basel iii – bude mať dopad na financovanie a hospodárenie podniku?

Basel III – bude mať dopad na financovanie a hospodárenie podniku?

IX. ročník konferencie SAFFinančné riadenie podnikov

Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB, a.s.Bratislava, 13.október 2011

22

Bazilejské pravidlá– Prečo vznikli?– Ako sa Basel III odlišuje od svojich predchodcov?– Ukážkový príklad výpočtu kapitálových požiadaviek

Aký bude mať Basel III dopad na banky?

Aký bude mať dopad na podnikový sektor?

Agenda

3

Motiváciou pre vznik bazilejských princípov v 90. rokoch bolo harmonizovanie kapitálových požiadaviek a zvýšenie kapitálu bánk

Požiadavky na pravidlá podľa ktorých sa banky riadili, boli v jednotlivých krajinách rozdielne a navyše aj príliš nízke => riziko pre stabilitu a správne fungovanie celého finančného sektora

Bazilejské princípy stanovili jednotné pravidlá určujúce minimálnu kapitálovú primeranosť

Box: Čo je kapitálová primeranosť?

Kapitálová primeranosť je podiel vlastného kapitálu a rizikovo vážených aktív. Vyjadruje množstvo peňazí, ktoré finančné inštitúcie musia držať v rezerve na pokrytie rizikovo-vážených aktív.

– ide o vankúš, ktorý pohlcuje neočakávané

straty a tým ochraňuje depozitorov

– zabezpečuje zníženie systémového rizika

– harmonizácia pravidiel umožnila vstup

nadnárodných spoločností na nové trhy

Box: Prečo vznikla potreba určiť minimálnu hranicu na kapitálovú primeranosť?

Čím menej kapitálu finančná inštitúcia drží, tým menšie množstvo môže investovať do aktív, ktoré jej prinesú výnos. V prípade niektorých hráčov na trhu by však mohlo dôjsť k snahe maximalizovať svoje zisky bez zreteľa na možné riziko.

4

Basel I (1988) - zameraný len na kreditné riziko

určoval minimálnu hranicu pre kapitálovú primeranosť vo výške 8%

Kapitálová primeranosť určená tzv. Cooke ratio-m

kdeRWA

capitalTotalCR

Credit

,%8

Total capital – celkový kapitál

RWA Credit – rizikovo vážené aktíva (objem aktív banky prenásobených ich rizikovou váhou)

odhad rizikovej váhy danej skupiny aktív bol daný regulátorom

5

Basel II (1998) – dopĺňa trhové a operačné riziko

rastúca zložitosť bankového systému ukázala, že požiadavky zahrnuté v Basel I nie sú postačujúce, čo viedlo k ich úprave

– novo vznikajúce kreditné deriváty a finančné nástroje umožnili umelé navyšovanie kapitálovej primeranosti

v porovnaní s Basel I dokáže komplexnejšie a exaktnejšie ohodnotiť riziko

Kapitálová primeranosť ostala na úrovni 8%, princíp výpočtu sa však zmenil

kdeORMRRWA

capitalTotalCR

Credit

,%8

MR – trhové riziko

OR – operačné riziko

dopĺňa trhové a operačné riziko

vďaka citlivejšiemu rozdeleniu zmluvných strán priniesol presnejší výpočet kreditného rizika

umožnil bankám vlastný odhad rizikových váh (musia byť schválené regulátorom)

66




Agenda

7

Basel III nerieši jednotlivé riziká, ale samotnú podstatu banky

Kríza 2008-9 odhalila tri hlavné zlyhania podstaty bankového podnikania:

Banky mali nedostatočný kapitál na absorbovanie strát počas krízy– Mnohé boli slabé a viaceré padli– Vyvstala potreba ich rekapitalizovať, aj peniazmi daňových poplatníkov

Banky umelo nafúkli svoje bilancie voči kapitálu (pákový pomer) využívaním podsúvahových nástrojov (deriváty a pod)

– Inštitúcie, ktoré tieto nástroje intenzívne využívali, boli náchylnejšie na zlyhania počas krízy

V mnohých inštitúciách bolo manažovanie likvidity neadekvátne– Banky mali viazané krátkodobé zdroje v dlhodobých aktívach a stali sa nelikvidné– Mnohé nevenovali pozornosti trhovej likvidite

8

Výpočet kapitálovej primeranosti sa nemení, no nastáva posun v oblasti kvality kapitálu...

