1. UVEĎTE PRIRODZENÉ SYSTEMATICKÉ JEDNOTKY.Prirodzené systematické jednotky :- jedince (indivídua)- druh - populácie – je to súbor jedincov (indivíduí) rovnakého druhu zhodného metabolizmu, medzi sebou páriteľne krížiteľných a prinášajúcich plodné potomstvo 2. UVEĎ UMELÉ A DOPLNKOVÉ TAXÓNY V   SYSTEMATIKE. Umelé systematické jednotky:- kmeň, trieda, rad, čeľaď, rod.- medzistupne : nad, pod: podkmeň, podtrieda, podrad, podčeľaď, podrod, nadčeľaď...- ďalšie pomocné taxóny : oddelenia, sekcia, ...3. POPÍŠTE BINOMICKÚ NOMENKLATÚRUKaždý druh má podvojné pomenovanie, skladá sa z dvoch slov a to z mena rodového a druhového.Napr. : Homo sapiens – človek múdry 4. NA KTORÉ SKUPINY Z   HĽADISKA PRAKTICKÉHO ČLENENÍME ŽIVOČÍCHY. Praktické členenie živočíchov:- úžitkové – prinášajú konkrétny úžitok , HZ, poľovná zver, rybárstvo- užitočné – opeľovače, dravce, - škodlivé – parazity, ekto, endo, (chrúst, pásomnica)- indiferentné – napr. dážďovka5. ČO ŠTUDUJE PROTOZOOLÓGIA, HELMINTOLÓGIA, PARAZITOLÓGIA, ENTOMOLÓGIA, ICHTYLÓGIA, ORNITOLÓGIA A HERPETOLÓGIA.Protozoológia – náuka o prvokochHelmintológia – náuka o červochParazitológia – náuka o parazitochEntomológia – náuka o hmyzeIchtyológia – náuka o rybáchOrnitológia – náuka o vtákochHerpetológia – náuka o obojživelníkoch a plazochMammaliológia – (teriológia) – náuka o cicavcoch6. VYMENUJTE KMENE MONOCYTOZOÍ.Kmene Monocytozoí: Prvoky1. kmeň : Praprvoky - Sarcomastycofora2. kmeň : Sporotvorce - Apicomplexa3. kmeň : Mikrospóry - Microspora4. kmeň : Chloppňovce - Myzsozoa5. kmeň : Bŕvavce - Ciliophora7. VYMENUJTE KMENE POLYCYTOZOÍ.Kmeň Polycytozoa: Mnohobunkovce1. oddelenie - Mesozoa2. oddelenie – Placozoa3. oddelenie – Parazoa1. kmeň – Hubky - Porifera4. oddelenie – Eumetazoa1. kmeň – pŕhlivce - Cnidaria2. kmeň – nepŕhlivce – Acnidaria3. kmeň – ploskavce – Plathelmintes4. kmeň – okrúhlovce – Nemathelminthes5. kmeň – tŕnistohlavce (háčikohlavce) – Acanthocephala6. kmeň – obrúčkavce – Annelida7. kmeň – mäkkýše – Mollusca8. kmeň – krátkonôžky – Tardigrada9. kmeň – jazýčkovce – Linguatulida10. kmeň – článkonožce – Arthropoda11. kmeň – štetinatoústovky – Chaitognata ? 12. kmeň – vnútrožiabrovce – Enteropneusta13. kmeň – ostnatokožce – Echinodermata14. kmeň – chordáty – Chordáta

8. POPÍŠTE ZLOŽENIE BUNKY PRVOKOV.Bunka prvokov – je eukaryotická, skladá sa z bunkovej membrány, ktorá je semipermeabilná, zložená z dvoch vrstiev, spevnená mikrotubulami, membránami a u mnohých druhov sa vytvárajú schránky z anorganického materiálu, poprípade cysty. Vo vnútri je cytoplazma ktorá sa delí na povrchovú – ektoplazmu a vnútornú – endoplazmu. Najdôležitejšia časť je jadro obsahujúce jadierka a chromozómy. Z ďalších organel sú to – mitochondrie, endoplazmatické retikulum, ktoré obsahuje ribozómy, vakuoly, lyzozómy, fibrily

9. VYMENUJTE A POPÍŠTE NEPOHLAVNÉ ROZMNOŽOVANIE PRVOKOV.Nepohlavné delenie – tu patrí - binárne delenie – pozdĺžne alebo priečne- mnohonásobné delenie – sporogónia (vytvárajú sa spóry) a schizogónia (rozpad), alebo endodyogénia

10. VYMENUJTE A POPÍŠTE POHLAVNÉ ROZMNOŽOVANIE PRVOKOV.Medzi pohlavné rozmnožovanie patrí tzv. karyogamia (kopulácia), kedy dochádza k splynutiu pohlavných jadier do synkarionu, čomu predchádza splynutie gamét do zygoty. 11. POPÍŠTE KONJUGÁCIU PRVOKOV.Konjugácia – je to dočasné spájanie jedincov – typické pre vyššie prvoky – nálevníky, bŕvavce.Veľké jadro – prijímanie potravy, malé jadro – na rozmnožovanie. Nazývame to jadrový dualizmus.

