňom neistoty a rizika. Technické riziká, vzhľadom na spôsob ich

vzniku, možnosti ich odhaľovania a prijímania relevantných opatrení sú niekedy

nazývané inžinierskymi rizikami. Majú veľmi úzku spojitosť s inžinierskym charakterom

procesu výroby, prípadne s poskytovanej služby a s ich technologickou náročnosťou.

Výrobné riziká sú spojené s procesom výroby tovarov a so službami, ako aj s rizikami

spojenými s ich využívaním v praxi. Identifikácia rizík je úlohou výrobcu (mala by sa stať

jeho životným záujmom). Výrobca sa musí sústrediť na priebežnú kontrolu výrobného

procesu, kontrolu kvality výrobkov počas výrobného procesu (náhodný výber), revíziu

a vyhodnocovanie dodávok surovín a subdodávok, informovanie verejnosti o výsledkoch

prieskumu kvality a funkčnosti výrobkov, overovanie reklamácií a sťažnosti zákazníkov,

Činitele zdrojov výrobných rizík sú interné (organizačné činitele, spoľahlivosť zariadení,

dodržiavanie kvality výrobného procesu a externé činitele, ktorými môže byť nedostatok

zdrojov a surovín a normy životného prostredia.

Informačné rizika súvisia s úlohou informačných systémov pri zabezpečovaní chodu

spoločnosti a ekonomiky všeobecne a pri fungovaní riadiacich i výrobných systémov

ekonomických subjektov. Vyplývajú z možnosti ohrozenia obsahu údajov a údajových

súborov, ktoré sú nevyhnutné pre optimálne fungovanie ekonomických procesov, výroby

a služieb, ohrozenia procesu prenosu týchto údajov, ako aj samotných programov

(softwarových produktov) a informačnej techniky (hardwarové vybavenie).

Politické riziká vyjadrujú neoddeliteľnú spätosť ekonomiky štátu s jeho konkrétnou

zahraničnou, a hlavne vnútornou politikou vo všetkých oblastiach fungovania štátu a života

spoločnosti. Narušenie politickej stability, či už legálnymi alebo nelegálnymi aktivitami,

môže v konečnom dôsledku zmeniť vonkajšie i vnútorne podmienky hospodárskej činnosti


213

a výrazne negatívne ovplyvniť chod a výkonnosť hospodárstva ako celku a jednotlivým

ekonomický subjektom spôsobiť často až existenčné problémy. Preto je nutné aj politické

rizika správne hodnotiť a primerane na ne v podnikateľskom prostredí reagovať.

Obchodné riziká sú reprezentované reálnymi neistotami spojenými s uplatnením výrobkov

na domácich a zahraničných trhoch, pričom bezprostredne súvisia s veľkosťou dopytu po

tovare a so stanovovaním predajných cien. Obchodné rizika majú tieto charakteristiky činitele

neistoty obchodných rizík marketingové činitele (prieskum trhu, zameranie sa na segmenty

trhu, prieskum konkurencie, reklama, prenikanie na trh, stratégia uvádzania na trh,...), cenové

činitele (zmeny cien surovín a komponentov, efektívnosť výskumu, efektívnosť procesu

výskum – vývoj – výroba – predaj, stratégia predaja a objem produkcie,...),pozičné činitele

(technická a technologická efektívnosť, objem odbytu vo vzťahu k dopytu, expanzia

objemová i priestorová,...). Obchodné riziká majú prioritné postavenie v trhovom modeli

hospodárstva, pričom sú úzko spojené s činnosťou konkurencie, s chovaním zákazníkov, so

spôsobom a rýchlosťou nasýtenia trhu. Intenzita dopadu obchodných rizík na jednotlivé

zahranično-obchodné operácie je ovplyvnená spoľahlivosťou obchodného partnera (nutnosť

analýzy jeho právneho postavenia, majetkovej situácie, komerčnej zdatnosti, technicko-

ekonomických predpokladov splnenia záväzku,...) a stupňom právneho zaistenia obchodného

záväzku (právna čistota a komplexnosť kontraktu, jeho podmienky, práva, podľa ktorého je

právny vzťah posudzovaný, charakter sankcií za nesplnenie kontraktu,...).

Finančné riziká vznikajú v dôsledku makro i mikroekonomických operácií s finančnými

prostriedkami, sú spravidla spojené s objemom, štruktúrou, zdrojom, ako aj správou

investičných prostriedkov určených na konkrétne podnikateľské aktivity. Riziká financovania

podnikateľských aktivít z hľadiska foriem podnikania je možné členiť na dve základné

skupiny a to na riziká individuálneho podnikania (kapitálové vlastníctvo, charakter investície,

likvidita investícií, optimálna skladba domáceho a zahraničného kapitálu,...) a rizika

akciových spoločností (konkurenčné machinácie, kurzové špekulácie, finančné krachy

nesúvisiace s vlastným podnikaním,...). Finančné riziká je možné ďalej členiť na úverové,

likvidačné, trhové, operačné, obchodné, riziká zo zmeny úrokových sadzieb, zo zdrojovej

štruktúry financií, z faktoru času, z flexibility nákladov, z teritoriálnych vplyvov a rad

ďalších.

Prírodné rizika sú späté s objektívnou determináciou hospodárskej činnosti prírodným

prostredím a prírodnými zákonmi. Vznikajú a pôsobia ako sily prírody, alebo ako dôsledok

takých hospodárskych činností, ktoré v konkrétnych prírodných podmienkach nechtiac alebo

vedome nerešpektujú túto determináciu, narúšajú tak vytvorenú rovnováhu a tým aj

prirodzené životné prostredie človeka. Možnosti a nežiaduci vplyv hospodárskej činnosti na

zmeny v životnom prostredí sú v súčasnosti významným globálnym problémom, ktorého

riešenie je životne dôležité.

Z charakteristiky jednotlivých rizík je zrejmé, že podmienky ich vzniku a existencie

v hospodárskom prostredí sú veľmi široké a rôznorodé. Vo všeobecnosti, môžu byť potom

podmienkami vonkajšími, spôsobenými zmenami vo vonkajšom prostredí alebo vnútornými,

ovplyvnenými celou škálou zmien vnútorného prostredia.

Vonkajšie podmienky vzniku a existencie podnikateľských rizík môže podnikateľský subjekt

len čiastočne ovplyvniť. Má napríklad len minimálny dosah na priebeh zmien cien vstupov,

cien energií, surovín, materiálov, technologických komponentov a služieb, pričom globálny,

či regionálny nedostatok základných vstupov zvyšuje ich ceny a sťažuje prístup k ním.

Negatívny vplyv na podnikateľské aktivity má aj mzdová politika štátu, prípadne

konkurencie, ktorá má za následok zvýšenie mzdových nákladov na výrobu.


214

Vnútorné podmienky vzniku podnikateľských rizík sú bezprostredne späté s predmetom

a spôsobom podnikania. Jednou z nich je neschopnosť plniť plánované podnikateľské ciele.

Môže to byť spôsobené nespoľahlivosťou, znížením kvality výstupov, nedodaním

investičného celku v stanovenom termíne, nedosiahnutím projektovanej výrobnej kapacity

a prípadne tiež následné zvýšenie investičných nákladov. Ďalšou podmienkou môže byť

zvýšenie výrobných nákladov, spojné so zmenou technického vybavenia a využívanej

technológie, ako aj chyby vo vývoji a následnej výrobe nových výrobkov. Zdrojom

vnútorných rizík je aj vznik nedobytných pohľadávok vyplývajúcich z platobnej

neschopnosti, prípadne z neochoty platiť za dodávky obchodnými partnermi. Veľmi

závažným zdrojom podnikateľských rizík, ktoré sa vyskytuje veľmi často, sú nesprávne

rozhodnutia manažmentu podnikov.

Špecifickú skupinu podmienok, ktoré ovplyvňujú vznik podnikateľských rizík tvoria

mimoriadne udalosti, ktoré môžu byť spôsobené haváriami výrobných zariadení, ako aj

negatívnymi dôsledkami živelných pohrôm na podnikateľský subjekt, prípadne na dopravné

procesy v rámci dodávateľských a odberateľských vzťahov. Zdroje rizík tiež predstavuje

nekorektná, prípadne priamo protiprávna činnosť zamestnancov, ako sú krádeže, prípadne

sabotáže výrobných procesov.

7.2 RIADENIE PREVÁDZKOVÝCH RIZÍK

Prevádzkové riziká predstavujú časť mikroekonomických rizík, ktoré vznikajú v oblasti

riadenia výrobných procesov, prevádzkovania technických a technologických zariadení,

vykonávania vnútropodnikových logistických procesov a radu ďalších činností. Môžu vyústiť

do krízových javov v podniku a narušiť proces kontinuity prevádzkových činností.

Zdroje prevádzkových rizík sú skryté v nedostatočnej kvalite a efektívnosti vykonávania

sekvenčných manažérskych funkcií, ktorými je plánovanie, organizovanie, vedenie,

personálna práca a kontrolovanie.

Medzi konkrétne zdroje prevádzkových rizík patria v prvom rade riziká spojené s plánovacími

procesmi. Častým zdrojom rizík je absencia plánovania na niektorých stupňoch vertikálnej

štruktúry, prípadne neúplné a nedôsledné plánovanie. S týmito nedostatkami súvisia aj

nevhodné schvaľovacie procedúry plánovacích dokumentov, ktoré môžu mať za následok

nedostatočné informovanie nadriadených i podriadených stupňov riadenia o prijatých

rozhodnutiach. Kvalita plánovacích procesov môže byť negatívne ovplyvnená aj

nepremysleným aplikovaním nových informačných systémov a technológií do prevádzkovej

praxe, prípadne zavádzaním informačných systémov od rôznych dodávateľov na rôznych

stupňoch riadenia. Tento problém je typický pre podnikateľské subjekty privatizované

zahraničnými podnikateľskými subjektmi. Plánovanie môžu tiež ohroziť nedostatočne

doriešené vzťahy s tretími stranami, hlavne dodávateľmi surovín a energií a závislosť na nich.

Druhú skupinu prevádzkových rizík predstavujú riziká v organizovaní prevádzkových

procesov. Za posledných dvadsať rokov bolo na Slovensku nevyhnutné uskutočniť celý rad

zmien v štruktúre a vecnom zameraní podnikateľských subjektov. Po útlme zbrojného

priemyslu v rokoch 1991 a 1992 a odčlenení sa od českej ekonomiky bolo nevyhnutné hľadať

nové oblasti výrobných aktivít. V tomto období len zlomok slovenských podnikov produkoval

finálnu výrobu a mohol pracovať samostatne. Nevhodná reštrukturalizácia celého radu firiem

spôsobila ich rýchly zánik. Nedostatky sa však objavovali hlavne vo vnútri firiem. Snaha

zlúčiť odlišné prevádzky a pracovné postupy, ktoré neboli schopné kooperovať, ako aj

nedostatočné a nekonkrétne rozdelenie zodpovednosti a nedostatočné delegovanie právomoci


215

sa ukázali ako časté príčiny konkurzov a ukončenia podnikateľských aktivít. Aktuálne riziká

v organizovaní prevádzkových procesov vyplývajú z nedostatkov v oblasti:

efektívnosti a zvyšovaní produktivity,

zamedzenia plytvania,

rešpektovaní noriem a štandardov,

technologických inovácií,

využívaní zdrojov a výrobných kapacít,

znovuinvestovania do rozvoja.

Treťou skupinou prevádzkových rizík sú riziká spojené s vedením zamestnancov v rámci

prevádzkových procesov. Závisia od riadiacich schopnosti manažérov na všetkých úrovniach

riadenia, ale aj zmenových majstrov a ďalších odborných pracovníkov. Na úrovni

vrcholového riadenia podnikateľského subjektu sa ako závažný problém javí neúplné

uverejňovanie, prípadne utajovanie záverov z riešenia problémov a rozporov vo vedení

spoločnosti. V rade prípadov to vedie k strate dôvery vo vedenie firiem, v koncepciu,

v značku a výrobný program. Ako rizikový faktor sa ukazujú tiež nedostatky a nedôslednosť

vo vysvetľovaní dlhodobých cieľov, ale aj konkrétnych pracovných úloh vyplývajúcich zo

zmeny pracovného zaradenia alebo zo zmenených objednávok.

Ďalšími sú riziká personálneho zabezpečenia prevádzkových procesov. Pri výbere

zamestnancov na manažérske pracovné pozície, ale aj na kľúčové výkonné pozície je

nevyhnutné stanoviť také požiadavky a kritéria, ktoré umožnia výber tých najvhodnejších pre

danú firmu. Nedostatočná vzdelanostná úroveň a odborná pripravenosť je rizikom hlavne

v prípade manažérskych pracovných pozícií a môže byť príčinou nesprávnych rozhodnutí,

ako aj chýb a omylov, ktoré spôsobia firme škody a straty. Závažným rizikom je tiež strata

kľúčových zamestnancov v dôsledku odchodu ku konkurencii, alebo v dôsledku

nedostatočného mzdového ohodnotenia. Rizikom sú tiež nevhodné interpersonálne vzťahy vo

vnútri podniku ale tiež nevhodné správanie sa zamestnancov vo vzťahu ku partnerom,

klientom a zákazníkom. Toto riziko je kľúčové hlavne v službách.

V neposlednom rade sú to riziká v kontrolných činnostiach. Môžu ich predstavovať

nedostatočné procesy monitorovania výrobných i manažérskych činností a slabé

prevádzkovo-kontrolné mechanizmy, ktoré znižujú výrobnú kapacitu a výkon v službách.

Kontrolná činnosť sa musí uskutočňovať na všetkých úrovniach riadenia procesov a musí byť

nepretržitá. Riziko tiež predstavuje nedostatočná práca s výsledkami kontrolnej činnosti

a neriešenie zistených nedostatkov.

Medzi prevádzkové riziká patrí aj nedostatočná prevádzková kontrola technologických

zariadení a ich údržba, čo môže byť zdrojom priemyselných havárií. Prevádzkové riziká však

predstavuje aj nekorektné či protiprávne chovanie zamestnancov, napríklad zámerné fyzické

poškodenie majetku alebo výrobkov v snahe poškodiť dobré meno organizácie, krádeže,

prípadne podvody rôzneho druhu.

Pri znižovaní negatívnych dôsledkov je stále dôležitejšie vytvárať vo výrobných

organizáciách, ale aj v službách priestor na riadenie prevádzkových rizík. Aplikovanie takého

postupu na konkrétne podmienky organizácie si vyžaduje zamerať pozornosť na dva kľúčové

aspekty:

prevádzkovú integritu podnikových procesov,

schopnosť zabezpečiť výrobný proces a poskytovať všetky služby včas a v stabilnej

kvalite.


216

Okrem štruktúry prevádzkových rizík vyplývajúcej z rešpektovania základných sekvenčných

manažérskych funkcií je možný aj iný pohľad na ich zdroje, ktorý zdôrazňuje význam

vnútorného a vonkajšieho prostredia a s ním spojených zdrojov rizík a úlohu iniciačných

činiteľov, prostredníctvom ktorých môžu spôsobiť v podnikateľskom subjekte narušenie

procesu plnenia plánovaných cieľov, prípadne priamo krízový jav. Zároveň poukazuje na to,

že pomocou účinných a správne volených nástrojov je možné znižovať na jednej strane

vnútorné aj vonkajšie riziká a na strane druhej obmedziť vplyv iniciačných činiteľov, ktoré sú

podmienkou narušenia plánovaných činnosti a procesov (obrázok číslo 7.1).

Obr.č.7.1 Zdroje prevádzkových rizík (Šebek J., 1996)

Efektívne riadenie prevádzkových rizík sa uskutočňuje prostredníctvom manažmentu rizík,

ktorý sa do podmienok podnikateľského subjektu aplikuje prostredníctvom piatich

základných krokov:

prijatie vnútornej stratégie manažmentu rizík a spracovanie podnikových smerníc

a postupov,

stotožnenie sa s existenciou rizík v podmienkach podnikateľského subjektu a stanovenie

ich významu pre konkrétne podnikateľské aktivity,

Zdroje prevádzkových rizík

Vnútorné zdroje

rizík

Vonkajšie zdroje

rizík Iniciačné

činitele

ekonomické

technické,

technologické

sociálne

manažérske

politické

právne

sociálne

prírodné

surovinové

ekonomické

finančné

Stratégie, plány, smernice, postupy,

metodiky

Nástroje riadenia


217

identifikovanie zdrojov rizík, analyzovanie rizík a ich hodnotenie,

proces znižovania rizík,

kontrola a monitorovanie zostatkových rizík a priebežné vyhodnocovanie zmien vo

vonkajšom i vnútornom prostredí.

Postup uskutočňovania základných krokov v procese riadenia prevádzkových rizík, ich

postupnosť a prepojenosť je vyjadrená na obrázku číslo 7.2.

Obr.č.7.2 Riadenie prevádzkových rizík (Halouzka, Chrispin, 1999 - upravené)

Priebežné

hodnotenie

plnenia cieľov

Vonkajšie prostredie

Prijatie vnútornej stratégie,

smerníc a postupov

Uvedomenie si rizík

Monitorovanie rizík Identifikácia, analýza

a hodnotenie rizík

Zníženie rizík

Rizikový

priestor


218

Prijatie vnútornej stratégie manažmentu rizík, s ktorou sa stotožní vrcholový manažment

podnikateľského subjektu je prvým a základným krokom na ceste minimalizácie

prevádzkových rizík. Nasleduje spracovanie a schválenie podnikových smerníc a postupov,

ktoré sú ukazovateľom podnikového prístupu v procese riadenia prevádzkových rizík. Musia

obsahovať ciele a úlohy zabezpečenia prevádzky podniku, ako aj všeobecné ciele a zvláštnosti

riadenia rizík a postup pri ich dosahovaní v praxi. Dôležitá je tiež kontrola ich aktuálnosti

a možnosť uskutočňovania priebežných zmien v súlade s meniacimi sa vnútornými, ale aj

vonkajšími podmienkami.

Uvedomenia si rizika a stanovenia jeho významu pre podnikateľský subjekt je v prvom rade

úlohou vrcholového manažmentu, ale musia na nich priebežne participovať aj manažéri na

nižších úrovniach riadenia a aj výkonní pracovníci. Tento krok v procese manažmentu rizík je

nezastupiteľný, vyžaduje však dostatočné profesijné skúsenosti a odborné predpoklady. Do

tohto procesu zároveň môže vstupovať každý pracovník a prejaviť tak iniciatívu

a spolupatričnosť s firmou. Z toho dôvodu je nutné zdôrazňovať nutnosť ďalšieho vzdelávania

a permanentného zdokonaľovania pracovníkov. Vedenie podniku musí motivovať

zamestnancov a vyzdvihovať ich disciplinovanosť, iniciatívny prístupu a profesionálne

postoje.

