2 farskÝ list 01/2006rkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2013/02/farsky...sme svetlo...

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K AT O L Í K O V • R O Č N Í K X I V 2 0 0 6

Po čarokrásnych sviatočných vianočných dňoch nastali dni všedné. Vrátili sme sa späť do kolobehu našich prác a povinností, sta-rostí a radostí. Aj v liturgickom kalendári nastala zmena: vianočné obdobie sa vystriedalo s cezročným. Nadišiel čas zelenej farby a zelená je dobrá. Je to farba nádeje a dô-very v Božiu pomoc. A tú budeme veru iste potrebovať. Či už v osobnom živote, v živote našich rodín, vo farnosti i v celej našej spoločnosti.

Prejditena zelenú

JANU

ÁRFE

BRUÁ

R

Je dobré, ak svoj život prežívame spolu s Bohom. On je vždy ochotný a pripravený nám pomôcť. Ak mu to dovo-líme, rád bude sprevádzať naše kroky a podujatia, rád nás požehná a posilní. Teší sa z našich radostí a nesie nás na rukách, keď nevládzeme vlastnými silami kráčať ďalej. Aby sme sa povzbudili a načerpali síl v začatom roku, skúsme si prečítať a pomodliť sa 46. žalm, ktorý nám Boha predstavuje ako naše útočište a našu silu. Je to vskutku „zelený žalm“, plný dôvery a nádeje. „Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení. Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem...“ (Ž 46, 2.3) Boh, v ktorého sme uverili a ktorého sme prijali do svojho života, je mocným Bo-hom. Nič mu nie je nemožné. Dokáže všetko. O jeho mocných činoch sme sa presvedčili pri čítaní Svätého

písma alebo aj vo svojom vlastnom živote. Preto sa ne-máme čoho báť, keď on stojí po našom boku. Aj nebohý Svätý Otec, Boží sluha Ján Pavol II. nám to často kládol na srdce: Nebojte sa! Neboj sa ťažkostí a problémov, netras sa pred tým, čo bude, veď je s tebou Boh. „S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Boh Jakubov.“ (Ž 46,8) Po čarokrásnych sviatočných vianočných dňoch nastali dni všedné. Keby sme to chceli vyjadriť farebne, povedali by sme, že sivé. Dni, ktoré nám pripadajú monotónne. Každý deň to isté. Ráno vstávame nevyspatí do práce a večer sa na smrť unavení vraciame z práce domov. Možno aj preto je liturgickou farbou cezročného obdobia zelená. Aby vynikla uprostred tej sivej. Aby nám pripo-menula, že život treba žiť. Aby nás pohľad na kňaza v ze-lenom vyrušil, že aj tie všedné dni nášho života sú dôle-žité. Nezabúdajme ani v zhone každodenných povinností nájsť si čas pre Boha. Snažme sa s ním prežívať všetko, čo prežívame. Hovorme s ním o všetkom, čo nás trápi i teší. Uvedomme si, že Ježiš je Emanuel – Boh s nami. Ak mu dovolíme vstúpiť do nášho života, nebude tam zavadzať, ale urobí ho pokojnejším a zmysluplnejším.

Richard Jurík, kaplán

2 FARSKÝ LIST 01/2006

Skáčte, kričte, len nehrešte

Na zamyslenieKoniec roka ale i začiatok toho nového býva v rôznych médiách často venovaný zverejňovaniu rôznych hodnotení, štatistík a podobne. Vďaka matrike na Farskom úrade prinášame aktuálne číselné údaje odrážajúce život našej farskej rodiny. Pre porovnanie uvádzame údaje za posledných päť rokov. Dôvodom takéhoto pooh-liadnutia sa je jednoduchý: máme za sebou prvých päť rokov života v 21. storočí a môžeme teda zhodnotiť uplynulý čas. Kedže nejde o nejaké „mŕtve“ čísla, ale naopak veľmi zaujímavé svedectvo, iste nenechá ľahostajným nikoho z nás.

2001 2002 2003 2004 2005

Pokrstení 132 109 96 126 104

Chlapci 68 48 49 56 58

Dievčatá 64 61 47 70 46

Zosobášených párov 50 32 54 33 36

Pochovaných 41 52 47 35 56

Mužov 22 32 28 15 33

Žien 19 20 19 20 23

Vaši kňazi

Milí čitatelia,

v tomto roku bola spustená skú-šobná prevádzka internetovej stránky našej farnosti, ktorá bude onedlho dokončená. Náj-dete ju na

www.farnost-kubin.sk

Ponúka bohaté informácie ako z histórie tak i súčasnosti, taktiež celý ročník Farského listu 2005.

V nedeľu popoludní 29. januára na cirkevnej škole bolo veľmi rušno. Malí i veľkí prišli osláviť sviatok veľkého svätca, otca a učiteľa mlá-deže, sv. Jána Bosca. Nápis na stene „Skáčte, kričte, len ne-hrešte“ odzrkadľoval celkovú atmo-sféru tejto živej oslavy. Ako by to mohlo byť inak, predsa aj svätý vy-chovávateľ mládeže používal túto vý-chovnú stratégiu: ponúkal mladým čistú zábavu, aby ich ochránil od hriechu a získaval ich srdcia pre Pána. Veselé hry, výlety, zábavy, láskavý a dobrotivý prístup, boli pre neho prostriedkom, aby priviedol mladých ku katechéze, k častej spovedi, k sv. prijímaniu, k dôvere v Pannu Máriu Pomocnicu a k priateľstvu s Ježišom. Tomuto sv. Ján Bosco zasvätil celý svoj kňazský život.Duchovné rodiny, ktoré založil – sa-leziáni, saleziánky a saleziánski spo-lupracovníci – čerpajú z bohatstva svojho zakladateľa a snažia sa pomá-hať mládeži podľa charizmy, ktorú im odovzdal. Preto ani na oslave sviatku tohto svätca, ktorú organizovali ses-try Saleziánky, spolupracovníci

a mladí animátori, nechýbala živosť, veselosť, spontánnosť a čistá radosť. O 14.00 hodine začal program pre deti, ktoré si naozaj prišli na svoje. Zoznamovačka, veselé súťaže na rôz-nych stanovištiach, detské tance a vý-hry unavili nielen deti, ale aj rodičov, ktorí prišli v hojnom počte povzbu-diť svoje deti. Samozrejme na konci nechýbala modlitba.O 17.00 pokračoval program pre mladých, ktorí si najprv pozreli 1. časť dvojdielneho filmu o živote sv. Jána Bosca. Samozrejme bolo ťažké preru-šiť dej v tom najlepšom, ale aspoň sa môžu tešiť na pokračovanie. Po filme nasledoval zábavný kvíz o živote don Bosca s výhrou pre víťaznú skupinu. Zavítali medzi nás aj animátori po 50. rokoch, ktorí naozaj podľa učenia don Bosca sa zodpovedne zaradili do života a stali sa s nich „dobrí kresťa-nia a čestní občania“. No a na konci nemohli chýbať ani veselé tance a spontánne zdieľania.Sme vďační, že nás svojou prítom-nosťou prišli povzbudiť duchovný otec Viktor Maretta a pán kaplán Pe-ter Randják. Čaká nás ešte slávnostná

sv. omša na sviatok sv. Jána Bosca, 31. januára a potom to najdôležitejšie – snaha žiť jeho charizmu v každoden-nom živote.

Sr. Elvíra Hervayová, FMASnímky: archív FMA

3FARSKÝ LIST 01/2006

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec, Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová, Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 900 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 19. 3. 2006. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.

OBSAH

Skáčte, kričte, len nehrešte . . . . . . . . . . 2

Na zamyslenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3

Úmysly Apoštolátu modlitby. . . . . . . . 3

Udalosti v našej farnosti . . . . . . . . . . . 4

Kto klope tam... . . . . . . . . . . . . . . . 4

Betlehemské svetlo 2005 . . . . . . . . 4

Dobrá novina . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

Má náš dych v rukách . . . . . . . . . . 5

Zvestujeme vám radostnú zvesť . . 5

Odišiel tichý vánokvdp. Michal Andris . . . . . . . . . . . . . . . . 6

Pán ma potrebuje . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Krása v skle zaliata . . . . . . . . . . . . . . . . 9

Rozhovor s A. Lakoštíkovou . . . . . . . 10

Rozhovor s J. Gejdošom. . . . . . . . . . . 11

Vaše otázky – naše odpovede . . . . . . 12

ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 13

Jasličková slávnosť . . . . . . . . . . . . 13

Zápis do materskej škôlky . . . . . . 13

Zápis prváčikov . . . . . . . . . . . . . . 13

Z dejín chrámového spevokolu (5). . 14

Keď sa pod hokejkami iskrilo . . . . . . 15

Také niečo sa stáva iba... . . . . . . . . . . 15

Pozdrav z Plzne. . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

Dni dôvery na hranici . . . . . . . . . . . . 16

Byť pri nich a s nimi. . . . . . . . . . . . . . 17

25. marec – Deň počatého dieťaťa. . . 18

Recenzia: Z. Matějček –Po dobrém, nebo po zlém . . . . . . . . . 19

Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

Bohoslužobný poriadokv týždni:

Farský kostolsv. Kataríny Alexandrijskej

6.00 a 18.00 hod.(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Piatok – sv. omša za účasti mladých – 18.00 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec17.00 hod.

(sobota – 7.00 hod., večer nie je)Štvrtok – sv. omša za účasti detí –

17.00 hod.Filiálny kostol Najsv. Trojice

Vyšný KubínPiatok - 18.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (vo štvrtok a v sobotu nie je)

Bohoslužobný poriadokv nedeľu:Farský kostol

sv. Kataríny Alexandrijskej6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec7.45, 10.00, 18.30 hod.(vešpery o 18.00 hod.)

Filiálny kostol Najsv. TrojiceVyšný Kubín

9.15 hod.Nemocnica s poliklinikou

16.00 hod.

Požehnanie mamičiekpred pôrodom:

1. apríla 2006 po rannýchsv. omšiach

Farský kostol sv. KatarínyAlexandrijskej – 6.30 hod.

Kostol Povýšeniasv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.

Stránkové dni na Farskom úrade:

Pondelok – piatok:8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.V súrnom prípade po večerných

bohoslužbách.V prípade potreby (ku chorým)

volajte katol. kňaza 0915 818 308.

Sviatosťou krstu sme v spolo-čenstve Cirkvi v mesiacoch december a január privítali:

Radomila-Marianna BalcerákováŠimon SitekAndrej PavlovNicolas KličinovičRebeka JanidžárováDaniela DobákováAndrej HofericaMarián ZvonárEma DieškováPatrik RusnákSofia SekerášováErik MurínKatarína Lučivňáková

Sviatosť manželstva uzavreli:

Titus Fašung a Katarína Hrkelová

Pán si z našich radov povolal:

Ján RadenaBeata PirohováHelena MatkulčíkováJán ŠtajerFrantišek ĎurotaAnna ZelinováVdp. Michal AndrisMária ZáňováTerézia LetoštiakováŠtefan PukáčMária KudlíkováMargarétka Chlebovcová-Ferancová

ÚmyslyApoštolátu modlitbyna január a február• Aby úsilie o úplné zjednotenie

kresťanov viedlo k zmiereniu a k pokoju medzi všetkými ná-rodmi sveta.

• Aby si medzinárodné spoločen-stvo stále viac uvedomovalo na-liehavú povinnosť ukončiť ob-chodovanie s ľuďmi.


