F U L I A N K A

PaedDr. Modráková Klimkovská

2006/2007

Kde sa obec nachádza

Poľsko

Pozorovateľ má z Fulianky moţnosť vidieť na

SZ pohorie Čergov, na JV pohorie Slánske

vrchy, na SV vrch Haľagoš, na J Kapušiansky

chrbát, na JZ vrch Stráţ.

Geografická poloha

Geograficky je poloha Fulianky daná súradnicami:

49 10 severnej zemepisnej šírky

21 20 východnej zemepisnej dĺţky

leţí v oblasti Nízkych Beskýd, v geomorfologickom celku

Beskydské predhorie – Zahradniarska brázda

v nadmorskej výške od 267 „Chalaš“ do 296 m.n.m.

„Valal“, pod Kapušanským hradom

Zemepisné údaje o obci

Niţšie poloţená časť obce, jej obyvateľmi nazývaná

„Chalaš“, leţí na nive rieky Sekčov.

Vyššie poloţená časť obce „Valal“ leţí na pahorkatine,

ktorá prechádza do hrasti. Ako hrasť totiţ nad okolitým

terénom vystupuje Kapušiansky chrbát. Po jeho

obidvoch stranách prebiehajú zlomy.

Dopravná poloha

Fulianka je obec patriaca do

Prešovského kraja, Prešovského okresu,

leţiaca severovýchodne od Prešova.

Vzdušná vzdialenosť medzi Prešovom

a Fuliankou je asi 11 km.

Cestná vzdialenosť je 15 km. Z Prešova

vedie cesta E371 (smer Vranov), v

Kapušanoch cesta č. 545 (smer

Bardejov), po 4 km odbočka na cestu 2.

triedy.

Ţelezničná vzdialenosť je 14 km.

Základné údaje o obci

Prvá písomná správa o obci je z roku 1410

Nadmorská výška 277 m. n. m

Katastrálna výmera 381 ha

z toho: poľnohospodárska pôda 300 ha

lesná pôda 17 ha

Starosta obce: František Miškuf

Obecný úrad Fulianka – Fulianka 3

telefón: 051/7941 211

PSČ 082 12

Kataster obce

Výmera katastra – 381 ha – plošne malé

katastrálne územia v Prešovskom okrese.

Samotná obec Fulianka je v katastri umiestnená

asymetricky – v jeho juţnej časti.

Obec Fulianka hraničí s troma obcami Prešovského

okresu:

na juhu – obec Kapušany pri Prešove,

na východe a severovýchode – obec Podhorany,

na severe a západe – obec Tulčík.

Klimatické podmienky v obci

V posledných rokoch sú vo

Fulianke horúce a suché

letá.

Prietrţ mračien spôsobuje

kaţdoročné záplavy.

Vstup do obce.

800 metrov od koryta rieky Sekčov,

tiekla nová rieka.

Normálny stav Zvýšená hladina

Medardova kvapka - 2006

Čiastočný ústup veľkej vody

Zvýšený stav vodnej hladiny

Príroda v obci

Prírodné prostredie v obci je

na celkom dobrej úrovni. V

rámci VPP sú kosené

verejné trávnaté plochy.

V obecnom „parku“ rastú

dva gaštany. V súčasnosti je

tu vybetónované ihrisko

(základ pre tenisový kurt)

V obci však nájdeme aj

čierne skládky odpadu.

Niektorí obyvatelia obce

vypaľujú suchú trávu a polia

po zbere úrody.

1773, Korabinského lexikón 1786 FULYAN, FULANKA,

Lipského Repertórium 1808 FULYÁN, FULÁNKA,

1863-1873 FULYAN,

1877-1913 FULYÁN,

1920 FUĽANKA, POĽANKA,

1927 –1948 FUĽANKA,

1948 FULIANKA

V Sárosvármegye monografiaja od Sándora Tótha v I. diele na

strane 158 spomínaná je prvý raz naša obec pod menom Fulyán.

Jej začiatky sa datujú v roku 1410.

Prvá písomná zmienka

Vývoj názvu obce

Z histórie obce (podľa obecnej kroniky)

Rieka Sekčov, môţe mať vznik v období treťohor.

Prví obyvatelia na území Fulianky patria podľa posúdenia

keramických nálezov (z mladšej doby kamennej – hrot, klin, nôţ) do

okruhu kultúry s takzvanou bukovohorskou keramikou. Táto kultúra je

pomenovaná podľa Bukovských hôr v Maďarsku.

Pri výskume Archeologického ústavu SAV Budinský, Krička v r.

1954 – 55 našli v katastri obce popolnicu z mladšej doby kamennej.

