íÓßÎÛÝ

îððê

pravu som podrobne opísala. �eny sa dali vlastnoru ne dova kania, vykrajovania, pe enia. Podarili sa krásne tvary,ktoré si priam �iadali ozdobenie. Nau ila som záujemkynevymie�a hmotu na zdobenie a zhotovi kornútky. Tie po-kladám za ve mi dôle�ité, aby bola kresba taká, ako má by .Spo iatku sa �enám e�te trocha triasli ruky, no postupnesa zdobilo oraz istej�ie. Dôkazom boli misky s vycifrovanýmimedovníkmi na výstavke v kultúrnom dome.� Záujemmno�stva �ien i detí dokazuje, �e oraz kraj�ie zdobené pe i-vo nebude chýba na sviato ných sebechlebských stoloch.

Pokra ovanie na 3. s. obálky

Sú as ou prezenta ného d a v elárov bola aj sú a�o najlep�í med, medovník a medovinu z Hontus takýmito výsledkami:

Najlep�í med: Jozef GEMBICKÝNajlep�í medovník: SOU potravinárske z KRUPINY

Najlep�ia medovina: Milan SKOKAN

Ke boli Sebechleby na chví u Sebev elami�Pod starostlivým patrónskym doh adomsv. Ambróza sa v prvú februárovú so-botu uskuto nilo celodenné v elárskepodujatie k 80. výro iu organizovanéhov elárenia v Sebechleboch, ktoré uspori-adal výbor ZO SZV Hontianske Tesárev úzkej spolupráci so sebechlebskýmiv elármi. Aby sa u inilo zados osved-enému �najskôr práca, potom zábava�,

podujatie otvárala vedecká konferencia,súbe�ne s ou prebehla praktická �kolazdobenia medovní kov a programomnabitý de uzatvoril v elársky ples, kto-rý sa veru kon il a� nadránom.

Konferenciu otvorila báse o rodnej obci Petra Demiana,tajomníka usporiadate skej ZO, za folklórny program o fa-�iangoch sme tlieskali najmen�ím a kultúrny úvod zav �ilav elárska hymna v podaní predsedu ZO Milana Skokana.V elárom zo Sebechlieb sa podarilo pozva na konferenciuviacerých význa ných odborníkov. O ope ovacej innostipodal výklad RNDr. Ivan Popovi z Ústavu v elárstva Lip-tovský Hrádok, ktorého predná�ka bola cenná najmämno�stvom praktických údajov. Vystriedal ho riadite tohtoústavu Ing. Ján Kopernický, CSc., ktorý sa v prvej astipríspevku zameral na význam v elích produktov pre na�ezdravie a v druhej asti na prevenciu a lie enie v elích cho-rôb. S najnov�ími vedeckými bádaniami oboznámil prítom-ných prof. Ing. Jozef �imúth, DrSc., ktorý odovzdal aj osob-ný pozdrav predsedu SAV �tefana Lubyho a s uznaním savyjadril o renomé tunaj�ích v elárov. O hlavných problé-moch a plánoch ústredia zväzu referoval Ing. Tibor Jókay,len VV SZV za Nitriansky kraj. Predná�ku o minulosti v e-

lárenia v Sebechleboch a najmä perspektívach tohto odvet-via si pripravil Peter Demian. Odbornú as zav �ila miláslávnos � odmenenie viacerých zaslú�ilých v elárov tejtooblasti.

o si napiekli, to si ozdobiliSúbe�ne s konferenciou viedla priestoroch základnej �koly

kurz zdobenia a pe enia medovníkov u� na celom Slovenskuznáma Eva Piovar iová z Hýb, ktorá o príprave povedala:�Priniesla som cesto z dvoch dávok, teda asi 6 kg, jeho prí-

Ve ký potlesk odmenil fa�iangové vystúpenie najmen�ích detí.

O aktuálnej situácii vo v elárstve hovoril len VV SZVIng. Tibor Jókay.

Ka�dý ú astník konferencie dostal od usporiadate ov zlato-�ltú pali kovanú v elu, u� tradi nú sú as sebechlebskýchslávnostných podujatí.

Asi viacerí prítomní plesajúci v elári si �elali získa jednuz najhodnotnej�ích cien v tombole � ú (v avo) od Jána Furáka.

íñîððê íí

Po nohospodárstvopatrí k najcitli-vej�ím odvetviamhospodárstva nie-len na Slovensku,ale aj v celej Eu-rópskej únii. Je todané jednak tým, �evýroba potravín jeve mi citlivou oblas-ou, a jednak tým,

�e systémy riadenia (legislatíva, in�titucionál-ne, organiza né a administratívne zabezpe e-nie) po nohospodárskeho trhu v samotnej EÚsú ve mi zlo�ité. Vzh adom na dôle�itos po -nohospodárstva vytvorila EÚ koncepciu Spo-lo nej po nohospodárskej politiky (SPP) u�v roku 962, ktorá sa tak stala najstar�ou po-litikou Európskeho spolo enstva. Bola budo-vaná nieko ko desa ro í a dnes je jednouz najintegrovanej�ích politík EÚ s ve kýmifinan nými transfermi medzi jednotlivýmikrajinami. Na za iatku sa zdalo logické po-skytova po nohospodárom podporu prostred-níctvom cien, ktoré platili spotrebitelia, a úpl-ným uzatvorením európskeho trhu systémompoplatkov, rôznych prémií, dávok a náhrad.Kým v osemdesiatych a devä desiatych ro-koch minulého storo ia dosahovali výdavkyna SPP 85,5 percent celkového európskehorozpo tu, v roku 997 to bolo asi 75 percent,v sú asnosti tvoria výdavky na SPP len vy�e40 percent rozpo tu EÚ.

V dôsledku vedenia SPP boli a dodnesasto sú ceny za po nohospodárske produkty

EÚ e�te vy��ie ako ceny na svetovom trhu.Zárove v�ak produkty EÚ museli by lac-nej�ie ako dová�ané po nohospodárske pro-dukty. Preto sa na dovozy stále uva ovalidovozné clá, o spôsobilo, �e dová�ané pro-dukty boli drah�ie ako domáce výrobky.Okrem toho boli výrobky EÚ subvencované,aby mohli pri vývoze konkurova produktominých výrobcov na svetových trhoch. V de-cembri 2005 sa v Hongkongu na VI. mi-nisterskom summite Svetovej obchodnej or-ganizácie (WTO) odsúhlasila liberalizáciaobchodu a zru�enie vývozných náhrad od ro-ku 20 3 na agrárne produkty.

V roku 2003 bola SPP reformovaná. Dnessa u� farmárom nevyplácajú celkové dotáciezávislé v prvom rade od ve kosti ich produk-cie. Vytvoril sa systém dávok, pod a ktoréhofarmári po splnení ur itých kritérií dostávajúkategorizované platby, nie je taký tlak na nad-produkciu a zbyto né plytvanie pe azí. Po re-forme je vä �ina subvencií farmárom platenábez oh adu na mno�stvo produkcie, o má pri-núti európskych farmárov viac sa orientovana trh a urobi ich konkurencieschopnej�ími.Platby by mali by podmienené re�pektovaním�tandardov ochrany �ivotného prostredia,bezpe nosti potravín a práv zvierat.

Slovenská republika sa d a . 5. 2004 sta-la lenom EÚ a pristúpila na pravidlá SPP.V�etci s o akávaním sledovali, o nám vstupprinesie. S odstupom asu mô�eme kon�tatova ,�e sú komodity, ktoré si polep�ili, ale aj také,pri ktorých nastali a��ie asy. V elárstvopatrí do druhej kategórie. Slovenské hranicev rámci vo ného obchodu v EÚ prestali exis-tova . Hlavnú komoditu � med � je mo�né do-viez z iných lenských �tátov. To by nebol prena�ich v elárov a� taký ve ký problém, preto-�e sebesta nos EÚ v mede je necelých 50 %.Vä �ie starosti im spôsobuje import medovz tretích krajín za svetové ceny. Tie sa pohy-bujú mierne nad úrov ou eura. Trh s me-dom v EÚ okrem dovozného cla, ktoré je prevä �inu �tátov len 7,3 %, nemá nástroje najeho ochranu. Nie sú stanovené obchodné me-chanizmy a trhové opatrenia (napr. licenciena dovoz medu, dovozné kvóty, intervencia).V prípade krajín, kde je sebesta nos0 � 20 %, iste na to nie je dôvod. Slovensko

v�ak dve tretiny vlastnej produkcie vyvá�a.Podobne sú na tom aj al�ie tri novo pristú-pené lenské �táty V 4. SR ako lenský �tát EÚsi u� nemô�e uplat ova takú dota nú politi-ku, akú by chcelo (resp. potrebovalo), v�etkyformy �tátnej pomoci musia by v súlade s na-riadeniami schválené v Bruseli. Je trochu na�kodu veci, �e v elárska verejnos iba v malejmiere vyu�ila �trukturálne fondy ako sú Sek-torový opera ný program � Po nohospodár-stvo a rozvoj vidieka a najmä Plán rozvoja vi-dieka, �peciálne opatrenie . , ktoré mô�uvyu�i aj nepodnikatelia v po nohospodárstvea je ve mi vhodné aj pre hobby v elárov. al-�ia podpora v elárstva, ktorú Európska komi-sia vy lenila, je 23 miliónov eur ro ne na v e-lárske programy pre 25 lenských �tátov.

Pozitívum, ktoré SPP v elárom prinesie,je reforma spolo nej organizácie trhu s cuk-rom. Garantovaná cena za biely cukor sav priebehu �tyroch rokov zní�i o 36 percent.V sú asnosti je cena cukru v EÚ takmer tri-krát vy��ia ako na svetových trhoch.

Na základe uvedeného je zrejmé, �e libe-ralizácia v obchode s produktmi v elárstva sav EÚ prejavila naplno. Na rozdiel od ostat-ných komodít, kde je niekedy cena na domá-com trhu dva- a� trikrát vy��ia oproti svetovejcene, u� by v súvislosti s tlakmi z WTO naotváranie trhov, zvä �ujúcu sa liberalizáciua snahou o zni�ovanie výdavkov z rozpo tuEÚ do po nohospodárstva nemali nasta prev elárov hor�ie asy. V elári, ktorí doká�uobstá v sú asných podmienkach, mô�u v bu-dúcnosti o akáva zlep�enie v súvislosti sospomínaným poklesom ceny cukru. Je len nav elároch, ako rýchlo sa prispôsobia novýmpodmienkam.

Ing. Rastislav Pavlahlavný �tátny radca MP SR

Ing. Tibor JÓKAY:Kalendárium � Marec . . . . . . . . . . . . 34JUDr. udovít VOLNÍK: Právnik radí:Zákon o konkurze a vyrovnaní . . . . . . 36�VPS SR:Metodický pokyn /2006 . . . . . . . . . . 37Mgr. Ján PÍ�: Sú a� �VK� Test . 6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38JUDr. udovít VOLNÍK: Právnik radí:Med ako biopotravina (3. as ) . . . . . . 38MVDr. Viera BELADI OVÁ:Diagnostika parazitárnycha mykotických ochorení v iel . . . . . . 39PhDr. Beata VRZGULOVÁ:Príbehy o mede . . . . . . . . . . . . . . . . . 40Ing. Old ich HARAGSIM, CSc.: Novýproducent medovice v Evrop . . . . . . 42RNDr. Ivan POPOVI :Úloha v iel v agrotechnikeekologicky pestovaných plodín . . . . . 43V apríli: Smer Brno . . . . . . . . . . . . . . 44Pozvánka do Prahy . . . . . . . . . . . . . . 44Ing. Michal MA I KA, CSc.:Ak chce� by zdravý, za ni v elári ! . . 46SPOLO ENSKÁ KRONIKA . . . . . . 47KRÍ�OVKA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

Prvá strana obálky:V marci sa najmä na juhu Slovenska zvy-�ujú denné teploty, roz�iruje rozloha plodua zintenzív uje letová aktivita v iel. Jed-ným z prvých zdrojov potravy je jel�a.

Foto: Ing. Tibor JÓKAY

Z O B S A H U

V e l á r i ,nav�tívte výstavu v Tren íne!

Z AVNENÝ KUPÓN NA VSTUPNÉ

uverej ujeme na s. 45.

www.vcelari.sk

Pozvánku do BRNAaj so z avneným kupónom nájdete

na s. 44.

íñîððê

S roztápajúcim sa snehom a predl�ujúcimi sad ami v elár oraz astej�ie nav�tevuje svojuv elnicu. Sledovaním predpovede po asia vieodhadnú , kedy sa pravdepodobne uskuto níprvý jarný prelet. V ase toho úplného, pre is-ovacieho, sa sna�í by pri svojich v elstvách.

V elár e�te prv, ne� sa uskuto nia vä �ieprelety (aj ke nie úplné, pre is ovacie) odhá-d�e zvy�ky snehu spred letá ov, pozostatkyzimných závejov. Ak je to potrebné, rozprestriepred letá e ú ov star�iu lepenku, aby o najme-nej v iel krehlo pádom na sneh.

Podmetové podlo�ky s m tvolkami a me-livom odstránil z ú ov u� skôr a tým u�etrilv elstvám prácu s istením ú ového dna. Letá eú ov otvoril naplno, aby zabezpe il v elstvámdostato ný prístup vzduchu a obmedzil zrá�anievodných pár vo vnútri ú a.

Pozorným sledovaním letá ov sa oskorouká�e, ktoré v elstvá sú bez matky � prezradí tojednak správanie vlastných v iel na letá i, ale

i napádanie bezmatkového v elstva sliedivkamis náznakmi rabovky. Najmä ak máme vonkuumiestnené podnecovacie napájadlo.

S osirelými v elstvami ne akajme dlho.Bu sa stanú obe ou rabovky, alebo za ne svo-ju innos trúdokladná matka a budeme maprácu navy�e.

Vo v elstvách, ktoré sú na konci so zá-sobami, o dávajú najavo svojským bzu aním (tro-chu miernej�ím a hlb�ím ako pri bezmatkovosti),tie� nesmieme dlho aka . Sta í de � dva a mô�upadnú . Ve mi opatrne zasiahneme do plodiska(bez dymenia, v rukaviciach) v prípade, ak e�te niesú úplne pre istené, aby sme nevyvolali vnútroú o-vé kalenie. Najlep�iu pomoc pre ne znamenajú dvaa� tri zavie kované medové plásty, nahriate a mier-ne po�krabané. Ak ich nemáme, potom aspo dvakilogramy cukrovo-medového cesta.

Vonkaj�ie podnecovacie k midlo u� má-me v innosti. Ak máme extrémne silné v el-stvá, potom posta í len s istou vodou, lebozakrátko mô�eme ma problémy s rojením.Ve mi ú inné je vyhrievané � 60 W �iarovkouvyhrejeme na + 8 � 20 °C i 25 litrov vody,a stojí nás to denne do pä korún slovenských.

Je dobré pre v elára i pre v elstvá, ak jar ne-nastúpi skôr ako 20. marca (juh Slovenska). Niesú ohrozené mrazmi budúce mo�né zná�ky �agát, repka, v elstvá dozrievajú na as � nevzni-ká zvý�ené nebezpe enstvo rojenia.

Je v sú asnosti celkom iná ako pred piati-mi rokmi. A hoci 90 % slovenských v elárovsi hovorí, �e sú záujmovými, tzv. hobby v e-lármi, pre ktorých finan ný výnos zo v eláre-nia nie je to podstatné, o im tento koní ekdáva, pri koncoro nom delení dotácií sa ichpostoj náhle mení. �elajú si viac korún zaope ovaciu innos svojich v elstiev. Zvy�-ných 0 % stredných a vä �ích v elárov sináklady svojej innosti sleduje prísnej�ie,a ak po as produk nej sezóny �tvrd�ie za-priahnu�, vedia si vykompenzova i prípadnývýpadok dotácií. Teda o ekonomiku v elá-renia nám ide v�etkým, len nie ka�dý ju h a-dá na správnom mieste. Mnohí z nás si ne-vieme spo íta , o nás stojí produkcia jedného

kilogramu medu, aké sú nákladové polo �kyjeho výpo tu, akú hodnotu mô�eme prisúdihodinovej práci v elára?

A pritom popri kvalite je cena (alebo opa -ne) ur ujúcim kritériom presadenia ná�ho hlav-ného produktu � medu � na obchodnom trhu.

