biolÓgia 5. ročník - zsbrezovica.edupage.orgzsbrezovica.edupage.org/files/biologia_5.-9..pdf ·...
TRANSCRIPT
BIOLÓGIA
5. ročník
Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne
Charakteristika učebného predmetu
Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých
organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako
aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie
živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných
celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a
vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých
zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie
k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať
aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.
Ciele učebného predmetu
Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo
predstavuje:
1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.
2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a
vzájomných vzťahoch ako súčastí celku.
3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok
vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov.
4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.
5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v
praktickom živote.
Kompetencie v oblasti prírodných vied:
Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka.
Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít,
spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých
školských projektov.
Rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych
pozorovaniach.
Identifikovať a správne používať základné pojmy.
Objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov.
Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov.
Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať
a odhadovať.
Aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.
Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov
v oblasti komunikačných schopností:
- vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej
učebnej téme,
- vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
- vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
- zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,
- vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej
štruktúry.
- vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na
ciele, metódy, výsledky a ich využitie.
• v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich
riešiť:
- navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,
- využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení,
skúmaní alebo riešení úloh,
- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,
• v oblasti sociálnych kompetencií:
- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
- pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,
- prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť
vlastné výkony a pokroky v učení,
• v oblasti získavať, osvojovať si a rozvíjať manuálne zručnosti:
- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
- dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,
- využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,
Obsah vzdelávania
Tematický celok Počet hodín
Príroda a život 2 h.
Ciele a vzdelávací výstup:
Chápať význam pojmov príroda, živé a neživé prírodniny. Osvojiť si základné
postupy pozorovania prírodnín, prácu s lupou a mikroskopom.
Obsah: Príroda a prírodniny. Metódy a prostriedky skúmania v biológii. Práca
s mikroskopom.
Život v lese 22 h.
Ciele a vzdelávací výstup:
Chápať lesný ekosystém ako životný priestor organizmov. Poznať typických
predstaviteľov lesných rastlín, húb a živočíchy podľa vonkajších znakov, životných
prejavov a potravových vzťahov. Poznať význam lesných organizmov pre život v
lese.
Obsah: Les. Štruktúra lesa. Život a zmeny lesa počas roka. Dreviny v lese.
Ihličnaté a listnaté stromy. Kry. Mikroskopické a nekvitnúce rastliny v lese. Kvitnúce
byliny v lese. Huby a lišajníky v lese. Poznávanie húb (jedlých, jedovatých), spolužitie
stromov a húb. Pomoc pri otrave hubami. Lesné bezstavovce. Lesné vtáky. Lesné
cicavce. Poznávanie húb, regionálne chránené rastliny a živočíchy. Liečivé
a jedovaté rastliny.
Život vo vode a na brehu 20 h.
Ciele a vzdelávací výstup:
Chápať vodný ekosystém ako životný priestor organizmov. Poznať typických
predstaviteľov vodných a brehových organizmov podľa vonkajších znakov, životných
prejavov a potravových vzťahov. Poznať význam vodných a brehových organizmov
pre život vo vode a okolí.
Obsah: Voda a jej okolie. Význam kyslíka, teploty a čistoty vody pre život vodných
organizmov. Rastliny žijúce vo vode. Význam planktónu a vodných zelených rastlín.
Brehové rastlinstvo. Mikroskopické a drobné vodné živočíchy. Vodné bezstavovce.
Hmyz žijúci vo vode a na brehu. Ryby žijúce vo vode. Živočíchy žijúce na brehu.
Vtáky žijúce pri vode. Regionálne chránené rastliny a živočíchy. Negatívny vplyv
ekologických havárií na vodný ekosystém.
Život na poliach a lúkach 18 h.
Ciele a vzdelávací výstup:
Chápať poľný a trávnatý ekosystém, ako životný priestor organizmov. Poznať
typických predstaviteľov poľných a lúčnych organizmov podľa vonkajších znakov,
životných prejavov a potravových vzťahov. Poznať význam poľných a lúčnych
organizmov pre život na poliach a lúkach a výživu človeka
Obsah: Polia, lúky, pastviny. Životný priestor organizmov, druhová rozmanitosť,
vplyv ľudskej činnosti. Rastliny a huby na lúkach. Obilniny. Krmoviny. Olejniny a
okopaniny. Bezstavovce žijúce na lúčkach a poliach. Obojživelníky a plazy žijúce na
lúkach a poliach. Vtáky žijúce na lúkach a poliach. Cicavce žijúce na lúkach
a poliach. Regionálne významné liečivé a chránené druhy organizmov polí, lúk
a pastvín. Život polí, lúk a pastvín počas roka, starostlivosť počas roka o lúky
a pastviny. Negatívny vplyv pôsobenia človeka na poľné a trávnaté ekosystémy.
Praktické aktivity 4 h.
Námety praktických aktivít :
• Pozorovanie vybraných rastlinných alebo živočíšnych objektov lupou a
mikroskopom.
• Pozorovanie drobnozrnka lupou a mikroskopom.
Poznávanie lesných bylín (podľa prírodnín, herbárových položiek, obrazov, atlasov
a pod.).
Poznávanie a rozlišovanie jedlých a jedovatých húb.
Pozorovanie machu lupou alebo mikroskopom.
Pozorovanie schránok mäkkýšov lupou, rozlíšenie ulity a lastúry.
Pozorovanie vonkajších znakov a spôsobu pohybu rýb v akváriu
Poznávanie poľných a lúčnych rastlín a živočíchov
Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé):
Život listnatých a ihličnatých drevín počas roka.
Stopy živočíchov v lese.
Hniezdenie vtákov.
Vonkajšie znaky a prejavy života vodných mäkkýšov v akváriu.
Rast obilniny od siatia po žatvu.
Rast ľuľka zemiakový od sadenia po zber hľúz.
Námety na tvorbu projektov:
• Les v okolí obce (mesta, školy, bydliska). Cieľ: Zistiť výskyt drevín a bylín v
okolitom lese.
• Rastliny a živočíchy v našom potoku (rieke, rybníku) a jeho okolí. Cieľ: Zistiť výskyt
vodných a pobrežných rastlín a živočíchov.
• Dreviny v našej obci (meste, parku, okolí školy). Cieľ: Zistiť výskyt druhov drevín.
• Obojživelníky v okolí môjho bydliska. Cieľ: Zistiť výskyt obojživelníkov v okolí.
• Liečivé rastliny v mojom okolí. Cieľ: Zistiť výskyt a využívanie liečivých rastlín
v okolí.
• Prikrmovanie vtákov v zime (v okolí školy, bydliska). Cieľ: Zhotoviť kŕmidlá pre
zimné kŕmenie vtákov a zistiť výskyt druhov na kŕmidle.
Prierezové témy
Environmentálna výchova (ENV)
Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti
vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať
a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím.
rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a
postoje človeka k životnému prostrediu,
rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej,
regionálnej
a medzinárodnej úrovni,
vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného
prostredia a
komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a
stanoviská,
využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní
a spracúvaní informácií, ako aj pri prezentácii vlastnej práce.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,
argumentovať,
používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine,
prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine.
Hlavným cieľom je, aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili
riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné
informácie, spracovať ich.
Žiaci sa naučia prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím
informačných
a komunikačných technológií. Žiak vhodným spôsobom dokáže zareagovať v
rôznych situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť základné písomnosti osobnej agendy.
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Ochrana života a zdravia
Mediálna výchova
Osobnostný a sociálny rozvoj
Učebné zdroje
Uhereková a kol.: Biológia pre 5. ročník ZŠ, Expol Pedagogika, 2008 + PZ
Encyklopédia
6. ročník
Časová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne
Charakteristika predmetu
Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s
dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k
živým a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a
neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a
život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné
vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody,
ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť
informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny
vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.
Cieľom tohto predmetu je predložiť žiakom učivo v súvislostiach, žiaci majú lepšiu
možnosť vytvoriť si celistvejší obraz o prírode, jej problémoch a možných spôsoboch
ich riešenia. Učivo v 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z
nižšieho stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov,
vzťahov organizmov a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná
na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich,
triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a
vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr.
Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov
a umožňuje postupne prehlbovať poznatky.
Z prierezových tém sú do učiva najviac integrované Environmentálna výchova,
Ochrana života a zdravia a Tvorba projektu.
Vyučovacie hodiny biológie sú realizované v kmeňových triedach alebo
v počítačových učebniach. V špecifických prípadoch sa vyučovanie realizuje mimo
priestorov školy (vychádzky, exkurzie).
Ciele predmetu
Hlavným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu je pochopenie prírody ako
zdroja trvale udržateľného života na Zemi a života ako najvyššej hodnoty.
Zmyslom prírodopisného vzdelávania nie je memorovanie vedomostí, ale pochopenie
prírody ako celku (dôraz sa kladie na chápanie vzťahov medzi organizmami
navzájom). Získané vedomosti majú viesť k pochopeniu a využitiu v reálnom živote.
Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:
najvyššiu hodnotu.
Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života
a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku.
Vedieť základnú stavbu, funkcie a význam a praktické poznávanie organizmov
a neživej prírody.
Pochopiť význam prírody pre človeka z hľadiska ochrany životného prostredia.
Vedieť stavbu a pochopiť činnosť ľudského organizmu a základné princípy
ochrany zdravia.
Význam sa kladie na medzipredmetové vzťahy .
é poznatky a využívať
v praktickom živote.
Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií
Kompetencie (spôsobilosti) v oblasti prírodných vied
-Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. Chápať lesný,
vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov,
poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov
a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými
druhmi.
-Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek,
jednobunkových a mnohobunkových organizmov.
-Poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti
prvej
predlekárskej pomoci pri bežných poraneniach. Rozvíjať poznatky o činnosti
ľudského tela, ako celostného systému z hľadiska ochrany zdravia a zdravého
životného štýlu.
Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania.
-Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej
kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického
vývoja Zeme, prírody a človeka.
-
následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia
-Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb
a živočíchov, podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka.
-Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky
života organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia,
zdravie a spôsob života človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany
životného prostredia a prírody.
Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov:
Komunikatívne a sociálno interakčné spôsobilosti
- identifikovať a správne používať základné pojmy
- objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov
a procesov, podstatu procesov a vzťahov
- vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme
- vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať
informácie a dáta z rôznych zdrojov
- zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti
-vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry
-vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt
Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti
- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti
- pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať
-prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti
- hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení
- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach
- dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia
-
-
- aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach
Schopnosť tvorivo riešiť problémy
- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie
- navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov
- rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh,
- využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení,
skúmaní alebo riešení úloh
- predpokladať a určiť príčinné súvislosti
- pozorovať, experimentovať a odhadovať
Obsah predmetu v 6. ročníku je rozdelený:
1. Život s človekom a v ľudských sídlach
2. Základná štruktúra života
3. Živé organizmy a ich stavba
4. Stavba tela rastlín a húb
5. Stavba tela bezstavovcov
Praktické aktivity
Tematický celok Téma Obsahový štandard Výkonový
štandard
Život s človekom
a v ľudských
sídlach
Ľudské obydlia a
ich okolie.