Zlepšenie kvality kapitálu – Dôraz na kľúčové zdroje kapitálu (akcie, nerozdelený zisk)

Zvýšenie objemu kapitálu – Minimálne požiadavky + rezervy – Nový anticyklický vankúš– Cieľový stav je 10,5 až 13% kapitálová primeranosť v roku 2019 (v závislosti od

výšky anticyklického vankúša)

Zabezpečenie harmonizácie a konzistentnosti výpočtu kapitálu

9

...a pribudnú nové ukazovatele riadenia likvidity a pákového pomeru

Likvidita– Dva nové ukazovatele likvidity

□Ukazovateľ krátkodobého likviditného krytia (Liquidity Coverage Ratio, LCR): Cieľom je zabezpečiť určité minimum likvidných aktív, ktoré banka vie použiť do 30 dní (podobný ukazovateľ už banky na Slovensku musia plniť)

□Ukazovateľ čistého stabilného financovania (Net stable funding ratio, NSFR): Cieľom je zabezpečiť užšie prepojenie dlhodobých aktív so stredno a dlhodobými pasívami a vlastným kapitálom

Pákový pomer (leverage ratio)– Zavedenie pákového pomeru (aktíva v súvahe + podsúvahe voči kapitálu) ako

dodatočného ukazovateľa ku kapitálovej primeranosti

10

Časový harmonogram Basel III

Postupne do roku 2019

Cieľový stav na kapitál: január 2019

Likvidita: monitoring 2013, povinne od 2015

Pákový pomer: monitoring 2013-17, povinne od 2018

Nové požiadavky

Lepšia kvalita

1111




Agenda

12

Porovnanie výpočtu kapitálovej primeranosti

CreditCredit

RWAcapitalTotalRWA

capitalTotalCR 08,0%8

0100 CreditRWA

%10100

10

i. Basel I

Príklad

Aktíva Pasíva

Úver 100 Vklady 190Cenný papier 100 Kapitál 10

Bilancia bankyAktíva banky Objem

Riziková váha (v %)

RWACredit

Úver 100 100% 1*100=100Cenný papier 100 0% 0*100=0

Kapitálová primeranosť banky

Minimálne kapitálové požiadavky

Kapitálová primeranosť banky:

810008,0 Minimálne kapitálové požiadavky:

Pozn.:

13

ii. Basel II

CreditCredit

RWAcapitalTotalORMRRWA

capitalTotalCR

8,0;%8

810008,0

Kapitálová primeranosť banky

Minimálne kapitálové požiadavky

Trhové riziko ................ MR = 6,25

Operačné riziko ........... OR = 2,5

Stanovené na základe modelov banky; vypočítane z odhadu straty na základe historickej skúsenosti

Minimálne kapitálové požiadavky:

Kapitálová primeranosť banky: %2,95,225,6100

10

14

iii.Basel III

Výpočet kapitálovej primeranosti sa nezmenil, nastáva však posun ku kvalitnejším formám kapitálu (akcie, nerozdelený zisk,...)