Výrobné náklady produkcieInvesti nými nákladmi na objekty a ich

technické vybavenie, ako i ostatné vybaveniehnute ným majetkom investi ného charakteru,som sa v kocke zaoberal v lánku ná�ho aso-pisu . 2/2005. Tie sa týkali budúcich vlastní-kov v elích fariem. Výrobné náklady produk-cie sa v�ak týkajú nás v�etkých. A� po v elára,ktorý vlastní pä v elstiev. Ka�dý z nás bychcel realizova svoju produkciu za o naj-lep�iu cenu. Akú kilogramovú cenu medu bysme v�ak mali teraz pova�ova za primeranúv danostiach prírodných podmienok Sloven-ska? V asoch krízy svetového trhu s medom,pred nieko kými rokmi, to boli ceny za kilo-gram: 80,�Sk za kvetový, 20,� za agátovýa 20,� a� 2 0,� za medovicový. Dnes, ke sakvalitné argentínske a brazílske medy vysklad-

ujú v Hamburgu za , eura a sú skuto nekvalitné a isté a na Slovensku mô�u by za

,3� ,4 eura (kvetové), je to, o mô�eme na-zva primeraným � 52,� korún za kilogram.V�etko nad je u� ideálne. S takouto cenovouhladinou mô�eme po íta v produk nej sezóner. 2006. O ínske medy v sú asnosti u západo-európskych obchodníkov ve ký záujem nie je.

Z akých polo�iek by mal pozostáva kalkula nývzorec výrobných nákladov?

Udr�iavacie nákladyNáklady na ko ovanieMzdové náklady v eláraNáklady na zachovanie zdravotného stavuv elstievPrepravné náklady a náklady za pou�ívanievlastného motorového vozidlaOdpisy (amortizácia základných prostriedkov)U�lý ziskIné náklady

Vychádzajme z modelovej situácie, kde ko-ujúci v elár so 50 v elstvami dosahuje

v strednodobom horizonte ( 0 rokov) výnosyminimálne 60 kg/v elstvo za rok. V elár s týmistým po tom v elstiev z trvalého stanovi� a40 kg/v elstvo/rok. To sú objemy, ktoré by i prikolísajúcej cene medu mali by schopné v elá-rovi zabezpe i nielen jednoduchú, ale i roz�íre-nú reprodukciu základných prostriedkov, abybol v sú asnosti kompatibilný na v�etkých úse-koch s normami EÚ z vlastných zdrojov.U men�ích v elárov zabezpe i reprodukciuzákladného vybavenia (úle, medomet, drobnépomôcky) bez investícií do stavieb.

UDR�IAVACIE NÁKLADYPatria sem náklady na údr�bu ú ov a zá-

kladného vybavenia (dymák, kukla, v elárskeoble enie), náklady na cukor vyu�itý na jarnéa koncoletné podnecovanie, zimné zak me-nie, nákup medzistienok altern. náklady naich výrobu, náklady na nákup alebo vlastnúvýrobu nových rámikov. Z vlastných prepo -tov predstavujú sumu 600 Sk na v elstvo

íì

Poslednými marcovými d ami o�ívajú v elnice. Najprv na juhu Slovenska,o nie o neskôr i v severnej�ích oblastiach sa za ínajú prvé jarné prelety v elstiev.V elársky �ivot sa od diskusií a polemík výro ných lenských schôdzí postupne pre-súva do praxe � k ú om s hmýriacimi sa v elami. Nezávisle od toho, aké sú vyhliad-ky na realizáciu produkcie, za íname pripravova svoje v elstvá na dosiahnutie onajvy��ích výnosov, diverzifikujeme na�u innos . Vsádzame na pe , propolis a mo�-no okrajovo i na ostatné v elie produkty. Vyrie�ili na�e zimné polemiky a diskusieosi okolo ná�ho v elárenia, zmúdreli sme a povyrástli po odbornej stránke?

Verím, �e áno, lebo jalové politikár enie nepomô�e nikomu z nás. Prebiehajú �ko-lenia nových in�pektorov zdravia v iel, dejú sa prípravy na zakladanie regionálnychorganizácií SZV. Zostáva len veri , �e za novým pomenovaním bývalých spolu-pracovníkov s veterinárnou slu�bou sa bude skrýva i nová kvalita. A zalo�enie re-gionálnych � krajských � zdru�ení SZV nezruinuje (finan ne) centrum na Svr ej,ktoré i popri �osekanom� rozpo te na rok 2006 to bude ma mimoriadne a�ké�

Autor lánku pri zimných prácach v dielni,nevyhnutnej príprave na blí�iacu sa pro-duk nú sezónu.

Na v elnici

Rentabilita v elárenia

s tým, �e sa spotrebovalo 7 kg cukru v prie-mernej cene 28,�Sk/kg. Náklady na výrobumedzistienok z vlastného vosku som nepo í-tal � tie sa dajú vykry usilovnou prácou nainých úsekoch údr�by.

NÁKLADY NA KO OVANIEU v elárov na trvalom stanovi�ti tieto odpa-

dávajú. Ko ovaním sa v�ak dá absolvova mini-málne o jednu zná�ku viac a dosiahnu skráteniedoletových vzdialeností, o zvy�uje výnosy.Nájs ideálne miesto na trvalé stanovi�te, kde súoptimálne tri hlavné zná�ky v efektívnej doleto-vej vzdialenosti v strednodobom horizonte( 0 rokov), je takmer nemo�né.

Pri klasickom spôsobe ko ovania � naklada-ním v elstiev na dopravný prostriedok �, ktoréje u� zvä �a minulos ou, to boli náklady na pra-covnú silu, náklady na prepravu (Sk/km) a ná-klady na stravu nakladajúcich robotníkov. Preproblémy s organiza ným zabezpe ením týchtoinností sa v sú asnosti prepravujú v elstvá

ko ovnými vozmi a v nadstavbách nákladnýchvozidiel. Pri sú asných cenách nafty v�ak ko o-vanie ustupuje do úzadia. Medzi nákladmi jed-notlivých ko ovníkov sú ve ké rozdiely.

Nákladné auto LIAZ od oficiálneho pre-pravcu sa prenajíma za 40 � 45,�Sk/km. S vle -kou to mô�e by i 80,�Sk/km. Pred �ený valníkpritom mô�e prepravi i sto v elstiev, s vle kouaj 50. Efektívne na prepravu sú ko ovné vozys viacradovým umiestnením v elstiev nad se-bou. Ich pohyb v teréne je v�ak nebezpe ný prevysoké umiestnenie a�iska, nehovoriac u�o práci pri ich obsluhe. Je to skôr pre bývalýchakrobatov a razi ov tunelov. Od po tu ko-ovných stanoví� , preko ovaní a od ich vzdia-

leností závisí celkový náklad tejto polo�ky. Navä �ie vzdialenosti sa oplatí ko ova ibas vä �ím po tom v elstiev, i ke aj náklady ta-kejto ko ovky sú vy��ie. Zále�í na skúsenostia zdravom úsudku v elára, i sa e�te oplatízmeni stanovi�te a v ktorom asovom okamihu.Inak stratí viac ako získa.

Traktorom ako a�ným prostriedkom jeefektívne ko ova do vzdialenosti 50 km. Prifunk ných brzdových sústavách je mo�né pre-pravova i dve vle ky. Ich hmotnos v�ak ne-smie presahova 2,5-násobok aha a a celkovád �ka súpravy nesmie presahova 25 m. Prie-merné náklady na prepravu inia 600� 750,�Sk/Mth (motohodinu) jazdy traktora. Pripreprave tridsiatich v elstiev traktorom ZETOR7745 na vzdialenos 50 km inia náklady pre-pravy (tam i spä ) do 230,�Sk/v elstvo. To zna-mená, �e pri dosiahnutí ideálneho výnosu zozná�ky (20 � 25 kg), v elstvo �tyrmi kilami vý-nosu medu �zaplatí� len za svoju prepravu.

MZDOVÉ NÁKLADY V ELÁRAMnohí v elári cenu svojej práce nepo-

kladajú za nákladovú polo�ku, o je chyba. Doakej kategórie pod a katalógu prác zatriediprácu v elára, alebo akú profesiu bra ako po-rovnate nú?

Práca v elára je rovnocenná najmenej s prá-cou automechanika v �peciálnej autoopraváren-skej dielni. Mzdové náklady jeho práce by smemali bra do úvahy hlavne pri nízkej úrovnistrojného vybavenia (ru né zmetanie plástov,

ru ný pohon medometu, at .), preto�e v tomtoprípade preva�uje ru ná práca � zvy ajne ideo v elnicu s nízkym po tom v elstiev. Na v el-nici s po tom v elstiev 60 a� 00 mô�eme po í-ta s ro nou asovou náro nos ou na o�etrovaniejedného v elstva od 0 do 5 hodín pracovnéhoasu, v závislosti od po tu ko ovaní.

asová hodnota prácnosti na v elstvo/rokpri po te v elstiev od 200 do 300 u� musí kles-nú na 8 a� hodín. Za ni��iu spotrebu udskejpráce v tomto prípade mô�eme v a i ú innej�ejmechanizácii a kvalitnej�ej organizácii práce.

istú hodinovú mzdu v elára je nutné ohodno-ti sumou 00,�Sk/hod. (o�etruje viac ako 00v elstiev a jeho priemerné medné výnosy nav elstvo sú nad hranicou 50 kg/rok/v elstvo).

NÁKLADY NA ZACHOVANIE ZDRA-VOTNÉHO STAVU V ELSTIEVPozostávajú z nákladov na lie ivá na udr�a-

nie varroózy v optimálnych medziach, potlá a-nie nozematózy a vápenatenia v elieho plodu(bez antibiotík), náklady na dezinfek né pro-striedky ú ov ako prevenciu proti chorobám mi-kotického pôvodu. alej sú to náklady na zdra-votné prehliadky v elstiev, ktoré v budúcnostibudú spoplatnené vo vy��ej miere ako v sú as-nosti. Tieto náklady závisia od druhu pou�itýchlie iv. I táto nákladová polo�ka rastie s po tomobhospodarovaných v elstiev. Pri pou�ití naj-lacnej�ích, no sú asne plne ú inných lie iv,mô�eme po íta so sumou 60,�Sk/v elstvo.

PREPRAVNÉ NÁKLADY A NÁKLADYZA POU�ÍVANIE VLASTNÉHO MOTO-ROVÉHO VOZIDLAOkrem nákladov na prepravu v elstiev pri

ko ovaní je potrebné po íta i s prepravoumateriálov a hmôt súvisiacich s obslu�nouinnos ou v elstiev nachádzajúcich sa na ko-ovnom stanovi�ti (obaly na med, nadstavky

s medom, rojnice, roje, at .) Preprava sa usku-to uje vlastným vozidlom v elára, be�nýmcestným alebo terénnym. Prevádzkovaniev elnice, najmä v�ak ko ovné v elárenie bez

vlastníctva osobného auta a, samozrejme,vodi ského oprávnenia je nemyslite né. Pretoadekvátnu as prevádzkových nákladov a opo-trebovania vozidla musí zná�a ú tovná polo�-ka nákladovej asti v elárenia. I vo vý�ke tejtopolo�ky sú ve ké rozdiely v závislosti od toho,i v elár nav�tevuje iba trvalé stanovi�te svo-

jich v elstiev, alebo i ko uje a to na vä �ievzdialenosti. Závisí od typu a veku vozidla. Pritrvalom stanovi�ti ne aleko bydliska v elár na-jazdí hoci len 2 500 km ro ne. Pri �tyroch ko-ovkách do vzdialenosti max. 50 km v�ak treba

po íta s ôsmimi tisíckami kilometrov ciest zav elami. Náklady na odjazdený kilometer samô�u pohybova od 6,�Sk pri star�ej �kodovkea� po 20,�Sk/km pri dvojmiliónovom off roade.

ODPISY (AMORTIZÁCIA ZÁKLAD-NÝCH PROSTRIEDKOV)Odpisy alebo amortizácia majetku je taký

náklad, ktorý vä �ina v elárov opä nezahr ujemedzi nákladové polo�ky (hlavne vtedy, ke v e-lársky inventár zdedili po predkoch), hoci v elár-sky inventár tak isto podlieha opotrebeniu akohociktorý iný stroj alebo zariadenie. Ak je v elárpodnikate om, túto polo�ku si mô�e zahrnúmedzi nákladové polo�ky ú tovníctva. Mieruamortizácie mo�no výrazne ovplyvni pravidel-nou údr�bou a starostlivým zaobchádzaním, dob-rým hospodárením. �ivotnos ú ov mô�eme od-hadnú na 5 rokov. Pri strojoch je to 8 rokov, priobjektoch 30 a� 40 rokov. Ich zostatková hod-nota po tomto asovom období je zanedbate ná.

U�LÝ ZISKPre laika je táto polo�ka neznámou, a�ko

predstavite nou kategóriou, pre finan níka rele-vantnou. Hovorí o tom, ko ko sme stratili (alebozískali), �e sme ur itú sumu (kapitál) investova-li do svojej v elnice v porovnaní s tým, kebysme tento kapitál investovali do inej výroby ifinan ného produktu (napr. do dlhopisov, ktorýchpriemerné úro enie je v sú asnosti okolo 4 %).

INÉ NÁKLADYSem patria náklady na chov matiek, prípad-

ne na ich nákup, náklady na lenský príspevok,telefón, po�tovné, cestovné náklady, náv�tevyodborných v elárskych podujatí a al�ie nákla-dy, ktoré nemô�eme zahrnú do predchádza-júcich polo�iek.

Týmto je základný kalkula ný vzorec vlast-ných nákladov na svete. Pri �priznaní� si v�et-kých svojich nákladov a pravdivého ísla nastrane výnosov sa uká�e rentabilita ná�ho hos-podárenia. U� pohyb na nulovom bode za rok2005 je dobrým výsledkom. Hor�ie je, ak rokyplávame v ervených íslach. Iste�e � s piatimi,desiatimi rodinami si to mô�eme dovoli , no pristovke by nám do smiechu nebolo. Modelovévýpo ty pre prípad vä �ích v elárstiev (60a viac v elstiev), vychádzajúc zo sú asnýchpriemerných výkupných cien medov (55,�Sk/kg),v�ak napovedajú o nevyhnutnosti dosahovaro né výnosy na v elstvo 45 kg pri stálomstanovi�ti a 65 kg na v elstvo pri ko ovnomv elárení. Dosiahnu tieto výnosy aspo v stred-nodobom horizonte v�ak nemá ve a spolo -ného so zábavou.

íëíñîððê

V elári vítajú ka�dú príle�itos na nákupv elárskych potrieb. Foto: Autor

�sme si v . 2/2006 Slovenského v elára pre ítali návrh Ústredia Spolku v elárov Slovenskaadresovaný lenom Výkonného výboru SZV na vysporiadanie spolo ného v elárskeho majetkua vytvorenie jednotnej v elárskej organizácie na Slovensku. Uvedený lánok nepriná�a aniprvky snahy na zjednotenie v elárov dvoch v elárskych organizácií Slovenska, ani analytickémo�nosti riadenia � spravovania majetku, o ktorý spolok usiluje, ale návrh opakovane charak-terizujú my�lienky rozdrobovania � kvôli rozdelenému majetku.

lenovia VV SZV po 8. valnom zhroma�dení SZV v apríli roku 2005 nadobudli presved-enie, �e sa vytvorili podmienky na nevyhnutnú spoluprácu, po ktorej sa medzi v elármi vo-

lá najmenej desa rokov. �ia , uvedený návrh nie je zameraný na zjednotenie.Prekvapuje, �e vedenie Spolku v elárov Slovenska odpovedá na zaslanú výzvu vedenia SZV

rokova o vytvorení jednotnej stavovskej v elárskej organizácie na Slovensku prostredníctvommédií � publikovaním spomínaného návrhu Ústredia SVS v spolkovom asopise. Takýto postupje ne�tandardný, nevzbudzuje dôveru u partnera, s ktorým je potrebné dospie ku konsenzukorektným rokovaním. Medializovanie návrhu pripomína diktát, na ktorý � pri najlep�ej vôli �nemusí u� nikto pristúpi .

MVDr. Pavel HOVORKA, podpredseda SZV

OTÁZKA:Chceli by sme sa dozvedie , aký je rozdielmedzi zákonom o konkurze a vyrovnaní a zá-konom o konkurze a re�trukturalizáciis bli��ím objasnením pojmu vyrovnanie.