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

Kto klope tam ...Tretia adventná nedeľa 11. de-cembra 2005 v jedálni ZŠ A. Radlinského o druhej hodine popoludní sa niesla v zna-mení známej piesne – Kto klope tam, ktorá otvára dvere sŕdc rodín stretávajúcich sa pri deviatniku – Svätá rodina hľadá príbytok. Pre takúto farskú rodinu našich milých starkých pripravila Spišská katolícka charita, Farská cha-rita a detský zbor Tintinná-bulum malé predvianočné posedenie. Stoly plné vianoč-ných dobrôt, ktoré vyčarili obetaví charitní pracovníci potešili svojou krásou a prí-jemnou vôňou očko i bruško. Na svoje si prišlo aj uško. Deti zvonivými hláskami rozdali veľký dar-čekový kôš vianočných piesní, dopl-nený úprimnými vinšami a dušu hla-diacim slovkom. Na záver sme si všetci spoločne za sprievodu akordeónu tak trochu v predstihu zaspievali známe koledy. Deti ako poslovia dobrej zvesti rozdali malé, no milé darčeky, ktoré pripravili šikovné ruky detí a ich star-ších kamarátov z eRka. Povzbudené a tešiace sa rozsvietené oči a tváre našich starkých, kde sem tam prebleskla aj malá slzička boli pre nás tou najkrajšou odmenou. Tiež uis-tením, že čisté detské srdiečko dokáže poľahky nájsť cestičku k tým skôr na-rodeným. Bohu vďaka za pokojnú ro-dinnú pohodu, ktorá vládla navôkol. Tešíme sa na vás aj o rok a nebránime sa ani skoršiemu stretnutiu.

Renča JedlákováSnímka: Zdenka Zgrebňáková

Betlehemskésvetlo 2005Aj tento rok sme sa my, skauti z 53. zboru Gentiana Dolný Kubín podujali rozniesť svetlo pokoja. Táto tradícia vznikla vďaka rytierom z Florencie, ktorí sa na výzvu pápeža Urbana II. vydali na križiacku výpravu do Jeru-zalema. Cestou späť niesli so sebou svetlo, symbol nádeje, ktoré do Európy

priniesli tesne pred Vianocami 1099. Roku 1986 túto tradíciu obnovili pra-covníci krajského štúdia rozhlasu v rakúskom Linzi. Postupne sa rozná-šanie svetla stalo celoeurópskou zále-žitosťou a v roku 2000 sa pridala aj severná Afrika. Na Slovensko prišlo svetlo po prvýkrát roku 1990. Náš zbor sa už po niekoľký raz k tejto tra-dícii pripojil.Deň pred Štedrým dňom sme sa na troch autách vybrali do okolitých obcí. Počasie bolo celkom priaznivé, až na nízku teplotu, vďaka ktorej sme mali menšie problémy so štartovaním. Na-pokon sme to zvládli a distribuovaniu svetla už nič nebránilo. V každej obci sme svetlo priniesli najskôr na faru a do kostola, potom sme obišli v kaž-dej ulici niekoľko domov, aby sa tak svetlo dostalo do čo najviac domác-ností. Nebola núdza o humorné situá-cie, ľudia boli veľmi milí. Vracali sme sa síce uzimení, ale s pocitom dobre vykonanej práce.Na Štedrý deň sme sa vydali do ulíc Dolného Kubína ku všetkým, ktorí o svetlo pokoja prejavili záujem. Začali sme o deviatej a končili rôzne, hlavne podľa toho, aký dlhý mal kto zoznam adries. Ak sa nedopatrením stalo, že sme zabudli navštíviť niektorú z rodín, dodatočne sa za to ospravedlňujeme.

Priebežne sme sa snažili ohlásené ne-dostatky odstrániť.Roznášanie betlehemského svetla je pekná tradícia, ktorá podľa mňa umoc-ňuje čaro Vianoc a zároveň vyzýva, aby sme boli jednotní. Ako skauti plá-nujeme v tejto tradícii pokračovať, po-kiaľ sa nájdu ľudia, ktorí budú chcieť toto svetlo prijať a šíriť jeho myšlienku ďalej po celý rok.

Dean Reš

Dobrá novina„Vieme, že vaša pomoc k nám prišla cez nezištnosť detí a darcov počas Dobrej noviny. Vaša pomoc je pre nás veľmi podstatná a dôležitá. Prosím vás, aby ste nezabudli na chudobný južný Su-dán!“ Biskup Caesar Mazzolari, diecézny bis-kup v RumbekuUž jedenásty rok sa deti z eRka a mnohí sympatizanti koledovania s radosťou a odvahou vybrali klopať na dvere príbytkov a sŕdc, prinášajúc Dobrú novinu aj k vám. Počas dvoch dní (25. – 26. decembra 2005) 48 detí a 8 sprevádzajúcich osôb, rozdelených do troch skupín, opustilo pohodlie a teplo svojich domovov i lákajúci te-levízny program, aby navštívili s ra-dostnou zvesťou o narodení Spasiteľa 112 rodín našej farnosti. Aj takýmto


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

spôsobom chceli pomôcť svojim ka-marátom v ďalekej Afrike, aj keď ich nikdy nevideli. Koledovanie detí je spojené s peňažnou zbierkou pre tretí svet, preto dobrodinci, ktorí prijali do svojich obydlí koledníkov, otvorili svoje srdcia i štedré dlane pre núdz-nych. V 11. ročníku sa nám podarilo vyzbie-rať sumu 29 464,– Sk. Vyzbierané pe-niaze „poputujú“ do južného Sudánu, kde sa len pred rokom (v januári 2005) skončila občianska vojna, ktorá s ma-lými prestávkami trvala 49 rokov. De-saťročie politickej nestability a ozbro-jeného konfliktu premenili južný Sudán na ruiny a zastavili akýkoľvek rozvoj. Vojna má na svedomí viac ako 2 milióny mŕtvych, asi 4 milióny pre-sídlencov a utečencov. A najviac trpia nevinné deti. Preto deti chceli a podali pomocnú ruku deťom. Ďakujeme všetkým vám, ktorí ste nám pri tom pomohli. ĎAKUJEME!

Vaši koledníci

Má náš dych v rukáchVianočný čas napriek svojmu krát-kemu trvaniu má pre každého z nás neopakovateľnú atmosféru. Často za-znieva, že je to čas väčšej láskavosti a porozumenia v medziľudských vzťa-hoch navôkol, čas rodiny, žiarivých detských očiek očakávajúcich Ježiška s darčekmi, čas, kedy by nijaký človek nemal zostať sám.Tie moje si už neviem celkom dobre predstaviť bez tradičného koncertu dospelých Tintinnábulovcov, ktorý sa vďaka Bohu podarilo uskutočniť priam symbolicky v deň sviatku Svätej ro-diny 29. decembra vo Farskom kos-tole. Šestnásť verných spevákov a hu-dobníkov sa podujalo v ten tichý večer dať a priniesť niečo zo seba všetkým, ktorí opustili teplo a pohodlie svojich domovov, aby prišli a našli. Našli ma-lého Ježiša zvestovaného v tónoch ob-ľúbených zborových vianočných piesní mäkko a s bázňou sa nesúcich chrámom. Niekto múdry raz povedal, že hudba je najväčší dar Boha. Tajomným Božím riadením opäť dokázala spojiť spevá-kov i divákov, zjednotiť ľudí s rozdiel-

nymi životnými príbehmi, naladiť srd-cia v spoločnej tónine pokoja. Ťažko sa nachádzajú správne slová na vyjad-renie zažitej atmosféry, slová poďako-vania sa všetkým z našej zborovej ro-diny. Záverečná Tichá noc, svätá noc však nedala symbolickú bodku za koncertom či Vianocami. Túžime a prosíme Pána, aby bola pokračova-ním v našich životoch, práve tam kde sme v našich povolaniach – v rodi-nách, v reholiach, vo farnosti, v škole i v práci.

Katarína IleninováSnímka: Zuzana Machajová

Zvestujeme vám radostnú zvesť Anjel povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávido-vom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán...“. A hneď sa k anjelovi pripojilo

množstvo nebeských zástupov, zvelebo-vali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dob-rej vôle.“ (Lk 2,10-14)K týmto anjelom sa v deň sviatku Zja-venia Pána – Troch kráľov rozhodli pridať aj naši „poslovia“ mládežníc-keho zboru, ktorí prostredníctvom vianočného pásma slova a hudby ohlásili túto radostnú zvesť celej našej farnosti. Zdalo sa akoby sa pokúšali nachvíľu zadržať čaro odchádzajúcich Vianoc a nanovo spolu s nami precítiť narodenie sa malého Ježiška. Spolu so svojím posolstvom priniesli pre kaž-dého jedného z nás ponuku prijatia Božieho Syna ako súčasti celého nášho života.Aj touto cestou sa chceme poďakovať našim mladým za posolstvo radostnej zvesti, ktoré nám zvestovali i za všetku námahu, ktorú nám s jej prípravou obetovali.

Petra JurčákováSnímka: Ján Mahút st.


Odišiel tichý vánok

Kniha Sirachovcova v kapitole 44 vo verši 1,2 a 4 hovorí: „Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov. Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.“ Som presved-čený, že tieto slová sa plne stotožnili s časným životom nášho spolurodá-ka Miška – dobrého človeka a najmä dobrého kňaza, za dar ktorého nám všetkým treba poďakovať dobrotivé-mu Pánu Bohu.Michal Andris sa narodil 22. októbra 1932 vo Vyšnom Kubíne. Pochádzal zo šiestich detí. Medzi nami dolno-kubínčanmi prežil podstatnú časť svojho života. Základné vzdelanie ukončil v našom meste. Po skončení gymnázia sa ako 18-ročný hlásil do seminára, kde ho vtedajšia politická moc nedoporučila. Na štúdium ne-bol prijatý a podobne skončili ešte nasledujúce dva pokusy v ďalších ro-koch.Zamestnal sa v bývalej Elektroprage ako účtovník, neskôr pracoval v OFZ Istebné pri učňoch, odkiaľ bol pre svoj svetonázor preradený do výro-

Homília kazateľa Františka Trsten-ského vychádzala z evanjeliového textu podobenstva o talentoch (Mt 25, 14-30). Hlavnú myšlienku – sluha dobrý a verný – naplno rozvinul na život viery zosnulého. Pripomenul, že dobrota a vernosť sú predo-všetkým Božími vlastnosťami a tieto sa očakávajú od ľudí, ktorí sa chcú dať do služby Bohu tým, že vo svo-jom živote budú sprítomňovať Božiu vernosť a Božiu dobrotu. Miško ako sme ho zvykli oslovovať sa snažil svojím každodenným svedectvom

odrážať Božiu dobrotu a vernosť svojmu Majstrovi. Láskavým slovom a celkovým prístupom k ľuďom, skutkami milosrdenstva, láskou k stvorenej Božej prírode využívajúc liečivú silu rastlín spojenou s nezišt-nou pomocou všetkým, ktorým mo-hol aj takýmto spôsobom pomôcť v ich zdravotných ťažkostiach. Ťažko slovami vyjadriť to, čo ľudia, ktorí mali možnosť osobne ho stret-núť a spoznať, v jeho prítomnosti vnímali a zažívali ako mocný „zá-van“ dobra a ľudskosti. Čerpajúc ne-

uveriteľnú silu ducha vo sviatostiach a osobnej moditbe, bol čistým a jas-ným svetielkom na cestu tým, kto-rým vstúpil vskutku ticho ako vánok do života. Nenápadný svojím zjavom a skromným správaním sa, predsa šíril okolo seba úžasný pokoj, vieru a nádej vo víťazstvo Krista nad kaž-dou ťažkou skúškou, každou boles-ťou duše, s ktorou ste sa mu zverili či už pri súkromných rozhovoroch alebo ako spovedníkovi. Všetko zo-stalo hlboko zapísané v našich srd-ciach, no predovšetkým v knihe jeho života pred Pánom. Odpočinutie večné, daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.

