finanČnÝ manaŽÉr · radničné námestie 4, 821 05 bratislava tel.: +421- 2 - 4363 5667 fax:...

FINANČNÝ MANAŽÉRRočník XV. • číslo 3 • Periodikum Slovenskej asociácie podnikových finančníkov • 2015


OBSAH❏ ÚVODNÍK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1Iveta GRIAČOVÁ, členka Správnej rady SAF

❏ ODBORNÉ A TEORETICKÉ TÉMYEurópska konfErEncia corporatE GovErnancE v riGE jE výzvouaj prE slovEnsko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2Martin peteR

čo nové prináša novEla zákona o dph v roku 2016 . . . . . . . . . . . . . . . 5Viera ROjkOVÁ

“invEstíciE” do ľudského kapitálu vo vErEjnom sEktorE . . . . . . . 10Veronika MIŤkOVÁ

dispozičné cEnné papiErE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13Božena hRVOľOVÁ

inovatívnE financovaniE malých a strEdných podnikov . . . . . . 17hussam MuSA – peter kRIštOFík – Zuzana StROkOVÁ

❏ STRÁNKY SAFproGram konfErEnciE finančné riadEniE podnikov 2015 . . . . . . . . 25(redakcia)

odBorné podujatia saf (eduard hOZLÁR) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

❏ RECENZIE KNÍH: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28michal kočiš: Úvod do práva transferového oceňovania (tomáš BALCO)

❏ ENGLISH SUMMARY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32

ŠéfredaktorkaIng. Miloslava Zelmanová

Zástupca šéfredaktoradoc. Ing. Peter Krištofík, PhD.

Redakčná radadoc. Ing. Mária Klimíková, PhD. - predseda

Ing. František ChvostaľIng. Branislav Mikovíny

Ing. Elena Trenčianska, CSc.

Výkonný editordoc. RNDr. Eduard Hozlár, CSc.

VydavateľSlovenská asociácia

podnikových finančníkov

Adresa redakcieRadničné námestie 4, 821 05 Bratislava

Tel.: +421- 2 - 4363 5667Fax: +421- 2 - 4363 5667

E-mail: [email protected]: www.asocfin.sk

ISSN 1335-5813

Grafická úpravaLAYOUT s.r.o., Bratislava

www.layout.sk

TlačStredná odborná škola polygrafická

Račianska 190, 835 26 Bratislavawww.polygrafickaskola.sk

Toto číslo bolo zadané do tlače19.10.2015

Periodikum Slovenskej asociácie podnikových finančníkov 1

ÚVOD

NÍKMilí kolegovia, kolegyne,

stretávame sa s vami pri príležitosti Konferencie finanč-ných manažérov 2015, ktorá sa už po trinásty raz koná podzáštitou guvernéra Národnej banky Slovenska. Organizujeju Slovenská asociácia podnikových finančníkov a predsta-vuje platformu, na ktorej sa môžeme stretnúť, porozprávať,ale hlavne, nájsť myšlienky na zamyslenie či inšpiráciu prepracovný, ale aj osobný život. Verím, že aj pre vás, tak akopre mňa, je práca s číslami koníčkom, ale na prvom miestesú vždy ľudia. Preto sme koncepciu tohtoročnej konferen-cie alternovali oproti minulým rokom a povedali sme si, žerovnako ako systémy, procesy či metodika je dôležitejšie –ak nie úplne najdôležitejšie – pozrieť sa na našu prácu ajcez ľudí. Niečo ako holistický prístup. Napokon, máte mož-nosť sa sami presvedčiť.

Tento rok vám okrem makroekonomického pohľadu,ktorý je v tejto dynamickej dobe dôležitejší ako inokedy,ponúkneme príbeh. Príbeh firmy či firiem, ktoré majú nastole stále aktuálne otázky: máme sa zamerať na rast, sta-bilitu či potrebujeme reštrukturalizovať. A ak rásť, ako? Or-ganicky či prostredníctvom akvizície.

A ak organicky, máme na to vlastné zdroje, alebo našasúvaha (vlastne po novom Výkaz finančnej pozície) mápriestor na to, aby sme zmysluplne oslovili banky. Ak ak-vizíciami – je správny čas na vstup investora, ak investora– finančného, alebo strategického . Ak sa vyberiem toutocestou, čo to pre mňa znamená. Som pripravený dnes,alebo potrebujem čas. Má zmysel oceňovať vlastnú firmupravidelne, a ak áno, pre koho? Je dôležité, aby rástla firmaalebo jej hodnota? Ak sa odhodlám osloviť banku, čo odomňa tento krát budú potrebovať. Aký typ financovania miponúknu, ak vôbec. Viem sa pozrieť na svoju firmu očamibankára, aby som bol na strentutie s ním pripravený? Aksa rozhodnem, že teraz je ten správny čas na vstup inves-tora, ako ho presvedčím a ako dokážeme zladiť názory nato, ako firmu ďalej riadiť a smerovať.

A ak sme už všetko toto prekonali, čo nás čaká? A. Ein-stein raz povedal: Nemôžete vyriešiť problém tým istýmmyslením, ktoré ho vytvorilo, a skúsenosti nám potvrdia,že mal veľkú pravdu. Napokon, je veľa štúdií, ktoré námdokonca vedia kvantifikovať, na čom je založený úspechfirmy. A tušíte správne, nie je založený na našom postavenína trhu, ani technologickej vyspelosti. Úspech firmy závisínajmä na postoji, filozofii a prístupe manažmentu. Jehoinovačnej schopnosti, jeho schopnosti viesť firmu správ-nym smerom, jeho schopnosti počúvať a vytvárať správnupodnikovú kultúru, jeho schopnosti vidieť, ktoré kľúčovékompetencie sú pre nás najdôležitejšie a na ktoré sa chcemezamerať. Vidieť les napriek stromom, a napriek lietajúcimtrieskam. Máme teda správnych ľudí pre našu stratégiu?Komunikujeme správne interne, dovnútra firmy ale aj ex-terne, smerom ku všetkým stakeholderom? Je HR oddele-nie/úsek našim priateľom alebo len čerpá zdroje, ktorépotrebujeme inde.

Kúpili sme firmu a sme v procese integrácie a kultúrnejamalgácie. Vieme ako na to? Prečo potom veľmi vysoképercento akvizícií končí neúspešne. Kde robíme chybu?

Otvorili sme sa investorovi. Rozumieme si čo sa týkastanovenia cieľov a ukazovateľov, ktoré nám majú identifi-kovať, či ideme správnym smerom? A ruku na srdce, akočasto robíme interne či aspoň sami pre seba benchmarkingvoči konkurencii. Ako často si preštudujeme finančné vý-kazy a závierky našich konkurentov a pozrieme sa, či našeKPI sú niekde v medziach štandardu v našom priemysle.Pozrieme sa občas na zdroje informácií o prebiehajúcichfúziách a akvizíciách, a preštudujeme si podrobne prebie-hajúce transakcie? Alebo sme zahltení dennou agendou aoperatívou a riešime otázky daní, účtovníctva, výkazníctva,termíny, štatistiky. Robí náš kontroling naozaj to, na čo hopotrebujeme? Robíme si forecast v správnom čase a pravi-delne aktualizujeme strategický plán, aby sme vedeli, kdesa raz môžeme ocitnúť? Je ročný rozpočet len niečo prebankára, akcionára, investora alebo naozaj pre nás? Ria-dime financie cez míľniky, ktoré vyhodnocujeme pravi-delne? Podriaďujeme sa trendom v odvetví pôsobenia našejfirmy, alebo prinášame nový pohľad?

Tento stĺpček je plný otázok. Priznávam, sú to otázky,ktoré si ja kladiem permanentne a neustále. Odpovede hľa-dám často u kolegov z asociácie, u audítorov, poradcov alehlavne u seba. A u kolegov v top manažmente, hoci aj onisú často pohltení dennou operatívou a na stratégiu nie ječas. Uvedomujem si, že by to malo byť práve naopak. Žestratégia by mala tvoriť väčšinu nášho času a na operatívuby sme mali mať správnych ľudí, technológie a systémy.Áno, Jules Verne by sa čudoval, čo všetko vieme dnes spo-čítať niekoľkými klikmi a ako hlboko do stredu zeme viemevidieť. Len či sa pozeráme správnym smerom...

Na to všetko, aj keď sa to zdá byť nespracovateľne veľa,sa chceme zamerať počas konferencie. A ešte malé prekva-penie, počas konferencie vám budú k dispozícii profesio-nálni personalisti, aby odpovedali na vaše (skryté čiotvorené) otázky.

Prajem vám za seba, kolegov zo SAF a prípravný výborkonferencie príjemný zážitok!

Iveta Griačováčlenka Správnej rady SAF

FINANČNÝ MANAŽÉR 3/2015

Dňa 13. mája tohto roku sa v Rige, hlavnom mesteLotyšska, ako krajiny predsedajúcej Rade Európskejúnie uskutočnila pre oblasť správy a riadenia spoloč-ností významná udalosť, ktorou bolo usporiadaniešestnástej európskej konferencie Corporate Gover-nance.

Riga, mesto, ktorého história siaha k začiatkom 13.storočia a ktoré bolo v čase svojho založenia majákomcivilizácie v divokých severských končinách sa tak najeden deň stalo majákom pre európske a svetové Cor-porate Governance.

Rovnako ako mnohé predsednícke krajiny predním sa aj Lotyšsko a jeho ministerstvo spravodlivostispolu s ľuďmi z tímu predsedníctva Lotyšska v RadeEurópskej únie rozhodli zorganizovať konferenciu,ktorej obsahom mala byť správa a riadenie spoloč-ností.

Ako naznačoval aj samotný názov konferencie –„Corporate Governance: a tool to increase competi-tiveness in the digital era“, cieľom organizátorov bolopodnietiť diskusiu o správe a riadení spoločností v di-gitálnom veku, veku rýchleho a dynamického rozvojaslužieb a podnikania vo virtuálnom prostredí. Kon-ferencia bola o to zaujímavejšia, že Lotyšsko spolus ostatnými pobaltskými štátmi sú v iGovernmentea iBiznise lídrami v rámci Európskej únie.

Konferencie sa zúčastnilo priamo 200 a prostred-níctvom online prenosu ďalších 600 účastníkov.Stretli sa tu zástupcovia verejnej a akademickej oblastis ľuďmi z biznisu a záujmových organizácií. Vytvorilasa tak unikátna príležitosť intenzívne diskutovať o té-mach súvisiacich s pravidlami pre podnikanie takmervo všetkých oblastiach. Rozhovory sa tak viedli nielenv panelových diskusiách, ale aj pri menej formálnychpríležitostiach. A tém na rozhovor bolo mnoho, na-koľko jednotlivé panely konferencie mali rozdielnezameranie od zvyšovania konkurencieschopnosti eu-rópskej ekonomiky prostredníctvom Corporate Go-vernance, cez úlohy predstavenstiev a dozorných rádv až po práva akcionárov a ich prínos k lepšiemu ria-deniu podnikov.

Podrobnejšiu informáciu o témach konferencienájdu čitatelia na stránke Stredoeurópskej asociáciesprávy a riadenia spoločností (Central European Cor-porate Governance Association – CECGA)1. Z môjhopohľadu najzaujímavejšou časťou konferencie bolačasť o digitalizácií, teda nosná téma konferencie

2

ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY

Európska konferencia CorporateGovernance v Rige je výzvou aj pre SlovenskoMartin Peter


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MYa téma, v ktorej sú práve Lotyšsko a baltské krajiny

lídrami v rámci EÚ.Digitalizácia podnikateľského prostredia a verejnej

správy zároveň vzbudila aj najviac diskusií. Hovorilosa zavádzaní nových technológií do komunikáciemedzi spoločnosťami a ich vlastníkmi. Elektronickézasielanie údajov spolu s možnosťou online účasti navalných zhromaždeniach sú dôležité pre rastúci početmedzinárodných akcionárov spoločností, kedy zasie-lanie písomných informácií a osobná účasť na zasad-nutiach môžu spôsobovať množstvo problémov.Diskusia hodnotila aj pripravenosť európskej ekono-miky využívať nové technológie a bariéry pri ich za-vádzaní. Tie netreba hľadať v oblasti technológiísamotných. Účastníci sa zhodli, že je to najmä právnyrámec, ktorý je potrebné prispôsobiť novým spôso-bom komunikácie. Harmonizácia v rámci európskehopriestoru, ktorá je na prvý pohľad najlogickejšou ces-tou však nemusí byť pri bližšom skúmaní tak jedno-duchá. Prekážkou je najmä roztrieštenosť právnychúprav v jednotlivých členských štátoch. Odstráneniealebo zmiernenie týchto rozdielov napríklad aj zave-dením jednotného európskeho informačného portáluobchodných spoločností je základom pre zlepšeniezavádzania nových technológií zjednodušenie cezhra-ničného podnikania.

V tejto oblasti vznikajú iniciatívy, ktoré môžu vecipohnúť správnym smerom. Za všetky je potrebnéspomenúť iniciatívu Európskej komisie prehodnotiťvyužitie digitálnych technológií v oblasti CorporateGovernance a v práve obchodných spoločností a rov-nako plánovanú konferenciu organizovanú Eurósp-kou Komisiou na túto tému pod názvom „CompanyLaw in the Digital Age“, ktorá sa uskutoční 2. októbra2015 v Bruseli2.

Digitalizácia bola diskutovaná aj z pohľadu bez-pečnosti. Tá sa nedá oddeliť od akejkoľvek diskusie natému elektronizácie podnikania a riadenia spoloč-ností. Ochrana pred zneužitím sietí a komunikačnýchkanálov ako aj ochrana citlivých informácií o klien-toch a aktivitách spoločností je nesmierne dôležitousúčasťou zavádzania digitálnych nástrojov. V tomtoohľade sa musí zmeniť najmä myslenie niektorýchpodnikateľov, ale aj samotných štátov, tak aby oblasťkybernetickej bezpečnosti nebola naďalej podceňo-vaná. Bezpečnosťou nie sú len programy na ochranupred škodlivým softvérom. Spoločnosti by mali prejsťz pasívneho do aktívneho módu ochrany svojich sietí

a vyhodnocovať hrozby na priebežnej báze. Vyšetro-vanie únikov a útokov je treba viesť už pri podozreníaj v spolupráci so špecializovanými útvarmi štátnychzložiek a je potrebné zabezpečiť širší rámec ochranyfungovania virtuálneho priestoru jednotlivých štátova ich schopnosti účinne a najmä včas odpovedať naútoky na infraštruktúru a komunikáciu.

Pravidlá Corporate Governance pre podniky, aleaj širšie pravidlá pre používanie nových technológií,či už vo forme overených podpisov a ich používaniav styku s orgánmi verejnej správy alebo komunikáciímedzi spoločnosťami navzájom by mali preto byť za-ložené na aktívnej spolupráci zástupcov súkromnéhoa verejného sektora.

A čo je odkazom konferencie a jej hlavná my-šlienka? Z môjho pohľadu je ňou potreba vyváže-nosti. Obdobie pokrízových rokov prinieslo silnévolanie po úprave pravidiel fungovania spoločností.Snaha o zvrátenie a prevenciu krízového smerovaniaekonomiky tiahla regulátorov na celom svete od G 20, cez Európsku Komisiu až po vlády jednotlivýchštátov k sprísňovaniu regulácie a jej rozširovaniu do aspektov podnikateľskej činnosti spoločností,ktoré dovtedy tvrdej regulácií odolávali. V období digitalizácie a zrýchľovania ekonomiky je potrebnévyvažovať reguláciu so schopnosťou samotnýchúčastníkov trhu upraviť si navzájom niektoré vzťahyformou „best practice“. Tam kde je harmonizáciapravidiel ťažká je práve priestor nastaviť pravidlásprávania a riadenia samotnými spoločnosťami tak,aby boli rešpektované a dodržiavané a tvorili tak pro-tiváhu „tvrdej“ regulácií. Práve vyváženosť prístupuku Corporate Governance musí byť pravidlom pra-vidiel do budúcnosti a zároveň byť obsiahnutá v snahe o zhodnotenie stávajúceho rámca a potrebea vôli v jeho zlepšenie.