Ďalším krokom je identifikácia zdrojov rizík, ich komplexná analýza a návrh postupov

a metód ich znižovania. V rámci identifikácie zdrojov rizík sú odhaľované slabé miesta

a zdroje potenciálnych krízových javov. Tie musia byť následne komplexne analyzované

a určená pravdepodobnosť vzniku krízových javov a veľkosť škôd a strát pre podnikateľský

subjekt. Analýza rizík zahrňuje komplexné posudzovanie úsekov možného ohrozenia podniku

a obsahuje jednotlivé činnosti pri stanovení kľúčových problémov a posudzovaní miery ich

ohrozenia (hmotný majetok, duchovné hodnoty, bezpečnosť informačných systémov, kvalita

a úplnosť zmlúv, dodržiavanie právnych noriem a možné dôsledky ich porušenia,…).

Dôležitou súčasťou tohto kroku je stanovenie veľkosti rizík, zostavenie ich škály a rozdelenie

na akceptovateľné a neakceptovateľné riziká. V procese analýzy a vyhodnocovania

podnikateľských rizík je nevyhnutné posúdiť podnikateľské činností aj z pohľadu času ich

uskutočňovania, ich závislosti na zdrojoch, následnosti čiastkových procesov a spoľahlivosti

systému ako celku. Jednotlivé riziká je nutné ohodnotiť z pohľadu úrovne a zmien rizikových

faktorov, z hľadiska pravdepodobnosti vzniku krízového javu i rozsahu negatívnych dopadov.

V rámci analýzy času trvania jednotlivých podnikateľských činnosti je potrebné stanoviť

nielen celkovú dobu trvania jednotlivých činnosti, ale aj posúdiť možnosti prerušenia

a opätovného pokračovania prevádzkových činnosti. Ďalej sa posudzuje následnosť činnosti

a jednotlivých prevádzkových procesov, v rámci ktorých je nevyhnutné analyzovať vzájomné

väzby, poradie jednotlivých činnosti a postupov a komplexne posúdiť vnútorné obmedzenia.

Posudzovanie závislosti od zdrojov má za úlohu stanoviť nielen minimálnu úroveň zdrojov,

s ktorými je systém schopný plniť stanovené úlohy, ale aj ich optimálnu hodnotu.

V neposlednom rade je nevyhnutné posúdiť spoľahlivosť prevádzkových procesov a celých

dotknutých systémov. Posudzuje sa tiež statická, dynamická a psychická spoľahlivosť

z pohľadu technických prostriedkov, surovín a energií, ako aj personálneho zabezpečenia.

Znižovanie rizík je jednou z rozhodujúcich činností v procese riadenia prevádzkových rizík.

Nie je ho možné uskutočňovať bez získania podpory zo strany všetkých zainteresovaných

subjektov. Jeho úlohou je obmedziť množstvo a rozsah prevádzkových rizík, prípadne ich

úplne odstrániť. Jeho súčasťou je rozpracovanie protikrízovej politiky, návrh konkrétnych

opatrení na znižovanie rizík a zabezpečenie ich účinnosti na posudzované procesy vrátane

zohľadnenie možných sekundárnych krízových javov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku

protikrízových opatrení. V rámci znižovania rizík by mali byť vykonávané niektoré


219

strategické opatrenia, medzi ktoré patrí napríklad spracovávanie plánov kontinuity

podnikateľskej činnosti a uskutočňovanie rôznych preventívnych opatrení vrátane poistenia

a rad ďalších. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať aj dodávateľom, diverzifikáciou

zabezpečiť zníženie výlučnej závislosti na nich a pripraviť zabezpečenie náhradných

dodávok.

Kontrola prebiehajúcich prevádzkových procesov a monitorovanie rizík musí byť vykonávaná

priebežne, bez ohľadu na úroveň prevádzkových rizík. Musí obsahovať priebežné

monitorovanie rizikových činiteľov a účinnosti opatrení v procese riadenia prevádzkových

rizík. Priebežne monitorovanie vnútorného aj vonkajšieho prostredia je zdrojom objavovania

nových závislostí a z nich plynúcich rizík. Riziká sa môžu v čase znižovať, ale môžu aj

narastať, môžu sa meniť lineárne, ale aj exponenciálne.

Priebežne hodnotenie úrovne plnenia cieľov riadenia prevádzkových rizík nadväzuje na

proces ich kontroly a monitorovania a musí vyjadrovať mieru dosahovania účinnosti

preventívnych opatrení, ale aj efektívnosť riadenia prevádzkových činnosti a schopnosť

manažmentu plniť podnikateľský zámer.

Manažment rizika je postupne uplatňovaný v podmienkach inštitúcií verejnej správy,

v podnikateľských subjektoch, ale aj v rôznych projekčných činnostiach. V procese

rozpracovávania zásad manažérstva rizika do praxe je nevyhnutné rešpektovať rad zásad

a postupných krokov:

vrcholový manažment musí podporovať proces uplatňovania zásad manažmentu

rizík v podmienkach organizácie: - na úrovni vrcholového manažmentu je nevyhnutné vypracovať filozofiu boja

s rizikom,

- nevyhnutná je aktívna trvalá podpora štatutárneho zástupcu organizácie,

- vo vedení organizácie musí byť dosiahnutý konsenzus a všetci vedúci pracovníci

musia túto činnosť plne podporovať,

- na uskutočňovanie týchto aktivít musia byť vyčlenené finančné zdroje,

- zabezpečenie odbornej prípravy vzdelávania a inštruovania výkonného

manažmentu organizácie.

organizácia musí vypracovať politiku na úseku manažmentu rizík, čím sa vytvoria

základné predpoklady na riadenie rizika v celej organizácií a vo všetkých jej činnostiach.

Takáto politika by mala zahŕňať údaje o:

- cieľoch politiky a zdôvodnení významu manažérstva rizika v organizácií,

- väzbách medzi politikou a strategickým plánom organizácie,

- rozsahu problémov, na ktoré je táto politika zameraná,

- definovaní akceptovateľného rizika v konkrétnych podmienkach organizácie

a o postupoch jeho stanovovania,

- stanovení osobnej zodpovednosti za riadenie rizík,

- podpore a pomoci zhora dole v procese riadenia rizík,

- o štruktúre a obsahu nevyhnutnej dokumentácie,

- kontrolných mechanizmoch pri preskúmavaní činnosti organizácie pri uplatňovaní

politiky na úseku riadenia rizika.

s vypracovanou politikou musia byť zoznámení všetci manažéri i výkonní

pracovníci, čo je prvým predpokladom, že riadenie rizika sa stane integrálnou časťou

plánovania, výkonných manažérskych procesov, ale aj všeobecnej kultúry organizácie.

V rámci toho je nevyhnutné vypracovať, určiť a zaviesť prvky infraštruktúry na podporu

opatrení krízového riadenia. V rámci týchto činnosti je potrebné:


220

- vytvoriť tím, ktorého členom je príslušník vrcholového manažmentu zodpovedný

za internú komunikáciu v otázkach uplatňovania politiky riadenia rizík,

- zvyšovať povedomie o nevyhnutnosti riadiť rizika,

- vytvoriť podmienky na komunikáciu v celej organizácii o riadení rizika a o

politike organizácie na tomto úseku,

- nadobudnúť zručnosti v manažérstve rizika (prostredníctvom konzultantov a

získavania zručností pracovníkov vzdelávaním a špeciálnou odbornou prípravou,

- zabezpečiť primerané motivačné nástroje (patria medzi ne možnosti uznania, rôzne

druhy ocenenia, ale aj sankcií),

- vytvoriť zásady a procesy posudzovania výkonnosti organizácie v nadväznosti na

účinnosť riadenia rizík.

riadenie rizík na úrovni organizácie musí byť integrovaný so strategickým

plánovaním a manažérskymi procesmi v organizácii. V rámci týchto postupov je

nevyhnutné určiť program riadenia rizík na úrovni organizácie prostredníctvom

aplikácie systému manažérstva rizika, v ktorom budú stanovené:

- súvislostí organizácie s manažérstvom rizika,

- rizika aktuálne pre organizáciu,

- analýzy a hodnotenia týchto rizík,

- stratégie zaobchádzania s rizikami,

- mechanizmy preskúmavania programu,

- stratégie zvyšovania povedomia, získavania zručnosti, prípravy a vzdelávania

pracovníkov na všetkých stupňoch riadenia organizácie.

riadenie rizík na úrovni programu, projektu a tímu má za úlohu vytvoriť podmienky

na vypracovanie a určenie programu manažérstva rizík pre každý úsek činnosti

organizácie, každý program, projekt alebo každý postup tímu prostredníctvom aplikácie

procesu manažérstva rizika. V rámci toho je potrebné:

- proces riadenia rizík integrovať s inými plánovacími a manažérskymi činnosťami,

- zdokumentovať realizovaný proces, prijaté rozhodnutia a plánované činnosti.

vytvorenie účinných nástrojov monitorovania a preskúmavania rizík, aby bolo

možné priebežne hodnotiť účinnosť procesu riadenia rizík v organizácii. Pomocou

uvedených vypracovaných mechanizmov je možné:

- zabezpečiť trvalé preskúmavanie rizík,

zabezpečiť, aby politika zavádzania a manažérstva rizika zostávala aktuálna, aj

keď sa neprestajne menia okolnosti a treba preskúmavať predchádzajúce

rozhodnutia,

- efektívne monitorovať a preskúmavať procesy manažérstva rizika, pretože riziká

nie sú statické (STN 01 0380 Manažérstvo rizika).

Významnou súčasťou procesu znižovania rizík je aj zabezpečenie kontinuity podnikateľskej

činnosti, pričom dodržiavanie tejto požiadavky môže časť rizík znížiť až na minimálnu

úroveň. Posudzovanie efektívnosti opatrení na zabezpečenie kontinuity podnikania je uvedené

na obrázku číslo 7.3.


221

Obr.č.7.3 Posudzovanie efektívnosti opatrení na zabezpečenie kontinuity

podnikania

Kontinuita podnikateľskej činnosti sa uskutočňuje prostredníctvom niekoľkých postupných

krokov a špecifických činnosti:

prípravné a predprojektové činnosti, v rámci ktorých sú stanovené ciele a zároveň aj

vyberané stratégie zabezpečenia kontinuity podnikania, ako aj modifikované systémy

riadenia a organizačného zabezpečenia podnikateľského subjektu,

Krytie prevádzkových

rizík

Finančné

Personálne Vecné

prevádzkové

prostriedky

rezervy

poistenie

finančné

zdroje

Zvyšovanie

spoľahlivosti

statické dynamické psychické

Posudzovanie efektívnosti

opatrení na zabezpečenie

kontinuity podnikania

úroveň a kvalita

náklady


222

identifikácia zdrojov rizík, analýza rizík a ich hodnotenie, ktoré predstavujú postup

hľadania kritických miest v prevádzkových a riadiacich procesoch, komplexného

analyzovania rizík kontinuity podnikania, zisťovania miery ich akceptovateľnosti a

závažnosti krízových javov, ktoré môžu byť následkom posudzovaných rizík,

navrhovanie a projektovanie opatrení na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti

počas pôsobenia účinkov akejkoľvek krízového javu výberom, prípravou a komplexným

zabezpečením optimálnych nástrojov a posudzovanie ich účinnosti a efektívnosti,

programovanie a plánovanie opatrení na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti

prostredníctvom komplexného posudzovania navrhovaných riešení z pohľadu

stanovených priorít a disponibilných zdrojov v plánovacích dokumentoch na jednotlivých

stupňoch riadenia podnikateľských subjektov,

aplikovanie opatrení na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti naplňovaním

úloh stanovených centrálnym plánom i čiastkovými vykonávacími plánmi,

kontrola výsledkov plnenia opatrení na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti

pomocou zabezpečovania trvalého, efektívneho a komplexného sledovania a

vyhodnocovania stavu plnenia podnikateľských úloh.

Prevádzkové riziká je potrebné minimalizovať a uskutočňovaním preventívnych opatrení

znižovať pravdepodobnosť vzniku možného krízového javu. Napriek vynaloženému úsiliu

i prostriedkom však nie je možné krízové javy úplne vylúčiť a odstrániť ich z hospodárskeho

života. Pomocou personálneho, finančného i vecného krytia je však možné zabezpečiť

kontinuitu podnikania a zabrániť prípadnému krachu podniku, či organizácie. Veľký význam

pri finančnom krytí prevádzkových rizík majú finančné zdroje, ktoré môže podnikateľský

subjekt vytvoriť. Na riešenie podnikových kríz sú vyčleňované hlavne rezervy a prostriedky

získané z poistenia.

Proces zabezpečenia kontinuity podnikateľskej činnosti musí vyústiť do stanovenia kritických

miest a faktorov prevádzkových procesov, do určenia pravdepodobnosti vzniku a rozsahu

negatívnych dôsledkov možných krízových javov. Následne je dôležité navrhnúť optimálne

riešenia a východiská tak, aby negatívne dôsledky, straty a škody boli čo najnižšie.

7.3 EKONOMICKÉ KRÍZY A ICH RIEŠENIE

Rovnako ako v každom inom spoločenskom prostredí, tak aj v podnikateľskom prostredí je

potrebné venovať pozornosť usmerňovaniu procesov takým spôsobom, aby sa zamedzilo

vzniku krízových javov. Na druhej strane ak už vniknú krízové javy v procese realizácie

podnikateľských aktivít, je nevyhnutné vykonať optimálne opatrenia na minimalizovanie ich

nepriaznivých ekonomických dôsledkov na podnikateľský subjekt a v niektorých prípadoch aj

na spoločnosť ako celok.

Pri skúmaní hospodárskych kríz v spoločnosti je nevyhnutné rešpektovať skutočnosť, že

vznikajú a prebiehajú na všetkých úrovniach ekonomiky. Preto je predovšetkým potrebné

vymedziť úroveň ekonomiky, na ktorej krízový jav vzniká, a z hľadiska ktorej sa posudzuje.

Základnými úrovňami sú makroekonomická úroveň, v podmienkach štátu národohospodárska

a mikroekonomická úroveň, v prevažnej miere úroveň podniková. Druhou požiadavkou je

skúmanie konkrétnych zdrojov krízových javov na uvedených úrovniach, ktoré v prípade

špecifických okolností prerastajú do hospodárskych alebo podnikových či podnikateľských

kríz. V neposlednom rade je dôležité preskúmať dôsledky krízových javov z hľadiska strát,

ktoré spôsobili, ale súčasne i z hľadiska možností nových rozvojových programov, ktoré


223

z revitalizácie po krízovom období vznikajú. Úlohou krízového manažmentu je vypracovať

postupy a použiť nástroje, ktoré umožnia riešiť vzniknuté krízové javy s minimálnymi

škodami a stratami.

Na makroekonomickej úrovni je z hľadiska krízového manažmentu dôležité skúmať

predovšetkým cyklický vývoj ekonomiky. Ekonomika sa nevyvíja priamočiaro. Dynamika

vývoja ekonomiky spočíva v jej rozmanitosti a je odzrkadlením vnútorného štrukturálneho,

t.j. odvetvového vývoja a medzinárodných súvislosti a závislostí. V trhovej ekonomike je

výsledkom nelineárny vývoj sprevádzaný rôznou mierou rizík a stupňom krízových javov.

Úlohou krízového manažmentu je analyzovať možné krízové javy a prijímať opatrenia na ich

riešenie.

Pokiaľ sa jedná o mikroekonomickú úroveň, jej podstatnou zložkou je podnikateľská činnosť

uskutočňovaná podnikmi v rôznej organizačno-právnej podobe, ktorá spolu s ekonomikou

verejnej správy a správaním spotrebiteľov vytvára zložitú štruktúru vzťahov. Zdrojom rizík je

tu celý trhový mechanizmus, predovšetkým však proces výroby a distribúcie, životnosť

výrobku a formy poskytovaných služieb. Aj tu je vnútorný trh previazaný s trhom

zahraničným a to tak vo sfére výrobku či služby, ako aj vo sfére finančnej. Vo financiách

vstupuje do konkurencie vlastný i cudzí kapitál, ale aj efektívnosť prevádzkových procesov,

z nich plynúcich výnosov a zdrojov pre investície. Trh výrobkov overuje potrebu

podnikových výkonov a vyjadruje ich ocenenie. Finančný trh overuje kapitálovú silu či

slabosť podnikov.

Riešenie rizikových prvkov v podniku treba posudzovať z obidvoch uvedených hľadísk.

Jedným z predpokladov finančnej stability je teda stabilita prevádzková. Výsledok

prevádzkovej činnosti sa prejavuje v ziskovej obchodnej činnosti pri rôznej štruktúre

vnútorného a zahraničného trhu. Zdroje rizík vo všetkých týchto činnostiach možno posúdiť

po ich dôkladnej analýze. Na určenie závažnosti rizík, miery ich akceptovateľnosti, je

rozhodujúce, ako efektívne môžu podniky uspokojovať svojou prevádzkovou a komerčnou

činnosťou potreby voľného trhu a trhu regulovaného v prospech verejného záujmu.

Podniková kríza je stav porušenia integrity podniku, alebo jeho previazanosti s vonkajším

prostredím, ktorý následne vyvoláva zmeny vo vyváženosti podnikových cieľov a funkcií. Je

to teda narušenie rovnovážneho stavu podniku, ktoré ohrozuje splnenie stanovených cieľov

(Gozora V., 2000). Podniková kríza môže byť vyvolaná úmyselne, účelovo, v snahe získať

prospech a výhodu pre vlastný podnik, alebo poškodiť konkurenciu a na druhej strane

neúmyselne vplyvom vonkajších a vnútorných determinantov.

Rovnovážny stav podnikateľských procesov môže byť narušený v dôsledku disproporcií

medzi celospoločenskými a podnikovými cieľmi, kedy podnik nerešpektuje celospoločenské

potreby a jeho výrobky nie sú predajné. Disproporcie medzi ekonomickými výsledkami a

sociálnymi požiadavkami môžu spôsobiť stratu schopnosti podniku plniť svoje finančné

záväzky. V neposlednom rade môžu disproporcie medzi výrobcami, predajcami

a spotrebiteľmi narušiť stabilitu medzi ponukou a dopytom.

Determinanty podnikových kríz sú závislé na vonkajšom, ale aj na vnútornom prostredí.

Medzi determinanty vonkajšieho prostredia je možné zaradiť:

medzinárodno-politické prostredie (hospodárske krízy, nezhody medzi štátmi, vojnové

konflikty, ekonomické sankcie, ...),

ekonomické a finančné prostredie (schopnosť kooperujúcich podnikov, prípadne

odberateľov plniť si svoje záväzky, platobná schopnosť podnikov),

trhové prostredie (ochrana trhu štátom, kúpyschopnosť obyvateľov),

právne, etické a sociálne prostredie (podpora podnikateľskej činnosti),


224

prírodné prostredie (požiadavky na prevádzkové prostredie, ekologické požiadavky

stanovené právnymi predpismi, vplyv živelných pohrôm a prírodných katastrof na výrobu

a služby) (Gozora V., 2000).

Na druhej strane determinantmi vnútorného prostredia sú:

stratégie a taktiky podnikového manažmentu,

kvalifikačná úroveň pracovníkov,

pracovná a technologická disciplína,

produktivita práce,

technika a technológia výroby, (Gozora V., 2000).

Podnikové krízy môžu selektívne zasahovať rôzne úseky činnosti a hospodárenia podnikov,

ale môžu mať tiež komplexný charakter a postihnúť všetky stránky života podniku. Medzi

základné druhy krízy podnikov patrí:

ekonomická (hospodárska) kríza,

finančná kríza,

odbytová kríza,

personálna kríza,

sociálna kríza a ďalšie.