Katarína Ileninová

by. Popri zamestnaní študoval na Univerzite Komenského v Bratislave, kde skončil filozofiu a angličtinu. Doktorát z filozofie obhájil na uni-verzite Brne. Naďalej až do nežnej revolúcie pra-coval na údržbe v OFZ Istebné pre-vádzka Široká.Počas bývalého režimu celý svoj súk-romný život venoval evanjelizácii mládeže ako i mladým rodinám, s ktorými sa pravidelne stretával. Za-bezpečoval potrebnú náboženskú li-teratúru a najmä Sväté písmo, ktoré na knižnom trhu v bývalom Česko-slovensku, v štáte s oficiálne deklaro-vanou náboženskou slobodou, nee-xistovalo. Jeho všeobecná vzdelanosť, rozhľad, ovládanie viacerých cudzích jazykov, pokoj a nevnucovanie myšlienok vždy pomohla mnohým z nás, ktorí sme potrebovali potvrdiť vlastnú ži-votnú istotu alebo častokrát i kori-govať svoj egoistický názor. Mnohí z nás najmä starší si ho pamätáme ako zberateľa liečivých rastlín, ktorý-mi neúnavne pomáhal každému, kto

ho o pomoc požiadal alebo vedel, že ju nevyhnutne potrebuje.Po prijatí sviatosti kňazstva 24. no-vembra 1991 ako veľký ctiteľ svätého Františka pred odchodom do pasto-rácie všetok svoj majetok rozdal a daroval tým, čo to najviac potrebo-vali. Ako kaplán pôsobil v Dolnom Kubíne od roku 1991 do roku 1994. V rokoch 1994 – 1998 pôsobil vo farnosti Veličná. Ďalšie roky života prežil v Dome Charitas v Zázrivej, kde sa naďalej venoval pastorácii chorých, pokiaľ mu to zhoršujúci sa zdravotný stav dovolil. Celým svojím životom si nám prinášal svedectvo ako s pokorou a odovzdanosťou pri-jať a niesť svoj kríž a naplniť vykupi-teľské dielo Ježiša Krista. Zomrel 26. decembra 2005. Bol po-chovaný 29. decembra 2005 Mons. Andrejom Imrichom – spišským po-mocným biskupom na historickom cintoríne v Dolnom Kubíne. Ďakuje-me dobrému Bohu za všetko, čo nás prostredníctvom jeho osoby a prí-kladu živej viery urobilo lepšími a Bohu milšími ľuďmi.

Ľudovít Behula

Takéto výstižné prirovnanie použil v záverečnom príhovore pohrebnej sv. omše otec biskup Mons. Andrej Imrich o vzácnom človeku a kňazovi vdp. Michalovi Andrisovi, ktorého na jeho poslednej pozemskej ceste 29. decembra 2005 o 10.hod. prišlo do farského kostola sv. Kataríny Ale-xandrijskej odprevadiť množstvo veriacich, príbuzných ako aj veľký po-čet jeho spolubratov v kňazskej službe zo širokého okolia.


P o ď a k o v a n i eÚprimne ďakujeme všetkým, ktorí odprevadili na poslednej ceste do večnosti nášho drahého brata, kňaza Mi-chala Andrisa dňa 29. decembra 2005. Zároveň ďakujeme za kvetinové dary a iné prejavy účasti nad stratou nášho zosnulého.

Súrodenci a ostatná smútiaca rodina


Keď som sa z utešenej až do špiku kosti prenikajúcej slovenskej zimy, razom pre-bral na jarou rozvoniavajúcom a slnkom zaliatom letisku v Ríme, pomyslel som si: „Pane môj, čo mi chceš touto zmenou po-vedať,“ a pomaly mi to začalo dochádzať. Pred niekoľkými dňami otec biskup polo-žil na mňa svoje ruky, aby ma vysvätil na diakona. Začalo to byť realitou môjho ži-vota. Zmení sa teraz môj život? Čo odo mňa očakáva Pán? Ako ma budú vnímať ľudia, s ktorými sa budem stretať? Hm, možno sa teraz pýtate, prečo tie otázky? Hneď prvá otázka, ktorá sa zo všetkých strán na mňa valila ako veľká lavína, sa mi zdala úplne jednoduchá: „ako sa teraz cítiš, keď si už tým diakonom?“ Avšak moja odpoveď vo viacerých vyvolala iste rozčarovanie. „Nor-málne!“, odpovedal som. „Ale veď si dia-kon?“, tak trochu nechápavo vyhŕkla druhá otázka. „Veď práve preto!“ znovu som sa snažil odpovedať. Aby som vám milí moji priblížil to, čo te-raz ako diakon prežívam, použijem obraz a Božie slovo, ktoré sme si zvolili na naše diakonské oznámenie. Obraz bol jednodu-chý. Osol kráčajúci ulicami mesta spolu s citátom z Markovho evanjelia 11,3 „Pán ho potrebuje...“ Mnohí sa nad tým pous-

miali, iní si dokonca mysleli, že je to ne-dôstojné, avšak pre mňa to bolo vyjadrenie toho, čo chcem žiť. Bežne v nás toto zviera vyvolá prirovnanie „hlúpy ako osol“. Nie-kedy však vidíme veci, ktoré sú zrejmé, len povrchne a nesnažíme sa ísť do hĺbky, aby sme objavili to, čo je podstatné. Práve preto som sa snažil vidieť to, v čom osol môže byť pre mňa vzorom. Mlčky, bez rep-tania slúži človeku i v prácach, ktoré nie sú vždy prijemné a keď k tomu pridám aj to evanjeliové „Pán ho potrebuje, aby Ho pri-niesol do Jeruzalema“, môžem s radosťou v srdci kričať „ÁNO“, toto chcem žiť. Chcem prinášať Ježiša, aby v Ňom každý spoznal Pána, svojho Spasiteľa. Chcem slú-žiť tým, ku ktorým ma pošle a aj v situáci-ách, ktoré mi nie vždy budú príjemné. Keďže si myslím, že toto by malo byť život-ným štýlom každého kresťana, môžem na otázku, ako sa teraz cítiš ako diakon, spo-kojne odpovedať „NORMÁLNE“, pretože som kresťan tak ako vy. Čo sa odohralo v tú pamätnú sobotu? Ako to vždy pri takýchto príležitostiach býva, nikdy nechýba trochu napätia a trémy či už pri príprave alebo potom priamo v „ak-cii“. Ešte v predvečer sme sa však my traja spolubratia, ktorí sme mali byť svätení, vy-brali „vyšantiť“ sa do telocvične našich

Školských sestier. Ich pohľad, keď nás tam v teniskách a s loptou pod pazuchou vi-deli, bol taký presvedčivý, že aj keby nám neboli položili otázku, iste by sme si ju do-mysleli aj sami: „Bratia, ste vy normálni, to my, keď máme pred večnými sľubmi, tak dva dni dopredu nacvičujeme, potom všetko pripravujeme a potom znovu na-cvičujeme, aby bolo všetko tip-top a vy, vy si tu prídete hrať futbal?“ Áno! Rovnako presvedčivo znela naša odpoveď a s poko-jom v srdci mysliac si, že aj Duch Svätý a aj trochu spontánnosti by pri našej vysviacke nemali chýbať, vybrali sme sa dokončiť to, čo sme si zaumienili. Keď potom náš svä-tiaci biskup kapucín Jirka Paďour hneď od začiatku svätej omše dokázal svojím jed-noduchým, bezprostredným a otcovským prístupom celé to napätie uvoľniť, povedal som si, „tak to má byť, veď sme tu všetci jedna rodina, tak aký strach“. A bol som svedkom ako Boh konal vo všetkých nás, ktorí sme sa tam zišli. Touto cestou vám všetkým túžim povedať, že ste pre mňa veľmi vzácni a som veľmi vdačný za všetko, čo pre mňa robíte. V pr-vom rade ďakujem z celého srdca mojej úžasnej maminke za jej lásku a jednodu-ché svedectvo života obety pre druhých Ďakujem mojim dvom najúžasnejším ses-trám a ich rodinám, všetkým mojim blíz-kym priateľom a známym za to, že ste vždy stáli a stojíte pri mne. Vďaka patrí nášmu pánovi dekanovi spolu s pánmi kaplánmi, že ma prijímajú ako brata a samozrejme aj vám všetkým za to, že keď sa niekde obja-vím, vždy mi dáte pocítiť, že som váš. A tak chcem zvolávať na každého jedného z vás Božie požehnanie, aby ste boli svätí ako je On Svätý. „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!“ Amen.

Váš Miroslav, kapucínSnímky: archív autora

Pán ma potrebujeSobota 7. januára o 10.30 hodine v kostole Obrátenia sv. Pavla na Mariánskom námestí v Žiline bola iná ako tie ostatné. Z rúk českého otca biskupa Jiřího Paďoura prijali diakonské svätenie dvaja bratia Rádu menších bratov kapucí-nov. Zvláštnosťou, no hlavne veľkou radosťou bolo, že medzi nimi bol i náš rodák Miroslav Kulich. Z ďalekého Talianska, kde študuje, nám poslal mailové svedectvo o tejto požehnanej udalosti:

Agape v kruhu rodiny s dolnokubínskym pánom dekanom


Umenie má rôzne formy. Jednou z nich je aj vytvorenie obrazu postavy či zachytenie nejakého výjavu na skle. Z tisícov kúskov farebných sklíčok autor vytvorí obraz, upevní ich do kovových rámikov a osadí do okenného otvoru. Svetlom ožíva obraz na skle. Slnečné lúče rozihrajú farby a postavy ožívajú, stávajú sa blízkymi, pomáhajú nám posilňovať vieru. V našom kostole máme sedemnásť umeleckých sklenených vitráži. Ich autorom je akademický maliar Ján Havrila z Likavky. Tentoraz vám predstavíme:

Svätá rodina –Ježiš, Mária a JozefPrvá nedeľa vo vianočnom období po Božom narodení sa slávi ako sviatok Svätej rodiny. Cirkev vie, aká dôležitá je pre spoločnosť, ale aj pre samotných ľudí rodina. Práve odkaz a kresťanské slávenie Vianoc je výzvou na uskutoč-ňovanie vzájomnej ľudskej spolupatrič-nosti, na solidaritu i toleranciu. Je po-trebné, aby sme si uvedomili, že šťastní môžeme byť iba spolu, ako jedna ľud-ská rodina, rodina Božích synov a dcér. Izolácia od druhých, hromadenie po-zemských dobier len pre seba, ľahostaj-nosť voči blížnym, to je v skutočnosti cesta k pozemskému i k večnému utr-peniu. Životné okolnosti každého z nás sú rozličné. Kto dostal viac z duševnej či materiálnej stránky, je povinný tieto talenty rozvíjať, no nielen pre svoju vlastnú potrebu, ale i pre službu a po-moc tým, ktorí to potrebujú.

