acuerdo de paz en tikuna

18
TIKUNA

Upload: lamthien

Post on 06-Jan-2017

241 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: Acuerdo de Paz en TIKUNA

TIKUNA

Page 2: Acuerdo de Paz en TIKUNA

IRAÜ ÑIMA ACUERDOS ARÜ NAWÁ

JGUGṸ

Ñaà popera nawá na ñimá wii síntesis ñima acuerdos i nawá jgugṹ ñima mesa wá ñegumá

habana wá nügumá a deagügṹ rü ãḛgakǘ ñuachí FARC-EP má, rü naka na dauturü ñima acuerdo

rü ñumachí namaǘ a namá na uenügû ñia naimearü wii (6) ñema ñemagǘ nugǘ naka na utágagṹ

rü ñia agenda general wá ñemá rü narü na oũkǟ daichiga rü ñuachí na üṹka ñema paz chaü rü

taitá.

WIÍ (PUNTO WIÍ PUNTO 1)

ÑEÃ NEWAKǞÜ CAMPO COLOMBIANO: GÜṸNMA RURAL A RÜ WEÈÃCHIÉ

Ñia güǘnma rural a rü weèãchié (RRI) naka na daú wii fá ñegúmá toma i a ḭíkǟ ñia campo, nana ṹ

newakǟü nakaúmá rü megüǘnka yiemá duatá rural kǟ, rü ñimaäkü tama wena tá na ügǜ tü na daḭ

rü ñuachí wii paz arü ũ taitá rü meí.

ḛé, yiá ianegü

campesina rü natukümú magutagüarü.

ṹ ñima

nuúchiga ñia campomá rú ñuachí iané taünemá, rü aurimá i toegṹ, nuna daú ñaà nainekúane rü

na aseguraü a jguechigüṹkã ñia derecho mea chivüeíkã.

• Nütá dawenu torü nàãné ñàmá nawá muúchie duatá rü iané nawá tá ianegü rü türũ wii inǘ táǜ.

• Ñia RRI guemáwàtaní na ñemä; rü ñaüní nü ṹ a ügǜ, guúmata zona rural daä país arü ñía tá ná

ñemagǘ. Norü ügṹtá rü ñia zona aurimá daitechigawá ñemagũeiratánḭ na meḛḭ, aurimá gjḛäraü

takûé güé, turaéí institucional rü nawá ni dauné iané cultivos de uso ilícito rü ñuachiá toma kuakṹ

namá taèḭ.

I. Namá rü ñuachí ñuakṹ waimümá purakṹ

Page 3: Acuerdo de Paz en TIKUNA

Nagú narü inüé wii fondo tâmà atanüṹtá na ügûṹ waimǘ a nugû campesino gükâ yiemá ngḛarü

waimué o tama waimǘ tü a ngúé, rü ná ñematá 3 millones norü tà, norü 10 años arü ügûgútà.

• Ñia fondo ná üwemütá waimǘ akü wá ni iímàtâ: (1) ná púgṹûwá; (2) waimǘ tawemá nawá ñimá

ineamaâkü nugû ḛâ ingüéḭ; (3) ñimá na weâchigü, wûegúrü na poraèí ñima namá ngûũṹ nainekü;

(4) na na ü ñima ñumaü procedimiento rü oé arü fá poraü ñegúmá tama mea na ügṹ guemaka

purakü; (5) nügû i ná yaugü dierumá duâtáègagú o rü guemaü me; (6) rü ñuachí togümare

aegakuna na agṹ waimǘ.

• Ná poratá toma namá, ñia akuta subsidio integral rü namaǘ naka taegú tama atanüṹtá.

• nü ná cunetatá wii dea taü rü torüchigü arü mèé, na wégṹüka 7 millones norü tá.

Nawá chokue rü purakütánû ñuachí purakütánâa yiemá nü fáè noturü ngḛarü waimué o rü iraárü

waimuaé, naweitaní ngeata tà ingü, ngeata getégṹeta ti ingü rü duatá ingũe.

• El kǟ ukugú ñia waimǘ naweinu guemá ñia medios ñegúmá mea ní ngú na togú ñia waimǘ

(nachíré tü kumü rü crédito, torü fáâchierü) rü ñuachí wii nàãné arü û ñegúmá mea un dauka rü

ñuachí taegúünka (nàmágṹ, degüané, salud, ugútèé, inpátâ, taechikagúrũ).

Ñegúmá mea namá wáüka ñima waimǘ, ná mèéí norü fá rü ñetaákü tá toeí, ümaû frontera nabü

nawá yaeï meâ rü nuna dau rü meeí daichiga rü narü inue ñaakṹ:

•nana igutá wii nàãné guunmá nawá yaû rü ñuachí nana poráegutá ñima fá na meachiíka ñimá

daichiga.

•nana ütá wii instancia taü nawá ñemaü norü namá faeita ñima waimǘ arü purakü, nuna na faeikâ

ñeirüni nàãné nawá tà yeérawáta ḭ.

• Uchigüṹ ñimá nachica ñuakṹ tá na meeí torü nàãné rü ná üǘ nama aegakuna i deaguunka,

comunidagü rü empresagü.

á wé ñima fâ rü tata nana meegü

catastro rural, rü ñuachiá na meitá nua ñegumá Nütá fá ni takǘmá i toegṹ paamá tu yauka dierü

guemá takǘkâ taegú.

• A uneküeí wii plan nainekü arü farü a wümáǜn netani na meí ní i toe rü ñuachí nunana dautá

ñima meí nawá ññimaü ñema nainekü. Na ñematá ñuakṹ paamá dierü nawá tü yaû yiemá duatá

rurales wá ñemaguekâ tugu wá igueé o ñima mae naweitaní na wiiguûn tuma un tà waaku taku

ñima yâ, ñàmá zona de reserva campesinarü a iïtá, rü tochigü, rü tuunrü ngueí tama tomàkâa

chokú nabümá rü torü tama chinagüeȉ rü ñuachí torüchigü tama na ngueí.