K tomuto odkazu smerujú nielen závery konferen-cie Corporate Governance v Rige, táto myšlienka jeprítomná aj v nových princípoch Corporate Gover-nance vytvorených na pôde Organizácie pre hospo-dársku spoluprácu a rozvoj, ktoré boli zverejnenév minulých dňoch3. Zároveň v oblasti finančnéhotrhu je možné konštatovať trend prehodnocovaniaa snahu o citlivé nastavenie pravidiel pre správu a ria-denie spoločností aj zo strany Európskej Komisie akosa vyjadril lord Hill, Komisár pre oblasť finančnýchslužieb v spojitosti s novými, ale aj existujúcimi úpra-vami v oblasti bankovníctva a finančného trhu.


Konferencia Corporate Governance v Rige bolaunikátnou príležitosťou stretnúť zaujímavých ľudía diskutovať o zaujímavých témach nielen v oblastisprávy a riadenia spoločností. Preto nesmierne pod-porujem rozhodnutie Stredoeurópskej asociáciesprávy a riadenia spoločností – CECGA zorganizovaťpočas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Eu-rópskej únie konferenciu Corporate Governance naSlovensku a nesmierne ma teší, že Prezident Sloven-skej republiky pán Andrej Kiska, Ministerstvo finan-cií SR a Ministerstvo spravodlivosti SR prevzali záštitunad touto konferenciou. Som presvedčený, že sa námpodarí zorganizovať zaujímavú konferenciu, ktorá vy-

tvorí zástupcom verejného a akademického sektoraa najmä zástupcom podnikov a ich akcionárov mož-nosť diskutovať o aktuálnych otázkach vývoja Corpo-rate Governance a celej ekonomiky v podmienkachneustále sa meniaceho a dynamickej Európy 21. sto-ročia.

Verím, že sa v októbri 2016 stretneme na európ-skej konferencií Corporate Governance v Bratislave.

Autorom článku je Mgr. Martin Peter riaditeľ odboru bankovníctva Ministerstva financií SR

a člen Stredoeurópskej asociácie správy a riadeniaspoločností – CECGA

4

ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY

1 http://cecga.org/wp-content/uploads/Riga-CG-Conference.pdf2 http://ec.europa.eu/justice/events/company-law-2015/index_en.htm 3 http://www.oecd.org/daf/ca/Corporate-Governance-Principles-ENG.pdf


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY

1. január 2016 prinesie so sebou opäť aj zmeny v ob-lasti dane z pridanej hodnoty. Niektoré zmeny súspresňujúceho charakteru, zákon však obsahuje ajzmeny, ktoré sú zásadného významu. Medzi tie zá-sadnejšie patria zmeny týkajúce sa platenia zábezpekypri registrácii za platiteľa dane z pridanej hodnoty, za-vedenie osobitného režimu zdaňovania, založenéhona prijatí platieb a rozšírenie tuzemského sektorovéhosamozdanenia. Novela zákona č. 222/2004 Z.z.o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len novelazákona o DPH) sa dotkne aj kontrolného výkazu a tou tých platiteľov DPH, ktorí uplatňujú odpočítaniedane na základe faktúr vyhotovených elektronickouregistračnou pokladnicou. Tieto štyri okruhy novelyzákona o DPH si priblížime v tomto článku.

1. registrácia na DPHNovela zákona o DPH sa od 1.1.2016 dotkne najmäpovinnosti súvisiacej s platením zábezpeky. Povinnosťplatiť v niektorých prípadoch zábezpeku pri registrá-cii za platiteľa DPH bola do zákona zavedená v r.2012. Túto povinnosť budú mať aj naďalej osoby žia-dajúce o povinnú alebo dobrovoľnú registráciu spĺňa-júce jedno z kritérií na uloženie zábezpeky. Kritériázostávajú nezmenené a patria medzi ne existencia ne-doplatku nad 1000 € u prepojenej osoby alebo zruše-nie registrácie pre DPH prepojenej osoby z úradnejmoci. Prepojenosť osoby žiadajúcej o registráciu, čiuž je to fyzická osoba alebo právnická osoba s inoufyzickou alebo právnickou osobou je pre účely zákonao DPH definovaná pomerne široko a je sledovaná cezosobu konateľa alebo spoločníka. Podľa doterajšejúpravy bol v prípade neuhradenia uloženej zábezpekyuplatňovaný rôzny následok v závislosti od toho, či

zábezpeku neuhradil žiadateľ registrujúci sa na DPHdobrovoľne alebo povinne. Zatiaľ čo pri povinnej re-gistrácii správca dane žiadateľa zaregistroval a ne-uhradenú zábezpeku vymáhal, pri dobrovoľnejregistrácii neuhradenie zábezpeky v plnej výškeviedlo k zamietnutiu žiadosti o registráciu. A právenovela zákona o DPH od 1.1.2016 prináša zjednote-nie následku v prípade neuhradenia zábezpeky a tov tom smere, že neuhradenie zábezpeky zdaniteľnouosobou žiadajúcou o dobrovoľnú registráciu nebudedôvodom na zamietnutie žiadosti, daňový úrad osobuzaregistruje a zábezpeku bude vymáhať cestou daňo-vého exekučného konania. Samozrejme jednouz možností vymoženia neuhradenej zábezpeky budepoužitie prípadného nadmerného odpočtu tejtoosoby.

Druhou zásadnou zmenou v oblasti uplatňovaniainštitútu zábezpeky pri registrácii na DPH bude zru-šenie povinnosti zložiť zábezpeku v prípade, keď zda-niteľná osoba žiadajúca o dobrovoľnú registráciuneuskutočňuje v čase podania žiadosti žiadne zdani-teľné obchody, t.j. nedodáva tovary a služby, ale vy-konáva prípravnú činnosť spojenú s prípravou napodnikanie. Podľa prechodného ustanovenia k úpra-vám účinným od 1.1.2016 sa zábezpeka na DPH budeuplatňovať pri žiadostiach o registráciu pre DPH po-daných do 31.12.2015, o ktorých nebolo samozrejmedo tohto dátumu už rozhodnuté.

Obidve tieto legislatívne opatrenia v oblasti zábezpeky je možné bezpochyby zaradiť medzi opat-renia, ktoré odstraňujú administratívne prekážkypodnikania.

Čo nové prináša novela zákonao DPH v roku 2016(komentár k pripravenej novele zákona)

Viera rOJKOVÁ


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY 2. Osobitný režim zdaňovania

Aj ďalšiu legislatívnu úpravu v oblasti DPH je možnézaradiť medzi také, ktoré vedú k zlepšeniu podmie-nok uplatňovania zákona o DPH a to najmä pre maléa stredné podniky. Táto úprava bola doteraz prezen-tovaná tak trochu v zjednodušenej podobe a jedno-stranne a to ako povinnosť odvádzať DPH len potom,ako dostane platiteľ úhradu za ním poskytnuté tovarya služby od svojich odberateľov a teda získa pro-striedky na odvod dane. Zavedenie tejto osobitnejúpravy má však svoje pravidlá a každý platiteľ, ktorýsa pre jej uplatňovanie rozhodne, by sa s týmito pra-vidlami mal vopred dôkladne oboznámiť. Potreba za-viesť do legislatívy platnej v SR osobitnú úpravuzaloženú na posunutí daňovej povinnosti až na mo-ment prijatia platby od odberateľa sa ukázala najmäv ostatných rokoch a to napríklad po zavedení inšti-tútu ručenia za daň, ako aj po zmene kritérií, kedy da-ňový úrad mohol zrušiť registráciu pre DPHz úradnej moci. Jedným z takýchto kritérií bola aj sku-točnosť, keď platiteľ DPH opakovane v kalendárnomroku neuhradil svoju vlastnú daňovú povinnosť. Sa-mozrejme, že daňové úrady registráciu takýchto pla-titeľov automaticky nerušili, ale platitelia sa dostali doosobitného zoznamu zverejňovaného na portáli fi-nančnej správy. Tento zoznam zároveň slúžil akojeden z podkladov na uplatnenie inštitútu ručenia zadaň z pridanej hodnoty a platitelia v ňom uvedení bolivo všeobecnosti považovaní za rizikových obchod-ných partnerov. Do zoznamu sa dostávali mnohí pla-titelia DPH, ktorým neboli v termíne alebo aj vôbecuhrádzané ich pohľadávky, čím sa dostávali do dru-hotnej platobnej neschopnosti a okrem iného nebolischopní uhradiť svoje daňového povinnosti na DPH.Práve pre takýchto platiteľov DPH je určená osobitnáúprava uplatňovania dane až na základe prijatej platbyza dodanie tovarov a služieb.

V čom teda táto osobitná úprava spočíva, kto jumôže využívať, v akých lehotách a aké má povinnostiv súvislosti s jej uplatňovaním? Odpovede na tietootázky sú nasledovné:

2.1. Deň vzniku daňovej povinnosti a deň vznikupráva na odpočítanie daneAko je už vyššie uvedené, platiteľom, ktorí sa roz-hodnú pre uplatňovanie osobitnej úpravy, bude da-ňová povinnosť vznikať dňom prijatia platby zadodané tovary a služby. Takýto osobitný režim vzniku

daňovej povinnosti sa týka len odplatných dodávokv tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daňpodľa § 69 ods. 1 zákona o DPH a nevzťahuje sa naoslobodené dodávky tovarov do iného členskéhoštátu podľa § 43 zákona o DPH a na dodávky v rámcitrojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH.

Keďže integrálnou súčasťou mechanizmu DPH jeaj odpočítanie dane, osobitná úprava sa týka aj vznikupráva na odpočítanie. Právo odpočítať daň z prijatýchtovarov a služieb osobami, ktoré budú osobitnúúpravu uplatňovať, vznikne dňom zaplatenia za to-vary a služby dodávateľovi. Ak by platiteľ zaplatilsvojmu dodávateľovi len časť protihodnoty, právo od-počítať daň mu vznikne pomerne podľa výšky sumy,ktorú zaplatil.

2.2. Kto môže osobitnú úpravu využívaťOsobitnú úpravu uplatňovania dane môžu využívaťlen platitelia, ktorí sú registrovaní podľa § 4 zákonao DPH, pričom využívanie tejto úpravy je dobro-voľné. Ak sa však platiteľ pre osobitnú úpravu roz-hodne, musí toto svoje rozhodnutie oznámiťdaňovému úradu. Keďže osobitná úprava je určená napodporu malých a stredných podnikateľov, pre jejuplatňovanie sa od 1.1.2016 budú môcť rozhodnúťlen tí platitelia, ktorých obrat za predchádzajúci ka-lendárny rok nedosiahol 100 000 € a odôvodnenepredpokladajú, že ho nepresiahnu ani v kalendárnomroku prebiehajúcom. Treba si uvedomiť, že kým napr.pre účely obratu pre povinnú registráciu alebo preúčely zrušenia registrácie pre DPH sledujú zdaniteľnéosoby obrat za 12 po sebe idúcich kalendárnych me-siacoch, pre účely osobitnej úpravy je to vždy za ka-lendárny rok. Ďalšou podmienok je, že na platiteľa,ktorý má záujem uplatňovať osobitnú úpravu, nebolvyhlásený konkurz a ani nevstúpil do likvidácie.

Zákon o DPH tiež upravuje, kedy bude musieť pla-titeľ dobrovoľnú úpravu opustiť. Bude to vtedy, akv prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahne obrat100 000 €, stane sa členom skupiny podľa § 4a zákonao DPH, bude na neho vyhlásený konkurz, vstúpi dolikvidácie, zruší sa bez likvidácie alebo dôjde k úmrtiuplatiteľa.

2.3. Deň začatia a deň skončenia uplatňovania oso-bitnej úpravyAk sa platiteľ rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu,začne s ňou od prvého dňa svojho zdaňovacieho ob-


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MYdobia, teda buď od prvého dňa mesiaca alebo od pr-

vého dňa štvrťroka. Ak platiteľ ukončí uplatňovanieosobitnej úpravy, z dôvodov, že presiahol obrat100 000 €, deň skončenia je posledný deň zdaňova-cieho obdobia, v ktorom dosiahol stanovený obrat.Ak nastanú iné skutočnosti znemožňujúce využívanieosobitnej úpravy, deň skončenia jej uplatňovania jenapríklad deň, ktorý predchádza dňu, keď sa platiteľstal členom skupiny, alebo deň, ktorý predchádza vy-hláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie, alebodeň, ktorý predchádza dňu jeho zániku.

V prípade, ak platiteľ bude naďalej spĺňať pod-mienky dané zákonom na využívanie osobitnejúpravy, ale pre jej skončenie sa rozhodne sám, deňskončenia je posledný deň kalendárneho roka, v kto-rom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovémuúradu. Znamená to, že ak svoje rozhodnutie písomneneoznámi, je povinný osobitnú úpravu naďalej uplat-ňovať a jej dobrovoľné ukončenie je možné vždy lenk 31.12..

2.4. Oznamovacie povinnostiS uplatňovaním osobitnej úpravy je spojených nie-koľko oznamovacích povinností a zavedených nie-koľko nových lehôt. Ak sa platiteľ rozhodne odprvého dňa zdaňovacieho obdobia uplatňovať oso-bitnú úpravu, je povinný toto svoje rozhodnutie pí-somne oznámiť daňovému úradu do koncakalendárneho mesiaca, v ktorom ju začal uplatňovať.Lehota do konca kalendárneho mesiaca sa vzťahujeaj na platiteľov, ktorí majú zdaňovacie obdobie kalen-dárny štvrťrok. Keďže zákon o DPH stanovil jednoz-načnú povinnosť podať oznámenie písomne, nie jemožné využite zákona o správe daní č. 563/2009 Z.z.v znení neskorších predpisov (daňového poriadku)a oznámiť túto skutočnosť ústne do zápisniceu správcu dane.

Oznamovaciu povinnosť budú mať platitelia aj priskončení využívania osobitnej úpravy. Ak sa platiteľrozhodne skončiť jej uplatňovanie dobrovoľne, roz-hodnutie oznámi v priebehu kalendárneho roku,uplynutím ktorého hodlá uplatňovanie ukončiť.Zákon totiž stanovuje, že platiteľ je povinný skončiťuplatňovanie osobitnej úpravy posledným dňom ka-lendárneho roka, v ktorom túto skutočnosť daňo-vému úradu oznámil.

Ak platiteľ bude nútený z presne vymedzených dô-vodov uplatňovanie ukončiť, platiteľ alebo jeho

právny nástupca oznámi túto skutočnosť do 5 dní odskončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlok skončeniu uplatňovania osobitnej úpravy.

Zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatiea skončenie uplatňovania osobitnej úpravy a zoznamplatiteľov, ktorí osobitnú úpravu uplatňovali a ich re-gistrácia pre DPH bola zrušená, bude Finančným ria-diteľstvom SR zverejnený na portáli finančnej správy.Finančné riaditeľstvo na svojom portáli zverejní tiežvzor oznámenia.

2.5. Ďalšie povinnostiĎalšie povinnosti, ktoré bude musieť platiteľ DPHv súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy plniť, sú-visia s vyhotovovaním faktúr. Platiteľ bude pri do-dávke tovarov a služieb povinný vyhotoviť faktúru,v ktorej okrem náležitostí podľa § 74 zákona o DPHbude povinný zreteľne a čitateľne uviesť slovnú infor-máciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.Ak by takúto slovnú informáciu na faktúre neuviedol,daňová povinnosť mu vznikne bežným režimompodľa § 19 zákona o DPH. Neuvedenie slovnej infor-mácie na pôvodnej faktúre nie je prípustné dodatočneopraviť doplnením tohto údaja.

Zákon upravuje aj postup platiteľov pri odpočítanídane z investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2zákona o DPH počas obdobia plynutia osobitnejúpravy, ako aj postup pri oprave základu dane. Prizvýšení alebo znížení základu dane bude platiteľ rov-nako povinný zohľadňovať vrátenie a prijatie platbya dodatočné zaplatenie svojmu dodávateľovi.

Platitelia, ktorí ukončia uplatňovanie osobitnejúpravy či už dobrovoľne alebo povinne z dôvodov, žeprestali spĺňať podmienky na jej uplatňovanie, aleboak dôjde k zrušeniu ich registrácia pre DPH, budú po-vinní odviesť daň. Znamená to, že im vznikne daňovápovinnosť z dodania tovarov a služieb za celé obdobieuplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla,ak by neboli osobitnú úpravu uplatňovali. Zároveň imvznikne aj právo na odpočítanie, ktorú si z dôvoduuplatňovania osobitnej úpravy a počas tejto doby ne-odpočítali, pretože nezaplatili záväzky voči svojim do-dávateľom, samozrejme pri splnení ostatnýchpodmienok zakladajúcich nárok na odpočítanie dane.

