strana 1 |

1. ÚVOD

Zručnosti sú nesmierne dôležité pre

konkurencieschopnosť

a zamestnateľnosť, pretože štrukturálne zmeny v podobe globalizácie

a technologického pokroku si vyžadujú čoraz kvalitnejšie zručnosti, ktoré sú

relevantnejšie pre trh práce, aby sa zabezpečil rast produktivity a dobré

pracovné miesta.

Tento informačný prehľad sa zameriava

na zručnosti, ktoré sú priamo prepojené s potrebami trhu práce. Komplexnejší

prehľad o vysokoškolskom a nižšom vzdelávaní sa nachádza v tematických

informačných prehľadoch o dosahovaní terciárneho vzdelania a predčasnom

ukončovaní školskej dochádzky

a odbornej prípravy.

2. IDENTIFIKÁCIA VÝZIEV

2.1. Základné zručnosti

Dostatočná úroveň základných zručností

(gramotnosť, matematická gramotnosť, veda a technológia) je pre mladých ľudí

nevyhnutným predpokladom na získanie jednoduchého prístupu na trh práce

a pre dospelých na zotrvanie

v zamestnaní na vysokokvalitných a stabilných pracovných miestach.

Vysoký podiel (20 % až 25 %) mladých ľudí v počiatočnom vzdelávaní (ako to

dokazujú výsledky programu PISA za rok

2015)1 a dospelých v produktívnom

veku (ako to dokazujú výsledky programu PIAAC za rok 2012)2 však tieto

základné zručnosti nemá a to im sťažuje hľadanie stabilného zamestnania a vo

všeobecnosti účasť na ekonomickom

a sociálnom živote.

V mnohých krajinách EÚ je ešte stále veľmi vysoký podiel pätnásťročných

mladých ľudí, ktorí dosahujú slabé výsledky v základných zručnostiach3.

Títo študenti budú veľmi pravdepodobne

čeliť veľkým ťažkostiam pri ďalšom vzdelávaní, na trhu práce, ako aj

v každodennom živote.

Najvyšší podiel študentov so slabými výsledkami v EÚ je v matematike, a to

na úrovni približne 22 %. Len tri členské

štáty sa nachádzajú pod referenčnou hodnotou 15 %4, hoci 12 členských

1 PISA je Program OECD pre medzinárodné

hodnotenie žiakov. Ďalšie podrobnosti o vymedzení týchto úrovní sa nachádzajú na stránke http://www.oecd.org/pisa/test/. 2 PIAAC je Program OECD pre medzinárodné hodnotenie kompetencií dospelých. Ďalšie podrobnosti o vymedzení

týchto úrovní sa nachádzajú na stránke http://www.oecd.org/skills/piaac/. 3 Študenti so slabými výsledkami sú takí, ktorí v niektorom z testov PISA (čítanie,

matematika alebo prírodné vedy) dosiahli

skóre pod úrovňou 2. 4 V strategickom rámci pre európsku

spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ďalej len „ET 2020“) sa členské štáty zhodli, že podiel pätnásťročných študentov so slabými výsledkami v čítaní, matematike

a prírodných vedách by sa mal do roku 2020 znížiť na úroveň pod 15 %.

TEMATICKÝ INFORMAČNÝ PREHĽAD EURÓPSKEHO SEMESTRA

ZRUČNOSTI PRE TRH PRÁCE

strana 2 |

štátov dokázalo v rokoch 2012 až 2015 svoj podiel znížiť (graf 1).

Výsledky v čítaní a prírodovednej gramotnosti sú trochu lepšie, ale celkovo

sa časom podstatne zhoršili.

Bulharsko, Rumunsko a Cyprus

zaznamenávajú veľmi zlé výsledky vo všetkých troch oblastiach, ale najmä

v matematike, v ktorej dosahuje slabé výsledky viac než 40 % študentov. Vo

všeobecnosti majú krajiny s relatívne menším počtom študentov so zlými

výsledkami aj väčší podiel „študentov s najlepšími výsledkami“ v testoch PISA,

t. j. na úrovni 5 alebo vyššej, čo poukazuje skôr na všeobecne lepší

systém vzdelávania a odbornej prípravy

než na zámerné uprednostňovanie excelentnosti pred rovnosťou.

Systémy vzdelávania ešte nedosahujú plnú efektívnosť pri zmierňovaní

nerovnosti. V čítaní je podiel chlapcov so

slabými výsledkami oveľa vyšší než podiel dievčat (23,5 % v porovnaní

s 15,9 %), hoci rodové rozdiely v čitateľskej gramotnosti sa zvyčajne

neskôr strácajú (ako vyplýva z údajov PIAAC o osobách vo veku 16 až 24

rokov). V ostatných dvoch oblastiach základných zručností dosahujú chlapci

a dievčatá rovnocennejšie výsledky. Sociálno-ekonomické prostredie je

naďalej jedným z hlavných určujúcich

faktorov získavania zručností v školách. Pokiaľ ide o prírodné vedy, rozdiel

v podiele študentov so slabými výsledkami zo spodného a horného

sociálno-ekonomického kvartilu je veľmi veľký (graf 2).

Graf 1 – Podiely študentov so slabými výsledkami v matematických zručnostiach v programe PISA, vybraté roky

Zdroj: OECD (PISA).

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

EE FI DK IE SI NL PL DE BE SE LV CZ AT UK ES EU IT FR PT LT LU SK HU MT HR EL RO BG CY

2015 2012 2009

strana 3 |

Graf 2 – Vplyv sociálno-ekonomického prostredia na výsledky v matematike, 2012

Zdroj: OECD (PISA).

Skutočnosť, že európske systémy

vzdelávania a odbornej prípravy nezabezpečujú získanie najzákladnejších

zručností v prípade 20 % žiakov, je úzko spojená aj s vysokými príležitostnými

nákladmi. Vypovedá to nielen o tom,

nakoľko veľká je výzva v oblasti zlepšovania výsledkov systémov

vzdelávania a odbornej prípravy, ale aj o obrovskom potenciálnom prínose

vyššieho rastu a zamestnanosti, ak sa zníži podiel žiakov, ktorí budú mať

pravdepodobne veľký problém zamestnať sa.

