1-9-2012

16
l 3 Vauraddeancho Ixtt September 1, 2012 . collect all 30 ‘Know the Cross’ cutting appeared on pg 9 and win a prize MUMBAI: Halinch As- sam rajeantli uchambol- lay ani lokancher zalolea ot’teacharachea sombon- dan jeo thoinchea nagri- kanchea mobile- ancher bhiranticheo lhan khobro ani ot’teacharache fottu posraylole tachea fat- tlean Hindu dhormvadi mon’xancho hat asa oxem Times of India disallean uzvaddailole khobre por- monnem kollon ailam. Heo vaitt khobro pos- ravpa fattlean P akistan- antlea Musolman lokan- cho hat nasun to uzo Bharotantleach Hindu dhormvadi pongddantlea mon’xamni ghatla mhunn pulisamni ustun kaddlole mahitintlean uzvaddak ailam. Ang xirxirpa sarkim ani pozddim filmam jim dakhovpi websightintlim sumar 250 panam odhi- kareamni bond uddoi- leant. Fokt apunnuch desbhokti mhunnpi hea lokanchea pongddan web- sighticho ghoir vapor ko- run Assamantlea lokam bhitor bhirant ani oxanti haddloli. Assamantlea Bodo zo- mantintlea lokam modem zhogddim zavn khubxea lokank lasun poryan jive marpache fottu inter- netantlean uzvaddavn him kortubam Pakistanantle Musolman dhormvadi lok kortat mhunn tancher fottkiro arop ghatlolo. He bhirantik lagon As- sam rajeantlo lok aplem raj soddun her dusrea ra- jeant pollapoll kaddunk laglo. Barik vaspus kelea uprant atam Pulis odhi- kareak kollon ailam ki ek Hindu zativadi pongdda- cho vhoddil Dara Singh hacho he ghoddnnuke fat- tean hat asa. Australiacho ek Kristi dhorm porgottpi mission- ar Graham Staines haka jivexim marla mhunn Dara Singh hacher arop asa. Atam Dara Singhan oxi vaitt khobor posrailea ki Assamant zalole ucham- bollye fattlean Kristi dhorm porgottpeancho vo missionarancho hata asa. Hea Kristi missionaramni Bodo lokank hi ucham- bollai korunk bhitorlean hatiaram dileant osoi Dara Singhan tancher arop ghatla. Assamantle uchambol- layecho faido ghevn Bodo zomatintlo lok ravtat tea vattharant bhitor soron aplo hok’k ani tancher tabo dovrunk Hindu dhormva- di pongodd sond polletat dekun tannim hi ucam- bollai nirmun lokancher akant haddpacho boroch proytn kelo mhunn odhi- kareank thavem zalam. Khoim na khoim vaitt kortumani tancho hat asonui atam RSS (Rash- triya Swayamsevak Sangh ) Banglore aslolea Assa- mchea nagrikank aplea rajeant porot vochpa khatir sogllo adhar divnk fudden sorla, zalear BJP- cho tornnatte vidherathe- ancho pongodd Okhil Bharatiya Vidyarthi Pari- shad hea pongddan aplea rajeantlean bhair aslolea Assamantlea xikpeank so- hokar bhasaila. ASIA NEWS Saxttikar Kerosinachea huskeant Moddganv xarant rexen kardam asloleanchi sonkhea 4,380 itli asa. Ta- chea fattafat Kunkolle 3,925, Bannavle 2,751 zannam kodde rexen kardam asat. Hea talukeant mukhel kerosin ‘dealers’ 8 zann ani ‘sub dealers’ 357 itle asat. Saxtti talukeant rexen kar- dam aslolea kitlea zannam kodde ‘Gas connection’ asat hacho topxil hanga- chea nagri purvotto (civil supplies) vibhaga kodde na mhonnpachem hea potrkarak te kocherint bhett dilea up- rant kollon ailem. Hea talukeant kerosinacho khu- puch unnav aslolean hat-gaddean (hand carts) udexim hanga-thoim bhonvon kerosin vikpacho dhondo puray toren bond zala, toxench hea vevsayacher atthapun asloleanche- rui vaitt dis aileat mhonnpachem nodrek poddta. Saxttint kaim zag- eancher 9 tem 100 Rupya eka littera fattlean akarun kerosin kallea ba- zarant (black market) viktat oxem V.Ixtt potrkarache nodrek haddlem. Punn hi gozal nagri purvonn vib- haga samkar hea potrkaran haddli tedna thoim aslolea odhikareanim koslech torechi bhasa-bhas korpak soroll nakar dilo. Bondi aslole Syriacho Kristi lok vollvolltat Tedna pasun sumar 2 lakh lok ganv ghoram soddun pollon dusre kodden geleat. The international pastoral charity Aid to the Church in Need hache vaurpi Rableh sarkea her ganvanim trtasant aslolea lokank adhar ditat. Tannim sanglam ki hea zhuzak lagon pul moddon poddleat, bizli nason lok kallokhant urtat ani roste pirddear zalolean lokank adhar divnk konnuch pavonam. Lebanon hanga thoinche pollona ailolea lokamnim sanglam ki Rabkeh ganvant lok bproch trasant asa. Lokank jevonn ani bhurgeank dud nason lok vollvollonk lagla. Ami eka-mekachea dhir-adharan ravpacho proytn kortat oxem thoinchea eka thollavaea padrin sanglam. Tannem fuddem sanglam ki mottor-saikolin jevonn haddpeank he bonddkhor loskori faran jivexim martat. Amkam soglle torecho adhar zai. Upkar korun amkam pavat mhunn tea padrin borem magpeank ulo kela. Free Syrian Army ani Raxttrapoti Assad haka sangat divpi loskoream bhitor zobordost zhuz ch- alu asa zaka lagon Syriache choddxe nagrik borech trasant poddleat. CNA Assam-ache uchambollayent Hindu dhormvadeancho hat Priscilla Pinto | VIP PUNE: Ut’tor-Udent Bharroti ra- jeamni ji uchambollay chalu asa ti khorench vaitt ani sogllea dhorman- che xikovnne virudh asa oxem eka Katolk Bispan mhunnlam. Mumbai, Banglore, Pune ani her xaramni je Ut’tor-Udent Bharroti ra- jeantlea lokancher hinsache ( Violent) atak zale tem sot mandunk kotthinn zavpa sarkem asa toxench mog ani bhogsonnem divnk xinkovpi sogllea dhormache xikovnneche virudh asa oxem Pune hangacho Bisp Thomas Dabre hannem mhunnlam. Punechea St. Anne iskolachea vosreant The Vasudhaiva Kutum- bakam (The world is one family) hea Hindu NGO-n Agostache 25 ver “Dhorm ani Ohinsa” hea vixoyacher sogllea dhormantlea vhoddilank ekt- thaim korun ek ulovp ghoddun had- dlolem, tea vellar Bisp Dabre uloitalo. “Bodlo (revenge) ghevop mhunnllear odik oxanti posravop punn bhogsonnem ani mog dukache ghave pekovnk xokta. Amche kodde khub dhorm asat punn khub mog ani bhogsonnem divpachi itsa kallzant na ji veg-vegllea dhormantlea lokank ektthaim had- dunk xokta” Bisp Dabre hannem fud- dem sanglem. Tea vellar uloitonam ek Musolman fuddarean Ashgar Ali Engineer hannem sanglem ki khoin- choch dhorm hinsa xikoina. Mohan Dhadphale,hea Hindu fuddarean san- glem ki jedna ek monis aplea peleacho mog kortolo tedna hinsa aschina. Assamantli uchambollay dhormache Xikovnne virudh asa: Katolk Bisp P1 P1 LONDON: Avoychea kus- veant bhurgeancho jiv toyar zata tedna tankam zavpi autism vo schizo- phrenia sarki pidda tanchea bapaychi piray tharaita hi mahiti vidhne- anikamni sodpus kelolea obheasantlean uzvaddak haddlea. Lokam modem ek goir somoz also ki lhan bhurgeank jim duensam zatat tim tanche avoyche bholaikecher ani pirayecher tharlolem asta. Punn atam scintistamnim khol obheas korun sot uzvaddak haddlam tache velean bhurgeank zatat tea duensank bapaychi piray mhotvachi tharta.. Jitli bapaychi piray chodd titlem lhan bhurgeank vaitt pidda zavpachi xokeotay chodd asta. Icelandachea 78 kuttumbhancher obheas kelea uprant kollon ailam ki bhurgeanche bholaikecher tanchea bapayche pirayecho boroch probhav poddtta. Kusveant bhurgem toyar zatonam aplea bapaychea ‘gene mutation’-antlean tim bore vo vaitt gunn apnnaitat. Bapayche zanntte pirayek lagon gene mutation-ancho vaitt porinnam zavn bhurgeank autism vo schizophrenia sarki pidda zavnk yeta. Ulovnk ani somzun ghevnk jim bhurgim fattim urtat ani zanchea monachi vadd sarki zaina Bapayche piraye pormonnem bhurgeank duensam tankam Autism spectrum disorders asloleachi pidda zalea mhunnttat. United Stated desant dor 88 bhurgeam modem ekleak austism pidda zal’li asta zalear Europe- ant 100 bhurgeam moden ti ekleak zaloli disun yeta. Fattlim khubxim vorsam hem duens koslea karonnak lagon bhurgencher yeta tacho obheas chalu aslo. Hem duens zavpa fat- tlean avoyk doxi mandtale punn atam sot uzvaddak ailolean bhurgeank zolmant haddttolo zalear eka bapayk zanntte pirayecho boroch dhoko asa. Lhan bhurgeank zavpi duensam tanchea bapaychi piray tharita oxem University of Kent hanga xikovpi professor of genet- ics, Darren Griffin hannem aplea obheasantlean kol- loilam. REUTERS

Upload: feroz-fernandes

Post on 16-Mar-2016

300 views

Category:

Documents


4 download

DESCRIPTION

Goa news, Konkani News, Local Goa news, Konkani

TRANSCRIPT

Page 1: 1-9-2012

l 3Vauraddeancho Ixtt � September 1, 2012

.

collect all 30 ‘Know the Cross’ cutting appeared on pg 9 and win a prize

MUMBAI: Halinch As-sam rajeantli uchambol-lay ani lokancher zalolea ot’teacharachea sombon-dan jeo thoinchea nagri-kanchea mobile- ancher bhiranticheo lhan khobro ani ot’teacharache fottu posraylole tachea fat-tlean Hindu dhormvadi mon’xancho hat asa oxem Times of India disallean uzvaddailole khobre por-monnem kollon ailam.

Heo vaitt khobro pos-ravpa fattlean P akistan-antlea Musolman lokan-cho hat nasun to uzo Bharotantleach Hindu dhormvadi pongddantlea mon’xamni ghatla mhunn pulisamni ustun kaddlole mahitintlean uzvaddak ailam.

Ang xirxirpa sarkim ani pozddim fi lmam jim dakhovpi websightintlim sumar 250 panam odhi-kareamni bond uddoi-leant. Fokt apunnuch

desbhokti mhunnpi hea lokanchea pongddan web-sighticho ghoir vapor ko-run Assamantlea lokam bhitor bhirant ani oxanti haddloli.

Assamantlea Bodo zo-mantintlea lokam modem zhogddim zavn khubxea lokank lasun poryan jive marpache fottu inter-netantlean uzvaddavn him

kortubam Pakistanantle Musolman dhormvadi lok kortat mhunn tancher fottkiro arop ghatlolo. He bhirantik lagon As-sam rajeantlo lok aplem raj soddun her dusrea ra-jeant pollapoll kaddunk laglo. Barik vaspus kelea uprant atam Pulis odhi-kareak kollon ailam ki ek Hindu zativadi pongdda-cho vhoddil Dara Singh hacho he ghoddnnuke fat-tean hat asa.

Australiacho ek Kristi dhorm porgottpi mission-ar Graham Staines haka jivexim marla mhunn Dara Singh hacher arop asa. Atam Dara Singhan oxi vaitt khobor posrailea ki Assamant zalole ucham-bollye fattlean Kristi dhorm porgottpeancho vo missionarancho hata asa. Hea Kristi missionaramni Bodo lokank hi ucham-bollai korunk bhitorlean hatiaram dileant osoi Dara

Singhan tancher arop ghatla.

Assamantle uchambol-layecho faido ghevn Bodo zomatintlo lok ravtat tea vattharant bhitor soron aplo hok’k ani tancher tabo dovrunk Hindu dhormva-di pongodd sond polletat dekun tannim hi ucam-bollai nirmun lokancher akant haddpacho boroch proytn kelo mhunn odhi-kareank thavem zalam.

Khoim na khoim vaitt kortumani tancho hat asonui atam RSS (Rash-triya Swayamsevak Sangh ) Banglore aslolea Assa-mchea nagrikank aplea rajeant porot vochpa khatir sogllo adhar divnk fudden sorla, zalear BJP-cho tornnatte vidherathe-ancho pongodd Okhil Bharatiya Vidyarthi Pari-shad hea pongddan aplea rajeantlean bhair aslolea Assamantlea xikpeank so-hokar bhasaila. ASIA NEWS

Saxttikar Kerosinachea huskeantModdganv xarant rexen kardam asloleanchi sonkhea 4,380 itli asa. Ta-chea fattafat Kunkolle 3,925, Bannavle 2,751 zannam kodde rexen kardam asat. Hea talukeant mukhel kerosin ‘dealers’ 8 zann ani ‘sub dealers’ 357 itle asat. Saxtti talukeant rexen kar-dam aslolea kitlea zannam kodde ‘Gas connection’ asat hacho topxil hanga-chea nagri purvotto (civil supplies)

vibhaga kodde na mhonnpachem hea potrkarak te kocherint bhett dilea up-rant kollon ailem.

Hea talukeant kerosinacho khu-puch unnav aslolean hat-gaddean (hand carts) udexim hanga-thoim bhonvon kerosin vikpacho dhondo puray toren bond zala, toxench hea vevsayacher atthapun asloleanche-rui vaitt dis aileat mhonnpachem

nodrek poddta. Saxttint kaim zag-eancher 9 tem 100 Rupya eka littera fattlean akarun kerosin kallea ba-zarant (black market) viktat oxem V.Ixtt potrkarache nodrek haddlem. Punn hi gozal nagri purvonn vib-haga samkar hea potrkaran haddli tedna thoim aslolea odhikareanim koslech torechi bhasa-bhas korpak soroll nakar dilo.

Bondi aslole Syriacho Kristi lok vollvolltatTedna pasun sumar 2 lakh lok ganv ghoram soddun pollon dusre kodden geleat. The international pastoral charity Aid to the Church in Need hache vaurpi Rableh sarkea her ganvanim trtasant aslolea lokank adhar ditat.

Tannim sanglam ki hea zhuzak lagon pul moddon

poddleat, bizli nason lok kallokhant urtat ani roste pirddear zalolean lokank adhar divnk konnuch pavonam.

Lebanon hanga thoinche pollona ailolea lokamnim sanglam ki Rabkeh ganvant lok bproch trasant asa. Lokank jevonn ani bhurgeank dud

nason lok vollvollonk lagla. Ami eka-mekachea dhir-adharan ravpacho proytn kortat oxem thoinchea eka thollavaea padrin sanglam. Tannem fuddem sanglam ki mottor-saikolin jevonn haddpeank he bonddkhor loskori faran jivexim martat. Amkam soglle

torecho adhar zai. Upkar korun amkam pavat mhunn tea padrin borem magpeank ulo kela.

Free Syrian Army ani Raxttrapoti Assad haka sangat divpi loskoream bhitor zobordost zhuz ch-alu asa zaka lagon Syriache choddxe nagrik borech trasant poddleat. CNA

Assam-ache uchambollayent Hindu dhormvadeancho hat

Priscilla Pinto | VIP

PUNE: Ut’tor-Udent Bharroti ra-jeamni ji uchambollay chalu asa ti khorench vaitt ani sogllea dhorman-che xikovnne virudh asa oxem eka Katolk Bispan mhunnlam.

Mumbai, Banglore, Pune ani her xaramni je Ut’tor-Udent Bharroti ra-jeantlea lokancher hinsache ( Violent) atak zale tem sot mandunk kotthinn zavpa sarkem asa toxench mog ani bhogsonnem divnk xinkovpi sogllea dhormache xikovnneche virudh asa

oxem Pune hangacho Bisp Thomas Dabre hannem mhunnlam.

Punechea St. Anne iskolachea vosreant The Vasudhaiva Kutum-bakam (The world is one family) hea Hindu NGO-n Agostache 25 ver “Dhorm ani Ohinsa” hea vixoyacher sogllea dhormantlea vhoddilank ekt-thaim korun ek ulovp ghoddun had-dlolem, tea vellar Bisp Dabre uloitalo.

“Bodlo (revenge) ghevop mhunnllear odik oxanti posravop punn bhogsonnem ani mog dukache

ghave pekovnk xokta. Amche kodde khub dhorm asat

punn khub mog ani bhogsonnem divpachi itsa kallzant na ji veg-vegllea dhormantlea lokank ektthaim had-dunk xokta” Bisp Dabre hannem fud-dem sanglem. Tea vellar uloitonam ek Musolman fuddarean Ashgar Ali Engineer hannem sanglem ki khoin-choch dhorm hinsa xikoina. Mohan Dhadphale,hea Hindu fuddarean san-glem ki jedna ek monis aplea peleacho mog kortolo tedna hinsa aschina.