Príčiny podnikových kríz sú veľmi rôznorodé, napriek tomu ich je možné rozdeliť do dvoch

základných skupín, na vnútorné a vonkajšie príčiny (Gozora V., 2000). Môžu mať jednu

konkrétnu príčinu, alebo ich môže byť celý rad. V podmienkach Slovenska tvoria prvú

skupinu tieto vnútorné príčiny:

nedostatok vlastného kapitálu,

neujasnenosť ďalšieho smerovania,

nízky podiel finálnej výroby a trhového výrobného programu,

chyby v obchodnej činnosti (napr. predaj nesolventným, prípadne neznámym

zákazníkom),

zámerné chyby a obohacovanie sa vrcholových manažérov,

strata kľúčových zamestnancov,

strata dôveryhodnosti (objektívne príčiny, pôsobenie konkurencie),

vysoká miera rizikovosti predmetu podnikania,

neschopnosť vrcholového manažmentu reagovať na zmeny prostredia,

malá flexibilita v predvídaní a reagovaní na zmeny trhu a cien,

nedoriešené majetkové vzťahy,

vysoká zadlženosť podniku,

nedostatočne dotovaný rezervný fond a ďalšie.

Vonkajšími príčinami podnikových kríz sú napríklad:

problémy spojené s reštrukturalizáciou priemyslu,

formálna revitalizácia priemyslu,

nedostatky právneho prostredia na úseku podnikania,

rast úrokových sadzieb,

rast miezd,

nedostatok úverov (nevhodné úverové podmienky),

platobná neschopnosť zákazníkov,

rast cien energetických vstupov,

všeobecný rast cien vstupov,


225

deflačné tlaky na pokles cien výstupov,

vysoká konkurencia v danom odbore podnikania,

vstup lacnejšej produkcie zo zahraničia na náš trh,

postupné rušenie štátnych dotácií,

politické vplyvy,

negatívne vplyvy vojenských konfliktov a medzinárodno-politickej nestability,

ekonomické sankcie a embargá.

Životný cyklus krízy má svoje vlastné charakteristiky vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti

vrátane podnikových kríz. Priebeh podnikových kríz je možné charakterizovať piatimi

vývojovými etapami:

etapa vytvárania ohnísk krízy, počas ktorej podnik plní úlohy zo zotrvačnosti,

etapa postupného narušovania rovnovážneho stavu sprevádzaného rastom napätia,

nesplnením čiastkových plánovaných úloh, ako aj výskytom prvých problémov

a konfliktov v manažmente podniku,

etapa vyvrcholenia krízy charakterizovaná neplnením základných plánovaných cieľov

podniku, pričom nastáva silný pokles výroby a tržieb podniku, rastú zásoby a v plnej

miere sa prejavujú dôsledky nepriaznivej ekonomickej a finančnej situácie,

etapa zmierňovania krízy nastáva po pozitívnom uplatnení ekonomických nástrojov na

odvrátenie krízy (medzi tieto nástroje patrí oživenie výroby, nová odbytová politika, nové

materiálové a finančné vstupy, dynamický rozvoj a rad ďalších),

pokrízové obdobie je charakterizované uplatňovaním nových metód práce, technológií,

výrobných programov, pričom nastáva oživenie výroby, rozširovanie trhu, ekonomický i

sociálny rozvoj podnikateľského subjektu (Gozora V., 2000).

Včasné identifikovanie zárodkov podnikových kríz a ich správna analýza sú dôležitým

predpokladom na úspešné zvládnutie krízy. Ďalším predpokladom je existencia pripraveného

a flexibilného podnikového manažmentu, ktorý dokáže krízu riadiť. Podnikový manažment

predstavuje účelnú organizáciu vrcholových riadiacich pracovníkov, ktorí sústavne

a cieľavedome usmerňujú výrobné, servisné a podnikateľské činností prostredníctvom ľudskej

práce a iných organizačných zdrojov v záujme dosiahnutia podnikových cieľov. Podnikový

manažment je tvorený:

subjektmi manažmentu, t.j. nositeľmi funkcií, kompetencií a úloh v procese plnenia

podnikových cieľov,

objektmi manažmentu, ktorými sú organizačné jednotky, skupiny, výrobné a pracovné

procesy,

organizačnou štruktúrou tvorenou systémom riadenie hospodárskych, ale aj výrobných

funkcií,

vonkajším prostredím a komunikačnými väzbami.

Po vzniku krízy v podniku a v jej priebehu preberá zodpovednosť za riadenie podniku krízový

manažment. Jeho pôsobnosť i úlohy, ale ani predmet pôsobenia sa podstatným spôsobom

neodlišujú od podnikového manažmentu, no krízový manažment využíva osobitné nástroje

riadenia, ako aj špecifické metódy a postupy. Pomocou zásadných zmien v organizačnej

štruktúre, ale aj kompetenciách a právomociach, ako aj v zásadách riadenia prevádzkových

procesoch sa snaží minimalizovať negatívne dôsledky krízy a obnoviť stabilitu

prevádzkových procesov.


226

Krízový manažment podniku môže byť vytvorený z určených podnikových manažérov, ktorí

v čase krízy vytvárajú krízový štáb, pričom najvyšším predstaviteľom krízového manažmentu

podniku je jeho štatutárny zástupca a z profesionálnych krízových manažérov, ktorých úlohou

je pripravovať činnosť krízových štábov, analyzovať riziká a posudzovať nástroje na riešenie

kríz. Okrem toho môže byť do podniku počas krízy prizvaný špecialista, krízový manažér

z vonkajšieho prostredia. Takíto špecialisti sú zamestnaní len na obdobie riešenia podnikovej

krízy a po opätovnom navodení stabilného vývoja z podniku odchádzajú.

Súčasťou štruktúry krízového manažmentu podniku sú podnikoví manažéri, ich ciele

a rozhodnutia, výkonní pracovníci, pracovné kolektívy a organizačné prvky a ich

transformácia vo výrobnom procese a v neposlednom rade aj vnútropodnikové organizačné

subštruktúry a stupne manažmentu vo väzbe na vnútorné i vonkajšie prostredie (GozoraV.,

2000). Výkonným kolektívnym orgánom na riešenie hospodárskej krízy je krízový štáb, ktorý

má charakter účelovej organizačnej jednotky, ktorá napomáha vrcholovému manažmentu pri

uplatňovaní postupov krízového manažmentu v podniku v období po identifikácii symptómov

krízy a počas jej riešenia. Podľa konkrétnych podmienok podniku, jeho veľkosti a smerovania

môže nadobudnúť formu trvalého krízového štábu, alebo dočasného štábu vytvoreného podľa

charakteru, formy a potrieb konkrétnej hospodárskej krízy.

Úlohy krízového štábu podniku nie sú v priebehu každej krízy rovnaké. Napriek tomu ich je

možné zovšeobecniť a popísať určitými znakmi. Krízový štáb podniku plní tieto základné

úlohy:

pripravuje dlhodobé koncepcie rozvoja podniku, ktoré umožňujú vyhnúť sa hospodárskej

kríze,

spracováva krízové plány podniku,

kontroluje plnenie plánov prevádzkových, rozvojových a v podmienkach krízy aj

krízových plánov,

monitoruje a analyzuje výrobné procesy, obchodnú a finančnú činnosť,

signalizuje odchýlky od rovnovážneho stavu v rámci plnenia úloh podniku,

navrhuje a rozpracováva vnútropodnikové normy na ochranu majetku a na odstránenie

krízových javov,

kvantifikuje účinnosť rozhodnutí vrcholových manažérov na strategickom úseku vo

vzťahu ku krízam,

navrhuje a rozpracováva krízové stratégie,

pripravuje podnikový manažment na riešenie kríz,

plní úlohy hospodárskych príprav na obdobie riešenia krízových javov v spoločnosti (len

v prípade podnikov, ktoré vytvárajú zdroje a poskytujú služby štátnej správe, samospráve

a občanom počas krízových stavov ohrozujúcich spoločnosť.

Proces riadenia podnikových kríz predstavuje aktívnu činnosť vrcholového manažmentu,

v konkrétnom prípade už aj krízového manažmentu podniku v procese odhaľovania

a analyzovania ohnísk budúcej krízy a prijímania postupných krokov na ich odstraňovanie.

Umožňuje vyhnúť sa vyvrcholeniu krízy, prípadne len znižuje jej negatívne dopady, ak už

kríza prepukla, zrýchľuje štádium zmierňovania krízy a vytvára podmienky na pokrízové

štádium.

Efektívne a účinné riadenie podnikových kríz umožňuje včas predvídať možnosť vzniku krízy

a pripravovať sa na jej riešenie. To predpokladá reálne identifikovať ohniská budúcej krízy

a zaradiť ju do príslušnej kategórie v súlade so zistenými charakteristikami. Ďalším krokom je

komplexné spracovanie krízového plánu vrcholovým manažmentom, vrátane plánu

zachovania kontinuity podnikateľskej činnosti a jeho materiálne, technické, organizačné


227

a personálne zabezpečenie. So spracovaným krízovým plánom je nevyhnutné podrobne

zoznámiť ostaných členov krízového štábu a následne preveriť mieru pripravenosti

základných opatrení a krokov na riešenie krízy v prevádzkových procesoch.

Po identifikovaní narušenia rovnovážneho stavu, ktoré je sprevádzané rastom napätia

v manažérskych operáciách a nesplnením čiastkových plánovaných úloh, je nevyhnutné

uskutočniť zásahy do vznikajúcej krízy. V prvom rade je nevyhnutné aktivovať krízový štáb a

preveriť, či je možné plniť krízové opatrenia v súlade s plánom, prípadne či je potrebné

spracované plány upraviť. Zároveň je nevyhnutné monitorovať priebeh krízovej komunikácie

a operatívne ju upravovať v súlade s potrebami praxe.

Proces riešenia podnikových hospodárskych kríz musí byť účelne prepojený s likvidáciou ich

následkov. Uskutočňuje sa to hlavne modifikovaním podnikateľských plánov a hľadaním

nových odberateľov, prípadne aj výhodnejších dodávateľov surovín.

Každú podnikovú krízu je potrebné komplexne vyhodnotiť, analyzovať jej priebehu

a vytvoriť podmienky na využitie získaných skúsenosti. Proces riešenia krízy je možné využiť

aj na uskutočnenie systémových zmien organizačného, technologického, prípadne

programového charakteru. Komplexné pochopenie podstaty i príčin kríz na jednej strane

a vhodnosti a efektívnosti použitých nástrojov je predpokladom a východiskom pre úspešné

uplatnenie krízového manažmentu v budúcnosti. Následne je nevyhnutné permanentné

odhaľovanie obdobných príčin kríz, ktoré by mohli ohroziť plnenie plánovaných

podnikateľských aktivít.

V priebehu riešenia podnikových kríz sa snaží vrcholový manažment i krízový štáb aplikovať

podmienky, a využívať nástroje, ktoré vytvorila štátna správa formou hospodárskej politiky

a právnych noriem na makroekonomickej úrovni a využíva rad konkrétnych nástrojov, ktoré

sú zamerané na jednotlivé činnosti podniku.

Tieto nástroje riešenia ekonomických kríz je možné rozdeliť na dve skupiny. Prvú skupinu

tvoria nástroje vytvárané, prípadne využívané štátom na makroekonomickej úrovni a druhú

nástroje využívané právnickými osobami, podnikateľskými subjektmi na mikroekonomickej

úrovni.

Na makroekonomickej úrovni sú využívané fiškálne, ekonomické, finančné a ďalšie

nástroje. Prostredníctvom fiškálnych nástrojov môže štátna správa ovplyvňovať

podnikateľské subjekty v záujme dosahovania plánovanej úrovne hrubého domáceho

produktu a znižovania miery nezamestnanosti. Významným nástrojom štátu je štátny

rozpočet, prostredníctvom ktorého môže štát podporovať vybrané oblasti a iné utlmovať.

Dôležitým fiškálnym nástrojom je tiež v eurozóne stanovený maximálny 3 % ročný deficit

verejných financií, ktorý sa však počas finančnej a hospodárskej krízy nedarí členským štátom

plniť. Štát rovnako reguluje aj dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb a aj

prostredníctvom nich chce zvýšiť atraktívnosť svojho podnikateľského prostredia. Jednotlivé

právne normy regulujú podnikateľské prostredie a vytvárajú zásady sociálnej politiky

a upravujú vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj zásady zamestnaneckej a

mzdovej regulácie.

Medzi makroekonomické nástroje patrí aj priama a nepriama cenová regulácia. Priama sa

podieľa na stanovovaní cien a určení zásad cenotvorby vybraných komodít, hlavne v rámci

sieťových energetických odvetví. Nepriama je reprezentovaná daňou z pridanej hodnoty

a spotrebnými daňami. Slovenská vláda zvýšila v roku 2011 daň z pridanej hodnoty z 19 na

20 %, čo okrem iného prinieslo rast HDP v r. 2012 o 4% a v r.2013 o 4,8 %. Dôležitým

makroekonomickým nástrojom sú tiež štátne investície a ich priority, ako aj zahraničné

investície a vzťah štátu k zahraničným investorom, poskytovanie úľav a daňových prázdnin.


228

Osobitné postavenie majú štátne podniky a vzťah štátu k ním, využívanie odvodov zo zisku

pre potreby štátnej správy a zámery s privatizáciou vybraných štátnych podnikov.

Poslednú skupinu makroekonomických nástrojov tvoria finančné nástroje. Patria medzi ne

zahraničné úvery, domáce úvery, subvencie a dotácie do podnikov, ako aj sociálne dôchodky.

Osobitné postavenie má mena, základná úroková sadzba ECB a menový kurz. Po vstupe do

eurozóny získalo Slovensko stabilitu a rad výhod, ale na druhej strane stratilo možnosť

manévrovať prostredníctvom finančných operácií Slovenskej národnej banky.

Na druhej strane je veľké množstvo nástrojov využívaných právnickými osobami na

mikroekonomickej úrovni. Prvá skupina z nich je zameraná na zmeny v procese výroby

a v poskytovaných službách. Podniky sa snažia uskutočňovať inovačné procesy a zavádzať

nové technológie. V nadväznosti na tieto zmeny uvádzajú na trh nové výrobky a služby.

Nadväzujú tiež nové výrobné spojenia so zahraničnými výrobcami a upravujú svoj výrobný

program.

Ďalším podnikovým nástrojom je odbyt. Jeho cieľom je udržanie pôvodných trhov a hľadanie

nových odbytových priestorov. Na druhej strane stanovujú podniky nové predajné

podmienky, v rámci ktorých upravujú ceny a tarify a snažia sa skracovať čas dodávky

objednaných tovarov a služieb.

Financie predstavujú špecifický mikroekonomický nástroj, ktorého cieľom je optimalizovať

platby za tovary a služby a to spôsoby a postupy plnenia na jednej strane a dodržiavanie

termínov na strane druhej. V rámci tohto nástroja sú vytvárané nové kapitálové spojenia

a uskutočňuje sa proces získavania domácich a zahraničných úverov. Jeho cieľom je tiež

celkové oživenie finančných tokov a naštartovanie procesu oddlženia podniku.

Pôsobenie špecifických vonkajších a vnútorných podmienok podniku, použité nástroje

a prijaté opatrenia však nemusia viesť k pozitívnemu vyriešeniu krízy. Zánik podniku je

krajným nástrojom riešenia ekonomickej krízy podniku. V zmysle platných právnych noriem

sa môže uskutočniť konkurzom alebo reštrukturalizáciou podnikov. Zo štatistických údajov

vyplýva, že reštrukturalizáciu podnikatelia na Slovensku veľmi nevyužívajú. Počet

vyhlásených konkurzov ako aj povolených reštrukturalizácii v roku 2012 mierne poklesol. Z

analýzy spoločnosti Slovak Credit Bureau vyplýva, že v roku 2012 bolo vyhlásených 362

konkurzov, čo predstavuje pokles oproti roku 2011 o 30 konkurzov, to je o 7,65 %. Tento

počet je nižší aj ako bol v roku 2010, kedy bolo vyhlásených 375 konkurzov. V roku 2012

bolo na Slovensku povolených 90 reštrukturalizácií, čo predstavuje mierny pokles

v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Dlhodobo sa však počet reštrukturalizácií pohybuje na

úrovni jednej štvrtiny v porovnaní s počtom konkurzov.

Záverom tejto kapitoly je potrebné zdôrazniť, že krízový manažment má v prvom rade

preventívny charakter, napriek tomu musí mať vytvorené dostatočné sily, prostriedky

a zdroje, ako aj metodické postupy na riešenie konkrétnych krízových javov a odstraňovanie

ich následkov. V podnikateľskom prostredí a zo širšieho pohľadu v hospodárskom prostredí

sa problematikou preventívnych opatrení zaoberá v prvom rade manažment rizík, pričom

krízový manažment kladie dôraz na riešenie krízových javov. Kompetencie manažmentu rizík

a krízového manažmentu sa navzájom prelínajú, nie je medzi nimi stanovená jednoznačná

hranica. Ich ciele sú však spoločné, chcú minimalizovať rozsah škôd a strát, ktoré môžu byť

spôsobené mimoriadnymi udalosťami a krízovými javmi vo výrobných činnostiach

a v službách.

Informačný systém krízového manažmentu

229

8. INFORMAČNÝ SYSTÉM KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Krízové javy sú neoddeliteľnou súčasťou prírodných i spoločenských procesov. Z hľadiska

oblasti pôsobenia ich môžeme členiť na krízové javy politické, vojenské, ekonomické,

sociálne, environmentálne, technologické a mnohé iné, ale žiaden z nich nepôsobí v danej

oblasti izolovane nezávisle od iných oblastí pôsobenia a od iných krízových javov, ale

spravidla zasahuje skoro všetky súvisiace zložky ľudskej činnosti. Preto krízový manažment

musí byť súčasťou prakticky všetkých zložiek verejnej správy, ale aj podnikateľských

subjektov. Svoje aktivity uskutočňuje prostredníctvom súhrnu riadiacich činností vecne

príslušných orgánov, ktoré sú zamerané na zber, analýzu a vyhodnotenie bezpečnostných rizík

a ohrození, na plánovanie, organizovanie, kontrolu a vykonávanie činností súvisiacich s

prípravou na riešenie krízových javov a s ich konkrétnym riešením.

Jedným z rozhodujúcich faktorov, ktorý bezprostredne ovplyvňuje úroveň riešenia krízových

javov, sú informácie. V podmienkach najrôznejších deštrukčných dopadov krízových javov

majú rýchle, výstižné, vyčerpávajúce, účelné a pritom pravdivé informácie nedoceniteľný

význam. Riešenie konkrétnych krízových javov si vyžaduje nielen priebežné informovanie

riadiacich orgánov krízového manažmentu o vývoji krízového javu a postupe jeho riešenia,

ale aj včasné vyrozumenie a varovanie obyvateľstva, informovanie médií a vnútornú

komunikáciu medzi záchrannými zložkami. V neposlednom rade nie je možné riešiť krízové

javy bez radu rôznorodých informácií, ktoré sú nevyhnutné na všestranné zabezpečenie osôb

evakuovaných z priestorov kríz, ale aj jednotiek vykonávajúcich záchranné práce.