II. Namà Nacionales

Nana ügṹtá namà nacionales rü 10 a tàunekûgṹ ni dàû marü nàrü ôûtà ñima ngḛarü taküâgüûchí,

nà iramareítà rü ngḛârügüchí ruralwá rü 50% rü ñuachí na iraütà ñima tama wiigṹ, tà ni yautàtá

ñima tâmà i wiigúgü rü tomataï ingü rü ñuachí yiemá togúâta türũ waimüwá ñemáè.

Page 4: Acuerdo de Paz en TIKUNA

ṹtá namà norü wena arü ürû ñema námà chaumaṹ, guünwátamá

tà nana ǘ rü meatátà omüarü rü internet yiemá yawá ñemaguearü rü tàḛí rü na recuperaü ñimá

infraetutura baânérǘ rü chepetürún.

ḭachieta planes rü saluarü, ngueârü, impâtà arü rü dea méchinârü, narü

meikâ türũ inǘ yiemá duatagü campo wá màe.

ḛ, namá tae rü campesina,tumagṹ rü guemaü, numá cunetatá

ñima planes de fomento de economía solidaria, ngúé nü wàû arümá rü newakǟü wá, crédito,

tãḛrǘ rü mea purakuunka rü tuna pounka yiemá ruralwá ñemágüé.

, rü tomakü rü unaguchigü ñima í

toeguetaü ñegumá nà ñema desarrollo rural. Ñia RRI paà nana ütá wii contexto guarü naanègú rü

política de reinserción ñimá rü aegáküarü inuwá.

III. Sistema méèchií norü garantía tàchíguarü norü derecho onàarü yiá duatá rural arü

Ná ügṹtá consejos rü planes nacionales, departamentoarü rü nuakaarügü ona arü rú rü meerü,

inǘ tama tayaechiga rü aechiga, ngugú ñegumá na poraünka nía producción rü ñuachí

mercadowágü nua k, náã rü yiamakaagú, deanégü mea nama fáuka onagü rü na yaû meí nakûmá

onà i ngôgú.

IV. Programas yeèrawâ ḭíkǟ tomä Desarrollo con Enfoque Territorial (PDET)

Yiemá ãurímá i taku ngḛarüguewá, ñia daichiga, ná tura náünè rü ñuachí economía tana mé nana

ügṹtá ñia Programa de Desarrollo con enfoque territorial que 3 de 16 nunána üegutá rü yaû

celeridad rü naakuané nacionaleswá,rü wii inuwá rü toma i nguuchiika regionalwá rú nuná

ñematá wii taü participación ianeguarü norü ematuwá, ügúwá rü nguguwá.

TARE PUNTO 2

PARTICIPACIÓN POLÍTICA: ÜGṸ DEMOCRÁTICA RÜ PAZ ARÜ Ü

Ñia paz arü ü na nawèe wii ügǜ democrática ná poraünka ñia pluralismo rü, ñumaakü tá nawèe

tomaakün rü inüé rü gueï meitá, namá i uè rü ná poraèí ñimá deâ duatagü arü rü guemaü meitá

rü ñuachí na èḭ na wena ñima düraanechigâ

I.Derechos rü garantías ná üunka tomaakü ñia política

Taná ütá wii comisión nawá ñemagǘ partidos rü movimientos políticos con personería jurídica,

politikagũmutṹgǘ, tomaakü rü inüeí rü tare ñuachí nü faeḭ natukümú FARC-EP güarü ñegumá

wïkanà tana ü ñimá lineamiento de estatuto rü garantía partidos orü movimientos políticos nügû

cagugüṹ tomaakü. Ñima lineamientos má tani na üǘ ãḛgakǘ ñegumá wii proyecto lei arü ná ügṹ,

rü naweitaní na amüküṹ ñima delegado rü comisión arümá.

Page 5: Acuerdo de Paz en TIKUNA

II.Garantías rü segurida arü rü nana üṹka ñia política

Taná ütá wii Sistema Integral de Seguridad nana üṹka ñia Política, rü nawá na ñimatá ñia

elementos: a) üchika normativa e institucional; b) poürú; c) daurü; d) Evaluación rü ngugüteé.

Neguarütá, ngugú arü seguridad rü liderisguká ñia natükümṹgú rü movimientos guearü rü

poüngúrṹ duatá arü derechos.

III. Mecanismos democráticos rü duatagü i deaguunka

Garantías para los movimientos rü organizaciones sociales rü ñuachí movilización rü ñuachí

protesta

Tatükumuma rü ñuachí movimientos guarü na kagütá tama wii ngutakee na üṹka i poraeíka,

namaǘ mea na üṹka wii proyecto rü lei arṹgarantias rü na promociona üunka ñima participación

duatá arü rü toma ügṹünkä ná üguagaü ñima organizaciones rü movimientos políticos.

Participación ciudadana rü ñuachí wii fá wá rü i deagú torü ianewá

Ná ñematá newakǟü convocatorias ñegúmá wii radio dearü ianená ná aüné; tuna ngueétâ ira

yiemá nama purakúeí; na atanüṹtá ñima norü ü rü uaguchigütâ rü ñegúmá nuta fá ñema

newakǟü nakûmá de paz, toamáchigü.

Garantías yigúmá rü meikâ, mea maeika, ná inüuchiika rü ñuachí tama tuna uchieíka.

Nana ütá wii Consejo Nacional para la Reconciliación y la Convivencia rü Consejos Territoriales, rü

norü purakutá rü tunarü ngúé rü ñuachí ãḛgakǘ narü umüküṹ ñima marü napanu ñimá marü nuú

rü ñaatá: ematǘ, rü na ü wii programa ãküarũ yigúmá rü meeika, mea maeikâ, yigutanú wa pa

duatagü.