Ľudské obydlia a ich
okolie. Vplyv ľudskej
činnosti
na prispôsobovanie sa
organizmov prostrediu.
Pojmy: hospodárske,
okrasné a izbové rastliny,
chované živočíchy,
zdomácňovanie,
kríženie, odrody
Uviesť osobitosti
ľudských obydlí a ich
okolia pre život
organizmov. Uviesť
význam kríženia
rastlín a živočíchov
pre človeka. Uviesť
význam
zdomácňovania
živočíchov pre
človeka.
Mikroorganizmy
žijúce s človekom.
Mikroorganizmy žijúce s
človekom. Poznávanie a
význam
pre človeka.Pojmy:
baktérie( parazitické,
rozkladné, mliečne,
kvasné) pleseň
hlavičkatá, papleseň
štetkovitá, kvasinky
Uviesť prejavy
škodlivosti parazitickej
baktérie pre človeka.
Opísať využitie
mliečnych a kvasných
baktérií. Uviesť príklad
využitia kvasiniek
človekom. Uviesť
podmienky výskytu
plesní v domácnosti.
Uviesť príklad
priemyselnej výroby
s využívaním
kvasinky.
Pestované
rastliny
v záhradách –
zelenina
Ovocné rastliny
Pestované rastliny
v záhradách. Pestované
ovocné stromy a kry.
Poznávanie podľa
vonkajších znakov,
význam.
Pojmy: cibuľa, cesnak,
kapusta, kel, karfiol,
mrkva, petržlen, fazuľa,
hrach, rajčiak, paprika,
cibuľová zelenina,
hlúbová zelenina,
koreňová zelenina,
strukoviny, jabloň, hruška,
marhuľa, broskyňa, slivka,
ríbezľa, egreš, jahoda,
sad, ovocná záhrada,
odrody, šľachtenie, listy,
kvety, plod(malvica,
kôstkovica)
Pomenovať podľa
ukážky zástupcu
cibuľovej, hlúbovej
a koreňovej zeleniny.
Poznať na ukážke
a pomenovať
strukovinu. Rozlíšiť
a pomenovať na
ukážke päť
druhovzeleniny.
Vysvetliť potrebu
hnojenia pôdy
v záhrade pri
dlhoročnom pestovaní
plodín. Vysvetliť
význam zeleniny vo
výžive človeka.
Poznať na ukážke
a pomenovať dve
rastliny s drobným
dužinatým ovocím.
Vysvetliť význam
ovocia pre zdravie
človeka.
Nežiadúci
spoločníci človeka
Nežiaduci spoločníci
človeka. Poznávanie
podľa vonkajších znakov,
význam. Zásady
prevencie pred šírením
nákazy.
Pojmy: pásomnica, hlísta,
mrľa, voš, blcha, ploštica,
moľa, mucha, šváb,
múčiar, vnútorný
a vonkajší parazit.
Zdôvodniť na príklade
škodlivosť vnútorného
a vonkajšieho
parazita. Poznať na
ukážke dva živočíchy
znehodnocujúce
potraviny. Poznať
zásady ochrany pred
vnútornými parazitmi.
Poznať spôsob
odstránenia vší
z vlasov.
Včelárstvo
Rybárstvo
a rybnikárstvo
Včelárstvo, včela, matka,
robotnica, trúd, úľ, plast,
med, vosk, roj. Spoločný
život včiel. Zásady chovu
včiel.
Rybárstvo, kapor, pstruh,
rybník
Opísať na ukážke
význam včely matky,
robotnice, trúda v úli.
Uviesť príklady
významu chovu včely
pre človeka.
Vysvetliť význam rýb
pre človeka.
Chovateľsky
významné vtáky
Chovateľsky významné
vtáky.
Kura, morka, kačica, hus,
pohlavná dvojtvárnosť,
vajcia, perie, mäso, tuk,
polygamia
Na ukážke
pomenovať samca
a samicu kury, kačice,
husi a morky.
Vysvetliť na príklade
kohúta a sliepky
pohlavnú dvojtvarosť.
Uviesť význam chovu
kury, kačice, husi
alebo morky pre
človeka.
Blízky spoločníci
človeka.
Blízky spoločníci človeka.
Poznávanie podľa
vonkajších znakov,
význam. Spolunažívanie
živočíchov a ľudí
v domácnosti.
Pojmy: pes, mačka,
akváriové rybičky, morča,
chrček, andulka, kanárik,
srsť, hlava, trup, oči, uši,
chvost, končatiny,
vtiahnuteľné pazúry
Porovnať odlišnosti
vonkajších znakov
psa a mačky.
Pomenovať na ukážke
jedno plemeno psa.
Uviesť zásady chovu
psa a mačky
v domácnosti. Uviesť
príklad starostlivosti
o drobné domáce
živočíchy.
Chovateľsky
významné
cicavce.
Chovateľsky významné
cicavce. Poznávanie
podľa vonkajších znakov,
Význam. Zásady chovu.
Pojmy: králik, tur, sviňa,
kôň, koza, ovca, mäso,
mlieko, srsť, koža, štetiny,
vlna, kosti, dobytok, hnoj,
močovka, jazdectvo
Rozpoznať na ukážke
tri druhy
hospodárskych
zvierat. Rozpoznať na
ukážke samca,
samicu a mláďa dvoch
hospodárskych
zvierat. Uviesť
význam, chovu
jedného
hospodárskeho
zvieraťa. Uviesť
dôsledky pridávanie
veľkého množstva
chemických
prípravkov do potravy
hospodárskych
zvierat.
Cicavce žijúce s
človekom
Cicavce žijúce
s človekom. Poznávanie
podľa vonkajších znakov,
riziká prenosu nákazlivých
ochorení, ochrana
a prevencia.
Pojmy: hlodavce, myš,
potkan, krysa, hlodavé
zuby, nákazlivé choroby,
deratizácia
Rozlíšiť na ukážke
myš a potkana. Uviesť
riziko výskytu myší
a potkanov
v domácnosti. Poznať
spôsoby ochrany pred
myšami a potkanmi
Živočíchy v okolí
ľudských sídel.
Živočíchy v okolí ľudských
sídel. Poznávanie podľa
vonkajších znakov,
význam.
Pojmy: slimák, mlynárik,
vošky, vlnačka, obaľovač,
osa, škorec, drozd,
sýkorka, vrabec, hrdlička,
holub, lastovička, pipíška,
stehlík, krt, jež.
Uviesť dva
bezstavovce žijúce
v záhrade alebo
v sade. Vysvetliť
škodlivosť
premnoženia
niektorých
bezstavovcov
v domácnosti,
záhrade a sade.
Opísať význam
spevavých vtákov
v okolí domácností.
Poznať na ukážke
troch spevavých
vtákov. Uviesť príklad
spevavého vtáka,
ktorý sa živí hmyzom.
Základná
štruktúra života
Rastlinná
a živočíšna bunka
Rastlinná a živočíšna
bunka. Základná stavba
a funkcia časti bunky.
Pojmy: bunka, organely,
bunková stena,
cytoplazmatická blana,
cytoplazma, jadro,
vakuola, chloroplast,
bičíky, riasinky, bunková
šťava, zelené farbivo,
chlorofyl
Pomenovať na ukážke
časti rastlinnej bunky.
Vysvetliť význam
bunkového jadra
a chloroplastu.
Pomenovať na ukážke
časti živočíšnej bunky.
Určiť na ukážke
zhodné a rozdielne
znaky rastlinnej
a živočíšnej bunky
Živé organizmy
a ich stavba
Nebunkové
a jednobunkové
organizmy.
Nebunkové
a jednobunkové
organizmy. Stavba tela.
Význam, vplyv človeka,
nákazlivé ochorenia,
prevencia.
Pojmy: vírus, baktéria,
vnútrobunkový parazit,
bunková stena,
cytoplazma,
cytoplazmatická blana,
nákazlivé ochorenia
Porovnať stavbu
vírusu a baktérie.
Rozhodnúť či
pôvodcom nákazy
chrípky, žltačky,
angíny je vírus alebo
baktéria. Uviesť
možnosti
predchádzania šíreniu
vírusových
a bakteriálnych nákaz.
Stavba tela
jednobunkových
organizmov
Stavba tela jedno
bunkových organizmov.
Stavba tela
mnohobunkových
organizmov.
Pojmy: drobnozrnko,
kvasinka, črievička,
organely, bunková stena,
cytoplazma, jadro, brvy,
bunkové ústočká , jadro,
vakuola, stiahnuteľná
a potravová vakuola,
pletivo, tkanivo, orgán,
sústava orgánov a
organizmus
Pomenovať na ukážke
črievičky hlavné časti
tela. Porovnať na
ukážke stavbu tela
drobnozrnka
a črievičky. Priradiť
pletivo a tkanivo
k rastline
a živočíchovi. Určiť na
ukážke rastliny jej
orgány. Určiť na
ukážke štruktúry tela
živočícha bunku,
tkanivo, orgán,
sústavu orgánov
Pozorovanie črievičky
mikroskopom
Pojmy: senný nálev,
črievička, mikroskop,
príprava preparátu
Pripraviť si preparát,
zvládnuť techniku
mikroskopovania,
pozorovať a opísať
telo črievičky
Stavba tela rastlín
a húb
Stavba tela
nekvitnúcich
rastlín
Stavba tela nekvitnúcich
rastlín. Machy a paprade
Pojmy: mach, papraď,
pakorienok, pabyľka,
stopka, výtrusnica, výtrus,
korene, koreň, podzemok,
listy.
Pomenovať na ukážke
časti tela machu.
Pomenovať na ukážke
časti tela paprade.
Uviesť význam
výtrusov pre machy
a paprade.
Stavba tela
kvitnúcich rastlín
Stavba tela kvitnúcich
rastlín. Koreň, prijímanie
živín koreňom, význam
pre život rastliny
Pojmy: koreň, pokožka,
cievne zväzky, koreňové
vlásky, hlavný koreň
s bočnými koreňmi,
zväzkovitý koreň,
Zadanie projektu ( Herbár
kvitnúcich rastlín)
Rozlíšiť na ukážke
stavby koreňa,
pokožku, dužinu,
cievne zväzky,
koreňové vlásky.
Uviesť živiny, ktoré
rastlina prijíma
koreňom . Vysvetliť
význam koreňa pre
rastlinu.
Stonka
( dreviny, byliny)
Stonka (dreviny, byliny),
prúdenie látok stonkou,
význam pre život rastliny.
