c,/' , #0a,)0 - archivari.sk · "

FÓRUM ARCHIVÁROVJANUÁR — MAREC 201 3

Nepredajné

Roč. XXI I , č. 1

2 %

Prečo sú Vaše 2 % z daní dôležité FÓRUM ARCHIVÁROV

Vydáva:

Spoločnosť slovenských archivárov

Adresa: Drotárska cesta 42

P. O. BOX 11 5

840 05 Bratislava 45

Slovenská republika

www.archivari.sk

Adresa redakcie:

forum.archivarov@gmail .com

Zodpovedný redaktor:

Gábor Strešňák

Redakčná rada:

Katarína K. Bodnárová,

Mária Grófová, Oľga Kvasnicová,

Zuzana Kollárová, Lenka Pavlíková,

Juraj Roháč, Henrieta Žažová

Jazyková korektúra:

Henrieta Žažová

Texty:

M. Duchoň, M. Grófová,

M. Hešková, Z. Kollárová,

M. Kosmačová, Z. Kotianová,

J. Kubíková, J. Kurucárová,

O. Kvasnicová, E. Machajdíková,

K. Majerová, M. Orosová,

R. Ragač, J. Ragačová,

G. Strešňák, H. Žažová

Foto:

M. Balíková, L. Hoptová,

B. Vlasáková,SITA / Diana Černáková

Vychádza štvrťročne v elektronickej

podobe, nepredajné

Povoli lo: MK SR 1 472/96

Autorské práva vyhradené

Akékoľvek rozmnožovanie textu

a fotografií len s predchádzajúcim

písomným súhlasom vydavateľa

Staršie čísla na www.archivari.sk

Ctená archivárska obec a všetci priaznivci slovenskéhoarchívnictva. Spoločnosť slovenských archivárov sa už viac akodvadsať rokov snaží kultivovať slovenské archívnictvo, budovaťkontakty s archívnymi spoločnosťami z okolitých krajín a zapájať hodo aktuálneho európskeho diania. Z archívnych dní sa nám postupnepodari lo vybudovať profi lové podujatie spoločnosti s bohatýmodborným a kultúrnym programom, vydávame čítaný časopisv modernej elektronickej forme, zdolávame aj internet a sociálne siete.Veľkým úspechom posledných rokov je podľa mňa séria zborníkovz archívnych dní, ktoré sú najlepšou zárukou toho, že vynaložené úsil ievystupujúcich a organizátorov nezapadne prachom. Všetky tietobohumilé aktivity spoločnosti však majú aj jednu spoločnú odvrátenústránku – stoja nás každoročne nemalé peniaze. Snažíme sa pretohospodáriť čo najlepšie a prísne strážime „kasu“, avšak naše možnostisú aj tak obmedzené.

Podporte preto aktivity Spoločnosti slovenských archivárovodovzdaním dvoch percent z dane a pomôžte nám plniť naše poslanieešte intenzívnejšie. Verím, že tak ako po minulé roky našu spoločnosťopäť podporíte, za čo všetkým vopred ďakujem.

Radoslav Ragač

predseda SSA

F ó r u m a r c h i v á r o v 2 JANUÁR – MAREC 201 3


Oznamy

Oddelenie Parlamentného archívu Kancelárie Národnej rady SR v spolupráci s MV SROdborom archívov a registratúr pripravuje seminár pre špecial izované verejné archívyk 20. výročiu vzniku Slovenskej republiky. Uskutoční sa v dňoch 2. – 4. decembra 201 3 v Častej-Papierničke.

Jana Kubíková

Parlamentný archív

Nové stanovy Spoločnosti slovenských archivárov

Po ukončení odbornej časti XVI . archívnych dní v SR v Trnave sa dňa 24. mája 201 2konalo valné zhromaždenia Spoločnosti slovenských archivárov, kde okrem správy o činnostia hospodárení boli odsúhlasené aj niektoré zmeny stanov, ktoré vznikl i ešte v roku 1 990a v súčasnosti bolo nevyhnutné ich zosúladenie s prácou spoločnosti v rôznych oblastiacharchívnej činnosti . V decembri 201 2 bola zmena stanov zaregistrovaná na Ministerstve vnútraSR s ich účinnosťou od 1 . januára 201 3. Na nasledujúcich stranách uverejňujeme zmenenéstanovy Spoločnosti slovenských archivárov v plnom znení.

F ó r u m a r c h i v á r o v 1 0 JANUÁR – MAREC 201 3


Program:1 ) Otvorenie2) XVI I . archívne dni v SR – príprava3) Fórum archivárov č. 1 /201 34) Webová stránka5) Hospodárenie6) Rôzne7) Záver

Zasadnutie výboru otvori l a viedolpredseda Radoslav Ragač. Rokovalo sapredovšetkým o prípravách archívnych dní,najmä o zabezpečení organizačnýcha programových záležitostí podujatia.O prácach na zborníku z uplynulýcharchívnych dní referovala Oľga Kvasnicová,ktorá pripravuje zborník v spoluprácis M. Munkovou zo Štátneho archívuv Bratislave. V rámci bodu Fórum archivárovč. 1 /201 3 informoval Gábor Strešňák o stave

prác na novom čísle a vyzval kolegovk dodaniu príslušných príspevkov. MonikaPéková informovala ostatných členov výboruo problémoch pri spravovaní súčasnejwebovej stánky spoločnosti , ale s kladnýmvýsledkom. Webová stránka by už mala byťspustená od 1 5. februára. Hospodárskeuzavretie za rok 201 2 avizovala M. Grófová,spoločnosť archivárov skončila svojehospodárenie k 31 . 1 2. 201 2 sumou 1 531 €v pokladni a sumou 6471 € na účte.

V bode rôzne odsúhlasi l i členoviavýboru udelenie pamätnej plakety Spoločnostislovenských archivárov za dlhoročnú aktívnučinnosť v slovenskom archívnictve a najmävo výbore SSA Ing. Jozefovi Hanusovi pripríležitosti jeho odchodu z aktívnehopracovného procesu. Predseda R. Ragač sapoďakoval prítomným za účasť a zasadnutieuzavrel.

Zapísala: E. Machajdíková, tajomníčka SSA

Zápisnicazo zasadnutia výboru Spoločnosti slovenských archivárov,

ktoré sa uskutočnilo 11 . februára 201 3 v Bratislave

Výbor(n)oviny

Publikačná činnosť zamestnancov špecializovaných verejných archívovza roky 2011 - 201 2

Archív výtvarného umenia Slovenskejnárodnej galérie v Bratislave

2011

BODNÁROVÁ, Katarína. Inštrukcia arcivojvoduKarola pre muštermajstra Františka z Gerya jeho pisára Jozefa Stützela z 1 0. októbra1 570. In Vojenská história, roč. 1 5 (2011 ), č. 1 ,s. 88-98.BODNÁROVÁ, Katarína. Kniha obliečok (1 747– 1 949) a kniha sľubov (1 747 – 1 949) kláštoraNotre Dame v Bratislave. In BOLOM-KOTARI,Martina – NĚMEČEKOVÁ, Věra (eds.). Pontesad fontes. Církevní dějiny ve světle pomocnýchvěd historických a příbuzných oborů. HradecKrálové, 2011 , s. 78-91 .BODNÁROVÁ, Katarína. Zakladacia l istinakláštora kongregácie Notre Dame. In Pamiatkya múzeá, 2011 , č. 1 , s. 26-28.BODNÁROVÁ, Katarína. Vil iam Weisskopf(*1 906 — † 1 964). Osobný fond 1 945 – 1 964.In Designum, roč. XVI I , 2011 , č. 4, s. 48-55.BODNÁROVÁ, Katarína. Osobný fond LadislavTreskoň (1 900 – 1 923) z rokov 1 91 6 – 1 923(1 941 ). In Galéria 2010. Ročenka Slovenskejnárodnej galérie v Bratislave. Bratislava 2011 ,s. 1 1 5-11 9.BODNÁROVÁ, Katarína. Osobný fond ImrichWeiner-Kráľ (1 901 – 1 978) z rokov 1 91 3 –1 978 (2001 ). In Galéria 2010. RočenkaSlovenskej národnej galérie v Bratislave.Bratislava 2011 , s. 1 20-1 24.BODNÁROVÁ, Katarína. Akvizície Archívuvýtvarného umenia Slovenskej národnejgalérie v roku 201 0. In Galéria 2010. RočenkaSlovenskej národnej galérie v Bratislave.Bratislava 2011 , s. 1 40.

201 2

BODNÁROVÁ, Katarína. Zbierky Archívuvýtvarného umenia Slovenskej národnejgalérie. K procesu digitálneho sprístupňovaniaa prezentácie. In Zbierky v archívoch. Zborníkpríspevkov z XV. archívnych dní v Slovenskejrepublike, Humenné 24. – 26. máj 2011.

Prešov 201 2, s. 1 24-1 31 .BODNÁROVÁ, Katarína – KALLO, Peter.Bratislavská Hlavná stanica a jej výzdobaz roku 1 938. In Pamiatky a múzeá, 201 2, č. 3,s. 57-62.KUČEROVÁ BODNÁROVÁ, Katarína –BEŇOVÁ, Katarína. Osobný fond EduardMajsch (1 841 – 1 904). Nové poznatkyk históri i bratislavskej rodiny Majschovcov.In Bratislava. Zborník Múzea mesta Bratislavy.Bratislava, roč. XXIV, 201 2, s. 203-21 8.KUČEROVÁ BODNÁROVÁ, Katarína.Bratislavský kláštor Notre Dame. Niekoľkopoznámok k stavebnej aktivitea rekonštrukčným prácam. In Monumentrevue. Roč. 1 , č. 2, 201 2, 1 8-20.KUČEROVÁ BODNÁROVÁ, Katarína. Osobnýfond Štefan Polkoráb (1 896 – 1 951 ). In Galéria2011. Ročenka Slovenskej národnej galériev Bratislave. Bratislava 201 2, s. 1 61 -1 63.KUČEROVÁ BODNÁROVÁ, Katarína. Osobnýfond Ivan Žabota (1 878 – 1 939). In Galéria2011. Ročenka Slovenskej národnej galériev Bratislave. Bratislava 201 2, s. 1 64-1 65.KUČEROVÁ BODNÁROVÁ, Katarína. Osobnýfond Karol Ondreička (1 898 – 1 961 ).In Galéria 2011. Ročenka Slovenskej národnejgalérie v Bratislave. Bratislava 201 2, s. 1 66-1 68.KUČEROVÁ BODNÁROVÁ, Katarína.Akvizície Archívu výtvarného umeniaSlovenskej národnej galérie v roku 2011 .In Galéria 2011. Ročenka Slovenskej národnejgalérie v Bratislave. Bratislava 201 2, s. 1 95-1 96.

Archív Univerzity Komenského v Bratislave

2011

CSÁDER, Vil iam. Insígnie a symbolyFilozofickej fakulty UK. In SOKOLOVSKÝ,Leon (ed.). 90. rokov Filozofickej fakultyUniverzity Komenského v Bratislave.Bratislava : Fi lozofická fakulta 2011 , s. 20-23.ISBN 978-80-81 27-021 -5.CSÁDER, Vil iam. Čestní doktori Univerzity



Komenského na vrhnutí Fi lozofickou fakultou.In SOKOLOVSKÝ, Leon (ed.). 90. rokovFilozofickej fakulty Univerzity Komenskéhov Bratislave. Bratislava : Fi lozofická fakulta2011 , s. 24-26. ISBN 978-80-81 27-021 -5.CSÁDER, Vil iam. Rektori UniverzityKomenského v Bratislave z Filozofickej fakultyUniverzity Komenského v Bratislave.In SOKOLOVSKÝ, Leon (ed.). 90. rokovFilozofickej fakulty Univerzity Komenskéhov Bratislave. Bratislava : Fi lozofická fakulta2011 , s. 27-30. ISBN 978-80-81 27-021 -5.CSÁDER, Vil iam. Bývalí rektori UK (1 91 9 –2007). http: //www.uniba.sk/index.php?id=264(k 1 0. marcu 2011 ).CSÁDER, Vil iam. Čestní doktori UK (slovenskáverzia). http: //www.uniba.sk/index.php?id=drhc(k 30. júnu 2011 ).GAHÉR, František. Archivári UK na Trnavskejuniverzite. In Naša Univerzita, 2011 , č. 1(september 2011 ), s. 33.GRÓFOVÁ, Mária. Die Aufnahmeprüfungen ander Comenius-Universität in Bratislava im20. Jahrhundert. In KISSNÉ BOGNÁR,Krisztina – MOLNÁR, László – OSVÁTH, Zsolt(eds.). Az egyetemi felvételi rendszerváltozásai a 20. században. Vydal MagyarFelsőoktatási Levéltári Szövetség, Budapest201 0, s. 1 04-1 08. ISBN 978-963-891 5ľ0-7.Zborník príspevkov z konferencie Spolkumaďarských vysokoškolských a univerzitnýcharchívov s medzinárodnou účasťou v Gödölőv dňoch 23. – 25. septembra 201 0 na témuPrijímacie skúšky na vysoké školy v20. storočí. (vyšiel vo februári 2011 ).GRÓFOVÁ, Mária. Hlohovec i rod I ločkih.S. 31 -49. In Scrinia Slavonica. Godišnjakpodružnice za povijest Slavonije, Sri jemai Baranje Hrvatskog instituta za povijest,svezak 11 . Slavonski Brod, rujan 2011 . 622s. ISSN 1 332-4853.GRÓFOVÁ, Mária. Jozef Baďurík – učiteľ,vedec, znalec vína. In GRÓFOVÁ, Mária –LUKAČKA, Ján (eds.). Vinicola Carpatensis(k 65. narodeninám univ. prof. PhDr. JozefaBaďuríka, CSc.). S. 11 -24. Bratislava : STIMULpre Katedru slovenských dejín FiF UKv Bratislave, 2011 , 330 s. ISBN 978-80-81 27-026-0.GRÓFOVÁ, Mária – MACOUNOVÁ, Jana –

OČENÁŠOVÁ, Jana. Zbierky v ArchíveUniverzity Komenského. In Naša univerzita,2011 , č. 1 (september 2011 ), s. 31 -32.GRÓFOVÁ, Mária. Univerzitné múzeá –najnovší trend? In Naša univerzita, č. 5 (január2011 ), s. 24.GRÓFOVÁ, Mária. Prezentácia Krátkehosprievodcu Archívom Divadelného ústavuv Bratislave a návšteva výstavy Ako sauchováva pominuteľnosť v SNM. In Fórumarchivárov, č. 2, 2011 , s. 25-28.GRÓFOVÁ, Mária. Výstava k deväťdesiatinámFilozofickej fakulty Univerzity Komenskéhov Bratislave. In Fórum archivárov, č. 3 – 4,2011 , s. 20-21 .GRÓFOVÁ, Mária. Predvianočné zastaveniev levickom archíve – alebo ako chutíregionálna história. In Fórum archivárov, č. 3 –4, 2011 , s. 30-31 .GRÓFOVÁ, Mária. Správa zo zasadnutiaSpoločnosti archívov maďarských univerzíta vysokých škôl v Gödölő. In Slovenskáarchivistika, roč. XLVI , č. 1 – 2, 2011 , s. 228-230.GRÓFOVÁ, Mária. Bibl iografia[prof. Baďuríka]. S. 31 5-328. In GRÓFOVÁ,Mária – LUKAČKA, Ján (eds.). VinicolaCarpatensis (k 65. narodeninám univ.prof. PhDr. Jozefa Baďuríka, CSc.). Bratislava: STIMUL pre Katedru slovenských dejín FiFUK v Bratislave, 2011 , 330 s. ISBN 978-80-81 27-026-0.GRÓFOVÁ, Mária. ŠTEFÁNIK, Martin –LUKAČKA, Ján a kol. Lexikon stredovekýchmiest na Slovensku. Vydal Historický ústavSAV vo vydavateľstve Prodama, Bratislava201 0, 632 s. ISBN 978-80-89396-11 -5.Anotácia. In Historický časopis, roč. 59, č. 2,2011 , Glosy – bibl iografia, s. 365-366.GRÓFOVÁ, Mária. ŠTEFÁNIK, Martin –LUKAČKA, Ján et al. LEXIKONSTREDOVEKÝCH MIEST NA SLOVENSKU.(A LEXICON OF MEDIEVAL TOWNS INSLOVAKIA). Bratislava : Published by theInstitute of History of the Slovak Academy ofSciences and Prodama, 201 0, 632 p. InHistorický časopis – Historical Journal of theInstitute of History of the SAS, Supplement,Volume 59, 2011 , s. 1 37-1 38.GRÓFOVÁ, Mária. SLÁMKA, Miroslav –