Pán Ježiš žil v kruhu malej rodiny asi tridsať rokov. Bol to život v práci a modlitbe, s troma darmi mudrcov: zlatom verného plnenia povinností, kadidlom modlitby a myrhou vzájom-nej obety. Dnešná rodina je ohrozova-ná hlavne sebectvom jednotlivých čle-nov, honbou za pôžitkami a miznúcou vzájomnou úctou. Nedostatok rodinnej komunikácie, ktorá býva nahradzova-ná vysedávaním pre televízore či počí-tači, degraduje rodinu na obyčajnú nocľaháreň a zásobovaciu základňu. Vyspelá technika môže život uľahčiť, ale nemôže mu dať jeho vnútorný zmy-sel. Organizmus rodiny potrebuje ži-votný princíp a tým je v rodine Boh. Kde je Boh stredom rodiny, tam vlád-ne láska a pokoj.

Svätý Marek – evanjelistaSkutky apoštolov v 12. kapitole veľmi živo opisujú nečakaný návrat apoštola Petra zázračne vyslobodeného z väze-nia. Peter napriek nočnej tme ľahko na-šiel známy dom patriacej bohatej vdove Márii, ktorá mala syna Jána, nazývané-ho aj Markom. Túto zvláštnu epizódku uvádza iba evanjelista Marek. Spomína, že po Ježišovom zajatí išiel za ním akýsi mladík, odetý plachtou na holom tele. (Mk 14,51-52). Biblisti vidia v mláden-covi syna nábožnej vdovy Márie, Jána – Marka, ktorý neskôr napísal po ňom pomenované evanjelium.Marek bol mladší príbuzný, azda bratranec, apoštola Barnabáša (Kol 4,10), ktorý pochádzal z ostrova Cyp-ru. Po zoslaní Ducha Svätého patril asi medzi prvých, ktorých pokrstil Peter. Preto ho apoštol nazýva svojim synom (1Pt 5,13). Ďalším dôvodom tohto po-menovania mohla byť skutočnosť, že Marek bol dlhší čas Petrovým pomoc-níkom. Do apoštolskej služby sa zapojil niekedy v roku 44, keď ho Pavol a Bar-nabáš priviedli z Jeruzalema do Antio-chie (Sk 12,25). Na ďalšej ceste do Cyp-

ru a Pamfílie sa od nich oddelil a vrátil sa do Jeruzalema. Podľa najstaršej kresťanskej tradície bol Marek predovšetkým dôležitým spoločníkom apoštola Petra. Starokres-ťanskí spisovatelia Papias a Klement Alexandrijský ho označujú nielen za Petrovho žiaka a pomocníka, ale aj za jeho „tlmočníka“, ktorý napísal podľa Petrovho kázania evanjelium. Markovo evanjelium je najstaršie a najkratšie zo štyroch zachovaných kánonických evanjelií. Bolo napísané niekedy okolo roku 60. Biblickí odborníci si ho oso-bitne cenia preto, lebo je bez väčších štylistických a redakčných úprav a tak najvernejšie tlmočí pôvodnú apoštol-skú katechézu.

Marek apoštoloval a zomrel v blízkosti Alexandrie mučeníckou smrťou za vlá-dy rímskeho cisára Trajána panujúceho v rokoch 98–117. Pochovali ho údajne najprv na mieste jeho smrti v obci Bu-coli a neskôr v meste Canopo. Na oboch miestach boli vybudované nad jeho hrobom kostoly, o ktorých sa za-chovali historické doklady.V symbolickom vyobrazovaní evanje-listov má sv. Marek znak leva, lebo jeho evanjelium sa začína správou o pôso-bení sv. Jána Krstiteľa na púšti.

Podľa knihy Blízki Bohu i ľuďom spracoval Ľudovít Oravec

Snímky: autor

Kostol Povýšenia sv. Kríža Krása v skle zaliata


Pani Lakoštíková, koľko rokov sa už staráte o Farský kostol a ako ste sa k tejto práci dostali?O náš Farský kostol sa starám už asi 18 rokov. Je to odvtedy ako zomrela pani Bruncková, ktorá to robila dovtedy a ja som jej pomáhala. V skutočnosti som však kostol upratovala už ako dievča, ale to bolo ešte v Žaškove. Dostala som to do vena od mojej mamy. Kostol a starostlivosť oň patrí popri mojej ro-dine k celému môjmu životu.

Čo všetko táto práca obnáša a ako sa k starostlivosti o kostol stavajú ve-riaci našej farnosti?V podstate sa kostol upratuje každú sobotu a aspoň dvakrát do týždňa.

V upratovaní mi pomáhajú aj iné ženy, je nás tak päť-šesť. Niekedy nám však prídu pomôcť aj iní, za čo sme veľmi vďačné. Okrem nevyhnutnej starostli-vosti o kvety sa pravidelne umýva dlážka a zotiera prach. Taktiež doma periem obrusy a drobné kalichové sú-pravy. Čo sa týka postoja veriacich k upratovaniu, je to rôzne. Z niekto-rých ulíc chodí dosť ľudí, z niektorých nikto. Väčšinou však prídu starší ve-riaci stredného veku a mladí chodia málo.

A čo hovorí vaša rodina na to, že to robíte? Podporujú vás v tom?

Keď boli deti menšie, bolo to horšie. Boli situácie ako napríklad na Božie narodenie – naobedovali sme sa a všetci do jedného sme išli umývať kostol. Teraz je to už dobré, deti sú veľké a spolu s manželom, ktorý je kos-tolník mi zavše prídu pomôcť.

Táto práca si určite vyžaduje veľa času, síl a obety. Prečo ju vlastne dob-rovoľne robíte?

To, čo robím ma baví. Nevnímam to tak, že to robiť musím. Kým budem vládať, chcem to robiť. Je to služba. Keby to niekto vnímal ako prácu, nero-bil by to. Neviem si už bez toho svoj život predstaviť. Budem však rada, keď prídu mladší a nahradia nás. Veď je to krásna služba Bohu a Božiemu ľudu.

Starostlivosť o kostol patrí k celému môjmu životuPre niektorých z nás je čistý kostol samozrejmosťou. Možno nám nenapadne, či ho vôbec niekto niekedy upratuje. Iní vedia, že kostol sa sám neuprace, no svoje služby pri jeho čistení neberú veľmi vážne. Potom sú tí, ktorí si svoju povinnosť zodpovedne plnia a keď sú určení, aby upratovali náš chrám, vždy a radi po-môžu. A potom sú tí poslední spomedzi nás, ktorí naše kostoly pravidelne čistia a robia to celkom nezištne. Robia to popri starostlivosti o svoje vlastné rodiny. A tak sa v skutočnosti medzi nami stávajú tými prvými, lebo nebyť ich, naše rodiny a kostoly by vyzerali úplne inak. Oslovili sme najpovolanejšiu z nich – obetavú matku a ženu našej farnosti – pani Agnešku Lakoštíkovú.

Spomínate si na nejakú veselú prí-hodu v súvislosti s týmto povola-ním?Možno nie až tak vtipnú, ale rozhodne ma vie vždy potešiť. Pred viacerými rokmi ma vždy všetci oslovovali teta. No keď prišiel do farnosti pán kaplán Stanko Kaník, on mi začal hovoriť ,,tetko“. Ostalo mi to až doteraz a vždy mi to dobre padne, keď si na to spomí-nam.

Pani Lakoštíkovej a všetkým ochot-ným a obetavým ženám, ktoré sa sta-rajú o naše tri chrámy vyslovujeme svoju vďaku za ich obdivuhodnú službu. Pevne veríme, že tento rozho-vor nenechá ani nás ostatných chlad-nými a starostlivosť o kostol sa aj pre nás stane samozrejmosťou.

Andrej Kuhejda, Katarína GrofčíkováSnímka: Peter Vrábel

Dňa 10. decembra 2005 si Pán povolal do večnosti pána kostolníka Jána Štajera, ktorý verne sedemnásť rokov slúžil našej farnosti vo farskom kostole sv. Kataríny Alexandrij-skej. Tohto vzácneho a obetavého človeka sme odprevadili naposledy 13. decembra 2005 dôstojným pohrebným obradom. Odpočinutie večné, daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti!


Janko, ako sa ti darí a kde presne pô-sobíš? Ďakujem, darí sa mi dobre. Momentálne pôsobím v premonštrátskom kláštore v Novej Říši, ktorý leží na moravsko--česko-rakúskom pohraničí. Po troch rokoch účinkovania v kňazskom semi-nári v Prahe som prestúpil práve na toto miesto. Pri výbere tohto rádu u mňa za-vážili 4 piliere ich spirituality na ktorých je postavený i celý rád. Sú to: 1. marián-ska úcta, 2. liturgická úcta, 3. eucharis-tická úcta a 4. kajúcnosť. Bola to z mojej strany určitá reakcia na neúctivé zaob-chádzanie s Eucharistiou, ako som to vnímal, ako i nedostatočne dôstojné slá-venie sv. omše, ktoré som tu zažil a na aké som doma nebol zvyknutý. K ma-riánskej úcte mám už dávno veľmi blízko a samozrejme, že som si celkom vedomý i svojej hriešnosti a tak kajúc-nosť je tu tiež na mieste.

Čo študuješ a ako si vo svojich štú-diách ďaleko?Ak Boh dá, ako budúci kňaz, študujem Katolícku teológiu na Karlovej Univer-zite v Prahe. Český spôsob štúdia mi vyhovuje viac než ten slovenský. Mys-lím si, že sa tu v súčasnosti kladie omnoho väčší dôraz na vzdelanosť než u nás na Slovensku. Vyučujú nás tu na-ozaj fundované osoby. No mnohí z nich sú laici a tak nie je ani výnimkou, že viac presadzujú svoje vlastné názory na úkor učenia Učiteľského úradu. Za-tiaľ mám kompletne dokončené tri roky štúdia.

Vieš povedať, kde by malo byť miesto tvojho pôsobenia po skončení štúdií?Premonštrátsky rád je rád pastoračný a bratia pôsobia na jednotlivých farách ako bežní diecézni kňazi. Miestom môjho pôsobenia by mala byť Brnen-ská diecéza, rozhodnutie však závisí na opátovi. Nakoniec je o tom ešte pred-časné premýšľať.

Ako tráviš svoj voľný čas po škole?Prakticky všetok voľný čas venujem osobnému štúdiu v oblastiach, o ktoré

sa hlbšie zaujímam. Predovšetkým je to mariológia, patrológia a s ňou spojená latinčina. Práve preklady cirkevných otcov, najmä Augustína, Hieronyma, Chryzostoma a Bédu Ctihodného z la-tinčiny do slovenčiny mi pravdepo-dobne zaberajú najväčšiu časť osob-ného voľna.

Viem, že kým si bol na Slovensku, bý-val si veľkým športovým fanúšikom. Spomínam si, že si pred svojím od-chodom nevynechal takmer nijaký reprezentačný zápas Ružomberských basketbalistiek. Ostáva ti ešte čas na šport v nejakej podobe?V športe mám záľubu i naďalej a to v aktívnom i pasívnom. Praha mi dá-vala obrovské možnosti výberu, čo som aj hojne využíval. Ale zachovanie osob-ného poriadku, ktorý si predtým vyža-doval seminár a teraz môj rád mal a má vždy prednosť.

