bc. richard pokorný - vplyv globálnej financializácie na bankový sektor svetových ekonomík
Post on 20-Oct-2015
5.205 Views
Preview:
DESCRIPTION
TRANSCRIPT
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
OBCHODNÁ FAKULTA
Evidenčné číslo: 16200/I/2012/2726558890
VPLYV GLOBÁLNEJ FINANCIALIZÁCIE
NA BANKOVÝ SEKTOR
Diplomová práca
2012 Bc. Richard Pokorný
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
OBCHODNÁ FAKULTA
VPLYV GLOBÁLNEJ FINANCIALIZÁCIE
NA BANKOVÝ SEKTOR
Diplomová práca
Študijný program: Medzinárodný obchod
Študijný odbor: 6225 Medzinárodné podnikanie
Školiace pracovisko: Katedra medzinárodného obchodu
Vedúci záverečnej práce: Doc. Ing. Ľuboš Pavelka, PhD.
Bratislava 2012 Bc . Richard Pokorný
Čestné vyhlásenie
Čestne vyhlasujem, že záverečnú prácu som vypracoval samostatne a že som
uviedol všetku použitú literatúru.
Dátum: 17.4.2012 ......................................................
Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu mojej diplomovej práce Doc. Ing. Ľubošovi Pavelkovi, PhD.
za cenné rady, konzultácie a najmä čas, ktorý mi popri písaní venoval.
ABSTRAKT
POKORNÝ, Richard: Vplyv globálnej financializácie na bankový sektor. – Ekonomická
univerzita v Bratislave. Obchodná fakulta; katedra medzinárodného obchodu. – Vedúci
záverečnej práce: Doc. Ing. Ľuboš Pavelka, PhD. – Bratislava: OF EU, 2012, 65s
Cieľom záverečnej práce je prostredníctvom financializácie analyzovať príčiny
nárastu špekulatívnych finančných operácií realizovaných v bankovníctve a následne
odhadnúť budúce tendencie vývoja vo finančnom sektore ovplyvneného snahami o vyššiu
úroveň regulácie a zdaňovania na globálnej úrovni. Pri pohľade na historické, ale aj
aktuálne dáta sa pokúsime porovnať rozdielne procesy a štrukturálne zmeny vo finančných
systémoch krajín sveta a zároveň poukázať na nevyhnutnú potrebu koordinácie
a vzájomnej spolupráce medzi nimi v súčasných podmienkach.
Práca je rozdelená do 4 kapitol a obsahuje 17 grafov. Prvá kapitola je venovaná
objasneniu pojmového aparátu, ktorý je nevyhnutný k porozumeniu danej problematiky.
Na pozadí historických faktov a udalostí, poukazujeme na neustále posilňovanie úlohy a
podielu finančného sektora a jeho vplyv na tvorbe hodnoty v reálnej ekonomike. V ďalšej
časti sústredíme pozornosť jednotlivým problémom a zlyhaniam bankového sektora, ktoré
výraznou mierou prispeli ku globálnej kríze ako takej. V záverečnej časti sa koncentrujeme
na charakteristiku hlavných faktorov a sprievodných javov súvisiacich s financializáciou
v podmienkach globálnej ekonomiky a ich vplyv na bankový sektor. Na základe
nadobudnutých poznatkov a vedomostí analyzujeme a hodnotíme súčasné štrukturálne
zmeny a udalosti v kontraste s názormi iných autorov.
Výsledkom riešenia danej problematiky je poukázať na súčasne problémy finančnej
sféry, na konkrétnych príkladoch vysvetliť podstatu navrhovaných stratégií a
v neposlednom rade zdôrazniť potrebu spolupráce jednotlivých krajín v snahe eliminovať
systémové riziká.
Kľúčové slová:
Financializácia, sekuritizácia, kreditné deriváty, rekapitalizácia, špekulácia, morálny
hazard
ABSTRACT
POKORNÝ, Richard: The impact of global financialization on the banking sector. -
University of Economics in Bratislava. Faculty of commerce, Department of International
Trade. - Thesis Supervisor: Doc. Ing. Lubos Pavelka, PhD. - Bratislava: OF EU, 2012,
number of pages 65
The aim of the thesis is to analyze the causes of financialization through the
increase of speculative financial operations carried out in banking sector and then estimate
the future development trends in the financial sector affected by efforts for a higher level
of regulation and taxation at the global level. Looking at the historical and current data we
try to compare different processes and structural changes in the financial systems of the
world and to highlight the urgent need for coordination and mutual cooperation between
them in current conditions.
The work is divided into 4 chapters and it contains 17 graphs. The first chapter is
devoted to the clarification of the main terms that are necessary for better understanding
the issue. Against the backdrop of historical facts and events, we point out continued
strengthening of the share of financial sector and its impact on value creation in the real
economy. In the next chapter we focus attention to the problems and failures of the
banking sector, which contributed significantly to the global crisis. In the final section we
concentrate on the characteristics and main factors and the accompanying phenomena of
financialization in a global economy and their impact on the banking sector. Based on
acquired knowledge we analyze and evaluate the current structural changes and events in
the contrast of other author’s opinions.
Result of the issue is to point out the current problems in the financial sector, to
explain the nature of the proposed strategies on concrete examples and to stress the need
for cooperation of countries in order to eliminate systematic risk.
Key words:
Financialization, securitization, credit derivatives, recapitalization, speculation, moral
hazard
O B S A H
ÚVOD .................................................................................................................................... 8
1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ . 10
1.1 DEFINÍCIA A OBJASNENIE POJMU FINANCIALIZÁCIA ................................................ 10
1.2 HISTÓRIA BANKOVNÍCTVA ...................................................................................... 10
1.2.1 Bankovníctvo v 20. storočí ........................................................................... 11
1.2.2 Bankovníctvo v 21. storočí ........................................................................... 13
1.3 ŠPEKULATÍVNE OBCHODY ....................................................................................... 14
1.3.1 Gaussian Copula funkcia ako nové možnosti špekulácií .............................. 17
1.4 OBCHODOVANIE NA BURZÁCH A NA OTC TRHOCH ................................................. 19
1.5 KREDITNÉ DERIVÁTY .............................................................................................. 20
1.6 SEKURITIZÁCIA ....................................................................................................... 25
2 CIEĽ PRÁCE ............................................................................................................ 28
2.1 HLAVNÝ CIEĽ A ČIASTKOVÉ CIELE PRÁCE ............................................................... 28
3 METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA ................................................. 29
3.1 CHARAKTERISTIKU OBJEKTU SKÚMANIA ................................................................ 29
3.2 PRACOVNÉ POSTUPY ............................................................................................... 30
3.3 SPÔSOB ZÍSKAVANIA ÚDAJOV A ICH ZDROJE, .......................................................... 31
3.4 POUŽITÉ METÓDY VYHODNOTENIA A INTERPRETÁCIE VÝSLEDKOV ........................ 31
4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA ....................................................................... 32
4.1 BANKOVÝ SEKTOR V PREDKRÍZOVOM OBDOBÍ - PRÍČINY ZLYHANIA ....................... 32
4.1.1 Makroekonomické činitele ............................................................................ 33
4.1.2 Problém sekuritizácie ................................................................................... 34
4.1.3 Nedostatky v riadení rizika a systém odmeňovania manažmentu ................ 35
4.1.4 Zlyhanie ratingových agentúr ....................................................................... 41
4.1.5 Morálny hazard ............................................................................................ 43
4.2 BANKOVÝ SEKTOR PO VYPUKNUTÍ KRÍZY AŽ PO SÚČASNÝ STAV ............................. 45
4.2.1 Rekapitalizácia a záchrana bánk .................................................................. 45
4.3 ZHODNOTENIE HYPOTÉZ STANOVENÝCH V ZÁVEREČNEJ PRÁCI .............................. 56
ZÁVER ............................................................................................................................... 58
BIOBLIOGRAFICKÉ ODKAZY .................................................................................... 59
ZOZNAM ILUSTÁCIÍ A ZOZNAM TAULIEK
Graf 1 Rozdiel medzi dlhou a krátkou pozíciou ............................................................. 15
Graf 2 Zisk/strata pri špekulácií na vzostup ceny podkladového aktíva (uzatvorenie
dlhej pozície) ....................................................................................................................... 16
Graf 4 Cenový vývoj komodít vo svete v období Január 2000 - september 2011 ........ 17
Graf 5 Swap kreditného zlyhania - schéma ..................................................................... 21
Graf 6 Úverový dlhopis - schéma ..................................................................................... 22
Graf 7 Swap celkových výnosov - schéma ....................................................................... 23
Graf 8 Zjednodušená štruktúra CDO .............................................................................. 24
Graf 9 Sekuritizácia ........................................................................................................... 26
Graf 10 Celkový svetový dlh v porovnaní s HDP v rokoch 2002-2010 ........................ 33
Graf 11 Odmeňovanie CEO manažérov v USA pred rokom 2006 , priemer ............... 38
Graf 12 Giniho index – príjmová diferenciácia podľa krajín za rok 2006-08 ............. 39
Graf 13 Objem vydaných AAA ratingov s fixným úrokom vo svete ............................ 42
Graf 14 Rast HDP v % vo vyspelých ekonomikách v rokoch 2000- 2011 .................... 50
Graf 15 Miera nezamestnanosti v% vo vyspelých ekonomikách v rokoch 2001-2011 51
Graf 16 Vývoj cien CDS krajín sveta od roku 2005 ....................................................... 53
Graf 17 Reakcia trhov na QE/LTRO ............................................................................... 54
8
ÚVOD
Už od 60. rokov minulého storočia ekonómovia ako H. Magdoff a P. Sweezy čoraz
častejšie poukazovali na situáciu v kapitalistických ekonomikách, ktorá bola
charakterizovaná narastajúcim objemom finančných transakcií v reálnej ekonomike
a presun tvorby zisku do finančného sektoru na úkor reálnej produkcie. Zdôrazňovali
a varovali pred rastúcim trendom v podobe života na dlh bez adekvátneho rastu miezd.
V posledných dvoch desaťročiach zaznamenal finančný sektor nebývali rozmach, čo dalo
priestor pre vznik nových odbytíšť pre kapitálové nadbytky. Problém však spočíval v tom,
že tento nadbytočný kapitál, bol čoraz častejšie a v narastajúcich objemoch použitý na
špekulácie do dlhopisov, cenných papierov a rôznych komodít, na rozdiel od toho aby bol
investovaný do výrobných technológií a podporoval tak rast HDP. To viedlo k tomu, aby
sa v tejto súvislosti zaužíval čoraz častejšie nielen medzi odborníkmi diskutovaný pojem
„financializácia“. Postupne sa zadlžovali nielen domácnosti, ale aj banky a ostatné
finančné inštitúcie v snahe zarobiť z požičaných peňazí ďalšie peniaze. Prostredníctvom
sekuritizácie prenášali riziko na iné subjekty, a tak sa bankový sektor stával čoraz
kreatívnejší aj vzhľadom na benevolenciu v legislatívnej oblasti. Logickým vyústením
týchto tendencií bolo prasknutie hypotekárnej bubliny v USA, čo sa v prostredí
globalizácie a vzájomnej interdependencie krajín prenieslo do celého sveta v podobe
hospodárskej krízy . V snahe zachrániť situáciu sa vlády rozhodli zakročiť a to mnohými
spôsobmi, čo v niektorých prípadoch viedlo k ich výraznému zadlženiu a neschopnosti
splácať svoje záväzky.
Cieľom našej práce bolo poukázať na vplyv tejto globálnej financializácie na
ekonomiku jednotlivých štátov a detailnejšie sa zamerať na bankový sektor. Poukázať na
jeho slabé miesta, dôvody zlyhania a nedostatky. Práve v tejto rovine sa objavuje množstvo
rozdielnych názorov na riešenie danej problematiky, a tak isto aj na jednotlivé príčiny
neúspechu. Snažili sme sa dať do kontrastu názory iných autorov a analyzovať nimi
navrhované alternatívy riešenia s pomocou využitia mnohých vedeckých metód. Odhadnúť
priebeh realizácie a možný dopad týchto navrhovaných scenárov a opatrení. Najväčším
problémom a kritickým bodov mnohých odborných diskusií sa stávajú témy ako regulácia
v bankovníctve vo forme zdaňovania, rekapitalizácie, kapitálovej primeranosti,
odmeňovania, či riadenia rizika. Ďalšou samostatnou kapitolou sú špekulatívne operácie na
finančných trhoch. V snahe objasniť túto obšírnu a veľmi aktuálnu problematiku sme sa
9
rozhodli túto tému spracovať v našej diplomovej práci. Na pozadí historických udalostí
dávame do konfrontácie názory viacerých autorov a na základe toho vypracovávame
vlastne závery a odporúčania.
10
1 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí
1.1 Definícia a objasnenie pojmu financializácia
Pojem financializácia sa v súčasnosti medzi ekonómami spomína čoraz častejšie
a stáva sa aj predmetom mnohých odborných diskusií. Avšak faktom je, že samotný výraz
je pomerne nový a definícia nie je jednotná. Pri hľadaní a snahe objasniť túto problematiku
sme sa stretli s mnohými vysvetleniami a formuláciami. Gretta Krippner sa vo svojej knihe
Capitalizing on crisis: The political origins of the rise of finance venuje aj histórii
financializácie a dáva do kontrastu definície viacerých autorov. Niektorí pod
financializáciou rozumejú narastajúci vplyv finančných systémov kapitálového trhu nad
bankovým finančným systémom, iní nasledujú Hilferdinga a tento termín používajú
v súvislosti s rastúcou politickou a ekonomickou mocou tzv. rentierskych tried. Ďalšia
definícia, ku ktorej sa prikláňa pomerne veľa autorov, prezentuje financializáciu ako
obrovský nárast obchodovania na finančných trhoch a vzniku nespočetného množstva
nových finančných nástrojov. A podľa samotnej Krippnerovej, tento termín charakterizuje
určitý vzor akumulácie zisku, ku ktorej dochádza čoraz častejšie prostredníctvom
finančných tokov a operácií ako samotným obchodom a tovarovej produkcie 1
Z uvedeného je zrejmé, že financializácia môže mať mnoho podôb a foriem
prejavu a preto zhrnúť všetky interpretácie do jednej definície by bolo asi veľmi obtiažne.
Pre porozumenie danej problematiky je potrebné priblížiť niektoré historické fakty
a udalosti tykajúce sa vývoja finančného sektora.
1.2 História bankovníctva
Prvopočiatky bankovníctva v Európe sa datujú do druhej polovice 14. storočia.
Prvá depozitná banka bola založená v Benátkach v roku 1361, v Amsterdame v roku 1609
a vo Švédsku v roku 1661. V tomto prípade však nešlo o bankové inštitúcie ako ich
poznáme dnes. Neexistovala žiadna budova a bankármi boli zväčša zlatníci, ktorí
požičiavali peniaze za odmenu.
1 KRIPPNER, G. R. 2011. Capitalizing on crisis : The political origins of the rise of finance. [s.l.]: Harvard
University Press, 2011. 240 s. ISBN 978-0674050846
11
Situácia sa však zmenila koncom 17. storočia v Anglicku, keď sa podarilo týmto
„zlatníkom“ zredukovať obrovský dlh kráľa Wiliama, ktorý narástol v dôsledku vojny
s Francúzskom. To im prinieslo nebývali úspech a rešpekt. V roku 1694 bola oficiálne
založená Bank of England a zo zlatníkov sa stali bankári. To umožňovalo kráľovi
požičiavať si peniaze na zbrojenie a veriteľom to prinášalo obrovské zisky vo forme
úrokov. Následne získali právomoc od kráľa raziť mince a ľudia začali ukladať svoje
úspory do vládou schválených bánk a poskytovať pôžičky niekoľko-násobne väčšie ako
boli ich vlastné rezervy. Od tej doby sa podstata bankovníctva príliš nezmenila o čom
svedči aj citát Sira Williama Pitta zo Snemovne lordov z roku 1770: „Za kráľovským
trónom stojí niečo väčšie ako sám kráľ“.
1.2.1 Bankovníctvo v 20. storočí
Ani dvadsiate storočie neprinieslo zmenu, práve naopak v USA roku 1913 sa
niekoľko bankárov zišlo v Jekyll Island (štát Georgia) a diskutovali o návrhu na vznik
niečoho, čo neskôr bolo odsúhlasené kongresom ako Federal Reserved Board, známy pod
skratkou FED. USA v tomto období prebrala pozíciu svetového lídra ako po finančnej tak
aj priemyselnej stránke. Európske krajiny sa po prvej svetovej vojne u USA výrazne
zadlžili a keďže Ameriku vojna príliš nezasiahla, zažívala výrazný hospodársky rozmach.
Len 16 rokov po vzniku, FED vyvolal najväčšiu hospodársku krízu v dejinách. Vtedajšiu
chybu v monetárnej politike priznal aj súčasný predseda FEDu Ben Bernanke, ktorý sa
dlhé roky zaoberá práve Veľkou hospodárskou krízou. Dovolil totiž to, aby ekonomiku
založenú na úsporách, nahradila ekonomika založená na úver.
Ku zmene došlo až po nástupe Roosvelta, ktorý pochopil, že moc v rukách Wall
Streetu nepovedie k zdravému vývoju ekonomiky, a tak poveril kongresmanov Henryho
Steagalla a Cartera Glasse, vypracovaním bankových zákonov, ktoré boli známe ako The
Emergency Banking Relief Act a Glass-Steagall Act I a II (ďalej G-S).
Prvý zákon skonfiškoval súkromníkom zlato, čím potvrdil, kto v skutočnosti vládne
v krajine tj. bankári. A za pomoci ministerstva financií podporil otvorenie zdravých bánk.