PETRAKOVIČ, Juraj – HORANSKÝ, Peter(eds.). Kraj ina hradov. Slovenské hradyna starých pohľadniciach. – The Land ofCastles. Slovak Castles in HistoricalPostcards. Vydal IGES, s. r. o. , Pezinok 201 0,248 s. ISBN 978-80-970582-0-3. Anotácia.In Múzeum, roč. LVI I , č. 2, 2011 , s. 57.GRÓFOVÁ, Mária. HLAVAČKOVÁ, Miriam.Kapitula pri Dóme sv. Martina – intelektuálnecentrum Bratislavy v 1 5. storočí. VydalHistorický ústav SAV vo vydavateľstveSpoločnosť Pro Historia, o. z. , Bratislava,2008, 21 2 s. ISBN 978-80-970060-2-0.Anotácia. In Fórum archivárov, roč. XX, č. 1 ,2011 , s. 21 -22.GRÓFOVÁ, Mária. HOMZA, Martin. Uhorsko-poľská kronika. Nedocenený prameň k dejinámstrednej Európy. Vydalo vydavateľstvo PostScriptum v spolupráci s občianskym združenímLibri Históriae, Bratislava, 2009, 224 s. + 1 6 s.obrazová príloha. ISBN 978-80-969850-4-3.Anotácia. In Fórum archivárov, roč. XX, č. 1 ,2011 , s. 22-23.GRÓFOVÁ, Mária. KÓNYA, Peter (ed.). GrófImrich Thököly a jeho povstanie. Thököly Imregróf és felkelése. Vydavateľstvo Prešovskejuniverzity, Prešov 2009, 340 s. ISBN 978-80-55-0078-2. Anotácia. In Fórum archivárov, roč.XX, č. 1 , 2011 , s. 23-24.GRÓFOVÁ, Mária. MAŠEK, Michal –SOMMER, Petr – ŽEMLIČKA, Josef a kol.Vladislav I I . , druhý král z Přemyslova rodu.K 850. výročí jeho korunovace. NakladatelstvíLidové noviny, Praha, 2009, 264 s. ISBN 978-80-71 06-51 2-8. Anotácia. In Fórum archivárov,roč. XX, č. 1 , 2011 , s. 24-25.GRÓFOVÁ, Mária. SKALSKÁ, Monika. Jelšavaa Jelšavské panstvo v stredoveku. K osídleniuseverného Gemera. Matica slovenská, 2009,332 s. ISBN 978-80-7090-947-8. Anotácia.In Fórum archivárov, roč. XX, č. 1 , 2011 , s. 25-26. GRÓFOVÁ, Mária. KÓNYA, Peter.Za Boha, vlasť a slobodu! Pohnuté osudykuruckého generála Juraja Ottlyka.Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, Prešov,2009, 368 s. ISBN 978-80-8068- 91 3-3.Anotácia. In Fórum archivárov, roč. XX, č. 2,2011 , s. 32-33.GRÓFOVÁ, Mária. KÓNYOVÁ, Annamária –KÓNYA, Peter. Kalvínska reformácia

a reformovaná cirkev na VýchodnomSlovensku v 1 6. – 1 8. storočí. VydavateľstvoPrešovskej univerzity, Prešov, 201 0, 226 s.ISBN 978-80-555-01 79-6. Anotácia. In Fórumarchivárov, roč. XX, č. 2, 2011 , s. 33-34.GRÓFOVÁ, Mária. LUKAČKA, Ján –ŠTEFÁNIK, Martin a kol. Stredoveké mestoako miesto stretnutí a komunikácie. VydalHistorický ústav SAV, Bratislava, 201 0, 300 s.ISBN 978-80-970302-1 -6. Anotácia. In Fórumarchivárov, roč. XX, č. 2, 2011 , s. 34-35.GRÓFOVÁ, Mária. ŠTEFÁNIK, Martin –LUKAČKA, Ján a kol. Lexikon stredovekýchmiest na Slovensku. Vydal Historický ústavSAV vo vydavateľstve Prodama, Bratislava201 0, 632 s. ISBN 978-80-89396-11 -5.Anotácia. In Fórum archivárov, roč. XX, č. 3 –4, 2011 , s. 34-35.GRÓFOVÁ, Mária. SLÁMKA, Miroslav –PETRAKOVIČ, Juraj – HORANSKÝ, Peter(eds.). Kraj ina hradov. Slovenské hradyna starých pohľadniciach. – The Land ofCastles. Slovak Castles in HistoricalPostcards. Vydal IGES, s. r. o. , Pezinok 201 0,248 s. ISBN 978-80-970582-0-3. Anotácia.In Fórum archivárov, roč. XX, č. 3 – 4, 2011 ,s. 35-36.GRÓFOVÁ, Mária. KOVAČKA, Miloš –AUGUSTÍNOVÁ, Eva – MAČUHA, Maroš(eds.). Rod Révai v slovenských dejinách.Slovenská národná knižnica, Martin 201 0, 436s. ISBN 978-80-89301 -46-1 . Anotácia.In Fórum archivárov, roč. XX, č. 3 – 4, 2011 ,s. 36.GRÓFOVÁ, Mária. ŠIMONČIČ, Jozef –HOLOŠOVÁ, Alžbeta (eds.) Dejiny Trnavskejuniverzity 1 635 – 1 777, 1 992 – 201 0. PreÚstav dejín Trnavskej univerzity v Trnavevydalo TYPI UNIVESITATIS TYRNAVIENSIS,vydavateľstvo Trnavskej univerzity v Trnavea VEDA, vydavateľstvo SAV v Bratislave.Trnava 201 0, 372 s. ISBN 978- 80-8082-353-5. Anotácia. In Fórum archivárov, roč. XX, č. 3– 4, 2011 , s. 37-38.GRÓFOVÁ, Mária. MAREK, Miloš.Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I I I .Registra ex actis Clementis papae VI . resgestas Slovacas il lustrantia. Volumen 2. (1 342– 1 352). Slovenský historický ústav v Rímea Trnavská univerzita v Trnave,Trnava – Rím


201 0, 368 s. ISBN 978-80-8082-427-3.Anotácia. In Fórum archivárov, roč. XX, č. 3 –4, 2011 , s. 38-39.GRÓFOVÁ, Mária. SROKA, Stanisław Andrzej.Bardejov v XV. Storočí. Štúdie z dejín mesta.Bratislava, Goral inga, 2011 , s. 1 24. ISBN 978-80-970042-7-9. Anotácia. In Fórum archivárov,roč. XX, č. 3 – 4, 2011 , s. 41 -42.

201 2

CSÁDER, Vil iam. Prvým promovaným v AuleUK bol prezident Edvard Beneš. In Našauniverzita, č. 8 (apríl 201 2), s.38-40.CSÁDER, Vil iam. Levéltári Szemle 2009/1 -4 –201 0/1 -4. In Slovenská archivistika 201 2,roč. 47, č. 1 s. 1 54-1 69.GRÓFOVÁ, Mária – MACOUNOVÁ, Jana –OČENÁŠOVÁ, Jana. Zbierky v ArchíveUniverzity Komenského v Bratislave. S. 1 32-1 49. In Zbierky v archívoch. Zborníkpríspevkov z XV. archívnych dní v Slovenskejrepublike, Humenné 24. – 26. máj 2011.Vydala Spoločnosť slovenských archivárov,Bratislava 201 2, 1 74 s. ISBN 978-80-970660-3-5.GRÓFOVÁ Mária. – MACOUNOVÁ Jana.Výstava o J. A. Komenskom a o komeniológoviJ. Kvačalovi. In Naša Univerzita, 201 2, č. 8(apríl 201 2), s. 1 3-1 4.GRÓFOVÁ, Mária. Leto, leto. . . Úvodník.In Fórum archivárov, roč. XXI , č. 3, 201 2, s. 2-3.GRÓFOVÁ, Mária. MAREK, Miloš. Fontesrerum Slovacarum I I . Archivum Famil iaeMotešicky. Stredoveké listiny z archívu rodinyMotešickovcov. Vydal Spolok Slovákovv Polsku a Filozofická fakulta Trnavskejuniverzity v Trnave, Krakov – Trnava 201 0, 470s. ISBN 978-83-7490-360-8a ISBN 978-80-8082-41 9-8. Anotácia. In Fórum archivárov,roč. XXI , č. 1 , 201 2, s. 29.GRÓFOVÁ, Mária. DUDEKOVÁ, Gabrielaa kol. Na ceste k modernej žene. Kapitolyz dejín rodových vzťahov na Slovensku.Bratislava : VEDA, Vydavateľstvo SAV, 2011 ,774 s. ISBN 978-80-224-11 89-9. Anotácia.In Fórum archivárov, roč. XXI , č. 2, 201 2, s. 35.GRÓFOVÁ, Mária. VAŠŠ, Martin. Slovenskáotázka v 1 . ČSR (1 91 8 – 1 938). Martin :

Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o. , 2011 ,284 s. ISBN 978-80-811 5-053-1 . Anotácia.In Fórum archivárov, roč. XXI , č. 2, 201 2, s. 36.GRÓFOVÁ, Mária. DANGL, Vojtech – SEGEŠ,Vladimír. Vojvodcovia. 1 11 osobnostívojenských dejín Slovenska. Praha : Ottovonakladatelství, s. r. o. , 201 2, 472 s. ISBN 978-80-7360-986-3. Anotácia. In Fórum archivárov,roč. XXI , č. 3, 201 2, s. 32-33.GRÓFOVÁ, Mária. OROSOVÁ, Martina –ŽAŽOVÁ, Henrieta. Košická citadela. PreAupark Košice vydala A21 , s. r. o. Košice 2011 ,1 92 s. ISBN 978-80-970831 -4-4. Anotácia.In Fórum archivárov, roč. XXI , č. 3, 201 2,s. 27-28.GRÓFOVÁ, Mária. JANURA, Tomáš – ČAJKA,Michal. Vidiecke šľachtické sídla v Oravskejstol ici . Vydala Liptovská galéria Petra MichalaBohúňa v Liptovskom Mikuláši v spoluprácis HÚ SAV, Liptovský Mikuláš 2011 , 1 20s. ISBN 978-80-85706-51 -2. Anotácia.In Fórum archivárov, roč. XXI , č. 3, 201 2,s. 28-29.GRÓFOVÁ, Mária. MRVA, Ivan – SEGEŠ,Vladimír. Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava :Perfekt, 201 2, 400 s. ISBN 978-80-8046-586-5. Anotácia. In Fórum archivárov, roč. XXI , č. 4,201 2, s. 29.GRÓFOVÁ, Mária. ULIČNÝ, Ferdinand st. –MAGDOŠKO, Drahoslav (eds.). Bitka priRozhanovciach v kontexte slovenskýcha uhorských dejín. Košice : Fi lozofická fakultaUniverzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach,201 2, 338 s. + 1 8 s. obrazová príloha. ISBN978-80-7097-954-9. Anotácia. In Fórumarchivárov, roč. XXI , č. 4, 201 2, s. 29-30.GRÓFOVÁ, Mária. HOLOŠOVÁ, Alžbeta a kol.Trnavská univerzita vo svetle dejín. Kraków –Trnava : Ústav dejín Trnavskej univerzityv Trnave, 201 2, 448 s. ISBN 978-83-7490-480-3. Anotácia. In Fórum archivárov, roč. XXI , č. 4,201 2, s. 31 .GRÓFOVÁ, Mária. VRTEL, Ladislav.Heraldický katechizmus, čiže základy heraldikyv otázkach a odpovediach zoradenýchdo trinástich lekcií a pre väčšiu názornosťdoplnených o premnohé vyobrazenia.Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 201 2,208 s. ISBN 978-80-224-1 254-4. Anotácia.In Fórum archivárov, roč. XXI , č. 4, 201 2,


s. 31 -32.MACOUNOVÁ Jana. Vinicola Carpathensis –prezentácia knihy k životnému jubileuprofesora Baďuríka. In Naša univerzita, 201 2,č. 7 (marec 201 2), s. 28.MACOUNOVÁ Jana. Zúčastni l i sme sana konferencii maďarských archivárov. In Našauniverzita, 201 2, č. 2 (október 201 2), s. 20-21 .MACOUNOVÁ Jana. Konferencia maďarskýchuniverzitných a vysokoškolských archivárovv Segedíne. In Fórum archivárov, č. 3, 201 2,s. 22-25.OČENÁŠOVÁ, Jana. Od špitála k nemocnici.In Naša Univerzita, 201 2, č. 3 (november

201 2), s. 28-29.OČENÁŠOVÁ, Jana. Pozvanie na výstavuArchívu Univerzity Komenského k 420. výročiunarodenia J. A. Komenského a 1 50. výročiunarodenia významného komeniológa JánaKvačalu. In Fórum archivárov, č. 1 , 201 2,s. 25-26.

Ďalšie aktivity:Výstava k 90. výročiu vzniku FiF UKv Bratislave, vernisáž dňa 24. októbra 2011 .Výstava k 420. výročiu narodeniaJ. A. Komenského a 1 50. výročiu narodeniaJ. Kvačalu, vernisáž dňa 28. marca 201 2.

Profesor Jozef Novák laureátom Ceny predsedu Národnej rady SR za rozvojkultúry a humanitného vzdelávania!

Vo štvrtok 25. októbra 201 2 v historickejbudove Národnej rady SR slávnostne odovzdalpredseda NR SR Pavol Paška šiestimosobnostiam Cenu predsedu Národnej radySR za rozvoj kultúry a humanitnéhovzdelávania v roku 201 2. Za výnimočný prínosv oblasti historického výskumu si toto ocenenieprevzal aj náš pán profesor PhDr. JozefNovák, DrSc. Ostatnými laureátmi boli : PeterDvorský (za výnimočný prínos v oblasti hudby),Juraj Meliš (za výnimočný prínos v oblastivýtvarného umenia), Stanislav Szomolányi(za výnimočný prínos v oblasti kinematografie),Božidara Turzonovová (za výnimočný prínosv oblasti dramatického umenia), KarolWlachovský (za výnimočný prínos v oblastiumeleckého prekladu a kultúrnej diplomacie).Cenu vytvori l umelecký sklár Pavol Macho,ktorý patrí vo svojom odbore (maľba na tavenésklo) medzi slovenskú, ale aj svetovú špičku.Je napríklad autorom časti pamätníka v Parkuušľachti lých duší vo Zvolene – Obelisku nádeje– vzdávajúceho hold slovenským občanom,ktorí zachraňovali Židov pred deportáciamido koncentračných táborov. Obelisk je vysoký504 cm a skladá sa zo 620 elipsovitých osemmil imetrov hrubých tabúľ skla uloženýcha zlepených na sebe.

Cena predsedu Národnej rady SRza rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania

sa udeľuje od roku 2007. Medzi prvýchocenených patri l i Jozef Cil ler, Jozef Jankovič,Ján Komorovský, Albert Marenčin, I l ja Zeljenkaa Milan Zigo. V roku 2011 cena nebolaudelená.

Profesorovi Novákovi k oceneniu,v mene jeho bývalých žiakov i celejarchivárskej obce, srdečne a úprimneblahoželáme!

Júl ia Ragačová

odbor archívov

Foto: SITA / Diana Černáková


Archivy, knihovny, muzea v digitálním světě 201 2

Národní archiv na Chodovci v Prahe užpo 1 3. krát privítal ústami riaditeľky EvyDrašarovej takmer 300 účastníkov konferencieArchivy, knihovny, muzea v digitálním světě201 2, ktorá sa konala v dňoch28. a 29. novembra 201 2. Hlavnýmiorganizátormi boli okrem Národného archívuSvaz knihovníků a informačních pracovníkůČR (SKIP) a Národní knihovna ČR (NK ČR).Obe inštitúcie reprezentoval Vít Richter,tradičný moderátor celého rokovania, ktorý jepredsedom a riaditeľom Knihovníckehoinštitútu NK ČR. Počas dvoch dní odznelo 33príspevkov, ktorých prezentácie boli čoskoropo skončení konferencie sprístupnené širokejverejnosti na stránke<http: //www.skipcr.cz/akce-a-projekty/akce-skip/1 3.-konference-archivy-knihovny-muzea-v-digitalnim-svete-201 2>.

Podľa oficiálnej charakteristiky jekonferencia venovaná problematikespolupráce archívov, knižníc, múzeí, galériía organizácií pamiatkovej starostl ivosti privyužívaní informačných a komunikačnýchtechnológií pre ochranu a sprístupneniekultúrneho dedičstva. Kultúrna politikaEurópskej únie je jednoznačne zameranána internetové sprístupňovanie informáciío historických udalostiach a dokumentoch,zbierkových predmetoch, pamiatkovýchobjektoch, dobových technikách, či činochhistorických osobností. Internet sa stávanástrojom pre propagáciu kultúry a vedy,kultúrnych a vedeckých korporácií, stáva sasúčasťou vzdelávacieho a výchovnéhoprocesu, uľahčuje vedecké bádanie, plnífunkciu ochrancu kultúrneho dedičstva v jehotradičných formách proti zničujúcimglobalizačným trendom. Sprístupnenie zdrojovkultúrneho dedičstva prostredníctvom internetuje možné len ich predchádzajúcoudigital izáciou. Technické a ekonomicképroblémy digital izácie si lne rezonovali nakonferencii v predchádzajúcich rokoch a svojepoznatky k téme akým spôsobom a akýmimetódami digital izovať archívne dokumentyprinášali aj českí archivári. Dnes už je viac-menej jasné, čo a ako digital izovať, akými

technikami a technológiami pristupovaťk zdigital izovaniu kníh, archívnychdokumentov, múzejných a galeri jných zbierok,či nehnuteľných pamiatkových objektov.Mil ióny digitálnych dát sa už stal iskutočnosťou a pozornosť sa presunula na icharchivovanie a prezentovanie. Pribl ižnedo roku 2007 hľadali kraj iny a organizáciesvoje vlastné cesty ako dostať digitálny obsahna internet. Niektoré projekty úspešne prežil ido súčasnosti , niektoré úplne zanikl i , prípadnesa transformovali . Ako spoločný európskyprojekt sa nakoniec presadila Europeana,jednotný prístupový bod pre zdigital izovanézbierky európskych pamäťových inštitúcií.Prezentované digitálne objekty sa počítajú namil ióny. Aj cieľom slovenských národnýchprojektov digital izácie je prezentácia zdrojovslovenského kultúrneho dedičstva na portál iEuropeana.

