ediná séria - fz.tnuni.sk · slobodníková jana, doc., mudr., csc. Šimurka pavol, mudr., phd....

Edičná séria:

OŠETROVATEĽSTVO

FYZIOTERAPIA

► LABORATÓRNA MEDICÍNA

► VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Fakulta zdravotníctva

Zdravotnícke Listy

Vedecký recenzovaný časopis, ročník 5, číslo 1. Scientific peer-reviewed journal, volume 5, number 1.

2017

Časopis je indexovaný v Bibliographia medica Slovaca a zaradený do citačnej databázy CiBaMed

REDAKČNÁ RADA / EDITORIAL BOARD

PREDSEDA REDAKČNEJ RADY / CHAIRMAN OF THE EDITORIAL BOARD

doc. MUDr. Ján Bielik, CSc.

ŠÉFREDAKTOR / EDITOR IN CHIEF RNDr. Zdenka Krajčovičová, PhD.

ČLENOVIA REDAKČNEJ RADY / MEMBERS OF THE EDITORIAL BOARD

VYDAVATEĽ – REDAKCIA

PUBLISHER- EDITORIAL OFFICE Fakulta zdravotníctva

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Študentská 2

91101 Trenčín IČO 31118259

Registrácia MK SR pod číslom EV 4755/13

Vychádza štyrikrát ročne.

Náklad: 200 ks

Dátum vydania: január 2017

ISSN 1339-3022

Botíková Andrea, doc., PhDr., PhD.

Bučková Ľudmila, MUDr., MPH.

Čelko Juraj, doc., MUDr., CSc. Fábryová Viera, doc., MUDr., CSc.

Gerlichová Katarína, PhDr., PhD. Habánik Jozef, doc., Ing., PhD.

Hutta Milan, prof. RNDr., CSc.

Kaščák Marián, MUDr., PhD. Kaščák Peter, MUDr., PhD.

Kutnohorská Jana, doc., PhDr., CSc.

Litvová Slavka, PhDr. Mastiliaková Dagmar, doc., PhDr., PhD

Matišáková Iveta, PhDr., PhD.

Meluš Vladimír, RNDr., PhD., MPH.

Netriová Jana, Ing., PhD. Oleár Vladimír, doc. MUDr., CSc.

Ondrušová Adriana, prof., MUDr., PhD. Otrubová Jana, doc., PhDr., PhD.

Poliaková Nikoleta, PhDr., PhD.

Shtin Baňárová Patrícia, Mgr. Slobodníková Jana, doc., MUDr., CSc.

Šimurka Pavol, MUDr., PhD.

Štefkovičová Mária, doc., MUDr., PhD., MPH. Zigo Rastislav, MUDr.

Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov alebo

inzerátov. Reprodukcia obsahu je povolená iba s priamym súhlasom redakcie.

Publisher is not responsible for the information and opinions of authors of the articles or

advertisements. Reproduction of content is permitted only with direct permission of the

editors.

© Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín

OBSAH

Editoriál . . . . . . . . . . 10 Hájek M., Chmelař D., Rozložník M. Léčba hyperbarickým kyslíkem a její využití v současné medicíně Treatment with hyperbaric oxygen and its use in modern medicine . . . 11 Kulichová K., Netriová J. Štúdium markerov kardiovaskulárneho rizika vo vzťahu k lipoproteínom Study of markers of cardiovascular risk with respect to lipoproteins . . . 19

Barátová E. Trendy v laboratórnej diagnostike rodu Salmonella a ich význam pri objasňovaní epidemiologických súvislostí Trends in laboratory diagnosis of Salmonella and their importance in clarifying the epidemiological link . . . . . . . . 26 Bučková Ľ., Valková D., Hancková J. Stanovenie obsahu jedlej soli v potravinách a ako sme na tom s príjmom kuchynskej soli Determination of edible salt in food and where we are with the intake of salt . . 35 Kašlíková K., Kalašová Z., Burzová Ľ., Meluš V., Krajčovičová Z. Sledovanie a laboratórna diagnostika mikrobiologických indikátorov fekálneho znečistenia studní v spádovej oblasti RÚVZ Trenčín v rokoch 2012-2014 Monitoring and laboratory diagnostics of microbiological indicators of faecal contamination in wells in the catchment area of RAPH in Trenčín in years 2012 – 2014 . . . 38 Kašlíková K., Michalová V., Gabrišová S., Meluš V., Krajčovičová Z. Záchyt a laboratórna diagnostika Legionella sp. v laboratóriách RÚVZ Trenčín v rokoch 2013- 2015 v kontexte epidemiologickej situácie v Slovenskej republike a európskych krajinách Detection and laboratory diagnosis of Legionella sp. in laboratories RAPH Trenčín in the years 2013 – 2015 in the context of epidemiological situation in Slovak republic and European countries . . . . . . . . 48 Senderáková E., Kocianová H., Kašlíková K., Meluš V., Krajčovičová Z. Izolácie Staphylococcus aureus z potravín v spádovej oblasti Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne v rokoch 2012-2015 Isolations of Staphylococcus aureus from food in the Catchment area of Regional public health authority Trenčín during the years 2012-2015 . . . 56 Škvára P., Radičová M., Biherczová N., Ďuriníková E., Matúšková M., Vojs Staňová A. Identifikácia a stanovenie 5-fluorocytozínu a jeho metabolitov v nádorových bunkách kombináciou kvapalinová chromatografia a hmotnostná spektrometria Identification of 5-fluorocytosine and its major metabolites in tumor cells

by combination of liquid chromatography and mass spectrometry. . . . 63

PRÍLOHA / SUPPLEMENT _

Recenzované abstrakty z vedeckej konferencie ZdravLab 2017 konanej v dňoch 9. – 10. februára 2017 v Trenčíne

Baníková M. HBO ako adjuvantná metóda v športovej medicíne . . . . . A1 Benková I., Lednický P., Netriová J. Zavedenie XPRECIE do ambulancie . . . . . . . A1 Beňo E., Góra R., Bielčíková N., Hutta M. Možnosti stanovenia vybraných aminokyselín, aminosacharidov a biogénnych amínov vo vzorkách biologického pôvodu metódou RP-HPLC . . . . A1 Bíla M., Hunáková A. Laboratórna diagnostika a monitoring renálnych funkcií . . . . A2 Bírova K., Špajdelová J., Janečková J., Kaiglová A. Analysis of upper respiratory tract infections caused by selected strains of bacteria during 2015 in catchment area of Litomyšl hospital . . . . A3 Blažíček P., Fratrcová-Šrámková K. Význam a možnosti monitorovania zdravej výživy . . . . . A3 Blažíček P., Fillo J., Breza J. Biochemická a genetická diagnostika rakoviny prostaty . . . . . A6 Boháčová I., Halko R. Separácia konštitučných izomérov (S)(R)-mandelonitril-β-D-genciobiozidu a ich stanovenie v prírodných výživových doplnkoch pomocou HPLC . . . A7 Botek N., Špajdelová J., Janečková J., Kaiglová A. Diagnostics of respiratory infections with the use of commercial multiplex-based PCR kits Anyplex™ II RB5 Detection and Anyplex™ II RV16 Detection . . . A8 Božek P., Fábryová V., Netriová J., Kopčová J., Kollárová A. Laboratórna diagnostika hemoglobinopatií . . . . . . A8 Čársky J. Kontroverzné výsledky antiradikálovej ochrany . . . . . . A9 Donauerová A., Pokorná K., Bujdáková H.

Využitie antimikrobiálnych a fotodynamických vlastností metylénovej modrej v medicíne A10 Dudáková K. , Grendová K., Ondrušová A. Využívanie guidelines v manažmente infekcií močových ciest u detí na území Slovenskej a Českej republiky . . . . . . . . A10

Ďuračková Z., Trebatická J. Čo vieme a čo nevieme o omega-3 mastných kyslinách . . . . . A11 Fillo J. Prírodné nutričné doplnky a ich význam v prevencii ochorení . . . . A11 Galusková D., Kováč J., Kováč D., Galusek D. Corrosion of human enamel in the acidic solution . . . . . A13 Gašparovič J., Janíčková O., Sedílková Ľ., Stračinová A. Prevalencia a-HCV konfirmačne pozitívnych vzoriek z NTS v NRC pre VH v rokoch 2012-2016 A14 Gičová A., Dinčáková L., Sirotná Z. Metódy molekulárnej biológie pri identifikácii patogénnych mikroorganizmov v potravinách, životnom prostredí a epidemiologických šetreniach . . . A14 Gičová A., Sirotná Z., Dinčáková L., Dräxlerová M. Diagnostika Listeria monocytogenes, E. coli/VTEC a koagulázapozitívnych stafylokokov a ich toxínov podľa požiadaviek európskych referenčných laboratórií . . . A15 Hnilicová S., Ondicová M., Micháliková L., Brňová J., Tummolo D., Lehotová R., Miháliková K., Jablonická M.

Testovanie produkcie biofilmu Pseudomonas aeruginosa izolovaných z vnútorných rozvodov pitnej vody v zdravotníckom zariadení . . . . . A15 Horna A., Hornova A., Hornova M. Novel point of view on antioxidants in human health . . . . . A16 Hradski J., Bodor R., Masár M. Presné stanovenie octanu v antineoplastiku buserelin octane mikročipovou elektroforézou A16 Hunáková A., Bíla M. Proteinúria v diagnostike renálneho poškodenia . . . . . A17 Hunáková A. Nezrelé granulocyty a erytroblasty ako imunologické markery využiteľné v diagnostike sepsy A18 Hutta M., Božek P., Mordovin I., Góra R.

RP-HPLC – DAD - FLD a štipľavá paprika – ako môže analytická metóda nahradiť ľudský jazyk ? . . . . . . . . A18 Jankovičová K. Problémy v interpretácii toxikologických výsledkov . . . . A19 Jenčo J., Krčmová L.K., Sobotka L., Solich P. Stanovenie metabolitov vitamínu B1 pomocou kvapalinovej chromatografie vhodné pre klinické aplikácie . . . . . . . . A19

Kajanová H., Kubička R. Benefity zdieľania dát v e-Health z pohľadu pacienta, všeobecného lekára a špecialistu . A20 Kaščák M. Lepok a choroby s ním súvisiace . . . . . . . A20 Kolárová A., Bulandová A.

Prvé skúsenosti s automatizáciou vyšetrenia natívneho moču a močového sedimentu . A21 Koníčková L., Valachová A., Včelíková S., Zaťková M., Kováčová E., Cisarik F., Hikkelová M., Szemes T., Hýblová M. Pericentrická inverzia chromozómu 11 a jej vplyv na potomstvo kazuistika dvoch rodín . A21 Kováčová K., Kováč Ľ., Hučková D., Horáková J., Šufliarska S., Boďová I.

Význam sledovania aktivity EBV u pacientov po TKB . . . . . A22 Kulichová K., Sokol J., Maliarová M. Biogénne amíny – nebezpečenstvo ukryté v potravinách? . . . . A23 Macichová M., Mitníková M., Gbúrová K., Guman T. Diferenciálny rozpočet leukocytov prietokovou v praxi . . . . . A23 Marcinková E., Gerlašinská E., Kužmová A. Úloha cytokínov v reprodukčnej imunológii . . . . . . A24 Mečiarová I., Slobodníková J. Význam histopatologického vyšetrenia CCB prsníkových lézií v rámci diferenciálnej diagnostiky fibroadenóm a phyllodes tumor benígneho typu . A24 Micháliková L.

Laboratórne testovanie antibiotickej rezistencie u kmeňov získaných z nemocničného ekosystému lôžkových zdravotníckych zariadení na Slovensku . . A25 Mišľanová C., Príbojová J., Valachovičová M., Žilinská Z., Hutta M.

Stanovenie imunosupresív v krvi pacientov po transplantácii obličiek využitím metódy LC-MS/MS . . . . . . . . A26 Mrázová V., Zuzulová M., Kultánova I., Jarčušková J. Diagnostika chronickej autoimunitnej urtikárie pomocou bazofil aktivačného testu . A27 Müllerová D. Vnútorná kontrola kvality koagulačných vyšetrení . . . . . A27 Nagyová A., Božek P., Halko R. Využitie kvapalinovej chromatografie pre sledovanie obsahu železa v ľudskom moči . A27 Netriová J., Zelinková Z., Kadlečková B. Význam monitorovania biologickej liečby u pacientov s IBD . . . . A28

Oravec S. Aterogénny vs neaterogénny lipoproteínový profil v diagnostike porúch metabolizmu lipoproteínov a ochorení kardiovaskulárneho systému . . . A29 Parnica J., Kužma T., Kužmová A. Vyšetrenie bunkovej imunity voči spermiám a trofoblastu v diagnostickom procese porúch plodnosti . . . . . . . . . A29 Paulíková Z., Zelisková H. Význam stanovenia CRP v ambulanciách . . . . . . A29 Procházková S., Halko R., Božek P. Vývoj novej, citlivej a selektívnej analytickej techniky na stanovenie katiónov medi vo vzorkách ľudského moču . . . . . . . . A30 Prpič I. Čo sa dá očakávať v oblasti Tele-medicíny na Slovensku v roku 2017 . . . A30 Rabajdová M., Artemiou P., Špaková I., Bobrov N., Sabol F., Mareková M. Zmeny biomarkerov v tkanive srdca a krvi pacientov s aneuryzmou hrudnej aorty . A31 Rapantová L., Blažíčková S. Biomarkery v diagnostike systémového lupus erythematosus . . . . A31

Sládeková J. CalproSmartTM Home test – meranie kalprotektínu v domácom prostredí pacienta pomocou mobilnej aplikácie . . . . . . . . A32

Slobodníková J., Meluš V., Krajčovičová Z., Kašlíková K. Endogénny estrogén a karcinóm prsníka . . . . . . A33 Strigáčová J., Vindiš J. Decentralizácia v laboratórnej medicíne . . . . . . A33 Světlovská D., Mego M., Mardiak J. Mikroprostredie a karcinóm prsníka . . . . . . . A33 Šimonyiová D., Sirotná Z., Gažiová A., Gičová A. Legionely vo vodovodných sieťach nemocničných zariadeniach . . . . A34 Škorňová I., Dobrotová M., Staško J., Kubisz P. Doštičkové glykoproteíny - flowcytometrická analýza v celej krvi a v plazme bohatej na doštičky . . . . . . . . . A35 Škorňová I., Agricolová Ľ., Bernátová J., Staško J., Kubisz P.

Význam preanalytickej kontroly vzorky s pomocou koagulometra . . . A35

Škvára P., Radičová M., Biherczová N., Ďuriníková E., Matúšková M., Vojs Staňová A. Identifikácia flucytozínu a jeho metabolitov v komplexných biologických vzorkách pomocou vysokororozlišovacej hmotnostnej spektrometrie . . . A36 Špajdelová J., Kaiglová A. Circulation of the complex Borrelia burgdorferi sensu lato in Ixodes ricinus in Považské Podolie . . . . . . . A37 Štefkovičová M., Maďar R., Kopilec Garabášová M., Litvová S. Úloha vakcín v boji proti epidemiologicky významným nemocničným patogénom . A38 Tóthová D., Kassai Z. Využitie PET rádionuklidov vo forme rádiofarmák na Slovensku . . . . A38

Tóthová P., Gerlašinská E., Kužmová A. Nové trendy v diagnostike latentnej tuberkulóznej infekcie . . . . A39 Troška P., Chropeňová L., Masár M. Stanovenie nesteroidných protizápalových látok vo farmaceutických preparátoch mikročipovou elektroforézou . . . . . . A39 Ulbrich P. Otrava tisom . . . . . . . . . . A40 Václavíková M., Behúlová D., Šalingová A., Šebová C., Ferenczy V., Kubinec R., Ostrovský I., Škodová J., Perečková J., Zahorcová M., Gerinec A., Tomčíková D., Bzdúch V. Prínos špeciálnych laboratórnych vyšetrení pri diagnostike a monitorovaní galaktozémie A40 Valachová A., Kušnieriková M., Cimprichová A., Glézlová A., Jungová P., Chandoga J.

CADASIL v súbore pacientov ambulancie lekárskej genetiky FN Trenčín - klinické a genetické nálezy . . . . . . . . . A41 Včelíková S., Lalinská D., Bieliková A., Hlista M., Černok S., Valachová A. HLA typizácia celiakie . . . . . . . . . A41 Večeřová D. Trombotické mikroangiopatie- etiopatogenéza a diferenciálna diagnostika . . A42

Vojs Staňová A., Radičová M., Behúl M., Marton M. , Grabic R., Mackuľak T., Vojs M. Vysokorozlišovacia hmotnostná spektrometria – nástroj pre identifikáciu degradačných produktov antibiotík na bórom dopovaných diamantových elektródach . A42 Zelisková H., Netriová J. Sledovanie cholesterolu priamo v ambulancii . . . . . A43 Zigo R., Krajčovičová Z., Meluš V. Využitie hyperbarickej oxygenoterpie v liečbe náhlej idiopatickej straty sluchu . . A43

Zigo R., Krajčovičová Z., Meluš V. Využitie hyperbarickej oxygenoterpie v liečbe tinnitu . . . . A44 Zuzulová M., Mrázová V., Mikóová D., Denská P. Algoritmus laboratórneho vyšetrenia komplementových deficiencií . . . A44

Zdravotnícke listy, Ročník 5, Číslo 1, 2017 ISSN 1339-3022

10

Editoriál

Titulárna laboratórna medicína

V súčasnej dobe sme svedkami neustáleho „módneho“ opakovania pojmu „inflácia vzdelania“ a to

nielen v odborných pedagogických kruhoch, ale najmä v médiách. Takmer vo všetkých prípadoch sa

upriamuje pozornosť na privysoký počet študijných odborov vysokých škôl, vysoký počet študentov

a s tým spojenú znižujúcu sa úroveň vzdelania ako aj možnosť zamestnania študentov vo vyštudovanom

odbore.

Vzhľadom na vysoké zastúpenie vied a disciplín odvodených od chémie, fyziky, biológie a matematiky

by som mohla skonštatovať, že v prípade študijného odboru laboratórnych vyšetrovacích metód v

zdravotníctve to určite neplatí. Nazdávam sa však, že aj v ostatných prípadoch iných študijných odborov

to nie je problém systému, ale individuálneho prístupu študentov. Ak je raz niekto talentovaný a vie čo

chce, ide za svojím cieľom bez ohľadu na prekážky a stav vzdelávacieho systému. Oveľa väčším rizikom

je však iný jav, ktorý charakterizuje slovo „titulárny“.

Slovník slovenského pravopisu toto slovo definuje viacerými príkladmi ako prídavné meno, ktoré

charakterizuje hodnosť alebo pozíciu človeka iba podľa mena, avšak nie podľa skutočného významu alebo

prínosu. Práve toto je často problém aj v našom odbore, v ktorom síce nechýbajú ľudia s dobrým

vzdelaním, erudovanosťou a skúsenosťami, títo však často nie sú ochotní prekročiť rubikon rámca svojich

kompetencií práve v odovzdávaní skúseností mladej a novej generácii. Bohužiaľ, táto generácia bude

pravdepodobne aplikovať podobné vzorce správania sa, akých bola svedkom a aké zažila.

Je preto výzvou, aby všetky vedecko-výskumné centrá, výučbové bázy, ako aj pozície jednotlivých

vyučujúcich, mentorov, prednostov, pedagógov, primárov a garantov neboli iba formálne, titulárne, ale

aby reálne napĺňali svoje poslanie v oblasti vzdelávania novej generácie odborníkov a to nielen

v laboratórnych vyšetrovacích metódach v zdravotníctve. Na tomto mieste by som preto chcela z pozície

predsedu organizačného výboru vedeckej konferencie ZdravLab 2017 poďakovať všetkým, ktorí

akýmkoľvek spôsobom prispeli k organizácii tohto podujatia či už z pozície prednášateľov, organizátorov,

sponzorov, recenzentov, korektorov alebo podporovateľov. Bez Vás všetkých by nebolo možné zostaviť

tak bohatý program a vzdelávať tak nielen novú generáciu... Ďakujeme!

RNDr. Zdenka Krajčovičová, PhD.


11

LÉČBA HYPERBARICKÝM KYSLÍKEM A JEJÍ VYUŽITÍ V SOUČASNÉ MEDICÍNĚ

TREATMENT WITH HYPERBARIC OXYGEN AND ITS USE IN MODERN MEDICINE

HÁJEK Michal1,2, CHMELAŘ Dittmar2,3, ROZLOŽNÍK Miroslav2

1 Centrum hyperbarické medicíny, Městská nemocnice Ostrava, Česká republika 2 Katedra biomedicínských oborů, LF Ostravské univerzity v Ostravě, Česká republika 3 Referenční laboratoř ČR pro anaerobní bakterie, Lékařská fakulta OU, Česká republika

ABSTRAKT

V současné době existuje dostatek jasných vědeckých důkazů

o prospěšnosti této léčebné metody v klinických situacích,

které se týkají velkého spektra medicínských oborů, jako je

např. diabetologie, angiologie, chirurgie, traumatologie, orto-

pedie, pediatrie, onkologie, neurologie, otorinolaryngologie,

urologie, ale také urgentní či intenzivní medicíny. HBO je

běžně vyžadována u přibližně dvaceti stavů a indikací z celého

spektra klinických oborů. Autoři stručně hodnotí patofyzio-

logii, diagnostiku a léčbu včetně využití hyperbarického

kyslíku u některých z indikací akutních i chronických.

V posledních 5 letech přibývá kvalitních důkazů o prospěš-

nosti metody v mnoha oblastech medicíny. Užití HBO má

nepochybně již nyní význam v moderní medicíně, neboť

přináší lepší funkční výsledky, snižuje morbiditu, mortalitu

a zmírňuje neurologické následky mnoha patologických stavů

zejména úrazové a infekční etiologie při současné finanční

efektivitě vynaložených prostředků. Mezi současnými mo-

derními léčebnými metodami v hojení ran má velmi komplex-

ní efekt. U těžkých nekrotizujících infekcí měkkých tkání je

HBO významnou adjuvantní metodou v kombinaci s adekvát-

ní chirurgickou léčbou a léčbou antimikrobiální, nikoli však

samostatně a zástupně. Zlepšuje funkční výsledky, snižuje

morbiditu a u závažných stavů snižuje úmrtnost. V závěru

práce autoři hodnotí síť hyperbarických center v zemi a

dostupnost péče v jednotlivých regionech a akutních i chronic-

kých indikací.

Klíčová slova: Hyperbarická oxygenoterapie. Intoxikace

oxidem uhelnatým. Nekrotizující infekce měkkých tkání.

Kritická končetinová ischemie. Syndrom diabetické nohy

ABSTRACT

Currently, there is a lack of solid scientific evidence on the

usefulness of this method in clinical situations that relate to

a large spectrum of medical disciplines, eg. diabetology,

surgery, traumatology, orthopedics, pediatrics, oncology, neu-

rology, otorhinolaryngology, urology as well as emergency

and intensive care medicine. Hyperbaric oxygen therapy

(HBOT) is normally required for approximately twenty

clinical conditions and indications from the entire spectrum of

clinical disciplines. The authors briefly evaluates pathophy-

siology, diagnosis and treatment including the use of hyper-

baric oxygen in some of the acute and chronic indications as

well. In the last 5 years, there is increasing quality of evidence

about the usefulness of the method in many areas of medicine.

Use HBO has undoubtedly already importance in modern

medicine, it brings better functional outcomes, reduce morbi-

dity, mortality and alleviate neurological sequelae of many

pathological conditions, especially accident and infectious

etiology in the current financial effectiveness. Among the cur-

rent modern therapeutic methods in wound healing hyperbaric

oxygen has a very complex effect. In severe necrotizing soft

tissue infections HBOT seems to be a significant adjuvant

method in combination with adequate surgical treatment and

antimicrobial therapy, but not separately. HBOT improves

functional outcomes, reduce morbidity and mortality in severe

conditions. In conclusion the authors evaluate the network of

hyperbaric centers in the country and access to medical care in

different regions for acute and chronic indications as well.

Key words: Hyperbaric oxygen therapy. Carbon monixide

intoxication. Soft tissue necrotizing infection. Critical limb

ischemia. Diabetic foot ulcer

ÚVOD

V současné době existuje dostatek jasných vě-

deckých důkazů o prospěšnosti této léčebné meto-

dy v klinických situacích, které se týkají velkého

spektra medicínských oborů, jako je např. diabeto-

logie, angiologie, chirurgie, traumatologie, ortope-

die, pediatrie, onkologie, neurologie, otorinolaryn-

gologie, urologie, ale také urgentní či intenzivní

medicíny. HBO je běžně vyžadována u přibližně

dvaceti stavů a indikací z celého spektra klinických

oborů. Přehled indikací k HBO v ČR je předmětem

tabulky 1.

VYUŽITÍ HBO U VYBRANÝCH AKUTNÍCH

STAVŮ

Mezi uznávané emergentní stavy, vhodné

k léčbě hyperbarickým kyslíkem, vyžadující pří-

padnou intenzívní péči, patří podle VII. Evropské

konsensuální konference 2004 následující onemoc-

nění:

• vzduchová nebo plynová embolie mozkových

tepen,

• dekompresní choroba,

• otrava oxidem uhelnatým,

• klostridiová myonekróza (plynatá sněť) a ostat-

ní agresívně se chovající infekce - nekrotizující

infekce měkkých tkání, nekrotizující fasciitidy

vč. Fournierovy gangrény, vybrané případy

orgánových abscesů (nitrolební, jaterní, plicní),


12

Tabulka 1 Indikace k hyperbarické oxygenoterapii dle vyhlášky MZ ČR č. 331/2007 Sb. ze dne 12. prosince 2007

Akutní indikace

- otrava CO, otrava kouřovými plyny

- dekompresní choroba

- plynová embolie

- akutní traumatická ischémie svalová

- drtivé poranění končetin

- těžká anaerobní nebo smíšená bakteriální infekce měkkých tkání, fasciitida, myonekróza, plynatá sněť

- reperfúzní syndrom po invazivním cévním výkonu

- replantace končetiny

Chronické indikace

- postradiační poškození (osteoradionekróza, nekróza měkkých tkání – cystitida, enteritida, proktitida, postižení

hrtanu, CNS ap.), prevence při chirurgickém zákroku – implantace na ozářených tkáních, extrakce zubu

- diabetické defekty

- ischemické vředy a defekty perzistující navzdory poskytované optimální léčbě

- neuroblastom IV. st.

- náhlá hluchota

- tinitus

- problematické kožní štěpy a volné svalové laloky

- refrakterní chronická osteomyelitida

- algoneurodystrofie – komplexní regionální bolestivý syndrom

- vybrané nehojící se infikované defekty navzdory poskytované optimální léčbě

- akutní uzávěry sítnicové tepny

- popáleniny nad 20 % TBSA st. II a více (s výjimkou hlavy, rukou a hráze)

- postanoxická encefalopatie

- cystoidní pneumatóza střeva

• akutní ischemie měkkých tkání - traumatické,

compartment syndrom, replantace končetin,

přenos volných štěpů a laloků,

• postanoxická encephalopatie,

• popáleniny,

• náhlá hluchota,

• akutní ischemie v oftalmologické oblasti,

• dále se zde řadí akutní těžké anemie krvácivé

etiologie (podle americké odborné společnosti

UHMS).

V některých situacích má HBO primární důle-

žitost v rámci léčebného postupu, v jiných je HBO

považována za adjuvantní metodu v rámci inten-

zívní péče. U kriticky nemocných pacientů by mě-

ly být pro HBO vyčleněné indikace s doporučením

typu I (dle metodologie ECHM), tedy „striktně do-

poručené“, u kterých lze z HBO předpokládat

jasný profit. Je tomu tak proto, že díky technickým

a organizačním okolnostem je HBO u ICU pacien-

tů podstatně rizikovější než HBO v běžných

podmínkách u tzv. standardních indikací u pacien-

tů v relativně stabilizovaném stavu. Hyperbarická

zařízení, která přijímají k léčbě pacienty s emer-

gentními indikacemi a nutností zajištění intenzívní

péče, by měla být lokalizovaná v bezprostřední

blízkosti oddělení ICU. HBO není izolovaná léčeb-

ná modalita, ale je součástí komplexního a konti-

nuálního léčebného procesu. Je možné ji provádět

pouze na speciálně připraveném a organizovaném

pracovišti dobře vyškoleným a erudovaným perso-

nálem. Je nutné pečlivě zvažovat míru rizika, resp.

poměr mezi rizikem a očekávaným přínosem léč-

by. Zvolení HBO by mělo vždy být inter-

disciplinárním rozhodnutím.

Intoxikace oxidem uhelnatým

Oxid uhelnatý (CO) je plyn, který vzniká jako

vedlejší produkt spalování organických materiálů

či fosilních paliv. Intoxikace CO je tedy i v sou-

časnosti významným zdravotním problémem mno-

ha zemí. Nejčastější příčinou intoxikace CO je

inhalace vzduchu obsahujícího toxickou koncen-

traci CO v nedostatečně větraných prostorech,

ve kterých během provozu různých zařízení

k ohřevu nebo při činnosti spalovacích motorů do-

chází k nedokonalému spalování uhlíku a k pro-

dukci CO. Tato intoxikace je významným zdravot-

ním a socioekonomickým problémem v řadě zemí

a zaujímá první místo mezi náhodnými otravami

v Evropě i Severní Americe. Celosvětově jsou kaž-


13

doročně pro toto onemocnění ošetřeny řádově

stovky tisíc pacientů, desítky tisíc pacientů zmírá

nebo utrpí trvalé neurologické postižení. V České

republice je celkový počet případů odhadován na

1000-1500 za rok (Hájek, 2014). CO se váže na

tzv. hemoproteiny - hemoglobin v červených

krvinkách, na myoglobin ve svalech a na cytochro-

my mitochondriálních a dalších intracelulárních

enzymů, čímž brání transportu kyslíku a jeho další

utilizaci v organizmu. Kromě hypoxie tkání jsou

do vývoje konečného rozsahu neurologického

poškození zapojeny imunitní mechanismy a nepo-

chybnou roli hraje také genetická predispozice

intoxikovaného subjektu. Závažné intoxikace, zej-

ména intoxikace s dlouhou expozicí CO, nebo

intoxikace vedoucí k zástavě oběhu, jsou spojené

s vysokými hodnotami laktátu, pyruvátu a těžkou

metabolickou acidózou (Mathieu et al, 2006;

Thom, 2008). Velmi závažný důsledek může mít

působení oxidu uhelnatého v těhotenství s ohledem

na poškození plodu. Společným cílem snažení

všech zúčastněných stran by mělo být jednoznačné

snížení počtu těžkých intoxikací CO se smrtelnými

či trvale invalidizujícími následky pro postižené.

Na rozdíl od jiných druhů otrav má prevence

v této oblasti neobyčejně velký význam. Problema-

tikou prevence ani následky otravy oxidem uhelna-

tým se v České republice na centrální úrovni nikdo

programově a systematicky nevěnuje. Jedná se

víceméně o aktivity na regionální úrovni. Velký

dík patří redaktorům České televize, která je velmi

aktivní a progresivní v této oblasti a jejichž

příspěvky v hlavních zpravodajských pořadech

mají velmi pozitivní přínos. Státní orgány, zdravot-

ní ústavy apod. by se měly problematice začít více

věnovat, podobně jako je tomu například v USA.

Společným cílem by mělo být zesílení aktivity

v této oblasti, navázání hlubší spolupráci mezi obo-

ry, orgány požární ochrany, policií, legislativci.

Prevence se odvíjí ve třech rovinách:

• úroveň občanská - povědomí o obecném nebez-

pečí, zdrojích CO, iniciálních příznacích otravy,

čemu se vyhnout, jak postupovat v případě

postižení,

• úroveň profesionální - profesionální technický

dohled a kontrola zdrojů CO, pečlivá instalace

a údržba, pravidelný servis plynových zařízení,

kotlů, komínů, oblast kontroly pracovního pros-

tředí, ovzduší apod.,

• ochrana veřejného zdraví - orgány ochrany ve-

řejného zdraví - zdravotní ústavy, toxikologická

centra, přijetí preventivních programů, význam

celoplošných kampaní v médiích, TV apod.

K redukci počtu závažných nehod s trvalými

neurologickými nebo smrtelnými následky může

vést jen koordinovaný multidisciplinární přístup

kompetentních složek, podílejících se na likvidaci

následků těchto nehod, zejména záchranných ha-

sičských sborů, zdravotnické záchranné služby, hy-

gienické služby apod. Stejně tak je nezbytné zapo-

jení kompetentních zástupců technických oborů,

jako jsou plynárenská služba, kominická služba,

servisní služba, zástupci médií apod. Velmi potřeb-

né jsou celostátní statistické výstupy, které bohužel

v tomto okamžiku nejsou dostačující, protože stále

chybí statistický nástroj, který by byl schopen

zhodnotit celkový počet nehod, ke kterým v ČR

ročně dochází. Je nevyhnutelné zdůraznit požada-

vek na kontinuální mezioborovou spolupráci mezi

některými lékařskými odbornostmi (urgentní medi-

cína, pediatrie, neurologie, intenzivní medicína,

hyperbarická medicína, interna, gynekologie

apod.), v jejichž kompetenci je ošetřování těchto

nemocných. Zde máme na mysli zejména tvorbu

mezioborových doporučených diagnostických a

terapeutických postupů při ošetřování stavů spoje-

ných s intoxikací CO, ale i specifických stavů, jako

jsou problematika těhotných, dětí, transportu pa-

cientů k definitivnímu ošetření HBO přímo ze scé-

ny. Dále pak u závažné intoxikace spojené se

zástavou oběhu na scéně po úspěšné kardio-

pulmonální resuscitaci. Neexistují důkazy, že by

HBO u těchto stavů byla efektivní z hlediska

ovlivnění závažné prognózy (Hampson, 2014;

Hampson & Zmaeff, 2001).

Efekty hyperoxie a hyperoxygenace ve vztahu

k infekci a systémové zánětlivé odpovědi

HBO má mnoho jedinečných a jinou medikací

či lékařskou metodou nenahraditelných efektů

včetně signálního efektu vůči DNA (transkripce) s

ovlivněním mnoha buněčných procesů (exprese

hormonů, enzymů, faktorů, upregulace receptorů).

Upregulovány jsou antioxidační, protektivní (hem-

oxygenáza 1, proteiny tepelného šoku – HSP),

protizánětlivé geny a geny pro růstové a reparační

faktory a hormony, zatímco geny prozánětlivé a

apoptotické geny jsou downregulovány. Jedna

z dalších užitečných vlastností HBO je zesílení

hostitelské antimikrobiální obrany díky zvýšené

tvorbě kyslíkových radikálů spojených s hyperoxií.

https://www.pubmed.com/pubmed?term=Hampson%20NB%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=11423810

https://www.pubmed.com/pubmed?term=Zmaeff%20JL%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=11423810


14

HBO má vliv na metabolismus mikrobů díky pro-

dukci kyslíkových radikálů. Je zesílen „respirační

burst“ leukocytů, tedy prudké zvýšení spotřeby

kyslíku s produkcí kyslíkových radikálů a násled-

ným usmrcením fagocytovaných bakterií. Byl pop-

sán synergický efekt s působením některých anti-

biotik (např. aminoglykosidy, sulfonamidy), bakte-

riostatický efekt vůči fakultativním a baktericidní

efekt vůči striktním anaerobním bakteriím a zasta-

vení tvorby klostridiového alfa toxinu. Ukázalo se,

že HBO snižuje rolování a přilnavost polymorfo-

nukleárů jednak inhibicí neutrofilních beta integri-

nů, jednak redukcí interakce leukocyt-endotel

prostřednictvím downregulace adhezívních mole-

kul. Zlepšení mikrovaskulární perfúze, které vy-

plývá z těchto efektů, nejspíše částečně souvisí

s hyperoxií stimulovanou syntézou oxidu dusna-

tého.

Nekrotizující infekce měkkých tkání

Jedná se o onemocnění charakterizovaná exten-

zivní, rapidně progredující nekrózou zahrnující

kůži, podkožní tkáně, fascii a svaly. Z hlediska

lokalizace se vyskytují zpravidla v oblasti břišní

stěny a trupu, perinea (urogenitální), krku a kon-

četin. Z hlediska bakteriologického původce infek-

ce se jedná o kmeny aerobní, anaerobní a nezřídka

o smíšenou infekci. Anaerobní bakterie do orga-

nismu vstupují z vnějšího prostředí kontaminací

rány např. půdou, nebo vnitřní invazí z přirozené

bakteriální flóry. Nejčastěji je přítomný kmen

Cl. perfringens, který byl izolován v 95% případů

plynaté sněti. Produkuje několik druhů exotoxinů,

mezi nimi alfa toxin, který hydrolyzuje lecitin

buněčných membrán a je toxický vůči všem buň-

kám organismu. Pro šíření anaerobní infekce je

důležitá individuální citlivost hostitele. K rozvoji

anaerobní infekce dochází často u malnutričních

stavů, alkoholismu, cukrovky, po imunosupresivní

léčbě a u granulocytopenie. Klostridiová myo-

nekróza neboli plynatá sněť je velmi závažná

rychle progredující infekce způsobující tkáňovou

nekrózu rozsáhlých svalových skupin. Rychlost

šíření tkáňové nekrózy je způsobena klostridio-

vými exotoxiny. Je charakterizována celkovou

alterací a rychlou progresí septického šoku a

selháním orgánových systémů s nutností orgánové

podpory. V klinickém obraze dominuje v průběhu

6–24 hodin od poranění rychlé šíření infekce, ostrá

bolest, šedé až bronzové zbarvení otok, krepitus a

vývoj hemorhagických bul. Nekrotizující fasciitida

je charakterizována infekcí zasahující podkožní

měkké struktury až po hlubokou fascii. Dle

vyvolávajícího agens se nekrotizující fasciitida dělí

na 2 typy. Typ 1 polymikrobiální – z kultivačních

nálezů zde převažují smíšené infekce aerobní i

anaerobní, z aerobních kmenů streptokoky, z ana-

erobních především kmeny Bacteroides a Pepto-

streptococcus. Typ 2 je způsoben streptokokem

skupiny A, někdy mediálně nesprávně nazývaný

„masožravým“ streptokokem. Nejznámější z těchto

infekcí je tzv. Fournierova gangréna, jejíž nejčas-

tější příčinou je nerozpoznaná nebo neadekvátně

léčená infekce (periproktální absces) nebo některá

urologická onemocnění (striktura uretry, infekt

skrota, penisu) nebo operační zákroky (cystosko-

pie, cirkumcize). Klinický obraz je podobný jako

u myonekrózy, k systémovým změnám patří horeč-

ka, rozvoj systémové zánětlivé odpovědi a orgá-

nové dysfunkce. Základem léčby obou nosolo-

gických jednotek je chirurgická léčba spočívající

v přiměřeném débridementu nekrotických tkání

a širokospektrá antibiotická léčba event. v kom-

binaci s HBO. HBO je významnou adjuvantní me-

todou, tedy v kombinaci s oběma předchozími a ni-

koli samostatně a zástupně. V sérii publikovaných

klinických studií byla průměrná úmrtnost pacientů

s těžkou nekrotizující infekcí měkkých tkání užitím

pouze chirurgických metod v kombinaci s antibio-

terapií 46% (rozmezí 15–71%) ve srovnání s 22%

(rozmezí 13–30%) při kombinaci chirurgické léč-

by, antibiotické léčby a HBO. Současná Cochrane

review srovnává 9 klinických komparativních stu-

dií publikovaných v letech 1985 a 2005, celkově

330 pacientů, z nichž 187 obdrželo HBO a 143

kontrolních pacientů (běžná léčba bez HBO).

Ze 187 případů léčených HBO 33 pacientů zem-

řelo (17,6%), v kontrolní skupině bylo 49 úmrtí

(34,3%) a rozdíl je statisticky významný. Ukazuje

se význam multidisciplinárního přístupu v léčeb-

ných regionálních centrech pro tyto nemocné.

Existují pracoviště, která užitím standardizovaných

postupů dosahují podstatně nižší mortality (do

10%) u těchto nemocných, např. v Karolinska Hos-

pital v Stockholmu nebo Rigshospitalet v Kodani.

VYUŽITÍ HBO U VYBRANÝCH CHRONIC-

KÝCH STAVŮ

Mezi chronické indikace patří pozdní poradiač-

ní poranění kostí a různých typů měkkých tkání,

neuroblastom st. IV a chronická refrakterní osteo-

myelitida. Mezi nejvýznamnější a současně nejčet-


15

nější indikace k HBO však patří obtížně se hojící

defekty v rámci následujících onemocnění: ische-

mické choroby dolních končetin, diabetu, chro-

nické žilní nedostatečnosti a některých systémo-

vých onemocnění kůže a cév.

HBO ve vztahu k léčbě nehojících se ran u kri-

tické končetinové ischemie (CLI) a syndromu

diabetické nohy (SDN, DN)

Výskyt kritické končetinové ischémie (CLI) je

odhadován na cca 500-1000 nových případů

na milión obyvatel za rok a očekává se další nárůst

ve vyspělých zemích v souvislosti se stárnutím po-

pulace a rostoucím výskytem diabetu. Pacienti

s diagnózou CLI jsou ve velmi vysokém riziku

vysoké amputace, kardiovaskulární morbidity,

mortality, s předpokládanou nízkou kvalitou živo-

ta. Defekty v rámci syndromu diabetické nohy

(SDN, DN) jsou jedny z nejčastějších a nejvíce

devastujících komplikací diabetu a jsou spojené

s vysokou morbiditou, mortalitou a finančními ná-

klady. Hlavním cílem pacientů, zdravotníků i plát-

ců péče by měla být redukce míry vysokých ampu-

tací, protože po vysoké amputaci přežívá méně než

40% pacientů během tří let a vysoká amputace je

na třetí příčce žebříčku relativního počtu pětileté

mortality za Ca pankreatu a malobuněčným Ca

plic. Navzdory pokrokům ve zlepšení péče o diabe-

tiky jsou stále hledány rezervy ve formě nových

léčebných strategií a metod, mezi které nepo-

chybně patří systémové podání HBO. V posledních

letech byla publikována řada klinických a farmako-

ekonomických systematických přehledů, metaana-

lýz a analýz zdravotnických technologií HTA,

včetně závěrů Mezinárodní pracovní skupiny

syndromu diabetické nohy IWGDF, VII. Evropské

konsensuální konference 2004 a VIII. Evropské

konsensuální konference 2006 v hyperbarické me-

dicíně, společnosti German Society for Wound

Healing and Wound Treatment, metaanalýz v rám-

ci systému Cochrane Collaboration, prokazujících

klinickou účinnost na zlepšení hojení obtížně se

hojících defektů a na redukci míry vysokých

amputací u pacientů s CLI a SDN (Hinchliffe

2008, Goldman 2009, Eskes 2011, Gottrup 2012,

Game 2012, Kranke 2012, Ruttermann 2013,

Stoekenbroek 2014), stejně jako na farmakoeko-

nomickou účinnost ve formě snížení nákladů

na léčbu a na péči o invalidizované pacienty (Abi-

dia 2003, Guo 2003, Cronjé 2005, Chuck 2008,

Chow 2008). V recentní práci (Ruttermann 2013)

bylo sledováno 4998 odkazů včetně 38 randomizo-

vaných kontrolovaných studií a 26 systematických

přehledů, které měly posloužit jako základ pro vy-

tvoření doporučení společnosti German Society for

Wound Healing and Wound Treatment. Doporu-

čení založená na důkazech byla zjištěna ve pros-

pěch hydrogelu, HBO, integrované péče, naopak

v neprospěch používání léčivého medu a růstových

faktorů. U některých zejména tzv. kompromitova-

ných pacientů může dojít k progresi nehojících se

ulcerací spojených obvykle s progresí infekce a

k vývoji tzv. nekrotizující infekce měkkých tkání,

s alterací celkového stavu spojenou se sepsí a mul-

tiorgánovou dysfunkcí.

HBO u onkologických onemocnění

V současné době probíhá experimentální i kli-

nický výzkum týkající se efektu normobarické

i hyperbarické hyperoxie na ovlivnění angiogene-

ze, růstu, tvorby metastáz, rekurence, přežití

buněk, apoptózy, překonání rezistence nádorových

buněk kombinací HBO s chemoterapií, resp. radio-

terapií u jednotlivých typů nádorů. Ve výše

zmíněné databázi Medline lze nalézt téměř 900

odkazů po zadání anglického hesla „hyperbarický

kyslík a ozáření“. Drtivá většina výsledků přináší

pozitivní efekt léčby HBO a většina prací pochází

z Japonska, Číny a USA. Užití HBO v onkologii se

týká tzv. radiosensitizace – současného užití HBO

a radioterapie u vybraných agresivních a radio-

rezistentních tumorů (s vysokou mírou hypoxie)

zejména v oblasti CNS (glioblastomy, neuroblas-

tomy). V Cochranově metaanalýze bylo prokázáno

snížení jednoleté i pětileté mortality (p = 0,03,

NNT= 11, resp. p = 0,03, NNT = 5) a zlepšení

lokální kontroly nádoru u pacientů s nádory hlavy

a krku léčených HBO v kombinaci s radioterapií

ve srovnání s kontrolou a taktéž menší pravděpo-

dobnost lokální rekurence u nádorů hlavy a krku

i hrdla děložního čípku. V další Cochranově meta-

analýze bylo prokázáno příznivé ovlivnění léčby

HBO u tzv. pozdního poradiačního poškození

kostí, se zvýšením šance na zhojení rány po

extrakci zubu z ozářené kosti, a dále u pozdního

poradiačního poškození některých typů měkkých

tkání u nádorů v oblasti hlavy, krku a konečníku.

V USA a Austrálii až tři čtvrtiny pacientů léčených

v hyperbarických centrech tvoří právě onkologičtí

pacienti zpravidla indikovaní pro komplikace

onkologické léčby, ne tak v ČR. S trochou nad-

sázky lze říci, že v ČR onkologové tuto léčbu


16

z neznámých důvodů dosud neobjevili (s výjimkou

dětských onkologů). Pokud jsou na naše pracoviště

pacienti referováni, tak spíše z ambulancí a praco-

višť ostatních odborností (urologie, algeziologie,

gastroenterologie, proktologie, gynekologie či

plastická chirurgie).

SÍŤ CENTER A DOSTUPNOST PÉČE V ČR

Je ustanovena síť léčebných hyperbarických

center a systém akreditovaných pracovišť. Součas-

ná síť je značně nerovnoměrná a nevyrovnaná (obr.

1). V Čechách je v současnosti v provozu 12 zaří-

zení, převažují jedno či dvoumístná zařízení.

Na Moravě funguje jediné centrum v Ostravě s ka-

pacitou 10 míst. Snahou odborné společnosti hy-

perbarické a letecké medicíny (ČSHLM) je

vybudování sítě pracovišť schopných zajistit

komplexní péči o všechny skupiny pacientů indi-

kovaných k HBO včetně urgentních indikací

(dekompresní poranění, vzduchová embolie, otrava

oxidem uhelnatým, nekrotizující infekce měkkých

tkání, devastující drtivá poranění měkkých tkání

apod.). Pochopitelnou a logickou součástí takové

péče je ošetřování pacientů uvnitř hyperbarické

komory během léčby, monitorace vitálních funkcí

a popřípadě zajištění umělé plicní ventilace.

Obrázek 1 Přehled stávajících pracovišť hyperbarické medicíny v ČR (zdroj http://www.mnof.cz/wp-

content/uploads/2015/07/prehled_lecebnych_center_hyperbaricke_oxygenoterapie_na_uzemi_cr.pdf)

ZÁVĚR

V posledních 5 letech přibývá kvalitních důka-

zů o prospěšnosti metody v mnoha oblastech

medicíny. Užití HBO má nepochybně již nyní

význam v moderní medicíně, neboť přináší lepší

funkční výsledky, snižuje morbiditu, mortalitu a

zmírňuje neurologické následky mnoha patolo-

gických stavů zejména úrazové a infekční etiologie

při současné finanční efektivitě vynaložených pro-

středků. Mezi současnými moderními léčebnými

metodami v hojení ran má velmi komplexní efekt.

U těžkých nekrotizujících infekcí měkkých tkání je

HBO významnou adjuvantní metodou v kombinaci

s adekvátní chirurgickou léčbou a léčbou anti-

mikrobiální, nikoli však samostatně a zástupně.

Zlepšuje funkční výsledky, snižuje morbiditu a

u závažných stavů snižuje úmrtnost.

SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ

ABIDIA A, LADEN G, KUTHAN G. et al. The

role of hyperbaric oxygen therapy in ischaemic

diabetic lower extremity ulcers: a double-blind

randomised control trial. Eur J Vasc Endovasc

Surg. 2003; 25: 513–518.

BENNETT, M. H., FELDMEIER, J., HAMPSON,

N. et al. Hyperbaric oxygen therapy for late

radiation tissue injury. Cochrane Database Syst

Rev. 2012; 16 (5): CD005005.

BENNETT MH, LEVITT D, MILLAR I. The

Treatment of Necrotizing Fasciitis with Hyper-

baric Oxygenation–Progress report of a

http://www.mnof.cz/wp-content/uploads/2015/07/prehled_lecebnych_center_hyperbaricke

http://www.mnof.cz/wp-content/uploads/2015/07/prehled_lecebnych_center_hyperbaricke


17

Cochrane review. Oxygen & Infection conf.

Stockholm May 9, 2009, www.hyperbaric

oxygen.se

CRONJE FJ., MARRONI A., WARRINER RW.

A cost-effectiveness of HBO therapy in wound

healing. In Marroni A., Mathieu D., Wattel

F(eds). The ECHM collection, Volume 3, Best

publishing company, Flagstaff, 2005, Section

III, Part 2: 417-424.

ESKES AM et al, Hyperbaric Oxygen Therapy:

Solution for Difficult to Heal Acute Wounds?

Systematic Review, World J Surg. 2011; 35:

535–542.

GAME FL, HINCHLIFFE RJ, APELQVIST J,

ARMSTRONG DG, BAKKER K, HARTE-

MANN A, LÖNDAHL M, PRICE PE,

JEFFCOATE WJ. A systematic review of

interventions to enhance the healing of chronic

ulcers of the foot in diabetes. Diabetes Metab

Res Rev. 2012; 28 Suppl 1: 119-141.

GOLDMAN R.J. Hyperbaric Oxygen Therapy for

Wound Healing and Limb Salvage: A

Systematic Review, PM&R. 2009; 1 (5): 471-

489.

GOTTRUP F., APEQUIST J. Present and new

techniques and devices in the treatment of

DFU: a critical review of evidence. Diabetes

Metab Res Rev. 2012; 28 Suppl 1: 64-71.

GUO S, COUNTE MA, GILLESPIE KN,

SCHMITZ H. Cost-effectiveness of adjunctive

hyperbaric oxygen in the treatment of diabetic

ulcers. Int J Technol Assess Health Care. 2003;

19: 731–737.

HÁJEK M, PUDIL R, KLUGAR M, CHMELAŘ

D, editors. Conference Proceedings. XXI

Congress of the Czech Society of Hyperbaric

and Aviation Medicine; 2015; Špindlerův

Mlýn: Medical Faculty, University of Ostrava.

HÁJEK M.. Oxid uhelnatý. In: Ševčík, P.,

Matějovič, M., Černý, V., Cvachovec, K. &

Chytra, I. (eds). Intenzivní medicína. 3.

přepracované a rozšířené vydání. 2014; Praha,

Galén, s. 819-822. ISBN 978-80-7492-066-0.

HAMPSON N. B., ZMAEFF, J. L. Outcome of

patients experiencing cardiac arrest with carbon

monoxide poisoning treated with hyperbaric

oxygen. Ann Emerg Med. 2001; 38 (1): 36-41.

HAMPSON, N., B. (2014). A Lifetime Experience

with Carbon Monoxide Poisoning. In: Abstract

and Conference Book of 40th EUBS Annual

Meeting, konané 23.-27. 9. 2014 ve Wiesba-

denu. Wiesbaden: EUBS, 39-50.

HINCHLIFFE RJ, VALK GD, APELQVIST J,

ARMSTRONG DG, BAKKER K, GAME FL,

HARTEMANN-HEURTIER A, LONDAHL

M, PRICE PE, VAN HOUTUM WH,

JEFFCOATE WJ. A systematic review of the

effectiveness of interventions to enhance the

healing of chronic ulcers of the foot in diabetes.

Diabete Metab Res Rev. 2008; 24 (Suppl. 1):

S119– S144.

CHOW I, LEMOS EV, EINARSON TR. Manage-

ment and prevention of diabetic foot ulcers and

infections: a health economic review. Pharma-

coeconomics. 2008; 26: 1019–1035.

CHUCK A.W., HAILEY D.,JACOBS P., PERRY

D.C., Cost-effectiveness and budget impact of

adjunctive hyperbaric oxygen therapy for dia-

betic foot ulcers. International Journal of Tech-

nology Assessment in Health Care. 2008; 24:

178-183.

KRANKE P, BENNETT MH, MARTYN-ST

JAMES M, SCHNABEL A, DEBUS SE.

Hyperbaric oxygen therapy for chronic wounds.

Cochrane Database Syst Rev. 2012; 4:

CD004123

LARSSON A, GĹRDLUND B, LIND F,

NORDLANDER B, FROSTELL C. Outcome

of patients with cervical necrotizing fasciitis

treated according to the Karolinska hospital

guidelines 1998-2008. European Society for

intensive care medicine: Oct 2009, abstract 737;

www.esicm.org.

MATHIEU D., 7th European Consensus Con-

ference On Hyperbaric Medicine, Lille 2004.

Europ. J. Underwater Hyperbar Med, 2005, 6,

2, s. 29-38.

MATHIEU, D. et al. Carbon monoxide poisoning.

In: Mathieu, D.(ed.) Handbook on Hyperbaric

Medicine. Dordrecht: Springer, 2006. 239–261.

ISBN 1-4020-4376-7.

MATHIEU D., FAVORY R., CESARI J.-F.,

WATTEL F., Necrotizing soft tissue infections.

In Mathieu, D. (ed.), Handbook on Hyperbaric

Medicine, Dordrecht, Springer, 2006, 263-289.

RUTTERMANN, M., et al. Local treatment of

chronic wounds: in patients with peripheral

vascular disease, chronic venous insufficiency,

and diabetes. Deutsches Arzteblatt interna-

tional. 2013; 110 (3): 25-31.

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Game%20FL%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Hinchliffe%20RJ%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Apelqvist%20J%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Armstrong%20DG%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Bakker%20K%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Hartemann%20A%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Hartemann%20A%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=L%C3%B6ndahl%20M%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Price%20PE%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Jeffcoate%20WJ%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22271737

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22271737




https://www.pubmed.com/pubmed?term=Hampson%20NB%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=11423810

https://www.pubmed.com/pubmed?term=Zmaeff%20JL%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=11423810


18

SKOVSEN AP, BONDE J, ANDERSEN JS,

JANSEN EC, TVEDE M. Necrotizing fasciitis.

Ugeskr laeger 2010; 172: 440-444.

STOEKENBROEK RM, SANTEMA TB, LEGE-

MATE DA, UBBINK DT, VAN DEN BRINK

A, KOELEMAY MJ. Hyperbaric oxygen for

the treatment of diabetic foot ulcers: a

systematic review. Eur J Vasc Endovasc Surg.

2014; 47 (6): 647-655.

THOM, S. Carbon monoxide pathophysiology and

treatment. In: Neuman, T. & Thom, S. (eds).

Physiology and Medicine of Hyperbaric Oxy-

gen Therapy. Philadelphia: Saunders-Elsevier,

2008. 321-347. ISBN 978-1-4160-3406-3.

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Stoekenbroek%20RM%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=24726143

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Santema%20TB%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=24726143

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Legemate%20DA%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=24726143

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Legemate%20DA%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=24726143

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Ubbink%20DT%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=24726143

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=van%20den%20Brink%20A%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=24726143

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=van%20den%20Brink%20A%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=24726143

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/?term=Koelemay%20MJ%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=24726143



19

ŠTÚDIUM MARKEROV KARDIOVASKULÁRNEHO RIZIKA VO VZŤAHU

K LIPOPROTEÍNOM

STUDY OF MARKERS OF CARDIOVASCULAR RISK WITH RESPECT

TO LIPOPROTEINS

KULICHOVÁ Katarína1, NETRIOVÁ Jana2,3

1 Fakulta prírodných vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Trnava 2 Nemocnica sv. Michala, a.s., Bratislava 3 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín ABSTRAKT

Kardiovaskulárne ochorenia predstavujú celosvetový problém,

ktorý v mnohých prípadoch končí smrťou. Narastá potreba

včasného záchytu ochorenia, ako aj identifikácia optimálneho

biomarkera. Optimálny biomarker predstavuje marker, ktorý

výrazne napomôže zdravotnému stavu pacienta, má medzi-

národnú platnosť a je ľahko získaný z dostupných biolo-

gických materiálov. Významnú úlohu pri stanovení kardio-

vaskulárnych ochorení zohrávajú faktory ako vonkajšie

prostredie, strava a životný štýl, vek, pohlavie, genetické

predispozície, krvný tlak, či hladina celkového cholesterolu.

Avšak do popredia sa čoraz viac dostavajú práve lipopro-

teínové parametre ako významný biomarker kardio-

vaskulárneho rizika.

Kľúčové slová: Kardiovaskulárne ochorenia. Biomarker.

Lipoproteíny

ABSTRACT

Cardiovascular diseases are a global problem that in many

cases leads to death. There is a growing need for early

detection of disease and identification of optimal biomarker

that could be correlated with the current stage of the disease.

The optimal biomarker is a marker that will greatly facilitate

the medical condition of the patient, an international force is

obtained from readily available biological materials. Signifi-

cant role in determining cardiovascular diseases play factors

such as the external environment, diet and lifestyle, age,

gender, genetic predisposition, blood pressure, and total cho-

lesterol. However, in the foreground is now moving just

lipoprotein parameters as important biomarker of cardio-

vascular risk.

Key words: Cardiovascular diseases. Biomarker. Lipoproteins

ÚVOD

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) predstavujú

celosvetový problém. Ročne na ne zomiera pri-

bližne 15 miliónov ľudí. Choroby obehovej sústa-

vy sú najčastejšími príčinami smrti aj v Slovenskej

republike (NCZI, 2014). Faktory, ktoré významne

vplývajú na vývin, ako aj priebeh samotného

ochorenia sú všeobecne známe a je ich niekoľko:

vek, pohlavie, genetické predispozície, krvný tlak,

koncentrácia celkového cholesterolu, nízka ako aj

vysoká koncentrácia lipoproteínov, ale aj strava

a životný štýl (predovšetkým fajčenie, obezita,

fyzická pasivita...). V súčasnosti je známych viac

ako 300 existujúcich faktorov, ktoré výrazne vplý-

vajú na vznik a rozvoj KVO (Jurkovičová, 2005).

Keďže v mnohých prípadoch KVO končia

smrťou, narastá potreba včasného záchytu ochore-

nia ako aj identifikácia optimálneho biomarkera,

teda markera, ktorý výrazne napomôže zdravot-

nému stavu pacienta, má medzinárodnú platnosť,

je ľahko získaný z dostupných biologických mate-

riálov a koreluje so štádiom ochorenia (Vasan,

2006). Čoraz dôležitejšiu úlohu pri stanovení KVO

zohrávajú lipoproteíny (Melander, 2009). Mierny

pokles úmrtí bol zaznamenaný práve vďaka

dostupným klinickým vyšetreniam a markerom

kardiovaskulárneho rizika, ako aj výpočtom indexu

aterogenity (AIP), či indexu telesnej hmotnosti

(BMI) (Davidson, 1991; Ginter, 1997; Wessberg,

2002; Jurkovičová, 2005, Fábryová, 2009).

V súčasnosti je známych viac ako 300 labo-

ratórnych parametrov vo vzťahu ku KVO (Jurko-

vičová, 2005). Za najvýznamnejšie laboratórne

parametre považujeme stanovenie hladiny choles-

terolu (CHOL), triacylglycerolu (TAG), HDL-

cholesterou, LDL-cholesterolu, lipoproteínu (a)

(Lp(a)), ako aj rôznych druhov apolipoproteínov

(apoA-I, apoA-II, apoA-IV, apoB48, apoC, apoE,

atď.). Zároveň sa v súčasnosti do popredia dostáva

meranie koncentrácii sd-LDL, ktoré predstavujú

oxidované formy LDL zložiek. Ide o frakcie LDL,

ktoré sa podieľajú na vzniku aterogénnych plakov

(Racek, 2010; Jurkovičová, 2005; Soška, 2014).

Potreba pochopenia metabolických procesov,

ktoré nastávajú medzi jednotlivými zložkami lipo-

proteínov je vysoká a jej objasnenie môže napo-

môcť predvídať riziko vzniku KVO. Z tohto

dôvodu narastá potreba nie len merať hladiny

spomínaných laboratórnych parametrov, ale hľadať

súvislosti medzi jednotlivými lipoproteínovými


20

zložkami. Príkladom je TAG, ktorého hodnoty

priamo nezasahujú do etiopatogenézy KVO,

poskytujú však relevantné informácie, ktoré napo-

vedajú a súvisia s aterogénnymi procesmi (Sher-

man, 2002). Medzi signifikantné vzťahy jed-

notlivých lipidových parametrov patrí aj výpočet

AIP prostredníctvom vzťahu „log(TAG/HDL)“,

taktiež pomer ApoA/ApoB, či výpočet BMI

(Alaupović, 1996; Masopust, 1998; Oravec, 2011).

CIEĽ PRÁCE

Zámerom experimentálnej časti je poukázať na

parametre lipidového metabolizmu, ktoré začínajú

prenikať do rutinnej praxe a poukázať na ich vzťah

ku KVO. Cieľmi štúdie bolo:

zistenie lipidových profilov dobrovoľných dar-

cov krvi a dobrovoľníkov, ktorí nie sú registro-

vanými darcami krvi,

určenie stupňa kardiovaskulárneho rizika na zá-

klade AIP a pomeru „ApoB/ApoA-I“.

MATERIÁL A METÓDY

Skupinu 164 dobrovoľníkov tvorilo 51 dobro-

voľných darcov krvi a 113 pacientov zo všeobecnej

ambulancie v rámci preventívnej prehliadky. Celá

skupina pozostávala zo 63 žien (38,41%) a 101

mužov (61,59%). Ženy v skupine pacientov mali

zastúpenie v počte 37 a v skupine darkyne mali

ženy zastúpenie v počte 26. Skupina mužov -

pacientov pozostávala zo 76 jedincov a skupina

mužov dobrovoľníkov z počtu 25 jedincov. Ich vek

sa pochyboval v rozmedzí 21 - 74 rokov (priemer-

ný vek bol 45,88 rokov). Primárnym dátam a osob-

ným údajom bola zaistená deidentifikácia a anony-

mita. Analýza krvných vzoriek sa uskutočnila

v priebehu júla 2014 až decembra 2014 na Odde-

lení klinickej biochémie a hematológie Nemocnice

svätého Michala v Bratislave (OKBH NsM).

Krvné sérum sa centrifugovalo 10 minút pri te-

plote 20 ºC. Biologický materiál bol analyzovaný

prostredníctvom prístroja Olympus AU400. Pou-

žité boli fotometrické a imunoturbidimetrické me-

tódy. Analýze predchádza proces kalibrácia,

kalibračné roztoky boli dodané z firmy Randox. Na

stanovenie lipidových parametrov (CHOL, TAG,

LDL a HDL, Apo A-I, Apo A-II, Apo B, Apo C-II,

Apo C-III a Apo E) boli použité reagencie firmy

Randox.

VÝSLEDKY

Cholesterol

Referenčné hodnoty (RH) CHOL sú v rozmedzí

3,8 - 5,2 mmol/l a nie sú závislé na pohlaví.

Z počtu 163 jedincov malo 120 jedincov hodnoty

mimo referenčných hodnôt (73,62%). Priemerná

hladina bola 5,89 mmol/l. U pacientov sme zistili

3,74x vyššie riziko nájdenia patologických hodnôt

oproti darcom. Priemerná hodnota pacientov bola

patologická (6,42 ± 0,96 mmol/l), u darcov bola

v norme (4,72 ± 0,55 mmol/l). Medzi priemermi

bol štatisticky signifikantný rozdiel (p < 0,001).

Triacylglyceroly

Pre TAG bolo stanovené referenčné rozmedzie

0,6 - 2,2 mmol/l. RH TAG nie sú závislé od pohla-

via. Zo 163 jedincov malo 55 hodnoty mimo RH

(33,74%). Priemerná koncentrácia bola 1,77

mmol/l. U darcov z patologických hodnôt prevlá-

dajú znížené hladiny, avšak v skupine pacientov

sme zaznamenali skoro dvojnásobné relatívne

riziko (Rr = 1,82) patologických hodnôt. Medzi

priemermi je štatisticky signifikantný rozdiel (p <

0,001).

HDL cholesterol

Referenčný interval pre HDL CHOL je závislý

od pohlavia a predstavuje rozmedzie 1 – 2,7

mmol/l pre mužov a 1,4 – 2,7 mmol/l pre ženy. Zo

164 jedincov malo hodnoty mimo RH 9 jedincov

(5,49%). Priemerná hladina bola 1,48 mmol/l.

Medzi priemermi meraného parametru sme nezisti-

li štatisticky významné rozdiely (p = 0,451). Aj

keď priemerná hodnota darcov je o niečo vyššia

(1,52 ± 0,42mmol/l) oproti priemernej hodnote

pacientov (1,47 ± 0,35mmol/l), výpočet relatív-

neho rizika Rr = 0,56 napovedá, že darcovia sú

v tomto prípade k výskytu patologických hodnôt

náchylnejší. Až u 7,84% darcov boli zistené pato-

logické hodnoty HDL oproti pacientom (4,42%).

LDL cholesterol

RH LDL CHOL nie sú závislé od pohlavia

a predstavujú interval (0 – 4 mmol/l). Pri 164

jedincoch sme zistili, že 98 z nich (59,76%) malo

hodnoty mimo RH. Priemerná koncentrácia bola

4,08 mmol/l. Medzi priemernými hodnotami pa-

cientov a darcov je štatisticky signifikantný roz-

diel. U pacientov sme zistili 4,5x väčšie riziko

nájdenia patologickej hladiny.


21

sd-LDL cholesterol

RH pre frakcie sd-LDL sú závislé od pohlavia

aj od veku. Ide o interval 0,24 – 1,10 mmol/l pre

mužov a ženy vo veku 21 – 44 rokov; interval 0,28

– 1,26 mmol/l pre mužov nad 45 rokov a interval

0,24 – 1,10 mmol/l pre ženy nad 45 rokov. Z počtu

161 analýz bolo 57 mimo RH (35,40%). Priemerná

hodnota bola 1,07 mmol/l. Medzi priemernými

hodnotami u pacientov (1,26 ± 0,57 mmol/l) a dar-

cov (0,67 ± 0,30 mmol/l) je výrazný štatistický

rozdiel. Priemerné hodnoty pacientov dosahujú

hornú hranicu referenčného rozmedzia s relatív-

nym rizikom Rr = 7,42.

Apolipoproteín AI

RH pre ApoA-I sú závislé od pohlavia a ide

o rozmedzie 1,1 – 2,05 g/l pre mužov a 1,25 – 2,15

g/l pre ženy. Z celkového počtu 162 jedincov malo

10 jedincov hodnoty mimo RH (6,17%). Priemerná

koncentrácia bola 1,60 g/l. Medzi priemernými

hodnotami darcov a pacientov sa nenašli štatisticky

významné rozdiely. Počet nájdených patologických

hodnôt ApoA-I bol u darcov je o 1,38% vyšší než

u pacientov. U darcov bolo nájdených 5,88%

patologických hladín a u pacientov len 4,50%.

Apolipoproteín B

RH pre ApoB sú závislé od pohlavia. Ide

o interval 0,55 – 1,4 g/l pre mužov a 0,55 – 1,25 g/l

pre ženy. Zo 164 jedincov malo 50 hodnoty mimo

RH (30,49%). Priemerná hladina bola 1,19 g/l.

Medzi priemernými hodnotami bol nájdený signifi-

kantný štatistický rozdiel. Riziko nájdenia patolo-

gickej hladiny u pacientov oproti darcom je skoro

9,5-násobné (Rr = 9,48).