Do bankového systému sa vrátili miliardy USD, čo viedlo k stabilizácii systému. Prvý G-S
zákon predefinoval depozita a zahrnul do nich aj komerčné a vládne obligácie. Druhý G-S
zákon oddelil investičné bankovníctvo od komerčného. Tento zákon zakazoval aby mohla
byť jedna banka činná súčasne ako obchodná, investičná a aj poisťovacia. Tieto zmeny boli
súčasťou Roosveltových proti krízových opatrení známymi ako New Deal. Trvalo to však
12
len 65 rokov kým sa podarilo bankárom z Wall Street v roku 1999 za vlády Clintona opäť
tieto zákony zrušiť.
V súčasnosti sa často stretávame s mylnou predstavou, že FED tzv. americká
centrálna banka, je vládou kontrolovaná a verejná inštitúcia. Avšak opak je pravdou.
Federálny rezervný systém sa skladá zo súkromných finančných spoločností, ktoré dokopy
vytvárajú obrovský finančný kartel a nepodlieha kontrole a dozoru Kongresu.
Uvádzame zoznam 16 súkromných bánk tvoriacich americký federálny rezervný systém:
Citigroup, Inc., New York, NY
J.P.Morgan Chase & Co., New York, NY
Bank of America Corporation, Charlotte, NC
Wachovia Corporation, Charlotte , NC
Wells Fargo & Company, San Francisco, CA
Bank One Corporation, Chicago, IL.
Taunus Corporation, New York, NY
Fleetboston, Financial, Boston, MA
U.S. Bancorp, Minneapolis, MN
ABN Amro North American Holding Company, Chicago, IL
HSBC North America, Inc., Buffalo , NY
Suntrust Banks, Inc., Atlanta, GA
National City Corporation, Cleveland, OH
The Bank of New York Company, Inc., New York, NY
Fifth Third Bancorp, Cincinnati, OH
BB&T Corporation
Šokujúce je však zistenie, že za týmto zoznamom sa skrýva ešte jeden kratší a to
zoznam hlavných akcionárov týchto bankových inštitúcií, čiže skutočných majiteľov
FEDu:
THE ROTHSCHILDS – LONDON
13
THE ROTHSCHILD – BERLIN
THE LAZARD BROTHERS – PARIS
IZRAEL SEIFF – ITALY
KUHN-LOEB COMPANY – GERMANY
THE WARBURGS – AMSTERDAM
THE WARBURGS – HAMBURG
LEHMAN BROTHERS – NEW YORK
GOLDMAN SACHS – NEW YORK
THE ROCKEFELLERS – NEW YORK2
Zarážajúca je skutočnosť, že len niekoľko ľudí ovláda v podstate svetový finančný
systém a rozhoduje o tom akým smerom sa uberie. Pri tejto príležitosti nám nedá
nespomenúť citát jedného z najväčších bankárov sveta a zakladateľa bankárskej dynastie
Rothschildovcov, Mayera Amschela Rothschilda (1743 - 1812): "Dajte mi moc vydávať a
ovládať peniaze národa a potom mi bude jedno, kto tvorí zákony".3
Prvý a posledný človek, ktorý sa postavil proti bankárom a pokúsil sa im vziať moc
ovládať peniaze, bol americký prezident John Fitgerald Kennedy. Jeho nespokojnosť
spočívala v tom, že federálna vláda USA emitovala bankovky len prostredníctvom FEDu
a za poskytnuté pôžičky musela platiť úrok. Vydaním dekrétu č. 11 110 zo dňa 4. júna
1963 sa pokúsil vrátiť štátu ústavné právo vydávať peniaze, a tak prikázal emitovať
bankovky, ktoré boli označené na zadnej strane ako U.S. Bank notes na rozdiel od tých
pôvodných, ktoré sa líšili názvom Federal Reserve Note. Po atentáte koncom roka 1963
boli tieto bankovky stiahnuté z obehu.
1.2.2 Bankovníctvo v 21. storočí
Rozvoju bankovníctva v posledných desaťročiach výrazne napomohli nové
informačné a komunikačné technológie. V dôsledku deregulácie a liberalizácie svetového
obchodu a pohybu kapitálu sa vytvoril priestor pre nové špekulatívne praktiky a tvorbu
2 VAŠKO, T. 2009. Příčiny a důsledky financializace. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2009, roč. 5,
č. 1, s. 29-35. 3 CIBIK, C.2012. In Bankári ako Amschel Bauer Rothschild a J.P.Morgan vs FED a tlačenie peňazí od
„Richard Mills“ [online]. Dostupné na internete: < http://financnytrh.com/bankari-ako-amschel-bauer-
rothschild-a-j-p-morgan-vs-fed-a-tlacenie-penazi-od-richard-mills/a6563>
14
nových finančných nástrojov, ktoré umožňujú investorom nielen zabezpečovať svoje
investičné aktivity, ale aj doslova vsádzať na vývoj rozličných udalostí. To umožňuje
investorom aj za relatívne malé čiastky dosahovať obrovské zisky. Je však potrebné
poznamenať, že rovnaké riziko podstupujú aj pre prípad straty. Tvorba zisku vo finančnom
sektore v priebehu posledných desiatok rokov rastie exponenciálne a na úkor výrobných
odvetví. To spôsobuje, že sa kapitál zo samotnej ekonomiky odlieva a koncentruje sa
v rukách jednotlivcov. Napríklad nadnárodné koncerny v rokoch 2004-2005 v Nemecku
zaznamenali nárast výnosov z akcií až o 100% aj napriek tomu, že ekonomika stagnovala.
Podobná situácia v tomto období bola aj vo Francúzsku 50% , v Japonsku 70% a v USA to
činilo 35%4. Avšak v období krízy sa záchranné balíčky tvoria najmä z peňazí daňových
poplatníkov.
Tieto skutočnosti viedli k tomu, aby sa odborníci a vedci zaoberali danou
problematikou, čo neskôr viedlo k tomu, že sa v tejto súvislosti zaužíval pojem
financializácia. Ide teda o rastúcu dôležitosť finančných trhov, inštitúcií a finančnej elity
vo fungovaní hospodárstva ako aj jej riadiacich inštitúcií na národnej ale aj medzinárodnej
úrovni.
1.3 Špekulatívne obchody
Špekuláciou sa na finančných trhoch rozumie vypočítavá obyčajne s rizikom
spojená činnosť, najmä obchodná, ktorej cieľom je dosiahnutie rýchleho a čo najväčšieho
zisku, alebo iných výhod. Ide tu o techniku kúpy a predaja určitého podkladového aktíva
(napr. CP, komodita ) na základe zmien kurzov alebo ich cien.5
Pri tejto príležitosti je potrebné odlišovať pojmy špekulácia a zaistenie (tzv.
hedging). Podstata zaistenia spočíva v tom, že zaistiteľ sa snaží zbaviť rizika z možného
nepriaznivého budúceho vývoja podkladového aktíva na finančných trhoch.
Špekulatívne obchody sú bežnými legálnymi praktikami v oblasti financií. Nie sú
protizákonné, dokonca niektoré zdroje uvádzajú ich priaznivé účinky na finančné trhy.
Z časového hľadiska ich rozčleňujeme na promptné a termínové. Pri promptných
obchodoch napr. pri CP dochádza k okamžitému dodaniu a aj k zaplateniu v stanovenom
4 VAŠKO, T. 2009. Příčiny a důsledky financializace. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2009, roč. 5,
č. 1, s. 29-35. 5 PIAČEK, J., KRAVČÍK, M. 1999. In Filozofická encyklopédia [online]. Dostupné na internete:
<http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvs_/spekulacia_ekonomia.html>
15
kurze (spravidla sa uvádza lehota do 3-4 dni) . Investori môžu špekulovať na rast alebo
pokles cien podkladového aktíva. Pri špekulácii na vzostup investor cenné papiere predáva
s očakávaním, že cena porastie a vo vhodnom okamihu ich predá. Podobne je to v prípade
špekulácií na pokles cien, tzv. krátkymi predajmi (short selling). Na priblíženie a
porozumenie podstaty špekulácie na dlhú a krátku pozíciu ilustrujeme nasledovný graf.
Graf 1 Rozdiel medzi dlhou a krátkou pozíciou
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Michal Stupavský, 2011. In X-trade brokers CZ,
Dostupné na: <http://www.xtb.cz/forex.php?p=2&cid=30061>
V súčasnej dobe na väčšine rozvinutých kapitálových trhoch môže investor akciu
predať bez toho aby ju vlastnil a práve to umožňuje mnohým subjektom doslova vsádzať
na pohyb cien obchodovaných aktív. Zásadný rozdiel medzi krátkym predajom
a „normálnou“ transakciou je, že pri normálnom dlhom nákupe je aktívum najprv
nakúpené a neskôr predané, či už so ziskom alebo stratou a dochádza k zmene vlastníctva
aktíva. Pri krátkom predaji je postup opačný, akcia sa najprv predá a neskôr nakúpi.
Investor však akcie nevlastní, ale prostredníctvom makléra si ju akoby dočasne vypožičia. 6
Príklad:
Investor sa rozhodne špekulovať na rast menového páru EUR/USD. Nakúpi 1 lot (1
kontrakt) uvedeného menového páru. Tým, že nakúpil získal dlhú pozíciu a špekuluje na
posilnenie Eura, ktoré touto transakciou nakúpil. Nominálna hodnota jedného lotu je
6 BREZA, P.,2012. In Špekulácie s cennými papiermi. [online].Dostupné na internete:
<http://bankovnictvo.ic.cz/2.html>
16
v tomto prípade 100 000 EUR. Pákový efekt je 1:100 alebo inak povedané, blokovaná
marža na jeho založenom účte bude predstavovať 1% z nominálnej hodnoty kontraktu.
V prípade, že Euro posilní o 1%, potom jeho pákový efekt spôsobí to, že zarobí 100
násobok alebo 100% svojej počiatočnej investície (blokovanej marže). Inak povedané,
pohyb podkladového aktíva o 1 % v prospech investora mu zdvojnásobí výšku jeho
vkladu.
Dôležitá vec je to, že výšku pákového efektu stanovujú väčšinou brokerské firmy podľa
rizikovosti daného podkladového aktíva. Tak napríklad v prípade akcií, bude pákový efekt
omnoho nižší, čo znamená, že blokovaná marža bude predstavovať vyššie percento
z nominálnej hodnoty kontraktu a násobenie ziskov a strát bude tým pádom menšie.7
Nasledujúci graf znázorňuje vývoj zisku resp. strát pri špekulovaní na finančných
trhoch. Ako príklad sme zvolili uzatvorenie dlhej pozície.
Graf 2 Zisk/strata pri špekulácií na vzostup ceny podkladového aktíva (uzatvorenie
dlhej pozície)
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa: Michal Stupavský, 2011. In X-trade brokers CZ,
Dostupné na: <http://www.xtb.cz/forex.php?p=2&cid=30061>
7 Vlastné spracovanie podľa údajov spoločnosti X-trade brokers Česká republika
17
O špekulatívnych obchodoch sa od nepamäti vedú rozsiahle debaty o ich priaznivých či
nepriaznivých účinkoch na trhy. Zatiaľ čo jedni tvrdia, že ich reguláciou a obmedzením by
došlo k vyššej volatilite na finančných trhoch, druhí poukazujú na ich úlohu, ktorú zohrali
v krízovom období, keď špekulanti vyhnali ceny komodít nahor po tom, čo sa prepadli
akciové indexy v dôsledku prepuknutia finančnej krízy. Výraznejší nárast cien komodít
totiž pozorovať práve v dobe, keď vypukla kríza na svetových finančných trhoch. Ako sa
postupne situácia zhoršovala, rástlo aj tempo rastu cien. Túto skutočnosť znázorňuje aj
nasledujúci graf.
Graf 3 Cenový vývoj komodít vo svete v období Január 2000 - september 2011
Zdroj: World Economic Situation and Prospect, 2012, s.79. Dostupné na internete:
<http://www.un.org/en/development/desa/policy/wesp/wesp_current/2012wesp.pdf>
1.3.1 Gaussian Copula funkcia ako nové možnosti špekulácií
Pri hľadaní príčin vzniku globálnej finančnej krízy, ktorá začala v USA a preliala sa
v dôsledku globalizácie do celého sveta sa mnohokrát dopracujeme ku rôznym článkom
a publikáciám o hypotekárnom trhu USA a jeho zlyhaní. O administratíve amerického
18
prezidenta a jeho predvolebnej kampani sľubujúcej každému bývanie. Vzniku nových
finančných nástrojov a o nezodpovednom prístupe ratingových agentúr a podobne.
Uvedené skutočnosti sú pravdivé avšak ide skôr o dôsledky aj keď ako sa vraví, všetko zo
všetkým súvisí.
Skutočné príčiny a prvopočiatky treba hľadať možno hlbšie ako je zrejmé na prvý
pohľad. Začiatkom roku 2000, David X. Li možno ešte netušil aké následky bude mať jeho
objav, resp. výsledky jeho práce. Vyštudoval ekonómiu na prestížnej univerzite v Číne a
po obdržaní titulu PhD. zo štatistiky v Kanade o neho ihneď prejavila záujem spoločnosť
JP Morgan Chase8. Za cieľ svojej práce si zvolil neľahkú úlohu a to určovanie korelácie
medzi dvoma rôznorodými udalosťami. Podarilo sa mu to jednoducho a to pomocou
elegantného matematického vzorca. Na tom by ešte nebolo nič zlého, pokiaľ by tento
vzorec nezdomácnel u bankových analytikov pri posudzovaní rizika pri jednotlivých
cenných papieroch. V originály sa tento vzorec nazýval Gaussian copula9 function
(Gaussova kopula funkcia) a prostredníctvom Lího modelu sa finančným expertom otvorili
vo svete financií obrovské možnosti a nové príležitosti. Túto metódu nakoniec začali
používať mnohí investori investujúci do dlhopisov, banky na Wall Street, ratingové
agentúry a dokonca aj regulačné úrady. Po dobu piatich rokov sa zdalo, že táto čarovná
rovnica je zázračná a ide o nový prelom vo finančnej matematike. Hovorilo sa dokonca
o Nobelovej cene. Pokým finančníci dosahovali obrovské zisky a situácia na trhoch bola
priaznivá, obchodovalo sa vo veľkom v miliardových objemoch.
Napriek mnohým varovaniam o nedostatkoch Lího funkcie, nielen z akademickej
pôdy, sa nepodarilo zastaviť jej využívanie.
Užívatelia Liovej rovnice sa nezamýšľali nad tým, čo by sa mohlo stať ak by sa
trhy začali vyvíjať opačným smerom. Prvé praskliny na finančných trhoch sa objavili ešte
pred rokom 2008 a neskôr viedli k obrovským prepadom, ktoré pohltili miliardy dolárov
a otriasli v základoch svetovým finančným systémom.10
Tento deštruktívny proces
urýchlila aj deregulácia finančného sektora v USA a už spomínané zrušenie Glass-
Steagalovho zákona, ktorý rozdeľoval investičné bankovníctvo od komerčného. Nie je
8 JP Morgan Chase – jedna z najstarších finančných inštitúcií v Spojených štátoch amerických s viac ako 200
ročnou históriou. Dostupné na: <http://www.jpmorganchase.com/corporate/About-JPMC/about-us.htm> 9 Copula – v štatistickej terminológií kopula označuje vzájomné prepojenie dvoch alebo viacerých
premenných 10
SALMON, F. 2009. Recipe for Disaster: The Formula That Killed Wall Street, In: Wired Magazine
2009.[online]. Dostupné na: <http://www.wired.com/techbiz/it/magazine/17-03/wp_quant?currentPage=all>
19
však na mieste klásť vinu Dr. Limu, za bankrot na Wall Street. Sám sa vyjadroval na
adresu svojej práce tým, že len málokto porozumie významu jeho práce.
Na bližšie porozumenie danej problematiky je však potrebné na úvod
objasniť spôsob obchodovania na kapitálovom trhu, systém fungovania búrz a niekoľko
základných pojmov.
1.4 Obchodovanie na burzách a na OTC trhoch
„Burza je špecifický organizovaný trh, na ktorom kupujúci, predávajúci
a sprostredkovatelia realizujú obchody so zastupiteľnými tovarmi, cennými papiermi,
cudzími menami, derivátmi a ďalšími finančnými nástrojmi.“11
Pri tom samotné
podkladové aktívum, teda predmet obchodovania, nemusí byť k dispozícií.
Základné charakteristiky a znaky burzy sú:
- organizovaná forma trhu, ktorá vytvára podmienky pre obchodovanie iných
subjektov a podlieha prísnej regulácií zo strany štátu,
- na burze môžu obchodovať len členovia,
- obchoduje sa na základe presne vymedzených pravidiel a len s vybranými
podkladovými aktívami,
- pre burzu je charakteristická neprítomnosť obchodovaného tovaru,
- pravidelná opakovateľnosť trhu, napr. v denných alebo týždňových odstupoch,
- ide o štandardizované podmienky obchodovania (zmluvy, kótovanie a iné.),
- existencia zúčtovacieho mechanizmu, ktorý zabezpečí platbu, resp. aj dodávku
z uzavretých burzových obchodov.