Prvotné nadšenie z možností, ktoréposkytuje digital izácia, vystriedalo vytriezveniea zamýšľanie sa nad budúcimi úlohami. Nienepodstatnou sa stala aj otázka zmysluplnostitohto náročného podniku. Prezentácia kultúrytotiž nie je len záležitosťou oficiálnej kultúrnejpol itiky členských štátov Európskej únie a ichpartnerov. Faktom je, že najväčšiukonkurenciu Europeany predstavuje Google,ako dosiaľ neprekonaný zdroj informácií,vrátane vedeckých a odborných. Ako zdôraznilv prvej prednáške Adolf Knoll z Národnejknižnice ČR, Google predstavuje väčšiukonkurenciu ako sme ochotní pripustiť.Na Google Books je možné nájsť tisíce kníh,ktoré sa knižnice ešte len chystajúzdigital izovať za nemalé finančné prostriedky.Jedinou cestou ako sa vyhnúť nepríjemnejkonfrontácii s Google je ponúknuť na portál iEuropeana unikátne diela, ku ktorým Googlenemá prístup. Našťastie, v tomto ohľade majúostatné pamäťové inštitúcie oproti knižniciamznačnú výhodu, pretože unikátnosť, autenticitaa original ita sú podstatou ich fondov a zbierok.Príkladom originálneho riešenia môže byť ajkoncept Europeana Newspapers, ktorýponúka online bránu k digitálnym novinovýmzbierkam. O projekte, do ktorého je


zapojených 1 7 národných a univerzitnýchknižníc z 1 2 európskych krajín (zatiaľ bezúčasti Česka a Slovenska), referoval AlešPekárek z Asociácie európskych vedeckýchknižníc Liber. Užívatel ia internetových zdrojovsú čoraz náročnejší a nestačí im len samotnésprístupnenie dokumentu v digitálnej forme.Projekt preto ponúka okrem klasickéhooptického rozpoznávania znakov (OCR) ajnáročnejšie riešenia, ako automatickérozpoznávanie a segmentovanie článkov astĺpcov (CCS), detekovanie titulkov aautomatické generovanie obsahu (UIBK), čirozpoznávanie menných entít (NER).

Ak je cieľom kultúrnej pol itiky Európskejúnie rešpektovanie národnej identity, podporakultúrnej rozmanitosti a medzikultúrnehodialógu, paradoxne, prezentácia zdrojovrozmanitého kultúrneho dedičstva si vyžadujevysoký stupeň štandardizácie metadát aunifikácie technológií. Na ich koordináciu sasústredí projekt Linked Heritage, ktorýpredstavila Alena Součková z Inštitútu umenia– Divadelného ústavu v Prahe. Cieľom projektuje zlepšenie kvality obsahu Europeany,komplexnejšie metadáta, kvalitnejšie

vyhľadávanie a využitie digitálnych dát. Aj vtomto prípade sú webové nástroje Googlevhodnou inšpiráciou.

Využívanie informačných technológií saprejavi lo aj v základnej práci pamäťovýchinštitúcií, teda dokumentácii , evidencii aodbornom spracovaní fondov a zbierok.Moderné databázové systémy sa stal isúčasťou ich práce. Vývoj v tomto smereprebiehal individual isticky, separátne, priampriekopnícky. Nadriadené orgány neprejavi l ini jakú mieru koordinácie a výsledkom je, žednes má každá pamäťová inštitúcia vlastnýdatabázový systém, ktorý nie je kompatibi lný sinými, a ktorý využíva osobitné pravidlá,štandardy a postupy. Budovanie spoločnéhoportálu kultúry, ktorý by bol mostom doEuropeany, je takmer nemožné. Nájdenieriešenia si vyžaduje kooperáciu všetkýchpamäťových inštitúcií a harmonizáciu ichpravidiel a postupov. V Čechách sa o topokúša projekt INTERPI , na ktorom pracujeNárodný archív v Prahe v spolupráci s firmouCosmotron Bohemia z Hodonína. Doterajšípriebeh prác prezentovali Marie Balíkováz Národnej knižnice ČR, Miroslav Kunt

Popis inventárnej jednotky pomocou autorít. Z prednášky Harmonizace pravidel, standardů a

postupů aplikovaných v paměťových institucích. Autor: Marie Balíková


z Národného archívu a Jana Šubováz organizácie Cosmotron Bohemia. V prvomrade museli spraviť analýzu pravidiela štandardov, ktoré dnes využívajú knižnice(pravidlá AACR2, RDA, formát MARC21 ,Dublin Core, konceptuálny model FRBRoo),múzeá a galérie (pravidlá CCO, formát VRACore, konceptuálny model CIDOC CRM)a archívy (medzinárodné štandardy ISADa ISAAR). Navrhnutý model, ktoréhozákladnými prvkami sú entita, vzťah, atribúta typ/trieda entít, by sa mohol stať spoločnouinformačnou bázou pre všetky pamäťovéinštitúcie.

Knihovníci sú v porovnaní s archivármi,muzeológmi, kurátormi a pamiatkarmiskutočnými priekopníkmi vo využívaníinformačných technológií a na konferencii majúkaždoročne citeľnú prevahu. Na 1 3. ročníku saprezentovali štrnástimi prednáškami, ktoré bolizamerané na digital izáciu nielen knižných, aleaj obrazových a zvukových dokumentov, a ichinternetovú prezentáciu. Väčšina inštitúcií sapritom spolieha na vlastné webové stránkya len časť projektov je zameraná aj na migráciudát do Europeany. Na celoštátnej úrovni jev Českej republike realizovaný napríkladprojekt Knihovny.cz prezentovaný BohdanouStoklasovou, ktorý chce spojiť informačnésystémy všetkých českých knižníc (cca 6 000)tak, aby bol digitálny svet kníh a služiebprístupný pre občana kedykoľvek, odkiaľkoľveka kdekoľvek. Na program je napojený aj projektČeská digitální knihovna, využívajúca systémKramerius. Jeho ciele, ktorými sú agregáciaobsahu českých digitálnych knižníc, jednotnérozhranie pre koncovým užívateľova poskytovanie dát pre Europeanu, priblíži lMartin Lhoták z Knižnice Akadémie vied ČR.Na české knižnice sa zameriava aj Virtuálnídepozitní knihovna, o ktorej hovori l TomášFoltýn z Národnej knižnice ČR. Jej cieľom jeprepojiť tzv. úbytkové zoznamy a umožniťefektívnu delimitáciu vyradených knižničnýchdokumentov medzi knižnicami navzájom.K otázkam zmysluplnosti a budúceho využitiaohromného digitálneho obsahu, ktorýmomentálne horúčkovito vytvárame, sa vráti lJan Mottl zo spoločnosti AiP Safe. Spoločnosťparticipuje na projekte Národná digitálna

knižnica, pre ktorý dodala digital izačnétechnológie, vybudovala infraštruktúrus potrebným softvérovým vybavením a zriadi larepozitár v súlade s referenčným modelomOAIS (Open Archival Information System).V rokoch 201 3 – 201 4 bude prebiehaťsamotný digital izačný projekt, ktoréhovýsledkom bude 26 mil iónov zdigital izovanýchstrán, ktoré budú bezpečne uloženéa systematicky ochraňované pre budúcepoužitie. J. Mottl si však zároveň položilotázku, či budú naši potomkovia tomutomonumentálnemu odkazu rozumieť a budú sav ňom vedieť orientovať. K analytickýmmetadátam je podľa neho nevyhnutné pridaťtzv. informačný priestor, ktorý užívateľoviposkytne relevantné informácie a odkazyk vybranému záznamu v súvislostiacha väzbách na ostatné záznamy, pričombádateľ by mal mať možnosť pridávať ďalšieúdaje (diskusie, komentáre, anotácie,tagovanie, preferencie, štatistiky). Atraktívnuprezentáciu predviedl i Tereza Simandlová aBohdana Frantíková z Národnej technickejknižnice, ktoré sa zamyslel i nad problémomuchovávania a prezentovania digitálnychdokumentov, ktoré tvoria samotné pamäťovéinštitúcie (tzv. šedá literatúra).

Inšpiratívne pôsobil i aj projekty, ktorépredstavil i českí archivári, ktorí súv sprístupňovaní zdigital izovaných archívnychdokumentov nepomerne ďalej ako ichslovenskí kolegovia. Kontroverzné archívnedokumenty Mimořádného lidového souduPraha z rokov 1 945 – 1 948 uložené v Štátnomoblastnom archíve v Prahe sa tešia veľkejbádateľskej pozornosti , no ich fyzický stav jeneuspokojivý. Z dôvodu ochrany papierovýchdokumentov pristúpil archív k digital izáciivybraných spisov (najžiadanejšie prípady,napr. K. Čurda, V. Gerik, A. Přeučil ,K. H. Frank, H. Krebs a prípady končiacetrestom smrti), ktoré spolu zaberajú 1 55 bmv 961 škatul iach. Digital izácia postupujepomerne pomaly, lebo fond je len čiastočnesprístupnený, spisy sa musia starostl ivovyhľadávať, fyzicky pripraviť a po skenovanívypracovať záznam o spise aj jeho digitálnejkópii (v programe excel, jeden riadok = jedensken). Projekt prezentoval Jiří Vichta


zo Štátneho oblastného archívu v Prahe.S blížiacim sa smutným výročím

začiatku prvej svetovej vojny sa aj slovenskíarchivári zamýšľajú nad akciami, ktorými byverejnosti pripomenuli nezmyselnosťvojnových konfl iktov. Zasvätenci možnopoznajú nový európsky projekt EFG1 91 4, ktorýnadväzuje na projekt European Film Gateway,sprístupňujúci vyše 600 000 fi lmov, fotografií,plagátov a iných dokumentov týkajúcich saeurópskeho fi lmu. Projekt EFG1 91 4 jezameraný na digital izáciu a internetovúprezentáciu fi lmových a fotografickýchdokumentov týkajúcich sa prvej svetovej vojny.O projekte referoval Tomáš Lachmanz českého Národného fi lmového archívu.

Digital izácii fotografických dokumentovbol venovaný aj zaujímavý príspevok TomášaTrantýra a Petra Hudičáka z firmy WAY UPs. r. o. v Plané nad Lužicí, ktorý informovalo ojedinelom projekte digital izácie archívuMusea Fotoatel ier Seidel. Projekt bol súčasťouprogramu cezhraničnej spolupráce Českárepublika – Slobodný štát Bavorsko, ktoréhocieľom je vytvorenie databanky spoločnejhistórie Šumavy a Bavorského lesa, ktorá budeprístupná širokej verejnosti na webovýchstránkach múzea www.seidel.cz. Múzeum sanachádza v Českom Krumlove v dome z roku1 905, v ktorom sa komplexne zachovalo nielenzariadenie domu zo začiatku 20. storočia, alehlavne dobový fotoatel iér s kompletnýmvybavením a unikátny súbor cca 1 40 000sklenených dosiek a celuloidových pásoks negatívmi Josefa a Františka Seidla. V rámciprojektu bolo zdigital izovaných 70 960sklenených negatívov a plochých fi lmova 44 000 políčok zvitkových fi lmov a kinofi lmov.Dokumenty boli reštaurátorsky ošetrené,očíslované a popísané, po naskenovaní boliuložené do nových ochranných obalovod firiem Emba a Ceiba. Okrem tradičnýchmetadát boli k obrázkom pripojené údaje z 32zákazníckych kníh z rokov 1 884 – 1 953, ktoréboli počas projektu prepísané.

Súčasťou programu územnejspolupráce Česká republika – Slobodný štátBavorsko je aj projekt bavorsko-českej sietedigitálnych historických prameňov, na ktoromsa podieľajú západočeské a bavorské archívy.

Digital izovať sa začali štyri základné typyarchívnych dokumentov – matriky, kroniky,l istiny a fotografie, ktoré sú postupnesprístupňované na webovom portályportafontium.eu. Nadväzným projektomv rokoch 201 3 – 201 5 je Česko-bavorskýarchivní průvodce, zameraný na vyhľadávaniedokumentov na území celej Českej republikya Bavorska a prepájanie informácií o históri itýchto krajín. Podobne funguje cezhraničnýprojekt s Rakúskom, ktorého hlavnýmipartnermi sú Moravský zemský archív v Brne,Štátny oblastný archív v Plznia Diözesenarchiv St. Pölten. Výsledkydigital izácie archívnych dokumentov súzverejňované prostredníctvom digitálnehoprehliadača Acta publica. Tieto informácie všaktvori l i len pozadie príspevku Petra Kocourkazo Štátneho oblastného archívu v Plzni. Jehohlavným prínosom boli totiž otvorenéa praktické rady pre archivárov a archívy, ktorístrati l i dôveru k uzavřeným softwarovýmaplikacím s neznámou, neprůhlednoua nepružnou datovou strukturou, ktoré vyvíjajúsúkromné firmy zamerané na krátkodobéštátne zákazky. P. Kocourek sa s poslucháčmipodeli l o cenné, často bolestne získanéskúsenosti nielen so samotnou digital izácioudokumentov, ale hlavne s vývojomdatabázovej apl ikácie založenej na platformeopen source software, ktorá by bola ajvhodným základom pre webový prehliadačPorta fontium. Dovolím si reprodukovaťniektoré odporúčania P. Kocourkapodrobnejšie. Aby vynaložená prácaniekoľkých rokov nebola znehodnotená, oplatísa od začiatku štruktúrovať popis v súlades perspektívnymi medzinárodnými štandardmi.Spoliehať sa na dlhodobé trvanie unikátnych,s ničím nekompatibi lných národnýchštandardov je naivné. Pri tvorbe komplexnéhoarchívneho informačného systému je nutnépočítať s množstvom dát z rôznych databáza tabuliek, ktoré je nutné previesť do novéhosystému, a čo je tiež dôležité, umožniťvytváranie väzieb medzi týmito dátami. Pritomje nutné počítať s tým, že rozsah informácií nieje dopredu definitívne daný a vždy sa budemeniť podľa charakteru a komplexnosti popisuvkladaných dát. Pozornosť je nutné venovať


nielen importom, ale aj budúcim exportom dátdo iných systémov a portálov, a to v rozsahua formáte, ktorý taktiež nie je dopredu daný.Plzenský archív sa rozhodol pre systém Drupala pre zobrazovanie snímok používajú imageserver I IP Image, ktorý snímky načítava oveľakvalitnejšie ako web Acta publica aleboMonasterium. Spokojný je tiež s obrazovýmformátom JPGE2000 s pyramídovouštruktúrou. Veľkým rizikom je nedostatočnépersonálne obsadenie archívov kvalifikovanýminformatikom a vzhľadom na úzku cieľovúskupinu (archívy) musí štát počítať so stáloufinančnou podporou pre jednotl ivé archívy.

Webovú aplikáciu DigiArchiv slúžiacuna sprístupnenie digital izovaných archívnychdokumentov hodnoti l i z pohľadu administrátoraa operátora Jakub Kaiseršat a MartinHankovec zo Štátneho oblastného archívuv Třeboni. Informačné systémy pamiatkovýchinštitúcií a prezentáciu pamiatkových objektovna internete demonštrovali Pavel Hájekz Národného pamiatkového ústavu v ČeskýchBudějoviciach a Martina Orosováz Pamiatkového úradu Slovenskej republikyv Bratislave.

Mimoriadny záujem, ktorý o konferenciukaždoročne prejavujú pracovníci českýcha slovenských pamäťových inštitúcií, ale ajsúkromných IT firiem, organizátorov

presvedčil , že usporadúvanie tohto druhukonferencie má zmysel, že problematikavyužívania informačných technológií,digital izácie zdrojov kultúrneho dedičstva a ichinternetovej prezentácie tvorí v súčasnostivýznamnú časť práce pamäťových inštitúcií.Vzájomná výmena informácií, konfrontácianázorov, interdiscipl inárna spoluprácaa osobné kontakty sú nenahraditeľnouskúsenosťou, ktorá zúčastnené inštitúcieneuveriteľne posúva a dáva priestor na ichpozitívnu zmenu.

Možno nastal čas, aby aj slovensképamäťové inštitúcie, ktoré práve plnia cieleOperačného programu Informatizáciaspoločnosti 2, našl i podobnú platformu, ktoráby im umožnila pravidelne sa navzájominformovať, poznávať skúsenosti partnerov,pri jímať nové vedomosti a úspešne sa takintegrovať do digitálneho sveta európskehokultúrneho dedičstva. Implementáciadigitálnych technológií umožňuje skutočnúinformačnú explóziu, možnosti zdieľaniaa prenos dát v celosvetovom kybernetickompriestore. No nesmieme zabúdaťna zmysluplnosť týchto technológií, ktorá sastráca, pokiaľ ich nedokážeme naplniťrelevantnými informáciami zrozumiteľnými ajbudúcim generáciám.

Martina Orosová

Archív Pamiatkového úradu SR

Senec – stáročia mesta

V dňoch 28. – 29. novembra 201 2 sa pripríležitosti 760. výročia prvej písomnej zmienkymesta Senec uskutočnila v kultúrnom centreLabyrint (2. poschodie Mestského kultúrnehostrediska) dvojdňová vedecká konferencias medzinárodnou účasťou. Jej hlavnýmiorganizátormi boli Mesto Senec, Mestskékultúrne stredisko a Mestské múzeum v Senci.Záštitu nad podujatím prevzal primátor mesta,Ing. Karol Kvál. Na konferencii odzneliprednášky o prírodných, archeologických,kultúrno-historických a iných hodnotách mesta.Zúčastni l i sa jej odborníci z univerzít,výskumných pracovísk, pamiatkovýcha pamäťových inštitúcií nielen zo Slovenska,ale aj z Maďarska.