Každý krízový jav počas svojho trvania negatívne ovplyvňuje výkonnosť a účinnosť

informačného systému, nech je akokoľvek detailne prepracovaný a technicky zabezpečený.

Izolácia miesta vzniku krízového javu alebo uzatvorenie priechodu krízovou oblasťou je

bežnou všeobecnou súčasťou praxe riešenia mnohých krízových javov vo verejnom, ale aj

ekonomickom sektore, ktoré nutne zredukuje aj úroveň informácií, následkom čoho vzrastie

stupeň neistoty. Nedostatočné zapojenie masmédií, prípadne ich úplná blokáda, vyvoláva

šírenie poplašných správ a fám, ktoré sa môžu podieľať na vytvorení stresových stavov

a sociálno-patologických procesov vyplývajúcich zo sociálnej existenciálnej neistoty.

Vytváranie informačných technológií na podporu krízového manažmentu musí vychádzať zo

spracovanej a prijatej vízie, poslania a koncepcie systému krízového manažmentu SR,

stanovených a prijatých strategických cieľov krízového manažmentu a bezpečnostnej stratégie

SR. Informačná stratégia krízového manažmentu potom definuje zásady práce s informáciami

v procese prevencie i riešenia krízových javov a prijíma všeobecné zásady budovania

informačných technológii v inštitúciách krízového manažmentu.

8.1 VÝZNAM INFORMÁCIÍ V PROCESE RIEŠENIA KRÍZOVÝCH JAVOV

Kompetencie, úlohy a činnosti krízového manažmentu nie je možné uskutočňovať bez

relevantných informácií. Tie sú jedným z rozhodujúcich predpokladov, ktoré bezprostredne

ovplyvňujú úroveň riešenia krízových javov. V podmienkach najrôznejších deštrukčných

dôsledkov krízových javov majú rýchle, výstižné, vyčerpávajúce, účelné a pritom pravdivé

informácie nedoceniteľný význam. Riešenie konkrétnych kríz si vyžaduje komplexné

vyhodnocovanie informácií o krízových činiteľoch získaných monitorovaním, včasné

vyrozumenie a varovanie obyvateľstva, ale aj priebežné informovanie riadiacich orgánov

krízového manažmentu o vývoji krízy a postupe jej riešenia. V neposlednom rade nie je


230

možné riešiť krízové javy bez radu rôznorodých informácií, ktoré sú nevyhnutné na

všestranné zabezpečenie osôb evakuovaných z priestorov pôsobenia negatívnych dôsledkov

kríz, ale aj jednotiek vykonávajúcich záchranné práce.

Vytváranie relevantných informácií a ich prenos pomocou rôznych komunikačných systémov

je v procese riešenia krízových javov sťažené pôsobením rôznych negatívnych vonkajších aj

vnútorných faktorov spojených s charakterom konkrétneho krízového javu. Niektoré z nich sú

všeobecne známe a ich negatívne dopady je možné eliminovať radom preventívnych krokov.

Väčšina má však náhodný charakter a krízový manažment musí s problémami v informačných

a komunikačných procesoch počas krízových javov počítať ako s objektívnou realitou. Snaha

o dosahovanie vysokej úrovne informačných a komunikačných procesov patrí medzi základné

úlohy krízových manažérov. Čím kvalitnejšie sa darí túto úlohu plniť, tým kvalitnejšie,

rýchlejšie a komplexnejšie sa môžu krízoví manažéri rozhodovať v zložitých podmienkach

riešenia reálnych krízových javov.

Informácia je objektívne existujúca veličina, ktorá v stanovenom termíne, v požadovanom

rozsahu a štruktúre popisuje konkrétny hmotný objekt, dej alebo činnosť, prípadne sociálny

jav. Má vždy vzťah ku konkrétnemu príjemcovi, ktorý na základe jej prijatia vykonáva

činnosti zodpovedajúce jeho miestu, úlohám a cieľu, prípadne ju registruje pre možné

využitie. Informácia je však aj subjektívne determinovaná schopnosťami príjemcu spracovať

ju a vyhodnotiť. Zároveň ju ovplyvňuje samotný výber, jeho priority v množstve informácii.

Konkrétna informácia má rôzny význam pre jednotlivé subjekty, ktoré môžu informáciu

prijať, prípadne sprostredkovane sa s ňou zoznámiť, alebo na ňu nereagovať.

Informácie v krízovom manažmente sú tvorené údajmi, ktoré vyjadrujú určitý obsah,

súvislosti a účel. Pre príjemcu predstavujú nové poznanie s určitým, pre neho špecifickým

významom. Prvotné údaje sú základnými obrazmi vybraných vlastností sledovaných

krízových činiteľov bez ohľadu na ich hlbší význam a iné súvislosti. Sú sprostredkúvané

pomocou jednoduchých faktov, vyjadrené symbolmi, rôznymi ukazovateľmi alebo ich

sekvenciami. Poznatok vzniká zlúčením získaných informácií a pôsobením tvorivého

myslenia človeka. Je to stav dôverného poznania, ktoré vzniká „učením“, skúsenosťou, alebo

asociáciou. Na informačnej úrovni je najvyššie postavený termín múdrosť, ktorá predstavuje

schopnosť presného zhodnotenia znalostí; ich produkciu a následnú aplikáciu v reálnom

živote.

Informácie plnia v rôznom prostredí konkrétne špecifické funkcie. Napríklad:

informácie v politike a v systéme verejnej správy sú prostriedkom popisujúcim

uskutočňovanie mocenských procesov, ako aj nástrojom uplatňovania

a zjednodušovania správnych činností a umožňovania optimálne riadiť rozvoj

spoločnosti,

informácie v sociálnom prostredí sú prostriedkom poznávania konkrétnych stavov

a zároveň nástrojom ovplyvňovania priebehu sociálnych procesov a javov,

informácie v hospodárskom prostredí sú prostriedkom poznávania a riadenia

ekonomických činností,

informácie v technike a technologických procesoch sú prostriedkom poznávania

stavu techniky, technických zariadení a technologických procesov a nástrojom ich

riadenia, ako aj signálom na vykonanie ďalšej operácie, prípadne uskutočnenie zmeny,

ak dôjde k narušeniu plánovaných činnosti,

informácie v informatike sú výsledkom procesu spracovania údajov a správ, kvality

ich prenosu a odovzdávania a zmien, ktoré môžu nastať zámerným ovplyvňovaním na

ceste medzi odosielateľom a príjemcom,


231

informácie v krízovom manažmente sú prostriedkom poznávania skutkového stavu a

predpokladom posudzovania zmien krízových ukazovateľov, podkladom na:

- vykonanie rozhodnutí v období prevencie,

- uskutočnenie procesu krízového plánovania,

- prijatie opatrení zodpovedajúcej reakcie na vzniknutý krízový jav,

- prípadne určenie úloh a priorít počas obnovy predkrízového stavu.

Informácie v krízovom manažmente vznikajú interpretáciou údajov, ktoré vyjadrujú

konkrétny obsah prvkov a ich vlastností, charakter prebiehajúcich procesov v im vlastných

podmienkach a súvislostiach spätých s konkrétnym krízovým javom. Medzi najdôležitejšie z

nich patria informácie o tom, že nastal určitý krízový jav čo umožňuje znižovať alebo

odstraňovať mieru neistoty a neurčitosti, spojenú s absenciou podrobného popisu krízového

javu. Informácie zabezpečujú množinu relevantných údajov potrebných na efektívne a

komplexné krízové riadenie, s dôrazom na podporu rozhodovacích procesov.

Informácie využívané v krízovom manažmente musia byť relevantné, presné, úplne, správne

a pravdivé, zrozumiteľné, konzistentné, stručné s nutnou mierou podrobnosti a v neposlednom

rade včasné a časové. Celý rad informácií v krízovom manažmente nie je možné použiť bez

preverenia ich pravdivosti a tiež bez doplnenia radu špecifických ukazovateľov. S využívaním

informácií v krízovom manažmente je spojený rad problémov, medzi ktoré napríklad patrí:

výber správnych z veľkého množstva dostupných informácií,

veľká rozptýlenosť zdrojov informácií,

oneskorený príjem informácií,

neúplnosť prijatých informácií,

vzájomná nekompatibilnosť informačných systémov,

zámerné znehodnocovanie informácií, prípadne ich pozmeňovanie,

systém utajovania dôležitých informácií a možnosť získať ich v danom čase,...

Na jednotlivých úrovniach krízového manažmentu sa charakter využívaných informácií

zásadným spôsobom odlišuje:

vrcholové orgány krízového manažmentu využívajú informácie charakterizujúce

postavenie a poslanie inštitúcie v spoločnosti, popisujúce stratégie a rozvoj systému,

pričom sa jedná o agregované, rámcové, dlhodobo platné informácie, ktoré sú väčšinou

z externých zdrojov,

orgány krízového manažmentu na regionálnej úrovni využívajú informácie o plánoch a

aktivitách krízového manažmentu na tejto úrovni pričom sú presnejšie, funkčne

orientované a časového hľadiska majú strednodobý charakter a platnosť,

výkonné prvky krízového manažmentu využívajú informácie o prebiehajúcich

krízových javoch, dejoch a procesoch, pre prijímanie rozhodnutí, ktoré majú operatívny

charakter, sú presne štruktúrované, aktuálne, krátkodobé, konkrétne a väčšinou získané

z interných, ale v prípade rozsiahlych krízových javov aj z externých zdrojov.

V krízovom manažmente, rovnako ako v ktorejkoľvek inej riadiacej činnosti, neustále rastie

potreba prijímania odôvodnených rozhodnutí. Táto požiadavka má dve základné príčiny:

potreba maximálnej efektívnosti vynakladania finančných zdrojov v procese prípravy

bezpečnostného systému, ako aj pri nasadení jeho prvkov na riešenie konkrétnych

krízových javov,

snaha o naplnenie hlavného cieľa krízového manažmentu, ktorým je záchrana ľudských

životov, materiálnych hodnôt, ale aj ochrana životného prostredia v zložitých

podmienkach prebiehajúcich krízových javov.


232

Odôvodnené rozhodnutia nie je možné prijímať bez aktuálnych a spoľahlivých vstupných

informácií. Úroveň ich získavania, spracovávania, prenosu a využívania bezprostredne

ovplyvňuje riadiaci proces. Rovnako tiež nie je možné koordinovať výkonné činnosti, ktorými

sú napríklad záchranné práce, bez včasných a úplných informácií. Ich zdrojom sú

v rozhodujúcej miere:

informačné databázy jednotlivých inštitúcií krízového manažmentu (prehľady rizík

a hrozieb v jednotlivých regiónoch, prípadne v rámci celého štátu, štatistické údaje o

krízových javoch v minulosti, scenáre vzniku pravdepodobných krízových javov,

základné údaje o silách, prostriedkoch, zdrojoch a rezervách vyčlenených na riešenie

krízových javov a rad ďalších),

charakteristické ukazovatele a špecifické parametre krízového javu (informácie o čase

vzniku krízového javu, o jeho skutočnom priebehu, o sprievodných javoch, o možnom

ohrození ďalších území, o požiadavkách na krízový manažment zabezpečujúci riešenie

krízového javu, o nasadení síl, prostriedkov a zdrojov, o predpokladanom ukončení

činnosti a ďalšie).

Informácie v krízovom manažmente sú spracovávané ako dokumenty, ktoré dokladujú jeho

činnosť. Tieto môžu byť poskytované ako:

pravidelné informácie sú spracovávané a poskytované nadriadeným stupňom riadenia

v rámci plnenia rutinných úloh ako podklad na spracovanie a aktualizovanie rôznych

druhov bezpečnostných analýz a prevenciu vznik krízových javov pričom majú v

prevažnej väčšine určené termíny podávania, ale aj formu a obsah,

nepravidelné informácie obsahujú aktuálne údaje o vzniku a priebehu riešenia

krízového javu :

informácie o vzniku krízového javu sú podávané ihneď po zistení (obsahujú druh

a stručnú charakteristiku krízového javu, miesto a čas vzniku,

informácie o priebehu riešenia krízového javu sú podávané v určených časových

intervaloch, prípadne v nadväznosti na zásadné zmeny situácie, napr. do 5 hodín

po vzniku krízového javu a ďalej v dohovorenom intervale (obsahujú údaje

upresňujúce vznik a charakter krízového javu, informovanie o dôsledkoch na

životy a zdravie ľudí, majetok a životné prostredie, popisujú postup záchranných

prác, vyjadrujú predpoklad ich ukončenia a uvádzajú rad ďalších podrobnosti)

(Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z.).

Poradie dôležitosti informácií podávaných v systéme krízového riadenia v súvislosti so

vznikom krízových javov, s jeho špecifickými vplyvmi na obyvateľov, materiálne hodnoty

a životné prostredie a s procesmi ich riešenia:

informácie o vzniku krízového javu a charaktere ohrozenia obyvateľov,

informácie o potrebe varovania obyvateľov,

informácie o potrebe vyrozumenia pracovníkov bezpečnostného systému,

informácie o vyhlásení zvláštneho režimu na zasiahnutom území,

informácie o radiačnom, chemickom a biologickom ohrození,

informácie o hydrometeorologickej situácii,

ďalšie súvisiace informácie (Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z.).

Informácie využívané v systéme krízového riadenia prichádzajú priamo z priestoru krízového

javu, alebo sú získavané z rôznych informačných databáz, ktoré sú vytvárané v procese

prevencie riešenia krízových javov. Podstatná časť informácií, ktoré sú podkladom

rozhodovacích procesov v krízovom riadení, je geograficky vymedzená. Tieto informácie:


233

popisujú miesto vzniku krízového javu, sú teda vždy spojené s konkrétnym miestom

v geografickom priestore,

v nadväznosti na geografickú determináciu majú väčšinou jednoznačne stanovenú

štruktúru, pričom ich obsah a forma zodpovedajú dohodnutým štandardom.

Úlohu a význam informácii je možné odôvodniť aj ďalšími skutočnosťami:

posudzovanie rizík sa uskutočňuje vždy v konkrétnom prostredí,

minimalizovanie rizík a prevencia vzniku krízových javov sa uskutočňuje v nadväznosti

na komplexné posúdenie vonkajších aj vnútorných podmienok, v ktorých prebiehajú

hodnotené deje a procesy,

krízový jav je bezprostredne spojený s konkrétnym subjektom a skutočnosti, ktoré sú

hodnotené ako krízové javy sú vždy subjektívne vnímané a rôzne subjekty, ktoré sú

krízovým javom dotknuté, neovplyvňujú rovnako,

každý krízový jav je vždy nielen priestorovo obmedzený, ale aj konkrétne

determinovaný, pričom v inom priestore sa jeho účinky nemusia absolútne prejavovať,

alebo môžu mať iný charakter a dopady na obyvateľov,

riešenie krízových javov si spravidla vyžaduje osobitné sily a prostriedky, ktoré na

jednej strane nie sú v mnohých prípadoch v podmienkach bez kríz použiteľné, na strane

druhej ich umiestnenie, prípadne skladovanie je kvantitatívne, kvalitatívne i priestorovo

limitované a preto je nutné viesť podrobnú evidenciu o ich dislokácii, charakteristike a

možnostiach, štruktúre, objemoch a kvalite, o technickom a personálnom vybavení a o

ďalších údajoch a ukazovateľoch.

Informačné procesy umožňujú získavanie a využívanie informácií v riadiacej praxi

akýchkoľvek systémov, vrátane krízového manažmentu. Plnia funkcie zberu, spracovávania,

distribúcie, uchovávania a využívania informácií, a tým sa stávajú neodmysliteľnou súčasťou

riadiacich procesov.

Každý krízový jav počas svojho trvania negatívne ovplyvňuje nielen informačné procesy, ale

aj prevádzku a výkonnosť celého informačného systému, nech je akokoľvek detailne

prepracovaný a technicky zabezpečený. Izolácia miesta vzniku krízového javu alebo

uzatvorenie priechodu krízovou oblasťou, ktorá je bežnou súčasťou praxe riešenia mnohých

kríz, nutne zredukuje aj početnosť a úroveň informácií, následkom čoho vzrastie stupeň

neistoty nielen v krízovom manažmente, ale aj v širšom spoločenskom prostredí.

Nedostatočné alebo nevhodné zapojenie masmédií, prípadne ich úplná blokáda, vyvoláva

šírenie poplašných správ a fám, ktoré sa môžu podieľať na vytvorení stresových stavov

kolektívnej neistoty, ako zdrojov možných sociálnych krízových javov.

Samotné vytváranie relevantných informácií a ich prenos pomocou rôznych komunikačných

systémov je v procese riešenia krízových javov sťažené pôsobením rôznych vonkajších aj

vnútorných činiteľov. Niektoré z nich sú všeobecne známe a ich negatívne dopady je možné

eliminovať radom preventívnych opatrení. Pôsobenie väčšiny z nich má však náhodný

charakter, a preto ich vplyv na dotknuté systémy a procesy je možné len predpokladať.

Krízový manažment musí s problémami v informačných a komunikačných procesoch počítať

ako s objektívnou realitou. Snaha o dosahovanie vysokej úrovne kvality informačných a

komunikačných procesov patrí medzi základné úlohy krízových manažérov. Čím kvalitnejšie

sa darí túto úlohu plniť, tým účinnejšie, rýchlejšie a komplexnejšie sa môžu krízoví manažéri

rozhodovať v zložitých podmienkach riešenia konkrétnych kríz.


234

8.2 INFORMAČNÉ SYSTÉMY V KRÍZOVOM MANAŽMENTE

Využívanie informácií v akomkoľvek prostredí, vrátane krízového riadenia, si vyžaduje

vytvorenie efektívneho systému ich zberu, spracovania, prenosu a distribúcie. Informačné

systémy v krízovom manažmente však musia rešpektovať rad špecifík a osobitosti, ktoré sú

spojené s procesom prevencie a riešenia krízových javov a s podmienkami, v ktorých sa

uskutočňujú.

Informačný systém krízového manažmentu je súbor informačných zložiek (čiastkových

informačných činností), informačných prvkov (jednotlivých informačných prostriedkov) a

ich vzťahov, vnútorných aj vonkajších väzieb, ktoré tvoria usporiadaný celok podporujúci

proces dosahovania požadovanej úrovne obrany štátu, ochrany občanov, majetku a životného

prostredia, ako aj vnútornej bezpečnosti a poriadku na území SR. Pozostáva z týchto prvkov:

súbory informácií,

informačné média (hardvérové a komunikačné technické prostriedky),

pracovníci podieľajúci sa na uskutočňovaní informačných činností,

pracovné postupy zabezpečujúce zber, prenos, spracovanie, distribúciu a využitie

informácií,

väzby medzi uvedenými prvkami.

Cieľom informačného systému krízového manažmentu je vytvorenie podmienok

umožňujúcich splnenie základných úloh krízového riadenia, dosiahnutie bezpečného spojenia

prvkov bezpečnostného systému, objektov a lokalít s významnými rizikami s monitorovacími

strediskami, riadiacimi miestami a s predpokladanými centrami pomoci a záchrany a

sprostredkovanie objektívnych správ v procese riešenia krízových javov.