Spomedzi dospelých v produktívnom veku (16 až 65 rokov) priemerne 43 %

vykazovalo v rámci krajín EÚ, ktoré sa zúčastnili na prieskume PIAAC, stredné

alebo vysoké úrovne gramotnosti (úrovne 3 až 5). Tento údaj je hlboko

pod priemerom OECD (49 %).

Okrem toho jeden z piatich dospelých

v účastníckych krajinách EÚ vykazuje nízku úroveň gramotnosti. V prípade

matematickej gramotnosti je to jeden zo štyroch. Pokiaľ ide o veľmi vysoké

zručnosti, len niekoľko členských štátov

dokáže dosiahnuť výsledky najlepších krajín mimo EÚ, ako je Japonsko. Iné

veľké ekonomiky mimo EÚ, napríklad Kanada a USA, dosahujú výsledky

podobné mnohým krajinám EÚ.

V rozložení zručností v členských štátoch

EÚ však existujú zásadné rozdiely. Vo

všeobecnosti môžeme identifikovať tri

skupiny krajín:

1) krajiny s veľkým podielom dospelých

dosahujúcich výsledky na strednej až najvyššej úrovni a malým podielom

osôb so slabými výsledkami (ako Holandsko, Fínsko, Švédsko

a Flámsko v Belgicku); 2) krajiny dosahujúce výsledky, ktoré sa

podstatne nelíšia od priemeru OECD; a

3) krajiny s relatívne malým podielom

osôb dosahujúcich výsledky na strednej až najvyššej úrovni a veľmi

veľkým podielom osôb dosahujúcich slabé výsledky (Španielsko

a Taliansko).

Zatiaľ čo v niektorých krajinách vykazujú

veľmi slabé úrovne zručností najmä staršie vekové skupiny, v iných sú to

zrejme aj mladšie vekové skupiny (napr. na Cypre a v Spojenom kráľovstve).

Okrem toho výsledky prieskumu potvrdzujú, že úroveň výsledkov do

veľkej miery súvisí so vzdelaním rodičov a migrantským pôvodom, aj keď sa

v jednotlivých krajinách líši.

Výsledky PIAAC poukazujú aj na

existenciu podstatných rozdielov medzi jednotlivými krajinami, pokiaľ ide

o priemerné úrovne zručností osôb, ktoré majú porovnateľné vzdelanie. Mladí ľudia

vo Fínsku, v Holandsku alebo vo

Švédsku, ktorí majú iba vyššie

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

BG CY RO SK EL MT HU LU FR LT IT CZ HR BE AT EU SE ES NL PT DE PL IE UK DK SI LV FI EE

Dolný kvartil ESCS Horný kvartil ESCS Priemerné slabé výsledky v prírodných vedách

strana 4 |

sekundárne vzdelanie, vykazujú napríklad lepšie priemerné zručnosti než

ľudia s univerzitným vzdelaním v Španielsku alebo na Cypre.

Graf 3 – Podiel populácie vo veku 16 – 65 rokov na každej z úrovní gramotnosti, 2012

Zdroj: OECD (PIAAC). Poznámka: Krajiny sú zoradené podľa podielu úrovní 1 a nižších. Chýbajúce krajiny: sa

nezúčastnili na teste.

Graf 4 – Priemerná úroveň gramotnosti (16 – 29 rokov) podľa dosiahnutého stupňa

vzdelania, 2012

Zdroj: OECD (PIAAC). Poznámka: Krajiny sú zoradené podľa priemerného skóre na úrovni terciárneho vzdelania.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

Missing

Level 5

Level 4

Level 3

Level 2

Level 1

Below Level 1

strana 5 |

2.2. Prierezové zručnosti

Nové spôsoby práce a častejšia zmena

pracovných miest (na základe potreby alebo príležitosti) si vyžadujú širší rozsah

zručností. Prierezové5 zručnosti sú zručnosti dôležité na nájdenie práce

a povolania v inej oblasti ako tá, v ktorej osoba pracuje alebo pracovala.

V súčasnosti 40 % zamestnávateľov zaznamenáva ťažkosti s hľadaním ľudí so

správnymi zručnosťami, pričom mnohí

z nich poukazujú na chýbajúce prierezové zručnosti6 medzi uchádzačmi

o prácu.

Viac než polovica zamestnancov v EÚ musí na výkon svojej práce ovládať cudzí

jazyk (hoci takéto zručnosti sú zvyčajne

špecifické pre určitú podskupinu pracovných miest). Iba 42 %

dospievajúcich však ovláda prvý cudzí jazyk7.

Hoci si zamestnávatelia cenia

zamestnancov s iniciatívou

a schopnosťou prispôsobiť sa výzvam a meniacemu sa prostrediu8,

podnikateľské zručnosti sú v populácii EÚ stále nedostatočné. Existuje len zopár

5 Zručnosti jednotlivcov relevantné pre inú

prácu a povolanie, ako v súčasnosti vykonávajú alebo nedávno vykonávali. Tieto zručnosti možno získať aj prostredníctvom

iných ako pracovných aktivít alebo voľnočasových aktivít alebo prostredníctvom účasti na vzdelávaní či odbornej príprave. Všeobecnejšie platí, že ide o zručnosti, ktoré

sa získali v určitej súvislosti alebo pri zvládaní konkrétnej situácie/problému, a možno ich preniesť do inej súvislosti. 6 OECD/Európska únia, „The Missing Entrepreneurs 2015: Policies for Self-Employment and Entrepreneurship“

(Chýbajúci podnikatelia 2015: politiky pre samostatnú zárobkovú činnosť a podnikanie), OECD Publishing, 2015. 7 „EU Skills Panorama (2014) Foreign

languages Analytical Highlight“ [Panoráma zručností EÚ, Analýza znalosti cudzích jazykov], vypracovali ICF GHK a Cedefop pre

Európsku komisiu. 8 OECD/Európska únia, „The Missing Entrepreneurs 2015: Policies for Self-

Employment and Entrepreneurship“ (Chýbajúci podnikatelia 2015: politiky pre samostatnú zárobkovú činnosť a podnikanie), OECD Publishing, 2015.