Môžeš krátko porovnať život v miest-nej farnosti a vo farnosti Dolný Ku-bín?Stav Cirkvi v ČR a SR je značne odliš-ný. V Českej republike je 70% ľudí, kto-rí sa nehlásia k žiadnej viere. Celkovo je tu asi 26% katolíkov, z toho dve treti-ny sú na Morave. Česká Cirkev je dosť silno otvorená voči svetu a je i dosť li-berálna. Keďže je menšia, má to i určité výhody. Menšie spoločenstvo je často súdržnejšie a rodinnejšie. Kňaz je pod-mienkami nútený mierniť kritiku ľudí a často ani nemôže povedať pravdu, ktorá by bola takpovediac tvrdšia, aby náhodou nestratil zo svojho kostola i to málo, čo má. Čo bolo pre mňa osobne, ale i pre mojich poľských kole-gov, s ktorými som spoločne študoval nepríjemným prekvapením, bola prax prijímania Najsvätejšej Sviatosti na ruku. Taktiež ma tu osobne nepríjemne prekvapila liturgia obecne. Ďalšia skú-senosť je, že kňazi tu často slávia sv. omše bez ornátu. Liturgické texty, kto-ré sú v oficiálnom Rímskom misáli ale i v breviári sú pozmenené alebo na-hradené vlastnými českými textami,

ktoré sú i podľa odborníkov nie cel-kom vieroučne bez chýb. Chorál ako liturgický spev som tu už takmer vôbec nepočul. Mám i skúsenosť, že kňazi v homíliách popierajú existenciu pekla i diabla. Vnímam, že ľudia napokon ne-pociťujú potrebu vykúpenia. Slúženie sv. omší takýmto spôsobom má za ná-sledok, že sa z nich postupne vytráca mystérium a kostoly sa žiaľ zo dňa na deň vyprázdňujú. Len v Plzenskej die-céze, kde som študoval, sa za jediný rok zrušilo okolo 50 farností, ktoré už ne-boli schopné života. Počet veriacich klesol z pred desiatich rokov o 24%. Naopak, ako určitá protireakcia na ten-to citeľný liberalizmus, sa tu opätovne dvíha záujem o návrat k slúženiu sv. omše podľa zásad Tridentského konci-lu, ktorý mal stanovené jasné pravidlá a ktorými sa kňaz musel riadiť pod ťaž-kým hriechom.

Z toho, čo hovoríš je vidieť, že ide na-ozaj o veľké rozdiely a prax v českej Cirkvi. Chcel by si na záver niečo od-kázať svojím rodákom v Dolnom Ku-bíne?Snáď len toto: v Českej republike sa z rodín veľmi vytratila modlitba a žiaľ i u nás sa tak začína diať. Myslím si, že ak dieťa neuvidí svojho otca či matku kľaknúť na kolená a modliť sa, ak dieťa v rodine nezažije živého Boha upro-stred svojich rodičov, je len otázkou času, kedy sa svojej viery vzdá. Mám pred očami úplne pravdivý výrok sv. Bonaventúru: „Buď bude Cirkev mod-liaca sa, alebo nebude žiadna!“

Srdečne Ti ďakujeme za správy, ktoré si nám poslal. Želáme Ti všetko dobré do ďalších rokov štúdia a požehnanie Bo-žie nech Ťa ďalej sprevádza.

Oleg Krajčovič

… Cirkev modliaca sa …Už je to viac než tri roky, čo náš rodák Janko Gejdoš zamieril do susednej Českej republiky, aby tam zahájil svoje kňazské štúdiá. V uplynulých dňoch sme sa s ním spojili a požiadali ho, aby sa s nami aspoň nakrátko podelil so svojimi dojmami a skúsenosťami.


Kúzelná atmosféra Vianoc alebo niečo hlbšie?Určite sa aj vám často stáva, že si kla-diete mnoho otázok, ale nečakáte na ne odpoveď. Robíte to len tak, jedno-ducho máte potrebu si ich položiť. Niekedy nehľadáme odpovede možno aj preto, že sami nevieme, kde ich hľa-dať. Stretávame sa s mnohými ľuďmi, okolo nás sa dejú rôzne udalosti, a nie sú vždy príjemné či pozitívne, a v na-šej hlave sa rodia stále nové a nové otázky, často typu „prečo“.Len nedávno sme odložili vianočné výzdoby a stromčeky a vrátili sme sa ku každodennej realite dúfajúc, že to, čo Vianoce ako také do našich sŕdc prinášajú, tam zostane čo najdlhšie a pomôže nám to prekonávať ťažkosti každodenného života. Počas vianočných sviatkov sa nás väč-šinou v chrámoch zhromaždí oveľa viac, ako po iné dni. Prečo je to tak? Má to na svedomí zvláštna atmosféra našich kostolov, alebo prítomnosť nie-čoho „nadpozemského“? Je to len túžba nebyť počas Vianoc sám, alebo je to niečo viac?

Čím si vysvetľujete, že častoaj neveriaci, alebo tí „príleži-tostní návštevníci“ kostolov prichádzajú počas Vianocna bohoslužby?Túto otázku som položila niekoľkým ľuďom, ktorí sa líšia svojim povola-ním, ale i svetonázorom. A ich odpo-vede, prečo je to tak – posúďte sami.

Katolícky kňazMy ľudia sme hľadači z prirodzenosti. Je to naša ďalšia poddefinícia. Hľa-dáme fajku, okuliare, peňaženku, hľa-dáme prácu, zabezpečenie, nejakú is-totu, hľadáme pokoj, spravodlivosť, lásku. Inak by sme asi neprežili. To, že nám stále niečo chýba, nás núti hýbať sa, de facto hľadať. Je to taká prehlboko vnútorná túžba zaplniť miesto. Nie na-darmo sa hovorí o dutých vŕbach, že sú smutné, lebo sú prázdne (alebo plné haraburdia), podobne aj človek, ktorý niečo stratil je smutný, lebo to čo stra-

til zanechalo prázdno. A to bolí. Určiť však presné miesto hľadania je ume-nie. Bolo by logické, keby sme hľadali všade tam, kde to môžeme nájsť, no v tomto sme však veční amatéri.Funguje to aj vo sfére duchovnej. Nie každý hľadá Boha v kostole a nie každý v kostole hľadá Boha. Aj keď to nie je totálna katastrofa, predsa však úplne správne to nie je. Pravdou je, že Boh v kostole je a tí, čo to vedia ho nehľa-dajú. Chyba. Tí, čo si myslia, že Boh je len nejaká fantázia ho logicky nehľa-dajú a to je škoda. Ale sú aj takí ľudia, čo tušia, že predsa len „ten Boh“ je a „tak trošku zasahuje“ do ich života. No a to môžu byť tí „príležitostní náv-števníci“, hľadači aspoň ako-takého uspokojenia svojej túžby zaplniť ne-jaké to prázdne miesto trebárs aj vo svojom citovom živote, naplnenom prekrásnych romanticko-fantastic-kých predstáv o prežití sviatkov via-nočných.

Študentka Katolíckej univerzity v RužomberkuZvláštne čaro, ktoré v sebe nesie via-nočné obdobie, čas ktorý akoby sa na chvíľu zastavil a spojil celý svet. Ľudia sa snažia ukázať v tom najlepšom svetle, mnohí prežívajú zármutok z nenaplnených želaní, plačú nad prázdnotou svojho života. Každý chce niekam patriť. To všetko sú podľa mňa dôvody, pre ktoré ľudia napĺňajú kos-toly vo vianočnom období a k tomu by som ešte priradila aj strach. Strach

zo zatratenia. Jedno z cirkevných pri-kázaní znie: „Aspoň raz v roku sa vy-spovedať a prijať Sviatosť Oltárnu.“ Vianočné obdobie sa môže javiť ako najvhodnejšie. Človek si splní určitú „povinnosť“ voči Cirkvi a voči Bohu, ale nemá hlbšiu potrebu byť s ním v úzkom kontakte. Návšteva kostola v tomto období môže byť pre mno-hých aj akousi satisfakciou doterajších činov, ale môže ešte znamenať aj ur-čitú prestíž, nakoľko sa stalo v posled-nom období moderným oháňať sa vierou a kresťanskou morálkou aj tam, kde to s kresťanskými hodnotami a princípmi nemá nič spoločné.

Psychológ, bez vierovyznaniaUrčitým spôsobom je to aj tradícia, ale v tom dobrom slova zmysle a je to veľmi silná vec. Ja osobne poznám veľa ľudí, ktorí chodievajú na polnočnú omšu, je to pre nich veľmi silný záži-tok, je tam špecifická atmosféra. Člo-vek potrebuje byť s druhými ľuďmi, chodievať tam, kde stretne ľudí, s kto-rými má niečo spoločné. Myslím, že to máme v sebe nejako zakódované. Sviatky a rituály s tým spojené, vône a chute, piesne, to všetko s tým úzko súvisí. Je to však aj o medziľudskom stretnutí, kde máme príležitosť podie-ľať sa na niečom, čo je väčšie ako ja, či už v náboženskom alebo sociálnom kontexte.

Zuzana MachajováSnímka: autorka

Vaše otázky – naše odpovede


Zápis prváčikov

Na sviatok Narodenia Pána 25. de-cembra 2005 o 15.00 hod. pripravili žiaci základnej cirkevnej školy program pre našu farnosť.V kostole Povýšenia sv. Kríža na Brezovci sa stretli veriaci, hlavne tí najmenší so svojimi rodičmi, aby oslávili narodenie malého Ježiška. V dramatickom pásme žiaci našej školy priblížili prítomným udalosti od zvestovania, návštevy Panny Márie u Alžbety, narodenie Pána Ježiša, návštevu pastierov i troch kráľov. Pásmo bolo doplnené kole-dami a vianočnými piesňami, ktoré

V dňoch 16. a 17. januára 2006 prebiehal na našej škole zápis žiakov do prvého ročníka v školskom roku 2006/2007.Malých žiačikov čakalo „rozprávkové kráľovstvo“, kde hneď pri vstupe dostali vločkovú korunu na hlavu, aby mohli vstúpiť do kráľovstva. Sprevádzali ich víly, škriatkovia i ďalšie rozprávkové bytosti, a samozrejme usmiate pani učiteľky, ktoré sprevá-dzali nádejných žiačikov a pomáhali im pri riešení úloh. Rodičom sa venoval pán riaditeľ. Deti dostali sladkú odmenu a malé pozornosti, ktoré im pripra-vili starší žiaci. Spolu sa do 1. ročníka zapísalo 38 žiakov.Naša škola má záujem, aby „štart“ každého prváka bol čo najúspešnejší. Preto od februára je pre nových prváčikov pripravený program „ŽIAČIK,“ ktorý na-pomôže rozvinúť schopnosti, zručnosti a návyky, ktoré sú podstatné pre dosiahnutie žiadanej pripra-venosti na školu. Program „ŽIAČIK“ bude viesť špe-ciálny pedagóg. Celý program bude prebiehať hra-vou formou v popoludňajších hodinách.Škola pripravuje pre prvákov školský klub aj v ran-ných hodinách a takisto bohatú ponuku krúžkovej činnosti. Môžu sa zapojiť do tvorivých aktivít, špor-tových aktivít, výuky jazykov – angličtina a nemčina, tiež pracovať s počítačom a využívať výborné výu-kové programy pre mladších žiakov, ktoré má škola k dispozícii. V ponuke bude aj hra na flautu a spev.

Eva BehulováSnímka: autorka

Zápis domaterskej škôlkyOd 1. septembra 2006 bude pri ZŠ A. Radlinského otvorená materská škola s celodennou starostlivosťou pre deti mladšieho a staršieho predškolského veku (od 3 do 6 rokov).Zápis detí do materskej školy bude prebiehať v dňoch od 27. februára do 3. marca 2006 v čase 8.00 - 16.00 hod. u riaditeľa ZŠ.Tešíme sa na všetkých. Bližšie infor-mácie: na č. t. 5885287.