V elári z Ve kého Krtí�a

Odpovedá JUDr. udovít Volník, znalecz odboru po nohospodárstvo, odvetviev elárstvo:

Zákon o konkurze a vyrovnaní bol prijatýe�te Federálnym zhroma�dením eskej a Slo-venskej Federatívnej Republiky d a . 7.99 pod . 328/9 Zb. Podpísali ho prezi-

dent V. Havel, predseda FZ A. Dub ek a pred-seda vlády M. alfa. Tento zákon bol 22-krátnovelizovaný a Ústavný súd SR prijal k nemudva nálezy, zákon platil a� do 3 . 2. 2005a od . . 2006 bol nahradený zákonom .7/2005 Z. z. o konkurze a re�trukturalizácii.

V tomto lánku v stru nosti rozoberiemiba zákon . 328/9 Zb. o konkurze a vyrov-naní, pod a ktorého sa ú astníci konaniariadia vo v�etkých konaniach, ktoré boliza até do 3 . 2. 2005, ale prebiehajú ajv sú asnej dobe. O zákone . 7/2005 Zb.si povieme v budúcom lánku a itateliasi mô�u urobi porovnanie.

Ú elom zákona je usporiadanie majet-kových pomerov dl�níka, ktorý je v úpad-ku. V úpadku je dl�ník vtedy, ak má viac ve-rite ov a nie je schopný 30 dní po lehotesplatnosti plni svoje záväzky, alebo vtedy, akje pred �ený. Ak je dl�ník v úpadku, mo�nona konkurznom súde za a konkurzné kona-nie alebo vyrovnacie konanie, pri om návrhna takéto konanie mô�e poda ako dl�ník, takaj verite . Tento zákon upravuje aj konaniepred súdom, ktoré je iné, ako to, o sa vz a-huje na ob ianskoprávne vz ahy a je zakotve-né v Ob ianskom súdnom poriadku. Nedo-dr�anie niektorých ustanovení mô�e manapr. za následok, �e verite sa nestane ú ast-

níkom konania a jeho návrh vo i dl�níkovizanikne. U nás máme tri konkurzné súdy:v Bratislave, Banskej Bystrici a Ko�iciach,pri om na konanie je príslu�ný súd, v ktoréhoobvode je v�eobecný súd dl�níka.

O vyrovnaní pojednávajú ustanovenia§ 46 a� 66 zákona, kde sú zakotvené tietopráva a povinnosti ú astníkov konania:

Dl�ník, u ktorého sú dané podmienky navyhlásenie konkurzu, mô�e poda na súdenávrh na vyrovnanie, v ktorom uvedie, akévyrovnanie ponúka. Ak je navrhovatepodnikate om, v návrhu uvedie po et jehozamestnancov a opatrenia, ktoré vykoná nareorganizáciu a al�ie financovanie pod-niku. K tomuto návrhu dl�ník o. i. musí pri-poji zoznam svojho majetku, ako aj vý�kupoh adávok, dôvod ich vzniku a mo�nosich uspokojenia. K zoznamu sa pripája ajzoznam verite ov s ich adresami a vý�kouzáväzku. Ú astníkmi konania nie sú ibaveritelia uvedení v tomto zozname, ale ajka�dý, kto v as prihlási svoju poh adávkuna súde, ktorý vo veci koná. V as je pri-hlásená tá poh adávka, ktorá bude doru enásúdu do 0 tý�d ov od vyvesenia uzneseniana úradnej tabuli súdu.

Akonáhle súd povolí vyrovnanie, má tove a ú inkov. Predov�etkým dl�ník nesmiesamostatne vykonáva právne úkony, ktorýmiby sa ukracovali záujmy verite ov, a ani podobu vyrovnania nemô�e navrhnú vyhláse-nie konkurzu. Veritelia nemô�u navrhnú nadl�níkov majetok konkurz alebo exekúciu,iba ak by i�lo o poh adávky, ktoré vznikli poprávoplatnosti uznesenia o vyrovnaní. V�et-ky predtým navrhnuté exekúcie sa preru�ujúa pri poh adávkach do vyrovnania nastávajúú inky uznania záväzku dl�níkom, a dl�níknemô�e vzia svoj návrh spä ani ho zmeniv neprospech dl�níkov.

Vo vyrovnaní je za verite a pokladaný ka�-dý, kto na súde prihlási svoj nárok v spomí-nanej 0-tý�d ovej lehote. V prihlá�ke adre-sovanej konkurznému súdu treba uvies vý�-ku poh adávky, právny dôvod jej vznikua presnú adresu verite a. Z vyrovnania sú vy-lú ené úroky vrátane úrokov z ome�kaniaodo d a povolenia vyrovnania a právo na nezaniká d om, ke uznesenie o potvrdení vy-rovnania nadobudlo právoplatnos .

íê íñîððê

Správca ur ený súdom zapí�e prihlá�ky dozoznamu v takom poradí, v akom do�li súdu.Prihlásené poh adávky preskúma pod a ob-chodných kníh a iných písomností a súd vyzvedl�níka, aby sa k prihláseným poh adávkamvyjadril a i niektoré z nich nepopiera. Verite-lia majú právo nahliadnu do zoznamu pri-hlá�ok, oboznámi sa s vyjadrením dl�níkaa vyjadri sa k nim písomne. Tieto ich vyja-drenia sa pripoja k zoznamu.

Ve mi dôle�itým je vyrovnávacie pojedná-vanie, ktoré zvoláva súd. Veritelia, ktorí pri-hlásili svoje poh adávky v as, sú oprávnení ajpred vyrovnávacím pojednávaním podávanávrhy a vyhlásenia, ako aj hlasova o vyrov-naní. Hlasova o vyrovnaní pred vyrovná-vacím pojednávaním mo�no iba písomne.Hlasovanie je platné iba vtedy, ak je doru enésúdu najneskôr de pred vyrovnávacím po-jednávaním a pravos podpisu musí by ove-rená notárom alebo matrikou.

Na vyrovnávacom pojednávaní súd hla-sovaním verite ov zistí, ktorí veritelia súochotní súhlasi s návrhom na vyrovnanie.Na tomto konaní sa DL�NÍK musí zú astniOSOBNE, v opa nom prípade súd konaniezastaví. O povinnej ú asti verite ov na tom-to konaní zákon výslovne nehovorí, alez textu zákona mo�no odvodi , �e ak veriteposlal svoj hlas písomne pred pojednávaním( i u� kladný alebo záporný), pojednávaniasa nemieni zú astni a jeho poh adávka budeuznaná. Hlasova o návrhu na vyrovnanie navyrovnávacom pojednávaní mô�u iba verite-lia osobne prítomní alebo zastúpení. K vý-sledku hlasovania sa pripo ítajú hlasy neprí-tomných verite ov, ktorí hlasovali písomne.

Predpokladom potvrdenia vyrovnania sú-dom je súhlas vä �iny hlasujúcich verite ov,ktorých hlasy predstavujú viac ako tri �tvrti-ny nimi prihlásených poh adávok. To v�akneplatí pre oddelených verite ov. Ak návrh navyrovnanie obsahuje alternatívne ponuky,hlasuje sa najskôr o tej, ktorá je v návrhuuvedená ako prvá. Tu sa potom o návrhu navyrovnanie hlasuje v dvoch skupinách. V pr-vej skupine sa hlasuje o návrhu na vyrovna-nie, ktorý obsahuje ponuku na krátenie uspo-kojenia oddelených verite ov (t. j. verite ov,ktorých poh adávky boli zabezpe ené zálo�-ným alebo iným právom), a v druhej skupinesa hlasuje o návrhu na vyrovnanie, ktorýobsahuje ponuku na pred �enie splatnosti po-h adávok oddelených verite ov.

Po tomto súd uznesením vyrovnanie potvr-dí, ak veritelia s vyrovnaním vyslovili súhlasa boli splnené aj al�ie podmienky uvedenév ustanovení § 60 ods. zák., v opa nom prí-pade súd zamietne potvrdi vyrovnanie a to zapodmienok uvedených v § 6 zákona.

Proti uzneseniu potvrdzujúcemu verite-ovi vyrovnanie mô�u poda odvolanie len

tí z verite ov, ktorí nedali výslovne súhlas navyrovnanie, ako aj ru itelia a spoludl�nícidl�níka. Proti uzneseniu, ktorým bolo za-mietnuté potvrdenie vyrovnania, sa mô�eodvola dl�ník a veritelia, ktorí prejavilisúhlas s prijatím vyrovnania.

Nabudúce: Zákon . 7/2005 Z. z. o konkurzea re�trukturalizácii.

Základné úlohy prevencie sú:� chov v elstiev len v dobrej kondícii� chov v elstiev so silným istiacim pudom� dodr�iavanie zásad premiest ovania

v elstiev� pravidelné sledovanie odpadu klie�tika po-

as celého roka na vlo�ených chránenýchpodlo�kách

� v elárenie len v ú och s odnímate nýmdnom

� pravidelné dodr�iavanie hygienických zá-sad v elárenia

� odstra ovanie trúdieho plodu, vkladaniestavebných rámikov

� jarné vy�etrenie meliva� tvorba odlo�encov a zmetencov� o�etrenie ka�dého roja, zmetenca, odlo�enca� o�etrenie v elstiev v bezplodovom stave

aerosólovou metódou v zimnom období� o�etrenie v elstiev v nezná�kovom období� nákup matiek z plemenných chovov, kde

sa robí výber na varroatoleranciu

Vykonáva sa len registrovanými liekmia schválenými prípravkami prísne pod a ná-vodu výrobcu. V sú asnom období sú tonasledujúce: GABON PF 90 pásiky a.u.v.,TAKTIC a.u.v., BAYVAROL a.u.v.,AVARTIN 0 B 90 a.u.v., VARIDOL FUMsol. a.u.v, a prípravky na báze kyseliny mrav-ej � APIFORM s odparným knôtom

a FORMIDOL odparné do�ti ky a.u.v,resp. kyselina mrav ia�

GABON PA 92 pásiky a.u.v. je mo�népou�i iba na základe nepriaznivej ná-kazovej situácie a so súhlasom �tátnejveterinárnej a potravinovej správy SRBratislava.

V prípade schválenia budú al�ie príprav-ky v priebehu roka 2006 operatívne zaradenédo praktického pou�ívania.

Jarné o�etrenie je potrebné vykona vhod-nými liekmi o najskôr po jarnom preletev iel, kým je vo v elstvách o najmenej plo-du. Musí by skon ené do 3 . marca, aby sazabránilo prípadným rezíduám. V tomto ob-dobí je mo�né pou�i krátkodobé prípravky nabáze fumiga nej aplikácie, alebo kyselinumrav iu.

V priebehu produk ného obdobia musiav elári pravidelne sledova po etnos parazitavy�etrovaním zavie kovaného trúdieho plodu,alebo vkladaním podlo�iek. V elstvá, pri kto-rých je priemerný prirodzený odpad klie�tikaza 24 hodín vy��í ako 0 ks, pova�ova za sil-ne napadnuté. V tomto prípade je mo�né v el-stvá o�etri prípravkami na báze kyselinymrav ej. Odporú a sa pou�i známe a ú inné

chovate ské a zootechnické postupy, prípadnefytoterapiu, aby sa zabránilo al�iemu ne�ia-ducemu nárastu po etnosti klie�tika e�te predvykonaním letnej lie by po ukon ení zná�ky.

al�ie o�etrenie, ktoré je spolu s jesen-ným o�etrením najdôle�itej�ie, treba vyko-na po skon ení zná�kového obdobia a vy-to ení medu.

V tomto období je povolené pou�i dlho-dobo pôsobiace lieky na báze pyretroidov, prí-padne organické kyseliny � kyselinu mrav iuaplikovanú do v elstiev �peciálnymi odpa-rova mi pod a písomného návodu uvedenéhov príbalových letákoch.

Jesenné o�etrenie sa odporú a vykonav mesiacoch september, október, novembernajviac dvojnásobným zadymením (fumigá-ciou). Prvú fumigáciu je potrebné uskuto nihne po ukon ení dlhodobého lie enia (tým sauskuto ní kontrola jej efektívnosti). Ak aj poopakovaných o�etreniach je po et klie�tika po-merne vysoký, mo�no na ú inné zní�enie po-etnosti klie�tika, do teploty okolitého prostre-

dia 0° C, pou�i postrek prípravkom na bázeamitrazu a to v 0,0 %-nej koncentrácii ( mlprípravku na 0 litrov vla�nej vody). Najedno v elstvo mo�no pou�i 300 ml emulzie.

V zimnom období pri teplote 0° C a�� 5 ° C odporú a sa vykona o�etreniev elstiev v bezplodovom stave aerosólovoumetódou prístrojom VAT- a s prípravkamiVARIDOL aer. alebo TAKTIC na báze amitra-zu s pou�itím vodného alebo acetónového roz-toku (300 ml acetónu alebo demineralizovanejvody + 5 ml prípravku Varidol aer. alebo Taktic).

Pri aerosólovom o�etrení alebo postrekuje bezpodmiene ne nutné pou�i ochrannúmasku!

V�etky terapeutické zásahy musia by vy-konané presne pod a návodu výrobcu a na onajvä �om území naraz, ím sa dosiahnepo�adovaný lie ebný efekt a zabráni sa prí-padnej reinvázii.

V�etky lieky a prípravky pou�ívané vov elárstve, registrované a schválené v Sloven-skej republike, si mô�e v elárska organizáciaalebo v elár objedna len u registrovanéhodistribútora na predpis veterinárneho lekára,Apiform a kyselinu mrav iu bez predpisu. Ob-jednávky v elárskych organizácií musia bypotvrdené regionálnym veterinárnym le-károm. Distribúcia liekov a prípravkov prev elárske organizácie sa musí realizova nazáklade dohody v elárskej organizácie s dis-tribútorom. Odborný farmaceutický dozorbudú vykonáva regionálne veterinárne a po-travinové správy prostredníctvom poverenéhoúradného veterinárneho lekára.

O pou�ití liekov sú v elári povinní viespredpísanú evidenciu v zmysle zákona o lie-koch. Vedenie tohto záznamu je podmienkou

na vydanie povolenia na predaj medua ostatných v elích produktov. Kontrolu o�et-renia vykonajú in�pektori zdravia v iel v spolu-práci s veterinárnou správou pod dozorompríslu�ného úradného veterinárneho lekára.

Regionálni veterinárni lekári stanovia podohode so v elárskymi organizáciami termí-ny a spôsoby vykonania klinických prehlia-dok v�etkých v elstiev, organizovaných i neorganizovaných v elárov, v ohniskácha ochranných pásmach moru a hniloby v e-lieho plodu. Klinické prehliadky vykonajúin�pektori zdravia v iel a za úplatu v elára �úradný veterinárny lekár alebo súkromný ve-terinárny lekár vykonáva klinickú prehliadkuv elstiev pre vydanie sprievodného dokladuo zdravotnom stave v elstiev na predaj meduna udskú spotrebu.

Klinické prehliadky v plemenných chovochvykonáva úradný veterinárny lekár do 30. ap-ríla. Úradný veterinárny lekár sa aktívne zú-ast uje pri likvidácii v elstiev z titulu nákazy.

V ochranných pásmach je mo�né klinicképrehliadky nahradi laboratórnym vy�etrenímpriemernej vzorky medu na prítomnos spór Pae-nibacillus larvae larvae a do 30. apríla vy�et-rením vzorky medu odobratej z vencových zásobmedu v plodových plástoch (metodický pokyn. 4/2005), alebo vy�etrením meliva odobratého

zo zimujúcich v elstiev. O ka�dej prehliadkemusí by vyhotovený predpísaný záznam.

Finan ná náhrada za klinické prehliadkypre in�pektorov zdravia v iel bude realizo-vaná na základe zmluvy v zmysle metodikyveterinárnej prevencie a ochrany �tátneho úze-mia na rok 2006.

Pri podozrení na nebezpe né choroby v elie-ho plodu (okrem moru v elieho plodu) je nevy-hnutné postupova pod a Smernice veterinárnejstarostlivosti . 500/ 990-sekr. z 9. 6. 990.Pri more v elieho plodu pod a Smernice morv elieho plodu . j. 8475/2002 z . 9. 2002.