členských štátov, v ktorých sa viac než polovica dospelej populácie domnieva, že

má požadované zručnosti a znalosti na

založenie podniku9.

Okrem toho iba polovica populácie EÚ vo veku od 15 rokov súhlasí s tým, že im

vzdelávanie v škole pomohlo rozvinúť si zmysel pre iniciatívu a určitý

podnikateľský prístup (pozri graf 5)10.

2.3. Nesúlad medzi ponúkanými

a požadovanými zručnosťami

Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami je

nezrovnalosť medzi dopytom po

zručnostiach a ich ponukou na trhu práce. Inými slovami, situácia, v ktorej

sa zručnosti, ktoré hľadajú zamestnávatelia, líšia od zručností

ponúkaných uchádzačmi o zamestnanie alebo pracovníkmi. Ak bude nesúlad

medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ktorý môže mať rôzne

formy, pretrvávať, môže viesť ku

krátkodobým a dlhodobým ekonomickým a sociálnym stratám pre ľudí,

zamestnávateľov aj spoločnosť.Pozornosť tvorcov politík a odborníkov sa

zameriava na tri hlavné rozmery:

1) makroekonomický nesúlad medzi

ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ktorý sa týka rozdielov

medzi zručnosťami v rámci ponúkaných pracovných miest

a zručnosťami skupiny nezamestnaných, pokiaľ ide o širšie

úrovne kvalifikácie; 2) nedostatok konkrétnych zručností,

ktorý sa týka neschopnosti

zamestnávateľov nájsť pracovníkov s konkrétnou zručnosťou alebo

povolaním; a 3) nesúlad medzi ponúkanými

a požadovanými zručnosťami na pracovisku, ktorý sa týka rozdielov

9 Kelley D., Singer S., Herrigton M.,

„2015/16 Global Report “(Globálna správa za

obdobie 2015/16), Monitor globálneho súkromného podnikania. 10 Európska komisia, rýchly prieskum Eurobarometra č. 354, „Entrepreneurship in the EU and beyond “(Podnikatelia v EÚ a mimo nej), 2012.

strana 6 |

medzi zručnosťami zamestnaných jednotlivcov a zručnosťami

potrebnými na výkon ich práce11.

Makroekonomické ukazovatele nesúladu medzi ponúkanými

a požadovanými zručnosťami môžu byť v rámci európskeho semestra

užitočnejšie, keďže sú spoľahlivejšie, častejšie dostupné a do veľkej miery

reagujú na významné politické otázky ako dlhodobá alebo štrukturálna

nezamestnanosť.

11 Podrobné preskúmanie pozri v dokumente Kiss, A. a Vandeplas, A., „Measuring Skills

Mismatch“ (Meranie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami), 2015. Analytická webová poznámka č. 7/2015, GR EMPL.

Makroekonomický nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými

zručnosťami sa dá merať napríklad na

základe toho, ako sa líši miera zamestnanosti skupín s rôznymi

zručnosťami (vysoká úroveň, stredná úroveň a nízka úroveň zručností) od

miery zamestnanosti celej populácie v danej krajine za daný rok. Čím väčší je

rozdiel (relatívny rozptyl), tým vyšší je makroekonomický nesúlad medzi

ponúkanými a požadovanými zručnosťami. V grafe 6 je zobrazené

vzájomné porovnanie členských štátov

EÚ v tejto oblasti. Rozptyl miery zamestnanosti je veľmi vysoký

v Belgicku, Bulharsku, Chorvátsku, Írsku a Taliansku. Vo väčšine prípadov ho

vyvolávajú nízke miery zamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov (najmä

vo vzťahu k vysokokvalifikovaným). Hoci je na pochopenie základných stimulov

potrebná hlbšia analýza jednotlivých

krajín, užitočné je aj preskúmanie dlhodobých trendov.

strana 7 |

Graf 6 – Relatívny rozptyl v mierach zamestnanosti podľa úrovne vzdelania

Zdroj: vlastné výpočty na základe Eurostatu. Ročný priemer na základe priemeru za štyri štvrťroky.

Hoci sa počas krízy zhoršili výsledky na trhu práce aj v prípade ľudí s terciárnym

vzdelaním, ak sú mladí ľudia vybavení potrebnými znalosťami, zručnosťami

a postojmi, prechod zo vzdelávania do

zamestnania je pre nich jednoduchší. V grafe 7 je zobrazený percentuálny

podiel čerstvých mladých absolventov v zamestnaní v porovnaní s referenčnou

hodnotou stanovenou Radou v roku 2012, podľa ktorej by malo byť do roku

2020 zamestnaných aspoň 82 %

čerstvých mladých absolventov.

Graf 7 – Zamestnateľnosť: miery zamestnanosti čerstvých absolventov vo veku 20 – 34

rokov, 2016

Zdroj: Eurostat, výberové zisťovanie pracovných síl

30

40

50

60

70

80

90

100

MT NL DE SE LT HU AT LU LV BE UK PL IE DK CZ EU SK RO FI SI BG PT FR CY EE HR ES IT EL

Vyššie sekundárne až terciárne vzdelanie (úrovne 3 - 8) Vyššie a postsekundárne (úrovne 3 a 4) Terciárne vzdelanie (úrovne 5 - 8)

Referenčná hodnota ET 2020

%

strana 8 |

Miera zamestnanosti čerstvých mladých absolventov v EÚ ako celku sa v roku

2016 ďalej zvýšila na 78,2 %, čím sa

konsolidovalo nedávne postupné oživenie. Od roku 2013 sa miera

zamestnanosti absolventov s vyšším sekundárnym vzdelaním zvýšila o 3,2

percentuálneho bodu, zatiaľ čo v prípade absolventov s terciárnym vzdelaním

o 2,1 percentuálneho bodu. Mladí ľudia s terciárnym vzdelaním tak majú

v oblasti zamestnateľnosti o 10 percentuálnych bodov lepšie vyhliadky

ako absolventi so sekundárnym

vzdelaním. Tieto lepšie vyhliadky existujú vo všetkých členských štátoch

okrem Estónska a Českej republiky.