Assamantli uchambollay dhormache Xikovnne virudh asa: Katolk Bisp

P1�

P1�

LONDON: Avoychea kus-veant bhurgeancho jiv toyar zata tedna tankam zavpi autism vo schizo-phrenia sarki pidda tanchea bapaychi piray tharaita hi mahiti vidhne-anikamni sodpus kelolea obheasantlean uzvaddak haddlea.

Lokam modem ek goir somoz also ki lhan bhurgeank jim duensam zatat tim tanche avoyche bholaikecher ani pirayecher tharlolem asta. Punn atam scintistamnim khol obheas korun sot uzvaddak haddlam tache velean bhurgeank zatat tea duensank bapaychi piray mhotvachi tharta..Jitli bapaychi piray chodd titlem lhan bhurgeank vaitt pidda zavpachi xokeotay chodd asta.

Icelandachea 78 kuttumbhancher obheas kelea uprant kollon ailam ki bhurgeanche bholaikecher tanchea bapayche pirayecho boroch probhav poddtta. Kusveant bhurgem toyar zatonam aplea bapaychea ‘gene mutation’-antlean tim bore vo vaitt gunn apnnaitat.

Bapayche zanntte pirayek lagon gene mutation-ancho vaitt porinnam zavn bhurgeank autism vo schizophrenia sarki pidda zavnk yeta. Ulovnk ani somzun ghevnk jim bhurgim fattim urtat ani zanchea monachi vadd sarki zaina

Bapayche piraye pormonnem bhurgeank duensam

tankam Autism spectrum disorders asloleachi pidda zalea mhunnttat.

United Stated desant dor 88 bhurgeam modem ekleak austism pidda zal’li asta zalear Europe- ant 100 bhurgeam moden ti ekleak zaloli disun yeta. Fattlim khubxim vorsam hem duens koslea karonnak lagon bhurgencher yeta tacho obheas chalu aslo.

Hem duens zavpa fat-tlean avoyk doxi mandtale punn atam sot uzvaddak ailolean bhurgeank zolmant haddttolo zalear eka bapayk zanntte pirayecho boroch dhoko asa. Lhan bhurgeank zavpi duensam tanchea bapaychi piray tharita oxem University of Kent hanga xikovpi professor of genet-ics, Darren Griffi n hannem aplea obheasantlean kol-loilam. REUTERS

Page 2: 1-9-2012

2 � Amchem Dhoronn Tumche Vichar September 1, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

V A C H P I B O R O Y TAT

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

Feroz F| VIP

Aiz sakrifi s ani teg korta tosle nhoi punn folgam marta tosle nomune amche mukhar somaz dovorta. Punn Agostachea moineant Catholic Povitr Sobhent amche mukhar teag korta tosle nomune dovolole.

Bhagivont Alponsus Ligori, John Vianney, Teresa Benedicata of the Cross, Sant Lawarence, Bagivont Clare, Maximilan Kolbe, Bhagivont Bartolomeo, Sant Monica, Sant Augustine, Sant John Baptist mornacho ugddas. Heo fokot amkam porbo zaleat.

Amchea nove nomune mouza marta te kolakar zalea vo zaite pavti TV-r dista tosle nomune zait veta. Hi bhiratichi kobor mhunn konn saguna. Amcho somaz, poixe, power ani infl uence asleleacho somaz zait veta. Vaur, tokos, ani sarfi s ithihas zala.

Aiz somazache nomune bodolta

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

Motorant vo motor-cycle-in ami bhonvtanv ani dotorank bhett’tanv. Punn Dotor amkam cholunk formaita. Amkam sompeponnam mell’leant ani amchim pixeponnam vaddleant

Physical InactivityKuddichi AllsayTuje kuddik favo ti exercise nastana,Heart Attack, Cancer, Diabities,Ani dusrim duensam zaupachi sondhi vaddta.

Cholta, Cholta…Saud bori urtaNa tor tum morta

ULOILEAR PATOK

Agxechea bypass rostear 18 mele, 30 zokhmi Fattlea ankar Sebastiao Vaz-an Agxechea novea bypass rostear Agostache 5ver bhirankull obsoeg zalo ani panch zann mele mhonn boroilam tem vachun amkam zoboruch dukh lagli. Hea rosteacher anikui niyall kelear fattlea 20 mhoineank 18 zann mele ani 30 odik zokhmi zaleat mhonn gomta. Adlea rostear yeradari vaddlea ani rosto chodd voxir asa mhonn ho novo bypass rosto bandlolo. Ho toyar zaun adlea rosteacher yeradari il’li unni zalixi dislem.

Khorem mhonnlear roste bandtana yeradariche soglle sarke kaide pallunk odhi-kareamni formavunk zai. Soglle torecheo traffi c signs’ asunk zai. Ponn hea bypass rosteak ‘broken medians’ na zaun konnui khoin-

sorui ‘overtake’ kortat. Bypass kortoch taka ‘dividers’ asunk zai te hea rosteak nant; mhonntoch soglle apnnak zai toxe aplim va-hanam choloitat.

‘Traffi c signs’ vo yeradari-cheo khunnam na zaun, khoim ‘crossroad’ asa tem gomona; zoim ‘crossroad’ asat thoim ‘speedbraker’ asunk zai. Roste-anche degek adde asunk goroz; hea bypass rosteak tosle add ghalunk nant; donui bazumni lokachim xetam bhattam asat, adde na zaun monzati khoin-cheai vellar rostear pavum yetat. Itleo gorjecheo vostu hea by-pass rosteak nant. Tor teo kedna ghaltole. Goa Velha bypass suru zata thoim azun koslich khunna ghalunk na. Helmetam ghalunk mat bob zata; choloita taka

gorjechem ponn fattlean bosta takai helmet xoktichem korop sarkhem asa zalear hanv nokl-lom.

Oxe he obsoeg vaddot ravle zalear amchem jivit koxem choltolem? St Andre motdarsonghachea amdar Xri Vishnu Wagh baban hacher kholayen lokx ghalchem ani upay korche. To umedin ani urbhen bhorlolo amdar hea bypass rosteak yeradaricheo gorjecheo vostu kortolo mhonn amkam khatri asa.Toxench Pilar sokol Tiskear zaitim vorsam zalim lok ‘circle’ ghalunk magta ponn azunui konnachench lokx tacher vochunk na. Atam tori Vishnu babachem vochot kai? Polleum-ya.

Victor Miranda, Ponnje

Ponnjechea char khambeam lagchean Ponnje bhitor sortana dhavea bazun aslolea vhallant udok bhorun kuslam ani ghann marta. Tea vattarant aslolea lokachim nakam tea ghannichea vasant bhorleantuch astolim mhonntoch tea lokak vasui yena ani ghannui yena zait. Ponn vatten yetea vetea lokak ghann yeta. Tea bhair kuslolea udkant zollari zolmotat mhonn sogottuch zanot tori konn porva korina. Xarantli osli got zalear ganvamni kitem zata mhonnchem. Lok kochro hanga thoim uddoun udkacheo vatto bond keleat. Dekhun udok soddsoddit vhanvun vochona. Hakach lagun halinchea kallar mon’xak bhirankull pidda lagun monis morunk pavtat. Montri amdar atam goddiyek Ponnjent pavona zait karonn tankam atam Porvore rajmahal mell’lam, mhonntoch te koslich porva korinant oxem mhonnchem poddta.

Jenico Crasto, Moddganv

Rua de Qurem vhallant udok kuslam

Fattlea V. Ixttacher Fr. Almir de Souzan Belgium desant nitollkaye vixim kitem onnbhovlam tem iskuttavun dilam. To aplea kamak gel’le kodden somazak kitem faideachem tem-i bi tannem onnbhovun ghetlem. Belgium desantle nitollkayechi khobor korun thoinchea lokachi khobor sangta. Koxe porim to lok ap-aplo kochro koso dovorta, khoim ghalta tem tannem bariksannen pollelam. Zaite pavtti Gõykaram Europi des egdomunch nitoll, kochro na, koir na, itlem borem titlem borem mhonn sangun Europi desanchi vhoddvik kortat. To lok kitem korta tem konnuch sanglolem aikunk mellona. Europachea ganvamni xetam, dokor, kunkddam, gorvam menddram, mati gobor na kai dista. Are sogllem tea loka kodde bhorpur asa. Ponn ho lok nitollkay samballunk zanno. Avoy-bapuy aplea supurlea bhurgeank poryan choklettichem kagod poryan sokol uddounk dinant, tim sogllem dustbinant ghaltat. Mhonntoch kochro anik khoim disti poddtolo? Amcheach hatamni ami amcho ganv, vaddo xar kochrean bhorun kusoitanv. Konn amkam sangtolo vo xikoitolo na. Montreamni ani amdaramni Europi desamni vochun folgam marche suvater osleo somazak upkartoleo vostu xikun onnbhovun yevnchem ani tench tankam vevharant ghalunk kalljidarponn melltolem.

Domnic Crasto, Porvorim

Belgium-achea lokachem Gõykaramni xikchem

‘Walk’ hem utor Konknni bhaxen, lok cholona mhunn odik nettan ailam. Dotorak bhettlear ‘walk’ vo pasoyek vochpachi budh vaddot asa. Punn zaito lok, pil’lam vo gulliyô gheunk odik raji zata punn pasoyek vochunk fattim sorta.

Lok cholpacho unno zait veta. Poilo zaito lok xetamni vavurtalo. Adlea kallar lokak cholun vechem poddtalem. Punn ho novo bodol yeun, cholpachem, xetamni vavr korpachem bond zaun amche kuddichi allsay (physical inactivity) chodd vaddlea. Hea karonnak lagun amkam vichitr duensank fuddo korcho poddta.

Ak’khea sonvsarant 1.5 billion lokak kallzachim duensam, atak, diabet, cancer ani her duensam lagtat ani vegim moron favo zata. Hachem karonn amchea kuddik favo ti vyam vo ‘exercise’ mellona zaun (lack of physical activity) kuddichi takott unnim zata, oxem ‘The Lancet’ hem sonvsarbhor fanki medical masik ugddapem korta.

Bharotant bori khobor mhonnllear azunui xetamni vavurtolo lok sumar 50% asa. Haka lagun ‘exercise’ nastana dadle 19.9% ani bailô 19.9% asat. Dusrea desam poros Bharotacho rank boro asa. Ho ek vichitr des zoim dadlea-bailanchi ‘physical inactivity level’ borobor asa. Xezarchea China-cher nodor marlear dadleachi ‘physical inactivity’ 20-29.9% ani bailanchi 30-39.9% asa. Hachem karon mhonnllear Chinak zaito

lok cycle vo cholun kamank veta.Amerikek dadleachi ‘physical inactivity’ 30-39.9% ani bailanchi

40-49.9% asa. Denmark desant udorgot chalu asa ti cycle vaprunk sondhi dita. Punn thoim dadle 30-39.9% ani bailô 30-39.9% ‘physical inactivity’ asat. Tanchea udorgotichea odmasa pormannem, zo lok cycle vaprinant to lok cycle vaprunk laglear tea desant sumar 12,000 mornnam unnim zatolim.

Brazil desantlea lokachi ‘physical inactivity’ vhaddot asa. Dadle 40-49.9% ani bailô 50% ‘physicallay inactive’ asat. Australia ho des ami boro mhonn somzontanv. Punn thoim fokot 5% lok cycle vo cholun kamank vetat. Thoim dadleanchi ‘physical inactivity’ 30-39.9 % ani bailanchi 30-39.9 % asa.

Amchi nodor hea vixoyacher ghalun thodde mhotvache nirnnoy ami gheunchi ut’tom goroz. Zaita titli ami ‘physically active’ ravunk proytn chalu dovrunk zai. Cholunk vo ghora bhair porsant vo xetant vavr korunk. ‘Walking, Jogging, Exercise Gym osleo vostu adim amkam aikunk yenasleot. Motorant vo motor-cycle-in ami bhonvtanv ani dotorank bhett’tanv. Punn Dotor amkam cholunk formaita. Amkam sompeponnam mell’leant ani amchim pixeponnam vaddleant.

Hea vixoyacher nodor martana, Igorojent Misak vetana poryan lokan cholun gelear tanche kuddik faido zata. Choddxeo dhormik suvatô unch dongrancher astaleo. Lok thoim cholun veta mhonnosor thoktalo. Punn porot xant zaun portalo.

He manddavollichi zannvay aiz amchea rajkaronant xikunk goroz asa. Gõyant ‘cycle culture’ kiteak suru korunk fattim asanv. Hi cycle culture’ mhonnllear lok cycle-n bhonvtat. Odik korun kamank vetat. Oxem zait zalear amchem ‘traffi c’ unnem zatolem. Punn Cycle choloitoleanchi bholaiki bori urtoli. Sorkaran rosteancher ‘cycle lane’ ani cycle cholounk sondhi diunk zai.

Page 3: 1-9-2012

l 3Vauraddeancho Ixtt � September 1, 2012

.

collect all 30 ‘Know the Cross’ cutting appeared on pg 9 and win a prize

MUMBAI: Halinch As-sam rajeantli uchambol-lay ani lokancher zalolea ot’teacharachea sombon-dan jeo thoinchea nagri-kanchea mobile- ancher bhiranticheo lhan khobro ani ot’teacharache fottu posraylole tachea fat-tlean Hindu dhormvadi mon’xancho hat asa oxem Times of India disallean uzvaddailole khobre por-monnem kollon ailam.

Heo vaitt khobro pos-ravpa fattlean P akistan-antlea Musolman lokan-cho hat nasun to uzo Bharotantleach Hindu dhormvadi pongddantlea mon’xamni ghatla mhunn pulisamni ustun kaddlole mahitintlean uzvaddak ailam.

Ang xirxirpa sarkim ani pozddim fi lmam jim dakhovpi websightintlim sumar 250 panam odhi-kareamni bond uddoi-leant. Fokt apunnuch

desbhokti mhunnpi hea lokanchea pongddan web-sighticho ghoir vapor ko-run Assamantlea lokam bhitor bhirant ani oxanti haddloli.

Assamantlea Bodo zo-mantintlea lokam modem zhogddim zavn khubxea lokank lasun poryan jive marpache fottu inter-netantlean uzvaddavn him

kortubam Pakistanantle Musolman dhormvadi lok kortat mhunn tancher fottkiro arop ghatlolo. He bhirantik lagon As-sam rajeantlo lok aplem raj soddun her dusrea ra-jeant pollapoll kaddunk laglo. Barik vaspus kelea uprant atam Pulis odhi-kareak kollon ailam ki ek Hindu zativadi pongdda-cho vhoddil Dara Singh hacho he ghoddnnuke fat-tean hat asa.

Australiacho ek Kristi dhorm porgottpi mission-ar Graham Staines haka jivexim marla mhunn Dara Singh hacher arop asa. Atam Dara Singhan oxi vaitt khobor posrailea ki Assamant zalole ucham-bollye fattlean Kristi dhorm porgottpeancho vo missionarancho hata asa. Hea Kristi missionaramni Bodo lokank hi ucham-bollai korunk bhitorlean hatiaram dileant osoi Dara

Singhan tancher arop ghatla.

Assamantle uchambol-layecho faido ghevn Bodo zomatintlo lok ravtat tea vattharant bhitor soron aplo hok’k ani tancher tabo dovrunk Hindu dhormva-di pongodd sond polletat dekun tannim hi ucam-bollai nirmun lokancher akant haddpacho boroch proytn kelo mhunn odhi-kareank thavem zalam.

Khoim na khoim vaitt kortumani tancho hat asonui atam RSS (Rash-triya Swayamsevak Sangh ) Banglore aslolea Assa-mchea nagrikank aplea rajeant porot vochpa khatir sogllo adhar divnk fudden sorla, zalear BJP-cho tornnatte vidherathe-ancho pongodd Okhil Bharatiya Vidyarthi Pari-shad hea pongddan aplea rajeantlean bhair aslolea Assamantlea xikpeank so-hokar bhasaila. ASIA NEWS

Saxttikar Kerosinachea huskeantModdganv xarant rexen kardam asloleanchi sonkhea 4,380 itli asa. Ta-chea fattafat Kunkolle 3,925, Bannavle 2,751 zannam kodde rexen kardam asat. Hea talukeant mukhel kerosin ‘dealers’ 8 zann ani ‘sub dealers’ 357 itle asat. Saxtti talukeant rexen kar-dam aslolea kitlea zannam kodde ‘Gas connection’ asat hacho topxil hanga-chea nagri purvotto (civil supplies)

vibhaga kodde na mhonnpachem hea potrkarak te kocherint bhett dilea up-rant kollon ailem.

Hea talukeant kerosinacho khu-puch unnav aslolean hat-gaddean (hand carts) udexim hanga-thoim bhonvon kerosin vikpacho dhondo puray toren bond zala, toxench hea vevsayacher atthapun asloleanche-rui vaitt dis aileat mhonnpachem

nodrek poddta. Saxttint kaim zag-eancher 9 tem 100 Rupya eka littera fattlean akarun kerosin kallea ba-zarant (black market) viktat oxem V.Ixtt potrkarache nodrek haddlem. Punn hi gozal nagri purvonn vib-haga samkar hea potrkaran haddli tedna thoim aslolea odhikareanim koslech torechi bhasa-bhas korpak soroll nakar dilo.

Bondi aslole Syriacho Kristi lok vollvolltatTedna pasun sumar 2 lakh lok ganv ghoram soddun pollon dusre kodden geleat. The international pastoral charity Aid to the Church in Need hache vaurpi Rableh sarkea her ganvanim trtasant aslolea lokank adhar ditat.

Tannim sanglam ki hea zhuzak lagon pul moddon

poddleat, bizli nason lok kallokhant urtat ani roste pirddear zalolean lokank adhar divnk konnuch pavonam.