Porovnanie požiadaviek Basel I, II a III

i. Basel I

iii. Basel III

ii. Basel II

Kapitálová primeranosť banky: 10%

Kapitálová primeranosť banky: 9,2%

Kapitálová primeranosť banky: 9,2% Kapitálová primeranosť sa nezmenila, nastal však posun smerom ku kvalitnejším formám kapitálu

Kapitálová primeranosť pri prísnejších

pravidlách klesla

1515

Bazilejské pravidlá



Agenda

16

Európske banky budú potrebovať dodatočný kapitál aj likviditu

Podľa štúdie McKinsey, banky v EU a USA budú potrebovať do roku 2019 dodatočný kapitál v objeme 1,7 bilión euro, čo je 70% ich súčasného objemu Tier 1 kapitálu

Potrebu dodatočnej krátkodobej likvidity McKinsey odhaduje na 1,9 bilióna euro, čo je polovica súčasného celkového objemu likvidity

Výrazná bude aj potreba dodatočnej dlhodobej likvidity

Zdroj: McKinsey, Basel III and European banking: Its impact, how banks might respond and challenges of implementation, November 2010

Potreba dodatočného kapitálu a likvidity do roku 2019 (mld euro)

17

Čo bude mať dopad na ich ziskovosť...

Podľa McKinsey, Basel III zníži ROE európskych bánk o 4 % body (ceteris paribus)

Zníženie ziskovosti ide na vrub najmä prísnejším kapitálovým pravidlám– Zlepšenie kvality kapitálu: 0,8% bodu– Navýšenie rizikovo vážených aktív (RWA): 1,3% bodu– Zvýšenie objemu kapitálu: 1,3% bodu

Nové pravidlá likvidity znížia ROE o 0,8% bodu– Dodatočné likvidné aktíva: 0,2% bodu– Dodatočné dlhodobé aktíva: 0,6% bodu

Pákový pomer zníži ROE len o 0,1% bodu

Zdroj: McKinsey, Basel III and European banking: Its impact, how banks might respond and challenges of implementation, November 2010

18

... a povedie k viacerým zmenám v správaní bánk...

Banky sa snažia predísť poklesu ziskovosti viacerými spôsobmi:

Terajšie aktivity:– Znižovanie nákladov– Preceňovanie produktov– Zvyšovanie kapitálu (dividendy)– Boj o zdroje likvidity

Dlhodobejšie riešenia:– Zlepšenie manažmentu kapitálovej primeranosti a likvidity– Reštrukturalizácia aktív a pasív

19

... a eventuálne zrejme aj k prehodnoteniu biznis modelov

Dopad Basel III regulácie je iný pre retailové, korporátne či investičné banky

Retailové banky budú ovplyvnené najmenej– toto je predovšetkým prípad slovenského bankového sektora

Korporátne banky bude Basel III obmedzovať predovšetkým v štruktúrovanom financovaní a financovaní obchodu

– platí aj pre slovenský bankový sektor

Investičné banky budú zasiahnuté najviac, hlavne tie silne angažované v obchodovaní na kapitálových trhoch

– nie relevantné pre slovenský bankový sektor

20

Dopad Basel III na banky v SR bude zrejme individuálny

Sektor ako taký bude zrejme podľa môjho názoru Basel III spĺňať

Problémy môžu nastať v prípade niektorých jednotlivých bánk

Oficiálne dopady pre slovenský sektor ešte nie sú k dispozícii

Štúdia ČNB v prípade českých bánk (Tomšík, máj 2011) však hovorí, že banky by nemali mať problém s kapitálom ani krátkodobou likviditou. Problémom českých bánk je v súčasnosti plnenie kritéria stabilného financovania NSFR, teda plnenie dlhodobej likvidity.

Predpokladáme, že podobne je to aj v prípade slovenských bánk. Banky u nás sú kapitálovo veľmi dobre kapitálovo vybavené (kapitálové primeranosti top 5 bánk sú nad 10%). Problémom môže byť rovnako ako v prípade českých bánk s dlhodobou likviditou (napr. krytie dlhodobých úverov na bývanie krátkodobými zdrojmi v prípade niektorých bánk)

Možno zmena dividendovej politiky – na posilnenie kapitálu a väčšia aktivita bánk na kapitálovom trhu

2121

Basel III. Prečo a čo to je?