Pokiaľ ide o odborné vzdelávanie a prípravu, z dôkazov zo štúdie JRC12

vyplýva, že v mnohých krajinách EÚ

vykazujú absolventi s vyšším sekundárnym vzdelaním zameraným na

odborné vzdelávanie a prípravu (OVP) vyššie miery zamestnanosti než

absolventi so všeobecným vzdelaním. Vykazujú aj nižšiu mieru

nezamestnanosti a neaktivity13. Analýza OECD14 potvrdzuje, že na úrovni

vyššieho sekundárneho

a postsekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho

vzdelávania) má absolvent s OVP vyššiu šancu zamestnať sa (graf 9), dosiahne

však o niečo menší hodinový zárobok.

12 JRC CRELL, „Education and youth labour market outcomes: the added value of VET“ (Vzdelanie a výsledky mladých ľud trhu

práce: pridaná hodnota OVP), technický brífing, 2015; na základe osobitnej extrakcie z VZPS poskytnutej Eurostatom za tretí

štvrťrok 2014. 13 Merané ako podiel zamestnaných jednotlivcov vo veku 20 až 34 rokov s najvyšším dosiahnutím vzdelaním na úrovni

vyššieho sekundárneho alebo postsekundárneho vzdelania (nezahrňovaného do terciárneho vzdelávania)

(ISCED 3 – 4). 14 OECD, „The effects of vocational education and training on adult skills and wages. What

can we learn from PIAAC?“ (Účinky odborného vzdelávania a odbornej prípravy na zručnosti a mzdu dospelých. Čo vyplýva z programu PIAAC?), 2015.

Pokiaľ ide o rodové hľadisko, rozdiely sú malé. Na úrovni ISCED 5 predstavuje

akademické vzdelanie veľkú výhodu,

pokiaľ ide o zárobok a zamestnanosť.

3. IDENTIFIKÁCIA POLITICKÝCH NÁSTROJOV NA RIEŠENIE VÝZIEV

Dostatočným investovaním do vzdelávacích a štrukturálnych reforiem

zameraných na zvýšenie účinnosti a efektívnosti systémov vzdelávania

a odbornej prípravy sa môžu zlepšiť základné zručnosti. Aby sa znížil počet

mladých ľudí so slabými výsledkami, je potrebné zamerať sa na inkluzívne

politiky, ktorými sa zabezpečia lepšie výsledky žiakov zo znevýhodneného

sociálno-ekonomického alebo odlišného

jazykového prostredia.

Počiatočné odborné vzdelávanie a príprava sa cenia, pretože rozvíjajú

zručnosti potrebné pre konkrétne pracovné miesto, ako aj prierezové

zručnosti, čím sa umožňuje prechod do

zamestnania, ako aj udržanie a zlepšovanie zručností pracovnej sily.

Každý rok sa na programe odborného vzdelávania a prípravy zúčastní viac než

13 miliónov študentov. Prognózy trhu práce však naďalej naznačujú, že

v budúcnosti sa prejaví nedostatok absolventov OVP v niekoľkých členských

štátoch15.

Čerství absolventi s kvalifikáciami OVP

na vyššej sekundárnej a postsekundárnej úrovni

(nezahrňovanej do terciárnej úrovne) vykazujú vo všeobecnosti jednoduchší

prechod zo vzdelávania na trh práce.

Majú aj vyššie miery zamestnanosti než absolventi so všeobecným vzdelaním na

porovnateľných stupňoch dosiahnutého vzdelania. Napriek tomu nie sú OVP pre

mnohých mladých ľudí a ich rodičov stále ako možnosť vzdelávania príťažlivé.

15 Európsky parlament, „Labour market shortages in the European Union“

(Nedostatky trhu práce v Európskej únii), 2015 (http://www.europarl.europa.eu/thinktank/sk/home.html).

strana 9 |

Stále zostáva priestor na podstatné zvýšenie atraktívnosti a zlepšenie

relevantnosti programov OVP vzhľadom

na potreby trhu práce. Potenciál učenia sa na pracovisku v plnej miere nevyužíva

dostatočný počet programov v členských štátoch. Príležitosti na pokračovanie vo

vysokoškolskom vzdelávaní po dosiahnutí OVP sú takisto stále

nedostatočné.

Pokiaľ ide o kvalitu, každý študent OVP

by mal byť pripravený na život a prácu v čoraz globalizovanejšej spoločnosti,

k čomu patrí aj znalosť cudzích jazykov.

Približne 50 % študentov v EÚ študujúcich na vyššej sekundárnej,

postsekundárnej a prvostupňovej

terciárnej úrovni absolvuje odborné vzdelávanie a prípravu (OVP). OVP sa

tak stáva kľúčovým zdrojom zručností a kompetencií pre ekonomiky EÚ.

Je preto mimoriadne dôležité, aby

systémy počiatočnej OVP zabezpečovali

primerané základné, prierezové a odborné zručnosti, ktoré vyhovujú

potrebám zamestnávateľov. Študentov by mali vybaviť aj schopnosťou vzdelávať

sa v priebehu ďalšieho života a zvládať prechody zo vzdelávania do

zamestnania, ako aj medzi pracovnými miestami alebo z nezamestnanosti do

zamestnanosti.