Aterogénny index plazmy

Pri výpočte AIP sme komplexnú skupinu jedin-

cov rozdelili na 4 podskupiny v závislosti od po-

hlavia, v kombinácii darca alebo pacient a to: muži

pacienti, muži darcovia krvi, ženy pacientky a ženy

darkyne krvi. Pri výpočte AIP nás zaujímalo, či ide

o vysoké, stredné alebo nízke riziko vzniku

a rozvoja KVO, čo udáva tab. 1.

Tabuľka 1 Riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia

na základe výpočtu AIP

Riziko vzniku

a rozvoja KVO Nízke Stredné Vysoké

Hodnota

log(TAG/HDL) < 0,11 0,11-0,21 >0,21

Pri výpočte v podskupine mužov pacientov

(v počte 75) sme zistili, že 35 z nich (46,67%) má

malé riziko vzniku KVO, 9 mužov (12%) má

stredné riziko a 31 mužov (41,33%) má vysoké

riziko vzniku KVO. V podskupine mužov darcov

(v počte 25) malo 15 jedincov (60%) nízke riziko,

4 (16%) stredné riziko a 6 (24%) vysoké riziko

vzniku KVO.

Pri podskupine ženy – pacientky (37) malo 25

žien (67,57%) nízke riziko, 4 ženy (10,81%) stred-

né riziko (10,81%) a 8 žien (21,62%) vysoké riziko

vzniku KVO. Štvrtú podskupinu tvorili ženy

patriace medzi darcov dobrovoľníkov (26). Z tohto

počtu malo 23 žien (88,46%) nízke riziko, 2 ženy

(7,69%) stredné riziko a 1 žena (3,85%) vysoké

riziko vzniku KVO. Výsledky sú znázornené na

obr. 1.

Výpočet AIP indexu lepšie odhaduje KVO ako

samostatné merané parametre. Zatiaľ čo pacienti

majú 1,82-násobné riziko nájdenia patologickej

hladiny TAG oproti darcom a 0,56-násobné riziko

patologickej hladiny HDL, index AIP odráža 2,55-

násobné riziko nájdenia vysokého rizika KVO.

Medzi priemermi vypočítaných hodnôt AIP u pa-

cientov a darcov je významný štatistický rozdiel

(tab. 2).

Tabuľka 2 Riziko nájdenia AIP indexu nad 0,21

AIP > 0,21, vysoké riziko KVO

n Ø sd min max p pat nor Rr

P 112 0,070 0,336 -1,352 1,042 < 0,001

40 72 2,55

D 50 -0,155 0,305 -0,847 0,485 7 43

Legenda: P - pacient, D - darca, n - počet, sd - smerodajná odchýlka, min - minimálna hodnota, max - maximálna hodnota, p -

hodnota testovacej charakteristiky t-testu, pat - počet patologických nálezov, nor - počet normálnych nálezov, Rr - relatívne riziko

nájdenia patologickej hodnoty


22

Legenda: VR- vysoké riziko, SR- stredné riziko, NR- nízke riziko

Obrázok 1 Výpočet AIP pomocou vzťahu „log(TAG/HDL)“

Vzťah „ApoB/ApoA-I“

Pomer „ApoB/ApoA-I“ tiež predstavuje výz-

namný faktor rizika vzniku KVO. Pri výpočte

ApoB/ApoA-I nás zaujímalo, či je hodnota nižšia

ako 1 (nízke riziko) alebo vyššia ako 1 (vysoké

riziko). Opäť sme využili delenie na 4 podskupiny.

V prvej podskupine - pacienti muži v počte 76.

Zo 76 mužov malo 40 mužov (52,63%) malé

riziko, 23 mužov (30,26%) stredné riziko a 13 mu-

žov (17,11%) vysoké riziko vzniklo KVO. Druhú

podskupiny tvorili muži – darcovia s počtom 25.

V tejto skupine 22 mužov (88%) patrilo do skupiny

s malým rizikom, 3 muži (12%) mali stredné riziko

a žiadny muž z tejto kategórie nemal vysoké riziko

vzniku KVO.

Ženy – pacientky mali zastúpenie v počte 35,

z čoho 23 žien (65,71%) malo nízke riziko, 9 žien

(25,71%) stredné riziko a 3 ženy (8,58%) vysoké

riziko vzniku KVO. Poslednú podskupinu tvorili

dobrovoľníčky ženy v počte 26. Z nich 25 žien

(96,15%) sa radilo do skupiny s nízkym rizikom

a 1 žena (3,85%) mala vysoké riziko vzniku KVO.

Stredné riziko v tejto skupine nemalo zastúpenie.

Výsledky pomeru apoB/apoA-I sú znázornené na

obr. 2.

V skupine pacientov bol priemer pomeru

ApoB/ApoAI 0,853 ± 0,235 a v skupine darcov

0,575 ± 0,214. Obidva priemery boli síce pod hra-

nicou vysokého rizika vzniku KVO, ale u pacien-

tov bolo zachytené viac ako 11-násobné vysoké

riziko výskytu KVO (tab. 3).

Aj v tomto prípade je index lepším

ukazovateľom rizika ako samostatné parametre.

Relatívne riziko KVO pri patologických hladinách

ApoB/ApoA-I je Rr = 9,48 pre pacientov oproti

darcom, relatívne riziko výskytu vysokého rizika

vzniku KVO pri určení indexu ApoB/ApoA-I je

opäť vyššie a to Rr = 11,49.

Legenda: VR- vysoké riziko, SR- stredné riziko, NR- nízke riziko

Obrázok 2 Výpočet výšky rizika ochorenia pomocou vzťahu „apoB/apoA-I“

Tabuľka 3 Riziko nájdenia ApoB/ApoAI indexu nad 1

ApoB/ApoAI > 1, vysoké riziko KVO

N Ø sd min max p pat nor Rr

P 111 0,853 0,235 0,286 1,530 < 0,001

25 86 11,49

D 51 0,575 0,214 0,227 1,008 1 50

Legenda: P - pacient, D - darca, n - počet, sd - smerodajná odchýlka, min - minimálna hodnota, max - maximálna hodnota, p -

hodnota testovacej charakteristiky T-testu, pat - počet patologických nálezov, nor - počet normálnych nálezov, Rr - relatívne riziko

nájdenia patologickej hodnoty


23

DISKUSIA

Naša práca bola zameraná na KVO. Tie pred-

stavujú celosvetový problém. Keďže ochorenie

v mnohých prípadoch končí smrťou, narastá potre-

ba včasného záchytu prebiehajúceho ochorenia.

Podľa Vasana (2006) do popredia významných

markerov KVO patria predovšetkým práve

lipoproteínové častice.

V našej štúdii sme sa zamerali na určovanie

hodnôt koncentrácií vybraných laboratórnych

parametrov, či už u pacientov alebo dobrovoľných

darcov. Laboratórne parametre sme porovnávali

s hodnotami referenčných rozmedzí. Práca pouka-

zuje aj na vzájomné vzťahy medzi spomínanými

laboratórnymi parametrami. Toho dôkazom bolo

aj stanovenie rizík (nízkeho, stredného alebo vyso-

kého) nábehu pacienta ku vzniku a rozvoju KVO.

Výšku rizika vzniku KVO sme vypočítali pro-

stredníctvom všeobecne známych vzťahov:

„ApoB/ApoA-I“ a „log(TAG/HDL)“. Pri výpoč-

toch uvedených pomerov sme zistili a potvrdili, že

význam nemusia zohrávať samotné koncentrácie,

ale ich vzájomné vzťahy. Pri viacerých pacientoch

sme namerané hodnoty považovali za nie veľmi

patologické (boli blízko referenčného rozhrania),

avšak pri výpočte AIP sme zistili stredné a v nie-

ktorých prípadoch až vysoké riziká vzniku KVO

či ISCH.

Stanovenie cholesterolu patrí medzi základné

analýzy pri KVO. Pri meraní hladín cholesterolu

v nami vybranej vzorke jedincov nás zaujali

vysoké hodnoty cholesterolu u darcov, ktorý by

mali predstavovať zdravých jedincov a teda kon-

trolnú vzorku. Z celkového počtu 51 darcov, až 13

darcov mali hodnoty mimo referenčného rozsahu,

čo predstavuje 25,49%. Zaujímavosť predstavuje

fakt, že pri darovaní krvi sa cholesterolové hodnoty

v krvných vzorkách neanalyzujú, čím môžeme

odôvodniť zvýšené hodnoty pri meraní choleste-

rolu u vybranej skupiny darcov.

Pri hodnotení zastúpenia LDL lipoproteínových

častíc v krvnom sére sme zistili, že až 59,76% (98

pacientov) v analyzovanej populácii má hodnoty

LDL profilu mimo referenčného rozsahu. Čím sú

hodnoty LDL zložiek vyššie, tým je riziko rozvoja

ICHS či KVO omnoho vyššie. Zastúpenie takmer

60% v nami analyzovanej skupine jedincov, pred-

stavuje vysoký počet jedincov s nábehom na spo-

mínané ochorenia.

Významné laboratórne parametre, ktoré sú

bežne merateľné v laboratóriách a úzko súvisia

s KVO, predstavujú TAG a HDL zložky. Je známe,

že vysoké hodnoty HDL zložiek sú spájané

s nižším rizikom vzniku KVO, avšak je potrebné

brať do úvahy aj genetické predispozície. Pri vý-

počtoch AIP sme zistili, že hoci jedinec mal

hodnoty (TAG aj HDL) v referenčnom rozmedzí,

prostredníctvom vzťahu “log(TAG/HDL)“ sa doká-

zalo, že jedinec ma vysoké riziko vzniku KVO a

ISCH. Práve tento prípad predstavuje jedinca,

ktorý by mohol byť zaradený medzi darcu (vzhľa-

dom na jeho namerané hodnoty TAG a HDL spĺňa-

júce referenčné rozmedzia). Z našej štúdii sme

zistili, že až 28,22% (46 jedincov) analyzovanej

skupiny má vysoké riziko vzniku KVO, z čoho až

7 jedincov bolo zaradených v darcovskej skupiny.

Na určenie rozsahu rizika KVO sme použili aj

vzťah „ApoB/ApoA-I“. Z počtu 162 jedincov mali

vysoké riziko KVO 17 jedinci (medzi nimi 1 darca

- žena), čo predstavuje 10,49%. Zároveň sme

hľadali korelácie aj s nameranými hodnotami sd-

LDL. Určenie korelácie spomínaných parametrov

si však vyžaduje rozsiahlejšiu skupinu pacientov,

pričom výhodou by boli podobné skupiny a to pri-

bližne rovnaký počet jedincov v rámci jednotlivých

vekových kategórií a taktiež vzhľadom na pohla-

vie.

Pri hodnotení ApoA-I sme zistili, že len 10 je-

dincov z celkového počtu 162 malo hodnoty mimo

referenčného rozsahu, čo predstavuje len 6,17%.

Lipoproteín ApoB bol meraný u všetkých jedincov

(t. j. 164), pričom až 50 jedincov malo hodnoty

mimo referenčného intervalu, čo predstavuje zastú-

penie 30,49%. Keďže spomínaný apoproteín pred-

stavuje súčasťou lipidových zložiek ako sú chylo-

mikrónov, VLDL, IDL a LDL, je potrebné poznať

a monitorovať jeho hodnoty. Význam merania

koncentrácie ApoA a ApoB v krvnej vzorke

spočíva aj pri výpočte pomeru „ApoB/ApoA“.

Vzhľadom sa celosvetové štúdie, narastá

potreba zníženia rizika rozvoja KVO. Viaceré

štúdie poukazujú na vysoký vplyv vonkajších

faktorov ako aj životosprávu. Mnohé publikácie

hovoria o asociácii vplyvov od genetiky a pohlavia

cez stravu, životný štýl až po aktivitu, resp.

pasivitu. V našej štúdii sme nemali k dispozícii

bližšie informácie o daných jedincoch (vzhľadom

na ich rodinnú anamnézu, či životosprávu, ktorú

preferujú), preto v prípade rozsiahlejšej štúdie by

predstavovali spomínané informácie významnú

súčasť celistvosti dát jedincov.


24

ZÁVER

V práci poukazujeme na jednotlivé nami vybra-

né laboratórne parametre, na ich hodnoty, ako

aj vzťah medzi nimi a predpokladaným rizikom

vzniku ochorenia. Taktiež sme v práci poukázali na

možnosť využitia nových parametrov (sd-LDL),

ktoré v našej krajine zatiaľ nie sú bežne merateľné

v spojitosti so spomínanými KVO, ale v budúc-

nosti by mohli predstavovať potenciálny bio-

marker.

Zároveň sme v práci poukázali na niektoré

mimoriadne zvýšené laboratórne parametre (pre-

dovšetkým hodnoty CHOL a TAG), ktoré boli

namerané jedincom patriacim do skupiny dobro-

voľných darcov. V súčasnosti sa na preventívnych

prehliadkach nestanovujú a nezisťujú koncentrácie

spomínaných dvoch parametrov (od 1. 4. 2013), až

od veku 40 rokov, čo popisuje Zákon NR SR č.41.

Vzhľadom na tento fakt navrhujeme pridanie

týchto laboratórnych parametrov do súčasti pre-

ventívnych prehliadok. Použitie biologického ma-

teriálu od takéhoto darcu by mohlo pôsobiť

nepriaznivo na zdravotný stav pacienta, ktorému

by bol biologický materiál poskytnutý. Na záver

predkladanej práce môžeme skonštatovať, že

problematika KVO naďalej ostáva závažným

celosvetovým problémom. Výrazný pokrok v tejto

oblasti by mohli priniesť rozsiahlejšie štúdie, ktoré

by sa zaoberali vzťahmi medzi nameranými

laboratórnymi parametrami a rizikom vzniku

KVO.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

ALAUPOVIČ, P. Significance of apolipoproteins

for structure, function and classification of

plasma lipoproteins. Methods Enzymol. 1996;

263: 32-60.

DAVIDSON, D.M. Preventive cardiology.

Baltimore, Williams & Wilkins 1991, 300,

ISBN 978-1-4899-2574-9.

FÁBRYOVÁ Ľ. Etiepatogenéza aterosklerotického

procesu. AtheroEDUC 2009 – projekt

Slovenskej Asociácie Aterosklerózy a časopisu

Via Practica Via pract. 2009; 6 (2): 69–75.

GINTER, E. Prevencia kardiovaskulárnych ocho-

rení: fínska skúsenosť a súčasnosť. Bratislavské

lekárske listy 1997; 98: 67-72.

JURKOVIČOVÁ, J. Vieme zdravo žiť?, 2005,

Univerzita Komenského v Bratislave, ISBN 80-

223-2132-X.

KOSTNER, G. M. Apolipoproteins and Lipopro-

teins of Human Plasma: Significance in health

and in diseases. In: Adv Lipids Res 20, eds. R

Paoletti, D Kritchevsky, Acad Press, Inc.

Orlando, 1983, 31-43.

MASOPUST, J. 1998, Klinická biochemie, část I,

1998 str. 394-402, ISBN 80-7184-648-3.

MELANDER, O., NEWTON-CHEH, C.,

ALMGREN P. et al. Novel and conventional

biomarkers for prediction of incident cardio-

vascular events in the community. JAMA Med

Assoc 2009; 302: 49–57.

NELSON, D., COX, M. Lehninger The Principles

of Biochemistry W. H. Freeman Publishing, 4th

Edition Available: http://www.biochem.arizona.

edu/classes/bioc462/462bh2008/462bhonorspro

jects/462bhonors2007/gsantarelli/lipidhomeosta

sis.html

ORAVEC, S. Lipoproteíny plazmy, Univerzita

Komenského v Bratislave, 2011, 9-16; 38-45,

ISBN- 978-80-223-3117-3.

RACEK J. Oxidované LDL a ateroskleróza [on-

line]. Labor Actuel. 2010; 3: 12. Available

from: http://roche-diagnostics.cz/LaborAktuell/

LA2010/Documents/LA0310/OxidovaneLDL.p

df

RALL, S. C., WEISGRABER K. H.,

INNERARITY T. L. et al. Identification od

a new stuructural variant of human

apolipoprotein E, E2 (Lys→Gln) a type III

hyperlipoproteinemic subjects with E3/E2

phenotype. J Clin Invest 1983; 72.

SHERMAN, D. L., CEBULLA, G. L., BALADY,

G. J. Exercise and physical activity. In:

Textbook of cardiovascular medicine. Secend

edition. Ed.: Topol E.K., Philadelphia,

Lippincott, Williams, Wilkins 2002, 2210.

ISBN-10: 0-7817-7012-2.

SOŠKA, V. Poruchy metabolizmu lipidů.

http://www.zdravcentra.sk/, 2007.

SOŠKA V. Poruchy metabolizmu lipidu,

Diagnostika a léčba, Grada publishing, Praha,

2001, 1. vydanie, 180 s., ISBN: 80-247-0234-7.

VASAN, R. S. Biomarkers of cardiovascular

disease: molecular basis and practical

considerations. Circulation 2006;113: 2335–62.

WESSBERG, P. L., RUDD, J. H. F. Athero-

sclerotic biology and epidemiology of disease.

In: Textbook of cardiovascular medicine.

Second edition. Ed.: Topol E.J., Philadlephia,


25

Lippincott, Williams, Wilkins 2002, 2210,

ISBN-10: 0-7817-7012-2.

WINDLER, E. Metabolizmus von Chylomikronen

und Very Density Lipoproteinen. Klin

Wochenscher 1990; 68 (Suppl. 22): 19-22.

NCZI 2014, Zdravotníctvo SR v číslach 2013,

Bratislava 2014, NCZI Dostupné na:

www.nczisk.sk

ZÁKON NR SR č.41 z 5. februára 2013, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z.

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,

zdravotníckych pracovníkov, stavovských orga-

nizáciach v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších pred-

pisov.


26

TRENDY V LABORATÓRNEJ DIAGNOSTIKE RODU SALMONELLA A ICH VÝZNAM

PRI OBJASŇOVANÍ EPIDEMIOLOGICKÝCH SÚVISLOSTÍ

TRENDS IN LABORATORY DIAGNOSIS OF SALMONELLA AND THEIR IMPORTANCE

IN CLARIFYING THE EPIDEMIOLOGICAL LINK

BARÁTOVÁ Eva

Oddelenie mikrobiologie životného prostredia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom

v Nitre, Nitra

ABSTRAKT

Vzhľadom na možnosti rozvíjajúcich sa trendov v oblasti

laboratórnej diagnostiky salmonel je cieľom tejto práce

zamerať sa na možnosti využitia fenotypových a geno-

typových metód v praxi a poukázať na ich rozlišovaciu

schopnosť pri riešení epidemiologických súvislostí. V práci

sme zisťovali charakteristiky izolátov kmeňov Salmonella,

ktoré boli získané z rôznych druhov vzoriek a to v rámci ŠZD

ale aj v rámci epidemiologických šetrení v Nitrianskom kraji

za obdobie rokov 2011-2014. Všetky vzorky boli spracované

na oddelení MŽP na RÚVZ so sídlom v Nitre v súlade

s platnou legislatívou.

Kľúčové slová: Salmonella. Fenotypové metódy. Genotypové

metódy. Epidemiológia

ABSTRACT

Due to the possibility of emerging trends in laboratory diag-

nostics of Salmonella is the aim of this work focus on the

possibilities of using phenotypic and genotypic methods in

practice and to highlight their distinctive ability to solve

epidemiological link. At work We examined the characteris-

tics of isolates of Salmonella strains from different types of

samples as part of the State health supervision but also in

epidemiological investigations in the Nitra region for the

period 2011-2014. All samples were processed at the Depart-

ment of Microbiology Environment to RÚVZ Nitra in

accordance with applicable legislation.

Key words: Salmonella, Phenotypic methods, Genotypic

methods, Epidemiology.

ÚVOD

Salmonelóza je typické alimentárne ochorenie

u ľudí často spôsobené v dôsledku sekundárnej

kontaminácie vody a potravín. Patrí medzi naj-

častejšiu a ekonomicky významnú zoonózu s ten-

denciou spôsobovať hromadné epidémie. Pre

správne určenie epidemiologických súvislostí sú

preto dôležité správne laboratórne a epidemiolo-

gické postupy.

Z epidemiologického hľadiska je veľmi dôležitá

informácia získaná z laboratórií, ktorá by mala mať

ucelenejší a detailnejší charakter, čo vzhľadom na

náročnosť techník nie je možné v laboratóriách

rutinného typu. Často aj vzhľadom na tento fakt

prebieha množstvo epidémií bez povšimnutia.

V súčasnosti sa vyskytuje čoraz viac nových

sérovarov a fagotypov, ktoré nie je možné

identifikovať bežne dostupnými laboratórnymi

postupmi. Dôležité je sledovať, ako sa tieto nové

kmene chovajú a akou rýchlosťou sa šíria v po-

pulácii ľudí a zvierat, treba sledovať zdroje a cesty

prenosu infekcie a výskyt pôvodcov v potravi-

novom reťazci. Ak sú tieto sledovania vykonávané

systematicky a v nadväznosti na jednotlivé labora-

tórne postupy zamerané na identifikáciu suspekt-

ného kmeňa, je možné tieto informácie použiť pri

epidemiologickom šetrení ochorenia na salmo-

nelózu potvrdením vehikula a dosledovaním zdroja

infekcie. Často sú tieto údaje použité na objasnenie

epidemiologických súvislostí aj za hranicami našej

krajiny.

Laboratórna diagnostika rodu Salmonella

Vzhľadom na početnosť a rôznorodosť druhov

Salmonella enterica, je pri identifikácii veľmi

dôležitá voľba správnych vyšetrovacích metód.

Laboratórna diagnostika salmonelózy je zameraná

na izoláciu a dôkaz pôvodcu ochorenia z klinic-

kých, ale aj iných druhov vzoriek za použitia

legislatívou stanovených postupov.

Salmonely sú často vo vyšetrovaných vzorkách

sprevádzané veľkým počtom zástupcov čeľade

Enterobacteriaceae, preto na ich diferenciáciu

používame selektívne množenie v tekutých kulti-

vačných pôdach, ktoré obsahujú rôzne inhibítory

na potlačenie rastu nežiadúcej mikroflóry. Na izo-

láciu salmonel sa po selektívnom množení pou-

žívajú tuhé kultivačné selektívne médiá, ktoré

zabezpečia identifikáciu salmonel na základe

morfologických vlastností.

Ďalšie potvrdenie charakteristických vlastností

sa vykonáva pomocou biochemických a sérolo-

gických testov. Na sérologickú identifikáciu sa

používajú skupinové polyvalentné a monovalentné

špecifické antiséra identifikujúce prítomnosť jed-


27

notlivých salmonelových antigénov. Medzi ďalšie

metódy vhodné na identifikáciu salmonel vo vy-

šetrovaných vzorkách patria genotypové metódy,

ktoré umožňujú rýchle stanoviť prítomnosť salmo-

nel vo vyšetrovanej vzorke (PCR, multiplex PCR,

PFGE, MLVA, MLST) a sú dôležitou súčasťou pri

epidemiologickom šetrení spolu so stanovením

fagotypov vybraných druhov salmonel.

Fenotypové metódy

Fenotypové metódy slúžia na skúmanie vlast-

ností, ktoré sa prejavujú hlavne na úrovni bakte-

riálnych rodov, ktoré majú v praxi dobre rozvinuté

fenotypové typizácie. Vo väčšine laboratórií sa

vykonáva identifikácia kmeňa pomocou bežne

dostupných metód akými sú kultivácia, bioche-

mická identifikácia, sérotypizácia a fagotypizácia

(Dijkshoorn, 2001). Kultivačný dôkaz: Baktérie rodu Salmonella

rastú na bežných kultivačný pôdach ako je krvný

agar, na ktorých sú však ťažko odlíšiteľné od

ostatných enterobaktérií, preto sa na ich izoláciu

používajú selektívne a selektívne diagnostické

kultivačné médiá (Bednář, 1996).

Dôkaz biochemických vlastností: Biochemická

typizácia je založená na dôkaze typických ukazo-

vateľov biochemickej aktivity rodu Salmonella.

Najčastejšie sa na dôkaz biochemických vlastností

používa TSI agar a L-lyzín dekarboxylázové

médium, v niektorých prípadoch sa môžu použiť aj

komerčné testy a diagnostické sety, ktoré slúžia na

zaradenie izolátu na základe biochemických

vlastností (ENTEROtest a API test).

Sérotypizácia – aglutinácia na sklíčku: Sero-

typizácia je 80 rokov stará metóda, ktorá slúži ako

základ pre súčasné zaradenie rodu Salmonella do

jednotlivých subtypov. Je založená na Kauffman-

White-Le Minor schéme, ktorá je modifiká-

ciou pôvodnej schémy z roku 1930 (Grimont,

2007). Identifikácia somatických (O) a bičíkových

(H) antigénov spočíva v reakcii čistej kultúry kme-

ňa salmonel so špecifickými sérami, ktorá sa vyko-

náva spätnou aglutináciou na sklíčku pomocou

polyvalentných skupinových anti-O a anti-H sér.

Tieto antigény sú vysoko variabilné, existuje 64

O a 114 H variant na identifikáciu (McQuinston,

2008).

Fagotypizácia: Fagotypizácia je metóda zalo-

žená na reakcii testovaného kmeňa s temperova-

nými fágmi podľa schémy Colindale HPA v Lon-

dýne. Metóda sa používa predovšetkým v epide-

miológii, pri hľadaní prameňa nákazy a pri sledo-

vaní cesty šírenia infekcie. Zhodné fágové typy

pomôžu odhaliť epidémiu.

Genotypové metódy

Genotypové metódy sa používajú na rozlíšenie

DNA alebo RNA bakteriálnych kmeňov pomocou

metód PCR alebo makrorestrikčných analýz. Tieto

metódy sa v poslednej dobe stávajú zlatým štan-

dardom na sledovanie epidemiologických súvislos-

tí, vykonávajú sa však len na špecializovaných

pracoviskách.

Polymerázová reťazová reakcia (PCR): PCR

môžeme považovať za základnú molekulárno-

genetickú metódu. Táto metóda bola prvý krát

popísaná v roku 1985 Kary B. Mullisem (Bartlett,

2003). Objavenie PCR metódy prinieslo obrovské

výhody vyplývajúce zo základnej charakteristiky,

ktorou je amplifikácia požadovaného úseku DNA

in vitro bez nutnosti použitia klonovacích vek-

torov.

Multiplex PCR: Multiplex PCR bola prvýkrát

popísaná v roku 1988, táto metóda sa využíva na

detailnejšiu sérotypizáciu a fágotypizáciu. Moleku-

lárne metódy založené na multiplex PCR sú citlivé,

špecifické a reprodukovateľné, sú pomerne štan-

dardné vo väčšine laboratórií v zahraničí a umož-

ňujú rýchlu a presnú detekciu najrozšírenejších

sérovarov salmonely (Herrera-León, 2004).

Makrorestrikčná analýza a pulzná elektoforéza

(PFGE): Makrorestrikčná analýza a následná pulz-

ná elektroforéza sú od roku 1990 na celom svete

považované za zlatý štandard pri konfirmácii epi-

demiologických kmeňov. Nepatrí však medzi

rutinne vykonávané metódy, jej výhoda spočíva vo

vysokej diskriminačnej sile a vďaka zavedeniu

harmonizovaných protokolov aj vo vysokej medzi-

laboratórnej reprodukovateľnosti (Sabat, 2013).

MLVA - Multiple-Locus Variable number tan-

dem repeat Analysis: Metóda založená na detekcii

počtu tandemových sekvencií v piatich vybraných

lokusoch. Je určená predovšetkým na typizáciu

sérovarov S. Enteritidis, S. Typhimurium a mono-

fázickej S. 4, 5,12:i:-. Typizácia pomocou MLVA

bola navrhnutá ako doplnok k makrorestrikčnej

analýze pri zisťovaní epidemiologických súvislostí

(Van Belkum, 2007). Táto metóda je vysoko

diferenciačná vzhľadom na fakt, že v skúmaných

lokusoch dochádza rýchlo a často k zmenám.

V rámci jedenj epidémie môžeme dokonca zachy-

tiť kmene, ktoré sa líšia len v jednom lokuse.


28

MLST - Multi-locus sequence typing: Prvá

zmienka o tejto metóde je z roku 1998. Patrí do

skupiny metód, ktoré porovnávajú alelické rozdiely

vo vybraných cieľových génoch. DNA oblasti sú

najkôr amplifikované klasickou PCR a následne sú

produkty PCR sekvenované. Na charakterizáciu sa

využívajú sekvencie vnútorných fragmentov vy-

braných „house-keeping“ génov (Maďarová,

2010).

Molekulárna epidemiológia: Metódy moleku-

lárnej epidemiológie kombinujú tradičné epidemio-

logické metódy s analýzou genómu, umožňujú

identifikáciu zdroja nákazy a faktorov prenosu

ochorení, pohyb konkrétneho kmeňa počas urči-

tého obdobia, distribúciu a dynamiku prenosu

ochorenia v geograficky veľkých oblastiach, ako aj

dáta pre ďalšie epidemiologické štúdie (Struelens,

2013).

MATERIÁL A METÓDY

Izoláty salmonel boli získané z rôznych druhov

vzoriek analyzovaných v laboratóriu MŽP

na RÚVZ v Nitre. Vzorky na laboratórny dôkaz

baktérií rodu Salmonella boli odobraté terénnymi

pracovníkmi oddelenia HŽP, HV, HDM a odde-

lenia epidemiológie jednotlivých RÚVZ

v Nitrianskom kraji. Odbery sa uskutočnili v rámci

ŠZD ale aj v súvislosti s epidemiologickým šetre-

ním pri podozrení na salmonelózu. Všetky vzorky

boli odobraté podľa platnej legislatívy a boli

doručené na spracovanie do laboratória. Izolované

kmene Salmonella boli konfirmované v NRC pre

salmonelózy na ÚVZ SR v Bratislave, určenie

fagotypu bolo realizované v NRC pre fagoty-

pizáciu na SZÚ v Bratislave.

Analyzované boli vzorky vôd, potravín, hu-

mánny materiál (výter z recta), piesok a potraviny

v súvislosti s epidemiologickými udalosťami za

obdobie rokov 2011-2014.

Stanovenia Salmonella vo vzorkách vôd:

Analýzy vzoriek vôd sme vykonávali podľa normy

STN EN ISO 6340:2001 v rokoch 2011-2012

a v rokoch 2013-2014 podľa normy STN EN ISO

19250:2013 Kvalita vody. Stanovenie Salmonella

sp. Za obdobie rokov 2011-2014 bolo vyšetrených

3119 vzoriek vôd.

Dôkaz baktérií rodu Salmonella vo vzorkách

potravín: Vzorky potravín sme analyzovali podľa

normy STN EN ISO 6579:2004 Mikrobiológia

potravín a krmív. Horizontálna metóda na dôkaz

baktérií rodu Salmonella spp. Za obdobie rokov

2011-2014 bolo v Nitrianskom kraji vyšetrených

5538 vzoriek potravín.

Dôkaz baktérií rodu Salmonella vo vzorkách

piesku: Vo vzorkách piesku sme salmonely

stanovovali podľa normy STN EN ISO 6579:2004

Mikrobiológia potravín a krmív. Horizontálna me-

tóda na dôkaz baktérií rodu Salmonella spp.

Za obdobie rokov 2011-2014 bolo vyšetrených 500

vzoriek piesku.

Dôkaz baktérií rodu Salmonella vo výteroch

z recta: Pri podozrení na salmonelózu sa vykonal

výter z recta pomocou sterilného vatového tam-

pónu uloženého v transportnom médiu. Výter

z recta pri nosičstve salmonel alebo pri vyšetrení

kontaktov sa opakoval 3-krát, počas troch dní

za sebou. Vzorky výterov z recta na laboratórny

dôkaz Salmonella odobrali a do laboratória doručili

pracovníci epidemiológie z RÚVZ v Nitrianskom

kraji. Vzorky sa odoberali na základe klinických

príznakov, epidemiologickej anamnézy a špecific-

kých a nešpecifických laboratórnych vyšetrení.

V epidemiologickej anamnéze sa pátralo najmä

po kontakte so zvieratami, pobyte v prírodnom

ohnisku, konzumácii rizikových potravín a po ma-

nipulácii s možnými faktormi prenosu.

Dôkaz baktérií rodu Salmonella v potravinách

v súvislosti s epidemiologickými udalosťami:

Podozrivé potraviny, ktoré mohli slúžiť ako faktor

prenosu salmonelózy boli odobraté pri rodinných,

malých alebo väčších epidémiách a prinesené do

laboratória pracovníkmi epidemiológie na labora-

tórny dôkaz baktérií rodu Salmonella v súvislosti

Tabuľka 1 Prehľad počtu vzoriek v Nitrianskom kraji rok 2011-2014

Rok Počet analyzovaných vzoriek

Celkový

počet

vzoriek Vody Potraviny Piesok Výter z recta Potraviny v súvislosti s EPI

2011 864 1295 124 227 231 2741

2012 700 1324 135 251 405 2815

2013 680 2137 115 178 230 3340

2014 875 782 126 197 204 2184

Spolu 3119 5538 500 853 1070 11080


29

s epidemiologickým šetrením. Vzorky potravín sa

spracovávali podľa normy STN EN ISO

6579:2004 Mikrobiológia potravín a krmív. Hori-

zontálna metóda na dôkaz baktérií rodu Salmo-

nella. Za obdobie rokov 2011-2014 bolo vyšetre-

ných 1070 vzoriek potravín.

Postup skúšky Vzorky sme analyzovali v štyroch po sebe nasle-

dujúcich krokoch:

neselektívne predbežné množenie v tekutom

médiu (umožňuje stanovenie malého množstva

Salmonella alebo poškodených Salmonella),

selektívne množenie v tekutom médiu (selek-

tívne vylúči iných zástupcov čeľade Entero-

bacteriaceae alebo iných čeľadí),

izolácia a identifikácia,

potvrdenie.

Neselektívne predbežné množenie: Analyzo-

vanú vzorku sme naočkovali do tekutého pomno-

žovacieho média (tlmivá peptónová voda - BPW)

a inkubovali v termostate pri teplote 36 C ± 2°C

počas 18 ± 2 h.

Selektívne množenie: Do 10 ml RVS selektív-

neho tekutého média sme sterilnou pipetou naoč-

kovali objem 0,1 ml kultúry získanej pri nese-

lektívnom množení v BPW a 1ml kultúry sme

súbežne naočkovali do 10 ml MKTTn tekutého

média.

Naočkovaný RVS sme inkubovali pri teplote

41,5°C ± 1°C počas 24 h ± 3 h a MKTTn médium

pri teplote 37°C ± 1°C počas 24 h ± 3 h.

Izolácia a identifikácia: Petriho misky so selek-

tívnym tuhým izolačným agarom XLD a DC sme

vytemperovali pri laboratórnej teplote. Pomocou

sterilnej kľučky sme naočkovali povrch XLD a DC

agaru kultúrami získanými po inkubácii v selek-

tívnom RSV a MKTTn tekutom médiu tak, aby

sme získali dobre izolované kolónie. Misky s XLD

a DC sme umiestnili do inkubátora s nastavenou

teplotou XLD agar sme inkubovali pri teplote

36°C ± 2°C počas 24 h ± 3 h, DC agar sme inku-

bovali pri teplote 37°C ± 1°C počas 24 h ± 3 h.

Výber kolónií na potvrdenie: Z každej Petriho

misky XLD a DC agaru sme vybrali izolované

kolónie, ktoré sme považovali za typické alebo

prezumptívne Salmonella. Na XLD agare mali

typické kolónie baktérií rodu Salmonella čierny

stred a červenkastú transparentnú zónu, spôsobenú

farebnou zmenou indikátora. Kolónie Salmonella

na DC agare boli priesvitné a mali typický čierny

stred. Vybrané kolónie sme naočkovali na neselek-

tívny živný agar a inkubovali pri teplote 36°C ±

2°C počas 24 ± 3 h. Po inkubácii sme získali dobre

izolované kolónie, ktoré sa ďalej potvrdzovali.

Biochemické potvrdenie: Na potvrdenie bioche-

mických vlastností sme použili TSI agar, ktorý sme

naočkovali kľukatou čiarou na povrch šikmej

plochy a následným vpichom do vrstvy agaru na

dne skúmavky. Naočkované skúmavky sme inku-

bovali pri teplote 36°C ± 2°C počas 24 ± 3 h.

Typické kultúry Salmonella vykazovali zásaditý

(červený) povrch šikmého agaru, tvorbu plynu

(bubliny) a tvorbu sulfánu (černanie agaru).

Sérologické potvrdenie a sérotypizácia: Izoláty,

ktoré vykazovali typické biochemické vlastnosti

sme považovali za prezumptívne Salmonella a

ďalej sme ich podrobili skúmaniu sklíčkovou aglu-

tináciou pomocou komerčne dodávaných antisér

(IMUNA PHARM, Šarišské Michaľany) na prí-

tomnosť O a H antigénov.

Konečné potvrdenie: Na základe biochemic-

kých vlastností a sérotypizácie sme kmene považo-

vané za patriace do rodu Salmonella zaslali na kon-

firmáciu do NRC pre salmonelózy a na určenie

fagotypu do NRC pre fagotypizáciu.

VÝSLEDKY

Súhrn výsledkov laboratórnych analýz vykona-

ných na dôkaz baktérií rodu Salmonella je uvedený

v tabuľkách 2-8 a obrázku 1.

Tabuľka 2 Prehľad celkového počtu vyšetrených a potvrdených izolátov Salmonella

Rok Počet vyšetrených vzoriek Počet potvrdených izolátov Počet %

2011 2741 14 0,5

2012 2815 18 0,6

2013 3340 9 0,3

2014 2184 16 0,7

Spolu 11080 57 0,5


30

Tabuľka 3 Prehľad laboratórnych analýz a potvrdených Salmonella vo vzorkách vôd

Rok Počet

vzoriek Počet pozit. Druh vody Určený sérovar Sérotypizácia Fagotyp

2011 864 1 voda od korytnačky S. Minnesota O:21

H:b,e,n,x -

2012 700

2 voda od korytnačky S. Litchfield O:6,8

H:l,v,1,2 -

1 voda od korytnačky S. Pomona O:28

H:y,1,7 -

2013 680 1 voda od korytnačky S. Paratyphi B, v. Java O:4,5,12

H:b:1,2 3aI

2014 875 1 voda od korytnačky S. Paratyphi B, v. Java O:4,5,12

H:b:1,2 3aI

Tabuľka 4 Prehľad laboratórnych analýz a potvrdených Salmonella vo vzorkách potravín

Rok Počet

vzoriek Druh komodity Určený sérovar Sérotypizácia Fagotyp

2011 1295 Červená mletá paprika S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

2012 1324 Kuracie prsia mrazené- surové

(Brazília) S. Mbandaka O:6,7 H:z10,e,n,z15 -

2013 2137 Vanilková zmrzlina S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

2014 782 Hlboko zmraz bravč panenka

(Maďarsko) S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

Tabuľka 5 Prehľad laboratórnych analýz a potvrdených Salmonella vo vzorkách piesku

Rok Počet vzoriek Určený sérovar Sérotypizácia Fagotyp

2011 124 - - -

2012 135 - - -

2013 115 - - -

2014 126 S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

Tabuľka 6 Prehľad laboratórnych analýz a potvrdených Salmonella vo výteroch z recta

Rok Počet

vzoriek Počet pozit. Určený sérovar Sérotypizácia Fagotyp

2011 227

1 S. Infantis O:6,7,14 H:r,1,5 -

2 S. 4,5,12:i:- O:4,12 H:i,- ALR

5 S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

2012 251

1 S. 4,5,12:i:- O:4,[5],12 H:i:- NT

1 S. Typhimurium O:4,[5],12 H:i,1,2 DT120



2013 178

1 S. Typhimurium O:4,[5],12 H:i,1,2 ALR


1 S. 4,5,12:i:- O:4,[5],12 H:i:- NT

2014 197 6 S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

Legenda: ALR – kmeň atypických lytických reakcií, NT - netypovateľný


31

Tabuľka 7 Prehľad potvrdených Salmonella vo vzorkách potravín v súvislosti s EPI

Rok Počet

vzoriek

Počet

pozit. Faktor prenosu Určený sérovar Sérotypizácia Fagotyp

2011 231

1 vajcia - vnútro S. Typhimurium O:4,5,12 H:i,1,2 DT8

1 vajcia -škrupina S. Typhimurium O:4,5,12 H:i,1,2 DT8

1 vajcia - vnútro S. Typhimurium O:4,5,12 H:i,1,2 NT

1 vajcia -škrupina S. Typhimurium O:4,5,12 H:i,1,2 NT

2012 405

4 vajcia -škrupina S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT23

1 vajcia- vnútro S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT23

1 vajcia -škrupina S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

1 Brokolicová polievka S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

1 Vyprážané mäso S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

1 Majonézový šalát S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

2013 230 1 vajcia - škrupina S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

2014 204

1 Brav.panenka v syrovej omáčke S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

1 Penová torta S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT14b

1 Torta S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT14b

1 Punčový rez S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT14b

1 vajcia - vnútro S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

1 vajcia - škrupina S. Enteritidis O.9,12 H:g,m:- PT8

Obrázok 1 Prehľad sérovarov Salmonella v Nitrianskom kraji rok 2011-2014

Tabuľka 8 Prehľad fagotypov Salmonella v Nitrianskom kraji rok 2011-2014

Fagotyp 2011 2012 2013 2014 Spolu %

S. Enteritidis PT8 6 5 6 12 29 58

S. Enteritidis PT14b 0 0 0 3 3 6

S. Enteritidis PT23 0 7 0 0 7 14

S. 4,5,12:i:- ALR 2 0 0 0 2 4

S. 4,5,12:i:- NT 0 0 1 0 1 2

S. Typhimurium DT8 2 0 0 0 2 4

S. Typhimurium DT120 0 1 0 0 1 2

S. Typhimurium NT 2 0 0 0 2 4

S. Typhimurium ALR 0 0 1 0 1 2

S. Paratyphi B, v. Java 3aI 0 0 1 1 2 4

Spolu 12 13 9 16 50 100 Legenda: ALR – kmeň atypických lytických reakcií, NT - netypovateľný


32

DISKUSIA

V rámci laboratórnych analýz a najmä v sú-

vislosti s epidemiologickým šetrením bola doká-

zaná prítomnosť salmonel vo vzorkách vôd z akvá-

rií vodných korytnačiek. Vody boli odobraté v do-

mácnostiach, kde sa vodné korytnačky nachádzali.

Ochorenie na salmonelózu bolo zistené výterom

z recta pacienta a následným epidemiologickým

šetrením bol laboratórne potvrdený aj etiologický

agens. Väčšinou sa jednalo o sérovary (S. Mine-

sota, S. Litchfield, S. Pomona a S. Paratyphi B,

varietas Java). K nákaze pravdepodobne došlo

manipuláciou s korytnačkami alebo pri čistení

akvária. Už od roku 2009 sa v SR v súvislosti s ne-

tradičnými druhmi sérovarov, monitoruje možný

kontakt s exotickými plazmi. V tomto smere je

dôležitá skúsenosť a odborné vedomosti pracov-

níkov epidemiológie v súvislosti s epidemiologic-

kým šetrení, ako aj možnosti laboratórneho dôkazu

kmeňov Salmonella, kde má dôležité postavenie

najmä sérotypizácia.

Cesty vstupu salmonel do potravín sú rôzne,

intravitálna infekcia jatočných zvierat a kontami-

nácia surovín v celom priebehu spracovania až

po hotový výrobok. Hlavným zdrojom ochorení u

ľudí môžu byť nedostatočne tepelne ošetrené alebo

rekontaminované potraviny živočíšneho pôvodu

najmä hydinové mäso, surové vajcia, cukrárenské

výrobky. V rokoch 2011-2014 sme na dôkaz

Salmonella v Nitrianskom kraji laboratórne vy-

šetrili 5538 vzoriek potravín. V roku 2012 sme vo

vzorke surových mrazených kuracích pŕs z Brazílie

izolovali a sérotypizáciou dokázali sérovar S.

Mbandaka, jednalo sa o potravinu z dovozu. Zvyš-

né 3 salmonely sa dokázali v mletej červenej papri-

ke, vanilkovej zmrzline a v hlboko zmrazenej brav-

čovej panenke z Maďarska, všetky patrili k séro-

varu S. Enteritidis fagotyp PT8. Vzhľadom na to,

že sa jednalo o importované potraviny, bola

skutočnosť o výskyte salmonel v kuracom mäse

z Brazílie a bravčovej panenke z Maďarska uverej-

nená v Rýchlom výstražnom systéme pre potraviny

a krmivá (RASFF), ktorý funguje vrámci celej EÚ.

Dôležitou súčasťou monitorovania vonkajšieho

prostredia je aj zisťovanie prítomnosti salmonel

v piesku, ktoré ako vehikulum pre salmonely je

nebezpečné najmä pre najohrozenejšiu skupinu,

ktorou sú malé deti vo veku 1-5 rokov. V sledo-

vanom období bolo vyšetrených 500 vzoriek

piesku, z ktorých len v dvoch prípadoch (0,4%)

bola v roku 2014 dokázaná S. Enteritidis fagotyp

PT8. Aj keď toto percento nie je vysoké, je dôle-

žité sa pri epidemiologickom šetrení zamerať aj na

možnosť infikovania sa práve u malých detí, ktoré

ešte nemajú tak vyvinuté hygienické návyky.

Táto práca prezentuje aj výskyt salmonel vo

výteroch z recta, ktoré boli na oddelenie MŽP pri-

nesené v súvislosti s epidemiologickým šetrením.

Väčšinou sa jednalo o výtery u pracovníkov, ktorí

prichádzali do styku s pravdepodobným faktorom

prenosu (potravina). Mnohé izolované sérovary

salmonel z recta sú dobrým vodítkom pri zisťovaní

faktora prenosu a napomáhajú pri jeho identi-

fikácii. Pri izolácii salmonel a hlavne v súvislosti

s epidemiologickým šetrením sú dôležité údaje

o sérovare a fagotype kmeňa Salmonella, ktoré slú-

žia na potvrdenie pôvodcu ochorenia a faktora

prenosu a tiež aj na zabezpečenie patričných proti-

epidemických opatrení.

Sérotypizáciou, ktorá je dostupnou fenotypovou

metódou vo väčšine mikrobiologických laboratórií

sme potvrdili 9 rôznych sérovarov, z ktorých

najčastejšie sa vyskytujúcim sérovarom bola S.

Enteritidis (68,3%). Podľa zistení ECDC je daný

sérovar najčastejšie sa vyskytujúcim sérovarom

v EÚ krajinách (EFSA, 2013).

Druhým najčastejšie sa vyskytujúcim sérova-

rom bola S. Typhimurium, ktorej výskyt v sledo-

vanom období bol 10,5%. V rámci SR je S. Typhi-

murium tiež považovaná za druhý najčastejšie sa

vyskytujúci sérovar, jej výskyt sa od roku 2005

(2,4%) zvýšil na 6,7% v roku 2014 a má dôležité

miesto pri vzniku epidémií, aj keď skôr sporadic-

kého charakteru (Gavačová, 2014). Monofázická

varianta S. 4,5,12:i:- zastúpená 7,0% na treťom

mieste vo výskyte sérovarov v Nitrianskom kraji,

bola vo všetkých prípadoch izolovaná z výte-

ru recta. Ďaľšími sérovarmi, ktoré si tiež zaslúžia

pozornosť a ktorých výskyt bol sporadický sú

exotické typy salmonel ako je S. Minesota, S.

Infantis, S. Pomona, S. Mbandaka (1,8%) a S.

Paratyphi B varietas Java, S. Litchfield (3,5%),

ktoré sa izolovali v súvislosti s vodnými korytnač-

kami a hydinovým mäsom z Brazílie. Z týchto

zistení vyplýva najmä riziko importovaných nákaz

do našej krajiny infikovanými zvieratami a potra-

vinami.

Dôležitým nástrojom v odhalovaní epidémií je

aj fágová typizácia, ktorá sa stále javí ako dostupná

metóda aj vzhľadom na skutočnosť zavádzania

nových trendov v diagnostike salmonel. Aj napriek

tomu, že sa dosiahol pokrok v oblasti genotypo-


33

vých metód a tým aj molekulárnej epidemiológie

v oblasti skúmania salmonel, akými sú PFGE,

MLVA a MLST, nie sú zatiaľ možné a uskutoč-

niteľné v požadovanom rozsahu. Aj keď tieto

metódy sú spoľahlivé, v mnohých prípadoch sú

nedostupné. Ich úloha spočíva skôr v objasňovaní

nadnárodných epidémií, aj vzhľadom na skutoč-

nosť, že v súčasnosti nemáme na Slovensku dosta-

točné prístrojové ani personálne zabezpečenie.

V Nitrianskom kraji bolo v sledovanom období

fagotypizáciou určených 10 rôznych fagotypov, 3

fagotypy S. Enteritidis (PT8, PT23, PT14b), 4

fagotypy S. Typhimurium (DT8, DT120, ALR

a NT), 2 fagotypy S. 4,5,12:i:- (ALR a NT) a 1

fagotyp S. Paratyphi B, v. Java (3aI). Domi-

nantným fagotypom bol v rokoch 2011-2014 S.

Enteritidis PT8 (58%), ktorý bol izolovaný v sú-

vislosti s epidemiologickými udalosťami z rôznych

druhov komodít. Z výsledkov práce vyplýva, že

sérovar S. Enteritidis a najmä fagotyp PT8 má

vysoký potenciál k vyvolávaniu hromadných ocho-

rení. Pokiaľ ide o kmene fagotypu PT8, tieto patria

medzi dominantné nielen v SR ale aj v okolitých

krajinách, najmä v ČR a Poľsku (EFSA, 2012).

Skutočnosť, že podozrivá potravina ako faktor

prenosu často nebýva dostupná na laboratórne

účely, nahráva konštatovaniu epidemiologického

šetrenia, že faktorom prenosu bola zmiešaná stra-

va, čo potvrdzujú aj naše stravovacie návyky, kde

vo väčšej miere prevažuje mäso a mäsové výrobky,

ale aj vajcia a výrobky z nich. Dosledovanie

pôvodu surovín z ktorých bola strava pripravená, je

často nemožné. Epidemiologická situácia posled-

ných rokov a skúsenosti s potravinami neživočíš-

neho pôvodu by mohli v mnohých smeroch po-

môcť aj pri epidemiologickom šetrení a sú signá-

lom na nasmerovaniu záujmu epidemiológov na

zabezpečenie ich laboratórneho vyšetrovania.

Podľa nariadenia EFSA 2003/99/ EC z roku 2011

sa za potvrdenú epidémiu považuje tá, u ktorej

bolo laboratórne potvrdené aj vehikulum (EFSA,

2011).

ZÁVER Aj napriek klesajúcemu trendu ochorení na sal-

monelózu patrí Slovensko aj naďalej ku krajinám

z najčastejšie hláseným výskytom salmonelózy

na 100 000 obyvateľov v EÚ. Čo sa týka výskytu

salmonelózy v Nitrianskom kraji, možno za po-

sledné štyri roky pozorovať, tendenciu k zvýše-

nému počtu ochorení, spolu s častým výskytom

epidémiologických udalostí najmä v južnejších

regiónoch. Zvýšenú pozornosť si vyžadujú aj

importované nákazy salmonelami, ktorých počet

v celej SR ale aj v Nitrianskom kraji z roka na rok

stúpa. Tieto epidémie sú často dôsledkom rozmá-

hajúcej sa globalizácie obchodu s potravinami a

zvieratami, ale aj vplyvom turistiky po krajinách

celého sveta. Sú to väčšinou salmonelózy impor-

tované z okolitých krajín (Česko, Maďarsko) ale aj

z Turecka a Chorvátska a iných destinácií, navšte-

vovaných hlavne v teplých mesiacoch, kedy je

výskyt salmonelóz najhojnejší.

V súvislosti s predajom a chovom exotických

zvierat, môžeme u nás pozorovať aj výskyt

raritných sérovarov salmonel, ktoré sa izolovali

počas sporadického výskytu salmonelózy v rodine.

Dôležitým faktom aj naďalej zostáva, že na zákla-

de dostupnej laboratórnej diagnostiky, najmä séro-

typizácie sa nám darí správne určiť sérovar, ktorý

môže pomôcť zamerať sa na možný faktor pre-

nosu. Preto je dôležité a vhodné, pri výskyte

takýchto sérovarov v prípade epidemiologických

šetrení zvažovať otázku výskytu plazov a korytna-

čiek chovaných ako „domáci miláčikovia“.

Alimentárne nákazy, kde patria aj salmonelózy,

sú najčastejšie spájané s konzumáciou potravín a

práve preto je dôležité v rámci dozoru potravín

zamerať sa na niektoré rizikové komodity.

Vzhľadom na to, že sa nám otvoril trh a môžu sa

do našej krajiny importovať potraviny rôzneho

pôvodu, je dôležité už pri prieniku potraviny na

naše územie vykonať vhodné laboratórne analýzy

na systematické vyhľadávanie patogénov a tak

zabrániť prípadnej epidémii.

Práve vplyvom týchto faktorov a vznikom často

nadnárodných epidémií, veľkému množstvu zdro-

jov infekcie a z nich vyplývajúcej variabilite rôz-

nych sérovarov a fagotypov, je dôležité zavedenie

genotypových metód do praxe. Pre včasné

zachytenie prebiehajúcich hromadných výskytov

salmonelóz je dôležitá optimalizácia spolupráce a

využitie vhodných typizačných metód, ktoré sú

schopné, aj keď v nie v krátkom časovom úseku

dokázať pôvodcu ochorenia. Často je práve pri

šetrení epidémií salmonelózy dôležitá laboratórna

analýza humánnych materiálov spolu so vzorkami

potravín, vôd, ale aj so vzorkami enviromen-

tálnymi. V tomto smere je dôležitá surveillance

salmonelóz, ktorá si vyžaduje integrovanú spolu-

prácu laboratórnych a epidemiologických praco-

vísk a taktiež včasné a dôsledné hlásenie do epide-


34

miologického systému (EPIS) alebo do rýchleho

výstražného systému (RASFF). V súvislosti s

nadnárodnými nákazami baktériou Salmonella

treba zdôrazniť potrebu lepšie koordinovať

výskum a kontrolné opatrenia medzi členskými

štátmi na európskej úrovni ale aj v rámci organi-

zácií a sietí zaoberajúcich sa veterinárnou bezpeč-

nosťou ale aj bezpečnosťou potravín.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH

ODKAZOV

BARTLETT, J. A short history of the polymerase

chain reaction. PCR protocols. Humana Press.

2003; 3-6.

BEDNÁŘ, M., et al. Lékařská mikrobiologie. 1.

vyd. Praha, Marvil s.r.o., 1996. 558s. ISBN 80-

901521-4-7.

DIJKSHOORN, L., STRUELENS, M. J. New

approaches for the generation and analysis of

microbial typing data. Elsevier, 2001. ISBN 0-

444-50740-0. 105

GAVAČOVÁ, D., GŐCZEOVÁ, J. Salmonella

spp. In: Správa o zoonózach, alimentárnych

nákazách a nákazách z vody v Slovenskej

republike za rok 2013. Vydalo: Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Bratislava,

2014, s 128. ISBN 978-80- 89738-00-7.

GRIMONT, P. A.D., et al. Antigenic formulae of

the Salmonella serovars.WHO Collaborating

Centre for Reference and Research on

Salmonella, Institut Pasteur, Paris, France,

2007.

HERRERA-LEÓN, S., et al. Multiplex PCR for

distinguishing the most common phase-1

flagellar antigens of Salmonella spp. Journal of

clinical microbiology. 2004; 42 (6): 2581-2586.

MAĎAROVÁ, L. Molekulárna diagnostika víruso-

vých a bakteriálnych ochorení. Laboratórne

aspekty surveillance infekčných ochorení vyko-

návanej NRC odborov lekárskej mikrobiológie

SR. 1.vyd. Harmanec: VKÚ. 2010. s. 64-68.

ISBN 978-80-7159- 205-1.1

MCQUISTON, J. R., et al. Do Salmonella carry

spare tyres? Trends in microbiology. 2008; 16

(4): 142-148.

SABAT, A. J., et al. Overview of molecular typing

methods for outbreak detection and epide-

miological surveillance. Euro Surveill. 2013; 18

(4): 20380.

STRUELENS, M. J., BRISSE, S. From molecular

to genomic epidemiology: transforming sur-

veillance and control of infectious disea-

ses. Euro Surveill. 2013; 18.

VAN BELKUM, A., et al. Guidelines for the

validation and application of typing methods for

use in bacterial epidemiology. Clinical Micro-

biology and Infection. 2007; 13: 1-46.

EFSA 2011. Manual for reporting of food-borne

outbreaks in accodance with Directive

2003/99/EC from the year 2011. [cit. 2015-09-

21] Dostupné na internete: http://www.efsa.

europa.eu/en/supporting/pub/265e.htm

EFSA 2012. The European Union summary report

on trends and sources of zoonoses, zoonotic

agents and food-borne outbreaks in 2010

[online]. EFSA Journal 2012 [cit. 2015-09-21].

Dostupné na internete: http://www.efsa.europa

.eu/fr/efsajournal/pub/2597.htm.





Dostupné na internete: http://www.efsa.europa.

eu/en/efsajournal/pub/3129.htm.





Dostupné na internete: http://www.efsa.

europa.eu/en/efsajournal/pub/3547.htm.

Normy

STN EN ISO 6340:2001 Kvality vody. Stanovenie

Salmonella sp.

STN EN ISO 19250:2013 Kvality vody.

Stanovenie Salmonella sp.

STN EN ISO 6579:2004 Mikrobiológia potravín a

krmív. Horizontálna metóda na dôkaz baktérií

rodu Salmonella.


35

STANOVENIE OBSAHU JEDLEJ SOLI V POTRAVINÁCH A AKO SME NA TOM

S PRÍJMOM KUCHYNSKEJ SOLI

DETERMINATION OF EDIBLE SALT IN FOOD AND WHERE WE ARE

WITH THE INTAKE OF SALT

BUČKOVÁ Ľudmila, VALKOVÁ Dagmar, HANCKOVÁ Jana

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, Trenčín

ABSTRAKT

V práci sme sa zamerali na zisťovanie obsahu kuchynskej soli

vo vybraných pokrmoch odobratých v zariadeniach verejného

stravovania v rámci Trenčianskeho kraja. Laboratórnej analý-

ze bolo podrobených 35 vzoriek potravín, pokrmov a zostavy

jedál podávaných počas obeda. Cieľom práce bolo zhodnotiť

obsah kuchynskej soli v pokrmoch. Analýzou odobratých

vzoriek sme zistili vo všetkých typoch zariadení spoločného

stravovania významne vysoké množstvo chloridu sodného.

Ak sa zameriame na nadmerný príjem soli hlavne v detskom

veku je to varovanie pred rastom incidencie hypertonikov a je

signálom pre rozvinutie iniciatívy na znižovanie príjmu soli vo

všetkých vekových skupinách a na viacerých poliach

pôsobenia.

Kľúčové slová: Chlorid sodný. Hypertenzia. Argentometrická

titračná metóda.

ABSTRACT

In this study we aimed to detect the content of table salt

in a chosen dishes taken in catering establishments within the

Trenčín region. To the laboratory analysis were subjected

samples of 35 food meals and kits meals served during lunch.

The aim of our work was to evaluate the common salt content

in food. By analysing of samples we found in all types of

catering establishment significantly high amount of sodium

chloride. If we focus on excessive salt intake especially in

children, it is warning against increase of hypertensive patients

and is a signal for the development of initiatives to reduce salt

intake in all age groups and in several fields of action.

Key words: Sodium chloride. Hypertension. Argentometric

titration method.

ÚVOD

Jednou zo zložiek konzumovanej potravy je

chlorid sodný, ktorého príjem vzhľadom na výži-

vové zvyklosti neobmedzujeme a nevenujeme po-

zornosť stále sa zvyšujúcej spotrebe kuchynskej

soli. Vysoký príjem soli v potrave prispieva k zvý-

šenému výskytu hypertenzie [1-5]. Množstvo

sodíka v organizme súvisí s rovnováhou medzi

jeho príjmom a výdajom. Epidemiologické sledo-

vania potvrdili súvislosť medzi priemernou

spotrebou soli a výskytom hypertenzie a jej kom-

plikáciami (najmä krvácanie do mozgu). Ak je

priemerný denný príjem soli nižší ako 100 mmol

(5,85 g), hypertenzia a jej komplikácie sa v popu-

lácii vyskytujú len zriedkavo. Tento vzťah neplatí

pre každého jednotlivca – individuálne reakcie

krvného tlaku na zmenu príjmu soli sú veľmi

rozdielne [6]. Svetová zdravotnícka organizácia

(WHO) odporúča obmedziť príjem soli u dos-

pelých osôb na 5 g denne, pričom súčasná spotreba

v Európe je oveľa vyššia a predstavuje 8 – 12 g

[1]. Zníženie spotreby soli by sa mohlo priaznivo

prejaviť na zdraví obyvateľstva, preto vo viacerých

krajinách Európskej únie (EÚ) vznikli príslušné

iniciatívy, ktoré boli v r. 2008 schválené ako

Rámcový program EÚ na zníženie príjmu soli [2].

Jeho zmyslom je podpora prebiehajúcich národ-

ných iniciatív formou koordinácie a rozširovania

užitočných informácií, zameraná na dosiahnutie

spoločného cieľa.

Systém stravovania časti dospelej zamestnanej

populácie počas obeda je prostredníctvom zaria-

dení spoločného stravovania, a to hlavne prevádz-

kami v areáloch firiem alebo v prevádzkarniach

verejného sektoru. CIEĽ PRÁCE

Cieľom tejto práce bolo zistiť ako je to s príj-

mom kuchynskej soli prostredníctvom pokrmov

resp. obedového menu a to laboratórnou analýzou

vzoriek obedového menu poskytovaného v zaria-

deniach spoločného stravovania. Cieľom je zistiť

skutkový stav vo všetkých zariadeniach a keďže sa

predpokladá vysoký príjem hlavne v pokrmoch

pripravovaných v zariadeniach verejného sektoru,

podľa výsledkov sa zamerať na zníženie príjmu

soli na odporúčané hladiny, čo by sa mohlo

priaznivo prejaviť na zdraví obyvateľstva.

SÚBOR A METODIKA

V rámci monitoringu boli odbornými zamest-

nancami RÚVZ v Trenčianskom kraji vo vybra-

ných zariadeniach spoločného stravovania odobra-

té vzorky hotových pokrmov. Náhodným odberom

bolo odobratých 35 vzoriek jednotlivých pokrmov,


36

ktoré vytvárajú 9 vzoriek obedového menu

z ponuky rôznych zariadení spoločného stravo-

vania na sledovanie obsahu NaCl.

Vzorky pokrmov boli spracované v laboratóriu

RÚVZ v Trenčíne. Pri stanovení obsahu chloridu

sodného bola použitá metóda podľa STN 580120 -

Metódy skúšania hotových jedál a polotovarov

jedál. STN popisuje dve metódy stanovenia obsahu

chloridu sodného a to rozhodčiu metódu - vo vod-

nom výluhu popola sa stanovia celkové chloridy

titráciou a prepočítajú sa na chlorid sodný. Druhou

je informačná metóda – vzorka sa vylúhuje vodou

a vo výluhu sa stanovia celkové chloridy titráciou,

ktoré sa prepočítajú na chlorid sodný. Pri oboch

metódach sa jedná o argentometrickú titračnú me-

tódu, odmerným roztokom dusičnanu strieborného

za prítomnosti chromanu draselného ako indiká-

tora.

V laboratóriu sme použili rozhodčiu metódu

stanovenia chloridu sodného vo výluhu popola.

3-5g zhomogenizovanej vzorky sa spáli na variči

a po skončení vývoja dymu sa obsah misky vyžíha

v muflovej peci pri teplote 550-600oC. Popol sa

kvantitatívne spláchne vodou do titračnej banky

a argentometricky sa stanoví obsah chloridu sod-

ného vo vzorke.

Priemerné namerané hodnoty jednotlivých

pokrmov - polievka, hlavný pokrm, príloha, šalát

boli porovnané s najvyšie prípustným množstvom

stanoveným vo výnose MZ SR z 20.marca 2015 č.

S08975-OL-2014, ktorým sa ustanovujú požia-

davky na jedlú soľ v potravinách. Najvyššie prí-

pustné množstvo jedlej soli pre hotový pokrm je

18 000 mg/kg [7,8].

VÝSLEDKY

V zariadeniach spoločného stravovania sú pokr-

my pripravované podľa receptúr uvedených

v publikáciach, ktorých autorom je Kendík a časť

pokrmov je podľa vlastných receptúr.

Priemerné namerané hodnoty jednotlivých

pokrmov - polievka, hlavný pokrm, príloha, šalát

sú uvedené v tabuľke 1 a sú v súlade s limitom

podľa výnosu MZ SR z 20.marca 2015 č. S08975-

OL-2014, ktorým sa ustanovujú požiadavky na

jedlú soľ v potravinách.

Vzhľadom na rôznorodosť jednotlivých pokr-

mov a nedostatočný počet vzorek nie je možné

vzájomné porovnanie obsahu jedlej soli v jed-

notlivých pokrmoch s výnimkou prílohy – ryže,

kde priemerná hodnota obsahu jedlej soli bola

6581,5 mg/kg (najnižšie množstvo bolo 3404

mg/kg a najvyššie množstvo bolo 9793 mg/kg).

Sumárne obsah soli obedového menu zo zaria-

dení spoločného stravovania predstavuje priemerne

7,0 g na hmotnosť obeda (v roku 2014 to bolo

8,16; v roku 2015 to bolo 7,99 g). Zostava obedo-

vého menu: sedliacka polievka - zapekaný karfiol

s vajcom - varené zemiaky - rajčinový šalát pred-

stavovala zostavu s najvyšším obsahom jedlej soli,

v ktorom obsah soli bol nameraný sumárne 16,89

NaCl g na hmotnosť celej zostavy.

Ak priemernú hodnotu obsahu soli v komplet-

nom obedovom menu porovnáme s výsledkami

monitoringu vykonaného v iných zariadeniach

spoločného stravovania v rámci Slovenskej re-

publiky, kde priemerná hodnota pokrmov odobra-

tých a vyšetrených v roku 2016 bola 5,87 g jedlej

soli na hmotnosť obedového menu, zisťujeme

v našich podmienkach o 19,3% vyššie hodnoty

jedlej soli v obedovom menu.

Pre lepšie porovnanie hodnoty zistenej labora-

tórnou analýzou k odporúčanému dennému príjmu

soli podľa WHO bola hodnota prepočítaná. V prí-

pade denného menu ak vezmeme do úvahy

odporúčania WHO 5 g NaCl na deň predstavuje

naplnenie príjmu soli obedom na 140,8%.

Tabuľka 1 Obsah soli v hotových pokrmoch v zariadeniach verejného stravovania v roku 2016

č.

Názov pokrmu

(zostava obedového

menu)

Počet

vzoriek

Priemerné

množstvo jedlej

soli

(mg/kg)

Priemerné

množstvo

jedlej soli

(g/G*)

%

odporúčanej

dennej dávky

(5g)

% odporúčaného

denného podielu

jedlej soli

na obed - D*

1 polievky 9 8443,3 2,91 58,2 166,3

2 hlavný pokrm 9 6368,9 1,86 37,2 106,3

3 príloha I 9 4443,9 10,06 21,2 60,6

4 príloha II 2 8948,0 2,16 43,2 123,4

5 šalát 6 5578,7 1,04 20,8 59,4

- zostava obedového menu 9 6967,9 7,0 140,08 400,24 Legenda: G* = hmotnosť pokrmu v g ; D* = 35% podiel odp. príjmu NaCL (5 g)

http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2712:vynos-mz-sr-z-20marca-2015--s08975-ol-2014-ktorym-sa-ustanovuju-poiadavky-na-jedlu-so-v-potravinach&catid=93:bezpenos-potravin





37

Pri hodnotení výsledkov je do úvahy zobraná

skutočnosť vychádzajúca z výživových odporúčaní

a v prípade slovenskej legislatívy aj z vyhlášky MZ

SR č.533/2007 Z.z. o o podrobnostiach o požia-

davkách na zariadenia spoločného stravovania,

podľa ktorej z celkovej dennej energetickej a bio-

logickej hodnoty sa na obed počíta v priemere

35%. Príjem soli pre dospelú populáciu obedom

podľa našich zistení v Trenčianskom kraji predsta-

vuje naplnenie odporúčanej dávky soli na 400,2%.