Mgr. Gustáv Turčinariaditeľ školy

si sami žiaci doprevádzali na hu-dobných nástrojoch. Malému Ježiš-kovi pekne zahrali na flautách i za-spievali štvrtáčky v ľudových krojoch. Na záver si mohli prítomní pozrieť scénku o príchode Boha k babičke, ktorú nacvičili s deťmi sestry Saleziánky so svojimi spolu-pracovníkmi.Jasličkovú slávnosť moderovala sprievodným slovom malá Lucka Podstrelená, ktorá svojim krásnym prejavom upútala mnohých prí-tomných.

Eva Behulová

Jasličková slávnosť


Z dejín chrámového spevokolu sv. Kataríny Alexandrijskej (5)

Predĺžené obdobie útlakuJe to zvláštne a až trochu zarážajúce, ako sa dejinné udalosti stali takými ako sme ich prežívali v skrytosti kos-tola. Spev posúval dejiny našich dní a rozjasňoval našu myseľ v tom čase, kedy rany na duchu boli každodenné.Od počiatku dejín bolo samozrejmé, že kresťanská kultúra, ktorej základom je hlboká viera pretrvá aj cez všetky epochy existencie ľudstva. Tento veľký dar, toto bohatstvo ducha sme zdedili po našich svätých vierozvestovate-ľoch – Cyrilovi a Metodovi. Ich náuka a osobný príklad je najkrajším a naj-ľudskejším vyjadrením vzťahu človeka k Bohu. V dvadsiatom storočí, ktoré so sebou prinieslo hrozné kataklizmy a tragédie totalitných systémov s ich následkami: vojny, prenasledovania, neslobodu, zločinnosť, zaznievajú v kostoloch tak ako v prvom storočí: „Sláva Bohu na výsosti a na zemi po-koj ľudom dobrej vôle.“Nemožno nespomenúť, že členovia spevokolu sú praktickí veriaci. Láska k spevu ich vždy držala pospolu, niektorých aj viac ako 40 rokov. Pri

príležitosti 70. výročia založenia spe-vokolu treba vysloviť vďaku všetkým, ktorí sa zaslúžili o jeho založenie, jeho trvanie a udržanie až po dnešok. Veľká vďaka patrí aj minulým i terajším ak-tívnym členom.Je to svätá pravda, že v mladom veku každý mal veľa životnej energie a v kruhu spevokolu ju využili mnoho ráz celé rodiny. Vďaka patrí predo-všetkým Bohu, na oslavu ktorého zneli naše hlasy, ďalšiemu životu zboru ako aj národu v dávnych časoch až po dnes. Milí speváci, v duchu sa spájame spolu, veď sa všetci chystáme osláviť toto krásne jubileum. Dovolím si uviesť niekoľko mien rodín alebo jed-notlivcov, na ktorých si moja pamäť spomína. Pokiaľ som niekoho nespo-menul, prosím už teraz o odpustenie. Sú to:Bialikovci, Berecovci, Bilinský, Čal-kovskovci, Čolkovci, Dávidovci, Du-dovci, Dobákovci, Fandákovci, Feran-covci, Fullerovci, Furindovci, Gebu-rovci, Grebáčovci, Harčárovci, Hra-bovcovci, Hrdinovci, Hrkútovci, Hoľ-bovci, Janíkovci, Kajanovci, Kajfošovci, Kapitánovci, Kaprálikovci, Kačalubov-ci, Kastelovičovci, Kršákovci, Kulkov-ský, Kubalovci, Kyselovci, Labošovci, Lucký, Lupták, Marettovci, Melekovci,

Výzva autora: Prosím všetkých členov spevokolu dospelých, aby sa mi ozvali buď osobne na ad-rese – Železničiarov 28 alebo te-lefonicky na č. 586 7460 kvôli pripravujúcemu sa projektu ohľadne Pamätnice spevokolu. Ďakujem za pochopenie.

Milanovci, Miroššay, Ondrušovci, Ole-rínyovci, Ottovci, Pavlíkovci, Polčí-kovci, Púchovský, Révayovci, Roštá-rovci, Rolíkovci, Smetanayovci, Skyčá-kovci, Šida, Šikalovci, Šimala, Šimkov-ci, Šrámekovci, Štajerovci, Varivovci, Vilčekovci, Tholtovci.A čo dodať na záver? Ďakujem dobro-tivému Pánu Bohu, že mi dal toľko sily a zdravia, že som mohol v tomto spe-vokole spievať 55 rokov. Mojím osob-ným prianím je, aby Pán Boh dal všetkým terajším spevákom toľko zdravia a elánu, aby ešte po mnohé roky mohli spievať na väčšiu česť a slávu Božiu. Veď hudba a hlavne spev sú vecou srdca, my všetci to vieme a cítime, preto ho milujeme.

Milan ŠimkoSnímka: archív autora


Také niečo sa stáva iba ...

Býva dobrým zvykom medzi nami miništrantmi, že na pre-lome zimných mesiacov – no-vembra a decembra, si zmeriavame sily v hokejovom „umení“. Tak aj minulý rok začala Hokejová liga miništrantov (MHL). Celkovo sa prihlásilo 7 tímov. Štyri Bysterecké (Čierni Baróni, Fron-ťáci, Raptori a Senátori), dva Brezo-vecké (Križiaci a Blesky) a obávaní mi-ništranti z Vyšného Kubína pod velením Miša Bystrianskeho. Prvý zápas bol odohraný v sobotu 3. decembra o 8.30 hod. Vstupný zápas otvorili Čierni Baróni kontra Raptori. Zápas bol veľmi „napínavý“, na gól sme dokonca čakali 29 minút, keď v posled-nej minúte Ladislav Stolárik náhodne vystrelil od svojej bránky a trafil bránu

súpera. Bol to skvelý výkon (alebo skôr náhoda? – to zostane tajomstvom me-dzi Lacom a malým brankárom). Takto podobne prebiehali aj ostatné duely, ale padalo oveľa viac gólov. Nasledujúce dve soboty sme hrali tiež a nedali sme sa odradiť premenlivým snehovo – pekným počasím. Napriek tomu, že sa situácia na ihrisku striedala od mrazi-vej zimy cez vodu po členky až po bro-denie sa v snehu, v zápasoch sa pokra-čovalo. Po Vianociach však nastali menšie problémy. Zamrzlo nám ihrisko, pre-tože sme počas sviatkov zabudli na pravidelnú údržbu. S Božou pomocou sa nám aspoň podarilo dohrať základnú časť. Na prvom mieste sa objavil neča-kaný zvrat tohtoročnej sezóny – Kri-

„Aha, Janči beží; asi to ne-stihne, však?“ Tak táto veta zaznela v pohýnajúcej sa Oravke, kde sa začalo naše zimné dobrodruž-stvo. Tohtoročným prechodným sídlom zboru sa stala chata v Štefanove, a aj keď to bola riadna chladnička, my sme sa nedali. Navarili sme hrniec hrachovej polievky, „Megayver (J. Š.)“ polepil a utesnil poškodené okná a hneď nám stačili iba „tri“ vrstvy.

žiaci alias Brezovec 2. Títo si vybojovali priamu účasť v semifinále. Vo štvrťfi-nále sa o postup do finále „pobijú“ Raptori s Čiernymi Barónmi, Blesky alias Brezovec 1 so Senátormi a naj-väčší tip na víťaza tohtoročnej MHL Vyšný Kubín s Fronťákmi. Po ukončení napínavých zápasov vám prinesieme aktuálne informácie. Zmysel týchto turnajov je však iný ako víťazstvo a zábava. Ide nám predo-všetkým o stretnutie sa a prehĺbenie vzájomných kamarátskych vzťahov. V sakristii na to totiž nie je dostatok času. Tešíme sa na podobné akcie, o ktorých vás budeme pravidelne in-formovať vo Farskom liste.

Za miništrantov Juraj Pazdera

Keď sa pod hokejkami iskrilo

No nebolo to až také kritické. Vďaka Pánu Bohu a naplno bežiacim radiáto-rom sa na ďalší deň vykúrilo a keďže nám ako správne (a hlavne v norme) „švihnutým“ ľuďom zachýbal chlad, vy-kompenzovali sme si to sáčkovačkou na najbližšom kopci. Podľa odporúčaní štefanovského občana sme sa vybrali na kopec pri cintoríne (podotýkam „pri“, nie „v“), ktorý sa nám natoľko zapáčil, že sme ho navštívili i počas noci.

Nuž a keďže sa voláme Mládežnícky spevácky zbor, patrilo sa nám zaspievať aj na tunajšej svätej omši. A tu sa to za-čalo. Určite si pamätáte na článok o cha-te v Habovke a na kňaza, ktorý nám za-bezpečil buchtovú chatu. Čo myslíte, že by nám ho Pán Boh poslal do cesty aj druhý raz? To snáď nie, veď také niečo sa stáva iba v rozprávkach, filmoch.... A predsa. Pokračovanie už asi poznáte. No samozrejme: Buchtová chata č. 2. Nuž tak chcem opäť i v tomto článku poďakovať všetkým dobrým tetám (aj keď si tento článok asi neprečítajú), kto-ré nám napiekli super buchty. Ďakuje-me. Tak ako vidíte o zábavu, jedlo ale i počasie sme mali postarané. No nebo-lo nám perfektne? A to keď spomeniem, že sme mali i nočnú hru, nevšednú eski-mácku naháňačku, zápasy na koňoch (čiže chlapcoch) a že nás prišli pozrieť i naši kňazi, máte naozaj čo závidieť. No aby vám nebolo až tak ľúto v závere tohto článku chcem pozvať všetkých vás mladých medzi nás, aby ste takéto zážit-ky mohli budúci rok prežívať s nami. Už teraz sa na to teším (na vás i na ďalšie dobrodružstvá).

Zuzana ŠkvarkováSnímka: Martin Farbák


Ešte na jeseň minulého roka sme našli v redakčnej pošte veľmi živý po-zdrav z ďalekej Plzne jednej našej rodáčky a čitateľky, ktorý nestratil na svojej aktuálnosti ani po istom čase. Neveríte? Presvedčte sa:

Prečo píšem práve do Farského listu kubínskych katolíkov? Odpoveď je nasledovná: sama pochádzam z Dol-ného Kubína, kde som žila do roku 1994. Mám tu rodičov, sestry, synov-cov a netere a chcem sa s Vami, bratmi a sestrami v Kristovi podeliť o radosť, pretože v SKC pôsobím. V mesiaci októbri bolo tomu rok, čo na území Plzeňskej diecézy pôsobí v rámci Diecéznej charity Plzeň Slo-venské katolícke centrum (SKC), za-ložené prvým plzenským bisku-pom – otcom Františkom Radkov-ským. Pre zaujímavosť, Plzenská die-céza vznikla 31. mája 1993 a krátko nato aj Diecézna charita Plzeň. Priestory centra boli posvätené 21. januára t.r. biskupom Františkom Radkovským a osláv sa zúčastnilo okolo 150 ľudí. V plnom prúde slúži ľuďom od 25. januára t.r. a už má svo-jich „skalných“ členov, priaznivcov, pravidelných návštevníkov a je otvo-rené pre každého, kto chce prežívať príjemné chvíle plné dobrej nálady, kde nechýba humor a čo hlavne, vládne tam dobrá nálada a pohoda. Schádzajú sa v ňom nielen Slováci,

ale aj bratia Česi, ktorí majú radi ľú-bozvučnú slovenčinu a Slováci v SKC nachádzajú kúsok svojej domoviny. Naše centrum má pravidelný pro-gram a výborne sa rozbehli: modlitba sv. ruženca, senior klub, charitný krú-žok, spoločenské hry, filmový klub, duchovné stretávania sa českej a slo-venskej mládeže ako aj hudba na ne-deľu.Sv. ruženec sa modlíme „českoslo-vensky“, v charitnom krúžku ple-tieme štvorce, ktoré sa zošijú na deky, vo filmovom klube si premietame filmy (napr. dokumenty: Ján Pavol II., Suchý a Šlitr, voľba pápeža Benedikta XVI., alebo aj Fanfán Tulipán, Pearl Harbor či rozprávka Dračí prsteň), hudba na nedeľu nám predstavila napr. Gloriu Estefan či Alanis Mo-rissette.V SKC sa stretávajú mladí, starší, ale aj ľudia pokročilejšieho veku, čo je veľmi nádherné, že sme skutočne všetci sestry a bratia, čo po Adamovi a Eve skutočne sme, tak ako máme i jedného nebeského Otca a Matku Pannu Máriu.