íñîððê íé

x�tátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky v zmysle zá-kona . 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých záko-nov pre rie�enie zdravotnej situácie v chovoch v iel na území Slovenskej re-publiky v roku 2006 vydáva nasledujúci m e t o d i c k ý p o k y n . /2006.

I. KLIE�TIKOVITOS V IEL

Prevencia

Pri more v elieho plodu je nevyhnutné úpl-ne zlikvidova zdroj nebezpe nej nákazy.

Foto: Tibor Jókay

Metodický pokyn . /2006 odsúhlasila podpísal ústredný riadite �VPS SRprof. MVDr. Jozef Bíre�, DrSc.

Lie ba

Objednávanie liekov

II. CHOROBY V ELIEHO PLODU

VI. TEST � MAREC. Med má okrem antibiotických aj antioxi-

da né vlastnosti. Najvy��iu antioxida nú ak-tivitu má pod a výskumu med:a) pohánkový,b) agátový,c) repkový.2. Na ur enie veku matiek ich v elári

zna ia farbami. Matky vyliahnuté v roku2006 budú zna i :a) bielou, b) �ltou, c) ervenou.3. Odpo úvacia hadica je gumová, asi 0,5 a� meter dlhá rúrka s priemerom do 0 mm.

Pou�íva sa na:a) kontrolovanie rojovej nálady vo v elstve od-

po úvaním,b) zimné, nepriame kontrolovanie �ivota v úli

odpo úvaním,c) jesenné, nepriame kontrolovanie neprítom-

nosti matky v úli.4. Pe ové zrná ateliny lú nej majú tvar:

a) kruhový,b) obd �nikový,c) trojuholníkový.5. Matky pod a pôvodu poznáme rojové,

náhradné a chovné. Chovné matky sú také,ktoré si:a) v elár vychová sám z oplodnených vají ok,b) v elstvo v prípade straty matky vychová

z oplodnených vají ok,c) v prípade straty matky vychová trúdicové

v elstvo z robotníc.6. Za slabé v elstvo pova�ujeme u� to, kto-

ré obsadí len:a) 3 a menej plástov,b) 5 a menej plástov,c) 6 a menej plástov.7. K mnu ka�i ku, ktorou mladé v ely k -

mia star�ie larvy, �vyrábajú� z medu, pe ua výlu kov hltanových �liaz:a) ústach, b) v hltane, c) v mednom va ku.8. Zápcha v iel patrí medzi nenákazlivé

choroby v iel a vyskytuje sa od marca do sep-tembra. Trpia ou:a) staré, opotrebované v ely,b) mladé matky,c) mladé v ely.9. Krv v ely � hemolymfa je tekutina:

a) ervenej farby,b) bielej farby,c) bezfarebná.0. V ely naj ah�ie zberajú nektár z kvetov,

ktorý má koncentráciu cukru v priemere45� 55 %. V ely prestávajú zbera nektár, akjeho cukornatos klesne na:a) 5,5 � 6 %,b) 7,5 � 8 %,c) 9,5 � 0 %.

Pripravil Mgr. Ján PÍ�

Med ako biopotravina (3. as )

OTÁZKA:Aké podmienky musí sp a v eláre-nie, aby mohlo by ozna ené ako eko-logické?

Odpovedá JUDr. udovít VOLNÍK,znalec z odboru po nohospodárstvo,odvetvie v elárstvo:

Uvediem nieko -ko poznámok k to-mu, o nás akáv nasledujúcom ob-dobí, aby sme ajna Slovensku malivlastnú právnu úpra-vu, ktorá bude za-kotvova pravidlápre bioprodukciu aj

v oblasti v elárenia. Popri príprave právnejúpravy bude potrebné pracova aj na tom,aby sa slová ná�ho predsedu Ing. udo-víta Gála z novoro ného príhovoru (V e-lár . /06, s. ) o ochrannej známkeSLOVENSKÝ MED, stali aj skuto nos ou.

Pre naplnenie uvedených cie ov budepotrebné, aby NR SR prijala noveluk zákonu . 224/98 Z. z., v ktorej buderozpracovaný program ekologickéhov elárenia pod a oddielu 5. 9 IFOAMSTANDARDS, ktorý je v Európskejúnii u� be�ne zau�ívaný a prevzali ho dosvojho zákonodarstva u� mnohé európ-ske krajiny. Na Slovensku sú pre takétov elárenie ideálne podmienky najmäv horských oblastiach a v chránenýchúzemných oblastiach.

Na ilustráciu uvediem tie najzáklad-nej�ie podmienky, ktoré je potrebné do-dr�iava pri takomto spôsobe v elárenia:

K menie v elstiev musí by vy-konávané certifikovanými ekologický-mi krmivami, prípadne zná�kou z vo -nej panenskej prírody alebo plodinamiekologického po nohospodárstva;

Úle musia by umiestnené na plo-chách, ktoré sú ekologicky obhospoda-rované, alebo v divokej prírode. Nikdynesmú by umiestnené na stanovi�tiachv blízkosti polí, ktoré sú chemickyo�etrované pesticídmi a herbicídmi;

V elí vosk, ktorý bude pou�ívanýna výrobu medzistienok, musí pochádzaz produkcie ekologického v elárenia;

Výroba ú ov musí by zabezpe enáz prírodných materiálov, a� na malé do-

plnky, akými sú materské mrie�ky, spojo-vací materiál a pod., ktoré sa doteraz vy-rábajú iba z iných materiálov. Na tentoú el nesmú by nikdy pou�ité materiálys potenciálnymi toxickými vplyvmi;

alej nie je dovolené lie eniev elstiev veterinárnymi alopatickýmiprostriedkami, a tie� nie je dovolené po-u�itie repelentných látok;

Na lie enie v elstiev a dezinfekciuú ov a v elárskych pomôcok je dovolenépou�íva iba menovite uvedené látky.

Ka�dý záujemca o ekologický spôsobv elárenia musí poda �iados o registrá-ciu ekologického chovu v iel. V �iadostiokrem údajov o sebe uvedie presné úda-je o mieste v elárenia, o v elách a ichzdravotnom stave, zdrojoch prirodzenejvý�ivy v iel, údaje o prevádzkovýchprostriedkoch, k mení, stave ú ov a po-mocného v elárskeho inventáru, o vos-kovom hospodárení ako aj o výnosoch,skladovaní a predaji medu a vosku.

Po skontrolovaní uvedených údajovmô�e dosta v elár certifikát, ktorý ho najednej strane opráv uje pou�íva nazna enie jeho produkcie zna ku BIO, alena druhej strane ho i zaväzuje k dôsled-nému dodr�iavaniu v�etkých základnýchpravidiel. Dodr�iavanie podmienok eko-logického v elárenia je sústavne sle-dované. Prípadné výnimky z uvedenýchzásad mô�e povoli iba orgán, ktorý ta-kýto certifikát vydal.

Vrátim sa e�te k ochrannej známkeSlovenský med. V prípade vyhláseniavlastnej normy na takúto ochrannúznámku, je plne v rukách na�ich vrcho-lových orgánov, aby sa tejto úlohy zhos-tili. Uvedené ozna enie mô�e by v�akpou�ité iba na med najvy��ej kvality,ktorý bude pochádza výhradne z územiaSlovenska a bude v celom rozsahu vy-hovova danej norme.

íè íñîððê

Odpovede posielajte elektronicky najan.pis@post.sk, po�tou: Mgr. Ján Pí�,Dodekova 6, 98 0 Nová Ba a.

V horských a chránených územiach súideálne podmienky na ekologický spôsobv elárenia. Foto: Kvetoslav ermák

�VPÚ Bratislava pre-bral diagnostiku cho-rôb v iel od Výskum-ného v elárskeho ústavuv Liptovskom Hrádkuv roku 955. Diagnos-tika chorôb v iel sa nana�om ústave robí dote-raz na oddeleniach bak-teriológie, parazitoló-gie a mykológie a na

oddelení biochémie. Na ústave pracovala od roku953 jedna z najvä �ích postáv diagnostiky chorôb

v iel na Slovensku MVDr. Milo� Hala�a, CSc.Rozhodujúcou mierou sa spolu s MVDr. LadislavomRo�kom zaslú�il o rozvoj veterinárnej laboratórnejdiagnostiky. Pracovní ka ná�ho ústavu RNDr. KláraLadzianska v roku 98 ako prvá vo vtedaj�ej

SSR opísala pôvodcu zvápenatenia v elieho ploduAscosphaera apis Maassen a vypracovala metóduizolácie a identifikácie tohto pôvodcu. Metódu bo-lo mo�né pou�i aj na overovanie ú innosti novýchlie ebných prostriedkov in vitro na pôvodcu asko-sferózy. Slovenská veterinárna diagnostika vytvorilavhodné podmienky na ú inné spôsoby diagnostiko-vania, ako i prevencie chorôb v iel a v elieho plodu.

Amébová nákaza v ielPôvodca: Malpighamoeba mellificae (me-

avka v elia)Vyskytuje sa len u dospelých v iel (najmä

starých), naj astej�ie spolu s nosemovou nákazou.Typické pre ochorenie sú ve mi riedke sírovo�ltévýkaly a zápach. Zado ek v iel je vidite ne nafúk-nutý. Pod letá om nachádzame tras avo sa pohy-bujúce v ely, ktoré sa pokú�ajú vzlietnu . V ely sanakazia infikovanou potravou alebo vodou. Cystyvo vonkaj�om prostredí vydr�ia a� 6 mesiacov.

Diagnostika je zalo�ená na mikroskopickomdôkaze cýst. Je potrebné zasla �ivé alebo erstvouhynuté v ely, minimálne 20 ks.

Výsledok do 24 hod. od doru enia vzorky.

Nosemová nákaza v ielPôvodca: Nosema apis (mikrosporídium)Postihuje len dospelé v ely, napáda ich epitelové

bunky stredného reva. Zado ek v iel je nafúknu-tý a mäkký, infikované v ely sú neschopné lieta , le-tá e bývajú zne istené riedkymi hnedými výkalmi.V ely sa nakazia infikovanou potravou, vodou alebokontaktom. Spóry sú infek né viac ako 2 roky vovýkaloch, rok v mede a vo v elích m tvolkách.

Diagnostika spo íva v mikroskopickom dôkazenosemových spór typicky oválneho tvaru. Nosemovéspóry sa v�ak mô�u zameni s kvasinkovými bunka-mi, spórami húb, tukovými a vápenitými telieskamialebo cystami Malpighamoeba mellificae, preto jenutné vy�etrenie v laboratóriu. Cysty Nosema apis súmen�ie (5�7 3�4 µm). Je potrebné zasla �ivéalebo erstvo uhynuté v ely (najmä jedince s vä �ímimäkkými bru�kami) a to minimálne 30 ks.

Výsledok do 2 hod. od doru enia vzorky.

íçíñîððê

Na �VPÚ Bratislava diagnostikujeme v�etky parazitárne a mykotické ochoreniav iel. Pracujeme pod a oficiálnych O.I.E. metodík (Office International des Epi-zooties). V�etky metodiky sú akreditované.

Rozto íková nákaza (akarapidóza) v ielPôvodca: Acarapis woodii (rozto ík v elí)Rozto ík v elí napáda vzdu�nice dospelých je-

dincov (najmä mladých v iel a trúdov). Vnikajú .dýchacím otvorom na hrudi, nachádzame ich v tra-chei. �ivia sa hemolymfou hostite a, oslabujú stenytracheí. Spôsobujú úbytok hemolymfy a majú to-xický vplyv na postihnutú v elu. Pre diagnózu aka-rapidózy neexistujú spo ahlivé klinické príznaky,pri silnej nákaze v ely nelietajú, krídla majú v ne-prirodzenej polohe. Invázia sa �íri priamym kon-taktom. �ivotný interval rozto ov v uhynutých v e-lách je asi tý�de , mimo v ely pre�ijú len de .

Diagnostika len v laboratóriu � pozorovanímparazitov vo vzdu�niciach v iel: Je potrebné za-sla �ivé alebo erstvo uhynuté v ely (minimál-ne 30 ks z ú a).

Výsledok do 24 hod. od doru enia vzorky(v závislosti od stavu vzorky).

Klie�tikovitos (varroóza) v ielPôvodca: Varroa destructor (klie�tik v elí)Klie�tiky sa rozmno�ujú na v elom plode, kde

parazitujú ich larvy. Na dospelých v elách parazi-tujú len dospelé klie�tiky. Spôsobujú degeneráciuplodu, stratu hmotnosti dospelých jedincov, zne-tvorenie, skrátenie d �ky �ivota a neplodnos trú-dov. D �ka �ivota Varroa destructor je závislá odro ného obdobia, v zime 6 �8 mesiacov, v lete 2 �3mesiace. Bez v iel a bez plodu pre�ívajú len de .

Diagnostika: Parazity sú vidite né aj vo nýmokom, je v�ak mo�né ich zameni za Tropilae-laps clareae alebo Braula coeca. Na diagnosti-ku sta í zasla v ely alebo melivo (lep�ie je me-livo � aspo 20 dkg).

Výsledok do 2 hod. od doru enia vzorky.

Iné druhy parazitovTropilaelaps clareae je podobný Varroa des-

tructor. V sú asnosti sa vyskytuje len v Ázii.Oplodnená sami ka pre�íva na dospelej v ele lenasi dva dni. Dospelá sami ka nemá toti� chelice-ry, teda akýsi ústny bodec, dostato ne silný na to,aby mohla prepichnú chitín dospelej v ely. Tro-pilaelaps sa teda mô�e pri�ivova len na mäkkýchtkanivách, aké má napr. v elí plod.

Diagnostika rovnaká ako pri klie�tikovitosti.Aethina tumida � malý ú ový chrobák.

U nás sa zatia nevyskytuje. Larvy parazita po-�ierajú v bunkách larvy v iel a pe a znehodno-cujú zásoby medu. Larvy v ú och bývajú vove kých mno�stvách. Nenapádajú dospelé v e-ly. Na diagnostiku je potrebné zasla podozrivédospelé chrobáky.

Zvápenatenie v elieho ploduPôvodca: mikroskopická huba Ascosphaera apisPo období dlh�ie trvajúcich da� ov sprevá-

dzanom ochladením pravidelne nastáva vzpla-nutie zvápenatenia v elieho plodu. Pozorujemenárast bieleho vatovitého mycélia, oby ajne naokraji plodového telesa a na trú om plode, kto-

ré neskôr jemne �ltne a� ernie. Prenos je mo�-ný infikovanou potravou alebo kontaktom. Spó-ry sú ve mi odolné a schopné spôsobi ochorenieaj po 5 rokoch!

Diagnostika: Je potrebné zasla vzorkuplástu s postihnutým plodom. Vzorka sa kulti-vuje 5 dní na �peciálnych �ivných pôdacha mikroskopicky typizuje.

Výsledok za 5 � 6 dní od doru enia vzorky.Skamenenie v elieho ploduPôvodca: mikroskopické huby druhov Asper-

gillus flavus, A. niger, A. ochra-ceus, A. fumigatus

Spóry húb sa dostanú do �alúdka larvys pe om, tu vyklí ia, prerastajú chitínový pancier,na povrchu vytvoria mycélium a vyplnia u� m tvularvu, neskôr vzniká tvrdá múmia. Prí inou úhynulariev sú produkty metabolizmu týchto mikrosko-pických húb � aflatoxíny. Je to jediná nákazav iel, ktorá je prenosná na loveka a spôsobujemykotické zápaly nosových dutín a p úc, najmäu udí s oslabenou imunitou.

Diagnostika: Je potrebné zasla vzorku plástus postihnutým plodom. Vzorka sa kultivuje 5 dnína �peciálnych �ivných pôdach a mikroskopickytypizuje.

Výsledok o 5 � 6 dní od doru enia vzorky.Melanóza v ielPôvodca: mikroskopická huba Melanosella

mors apisPostihuje najmä matky. Prená�a sa výtrusmi

huby nachádzajúcimi sa v potrave, resp. pre-stupom cez po�vu a vajcovody matky. Naj as-tej�ie bývajú postihnuté vaje níky. Postihnutématky prestávajú klás vají ka, vaje níky strá-cajú funk nos a dochádza k ich atrofii (zmen-�eniu). Spôsobuje neplodnos matiek.

Diagnostika: Je potrebné zasla vzorkuplástu s postihnutým plodom. Vzorka sa kulti-vuje 5 dní na �peciálnych �ivných pôdacha mikroskopicky typizuje.