Aký bude mať dopad na banky?


Agenda

22

Ako Basel III ovplyvní cenu úverov pre podniky

Basel III nemení

Riziková maržaRiziková marža

Likviditná prirážka

Likviditná prirážka

Základná sadzba

(napr. 5Y IRS)

Základná sadzba

(napr. 5Y IRS)

Cena kapitáluCena kapitáluCelková cena úveru

Basel III nemení

Navýšenie kapitálových požiadaviek z 8% na 10,5% až 13% zníži návratnosť kapitálu. Priamy efekt tak zrejme nebude vysoký

Basel III zvýši požiadavky a tým aj náklady na dlhodobé refinancovanie

23

Analýzy naznačujú, že Basel III zdraží úverovanie v EMÚ len mierne...

Podľa štúdie ECB (L. Bini Smaghi, apríl 2011) sa očakáva, že:

Zvýšenie cieľovanej kapitálovej primeranosti o 1%-bod zvýši spread pri úverovaní o 28 bázických bodov

Zvýšenie držby likvidných aktív o 25% by zvýšilo spread pri úverovaní o cca 15 bázických bodov oproti bázickému scenáru

Zavedenie ukazovateľa čistého stabilného financovania by zvýšilo spread pri úverovaní o 57 až 71 bázických bodov oproti bázickému scenáru

24

...a ekonomické náklady v krátkom období budú vyvážené prínosmi z dlhodobého hľadiska

Kvôli zavedeniu Basel III ekonomika eurozóny krátkodobo pocíti prechodné náklady sprísnenia úverových podmienok

Tento náklad však bude rozložený na viacero rokov a podľa ECB by nemal predstavovať výraznú prekážku ekonomickej aktivite

Na druhej strane, z dlhodobého hľadiska, Basel III zlepší odolnosť bankového sektora voči krízam, čo zníži pravdepodobnosť budúcich kríz

Tiež sa očakáva, že menej pro-cyklický bankový sektor efektívnejšie podporí dlhodobý potenciálny rast ekonomiky eurozóny

25

Na Slovensku budú banky riešiť predovšetkým dlhodobú likviditu a tá bude mať najvýraznejší dopad na cenu a dostupnosť úverov

Dostupnosť a cena dlhodobých zdrojov závisí predovšetkým od podmienok na finančných trhoch

Dlhodobé depozitá

Dividendy vs upisovanie nového kapitálu na trhoch

HZL

Dlhopisy bánk atď

Ak bude pretrvávať súčasná neistota a volatilita na finančných trhoch, cena a podmienky úverov pre podniky sa nevyhnutne budú musieť prispôsobiť

26

Záverom...

Regulácia Basel III na rozdiel od Basel I a II nerieši riziká klientov, ale samotnú podstatu banky a jej schopnosť odolať turbulenciám na trhoch

V princípe vyžaduje, aby banky posilnili a zlepšili svoju kapitálovú štruktúru a zodpovednejšie riadili svoju likviditu

Pre slovenské banky budú mať zrejme regulácie Basel III najväčší dopad na riadenie dlhodobých zdrojov. Tie sa zrejme stanú drahšími, čo bude mať zrejme aj dopad na cenu dlhodobých úverov pre klientov.

Keďže nové pravidlá vstúpia do platnosti postupne a plný dopad bude až v roku 2019 nepredpokladáme však z tohto dôvodu výrazné zhoršenie dostupnosti či ceny úverov

Na druhej strane, tým, že Basel III povedie k stabilizácii a zlepšeniu kvality kapitálu s dodatočnými proti-cyklickými vankúšmi, dá sa očakávať, že regulácia zníži pravdepodobnosť budúcich kríz a zároveň podporí dlhodobý potenciálny rast ekonomiky eurozóny a teda aj Slovenska

Ďakujem za pozornosť!

basel iii – bude mať dopad na financovanie a hospodárenie podniku?

Documents