Pozdrav z Plzne

Na slovensko-maďarskej hra-nici bude v dňoch 24. – 26. marca 2006 malá zastávka „Púte dô-very na zemi“, ktorá vychádza z ko-munity v Taizé. Práve mladí ľudia zo Slovenska a Maďarska mali nápad pripraviť takéto stretnutie v maďar-skom Ostrihome, pod titulom „Dni dôvery“. Táto Púť dôvery vyjadruje ich túžbu bezodkladne vytvoriť ľud-ské spoločenstvo a zdieľať dary me-dzi národmi. Dni dôvery sú spoločne strávené dni, poznačené jednoduchou pohostin-nosťou, modlitbou, spoločným roz-

Dni dôvery na hranicimýšľaním. Všetci účastníci budú ubytovaní v rodinách. Hostiteľom bude katolícka farnosť v Ostrihome. Na programe týchto troch dní budú spoločné modlitby všetkých účastní-kov, biblické úvody bratov z Taizé, rozhovory v malých skupinkách, workshopy, návštevy, diskusie na rôzne témy a nácvik spevu. Z Brati-slavy bude organizovaná spoločná cesta. Viac informácií, program a pri-hlášky budú v priebehu budúcich týždňov dostupné na www.taize.fr

Podľa internetuOstrihomská bazilika

Lenže keby nebolo nášho vedúceho, pátra Miroslava Martiša pochádzajú-ceho od Púchova, ktorý v Plzenskej farnosti sv. Bartolomeja pôsobí od konca roku 2003, SKC by nemohlo existovať. Je to zásluha tohto chariz-matického kňaza spoločnosti sv. Vin-centa de Paul, že v Plzni sú tiež dvakrát do mesiaca slovenské sv. omše (prvá nedeľa a tretia sobota v mesiaci), ktoré majú svojich priaz-nivcov i z radov bratov Čechov. Tiež má na území Plzne vzniknúť Misijný dom Jána Pavla II. a oprava domu je v plnom prúde.

Veronika Pechová


Staroba a starnutie sa pokladá za všeobecný fyziologický a biolo-gický jav. Spája sa s poklesom funkcie orgánov – koža vráskavie, vlasy vypadávajú, klesá ostrosť zmyslov, re-dukuje sa novopamäť a duševná i te-lesná činnosť rýchlo unaví. Starnutie je progresívny proces a začína vlastne už od počatia. Podľa niektorých odborní-kov starnutie začína medzi 60. až 75. rokom života človeka, staroba sa ráta od 75. do 90. roku a po 90. roku sa ho-vorí o dlhovekosti. Byť starým to neznamená chátrať, doží-vať, či tlieť, ale dozrievať k zrelej ľud-skosti podľa miery Pána Ježiša. Staroba nie je choroba, no je len málo starších ľudí, ktorí si napriek vyššiemu veku za-chovali svieže zdravie. Život v starobe neustáva, ba niekedy je intenzívnejší a určite sa stáva hlbším a vnútornejším.Starý a chorý človek je veľmi často vní-maný, a to aj zo strany samotných star-ších ľudí, ako niekto, kto už má život za sebou, ako ten, kto si už svoje odžil a te-raz v obkľúčení choroby a samoty čaká na smrť s hlbokou úvahou nad tým, aký mal jeho život zmysel. To je jeden po-hľad. Iný, pozitívnejší, vníma čas sta-roby a choroby ako obdobie dozrieva-nia v láske a v službe, kedy sa smrť očakáva v kruhu blízkych a priateľov ako prechod z časnosti do večnosti.K obom pohľadom má kresťanstvo čo povedať. Starý a chorý človek je pozna-čený tým, čo prežil, koľko lásky sa mu dostalo a dostáva a koľko jej očakáva prijať na druhom svete. Je ovplyvnený tým, ako sa správal počas života k svo-jim blížnym a k Bohu, a tiež tým, ako prijíma terajšie ťažkosti, chorobu, opus-tenosť a blížiacu sa smrť. V závere ži-vota musí vydať najväčšie svedectvo.Svätý Vincent de Paul, zakladateľ Spo-ločnosti Dcér kresťanskej lásky, pove-dal jednej z prvých sestier, ktoré posie-lal slúžiť chorým v parížskych pred-mestiach toto: „Jana, čoskoro prídeš na to, že chlieb sa ťažko roznáša, ťažšie ako plný kôš..., to nie je všetko, keď sa dáva polievka a chlieb, to môžu robiť aj bo-háči..., ale pre tvoju lásku a len pre tvo-ju lásku ti chudobní odpustia aj chlieb, ktorý im dávaš!“Chcem sa s vami podeliť o moju skúse-nosť so starými a chorými ľuďmi. Pra-

covala som v Agentúre domácej ošet-rovateľskej starostlivosti. V tejto službe som sa stretla so starými a chorými ľuďmi, ktorí žijú zväčša osamote na grúňoch a lazoch alebo v mestských bytoch. Ich najvernejším spoločníkom je často len choroba a samota. Prichá-dzala som k nim ako zdravotná sestra a snažila sa im poskytnúť potrebnú ošetrovateľskú starostlivosť – ošetriť rany, podať lieky, injekciu, či inzulín, vykonať rehabilitáciu... Zároveň si ako zasvätená osoba uvedomujem, že kva-litné ošetrenie na vysokej úrovni nie je to jediné, čo potrebujú a očakávajú. Nie krutá bolesť, ale skutočnosť, že s ňou človek zostáva sám a je tak donútený, aby na ňu myslel, je hlavným problé-mom. Z našej strany si to vyžaduje mať otvorené oči, uši i srdce, ochotu trpez-livo počúvať a venovať im svoj čas a svoju pozornosť. Počas rozhovoru im často pripomínam Spoločníka, ktorý sa nevnucuje tak silno ako bolesť, ale je rovnako stále prítomný a verný. Keď prijmú Krista prostredníctvom kňaza vo sviatostiach, získajú pokoj a dôveru. S radosťou prijímajú malé služby lásky. Sú vďační, keď im nahradíme oči, ktoré už neslúžia tak dobre, ako kedysi a pre-čítame im úryvok z knihy, Sv. písma alebo novín. Možností je veľa a láska vie byť vynachádzavá.

Problémom, o ktorom sa v súčasnosti často diskutuje vo vzťahu k starým a chorým je pojem eutanázie. Tými is-tými „donucovacími prostriedkami“, akými sú samota, choroba a bolesť len vyhrotené, sa môže chorý dostať k myš-lienke, že si praje predčasne vlastnú smrť. Preto je dôležité, aby od nás – svojich blízkych a priateľov – chorí po-cítili, že sú milovaní a že môžu byť ešte nejakým spôsobom užitoční. Tak ako má človek právo na pomoc počas ži-vota, tak má právo aj na sprevádzanie pri umieraní. Možnosti ako chorým a starým poskytnúť túto službu sa ne-ustále rozširujú a prichádzajú tak s po-mocnou rukou nielen k nim, ale aj k ich blízkym (napr. mobilný hospic). Na záver by som chcela poukázať na Svätého Otca a mnohých starých a cho-rých kňazov a rehoľné sestry a bratov, ktorí aj v starobe a chorobe, slabosti a únave stále vydávajú svedectvo svojho zasväteného života. „Zostarnúť nie je umenie, umenie je zniesť to,“ povedal J. W. Goethe. A my v tom našim chorým a starým bratom a sestrám môžeme pomôcť svojou prí-tomnosťou a vynaliezavou láskou. Raz to budeme sami potrebovať.

sr. Judita Cáková, DKL Snímka: Zdenka Zgrebňáková

Byť pri nich a s nimi!


Občianske združenie Fórum života v spolupráci s mnohými mimovlád-nymi organizáciami v roku 2006 pri-pravuje v poradí už 6. ročník kam-pane 25. marec – Deň počatého dieťaťa. Cieľom tejto celoslovenskej kampane je šíriť úctu ku každému počatému, ešte nenarodenému dieťaťu a pouká-zať na potrebu ochrany počatého ľudského života ako na jednu z naj-dôležitejších priorít spoločnosti. Po-

tomto rozhodovaní nie je relevantná otázka možnosti voľby, ale je dôležité vedieť, ktorá z možností je správna.Občianske združenie Fórum života už počas predchádzajúcich piatich rokov vyzývalo NR SR, aby vyhlásila 25. marec za pamätný deň – Deň po-čatého dieťaťa. Doteraz sa však u väč-šiny poslancov nenašiel dostatok dobrej vôle na takýto krok. Preto po-čas minuloročnej kampane vyhlásilo tento deň za Deň počatého dieťaťa.

denstvo a pomoc tehotným ženám v núdzi a týraným ženám s deťmi.Taktiež sa po prvý raz podarilo na-krútiť televízny spot, ktorý vysielala STV a TA3. Okrem bielych stužiek v rámci Kampane Fórum života dis-tribuuje po celom Slovensku infor-mačné letáky a plagáty, dostupná je aj odborná literatúra. V mnohých mes-tách a obciach sú informačné stánky, v ktorých dobrovoľníci rozprávajú s okoloidúcimi na tému ochrany ľud-ského života od počatia. Kampaň bola sprevádzaná množstvom sprie-vodných podujatí: Zbierka na pomoc tehotným ženám a matkám v núdzi (vyhlasuje ju členská organizácia Ži-vot ako dar), Konferencia Vyber si život (jej súčasťou bol slávnostný koncert spojený s odovzdávaním Ceny Antona Neuwirtha za ochranu života) a Prvý celoslovenský Pochod za život, ktorý sa uskutočnil 9. apríla 2005.Kampaň 25. marec – Deň počatého dieťaťa je možné podporiť nosením bielej stužky na odeve, najmä v týždni, v ktorom je 25. marec. Biela stužka je symbolom rešpektovania práva na život od počatia. Ten, kto si pripne a nosí bielu stužku, dáva najavo, že je za ochranu počatého života. Zároveň tak získava príležitosť vysvetľovať svojmu okoliu postoj k ochrane ne-narodených detí.K tejto kampani sa každoročne pri-pája aj eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Bude tomu tak (ako po minulé roky) aj v našej far-nosti. Naše deti spolu so svojimi star-šími kamarátmi sa pripoja prípravou Krížovej cesty za nenarodené deti a rozdávaním bielych stužiek. Viac informácií o tohtoročnej kampani sa môžete dozvedieť na www.forumzi-vota.sk, na adrese: Fórum života, o. z., Mamateyova 4, 851 04 Bratislava, www.erko.sk a z oznamov na násten-kách našich kostolov.