V posledných rokoch sa hospodárske

a odvetvové politiky zameriavajú na relevantnosť vzdelávania pre trh práce,

miery zamestnanosti mladých ľudí a prechod zo vzdelávania do práce.

Osobám, ktoré ukončili počiatočné vzdelávanie na sekundárnej alebo

postsekundárnej úrovni (nezahrňovanej do terciárnej úrovne), OVP systematicky

umožňuje lepší prechod na trh práce, než je to v prípade osôb, ktoré majú

kvalifikáciu zo všeobecného vyššieho sekundárneho alebo postsekundárneho

vzdelávania (nezahrňovaného do

terciárneho vzdelávania) a nepokračujú vo vysokoškolskom vzdelávaní.

Čerství absolventi OVP vykazovali v roku

2016 v EÚ celkovú mieru zamestnanosti na úrovni 75 %. Vykazovali teda lepšie

výsledky v oblasti zamestnanosti než

čerství absolventi so všeobecným vyšším sekundárnym vzdelaním (62,9 %)

(graf 8).

strana 10 |

Graf 8 – Miera zamestnanosti čerstvých absolventov vyššieho sekundárneho

a postsekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho vzdelávania), 2016

Zdroj: Eurostat (VZPS, 2016), online údajový kód: edat_lfse_24.

Týmto ukazovateľom sa merajú miery zamestnanosti osôb vo veku od 20 do 34 rokov, ktoré ukončili

vzdelávanie 1 – 3 roky pred prieskumom a získali diplom z vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 3),

postsekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho vzdelávania) (ISCED 4), spomedzi osôb tej

istej vekovej skupiny, ktoré sa v súčasnosti nezúčastňujú na žiadnom ďalšom formálnom alebo neformálnom vzdelávaní alebo odbornej príprave.

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

MT

DE

CZ

NL

AT

HU SE EE DK SK FI UK

EÚ 2

8 LT LV PL

BE SI CY IE HR PT

FR BG

RO ES IT EL

Odborné Všeobecné

strana 11 |

Celkovo to poukazuje na to, že OVP je dobrou voľbou pre tých mladých ľudí,

ktorí nechcú pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Z priemerných výsledkov

však stále vyplývajú určité rozdiely medzi jednotlivými krajinami, ktoré

poukazujú na to, že existuje priestor na

zlepšenie kvality OVP v krajinách, v ktorých výsledky OVP zaostávajú za

priemerom EÚ.

V posledných rokoch v EÚ klesá absolútny počet študentov OVP a ich

podiel na celkovom počte študentov

vyššieho sekundárneho vzdelávania.

Celkový počet študentov počiatočného OVP na vyššej sekundárnej úrovni v EÚ

klesol od roku 2013 o približne 500 000 (4,7 %) na 10 309 154 v roku 2015.

Tento klesajúci trend sa prejavil vo

všetkých štyroch krajinách s najvyššou populáciou študentov OVP, ktoré

predstavujú viac než 50 % všetkých študentov OVP v EÚ.

Relatívny podiel študentov OVP teda

klesol zo 48,9 % v roku 2013 na 47,3 %

v roku 2015.

Medzi jednotlivými krajinami však existujú veľké odchýlky, pokiaľ ide

o absolútnu a relatívnu veľkosť systémov OVP. Čiastočne to spôsobuje rozmanitosť

programov OVP ponúkaných

v jednotlivých krajinách.

Niekoľko členských štátov EÚ vykazuje relatívne vysoký podiel mladých ľudí,

ktorí si zvolia všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie, ale už sa ďalej

nevzdelávajú na vysokoškolskej úrovni

(graf 9).

Veľký podiel týchto mladých ľudí vypovedá o tom, že je priestor na to,

aby sa im poskytla príležitosť získať odbornú kvalifikáciu, a to buď na

sekundárnej, postsekundárnej, alebo terciárnej úrovni.

Členské štáty môžu rozšíriť počiatočné OVP rôznymi spôsobmi tak, aby

zohľadnili dopyt po rôznych kvalifikáciách na trhu práce. Zatraktívnenie

a poskytovanie vyššieho sekundárneho OVP je užitočné najmä v krajinách

s veľkým podielom osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku.

V týchto krajinách by mohlo OVP

podstatne prispieť k zvýšeniu dosiahnutého stupňa vzdelania.

Rozšírenie poskytovania

postsekundárneho vzdelávania (nezahrňovaného do terciárneho

vzdelávania) alebo prvostupňového

vysokoškolského odborného vzdelávania by mohlo byť užitočné aj v krajinách

s veľkým podielom absolventov so všeobecným vyšším sekundárnym

vzdelaním, ktorí nepokračujú v štúdiu na vysokej škole.

V záujme riešenia problému pretrvávajúcej nezamestnanosti mladých

ľudí by mali členské štáty vytvárať aj príležitosti na vzdelávanie dospelých, čím

sa umožní návrat mladých ľudí, ktorí dokončili počiatočné vzdelávanie, do

procesu vzdelávania a odbornej prípravy.

Túto výzvu by mohlo riešiť napríklad

cielenejšie využívanie ESF, keďže sa zistilo, že odborná príprava

nezamestnaných patrila v rokoch 2007 – 2013 k najúčinnejším oblastiam

intervencií EFS (oddiel 3.5).

strana 12 |

Graf 9 – Dosiahnuté vzdelanie mladých dospelých vo veku 30 až 34 rokov, 2016

Zdroj: Eurostat, VZPS, 2016 [edat_lfs_9914]. Poznámka: Z ukazovateľa vyplýva najvyšší stupeň dosiahnutého vzdelania 30 až 34-ročnými osobami.