Píše sa rok 1347 Possesio Capi cum loco castri = obec s miestom

opevneného hradu. Fulianka leţí pod Kapušanským hradom v

Maglód heyzség = Maglodské pohorie.

Pred tisícimi rokmi toto pohorie malo meno „Klinika“ a v minulosti

soptilo. Je tvorené výlevnými horninami a dodnes tu nájdeme síru a

iné vulkanické zbytky.

Dominanty obce

Chrám sv. Kozmu a Damiána

• barokovo-klasicistický

• výstavba trvala 60 rokov

• dokončený v roku 1800

• vnútorné zariadenie s ikonostasom je z

roku 1897

• historická pamiatka: obraz sv. Kozmu a

Damiána z konca 18. st., maľovaný na

dreve hrušky

• najväčší zvon vo veţi bol zhotovený v

roku 1922, finančne naň prispeli veriaci

z Ameriky

• odpust: 29.jún – sv. Peter a Pavol

Základná škola, materská škola

• Najstaršia zmienka o škole v obci pochádza z roku 1746.

• Budova školy bola postavená roku 1901.

• K nej bola pristavená terajšia materská škola.

• Škola je vybavená

šiestimi počítačmi

pripojenými na internet.

• Dnes ju navštevuje asi

15 ţiakov.

Zvyky a tradície

Dedinské ochotnícke divadlo - Fuliančan

prvé divadelné predstavenie sa konalo v roku 1923

posledné divadelné predstavenie: rok 1988

Na miestnom futbalovom ihrisku sa raz v roku hrá zápas „ţenatí“ verzus „slobodní“, je to na „odpust“ teda na sviatok sv. Petra a Pavla.

Počas Veľkonočných sviatkov sa dodrţiavajú cirkevné tradície. Vo veľkonočný pondelok chodia chlapci s vedrami oblievať dievky po dedine.

Počas Vianoc idú ľudia na polnočnú omšu.

Na deň detí pripravuje obecný úrad v spolupráci s dobrovoľným poţiarnym zborom zábavno-športový deň.

Folklór 2005

Po dlhom čase bolo

zorganizované vystúpenie

folklórnych skupín.

Kňazské primície – 2006

Z obce pochádza niekoľko

grécko-katolíckych kňazov

a rehoľných sestričiek.

Posledné primície sme mali

v roku 2006.

Obyvatelia obce – minulosť

Prv

é s

číta

nie

ľu

du

na

územ

í R

ak

úsk

o

uh

ors

kej

mon

arc

hie

-ro

k 1

78

4

Počet domov 40

Počet rodín 47

Počet občanov 282

vzdialených 3

cudzinci 13

skutočný stav

obyvateľstva

292

Muži ženatí 60

slobodní 85

spolu 145

Ženy spolu 137

farári 1

mešťania 2

sedliaci 24

dedinčania 12

želiari 36

iní 13

Potomci od 1-12 r. 39

od 13-17 r. 18

Počet domov 58

Počet domácnosti 66

Sedliaci 31

Želiari-domkári 51

Synovia v rodine 89

Ženy v rodine 192

Počet členov domácnosti 366

od 17 roč. 80

18-40 roč. ženatí 32

18-40 roč. slob.,vdovci 22

nad 40 r. 34

katolíci 171

Židia do 17 r. 2

Židia 18-40 r. 1

Vojaci vyslúžilci ženatí 2

vojaci vyslúžilci slobodní 1

Fa

rsk

ý s

úp

is –

rok

18

18

Obyvatelia obce - súčasnosť

Celkový počet

obyvateľov: 367

Muţi: 53%

Ţeny: 47 %

Národnosť: slovenská

Vierovyznanie:

Grécko-katolícke

Rímsko-katolícke

Bez vyznania

Najpočetnejšie krstné mená:

ţenské: Mária (33x), Anna (20x),

Helena, Eva

muţské: Ján (20x), Peter (16x),

Štefan, Jozef, Miroslav,

František, Marek

Gré

cko

-kato

líck

y ko

stol

sv. K

ozm

u a

Dam

iána

Samospráva obce

Starosta obce: František Miškuf

Obecné zastupiteľstvo: 5 poslancov

Priority v rozvoji obci:

Udrţať v obci škôlku a školu

Podporiť rozvoj cestovného ruchu (snahy o vybudovanie

cyklotrasy)

Rekonštrukcia obecného rozhlasu, osvetlenia a obecných

komunikácií.

Vybudovanie vodovodu a kanalizácie

Ekonomika obce

Sluţby v obci:

Materská škola

Základná škola – 1.-4.ročník – jednotriedna

Obecný úrad – prístup na internet

Obchod – potraviny + zmiešaný tovar

Jazdenie na koňoch

Výcvik psov

Holič a kaderníčky (súkromné osoby)

Výroba: BESOP – plastové výrobky: kvetináče, misky, ...