Ngugú rü dawenu duatá arü

Rü ãḛgakǘ nana ütá wii plan norú nguerü ñegumá nana ügǜ ñia dawenuchiga duatá arü ruü mea

tá ḭíkǟ rü ñuachí torü ianewagü.

Política norü poraerü planeación arü democrática arü rü participativa

Niní daugutá norü purakṹ ru ñuachí marü tá atukumu ñia Consejos Territoriales de Planeación ná

taeika ñia participación ciudadana ñegumá planes arü ügúgũ rü toamáchigü.

III. ñuakuta aurimá na taeagukü ñegumá nagú i deaagü ñia participación piliticawa

Ñuakuta ãurímá nawá chokú ñia sistema politicowá rü ñuachí wiiguüta ñima competencia

politikamá.

Nana gü narü inue rü ñiatatamá na ñemaü norugu personería jurídica ñima partidos políticos gü

rü ni daunawá tà na ü. ñumachí na ñematá wii diseño yiaará namá uchiguuta, rü ñuachí nana

ngugutá ni ñure iyiema´noru dieruta ñema tuua guee rü ñuachí noruchigu ḭḛ.

Page 6: Acuerdo de Paz en TIKUNA

Ngugú ñegumá na promocionagü rü ñia participación rü ñuachí mea damegü

Nana ñatá ngugú ñegúmá guemá dameguuka, rü nana ütá popera arü dè tama ina ngugú wá rü

ñuachí nuna ná dautá nakuma mea tà na üṹka. Ñuachí nana utata wii auditoria, rü wii tribunal rü

mea a ngueika.

Tomaakü na ütá régimen rü ñuachí organización electoral

Nana igutá wii misión méèchií damechigá, nawá na ñemaguta ñima kori taaguurekata, ñegúmá

aegakuna nana wé guunka ñuachí numá nuú nana üeika ñegúmá mea un dauka ñumachí na

wégṹüka rü ãḛgakǘ naweiaku.

Promoción wii nakûmá políticaarü democrática rü participativa

Na ñiáta programa ugütearü poraerü rü democracia arü liderazgo político rü social rü ngeatarú

liderazgo tata piliticawa rü toamáchigü.

Circunscripciones Paáchirü especiales paz arü

16 circunscripciones newakǟü Paáchirü ná wúguüka norü representantes a la cámara rü ñuachí

tare á periodorü, ñegumá guemá ñema ñegaüka yiemaguarü chieimá ñemaguearü, na mueï

ruñuachitama ina ñimauwá aegutanuü.

PUNTO 3

DAÍCHIGARÜ GÜ

INÜ WIIGUÜ NÂ OÜKÀ NÍ NUGÜ NA FEGÜ RÜ NORÜ GÜ TAREGUWÁ

(CFHBD) RÜ NANÉ I NÁ NGEGUÜKA (DA)

Ñia Inǘ ãküarũ CFHBD norü purakürũ naweinu a gü wïkanà ñima nugǘ na daiechaú ñia churaragü

rü ñuachí Farc-ep ná ô.

Norü nguë rü nana ü ñima norü uñeta ñia inǘ arü gü rü ñuachí nané arü tâ rü ñuachí nügû na

meeiítá rü ñuachí torü iané ñegúmá chiemarü tï igütaarü yiemá Farc- ep.

Nané i ngeȉ (DA) rü wii procedimiento técnico, trazable rü verificable mediante el cual la

Organización de Naciones Unidas (ONU) nana yautá rü guunmemá nanegü FARC-EP guarü rü

ñegúmá monumento nama ná ügṹünkä.

Ñegumá aikumá a nguuka rú narü oũkǟ ñima daḭ rü ñuachí ágü wïkanà ñuachí nané arü â FARC-

EP GUARÜ, rú ñuachí na meḛḭ naunpa tá chokúṹkǟ yiemá FARC-EPGÜ, na ñimatá 22 nachika

(zvtn) rü 6 nachika paachi na meikâ (PTN).

Page 7: Acuerdo de Paz en TIKUNA

Ñia inǘ 7 maní norü capítulos, na ematügü 25 pükuná nugû ná nutakeechagugü rü toamáchigü

nawá nukü ñima inǘ wii güarü CFHBD rü DA. Ñimá procedimiento nü pe dautá ñimá to nawá

nukuüwá.

I. UGÜ

ügûṹ rü 180 nguneini na taȉ ñima.

na nukü ñima churaragü.

II. norü inǘ ñia CFHBD rü DA

gû y que son

consideradas el núcleo ñia MM&V.

tama ngupetuuka duatá ü.

III. namá Monitoreo arü ñuachí daugṹ (MM&V)

-EP) norü purakürũ ná a ngueí ñia inǘ ãküarũ

CFHBD rü DA rü ñuachí nana meé ñegumá taku ngupetugu.

-MM&V) nuni daugúirata ñima nanechiga arü â

(DA) ñimá inuwá un ú a uuagutá.

kagutama a ií, runa weeitá, ôûtà, ñegumá mea ni ü.

IV. ngugú nachíkawá

-EP ñia nachika me na ngupetuuka ñaarü unumágü

(zvtn) rü (PTN) ñuachí nukü ngugurü churaragü arü.

inǘ rü 180 á nà ñemaütá.

V. Dauchiga

-EP NATUKUMUGÜ,

aegáküarü duungú, churaragü rü ñuachiá togúâta ñema ḭḛ.

ṹ nuna ná daugṹ tü ñawetangugü, un tá daugṹ, nama ná nguungugu rü ná

nguungugu yimá nané, nachíré rü í wáḭgüṹ ñimá FARC-PE ARU GÜ.