Burzy plnia niekoľko funkcií a existuje ich viacero typov podľa druhu
obchodovaného aktíva, poprípade spôsobu obchodovania. Existuje mnoho delení, poznáme
burzy termínové, promptné, komoditné, burzy cenných papierov a iné. V neposlednom
rade treba spomenúť ešte jeden druh obchodnej platformy a to OTC trhy. Na rozdiel od
burzy ide o neinštitucionalizovaný trh cenných papierov, derivátov a iných finančných
nástrojov. Objem a počet finančných nástrojov na OTC je výrazne vyšší a v súčasnosti
11
BALÁŽ, P. a kol., 2005, Medzinárodné podnikanie. 4. Vyd. Bratislava: Sprint, 2005. 571s. ISBN 80-
89085-51-2
20
predstavujú jeden z najrýchlejšie rastúcich oblastí svetového hospodárstva. S mnohými
modernými finančnými nástrojmi je možné obchodovať len na týchto trhoch, nakoľko
burzy majú striktne vymedzené pravidla a sú regulované. OTC spočiatku plnili funkciu
trhu, kde sa obchodovalo telefonicky a s cennými papiermi, ktoré nespĺňali kritéria pre
obchodovanie na burze. Väčšinou ide o voľne prístupný sekundárny trh, kde nie je
vymedzené žiadne centrálne obchodné miesto ani čas obchodovania. Ide o jeden
z najmenej regulovaných trhov, kde neexistujú žiadne pravidlá ani predpisy ako sa má
obchodovať. Pôsobia tu však regulačné orgány, ktoré dohliadajú na rozličné aktivity
bankových a iných finančných inštitúcií. Skúmajú systémy obchodovania, devízové
operácie, mieru kurzového rizika a zameriavajú sa pri tom na bezpečnosť a zdravie týchto
inštitúcií. Na OTC trhoch sa uskutočňuje väčšina devízových transakcií.
Neoddeliteľnú súčasť OTC tvorí trh kreditných derivátov, ktorých vznik sa datuje
do 90-tých rokov 20.storočia v USA. Rýchlo sa však rozšíril do Európy a objem obchodov
výrazne narastal. Postupom času sa vyvinulo niekoľko druhov kreditných derivátov.
1.5 Kreditné deriváty
V našej práci sme sa rozhodli venovať bližšiu pozornosť práve týmto vybraným
nástrojom finančného trhu, najmä vzhľadom na ich úzku súvislosť a prepojenie s pojmom
financializácia. Trh kreditných derivátov sa považuje za jeden z najrýchlejšie sa
rozvíjajúcich trhov s derivátmi v posledných dvoch desaťročiach. Ide o kontrakty, pri
ktorých výška úroku (odmeny) závisí od úverovej schopnosti jedného alebo viacerých
subjektov – spoločností, krajín. Ide o veľmi sofistikovaný nástroj na finančnom trhu, ktorý
dovoľuje spoločnostiam s vysokým úverovým zaťažením zabaliť toto riziko a následne
s ním obchodovať, do konca ho po menších častiach „predať“ investorom. Avšak slovo
predať nie je úplne presné, nakoľko predajca kreditného (úverového) rizika musí za tento
presun na investorov platiť. Preto sa v tejto súvislosti používa spojenie úverová ochrana,
alebo poistenie kreditného rizika.
S kreditnými derivátmi sa obchoduje výlučne na trhoch OTC a rozdeľujeme ich do
štyroch základných skupín a to kreditné forwardy, futurity, swapy a opcie. V praxi sa
vyskytuje množstvo rôznych a sofistikovaných kreditných nástrojov a často ide aj
o kombináciu, ktorá spája viaceré vlastnosti vyššie uvedených základných skupín. Medzi
bežné druhy kreditných derivátov patria:
- Swapy celkových výnosov (Total Return Swaps - TRS),
21
- Kreditný dlhopis (Credit Linked Note - CLN),
- Swap kreditného zlyhania (Credit Default Swap - CDS).
Najrozšírenejší druh kreditného derivátu je Credit Default Swap (CDS).
Z ekonomického aspektu je CDS podobný bežnej bankovej záruke. Predmetom zmluvy je
totiž poistenie proti úpadku (default) a neschopnosti konkrétnej spoločnosti splácať.
Kupujúci toto „poistenie“ sa zaväzuje k určitým pravidelným platbám (štvrťročne,
polročne, ročne) a za odplatu získava krytie pre prípad vzniku kreditnej udalosti
referenčného aktíva. Vznik kreditnej udalosti zároveň znamená ukončenie CDS. Ak však
kreditná udalosť nenastane, je hodnota CDS v dobe splatnosti nulová, t.j. predávajúci
zaistenia nemá voči kupujúcemu žiadne záväzky. Štandardné CDS sa vydávajú k
dlhopisom12
a v súčasnosti existuje trh s týmto nástrojom takmer pre každú spoločnosť
alebo krajinu, ktorá dlhopisy vydáva.
Graf 4 Swap kreditného zlyhania - schéma
Zdroj: Jílek, J.2005. Finanční a komoditní deriváty v praxi. Praha: Grada Publishing, a.s.,
2005. s. 525
12
Dlhopis - dlhopisom sa vo všeobecnosti rozumie dlhový cenný papier kapitálového trhu prinášajúci pevný
úrokový výnos. Ide o cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v
menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť emitenta tieto záväzky plniť.
[online]. Dostupné na internete: <http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=dlhopis>
22
Kreditný dlhopis (Credit Linked Note - CLN) je často vnímaný aj ako
kolateralizovaný CDS, to znamená, že je poskytovaný výmenou za cenné papiere
(najčastejšie bankám). Kupujúci dáva predávajúcemu hotovosť a dostáva výnos s aktív,
ktoré sú podkladom CLN. Ak niektoré z aktív zlyhá, investor nesie všetky straty.
Graf 5 Úverový dlhopis - schéma
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa BMO Capital Markets, 2012. Dostupné na
<http://www.bmocm.com/products/marketrisk/credit/notes/default.aspx>
Rovnako zaujímavým nástrojom je Swap celkových výnosov (TRS). V podstate ide
o repliku celkových výnosov úveru, čím umožňuje syntetický nákup, resp. investíciu do
kreditného aktíva. Ide o určitý mechanizmus na vytvorenie úverov alebo cenných
papierov.13
13
KADEROVÁ, A., 2010, Rozdelenie kreditných derivátov: VEGA č.1/0547/08: Bratislava, Ekonomická
univerzita,2010,6s
23
Graf 6 Swap celkových výnosov - schéma
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa BMO Capital Markets, 2012. Dostupné na
<http://www.bmocm.com/products/marketrisk/credit/notes/default.aspx>
Ďalším významným predstaviteľom skupiny derivátov je Collateralized Debt
Obligation (CDO). Tento štruktúrovaný produkt niektoré zdroje zaraďujú medzi kreditné
deriváty, iné ho definujú ako bilančný produkt odvodený od kreditných derivátov14
.
V podstate ide o cenné papiere kryté napríklad dlhopismi, hypotékami, úvermi či
pôžičkami, pri ktorých majiteľovi plynie príjem po dobu ich vlastnenia. Podľa druhu
aktíva, ktorým sú kryté sa aj ďalej delia. Charakteristické je aj ich rozdeľovanie do troch
základných tried podľa stupňa rizikovosti : senior (hodnotenie AAA), mezzanine
(hodnotenie AA alebo BB) a junior (neohodnotené, najviac rizikové).
14
MAŤOVČÍK, M., 2008, K úverovej kríze v USA, In Finančné trhy [online]. 2008. Dostupné na
<http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1402 . ISSN 1336-5711>
24
Graf 7 Zjednodušená štruktúra CDO
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Octagor Credit Investors, 2011. Dostupné na internete:
<https://www.octagoncredit.com/cdo-basics.htm>
Práve CDO sa najčastejšie spájajú s prasknutím hypotekárnej krízy v USA
a následnou finančnou krízou v roku 2008. Americké banky poskytovali pôžičky a úvery
bez posudzovania bonity klienta, teda jeho schopnosti splácať a následne tieto „toxické“
aktíva zabaľovali do balíčkov (v ang. pool) s vysokým ratingom, takže pre investorov sa
javili ako výhodná investícia. Týmto spôsobom sa ich banky zbavovali a riziká tak
prechádzali na investorov. Svoju úlohu tu zohrali aj ratingové agentúry, ktoré podhodnotili
rizikovosť týchto CDO, dokonca sa vraví, že boli podplácané. Neschopnosť splácať
hypotéky z dôvodu rastu úrokových sadzieb tak viedla k obrovským výpadkom príjmov
bánk, ktoré následne neboli schopné vyplácať odmeny tým investorom, ktorí vlastnili tento
inštrument. To všetko viedlo postupom času k prasknutiu bubliny a pádu niektorých
významných svetových finančných inštitúcií ako Lehman Brothers alebo Bear Stearns.
Ako sme už spomínali vznik a vývoj CDO súvisí s vynájdením Gaussovej kopula
funkcie, finančným matematikom Davidom X. Leem v roku 2000, kedy po prvýkrát
zverejnil a prezentoval tento vzorec vo svojej práci.
25
1.6 Sekuritizácia
Sekuritizáciou sa rozumie proces premeny nelikvidných finančných aktív na
obchodovateľné nástroje kapitálového trhu. Taktiež môže ísť o združovanie jednotlivých
štruktúrovaných aktív (pohľadávok, CP, úverov) do balíka, ktorý je potom ďalej postúpený
tretej osobe. Na balík, vytvorený z podkladových aktív, sú emitované CP kryté peňažnými
príjmami z aktív portfólia (asset backed securities – ABS). Proces sekuritizácie sa začal
rozvíjať ako investičný produkt v 70. rokoch v USA.
Medzi najčastejšie sekuritizované aktíva patria pohľadávky:
bánk z poskytnutých komerčných úverov,
bánk z poskytnutých hypotekárnych úverov,
bánk z poskytnutých spotrebných úverov,
bánk z poskytnutých študentských pôžičiek,
bánk z poskytnutých úverov majiteľov kreditných kariet,
z prenájmu nehnuteľností,
leasingových spoločností z uzavretých leasingových zmlúv,
poisťovní z predpisu poistného,
spoločností verejných služieb za budúcu dodávku energie, vody, plynu,
obchodných spoločností z poplatkov za franchisingové práva,
vlád z poplatkov za ťažobné práva,
vlád z poplatkov za používanie diaľnic15
15
TRUCHLY, P. 2011, Sekuritizácia aktív, In Investičné bankovníctvo.[online]. Dostupné na internete:
<www.derivat.sk/files/truchlyfolieprednasok/15-SekuritizaciaAktiv.doc>
26
Graf 8 Proces sekuritizácie
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa WEIS,K., 2009. ProPublica. Dostupné na:
<http://www.propublica.org/article/making-home-affordable-loan-modifications-denied-
806>
Proces sekuritizácie je pomerne jednoduchý, ale za to veľmi sofistikovaný. Pre
ilustráciu uvádzame schému, na ktorej je uvedený názorný príklad sekuritizácie, ktorý
pozostáva z niekoľkých krokov.
1. Na začiatku všetkého stoja zväčša obyčajní ľudia, jednotlivci, rodiny túžiace po
vlastnom bývaní, a tak požiadajú o hypotekárny úver.
2. Vzhľadom na veľmi lukratívny biznis do tohto procesu vstupujú často rôzni
sprostredkovatelia, brokeri, ktorí za províziu sprostredkujú vybavenie úveru.
3. Poskytovateľmi úverov, pôžičiek sú veľké finančné domy, banky, ktoré po
poskytnutí hypotéky okamžite predávajú tieto pohľadávky rôznym investičným
bankám (tzv. packagers), aby získali likvidné prostriedky. Tie ich následne
zabaľujú do balíčkov (tzv. pools). Problém hypotekárnej krízy USA spočíval v tom,
že do týchto balíčkov sa častokrát zamiešali aj úvery, ktoré nespĺňali požadované
štandardy vládou sponzorovaných agentúr ako Fannie Mae a Freddie Mac.
4. Hypotekárnym záložným listom takto „zabaleným“ do balíčkov je následne
pridelený rating od ratingových agentúr ako napr. Standart & Poor, Moody’s, ktoré
tak pomáhajú investičným bankám vytvárať štruktúrované cenné papiere (tzv.
27
Morgage-backed securities - MBS), ktoré sa stávajú atraktívne pre investorov.
V podstate ide o cenné papiere kryté aktívami, presnejšie pohľadávkami
z nesplatených hypotekárnych úverov.
5. Na základe ratingu sa rozdeľujú do jednotlivých tranží podľa rizikovosti. Investori
po celom svete tieto MBS následne skupujú.
Ako sme už uviedli, sekuritizácia je sofistikovaný proces a v bankovníctve sa
využíva už niekoľko desaťročí. Avšak z jej využitia plynú určité výhody a riziká.
Základným predpokladom sekuritizácie je riadne a včasné splatenie pohľadávok, ktoré
tvoria podkladové aktíva. Ďalšou požiadavkou je rovnorodosť týchto aktív, aby sa z nich
dali vytvárať homogénne skupiny (tzv. pools). Jej výhoda spočíva v tom, že napomáha
finančným subjektov prekonávať krátkodobé problémy s likviditou. Pri správnom
rozdelení pohľadávok podľa lehoty splatnosti vie subjekt s vysokou pravdepodobnosťou
predpovedať svoje finančné toky. Ak však dôjde k sekuritizácií „toxických“ aktív, ako
v prípade subštandartných hypoték v USA (subprime mortgages) prostredníctvom už
spomínaného štruktúrovaného finančného produktu CDO, hrozia vážne problémy. Tu je
však opäť dôležité poznamenať, že významnú úlohu pri posudzovaní kvality aktív
zohrávajú ratingové agentúry, ktoré im prideľujú rating. Preto je nesmierne dôležité, aby
pristupovali k tomuto procesu profesionálne a objektívne a aby sekuritizácia neslúžila len
ako prostriedok na „recykláciu“ finančných aktív či finančného „odpadu“.16
16
JÍLEK, J.,2006 Deriváty, hedžové fondy a offshorové společnosti. Praha: Grada Publishing, a.s., 2006. s. 39
28
2 Cieľ práce
2.1 Hlavný cieľ a čiastkové ciele práce
Hlavným cieľom tejto diplomovej práce je prostredníctvom financializácie
analyzovať príčiny nárastu špekulatívnych finančných operácií realizovaných v
bankovníctve a následne odhadnúť budúce tendencie vývoja v oblasti finančného sektora
ovplyvneného snahami o vyššiu úroveň regulácie a zdaňovania na globálnej úrovni.
Z formulovaného hlavného cieľa vyplývajú nasledovné čiastkové ciele:
1. Objasnenie a zadefinovanie základného pojmového aparátu súvisiaceho s danou
problematikou a na pozadí historických udalostí analyzovať príčiny vzniku
financializácie.
2. Analyzovať súčasné problémy a vývojové tendencie vo finančnom sektore a na
konkrétnych príkladoch zhodnotiť navrhované legislatívne riešenia na reguláciu
v bankovníctve.
3. Analyzovať problematiku špekulatívnych operácií vo finančnom sektore
a poukázať na ich úlohu pri vzniku globálnej finančnej krízy.
V práci sme si stanovali nasledovné hypotézy, ktoré sa pokúsime po uskutočnení
kvalitatívnej analýzy potvrdiť, poprípade vyvrátiť.
H1: Vplyvom globálnej hospodárskej a dlhovej krízy dôjde k zmene orientácie finančných
subjektov v oblasti dosahovania ziskov. Prejaví sa to najmä v znížení záujmu
o poskytovanie úverových transakcií a preferovaní obchodov s cennými papiermi
a rôznymi štruktúrovanými produktmi s vyššou a rýchlejšou mierou návratnosti.
H2: V dôsledku sprísnenia dohľadu a zavedenia direktív v podobe daní z finančných
transakcií a z bankových aktív dôjde k obmedzeniu finančných operácií špekulatívneho
charakteru.
H3: Úverová tieseň, ktorá prepukla po bankrote obrovských finančných korporácií
obmedzila ich vzájomnú kooperáciu a podpísala sa pod zvýšenie nárokov na zabezpečenie
úverových pohľadávok bánk.
29
3 Metodika práce a metódy skúmania
3.1 Charakteristiku objektu skúmania
Objektom skúmania tejto diplomovej práce bol bankový sektor, ktorý môžeme
považovať za dominantnú zložku svetového finančného systému a jeho vývoj významne
ovplyvňuje celkový vývoj ekonomiky v jednotlivých štátoch. Z toho dôvodu je kladený
veľký dôraz na to, aby boli banky finančne stabilné a prosperujúce. Bankový systém
spravidla pozostáva z centrálnej banky a siete komerčných bánk a ich vzájomných
vzťahov. Centrálna banka sa podieľa na tvorbe menovej politiky, zatiaľ čo komerčná
banka vystupuje ako špecifický bankový subjekt.
Dôležitú úlohu v tomto sektore zastávajú aj inštitúcie zabezpečujúce dohľad nad
činnosťou bánk. Bankové systémy jednotlivých krajín sú rozmanité a ich formovanie je
podmienené konkrétnymi historickými a ekonomickými podmienkami tej ktorej krajiny.
Z regionálneho hľadiska sa v práci primárne zameriavame na porovnanie európskeho
a amerického bankového systému, ktoré sú v posledných rokoch najviac vystavované
legislatívnym, ale aj štrukturálnym zmenám. Vplyvom globálnej financializácie je na
komerčné banky zo strany nadnárodných kontrolných inštitúcií vytváraný čoraz väčší tlak
v snahe eliminovať systémové riziká. Z časového hľadiska v práci analyzujeme situáciu
a zmeny v bankovom sektore pred rokom 2006, ktorý je charakterizovaný a spájaný s
vypuknutím finančnej krízy v USA a obdobím nasledujúcim až po súčasnosť.
Funkciu centrálnej banky v USA plní Federálny rezervný systém (Fed) a jeho
organizácia vychádza z rozdelenia územia na 12 oblastí, pričom v každej z nich funguje
jedna federálna rezervná banka. Na rozdiel od ECB má súkromný charakter a peniaze
vydáva a požičiava štátu za úrok. To jej umožňuje vykonávať niektoré činnosti
flexibilnejšie a pružnejšie reagovať na ekonomické problémy. Na druhej strane predstavuje
monopol, čo znamená, že pre svoju činnosť nemá prirodzenú protiváhu.