2.6. SankciePriamo v zákone o DPH sa zavádzajú aj nové sankciea to pre prípad, že by platitelia začali uplatňovať oso-


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY bitnú úpravu bez splnenia zákonných podmienok,

alebo by v takejto úprave pokračovali. Rovnako sank-cia hrozí platiteľom, ktorí sa pre využívanie osobitnejúpravy rozhodli a napriek tomu na faktúre nebudúuvádzať slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na zá-klade prijatia platby“.

Daňové úrady budú pri ukladaní sankcií prihlia-dať na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu,zákon stanovil maximálnu výšku pokuty a to 100 000 €.

Záverom je potrebné uviesť, že hoci sa pre uplatňo-vanie osobitnej úpravy rozhodnú len niektorí platite-lia DPH spĺňajúci zákonné podmienky, dotkne sa ajplatiteľov, ktorí takúto úpravu neuplatňujú a naprík-lad ani uplatňovať nemôžu. Stane sa tak pri uplatňo-vaní odpočítania dane. Pre vznik nároku naodpočítanie dane platí, že nárok vzniká v deň vznikudaňovej povinnosti. Ak osobe uplatňujúcej osobitnúúpravu podľa § 68d zákona o DPH vznikne daňovápovinnosť až keď prijme platbu od svojho odberateľa,potom odberateľovi vznikne nárok na odpočítaniedane až keď jeho dodávateľ platbu prijme.

Táto novela zákona o DPH tak prináša určité vý-hody pre skupinu platiteľov, prináša snáď aj zlepšenieplatobnej disciplíny, ale pravdepodobne aj zvýšenénároky na vedenie záznamov pre účely DPH.

3. Rozšírenie tuzemského sektorovéhosamozdaneniaDaň z pridanej hodnoty má celý rad rôznych špecifík,jedným z nich je aj určenie osôb, ktoré sú povinné od-vádzať daň do štátneho rozpočtu.

V zásade je daň správcovi dane povinný platiť do-dávateľ tovaru a poskytovateľ služieb. V niektorýchprípadoch je touto osobou príjemca plnenia a tonajmä pri cezhraničných dodávkach. Mechanizmusprenosu daňovej povinnosti na odberateľa predsta-vuje zjednodušenie pre dodávateľov z iných členskýchštátov, nakoľko odvod dane do štátneho rozpočtuv SR zabezpečí ich odberateľ a zahraniční dodávateliasa nemusia registrovať v členskom štáte dodania to-varov a služieb. Prenos daňovej povinnosti na odbe-rateľa pri tuzemských dodávkach medzi platiteľmiDPH súvisí s bojom proti daňovým podvodom. V zá-kone o DPH sa postupne rozširuje zoznam komodít,pri ktorých sa tuzemský prenos daňovej povinnostiuplatňuje. Od 1.1.2016 sa v súlade s čl. 199 smerniceRady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH prenos

bude uplatňovať aj na dodanie stavebných prác vrá-tane dodania stavby alebo jej časti, ktoré patria dosekcie F štatistickej klasifikácie produktov zavedenejNariadením Komisie (EU) č. 1209/2014. Rovnako saprenos daňovej povinnosti bude uplatňovať na doda-nie tovaru s montážou a inštaláciou, ak montáž aleboinštalácia bude patriť do sekcie F spomínaného oso-bitného predpisu.

4. Ďalšie vybrané zmeny v zákone o DPHPlatiteľ dane, ktorému vznikne za zdaňovacie obdobienadmerný odpočet, je podľa § 79 ods. 1 zákonao DPH povinný započítať nadmerný odpočet s vlast-nou daňovou povinnosťou za nasledujúce zdaňovacieobdobie. Len v prípade, ak platiteľ opäť vykáže nad-merný odpočet alebo ak vlastná daňová povinnosť nazapočítanie je nižšia ako nadmerný odpočet, začneplynúť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu alebona vrátenie jeho zostávajúcej časti. V § 79 ods. 2 sústanovené kritériá, pri splnení ktorých sa nadmernýodpočet môže platiteľovi vrátiť do 30 dni od lehoty napodanie daňového priznania. A práve týchto kritériísa týka ďalšia zmena v zákone o DPH, nakoľko do-chádza k ich zmierneniu. Do účinnosti novely zákonasi môže platiteľ uplatniť skoršie vrátenie nadmernéhoodpočtu, ak za 12 predchádzajúcich kalendárnychmesiacov nemal nedoplatok voči daňovému úradu,colnému úradu ani sociálnej poisťovni. Po účinnostinovely zákona o DPH sa doba sledovanosti skráti našesť mesiacov a zároveň nebude vyžadovaná ani nu-lová tolerancia nedoplatkov, avšak v úhrne nebudúmôcť prekročiť hranicu 1000 €. Takéto zmierneniepodmienok pre skoršie vrátenie nadmerného od-počtu sa v zmysle prechodného ustanovenia prvýkrátuplatní za zdaňovacie obdobie, ktorým je december2015.

Na druhej strane sa sprísni postupu voči platite-ľom, ktorým v lehote na vrátenie nadmerného od-počtu začne daňový úrad vykonávať kontrolu jehooprávnenosti, platitelia prestanú s daňovým úradomkomunikovať a daňovú kontrolu neumožnia vykonať.Ak teda platiteľ vykonanie daňovej kontroly ne-umožní do troch mesiacov od jej začatia, nárok navrátenie nadmerného odpočtu zanikne uplynutímtretieho mesiaca. Podľa doterajšej právnej úpravymusel daňový úrad robiť úkony smerujúce k reál-nemu výkonu daňovej kontroly šesť mesiacov a nárokna vrátenie nadmerného odpočtu zanikol až uplynu-


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MYtím šiesteho mesiaca. Nová trojmesačná lehota sa

podľa prechodného ustanovenia prvýkrát použije nanadmerné odpočty uplatnené najskôr za zdaňovacieobdobie január 2016.

Novela zákona o DPH, ako je už v úvode uvedené,má za cieľ odstrániť niektoré administratívne pre-kážky, zlepšiť podmienky pre malých a strednýchpodnikateľov, ale aj boj proti daňovým podvodomv oblasti DPH. A práve k tomuto cieľu smeruje úpravatýkajúca sa obsahu kontrolného výkazu. Platiteliav kontrolnom výkaze v časti B uvádzajú zákonom sta-novené údaje týkajúce sa odpočítania dane. V častiB3 jednou sumou uvádzajú údaje o odpočítaní danena základe zjednodušených faktúr, napr. dokladov

z elektronickej registračnej pokladnice. Na základespracovaných kontrolných výkazov bolo identifiko-vané riziko, že veľká skupina platiteľov DPH uvádzav časti B3 vysoké sumy odpočítania dane, preto akplatiteľ bude uplatňovať odpočítanie dane zo zjedno-dušených faktúr vo výške 3000 € a viac, bude povinnýuvádzať aj v tejto časti kontrolného výkazu údajev členení podľa jednotlivých dodávateľov s uvedenímich identifikačného čísla pre DPH. Účinnosť tohtoopatrenia je od 1. apríla 2016.

Autorkou článku je Ing. Viera Rojkovávedúca oddelenia metodiky DPH,

Finančné riaditeľstvo SR


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY

V článku skúmame rozdiely v produkcii medzi sek-tormi verejnej správy a ostatnými, hlavne výrobnýmisektormi ekonomiky Slovenska. Na základe ekono-metrického odhadu a kalibrácie parametrov dvochprodukčných funkcií sa pokúsime zodpovedaťotázku, či zvýšenie výrobného faktoru práca vo verej-nom sektore (zahŕňa verejnú správu, obranu, vzdela-nie, verejné zdravotníctvo a sociálnu prácu) prinesievyššiu marginálnu produktivitu než rovnaké zvýšeniev iných sektoroch.

Produkčné funkcie použité v tomto článku sú sú-časťou modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy(CGE – computable general equilibrium model),ktorý je možné poňať od najjednoduchšieho – bezmedzispotreby, až po rozvinutý model so sektoromvlády aj zahraničia. Ekonometrický odhad produkč-ných funkcií CGE modelov je pomerne zriedkavý,častejšie sa na odhad parametrov používa prístup ka-librácie. Venovať sa budeme obom prístupom s cie-ľom zistiť, či odpoveď na otázku položenú v úvodezávisí od použitej metódy.

Dátová štruktúraNa modelovanie parametrov produkčných funkciíboli použité štvrťročné časové rady od roku 1995 ažpo 2014, čiže spolu 80 pozorovaní. Pre potreby kali-brácie boli z každého časového radu použité prie-

merné hodnoty. Údaje boli čerpané z databáz Euro-statu a Štatistického úradu SR. Použité boli nasle-dovné agregáty: P.1 Output, P.2 Medzispotreba, P.3Výdavky na konečnú spotrebu, P.51 Tvorba hrubéhofixného kapitálu, P.52 Zmena stavu zásob, D.1 Kom-penzácie zamestnancom D.2-D.3 Čisté dane z pro-duktov, B.1g Hrubý domáci produkt, B.2g Hrubýprevádzkový prebytok, B.3g Hrubý zmiešaný príjema B.8g Hrubé národné úspory. Všetky použité dáta súv bežných cenách, miliónoch Eur, sezónne neupra-vené.

Pri práci s CGE modelmi vychádzame z dátovejštruktúry usporiadanej do matice spoločenskéhoútvovníctva (SAM – social accountig matrix), ktorúpre náš model zobrazuje Tabuľka č. 1. V nej sú záro-veň zobrazené aj tri rôzne metódy výpočtu hodnotyhrubého domáceho produktu v danom roku.

Pre potreby modelovania produkčnej funkcie vy-užívame hodnoty agregátu QAa – úroveň aktivity,ktorá je dezagregovaná na aktivity vo verejnom sek-tore a agregované aktivity všetkých ostatných sekto-rov. Pri dezagregácii využívame sektory delené podľaklasifikácie NACE Rev. 2 (Statistical Classification ofEconomic Activities in the European Community) O,P a Q: verejná správa, obrana, vzdelávanie, verejnézdravie a sociálna práca. Ďalej agregát QFfa – dopytpo výrobných faktoroch, ktorý je dezagregovaný na

„Investície” do ľudského kapitálu vo verejnom sektore1

Veronika MiťKOVÁ

aktivity komodity výr. faktory domácnosti

aktivity P.1 – P.2 + (D.2-D.3)

komodity výdavková metóda P.4 +P.51 + P.52 + B.8g

výr. faktory produkčná metódaB.1g + (D.2-D.3)

domácnostipríjmová metóda

D.1 + B.2g + B.3g +(D.2-D.3)

Tabuľka 1: Štruktúra matice spoločenského účtovníctva


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MYdopyt po práci a dopyt po kapitále z oboch sektorov.

Parameter efektívnosti ada a podiel pridanej hodnotyvýrobného faktora αfa budeme odhadovať.

Modelová štruktúraŠtruktúra modelu, ako už bolo spomínané vyššie, jejednoduchá, vychádza z práce Hansa Löfgrena [1].Model pozostáva z rovníc troch rovnovážnych pod-mienok a siedmych behaviorálnych rovníc. My sav tomto článku zaoberáme len produkčnými funk-ciami, ktoré nadobúdajú nasledovný tvar

(1)

kde: adα parameter efektívnosti pre aktivitu a,αfα podiel pridanej hodnoty faktora f na

aktivite a,QAα úroveň aktivity a,QFfα dopyt aktivity a na výrobný faktor f.

Odhady parametrovV prvom rade je potrebné získané údaje dezagregovaťpodľa zvolenej štruktúry. Údaje sme dezagregovalipodľa nasledovných informácií: podiel produkcie voverejnom sektore 8,3%, podiel medzispotreby vo ve-rejnom sektore 4,5%, príjem domácností z vlastníctvavýrobného faktoru práca 30%, z výrobného faktorukapitál 70%.

Pomocou kalibrácie, ktorú aplikujeme na dezagre-govanú maticu spoločenského účtovníctva (Tabuľka1)získavame nasledovné hodnoty parametrov (kde PSznamená verejný sektor (public sector), R ostatné sek-tory (rest), lab je označenie pre prácu a cap pre kapi-tál):

Produkčná funkcia teda nadobúda nasledovný tvar:

(2)

(3)

Hodnota technologického parametra vo verejnomsektore je 1,88 a pre ostatné sektory 1,9. Parameter

pridanej hodnoty nadobúda vo verejnom sektore prevýrobný faktor práca 0,329 a výrobný faktor kapitál0,671. Znamená to, že ak sa výrobný faktor prácazvýši o 1%, úroveň aktivity sa vo verejnom sektorezvýši o 0,33%. Obdobne, ak sa výrobný faktor kapitálzvýši o 1%, úroveň aktivity v tomto sektore sa zvýšio 0,67%. V agregovanom sektore všetkých ostávajú-cich sektorov zvýšenie faktoru práca o 1% prinesie0,34% zvýšenie aktivity a zvýšenie faktora kapitál0,66% zvýšenie aktivity.

Pre účely ekonometrického odhadu parametrovprodukčnej funkcie je potrebné nelineárnu funkciulogaritmovať, čím dostávame

(4)

(5)

Po aplikácii jednoduchej metódy najmenšíchštvorcov dostávame nasledovné odhady pre verejnýsektor (Tabuľka 3) a pre ostatné sektory (Tabuľka 4).

Tabuľka 2: Počiatočný odhad pre rovnicu (4)

Tabuľka 3: : Počiatočný odhad pre rovnicu (5)

Hodnoty parametrov sú teda nasledovné:

Výsledný tvar odhadnutého modelu:

(6)2

(7)


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY

Variabilita vysvetlená modelom pre verejný sektorje 99,97% a pre ostatné sektory 99,85%. Všetky vysve-tľujúce premenné sú vysoko štatisticky významné.Testovanie autokorelácie Durbin-Watsonovou metódou nepreukázalo porušenie predpokladu o ne-korelovanosti náhodných porúch z jednotlivých po-zorovaní. Rovnako pridanie sezónnych umelýchpremenných sa neukázalo ako opodstatnené. Testo-vanie normality pomocou Jacques-Bera testu preuká-zalo normálne rozdelenie rezíduí. Multikolinearitanebola pomocou Variance Inflation Factor preuká-zaná vo verejnom sektore. Pre odhad rovnice preostatné sektory test preukázal porušenie predpokladunezávislosti vysvetľujúcich premenných. Keďže súvšak vysvetľujúce premenné len dve, akceptujeme po-rušenie tohto predpokladu.

Technologický parameter pre verejný sektor je 1,75a pre ostatné sektory 1,58. Ak sa zvýši množstvo vý-robného sektoru práca o 1%, úroveň aktivity vzrastieo 0,68% vo verejnom sektore a o 0,33% v ostatnýchsektoroch. Pre výrobný faktor kapitál platí, že ak sajeho množstvo zvýši o 1%, úroveň aktivity vzrastieo 0,32% vo verejnom sektore a o 0,67% v ostatnýchsektoroch. Znamená to teda, že verejný sektor je ci-tlivej

ZáverHodnoty parametrov produkčnej funkcie získané ka-libráciou a ekonometrickým odhadom sú odlišné preverejný sektor. Tieto odlišnosti môžu byť spôsobenécitlivosťou CGE modelu na pôvodné podiely prácea kapitálu v produkčnej funkcii. Odpoveď na počia-točnú otázku je teda silne závislá od metódy vý-skumu, ktorú zvolíme. Na základe ekonometrickéhoodhadu môžeme konštatovať, že verejný sektor je ci-tlivejší na zmeny vo výrobnom faktore práca a na-opak, agregovaný sektor ostatných sektoroch navýrobný faktor kapitál – zvýšenie výrobného faktorupráca vo verejnom sektore (zahŕňa verejnú správu,obranu, vzdelanie, verejné zdravotníctvo a sociálnuprácu) teda prinesie vyššiu marginálnu produktivitunež rovnaké zvýšenie v iných sektoroch.

Löfgren, H.: Exercises in General EquilibriumModeling Using GAMS. Microcomputers in Policy Re-search 4a. International Food Policy Research Insti-tute. 2003.

Autorkou článku je Ing. Veronika Miťková, PhD. z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK

v Bratislave

Obrázok 1: Skutočné vs. vyrovnané hodnoty preprodukciu vo verejnom sektore

Obrázok 2: Skutočné vs. vyrovnané hodnoty pre pro-dukciu v agregovanom sektore ostatných sektorov

1 Článok vychádza s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, grant VEGA 1/0197/13: Ekonometrický odhad para-metrov modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy s dezagregáciou verejného sektora.