Lebanon hanga thoinche pollona ailolea lokamnim sanglam ki Rabkeh ganvant lok bproch trasant asa. Lokank jevonn ani bhurgeank dud

nason lok vollvollonk lagla. Ami eka-mekachea dhir-adharan ravpacho proytn kortat oxem thoinchea eka thollavaea padrin sanglam. Tannem fuddem sanglam ki mottor-saikolin jevonn haddpeank he bonddkhor loskori faran jivexim martat. Amkam soglle

torecho adhar zai. Upkar korun amkam pavat mhunn tea padrin borem magpeank ulo kela.

Free Syrian Army ani Raxttrapoti Assad haka sangat divpi loskoream bhitor zobordost zhuz ch-alu asa zaka lagon Syriache choddxe nagrik borech trasant poddleat. CNA

Assam-ache uchambollayent Hindu dhormvadeancho hat

Priscilla Pinto | VIP

PUNE: Ut’tor-Udent Bharroti ra-jeamni ji uchambollay chalu asa ti khorench vaitt ani sogllea dhorman-che xikovnne virudh asa oxem eka Katolk Bispan mhunnlam.

Mumbai, Banglore, Pune ani her xaramni je Ut’tor-Udent Bharroti ra-jeantlea lokancher hinsache ( Violent) atak zale tem sot mandunk kotthinn zavpa sarkem asa toxench mog ani bhogsonnem divnk xinkovpi sogllea dhormache xikovnneche virudh asa

oxem Pune hangacho Bisp Thomas Dabre hannem mhunnlam.

Punechea St. Anne iskolachea vosreant The Vasudhaiva Kutum-bakam (The world is one family) hea Hindu NGO-n Agostache 25 ver “Dhorm ani Ohinsa” hea vixoyacher sogllea dhormantlea vhoddilank ekt-thaim korun ek ulovp ghoddun had-dlolem, tea vellar Bisp Dabre uloitalo.

“Bodlo (revenge) ghevop mhunnllear odik oxanti posravop punn bhogsonnem ani mog dukache

ghave pekovnk xokta. Amche kodde khub dhorm asat

punn khub mog ani bhogsonnem divpachi itsa kallzant na ji veg-vegllea dhormantlea lokank ektthaim had-dunk xokta” Bisp Dabre hannem fud-dem sanglem. Tea vellar uloitonam ek Musolman fuddarean Ashgar Ali Engineer hannem sanglem ki khoin-choch dhorm hinsa xikoina. Mohan Dhadphale,hea Hindu fuddarean san-glem ki jedna ek monis aplea peleacho mog kortolo tedna hinsa aschina.

Assamantli uchambollay dhormache Xikovnne virudh asa: Katolk Bisp

P1�

P1�

LONDON: Avoychea kus-veant bhurgeancho jiv toyar zata tedna tankam zavpi autism vo schizo-phrenia sarki pidda tanchea bapaychi piray tharaita hi mahiti vidhne-anikamni sodpus kelolea obheasantlean uzvaddak haddlea.

Lokam modem ek goir somoz also ki lhan bhurgeank jim duensam zatat tim tanche avoyche bholaikecher ani pirayecher tharlolem asta. Punn atam scintistamnim khol obheas korun sot uzvaddak haddlam tache velean bhurgeank zatat tea duensank bapaychi piray mhotvachi tharta..Jitli bapaychi piray chodd titlem lhan bhurgeank vaitt pidda zavpachi xokeotay chodd asta.

Icelandachea 78 kuttumbhancher obheas kelea uprant kollon ailam ki bhurgeanche bholaikecher tanchea bapayche pirayecho boroch probhav poddtta. Kusveant bhurgem toyar zatonam aplea bapaychea ‘gene mutation’-antlean tim bore vo vaitt gunn apnnaitat.

Bapayche zanntte pirayek lagon gene mutation-ancho vaitt porinnam zavn bhurgeank autism vo schizophrenia sarki pidda zavnk yeta. Ulovnk ani somzun ghevnk jim bhurgim fattim urtat ani zanchea monachi vadd sarki zaina

Bapayche piraye pormonnem bhurgeank duensam

tankam Autism spectrum disorders asloleachi pidda zalea mhunnttat.

United Stated desant dor 88 bhurgeam modem ekleak austism pidda zal’li asta zalear Europe- ant 100 bhurgeam moden ti ekleak zaloli disun yeta. Fattlim khubxim vorsam hem duens koslea karonnak lagon bhurgencher yeta tacho obheas chalu aslo.

Hem duens zavpa fat-tlean avoyk doxi mandtale punn atam sot uzvaddak ailolean bhurgeank zolmant haddttolo zalear eka bapayk zanntte pirayecho boroch dhoko asa. Lhan bhurgeank zavpi duensam tanchea bapaychi piray tharita oxem University of Kent hanga xikovpi professor of genet-ics, Darren Griffi n hannem aplea obheasantlean kol-loilam. REUTERS

Page 4: 1-9-2012

4 l Gõycheõ Khôbrô September 1, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

PONNJE: Ietea xikxon-nik vorsa Gõychea iskol-amni bhurgeank ‘online’ suvidha vaprun proves gheunk vevharant hadd-tole mhonn Kendr Sork-aran maneotay dilea.

Hi novi yevzonn vevharant yetoch fuddarak bhurgeanchea avoy-bapayank aplea bhurgeank iskolant admission gheunk vollin ravchem poddtalem tem fuddarak poddchem na. Tea xivai avoy-bapayancho vellui ibadd zauncho na.

Kendr sorkaran hem ‘Mission Mode’ hi yev-zonn ‘pilot’ pod’doticher astoli mhonnlam. Is-kolachi ‘fee’, xikxok ani bhurgeanchea vagnnuke-cher nodor dovorpachi suvidha-i ‘computeriza-tion rupan haddunk toyaricholta.

Toxench bhurgeanchi ‘leaving certificate’ online

korunk melltoli. Gõychea sogllea iskolamni hi yevzonn astoli. Sodea Gõyant iskolamni vellar bhurgeachi kosli-i mahiti vo her dusro vako mellona mhonn ugddapem zalam.

Dekhun hea yevzonne vorvim iskolant bhurgeachi soglli mahiti melltoli. Tech borabor unchlea dorjeachem xikxonn diupachi soy astoli. Hache vorvim bhurgeacher lokx dovrunki borem zatolem mhonntat.

Haka lagun Gõychea 432 iskolamni ‘computer laboratories’ ghaleat. Thoim xikxokank favo tem proxikxonn divpacho vavr cholta.

Hi ‘online’ suvidha aslolem Gõy desant tisrem raj Chattisgarh ani Lakshadweep hea rajeamni ho ‘online’ proves ghevpachi yevzonn asa.

Fuddarak iskolamni ‘online’ hacher proves korpachi suvidha

CINCINNATI: Ontroll-tar-vant bosun 1969 vorsa chondrimacher gel’lo poi-lo monis Neil Armstrong 82 vorsanche pirayer Agostache 25ver Sonvara-dis ontorlo.

Heach mhoineant tachem ‘bypass’ operasanv kel’lem. Ho edo vhodd ontrall-vidvan aplea sangatea Collin-a borabor chonrimar pavtoch aplea tarvantlo denvun chondrimar paim dovortana to oso udgarlo:

“ Hi eka mon’xak dakttich ttanch ponn moniskullak hem ek vhoddlem ddhang”

Apollo-II ontrall- tar-vant Armstrong, Aldrin mhavir Chondrimar vo-chun aile. Armstrong poilo chondrimar denvlea uprant tache sangati den-vle, thoim Amerikecho bavtto choddoilo ani ek patti (plaque) dovorlem tacher oxem boroilem. “ Hangasor sonvsarantlea mon’xamni poilech pavtti

paim dovorlo Julh 21 ver, 1969 AD. Sogllea moni-skullachea nanvan xan-tin ami aileanv”. Tea disa ‘Eagle’ nanvachem ‘ lunar module’ fantear 1.48 vaz-tam chondrimacher den-vlem. Tantle 8.27 vaztam tarvantle bhair sorle. Hi vhodd mordivont kornni sonvsarantlea mon’xamni sopon koxem pollelem. Khuxalkayeche ul’las so-dle. Devan dil’lea gunna-cho faido kaddun mon’xan vidyechem zoit melloilem.

PONNJE: Bekar aslole 230 zann Setembrache 30ver thavn bhuke sompar vetole mhonn gomoilam. Tacneh proxn suttave korpak gorz te upay ghevnk sorkarak eka satolleacho kall dil’lo. Ponn sorkaran kainch ko-runk na. Tannim Bhovxik Vavra Khatean, Bholaike Khatean, Mina Khateant ani her khateamni nokrek dovorlole. Thoddeamni 15 dis odik kam’ kel’lem ponn tancheo nokreo fi x nasleot.

Te-tea khateamni tankam atam nokrevele kaddun uddoileat.

Tanchim motam mellunk zai mhonn tankam kaddun uddoileat.

Fatorddecho amdar Vijay Sardessai mhonnta te porim durboll bekar dovorloleank BJP ani Kongres khell khellun payam tolla maddoitat. Xri. Sardesain sorkarak xiddkavnni dilea ani durbollanchea jivitacher khellchem nhoi mhonnlam.

Niti khatir zhuzunk zai. Zhuzlea bogor sorkar tankam nit divncho na mhonn amdar Sardessain mhonnlam.

VHODDLEM GOY: Halinch Vhoddlem Goychea tarun Cartoonist Pet-wyn Fernandes baban aplea vy-angchitranchem (cartoons) sovem pustok uzvad-dailem.

Dor disa amchea jivitant ghoddtat tea ghoddnnencher adharun tannem hea pustokant aple Cartoons chitrailear. Konnnachich bhavnam dukhovpachea nhoi ponn soglleanchea

tonddar hanso ani khuxali haddpa sarkhe asat. Hansop

m h o n n l e a r m o n ’ x a k bhola i kechem vokhot. Hansop m o n ’ x a c h e a kalzlak sontos haddta. Petwun babachea hea pustokar toslech cartoon amkam meltat. Hem pustok soglleak humedichem ani hansovpachem

zatolem mhonn tachi axa. Hea pustokachem mol 190/- rupya dovorlam

PONNJE: Fuddarak voizuki xetrant xikop ghetolea bhurgeank ‘National Eli-gibility cum Entrance Test’ (NEET) soktichim kela mhonn gomoilam. Hi porikxa fuddle xikx-onnik vosa thavn lagu kelea. Neet-achhi poili proves porikxa 2012 vorsa Mayache 12ver sokallim 10 tem donparam 1 vaz-tam meren zatoli mhonn

Bholayke montri Laxmi-kant Parsekaran kolloil-am.

Neet-ache porikxent 180 ‘objective’ torechem proxn astole. Medical council of India’ hannim toyar kel’lo hi prosnnavoll bhurgeank websiticher melltoli mhonnlam. Porikxecho nikal 2012 vorsa Juna-chea dusrea sumanant jahur kortolem.

Bhurgeamni 2012 vorsa Dezembrache 1ler tem 31ver meren poili ‘fee’ ani uprant 2013 vorsa Janer 1 te 15 Janer meren dusri ‘fee’ diunk goroz opangull, SC, ST hea bhurgeam khatir 500 rupia fee zalear OBC vorgachea bhurgeam kahtir 1 hozar rupia fee dovorlea. Umedvaramni www.cbseneet.nic.in hacher orz korunk maglam.

PONNJE : Fattlea kaim dis Goyant ekdomuch pavs poddlolean kaim xaramni luksonnak fuddo kor-cho poddlo.Ponnje ekach xarant Agstache 28 meren 205.3mm (8 inch) pavs poddlo zalear Goyant 2385.3mm mhonn havaman kha-teant kolloilam. Toxench Goychea her bhagamni Kandolo, Kanko-

na, Kalangute, Valpoi hangasorui boroch pavs poddlo zalear Goyant 2385.3mm mhonn havaman khate-ant kolloilam.

Toxench Goychea her bhagamni Kandole, Kankona, Kalangutte Valpoi hangasor boroch pavs poddlo. 3 dis eksarko poddlolean pavsant zhaddam umttun poddlim.

Konnak vhoddle xem luskonn zaunk na punn pavsak lagun matr xetkareank luksonnak fuddo korcho poddlo. Konkonn vatharant 25% xetachem luskon zalem. Hache bhair rosteancher aslolea khonn kulanni pavsachem udok urlolean lokak gaddi choloitana zal’leacheo tokrari asat.

MODDGANV: Sonsoddear kochreacheo rax uddoitat. Thoimcho kochro kusun soglleacher vaitt porinnam zala. Goa State Pollution Control Board-an tache nomunneanchi topasnni kelea tantun lokachem udok vibadd zalam mhonn gomlam. Char ghoranchea bayanchem udok topaslear udkant coliform chodd zalam mhonn disun ailem.

S o n s o d e a r Moddganvchi Nogorpalika kochro uddovpachem kam’ korta. Udkak lagun pidda uprasta. Udkache ttenkor poryan khoimchem udok haddun lokak ditat, tacherui Bholayke Seve Khatean chotray dovorchim.

PONNJE: 14 vorsam sokoilea bhurgeank kamak dovorpacher Kendr Sorkar bondi ghalta. Khoimcheai kamak 14 vorsam sokoilea bhurgeank dovrunk zaina. Ho kaido moddtoleank 50 hozar rupia dondd. Tea bhair 3 mhoineachi bondkhonnichi kheast favo zatoli. Bharotachi Child La-bour (Prohibition ani Regulation )Act, 1986 ho kaido 14 vorsanchea bhurgeank

sonkoxtt naslolea karkanneant vavrunk porvangi dita. Ponn ‘Right to free and Compulsary Education Act hache khal so-gllea bhurgeank 6 ani 14 vorsam modem asat tankam xikop diunkuch zay mhonn-lam. Child Labour Act kaideant durusti kortole ani 14 vorsam sokoilea bhurgeank kosleach vavrak dhaddunk zaunchem na. fuddarak bondi ghatole mhonntat.

14 vorsam sokoilea bhurgeank kamank dovrunk bondi

Voizuki xikpeank NEET porikxa soktichi

Sonsodeacho vattar produxit zala Chondrimacher gel’lo

Armstrong ontorlo

Fattlea 3 disank Goyant 8 inch pavs

“Laugh Goa Laugh’ cartoon-anchem pustok

230 bekareancho Setembrache 3rer sompPONNJE : 2011-12 hea vorsa-

chea rajeo, raxt’trik tornat-teachea puroskara khatir aple orz pattoun dium-chem mhonn ‘Directorate of Sports and Youth Af-fairs-an maglam. Orzache t o r n a t t o / t o r n a t t e a c h i puray mahiti asunk goroz. Orz kortolean aplo ‘bio-data’ veg-vegllea xetrant favo zal’lea zoitachem da-khlle, iskol ani kolej pan-vdea vhelo her favo zal’li inam toxench lagu zatoli mahiti maglea. Puroskara khatir orz kortolea umed-varacho somaz-sevecho ani odik korun magas vor-gachea loka khatir vavurpi asunk goroz.

‘Youth Award’-ak orzanchi magnnim

Page 5: 1-9-2012

Gõycheõ Khôbrô l 5Vauraddeancho Ixtt � September 1, 2012

PONNJE: Keri ganvant do-ryantli renv kaddun-kad-dun mati kosllun poddta. Haka lagun ximettiche adde ghaleat astanaim ganvche doddechi mati vhanvun veta. Dorya vel-lancher renvenche kod-dxe asle te poryan on-zllon vetat. Kalangutt, Kandolle, Baga, Anjuna, Vagator Morje, Mandrem ani Arambol hea dorya vellanchi renv vhanvaun

veta, haka lagun dod-deche matyechem kosl-lop chodd zata. Pavsalle-ant doryachem udok voir sorta. Renv kaddtoleank xim-mer lagona. Kontra-dor ghoram bandit asat mhonntoch renvencho dhondo fulun veta, ponn dorya vellô padd zavn vetat, tachem konnak pod-dunk na. Sorkaran hacher lokx ghalun hacher tabo dovorpachi goroz asa.

PONNJE: Gõychi ‘literacy rate’ vaddounk aiz kallar goroz asa. Dor ek nagrik vachunk, borovnk zanna zalear somazant ghodd-tolea borea-vaittachi taka mahiti astoli. Ani vait-tacher nixed marunk taka boll melltolem.

Hem monan dov-run sogllea bhurgeank xikxonn diunk ‘Right to Education’(RTE) Sarv Shiksha Abhiyana khal mhotvachim panvlam ub-hartat mhonn Poryavor-onn ani Ranam Montri Xmti. Alina Saldanha-n sanglam. Xmt. Saldanha Vasku Community Mobil-isation Traninig’ karyavol-lint uloytali.

Xallamni toxench unchlea madheomik iskol-amni unchlea dorjeachem xikxonn bhurgeank mell-tolem zalear favo tem xikop ani ‘trained’ xikxokanchi bhov goroz.

Toxench iskolant her suvidha je porim khella moidan, chedde-ched-dvank kuxin sonddas, ‘science laboratry’ ani her suvidha asunk goroz. Sarv Shiksha Abhiyana khal bhurgeancheo sogl-leo gorzo pallunk tankam borea dorjeachem xikx-onn divpachi tozvit chalu asa mhonn tinnem san-glem. Gõyant ‘literacy rate’ 100% mellunk soglleamni vavrunk goroz mhonnlem.