V Európe je situácia rozdielna. Od 1.1.1999 tu funguje nový systém centrálneho
bankovníctva, pozostávajúceho z tzv. Eurosystému, ktorý je tvorený Európskou centrálnou
bankou (ECB) a národnými centrálnymi bankami členských štátov eurozóny a Európskeho
systému centrálnych bánk (ESCB) tvoreného z ECB a národných centrálnych bánk
členských štátov Európskej únie. Primárnym cieľom ESCB je udržiavať cenovú stabilitu
30
a podporovať základnú líniu hospodárskej politiky únie. Pre dosiahnutie uvedených cieľov
je preto nevyhnutná jej politická nezávislosť.17
Neoddeliteľnou súčasťou bankovej sústavy sú komerčné banky, ktoré majú
súkromný charakter a sú typickým trhovým subjektom, ktorého primárnym cieľom je
dosahovať zisk.
Svoje príjmy si zabezpečuje mnohými činnosťami na finančných trhoch v podobe
operácií s cennými papiermi, poskytovaním úverov, vkladmi a mnohými inými službami
a transakciami.
3.2 Pracovné postupy
K naplneniu hlavného a vedľajších cieľov práce sme využili nasledovné vedecké metódy:18
Abstrakcia – prostredníctvom tejto metódy sme vyčlenili podstatné charakteristiky
skúmanej problematiky, čo nám umožnilo preniknúť do podstaty javu a vymedziť
základné pojmy a definície. Výsledkom bolo izolovanie podstatných javov od
nepodstatných, a tak umožniť priestor pre využitie analýzy.
Analytická metóda – nám umožnila rozčleniť danú problematiku na jednotlivé
zložky, špecifické vlastnosti a identifikovať súvisiace procesy. Hlbšie poznanie
jednotlivých častí nám umožnilo lepšie poznať jav ako celok.
Metóda syntézy – dopĺňa a nadväzuje na analýzu a v práci nám poslúžila na
myšlienkové zjednotenie jednotlivých častí vyčlenených prostredníctvom analýzy
do jedného celku a tak nám umožnila poznať vnútornú štruktúru samotného jadra
problematiky.
Indukcia – túto metódu sme využili pri odvodzovaní záverov na základe
preštudovania empirického materiálu, najmä teda z historických faktov.
Dedukcia – dopĺňa indukčnú metódu a v práci nám slúžila na vyvodenie
konkrétnejších poznatkov zo všeobecných.
17
BEŇOVÁ, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Edícia ekonómia, 2005. ISBN 80 – 8078 – 031 – 5.
použité strany 228 – 232 18
GONDA, V. 2009, Metodika vedeckej práce. Bratislava :Vydavateľstvo Ekonóm, 2009, ISBN 978-80-225-
2797-2.
31
Komparatívne metódy – jedny z najdôležitejších použitých metód v našej práci,
ktoré nám umožnili porovnávať určité javy a procesy so skutkovým stavom a na
základe toho sme jednoduchšie formulovali závery a odporúčania.
Pri získavaní teoretických poznatkov a formulovaní záverov sme čerpali z odbornej
literatúry slovenských aj zahraničných autorov.
3.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje
Pri zhromažďovaní údajov sme čerpali najmä zo sekundárnych informačných
zdrojov v písomnej, ale aj elektronickej forme. Využívali tlačené a elektronické odborné
časopisy, publikácie a mnohé vedecké práce. V analýzach sme spracovávali údaje z
výročných správ slovenských, ale aj medzinárodných inštitúcií, ktorých činnosť spadá
a súvisí s problematikou našej práce. Pri hodnotení výsledkov realizovanej kvalitatívnej
analýzy a tvorbe záverov sme sa inšpirovali aj videozáznamami z odborných konferencií
uverejnených prostredníctvom internetu na webových stránkach inštitúcií alebo
v mediálnych prehliadačoch a databázach.
3.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov
V kvalitatívnej analýze sme využívali metódu porovnávania skúmaných prvkov
s cieľom stanoviť ich zhodné alebo rozdielne znaky. Pre lepšiu interpretáciu jednotlivých
skutočností sme využili grafické znázornenie pozorovaných javov. Výsledky
kvalitatívneho skúmania sme objasnili pomocou slovnej interpretácie a následne sme ich
dávali do kontrastu s tvrdeniami iných autorov zaoberajúcich sa touto problematikou.
32
4 Výsledky práce a diskusia
4.1 Bankový sektor v predkrízovom období - príčiny zlyhania
Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2007, ktorá vyústila následne do globálnej
recesie prakticky trvajúcej dodnes sa začalo vynárať na povrch množstvo diskusií
a polemík o potrebe prísnejších opatrení v bankovníctve. Objavujú sa však aj názory, ktoré
práve naopak dávajú vinu nezmyselnej a zbytočnej regulácií v tomto sektore.
V nasledujúcej časti sa detailnejšie pozrieme na danú problematiku v predkrízovom
období a pokúsime sa porovnať situáciu a mieru regulácie v bankovníctve. Na konkrétnych
opatreniach, resp. ich absencii poukážeme na ich efektivitu a dopad.
Za vznikom a priebehom krízy sa nachádza celý komplex faktorov a ich vplyv sa
umocnil aj v dôsledku ich vnútornej prepojenosti. Medzi tie najčastejšie spomínané
zaraďujeme:
presadzovanie politických záujmov prostredníctvom rozšírenia dostupnosti
bývania, najmä v USA,
zlyhanie ratingových agentúr v dôsledku neobjektívneho udeľovania ratingu,
vytvorenie priestoru na vznik nových finančných nástrojov typu CDO, CDS čo
umožnilo sekuritizovať aj „toxické“ aktíva,
neustály tlak bankového sektora na presadzovanie štýlu života na dlh,
špekulácie na finančných trhoch,
rozsiahle právomoci a možnosti bankárov a nedostatočná adekvátna zodpovednosť,
nedostatočný monitoring úverových procesov a nízka pozornosť venovaná rizikám
na finančných trhoch.19
Týmito faktormi sa tiež podrobnejšie venuje tzv. Larosierová správa (zverejnená
25.2.2009), ktorá vznikla na podnet Európskej komisie s cieľom vypracovať odporúčania
na posilnenie spolupráce v oblasti dohľadu nad finančným systémom na európskej úrovni,
a tým obnoviť dôveru v tento systém. Táto správa, ktorú vypracovala skupina odborníkov
na čele so Jacquesom de Larosierom (bývalý riaditeľ medzinárodného menového fondu)
19
MRÁČEK, K. 2009. Príčiny a projevy současné krize ve finančním sektoru. In: Scientia et Societas. ISSN
1801-7118, 2009, roč. 5 ,č. 3
33
prezentuje niekoľko odporúčaní a taktiež predkladá radu otázok týkajúcich sa regulácie
finančných trhov. Medzi hlavné príčiny rovnako zaraďuje zlyhanie ratingových agentúr,
nedostatky v riadení rizík, odmeňovaní manažmentu, corporate governance, v globálnej
inštitucionálnej slabosti, resp. nedokonalosti a taktiež určitý vzájomne prepojený súhrn
makroekonomických činiteľov.
V nasledujúcej časti sa bližšie venujeme uvedeným príčinám a pomocou grafického
znázornenia detailnejšie poukazujeme na jednotlivé faktory zlyhania.
4.1.1 Makroekonomické činitele
Ako problémová kombinácia makroekonomických veličín sa vo svete ukázala
nadbytočná likvidita. V USA ju ešte k tomu dopĺňala kombinácia s nízkymi úrokovými
sadzbami a pomerne nízkou infláciou v reálnej ekonomike. Čoraz častejšie sa zosilňoval
trend života na dlh, a tak miera zadĺženosti vo vyspelých ekonomikách rástla výrazne
rýchlejšie ako samotný HDP, čo znázorňuje aj nasledovný graf.
Graf 9 Celkový svetový dlh v porovnaní s HDP v rokoch 2002-2010
Zdroj: Market Oracle, 2012. Dostupné na internete:
<http://www.marketoracle.co.uk/Article34109.html>
34
Na základe historických údajov uvedených v grafe môžeme konštatovať, že
úverovanie ekonomiky a neustále zadlžovanie nielen verejného sektora neprináša potrebný
rast domácej produkcie. Z uvedeného tiež vyplýva, že tempo rastu zadĺženosti výrazne
prevyšuje tempo rastu HDP.
Aj napriek narastajúcemu objemu úverov a zadlžovaniu sa nielen domáceho
obyvateľstva v jednotlivých krajinách, vlády stále nepociťovali potrebu zakročiť a sprísniť
monetárnu politiku. Inflačné tlaky v niektorých ekonomikách však nakoniec aj tak
„zvíťazili“ a úrokové sadzby vytlačili nahor. Scenár, ktorý nasledoval je už zrejmý a
bližšie sme ho popísali aj v teoretickej časti.
4.1.2 Problém sekuritizácie
Banky a finančné inštitúcie v prostredí s nízkymi úrokovými sadzbami hľadali na
trhu nové investičné možnosti a medzery, ktoré by mohli vyplniť s cieľom zvýšiť svoje
zisky. Jednou z príležitostí bol nedostatočne regulovaný finančný trh a priestor na tvorbu
nových finančných nástrojov, ktoré umožňovali bankám zbavovať sa tzv. „toxických“
aktív. V dôsledku toho mohli poskytovať aj nízko bonitným a finančne „negramotným“
klientom svoje bankové produkty (napr. subprime hypotéky20
).
Tieto pohľadávky sa konvertovali na cenné papiere kryté aktívami, tzv. ABS (Asset
Backed Securities) a formou ich sekuritizácie sa stávali nástroje ako CDO. Tie sa ďalej
šírili prostredníctvom spoločností, na tento účel vytvorenými, tzv. SPV (Special Purpose
Vehicle) spravidla so sídlom v krajinách s preferenčným daňovým réžimom, alebo inak
povedané v daňových rajoch.
Problém sekuritizácie spočíva práve v rozšírení jej možností. Banky tak môžu
znižovať množstvo poskytovaných úverov, a tak spĺňať čoraz prísnejšie podmienky
kapitálovej primeranosti. Ide o to, že s narastajúcim počtom poskytnutých úverov musí
banka zvyšovať objem vlastného kapitál. Ten je však drahší a nákladnejší ako cudzí
kapitál. Najmä ak jej ide v prvom rade o to, aby maximalizovala svoje zisky a najlepšie
v čo najkratšom čase. V takom prípade je pre ňu jednoduchšie zastávať rolu akéhosi
sprostredkovateľa, ktorí na jednej strane „nakúpi“ a následne čo najvýhodnejšie a rýchlo
20
Sub-prime hypotéky- vznik v USA, ide o pôžičky poskytované žiadateľom s nedostatočnou úverovou
históriou, ktorí by za normálnych podmienok nespĺňali požiadavky na poskytnutie štandardnej hypotéky.
[online]. Dostupné na: <http://ec.europa.eu/internal_market/finservices-
retail/docs/finfocus/finfocus4/finfocus4_cs.pdf>
35
predá. V neposlednom rade netreba zabúdať na fakt, že sekuritizáciou banky znižujú svoje
úrokové a úverové riziko.
Na nasledujúcom zjednodušenom príklade najlepšie pochopíme motiváciu bánk
k sekuritizácií.
Banka poskytne hypotekárny úver na hodnotu 100 000 USD s lehotou splatnosti na
30 rokov. Ako záruku zriadi záložne právo na nehnuteľnosť. S klientom sa dohodne na
mesačných splátkach vo výške 500 USD. Povedzme, že splátka zahrňuje aj fixný úrok. Ak
predpokladáme, že klient v priebehu svojho života nebude mať finančné problémy a svoj
záväzok za 30 rokov splatí, banka tak môže rátať s pravidelným mesačným príjmom 500
USD. A čo ak nastane druhá alternatíva a klient jedného dňa prestane splácať? Banka ma
na výber dve možnosti. Buď získa nehnuteľnosť a tú môže následne speňažiť, a tak získať
určitý obnos finančných prostriedkov alebo túto pohľadávku sekuritizuje a vytvorí z nej
cenný papier. Ten s malou finančnou „províziou“ získa výhodný rating od renomovanej
ratingovej agentúry a následne ho prostredníctvom CDO predá na kapitálovom trhu. To jej
ešte navyše umožní získať väčší objem peňazí v krátkom čase a eliminovať prípadne
riziko z nesplatenia.
A ak by to nestačilo tak zdôrazňujeme, že znižovaním objemu úverov tak banky
nemusia dodržiavať čoraz prísnejšie pravidlá kapitálovej primeranosti, čo im umožňuje
veľkú časť ziskov vyčleniť na odmeny a provízie TOP manažmentu.
Sekuritizáciu však nemožno hodnotiť len na základe udalostí v uplynulých rokoch
poznačených krízou. Vyžaduje si hlbšiu a podrobnejšiu analýzu. Jej primárnou úlohou je
z nelikvidných aktív vytvoriť obchodovateľné cenné papiere a samozrejme transfer
kreditného rizika. Problém nastáva vtedy, ak tento proces prestáva byť transparentný
a sekuritizujú sa aj nekvalitné a rizikové podkladové aktíva. Postupom času v takomto
prípade dochádza k rozptylu rizika aj na viaceré subjekty na finančnom trhu. Je potrebné
poznamenať, že sila a prepojenosť subjektov a procesov v podmienkach globalizovanej
ekonomiky je čoraz silnejšia, a preto treba klásť väčší doraz na kontrolu a monitoring
systémového rizika.
4.1.3 Nedostatky v riadení rizika a systém odmeňovania manažmentu
Výraznou mierou na narušení stability a dôvery na finančných trhoch sa podieľali
práve nedostatky v oblasti riadenia rizík. Priveľa pozornosti sa vo vedení korporácií
36
venovalo na dosahovanie krátkodobých cieľov a ziskov, na rozdiel od dlhodobej prosperity
samotných investícií. Môžeme konštatovať, že samotné systémové riziko bolo dlhodobo
podceňované.
V tejto súvislosti je potrebné finančné riziko rozlišovať na tzv. systémové
a komerčné. Systémové riziko môžeme zadefinovať ako riziko udalosti, ktorá spôsobí
pokles ekonomickej hodnoty a dôveryhodnosti a sprievodný nárast neistoty vo výraznej
časti finančného systému, ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočne veľký na to,
aby mal významný negatívny dopad na reálnu ekonomiku. Pri tom nejde o konkrétnu
udalosť, ale skôr o pravdepodobnosť jej nastatia.21
O komerčnom riziku hovoríme zväčša
v súvislostí s finančnou situáciou jednotlivých subjektov napr. korporácií. Príkladom môže
byť kurzové, kreditné či menové riziko a nemožno ho spájať so systémovým, nakoľko sa
spája so samotným produktom alebo príslušnou spoločnosťou a posudzujeme ho na
mikroekonomickej úrovni.
Doposiaľ sa systémovému riziku nevenovala dostatočná pozornosť, až finančná
kríza poukázala na dôležitosť a potrebu jeho dohľadu. Pri posudzovaní rizík na
makroekonomickej úrovni treba hodnotiť danú situáciu z pohľadu toho, či ide o tzv. „too
large to fail“ alebo „too interconnected to fail“. Toto tvrdenie potvrdzuje aj súčasný
zoznam inštitúcií, ktoré boli v rámci štátov EU vyhlásené za príliš veľké a prepojené
s finančným systémom na to, aby skrachovali. Komplikované štruktúrované finančné
produkty ako CDO (v mnohých prípadoch išlo až o niekoľko vrstiev CDO) vyžadovali
sofistikovanú podobu hodnotenia rizika. Tej sa však systém nedočkal. Situáciu o to viac
komplikovala netransparentnosť významných segmentov finančného trhu z jednotlivých
finančných inštitúcií a nedostatok znalostí o veľkosti alebo umiestnení úverových rizík. Na
druhej strane sa riziká prostredníctvom sekuritizácie rozptýlili naprieč finančným
systémom. Z toho dôvodu sa začala na trhoch objavovať v očiach investorov nedôvera
a neistota v kvalitu úverových portfólií. Rovnako zlyhala aj corporate governance
mnohých finančných inštitúcií nakoľko samotné predstavenstvá a senior manažéri
mnohokrát akoby neporozumeli riziku niektorých nových štruktúrovaných finančných
produktov, a tak neodhadli adekvátnu mieru rizika.
Rovnako nemožno prehliadnuť skutočnosť, že systém odmeňovania v niektorých
bankách bol orientovaný na dosahovanie často krát až diskutabilných ziskov a k realizácií
21
MAKUCH, M. 2007. Finančné konglomeráty a stabilita finančného systému. [online]. [s.l.]: 2007.
Dostupné na internete: <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1360>
37
krátkodobých cieľov. Odmeny a bonusy viedli manažérov k nadmernému podstupovaniu
rizika. Dlhodobé plánovanie bolo skôr výnimkou ako pravidlom a samotní akcionári
vytvárali tlak na manažment, aby zvyšovali cenu akcií spoločností a prinášali čoraz viac
zisku pre nich vo forme dividend, čo v zásade nekorešponduje s dlhodobými cieľmi,
stratégiou a budovaním hodnôt podniku.22
Cieľom bánk bolo predať čo najväčší počet
produktov, maximalizovať objem poskytnutých úverov a to bez toho, aby sa intenzívne
zaoberali rizikom. Systém bol nastavený tak, že aj keby banka skrachovala, obdržali by
vysoké odstupné bez akejkoľvek penalizácie, nakoľko zodpovednosť nemali takmer
žiadnu. Po páde americkej investičnej banky Lehman Brothers v roku 2008 sa varovné
signály začali šíriť rýchlejšie a finančné trhy sa ocitli pod tlakom paniky a straty dôvery.