V úvode po slávnostnom otvorení

a príhovoroch odzneli dve prednášky z oblastiprírodných vied. Obe boli zameranéna tzv. Martinský les nachádzajúci sa v chotárimesta. Prednáška doc. PhDr. Petra Fedora,PhD. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislaveniesla názov O poklade Martinského lesaa rel iktnosti okolitých dúbrav. Ide o les, ktorý jednes už len refúgiom kedysi rozsiahlychdubových porastov sprašových pahorkatínjuhozápadného Slovenska. Okrem samotnýchekologických interakcií bola doménouMartinského lesa aj vzácna biodiverzita,od základnej genetickej, cez druhovú ažpo ekosystémovú dimenziu. Napriek tomu, žeje chránenou prírodnou oblasťou európskehovýznamu (Natura 2000), “prakticky od začiatkutretieho milénia nahlodáva úsil ie konzumného


človeka samotnú existenciu tejto lokality“.Na výskum flóry Martinského lesa v minulosti savo svojom príspevku Martinský les očamibotanikov od dôb minulých po súčasnosťzamerala RNDr. Jana Ružičková, PhD. Martinskýles sa v súvisiacej odbornej l iteratúre spomína užod polovice 1 9. storočia, výskumy v ňompokračujú dodnes.

Ďalšie prednášky boli venované dejinámmesta a jeho okolia. Najnovšie výskumymedievalistu doc. PhDr. Vladimíra Rábika, PhD.z FiF Trnavskej univerzity dokazujú existenciukontinuitných majetkových komplexov užz preduhorského obdobia. Jeho analógieodvodené z neskorších l istinných odkazovdokladajú aj konkrétne archeologické nálezyzistených okolitých sídl isk z veľkomoravskéhoa z poveľkomoravského obdobia. Podľavšetkého bol Senec v najstaršom období i v časeformujúceho sa Uhorska súčasťou sústavyslužobných sídl isk, pričom je celkom možné, žetunajšie obyvateľstvo sa pôvodne zameriavalona výrobu dreveného uhlia. Podľa tejto teóriemali do zmienenej sústavy patriť neskoršiestredoveké obce na území dnešného Viničného,Senca-Martina, samotného Senca, ako ajpredpokladané zaniknuté sídl isko medzi Turňoua Dedinkou pri Dunaji na pravom brehu ČiernejVody. Senec známy v dnešnej polohe, osídlenýuž v čase prvej písomnej zmienky 1 252Nemcami venujúcimi sa remeslu a obchodu,postupne pohlti l pôvodné osídlenie v poloheSv. Martin a aj predpokladané sídl isko na brehuČiernej Vody. Príspevok PhDr. Marty Herucovej,PhD. z Umenovedného ústavu SAV sa snažilozrejmiť charakter Božieho hrobu v Kostolesv. Mikuláša v Senci. Autorka na základeumeleckohistorického výskumu priblíži la ajdoteraz neznámu osobnosť tvorcu tejto pamiatky,ktorej vznik je datovaný do roku 1 867.

Po prestávke nasledovali témy najmäz oblasti hospodárskych dejín. Za domácichvystúpil Mgr. Gábor Strešňák z Mestskéhomúzea v Senci. Vo svojom príspevku sa venovalexistencii miestnej tridsiatkovej stanice, ktorápatri la najmä vďaka obchodu s dobytkomsmerujúcim do Viedne v 1 6. – 1 8. storočík významnejším na území dnešnéhojuhozápadného Slovenska. Na záver sa venovalaj jej úradníkom a otázkam týkajúcim sa budovystanice. Nasledoval príspevok PhDr. RadoslavaRagača, PhD. zo Slovenského národného

archívu, predmetom ktorého bola seneckámanufaktúra na súkno. Tejto téme bola zatiaľvenovaná len veľmi malá pozornosť. Seneckámanufaktúra bola umiestnená v druhej polovici1 8. storočia v Esterházyovskom komplexezvanom Veľký Štift. Bola orientovaná na výrobusúkna, zdrojom vlny mali byť prioritne ovcechované na panstve. S činnosťou manufaktúrsúvisela aj snaha o pestovanie hodvábnika napanstve. O svedectvách tereziánskej urbárskejregulácie a o reálnych miestnych pomeroch z nejvyplývajúcej prednášala Mgr. Eva Benková,doktorandka FiF UK v Bratislave. Sústredila sana lokálne eventuálne rozdiely vo vzťahuk úradne stanoveným unifikujúcim predpisom.Seneckým družstvám a ich rôznym formámod konca 1 9. storočia do polovice 20. storočiabola venovaná prednáška Štefana Gaučíka, PhD.z Múzea mesta Bratislavy. Autor sa vo svojompríspevku zaoberal aj s doteraz málo ocenenouosobnosťou miestneho farára A. Károlyiho(†1 942) a jeho záslužnou organizačnou prácouv tejto oblasti . Sencu v období I . československejpozemkovej reformy a tu vznikajúcim kolóniámbol zasvätený v poradí posledný príspevokprvého rokovacieho dňa od PhDr. Evy Vrabcovejzo Slovenského národného archívu. Majiteľmiveľkostatkov, ktoré boli určené na zábora parceláciu v katastrálnom území Senca boliMichal Esterházy, Ján Pálffy a ich dedičiaa Diosecká hospodárska, cukrovarníckaa liehovarská spoločnosť v Diosegu (dnesSládkovičovo).

V druhý rokovací deň sa dostal i na radtémy najmä z oblasti archeológie, pomocnýchvied historických a témy majúce najmä historicko-kultúrny význam. Stredovekému Sencuz pohľadu archeológie sa venoval Mgr. TomášKönig, PhD. z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.Včasnoslovanské nálezy boli odkrytév západných častiach katastra mesta. Etnicko-kultúrny hraničný charakter tohto územia možnodoložiť na základe pohrebiska obyvateľstvaavarského kaganátu, ktoré patrí medzinajsevernejšie položené. Prvé dve storočiavrcholného stredoveku, až do prvej písomnejzmienky z roku 1 252 sú z archeologickéhohľadiska takmer neznáme. Celkovo je možnépovedať, že poznanie vrcholnostredovekéhomesta Senca má z pohľadu archeológie veľmivážne nedostatky. Autor i napriek tomu podalveľmi zaujímavú teóriu stredovekého vzniku


dnešného mesta.Významu nálezov mincí z hľadiska

poznania Senca a jeho okolia bol venovanýpríspevok Mgr. Mareka Budaja, PhD.z Historického múzea SNM. Prednáška bolav úzkom spojení s tematikou dočasnej výstavyotvorenej po konferencii v popoludňajšíchhodinách v budove mestského múzea,prezentujúcej mincové nálezy od 4. storočiapr. Kr. do 1 8. storočia. CollegiumOeconomicum – prvá vyššia formavzdelávania inžinierskeho a ekonomickéhozamerania v Uhorsku vznikla v Senci vďakazákladine a darov kancelára FrantiškaEsterházyho a plnej podpory panovníčky MárieTerézie. Okolnostiam jeho vzniku bolavenovaná prednáška Andrása Koltaiho, PhD.z archívu piaristov v Budapešti. Peregrináciámseneckých študentov zahraničnýchuniverzitách od roku 1 41 6 po 1 91 8 sa venovalpríspevok doc. László Szögiho, PhD.z Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti.Z uvedeného obdobia je známych 68študentských zápisov v matrikáchzahraničných univerzít. Príspevok doktorandkyFilozofickej fakulty UK v Bratislave, Mgr. Júl ieSuslovej sa javi l v svetle nutnosti rekonštrukciemiestnej synagógy ako výsostne aktuálny.Venovala sa totiž jeho kultúrno-politickému

významu ako aj prierezu dejín miestnehožidovstva najmä v 1 9. a 20. storočí. Poslednýpríspevok od lingvistky Diany Kozsík, PhD.z Budapešti bol venovaný nárečovýmšpecifikám maďarského jazyka v Sencia v ďalších obciach na okolí. Ide o nárečiešpecificky kvalifikované ako „ö-zujúce“,t. j . nadmerne používajúce túto samohlásku.Ohľadom vzniku seneckého maďarskéhonárečia uviedla autorka príspevku akonajpravdepodobnejší názor ten, ktorý ho dávado súvislosti so Sikulmi, prítomnýmiv stredoveku v pohraničnom území Uhorskaso zásahom aj do okolia Senca. Ö-zovanieprítomné od 1 3. storočia v jazyku bolo užv tejto skorej fáze svojho vývoja také vplyvné,že sa dokázalo udržať a neskôr aj samostatnevyvíjať na rôznych, od seba vzdialenýchmiestach maďarského jazykového územia.

Všetky príspevky konferencie bolipodnetné a priniesl i veľa pozitív a novýchvedomostí. Ich význam je o to väčší, že išloo doteraz prvé podobné podujatieorganizované v meste. Organizátori plánujúpríspevky v budúcnosti vydať v podobezborníka štúdií.

Gábor Strešňák

Mestské múzeum v Senci

Prvé stretnutie rakúskych podnikových archivárov

Začiatkom decembra minulého roku(3. 1 2. 201 2) sa v nádhernej historickej budoveviedenského Priemyselného domu (Hausder Industrie) konalo prvé stretnutie rakúskychpodnikových archivárov s názvom 1. Tagder Unternehmengeschichte, ktoréorganizovala spoločnosť Archiversumv spolupráci s Historickou sekciou Bank AustriaAG a Priemyselným združením(Industriellenvereinigung), ktoré poskytlospomínané historické priestory.

Otvárací referát patri l nestorovirakúskeho archívnictva, bývalému riaditeľoviRakúskeho štátneho archívu prof. LorentzoviMikoletzkému, ktorý sa venoval záchranekultúrneho dedičstva rakúskych podnikova podnikateľov zo strany štátnych archívov.Po ňom vystúpil i viacerí prednášajúciz tzv. vlajkových lodí rakúskeho bankovníctva

a priemyslu (Österreichische Nationalbank,voestalpine AG, EVN AG a i.), ale ajzáujmových združení a profesijnýchorganizácií (presný prehľad prednášajúcichspoločne so stručnými prezentáciami ichreferátov sú dostupné onlinena http: //archiversum.com/201 2-1 2-03-vortraege/).

Publikum tvori l i predovšetkým archivária správcovia registratúr z viacerých rakúskychkoncernov, ktoré pripravujú vznik „historických“archívov aj v rámci vlastnej firemnej štruktúry.Z tematicky zameraných prednášok, ktorépribl ižovali vznik a zloženie fondov jednotl ivýchpodnikových archívov, by som na tomto miestechcel venovať pozornosť trom z nich, ktoré bymohli byť inšpiráciou aj pre slovenskýcharchivárov.

Prvá z nich bola obsiahla prednáška


Michaela Jurka, M.A. zo Združenia nemeckýchpodnikových archivárov (Vereinigungdeutscher Wirtschaftsarchivare e.V.) a zároveňarchivára Commerzbank AG o podnikovýcharchívoch medzi tradičnou starostl ivosťou,vedou a ekonomickou racionalitou. M. Jurkpredniesol základné tézy relatívne fungujúcehopodnikového archívu a jeho akceptáciezo strany vedenia na týchto faktoroch.

Podnikové archívy, ktoré vznikl iz rodinnej tradície (zakladatel ia podniku) sazvyčajne akceptujú a sú etablované. Tie, ktorévznikl i z externých dôvodov alebo kvôlivýročnému jubileu (napr. výročie vzniku alebopotreba bádať v písomnostiach spoločnosti ,napr. kvôli reštitúciám z obdobia druhejsvetovej vojny) z pôvodných podnikovýchregistratúr, potrebujú preukázať svojuživotaschopnosť. Musia sa vedieť prezentovaťsvojou prácou a službami efektívne nielensmerom do podniku, ale aj navonok predverejnosťou. Akceptácia podnikového archívuprebieha formou tzv. si lných a slabýchfaktorov. Medzi si lné patrí právna bezpečnosť(zabezpečenie dôležitých majetkovoprávnycha personálnych záznamov danej spoločnosti)a správa záznamov (registratúra). Slabéfaktory tvorí tzv. History marketing (interný)vo forme publikácii (firemného časopisu),prezentácii , výstav a vedeckého historickéhobádania (externý faktor). Aj z tohto dôvodubývajú podnikové archívy zaradené v rámcifiremnej štruktúry pod právne oddelenie alebopod marketingom či komunikačným oddelením.Niektoré podnikové archívy tvoria súčasťfiremného múzea a sú v nich uložené ajtrojrozmerné exponáty.

Ďalej je veľmi potrebné vytvoreniepriameho a dlhodobého kontaktu s vedenímspoločnosti , resp. s ľuďmi, ktorí majúrozhodovacie právomoci, čo je forma akéhosiarchívneho lobizmu. Jurk uviedol konkrétnyprípad v prípade nemeckej Commerzbank, kdeje založená Spoločnosť Eugena Guttmana(EugenGutmannGesellschaft e.V.),pomenovaná po bankárovi bývalej DresdnerBank, ktorá sa venuje dejinám tejto banky(predchodca Commerzbank) a aj dej inámbankovníctva. V jej predstavenstve majúmiesto aktuálni členovia predstavenstva banky,

ktorý sa takto podieľajú na chode spoločnostia zároveň majú predstavu o významea činnosti bankového archívu.

V krízových situáciách, keď sa v rámcispoločností začína hovoriť o znižovanínákladov a šetrení, vplývajú tieto faktoryna prežitie archívu. Na jednej strane sú toprávnici, ktorí požadujú ochranu dôležitýchzáznamov a zabezpečenie obehu záznamovv rámci spoločnosti , na druhej strane je tovlastný aktívny lobizmus archivára (archivárov)cez History marketing o opodstatnenostiexistencie archívu ako miesta, ktorým saspoločnosť prezentuje v rámci firmy a navonokvoči verejnosti .

Viacerí prednášajúci nadviazalina Jurkove tézy a poukázali na faktory, vďakaktorým v ich spoločnostiach existujú archívy(myslené v pravom slova zmysle, kde sauchovávajú záznamy trvalej hodnoty).Napríklad Dr. Georg Rigele, archivárenergetického koncernu EVN AG hovori lo zdigital izovaní technickej dokumentácie,ktorú využívajú sieťoví operátori, čo takmerokamžite uľahčilo rozhodovanie o tom, či jearchív potrebný. Do kompetencie archívu patrítzv. on-boarding, školenie, kde sa novízamestnanci zoznamujú s minulosťoua poslaním spoločnosti po príchodedo zamestnania. Archív EVN je pretoorganizačne zaradený pod Komunikačnéoddelenie.

Trvalú úschovu archívnych dokumentovpodnikov zabezpečuje v Nemecku sieťtzv. Hospodárskych archívov(Wirtschaftsarchiv) na báze spolkových krajín.V Rakúsku má takýto Hospodársky archívspolková krajina Vorarlbersko(Wirtschaftsarchivs Vorarlberg) so sídlomvo Feldkirchu, ktorý spravuje predovšetkýmarchívne fondy zaniknutých podnikov a firiemz tohto územia. Činnosť tohto archívu priblíži ljeho vedúci Dr. Christian Feurstein.Financovanie inštitúcie zabezpečujúhospodárske komory a združenia zo spolkovejkraj iny, vláda spolkovej kraj iny a sponzorskysamotné podniky a komunity. Odbornípracovníci sa podieľajú na záchranearchívnych dokumentov (napr. zo spoločností,ktoré skončil i svoju činnosť), ich spracovaní


a sprístupnení bádateľskej verejnosti . Toutoakvizičnou činnosťou získali napríklad bohatýfotografický archív k hospodárskym dejinámVorarlberska. Zachránil i množstvo plagátova reklamných materiálov, či osobnýchpozostalostí grafikov, ktorí sa venovalireklamnej tvorbe.

Rakúske podnikové archívnictvo sa tiežnenachádza práve v najideálnejšíchpodmienkach (čomu by nasvedčovali ajprezentované fotografie priestorov archívov,ktoré tvoria takisto v drvivej väčšine pivnicebudov podnikových centrál) a zároveň musiavedieť obhájiť potrebu svojej existencie. Ichsituácia je azda v niečom ľahšia akona Slovensku (ak odrátame ekonomickúotázku), a to vo väčšom historickom povedomíspoločnosti. Veď aj generálny sekretár

hosťujúcej organizácie je absolventom štúdiahistórie a záverečná prednáška referentaPriemyselného združenia Dr. ClemensaWallnera o hospodárstve Rakúska bolavedená v duchu porovnávania minulostia prítomnosti, pričom sa poukazovalona vývojové tendencie, ktoré sa dajú získať lenvyužitím historických údajov uchovávanýchv archívoch. V našich podmienkach, kde takíistí mladí „technokrati“ a ekonomickí špecial istiby azda najradšej pozatváral i všetkynevýnosné a nezarábajúce odvetvia, čizl ikvidovali celú štátnu správu, mi jeho slováo tom, ako si treba brať príklad z dejín, znel iako z inej planéty.

Michal Duchoň

IMMOFINANZ AG

„História na písmeno A“ – archeológia a archívnictvo. Deň otvorených dverí 201 3na Prešovskej univerzite v Prešove

Dňa 1 4. februára 201 3 sa na Prešovskejuniverzite v Prešove uskutočnilo už tradičnépodujatie Deň otvorených dverí. V rámci nehokatedry a inštitúty všetkých fakúlt sprístupnil izáujemcom svoje priestory a rôznou formou impredstavil i možnosti štúdia na odboroch, ktoréponúkajú. Inštitút histórie Filozofickej fakultyPrešovskej univerzity v Prešove (IH FF PU),jedno z najstarších odborných pracovískna univerzite, tento rok popri prezentáciicelkového profi lu, teda možností štúdiav odboroch učiteľstvo akademickýchpredmetov – dejepisu v kombinácii s históriou,archívnictvom alebo dejinami relígií, ponúkolmladým návštevníkom aj podrobnejšieprezentácie dvoch vedných oblastí, ktoré sús ním úzko späté – archeológie a archívnictva.