VI. Ugürṹ

naguyaní ñia CFHBD rü DA.

VII. Nané arü ngḛ (DA)

gú, kuegá rü daugṹ ñia FARC-EP GUARÜ.

-EP GUNÁ rü ñuachí ñuachí ianená

nü a nguuka.

Page 8: Acuerdo de Paz en TIKUNA

Ñia CFHBD rü ñuachí DA ñimani ñemá a nguegü ñimá daichiga colomiawá üǘ rü FARC-EP gumá rü

a guunta ñumachí nané na naüka guunmemá rü ñumachí meiwá tá ḭíkǟ yiemaguarü.

WENÁ TA CHOKU YIEMÁ FARC-EP GÜ RÜ VIDA CIVIL WÁ- PURAKUEITÁ, Rü

SOCIAL RÜ ÑUACHI POLITICO- RÜ NORÜ NGUCHETANUMATÁ.

Ñimá wena tà chokú vida civil wá naweiní wii namaǘ a iïtá guearü nguchanmá rü ñuachí FARC-EP

guarü, tumatanaa rü türũ tumatanuugü, rü núta faeikâ ñuakuta tá maeí, ñuachí tà purakúeí, tà

maeí guamá duatagurü.

Ñimá wena tà chokú yiemá FARC-EP gú rü marü tá rú chomaretá rü duerü rü guunmá türũ

derechogü yiemá FARC-EP GU WA ñemágüé ñegúmá.

Ñima ni wena tá chokú na ñima tarumá tura wá gü rü tomaakü, ngeatagu.

Yiemá buata i choüé FARC-EP wá, norigutama nügumá deagutama, rü ñegúmá nané na agugu, rü

tuna na daugutá rü ñuachí mea tuma má na faeḭ. Guúmata türũ beneficio tuna ñemaü.

Piliticawa tá chokú

FARC-EP GUARÜ rü tuna reconocegü ru ni tà dameguuka.

purakuerü.

ii rü na wwwiguutá. Tama 5 curules un ñimagu wii camarawá chigü, ñia na ekuchií tá ñegumá nuú

a nguuka.

Económica rü social wá wena chokue rü

romisowá daú rü FARC-EP guarü rü a ngueika ñia daichiga, ná ngueí nané rü ñuachí a

oũ rü aegakuna tunarü ngúé ñia ngoé ñia napanu Farc-ep agúünwá.

Nawena ñia firma acuerdo arü gü ná uutá wii Consejo Nacional de la Reincorporación (CNR),

integrado por dos (2) miembros del Gobierno rü dos (2) de las FARC-EP, rü norü función rü tani

purakü rü ãḛgakǘ nuú a uuagutá.

económico ñia FARC GUTANUWA ugüe.

ACUERDO GARANTÍAS DE SEGURIDAD RÜ NA OEÍ ÑIMA NATUKUMUGÜ MAWEEGÜ

Ñia acuerdo tüná pounka ni ñima nguemá duatá nua maé; rü ñuachí derechos humanos ñía

waimuwá rü ñuachiturü yiemá tama wiigṹ rü inüé.

Page 9: Acuerdo de Paz en TIKUNA

Comisión nacional de garantías de seguridad

Wii instrumento ni ñimá rü aurimá taü aegáküarü ñegumá narü oũ ñimá natukümú daiweí.

Unidad judicial especial

Nuna ‘narü dadatá ñima natukümú ñia acuerdo wá yaû; rü ãurímá ü rü wïkanà. Naüne y ngueí rü

puriciguarü

Wii mecanismo norü oerü ñimá maeteguarü tà rü fá.

Sistema Integral de Seguridad para el Ejercicio de la Política:

Rü wii sistema ná ueí ñia segurida guunmá movimientos arü rü partidos políticos, rü ñima na

chokuta ñema ñewákaü chokuuanarü FARC-EP maü civilwá, rü derechos duearü rü ianegü ñaà

naanekaa.

Ñaà sistema nawana ñemá: cuatro dimensiones: normatiwá arü mee,,poü, dau, rü evaluación

rüadaugü: noturü nana ugǘ wii unü:

Política.

ḛ ãḛgakǘ.

ción arü rü movimiento araú partidos político ñia FARC –EP wá i ngueí arü

rü meí maü ṹ wá chokue.

programa reconciliación arü, me maiíarü rü poü tama toma i umareíka

Guunmá nachakuu rü daurü rü ianeguarü rü ñuachí naàné mea a üṹka.

Naka na daú ñuakuta nana garantizaü ñia dau rü poü rü ianegü ñaà naanekaa.

Instrumento de prevención y monitoreo de las organizaciones criminales

Rü wii sistema naüpá rü poü ñeümá paamá tarü yueika, paamá nuna fáuka ñimá auné ñaà

naánewá rü ñuachí wii porá churaaguarü ñegumá na turauka ñima auné.

Mecanismo nacional de supervisión rü inspección territorial a los servicios de vigilancia y seguridad

privada

Rü medidas ñegumá mea tà ḭíkǟ rü ñuachí tana üṹka türũ purakü rü naka tá ngueí ñegumá tama

purakü üṹka tomaguare.

Medidas poürú rü narü oũkǟ ngiwéechiga

Nana poraeíka ñía tama ngiwéechiga institucionwá.

Page 10: Acuerdo de Paz en TIKUNA

PUNTO 4

ÑUAKṸ NA MEEÍ NIA DROGAS ILÍCITAS CHIGA

Ñaà acuerdomá rü ãḛgakǘ ñuachí FARC- EP ngugutá nana toegṹ drogamá, mea ni üṹka ñima tana

dauchiga rü nanekú nuú a ügúgũ wïkanà ḭnana, toé ñuachí norü ü rü ñuachí tama namá na taegú

yimá droga, rü ñuachí guurü nawá i nguuchií.