Pojmy: stonka, dužinatá
stonka, drevnatá stonka,
pokožka, dužina, cievne
zväzky, kôra, drevo, lyko,
letokruhy, púčik, kmeň,
koruna
Roztriediť na ukážke
dreviny a byliny podľa
stavby stonky.
Vysvetliť význam
cievnych zväzkov
v stonke. Určiť na
konáriku púčiky
a vysvetliť ich
význam. Zdôvodni
význam stonky pre
život rastliny
List
List. Fotosyntéza,
dýchanie, vyparovanie
vody, význam pre život
v prírode.
Pojmy: list, pokožka,
bunky listu, chloroplasty,
cievne zväzky, žilky,
prieduch, fotosyntéza,
slnečná energia, oxid
uhličitý, voda, kyslík
Určiť na ukážke
stavbu listu, dôležité
časti pre fotosyntézu.
Uviesť význam
prieduchov v pokožke
listu. Vymenovať
látky, ktoré listy pri
dýchaní zo vzduchu
prijímajú a ktoré do
vzduchu vylučujú.
Uviesť význam listov
pre prijímanie živín
a dýchanie.
Kvet Kvet. Opelenie
a oplodnenie. Význam pre
rozmnožovanie rastlín.
Pojmy: kvet, súkvetie,
kvetný obal, kalich
a koruna, okvetie, tyčinka,
piestik, peľové zrnko,
vajíčko, opelenie,
oplodnenie
Rozlíšiť na ukážke
kvetný obal, tyčinku
a piestik. Uviesť
význam peľového
zrnka a vajíčka.
Opísať na schéme
opelenie kvetu.
Uviesť, kedy nastáva
v kvete oplodnenie.
Zdôvodniť, prečo je
kvet rozmnožovací
orgán rastliny
Plod a semeno
Plod a semeno.
Rozdelenie plodov,
význam pre
rozmnožovanie rastlín.
Pojmy: plod, oplodie,
suchý plod, dužinatý plod,
semeno, osemenie,
zárodok, klíčne listy,
rozširovanie plodov a
semien
Určiť na ukážke plodu
oplodie a semeno.
Rozlíšiť na ukážke
dužinatý a suchý plod.
Pomenovať na ukážke
semena zárodok
a klíčne listy. Vysvetliť
význam plodu
a semena pre rastlinu,
živočíchov a človeka.
Rastlinné telo
Rastlinné telo. Súčinnosť
orgánov pre príjem živín,
prenos a vylučovanie
látok. Vplyv svetla, tepla,
vody a živín.
Pojmy: koreň, stonka,
listy, kvety, vyživovacie
orgány, rozmnožovacie
orgány
Vymenovať látky,
ktoré potrebuje
rastlina pre život.
Pomenovať na ukážke
rozmnožovacie
a vyživovacie orgány
kvitnúcej rastliny.
Pomenovať na ukážke
rastliny, orgány,
ktorými rastlina prijíma
výživu a dýcha, prúdia
látky, prijíma
a vyparuje vodu
Huby s plodnicou
jedlé a jedovaté,
rozlíšenie podľa
typických znakov.
Huby bez plodníc,
lišajníky
Huby s plodnicou jedlé
a jedovaté, rozlíšenie
podľa typických znakov.
Kvasinky, plesne,
lišajníky, stavba tela.
Pojmy: huba, podhubie,
plodnica, hlúbik, klobúk,
lupene, rúrky, pošva,
plachtička, prsteň,
pečiarka, muchotrávka
zelená, bedľa, hríb,
masliak , výtrusy,
výtrusnica.
Lišajník – riasa, hubové
vlákna
Kvasinky -bunková stena,
jadro cytoplazma,
vakuola,
Rozlíšiť stavbu jedlej
a jedovatej huby
s plodnicou. Rozlíšiť
na ukážke hubu
s výtrusnicami na
lupeňoch a rúrkach.
Rozlíšiť na ukážke
kvasinku a pleseň
podľa stavby tela.
Uviesť význam
výtrusnice plesne.
Opísať na ukážke
stavbu tela lišajníka
Stavba tela
bezstavovcov
Pŕhlivce – drobné
vodné živočíchy
Pŕhlivce – drobné vodné
živočíchy. Stavba tela
a základné telesné
funkcie.
Pojmy: nezmar, ústny
a vyvrhovací otvor, pŕhlivé
bunky, rozptýlená NS,
vajíčka, spermie, púčik,
obojpohlavný živočích,
regenerácia
Vysvetliť, ako nezmar
prijíma potravu
a dýcha. Vysvetliť
prečo sa nervová
sústava nezmara
nazýva rozptýlená.
Uviesť význam vajíčok
a spermií nezmara.
Vysvetliť význam
slova obojpohlavný
živočích.
Ploskavce
a hlístovce –
vnútorné parazity
Ploskavce a hlístovce –
vnútorné parazity. Stavba
tela
Pojmy: pásomnica, hlísta,
hlavička, prísavky, články,
vajíčka, larva, uhor,
pohlavná dvojtvarosť,
samček, samička,
hostiteľ, medzihostiteľ,
Uviesť časť tráviacej
sústavy človeka,
v ktorej žije
pásomnica a hlísta.
Opísať podľa ukážky
rozmnožovanie hlísty
alebo pásomnice.
Vysvetliť
nevyhnutnosť
dostatočnej tepelnej
úpravy mäsa a umytia
ovocia a zeleniny pred
konzumáciou.
Mäkkýše –
živočíchy so
schránkou.
Mäkkýše – živočíchy so
schránkou. Stavba tela
a základné telesné
funkcie.
Pojmy: slimák –
vnútornostný vak, ústa,
jazýček, pľúca, črevo,
pečeň, srdce, nervové
uzliny, obojpohlavná
žľaza, ulitníky, škľabka –
prijímací, ústny
a vyvrhovací otvor, žiabre,
obojpohlavný živočích
Uviesť miesto
uloženia vnútorných
orgánov slimáka.
Porovnať podľa
ukážky schránku
slimáka a škľabky.
Vysvetliť prečo je
slimák obojpohlavný
živočích. Uviesť
orgánovú sústavu,
ktorou slimák prijíma
a spracúvava potravu.
Porovnať dýchacie
orgány slimáka
a škľabky.Určiť na
ukážke ústny,
prijímací a vyvrhovací
otvor škľabky.
Námety praktických aktivít
Pozorovanie buniek pokožky dužinatej šupiny cibule, plesne alebo kvasinky
mikroskopom.
Pozorovanie a rozlišovanie vyživovacích a rozmnožovacích orgánov kvitnúcej rastliny
voľným okom.
Obrúčkavce –
živočíchy
s obrúčkami.
Obrúčkavce – živočíchy
s orúčkami. Stavba tela
a základné telesné
funkcie.
Pojmy: dážďovka, svaly,
ústny a análny otvor,
tráviaca rúra, vylučovacie
orgány, DS, obehová
sústava, krv, krvné cievy,
rebríčková NS, opasok,
obojpohlavný živočích
Uviesť, aký orgán
umožňuje dážďovke
pohyb. Zdôvodniť,
názov zatvorená
obehová sústava
dážďovky. Opísať ako
dýcha dážďovka.
Zdôvodniť názov
rebríčkovej nervovej
sústavy dážďovky.
Uviesť význam
opasku dážďovky.
Článkonožce –
živočíchy
s článkovaným
telom –
pavúkovce,
kôrovce
Článkonožce –
živočíchy
s článkovaným
telom – hmyz
Článkonožce – živočíchy
s článkovaným telom.
Stavba tela a základné
telesné funkcie.
Pojmy: pavúk križiak, rak,
jedová žľaza, mimotelové
trávenie, pľúcne vačky,
rúrkovité srdce,
rebríčková NS, pancier,
vonkajšia kostra, žiabre
Pojmy: hmyz, neúplná
premena
Vysvetliť význam
jedovej žľazy pavúka.
Pomenovať sústavu,
ktorá rozvádza
u pavúka a raka v tele
kyslík. Uviesť orgán
raka, ktorý tvorí
vonkajšiu kostru.
Porovnať dýchacie
orgány pavúka a raka.
Uviesť na ukážke
ústneho orgánu
hmyzu príklad
potravy. Určiť na
ukážke končatiny
spôsob pohybu
hmyzu. Pomenovať
dýchací orgán hmyzu.
Zdôvodniť názov
rebríčkovej nervovej
sústavy hmyzu.
Popísať stavbu tela
a spôsob života
prebratých druhov
živočíchov
Pozorovanie vnútornej stavby koreňa, stonky dreviny a byliny, vnútornej stavby
kvetu.
Pozorovanie stavby tela a prejavov života črievičky, vonkajšej stavby tela hmyzu,
ústnych ústrojov, končatín a krídel hmyzu.
Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé)
Vypestovať podľa návodu pleseň a pozorovať stavbu tela.
Naklíčiť podľa návodu semeno a pozorovať jeho stavbu. Ako vplýva smer svetla na
rast stonky? Potrebujú semená na klíčenie vzduch (vodu, teplo)? Prečo sa v
sfarbenej vode zafarbili biele kvety?
Námety na tvorbu projektov
Zeleň v okolí môjho bydliska (školy, obce, mesta, sídliska). Pestovanie a ochrana
zelene v triede (škole, v domácnosti).
Dreviny v našom parku (záhrade, okolí školy). Môj pes (mačka, chrček, morča,
kanárik).
Vtáky v okolí môjho bydliska (školy, parku, sídliska). Starostlivosť o vtáky v zime
(v okolí školy, bydliska).
Prierezové témy
Osobnostný a sociálny rozvoj
deliť si úlohy
niesť zodpovednosť
Enviromantálna výchova
ochrana prírody a krajiny
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
prírodné bohatstvo regiónu
Ochrana života a zdravia
zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
využívať IKT pri získavaní a spracúvaní informácii a pri prezentácii vlastnej
práce
vyjadriť sa verbálne aj písomne
Mediálna výchova
Dopravná výchova
Kritériá hodnotenia: (minimálne 2-krát v priebehu klasifikačného obdobia),
písomných odpovedí žiakov, didaktických testov, grafických prejavov žiakov, práce
na praktických cvičeniach a na základe aktivity a tvorivého prístupu žiaka k danému
predmetu.
Učebné zdroje
Uhereková a kol.: Biológia pre 6. ročník ZŠ, Expol Pedagogika, 2009 + PZ
Encyklopédia
7. ročník
Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne
Charakteristika predmetu
Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch
s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a
neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako
celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich
životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie
základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného
pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich
v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho
zdravia.
Usporiadanie učiva v 7. ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s
rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra učiva v 7. ročníku umožňuje plynulý
prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a na základe anatomicko-
fyziologických poznatkov, smeruje k pochopeniu princípov individuality, biologickej a
sociálnej podstaty človeka, pochopeniu základných spoločenských vzťahov na základe
etických noriem, v prospech ich rozvoja. Štruktúra učiva umožňuje pochopenie osvojovanie
si zdravého životného štýlu a ochranu pred škodlivými vplyvmi.