PONNJE: Hea vorsacho Dezembr legun nhovro-hokol aplim kazaram Komputeracher registered korunk zatolem mhonn khobrentlean gomun ailam. Sorkaran ek pavtt ‘e-governance’ suru kor-toch kazaram ‘e-regis-tered zatolim’ hi suvidha lokak boreak poddtoli ani chodd vell lagchona. Hea kamachem software toyar zalam, tem IT khateak to-pasunk dhaddlam mhonn

odhikarean sanglam. Ka-zaram komputeracher nond korpachem chalik lavpak gorjechea vos-tuncher bhasabhas kelea.

Registrar-ache ko-cherint komputera velim zolmachim sertidanv mell-tolim mhonntat. Adim zaito vell kocherint voc-hun ravchem poddtalem, horanchim horam bosunk zay aslem. Hi suvidha atam soggleank boreak poddtoli mhonn somzotat.

PONNJE: Gõyant aslolea IAS odhikareank nagri-kam lagim Konknni bhaxen ulovpak sogllim sompeponnam mellchim mhonn khas tanche khatir Konknni bhaxecho kurs ditat.

Hea Kursacho tannim boro faydo kaddcho ani lo-kak Konknnintlean bhas-abhas korunk adar dium-cho mhonn Mukhel Mon-tri Manohar Parrikaran sanglam. Xri Parrikar

Porvore IAS odhikaream khatir ghoddun haddlolea kursachea nimannea vellar uloytalo.

Poilea kursachea nim-tan Konknni bhaxentlean supurli ‘directory’ uzvad-daunk sorkaran bhasail-am. Hea pustikechem IAS odhikareank boreponn melltolem mhonnlam. Konknnichea poilea kur-sant 20 IAS, 5 IPS, 12 IFS ani IIES odhikareamni bhag ghetlo.

MODDGANV: Regional Plan 2021 hantunt nond zalam tea pormannem Kuelim ani Velsanv ganvantlean pasar zavpi relvecho ‘loop’ bandunk maneotai dilea. Ponn ho loop bandtana donil ganvchea lokak tox-ench thoimchea poryavor-onnacher vaitt porinnam zatolo mhonn nodrek had-dun ganvchea lokamni hea prostavacher nixedh mar-la. Ani RP 2021 hantunt asloleo chukeo sudravun novi manddavoll korchi mhonn maglam.

Dokxinn Ostom Relve ani Konkan Relve hea dogaimkui zoddpi ho fantto, bandpache yevzon-nek lagun xetancher mar

bostolo. Toxench nistem pospachea vavrak ani ma-gas vorgachea somazak ha-cho vaitt porinnam zatolo mhonn lokan gram sob-hent sanglam. RPlanant kolloil’lea pormannem ganvant aslole 10 metram rundayeche roste moddun fokot 5 metram rundayeche nove roste bandunk podd-tole. Hea prostavak tannim virodh kela. Gram Sobhe-chea boskent Poryavoronn ani Ranam Montri Xmti. Alina Saldanha hajir asli. Hea lokacheo magnneo ani RP 2021 hantun goroz to bodol korunk Mukhel Montri Manohar Parrikara mukhar dovrunk axvason dilam.

PONNJE: Gõychea Bholayke vibhaga khatir ‘roadmap’ toyar korunk Gõychea sorkaran Dr. P K Dave-chi nivodd kelea. Dr. Dave All India Institute of Medical Sciences (AIIMS) hacho adlo odheokx aslo. Hea Road Map-achea adaran Gõychea her ganvamni lokak voizuki suvidha ani her lagu zatolo adar diunk Bholayke Khateachi yev-zonn asa. Road Map toyar korpacho vavr fuddlea dedd mhoinea bhitor ssomptolo mhonn kolloilam.

Stanley Vaz | VIP

PONNJE: Xanti ani sovost-kay vosta mhonn famad aslolea Gõyant, halinchea kallar atmghat korpachem promann chodduch vad-dlam. 2011 vorsa 337 zan-nanim atmghat adharle. Tea adlea panch vorsan-chea kallant pollelear 140 zannanim apli jivit yatra sompoili, ani hatunt 60 kazari bailancho aspav aslo oxem spoxtt zalam. Gõyant 2011 vorsa veg-vegllea vattharanim 337 atmghatanchi nond zalea.Gõychea Mukhel Pulis khateant nond zalole por-monnem 40 atmghat he niraxiponnank bejarun, 45 ‘family problems’-ank lagon ani 28 atmghat so-reache ghunvller adhar-lole. Rinnamni buddlolea 6 zannancho hantunt as-pav asa zalear 120 atmghat kitea khatir zale hachim karannam pulisank

azunui mellonk nant.2012 hea chalu

vorsa atam meren fokt 8 mhoineachea kalla modem Pulis khateant ekunn 140 atmghatanchi nond zalea. Hantuntle 24 atmghat he kazari bailanche ani tannim te aplea kazari jivitak bejarun adharlole oxem spoxtt zalam. Kazari bailamni atmghat korpachim dusrim karannam mhonnllear bhurgem na zavop, dot haddunk na vo unnem dot haddlea mhonn ghovachea ghorcheamni tras divop,

ghov soro pivonn yevn tras korop oxem pulisamni kelolea sodpus vavrantlean kollon ailam. .

Itle mozgotim Gõy-ant fattlea ek voros sat mhoineanchea kallant ekunn 36 xikpi bhurgeam-nim (students) atmghat ko-run aplem jivit sompoilem. Hantunt eka xikovpean 10-vea vorgant xikpi eka cheddvacher bolatkar ke-lea uprant tannem apleak lasun gheun atmghat ko-rpachi ghoddni hi Gõy-ant poilich zavn asa. Xik-peanchea atmghtanchim

dusrim karanam mhonn-lear porikxent napas za-vop, gharant xanti-sovost-kay nasop ani bhurgepon-nich kelolea mogant opyes yevop oxem pulis khateant nond zalolem asa.

2011 vorsa porikxent napas zalolea 4 xikpeam-nim atmghat kele, oxi ma-hiti mukhel pulis khateant nond zaloli asa. Mega pro-kolpank lagon dogam zan-nanim aplo jiv dilo zalear her 9 xikpeanim atmghat kitea khatir kele hachim karannam pulisank azunui mellonk nant.

2012 hea chalu vorsa atam meren dogam xik-peamnim porikxent na-pas zale mhonn, 5 zan-nanim moga prokronank (love affairs) lagon zalear 4 zannanim apnnancher ailolea niraxiponnank lag-on jivit teag kelem oxem pulis mukhel kocherint nond kelolem asa.

Xikxonnik dorzo vaddounk RTE-cho tenko

Gõy atmghatanchem emkonddATMGHATACHIM KARONA

niraxiponnank bejarun 40%,

familint zatolea kizilank 40%

pixeaponnachea bharar 20%

IAS odhikareank Konknnicho kurs

RP 2021 sudravunk lokachi magnni

Kazaram ‘on-line registered’ korpachi suvidha

Roadmap toyar korunk Dr. Dave-k nemla

Renv kaddtat mhonn ganvchi dodd kosollta

Page 6: 1-9-2012

6 l Dekh September 1, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Pio Esteves

Polloilam tem boroilam - (237) Broxttachar Nas Zatolo?

Voparinchea Bhanddarantlem

Nevel Vell’lekar

Aiz mon’xak vavr korinastana pa-sun sogllem aitem mellta. To aiz ek nhesta, zalear faleam dusrem nhesta. Jevonn aiz eke torechem zalear faleam dusrem. Ximyanchea disamni taka datt pangrunk asa zalear, gormechea disamni taka ‘fan’ ani ‘AC’ asa. Jem kitem tache lagim asa tem, Deva koddlean taka mell’lam mhonn to vi-sorta. Apnnachea jivacho apunnuch dhoni, oso aicho monis somzota.

Sogllem borem veta tedna…Am-kam kuddichem jevonn mell’lear puro, otmeachem anik konnank pod-dlam? Sokallim utth’tthanch, Deva-cho ugddas korinastonam tea disak kitem korunk zay, konnak mellunk zay osleo yadi kaddtanv. Jevnnank polletoch amchea jibek udok sutt’ta punn tem jevonn ditolea Devacho konnuch ugddas korina.

Nhidunk vetana, ami kitem borem kelam, tachi yad kaddun khuxal zatanv. Jem borem korunk adar ditolea Devak argam diunk ami visortanv. Amkam bholayki asa, ti Devan amkam diunkuch zay oxem ami somzotanv.

Kiteakui lagun amkam xabaski mell’li zalear ti ami Devak dinant. Thoddeach utramni jem boremponn amchea jivitan asa, tem amkanch la-gun, Dev tea boreponnacho bhagidar nhoi , he porim ami jiyetanv mhonnt-toch Devachi amkam goroz na.

Magnneantlean, Deva kodde amche sombond mozbut korunk amkam disona. Dis yetat ani dis vetat. Tantuntle thodde khinn am-kam Devak diunche disona. Thodde dis amkam Devacho ugddas pasun yena. Na tor ami thoddo vell tachi khoxi korunk vaurpachim, tannem dakhoiloli vatt cholpachim. Tachem utor aikun, vachun, niyallun, pallun sorginchem vatter amchim panvlam martolim aslim.

Aiz kuttumbhache kitle vangddi Aitarachea Misak vetat? Vetat zalear Misachea mogan nhoi punn kaido pallunk.

Misachi bhett vhoddantlem vhodd magnnem mhonn amkam khobor asa? Amchea kuttumbhamni ters zata? Zata zalear sumanachea sogllea disamni zata? Ami kortanv to ters koso zata? Aimorechem rozar disak tin pavtti kortat tem atam

ekui pautti kiteak zaina? Igorjent ghantt vazona vo ti amkam aikunk yena? Amkam soglleo vostu pallunk ghanttuch vazunk zay? Gorjevont ot-meacho ami amchea magnneant ugd-das kortanv? Ani itlem asonui jevun-khaun dhadoxi ami. Vha re vha.

Akantanchea vellar Devacho ugd-das yeta: proxnn ube zatoch , piddent poddtoch,opghatak sampoddtoch , koxttant ghuspotoch , ami Deva sorxim dhanvtanv. Him-tim novena kortanv, heo-teo angvonneo kortanv. Ani ami magtat tantun bhavartuch nam. Ani zaite pavtti, maglolem am-kam rokddech mellona. Ani tea vellar ami niraxi zatanv. Maglolem rokd-dench mellunk ami kitemi korunk toyar. Devllamni voch mhonnlear thoim dhanvtanv.

Dev podvedar mhonn ami visor-tanv. Sukhant dukhant, piddent-bho-laikent to amchea sangata nastana amchea jivitak orth nam, mol nam. Thoddeank amkam akantachea vellar tori Devacho ugddas yeta. Magnne-antlean tacho mog ami onnbhovunk zay. Magnnea ani niyalla vorvim amchea jivitachi vollokh amkam mellta. Amchem patok vollkhun ami bhogsonnem magunk pavtanv.

Povitr Atmeache sfurten ami bollan, ani kurpen jiyetanv. Mo-ron khoincheai vellar ailear, amkam bhirant nam. Akantachea vellaruch nhoi, punn sogllea vellar Devachea ugddasan, mogan ani peleache sev-en ami jiyelear eka disak ami sorgar pavtolim!

Akantak sampoddtoch, Devacho ugddas yeta

Tomazinho Cardozo

Agostache 15ver 2012 hea disa Bharatache svoton-trayechea dobaja somoyar uloitana Mukhel Montri Parrikar hannem Gõyant vostolo bhroxttachar nas korunk anik ek pavtt asva-sonn dilem. Sorkarachim sutram aplea hatamni ghet-lea uprant, kaim mhoine adim, tannem ‘Zero toler-ance towards corruption’ hem nivedhon kelolem. To sangta tea pormonnem Gõyant voilea zageancher bhroxttachar unno zala. Atam apunn sokoilea pan-vddear, zhoim eka sadea nagrikak- Aam Aadmik- bhroxttachar niraxi korta, to bond korpak nettan upay ghetolo mhunn san-glem. Fuddlea vorsa portun Bharatacho ‘Independence Day’ yeta mhunnosor Gõy-antlo bhroxttachar apunn nas kortolo mhunn tannem bhas dili.

Porivorton: Parrikar bab Gõyantlo bhroxttachar nas korunk xoktolo kai? Dubav asa! Dekhik aichea sorkarache toxench virodhi pokxache nivddun ailole am-daramni fattlea elisanvank

zoit melloupak kruttamni duddu moddleat. Sorkarant kaim Montri ani amdar asat je bhroxtt mhunn porza zannam. Oxem asa zalear Manohar Parrikar poile suvater aplea amdarank ani Montreank nittayer ghalche poddtolem. To hem korunk xoklo zalear jerul Gõychea rajkarbharant porivorton haddtolo. Montri amdarank zai tem korunk soddle zalear mat bhroxttachar ken’nach sompchona.

Rajkoronn: Adlea kal-lailem ani atanchea kal-lailem rajkoronn sarkem vegllem asa. Adlea kallar rajkornnan bhitor sorop mhunnchem porjechi seva korop ho hetu astalo. Dur-doivan aichea kallar porje-chi seva fattim urta ani svo-tachi udorgot poile suvater asta. Oxem ghoddta kiteak adlea kallar promannik mo-nis rajkoronnant yetale zoxe porim xikovpi, advogad, dotor, niz somajik vavurpi, adi. Aichea kallar kruttam-ni duddu asta toch monis amdar zata ani osle duddu promannik mon’xa lagim

asona te fokt bhroxtt, chor ani fottingam lagim asta. Tosle monis zor ami vinchun kaddlole amdar asa zalear bhroxttachar koso nas za-tolo? Aiche lokxayechi hem ek vhodd durdoiv asa. Torui punn Manohar Parrikar to bhroxttachar nas korunk ukteponnim avhan dita tem khorench thoknnay korpasarkem asa.

Aam Aadmi: Sokoilea panvdear bhroxttachar nas korun Parrikar ‘Aam Aadmi’-k bhroxttacha-rachea zalleantlo mukt korunk sodta zalear tan-nem promannikponnim ‘Aam Aadmi’-k lagu zata tea sogllea ofi sancher aplo dollo dovorcho poddtolo. Khateamni koslench kam purn korche khatir vellachi xim (time limit) ghalchich poddtoli. Je sorkari odhi-kari dilolea vella bhitor kam purn korina zalear tankam khast lavop khub gorjechem asa. Itlench nhoi tanchim nanvam potrancher jahir korun tankam lojen ghalop khub faideachem zatolem. ‘Aam Aadmik’ bhroxtt fas-

antlo rakhtolo zalear hea khateamni rit ani moriada haddop gorjechem asa. Parrikar hea ofi samni xist haddunk xoklo zalear je-rul ‘Aam Aadmi’ bhroxtt panzreantlo mukt zatolo ani tacher devacho axirvad magtalo.

Sompen nhoi: Aichea kallar amchea somazantlo bhroxttachar nas korunk ti-tlem sompem nhoi. Bhroxt-tachar nas korunk upay ghetle zalear poile suvater borxtt amdar ani Montri ekvottit zaun sorkarak doko diunk xokta. Torui punn aiz Goyche porjen Manohar babache 21 amdar nivddun haddun taka boroch ok-hondd kelolo asa. Tea khatir tannem nischitponnim broxttachar kobar korunk chintla zalear jerul tem ghoddom yeta, Goyantlo broxttachar nas zaum yeta. Vhoddil broxtt nasot za-lear tachea sokoilea lokank broxttachar korop khub kottin zata hantun matui dubhav na. Manohar bab Parrikar hankam sogllem yes anvddetam.

Manisha ani Gora Mukherjee hea tachea avoy-bapayn Akashak udarponnachi dekh xikoiloli. Tachea 5 vea zolm disa tannim Akashak Mother Teresache sounsthek bhett divnk vhelo ani vhodd kallzan ani udar monan gorib lokank koso adar divop hem xikoilem.

Tache Avoyn Manishan sanglem ki “ Sonvsarant lok koso jiyeta tem amkam taka dahovn dusreank koso adar divop hem taka xikovnk zai aslem. Dekun aple books, khellnnim, ani kopdde gorib bhurgeank divnk ami taka xikoilem. Tache avddicheoch vostu ani khellnnim dusreank divnk chodd goroz hem taka somzavnn dilem”.

Gorib bhurgeank dilole bhettecho Akashak titlo ugddas na tori to dor vorsa aplo zolm dis monoita tedna sogllea bhurgeank lagim haddun ‘cake’ katrun khoxi ani mog vantt’tta.

‘Mhoje kodde asa tem goribank koxem divop ani tatuntlean kitlo anond melltta hem mhaka apxinch kollon yeta’ oxem Akashan sanglem.

Gelea vorsa taka Eka Bengali bhurgeanchea fi lmant mukhel kolakar mhunn bhumika korpachi sond favo zali ji tannem nakarunk nam. Rajesh Datta ani Ipsita Roy Sarkar hannim digdorxit kel’lea hea fi lmant, Kushal Chakraborty, Saheb Bhattacharya, Nandini Ghoshal ani Dolon Roy hevui kolakar mhunn bhumika kortat.

Filmachi kanni zori eka eksuro aslolea bhurgeachi zavn asa torui Akash apleak khorea jivitant eksuro somzonam. Tache khubxe ixtt asat ani tachim vhoddil tache borobor sodanch astat. Akashak futtbol khellgoddi zavpachi chodd avodd asa oxem tannem ukteponni sanglam. Tachem xinkop zalea xivay dusrea fi lmant bhumika korunk divnk tachim avoy bapuy raji aschimnant mhunn tannim ugddapem korun dilam.