Hlavnou úlohou informačného systému krízového manažmentu je vypracovanie, prenos a

využitie nevyhnutných informácií a prepojenie riadiacich a výkonných prvkov krízového

manažmentu na účinné riešenie krízových javov.

Informačný systém krízového manažmentu je členený a prepojený vertikálne i horizontálne.

Vertikálne musí pokryť všetky stupne verejnej správy (štát, kraj, okres, mesto, obec) a

zainteresované právnické osoby, horizontálne zvládnuť dotknutý rozsah územného celku a

určitú časť susedného územia v závislosti na dvojstranných dohodách so susednými štátmi.

Tento postup je z pohľadu horizontálneho členenia informačného systému krízového

manažmentu uplatniteľný aj na úrovni krajov a okresov.

Z hľadiska potrieb systému zabezpečovania obrany štátu, ochrany osôb, majetku a životného

prostredia, vnútornej bezpečnosti a poriadku na území štátu musí informačný systém

krízového manažmentu plniť tieto úlohy :

sprostredkovávanie potrebných informačných vstupov do jednotlivých organizačných

útvarov krízového manažmentu (napr. prostredníctvom informačného systému

hospodárskej mobilizácie EPSIS),

zabezpečovanie informačných výstupov o vývoji riešenia krízového javu do okolia

(varovanie obyvateľov a vyrozumenie pracovníkov krízového manažmentu, informácie

pre masmédia o vývoji krízového javu,...),

poskytovanie informácií o systéme obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti, a podľa

potrieb procesu riadenia:

sledovanie priebehu riadených procesov, analýza získaných údajov a ich

porovnávanie so stanovenými a prípustnými hodnotami,

príprava údajov na ich spracovanie na príslušných nosičoch dát,


235

prenos dát do príslušných riadiacich centier a ich spracovanie vo forme potrebnej

pre jednotlivé činnosti v rámci krízového riadenia,

poskytovanie potrebných informácií jednotlivým pracovníkom na vykonávanie ich

špecifickej riadiacej alebo výkonnej činnosti,

previazanie systému obrany, ochrany a vnútornej bezpečnosti, ktorého prvky sú riadené

rôznymi rezortmi, do jedného celku, schopného riešiť vzniknuté krízové javy, vrátane

uzatvorenia okruhu spätných väzieb,

zabezpečenie flexibility samotného systému, jeho priebežné prispôsobovanie meniacim

sa vnútorným aj vonkajším podmienkam,

zabezpečenie efektívnosti informačného systému :

vnútorná efektívnosť je reprezentovaná minimalizáciou nákladov na prevádzku

systému,

vonkajšia efektívnosť predstavuje efekt činnosti celého systému, ktorý je

dosahovaný pomocou dostupných informácií pre potreby riadiaceho procesu,

poskytovanie relevantných informácií pre prípravu rozhodnutí o nutnosti nasadenia síl a

prostriedkov vyššieho orgánu v hierarchii riadenia na riešenie krízových javov,

vedenie trvalého prehľadu o možnostiach a zdrojoch (sily, prostriedky, technické

zariadenia, materiál,...) pripravených na riešenie krízových javov,

minimalizovanie času potrebného na uvedenie základných zložiek IZS do pohotovosti,

poskytovanie nástrojov na vyhodnocovanie účinnosti systému a zovšeobecňovanie

skúsenosti po zásahoch,

zjednodušenie administratívneho riadenia.

Na podporu rozhodovania v celom rozsahu verejnej správy, ako aj vo všetkých subjektoch

hospodárskej mobilizácie je nevyhnutné používať informačný systém, ktorý uľahčí a zrýchli

spracovávanie analytických informácií a umožní kvalifikované a rýchle rozhodovanie

s automatizáciou niektorých rutinných krokov. V súčasnej dobe už nepostačujú jednoúčelové

a uzatvorené systémy alebo jednoduché aplikácie GIS, ale je nutné zamerať sa na

kooperatívne spracovávanie informácií, otvorené systémy a ich interoperabilitu. Informačné

systémy tam, kde je to z bezpečnostných a prevádzkových hľadísk možné, využívajú internet

a sofistikované komunikačné nástroje, ktoré umožňujú získať včas zrozumiteľné podklady a

poskytujú ich na podporu rozhodovacích procesov.

Požiadavky na moderný informačný systém na podporu krízového manažmentu :

univerzálnosť - IS na podporu krízového manažmentu musí byť v maximálnej miere

univerzálny, aby mohol slúžiť na skvalitnenie prevencie a krízového plánovania

(analýza rizík a ich monitorovanie, postupy znižovania rizík, zber dát z rôznych oblastí,

spracovávanie krízových a havarijných plánov a ostatnej dokumentácie, ktorá je

predpísaná právnymi normami), ale aj riešenie krízových javov (podpora rozhodovania

orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy, riadenie záchranných prác,

odstraňovanie následkov krízových javov),

odolnosť - IS na podporu krízového manažmentu musí byť dostatočne odolný, aby

v prípade rôznych porúch počas pôsobenia negatívnych dôsledkov krízových javov

(výpadky dodávok energií, poruchy komunikačných liniek, narušenie kontinuity

dopravného systému, ...) zostal aspoň vo svojich najdôležitejších moduloch funkčný

(záložné zdroje elektrickej energie pre servery a dôležité počítačové zostavy, ale aj

zálohovanie on-line pripojených dát tak, aby boli v prípade núdze použiteľné aj off-line

a v neposlednom rade bezpečné dátové spojenia medzi zložkami IZS),


236

bezpečnosť – IS na podporu krízového manažmentu musí dodržiavať bezpečnostné

štandardy pre prenos a ukladanie dát, ako aj komunikáciu s kooperujúcimi zložkami,

modifikovateľnosť - IS na podporu krízového manažmentu musí byť ľahko

modifikovateľný (reálne krízové javy vyvolávajú požiadavky na zmeny štruktúry dát

a v niektorých prípadoch zmeny v systéme riadenia, z uvedeného dôvodu je vhodné

informačný systém budovať modulovým spôsobom),

jednoznačnosť v správe dát - v informačnom systéme na podporu krízového

manažmentu musí byť jednoznačne stanovená zodpovednosť za správu a aktualizáciu

dát (správca musí mať stanovené úlohy a zodpovednosť za tvorbu a aktualizáciu dát),

hierarchičnosť zdrojov dát – musí byť stanovená štruktúra interných a externých

zdrojov dát a spôsob ich pripojenia do informačného systému (on-line, off-line).

Významným problémom využívania informačných systémov je v súčasnosti hlavne ich

bezpečnosť, ktorá patrí medzi základne požiadavky na prevádzku informačných systémov v

súčasnosti. Nároky na bezpečnosť informačných systémov, ktoré sú využívané v krízovom

manažmente, je možné vyjadriť týmito požiadavkami:

dodávateľ informačného systému musí mať certifikát priemyselnej bezpečnosti a pri

jeho projektovaní a realizácii akceptovať podmienky bezpečnostnej politiky,

v informačnom systéme musia byť vytvorené podmienky na prácu s neutajovanými aj

utajovanými údajmi pri dodržaní zásad ochrany utajovaných skutočností,

musí byť zabezpečená schopnosť zálohovania údajov v rámci paralelne

prevádzkovaných systémov,

musí byť vytvorená možnosť používania systémových nástrojov pri implementácii

bezpečnostnej politiky do rutinnej činnosti inštitúcií krízového manažmentu vrátane

permanentného monitorovania funkčnosti informačného systému a uskutočňovanie jeho

auditu,

musí fungovať zabezpečenie autentizácie užívateľov pomocou prístupových kódov

a certifikátov,

musia byť vytvorené technické podmienky na uskutočňovanie šifrovanej komunikácie

v rámci on-line prevádzky v sieti.

Ak zohľadníme informačné potreby a osobitosti procesov súvisiacich s prevenciou a riešením

krízových javov, je možné informačný a komunikačný systém krízového manažmentu

charakterizovať ako:

proces monitorovania – permanentné získavanie informácií z okolitého prostredia,

z prírodných procesov, z výrobných procesov a z technologických zariadení,

z energetiky, zo rôznych sietí (spojovacie, energetické, produktovody), z dopravných

procesov, zo sociálnych procesov, z verejného života, z právnych noriem,...

schopnosť varovať a informovať obyvateľov – o blížiacej sa hrozbe, prípadne o

vzniku krízového javu a jeho riešení (hlásna služba, rozhlas, televízia, teletext, verejné

informačné tabule, infoboxy, internet, …),

schopnosť vyrozumieť zodpovedných pracovníkov – aby sa dostavili na určené

miesto alebo do priestorov vzniku krízového javu (systém pohotovosti pracovníkov),

schopnosť ukladať a udržiavať informácie – o území a rizikách, ktoré sa na ňom

vyskytujú a môžu byť zdrojom krízových javov,

podpora rozhodovacej činnosti dodaním potrebných informácií – poskytnutie

informácií o krízovom jave, jeho charakteristikách, možnostiach riešenia (štandardné

postupy), podporných procesoch, zabezpečení záchranných prác, logistickej podpore,…

podpora vzdelávacích a tréningových programov – podklady pre plánovanie výučby,

modelovanie krízových javov, výskum, vývoj, cvičenia,


237

zdroj optimalizácie činnosti inštitúcií a výkonných prvkov začlenených do

krízového manažmentu – zjednodušenie a optimalizovanie manažérskych funkcií

v rámci procesu prevencie a riešenia krízových javov.

Informačný a komunikačný systém krízového manažmentu je jedným z dôležitých

predpokladov pre úspešné a efektívne plnenie úloh na úseku prevencie i riešenia krízových

javov. Zabezpečuje podporu krízového riadenia uskutočňovaním činností, ktoré je možné

rozdeliť do troch základných skupín:

vytváranie informácií :

vytváranie a naplňovanie databáz informáciami potrebnými na riešenie krízových

javov (vyhodnotené riziká a miesta pravdepodobného vzniku krízových javov,

objemy nebezpečných látok a ich účinky na obyvateľov a životné prostredie

v prípade úniku, dislokácia síl a prostriedkov IZS a ich možnosti, zabezpečenie

procesu evakuácie obyvateľov,...),

prevádzkovanie systému trvalého monitorovania krízových činiteľov, ich

vyhodnocovanie a porovnávanie so štandardnými údajmi,

sprostredkovanie informácií :

odovzdávanie informácií prostredníctvom počítačových sietí (databázový program

hospodárskej mobilizácie EPSIP,...),

vytvorenie systému pravidelných hlásení (písomne, telefonicky, osobne),

prevádzkovanie varovacej a vyrozumievacej siete CO,

odovzdanie oficiálnych informácií pre hromadné oznamovacie prostriedky,

spracovanie informácií od fyzických alebo právnických osôb, ktoré sa stali

účastníkmi (pasívnymi, aktívnymi) krízových javov,

použitie informácií:

zabezpečenie obranných, ochranných a iných bezpečnostných príprav orgánmi

verejnej správy a podnikateľskými subjektmi,

priebežné vyhodnocovanie nárastu krízových činiteľov a predpoveď vzniku

krízových javov v konkrétnom prostredí,

podpora procesu vykonávania prvotných záchranných prác,

podpora zabezpečenia procesu komplexného riešenia krízových javov.

V prípade mimoriadne rizikových objektov, procesov a činností, sa môžu vytvárať

multiplicitné informačné siete na zabezpečenie požadovaného, v niektorých prípadoch však aj

redundantného objemu informácií. Uvedená multiplicita tiež zabezpečuje aspoň čiastočnú

dosiahnuteľnosť informácií v prípade poruchy alebo zničenia komponentov informačnej siete

v priestore výskytu krízového javu.

Informačné a komunikačné procesy sú trvalou súčasťou riadiacich procesov, ktoré ovplyvňujú

úroveň rozhodovania (rýchlosť, kvalita, komplexnosť,…) a podieľajú sa na skvalitnení

plnenia stanovených cieľov. Zlyhanie týchto procesov môže narušiť plynulosť a metodiku

postupu preventívnych opatrení, ale hlavne samotný priebeh riešenia krízových javov

a odstraňovania ich negatívnych dôsledkov na obyvateľov, na materiálne hodnoty a životné

prostredie.

Zložitosť informačného systému krízového manažmentu sa zväčšuje s rastom rozsahu jeho

organizačných prvkov, presahom do viacerých rezortov a potrebou zabezpečiť tok informácií

od ústredných orgánov štátnej správy až po objekty zasiahnuté krízovým javom a subjekty

krízového manažmentu. Informačný systém krízového manažmentu je preto možné

posudzovať z dvoch pohľadov:


238

informačný systém krízového manažmentu v širšom zmysle - od sústreďovania

informácií, cez ich spracovanie, vytváranie informačných databáz alebo spracovanie

informačných dokumentov, ich distribúciu realizátorom vrátane ich využívania

v procese riešenia krízových javov,

informačný systém krízového manažmentu v užšom zmysle (vlastný informačný systém

krízového manažmentu) - plní sprostredkovaciu funkciu v samotnom krízovom

manažmente, pričom začína zberom a aktivizáciou informácií a informačných

dokumentov, pokračuje ich spracovávaním a končí vykonávaním informačných služieb,

t.j. odovzdávaním, prípadne zasielaním príslušných informácií alebo informačných

dokumentov ďalším používateľom.

Komunikácia zabezpečuje prenos najrôznejších informácií rôznymi komunikačnými

systémami a prostredníctvom komunikačných médií. Základný komunikačný proces je

uvedený na obrázku číslo 8.1. Osobitosťou prenosu informácií v priebehu riešenia krízových

javov je vysoká miera neúplných, prípadne skreslených informácií. Rad šumov môže mať

charakter objektívnych technických porúch, ktoré sú spôsobené zložitými podmienkami počas

riešenia krízových javov neumožňujúcimi dodržať štandardy nutné na prevádzku

komunikačnej techniky. Na druhej strane je podstatná časť chybných informácií spôsobená

ľudským faktorom, neschopnosťou krízovým javom ohrozených alebo zasiahnutých

obyvateľov, prípadne zamestnancov, ale i krízových manažérov podávať objektívne

informácie v podmienkach stresu a ohrozenia života a materiálnych hodnôt.

Komunikačný proces obsahuje subjekty komunikácie, nástroje komunikácie a komunikačné

činnosti. Subjektmi komunikácie v krízovom manažmente sú odosielatelia a príjemcovia

informácií, ktorými môžu byť zasiahnuté fyzické, prípadne právnické osoby a krízoví

manažéri. Medzi nástroje komunikácie patria komunikačné médiá a správy a informácie.

Medzi komunikačné činnosti potom patrí kódovanie a dekódovanie správ, ich spracovanie

a rozširovanie, ako aj odpoveď a spätná väzba.

Všeobecne je možné tvrdiť, že nežiaducimi javmi v prenose prenosu informácií sú šumy,

ktoré znižujú, prípadne znehodnocujú informačnú hodnotu prenášaných údajov. Šumy

v krízovom manažmente môžu mať formu :

Príjemca

Správa,

informácia Odosielateľ Dekódovanie Kódovanie

Šum

Spätná väzba Odpoveď

Médiá

Obr.č. 8.1 Prvky komunikačného procesu


239

neúplnej informácie,

zmenenej informácie (čiastočne alebo celkovo),

dezinformácie (neúmyselné alebo zámerné doručenie nepravdivej informácie).

Šumy môžu vznikať a pôsobiť v ktoromkoľvek prvku komunikačného procesu, môže ich teda

spôsobiť odosielateľ, príjemca, prípadne proces prenosu. Odosielateľ sa môže dopustiť chyby

pri analýze vzniknutej situácie, môže nesprávne identifikovať a vyhodnotiť monitorované

hodnoty, prípadne v strese môže odoslať neúplnú informáciu. V rámci prenosu môže nastať

technická chyba, môže byť poškodená prenosová sieť alebo môže pôsobiť rad ďalších príčin

a okolností. Príjemca môže informáciu nesprávne pochopiť, prípadne informáciu rutinne,

nesprávne doplní podľa vlastnej predstavy o priebehu dotknutých krízových dejov a procesov.

Šumy v procese prenosu informácií sa teda stávajú zdrojom neúplných, prípadne nesprávnych

rozhodnutí, ktoré môžu v konečnom dôsledku spôsobiť ďalšie škody a straty.

8.3 VAROVANIE OBYVATEĽSTVA A VYROZUMIEVANIE URČENÝCH OSÔB

Vytvorenie uceleného systému trvalého monitorovania nebezpečných javov a činností, zmien

rizikových faktorov a ich intenzity, ako aj údajov o početnosti ich vzniku je jedným zo

základných predpokladov účinnej prevencie vzniku krízových javov. Cieľom monitorovania

je zistiť, porovnať a vyhodnotiť zmeny podstatných sledovaných údajov, ukazovateľov,

faktorov a parametrov vo vymedzenej rizikovej oblasti ohrozovanej prírodnými, sociálnymi,

politickými, ekonomickými, technologickými a inými javmi a procesmi, ktorých dôsledkom

vzniká alebo môže vzniknúť krízový jav.

Monitorovanie môže byť vykonávané :

vizuálne:

odborne pripravenými pracovníkmi - v konkrétnych objektoch podľa ich

špecifikácie a analýzy možných krízových javov,

osobami, ktoré sa dostali do priestoru vzniku krízových javov a registrovali

zmeny rizikových faktorov,

náhodnými svedkami alebo účastníkmi činnosti, ktorá vplyvom zmeny vonkajších

alebo vnútorných podmienok spôsobila krízový jav,

technickými prostriedkami:

stacionárnymi monitorovacími zariadeniami, objektmi trvalo dislokovanými

v rizikovej oblasti, v ktorých sú umiestnené príslušné prístroje a zariadenia na

monitorovanie krízových faktorov (napr. znečistenie životného prostredia),

prenosnými monitorovacími prístrojmi, umožňujúcimi monitorovanie rizikových

faktorov počas bežnej prevádzky, v priebehu krízového javu alebo v čase

prechodu bežných podmienok na krízové v konkrétnej rizikovej oblasti, prípadne

na jej hraniciach,

administratívnymi nástrojmi - predkladaním pravidelných hlásení a informácií a ich

priebežným vyhodnocovaním na centrálnej úrovni (napr. spoločenské krízové javy,

úroveň bezpečnostnej situácie, ekonomické krízy,...),

kombinovaným spôsobom.

Základom monitorovacej časti informačného systému krízového manažmentu sú

monitorovacie systémy a siete hydrometeorologického systému, životného prostredia,

radiačnej situácie, hygienicko-epidemiologických orgánov (štátne zdravotné ústavy,


240

veterinárne správy, ...), ochrany pred požiarmi objektov a ďalších zložiek. Okrem toho sú

vytvárané ďalšie monitorovacie miesta, ktoré sledujú neporušenosť technologických procesov

v rizikových prevádzkach (napr. jadrové elektrárne, chemické závody, vlakotvorné stanice

s pravidelnou prepravou nebezpečných látok,...). Dôležité je prepojenie monitorovacích sietí

s technickými prostriedkami varovania obyvateľstva a vyrozumievania pracovníkov

bezpečnostného systému, t.j. vytváranie autonómnych systémov varovania. V neposlednom

rade je nutné prepojenie informačných miest v SR s informačnými miestami susedných

štátov, ktoré by v budúcnosti malo byť skvalitnené systémom automatického preberania

údajov.