DISKUSIA

Sledovaním obsahu soli sme chceli zistiť sku-

točný príjem soli obedovým menu pripraveným

v rôznych typoch zariadení spoločného stravo-

vania. V súbore boli zostavy z uzatvoreného

systému stravovania aj z verejného stravovania.

Porovnaním viacerých typov zariadení sme chceli

overiť, či v podávaných pokrmoch je rešpektovaná

stanovená požiadavka na obsah soli v pokrme, čo

bolo dodržané. Spoločným znakom všetkých

stravovacích zariadení je vysoký obsah kuchynskej

soli vo všetkých pokrmoch. Ak porovnáme

výsledky vzoriek odobratých v roku 2014, 2015

a tieto výsledky z roku 2016, zisťujeme klesajúci

trend. Naše zistenia sú porovnateľné s celo-

európskym trendom [9,10].

ZÁVER

Nakoľko analýze a hodnoteniu bolo podro-

bených málo vzoriek, nie je možné robiť konečné

rozhodnutia. Laboratórnou analýzou potvrdené

vysoké hodnoty soli sú podkladom pre zlepšenie

edukačnej činnosti a podkladom toho, že je

potrebné urýchlene začať s postupným usmerňo-

vaním prevádzkovateľov v oblasti úprav receptúr

so zámerom znižovania pridávania jedlej soli do

pokrmov.


ODKAZOV

[1] LAW, M.R. Epidemiological evidence on salt

and blood pressure. Am J Hypertens 1997; 10

(suppl.): 42S-45S.

[2] TRUSKOVÁ, I., KROMEROVÁ, K. Aktuálne

témy v oblasti Hygieny výživy. Úrad verejného

zdravotníctva SR, prvé vydanie, Bratislava,

40s., ISBN 978-80-7159-184-9.

[3] TURČÁNI, M. Primárna hypertenzia. In:

Hulín i. et al: Patofyziológia. 6. Vydanie.

Bratislava, SAP 2002, 1397s.

[4] O´DONNEL, M., MENTE, A., YUSUF, S.

Sodium intake and cardiovascular health. Circ.

Res. 2015; 116 (6): 1046-1057.

[5] STOLARZ-SKRZYPEK, K., STAESSEN, J.A.

Reducing salt intake for prevention of cardio-

vascular disease-times are changing. Adv

Chronic Kidney Dis. 2015; 22 (2): 108-115.

[6] TRUSKOVÁ, I., KROMEROVÁ, K. Úradná

kontrola potravín. Úrad verejného zdravot-

níctva SR, prvé vydanie, Bratislava, 110s.,

ISBN 978-80-7159-181-8.

[7] Štandardný pracovný postup 38/II Odmerná

analýza, Oddelenie chemických a fyzikálnych

analýz životného a pracovného prostredia

RÚVZ Trenčín.

[8] Vestník MZSR zo dňa 20. marca 2015 č.

S 08975-OL-2014, ktorým sa ustanovujú požia-

davky na jedlú soľ v potravinách.

[9] KANZLER, S., HARTMANN, C., GRUBER,

A., LAMMER, G., WAGNER, K.H. Salt as a

public health challenge in continental European

convenience and ready meals. Public Health

Nutr. 2014; 17 (11): 2459-2466.

[10] NERBASS, F.B., PECOITS-FILHO, R.,

MCINTYRE, N.J., MCINTYRE, C.W., TAAL,

M.W. High sodium intake is associated with

important risk factors in a large cohort of

chronic kidney disease patients. Eur J Clin

Nutr. 2015; 69 (7): 786-90.


38

SLEDOVANIE A LABORATÓRNA DIAGNOSTIKA MIKROBIOLOGICKÝCH

INDIKÁTOROV FEKÁLNEHO ZNEČISTENIA STUDNÍ V SPÁDOVEJ OBLASTI

RÚVZ TRENČÍN V ROKOCH 2012-2014

MONITORING AND LABORATORY DIAGNOSTICS OF MICROBIOLOGICAL INDICATORS

OF FAECAL CONTAMINATION IN WELLS IN THE CATCHMENT AREA OF RAPH IN

TRENČÍN IN YEARS 2012 – 2014

KAŠLÍKOVÁ Katarína1, KALAŠOVÁ Zuzana2, BURZOVÁ Ľudmila3, MELUŠ Vladimír1,

KRAJČOVIČOVÁ Zdenka1

1Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 2Synlab slovakia s.r.o., Bratislava 3Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, Trenčín

ABSTRAKT Kvalita pitnej vody zodpovedajúca požiadavkám stanoveným

v Nariadení vlády SR č. 354/2006 a 496/2010 je základným

predpokladom jej zdravotnej nezávadnosti. Fekálna

kontaminácia pitnej vody predstavuje rizikový faktor vzniku

nebezpečných, vodou prenosných ochorení.

Cieľom našej štúdie bolo získať informácie o výskyte

indikátorov fekálneho znečistenia v súkromných studniach

v spádovej oblasti Regionálneho úradu verejného zdra-

votníctva Trenčín (RÚVZ TN) v sledovanom období rokov

2012-2014 so zameraním na celkový, sezónny výskyt a výskyt

v jednotlivých okresoch spádovej oblasti RÚVZ TN. Ďalším

cieľom je porovnanie celkovej fekálnej kontaminácie

súkromných studní s verejnými vodovodmi v rovnakom

období.

Laboratórne vyšetrenie vzoriek pitných vôd sa uskutočnilo

v súlade s STN EN ISO 9308-1:2000 a STN EN ISO 7899-

2:2000. Výsledky výskytu indikátorov fekálneho znečistenia

zo vzoriek súkromných studní i verejných vodovodov sme

získali z evidenčných kníh RÚVZ TN.

Fekálna kontaminácia súkromných studní dosiahla za

sledované obdobie hodnotu 43,3%. Koliformné baktérie boli

prítomné v 38,4% vzoriek, E.coli v 11,4% k a enterokoky boli

prítomné v 22,7% vzoriek. Fekálna kontaminácia verejných

vodovodov dosiahla oveľa nižšiu hodnotu, 4,9%. Podľa

štatistického testovania mali obyvatelia využívajúci ako vodný

zdroj studne takmer deväťnásobne vyššiu pravdepodobnosť

požívania fekálne kontaminovanej vody v porovnaní s použí-

vateľmi verejných vodovodov. V rámci sezónneho vyhodno-

tenia dosiahla proporcia výskytu fekálnej kontaminácie

súkromných studní najvyššiu hodnotu v mesiaci október

(52,4%). V rámci regionálneho vyhodnotenia bol najvyšší

výskyt indikátorov fekálneho znečistenia (62,2%) zazname-

naný v okrese Myjava.

Z výsledkov vyplýva, že súkromné studne, ktorých kvalita

vody nepodlieha kontrolám zo strany RÚVZ, predstavujú

rizikovejší zdroj pitnej vody v porovnaní s verejnými vodo-

vodmi. Dôsledná starostlivosť o vodný zdroj a kvalitu vody

v ňom zo strany majiteľa pomáha eliminovať fekálnu

kontamináciu studní, a tým i riziko vzniku vodou prenosných

ochorení.

Kľúčové slová: Kvalita pitnej vody. Indikátory fekálneho

znečistenia. Súkromné studne. Individuálne zásobovanie

ABSTRACT

The quality of potable water that meets the requirements set

out in Government Regulation of Slovak Republic No.

354/2006 and 496/2010 is basic assumption of harmlessness.

Fecal contamination of potable water is a risk factor for

dangerous, water transmitted diseases.

The goal of our study was to get informations about incidence

indicators of fecal contamination in the area of catchment

Regional Authority of Public Health in Trenčín (RAPH TN) in

the reporting period 2012 - 2014 focusing on total, seasonal

prevalence and prevalence in the different parts of catchment

area of RAPH TN. Another goal was in the same time period

to compare overall fecal contamination of private wells with

public water systems.

Samples of drinking water were laboratory tested according

with STN EN ISO 9308-1:2000 and STN EN ISO 7899-

2:2000. Results of incidence indicators of fecal contamination

from samples of private wells and public water systems during

the reporting time period were obtained from register books of

RAPH TN.

Fecal contamination of private wells reached during the

reporting period value of 43.3%. Coliform bacteria were

present in 38.4% of all tested samples, E.coli in 11.4% and

enterococci were present in 22.7% of all samples. Fecal

contamination of public water systems reached much lower

value, 4.9%. According to statistical tests, people using such

water supply wells had nearly nine times higher propability of

consumption of fecal contaminated water in comparisson with

users of public water systems. In seasonal assessment reached

incidence of fecal contamination of private wells highest value

in October (52.4%). In regional assessment the highest

incidence of indicators of fecal contamination (62.2%) was

observed in Myjava.

According to the results of of our study is important to

consider that private wells, in which water quality is not

controlled by RAPH , are more risky source of drinking water

compared to the public water systems. Consistent care of

water source and water quality in it by owner helps eliminate

fecal contamination of wells and thus the risk of water

transmitted diseases.

Key words: Quality of drinking water. Indicators of fecal

contamination. Private wells. Individual supply.


39

ÚVOD

Kvalita pitnej vody zodpovedajúca mikrobiolo-

gickým, biologickým, fyzikálnym a chemickým

požiadavkám, ktoré sú stanovené v Nariadení vlá-

dy SR č. 354/2006 a 496/2010 je základným pred-

pokladom jej zdravotnej nezávadnosti [1,2].

V prípade požívania pitnej vody o nevyhovujúcej

kvalite sa jej spotrebitelia vystavujú riziku vzniku

ochorení prenosných vodou. Hygienická kontrola

pitnej vody, ktorá je distribuovaná prostredníctvom

verejných vodovodných systémov je kontrolovaná

v rámci Štátneho zdravotného dozoru a pravidel-

ného monitoringu, ktoré zabezpečujú regionálne

úrady verejného zdravotníctva. Monitoring kontro-

ly verejných vodovodov sa vykonáva podľa počtu

obyvateľov, zásobovaných z určitého vodného

zdroja. Nakoľko žijeme v 21. storočí stále máme

obce, ktoré nie sú napojené na verejný vodovod

a ľudia z nich sú odkázaní na vlastné vodovodné

zdroje alebo sú napojení na verejné studne [3].

V spádovej oblasti Regionálneho úradu verej-

ného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne (RÚVZ

TN) je až 14,56% obcí bez verejného vodovodu, čo

predstavuje na počet obyvateľov 14,75%. Tieto

čísla nie sú zanedbateľné, a preto je veľmi dôležité

pravidelne monitorovať nezávadnosť pitnej vody

v týchto obciach. V posledných rokoch sa riziko

vodou prenosných ochorení v dôsledku mikrobio-

logickej kontaminácie pitnej vody, najmä indiká-

tormi fekálneho znečistenia neustále zvyšuje.

Hlavným dôvodom je snaha obyvateľov ušetriť

finančné prostriedky za vodu využívaním súkrom-

ných studní, ktorých však kvalita vody na rozdiel

od verejných vodovodov nepodlieha pravidelným

kontrolám zo strany regionálnych úradov verej-

ného zdravotníctva. Majitelia súkromných vodá-

renských zdrojov v dôsledku nedodržiavania po-

žiadaviek pre technický stav a umiestnenie studní

stanovených v Slovenskej technickej norme STN

75 5115 [12], nesprávnej starostlivosti o samotný

zdroj a kvalitu vody v ňom ohrozujú nielen seba

samých, ale i svojich blízkych a návštevy.

Na základe Nariadenia vlády 496/2010, ktorým

sa dopĺňa a mení Nariadenie vlády SR č. 354/2006

[1,2] ustanovujúce požiadavky na vodu určenú pre

ľudskú spotrebu a jej kontrolu kvality, sa v rámci

minimálneho rozboru kvality vody stanovuje 29

ukazovateľov. Z mikrobiologického hľadiska zahŕ-

ňa základný rozbor stanovenie kultivovateľných

mikroorganizmov pri 36ºC a 22ºC a indikátorov

fekálneho znečistenia vody, medzi ktoré patria

koliformné baktérie, Escherichia coli (E.coli) a en-

terokoky (fekálne streptokoky) (Nariadenie vlády

SR č. 496/2010) [1,2].

Medzi dôvody pre vykonanie rozboru kvality

vody patrí najmä:

rýchla zmena zákalu, chuti, či farby vody,

rozvoj gastritídy,

nevyhovujúca kvalita vody v minulosti,

každý väčší zásah v studni a v okolí studne [4].

Hygienické limity indikátorov fekálneho znečis-

tenia pitnej vody

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

354/2006 [1], ktorým sa definujú požiadavky na

vodu a kontrolu kvality vody určenej pre ľudskú

spotrebu presne definuje zoznam mikrobiologic-

kých ukazovateľov kvality pitnej vody, vrátane in-

dikátorov fekálneho znečistenia, limitné hodnoty

jednotlivých ukazovateľov pre hromadné, indivi-

duálne zásobovanie a pre balené pitné vody (tab.

1).

Tabuľka 1 Hygienické limity indikátorov fekálneho znečistenia pitnej vody, modifikované podľa [1]

Indikátor fekálneho znečistenia Limitná hodnota Druh limitnej hodnoty Poznámka

Enterokoky

0 KTJ v 100 ml

0 KTJ v 10 ml

0 KTJ v 250 ml

NMH

NMH

NMH

HZ

IZ

BPV

Koliformné baktérie

0 KTJ v 100 ml

0 KTJ v 10 ml

0 KTJ v 250 ml

MH

MH

MH

HZ

IZ

BPV

Escherichia coli

0 KTJ v 100 ml

0 KTJ v 10 ml

0 KTJ v 250 ml

NMH

NMH

NMH

HZ

IZ

BPV Legenda: KTJ - kolónie tvoriace jednotky, NMH - najvyššia medzná hodnota, MH - medzná hodnota, HZ - hromadné

zásobovanie, IZ - individuálne zásobovanie, BPV - balené pitné vody


40

CIELE

Cieľom našej štúdie bolo spracovať prehľad

výskytu indikátorov fekálneho znečistenia v sú-

kromných studniach v spádovej oblasti ďalej

RÚVZ TN v sledovanom období rokov 2012-2014

so zameraním na celkový výskyt, sezónny výskyt

a výskyt v jednotlivých okresoch spádovej oblasti

RÚVZ TN. V druhom kroku sme porovnali mieru

celkovej fekálnej kontaminácie súkromných studní

a verejných vodovodov v spádovej oblasti RÚVZ

TN v sledovanom období rokov 2012-2014.

MATERIÁL A METÓDY

Vyšetrované vzorky

V období rokov 2012-2014 boli odobrané vzor-

ky z vodných zdrojov individuálneho i hromad-

ného zásobovania v spádovej oblasti RÚVZ TN,

ktorú tvoria okresy Myjava, Nové Mesto nad Vá-

hom, Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Pú-

chov a Považská Bystrica. V uvedenom časovom

období bolo vyšetrených celkovo 2601 vzoriek

vodných zdrojov hromadného zásobovania a 718

vzoriek vodných zdrojov individuálneho záso-

bovania.

Metóda stanovenia Escherichia coli a koliform-

ných baktérií

Podstata stanovenia koliformných baktérií

a E.coli vo vzorkách vody je založená na membrá-

novej filtrácií, inkubácií membrány, hodnotení

a potvrdení kolónií.

Laboratórne stanovenie E.coli a koliformných

baktérií sa vykonávalo podľa Štandardného pra-

covného postupu Oddelenia mikrobiológie a bio-

lógie životného prostredia (OMaBŽP) RÚVZ

v Trenčíne vypracovaného v súlade s normou STN

EN ISO9308-1:2000 a STN EN ISO 9308-

1:2000/Cor. 1:2007 Kvalita vody: Stanovenie

Escherichia coli a koliformných baktérií. Je to

slovenské znenie európskej normy EN ISO 9308-

1:2000.

Predmetom STN EN ISO 9308 je metóda iden-

tifikácie a počítania kolónií koliformných baktérií

a E.coli vo vzorkách vody metódou membránovej

filtrácie [5].

Metóda stanovenia črevných enterokokov

Podstata stanovenia črevných enterokokov

vo vzorke pitnej vody je založená na membránovej

filtrácií vzorky, inkubácií membrán, stanovení

kolónií a na následnom dôkaze črevných entero-

kokov.

Laboratórne stanovenie črevných enterokokov

vo vzorkách pitnej vody sa vykonáva v súlade

s normou STN EN ISO 7899-2 z roku 2000 Kva-

lita vody: Stanovenie črevných enterokokov. Je to

slovenské znenie európskej normy EN ISO 7899-

2:2000.

Predmetom STN EN ISO 7899-2 je metóda

identifikácie a počítania kolónií črevných entero-

kokov vo vzorkách pitnej vody využitím metódy

membránovej filtrácie [6].

Vyjadrenie výsledkov koliformných baktéií, E.

coli a enterokokov

Výsledok je vyjadrený ako počet potvrdených

kolónií sledovaného ukazovateľa v spracovanom

objeme vody 10 ml. Hodnotili sa len platne,

na ktorých bolo prítomných do 100 KTJ (v prípade

väčšieho počtu kolónií je potrebné vykonať rie-

denie vzorky). Podľa Nariadenia vlády SR

č. 354/2006 a 496/2010 je limitnou hodnotou koli-

formných baktéií, E. coli a črevných enterokokov

pre vzorku vody zo studne pre individuálne

zásobovanie 0 KTJ v 10 ml vody .

Štatistické spracovanie dát

Vzhľadom na charakter dát uvádzame absolútne

i relatívne počty zastúpenia jednotlivých kategórií

vodných zdrojov (kontaminované, individuálne

i hromadné zásobovanie). Na štatistické overenie

významnosti rozdielov v miere fekálnej kontami-

nácie v závislosti od typu vodného zdroja sme

využili kontingenčné tabuľky s využitím chí-kva-

drátového testu (𝑥2). Počet stupňov voľnosti (d.f.

z angl. degrees of freedom) bol daný pravidlom:

d.f.= (počet riadkov-1) x (počet stĺpcov-1). Za

štatisticky významné sme považovali rozdiely

medzi početnosťami jednotlivých kategórií, ak p-

hodnota testovacieho kritéria bola <0,05 [7].

VÝSLEDKY

V rokoch 2012-2014 bol sledovaný výskyt

indikátorov fekálneho znečistenia v súkromných

studniach v spádovej oblasti RÚVZ TN. Labora-

tórne stanovenie všetkých vzoriek sa uskutočnilo

na Oddelení mikrobiológie a biológie životného

prostredia RÚVZ TN. Výsledky za jednotlivé roky

aj celkové trojročné obdobie sú spracované na zá-

klade celkového výskytu indikátorov fekálneho

znečistenia, na základe sezónneho výskytu


41

a výskytu v jednotlivých okresoch spádovej oblasti

RÚVZ TN.

Vyhodnotenie celkového výskytu indikátorov

fekálneho znečistenia

V rámci celkového vyhodnotenia výskytu indi-

kátorov fekálneho znečistenia v jednotlivých ro-

koch 2012-2014 bol sledovaný celkový počet

vyšetrených vodných zdrojov individuálneho záso-

bovania (ďalej studní, CPVS), celkový počet pozi-

tívnych výsledkov mikrobiologického vyšetrenia

(CPPS) a počet „pozitívnych studní“ (PPS) pre jed-

notlivé ukazovatele.

V tabuľkách 2 - 4 možno sledovať výskyt indi-

kátorov fekálneho znečistenia v súkromných stud-

niach v spádovej oblasti RÚVZ TN za jednotlivé

roky 2012 - 2014. V tabuľkách je vyhodnotený

celkový výskyt indikátorov fekálneho znečistenia,

výskyt jednotlivých ukazovateľov fekálneho zne-

čistenia a ich percentuálne zastúpenia. Z údajov

uvedených v tabuľkách tabuliek 2-4 možno

konštatovať, že kontaminácia súkromných studní

indikátormi fekálneho znečistenia dosiahla v roku

2012 hodnotu 52,0%, v roku 2013 36,2% a v roku

2014 hodnotu 43,3%. Koliformné baktérie boli

v roku 2012 prítomné v 46,7% všetkých vyšetre-

ných vzoriek, v roku 2013 v 31,5% a v roku 2014

v 37,4% zo všetkých vyšetrených vzoriek.

Tabuľka 2 Výskyt indikátorov fekálneho znečistenia v súkromných studniach v spádovej oblasti RÚVZ TN v roku

2012

Celkový výskyt Vyhodnotenie na základe ukazovateľov

CP

VS

CP

PS

% Ukazovateľ PPS % z CPVS

Izolovaný kmeň

Názov PPS % z CPVS

229 119 52,0

Koliformné baktérie 107 46,7

Enterobacter sp. 89 38,9

Enterobacter aerogenes 3 1,3

Enterobacter cloacae 4 1,7

Citrobacter sp. 30 13,1

Klebsiella sp. 3 1,3

Serratia sp. 2 0,9

Proteus vulgaris 1 0,4

Proteus mirabilis 1 0,4

Escherichia coli 23 10,0

Enterokoky 49 21,4 Legenda: CPVS – celkový počet vyšetrených studní, CPPS – celkový počet pozitívnych výsledkov, PPS – počet studní

s pozitívnym výsledkom testovania pre jednotlivé ukazovatele. Upozornenie: vyhodnotenie na základe ukazovateľov obsahuje

údaje výskytu viacerých kmeňov z jedného zdroja, preto súčet v stĺpci PPS nemôže byť zhodný s údajom v stĺpci CPPS.


2013


CP

VS

CP

PS


Izolovaný kmeň

Názov PPS % z CPVS

232 84 36,2







E. coli 24 10,3





42


2014


CP

VS

CP

PS


Izolovaný kmeň

Názov PPS % z CPVS

257 108 42,0







Providencia sp. 1 0,4

E. coli 35 13,6




Tabuľka 5 Výskyt indikátorov fekálneho znečistenia vo verejných vodovodoch v spádovej oblasti RÚVZ TN

v rokoch 2012-2014

Rok Celkový počet vyšetrených

vodovodov Celkový počet pozitívnych vodovodov %

2012 917 67 7,3

2013 828 28 3,4

2014 856 32 3,7

2012-2014 2601 127 4,9

Baktéria E.coli sa v roku 2012 nachádzala

v 10,0% z celkového počtu vyšetrených vzoriek,

v roku 2013 v 10,3% vzoriek a v roku 2014

v 13,6% z vyšetrených vzoriek. Kontaminácia sú-

kromných studní enterokokmi dosiahla v roku

2012 hodnotu 21,4%, v roku 2013 18,5% a v roku

2014 hodnotu 27,6%.

V tabuľke 5 uvádzame incidenciu fekálnej kon-

taminácie verejných vodovodov spádovej oblasti

RÚVZ TN za rovnaké sledované obdobie rokov

2012-2014. Pre lepší prehľad bola pozornosť

upriamená na celkový počet vyšetrených vodovo-

dov a celkový počet pozitívnych vodovodov.

Miera fekálnej kontaminácie verejných vodo-

vodov v spádovej oblasti RÚVZ TN v sledovanom

období rokov 2012-2014 dosahovala podstatne niž-

šie hodnoty v porovnaní so súkromnými studňami.

Z údajov uvedených v tabuľkách 2-5 možno

konštatovať, že miera fekálneho znečistenia studní

bola počas sledovaného obdobia rokov 2012-2014

štatisticky významne vyššia v porovnaní s vodo-

vodmi. Z uvedených kontingenčných tabuliek sme

stanovili relatívne riziko fekálneho znečistenia

vodných zdrojov.

Tabuľka 6 Porovnanie miery kontaminácia studní a vodovodov v roku 2012

Výsledok

Zdroje Kontaminované Čisté Spolu

Studne 119 110 229

Vodovody 67 850 917

Spolu 186 960 1146

Výsledky chí-kvadrátového testu χ2=265,52, p< 0.001 , d.f.=1

Vyjadrenie relatívneho rizika 𝑅𝑟=7,11, 95% IS: 5,47 – 9,24 Legenda: χ2- testová charakteristika chí-kvadrátového testu, d.f. – počet stupňov voľnosti, p-hodnota testovacieho kritéria, Rr –

relatívne riziko, 95% IS – interval spoľahlivosti výskytu číselnej hodnoty Rr s 95%-nou pravdepodobnosťou


43


Výsledok


Studne 84 148 232

Vodovody 28 800 828

Spolu 112 948 1060


Vyjadrenie relatívneho rizika 𝑅𝑟=10,71, 95% IS: 7,16-16,01 Legenda: χ2- testová charakteristika chí-kvadrátového testu, d.f. – počet stupňov voľnosti, p-hodnota testovacieho kritéria, Rr –



Výsledok


Studne 108 149 257

Vodovody 32 824 856

Spolu 140 973 1113


Vyjadrenie relatívneho rizika 𝑅𝑟=11,24, 95% IS: 7,77-16,26 Legenda: χ2- testová charakteristika chí-kvadrátového testu, d.f. – počet stupňov voľnosti, p-hodnota testovacieho kritéria, Rr –


Z tabuľky 6 vyplýva, že v roku 2012 mali

obyvatelia využívajúci studne viac ako 7-krát

vyššiu pravdepodobnosť rizika fekálnej kontami-

nácie pitnej vody v porovnaní s obyvateľmi využí-

vajúcimi ako zdroj vody verejný vodovod. V roku

2013 vzrástlo riziko na 10,71 (tab. 7) a v roku 2014

dosiahlo relatívne riziko hodnotu 11,24 (tab. 8).

Z hľadiska očakávaných hodnôt fekálnej konta-

minácie možno skonštatovať, že fekálna kontami-

nácia studní v každom roku dosiahla viac než

trojnásobne vyššie hodnoty ako sa očakávalo na

základe chí-kvadrátového testu. Naopak, výsledky

fekálnej kontaminácie vodovodov dosiahli v jed-

notlivých rokoch nižšie hodnoty ako sa očakávalo

(v roku 2012 približne dvojnásobne, v roku 2013

a 2014 približne trojnásobne).

Vyhodnotenie sezónneho výskytu indikátorov


V rámci vyhodnotenia výskytu indikátorov fe-

kálneho znečistenia podľa jednotlivých ročných

období v rokoch 2012-2014 bol taktiež sledovaný

CPVS, CPPS a PPS pre jednotlivých ukazova-

teľov.

V tabuľke 9 možno sledovať sezónny výskyt

indikátorov fekálneho znečistenia v súkromných

studniach spádovej oblasti RÚVZ TN za sledované

obdobie 2012-2014. Pozornosť bola venovaná cel-

kovému výskytu indikátorov fekálneho znečis-

tenia, výskytu jednotlivých ukazovateľov a ich

percentuálnemu zastúpeniu vzhľadom na jednotli-

vé ročné obdobia. V rámci celkového sezónneho

vyhodnotenia za sledované obdobie rokov 2012-

2014 možno konštatovať, že najvyššie percen-

tuálne zastúpenie indikátorov fekálneho znečis-

tenia v studniach (52,4%) bolo pozorované v me-

siaci október. V rámci jednotlivých ukazovateľov

fekálnej kontaminácie možno pozorovať najvyššie

zastúpenie koliformných baktérií taktiež v mesiaci

október (48,8%), E.coli v auguste (21,6%) a ente-

rokokov v decembri (34,5%).

Pri hodnotení sezónneho výskytu fekálnej kon-

taminácie studní v sledovanom období rokov 2012-

2014 sme sa okrem základnej štatistiky zamerali

i na testovanie vplyvu jednotlivých ročných období

na frekvenciu fekálnej kontaminácie. Na testovanie

sme opäť využili kontingenčnú tabuľku s využi-

tím chí–kvadrátového testu (𝑥2) rovnakým spôso-

bom ako pri testovaní významnosti rozdielu fekál-

neho znečistenia v závislosti od typu vodného

zdroja. Výsledky sú uvedené v tabuľke 9. Nezistili

sme žiaden štatisticky významný prvok sezónnosti

v miere fekálnej kontaminácie studní (p=0,53).

Inými slovami, jednotlivé mesiace sa v zastúpení

pozitívnych nálezov fekálneho znečistenia studní

vzájomne štatisticky signifikantne neodlišujú.


44

Tabuľka 9 Výskyt indikátorov fekálneho znečistenia v súkromných studniach v spádovej oblasti RÚVZ TN

za jednotlivé obdobia rokov 2012-2014

Celkové vyhodnotenie Vyhodnotenie na základe sledovaných ukazovateľov

Mesiac

CP

VS

CP

PS

%

Koliformné baktérie Escherichia coli Enterokoky

PP

S

% z CPVS

PP

S

% z CPVS

PP

S

% z CPVS

Január 29 7 24,1 5 17,2 2 6,9 3 10,3

Február 25 10 40,0 10 40,0 2 8,0 1 4,0

Marec 71 30 42,3 26 36,6 5 7,0 13 18,3

Apríl 56 22 39,3 16 28,6 8 14,3 10 17,9

Máj 69 35 50,7 30 43,5 8 11,6 15 21,7

Jún 80 33 41,3 30 37,5 7 8,8 19 23,8

Júl 94 43 45,7 39 41,5 12 12,8 25 26,6

August 51 21 41,2 18 35,3 11 21,6 12 23,5

September 72 30 41,7 25 34,7 4 5,6 18 25,0

Október 82 43 52,4 40 48,8 14 17,1 27 32,9

November 60 24 40,0 24 40,0 8 13,3 10 16,7

December 29 13 44,8 13 44,8 1 3,4 10 34,5

Spolu 718 311 43,31

χ2-test χ2=10,02, p=0,53, d.f.=11 Legenda: CPVS – celkový počet vyšetrených studní, CPPS – celkový počet pozitívnych výsledkov, PPS – počet studní

s pozitívnym výsledkom testovania pre jednotlivé ukazovatele, χ2- testová charakteristika chí-kvadrátového testu, d.f. – počet

stupňov voľnosti, p-hodnota testovacieho kritéria. Poznámka: vyhodnotenie na základe sledovaných ukazovateľov obsahuje údaje

výskytu viacerých kmeňov z jedného zdroja, preto súčet v stĺpcoch PPS nemôže byť zhodný s číselným údajom v stĺpci CPPS.

Vyhodnotenie regionálneho výskytu indikátorov


V rámci vyhodnotenia výskytu indikátorov

fekálneho znečistenia v súkromných studniach

podľa jednotlivých okresov spádovej oblasti

RÚVZ TN v rokoch 2012-2014 sme sa zamerali

rovnako na CPVS, CPPS a PPS pre jednotlivých

ukazovateľov (tab. 10).

V rámci celkového zhodnotenia možno skonšta-

tovať, že miera fekálnej kontaminácie v okrese

Myjava (62,2%) bola v rámci spádovej oblasti

RÚVZ TN v sledovanom období rokov 2012-2014

najvyššia. Z pohľadu jednotlivých ukazovateľov

fekálneho znečistenia možno v sledovanom období

pozorovať najvyšší výskyt koliformných baktérií

(62,2%) v okrese Myjava, E.coli (20,4%) v okrese

Považská Bystrica a enterokokov (38,0%) v okrese

Považská Bystrica.

Tabuľka 10 Výskyt indikátorov fekálneho znečistenia v súkromných studniach v jednotlivých okresoch spádovej

oblasti RÚVZ TN v rokoch 2012-2014

Celkové vyhodnotenie Vyhodnotenie na základe sledovaných ukazovateľov

Okres

CP

VS

CP

PS

% Koliformné baktérie Escherichia coli Enterokoky

PPS % z CPVS PPS % z CPVS PPS % z CPVS

Trenčín 218 77 35,3 66 30,3 21 9,6 40 18,3

Nové Mesto nad Váhom 141 55 39,0 51 36,2 9 6,4 25 17,7

Bánovce nad Bebravou 94 50 53,2 45 47,9 10 10,6 28 29,8

Myjava 37 23 62,2 23 62,2 5 13,5 10 27,0

Považská Bystrica 108 63 58,3 54 50,0 22 20,4 41 38,0

Púchov 61 29 47,5 26 42,6 10 16,4 15 24,6

Ilava 59 14 23,7 11 18,6 5 8,5 4 6,8 Legenda: CPVS – celkový počet vyšetrených studní, CPPS – celkový počet pozitívnych výsledkov, PPS – počet studní

s pozitívnym výsledkom testovania pre jednotlivé ukazovatele.


45

DISKUSIA

Kvalitná, nezávadná pitná voda má obrovský

význam pre zdravotný stav ľudského organizmu.

Požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu

a jej kontrolu kvality sú definované v Nariadení

vlády SR č. 496/2010 a 354/2006. Na základe

tohto nariadenia vykonávajú jednotlivé regionálne

úrady verejného zdravotníctva v pravidelných

časových intervaloch kontrolu kvality pitnej vody

verejných vodovodných systémov. Dnešná doba

však núti najmä z ekonomických dôvodov čoraz

väčší počet obyvateľov využívať na pitné účely

vodu zo súkromných vodárenských zdrojov, kto-

rých kvalita vody však nepodlieha kontrolám

vykonávaným RÚVZ a ktorých majitelia sa musia

o bezpečnosť a zdravotnú nezávadnosť pitnej vody

starať sami. Práve majitelia súkromných vodáren-

ských zdrojov sa z nedbanlivosti či v snahe ušetriť

finančné prostriedky za spoplatnené laboratórne

vyšetrenie a prostriedky na dezinfekciu pitnej vody

priamo podieľajú na zvýšenom riziku bakteriálnej

kontaminácie studní, najmä indikátormi fekálneho

znečistenia. V dôsledku nesprávnej starostlivosti

o samotný vodný zdroj a kvalitu pitnej vody mno-

hokrát majitelia studní vystavujú seba i svojich

blízkych riziku vzniku ochorení prenosných vodou,

najmä hnačkovitého charakteru.

Kontaminácia súkromných vodárenských zdro-

jov indikátormi fekálneho znečistenia nie je len

problém týkajúci sa súkromných studní v spádovej

oblasti RÚVZ TN. Rovnakej problematike je

venovaná pozornosť hygienikov i v zahraničí.

Naše výsledky ukazujú vysokú mieru, ktorú

dosiahla fekálna kontaminácia súkromných studní

v spádovej oblasti RÚVZ TN v období rokov

2012-2014 pomerne vysokú hodnotu 43,3%. Z cel-

kového počtu vyšetrených studní bolo až 38,4%

pozitívnych na koliformné baktérie, 11,4% na

E.coli a 22,7% vzoriek pozitívnych na enterokoky.

Štatistickou analýzou sme zistili, že najčastejšie

prekročeným ukazovateľom v sledovanom období

boli koliformné baktérie.

Podobné výsledky boli dosiahnuté i v dvoch

štúdiách v štáte Virginia (USA), zameraných na

výskyt koliformných baktérií a E.coli v súkrom-

ných studniach miestnych obyvateľov. V prvej štú-

dií dosiahla hodnota kontaminácie studní koliform-

nými baktériami úroveň 41,0% a kontaminácia

baktériou E.coli úroveň 10,0% [8] . V druhej štúdií

z toho istého štátu dosiahol výskyt koliformných

baktérií v súkromných studniach hodnotu 42,0%

a výskyt baktérie E.coli hodnotu 6,6% [9].

Problematikou fekálnej kontaminácie súkrom-

ných studní sa počas 18 mesačnej štúdie zaoberali

i hygienici v štáte Wisconsin (USA). Výsledky

výskytu indikátorov fekálneho znečistenia dosiahli

pomerne nižšie hodnoty ako v našej štúdii. Fekálna

kontaminácia súkromných studní v štáte Wisconsin

počas sledovaného obdobia dosiahla hodnotu

40,0%. Zo všetkých vyšetrených vzoriek bolo na

prítomnosť koliformných baktérií pozitívnych

28,0%, na baktériu E.coli 2,0% a na enterokoky

10,0% vzoriek [10].

Pri štatistickom testovaní vplyvu jednotlivých

ročných období na frekvenciu fekálnej kontami-

nácie sme nezaznamenali žiaden markantný rozdiel

jednotlivých ročných období na frekvenciu konta-

minácie, z čoho možno usúdiť, že sezónne vplyvy

akými sú napr. odmäky, či záplavy nie sú význam-

ným faktorom ovplyvnenia kontaminácie.

V rámci regionálneho výskytu sme sa okrem

základného vyhodnotenia fekálnej kontaminácie

v jednotlivých okresoch spádovej oblasti RÚVZ

Trenčín v rokoch 2012-2014 zamerali i na výskyt

fekálnej kontaminácie v jednotlivých obciach bez

verejného vodovodu. V niektorých obciach sme

zaznamenali veľmi vysoké percentuálne zastúpenie

indikátorov fekálneho znečistenia, čo poukazuje na

veľmi vysoké riziko poškodenia zdravia obyva-

teľov využívajúcich túto pitnú vodu ako hlavný

zdroj vody, keďže obec nie je vybavená verejným

vodovodom.

Výsledná hodnota fekálnej kontaminácie

súkromných studní v sledovanom období presiahla

očakávané hodnoty stanovené štatistickým testom

viac než trojnásobne. Naopak, výsledná hodnota

fekálnej kontaminácie verejných vodovodných sys-

témov dosiahla takmer trojnásobne nižšiu hodnotu

ako sa podľa štatistického testu očakávalo.

V danom období dosiahla úroveň fekálneho

znečistenia súkromných studní pomerne vysokú

hodnotu 43,3%, pričom úroveň fekálneho znečis-

tenia verejných vodovodov dosiahla oveľa nižšiu

hodnotu, a to 4,9%. Štatistickým vyhodnotením

sme zistili, že v sledovanom období obyvatelia

využívajúci ako vodné zdroje studne mali takmer

deväťnásobne vyššiu pravdepodobnosť požívania

fekálne kontaminovanej vody v porovnaní s použí-

vateľmi verejných vodovodných sietí. Tento mar-

kantný rozdiel priamo súvisí so skutočnosťou, že

verejné vodovody podliehajú v rámci Štátneho


46

zdravotného dozoru pravidelným kontrolám

zo strany RÚVZ, pričom o súkromné studne sa

stará majiteľ sám.

Porovnaniu fekálnej kontaminácie studní

a vodovodov sa venovala i štúdia v oblasti Bra-

zílie. Počas štvorročného obdobia dosiahla úroveň

fekálneho znečistenia verejných vodovodov

v oblasti Brazílie hodnotu 2,0% a súkromných

studní hodnotu 15,0% [11].

Z uvedených výsledkov jednoznačne vyplýva,

že studne predstavujú z pohľadu fekálneho znečis-

tenia rizikovejší zdroj pitnej vody v porovnaní

s vodovodnými sieťami. Je to dôsledok spolu-

pôsobenia viacerých nezávislých faktorov akými

sú hĺbka studne, priepustnosť povrchových vrstiev,

výdatnosť vodného zdroja, intenzita a spôsob

čerpania vody, kvalita ochrany zdroja, blízkosť

možných zdrojov znečistenia (skládky odpadov,

chemické prevádzky či poľnohospodárske firmy).

Na druhej strane však možno skonštatovať i slabú

stránku verejných vodovodných sietí, za ktorú

možno považovať práve zásobovanie veľkého

počtu obyvateľov. V prípade kontaminácie, či už

vedomej alebo cielenej pri bioterorizme, sa v ne-

bezpečenstve ocitne oveľa väčší počet obyvateľov.

Z tohto pohľadu sú súkromné zdroje pitnej vody,

akými sú studne, oveľa bezpečnejšie.

Laická verejnosť si mnohokrát v domnení, že

pitím naoko čistej vody so súkromných studní

napomáha kvalite svojho zdravia neuvedomuje

možnú fekálnu kontamináciu vody a zdravotné

riziká s ňou súvisiace. Na predchádzaní fekálnej

kontaminácie vody v súkromných studniach by sa

mali podieľať ich samotní majitelia a to správnou

starostlivosťou o zdroj, pravidelným čistením, de-

zinfekciou vody, zaslaním vzorky vody na labora-

tórne vyšetrenie a dodržiavaním požiadaviek pre

technický stav a umiestnenie studní stanovených

v STN 75 5115 [12].

Paradoxom pri snahe zamedziť bakteriálnej

kontaminácií vody v studni jej dezinfekciou na

báze chlóru je, že pri prekročení prípustnej hranice

chlóru môže chlór negatívne ovplyvniť zdravie

človeka. Z toho je možné dospieť k záveru, že sna-

hou o zníženie mikrobiologického rizika dezin-

fekciou vody v studni priamo úmerne dochádza

k zvýšeniu chemického rizika.

ZÁVER Výsledky našej štúdie naznačujú, že súkromné

studne, ktoré nepodliehajú kontrolám zo strany

RÚVZ, predstavujú rizikovejší zdroj pitnej vody

v porovnaní s verejnými vodovodmi. Vysoká hod-

nota fekálnej kontaminácie súkromných studní

v sledovanom trojročnom období, ktorá dosiahla

úroveň 43,3% nie je zanedbateľné číslo. Táto

vysoká hodnota svedčí o nutnosti majiteľov

súkromných zdrojov pitnej vody dbať vo zvýšenej

miere o správnu starostlivosť o samotný zdroj

a kvalitu pitnej vody.


ODKAZOV

[1] Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým

sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na

ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej

na ľudskú spotrebu.

[2] Nariadenie vlády SR č. 496/2010 Z. z., ktorým

sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č.

354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požia-

davky na vodu určenú na ľudskú spotrebu

a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú

spotrebu.

[3] MINISTERSTVO VNÚTRA SR. Plán rozvoja

verejných vodovodov a verejných kanalizácií

pre územie Trenčianskeho kraja, 2013.

Dostupné na: http://www.minv.sk/? Statna-

vodna-sprava-OUTN

[4] ŠTEFKOVIČOVÁ, M. et al. Dezinfekcia

a sterilizácia – teória a prax II. Žilina: Vrana,

2007. 164 s. ISBN 978-80-968248-3-0.

[5] STN EN ISO 9308-1:2000 Kvalita vody:

Stanovenie Escherichia coli a koliformných

baktérií. Časť 1: Metóda membránovej filtrácie.

[6] STN EN ISO 7899-2: 2000 Kvalita vody:

Stanovenie črevných enterokokov. Časť 2:

Metóda membránovej filtrácie.

[7] MELUŠ V., KRAJČOVIČOVÁ Z.,

NETRIOVÁ J. Základy štatistického spraco-

vania dát a interpretácie výsledkov v zdravot-

níckych odboroch. ŠEVT, Univerzita Tomáše

Bati ve Zlíne a Trenčianska univerzita

Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 2015, ISBN

978-80-7454-485-9.

[8] ALLEVI, R.P. et al. Quantitative analysis of

microbial contamination in private drinking

water supply systems. Journal of Water and

Health. 2013; 11 (2): 244-255.

[9] SMITH, T. et al. Associations between fecal

indicator bacteria prevalence and demographic

data in private water supplies in Vriginia.


47

Journal of Water and Health. 2014; 12 (4):

824-834.

[10] BORCHARDT, M. A. et al. Incidence of

Enteric Viruses in Groundwater from

Household Wells in Wisconsin. Applied and

Environmental Microbiology. 2003; 69 (2):

1172-1180.

[11] NOGUEIRA, G. et al. Microbiological quality

of drinking water of urban and rural

communities, Brazil. Revista de Saudé Pública.

2003; 37 (2): 232-236.

[12] STN 75 5115: 1993 Vodárenstvo. Studne

individuálneho zásobovania vodou.


48

ZÁCHYT A LABORATÓRNA DIAGNOSTIKA LEGIONELLA SP. V LABORATÓRIÁCH RÚVZ

TRENČÍN V ROKOCH 2013- 2015 V KONTEXTE EPIDEMIOLOGICKEJ SITUÁCIE

V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A EURÓPSKYCH KRAJINÁCH

DETECTION AND LABORATORY DIAGNOSIS OF LEGIONELLA SP.

IN LABORATORIES RAPH TRENČÍN IN THE YEARS 2013 – 2015 IN THE CONTEXT

OF EPIDEMIOLOGICAL SITUATION IN SLOVAK REPUBLIC AND EUROPEAN COUNTRIES

KAŠLÍKOVÁ Katarína1, MICHALOVÁ Veronika2, GABRIŠOVÁ Soňa3,

MELUŠ Vladimír1, KRAJČOVIČOVÁ Zdenka1

1Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 2 Oddelenie krvnej banky, Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, Prešov 3Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, Trenčín

ABSTRAKT

Východiská: Vyhláška č. 308/2012 Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky predpisuje presné informácie a požia-

davky, ktoré musia prevádzkovatelia umelých kúpalísk

dodržiavať, aby zabránili kontaminácii vody baktériami

a ochránili tak návštevníkov pred prípadným ochorením.

Ciele: Naša štúdia sleduje záchyt a laboratórnu diagnostiku

Legionella sp. v Trenčianskom kraji v rokoch 2013 – 2015.

Práca je zameraná na základnú charakteristiku, identifikáciu

mikroorganizmu, diagnostiku a porovnanie výskytu Legio-

nella sp. v SR a v rámci EÚ.

Súbor a metódy: Všetky metódy identifikácie baktérií

podliehali Slovenskej technickej norme STN EN ISO 11731-

2. Norma opisuje monitorovaciu metódu na izoláciu a výpočet

organizmov rodu Legionella vo vode určenej na ľudskú

spotrebu, v pitnej vode a vo vodách upravených na kúpanie.

Metóda sa špeciálne využíva pre vody s malým množstvom

baktérií rodu Legionella, pretože nadmerný rast iných bak-

teriálnych kolónií môže potlačiť rast legionel na membrá-

novom filtri. Vzorky boli laboratórne diagnostikované na

Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom

v Trenčíne na Oddelení mikrobiológie a biológie životného

prostredia.

Výsledky: V Trenčianskom kraji sa v rokoch 2013- 2015

kompletne vyšetrilo 93 vzoriek vôd na prítomnosť legionel,

z ktorých boli 3 vzorky pozitívne, čo predstavuje 3,22%

pozitivity výskytu baktérií v danom období.

Záver: Z našich výsledkov vyplýva, že aj keď legionely na

Slovensku nie sú veľmi rozšírené, netreba podceňovať

pravidelné kontrolovanie systémov pitnej vody, bazénov,

rekreačných zariadení a miest, kde dochádza ku vzniku

vodných aerosólov v súlade s vyhláškou.

Kľúčové slová: Legionella pneumophila Diagnostika. Voda.

Legionelóza.

ABSTRACT

Background: The Decree of The Ministry of Health of the

Slovak Republic no. 308/2012 prescribes very detailed

information and requirements which have to be adhered to by

the indoors and outdoors swimming pool management and

maintenance teams in order to prevent any contamination or

bacteria spreads and to ensure health and safety environment

for pool visitors.

Aims: Our study analyses the caption and laboratory

diagnostic of Legionella sp. In Trencin region between 2013-

2015. The paper focuses on the basic characteristics,

identification of microorganisms, diagnostics and comparison

of the incidence of Legionella sp. in Slovakia and in the EU.

Research sample and Methods: All used methods were in line

with the Slovakian Technical Norm, STN EN ISO 11731-2.

This standard describes a monitoring method for the isolation

and analysis of Legionella organisms in water intended for

human consumption, drinking water and treated waters for

swimming. The method is specifically used for the water with

small amounts of Legionella, because the overgrowth of other

bacterial colonies can suppress the growth of Legionella

membrane filter. All samples were carefully checked by the

government body of Regional Authority of Public Health

(RAPH) in Trencin, department of Microbiology and

Environment Biology.

Results: Between 2013-2015 there were totally 93 samples of

waters analyzed and tested for the presence of legionella

bacteria in Trencin region. As a result, 3 of these samples were

found positive which represent about 3.22% chance of legio-

nella bacteria presence during the above mentioned period.

Conclusion: Our results show that although legionella in

Slovakia are not so frequent, yet should not be underestimated

regular examination of potable water systems, swimming

pools, recreational facilities and places where can occurred

formation of water aerosols in accordance with regulation.

Key words: Legionella pneumophila. Diagnostics. Water.

Legionellosis

ÚVOD

V súčasnej dobe okolo 5% pneumónií a viac

ako 30% prípadov zápalu pľúc vzniká v dôsledku

infekcie baktériami rodu Legionella. Baktérie tohto

rodu patria medzi pôvodcov nešpecifických závaž-

ných chorôb, v mnohých prípadoch končiacich sa

smrteľnými dôsledkami. Deti mladšie ako 2 roky

a staršie osoby sú v najvyššom riziku vzniku

infekcie [1]. Infekcia nie je nákazlivá a dokáže

vzniknúť len vdychovaním aerosólov, ktoré sú už

kontaminované touto baktériou. Včasná diagnos-


49

tika a liečba ochorenia je taktiež potrebná za úče-

lom pri znižovaní úmrtnosti. V poslednej dobe

patria legionely medzi hlavné príčiny rôznych

epidémií na svete [2].

Skupina samostatnej čeľade Legionellaceae

s jedným rodom Legionella, zahrňuje baktérie, kto-

ré sú svojrázne v mnohých smeroch. Ich priro-

dzený výskyt je vo vodách, v prírodných vodných

nádržiach, ale aj v priemyselných vodách a vode

z vodovodu [3]. Legionely dokážu prežiť v rôz-

nych podmienkach daného prostredia. Boli izolo-

vané z environmentálnych zdrojov, ktoré mali pH

prostredia v rozsahu od 2,7 až 8,3. Taktiež boli

získané z rozmanitých zdrojov ako sú napr. pod-

zemné vody, dažďové pralesy, zamrznuté prame-

ne, umelé zdroje slanej vody, podzemné vody,

termálne pramene, pramene v okolí sopky. V tých-

to prostrediach sú však prítomné v príliš nízkych

koncentráciách, aby mohli byť detekované

použitím kultivačných metód [4].

Kmene legionel boli izolované aj z vodovod-

ných systémov pri teplote až 66°C, najčastejšie

však medzi 35°C a 45°C. Rast kmeňov sa znižuje

pri teplotách okolo 45°C a úplne je obmedzený

v rozmedzí teplôt 48,4 - 50°C. Vírivky, kúpeľné

bazény, teplovodné systémy využívajú teplotu

vody, ktorá podporuje rast legionel. Tieto vodné

systémy dokážu potenciálne vytvárať aerosóly,

ktoré napomáhajú šíreniu baktérii. Optimálna te-

plota na rozmnožovanie a najväčšia životaschop-

nosť je 32 - 42°C. Pri teplote pod 20°C už

nedochádza k rozmnožovaniu [5].

Po objavení Legionella sp. sa dokázalo, že sa

tieto baktérie rozmnožujú vo vnútri protozoí, ktoré

sa prirodzene vyskytujú vo vode. Trinásť druhov

améb, napr. druhy rodov Neagleria, Acanthamoeba

a dva druhy nálevníkov boli identifikované ako

potencionálni hostitelia legionel. Améby patria

medzi dôležitý faktor rozmnožovania a ochrany

legionel, a sú taktiež významným faktorom pri

šírení legionárskej choroby. Infektivita v amébach

je zvyšovaná práve intracelulárnym rozmnožo-

vaním legionel. Spoločný výskyt legionel a améb

sa dokázal v prírodných vodách, vodovodných

rozvodoch. Výskyt v nemocniciach indikuje zvýše-

né riziko nozokomiálnych infekcií [6].

S prežitím legionel sú úzko späté aj biofilmy.

Poskytujú im živiny, úkryt a podporujú ich mno-

ženie mimo hostiteľskej bunky. Dané schopnosti

zodpovedajú za rast, kontamináciu vodovodných

systémov, zhoršené odstraňovanie legionel a ne-

dostatočný účinok biocídneho prostriedku. Hroma-

denie baktérii ovplyvňuje napr. stagnácia vody,

prúdenie vody, drsnosť potrubia, teplota, kvalita

dezinfekčných prostriedkov. Odstránením riziko-

vých faktorov sa môže zvýšiť prevencia legio-

nárskej choroby. Dokázalo sa, že meď a medené

potrubia bránia kontaminácii teplej vody legio-

nelami aj pri väčšej vzdialenosti v potrubí od

zdroja tepla [7]. Legionelóza

Ochorenie, ktoré spôsobujú legionely sa nazýva

legionelóza. Dochádza k nemu po vdýchnutí kon-

taminovaného aerosólu. Zdrojom nákazy môžu byť

vodovody v domácnostiach, klimatizačné systémy,

zdroje pitnej vody, fontány, priemyselné chladiace

veže, bazény, vodné atrakcie, rozprašovače, ale aj

voda v nemocničných zariadeniach. Prírodnými

zdrojmi legionel sú rieky, vodné nádrže a rybníky.

Baktérie sú schopné šíriť sa vzduchom do šiestich

kilometrov od zdroja nákazy. Patogénnymi mikro-

organizmami môžu byť všetky druhy legionel.

Termín legionelóza sa využíva na popis dvoch

klinických foriem infekcie, ktorú spôsobujú bakté-

rie rodu Legionella [8].

Legionárska choroba, je charakterizovaná ako

druh pneumónie, končiaca v mnohých prípa-

doch fatálnymi následkami. Má pomerne dlhú

dobu liečenia (niekoľko týždňov, inkubačná

doba sa pohybuje od 2-10 dní).

Pontiacka horúčka, má pomerne ľahký priebeh

ochorenia, je podobná chrípke, doba liečenia je

2 až 5 dní, inkubačná doba trvá deň až dva,

sprevádza ju horúčka. Pri danej chorobe je

nutná antibiotická liečba.

Legionárska choroba je svojím prejavom po-

dobná iným typom pneumónie. Na potvrdenie

alebo vyvrátenie diagnózy je nutná jej laboratórna

identifikácia. Prvé príznaky sú veľmi podobné

chrípke, napr.: suchý kašeľ, malátnosť, dyspnoe,

horúčka, zimnica, hnačka, bolesť hlavy, bolesť

svalov. V neskorších štádiách infekcie nastávajú

problémy s nervovým systémom a gastrointesti-

nálnym traktom. Dochádza k nevoľnosti sprevá-

dzanej všetkými príznakmi pneumónie. Vo výsled-

koch biochemických testov možno pozorovať

zvýšený počet zápalových markerov (sedimentácia

erytrocytov, CRP), zvýšenie kreatinkinázy, dochá-

dza k hyponatrémii, zníženiu množstva bielkovín

v moči. K trombocytopénii dochádza, ak sa jedná

o ťažký priebeh ochorenia [9].


50

Rizikové skupiny osôb sú pacienti starší ako 50

rokov, muži, imunodeficientní, imunosupresívni

pacienti s ochoreniami srdca a pľúc alebo

s diabetes mellitus. Rizikovým faktorom môže byť

aj fajčenie a zvýšený príjem alkoholu. Legionárska

choroba má synonymum aj ako cestovateľská

choroba, pretože až 20% ochorení bolo zazname-

naných z dôvodu cestovania. Zvýšené riziko

vzniku infekcie nastáva v letných mesiacoch alebo

počas skorej jesene. Tento vznik choroby vykazuje

problémy pri identifikácii infekčného zdroja.

Problém nastáva hlavne v rozvojových krajinách,

kde sú údaje o nej obmedzené. Úmrtnosť pri tomto

type infekcií nastáva v 5% zaznamenaných

prípadov [10].

V prevencii a kontrole mikróbov, ktoré spôso-

bujú legionelózu, zohráva osobitnú úlohu oxid

chloričitý. Jeho použitie na dezinfekciu vody

zabezpečuje najväčšiu ochranu a bezpečnosť pre

ľudí. Špecifické vlastnosti ClO2 ničia biofilm,

ktorý dokáže ochrániť baktérie pred inými dezin-

fekčnými prostriedkami. Ničenie mikroorganizmov

nastáva prerušením transportu živín cez bunkovú

stenu, a tým sa prerušujú metabolické procesy.

V USA sa používa na dezinfekciu pitnej vody už

od roku 1944. Výhodou používania chlórdioxidu

sú jeho silné dezinfekčné a biocídne účinky, jeho

korozívne účinky sú minimálne a účinkuje pri hod-

notách pH od 4 do 10. Chlórdioxid môže byť

používaný aj ako postrek, tzn., že sa veľmi ľahko

aplikuje na rôzne miesta a povrchy. Najdôležitejší

faktor pre účinnosť tepelnej dezinfekcie je teplotný

rozsah rastu legionel. Aby sa zabránilo infekciám

legionelami, odporúča sa, aby skladovacia teplota

a teplota na rozvod studenej vody bola nižšia ako

25°C. Ideálna je však nižšia ako 20°C. Pri kolo-

nizácii je rozhodujúcim faktorom teplota vody.

Teplota nad 70°C ich dokáže zničiť okamžite.

Dôležité sú kontrolné opatrenia vo vodovodných

systémoch, aby sa zabránilo rastu legionel [5].

Metóda tepelnej dezinfekcie znamená zvyšovanie

teploty vody v nádržiach na viac ako 65°C pri

stálom prúdení vody po dobu až 30 minút. Metóda

predstavuje len krátkodobý, tzn. niekoľko týždňo-

vý účinok. Nevýhodou je však vysoké riziko

obarenia pracovníkov a tiež vysoké náklady

na energiu [11].

Vyšetrovanie prítomnosti legionel

Vyšetrovanie legionel definuje Vyhláška č.

308/2012 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky z 1. októbra 2012 o požiadavkách na

kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požia-

davkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových

plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpa-

lisku a na umelom kúpalisku [12]. Vyhláška zazna-

menáva informácie o rozsahu ukazovateľov a po-

vinnosti prevádzkovateľov vo vodách, ktoré sa

stanovujú vo všetkých vzorkách životného prostre-

dia, vrátane vody využívanej v priemysle a pitnej

vody [12].

Odber vody v bazénoch s prítomnými vodnými

atrakciami, kde vznikajú vodné aerosóly sa usku-

točňuje raz do roka počas kúpacej sezóny, v bazé-

noch s celoročnou prevádzkou sa vzorka odoberá

dvakrát do roka. Odoberajú sa dve vzorky, z čoho

prvá z časti bazénu kde vteká voda a druhá z proti-

ľahlého miesta bazénu, 10 - 30 centimetrov pod

hladinou vody. Bazény s nepravidelným tvarom

majú individuálny počet odberov vzoriek, aby sa

reprezentovala kvalita vody v celom bazéne.

Odber a preprava vzoriek sa riadi Slovenskou

technickou normou [13]. Prípustná hodnota

Legionella species je podľa vyhlášky 10 KTJ / 100

ml vody [12].

Vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slo-

venskej republiky č. 308/2012 sú uvedené požia-

davky, ktoré musia dodržiavať prevádzkovatelia

umelých kúpalísk, ktorými zabránia kontaminácii

vody baktériami a ochránia návštevníkov pred

možnou infekciou z kontaminovanej vody [12].

CIELE PRÁCE

Cieľmi našej práce boli:

záchyt a laboratórna diagnostika baktérií

Legionella pneumophila v laboratóriách RÚVZ

Trenčín,

vyhodnotenie výskytu baktérií Legionella

pneumophila vo vyšetrených vzorkách vôd

v Trenčianskom kraji počas rokov 2013- 2015,

porovnanie výskytu legionelózy v SR a v rámci

EÚ.

MATERIÁL A METÓDY

Stanovenie baktérie Legionella pneumophila

podlieha Slovenskej technickej norme a je štandar-

dizovaná ako STN EN ISO 11731-2 platnej od

roku 2008. Bola prebratá z európskej normy EN

ISO 11731- 2 [13].

Táto norma opisuje monitorovaciu metódu

na izoláciu a výpočet organizmov rodu Legionella

vo vode určenej na ľudskú spotrebu, v pitnej vode


51

a vo vodách upravených na kúpanie (napr. v ba-

zénoch). Metóda sa špeciálne sa využíva pre vody

s malým množstvom baktérií rodu Legionella,

pretože nadmerný rast iných bakteriálnych kolónií

môže potlačiť rast legionel na membránovom filtri

[13].

Princíp skúšky

Baktérie sa vo vzorkách vody koncentrujú

membránovou filtráciou. Na obmedzenie rastu ne-

žiadúcich organizmov sa membránový filter po fil-

trácií upraví pridaním kyslého tlmivého roztoku

priamo do nálevky filtračného zariadenia. Filter sa

potom prenesie na povrch selektívneho agarového

média pre legionely a inkubuje sa. Vzorky, ktoré

obsahujú dostatočný počet organizmov rodu Legio-

nella sa nemusia pred kultiváciou koncentrovať.

Prezumptívnou legionelou je morfologicky

charakteristická kolónia, ktorá po inkubácii vy-

rástla na selektívnom médiu

Potvrdenie: zdanlivé kolónie sa potvrdia ako

organizmy rodu Legionella preočkovaním. Pouka-

zuje to najmä na potrebu železa a L-cysteínu na ich

rast. Následné sérologické a biochemické skúšky

sú nevyhnutné na identifikáciu.

Kultivačné média a roztoky

BCYE - Pufrované agarové médium s aktívnym

uhlím a kvasnicovým extraktom,

BCYE - Cys- Pufrované médium s aktívnym

uhlím a kvasnicovým extraktom bez L-cys-

teínu,

GVPC - Selektívne médium: pufrované mé-

dium s aktívnym uhlím a kvasnicovým extrak-

tom so selektívnymi prídavkami,

Krvný agar - Blood Agar Base (Krvný agar

s baraňou krvou),

Kyslý tlmivý roztok,

Pageho slaný roztok.

Membránová filtrácia vzoriek vody

Pri stanovení sa prefiltruje 10 až 1000 ml vzor-

ky vody. Filtrovaný objem môže závisieť od obsa-

hu častíc vo vode. Objem filtrovanej vzorky sa

zaznamená. Na obmedzenie rastu iných baktérií

ako legionel sa vzorka upraví pridaním kyslého

tlmivého roztoku priamo vo filtrovacom lieviku

nasledujúcim spôsobom. Po prefiltrovaní vzorky sa

na povrch membránového filtra pridá 30 ± 5 ml

kyslého tlmivého roztoku a nechá sa pôsobiť 5 mi-

nút. Kyslý tlmivý roztok sa odstráni filtráciou cez

membránový filter a filter sa premyje 20 ± 5 ml

Pageho slaným roztokom alebo iným zodpoveda-

júcim tlmivým roztokom. Je dôležité dávať pozor,

aby voda na oplachovanie membránového filtra

nebola v kontakte s časťami filtračnej aparatúry,

ktoré predtým neboli premyté kyslým tlmivým

roztokom. V opačnom prípade sa môžu kvapôčky

vody, ktoré neboli v kontakte s kyslým tlmivým

roztokom spláchnuť na membránový filter, čo mô-

že spôsobiť zvýšenie rastu sprievodnej mikroflóry.

Membránový filter sa následne sterilnou pin-

zetou opatrne vyberie z filtračného zariadenia

a umiestni sa hornou stranou nahor priamo na

povrch BCYE agaru alebo GVPC agaru tak, aby

pod membránovým filtrom nezostala žiadna vzdu-

chová bublina.

Inkubácia a hodnotenie

Misky sa inkubujú hore dnom pri teplote 36 ±

2°C počas 10 dní. Na zabezpečenie vlhkého

prostredia v inkubátore sa buď na dno inkubátora

umiestni miska s vodou, ktorá sa dopĺňa čerstvou

vodou vždy, keď sa misky s médiami hodnotia,

alebo sa misky inkubujú v plastových vreckách

alebo sa použijú uzavreté nádoby.

Hodnotenie misiek

Počas 10-dňového inkubačného obdobia sa

misky hodnotia najlepšie pod binokulárnym mi-

kroskopom najmenej 2x, najskôr na tretí alebo

štvrtý deň kultivácie, pretože druhy rodu Legio-

nella rastú pomaly. Rast druhov rodu Legionella

môže byť spomalený alebo maskovaný rastom

iných organizmov. Ak sa očakáva inhibícia alebo

značný nárast sprievodnej mikroflóry, vyšetria sa

znova menšie objemy vzorky.

Kolónie legionel na čiernom médiu alebo čier-

nom membránovom filtri sú často modro-sivo-

bielo-purpurovej farby, alebo môžu byť aj ružové,

citrónovo-zelené, tmavočervené alebo hnedé. Majú

charakteristický vzhľad brúseného skla a sú hladké

s celistvým okrajom. Kolónie niektorých druhov

(Legionella gormanii, Legionella anisa, Legionella

dumoffi, Legionella bozemanii, Legionella steiger-

walti, Legionella gratiana, Legionella parisiensis a

Legionella tusconensi) autofluoreskujú pod ultra-

fialovým svetlom jasnou bielou/modrou farbou.

Legionella erythra a Legionella rubrilucens sú

sfarbené červeno, Legionella pneumophilla majú

matnú zelenú farbu, často s odtieňom do žlta. Far-

ba fluorescencie môže pomôcť rozlíšiť kolónie vo

vzorkách obsahujúcich rôzne druhy Legionella.


52

Potvrdenie kolónií prezumptívnej Legionella

Za účelom potvrdenia sa náhodne vyberie

najmenej päť kolónií charakteristických pre rod

Legionella a tie sa preočkujú na misky s BCYE

médiom a BCYE - Cys médiom. Ak sú prítomné

rôzne typy kolónií prezumptívnej Legionella,

zabezpečí sa, aby sa vybrali najmenej dve kolónie

z každého typu. Každá kolónia sa preočkuje na

misky s oboma médiami a tieto sa inkubujú pri

teplote 36 ± 2°C najmenej 2 dni. Za baktérie rodu

Legionella sa považujú tie kolónie, ktoré rastú na

BCYE médiu, na BCYE- Cys médiu nerastú.

Namiesto BCYE- Cys média sa môže použiť krvný

alebo živný agar. Legionella oakridgensis a

Legionella spiritensis potrebujú na primárnu

izoláciu L-cysteín a železo, ale potom môžu slabo

rásť aj v neprítomnosti L-cysteínu. Preto sa porov-

nania rozdielov v raste na médiách s rastovými

doplnkami a na médiách bez nich musia robiť

opatrne.

Vyjadrenie výsledkov

Cieľom tejto časti STN EN ISO 11731 je odhad

počtu prítomných Legionella alebo dôkaz neprí-

tomnosti Legionella vo vzorke. Zaznamenáva sa

potvrdený odhadnutý počet prítomných Legionella,

ako KTJ druhov Legionella v skúšanom objeme

vzorky a neprítomnosť Legionella sa zaznamená

ako „nestanovené“ v skúšanom objeme vzorky

[13,14].

VÝSLEDKY A DISKUSIA

V práci sú spracované výsledky všetkých vy-

šetrených vzoriek vôd životného prostredia

v Trenčianskom kraji na prítomnosť baktérií rodu

Legionella. Laboratórna diagnostika sa vykonávala

v laboratóriách RÚVZ so sídlom v Trenčíne na

Oddelení mikrobiológie a biológie životného pro-

stredia. V prípade prezumptívneho záchytu Legio-

nella sp. bola každá vzorka zaslaná do Národného

referenčného centra pre legionely, ktoré sa nachá-

dza na Úrade verejného zdravotníctva v Bratislave,

kde bola podrobená sérotypizácii. Všetky metódy

identifikácie baktérií podliehali Slovenskej tech-

nickej norme STN EN ISO 11731-2 [13].

Tabuľky 1 – 3 spolu s grafom 1 znázorňujú

druh, množstvo vzoriek vody a počty pozitívnych

vzoriek počas sledovaných rokov 2013 až 2015

[15-17].

Počas monitorovania výskytu baktérií rodu

Legionella vo vzorkách vôd v rokoch 2013 – 2015

v Trenčianskom kraji sme paralelne zmapovali

v tomto období aj situáciu v rámci Slovenska

v jednotlivých krajoch. Zamerali sme sa okrem

sledovania legionel vo vzorkách životného

prostredia aj na záchyt legionel u ľudí s následkom

úmrtia. Získané výsledky sme následne porovnali

s výskytom legionel v rámci ostatných krajín

Európy.