Udalosti, ktoré nasledovali, podnietili užšiu spoluprácu medzi vládami USA a EU, aby
navrhli systémové zmeny a upokojili situáciu na trhoch.
Ivana Dostálová z Inštitútu európskej integrácie, NEWTON College, a.s. uvádza
v časopise Scienta et Societas článok s názvom Regulace odměňování ve finančním
sektoru jako opatření ke snížení podstupovaných rizik, kde zobrazuje štruktúru celkového
zárobku manažéra.
Táto kompenzácia pozostáva z pevnej a pohyblivej zložky. Fixnú tvorí základná
mzda a variabilná pozostáva z bonusov, ktoré sú závislé na výkone. Súčet tvorí celkovú
výšku kompenzácie manažéra (tzv. total cash compesation). K tomu všetkému ešte
prináležia rôzne formy peňažných a nepeňažných benefitov vo forme zdravotnej
starostlivosti, platených dovoleniek, životného poistenia, dôchodkového sporenia,
odstupného nazývaného „zlaté padáky“, mobilu, rôznych členstiev v kluboch, používanie
firemných limuzín či lietadiel, finančné poradenstvo a mnoho ďalších. Popri tom všetkom
ešte aj určité dlhodobé stimuly, kam zaraďujeme napríklad akcie a iné opčné programy.23
22
MRÁČEK, K. 2009. Príčiny a projevy současné krize ve finančním sektoru. In: Scientia et Societas. ISSN
1801-7118, 2009, roč. 5 ,č. 3. 23
DOSTÁLOVÁ, I. 2010. Regulace odměňování ve finančním sektoru jako opatření ke snížení
podstupovaných rizik. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2010, roč. 6 ,č. 1
38
Graf 10 Odmeňovanie CEO manažérov v USA pred rokom 2006 , priemer
Zdroj: Standard &Poor's, 2010 dostupné na:
<http://www.emeraldinsight.com/books.htm?chapterid=1870858&show=html>
V priebehu 90-tých rokov sa systém odmeňovania CEO (Chef Executive Officer)
zdokonalil a postupne sa začal skladať z viacerých variabilných zložiek, ako znázorňuje
vyššie uvedený graf. Spomínaný trend sa stal natoľko populárnym a najmä motivačným, že
fixný plat v priebehu nasledujúcich rokov narastal len rovnomerne a takmer
k exponenciálnym rozdielom z roka na rok dochádzalo práve vo variabilných zložkách. To
umožňovalo manažérom dosahovať obrovské zisky, ktoré ale nie vždy kopírovali úspechy
ich spoločností. Takmer priepastný rozdiel medzi vrcholovými manažérmi a priemernými
pracovníkmi pôsobil často až demotivujúco.
Podľa štatistických údajov agentúry Standard&Poor’s z roku 2008 vyplýva, že
priemerný celkový plat najlepšie 500 platených CEO manažérov v USA sa pohyboval na
úrovni 10,4 milióna USD, podľa časopisu Forbes v roku 2008 táto čiastka činila 12,8
milióna USD.24
Pre porovnanie uvádzame ročný plat amerického prezidenta za rok 2010,
ktorý sa pohybuje okolo 400 000 USD ročne vrátane odmien, ktoré sú vo výške 50 000
24
COVIELLO, Ch., 2008, Historic CEO Compensation. [online]. [s.l.]: In: Forbes, Dostupné na internete:
<http://www.forbes.com/2008/04/30/ceo-pay-historic-lead-bestbosses08-cx_sd_0430flash.html>.
39
USD a nepodliehajú dani z príjmov.25
V roku 2006 len priemerné bonusy (členstvá
v kluboch, používanie firemných limuzín, lietadiel a pod.) 386 najlepšie platených CEO
predstavovali sumu vo výške 438 342 USD. Ak by chcel Američan poberajúci minimálnu
mzdu zarobiť uvedenú čiastku, trvalo by mu to 36 rokov.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj Giniho index, podľa ktorého USA patrilo v krízovom
období medzi krajiny s najväčšou nerovnosťou v príjmoch.
Graf 11 Giniho index – príjmová diferenciácia podľa krajín za rok 2006-08
Zdroj: CIA, World Bank, 2011. Dostupné na:
<http://www.economonitor.com/nouriel/2011/10/17/full-analysis-the-instability-of-
inequality/>
Pri hlbšej analýze a pri pohľade na historické dáta zistíme, že v prípade USA index
ešte v predkrízovom období dosiahol level, ktorý bol naposledy zaznamenaný v roku 1928
tesne pred Veľkou hospodárskou krízou, keď ekonomika ešte dosahovala vrchol.
Alarmujúce je tiež zistenie, že rozdielnosť príjmov u obyvateľstva sa čoraz viac zvyšuje
u krajín nazývaných ako „Emerging Markets“ teda rýchlo rozvíjajúcich krajín ako je Čína,
Brazília, India či Rusko. Giniho koeficient26
u týchto krajín z roka na rok rastie, čo
potvrdzujú aj najnovšie údaje z magazínu Harvard Business Review zo začiatku roku
25
THE ECONOMIC TIMES. 2010, In Obama's salary $400,000 per annum and subject to tax. [online].
[s.l.]: Apr 7, 2010 . Dostupné na internete:
<http://articles.economictimes.indiatimes.com/2010-04-07/news/28389033_1_salary-second-term-
legislation> 26
Giniho koeficient - je indikátor peňažnej chudoby, predstavujúci nerovnomernosť príjmového rozdelenia.
Je to pomer kumulatívnych podielov populácie usporiadanej podľa úrovne ekvivalentných disponibilných
príjmov ku kumulatívnym podielom disponibilných príjmov nimi získaných. [online]. Dostupné na internete
<http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=7539>
40
2012, kde sa Čína už dostala pred Spojené štáty.27
Slovenská republika sa v tomto
hodnotení s koeficientom 25,9 z roku 2010 nachádza pod priemerom EU 27, ktorej
hodnoty dosahujú 30,5 28
(hodnota 100 znamená najvyššiu nerovnosť tz., že všetky príjmy
sa koncentrujú u jedného subjektu, hodnota 0 naopak znamená absolútnu rovnosť medzi
príjmami v ekonomike).
Pri pohľade na platy CEO v Európe z viacerých správ a analýz vyplýva, že
podobný trend ako v USA, aj keď o čosi miernejší, prevláda aj v európsky krajinách. Podľa
posledných prieskumov spoločnosti Proxinvest z roku 2011 došlo v porovnaní s rokom
2010 opäť k výraznému nárastu celkových remunerácií (vrátane akciových opcií, odmien a
bonusov). Správa uvádza ako príklad priemer celkových platov štyridsiatich najvyšších
francúzskych CEO, ktorý vzrástol o 34% v porovnaní s rokom 2010 na 4,11 milióna Eur.
Avšak tieto hodnoty stále nedosahujú priemer s obdobia pred rokom 2006 kedy dosahovali
výšku až 5 miliónov Eur. Tento trend bol spozorovaný nielen vo Francúzsku, ale aj
v ostatných vyspelých krajinách Európy. Táto správa okrem iného rovnako poukazuje na
určite abnormality ako je obrovský nárast v základných platoch a bonusoch, ktoré dokonca
presahujú maximálne limity z predchádzajúcich rokov. Ide najmä o veľké bankové domy
v Európe. Je na mieste sa zamyslieť, či zrovná toto je ten správny spôsob ako bojovať
s globálnou recesiou.29
Treba však poznamenať, že modely odmeňovania manažmentu závisia aj od
určitých kultúrnych a sociálnych charakteristík daného štátu a preto pri hlbšej analýze
danej problematiky je potrebné rozlišovať o akú krajinu či teritórium ide. Americky model
je agresívnejší a založený viac na podpore výkonnosti čo v čase konjunktúry predstavuje
vyššiu produktivitu, ale aj väčšie riziko. Európa jednotný model neuplatňuje nakoľko je
vnútorne veľmi heterogénna čo sa týka socio-kultúrnych kritérií. V Spojených štátoch
rovnako prevláda individualizmus a sklon k voľnému podnikaniu viac ako v Európe, kde
prevláda skôr zamestnanecká mentalita a väčšie sociálne cítenie. Preto ma v Európe
tradičný význam bankovníctvo a v USA skôr dominujú kapitálové trhy. Tomuto
odpovedali v pred krízovom období aj legislatívne nároky na kapitálovú primeranosť bánk.
27
HUSANOV F.,IZRAELI O.., 2012, How Much Inequality Is Necessary for Growth?. [online]. [s.l.], In:
Harward Business Review, 2012. [cit. 31.3.2012]. Dostupné na internete: <http://hbr.org/2012/01/how-much-
inequality-is-necessary-for-growth/ar/1>. 28
EUROSTAT, 2012, Gini coefficient [online]. [s.l.], 23.3. 2012. Dostupné na internete:
<http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ilc_di12&lang=en>. 29
Proxinvest, 2012, Report on CEO conpensations, [online]. Dostupné na internete:
<http://www.proxinvest.com/index.php/en/news/read/171.html>
41
Zatiaľ čo v Európe to činilo 8% , Lehman Brothers30
v období defaultu mala podiel
vlastného kapitálu vo výške 5%, Merril Lynch31
dokonca len 3 %.32
4.1.4 Zlyhanie ratingových agentúr
Hodnotenie ratingových agentúr má v súčasnej dobe charakter oligopolného
odvetvia a to s pomerne vysokými vstupnými bariérami. Ide o typický príklad nedokonalej
konkurencie na finančných trhoch. Už v 90. rokoch sa vo vyspelých ekonomikách
regulačné orgány snažili sprísniť pravidlá a zaviesť určité opatrenia najmä čo sa týkalo
transparentnosti, povinnosti zverejňovať určité informácie, nakladaním s neverejnými
údajmi a predchádzania nepoctivým praktikám. Zo strany ratingových agentúr avšak príliš
veľký záujem nebol a od orgánov chýbala dostatočná pozornosť a tlak. Ešte v 70.rokoch
zostavila americká Komisia pre cenné papiere (U.S. Securities and Exchange comission -
SEC) zoznam uznávaných agentúr pre hodnotenie amerických vládnych dlhopisov, na
ktorom boli vedené agentúry, ktoré v podstate dodnes ovládajú ratingový trh USA, avšak
ich služby sú využívané investormi a krajinami po celom svete. Hovoríme
o Standard&Poor’s, Moody’s a Fitch. Ich pozícia na trhu bola čoraz viac posilňovaná a to
aj vďaka štátnym nariadeniam, ktoré prikazovali bankám obstarať hodnotenie pre určité
typy cenných papierov. S ohľadom na uvedené informácie môžeme konštatovať, že
subjekty boli čoraz častejšie nútené opierať sa o hodnotenie ratingových agentúr.
Paradoxom je však fakt, že kontrola samotných agentúr a ich činností prakticky neexistuje
dodnes. Otázku ich regulácie nastolila až svetová finančná kríza, na ktorej výrazný podiel
majú práve ratingové agentúry hodnotiace úverové riziko. Poukazuje sa na skutočnosť, že
tieto kreditné ratingové agentúry vážne pochybili a podcenili riziko, keď udeľovali AAA
poprípade Aaa hodnotenia štruktúrovaným finančným nástrojom typu CDO. Takýto rating
sa totiž udeľuje štandardným štátnym alebo korporátnym dlhopisom. Tieto spletité
štruktúry CDO často zahŕňali v sebe aj tzv. sub-prime hypotéky a keďže ich história je
pomerné mladá, agentúry nedisponovali potrebnými metodológiami na reálne ohodnotenie
kreditného rizika týchto produktov.
30
Lehman Brothers - americká investičná banka, ktorej bankrot v septembri 2008 odštartoval rozsiahlu
finančnú krízu vo svete 31
Merril Lynch - americká investičná banka (v súčasnosti ako divízia Bank of America) 32
DOSTÁLOVÁ, I. 2010. Regulace odměňování ve finančním sektoru jako opatření ke snížení
podstupovaných rizik. In: Scientia et Societas. ISSN 1801-7118, 2010, roč. 6 ,č. 1,
42
Nasledujúci graf ilustruje objem vydaných AAA ratingov v priebehu rokov 1990 až
2009 vo svete, v pomere k celkovému objemu vydaných dlhových cenných papierov.
Graf 12 Objem vydaných AAA ratingov s fixným úrokom vo svete
Zdroj: Financial Times, 2011, Dostupné na:
<http://ftalphaville.ft.com/blog/2011/07/15/623881/the-aaa-bubble/>
Investori radi obľubujú bezrizikové dlhopisy, otázka znie či ich je vo svete
potrebných toľko a či naozaj sú tzv. „risk-free“? Informácie uvedené v grafe pochádzajú zo
správy vydanej Bankou pre medzinárodné zúčtovanie (BIS - Bank for International
Settlements) a Bazilejským výborom pre bankový dohľad.
Graf znázorňuje kontinuálny nárast objemu Asset-Backed Securities (cenné papiere
kryté aktívami) s vysokým kreditným ratingom až do roku 2006, kde dosahoval vrchol.
V spomínanom roku dosahovali tieto aktíva s fixným úrokom až 50%, čo v absolútnom
hodnotovom vyjadrení činilo takmer 5 000 biliónov USD. Pri hlbšej analýze týchto údajov
dospejeme k záveru, že skoro polovica svetových dlhových cenných papierov bola podľa
ratingových agentúr prakticky bez kreditného rizika. Z celkového objemu v roku 2006 tak
samotné ABS predstavovali 64% v porovnaní s verejným dlhom, ktorý činil 27%. 2%
reprezentovali súkromný dlhá 8% patrili ostatným produktom. Rovnako zaujímavá je aj
zmena, ktorá nastala po vypuknutí krízy. Investori sa pod hrozbou straty svojich aktív
odvracali od ABS a radšej inklinovali k bezpečnejším štátnym dlhopisom. Tomu
zodpovedá aj ich enormný nárast po roku 2007. Za týmto javom sa skrýva niekoľko
udalostí a faktov, ktoré podnietili tento vývoj na finančných trhoch. Keďže v období
recesie sa vlády jednotlivých štátov snažili ekonomiku oživiť, výsledkom toho boli v roku
43
2009 nízke úrokové sadzby centrálnych bánk. V rámci záchranných operácií si štáty
vypožičali obrovské objemy finančných prostriedkov, za ktoré ručili svojimi dlhopismi. To
sa ale následne prejavilo v ich zvýšených rozpočtových deficitoch. V tom čase sa však pre
investorov tento scenár javil ako bezpečný aj vzhľadom na opäť vysoký rating zo strany
agentúr. Prvé problémy Grécka sa začali objavovať v polovici roku 2009 a pretrvávajú až
dodnes. Na mieste sa preto črtá otázka, či by práve analýzy podobných rizikových
scenárov nemali byt predmetom ich činností.
4.1.5 Morálny hazard
Morálny hazard býva tiež považovaný za jeden z hlavných faktorov, ktoré prispeli
k súčasnej finančnej a hospodárskej kríze. J. Urbána z právnickej univerzity UK definuje
morálny hazard ako určité situácie, v ktorých má subjekt chránený pred možným rizikom
sklon chovať sa inak, ako keby mal byt prípadnému riziku skutočne vystavený. 33
Najčastejšie sa tento pojem spomína v súvislosti s odmeňovaním a rozhodovaním
manažérov vo finančných spoločnostiach. Prejavuje sa ako snaha o maximalizáciu
výnosov zvlášť v situáciách, keď daný subjekt nenesie plnú zodpovednosť za svoje
rozhodnutia a úhrada prípadných strát prechádza na niekoho iného. V prípade bánk ide
v podstate o akciové spoločnosti a akcionári ručia len do výšky prostriedkov vložených do
akcií. Práve s podobným spomínaným scenárom sa od pádu Leahman Brothers stretávame
pomerne „často“. Finančným problémom sa nevyhli ani európske banky, ktoré dosiahli
výrazne straty nielen v dôsledku „toxických“ investícií, ale aj masívnymi výbermi
vkladateľov a investorov v dôsledku vypuknutia paniky a nedôvery na trhoch. Vo väčšine
prípadov tak musel následne zasahovať štát v podobe veriteľa poslednej inštancie. Zdá sa
že, jediným faktorom pôsobiacim proti morálnemu hazardu bankárov a finančníkov tak
bola len možná strata reputácie.
V doterajšom vývoji sa stretávali snahy o silnejšiu reguláciu finančných trhov
(najmä v krízových obdobiach) so snahami o ich zmiernenie, resp. dereguláciu. Tieto strety
však často krát odrážajli záujmy finančných a bankových skupín. Príkladom z histórie
môže byť zrušenie Glas-Steagalovho zákona v USA, ktorého zrušenie prispelo
k vytvoreniu prostredia otvorenejšieho k šíreniu rizík vo finančnom sektore.
33
URBAN, J. 2010. Morální hazard v manažerském odmeňovní. In: Motiv8,[online]. Dostupné na
<http://motiv8.cz/management/moralni-hazard-v-manazerskem-odmenovani.html>
44
Morálny hazard zvyšuje u finančných inštitúcií pravdepodobnosť, že budú riskovať
viac ako by si mohli dovoliť, keďže aktíva a kapitál, ktorý obhospodaruje nie je ich
vlastný. Ak sa k tomu ešte pridá ochrana vkladu, alebo nebodaj garancia štátu z dôvodu
ohrozenia systémového rizika (tzv. „too big to fail“), nebezpečenstvo morálneho hazardu
rastie. Ako príklad z praxe by sme uviedli hypotekárne inštitúcie Fannie Mae a Freddy
Mac, ktoré svoju veriteľskú stratégiu postavili na domnienke, že ako vládou sponzorované
podniky s nižšími kapitálovými požiadavkami ako súkromné inštitúcie budú môcť
požiadať štát o pomoc vždy, keď sa neobvykle vysoký počet ich klientov dostane do
platobnej neschopnosti.34
Vernon Smith, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu nazval tieto
dve inštitúcie agentúrami, ktoré sú implicitne garantované peniazmi daňových
poplatníkov.35
Výsledkom tejto stratégie, je fakt, že tieto politicky motivované pôžičky
a hypotéky boli nakoniec v roku 2008 prevedené do správy štátu. Podobných prípadov
existuje viacero.