2 označenia čiarou namiesto striešky pre QAPS,t and QAPS,t


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY

ÚvodVšeobecný rámec pre právnu úpravu cenných papie-rov na Slovensku vytvára zákon č. 566/2001 Z. z. ocenných papieroch a investičných službách a o zmenea doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných pa-pieroch). Tento zákon definuje cenné papiere v § 2ako „peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustano-venej podobe a forme, s ktorým sú spojené právapodľa tohto zákona a práva podľa osobitných záko-nov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkovéplnenie alebo vykonávať určité práva voči určenýmosobám“.

Z definície podstaty cenných papierov, ktorá je ob-siahnutá v zákone o cenných papieroch vyplývajú trikritériá členenia cenných papierov – členenie z hľa-diska podoby, z hľadiska formy a podľa druhu práva.Okrem toho existuje množstvo ďalších kritérií člene-nia cenných papierov, napríklad podľa ekonomickejfunkcie, z hľadiska emisie, podľa stanovenia výnosu,podľa podmienok splatnosti, podľa emitenta, podľapráv a povinností, podľa zastupiteľnosti, podľa zálož-ného práva, podľa obehu, z hľadiska času, podľastupňa likvidity, podľa reverzibility, podľa miesta vy-dania a použitia, podľa predpovedateľnosti vývojakurzu, podľa zdaňovania.

Druhy práv, ktoré sú spojené s príslušným cennýmpapierom sú:1. vecné práva (napr. hypotekárne záložné listy),2. dlžobné záväzky (napr. obligácie, zmenky, šeky,

pokladničné poukážky atď.),3. majetková účasť alebo podiely (napr. akcie, podie-

lové listy),4. dispozičné práva (napr. skladištné listy (war-

ranty), skladiskové záložné listy a tovarové záložnélisty, náložné listy v námornej doprave (konosa-menty) a iné náložné listy atď.).

Finanční manažéra sa zaujímajú hlavne o cenné pa-piere finančného trhu, predovšetkým z dvoch dôvo-dov:

1. sú nástrojom, prostredníctvom ktorého môžuzískať peňažné prostriedky na financovaniebežných prevádzkových potrieb alebo investícií,

2. sú jednou z možností investovania voľných pe-ňažných prostriedkov, špekulácie i hedgingu(zaistenia).

Dispozičné cenné papiere nepatria do skupinycenných papierov finančného trhu, patria do proble-matiky spojenej s komoditným trhom. Napriek tomuby nemali vypadnúť zo zorného pohľadu finančnéhomanažéra, pretože sú súčasťou dokumentárneho pla-tobného styku, ktorý je v kompetencii a zodpoved-nosti finančného manažéra.

Druhy dispozičných cenných papierovDo sústavy cenných papierov v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v § 2, ods. 2 pod písmenamil), m), n), o) sú zahrnuté náložné listy, skladištné listy,skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy.

l) Náložné listyNáložný list, podľa § 612 Obchodného zákonníka, jelistina, s ktorou je spojené právo požadovať od do-pravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto lis-tiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobeoprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osobanáložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zá-sielky.K najznámejším dopravným dokumentom možno za-radiť:- konosament,- riečny náložný list,- železničný náložný list,- letecký náložný list,- špeditérske potvrdenie a - poštovú balíkovú potvrdenku.

Konosament je najdôležitejší dopravný dokumentv námornej doprave. Je to listina, ktorou dopravca

Dispozičné cenné papiere Božena HrVOĽOVÁ


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY (rejdar) alebo jeho zmocnenec (kapitán lode, agent)

potvrdzuje prevzatie tovaru k preprave a zaväzuje savydať ho v prístave určenia oprávnenému držiteľovikonosamentu oproti vráteniu tejto listiny.

Podmienky nákladnej dopravy po mori sú upra-vené v súčasnosti Haagskymi pravidlami z roku 1924,Haagsko-Visbyskými pravidlami platnými od roku1977 a Hamburgskými pravidlami schválenýmiv roku 1978.

Konosament má tri funkcie:- je potvrdením o nalodení tovaru alebo o jeho pre-

vzatí k doprave,- je dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy, ale

nie je samotnou prepravnou zmluvou,- je cenným papierom, dispozičným dokumentom.

Medzi podstatné náležitosti konosamentu patria:

- informácie, ktoré sa týkajú tovaru (všeobecný cha-rakter, označenie, množstvo alebo hmotnosť, sku-točný stav tovaru);

- informácie, ktoré sa týkajú zmluvných strán (menoa sídlo dopravcu, odosielateľa a príjemcu – ak jeuvedený, údaj o firme alebo osobe, ktorej má byťavizovaný príchod zásielky do prístavu určenia –tzv. notifikačná adresa);

- informácie, ktoré sa vzťahujú k ceste (meno lode,prípadne pod vlajkou akej krajiny sa plaví, názovprístavu nalodenia a určenia, prípadne miesta pre-vzatia a konečného určenia, pokiaľ ide o priebežnýkonosament, údaj o spôsobe platenia dopravnýchvýloh, číslo konosamentu, počet vyhotovených ko-nosamentov, označenie, že ide o originál, miestoa dátum vystavenia a podpis dopravcu alebo jehoagenta, zmluvné podmienky).

Konosamenty sa spravidla vyhotovujú vo viacerýchorigináloch (väčšinou v troch), ktoré spolu tvoria tzv.plnú sadu konosamentov. K vydaniu tovaru pritomstačí iba jeden originál. Pri prevode vlastníckehopráva je nutné dbať na to, aby boli odovzdané a riadneprevedené všetky originály, ktoré boli vystavené.

Riečny náložný list je v podstate obdobou námor-ného konosamentu. V riečnom náložnom liste sa do-pravca zaväzuje vydať zásielku, ktorú prevzalk preprave osobe, ktorá predloží tento dokument. Sú-

časťou vydania je aj potvrdenie prevzatia zásielkypriamo na tomto dokumente.

Riečny náložný list je cenný papier a môže byť vy-stavený na rad určitej osoby, na meno určitej osobyalebo na doručiteľa. Náležitosti riečneho náložnéholistu sú obdobné ako u konosamentu.

Okrem riečneho náložného listu existujú aj riečnenákladné listy, ktoré sú iba legitimačnou listinou slú-žiacou na preukázanie uzatvorenia prepravnej zmluvya prijatia zásielky k preprave, ktorá sa uskutočňuje povnútrozemských vodných cestách. Doprava tovaru sariadi pravidlami a predpismi krajiny, po území ktorejvedú vodné cesty (výnimku tvorí doprava po celomtoku Rýna, vrátane jeho prítokov, ktorá sa riadi tzv.Mannheimskými dokumentmi). Riečny nákladný listmá podobnú charakteristiku ako napríklad železničnýnákladný list.

Železničný nákladný list je dokument o uzatvo-rení prepravnej zmluvy v železničnej nákladnej do-prave a jej podmienkach. Podmienky nákladnejprepravy po železnici upravujú v súčasnej dobe pred-pisy COTIF (najnovšia dohoda o medzinárodnej že-lezničnej preprave), predpisy CIM (jednotné právnepredpisy pre zmluvu o medzinárodnej preprave tova-rov) a aplikovateľné vnútroštátne predpisy.

Železničný nákladný list nie je cenným papierom,je iba legitimačným dokumentom.K náležitostiam železničného nákladného listu pat-ria:- informácie, ktoré sa týkajú tovaru (názov tovaru,

hmotnosť zásielky, označenie, či ide o kusovú alebovozňovú zásielku, značky a čísla tovaru, druh obalu,počet kusov, druh, značka a číslo kontajneru);

- informácie, ktoré sa týkajú zmluvných strán (menoa adresa odosielateľa zásielky, meno a adresa prí-jemcu zásielky);

- informácie, ktoré sa vzťahujú k ceste (presné ozna-čenie stanice odoslania a určenia, uvedenie pre-chodných pohraničných bodov, číslo vozňa, jehohmotnosť, údaje o výške a spôsobe zaplatenia, početsprievodných dokumentov, ktoré sprevádzajú tovar– ak existujú, miesto a deň spísania železničnéhonákladného listu, pečiatka odosielacej stanice).

Letecký nákladný list je dokument o uzatvorení pre-pravnej zmluvy v leteckej preprave medzi dopravcoma odosielateľom. Letecký nákladný list vystavuje odo-sielateľ, resp. je vystavený jeho menom a spolu s pre-


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MYpravovaným tovarom je odovzdaný leteckej spoloč-

nosti.Leteckú nákladnú prepravu zaisťujú sprostredko-

vatelia, respektíve agenti, ktorí sa v zásade delia na dvekategórie. V prvej kategórii sú tzv. nákladní agentiIATA (Medzinárodné združenie pre leteckú dopravu),ktorí sú schválení leteckými spoločnosťami (členmiIATA) ako sprostredkovatelia dopravy. V druhej ka-tegórii sú leteckí zasielatelia (ktorí nemusia byť ná-kladnými agentmi IATA) a obvykle sa zameriavajú našpeciálne služby.

Letecký nákladný list je neobchodovateľný pre-pravný dokument, ktorý sa spravidla vystavuje v trochorigináloch a najviac v jedenástich doplnkových kó-piách.

K náležitostiam medzinárodného leteckého ná-kladného listu patria:- informácie, ktoré sa týkajú tovaru (názov, množ-

stvo, hmotnosť, spôsob balenia, označenie a číslo-vanie zásielky);

- informácie, ktoré sa týkajú zmluvných strán (menoa adresa odosielateľa, príjemcu a prvého leteckéhodopravcu);

- informácie, ktoré sa vzťahujú k ceste (názov letiskaodoslania a určenia, číslo a dátum letu, údajeo výške dopravného a spôsobe jeho zaplatenia, pod-mienky zmluvy – vyskytujú sa iba na origináloch,miesto a dátum vystavenia nákladného listu, podpisdopravcu).

Cestný nákladný list sa vystavuje pre dopravu ná-kladnými automobilmi po ceste. Jednotnú formutohto dokumentu pre medzinárodnú dopravu zaru-čuje dohoda CMR – o prepravnej zmluve v medziná-rodnej cestnej nákladnej doprave.

Cestný nákladný list nie je cenným papierom,môže byť vystavený iba na meno, nie na rad. Používasa ako potvrdenie o prevzatí tovaru.

K náležitostiam cestného nákladného listu patria:- informácie, ktoré sa týkajú tovaru (názov, hmot-

nosť, množstvo, signa a čísla, druh obalu);- - informácie, ktoré sa týkajú zmluvných strán(meno a adresa odosielateľa zásielky, meno a adresapríjemcu zásielky);- informácie, ktoré sa vzťahujú k ceste (miesto

a dátum nakládky a vykládky tovaru, meno a adresadopravcu, číslo vozidla, prípadne návesu, údajeo výške dopravného a spôsobe jeho zaplatenia,

počet sprievodných dokumentov, ktoré sprevádzajútovar – ak existujú, dátum vystavenia cestného ná-kladného listu, podpisy a pečiatky odosielateľa a do-pravcu).

Špeditérske potvrdenia sa vystavujú tiež pre do-pravu, ktorá sa uskutočňuje nákladnými automobilmipo ceste. Patria k legitimačným dokumentom, pretožešpeditér sám dopravu nevykonáva, ale iba obstaráva.

Špeditérske potvrdene je potvrdením špeditéraalebo zasielateľa:- o neodvolateľnom odoslaní tovaru (Forwarder´s

Certificate of Transport – FCT). Poskytuje dôkazo zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi dopravcoma odosielateľom a súčasne umožňuje vypočítať pre-pravné podľa druhu, množstva a balenia prepravo-vaného tovaru a použitej trasy prepravy;

- o prevzatí tovaru (Forwarder´s Certificate of Re-ceipt – FCR). Potvrdzuje prevzatie tovaru, ktorý bolodovzdaný na prepravu a súčasne poskytuje dôkazo zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi dopravcoma odosielateľom.

Špeditérske potvrdenia sa často vystavujú aj pre kom-binovanú dopravu, kedy je tovar bez akéhokoľvek pre-kladania dopravovaný rôznymi druhmi dopravy(napríklad doprava nákladným automobilom a tra-jektom alebo po železnici).

K prepravným dokumentom patrí aj poštová ba-líková sprievodka, ktorá je dokumentom vystavova-ným pre poštovú dopravu podľa Zmluvy o prepravepoštových balíkov.

m) Skladištné listySkladištný list, podľa § 528 Obchodného zákonníkaje cenný papier, ktorý je potvrdením o prevzatí vecina skladovanie a s ktorým je spojené právo požadovaťvydanie skladovanej veci.

Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo nameno. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinnývydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Akznie na meno, je povinný vydať vec osobe uvedenejv skladištnom liste. Skladištný list na meno môžeoprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby,pokiaľ v ňom nie je prevod vylúčený. Rubopis upra-vuje zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový.

Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladišt-ného listu vydania veci má postavenie ukladateľa a je


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY povinná na požiadanie skladovateľa potvrdiť na skla-

dištnom liste prevzatie skladovanej veci.

n) Skladiskové záložné listySkladiskový záložný list je potvrdením o prevzatí to-varu na skladovanie vo verejnom sklade na základezmluvy o skladovaní. Vydať ho môže len právnickáosoba, ktorá prevádzkuje verejný sklad podľa zákonač. 144/1998 Z.z. o skladiskovom záložnom liste, tova-rovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalšíchzákonov.

Skladiskový záložný list sa skladá z dvoch oddele-ných častí, a to z majetkového listu a zo záložnéholistu. Samostatné vydanie len jednej časti skladisko-vého listu je neprípustné.

So skladiskovým záložným listom je spojené právonakladať s tovarom, na ktorý skladiskový záložný listznie, a to bez obmedzenia.

S oddelene prevedeným záložným listom je spo-jené právo na zaplatenie peňažnej sumy na ňom uve-denej a záložné právo k tovaru, na ktorý znie a ktorézabezpečuje túto pohľadávku.

S majetkovým listom je spojené právo nakladaťs tovarom, na ktorý znie, v rozsahu obmedzenom zá-ložným právom majiteľa záložného listu. Inak máodovzdanie majetkového listu osobe z neho oprávne-nej, čo do nadobudnutia práv k tovaru, účinky odo-vzdania tovaru.

o) Tovarové záložné listyTovarový záložný list je potvrdenie o tom, že vystavi-teľ dal tovar do zálohu na zabezpečenie peňažnéhozáväzku na ňom uvedenom.

S tovarovým záložným listom je spojené právo nazaplatenie peňažnej sumy na ňom vyznačenej a zá-ložné právo k tovaru, na ktorý znie, na zabezpečenietejto pohľadávky.

Tovarový záložný list môže vydať len ten, kto mátovar v tuzemsku na predaj alebo na spracovanie (vý-robu) produktu určeného na predaj.

Skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy súcenné papiere, prostredníctvom ktorých možno naurčitý čas získať peňažné prostriedky do určitej výškya na zabezpečenie takto vzniknutých záväzkov možnozriadiť záložné právo k hnuteľným veciam (k tovaru),na ktoré skladiskový záložný list znie.

Skladiskové záložné listy ako aj ich oddelené častia tovarové záložné listy sa vydávajú v listinnej po-dobe. Sú cennými papiermi na rad, z čoho vyplýva,že sú prevoditeľné rubopisom a odovzdaním cennéhopapiera.

Skladiskový záložný list a tovarový záložný listmožno vydať len na:a) zrno obilnín vrátane kukurice, b) olejnaté semená,c) semená strukovín, d) cukor,e) zemiaky jedlé neskoré (STN 642211),

ktoré sa skladujú oddelene podľa druhov, účelu po-užitia a akosti určených osobitnými predpismi.