Rú ãḛgakǘ naweitaní paamá nana üǘ ñia piliticawa rú programawá nua üǘ, rü nana poraèí tama

kuakṹ takǘmá na taegú. Ñuachí rü FARC-EP NAWEITANI PAAMÁ NANA OEGÚ yiá droga, daichiga,

ru na a oeȉ ni tomaguma a deaagü ru ñegúmá wenatá na ngupetuuka.

Ñaà acuerdo nawá ná ñemá tamepṹ dea: drogachigarü meé, yaû yiemá droga yié. Ñemá na

ñematá ãḛgakǘ arü compromiso rü ñuachí FARC-EP guarü rü wïkanà nana ru oũkǟ ñimá

wegúchiga, ru ñuachí mea nuú a ügṹünkä.

I. Nanekú tomawá meí arü mee

ñemá üṹka wii capítulo de la Reforma Rural Integral (RRI) A ḭíkǟ.

mare tà toeí, ñaà acuerdo wá yiemá campesinogú tá comprometegü tama marü

namá tà toeí yimá droga, rü ñuachí ãḛgakǘ nugû na compromete nana üṹka wii nama rü ñuachí

wii plan de atención wïkanà, yiemá togüeka rü ñuachí guemaka.

pativa de Planes Integrales de Sustitución y Desarrollo Alternativo

(PISDA).

onales,

zonas de difícil acceso y baja densidad de población wá.

PNIS.

wáḭgüṹ.

Page 11: Acuerdo de Paz en TIKUNA

II. droga arü yipechigá

Rü ñima inǘ nuna fáta ni naweiní nagu i deautá ñimá droga arü yipechigá rü wii dawechiga rü a

iirü, naweitaní naka na oegaei rü wii política aegáküarü ii.

n Integral napeená ñima

droga arü yipechigá, naweiní nama faü, rü ni daugṹ rü nawe i aü ñegumá narü ô ñaà chie.

III. chieín arü mee ñia na ugüeiarü rü namá tae ñia droga ñia acuerdomá na ûachitá:

Ñegumá nawé aguuka ñia natukümú maweegú rü namá taegú ru tomaakü na ugǘ rü ñia inǘ nawá

na ñemá:

nakûmá rü ñuachí na pokueí.

má nawe aguuka rü ñuachí ná na controla.

nueika rü

toamáchigü (OEA, UNASUR, CELAC) rü nachika dearü rü nua ñuachí yiamaüra.

PUNTO 5

ACUERDO YIEMÁ DAICHIGAWÁ ÑEMÁGUÉ

SISTEMA INTEGRAL AIKÚMAARÜ RÜ TAMA NA UUKA WENA.

I. Sistema Integral chiga:

Wii sistema compuesto rü toguatachigü judiciales rü extrajudiciales Sus objetivos son:

o ni wàû türũ tae rü derecho como víctimas

o mea ti üǘ ñegumá taku i ugǘ ñia ngupetuuka.

o yiemá ñia sistema wá ñemae tuna nana garantiza türũ dautee.

o tu ü na ngueí mea tá maeika, rü ñuachí tama na üṹka.

ṹka, rü ñuachí nü üǘ mea ni aukuma ii rü

ñuachí mee.

ṹtá, naweiní tomaakuta ii, rü türũ meḛḭ wiiguaku yiemá nawá

ugüe tama o ñemá, ñegumá na nguë ñia sistema.

II. mecanismos del Sistema chiga:

Page 12: Acuerdo de Paz en TIKUNA

1. Comisión aikúmarü, mea mae iârü rü ñuachí tama na üarü wena:

Paáchirü rü extra-judicial, rü ñuachí tomaakü

ñegumá tá taegú chiema türũ derecho ianewachigü

o mea ni üǘ ñia ngupetuü

o tüṹ reconoce i yiemá víctima, ni nawá tá ñima o tamachire ñia dauchiga wá rü guemá duatá núta

faeikâ ñima ngupetuü.

o Na üǘ ñia maeita ñaa naánewá

2. Unidad méèchií duataka arü dau gurü rü tawee nua rü ñuachí daeteegü:

administrativa y financiera

uni duatá rü taaweekani daigú ñegumá ñemauka tana mee türũ

derecho.

3. Jurisdicción méèchií rü paz kǟ:

ãḛgakǘ tüṹ nanadaweegu rü ñuachí tüṹ sancionagú ñia delito tà ügǜ.

ḭ muemá, tu pokuegü,

tu yauegü, tu guunguma na ugüe, tuna inguee rü ñuachí buata tuna yaué ñia daichiga kǟ.

hí chiei uè, tá 5 a 8 año tamatá

tà poküu, rü ñuachí naweiní tà purakü wii ianewachigü, rü yiemá culpable ḭḛ tanaka rü 15 a 20

taunekutá tá pokü.

Suprema de Justicia, la ONU, el Centro Internacional para la Justicia Transicional, y el Sistema

Universitario del Estado.

4. Medidas rü ná meeika guunmá rü na üṹka ñia paz

reparación integral de víctimas ñia ãḛgakǘ i uchigüṹ.

ḛgakǘ obramá, programa naàné arü

torü, ñuachí atención psico-social ianearü meaa tá maeika.

5. Garantías tama wena na üṹka:

• ñia garantías tama wena na üṹka son el resultado de la implementación coordinada ñima

ñeimamare mecanismos del Sistema Integral, rü guunmá arü punto, rü ngugú nané arü â rü tà

chokú vida socialwá ñia punto 3 a üǘ

Page 13: Acuerdo de Paz en TIKUNA

6. Compromiso ñuachí promoción, rü ghechaǘ rü ñuachí garantía de los derechos humanos:

• Rü ãḛgakǘ wenatamá nini û norü deber ni rü na promueve, dau, ngecháü rú na garantiza ñia

derechos humanos rü garantiza el derecho a la paz, auritirumá ñimá chiei i ngupetuuwá.