Tabuľka 1 Počty vyšetrených vzoriek v spádovej oblasti RÚVZ Trenčín v roku 2013

Druh vzorky Počet vzoriek Prefiltrovaý objem (ml) Výsledok Sérotyp

TÚV 6 360 negatívny -

bazén- netermálna voda 3 360 negatívny -

bazén- termálna voda 1 360 negatívny -

spolu 10 - - -


Druh vzorky Počet vzoriek Prefiltrovaný objem (ml) Výsledok Sérotyp

TÚV 9 360 3 pozitívne

3 (40 KTJ/10 ml)

1 (40 KTJ/10 ml)

2-15 (10 KTJ/10 ml)

pitná voda 31 360/320 negatívny -

bazén-netermálna voda 7 360 negatívny -

bazén-termálna voda 1 360 negatívny -

spolu 48 - 3 pozitívne -

Zdravotnícke listy, Ročník. 5, Číslo 1, 2017 ISSN 1339-3022

53


Druh vzorky Počet vzoriek Prefiltrovaý objem (ml) Výsledok Sérotyp

TÚV 1 360 negatívny -

pitná voda 26 100/160/200/300 negatívny -

bazén- netermálna voda 7 200/360 negatívny -

bazén- termálna voda 1 360 negatívny -

spolu 35 - - -

V roku 2013 bolo na Slovensku hlásených 6

prípadov ochorenia Legionárskej choroby, čo je

oproti roku 2012 vzostup o 2 ochorenia. Ochorenia

boli hlásené z Bratislavského kraja - 2, Nitrian-

skeho - 2. Prešovského - 1, Košického - 1, s naj-

vyššou chorobnosťou v Bratislavskom kraji.

V Trenčianskom, Trnavskom, Žilinskom a Ban-

skobystrickom kraji sa ochorenie v danom roku

nevyskytlo. Ochoreniu podľahla 74 ročná žena

z Bratislavy s klinickými príznakmi - dyspnoe,

neskôr s progresiou, únava, teploty. V moči bola

dokázaná Legionella pneumophila [15].

V rámci vzoriek zo životného prostredia vyše-

trilo Národné referenčné centrum v roku 2013 cel-

kovo 117 vzoriek, z ktorých bolo 6 vzoriek pitnej

vody, 11 vzoriek teplej úžitkovej vody, 25 vzoriek

technologických a chladiacich vôd, 12 vzoriek

bazénových vôd, 41 vzoriek vnútorného ovzdušia a

sterov z klimatizačných zariadení a 22 vzoriek

bakteriálnych izolátov zasielaných pracoviskami

RÚVZ na potvrdenie a identifikáciu legionel.

Graf 1 Celkový počet a počet pozitívnych vzoriek

vyšetrených na prítomnosť Legionella sp. v rokoch

2013 až 2015 v Trenčianskom kraji

Legionely boli potvrdené v 24 prípadoch vzo-

riek, čo predstavuje až 20,5% pozitivitu záchytu

v roku 2013. V teplej úžitkovej vody boli stano-

vené 8-krát, vo vzorkách technologických a chla-

diacich vôd 8-krát, v bazénových vzorkách boli

legionely stanovené v 3 prípadoch. Jedna pozitívna

vzorka bola z vnútorného ovzdušia a sterov

z klimatizačných zariadení. Zo vzoriek zasielanými

pracoviskami RÚVZ sa legionely potvrdili v 4 prí-

padoch. Vo vzorkách pitnej vody legionely stano-

vené neboli [15].

Počas roka 2014 bolo na Slovensku hlásených

15 ochorení, čo je oproti roku 2013 viac ako

dvojnásobný vzostup. Ochorenia sa vyskytli v Bra-

tislavskom kraji - 7, Trnavskom kraji - 1, Tren-

čianskom kraji - 2, Nitrianskom kraji - 2, Bansko-

bystrickom kraji - 1 a Košickom kraji - 2. V Pre-

šovskom a Žilinskom kraji sa ochorenie nevysky-

tovalo. Legionárskej chorobe podľahla 90 ročná

žena z okresu Žiar nad Hronom. Diagnóza legio-

nelózy bola stanovená urinárnym testom na dôkaz

špecifického legionelového antigénu v moči, kedy

bol dôkaz antigénu Legionella pneumophila séro-

skupiny 1 pozitívny. V roku 2014 vyšetrilo Národ-

né referenčné centrum celkovo 238 vzoriek zo

životného prostredia na prítomnosť legionel. 19

vzoriek pitnej vody, 99 vzoriek teplej úžitkovej

vody, 23 vzoriek technologických a chladiacich

vôd, 33 vzoriek bazénových vôd, 3 vzorky vnútor-

ného ovzdušia, 25 sterov z klimatizačných zaria-

dení, 26 sterov v rozvodných zariadení teplej

úžitkovej, pitnej vody a z rekreačných zariadení, a

10 vzoriek bakteriálnych izolátov zasielaných pra-

coviskami RÚVZ na potvrdenie a identifikáciu

legionel [16].

Legionely boli v roku 2014 v Národnom refe-

renčnom centre potvrdené v 79 vzorkách, čo pred-

stavuje 33,2% záchyt. V porovnaní s rokom 2013

je to o 12,7% potvrdených vzoriek viac. Baktérie

sa vo vzorkách pitnej vody sa stanovili v jednom

prípade, vo vzorkách TÚV 48-krát, v technologic-

kých a chladiacich vôd 4-krát, v bazénových

vodách v jednom prípade. Vo vzorkách sterov

v rozvodných zariadení pitnej a TÚV sa legionely

stanovili v 15 vzorkách. Zo vzoriek zasielanými

pracoviskami RÚVZ sa legionely potvrdili vo všet-


54

kých 10 prípadoch. Zo vzoriek ovzdušia a sterov

z klimatizačných zariadení sa legionely nestanovili

v ani jednom prípade. V uvedenom roku bola

prítomnosť legionel potvrdená v troch vzorkách

teplej úžitkovej vody zo spádového územia RÚVZ

v Trenčíne [16].

Národné referenčné centrum vyšetrilo v roku

2015 celkovo 278 vzoriek zo životného prostredia

na prítomnosť legionel. Vyšetrených bolo 10 vzo-

riek pitnej vody, 69 vzoriek TÚV, 10 vzoriek

bazénových vôd, 1 vzorka z vnútorného ovzdušia,

5 sterov z klimatizačných zariadení, 163 vzoriek

z technologických a chladiacich vôd, a 20 vzoriek

izolátov zasielaných na identifikáciu z pracovísk

mikrobiológie RÚVZ v SR. Legionely boli v roku

2015 potvrdené v 61 vzorkách, čo predstavuje až

21,9% pozitivitu záchytu. Oproti roku 2014 je to až

11,3% pokles. V pitnej vode boli stanovené raz,

v TÚV sa stanovili až v 41 vzorkách, v bazéno-

vých vodách sa potvrdili v 3 prípadoch, v techno-

logických a chladiacich vodách raz, zo vzoriek

izolátov zasielaných na identifikáciu z pracovísk

mikrobiológie životného prostredia sa potvrdili

v 15 prípadoch. Zo vzoriek sterov z klimatizačných

zariadení a vnútorného ovzdušia nebola pozitívna

žiadna vzorka [17].

Z uvedených výsledkov z Národného referenč-

ného centra môžeme jednoznačne povedať, že sa

počas rokov 2013-2015 celkovo vyšetrilo 633

vzoriek zo životného prostredia na prítomnosť

legionel, z ktorých 164 bolo pozitívnych. Počas

sledovaného 3-ročného obdobia je taktiež vidieť

každoročný nárast počtu vzoriek zo životného pro-

stredia vyšetrených na legionely a aj vyššie per-

cento pozitívneho záchytu. V našom sledovanom

období vrámci celého Slovenska sa legionely

potvrdili až v 25,9% vyšetrených vzoriek.

V Európe má systém hlásenia komplexný cha-

rakter. Organizácia ELDSNet monitoruje ochore-

nia od roku 2010 a pripadá pod Európske centrum

slúžiace na prevenciu ochorení- ECDC. Štáty sú

usmerňované k preventívnym a regulačným me-

chanizmom slúžiacim na zníženie rizika infekcie.

Forma hlásenia má dva systémy. Prvý systém

obsahuje ročné hlásenia všetkých ochorení. Druhý

systém zaznamenáva denné hlásenia cestova-

teľských legionelóz [18].

Výskyt choroby podlieha povinnému hláseniu

v rámci Európskej únie a európskych krajín. Počet

hlásení je však len orientačný z dôvodu nediag-

nostikovania ochorenia alebo neinformovanosťou.

Predpokladá sa, že výskyt Legionárskej choroby je

podstatne vyšší. Nepresné informácie vznikajú

v dôsledku schopnosti identifikácie prípadov, loka-

lizácie zdroja infekcie a zhromažďovania infor-

mácii [19].

Výskyt Legionella sp. vykazuje celosvetový

problém, preto je nutné prijať zodpovedajúce

opatrenia pre jej diagnostiku. Incidencia na

Slovensku patrí medzi najnižšie v Európe. V ro-

koch 1985 – 2013 bolo hlásených 88 prípadov,

z čoho 8 prípadov bolo smrteľných. Nebezpečné

hodnoty boli zaznamenané vo Veľkej Británii.

Nemecko zažilo v roku 2013 jeden z najhorších,

kedy bolo zaznamenaných viac ako 160 prípadov

ochorenia. V januári 2010 vystúpil počet naka-

zených v Nemecku na počet 65 [20].

Najzávažnejšia a najväčšia epidémia legio-

nárskej choroby vypukla v roku 2001 v Španielsku

v meste Murcia. Z viac ako 800 hlásených prípa-

dov sa potvrdilo 449 nakazených osôb s fatálnymi

následkami u 6 osôb [21].

Legionely sa stali v posledných rokoch hlavnou

príčinou rôznych epidémií na svete. Väčšina prípa-

dov ochorenia sú sporadické a komunitné ocho-

renia. Incidencia ochorenia sa môže zvyšovať aj

pri určitých podmienkach, napr. vlhkým, alebo

teplým počasím [22].

ZÁVER

Vzorky vôd zo životného prostredia v Tren-

čianskom kraji sme v rokoch 2013- 2015 podrobili

laboratórnej diagnostike za účelom identifikácie

baktérii Legionella pneumophila. Celkovo bolo

vyšetrených 93 vzoriek vody, pričom v roku 2013

a 2015 sme nezaznamenali žiaden pozitívny záchyt

baktérii. Potvrdené vzorky boli len v roku 2014

a to v 3 prípadoch, čo predstavuje 6,25% záchyt

pre daný rok a 3,22% záchyt v rámci celého nášho

sledovaného obdobia.

Z našich výsledkov vyplýva, že aj keď legionely

na Slovensku nie sú až tak rozšírené, napriek tomu

netreba podceňovať pravidelné kontrolovanie sys-

témov pitnej vody, bazénov, rekreačných zariadení

a miest, kde dochádza ku vzniku vodných aero-

sólov podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. 308/2012.


ODKAZOV

[1] EUROPEAN CENTRE FOR DISEASE PRE-

VENTION AND CONTROL, 2013 Legion-


55

naires’ disease surveillance in Europe, Stock-

holm: ECDC; 2015 [cit. 2016-01-16]. Dostupné

na internete: http://ecdc.europa.eu/en/publicati

ons/Publications/legionnaires-disease-2015.pdf

[2] FLORES, A., MONTERO, J., CASTRO, F.,

ALEJANDRES, E., BAYON, C., SOLIS, I.,

LAFUENDE, R., RODRIGUEZ, G. Compa-

ring methods of determining Legionella spp. in

complex water matrices. BMC Microbiology.

2015; 15: 1548-1551.

[3] BEDNÁŘ, M., FRAŇKOVÁ, V., SCHIND-

LER, J., SPUČEK, A., VÁVRA, J. Lérařska

mikrobiologie. Praha: Marvil, 1996. 558 s.

[4] SHEEHAN, K., HENSON, J., FERRIS, M.

Legionella species diversity in an acidic biofilm

community in Yellowstone National Park.

Applied and Environmental Microbiology.

2005; 71: 507–511.

[5] DIMITRIADI, D., VELONAKIS, E. Detection

of Legionella spp. from Domestic Water in the

Prefecture of Arta, Greece. J Pathology. 2014;

27: 472-476.

[6] CIANCIOTTO, N. Pathogenicity of Legionella

pneumophila. International Journal of Medical

Microbiology. 2001; 291: 331–343.

[7] BORELLA, P. et.al. Legionella contamination

in hot water of Italian hotels. Applied and Envi-

ronmental Microbiology. 2005; 71: 5805-5813.

[8] NGUYEN, TM. et al. A community-wide

outbreak of legionnaires disease linked to in-

dustrial cooling towers - how far can contami-

nated aerosols spread? Journal of Infectious

Diseases. 2006; 193: 102–111.

[9] ROJAS, A., NAVARRO, M., FORNÉS, F.,

SERRA, E., SIMARRO, E., ROJAS, J., RUIS,

J. Value of Serological Testing for Diagnosis of

Legionellosis in Outbreak Patients. Journal of

Clinical Microbiology. 2005; 43: 4022-4025.

[10] GRUAS,C., ÁLVAREZ, I., LARA, C.,

GARCÍA, C., SAVVA. D., ARUGGA, V.

Identification of Legionella spp. in Environ-

mental Water Samples by ScanVIT-Legio-

nella™ Method in Spain, Indian J Microbiol.

2013; 53: 142-148.

[11] An Update and Statement by the Association

of water Technologies, (2003). [cit. 2015-10-

09]. Dostupné na internete: http://www.awt.

org/pub/035C2942-03BE-3BFF-08C3-4C686F

B7395C

[12] Vyhláška MZ SR č. 308/2012 Z.z o požia-

davkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody

a o požiadavkách na prevádzku, vybave-nie

prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na

prírodnom kúpalisku a na umelom kúpa-lisku.

[13] STN EN ISO 11731-2, Slovenský ústav

technickej normalizácie, Bratislava, 2008, počet

strán 16, č. publ. 106128

[14] JOSEPH, C., RICKETTS K. On behalf of the

European Working Group for Legionella Infec-

tions. Legionnaires´ disease in Europe 2007-

2008. Eurosurveillance. 2010; 15. [cit. 2016-

01-16]. Online: http://www.eurosurveillance.

org/ViewArticle.aspx?ArticleId=19493

[15] ÚVZ SR. VÝROČNA SPRÁVA o činnosti

regionálnych úradov verejného zdravotníctva v

Slovenskej republike. 2013.

[16] ÚVZ SR. VÝROČNA SPRÁVA o činnosti

regionálnych úradov verejného zdravotníctva v

Slovenskej republike. 2014.

[17] ÚVZ SR. VÝROČNÁ SPRÁVA o činnosti

Národných referenčných centier zriadených na

báze RÚVZ v SR a ÚVZ SR. 2015


VENTION AND CONTROL, 2011. Legion-

naires’ disease surveillance in Europe. Stock-


na internete: http://ecdc.europa.eu/ en/publica

tions/publications/legionnaires-disease-in-euro

pe-2011.pdf


VENTION AND CONTROL, 2012 Legion-

naires’ disease surveillance in Europe, Stock-


na internete: http://ecdc.europa.eu/en/publicat

ions/Publications/legionnaires-disease-surveill

ance-2012.pdf

[20] SINČAK, P., ONDO, J., KAPOSZTASOVA

D., VIRČIKOVA, M., VRANAYOVA, Z., SA-

BOL, J. Artificial Intelligence in Public Health

Prevention of Legionelosos in Drinking Water

systems. Int J environ Res Public Health. 2014;

11: 8597-8611.

[21] FULGUEIRAS, A., NAVARRO, C., FE-

NOLL, D., GARCIA, J., RODRIGUEZ, M.,

LOPEZ, R., RUIZ, J. Legionnaires' Disease

Outbreak in murcia Spain. Emerging Infectious

Siseases. 2003; 9: 915-921

[22] KARAGIANNIS, I., BRANDSEMA, P.,

VAN DER SANDE, M. Warm, wet weather

associated with increased Legionnaires’ disease

incidence in The Netherlands. Epidemiol Infect.

2009; 137: 181–187.

http://ecdc.europa.eu/


56

IZOLÁCIE STAPHYLOCOCCUS AUREUS Z POTRAVÍN V SPÁDOVEJ OBLASTI

REGIONÁLNEHO ÚRADU VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA V TRENČÍNE

V ROKOCH 2012-2015

ISOLATIONS OF STAPHYLOCOCCUS AUREUS FROM FOOD IN THE

CATCHMENT AREA OF REGIONAL PUBLIC HEALTH AUTHORITY TRENČÍN

DURING THE YEARS 2012-2015

SENDERÁKOVÁ Erika1, KOCIANOVÁ Henrieta2, KAŠLÍKOVÁ Katarína3, MELUŠ Vladimír3,

KRAJČOVIČOVÁ Zdenka3

1Oddelenie laboratórnej medicíny, Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice, 2Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, Trenčín 3Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín

ABSTRAKT

Staphylococcus aureus je bežný patogén, ktorý prirodzene

kolonizuje ľudskú pokožku a sliznice. V dôsledku nehygie-

nického správania sa personálu pracujúceho s potravinami,

môže dochádzať ku kontaminácií pokrmov touto baktériou.

Epidemiologický potenciál baktérie Staphylococcus aureus

spočíva predovšetkým v tvorbe termorezistentných toxínov,

ktoré vyvolávajú otravy. Predložená štúdia zahŕňa analýzu

výskytu Staphylococcus aureus v potravinách vyšetrených v

spádovej oblasti Regionálneho úradu verejného zdravotníctva

v Trenčíne (RÚVZ TN) počas 4-ročného sledovaného

obdobia. V práci sa zaujímame aj o schopnosť izolovaných

kmeňov produkovať stafylokokové enterotoxíny. Vzorky

potravín boli odobraté na stanovenie počtu baktérie

Staphylococcus aureus a boli vyšetrené v zmysle platnej

legislatívy. V sledovanom období rokov 2012 – 2015 bolo v

spádovej oblasti RÚVZ TN vyšetrených 6754 vzoriek, z

ktorých bolo 127 vzoriek pozitívnych. Na dôkaz enterotoxínov

bolo vyšetrených 79 kmeňov Staphylococcus aureus z nich 31

produkovalo stafylokokové enterotoxíny. Najčastejšie

potvrdený typ stafylokokového enterotoxínu bol typ D. Pri

sledovaní výskytu Staphylococcus aureus vo viacerých

potravinových komoditách sme sledovalo stúpajúci trend,

pričom najčastejšou komoditou, v ktorej sme zistili pozitívne

nálezy boli pokrmy spoločného stravovania. Z uvedeného

vyplýva potreba dodržiavania technológie prípravy pokrmov a

zásad osobnej hygieny.

Kľúčové slová: Alimentárne ochorenia. Staphylococcus

aureus. Potravinová komodita. Stafylokokové enterotoxíny

ABSTRACT

Staphylococcus aureus is common pathogen which naturally

colonizes the human skin and mucous membrane. Due to the

unsanitary behavior by food service personnel, there may

occur a contaminations of food by this bacterium. Epide-

miological potential of Staphylococcus aureus bacterium

consists of creation of heat resistant toxins which invoke

poisonings. Our study comprises the analysis of Staphy-

lococcus aureus occurrence in examined food in the

catchment area of Regional public health authority Trenčín

(RPHA TN) during the four year span. In the thesis we are

also interested in the ability of isolated stems to create

staphylococcal enterotoxins. The food samples containing

Staphylococcus aureus bacterium were taken and examined

according to valid legislation. In the catchment area of RPHA

TN, there had been examined 6 754 samples during the period

of 2012 – 2015, of whom 127 were positive. To prove the

existence of the enterotoxins, there were examined 79 stems of

Staphylococcus aureus and 31 of them had produced

staphylococcal enterotoxins. The most frequently confirmed

type of staphylococcal enterotoxin was the type D. We are

observing an increasing trend when monitoring the occurrence

of Staphylococcus aureus in several food commodities, mainly

in public caterings. This implies the needs for the observance

of food preparing technologies and apply the principles of

personal hygiene.

Key words: Foodborne disease. Staphylococcus aureus. Food

commodity. Staphylococcal enterotoxin.

ÚVOD

Alimentárne ochorenia vznikajú po požití potra-

vín, ktoré sú kontaminované mikroorganizmami

alebo rôznymi chemikáliami. Svetová zdravotnícka

organizácia (WHO) označuje alimentárne ochore-

nia za významný problém verejného zdravia nielen

rozvojových krajín, ale aj vyspelých štátov. Odha-

duje sa, že po požití kontaminovanej potravy alebo

vody zomiera na celom svete viac ako 2 milióny

ľudí ročne [1]. Stafylokoková enterotoxikóza je

akútne ochorenie vyvolané baktériou Staphylo-

coccus aureus [2]. Ochorenie vzniká ako následok

konzumácie potravín, obsahujúcich imunologicky

rozlíšiteľné enterotoxíny. Ide o termorezistentné

superantigény, ktoré sú vysoko odolné, vďaka

čomu sú schopné vyvolať otravu aj po devitalizácií

stafylokokov. Najcitlivejší na tieto toxické účinky

zlatého stafylokoka je človek, u ktorého sa prvé

príznaky vzniknutej intoxikácie môžu objaviť už

po veľmi nízkej dávke, a to asi 0,4 µg/kg telesnej

hmotnosti [3].

Kontaminácia potravín je obyčajne spôsobená

nehygienickým správaním sa personálu alebo ne-


57

správnym vykonávaním výrobných postupov. Sta-

fylokoky sa najlepšie rozmnožujú v potravinách

bohatých na bielkoviny a potravinách sacharidovej

povahy. Rizikovými potravinami a výrobkami sú

najmä: mäso, ryby, hydina a ich výrobky, mlieko,

syry a mliečne výrobky, majonézy a výrobky z

nich [4]. Z potravinárskeho a mikrobiologického

hľadiska sú nebezpečné hnisavé ochorenia na ru-

kách alebo zvýšený výskyt stafylokokov v noso-

hltane, ktoré sa pri spracovávaní potravín do nich

môžu dostať, rozmnožiť a produkovať toxíny [5].

Koncentrácia buniek Staphylococcus aureus,

pri ktorej dôjde k intoxikácií je približne 105 až

107 KTJ/g potraviny. Podľa najnovších údajov je v

súčasností známych 22 typov stafylokokových

enterotoxínov. Toxíny produkované druhom Sta-

phylococcus aureus môžeme rozdeliť na klasické,

kde patrí päť najčastejšie sa vyskytujúcich entero-

toxínov:

stafylokokový enterotoxín typu A (SEA),

stafylokokový enterotoxín typu B (SEB),

stafylokokový enterotoxín typu C (SEC),

stafylokokový enterotoxín typu D (SED),

stafylokokový enterotoxín typu E (SEE) [6].

Enterotoxíny sa navzájom odlišujú predovšet-

kým v reakcii antigénu. Vyššie menovaných päť

typov označujeme aj ako antigénne typy, a práve

stafylokokové enterotoxíny SEA až SEE a tri

subtypy C1, C2, C3 sú najčastejšie zodpovedné za

vznik alimentárnych ochorení [7].

Stafylokoková enterotoxikóza patrí medzi ali-

mentárne intoxikácie, ktoré sú charakteristické

predovšetkým prudkým a dramatickým priebehom.

Prejavuje sa nevoľnosťou, prudkým zvracaním,

ktoré je sprevádzané hnačkou a grganím. Pri tomto

type intoxikácie telesná teplota zvýšená nebýva.

Ojedinele sa môžu objaviť aj bolesti hlavy, závra-

ty, poruchy videnia. V ťažkých prípadoch vyskytu-

júcich sa u detí môže dôjsť v dôsledku dehydra-

tácie aj ku kolapsom. Príznaky intoxikácie zvyčaj-

ne odznejú v priebehu jedného maximálne dvoch

dní [4].

Výskyt stafylokokových enterotoxikóz za po-

sledné roky stúpa. V roku 2013 bolo v Slovenskej

republike hlásených celkovo 261 ochorení, čo

v porovnaní s 5-ročným priemerom predstavuje

3,1–násobný nárast. [8]. Podiel Staphylococcus

aureus na alimentárnych ochoreniach človeka je

v jednotlivých krajinách rozdielny, pohybuje sa

v rozmedzí od 2,8% v Nemecku až po 13,6%

vo Francúzsku. Literárne zdroje uvádzajú v USA

výskyt približne 14% [9].

CIELE PRÁCE Cieľom našej štúdie bolo:

sledovanie výskytu Staphylococcus aureus

v potravinách vyšetrených v rokoch 2012 -

2015 v spádovej oblasti Regionálneho úradu

verejného zdravotníctva v Trenčíne (RÚVZ

TN),

zisťovali sme, z akých potravinových komodít

bol Staphylococcus aureus izolovaný za sledo-

vané 4 – ročné obdobie,

zistenie počtu kmeňov produkujúcich stafyloko-

kový enterotoxín z celkového počtu kmeňov

zaslaných na vyšetrenie produkcie enteroto-

xínov,

zhodnotenie, ktorý typ stafylokokového entero-

toxínu bol najčastejšie potvrdený vo vyšetro-

vaných kmeňoch Staphylococcus aureus.

MATERIÁL A METÓDY

Vzorky potravín boli odoberané pracovníkmi

odberovej skupiny Oddelenia hygieny výživy

a bezpečnosti potravín RÚVZ Trenčín a RÚVZ

Považská Bystrica v potravinárskych prevádzkach

patriacich do okresov Trenčín, Nové Mesto nad

Váhom, Bánovce nad Bebravou, Myjava, Považská

Bystrica, Ilava a Púchov.

Vzorky boli vyšetrené v zmysle platnej legi-

slatívy podľa:

ISO 6888 – 1 : 1999. Mikrobiológia potravín a

krmív. Horizontálna metóda stanovenia počtu

koagulázopozitívnych stafylokokov (Staphylo-

coccus aureus a ďalšie druhy) Časť 1: Metóda s

použitím Bairdovho – Parkerovho agarového

média [10],

ISO 6888 – 1 : 1991. Zmena A1, Mikrobiológia

potravín a krmív. Horizontálna metóda stano-

venia počtu koagulázopozitívnych stafylokokov

(Staphylococcus aureus a ďalšie druhy) Časť 1:

Metóda s použitím Bairdovho – Parkerovho

agarového média [11].

Roztoky a kultivačné médiá

V štúdii boli použité nasledovné roztoky a média:

Bairdovo-Parkerovo agarové médium,

tekuté médium z mozgovo–srdcovej infúzie,

králičia plazma,

riediaci roztok (fyziologický roztok s pep-

tónom).


58

Princíp a postup skúšky

Z každej testovanej vzorky na zistenie počtu

koagulázopozitívnych stafylokokov bola priprave-

ná navážka 10g (v prípade tekutých vzoriek 10ml).

K uvedenej navážke bolo pridané 9-násobné množ-

stvo sterilného riediaceho roztoku a vzorka bola

homogenizovaná pomocou prístroja stomacher

[12].

V prípade tekutých výrobkov, u ktorých bol

predpoklad nízkeho počtu koagulázopozitívnych

stafylokokov, bolo sterilnou pipetou prenesené na

povrch 2 misiek s Baird-Parker agarom po 0,2 ml

zhomogenizovanej analytickej vzorky. Ak bol

predpokladaný vyšší počet baktérií cieľového

mikroorganizmu, boli pripravené potrebné riede-

nia, pri ktorých sa postupovalo rovnako. Inokulum

s objemom 0,2 ml sa čo najrýchlejšie dôsledne ro-

zotrelo na povrch média sterilnou sklenenou

hokejkou. Média boli po zaschnutí inokula prene-

sené do termostatu, kde sa inkubovali 48 hodín pri

teplote 37°C [10]. Typické kolónie koagulázopozitívnych stafylo-

kokov mali po 24-hodinovej inkubácií priemer 1 –

1,5 mm alebo 1,5 až 2,5 mm po 48 hod. inkubácie.

Kolónie boli čiernej alebo sivej farby. Prítomná

bola zóna presvetlenia, v ktorej sa mohol v niek-

torých prípadoch objaviť opalizujúci prstenec [10]. POTVRDENIE BAKTÉRIÍ KOAGULÁZO-

POZITÍVNYCH STAFYLOKOKOV

Dôkaz tvorby plazmakoagulázy Suspektná kolónia bola sterilnou bakteriologic-

kou ihlou odobratá z média a následne prenesená

do skúmavky, ktorá obsahovala mozgovo-srdcovú

infúziu (BHI). Po 24 hod. inkubácií pri teplote

37°C bolo 0,1 ml z BHI prenesený do 0,3 ml

králičej plazmy. Králičia plazma sa inkubovala pri

37°C a po 2, 4 až 6 hod. bola sledovaná koagulácia

plazmy. Pozitívna reakcia bola považovaná v tom

prípade, ak bola králičia plazma v skúmavke skoa-

gulovaná aspoň na 2/3. Ako negatívna kontrola

bola použitá skúmavka s 0,3 ml králičej plazmy

[10].

Výpočet počtu koagulázopozitívnych stafylo-

kokov

Po inkubácii a biochemickom potvrdení boli

spočítané všetky kolónie. Na výpočet boli vybraté

misky obsahujúce najviac 300 kolónií a najmenej

15 kolónií. Počet koagulázapozitívnych stafyloko-

kov bol vypočítaný podľa vzorca:

kde ∑a je súčet koagulázapozitívnych stafylo-

kokov vo všetkých miskách, V je objem inokula

v každej miske, n1 je počet misiek vybraných na

výpočet z prvého riedenia, n2 je počet misiek

vybraných na výpočet z druhého riedenia, d je

faktor riedenia zodpovedajúci nižšiemu riedeniu

vybranému na výpočet.

Výsledok bol zaokrúhlený na dve platné číslice

a vyjadrený ako počet kolónie tvoriacich jednotiek

koagulázapozitívnych stafylokokov v ml alebo

v grame vzorky.

VÝSLEDKY V sledovanom 4-ročnom období rokov 2012 -

2015 bolo na prítomnosť koagulázopozitívnych

stafylokokov v spádovej oblasti RÚVZ TN vy-

šetrených 6754 vzoriek potravín. Z uvedeného

počtu vyšetrených vzoriek bolo pozitívnych 127

vzoriek, čo predstavuje 1,88% z celkového počtu

vyšetrených vzoriek na daný ukazovateľ. Počet

vyšetrených vzoriek a počet pozitívnych vzoriek

za jednotlivé roky je uvedený v tabuľke 1.

Tabuľka 1 Pozitívne nálezy Staphylococcus aureus

v potravinách vyšetrených v rokoch 2012 - 2015

v spádovej oblasti RÚVZ TN

Rok N Np %

2012 1995 50 2,51

2013 2013 27 1,34

2014 1392 21 1,51

2015 1354 29 2,14

Spolu 6754 127 1,88 Legenda: N - počet vzoriek potravín vyšetrených na Staphy-

lococcus aureus, Np - počet vzoriek potravín pozitívnych

na Staphylococcus aureus, % - percento pozitívnych vzoriek

z počtu vyšetrených

Najviac pozitívnych vzoriek sme zaznamenali

v roku 2012, kedy bol Staphylococcus aureus izo-

lovaný z 50 vzoriek potravín. Najmenej izolácií

bolo v roku 2013. Staphylococcus aureus bol izo-

lovaný z viacerých potravinových komodít. Pre-

hľad potravinových komodít s pozitívnym nálezom

Staphylococcus aureus za jednotlivé roky 2012-

2015 je uvedený v tabuľkách 2 – 5.

V roku 2012 (tab. 2) bol Staphylococcus aureus

izolovaný z 50-ich vzoriek vyšetrených potravín.

Najviac kmeňov bolo izolovaných z pokrmov spo-


59

Tabuľka 2 Počet a percentuálne vyjadrenie počtu

vzoriek pozitívnych na Staphylococcus aureus podľa

komodít v roku 2012

Komodity Np %

Lahôdkárske výrobky 10 21,27

Cukrárenské výrobky 8 10,64

Pokrmy spoločného stravovania 17 36,17

Mlieko 4 8,51

Zmrzlina 9 19,15

Balená pitná voda 2 4,26

Spolu 50 100,00 Legenda: Np - počet vzoriek potravín pozitívnych na Sta-

phylococcus aureus, % - percento pozitívnych vzoriek z počtu

vyšetrených




Komodity Np %




Mlieko 6 22,22

Zmrzlina 9 33,33

Rýchle občerstvenie 2 7,41

Spolu 27 100,00 Legenda: Np - počet vzoriek potravín pozitívnych na Sta-

phylococcus aureus, % - percento pozitívnych vzoriek z počtu

vyšetrených

ločného stravovania a to 17 (36,17%), čo predsta-

vuje najviac pozitívnych vzoriek z tejto komodity

za celé sledované obdobie. Naopak, najmenej izo-

lácií predstavovali 2 vzorky (4,26%) z balenej

pitnej vody (BPV). V roku 2012 bolo pozitívnych

na Staphylococcus aureus 10 vzoriek lahôd--

kárskych výrobkov (21,27%), 9 zmrzlín (19,15%),

8 cukrárenských výrobkov (10,64%) a 4 mlieka

(8,51%).

Nálezy Staphylococcus aureus v potravinových

komoditách za rok 2013 sú uvedené v tabuľke 3.

Počet potravín s pozitívnym nálezom bol 27. Naj-

viac kmeňov bolo izolovaných zo zmrzliny (9), čo

predstavuje 33,33%. Výrazný pokles oproti minu-

lému roku môžeme pozorovať v komodite lahôd-

kárských výrobkov, kde sme zaznamenali iba jed-

nu izoláciu (3,70%), 2 izolácie sme mali v komo-

dite cukrárenských výrobkov (7,41%). Staphylo-

coccus aureus bol zistený v 7 vzorkách pokrmov

spoločného stravovania, 6 vzoriek mlieka a v 2

vzorkách rýchleho občerstvenia.

V roku 2014 sme zaznamenali 21 vzoriek s po-

zitívnym nálezom Staphylococcus aureus, ktoré sú

uvedené v tabuľke 4. Najviac pozitívnych nálezov

sme zaznamenali v komodite rýchleho občerstve-

nia 16 (76,19%), kde výskyt Staphylococcus

aureus v porovnaní s rokom 2013 výrazne stúpol.

Výskyt v ostatných komoditách sa naopak znížil.

Zo vzoriek pokrmov spoločného stravovania bol

Staphylococcus aureus izolovaný 3-krát, zo zmrz-

liny 1-krát a taktiež bol izolovaný v jednej vzorke

mlieka.

Počas roka 2015 sme zaznamenali 29 izolácií

Staphylococcus aureus (tab. 5). Stúpol počet nále-

zov v komodite lahôdkarské výrobky (11), čo je

37,93% z celkového počtu pozitívnych nálezov.

V pokrmoch spoločného stravovania boli 4 pozi-

tívne vzorky (13,79%), v zmrzline 7 (24,14%)

a v mlieku 6 (20,69%). Jedna izolácia bola z cukrá-

renských výrobkov (3,45%).

Kmene Staphylococcus aureus izolované v ro-

koch 2012 - 2015 v celkovom počte 79, boli zasla-

né do NRC pre koagulázopozitívne stafylokoky a

ich toxíny na zistenie produkcie stafylokokového

enterotoxínu. Z uvedeného počtu zaslaných kme-

ňov bola u 31 kmeňoch potvrdená schopnosť pro-

dukcie stafylokokových enterotoxínov - typu SEA,

SEB, SEC, SED a TSST. Najviac kmeňov bolo

schopných produkovať stafylokokový enterotoxín

typu D.




Komodity Np %


Rýchle občerstvenie 16 76,19

Mlieko 1 4,76

Zmrzlina 1 4,76

Spolu 21 100,00 Legenda: Np - počet vzoriek pozitívnych na Staphylococcus

aureus, % - percento pozitívnych vzoriek z počtu vyšetrených




Komodity Np %




Mlieko 6 20,69

Zmrzlina 7 24,14

Spolu 29 100,00 Legenda: Np - počet vzoriek pozitívnych na Staphylococcus

aureus, % - percento pozitívnych vzoriek z počtu vyšetrených


60

Tabuľka 6 Počet kmeňov produkujúcich stafylokokový enterotoxín (SE) z celkového počtu zaslaných kmeňov do

NRC a typy produkovaných SE za roky 2012 – 2015

Potravinové komodity Počet zaslaných kmeňov

N Typ 2012 2013 2014 2015

Pokrmy spoločného

stravovania 4 3 1 3 5 SEA (3x), SED (2x), TSST (1x)

Rýchle občerstvenie 0 1 6 2 3 SEC (2x), SED (1x)

Lahôdkarské výrobky 9 1 2 6 4 SEB (1x), SED (1x), TSST (2x)

Cukrárenské výrobky 0 1 0 1 0 -

Zmrzlina 8 4 1 6 10 SEA (1x), SEC (2x), SED (2x), TSST (5x)

Surové vajcia 1 0 0 0 0 -

Balená pitná voda 2 0 0 0 2 SEA (1x), SED (1x)

Mlieko 3 3 0 6 4 SEA (1x), SED (2x), TSST (1x)

Mäso 1 3 1 0 3 SEB (1x), SEC (1x), SED (1x)

Spolu 28 16 11 24 31 - Legenda: N - počet kmeňov produkujúcich SE, Typ - typy produkovaných SE

V tabuľke 6 boli podrobnejšie zaznamenaný po-

čet kmeňov izolovaných z jednotlivých potravino-

vých komodít, ktoré produkovali enterotoxíny

a stanovené typy enterotoxínov za jednotlivé roky

počas sledovaného obdobia.

V spádovej oblasti RÚVZ TN za sledované

obdobie rokov 2012 - 2015 bolo najviac kmeňov

schopných produkovať stafylokokový enterotoxín

typu D (31,24%). Druhý najčastejší typ bol exfo-

liatívny toxín TSST 28,15%. Následne typ A, C a

iba 2 kmene (6,25%) tvorili enterotoxín typu B.

DISKUSIA V našej štúdii sme sa zamerali na sledovanie

výskytu Staphylococcus aureus v potravinách

v spádovej oblasti RÚVZ TN v rokoch 2012 -

2015 a schopnosti izolovaných kmeňov produ-

kovať stafylokokový enterotoxín.

Z histórie vieme, že prvý záznam o stafylo-

kokovej enterotoxikóze pochádza z 80-tych rokov

19. storočia, kedy bola zaznamenaná prvá rozsiahla

otrava vyvolaná konzumáciou kontaminovaného

syra [13]. Z dostupných literárnych zdrojov je zrej-

mé, že v SR bolo v roku 2012, 543 izolácií Staphy-

lococcus aureus z potravín. V spomínanom roku

sme v spádovej oblasti RÚVZ TN zaznamenali 50

izolácií, tzn., že tieto izolácie tvorili 9,21% z cel-

kového počtu v rámci SR [4, 14-16]. Správa

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

SR z roku 2013 poukázala na 3,1-násobný nárast

výskytu Staphylococcus aureus v potravinách

v porovnaní s 5 ročným priemerom [8]. V porovnaní s vyššie uvedeným nárastom

v rámci SR, v spádovej oblasti RÚVZ TN sledu-

jeme od roku 2013 klesajúcu tendenciu výskytu

Staphylococcus aureus v potravinách. V roku 2015

sa však výskyt Staphylococcus aureus vo vyšetro-

vaných potravinových komoditách opäť mierne

zvýšil. Stúpajúcu tendenciu v rámci Slovenska

môžeme pripísať zvýšenému dopytu obyvateľov

po potravinách určených na priamu spotrebu, ktoré

neprešli dostatočným tepelným opracovaním. Va-

lík [4] medzi významné argumenty uvádza aj čoraz

väčšiu snahu obyvateľov vyrábať si potraviny do-

ma a dlhodobú tradíciu výroby syrov s krátkou

dobou zrenia.

V práci sme sledovali aj výskyt Staphylococcus

aureus v jednotlivých potravinových komoditách.

Z údajov World Health Organization (WHO), Cen-

ters for Disease Control (CDC), veterinárnych

a potravinových ústavov, ale aj mnohých autorov

je známe, že baktériu Staphylococcus aureus mô-

žeme najčastejšie zachytiť v surovom mlieku a v

mliečnych výrobkoch. V SR boli v roku 2012 hlá-

sené 2 epidémie, pričom prameňom nákazy boli

mliečne výrobky [7]. Rozsiahle epidémie vyvolané

mliekom a mliečnymi výrobkami, v ktorých bola

následne stanovená baktéria Staphylococcus aure-

us, hlásili aj v Izraeli, Škótsku, Francúzsku i v

Anglicku. Mlieko bolo aj príčinou doposiaľ

najrozsiahlejšej epidémie vypuknutej v Japonsku

kde bolo nakazených až 14 555 osôb [4].

V spádovej oblasti RÚVZ TN sme za sledované

obdobie rokov 2012 - 2015 izolovali 11 kmeňov

Staphylococcus aureus z materského mlieka a 6

kmeňov zo surového kravského mlieka. 4 izoláty

z materského mlieka produkovali enterotoxíny

typu D a TSST. Žiaden kmeň Staphylococcus

aureus zo surového kravského mlieka netvoril

stafylokokový enterotoxín.


61

Najviac izolácií Staphylococcus aureus za sle-

dované obdobie sme zaznamenali v komodite

pokrmov spoločného stravovania, ktoré tvorili 24%

z celkového počtu izolácií a 21% tvorili izolácie

zo zmrzliny. Z výsledkov RÚVZ Prešov je známe,

že pokrmy spoločného stravovania tvorili v tomto

kraji 39,21% izolácií, to znamená že Staphylo-

coccus aureus bol z tejto komodity izolovaný naj-

častejšie. Vysoké percento izolácií v komodite

pokrmov spoločného stravovania môžeme zazna-

menať aj v správach zoonóz SR. Izolácie zo zmr-

zliny boli zaznamenané v rámci SR predovšetkým

v roku 2013. Počas tohto roku prebehla rozsiahla

kontrola prevádzok s výrobou a predajom neba-

lenej zmrzliny. Regionálne úrady verejného zdra-

votníctva vykonali v Slovenskej republike počas

letnej sezóny spolu 1 431 kontrol [17].

Görner [5] uvádza, že približne 20 - 50% stafy-

lokokov je schopných produkovať stafylokokové

enterotoxíny. V porovnaní s týmito tvrdením 40%

kmeňov izolovaných z potravín v spádovej oblasti

RÚVZ TN bolo schopných produkovať entero-

toxín. Najviac kmeňov produkujúcich enterotoxín

bolo izolovaných zo vzoriek zmrzliny. Podľa Úra-

du verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

dochádza najčastejšie ku kontaminácií zmrzliny

kvôli nehygienickému spôsobu jej podávania.

Častou príčinou je aj nedodržiavanie osobnej

hygieny zamestnancov, nedostatky v prevádzkovej

hygiene alebo používanie surovín po dobe

spotreby. Aj tieto nedostatky môžu byť príčinou

skutočnosti, že najviac izolácií Staphylococcus

aureus sme zistili zo vzoriek zmrzliny. V závere

našej práce sme sa pokúsili vyhodnotiť typ

enterotoxínu, ktorý sa v spádovej oblasti RÚVZ

TN vyskytoval najčastejšie [17].

Na základe tvrdenia Valíka [4] možno konšta-

tovať, že vo väčšine prípadov jeden kmeň produ-

kuje iba jeden typ stafylokokového enterotoxínu,

zriedka dva a iba výnimočne tri. V nami sledo-

vanom súbore kmeňov sme potvrdili toto tvrdenie,

nakoľko aj naše sledované kmene produkovali

predovšetkým jeden typ stafylokokového entero-

toxínu [4]. Balaban a Rasooly [18] uvádzajú, že

najčastejším typom stafylokokového enterotoxínu

v potravinách je enterotoxín typu A, ktorý sa v

USA podieľa až na 78% intoxikácií. Na druhom

mieste v počte výskytov je stafylokokový entero-

toxín typu D, následne typ B, menej často typ C a

veľmi zriedkavo stafylokokový enterotoxín typu E.

S týmto tvrdením sa zhodujú aj správy zoonóz,

ktoré poukazujú na to, že aj v rámci Slovenska je

najčastejšie izolovaný typ A [7, 19].

Naše výsledky potvrdili najčastejší výskyt pro-

dukcie stafylokokového enterotoxínu typu D (31%

kmeňov). Druhý najčastejšie stanovený typ (28%)

bol exfoliatívny toxín TSST a až na treťom mieste

bola produkcia typu A (18%).

ZÁVER V našej štúdii sme sledovali výskyt Staphy-

lococcus aureus v potravinách vyšetrených v ro-

koch 2012 - 2015 v spádovej oblasti RÚVZ TN.

V práci sme sa zamerali aj na potravinové komo-

dity, z ktorých bol Staphylococcus aureus izolova-

ný a sledovali sme aj schopnosť kmeňov produ-

kovať stafylokokové enterotoxíny. Najčastejšie bol

Staphylococcus aureus izolovaný v našej oblasti

z pokrmov spoločného stravovania, avšak najlepšiu

schopnosť produkovať stafylokokové enterotoxíny

mali kmene izolované zo zmrzliny. Ďalej sme sa

v práci pokúsili vyhodnotiť najčastejšie sa vysky-

tujúci typ stafylokokového enterotoxínu. Po suma-

rizácií našich výsledkov sme zistili, že najčastejší

typ stafylokokovho enterotoxínu v spádovej oblasti

RÚVZ Trenčín bol v rokoch 2012 - 2015 stafylo-

kokový enterotoxín typu D.


ODKAZOV [1] CDC, Centers for Disease Control and

Prevention. 2013. Division of Foodboorne,

waterborne and enviromental disease [online].

2013. [cit. 2015-12-10]. Dostupné na:

http://www.cdc.gov/ncezid/dfwed/international/

gfin.html

[2] BETTS, R. Microbial update Staphylococci.

International food hygiene. 2015; 24 (5): 9–11.

[3] MPRV SR. Ministerstvo pôdohospodárstva a

rozvoja vidieka SR. 2011. Správa o zoonózach

a pôvodcoch zoonóz v Slovenskej republike za

rok 2010. 1. vyd. Martin: Ministerstvo pôdo-

hospodárstva a rozvoja vidieka SR, 2011 116 s.

ISBN 978-80-970360-2-7

[4] VALÍK, Ľ. Hodnotenie rizika expozície pre S.

aureus v potravinovom reťazci SR. [online].

[cit. 2015-11-8] Dostupné na: http://www.

mpsr.sk/index.php?navID=84&id=7083

[5] GÖRNER, F., VALÍK Ľ. Aplikovaná mikro-

biológia požívatín. 1.vyd. Bratislava: Malé

centrum, 2005. 528 s. ISBN 80-967064-9-7.

http://www.cdc.gov/ncezid/dfwed/international/gfin.html

http://www.cdc.gov/ncezid/dfwed/international/gfin.html


62

[6] ARGUDÍN, MÁ., RODICIO, MR., MEN-

DOZA, MC. Food Poisoning and Staphylo-

coccus aureus Enterotoxins. Toxins. 2010; 2

(7): 1751 – 1773.


rozvoja vidieka SR. 2013. Správa o zoonózach

a pôvodcoch zoonóz v Slovenskej republike za

rok 2012. 1. vyd. Martin: Ministerstvo pôdo-

hospodárstva a rozvoja vidieka SR, 2013 120 s.

ISBN 978-80-970552-9-5.

[8] MPRV SR. Staphylococcus aureus (koaguláza-

pozitívne stafylokoky a ich toxíny). Správa o

zoonózach, alimentárnych nákazách a nákazách

z vody v Slovenskej republike za rok 2013.

[9] BRYCHTA, J.: Sledování pŕítomnosti entero-

toxínú Staphylococcus aureus v potravinách.,

[online] [Cit. 2016 – 1 – 10]. Dostupné na:

http://www.vri.cz/userfiles/file/Ved_Vet_Vyb/

Studie /2005/Sledovani_PESAvP.pdf

[10] STN ISO 6888-1: 1999: Mikrobiológia potra-

vín a krmív. Horizontálna metóda stanovenia

počtu koagulázopozitívnych stafylokokov (Sta-

phylococcus aureus a ďalšie druhy) Časť 1:

Metóda s použitím Bairdovho – Parkerovho

agarového média.

[11] STN ISO 6888 – 1: 1991. Zmena A1, Mikro-

biológia potravín a krmív. Horizontálna metóda

stanovenia počtu koagulázopozitívnych stafylo-

kokov (Staphylococcus aureus a ďalšie druhy)

Časť 1: Metóda s použitím Bairdovho –

Parkerovho agarového média.

[12] STN ISO 6887 – 1: 1999. Mikrobiológia

potravín a krmív. Úprava analytických vzoriek,

príprava základnej suspenzie a desaťnásobných

riedení na mikrobiologické skúšanie. Časť 1:

všeobecné pokyny na prípravu základnej sus-

penzie a desaťnásobných riedení.

[13] VASIĽ, M., FOTTA, M., ELEČKO, J. Pro-

dukcia enterotoxínov druhmi rodu Staphylo-

coccus sp. izolovaných z ovčieho mlieka. Slo-

vak Journal of Animal Science. 2007; 40 (1): 52

– 56.

[14] KARPÍŠKOVÁ, R., ŠŤÁSTKOVÁ, Z.,

KARPÍŠKOVÁ, S. Nálezy meticilin rezis-

tentních Staphylococcus aureus u zvířat. Vete-

rinářství. 2009.; 59 (1): 34-38.

[15] KOLÁČKOVÁ I., KOUKALOVÁ, K.,

KARPIŠKOVÁ, R. Výskyt a vlastnosti bakté-

rií Staphylococcus aureus ve vepřovém mase.

Epidemiológie Mikrobiológie Imunológie.

2014; 63 (3): 191 – 194.

[16] MEDVEĎOVÁ, A., VALÍK, Ľ., LIPTÁ-

KOVÁ, D. et al.. Growth Characterisation of

Staphylococcus aureus in Milk: a Quantitative

Approach. Czech Journal of food sciences.

2009; 27 (6): 443 - 453.

[17] ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA

SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Správa z usku-

točnených kontrol v prevádzkach s výrobou

a predajom nebalenej zmrzliny počas letnej

sezóny 2013 v Slovenskej republike. [online].

[cit. 2016-2-10] Dostupné na: http://www.

uvzsr.sk/docs/info/hv/sprava_z_uskutocnenych

_kontrol_nebalenej_zmrzliny.pdf

[18] BALABAN, N., RASOOLY, A. Staphylo-

coccal enterotoxins. International journal of

food Microbiologi. 2000; 61 (1): 1 – 10.


rozvoja vidieka SR. 2015. Správa o zoonózach,

alimentárnych nákazách a nákazách z vody v

Slovenskej republike za rok 2014. 1. vyd.

Martin: Ministerstvo pôdohospodárstva a

rozvoja vidieka SR, 2015 122 s. ISBN 978-80-

89738-05-2

http://www.vri.cz/userfiles/file/Ved_Vet_Vyb/


63

IDENTIFIKÁCIA 5-FLUOROCYTOZÍNU A JEHO HLAVNÝCH METABOLITOV

V NÁDOROVÝCH BUNKÁCH KOMBINÁCIOU KVAPALINOVÁ CHROMATOGRAFIA

A HMOTNOSTNÁ SPEKTROMETRIA

IDENTIFICATION OF 5-FLUOROCYTOSINE AND ITS MAJOR METABOLITES IN TUMOR

CELLS BY COMBINATION OF LIQUID CHROMATOGRAPHY AND MASS SPECTROMETRY

ŠKVÁRA Pavel1, RADIČOVÁ Monika1, BIHERCZOVÁ Nikoleta1, ĎURINÍKOVÁ Erika2,

MATÚŠKOVÁ Miroslava2, VOJS STAŇOVÁ Andrea1

1 Katedra analytickej chémie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava 2 Laboratórium molekulárnej onkológie, Ústav experimentálnej onkológie, BMC, Slovenská akadémia

vied, Bratislava

ABSTRAKT

Stúpajúca tendencia výskytu onkologických ochorení má za

následok zvýšený záujem o výskum a vývoj nových chemo-

terapeutík. Predložená práca sa zaoberá možnosťami iden-

tifikácie 5-fluorocytozínu a jeho hlavných metabolitov

(5-fluorouracil, 5-fluorouridín, 5-fluorouridín monofosfát a 5-

fluoro-2-deoxyuridín monofosfát) v nádorových a mezenchý-

mových kmeňových bunkách s využitím kombinácie vysoko-

účinnej kvapalinovej chromatografie a hmotnostnej spektro-

metrie. Chromatografická separácia bola uskutočnená na

kolóne Ascentis C18 (100 mm x 2,1 mm, 3 μm) s využitím

gradientovej elúcie (10 mmol/L kyselina mravčia : acetonitril,

10:90%, (v/v)) s prietokom mobilnej fázy 0,2 mL/min. V

predkladanej práci bol použitý vysokorozlišovací hmotnostný

spektrometer LCMS-IT-TOFTM (Shimadzu, Kyoto, Japonsko)

s ionizáciou elektrosprejom v pozitívnom aj negatívnom

ionizačnom móde. Vyvinutá HPLC-ESI-IT-TOF-MS metóda

bola aplikovaná na analýzu modelovej zmesi štandardov

analytov ako aj na analýzu komplexných biologických vzoriek

(kultivačné médium odobraté z nádorových a mezen-

chýmových kmeňových buniek).

Kľúčové slová: Hmotnostná spektrometria. Vysokoúčinná

kvapalinová chromatografia. 5-fluorocytozín a jeho meta-

bolity. Nádorové bunky

ABSTRACT

The growing tendency of occurrence of oncological diseases

has increased interest in research of chemotherapeutic agents.

This experimental work deals with the possibilities of iden-

tification of 5-fluorocytosine and its major metabolite (5-

fluorouracil, 5-fluorouridine, 5-fluorouridine monophosphate

and 5-fluoro-2-deoxyuridine monophosphate) in tumor and

mesenchymal stem cells using a combination of high perfor-

mance liquid chromatography and mass spectrometry.

Chromatographic separation was performed on Ascentis C18

column (100 mm x 2,1 mm, 3 μm) using gradient elution (10

mmol/L formic acid:acetonitrile,10-90% ACN) with flow rate

0.2 ml/min. High-resolution mass spectrometer LCMS-IT-

TOFTM (Shimadzu, Kyoto, Japan) with electrospray ionization

in positive and negative ionization mode was used in this

work. The developed HPLC-ESI-IT-TOF-MS method was

applied in the analysis of model standard mixture as well as in

analysis of complex biological samples (tumor and

mesenchymal stem cells).

Key words: Mass spectrometry. High-performance liquid

chromatography. 5-fluorocytosine and its metabolites. Tumor

cells

ÚVOD

Zvyšujúci sa počet prípadov onkologických

ochorení spôsobuje záujem o výskum protinádoro-

vých chemoterapeutík a nových liečebných postu-

pov. Hlavným problémom použitia protinádoro-

vých chemoterapeutík je ich nešpecifický cyto-

toxický účinok, čo má za následok zvýšenú

celkovú toxicitu. Cieľom výskumu tejto skupiny

liečiv je práve potlačenie ich celkovej toxicity a tak

níženie výskytu nežiaducich vedľajších účinkov na

pacienta [1]. Jednou z možností ako znížiť

nežiaduce účinky pri liečbe je použitie zdravotne

nezávadného prekurzora pre cielené chemotera-

peutikum.

5-fluorocytozín (5FC) patrí medzi deriváty

pyrimidínov, je to fluorovaný cytozínový analóg

[2]. Je bežne používaným antimykotikom a je rela-

tívne netoxický pri systémovom podaní [3]. 5FC

sám nemá antimykotický účinok ale je metabolicky

premieňaný v bunkách patogénnych húb, ktoré

produkujú enzým cytozíndeamináza (CD), ktorý

konvertuje 5FC na 5-fluorouracil (5FU). Cicavčie

bunky neprodukujú enzým CD, čo umožňuje

špecifický antimykotický účinok [4].

5FU je bežne používané chemoterapeutikum,

pri systémovom podaní pacientom spôsobuje zá-

važnú toxicitu kvôli jeho nešpecifickej cytotoxi-

cite. Pri jeho podaní hrozí poškodenie pečene

a obličiek v dôsledku toho, že sa koncentruje

v týchto orgánoch. V anabolickej dráhe je 5FU

premenený na jeho nukleozidy 5-fluorouridín

(5FURD) a 5-fluoro-2‘-deoxyuridín (5FdURD),

resp. na jeden z troch aktívnych nukleotidov:

5-fluorodeoxyuridín monofosfát (5FdUMP), 5-flu-


64

orodeoxyuridín trifosfát (5FdUTP) alebo 5-fluoro-

uridín trifosfát (5FUTP). 5FUTP a 5FdUTP sa

začleňujú do RNA a DNA reťazca v tomto poradí,

čo vedie ku poškodeniu kódovania a znemožnení

bunkového rastu. Ďalším mechanizmom účinku je

inhibícia enzýmu tymidylátsyntázy (TS), na ktorú

sa viaže metabolit 5FdUMP a tým bráni syntéze

DNA [3,5].

Hlavné dôvody použitia 5FC ako prekurzora

pre 5FU v génovej protinádorovej terapii sú zní-

ženie celkovej toxicity pacienta a špecifické

zacielenie 5FU na postihnuté bunky. Táto metóda

sa nazýva aj tzv. samovražednou génovou terapiou.

Jedná sa o trojkrokový mechanizmus, kde prvým

krokom je klonovanie génu kódujúceho tvorbu CD

do vektora a jeho následné doručenie do nádorovej

bunky. V druhom kroku nastáva prepis génu do

mRNA a následná tvorba enzýmu CD. V treťom

kroku sa systémovo podá 5FC. Následne je 5FC

prevedený na 5FU pomocou CD vo vnútri bunky.

Kvôli tomu, že je tvorba CD špecificky cielená na

nádorové bunky, ostávajú zdravé bunky ovplyv-

nené minimálne. Na zvýšenie účinnosti tohto

terapeutického prístupu je možné použiť ďalší

enzým izolovaný z kvasiniek - uracil fosforibozil-

transferázu (UPRT), syntetický fúzny gén

CD::UPRT potom katalyzuje priamu premenu 5FU

na 5FdUMP [6].

Vďaka rýchlemu odbúravaniu 5FC a jeho hlav-

ných metabolitov z organizmu je nutné používať

rýchle, vysokoúčinné a selektívne analytické metó-

dy na ich spoľahlivú identifikáciu a stanovenie. Pre

identifikáciu a stanovenie 5-fluorocytozínu a jeho

hlavných metabolitov v rôznych typoch vzoriek je

najčastejšie používané vysokoúčinná kvapalinová

chromatografia (HPLC) s rôznym typom detekcie

(DAD alebo MS) [7, 8]. V posledných rokoch

v predmetnej oblasti dominuje použitie kombinácie

HPLC-MS, vďaka vlastnostiam ako sú vysoká

citlivosť a selektivita, nízke detekčné limity a

schopnosť získať informácie o molekulovej hmot-

nosti či štruktúre analytov (tandemová a viac-

stupňová MS)

CIEĽ

Hlavným cieľom práce bola identifikácia 5-flu-

orocytozínu a jeho hlavných metabolitov v nádoro-

vých a mezenchýmových kmeňových bunkách po-

mocou kombinácie techník vysokoúčinnej kvapali-

novej chromatografie a hmotnostnej spektrometrie.

MATERIÁL A METÓDY

Všetky výsledky boli získané pomocou vysoko-

rozlišovacieho hmotnostného spektrometra LC-

MS-IT-TOF (Shimadzu, Kyoto, Japonsko). HPLC

časť tvorili: autosamplér (SIL-20A), vysokotlakové

pumpy (LC-20AD), termostat (CTO-20A), DAD

detektor (SPD-M20A), odplyňovacia jednotka spo-

lu so zmiešavacou jednotkou (DGU-20A5) a kon-

trolný modul (CBM-20A). Hmotnostný spektro-

meter pozostával z elektrospreja, hybridného hmot-

nostného analyzátora, ktorý tvorili iónová pasca

s analyzátorom doby letu častíc a z MCP detektora.

Na vyhodnotenie výsledkov a ovládanie prístroja

bol použitý software LC-MS Solutions v. 3.5.1.

(Shimadzu). Ďalšie spracovanie výsledkov bolo

vykonané pomocou programu Microsoft Excel

2007 (Microsoft Corporation, Redmond, WA,

USA).

Hmotnostne-spektrometrické analýzy boli usku-

točnené v pozitívnom aj negatívnom ionizačnom

móde. Napätie na ESI kapiláre bolo +4,5 kV resp. -

3,5 kV. MS dáta boli zberané v rozsahu m/z 50-

400. MS2 až MS4 spektrá boli získané fragmen-

táciou molekulového iónu analytov (MS2) resp.

príslušných fragmentových iónov (MS3, MS4)

s danou hodnotou m/z s použitím 50% kolíznej

energie. Teploty CDL kapiláry a výhrevného bloku

boli nastavené na 200°C. Prietok rozprašovacieho

plynu bol 1,5 L/min. a prietok mobilnej fázy bol

0,2 mL/min. Dávkovaný objem bol 2 resp. 10 μL.

Chromatografická separácia bola vykonaná na

kolóne Ascentis C18 (Sigma-Aldrich) s rozmermi

100 mm x 2,1 mm, s veľkosťou častíc 3 μm.

Chromatografická kolóna bola termostatovaná na

40 ºC. Bola použitá gradientová elúcia 10 mmol/L

kyselina mravčia : acetonitril (10:90%, v/v). Cel-

kový čas HPLC-ESI-IT-TOF-MS analýzy bol 12

minút.

Pri príprave mobilných fáz boli použité nasle-

dovné chemikálie: acetonitril (Merck, Darmstadt,

Nemecko) a kyselina mravčia (98%), (Sigma-

Aldrich). Všetky použité chemikálie boli LC-MS

kvality. Voda používaná na prípravu týchto rozto-

kov bola LiChrosolv od firmy Merck určená pre

chromatografiu.

Kultivačný supernatant z nádorových a mezen-

chýmových kmeňových buniek pre analýzu bol

pripravený a dodaný Laboratóriom molekulárnej

onkológie (Laboratórium molekulárnej onkológie,

Ústav experimentálnej onkológie, BMC, Slovenská

akadémia vied) podľa nasledujúceho postupu.


65

Tabuľka 1 Popis analyzovaných vzoriek pripravených Laboratóriom molekulárnej onkológie (Ústav

experimentálnej onkológie, BMC, Slovenská akadémia vied)

Číslo vzorky Popis vzorky Úprava Prídavok

1 Mezenchýmové kmeňové bunky s génom CD 1 mg/mL 5FC na 48 hodín

2 Mezenchýmové kmeňové bunky s génom CD bez 5FC

3 Mezenchýmové kmeňové bunky s génom CD/UPRT 1 mg/mL 5FC na 48 hodín

4 Mezenchýmové kmeňové bunky s génom CD/UPRT bez 5FC

5 Nádorové bunky HT-29/FUR s génom CD/UPRT 1 mg/mL 5FC na 48 hodín

6 Nádorové bunky HT-29/FUR s génom CD/UPRT bez 5FC

7 Nádorové bunky HT-29/FUR bez génu 1 mg/mL 5FC na 48 hodín

8 Nádorové bunky HT-29/FUR bez génu bez 5FC

Párne vzorky sú vždy negatívnou kontrolou k ne-

párnym vzorkám. K nepárnym vzorkám bol na 48

hodín pridaný 5FC (1 mg/ml), ktorý bunky pomo-

cou génu CD alebo CD/UPRT metabolizovali.

Kultivačný supernatant pozostávajúci z média

DMEM s vysokým obsahom glukózy, 10% hovä-

dzieho fetálneho séra a antibiotík bol odobraný

a centrifugovaný po dobu 10 min pri 3 000 otáč-

kach za minútu. Následne filtrovaný cez 0,2 μm

filter a cez 100 kDa a 30 kDa filter. Vzorky boli

uskladnené pri -80°C. Popis analyzovaných vzo-

riek je uvedený v Tab. 1.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

V predmetnej práci sme sa rozhodli overiť mož-

nosti použitia metódy DI-ESI-IT-TOF-MS (techni-

ka priameho dávkovania), tak aj metódy HPLC-

ESI-IT-TOF-MS pre identifikáciu 5FC a jeho hlav-

ných metabolitov v modelových ako aj v reálnych

biologických vzorkách (kultivačný supernatant

z mezenchýnových kmeňových resp. nádorových

buniek). DI-ESI-IT-TOF-MS resp. DI-ESI-IT-

TOF-MSn analýzy boli vzhľadom na charakter ana-

lytov uskutočňované v pozitívnom aj negatívnom

ionizačnom móde (+ 4,5 kV resp. -3,5 kV). Vzorky

boli priamo dávkované do MS pri konštantnom

prietoku 0,2 mL/min mobilnej fázy (10 mmol/L

kyselina mravčia:acetonitril, 50:50% (v/v)). Dáv-

kovaný objem bol 2 μL. Hmotnostné spektrá

získané priamym dávkovaním štandardov s kon-

centráciou 0,1 mg/ml (s výnimkou 5FUMP, ktorý

mal koncentráciu 1 mmol/L) slúžili ako referenčné.

Na Obr. 1 sú pre ilustráciu uvedené MS1-MS4

spektrá získané DI-ESI-IT-TOF-MS analýzou

štandardu 5FdUMP. Pomocou navrhnutej DI-ESI-

IT-TOF-MS metódy sme analyzovali modelovú

zmes obsahujúcu všetky študované analyty (5FC,

5FU, 5FURD, 5FUMP, 5ClU a 5FUMP). V získa-

ných hmotnostných spektrách boli jasne viditeľné

všetky molekulové ióny prislúchajúce analytom,

avšak bolo z nich tiež jednoznačne viditeľné potla-

čenie signálu analytov ostatnými zložkami vzorky.

Z nameraných výsledkov vyplynulo, že metódu

DI-ESI-IT-TOF-MS nie je možné aplikovať pri

analýze reálnych vzoriek a je nevyhnutné zapo-

jenie chromatografickej separácie do analytického

postupu.

Chromatografická separácia bola uskutočnená

na kolóne Ascentis C18 (100 mm x 2,1 mm, 3 μm)

s využitím gradientovej elúcie (10 mmol/L kyse-

lina mravčia : acetonitril, 10:90%, (v/v)) s prie-

tokom mobilnej fázy 0,2 mL/min. Celková dĺžka

HPLC-ESI-IT-TOF-MS analýzy bola 12 minút.

Vyvinutá HPLC-ESI-IT-TOF-MS metóda apliko-

vaná na analýzu vzoriek mezenchýmových kme-

ňových buniek, nádorových buniek a ich kon-

trolných vzoriek, ku ktorým nebol pridaný 5FC.

V hmotnostnom spektre získanom HPLC-ESI-IT-

TOF-MS analýzou vzorky č. 1 (médium z mezen-

chýmových kmeňových buniek s génom cytozín-

deamináza) v pozitívnom ionizačnom móde (Obr.

2) bol prítomný ión s m/z =130,0439 zodpove-

dajúci molekulovému iónu 5FC. V hmotnostnom

spektre získanom v negatívnom ionizačnom móde

(Obr. 2) dominoval ión m/z = 129,0150, ktorý

zodpovedá molekulovému iónu 5FU.

V hmotnostnom spektre získanom HPLC-ESI-

IT-TOF-MS analýzou vzorky č. 3 v pozitívnom

ionizačnom móde bol viditeľný ión zodpovedajúci

molekulovému iónu 5FC s pomerom m/z =

130,0447 a v negatívnom ionizačnom móde bol

viditeľný ión zodpovedajúci 5FU s pomerom m/z =

129,0157. Aj v tomto prípade sa jednalo o mezen-

chýmové kmeňové bunky s tým rozdielom, že ku

génu cytozíndeamináza bola pridaná uracil fos-

foribozyltransferáza. V predmetných hmotnost-


66

ných spektrách oboch analyzovaných vzoriek ne-

bola pozorovaná prítomnosť iónov prislúchajúcich

ďalším metabolitom 5FC (5FURD, 5FUMP,

5FdUMP).


IT-TOF-MS analýzou vzorky č. 5 (médium

z nádorových buniek s génom cytozíndeamináza::

uracil fosforibozyltransferáza) v pozitívnom

ionizačnom móde (Obr. 3) bol opäť jasne viditeľný

ión s m/z = 129,9189, ktorý zodpovedá 5FC

a v negatívnom ionizačnom móde boli viditeľné

ióny 5FU s pomerom m/z = 129,0151 a 5FdUMP

s pomerom m/z = 325,1439. V tejto vzorke sa

nachádzali gény CD/UPRT, čo pravdepodobne

spôsobilo priamu metabolickú premenu 5FU na

5FdUMP.