Podľa Spravodajca o. z. Fórum životaspracovala Renata Jedláková

25. marec – Deň počatého dieťaťaObčianske združenie Fórum života v spolupráci s mnohými mimovlád-nymi organizáciami v roku 2006 pripravuje v poradí už 6. ročník kam-pane 25. marec – Deň počatého dieťaťa.

ukazuje na to, že vo svete, ktorý útočí na ľudský život a prisvojuje si právo rozhodovať o ňom, existujú hnutia, združenia a zástancovia kultúry ži-vota chápajúci ľudský život ako prvo-radú hodnotu.Heslo minuloročnej kampane znelo: Nechať žiť je správna voľba. Zdôraz-ňuje, že pre počaté dieťa, jeho matku a otca, ale aj pre celú spoločnosť je dobré a správne rozhodnúť sa pre za-chovanie jeho života. Fórum života poukázalo na motívy rozhodovania o živote či smrti počatého dieťaťa. Pri

Hlásiac sa k odkazu Deklarácie práv počatého dieťaťa predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová vyzvala vládne inštitúcie, NR SR, mimo-vládne organizácie, politické strany, cirkvi, médiá, zdravotníkov, umelcov a všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa pripojili k sláveniu tohto dňa vlast-ným spôsobom v rámci svojich mož-ností a schopností. Fórum života zverejnilo aj zelené číslo: 0800 1200 24, na ktorom člen-ská organizácia Áno pre život bez-platne poskytuje 24 hodinové pora-


Význam odmien a trestov vo výchove je určite nesporný. V rôznych kultú-rach a spoločnostiach, v rôznych ča-sových úsekoch našej doby sa upred-nostňovalo a zdôrazňovalo raz jedno, inokedy naopak práve to druhé rieše-nie.Doc. PhDr. Zdeněk Matějček, CSc., ktorý je autorom mnohých známych publikácií o výchove, sa podujal vydať piate revidované vydanie tohto kniž-ného titulu. Autor s dlhoročnými skú-senosťami v oblasti detskej psychológie uplatňuje vo svojich knihách poznatky detskej všeobecnej i klinickej psycho-lógie spolu s praktickými radami, ako i citlivý ľudský prístup, a tak sú jeho práce prístupné nielen odbornej verej-nosti, ale najmä laikom, v tomto prí-pade rodičom.Po dobrom, alebo po zlom? Predpokla-dám, že každý rodič už stál neraz pred touto otázkou, keď si nevedel dať rady so svojimi ratolesťami. Čo zaberalo u staršieho dieťaťa, nefunguje u mlad-šieho, spôsob, ktorý fungoval kamarát-ke vôbec nezaberá vo vašom prípade, akoby neexistovali určité štandardné postupy overené dlhodobou skúsenos-ťou podložené rodičovskými zručnos-ťami. Známy český detský psychológ sa ve-nuje výchove z rôznych aspektov. V tejto knihe sa zameriava aj na použí-vanie určitých stereotypných reakcií pri odmeňovaní a trestaní, ktoré majú často negatívne dôsledky, teda úplne opačné, než aké sme pôvodne očaká-vali. Ako je to možné, že sa s vypätím všetkých síl snažíme urobiť tú správnu vec, sme o nej presvedčení, ale očaká-vaní výsledok jednoducho neprichá-dza? Zdeněk Matějček má odpoveď aj na túto zdanlivo neriešiteľnú situáciu. Upozorňuje na to, že každé dieťa je iné, niektoré je citlivejšie, iné je odolnejšie a preto je potrebné každému dieťaťu „merať“ odmeny i tresty iným me-radlom, ktoré bude rešpektovať jeho individualitu. Zároveň akoby jedným dychom, dodáva autor starú múdrosť, že tresty spravidla nezaberajú pokiaľ trestá ten, kto nemá rád. V takom prí-

pade sa trest stáva obyčajným násilím a pomstou, čo výchovnú situáciu v zá-sade zhoršuje a nerieši ju.Na záver pripomína autor knihy, že k duchovnému rozmeru výchovy ako takej, patrí vďačnosť. Nie je možné ju získať prostredníctvom zázračných lie-kov, ani ju vo vašich deťoch nevypestu-jete len dôsledným uplatňovaním toho správneho pomeru odmien a trestov. Vďačnosť zahŕňa oveľa viac. Zahŕňa dôveru a lásku. Zdeněk Matějček do-dáva, že bez lásky vďačnosť nie je a vy-chovať niekoho k vďačnosti znamená spôsobiť, aby bol citlivý. Podmienkou takejto výchovy je, aby sa medzi dieťa-ťom a rodičom vytvoril hlboký a vrelý citový vzťah. Takže vám všetkým od-porúčam prinajmenšom zaujímavé čí-tanie, ktoré vás prinúti možno rozmýšľa nad sebou a nad tým, čo svojim deťom ponúkame a akým sme im príkladom.„Pamätajme na to, že trest nevhodné správanie len zastaví, ale nič dobré ne-buduje. To dobré sa vytvára len vtedy, keď to dieťaťu pomôžeme objaviť a vy-tvoriť a potom to posilníme vhodnou odmenou. Ale o tom vlastne hovorila polovica celej tejto knihy.“ (Zdeněk Ma-tějček)

Zuzana Machajová

Po dobrom alebopo zlom očami detíA čo hovoria na odmeny a tresty vo vý-chove tí, ktorých sa to najčastejšie týka, teda naše deti? Podelia sa s vami, milí rodičia a všetci naši čitatelia, dvaja je-denásťroční kamaráti:

� Čo to je podľa vás trest?Michal: Keď mi zakážu ísť von a hrať sa na počítači, alebo hrať sa s hračkami.“Simona: Trest je keď niečo zlé vyvediem a keď zaťahujem druhých do problémov, alebo sa s nimi hádam. Vtedy sa musím viacej učiť, nemôžem ísť von, musím byť v izbe, alebo musím umyť riad. � Kedy dostávate najčastejšie tresty?Michal: Dostávam tresty za zlé známky.“Simona: Keď odvrávam, keď sa málo učím, alebo keď sa nestihnem naučiť, lebo som dlho vonku.� Sú tresty podľa vás dobré alebo zlé?Michal: Dobré sú preto, lebo mám viacej času učiť sa. Zlé sú preto, že s tým nemô-žem nič robiť, že sa nemôžem hrať a mu-sím sa len učiť.Simona: Nepáči sa mi, že keď niečo uro-bím, musím si to odpykávať. Ale keby tresty neboli, tak by sme si robili, čo ch-ceme a zanedbávali by sme učenie.� Myslíte si, že fyzické tresty, keď niekto dostane „bitku“, sú dobré a pomáhajú v niečom?Michal: Tresty by nemali byť také tvrdé, mohlo by to raniť srdce a mohli by po-tom mať zlé pocity.Simona: Bitka nie, lebo by mohol mať modriny a mohlo by mu to ublížiť.� Čo by mohlo byť opakom trestu?Michal: Pochválenie. Že oco povie, že je rád.Simona: Keď si upracem, mama ma po-chváli. Niekedy mi povie ďakujem, že si upratala.� Ktorá z možností by bola podľa vás lepšia? Keby boli iba odmeny alebo iba tresty?Michal: Odmeny sú lepšie, ale trest je nie-kedy tiež dobrý.Simona: Aj tresty sú dobré, aby sme sa viacej snažili. Ale odmeny sú dobré, keď nás niekto pochváli, tak sa cítim dobre.� Čoho by malo byť podľa vás viacej, odmien alebo trestov?Michal: Oboje rovnako.Simona: Ja si myslím, že viacej odmien.

Zuzana Machajová

R E C E N Z I A

Zdeněk Matějček:Po dobrém, nebo po zlém?


Ahojte milé deti!Vašim bystrým hlavičkám určite ne-ušlo pozornosti, že od nového roka sa na svätých omšiach vo štvrtok v kostole na Brezovci akosi viac ve-nujeme svätej omši. Naučili sme sa, že je to stretnutie sa so živým Bo-hom, že sa skladá z dvoch častí: (akých, tak to vám prezradí TAJ-NIČKA). Vieme, že v tej druhej časti svätej omše sú na oltár prinášané dary (dozviete sa, keď vyriešite RÉ-BUS) Tiež už vieme, čo znamenajú všetky tie naše gestá, ktoré tam ro-bíme ako je sedenie, státie či kľača-nie.Načo je nám to dobré? To je otázka! Nuž, keby sme to IBA vedeli, tak je nám to na NIČ. A to poriadne veľké. Ale ak sa pokúsime brať svätú omšu vážne, tak na sto percent zistíme, že je to najlepší spôsob, ako sa stať lep-ším. Je jasné, že to sami nikdy nezvlád-neme, preto neustále „bombardujeme nebo“ mnohými modlitbami a pros-bami. Niektoré sme si od vás požičali, aby sa ich mohli modliť všetci čo ich uvidia:

Ak sa Vám podarí popasovať s našimi úlohami, tak vaše správne odpovede čakáme do štvrtka 23. februára 2006. Môžete ich vhodiť do škatu-liek v oboch kostoloch. Netreba vám určite pri-pomínať, že výsledky vášho snaženia budú od-menené zaujímavými cenami. Držíme palce!Máme ešte jednu milú povinnosť. A to uviesť na-šich výhercov z minulého čísla Farského listu, na ktorých sme trochu pozabudli. Tu sú: Majka a Monika Kubalové, Vierka Holúbková, Ján Flajs a Lucka Lahová. Odmeníme vás vo štvrtok 9. februára 2006 po svätej omši. Nezabudnite prísť! Tešíme sa na vás.

pán kaplán Peter Randják a Renča Jedláková

TAJNIČKA

RÉBUS

/ColorImageDict > /JPEG2000ColorACSImageDict > /JPEG2000ColorImageDict > /AntiAliasGrayImages false /DownsampleGrayImages true /GrayImageDownsampleType /Bicubic /GrayImageResolution 150 /GrayImageDepth -1 /GrayImageDownsampleThreshold 1.00000 /EncodeGrayImages true /GrayImageFilter /DCTEncode /AutoFilterGrayImages false /GrayImageAutoFilterStrategy /JPEG /GrayACSImageDict > /GrayImageDict > /JPEG2000GrayACSImageDict > /JPEG2000GrayImageDict > /AntiAliasMonoImages true /DownsampleMonoImages true /MonoImageDownsampleType /Bicubic /MonoImageResolution 300 /MonoImageDepth 8 /MonoImageDownsampleThreshold 1.00000 /EncodeMonoImages true /MonoImageFilter /CCITTFaxEncode /MonoImageDict > /AllowPSXObjects false /PDFX1aCheck false /PDFX3Check false /PDFXCompliantPDFOnly false /PDFXNoTrimBoxError true /PDFXTrimBoxToMediaBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXSetBleedBoxToMediaBox true /PDFXBleedBoxToTrimBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXOutputIntentProfile (None) /PDFXOutputCondition () /PDFXRegistryName (http://www.color.org) /PDFXTrapped /Unknown

/Description >>> setdistillerparams> setpagedevice

2 farskÝ list 01/2006rkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2013/02/farsky...sme svetlo...

Documents