Autorkou článku je prof. Ing. Božena Hrvoľová, CSc. z Fakulty podnikového manažmentu EU v Bratislave

Článok je výsledkom VÚ VEGA č. . 1/0662/15, 2015-2017


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY

V súčasnosti malé a stredné podniky v krajinách EUzohrávajú významnú úlohu a sú kľúčovou jednotkoupre rast krajiny. Jeden z hlavných problémov, s kto-rými sa tieto podniky stretávajú je prístup k finanč-ným prostriedkom. Nedostatok vlastného kapitáluinvestovaného v malých podnikoch spôsobuje vyššiuzávislosť na iných finančných zdrojoch. Rozdielne fi-nančné charakteristiky malých a stredných podnikovv porovnaní s väčšími spoločnosťami vyžadujú od-lišné politické reakcie na podporu fungujúceho fi-nančného trhu. Význam malých a strednýchpodnikov v rámci celkovej ekonomiky a ekonomic-kého úspechu v Európe je riešenie potrieb týchto pod-nikov a venovanie im čoraz väčšej pozornosti ajv rámci politík. Aj cieľom Európskej komisie je vytvo-riť komplexnú ponuku finančných politík a jej nástro-jov práve prostredníctvom programov inovatívnehofinancovania , ktoré by podporili rast a rozvoj týchtopodnikov s najvhodnejšími zdrojmi a druhmi finan-covania v každej fáze ich života.

Inovatívne formy financovania malýcha stredných podnikov

Zvláštnym zdrojom financovania rozvoja malýcha stredných podnikov, ktoré majú nedostatok inter-ných zdrojov alebo v prípade, že im nestačia financiezískané zo štandardných cudzích zdrojov patria alter-natívne zdroje financovania získané od investorov,kde patria:

Private equity investoriPrivate equity sú investície do spoločností, ktoré niesú kótované a obchodované na verejnom trhu. Ich po-slaním je vyvinúť nové produkty a technológie, roz-šíriť kapitálovú základňu firmy a umožniť fúzie čiakvizície podnikov. V preklade výraz private equity

znamená vlastné (súkromné imanie). Private equitypatria do skupiny stredno a dlhodobých externých fi-nančných investícií. Pre podniky predstavujú dlho-dobé finančné zdroje. Pri investovaní private equityide teda o transakciu do už etablovanej spoločnosti,ktorá má vyrovnaný cash flow (často i kladný), chcesa ďalej rozvíjať (expandovať) a na to potrebuje ďalšiefinančné zdroje. V krajinách strednej a východnej Eu-rópy sa stali významnou zložkou kapitálu aj naprieknovosti tejto formy financovania.

Mezanínový kapitálVýznam mezanínového financovania je spojený pre-dovšetkým s úspešnými malými a strednými pod-nikmi, ktoré majú z dôvodu málo rozvinutéhokapitálového trhu zhoršený prístup k rozvojovémukapitálu. Tento typ financovania predstavuje hy-bridnú formu, čo znamená, že má niektoré charakte-ristiky bankového úveru, z ktorého sa platia úroky, aleaj vlastného kapitálu, ktorým firma disponuje aj vhorších časoch, pričom zisk závisí od úspechu celejspoločnosti. Poskytuje financovanie v takých prípa-doch, kde získanie klasického bankového úveru nieje možné alebo veľmi ťažko získateľné.

Rizikový kapitál Ide o finančné prostriedky, ktoré vkladá investor dozákladného imania obchodných spoločností. Investorrizikového kapitálu ako protihodnotu nadobúda po-diel na základnom imaní spoločností, zväčša ideo menšinový podiel. Investor sa podieľa na prijímanízákladných rozhodnutí firmy, ale bežné fungovaniea chod firmy ostáva na realizátoroch podnikateľskéhozámeru. Rizikový kapitál predstavuje niekoľkoročnýproces vzájomnej spolupráce investora a podniku.Tento zdroj možno použiť na financovanie v investič-ných štádiách podniku:

Inovatívne financovanie malých a stredných podnikov Hussam Musa – Peter KrištOfíK – Zuzana strOKOVÁ


- počiatočné štádium (seed) – zámer poskytnutia ri-zikového kapitálu je na dokončenie výskumu, vý-voja a overovania plánu predtým ako podnikzačne svoju štartovaciu fázu,

- štartovacie štádium (start-up) – rizikový kapitálposkytovaný podnikom na vývoj a dopracovanievýrobku alebo služby a počiatočný marketing, fi-nancovanie počiatočného rozvoja (other earlystage) – rizikový kapitál poskytovaný v štádiu,v ktorom podnik dokončil fázu rozvoja a vyžadujesa ďalšie - financovanie na odštartovanie ko-merčnej výroby,

- rozvojové štádium (development, expansion) – ri-zikový kapitál poskytovaný na zámery rastu a roz-voja podniku, ktorý produkuje bez ohľadu na toči dosiahol bod zlomu alebo nie.

Okrem uvedených (tzv. základných typov riziko-vého kapitálu) sú známe aj ďalšie špecifické typy rizi-kového kapitálu:- revitalizačný kapitál (turnaround) – vstupuje do

projektov, ktoré majú momentálne problémy, kto-rých riešenie si vyžaduje zásadnú zmenu (zavede-nie ďalšieho nového výrobku alebo služby,manažmentu, trhu),

- financovanie akvizícií (acquisition capital) – in-vestovaný kapitál je určený na financovanie ná-kupu inej spoločnosti, prípadne časti inejspoločnosti,

- záchranný kapitál (rescue capital) – investovanýkapitál určený pre podniky, ktoré boli úspešné,teraz sa však dostali do problémov a existuje šancana ich záchranu a obnovenie pôvodného stavu,

- prefinancovanie dlhov (debt replacement capital),resp. náhradné financovanie – typ financovania,ktorý sa dá uplatniť v podnikoch, kde súčasný ex-trémne vysoký podiel cudzieho kapitálu spôsobujevysoké zaťaženie úrokovými nákladmi, čo narúšajeho cash flow,

manažérske odkúpenia (Management Buy-out =MBO, Management Buy-in = MBI, ManagementBuy-in Buy-out = BIMBO) – investovaný kapitál jeurčený na financovanie nákupu inej spoločnosti, t. j.ide o odkúpenie už existujúceho a zabehnutého pod-niku v prospech jeho (súčasného a budúceho) manaž-mentu.

Business angels Business angel predstavuje investora využívajúcehovlastný kapitál na financovanie perspektívnych ma-lých a stredných podnikov s výrazným rastovým po-tenciálom. Vo väčšine prípadov sa táto formafinancovania využíva vo fázach seed, start-up aleboexpanzívnej fáze životného cyklu podniku. Hlavnýmcieľom je zhodnotenie vložených prostriedkov. Narozdiel od venture kapitálových fondov prináša ob-chodný anjel do podniku aj určité know-how v po-dobe odborných znalostí alebo kontaktov nastrategických partnerov. Investičný vstup je rovnakoako pri venture kapitáli obmedzený na vopred stano-vené obdobie, na konci ktorého investor realizuje od-kúpenie svojho podielu. Obchodní anjeli tedanehľadajú len najvyšší výnos s určitou výškou rizika,ale predovšetkým hľadajú oblasť, v ktorej sa môžu ak-tívne angažovať a využívať vlastné skúsenosti a kon-takty pre podporu rastu podniku, do ktoréhoinvestovali. Obchodní anjeli predstavujú individuál-nych investorov, združujú sa často do tzv. sietí ob-chodných anjelov. Cieľom združovania sa do sietí jeefektívnejšie využitie prístupu k informáciám a racio-nálnejšiemu investovaniu kapitálu. Na business angelssa podnikateľ obracia v prípade, že vyčerpal prvotné,vlastné zdroje financovania a banka s ním odmietakomunikovať, pretože ju nemôže presvedčiť svojimiminulými výsledkami ani zárukami a projekt pova-žuje za vysoko rizikový.

CrowdfundingCrowdfunding je relatívne novou formou financova-nia, označovanou ako alternatíva k rizikovému kapi-tálu. Pojem crowdfunding môžeme voľne preložiť ako„financovanie davom“. Crowdfunding môžeme defi-novať ako zbieranie zdrojov (peňazí, hmotných stat-kov, času) od obyvateľstva ako celku prostredníctvominternetovej platformy. Na oplátku za ich príspevky,môže dav prijať celý rad hmotných a nehmotnýchstatkov v závislosti od typu crowdfundingu. Podnika-telia sa použitím crowdfundingu nemusia zaoberaťzískavaním finančných zdrojov od investorov riziko-vého kapitálu a obchodných anjelov a svoje myšlienkya nápady môžu prezentovať priamo u každodennýchpoužívateľov internetu. Crowdfunding ako novovz-nikajúca forma financovania by nemala byť jedinýmriešením finančných potrieb mikropodnikov, malýcha stredných podnikov. Mal by sa využívať ako do-

18

ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MYplnková investičná príležitosť a spolu s ostatnými ino-

vatívnymi formami financovania vnímaný ako jedenfinančný ekosystém.

Situácia rizikového kapitálu a business angelsv EÚ

Podľa dostupných údajov EVCA (European PrivateEquity and Venture Capital Association) sme spraco-vali nasledujúcu tabuľku 1, ktorá zobrazuje celkovéinvestície do malých a stredných podnikov prostred-níctvom rizikového kapitálu krajín EÚ. Celkovávýška investícií krajín EÚ ako celku v roku 2013 pred-stavuje 3 092 591 tisíc eur. V tomto roku došlo k znač-nému nárastu investícií rizikového kapitálu oprotipredchádzajúcemu roku, kedy boli vo výške 2 889 647tisíc eur.

Ako nám zobrazuje tabuľka, celková výška inves-tície rizikového kapitálu v roku 2013 oproti predchá-dzajúcemu roku sa výrazne zmenila. Výrazný nárastnastal v krajinách: Rakúsko, Bulharsko, Nemecko,Grécko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Poľsko, Portu-galsko. Naopak výraznejší pokles zaznamenali kra-jiny: Veľká Británia, Rumunsko, Luxembursko,Maďarsko, Španielsko, Česká republika. Nízkym ob-jemom investícií do malých a stredných podnikovprostredníctvom rizikového kapitálu sa Slovensko za-raďuje medzi posledné krajiny strednej a východnejEurópy. Celý región strednej a východnej Európy za-znamenal v roku 2013 oproti predchádzajúcemu rokupokles investícií rizikového kapitálu. Výnimkou jePoľsko, ktoré ako jediná krajina v tomto regióne za-znamenal rast. Vzhľadom k tomu, poradie krajínstrednej a východnej Európy v priebehu jednotlivýchrokov bolo typické kolísaním investícií, Slovensko mátrvalé umiestnenie na dolnom konci stupnice.

2012 2013Rakúsko 42 544 65 050Belgicko 94 241 89 497Bulharsko 88 5 098Cyprus - -Česká republika 5 229 2 781Nemecko 567 342 702 588Dánsko 78 628 80 714Estónsko - -Grécko 0 4 833Španielsko 116 834 101 659Fínsko 79 064 128 753Francúzsko 566 417 679 533Chorvátsko - -Maďarsko 65 488 17 273Írsko 92 151 109 554Taliansko 79 091 60 782Litva - -Luxembursko 11 055 5 284Lotyšsko - -Malta - -Holandsko 180 873 193 576Poľsko 9 084 15 632Portugalsko 16 706 37 960Rumunsko 3 055 2 984Švédsko 223 551 231 416Slovenská republika - -Slovinsko - -Veľká Británia 658 208 557 626EÚ 28 spolu 2 889 647 3 092 591

Tabuľka 1 Celkové investície rizikového kapitálukrajín EÚ v 2012-2013(tis. EUR)

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z EVCA, 2013.


Graf 1 Porovnanie rizikového kapitálu v regióne CEE.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajovz EVCA, 2013

Nasledujúci graf 3 porovnáva celkové investície rizi-kového kapitálu krajín EÚ 28 a eurozóny od roku2007.

Graf 3 Celkové investície rizikového kapitálu (% HDP) v EÚ 2007-2013

Zdroj: Európska komisia, 2013.

Súhrnné údaje pre všetky krajiny EÚ ako celku a eu-rozóny ako podmnožiny ukazujú klesajúci trend,ktorý bol výrazný od finančnej krízy v roku 2008.V rokoch 2012 a 2013 sa zdá, že sa obidva trendy za-pojili do rastúcej a konvergujúcej fázy. Počas tohtoobdobia medzera medzi EÚ 28 a eurozónou kleslaa to aj vďaka zlepšeniu investícií rizikového kapitáludo euro ekonomiky.

Graf 4 Počet malých a stredných podnikov prijíma-júcich investície rizikového kapitálu v pomerepodľa HDP v EÚ 2007-2013.

Zdroj: Európska komisia, 2013.

Predchádzajúci graf 4 zobrazuje počet malýcha stredných podnikov prijímajúcich investície riziko-vého kapitálu v rokoch 2007 až 2013. Ako ukazujegraf 4 najvyšší počet podnikov prijímajúcich investí-cie rizikového kapitálu bolo v roku 2008, a to až 3 465podnikov. Postupne ich počet klesal a v roku 2013 topredstavovalo približne 2 813 podnikov. Predchádza-júci graf 4 porovnáva počet podnikov v krajinách EÚa tiež v eurozóne. Ako môžeme vidieť v krajinách eu-rozóny je menej výrazný pokles počtu malých a stred-ných podnikov prijímajúcich investície rizikovéhokapitálu. Výnimkou bol rok 2011, kedy tento početpodnikov prijímajúcich investície výrazne klesol.

Investovanie formou obchodných anjelov existuje vEurópe pomerne dlho. V roku 1998 sa spojili siete ob-chodných anjelov v jednotlivých európskych kraji-nách a vytvorili Európsku sieť obchodných anjelov(EBAN – European Business Angels Network).V roku 2013 investície obchodných anjelov v Európeoproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 8,7 %. V na-sledujúcom grafe 5 môžeme vidieť výšku investíciíobchodných anjelov v krajinách Európy.

Graf 5 Výška investícií business angels v krajináchEurópy.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajovz EBAN, 2014

Ako zobrazuje predchádzajúci graf 5 k lídrom v Eu-rópe patrí Veľká Británia s 84,4 miliónmi investova-ných do 535 spoločností. Medzi prvé tri krajinys najvyššími investíciami patrí aj Španielsko s 57,6 mi-liónov eur investícií, ktoré nasleduje Francúzsko s41,1milióv eur investícií. V prípade strednej a vý-chodnej Európy je medzi prvými krajinami Poľsko.Slovensko sa aj v prípade obchodných anjelov zara-ďuje medzi posledné krajiny. Prvá sieť obchodnýchanjelov na Slovensku vznikla v roku 2011s názvom

20

ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MYKlub podnikateľských anjelov. Intenzita využívania

kapitálu obchodných anjelov závisí aj od siete podni-kateľských anjelov. Prostredníctvom siete obchod-ných anjelov sa táto inovatívna forma financovaniamalých a stredných podnikov viac zviditeľňuje a pri-bližuje k subjektom, ktoré sa o túto formu financova-nia môžu uchádzať.

Inovatívne financovanie formou fondov EÚ

V rámci budúceho vývoja európskej ekonomiky zo-hrávajú malé a stredné podniky kľúčovú úlohu. Prelepšie využitie ich potenciálu si tieto podniky zaslúžialepšiu podporu. EÚ vystupuje v úlohe poskytovateľaverejných prostriedkov. Realizuje podporu pomocourôznych foriem, ako je poskytovanie grantov, úverov,záruk, rizikového kapitálu a iných majetkových účastífinancovania. Poskytovanie podpory sa realizujepriamo alebo prostredníctvom rámcových progra-mov zo štrukturálnych fondov. Jednou z možností vy-užívania prostriedkov zo štrukturálnych fondov jevyužívanie inovatívnych foriem financovania ako sú:

- JEREMIE - Spoločné európske zdroje pre veľmimalé až stredné podniky

- JESSICA - Spoločná európska podpora udržateľ-ných investícií v mestských oblastiach

- JASPERS - Spoločná asistencia v podpore projek-tov Európskych regiónov

- JASMINE - Spoločná akcia na podporu inštitúciímikrofinancovania v Európe

Tieto nástroje financovania podnikov vznikli akospoločné programy Európskeho investičného fondua Európskej investičnej banky (Európsky investičnýfond, 2014).