Obrázok 1 MS1-MS4 spektrá získané DI-ESI-IT-TOF-MS analýzou štandardu 5FdUMP s koncentráciou 0,1mg/mL


67

Obrázok 2 TIC a EIC záznamy získané z HPLC-ESI-IT-TOF-MS analýzy vzorky 1 a 2. MS spektrum vzorky

mezenchýmových kmeňových buniek s prídavkom génu CD a 5FC o koncentrácii 1mg/mL získané v pozitívnom

i negatívnom ionizačnom móde (horná časť obrázku) a MS spektrá kontrolnej vzorky získané v pozitívnom aj

negatívnom ionizačnom móde (spodná časť obrázku)


IT-TOF-MS analýzou vzorky č. 7 (médium

z nádorových buniek bez pridania génov)

v pozitívnom ionizačnom móde sa nachádzal ión

m/z = 130,0437, ktorý zodpovedal 5FC. Na rozdiel

od MS spektier získaných HPLC-ESI-IT-TOF-MS

analýzou ostatných vzoriek v negatívnom ioni-

začnom móde nebol v tomto prípade v spektre

prítomný ión zodpovedajúci 5FU. Neprítomnosť

metabolitov 5FC vo vzorke 7 bola spôsobená

neprítomnosťou génov kódujúcich tvorbu enzýmov

potrebných na jeho metabolickú premenu. Získané

výsledky naznačujú, že cieľové bunky po pridaní

génu CD metabolizovali 5FC za vzniku 5FU, čo je

dokumentované získanými MS spektrami.


68

Obrázok 3 TIC a EIC záznamy získané z HPLC-ESI-IT-TOF-MS analýzy vzorky 5 a 6. MS spektrum vzorky

nádorových buniek s prídavkom génu CD/UPRT a 5FC o koncentrácii 1mg/mL získané v pozitívnom i negatívnom

ionizačnom móde (horná časť obrázku) a MS spektrá kontrolnej vzorky získané v pozitívnom aj negatívnom

ionizačnom móde (spodná časť obrázku)

ZÁVER

Práca sa venovala možnostiam vysokoúčinnej

kvapalinovej chromatografie v kombinácii s hmot-

nostnou spektrometriou pre identifikáciu 5-fluoro-

cytozínu a jeho hlavných metabolitov (5-fluoro-

uracil, 5-fluorouridín, 5-fluorouridín monofosfát a

5-fluoro-2-deoxyuridín monofosfát) v nádorových

a mezenchýmových kmeňových bunkách.

Vyvinutá HPLC-ESI-IT-TOF-MS metóda apliko-

vaná na analýzu vzoriek mezenchýmových

kmeňových buniek, nádorových buniek a ich

kontrolných vzoriek, ku ktorým nebol pridaný


69

5FC. Na záznamoch MS spektier mezenchý-

mových kmeňových buniek ku ktorým bol pridaný

5FC a gén kódujúci tvorbu CD resp. CD/UPRT

boli viditeľné molekulové ióny zodpovedajúce

5FU a 5FC. V MS spektrách získaných analýzou

nádorových buniek s prídavkom 5FC a génov

kódujúcich tvorbu CD/UPRT bolo možné pozo-

rovať molekulové ióny nielen pre 5FC a 5FU ale aj

molekulový ión zodpovedajúci 5FdUMP. Pri vzor-

kách nádorových buniek, ktoré neobsahovali gény

kódujúce tvorbu enzýmov bol na záznamoch MS

spektier viditeľný len molekulový ión 5FC.

Poďakovanie

Predložená práca vznikla za finančnej podpory

Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV-0583-11

a APVV-0052-12) pod záštitou Centra excelencie

VVCE-0070-70.


ODKAZOV

[1] BREDA, M., BARATTE, S. A review of

analytical methods for the determination of 5-

fluorouracil in biological matrices. Analytical

and Bioanalytical Chemistry. 2010; 397: 1191-

1201.

[2] SEGURA, A. P., YARGEAU, V. On the

Application of High-Resolution Mass Spectro-

metry to Environmental Analysis. International

Journal of Environmental Pollution and

Remediation. 2012; 1: 82-89.

[3] VERMES, A., GUCHELAAR, H. J., DAN-

KERT, J. Flucytosine: a review of its pharma-

cology, clinical indeications, pharmakokinetics,

toxicity and drug interactions. Journal of

Antimicrobial Chemotherapy. 2000; 46:. 171-

179.

[4] PANDEY, K., DUBEY, S. R., PRASAD, B. B.

A Critical Review on Clinical Application of

Separation Techniques for Selective Recog-

nition of Uracil and 5-Fluorouracil. Indian

Journal of Clinical Biochemistry. 2016; 31: 3-

12.

[5] FARQUHARSON, S., GIFT, A., SHENDE,

CH. et al. Surface-enhanced Raman Spectral

Measurments of 5-Fluorouracil in Saliva.

Molecules. 2008; 13: 2608-2627.

[6] RAMOS-MARTÍN, V., O’CONNOR, O.,

HOPE, W. Clinical pharmacology of anti-

fungal agents in pediatrics: children are not

small adults. Current Opinion in

Pharmacology. 2015; 24: 128-134.

[7] NEGREIRA, N., MASTROIANNI, N., LÓPEZ

DE ALDA, M. et al. Multianalyte deter-

mination of 24 cytostatics and metabolites by

liquid chromatography–electrospray–tandem

massspectrometry and study of their stability

and optimum storage conditions in aqueous

solution. Talanta. 2013;116: 290-299.

[8] SERVE, M. K., YÁNEZ, A. J., REMSBERG,

M. C. et al. Development and validation of a

rapid and sensitive HPLC method for the

quantification of 5-fluorocytosine and its

metabolites. Biomedical Chromathography.

2010; 24: 556-561.


Recenzované abstrakty z vedeckej konferencie

ZdravLab 2017

konanej v dňoch 9. – 10. februára 2017 v Trenčíne


Recenzované abstrakty z vedeckej konferencie ZdravLab 2017 konanej v dňoch 9. -10. februára 2017 v Trenčíne

A1

HBO AKO ADJUVANTNÁ METÓDA

V ŠPORTOVEJ MEDICÍNE

BANÍKOVÁ M.

Oxymed, Adeli medical center, Piešťany

Pri výkone, pri tréningu alebo samotných pretekoch,

nároky na kyslík stúpajú. Kyslík zohráva významnú

úlohu v procesoch tvorby energie v organizme a pri jeho

regenerácii. V hyperbarickom prostredí dochádza k zvý-

šenej rozpustnosti kyslíka v telesných tekutinách a tým

stúpa jeho dostupnosť v organizme. Hyperbarická oxy-

genoterapia (HBO) môže nájsť svoje miesto ako

v príprave športovcov počas tréningu, tak aj ako jeden

zo spôsobov podpory rekonvalescencie po výkone, ale

aj po poraneniach pri športe. Dôsledkom nedostatku

kyslíka vo svaloch je hromadenie kyseliny mliečnej ako

produktu anaerobného metabolizmu. Hromadenie kyse-

liny mliečnej je známy faktor spôsobujúci únavu a limi-

tujúci fyzickú námahu. Biochemické vyšetrenia porov-

návajúce hladiny laktátu v skupinách zdravých dobro-

voľníkov cvičiacich v normobarickom prostredí, dýcha-

júcich O2 v normobarickom prostredí počas tréningu a

v skupine trénujúcej v prostredí HBO, preukázali signi-

fikantne znížené hladiny laktátu v 1., 5. a 15. minúte

po ukončení fyzickej aktivity v HBO skupine voči

zvyšným dvom skupinám.

Pre profesionálnych športovcov znamená zranenie

vyradenie z kariéry. Rekonvalescencia športových

úrazov aplikáciou tradičných terapií môže trvať

mesiace. Kyslík, dýchaný pod zvýšeným tlakom,

dostane rýchlejšie do formy po športových úrazoch.

Urýchľuje hojenie a po ťažkých fyzických výkonoch, je

vynikajúci pre regeneráciu svalov. U športovcov, ktorí

túto liečeb-nú metódu absolvovali, bola preukázaná

redukcia opu-chu a bolesti v akútnom štádiu poranenia.

Skrátil sa čas hojenia a rekonvalescencie zranení kostí,

kĺbov, svalov, väzív, šliach a tkanív, čo umožní

rýchlejší návrat k aktívnemu tréningu.

Program zostavený kombináciou hyperbarickej oxyge-

noterapie a doplnkových terapií (masáže, manuálne

terapie, rehabilitačné cvičenia a ďalšie), pomáha pred-

chádzať vyčerpaniu a zlepšuje koncentráciu špor-

tovcov.

Kľúčové slová: Hyperbarická oxygenoterapia. Športové

poranenia. Rekonvalescencia.

ZAVEDENIE XPRECIE DO AMBULANCIE

BENKOVÁ I.1, LEDNICKÝ P.2, NETRIOVÁ J.1,2

1 Oddelenie klinickej biochémie a hematológie, Nemoc-

nica svätého Michala, Bratislava

2 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Ale-

xandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín

Zdravý organizmus zložitými cestami bezpečne

a účinne reguluje procesy, aby nedochádzalo k nad-

bytočnej aktivácii zrážania a súčasne reguluje zasta-

venie krvácania. Tieto procesy sú v rovnováhe. Poru-

šenie rovnováhy sa môžu prejaviť krvácaním (hypo-

koagulačný stav) alebo zvýšenou zrážanlivosťou krvi

(hyperkoagulačný stav). Osobám s väčším sklonom

k tvorbe krvných zrazenín hrozí, že by sa zrazeniny

mohli dostať do iných orgánov a spôsobiť vážne

ohrozenia života (pľúcnu embóliu, mozgovú mŕtvicu) až

smrť. Z liečebných (terapia rozpúšťania krvných

zrazenín) a z preventívnych dôvodov (predchádzanie

tvorby krvných zrazenín) sa používa antikoagulačná

liečba. Jej účinnosť závisí na úprave koagulácie. Pri

terapii kumarínovými preparátmi (Warfarín) sa účinnosť

posudzuje na základe INR (pomeru protrombínového

času pacienta a štandardy umocneného na ISI -

medzinárodný index senzitivity použitého trombo-

plastínu) v individuálne stanovenom terapeutickom

rozmedzí, ktoré je závislé od diagnózy pacienta.

Pri stanovení protrombínového času sa sleduje schop-

nosť systému tvoriť aktívne koagulačné komplexy

v citrátovej plazme, sleduje sa čas do vzniku prvého

fibrínového koagula. Proces kontrol, ako aj čakanie na

výsledok z laboratória je pre pacienta pomerne

stresujúce. Veľmi výhodné a časovo nenáročné sa javí

stanovovanie INR z kvapky kapilárnej krvi za pomoci

čipov v blízkosti pacienta v priebehu 1-2 minút.

V odberovom centre OKBH NsM sme mali v priebehu

mesiaca možnosť vyskúšať prácu s analyzátorom

XPRECIA® (firma Siemens) určeným na profesionálny

monitoring antikoagulačnej liečby v ambulancii lekára

alebo priamo pri lôžku pacienta a výsledky porovnať

s meraniami získanými priamo v laboratóriu. Korelácia

medzi výsledkami získanými odlišnými metódami je

vysoká (R = 0,83).

Zavedenie merania INR priamo v ambulancii prispeje

k lepšej starostlivosti a kvalite liečby, lekár sa bude

môcť skôr rozhodnúť ako správne viesť liečbu.

Kľúčové slová: Stanovenie INR. Monitoring

antikoagulačnej terapie.

MOŽNOSTI STANOVENIA VYBRANÝCH

AMINOKYSELÍN, AMINOSACHARIDOV

A BIOGÉNNYCH AMÍNOV VO VZORKÁCH

BIOLOGICKÉHO PÔVODU

METÓDOU RP-HPLC

BEŇO E., GÓRA R., BIELČÍKOVÁ N., HUTTA M.



A2

Katedra analytickej chémie, Prírodovedecká fakulta,

Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava

Práca sa zaoberá vývojom a validáciou metódy na sta-

novenie vybraných aminokyselín (AK), aminosacha-

ridov (AS) a biogénnych amínov (BA) potenciálne

prítomných vo vzorkách krvného séra s použitím

reverzno-fázovej kvapalinovej chromatografie (RP-

HPLC). Pred samotnou separáciou štandardov vybra-

ných aminozlúčenín a tiež stanovením vybraných

analytov prítomných vo vzorkách krvného séra bola

použitá pred-kolónová derivatizácia s derivatizačným

činidlom dietyl etoxymetylénmalonát (DEEMM), ktoré

po reakcii s primárnou a sekundárnou aminoskupinou

poskytuje stabilné produkty s charakteristickým UV

spektrom.

Na separáciu analytov boli testované kolóny LiChros-

pher RP-18e (250 mm x 4,6 mm, 5μm) a kolóna mono-

litového typu Chromolith Performance RP-18e (100 mm

x 4,6 mm). Počas procesu vývoja metódy boli testované

mobilne fázy rôzneho zloženie ako fosforečnanový

tlmivý roztok a metanol resp. acetonitril a tiež mravčan

amónny v kombinácii s metanolom a acetonitrilom pri

prietoku 1 mL.min-1 a použití priamej fotometrickej

detekcie pri 280 nm.

Vyvinutá gradientová RP-HPLC metóda poskytla

možnosť rozdelenia 23 aminokyselín, 3 najčastejšie

vyskytujúcich aminosacharidov a histamínu a umožnila

dosiahnuť pre jednotlivé analyty medzu stanovenie na

úrovni 0.01 až 0.05 mg L-1.

Kľúčové slová: Aminokyseliny. Aminosacharidy.

Amíny. DEEMM. Krvné sérum. RP-HPLC.

Poďakovanie Tento príspevok je výsledkom realizácie projektu (ITMS

26240220034) podporeného OPVaV financovaného ERDF a

za finančnej podpory grantu VEGA č. 1/0899/16.

LABORATÓRNA DIAGNOSTIKA

A MONITORING RENÁLNYCH FUNKCIÍ

BÍLA M., HUNÁKOVÁ A.

Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, Skalica

Obličky patria k životne dôležitým orgánom a pre

život človeka sú rovnako nevyhnutné ako srdce a mo-

zog. Obličky sú retroperitoneálne uložený párová orgán,

ktorého hlavnou funkciou je udržiavať stabilný objem

extracelulárnej tekutiny a zloženie vnútorného prostre-

dia. Prostredníctvom premenlivej resorpcie kontrolujú

vylučovanie solí a vody a udržiavajú konštantný objem

a osmolalitu extracelulárnej tekutiny. Podieľajú sa na

regulácii acidobázickej rovnováhy, eliminujú konečné

produkty látkovej premeny a cudzorodé látky (napr.

močovinu, kyselinu močovú, toxíny) a zadržiavajú

nepostrádateľné látky, ktoré sú prítomné v krvi

(glukózu, aminokyseliny). Obličky produkujú alebo sa

zúčastňujú syntézy niektorých hormónov, ako erytro-

poetín, kalcitriol, vitamín D, prostaglandíny, a taktiež

hrajú významnú úlohu pri degradácii proteínových

hormónov (napr. inzulínu, parathormónu, gastrointes-

tinálnych hormónov). Vykonávajú ďalšie metabolické

funkcie ako je odbúravanie bielkovín a peptidov, sú

miestom glukoneogenézy.

Vo svete trpí chronickým ochorením obličiek, ktoré

môže spôsobiť ich úplné zlyhanie, až 500 miliónov ľudí,

čo predstavuje asi každého desiateho obyvateľa.

Frekvencia chronického zlyhania obličiek ako aj preva-

lencia renálneho zlyhania kontinuálne na celom svete

narastá. Chronické ochorenie obličiek v počiatočnom

štádiu často krát nemá žiadne vonkajšie príznaky

a nespôsobuje žiadne viditeľné problémy. Poškodenie

a zníženie funkcie obličiek je postupný pomalý proces.

Človek môže stratiť až 90% funkcie obličiek bez toho,

aby spozoroval akékoľvek príznaky. Presná a včasná

diagnostika a správne monitorovanie obličkových

funkcií je preto veľmi dôležité.

K základným metódam funkčného vyšetrenia obličiek

patrí glomerulárna filtrácia. Vychádza z princípu očisťo-

vacej funkcie obličiek – clereance. Dnes sa pre skríning

obličkových funkcií preferuje stanovenie kalkulovanej

GF z koncentrácie sérového kreatinínu alebo cystatínu

C, teda odhad glomerulárnej filtrácie, namiesto klasic-

kého stanovenia klírensu endogénneho kreatinínu zo

zbieraného moču. Spolu so stanovením proteinúrie je

GF vhodným nástrojom pre včasný záchyt obličkového

poškodenia. Chronické ochorenie obličiek je nevyhnut-

né sledovať hlavne u rizikových skupín pacientov,

u ktorých sa predpokladá rozvoj obličkovej insuficien-

cie ako sekundárneho javu iného primárneho ochorenia.

Najviac pacientov v pokročilom štádiu chronickej renál-

nej insuficiencie je z radov hypertonikov a diabetikov.

Dôležité je sledovať obličkové funkcie aj u pacientov s

kardiovaskulárnymi ochoreniami, u pacientov s rodin-

nou anamnézou nefropatií, s metabolickým syndrómom,

hyperlipoproteinémiou a obezitou, u fajčiarov, pacien-

tov s recidivujúcimi infekciami močových ciest, u osôb

starších ako 60 rokov a u onkologických pacientov.

Pre odhad GF existuje viacero metodických prístupov,

ktorých základom sú rôzne rovnice využívajúce princíp

klírensu nízkomolekulových látok ako kreatinín alebo

cystatín C z krvi. Všetky doposiaľ doporučené postupy

majú však svoje limity. Preto výber správnej, resp. naj-

vhodnejšej metódy v danej skupine pacientov v popu-

lácii je pre včasnú a spoľahlivú diagnostiku kľúčový.

Kľúčové slová: Obličkové funkcie. Glomerulárna

filtrácia (GF). Kreatinín. Cystatín C.



A3

ANALYSIS OF UPPER RESPIRATORY TRACT

INFECTIONS CAUSED BY SELECTED STRAINS

OF BACTERIA DURING 2015 IN CATCHMENT

AREA OF LITOMYŠL HOSPITAL

BÍROVA K.1,2, ŠPAJDELOVÁ J.1, JANEČKOVÁ J.2,

KAIGLOVÁ A.1

1 Faculty of Health Sciences and Social work, University

of Trnava, Trnava 2 Lytomyšl Hospital

The etiology of respiratory diseases (RDs) is diverse.

RDs could be caused by viruses, particularly from the

family of Paramyxoviridae, Orthomyxoviridae,

Picornaviridae, Coronaviridae, Herpesviridae, and

Adenoviridae. From the bacterial causative agents,

S. pyogenes (group A in particular), S. pneumoniae,

H. influenzae (both encapsulated and non-encapsulated

strains), Staphylococcus species and gram-negative

bacteria (e.g., Moraxella catarrhalis) are involved in

RDs development. Atypical microorganisms, such as

Mycoplasma pneumoniae and Chlamydia species could

play an important role in RDs development as well.

Anaerobic bacteria account for less than 10% of RDs

in community. During 2015, 15 698 samples from

patients suffering from RDs was submitted to the

hospital of Litomyšl for microbiological testing.

For the presence of strains Haemophilus influenzae,

Streptococcus anginosus, Streptococcus pneumoniae,

Moraxella catarrhalis a Streptococcus pyogenes , the

samples were initially cultured on Columbia blood agar

with 10% of defibrillated sheep blood. This medium has

been developed to facilitate the growth of fastidious

microorganisms. After inoculation, the plates were

incubated in an environment of 5% CO 2 for 18-24

hours at 37°C. More detailed identification of the strains

has been then performed using MALDI analysator

BioTyper. The final step of investigation involved

analysis of the sensitivity of microorganisms to

antibiotics (ATB), namely: 1) H. influenzae and M.

catarrhalis: PNC AMC era, SXT, TE, CIP; 2)

S . anginosus and S. pyogenes: PNC, ERY, SXT, TE,

CIP, and CLI; 3) S. pneumoniae: ERY, SXT, TE, CIP,

OXA, CLI. Within 15 minutes after disks application,

inverted plates were placed into thermostat with CO2

atmosphere for 16 - 24 hours at 36⁰C. The presence of

strains Haemophilus influenzae, Streptococcus angino-

sus, Streptococcus pneumoniae, Moraxella catarrhalis a

Streptococcus pyogenes was proved in 2246 samples

(14.31%). From the positive samples, the incidence

of Haemophilus influenzae was 34%, Streptococcus

anginosus 11%, Streptococcus pneumoniae 13%,

Moraxella catarrhalis 7% and Streptococcus pyogenes

35%. Concerning sensitivity of individual bacterial

strains to ATB, it was as follows: Haemophilus

influenzae - AMC (99.2%), Streptococcus anginosus -

PNC (99.2%), Streptococcus pneumoniae - CLI

(91.3%), Moraxella catarrhalis - CIP (99.5%) a Strepto-

coccus pyogenes - PNC (100%). The highest resistance

of individual bacterial strains to different ATB types

was followed: Haemophilus influenzae – PNC (32.1%),

Streptococcus anginosus – TE (27.0%), Streptococcus

pneumoniae - CIP (14.3%), Moraxella catarrhalis -

PNC (100%) a Streptococcus pyogenes - SXT (13.2%).

Respiratory tract infections (RTIs) are referred as the

main reason why patients visit their general practitioner.

Misusing of ATB therapy for the treatment of these

types of infections may happen, since viruses – as the

common causative agents of RTIs - stay unaffected.

Thus, the overuse of ATB increases the cost of drug

therapies and unnecessarily exposes the user's to the

side effects of these drugs. Moreover, the irrational use

of ATB may contribute to the high level of resistance

development.

Key words: Respiratory tract infections. Bacterial

infections

VÝZNAM A MOŽNOSTI MONITOROVANIA

ZDRAVEJ VÝŽIVY

BLAŽÍČEK P.1, FRATRCOVÁ-ŠRÁMKOVÁ K.2

1 Katedra klinickej biochémie a laboratórnej medicíny,

Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Bra-

tislava 2 Katedra výživy ludí, Fakulta agrobiológie a potra-

vinových zdrojov, SPU v Nitre, Nitra

Zdravá výživa pozostáva z vitamínov a mikronutrien-

tov a tieto živiny sú životne dôležité. Stačí však racio-

nálna výživa na ich doplnenie, alebo ich treba preven-

tívne užívať vo vysokých dávkach? Je možné zistiť stav

vitamínov a stopových prvkov v krvi, moči, nechtoch

a vo vlasoch?

Možnosti stanovenia vitamínov vitamín D, vitamín

B12, vitamín B9 môžeme stanoviť chemiluminescenčne

alebo elektrochemiluminescenčne, ostatné vitamíny B6,

A, E, B1, B2, B3 pomocou HPLC s FD alebo UV detek-

ciou, samozrejme najšpecifickejšia metóda v súčastnosti

je LC-MS/MS a môžeme stanoviť všetky formy vitamí-

nu D (aj epiméry vitamínu D). Stopové prvky (Se. Cr,

Mn, Zn, Cu) môžeme stanoviť pomocou AAS a takisto

môžeme stanoviť aj toxické prvky (Hg, As, Pb, Al).

Niektoré môžeme stanoviť pomocou SPF (Fe, Ca, Mg,

K, Na, Cl, Cu, Zn).

Dôležitý je ich príjemu resp. užívanie, ale zároveň tre-

ba upozorniť aj na nebezpečenstvo ich nadmerného

užívania. Chcel by som ukázať možnosti ich stanovenia



A4

a tým aj možnosti sledovanie úspešnej saturácie nutrič-

nými doplnkami.

Skôr než sa zacnú užívat vitamínové alebo minerálne

doplnky, optimálne by bolo si ich nechať zmerať a po-

tom sa poradiť so svojím lekárom ohľadne užívania

nutričných doplnkov, najmä ak máte zdravotné problé-

my alebo ak beriete lieky, lebo niektoré nutričné

doplnky môžu interferovat s liekmi.

Čo sú vitamíny?

Funk ako prvý charakterizoval syndrómy vyvolané ne-

prítomnosťou týchto látok v potrave ako avitaminózy

a predpovedal, že sa nemusia vzťahovať iba na skorbut

a beri-beri, ale aj na niektoré iné podobné stavy. Vita-

míny vykonávajú v organizme niekolko dôležitých

funkcií: najdôležitejšie z nich je katalytický úcinok pri

mnohých reakciách látkovej premeny, ktorý vykazujú

bud sami, alebo vo forme komplexných zlúcenín, ktoré

vznikajú až v organizme. K dispozícii je 16 známych

vitamínov: vitamíny v tuku rozpustné A, C, D, E , K1

a K2 a vitamíny skupiny B (B1-tiamín, B2-riboflavín,

B3-niacín, B5-kyselina pantoténová, B6-pyridoxín, B7-

biotín, , B9-kyselina listová, B12-cyanocobalamin, B-15

kyselina pangámová a pätnásť minerálií je nevyhnut-

ných pre zdravie: vápnik, fosfor, draslík, sodík, chlór,

horčík, železo, zinok, jód, chróm, meď, fluór, molyb-

dén, mangán a selén. Odporúča sa, aby ľudia svoje

nutričné požiadavky doplnili prostredníctvom zdravých

stravovacích návykov z potravín, ktoré obsahujú potreb-

né živiny. Multivitamíny / multiminerálie sú najčastejšie

používané doplnky stravy a na Slovensku vďaka rekla-

me je to cca 20%. Multivitamíny nemôžu úplne nahra-

diť pestrú stravu a rôzne potraviny, ktoré sú pre zdravú

výživu dôležité. Potraviny sú zdrojom nielen vitamínov

a minerálnych látok, ale obsahujú aj vlákninu

a ďalšie látky, ktoré poskytujú zdravotné výhody.

Avšak niektorí ľudia, ktorí nemajú dostatok vitamínov

a minerálií z potravy, alebo ktorí majú určité zdravotné

ťažkosti či problémy, by mohli mať prospech z užívania

jedného alebo viacerých zistených deficitných látok

v jednozložkových doplnkoch a netreba všetko užívať

v jednej tabletke, lebo dôkaz na podporu ich nadmer-

ného používania pre celkové zdravie a prevenciu chorôb

zostáva vo všeobecnej populácii obmedzený. Najlepší

spôsob, ako mat dostatok vitamínov a minerálií co orga-

nizmus potrebuje je jesť nutricne vyváženú stravu. Kedy

teda užívať doplnky? V tom prípade ak jedinec patrí do

jednej z nasledovných skupín.

Dospelí nad 50 rokov

Aj ked väcšina ludí v tejto vekovej skupine prijíma

dostatocné množstvo vitamínu B-12, užívať doplnok je

dôležité preto, lebo starší ľudia majú zníženú schopnost

absorbovat prírodný B-12 z potravín (vajec, tvarohu,

mlieka) a táto schopnost klesá s vekom.

U žien po menopauze

U niektorých žien, je tažké získat odporúcané množs-

tvo vápnika a vitamínu D a K2 bez suplementácie.

Doplnky s vápnikom, vitamínom D a vitamínom K2

pomáhajú chránit pred osteoporózou, rizikom zlomenín,

ale aj pred aterosklerózou. Ľudia, ktorí jedia nevhodnú

alebo nízko energetickú stravu, starší ľudia ktorým sa

zhoršila chuť do jedla (majú zlé chuťové vnímanie),

rovnako ako sa znížila schopnosť chute a vôňe, ak majú

depresiu alebo majú zubné protézy, ktoré môžu inhibo-

vať chuť do jedla. Ak jedinec nekonzumuje odporúčaná

dennú dávku ovocia, zeleniny a ďalšie zdraviu prospeš-

né potraviny a nechodí na slnko, vtedy treba dopĺňať

vitamíny a minerálie. Dôležité je to, ak je jedinec vege-

tarián alebo vegán, alebo má nízkokalorickú stravu, ak

nechodí na slnko aspoň na 15 minút denne, ake nechce

jesť mliečne výrobky (jogurt, tvaroh), ak má energe-

tický príjem menej ako 1000 kalórií denne, vtedy je

vhodné po porade s lekárom užívať aj nutričné doplnky.

Bezpečnosť užívania doplnkov

Pri užívaní dennej dávky základného multivitamínu je

nepravdepodobné, že by to predstavovalo zdravotné

riziko pre väčšinu ľudí. Avšak pri konzumovaní potra-

vín a nápojov obohatených (ako sú obilniny alebo nápo-

je s obsahom vitamínov a minerálií spolu s doplnkami

stravy, mali by ste sa uistiť, že váš celkový príjem

vitamínov a minerálnych látok nie je vyšší ako horný

bezpečnostný limit. Treba si prečítať nutričné hodnoty

na obale a zistiť, či úroveň nepresahuje 100% dennej

odporúčanej dávky. Fajčiari a prípadne bývalí fajčiari

by sa mali vyhnúť multivitamínom, ktoré poskytujú viac

ako 100% dennej hodnoty pre vitamín A (ako retinol),

fajčiarom sa neodporúča užívať ani syntetický beta-

karotén a ani syntetický vitamín E, pretože sú známe

štúdie, ktoré dokázali zvýšené riziko rakoviny pľúc

u fajčiarov.

Vzhľadom na nadmerné množstvo vitamínu A (vo for-

me retinolu, nie vo forme beta-karoténu) v priebehu

tehotenstva bolo preukázané, že zvyšuje riziko vrode-

ných chýb u detí. Dôležité je denné užívanie aspoň 400

ug vitamínu B9 (kyseliny listovej) v prvom trimestri.

S výnimkou prípadov nedostatku železa alebo nedos-

tatočnosti, alebo ak lekár odporučí inak, dospelí muži

a ženy po menopauze by sa mali vyhnúť dopĺňaniu žele-

za pomocou doplnkov alebo multivitamínov obsahujú-

cich viac ako sú odporúčané denné dávky na železo (18

mg/deň). Doplnky železa môžu byť odporúčaná pre

ženy v plodnom veku, tehotné ženy, predčasne narode-

ných detí, starších dojčiat a dospievajúcich dievčat, pre-

tože sú vystavené väčšiemu riziku vzniku nedostatku

železa. Multivitamíny poskytujú živiny až do výšky

100% dennej odporúčanej dávky. Nemali by interfe-

rovať s liekmi, ale je jedna dôle-žitá výnimka: Ak užíva

pacient liek na zníženie zrážanlivosti krvi, ako je

warfarín, mal by sa poradiť s lekárom pred prijatím



A5

akéhokoľvek multivitamínu alebo potravinového dopln-

ku s vitamínom K1. Tento vitamín K1 znižuje účinnosť

lieku a lekári musia upraviť dávkovanie vzhľadom

na množstvo vitamínu K1, ktoré pacient zvyčajne kon-

zumuje v potravinách a doplnkoch spolu. Predtým ako

jedinec začne užívat vitamínové alebo minerálne dopln-

ky je nutné poradiť sa so svojím lekárom, najmä ak

máte zdravotné problémy a beriete lieky. Nedostatok

predovšetkým vitamínov rozpustných v tukoch (A, D,

E, K) hrozí pri niektorých ochoreniach, najmä ochore-

niach tráviacej sústavy.

Vitamín A je dôležitý pre rast a metabolizmus všet-

kých buniek, najmä epitelových. Je nutný pre syntézu

bielkovín, nukleových kyslín, glykolipidov a glykopro-

teínov, ktoré sú súčasťou epitelov slizníc. Je dôležitý

pre obnovu pigmentov v sietnici, jeho deficit sa preja-

vuje poruchami zraku a zápalmi spojiviek. Do organiz-

mu možno vitamín A dodávať v dvoch formách: ako

retinoidy a karotenoidy (prekurzory vitamínu A).

Nebezpečenstvo predávkovania vitamínom A

Početné pokusy na zvieratách, ktoré sa robili v oblasti

embryológie a teratológie ukazujú, že nadbytok, ako aj

nedostatok vitamínu A môže poškodiť tkanivo embrya.

Ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu po jej vysa-

dení by mali počkať aspoň 4-5 mesiacov s otehotnením,

alebo si dať vitamín A stanoviť v krvi, či nemajú

zvýšenú hladinu vitamínu A. Potreba vitamínu A v

tehotenstve je presne ohraničená. Aj u ľudí boli publi-

kované malformácie, ktoré poukazujú na nadmerné

užívanie vitamínu A v tehotenstve. Znetvorenia močo-

vých ciest, tváre, hlavy a CNS (centrálnej nervovej

sústavy) nastupujú ako dôsledok príjmu 25 000 m.j. na

deň v ranom tehotenstve. Vitamín A má najvyššiu

toxicitu a veľké nebezpečenstvo predávkovania hrozí aj

pri užívaní potravinových doplnkov. Akútna intoxikácia

bola pozorovaná u polárnych bádateľov po častej

konzumácii pečene z ľadových medveďov a morských

živočíchov. Vysoké dávky sú toxické v tehotenstve,

kedy hypervitaminóza A môže vyvolať poruchy nervo-

vého a kardiovaskulárneho systému u plodu. Na toxické

účinky retinolu sú citlivé najmä deti a jedinci so

zníženou funkciou pečene. Vysoké dávky vyvolávajú

bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, nauzeu, zvracanie, ne-

chutenstvo, slabosť, apatiu, poškodenie kostí a pečene.

Vitamín E je v skutočnosti široký pojem pre skupinu

ôsmich zlúčenín známych ako tokoferoly a tokotrienoly.

Všetkých osem zlúčenín má dôležitú úlohu v ľudskom

zdraví, ako je zníženie zápalu a oxidačné poškodenia

v organizme a chránia tuky, hormóny a enzýmy pred

ničivým účinkom aktívnych foriem kyslíka čiže pred ich

oxidáciou. Súčasne chráni bunkové membrány, ktoré sú

bariérou proti pôsobeniu niektorých xenobiotík. Spoma-

ľuje procesy starnutia, chráni kardiovaskulárny systém.

Dostatočný príjem vitamínu E je možný aj bez suple-

mentácie, pretože potraviny s vysokým obsahom poly-

énových kyselín obsahujú spravidla aj veľa vitamínu E.

Najvýznamnejšie neuroprotektívne vlastnosti má alfa-

tokotrienol. Nedostatok vitamínu E môže spôsobiť

nahromadenie produktov lipidovej peroxidácie. Nedo-

porúča sa užívať vyššie dávky syntetického vitamínu E

fajčiarom kvôli častejšiemu výskytu rakoviny plúc.

Dostatocné množstvo vitamínov a minerálií v tele je

zásadné. Dlhšie trvajúce nedostatky vitamínov, alebo

minerálov môže spôsobit zdravotné problémy (šero-

slepota vitamín A) (zhubná anémie nedostatok vitamínu

B-12) a anémia (nedostatok železa) atd. Zlá strava môže

prispiet k týmto nedostatkom. Avšak príliš vysoké

hladiny niektorých vitamínov a minerálov (z vysokých

dávok z doplnkov) takist môžu spôsobit závažné toxic-

ké reakcie. Aké sú teda riziká a benefit výživových

doplnkov? Vedecké dôkazy ukazujú, že niektoré diétne

doplnky sú skutočne prospešné pre celkové zdravie

napríklad, vápnik a vitamín D a vitamín K sú dôležité

pre udržanie a zníženie úbytku kostnej hmoty. Existujú

však dôkazy kedy doplnky neprospievajú a vysoké dáv-

ky doplnkov môžu škodit. Sú teda výživové doplnky

bez rizika? Je známe, že doplnky nie sú bez rizika.

Môžu mat silný úcinok v tele. a môžu tiež interferovať

s liekmi na predpis, a to spôsobmi, ktoré by mohli spô-

sobit problémy. Tu je len niekoľko príkladov:

• vitamín K môže znížit schopnost warfarínu,

• antioxidacné doplnky (vitamíny C a E) môžu znížit

úcinnost chemoterapie pri niektorých typoch

rakoviny,

• doplnky stravy môžu spôsobit problémy pri vy-

sokých dávkach alebo pri viacerých doplnkoch ktoré

sú použité v kombinácii.

Je tiež dôležité mat na pamäti, že dostávame vita-

míny a minerály v potravinách, ktoré jeme. Skutočnost

je, existuje množstvo potravín, ako sú ranajkové cereá-

lie a nápoje ku ktorým sa pridali vitamíny a minerály

a tak môže prísť k predávkovaniu a je to zbytočné

pridávať multivitamíny a je to finančne nákladné. Po-

tom sa takto často vyrába príliš drahý moč. Nežiaduce

úcinky nutricných doplnkov môžu spôsobit bolesti

hlavy a poškodenie pecene, a znižujú pevnost kostí.

Pacienti by sa mali porozprávať so svojím lekárom, ak

uvažujú o doplnkoch. Lekár by mal vedieť poradiť ktorý

doplnok nie je vhodný. V nemocnici v Londýne zistili

na internom oddelení, že 26,8% pacientov užívalo

nutricné doplnky a ošetrujúci lekári o tom neboli infor-

movaní. Zvyšuje sa riziko nežiaducich úcinkov.

Napríklad ak máte vysoký príjem vitamínu A. Celé

potraviny - napríklad ovocie, zeleniny, obilniny a mlie-

ko a mliecne výrobky majú tri hlavné výhody, ktoré

nemožno získat v pilulke sú to totiž komplexné

potraviny. Obsahujú množstvo živín, ktoré vaše telo

potrebuje - nie len jednu. Pomaranc ako príklad, posky-



A6

tuje vitamín C, ale aj beta-karotén, vápnik a dalšie

živiny. Podobne pohár mlieka poskytuje bielkoviny,

vitamín D, riboflavín, vápnik, fosfor a horcík. Potraviny

poskytujú vlákninu, ktorá je dôležitá pre trávenie

a pomáha predchádzat niektorým chorobám. Rozpustná

vláknina (nachádza sa vo fazuli, niektorých obilninách,

a niektorých druhoch ovocia a zeleniny) a nerozpustná

vláknina (vyskytuje sa v celozrnných obilninách a niek-

torých druhoch ovocia a zeleniny) môže pomôct zabrá-

nit ochoreniam srdca, diabetes a zápche.

Na záver možno povedať, že celé potraviny obsahujú

rôzne látky, ktoré môžu byt dôležité pre dobré zdravie.

Ovocie a zelenina, napríklad, obsahujú prirodzene sa

vyskytujúce chemické látky (fytochemikálie), ktoré mô-

žu pomôct chránit pred civilizacnými chorobami. Pri

užívaní doplnkov môže uniknúť potenciál výhod fyto-

chemikálií. Celé potraviny obsahujú vitamíny vo svo-

jich mnohých podobách. Ako už bolo spomenuté, vita-

mín A ako retinol sa vyskytuje iba v živocíšnych pro-

duktoch, rastliny obsahujú karotenoidy (beta-karotén),

ktoré telo môže premenit na vitamín A. Optimálne je

získat živiny z rôznych potravín, nie výlučne z dopln-

kov. Celé potraviny poskytujú ideálnu kombináciu

živín, vlákniny a iných zložiek. Je pravdepodobné, že

všetky z nich pôsobia v kombinácii.

Kľúčové slová: Vitamíny v tuku rozpustné. Vitamíny

vo vode rozpustné. Makroelementy. Mikroelementy.

Stopové prvky.

BIOCHEMICKÁ A GENETICKÁ DIAGNOSTIKA

RAKOVINY PROSTATY

(PSA, free PSA, TMPST, PCA3, p2PSA, PHI)

BLAŽÍCEK P.1, FILLO J.2, BREZA J.3

1 Ústav chémie, klinickej biochémie a laboratórnej

medicíny, Lekárska fakulta SZU, Bratislava 2 Urologická ambulancia, Bratislava 3 Urologická klinika LF UK a UN Bratislava

Ochorenie prostaty je jedným z hlavných zdravotných

problémov mužskej populácie. Na rakovinu prostaty

(CaP) ochorie v Európe až 286 000 ludí rocne a podob-

ne sú na tom aj Spojené štáty. V USA je to pritom

najcastejšie malígne (nádorové) ochorenie u mužov

a druhá najcastejšia prícina smrti na rakovinu. Na Slo-

vensku ide o tretí najcastejší zhubný nádor u mužov,

pricom rakovina prostaty postihne približne 34 Slová-

kov (zo 100 000) ročne. Mnohí muži si to však neuve-

domujú. Spoliehajú sa na štastie namiesto toho, aby

vcas navštívili urológa, respektíve ho navštevovali

periodicky v rámci preventívnych prehliadok.

Skríning prostaty je dôležitý a prax potvrdzuje, že

mnoho mužov má v rámci biochemického vyšetrenia

zvýšenú hladinu PSA, preto je u nich potrebné

násled-ne vykonat dalšie kroky v diferenciálnej

diagnostike na objasnenie prícin tohto zvýšenia.

Najcastejšie zvažova-ným výkonom býva biopsia

prostaty, ktorá potvrdí, alebo vyvráti CaP avšak nie so

100% istotou. Ide

o invazívny zákrok, ktorý má svojich zástancov, ale aj

odporcov a to – celkom pochopitelne – najmä u laickej

verejnosti. Biopsia je však až v 70% negatívna. Preto sa

dlho hladala alternatíva, ktorá by umožnila zaviest do

praxe nové neinvazívne vyšetrenie (napríklad z krvi,

alebo mocu), ktoré by s vysokou spolahlivostou

podávalo vcasnú infomáciu o tom, ci ide o malígne

alebo benígne ochorenie prostaty a ci je potrebné vyko-

nat ešte biopsiu. Jednou z možností, ako zachytit

malígne ochorenie ešte v rannom štádiu, je stanovenie

špecifickejších biochemických a genetických markerov.

US Preventive Services Task Force odporúca stratégiu

„watchfull and wait” (pozoruj a cakaj) a tvrdí, že u

mno-hých pacientov s nízkym rizikom CaP (menej

agresívna, respektíve pomaly rastúca forma rakoviny)

stací pacienta pravidelne kontrolovat bez nutnosti

agresívnej liecby hned od zaciatku. Táto téma však

zostáva kontroverzná. Je pravda, že PSA test nie je

dokonalý a hodnota PSA z krvi nemusí hned indikovat

rakovinu prostaty môže byt zvýšená aj z iných

zdravotných dôvodov (napríklad pri zápaloch prostaty

alebo mocových ciest ci pri benígnej hyperplázii

prostaty). Hlavnými problémami pri posudzovaní

výsledkov PSA sú najmä zaznamenané falošne

pozitívne hodnoty (overdiagnosis) a na ne nadväzujúca

„zbytocná liecba“ (overtreatment) pacienta, co má

okrem iného aj ekono-mický dosah. Preto bolo cielom

vyvinút nové metódy vyšetrenia, ktoré by zlepšovali

špecificitu diagnostiky na CaP, a to najmä jej

agresívnych foriem. Ako alter-natíva sa v súcasnosti

javí testovanie parametra p2PSA a výpočet PHI,

ktorému sa v USA a západnej Európe venuje viacero

študií. Proenzymová forma prostatického špecifického

antigénu [-2]Props (p2PSA) je frakciou

v plazme cirkulujúceho volného PSA. Patologicky

zvýšená produkcia PSA je charakteristickým znakom

malígnych prostatických tkanív a imunohistochemicky

je jeho prítomnost pozorovaná predovšetkým v dobre

rozlíšených nádoroch. Zvýšená produkcia PSA však

existuje aj u nemalígneho ochorenia prostaty, napríklad

prostatitídy, ale aj u benígnych hyperplázií. Proenzý-

mová forma prostatického špecifického antigénu [-2]

Props (p2PSA) v kombinácii s PSA a volným PSA

umožnuje stanovit pomocou matematického výpoctu

tzv. PHI (Prostate Health Index – Index zdravej

prostaty). Tento index sa používa ako pomôcka pri

rozlíšení karcinómu prostaty od benígnych ochorení

prostaty u mužov vo veku nad 50 rokov s celkovým



A7

PSA ≥ 2,0 až ≤ 10,0 ng/ mL a pri nálezoch digitálneho

rektálneho vyšetrenia, ktoré nevyvolávajú podozrenie na

prítomnost karcinómu. Skríning rakoviny prostaty sa

realizuje s cielom jej vcasného záchytu a až 20%

agresívnych foriem CaP je vdaka tomu diagnosti-

kovaných už v úvodnej fáze ochorenia. Skríning realizo-

vaný v súvislosti s chorobami prostaty je prospešný

najmä pri:

posúdení, ci ide o benígnu hyperpláziu prostaty

a predpovedaní vývoja ochorenia,

potvrdenej CaP – na sledovanie priebehu ochorenia

a úcinnosti liecby, potvrdenej CaP – pre urcenie prog-

nózy postihnutých a upresnenie štádia ochorenia.

Výsledky z velkej randomizovanej štúdie v Európe

potvrdili predchádzajúce zistenia, že skríning ochorení

prostaty cez definované vyšetrenie PSA z krvi

výrazne znižuje úmrtnost na rakovinu prostaty.

Výsledky boli uverejnené v New England Journal of

Medicine a ukazujú relatívne zníženie rizika úmrtnosti

na rakovinu prostaty o 21%. Vo vzorke (sére pacienta)

sa štan-dardnou biochemickou analýzou vyšetrí celkové

PSA, volné PSA a p2PSA a následne sa vypocíta PHI.

Výhody testovania p2PSA a naše skúsenosti:

Na zlepšenie diagnostiky CaP bolo preskúmavaných

viacero testov – medzi nimi aj niektoré genetické

(napríklad TMPRSS2:ERG a PCA3 – Prostate Cancer

Antigen 3 Gene) – a bola porovnávaná ich diagnostická

výtažnost voci matematickému výpoctu PHI. Bolo

zistené, že z genetických – a financne nárocných –

testov voci informacnej hodnote PHI, ktorý využíva

doteraz známe aj novoobjavené biochemické parametre,

bol s výsledkami PHI porovnatelný špecificitou iba test

PCA3. Bolo dokázané, že testovanie PCA3 vykazuje

rovnakú plochu pod ROC krivkou. Genetické testy sa

však analyzujú po masáži prostaty zo vzorky mocu

a vyšetrenie trvá približne týžden. Vyšetrenie p2PSA sa

realizuje z krvi a výsledok je do jednej hodiny, ide teda

nielen o komfort pacienta, ale aj o casovú výhodu.

Na Slovensku nie je vyšetrenie p2PSA s následným

stanovením PHI dostatocne známe, preto sme v spolu-

práci s profesorom Brezom a docentom Fillom realizo-

vatli pilotnú štúdiu, v ktorej sme robili tieto vyšetrenia

všetkým pacientom, u ktorých bola robená biopsia.

Záver: Je nutné poznamenat, že nízka diagnostická

špecificita PSA (na úrovni 8%) a nízka pozitívna pre-

diktívna hodnota (asi iba 25%) hovoria v neprospech

použitia samotného PSA pre skríning rakoviny prostaty.

Medicínskym snažením však zostáva znižovanie

metastatických foriem malígneho ochorenia a v

súvislosti s tým aj zníženie úmrtnosti na túto diagnózu

približne o 20%. Hoci väcšina pacientov s CaP ne-

zomrie priamo na následky ochorenia, cielom by malo

byt odhalit agresívne a život ohrozujúce CaP. Deje sa

tak vdaka využívaniu špecifickejších CaP-markerov,

ktoré môžu spolahlivejšie detekovat aj agresívne formy

CaP. K takýmto markerom nepochybne patrí vyššie

spomínaný biochemický marker a v praxi používaný

parameter p2PSA, s ktorým súvisí výpocet PHI a ďalej

genetické stanovenie RNA a PCA3 v moci. P2PSA sa

doposial na základe štúdií realizovaných potvrdil ako

praktický a bezbolestne použitelný „biochemický mar-

ker“, ktorý niekolkonásobne zvyšuje špecificitu pri 95%

senzitivite oproti stanoveniu pôvodne vyšetrovaného

samotného PSA.

Kľúčové slová: Diagnostika rakoviny prostaty. PSA.

free PSA. p2PSA. PHI. PCA3.

SEPARÁCIA KONŠTITUČNÝCH IZOMÉROV

(S)(R)-MANDELONITRIL-Β-D-GENCIOBIOZIDU

A ICH STANOVENIE V PRÍRODNÝCH

VÝŽIVOVÝCH DOPLNKOCH POMOCOU HPLC

BOHÁČOVÁ I., HALKO R.



D-mandelonitril-β-D-genciobiozid, triviálne nazývaný

Amygdalín, je prírodná separáciu jednotlivých epimérov

a ostatných vedľajších látka, ktorá sa nachádza v seme-

nách rastlín čelade Ružovité akými sú napríklad mar-

hule, broskyne, jablká, mandle a mnohé ďalšie. Tieto

semená sú využívané v orientálnej medicíne na liečbu

astmy, aplastickej anémie a taktiež rakoviny. Amyg-

dalín alebo komerčne tiež známy pod názvom „Vitamín

B17“ je súčasťou mnohých výživových doplnkoch.

Problémom je, že výživové doplnky nepodliehajú prís-

nym analytickým a klinickým testom, preto existujú

častokrát pochybnosti o ich účinnosti a bezpečnosti.

Amygdalín sa prirodzene vyskytuje len v R-konfi-

gurácií avšak v prítomnosti emulzínu, obsiahnutom

v rastlinných semenách, podlieha vo vodnom prostredí

hydrolytickej reakcii. R-amygdalín v zásaditých pod-

mienkach alebo pri jeho zahrievaní epimerizuje na S-

amygdalín tzv. neoamygdalín, ktorý môže mať

rozdielne fyziologické a biochemické vlastnosti. Okrem

neoamygdalínu dochádza taktiež k tvorbe iných

vedľajších produktov, ktoré je potrebné identifikovať.

Predchádzajúce štúdie zaoberajúce sa analýzou prí-

rodných výživových doplnkov často prehliadajú

epimerizáciu amygdalínu a stanovujú len celkový obsah

amygdalínu a nie jednotlivé epiméry. Cieľom našej

štúdie bolo vyvinúť jednoduchú presnú a relatívne

rýchlu analytickú metódu na separáciu a identifikáciu

R-amygdalínu, S-amygdalínu a ostatných vedľajších

produktov. Následne bola vyvinutá metóda aplikovaná

na kvantifikáciu R-amygdalínu v prírodných výživo-

vých doplnkoch. Na extrakciu amygdalínu z výživových



A8

doplnkoch bol použitý metanol za použitia ultrazvuku.

Na produktov bola použitá reverzno-fázová vysoko-

účinná kvapalinová chromatografia so spektrofoto-

metrickou detekciou.

Kľúčové slová: Amygdalín. Vitamín B17. Kvapalinová

chromatografia. Výživové doplnky.

Poďakovanie

Tento príspevok bol vytvorený realizáciou projektu Dobudo-

vanie Centra excelentnosti metód a procesov zelenej chémie

(CEGreenII) ITMS 26240120025, na základe podpory operač-

ného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho

fondu regionálneho rozvoja.

DIAGNOSTICS OF RESPIRATORY INFECTIONS

WITH THE USE OF COMMERCIAL

MULTIPLEX-BASED PCR KITS ANYPLEX™ II

RB5 DETECTION AND ANYPLEX™ II RV16

DETECTION

BOTEK N.1,2, ŠPAJDELOVÁ J.1, JANEČKOVÁ J.2,

KAIGLOVÁ A.1

1 Faculty of Health Science and Social work, University

of Trnava in Trnava 2 Litomyšl Hospital

Respiratory tract infections (RTIs) are any infections

of the sinuses, throat, airways or lungs. Acute respira-

tory infections (ARIs) are responsible for considerable

morbidity and mortality worldwide. The precise and ra-

pid documentation of respiratory specimens can lead to

a significant effect on the disease progress in patients

when identification of the causative agents leads to

providing an appropriate therapy administration, but it is

also useful for decreasing the use of unnecessary anti-

microbial therapy and limiting the risk of secondary

spread of infection. The molecular diagnosis of respira-

tory infection can be performed using different commer-

cial multiplex-based PCR kits whose performances have

been previously compared individually to those of con-

ventional techniques. This study compared the practica-

bility and the diagnostic performances of 2 commercial

kits used in Litomyšl Hospital diagnostic microbiology

laboratories for the detection of ARI pathogens -

Anyplex™ II RV16 Detection and Anyplex™ II RB5

Detection. We used a standardised nucleic acids extrac-

tion protocol and a comprehensive comparative

approach that mixed reference to well established real-

time PCR detection techniques and analysis of conver-

gent positive results. We tested 884 respiratory clinical

samples from January to Juny 2015. From the total

clinical material of patients with RTI symptoms, 416

samples were positive (47.06%). This result indicates

that occurence of viral infections (tested by kits

Anyplex™ II RV16 Detection) and infections caused by

atypical bacteria (tested by kits Anyplex™ II RB5 De-

tection) did not exceeded even half of the samples

submitted for molecular diagnostics. Therefore, it would

be useful to supplement molecular diagnostics in Lyto-

myšl Hospital also by other types of kits. The main

advantages of precise and rapid identification of the

causative agents of acute respiratory infection are: (1) A

better use of antimicrobials including antiviral drugs

and antibiotics and thus limiting the development of

bacterial resistance. (2) The reduction of unnecessary

paraclinical explorations and of the duration of hospita-

lization. (3) The rapid implementation of isolation mea-

sures when necessary, thus limiting the risk of noso-

comial transmission. (4) The collection in real time of

new epidemiological data on the seasonal spread of

pathogens. (5) The identification of simultaneous or

successive infections that may justify specific inter-

vention or explain the severity of the clinical picture.

The detection of agent’s genome responsible for respira-

tory infection have been revolutionized by recent advan-

ces in the field of nucleic acid amplification tests and

notably of multiplex PCR. In addition to their excellent

sensitivity, much superior to that of conventional techni-

ques, these techniques allow the simultaneous detection

of a wide range of pathogens, mostly viruses, but also

atypical bacteria (including Mycoplasma pneumoniae,

Chlamydophila pneumoniae, Legionella pneumophila

and Bordetella pertussis), with a short-time return of the

results to clinicians.

Keywords: Respiratory tract infections. Multiplex-

based PCR kits

LABORATÓRNA DIAGNOSTIKA

HEMOGLOBINOPATIÍ

BOŽEK P.1,2, FÁBRYOVÁ V.2, HUTTA M.1,

NETRIOVÁ J.2,3, KOPČOVÁ J.4, KOLLÁROVÁ A.5

1 Katedra analytickej chémie, Prírodovedecká fakulta,

Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava 2 Nemocnica sv. Michala a.s., Bratislava 3 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexan-

dra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 4 Oddelenie laboratórnej medicíny, Detská fakultná ne-

mocnica, Bratislava 5 Laboratórium lekárskej genetiky FN v Nitre, Ústav

laboratórnej medicíny, Nitra

Úvod: Hemoglobinopatie sú poruchy syntézy globíno-

vej časti molekuly prirodzených hemoglobínov alebo

tvorba variantných hemoglobínov. Celosvetovo sú

hemoglobinopatie najčastejším genetickým ochorením.



A9

Na Slovensku ide zatiaľ o zriedkavé až raritné ocho-

renie.Migračné pohyby najmä z oblastí s vysokým

výskytom týchto ochorení môžu spôsobiť nárast ich

výskytu aj na Slovensku.Laboratórna diagnostika má

kľúčovú úlohu pri ich rozpoznaní.

Cieľ práce: Na základe vlastných výsledkov a literár-

nych údajov zhodnotiť optimálne možnosti laboratórnej

diagnostiky hemoglobinopatií v našich podmienkach.

Materiál a metódy: vyšetrenie základného 5 para-

metrového krvného obrazu, elektroforéza hemoglobínu

na acetylcelulóze a agaróze, vysokoúčinná kvapalinová

chromatografia hemoglobínu na katexe,analýza mutácie

DNA

Výsledky a záver: V súlade s publikovanými obsiahlymi

štúdiami aj na našom súbore pacientov sme ukázali, že

najpresnejšia metóda stanovenia podielu prirodzených

hemoglobínov A2 a F, ako aj detekcie variantných

hemoglobínov je vysokoúčinná ionovo výmenná kvapa-

linová chromatografia.Definitívna diagnóza má byť

potvrdená analýzou mutácie DNA a ďalšími, u nás pre

túto oblasť zatiaľ nedostupnými analytickými

metódami.

Kľúčové slová: Hemoglobinopatie. Diagnostika.

Chromatografia. Elektroforéza. DNA

KONTROVERZNÉ VÝSLEDKY

ANTIRADIKÁLOVEJ OCHRANY

ČÁRSKY J.

Ústav lekárskej chémie biochémie a klinickej biochémie,

LF UK Bratislava

Voľné radikály vznikajú v organizme prirodzene, ako

vedľajšie produkty metabolizmu a biologického spaľo-

vania spojeného s tvorbou energie (ATP). V súvislosti

s ich prirodzenou tvorbou možno predpokladať, že majú

aj svoju biologickú funkciu. Zistilo sa, že pôsobia ako

signálne častice aktivácie vnútorného ochranného me-

chanizmu a udržiavania organizmu v optimálnom stave.

Nezastupiteľnú úlohu majú v procese fagocytózy,

reprodukcie a tiež v mnohých biochemických proce-

soch, najmä však v elektrónovom respiračnom reťazci.

Voľné radikály sú veľmi reaktívne molekulové časti-

ce, s nespáreným elektrónom a konkrétnym redox-

potenciálom. Tak ako všetky deje v organizme podlie-

hajú homeostáze, existuje aj regulácia tvorby týchto

produktov. Pri poruche rovnováhy medzi tvorbou a vy-

chytávaním voľných radikálov antioxidačnými systé-

mami (scavengermi) dochádza k oxidačnému stresu [1],

ktorý je spojený s patologickými/ patobiochemickými

zmenami na molekulovej (oxidačné poškodenie lipidov,

proteínov, DNA), celulárnej i orgánovej úrovni. Na

udržiavanie tejto redoxnej rovnováhy disponuje orga-

nizmus viacerými antioxidačne pôsobiacimi systémami

– enzýmami (superoxiddismutáza, kataláza, glutatión-

peroxidáza, gltatiónreduktáza) a nízkomolekulovými

antioxidatmi (viamín C a E, beta-karotén, glutatión,

kyselina močová, bilirubín a i.). K exogénnym anti-

oxidantom prijímaných potravou patrí široká skupina

rôznych polyfenolov nachádzajúcich sa v zelenine,

ovocí, hubách, čajoch a v rôznych koreninách, resp.

v nápojoch, ktoré sa z nich pripravujú šetrným priro-

dzeným spôsobom.

Intenzívne štúdium oxidačného stresu a objav účasti

voľných radikálov v molekulovom mechanizme viace-

rých patologických stavov ľudského organizmu vrátane

neurodegeneratívnych a starnutia, označovaných ako

„voľnoradikálové“ ochorenia [2], navodilo ako preven-

ciu intenzívne využívanie antioxidačných suplementov

(vitamínov), ktoré masívnou reklamou nadobudlo

charakter nekontrolovaného denného príjmu.

Výsledky súčasných vedeckých výskumov však

dokazujú, že nadmerné užívanie antioxidantov, najmä

vo forme multivitamínových suplementov (suple-

mentova diéta), môže byť pre organizmus škodlivé.

Príčinou „voľnoradikálových“ ochorení nemusí byť

oxidačný stres, ale tiež porucha iných metabolických

procesov. Preto výber a príjem antioxidantov vo forme

suplementov by sa mal starostlivo zvažovať aj

z hľadiska ich dopadu na procesy, ktoré nesúvisia

s oxidačným stresom. Okrem stanovenia celkového

antioxidačného stavu organizmu (TAC), ktorého

hodnota len sumarizuje, je potrebné poznať potenciál,

resp. účasť aj jednotlivých antioxidantov.

Ako príklad škodlivého účinku antioxidačných

supementov možno uviesť zvýšený výskyt rakoviny

pľúc a zníženie doby prežívania, zistené pri výskume

účinku podávania beta-karotému a retinolu. Štatistickým

spracovaním a vyhodnotením výsledkov početných

vedeckých štúdii v USA sa zistilo najmenej 5 %-né

zníženie doby dožívania osôb, ktorým sa podávali

vitamíny A, E a beta-karotén vo forme suplementov [3,

4]. V reakcii na tieto zistenia sa rozhodli v roku 2013

Americká kardiologická spoločnosť a Americká

diabetologická spoločnosť neodporúčať užívanie

antioxidačných suplementov, s výnimkou vitamínovej

deficiencie, s odôvodnením, že nemajú (najmä vo vyso-

kých dávkach) zdraviu prospešné účinky a môžu byť

škodlivé.

Kľúčové slová: Voľné radikály. Antioxidanty. Anti-

oxidačné suplementy.

Literatúra

[1] Sies, H. (Ed.): Oxidants and Antioxidants. Academik

Press, London, 1991, 619 s.

[2] Ďuračková, Z., Bergendi, Ľ., Čársky, J. (Eds): Voľné

radikály a antioxidanty v medicíne (II). Slovak Akademik

Press, Bratislava 1999, 315 s.



A10

[3] Perez, V.I. et al: Biochem. Biophys. Acta. 1970 (2009),

1005-1014.

[4] Venner Moyer, M., Scientific American. Special Coll.

Edition 2015, s. 22-25

VYUŽITIE ANTIMIKROBIÁLNYCH A

FOTODYNAMICKÝCH VLASTNOSTÍ

METYLÉNOVEJ MODREJ V MEDICÍNE

DONAUEROVÁ A.1, POKORNÁ K.2,

BUJDÁKOVÁ H.2

1 Oddelenie virológie, serológie a molekulárnej biológie

infekčných ochorení, Medirex a. s., Bratislava 2 Katedra mikrobiológie a virológie, Prírodovedecká

fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Úvod: Vzhľadom k narastajúcemu problému multi-

rezistentných mikroorganizmov sa v súčasnosti hľadajú

alternatívne možnosti liečby pacientov a dezinfekcie

nemocničného prostredia. V posledných desaťročiach sa

dostáva do popredia využívanie fotoaktívnych látok,

akou je napríklad metylénová modrá (MM). Jednou

z možností je aj využitie kombinácie prírodných ílových

minerálov s MM. Využitím ich schopnosti interagovať

s chemickými skupinami štruktúr mikrobiálnej bunky

a ovplyvňovať tak ich biologickú aktivitu, sa dosiahne

zvýšený inhibičný efekt. Zavedenie týchto látok do pra-

xe však nie je jednoduché. V súčasnosti sa využíva len

málo ílov. Príčinou môže byť široká škála chemických

komponentov, ktoré jednotlivé skupiny ílov obsahujú.

Prítomnosť neznámych aditív v prírodných íloch môže

byť riešená použitím syntetických ílov, ktorých zloženie

je presne známe. Rutinne sa používajú najmä íly zo

skupiny smektitov, ako podporná liečba pri gastro-

intestinálnych ťažkostiach. Zástupcovia rodov Esche-

richia a Enterobacter patria medzi časté nozokomiálne

patogény. Spôsobujú vážne ochorenia u dlhodobo hos-

pitalizovaných pacientov a u ľudí s oslabenou imunitou.

Často vykazujú rezistenciu proti širokému spektru

klinicky používaných antibiotík, preto boli zvolené

na testovanie.

Metodika: Pri experimentálnej práci boli použité štan-

dardné kmene E. coli CCM 3954 a E. cloacae CCM

1903. Bakteriálne suspenzie boli pripravené z lag fázy

a z exponenciálnej fázy rastu a boli ožarované červeným

LED svetlom. Koncentrácia testovanej MM bola 0,026

mmol/dm3 alebo 0,0026 mmol/dm3. Podobnou metodi-

kou bola testovaná kombinácia MM s ílovým minerá-

lom na podporu fotodynamického účinku MM.

Výsledky: Pri použití vyššej koncentrácie MM bola

pozorovaná inhibícia rastu aj v neožiarených bakteriál-

nych suspenziách – bol zaznamenaný antimikrobiálny

efekt MM. Pri použití nižšej koncentrácie nebola pri

kontrole v tme pozorovaná inhibícia, bol pozorovaný

iba samotný fotodynamický účinok MM po ožarovaní

svetlom. Pri použití ílového minerálu bolo zaznamenané

ďalšie zvýšenie inhibičného účinku MM.

Záver: V experimentoch sa podarilo stanoviť optimálnu

koncentráciu MM ako aj čas ožarovania tak, aby sa

dosiahol najvyšší fotodynamický účinok MM. Zároveň

sme použitím ílového minerálu dosiahli zvýšenú

fotodynamickú aktivitu MM.

Kľúčové slová: Metylénová modrá. Antimikrobiálny a

fotodynamický účinok

VYUŽÍVANIE GUIDELINES V MANAŽMENTE

INFEKCIÍ MOČOVÝCH CIEST U DETÍ NA

ÚZEMÍ SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKY

DUDÁKOVÁ K. 1 , GRENDOVÁ K.1,

ONDRUŠOVÁ A.1,2

1 Katedra verejného zdravotníctva, Fakulta zdravot-

níctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita

v Trnave, Trnava 2 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexan-

dra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín

Úvod: Napriek vysokej incidencii infekcií močových

ciest (IMC) u detí je komplikované spoľahlivo diag-

nostikovať tieto ochorenia v dôsledku nešpecifickým

príznakov. V praxi je potrebné dbať najmä na správnu

a včasnú diagnostiku, pretože neliečené infekcie vedú

k častým recidívam a poškodeniu renálneho parenchý-

mu, ktorého následkom môže nastať poškodenie funkcie

obličiek. Liečba je aplikovaná ešte predtým ako sú

dostupné výsledky kultivácie, kedy dochádza k rastú-

cemu trendu antibiotickej rezistencie. S postupným

uvedomovaním si významu a prínosov evidence-based

medicine v klinickej praxi začali medzinárodné a vládne

organizácie vytvárať a implementovať v praxi guide-

lines. V praxi ale nachádzame postupy, ktoré nie sú

založené na základe evidence-based medicine a prispie-

vajú k nejednotným postupom v oblasti diagnostiky

a liečby IMC u detí.

Cieľ: Hlavným cieľom našej práce je priblížiť aktuálnu

situáciu dostupných guidelines z oblasti manažmentu

infekcií močových ciest u detských pacientov. Ďalším

cieľom našej práce je zhodnotiť postup diagnostiky

a liečby detských pacientov, ktorí boli hospitalizovaní

v dôsledku IMC na Detskej klinike vo Fakultnej nemoc-

nici Trnava.

Metodika: Sledovaný súbor tvoria pacienti, ktorí boli

hospitalizovaní na vybrané IMC na Detskej klinike vo

Fakultnej nemocnici Trnava v roku 2012. Ide o pacien-

tov hospitalizovaných s nasledujúcimi diagnózami:

akútna tubulointersticiálna nefritída (N10), chronická

tubulointersticiálna nefritída (N11), cystitída (N30)



A11

a uretritída (N34). U hospitalizovaných pacientov sme

sledovali základné symptómy a znaky, laboratórne

výsledky odberu moču, kultivácie, etiologického agen-

sa, podanú antibiotickú liečbu a vznik recidív. Zber

údajov prebiehal retrospektívne.

Výsledky: Na území slovenskej a českej republiky

nachádzame guidelines publikované v rokoch 2001-

2009, ktoré sú orientované predovšetkým na skupinu

dospelých pacientov. Česká lekářska společnost Jana

Evangelisty Purkyně prináša prehľad guidelines z od-

borných spoločností z oblasti mikrobiologickej diag-

nostiky IMC a diagnostiky a liečby IMC.

Sledovaný súbor tvorilo 65 detských pacientov s diag-

nózami N10 a N30. Nezaznamenali sme ani jedného

pacienta so základnou diagnózou N11 a N34. Najčas-

tejšie sa vyskytujúcim etiologickým agensom IMC bola

Escherichia coli. ATB liečba bola indikovaná na

základe vysokej zápalovej aktivity, prítomnosti pyúrie

a bakteriúrie. U hospitalizovaných pacientov sme

zaznamenali indikovanú antibiotickú liečbu cefalospo-

rínmi III. generácie.