Hoci archeológia na Inštitúte histórieFF PU v Prešove nie je samostatnýmštudijným odborom, vďaka hlbokému záujmudoc. PhDr. Mariána Vizdala, CSc. a bohatýmodborným skúsenostiam nadobudnutýmv praxi je výučba pravekých čí starovekýchdejín a s nimi súvisiacou archeológioupamätnou udalosťou pre každého študentana Inštitúte histórie. Doc. M. Vizdal vo svojejprezentácii osvetl i l poslucháčom základný

postup pri archeologickom výskumeod povrchových zberov cez leteckúarcheológiu až po samotný odkryvzameraného náleziska. Súčasťou jeho výkladuboli aj niektoré ukážky z bohatej zbierkyhmotných prameňov, ktoré dosiaľ vďakavýskumom zhromaždil . Okrem toho sizaspomínal aj na mnohých študentov, ktorýchbrával na archeologické prieskumy a výskumyna východnom Slovensku. Možnosť aktívnejúčasti na vykopávkach ponúka aj v súčasnosti.

Po archeológii nasledovalopredstavenie archívnictva, ktoré je na Inštitútehistórie etablované aj inštitucionálne v podobeKatedry archívnictva a pomocných viedhistorických. Katedra má už svoju vyše 20-ročnú tradíciu a významnou zásluhou svojhozakladateľa prof. PhDr. Ferdinanda Uličného,CSc. vychovala už desiatky úspešnýcharchivárov pracujúcich na Slovensku ajv zahraničí. Školou prof. F. Uličného prešla ajsúčasná vedúca katedry Mgr. MarcelaDomenová, PhD. , ktorej značné praktickéa teoretické znalosti , bohatá publikačnáa pedagogická činnosť a tiež nezanedbateľnýľudský prístup formujú nielen študentovarchívnictva, ale aj študentov ostatných


odborov. V rámci svojej prezentáciedr. M. Domenová predstavila potenciálnymzáujemcom o štúdium archív ako inštitúciu,štruktúru archívov na Slovensku a hlavnéčinnosti archívu a archivárov. Ozrejmila im tiežobsah štúdia archívnictva – teoretickú výučbuarchívnej praxe, pomocné vedy historické, akoaj potrebu jazykových znalostí, teda všetkyoblasti , ktoré bude budúci archivár pri svojejpráci potrebovať. Na ilustráciu mali študentimožnosť nahliadnuť aj do niektorýchnovovekých písomných prameňov, či vyplniť sibádateľský l ist alebo archívnu žiadanku.

Na konci oboch prezentácií prebiehaladiskusia medzi súčasnými študentmi odboruhistória a prednášajúcimi o predmetnýchodboroch, do ktorej sa mohli zapojiť ajuchádzači o štúdium.

Štúdium na Inštitúte histórie FF PUv Prešove má svoju bohatú tradíciu,sformované výskumno-pedagogicképracoviská, ktorých budúcnosť a ďalší rozvojtkvie vo výchove nových zanietenýchodborníkov. Tohtoročný Deň otvorených dverína Prešovskej univerzite bol nádejnoupríležitosťou na ich oslovenie.

Mariana Kosmačová

IH FF PU v Prešove

Foto: Luciana Hoptová


História Prievidze vo svetle archívnych dokumentov

Zamestnanci ŠA v Nitre, pobočkaBojnice si zvoli l i latinský názov výstavyMEMORIA PRIVIDIAE ANTIQUAE, aby mohlidôstojne prostredníctvom fotokópií archívnychdokumentov z rokov 1 41 5 – 1 899, ktoré súpamäťou mesta Prievidze, prezentovať jehohistóriu. Výstava sa uskutočnila ako jednoz mnohých podujatí v rámci roka výročí– 201 3, konkrétne 900. výročia prvej písomnejzmienky o Prievidzi v Zoborskej l istine z roku111 3 a 630. výročia udelenia mestských výsadkráľovnou Máriou 28. januára 1 383.Spoluorganizátormi boli Regionálne kultúrnestredisko v Prievidzi v zriaďovateľskejpôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho

kraja, K-2000 a Mesto Prievidza.Slávnostná vernisáž sa uskutočnila

1 2. 2. 201 3 v Regionálnom kultúrnom centrev Prievidzi. Dlhé týždne príprav boli ocenenévysokou účasťou už pri otvorení výstavy, vyše1 00 návštevníkov z kruhov predstaviteľovštátnej správy, samosprávy, mestskýchposlancov, riaditeľov a zamestnancov

kultúrnych inštitúcií, ale aj z radov študentova širokej verejnosti , sú dostatočným dôkazom,že obyvatel ia Prievidze majú záujemo poznanie histórie svojho mesta. Boli smenesmierne radi, že sme mohli privítať aj našekolegyne z Topoľčian Olinku Kvasnicovúa Helenku Grežďovú. O spestrenie programusa postaral i herci z divadla Shanti, ktorí nássvojim umeleckým a veľmi pôsobivýmvystúpením vtiahl i do obdobia vlády kráľaKolomana a kráľovnej Márie.

Nešťastným rokom nielenpre obyvateľov Prievidze, ale aj pre jej históriusa stal rok 1 678, kedy kurucké vojská počaspovstania Imricha Tököliho vypáli l i celémestečko. V plameňoch zhorel aj vzácnymestský archív. Podari lo sa zachrániť lenvýsadné listiny. Práve tieto sú prvýkrátsprístupnené verejnosti spolu s medailónmikráľov, ktorí bol i aktérmi ich darovania alebopotvrdenia. Výstava prostredníctvomdokumentov poukazuje aj na spor o mestskévýsady, ktorý vyvrcholi l v roku 1 771prievidzskou vzburou žien. Návštevníci samôžu oboznámiť s činnosťou mestskejkancelárie, so správou mestečkav 1 8. a 1 9. storočí, s voľbou mestskéhozastupiteľstva, ktorá prebiehala každý rok1 . novembra. K zaujímavým vystavovanýmdokumentom patria zápisnica zo slávnostnéhozasadnutia magistrátu po reštaurácii , zápisnicazo súdneho prešetrenia trestného činu pokusuotráviť manžela, ale aj mestský rozpočet, čiplaty predstaviteľov a zamestnancovmestečka.

Biele miesta v dejinách Prievidze,1 5. – 1 7. storočie, sme sa snažil i vyplniťinformáciami o archívnych dokumentochtýkajúcich sa Prievidze alebo pochádzajúcichz mestskej kancelárie, ktoré sú uloženév slovenských archívoch – Štátny archívv Banskej Bystrici , pobočka Banská Bystrica,Banská Štiavnica, Kremnica, Zvolen, Štátnyarchív v Bytči, pobočka Martin, Štátny archívv Bratislave, pobočka Trnava a Archívhlavného mesta SR Bratislavy. Aj touto cestouešte raz ďakujeme kolegyniam a kolegom,ktorí bol i veľmi ústretoví a nápomocní pri


vyhľadávaní pre nás tak cenných písomností.Spestrením výstavy sú ukážky

z výtvarných diel akademického maliaraImricha Vysočana, pre ktorého Prievidza bolasrdcovou záležitosťou. Ako jediný namaľovalobrazy s historickou tematikou ženskej vzburya prievidzského jarmoku. Výstava jeobohatená trojrozmernými predmetmiľudového zberateľa Rastislava Haronika

z Vyšehradného. Vystavený je ženský odev,lajblíky, čepiec zlatohlav, strieborný čepiec,gombíky, spony, krčahy, misky a kvetináčez 1 9. storočia.

Dúfame, že výstava sprístupnenádo 1 2. marca 201 3, rozšíri obzor poznávaniadejín Prievidze medzi žiakmi, študentmi ajširokou verejnosťou.

Zuzana Kotianová

Štátny archív v Nitre, pobočka Bojnice

Hradisko vo Svätom Jure – svedok dávnej minulosti

Prostredníctvom múzeí sa často, i keďna obmedzený čas, prezentujú výnimočnésúbory archeologických nálezovpochádzajúcich z istej lokal ity, kostola, hradu čihradiska. V Literárnom a vlastivednom múzeuvo Svätom Jure bola otvorená reinštaláciavýstavy zameranej na hradisko Neštichnachádzajúce sa v katastri Svätého Juraz priestorov Malokarpatského múzeav Pezinku.

Vernisáž sa konala vo štvrtok21 . februára 201 3 v Literárnom a vlastivednommúzeu a otvori l ju riaditeľ Malokarpatskéhomúzea v Pezinku PhDr. Martin Hrubala, PhD.Lákadlom sa stal i archeologické nálezy (hlavnetie nájdené v poslednom období), ako napr.rímske mince, rôzne šperky, mil itáriá atď.Zaujala aj videoprezentácia samotnéhoarcheologického výskumu priamo „in situ“.Medzi návštevníkmi predovšetkým z radovmiestnych obyvateľov nechýbal ani primátormesta Svätý Jur Ing. Alexander Achberger.Hlavné slovo dostal archeológMalokarpatského múzea PhDr. Júl ius Vavák,ktorý pod záštitou menovanej inštitúciev zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavskéhosamosprávneho kraja vykonával výskumna hradisku od roku 2006. Bol tedanajpovolanejšou osobou, ktorá mohlapredstaviť históriu skúmanej lokality ajprostredníctvom archeologických nálezovzo zbierok SNM – Archeologického múzeaa Malokarpatského múzea v Pezinku.V krátkosti priblíži l históriu hradiska, ktorúprezentoval nálezmi o prítomnosti človeka

na týchto miestach až po jeho využívaniev modernej dobe ako miesto výletov.

Pozrime sa teda bližšie na svätojurskéhradisko. Počiatky osídlenia neskoršiehoslovanského hradiska sa podľa novšíchnálezov odhadujú od strednej až mladšej dobykamennej. Medzi najstaršie nálezydokumentujúce nielen osídlenie, ale ajfungujúce poľnohospodárstvo, patrí časťbronzového kosáka. Ďalšie nálezy pribl ižujúosídlenie v staršej dobe železnej – halštatskej,mladšej dobe železnej – laténskej (450 –0 n. l . ). Toto obdobie spojené s nástupomkeltskej civi l izácie je v súbore vystavenýcharcheologických nálezov prezentovanénapr. železnými sponami či keltskou mincou.V dobe rímskej (0 – 375 n. l . ) začali do riedkoosídlených oblastí prenikať prví Germáni a tiežKvádi ako vazali Rimanov. Pamiatkamiprislúchajúcimi k daným časom sú len nedávnonájdené dve rímske mince. Z obdobiasťahovania národov (375 – 568 n. l . ) pochádzazlomok zdobeného skleneného praslenu.

Najintenzívnejšie osídlenie v tejtolokalite dokumentujú nálezy z konca 8. ažzačiatku 1 0. storočia. V tomto období bolovýšinné sídl isko prebudované na opevnenéhradisko ako jedno z centier Nitrianskehokniežactva a neskôr Veľkomoravskej ríše.Medzi nálezy z tohto obdobia patrí bronzovékovanie opasku s vyobrazením grifa či súborbronzových šperkov, ktoré si návševnícivýstavy môžu bližšie pozrieť. Hradiskopo zániku Veľkej Moravy zreteľne strati lovýznam regionálneho opevneného sídla a stalo


sa príležitostným útočiskom – refúgiom, ktorésa v časoch ohrozenia v polovici1 3. a následne aj v 1 4. storočí využil i grófizo Svätého Jura a Pezinka ako svoje dočasnésídlo. Jednou z pamiatok na toto obdobiea zároveň dominantným artefaktom výstavy jesúbor hl ineného vodovodného potrubia, ktorénapúšťalo cisternu na hradisku z tri ki lometrevzdialeného horského prameňa. Nálezpotrubia v danom rozsahu nemá na územíSlovenska obdobu.

V neskoršom období, keď sa novýmsídlom grófov stal svätojurský hrad, nebolana hradisku až do príchodou archeológov, akovtipne podotkol vedúci poslednýcharcheologických výskumov Július Vavák,zaznamenaná výraznejšia ľudská aktivita.

Výstava archeologických nálezovzo svätojurského hradiska trvala v Literárnoma vlastivednom múzeu vo Svätom Juredo 1 3. apríla 201 3.

František Gahér, ml.

Archív Univerzity Komenského

Foto: Beáta Vlasáková

Na sútoku riek – Život na slovensko-rakúskom pohraničí

V dňoch 1 9. a 20. marca sav priestoroch Bratislavského hradu konalv poradí tretí workshop spoločného slovensko-rakúskeho projektu Crossborder Archives –Pamäť bez hraníc. Konferenciu s názvomNa sútoku riek – Život na slovenskorakúskompohraničí organizoval Štátny archívv Bratislave v spolupráci so Slovenskýmnárodným múzeom. Na úvod účastníkovkonferencie privítal i Lenka Pavlíková za Štátnyarchív v Bratislave, Ladislav Vrteľ za Odborarchívov a registratúr MV SR a BranislavPanis za Historické múzeum SNM. Cieľomkonferencie bola snaha o vykreslenievzájomného vplyvu Rakúska a Slovenskav rôznych oblastiach života od najstarších čiaspo koniec 20. storočia.

V úvodnej prednáške zástupkyňaMedzinárodného inštitútu pre archívny výskumICARUS Corrina Ziegler priblíži la projektCrossborder Archives – Pamäť bez hraníc,

zameraný na digital izáciu a onlinesprístupnenie archívnych dokumentovzo slovenských a rakúskych archívov. Cieľomprojektu je jednak poskytnúť verejnosti prístupk archívnym prameňom prostredníctvominternetu a zároveň posilniť spoluprácuslovenských a rakúskych archívov pri výmeneskúseností v oblasti digital izácie a aplikovaniamedzinárodných štandardov. Na prvúprednášku tematicky nadviazal RichardMarsina, keď účastníkom sprostredkoval svojespomienky na začiatky slovensko-rakúskejarchívnej spolupráce, ktoré boli úzko spojené sprípravami Slovenského diplomatára. V ďalšejprednáške Vladimír Rábik z Trnavskejuniverzity oboznámil poslucháčovso zabudnutou správou ríšskeho klerikaregensburgskému arcibiskupovi, ktorádokumentuje pokusy nemeckého kráľao rozdelenie Uhorska po vymretí Arpádovcovmedzi Habsburgovcov a Čechy po toku rieky


Dunaj. Správa dokazuje, že rozdielyv historickom vývoji Uhorska na obochstranách Dunaja po rozpade Veľkej Moravypretrvávali aj v období vymretia Arpádovcov.Juraj Šedivý z Katedry archívnictvaa pomocných vied historických FiF UKvo svojej prednáške Dunaj – Dobrý sluha a zlýpán podčiarkol strategickú polohu Bratislavy(a Devína) na tranzitnom koridore zo severuna juh medzi dvoma deltami Dunaja.Pomenoval prínosy i záporné stránky rieky premesto a pokúsil sa o lokalizovanie obochbratislavských prístavov. Peter Pišútz Prírodovedeckej fakulty UK priblíži lgeomorfologické zmeny Dunaja v oblastislovensko-rakúskeho pohraničia a premenydunajských ostrovov v priebehu storočí.Príspevok Jána Lukačku z UniverzityKomenského bol zameraný na prepojenosťobyvateľstva Bratislavy, Viedne a Hainburgunajmä od polovice 1 2. storočia, keď ajdo širšieho okolia Bratislavy začali prichádzaťprví nemeckí hostia. Miriam Hlavačkováz Historického ústavu SAV sa venovalaprepojeniu pedagogického zboru medziAcademiou Istropolitanou a Viedenskou

univerzitou. Pokúsila sa zostaviť zoznamdolnorakúskych učencov, ktorí vyučovali naAcademii Istropolitane. Úlohu Ferdinanda I .Habsburského pre rast významu Bratislavy akohlavného mesta Uhorska a panovníkovpozitívny vzťah k Bratislave priblíži l JozefBaďurík z Univerzity Komenského. MáriaZacharová zo Štátneho archívu v Bratislave nazáklade prameňov zo slovenských archívovpodrobne spracovala početné hraničné sporymedzi rakúskou a uhorskou časťou monarchiev 1 8. storočí. Pavol Vrablec z Múzea MichalaTil lnera v Malackách zdokumentoval historicképremeny prievozu vo Veľkých Levároch,jedného z viacerých prievozov cez riekuMoravu. Veronika Nováková (Štátny archívv Bratislave, pobočka Šaľa) si vo svojompríspevku všímala obchodné vzťahy mestečiekŽitného ostrova, Šamorína a Dunajskej Stredys Viedňou v 1 7. – 1 9. storočí. Napriek silnejkonkurencii neďalekej Bratislavy sa viedenskývplyv v nemalej miere prejavi l v remeslách(mäsiarstvo, rybárstvo), umení či vzdelaní. JánKúkel z Archívu hlavného mesta SR Bratislavypriblíži l spory a viac či menej legálne metódykonkurenčného boja medzi Bratislavou

Pozdravný prihovor PhDr. Ladislava Vrteľa


a malokarpatskými vinármi na jednej stranea obchodníkmi s vínom z Dolného Rakúskana druhej strane na začiatku 1 7. storočia. Ichsúčasťou bolo aj získavanie spojencovna viedenskom panovníckom dvore, ktorémalo následne vplyv aj na iné oblastivzájomného spolunažívania. Tomáš Tandlichz Univerzity Konštantína Filozofa v Nitrepriblíži l význam cenovej l imitácie Bratislavskejstol ice z roku 1 704 ako dôležitého prameňapre poznanie zastúpenia jednotl ivýchremeselných odvetví a výšky cienremeselných výrobkov v období predstavovským povstaním Františka I I . Rákociho.Jana Zaťková z Vojenského historickéhoústavu vo svojej prednáške vykresl i la rozdielyv životných podmienkach vojakova dôstojníkov v desiatich zajateckých táborochV. zborového veliteľstva Bratislava, ktoré ležalov oblasti rakúsko-uhorského pohraničia počas1 . svetovej vojny. Vladimír Segeš (Vojenskýhistorický ústav) priblíži l bombardovanie mestaNapoleonovými vojskami v roku 1 809,okolnosti , ktoré viedl i k obliehaniu mestaa následky okupácie pre Bratislavu i okolitéobce. Ivana Fialová zo Slovenského

národného archívu popísala vplyv viedenskejcentrálnej vlády na vývoj správy cisárskychpanstiev Holíč a Šaštín a z toho vyplývajúceväzby na rakúske majetky Habsburgovcov.Roman Holec z Univerzity Komenskéhopredstavil život a pôsobenie Antona Szmolena(1 856 – 1 939), osobného sluhu cisáraFrantiška Jozefa I . na cisárskom dvore,ktorého meno sa pre jeho údajné napojeniena slovenské národné hnutie stalo v maďarskejpol itike a satirickej l iteratúre synonymom zradya lokajstva. Posledný príspevok prvého dňakonferencie patri l Tine Sámelovej z Archívuhlavného mesta SR Bratislavy. Všímala siosudy členov dolnorakúskej rodinyWimmerovcov, ktorí sa koncom 1 8. storočiausadil i v Bratislave a postupne sa vypracovalina vážených občanov a poprednýchobchodníkov. Na ich príklade autorka priblíži laspoločenský a pracovný život v meste najmäv 1 9. a prvej polovici 20. storočiaa obchodnícke väzby Bratislavy a Rakúska.

