Kmeň – ACNIDARIA (CTENOPHORA) – nepŕhlivce (rebrovky)

Miesto pŕhlivých buniek - lepkavé (koloblasty), asi predstavujú medzistupeň k bilateráliám. Stavba tela naznačuje veľkú príbuznosť larve planule, považujeme ich za neotenické organizmy.

Pár zatiahnuteľných ramien, orálny a aborálny

koniec tela, biradiálna symetria apikálne rovnovážny

orgán, nervové centrum, v mezogley spojivové a

svalové bunky – mezenchým (obdoba mezoblastu –

voláme ektomezoderm, u ostatných je endodermového

pôvodu). Hermafrodity, len pohlavne, vývin priamy,

Regenerácia slabá

Kmeň- ACNIDARIA (CTENOPHORA)

Bežné členenie na dve triedy – Tentaculifera – s chápadlami, bentické, Venušin pás (Cestus venerus) – telo stlačené v pravoľavej roina, svetielkuje, ultramarínový, rod plošenka - Coeloplana, Ctenoplana

Nuda (Atentaculata) – bez chápadiel, pelagické – rebrovka vajcovitá (Beroe cucumis) – nemá ramená, dravá, prehltne väčšiu korisť

Rod Ctenoplana - bentické, podobné ploskuliciam. - svojrázna štruktúru gastrovaskulárneho systému, jeho komunikácia s vonkajším prostredím terminálnymi kanálikmi naznačuje na možnú príbuznosť s Deuterostomia, a to buď ako ich predchodcovia, alebo im podobné mohli byť východzou skupinou pre Deuterostomia.

Skupina (pododdelenie) - BILATERALIA (TRIBLASTICA) - dvojstranovce

Hlavný znak - v pozdĺžnej (mediosagitálnej) rovine zrkadlovo súmerné telo (až na Echinodermata). Vplyvom plazivého pohybu a prechodu k dravému spôsobu života - zmena telesnej organizácie.. Cefalizácia presun orgánov – v hlavovej časti sa koncentrujú zmyslové orgány a časť nervových ganglií, polarizácia tela na hlavový (kraniálny) a chvostový (kaudálny) koniec, súbežne dochádza k ďalšiej polarizácii tela na ventrálnu a dorzálnu časť. Na výstavbe tela sa ďalej podieľajú tri zárodkové listy – ekto-, endo- a mesoderm, pričom mesoderm sa naplno rozvíja až u živočíchov s druhotnou telesnou dutinou (coelomom)

Výv. vetva – MESOZOA - morulovce

Vývojová primitívnosť pravdepodobne druhotná, vplyvom

prechodu k parazitickému spôsobu života - regresný vývoj.

Sú na vývojovom stupni moruly, iba niekoľko milimetrov,

jednovrstvový epitel, na povrchu tela somatické bunky – výživa,

vo vnútri axiálne bunky - rozmnožovanie. Z nich obrvené útvary

podobné planule, predstavujúce larválne štádium. Podobné

ploskavcom. Pôvodne zaraďované v systéme ešte pred Radiata,

najnovšie ich radíme trochu vyššie, na úplný začiatok Bilaterálií.

Jeden kmeň - RHOMBOZOA

Kmeň – RHOMBOZOA

Cudzopasia v morských evertebrátach, je ich asi 50 druhov..

Ttrieda - Dicyemata

parazitujú v obličkách hlavonožcov a majú zložité vývinové cykly, napr. Dicyema elegans. Potravu osmoticky,

Trieda - Orthonectida

Cudzopasia v morských ploskavcoch, máloštetinavcoch, mäkkýšoch, najprv sa rozmnožujú schizogóniou, potom vznikajú pohlavné bunky.

Niektoré systémy povyšujú obe triedy na samostatné kmene.

Výv. vetva – ACOELOMATA - acelomáty

Charakteristická je pre ne absencia akejkoľvek telovej dutiny.

Kmeň – ACOELOMORPHA - bezčrevovce

Pôvodne medzi primitívne, bezčrevné ploskulice. Ústny otvor na konci tela vyúsťuje do tráviaceho parenchýmu, vylučovací systém

chýba, nervová sústava difúzna. V pobrežnej zóne morí,

niektoré sú dravé. Rozmnožovanie je pohlavné i nepohl.

(delením). Reprezentujú vedľajšiu vetvu pôvodnej

evolučnej radiácie Bilaterálií, pravdepodobne sa vyvinula

ešte pred rozdelením na Gastroneuralia a Notoneuralia.

Unikátna stavba nerv. tkaniva, pokožky, niekt. radiálne!

Zo zástupcov možno spomenúť napr. sladkovodnú

bezčrevovku Oligochaoerus limnophilus.

POKEC

Ďalšie členenie – pôvodne podľa typu telovej dutiny:

Acoelomata, Schizocoelomata, Coelomata, dnes typ telesne dutiny nie je primárny pri vyššej klasifikácii, skôr to je:

Spôsob zvliekania kutikuly, spôsob ryhovania vajíčka,

Dnes – rad Acoela odčlenený od Plathelminthes – Acoelomata, všetky kmene aspo´s náznakom obrvenia a iným ako špirálovým brázdením – Pseudocoelomata (Nonspiralia), ostatné prvoúste Bilaterália do skupiny kmeňov Spiralia

Systém

NONSPIRALIA (Pseudocoelomata)

Charakteristika:

Brázdovanie vajíčka iné ako špirálne (radiálne),

Nezvliekajú kutikulu,

Neparazitické (až na výnimky),

Nepravá telová dutina – parenchým zatlačený k periférii, zbytok tkanivový mok

Rudimentárne obrvenie tela

Kmeň – GASTROTRICHA - brušnobrvky

Druhy s veľkosťou tela do 1 mm , vo vode, vlhkom prostred, na dorzálne stranektikulárne doštičky a ostne, na ventrálnej 2 páry bŕv, pár prstovitých výbežkovs cementovými žľazami (vírniky?), pár protonefrídií, dýchanie celým povrchom tela, Hermafrodity, vývin priamy, bezvýznamné, asi 200 spp., brušnobrvka veľká (Chaetonotus maximus) – 1 mm.

Kmeň – ROTIFERA - vírniky

Telo je krátke do 3 mm, kryté kutikulou - pevný pancier (lorica) - z troch časti - hlavovej, telovej a nožnej. Nožná je ukončená párom prstov. Eutélia, mastax, protonefrídie, dýchanie celým povrchom tela, pohárikovité oči, anabióza (3 roky), gonochoristy, silný sexuálny domorfizmus, partenogenéza, na jes´ň amfigonicky obidve pohlavia – heterogónia. Vodné (súčasť plamktónu), indikátory, morské, v machu, vzácne paraziticky Rody - Brachionus, Keratella, Ploima - s pancierom, Polyarthra, Asplancha - bez nohy

Kmeň – ACANTHOCEPHALA - háčikohlavce

V dospelosti črevné parazity Vertebrát. Zatiahnuteľný chobot (proboscis), vybavený na konci vencom spňtných háčikov, telo je valcovité, bez exkrečných orgánov, chýba aj dýchacia a cievna sústava, gonochoristy, vývin nepriamy, cez larvy u medzihostiteľa. Vyše 1000 druhov. Polymorphus borschardi parazituje vo vodných vtákoch, medzihostiteľom je Gammarus.

Pôvodne sa predpokladal vývojový vzťah k pásomniciam, teraz sa zaraďujú do spoločnej skupiny s vírnikmi, s názvom SYNDERMATA, a to dokonca na úrovni kmeňa, následkom čoho sa potom obidva kmene

menia na triedy.