Záver: Na území Slovenskej a Českej republiky absen-

tuje prítomnosť aktuálnych guidelines pre oblasť

diagnostiky a liečby IMC u detských pacientov. Je

potrebné aplikovať v praxi minimálne vybrané odporú-

čania, ktoré sú založené na dôkazoch a sú publikované

národnými alebo európskymi organizáciami. Tým

obmedzíme následky neskorej diagnostiky IMC u detí

a obmedzíme šírenie antibiotickej rezistencie.

Kľúčové slová: Guidelines. Infekcie močových ciest.

Deti.

ČO VIEME A ČO NEVIEME

O OMEGA-3 MASTNÝCH KYSELINÁCH

ĎURAČKOVÁ Z.1, TREBATICKÁ J.2

1 Ústav lekárskej chémie, biochémie a klinickej bioché-

mie, LF UK Bratislava 2 Klinika detskej psychiatrie, LF UK a DFNsP Bra-

tislava

Zmena stravovacích návykov ľudí po priemyselnej

a poľnohospodárskej revolúcii na konci 18. a začiatku

19. storočia priniesla so sebou prudký nárast kardio-

vaskulárnych ochorení a neskôr aj psychických porúch,

ktorých patofyziológia má spoločného menovateľa. Je

to zmena v konzumovaní polynenasýtených mastných

kyselín (MK). Najvýznamnejšia omega-6 MK v potrave

je kyselina linolová (C18:2). Z nej sa syntetizuje kyse-

lina arachidónová (C20:4) účinkom enzýmov desaturáz

a elongázy. Kyselina alfa-linolénová (C18:3) prítomní

v potrave je zdroj pre syntézu omega-3 MK, kyseliny

eikozapentaénovej (EPA) (C20:5) a dokozahexaénovej

(DHA) (C22:6). Po zmene stravovacích návykov sa

pomer omega-6 ku omega-3 MK zmenil z hodnoty 1:1

na 15-16:1. Zvýšená hladina omega-6 MK sa prejavuje

vo všetkých tkanívách vrátane nervového systému.

Prostredníctvom tvorby pro-zápalových eikozánoidov

z kyseliny arachidónovej sa spúšťajú zápalové reakcie.

Okrem toho sa mení fluidita membrán s dopadom

na funkciu membrán. To ovplyvňuje membránové kaná-

ly pre transport rôznych látok vrátane neurotransmi-

térov, prenos signálu, aktivitu membránových recepto-

rov a všeobecne funkciu buniek. Ochrana buniek meta-

bolitmi, ktoré sa tvoria z omega-3 MK (proti-zápalové

eikozánoidy, resolvíny, protektíny) sa pri obrátenom

pomere omega-6 ku omega-3 MK znižuje [1].

Preto je potrebné znížiť pomer omega-6 :omega-3 MK

minimálne na 2:1, čo by zabezpečila zvýšená konzumá-

cia rýb 2-3x týždenne. V prípade užívania potravino-

vých doplnkov sa odporúča pre psychické poruchy

zloženie omega-3 MK v pomere EPA:DHA = 3:2 pri

minimálnom dennom príjme 250 mg omega-3 mastných

kyselín (eikozapentaénová + dokozahexaénová kyseli-

na) a pre prevenciu kardiovaskulárnych ochorení sa

odporúča pomer opačný, DHA:EPA=3:2 [2].

Z prehľadu vyplýva významný vplyv správnych stra-

vovacích návykov na zdravý duševný a fyzický vývin

detí, adolescemtov a dospelých jedincov.

Kľúčové slová: Kardiovaskulárne ochorenia. Duševné

zdravie. Omega-3 mastné kyseliny. Omega-6 mastné

kyseliny. Výživa.

Literatúra

[1] Trebatická J., Ďuračková Z. Môžu omega-3 mastné

kyseliny ovplyvniť duševné zdravie? Čes a slov Psychiat.

2015; 111 (5): 215–221, .

[2] Trebatická J., Dukát A., Ďuračková Z., Muchová J.

Cardiovascular diseases, depression disor-ders and

potential effects of omega-3 fatty acids. Physiol. Res.

66(3), 2017, v tlači.

PRÍRODNÉ NUTRIČNÉ DOPLNKY

A ICH VÝZNAM V PREVENCII OCHORENÍ

FILLO J.

Urologická ambulancia, Bratislava

„Správna výživa je základom zdravia a naopak nesprávna výživa

skracuje život a je základom mnohých chorôb a vážnych zdravotných

problémov.“

„Boh nedopustil žiadnu chorobu, na ktorú by v prírode nevytvoril

liek“ (Paracelsus, 1493 -1541)

Úvod: Hippokrates otec modernej medicíny povedal už

okolo roku 400 p.n.l.: „Tvoja strava je tvoj liek a tvoj



A12

liek je tvoja strava“. Hippokrates pripisoval dôležitú

úlohu pri liečbe vážnych chorôb stravovaniu. Napríklad

v “Knihe o výžive“ vysvetľoval: "Potrava nech je

tvojim liekom!.." Hippokratov prístup k ochoreniam bol

jednoduchý. Jeho zásadami bolo zmeniť stravu a zmeniť

prostredie. Ako liečebnú stravu odporúčal hlavne

jačmeň (krúpy), ďalej zeleninu a polievky z potravín

rastlinného pôvodu. Zdôrazňoval význam prostredia pre

zdravie a chorobu človeka a bol zástancom hygienic-

kých opatrení v boji proti chorobám. (Hippokrates z

Kósu asi 460 pred Kr. - † 370 pred Kr.) Po skoro 2500

rokoch prichádzame na to, že sa k tomu musíme vrátiť.

V starej Číne bol najlepší lekár ten čo nemal pacientov,

lebo staral sa o nich, aby boli zdraví a neochoreli. Ako

sa my staráme? Na vysokej škole pre zverolekárov sa

prvé 3 roky učia ako sa starať o zvieratá, čo všetko

potrebujú, koľko vitamínov, minerálov a ďalších látok,

aby neochoreli. Keby mali farmári toľko chorôb u zvie-

rat ako majú ľudia a kupovať lieky, tak skrachujú. Žiaľ

na lekárskych fakultách sa o výžive, vitamínoch

a ďalších potrebných látkach pre zdravie učí veľmi

málo. Lekári vedia rozoznávať a liečiť choroby, ale nie

ako im predchádzať. Len na niektorých pokrokových

lekárskych fakultách sa vyučuje správna výživa. Keď sa

to lekári nenaučia na škole ako potom majú učiť ľudí?

Naše telo sa skladá asi z 9 biliónov

(9 000 000 000 000) buniek, ktoré spolupracujú tak aby

spĺňalo naše požiadavky (fyzický výkon, trávenie,

myslenie). Na to, aby mohli naše bunky dobre pracovať

potrebujú asi 50 látok. Sú to vitamíny, minerálie,

enzýmy, aminokyseliny, nenasýtené mastné kyseliny,

polysacharidy, vlákniny. Čo je správna výživa? Mnohí

ľudia sú presvedčení, že sa dobre stravujú a dávajú

svojmu telu to najlepšie veď to jedlo bolo drahé.

Ale keď si to preberieme podrobne zistíme veľké chyby.

Potom sa nečudujme, že sú alebo budú chorí a zdra-

votné problémy určite prídu a budú narastať ak nič vo

výžive nezmenia. Máme na to dôkazy čo by sme presne

potrebovali a čo nám škodí a je to naozaj vedecky

podložené. O stravovaní je množstvo kníh, je to obľú-

bená téma v časopisoch, televízii aj denne medzi ľuďmi.

Odporúčania aj odborníkov sú veľmi často protichodné,

a tak ako majú sa bežní ľudia zorientovať? Opierajme sa

len o fakty a nie naše názory a chute.

Vitamíny

Vitamíny sú látky nevyhnutné pre život, tzn. že bez

nich nemôžeme žiť. Ak ich máme menej, ako by sme

potrebovali, žijeme kratšie a trpíme rôznymi ochore-

niami. Ľudia si myslia, že ich dostávajú dostatok

v bežnej strave. Malo by to tak byť, ale nie je. Dokonca

na mnohých – lepších potravinách je napísané, že sú

obohatené vitamínmi. Takže väčšina ľudí je spokojných

a sú presvedčení, že dávajú svojmu telu všetko, čo

potrebuje a netrpia žiadnymi nedostatkami. Sú potrebné

v malých množstvách a sú organického pôvodu, t.j. sú

zo živej prírody. Telo si ich nevie samo vyrobiť až na

niektoré výnimky vitamín K a B2, B12 vitamíny nám

vyrábajú priateľské baktérie v čreve, D vitamín si pri

opaľovaní vyrobíme v koži tiež sami. Ako sa vlastne

prišlo na to, ktoré sú to látky? Nedostatok niektorého

vitamínu sa prejavuje chorobou a pri úplnom nedostatku

smrťou. Ak sa takémuto chorému vitamín pridal do stra-

vy, ľudia sa vyliečili. Takto sa postupne tieto látky

objavili. Netrvalo to však krátko. Boli to dlhé storočia.

Aj dnes mnohí ľudia trpia nedostatkom vitamínov.

Prečo nemajú dostatočné množstvo jedného alebo

viacerých vitamínov ukazuje tabuľka 1. Ako ukazujú

najnovšie štúdie – v západnej Európe, ktorá rozhodne

netrpí nedostatkom potravín, až polovica obyvateľstva

nemá dostatočné množstvo vitamínov. Keď sa vyčer-

pajú zásoby vitamínov prichádzajú rôzne poruchy, ktoré

sa prejavujú ako choroby. Spočiatku sa rôzne poruchy

po doplnení ešte dajú zvrátiť- vyliečiť. Neskôr, keď je

už porucha príliš pokročilá aj napriek doplneniu nie je

možné úplné vyliečenie.

Tabuľka 1. Príčiny nedostatku vitamínov

Nevhodná strava

Potraviny sa produkujú vďaka vysokému množstvu umelých hnojív a

ochranných prostriedkov – pesticídov. Sú dôkladne uvarené a potom ešte aj opakovane prihrievané. Potraviny nie sú čerstvé, dlhšie sa

skladujú, konzervujú. Obvykle jeme jednostranne svoje „obľúbené“

jedlá. A takto by sme mohli pokračovať. Väčšina vitamínov sa varom, chemickou úpravou a skladovaním ničí.

Nevhodné nápoje

Chlórovaná voda, rôzne malinovky s cukrom, kokakola, alkohol....

Zvýšené nároky

Tieto sú pri každej záťaži organizmu: šport, stresy nielen fyzické ale

aj duševné, kojenecký vek, obdobie rastu, vek okolo 60, tehotenstvo,

rôzne ochorenia, infekčné choroby, fajčiari, alkoholici, narkomani.

Sťažené vstrebávanie z čreva pri rôznych črevných ochoreniach,

chorobách pečene, cukrovke ako i zanesenom čreve.

Vitamíny sa delia na dve skupiny: na rozpustné vo

vode a rozpustné v tuku. V tuku rozpustné sú A, D, E,

K a Q10. Sú prenášané tukmi a ich vstrebávanie je

ovplyvnené trávením tukov a olejov. Ich uskladnenie je

lepšie ako vo vode rozpustných vitamínov. Ich množs-

tvo sa meria v jednotkách IU (international unit -

medzinárodné jednotky).Vitamíny rozpustené vo vode

zahrnujú vitamíny skupiny B a C vitamín. Ľahko sa

vstrebávajú, ale telo ich nevie dlhodobo uskladniť. Pre

svoju veľkú rozpustnosť sa strácajú močom a potom.

Potrebujeme ich preto častejšie a pravidelne prijímať,

aby tkanivá netrpeli nedostatkom. Ich množstvo sa

meria v miligramoch mg (tisícina gramu) alebo mikro-

gramoch mcg (milióntina gramu), kde 1 g = 1000 mg =

1 000 000 mcg.

Téma je veľmi rozsiahla. Vyberieme aspoň jeden

a povieme si o ňom podrobnejšie. Vitamín D3. O tomto

vitamíne je veľmi veľa skreslených a nesprávnych

informácií. Podľa posledných výskumov a dôkazov je

nesmierne dôležitý, je zodpovedný za správny vývoj

kostí ale aj za našu odolnosť proti chorobám. Vedci

https://sk.wikipedia.org/wiki/370_pred_Kr.



A13

tvrdia, že keby sa doplnila hladina D3 vitamínu klesli by

celosvetové náklady na zdravotníctvo na polovicu.

Účinky vitamínu D3

Mimoriadne dôležitý je v detstve pre vývoj kostí,

reguluje rast, tvrdnutie a opravu poškodených kostí,

reguluje prerezávanie, rast a tvrdosť zubov, pomáha

tvoriť enzýmy sliznice, ktoré sú potrebné pri aktívnom

prenose vápnika, udržuje pevný nervový systém a čin-

nosť srdca, funguje ako hormón – podporuje tvorbu

bielkovín, ktoré viažu vápnik a fosfor a takto zvyšujú

ich príjem z čreva, reguluje príjem a metabolizmus

vápnika a fosforu, dostatok vitamínu D3 pravdepodobne

zabráni vzniku roztrúsenej sklerózy (skleróza multi-

plex). Ničia ho lieky: sedatíva, trankvilizéry, anti-

depresíva. Nedostatok vitamínu D sa vyskytuje pri zní-

ženom obsahu v potrave, keď našu kožu nevystavíme

slnečnému žiareniu, pri nedostatočnom vstrebávaní

vitamínu D a vápnika z čreva pri ochoreniach, napr.

sprue (porucha vstrebávania, z potravín sa zle a nedos-

tatočne vstrebávajú tuky cukry, bielkoviny, minerály a

vitamíny), dlhodobá nedostatočnosť podžalúdkovej

žľazy (pankreas), porucha odtoku žlče, nadmerné a

pravidelné užívanie preháňadiel.

Materiál a metódy: Chceli sme zistiť hladinu D3 u na-

šich pacientov. Vyšetrili sme u 77 pacientov hladinu D3

vitamínu z toho 16 pacientov s rakovinou (z nich 10

malo karcinóm prostaty), 42 u hospitalizovaných

pacientov a 19 v rámci preventívnej prehliadky. Za

nedostatočnú hladinu sa považuje D3 pod 20 ug/l, 20-29

hypovitaminóza, 30-44 ug/l dolná hranica, 44-59ug/l

dostatočná hladina.

Výsledky: Pacienti s rakovinou 16, z nich 8 malo deficit

(50%), nedostatočnú hladinu mali 3 pacienti a dolnú

hranicu 5 pacientov, ani jeden nemal D3 nad 44ug/l.

Muži s hladinou D3 v dolnej hranici sú na aktívnom

sledovaní s dlhodobo stabilnými hladinami PSA. Muži

s agresívnejším priebehom mali deficit D3. Ide však

o malé počty, ktoré by mali byť potvrdené podstatne

väčším súborom. Z pacientov hospitalizovaných v ne-

mocnici na internom oddelení malo nedostatočnú

hladinu 31/42 =73,8% nízku hladinu malo 7 a dolnú

hranicu 4 pacienti ani jeden nemal hladinu nad 44 ug/l.

Z 19 mužov a žien vyšetrených v rámci preventívnej

prehliadky malo nedostatočnú hladinu 7, nízku dvaja,

dolnú hranicu 8 a dostatočnú hladinu dvaja.

Záver: Ako sme zistili aj v našej práci väčšina pacientov

trpí deficitom D3 vitamínu. Doplnenie základných

nutrientov je kľúčové pre zdravie ľudí. Spomenuli sme

v práci aspoň jeden vitamín s rozsiahlym poľom účin-

nosti. Podobne sú dôležité ostatné látky. Nemali by sme

na to zabúdať pri starostlivosti o chorých, ale ešte

dôležitejšie je preventívne zameranie. Správna výživa

s obsahom všetkých potrebných látok zaistí správny

a dlhodobo dobrý zdravotný stav. Preto by sme mali

rozšíriť výučbu zdravotníckych pracovníkov nielen

lekárov, ale aj sestry aj diétne sestry o správnu výživu

a viac podporiť preventívne zameranie medicíny.

Kľúčové slová: Výživa. Prevencia. Vitamíny.

CORROSION OF HUMAN ENAMEL IN THE

ACIDIC SOLUTION

GALUSKOVÁ D.1, KOVÁČ J.2, KOVÁČ D.2,

GALUSEK D.1

1 Joint Glass Centre of the IIC SAS, TnUAD, FChFT

STU, Trenčín 2 Comenius University, Faculty of Medicine, Bratislava

Fruit juices and candies with high concentrations

of citric acid and carbonated beverages are the usual

extrinsic dietary agents of dental corrosion. Infrequently

reported is the acid corrosion caused by wine. Wine

derives its acidity mostly due to the fruit-acid content,

especially tartaric, malic acid, and from smaller concen-

trations of citric and succinic acids. The dental erosion

in wine is a long-term process appearing in the case

studies of wine tasters, winemakers or judges. Repro-

ducing intra-oral conditions is not possible in vitro.

Several models and techniques have been proposed to

acquire data for discussing mechanisms of dental

corrosion or its influence on the mechanical properties

(microhardness, wear). In this study dynamic test condi-

tions are proposed to evaluate kinetics of enamel corro-

sion in white wine at simulated body temperatures. The

initial dissolution rates are determined on the basis of

the solution chemistry, and the influence of corrosion on

morphology, and structural changes is discussed. Con-

tent of main (Ca, P, Mg, K, Na), and minor (Al, Cu, Fe,

Mn, Zn) components in the corrosion solution of white

wine, and chemical composition of enamel were deter-

mined by atomic emission spectrometry in inductively

coupled plasma (ICP-AES). Comparison of the results

from chemical analysis of enamel and the used

corrosion solution (white wine) showed that the content

of minor components, such as Al, Na, Mg, Zn, leached

into the corrosive solutions from enamel, is overlapped

by the matrix of white wine. The chemical resistance of

enamel in wine was therefore monitored only through

determination of major components of enamel, i.e.

calcium and phosphorus. Time dependences of norma-

lized leaching values of phosphorus and calcium NL(P)

and NL(Ca) are comparable, which refers to congruent

dissolution of hydroxyapatite as the main component of

natural teeth. Significant influence of corrosion on

chemical damage of tooth enamel, its decalcification

and significant deterioration of micromechanical

properties was detected. The results of the measure-

ments confirmed significant decrease of microhardness



A14

measured by Vickers indentation method under the load

of 0.2N with the increase of time of exposure in the

white wine. The influence of self-repairing mechanisms

in-vitro (re-calcification, fluoridation) on micromecha-

nical properties of human teeth was also studied.

PREVALENCIA a-HCV KONFIRMAČNE

POZITÍVNYCH VZORIEK Z NTS V NRC PRE VH

V ROKOCH 2012-2016

GAŠPAROVIČ J., JANÍČKOVÁ O., SEDÍLKOVÁ Ľ.,

STRAČINOVÁ A.

Národné referenčné centrum pre vírusové hepatitídy,

SZU, Bratislava

Cieľom práce bolo zistiť prevalenciu a-HCV pozi-

tívnych vzoriek z Národnej transfúznej služby pomocou

konfirmačného testu.

Anti-HCV reaktívne vzorky z celého Slovenska, vrá-

tane Národnej transfúznej služby, sú konfirmované

v laboratóriu NRC pre VH. Z množstva reaktívnych

vzoriek je po konfirmácii časť výsledkov interpreto-

vaných ako pozitívne. U týchto vzoriek je zistená

expresia štruktúrnych a/alebo neštruktúrnych génov.

Konfirmačne pozitívne vzorky sa ďalej posielajú na

analýzu nukleovej kyseliny vírusu.

Súbor tvorili všetky skríningovo reaktívne vzorky,

ktoré boli zaslané do laboratória NRC pre VH na anti-

HCV konfirmačný test z celého Slovenska. Vzorky boli

konfirmované metódou westerblot, kde sa na expri-

mované imobilizované antigény naväzujú protilátky zo

séra pacienta.

Za sledované obdobie bolo vyšetrených približne

3500 vzoriek určených na anti HCV konfirmačný test.

Z nich bolo 1077 anti-HCV konfirmačne pozitívnych.

Z celkového počtu vyšetrených vzoriek bolo 848 vzo-

riek odoslaných na konfirmáciu z NTS a z nich bola u

37 potvrdená pozitivita. Najvyšší počet pozitívnych

vzoriek bol v roku 2012, kde z celkového počtu 1008

vzoriek bolo u 313 z NTS zistených 16 pozitívnych

vzoriek darcov krvi.

Použitím konfirmačnej metódy bolo odhalených

celkovo 37 pozitívnych vzoriek z Národnej transfúznej

služby, ktoré boli následne analyzované na prítomnosť

nukleovej kyseliny vírusu. Darcovia krvi boli neod-

kladne informovaní o tomto výsledku a vyradení

z registra darcov.

Kľúčové slová: Vírusová hepatitída C. a-HCV

konfirmácia. a-HCV. Darca krvi. Westernblot.

METÓDY MOLEKULÁRNEJ BIOLÓGIE

PRI IDENTIFIKÁCII PATOGÉNNYCH

MIKROORGANIZMOV V POTRAVINÁCH,

ŽIVOTNOM PROSTREDÍ A

EPIDEMIOLOGICKÝCH ŠETRENIACH

GIČOVÁ A., DINČÁKOVÁ L., SIROTNÁ Z.

Národné referenčné centrum pre mikrobiológiu život-

ného prostredia, Úrad verejného zdravotníctva SR,

Bratislava


ného prostredia (ďalej len „NRC“) ÚVZ SR zabez-

pečuje a vykonáva diagnostiku mikrobiálnej kontami-

nácie potravín, vôd, ovzdušia a prostredia za účelom

redukcie, prípadne eliminácie možného zdravotného

rizika z hľadiska bezpečnosti potravín a životného

prostredia. Zároveň sa podieľa na šetrení epidemiolo-

gických súvislostí a zisťovania faktorov prenosu pri

výskyte ochorení a na prevencii nozokomiálnych nákaz

v zdravotníckych zariadeniach.

NRC je národným referenčným laboratóriom (ďalej

len „NRL“) zastupujúcim Slovenskú republiku v eu-

rópskej sieti národných referenčných laboratórií pre tri

významné patogénne mikroorganizmy: Escherichia coli

vrátane STEC a EPEC, Listeria monocytogenes, koa-

gulázo-pozitívne stafylokoky a ich enterotoxíny. Jednou

z hlavných úloh NRL je spolupracovať s európskymi

laboratóriami (EU-RL) na vývoji a verifikácii nových

metód, zabezpečiť jednotnú nadstavbovú diagnostiku

patogénnych mikroorganizmov v členských štátov EÚ,

a zároveň zabezpečiť prenos aktuálnych odborných

poznatkov a zavedenie zmien v štandardných metódach

do regionálnych laboratórií verejného zdravotníctva

podľa odporúčaní EU-RL. V súčasnosti majú závažné

epidémie spôsobené týmito mikroorganizmami v rámci

EÚ vzrastajúci charakter, preto je nevyhnutné zabez-

pečiť ich rýchlu a špecifickú diagnostiku. Na základe

uvedených skutočností je molekulárna diagnostika

v NRC predovšetkým sústredená na tieto patogénne

mikroorganizmy. NRC vykonáva molekulárna detekciu,

identifikáciu a typizáciu (vrátane sérotypizácie) kme-

ňov: verocytotoxín-produkujúcich E. coli (VTEC) a

ostatných patogénnych druhov ako Enteropatogénne E.

coli (EPEC), Enteroagregatívne E. coli (EAggAC),

Enteroinvazívne E. coli – EIEC a Enterotoxinogénne E.

coli – ETEC, ďalej Listeria monocytogenes, identi-

fikáciu Staphylococcus aureus a detekciu 11 stafylo-

kokových enterotoxínov.

NRC zároveň vykonáva molekulárnu diagnostiku

legionel v spolupráci s NRC pre legionely v životnom

prostredí ÚVZ SR ako kontaktného bodu za Slovenskú

republiku v problematike legionel pri šetrení povinne

hlásených epidémií v zmysle požiadaviek ECDC.



A15

V mikrobiologickej analýze vzoriek životného prostre-

dia je veľmi dôležité rýchle a spoľahlivé odhalenie

zdroja mikrobiálnej kontaminácie, prípadne jej šírenia

a určenia potenciálneho environmentálneho zdroja pri

epidemiologických šetreniach. Súčasný výskum sa

zameriava na metódy molekulárnej biológie, na ich

vývoj a význam pri diagnostike patogénnych mikro-

organizmov. Metódy ako polymerázová reťazová reak-

cia, pulzná elektroforéza a iné metódy molekulárnej

biológie na báze nukleových kyselín, sú vysoko špe-

cifické, presné a manuálne i časovo nenáročné. Majú

rozhodujúce zastúpenie pri detekcii patogénnych

mikroorganizmov v potravinách z hľadiska ich kvality

a bezpečnosti, vo vzorkách zo životného prostredia

i v klinickom materiáli a sú vhodnými alternatívnymi

diagnostickými postupmi.

V súčasnosti sa pripravujú a testujú ďalšie metódy

molekulárnej biológie na identifikáciu viacerých

významných patogénov v životnom prostredí. NRC

overuje a zavádza do praxe najnovšie poznatky v mikro-

biológii a využíva metódy molekulárnej biológie

v rutinnej i nadstavbovej diagnostike významných

patogénnych mikroorganizmov.

Diagnostika Listeria monocytogenes, E. coli/VTEC

a koagulázapozitívnych stafylokokov a ich toxínov

podľa požiadaviek európskych referenčných laboratórií

Kľúčové slová: Molekulárna biológia. Patogénne

mikroorganizmy. Národné referenčné laboratórium.

Epidémia.

DIAGNOSTIKA LISTERIA MONOCYTOGENES,

E. COLI/VTEC A KOAGULÁZAPOZITÍVNYCH

STAFYLOKOKOV A ICH TOXÍNOV

PODĽA POŽIADAVIEK EURÓPSKYCH

REFERENČNÝCH LABORATÓRIÍ

GIČOVÁ A., SIROTNÁ Z., DINČÁKOVÁ L.,

DRÄXLEROVÁ M.


ného prostredia, Úrad verejného zdravotníctva SR,

Bratislava

Nosnou činnosťou národného referenčného centra pre

mikrobiológiu životného prostredia (ďalej len „NRC pre

MŽP“) Úradu verejného zdravotníctva je participácia v

európskych sieťach národných referenčných laboratórií.

Pod vedením príslušných európskych referenčných

laboratórií (ďalej len „EU-RL“) je koordinovaná jednot-

ná diagnostika povinne hlásených pôvodcov zoonóz v

laboratóriách analyzujúcich vzorky z úradnej kontroly

potravín. Spoločnými aktivitami v oblasti zostavovania

jednotných postupov pri diagnostike izolátov z klinic-

kého materiálu, potravín a zo životného prostredia je

tiež zabezpečená aj aktívna spolupráca s ECDC sieťami

národných laboratórií pre surveillance infekčných

a neinfekčných ochorení a sieťami EU-RL.

NRC pre MŽP je zapojené od roku 2006 je do činnosti

troch európskych sietí podľa čl. 33 ods. 1 nariadenia

Európskeho Parlamentu a Rady č. 882/2004 o úradných

kontrolách pre oblasť Listeria monocytogenes, Koagu-

lázopozitívne stafylokoky a ich enterotoxíny - sídlo

oboch EU-RL: Agence nationale de sécurité sanitaire de

l’alimentation, de l’environnement et du travail,

Maisons-Alfort, FR a pre oblasť Escherichia coli vráta-

ne VTEC so sídlom EU-RL v Instituto Superiore di

Sanita, Roma, IT.

Povinnosťou národných laboratórií pracujúcich v sie-

ťach je účasť v medzinárodných štúdiách v daných

oblastiach, ktoré sú zamerané na štandardizáciu a va-

lidáciu referenčných a alternatívnych metód detekcie

uvedených patogénov. Štúdie a validácia laboratórnych

postupov majú prispieť k zjednoteniu laboratórnej

diagnostiky pracovísk zabezpečujúcich analýzu vzoriek

úradnej kontroly potravín členských štátov EÚ. NRC

pre MŽP sa riešenia týchto štúdií pravidelne zúčastňuje

(od roku 2007 sa zúčastnilo 50 medzinárodných štúdií),

čím zabezpečuje zavedenie zmien v štandardných

metódach do laboratórií MŽP v regionálnych úradoch

verejného zdravotníctva podľa odporúčaní EU-RL.

V rámci štúdií sa používajú metódy stanovenia pato-

génnych mikroorganizmov podľa EN ISO štandardov

mikrobiologického skúšania, pričom cieľom je validácia

zmien analytických metód a validácia postupov pre

rôzne potravinové matrice. Taktiež sa overujú a štan-

dardizujú odporúčané protokoly EU-RL, najmä v oblasti

nadstavbovej molekulárnej diagnostiky.

Testovania sú zamerané na detekciu alebo stanovenie

počtov cieľových mikroorganizmov kultivačnými metó-

dami, konvenčnými serotypizačnými metódami, imuno-

fluorescenčnými metódami a metódami molekulárnej

biológie (klasická a multiplex konvenčná PCR,

kvalitatívna simplex a multiplex real-time PCR, pulzná

elektroforéza – PFGE).

Kľúčové slová: Detekcia pôvodcov zoonóz. Európske

a národné referenčné laboratóriá v úradnej kontrole

potravín. Medzinárodné validačné štúdie.

TESTOVANIE PRODUKCIE BIOFILMU

PSEUDOMONAS AERUGINOSA IZOLOVANÝCH

Z VNÚTORNÝCH ROZVODOV PITNEJ VODY

V ZDRAVOTNÍCKOM ZARIADENÍ

HNILICOVÁ S.1, ONDICOVÁ M.3,

MICHÁLIKOVÁ L.1, BRŇOVÁ J.1,2, TUMMOLO D.3,

LEHOTOVÁ R.3, MIHÁLIKOVÁ K.3,

JABLONICKÁ M.3



A16

1Katedra laboratórnych vyšetrovacích metód, Fakulta

zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská Univerzita

v Trnave, Trnava 2 Infekčná klinika, Fakultná nemocnica Trnava, Trnava 3 Regionálny úrad verejného zdravotníctva Trnava

Cieľ: Cieľom práce bolo stanoviť produkciu biofilmov

a jej intenzitu u izolátov Pseudomonas aeruginosa

získaných z pitnej vody zo stomatologických ambu-

lantných zariadení v poliklinike v Trnave.

Úvod: Pseudomonas aeruginosa patrí medzi oportúnne

patogény a spôsobuje infekcie asociované zo zdra-

votnou starostlivosťou. Vo vodovodných potrubiach

dokážu vytvárať biofilmy, z ktorých sa uvoľňujú bunky

do vody. V ambulantných zariadeniach predstavuje

riziko najmä tam, kde sa vykonávajú invazívne zákroky.

Súbor a metodika: Celkovo bolo testovaných 9 vzoriek

Pseudomonas aeruginosa. Produkcia biofilmov sa sta-

novovala na sterilných plastových mikrotitračných

platničkách. Z 24 hodinovej kultúry sa pripravila

suspenzia vo fyziologickom roztoku podľa štandardy

0,5 McFarland. Každý kmeň bol testovaný v mozgovo-

srdcovom bujóne (Brain-Heart Infusion Broth) v 3 para-

lelných jamkách. Preparáty boli fixované metanolom a

farbené kryštálovou violeťou. Tvorba biofilmov bola

stanovená spektrofotometricky pri OD 570 nm. Inten-

zita produkcie biofilmov sa vyhodnocovala porovnaním

s negatívnou kontrolou a je prezentovaná ako slabá,

priemerná alebo silná produkcia.

Výsledky: V rámci ŠZD bolo z 32 ambulancií odobra-

tých 123 odberov pitnej vody zo striekačiek turbínok a z

fontánok na vyplachovanie úst. Pozitívnych bolo 34

vzoriek (27,6%) a potvrdený bol kmeň Pseudomonas

aeruginosa. Následne, po aplikácii preventívnych

opatrení, boli robené kontrolné odbery, kedy sa opäť

stanovilo 9 vzoriek ako pozitívnych. Kmene boli

izolované z pitnej vody z vodovodu (4 kmene) a

z fontánky (5 kmeňov). Z 9 testovaných kmeňov boli

všetky pozitívne na produkciu biofilmov, 4 kmene

(44%) produkovalo priemerný biofilm a 5 kmeňov

(56%) produkovalo silný biofilm.

Závery: Všetky z testovaných kmeňov produkovali

biofilm. Riziko infekcie, prípadne kolonizácie, človeka

po expozícii Pseudomonas aeruginosa prostredníctvom

pitnej vody je nízke, avšak u pacientov podstupujúcich

invazívne stomatologické zákroky nie je zanedbateľné.

Kľúčové slová: Biofilm. Pseudomonas aeruginosa.

Stomatologické ambulancie. Pitná voda

NOVEL POINT OF VIEW

ON ANTIOXIDANTS IN HUMAN

HEALTH

HORNA A., HORNOVA J., HORNOVA M.

Institute of Nutrition and Diagnostics, RADANAL s.r.o.,

Pardubice, Česká republika

Vitamins and natural antioxidants are considered to be

beneficial for our health, but sometimes the vitamin and

antioxidant treatment fails. Their effects are not direct,

from the properties of antioxidants they are easily

oxidised, so they are transformed to another chemical

species with different biological activities. This is the

reason of limited understanding of efficient use of

antioxidants in human treatment.

There is an increasing number of papers showing the

important role of microbiome in human health. We host

10x more foreign DNA. Gut bacteria are transforming

antioxidants as well as antioxidants are affecting

quantitatively and qualitatively gut microbiota. This is a

great challenge for research. In the lecture there are

discussed the ways of studying antioxidant and their

role in human health.

Key words: Antioxidants. Vitamins. Microbiome.

PRESNÉ STANOVENIE OCTANU

V ANTINEOPLASTIKU BUSERELIN OCTANE

MIKROČIPOVOU ELEKTROFORÉZOU

HRADSKI J., BODOR R., MASÁR M.



Antineoplastiká, často nazývané aj protirakovinové

liečivá, sú významnou skupinou liečiv zameranou

na inhibíciu alebo zabránenie rastu a šírenia neoplazmu

– nádoru. Do tejto skupiny patria aj agonisti a anta-

gonisti hormónu uvoľňujúceho gonadotropín (GnRH),

ktoré sa používajú najmä pri liečbe nádorov závislých

od hormónov (napr. nádor prostaty alebo prsníka).

Buserelin je jedným zo syntetických agonistov GnRH,

ktorý sa používa pri liečbe rakoviny prostaty. V liekoch

je dostupný vo forme soli – buserelin octanu.

Lieky sú často pripravované vo forme solí s cieľom

zlepšiť ich fyzikálno-chemické, ako aj farmakokinetické

vlastnosti. Rôzne anorganické a organické ióny môžu

byť použité ako farmaceutické protiióny (napr. chlorid,

síran alebo octan pre zásadité liečivá a sodík pre kyslé

liečivá). Presné stanovenie koncentrácie protiiónov je

potrebné napríklad pre konfirmáciu výrobného procesu.

Táto práca je zameraná na presné stanovenie farma-

ceutickej makrozložky, protiiónu octanu v buserelin

octane, izotachoforézou (ITP) na mikročipe s vodi-

vostnou detekciou. ITP je elektroforetická separačná

technika vyznačujúca sa vysokou dávkovacou kapa-

citou, relatívne krátkym časom analýzy a jednoduchou

implementáciou na mikročip.



A17

Dve rôzne metódy kvantifikácie boli použité na

stanovenie octanu – metóda externej kalibrácie

a metóda vnútorného štandardu, pričom sukcinát bol

použitý ako vnútorný štandard. Robustnosť

kvantitatívnej analýzy bola študovaná z hľadiska vplyvu

fluktuácii rôznych pracovných a separačných

podmienok na presnosť stanovenia octanu, napr.

fluktuácie hnacieho elektric-kého prúdu, koncentrácie

vodiacich iónov, pH vodia-ceho elektrolytu a nečistôt

prítomných v elektrolyte.

Relatívne smerodajné odchýlky dĺžky zón pre octan

korigované na vnútorný štandard boli v rozmedzí 0,1 až

0,7%, čo poukazuje na vysokú presnosť vyvinutej

metódy. Dlhodobá platnosť ITP kvantitatívnych para-

metrov pre stanovenie octanu bola verifikovaná na

dvoch mikročipoch a dvoch elektroforetických zaria-

deniach. Výťažnosti octanu v rozmedzí 98-100% pouka-

zujú na správnosť jeho stanovenia v buserelin octane.

Vyvinutá ITP metóda uskutočnená na mikročipe

s vodivostnou detekciou umožňuje spoľahlivé stano-

venie hlavných zložiek v relatívne jednoduchých

vzorkách farmaceutických preparátov.

Kľúčové slová: Buserelin octan. Farmaceutický

protiión. Mikročipová izotachoforéza. Kvantitatívna

analýza

Poďakovanie

Tento príspevok vznikol s podporou projektov APVV-0259-12

a VEGA 1/0340/15. Tento príspevok je výsledkom realizácie

projektu (ITMS 26240220061) podporeného OPVaV finan-

covaného ERDF.

PROTEINÚRIA V DIAGNOSTIKE RENÁLNEHO

POŠKODENIA

HUNÁKOVÁ A., BÍLA M.


Vyšetrovanie proteinúrie spolu s vyšetrovaním glome-

rulárnej filtrácie obličiek patrí k základným markerom

pri diagnostike a klasifikácii chronickej obličkovej

choroby. Chronické ochorenie obličiek (CKD) je

definované ako funkčné ochorenie obličiek alebo ich

štrukturálna abnormalita, ktorá trvá viac ako tri mesiace

a má dopad na zdravie jedinca. To znamená, že obličky

sú poškodené alebo významným spôsobom poklesla ich

schopnosť glomerulárnej filtrácie. Laboratórna diag-

nostika renálneho poškodenia je založená najmä na

špecifickom kvalitatívnom a kvantitatívnom vyšetrovaní

proteinúrie. Za normálnych okolností sa u zdravého

jedinca v moči proteíny nenachádzajú alebo sa nachádza

iba stopové množstvo mikroproteínov ako je mikroalbu-

mín a transferín. Veľké proteíny sú odfiltrované

glomerulom a zostávajú v krvi, mikroproteíny, ktoré

zdravým glomerulom prejdú sú spravidla degradované

v tubuloch. Pomocou identifikácie špecifických proteí-

nových markerov v moči, prípadne ich kvantifikácie

možno v diferenciálnej diagnostike usudzovať, či ide

o renálne poškodenie resp. či proteinúria má glomeru-

lárny alebo tubulárny pôvod. Pri miernejšom glomeru-

lárnom poškodení v moči nachádzame zvýšené

množstvo menších proteínov ako je mikroalbumín

(67kDa) alebo transferín (80kDa). V tomto prípade

hovoríme o selektívnej glomerulárnej proteinúrií. Pri

náleze ešte väčších proteínov, ako sú imunoglobulíny

(cca 160kDa), ide o závažnejšie glomerulárne poško-

denie a hovoríme o glomerulárnej neselektívnej

proteinúrii. Pri izolovanom náleze mikroproteínov

menších ako 60 kDa (napr. α1-mikroglobulín, β2-

mikroglobulín) a kvantitatívnej proteinúrii spravidla do

1 g/24 hod. ide najčastejšie o tubulárne poškodenie –

v moči nachádzame mikroproteíny, ktoré za normálnych

okolností voľne prechádzajú glomerulom a sú následne

degradované v tubuloch. Pri zmiešanej proteinúrii

nachádzame v moči celé veľkostné spektrum proteínov

súčasne. V tomto prípade možu byť postihnuté tak

glomeruly ako aj tubuly. Pri vyšších hodnotách kvanti-

tatívnej proteinúrie však najčastejšie ide o závažnejšie

poškodenie glomerulov, ktoré prepúšťajú veľké množ-

stvo bielkovín a pri prekročení tzv. renálneho prahu

tubuly nie sú schopné degradovať veľké množstvá

prenikajúcich bielkovín a tie potom nachádzame vo veľ-

kom množstve a v širokom spektre v moči.

Podľa správneho diagnostického postupu by pri kaž-

dom záchyte proteinúrie napr. testovacím prúžkom malo

nasledovať kvantitatívne vyšetrenie proteinúrie resp.

mikroalbuminúrie. Pokiaľ sa potvrdí, že proteinúria je

trvalá (opakovaný pozitívny kvantitatívny nález v mo-

či), malo by nasledovať špeciálne vyšetrenie proteinúrie

s identifikáciou jednotlivých bielkovinových markerov.

Spektrum bielkovín a ich veľkosť sa dá zistiť pomocou

SDS elektroforetických metód, ale senzitívnejšie a špe-

cifickejšie sú modernejšie metódy imunofixačných

profilov bielkovín v moči, ktoré sú založené na imuno-

logickom dôkaze jednotlivých markerov pomocou

špecifických monoklonálnych protilátok. Kvantitatívne

stanovenie jednotlivých proteínových markerov môže

byť vzhľadom na veľmi nízke koncentrácie náročnejšie,

ale môže priniesť benefit vyššej spoľahlivosti a senzi-

tivity záchytu proteinúrie a umožňuje sledovanie

dynamiky ochorenia a účinnosti liečby. Špeciálne vy-

šetrovanie proteinúrie patrí k náročnejším metódam

v laboratóriu tak na samotné prevedenie ako aj na

interpretáciu výsledkov. Môže však významným spôso-

bom prispieť ku včasnej a spoľahlivej diagnostike

chronickej obličkovej choroby v štádiách, kedy je

možné efektívnym spôsobom predísť alebo oddialiť

konečné štádiá ochorenia a významne tak prispieť ku

zvýšenej kvalite života pacientov s ochorením s vyso-

kou a narastajúcou prevalenciou vo svete.



A18

Kľúčové slová: Renálne poškodenie. Glomerulárna

proteinúria. Tubulárna proteinúria. Proteínový marker.

Chronická obličková choroba (CKD).

NEZRELÉ GRANULOCYTY A ERYTROBLASTY

AKO IMUNOLOGICKÉ MARKERY

VYUŽITEĽNÉ V DIAGNOSTIKE SEPSY

HUNÁKOVÁ A.


Výskyt nezrelých foriem červených a bielych krviniek

v periférnej krvi je tradične asociovaný s ochoreniami

krvotvorby. Vývoj sofistikovaných krvinkových analy-

zátorov schopných spoľahlivo identifikovať a kvanti-

fikovať okrem bežných parametrov krvného obrazu aj

nezrelé populácie krviniek v periférnej krvi v praxi

ukazujú, že výskyt nezrelých foriem granulocytov

a erytroblastov môže byť spojený tiež s kritickými

stavmi ako je napr. sepsa. Niektoré štúdie ukazujú, že

nezrelé granulocyty a erytroblasty by mohli mať

potenciál stať sa imunologickými markermi s dobrou

prognostickou výpovednou hodnotou a schopnosťou

monitorovať stupeň závažnosti septického stavu.

Predpokladá sa, že nález erytroblastov v periférnej krvi

septických pacientov by mohol byť dôsledok imuno-

paralýzy imunitného systému. Kvantitatívny nález

erytroblastov v periférnej krvi kriticky chorých pacien-

tov by sa tak hypoteticky mohol stať prediktívnym

markerom mortality. Možnosť rýchlo a spoľahlivo

kvantifikovať niektoré vývojové formy krviniek prináša

nová generácia krvinkových analyzátorov vo výskum-

ných (erytroblasty) alebo už dokonca aj rutinných

(nezrelé granulocyty) vyšetrovacích módoch. V praxi je

dnes už týmto spôsobom okrem tradičných piatich

populácií leukocytov (lymfocytov, neutrofilov, eozino-

filov, bazofilov a monocytov) dostupná aj ďalšia - šiesta

populáciu leukocytov – nezrelé formy granulocytov

(IG). Populácia nezrelých granulocytov (IG – „Imma-

ture Granulocytes“) zahŕňa vývojové štádiá neutrofilov:

promyelocyty, myelocyty a metamyelocyty. U každého

pacienta pri prvom záchyte takéhoto nálezu je potrebné

diferenciálne diagnosticky vylúčiť ochorenie krvotvorby

vyšetrením mikroskopického krvného náteru hemato-

lógom. U septicky chorých pacientov opakovaný nález

IG v periférnej krvi znamená dramatický „left shift“

garnulocytov smerom k vývojovým formám granulo-

cytov v dôsledku rozsiahlej zápalovej odpovede.

V tomto zmysle možno IG vnímať ako imunologický

marker, ktorý predstavuje priame bunkové meranie

intenzity leukopoézy ako odozvy na rozsiahlu systé-

movú infekciu. Ukazuje sa, že nezrelé granulocyty (IG)

by mohli byť špecifickejším a spoľahlivejším markerom

sepsy ako celkový počet leukocytov alebo relatívne

zastúpenie neutrofilov.

Kľúčové slová: Nezrelé granulocyty (IG). Erytroblasty.

Sepsa. Krvný obraz. 6-populačný diferenciál leukocytov

RP-HPLC – DAD - FLD A ŠTIPĽAVÁ PAPRIKA –

AKO MÔŽE ANALYTICKÁ METÓDA

NAHRADIŤ ĽUDSKÝ JAZYK ?

HUTTA M., BOŽEK P., MORDOVIN I., GÓRA R.



Zaujímavou vlastnosťou analytických separačných

metód v kombinácii s vhodnými detektormi je aj ich

schopnosť pomocou objektívneho stanovenia niektorých

látok poskytovať informácie, ktoré dávajú jednoznačne

kvantitatívny rozmer niektorým senzorickým testom.

Typickým príkladom je hodnotenie štipľavosti papriky,

ktorá je spôsobovaná kapsaicinoidmi v nej obsiah-

nutými [1]. Najväčší podieľ (až 95%) na štipľavosti

papriky majú dva kapsaicinoidy – kapsaicín a dihydro-

kapsaicín. Kapsaicín je prítomný vo veľkej koncentrácii

v placentárnych tkanivách, na ktorých sa vyvíjajú

semená, vo vnútorných membránach a v menšej miere

aj v ostatných častiach plodov rastlín rodu Capsicum.

Jeho využitie vo farmaceutickom, potravinárskom a

obrannom priemysle je rozsiahle a rôznorodé.

Najúspešnejšiu subjektívnu metódu na objektívnejšie

hodnotenie štipľavosti papriky a teda hlavne obsahu

kapsaicínu a dihydrokapsaicínu v nej navrhol v roku

1912 Wilbur L. Scoville ako Scovillov organoleptický

test [2, 3]. Normovaná Scovillova metóda [4] je zalo-

žená na príprave základného roztoku z kapsaicínu a

neskôr testovaných paprík, kontrolovanom nariedení

tohto základného roztoku do rôzne zriedených vodných

roztokov. Tieto roztoky sú potom ochutnávané postupne

od čistej vody ku roztokom so zvyšujúcou sa koncen-

tráciou kapsaicínu najmenej 5 ochutnávačmi dovtedy,

kým sa objaví pocit pálivosti. Riediaci faktor (kon-

centrácia kapsaicínu), na ktorej sa minimálne 3 z 5

degustátorov –hodnotiteľov zhodnú, je hodnotou SHU.

Sladká paprika neobsahuje žiadny kapsaicín a na

Scovillovej stupnici má hodnotu 0, hoci RP-HPLC-

DAD-FLD testy občas potvrdzujú prítomnosť nízkej

koncentrácie kapsaicínu. Maximálnu hodnotu 15 milión

má samotný kapsaicín (t.j., 67 ng/g roztoku, 67 ppb).



A19

Kapsaicínoid Štruktúrny vzorec [1] Scovillove

Jednotky

štipľavosti

(SHU)

Typický

relatívny

obsah

Kapsaicín

16,000,000 69%

Dihydrokapsaicín

15,000,000 22%

Nordihydrokapsaicín

9,100,000 7%

Homodihydrokapsaicín

8,600,000 1%

Homocapsaicin

8,600,000 1%

Nonivamide

9,200,000

Najpresnejšou metódou pre meranie štipľavosti

rôznych paprík a stanovenie koncentrácie kapsaicínu v

komerčných potravinárskych a farmaceutických pro-

duktoch je vysoko účinná kvapalinová chromatografia

so systémom obrátených fáz (RP-HPLC) [5-8,].

Pri tomto postupe sa plod alebo produkt vysuší a

rozomelie. Ďalej sa extrahujú chemické látky zodpo-

vedné za štipľavosť a extrakt sa analyzuje najčastejšie

RP-HPLC-UV-VIS alebo FLD. Tento spôsob je náklad-

nejší než Scovillov test, ale dáva objektívne výsledky a

nielenže meria celkovú štipľavosť, ale umožňuje

stanoviť aj koncentráciu jednotlivých kapsaicinoidov.

Okrem toho môže byť analyzovaných veľa vzoriek

počas krátkej doby, čo umožňujú hlavne moderné

monolitové kolóny [9]. Diskutované budú v uvedenom

ohľade aj aspekty zelenej analytickej chémie systema-

tickým využívaním etanolu ako zložky mobilnej fázy

pri gradientovej elúcii a v kombinácii s tandemovou

spektrofotometrickou (DAD) a fluorimetrickou detek-

ciou (FLD). Poukazovanie na súčasné možnosti HPLC v

kontexte výučby študentov nechemických študijných

programov a odborov má často objavný význam.

Kľúčové slová: Vysokoúčinná kvapalinová chromato-

grafia. Kapsaicinoidy.

Poďakovanie

"Tento príspevok je výsledkom realizácie projektu (ITMS

26240120025) podporeného OPVaV financovaného ERDF." a

KEGA “Interaktívna výučba analytických a preparatívnych

separačných metód” projekt č. 087UK-4/2016.

Literatúra

[1] https://en.wikipedia.org/wiki/Capsaicin

[2] http://chillichilli.sk/štiplavosť

[3] https://en.wikipedia.org/wiki/Scoville_scale

4 Anonymus 1988, ASTM E-1083 - 88 "Standard Test

Method for Sensory Evaluation of Red Pepper Heat"

5 Hoffman, P. G., Lego, M. C., Galetto, W. G. 1983, J.

Agric. Food Chem., 31, s. 1326-1330.

[6] Juangsamoot, J., Ruangviriyachai, C., Techawongstien, S.

Chanthai, S. 2012, Int. Food Res. J., 19 (3), s 1217-1226.

[7] Maillard, M-N., Giampaoli, P., Richard, H. M.J. 1 1997,

Flavour Frag. J. 12, s. 409-413.

[8] Muchena, J. K. 2009, Studies of Capsaicinoids Contents of

Locally Grown and Commercial Chilies Using RP-HPLC,

PhD thesis, Dept. Chem., East Tennessee State University,

s. 1-90.

[9] Barbero, G.F., Liazid ,A., Palma, M., Barroso C.G. 2008,

Food Chem. 107, s. 1276–1282.

PROBLÉMY V INTERPRETÁCII

TOXIKOLOGICKÝCH VÝSLEDKOV

JANKOVIČOVÁ K.

Oddelenie chémie a toxikológie, Kriminalistický a ex-

pertízny ústav Policajného zboru, Bratislava

Laická verejnosť má často nereálne očakávania čo sa

týka spektra vykonávaných toxikologických vyšetrení,

ich citlivosti, špecifickosti a samozrejme rýchlosti.

Toxikologické laboratórium oddelenia chémie a toxi-

kológie KEÚ PZ Bratislava vykonáva vyšetrenia

biologických materiálov osôb podozrivých z užívania

drog alebo pri liečbe závislosti od drog a vyšetrenia

biologických materiálov pri akútnych intoxikáciách.

Každý krok v procese odber vzorky biologického

materiálu - transport - príjem - uskladnenie - analýza má

byť zadokumentovaný, nakoľko v každom kroku môže

dôjsť k pochybeniu, výsledkom čoho môže byť falošne

pozitívny, resp. falošne negatívny výsledok.

Kľúčové slová: Omamné a psychotropné látky.

Biologický materiál. Toxikológia.

STANOVENIE METABOLITOV VITAMÍNU B1

POMOCOU KVAPALINOVEJ

CHROMATOGRAFIE VHODNÉ PRE KLINICKÉ

APLIKÁCIE

JENČO J.1,2, KRČMOVÁ L.K. 1,2, SOBOTKA L.2,

SOLICH P.1

1 Katedra analytické chemie, Farmaceutická fakulta

v Hradci Králové, Univerzita Karlova, Hradec

Králové, Česká republika 2 III. interní gerontometabolická klinika, Fakultní

nemocnice v Hradci Králové, Hradec Králové, Česká

republika

Thiamín je dôležitý kofaktor celej škály procesov

spolupodieľajúcich sa na metabolizme lipidov, glukózy,

aminokyselín a správnej funkcii CNS. V ľudskom

organizme však nie je syntetizovaný, preto musí byť

https://en.wikipedia.org/wiki/File:Kapsaicyna.svg

https://en.wikipedia.org/wiki/File:Dihydrocapsaicin.svg

https://en.wikipedia.org/wiki/File:Nordihydrocapsaicin_chemical_structure.png

https://en.wikipedia.org/wiki/File:Homodihydrocapsaicin.svg

https://en.wikipedia.org/wiki/File:Homocapsaicin.svg

https://en.wikipedia.org/wiki/File:Nonivamide.svg



A20

doplnený v potrave a časť jeho poolu uchovávaná

v hepatocytoch. Jeho zásoby v organizme sú obmedzené

a k deficiencii môže dôjsť už po 10 dňoch od zníženého

príjmu thiamín insuficientnej stravy.

V organizme se vyskytuje ako voľný thiamín, ktorý je

primárnou transportnou formou, alebo fosforylovaný na

biochemicky aktívne deriváty thiamínmonofosfát,

difosfát a trifosfát. Vzhľadom k rôznej etiológii poklesu

množstva thiamínu, ako napr. alkoholizmus, diabetes,

nevyvážená strava, zápalové procesy, ale aj kardio-

vaskulárne a onkologické ochorenia je vhodné

monitorovať hladinu thiamínu u týchto skupín pacien-

tov. Najmä v akútnych prípadoch u pacientov v inten-

zívnej starostlivosti, u ktorých je nevyhnutné podávánie

enterálnej, alebo parenterálnej výživy, dochádza

k fluktuáciám hladín thiamínu a jeho derivátov, ktoré

môžou viesť k akútnym komplikáciám a znižovať tak

prežívanie pacientov.

Pri sledovaní hladín esenciálnych vitamínov a ich

vitamérov je vývoj nových metód pod neustálym nátla-

kom na znižovanie časovej a ekonomickej náročnosti

stanovení, zvýšení efektivity a citlivosti analýz.

V minulosti bola vyvinutá celá rada metód na analýzu

thiaminu a jeho esterifikovaných foriem. V praxi sa

niektoré z nich doteraz používajú, majú však radu

nevýhod, ako je dlhá doba analýz, meranie koncentrácie

celkového thiamínu bez diverzifikácie fosforylovaných

foriem, veľká spotreba biologického materiálu a toxic-

kých rozpúšťadiel, slabá špecificita s veľkým množs-

tvom interferencií a cross-reaktivitou.

Rozšírením vysokoúčinnej a ultravysokoúčinnej kva-

palinovej chromatografie v spojení s hmotnostnou

detekciou, ktorá je dnes už štandardným vybavením

väčšiny klinických laboratórií je možné rozšíriť

portfólio stanovovaných analytov. Vďaka mnohým

výhodám sa ich využitie etablovalo pri monitorovaní

rady biologických markerov.

Bola vyvinutá nová HPLC metóda na stanovenie

thiamínu a jeho fosforylovaných foriem vhodná pre

klinické aplikácie. Pre plnú krv bolo testovaných

niekoľko extrakčných techník, ktoré by dovoľovali

kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu bez interferecnií

a ktoré by zvýšili citlivosť stanovenia. Po optimalizácii

a validácii bude metóda použitá k stanoveniu kon-

centrácií a pre rýchly screening vitamínového statusu u

vybranej skupiny pacientov III. internej gerontometa-

bolickej kliniky, u ktorých je možný výskyt komplikácií

v dôsledku primárneho ochorenia a možný rozvoj

thiamínovej deficiencie.

Kľúčové slová: Vitamín B1. HPLC. Bioanalýza. Krv.

Moč.

Poďakovanie

Štúdia bola podporená projektom SVV 260 184 Univerzity

Karlovej, Farmaceutickej fakulty v Hradci Králové, projektom

PRVOUK P37/12 Lekárskej fakulty v Hradci Králové, a Fa-

kultnou nemocnicou v Hradci Králové, IČO: 00179906

BENEFITY ZDIEĽANIA DÁT V EHEALTH Z

POHĽADU PACIENTA, VŠEOBECNÉHO

LEKÁRA A ŠPECIALISTU.

KAJANOVÁ H., KUBIČKA R.

Národné centrum zdravotníckych informácií, Bratislava

Projekt implementácie Národného zdravotníckeho

informačného systému je dokončený, otestovaný a je

v pilotnej prevádzke. Od 1.1.2018 bude zapisovanie

údajov zdravotníckymi pracovníkmi do NZIS povinné.

Na čo systém bude slúžiť? Aké sú motivácie použí-

vateľov eHealthu? Sú údaje o pacientoch v systéme

bezpečné? Kto bude v zmysle zákona 153/2013 Z.z.

O Národnom zdravotníckom informačnom systéme

musieť do systému zapisovať? Kto a podľa akých

pravidiel bude môcť z neho údaje čítať? Čo obsahuje

a na čo slúži Pacientsky sumár? Aké budú benefity

NZIS? To sú otázky, ktoré momentálne zaujímajú

odbornú a laickú verejnosť a my sa ich v našej pre-

zentácii pokúsime zodpovedať.

Kľúčové slová: Národný zdravotnícky informačný

systém. e-health. Benefity elektronického zdravotníctva.

LEPOK A CHOROBY S NÍM SÚVISIACE

KAŠČÁK M.

Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexan-


Chorobám, spojeným s konzumovaním lepku je veno-

vaná stále zväčšujúca sa pozornosť. Sú na to dva hlavné

dôvody. Prvým dôvodom je stále stúpajúci počet ľudí,

ktorí majú typickú chorobu, spôsobenú lepkom a dru-

hým dôvodom sú nové syndrómy, ktoré tiež s lepkom

súvisia. Medzi typické choroby, spôsobené lepkom patrí

celiakia a alergia na lepok (pšenicu). Medzi nové

syndrómy patrí neceliakálna gluténová senzitivita. A aj

keď nejde o chorobu, problémom súčasnosti je aj módne

vylúčenie lepku zo stravy, ako súčasť predpokladanej

zdravej výživy.

Celiakia je chronická, imunitou sprostredkovaná ente-

ropatia tenkého čreva, ktorá je vyvolaná požívaním

lepku pšenice a príbuznými prolamínmi žita a jačmeňa

u geneticky predisponovaných jedincov. Jej výskyt je

častý, lebo postihuje asi 1% populácie v Európe.



A21

Najvyššia prevalencia celiakie bola zistená u sahara-

winských detí, pochádzajúcich zo západnej Sahary – až

5,6%. Pre rozvoj celiakie je dôležitá perzistencia lepku

vo forme gliadinových fragmentov v čreve. Tieto spôso-

bia zvýšenú priestupnosť epitelu a prestup lepku do

lamina propria mucosae. Dôjde k aktivácii antigénu,

lebo aktivitou tkanivovej transglutaminázy 2 sa zvyšuje

imunogenicita gliadínových fragmentov, ktoré sú pre-

zentované HLA-DQ2/DQ8 heterodimérmi na antigén

prezentujúcich bunkách CD4+ T lymfocytov. Takto

porušená humorálna a bunkami sprostredkovaná odpo-

veď udržiava zvýšenú črevnú priepustnosť a nakoniec

dôjde k intraepiteliálnej infiltrácii lymfocytmi, ktorá

spôsobí deštrukciu enterocytov a vilóznu atrofiu.

Alergia na lepok (pšenicu) patrí medzi najčastejšie

potravinové alergie u detí. So stúpajúcim vekom jej

význam klesá. Lepok (pšenica) patrí na celom svete do

skupiny „big 8“ alergénov, kam patrí: pšenica, kravské

mlieko, vajíčka, sója, škrupinové plody (stromové

orechy), burské oriešky (lušteniny), ryby, mäkkýše

a kôrovce. Výskyt tejto alergie je do 1% u detí a 0,4%

u dospelých. Zo všetkých IgE mediovaných potra-

vinových alergií sa pšeničná alergia vyskytuje v 8%.

Diagnostika je založená na anamnéze, kožných testoch,

s-IgE a eleminačne-expozičných testoch. Príznaky

alergie na lepok (pšenicu) závisia na IgE imunitných

a non-IgE imunitných mechanizmoch a môžu byť iba

diskrétne, až život ohrozujúce (anafylaxia). V liečbe sa

uplatňujú rôzne dlho trvajúce eliminačné diéty, ktoré sú

iné, ako pri celiakii. Prognóza quoad vitam je priaznivá,

lebo táto alergia vekom vyhasína a v dospelosti je

vzácna.

Syndróm neceliakálnej gluténovej (pšeničnej) senzi-

tivity je syndróm, ktorý sa prejavuje intestinálnymi

a extraintestinálnymi symptómami u osôb požívajúcich

potraviny z pšenice, jačmeňa a žita. Pretože v súčasnosti

nie je známy špecifický biomarker pre tento syndróm,

diagnóza je postavená per exculsionem, čo znamená, že

je potrebné najprv vylúčiť celiakiu a alergiu na pšenicu

(lepok). V patogenéze tohto syndrómu sa uplatňuje

aktivácia vrodeného imunitného systému na rôznych

úrovniach a okrem gluténu sú spúšťačom aj iné súčasti

obilného zrna, hlavne inhibítory amyláz a trypsínu a aj

sacharidové zložky, známe ako FODMAP. Vznik tohto

syndrómu, ako aj ostatných s lepkom asociovaných

chorôb vysvetľujú agrotechnici, potravinári a nutricio-

nisti globálnym zvýšením konzumácie pšenice a aj

rozvojom moderného poľnohospodárstva a potravi-

nárskych technológií spracovania obilnín.

Bezlepková diéta u športovcov a u zdravých ľudí.

Táto diéta nemá medicínske opodstatnenie a považuje

sa za módny trend „zdravej výživy“. U zdravých môže

viesť ku karencii niektorých vitamínov a minerálov

a u chorých môže okrem toho znemožniť alebo oddialiť

diagnostikovanie práve s gluténom asociovaných

chorôb.

Kľúčové slová: Lepok. Celiakia. Alergia na lepok.

Syndróm gluténovej senzitivity. Pšenica. FODMAP.

Bezgluténová diéta. Eliminačné diéty.

PRVÉ SKÚSENOSTI S AUTOMATIZÁCIOU

VYŠETRENIA NATÍVNEHO MOČU

A MOČOVÉHO SEDIMENTU

KOLÁROVÁ A.1, BULANDOVÁ A.2

1 Klinická biochémia s.r.o., Medicínske laboratórium

Martin 2 Klinická biochémia s.r.o., Medicínske laboratórium

Považská Bystrica

V medicínskom laboratóriu, v ktorom sa neustále

zvyšujú nároky na kvalitu práce, jej dôveryhodnosť

i rýchlosť analýz sú manuálne metódy postupne auto-

matizované. Vhodným riešením automatizácie vyšetre-

nia natívneho moču a následnej mikroskopickej analýzy

močového sedimentu sa javí zavedenie močových

analyzátorov Aution MAX AX-4280 (ARKRAY) a

IQTM 200 (IRIS). MAX AX-4280 nahrádza chemické

vyšetrenie natívneho moču, pri ktorom sa zisťuje pH a

prítomnosť glukózy, ketónov, proteínov, bilirubín, krvi,

leukocytov a kyseliny askorbovej. Veľkou výhodou je

možnosť stanovenia špecifickej hmotnosti. Analyzátor

pracuje na princípe turbidimetrie a refraktometrie. IQTM

200 (IRIS) nahrádza mikroskopické vyšetrenie močo-

vého sedimentu. Kvantifikuje 12 typov častíc a ich

subkategórie, ktoré môžeme nájsť pri analýze patolo-

gických vzoriek. Meranie je založené na princípe

prietokovej cytometrie.

V práci prezentujeme prvé skúsenosti s automati-

záciou vyšetrenia jednorázového natívneho moču

a najčastejšie riešené problémy počas rutinnej pre-

vádzky.

Kľúčové slová: Močový analyzátor. Princíp merania.

Riešené problémy.

PERICENTRICKÁ INVERZIA

CHROMOZÓMU 11 A JEJ VPLYV NA

POTOMSTVO - KAZUISTIKA DVOCH RODÍN

KONÍČKOVÁ L.1, VALACHOVÁ A.1,

VČELÍKOVÁ S.1, ZAŤKOVÁ M.1, KOVÁČOVÁ E.2,

CISARIK F.2, HIKKELOVÁ M.3, SZEMES T.4,

HÝBLOVÁ M.4

1 Oddelenie lekárskej genetiky, Fakultná nemocnica

Trenčín 2 Oddelenie lekárskej genetiky, FNsP Žilina 3 Alpha medical s.r.o, Bratislava



A22

4 Oddelenie lekárskej genetiky Medirex a.s., Bratislava

Pericentrické inverzie chromozómov sú prestavby,

ktoré vznikajú následkom dvoch zlomov súčasne na

oboch ramienkach toho istého chromozómu, s násled-

ným otočením oddeleného segmentu obsahujúceho

centroméru o 180o a jeho opätovným pripojením, ale

v obrátenej polohe.

Táto abnormalita spravidla nepredstavuje pre nosiča

riziko patologického fenotypu. Hlavným rizikom je

tvorba abnormálnych gamét následkom rekombinácie

v oblasti invertovaného úseku a tým možnosť vzniku

nevyváženej chromozómovej aberácie, čoho dôsledkom

je zvýšené riziko opakovaných abortov alebo pôrodu

dieťaťa so závažnými VVCH.

V našej práci prezentujeme 2 kazuistiky nosičiek

pericentrickej inverzie chromozómu 11 a dopad tejto

inverzie na ich potomstvo.

Prvým prípadom je 28-ročná žena s anamnézou

spontánneho abortu v 9 t.t. v 1.gravidite a s VVCH

plodu v následnej gravidite. V 2.trimestri tejto gravidity

bola plánovaná TAA, no pre Missed abort v 15 t.t.

nebola zrealizovaná. Na genetickú analýzu bola použitá

DNA z tkaniva plodu. Metóda array-CGH odhalila 36,4

Mb duplikáciu oblasti 11p15.5-12, zahŕňajúcu kritické

gény pre Beckwith-Wiedemann, Silver_Russel

a WAGR 11p13 delečný syndróm a naviac 4,9 Mb

mikrodeléciu 11q24.3 až 11q25 v kritickej oblasti

Jacobsen syndrómu. Cytogenetickým vyšetrením peri-

férnej krvi sa u probandky zistila pericentrická inverzia

chromozómu 11.

V druhom prípade bola 40-ročnej tehotnej žene

s pericentrickou inverziou chomozómu 11 indikovaná

TAA na základe neobjasnenej VVCH plodu v predchá-

dzajúcej gravidite. Cytogenetické vyšetrenie plodovej

vody odhalilo u plodu rovnakú pericentrickú inverziu

chromozómu 11.

Riziko familiárne prenášaných inverzií spočíva v tom,

že sa môže nosičovi-heterozygotovi narodiť postihnuté

dieťa s duplikáciou a deficienciou v invertovanom chro-

mozóme. Tieto dve kazuistiky zachytené na našom

oddelení poukazujú na závažnosť nosičstva uvedenej

inverzie.

Kľúčové slová: Pericentrická inverzia. Rekombinantný

chromozóm. Duplikácia. Delécia. Array-CGH.

VÝZNAM SLEDOVANIA AKTIVITY EBV

U PACIENTOV PO TKB

KOVÁČOVÁ K.1, KOVÁČ Ľ.1, HUČKOVÁ D.1,

HORÁKOVÁ J.2, ŠUFLIARSKA S.2, BOĎOVÁ I.2

1 Medirex a. s., Bratislava

2 Klinika detskej hematológie a onkológie, DFNsP,

Bratislava

Vírus Epsteina a Barrovej (EBV), často označovaný

ako ľudský herpesvírus 4 (HHV-4), patrí medzi

najrozšírenejšie vírusy v ľudskej populácii, v dospelom

veku dosahuje premorenosť populácie až do 90%.