Druhý deň konferencie otvori laprednáška Ladislava Vrteľa, ktorý účastníkovoboznámil s výsledkami svojho bádaniapo heroldskej inštitúci i v Rakúsku a Uhorsku

Kolektív Štátneho archívu v Bratislave – organizátori podujatia


najmä po roku 1 526. Spojenie krajín saz hľadiska heraldiky prejavi lo aj v tom, že prvýspoločný herold oboch častí ríše Johann vonFrancolin (1 520 – 1 580) používal súčasne dvatabardy – jeden s uhorským kráľovskýmznamením a druhý s cisárskym dvojorlom.Elena Kurincová dokumentovala vývoj vzťahuBratislavy k monarchii rozborom typológiemuzeálnych predmetov v Múzeu mestaBratislavy vzťahujúcich sa na monarchiu, ktorémúzeum zhromažďovalo od konca 1 9. storočiaaž po súčasnosť. Zuzana Francová (Múzeummesta Bratislavy) upozornila na úžitkovépredmety viedenskej provenienciev bratislavských meštianskych interiéroch predrokom 1 91 8. Zatiaľ sú nevyužitým prameňomk štúdiu vzťahov Viedne a Bratislavy v dejináchumenia, ale aj v dejinách každodennosti.Daniela Kodajová (Historický ústav SAV) savenovala miestu Tatier a najmä Dunajav úvahách slovenských romantikovo hraniciach a krajine obývanej Slovákmi.Príspevok Igora Zmetáka (UniverzitaKomenského) načrtol osudy rodiny rakúskehodiplomata Gustava von Friesenhofa, ktorá sav polovici 1 9. storočia usadila v Brodzanoch,a jej význam pre slovenské kultúrne dejiny.Stefan Mach z Rakúskeho štátneho archívuanalyzoval vojenské matriky uloženév Rakúskom štátnom archíve a ich význam preštúdium dejín rakúsko-slovenského pohraničia.Práve tieto matriky sú jedným z prameňov,ktoré rakúska strana zahrnula do projektudigital izácie Pamäť bez hraníc. Juraj Valentzo Štátneho archívu v Bratislave informovalo tzv. malom pohraničnom styku na slovensko-rakúskom pomedzí po rozpade Rakúsko-Uhorska, jeho právnej forme, účele,podmienkach a dopadoch na obyvateľstvoprihraničných oblastí. Peter Chorvát sazameral na identifikáciu objektov, ktoré boli

súčasťou sústavy československéhoopevnenia v bratislavskom predmostí(Petržalka) a na Záhorí budovaného po roku1 933. Marián Manák priblíži l udalostia okolnosti , ktoré viedl i k rozdielnemupovojnovému osudu Rakúska a Slovenskapo roku 1 945. Milan Katuninec z Trnavskejuniverzity zameral svoj príspevok na nedávnedejiny – všímal si vplyv Kresťanskej frakcieRakúskeho odborového zväzu na vznika aktivity Nezávislých kresťanských odborovSlovenska. David Schriffl z Rakúskej akadémievied poukázal na vývoj a podoby rakúsko-slovenských susedských vzťahov v rôznychobdobiach a na rôzne úrovne životaspoločnosti. Daniela Tvrdoňová (Slovenskýnárodný archív) vykresl i la osudy 262reemigrantov, ktorí sa rozhodli po roku 1 945dobrovoľne vrátiť na Slovensko. Zároveňupozornila na viaceré archívne pramene v SNAk štúdiu problematiky reemigrantov. PavelVimmer (Štátny archív Bratislava) na základetrestných spisov priblíži l konkrétne osudyvojakov a dôstojníkov, ktorí sa po februári 1 948pokúsil i o i legálne prekročenie hraníc a útekdo Rakúska. V záverečnom príspevku sa MatejMedvecký z Ústavu pamäti národa venovalčeskoslovenským spravodajským aktivitámproti Rakúsku a niektorým prípadomspolupráce (česko)slovenských úradovso sovietskymi okupačnými úradmi vo Viedni.

Organizátorom konferencie sa podari lozostaviť naozaj široký záber príspevkov. Spoluposkytujú ucelený prehľad vývoja vzťahovna slovensko-rakúskom pohraničí v priebehuviacerých storočí a v najrozl ičnejšíchoblastiach života. Podujatie i plánovanýzborník sú ďalšou formou oživenia spoluprácev regióne, ktorá sa po odstránení hraničnýchbariér obnovuje viac-menej od začiatkov.

Kristína Majerová

Ústredný archív SAV


NEMEŠ, Jaroslav – KOŽIAK, Rastislav et al. Svätý Vojtech – svätec, doba a kult.Bratislava : Chronos, 2011 , 230 s. ISBN 978-80-89027-35-4.

V edícii Studia Christiana vydavateľstvaChronos vyšla v spolupráci s Centrom preštúdium kresťanstva ako šiesty zväzokmonografia venovaná svätému Vojtechovi.Prácu podpori la Agentúra na podporu výskumua vývoja a vyšla aj za podpory vedeckéhograntu VEGA. Autorsky sa na nej podieľal ihistorici zo Slovenska, Čiech, Poľskaa Maďarska.

Vojtecha z rodu Slavníkovcov, druhéhopražského biskupa z prelomu 1 . a 2. tisícročia,nemožno chápať len ako svätca jednéhokráľovstva, nakoľko sa jeho kult uplatňovalv Čechách i v Poľsku, ale vo svojej dobe malnesporne európsky význam – patri l do okruhucisára Ota I I I . a pápeža Silvestra I I . , ktorí sausiloval i o reformu kresťanskej Európy.

Monografia sa skladá zo štyroch častí.Prvá sa venuje pôsobeniu sv. Vojtechav uhorskom kontexte, neanalyzuje len dvanajstaršie pramene o živote sv. Vojtecha, alepodáva prehľad aj o ďalších neskoršíchprameňoch – kronikách a kódexoch,na základe ktorých možno získať obrazo uctievaní sv. Vojtecha v cirkevnýchinštitúciách na území (najmä) dnešnéhoSlovenska. Dopĺňa ju štúdia zameranána otázku misi jných aktivít jeho duchovnéhonasledovníka sv. Bruna z Querfurtu v Uhorskua ich obrazu v dobových prameňoch. Druháčasť sa snaží osvetl iť počiatkysvätovojtešského kultu: podrobne rozoberáŽivot a utrpenie sv. Vojtecha údajne z roku 999a Život sv. Vojtecha pravdepodobne z roku1 004. Podáva obraz o sv. Vojtechovi v ranomstredoeurópskom dejepisectve zachytenýv Kronike českej Kosmasa Pražského,v Uhorskej kronike a v Kronike Galla Anonyma,v ktorých zmienky o ňom možno rozdeliťdo troch skupín – tie, ktoré sa týkajú života,kariéry a smrti sv. Vojtecha a sú prevzatéz niektorého zo životopisov, tie, ktoré sanepriamo podieľajú na vytváraní vlastnejdynastickej histórie a tie, ktoré sa vzťahujúna prejavovanie sa jeho svätosti a vyhovujú

skôr l iterárnym kritériám. Rola sv. Vojtechav uhorskej hagiografi i nie je taká dôležitá akov českej a poľskej, čo súviselo s utváranímkultu vlastných dynastických svätcovv Uhorsku. Mapuje a vysvetľuje obrazovúlegendu v Hnezdne ako reprezentáciu osobnejidentity sv. Vojtecha, ktorá je unikátnoupamiatkou stredovekej obrazovej hagiografieumiestnenej na bronzových dverách južnéhoportálu katedrály Panny Márie a sv. Vojtechav Hnezdne a napokon pribl ižuje svätovojtešskýkult v Cáchach (Aachen) v stredoveku, ktorýprebehol v dvoch etapách. Tretia časť zahŕňav sebe štúdie, ktorých spoločnýmmenovateľom je vývoj svätovojtešského kultuv stredoveku a novoveku – všíma si kultsv. Vojtecha vo vzťahu k územiu Slovenskav stredoveku, ďalej jeho kult v ostrihomskejl iturgickej tradíci i , pribl ižuje problematiku

Do vašej knižnice


skúmania kázní o sv. Vojtechovi v poľskomstredovekom kazateľstve, načrtáva hlavné líniev ikonografickej skladbe inštitucionálnychi personálnych cirkevných pečatív Ostrihomskej arcidiecéze a nezabúda ani nakult Piatich sv. bratov a jeho vybranýchprejavov v barokovej maľbe 1 8. storočia.Posledná, štvrtá časť zhŕňa obrazo sv. Vojtechovi v modernej historiografi i – na

dvore kniežaťa Gejzu na základe interpretáciev maďarskej i slovenskej historiografi ia v modernej maďarskej historiografi i .

V závere nájde čitateľ publikovanýzoznam archívnych prameňov a ich edícií,zoznam monografií a zborníkov, štúdiía článkov, ďalej menný i miestny register.Monografiu dopĺňajú fotografie, pôdorysykostolov a tabuľky.

Mária Grófová


IVANIČ, Peter. Stredoveká cestná sieť na Pohroní a Poiplí. Nitra : Filozofická fakultaUniverzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2011 , 11 0 s. + 9 máp. ISBN 978-80-8094-882-5.

Na cesty sa dívame ako na súčasťkultúrnej kraj iny, spojnice medzi jednotl ivýmisídlami či regiónmi, v istom zmysle slovasprostredkovateľmi hospodárskeho pokroku čizmien v duchovnom živote. Práve prírodnéprostredie a historický vývoj oblastí, kadiaľprechádzali , bol i rozhodujúcimi faktormi, ktoréovplyvnil i budovanie cestnej siete vstredoveku.Rozsahom útla knižka ponúka čitateľovipohľad na výsledky autorovho výskumustredovekých komunikácií na Pohroní a Poiplí.

Po krátkom úvode prvá kapitolapribl ižuje súčasný stav výskumu uvedenejproblematiky a nasledujúca rozoberá písomnéi kartografické pramene k skúmaniustredovekej cestnej siete, no nezabúda aninavýsledky archeologických výskumov.Zároveň rozoberá aj toponymá svedčiaceo trasách ciest. Ďalšia kapitola sa venujejednotl ivým typom sídiel či stavieb, ktoré sanachádzali v blízkosti ciest (hrady, hrádky,kláštory). Za doklady o existencii komunikáciítreba považovať aj zmienky o mýtnycha colných staniciach, mostoch, priechodocha prievozoch, tzv. božích mukách, kaplnkách,krížoch a plastikách patrónov cestovateľov,ktoré slúži l i ako dôležité orientačné body.Rozsahom najväčšia kapitola je venovanárekonštrukcii cestnej siete na Pohroní a Poiplí.Autor sa v nej zaoberá prírodným prostredímv tomto regióne, cestnou sieťou v ranomstredoveku i vo vrcholnom a neskoromstredoveku na Pohroní i Poiplí, spomínakonkréta lokalít nachádzajúcich sa

v uvedenom geografickom priestore, taktiežuvádza údaje o riečnej doprave na Hrone i Ipl i ,mýta a toponymá, kostoly zasvätené patrónomcestujúcich a kupcov, nálezy mincí ako dokladytrás stredovekých ciest a ich významu.

Záver knihy tvorí zoznam použitýchprameňov, l iteratúry a máp, miestny register,resumé v nemeckom, maďarskom a ruskomjazyku.

Mária Grófová



Každá historická epocha má svojevýnimočné osobnosti, ktoré ju formovali ,ovplyvňovali jej charakter a určovali smerďalších udalostí. Ich životné príbehy zaujímajúnielen mnohých laikov, ale často sa stávajúnámetom populárnych i vedeckých prác.Z pera dvoch významných slovenskýcharchivárov sa tak dostala na knižné pulty ichspoločná publikácia, ktorá je zároveňposlednou prácou dnes už zosnuléhoPhDr. Jozefa Kočiša, CSc. , niekdajšiehodlhoročného riaditeľa Štátneho archívu v Bytči.

V anotovanej monografi i sa autorina základe podrobného štúdia autentickýchhistorických prameňov a znalosti domáceji zahraničnej odbornej spisby pokúsil i zostaviťkomplexný obraz o živote palatína JurajaTurzu v historických súvislostiach prelomu1 6. a 1 7. storočia – v časoch ťažkýcha nezvyčajne dynamických, keď Turci upevnil isvoju nadvládu v časti Uhorska a krajinuzbedačovali boje odbojnej uhorskej šľachtys Habsburgovcami.

V príhovore ilustrujú autori

TIBENSKÝ, Martin. Červenokamenské panstvo v stredoveku. Trnava – Krakov : Filozofickáfakulta Trnavskej univerzity v Trnave v spolupráci so Spolkom Slovákov v Poľsku, 2011 ,21 6 s. ISBN 978-83-7490-442-1 .

V rámci edície Studia minora vyšla ajanotovaná práca s vedeckým poznámkovýmaparátom, v ktorej sa autor po krátkom úvodezaoberá historickými východiskami pre vznikpanstva od 9. do 1 0. – 1 2. storočia. V nichpodáva obraz veľkomoravského obdobiai sídl iskový obraz regiónu po vpáde StarýchMaďarov. Nasledujúca kapitola vykresľujemajiteľov (a dejiny) panstva v 1 3. – 1 4. storočí:kráľovnú Konštanciu, potomkov TiburciaVeľkého, Matúša Čáka a kráľovskýchkastelánov. Najrozsiahlejšiu kapitolu tvoriadejiny panstva v časoch Wolfurtovcov a grófovzo Svätého Jura a Pezinka, v ktorej autorzachyti l majetkové a hospodárske pomeryna panstve, spory o panstvo v 2. polovici1 5. storočia či porovnania panstva ČervenýKameň vo vzájomných vzťahoch so susedmi –mestečkom Modrou a mestami Bratislavoua Trnavou, ďalej systém správy panstvai správy poddanských obcí patriacichk panstvu, ako aj cirkevnú správu na panstve.Nasledujúca kapitola sa zaoberá historicko-geografickým opisom regiónu, t. j . prírodnoua kultúrnou krajinou. Poslednú kapitolu venovalautor stavebnému vývoju hradu ČervenýKameň.

V závere knihy nájde čitateľ zoznam

použitých prameňov a literatúry, prílohy,menný a miestny register.

Mária Grófová


KOČIŠ, Jozef – KURUCÁROVÁ, Jana. Palatín. Životné osudy Juraja Thurzu. Žilina : Georg,201 2, 1 52 s. ISBN 978-80-89401 -76-5.


na niekoľkých príkladoch z privátnejkorešpondencie bytčianskych Turzovcovdôležitosť i výpovednú hodnotu tohtojedinečného druhu archívnych prameňov.Monografia sa člení na jedenásť kapitol.Spoznáme v nich predkov Juraja Turzus podrobnejším zameraním na bytčiansko-oravskú vetvu Turzovcov, ako aj fungovaniejeho dvora. Dočítame sa o Jurajovom krstnomsynovi Michalovi Telekešim, lednickomzemepánovi „prudkej a násilnej povahy“i o udalostiach Bočkajovho povstania adejinách Bytče poznačených bezprostrednouprítomnosťou jeho vojsk. Ďalšia kapitolaoboznamuje čitateľa s historickým vývojomhodnosti palatína, jeho kompetenciamii samotnou voľbou Juraja Turzu do uvedenéhoúradu. Okrem zložitej spoločenskeja hospodárskej situácie máme možnosťvnímať pôsobenie jedného z najvýznamnejšíchpalatínov v dejinách Uhorska, ktorý akošikovný a rozvážny diplomat dokázal riešiťproblémy nielen domáceho charakteru, ale ajna medzinárodnej úrovni (Turcia Sedmohradsko). Dve kapitoly monografieumožňujú na pozadí svedeckých výpovedía zachovanej korešpondencie sledovať prípadAlžbety Bátoriovej rezonujúci už niekoľkodesaťročí v domácej i zahraničnej historiografi i ,ale aj v komerčnom spracovaní. Autori námpriblíži l i tragické počínanie grófky, pozadie jejmimoriadne krutých skutkov i okolnostiodhalenia. Zamyslel i sa nad konaním Bátoričkyz psychiatrického hľadiska a vzhľadomna rozsah zločinov vysvetl i l i „mierny“ postuppalatína v súvislosti s jej potrestaním. Napokonzhodnoti l i stav výskumu sledovanejproblematiky, čitateľa upozornil i na mylnúinterpretáciu niektorých autorov, pričom svojetvrdenia podloži l i analýzou pramennéhomateriálu a jednoznačne odsúdil i konaniegrófky i jej najbl ižších pomocníkov. Obrazo vine Alžbety Bátoriovej dotvori l i informáciamio priebehu súdu nad jej pomocníkmi, ichvýpoveďami, ktoré konfrontovali s historickouskutočnosťou a napokon i rozsudkom nadobžalovanými. Pozornosti autorov neunikol anizáujem Juraja Turzu o vzdelanie – predstavil inám knižné tituly nachádzajúce sa v jehoknižnici, následne sme vďaka nim mohli

nahl iadnuť takpovediac pod rodinnú pokrievkua na príklade svadby Barbory, najmilšejz palatínových dcér, získať predstavu o tom,ako sa Turzovci zabávali . Osobnosť JurajaTurzu podčiarkuje aj jeho vzťahk najmladšiemu dieťaťu, jedinému synoviImrichovi. Samostatná kapitola opisujezavŕšenie životnej cesty palatína, jej zaujímavúsúčasť tvorí pohrebný poriadok zostavenýsynom Imrichom, vdovou po palatínoviAlžbetou Coborovou a tajomníkom JurajomZávodským. Na stranách poslednej kapitolypredstavovanej monografie nájdemeinformácie o ďalších osudoch jednotl ivýchčlenov rodiny i majetkov Juraja Turzu.