Obyvatelia dochádzajú za prácou hlavne do Prešova, ale mladí

ľudia odchádzajú aj do zahraničia.

Turistika v obci

Blízke okolité lesy ponúkajú

veľa zaujímavého. Okrem

nádhernej prírody, mnoţstvo

zvierat a lesných plodov. Miestni

poľovníci majú niekoľko trofejí.

Zároveň je tu

moţnosť zajazdiť si

na koňoch. Konajú sa

tu aj tréningy

parkúrového jazdenia.

Zaujímavosti

Poštu občanom v pracovné dni nosí doručovateľka z pošty v Kapušanoch pri Prešove, pretoţe priamo vo Fulianke nie je pobočka pošty.

Paradoxom je, ţe v obci nenájdete ţiadnu poštovú schránku.

V obci nie je zdravotné stredisko, a tak obyvatelia za lekármi dochádzajú do Kapušian, resp. do Prešova.

V obci nemáme krčmu, alebo iné pohostinstvo. Je to na okolí veľmi nezvyčajný jav.

Zaujímavosti z histórie V roku 1892 postavili cez chotár obce ţelezničnú trať z Prešova

do Bardejova.

Elektrina v obci mala byť uţ v roku 1930, ale keďţe polovica

obyvateľov obce bola proti elektrine, s elektrifikáciou obce sa

začalo aţ v roku 1939.

Miestny rozhlas bol zavedený v roku 1950.

Prvá telefónna linka do obce bola zavedená v 1956 na MNV.

Prvý čiernobiely televízor bol v obci od roku 1960.

Prvé auto vo Fulianke mal František Fortuna v roku 1962.

Prvý farebný televízor bol v obci od roku 1980.

K 31.12.1982 počet popisných čísel domov dosiahol číslo 100.

V roku 1986 začali práce na plynofikácii obce.

Ja a moja obec

Narodila som sa v Prešove.

Do Fulianky sme sa presťahovali, keď som mala 5 rokov. Tu

som vyrástla.

Je to celkom pekná dedina, ibaţe sa v nej „nič nedeje“

Aj dopravné spojenie s okolitým svetom by mohlo byť lepšie.

Pohľad zo strechy nášho domu

Ďakujem Vám za pozornosť

a pozývam Vás na návštevu

Literatúra KRONIKA FULIANKY. Obecný úrad Fulianka

MATRIKA FULIANKY. Farský úrad Fulianka

Majtán, M. (1972): NÁZVY OBCÍ NA SLOVENSKU ZA OSTATNÝCH DVESTO ROKOV. Vydavateľstvo SAV Bratislava, 672 strán

Kolektív (1978): RETROSPEKTÍVNÍ LEXIKON OBCÍ ČSSR 1850 – 1970. FSÚ Praha, 1184 strán

ŠTATISTICKÁ ROČENKA – OKRES PREŠOV (1981), OO-SŠÚ, 251 strán

Kolektív (1983): SČÍTANIE ĽUDU, DOMOV A BYTOV 1980 – SSR. SŠÚ, 368 strán

ŠTATISTICKÝ LEXIKON OBCÍ ČSSR 1982 (1984), SEVT Praha, 1711 strán

Pavlík, Z., Rychtaříková, J., Subrtová, A. (1986): ZÁKLADY DEMOGRAFIE, Academia ČSAV Praha, 736 strán

Uličný, F. (1990): DEJINY OSÍDLENIA ŠARIŠA. Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 520 strán

Kolektív (1992): OBCE OKRESU PREŠOV V ČÍSLACH. OO-SŠÚ v Prešove, 286 strán

ŠTATISTICKÝ LEXIKON OBCÍ SLOVENSKA 1992 (1994), ŠEVT Bratislava, 279 strán

Hochmuth, Z., Lacová, A., Matlovič R. (1994): VLASTIVEDA PREŠOVA. UPJŠ v Košiciach – PdF v Prešove, 83 strán

ŠTATISTICKÁ ROČENKA SR 1994. Veda Bratislava, 585 strán

ŠTATISTICKÁ ROČENKA SR 1995. Veda Bratislava, 632 strán

ŠTATISTICKÁ ROČENKA SR 1996. Veda Bratislava, 681 strán

Michaeli, E., Kandráčová, V. (1998): ĽUBOTICE. OÚ Ľubotice

SÚPIS MIEST A OBCÍ SLOVENSKA 1998 (1998), Geotext Bratislava, 282 strán