Výsledok o 5 � 6 dní od doru enia vzorky.

Zasielanie vzoriekMikroskopicky a kultiva ne sa nákazy spo ahli-

vo ur ia. Pre úspe�nú diagnostiku zohráva dôle�itúúlohu správny odber vzoriek, ich vhodné zabaleniea v asné zaslanie do laboratória. Pri ka �dej nákazeuvádzame minimálne mno�stvo v iel alebo meliva,ktoré sú potrebné na diagnostiku. Na balenie pou�i-te priedu�ný materiál, aby sa zabránilo zbyto né-mu stuchutiu a preplesneniu vzorky saprofytickoumikroflórou (ne�iaducimi kvasinkami a ples ami).

K zásielke je potrebné prilo�i meno a adresumajite a (prípadne telefónne íslo), opis problé-mov vo v elstve a zada smer vy�etrenia (na akéochorenie treba vzorku vy�etri ).

Veterinári aj v elári mô�u vzorky zasielazvoznou linkou zo v�etkých regionálnych vete-rinárnych a potravinových správ, po�tou aleboosobne na adresu:

Oddelenie parazitológie a mykológieMVDr. Beladi ová, Mgr. Valentová�tátny veterinárnya potravinový ústav BratislavaBotanická 5842 52 Bratislava

Cenník vy�etrení je k dispozícii na in-ternetovej stránke www.svuba.sk.

Ako si spomínate na priebeh nahrávania re-lácie? Mohli ste odborne zasahova pri tvor-be scenára?

V prvom informatívnom rozhovore s redak-torkou i�lo predov�etkým o stanovenie rám-cového obsahu relácie, dohovoru o termíne,mieste a ase stretnutia a podobných nále�i-tostí. Predov�etkým ju zaujímalo priblí�i po-sluchá om v rámci predviano nej atmosféryneoddelite nú sú as viano ných trhov � medo-vinu, no prejavila záujem aj o v elársky skan-zen v Krá ovej a zárove ponúkla priestor nacelkovú prezentáciu v elárskej problematiky.To ko stru ný vstupný dohovor. Zámer mi bolteda jasný: rozhovor bez konkrétnej prípravy,snaha o vyvolanie bezprostrednej reakcie. Ve -mi si takéto kontaktné relácie vá�im, no záro-ve som si bol vedomý, �e �iroká rodina poslu-chá ov SRo pozná v elársku problematiku lenve mi okrajovo. V de nahrávania hne zránasom mal dôle�ité rokovania v Pie� anoch, ces-tou do Krá ovej som sa zamý� al nad spôsobmi,ako zavies rozhovor aj do iných oblastí, ktoréja a v elárska pospolitos pokladáme za dôle�i-té a trápia nás. Ve i�lo o jedine nú príle�itosprezentova slovenské v elárstvo na najpo ú-vanej�ích vlnách vo ve mi lukratívnom termínea rozsahu. Po kratu kom zvítaní o ami ma Ta-tiana �u�ková ubezpe ila, �e má dostato ný a-

sový priestor na túto besedu. Za al sa rozhovor,ktorý vrátane vstupu syna Rudolfa trval plnédve hodiny. Hoci mala predstavu, o om má byre , moje rozprávanie o problematike v eláre-nia, výkupu medu, spracovania a uvádzaní v e-lích produktov na trh ju plne zaujala. Zodpo-vedne som vysvetlil problematiku z poh aduv elára na Slovensku i z postu lena VV SZV.

Aký ste mali pocit po odvysielaní? Mô�etezhodnoti prípadné odozvy z okolia?

V oblasti propagácie v elárstva a v elíchproduktov som otvorený v�etkým mo�nostiama formám. V tomto smere som na seba ve mináro ný a prísny. Ne utujem as, ktorý trávimmedzi v elármi alebo verejnos ou zaujímajú-cou sa o v ely a ich produkty. Po besede sa mizakrátko vybavili my�lienky, ktoré som malazda e�te viac zdôrazni , prípadne sa mi ukryliv prúde al�ích dôle�itých my�lienok. aku-jem pani redaktorke za trpezlivos , s akou narelatívne malom priestore dokázala ve mi pú-tavo a �ivo zachyti �irokú oblas a problemati-ku v elárstva. Budem ve mi rád, ak al�iepasá�e z besedy, alej vyu�ije v svojej rozhla-sovej práci, prípadne tému s odstupom asuobnoví � i u� v mojom podaní alebo preroz-právanú iným skúseným v elárom. Pokiamám spätnú väzbu, odvysielanú reláciu po ula�iroká skupina verejnosti, sprostredkovane sajej obsah dostal aj k stále zaneprázdnenýmv elárom. Napríklad po as viano ného preda-ja v Trnave ma pod a spôsobu uvádzania v e-lích produktov a medoviny spotrebitelia spo-znali, ve a z nich ma priamo oslovilo, podpori-lo a zahrnulo otázkami k preberaným témam.

o zo v elárenia ste sa usilovali v reláciinajvä �mi vyzdvihnú ?

Aj ke bola relácia zameraná skôr na v e-lie produkty, zoznámenie s nimi a ich vyu�itienajmä v ase viano nom, usiloval som sa vy-zdvihnú a zdôrazni aj nenahradite nú úlohuv iel v prírode, ktorú si mnohí nev elári prak-ticky ani neuvedomujú. Som rád, �e aj tietoúdaje zaujali pani redaktorku a na�li si miestov relácii. Popri tom som sa usilova vysvetlipôvod medovicových medov, preto�e si my-slím, �e na�i konzumenti práve o týchto me-doch nemajú dostatok informácií, pohovorilisme o medovine, medovní koch a al�íchzaujímavostiach.

V svojich vstupoch ste nezabudli pri-pomenú , �e ka�dá rodina by mala masvojho v elára, podobne ako rodinného le-kára. Akými spôsobmi sa dá v praxi také-muto �elanému stavu aspo priblí�i ?

Posluchá om a teda aj �irokej verejnostisom jednozna ne odporu il priamy odber roz-manitých v elích produktov od v elára. Preekonomiku, tvorbu ekosystému a podporu v e-lárenia v jednotlivých regiónoch na Slovenskumá práve tento spôsob podstatný význam. Ma-li by kupova od v elára kvalitného, ktorý ru íza svoju produkciu, vie o zlo�ení a pôvodesvojho medu a prípadne iných produktochklientom poda informáciu, pou í ich o správ-nej konzumácii, vyzdvihne nenahradite nosv elích produktov vo vý�ive a podobne. Ka�-dý v elár by mal by na seba náro ný, musídodr�iava hygienu, predáva produkty v kva-litných obaloch a tie� si ceni svoju prácu a ne-ís pod cenu. Musíme akceptova náro néhozákazníka, ktorý sa k dobrému v elárovi vrátia po dobrých skúsenostiach odovzdá odpo-rú anie aj al�ím.

Ponuka medov od v elára by mala by onajrozmanitej�ia. V sortimente vä �ích a skú-senej�ích v elárov by mala by po celý rokponuka krémového medu, su�eného pe u, pro-polisovej tinktúry na vnútorné a vonkaj�iepou�itie. Nemô�em zabudnú materskú ka�i -ku v ponuke najvyspelej�ích, po ktorej dopytopätovne narastá, a v elí vosk na praktickévyu�itie v kuchyni a domácimi majstrami.

o by mal a mohol ka�dý v elár urobi vosvojom blízkom okolí na pozitívnu prezen-táciu a pozdvihnutie v elárstva a v elíchproduktov na Slovensku?

as vedomostí o spracovaní a vyu�itív elích produktov je nutné dop a si z od-bornej literatúry alebo z tohto odborného a-sopisu, ktorý by mal by v ka�dej v elárskejrodine. Med a al�ie v elie produkty sú po-traviny a látky jedine né, so �irokým obsa-hom vý�ivných, podporných a lie ivýchvlastností a tie by mali by ka�dému, o ichuvádza spotrebite ovi, dostato ne známe.Najdôle�itej�ie je pri predaji alebo inejpríle�itosti ich prezentova , odporu i naj-vhodnej�í výber a pou�itie. Ak má zákazníkzáujem o dialóg, priblí�i mu aj �ivot v iel,spôsoby získavania medu a pri ka�dejpríle�itosti vyzdvihova nenahradite nývýznam ope ovania� Jednoducho je to o dô-vere v slovenskú kvalitu. Dovezeného, upra-vovaného tovaru povahy medu a napodo-benín je v obchodoch ve a. Ja mám pre vý-raz �studený� � kupujú ho tí, ktorým kvalita,pravidelná spotreba, slovenský pôvod a pod-pora chovu v iel ni nehovorí. Práve tu vi-dím mo�nos zvý�enia predaja kvalitnéhoslovenského medu, ak si u takýchto zákaz-níkov vybudujeme dôveru.

Sezónny alebo ro níkový nedostatokproduktov by mal ka�dý v elár vhodne zdô-vodni , tu si mô�eme ako v elári navzájomvypomôc . Je neprijate né h ada akéko vekformy náhrady! Negatívnu prácu niektorýchjedincov v okolí iste registruje ka�dý dobrýv elár. Mojou povinnos ou je upozorni na

ìð íñîððê

To ko spomínaná nevyhnutnos pozitívnej prezentácie v elárstva sa iasto ne stá-va realitou. Potvrdzuje to aj seriál v rámci pravidelného ob úbeného cyklu Príbehyna tý�de na vlnách Slovenského rozhlasu, konkrétne stanice Slovensko. V predvia-no nom tý�dni od pondelka do piatka ( 9. a� 23. 2. 2005) bol okolo poludnia a opa-kovane vo vychytenom po úvanom ase pred 7. hodinou odvysielaný 5-dielny prí-beh o mede, sústredený na v elárstvo, v elie produkty, najmä na med a medovinu,pe enie medovní kov a nezabudlo sa ani na náv�tevu viano ných trhov. RedaktorkaTatiana �u�ková zo SRo oslovila jedného z najpovolanej�ích, skúseného v elára Ru-dolfa Morav íka z Trebatíc, ktorý ve mi názorne, zasvätene a najmä prí a�livo roz-prával o v elárstve. Kto po úval reláciu, mi iste dá za pravdu, �e takýto spôsob pre-zentácie �dorábania� medu vyvolá záujem aj u laikov. Som presved ená, �e mnohí,ktorí nemali na viano ný stôl pripravený med, iste si ho po vypo utí relácie zado-vá�ili. Oslovili sme Rudolfa Morav íka, aby sme sa o nahrávaní dozvedeli osi viac.

O om asi rozmý� a Rudolf Morav ík priroji, ktorý sa usadil na závlahovom za-riadení? Foto: Rudolf Morav ík ml.

vyskytujúce sa prípady takejto odsúdeniahodnej praxe. Je v mo�nostiach výboru ka�-dej ZO zisti takéto prípady a dôrazným na-pomenutím zamedzi úsiliu, ktoré kazí dob-ré meno v�etkým v elárom.

Darí sa vám vo výchove pokra ovate ov?V rodine sa o v elách ve a rozprávame,

asto spolo ne pracujeme, za alo sa to drob-nými povinnos ami pre deti, v sú asnosti u�v�estrannými prácami s cie om osvoji sisprávne postupy. Je a�ké iba pozitívne hovorio v elárstve. Chov v elstiev je po nohospo-dárska innos zaradená do chovu hospodár-skych zvierat a tá dnes priná�a mno�stvo a�-kostí. Rozhodujúci objem finan ných prostried-kov z tr�ieb je vynakladaný na prevádzku,opravy, modernizáciu chovu v iel, spracovaniaproduktov a potom ich zostáva menej pre rodinu.Ako moje deti, tak aj iní v elári reálne po-rovnávajú mo�nosti uplatnenia sa v iných od-vetviach, ktoré sú finan ne, asovo a podmien-kami pre prácu neporovnate ne výhodnej�ie.Verím v�ak, �e situácia sa za ína zlep�ova .

Ka�dý tý�de naRádiu Slovenskopripravujeme po-sluchá sky pútavýa ob úbený Príbehna tento tý�de .Ke som pred Via-nocami prechádzalapo chodbách ná�hodomu alebo okolo

viano ných trhov, v�ade som cítila vô umedu. Mo�no to bola len vô a z môjhopodvedomia, mo�no to bola zabudnutávô a detstva, ale môj pocit ma presved il,�e Vianoce by mali ma prívlastok me-dové� A nielen sýtou vô ou, ale aj teploufarbou a bohatos ou tohto produktu.

Na Vianoce jednoducho na med myslí-me viac ako po as celého roka. Je to, �ia ,�koda, preto�e produkty v iel a v elárov sizaslú�ia estné miesto v na�ich kuchy-niach a jedálni ku po as celého roka�Takto vznikla my�lienka spravi v Príbehuna tý�de Vianoce medové.

Kam ste sa vybrali za vô ou medu?Okolo V elárskej paseky som pre�la nie-

ko ko ráz, ale nikdy som sa tam nezastavila.A� teraz� Prekvapila ma rozsiahlosa mno�stvo informácií, ktoré mi expozíciaa sú asne aj môj odborný sprievodca � za-nietený v elár Rudolf Morav ík � ponúkli prikrátkej náv�teve tohto výnimo ného miesta.Mala som pocit, �e sa vraciam so starým Pi-chandom do atmosféry filmu Tisícro ná v e-la � prekrásne staré úle, starodávne nástrojena spracovanie v elích produktov a dômys-lenos na�ich predkov vy a�i z práce �kra-vi iek chudobných� o najviac u�ito néhopre loveka. V rozprávaní pána Morav íkav�ak bolo jasne cíti lásku k tomuto drob-nému pracovitému spolo níkovi loveka �v elári so v eli kami �ijú nielen preto, abyod nich získavali, ale doká�u ich usilov-nos odmeni aj starostlivos ou a láskou�

Pochopila som, �e táto zá uba vedenánajmä láskou k prírode stáva sa rodinnýmpokladom a v elárstvo sa dedí z generáciena generáciu, ako v prípade rodiny Mo-rav íkovcov, kde v tradícii otca pokra ujejeho syn, tie� Rudolf�

Vo sviato ných chví ach sa na sto-loch objavuje aj medový mok. Chutilavám medovina?

Na V elárskej paseke som po prvý razv �ivote ochutnala aj medovinu, ktorá la-hodila na jazyku a v mrazivom po así na-hrávania relácie, ke prsty prim zali namikrofóne, príjemne zahriala�

Preto ma u� neprekvapilo, �e naviano ných trhoch bola vyh adávanýmnápojom. Mozaiku o v elách, mede a me-dovine som v Príbehu na tento tý�dedoplnila výpove ami náhodne oslovenýchudí o mede, pe ení medovníkov, dojmami

z náv�tevy viano ných trhov, kde u� tra-di ne tento rok med rozhodne nechýbal.O�ivením príbehov boli úprimné detskévýpovede o mede.

Pod a odozvy na reláciu a rastúcomzáujme o v elie produkty a medové výrob-ky si myslím, �e udia si oraz vä �mi uve-domujú, �e zdravie z prírody je vzácnej�iea ú innej�ie ako chemicky pripravovanévitamíny z lekární�

Aký je vá� osobný vz ah k medu?Med má v mojej kuchyni klasické

miesto. astej�ie po om siahneme naj-mä v zimných mesiacoch ako sladidle doaju. Pri príprave relácie som v�ak

ochutnala aj med s orechmi, rôzne druhymedových kolá ov a u� spomínanú me-dovinu. Priznám sa, �e od Vianoc mámporuke na kuchynskej linke postavenýmalý pohár medu a ak mám niekedy chuna sladké, cukrík alebo bonbón rad�ejnahradím ly�i kou tejto potraviny zla-tistej farby�

Spotreba medu je v�ak na Slovenskustále nízka, jej zvy�ovaniu by ur ite pro-spela vä �ia propagácia výrobcov medua v elích produktov, výraznej�ie presadzo-vanie domácich výrobkov a najmä infor-movanos zákazníkov � preto�e mnohí,ke siahajú po pohári medu v polici hyper-marketu, si ani neuvedomujú, �e kupujúmed pochybnej kvality z alekého zahra-ni ia, pri om ten domáci im ponúka ove aviac zdravia�

Aj preto ani vo svojich al�ích relá-ciách nezabudnem na trpezlivú a obetavúprácu slovenských v elárov � najmä akloveka prekvapí fakt o národohospodár-

skom význame v iel, ktorý som sa dozve-dela od Rudolfa Morav íka � bez v eliehoope ovania by na zemeguli za pár rokovzanikol �ivot�

Rozhovory pripravilaBeata VRZGULOVÁ

ìïíñîððê

Dôkazom týchto slov sú al�ie odvysielanérelácie Tatiany �u�kovej � seriál Lie ivéú inky v elích produktov od 23. do 26. .2006 a v rodinnom magazíne Pozvete nás

alej? portrét v elárskej rodiny Morav íkov-cov (február 2006).