• Ñia FARC-EP nana afirmagü norü compromiso con los derechos humanos rü ñuachí se

comprometieron rü norü natanúü ñia ñewákaü mauwa chokue politicowá, naweitaní

guemarutatama a í.

PUNTO 6

MECANISMOS ÑUAKÜTÁ NA ÜGÜ RÜ DAUGÜ

Ñegumá mea a ngueika Nina garantiza ñia acuerdo, naka na dau norü ügǜ rü daugṹ compromiso

arü, ñaaküta na ngugú:

I. Comisión rü ügǜ arü, ngugurü

• ñia na ü ñaa Comisión de implementación, ngugú, daugúñia acuerdo paz arü gú, norü sederü

Bogotá inǘ, rü nawá na ñimatá 3 aegáküarü duu, rü 3 tà FARC-EP o ru na ngôgú wii partido

Nawena.

• ñia Comisión nanautä tochigü norú purakü: (1) mee í norú gúcha ñia acuerdo wá wó, (2) üǘ

seguimiento ñia acuerdo rü verificar norü cumplimiento, (3) ḛâ na nuú wii sistema de comisiones

temáticas rü territoriales ñegumá na üṹka norú purakü, rü participación duatarumá.

II. Namá Marco

Ñia CSVR ni puraetá rü nana apruebatá wii nama Marco na igüuka ñia acuerdo ni ñuani pirutaa í

aegáküarü.

• ñia plan 10 taunekutá na maü rü nawá na ñimatá propósitos, metas rü prioridades rü

indicadores rü toamáchigü rü ñuachitá ngetaguarü ngecháü.

• Semana wopetutá rü nana apruebagutá wii poperaCOMPES ñia nama Marco, rü naweitaní marü

na dierua ñema plan.

• ñia base Plan Marco naweiní na uutá a tare periodo aegáküarü gü, planes 4 a taunekuarú rü

ñuachí ñia acuerdo arü gú naweitaní Plan Nacional de Desarrollo (PND) junto con sus planes

plurianuales de inversión a ükúchi rü ñuachí na meeii guunguma.

Page 14: Acuerdo de Paz en TIKUNA

III.Medidas ñegúmá ñema a ükuchiika dierua kǟ territorial ñia acuerdo

• nana iïtá wii reforma ñegumá ñima acuerdo nana financia ãḛgakǘ, dierü regaliawa ni uemá,

departamentowá, municipioarümá ñegumá a nguuka.

IV. toma ngugügṹ

• Nana promoverá ñia participación del sector empresarial norú ünetawá ñia acuerdos, ñuachitata

organizaciones sociales rü ianekagü.

• nana yautá numá ngugú ñegumá mea a üṹka norü ünetawá ñia acuerdo arü gú, tama

corrupción nawá na dauka.

ACUERDO NAETÜ REFRENDACIÓN

Rü 23 de junio de 2016 ñia aegatükumugu rü ñuachí FARC-EP tü kumü ngú na acuerdagü rü naetü

refrendación nana yaugü ñia nama rü participación popular arü ñia proyecto de Ley Estatutaria

No. 156 de 2015 Cámara, No. 94 de 2015 Senado, rü ñima nua üṹka ñimá Corte Constitucional.

Rü 18 de julio de 2016 mediante Sentencia C-379 de 2016 la Corte Constitucional nuna ugǘ ná

exequible ñaa Proyecto de Ley Estatutaria “por la cual se regula el plebiscito para la refrendación

ñia acuerdo gú ñegumá a oũkǟ ñia daichiga rü ñuachí wii paz arü ü final para la terminación del

conflicto y la construcción de una paz chaü rü taitá.

Page 15: Acuerdo de Paz en TIKUNA

CAPITULO ETNICO

Nurüma magútagü arü acuerdo norú gú ñimá paz rü ãḛgakǘ ñumachí FARC

6.1.112.1. Inüman

Ãḛgakǘ ñumachí uanegǘ rü nagu narü inue ní yiemá magútagü nuú ru jhgüegǘ nama arü üwá

ñima paz tá taí rü maüüntá, rü ghiaürá jguguuką y me ñimauka torü nàãné, rü aurimá nukúmákürá

tagu a dauküraugüú, ñima corigü tatanüwá na wugü, tuná purakúeí, tüná wòõǘ torü waimuwá rü

tachinwagǘ rü nainekü; rü aurimá ghechaǘ tuna ná aǘ rü nugǘ na daigú rü ná fégúgú torü

waimǜgǘ rü ãurímá torü derecho ná rü gúemáarü rü toru inû, wá rü náàné.

Rü nagú ñimá magútagü arw duûngǘ rú na inüeí ñimá marǘ jhupétûǘ torü waimuwá, nàánéwá, rü

takǘmá, ñegúmá taná û rü a gû ñaà norü gǘ y tó namá tãḛrǘ ǘ y paz taí rü tama y gú Colombia wá.

6.1.12.2. Norimá

Norü fáãchí rü ügǘ guúmaarǘ wiiguûn rü a ghuûnkã chieín rü a ukuúnkã meí táḛ rü taí Colombia

wá wii dawenǘ magútagüarǘ, rü ni a ekuchií popera ãḛgaküarüwá, táǜ duungú, kconstitucionwá,

jurisprudencia wá rü legal, norigú norü ügúwá ru tamá nà taegú wénà, ru guunmá torü derechos

económico,sociales y culturales.