Tache fi lmantlea kamam khatir digdorspeamni taka ek lakh divpak tharalem. Tachea avoy-bapayn taka te duddu kitem kortolo kay mhunn vincharlem tedna tannem te duddu the Missionaries of Charity sounsthk divnk sanglem. TOI

10 vorsamcho bhurgo apli poili zodd goribank ditolo

P1�

Page 7: 1-9-2012

7September 1, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Researchers from Monash University, the National Defence Medical Centre and the National Health Research Institute, Taiwan, found that people who cooked at home at least fi ve times a week were 47 percent more likely to still be alive after 10 years.

The study looked at the cooking habits of Taiwanese living independently aged over 65 years. When researchers followed up 10 years later, they found of the surviving participants that frequent cooking was a signifi cant factor in their health and long life, the journal Public Health Nutrition reported.

Of the participants, 31 percent reportedly prepared meals at home at least fi ve times per week, 17 percent cooked no more than twice a week, nine percent cooked at home three to fi ve times per week, while the remainder (43 per cent) reported that they never cooked at home, according to a university statement.

Mark Wahlqvist, emeritus professor from Monash University’s Asia Pacifi c Health and Nutrition Centre at the Monash Asia Institute, who led the study, said those who cooked more often had a better diet.

“We found those that

cooked more frequently had a better sense of nutritional knowledge than those who didn’t. Cooking is an activity that requires both good mental and physical health,” Wahlqvist said.

“We found that those who

cooked more frequently had a better diet and more favourable nutrient densities,” he said.

“It is therefore possible that cooking is related to longevity through food choice and quality,” added Wahlqvist. INDIA TODAY

Eat home-cooked food for longer life French researchers have developed a new technology that can help people who have lost their ability to move to communicate by using their eyes to write. The eyes never stop moving even after paralysis. Normally it is not possible to control eye movements smoothly in a desired direction. But the new eye-writing technology can train an individual’s pupil to move in smooth cursive motion creating words on to a screen. It can “use smooth pursuit eye movements as a pencil to draw, write or generate a signature”.

The technology described in the journal Current Biology would greatly benefi t people who have lost limb movements after a stroke or due to motor neurone disease, or spinal or other injuries.

It can also help improve eye movement control in people with certain conditions such as dyslexia or ADHD and even athlete or surgeons who require strong eye focus.

With just half an hour of training, volunteers were able to write words on a screen at a rate of 20 to 30 characters per minute which is equivalent to the normal speed of handwriting.

The study author is working on an improved version of his eye writer, and tests with patients should start next year. THE HEALTH

All you women take note! Holding a demanding job van strain your heart, according to a study published in PLoS One.

For the study, research-ers followed 22,086 women of average age 57 for 10 years.

Women who had high-strain jobs has a 40 per cent increased risk of having a cardiovascular event such as a heart attack, stroke or death from vardiovascular disease

compared to women who had less stressful jobs were also 67 percent more likely to suffer a non-fatal heart attack than their peers in jobs with less stress.

Surprisingly, job in-security was not linked with a risk of heart attack, stroke or other cardiovas-cular problems.

So what should wom-en do? They should alter women do? They should alter their lifestyle to re-duce stress.

Taking personal time, doing yoga or meditation, or even praying may help, the study author recom-mends. THE HEALTH

Helmets protect motorcyclist form not just head injuries but facial injuries, too.

For the study in the Archives of Surgery, researchers who analysed data from the National Trauma Data Bank on 46,362 bikers who had accidents between 2002 and 2005 found that 77 percent of the bikers wore helmets at the time of the crash. About 1,700 bikers suffered nose injuries, 2300m had eye injuries, 800 busted their jawbones, and

1,400, had face bruises from the crash.

Those who wore helmets were 60 per cent less likely to suffer from facial injuries compared to riders who did not wear helmets.

It has been well established that the use of helmets can protect against mortality, traumatic brain injury, and cervical spine injury, and improve functional outcomes after a motorcycle crash. Protection from facial injuries

can be an added benefi t. THE HEALTH

Pray, Relax

Write with your eyes

Helmet as a Life Guard

JAIPUR: Girls seem to be at the receiving end these days.

After Uttar Pradesh and Jammu and Kashmir, a village council in Rajasthan has prohibited girls from carrying mobile phones.

The council in Kishorpura village of Jhunjhunu district also directed them to cover their heads when going out of home.

“The panchayat recently held a general meeting in which village elders expressed the view that mobile phones were spoiling girls,” said Bimla Meena, the village head.

She said he girls have also been directed to wear proper clothes which would make them look decent.

The village head did not specify the punishment to be meted out to any girl found fl outing the panchayat’s edicts. Most villagers agreed with the council’s order, she claimed.

In July, a village council in Bhagpat district of Uttar Pradesh banned love marriages and young women from using mobile phones.

In August, unknown militant outfi ts in Kashmir warned that girls would be shot dead if seen using mobile phones in public. UCAN

Keep off cell phones, girls warnedThey were also directed to cover their heads while going out of home

The truth about sugar

Sugar has earned a bad reputation as it is linked to various diseases like diabetes, obesity, heart disease and cancer. The truth is that sugar is not only important for your body, it is also important for your life. However, it is important to understand what kind of sugar is good for you and what is not. Understanding sugar

It is interesting to note that ‘raw sugar’ - which most people think is natural - is also refi ned. Once the cane juice crystals are harvested, they are washed, boiled, fi ltered and dried. This process removes most of the fi bre and nutrients existing in the original crystals. The sugar then becomes refi ned, with no nutritional value. The use of artifi cial sweeteners is often a case of trading one problem for another and is defi nitely not the path to good health. Needless to say, artifi cial sweeteners are more harmful than refi ned sugar. TOI

Page 8: 1-9-2012

8September 1, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Creamy RisottoCook Time: 20 minutes Ingredients:1no. - small onion, fi nely minced 300Gms -Short grained starchy rice 1 liter - Simmering hot broth (vegetable or animal)80 ml – Semi Sec white wine A clove of garlic, minced10gms -Chopped Parsley80gms - Freshly grated Parmesan 30gms - Unsalted butterSalt and pepper to tastePreparation: Melt the butter in a pot, add the onion, and sauté it until it becomes translucent. Stir in the rice, and continue cooking, stirring constantly, until the grains of rice become translucent too, about 5 minutes.

Begin to add the broth to the rice, stirring in a ladle at a time, and adding more as the rice absorbs it the liquid. When the rice is about half done, stir the wine into it, and then continue adding broth until the rice is done; time the additions of broth so that when the rice is done the risotto is all’onda, in other words not stiff.

Remove the risotto from the fi re, stir in the garlic, parsley, cheese. Cover the pot for a minute or two, and serve.

P Agxekar | VIP

“Tujea dolleant patti astona, tujea peleachea dolleantleantlem kuskutt kiteak kaddtai?” hi Povitr Pustokantli opar ‘Tujea Dolleantlem’ hea Kenny Ferns’-achea tiatrak bori bosta.

Aplem ‘engineering’-achem xikop purem korta dekhun, Roy (Peter de Pedda)-achi avoi Laura (Jessie Dias) khuxal asta. Aplo put bore dekhin vaddla mhonn ti sontosta. Punn xezarcho Franco (Antush) ek dondekar koso ani tachi ghorkarn’ Natasha (Sharon Mazarello), bailanche sonvsthe-chi odheokx koxi, apleach vau-rant gull zal’lim dixtti poddtat. Tanchim bhurgim Reagan (Wil-ly Silveira) ani Ninoshka (Mita) veglleach sobhavachim. Tanche thaim sogllem asa, punn eka-mekak sangat diunk tankam vel-luch mellona. Franco-chea kut-tumbant vhoir-sokol zata tedna,

Natasha, bailanchi odheokx koxi, aplea ghorabeacher visor ghalun, dusreanchem jivit nit-taier ghalunk bhonvta.

Xevttim Franco ani

Laurache ghorabe khoim pavtat? Konnacho ghorabo surokxit urta ani konnacho nisontonnak pavta? Tem sogllem tiatrachea dusrea bhagant polleonk mellta.

‘Tujea Dolleantlem’ khasgi jivitacher bhor ghalta • Ganvan Vel’lecho• All India Radio-cher aple panch tiatr

vitrailea uprant, 1995 vorsa aplo poiloch tiatr ‘Visvas Na’ uzvaddak haddlo.

• Az meren tannem 17 tiatr boroun, sador keleat.

• Az nhoinch rajkaronnant, punn tiatramni porian ‘politics’ bhorpur misoll zal’lem dixtti poddta. Novo boroupi, digdorspi palkar ailear, taka khala uddovpacho proitn chalu asta.

• Vevsaien lovkik zal’le digdorspi novea kolakarank ani digdorspeank aplo hat diun, vhoir sorunk sondhi ani ut’tejon dinant. Urfattem, tankam machie vhele nanch korunk vavurtat.

• Mhojea tiatrachi borpavoll bori asta dekhun, zaiteamni mhaka ghat kelo. Punn hanven konnachich porva korunk na.

DIGDORSPI ULOITA: Kenny Ferns

Brian, Sally ani Janet eka-mekak sangat diun, lokak bhorpur hansoitat. Machier gailolim kantaram, zoxim Rosario de Benaulim (Mog), Peter/Roshan (Rapistank

jivexim marpache), Marcus Vaz (Goyant choreo), Peter de Pedda (Maim), Wilmix/Sharon (Mopa airport), Roshan (Cheddvam ashramantlim) suvadik asat ani boro sondex ditat.

Feroz F | VIP

MODDGANV: Sorkaran DKA-k anik-ui poix-anchem onudhan toxench ek ofi s-uidiunchem mhonn magnni DKA-chea 25 vorsachea suvallea vellar sorkarak keli. Adlea sork-aran DKA-k 15 lakh rupya grants diunk suru kelam tem atam sorkar vorsak sumar 20 lakh rupya dita. Toxench Rajbhas kaidean, Devnagri lipi borobor Romi lipik-ui eksarkho dorzo zai oxi vinonti keli DKA-chea nanvan Xri Tomazinho Cardozo-n keli.

Mukhel Montri Xri Par-rikaran aplea ulopan DKA-k Offi ce ani poixanchem onudhan vaddoupachem asvaxon dilem. Punn Romi Lipik Devnagri Lipi boro-bor Rajbhas kaidean samil korunk dor ek vost korum-ya’ oxi bhas dili. Tomazinho Cardozo-n DKA-cho kherit vavr ani itihas sang-tana, oxem mhonnlem ‘Romi Konknnicher onit zalea dekhun DKA zol-mak aili. Hachem karonn mhunllear Rajbhas kaid-ean Konknni mhunnllear devnagri lipin boroyloli Konknni oxem sorkaran jahir kelem. Oxem korun lakhamni Romi Konknni

mogyancher sorkaran vis-vasghat kelo’.

DKA-cho Odheokx Premanand Loutlekar-an oxem sanglem, ‘Dal-gado Konknni Akademi (DKA) Konknnicho vaur Romi Lipint korta. Punn Devnagri lipicher add na. Konknnichi vadd zaunk DKA-chem dhoron asa’.

25 vorsanchea nim’tan DKA-n zaite karyok-rom ghoddun haddunk yevjilam. Kherit toren Konknni masikanchea editorank ek xibir korun Konknnichem promann borovpak lokx ghalunk yevjilam. Toxench tornat-team khatir ek ‘conven-tion’ gheunk tharailam.

England-ak, Eng-lish kiryadanchi bhas mhunntalim. Thoinchem Rajghorannem French uloitalem. Punn English sadea lokachi bhas asli taka lagun tigli oxem Par-rikaran itihas ugoddlo.

Amkam amchi bhas fa-mad zal’li zai zalear, sadea lokachea kallzam lagim ti asunk zai. Hoch amcho hetu zaunk goroz. Ekame-ka borobor vavurtana hem ek ek kam’ korunk aiz goroz asa oxem Parrikaran aplea ulovp sompoitana sanglem.

Igorz ani KonknniPadrimni ani Gõyche Igorjen Konknnik yogdan kelam tancho ul’lekh kortana Pri. Pratap Naik, sj DKA sthapnnar vangddean oxem sanglem, ‘Portugez Gõyant yeunche adim, hangachea lokachea tonddar Konknni golltali. Ti borovnk konn vaprinaslo. Jezuit ani Fransiskan misionaramni Konknni borovpachi survat keli. Hache itihasik purave asat’.

Xri Manohar Parrikar Misant Konknni vapurtat ti apleak somzochina mhunn chintalo. Punn Misak hajir zalo tea vellar Misan vapurleant tim utram zai-tim Sanskrut bhaxent asat dekhik vedir hem Sanskrut utor oxem tannem sanglem. Konknni Bhas Padrimni samball’lea ani aiz pasun ti bhas Igorjent cholta. Ti bhas igorjek lagun chalu asa ti amchea kallzant urta. Je poryan igorjent Konknnint Misam bhettoitat te porean Konknni morchi na oxem Ban’navlecho amdar Caetano(Caitu) D’Silva-n sanglem.

Romi Lipichea mogyancher Parrikaran hanso haddlo

Page 9: 1-9-2012

9September 1, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

Stanley Vaz | VIP

PONNJE: Goychem ek nanv vostem dhanvpi khellgod-di mhonn nhoi fokt aplea ganvank punn ak’khea Goyank nanv mellovn dilolem Pratima Gaonkar haka somplear 11 vors-am zalim, torui azunui tachem gorib kuttumbh Pratimachea mornna vel-lar tankam dilolim axva-sonam kedna xarti pavoi-tolo hachi vat pollevn asat.

Goychem vegan dhanvpi mhonn famad

zalolem ani prosid’diche unch tengxer aplea jivitachi vattchal kortanch 1 otubr 2001 vorsa tannem Sad-dgal Kirlapal hanga aplea ghorachea sezareak aslole baint uddki marun jiv som-poilo. Brunei Dar-e-Salm hanga zalole 11 ani 12 Julay 2001 vorsa ASIAD spord-hent Pratima Gaonkaran dhanvpa rexint Bharotak ek bhangrachi ani ek ru-pee medal jikon haddleli. Tea bhair tannem raxt-triya khellanim Bangalore, Kanpur, Gandhinagar ani her rajeamni zalolea spord-hanim bhangra ani her sa-

bar medaleo melloileo. Tem dhanvpantuch nhoi punn ‘short put’, ‘high jump’, long jump’ hantuntui uxe-ar aslem gorib kuttumbant zolmolea Pratiman khupu-ch namna melloitoli.

10vi puray zalea uprant fuddle xikop ghevnk tem Mhapxem ailolem . Punn tachea avchit mornnam khellam molar ek vhodd zhuttko boslo. Tea vellar tache familik ghor band-un divpachem axvason dilolem, punn axunui tem khellam khatea koddlean zavnk na. Pratimachi avou Jayshree, bhoinn Seema ni

bhav Shivanand atam fokt Pratimachea ugddasacher jiyetat. Pratimachea morn-na uprant tednacho khasdar Ramakant Angle hannem tnachem ghor jem adim matiyechem aslem tem chirenim bandun dil’lem. Montri Prakash Velip han-nem 1 rupiya modotui keloli. Anikui zaitim axva-sonam dilolim punn nikal mat kainch laglonam oxem avoi Jayashree sangta.

Pratimachea ghorcheank adar kedna melltolo?Tachea mornna udexim puray Goychea khellam mollar boroch kallokh posorlo. Goychea khellam khatean tea vellar tachea ghorcheank khup bhasavnneo diloleo, punn atam 11 vorsam zalim Pratimachi avoi Jayshree Gaonkar teo xarti pavpachea bhorvanxar jiyeta.

Pratimacho bhav ITI mekanikacho kurs korun bekar asa, bhoinn Seema ganvhcea balwadint adhar korunk veta zalear avoi hanga thoim dispotto vavt korun ghor sambhallta. 11 vorsam uprant tori Parrikar sorkar hacher aplem lokx ghaltolo kai?

BHOPAL: Cheddum bhurgeacho jiv salvar ko-runk Madhya Pradesh-ant Novel-achea rrupan vegllech torechi panvlam ubharleat khasgi toxench sorkari hospitalamni zol-mak yetolea cheddum bhurgeachea avoy bapay-ak porbim ditoli akorxit kardam divpak fuddakar ghetla.

Hea rongit kardancher

bailanchea kol’leanna khatir aslolea onek yevzonnenachi mahiti thoim mellta.

2011 vorsachea

Novembrache 1ler, cheddum bhurgeak salvar korat (Beti bachao ABhiyan) nanvachi mohim uzvadda haddloli. Odhikareamni mahiti dilea tea pormonnem aiz meren hi yevzonne khal 7,576 avoy bapayank porbechim kardam dileat. Sodea thoim 1 hozar dadlea borabor 930 cheddvancho aspav asa. TOI

Cheddum bhurgeank salvar korunk novi yevzonn

We admit even the paralyzed, bed-ridden, those seeking physiotheraphy or even temporary stay for a few months/years.

ADMISSION OPENHome for Senior Citizens-Men (Since 1975)

KRISTRAJBHAVANSaligao, Cotula, Bardez, Goa -403 5110832-2278345 9850764982

Page 10: 1-9-2012

10September 1, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

English Konknni Mix Bhaji

Fun chodd zala,marog podta

It just started as ‘just for fun’. But the repercussion of such a stance is becoming haunting.

People are recording videos uploading for fun which later become a data for criminal record. Unethical fun leads you to the door of the criminal law. Fun mhunn chalu zata ani magir fun magor podta.

Recently, we have witnessed such instances in Goa both with the cops and the villages. Keeping ethics out or making fun of ethical standards is increasing.