K prvému kontaktu s EBV dochádza v detskom veku

väčšinou s asymptomatickým priebehom, v rozvinutých

krajinách dochádza k primoinfekcii častejšie až v ob-

dobí adolescencie s typickými príznakmi infekčnej

mononukleózy. U imunokompetentných pacientov je

ochorenie zvládnuté bez potreby terapeutického zásahu.

Po prekonaní primárnej infekcie vírus navodzuje celo-

životnú latenciu v B-bunkách imunitného systému.

U osôb s vrodenou alebo získanou imunodeficienciou

imunitný systém nie je schopný efektívne eliminovať

infekciu, v dôsledku toho sa môže rozvinúť nekontro-

lované množenie B-lymfocytov, ktoré vedie k život

ohrozujúcemu EBV asociovanému lymfoprolifera-

tívnemu ochoreniu (EBV-LPD). Ak vzniklo ochorenie

u pacientov po transplantácii krvotvorných buniek

(TKB) alebo po transplantáciách solídnych orgánov,

hovoríme o EBV asociovanom PTLD (post trans-

plantation lymphoproliferate disease). Incidencia

výskytu PTLD pri TKB sa udáva 1-2%, avšak pri

agresívnom priebehu PTLD je mortalita 80-90%.

Proliferácia B-lymfocytov nastáva väčšinou z B-

lymfocytov darcu. Incidencia výskytu PTLD po trans-

plantácií solídnych orgánov závisí od typu transplanto-

vaného orgánu, pohybuje sa v rozmedzí od 1-11%,

väčšinou má pôvod v B-lymfocytoch príjemcu. Odporú-

čaná doba monitoringu hladiny EBV DNA je jedenkrát

týždenne počas minimálne 6 mesiacov po transplantácii.

Včasná diagnóza EBV-LPD je kľúčom adekvátneho

terapeutického zásahu. V diagnostike EBV-LPD má

popri klinických príznakoch a rizikových faktorov

dôležité postavenie sledovanie vírusovej nálože EBV

DNA metódou kvantitatívnej PCR. Na potvrdenie EBV

asociovaného lymfoproliferatívneho ochorenia je

nevyhnuté histologické potvrdenie z patologického

ložiska postihnutého orgánu. Preemptívna ako aj samot-

ná liečba PTLD, zahŕňa imunoterapeutickú intervenciu,

najmä redukciu imunosupresie, následne v závislosti od

klinického štádia podávanie anti-CD20 monoklonálnej

protilátky (rituximab) v monoterapii prípadne v kom-

binácií s chemoterapiou.

Autori v prednáške prezentujú prípady monitoringu

EBV infekcie u detských pacientov po transplantácii

krvotvorných buniek v priebehu rokov 2013 až 2016.

Kľúčové slová: EBV infekcia. Posttransplantačné

lymfoproliferatívne ochorenie (PTLD)



A23

BIOGÉNNE AMÍNY – NEBEZPEČENSTVO

UKRYTÉ V POTRAVINÁCH?

KULICHOVÁ K., SOKOL J., MALIAROVÁ M.

Fakulta prírodných vied, Univerzita sv. Cyrila a Metoda

v Trnave, Trnava

Biogénny amíny predstavujú biologicky aktívne látky,

ktoré sú charakteristické svojou štruktúrou s obsahom

aminoskupiny. Vyznačujú sa nízkou molekulovou

hmotnosťou. Ide o skupinu zásaditých kyselín, medzi

ktoré patrí napr.: histamín, tyramín, putrescín, kada-

verín, serotonín, spermidín a spermín. Tieto zložky

v organizme pracujú ako súčasť fyziologických pro-

cesov, taktiež predstavujú zdroj dusíka a v neposlednom

rade sú prekurzormi hormónov, nukleových kyselín

a proteínov. V prípade vyšších koncentrácií je ich

účinok nepriaznivý a môže spôsobiť zdravotné problé-

my vo forme bolestiach hlavy, zmena tlaku krvi,

dýchacie a gastroitestinálne problém, ale aj alergie,

pigmenty a ekzémy kože. Biogénne amíny vznikajú

počas biotechnologických procesov pri výrobe potravín

a nápojov a to predovšetkým dekarboxyláciou amino-

kyselín. Obsah biogénnych amínov prítomných v potra-

vinách priamoúmerne rastie s nedodržaním hygienic-

kých postupov. Výskyt spomínaných dusíkatých

organických látok bol detekovaný vo fermentovaných aj

nefermentovaných potravinách (ryby, mäso- hlavne

bravčové a hovädzie, fermentované salámy, plesňové

a tvrdé syry, zelenina, ovocie, čokoláda, sójová omáčka,

a mnohé iné). Zákon o potravinách spolu s predpismi

EÚ majú zabezpečiť zdravotnú nezávadnosť potravín.

Toto je dôvodom vykonávať potravinový dozor

v spomínanej oblasti a tým neprekračovať stanovené

limity. V predkladanej práci ponúkame prehľad stano-

venia biogénnych amínov vo vybraných potravinových

produktoch: salámy, syry, bryndza a zelenina (kapusta,

mrkva, uhorka, brokolica). Analýza prebiehala s vyu-

žitím HPLC s UV detekciou (254 nm). Keďže išlo

o komplikovanú matricu, bolo nutné vykonať

derivatizáciu použitím danzylchloridu. Samotnej ana-

lýze predchádzala extrakcia 10% kyselinou trichlór-

octovou. Separácia vybraných biogénnych amínov

prebiehala na kolóne s reverznou fázou C18. Mobilnú

fázu predstavovala 0,02M kyselina octová, acetonitril,

metanol (30:32:28). Počas práce sme sa majoritne

zamerali na nami vybraných 7 biogénnych amínov –

tryptamín, fenyletylamín, putrescín, kadeverín, his-

tamnín, tyranín a spermidín. Tieto biologicky aktívne

látky boli prítomné vo vzorkách, ale nepresahovali

požadované limity, čím nepredstavujú nebezpečenstvo

ohrozujúce zdravie u konzumenta.

Kľúčové slová: Biogénne amíny. HPLC. Potraviny.

DIFERENCIÁLNY ROZPOČET LEUKOCYTOV

PRIETOKOVOU V PRAXI

MACICHOVÁ M.1, MITNÍKOVÁ M.1,

GBÚROVÁ K.1, GUMAN T.2

1 Oddelenie laboratórnej medicíny - pododdelenie kli-

nickej hematológie, UNLP, Košice 2 Klinika hematológie a onkohematológie, UNLP, Ko-

šice

Úvod: Vyšetrenie počtu krvných elementov v periférnej

krvi je základným nástrojom v diagnostike hematolo-

gických ochorení. Diferenciálny rozpočet elementov

pomocou krvinkových automatov je obmedzený na

stanovenie 5 - 6 populácii leukocytov (neutrofily, eozi-

nofily, bazofily, lymfocyty, monocyty ev. nezrelé gra-

nulocyty). Krvinkové analyzátory dokážu detegovať

kvantitatívne abnormality, detekcia kvalitatívnych

zmien je často veľmi slabá. Mikroskopické hodnotenie

náteru periférnej krvi, sa považuje za referenčnú metó-

du. Je však časovo náročné, zaťažené chybou malých

čísel, subjektívnou interpretáciou a vyžaduje skúsenosti

hodnotiaceho personálu. Alternatívu mikroskopického

diferenciálneho rozpočtu leukocytov predstavuje multi-

parametrová prietoková mikroskopia s použitím setu

CyttodiffTM na prietokovom cytometri FC 500 pomocou

špeciálneho „gatovacieho“ softvéru. CyttodiffTM je kok-

teil 6 protilátok značených 5 fluorochrómami (CD36-

FITC, CD2-PE, CD294-PE, CD19-ECD, CD16-PC5,

CD45-PC7).

Cieľ práce: zhodnotiť využitie diferenciálneho rozpočtu

leukocytov prietokovou cytometriou v rutinnej praxi.

Súbor a metódy: vyšetrili sme 100 pacientov z hemato-

logických ambulancií. U všetkých pacientov sme vy-

šetrili krvný obraz s diferenciálnym rozpočtom leukocy-

tov krvinkovým analyzátorom DxH 800. Diferenciálny

rozpočet leukocytov prietokovou cytometriou sme

stanovili setom CytodiffTM prietokovým cytometrom FC

500. Náter periférnej krvi sme hodnotili s pomocou

digitálnej morfológie CellaVisione DM 96. Získané

výsledky sme porovnali korelačnou analýzou pomocou

tabuľkového editora excel 2010.

Výsledky: varovné hlásenia v nami sledovanom súbore

sa vyskytovali u 30% vyšetrovaných vzoriek. V skupine

leukopenických pacientov a pacientov s ťažkými morfo-

logickými abnormalitami alebo výskytom blastov sme

metódou prietokovej cytometrie získali validný výsle-

dok s dobrou koreláciou s cytomorfologickým nálezom.

Diferenciálny rozpočet leukocytov prietokovou cyto-

metriou nebol problematický ani v skupine pacientov

s ťažkou leukopéniou.

Záver: Vyšetrenie diferenciálneho rozpočtu leukocytov

prietokovou cytometriou s použitím setu Cytodiff pred-

stavuje alternatívu mikroskopického rozpočtu leuko-

cytov s dobrou koreláciou vo vzťahu ku vyšetreniu



A24

diferenciálneho rozpočtu leukocytov krvinkovým analy-

zátorom alebo manuálnou mikroskopiou. Výhodou je

stanovenie nových parametrov ako je subpopulácia T

a B lymfocytov, NK buniek, aktivovaných a neaktivo-

vaných monocytov ale aj presná detekcia blastov

s možnosťou ich zaradenia do jednotlivých bunkových

línií. Diferenciálny rozpočet leukocytov prietokovou

cytometriou však neumožňuje zhodnotiť morfologické

abnormality erytrocytov, leukocytov a výskyt niekto-

rých patologických subpopulácií.

Kľúčové slová: Diferenciálny rozpočet leukocytov.

Multiparametrová prietoková cytometria.

ÚLOHA CYTOKÍNOV V REPRODUKČNEJ

IMUNOLÓGII

MARCINKOVÁ E., GERLAŠINSKÁ E.,

KUŽMOVÁ A.

Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie,

s.r.o., Prešov

Neplodnosť páru je podľa WHO definovaná ako

neschopnosť počať dieťa po 1 roku pravidelného

nechráneného sexuálneho styku. Uvádza sa, že v súčas-

nej dobe sa problematika porúch plodnosti v celosve-

tovom meradle týka asi 10-15% párov vo fertilnom

veku, pre vyspelé krajiny uvádzajú niektorí autori až 20-

25%, čo zodpovedá údajom pre SR, kde sa tento

problém týka asi každého 5. páru. Diagnostika má

zásadný význam, keďže liečba býva podľa literárnych

údajov úspešná až v 50-60%. Jednou z príčin

neplodnosti môže byť aj porucha imunitného systému.

Tehotenstvo a oplodnenie vyžaduje nielen toleranciu

imunitného systému matky voči plodu, ale tiež jeho

podporu. Táto tolerancia je zabezpečovaná zložitými

imunoregulačnými mechanizmami. Narušenie tejto

rovnováhy môže zapríčiniť neschopnosť otehotnieť

alebo vedie k potratu. Plod je chránený pred odlúčením

mnohými mechanizmami, ako napr. vzájomným vply-

vom hormónov, imunokompetentných buniek a cyto-

kínov. Cytokíny sú najdôležitejšie imunologické

faktory, majú úlohu v interakcii medzi embryom a

deciduom. Repertoár cytokínov v periférnej krvi zahŕňa

cytokíny Th 1 (INF-γa TNFα) a Th2 (IL-4, IL-5 a IL-

13). Úloha TNFα v tehotenstve je pomerne zložitá.

TNFα je dôležitý pre rast trofoblastových buniek,

bunkovú diferenciáciu, ale môže tiež regulovať apop-

tózu trofoblastu. Oproti tomu vysoká koncentrácia

TNFα má za následok potrat plodu. Z toho vyplýva, že

pre správnu funkciu TNFα je zásadná jeho správna

koncentrácia. Ďalším významným cytokínom ovplyvňu-

júcim tehotenstvo je INF-γ. Má základnú úlohu

v procese implantácie. Pri normálnom tehotenstve je

produkcia INF-γ významne znížená v porovnaní s

negravidným stavom. Stanovovanie ICC (intracelulárne

cytokíny) u žien na našom pracovisku považujeme za

významný krok ku komplexnosti našich služieb v

oblasti reprodukčnej imunológie. Sledujeme vplyv

cytokínov: TNF-a, IL-2, IL-4, INF-γ. Intracelulárna

detekcia cytokínovej reprodukcie využíva značenie

pomocou monoklonálnej protilátky, ktorá po perforácii

bunkovej membrány príslušnej bunky preniká do

endoplazmatického retikula, kde sú zadržiavané

jednotlivé cytokíny. Prebieha to pomocou látok ovplyv-

ňujúcich antiport Na+/H+, čím sa zadržiavajú peptidy v

endoplazmatickom retikule. Tieto "zadržané" peptidy sú

po inkubácii značené monoklonálnymi protilátkami a

následne detekované a kvalifikované pomocou

prietokovej cytometrie.

Na základe aktuálnych poznatkov v oblasti repro-

dukčnej imunológie je zjavné, že imunopa-tologické

mechanizmy môžu mať pomerne významný podiel na

znížení reprodukčných schopností človeka. Preto má

využitie dostupných diagnostických metód a následné

liečebné ovplyvnenie funkcií nesprávne fungujúceho

imunitného systému v starostlivosti o neplodné páry

dôležité miesto.

Kľúčové slová: Cytokíny. Reprodukčná imunológia.

Neplodnosť. Prietoková cytometria.

VÝZNAM HISTOPATOLOGICKÉHO

VYŠETRENIA CCB PRSNÍKOVÝCH LÉZIÍ

V RÁMCI DIF. DG. FIBROADENÓM

A PHYLLODES TUMOR BENÍGNEHO TYPU

MEČIAROVÁ, I.1, SLOBODNÍKOVÁ J.2

1 Alpha Medical Patológia, s.r.o., Bratislava, 2 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexan-


Benígny phyllodes tumor a fibroadenóm patria medzi

najčastejšie benígne nádory prsníka. V oboch prípadoch

ide o bifázický fibroepitelový nádor so zastúpením

stromálnej aj epitelovej komponenty. Pôvod obidvoch

lézií je v intralobulárnom fibróznom tkanive, ktoré sa

pri rastovom progrese ďalej diferencuje dvoma odliš-

nými smermi. Je dôležité vedieť, o ktorý typ lézie ide

z dôvodu ďalšieho terapeutického postupu a rozdielneho

prístupu v prípade chirurgického odstránenia. Aj keď

v časti lézií sú prítomné klinické, anamnestické a rádio-

logické črty, ktoré naznačujú, o ktorý typ tumoru ide,

jednoznačnejšie odlíšenie prináša histopatologické

vyšetrenie. Morfologický obraz oboch tumorov je

v niektorých rysoch veľmi podobný, ale existujú črty,

ktoré napomáhajú jednoznačne odlíšiť tieto dve lézie.



A25

Oba tumory sú makroskopicky dobre ohraničené, lobu-

lizované, mikroskopicky tvorené jednak strómou,

jednak epitelovou komponentou. Fibroadenómy sú

všeobecne menších rozmerov, priemeru do 2 až 4 cm,

stróma s intrakanalikulárnym alebo perikanalikulárnym

rastom, skôr hypocelulárna, bez periduktálnej konden-

zácie, niekedy fokálne akcentovaná celularita, výnim-

kou je tzv. juvenilný variant s difúzne celulárnou

strómou. Adultný typ zvyčajne neobsahuje bunkové

atypie ani zvýšenú mitotickú aktivitu. Phyllodes tumor

predstavuje kontinuum medzi jeho benígnou a malígnou

verziou. Benígne phyllodes tumory sú v porovnaní

s fibroadenómom väčších rozmerov (často viac ako 4

cm), s výraznejšou rastovou progresiou, majú zvyčajne

dobre definované okraje, bez infiltratívneho rastu,

stróma je vo všeobecnosti celulárnejšia ako je to u fibro-

adenómov, s intrakanalikulárnym rastom, s formovaním

lístkovitých – „leaf-like“ formácií, s juxtaduktálnou

kondenzáciou strómy. Mitotická aktivita je u benígneho

variantu len mierne zvýšená, bez atypických jadier

a atypických mitóz, bez nekróz. Avšak nie vo všetkých

prípadoch možno v limitovanom materiáli z core-cut

biopsie (CCB) s istotou odlíšiť fibroadenóm od

benígneho phyllodes tumoru. Preto ideálny prístup

k diagnostike tohto typu tumorov je multidisciplinárny,

ktorého nevyhnutnou súčasťou je aj mikroskopické

vyšetrenie vzoriek z core-cut biopsie.

Kľúčové slová: Fibroadenóm. Phyllodes tumor. Prsník.

CCB.

LABORATÓRNE TESTOVANIE ANTIBIOTICKEJ

REZISTENCIE U KMEŇOV ZÍSKANÝCH

Z NEMOCNIČNÉHO EKOSYSTÉMU LÔŽKOVÝCH

ZDRAVOTNÍCKYCH ZARIADENÍ

NA SLOVENSKU

MICHÁLIKOVÁ L.1,2

1Katedra Laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravot-

níctve, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce,

Trnavská Univerzita, Trnava 2Laboratórium molekulárnej mikrobiológie, Spoločné

vedecké pracovisko Trnavskej univerzity a Vysokej

školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,

Bratislava

Úvod: Monitorovanie antibiotickej rezistencie u nemoc-

ničných izolátov baktérií získaných z prostredia lôžko-

vých zdravotníckych zariadení na Slovensku nepatrí k

bežnému štandardu. V tejto oblasti nachádza množstvo

nezodpovedaných výskumných otázok. Cieľom štúdie

bolo posúdiť mikrobiálnu kontamináciu prostredia a

antibiotickú rezistenciu u baktérií získaných počas

Štátneho zdravotného dozoru z prostredia zdravot-

níckych zariadení na Slovensku v roku 2015.

Materiál a metódy: V roku 2015 sme uskutočnili štúdiu

s názvom „Sledovanie rezistencie na antibiotiká u

environmentálnych izolátov baktérií z prostredia

lôžkových zdravotníckych zariadení na Slovensku“ pod

skratkou (HOSPITAL-ENVIRO-REZ), počas ktorej

boli zbierané pozitívne kmene vybraných baktérií,

izolované z nemocničného prostredia a identifikované v

participujúcich laboratóriách. Antimikrobiálna citlivosť

bola stanovená pomocou diskovej difúznej metódy a

kolorimetricky. Produkcia širokospektrálnych β-lakta-

máz (ESBL) a karbapanemáz bola potvrdená fenoty-

picky dvojitým testom synergie a kolorimetrickým

testom ESBL NDP a Carba NP testom s modifikáciou.

Prítomnosť génov kódujúcich produkciu ESBL a karba-

panemáz bola detekovaná pomocou polymerázovej

reťazovej reakcie (PCR).

Výsledky: V roku 2015 bolo z nemocničného prostredia

celkovo odobratých 22 922 sterov, z ktorých bolo do

štúdie zaradených 800 vybraných izolátov baktérií.

Medzi najčastejšie izolované druhy patrili Staphylo-

coccus spp. (27,8%), Enterobacter spp. (18,2%),

Enterococcus spp. (17,6%) a Pseudomonas spp.

(13,9%). JIS (15,1%), Interné oddelenia (14,3%) a

Chirurgické oddelenia (8,4%) patrili k najčastejšie

kontaminovaným vybranými izolátmi. U gram-negatív-

nych baktérií bola najvyššia odolnosť pozorovaná voči

ampicilínu (91,4%), cefalotínu (81,1%), cefuroxímu

(78,1%) a amoxicilínu s kyselinou klavulánovou

(77,2%). V skupine gram-pozitívnych izolátov sa zazna-

menala najvyššia rezistencia na gentamycín (34,2%),

doxycyklín (29,2%), amoxicilín/ kyselina klavulánová a

erytromycín (21,1%). Fenotyp MDR sa potvrdil

u 28,5% izolátov, a bol významne vyšší u gram-

negatívnych baktérií (36,8% vs. 18,1%; p <0,0001).

Produkcia ESBL bola potvrdená u 29,7% z ESBL

pozitívnych izolátov (n = 108). Prítomnosť génov

blaCTX-M kódujúcich produkciu ESBL bola potvrdená

u 50,5% zo 97 ESBL pozitívnych izolátov, nasledovali

gény blaTEM (50% z 16 testovaných) a gény blaSHV (27%

z 96 testovaných). Produkciu karbapanemáz sme

potvrdili u 8,3% meropeném rezistetných izolátov

(n=66). Prítomnosť génov blaVIM kódujúcich produkciu

karbapenemáz bola zistená u 32,1% a génov blaIMP

u 5,4% z 56 testovaných kmeňov. Gén vanA kódujúci

rezistenciu na vankomycín bol potvrdený pomocou

GeneXpert® u 44,4% z deviatich testovaných izolátov

Enterococcus spp.

Záver: Štúdiou sme potvrdili prítomnosť mikroorganiz-

mov s významnými mechanizmami rezistencie v pros-

tredí zdravotníckych zariadení na Slovensku. Výsledky

zdôrazňujú význam implementácie účinných opatrení

zameraných na kontrolu infekcií a zastavenie šírenie a

pretrvávania MDR baktérií v environmente nemocníc.



A26

Kľúčové slová: Nemocničné prostredie. Mikrobiálna

kontaminácia. Antibiotická rezistencia. ESBL.

Produkcia karbapenemáz.

STANOVENIE IMUNOSUPRESÍV V KRVI

PACIENTOV PO TRANSPLANTÁCII OBLIČIEK

VYUŽITÍM METÓDY LC-MS/MS

MIŠĽANOVÁ Cs.1, PRÍBOJOVÁ J. 2,

VALACHOVIČOVÁ M. 2, ŽILINSKÁ Z.3,

HUTTA M.1

1 Katedra analytickej chémie, Prírodovedecká fakulta,

Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava 2 FOaZOŠ, Slovenská zdravotnícka univerzita v

Bratislave, Bratislava 3 Urologická klinika LF UK s Centrom pre trans-

plantáciu obličiek, Bratislava

Transplantácia obličiek na Slovensku prebieha asi

u cca 200 pacientov ročne. Každý príjemca sa musí

nastaviť na najvhodnejšiu imunosupresívnu liečbu, aby

sa eliminovalo odmietnutie obličky organizmom príjem-

cu. Tieto vyšetrenia sa po transplantácii opakujú u kaž-

dého pacienta cca 15 až 20-krát za rok pre jeho opti-

málne nastavenie. Imunosupresíva predstavujú skupinu

liečiv, ktorej hlavnou úlohou je potlačenie aktivity

imunitného systému, ktorý vedie k poškodzovaniu

vlastného tkaniva. Nachádzajú uplatnenie predovšetkým

pri orgánových transplantáciách. Indikáciu liečby musia

zvažovať a navrhovať špecialisti, nakoľko nie každý

jednotlivec môže podstúpiť liečbu. Dôvodom môže byť

celý rad kontraindikácií, nežiadúcich vedľajších účinkov

vrátane imunologických, obličkových, neurologických

komplikácií, čo následne požaduje upravenie dávky

alebo v určitých prípadoch dočasné prerušenie liečby

alebo aj jej ukončenie. Medzi najčastejšie používané

imunosupresívne liečivá po transplantácii orgánov

patria cyklosporín, everolimus, sirolimus a takrolimus

(obr. 1).

Obr.1. Štruktúrne vzorce imunosupresív

Monitorovanie liečiv zohráva kľúčovú úlohu pre udr-

žiavanie koncentrácií imunosupresív v úzkom terapeu-

tickom rozsahu v krvi a v plazme, aby sa redukovalo

riziko ich toxicity a rejekcie orgánov. Toto pravidelné

monitorovanie koncentrácií je používané v rutinnej

starostlivosti o pacienta. V klinickej praxi sa často

používa kombinácia imunosupresív, preto je požado-

vané simultánne stanovenie týchto liečiv pre rutinnú

prax.

Sú známe dva hlavné analytické prístupy pre stanove-

nie imunosupresív: imunochemické stanovenia (ELISA

metódy) a kvapalinová chromatografia (LC) s rôznymi

spôsobmi detekcie (UV; hmotnostná spektrometria MS;

tandemová hmotnostná spektrometria MS/MS). Väčšina

tradičných rutinných laboratórií používa imuno-

chemické stanovenia na kvantifikáciu imunosupresív.

Pri týchto metódach dochádza ku krížovej reakcii medzi

liečivom a jeho metabolitom, pričom tieto stanovenia

poskytujú pri meraní nízkych koncentrácií určitú

nepresnosť. Imunochemické metódy sú založené na

väzbe analytov so špecifickými väzbovými proteínmi

(protilátkami) a na následnom meraní signálu vznik-

nutého pri danej interakcii. Napriek tomu, že sú tieto

metódy veľmi často používané v klinických laborató-

riách, majú veľa obmedzení. Rôzne endogénne

metabolity analytov majú podobné štruktúrne rozlíšenie

ako samotný analyt a môžu interagovať s protilátkou.

Existujú tiež molekuly štrukturne odlišné od analytov,

ktoré ale poskytujú porovnateľné rozlíšenie ako analyt.

Tieto molekuly sa vo všeobecnosti nazývajú krížové

reaktanty. Keď sú prítomné vo vzorke, poskytujú faloš-

né (vyššie alebo nižšie) výsledky v danej imunoche-

mickej analýze. Ďalšie zložky vo vzorke, napr.

bilirubín, hemoglobín alebo lipidy, môžu zasahovať do

analýzy interferovaním so vzniknutým signálom

a produkovať nesprávne výsledky. Tretí typ interferen-

cie predstavujú ľudské protilátky vo vzorke. Je veľmi

dôležité vyvarovať sa takýmto interferenciám a pristúpiť

k výberu takej metódy, ktorá odstráni tieto problémy.

Technika kvapalinovej chromatografie v spojení s

tandemovou hmotnostnou spektrometriou (LC-MS/MS)

je schopná prekonať tieto problémy poskytnutím

citlivejšej a selektívnejšej detekcie. LC-MS/MS metóda

je rýchla, robustná, citlivá a selektívna. Poskytuje

kvalitatívnu alebo kvantitatívnu analýzu veľkého počtu

látok s vysokou špecificitou a analytickou citlivosťou.

Okrem toho je schopná analyzovať široké spektrum

molekúl bez použitia derivatizácie a s minimálnou

úpravou vzorky, umožňuje simultánne stanovenie

viacerých liečiv, zároveň rozlíšenie pôvodnej látky od

jej metabolitov a okrem toho má ekonomicky

úspornejšie prevádzkové náklady.



A27

Kľúčové slová: Imunosupresíva. Kvapalinová chroma-

tografia s hmotnostnou spektrometriou. Transplantácia

obličiek.

Poďakovanie

Tento príspevok je výsledkom realizácie projektu (ITMS

26240220061) podporeného OPVaV financovaného ERDF.

Literatúra

1 Tszyrsznic, W., Borowiec, A., Pawlowska, E. a kol.

2013, J. Chromatogr. B 928, s. 9-15.

2 Karapirli, M., Kizilgun, M., Yesilyurt, O. a kol. 2012, The

Scientific World Journal, Article ID 571201, s. 1-8.

3 Ansermot, N., Fathi,M., Veuthey, J.L., Desmeules, J.,

Rudaz S., Hochstrasser, D. 2008, Clin. Biochem. 41, s.

728-735.

4 Bogusz, M.J, Enazi, E.A., Hassan, H., Abdel-

Jawaad, J., Al Ruwaily, J., Al Tufail, M. 2007, J.

Chromatogr. B 850 (1-2), s. 471-480.

DIAGNOSTIKA CHRONICKEJ

AUTOIMUNITNEJ URTIKÁRIE POMOCOU

BAZOFIL AKTIVAČNÉHO TESTU

MRÁZOVÁ V., ZUZULOVÁ M., KULTÁNOVA I.,

JARČUŠKOVÁ J.

Oddelenie klinickej imunológie a alergológie, Onkolo-

gický ústav sv. Alžbety, Bratislava

Urtikária zahŕňa širokú škálu ochorení rôzneho pôvo-

du s rovnakými príznakmi, pre túto skutočnosť je

náročná na diagnostiku a aj terapiu. Má veľký dosah

na kvalitu života pacienta, najmä pri chronickej forme,

preto vyžaduje účinnú liečbu. Za chronickú sa považuje

vtedy, keď príznaky pretrvávajú alebo sa opakujú po

dobu 6 týždňov.

Okolo 30-50% pacientov s chronickou urtikáriou má

autoprotilátky proti α-retazcu receptora s vysokou afini-

tou pre IgE (FcεRI), v tomto procese bola zaznamenaná

aj účasť komplementu. Predpokladá sa, že tieto auto-

protilátky sú prítomné v krvnom riečišti pacientov

a spôsobujú aktiváciu infiltrujúcich bazofilov alebo

žírnych buniek, čím dochádza ku vzniku vyrážky.

U 30-40% pacientov s chronickou urticariou je príči-

nou autoimúnne ochorenie, najčastejšie autoimúnne

ochorenie štítnej žľazy.

Klinický test s autológnym sérom (ASST) nie je

dostatočne citlivý a špecifický, preto je potrebné doplniť

ho o ďalšie diagnostické postupy. Takéto in vivo testo-

vanie môže byť niekedy pre pacienta nebezpečné.

Laboratórna diagnostika autoimúnne urtikárie bazofil

aktivacným testom (BAT) sa javí ako účinný test stano-

venia degranulácie bazofilov. Princípom testu je vyvo-

lanie in vitro aktivácie atopických donorských bazo-

filov, značených protilátkami CD63, CD203c v prítom-

nosti autológneho séra pacienta. Donorské bazofily

uvoľnujú histamín v priebehu inkubácie s pacientským

sérom. Na povrchu bazofilov dochádza k expresii

aktivačných znakov CD63 a CD203c, ktore sú následne

merané prostredníctvom prietokovej cytometrie.

Vysoká špecifickosť a senzitivita BAT (90,5% až

95,5%) ako aj in vitro princíp prevedenia metódy

naznačujú, že tento test sa javí ako spoľahlivý pomocný

diagnostický nástroj na potvrdenie chronickej

autoimunitnej urtikárie.

VNÚTORNÁ KONTROLA KVALITY

KOAGULAČNÝCH VYŠETRENÍ

MÜLLEROVÁ D.

AnalytX s.r.o. Trnava

Vnútorná kontrola kvality (VKK) v medicínskom

laboratóriu je neodeliteľnou súčasťou komplexného

kontrolného systému. Pomáha zabezpečiť presnosť,

správnosť a reprodukovateľnosť výsledkov vyšetrení.

VKK v koagulačnom laboratóriu je obzvlášť veľmi

dôležitá, nakoľko nesprávny výsledok v tomto odbore

môže mať pre pacienta nedozierne následky a v prie-

behu posledných rokov prešiel tento odbor veľkými

zmenami, čo sa týka metodík ako aj prístrojového

vybavenia.

Táto prezentácia sa venuje typom kontrolných

materiálov, typom kontrolných meraní, ako aj vlastné-

mu vyhodnoteniu VKK v koagulačnom laboratóriu.

Kľúčové slová: vnútorná kontrola kvality, koagulačné

vyšetrenia

VYUŽITIE KVAPALINOVEJ

CHROMATOGRAFIE PRE SLEDOVANIE

OBSAHU ŽELEZA V ĽUDSKOM MOČI

NAGYOVÁ A., BOŽEK P., HALKO R.



V prípade nadmernej akumulácie železa dochádza

k preťaženiu organizmu železom (z angl. iron overload),

čo môže viesť až k poškodeniu pečene, srdca a endo-

krinných žliaz. Preťaženie železom môžeme pozorovať

u pacientov trpiacich hemochromatózou, hemosi-

derózou alebo siderózou, ale aj pacientov, ktorým bola

podaná transfúziu krvi, či trpiacich rakovinou. Ľudský

organizmus však nedisponuje žiadnym regulačným

mechanizmom, ktorý by nadbytočné železo odstránil.

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=Karapirli%20M%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22629148

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=Kizilgun%20M%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22629148

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=Yesilyurt%20O%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=22629148


http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=Ansermot%20N%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=18358834

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=Fathi%20M%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=18358834

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=Veuthey%20JL%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=18358834

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=Desmeules%20J%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=18358834

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=Rudaz%20S%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=18358834

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed?term=Hochstrasser%20D%5BAuthor%5D&cauthor=true&cauthor_uid=18358834



A28

Jedným z možných liečebných postupov je využitie tzv.

chelatačnej liečby, pri ktorej liečivo vyviaže nadbytočné

železo a to je následne vylúčené močom alebo stolicou.

Pri tomto type liečby dochádza k redukcii množstva

tkanivového železa, zabraňuje jeho hromadeniu

a neutralizuje toxické labilné železo. Monitorovanie

počas takejto liečby využíva viacero metód a to najčas-

tejšie sledovanie hodnoty feritínu, železo neviazané na

transferín (angl. non-transferin-bound iron, NTBI),

saturácia transferínu, ale aj magnetickú rezonanciu

pečene či myokardu, či invazívnu techniku ako biopsiu

[1].

Cieľom prezentovanej práce bolo vyvinúť rýchlu a

selektívnu metódu, vhodnú pre sledovanie obsahu

železa vo vzorkách moču pacientov podstupujúcich

chelatačnú liečbu pomocou kvapalinovej chromato-

grafie so spektrofotometrickou detekciou. V práci bola

využitá selektívna reakcia disodnej soli 3-(2-Pyridyl)-

5,6-di(2-furyl)-1,2,4-triazine-5′,5′′-disulfónovej kyseliny

(Ferene S) s Fe(II) za tvorby modrého hydrofóbneho

komplexu (ε593nm = 3,47×104 L mol-1 cm-1) v kyslom

prostredí. Ióny Fe(III) boli zredukované na Fe(II)

pomocou kyseliny askorbovej ako slabého redukčného

činidla. Separácia vzniknutého komplexu bola

uskutočnená gradientovou elúciou na reverzno-fázovej

analytickej kolóne (mobilná fáza obsahovala zmes

octanu amónneho, kyseliny askorbovej a metanolu). V

prvej časti sme sa zamerali na optimalizáciu podmienok

tvorby komplexu, v druhej na optimalizáciu separač-

ných podmienok pre HPLC. Ďalej sa budeme zaoberať

štúdium vplyvu interferencií matrice na stanovenie

železa v moči pacientov podstupujúcich chelatačnú

liečbu.

Kľúčové slová: Železo. Moč. Ferene S. Kvapalinová

chromatografia

Poďakovanie

Táto publikácia bola vytvorená realizáciou projektu Centrum

pre priemyselný výskum optimálneho spôsobu syntézy vysoko

účinných liečiv ITMS 26240220061, na základe podpory

operačného programu Výskum a vývoj financovaného z

Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Ďalej vznikla za

finančnej podpory grantovej agentúry MŠ SR VEGA, grant č.

1/0899/16 a 1/0897/15.

Literatúra

[1] T. Guman, E. Rothová, A. Kafková a kol., Onkológia 6

(2011) 149-154.

VÝZNAM MONITOROVANIA BIOLOGICKEJ

LIEČBY U PACIENTOV S IBD

NETRIOVÁ J.1, ZELINKOVÁ Z.1,2,

KADLEČKOVÁ B.2

1 Oddelenie klinickej biochémie a hematológie, Nemoc-

nica svätého Michala, Bratislava 2 Assiduo, IBD centrum, Bratislava

IBD (z angl. inflammatory bowel diseases) – idiopa-

tické (nešpecifické) zápaly čriev je spoločný názov pre

Crohnovu chorobu a ulceróznu kolitídu, ktorých príčina

nie je známa. V literatúre sa ako príčina uvádza genetic-

ký vplyv – asi u 5% pacientov sa vyskytujú v príbu-

zenstve ďalšie ochorenia (často u jednovaječných dvoj-

čiat) alebo infekčný agens. Neznalosť príčiny ochorenia

však neznamená nemožnosť liečby. Liečba je sympto-

matická. Závisí od aktivity ochorenia a následne aj

od odpovedi na liečbu, či sa lieči akútne vzplanutie

ochorenia (relaps) alebo v kľudovom štádiu (remisia) sa

udržiavacou dávkou predchádza.novému ataku ocho-

renia. IBD predstavujú ochorenia, ktoré sa medikamen-

tózne nedajú úplne vyliečiť, ale je možné dosiahnuť

dlhodobú remisiu. Ak konzervatívna liečba (podávanie

liekov s protizápalovým, protibakteriálnym alebo iným

účinkom) nie je dostatočná, pristupuje sa k chirur-

gickému zákroku.

Biologická liečba (biologické lieky) predstavuje

cielený regulačný zásah do biologických procesov

prebiehajúcich v poškodenom organizme. Uskutočňuje

sa pomocou vysoko účinných látok biologickej povahy,

ktoré sú zhodné alebo veľmi podobné látkam, ktoré

produkuje samotný organizmus. Biologické liečivá

blokujú signálne molekuly, resp. receptory, čím redu-

kujú nežiadúce prejavy zápalu.

Aby liečba bola efektívna, v krvi pacienta musí byť po

podaní liečiva v určitom čase prítomná určitá kon-

centrácia účinnej látky. Z praxe je však známe, že

pacienti v dôsledku individuálnej farmakokinetiky lieči-

va vykazujú rôzne hladiny účinnej látky v krvi, aj

napriek podaniu rovnakého množstva biologického

lieku, dokonca, niektorí pacienti vôbec nereagujú na

liečbu (primárni „non-respondenti“) alebo na liečbu

časom prestanú reagovať (sekundárni „non-respon-

denti“). Pomocou terapeutického monitorovania liečiva

môže byť hladina účinnej látky v krvi pacienta skontro-

lovaná a dávkovanie upravené podľa individuálnych

potrieb pacienta. Okrem sledovania liečiva je prínosné

sledovať aj hladiny protilátok vytvorených organizmom

pacienta proti biologickému liečivu.

Vplyv monitorovania biologickej liečby na jej

optimalizáciu prezentujeme v niekoľkých kazuistikách.

Kľúčové slová: Inflammatory bowel diseases (IBD).

Biologická liečba



A29

ATEROGÉNNY VS. NEATEROGÉNNY

LIPOPROTEÍNOVÝ PROFIL V DIAGNOSTIKE

PORÚCH METABOLIZMU LIPOPROTEÍNOV

A OCHORENÍ KARDIOVASKULÁRNEHO

SYSTÉMU

ORAVEC S.

I. Interná klinika Lekárskej fakulty UK, Bratislava

Delenie lipoproteínov na polyakrylamidovom géli

systémom Lipoprint LDL, Quantimetrix,USA simultán-

ne identifikuje až 12 lipoproteínových entít a ich

subpopulácií.

Kvantitatívne vyhodnotenie VLDL, aterogénnych

VLDL remantov, LDL subpopulácií, včítane malých

denzných lipoproteínov (silne aterogénnej časti LDL

spektra) ako aj určovanie typu lipoproteínového profilu

Typ A vs Typ B znamená prínos v diagnostike, preven-

cii a stratégii liečby porúch tukového metabolizmu

a ochorení kardiovaskulárneho systému.

Identifikuje aterogénne a neaterogénne lipoproteíny,

lipoproteíny s neistou aterogenitou a ponúka kvalita-

tívne nový klinický pohľad na normolipémiu, hyperli-

poproteinémiu, hyper β-lipoproteinémiu a aterogenitu

lipoproteínovej triedy LDL.

Analýzou lipoproteínov systémom Lipoprint LDL sa

v našej skupine (n=165) normolipemických zdravých

probandov zistil výskyt aterogénneho lipoproteínového

profilu typ B u 6% vyšetrených. Výsledky otvárajú

diskusiu, do akej miery sú títo normolipemici rizikovou

skupinou v súvislosti s náhlou manifestáciou ochorenia

kardiovaskulárneho systému.

Kľúčové slová: Aterogénny lipoproteínový profil.

Neaterogénny lipoproteínový profil.

VYŠETRENIE BUNKOVEJ IMUNITY VOČI

SPERMIÁM A TROFOBLASTU

V DIAGNOSTICKOM PROCESE PORÚCH

PLODNOSTI

PARNICA J., KUŽMA T., KUŽMOVÁ A.

Analyticko-diagnostické laboratórium a ambulancie,

s.r.o., Prešov

Poruchy plodnostipredstavujú celosvetový problém

s narastajúcou incidenciou s osobnými a sociálnymi

následkami. Možnosti diagnostiky sa dynamicky vyví-

jajú s rozvojom genetiky a molekulárnej biológie, čím

dochádza k postupnému odhaľovaniu príčin neplod-

nosti. Po vylúčení anatomických, hormonálnych,

infekčných alebo genetických príčin je potrebné myslieť

aj na možnosť, kedy je neplodnosť ženy alebo muža

spôsobená poruchami imunity. Imunitné prekážky

oplodnenia sú rôzne. Najdlhšie známymi sú autoproti-

látky proti vlastným spermiám, avšak protilátky proti

spermiám môže vytvárať i žena.

Na komplexnejšie stanovenie protilátok bunkovej

imunity voči antigénom spermií (trofoblastu) sa v

našom laboratóriu zaviedol MIF test(migračno-

inhibičný faktor). Základným mechanizmom tohto testu

je produkcia biologicky aktívnych látok v priebehu

interakcie so špecifickým antigénom (spermie, trofo-

blast). Podľa druhu efektorových buniek ide o inhibíciu

migrácie makrofágov, alebo polymorfonukleárnych

leukocytov.

V našom prípademetóda inhibície migrácie leukocytov

pod agarózou vychádza zo skutočnosti,že leukocyty

umiestnené v agarózovom géli migrujú centrifugálne v

kapilárnej vrstve. Hodnotenie imunologickej reaktivity

sa uskutočňuje posúdením veľkosti migračnej zóny voči

kontrole (MI –migračný index). Stanovujeme pomer

plochy migračnej zóny leukocytov kultivovaných v prí-

tomnosti antigénov spermií a migračnej zóny leuko-

cytov kultivovaných bez týchto antigénov.

Vzhľadom k tomu, že problematika infertility je veľmi

zložitá, javí sa MIF test, ktorýnepatrí doskupiny

metódprvej voľby v diagnostickom procese neplodnosti

ženy, ako nápomocná diagnostická metóda pri odha-

ľovaní príčin neplodnosti, či včasného potratu.

Kľúčové slova: MIF. Poruchy plodnosti. Migrácia

leukocytov. Spermie. Trofoblast.

VÝZNAM STANOVENIA CRP

V AMBULANCIÁCH

PAULÍKOVÁ Z., ZELISKOVÁ H.

Oddelenie klinickej biochémie a hematológie, Nemoc-

nica svätého Michala, Bratislava

So stúpajúcou rezistenciou na antibiotiká sa liečba

infekcií stáva závažným problémom dennej praxe. Nad-

merná preskribcia ATB aj v neopodstatnených prípa-

doch (napr. vírusové infekcie) vedie nielen k veľkej

finančnej záťaži zdravotníctva, ale je nebezpečná vzhľa-

dom na zvyšujúcu sa rezistenciu baktérií. Pre rozhod-

nutie liečby, či nasadiť antivirotiká alebo antibiotiká,

slúži lekárom test CRP.

CRP je marker zápalových procesov v organizme.

Slúži ako pomôcka pri diferenciálnej diagnostike infek-

cií a aj pri diagnostike systémových zápalových ocho-

rení. Jeho hladina v krvi výrazne stúpa pri bakteriálnej

infekcii.

Podľa výnosu MZ SR č. 09812/2008-OL musí mať

všeobecná ambulancia pre dospelých a všeobecná



A30

ambulancia pre deti a dorast k dispozícii metódu na sta-

novenie CRP, ak nemá zabezpečený výsledok tohto

parametra externým pracoviskom do 15 minút.

V ambulancii lekára je možné vyšetriť CRP kvantita-

tívnym testom za pomoci POCT analyzátora (Eurolyser

Cube, Orion Quik Read, NycoCard Reader...) alebo

semikvantitatívnym testom Actim CRP.

CRP bol stanovený zo séra kvantitatívnym testom

CRP Randox (CP8028) na analyzátore Olympus AU400

u 55 pacientov. Súčasne u týchto jedincov bolo CRP

stanovené aj testom EUROLyser CRP (ST0102)

na POCT analyzátore Cube. Pomocou Pearsonovho

korelačného koefivientu (R=0,9995) sme testovali zho-

du metód. Môžeme skonštatovať, že výsledky oboch

spôsobov stanovenia CRP sa štatisticky signifikantne

neodlišujú. Výsledky boli overené aj pomocou nepara-

metrického párového Wilcoxonovho testu s rovnakým

výsledkom (p=0,37). Medzi hodnotami je lineárna

závislosť y = 0,1204 + 0,987x , r = 0,9994.

Cube je viacparametrový malý prenosný POCT analy-

zátor. Pracuje na princípe zmeny optickej hustoty

žiarenia pri 340 nm. Voľba stanovovaného analytu je

závislá na reagenciách v meracej kyvete a v jej zátke.

Analyzátor má jednoduchú obsluhu, možnosť tlače

nameraných dát alebo ich prenos do informačného

systému, možnosť prezerania reakčných kriviek

a uchovávania nameraných dát, čím spĺňa všetky

podmienky pre zaradenie do rutinnej praxe ambulancie

a spĺňa podmienky pre zavedenie POCT.

Kľúčové slová: POCT. CRP. Ambulancie.

VÝVOJ NOVEJ, CITLIVEJ A SELEKTÍVNEJ

ANALYTICKEJ TECHNIKY NA STANOVENIE

KATIÓNOV MEDI VO VZORKÁCH

ĽUDSKÉHO MOČU

PROCHÁZKOVÁ S., HALKO R., BOŽEK P.



Úprava vzoriek patrí v súčasnosti k nevyhnutným

krokom analytického postupu najmä pri stanovovaní

iónov kovov na stopových a ultrastopových koncen-

tračných úrovniach v rôznych typoch vzoriek. Časť

stopových prvkov sa považuje za esenciálnu, t.j. prvky,

ktoré sú nevyhnutné pre udržiavanie životných funkcií.

Na druhej strane v nadbytku môžu byť pre organizmus

toxické a vyvolávajú celý rad chronických a karcino-

génnych ochorení. Pokrok v pochopení ich funkcie

v biologických systémoch, respektíve diagnostika zná-

mych ochorení sú do značnej miery závislé na vývoji

nových citlivých a presných analytických metód.

Dnešná doba kladie vysoké nároky na analytické

metódy zaoberajúce sa práve stanovením iónov kovov v

klinických vzorkách, predovšetkým na ich správnosť

a spoľahlivosť. Predložená práca je zameraná na

štúdium a vývoj novej analytickej metódy na stanovenie

katiónov medi v ľudskom moči. Aktuálnosť práce je vo

využití derivatizačnej reakcie jednomocnej medi s 2,9-

dimetyl-1,10-fenantrolínom pri extrakcii s využitím

teploty zákalu micelárnych roztokov v spojení s atómo-

vou absorpčnou spektrometriou s plameňovou atomi-

záciou (Cloud Point Extraction-Flame Atomic

Absorption Spectrometry, CPE-FAAS).

Kľúčové slová: Selektívna extrakčná technika. Meď.

Ľudský moč.

Poďakovanie

Tento príspevok je výsledkom realizácie projektu, Priemyselný

výskum nových liečiv na báze rekombinantných proteínov,

ITMS 26240220034, na základe podpory operačného

programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu

regionálneho rozvoja.

ČO SA DÁ OČAKÁVAŤ V OBLASTI

TELE-MEDICÍNY NA SLOVENSKU

V ROKU 2017

PRPIČ I.

BSC Line s.r.o., Trenčín

V rámci prezentácie budú prezentované kľúčové vlast-

nosti pripravovaného Národného Dohľadového Centra

(ndcentrum.sk), ktoré je definované nasledovne:

„Národné dohľadové centrum je centrum Tele-medi-

cínskych služieb, ktoré pacientom umožňuje v pohodlí

domova monitorovať ich fyziologické funkcie vrátane

srdečnej aktivity.“

Meranie prebieha pomocou zdravot-níckych prístrojov

uspôsobených na bezdrôtový prenos nameraných hod-

nôt. Meranie je veľmi jednoduché a intuitívne. Name-

rané hodnoty sú pomocou Bluetooth technológie prená-

šané prostredníctvom zabezpečenej siete do Národného

Dohľadového Centra, kde sú prenesené údaje zapraco-

vávané a vyhodnocované. Hodnoty sú zobrazované

v reálnom čase a ošetrujúci lekár k nim má neustály

prístup. V prípade, že hodnoty vykazujú zhoršený alebo

nestabilný zdravotný stav pacienta, je lekár i pacient

okamžite informovaní. Prevádzka Národného Dohľa-

dového Centra je nepretržitá a jeho obsluhu zaisťujú

skúsení asistenti zo zdravotníckym vzdelaním.

Kľúrové slová: Tele-medicína. Národné dohľadové

centrum.



A31

ZMENY BIOMARKEROV V TKANIVE SRDCA

A KRVI PACIENTOV S ANEURYZMOU

HRUDNEJ AORTY

RABAJDOVÁ M.1, ARTEMIOU P.2, ŠPAKOVÁ I. 1,

BOBROV N.3, SABOL F.2, MAREKOVÁ M.1,

1 Ústav lekárskej a klinickej biochémie, Lekárska

fakulta,Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,

Košice 2 Klinika srdcovej chirurgie Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta a Východo-

slovenský ústav srdcových chorôb, Košice 3 Ústav súdneho lekárstva, Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta,Košice

Úvod: Cievne ochorenia srdca sú v slovenskej populácii

časté a patrí im popredné miesto aj v počte úmrtnosti.

Ich vznik je podmienený jednak genetickou predis-

pozíciou, ale je aj dôsledkom pôsobenia rôznych

rizikových faktorov (napr.: hypertenzia, diabetes

mellitus, hypercholesterolémia, fajčenie, stres). Aneu-

ryzma hrudnej aorty (TAA) je degeneratívne, zväčša

asymptomatické ochorenie, charakterizované trvalou

dilatáciou steny aorty, ktorá presahuje fyziologický

diameter hrudnej aorty minimálne o 50% v cm. Prízna-

ky sa objavujú až pri akútnej aortálnej príhode,

s následnou ruptúrou s vysokým percentom mortality.

Cieľ: Analýzou molekulových zmien v tkanive a krvi

pacientov prispieť k štúdiu mechanizmu vzniku aneu-

ryzmy.

Materiál a metódy: Biologický materiál (experimen-

tálna skupina krv/tkanivo pacientov s rôznym stupňom

TAA (n=60), kontrolná skupina krv (n=50) a tkanivo

(n=10)), bol využitý na analýzu hladín expresie mRNA

príslušných génov (CRP, IL6, emilin-1, MMP9, TIMP-

1) a na štúdium prítomnosti transkripčne aktívneho

chromatinu (VEGF, HIF-1A) pomocou molekulových

metód (Real-Time PCR, chip-PCR). Ďalej boli dete-

gované zmeny na proteínovej úrovni (MMP9, TNFR1,

TNFR2, TIMP, IL-2, IL-6) imunoanalýzou ELISA

a metódou biochip. Na štatistické vyhodnotenie

výsledkov boli použité testy: One-Way ANOVA,

Student-Newman-Keuls test, Spearmanov korelačný

koeficient, Pearsonovej korelácia, Mann-Whitney Test,

GraphPad INSTAT test.

Výsledky:V experimentalnej skupine pacientov bola

u 63% evidovaná hypertenzia, v 33% prípadov bola

laboratórne potvrdená hypercholesterolemia. V krvi

a tkanive hrudnej aorty pacientov, s klinicky potvr-

deným rôznym stupňom TAA, bola analyzovaná

signifikantne zvýšená (p ≤ 0,01) expresia mRNA CRP

génu, ktorá stredne silno korelovala so zmenou rozší-

renia diametra aorty. Expresia mRNA emilín-1 génu

záporne korelovala s diametrom aneuryzmy aorty.

So zväčšujúcim sa diametrom aneuryzmy aorty, boli

detekované signifikantne zvyšujúce sa hladiny inter-

leukínu - 6 a MMP9 proteínov v krvi pacientov, ktoré

korelovali s narastajúcou zmenou transkripčnej aktivity

génov IL-6 a MMP9 v tkanive ascendentnej časti

hrudnej aorty.

Záver: Diagnostika prítomnosti a monitorovanie progre-

sie TAA, je v súčasnosti z klinického hľadiska veľmi

obtiažne. Výsledky poukazujú na skutočnosť, že hladiny

expresie mRNA špecifických génov a nimi kódovaných

proteínov CRP, IL-6 a MMP9 korelujú s prítomnosťou

a stupňom aneuryzmy hrudnej aorty. Toto zistenie by

po dalšom štúdiu mohlo prispieť k zlepšeniu

laboratórnej diagnostiky pri monitorovaní pacientov

s TAA.

Kľúčové slová: Aneuryzma hrudnej aorty.

Diagnostické biomarkery. Chip-PCR

Poďakovanie

Práca bola financovaná s grantovou podporou VEGA

1/0115/14.

BIOMARKERY V DIAGNOSTIKE

SYSTÉMOVÉHO LUPUS ERYTHEMATOSUS

RAPANTOVÁ L.1,2, BLAŽÍČKOVÁ S.2,3

1 Národný ústav reumatických chorôb, Piešťany 2 Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská

univerzita, Trnava 3 Laboratóriá Piešťany s.r.o., piešťany

Autoimunitné choroby postihujú 5-7% populácie

a patria k významným medicínskym problémom. Hneď

za srdcovo-cievnymi ochoreniami a malignitami zabe-

rajú tretiu priečku v morbidite a mortalite ochorení.

K závažným systémovým autoimunitným ochoreniam

patrí systémový lupus erythematosus (SLE) s inci-

denciou na Slovensku 3,3/100 000 obyvateľov a preva-

lenciou 26,2/100 000 obyvateľov. SLE je chronická

choroba spojiva postihujúca najmä ženy vo fertilnom

veku. Jedná sa o ochorenie s variabilným klinickým

obrazom a priebehom. Pestrosť klinických príznakov je

daná heterogénnosťou produkovaných protilátok a ich

imunopatologickým pôsobením. Doposiaľ bolo identifi-

kovaných viac ako 150 autoprotilátok, ktoré napádajú

rôzne orgány alebo sa v nich ukladajú. K obligátnym

vyšetreniam pri SLE patrí stanovenie protilátkového

profilu, najmä antinukleárnych autoprotilátok ANA,

anti-dsDNA (protilátok proti dvojvláknovej DNA), anti-

DNP (protilátok proti deoxyribonukleoproteínu), proti-

látok proti extrahovateľným antigénom, ktoré sa vysky-

tujú približne u 30-50% chorých (SSA/Ro, SSB/La, Sm,

PCNA, Jo-1, Scl-70) a protilátok proti histónom

(vo väčšine prípadov prítomných pri SLE indukovaného



A32

liekmi). Lupus antikoagulans a antikardiolipínové

autoprotilátky majú význam v diagnostike antifosfolipi-

dového syndrómu ako prediktory rizika trombofílie.

S postihnutím obličiek korelujú protilátky anti-C1q.

Okrem prítomnosti autoprotilátok je pri SLE výrazná

hyperimunoglobulinémia a pokles zložiek komplementu

(C3, C4, C1q), najmä pri postihnutí obličiek. Pri moni-

torovaní aktivity choroby sa vyšetruje sedimentácia

erytrocytov, CRP a celková hladina komplementu v sére

(CH50). V krvnom obraze môže na SLE upozorniť

leukopénia, anémia a trombocytopénia. Podrobnejším

poznaním imunopatogenézy SLE boli charakterizované

ďalšie biomarkery, ktoré súvisia s presnejším stano-

vením diagnózy a s aktivitou ochorenia. Patria medzi ne

gény pre Fc receptor, zložka komplementu C4d,

subpopulácia CD27 plazmatických buniek a HLA-DR3.

Viaceré štúdie naznačujú významnú úlohu chemokínu

CXCL13 v patogenéze SLE. Hladiny CXCL13 v sére

signifikantne korelujú s aktivitou ochorenia SLE a vo

väčšine štúdií bola potvrdená pozitívna korelácia

CXCL13 s lupus nefritídou (LN), ktorá patrí k najzá-

važnejším komplikáciám SLE. V ďalšej nezávislej

štúdii sa poukazuje na zmeny v intrabunkovom redox-

nom prostredí spôsobené oxidačným stresom, ktoré

majú značný význam v imunitnej dysfunkcii. Zníženie

intracelulárneho glutatiónu v rôznych krvných bunkách

silne asociuje so závažnosťou SLE. Sľubným krokom

v terapii SLE sa tak ukazuje doplnenie NAC (N-acetyl-

cysteínu, prekurzoru glutatiónu) spolu s rapamycínom.

Touto terapiou by sa docielilo zníženie produkcie

autoprotilátok, zmiernenie ukladania imunokomplexov

v glomeruloch a predĺženie života pacientov so SLE.

Kľúčové slová: SLE. Laboratórna diagnostika. Auto-

protilátky. CXCL13.

CalproSmartTM Home test – MERANIE

KALPROTEKTÍNU V DOMÁCOM PROSTREDÍ

PACIENTA POMOCOU MOBILNEJ APLIKÁCIE

SLÁDEKOVÁ D.

JEMO TRADING spol. s r.o., Bratislava; B.T.

Langeland, Calpro AS, Nórsko

Fekálny kalprotektín sa stal jedným zo základných

parametrov patriacich do rutinnej diagnostiky bioche-

mického laboratória. Ide o 36 kilodaltonový proteín

viažúci vápnik a zinok, ktorý produkujú polymorfo-

nukleárne neutrofily (PMN), monocyty a šupinaté

epiteliálne bunky. Kalprotektín tvorí 30-60% cyto-

plazmy neutrofilných granulocytov a uvoľňuje sa pri

zápalových procesoch. Do stolice sa dostáva z granu-

locytov, ktoré sú pri zápaloch prítomné v gastro-

intestinálnom trakte. Koncentrácia kalprotektínu v

stolici poukazuje na rozsah zápalového procesu v čreve

a dobre koreluje s histologickými a endoskopickými

nálezmi aktivity ochorenia. Zatiaľ najviac využívanými

metódami na stanovenie hladín kalprotektínu v labora-

tóriu sú kvantitatívne stanovenie elisa metódou,

kvalitatívny imunologický rýchly test, resp. iná dostup-

ná metóda s využitím plne automatizovaných systémov.

Avšak pacienti trpiaci IBD (zápalové ochorenie čreva

- Crohnova chorobou, Ulcerózna kolitída) často dlho

čakajú na výsledky hladín kalprotektínu z laboratória.

Nový CalproSmartTM Home test dáva možnosť

pacientovi monitorovať si hladinu kalprotektínu a sle-

dovať si úroveň ochorenia v domácom prostredí. Tento

rýchly test je kvantitatívna metóda pre stanovenie

hodnôt kalprotektínu vo vzorkách stolice s použitím

špeciálnej aplikácie CalproSmartTM pre smartfóny.

Rozsah merania je 70 – 1 500 mg/kg, vynikajúca

korelácia s laboratórnymi výsledkami.

Kompletný kit obsahuje 3 testy so špeciálnym rám-

čekom na upevnenie testovacej kazety pre presné odčí-

tanie výsledkov smartfónom, jednorazové rukavice,

odberovú skúmavku s patentovaným extrakčným

roztokom pre kalprotektín a biodegradovateľú podložku

na toaletu pre správny odber vzorky stolice, čo je pre

pacienta jednou zo základných a ťažko dostupných

pomôcok.

Stiahnutiu aplikácie CalproSmartTM z dostupných

internetových zdrojov (iTunes App-store alebo Google

Play Store) predchádza registrácia pacienta v Calpro-

SmartTM systéme, ktorý spravuje jeho ošetrujúci lekár.

Po prijatí potvrdzujúcej e-mailovej správy a registrácii

si pacient môže stiahnuť aplikáciu a kedykoľvek

previesť test v domácom prostredí alebo na mieste jeho

pobytu. Zobrazený výsledok na displeji mobilu sa

uložením prenáša do databázy lekára, ktorý výsledok

vidí a môže ho konzultovať s pacientom.

Aplikácia je v slovenskom jazyku, celý postup jedno-

duchého stanovenia je podrobne zobrazovaný na displeji

a sprevádzaný zvukovými signálmi na odčítanie času

jednotlivých krokov.

Inovatívny test CalproSmart™ je vynikajúcou pomôc-

kou, ponúka pacientovi rýchlu a presnú kvantitatívnu

diagnostiku do 20 minút len z 2-3 kvapiek extraktu.

Pomáha predpovedať recidívu a remisiu, dáva IBD

pacientovi možnosť prevziať kontrolu nad svojou

choro-bou, ale hlavne redukuje počet kolonoskopií.

Ďalšou výhodou prevedenia CalproSmart™ Home testu

je, že výsledky testu má lekár v ambulancii k dispozícii

už pred príchodom pacienta na pravidelnú kontrolu,

resp. pri recidíve vie na diaľku ihneď pacient s lekárom

riešiť zhoršený stav.

Monitorovanie hladiny kalprotektínu v domácom

pohodlnom prostredí pomocou mobilnej aplikácie je

jednou z najmodernejších rýchlych a dostupných metód

v súčasnej dobe.



A33

Kľúčové slová: CalproSmartTM, kalprotektín, IBD ,

zápalové ochorenia čreva, mobilná aplikácia.

ENDOGÉNNY ESTROGÉN A KARCINÓM

PRSNÍKA

SLOBODNÍKOVÁ J., MELUŠ V.,

KRAJČOVIČOVÁ Z., KAŠLÍKOVÁ K.

Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexan-

dra Dubčeka v Trenčíne

Karcinóm prsníka je najčastejším onkologických

ochorením a aj najčastejšou príčinou úmrtia v ženskej

populácie vo vyspelých krajinách sveta, pričom jeho

incidencia stále stúpa. Významnú úlohu v komplexnom

metabolizme žien hrajú estrogény. V prípade postmeno-

pauzálneho obdobia sa stáva významným zdrojom

endogénnych estrogénov tukové tkanivo. Naše skúse-

nosti dokazujú zvýšené riziko karcinómu prsníka

u obéznych žien, predovšetkým s abdominálnym typom

obezity. V týchto prípadoch zrejme dochádza k para-

krinnej interakcii adipocytov, ktoré sa nachádzajú v lo-

kalite prsníka, ktorá priamo hraničí s rastúcim karci-

nómom. V mnohých takýchto nádoroch je menej spoji-

vového tkaniva oddeľujúceho adipocyty od nádorových

buniek a okrem toho invazívne nádory prerastajú bazál-

nu membránu a infiltrujú fibrózne tkanivá.

Kľúčové slová: Endogénny estrogén. Karcinóm prsníka

DECENTRALIZÁCIA V LABORATÓRNEJ

MEDICÍNE

STRIGÁČOVÁ J., VINDIŠ J.

Oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikro-

biológie, Fakultná nemocnica Trenčín, Trenčín

V súčasnej dobe najrýchlejšie sa rozvíjajúcu oblasť

laboratórnej medicíny zastávajú vyšetrenia v rámci

POCT - Point Of Care Testing. POCT predstavuje

vykonávanie meraní a testov in vitro mimo klinického

laboratória v mieste starostlivosti o pacienta.

Neustále vzrastá počet a spektrum vyrábaných prenos-

ných laboratórnych prístrojov. Prístrojová technika sa

výrazne zdokonalila a vyvinuli sa nové technológie.

POCT prístroje umožňujú výkon laboratórnych testov

bez časových a priestorových obmedzení na lôžkových

oddeleniach nemocníc, jednotkách intenzívnej starostli-

vosti, operačných sálach, zdravotných strediskách,

ambulanciách špecialistov a všeobecných lekárov,

v rýchlej záchrannej službe...

POCT výsledky sú poskytované rýchlo, a preto majú

potenciál zlepšiť zdravotnú starostlivosť skorým urče-

ním diagnózy, včasným začatím liečby alebo okamži-

tým monitorovaním vitálnych funkcií. Eliminuje sa

transport vzorky do laboratória, krátky čas analýzy opti-

malizuje úvodné vyšetrenie pacienta. Nemenej dôležitá

je požiadavka na malé množstvo biologického materiálu

na vyšetrenie, jednoduché uskutočnenie testu, mini-

málnu údržbu prístrojov a jednoduchú obsluhu. Redu-

kuje sa počet preanalytických chýb, znehodnotenie

vzorky počas transportu, nesprávne odbery a zámena

vzoriek.

Nový spôsob vyšetrovania pacientskych vzoriek

priniesol však aj nové otázky. Sú výsledky získané

v centrálnom laboratóriu a pomocou POCT porovna-

teľnej kvality? Laboratórium ponúka výsledky vysokej

kvality s vyššími nárokmi na obsluhu a čas spracovania.

POCT vyšetrenia vykonáva nelaboratórny nemocničný

personál, kde diagnostické postupy nie sú primárnou

pracovnou náplňou. Je preto nevyhnutné, aby sa využí-

vali spoľahlivé prístroje so zabezpečenou internou

a externou kontrolou kvality, pod supervíziou odbor-

ného laboratórneho personálu. Rovnako nevyhnutná je

možnosť validácie výsledkov POCT vyšetrení centrál-

nym laboratóriom implementáciou moderných IT

komunikačných riešení, nakoľko iba laboratórny

personál disponuje skúsenosťami o vykonávaní labora-

tórnych vyšetrení, vedomosťami o možných interfe-

renciách a chybách pri meraní.

POCT môže zásadne zmeniť kvalitu zdravotnej

starostlivosti poskytovanej na mieste ošetrenia pacienta

iba v prípade, keď užívatelia POCT a laboratórni

pracovníci budú trvalo spolupracovať na dosiahnutí

a udržaní vysokej kvality.

Kľúčové slová: POCT. Laboratórium. Kvalita

vyšetrení.

MIKROPROSTREDIE A KARCINÓM PRSNÍKA

SVĚTLOVSKÁ D.1,2, MEGO M.2,3, MARDIAK J.2,3

1 Oddelenie klinických štúdií, Národný onkologický

ústav, Bratislava 2 II. Onkologická klinika, Lekárska fakulta, Univerzita

Komenského, Bratislava 3 Klinika klinickej onkológie, Národný onkologický

ústav, Bratislava

Karcinóm prsníka patrí medzi najčastejšie diagnosti-

kovanú malignitu a najčastejšiu príčinu úmrtia u žien

vo svete1.

Vznik nádorového ochorenia je niekoľkostupňový

proces, kde nádorové bunky sú zasadené do mikro-

prostredia nenádorových buniek a molekúl (T-lymfo-



A34

cyty, regulačné lymfocyty, dentritické bunky, makro-

fágy, cytokíny, rastové faktory....). Výskum v posled-

ných rokoch potvrdil aktívnu úlohu mikroprostredia

v procese vzniku nádorov a metastazovania2,3,4 .

Predstavu, že imuniný systém dokáže potlačiť rast

karcinómov bez externej terapeutickej intervencie

vyslovil Paul Ehrlich v 1909. O 50 rokov neskôr Burnet

M. a Thomas L. rozpracovali tieto myšlienky do teórie

imunitného dozoru (immunosurveillance), tzn., že imu-

nitný systém dokáže spoznať a zlikvidovať transfor-

mované bunky a zabrániť tak vzniku nádoru, respektíve

zlikvidovať nádor po tom, ako vznikol. Dnes je táto

teória nahradená teóriou imunoeditácie alebo 3E

(eliminácia, equilibrium-rovnováha, escape-únik). Prvá

fáza - eliminácia -je totožná s teóriou imunoeditácie,

kedy imunitný sytém dokáže eliminovať rozvíjajúce sa

nádorové bunky. V druhej fáze equilibrium-rovnováha

síce imunita nádorové bunky nie je schopná zničiť, ale

ani nedochádza k ich rastu. Je to stav dormancie.

V poslednej fáze escpae-úniku-už tumorové bunky

unikajú spod kontrolných mechanizmov organizmu

a dochádza k progresii ochorenia 3,4,5, 6.