Základný systém varovania a vyrozumievania je tvorený hlásnou sieťou, ktorá zabezpečuje:

vyrozumenie pracovníkov bezpečnostného systému a samotného krízového manažmentu

(riadiacich a výkonných orgánov činných pri riešení dôsledkov krízových javov, vrátane

jednotlivých výkonných prvkov integrovaného záchranného systému) prostredníctvom:

automatizovaného prenosu informácií do jednotlivých organizačných stupňov a

ich databáz,

vyrozumenia spojovacími prostriedkami v rámci štatútu stálej pohotovosti

a pripravenosti na zásah,

prepojenia so zahraničnými informačnými miestami (napr. ministerstiev vnútra,

alebo ministerstiev zahraničných vecí susedných štátov),

varovanie obyvateľov pred pôsobením negatívnych účinkov krízových javov

prostredníctvom:

miestnych informačných prostriedkov obcí,

siete poplachových sirén,

automatického vyrozumievania technickými zariadeniami,

elektronických masmédií na základe vyžiadania (rozhlas, televízia).

Na území SR je varovacia a vyrozumievacia sieť civilnej ochrany organizovaná v súlade so

správnym členením. Jej pracoviská majú stálu službu a obsluhujú technické prostriedky

varovania a vyrozumievania. V rámci modernizácie systému varovania a vyrozumenia bolo

vybudované národné varovacie a vyrozumievacie centrum v Bratislave a 8 varovacích

a vyrozumievacích centier na okresných úradoch v sídle kraja. Varovacie a vyrozumievacie

centrá na krajskej úrovni sú súčasťou koordinačných stredísk integrovaného záchranného

systému. Prostriedky varovacieho a vyrozumievacieho systému sú diaľkovo ovládané

z územne príslušných varovacích centier civilnej ochrany a z obecných alebo z mestských

úradov. Sieť poplachových sirén je tvorená:

elektrickými (rotačnými) sirénami,

elektronickými (hovoriacimi) sirénami.

Výstražným zvukovým signálom pokrýva sieť poplachových sirén minimálne 80 % trvalo

obývaného územia obcí. Ak je územie ohrozené ničivými účinkami vody

z vodohospodárskych diel, musí byť celé pokryté výstražným signálom. Rovnaká zásada platí

aj pre územie prechodne obývané viac než 50 osobami. V SR je v prevádzke viac než 700

nových diaľkovo ovládaných elektronických sirén a zhruba 2000 miestne ovládaných

elektromotorických sirén varovacej siete civilnej ochrany.

Poplachové sirény môžu byť aktivované diaľkovo z varovacieho a vyrozumievacieho centra,

alebo miestne tlačidlom v skrinke ovládania poplachovej sirény. Diaľkové ovládanie

poplachových sirén musí umožňovať varovanie a vyrozumievanie najneskôr do 2 minút od

jeho aktivovania v centre, vrátane výberového ovládania. Systém musí byť konštruovaný tak,

aby bol prevádzkyschopný po dobu najmenej 72 hodín od prerušenia dodávky energie z


241

primárneho zdroja. Zároveň musí umožňovať vykonávanie priebežnej kontroly

prevádzkyschopnosti.

Varovanie obyvateľstva po vzniku krízového javu alebo bezprostredne pred jeho možným

vznikom je vykonávané varovnými signálmi:

Všeobecné ohrozenie (dvojminútový kolísavý tón sirény) :

bezprostredné ohrozenie účinkami prírodných síl, nebezpečných látok alebo

samotný vznik krízového javu,

vzdušný poplach v období vojny,

Ohrozenie vodou (šesťminútový stály tón sirény) :

bezprostredné ohrozenie účinkami vody spôsobené povodňami, prípadne

haváriami vodných diel,

Koniec ohrozenia (dvojminútový stály tón sirény bez opakovania) :

po skončení dôvodov, ktoré viedli k vyhláseniu signálu (Vyhláška MV SR č.

388/2006 Z. z.).

Z varovacieho a vyrozumievacieho centra sú pripravované vstupy do rozhlasového a

televízneho vysielania, ktorého signál je šírený na ohrozenom území. Slovné informácie

o priebehu riešenia krízového javu sú vysielané aj prostredníctvom miestnych informačných

prostriedkov obcí. Mali by obsahovať tieto údaje:

o vzniku krízového javu:

údaje o čase a mieste vzniku krízového javu,

charakteristika zdroja ohrozenia,

reálne a tiež možné spôsoby ohrozenia ľudí a materiálnych hodnôt,

vymedzenie zasiahnutej oblasti,

pokyny pre obyvateľov:

popis zásad organizácie života v ohrozenej oblasti,

stanovenie zásad regulácie pohybu v ohrozenej oblasti,

opatrenia a pokyny na uskutočnenie evakuácia,

zabezpečenie základných životných potrieb v ohrozenej oblasti a v priestore

evakuácie,

uvedenie prognózy vývoja krízového javu :

predpokladaný vývoj šírenia rizikových faktorov,

predpokladané skončenie ohrozenia a návrat do normálneho stavu.

Okrem varovacej a vyrozumievacej siete civilnej ochrany prevádzkovatelia chemických

prevádzok, jadrových zariadení, vodných stavieb a podobných zariadení, ktoré svojou

činnosťou môžu ohroziť život, zdravie a majetok občanov na ohrozenom území, sú povinní

budovať autonómne systémy varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb. V súčasnosti

prevádzkovatelia takýchto objektov vybudovali a prevádzkujú 88 varovacích systémov. Sú

vytvárané na podobných princípoch ako sieť civilnej ochrany, pričom ich špecifickou úlohou

je okrem iného zabezpečenie varovania obyvateľov a vyrozumenia osôb priamo

v prevádzkach s nebezpečnými látkami a vyrozumenie obyvateľstva v ich okolí. Tieto

systémy musia byť kompatibilné s varovacou sieťou civilnej ochrany, musia teda umožňovať

ich spúšťanie aj z varovacích a vyrozumievacích centier civilnej ochrany.

Doplnkovým spôsobom varovania obyvateľstva bude v budúcnosti po vyriešení technických

problémov vysielanie krátkych textových správ (SMS) prostredníctvom verejných mobilných

telekomunikačných sietí, ako aj rôzne internetové aplikácie.


242

8.4 PREDPOKLADY VYTVORENIA INTEGROVANEJ INFORMAČNEJ

PODPORY KRÍZOVÉHO RIADENIA V SYSTÉME ŠTÁTNEJ SPRÁVY SR

Proces riešenia krízových situácií si vyžaduje dosiahnuť vysokú úroveň koordinácie všetkých

prvkov bezpečnostného systému a zároveň aj celej štruktúry štátnej správy vrátane väzieb na

dôležité subjekty kritickej infraštruktúry. Vrcholové orgány riadenia štátu môžu v krízových

situáciách konať len s využitím informácií, ktoré popisujú skutočný stav vecí tak z pohľadu

potrieb, ako aj z pohľadu možností. Prevencia i samotné riešenie krízových javov si vyžaduje

v rámci plánovacích a kontrolných činností uskutočňovať ekonomické kalkulácie,

optimalizovať procesy a budovať odpovedajúce riadiace štruktúry.

Predpokladom úspešného krízového riadenia je rýchla dostupnosť informácií a elektronická

podpora rozhodovacích procesov. Za týmto účelom boli vyvinuté rôzne programové produkty

predovšetkým v systémoch obrany štátu, hospodárskej mobilizácie, civilnej

ochrany, vnútornej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ďalších oblastiach. Miesto,

úloha, rozsah, štruktúra, kompatibilita, ako aj miera využívania týchto produktov je rôzna

a vážnym problémom je ich nedostatočná previazanosť. Kým niektoré rezorty s budovaním

informačných systémov ešte len začínajú, prípadne prispôsobujú rezortné informačné systémy

na tento účel, sú také, ktoré s prestavbou pôvodne zavedených systémov už začali alebo ich

prispôsobujú aktuálnym požiadavkám a súčasným technickým možnostiam. Zlúčenie alebo

previazanie dát rezortných informačných systémov a programových produktov by bolo

jednoznačným prínosom.

Hlavnými prekážkami naznačených riešení sú najmä:

partikulárne záujmy jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy a neochota zriecť

sa časti právomocí v prospech jednotného systému krízového riadenia SR,

neznalosť právneho prostredia krízového riadenia a postupov na prevenciu a riešenie

mimoriadnych udalostí a krízových situácií,

nekvalifikované zmeny na profesionálnych pozíciách krízových manažérov a z toho

vyplývajúce neprofesionálne vstupy do systému krízového riadenia.

V rámci procesu transformácie a budovania komplexného Bezpečnostného systému SR bola

vykonaná analýza funkčnosti informačnej a komunikačnej podpory systému krízového

riadenia. Výsledky tejto analýzy poukázali na základné problémy, ktoré je nevyhnutné riešiť

a takto skvalitňovať krízové riadenie. V jednotlivých rezortoch je situácia na úseku vytvárania

informačných systémov pre potreby krízového riadenia rôzna.

Ministerstvo vnútra SR buduje na zabezpečenie zberu, spracovania, vyhodnocovania a

poskytovania informácií na úseku vnútornej bezpečnosti dve významné celonárodné

telekomunikačné siete Integrovanú digitálnu telekomunikačnú sieť MV SR a PZ (IDTS),

ktorej súčasťou je aj dátová sieť MV SR NET a Rádiokomunikačnú sieť štátnej správy SR

(SITNO). Koordinuje tiež činnosť pri budovaní a prevádzkovaní automatizovaného

informačného systému miestnej štátnej správy, utvára podmienky na zabezpečenie

informačného systému, riadi a koordinuje plnenie úloh na úseku integrovaného záchranného

systému a spolupracuje s orgánmi štátnej správy na príprave a tvorbe automatizovaného

systému podpory riadenia. Projekt geografického informačného systému civilnej ochrany

CIPREGIS odborne riadi a koordinuje Sekcia krízového riadenia MV SR. Celková koncepcia

projektu CIPREGIS vychádza z kompatibility s projektom REGIS. Projekt je navrhnutý ako

špecializovaný nadstavbový „tematický GIS“ nad geodátovým modelom projektu REGIS

budovaným od roku 1996.

Rezort Ministerstva životného prostredia SR buduje rezortný informačný systém v zmysle

schválenej „Koncepcie rezortnej časti štátneho informačného systému Ministerstva životného


243

prostredia SR“. V rezorte sa na dátovú komunikáciu využívajú viaceré siete. Ministerstvo je

prepojené na vládnu sieť GOVNET, odbory životného prostredia miestnej štátnej správy

využívajú VS-NET, rezortné organizácie sú prepojené cez rezortnú sieť ŽP-NET a Slovenský

hydrometeorologického ústavu využíva vlastnú dátovú sieť.

Výstavba, rozvoj a modernizácia informačných systémov Ministerstva obrany SR je

orientovaná na riešenie interoperability a kompatibility informačných systémov

a podsystémov Ozbrojených síl SR a systému informačného manažmentu so systémami

NATO. Výstavba jednotlivých informačných podsystémov prebiehala podľa stanovených

priorít a v závislosti na pridelených finančných prostriedkoch v Programovom pláne rezortu.

Integrované by mali byť administratívny informačný systém, štábny informačný systém,

logistický informačný systém, personálny informačný systém a vojenský informačný systém

o území (VISÚ).

Rezort Ministerstva zdravotníctva SR má zabezpečené spojenie s poskytovateľmi

záchrannej zdravotnej starostlivosti. Využíva tiež informačný systém IZS a Jednotný

informačný systém hospodárskej mobilizácie, ktorý sleduje zdroje a možnosti zdravotníckeho

zabezpečenia počas krízových situácií. V rámci rezortu Ministerstva pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka SR využívajú všetky podniky vodného hospodárstva informačný

podsystém Voda, ktorý je súčasťou informačného systému životného prostredia.

Úrad jadrového dozoru SR je on-line prepojený na dátové prenosy Slovenských elektrární,

a.s. s cieľom nepretržitého monitorovania stavu jadrových zariadení v SR. Využíva IS

RODOS, ktorý umožňuje v prípade jadrovej havárie prognózovať jej vývoj a hľadať

optimálne cesty riešenia. Správa štátnych hmotných rezerv SR využíva aplikáciu STAREGIS

geografického informačného systému Arc View GIS, výstupy zo štatistického sledovania

a taktiež údaje získané od výrobcov, skladovateľov a distribútorov ropy a ropných výrobkov

cestou informačného systému hospodárskej mobilizácie .

Jedným z rozhodujúcich systémov na podporu krízového riadenia a uskutočňovanie krízového

plánovania, ktorý je koordinovaný Ministerstvom hospodárstva SR, je jednotný informačný

systém hospodárskej mobilizácie, ktorý využívajú všetky ústredné orgány štátnej správy,

ďalšie subjekty hospodárskej mobilizácie, orgány miestnej štátnej správy i samosprávy,

vrátane obcí. Je založený na rozsiahlej informačnej základni, ktorá sa využíva počas

prevencie i riešenia krízových javov. Poskytuje informácie o jednotlivých subjektoch

hospodárskej mobilizácie, o ich činnosti, možnostiach, zdrojoch a zásobách. Systém pôvodne

nepracoval v reálnom čase a preto bola snaha transformovať ho na on-line systém využívajúci

internetové prostredie. Jeho využívanie na podporu krízového riadenia bolo v minulosti len

sporadické, pričom slúžil iba na zber a evidenciu údajov. Nový informačný systém

hospodárskej mobilizácie EPSIS sa môže stať základom pre informačný systém krízového

riadenia SR.

Takýto informačný systém by mal mať na súčasnej technologickej úrovni tieto vlastnosti:

Informačný rozsah, ktorý poskytuje:

- nástroje na komplexne posudzovanie rizík a následne na kalkulácie síl,

prostriedkov a zdrojov, na modelovanie a simulácie priebehu krízových javov,

- zdroje a prostriedky na riešenie krízových javov,

- opatrenia a štandardné operačné postupy na riešenie typových krízových javov,

- informácie potrebné na obnovu po skončení riešenia krízového javu,

Funkcie, ktoré umožňujú:

- priebežné a distribuované vkladanie údajov,


244

- okamžité využitie celej aktuálnej databázy vo forme výpisov, vyrozumenia

dotknutých osôb a inštitúcií, aktuálnych plánov a operačných dokumentov, rýchlej

analýzy okamžitej situácie a jej ďalšieho vývoja,

- kalkulácie zdrojov, popisy opatrení a štandardných operačných postupov,

- analytické výstupy pre vládu a jej členov, ako aj pre ostatné ústredné orgány

štátnej správy a pre miestnu štátnu správu,

- názorné zobrazenie spoločného obrazu situácie s využitím aktuálnej elektronickej

mapy,

- priebežnú aktualizáciu dát,

- on-line napojenie na ďalšie systémy verejnej správy so zachovaním ochrany

citlivých informácií,

Technologické vlastnosti:

- trvalá on-line prevádzka,

- obojsmerné väzby na základe webových služieb s využitím štandardov

interoperability,

- centrálne spravovanie systému a riadenie bezpečnostnej politiky,

- 3-vrstvová architektúra umožňujúca prácu prostredníctvom internetového

prehliadača,

- zameranie na pohodlie a podporu užívateľov.

Celý systém bude postupne vytvorený a prevádzkovaný v súvislosti s požiadavkami na

spoluprácu nielen na národnej, ale tiež na medzinárodnej úrovni. Bude podporovať

medzinárodnú spoluprácu, využívať štandardy, uľahčovať získavanie informácií a podporovať

ich efektívnu analýzu a prezentáciu.

Napriek tomu, že v rámci budovania Bezpečnostného systému SR sa zatiaľ nepodarilo

vybudovať Centrum krízového manažmentu SR (SITCEN), začali prípravné práce na

vybudovaní Situačného centra krízového manažmentu. Úvodnú štúdiu vypracovala Akadémia

ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Projekt vybudovania SITCEN

sa spracováva v gescii Kancelárie Bezpečnostnej rady Úradu vlády SR a jeho garantom sa stal

premiér. Odborným garantom je rovnako ako v prípade Zámeru a Štúdie uskutočniteľnosti

Medzirezortná pracovná skupina. Začiatkom roku 2015 bola dokončená Štúdia

uskutočniteľnosti a spracovávajú sa „Úlohy SITCEN SR“ a „Štatút SITCEN SR“. SITCEN

bude pracovať so špeciálnym informačným systémom, ktorý bude zbierať informácie

o aktuálnych hrozbách na území Slovenska, ale aj v zahraničí. Na základe komplexného

posúdenia rizík a aktuálnych hrozieb spracuje informačnú správu pre prezidenta, predsedu NR

SR i pre predsedu vlády SR. Komunikačné prepojenie s informačnými jednotkami doma aj

v zahraničí nie je zatiaľ komplexne rozpracované a vyžiada si vytvorenie špeciálneho

softvérového vybavenia.

8.5 INFORMAČNÁ PODPORA PROCESU RIEŠENIA KRÍZOVÝCH JAVOV

Proces riešenia krízových javov si vyžaduje komplexne inštitucionálne, právne, personálne,

finančné, materiálne, ale aj informačné zabezpečenie. Informačná podpora procesu riešenia

krízových javov je nevyhnutná tak počas preventívnych opatrení, ako aj v priebehu aktívnej

reakcie na konkrétny krízový jav.

Dispečerský aparát základných záchranných zložiek IZS, ich operačné strediská, ale aj

koordinačné stredisko IZS, využívajú vo svojej činnosti rad údajov a konkrétnych informácií,

ktoré sú zamerané na:


245

priebežné sledovanie plnenia preventívnych opatrení,

monitorovanie rizík a vyhodnocovanie zmien ich parametrov,

analýzu priebehu možných krízových javov a modelovanie ich priebehu,

všestranne popísanie možných krízových javov:

ohrozené priestory, objekty, obyvatelia,

charakteristiky rizikových činiteľov (napr. popis chemických látok,...),

rozsah a charakter aktuálnych hrozieb,

potreba síl, prostriedkov a zdrojov na zásah,

metodické postupy riešenia krízových javov,

prijímanie informácií o vzniku krízových javov, ich overovanie a vyhodnocovanie,

vyslanie základných záchranných zložiek,

koordináciu záchranných prác,

spojenie s orgánmi štátnej správy, samosprávy i so spolupracujúcimi inštitúciami,

varovanie ohrozených obyvateľov a vyrozumenie dodatočných síl,

monitorovanie priebehu riešenia krízových javov a ich komplexnú analýzu,

vyhodnotenie procesu riešenia krízových javov a prijatie opatrení do budúcnosti.

Veľmi rozšíreným informačným systémom krízového manažmentu, ktorý využíva viac než 12

vyspelých krajín, je systém EIS/GEM InfoBook. Je to špičková informačná technológia, ktorá

je určená na podporu prevencie i riešenia najrôznejších krízových a havarijných javov.