Prínos OVP spočíva v tom, že v rámci tohto programu si môžu ľudia rozvinúť

zručnosti a kompetencie, ktoré sú priamo relevantné pre trh práce. Existujú

rôzne nástroje, ktorými sa zabezpečuje, aby odborné školy a strediská odbornej

prípravy poskytovali relevantnú

a modernú odbornú prípravu pre dané povolania. K týmto nástrojom patrí aj

účasť súkromného sektora na vypracúvaní a hodnotení učebných

osnov, odborných noriem a skúšaní študentov. Okrem toho jedným

z najjednoduchších spôsobov, ako zabezpečiť, aby boli zručnosti, ktoré

študenti získavajú, relevantné pre trh

práce, je realizovať časť odbornej prípravy mimo školského prostredia,

napríklad v rámci pracovnej stáže.

Najznámejším príkladom takejto organizácie OVP je učňovská príprava.

Vymedzuje sa ako formálny program

OVP, ktorý zahŕňa aj alternáciu medzi pracovnou skúsenosťou (prax na

pracovisku) a vzdelávaním v škole (obdobia teoretického/praktického

vzdelávania v škole alebo stredisku odbornej prípravy)16. Úspešné ukončenie

16 Európska komisia, Učňovská príprava –

takejto odbornej prípravy by malo viesť ku kvalifikácii uznávanej na

vnútroštátnej úrovni.

Medzi zamestnávateľom a učňom sa

často uzatvára zmluvný vzťah, na základe ktorého dostáva učeň výmenou

za odvedenú prácu mzdu.

Učňovská príprava nie je jediným možným programom učenia sa prácou.

Existujú aj iné prístupy, menej zamerané

na učenie sa prácou. Patrí k nim napríklad OVP v školách s prvkami

odbornej prípravy na pracovisku, pričom tieto prvky zvyčajne predstavujú menej

než 50 % trvania programu odbornej prípravy.

Učenie sa prácou sa v škole môže zabezpečovať aj prostredníctvom

školských programov, v rámci ktorých sa na mieste nachádzajú laboratóriá, dielne,

kuchyne, reštaurácie, cvičné firmy, vykonávajú sa simulácie alebo úlohy

v rámci skutočného podnikateľského projektu17.

forma učenia sa prácou, 2015. 17 Európska komisia, „Work-based learning

in Europe: Practices and policy pointers

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

MT ES PT IT RO BG BE EÚ28

EL DK NL UK FR HU CY DE LV SE AT EE FI IE HR LT SI SK CZ PL

Nízka Stredná všeobecná Stredná odborná Vysoká

strana 13 |

Dostupnosť porovnateľných údajov o súčasnom stave programov učenia sa

prácou v rámci počiatočného vzdelávania

a odbornej prípravy v členských štátoch je obmedzená.

Z dostupných údajov (graf 10) však

napriek tomu jednoznačne vyplýva, že programy učenia sa prácou a programy

kombinujúce učenie sa na pracovisku a v škole sú najčastejšie v Lotyšsku,

Dánsku, Maďarsku a Nemecku.

“(Učenie sa na pracovisku v Európe: postupy

a politické usmernenia), 2013: http://ec.europa.eu/education/policy/vocational-policy/doc/alliance/work-based-learning-in-europe_en.pdf.

strana 14 |

Graf 10 – Študenti počiatočného OVP absolvujúci kombinovanú odbornú prípravu v škole aj na pracovisku, 2015

Zdroj: Eurostat (UOE, 2015 [educ_uoe_enrs04]). Údaje za MT, EL a IT chýbajú.

Vzhľadom na to, že sa vo všeobecnosti uznáva, že lepšia dostupnosť

vysokokvalitnej učňovskej prípravy by bola v mnohých členských štátoch

účinným nástrojom zlepšenia

udržateľných prechodov zo školy do práce, je potrebné zintenzívniť úsilie

s cieľom presvedčiť podniky, a najmä MSP, aby investovali čas a peniaze do

mladých študentov. Ďalej je potrebné riešiť tieto výzvy:

zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaných školiteľov,

zaviesť a uplatňovať riadne systémy zabezpečovania kvality a

pritiahnuť/získať finančné prostriedky a iné druhy podpory pre dohody

o spolupráci medzi inštitúciami OVP a podnikmi.

Vzdelávanie dospelých a ďalšie odborné vzdelávanie a príprava:

v rýchlo sa meniacom pracovnom prostredí musia dospelí neustále

zlepšovať svoje zručnosti a prispôsobovať ich novým potrebám,

aby boli naďalej konkurencieschopní

a produktívni. Systémy vzdelávania dospelých musia reagovať na

najrôznejšie potreby študentov, podnikov a spoločnosti. Musia všetkým

zabezpečovať jednoduchý a spravodlivý prístup k príležitostiam na vzdelávanie

pre všetkých. Najmä tým, ktorí

predčasne ukončili počiatočné vzdelávanie alebo odbornú prípravu bez

dosiahnutia minimálnej úrovne zručností potrebnej v súčasnom hospodárskom

a sociálnom prostredí, by sa mali poskytnúť príležitosti na to, aby tieto

zručnosti získali neskôr. Prostredníctvom zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie

môžu dospelí zabezpečiť relevantnosť

a aktualizáciu svojich zručností, a to nielen v rámci pracovného prostredia,

ale aj v záujme aktívnej účasti v spoločnosti.

V mnohých členských štátoch EÚ majú

dospelí s vysokou úrovňou zručností

zvyčajne aj dobrý prístup k príležitostiam na vzdelávanie, aby mohli svoje

zručnosti neustále obnovovať a aktualizovať. Tí, ktorí majú len

obmedzené zručnosti, a teda najviac potrebujú prístup k vzdelávaniu

a odbornej príprave, však čelia pri získavaní prístupu k vzdelávaniu

najväčším prekážkam. Preto sa podpora

strana 15 |

dospelých s nedostatočnými základnými zručnosťami alebo nízkou kvalifikáciou už

bežne začleňuje do politických

programov členských štátov, často ako súčasť politík v oblasti vzdelávania

a odbornej prípravy.