Rudolf Morav ík v elári v Trebati-ciach (okres Pie� any) od roku 966.Obhospodaruje 300 v elstiev na pia-tich trvalých stanovi�tiach, ko uje so�iestimi pojazdnými vozmi a kontajne-rovým systémom pre cca 250 v elstiev.V elári za al s pomocou iných skúse-ných v elárov. Je predsedom ZO SZVPie� any a na 8. VZ SZV v apríli 2005bol zvolený do Výkonného výboru SZVza Trnavský kraj.V elia farma AaR Morav ík reali-zovala rozhodujúce mno�stvo objemupredaja medu v elích produktova medoviny formou priameho preda-ja po as jarmo ných a viano nýchtrhových dní.Motto Rudolfa Morav íka: V ela jeneopakovate ný tvor, ktorý ma 40 ro-kov fascinuje a stojí mi za to, abysom mu slú�il.

Na dokreslenie tohto seriálu som oslovila redaktorku Slovenského rozhlasu Ta-tianu �u�kovú (na obr.) najskôr otázkou, ako vznikla idea pripravi reláciu o mede?

Na neskorej slne nici v Ko�ariskách �kontajnerový systém ko ovania.

Foto: Rudolf Morav ík ml.

íñîððêìî

V sedmdesátých letech minulého stole-tí se objevila v Itálii cizokrajná mera (vo�ka)Metcalfa pruinosa (Say), která jak se po-zd ji zjistilo byla do Italie zavle ena z tep-lej�ích oblastí Ameriky. V údolí Pádu serychle aklimatizovala a proto�e je to druhpolyfágní, nevybíravý v hostitelských d e-vinách, za ala se paprs it �í it na v�echnystrany. P isp lo k tomu i to, �e v novémprost edí nem la �ádné specialisované ne-p átele a na�la mnoho hostitelských d e-vin, které ji poskytovaly vý�ivu postupnpo celé dlouhé vegeta ní období. Jak p íz-nivé podmínky na�la v novém prost edísv d í i to, �e zatímco v Americe má doroka jednu a výjime n dv generace,v Itálii má do roka a� 5 generací. MeraMetcalfa se v�ak nejen rychle p emno�i-la, ale velmi dob e se �í í do dal�íchvhodných oblastí. V roce 99 byla zji�-t na ve Slovinsku, v roce 993 ve Franciia v roce 995 ve �výcarsku. Není mi zná-mo, zda se mera v posledním desetiletíroz�í ila do dal�ích krajin. Její velká re-produk ní schopnost, polyfágní vý�ivaa velká schopnost aklimatizace nepo-chybn její �í ení podporují. Krom toho,její �í ení je závislé na ilé automobilovédoprav z jihu do st ední Evropy. Je dob eznámo, jak se rychle roz�í ila pomocídopravy klín nka, která dnes velmi �kodíjírovc m (Aesculus sp.) a nejen kolem

Nový zdroj v elí sn �ky � medovicemery Mecalfa � se stal pro v ela e n -kterých ji�ních oblastí po�ehnáním, ale zá-rove i jakousi no ní murou. Tak nap . v e-la i z údolí Pádu uvád jí, �e v srpnu dosa-hují díky me e metcalf a� 50 kilogramovévýnosy tmavého medovicového medu,velmi dob e prodejného do zahrani í. V ob-lasti Benátek, naopak, v ela i si st �ují, �emedovicová sn �ka jim kazí produkci do-b e prodejných sv tlých ka�tanových me-d , které byly jejich tradi ními produkty.

Druhové medy z medovice mery Met-calfa pruinosa jsou spí�e tmav zbarvené,nemají výraznou v ni, n kdy dlouho ne-krystalizují, jindy naopak krystalizujív jemných krystalech velmi brzy. Z ejmsouvisí tato vlastnost na hostitelských d e-vinách, na kterých mery hostují.

Je t eba zd raznit, �e mera Metcalfapruinosa nep sobí velké �kody na hostitel-ských d evinách, není pova�ována lesníkyani ovocná i za �kodlivý druh, proti n mu�by se m la pou�ít chemická ochrana.

Na území Slovenské republiky � pokudje mi známo � nebyla mera Metcalfa prui-nosa entomology dosud objevena. Má v�akv�echny dobré podmínky k �ivotu, zvlá�tv ji�n j�ích teplých oblastech. Jsem zv dav,kdy a který pozorný v ela ji objeví.

dopravních tepen, ale i v nejzapadlej�íchlokalitách, kde není skoro �ádná automo-bilová doprava.

Mera Metcalfa pruinosa se svou biolo-gii nijak neli�í od druh mer, které u nás�ijí. P ezimuje ve stadiu vají ka, které jeukryto ve �kvírách a trhlinách k ry hosti-telské d eviny. Na ja e v druhé polovindubna se z vají ka líhne první generacedrobných plochých nymf, ty se st hujíz k ry hostitelské d eviny na její listya nezd evnat lé výhony. Rychle dospívajíp es 5 instar , a� se nakonec vylíhnou6 � 8 mm velcí dosp lci, nápadn bílí,s ervenými o ima. B hem dne sedí té-m bez pohybu na v tévkách v dlouhýchadách. B hem 2 � 3 týdn jsou pohlavn

dosp lí, pá í se a sami ka klade po n ko-lika dnech a� 60 vají ek, která jsou zákla-dem nové letní generace. Celý vývoj trván co p es m síc.

Medovici tvo í pouze vývojová stadianymfy mer. Medovice je sladká, vodnatá,asto smíchaná s drobnými áste kami

voskového popra�ku nebo vlákenek,které tvo í mery ze svých voskotvorných�láz, ulo�ených v ncovit kolem itníhootvoru. Je zajímavé, �e v elám p i sb rumedovice tento vosk nevadí, zatímcou n kterých jiných druh producent me-dovice opomíjejí medovici smí�enous voskem.

Mnoho initel zp sobuje, �e se �ivým automobilovým ruchem na dál-nicích a silnicích, p esunem lidí z místa na místo, dálkovou p epravou zbo-�í z kontinentu na kontinent, svezou i mnozí erní pasa�e i. V t�inou jsouto drobní �ivo ichové, nenápadná semena rostlin nebo mikroskopické or-ganismy. V novém �ivotním prost edí se mohou stát indiferentními druhyna�í fauny, nevítanými vet elci nebo dokonce organismy velmi �kodlivými.Jen ojedin lé druhy rozmno�í v nové oblasti kam proniknou biosféru tak,�e se stanou vítanými hosty a plyne z nich n jaký u�itek.

Ok ídlené sami ky mer. Vají ko mer.

Vývojová stadia mer � nymfy.Fotoreprodukcie z autorovej publikácie Medo-vice a v ely. Foto: Tomá� Zábojník

Prostredníctvom VÚ�V Ústavu v elárstvav Liptovskom Hrádku sme po�iadali Ka-tedru zoológie Prírodovedeckej fakultyUK v Bratislave o informáciu, i sa novýproducent medovice spomínaný v lánkunachádza v dátach Databanky fauny Slo-venska, uceleného informa ného systémuroz�írenia �ivi íchov na Slovensku, ktorúzabezpe uje oslovená katedra.

lo�ené ako maloparcelové na plantá�i drobnéhoovocia vo Vy�nom Kubíne e�te v roku 2000,podobne ako pokusy s pohánkou jedlou (odroda�pa inská) na súkromnej parcele v LiptovskomHrádku. Pokra ovali v rokoch 200 a� 2004.

Charakteristika parcielObe plodiny v chladnej klimatickej oblasti

rástli na pôdach preva�ne stredných vlastností.Experimentálne porasty boli pribli�ne mesiac predza iatkom kvitnutia prihnojené ekologickýmihnojivami typu Biohumus pod a návodu na etike-te výrobku. Agrochemické zásahy boli vylú ené.Vzh adom na pokusy na malých parcelách bolnadmerný nárast burín likvidovaný mechanickyv oboch skupinách. Konven né porasty boli v tomistom ase prihnojené granulovanými hnojivamitypu NPK. Poveternostné podmienky po as kvit-nutia boli preva�ne v normále, z v elárskeho h a-diska v prípade iernej ríbezle lep�ie v roku 2003,v prípade pohánky jedlej v roku 2004.

V ase kvitnutia, v jeho prvej tretine a� polo-vici, boli zis ované na E i K porastoch rovnako:� mno�stvo vytvoreného nektáru, jeho cukornatos� úrove momentálneho náletu ope ova ov

s dôrazom na v elu medonosnú� nasadenie kvetov a plodov� efekt v elieho opelenia na vý�ku úrod plodov

a semien z rastlín z vo ného opeleniaE i K a z rastlín izolovaných organtínovýmplátnom pred opelením.

Stanovenie výsledkovVýsledky vo forme priemerných hodnôt

boli zostavené do tabu ky pre obe plodiny zaroky 2003 a 2004.

Ríbez a iernaPod a o akávania v ely medonosné predsta-

vovali napriek neprisunutým v elstvám na ope-lenie rozhodujúcu masu ope ova ov, v obochrokoch vyrovnanú, v celkovom priemere okolo78 % spomedzi ope ujúceho hmyzu. Ve mi vy-soko preva�ovali zberate ky nektáru, okolo95 %. mele (okolo 6 % z ope ujúceho hmyzu)nalietavali predov�etkým v skorých dopo-lud aj�ích hodinách. Z tabu ky vysvitá, �e náletv iel medonosných na E a K kríky nebol vyso-ký, ke v celkovom priemere na 00 E a K krí-koch bolo od 90 do 32 v iel, výraznej�ie viacv priaznivej�om roku 2003 ne� v roku 2004 a nahranici �tatistickej významnosti viac na K krí-koch v oboch rokoch. Maximum náletu v ielbol v dopolud aj�ích hodinách d a, medzi 9 a�

hod. V ely od kvetov iernej ríbezle výrazneodlákavala púpava lekárska, ako významnákonkuren ná flóra. Aj secernácia nektáru bolavýrazne vy��ia v roku 2003, ale �tatistické roz-diely medzi E a K porastmi v tomto smerev oboch rokoch neboli významné.

V oboch rokoch sa dosiahol vysoký pozitív-ny ope ovací efekt na úrodách plodov naE i K kríkoch zásluhou mednonosných v iel,ke úroda bobú po opelení v porovnaní s ne-opelenou kontrolou sa zvý�ila v priemere od30 do 73 %. Tým odroda Fert(dy) výrazne pre-javila svoj sklon k cudzoopelivosti. Rozdielyv úrodách bobú po opelení medzi E a K kríkmiboli dos nízke, v oboch rokoch v prospechK kríkov � v roku 2003 o 2,2 % a v roku 2004o 6, % vy��ie.

Pohánka jedláAj pri pohánke jedlej hlavnou masou ope-

ova ov boli v oboch sledovaných rokoch naE i K porastoch v ely medonosné, ktoré v cel-kovom priemere predstavovali temer 90 %ope ova ov. Vysoko preva�ovali zberate kynektáru, asi 76 %. Oproti ríbezli iernej bolizaznamenané vy��ie po ty zberateliek pe u,preto�e pohánka je ove a pe odajnej�ia. Náletv iel sa sústre oval do skorých dopo-lud aj�ích hodín d a, v popolud aj�ích výraz-ne ustával. V 2-ro nom priemere diferenciev nálete v iel zberateliek nektáru medziE a K porastmi boli �tatisticky nevýznamnevy��ie v prospech E porastov. V roku 2004bol nálet v iel oproti roku 2003 výrazne vy��í,preto�e v roku 2004 boli lep�ie poveternostnépodmienky na tvorbu nektáru, ale najmä presamotný nálet v iel. Secernácia nektáru i jehocukornatos boli v obidvoch rokoch na dobrejúrovni, �tatisticky nevýznamne vy��ie naK porastoch.

Aj pri pohánke jedlej bol dosiahnutý vyso-ký pozitívny ope ovací efekt v iel vo formezvý�ených úrod na�iek na porastoch ponecha-ných vo nému opeleniu oproti neopelenýmporastom, ktorých asti boli izolované organ-tínovým plátnom pred opelením, ktorý sapohyboval od 54 do 00 %, o nie o viac naE porastoch. o sa týka rozdielov v úrodáchna�iek medzi E a K porastmi, tak tieto nebolivysoké, v roku 2003 vy��ie o ,5 % pri E po-rastoch, ale v roku 2004 vy��ie pri K poras-toch pohánky jedlej.

ìííñîððê

Hlavnými parametra-mi rie�enia bolo ove-rovanie ope ovacíchschopností v iel me-donosných v úrodo-tvornom procese vy-braných druhov plo-dín pestovaných eko-logickým spôsobom( i�e zistenie efektuv elieho opelenia na

úrody semien a plodov) a výskum ich základ-ných v elárskych vlastností (nektárodajnos ,atraktivita plodín pre v ely medonosné).

Základným cie om bolo zistenie diferencií,teda porovnanie ope ovacieho efektu v iel medo-nosných a základných v elárskych vlastností plo-dín pestovaných ekologickým spôsobom (E) s tý-mi istými plodinami, pestovanými konven ne (K)v tej istej lokalite a v tom istom ase. Závere nýmcie om po viacro ných experimentoch by maloby racionálnym vyu�itím v elstiev prispiek zvý�eniu a stabilizácii úrod a tým aj ku ekono-mickej efektívnosti ekologického pestovania.

Do predmetného výskumu boli pojaté 2 plodiny:ierna ríbez a (Ribes nigrum), ako má-

loatraktívna plodina pre v ely;pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum)ako pre ne podstatne atraktívnej�ia plodina.

Pokusy s ríbez ou (odroda Fert(dy) boli za-

Ekologické alebo biologické po nohospodárstvo je novodobou alternatívoukonven ného pestovania plodín. Vzniklo v posledných desa ro iach ako kritickáreakcia na nadmerné za a�enie prostredia prírode cudzorodými látkami so zá-kladným cie om ozdravi prostredie v rámci trvalo udr�ate ného rozvoja. Z v e-lárskeho h adiska je tento smer nanajvý� vítaný, preto�e v ely medonosné sú narôzne cudzorodé látky, vná�ané do prostredia, citlivé a neadaptabite né. Je ve mipravdepodobné, �e v blízkej budúcnosti dôjde aj na Slovensku k nárastu plôchekologicky pestovaných plodín, medzi nimi aj v elársky významných, tak ako jetomu v �starých� �tátoch EÚ, kde je ekologické po nohospodárstvo zrete ne roz-vinutej�ie. Dnes je na Slovensku pribli�ne 5 % plôch obhospodarovaných ekolo-gicky, v budúcnosti sa toto percento má zdvojnásobi .

Nev�edný záujem a ohlas na výstavuk 50. výro iu organizovaného v elár-stva na Morave a v Sliezsku v decembriroku 2004 nás presved il o tom, �e úspe�-né výstavy sú tou najú innej�ou formoupropagácie v elárstva a jeho produktov.Základnou podmienkou úspe�nosti je,samozrejme, vysoká náv�tevnos .

Ve mi známou výstavnou akciou s vy-sokou náv�tevnos ou je ka�dé dva rokyusporadúvaný komplex medzinárodnýchve trhov na brnianskom výstavisku, kto-rého sú as ou sa od tohto roku stane aj v e-lárska predajná výstava. Do juhomoravskejmetropoly sa 2.�6. apríla 2006 zídu odbor-níci z po nohospodárskeho, veterinárnehoa lesníckeho sektora, vrátane zástupcovvládnych aj nevládnych organizácií. akána nich viac ako 0 pavilónov prezentujú-cich najnov�ie technológie a strojné zaria-denia, bohatý sprievodný program.