„Možnosť prevencie morálneho hazardu na úrovni podniku je priamo úmerná
forme a spôsobu vedenia, nastaveným formám odmeňovania a predovšetkým uplatňovania
osobnej zodpovednosti za prijaté rozhodnutia a spôsoby chovania a to ako na úrovni
vrcholového manažmentu, tak aj na úrovni všetkých kľúčových zamestnancov
a zamestnancov podniku všeobecne.“ 36
Na zmiernenie morálneho hazardu v manažérskom odmeňovaní môžu vo
všeobecnosti slúžiť dva hlavné nástroje. Prvý spočíva v snahe vyhnúť sa asymetrickej
motivačnej štruktúre manažérskeho odmeňovania, ktorá jednostranne bonifikuje
optimistické varianty (situácia, keď manažérske rozhodovanie zvyšuje zisk alebo hodnotu
firmy) a minimálne alebo vôbec nezohľadňuje negatívne scenáre, ktoré vedú ku stratám
a poklesom hodnoty podniku. Druhým spôsobom je stanoviť motivačný program tak, aby
boli finančné záujmy manažérov lepšie zladené predovšetkým so záujmami dlhodobých
držiteľov akcií (strategických vlastníkov) a v súlade s dlhodobými cieľmi spoločnosti a nie
so záujmami krátkodobých špekulantov.
Jedným z prvých zákonov tohto druhu sa stal americký Emergency Economic
Stabilization Act of 2008 (Zákon o záchrannej ekonomickej stabilizácii z roku 2008), ktorý
34
GREGG, S. 2009. Keynes, morálny hazard a hospodárska kríza. In .týždeň. ISSN 1336-653X, 2009,19,
s.15 35
BOUCHARD T.C., KOCH V.J., 2009, In America for sale : how the foreign pack circled and devoured
Esmark, Santa Barbara :Praeger, 2009. s.57. ISBN 978-031-3376-788 36
ŽURKOVA, H., 2012. In Morálny hazard a jeho prevencia. [online]. Dostupné na:
<http://www.controlling.cz/pro-media/zpravy-pro-tisk/pdf_press/1315235514.pdf>
45
zakazuje štatutárnym orgánom firiem, ktoré získali vládnu finančnú pomoc, poskytovať
vysoké odmeny svojim manažérom. Ďalšie navrhované zákony obmedzujú výrazne
zdaňovanie odmien manažérom, predovšetkým bankových bonusov.
4.2 Bankový sektor po vypuknutí krízy až po súčasný stav
4.2.1 Rekapitalizácia a záchrana bánk
Po prepuknutí finančnej krízy v USA v dôsledku prasknutia realitnej bubliny
koncom roka 2006 sa pod vplyvom globalizácie a vzájomnej interdependencie ekonomík
táto kríza prostredníctvom kanála agregátneho dopytu preliala do národných hospodárstiev
jednotlivých krajín. Tento jav bol následne sprevádzaný poklesom dopytu, spotreby tovaru
a služieb, investícií, rastom nezamestnanosti a celkovým útlom a spomalením
ekonomického rastu vo svete. Po týchto scenároch nasledovali okamžité snahy
o zmiernenie a upokojenie situácie na svetových trhoch zo strany veriteľov poslednej
inštancie ako MMF, ECB, FED a Svetovej banky.
V tejto súvislosti sa čoraz častejšie spomínajú pojmy ako rekapitalizácia alebo
zoštátnenie bankových subjektov, ktoré majú vo svojich portfóliách okrem iného aj
dlhopisy problémových štátov. V prípade zoštátnenia prichádza do úvahy niekoľko
alternatív:
- Zvýšenie základného imania banky kapitalizáciou pohľadávky štátu voči nej
vzniknutej v minulosti
- Odkúpenie doterajších podielov akcionárov banky zo strany štátu za symbolickú
cenu pod podmienkou poskytnutie štátnej garancie veriteľom, že o svoje
pohľadávky voči banke neprídu
- Odkúpenie zdravých aktív problémovej spoločnosti po jej rozdelení 37
V praxi však exitujú ešte ďalšie a podrobnejšie metódy. V prípade USA tento ozdravný
proces dostal pomerne sofistikovaný názov tzv. Kvantitatívne uvoľňovanie (Quantitaive
Easying - QE). V podstate ide o odkúpenie škodlivých aktív a zvýšenie objemu peňazí v
ekonomike. Zatiaľ čo v Európe sa zaužíval pojem rekapitaliácia.
37
PAVELKA, Ľ. 2010. Financializáca ekonomík a jej vplyv na rast globálnych rizík. In Finančný
manažment a controlling. ISSN 1335-1982, 2010, č. 4, s. 237.
46
Urýchlené uvedené opatrenia bánk v snahe zachrániť finančné inštitúcie si
vyžiadali nemalé finančné prostriedky v dôsledku čoho následne došlo k obrovskému
zadlženiu krajín, čo sa odrazilo v ich verejných dlhoch. V USA došlo k okamžitému
schváleniu tzv. záchranného balíčka v hodnote 700 mld dolárov, z ktorých väčšina sa cez
niektoré zachraňované banky len „preliala“ s cieľom uspokojiť požiadavky veriteľov a za
125 mld. USD, ktoré kapitálovo posilnili 9 bánk, administratíva získala cenné papiere v
hodnote 62,5 mld. dolárov. Štát získal 6 % podiel v Citi Group a 7,8 % podiel v Bank of
America.38
. Zatiaľ čo v USA sa zamerali na stabilizáciu bankového sektora, v Európe sa
začali objavovať prvé začiatky dlhovej krízy v podobe narastajúcej zadlženosti, ktoré
zďaleka prevyšovali maastrichtské kritéria. V súčasnosti je už známe a rozšírené
pomenovanie týchto krajín ako PIIGS39
. Aj napriek direktíve Basel II40
, ktorá upravovala
od roku 2006 v krajinách EÚ podmienky kapitálovej primeranosti41
, sa nepodarilo
zabezpečiť stabilitu na finančných trhoch, a tak sa do problémov dostali aj najväčšie
európske banky. Preto vlády museli pristúpiť k rekapitalizácii týchto bánk vstupom do ich
základného imania, čím získali kontrolu nad ich činnosťou, ale aj prebrali zodpovednosť.
Ako sa neskôr ukázalo, problém Basel 2 spočíval v tom, že na hodnotenie kreditného rizika
mali banky na výber z troch metód. Išlo o štandardizovaný prístup založený na externom
ratingu, ďalej základný prístup založený na internom ratingu a pokročilý prístup založený
tiež na internom ratingu. Ako sme už v predchádzajúcej kapitole spomínali, ratingové
agentúry zohrali dôležitú úlohu práve pri hodnotení spomínaného rizika, a tak dochádzalo
ku skresľovaniu informácií o skutočnej hrozbe. V neposlednom rade netreba zabudnúť, že
aj vďaka novým sofistikovaným štruktúrovaným produktom na finančných trhoch sa
banky efektívne zbavovali svojich úverov, čo im umožňovalo úspešne obchádzať resp.
38
BACHÁR V., 2009, Hospodárska kríza namiesto ekonomického rastu, [online]. [s.l.], In: Chemendik,
2009. Dostupné na internete:
<http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=979&c=Vladislav_Bachar_Hospodarska_kriza_namiesto_eko
nomickeho_rastu> 39
PIIGS – krajiny EÚ najviac postihnuté dlhovou krízou, P - Portugálsko, I – Talianko, I – Írsko, G- Grécko,
S - Španielsko, Zdroj: Vlastné spracovanie 40
Basel II - predstavuje revíziu pôvodnej dohody o kapitáli (Basel I), ktorá bola prijatá v roku 1988. Situácia
postupom času ukázala, že pôvodná revízia nebola postačujúca na potreby bankovej praxe, a tak v roku 2006
implementovali krajiny EÚ prostredníctvom smerníc toto nariadenie. Basel 2 vedie k zmene výpočtu
kapitálových požiadaviek smerom k rizikovo citlivejším prístupom a tiež k zvýšeniu požiadaviek na riadenie
rizík v bankách resp. mechanizmy riadenia a procesy ktoré sa v bankách uskutočňujú. Minimálna úroveň
kapitálovej primeranosti bola stanovená na 8 %. Zdroj: Slovenská banková asociácia, [online]. [s.l.], In:
Basel II, [online]. Dostupné na internete : <http://www.sbaonline.sk/sk/projekty/basel2/zakladne-
informacie/> 41
Kapitálová primeranosť bánk - ide o viacero ukazovateľov, najvýznamnejší z nich je tzv. Cooke-Ratio
(capital assets ratio), definovaný ako pomer kapitálu k súčtu tzv. rizikovo-vážených aktív a úverových mimo
súvahových položiek. Zdroj: NBS, [online]. Dostupne na internete:
<http://www.nbs.sk/_img/Documents/BIATEC/tkac2.pdf>
47
„spĺňať“ nariadenia kapitálovej primeranosti. V praxi to funguje tak, že banka môže výšku
kapitálovej primeranosti ovplyvniť (zvýšiť) niekoľkými spôsobmi. Buď zvýšením kapitálu,
alebo znížením objemu rizikovo-vážených aktív. Navýšenie kapitálu banky emisiou
cenných papierov pri rovnakom výnose neobľubujú príliš akcionári, nakoľko tak dochádza
k znižovaniu hodnoty akcií a to následne vedie k znižovaniu vlastníckych podielov.
Druhou alternatívou je zníženie objemu rizikovo-vážených aktív tým, že znížia objem
poskytnutých úverov s vyššími rizikovými váhami. Čo môže znamenať, že sa zamerajú na
bezpečnejšie aktivity ako napríklad nákup štátnych dlhopisov a podobne. Táto alternatíva
však v období dlhovej krízy v Európe čoraz viac sťažovala podmienky, keďže sa
objavovali krajiny, ktoré mali čoraz väčšie problémy so splácaním svojich dlhov. Investori
tak stratili dôveru na finančných trhoch.
Ako aj historické dáta potvrdzujú, neustále zmeny a inovácie v bankovom sektore
si vyžadujú kontinuálnu kontrolu, monitoring a aktualizáciu regulácií. Preto bola
nepochybne nutná revízia BASELu II. K tomu došlo v Novembri 2010 na summite v Soul,
keď vedúci predstavitelia G20 schválili novú dohodu o kapitáli BASEL III a nový rámec
Rady pre finančnú stabilitu (FSB). V tomto prípade ide o cieľ obmedziť morálny hazard
systémovo dôležitých finančných inštitúcií42
. Okrem nových pravidiel týkajúcich sa
kapitálu, nová dohoda BASEL III priniesla niekoľko zmien a návrhov na opatrenia
týkajúce sa zlepšenia dohľadu nad finančnými derivátmi, celkovým dohľadom nad
systémovým rizikom, autorizáciou hedgových fondov od určitej veľkosti a ich
informačnou povinnosťou. Jedným z pomerne dôležitých krokov bolo prijatie zákona
o povinnej registrácií s priamym dohľadom nad ratingovými agentúrami , ktoré nadobudlo
platnosť ešte v roku 2010. V tom istom roku bola schválená aj americká verzia tohto
zákona s podobnými ustanoveniami. Súčasťou tejto dohody sú aj nove štandardy, ktoré by
mali obmedziť motiváciu bánk brať na seba nadmerné riziká a mali by viesť k eliminácií
krízových faktorov. Banky by tak mali byť odolnejšie voči prípadným krízam bez
mimoriadnej vládnej pomoci. Implementácia tohto rámca je naplánovaná na rok 2013
a postupne až do roku 2019.43
Je však namieste pýtať sa, či tento pomerne dlhý časový horizont neprinesie opäť
len sklamanie, stratu času a v neposlednom rade aj peňazí. Situácia na finančných trhoch sa
42
Systémovo dôležité finančné inštitúcie - sú finančné inštitúcie, ktorých náhodné zlyhanie môže vďaka ich
veľkosti, zložitosti a systémovej prepojenosti, spôsobiť významné narušenie širšieho finančného systému a
hospodárskej činnosti. 43
THE BASEL III ACCORD. [online]. Dostupné na internete :<http://www.basel-iii-accord.com/>
48
mení z roka na rok a niekedy to vyzerá, že banky akoby boli vždy o krok vpred
a regulátory sa zaoberajú niečím, čo už nie je úplne to najaktuálnejšie a najpodstatnejšie.
4.2.2 Zdaňovanie bánk
Podobným návrhom s cieľom regulovať finančný trh a zaviesť opatrenia, ktoré by
zamedzili nielen bankám podstupovať priveľké riziko a dosahovať neprimerané zisky boli
diskusie o dani z rôznych finančných transakcií a bankových aktív. Proti bankovej dani
prirodzene vystúpil bankový sektor, ktorý varoval, že ak by k zavedeniu takejto dane
došlo, najviac by utrpeli klienti bánk a mohlo by to viesť aj k ohrozeniu oživenia v EÚ.
V prípade dani s finančných transakcií sa hovorilo najmä o ultra rýchlych a krátkodobých
presunoch kapitálu tzv. short selling, ktorý nevytvára prakticky žiadnu reálnu hodnotu.
Netýkala sa bankových depozít a na jej akumuláciu by bol vytvorený špecifický fond,
ktorý by ďalej slúžil napríklad na prípadne financovanie deficitov štátov alebo na boj proti
globálnemu otepľovaniu.
Rozsiahle debaty, ktoré sa viedli medzi najvyššími predstaviteľmi EÚ dlhé roky
nakoniec viedli k vyhláseniu nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho dňa
26.3.2012, že : tzv. Tobinova daň tiež nazývaná daňou „Robina Hooda“ nemá v Európe
šancu na úspech.“44
Medzi hlavných zástancov patrilo Nemecko a Francúzsko, proti rázne
vystúpili krajiny ako Veľká Británia, Holandsko, ale aj Česká republika. Samotná
myšlienka zdaňovania finančných transakcií pochádza ešte z roku 1971, kedy ju navrhol
ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny James Tobin s cieľom odradiť investorov od
krátkodobých špekulácií, spôsobujúcich krízy a nestabilitu na finančných trhoch. Avšak
táto teória sa zakladá na multilaterálnom a synchronizovanom zavedení v prostredí bez
daňových rajov.
Práve táto premisa je jedna z najviac kritizovaných, keďže súčasné podmienky
a situácia vo svete nenasvedčuje tomu, že by tieto krajiny s preferenčnými daňovými
režimami neexistovali. Stotožňujeme sa s názormi niektorých odborníkov v tvrdení, že
zavedenie podobnej dane z finančných transakcií nemá v aktuálnych podmienkach
globálnej ekonomiky opodstatnenie a zavedenie takéhoto kroku by mohlo viesť k odlivu
44
AKRMAN L., 2009, Schäuble: Daň "Robina Hooda" nemá v Evropě šanci na úspěch. Zkusíme něco
jiného., [online]. [s.l.], In: IHNED.CZ, 2012. [cit. 4.4.2012]. Dostupné na internete:
<http://byznys.ihned.cz/zpravodajstvi-cesko/c1-55195150-schauble-dan-robina-hooda-nema-v-evrope-sanci-
na-uspech-zkusime-neco-jineho>.
49
kapitálu a presmerovanie finančných transakcií a aktivít práve do krajín s takýmto
režimom. Neúplnosť a nekomplexnosť tohto návrhu sa pokúsime ilustrovať na
nasledujúcich reálnych situáciách a faktoch.
Nie všetky devízové obchody sú totiž špekulatívnej povahy a rozlíšiť ich od
štandardných transakcií je takmer nemožné. Vzhľadom na to, že mnoho týchto
operácií firmy uskutočňujú pri exporte s cieľom zaistiť sa voči kurzovému riziku,
mohlo by to viesť k zvýšeniu ich nákladov.
Špekulácie na devízových trhoch nemusia byť vždy len škodlivé. Majú aj svoje
výhody, keďže sú založené na kurzových rozdieloch prispievajú k akejsi
samoregulácií a k vyrovnávaniu týchto diferencií
Domnievame sa, že jedinou alternatívou a zároveň podmienkou na zavedenie takejto dane
by musela byť akceptácia všetkých zúčastnených štátov. Keby však aj na to vyspelé štáty
pristúpili, stále by existovali daňové raje, kam by svoje transakcie tieto medzinárodné
finančné inštitúcie koncentrovali. Problematika daňových rajov a finančných offshore
centier je však už kapitola sama o sebe, ktorá by si zaslúžila samostatnú pozornosť.
4.2 .3 Regulácie a vývojové tendencie vo finančnom sektore po roku 2006
„Jedna zo zásadných problémov finančného systému je, že zatiaľ čo samotné
transakcie prebiehajú na medzinárodnej úrovni, regulácie a dohľad sú brzdené na úrovni
národnej.“45
Zatiaľ čo už v Júny 2010 americký prezident podpísal jeden
z najrozsiahlejších zákonov o finančnej regulácií od čias Veľkej hospodárskej krízy, ktorý
zahrňuje množstvo opatrení od založenia novej „Rady pred dohľad nad finančnými
službami“ (Financial Services Oversight Council), cez povinnosti registrácie Hedgových
a iných špekulatívnych fondov až po komplexnú reguláciu derivátov vrátane CDS, v EÚ sa
na radikálnejších rozhodnutiach dohodnúť nevedia.