The simple expression it’s fun have entered Konknni English Mix Bhaji as Fun To. People who used to say mojea zali are now shifting to say borpur fun zalo. Though these words are rare but they are used by younger generation.

There is another word that is used, it’s funny. Although you may admit that ‘Hatun funny kaim nam-there is nothing funny in this, the words fun and funny are taking deep roots not only in Konknni English Mix Bhaji but in our social philosophy itself.

There are people advising to adopt a mantra- just do it for fun. In a haste to release stress, people adopt such perception baptizing them as healthy. Today the issue of religious conversion is at bay but people will convert you to adopt an unethical philosophy of life. There is no question of law in this regard. The arm of law has not reach to detect such deceptions.

There are others who best serve as joy killers. They derive pleasure in killing the joy of others. Both the types are to be guarded- joy killers and Salespersons selling an unethical philosophy of life.

You can use fun in Konknni English Mix Bhaji but to have fun and learn to enjoy is the new art that need a deep sense of social commitment and meaning.

Feroz F

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

Niti ghorant bovall zata dekun:Judge: ‘order, order’.Chor : ‘Bhaji-panv, ani ek samosa’.

OÌ¥Ìרhõ FòÌã–Ìn÷ÕDFòÌ ŒÌ�Ì™ÌÌ�Ì +Ìù�ÌŸ™ÌÌ QÌœúÌÉtÌ LÌÜ–Ì FòÌã–Ìn÷šÌâ ù�ÌÌã̟ͨ™ÌÌâ. t™ÌÌ QÌÙn÷ÌÉtÌ DFò ¥·þn÷ +Ì�ÌÕ ·âþœú –ÌÌœúÕFò FòÌâ–Ìn÷šÌâ +̲̟™ÌÌâ. tÌÌtÌÉ¡ôÕ ¥·þn÷ DFò OÌ¥Ìרhõ FòÌã–Ìn÷Õ –ÌÌœúFâòŸ™ÌÌ FòÌã–Ìn÷šÌÉFò wÌÌ²Ì FòœútÌÌ¡ôÕ. tÌÌFòÌÉ ZÌÌãZÌÕ ˜ÌÌœÙ�Ì œúHò–ÌÉ–Ì̤ý FòœútÌÌ¡ôÕ. DFò zùÕ²Ì ŒÌÙ�ÌÌ™ÌÌOÌâœú LÌÜ–Ì ²ÌÌâ™ÌœúÕ +̡̙ôÖ. tÌÌsÌã ZÌÌFòœúÌFò +Ì�ÌÌâ¥Ì �Ì ²ÌOÌ£™ÌÌÉtÌ ¥·þn÷ FòÌâ–Ìnâ÷Fò ̃ ÌÌœú�ÌÌZÌã •ò˜ÌÌsÌÊ FòÌn÷¡ãô. ZÌÌFòœúÌ �Ì ²ÌÙZÌÌâ¥ÌsÌÕ ˜ÌÌ�ÌÜ�Ì QÌÙn÷ÌÉtÌŸ™ÌÌ ¥·þn÷ OÌ¥Ìרhõ FòÌã–Ìnâ÷Fò —Ì̙̜ú FòÌn÷¡ôÕ. =�ÌœúÌÉtÌ �Ì™Ì²Ì ¥·þœÙ�Ì ˜ÌÌœÙ�Ì FòÌ�Ì¡ôÕ.

zâùLÌ- ˜Ì�̨ÌÌFò +Ì�Ì¡ãô ¥ÌÌ™Ìhõ OÌÙsÌÜZÌ ZÌn÷ FòœÙ�Ì �Į̀ÌÌFò FòÌœúsÌ yÌÌœútÌÌtÌ.

manaSaacaI kUD

payaaMnaI calapacaoM

hataMnaI kama krpacaoM

taoMDana iktoM krp

jaovap AanaI ]laaovap

daMt Aasaat pcapak

jaovaNa baroM caabapak

daoLyaaMnaI iktoM krp

pLaovap AanaI taoKovap

naak vaasa Gaovapak

hvaa iBatr Gaovapak

kanaaMnaI iktoM krp

Aayakp baroM toM krp

ekamaokak hat idyaat

ekvaTana ravaat

dovaacaoM naaMva Gaoyaat

saaMgaata mana saaMgata mana

Da^.iBakajaI GaaNaokr

There was a woman who had been diagnosed with a terminal illness and had been given three months to live. So as she was get-ting her things “in order”, she contacted her pastor and had him come to her house to discuss certain aspects of her fi nal wishes.. She told him which songs she wanted sung at the ser-vice, what scriptures she would like read, and what outfi t she wanted to be buried in.

The woman also re-quested to be buried with her favorite Bible. Every-thing was in order and the pastor was preparing to leave when the woman sud-denly remembered some-thing very important to her.

“There’s one more thing,” she said excitedly.

“What’s that?” came the pastor’s reply.

“This is very impor-tant,” the woman contin-ued. “I want to be buried with a fork in my right hand.” The pastor didn’t know what to say. “That surprises you, doesn’t it?” the woman asked.

“Well, to be honest, I’m puzzled by the request,” said the pastor.

The woman explained. “In all my years of attend-ing church socials and potluck dinners, I always remember that when the dishes of the main course were being cleared, some-one would inevitably lean over and say, ‘Keep your fork’.

It was my favorite part because I knew that some-thing better was coming...

Like v e l -

v e t y c ho c o l a t e

cake or deep-dish apple pie.

Something wonder-ful, and with substance.

So, I just want people to see me there in that casket with a fork in my hand and I want them to wonder, ‘What’s with the fork?’ Then I want you to tell them : “Keep your fork...the best is yet to come”.

The pastor’s eyes welled up with tears of joy as he hugged the woman the last time he would see her before her death. But he also knew that the woman had a better grasp of heaven than he did. She KNEW that something

better was coming. At the funeral

people were walking by the woman’s casket and they saw the pretty dress she was wearing, her fa-vorite Bible and the fork placed in her right hand. Over and over, the pas-tor heard the question, “What’s with the fork?” And over and over he smiled. During his mes-sage, the pastor told the people of the conversation he had with the woman about what it symbolized to her.

The pastor told the people how he could not stop thinking about the fork and told them that they probably would not be able to stop thinking about it either. He was right.

So the next time you reach down for your fork let it remind you, oh so gently, that the best is yet to come.

Utor Kuvaddem- 4. : Nikal

Not only are walnuts delicious to eat but also good for your heart and your skin.

They are one of the best plant sources of protein. Here are some health benefi ts of walnuts we bet you didn’t know about:

- Walnuts are a rich source of omega-3 fats andalpha linoleic acid (ALA) that are known to improve artery function.

- They contain anti-oxidant properties that help in preventing cancer.

- It is believed that consumption of walnuts as a part of daily diet helps in prevention of gallstones.

- The monounsaturated fats present in walnuts helps in lowering bad cholesterol and lipoprotein, a compound that can cause atherosclerosis by increasing blood clotting.

- An essential amino

Walnuts are good for you

acid called L-arginine, which is present in walnuts, gets converted to nitric oxide that helps in increasing the blood fl ow in the body. It also

prevents arteries from narrowing and preventsthe accumulation of fatty deposits on the artery walls.

- Walnuts are often referred to as ‘brain food’. That is because they are a rich source of omega-3 fatty acids which plays a major role in the optimum functioning of the brain cells, making you smarter.

- Melatonin, a compound found in walnuts is helpful in promoting good sleep therefore, reducing insomnia and other sleep disorders which are prevalent. TOI

Page 11: 1-9-2012

Kotha ani Kovita l 11Vauraddeancho Ixtt � September 1, 2012

Liplolim-xennlolim mannkam motyam

Utth re baba, utth ! Ubaldo F

Sokallchim 8.30 voram. Ek bapuy aplea putak utthonk fuslaita mhonnun, ’Janu! utth re baba utth.” “Nam re papa! Mhaka utthoi naka”. “Kitem? Are vegim utth. Tuka iskolak vochunk zai”. “Naka! Mhaka iskol naka?” . Bapuy mhonntta “Kiteak re puta?”. “ Papa, Poile suvater xallek vochonk vaz yeta. Dusre suvater her bhurge mhojim fokanndam kortat. Tisre suvater xallechem nanvunch kaddllear tokli bejar zata”. “ Puta, tunvem vochonkuch zai karonn, poilem to tuzo ek kaido. Dusrem, tum 45 vorsancho zobabdar dadlo ani tisrem tum te xallecho Headmaster” . Babddo Headmaster aplea chadramni revddon huskeam mekllo zaunk sodtalo.

Chantte panvlak amkam vichitr monis bhett’tat.kaim zonn apli jinn zodd zalea oxem somzun gorje bhair apleakuch xraptat ani Devacher xinn kortat. Konn tankam utthoitolo ani konn tankam zagoitolo? Aplech bhitor atmvisvas (self confi dence) rochun aplem jivit ek kherit Devachem dennem mhunn somzun jivitant ek khotkhotit anvddo nirmann korunk chodd goroz asa.

Mon’xachi jinn kosle doxer asa tem topasunk ,tachea bhurgeapon-nancher nodor marunk goroz. Eka bhurgeacho atmvisvas(self confi -dence) tachea bhurgeponnar ut-pon zata. Atmvisvas mhonnxi dusre apnnank koxe toren lekhtat,aplea sovem kitli apurbai dakhoitat, kitem uloitat ani kitlo obhiman

ditat. Kaim pavtt lhan bhurgeank dhokear dhoke bostat ani te ni-raxi zavn buddbudde kaddtat. Avoi bapuy vo gorchim tankam chantte pavlak kenddtat, lhanxi chuk motthi korun dakhoitat,rokddench tankam pixeant kaddtat vo tanchim khebad-dam korun hanstat.

Tedna eka tornnatteak apunn futtkea noxibacho, ek chukincho pottlo, oxem dista. Bhurgeacho svotacher visvas vaddounk goroz..Favo ti xabaski divn tache kherit gunn vakhannunk zai ani dha zannam mukhar tachem borem ulounk zai. Dor mon’xa sovem kitem nam kitem borem asach. Chuk zali tor ti sudrai, punn tannem borem kortoch taka tallio pett, to apurbayecho put/dhuv mhunn dusreank kolloi.Tujea

bhurgea thaim kosle nam kosle bore gunn astele te taka sodun kaddunk xikoi. Ek-ek denneam khatir Devak dinvasunk xikoi.Zo monis apleak Devan dilelim dennim mezta, to dadhos jiyeta.Tujea ballkank dusreak sor korinaka. Ek-ek mon’xan ap-aple bore gunn dileat.Panvlam mhojim tim justuch, dusreacheam panvlancher kednanch boschinanat. Mhaka khas mhoje HANV KI asa tea pasot hanv to hanv zatam

Mon’xacho fuddar ani khoxalkai tacheach hantant asa.Nitoll nhes-onn nhes,poxtti jevonn jev,khoxal monxancho sangata sod, goroz ted-na motthean hanxe mar,dusreachem borem polletoch taka xabaski di. Dita tea mapan monis gheta. Hench amche jinnenchem brid zaunk favo.

Temp AtanchoSogllim mhonntat ho sonvsar sudhorla,Sonvsara borobor monis-ui bodol’la,Konn zanna sonvsaracher koslo varo marla,Atam rat asli ti, dis zauncho urla.

Maim mhonnta cheddvan festak boro vistid xinvla,Tika khobor na cheddvan vistidak khoim katro ghatla,Katro polleun, cheddo ghunvoll ieun sokla poddla,Adanv, Eve bhaxen bhonvpacho kall ieuncho urla.

Maim mhonnta cheddo ani ghov bair sorun gheleat,Dogui sangatan soro pietat, sangta aunty Bella,Xezarn’icho fattlea disamni ekttoch put mela,Sunen aplo tambddo vistid angar ghalun dance kela.

Teddy Teodosio Rodrigues

Agnelo Pires.

Pormollit jinnecho uzvadd chakpi aiz ful’lolim fulam faleam bavtat toxem mon’xachea jivitachea provasantui xevottachi ek voll boroil’li asta. Jinnechea provasant ek ek pavl fuddem ghaltam ghaltam mon’xak borem vaittachem mhonv-vikh, sukha dukhache hanxe-roddnnem, umalle bhavnamcho porzoll- pormoll chakonk melltta. Ani itlem asonui mon’xak aplem jivit odhurem dista. Karonn monis zatik laglolo kolonk “Axea” taka kednanch dhadoxi korina. Axechea kallkhi bhuimyerant sanddlolea mon’xak uzvaddant haddpacho proytn korop mhunnllear varear ubtolea , dori tuttlolea potangachea fattleam dhanvop. Axentlean zal’li niraxea mon’xachi durdoxea korit asta ani khoim tori jinnecho surya liklikhta ani khoim tori khol vicharancho dorya gazota…

Bhroxttachar ho rajkornniyo mon’xamni zolmank haddlolo rakes. Toxem pollevnk gelear amchi nokarxay (Bureaucracy) oslea rake-sank zolmak haddunk titlich hux-

ear. Karonn ‘role models’ je ami mhunnttat tech tor amkam kalleak dhovem ani dhoveak kallem mhun-nonk xikoitat, tech tor amkam fuddlem dar ugtem astonam fat-tlea darantlean bhitor soronk ki-tlem motthemponn asa tachi a b c xikoitat zalear ek sorv-samanyeo mon’xachea bollsak burak kiteak poddcho na? Ani dusre ordan fot-tingponnachi girestkay konnank naka zalea? Kallokhantleo ghoddn-nuko ken’nay il’lo odik anond di-tat. Punn axechi lall gholloit aslole-ank ken’na tori xanti khontt martoli hem ami visronk favonam.

Fattlea sorkaran khubxea torn-natteank bhitorlean duddu ghevn bekaidexir nokreo dileat mhunn BJP sorkar tancher aropanche far marit asa zalear adim montri podam ghevn aslole Congressiche Amdar tea dhunvrantlean ghusmottot aplem nak dhorun bhair sorpachi tozvit korit asat. Xemboramni tornnat-teank ghevn rostear yevn tankam novean nokri divpachi nit mell-ovn divpak Congress Amdar aplem fattboll punzaitat zalear Gõychea sogllea nagrikank ekech tagddent

mezpachem asvason dilolo Mukhel Montri monemponnachem rupd-dem ghalun asa hem sot kai kitem hem pollevnk angak chimtto kadd-pacho vell ailolo asa.

Prot’tek proxnnank zap asa hem khorem ason poryan kaim proxnn, proxnnuch urtat. Sorkara-chea mhunn’nnea pormonnem khub zhorintlean rajeachi yenavoll vaddot asa. Sogllim mollbam khali korun pavsui bhorpur poddlolo asa tori as-tonam Gõykarank sarkem udok kite-ak mellona? Sorkar lokam koddllean rosteacho kor gheta torui astonam lokank bore roste kiteak dina? Bhon-vddekarank lagon Gõychi girestkay vaddtta torui astonam bhonvddek-aram khatir sorkar boreo sovloteo ani bore dekhave kiteak toyar korina? Ani oxi hi proxnn, proxnnuch urpa-chi volleri, ‘The Great wall of China’ sarki zaum yeta.

Ani mogall vachpeam khatir apurbayen toyar kelolea likhnnechea mallachem nimannem ful guntho-nam….

Sumanacho Naro: Avoy bhaxek dovruk gopant, V. Ixtt-ak dovrat kallzant.

Khol Vicharancho Dorya Gazota

Almir de Sousa

Rosteancher zonvaramBhailea desank sor kelear amchea desachi anink

ek vhodd addkholl mhollear rosteancher zonvoram . Amchea rosteancher eke vatten plastic potieo ani kochro vochot thoim dista zalear dusre vatten zonvaram distat. Bhailea ganvamni osle dekhave disonant. Amchea rosteancher don jinsanchim zonvaram chodd distat: gorvam ani sunnim.

Gorvam: Bhailea desamni rosteancher ek gorum chukon legun disona. Kaim ranantlean vetoleam rosteancher, rantti mervam astat tim margar danvon yevnk xokta dekunuch tea-tea zageancher vhoddle toktte marlole asat ani fuddem ghoddiek mervam astit oxem he toktte sangtat. Dekunuch mottoram chotrayen cholovchim poddtta karonn merum melear choloitoleacher yeta. Punn him ranvotti mervam, poslolim zonvaram nhoi.

Bhailea desamni gorvam addeam bhitor astat: Xetamnim vhoddlea addeam bhitor gaiyo ani ek boil asta ani urloleam boilank tim viktat. Adim Gõyam margancher boilanche gadde bhonvtale mhonnttoch gorvam bhonvlear kaim vaitt naslem. Punn aiz gorvam rosteancher mhollear ek khun, tankam lagon kitlech-xe obsoeg zaun monis melole ami aikolam.

Hi zababdari doganchi:Poilem, Sorkaran gorvanche dhoni aplim gorvam rosteancher soddinant tosle kaide kaddun te kaide pallunk zai. Dusrem, gorvanchea dhoniamni adde bandun aplea gorvank addeam bhitor ghalunk zai vo tankam boro chorov mellta tosle zage sodun team zageancher adde bandunk zai.

Sunnim: Ostontechea desamni sunnim nant oxem nhoi, punn tim margancher soddlolim nant, eka-eka sunneak tacho dhoni asa. Hanv rautalom thoim puskoll lok “Summer Holidays” sarunk ailolo aslo. Tea loka lagim bhurgim ghoddiek thoddim astit punn sunnim aslintuch.