V monografi i sú šľachtické priezviskápísané maďarskou ortografiou. V závereknižky nájde čitateľ správnu výslovnosť týchtopriezvisk i zemepisných názvov z územiadnešného Maďarska, ďalej vedeckýpoznámkový aparát, zoznam literatúrya zhrnuté životné osudy palatína Juraja Turzuv anglickom, nemeckom i maďarskom jazyku.Publikáciu vhodne priamo v texte dopĺňajúfotografie, reprodukcie malieb a náčrtovbytčianskeho zámku, hradov Lietava, Lednica,


kaštieľa v Lednických Rovniach, ďalejfotografie erbov rodiny Turzovcov i portréty jejčlenov, reprodukcie zaujímavých archívnychdokumentov a niektorých titulných strán kníhz palatínovej knižnice.

Osudy osobností dokážu fascinovaťa inšpirovať zároveň, ich konanie treba chápaťna pozadí doby i osobného charakteru. Kniha

Palatín. Životné osudy Juraja Thurzu je nielenzaujímavým čítaním o tejto osobnostiuhorských dejín, ale aj svedectvom jeho doby,ktorú môže čitateľ detai lnejšie spoznaťa porozumieť jej.

Mária Hešková

Štátny archív v Bytči

HOLOŠOVÁ, Alžbeta – ŽAŽOVÁ, Henrieta. Dejiny observatória na Trnavskej univerzite1756 – 1785. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, Ústav dejín Trnavskej univerzityv Trnave 201 2, 1 20 s. ISBN 978-80-8082-566-9.

K záujemcom o dejiny univerzitnéhovzdelávania na území dnešného Slovenska,o dejiny vedy či o istú etapu histórie mestaTrnavy, sa pri príležitosti 260. výročia vznikumyšlienky založiť na Trnavskej univerziteobservatórium dostáva do rúk kniha z peraskúsených autoriek.

Monografia o dejinách trnavskéhoobservatória sa skladá z niekoľkých častí.V prvej sa čitateľ oboznámi s prameňmia l iteratúrou k dejinám observatória. Druhámapuje samotné dejiny tejto inštitúcie,vyučovanie astronómie na univerzite v Trnavedo vzniku observatória, ktoré bolo súčasťouvýučby matematiky v rámci prednášokfi lozofického kurzu. Pribl ižuje osobnosťFrantišku Borgiu Kériho, jednéhoz priekopníkov astronómie na Trnavskejuniverzite, autora niekoľkých rozpráv z fyzikya konštruktéra vlastných prístrojovna pozorovanie nočnej oblohy. Zároveň sadozvieme o výstavbe, ale aj samotnejdispozíci i budovy observatória, označovanéhoako astronomická pozorovateľňa či veža,hvezdáreň si matematická veža, z ktorej sa dodnešných čias zachovalo po jednom pilastriz každej strany severného krídla budovy.Zoznámime sa s trnavským rodákomFrantiškom Xaverom Weissom, významnýmastronómom a ďalšími astronómami,s prístrojovým zabezpečením observatória.Nezabudlo sa ani na astronomickéa meteorologické pozorovania, ich výsledkya publikovanie. V závere tejto časti jevysvetlený zánik observatória, jeho význami prínos. Tretia časť podrobne opisuje samotnéobservatórium, jeho podlažia i postavené

pozorovacie vežičky na najvyššom poschodí.V poslednej časti sú publikované inventárnesúpisy zariadenia observatóriaa prírodovedných kabinetov Trnavskejuniverzity z rokov 1 773 a 1 777 predpresťahovaním do Budína.

Záver monografie tvoria resumév anglickom, nemeckom a maďarskom jazyku,zoznam prameňov a literatúry, zoznamfotografií a poďakovanie autoriek. Knihudopĺňa vedecký poznámkový aparát, množstvo


fotografií l istín, tlačou vydaných knižnýchtitulov, insígnií, máp, plánov a vedút Trnavy,do dnešných čias zachovaných prístrojov, skíc

pozorovaní polárnej žiare a pod. Veríme, žekniha si nájde svojich čitateľov a stane sa takzdrojom nášho ďalšieho poznania.

Mária Grófová


MAJERÍKOVÁ-MOLITIRIS, Milica – MOLITORIS, Ľubomír – SMONDEK, Marián.Tajné dejinyhornej Oravy. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 201 2, 1 50 s. ISBN 978-83-7490-492-6.

Pod „tajomným“ názvom sa skrývabrožovaná publikácia redaktorky krajanskéhočasopisu Spolku Slovákov v Poľsku Mil iciMajeríkovej-Molitorisovej, generálnehotajomníka Spolku Slovákov v Poľsku ĽubomíraMolitorisa a tajomníka redakcie časopisuSpolku Slovákov v Poľsku Mariána Smondeka.Dôvodom jej vydania bolo najmä to, žev súčasnosti vychádzajú publikácie týkajúce sahornej Oravy, no temer výlučne od poľskýchhistorikov, ktorí v záujme „priradiť Oravu“k Poľsku, často prehliadajú slovenské reálie.

Autorský kolektív sa zameralna odhaľovanie menej známych historickýchudalostí, ktoré sa udial i na hornej Oravea z viacerých dôvodov boli „poslanédo zabudnutia“. Čitatel ia sa môžu dozvedieťo otázke štátnej príslušnosti a kolonizáciiHornej Oravy, záhadnej Jablonke, o tom, ktoosídl i l Hornú Oravu, o slovenskom národnomhnutí na Hornej Orave a o prínose Slovákovk jej rozvoju. Ďalej kniha odhaľuje, kam sapodeli Slováci z Hornej Oravy v roku 1 91 0,osudy spišsko-oravských légií, Oravy, ktorá saocitla prvýkrát v Poľsku, okupáciu Oravya život Slovákov na Hornej Oravev súčasnosti. Záver tvoria biografickémedailóny zabudnutých slovenskýchosobností.

Kapitoly sa veľmi zaujímavo a výstižnevenujú spomenutým témam. Sú opatrenébohatým poznámkovým aparátom, ktorývychádza najmä z archívnych dokumentov.Nachádza sa tu aj farebná príloha s mnohými

písomnosťami, ale aj fotografiami z rodinnýcharchívov. Knižka je v slovenskom a poľskomjazyku. Tým je prístupná rodákom na obochstranách našej hranice. Je potrebné, aby smesi uvedomil i veľký význam tejto knižky preslovenskú pospolitosť na Slovensku i v Poľsku.Tým, že má knižka charakter vedeckéhozborníka, nepochybujeme o tom, že ju budúvyužívať aj profesionálni historici.

Zuzana Kollárová

Štátny archív v Levoči, pobočka Poprad


JELEŇOVÁ, Darina. Novoľubovniansky goralský nárečový slovník. Kežmarok, 201 2,366 s.

Archivári ani po odchode na zaslúženýdôchodok nezaháľajú. To je aj prípad našejbývalej kolegyne zo Štátneho archívu v Levoči,pobočky Stará Ľubovňa Dariny Jeleňovej.Svoju lásku k rodnému kraju pretavilado knižky, ktorá sa venuje nárečiu jej rodiskaa rodičov. Knižka vychádzala z jej srdca a prijej vzniku a realizácii pomáhala celá rodina. . .

„V súčasnej dobe v Novej Ľubovni užlen málokedy počuť nárečový jazyk, vytráca saaj z domácnosti, “ napísala autorka.Novoľubovniansky dialekt je odl išnýod dialektov okolitých obcí okresu StaráĽubovňa, i od dialektu, ktorý sa používala používa v 4 km vzdialenom meste StaráĽubovňa. Podobným nárečím sa v okreseStará Ľubovňa hovorí v obciach Kolačkov,Forbasy, Nižné Ružbachy, Lacková, Hraničné,Mníšek nad Popradom a v priľahlých lazocha osadách (Pilhov, Medzibrodie).

Kniha pozostáva z viacerých kapitol.Základ tvoria slovníky novoľubovniansko-slovenský a slovensko-novoľubovnianský. Prerýchlu orientáciu sú slová rozdelené podľatém, napr. telo, príroda, dedina, krčma,zvieratá a pod. Slovník dopĺňajú mnohénárodopisné informácie: viete, že. . . , ako smesa hral i , uspávanky, riekanky. . . , rôzne slovnéspojenia, názvy a mená, goralské ľudovépiesne a náboženské (ľudové)novoľubovnianske piesne, ktoré majú ajnotové záznamy.

Neveľká kniha je svojim obsahom veľmivýnimočná. Aj keď je pôvodne venovanáhlavne obyvateľom spomenutého regiónu,domnievame sa, že bude dlho slúžiť ajvedeckej pospolitosti .

Zuzana Kollárová


KOLLÁROVÁ, Zuzana – ŠLAMPOVÁ, Martina. V Tvojich rukách sú naše časy. Kežmarok :VIVIT, 201 3, 1 84 s. ISBN 978-80-89264-77-3.

Publikácia je venovaná dejinámevanjel ickej cirkvi augsburského vyznaniavo Veľkej, ktorá je prototypom cirkevnéhodiania v mestách na Spiši, no v povojnovomcirkevnom živote aj výnimočným cirkevnýmzborom v rámci Slovenska.

Myšlienky protestantizmu sa na Spišišíri l i od začiatku 1 6. storočia. K evanjel ickémunáboženstvu sa tu pripoj i l i skoro všetky obce

a mestá. Mesto Veľká, ktoré je dnes súčasťoumesta Poprad, sa pripoj i lo k evanjel ickémunáboženstvu pod vplyvom evanjel ického faráraJuraja Filkera 1 9. marca 1 552. Najzložitejšianáboženská situácia bola v 1 3-tich spišskýchmestách založených v roku 1 41 2 poľskémukráľovi Vladislavovi I I . uhorským kráľomŽigmundom Luxemburským, medzi ktorépatri la aj toto mesto.


Pod tlakom poľského i uhorského kráľovskéhodvora poľský starosta Heraklius Lubomirskivydal 1 7. marca 1 674 dekrét, ktorým dal príkazodstrániť evanjel ických kňazov a zobrať immajetok. Zmiernenie represálií nastalo po roku1 772, keď boli spišské mestá z poľskéhozálohu vrátené Uhorsku a po uvedeníTolerančného patentu Jozefa I I . v roku1 781 .Toto umožnilo položiť základný kameňevanjel ického kostola vo Veľkej 1 4. apríla1 81 4, ktorý bol dostavaný v roku 1 81 7.Po prvej svetovej vojne s prisťahovanímSlovákov do nemeckej Veľkej začali spory,ktoré boli vyriešené až vznikom novéhoslovenského cirkevného zboru a odchodomNemcov po skončení druhej svetovej vojny.

V roku 1 920 vyslanec Slovenskejevanjel ickej luteránskej synody v USA JánPelikán založi l vo Veľkej Slobodnú evanjel icko-luteránsku synodu najmä pre slovenskyhovoriacich veriacich. Cirkevný zborsamostatne spravoval svoje záležitostinezávisle od štátu. Zanikol po smrti JánaSomoru v roku 1 968.

Časť Slovákov, ktorá sa nepridalak misi jnej americkej synode alebo neprestúpilak rozrastajúcej sa baptistickej cirkvi, sa naďalejdožadovala svojich práv v rámci nemeckéhoevanjel ického cirkevného zboru. V roku 1 940sa zbor rozdeli l na dva samostatné zbory -slovenský a nemecký.

Život v cirkevnom zbore mal mnohopodôb. Evanjel ici vo Veľkej viedl i niekoľkodesiatok rokov trvajúci spor od 1 8. storočias rímskokatolíckou cirkvou o užívaní zvonov,ktorý bol urovnaný až v roku 1 953 podpísanímspoločnej dohody. Definitívne bol vyriešenýv roku 2005, keď boli v evanjel ickom kostoleinštalované digitálne zvony. V rokoch 1 931 –

1 949 existoval vo Veľkej náboženský spolokZväz evanjel ickej mládeže a v rokoch 1 936 –1 951 spolok Slovenská evanjel ická jednota.

Najväčší vplyv na život cirkevnéhozboru v ťažkých časoch i v čase rozkvetu malikňazi. Tým, ktorí vo Veľkej pôsobil i , alebo sa tuaj narodil i , je venovaná väčšia biografickákapitola spomenutej publikácie. Súčasný životcirkevného zboru je prezentovaný najmäbohatou fotografickou prílohou.

Plnofarebná publikácia je dôstojnouknižkou venujúcou sa dejinám evanjel ickejcirkvi v meste Veľká, ale aj na Spiši.

Zuzana Kollárová



MOLNÁR, Martin (ed.). Historické príbehy od schengenskej hranice II. Príbehyzo Zemplína. Michalovce : Eva Bučková-Hrehovčíková a ZEMPLIN MEDIA, 201 2, 1 76 s.ISBN 978-80-971 21 9-0-7.

Druhým dielom publikácie Historicképríbehy od schengenskej hranice zostavovateľMartin Molnár, historik Zemplínskeho múzeaa popularizátor regionálnej histórie, nadväzujena nečakaný úspech prvého dielu, v ktoromtrinásť autorov opísalo štyridsaťtri príbehovsúvisiacich s históriou miest a obcí okresovMichalovce a Sobrance. Tento diel jezameraný na územie Zemplína – slovenskéčasti historickej Zemplínskej a Užskej župy.Autorom väčšiny príbehov je sám zostavovateľMartin Molnár (1 5 a 2 v spoluautorstve).Okrem už osvedčených autorov získaldo kolektívu ďalších erudovaných historikov,dokonca z Historického ústavu Slovenskejakadémie vied či Štátneho archívu v Prešove.

Prerozprávané príbehy sú tematickyveľmi rozmanité, zaradené sú chronologickyod stredoveku do polovice 20. storočia.Začínajú osudmi niekoľkých generáciíšľachticov zo Stretavy, ktorí sa napr. zúčastni l ilúpežného prepadu premonštrátskeho kláštorav Lelese v noci 29. januára 1 403, pri ktorom sanásilníci zmocnil i 8.000 zlatých, l istína zlatníckych predmetov (M. Molnár). Príbehs názvom Pekelná noc v kláštore zaseobsahuje historky viažuce sa k dejinámkláštora pavlínov v Trebišove (Ján Chovanec).Ďalší je o ceste ostatkov svätého Bonifáca,mučeníka v roku 1 677 z Ríma do kostolafrantiškánskeho kláštora v Humennom.Od pápeža Inocenta XI . ch získal ŽigmundDruget. V súčasnosti sú uložené v schránkepod oltárom sv. Jána Nepomuckéhovo farskom (bývalom františkánskom) KostoleVšetkých svätých (Daniela Pellová). Priestordostala aj „krvavá grófka“ Alžbeta Bátoriováv príbehu o jej svadbe s FrantiškomNádašdim, ktorá sa odohrala na jar v roku1 575 v mestečku Vranov nad Topľou (TündeLengyelová). Zaujímavou love-story je príbehgrófa Františka Čákiho (1 757 – 1 828) a jehokonkubíny Alžbety Árvayovej (1 788 – 1 835),dcéry debnára. Táto vo vyššej spoločnostivystupovala pod menom Anna Lazarovičováa v roku 1 823 sa vydala za 66-ročného

F. Čákiho. Stala sa z nej právoplatná grófkaĆákiová. Keď ovdovela, rozpútal sa bojo dedičstvo (D. Pellová). Zo životnýchpríbehov je výnimočný osud grófa Júl iusaAndrášiho (1 822 – 1 890), významnéhouhorského štátnika, ktorého obľúbenýmmiestom bol trebišovský kaštieľ. Jeho ostatkysú uložené v mauzóleu v Trebišovepostaveného podľa projektu architekta ArthuraMeiniga v roku 1 893 (J. Chovanec). Z ďalšíchtém možno spomenúť dejiny kaštieľovv Sečovciach (M. Molnár), cesty jazykovedcaSamuela Cambela po Zemplíne (KatarínaŽeňuchová) či príbeh kaštieľa v Snine a sochyHerkula v miestnom parku (Miroslav Buraľ).

Zaujímavé príbehy z histórie, založenéna overených historických faktoch, sú určenéširokej čitateľskej verejnosti a napísanézrozumiteľným a príťažl ivým štýlom.Uverejnených je spolu 30 príbehovod 1 3 autorov.

Henrieta Žažová

Archív Pamiatkového úradu SR


Naši jubilanti

Milé kolegyne, kolegovia,aj v roku 201 3 si na tomto mieste chceredakcia nášho časopisu pripomínať životnéjubileá členov Spoločnosti slovenskýcharchivárov a všetkým jubilujúcim úprimnezaželať veľa zdravia, šťastia a pohodyv ďalšom osobnom i pracovnom živote.