Ciele predmetu
Cieľom vyučovania biológie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom poznatkov
z biológie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho
vzťahu k učebnému predmetu biológia. Cieľom vyučovania biológie je podieľať sa na
rozvíjaní prírodovednej gramotnosti.
V rámci samostatnej práce majú byť schopní samostatne získavať potrebné informácie
súvisiace s prírodovednou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná
literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné materiály.
Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:
6. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.
7. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných
vzťahoch ako súčastí celku.
8. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného
pôsobenia prírodných procesov a javov.
9. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.
Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote
V predmete biológia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky pri podaní
predlekárskej prvej pomoci. Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a
zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky
v každodennom živote.
ciele vyučovacieho procesu:
kognitívne - vedomosti, intelektuálne zručnosti žiaka
afektívne - citová oblasť, oblasť postojov, názory
psychomotorické - motorické zručnosti
Kompetencie v oblasti prírodných vied:
Poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti prvej
predlekárskej pomoci pri bežných poraneniach. Rozvíjať poznatky o činnosti ľudského
tela, ako celostného systému z hľadiska ochrany zdravia a zdravého životného štýlu.
Kompetencie žiakov:
v oblasti komunikačných schopností:
- identifikovať a správne používať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo
zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a
vzťahov, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej
téme, vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť
a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, zrozumiteľne prezentovať svoje
poznatky, skúsenosti a zručnosti, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania
na základe danej štruktúry, vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so
zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie.
• v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:
- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia
úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických
úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských
projektov, využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe
zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti,
pozorovať, experimentovať a odhadovať.
• v oblasti sociálnych kompetencií:
- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo
v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo
skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
• v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:
- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá
bezpečnosti a ochrany zdravia, využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,
rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať
teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.
Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií
V danom predmete sa kladie dôraz na spôsobe získavania informácií, ale aj na ich využitie
v bežnom živote.
Predmet biológia vedie žiakov k:
-schopnosti tvorivo riešiť problémy
-vyhľadávať informácie, robiť ich analýzu, vedieť ich spracovať
-schopnosti vedieť riešiť problémy a navrhovať ich optimálne riešenia
-využívať informačné technológie pri spracovaní informácií
-schopnosti vytvárať projektové práce
-schopnosti prezentovať svoje výsledky a ich porovnávaniu
-vedieť riešiť daný problém adekvátnym spôsobom
-poznať patologické javy v spoločnosti a vedieť ich včas rozpoznať a tým s chrániť
Formy a metódy vyučovania v predmete biológia
metódy: vysvetľovanie, práca s obrazovým materiálom, riadený rozhovor, prezentácia
v PowerPointe, práca s internetom, riešenie problémových úloh, realizácia praktických
cvičení
postupy: porovnávanie, , riadený rozhovor, porovnávanie
formy práce: diskusia, analýza informácií
Didaktická technika
-počítač, notebook, dataprojektor, internet, DVD, textový materiál, obrazový materiál
Učebné zdroje
-auditívne učebné zdroje: počítačový program
-vizuálne: prezentácie v programe PowerPoint, obrázky, fotografie, text,
-audiovizuálne: DVD ,film
Zásady hodnotenia a klasifikácie v predmete biológia
Pri hodnotení žiaka sa prihliada na jeho osobnostný rast, ako zvládol učivo, ako vie využiť
získané vedomosti v bežnom živote. Hodnotenie pôsobí na žiaka motivačne.
V hodnotení žiaka v predmete biológia sa využíva:
1. formatívne hodnotenie: toto hodnotenie umožňuje žiakovi odstraňovať nedostatky a učiteľ
mu poskytne rady na jeho zlepšenie(verbálne hodnotenie žiaka)
2. neformálne hodnotenie: cieľom tohto hodnotenia je zhodnotiť prácu žiaka v skupine
alebo v individuálnej práci(verbálne hodnotenie žiaka)
3.priebežné hodnotenie:
- klasifikácia projektových prác
-klasifikácia frontálneho skúšania
-klasifikácia verbálneho skúšania
Kritériá hodnotenia: (minimálne 2-krát v priebehu klasifikačného obdobia), písomných
odpovedí žiakov, didaktických testov, grafických prejavov žiakov, práce na praktických
cvičeniach a na základe aktivity a tvorivého prístupu žiaka k danému predmetu.
Prierezové témy
Osobnostný a sociálny rozvoj
Mediálna výchova
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultura
Dopravná výchova
Ochrana života a zdravia
Tvorba projektov a prezentačné zručnosti
Environmentálna výchova
Učebné zdroje
Uhereková a kol.: Biológia pre 7. ročník ZŠ, Expol Pedagogika, 2009 + PZ
Encyklopédia
Vzdelávacia oblasť Vyučovací predmet Roč.
Človek a príroda Biológia 7.
Očakávané
spôsobilosti žiaka
Vzdelávací
štandard
obsahový
Názov tematického celku
vrátane tém
Vzdelávací
štandard
výkonový
Medzipredmeto
vé vzťahy
Kritériá
hodnotenia
Metódy
a prostriedky
hodnotenia
Stratégie vyučovania
Metódy, postupy,
formy práce
Učebné zdroje
žiak chápe
a rozpozná odlišnosti
v sústavách orgánov
stavovcov, vie
vymenovať orgány
sústav orgánov ,vie
vymenovať druhy
živočíchov, ktoré sa
odlišujú v závislosti
od životného
prostredia v ktorom
žijú, má ekologické
cítenie a pozná
dôležitosť ochrany
životného prostredia
povrch tela
stavovcov
oporná a
pohybová sústava
stavovcov
tráviaca sústava
stavovcov
dýchacia sústava
stavovcov
obehová sústava
stavovcov
vylučovanie
močová sústava
stavovcov.
nervová sústava
stavovcov
zmyslové orgány
stavovcov
rozmnožovanie
stavovcov
životné prejavy
stavovcov
význam stavovcov
1.Stavba tela
stavovcov
(16 hodín)
-poznať funkcie
povrchu tela
,odlišnosť kožných
útvarov
-vedieť funkcie
opornej a pohybovej
sústavy
-poznať druhy
svalstva
-vedieť odlišnosti
tráviacej sústavy
stavovcov
-poznať odlišnosti
dýchania stavovcov
-poznať odlišnosti
obehových sústav
stavovcov
-vymenovať
odpadové látky
vylučovania
-rozlišovať stavbu
mozgu stavovcov
-vedieť rozlišovať
podmienený
a nepodmienený
Prepojenie na
geografiu
-didaktický test
-písomné
cvičenia
-frontálne
skúšanie
-hodnotenie
skupinovej a
individuálnej
práce
metódy: riadený
rozhovor,
prezentovanie
v programe
PowerPoint
v interaktívnej učebni,
výklad
postupy: výklad,
rozhovor,
porovnávanie
formy práce: diskusia
,analýza údajov,
praktické cvičenie
-internet
-prezentácia v programe
PowerPoint
-fotografie
-internet
žiak vie zdôvodniť
význam povrchu tela,
pozná stavbu kože,
vie vymenovať kožné
útvary človeka
a prakticky využíva
zásady starostlivosti
o kožu a kožné
útvary
žiak vie na vlastnom
tele vymenovať kosti
tela a najdôležitejšie
svaly, vie poskytnúť
predlekársku prvú
pomoc pri
zlomeninách a
vykĺbení
v prírode a pre
človeka
-význam povrchu
tela
-stavba kože
-kožné útvary
-starostlivosť
o kožu a kožné
útvary
-kostra a jej stavba
-stavba lebky
a chrbtice
-stavba kostry
hornej a dolnej
2. Človek a jeho
telo
Povrch tela a kožná
sústava
(3 hodiny)
Oporná a pohybová
sústava
(8 hodín)
reflex
-poznať príklady
stavovcov
s vyvinutými
zmyslami
-vedieť porovnať
spôsoby
rozmnožovania
-vedieť vysvetliť
inštinktívne
správanie
-poznať ohrozené
druhy živočíchov
-poznať význam
kože
-vedieť stavbu kože
-osvojiť si
starostlivosť o kožu
a kožné útvary
-vedieť a rozlišovať
kosti tela
-rozlišovať svalstvo
tela, jeho význam
-vedieť delenie
Prepojenie na
etickú výchovu
fyziku,
chémiu
-hodnotenie
skupinovej práce
-hodnotenie
samostatnej
práce
- výstupný test
-frontálne
skúšanie
-individuálne
skúšanie(ústne)
postupy: výklad,
riadený rozhovor,
porovnávanie,vysvetľo
vanie
formy práce: diskusia,
analýza údajov
metódy: výklad, práca
s laboratórnymi
pomôckami
a ochrannými
pomôckami
postupy:
porovnávanie, riadený
rozhovor
metódy:
vysvetľovanie, riadený
rozhovor
postupy:
porovnávanie, ,
riadený rozhovor
formy práce: diskusia,
-internet
-prezentácia v programe
PowerPoint
-obrazový materiál
žiak pozná stavbu
tráviacej sústavy,
osvojil si zásady
zdravej výživy, vie
ktoré sú hlavné
zložky potravy a ich
význam, pozná
škodlivosť požitia
alkoholických
nápojov
žiak vie rozlíšiť horné
a dolné dýchacie
cesty, pozná význam
kyslíka , vie
o nebezpečenstve
fajčenia a požitia
návykových látok, vie
poskytnúť
predlekársku prvú
pomoc pri zastavení
dýchania
žiak vie vymenovať
zložky krvi a pozná
ich význam, pozná
funkcie obehovej
sústavy, rozpozná
rozdiel medzi
tepnami a žilami,
osvojil si zásady
predlekárskej prvej
pomoci pri žilovom
a tepnovom krvácaní
končatiny
-stavba a delenie
svalstva
-poranenia kostí
a svalov
-stavba a činnosť
tráviacej sústavy
-zložky potravy
a premena látok
-zásady správnej
výživy
-stavba a funkcia
orgánov dýchacej
sústavy
-dýchanie
(vonkajšie,
vnútorné)
-starostlivosť
o dýchaciu sústavu
-zásady prvej
pomoci pri
zastavení dýchania
-krv jej zložky a ich
význam
-stavba srdca,
činnosť srdca,
krvný obeh
-krvné cievy,
Tráviaca sústava
(4 hodiny)
Dýchacia sústava
(5 hodín)
Obehová sústava
(7 hodín)
svalstva a ich
umiestnenie
-poznať zásady
predlekárskej prvej
pomoci pri
zlomeninách a
vykĺbení
-poznať stavbu
tráviacej sústavy
človeka a ich
funkcie
-osvojiť si
a používať zásady
zdravého
stravovania, zložky
potravy
-poznať stavbu
dýchacej sústavy
a jej funkcie
-vedieť
o nebezpečenstvác
h fajčenia a požitia
návykových látok
-vedieť poskytnúť
predlekársku prú
pomoc pri zastavení
dýchania
-poznať zložky krvi
a ich funkcie
-vedieť stavbu
srdca
-vedieť aké sú
druhy krvných ciev
-testová forma
preverovania
vedomostí
-hodnotenie
skupinovej práce
-neformálne
hodnotenie práce
žiaka v skupine
-hodnotenie
výstupným
testom
-frontálne
skúšanie
analýza informácií
metódy: výklad,
riadený rozhovor
postupy: porovnávanie
formy práce: diskusia,
analýza údajov
metódy: výklad,
riadený rozhovor
postupy:
vysvetľovanie, riadený
rozhovor
formy práce: diskusia,
analýza informácií
-obrazový materiál
-prezentácia v programe
PowerPoint
-internet
-obrazový materiál
-prezentácie v programe
PowerPoint
-internet
-IKT učebňa
-encyklopédia
-DVD
-prezentácie v programe
Powerpoint
-obrazový materiál
žiak vie ktoré
odpadové látky
vznikajú v tele pri
látkovej premene,
pozná význam
obličiek, vie zásady
prevencie ochorení
močovej sústavy
žiak vie spôsoby regulácie organizmu, pozná najdôležitejšie žľazy s vnútorný vylučovaním a ich význam, osvojil si zásady psychohygieny , pozná význam zmyslových orgánov, pozná podstatu poškodenia zraku a prevenciu pred ochoreniami
miazgové cievy,
slezina
-poškodenia
obehovej sústavy
-zásady
predlekárskej prvej
pomoci pri krvácaní
a zastavení
činnosti srdca
-vylučovanie
-močová sústava
-prevencia
ochorení močovej
sústavy
-spôsoby regulácie
organizmu
-žľazy s vnútorným
vylučovaním
-ústredná
a obvodová
nervová sústava
-zmyslové
orgány(zrak, sluch,
chuť, čuch, hmat)
Vylučovanie a močová
sústava
(3 hodiny)
Regulačné sústavy
(10 hodín)
v ľudskom tele
a poznať ich stavbu
a funkciu
-vedieť funkcie
miazgových ciev
a sleziny
-osvojiť si zásady
predlekárskej prvej
pomoci pri krvácaní
a zastavení činnosti
srdca
-vedieť aké
odpadové látky
vznikajú v tele
-vedieť orgány
močovej sústavy
a umiestnenie
obličiek na vlastnom
tele
-oboznámiť sa
s prevenciou
ochorení močovej
sústavy
-pochopiť dôležitosť
pitného režimu
-vedieť spôsoby
regulácie a ich
význam
-vymenovať dôležité
žľazy s vnútorným
vylučovaním
a vedieť ich význam