Holdingový fond JEREMIE podporuje využívanienástrojov finančného inžinierstva. Jeho hlavným cie-ľom je zlepšiť prístup k financiám pre malé a mikro-podniky. Umožňuje členským krajinám EÚ alokovaťfinančné prostriedky zo štrukturálnych fondov a ná-rodných zdrojov do holdingových fondov, revolvin-gových nástrojov ako sú fondy rizikového kapitálu,ktoré umožnia flexibilnejšie a inovatívnejšie financo-vanie malých a mikropodnikov. Tieto fondy môžupodporiť vytvorenie nových podnikov alebo rozšíre-nie už existujúcich. Podporuje prístup k investičnémukapitálu podnikov, pomáha modernizovať a diverzi-

fikovať ich činnosť a rozšíriť prístup na trh. JEREMIEfunguje na základe príspevku z Európskeho fondu re-gionálneho rozvoja. Výnosy z investícií sú reinvesto-vané v podnikoch. Takto môžu byť finančnéprostriedky použité niekoľkokrát. Možné produktyiniciatívy JEREMIE zobrazuje obrázok 1.

Obrázok 1 Možné produkty iniciatívy JEREMIE

Zdroj: European investment fund, 2012.

JEREMIE sa nezameriava priamo na podniky, alesústreďuje sa na finančných sprostredkovateľov, kto-rým dokáže poskytnúť finančné nástroje ako sú zá-ruky, proti záruky, záruky s vlastným kapitálom,pôžičky, sekuritizácie rizikového kapitálu a fondovspájajúcich podnikateľských anjelov. Finančný spro-stredkovatelia poskytujú koncovým príjemcom pô-žičky a majetkovú účasť. Podmienkou partnerskéhofungovania je použitie finančných prostriedkov, ktorébudú mať inštitúcie k dispozícii na financovanievzniku a rozvoja podniku (Európsky investičný fond,2014).

Podpísanú zmluvu o financovaní z iniciatívy JE-REMIE má spolu so Slovenskou republikou 9 krajín,ktoré sú zobrazené v nasledujúcom obrázku 2.

Obrázok 2 Podpísané zmluvy o financovaní z ini-ciatívy JEREMIE

Zdroj: Slovenský záručný a rozvojový fond, 2014.


Nástroj JASMINE dopĺňa iniciatívu JEREMIEa zvyšuje tak kapacitu u nebankových poskytovateľovmikroúverov. Pôvodne bol tento nástroj zameraný narôzne služby finančného a nefinančného charakteru.V priebehu rokov sa koncept vyvíjal a v súčasnosti saJASMINE zameriava na poskytovanie mikroúverovprostredníctvom európskeho nástroja mikrofinanco-vanie Progress spravovanými EIF. Cieľom nástrojaJASMINE je šírenie osvedčených postupov, čo sa týkamikroúverov v rámci EÚ. Hlavným zámerom je uľah-čenie prístupu k mikroúverom pre mirkopodnikya malé podniky, ktoré nemajú prístup k bežným ban-kovým službám.

Ďalšou iniciatívou je JESSICA, ktorej cieľom je vy-užívanie financií z EÚ na podporu trvalo udržateľ-ných investícií a rastu mestských oblastí. Pre členskéštáty nepredstavuje nový zdroj financovania, ale ideskôr o nový spôsob využívania už existujúcich gran-tov zo štrukturálnych fondov na podporu projektovrozvoja miest. Podmienkou pre využívanie iniciatívyJESSICA členským štátom je začlenenie urbanistickejagendy do svojho operačného programu (Európskainvestičná banka, 2008).

Iniciatíva JASPERS predstavuje nástroj technickejpomoci pre 12 členských krajín EÚ, ktoré vstúpili doEÚ v roku 2004 a 2007, medzi ktorými sú aj Slovenskáa Česká republika. JASPER sa zameriava na pomocpri veľkých infraštruktúrnych projektoch, alebo v prí-pade malých krajín na najväčšie projekty. Tento ná-stroj poskytuje nezávislé poradenstvo pre lepšiua kvalitnejšiu prípravu týchto projektov (Slovac busi-ness agency, 2010).

Finančné nástroje politiky súdržnosti v rokoch2014 – 2020 v Slovenskej republike

Počas predchádzajúceho programového obdobia(2007 – 2013) Slovensko využívalo finančné nástrojelen vo výške 1,1 % zo svojich zdrojov EŠIF (Európskeštrukturálne a investičné fondy), v porovnaní s prie-merom EÚ vo výške 3,1 %. Napriek tomu, že mieravyužívania bola relatívne nízka, použité nástroje malipodstatný vplyv na cieľové trhy, vrátane financovaniamalých a stredných podnikov, zlepšenia energetickejefektívnosti v budovách a environmentálnych projek-tov. Finančné nástroje použité na financovanie MSPboli implementované predovšetkým prostredníctvomverejných inštitúcií alebo štrukturálnych fondov,ktoré spravuje Európsky investičný fond (EIF). Medzinajdôležitejších aktérov na tomto trhu patria:- Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) –

jedna z prvých bánk v strednej Európe špecializu-júca sa na podporu MSP poskytovaním pôžičieka záruk v prípade, že nedokážu splniť požiadavkykomerčných bánk,

- Slovak Business Agency (SBA) – spoločná inicia-tíva slovenskej vlády a EÚ s rozsiahlymi skúsenos-ťami v oblasti implementácie mikroúverova kapitálových programov pre MSP na Slovensku,

- Európsky investičný fond – hlavný realizátor ini-ciatívy JEREMIE.Bankové úvery sú hlavným zdrojom financovania

MSP na Slovensku, ale z dôvodu ich rizikovosti majúobmedzený prístup k úverovým zdrojom. Vysoké ri-ziko spočíva v tom, že sa vyznačujú zníženou schop-

22

ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY

Finančný produktEUR (miliónov)

2009 2010 2011 2012 2013 Odhad na rok2014

Mikrofinancie n/a 1,4 0,6 1,2 1,8 3,6 – 4,0

Krátkodobé úvery, úverové linky a povolené prečerpania n/a n/a n/a 2399 2170 2066 – 2284

Strednodobé a dlhodobé úvery n/a n/a n/a 61 92 132 -146

Leasing 944 992 1125 1165 1160 1187 – 1312

Business angels n/a n/a n/a n/a n/a n/a

Rizikový kapitál 7,7 13,0 5,7 1,4 7,0 15,1 – 16,7

Súkromný kapitál (private equity) 8,4 9,8 14,9 10,9 11,9 16,3 – 18,1

Tabuľka 2 Ponuka produktov financovania MSP za posledné roky a odhad ponuky na rok 2014 v Slovenskejrepublike

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe Ministerstva financií SR, 2015


ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MYnosťou ručenia. V nasledujúcej tabuľke uvádzame po-

nuku produktov financovania pre MSP za poslednéroky a odhad ponuky na rok 2014 v Slovenskej repu-blike.

Mikropodniky predstavujú väčšinu spoločností naSlovensku a v súvislosti s ich narastajúcim počtommusia rásť aj finančné potreby. Malé a stredné pod-niky na Slovensku tiež prechádzajú procesom trans-formácie a musia sa adaptovať v meniacom saprostredí. V tabuľke 3 uvádzame prehľad ročného do-pytu po dlhovom financovaní zo strany mikropodni-kov a MSP v roku 2014 v Slovenskej republike.

Pre programové obdobie 2014 – 2020 bola na zá-klade rozhodnutia vlády SR vyčlenená minimálnaalokácia vo výške 3 % z každého operačného pro-gramu financovaného zo zdrojov Politiky súdržnostiEÚ, ktorá bude použitá na finančné nástroje v objemepribližne 500 mil. eur. Tieto prostriedky budú spra-vované špecializovanou spoločnosťou – Slovenskýminvestičným holdingom (SIH), ktorý bol začiatkomroka 2015 vytvorený ako fond fondov. Jeho úlohoubude investovať prostriedky do jednotlivých fondovalebo podfondov, zriadených pre určité oblasti inves-tovania. SIH má právnu formu akciovej spoločnosti,pričom jeho zakladateľom je Slovenská záručná a roz-vojová banka. Jednotlivé finančné nástroje budú rea-lizovať finanční sprostredkovatelia, ktorí môžu

pochádzať z komerčného alebo verejného života, v zá-vislosti od zamerania daného finančného nástroja.Pre cieľovú skupinu malých a stredných podnikovboli identifikované štyri finančné nástroje (Pitoňák,2015):- nástroj portfóliovej záruky prvej straty,- úverový nástroj zdieľaného rizika,- fond rizikového kapitálu pre podporu podnikov

v ranných fázach rozvoja (seed a start up),- fond rizikového kapitálu pre podporu existujúcich

podnikov vo fáze rozvoja (development).

Slovenský investičný holding funguje na rovna-kom princípe ako projekt podpory malých a stred-ných podnikov JEREMIE. Predpokladá sa, žeiniciatíva JEREMIE by mala koncom roka 2015 prejsťpod správu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Záver

Zjednocujúcim sa Európskym trhom podniky musiačeliť celoeurópskej konkurencii, ktorá tlačí na inová-cie. Tejto výzve sa prirodzene musia postaviť aj maléa stredné podniky, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťouekonomiky každej krajiny. Aby v Európskej únii maléa stredné podniky dokázali čeliť danej výzve, Eu-rópska únia sa snaží prostredníctvom rôznych inova-

Financie žiadané mikropodnikmi (mil. EUR) Financie žiadané MSP (mil. EUR)

Mikrofinancie za účelom podnikania 748 - 826 -

Krátkodobé úvery, bankové prečerpaniaa úverové linky

888 – 982 2517 – 2782

Strednodobé a dlhodobé úvery 1233 – 1362 3489 – 3857

Leasing 747 – 826 992 - 1096

Kapitálové financovanie - 169 - 677

Tabuľka 3 Ročný dopyt po produktoch dlhového financovania pre mikropodniky a MSP v roku 2014 v Slo-venskej republike

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe Ministerstva financií SR, 2015


tívnych foriem financovania zlepšovať podnikateľsképrostredie a podporovať činnosť podnikov. Zvyšova-nie podpory malých a stredných podnikov prispievak rastu ekonomiky krajiny a zvyšuje konkurencie-schopnosť podniku nielen na domácom trhu, ale ajeurópskom. Z tohto dôvodu je možné predpokladať,že malé a stredné podniky budú aj naďalej v centrepozornosti.

Autormi článku sú doc. Ing. Hussam Musa, PhD.,doc. Ing. Peter Krištofík, Ph.D.

a Ing. Zuzana Stroková z Ekonomickej fakultyUMB v Banskej Bystrici

Literatúra

1. EURÓPSKY INVESTIČNÝ FOND. JEREMIE Nový spôsob využitia štrukturálnych fondov EÚ na podporuprístupu MSP k financiám prostredníctvom holdingových fondov. 2012. ISBN 978-92-861-1535-6.

2. EURÓPSKA KOMISIA. Nová definícia malých a stredných podnikov. Užívateľská príručka a modelové vyhlásenie, 2006. ISBN 92-894-7924-8 [online], 2006 [cit.2014-09-10]. Dostupné na internete:

3. EURÓPSKA KOMISIA. Venture capital. ISBN [online], 2013 [cit.2015-01-10]. Dostupné na internete:http://ec.europa.eu/enterprise/policies/finance/data/enterprise-finance-index/venture-capital/index_en.htm

4. EVCA 2015. What private equity offers investors. [online]. 2015 [cit. 2015-01-10]. Dostupné na internete:http://www.evca.eu/about-private-equity/for-investors/

5. FETISOVÁ, E. 2007. Rizikový kapitál – alternatívny zdroj financovania podnikov. Bratislava: VydavateľstvoEKONÓM. ISBN 978-80-225-2289-2.

6. FETISOVOVÁ, E., NAGY, L., VLACHYNSKÝ, K. 2014. Aktuálne trendy vo financiách malých a strednýchpodnikov. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM. ISBN 978-80-225-3990-6.

7. MINISTERSTVO FINANCIÍ SR 2015. Závery ex ante hodnotenia pre využitie finančných nástrojovv Slovenskej republike v programovom období 2014 – 2020. [online]. 2015 [cit. 2015-06-30]. Dostupné nainternete: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10121

8. PITOŇÁK, D. 2015. Finančné nástroje v programovom období 2014 – 2020. In: Finančný manažér, 2015,č. 2, roč. 15, ISSN 1335-5813.

9. SLOVAC BUSINESS AGENCY. Analýza „best practices“ postupov v podpore podnikania vo vybraných členských krajinách EÚ. [online]. 2010 [cit. 2014-09-02]. Dostupné na internete: http

10.SOBEKOVÁ-MAJKOVÁ, M. 2011. Ako financovať malé a stredné podniky. Bratislava: IURA EDITION.ISBN 978-80-8078-413-3.

11.TOMAN, P., KOUSALOVÁ, L. Štátna podpora venture kapitálu v Českej republike. Časopis: Journal ofCompetitiveness, 2011, č. 1 ISSN 1804-1728 [online], 2014 [cit. 2014-10-03]. Dostupné na internete:ww.cjournal.cz/files/51.pdf

24

ODBO

RNÉ A

TEOR

ETIC

KÉ TÉ

MY


STRÁ

NKY S

AF

čnainF

edai rénč

ndo piene

0152voikn

015

ÓBET OK.8 2 – – 2.277.

5012RÓBE

nertraP

eneráG

ner

nertra pynlenerá

ernér NBúch, guvef MakzJoonomický vývoekBlok: Makr1.

9.00 – 9.05encie eronfenie korOtv

v: 8.30 – 9.00oastníkácia účgistreR

AMRGROP

S – ernér NB (9.05 – 10.00)ojonomický výv

zident SAFe, prayvéej R Andr9.00 – 9.05

v: 8.30 – 9.00

zident SAFa Mojsilo

echnologickTeandrxAle

ednáškBlok: Pr4.

estObedná pr

vic, IBM – o financiách)á vízia (i vechnologick

a Mojsilo (14.30 – 14.50)a ednášk

a 13.30 – 14.30ávkka 13.30 – 14.30est

agnácia? Máme z

onomiky Slo

é sú obchodné príležit

giu firmy firmy – akvizícia vs. or

ého dlhu; Priva? Stabilitast? StR

Arthur Bobo

voank b

éatfinujme str Demoderuje

usia (á diskvaneloBlok: P2.

a 10.00 – 10.ávkka 10.00 – 10.15estPr

at Ak

, strvMilen Kassabo

ernér NBoja ekcia vývedik Pr

úch, guvef MakzJo

i i

a

anky v CEE?

ast hodnoty anie c

e equityj č čdragnácia? Máme z

vnický

atého dlhu; Privvo; Financastanický rg firmy – akvizícia vs. or

žieb a rast tr. Rgiu firmyArthur Bobo

10.15 – 11.45), usia (

a 10.00 – 10.15

oup – e bsti proé sú obchodné príležit

edit Grgický analytik UniCreat

S – enskvonomiky Slo

ernér NB

o s nimi, nemáme

ast hodnoty ou

oup –

estanie c á; Michal Ebrle, Salmon So�w

Workshop I: Riadenie c

Workshop II: K

vozeodbrPanie prijali: vzoP

podporu?ať alebo decvoalizCentr

Mám dosť finančnýoman Dv Rmoderuje

(14.50 – 16.30)orkshopalelné warP5.

e

w

axi finančného manažoučing v pr

ará; Michal Ebrle, Salmon So�wá, SPP; Mariám Kvoa BubeníkteIv

ojedroľné zať vvoalizentrať alebo dec? Na akev na účtoostriedkch prMám dosť finančný

ákčoroman Dv

(14.50 – 16.30)ash flo Workshop I: Riadenie c

yorkshop

ziarne

éraxi finančného manaž

ele, Žčíkurá, SPP; Mariám K

očnú IT at? Mám dost? o? Viem to dlho? Na ak

Arthur Boboakvizičnej strst Riadenie po

moderuje usia á diskvaneloBlok: P3.

a 11.45 – 12.ávkka 11.45 – 12.00estPr

eMartin Kaša, KPMG; Panie prijali:vzoP

uácie. sitame? Sko ich získoje, akdrroje, akz

agnácia? Máme za? Stabilitast? StR

vnickýé riadenie votojekgie, préatakvizičnej str

Arthur Bobo (12.00 – 13.30), usia

a 11.45 – 12.00

o Malach, GIDEÚB; Jarala, Ver Magte

očné príbehy firiem, modeloutame? Sko s nimi, nem oje, č čo s nimi, nemáme dragnácia? Máme z

o Malach, GIDE

é riadenie

é vočné príbehy firiem, modeloo s nimi, nemáme

onf

o

er káv16.30 Z

u osobného kochutnávkesonalistky – Ivper

eronfelej kas cočP

á, a_sevoa UhrteIvanie prijali: vzoPoučingu. k

ole – použitie a použite rskérManžér je aj trdý manažKaž

Workshop II: K

encie

axi finančného manaž

eronf

edia na vvoučingu alebo odpou osobného kadi vá a rveloá a Jana Karvoa Uhrteúsené kzícii skám budú k dispoencie ver

tá, a_seávislý kzá, neveloJana Karanie prijali:

oučingu. Ochutnávkeľnosť kole – použitie a použitoučingá kerzo vyouč. Akochu kér je aj tr

oučing v pr

.

a

ázkyaše otedia na vám poskytnúadi v

oučky aúsené k

; antultonzávislý ka oučingu. Ochutnávk

? upvý prístooučingéraxi finančného manaž

ávislý k

omunik

zá, neveloJana KarA sonig, T TARGET ExKlemens Wer

á, Intvoa GriačteBank; Iva, manažchtyan BrefŠt

anie prijali:vzoPér – strFinančný a HR manaž

eholdeaní shar reholderávvaní sharakoča cieľoavo sústFinancie ak

erná kanzie, intxp e

ant

ch ľ

ultonzávislý kch; are SeecutivARGET Ex

artnererim Pá, Intanie, UniCrvoané financvourt, Štrukérr, Štruka, manaž

egickí partneri či nepriatatér – str rato financiá a v v vníkoacofil pr racv; Pr r orr

e nap cii pr r v a funkesooc, pr rocvv, pra cieľoávnyácia a výber spromunik

edit

udí.

anie, UniCr

elia?egickí partneri či nepriato financiách;

e naplnenie ch ľ

4+PRFenvhne

:OFN ICVIA

291 337 111 9245102

/ks.sten


Okrem odborných podujatí asociácie (uverejnených v predchádzajúcom čísle Finančného manažéra) SAF svoje aktivity realizovala okrem iného aj v nasledovnýchpodujatiach:

1. Dňa 8. apríla 2015 sa v priestoroch reštaurácie Pannonia konala diskusia za účastizástupcov spoločností Železiarne Podbrezová, a.s., Západoslovenská energetika, a.s.,Heineken Slovensko, a.s., Soitron, s.r.o., Svet zdravia, a.s., IBM Slovakia, s.r.o., ktorábola zameraná na témy súvisiace so zvyšovaním efektívnosti firmy v podmienkachneustáleho tlaku na znižovanie nákladov. Táto odborná akcia bola pripravená v spo-lupráci so spoločnosťou IBM Slovensko s.r.o. Diskusie sa zúčastnilo celkom 25 účast-níkov.