Umožňuje používateľom, ktorými môžu byť riadiaci i výkonní pracovníci krízového

manažmentu i záchranných zložiek adekvátne reagovať na akýkoľvek krízový jav. InfoBook

poskytuje aktuálne informácie kombináciou mapových podkladov, údajov z databáz,

modelovania a komunikačných technológií.

Základná verzia EIS/GEM InfoBook obsahuje tieto hlavné moduly:

denné záznamy – umožňuje zhromažďovanie, vedenie a spracovávanie záznamov

o vzniknutých krízových javoch a o ich riešení,

plány a činnosti – vytvára podmienky na riešenie krízových javov vrátane taktiky

a metodické postupy riešenia, havarijné plány a ďalšie informácie,

zdroje a prostriedky – umožňuje zhromažďovanie a vedenie údajov o zdrojoch, silách

a prostriedkoch,

nebezpečné látky – poskytuje údaje o nebezpečných látkach, ich negatívnych účinkoch

i zásadách a postupoch reakcie na ich únik a zamorenie,

ohrozenie – vytvára nástroje na vykonávanie analýzy rizík objektov,

miestne plánovanie – umožňuje spracovávať podrobné havarijné plány objektov

s dôrazom na identifikáciu rizík, rozmiestnenie zdrojov krízových javov i záchranných

prostriedkov,

osoby – vedenie personálnych údajov vrátane kvalifikácia pracovníkov, ich

použiteľnosti, školení, výcviku, praktických skúsenosti, ako aj plánu spojenia,

reakcia – vytvára podmienky na riadenie reakcie na vzniknutý krízový jav, vrátane

koordinácie síl a prostriedkov počas zásahu,

obnova – umožňuje viesť prehľad o škodách a stratách a zároveň tiež o postupe obnovy

infraštruktúry, dopravných sieti, zásobovania obyvateľov a ďalších súčasti narušených

systémov.

Uvedený systém používa napr. NATO, FEMA, NASA, IBM, British Petrol, Shell Oil a rad

ďalších popredných organizácií a spoločnosti. Je tiež aplikovaný v ozbrojených silách ČR

a ďalších zložkách záchranných systémov.


246

Významnú podporu v procese skvalitňovania krízového riadenia a zvyšovania jeho

efektívnosti tvorí využívanie geografických informačných systémov. Umožňujú rýchlu

orientáciu v priestore, analýzu vzniknutej situácie a prijatie optimálneho postupu riešenia

krízového javu. Príkladom takejto softvérovej podpory je napríklad CIPREGIS (Regionálny

geografický informačný systém pre CO), IZSGIS (Geografický informačný systém

integrovaného záchranného systému) a FireGIS (Geografický informačný systém pre

hasičov).

Produkt CIPREGIS® je modulárny systém, ktorý zabezpečuje komplexnú celoslovenskú

geografickú lokalizáciu a pasportizáciu javov a objektov. Systém je v súčasnosti používaný na

všetkých úrovniach štátnej správy, od okresných úradov v rámci miestnej štátnej správy až po

Ministerstvo vnútra SR. Systém sa postupne funkčne rozširoval tak, aby pokryl činnosti, pri

ktorých je nevyhnutná priestorová interpretácia a analýza údajov. Jeho základné funkcie sú:

lokalizačná pasportizácia a údržba záujmových objektov pre potreby ochrany a

krízového riadenia,

vizualizácia územia vybraného rozsahu s požadovaným obsahom,

priestorové a logické analýzy v konkrétnom priestore, napríklad na území miest alebo

vo voľnom teréne.

IZSGIS® je samostatná aplikácia pre činnosti operátorov tiesňovej linky 112 v komunikačnej

a informačnej infraštruktúre integrovaného záchranného systému. Aplikovaná je v rámci

systému informačnej podpory príjmu tiesňovej linky 112 na všetkých operátorských

pracoviskách. Po obdŕžaní informácie o polohe volajúceho od mobilného operátora, zobrazí

túto informáciu na mape a na základe určenia polohy udalosti operátor tiesňovej linky

identifikuje zásahový obvod príslušnej záchrannej zložky, ktorému udalosť prislúcha. Systém

umožňuje vyhľadať konkrétnu obec, ulicu alebo adresu. Mapové dokumenty poskytnú

operátorom pri rôznych detailoch priblíženia mapy podrobné informácie od úrovne celého

Slovenska až po detail na úrovni jednej ulice alebo adresy. V prípade potreby je možné v

mape zobraziť aj zoznam všetkých prebiehajúcich udalostí príslušnej záchrannej zložky.

Každý operátor si môže obsah mapy meniť podľa potreby o špecializované informácie svojej

zásahovej zložky.

Softvérová aplikácia FireGIS® bola vytvorená pre potreby riadenia procesov a operácií

Hasičského a záchranného zboru. Aplikácia má modulárnu architektúru, čo umožňuje jej

prispôsobenie požiadavkám jednotlivých hasičských jednotiek a rôznorodosti ich

zásahov. Systém obsahuje vektorové lokalizačné vrstvy záujmových objektov (hasičské

stanice, hydranty, školy, športoviská, nemocnice, železničné stanice a pod.), líniový

vektorový model cestnej siete SR a ulíc v mestách a obciach a podkladové tematické mapy

(topografická mapa, ortofotomapa). Systém poskytuje aktuálne informácie o stave dostupných

síl a techniky na hasičských staniciach, umožňuje modelovať a analyzovať zasiahnuté územie

po úniku chemických látok, dovoľuje analyzovať priestorové vzťahy v rámci zasiahnutého

územia. Produkt FireGIS® bol kľúčovou aplikáciou v projekte „Vytvorenie dátovej siete

zabezpečujúcej spojenie a tok informácií medzi hasičmi z Maďarskej republiky a Slovenskej

republiky", ktorý získal 1. miesto v súťaži Cena ITAPA 2008 v kategórii Zlepšovanie

procesov.


247

8.6 ĎALŠÍ VÝVOJ INFORMAČNEJ PODPORY KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Informačné a komunikačné technológie sa na začiatku 21. storočia vyvíjajú veľmi rýchlo vo

všetkých oblastiach spoločenského života, zjednodušujú a urýchľujú riadiace procesy

s dôrazom na rozhodovanie, zasahujú do riadenia výrobných, dopravných a prevádzkových

technológii, monitorujú a kontrolujú priebeh rôznych činnosti a procesov, ako aj zabezpečujú

príjem, spracovávanie a odovzdávanie informácií. Ich úlohou je optimalizovať prebiehajúce

deje a procesy, vytvárať podmienky na minimalizovanie nákladov, ako využívaných

personálnych, materiálnych i technických zdrojov nevyhnutných na plnenie stanovených

cieľov.

V krízovom manažmente sa jednotlivé činnosti zásadným spôsobom rozdeľujú na obdobie

prípravy na riešenie krízových javov a na samotné riešenie. Na úseku prevencie vzniku

krízových javov sa softvérová podpora využíva na komplexné posudzovanie rizík, ale aj na

ich riadenie. Rovnako sa využíva na zjednodušenie krízového plánovania v systéme

hospodárskej mobilizácie, ako aj na havarijné plánovanie v procese prevencie závažných

priemyselných havárií, prípadne v činnosti miestnej samosprávy v rámci komplexného

zabezpečenia ochrany obyvateľov. Informačné technológie sú tiež využívané na

monitorovanie zmien v prebiehajúcich dejoch a procesoch, na ich automatické

vyhodnocovanie a prenos relevantných informácií do dispečerských stanovíšť na rôznych

stupňoch riadenia v rámci organizačnej štruktúry krízového manažmentu.

Na druhej strane sú informačné systémy a softvérová podpora využívané v procese riešenia

negatívnych dôsledkov krízových javov. Skvalitňujú a zrýchľujú proces prenosu a

vyhodnocovania informácii o vzniku krízových javov. Tieto informácie umožňujú včas

a adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu, prijať rozhodnutie o vyslaní síl a prostriedkov

záchranných zložiek na miesto vzniku krízového javu a koordinovať záchranné práce.

Informačné systéme v krízovom manažmente podporujú rozhodovacie procesy. Poskytujú

informácie o dislokácii a charaktere disponibilných síl, prostriedkov a zdrojov, ktoré môžu

byť využité na riešenie krízového javu. Umožňujú včas varovať krízovým javom postihnutých

obyvateľov, riadiť evakuáciu, ako aj vytvoriť podmienky na ich komplexné zabezpečenie

v určenom priestore.

Uvedené činnosti, ktoré vykonávajú jednotlivé organizačné zložky krízového manažmentu, je

možne s využitím informačných technológií a softvérovej podpory priebežne zdokonaľovať

a skracovať reakčné časy, zvyšovať účinnosť zásahu a znižovať náklady na ich uskutočnenie.

Je to permanentný proces, ktorý je ovplyvňovaný technologickým pokrokom, ale aj

veľkosťou vyčlenených finančných prostriedkov a ochotou vrcholových riadiacich

pracovníkov prijímať nové koncepcie a konkrétne riešenia. Už dnes je možné celý rad

činnosti automatizovať a riešiť ich bez zásahu človeka. Tento trend je veľmi dôležitý hlavne

v priestoroch, kde na človeka pôsobia nebezpečné látky, ktoré ohrozujú jeho zdravie a život.


248

9. SMERY ĎALŠIEHO ROZVOJA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Krajiny východnej a strednej Európy prechádzali v deväťdesiatych rokoch 20. storočia

zásadnými, priamo je možné povedať, systémovými zmenami. Keď sa počas turbulentného

roku 1989 v dôsledku zásadných zmien medzinárodnopolitického prostredia a zvratu vo

vývoji mocenskopolitických pomerov zmenil politický systém v týchto krajinách, spustil sa

domino efekt systémových opatrení a zmien. Začala sa komplexne transformovať nielen

oblasť politického fungovania štátu, ale aj celá verejná správa, sociálna sféra i ekonomika.

Národno-emancipačný proces vyvrcholil 1. januára 1993, kedy sa vytvorila samostatná

Slovenská republika. V nasledujúcich rokoch sa postupne kryštalizovali jej strategické ciele,

medzinárodnopolitická orientácia, politické a sociálno-ekonomické pomery a podmienky

a ukázali sa jej reálne možnosti.

Na počiatku 21. storočia sa ľudstvo nachádza na počiatku novej etapy vývoja, ktorá je

charakterizovaná tendenciou na vytvorenie globálnej spoločnosti, prípadne globálnej

informačnej spoločnosti. Podstatou tohto procesu sú dve hlavné skutočnosti, globalizácia vo

svete v takmer všetkých sférach ľudskej činnosti a technická revolúcia vyvolaná

informačnými technológiami, ktorá vytvorila účinný nástroj jej šírenia. Rozpad bipolárnych

medzinárodných vzťahov, so vznikom jedného hegemóna, však nebol zdrojom takých zmien,

ktoré by sa priamo podieľali na zvýšení úrovne bezpečnosti. Proces globalizácie teda neviedol

automaticky ku globálnej bezpečnosti.

Uvedené zmeny sa zásadným spôsobom dotýkajú aj celej našej spoločnosti. Zasahujú do

procesov fungovania a riadenia štátu a jeho územných celkov, dotýkajú sa vytvárania zdrojov

a celej ekonomiky, no majú vplyv aj na celý systém krízového riadenia.

Slovenská republika sa od svojho vzniku snaží nebyť len konzumentom európskej

bezpečnosti, ale sa chce aktívne podieľať na tvorbe bezpečnej klímy v stredoeurópskom

priestore. Postupne si buduje uznávané postavenie v európskych a svetových medzinárodných

vzťahoch i v diplomacii. Politickí predstavitelia štátu deklarujú snahu o vytvorenie takého

systému národnej bezpečnosti, ktorý by bol súčasťou uceleného európskeho systému riešenia

otázok obrany štátu, ochrany občanov, majetku a životného prostredia a vnútornej bezpečnosti

a poriadku v štáte a zároveň by bol prejavom svojbytnosti a suverenity SR.

Slovenská republika sa podieľa na medzinárodnej spolupráci nielen vo vojensko-politických a

hospodárskych otázkach, ale aj pri ochrane pred prírodným katastrofami a technologickými

haváriami, živelnými pohromami, medzinárodným terorizmom a radom ďalších možných

krízových javov. Národná rada SR prijala 27. septembra 2005 Bezpečnostnú stratégiu SR,

ktorá zohľadňuje zmeny v bezpečnostnom prostredí v európskom regióne, ale aj vo svete.

Tento proklamačný dokument, ktorý vychádza okrem iného aj z Európskej bezpečnostnej

stratégie prijatej v Bruseli 12. decembra 2003 a rešpektuje bezpečnostné prostredie vo svete

a postavenie SR v ňom, sa stal spúšťacím impulzom zmien v krízovom manažmente. Prijatie

stratégie, ktorá Slovenskú republiku jasne zakotvovala v stredoeurópskom a euroatlantickom

priestore, sprevádzala zhoda opozície a koalície na základných cieľoch a úlohách budovania

bezpečnosti a bola prijatá prevažnou väčšinou poslancov. Nasledujúci vývoj, transformácia

celého bezpečnostného systému, sa však ukázal ako zložitý, vnútorne protirečivý

a nejednoznačný proces, kde jednotlivé kroky, výstupy, výsledky a opatrenia sa často

podriaďovali zložitým podmienkam sociálno-politického a ekonomického vývoja spoločnosti.

Okrem toho je možné konštatovať, že v bezpečnostnom prostredí EÚ a samotného Slovenska

nastali také zásadné zmeny, že je potrebné bezpečnostnú stratégiu opäť novelizovať. Medzi

dôvody takéhoto kroku je možné počítať pokračovanie občianskej vojny v Sýrii a vytvorenie

a aktivity Islamského štátu na území Iraku a Sýrie, vývoj situácie na Ukrajine, zhoršenie

Smery ďalšieho rozvoja krízového manažmentu

249

vzťahov medzi Ruskou federáciou a USA, prípadne EÚ a v neposlednom rade

nekontrolovateľný prílev imigrantov na územie EÚ.

Jednotný systém národnej bezpečnosti SR predstavuje komplex právnych noriem a prijatých

opatrení, presne vymedzenej pôsobnosti a kompetencií ústredných orgánov štátnej správy na

úseku obrany štátu, ochrany občanov, majetku a životného prostredia a vnútornej bezpečnosti

a poriadku v štáte, ako aj síl a prostriedkov, ktoré sú vyčlenené na riešenie jednotlivých

krízových javov. Tento rozsiahly systém musí byť vnútorne zladený a musí umožňovať

synergický účinok autonómnych podsystémov. Fungovanie tohto systému si vyžaduje

vytvorenie účinného mechanizmu všestranného monitorovania krízových javov, ich priebežnú

komplexnú analýzu a účinnú reakciu na ne na jednej strane a modernú informačnú podporu na

strane druhej.

Monitorovanie rizikových činiteľov a oblastí, ich podrobná analýza a prijímanie rozhodnutí

musí prebiehať podľa spoločných zásad rešpektovaných všetkými rezortmi, orgánmi štátnej

správy i regionálnej a miestnej samosprávy a po jednotnej rozhodovacej línii. Preto je možné

veľmi kladne hodnotiť súčasné snahy o vytvorenie Situačného centra krízového riadenia.

Nadrezortný charakter takejto inštitúcie sa môže stať zárodkom na vytvorenie ústrednej

inštitúcie na úseku krízového riadenia v budúcnosti. Konkrétne riešenie krízových javov však

musí vychádzať z ich charakteru, podstaty, ale aj rozsahu. Musí rešpektovať optimálne

technologické postupy a zohľadňovať ich špecifiká, ale aj reálne možnosti spoločnosti.

Jedným z rozhodujúcich výkonných prvkov určených na riešenie krízových javov musí byť aj

optimálne fungujúci a komplexne pripravovaný integrovaný záchranný systém so všetkými

komplexne pripravenými a pohotovým záchrannými zložkami.

OSN prijala v septembri 2015 novú rozvojovú stratégiu na ďalších 15 rokov. Sedemnásť

Cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals - SDGs) nadväzuje na

úspešnú agendu Rozvojových cieľov tisícročia (MDGs). Samit OSN ich schválil v rámci tzv.

Agendy 2030 "Premena nášho sveta: Agenda pre udržateľný rozvoj 2030" (Transforming our

World: The 2030 Agenda for Sustainable Development), na ktorom sa štáty dohodli počas

trojročného procesu, ktorý začal na Konferencii OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2012 v

Riu de Janeiro.[

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vysvetlil Agendu na úvod samitu „Nová agenda je

sľubom politických lídrov ľuďom na celom svete. Týka sa všetkých štátov a je to komplexná a

tranzitívna vízia lepšieho sveta pre všetkých. Plán na odstránenie extrémnej chudoby, plán

pre spoločnú prosperitu, mier a partnerstvo, ktorý zohľadňuje naliehavosť zmeny klímy a je

založený na rovnakých príležitostiach a rešpekte k právam. Jeho hlavným mottom je, že

nesmieme zabudnúť na nikoho, ani na najchudobnejších, zraniteľných a marginalizovaných,

vrátane ľudí s postihnutím“.

Sedemnásť cieľov udržateľného rozvoja priamo súvisí s krízovým manažmentom, jeho

preventívnou funkciou, ale aj schopnosťou účinne a efektívne pomáhať ľuďom v núdzi:

odstrániť chudobu vo všetkých jej formách všade na svete,

odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a zlepšenie výživy, presadzovať

udržateľné poľnohospodárstvo,

zabezpečiť zdravý život a zvyšovať jeho kvalitu pre všetkých v akomkoľvek veku,

zabezpečiť rovnaký prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelávaniu a podporovať

celoživotné vzdelávanie pre všetkých,

dosiahnuť rovnosť medzi pohlaviami a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat,

zabezpečiť všetkým dostatok vody a hygienických zariadení a udržateľné hospodárenie

s nimi,

https://cs.wikipedia.org/wiki/C%C3%ADle_udr%C5%BEiteln%C3%A9ho_rozvoje#cite_note-2

https://cs.wikipedia.org/wiki/Pan_Ki-mun


250

zabezpečiť všetkým prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým, udržateľným a

moderným zdrojom energie,

podporovať trvalý, inkluzívny a udržateľný hospodársky rast, plnú a produktívnu

zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých,

vybudovať odolnú infraštruktúru, podporovať inkluzívnu a udržateľnú industrializáciu

a inováciu,

znížiť nerovnosť vo vnútri krajín i medzi nimi,

vytvoriť inkluzívné, bezpečné, odolné a udržateľné mestá a obce,

zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu,

prijať bezodkladné opatrenia na boj so zmenou klímy a zvládnuť jej dopady,

chrániť a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na zabezpečenie

udržateľného rozvoja,

chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov,

udržateľne hospodáriť s lesmi, potláčať rozširovanie púšti, zastaviť a následne zvrátiť

degradáciu pôdy a zastaviť úbytok biodiverzity,

podporovať mierové a inkluzívne spoločnosti pre udržateľný rozvoj, zabezpečiť

všetkým prístup k spravodlivosti a vytvoriť efektívne, odpovedajúce a inkluzívne

inštitúcie na všetkých úrovniach,

oživiť globálne partnerstvo na podporu udržateľného rozvoja a posilniť prostriedky na

jeho uplatňovanie.