V celej Európe krajiny financujú alebo spolufinancujú najrôznejšie programy

vzdelávania alebo odbornej prípravy. V niektorých prípadoch tieto programy

dopĺňajú systémy potvrdzovania

zručností, ktoré obsahujú napríklad počiatočné posúdenie zručností,

poradenstvo a osvetové kampane. Napriek tomu však má ešte stále príliš

málo dospelých možnosť získať prístup k vysokokvalitným a relevantným

programom odbornej prípravy na zvýšenie kvalifikácie alebo rekvalifikáciu.

V roku 2016 navrhla Európska komisia v rámci balíka programu v oblasti

zručností zavedenie záruky získania zručností, ktorá má pomôcť riešiť

problémy s chýbajúcimi zručnosťami, nerovnosťou a novými potrebami trhu

práce, ktoré si vyžadujú vyššiu úroveň

zručností. Prostredníctvom záruky

získania zručností členské štáty zabezpečia, aby bolo dospelým s nízkou

kvalifikáciou ponúknuté zvýšenie

kvalifikácie, ktoré je príležitosťou na:

a) posúdenie ich zručností a identifikovanie nedostatkov;

b) získanie na mieru šitého balíka vzdelávania/odbornej prípravy; a

c) potvrdenie ich zručností.

V rámci otvorenej metódy koordinácie

v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET 2020) sa členské štáty dohodli na

cieli, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2020, a tým je minimálne 15 % účasť

dospelej populácie (vo veku 25 až 64 rokov) na vzdelávaní. Priemerné

výsledky za rok 2016 sa však pohybovali

iba na úrovni 10,8 %. Účasť je, žiaľ, nižšia v prípade osôb, ktoré sa vracajú

na trh práce po období nezamestnanosti, starších ľudí a ľudí pracujúcich

v povolaniach vyžadujúcich si kvalifikáciu na strednej alebo nízkej úrovni, čiže

tých, ktorí zlepšenie a prispôsobenie zručností novým potrebám potrebujú

najviac.

Graf 11 – Účasť na celoživotnom vzdelávaní dospelých (populácia vo veku 25 – 64 rokov, v %, 2016)

Zdroj: Eurostat, výberové zisťovanie pracovných síl.

Cieľ ET 2020

strana 16 |

Úplná transparentnosť

a porovnateľnosť kvalifikácií v celej EÚ pomôže členským štátom vytvoriť si

vzájomnú dôveru v kvalitu kvalifikácií

a uľahčí mobilitu študentov a pracovníkov. S týmto cieľom členské

štáty rozdeľujú svoje úrovne kvalifikácií do ôsmich stupňov podľa európskeho

kvalifikačného rámca a na nových osvedčeniach a diplomoch uvádzajú

stupne podľa európskeho aj vnútroštátneho kvalifikačného rámca.

Zručnosti získané mimo systému formálneho vzdelávania a odbornej

prípravy sa často nedokumentujú ani formálne neuznávajú. Členské štáty sa

dohodli na zavedení vnútroštátnych podmienok potvrdzovania neformálneho

vzdelávania a informálneho učenia sa do roku 201818. Konkrétne sa dohodli najmä

na vykonávaní auditu zručností všetkých

nezamestnaných, ideálne do šiestich mesiacov od zistenia takejto potreby.

Auditom zručností sa posudzujú znalosti, zručnosti a kompetencie jednotlivca

počas prípravy na potvrdenie výsledkov neformálneho vzdelávania alebo

informálneho učenia sa a/alebo plánovania zmeny profesijného

zamerania či projektu odbornej prípravy.

Osobitne dôležité je to pre osoby s nižšou kvalifikáciou, nezamestnaných

alebo osoby vystavené riziku nezamestnanosti, migrantov, mladých

ľudí a pre tých, ktorí chcú zmeniť profesionálnu kariéru. Dostupné sú

najlepšie koncipované príležitosti na potvrdenie zručností získaných mimo

formálneho vzdelávania, ktoré vedú ku

kvalifikáciám alebo častiam kvalifikácií.

Zavedené systémy riadenia zručností môžu pomôcť vytvárať a optimalizovať

zručnosti a kompetencie súčasnej aj budúcej pracovnej sily. Efektívne

systémy vychádzajú z dobrej

informovanosti pre oblasť zručností, ktorú zabezpečujú spoľahlivé

18 V súlade s odporúčaním Rady o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (2012/C 398/01).

mechanizmy posudzovania, predvídania a predpovedania zručností. Tieto

informácie prispievajú k riadeniu politík

v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a profesijno-poradenských služieb.

Komisia rieši výzvy v oblasti digitálnych

zručností v EÚ prostredníctvom veľkej koalície pre iniciatívu pracovných miest

v oblasti digitálnych technológií19 a vypracovala spoločný Európsky

rámec digitálnych kompetencií

opisujúci súbor digitálnych kompetencií, ktoré by mali v súčasnosti mať všetci

občania. Členské štáty využívajú Európsky rámec digitálnych kompetencií

a súvisiaci nástroj posudzovania pri vypracúvaní vlastných učebných osnov,

výsledkoch vzdelávania alebo odbornej príprave učiteľov.

Podobná práca sa vykonala s cieľom vypracovať Európsky referenčný

rámec pre podnikanie (EntreComp), ktorý možno použiť ako základ na

prípravu učebných osnov a vzdelávacích činností, ktorými sa posilní podnikavosť

ako kompetencia.

Komisia podporuje aj zriaďovanie

európskych aliancií sektorových zručností s cieľom navrhovať stratégie pre

sektorové zručnosti, predvídať potrebné zručnosti v konkrétnych sektoroch

a zlepšovať reakcie systémov OVP na

tieto potreby. Aliancie sektorových zručností majú za cieľ zabezpečovať nové

zručnosti v strategických sektoroch potrebných na dosahovanie európskych

cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti, konkurencieschopnosti, energetiky

a zmeny klímy. Aliancia pre energiu z obnoviteľných zdrojov a ekologické

technológie bude napríklad riešiť

nedostatok zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými

zručnosťami s cieľom zabezpečiť vedúce postavenie Európy v celosvetovom

meradle v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a podporiť

prechod na moderné nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorého ústredným

prvkom je dekarbonizovaný sektor

energetiky.