-vedieť opísať
reflexný oblúk
-individuálne
skúšanie
-formatívne
hodnotenie žiaka
-frontálne
skúšanie
-individuálne
skúšanie
-testová forma
skúšania
-hodnotenie
práce
v skupinách
metódy: výklad,
prezentácia
projektových prác
žiakov
postupy: riadený
rozhovor
formy práce: diskusia
metódy: výklad,
prezentácia
projektových prác
žiakov, diskusia
-prezentácia v programe
PowerPoint
-internet
-DVD
-prezentácia v programe
PowerPoint
-internet
-IKT učebňa
žiak pochopil dôležitosť rodiny a vzťahov v rodine, pozná podstatu rozmnožovania, vie zásady prevencie pohlavne prenosných ochorení, žiak pozná druhy drogových závislostí a preventívne správanie v spoločnosti, osvojil si podstatu kladných medziľudských vzťahov, pozná ich dôležitosť, chápe podstatu zdravého životného štýlu žiak vie pozorovať
-vyššia nervová
činnosť
-rozmnožovacia
sústava
-oplodnenie,
tehotenstvo
a pôrod
-pohlavné
ochorenia
Rozmnožovanie, vývin
jedinca a rodičovstvo
(3 hodiny)
a jeho časti
-poznať zmyslové
orgány, ich stavbu
a funkcie
-vedieť
charakterizovať
vyššiu nervovú
činnosť
-vedieť dôvody
a prevenciu
poškodenia zraku
-vedieť poskytnúť
prvú pomoc pri
poranení mozgu,
miechy a chrbtice
-vedieť stavbu
pohlavných orgánov
a ich funkcie
-poznať význam
menštruačného
cyklu
-poznať princíp
a miesto oplodnenia
-vedieť opísať fázy
tehotenstva
-vedieť zdôvodniť
dôležitosť výživy
dieťaťa materským
mliekom
-poznať a vedieť
príklady pohlavne
prenosných
ochorení
a prevenciu pred
nimi
-frontálne
skúšanie
-hodnotenie
projektových prác
na tému závislosti
a ich prevencia
-testová forma
preverovania
vedomostí
-hodnotenie
projektových
prác
-prezentácia
v programe
PowerPoint
-internet
-IKT učebňa
javy, vie ich správne zhodnotiť a analyzovať výsledky praktických cvičení
-drogové závislosti
a ich prevencia
-životný štýl človeka
-medziľudské
vzťahy
-mikroskopické
pozorovanie,
porovnanie šupiny
ryby, pera vtáka a
chlpu cicavca
-prvá pomoc pri
zlomeninách a
vykĺbení, nácvik
prvej pomoci
-nácvik prvej
pomoci pri
zastavení dýchania,
prejavy dýchania v
pokoji a pri námahe
-prvá pomoc pri
krvácaní zo žily a
tepny, prvá pomoc
pri zastavení
činnosti srdca
-zásady
predlekárskej prvej
pomoci pri
poranení mozgu,
chrbtice a miechy
Zdravie a život človeka
(2 hodiny)
Praktické cvičenia
(5 hodín)
-chápať a poznať
drogové závislosti
a ochranu pred
závislosťami
-vedieť zdôvodniť
potrebu zdravého
životného štýlu
-vedieť uviesť
príklady nezdravej
výživy a jej
následky
-vedieť samostatne
pracovať
-vedieť pracovať
v skupine
-vedieť analyzovať
získané informácie
a vedieť ich využiť
-vedieť zaznamenať
výsledky
8.ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne Charakteristika predmetu Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. Učivo sa orientuje na zloženie Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so živými zložkami prírody, na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode. Ciele predmetu 1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. 3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote. Kompetencie 1. Kompetencie v oblasti prírodných vied Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania. Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme, prírody a človeka. Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia. . 2. Kompetencie v oblasti komunikačných schopností - identifikovať a správne používať základné pojmy, - objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov, - vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, - vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, - zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, - vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry, - vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie. 3. Kompetencie v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť - riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, - navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, - rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých
správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, - využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. 4. Kompetencie v oblasti sociálnych kompetencií: - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, - pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, - vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, - hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení 5. Kompetencie v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností: - používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, - dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, - využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, - rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, - aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach. Obsah učiva Časová dotácia 2 hodiny týždenne/66 hodín ročne
Názov tematického celku Časová dotácia
1. Neživá príroda a jej poznávanie 1
2. Zem a jej stavba 5
3. Stavebné jednotky zemskej kôry 6
4. Geologické procesy a dejiny Zeme 30
5. Podmienky života a vzťahy organizmov 20
Praktické aktivity 4
Metódy a formy vyučovania Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. 1. motivačné metódy -na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť, ako je motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou ukážky). 2. expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie – vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie, vysvetľovanie –
logické systematické sprostredkovanie učiva, rozhovor – verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie, beseda – riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom, demonštračná metóda – demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín, pozorovanie – cielené systematické vnímanie objektov a procesov, manipulácia s predmetmi – praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra, inštruktáž – vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu slovného a písomného návodu. 3. problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda – učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení, projektová metóda – riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu. 4. praktické aktivity- pre realizáciu cieľov– samostatná činnosť na základe inštruktáže, pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomných vzťahov a ich významu. Pri pozorovaniach treba uprednostniť živé biologické objekty, klásť dôraz na poznávanie a rozlišovanie organizmov podľa podstatných vonkajších znakov. 5. prácu s knihou a textom – čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií, samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie- samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie. 6. aktivizujúce metódy – vhodná je diskusia – vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému, situačná metóda – riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov, inscenačná metóda – sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie, didaktické hry – sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti, kooperatívne vyučovanie – forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny. 7. fixačné metódy – na upevnenie učiva, napr. metódy opakovania a precvičovania – ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy. Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina – typy základná, motivačná, expozičná, fixačná, aplikačná, diagnostická. Terénne pozorovania, praktické aktivity, exkurzia – učiteľ volí podľa podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov. Kontrola a hodnotenie žiakov Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa odporúčajú postupy na zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia: 1. Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Odporúča sa uplatniť postup verbálnych odpovedí 3 žiakov v časovom limite 5 min. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. 2. Písomnou formou je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov
prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 min. v rozsahu 10-15 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. 3. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátanie správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom. 4. Preverovať úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom formou hodnotenia správ zo samostatných pozorovaní podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. 5. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. Učebné zdroje
Názov tematického celku 1. Neživá príroda a jej poznávanie 2. Zem a jej stavba 3. Stavebné jednotky zemskej kôry 4. Geologické procesy a vzťahy organizmov 5. Podmienky života a vzťahy organizmov 6. Praktické aktivity
Odborná literatúra Aubrecht, Bizubová, Hantabálová, Pivko, Uhereková, Zágoršek: Prírodopis 8, SPN Bratislava, 1998 Hantabálová, Uhereková, Čumová, Zvončeková: Prírodopis 9, SPN Bratislava 2003 Čeman, R.: Rekordy – Neživá príroda, Mapa Slovakia 1999 Ondrejka, K.: Rekordy Slovenska – Príroda, Mapa Slovakia 2000 Potulky prírodou, JTCs, s.r.o. Komárno Robins, J.: Prírodné divy sveta, Ottovo nakladatelství Praha 2004
Didaktická technika DVD, dataprojektor, PC
Materiálne výučbové prostriedky Pracovný zošit, prírodniny, modely, obrazový materiál, vzorky minerálov, hornín a skamenelín, lupy
Ďalšie zdroje Internet, školská knižnica, články z časopisov
Prierezové témy Environmentálna výchova Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a
vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu; - rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu, - rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni, - pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa výrobcu, - vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská, - využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj pri prezentácii vlastnej práce. V oblasti postojov a hodnôt nadobudne schopnosť: - vnímať život ako najvyššiu hodnotu, - pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti, - posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu, - podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby, - posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia, - schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu, - prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania smerom k životnému prostrediu, - rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť. Multikultúrna výchova Cieľom je zamerať sa na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Všetci žiaci majú mať rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci majú spoznávať svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektovať tieto kultúry ako rovnocenné a dokázať s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Mediálna výchova Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť: - schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi, - spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú), - schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií. - schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom
eliminovať. Ochrana života a zdravia Ochrana života človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Zamerať sa na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, ľudské práva tiež zdravia a života iných ľudí. K tomu je potrebné poskytnúť žiakom teoretické vedomosti, praktické poznatky, pomôcť im osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra Tvorba projektov a prezentačné zručnosti Učebné zdroje
Uhereková, Bizubová: Biológia pre 8. ročník ZŠ a tretí ročník gymnázia s osemročným
štúdiom, SPN, 2011 + PZ
Encyklopédie
Námety praktických aktivít Poznávanie a rozlišovanie minerálov a hornín. Zisťovanie vlastností minerálov a hornín. Rozlišovanie vyvretých hornín a rudných minerálov. Poznávanie a rozlišovanie premenených hornín. Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín. Zisťovanie obsahu vápnika v horninách. Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé) Spoločenstvá v okolí našej školy (bydliska). Aký ekosystém je v našom okolí? Prírodné a ekologické podmienky najbližšieho alebo širšieho okolia školy. Námety na tvorbu projektov Horniny v našej obci a jej okolí. Skameneliny
Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Neživá príroda Neživá a živá príroda. Závislosť
org. človeka od prírody.