I ná táǜ nakûmá ni jhgḛãtá tü òãǘ (convención sobre la eliminación de todas las formas de

discriminación contra la mujer – CEDAW, Convencion internacional sobre la Eliminación de Todas

las Formas de Discriminación Racial – CERD, Declaración de Acción de Durban, la Declaración de

las Naciones Unidas sobre Derechos de los Pueblos Indígenas, el Convenio 169 de la OIT sobre

Derechos de los Pueblos Indígenas y Tribales.

Norü fáãchí rü ügǘ guúmaarǘ wiiguûn rü a ghuûnkã chieín rü a ukuúnkã meí táḛ rü taí Colombia

wá wii dawenǘ magútagüarǘ, rü ni a ekuchií popera ãḛgaküarüwá, torü fá rü torüǘchí gobierno,

ñia ií, nákà i kä, rü mea tama nü á uukã, tama tu ǜ a cuchíguúnkã rü guunmá deawá , toru

waimugú, torü mairaǘgü,rü ñimá ná ñimáũ torü takümà núkümaũǘ, rü derecho wéna tu ünana

taegögú rü nana poraé ñia torü waimú, nãmä ñewákǟ pourüu rü daurũ juridicamá torü waimũ rü

ñá naánègǘ nawá ñiãgü ñuachí nukümàkǘrá nawá maḛí rü ñuachí oígǘ nawá maḛí.

6.1.12.3. Aéchigurü rü (por completar la palabra garantiaas)

Aéchigurü nuúǘ tá inǜü rü na üǘkä Norü gǘ ñuachí a ghuûnkã ñima daichigá rü ñuachí na üǘ wii

paz chaüũ rü taí Colombia wá.

Nütá fáütá ñima aikumá rü tama tachigü ñema faáchí nüira fiechigü nu faükã torü derecho i

deaguúkã takümákãá torü farü tama wena na üũkä, guunguma na üchangǘ. Notürũ, Norü ũ

ñema dea, ñima nú megúü ñema magútagü arü duungũ, naweinu mea ni uú turü derecho

Page 16: Acuerdo de Paz en TIKUNA

faáchiarü wiechigü rü nuta fá tama doratáãkû ñima poperawa un a uakú constitucional wá rü

internacionales.

Ñia ná ekuchita torü dea magútagüarǘ, toma ḭḛ, hgḛé, chautanǟã rü ñewákã yaḛ. Ta ná naweé

mañegúmá nana ügúgũ ñima popera wiiguunkã tamatá na naweé narü oũ rü torü derecho

magútagü güarǘ.

a) Rü tomáàkü ḭãne arü nũ guüàne wá.

Ñegumá na ünetágũ rü punto RRI nana wétá ñuakũ nü dawenüǘ maiyugü rü tàkũmá, torü inü

jurídicas ñumaüû guemárü ḭí, ñima namangǘ toru pòurũ rü seguridad jurídica rü waimû ñuachín

torü nàãné nagũ ûchín rü nukũmákǘrá ñumachí guungútàmǟ.nunárü daunutatà guunmá nawá

ñimáũ ñumachi Norü tá takumá rü torü maügǘ, nana poráé torü poürû magutagüarü rü gúwá o rü

òḛtá rü türû namaú poürũ.

Ná ñimá nawá chõku waimü rü ñuachí fondo de waimũ. Ñimá tá choca tatá guemá magutágũ rü

como beneficio ñimá deã ná ügǘ rü waímüchígà nawá chokûükǟ rü támatá a büyé ñimá derecho

torü. Tünanãna ã nachikä rü ñuachí Norü nàmaũ mea ná üûkã ñegumá waimǘ a rü constitución,

ügǘ, mèé, taé, nápànû, wümáǜn, wõḛgú rü daichígarü meé Norü ü rü torû waimûgũ. Nutá fatǟ rü

magútagü arü nachiga rü noru purakú náàné arü daũ torü i toruûchí rú tama túǘ nana deaküũkã.

Ñia Programas de Desarrollo con Enfoque Territorial (PDET),ññimá ñaa proyecto a rü û

maweinü toru ianegú magútagü rü wawegü.

b) ñuakũ tá i ñia i ñemágũ.*

Tunana garantiza ta ñia ñemagǘ aikũmá torü representación torú aḛgǟkǘgǘ maguta guarü rü

ñuachí torü taerugû tamá wǟ nḭa mecha nawatá na ügǘ guunma nacicawá ñimá ná ügǘ ñimá

acuerdo arü gǘ ñegumá ná ügüãgú, ñematurü wiechigü ñía punto tarewá i rü ñüachi ná planea

ñimá nawá choküǘnkǟ.

Tá na yautá ñema jugü ñegumá tuna garantiza ñima ñuakútá torü cantidatos ḭàné magutagüarü

ñima nachimanwá ñemagǘ ñimá Circunscripciones Territoriales Especiales de Paz – CTEP, ná

wiigúgǘ torü naannémá rü duǟtá.

c) Rü materia de garantías rü tunána daú ñia i wücúchí 3.4 wá.

Rü ná üchikü ná nuachí ná ǘ ñia programa de seguridad y protección gûemá ianégú rü

natükúmugǘ ñaã naanewágú náã ükuchítá wá maguta arü rü nakümá.

Nána garantizatá ñia porá wéna sistema de seguridad torüûchi ií magútagü arü duüngukã, marü

rü guemá yiá nacional rü internacionalwá yiemá guardia indígena gurü rü ñuachí guardia

cimarrona.

Page 17: Acuerdo de Paz en TIKUNA

d) Rü naũné ñuakütá dea meḛȉ drogachigawá ñemá.n materia de solución del problema de drogas

ilícitas.*

Nana garantizatá ñuaküta ñia i deagǘ aikumá rü iąnenána kã mea rü natũkumǘ ggü tamá wá

uemagümá Norü wûmatüwa rü ǜguwá ñia PNIS arǜ´, ukuchiíta ñia nama rü atención inmediata

respecto a los naanégû guemá magútagü arü. Ñegúma ñuñagú, ñimá, PNIS nuná chuutá rü nuna

ná dautá toru wa rü Norü yií takumawá yiemá naí üũwá meè rü aukũmaḛ. Tamataní tünaa á narü

pochigugũǘ ñima dea torǜ naánewá ñuachí torü naineküwa nawá ñemágüé.