Protinádorové prostredie zabezpečujú cytotoxické

lymfocyty CD8+, pomocné lymfocyty CD4+, cytokíny

IFN-gamma, IL-2, TNF-alpha, IL12, IL-18, APC

(antigén prezentujúce bunky), granzými perforín, NK

bunky, NKT bunky. Hlavné súčasti protumorigénneho

prostredia tvoria regulačné lymfocyty FOXP3 Treg,

tumor asociované makrofágy fenotyp 2 (TAM2),

myeloidné supresorové bunky (MDSC), TGF-beta,

CCL2, argináza....

Obrázok 1 Interakcie medzi mikroprostredím a bunkami

tumoru pri karcinóme prsníka6

Mikroprostredie zabetpečuje dôležitú úlohu v raste

a následnom metastazovaní pri karcinóme prsníka

a taktiež môže ovplyvňovať odpoveď na protinádorvú

liečbu. Manipulácia mikroprostredia by mohla viesť

k zlepšeniu terapeutických výsledkov, čo je však

predmetom ďalšieho výskumu.

Kľúčové slová: Mikroprostredie. Karcinóm prsníka.

Imunita. Imunoeditácia.

Literatúra

1. Ferlay J., Soerjomataram I., Dikshit J, a kol., Cancer

incidence and Mortality worldwide: sources,methods and

major patterns in GLOBOCAN2012. In Int J Cancer., 136

(5), 2015, s. 359 – 386.

2. Mladošievičová B. a kol., Mikroprostredie ako signálny

systém, s. 25-26 v Molekulárne mechanizmy patogenézy

nádorov. SAP, Bratislava, 2011.

3. Dunn GP, Lloyd J.O., Schreiber R.D., The immonibiology

of Cancer Immunosurveillance and Immunoediting.

Immunity, 21 (2), 2004, s. 137-148.

4. Dunn GP, Lloyd J.O., Schreiber R.D., The Three Es of

Cancer Immunoediting. Annu Rev. Immunol, 22, s. 329-

360.

5. Lakota J., a Žuffa M., Protinádorová imunita. Onkológia,

10 (2), 2015, s.111

6. Dushyanthen S., Beavis P.A., Relevance of tumor-

infiltrating lymhocytes in breast cancer. BMC Medicine,

13: 202, 2015.

LEGIONELY VO VODOVODNÝCH SIEŤACH

V NEMOCNIČNÝCH ZARIADENIACH

ŠIMONYIOVÁ D., SIROTNÁ Z., GAŽIOVÁ A.,

GIČOVÁ A.

Národné referenčné centrum pre legionely v životnom

prostredí, Úrad verejného zdravotníctva SR, Bratislava

Legionely sú potenciálne patogénne baktérie, ktoré

môžu predstavovať zdravotné riziko pre všetky osoby,

ktoré sú vystavené pôsobeniu kontaminovanej vody

alebo aerosólu z nej vytvoreného. Legionely vyvolávajú

dva druhy ochorení, a to akútne bakteriálne ochorenia

vo forme legionárskej choroby alebo vo forme pon-

tiackej horúčky.

Úrad verejného zdravotníctva SR vykonal v roku

2014 - 2015 kontrolu deviatich najväčších nemocníc

na Slovensku, cieľom ktorej bolo zistiť aktuálnu situá-

ciu v osídlení rozvodných vodovodných sietí legio-

nelami v týchto zariadeniach a v prípade potvrdenia

zvýšeného výskytu legionel zintenzívniť kontrolnú

činnosť v uvedených zariadeniach, ako aj stanoviť

príslušné opatrenia na elimináciu zdravotných rizík

pre pacientov v týchto zariadeniach.

V objektoch nemocníc sa na kvantitatívnu analýzu

odoberali vzorky pripravovanej teplej úžitkovej vody

(ďalej len „TÚV“) a jej recirkuláty v kotolniach

a vzorky TÚV na jednotlivých podlažiach v dôležitých

oddeleniach nemocnice, kde prichádzajú pacienti

do kontaktu s teplou úžitkovou vodou zo spotrebných

kohútikov. Na kvalitatívnu analýzu legionel sa zo spr-

chových ružíc a kohútikov na spotrebiskách odoberali

stery. Pri odbere sterov sa sterilným vatovým tampónom



A35

zotrela vnútorná stena výpuste vody z vodovodných

zariadení. Vo všetkých vzorkách vôd boli v Národnom

referenčnom centre pre legionely v životnom v ÚVZ SR

vyšetrené okrem legionel aj kultivovateľné

mikroorganizmy pri 36°C (ďalej len „KMO“) ako uka-

zovateľ celkového oživenia vôd a zmeraná teplota TÚV.

Výsledky kontroly dokázali významnú zamorenosť

sledovaných zdravotníckych objektov legionelami,

napriek hygienickému zabezpečeniu pitnej vody, z kto-

rej je teplá úžitková voda vyrábaná. Vo vzorkách TÚV

boli legionely dokázané v 69,8% vyšetrených vzoriek

vôd a sterov s najvyššou koncentráciou 4,8.104 KTJ/100

ml. Potvrdené boli Legionella pneumophila sér. 1, sér.

3, sér 5. Celkové oživenie TÚV v ukazovateli KMO

pri 36°C v 68,3% prekračovalo limity uvedené v Naria-

dení vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú

požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu

a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu

v znení Nariadenia vlády SR 496/2010 Z.z. a technické

požiadavky v kap. III, bod 23 STN 830616 Kvalita

teplej úžitkovej vody. Teplota vody v 46% vzoriek

nedosahovala technickú požiadavku STN 830616

Kvalita teplej úžitkovej vody, podľa ktorej teplota TÚV

nesmie v mieste odberu klesnúť pod 45°C. Zistená

nízka teplota TÚV v rozvodoch nezabezpečuje tepelnú

dezin-fekciu rozvodných systémov ale naopak, spolu

s nerie-šenými problémami spojenými s inkrustami

a bio-filmom, pravdepodobne umožňuje rozvoj legionel

a ďalšej nežiaducej mikroflóry. Dokázaná prítomnosť

legionel a ďalších podmienene patogénnych druhov

baktérií poukazuje na zdravotné riziko pre oslabených

pacientov v nemocniciach vo vzťahu k výskytu baktérií

rodu Legionella, nakoľko toto šetrenie preukázalo

v prípade niektorých nemocníc až 100% kolonizáciu

rozvodného systému vody legionelami.

Ročne sa zaznamenáva v Slovenskej republike len

ojedinelý výskyt legionelóz spôsobených baktériami

rodu Legionella napriek skutočnosti, že od roku 2000

platí v krajinách Európskej únie ohlasovacia povinnosť

pre toto ochorenie. Túto situáciu môže spôsobovať aj

nedostatočné zhodnotenie rizík expozície legionelami

pri výkone zdravotníckej starostlivosti a najmä

absenciou cielených vyšetrení na legionelózu.

Kľúčové slová: Legionely. Legionárska choroba.

Pontiacka horúčka. Teplá úžitková voda. Monitoring

zdravotníckych objektov .

DOŠTIČKOVÉ GLYKOPROTEÍNY -

FLOWCYTOMETRICKÁ ANALÝZA V CELEJ

KRVI A V PLAZME BOHATEJ NA DOŠTIČKY

ŠKORŇOVÁ I., DOBROTOVÁ M., STAŠKO J.,

KUBISZ P.

Národné centrum hemostázy a trombózy, Klinika

hematológie a transfuziológie, Jesseniova lekárska

fakulta UK, Univerzitná nemocnica Martin, Martin

Úvod: Na povrchu membrány krvnej doštičky sa

nachádza veľké množstvo receptorov, ktoré slúžia na

zachytenie signálu, zabezpečujú jeho prenos a podieľajú

sa na prestupe látok cez membránu. Popri bežných

membránových receptoroch majú na povrchu doštičiek

dôležitú úlohu glykoproteíny. Zmeny štruktúry a funk-

cie glykoproteínov krvných doštičiek môžu spôsobovať

poruchy zrážania krvi. Prietoková cytometria je proces,

ktorý umožňuje kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu

fyzikálnych (optických) a chemických (fluorescenč-

ných) vlastností jednotlivej bunky alebo iných častíc

(jadierka, mikroorganizmy, latexové častice a iné)

rýchlosťou až 100 000 častíc za sekundu. Pomocou

prietokovej cytometrie môžeme merať cirkulujúce akti-

vované krvné doštičky, agregáty doštičiek s leukocytmi,

doštičkové agregáty alebo doštičkové prokoagulačné

mikropartikuly a monitorovať účinnosť protidoštičkovej

liečby.

Ciel práce: Porovnať dve metódy analýzy: stanovenie

expresie doštičkových glykoproteínov a) v celej krvi

a b) v plazme bohatej na doštičky.

Metóda: Analýza expresie doštičkových povrchových

glykoproteínov bola uskutočnená na prietokovom

cytometri FACSVerseTM (Becton Dickinson, San Jose,

USA) s použitím dvoch laserov - modrý laser s vlnovou

dĺžkou 488 nm a červený laser s vlnovou dĺžkou 635 nm

a rôznych fluorochrómov - FITC, PE. V kontrolnej

skupine bola vyšetrená koexpresia CD42a/CD62P

v celej krvi a aj v plazme bohatej na doštičky (platelet-

rich plasma, PRP).

Záver: Porovnaním oboch metód na základe stanovenia

koexpresie CD42a/CD62P sme zistili štatistickú

významnosť CD42a/CD62P v PRP oproti celej krvi

(P˂0,0005).

Kľúčové slová: Doštičkové glykoproteíny. Flow-

cytometrická analýza.

Poďakovanie Táto práca bola podporená projektami APVV 0222-11, Vega

1/00168/16 a BioMed Martin (ITMS 26220220187), ktorý je

spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

VÝZNAM PREANALYTICKEJ KONTROLY

VZORKY S POMOCOU KOAGULOMETRA

ŠKORŇOVÁ I.1, AGRICOLOVÁ Ľ.1,

BERNÁTOVÁ J.2, STAŠKO J.1, KUBISZ P.1

1 Národné centrum hemostázy a trombózy, Klinika

hematológie a transfuziológie Jesseniova lekárska



A36

fakulta UK, Univerzitná nemocnica Martin, Martin 2 Beckman Coulter

Úvod: ACL TOP 550 je plne automatizovaný koagu-

lačný analyzátor s možnosťou preanalytickej kontroly

pacientskej vzorky, ktorá hodnotí správne plnenie

odberovky, prítomnosť zrazeniny a prítomnosť interfe-

rujúcich látok v plazme (hemoglobinémia, ikterita,

lipémia - HIL). Preanalytická kontrola vzorky pomocou

koagulometra je automatizovanou štadardizovanou

kontrolou. Má pozitívny vplyv na kvalitu laboratórnej

diagnostiky, minimalizuje vykazovanie chybných

výsledkov, zabezpečuje splnenie kritérií správnej labo-

ratórnej praxe, zlepšenie starostlivosti o pacientov a aj

zníženie nákladov oddelenia. Preanalytická kontrola

integrity pacientskej vzorky na koagulometri nemení

analytický proces testovania vzoriek.

Ciel práce:

1. Určiť vplyv štandardizovanej preanalytickej kontro-

ly pomocou koagulometra na počet prijatých a od-

mietnutých vzoriek na základe vizuálneho hodno-

tenia.

2. Zistiť aká časová úspora sa dosiahne automatizáciou

preanalytickej kontroly vzorky.

Metóda: Centrifugované vzorky krvi odobraté do 3,2%

citrónanu sodného sme vizuálne kontrolovali a následne

sme vzorky analyzovali na koagulometri ACL TOP 550.

Automatizovaná kontrola integrity vzorky na ACL TOP

550 zahŕňala:

kontrolu plnenia odberoviek pri prvej aspirácii

vzorky,

detekciu prítomnosti zrazeniny na základe abnormál-

neho tlaku počas aspirácie,

tzv. kontrolu HIL. Limity pre HIL sú špecifické pre

daný test/analyt a validované výrobcom prístroja

a používaných diagnostík (Instrumentation Labo-

ratory),

Abnormality integrity vzorky boli zaznamenané pre

nasledujúce parametre: prítomnosť zrazenín, ne-

dostatočný objem vzorky, hemolytická vzorka,

ikterická vzorka a chylózna vzorka. Vzorky potom

boli klasifikované ako "zamietnutá" vzhľadom

na preanalytické problémy, alebo ako "prijatá".

Vo všetkých vzorkách vhodných na ďalšie

testovanie boli vykonané nasledujúce testy - PT,

APTT, TT, Fibrinogén a DD.

Porovnanie: Prístroj ACL TOP 550 identifikoval

a príznakom označil vzorky, ktoré neprešli preanaly-

tickou kontrolou. Takto získané dáta boli porovnané

s dátami, ktoré sme získali vizuálnou kontrolou vzorky.

Následne sa vyhodnotili počty nesprávne odmietnutých

a nesprávne prijatých vzoriek.

Záver: Uskutočňovanie pravidelných kontrolných

postupov vrátane štandardizovanej preanalytickej kon-

troly integrity vzorky v laboratóriu zabezpečuje nielen

požadovanú spoľahlivosť vyšetrení a záruku ich kvality,

ale i potrebnú istotu pre zamestnancov laboratória,

vyšetrovaných pacientov a ordinujúcich lekárov.

Kľúčové slová: Preanalytická kontrola. Koagulometer.

Poďakovanie Táto práca bola podporená projektami APVV 0222-11, Vega

1/00168/16 a BioMed Martin (ITMS 26220220187), ktorý je

spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

IDENTIFIKÁCIA FLUCYTOZÍNU A JEHO

METABOLITOV V KOMPLEXNÝCH

BIOLOGICKÝCH VZORKÁCH POMOCOU

VYSOKOROROZLIŠOVACEJ HMOTNOSTNEJ

SPEKTROMETRIE

ŠKVÁRA P.1, RADIČOVÁ M.1, BIHERCZOVÁ N.1,

ĎURINÍKOVÁ E.2, MATÚŠKOVÁ M.2,

VOJS STAŇOVÁ A.1

1 Katedra analytickej chémie, Prírodovedecká fakulta

Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2 Slovenská akadémia vied, BMC, Ústav experimentálnej

onkológie, Laboratórium molekulárnej onkológie,

Bratislava

Výskum a vývoj nových protinádorových liečiv je

veľmi dôležitý, nakoľko počet pacientov s nádorovým

ochorením neustále rastie. Jedným z často používaných

chemoterapeutík podávaných pri liečbe rakoviny

prsníka, konečníka, hrubého čreva a prostaty je 5-fluo-

rouracil (5-FU). Problém nastáva pri jeho systémovom

podaní, nakoľko pôsobí ako na nádorové tak aj na

zdravé bunky, čo vedie ku zvýšenej toxicite. Jedným zo

spôsobov ako znížiť jeho toxicitu je podanie flucytozínu

(5-fluorocytozínu, 5-FC) ako prekurzora pre 5-FU. 5-FC

je známe antimykotikum, ktoré pri systémovom podaní

nevedie ku zvýšenej toxicite. Premenu 5-FC na 5-FU

zabezpečuje enzým cytozíndeamináza (CD), ktorý

neprodukujú cicavčie bunky. Liečebným postupom tzv.

samovražednou génovou terapiou sa docieli produkcia

CD v nádorových bunkách, čo vedie k možnosti

cieleného použitia 5-FU v jeho prekurzorovej forme ako

5-FC [1-4].

Komplexnosť biologických vzoriek, v ktorých sa 5-FC

nachádza, kladie vysoké nároky na výber vhodnej

analytickej metódy pre jeho identifikáciu a stanovenie.

V odborných vedeckých publikáciách sa na iden-

tifikáciu a stanovenie 5-FC v biologických vzorkách

používa kombinácia vysokoúčinnej kvapalinovej chro-

matografie s detekciou v ultrafialovej oblasti (HPLC-

UV) [1] a najmä s tandemovou hmotnostnou spektro-

metriou (HPLC-MS/MS) [5]. Pri HPLC-MS analýzach



A37

vzoriek komplexného charakteru dochádza často, kvôli

prítomnosti matricových efektov ako aj veľkému počtu

izobarických interferencií, k problémom v kvantitatívnej

aj kvalitatívnej analýze [6]. Z uvedeného dôvodu je

vhodné použitie vysokorozlišovacej hmotnostnej

spektrometrie (HRMS), ktorá umožňuje meranie presnej

hmoty. K analyzátorom s vysokým rozlíšením sa

zaraďuje aj hybridný hmotnostný analyzátor kombi-

nujúci trojdimenzionálnu iónovú pascu (IT) s analy-

zátorom doby letu častíc (TOF), ktorý umožňuje

vykonávať viacstupňové MS-MSn experimenty. Spoje-

nie HPLC-HRMS poskytuje vhodné podmienky na

vypracovanie spoľahlivej, rýchlej a účinnej metódy pre

identifikáciu a stanovenie chemoterapeutických liečiv

ich metabolitov prítomných v komplexných biologic-

kých matriciach na nízkych koncentračných úrovniach.

Cieľom práce bola identifikácia flucytozínu (5-fluoro-

cytozínu, 5-FC) a jeho hlavných metabolitov (5-

fluorouracil, 5-fluorouridín, 5-fluorouridín monofosfát a

5-fluoro-2-deoxyuridín monofosfát) vo vzorkách nádo-

rových a mezenchýmových kmeňových buniek použi-

tím vysokorozlišovacej hmotnostnej spektrometrie.

Kľúčové slová: 5-fluorocytozín. Metabolity. Vysoko-

rozlišovacia hmotnostná spektrometria.

Poďakovanie

Táto práca je výsledkom realizácie projektu (ITMS

26240220061) podporeného OPVaV financovaného ERDF

a APVV-0583-11.

Literatúra

[1] Serve M. K., Yánez A. J., Remsberg M. C., et al. (2009)

Biomed. Chromatogr. 24, p. 556

[2] Farquharson S., Gift A., Shende CH., et al. (2008)

Molecules 13, p. 2608

[3] Vermes A., Guchelaar H. J., Dankert J. (2000) J.

Antimicrob. Chemoth. 46, p. 171

[4] Zhang J., Kale V., Chen M. (2014) The AAPS Journal 17,

p. 102.

[5] Büchel B., Rhyn P., Schürch S., et al. (2013) Biomed.

Chromatogr. 27, p. 7.

[6] Segura P. A., Yargeau V. (2012) IJEPR. 1, p. 82

CIRCULATION OF THE COMPLEX BORRELIA

BURGDORFERI SENSU LATO IN IXODES

RICINUS IN POVAŽSKÉ PODOLIE

ŠPAJDELOVÁ J., KAIGLOVÁ A.

Faculty of Health Sciences and Social Work, University

of Trnava in Trnava

The members of Borrelia burgdorferi sensu lato

complex are the causative agents of Lyme borreliosis –

the multisystemic disorder in humans, which is the most

prevalent and widespread vector-borne infection in the

Northern Hemisphere and the main reason of increased

concern about tick-borne pathogens in this part of the

world. From the family of hard ticks - Ixodidae, Ixodes

ricinus is considered to be the epidemiologically most

significant tick in Europe, enable to transmit viral,

bacterial as well as protozoan pathogens to humans and

animals. The most serious bacterial agents transmitted

by this tick species are spirochetes from the Borrelia

burgdorferi sensu lato complex. Since its discovery,

Borrelia burgdorferi has been the subject of many

epidemiological studies to determine its prevalence and

distribution in ticks. Recently, the prevalence of Lyme

borreliosis and tick-borne encephalitis has increased in

several northern European countries.

The possible way how to estimate the risk of Lyme

disease development after tick bites in humans is

identification of bacteria Borrelia burgdoferri presence

in their vectors - ticks of Ixodes ricinus species.

In our study, performed during harvest seasons from

May to October in years 2013-2015, the relative

population density of Ixodes ricinus in Považské

Podolie was estimated and the presence of Borrelia

burgdorferi sensu lato complex circulating in natural

foci was identified. Unfed Ixodes ricinus ticks (adults

and nymphs) were collected by lower vegetation

flagging. Collected ticks were than examined for the

presence of Borrelia burgdorferi sensu lato complex by

polymerase chain reaction (PCR). Total time of tick

flagging/collection was 138, 25 hours and the total

number of collected Ixodes ricinus individuals during

this period of time was 446. The percentage of imagoes

varied from 11% to 15.6%, percentage of nymphs from

79.5% to 85.2% and percentage of larvae from 2.3% to

3.5%, in individual years of collection. Further

investigation using PRC revealed that 32.8% samples of

imago, 39,79% samples of nymphs and 9.20% samples

of larvae was infected by spirochets of Borrelia

burgdorferi sensu lato complex.

Our data showed that the risk of Ixodes ricinus

transmissible Lyme borreliosis disease in Považské

Podolie location varied from 29.2% up to 36.36%, in

the years investigated. High density of Ixodes ricinus

ticks as well as the risk of Lyme disease development in

our study corresponded also to the increased Lyme

borreliosis occurence in this location according to the

epidemiological informational system of Public Health

Authority of The Slovak Republic.

Keywords: Borrelia burgdorferi sensu lato. Ixodes

ricinus. Polymerase chain reaction. Relative density.

Prevalence of pathogens.



A38

ÚLOHA VAKCÍN V BOJI PROTI

EPIDEMIOLOGICKY VÝZNAMNÝM

NEMOCNIČNÝM PATOGÉNOM

ŠTEFKOVIČOVÁ M.1,2, MAĎAR R.2,3,

KOPILEC GARABÁŠOVÁ M.1, LITVOVÁ S.1

1 Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trenčíne,

Trenčín 2 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexan-

dra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 3 Centra očkování a cestovní medicíny Avenier, Brno

Cieľ práce: Poukázať na závažnosť problematiky

multirezistentných baktérií v nemocniciach a úlohu

vakcinácie na hranici postantibiotickej éry.

Úvod: Vakcinácia je vysoko efektívne opatrenie

v oblasti verejného zdravia, ktoré sa podpísalo na zníže-

ní výskytu viacerých infekčných chorôb. Použitie vak-

cín by tak mohlo mať významný vplyv aj v prevencii

nozokomiálnych infekcií (HAI) a viesť k zníženiu

používania antibiotík v zdravotníckych zariadeniach.

Vlastný text: Miera rezistencie medicínsky významných

baktérií na antibiotiká a šírenie multirezistentných

mikroorganizmov (MRO) nadobudlo pandemický cha-

rakter. Tieto kmene môžu vyvolávať veľmi závažné

život ohrozujúce infekcie. Stafylokoky a enterobaktérie

sú súčasťou mikroflóry kože, slizníc a čreva a v multi-

rezistentnej podobe môžu byť dlhodobou hrozbou

vzniku endogénnej infekcie pre osídlené osoby a tiež

hrozbou pre ostatných pacientov. V ére stúpajúcej

rezistencie na antibiotiká a spomaľujúcemu vývoju

nových molekúl tak nastáva naliehavá potreba vyvinúť

nové prístupy k prevencii a zmierňovaniu následkov

HAI spôsobených týmito závažnými patogénmi.

Vakcinácia sa tak stáva novým prístupom, ktorý by

mohol zabrániť značnému množstvu HAI. V posledných

rokoch boli realizované početné klinické štúdie a

novými kandidátmi vakcín, ktoré sú v neskorších fázach

klinického vývoja sú vakcíny proti Clostridium difficile,

Staphylococcus aureus a Pseudomonas aeruiginosa.

Napriek zvyšujúcemu sa výskytu HAI spôsobených

karbapeném-rezistentnými Enterobacteriaceae a MDR -

Acinetobacter spp., vývoj vakcín proti gram-negatív-

nym patogénom s výnimkou Pseudomoans aeruginosa

je obmedzený. Proti Klebsiella spp. nie je žiadna

vakcína v klinickom skúšaní a proti mimočrevnej E. coli

je v rannom štádiu klinického skúšania len jedna

vakcína. Nedávne štúdie naznačujú, že v prípade Kleb-

siella spp. a E. coli extracelulárne vezikuly poskytujú

nové smery pre rozvoj vakcín. V posledných fázach je

toxoidová vakcína proti Clostridium difficile, ktorá v

prípade úspešnej registrácie bude určená najmä pre

rizikové skupiny pacientov. V prípade Candida v súčas-

nosti existujú 2 vakcíny v II. fáze testovania, avšak ide o

vakcíny proti vulvovaginálnym kandidózam a nie proti

systémovým ochoreniam. Okrem toho sa do popredia

dostávajú aj ďalšie profylaktické imunitné zásahy, ako

sú monoklonálne protilátky, ktoré sú pre niektoré z

týchto patogénov v pokročilom vývoji.

Záver: Napriek problémom, na ktoré naráža vývoj

„nozokomiálnych“ vakcín, je nesporné že v budúcnosti

budú vakcíny patriť do arzenálu nástrojov pre boj s

nozokomiálnymi patogénmi.

Kľúčové slová: Nemocničné patogény. Rezistencia.

Vývoj vakcín.

VYUŽITIE PET RÁDIONUKLIDOV VO FORME

RÁDIOFARMÁK NA SLOVENSKU

TÓTHOVÁ D., KASSAI Z.

BIONT, a.s., Bratislava

Rádiofarmaka a ich využitie v nukleárnej medicíne sa

dnes považuje za veľmi dôležitý a neustále sa rozví-

jajúci smer. Rádiofarmaka (RF) pomáhajú na oddele-

niach nukleárnej medicíny diagnostikovať najrôznejšie

ochorenia, prípadne umožňujú ich liečbu. Nukleárna

medicína sa radí medzi zobrazovacie metódy, ktoré sú

súčasťou odboru rádiológia. Nukleárna medicína sa

odlišuje od ostatných rádiologických odborov práve

schopnosťou funkčného zobrazenia a v poslednej dobe

stále viac do popredia dostávaného molekulárneho

zobrazovania. Tým sa stáva do budúcnosti nenahra-

diteľnou zobrazovacou metódou.

Rádiofarmaka sú liečivé prípravky obsahujúce rádio-

nuklid. Od iných liečiv sa odlišujú práve rádionuklidom.

Sú to vlastne rádioaktívne látky, ktoré sa aplikujú

do tela pacienta za účelom terapeutickým či diagnostic-

kým. Využívajú sa rádionuklidy, ktoré sú umelo

pripravené.

Rádionuklid je naviazaný na nosič rádionuklidu, čím

je najčastejšie jednoduchá organická zlúčenina, ktorá

zabezpečuje potrebnú farmakokinetiku pripravenej

značenej zlúčeniny – rádiofarmaka. Sú špecifické tým,

že majú časovo premenlivý obsah liečivej látky.

Množstvo použitého rádionuklidu, ktorý je súčasťou

liečivej látky, sa vplyvom rádioaktívnej premeny s ča-

som exponenciálne znižuje. Dôležitou vlastnosťou

rádionuklidu je doba, počas ktorej sa jeho aktivita zníži

na polovicu, tzv. doba polpremeny, rovnako aj druh

energie ionizujúceho žiarenia. Na pracoviskách nukleár-

nej medicíny sa používajú rádionuklidy s krátkym pol-

časom premeny.

Samotné rádionuklidy sú pripravujú v cyklotróne

ožarovaním kladnými časticami. Kladné častice protó-

ny, deuteróny apod. sa urýchľujú vplyvom elektrického

poľa. Urýchlená častica narazí na terčík s nerádioaktív-

nym nuklidom a premení ho na iný nuklid rádioaktivny



A39

– rádionuklid. Takto sa získavajú pozitrónové

radionuklidy ako napr. 18F,11C, 13N, 15O, 111In, 123I, 67Ga, 201Tl.

Výroba aplikovateľnej formy rádiofarmák prebieha v

špeciálnych tienených komorách, je plne automati-

zovaná a musia byť dodržané rovnaké podmienky ako

pri výrobe iných liekov. Myslí sa tým dodržanie všet-

kých predpisov a požiadaviek pre manipuláciu s rádio-

aktívnymi látkami.

Veľké nároky sú kladené na kvalitu rádiofarmák, ktorá

sa prevádza v krátkom čase bezprostredne po ich výro-

be. Kontrolované parametre - fyzikálne a chemické

musia byť splnené pred prepustením rádiofarmaka na

aplikáciu. Hodnotenie kvality rádiofarmaka spočíva

v posúdení jeho čírosti, rádionuklidovej a chemickej

čistoty, posúdení pripravenej aktivity preparátu.

Biologickými metódami sa vyhodnocuje sterilita

a apyrogénnosť injekčne podávaných rádiofarmák. Pri

hodnotení apyrogenity sa zisťuje prítomnosť pyrogén-

nych látok bežnými metódami ako je skúška na bakte-

riálny endotoxín (tzv. LAL-test).

Sterilita je pre kvalitný rádiofarmaceutický prípravok

veľmi dôležitá. Pri príprave rádiofarmák je sterilita

zabezpečená aseptickou výrobou zo sterilných surovín.

Prezentácia podáva výrobu, kontrolu a použitie RF na

Slovensku, ktorej začiatok siaha do roku 2007 výrobou

doteraz najčastejšie používaného RF 18F-Fluórdeoxy-

glukózy. Neskôr sa k nej pridali RF s rádionuklidom 11C. V súčasnosti je rozbehnutá registrácia ďalších 18F

značených RF a pripravuje sa výroba 64Cu a 67Ga.

Kľúčové slová: PET rádionuklidy. Rádiofarmaka. 18F-

Fluorodeoxyglukóza. 11C-Metionín. 11C-Cholín.

NOVÉ TRENDY V DIAGNOSTIKE LATENTNEJ

TUBERKULÓZNEJ INFEKCIE

TÓTHOVÁ P., GERLAŠINSKÁ E., KUŽMOVÁ A.

Analyticko-diagnostické laboratórium a ambuláncie,

s.r.o., Prešov

Podľa WHO predstavuje tuberkulóza (TBC) z celo-

svetového hľadiska jeden z najväčších zdravotných

problémov ľudstva. Kvalifikované odhady hovoria

o tom, že ročne vzniká až osem miliónov nových

prípadov TBC a 2,8 miliónov osôb ročne umiera

na choroby priamo alebo nepriamo súvisiace sTBC.

Tuberkulóza je chronicky prebiehajúca infekčná

choroba spôsobená predovšetkým bacilmi Mycobacte-

rium tuberculosis (95% prípadov), zriedkavejšie

Mycobacterium bovis pôvodcom TBC hovädzieho

dobytka. Hlavným cieľovým orgánom sú pľúca, ale

mykobaktérie môžu spôsobiť chorobný proces aj

vmimopľúcnych štruktúrach. Latentná (subklinická)

tuberkulózna (LTBI) infekcia vzniká po usídlení

tuberkulóznych bacilov v exponovanom hostiteľovi.

Prebieha asymptomaticky a nie je detekovateľná

obvyklými diagnostickými metódami. Doteraz jediným

spôsobom detekcie latentnej tuberkulóznej infekcie bola

prítomnosť precitlivenosti oneskoreného typu (IV.

typu), ktorú možno in vivodokázať kožnou tuberkulí-

novou skúškou (TST). Tuberkulínová skúška má však

mnohé nevýhody a obmedzenia.

Využitím najnovších poznatkov zimunológie, moleku-

lovej biológie a genetiky je v súčasnosti možné okrem

tuberkulínovej skúšky použiť aj nové sérologické ex

vivo testy, tzv. IGRA (Interferon Gama Release Assay)

testy. Keďže je už dávnejšie známy genóm M. tuber-

culosis, bolo možné syntetizovať peptidové antigény:

ESAT-6, CFP-10, ako aj a TB 7.7, ktoré sa nachádzajú

len v M. tuberculosis, M. bovis, M. africanum, M.

szulgai aM. marinum. Testy využívajú skutočnosť, že

jedinci infikovaní mykobaktériami TBC majú v krvi

senzibilizované T-lymfocyty, ktoré po vystavení účinku

antigénov, uvoľňujú cytokín interferón-γ (IFN-γ).

Množstvo produkovaného IFN-γ sa stanovuje pomocou

testu ELISA.

V súčasnosti v našom laboratóriu využívame na diag-

nostiku LTBI dve typy IGRA testov: QuantiFERON

TB-Gold In-Tube test (vyrábaný firmou Cellestis,

Victoria, Australia) a T-SPOT.TB test (Oxford,

Immunotec, Veľká Británia).

Kľúčové slová: Tuberkulóza (TBC). Latentná

tuberkulóza (LTBI). IGRA (Inteferon Gama Releasse

Assay). Quantiferon TB-Gold. T-SPOT.

STANOVENIE NESTEROIDNÝCH

PROTIZÁPALOVÝCH LÁTOK

VO FARMACEUTICKÝCH PREPARÁTOCH

MIKROČIPOVOU ELEKTROFORÉZOU

TROŠKA P., CHROPEŇOVÁ L., MASÁR M.

Katedra analytickej chémie, Prírodovedecká fakulta

Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava

Zápalový proces v tele sa dá charakterizovať ako

odpoveď organizmu na určité lokálne poškodenie, ktoré

môže mať rôzny pôvod, či už chemický, fyzikálny,

infekčný alebo imunologický. Zápal môže byť akútny,

subakútny alebo chronický. V daných prípadoch je

potrebná protizápalová liečba, ktorá potlačí vzniknutú

reakciu organizmu a zabráni zmenám, ktoré sa prejavujú

s rozvíjajúcim sa zápalom a to tak, aby neovplyvnila

základné fyziologické funkcie organizmu. Účinné látky,

ktoré sa používajú na liečbu zápalových ochorení sa

nazývajú nesteroidné antiflogistiká alebo nesteroidné

protizápalové látky (NSPZL). Sú to liečivá potláčajúce



A40

miernu až stredne silnú bolesť najmä periférnym

mechanizmom a ovplyvnením vnímania bolesti cen-

trálneho nervového systému. Základnou charakte-

ristikou týchto látok je, že pôsobia antipyreticky a

protizápalovo. Najčastejšie sa využívajú pri ochoreniach

pohybového aparátu, reumatických ochoreniach alebo

degeneratívnych kĺbových ochoreniach. Medzi NSPZL

patria napríklad kyselina acetysalicylová, ibuprofén, či

diklofenak. Pre simultánne stanovenie daných látok bola

vyvinutá nová analytická metóda na báze mikročipovej

elektroforézy s vodivostnou detekciou. Polymetylmeta-

krylátový mikročip s dvomi separačnými kanálikmi bol

využitý pre izotachoforetické (ITP) zakoncentrovanie

analytov a následne pre ich zónovo-elektroforetickú

(ZE) separáciu a detekciu vodivostným detektorom.

Medze stanovenia pre študované analyty sa pohybovali

v rozsahu 0,55–1,45 mg L-1. Praktická aplikovateľnosť

navrhnutej ITP-ZE metódy bola overená na analýze 11

reálnych vzoriek, farmaceutických preparátov, obsahu-

júcich kyselinu acetylsalicylovú, ibuprofén alebo

diklofenak ako účinné látky. Stanovenie daných NSPZL

vo farmaceutikách bolo časovo nenáročné (cca. 15 min.)

a vyžadovalo len minimálnu úpravu vzorky (centri-

fugácia, riedenie).

Kľúčové slová: Kyselina acetylsalicylová. Ibuprofén.

Diklofenak. Mikročipová elektroforéza.

Poďakovanie

Táto práca bola finančne podporená projektmi základného

výskumu APVV-0259-12, VEGA 1/340/15 a UK/312/2016.

Tento príspevok je výsledkom realizácie projektu (ITMS

26240220034) podporeného OPVaV financovaného ERDF.

OTRAVA TISOM

ULBRICH P.

Oddelenie chémie a toxikológie, Kriminalistický

a expertízny ústav Policajného zboru, Bratislava

V prípadoch otráv bývajú na naše pracovisko predlo-

žené podozrivé materiály, ktoré sa nachádzajú v blíz-

kosti intoxikovaných osôb. V prednáške sa zaoberáme

skúmaním predložených stôp v dvoch prípadov otráv,

pričom rozdiel medzi nimi je 2,5 roka a prechod

od identifikácie s použitím chromatografie na tenkej

vrstve, k identifikácii s použitím metódy LC-MS/MS.

Kľúčové slová: toxikológia , otrava, taxín B a izotaxín

B, LC/MS/MS, TLC.

PRÍNOS ŠPECIÁLNYCH LABORATÓRNYCH

VYŠETRENÍ PRI DIAGNOSTIKE

A MONITOROVANÍ GALAKTOZÉMIE

VÁCLAVÍKOVÁ M.1, BEHÚLOVÁ D.1,

ŠALINGOVÁ A.1, ŠEBOVÁ C.1, FERENCZY V.1,2,

KUBINEC R.2, OSTROVSKÝ I.2, ŠKODOVÁ J.1,

PEREČKOVÁ J.1, ZAHORCOVÁ M.1, GERINEC A.3,

TOMČÍKOVÁ D.3, BZDÚCH V.4

1 Centrum dedičných metabolických porúch, Oddelenie

laboratórnej medicíny, Detská fakultná nemocnica

s poliklinikou Bratislava, Bratislava 2 Chemický ústav, Prírodovedecká fakulta Univerzity

Komenského v Bratislave, Bratislava 3 Klinika detskej oftalmológie, Detská fakultná nemoc-

nica s poliklinikou Bratislava, Bratislava 4 1. detská klinika, Detská fakultná nemocnica s polikli-

nikou Bratislava, Bratislava

Úvod a cieľ práce: Galaktozémia patrí medzi dedičné

poruchy metabolizmu sacharidov. Toto vzácne ocho-

renie je zapríčinené čiastočným alebo úplným deficitom

niektorého enzýmu zúčastňujúceho sa na metabolizme

galaktózy. Vo väčšine prípadov sa ochorenie klinicky

prejaví v prvých dňoch života po príjme mlieka. Pri po-

dozrení na klasickú galaktozémiu je dôležitý včasný

záchyt tejto poruchy, pretože dieťa bez správnej

diagnózy a promptnej terapie zomiera. Cieľom našej

práce bola retrospektívna analýza klinických a labo-

ratórnych nálezov u pacientov s galaktozémiou detego-

vaných a/alebo monitorovaných v Centre dedičných

metabolických porúch DFNsP Bratislava a zhodnotenie

prínosu špeciálnych laboratórnych vyšetrení použitých

pri diagnostike a monitorovaní postihnutých jedincov.

Materiál a metodika: Súbor tvorilo 9 pacientov s defici-

tom galaktóza-1-fosfáturidyltransferázy a 1 pacient

s deficitom galaktokinázy, ktorí boli zachytení a/alebo

monitorovaní v rokoch 1982 - 2015. Na diagnostiku

a monitorovanie pacientov boli použité: jednoduchá

chemická skúška na redukujúce látky v moči, kvalita-

tívne vyšetrenie mono- a disacharidov v moči pomocou

tenkovrstvovej chromatografie, kvantitatívne stanovenie

galaktózy v moči, semikvantitatívne stanovenie galak-

tózy a jej metabolitov v suchej kvapke krvi a kvantita-

tívne stanovenie galaktitolu v moči metódou plynovej

chromatografie a hmotnotnej spektrometrie.

Výsledky: Výsledky tejto štúdie ukázali, že na Slo-

vensku sú dostupné špeciálne vyšetrenia pre toto závaž-

né ochorenie a umožňujú jeho včasnú diagnostiku

a monitorovanie celoživotnej liečby. Všetky laboratórne

vyšetrenia je možné urobiť ako urgentné analýzy

v priebehu niekoľkých hodín, čo je nevyhnutné u pa-

cientov v život ohrozujúcich stavoch.

Záver: Galaktozémia je síce zriedkavým, ale poten-

ciálne smrteľným ochorením. Na druhej strane včasné



A41

stanovenie diagnózy umožňuje veľmi dobrú kvalitu

života postihnutých jedincov. Na Slovensku zatiaľ

galaktozémia nie je súčasťou novorodeneckého skrínin-

gu a preto je nevyhnutné, aby boli jednak klinickí lekári,

predovšetkým neonatológovia, veľmi dobre edukovaní

o klinických prejavoch a možnostiach diagnostiky tohto

závažného ochorenia.

Kľúčové slová: Galaktozémia. Dedičné metabolické

poruchy. Biochemická diagnostika. Monitorovanie.

Liečba.

CADASIL V SÚBORE PACIENTOV

AMBULANCIE LEKÁRSKEJ GENETIKY FN

TRENČÍN - KLINICKÉ A GENETICKÉ NÁLEZY

VALACHOVÁ A.1, KUŠNIERIKOVÁ M.1,

CIMPRICHOVÁ A.2, GLÉZLOVÁ A.3, JUNGOVÁ

P.4, CHANDOGA J.4

1 Oddelenie lekárskej genetiky, Fakultná nemocnica

Trenčín, Trenčín 2 Neurologické oddelenie, Fakultná nemocnica Trenčín,

trenčín 3 Pracovisko Magnetickej Rezonancie FUTURUM,

Trenčín 4 Ústav lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky

LF UK a UN, Bratislava

CADASIL (Cerebrálna autozómovo dominantne

dedičná arteriopatia so subkortikálnou leukoencefalo-

patiou ) je hereditárne cerebrovaskulárne ochorenie

vyplývajúce z mutácií génu kódujúceho transmembrá-

nový receptor NOTCH3.

Charakterizované je opakovanými subkortikálnymi

ischemickými atakami a progresívnymi kognitívnymi

poruchami vedúcimi k demencii. Rekurentné migrény

s aurou a fokálne neurologické deficity sú typickou

manifestáciou ochorenia v mladom a strednom veku.

Priemerný vek prvých ischemických aták je 45-50

rokov. Nástup a priebeh ochorenia je však variabilný

inter aj intrafamiliárne.

Cieľom našej práce bolo analyzovať klinické,

radiologické a molekulárne genetické nálezy v súbore

11 pacientov vyšetrených v Ambulancii lekárskej

genetiky FN Trenčín v rokoch 2015 – 2016, u ktorých

bola diagnóza CADASIL potvrdená molekulárne

genetickým vyšetrením NOTCH 3 génu.

Kľúčové slová: CADASIL. NOTCH3. Lakunárne

infarkty. Leukoencefalopatia. Klinické spektrum.

HLA TYPIZÁCIA CELIAKIE

VČELÍKOVÁ S.¹, LALINSKÁ D.², BIELIKOVÁ A.³,

HLISTA M.²., ČERNOK S.4, VALACHOVÁ A.¹

¹ Detská gastroenterologická ambulancia, Oddelenie

lekárskej genetiky, Fakultná nemocnica Trenčín,

Trenčín

² Gastroenterologická ambulancia, Fakultná nemoc-

nica Trenčín, Trenčín

³ GeoMed s.r.o. Detská gastroenterologická ambu-

lancia, Trenčín 4 Gastroenerologická ambulancia, NsP Nové mesto nad

Váhom

Úvod: Genetická predispozícia má pre vývoj celiakie

(CD) kľúčovú úlohu a je známe, že CD je asociovaná

s HLA-DQ2/DQ8. Približne 95% pacientov je HLA-

DQ2 pozitívnych. Výskyt tohto genotypu v kauka-

zoidnej populácii je 25%, kým predpokladaná

prevalencia CD v našej populácii je asi 1:250. Preto

expresia spomínaných aliel je nevyhnutná, nie však

dostatočná k prepuknutiu CD.

Cieľ: Stanovenie typizácie HLA-DQ2 a DQ8 v zloži-

tých prípadoch, pri ktorých nebola jednoznačne potvr-

dená diagnóza CD a určenie jej negatívnej prediktívnej

hodnoty u pacientov s diferenciálnou diagnózou ce-

liakie.

Výsledky: Metódou SSP-PCR bolo vyšetrených 35

pacientov s diferenciálnou diagnózou CD, 28 detí a 7

dospelých jedincov. Z celého súboru pacientov sa

typizáciou HLA-DQ2/DQ8 potvrdilo 11 pacientov

s negatívnym výsledkom pre prítomnosť DQ2/DQ8, čo

predstavuje štvrtinu pacientov s takmer 99% pravdepo-

dobnosťou vylúčenia diagnózy CD. Nositeľmi riziko-

vých haplotypov bolo v našom súbore potvrdených 24

pacientov (69%). Genotyp HLA-DQ2 bol prítomný u 12

detí a dvoch dospelých. Haplotyp HLA-DQ8 bol zastú-

pený u 10 pacientov, kde bol potvrdený DR4-DQ8

genotyp u 8 detí a 2 dospelých. V rodinnej štúdii bol

zachytený DR4-DQ8 haplotyp v homozygotnej forme

u 5 členov rodiny, pričom len u jedného z nich sa

prejavila a bola diagnostikovaná CD. V štúdii boli po-

rovnané výsledky genotypizácie pacientov s hodnotami

špecifických CD protilátok a bola nájdená korelácia s

rizikovými genotypmi pre diagnózu CD.

Záver: HLA typizácia haplotypov DQ2/DQ8 sa javí ako

veľmi vhodná, neinvazívna a užitočná metóda pre pa-

cientov s diferenciálnou diagnózou CD s hlavným

dôrazom na negatívnu predikciu. Na rozdiel od serolo-

gických markerov, typizácia predstavuje rýchlu mož-

nosť detekcie HLA aliel i v prípadoch dodržiavania

bezlepkovej diéty.

Kľúčové slová: Celiakia. HLA typizácia.



A42

TROMBOTICKÉ MIKROANGIOPATIE-

ETIOPATOGENÉZA A DIFERENCIÁLNA

DIAGNOSTIKA

VEČEŘOVÁ D.

Hematologická ambulancia, Fakultná nemocnica

Trenčín, Trenčín

Trombotické mikroangiopatie sú charakterizované

výskytom trombov v malých cievach spolu s neimúnnou

hemolytickou anémiou trombocytopéniou a poško-

denými erytrocytmi v periférnej krvi. Táto skupina

zahŕňa etiologicky rozdielne ochorenia, ktoré majú

rovnaké histomorfologické charakteristiky. Diferen-

ciálna diagnostika medzi trombocytopenickou purpurou

a atypickým hemolyticko-uremickým syndrómom sa

v minulosti nezakladala na presne definovaných kri-

tériách. V posledných desaťročiach objavy v biológii,

najmä von Willebrandovho faktora spolu s podrob-

nejšími znalosťami funkcie komplementu, viedli

k bližšiemu pochopeniu niektorých mechanizmov, ktoré

ovplyvňujú vznik a priebeh trombotickej mikro-

angiopatie. Rozlíšenie jednotlivých typov trombotickej

mikorangopatie je dôležité pri rozhodovaní o tera-

peutickom postupe.

Kľúčové slová: Trombotická mikroangiopatia.

Atypický hemolyticko-uremický syndróm.

VYSOKOROZLIŠOVACIA HMOTNOSTNÁ

SPEKTROMETRIA – NÁSTROJ

PRE IDENTIFIKÁCIU DEGRADAČNÝCH

PRODUKTOV ANTIBIOTÍK NA BÓROM

DOPOVANÝCH DIAMANTOVÝCH

ELEKTRÓDACH

VOJS STAŇOVÁ A.1, RADIČOVÁ M. 1, BEHÚL M2.,

MARTON M. 2, GRABIC R. 3, MACKUĽAK T. 4,

VOJS M. 2

1 Katedra analytickej chémie, Prírodovedecká fakulta

Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2 Ústav elektroniky a fotoniky, Fakulta elektrotechniky

a informatiky, Slovenská technická univerzita

v Bratislave, Bratislava 3 Laboratoř environmentální chemie a biochemie,

Fakulta rybářství a ochrany vod, Jihočeská univerzita

v Českých Budějovicích, Vodňany 4 Ústav chemického a environmentálneho inžinierstva,

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie,

Slovenská technická univerzita v Bratislave,

Bratislava

Monitorovanie výskytu liečiv a štúdium ich správania

sa v životnom prostredí predstavuje v súčasnosti vysoko

aktuálnu tému. Odborné vedecké publikácie poukazujú

na prítomnosť liečiv nielen v odpadových, povrchových

či podzemných vodách, ale aj v telách vodných

organizmov [1]. Medzi najčastejšie monitorované lieči-

vá vo vodách patria antibiotiká, ktoré sú využívané

v humánnej aj veterinárnej medicíne. Ich negatívny

vplyv na životné prostredie spočíva najmä v riziku

tvorby rezistentných kmeňov baktérií [2]. Antibiotiká

a ich metabolity boli detegované v rôznych vodných

matriciach na koncentračných úrovniach rádovo v ng-

mg/L [3], čo indikuje ich neefektívne odstránenie

z odpadových vôd komunálnymi čistiarňami odpado-

vých vôd. Z uvedeného dôvodu sú v súčasnosti inten-

zívne skúmané procesy schopné ich účinného

odstránenia. Medzi najúčinnejšie procesy patria rôzne

pokročilé oxidačné procesy (AOPs), ako napr. Fento-

nova reakcia, ozonizácia, ale aj procesy založené na

využití bórom dopovaných diamantových elektród

(BDDE) [4]. Vysokú účinnosť BDDE pri oxidácii

organických zlúčenín je možné vysvetliť tvorbou vyso-

ko reaktívnych hydroxylových radikálov vznikajúcich

pri elektrolýze vody [5]. Na druhej strane však vznika-

júce degradačné produkty môžu predstavovať ešte

väčšie toxikologické riziko pre životné prostredie ako

pôvodná zlúčenina, preto je dôležitá ich identifikácia

a kvantifikácia [6]. Pre identifikáciu a kvantifikáciu

liečiv ako aj ich degradačných produktov v environ-

mentálnych vzorkách sa v súčasnosti využíva najčas-

tejšie spojenie vysokoúčinnej kvapalinovej chromato-

grafie a tandemovej hmotnostnej spektrometrie (HPLC-

MS/MS) [7] alebo vysokorozlišovacej hmotnostnej

spektrometrie (HPLC-HRMS) [8].

Cieľom našej práce bolo využiť BDDE na elektro-

chemickú degradáciu vybraných antibiotík a následne

pomocou vysokorozlišovacej hmotnostnej spektrometrie

identifikovať vznikajúce degradačné produkty.

Kľúčové slová: Antibiotiká. Bórom dopované

diamantové elektródy. Degradácia. Vysokorozlišovacia

hmotnostná spektrometria.

Poďakovanie

Táto práca vznikla za finančnej podpory Agentúry na podporu

výskumu a vývoja (APVV-0365-12).

Literatúra

[1] Rivera-Utrilla J., Sánchez-Polo M., Ferro-García M. Á., et

al., Chemosphere, 2013, 93, 1268-1287.

[2] Dinga H., Wu Y., Zou B., Lou Q., Zhang W., Zhong J., Lu

L., Dai G.: J. Hazard. Mater. 307, 350 (2016).

[3] Mackuľak T., Vojs M., Grabic R., et al. Monatsh. Chem.,

2016, 147, 97-103.

[4] Giraldo A. L., Erazo-Erazo E. D., Flórez-Acosta O. A., et

al. Chem. Eng. J., 2015, 279, 103-114.



A43

[5] Radjenovic J., Sedlak D. L.: Environ. Sci. Technol., 2015,

49, 11292-11302.

[6] Robles-Molina J., de Vidales M. J. M., García-Reyes J. F.,

et al. Chemosphere, 2012, 89, 1169-1176.

[7] Brillas E., Sires I.: Trend. Anal. Chem., 2015, 70, 112-121.

[8] Picó Y., Barceló D. Anal. Bioanal. Chem., 2015, 407,

6257-6273.

SLEDOVANIE LDL CHOLESTEROLU PRIAMO

V AMBULANCII

ZELISKOVÁ H., NETRIOVÁ J.

Oddelenie klinickej biochémie a hematológie,

Nemocnica svätého Michala, Bratislava

LDL cholesterol (LDL) zohráva dôležitú úlohu v pato-

genéze aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení, čo

bolo dokázané v mnohých klinických štúdiách. Vrodené

zvýšené hladiny LDL vedú k zvýšenému riziku kardio-

vaskulárnych ochorení (KV), zatiaľ čo geneticky

podmienené znížené hladiny toto riziko redukujú. Ak sa

dosiahne zníženie LDL v sére dlhodobo, tak sa zníži

riziko KV. Klinické štúdie poukazujú, že zníženie LDL

v sére o 1 mmol/l vedie k 23% zníženiu KV príhod za

päťročné obdobie. Preto monitorovanie LDL zohráva

dôležitú úlohu v managemente KV.

V súčasnosti je možné LDL v sére stanovovať nielen

vo veľkých klinických laboratóriách, ale aj priamo na

ambulancii v blízkosti pacienta za pomoci POCT tech-

nológií.

V práci venujeme pozornosť analýze LDL zo séra na

viacparametrovom POCT analyzátore CUBE S. Analy-

zátor pracuje na princípe zmeny optickej hustoty

žiarenia pričom voľba analytu je závislá od reagencií

v meracej kyvete a v jej zátke. LDL cholesterol sme

najprv kvantitatívne stanovili na veľkom biochemickom

analyzátore COBAS 501 a porovnali so stanovením

meraný testom EUROLyser LDL na anlyzátore CUBE

S. Mieru zhody a vzájomnej zastupiteľnosti výsledkov

stanovenia v identickej vzorke získaných na dvoch

analyzátoroch sme overili pomocou Passing-Bablo-

kovho regresného modelu spolu s CUSUM testom

linearity (p = 0,83) a následným Bland-Altmanovým

grafom.

Priemerné hodnoty LDL u 44 sledovaných pacientov

boli nasledovné: analyzátor COBAS 501 xØ = 3,17

mmol/l, sd =1,14 mmol/l, xm = 3,03 mmo/l, analyzátor

CUBE S xØ = 3,13 mmol/l, sd =1,15 mmol/l a xm = 2,89

mmol/l. Štatistické rozdiely aritmetických priemerov

súborov dát získaných oboma analyzátormi nie sú

významné. Medzi hodnotami je lineárna závislosť y =

1,0173x – 0,1213.

Analyzátor CUBE S má jednoduchú obsluhu, mož-

nosť tlače nameraných dát alebo ich prenos do infor-

mačného systému, možnosť prezerania reakčných

kriviek ako aj uchovávania nameraných dát. Samozrej-

mosťou je interná a externá kontrola kvality. Tým spĺňa

všetky podmienky POCT pre zavedenie do rutinnej

praxe ambulancie a môže významne prispieť k zníženiu

KV.

Kľúčové slová: LDL. POCT.

VYUŽITIE HYPERBARICKEJ

OXYGENOTERPIE V LIEČBE NÁHLEJ

IDIOPATICKEJ STRATY SLUCHU

ZIGO R.1, KRAJČOVIČOVÁ Z.2, MELUŠ V.2

1 Fakultná nemocnica Trenčín 2 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexan-


Hyperbarická oxygenoterapia (HBOT) má výrazný

terapeutický potenciál pre široké spektrum ochorení

vrátane jej aplikácie u náhlej senzorineurálnej straty

sluchu a pri tinnite. HBOT sa používa na liečbu porúch

vnútorného ucha približne od 70-tych rokov minulého

storočia, kedy bol vyslovený postulát, podľa ktorého

hlavnou príčinou náhlych strát sluchu sú poruchy

v mikrocirkulácii. Predpokladaným mechanizmom účin-

ku HBOT je zvýšenie parciálneho tlaku kyslíka v krvi,

ktorý následne prostredníctvom difúzie zvýši parciálny

tlak kyslíka aj v tekutinách vnútorného ucha.

Cieľom našej štúdie bolo overiť mieru vplyvu HBOT

na výsledný efekt liečby náhlej senzorineurálnej straty

sluchu, ktorá využíva predovšetkým kortikoidnú a he-

moreologickú farmakoterapiu. Spracovali sme dáta 59

jedincov. U 38 probantov bola v rámci primárnej liečby

okrem farmakoterapeutickej liečby aplikovaná aj

HBOT, 21 jedincov tvorilo kontrolný súbor jedincov

liečených iba farmakoterapeuticky. Všetkým jedincom

bolo vykonané audiometrické vyšetrenie priemerného

sluchového prahu pred a po uskutočnení série 10

expozícií HBOT. Z výsledkov vyplýva, že doplnenie

terapie u náhlej senzorineurálnej straty sluchu o HBOT

výrazne zvýšilo mieru zlepšenia priemerného slucho-

vého prahu vo všetkých siedmich sledovaných frekven-

ciách (p < 0,001). Probanti exponovaní HBOT vyka-

zovali v porovnaní s kontrolnou skupinou štatisticky

významnejšie zlepšenie sluchového prahu v pásmach

stredných a vyšších frekvencií 1000 – 2000 Hz a 4000 –

8000 Hz; (p < 0,04). Miera zlepšenia sluchového prahu

o 10 dB a viac je u HBOT probantov takmer dvoj-

násobná v porovnaní s kontrolnou skupinou (63,6% vs.

35,7%). Výsledky našej štúdie naznačujú výrazný pozi-

tívny vplyv HBOT na celkový účinok liečby, pričom

efektivita terapie závisí do veľkej miery od skorého



A44

začiatku liečby, pričom najlepšie výsledky sú dosiah-

nuteľné po jej začatí do 24 – 48 hodín.

Kľúčové slová: Hyperbarická oxygenoterapia. Náhla

idiopatická strata sluchu.

Poďakovanie

Tento príspevok vyšiel s podporou projektu „Dobudovanie

technickej infraštruktúry pre rozvoj vedy a výskumu na

Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka prostredníctvom

hyperbarickej oxygenoterapie“ ITMS kód 26210120019

Operačného programu Výskum a vývoj.

VYUŽITIE HYPERBARICKEJ

OXYGENOTERPIE V LIEČBE TINNITU

ZIGO R.1, KRAJČOVIČOVÁ Z.2, MELUŠ V.2

1 Fakultná nemocnica Trenčín 2 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexan-


Cieľom prezentovanej štúdie bolo overiť vplyv HBOT

na kvalitu života probantov s tinnitom. Dáta boli získa-

né dotazníkovou metódou pred prvou expozíciou v hy-

perbarickej komore, po poslednej expozícii a v časovom

odstupe 3 mesiace po ukončení HBOT. Selekčným

kritériom bola doba do 1 roku od vzniku tinnitu.

Pre pilotnú štúdiu bolo štatisticky spracované dáta 28

probantov, ktorí boli vybratí z celkového počtu 73

probantov, terapeuticky exponovaných 10 expozíciám

HBOT. U týchto probantov boli k dispozícii dáta po 3-

mesačnom intervale od ukončenia terapie.

Prvé výsledky našej štúdie svedčia o pozitívnom

vplyve HBOT pri liečbe tinnitu. Hoci sa nejedná

o ochorenie, ktoré by zásadným spôsobom menilo okol-

nosti života jedincov (napr. obmedzenie v pohybe,

v bežnom spôsobe života, vo vnímaní okolia a pod.),

subjektívne je jednotlivcami vnímané ako rušivý mo-

ment. Na základe predbežných dát nemôžeme zamiet-

nuť predpoklad, že efekt HBOT na liečbu tinnitu nie je

iba prechodným zlepšením, ale zostáva na podobnej

úrovni aj v časovom odstupe troch mesiacov od ukon-

čenia série 10 expozícií HBOT.

Kľúčové slová: Hyperbarická oxygenoterapia. Tinnitus.

Poďakovanie

Tento príspevok vyšiel s podporou projektu „Dobudovanie

technickej infraštruktúry pre rozvoj vedy a výskumu na

Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka prostredníctvom

hyperbarickej oxygenoterapie“ ITMS kód 26210120019

Operačného programu Výskum a vývoj.

ALGORITMUS LABORATÓRNEHO

VYŠETRENIA KOMPLEMENTOVÝCH

DEFICIENCIÍ

ZUZULOVÁ M., MRÁZOVÁ V., MIKÓOVÁ D.,

DENSKÁ P.

Oddelenie klinickej imunológie a alergológie, Onko-

logický ústav sv. Alžbety, Bratislava

Komplementový sytém bol v minulosti považovaný

za jednoduchý kaskádovitý systém s účasťou v obrane

hostiteľa voči patogénom. V súčasnosti sa upúšťa

od tejto vízie a vie sa, že komplementový systém v

úzkej spolupráci s ďalšími systémami (napr. koagu-

lačným) hraje dôležitú úlohu pri udržiavaní homeostázy

v organizme. Okrem toho, že má významnú rolu

v obrane pred infekciou, je komplementový systém

prostredníkom v patogenéze a aj v prevencii imuno-

komplexových ochorení, ako je napr. Systémový lupus

(SLE). Tieto zistenia potvrdzujú duálnu rolu komple-

mentového systému – moderovanie reakcií voči pato-

génom, zároveń, v rovnakom čase zápal podporovaný

aktiváciou komplemntu vedie k poškodeniu organizmu.

Komplement tvorí celý rad špecifických plazmatických

a tkanivových proteínov (je známych niekoľko desia-

tok), ktoré sú v inaktívnej forme a sú postupne

aktivované spúšťacím mechanizmom. Aktivačná

kaskáda prebieha niekoľkými cestami a tie sa líšia

spôsobom aktivácie kľúčovej zložky C3. Deficiencie

niektorých zložiek vedú k závažným ochoreniam

a komplementové deficiencie sú formou primárnych

imunodeficiencií. Narastajúci záujem o komplementový

systém rozšíril potrebu vhodného algoritmu labora-

tórnych vyšetrení komplementových deficiencií. Autori

predkladajú upravený doporučený postup vyšetrení.

POKYNY PRE AUTOROV

Časopis Zdravotnícke listy je vedecký recenzovaný časopis, ktorý sa zameriava na publikovanie príspevkov z oblasti zdravotníckych lekárskych

i nelekárskych odborov. Časopis uverejňuje pôvodné práce, prehľadové referáty a recenzie odbornej literatúry, ktoré sa vyznačujú aktuálnosťou

a obsahovou relevantnosťou.

Redakcia prijíma rukopisy v slovenskom, českom a anglickom jazyku, ktoré sa stávajú subjektom recenzného konania minimálne dvoch nezávislých

recenzentov. Identita recenzentov môže byť utajená. V priebehu recenzného konania sa editori zaväzujú udržiavať v tajnosti informácie o autorstve

posudzovaného príspevku pred recenzentmi, redakčnou radou a vydavateľom. Ďalej sa zaväzujú nepoužiť bez písomného súhlasu žiadnu časť

nepublikovaného rukopisu. Za vedeckú a zároveň etickú úroveň časopisu zodpovedá predseda redakčnej rady spolu s vedúcim editorom a redakčnou radou. Záverečné rozhodnutie vo veci akceptácie alebo zamietnutia článku na publikovanie zostáva v plnej kompetencii redakčnej rady. Za jazykovú

korektúru (jazykovú a gramatickú stránku príspevku) zodpovedajú autori. Redakcia si vyhradzuje právo vykonávať drobné štylistické úpravy textu bez

konzultácie s autorom, s ktorými sa autor oboznámi pri autorskej korektúre, ako aj na zamietnutie textu, ktorý obsahovo nezapadá do koncepcie časopisu

alebo nebol schválený odborným recenzným posudzovaním. Práca s formálnymi nedostatkami sa vráti autorovi na prepracovanie.

Príspevky musia spĺňať základné etické princípy kladené na výskum na ľudskom subjekte. V rukopise je nutné uviesť, že štúdia, ktorej je príspevok

súčasťou, bola schválená etickou komisiou (uviesť názov etickej komisie). Ďalej je potrebné uviesť, že účasť respondentov na štúdii bola dobrovoľná

a údaje boli spracované dôverne. Autor má povinnosť uviesť prípadné zdroje financovania a vyjadriť sa k potenciálnemu konfliktu záujmov. Práca musí obsahovať prehlásenie, že nebola a v prípade akceptácie, nebude zaradená na publikovanie do iného časopisu, ktoré musí byť podpísané všetkými autormi

na znak ich súhlasu s obsahom rukopisu. Prijaté práce sa stávajú trvalým vlastníctvom časopisu a bez písomného súhlasu vydavateľa nesmie byť

reprodukovaná žiadna časť akceptovanej práce.

Formálna stránka rukopisu –

- rozsah rukopisu je obmedzený na 12 normostrán (21 600 znakov aj s medzerami).

- Odporúčané nastavenie pre MS Word - abstrakt: typ písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,0, všetky okraje nastavené na 2,5 cm,

zarovnanie doľava, nedeliť slová.

- Odporúčané nastavenie pre MS Word – vlastný text: typ písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5, všetky okraje nastavené na 2,5 cm,

zarovnanie doľava, nedeliť slová.

- V texte nepoužívať tučné písmo (bold) a kurzívu (okrem citátov). Tučné písmo používať iba na označenie názvu príspevku a jeho jednotlivých častí,

názvy tabuliek a obrázkov.

- Tabuľky, obrázky a grafy musia byť umiestnené na príslušnom mieste v článku (autor ich neposiela samostatne). Tabuľky, grafy a obrázky musia byť označené číslom a názvom a musí byť na ne uvedený odkaz v texte. Veľkosť písma v tabuľke a v grafe je stanovená 10pt.

- Titulná strana rukopisu by mala obsahovať nasledujúce údaje: názov v slovenskom, resp. českom a anglickom jazyku, meno a priezvisko autorov

(uvádzať v plnom znení aj s titulmi), oficiálny úplný názov pracoviska aj s korešpondenčnou adresou každého autora, kontaktné údaje prvého autora,

resp. autora určeného pre korešpondenciu.

- Štruktúra abstraktu je nasledovná:

- Východiská

- Ciele

- Súbor a metódy/metodika - Výsledky

- Záver

Práca teoretického charakteru by mala obsahovať nasledujúce časti:

- názov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, štruktúrovaný abstrakt v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku (rozsah do

250 slov), maximálne 5 kľúčových slov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, úvod, vlastný text, (vrátane vymedzenia cieľov

štúdie, príp. formulovanie sledovaných problémov), metodiku (spôsob výberu literárnych zdrojov, spôsob analýzy), výsledky (prezentácia

vlastných výsledkov analýzy), záver a zoznam bibliografických odkazov.

Práca výskumného charakteru by mala obsahovať nasledujúce časti: - názov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, štruktúrovaný abstrakt v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku (rozsah do

250 slov), maximálne 5 kľúčových slov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, úvod, cieľ, súbor, metodiku, výsledky, diskusiu,

záver a zoznam bibliografických odkazov.

Citovaná literatúra je zoradená tak, aby všetci autori citovaní v texte boli uvedení v Zozname bibliografických odkazov a naopak. V texte sa

uprednostňuje citovanie podľa metódy prvého údaja a dátumu (vrátane uvedenia čísla strany, resp. strán), citovaná literatúra je v zozname bibliografických

odkazov zoradená v abecednom poradí. Uvádzajú sa všetci autori, pri väčšom počte autorov ako 3 sa uvádza za menom tretieho autora skratka „et al.“.

Príklady citácie:

Monografické publikácie/knihy:

PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov: Podnázov. Vydanie. Miesto vydania: Názov vydavateľa, rok vydania. Počet strán. ISBN.

Kapitoly v monografiách/ knihách:

PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Priezvisko, M. editorov. Názov monografie. Vydanie. Miesto vydania: Vydavateľ, rok vydania. ISBN,

rozsah strán (strana od - do).

Článok v seriálovej publikácii:

PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Názov zdrojového dokumentu (noviny, časopisy). ISSN, rok, ročník (číslo zväzku), číslo, rozsah strán.

Príspevok v zborníku: PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov článku. In Názov zborníka [druh nosiča]. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania, ISBN, rozsah strán (strana od –

do).

Články v elektronických časopisoch a iné príspevky:

PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Názov časopisu. [Druh nosiča]. rok vydania, ročník, číslo [dátum citovania]. Dostupnosť a prístup. ISSN.

Legislatívne dokumenty:

Označenie a číslo legislatívneho dokumentu/rok publikovania a skratka úradného dokumentu. Názov. Poznámky.

Rukopis je možné zaslať v elektronickej podobe na e-mailovú adresu: [email protected]

Časopis ponúka priestor na reklamu a sponzorovanie časopisu, a to predovšetkým zameranú na zdravotnícke produkty a služby. Redakcia a

vydavateľ majú právo odmietnuť reklamu alebo sponzorstvo, a to z akéhokoľvek dôvodu. Redakcia aj vydavateľ zaručujú, že edičná a reklamná činnosť sú

na sebe nezávislé a zadávatelia reklamy a sponzori nemôžu ovplyvňovať publikačný a recenzný proces.

Adresa redakcie:

Fakulta zdravotníctva tel.: +421 32 7400611 Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne e-mail: [email protected]

Študentská 2, 911 01 Trenčín www.fz.tnuni.sk