Môžeme konštatovať, že to je jeden z hlavných dôvodov, ktorý spomaľuje
hospodárske oživenie v krajinách EÚ a najmä Eurozóny. Niektorí euroskeptici dokonca
vravia o jej možnom rozpade. Aj napriek týmto procesným rozdielom medzi USA a EU, sa
45
ŠVIHLÍKOVÁ, I.. 2010. Globalizace a krize . Všeň: Grimmus, 2010. 95 s. ISBN 978-80-87461-01-3.
50
stále objavujú rozdielne názory na reguláciu finančného systému ako takého. Liberálne
orientovaní ekonómovia tvrdia, že regulácia je len škodlivý zásah úlohy štátu do
ekonomiky. Na druhej strane sa objavujú argumenty socialistov, ktorí tvrdia, že zavedené
a navrhované reformy sú stále príliš mierne.
Podľa Ilony Švihlíkovej pravé príčiny krízy treba hľadať v reálnej ekonomike a nie
na finančných trhoch. Udalosti vo finančnom sektore súvisiace so vznikom nových
produktov a netransparentným obchodovaním, zlyhávaní ratingových agentúr, nedostatky
v systéme odmeňovania manažmentu a pod. sú len sprievodnými javmi. Hlavným
problémom je podľa nej v nadspotrebe na úkor nadmerného zadlžovania. Rovnako
poukazuje na určite paradoxy v globálnej ekonomike, ktoré nie sú úplne v súlade
s teóriami ekonomického rastu. Aj keď došlo v roku 2010 k určitému oživeniu ekonomík,
výraznú zásluhu na tom mali práve monetárne politiky FED-u a ECB, keď prostredníctvom
nízko úročených zdrojov zabezpečovali likviditu bankám. Zhodujeme sa s názorom
autorky, že bez rastu zamestnanosti ku kontinuálnemu a hlavne dlhodobejšiemu
ekonomickému rastu nedôjde. Tento tzv. „Jobless growth“ ilustrujú aj nasledovné dva
grafy. Prvý znázorňuje rast HDP vo vybraných vyspelých ekonomikách a druhý vývoj
miery nezamestnanosti od roku 2000.
Graf 13 Rast HDP v % vo vyspelých ekonomikách v rokoch 2000- 2011
Zdroj: Thompson Reuters, 2011. Dostupné na internete:
<http://www.macrobusiness.com.au/2012/04/charting-the-rba-5/>
51
Pri pohľade na uvedené dáta môžeme konštatovať, že približne v polovici roku 2009 došlo
k miernemu oživeniu vo všetkých uvedených regiónoch, avšak tento nárast ako sa ukázalo
neskôr bol len dočasný. Tento scenár korešponduje s udalosťami súvisiacimi
s rekapitalizáciou bánk najmä v USA a EÚ v snahe zachrániť ich. Avšak v dôsledku
nadmerného zadlženia štátov sa hospodárska kríza pretransformovala na krízu dlhovú.
Graf 14 Miera nezamestnanosti v % vo vyspelých ekonomikách v rokoch 2001- 2011
Zdroj: Thompson Reuters, 2011. Dostupné na internete:
<http://www.macrobusiness.com.au/2012/04/charting-the-rba-5/>
Počas uvedeného obdobia až dodnes nedošlo k významnému nárastu zamestnanosti.
Koncom roku 2009 sa rast nezamestnanosti spomalil len v USA a Japonsku a až v roku
2011 začal dosahovať mierne pozitívne výsledky, avšak v krajinách Eurozóny naďalej
pretrváva rastúci trend. A to najmä v dôsledku dlhovej krízy, ktorá sa výsosne dotýka
európskych krajín. V prípade Japonskej ekonomiky ide už o dosiahnutie druhého dna.
K tak výraznému druhému prepadu v priebehu roku 2010 však prispeli aj prírodné
katastrofy ako zemetrasenie, tsunami a výbuch jadrovej elektrárne vo Fukušime. K situácii
neprispieva ani pretrvávajúca dlhová kríza a neistota v Eurozóne. Nárast cien dlhopisov v
Európe vyvolali na japonských akciových trhoch obavy, čo sa odrazilo začiatkom apríla
2012 aj v ich poklese.46
46
KUBOYAMA, N. 2012, Japanesse Stock Drop as Europe dept Crisis Concern Flares., [online]. [s.l.], In:
Blomberg Businessweek, 2012. Dostupné na internete:
<http://www.businessweek.com/news/2012-04-05/japanese-stock-drop-as-europe-debt-crisis-concern-flares>
52
Ani posledné prognózy na najbližšie roky nenasvedčujú tomu, že by sa výrazne
oživenie svetového hospodárstva malo dostaviť v blízkej dobe. Podľa analýz a správy
spoločnosti Ernst&Young z marca tohto roku vyplýva, že v horizonte štyroch rokov
nedôjde k nárastu HDP v krajinách Eurozóny o viac ako 2,1% ročne. A čo je najhoršie, že
ani miera nezamestnanosti výrazne nepoklesne. 47
4.2.4 Alternatívne scenáre vývoja
Jedným z najväčších problémov vo finančnom sektore po vypuknutí krízy je
zmrazenie úverovej aktivity (tzv. Credit crunch) a nedôvera na trhu, ktorá pretrváva
prakticky do dnes s výnimkou malých impulzov oživenia. Medzitým sa objavujú rôzne
informácie o bankrotujúcich bankách, ktoré neodhadli mieru rizika svojich investícií.
Neistota tak postupne doľahla praktický na všetky subjekty na trhu. Investori nedôverujú
bankám a sú opatrní a strážia si svoje investície. Samotné banky zvýšili úrokové sadzby
a zdraželi úvery, aby predošli krízovým scenárom, a tak sa uchýlili k alternatíve
nakupovania štátnych dlhopisov. Postupne sa však ukazujú aj samotné štáty ako vysoko
zadlžené s neschopnosťou splácať svoje dlhy, čo ešte viac znásobilo riziko bankrotu
niektorých bánk. Konečným spotrebiteľom tak neostáva nič iné ako sa tejto situácii
prispôsobiť a obmedziť svoju spotrebu na úkor úspor.
Veľmi zaujímavý je pohľad na nasledujúci graf, ktorý znázorňuje narastanie nedôvery
a neistoty na finančných trhoch vo svete a to prostredníctvom vývoja obchodovaných
objemov s CDS.
47
Ernst&Young, 2012, Ernst & Young Eurozone Forecast -Spring edition - March 2012, [online]. UK, 2012,
8s Dostupné na: <http://www.ey.com/GL/en/Newsroom/News-releases/Media---Press-Release---Bruising-
short-term-outlook-for-Eurozone-financial-services>
53
Graf 15 Vývoj cien CDS krajín sveta od roku 2005
ZDROJ: KOSTERICH,R., CFA, 2011. In Mapping Risk Today. Dostupné na:
<http://isharesblog.com/blog/2011/11/07/mapping-risk-today/>
Rozdiel v hodnotách CDS poukazuje na mieru rizikovosti jednotlivých krajín. Inak
povedané aké je nákladné pre investorov sa poistiť proti pravdepodobnosti bankrotu
krajiny.
Uvedený graf poukazuje na skutočnosť, že v priebehu posledných rokov vnímali
investori určitú skupinu vyspelých ekonomík ako viac rizikovejšiu ako tzv. „emerging
markets“ (rozvojové krajiny). Dokonca sa dá povedať, že rozvinuté trhové ekonomiky sa
pod tlakom ekonomických zmien a udalostí rozdelili na dve skupiny a to na krajiny
stabilné a na tie, ktoré sú vnímane investormi ako príliš rizikové. Medzi krajiny zaradené
do kategórie „hight risk“ patria v súčasnej dobe Portugalsko, Írsko, Taliansko, Španielsko
a v neposlednom rade Grécko.
Táto zmena v rizikovosti krajín vo svete, by mohla byť jeden z dôvodom prečo si
myslíme, že by sa už nemuselo pozerať na všetky rozvojové krajiny ako na rizikové, ale
naopak mohlo by isť práve aj o určitú istotu pre investorov ako defenzívny nástroj
vzhľadom na pretrvávajúcu dlhovú krízu vo vyspelých štátoch.
Situácia v Európe naďalej nenasvedčuje tomu, že by sa nedôvera z trhov vytrácala
aj vzhľadom na fakt, že dochádza neustále k opakovaným cyklom v zmenách úrokových
54
sadzieb na medzibankovom trhu. Tieto tendencie len potvrdzujú snahu ECB upokojiť
finančné trhy čo sa jej, ale z dlhodobého hľadiska príliš nedarí. V decembri 2011 a vo
februári 2012 ECB pristúpila k ďalšej alternatíve uvoľňovania likvidity na trhy a to
v podobe tzv. LTRO48
. Efektívnosť týchto operácií však ukáže čas nakoľko zlepšenie
situácie na finančných trhoch neodráža automaticky zlepšenie v reálnej ekonomike. Na
nasledujúcom grafe najlepšie vidieť aké sú reakcie na tieto nástroje monetárnej politiky či
už amerického FEDu alebo Európskej centrálnej banky. Na základe nich možno
deklarovať určite predikcie budúceho vývoja.
Graf 16 reakcia trhov na QE/LTRO
Zdroj: Thompson Reuters Datastream, 2012. Dostupné na:
<http://alphanow.thomsonreuters.com/2012/04/is-it-quantitative-easing-and-not-
fundamentals-that-has-driven-stocks-higher/>
Graf uvádzame najmä kvôli reakciám trhu na snahy centrálnych bánk oživiť
ekonomiku prostredníctvom zvýšenia likvidity na finančných trhoch. Pri pohľade na
historické reakcie MSCI indexu 49
si myslíme, že aj operácie ECB budú mať len dočasný
rastúci trend, čo môže vyvolať nárast transakcií špekulatívneho charakteru ako to bolo aj
48
LTRO - Dlhodobejšie refinančné operácie (Longer-term refinancing operations ) sú refinančné reverzné
obchody, ktoré sa uskutočňujú mesačne a zvyčajne so splatnosťou troch mesiacov. Ide o nástroj menovej
politiky. Tieto operácie sa zameriavajú na to, aby poskytovali zmluvným stranám dodatočné refinancovanie
na dlhšie obdobie a realizujú ich NCB formou štandardných tendrov. V týchto operáciách sa Eurosystém
spravidla nezameriava na to, aby trhu signalizoval zámery menovej politiky, a preto obvykle koná ako
prijímateľ úrokových sadzieb. Zdroj: NBS, [online]. Dostupne na <http://www.nbs.sk/sk/menova-
politika/nastroje-menovej-politiky> 49
MSCI index - Index MSCI World patrí medzi najpoužívanejšie benchmarky inštitucionálnych investorov.
Jeho bázu tvorí okolo 1 600 akciových titulov v 24 vyspelých ekonomikách, poskytuje globálnym
investorom geografickú diverzifikáciu. Je štandardnou voľbou pre investorov, ktorí nechcú byť závislí od
vývoja v jednom konkrétnom teritóriu a hľadajú nástroj pre širšiu diverzifikáciu. Zdroj: Vlastne spracovanie
55
v USA pri prvej vlne kvantitatívneho uvoľňovania. V súvislosti s uvedenými
skutočnosťami zastávame názor, že spomínané nástroje a snahy nepovedú k dosiahnutiu
dlhodobejšieho hospodárskeho rastu. Okrem silnejúceho tlaku na banky vyvíjaného zo
strany politikov a jednotlivých vlád, komplikuje situáciu v krajinách Eurozóny aj slabnúca
mena. Krajiny EÚ by sa mali v čo v najkratšom čase dohodnúť a prijať jednoznačné
direktíva v oblasti tieňového bankovníctva, nevytvárať priestor pre špekulatívne obchody
a najmä zamerať vnútornú politiku štátov na znižovanie miery nezamestnanosti, vytvoriť
priaznivé podmienky na podnikanie nielen zahraničným, ale aj domácim firmám.
V súčasnosti sa totiž väčšina reforiem stále nachádza v legislatívnom konaní, čo je
podľa autorov primárnym jadrom problému. Príkladom sú opatrenia týkajúce sa
kapitálových požiadaviek pre bankový sektor, obmedzenie nadmernej expozície voči
subjektom tieňového bankovníctva, zlepšenie požiadavkok na zverejňovanie
a v neposlednom rade zamedziť možnostiam kreatívneho účtovníctva. Okrem povinnosti
registrácie ratingových agentúr je potrebné prijať dodatočné legislatívne opatrenia na
posilnenie postupu udeľovania ratingu. Treba však mať na zreteli, že bankový sektor je
čoraz viac kreatívnejší, a tak si bude neustále hľadať priestor a medzery k dosahovaniu
vyšších ziskov. Preto je nevyhnutný neustály dohľad, transparentnosť a včasná
informovanosť. Myslíme si, že Európska únia by sa mala preto sústrediť prioritne na svoje
vlastné problémy.
Predikcie autorov však ostávajú naďalej pesimistické, nakoľko zastávajú názor že,
v systéme frakčného bankovníctva dochádza k neustálemu multiplikačnému efektu peňazí,
čo vedie ku kontinuálnemu narastaniu dlhov. Preto tieto zdanlivé rastové impulzy
v ekonomikách sú len sekundárnym odrazom splácania dlhu vytvorením nového dlhu,
k čomu podľa autorov nemôže dochádzať večne. Keďže v súčasných podmienkach sa
možnosť bankrotu nepripúšťa, prikláňame sa k názoru Kamila Boroša50
, že existujú potom
už len dva dlhodobejšie vývojové scenáre. Prvou alternatívou je, že centrálne banky
„vykúpia“ veľkú časť dlhu od štátov, domácností a firiem od komerčných bánk a následne
im ho jednoducho odpustia alebo dôjde v dôsledku vysokej inflácie k rapídnemu
znehodnoteniu týchto dlhov ako to bolo aj v prípade USA po druhej svetovej vojne.
50
BOROŠ, K. 2012. Prečo sa kríza napokon skončí inflačne. In X-trade Brokers SK. [online]. Bratislava,
2012, [cit. 7.4. 2012]. Dostupné na <http://xtbsk.blogspot.com/>
56
4.3 Zhodnotenie hypotéz stanovených v záverečnej práci
Na základe dôkladných analýz bankového sektora uskutočnených v podmienkach
súčasnej hospodárskej a dlhovej krízy môžeme potvrdiť prvú hypotézu, že: „Vplyvom
globálnej hospodárskej a dlhovej krízy dôjde k zmene orientácie finančných subjektov
v oblasti dosahovania ziskov. Prejaví sa to najmä v znížení záujmu o poskytovanie
úverových transakcií a preferovaní obchodov s cennými papiermi a rôznymi
štruktúrovanými produktmi s vyššou mierou návratnosti.“ V dôsledku zvýšenia objemu
likvidity na finančných trhoch v podobe operácií ako LTRO a kvantitatívneho uvoľňovania
realizovaných zo strany ECB a amerického FEDu v snahe obnoviť dôveru medzi bankami,
došlo k predpokladanému nárastu operácií špekulatívneho charakteru. Najmä v Európe
tieto opatrenia umožnili bankám požičať si veľký objem finančných prostriedkov pri
nízkych úrokoch a za tie následne kupovali dlhopisy rizikových štátov s vysokým
kupónom. Ďalšou alternatívou bolo investovanie do akciových a komoditných trhov
s cieľom dosiahnuť vyššie výnosy, čo sa odrazilo aj v náraste hodnôt týchto indexov.
Negatívnymi externalitami sa tak stávajú dočasne nadhodnotené akciové indexy a rast cien
komodít na svetových trhoch bez akejkoľvek pridanej reálnej hodnoty.
V prípade druhej hypotézy sme museli pristúpiť k jej zamietnutiu, nakoľko sme
predpokladali, že: „V dôsledku sprísnenia dohľadu a zavedenia direktív v podobe daní
z finančných transakcií a z bankových aktív dôjde k obmedzeniu finančných operácie
špekulatívneho charakteru.“ Vzhľadom na nejednotnosť názorov na uvedenú
problematiku predstaviteľov jednotlivých krajín, nebolo možne zaviesť radikálnejšie
opatrenia. V práci sme poukázali na potrebný konsenzus všetkých zainteresovaných strán
v prípade zavadzaní spomínaných daňových direktív a rovnako sme kládli dôraz aj na
problematiku offshore finančných centier alebo inak povedané, daňových rajov.
Predpokladom potvrdenia tretej premisy bolo dokázanie, že: „Úverová tieseň, ktorá
prepukla po bankrote obrovských finančných korporácií obmedzila ich vzájomnú
kooperáciu a podpísala sa pod zvýšenie nárokov na zabezpečenie úverových pohľadávok
bánk“. Zmrazenie úverovej aktivity (tzv. credit crunch) nielen smerom ku konečným
spotrebiteľom a korporáciám, ale najmä medzi bankami samotnými sa po roku 2006 stalo
dlhodobým trendom na bankových trhoch. Snaha eliminovať úverové riziká, vyústila
57
do zvýšenia požiadaviek na kolaterál51
. K tejto skutočnosti prispeli aj urýchlené
legislatívne opatrenia zo strany medzinárodných inštitúcií.