Plnenie uvedených cieľov a rozvoj krízového manažmentu v podmienkach Slovenskej

republiky si v najbližšom období vyžiada rad legislatívnych úprav v súčasnosti platných

právnych predpisov a v súlade s nimi vykonanie potrebných systémových zmien v procese

riešenia krízových javov, ale aj v zabezpečení zdrojov na ich riešenie, vrátane systému

hospodárskej mobilizácie. Najvýznamnejšími z nich sú Ústavný zákon o bezpečnosti SR,

ktorý nezodpovedá reálnym podmienkam v organizácii miestnej štátnej správy, ale úpravy si

tiež vyžadujú zákony o zabezpečení obrany SR, o ozbrojených silách, o krízovom riadení a

tiež o integrovanom záchrannom systéme.

Významným faktorom pri vytváraní systému bezpečnosti štátu, ale aj pri uskutočňovaní

procesu krízového riadenia na všetkých stupňoch verejnej správy sú kvalifikovaní, komplexne

pripravení a pozitívne motivovaní ľudia, krízoví manažéri. Na ich prípravu predovšetkým, ale

aj na širšiu orientáciu tých, ktorých sa akýmkoľvek spôsobom dotýka problematika krízového

manažmentu, slúži táto učebnica.


251

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Antušák E.: 1998, 1999. Riadenie rizík, In: Zborníky z 1. a 2. odbornej konferencie

s medzinárodnou účasťou „Súčasnosť a budúcnosť krízového manažmentu“, IKM/VŠE,

Praha, 1998, 1999

2. Antušák E.: 2009. Krizový management. Hrozby – krize – příležitosti. Wolters Kluwer,

ČR, Praha, 396 strán, ISBN 978-80-7357-488-8

3. Antušák, E., Kopecký, Z.: 2003. Úvod do teórie krízového managementu I, VŠE Praha,

fakulta podnikohospodářská, 2. vydanie, ISBN 80-245-0548-7

4. Arnoľd V.I.: 1986. Teória katastrof, Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry

ALFA, Bratislava, 1986

5. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky [on line]. Bratislava: Bezpečnostná rada

vlády SR, 2005. [cit.4. 8. 2005]. Dostupné na:

<http://www.mod.gov.sk/icentrum/temy/bs.html>.

6. Božek, F., Urban, R.: 2008, Management rizika. UO Brno, Fakulta ekonomiky

a managementu, Vydavatelská skupina UO Brno, 145 strán, ISBN 978-80-7231-259-7

7. Bosner L.: 1998. Selected Activities of the Federal Emergency Management Agency,

FEMA, Washington, D.C.20472, 1998

8. Buzalka J.: 2000. Vývin prístupov ku vzdelávaniu a príprave obyvateľov na CO v SR,

Akadémia Policajného zboru, Bratislava, 2000

9. Buzan, B., Waever, O., de Wilde J.: 1998. Security. A New Framework for Analysis.

London: Lyne Rienner Publishers, ISBN 978-1-55587-603-6, Bezpečnost :nový rámec

pro analýzu. Translated by Ivo Lukáš. 1. vyd. Brno: Centrum strategických studií, 2005.

267 s. ISBN 80-903333-6-2

10. Clausewitz C.v.: 1959. O válce, Naše vojsko, Praha, 1959

11. Dvořák J.: 1998. Lidský faktor v řízení rizika a krízových situací, VŠE/IKM, Praha, 1998

12. Činčura J. a kol.: 1983. Encyklopédia zeme, Obzor, Bratislava, 1983

13. Filip S., Šimák L., Kováč M.: 2011. Manažment rizika. Sprint dva, edícia Economics,

Bratislava, 199 strán, ISBN 978-80-89393-49-7

14. Fotr J., 1992. Jak hodnotit a znižovat podnikatelské riziko. Management Press Praha,

Edice: Management a podnikaní, 112 strán

15. Fuzák Ľ.: 1937. Civilná protiletecká ochrana, PALLAS, Prešov, 1937

16. Gozora V.: 2000. Krízový manažment, SPU, Nitra, 2000

17. Halouzka J., Chrispin J.: 1999. Riadenie prevádzkových rizík, In: Data Security

Management č.3, str. 26 – 27, Praha, 1999

18. Hittmár Š.: 2006. Manažment, Fakulta riadenia a informatiky ŽU, EDIS – vydavateľstvo

ŽU Žilina, 2006, ISBN 80-8070-558-5

19. Hoďboď L.: 1998. Krízový manažment vo výučbe na VA Brno, In: Zborník z 1.odbornej

konferencie s medzinárodnou účasťou „Súčasnosť a budúcnosť krízového manažmentu“,

IKM/VŠE, Praha, 1998


252

20. Hollá K., Ristvej J., Šimák L.: 2010. Posudzovanie rizík priemyselných procesov. Iura

Edition, člen skupiny Wolters Kluwer, Bratislava, 156 strán, ISBN 978-80-8078-344-0

21. International CEP Handbook. 2009. Civil Emergency Planning in the NATO/EAPC

Countries, Swedish Civil Contingencies Agency (MSB). ISBN 978-91-7383-020-1

22. Jaďuď J.: 1997. Potreby a perspektívy budovania KŠIS, In: Zborník z 2.konferencie

„Riadenie v krízových situáciách“, VF ŽU, Žilina, 1997

23. Kandráč J. a kol.: 2001. Metodická príručka pre zaraďovanie rizikových podnikov

s podprahovými množstvami vybraných nebezpečných látok a pre predbežný odhad rizika

v podnikoch podliehajúcich režimu zákona o závažných haváriách. MŽP SR, Bratislava,

2001

24. Klimkovský, D.: 2008. Základy verejnej správy. UPJŠ Košice, 2008, ISBN 978-80-7097-

713-2)

25. Kolář P.: 1993. Krizový manažment - nástroj globálního řešení problémů lidstva, In:

Bulletin krizového managementu č.3/93, VŠE/IKM Praha, 1993

26. Kolektív autorov: 2012. 501 katastrof, ktoré otriasli ľudstvom. Octopus Publishing Group

Limited, slovenský preklad vydalo Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r.o., Bratislava,

544 strán, ISBN 978-80-556-0468-8

27. Kollár P. a kol.: 1989. Dejiny vojen a vojenského umenia, Naše vojsko , Praha, 1989

28. Kosorín F., Labaj J.: 1995. Manažment verejnej správy, Národohospodárska fakulta EU

v Bratislave, 1995

29. Krátky slovník slovenského jazyka. 1997. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 945

strán, ISBN 80-224-0464-0

30. Majtán M. a kol.: 2003. Manažment. SPRINT, Bratislava, 430 strán, ISBN 80-89085-17-

2

31. McKenzie, K. F. jr.: 2000. The Revenge of the Melinas: Asymetric Threats and the next

QDR, Washington D. C., USA 2000

32. Míka V., Šimák L., Hudáková M., Horáček J.,: 2009. Manažment a krízový manažment.

Úvod do krízového manažmentu. Žilinská univerzira v Žilinme, EDIS – vydavateľstvo

ŽU, 216 strán, ISBN 978-80-554-0079-2

33. Mikolaj J.: 2001. Rizikový manažment. RVS FŠI, Žilinská univerzita v Žiline, 170 strán,

ISBN 80-88829-65-8

34. Multi-Hazard, Identification and Risk Assessment, FEMA, Washington, 1997

35. Novák L. a kol.: 2005. Krízové plánovanie. ŽU v Žiline, EDIS – vydavateľstvo ŽU, 209

strán, ISBN 80-8070-391-4

36. Olšovský R. a kol.: 1961. Prehľad hospodárskeho vývoja Československa v rokoch 1918

– 1945, Vysoká škola ekonomická, Praha, 1961

37. Ondřej J., Šturna P., Bílková V., Jílek D. a kol., 2010. Mezinárodní humanitární právo.

Nakladatelství C.H.Beck, Praha, 2010, ISBN 978-80-7400-185-7

38. Patterns of Global Terrorism 1995, Department of State Publication 10321, Washington,

1996


253

39. Pikna B.: 2002. Európska únia – vnútorná a vonkajšia bezpečnosť a ochrana základných

práv (na pozadí boja proti medzinárodnému terorizmu), Linde Praha a.s., 2002, ISBN 80-

7201-383-1

40. Procházková, D., Šesták, B.: 2007. Lidská bezpečnost. PA ČR Praha, Vydavatelství PA

ČR v Praze, 2007, 130 strán, ISBN 978-80-7251-238-6

41. Rejdovjan J.: 1991. Úvod do krizového manažmentu, VŠE/IKM, Praha, 1991

42. Rokovacie poriadky výborov BR SR. 2005. Schválený uznesením BR SR 12.12005

č.6,7,8/2005

43. Roudny, R., Linhart, P.: 2007. Krízový management III., Teorie a praxe rizika. Univerzita

Pardubice, ISBN 80-7194-924-8

44. Sedlák M.: 2001. Manažment, IURA, spol. s r.o., edícia EKONÓMIA, Bratislava, 2001,

ISBN 80-89047-18-1

45. STN 01 0380 Manažérstvo rizika

46. Sinay J. a kol.: 1997. Rizika technických zariadení: Manažérstvo rizika, TU, Košice, 212

strán, ISBN 80-967783-0-7

47. Sluka V., Bumba J., Procházková D.; Šesták B.: 2009. Nebezpečné chemické látky a

průmyslové nehody. PA ČR Praha, 420strán, ISBN 978-80-7251-275-1

48. Strelcová S.: 2015. Ekonomická bezpečnosť. Žilinská univerzita v Žiline, EDIS –

vydavateľstvo ŽU, 118 strán, ISBN 978-80-554-1061-6

49. Šebek J.: 1996. Ekonomické a právne aspekty rizika v podnikateľskej činnosti, Právnická

fakulta UK, Bratislava, 1996

50. Šimák L.: 1997. Možný postup systematického zavádzania zásad krízového manažmentu

do praxe, In: Zborník z 2. konferencie „Riadenie v krízových situáciách“, VF ŽU, Žilina,

1997

51. Šimák L. a kol.: 2005. Terminologický slovník krízového riadenia. FŠI ŽU v Žiline, 44

strán, ISBN 80-88829-75-5

52. Šimák, L., Seidl, M., Zamiar, Z.: Aktualne zagadnienia zarzadzania kryzysowego,

monografia, CL Consulting i Logistika, Oficyna Wydawnicza NDiO, MWSLiT we

Wroclawiu 198 strán, 2009, ISBN 978-83-69908-95-7

53. Šimák L.: 2013. Crisis management in economy. In:Weiss E., Paweska M.: Enterprise –

new challenges. Theory and practice.York University, Mobile, Alabama State, USA,

str.27-62, ISBN 978-0-8353-5030-0

54. Šimák, L., Ristvej, J.: The Present Status of Creating the Security System of the Slovak

Republic after Entering the Europaen Union. In: Journal of Homeland Security and

Emergency Management: Vol. 6: Iss 1, Article 20, DOI: 10.2202/1547-7355.1443,

http://www.bepress.com/jhsem/vol6/Iss1/20, 2009, Berkeley, USA, ISSN: 1547-7355

55. Šipoš Jozef a kol.: 1998. Hospodárska mobilizácia, FEM SPU, Nitra, 1998

56. Štatút BR SR. 2004. Schválený na 112. zasadnutí vlády SR 8.12.2004, uznesenie číslo

1177/2004

57. Štefánik J., Laššak V.: Strategický manažment, VŠDS, Žilina, 1994

58. Štětina J. a kol.: 2000. Medicína katastrof a hromadných nešťastí, Grada Publishing

s.r.o., Praha, 2000

http://www.bepress.com/jhsem/vol6/Iss1/20


254

59. Tarasovič V. a kol.: 2004. Hodnotenie bezpečnostného prostredia, Inštitút obrany

a bezpečenosti MO SR, Tlač OPS MO SR, Bratislava, 2004, 180 strán

60. Thomasová E.: 2012. Organizovanie. Teória a prax podniku. Vydavateľstvo: Spirit dva,

2012. ISBN 978- 80- 8939-393-0

61. Tichý M.: 2006. Ovládání rizika, analýza a management, C.H.Beck v Prahe, 2006, ISBN

80-7179-415-5.

62. Urbánková D.: 1998. 100 najväčších katastrof ľudstva. Vydavateľstvo TIMY, spol. s r.o.,

Bratislava, originál vyšiel vo Veľkej Británii v roku 1995 (Dragon,s World Ltd., London

House, London)

63. Všeobecná příručka krízového managementu, VŠE/IKM, Praha, 1998

64. Výboh A., Bulík Ľ.: 1994. K vybraným problémom vojenskej vedy a stratégie, In:

Vojenské obzory č.2/94, MO SR Bratislava, 1994

65. Washingtonský summit NATO, Česká atlantická komise, Ústav mezinárodních vztahů,

Praha, 1999,

66. Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, 2008, Správa o vykonávaní Európskej

bezpečnostnej stratégie, Brusel 11.12.2008, S407/08

67. Zborníky z vedeckých konferencií „Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí“,

FŠI ŽU, Žilina, 1996 až 2015

Zákony:

1. Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra 1992, zákon SNR č.460/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov

2. Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu

3. Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny

a vojnového stavu

4. Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov

5. Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

v znení neskorších predpisov

6. Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

7. Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

8. Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení


9. Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov

10. Zákon NR SR č. 171/1993 Zb. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov

11. Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších

predpisov

12. Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších

predpisov

13. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení



255

14. Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

15. Zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase

mieru v znení neskorších predpisov

16. Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

17. Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

18. Zákon č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007

Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných

komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

19. Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č.

387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu


20. Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

21. Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov

Vyhlášky:

1. Vyhláška MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie

stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany


2. Vyhláška MV SR č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na

civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu v znení neskorších

predpisov

3. Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác

a organizovania jednotiek civilnej ochrany

4. Vyhláška MV SR č. 328/2012 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii

5. Vyhláška MV SR č. 303/1996 Z. z. na zabezpečovanie prípravy na civilnú ochranu


6. Vyhláška MV SR č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a

prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v znení neskorších

predpisov

7. Vyhláška MV SR č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred

účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov

8. Vyhláška MV SR č. 314/1998 Z . z. o podrobnostiach na zabezpečenie hospodárenia

s materiálom civilnej ochrany v znení neskorších predpisov

9. Vyhláška MH SR č. 552/2011 Z. z. o podrobnostiach výdavkov na hospodársku

mobilizáciu z prostriedkov štátneho rozpočtu

10. Vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení

neskorších predpisov

11. Vyhláška MŽP SR č. 100/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní

s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení

mimoriadneho zhoršenia vôd

12. Vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a o havarijnom pláne

13. Vyhláška MH SR č. 416/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri

uplatňovaní obmedzujúcich opatrení pri stave núdze a o opatreniach zameraných na

odstránenie stavu núdze v elektroenergetike a podrobnosti o postupe pri vyhlasovaní

krízovej situácie a jej úrovne, o vyhlasovaní obmedzujúcich opatrení v plynárenstve pre


256

jednotlivé kategórie odberateľov plynu, o opatreniach zameraných na odstránenie

krízovej situácie a o spôsobe určenia obmedzujúcich opatrení v plynárenstve a opatrení

zameraných na odstránenie krízovej situácie


257

ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK

Obr.č.2.1 Najvýznamnejšie rozpory súčasného sveta

Obr.č.2.2 Grafické znázornenie priebehu mäkkej (a) a tvrdej (b) straty stability

Obr.č.2.2 Vzťah medzi rizikom a ohrozením v spoločenských procesoch

Obr.č.2.3 Grafické znázornenie vzťahu krízy, krízovej situácie a krízového stavu

Obr.č.2.4 Rozdelenie krízových situácií

Obr.č.2.5 Priebeh a vývoj krízy v rôznom prostredí

Obr.č.2.6 Štádiá krízy a varianty jej priebehu

Obr.č.2.7 Priebeh krízy v čase a jej jednotlivé štádia

Obr.č.3.1 Systém sekvenčných funkcií, prvkov a činností krízového manažmentu

Obr.č.3.2 Základné prvky procesu krízového manažmentu

Obr.č.3.3 Schematické znázornenie bezpečnosti štátu

Obr.č.3.4 Bezpečnostný systém SR

Obr.č.3.5 Centrálny systém riešenia krízových javov

Obr.č.3.6 Proces riadenia systému krízového manažmentu štátu

Obr.č.3.7 Organizačná štruktúra systému krízového manažmentu štátu

Obr.č.3.8 Schematické znázornenie orgánov začlenených do krízového manažmentu na

stupni kraja

Obr.č.3.9 Logická schéma činnosti krízového manažmentu

Obr.č.5.1 Štruktúra základných nástrojov riešenie kríz

Obr.č.5.2 Model krízového riadenia

Obr.č.5.3 Schematické znázornenie krízového riadenia

Obr.č.5.4 Grafické znázornenie dvoch variantov vývoja riadeného krízového javu

Obr.č.5.5 Proces vytvárania scenára riadenia krízového javu

Obr.č.6.1 Proces tvorby stratégie krízového manažmentu

Obr.č.6.2 Proces tvorby Bezpečnostnej stratégie SR

Obr.č.6.3 Grafické znázornenie priebehu zmien stratégie

Obr.č.7.1 Zdroje prevádzkových rizík

Obr.č.7.2 Riadenie prevádzkových rizík

Obr.č.7.3 Posudzovanie efektívnosti opatrení na zabezpečenie kontinuity podnikania

Obr.č.8.1 Prvky komunikačného procesu


258

Tab.č.2.1 Vývojové fázy vzniku krízových javov a opatrenia uskutočňované krízovým

manažmentom na zníženie ich negatívnych dôsledkov

Tab.č.2.2 Štatistické údaje o požiaroch na Slovensku

Tab.č.2.3 Klasifikácia zosuvov podľa objemu

Tab.č.2.4 Prehľad teroristických útokov v roku 2005

Tab.č.2.5..Celkový prehľad mŕtvych a zranených osôb pri teroristických akciách v rokoch

1990 až 1995

Tab.č.3.1 Aplikácia všeobecných princípov manažmentu v krízovom manažmente

Tab.č.3.2 Rozdiely medzi správou súkromného a verejného charakteru

Tab.č.3.3 Základné rozdiely medzi odvetviami súkromného a verejného práva

Tab.č.3.4 Štruktúra a vzťahy vo verejnej správe v SR

Tab.č.3.5 Prehľad inštitúcií a ich vzťahov vstupujúcich do systému krízového manažmentu

Tab.č.6.1 Rozdiely medzi taktikou a stratégiou

Tab.č.6.2 Matica formulovania krízových stratégií v podmienkach bezpečnostného systému

Tab.č.6.3 Charakteristika strategickej kontroly


259

Autor: prof. Ing. Ladislav ŠIMÁK, PhD.

Názov: KRÍZOVÝ MANAŽMENT VO VEREJNEJ SPRÁVE

Vydala: Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva

Zodpovedný redaktor: RSDr. Ľudovít NÉMETH

Povolené: rektorom ŽU v Žiline výmerom č.

Vydanie: 2. prepracované vydanie

Rok vydania: 2015

Náklad: 200 výtlačkov

AH/VH:

Cena:

ISBN 978-80-554-1165-1

krízový manažment vo verejnej správe

Documents