• ñimá naànéchiga tá ní nüíra i û nana yaugúta rü aikumátá na a wiigú ñimá waimǘ magúta arü

naànémá, nü tá dautáta ñimá naàné tama ná guchaüngú yímá nanekú ilícito ḭí yiemá duatá rü

ògüetá,rü ñuachí ianegü choüé rü ñuachí tómánà ḭḛ.

• Ñía programa de desminamiento rü yawanḛ ñia nachikagú naàné torü ḭí tamaní deaguiratá rü

magútagüarǘ duungümá rü ñuachí natükúmugumá tamá waeí. Tana yautá nüiramá ñima nachiga

ya EMBERA ianekägüarǘ municipio de Puerto Libertador kǟ rü cordoba rü ituango antioquiawá,

duatá JIW kǟ municipio de San José de Guaviare en Guaviare kǟã, duatá NUKAK departamento de

Guaviare kǟã gü, ñuachí municipio de Mapiripán rü Puerto Cordoba Meta wá, rü ñuachitá

municipio de Tumaco natü Chagüí rü ñuachí duatá Awá kǟã rü departamento de Nariño kǟã.

Ñumachíta ñia nachiga rü consejos comunitario Alto Mira rü frontera rü natü Chagüí rü ñuachí

municipio de Buenos Aires, iané la Alsacia Departamento del cauca wá.

• Rü wii nüechama paz araú wá, meèachí rü guemá, rü ãḛgakǘ rü FARC – EP ñuachí natukümú takǟ

i deagú magútagüarǘ nügumá na uenügû nana ematügü wii programa de asentamiento, wõḛgú,

taegú, rü wena tuna nana ã türũ waimǘ yiemá taenegü NUKAK, duatá Embera Katío del Alto San

Jorge resguardo denènékû, ñuachí yímá naanerü waimürú ãküarũ Consejo Comunitario Alto Mira

rü frontera rü curvaradó rü jiguamiandó.

e) Rü naüne yiemá victima daíchȉgawá ñemáè: "Sistema Integral de Verdad, Justicia, Reparación y

No Repetición"*

• Rü ematǘ ñuachí ügǜ ñeä Sistema Integral de Verdad, Justicia, Reparación y No Repetición núta

ghechantã norü purakü jurisdiccionales ñia torü taerügü yapéègûe nua torü naánewá rü ñuachí

poperawá ni ḭ ä uüakûtátamá nacionales rü internacional newakǟü.

• Norü ematǘ ñimá tomãkü mecanismo judiciales rü extrajudiciales marü namá na wiigúgü yiemá

duatá magutagüarü tá ecuchita tomä inǘ magúta arü rü takǘmá arü. Rü nana ghechan tá ñuachí

nana garantiza torü derecho ñema ñemaguunkã, rü tamá mea ni a ugǘ norü uwá ñia ñaarü

mecanismo, ñegumá norü ä ȉgú.

• ñia torü dauchiga rü üwá ñia jurisdicción especial para la paz wá nana ütá namà ñegumá mea

yigúmá y wiiguúkǟ rü mea ḭíkǟ ñia jurisdicción especial magúta guarü rü ñía namà ä nüṹa ú

Page 18: Acuerdo de Paz en TIKUNA

articulo 246 ñia constitución wá rü ñegumá norü ä ȉgú, rü ñuachí wawé guarü ãegakügǘmá

colombiano ingũe.

•torü tatükumuma ni deagütá magúta guarü wii programa tá méèchií gghuearü ñegumá wéna tá

chokúṹkǟ yiemá í muḛ rü noturü yiemá duatatanüwá ñemaguachirée yiá ianewá yiemá naka

woeguchaḛ türũ iané kǟã ñegumá taeagukü tuna nana ä ñima nàãné. Tana etata wii wá tüṹ nawá

jgueiḛkǟ rü deanechigürṹ ñia ügǜ tamatá yigṹ ôaṹ chieimá rü nakumakǟ gjeatá ti ôäṹ, gjḛtüétá rü

miegṹ i choüé ñima daiwá.

• Ná ütá wii instancia méèchií rü alto nivel guemá duatá magúta kǟã gú norü daugaúrṹ ñia ná

inetagüṹtáñia wiiguûn, ñima nagú narü inueítá ñia ãḛgakǘ rü ñumachí ñimá FARC-EP rü ñuachí

natukümú duatá magúta guarü. Ñima instancia norü purakürũ tarü actuar fáechietanürǘ tü

representa rü interlocutora nüítatamá ii ñia comisión de implementación, daugṹ rü verificación

del acuerdo arü gṹ ñima paz rü ñuachí toma rü mee arü náeḛ (CSVR).Ñia noríi ḭ támata ní nana

oeȉ norü purakü wá rü ñimaüta instancia torü ṹchi aegáküarü rü ñuachí ñuachí participación

marüñímã.

• Ñia dierü tu ágü ná ügṹünkä ñima acuerdos tama ní ñimá na choku marü ineámakü

dieruchigagúkü a deagú gü ñegumá aegáküarü duatagumá magutagüarü rü ñuachí wawegumá,

marü ñemá plan nacional de desarrollo newakǟü rü ñuachí políticas consultadas rü marü

ineámakü nagú a deagú.

RÜ NATÜKŨMŨ DUÃTÁ ARÜ PAZ KÄ RÜ ÑUACHI POURŨ ÑIMA DERECHO

TORÜ NAANEARÜ