HURIKHURIKÁNY, TAJFÚNY, ÁNY, TAJFÚNY, TORNÁDATORNÁDA

Čoraz častejšie nás obklopujú informácie, či už z novín alebo televízie, o katastrofách a ničivých dôsledkoch prírodných javov.

Veľmi aktuálnou témou je problematika hurikánov a tornád, ktoré nám zasahujú do životov a spôsobujú mnohé ekologické i ekonomické problémy.

Ničivý živel HURIKÁN dokáže pri svojom vyčíňaní uvoľniť až dvestonásobok celosvetovej dennej výroby energie a podľa amerických vedcov budú hurikány a tornáda čoraz väčšou hrozbou pre ľudstvo.

ÚVOD

Hurikán, tajfún, cyklón a willy-willy

Slovo hurikán je miestny názov používaný v oblasti severného Atlantiku, odvodený od mena karibského boha zla mayského pôvodu Hurakan. TTN sa však vyskytujú na celej Zemi v oblasti tropických oceánov.

Tvorí sa z malých búrok nad teplými oceánmi najčastejšie medzi 5. a 20. stupňom zemepisnej šírky.

Na severe Indického oceánu sa im hovorí cyklón

V západnom Pacifiku tajfún

Pri pobreží Austrálie willy-willy.

VýskytNajčastejšie sa tajfúny vyskytujú:

severná pologula- oblasť Karibského mora

sever Indického oceána

južná pologula- východné a západné brehy Afriky

ostrov Madagaskar

Hurikány sa na severnej pologuli objavujú najčastejšie v druhej polovici leta a na začiatku jesene.

So zbytkami hurikánov sa stretávame i na európskom kontinente.  

Štruktúra hurikánuČo sa deje vo vnútri hurikánu? Okolo spodného kraja búrky víria prudké vetry (proti smeru hodinových ručičiek), ale stred je úplne bez vetra. Vzduch, ktorý stúpa špirálovite okolo stredu,

vytvára vysoké ďažďové oblaky. Stred, tzv. oko, je oblasť s priemerom 20-60 km, kde býva malá oblačnosť a slabý vietor, pričom je zo všetkých strán obklopená silnými lejakmi a víchricou. Nejnebezpečnejšia časť hurikánu je blízko oka, kde vietor vanie rychlosťou až 240 km za hodinu.

Vývojové štádiáNa základe max. dosiahnutej rýchlosti vetra rozlišujeme nasledujúce 4 vývojové štádia tropických cyklón:

1. TROPICKÁ PORUCHA- ešte nie je vytvorená cyklonálna cirkulácia vzduchu

2. TROPICKÁ DEPRESIA- uzatvorená cyklonálna cirkulácia vzduchu, rýchlosť vetra nepresahuje 61 km/h.

3. TROPICKÁ BÚRKA- rýchlosť vetra nepresahuje 118 km/h

4. VRCHOLNÉ ŠTÁDIUM- rýchlosť vetra dosiahne

(alebo prekročí) 118 km/h

Sila vetraTTN sprevádza taktiež aj prietrž mračien, prílivová vlna (tá, ako sa blíži k pobrežiu, môže vyrásť aj niekoľko metrov) a silný vietor (priemerná rýchlosť až viac ako 200 km/h).

Rýchlosť vetra sa meria anemometrom (vetromer). Elektronické spracovanie poskytuje súvislé údaje o rýchlosti vetra, ktoré nám udáva Beaufortova stupnica, ktorá taktiež určuje silu a účinky vetra.

STUPEŇ RÝCHLOSŤ OPIS ÚČINOK

0 Pod 1 km/h Bez pohybu Dym stúpa kolmo hore 1 1- 5 km/h Ľahký vzduch Dym sa presúva pomaly 2 6- 11 km/h Ľahký vánok Unášaný dym naznačuje smer vetra 3 12- 19 km/h Mierny vánok Listy šuštia, vietor cítiť na tvári 4 20- 29 km/h Stredný vietor Listy sú v stálom pohybe, dvíha sa prach 5 30- 38 km/h Čerstvý vietor Malé stromy sa ohýbajú 6 39- 51 km/h Silný vietor Silné konáre sa ohýbajú 7 52- 61 km/h Skoro víchrica Celé stromy sa ohýbajú 8 62- 74 km/h Víchrica Konáre stromov sa lámu, ťažko sa kráča 9 75- 86 km/h Silná víchrica Vetvy sa lámu, padajú škridly zo striech

10 87- 101 km/h Totálna víchrica Vietor vytrháva male stromy s koreňmi 11 102- 120 km/h Búrka Rozsiahle poškodenia budov 12 Nad 120 km/ h Hurikán Vážne poškodenia

Beaufortova stupnica

Saffirova- Simpsonova stupnicaKATEGÓRI A RÝCHLOSŤ VETRA ZDVI H MORSKEJ HLADI NY ŠKODY

1 120- 152 km/h 1,1- 1,6 m Minimálne

2 153- 176 km/h 1,7- 2,5 m Mierne

3 177- 208 km/h 2,6- 3,7 m Rozsiahle

4 209- 248 km/h 3,8- 5,4 m Extrémne

5 Viac než 248 km/h Nad 5,4 m katastrofické

Predpovedanie TTNPredpovedanie udalostí TTN majú na starosti predpovedné centrá krajín, ktoré nimi bývajú postihnuté. Niektoré krajiny, napr. USA v Miami na Floride, majú aj centrum orientované špeciálne na hurikány. Monitorujú vznik, vývoj a pohyb TTN pomocou družíc a rádiolokátorov. Predpovedanie ďalšieho vývoja sa týka najmä smeru pohybu a aktivity. Na to sa používajú počítačové modely, ktoré sa až štyrikrát denne obnovujú podľa najnovších meraní.