51
Kolaterál - Hodnota zabezpečujúca bankový úver (napríklad nehnuteľnosti, hnuteľný majetok, cenné
papiere, drahé kamene, a pod. Istá výška peňažných prostriedkov, ktorú banka vyžaduje ako záruku, že klient
dodrží svoj záväzok, hneď po uzavretí obchodu je táto peňažná čiastka vinkulovaná na úcte klienta v
prospech banky a predstavuje maximálnu výšku straty, ktorú je klient ochotný v prípade nepriaznivého
vývoja akceptovať. Zdroj: Euroekonóm.[online]. Dostupné na:
<http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=kolateral>
58
Záver
Financializácia reprezentuje pomerne rozsiahlu problematiku, ktorá je v súčasných
podmienkach globalizácie a vzájomnej interdependecie ekonomík sveta, čoraz častejším
predmetom rôznych odborných diskusií. V tejto práci sme sa preto zamerali na definíciu
základných determinantov vzniku financializácie, ktorej sprievodným prejavom
posledných desaťročí je nárast objemu finančných transakcií špekulatívneho charakteru
bez vytvárania reálnej pridanej hodnoty. Z tohto dôvodu sú tak ekonomiky vystavovane
čoraz častejším výkyvom a turbulenciám. Za hnaciu silu týchto zmien považujeme
bankový sektor, ktorý je založený na frakčnom systéme charakterizovaný multiplikačným
efektom tvorby peňazí.
Základným postulátom pre analyzovanie jednotlivých faktorov determinujúcich
vývojové tendencie v bankovníctve, bolo zadefinovanie kľúčových pojmov. V úvode sme
sa taktiež zamerali na priblíženie historických udalostí, ktoré nám umožnili lepšie pochopiť
súvislosti. V praktickej časti sme venovali pozornosť najmä dôsledkom zlyhania
a aktuálnym problémom regulácie v bankovníctve v podmienkach globálnej hospodárskej
a dlhovej krízy. Prostredníctvom grafov sme analyzovali historické fakty, čo nám následne
umožňovalo vyslovovať vývojove predikcie a predpovedať trendy vo vybranom sektore.
Prínos tejto diplomovej práce vidíme predovšetkým v jej komplexnom pohľade na
aktuálnu problematiku v oblasti regulácií v bankovníctve so špecifickým zameraním na
operácie špekulatívneho charakteru. Na pozadí historických udalostí poukazujeme na
chyby a omyly zapríčinené nielen vládami a medzinárodnými inštitúciami, ale aj
samostatnými trhovými subjektmi. Pri hodnotení vybraných skutočnosti dávame do
kontrastu rozdielne názory odborníkov a snažíme sa zaujať vlastný postoj. Na základe
nadobudnutých teoretických poznatkov a realizácií kvalitatívnych analýz vyjadrujeme
v závere tejto práce stanoviska k jednotlivým hypotézam, ktoré sme pri určovaní cieľov
vymedzili.
59
BIOBLIOGRAFICKÉ ODKAZY
1. ALLEN, T. 2012. Euro area inflation estimated at 2.6% In Eurostat news release
euroindicators, 2012. 50 vyd. Dostupné na internete:
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-30032012-AP/EN/2-
30032012-AP-EN.PDF
2. BALÁŽ, P. a kol., 2005, Medzinárodné podnikanie. 4. Vyd. Bratislava: Sprint, 2005.
571s. ISBN 80-89085-51-2
3. BARBER, S. 2012. It is quantitative easing, and not fundamentals, that has driven
stocks higher? In Alphanow. [online]. Dostupné na internete:
<http://alphanow.thomsonreuters.com/2012/04/is-it-quantitative-easing-and-not-
fundamentals-that-has-driven-stocks-higher>
4. BASENESE, L. 2011. Bank of America: Screaming Bargain or Just Another Value. In
Wallstreetdaily. [online]. Dostupné na internete:
<http://www.wallstreetdaily.com/2011/08/26/bank-of-america-screaming-bargain-or-
value-trap/>
5. BEŇOVÁ, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Edícia ekonómia, 2005. ISBN 80-
8078-031-5
6. BERGGREN, T. 2011. Zoštátnenie bank- výhodný obchod pre daňových poplatníkov?
In SAXOBANK. [online].Dostupné na internete:
<http://www.mediadom.sk/zostatnenie-bank-vyhodny-obchod-pre-danovych-
poplatnikov/>
7. BOHM, A., MUŽÁKOVÁ, K. 2010. Poištovníctví a regulace finančných trhu. Praha:
Proffesional Publishing, 2010. 184 s, ISBN: 978-807-431-03-5
8. BOUCHARDT.C., KOCH V.J., 2009, America for sale : how the foreign pack circled
and devoured Esmark, Santa Barbara :Praeger, 2009. s.57. ISBN 978-031-3376-788
9. BURINSKÁ, B.2008. Pohled do histórie : jak začala velká hospodárska krize v roce
1929. In iDNES.CZ. [online].Dostupné na internete: http://finance.idnes.cz/pohled-do-
historie-jak-zacala-velka-<hospodarska-krize-v-roce-1929-p7g-
/bank.aspx?c=A081022_135219_bank_bab>
10. CIBIK, C.2012. In Bankári ako Amschel Bauer Rothschild a J.P.Morgan vs FED
a tlačenie peňazí od „Richard Mills“ [online]. Dostupné na internete: <
http://financnytrh.com/bankari-ako-amschel-bauer-rothschild-a-j-p-morgan-vs-fed-a-
tlacenie-penazi-od-richard-mills/a6563>
60
11. DERIVAT, 2010. Deriváty – Termínované obchody. In Finančné trhy. ISSN 1336-
5711 [online].Dostupné na internete: <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=627>
12. DURDEN, T. 2010. Transatlantic Financial Risk Invert: European Bank Default Risk
Greater Than American For First Time. In Zerohedge.[online].Dostupné na internete:
<http://www.zerohedge.com/article/transatlantic-financial-risk-inverts-european-bank-
default-risk-greater-american-first-time>
13. EKONOMIKA.SME, 2010. Európsky parlament chce obmedziť špekulatívne
obchody.[online].Dostupné na internete: http://ekonomika.sme.sk/c/5424813/europsky-
parlament-chce-obmedzit-spekulativne-obchody.html>
14. Ernst&Young, 2012, Ernst & Young Eurozone Forecast -Spring edition - March 2012,
[online]. UK, 2012, 8s [cit. 5.4.2012]
15. EURACTIV, 2012. Finančná kríza. [online].Dostupné na internete:
<http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/financna-kriza-000227>
16. EUROEKONOM, 2012. Velká hospodárska kríza.[online].Dostupné na internete:
<http://www.euroekonom.sk/ekonomika/hospodarska-kriza/velka-hospodarska-kriza/>
17. EURÓPSKA KOMISIA, 2012, Tieňové bankovníctvo In Zelená kniha, Brusel, 2012,
dostupné na internete: http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/shadow/green-
paper_sk.pdf
18. FEDERAL RESERVE DIRECTORS: A study of Corporate and Banking Influence,
1976 [online].Dostupné na internete:
<http://www.theforbiddenknowledge.com/hardtruth/ownership_federal_reserve.htm>
19. FOSTER, J.B, MAGDOFF, F.. 2009. Velká finanční krize. Všeň: Grimmus, 2009. 160
s. ISBN 978-80-902831-1-4.
20. FTI JOURNAL, 2011. The Impact Of Global Financial Reforms.[online].Dostupné na
internete: <http://www.ftijournal.com/article/Executive-Compensation-A-New-
Solution-to-an-Old->
21. GAŠPERÍK, V. 2009. Velká hospodárska kríza sa opakovať nebude. In Finweb.
[online].Dostupné na internete: <http://finweb.hnonline.sk/c1-38683500-velka-
hospodarska-kriza-sa-opakovat-nebude-span-class-koment-komentar-dna-span>
22. Global Financial Stability report. 2012, In : IMF. [online]. Dostupné na internete
:<http://www.imf.org/External/Pubs/FT/GFSR/2012/01/index.htm>
23. GREGG S.2009. Keynes, morálny hazard a hospodárska kríza. In .týždeň ISSN 1336-
653X, 2009,19, s.15
61
24. Huerta de Soto, J.: Peníze, banky a hospodářské krize. Praha: ASPI, Liberální institut,
2009, ISBN 978-80-7357-411-6.
25. IŽIP, R.,2010, Kvantitatívne uvoľňovanie, Bratislava, TRIM Broker, 2010, dostupne
na : http://www.trimbroker.com/dokumenty/TRIMBroker-QE-v1-101219.pdf
26. JAKOBSEN, S. 2012. Bankový system sa rúca. In Finweb.[online].Dostupné na
internete: <http://finweb.hnonline.sk/c1-55152400-bankovy-system-sa-ruca-span-class-
koment-komentar-span>
27. KADEROVÁ, A., 2010, Rozdelenie kreditných derivátov: VEGA č.1/0547/08:
Bratislava, Ekonomická univerzita,2010,6s
28. KARPIŠ, J. 2012. Budiš Euro In Euro Kríza. 2012,INESS, č. 13, dostupne na:
http://eurokriza.sk/Files/budiseuro/BudizEuro%2013-2012.pdf
29. KERCH, M. 2012. LPS home price index Shows U.S. home prices accelerated Their
decline to 1.1 percent in December. In Multivu. [online].Dostupné na internete:
<http://www.multivu.com/mnr/55026-lender-processing-services-lps-applied-analytics-
home-price-index-hpi>
30. KOVÁČOVÁ, M., 2004. The New Basel Capital Accord - BASEL II, In Finančné
trhy, [online]. 2004. Dostupné na internete:
<http://www.derivat.sk/index.php?PageID=2>
31. KRACÍK, L. 2012. Finančné deriváty: obchodujte s počasím, poistkami a exotikou. In
trhy.mesec.cz. [online].Dostupné na internete: <http://trhy.mesec.cz/clanky/financni-
derivaty-obchodujte-s-pocasim-pojistkami-a-exotikou/>
32. KRIPPNER, G. R. 2011. Capitalizing on crisis : The political origins of the rise of
finance. [s.l.]: Harvard University Press, 2011. 240 s. ISBN 978-0674050846
33. KRUGMAN, P. 2009. Návrat ekonomické krize. Praha: Vyšehrad, spol. s r.o., 2009.
176 s. ISBN 978-80-7021-984-3.
34. LAZAREVIČ, A. 2008. Spekulatívní obchody. In Finmag. [online].Dostupné na
internete: http://www.finmag.cz/cs/finmag/investice/spekulativni-obchody/>
35. LEE, X.D., 2000. On Default Correlation: A copla Function
Approach.[online].Dostupné na internete:
<http://www.maths.lth.se/matstat/kurser/fmsn15masm23/default.pdf>
36. LIPKOVÁ, Ľ. 2011. Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint, 2011.
436s, ISBN 978-80-89393-37-4
37. LISÝ, J. a kol.: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Edícia ekonómia, 2005.
ISBN 80 – 8078 – 063 – 3.
62
38. LOUNSBURY, M. 2008. Research in th sociology of Organizations. ISSN: 0733-
558X. [online].Dostupné na internete: <http://www.controlling.cz/pro-media/zpravy-
pro-tisk/pdf_press/1315235514.pdf>
39. MARGETINY, P. 2012. Lacné peniaze úspechom? In Finweb. [online].Dostupné na
internete: <http://finweb.hnonline.sk/c1-55353390-lacne-peniaze-uspechom-to-sotva>
40. MAŤOVČÍK, M., 2008, K úverovej kríze v USA, In Finančné trhy [online]. 2008,
dostupné na http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1402 . ISSN 1336-5711
41. MEDICAL&FINANCE, 2012. Indexové fondy budú výnosnejšie, no ľudí
nenadchnú[online].Dostupné na internete:< http://www.mfc.sk/?dochodkove-sporenie-
aktuality&sprava=indexove-fondy-budu-vynosnejsie-no-ludi-nenadchnu >
42. MILLS,R. 2012. Sovereign Debt, Gold and Okun’s Law In The Market Oracle.
[online].Dostupné na internete: <http://www.marketoracle.co.uk/Article34109.html>
43. MITCHELL, D. J.: Consumer Spending is a Symptom of Prosperity, not the Cause. 17.
9. 2009, Dostupné na internete <http://danieljmitchell.wordpress.com. >
44. NBS, 2006. Metodológia merania rizík a stresového testovania, In Správa o výsledkoch
analýzy slovenského finančného sektora, 2006. Dostupne na:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad%5CORM%5CAnalyzy%5C2006P-
2.PDF
45. NBS, 2011. Dohľad nad finančným trhom.[online].Dostupné na internete:
<http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom>
46. NBS, Výročná správa 2010, Európske záležitosti a medzinárodná spolupráca, Kapitola
8. Dostupné na:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/SVK2010/VS10_kap
08.pdf
47. OMEO, 2009. Vybrané témy aktuálnej situácie vo svetovej ekonomike, Bratislava,
2009. [online] 5s. [cit. 5.4.2012] Dostupne na internete
http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_B0855CC64EBC81AEC125769
4004A39AB_SK/$File/Podklad_pre_PV_SR_091203.pdf
48. ORHANGAZI, O., 2007. Financialization and the US economy. Northampon, MA:
Edward Elgar, 2007. 385s. ISBN 978-184-720-594-0
49. PAVELKA, Ľ. 2010. Financializáca ekonomík a jej vplyv na rast globálnych rizík. In
Finančný manažment a controlling. ISSN 1335-1982, 2010, č. 4, s. 236.
63
50. PAVELKA, Ľ. 2011. Determinanty finančnej, hospodárskej a dlhovej krízy krajín a ich
vplyv na ekonomiky štátov EÚ. In Alternatívne riešenia vo sfére medzinárodného
marketingu. Bratislava: EKONÓM, 2011. s.80-93, ISBN 978-80-225-3297-6.
51. PAVELKA, L., 2009, Kríza globalnej financializácie a nová finančná architektúra. In
Ekonomický časopis. ISSN 0013-3035, 2009,č. 8, s 804-819
52. PAVELKA,Ľ. 2008. Morálny hazard svetových finančných. In EUGENERATION
insčtitúcií[online].Dostupné na internete:
<http://www.eugeneration.com/Programms/moralny_hazard.pdf>
53. PINTER, L.,2011. Kreditné deriváty a swapy kreditného zlyhania PIIGS krajín
v rokoch 2006- 2008. In Finančný management, 2011, ročník XI. číslo 1, Str. 16 – 20,
Dostupne na:
http://www.asocfin.sk/domains/asocfin/UserFiles/Files/FM2011_1_cely.pdf
54. POŠTOVÁ BANKA, 2012. Kapitálový trh SR, In Týždenný komentár PABK, 9.týžden
2012, dostupné na:
http://pabk.hu/_img/Documents/slovensk%C3%A9%20dokumenty%5Co%20n%C3%
A1s%5CKK%5C2012%5CKK%202012_9t.pdf
55. RULE, D., 2001. The credit derivates market: its development and possible
implications for financial stability, Financial stability review, Bank of England,
dostupné na:
http://www.bankofengland.co.uk/publications/Documents/fsr/2001/fsr10art3.pdf
56. SALMON, F. Wired Magazine 17.3, Recipe for Disaster: The Formula That Killed
Wall Street, 23.2.2009, dostupné na: http://www.wired.com/techbiz/it/magazine/17-
03/wp_quant?currentPage=all
57. SIEGEL, J. 2011. Investice do akcií: Beh na dlouhou trať. Praha: Grada, 2011. 295s.
ISBN 978-802-473-860-4
58. ŠPAK, V. , 2010. Úverové deriváty -:- Bakalárska práca. Brno -:- Masarykova
univerzita, -2010. 43s.
59. ŠTURC, B. 2005. Obchodovanie s finančnými derivátmi. In Finančné trhy. ISSN 1336-
5711.[online].Dostupné na internete: <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=73>
60. ŠVIHLÍKOVÁ, I.. 2010. Globalizace a krize . Všeň: Grimmus, 2010. 291 s. ISBN
978-80-87461-01-3.
61. SZPYRC M., TEJ. J., 2011. Vývoj Bazilejských dohôd o kapitáli a implementácia
BASEL III -:- International Scientific Conference YOUNG SCIENTIST. Košice -:-
Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, -2011. 340s.
64
62. TRADING ECONOMICS, 2011, Government Bond Yield- 10 Year
Notes[online].Dostupné na internete: <http://www.tradingeconomics.com/bonds-list-
by-country>
63. TRIM BROKER, 2009. Veľká hospodárska kríza I.[online].Dostupné na internete:
<http://www.cikomodity.com/trhovy-komentar/komentar-velka-hospodarska-kriza-
i_05042009.htm>
64. URBAN, J. 2010. Morální hazard v manažerském odmeňovní. In: Motiv8,[online].
Dostupné na <http://motiv8.cz/management/moralni-hazard-v-manazerskem-
odmenovani.html>
65. VAŠKO, T. 2009. Příčiny a důsledky financializace. In: Scientia et Societas. ISSN
1801-7118, 2009, roč. 5, č. 1, s. 29-35.
66. VLČEK, M., 2008. Spekulatívní obchody podniku na trhu finančníh derivátů -:-
Bakalárska práca. Brno -:- Technická univerzita v Brne, Podnikateľská fakulta-Ústav
Finančníctva, -2008. 51s
67. Workie, M. T.: Zásadné turbulencie globálneho ekonomického prostredia: hospodársky
cyklus alebo externé šoky? In: Workie, M.T. a kol.: Vývoj a perspektívy svetovej
ekonomiky – globálna finančná a hospodárska kríza, príčiny, , východiská. Bratislava:
EÚ SAV, 2009, ISBN 978-80-7144-175-5, s.15–38.
68. World Economic and Financial Survey, Global financial stability report, Containing
Systematic Risks and Restoring Financial Soundness, April 2008, IMF. Dostupné na:
<http://www.imf.org/external/pubs/ft/gfsr/2008/01/pdf/text.pdf>
69. World economic outlook: Growt resuming, danger remain. 2012, In : IMF. [online].
Dostupné na internete: <[http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/01/index.htm>
70. X-TRADE BROKERS CZ, 2012. Finanční páka.[online].Dostupné na internete:
<http://www.xtb.cz/vzdelani/zacatecnik/uvod-do-forexu/222054>
top related