Preukázať na príklade závislosť org. od neživej prírody. Opísať príklad vplyvu org. na neživú prírodu. Dokumentovať význam vied o Zemi na príklade.
Zem a jej stavba
Stavba Zeme. Sféry zemského telesa, základná stavba zem. kôry, pevnín a dna oceánov. Pohyby zem. kôry.
Určiť a pomenovať stavbu zem. telesa. Rozlíšt typy zem. kôry. Uviesť príčiny pohybu litosferických platní. Uviesť dôsledky vzďaľovania litosf. platní, dôsledky približovania a podsúvania litosf. platní.
Stavebná jednotka zemskej kôry
Minerály a horniny, charakteristika a vznik. Minerály ,vnútorná stavba, vlastnosti, význam.
Charakterizovať minerál a horninu a uviesť príklad. Rozlíšiť minerál a horninu. Uviesť spôsob vzniku hornín. Pomenovať priestor. útvar od ktorého závisí tvar a vlastnosti kryštálov.
Geologické procesy a dejiny Zeme
Geologické procesy a ich zdroje. Katastrofické geologické procesy a dôsledky pre človeka. Magmatická a sopečná činnosť. Sopky a prejavy ich činnosti Vyvreté horniny, vlastnosti, význam a výskyt na Slovensku. Horotvorná činnosť a poruchy Usadené horniny, vznik, vlastnosti, význam pre človeka. Krasové procesy. Krasové útvary, jaskyne, význam pre človeka. Skameneliny a vek Zeme Dejiny Zeme Geologické jednotky Západných Karpát
Uviesť príklad zdroja a energie geol. procesu. Rozlíšiť na príklade vonkajšía vnútorný geol. proces. Dokumentovať na príklade katastrofický geologický proces a jeho následky. Charakterizovať magmatickú činnosť. Odlíšiť magmu od lávy. Opísať časti sopky. Uviesť príklady sopečnej činnosti. Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín. Rozlíšiť hlbinnú a vyvretú horninu. Uviesť príklad využitia hlbinnej a výlevnej vyvretej horniny. Zistiť na geolog. mape Slovenska výskyt vyvretých hornín. Charakterizovať dôsledok, opísať podstatu zvetrávania a jeho dôsledok. Opísať dôsledok činnosti ľadovca, porovnať tvar doliny vytvorenej povrchovou vodou a ľadovcom. Opísať dôsledky vetra. Pomenovať útvary, do ktorých sa usporadúvajú usadené horniny. Uviesť príklad využitia spevnenej a nespevnenej usadenej horniny. Opísať vznik usadených hornín, uviesť príklad využitia chemickej usadenej horniny. Opísať podstatu krasového procesu. Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej jaskyne na Slovensku. Uviesť a charakterizovať skamenelinu. Poznať skameneliny prvohôr, druhohôr, treťohôr, štvrťohôr. Vymenovať geol. jednotky Západných Karpát, uviesť príklady hornín.
Podmienky života a vzťahy organizmov.
Látkové zloženie organizmov. Vzťah organizmov k prostrediu, prispôsobivosť a znášanlivosť organizmov.
Uviesť 4 chemické látky, ktoré sú súčasťou živých org. a neživej prírody. Vymenovať org. látky, ktoré tvoria telá živých org. Uviesť príklad závislosti org. od prostredia a vzájomné vzťahy medzi organizmami.
Neživé zložky prostredia. Svetlo, teplo, vodu, vzduch, pôda a ich vplyv na životné podmienky a procesy organizmov. Negatívne vplyvy znečisťovania neživých faktorov prostredia. Populácia. Vlastnosti, vonkajšie a vnútorné vzťahy, ohrozenie. Spoločenstvo organizmov, druhová rozmanitosť, priestorové členenie a zloženie spoločenstva. Prírodné a umelé spoločenstvá Ekosystém ,zložky, typy ekosystémov Obeh látok a tok energie v ekosystéme. Vplyv činnosti človeka na život v ekosystémoch. Biosféra. Zložky a časti biosféry, obeh látok a tok energie. Biologická a ekologická rovnováha. Podmienky zachovania biologickej diverzity. Globálne ekologické problémy, hromadenie odpadov, ničenie dažďových pralesov, výroba a spotreba energie. Príčiny a dopad na ekosystém. Spoločenstvá v okolí našej školy.
Zdôvodniť význam slnečného žiarenia pre fotosyntézu. Uviesť význam tepla pre život rastlín. Uviesť význam vzduchu pre život rastlín a živočíchov. Uviesť význam vody pre život organizmov. Uviesť príklad znečistenia prostredia a dôsledok pre život rastlín a živočíchov. Rozlíši)t na ukážke jedinca, populáciu rastlín a živočíchov. Uviesť príklad malej a veľkej populácie. Rozlíšiť predáciu, parazitizmus, symbiózu. Uviesť príklad spoloč. org. Porovnať rozmanitosť v lese a na poli. Rozlíšiť prírodné a umelé spoločenstvo podľa vplyvu človeka na ich zloženie. Rozlíšiť živé a neživé zložky ekosystému. Uviesť príklad ekosystémov. Uviesť príklad producenta, konzumenta, rozkladača. Zostaviť potravový reťazec organizmov. Opísať procesy obnovy ekosystému. Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa môže rozšíriť po postihnutí povodňou, veternou smršťou. Uviesť príklad živých a neživých zložiek biosféry. Vysvetliť význam toku energie v biosfére. Charakterizovať stav biologickej rovnováhy. Uviesť príklady narušenia ekologickej rovnováhy. Uviesť príčiny a dopady stenčovania ozónovej vrstvy, vzniku smogu, skleníkového efektu, vznik kyslých dažďov. Uviesť význam recyklácie druhových surovín
9. ročník Časová dotácia: 2 hodiny týždenne/ 66 hodín ročne
Vzdelávacia oblasť: ČLOVEK A PRÍRODA
Charakteristika vyučovacieho predmetu
Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch
s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým
a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako
celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich
životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov.
Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné životné procesy z hľadiska
funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate života z hľadiska bunkovej štruktúry a
dedičnosti. Záver tvorí problematika životného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu
základných vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu s vyústením do poznania vzťahov
človeka k prírode a jej ochrane.
Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných
vzťahov a súvislostí v prírode.
Ciele vyučovacieho predmetu
Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:
-poznať hlavné znaky životných procesov – príjem živín, vylučovanie látok, dýchanie
a rozmnožovanie baktérií, húb a rastlín,
-rozlíšiť a dokumentovať príkladom znaky nahosemenných a krytosemenných
rastlín,
-rozlíšiť a dokumentovať príkladom hlavné znaky a funkcie orgánových sústav
bezstavovcov a stavovcov,
- viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom
živote,
-poznať základné vlastnosti organizmov, princíp premeny látok a energií,
-vedieť zhody a rozdiely v bunkovej stavbe, funkcií a prejavoch buniek baktérií, rastlín
a živočíchov,
-poznať podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka,
-poznať zložky životného prostredia, dokumentovať ich vzájomný vzťah a význam pre
podmienky života organizmov a človeka,
-poznať vplyv životného prostredia na zdravie a spôsob života človeka a organizmov,
-poznať vzťah a význam starostlivosti o životné prostredie a ochranu života,
-oboznámiť sa s príkladmi medzinárodnej spolupráce ochrany prírody, štátnou ochranou
prírody + poznať základné hľadiská ochrany prostredia a prírody,
-poznať významné ochránené územia SR s dôrazom na regionálne podmienky.
Obsah vzdelávania učebného predmetu
Tematický celok
Výstup smerom ku kompetencii
Obsahový štandard Výkonový štandard
(žiak vie)
Základné životné procesy organizmov
Opísať základné životné procesy organizmov. Chápe význam jednotlivých životných procesov pre život organizmov.
Životné procesy organizmov. Výživa, dýchanie, vylučovanie, rozmnožovanie, rast a vývin, dráždivosť a citlivosť, pohyb a ich význam pre život.
Poznať základné životné procesy organizmov. Chápať význam jednotlivých životných procesov pre život organizmov.
Pozná výživu a prijímanie živín baktérií (rozkladných, kvasných, mliečnych, hľúzkových, parazitických). Rozlíši výživu saprofytickej a parazitickej huby.
Životné procesy baktérií, rastlín a húb. Výživa a dýchanie baktérií a húb.
Poznať výživu a prijímanie živín baktérií (rozkladných, kvasných, mliečnych, hľuzových, parazitických). Rozlíšiť výživu saprofytickej a parazitickej huby.
Pozná podstatu výživy rastlín. Opíše podľa schémy podstatu procesu fotosyntézy. Zdôvodní autotrofnú výživu rastlín. Pozná podstatu dýchania rastlín. Vie vymenovať látky, ktoré pri dýchaní prijíma a vylučuje rastlina, živočích, človek.
Výživa a dýchanie rastlín. Proces a význam fotosyntézy rastlín. Autotrofná výživa rastlín. Proces a význam dýchania rastlín pre organizmy a človeka.
Poznať podstatu výživy rastlín. Opísať podľa schémy podstatu procesu fotosyntézy. Zdôvodniť autotrofnú výživu rastlín. Poznať podstatu dýchania rastlín. Vymenovať látky, ktoré pri dýchaní prijíma a vylučuje rastlina, živočích, človek. Poznať význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny, živočíchy a človeka.