Jinsam torenchim sunnim: Thoddim polleunk sobit ani dusrim bhirant haddpachim punn sogllim ap-aplea dhonia vo dhonini borobor aslolim. Konn margancher hevtten-tevtten dhanvonant vo konn pixim koxim vellancher fi ronant.

Adim sunneachea golleant pott’tto astalo ani ghoddiek tankam ‘tax-ui’ poddtalo. Aiz parpoll sunneancho ankddo vaddot veta ani khoinchea vellar pixem lagon tim konnank chabtit ti khobor na.

Sorkaran hanga-thoim fi rtat tea sunnea vixim goroz te upai gheun amche ganv ‘soddlolea’ sunnea meklle korunk zai.

Sunnim postat tannim tancho poramos korcho ani tankam ap-aplea ghorant samballchim. Aiz sunnim vaddpak ek vhoddlem karann mhollear ‘Zonnvaranche mogi’ sunneank hat lavunk dinant. Mhonnttoch konnuch kaim korina ani sunnim vaddot vetat. Amche roste, vello ani ganv ami soddlolea sunnea meklle korum-ia.

Dusreanchem Xikum-ia

Page 12: 1-9-2012

12 l Bhavartacho Onnbhov September 1, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

RAIA: Mhojea 10 vorsanchea bhurgeachem bhair zaunchem bond zalem. Kitlea voizanchi vokhdam kelim ani oxem 25 dis koxttoun bob martalo. Hanv Man. Agnelacho bhokti. Mhojea lagim Man. Agnelachea fondda-chi mati mhoje kodde asa mhonn mhaka ugddas ailo ani ti han-vem taka piyeunk dili. Eka hora bhitor taka bhair zalem ani atam to boro asa. Toxench mhojea ghorkarak hotelant nokri favo zalea puro mhonn maglolem ani nokri zali uprant ami Kerala gel’eanv tedna tannem leave kad-dli na mhonn nokrecho taka kad-dlo. Ek mhoino sarko niraxi zalo. Ami Pilar ieun bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka Brestar ieta mhonnlear nokrek apoilo. Dusrea disa to hotelant bestoch gelo ani Man. Agnelachea mozotin tisrea disa apoilo. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Martina Figueiredo

ANJUNA: Hanvem mhojea dhuve Bency pasot maglolem taka bori sirvis favo zalear puro mhonn. Man. Agnelan mho-jem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Bela Fernandes

MURMUGANV: Mhojea payank gutti al’li, tedna mhojer bhirant aili operasanv korunk poddot mhonn. Man. Agnelachea fond-dachi mati vhorun te guttiecher ghali ani Man. Agnelache mo-zotin borem zalem. Toxench mhozo kan vhanvtalo thoim mati laili ani atam borem asa. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Antoneta Noronha Diniz

BENAULIM: Mhojea ghorkarak 3 vorsam porian nokri nasli. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka nokri favo kor mhonn ani angovnn porgott kortolim mhonn angoilem. Man. Agnelan mhojem magnnem ai-kolem mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Sharmila Rodrigues

MAJORDA: Mhaka apendicite zal-li. Operasanvanchea velar han-vem maglem mhaka operasanv nastana boro kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem ai-kolem mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Mariano Fernandes

NAVELIM: Maglolo upkar Man. Agnala mozotin mhaka favo zalo

mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Perpetua Goes

DUBAI: Mhozo put Bradley pordesant astana tacho kan bond zaun taka aikona zalem. Ek rati taka chodd dukh zali. Tedna ami bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani tache mozo-tin kanantlean mater vhanvunk lagli ani kan boro zalo ani atam boro asa. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Maria Rodrigues

BETALBATIM: Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun mhoje dhuve pasot maglolem tankam bhurgechem dennem favo kor mhonn. Man. Agnelan mho-jem magnnem aikolem ani tanger baba zolmolo mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Belmira Andrade

CHINCHINIM: Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun Jezu lagim mhojea bhoinnichea ched-dea pasot maglolem taka bori sirvis favo kor mhonn. Tedna eka mhoinea bhitor taka sirvis favo zali ani to bottir gelo. Toxench anik zaite upkar Man. Agnela-chea mozotin mhaka favo zaleat mhonn. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Alzira Rodrigues

CHANDOR: Mhojea ghorkark zor ieun pott fulun mutachem in-feksanv zaun ek mhoino hospi-talant aslo. Voiz sangi ami zata tem kelem tumi Deva lagim magat mhonn. Ami Pilar ieun taka magnneant ghalo ani ami-i magot rauleanv taka boro kor mhonn. Man. Agnelan amchem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Paciencia Antao

SINQUERIM: Amchi soiri duent asli, tika don tumor zal’le. Ti-chea lagim utthunk, bosunk ani nidunk zainaslem. Voizamni to-

pasun sanglem tumor vhoddle asat operasanv korunk goroz mhonn. Hanvem bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem tika operasanv nastana bori kor mhonn. Operasanv korunk vheli, nimannea vellar topasun voizan sanglem oper-ansanvchi goroz na mhonn. Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Conceicao Silveira

KORTALIM: Man. Agnelak fud-dem ghalun hanvem maglolem amkam bhurgechem dennem favo kor mhonn. Man. Agnelan amchem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak kallzant thaun dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk mag-tam.

Gracy D’Silva

CHINCHINIM: Mhojea 3 vorsan-chea putak okosmat zor ailo ani voizachea vokhdamni den-vona zalo, tedna voizan sanglem vokhdamni denvona zalear hos-pitalant dovrunk poddtolo mhonn. Tea vellar ami bha-vartan Man. Agnelache mo-zotin amcho put boro zalo. Man. Agnelak kallzant

t h a u n

dhin’vastam ani v e g i n c h Santacho man favo z a u n k magtam.

Sherol Viegas

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultra-sound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar Ofi sant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas

PRAYER TO OBTAIN THEGLORIGICATION OF VEN. AGNELO

Almighty God, our heavenly Fathr, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for givins us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. AgneloO God of infi nite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we

beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen.

Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to:

The Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo,Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460

E-mail: [email protected] [email protected]

UPKAR MELLUNK MAGNNEMSorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche

soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnemOgonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea

payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv

amchea Somia Jezu Kristache nanvim. Amen

PILAR MISACHI MANDAVOLL

Pilarchea Motthant vavr cholta.

Dekhun Misam Pilar Siminarichea

kopelant zatat.

Page 13: 1-9-2012

Katolk Khõbrõ l 13Vauraddeancho Ixtt � September 1, 2012

Ek Sfurthi: Helen Keller hi ostori zolman thaun kurddi, bheri ani moni asli. The story of my life hea tichea pustokant ti aplea jivtachi khobor bariksannen chitarta. Jednam aplea lagim lokam kodde sompork sadunk (communicate) ghoddonaslem tednam apunn bhitorlean ragan xiztalim mhonn tea pustokant ti ul’lekh korta. Ek dis Miss Fuller hinnem Helen-ak ulounk xikovpachi pod’dot sodun kaddli. Tinnem Helen-acho hat aplea mukhamollacher dovorlo. He toren Helen-achean tichea onttancho ani jibecho thav gheunk zatalem. Magir ti ek utor uloytali ani Helen aplea bottanchea adaran ontt ani jib konn porim haltat tacho sumar kaddtali. Magir Helen tech porim aple ontt ani jib dovortali ani tem utor mhonnonk proyotn kortali. Zaiti practice kelea uprant, Helen ulounk xikli. Tednam tiche khuxalkayek xim’mer uronk na! Ti aplea pustokant oxem boroyta, ‘ hanv khuxalkayechea humalleamni porot porot mhonntalim –atam hanv moni nhoi’. Helen-achi khobor monant dhorlear, aichea Xubhvortomanantlea bhero ani mono aslolea mon’xachi poristhiti amkam odik bori somzotoli.

Devachem Utor: Izaias Provadi aichea Poilea Vachpant, Soddvondar yeun kitem ghoddtolem tem spoxtt korta. Tachea yennean monis khuxalkayen bhortolo ho bhorvanso tankam dita. Mon’xak bhorvanxachi chodd goroz. Kiteak mhollear ho lok gorib aslolo ani Babiloniecho raza tancher zobordosten raj choloitalo. ‘Bhivkure dhir ghetat, kurddeanche dolle ugoddtat, bhereank aikum yeta, mone gayonam gaytat ani thontte khuxalkayen uddnnam martat’ oslea utramni to tankam bhorvanxan bhorta. Soglleam sovem ani odik korun dublleam sovem vegllochar korum noye mhonn Sant Jacob dusrea vachpant ugddas korta. Durbollank kochro zal’lea porim lekhop ekdom’ chukichem mhonn xiddkavnni diun Sant Jacob tankam-i manacho zago diunk zai mhonn sangta. Kiteak dubllim bhavarthan girest ani Devachea Rajeachim daiji. Xubhvortomanant, Jezu eka bherea-moneak pekovnni dita. To tache kan ugoddta ani teach borabor tache jibecho bandpas sutt’ta. Lok eka tallean mhonn, ‘Tannem sogllem borem kelem’.

Amcho Zobab: • Jezu apunn Izraelacho Soddvonndar mhonn

dakhoita. Jem kitem Izaias Provadean Mesias hache vixim bhakit kelolem tem Jezu sovem ghoddon ailem. Jezu bhereank aikum-xem korta ani moneachi jib gavum-xi korta.

• Jezuk dusreancho huso asa ani Taka dusreanche churchure distat mhonn ugddapem zata. Lok bherea mon’xanchim sompeponnim fokanddam kortat. Kurddeank tori lok churchurta. Jezu hea bherea-moneak kuxin vhorun boro korta.

• Zaite pavtti amche lagim magnnem korunk ghoddona, Deva lagim guptim ulounk amchean zaina, Devak amchem kalliz uktem korunk amkam kotthin zata. Dev amche lagim uloyta tem amchean aikunk zaina. Tednam hea bherea-moneachi dekh amchea dolleam mukhar dovrun tache porim ami Jezuk sodunk gorjechem. Tachean amkam borim korunk zatat. Fr. Ave Maria Afonso

Voros B (09/09/2012)1lem Vachop: IZ 35, 4-7a; 2rem Vachop: Jak 2, 1-5; Xubh: Mk 7, 31-37

Jezun sogllem borem kelem

SADO KALL – TEVISAVO AITAR

Aitar 2ri: Deut 4,1-2. 6-8; Mk 7, 1-8.14-15.21-23Somar 3ri: 1Cor 2, 1-5; Lk 4, 16-30Monglar 4 ti: 1Cor 2, 10b-16; Lk 4, 31-37.Budhvar 5vi: 1Cor 3, 1-9; Lk 4, 38-44.Brestar 6 vi: 1 Cor 3, 18-23;Lk 5, 1-11Sukrar 7vi: 1 Cor 4, 1-5;Lk 5, 33-39.Son’var 8vi:Mic 5,1-4a; Lk 5, 33-39

VATIKAN: Jivitant khorem-ponn vo promannikponn nasop mhunnllear tea mon’xak devcharacho gunn asop oxem Benedikt XVI Pap Saiban Aitara dis aplea sermanvant san-glem. Jezucher aslolo vis-vas soddun legun Judas Is-cariotan tacho pattlav ko-rpachem soddunk na hem dakhovn dita ki tachea angant devcharache gunn asle, oxem Pap Saiban aple vichar iskuttavn sanglam.

“Judasan Jezucho sangat soddunk na. Tachi vhodd chuk zavn asli tache fottingponn ji devcharachi nixanni zavn asa. Heach khatir Jezun bara zonnank mhunnlleam, ‘tumche modem ek devchar asa’, oxem Castel

Gandolfo hanga donparam zalolea misant pap saiban sanglam.

Jezucher bhavart dovrunk adhar divcho mhunn Kristanv lok Saibinn Maim lagim

magtat. Sant Pedro bhaxen Jezu sovem khoremponn ani promannikponn dakhovnk toxench herui lokam sovem khoremponn dakhovnk lok magtat.

Punn hatki monachea

Judasan toxem korunk na. Zor to promannik aslo zalear tachean Jezucho sangat soddunk zatalo zoxem her kaim zonnamni kelolem. Punn na. Tannem Jezucho sangak dhorlo aplo tacher visvas asa vo tacho mog asa mhunn nhoi punn taka bhitorlean Jezucho ghat ghevnk zai aslem.

Jezun aplea fottoila oslim motlobi chitnam ghevn to aslo. Romans-am virudh vochpi fuddari taka zai aslo jem fottingponn adharunk Jezu oyar naslo dekun taka Jezucho ghat ghevnk zai alem oxem Pap Saiban lokank dhongip[onnachem ek borem udharonn divn sanglem. CNA

Dhongiponn devcharcho gunn: Benedikt XVI

BHOPAL : Fattlea char vorsank Orissantlea Kristanvancher dhumallo suru zalo ted-na thavn Bhopalantlea Madhya Pradesh Isai Mahasanghan Martirincho Dis jahir korunk ulo marla. Agostache 26ver Bha-roti Kristanvanchea Martirincho Dis so-marombhunk soglleank ulo marla.

St. Tome Apostla thavn zannim bhavarta khatir aplo jiv dila tea martirincho dor vorsa ugddas somarombhunk Madhya Pradesh Isai Mahasanghan yevzonn anklea. He vinovnnecher Mahasanghachea odhikareamni soi kelea. Tea disa lokan Mis bhettonvchem ani rogot divnchem mhonn maglam.

Toxench Orissantlea Khandamal zil’leant bhavarta khatir melolea Kristanvam khatir kherit magnnim korchim mhonnlam. Rogta-dan korun Kristi bhavarteanchem rogtan zaite zannank jivit dium yeta mhonnlam.

Mahasang Bharoti Kristi Martirim khatir Madhya Pradeshant magnneachi karyavoll kortole.

Madheom Bharoti rajeantlea sabar Kristi zomeancheo ho Mahasangh, Kristi fuddareank toyar korta; tannim somajik jivitant bhitor sorunk tankam adar dita. UCAN

LONDON: Ingland ani Wales gorbhpat chodd za-tat. Dor ek lakh gorbhpat zatat tantle fokot 6 gorbh-pat gorbest avoyank morn-nantlim vattavpak zatat. Hea gorbhpatam vixim Inglandache sonsodent Liverpoolachea Lord Alton hannem proxn manddlo. Ingland ani Wales desant 1968- 2011 vorsam modem 4 milhanv gorbhpat keleat, tantle fokot 150 gorbhpat gorbest avoycho jiv sonkot-tantlo vattavunk keleat mhonn ugtem zalam. Fat-tlea vorsa 1,89,931 gorbh-pat keleat mhonn gomlam. Inglandant gorbhpat ko-rop kaideaxir kelam tem avoycho jiv sonkottantlo vattavunk. ZENIT

Bharoti Kristanvanchea Martirincho Dis korunk magtat

LONDON: Spanish hockey pongddacho khellgoddi Carlos Ballve 2012 vor-sacho Londonantlea Olympic khella uprant Belgiumantle Seminarint padri zavnk veta mhonn Spanish El Pais disallean sanglam. Carlos apun Kristanv mhonn zanno tori taka Devacho fokot 2005 vorsa mellun zagru-tay aili. Tea vorsa to under -21 World Champion-ship khelltalo tedna tache thaim sogllench bodlonk laglem. Eka Aitara Misak vochun Devak sanglem. Hanv khellant ostad za-lear hanv Medjugore Saib-innichea disnneache su-vater vetolom. Khorench

ami itihas rochlo, U-21 pongddak medal mellun tisre aile, oxem Carlosan sanglem.

Tannem bhasail’lea pormannem to Medjugare gelo ponn tachem jivit bodol’lem na, cheddum sangata to patyank vet-aloch, uzvean andi davean duddu modtalo. magnnem korpachem mon naslem. Ponn bhitorlear ek zab zatali ‘Litus tum tuje sote-cho, tuka khuxi tem tum kor, ponn atam tum khux-al na”. Zori to tachea khel-lant unchlea panvddear aslo, tori tannem khel-lantlo bhair sorun Devan onnbhovunk vochpachem tharailem. CNA

Spanish Olympic Khellgoddi Seminarint veta

Dor lakhantle 6 gorbhpat avoyk vattavnk zatat

Page 14: 1-9-2012

14 l Kollounneo September 1, 2012 � Vauraddeancho Ixtt

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

ANGOVNN

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

BUSINESS OFFERS

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates.com”.Cal l :9420160528/ 9422449797 (39

PETER Wolf Pools we design build swimming pools of International Standards at one third price. Call 9422456188 / 2472648 / 8308162483

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

28 years 5.9 ft quali-fi ed Goan boy working in Auckland, New Zealand seeks educated homely girl working experience. Con-tact with photo email: Mil-ton [email protected] Call.: 9167298817 (F05)

Goan RC male, engi-neer, 41, marriage annulled, without kids, Dubai re-turn, business in Goa earn-ing Rs 60,000 per month Spinsters,widow,divorcee girls, Call.:9158902748 (F05)

GRC Goan bachelor, 28 years, 6 ft, fair complexion, edu-cation B.Com, working as senior executive for MNC seeks alliance from Goan RC working spinster with good family background. Kindly reply with complete details and recent full length photograph Call.: 9765909853 (F05)

GRC bachelor age 29 height 5.8 ft, good looking seeks matrimonial alliance with a GRC spinster upto 25 years, educated, good looking and homely. Call.: 8806468192. (F05)

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 ,2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

Chinchinim: Ma-glolo upkar maka meulo St. Khur-sache mozotin, Vailankanni Saib-inniche mozotin ani St. Antoniche

mozotin. Ho upkar farik korunk vell zalo mhonn mafi magtam ani he fottu ghalun angovnn porgott kortam.