Ľudia sme však rôzni a z niektorých Vašichreakcií vieme, že nie každý pri jímas nadšením, keď sa verejne spomína jeho vek,prípadne iné skutočnosti. Plne rešpektujemetoto právo a bez Vášho súhlasunezverejňujeme žiadne informácie týkajúce saosobného života.

Na čele celkom utešeného peletónujubilujúcich v roku 201 3 sa v prvom mesiacitohto roka ocitl i a do kolektívu „zrelých“archivárov zaradil i kolegyneMgr. Janka Schillerová zo Štátnehoústredného banského archívu aMgr. Eva Greschová z Archívu Slovenskéhomúzea ochrany a jaskyniarstva v LiptovskomMikuláši.

Mesiace február a marec patriakolegyniam, ktorých životný i archivárskypríbeh má popísaných o niekoľko strán viac.Dve z nich pracujú už viac ako dve desaťročiav Štátnom archíve v Banskej Bystrici , pobočkaBanská Bystrica. Sú to kolegyneMária Čajková aEva Bakaljarová. Obom srdečne blahoželámea ďakujeme za doteraz vykonanú prácu.

Dňa 23. februára oslávila narodeninyMgr. Ľubica Mátheová. Tak, ako je jej životzviazaný s Bratislavou, je jej pracovný životspojený so Štátnym archívom v Bratislave,v ktorom začala pracovať po ukončení štúdiaarchívnictva na FF UK v Bratislave v roku1 977. Začínala ako samostatná odbornáarchivárka, neskôr bola zástupkyňou riaditeľaa od roku 1 999 sa stala riaditeľkou archívu.Archív viedla do konca roka 201 2a od 1 . januára 201 3 sa rozhodla pre odchoddo dôchodku.

Pracovala na úseku predarchívnejstarostl ivosti , neskôr sa venovala spracúvaniua sprístupňovaniu archívnych fondovnovodobej štátnej správy. Výsledkom jej prácena poli sprístupňovania archívnych fondov je8 inventárov odborov Krajského národnéhovýboru v Bratislave z rokov 1 949 – 1 960

a inventár administratívnych písomnostíBratislavskej župy I I . , 1 923 – 1 928. Je tiežspoluautorkou tematického katalóguk social izácii dediny 1 91 9 – 1 954. V roku 1 981sa zúčastni la na výskume slovensko-poľskýchvzťahov v Štátnom archíve v Krakove. Koncomosemdesiatych rokov 20. storočia savýznamne podieľala na revízi i evidenciearchívnych fondov bývalého Štátnehooblastného archívu v Bratislave. Vypracovanýsúpis sa stal neskôr podkladompre spracovanie Informatívneho sprievodcupo fondoch Štátneho oblastného archívuv Bratislave.

Mgr. Viera Verdonová zo Štátnehoarchívu v Prešove svoje jubi leum oslávila1 8. marca. Pochádza z Lučenca, kdeabsolvovala základnú i všeobecnovzdelávaciuškolu. Vyštudovala odbor knihovedaa vedecko-technické informácie na FF UKv Bratislave. Tomuto odboru sa aj v rokoch1 976 – 1 980 v Univerzitnej knižnici v Bratislavevenovala. Osud ju však zavial do Prešovaa v roku 1 982 začala pracovať v Štátnomokresnom archíve v Prešove, odkiaľ po trochrokoch prešla do Štátneho (vtedy oblastného)archívu, kde pracuje doteraz.

Ako archivárka sa venujesprístupňovaniu archívnych fondov,predarchívnej starostl ivosti a má na starosti ajarchívnu knižnicu, ktorú spracovalado systému BACH. Mgr. Verdonová jeautorkou viacerých inventárov. Inventarizovalanáročné archívne fondy ako Magistrát Prešov,Piaristi v Sabinove 1 726 – 1 922, cirkevnéfondy od 1 6. storočia do roku 1 951 ,vypracovala katalóg Krajského národnéhovýboru v Prešove, cirkevný odbor 1 949 – 1 960,


odbor pracovných síl , Krajský zväzspotrebných družstiev v Košiciach (1 875) 1 932– 1 962, dodatky k inventáru fondu Evanjel ickékolégium v Prešove 1 549 – 1 954 a množstvoinventárov a katalógov k menším fondom.Venovala sa aj spracúvaniu súdnychpísomností Šarišskej župy (1 254 – 1 852)a publikovala viacero článkov o starýchknižničných fondoch archívu v časopiseKnižnice a informácie. Recenziami prispelado Slovenskej archivistiky.

Medzi archivármi je Viki – VierkaVerdonová známa aj ako nadšená turistka acestovateľka, je pravidelnou a príjemnouúčastníčkou archivárskych zájazdov a exkurzií.Želáme jej, aby jej vital ita a humor vydržaliešte mnoho, mnoho rokov, aby prešla eštemnohé kilometre horských chodníkova dopriala archivárom ešte veľa chvíľ v jejpríjemnej spoločnosti.

Oľga Kvasnicová

Štátny archív v Nitre, pobočka Topoľčany


Za Edgarom Ponyom (1 932 – 201 2)

V posledný deň minulého roku násopusti l bývalý dlhoročný kolega – fotografEdgar Ponya (1 932 – 201 2). Fotografiuštudoval na fotografickom odbore Vyššejumeleckopriemyselnej školy v Bratislave(1 948), štúdium však musel z vážnychzdravotných príčin zanechať. Po niekoľkýchkrátkodobých zamestnaniach (národný podnikKonštrukta Trenčín, Komunálne služby mestaBratislavy) Edgar Ponya natrvalo zakotvi lv slovenskom archívnictve. V terajšomSlovenskom národnom archíve pôsobil akofotograf od roku 1 954 až do svojho odchodudo dôchodku. Do archívu nastúpil akotechnický fotograf. Jeho stabilné miesto bolozväčša pri dokumátore (výrobazabezpečovacích mikrofi lmov a ich študijnýchkópií), vo fotografickom atel iéri archívu a privybavovaní objednávok bádateľov. V tomtoobdobí sa začína obdobie systematickejreprografie archívnych dokumentov. EdgarPonya vytváral aj fotografickú časťreštaurátorskej dokumentácie na oddelenía množstvo ďalších fotografických prácpre archív. Svojimi skúsenosťami pomáhal akokonzultant pri vzniku fotolaboratóriív slovenských štátnych archívoch. Bol ajpriekopníkom používania ultrafialovej

a infračervenej fotografie v slovenskomarchívnictve.

Dlhoročná prax a technické znalosti mupomáhali vylepšovať používané technológiea svoje šikovné ruky využíval v archíve pri taktypických „kuti lských opraváchneopraviteľného“ technického vybavenia.Za dlhoročné pôsobenie v slovenskomarchívnictve bola Edgarovi Ponyovi udelenáKrižkova medaila a získal aj viaceré ďalšierezortné vyznamenania.

Edgar Ponya od útleho detstva bojovalpo celý svoj život s diabetom. Nepoznal výraz„vzdať sa“ a aj svojou príslovečnouhúževnatosťou sa nakoniec stal najdlhšieži júcim liečeným diabetikom na svete,príkladom popierajúcim pravidlá medicíny.

Odchod do dôchodku pre nehoneznamenal prerušenie stykov so svojímpracoviskom. Naposledy nás navštívi l navianočnom večierku v roku 2011 . Pri poslednejrozlúčke dňa 7. januára 201 3 ho odprevadil i ajjeho bývalí kolegovia zo Slovenskéhonárodného archívu.Česť jeho pamiatke!

Radoslav Ragač

Slovenský národný archív

Spomíname


Za Jozefom Kočišom (1 928 – 201 3)

Stála som na zasneženom, zamrznutomchodníku cintorína v Hloži. Akoby z diaľky somvnímala slová poslednej rozlúčky s pánomPhDr. Jozefom Kočišom, CSc. V hlave miznela jediná myšlienka – náš pán riaditeľ. . . Jeto už veľa rokov, čo odišiel do dôchodku, alev bytčianskom archíve každý deň niečopripomínalo jeho pôsobenie – publikácie,archívne pomôcky, evidenčné listya samozrejme archívny materiál –predovšetkým fondy, ktoré osobnespracovával, či už Oravská župa, Oravskýkomposesorát alebo thurzovskákorešpondencia. . . Zdalo sa mi to ako včera,keď ma pri jímal do služieb archívnictva, keď mivštepoval prvé poznatky a viedol moje ozajprvé a opatrné „archívne“ kroky. . . a v januáritohto roku sme sa chystal i zablahoželať mu kukrásnej osemdesiatpäťke. Tohto jubilea sa užnedožil . Zomrel 4. januára 201 3.

Jozef Kočiš sa narodil 23. januára 1 928v Hurbanove. Maturoval na Štátnom gymnáziuv Komárne a v rokoch 1 948 – 1 953 študovalna Filozofickej fakulte vtedajšej Slovenskejuniverzity v Bratislave archívnictvo spolus históriou a fi lozofiou. Patri l medzi prvýchžiakov profesora Alexandra Húščavu.Akademický titul doktora fi lozofie získal v roku1 970 a vedeckú hodnosť kandidátahistorických vied v roku 1 977, keď obháji ldizertáciu na tému Stol ičná správa na Oravev období feudalizmu. Jeho prvým pracoviskombol v rokoch 1 953 – 1 955 vtedajší Slovenskýústredný archív v Bratislave. Od 1 . mája 1 955až do roku 1 990 bol na čele kolektívupracovníkov Štátneho archívu v Bytči. Dá saskutočne povedať, že stál nielen pri zrodemoderného slovenského archívnictva, ale žepoložil aj základy bytčianskeho archívu, ktorýsa pod jeho vedením zaradil medzinajvýznamnejšie ústavy na Slovensku. Za viacako tridsaťročnej bohatej praxe veľmi výrazneprispel k poznaniu dejín, predovšetkýmsprístupňovaním archívnych prameňovk dejinám Oravy, Liptova, Turca a oblasti Kysúci horného Považia. Skúsenosti sosprístupňovaním archívnych fondov využil ajpri príprave viacerých teoretických

a metodických postupov či pokynov.Vynikajúcu znalosť archívnych prameňovzúročil vo svojej bohatej publikačnej činnosti .Štúdie uverejňoval v odborných periodikáchako sú Archívní časopis, Sborník archivníchprací, ale predovšetkým v Slovenskejarchivistike. Práve tu uverejni l viaceroodborných štúdií zameraných na obsaha význam thurzovskej korešpondencie, dej inyžupnej správy, publikoval článkybibl iografického charakteru a pod. Medzinajvýznamnejšie patri l i štúdie: Denníky Jurajaa Imricha Thurzu, Daňová a účtovná agendaOravskej stol ice, Mikuláš Kubíni a jehopísomná pozostalosť, Korešpondencia AlžbetyCzoborovej, Juraj Thurzo a jehokorešpondencia s iné. Bol spoluautoroma zostavovateľom Sprievodcu po archívnychfondoch Štátneho archívu v Bytči, ktorý vyšieltlačou v roku 1 959. Osobitnú zmienku sizaslúžia publikácie, ktorými priblíži l širokejverejnosti bohatstvo bytčianskeho archívua jeho sídlo – renesančný zámokzo 1 6. storočia. Boli to Exkurzia do archívu(1 974) a Bytčiansky zámok (1 974). Bol jednýmzo zostavovateľov publikácie Bytča 1 378 –1 978, ktorá vyšla pri príležitosti 600. výročiamesta. Výsledky dlhoročného štúdiaarchívnych dokumentov využil ajvo faktografických prácach ako napríkladAlžbeta Báthoryová a palatín Thurzo (Martin :Osveta 1 981 , 1 . vydanie). Tento,na autentických údajoch postavený, príbehčachtickej panej sa dočkal v nasledujúcichrokoch ďalších troch vydaní. Naposledy v roku2007 pod názvom Alžbeta Báthoryová a jejobete, pravda o čachtickej panej, ktorýsúčasne vyšiel aj v Českej republike. V roku1 986 vydavateľstvo Osveta v Martine vydaloknihu Neznámy Jánošík. Autor opäť vhodnevyužil zachované historické pramenena vytvorenie skutočne neznámeho portrétukuruca, cisárskeho vojaka a napokon „hôrnehochlapca“ Juraja Jánošíka. S rutinou skúsenéhohistorika priblíži l čitateľom stáročiami písanúhistóriu hradov Považia v práci Od Čachtícpo Strečno (1 989). Pri príležitosti 350. výročiasmrti Žofie Bošňákovej vyšla v roku 1 993 jeho


práca Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom,v ktorej na základe archívnych prameňovvykresl i l život a dobu tejto pozoruhodnej ženy.V roku 1 994 vydal Obecný úrad v Belušimonografiu obce. V tejto práci zúročil dr. Kočišdlhoročný výskum archívnych prameňov domai v zahraničí a venoval ju obci, v ktorej našielsvoj druhý domov. Práve v Beluši si totiž založi lrodinu a prežil celý svoj aktívny život.Poslednou prácou dr. Jozefa Kočiša(v spoluautorstve s Janou Kurucárovou) bolakniha Palatín – Životné osudy Juraja Thurzu,ktorú vydal v roku 201 2. Osud palatína a jehorodiny je tu zobrazený v politickýcha hospodárskych súvislostiach vtedajšiehoUhorska i celej Európy. Dlhoročná pracovnáčinnosť a verejnoprospešná angažovanosťdr. Jozefa Kočiša bola odmenená viacerýmirezortnými i štátnymi vyznamenaniami. Patri lmedzi prvých držiteľov medaily Pavla Križku(1 979) za vysoko odbornú prácu a prínos preslovenské archívnictvo. V roku 2004 mu

prezident republiky udeli l Pribinov krížI I I . triedy. V decembri 2007 ocenil Literárnyfond v Bratislave prínos dr. Kočiša pri rozvojislovenskej vedy doma aj v zahraničí. Za svojuceloživotnú prácu a prínos pre obec dostalv roku 201 0 cenu obce Beluša.

Náš pán riaditeľ. . . ani na dôchodkunestrati l záujem o dianie v bytčianskom archívea slovenskom archívnictve vôbec.Pri osobných stretnutiach sme sa veľakrátpresvedčil i o tom, ako neuveriteľne veľatvorivého potenciálu mal v sebe. Vždy sme siho všetci vážil i nielen ako odborníka,predstaveného, ale predovšetkým akospravodlivého, empatického človeka.

Pre nás všetkých, jeho pokračovateľov,dr. Jozef Kočiš navždy zostane vzoromarchivára a historika a v neposlednom rade ajvzácneho človeka.

Česť jeho pamiatke.

Jana Kurucárová

Štátny archív v Bytči


Milé kolegyne, vážení kolegovia,

už ste sa rozhodli , koho podporíte 2 % z vašichdaní za rok 201 2?Budeme radi, ak sumu 2 % z vašich danípoukážete práve Spoločnosti slovenskýcharchivárov.

Spoločnosť slovenských archivárov jedobrovoľnou záujmovou organizáciouzdružujúcou archivárov všetkých druhov atypov archívov, vysokoškolských pedagógov,ako aj pracovníkov z oblasti registratúr, ktorí saprofesionálne zaoberajú a zaoberal i archívnoučinnosťou na území Slovenskej republiky.Združuje svojich členov k rozvíjaniuarchívnictva, prispieva k zvyšovaniu úrovnepráce a vzdelávania v oblasti archívnictva,

usporadúva pre svojich členov odbornékonferencie, semináre, spoločenské podujatia,exkurzie a študijné pobyty.

Spoločnosť slovenských archivárov organizujea uhrádza všetky svoje aktivity najmä zčlenských príspevkov a pomocou sponzorov.V prípade, že sa rozhodnete podporiť právenaše stavovské občianske združenie 2% zvašich daní, potrebné tlačivo nájdete nanasledujúcich stranách Fóra archivárov alebona našej webovej stránke www.archivari.sk .

Za podporu veľmi pekne ĎAKUJEME!

Postup krokov na poukázanie 2% pre zamestnancov, ktorí požiadali svojho zamestnávateľao vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň z príjmov.

1 . Do 1 5.02.201 3 požiadajte zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatenýchpreddavkov na daň

2. Potom požiadajte zamestnávateľa, aby Vám vystavil tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane

3. Z tohto Potvrdenia si viete zistiť dátum zaplatenia dane a vypočítať 2% z Vašej zaplatenejdane- to je maximálna suma, ktorú môžete v prospech pri jímateľa poukázať. Táto suma všakmusí byť minimálne 3,32 €.

6. Údaje o Vami vybratom prijímateľovi napíšte do Vyhlásenia spolu so sumou, ktorú mu chcetepoukázať.

7. Obe tieto tlačivá, teda Vyhlásenie spolu s Potvrdením, doručte do 30.04.201 3 na daňový úradpodľa Vášho bydliska.

8. Daňové úrady majú 90 dní od splnenia podmienok na to, aby previedl i Vaše 2% v prospechVami vybraného pri jímateľa.

Poznámky:- Do kolónky ROK sa píše 201 2- Tento rok sa obe tieto tlačivá podávajú výlučne na daňový úrad podľa Vášho bydliska- Čísla účtov pri jímateľov nepotrebujete, ani ich nikde neuvádzate, nakoľko peniaze na účtypri jímateľov prevádzajú daňové úrady, nie Vy. Vy platíte celú daň daňovému úradu.- IČO prijímateľa sa do kolóniek vypisuje zľava. Ak organizácia nemá SID, kolónky na SIDnechajte prázdne.- Spoločnosť slovenských archivárov nemá SID

c,/' , #0a,)0 - archivari.sk · "

Documents