19 Pozri informačný prehľad Digitálne zručnosti

a pracovné miesta.

strana 17 |

4. KRÍŽOVÉ PRESKÚMANIE SÚČASNÉHO STAVU POLITÍK

Vytváranie zručností: Politiky zamerané na riešenie predčasného

ukončovania školskej dochádzky a odbornej prípravy (pozri samostatný

informačný prehľad o osobách, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku)

takisto podporujú cieľ minimálneho stupňa dosiahnutého vzdelania pre

všetkých mladých ľudí, ktorý je

predpokladom vytvárania ďalších zručností, a to buď vysokoškolským

vzdelaním, alebo na trhu práce.

Členské štáty zaznamenali určitý pokrok v dosahovaní základných zručností:

Bulharsko zlepšilo prístup ku kvalitnému vzdelávaniu pre

študentov zo znevýhodneného prostredia,

miestne samosprávne orgány a združenia škôl v Portugalsku

spolupracujú na realizácii

vnútroštátneho plánu podpory dobrých výsledkov v škole,

Írsko stanovilo osobitné ciele v oblasti gramotnosti a matematickej

gramotnosti v znevýhodnených školách a relatívne ambiciózne

vnútroštátne ciele pre študentov so slabými aj s najlepšími výsledkami do

roku 2025,

Česká republika podporuje predškolské zariadenia aj stredné

školy v sociálne vylúčených oblastiach zavádzaním a realizovaním

plánov integrácie, a Rumunsko realizuje projekt ESF na

pritiahnutie vysokokvalitných učiteľov do znevýhodnených škôl a začalo

zavádzať nové učebné osnovy

zamerané na kompetencie do nižšieho sekundárneho vzdelávania.

Počiatočné odborné vzdelávanie

a príprava: čerství absolventi OVP vykazovali lepšie výsledky v oblasti

zamestnanosti než čerství absolventi so

všeobecným vyšším sekundárnym vzdelaním. Z priemerných výsledkov

však stále vyplývajú určité rozdiely medzi jednotlivými krajinami, ktoré

poukazujú na to, že existuje priestor na zlepšenie kvality OVP v krajinách,

v ktorých výsledky OVP zaostávajú za priemerom EÚ (Belgicko, Grécko,

Španielsko, Francúzsko, Taliansko,

Lotyšsko a Rumunsko). Niekoľko členských štátov EÚ (Česká republika,

Grécko, Španielsko, Malta a Portugalsko) má ďalej relatívne vysoký podiel mladých

ľudí bez ukončeného vyššieho sekundárneho vzdelania alebo takých,

ktorí si zvolili všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie, ale nezískali

vysokoškolské vzdelanie.

Vzdelávanie a zručnosti dospelých:

sedem krajín dosahuje mieru účasti dospelých na vzdelávaní nad referenčnou

hodnotou ET 2020 (15 %): Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Luxembursko,

Holandsko, Fínsko a Švédsko. Najnižšia účasť bola zaznamenaná v Bulharsku,

Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.

Transparentnosť a uznávanie

zručností a kvalifikácií: do dnešného dňa 24 členských štátov rozdelilo svoje

vnútroštátne kvalifikačné rámce podľa európskeho kvalifikačného rámca a 16

členských štátov uvádza alebo stanovilo

dátum, od ktorého bude uvádzať úrovne podľa európskeho kvalifikačného rámca

na vnútroštátnych osvedčeniach a diplomoch.

Potvrdzovanie neformálneho

vzdelávania a informálneho učenia

sa: Členské štáty pripravujú zavedenie vnútroštátnych podmienok na

potvrdzovanie zručností získaných mimo formálneho vzdelávania alebo odbornej

prípravy. Pokrok je rôznorodý a pred termínom v roku 2018 je ešte potrebné

vykonať veľa práce. V Európskom registri validácie z roku 2014 napríklad 15

členských štátov (Bulharsko, Česká

republika, Dánsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Cyprus, Litva, Malta,

Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo)

oznámilo, že nebol zavedený systému auditu zručností, jeden z prvkov

vnútroštátnych podmienok potvrdzovania.

Riadenie zručností: pravidelné monitorovanie dopytu na trhu práce je

mimoriadne dôležité a systém monitorovania potrebných alebo

strana 18 |

nadbytočných povolaní je základným predpokladom systému informovanosti

na trhu práce. Napriek tomu nemá

väčšina členských štátov v súčasnosti dostatočne kvalitné mechanizmy

monitorovania. Len tretina členských štátov monitoruje vývoj dopytu na trhu

práce a ďalšia tretina má k dispozícii len čiastkové údaje20.

Digitálne zručnosti: Hodnotiacou

tabuľkou digitálnej agendy sa meria

pokrok v oblasti európskeho digitálneho hospodárstva prostredníctvom indexu

digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý predstavuje kombinovaný

index zhŕňajúci príslušné ukazovatele digitálneho výkonu Európy a sleduje

vývoj digitálnej konkurencieschopnosti členských štátov EÚ21. Vývoj digitálnych

zručností sa sleduje na základe rozmeru

ľudského kapitálu v rámci indexu. Najlepšie výsledky v oblasti základných

zručností a ich využívania majú Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko,

Švédsko a Spojené kráľovstvo. Najlepšie výsledky v oblasti pokročilých zručností

a rozvoja majú Írsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Na

spodných priečkach oboch podrozmerov

sa pravidelne vyskytujú Bulharsko, Grécko a Rumunsko.

Dátum: 29. 9. 2017

20 Kvalitatívne údaje vychádzajúce zo správy Európskej komisie: Mapovanie a analýza

ťažko obsaditeľných pracovných miest na trhoch práce v EÚ, 2014. 21 http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/digital-agenda-scoreboard.