Conceicao Lacenda

Roman Catholic Parents invite allinache for their son B.Sc. 29 yrs 5”10” pleas-ant personality, working on cruise line seeks GRC. Spinster graduate contact 9923487858, 9823487885 (03)

NOVENA PRAYER TOST. JUDE

O Holy Jude, Apostle and Martyr, great in virtue and rich in miracles, near kinsman of Je-sus Christ, faith-ful intercessor of all who invoke your special pa-tronage in time of need, to you I have recourse form the depth of my heart and humbly beg to whom God has given such great power to come to my as-sistance. Help me in my present urgent petition, in return I prom-ise to make your name known and cause to be invoked.

Say three Our Fathers, three Hail Mary’s and three Glory be’s

St. Juse pray for us and all who invoke your aid. Amen.

Daisy Camilo, Navelim

PONNJE: Lokachea ghoran-cho tax kaddun uddovpa-chi tozvit kelea, ani thod-dea disamni ganvchea soglleam panchayatink sorkar kollovnneo dhad-dtolo ani Gõyantlea sogl-lea panchayatink bhorpay (compensation) onudhan vaddoun ditolo mhonn Panchayati Montri Laxmi-kant Parsekaran sanglam.

Venchnnukechea vellar Bharotya Janata Pokxan apnnak nivddun kaddlear lokachea ghorancho tax kaddun uddoytolo mhonn tanchea jahirnamean san-glolem.

Panchayati vatta-rant aslolea ghorancho tax kaddtole ani nogo-rpalikechea vattarant aslolea ‘below poverty

line’ hache khal poddtolea lokachea ghorank sutt (concession)ditole mhonn sanglolem. Hi bhasavnni atam BJP-icho sorkar pal-lunk sodta mhonn Xri Parseekar sangta. Ghoran-cho tax kaddun uddovpak apnnem ‘fi le’ fuddem kad-dlea mhonn Panchayati Montri Xri Laxmikant Parsekaran sanglam.

SANKLLE: Sattarintlea ta-lukentlea Amona gan-vant aslolo Sesa Goa Komponecho ‘pig iron’ karkhanno bond korcho mhonn thoimchea lokan sonvaradis Agostache 27ver nixed marun band kelo. Soglle posre iskolam, ani her sorkari kochereo bond dovrun bandak tenko dilo. Sumar ek ho-zar lokan morchan vantto ghetlo. Ho morcha Na-vele ganvant thavn ‘pig iron’ karkhannea mukhar vhelo. Sankllecho amdar Dr. Pramod Sawant-an morchachem fuddariponn

choloilem.K a r k h a n n e a c h e

darvonttear ravun nixed marlo ani nare gazoile. Sesa Goa komponen Pollution Board Control hachi ani Kendri Poryavoronn ani Ranam Montrilayechi porvangi nastana karkhanno suru kela mhonn lokacho arop asa. Karkhanneantlea dunvrean carbon bhair sorun udok ani varem produxit zata mhonn lokan sanglem. Amkam nitoll udok, nitoll varem, nitoll vattavoronn zai mhonn lokan nare gazoile.

Ghorancho tax kaddun uddoytole

Sesa Goa Komponek ‘pig iron’ bond korunk formailam

PONNJE : Ponnje-patto hangasor aslolea Mu-seum-achi imarot borech vaitt poristhitir pavlam. Thoimchea vonttik vero (cracks) poddleat. Toxench pavsachea disam-ni sogllem udok bhitor so-run thoim aslolea moladik vostuncho vibadd zaunk lagla mhonn gomun aila.

He museum sambahl-lunk ani tachi dursti korunk ‘Goa State infra-structure Development Corporation (GSIDC) lagim adar magla. GSIDC_chem odhikar imaroticher topasnni ko-run fuddlim panvlam ub-hartole mhonnlam.

M u s e u m - a c h e imarotichim dekh rekh korunk Bhouxik vavra khateachi zobabdari.

2011 vorsa hea khatean Novi Delhi thaun ima-rotichea bandkama khatir ani tacher obheas korunk odhikari maddlolem.

Punn tannim kitem riport dilo, tancheo sucho-vnneo chalik laikeat hache vixim koslich mahit na mhonn Museum-achi odheokx Xmt, Radha Bhave sangta.

Rajeo museum gombhir doxer

Page 15: 1-9-2012

Vauraddeancho Ixtt � September 1, 2012 Katolk Khobrõ l 15

INDORE: Sompadpeak chitteo borovop mhunnl-lear thoddeank ghod-diye ek chond vo nad ( hobby )asum yeta punn kaim madrink ani kaim padrink toxem korop mhunnllear aplo Kristi dhorm porgottop oxem disun ailam.

Povitr Khuris zo-meantli madrin Sr. Lima Varghese ani Khandwa Diosezcho padri Fr. Joy Parapally hannim han-gachea ek disallea potrak gelea ek vorsak sumar 100 voir chitteo boroileo. Bhroxttachar, onit ani somazant zavpi ot’teachara

vixim tannim aplim mo-tam uktaun heo chitteo boroileo jeo tea potran uz-vaddak haddleo.

The Universal Solidar-ity Movement (USM) In-dore, Madhya Pradesh he sounsthen ghoddun had-dlole karyavollint tancho dogaimchoi sotkar korun tannim sorkarache ani somazache dolle ughodd-pachem vhodd kam kelem dekun tankam xabaski dili.

Khandwacho Bism Saib Devprasad Ganawa hannem tancho bhouman kortonam mhunnllem, ‘Somazak divpa khatir Ig-

orjechea mon’xam lagim khub kitem asa, punn tannnim aple bhonvtton-nim vonntteo bandleat. Amchea jivitachea itihasa voir ulounk, borounk ani dusreank sangunk ami bhiyetat. Igorjeche van-gddi oxem korunk fud-dem sortat tedna heram dusreank tem pollevnk, vo zannam zavnk vo somzun ghevnk naka asta’.

Bhouman svikartonam Sr Varghese ani Fr. Para-pally hannim mhunnllem ki vortoman potrantlean dhorm porgottpeamni ek borem ani utkruxtt kam korunk zata. UCAN

NOVI DELHI: Asiechea sabar desamni bhuk ani dur-bollkay lokache vollvolle vaddoita. Hea desamni sumar 642 milhanv lok bhuken tollmollta. Bha-rotantlea chodd burgeank favo toslem jevonn mel-lona zaun morunk pavtat ani oskot zatat.

214 milhanv lokak gor-jechem jevonn mellona ani 57 milhanv pustik jevonn na zaun tollmolltat, oxem Bharoti Katolk Bispanchea ‘Commission for Theology and Doctrine hachea chitt-nis Fr. Stephan Fernandes-an sanglam.

2008 vorsa Bharoti Katolk Bispanchea Niti ani Xanti Somitin ‘Right to Food Campaign ‘ suru kel’lem. Hacho hetu mhonnlear soglle-ank jevonn mellpachea hok’kachi zagrutay had-dunk.

Asient 554 milhanv lok zhompddeamni ravta mhonn odmas kela. Bha-rotachea xaramni ani nogramni 80 milhanv

durboll lok asa. Mum-baituch 16 milhanv lok zhompddeamni jiyeta. Hea lokachi kosli poris-thiti asa tem soglleank khobor asa.

2007 vorsa 16,632 xet-kar atmghat korun me-leat mhonn nond zalam. Hea xetkareanchim ud-kak lagun xetam padd zalim dekhun te chodd niraxi zale. Oslea sabar proxnank lagun lakham-ni lokachem jivit konixt-tack sampoddta mhonn Fr. Stephen Fernandes-an sanglam.

Bharoti Katolk Bis-panchea Mondollachi 30vi Sorv Sobha zalea tedna Katolk Igorz dur-boll loka khatir vavurtoli mhonn nichev kela ani provadik govay zaunk Katolk Bispamni marg-dorxon dilam.

Igorz thambonasta durbollanchi seva korta ani fuddarakui aplo vavr chalu dovortoli mhonn Bispamni panvlam ub-harleant. EXAMINAR

LAHORE: Eka Katolk bhugeak Faisala-bad ani Punjabantlea Kansur eka Kri-sanv xetkareak marun uddoileat. Thoim Kristanvank vochunk bondi asa. Agostache 21ver 14 vorsanchea Sunil Masih hachi kudd Faislabad nogrant pulisek sampoddlea, tache kuddiche thodde sandhe kaddleat. Bhurgo don dis adim onatghorantlo na zalo. Tea disa to bazarant gel’lo, hi khobor Fais-labad dioszichea Vigar Jeral Fr. Khalid Raslind Asi hannem dilea. Fr. Khalid Faisalabadche Diosezan tornatteanche somiticho odheokx. Osli ghoddni lokan nakarlea ani aplem dukh porgottlam. Hea khunni mornnachi chovkoxi korchi mhunn maglam. Kuddiche sandhe kad-

dun vhortat toslo ho khunn zait mhonn sod korpeanchi sangnni asa. Agostache 22ver eka xetkareak marlo ani 6 Kristanv zokhmi zaleat, te hospitalant ilaz ghetat. Muslim pongoddan Kristanvank atak kelo. Zomnichea kizilak lagun maramari zali. Kristavancheo zomni apnnak vho-runk te sodtat.

Ganvchea Kristanvamni pulisek tokrar korun, guneavkareank dhorche mhonn maglam. Hi khobor Pastor Mistay Gill hannem Fides potrak dilea. Niro-pradhi Kristanvank tanchea ganvantlim dhanvddaitat ani guneanvkar mekllepon-nan bhonvtat. Legal Evangelical Associa-tion Development sonvstha lokache hok’k rakhunk vavurta. FIDES

MUMBAI: Poor Clares Colettines Sonvthecheo madri Bharotant ailear hea vorsa 70 vorsam bhor-lim. Hi dhyan magnneachi Sonvstha SC Frnacis Assi-sin ani St. Claren sthaplear 800 vorsam bhorlim. Clare morche adim Innocent IV Pap Saiban tiche sonvsthek 253 vorsa manyotai dili. St Clarachi avoy ani ticheo dogi bhoinni toxench Folrence ganvcheo kaim girest bailo tiche nove Sonvstjent bhitor sorleot. Poor Clares Sonvsthent 20 hozar madri asat, teo sonvsarantlea 75 desamni vavurtat. 70 vorsa adim Keralant Aluva ganvant 6 Francis madri ani 6 Bur-mez novxisam yeun aplo convent ugoddlo. Atam heo madri Jharkhand, Tamil Nadu, Dumka, Os-tom Bengal, Hyderbad va-vurtat. TV-cher (EWTN) Eternal World Television Network hacher dispotti dhormik karyavoll yeta ti Madr Mary Angelica-n suru kelea. EXAMINAR

VATIKAN: Halinch Pakistanant eka Kristanv cheddvan Koranachim panam ulpailim mhonn guneavkari korun taka koidi kelam. Rimsha 11 tem 16 vorsanche zait, vachunk-borovnk noko aslolean kochro punzavun aplem udarposonn korta. Kochreantlea pustokachim panam kadd-talem, tench noko aslem tim panam kos-lim tim, oxem Kardial Jean Louis Tauran Vatikanantlea ontor dhormanchea Son-vada khateacho odheokxan sanglem.

Rimshan fattlea Sonvara nitisobhent hajir zaunk zai aslem ponn atam Agostache 31 ver ‘hearing’ asa.

Nennar cheddvak gorje bhair guneavkari kelam. Pakistanachea khor kaidea pormannem Profet Mohammadak opmam kelear mornnachi kheast ani Koran ulpailear bondkhonnichi kheast favo zata. DAILY STAR

KOLKOTA: Missionaries of Charity sonvsthechea madrimni Kolkata SOn-vsthechea Mha Ghorant Madr Terezach 103 zol-macho dis somarombhlo. Soglleamni ‘gutters’-an-tle santinicho ugddas kelo ani ticho axirvad maglo mhonn sonvstheche xrext vhoddil Sr. Preman san-glem.

Devan Madr Terezak sonvsarak dili, tea vorvim Dev tancho mog korta ani tim Devachim bhurgim toxench eka mekachim bhav-bhoinnim mhonn

vollkhin ghevnk pavtolim, oxem tinnem mhonnlem.

Bhokt Terezachi xikovnne pormannem cholun mogacho ani kak-luticho sondex porgottcho mhonn Xrextt vhoddi-

lin sanglem. Madr Tereza Setembrache 5ver, 1997 vorsa 87 vorsanche pirayer ti meli. Ti 1929 vorsa 18 vorsanch Bharotant ail’li, 1948 vorsa Bharotachi nagrik zali.

Tichea somajik vavra kahtir tika raxttrik ani ontor raxttrik puroskar mell’leat. Bharot Ratna Magsaysay, Puroskar 1962, Juanv XXIII Pap Saib Xan-ti Puroskar 1971, John F. Kenedy ontor’raxttrik Pu-roskar 1971 ani Nobel Pu-roskar 1979 vorsa mell’le. ZEENEWS

Kristanvanche don khun Sompadpeak chitteo borovpi Madri-Padricho bhouman

Devnindek lagun dhorlolem Kristi cheddum nennar: Cardial Jean

Madr Terezacho zolma dis somarombhlo

Sisters of Poor Clare Sonvsthek Bharotant 70 vorsam

Durbollkay, bhuk, jevnna tutt vaddta

Page 16: 1-9-2012

Jivitache Umedhir l 16Vauraddeancho Ixtt � September 1, 2012

LINEL ADS 5X1FESTIVAL

Bharoti pongoddak don zoitancho mukutt Under 19 Vix Kop krikett khel-lant Bharotan Australia-k haroile. Chand (111 not out) ani Smit Patel (62 not out) hannim eka-me-kachea sangatan ek mot-tem zhuz manddlem ani panchve wicket meren 130 dhanvddeo kaddun Tony Ireland moidanar aplea pongddak zoit melloun ghetlem. Mhotvacho khell Chand-an xevottak samb-hallun dovorlo ani sat chovke marun ani kitlech sovke marun, tannem Bharotachea pongddak zoitachea margar ghatlo.

2000 ani 2008 khellam uprant, hem zaun asa tis-rem Vixv Kopachem zoit Bharotak. Poilech khepek Bharotan xevtta khellak kednanch har khaunk naslolea pongddak ha-roile. New Zealand-an tin pavtti Vixv Kop jik-lolem. Bharot pongddan aple tin-ui khell hea so-bit moidanar khell’le ani tanche vatten lokancho tenko aslo dekhun, zoit melloun gheunk avgodd zalem na.

‘Man of the match’ mhonn inam jiklolo Chand-an oxem sanglem: “Sodheak kitem ghod-dta tem hanv nokllom. Zoit melloun ghetlolem tem ozun jiron vochunk na. Australiachea khel-

lgoddeamni boro khell manddlo, punn xevottak amcho pongodd unchlea panvddear pavlo. Mhojea pongddachea vangddeank ani khellgoddeank hanv dhin’vaxi. Tancho tenko aslo dekhun, zoit chodd pois naslem.”

Survek Australia 38 dhanvddeamni chear vik-etti ogddaileo, toruiastona to pongodd boro khell’lo ani atth viketti bhitor tan-nim 225 dhanvddeo kad-dleo. Aplea pongddak sonk-oxttantle bhair kaddunk Bosisto (87 not out) boro khell’lo ani Travis (37) ani Ashton Turner (43)-an taka boro tenko dilo.

Bharoti pongoddak don zoitancho mukutt

NOVI DELHI: Halinch Mumbaichea AYJ Na-tional Institute for the Hearing Handicapped (AYJNIHH) hachea lokssompork (media) professor Dr. P.J. Mathew Martin hannem Ph.D-int podvi melloili.

‘Media & Disability communicaion hea vixoyacher obheas korun tannem Agostache 1ler Yashwantrao Chavan Maharashat open University-nt doctorate man melloilo.

Loksompork madeomacher kel’lea sod vavrant Dr. Martin-an khas mahiti ekttailea. Tachea motam pormonnem ‘Health Communication’ ani disability communication’ donui

vegllem prokan. Zoim opangull lokacho mhotvacho vantto asa. Hea sod-vavrantlean thavem zalam ki oslea opangull sompork madeomachea xetrant vavurtolea bhurgea ani professora khatir proxikxonnachi goroz.

Dr. Martin Ernakulam ganvcho potrokarita and sompork sadonachea mollar khunnachi bhas xikpi poilo Bharoti.

Sodea to ‘Post graduate Diploma in media and Disabikity Communication hacho nimontrok mhonn vavurtam. CBCI

Bharoti Katolkak ‘doctorate’ podvi

Toxench, poileach test khellant Hyderabad aslolea Rajiv Gandhi on-toraxttrik krikett moid-onar New Zealand-a add khelltana, off-spinner

Ravinchandra Ashwin-an Bharotachea pongoddak zoit melloun dilem. Ch-alu aslolea khellant ‘Man of the match’ jahir zal’lea Ashwin-an 43.2 overs-amni kitleoch viketti kad-dleo ani New Zealand-a add zhuz manddtana toslo ankddo ghoddun haddunk to zaun poiloch Bharoti bowler.

New Zealand pongddachem ‘batting’ os-okt poddlem ani 26 dhan-vddeank lagon tannim sat viketti ogddialeo tedna, Bharot pongddan nett dhorlo ani Ashwin–achea adaran zoit apleachem kelem. Rahul Dravid ani VVS Laxman bospagari zaun Bharoti pongodd soddun gele tedna, nov mhoineamni ti zaun Bha-rotachi poilench ‘test’ zoit. Te don-ui pongodd atam Bangalore vochun dusro ‘test’ khell khelltole.