V roku 2004 vystavovalo na ve trhochTechagro � Animal Vetex � Silva Reginaviac ne� 530 firiem z 5 �tátov sveta. Ichexpozície na vonkaj�ej ploche a v paviló-noch pokryli viac ako 4 000 m2 plochy. Po-et náv�tevníkov, ktorí pri�li zo 44 krajín

sveta, prevý�il 60-tisíc osôb. Ú as ou v e-

lárov na tejto mimoriadne významnejvýstave bude nielen na�e v elárstvo, ale ajjeho produkty predstavené naozaj �iroké-mu spektru potenciálnych odberate ov.

Na�a v elárska expozícia je situovanáv po ovnícko-lesníckom, dominantnompavilóne �Z�. Náv�tevníci sa tu obozná-mia s rozli nými produktmi v elárstva,v informa nom centre dostanú infor-mácie o sú asnosti aj minulosti v elá-renia, odborníci sa pokúsia odpoveda nav�etky otázky o v elích produktoch a vý-robkoch z nich.

Pripravujeme aj predná�kový cyklus,ktorý sa uskuto ní v nede u, 2. aprílav administratívnej budove BVV. Pred-stavia sa popredné v elárske kapacityz praxe aj výskumu z eskej aj Sloven-skej republiky.

Pozývame v�etkých v elárov na panelo-vú diskusiu o v elách, v elích produktoch,ekonomike v elárstva ako aj o zmenáchpodmienok v elárenia po vstupe do EÚ.

Nad usporiadaním na�ej v elárskejpredajnej výstavy prevzal zá�titu Ústred-ný výbor SV.

Ing. Ale� P ÍLESKÝ,predseda OV SV Brno-mestoIng. Antonín PAVLÍ EK,vedúci organiza ného výboru výstavy

POZVÁNKAna XV. konferenci zlep�ovatel

a vynálezcVe dnech 7.� 9. listopadu 2006 se koná ji�v po adí XV. konference zlep�ovatel a vy-nálezc ve v ela ství spojená s velkou me-zinárodní v ela skou výstavou. Po adatelemje eský svaz v ela ve spolupráci se Slo-venským zväzom v elárov.Stejn tak jako v roce 2002 se konferencekoná v Pra�ském veletr�ním areálu (PVA)v Praze-Let anech, tentokrát spole n s Ná-rodní výstavou drobných zví at a Národnívýstavou ps . Akce má dv ásti:

konferenci zlep�ovatel a vynálezc ,vlastní v ela skou výstavu.

K O N F E R E N C E :Koná se v sobotu 8. listopadu. Jestli�e budebohatý program (bude p ihlá�eno velkémno�ství referát ) posune se za átek konfe-rence na pátek 7. listopadu odpoledne.

REFERÁTY BUDOU ROZD LENY DO P TI TEMA-TICKÝCH OKRUH :

choroby a nemoci v el;chov matek a plemená ská práce;v elí produkty, jejich marketing, apiterapie;v ela ské pom cky a za ízení, o�et ovánív elstev;profesionální v ela ské provozy.

Pro ka�dý tematický okruh bude vy�ádánúvodní referát a po ka�dém referátu bude po-nechán as na diskusi. Zájemci své referátymohou zpracovat také formou poster � osv -tových plakát , pop ípad ob ma zp soby(t. j. pro p ednesení nebo prezentaci na plakátu).V Ý S T A V A :pro výzkumníky-zlep�ovatele, kterým budenáklady hradit SV;pro výrobce a prodejce, kte í si budou ná-klady hradit sami (ve sporných p ípadechrozhodne racionaliza ní komise p i ÚV

SV) na základ dohody s vedením PVA.TERMÍN ZASLÁNÍ P IHLÁ�EK:

pro zlep�ovatele (referáty, exponáty): nej-pozd ji do 5. zá í 2006;pro výrobce a prodejce: bude stanovenv nejbli��í dob .

Po adatelé zvou v�echny pokrokové v ela ek aktivní ú astí na akci, p i ní� se mohou najedné stran dozv d t n co nového a na strandruhé mohou prezentovat své zlep�ovákya poznatky. Samoz ejm zveme i ostatní v e-la e a zájemce o v ela ství k na erpání novýchpoznatk . Po adatelé cht jí p isp t touto akcíke zlep�ení úrovn na�eho v ela ství. Sledujtedal�í informace v asopise V ela ství a na we-bových stránkách eského svazu v ela(adresa: www.vcelarstvi.cz). Organizáto i po-ítají se sní�eným vstupným pro leny SV.

KONTAKTY PRO ZÍSKÁNÍ INFORMACÍ:eský svaz v ela , K emencova 8, 5

24 Praha kontaktní osoba: MVDr. Miloslav Perout-ka, CSC., e-mail: peroutka@vcelarstvi.czVýzkumný ústav v ela ský, s. r. o., Dol,252 66 Lib ice nad Vltavoukontaktní osoba: Dr. Ing. Franti�ek Kam-ler, e-mail: kamler@beedol.cz

ìì íñîððê

Podrobnosti o výstave sa mô�ete dozvede na internetových stránkachwww.techagro.cz, www.vcelarstvi.cz a www.vcelar.ais.cz, prípadne na e-mai-lovej adrese antonin.pavlicek@seznam.cz alebo ales.prilesky@seznam.cz.

Za vstupné 60,�K simô�ete obzrie v�etky tri ve -trhy, prebiehajúce v celomareáli brnianskeho výstaviska.

Na z avnený kupónuvedený

v asopise V ELÁRje vstupné 30,�K .Vá�ení priatelia, te�íme

sa na stretnutie s vami u násv Brne, te�íme sa na va�ev elárske skúsenosti a pri-pomienky!

OTVÁRACIA DOBA:od nedele 2. apríla do stre-

dy 6. apríla 2006je pre náv�tevníkov od

9. do 8. hodiny,vo �tvrtok do 7. hodiny.

POZVÁNKApo uká zka na s le vu

neplatí jako vstupenka, platnou vstupenku obdr�íteu pokladny BVV za 30,�K (místo 60,�K )

na základ vypln né registrace

ìëíñîððê

MESTO NOVÉ MESTO NAD VÁHOMV SPOLUPRÁCI SO ZO SZV, CEN-

TROM VO NÉHO ASU A SPOLO -NÝM ÚRADOM SAMOSPRÁVY V NO-

VOM MESTE NAD VÁHOM

v y h l a s u j ú :

výtvarnú, literárnu,a fotografickú sú a�

n a t é m u

Ê

Sú a� je ur ená de om materských �kôla �iakom základných a stredných �kôlokresu Nové Mesto nad Váhom.

Sú a�í sa v kategóriách:a) deti materských �kôl: výtvarné

práce ubovo nou technikoub) �iaci . stup a Z�: literárne práce

( ubovo ný �áner), výtvarné práceubovo nou technikou, fotografia

c) �iaci 2. stup a Z�: literárne práce( ubovo ný �áner), výtvarné práceubovo nou technikou, fotografia

d) �iaci stredných �kôl: literárne prá-ce ( ubovo ný �áner), výtvarné prá-ce ubovo nou technikou, fotografia

Miesto predkladania sú a�ných prác: Centrum vo ného asu, Tematínska 28,9 5 0 Nové Mesto nad Váhom, tel.: 772420, e-mail: cvc-nmnv@stonline.skSú a�né práce ozna te: meno a prie-zvisko, rok narodenia, názov �koly ale-bo �kolského zariadenia.Uzávierka: 28. 2. 2006Vyhodnotenie: do 20. 3. 2006Ocenenie:. miesto 3 kg medu

2. miesto 2 kg medu3. miesto kg meduMed dodajú:ZO Nové Mesto nad Váhom 30 kg ZO Stará Turá 20 kg ZO Bo�áca 0 kg

Ví azné sú a�né práce budú vystavenév Tren íne po as výstavy ZÁHRAD-KÁR � V ELÁR � ZDRAVÝ �I-VOTNÝ �TÝL v d och 5.� 9. 4.2006 a budú prihlásené na 2. ro níkceloslovenskej sú a�e na témuV ELÁRSTVO s uzávierkou 30. 4.2006, ktorú vyhlásili SZV a asopisV elár.

JÁN FERIAN ÍK �STOLÁRSTVO

ul. SNP 406 038 2 MO�OVCEV Y R Á B A A P R E D Á VA :ÚLE

� nadstavkové, rôzne typy od 470,�Sk,aj OPTIMALKVALITNÉ RÁMIKY

� drôtikované, od 5,�Sk/kus� prírezy � smrekDoplnky:

ROJNICE, PE OCHYTY a iné.Tel.: 0908/264 056, 043/4944 2 9 (ve er)

A P I M E DA P I M E D9 9 65 DOLNÁ KRUPÁ

Hlavná 7/578Tel./Fax: 033/55 77 546Mobil: 0905/38 0 65

E-mail: apimed@stonline.skhttp://www.apimed.sk

Výkup v eleho medu celoro ne �informácie o výkupe na uvedenýchíslach

Sezónne výkup su�eného pretriede-ného pe u a propolisu �cena pod a dohodyPonúkame plastové obaly na 40 kgmedu po 95,�Sk/kus �hygienické, ahko umývate né, �etriapriestor. Pri paletovom odbere 50 ksa viac dovoz zdarma!

Predaj a APIMEDna �tefánikovej 44 v Trnave

Tel.: 033/55 3 544(pri jezuitskom kostole)

Ponúka v�etky druhy v elárskychpotrieb a v elích produktov

Otv. hodiny: Po � Pi: 9,00� 8,00,So: 8,00 � 2,00

MEDARV ELÁRSKA PREDAJ ABa�tová 2, 085 0 Bardejov

Ve ký výber v elárskych potrieb a po-môcok pod jednou strechou.Ponúkame 200 l sudy na med

KONTAKT:Tel.: 0905/28 94 57, 0905/77 25 99Ve er: 054/472 70 57E-mail: jozefvolansky@stonline.sk

Mgr. Franti�ek NI�NÍK � narodil sa8. 3. 92 v Jakubovanoch, vy�tudovalgymnázium v Nitre ( 933 � 94 ) a Filo-zofickú fakultu Univerzity Komen-ského v Bratislave ( 94 � 946). Celý�ivot sa venoval pedagogickej práci. Pô-sobil na gymnáziu ako stredo�kolskýprofesor (Malacky, 946� 948; Sabinov,

948 � 949) a riadite (Sobrance, 949� 953) a ako riadite (Vranov, 954� 957) a profesor (Nová Ba a, 958� 984) na jedenás ro nej strednej �kole.

�Ako riadite �koly za-valený administratív-nou agendou som sadozvedel, �e práca sov elami, ako i pou�íva-nie v elích produktov,pôsobí upokojujúco.Dovtedy som vedel len

to ko, �e v ely pichajú a nosia med. Pretosom za al v elári vo Vranove v roku 954hne s ôsmimi v elstvami. V za iatkochma usmer oval skúsený v elár VojtechFi�man. Pre�tudoval som v�etku dostupnúv elársku literatúru, ako aj asopisy V e-lár, V ela ství a Odborné v elárske prek-lady. V elárstvo ma zaujalo a� tak, �e somabsolvoval kurz pre odborných u ite ovv elárstva a skú�ky vykonal v r. 959.�

Najvy��í po et 35 v elstiev obhospo-daroval v r. 990. Aj v sú asnosti v eláris po tom 25 v elstiev. Vychoval svojhopokra ovate a � syna lekára, ktorý je pri-márom v nemocnici v Novej Bani. V ob-dobí rozvinutej výroby materskej ka�i ky( 979) mu ve mi intenzívne pomáhal prijej produkcii. Za necelé 2 tý�dne sa impodarilo vyprodukova kg materskejka�i ky. Syn aj napriek teraj�iemu zane-prázdneniu na pracovisku pomáha otcovinajmä pri ko ovaní, medobraní, k menív elstiev a pri al�ích nárazových prá-cach. Syn mal dokonca uverejnených via-

cero odborných príspevkov o v elíchproduktoch, a taktie� u� predná�al tútoproblematiku.

Franti�ek Ni�ník sa pri obhospodaro-vaní v elstiev zameriaval najmä na pro-dukciu medu, produkoval v�ak aj mater-skú ka�i ku, vosk a pe . Svoje v elstváv ko ovnom voze aj teraz presúva kuzdrojom zná�ky. Vyu�íva najmä kvitnúceporasty repky olejky, agátov a slne nice.

Bol mnohoro ným aktívnym funkcio-nárom SZV. V ZO SZV Nová Ba a praco-val striedavo ako tajomník a predseda( 958 �2005). Okrem toho pracoval ajako len Okresného výboru SZV v �iarinad Hronom a v rokoch 969 � 974v Ústrednom výbore SZV, kde pracovalv komisii pre prácu s mláde�ou.

Doteraz vykonal asi 70 predná�ok te-maticky zameraných na v�eobecné v elá-renie, ko ovanie so v elstvami, chorobyv iel, biológiu v iel a v nieko kých pred-ná�kach sa venoval aj histórii v elárstva.Bol aj publika ne inný. Príspevky z ob-lasti v elárstva mal uverejnené v asopiseV elár a regionálnej tla i (Novobanskýchnovinách). Zalo�il a viedol viacero �kol-ských v elárskych krú�kov. Takýto krú�okfungoval aj na gymnáziu v Novej Bani.

Ako elný funkcionár ZO SZV v No-vej Bani ve mi asto organizoval kurzymedového pe iva pre za iato ní ky, akoi kurzy zamerané na vy�kolenie spolupra-covníkov s veterinárnou slu�bou. Neúnav-nými aktivitami zvidite nil najmä svoj re-gión. Za zásluhy o rozvoj slovenskéhov elárstva bol ocenený viacerými vyzna-menaniami. Je dr�ite om medailí �tefanaZávodníka � bronzovej, striebornej i zla-tej. V roku 990 bol mu udelený odznakZaslú�ilý v elár.

Pri �ivotnom jubileu, krásnych 85. ro-koch, prajeme Franti�kovi Ni�níkovidobré zdravie, rodinnú pohodu a radosz práce pri v elách v kruhu najbli��ích.

Ing. Michal MA I KA, CSc.,Liptovský HrádokFoto: Archív F. N.

ìê íñîððê

O prípadných zmenách v programe bude-me informova na webových stránkachwww.vcelari.sk a www.tmm.sk. Na zájazde v elárov v Gödölö v Ma arsku

( 97 ) s prof. Orosim (v avo).

�iaci �kolského v elárskeho krú�ku pripráci s mikroskopom ( 98 ).

Výrob a medzistienok udovít Klí �NAWAX oznamuje, �e vyrába medzistien-ky zo v elieho vosku metódou kontinuál-neho priameho liatia na plnoautomatic-kých strojoch typu VAII (NSR � Rietsche).Medzistienky, ako aj celý závod, vykazujúvysoký stupe veterinárnej a hygienickejbezpe nosti. Vosk na výrobu medzistienokfiltrujeme a potom sterilizujeme teplom.Ú�itková, bezpe nostná a estetická hodno-ta medzistienok sp a kritériá noriem plat-ných v EÚ, o oce ujú aj na�i zahrani níodberatelia. Výmenu surovín za medzi-stienky, predaj medzistienok a nákup vos-ku a vo�tín vykonávame osobne a po�tou.Zna nú as uvedených slu�ieb vykoná-vame prostredníctvom na�ích spolupra-covníkov, kontakt uverej ujeme na na�ichwebových stránkach, prípadne poskyt-neme telefonicky.Ná� pracovný as: Pracovné dni od 7,00 do5,30 hod. Sobota od 8,00 do 2,00 hod.

V prípade nutnosti mô�me va�u náv�tevuu nás individuálne dohodnú aj okrem uve-deného pracovného asu. Platba pri náku-pe, predaji, alebo odplata za slu�by jev hotovosti. Va�u náv�tevu alebo po�tovúzásielku s rados ou o akávame na adrese:

udovít Klí � NAWAX, Pivni ná 35,946 57 Svätý Peter, tel.: 035/7685 44,7685 504, 7685 505, fax: 035/7685 226,E-mail: klic@stonline.sk alebo na-wax@konfer.sk; http:\\www.nawax.skalebo www.nawax.com.

V apríli predám 20 v elstiev, RM40 25 � B. Tel.: 046/543 7 6 .

Výrob a medzistienok MEDOVID �Miroslav ernek, 906 05 Soboti�te 57(Trnavský kraj) oznamuje, �e:� vyrába medzistienky, vymie a za voska vo�tie� predáva v elárske potrebyPracovný as: Pon � Pia 9.00 � 6.00 hod.