Pozná spoločné a odlišné znaky rozmnožovania baktérií a húb. Pozná podstatu nepohlavného a pohlavného
Rozmnožovanie baktérií a húb. Rozmnožovanie delením, pučaním a výtrusmi.
Poznať spoločné a odlišné znaky rozmnožovania baktérií a húb. Rozlíšiť na príkladoch rozmnožovanie delením, pučaním a
rozmnožovania rastlín. Vie uviesť príklady rozmnožovania poplazmi, hľuzami, odrezkami, podzemkom a cibuľou.
výtrusmi.
Pozná význam pohlavných buniek rastlín. Chápať podstatu oplodnenia vajíčka rastlín. Rozlíšiť uloženie pohlavných buniek a semien ihličnatých drevín, listnatých drevín a bylín.
Rozmnožovanie rastlín. Nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie rastlín. Opelenie a oplodnenie. Vznik plodu a semena.
Poznať podstatu nepohlavného a pohlavného rozmnožovania rastlín. Uviesť príklady rozmnožovania poplazmi, hľuzami, odrezkami, podzemkom a cibuľou. Poznať význam pohlavných buniek rastlín. Chápať podstatu oplodnenia vajíčka rastlín. Rozlíšiť uloženie pohlavných buniek a semien ihličnatých drevín, listnatých drevín a bylín.
Chápe súvislosť dráždivosti a pohybu. Pozná aspoň jeden faktor dráždivosti rastlín. Vie uviesť príklad pohybu častí rastlinných tiel spôsobeného svetlom, vodou, teplom, gravitáciou, chemickými látkami, dotykom a žiarením.
Dráždivosť, citlivosť a pohyb rastlín. Pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických faktorov. Reakcie rastlín na svetlo, teplo, vodu, chemické látky, žiarenie, dotyk, gravitáciu.
Chápať súvislosť dráždivosti a pohybu. Poznať aspoň jeden faktor dráždivosti rastlín. Uviesť príklad pohybu častí rastlinných tiel spôsobeného svetlom, vodou, teplom, gravitáciou, chemickými látkami, dotykom a žiarením.
Charakterizuje proces klíčenia. Vie vymenovať podmienky klíčenia semien. Vie porovnať podmienky klíčenia a rastu rastliny. Pozná podľa ročného životného cyklu jednoročnú, dvojročnú a trvácu rastlinu. Vie porovnať na príklade vývin jednoklíčnolistovej a dvojklíčnolistovej rastliny.
Život rastlín. Klíčenie semena, rast a vývin rastliny. Život rastlín počas roka, dĺžka života rastlín.
Charakterizovať proces klíčenia. Vymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia a rastu rastliny. Poznať podľa ročného životného cyklu jednoročnú, dvojročnú a trvácu rastlinu. Porovnať na príklade vývin jednoklíčnolistovej a dvojklíčnolistovej rastliny.
Pozná význam živín pre živočíchy. Vie zdôvodniť heterotrofnú výživu živočíchov. Vie porovnať časti tráviacej rúry
Životné procesy živočíchov Heterotrofná výživa živočíchov. Príjem živín živočíchmi a ich význam.
Poznať význam živín pre živočíchy. Zdôvodniť heterotrofnú výživu živočíchov. Porovnať časti tráviacej rúry
bezstavovcov a stavovcov, v ktorých prebieha trávenie a vstrebávanie. Pozná bezstavovca s mimotelovým trávením. Pozná význam zubov, jazyka a slinných žliaz pri spracovaní potravy. Vie zdôvodniť súvislosť stavby chrupu cicavcov s prijímanou potravou. Vie porovnať stavbu tráviacej sústavy mäsožravcov a bylinožravcov.
Osobitosti výživy bezstavovcov a stavovcov.
bezstavovcov a stavovcov, v ktorých prebieha trávenie a vstrebávanie. Poznať bezstavovca s mimotelovým trávením. Poznať význam zubov, jazyka a slinných žliaz pri spracovaní potravy. Zdôvodniť súvislosť stavby chrupu cicavcov s prijímanou potravou. Porovnať stavbu tráviacej sústavy mäsožravcov a bylinožravcov.
Vie charakterizovať proces dýchania, rozlíšiť vnútorné a vonkajšie dýchanie, preukázať na príklade dýchanie povrchom tela. Pozná osobitosti dýchania vodných a suchozemských bezstavovcov. Pozná princíp dýchania stavovcov žiabrami, kožné dýchanie obojživelníkov. Vie zdôvodniť význam vzdušných vakov vtákov. Pozná princíp vonkajšieho a vnútorného dýchania cicavcov.
Dýchanie živočíchov. Význam dýchania živočíchov. Osobitosti dýchania bezstavovcov a stavovcov.
Charakterizovať proces dýchania. Rozlíšiť vnútorné a vonkajšie dýchanie. Preukázať na príklade dýchanie povrchom tela. Poznať osobitosti dýchania vodných a suchozemských bezstavovcov. Poznať princíp dýchania stavovcov žiabrami, kožné dýchanie obojživelníkov. Zdôvodniť význam vzdušných vakov vtákov. Poznať princíp vonkajšieho a vnútorného dýchania cicavcov.
Pozná význam vylučovania. Vie uviesť príklad bezstavovca s vyvinutou vylučovacou sústavou, vymenovať odpadové látky v organizme stavovcov. Pozná sústavy orgánov stavovcov, ktorými sa vylučujú odpadové látky. Vie zdôvodniť význam močovej sústavy stavovcov.
Vylučovanie živočíchov. Význam a osobitosti vylučovania bezstavovcov a stavovcov.
Poznať význam vylučovania. Uviesť príklad bezstavovca s vyvinutou vylučovacou sústavou. Vymenovať odpadové látky v organizme stavovcov. Poznať sústavy orgánov stavovcov, ktorými sa vylučujú odpadové látky. Zdôvodniť význam močovej sústavy stavovcov.
Pozná význam obehu telových tekutín. Pozná obeh telových tekutín v
Obeh telových tekutín živočíchov. Význam a osobitosti obehu tekutín
Poznať význam obehu telových tekutín. Poznať obeh telových
otvorenej a zatvorenej obehovej sústave bezstavovcov. Pozná význam krvi stavovcov. Chápe princíp obehu krvi v zatvorenej obehovej sústave stavovcov. Uviesť funkciu ciev a srdca stavovcov. Vie vysvetliť súvislosť obehu krvi stavovcov so stálou telesnou teplotou.
bezstavovcov a stavovcov.
tekutín v otvorenej a zatvorenej obehovej sústave bezstavovcov. Poznať význam krvi stavovcov. Chápať princíp obehu krvi v zatvorenej obehovej sústave stavovcov. Uviesť funkciu ciev a srdca stavovcov. Vysvetliť súvislosť obehu krvi stavovcov so stálou telesnou teplotou.
Pozná význam regulovania organizmu živočíchov. Vie rozlíšiť význam hormonálnej a nervovej regulácie, rozlíšiť typy nervovej sústavy bezstavovcov. Pozná súvislosť dráždivosti a nervového riadenia. Pozná súvislosť prijímania informácií zmyslovými receptormi s nervovou sústavou. Vie porovnať zmyslové vnímanie zástupcu bezstavovca a stavovca. Pozná regulačný význam nervovej sústavy stavovcov. Vie opísať princíp prenosu informácií stavovcov, uviesť príklad cicavca s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebnými na lov koristi, rozlíšiť aspoň dva nepodmienené a dva podmienené reflexy, významné pre život stavovcov.
Regulácia tela živočíchov. Význam a osobitosti regulácie tela a zmyslového vnímania bezstavovcov a stavovcov.
Poznať význam regulovania organizmu živočíchov. Rozlíšiť význam hormonálnej a nervovej regulácie. Rozlíšiť typy nervovej sústavy bezstavovcov. Poznať súvislosť dráždivosti a nervového riadenia. Poznať súvislosť prijímania informácií zmyslovými receptormi s nervovou sústavou. Porovnať zmyslové vnímanie zástupcu bezstavovca a stavovca. Poznať regulačný význam nervovej sústavy stavovcov. Opísať princíp prenosu informácií stavovcov. Uviesť príklad cicavca s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebnými na lov koristi. Rozlíšiť aspoň dva nepodmienené a dva podmienené reflexy, významné pre život stavovcov.
Pozná význam pohybu živočíchov. Pozná a zdôvodní odlišnosti pohybového systému aspoň dvoch zástupcov bezstavovcov. Vie uviesť príklad spôsobu pohybu jedného bezstavovca. Pozná a zdôvodní
Pohyb živočíchov. Význam a osobitosti pohybu bezstavovcov a stavovcov.
Poznať význam pohybu živočíchov. Poznať a zdôvodniť odlišnosti pohybového systému aspoň dvoch zástupcov bezstavovcov. Uviesť príklad spôsobu pohybu jedného bezstavovca. Poznať a zdôvodniť
prispôsobenie pohybu zástupcov stavovcov životnému prostrediu a spôsobu života.
prispôsobenie pohybu zástupcov stavovcov životnému prostrediu a spôsobu života.
Vie charakterizovať proces rozmnožovania. Pozná podstatu oplodnenia vajíčka. Vie odlíšiť na príklade pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Pozná rozmnožovanie obojpohlavného živočícha. Vie porovnať priamy a nepriamy vývin jedinca, rozlíšiť na ukážke (schéme) úplnú a neúplnú premenu hmyzu, odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie stavovcov, opísať nepriamy vývin obojživelníkov, rozlíšiť starostlivosť vtákov o mláďatá na príklade kŕmivého a nekŕmivého vtáka. Pozná vývin a spôsob výživy mláďat cicavcov
Rozmnožovanie a vývin živočíchov. Osobitosti rozmnožovania a vývinu bezstavovcov a stavovcov.
Charakterizovať proces rozmnožovania. Poznať podstatu oplodnenia vajíčka. Odlíšiť na príklade pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Poznať rozmnožovanie obojpohlavného živočícha. Porovnať priamy a nepriamy vývin jedinca. Rozlíšiť na ukážke (schéme) úplnú a neúplnú premenu hmyzu. Odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie stavovcov. Opísať nepriamy vývin obojživelníkov. Rozlíšiť starostlivosť vtákov o mláďatá na príklade kŕmivého a nekŕmivého vtáka. Poznať vývin a spôsob výživy mláďat cicavcov.
Organizácia živej hmoty organizmov
Pozná význam bunky pre organizmy. Pozná stavbu a funkciu jednotlivých častí bunky. Vie odlíšiť živé a neživé súčasti bunky, porovnať znaky a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky, zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a živočíšnej bunky, pomenovať časti bunky, ktoré zabezpečujú dýchanie, fotosyntézu a tvorbu bielkovín. Pozná význam príjmu a výdaja látok, fotosyntézy a dýchania ako procesov premeny látok v bunke.
Bunka a jej štruktúry. Štruktúra a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky.