2. Dňa 14. apríla 2015 sa v Kongresovej sále VÚB, a.s. konali dve odborné prednášky.Pozvanie SAF prijal Juraj Valachy, analytik Tatrabanky, ktorý predniesol tému Výhľadekonomiky Slovenska. Druhou prednášajúcou bola pani Dana Meager, viceprezi-dentka Finančnej správy SR, ktorá prezentovala ideový zámer Finančnej správy preinterné hodnotenie daňových subjektov prostredníctvom Indexu daňovej spoľahli-vosti. Obidve témy zaujali účastníkov tak obsahom ako aj vysokou odbornosťou.

3. Dňa 28. apríla 2015 SAF a Advokátska kancelária Havel, Holásek & Partners pri-pravili na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave seminár Dobrá zmluva – zní-ženie finančného rizika. Seminár bol zameraný na prediskutovanie právnycha finančných aspektov Úverovej zmluvy a Lízingovej zmluvy. Témy uviedli a disku-siu viedli právnici z renomovanej advokátskej kancelárie JUDr. Lucia Pap Pressbur-gerová, JUDr. Ing. Matej Firický, Mgr. Marián Bošanský. Účastníci semináravyjadrili spokojnosť s odbornou úrovňou. Diskusia pokračovala v neformálnej at-mosfére aj po skončení seminára.

4. Dňa 4. mája 2015 sa konala diskusia finančných manažérov na tému Stratégia a ná-stroje podpory ekonomického rozvoja Slovenska, ktorú viedol Vazil Hudák, štátnytajomník MF SR.Cieľom stretnutia bolo v úzkom kruhu finančných manažérov veľkých podnikov abánk neformálne diskutovať o aktuálnych témach v oblasti financií z pohľadu hos-podárskeho rozvoja Slovenska.

26

STRÁ

NKY S

AF Odborné podujatia SAFeduard HOZlÁr


STRÁ

NKY S

AF5. Dňa 4. júna 2015 asociácia zorganizovala na území Východoslovenského kraja at-raktívnu diskusiu guvernéra NBS Jozefa Makúcha s finančnými manažérmi význam-ných lokálnych spoločností na témy:- Predikcia vývoja ekonomiky Slovenska,- Kvantitatívne uvoľňovanie ECB,- Jednotný bankový dohľad ECB (aktuálny stav). Cieľom tejto aktivity bolo rozšírenie zapojenia východoslovenských spoločností dočinnosti SAF. Tejto odbornej akcie sa zúčastnilo 30 zástupcov podnikov z košickéhoa prešovského kraja. Odborné podujatie sa konalo v Hoteli Lesanka pri KošickejBelej.

6. V dňoch 9. a 10. júna 2015 SAF zorganizovala v Kongres Hoteli Sitno vo Vyhniachdvojdňový seminár pod spoločným názvom Možnosti podpory podnikateľského sek-tora zo štrukturálnych fondov v novom programovom období 2014 – 2020. Na se-minári odzneli nasledujúce zaujímavé a praktické príspevky:

Nové opatrenia na podporu MSP v programovom období 2014 – 2020 (Daniel Pitoňák,Slovak Business Agency, MH SR)

Podpora inovácií firiem prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičnýchfondov a komunitárnych programov EÚ. Praktické rady pre financovanie rozvojafiriem prostredníctvom štrukturálnych fondov (Tamás Szőke, Centire, s.r.o.)

Slovenský investičný holding – finančné nástroje (Branislav Dej, SZRB Asset Mana-gement, a.s.)

Prevence rizik spojených s osobami žadatelů o podporu z ESIF (Luděk Mácha, CRIF -Czech Credit Bureau, a.s.)

7. Dňa 17. marca 2015 sa zástupcovia SAF (prezident A. Révay, viceprezident M. Ga-lamboš a Ing. O. Koňuchová) zúčastnili na pozvanie generálnej riaditeľky sekcie da-ňovej a colnej MF SR Ing. Daniely Klučkovej na pracovnej porade k transférovémuoceňovaniu za účelom zjednotenia výkladu Usmernenia MF SR o dokumentáciio použitej metóde. K danej problematike sa predtým (vo februári 2015) konal brain-storming, ktorý zorganizovala SAF so zástupcami MF SR a členskou základňou SAF.Spolupráca SAF a MF SR na téme transférového oceňovania naďalej pokračuje ajv súčasnom období.

8. V dňoch 29. a 30. mája 2015 sa konala už tradičná stredoeurópska konferencia pod-nikových finančníkov (CEE Treasury Conference) v Chorvátskom Poreči. Zúčastnilosa jej cca 100 účastníkov, za SAF bolo 12 účastníkov. V budúcom roku 2016 organi-zátorom piatej CEE Treasury Conference bude SAF.

Eduard HOZLÁR


Recenzia je venovaná čerstvo vydanej odbornej knihe– vedeckej monografie: Úvod do práva transferovéhooceňovania, ktorej autorom je JUDr. Michal Kočiš, LL.M. Kniha bola v júli 2015 vydaná nakladateľstvom Wolters Kluwer s. r. o., Slovensko, ISBN: 9788081682261

Relevancia témyProblematika transferového oceňovania je v súčas-nosti veľmi aktuálna téma, a to jednak z pohľadu po-sledného legislatívneho vývoja v oblasti transferovéhooceňovania na Slovensku, ale tiež z pohľadu vývojatejto problematiky na úrovni Európskej únie a tiež naGlobálnej úrovni v dôsledku iniciatív OECD a OSN.

V pohľadu posledného legislatívneho vývoja v ob-lasti transferového oceňovania na Slovensku sú vý-znamné najmä dva momenty:

Rozšírenie pôsobnosti pravidiel transferovéhooceňovania aj na domáce transakcie od 1.1.2015 (dokonca roku 2014 boli tieto pravidlá aplikované len namedzinárodné transakcie);

Vydanie usmernení Ministerstva Financií v au-guste 2014 a tiež v máji 20151, ktoré regulujú otázkyobsahu transferovej dokumentácie.

Z pohľadu posledného vývoja v oblasti transfero-vého oceňovania na úrovni Európskej únie sú vý-znamné výstupy tzv. Spoločného Fórumu preTransferové oceňovanie (Joint Transfer PricingForum) a to najmä s ohľadom na zlepšenie fungova-nia Arbitrážnej konvencie a tiež s ohľadom na tzv. Kó-dexy správania sa (Code of Conduct) v rámciviacerých oblastí transferového oceňovania (naprík-lad príprava Dokumentácie k transferovému oceňo-vaniu2 apod.).

Z pohľadu posledného vývoja v oblasti transfero-vého oceňovania na Globálnej úrovni v dôsledku ini-ciatív OECD je veľmi významný project BEPS (BaseErosion and Profit Shifting)3, ktorý sa v 5tich z 15 ak-čných bodov venuje transferovému oceňovaniu a vý-znamne mení existujúcu architektúru a princípy voblasti transferového oceňovania, ktoré majú dopadaj na prax transferového oceňovania na Slovensku.

Z pohľadu posledného vývoja v oblasti transfero-

vého oceňovania na Globálnej úrovni v dôsledku ini-ciatív OSN je významný Manuál OSN pre Transferovéoceňovanie4, o ktorom sa ale nepredpokladá, že bymal významný priamy dopad pre Slovenskú prax voblasti transferového oceňovania, ale je veľmi prav-depodobné, že slovenské spoločnosti, ktoré podnikajúa realizujú svoje investície v zahraničí sa budú musieťvyrovnať a tiež riešiť problém dvojitého zdanenia vdôsledku praktík rozvojových krajín a dá sa teda oča-kávať nepriamy dopad na Slovenské podnikateľskésubjekty.

Recenzovaná vedecká monografia je teda veľmiaktuálna s ohľadom na aktuálnosť témy na Slovenskua vo svete. Je to tiež jedna z prvých ucelených kniž-ných publikácií na túto tému na Slovensku. Žiaľ, aleväčšinu aspektov globálneho a regionálneho vývoja,ktoré budú mať významný dopad na vývoj transfero-vého oceňovania na Slovensku sú len povrchne zmie-nené a teda už vôbec nie sú zrozumitelne predstavenéčitateľom. Z tohoto vývoja je asi najdôležitejšie zmie-niť výstupy alebo aspoň smerovanie akčných bodovprojektu BEPS (akčné body 8 a 9), ktoré boli užznáme ku koncu roku 2013 a rozpracované v roku2014, a to najmä dôraz na ekonomickú podstatu tran-sakcií a teda nielen ich právnu formu, na ktorej je väč-šina škodlivých praktík v kontexte transferovéhooceňovania založených. Rovnako by stálo za rozsia-hlejšiu zmienku a rozpracovanie problematikyCountry by Country Reportu, ktorého rozsah je rov-nako známy už od konca roku 2014 a ktorý bude vy-žadovať detaijné prehľady všetkých spoločností a tiežstálých prevádzkární v rámci skupiny, ich aktív, aktivít, zamestancov, obratov a ziskov z nich dosaho-vaných, ako aj daní uhradených vo všetkých jurisdik-ciach na svete.

O čom je transferové oceňovanie a vystihla publi-kácia rozsah a hĺbku témy?Transferové oceňovanie je v súčasnej dobe aktuálnoutémou, a to z viacerých dôvodov. Jedná sa o tému,

28

RECE

NZIA Kočiš, M.: ÚVOD DO PRÁVA

TRANSFEROVÉHO OCEŇOVANIA


RECE

NZIAktorá je multidisciplinárna. Pojem transferové oceňo-

vanie sa najčastejšie spája s problematikou daňovéhopráva, a to v dôsledku dopadov na základ dane. Pod-stata transferového oceňovania spočíva ale v nasta-vení cien s ohľadom na transakcie, ktoré prebiehajú vrámci skupiny podnikov. Tieto ceny môžu byť nasta-vené v súlade s princípom nezávislého vzťahu, keďcena transakcie odráža trhovú cenu, za ktorú by došlok realizácii rovnakej transakcie za rovnakých podmie-nok medzi dvomi nezávislými subjektmi. Tieto cenyale môžu byť tiež nastavené odlišne a to náhodne v dôsledku nedbanlivosti alebo úmyselne s cieľom dosiahnuť presun zisku (prípadne aj strát) z jednejspoločnosti do druhej spoločnosti. Transferové oce-ňovanie je významnou témou, a to jednak v kontextedaňového práva (a to v kontexte daní z príjmu, ale tiežDPH a prípadne tiež v kontexte spotrebných daní acla), ale tiež v kontexte účtovníctva a tiež v kontextepráva obchodných spoločností. Tieto aspekty aleautor publikácie nepostrehol a teda ani v publikáciinezmienil. Jeho chápanie transferového oceňovania vpublikácii je obmedzené na zákon o dani z príjmu,pričom pojem transferového oceňovania je omnohoširší a teda aj pokus napísať knihu na tému Úvod dopráva transferového oceňovania by si zaslúžil tútotému riadne uchopiť v jej celkovom kontexte a aspoňzmieniť všetky právne predpisy, ktoré túto problema-tiku regulujú.

V kontexte účtovníctva sa v prípade transferovéhooceňovania jedná o dôležitú tému jednak z pohľadumanažérskeho účtovníctva, ale tiež z pohľadu finanč-ného výkazníctva, keď štandardy IFRS vyžadujú do-držiavanie princípov nezávislého vzťahu. Ďalej vkontexte práva obchodných spoločností sa jedná otému veľmi úzko spojenú s ochranou práv minorit-ných akcionárov, kde presun zisku, môže mať za ná-sledok krátenie práv minoritných akcionárov nadividendu (napríklad - zisk sa presunie zo spoločnosti,kde sú dvaja alebo viacerí akcionári, do spoločnosti,kde jeden z akcionárov už vlastní 100% akcií). Rov-nako v oblasti obchodného práva môže tiež dochádzaťk ohrozeniu schopnosti spoločnosti splácať úvery, keďv dôsledku transferového oceňovanie môže dochádzaťuž nielen k presunu ziskov, ale tiež aktív spoločnosti ateda môže dôjsť k ohrozeniu práv veriteľov.

Transferové oceňovanie je teda multidisciplinár-nou témou, pričom žiaľ v časti knihy venovanej mul-tidisciplinarite autor tieto oblasti ani len nezmienil.V poslednej dobe je tejto oblasti venovaná zvýšenápozornosť aj v oblasti daňového práva, kde sa stup-

ňuje boj proti daňovým únikom a to nielen na Slo-vensku, ale na globálnej úrovni, keď v rámci OECD –v rámci projektu BEPS došlo k otvoreniu viacerýchtém transferového oceňovania a dochádza k význam-ným koncepčným zmenám, nakoľko sa bude od Slo-venska, ako členského štátu OECD, očakávať ajimplementácia týchto zmien a teda o transferovomoceňovaní sa dopočujeme viac aj v blízkej budúcnosti.

Dokumentácia transferového oceňovania je tedaobrazom takejto cenotvorby v rámci transakcií, ktorésú realizované so závislými osobami, ktorými môžubyť jednak podniky, ktoré patria do tej istej skupinypodnikov, ale tiež sa jedná aj o tzv. vnútropodnikovétransakcie – teda transakcie v rámci jedného podniku- medzi ústredím a stálou prevádzkarňou, keď pri-ncípy transferového oceňovania sa podobne uplatniaaj pre určenie základu dane stálej prevádzkarne, prí-padne ústredia.

Je zrejmé, že v rámci nezávislých vzťahov je cenavytváraná v dôsledku trhových procesov a teda nego-ciácie, kde každý zo subjektov ma za svoj cieľ maxi-malizovať svoj zisk a teda pokiaľ v rámci nezávislýchvzťahov dochádza k úprave ceny smerom nahor alebonadol alebo poskytnutiu výhody, je to dôsledok trho-vých procesov s výnimkou možných transakcií, ktorémôžu byť dôsledkom účelových obchodných vzťahov.