Sob. 9.00� 2.00 hod.Náv�tevu odporú ame vopred ohlási .Tel.: 0902/ 3 94.

Predám úle B 0, nadstavkové, odníma-te né dno � 0 cm vysoké, uteplené, palúb-kové, kvalitné, cena 390,�Sk, vyrobím ajúle na objednávku. Tel.: 0907/44 06 32,e-mail: vlado 959@post.sk.

Predám rámikové prírezy B po 6,�Sk/kus. Tel.: 0905/890 540.

Predám silno medonosnú v elárskurastlinu facéliu � istené osivo,00,�Sk/kg. Info letá ik za�lem. Tel.:

045/559 53 50.

85 rokovJozef KRÁL, Nová Ba a � Bukovina;Franti�ek NI�NÍK, Nová Ba a; �tefanSVOR ÍK, Lazy pod Makytou; Al�betaKRIVU KOVÁ, �títnik

80 rokovMarian HUBKA, Liptovský Hrádok; Fran-ti�ek �U�EL, Malu�iná; Jozef PAVLÍK,Slivník � Birc; Ing. Jozef FEDORI�ÍN,Michalovce; A. FEDORJAK, Pre�ov;Pavol KNIHÁR, Komárno

75 rokovJozef KR�JAK, Rudno nad Hronom; �te-fan VA�ECKÝ, Nová Ba a; Juraj SUJA,Poltár; Gustáv GAVALEC, Poltár; MichalSABAKA, Va�ec; Bohumil HALÁMEK,Dvorany nad Nitrou; Jozef PRINC, Sulov-ce; Ing. Karol ROTH, Poprad; �tefanKLEMA, Svit; Mária BUBENOVÁ, Jed-linka; Ján �OLTÝS, Lukov; Andrej MA-

EJOVSKÝ, Bardejov; Gabriel JÁNY,Banská Belá; Matej JÁNO�ÍK, Bottovo;Ladislav KOVÁ , Ro�tár; Martin

UHÁR, Revúca; Ladislav TUNGLI, Ka-menín; Pavol TÓTH, Kamenín

70 rokovMichal VALENTÍNY, Poltár; Ing. JánBOLVANSKÝ, Pribylina; Pavol KAC-VINSKÝ, Jánovce; Jozef SLAVKOV-SKÝ, Gánovce; Emil MICHE , Hertnik;Cyril TÚR A, ierny Balog; Ján NO-VOTNÝ, Micha any; Anna HVI� OVÁ,Giraltovce; Ján SOTÁK, Giraltovce; Ka-rol DROBNÝ, Pie� any; Du�an BARTÁK,Ko�ice; Juraj EK OVSKÝ, Trhovi�te;Jozef MANIAK, Konská; Mária KEM-POVÁ, Gelnica; �tefan �AHÍN, Stará Vo-da; Jozef MOLNÁR, Salka; KatarínaTÓTHOVÁ, Kamenín; Ján BRNÁK, Hor-ná Breznica

65 rokovJozef �IMEK, Ve ké Leváre; �tefanPOHOREK, Poltár; Ivan FURST, Poltár;Ján VOJTEK, Poltár; Branislav VRLÍK,Vavri�ovo; Ján BRAV OK, Badín; KarolKOVÁ , Zborov; Jozef PILÁR, K u�ov;Imrich PA A, Smilno; Andrej KAMID-RA, Giraltovce; Pavol PALA� ÁK, Smo-lík; Gustáv VALENT, Hrubo ovo

60 rokovAnton MORAV ÍK, Poltár; Pavol MI-CHÁLEK, Poltár; Július KRANKUS, Hy-be; Otakar RYBÁNSKY, Topo any; JánMURÍN, Víg a�; Ondrej PIECKA, Víg a�;Ing. Milan PAVAY, Kazimír; JozefPASTUCHA, Pie� any; Andrej PALO-TÁ�, Ko�ice; Zoltán DZURO, �vedlár;Ing. Jozef PALICA, Lefantovce

55 rokovJozef IZÁK, �arnovica; Jozef PILIAR,Polomka, Ing. Milan MELI�ÍK, Poltár;Ján ABAJ, Liptovský Ján; Ing. AndrejGA O, Va�ec; Jozef CANDRÁK, Topo -any; Ján HANDRLICA, Lazy pod Maky-

tou; Franti�ek OL�AVSKÝ, Svit; MilanPASTRNÁK, Batizovce; �tefan JÚNO�,Letni ie; Pavol KELE�I, Chocholná �Vel ice; Pavel JARIABEK, Tren ín; JánBE AK, Cerová; Stanislav FIGURA,Senica; Rudolf HENNEL, �vedlár; JánKÖRNYI, �túrovo; Marián DUBINA,Dolná �dá a

50 rokovJaroslav MATULA, Závadka nad Hro-nom; Ing. Imrich MLYNAR ÍK, Podtu-re ; Milan MATOCHA, Lysá pod Maky-tou; Jozef DUNDEK, Vydrná; JozefMATUS, Gánovce; Viktor RUDÍK,Kuzmice; Ing. Jozef ONTOFALSKÝ,Trebi�ov; Ing. �tefan FERÍK, Budkovce;Ján VADILA ml., Giraltovce; IvanBEHMETA, Ratkovská Suchá; MilanGA�A, Podbran ; �tefan VADOVI , Se-re ; Michal KALABA, Mo enok; Ing. Pa-vol VAVRÍK, Po ný Kesov

Jubilantom srde ne blaho�eláme!

ìéíñîððê

D a 27. novembra 2005opustil na�e rady priateMichal LUCO z Ko�ícvo veku nedo�itých 9rokov. V elárstvu sa ve-noval od roku 962a ako u ite propagovalnajmä medzi stredo-

�kolskou mláde�ou jeho význam, pou o-val, radil. Bol remeselne zru ný, sám si vy-rábal v elárske pomôcky a úle. Obhospo-daroval 5� 20 v elstiev. S nami v elármisi rád vymie al svoje skúsenosti. Boli muudelené estné uznania a diplomy SZV. Je-ho aktívna práca ostane v na�ich srdciacha chceme pokra ova v jeho sna�ení.

Vo veku nedo�itých osemdesiatin smesa d a 25. novembra 2005 rozlú ili ajs priate om Jánom PAPCUNOM z Ve -kého Folkmára, lenom ZO SZV Gelnica.

Vo veku 85 zomrel priate EmilCHOVANEC zo ZO SZV Poltár.

Vo veku 74 rokov zomrel priate JozefPISO zo ZO SZV Kokava nad Rimavicou.

Vo veku nedo�itých 90. narodenín násopustil dlhoro ný priate v elár a funkcio-nár Jozef �IMON ÍK zo ZO SZV Slia .

es ich pamiatke!

Redakcia uverej uje mená jubilantov a ozna-my o úmrtí lenov SZV pod a listov z jednotli-vých základných organizácií. �iadame dife-rencova mesiac narodenia, inak neviemeoslávenca zaradi do správneho ísla V elára.Uzávierka . 5/2006 bude 5. marca 2006.

Predám 4 v elstvá v JU, okres DunajskáStreda. Tel.: 0907/59 59 7 .

Predám ko ovný voz so v�etkým vyba-vením pre 32 v elstiev, osadený 32 v el-stvami, úle typu B. Tel.: 056/672 4 04.

Predám ahkú el. centrálu KW 220V (7 000,�Sk) + el. vytá anie medu na220 V + 22 ks ú ov ( echoslováky, zado-váky výsuvné � kus á 500,�Sk). Tel.:048/4 24 85, 0907/3 35 89.

Predám 20 kg medzistienok 20 40 cm,vyrobené výrob ou medzistienok �elovce(zru�ený chov), 60,�Sk/kg. Tel.: 0907/2433 77, 09 /24 04 80.

Kúpim hliníkové kanvy na med. Pro-sím, ponúknite. Tel.: 0908/433 788.

Predávam medonosné strom eky a krí-ky: EVÓDIA (v. 50 cm, 50,�Sk), LIESKAVE KOPLODÁ (v. 60 cm, 35,�Sk),JAVOR CUKROVÝ (v. 50 cm, 35,�Sk)a rôzne iné druhy. Tel.: 0903/47 03 96.

Predaj a V ela-future, ul. Letná 49,Sp. Nová Ves, ponúka �iroký sortimentv elárskych výrobkov a potrieb: mrie�ky,kukly, rukavice, drôtiky, dymáky, medo-mety, nádoby na med, cedníky, rámiky,úle, at . (cena rámikov a ú ov je najni��iaz pomedzi v�etkých v elárskych predajnína Slovensku). Bli��ie informácie poskyt-neme na adrese: V ela-future, VladimírHanzely, ul. Letná 49, 052 0 Sp. NováVes, tel./fax: 053/44 67 774.

Oznamujeme v elárom, �e od . . 2006vykupujeme v elí vosk a v�etky druhyv elích medov za najvýhodnej�ie ceny.

Výrob a medzistienok, s. r. o., 99 06�elovce oznamuje, �e � vyrába medzistienky, � vykupuje v elí vosk, sú�e, odpad pospracovaní sú�í, propolis,� platba v hotovosti, � predáva v elárske potreby. Otvorené Pon � Pia 7.00 � 5.00 hod.Tel./fax: 047/48 93 4, tel.: 047/48 9304 .E-mail: info@tapersk.sk.

Výmena vosku za MS, predaj rámikov.Tel.: 055/64 25 226, 0903/86 40 25.

Odborný asopis pre v elárov. Ro ník LXXX 3/2006. Vydáva Slovenský zväz v elárov. Objednávky na predplatnéasopisu prijíma a reklamácie vybavuje Sekretariát Slovenského zväzu v elárov, Svr ia 4, 842 08 Bratislava. Te-

lefón/fax: 02/654 2 4 60. E-mail: sekretariat@vcelari.sk. Adresa redakcie: Redakcia V elár, Svr ia 4, 842 08 Bratislava.Telefón: 02/43 4 2 55, fax: 02/654 2 4 60. E-mail: ulmo@stonline.sk, redakcia@vcelari.sk. Web: www.vcelari.sk.

�éfredaktorka: PhDr. Beata VRZGULOVÁ. estný predseda RR: Prof. RNDr. Jozef I�MÁRIK, PhD. Redak ná rada: MVDr. Pavel HO-VORKA (predseda), Anna ZÁBOJNÍKOVÁ, Franti�ek BIZUB, Ing. Ján HA� ÍK, Ing. Róbert CHLEBO, PhD., Ing. Tibor JÓKAY, Ing. Ján KO-PERNICKÝ, CSc., Ing. Ján MELEG, CSc., MVDr. Juraj TOPOR ÁK, PhD., JUDr. udovít VOLNÍK. V záujme obsiahnutia názorovej plura-lity uverej ujeme aj príspevky, ktoré nemusia by v súlade so stanoviskom redakcie. Vychádza mesa ne. Predplatné na rok 2006 je 336,� Sk.Registrácia: Ministerstvo kultúry SR / 3. ISSN 0 39�6064. Tla í OPTIMA, 9 7 0 Trnava. Predplatite om distribuuje BALDIS, s. r. o.,Vajnorská ul., tel.: 02/44 63 24 39, Bratislava. asopis pre informa ný systém AGRIS/FAO excerptuje Ústav vedecko-technických informáciípre pôdohospodárstvo, Stredisko AGRIS/CARIS FAO, Samova 9, 950 0 Nitra. © Slovenský zväz v elárov, Bratislava 2006.

ìè íñîððê

Poznámka redakcie:Nedá mi v�ak nepolo�i mnohým v elárom zo ZO SZV Honti-anske Tesáre i al�ím z okolia otázku, pre o sa k vzdelávaniu,ktoré dostali v rámci odbornej konferencie doslova �na tácke�a bez vstupného, postavili bez záujmu? Ve sta ilo prejs párkrokov z vlastného príbytku a vypo u si mnoho u�ito nýcha pou ných informácií. Organizátorom sa podarilo oslovi ka-pacity, ktoré nezaváhali a v ase vlastného vo na zavítali med-zi v elárov. O vzdelávaní sa toho ve a hovorí, pí�e, výbornícipripravia podujatie � a my, radoví v elári, neprídeme� Ne u-dujme sa potom, �e nenapredujeme. Zostáva len veri , �eorganizátorov podobný nezáujem neodradí a pripravia e�teve a podujatí, k omu im aj redakcia dr�í palce.

Plesalo sa veseloTo sa v�ak u� schy ovalo k ve eru a vrcholili prípravy

na ples. Mal v�etko, o k vydarenému plesu patrí � dobrúhudbu, výbornú medovinu na prípitok, vínko na udr�anienálady, chutnú bohatú ve eru, �trúd u, polno nú kapustnicu(aby si aj �alúdky pri�li na svoje), pestrý program, bohatútombolu� V hudobnom programe vystúpila dychová hudbaSebechlebskí hudci, heligónkari z Krupiny, veselým pro-gramom plným prekára iek pote�ili star�í i mlad�í lenoviafolklórnej skupiny Ge ovianka a najmlad�iu generáciu repre-zentoval detský folklórny súbor Vienok. V uponáh anoma pretechnizovanom svete dobre padol pocit, �e tradícieotcov a dedov sa v aka záujmu mladých i najmen�ích a sta-rostlivosti skôr narodených na alej rozvíjajú.

Plesalo sa pri vynikajúcej cimbalovej hudbe Ol�iakovcovz Banskej Bystrice, parket bol takmer stále plný. Najmä pri

Skupine star�ích i mlad�ích lenov folklórneho súboru Ge o-vianka patril doslova celý parket.

Priate Martin Piovar i venoval do tomboly poriadne vrecezemiakov z vlastnej úrody. Jeho výherca sa ve mi pote�il,rovnako aj darca � neodchádzal toti� naprázdno, preto�ekopu nakúpených lístkov do tomboly úspe�ne �premenil�na tovar (napríklad na rovnako ve ké vrece k mnej zmesipre hydinu)�

Nad ránom zasko ili na pódiu za profesionálnych Ol�iakovcovrovnako profesionálni (z ava) Ján Kopernický, Peter Demiana s harmonikou Milan Skokan, a nemali sa veru za o hanbi .

metlovom a srdie kovom tanci dostali páry skuto ne zabra ,hudobníci ich ne�etrili. Vrcholom plesu bola jednozna netombola. Jej uvádzania sa chopil Peter Demian. Pravdepo-dobne u� bez archy zodpovednosti za úspe�ný priebeh celé-ho podujatia, ktorého organizácia sa naozaj vydarila, prejavils mikrofónom v ruke jemný a ne akaný zmysel pre humora vydarene konkuroval rozmanitým poznámkam z pléna. Veako inak ne� humorom mo�no okomentova napríklad �podo-zrivú� skuto nos , �e ve mi hodnotnú cenu � ú od jedného zosponzorov tomboly Jána Furáka, f. Medzistienky, s. r. o.,�elovce �, vyhral predseda tamoj�ej ZO Milan Skokan, a ko-lekciu v elích produktov od Petra Demiana zasa predsedovaman�elka (s poznámkou, �e kone ne Skokanovci ochutnajú,o je to kvalitný med�)? V tombole bolo ve a �tedrých cien

(dohromady 37) od priate ov, podnikate ov, domácich v elá-rov (venovali svoje produkty, P. Demian venoval matku línieHontianka zo Starej Hory � mimochodom, � astie na u malman�el autorky tohto lánku, e�te�e má svokra v elára�),Evka Piovar iová venovala obdivovaný medovníkový dom-ek (skôr sa �iada napísa dom), prispeli aj Ústav v elárstva,

SAV, redakcia V elára a mnohí al�í. Ne�lo v�dy o honosnéceny, no o to srde nej�ie boli venované a radostnej�ie prijaté.

Pri �rebovaní sme nabrali dych do druhej asti plesu, kto-rý sa kon il a� nadránom. Ako spomienku si ka�dý okremzdobených medovní kov odná�al aj svie ku z pravého v e-lieho vosku, ktorú venoval v elár s najlep�ím medom z Hon-tu � Jozef Gembický. o doda na záver? Azda len to ko, �epo takýchto vydarených podujatiach, propagujúcich v elár-stvo a zdravé v elie produkty, by sa Sebechleby pokojnemohli nazva Sebev ely�

Beata VRZGULOVÁFoto: Ing. Ivan Vrzgula

îððê îððé îððè

îððç îðïð îðïï