Búrkové rekordy 20. storočia

Cyklón 1970

Najhorší vzhľadom na počet mŕtvych- zomrelo 30 000 ľudí

Hurikán Gilbert 1988

Najväčší hurikán- jeho priemer dosiahol 3 500 km

Hurikán Mitch 1998

Celkovo najničivejší hurikán- zomrelo 9 000 ľudí a rovnaký počet zostal nezvestných, spôsobil rozsiahle záplavy v Hondurase a Nikarague

Cyklón Tip 1979

Najväčší tropický cyklón- dosiahol priemer 2 170 km

Absolútne najvyššia rýchlosť vetra v TTN bola nameraná 12. 4. 1934 v USA v štáte New Hampshire- 416 km/h

Najničivejšie búrky vo svete DRUH A NÁZOV MI ESTO DÁTUM POČET OBETÍ RÝCHLOSŤ VETRA

Hurikan Maemi J užná Kórea September 2003 100 216 km/h Tajfún Dujuan Čína September 2003 27 180 km/h Tajfún Etau J aponsko August 2003 6 110 km/h Tajfún Imbudo Čína J úl 2003 20 160km/h Tajfún Rusa J užná Kórea September 2002 119 180 km/h Tajfún Toraji Tchaj Wan September 2001 200 180km/h Tajfún Nari Tchaj Wan September 2001 100 200 km/h Tajfún Thelma Filipíny November 1991 500 180 km/h

Hurikán IVAN- september 2004

Hurikán Ivan- FLORIDA Hurikán Ivan- JAMAJKA

TORNÁDOPríčina vzniku tornád nie je jasná. Je často spájaná s búrkami, pretože trubice točiaceho sa vzduchu väčšinou vyrastajú smerom nadol zo základov búrkového mraku, zatiaľ čo teplý vzduch stúpa a rotuje okolo. Tlak vzduchu v tornáde je extrémne nízky.

Je známe, že tlakový rozdiel medzi vzduchom v tornáde a vzduchom v budovách spôsobuje explóziu tíchto budov

VznikAk sa na oblohe objaví oblak- MAMMATUS, ktorý má spodok pokrytý malými okruhlými hrudkami, je to znamenie, že sa približuje tornádo. Tieto oblaky  tvoria spodnú časť kumulonimbov.

V porovnaní s hurikánom má tornádo miniatúrne rozmery,

vysoké môže byť 1,5 km (od zeme po základňu oblaku) a pri

zemi široké len desiatky až stovky metrov.

VýskytAUSTRÁLIA

USA- Veľké Pláne

- v priemere 400-600 tornád za rok

- 48 štátov USA - nerovnomerné

- záp. pobrežie- raz za 7 rokov

- Kansas- 25-30 krát za rok

Tornádový pás (rozsiahle oblasti nížin medzi Skalnatými

horami a Apalačským pohorím, vybiehajúcom na

juhovýchode k Mexickému zálivu)

RýchlosťRýchlosť vetra v tornáde dosahuje často viac než 100 km/h, pri silných tornádach oveľa viac.

V strede tornáda dosahuje rýchlosť vetra až 400 km/h. Sú to najrýchlejšie vetry na zemi. Tornádo sa rúti dopredu s ohlušujúcim hrmotom a keď sa spodok tornáda dotkne zeme, vie zničiť aj železničný most a zodvihuť do vzduchu železničné vozne.

Fujitova stupnicaOZNAČENIE RÝCHLOSŤ VETRA ŠKODY F0 64- 117 km/h Ľahké F1 118- 180 km/h Mierne F2 181- 251 km/h Značné F3 252- 330 km/h Vážne F4 331- 417 km/h Ničivé F5 Viac než 418 km/h Nesmierne ničivé

Americkí špecialisti namerali v roku 1991 rychlosť vetra v tornáde až neuveriteľných 520 km/h, čo je zatiaľ najviac na svete.

Katastrofy18. marec 1925- USA- 695 obetí

6. máj 1840- USA- 317 obetí

Leto 1984- Rusko- 400 obetí

Predpoveď tornádPredpovedanie tornád je nesmierne náročné. Majú relatívne malé rozmery a krátku životnosť(obvykle iba hodinu), preto sa väčšinou nedajú zachytiť ani kvalitným rádiolokátorom a nemáme o ich pohybe nijakú predstavu.

Tornáda sú viazané na búrky a o vzniku a vývoji

búrok často rozhodujú faktory, ktoré súčasné

počítačové modely nedokážu spoľahlivo popísať

ZÁVERProblematika hurikánov a tajfúnov trápi vedcov čím ďalej tým viac. V zasiahnutých oblastiach, ale taktiež na celom svete v dôsledku katastrofy vznikajú ekologické i ekonomické problémy.

Trpí príroda a životné prostredie, ale taktiež ekonomika a hospodárstvo krajiny. Chybajú financie na opravu a náhradu spôsobených skôd.

V dnešnej dobe vznikajú rôzne spolky a charity na pomoc ľuďom a aspoň takýmto spôsobom môžeme pomôcť oblastiam postihnutým prírodnou katastrofou ako je HURIKÁN alebo TORNÁDO.