V transakciách podnikov, ktoré spadajú do jednejskupiny alebo v rámci vnútropodnikových transakciídochádza k transakciám, ktoré sú často realizovanéza absencie trhových procesov, pričom ceny môžu byťstanovené direktívne a centrálne bez ohľadu na trhovéprincípy a to z rôznych dôvodov. Napriek tomu, žedôvodom nemusí byť vždy cieľ daňovej optimalizácie,môže to byť dôsledok takéhoto spôsobu stanoveniacien.

Publikácia ale ani šírku a ani hĺbku témy nepo-stihla. Právny a regulatívny rámec v oblastiach účtov-níctva, ako aj v oblasti daňového práva (okrem daníz príjmu) nie sú vyčerpávajúcim spôsobom obsiah-nuté. Rovnako nie je obsiahnutá problematika trans-ferového oceňovania v kontexte obchodného právaa práva obchodných spoločností.

Štruktúra publikácieŠtruktúra recenzovanej publikácie odráža jej vedeckýcharakter. Publikácia ma 246 strán, pričom je členenádo 5. kapitol. Prvá kapitola je venovaná základnýmpojmom, pričom prvých cca 14 strán je venovanýmotázkam dvojitého zdanenia a daňových únikov. Z pohľadu transferového oceňovania sa v týchto


14 stranách ale čitateľ dozvie len málo o tom, doakých kategórii správania spadá problematika trans-ferového oceňovania a s akými právnymi dôsledkamisa bude potencionálne slovenská spoločnosť vyspo-riadať – publikácia nám neodpovie na otázku, prečosa v prípade transferového oceňovania jedná naozajlen o “legálne daňové úniky” alebo sa môže jednať ajo iné typy správania a aké sú prípadne dôsledky tohtosprávania?

Ja som názoru, že téma transferové oceňovaniev prevažnej časti nespadá do kategórie daňových úni-kov a autor publikácie túto tému nevhodne do tejtokategórie správania zaradil. Ako som už vymedzilv úvode recenzie, transferové oceňovanie je o mnohoširšou témou ako ju autor publikácie vymedzil a opí-sal. Došlo teda aj k skreslenemu vymedzeniu pojmutransferového oceňovania, ktorý rozhodne nepokrývalen problematiku daňového práva a priamych daní,tak ako sú autorom chápané. Transferové oceňovanieje problematika nastavenia cien v rámci skupín pod-nikov a prípadne aj v rámci jedného podniku, ktorámá prieniky do právnych predpisov a pravidiel účtov-níctva, daňového práva a taktiež práva obchodnýchspoločností. Aspekt transakcií vnútri podniku, medzičasťami podniku autorovi publikácie z kontextu tiežúplne vypadol, prípadne si ich neuvedomuje, inak byich asi aspoň zmienil.

Ďalej pri nastavení cien sa nemusí jednať ani o daňový únik a ani len o daňové plánovanie a to v prí-padoch keď je cena nastavená v súlade s princípom ne-závislého vzťahu, pričom nedochádza k špecifickémunastaveniu štruktúry podnikateľského modelu z cie-ľom znížiť daňové náklady. Skupina podnikov alebopodnik vnútorne vrámci vzájomných transakcií medzijeho časťami teda vôbec nemusia optimalizovať daneani sa im vyhýbať, ale jednoducho musia transakciunejako naceniť. Toto nacenenie môže prebiehať alerôzne a môže byť poznamenané rôznymi motiváciami.Motívom môže byť daňová optimalizácia a to nielenv oblasti priamych daní (daní z príjmu) ale tiež v ob-lasti nepriamych daní (DPH a spotrebné dane) a cla,alebo tiež snaha zisk a aktíva zo spoločnosti vytiahnuťa obohatiť akcionára spoločnosti na úkor iných akcio-nárov, respektíve veriteľov.

Pokiaľ je nacenenie transakcií motivované snahouminimalizovať napríklad daň z príjmu, v tom prípadepodnik môže zámerne štrukturovať svoju organi-začnú štruktúru a tiež nastaviť svoje podnikateľské ak-tivity tak, aby to viedlo k minimálnemu daňovémubremenu. Môže teda do jurisdikcie s nízkym daňo-

vým bremenom presunúť časť svojich podnikateľ-ských aktivít, pričom zisk odpovedajúci týmto aktivi-tám môže byť legálne zdanený nižšou efektívnousadzbou. V tomto prípade sa jedná o daňovú optima-lizáciu respektíve daňové plánovanie a za podmienky,že ocenenie transakcií je v súlade s princípom nezá-vislého vzťahu a odpovedá ekonomickej podstatetransakcií nedochádza k aktivácii pravidieľ v ZDP.Tieto pravidlá majú za cieľ zabrániť úmyselnému zní-ženiu základu dane, ku ktorému dochádza v dôsledkunesúladu nastavených cien s princípom nezávisléhovzťahu, a to aj s ohľadom na ekonomickú podstatutransakcií a nielen ich právnu formu.

Toto nacenenie transakcií sa tiež ale môže presu-núť do kategórie agresívneho daňového plánovaniaa to v prípade, keď transakcie nie su nacenené v sú-lade s princípom nezávislého vzťahu a dochádza tedak zníženiu základu dane a presunu zisku v dôsledkunedodržania tohoto základného princípu. Práve natieto situácie sa uplatnia pravidlá § 17 ods. 5 ZDP, prí-padne tiež § 17 ods. 6 a § 17 ods. 7 ZDP. Takéto situá-cie budú tiež aktivovať pravidlá v účtovníckychpredpisoch prípadne tiež pravidlá práva obchodnýchspoločností pokiaľ dochádza k újme na právach inýchakcionárov a veriteľov.

V situáciach nacenenia transakcií môže taktieždochádzať aj k daňovým únikom a teda kráteniu daneprípadne aj iným trestným činom v dôsledku nasta-venia cien spojeným s ďaľšími úkonmi (napríklad fal-šovanie a pozmeňovanie kontrolných technickýchopatrení na označenie tovaru a pod.). Téma transfe-rového oceňovenania teda môže doviezť čitateľov ajdo tejto zóny daňových únikov a trestného práva, aležiaľ čitateľ recenzovanej knihy sa o tom veľa nedočíta.

Nasledujúcich cca 8 strán osvetľuje základné kon-cepty a pojmy v oblasti transferového oceňovania.

Nasleduje ďalšia časť cca 8 strán textu, ktoré osve-tľujú šesť možných prístupov vedeckej analýzy pro-blematiky transferového oceňovania:

1. multilaterálny charakter transferového oceňova-nia,

2. multidisciplinárny charakter transferového oceňo-vania,

3. dynamický charakter transferového oceňovania,4. osobitný charakter právnych prameňov,5. úrovne skúmania transferového oceňovania,6. transferové oceňovanie v kontexte vedy o daňo-

vom práve.

30

RECE

NZIA


RECE

NZIAPre čitateľa z praxe má teda táto časť knihy len

veľmi obmedzený praktický zmysel.V druhej kapitole nasledujúcich cca 53 stranách

textu (cca 22% publikácie) sa čitateľ môže zoznámiť sprameňmi práva, ktoré súvisia s transferovým oceňo-vaním, a to z pohľadu vnútroštátneho a medzinárod-ného práva, ako aj v kontexte práva EU a výkladovýchmateriálov a tzv. “soft law” OECD a EU. Táto časť jepre čitateľa z praxe už čiastočne užitočná, nakoľkotransferové oceňovanie rozhodne má právny rámeca je teda užitočné orientovať sa v týchto prameňochpráva, ktoré sú relevantné pre túto tému. S ohľadomna obmedzené chápanie problematiky transferovéhooceňovenia autorom publikácie ale chýbajú pramenepráva, ktoré súvisia s rozmerom transferového oce-ňovania v kontexte účtovných právnych predpisov,práva obchodných spoločností a tiež predpisov, ktoréstanovia reguláciu cien.

V tretej kapitole - na nasledujúcich cca 42 stranáchtextu (cca 21% publikácie) sa autor venuje problema-tike osobnej pôsobnosti transferového oceňovania. Vúvodnej časti tejto kapitoly sa autor venuje analýzetoho na aké transakcie, medzi akými osobami samôžu pravidlá transferového oceňovania vzťahovať.Pre prakticky veľmi zaujímavú otázku faktickej závi-slosti v dôsledku tzv. inak spojených osôb je tiež ve-novaných niekoľko strán, pričom ale závislé vzťahyvrámci podniku a časťami podnikov rôznych spoloč-ností (§2 písm r) ZDP) sú v publikácii opäť úplne za-nedbané a zabudnuté. Pre teoreticky a vedeckyzaujímavú otázku súladu vymedzenia pôsobnosti ap-likácie transferového oceňovania len na zahraničnétransakcie, ktorá bola v platnosti do konca roku 2014a jej súladu s právom EU je venovaných cca 20 strá-nok s detailnou analýzou. Dochádza teda k určitej ne-vyváženosti medzi prakticky relevantnýmiinformáciami a teoretickou, ale prakticky takmer ire-levantnou analýzou, nakoľko ako už bolo v úvodezmienené, od 1.1.2015 sa pravidlá transferového oce-ňovania na Slovensku aplikujú rovnako na domácea medzinárodné transakcie.

V štvrtej kapitole je v porovnaní v podobnom roz-sahu – 22 strán textu (cca 12% publikácie) spracovanájedna z najdôležitejších otázok transferového oceňo-vania – analýza porovnateľnosti. V kapitole sú krátkozmienené základné faktory porovnateľnosti, žiaľ ale

nie sú ďalej prakticky rozvedené a teda praktické vy-užitie tejto kapitoly je obmedzené a je preto efektív-nejšie ísť do zdroja a prečítať si kapitolu 3 zo SmerniceOECD k transferovému oceňovaniu, ktorá ma tiež len23 strán, ale na rozdiel od tejto publikácie dá čitateľovimožnosť aj uchopiť túto problematiku.

Podobne v piatej kapitole je 23 strán textu (cca11% publikácie) venovaných ďalšej významnej pro-blematike – metódam určenia nezávislej tržnej cenya 10 strán textu (cca 5.5 % publikácie) je venovanýchproblematike dokumentácie transferového oceňova-nia a teda je to veľmi aktuálna téma, ale jej spracova-nie podobne ako väčšiny iných tém je len povrchné adeskriptívne.

ZáverS ohľadom na charakter publikácie ako vedeckej jetáto publikácia rozhodne cenným prínosom pre veľmiobmedzenú literatúru na túto tému na Slovensku,ktorá rozhodne môže inšpirovať a vyprovokovať inépublikácie a prípadne reakcie na túto publikáciu a ve-decké úvahy v nej. Nakoľko ale táto publikácia dotémy transferového oceňovania stále len zľahka za-bŕdla, na Slovensku zostáva na trhu pre ďalšie publi-kácie na túto tému ešte veľa miesta.

Autorom článku je JUDr. Tomáš Balco, LL.M., FCCA

Autor pôsobí na Ministerstve Financií, Sekcia daňová a colná.Tento príspevok nie je oficiálnym názorom MF SR, ale je to čistoosobný a odborný názor na danú publikáciu. Autor príspevku sašpecializuje na problematiku medzinárodného zdaňovania a trans-ferového oceňovania už viac ako 15 rokov a to jednak v rámci praxev súkromnom sektore (poradenské firmy PwC – Pricewaterhouse-Coopers a Deloitte), vo verejnom sektore (Ministerstvo Financií SR,Ministerstvo Finanií ČR, Ministerstvo Financií Chile, MinisterstvoFinancií Kazachstánu, Európska Komisia, OECD a Rada ExpertovOSN), ale tiež na akademickej úrovni – prednáša v špecializova-ných akademických programoch Univerzity Leiden v Holandsku,University Pretorie v Južnej Afrike, Univerzity Lausane vo Švaj-čiarsku, Univerzity v Essexe vo Veľkej Británii, IBDT v Sao Paulev Brazilií a taktiež pôsobil ako Associate Professor a Riaditeľ vedec-kého centra pre zdaňovanie v Strednej Ázii pri Univerzite KIMEPv Kazachstáne, Vedecký pracovník (Senior Research Associate) Medzinárodného Centra pre Daňovú Dokumentáciu (IBFD v Am-sterdame) a publikuje svoje publikácie s renomovanými naklada-teľstvami – Linde Verlag Rakúsko, WoltersKluver v Holandsku,IBFD a iné. V súčasnosti pôsobí na Ministerstve Financí SR v Bra-tislave, kde zodpovedá za problematiku transferového oceňovania,zastupuje SR v rámci pracovnej skupiny WP 6 (Transfer Pricing)u OECD a taktiež zastupuje SR v rámci EU Spoločného Fórumupre Transferové oceňovanie (Joint Transfer Pricing Forum).

1 Usmernenie je uverejnené vo Finančnom spravodajcovi 5/2015 http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=10187 2 http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/company_tax/transfer_pricing/forum/index_en.htm 3 http://www.oecd.org/ctp/BEPSActionPlan.pdf 4 http://www.un.org/esa/ffd/documents/UN_Manual_TransferPricing.pdf


ENGL

ISH

SUM

MAR

Y

On the last page we provide brief English summaries of all papers presented in the current issue of our journal.

EDITORIAL

e editorial note is prepared by Mrs. Iveta Griačová, member of the executive board of SAF. She invites for

the association´s annual conference and introduces its highlights.

PROFESSIONAL AND THEORETICAL TOPICS

EuROPEAN CONfERENCE ON CORPORATE GOVERNANCE iN RiGA iS A ChALLENGE

ALSO fOR SLOVAKiA

Martin PETER

whAT´S NEw iN ThE AMENDMENT Of ThE VAT ACT iN 2016

Viera ROJKOVÁ

huMAN CAPiTAL “iNVESTMENTS” iN ThE PuBLiC SECTOR

Veronika MIŤKOVÁ

DiSPOSiTiON SECuRiTiES

Božena HRVOľOVÁ

iNNOVATiVE fORMS Of SMES´ fiNANCiNG

Hussam MUSA – Peter KRIŠTOFíK – Zuzana STROKOVÁ

ASSOCIATION PAGES

In the association pages SAF we offer:

The programme of SAF annual conference Financial management 2015 (redaction)

Professional activities of SAF in 2015 (Eduard Hozlar)

Book review – Michal Kočiš: Introduction into transfer pricing law (Tomáš Balco)

ENGLISH SUMMARY


OBSAH❏ ÚVODNÍK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1Iveta GRIAČOVÁ, členka Správnej rady SAF

❏ ODBORNÉ A TEORETICKÉ TÉMYEurópska konfErEncia corporatE GovErnancE v riGE jE výzvouaj prE slovEnsko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2Martin peteR

čo nové prináša novEla zákona o dph v roku 2016 . . . . . . . . . . . . . . . 5Viera ROjkOVÁ

“invEstíciE” do ľudského kapitálu vo vErEjnom sEktorE . . . . . . . 10Veronika MIŤkOVÁ

dispozičné cEnné papiErE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13Božena hRVOľOVÁ

inovatívnE financovaniE malých a strEdných podnikov . . . . . . 17hussam MuSA – peter kRIštOFík – Zuzana StROkOVÁ

❏ STRÁNKY SAFproGram konfErEnciE finančné riadEniE podnikov 2015 . . . . . . . . 25(redakcia)

odBorné podujatia saf (eduard hOZLÁR) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

❏ RECENZIE KNÍH: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28michal kočiš: Úvod do práva transferového oceňovania (tomáš BALCO)

❏ ENGLISH SUMMARY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32

ŠéfredaktorkaIng. Miloslava Zelmanová

Zástupca šéfredaktoradoc. Ing. Peter Krištofík, PhD.

Redakčná radadoc. Ing. Mária Klimíková, PhD. - predseda

Ing. František ChvostaľIng. Branislav Mikovíny

Ing. Elena Trenčianska, CSc.

Výkonný editordoc. RNDr. Eduard Hozlár, CSc.

VydavateľSlovenská asociácia

podnikových finančníkov

Adresa redakcieRadničné námestie 4, 821 05 Bratislava

Tel.: +421- 2 - 4363 5667Fax: +421- 2 - 4363 5667

E-mail: [email protected]: www.asocfin.sk

ISSN 1335-5813

Grafická úpravaLAYOUT s.r.o., Bratislava

www.layout.sk

TlačStredná odborná škola polygrafická

Račianska 190, 835 26 Bratislavawww.polygrafickaskola.sk

Toto číslo bolo zadané do tlače19.10.2015

finanČnÝ manaŽÉr · radničné námestie 4, 821 05 bratislava tel.: +421- 2 - 4363 5667 fax:...

Documents