Poznať význam bunky pre organizmy. Poznať stavbu a funkciu jednotlivých častí bunky. Odlíšiť živé a neživé súčasti bunky. Porovnať znaky a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky. Zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a živočíšnej bunky. Pomenovať časti bunky, ktoré zabezpečujú dýchanie, fotosyntézu a tvorbu bielkovín.
Vie rozlíšiť aktívny a pasívny pohyb bunky. Pozná súvislosť
Život bunky. Základné životné procesy v bunke – príjem a výdaj látok,
Poznať význam príjmu a výdaja látok, fotosyntézy a dýchania ako procesov
rozmnožovania bunky s prenosom dedičných informácií. Vie opísať na schéme rozmnožovanie bunky delením.
fotosyntéza a dýchanie, dráždivosť a citlivosť, pohyb, rozmnožovanie. Bunka ako celok.
premeny látok v bunke. Rozlíšiť aktívny a pasívny pohyb bunky. Poznať súvislosť rozmnožovania bunky s prenosom dedičných informácií. Opísať na schéme rozmnožovanie bunky delením.
Dedičnosť a premenlivosť organizmov
Vie opísať prejavy dedičnosti organizmov, pomenovať časť bunky, v ktorej sú uložené dedičné informácie, vysvetliť význam nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie. Pozná uloženie genetickej informácie v bunke.
Dedičnosť a jej podstata. Jednotka genetickej informácie.
Opísať prejavy dedičnosti organizmov. Pomenovať časť bunky, v ktorej sú uložené dedičné informácie. Vysvetliť význam nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie. Poznať uloženie genetickej informácie v bunke. Opísať stavbu chromozómu.
Vie opísať stavbu chromozómu. Pozná význam zníženia počtu chromozómov pri vzniku pohlavných buniek. Chápe príčinu tvorby kópií nukleovej kyseliny pred delením jadra bunky. Pozná význam vzťahu alela, gén a znak. Vie opísať podľa schémy kríženia vznik určitého znaku nového jedinca.
Prenos genetických informácií, podstata a princíp prenosu.
Poznať význam zníženia počtu chromozómov pri vzniku pohlavných buniek. Chápať príčinu tvorby kópií nukleovej kyseliny pred delením jadra bunky. Poznať význam vzťahu alela, gén a znak. Opísať podľa schémy kríženia vznik určitého znaku nového jedinca.
Pozná význam premenlivosti. Vie odlíšiť nededičnú a dedičnú premenlivosť, uviesť príklad premenlivosti organizmov, opísať podstatu šľachtenia, uviesť príklad odrody rastliny alebo plemena živočícha, uviesť príklad vplyvu dedičnej choroby na život človeka.
Význam dedičnosti. Premenlivosť a rozmanitosť organizmov, druhové vlastnosti, vlastnosti jedinca.
Poznať význam premenlivosti. Odlíšiť nededičnú a dedičnú premenlivosť. Uviesť príklad premenlivosti organizmov. Opísať podstatu šľachtenia. Uviesť príklad odrody rastliny alebo plemena živočícha. Uviesť príklad vplyvu dedičnej choroby na život človeka.
Životné prostredie organizmo
Vie charakterizovať životné prostredie človeka, uviesť príklad
Životné prostredie. Zložky životného prostredia, vzájomné
Charakterizovať životné prostredie človeka. Uviesť príklad prírodnej, umelej,
v a človeka
prírodnej, umelej, sociálnej zložky prostredia. Pozná význam pracovného, obytného a rekreačného životného prostredia človeka. Vie vysvetliť rozdiel medzi vednými odbormi ekológia a environmentalistika, uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka.
vzťahy a ich význam. sociálnej zložky prostredia. Poznať význam pracovného, obytného a rekreačného životného prostredia človeka. Vysvetliť rozdiel medzi vednými odbormi ekológia a environmentalistika.
Pozná príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia. Vie uviesť príklad nepriaznivého vplyvu priemyselnej výroby a dopravy na životné prostredie. Pozná možnosti alternatívnych zdrojov energie.
Faktory ovplyvňujúce životné prostredie a podmienky života. Vplyv na zdravie, život organizmov a ľudí.
Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka. Poznať príčiny znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia. Uviesť príklad nepriaznivého vplyvu priemyselnej výroby a dopravy na životné prostredie. Poznať možnosti alternatívnych zdrojov energie.
Vie rozlíšiť všeobecnú ochranu prírody a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Pozná a pomenúva na ukážke aspoň tri druhy chránených rastlín, chráneného obojživelníka, plaza, vtáka a cicavca. Pozná aspoň tri kategórie chránených území. Vie uviesť príklad národného parku, chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie.
Starostlivosť o prírodné prostredie a životné prostredie človeka. Ochrana prírody. Chránené rastliny, živočíchy, územia a ich význam.
Rozlíšiť všeobecnú ochranu prírody a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Poznať a pomenovať na ukážke aspoň tri druhy chránených rastlín, chráneného obojživelníka, plaza, vtáka a cicavca. Poznať aspoň tri kategórie chránených území. Uviesť príklad národného parku, chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie.
Záverečné opakovanie Upevňovanie vedomostí
Kompetencie, ktoré žiak získa:
-poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. Chápať lesný,
vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov,
-poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov
a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi,
-poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek,
jednobunkových a mnohobunkových organizmov,
-poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti prvej
predlekárskej pomoci pri bežných poraneniach,
-rozvíjať poznatky o činnosti ľudského tela ako celostného systému z hľadiska ochrany
zdravia a zdravého životného štýlu,
-porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania,
-poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky
vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia,
-poznať hlavné znaky základných životných procesov rastlín, húb a živočíchov,
-poznať podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka,
-poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života,
organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob
života človeka a organizmov,
-poznať základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.
Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov: -v oblasti komunikačných schopností:
- vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, - vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, - vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, - zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, - vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry. - vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy,
výsledky a ich využitie.
-v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť: - navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,
- využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh,
- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia.
-v oblasti sociálnych kompetencií:
- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
- pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,
- prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení.
-v oblasti získavať, osvojovať si a rozvíjať manuálne zručnosti:
- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
- dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,
- využívať učebné a iné pomôcky.
Žiak sa naučí poznávať základné životné procesy organizmov (príjem živín, povrch tela,
pohyb, dýchanie, vylučovanie, obehová sústava, regulačné sústavy, rozmnožovanie),
nahosemenné a krytosemenné rastliny. Ďalej sa naučí poznávať organely rastlinnej
a živočíšnej bunky pod mikroskopom, základy genetiky a dedičnosti, ako aj životné
prostredie organizmov a človeka (zložky, faktory ovplyvňujúce životné prostredia,
starostlivosť a ochrana o životné prostredie Slovenska).
Odporúčané námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé):
Rozlíšenie typických znakov húb a rastlín podľa životných procesov. Pozorovanie
rozmnožovacích orgánov výtrusných a semenných rastlín. Rozlíšenie živočíchov podľa
typických znakov a funkcií sústav orgánov. Pozorovanie a odlíšenie bunkovej stavby tiel
organizmov. Porovnanie vonkajšej a vnútornej stavby tiel rastlín a živočíchov.
-Stavba tela bezstavovcov – prvoky, pŕhlivce, ploskavce, mäkkýše, obrúčkavce, kôrovce,
hmyz, pavúkovce.
-Stavba tela stavovcov – ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce.
-Rastlinná a živočíšna bunka pod mikroskopom.
-Národné parky a chránené krajinné oblasti Slovenskej republiky.
-Globálne ekologické problémy.
Prierezové témy:
Do predmetu Biológia sú na základe vhodného výberu priebežne integrované
predovšetkým prvky Environmentálnej výchovy a mnohé poznatky z oblasti Ochrany
života a zdravia. Počas celého roka sú pri samostatnej práci žiakov využívané aj prvky
Mediálnej výchovy.
Ochrana života a zdravia – spoznávať jedovaté až smrteľne jedovaté huby, niektoré
jedovaté rastliny, jedovaté stavovce najmä z tried plazov a obojživelníkov. Spoznávať
negatívne vplyvy a faktory na ochranu zdravia a života človeka.
Osobnostný rozvoj – rozvíjať potenciál žiakov prostredníctvom praktických cvičení, naučiť
žiakov spolupracovať, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, pestovať
kvalitné medziľudské vzťahy.
Mediálna výchova - kompetentne zaobchádzať s rôznymi druhmi médií, kriticky a
selektívne využívať médiá a ich produkty ako zdroj informácií
Environmentálna výchova – pomôcť žiakom nadobudnúť schopnosť chápať, analyzovať a
hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov,
ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie
a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a
globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu
Tvorba projektu a jeho prezentácia (mediálna výchova) – vedieť spracovať informácie
do prezentačnej formy a od prezentovať ich.
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Stratégie:
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu
vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov
a kľúčových kompetencií žiakov.
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných
osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.
Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je
motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný
rozhovor(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie
pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie
záujmu pomocou, ukážky).
Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností.
Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou
otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na
pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda(riešenie
aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov,
modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov),
manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra),
inštruktáž(vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu
slovnému a písomnému návodu).
Významné miesto má projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha,
problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu
určitého produktu).
Pre realizáciu cieľov sú dôležité praktické aktivity (samostatná činnosť na základe
inštruktáže) – pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomné
vzťahy a ich významu. Pri pozorovaniach treba uprednostniť živé biologické objekty, klásť
dôraz na poznávanie a rozlišovanie organizmov podľa podstatných vonkajších znakov.
Odporúča sa zvýšiť dôraz na prácu s knihou a textom(čítanie s porozumením,
spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu,
vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií), samostatné učenie
prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky
a experimentovanie(samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie).
Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie
argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), didaktické hry (seba
realizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie
(forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej
skupiny).
Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a
precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry, domáce úlohy).
Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného, motivačného,
expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu). Terénne pozorovania,
praktické aktivity volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá
na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.
Hodnotenie a kontrola
Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať
prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia
konkrétneho žiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Odporúča sa uplatniť postup
verbálnych odpovedí 3 žiakov v časovom limite 5 min. Pri verbálnej kontrole zisťovať
a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou
vzdelávacieho štandardu.
Písomnou formou je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov
prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém
v časovom limite 20 min v rozsahu 10 – 15 otázok zostavených podľa výkonovej časti
vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti
podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.
Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátane
správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť
tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k
výkonu žiaka. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe
stručnej osnovy danej učiteľom.
Preverovať úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom formou
hodnotenia správ zo samostatných pozorovaní podľa kritérií na základe vzájomnej dohody
učiteľov.
Učebné zdroje:
Uhereková, Bizubová: Biológia pre 9. ročník ZŠ a štvrtý ročník gymnázia s osemročným
štúdiom, Educo, 2012 + PZ
Encyklopédie