12. KTORÉ DRUHY BIČÍKOVCOV A MEŇAVKOVCOV PARAZITUJÚ U ČLOVEKA.Bičíkovce – leischmania kožná – vredy na tvári

- mnohobičíkovec pošvový – spôsobuje zápaly a výtoky z pohlavných orgánov - žardia črevná – spôsobuje hnačky hlavne u detí.

Meňavkovce – meňavka hnačková – parazituje v čreve – vyvoláva meňavkovú dyzentériu - meňavka ústna – je neškodná, žije v dutine ústnej - meňavka črevná – je neškodná, žije v čreve

13. KTORÉ DRUHY MEŇAVIEK A HMYZOMOROV PARAZITUJÚ U VČIEL, MIESTO A ČO SPÔSOBUJÚ.Meňavka včelia – žije cudzopasne v malpigiho trubiciach včiel, narušuje vylučovaciu činnosť a súčastne intoxikuje jedince odpadmi látkovej výmeny, vyvoláva hnačku včiel, rýchlo sa šíri, pretože trus je sladký a ostatné včely ho lížu, ochorenie je smrteľné. Hmyzomor včelí – parazituje v tráviacom aparáte, prejavuje sa poruchami trávenia, úplavicou a hnačkami – choroba sa nazýva nosematóza, napadnuté včelstvo treba spáliť.

14. VYMENUJTE HLAVNÉ DRUHY BIČÍKOVCOV PARAZITUJÚCICH U HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT.Bičíkovce parazitujúce u HZ :Trypanozóma konská – spôsobuje žrebčie ochorenie koní a somárov – durina, prenáša sa párením, priebeh ochorenia je trojštádiový, nemá v tráviacej sústave prenášača špeciálny vývojový cyklus.Mnohobičíkovec rodidlový – žije v pohlavných orgánoch HZ, je pôvodca sterility, prenáša sa párením

15. KTORÉ DRUHY PRVOKOV PARAZITUJÚ U RÝB A ČO VYVOLÁVAJÚ.Bičovka rybia – vyvoláva mliečne zafarbenie pokožky a zápaly dýchacieho epitelu.Trypanoplazma kapria, rybia, šťučia – sú vzájomne značne podobné a premenlivé.Rybomory – spôsobujú opuchy tela rýb a poškodzujú ich pokožku.Rybomor pstruhový – napáda najmä chrupavčité púzdro lebky, narušuje sa statické ústrojenstvo čo vyvoláva nekoordinovanosť pohybov, ryby strácajú rovnováhu, majú krúživé pohyby, otvorené ústa.Rybomor mrenový, rybomor kaprový – spôsobuje mor mrien a kaprov, prejavuje sa hlavne zmenamy na svalstve, kde sa vytvárajú vredy.Kožovec kaprový- cudzopasí na koži, spôsobuje odlupovanie kože.Kožovec rybací – cudzopasí na pokožke a žiabrach, ktoré poškodzuje a umožňuje druhotnú infekciu baktériami a plesňami.Brúsilka rybacia – brúsi po koži rýb a zúbkami prísavky poškodzuje pokožku (rozdiera), spôsobuje bielo – modré fľaky na pokožke, škody spôsobuje hlavne na akvarijných rybičkách.

16. POPÍŠTE VÝVOJ KOKCÍDIÍ.Kokcídie – majú celý cyklus striedania pohlavného a nepohlavného rozmnožovania (tri pokolenia), žijú v epitelových bunkách hostiteľa a vo vývoji dochádza u niektorých aj k striedaniu hostiteľov.

17. POPÍŠTE VÝVOJ HEMOSPORODIÍ (ZIMNICOVCOV) PARAZITUJÚCICH U ČLOVEKA.Vývoj začína infikovaným komárom, kedy pri cicaní krvi sa dostávajú do krvi človeka sporozoity, ktoré sa dostávajú do pečene, kde sa rozmnožujú schizogóniou a vznikajú z nich merozoity. Tieto napadajú ďalšie bunky epitelu a choroba sa rozširuje. Po čase (7-10 dní) napádajú aj červené krvinky a menia sa na prstencovité útvary (trofozoit) ktoré sa živia hemoglobulínom a menia ho na žlto – čierny pigment – hemozoín. Dochádza k ďalšej schizogónii a proces sa opakuje viackrát. Je charakteristické praskanie erytrocytov v rovnakom čase, čo vyvoláva horúčkovitý záchvat (každých 72, 42...hodín) Potom sa tvoria mikro a makrogametocyty, ktoré sa dostávajú pri cicaní späť do komára. V ňom delením vzniknú mikro a makrogaméty, ktoré kopulujú a tvoria zygotu. Táto preniká do žalúdka komára, kde po premene vzniká z nej plazmodium s niekoľkými stovkami jadier a tak vzniká niekoľko sporozoitov, ktoré po prasknutí oocysty sa dostávajú do hemolymfy komára a do jeho slinných žliaz. Tieto sú opäť prenášané na hostiteľa.

18. POPÍŠTE VÝZNAM BŔVAVCOV PRE ČLOVEKA A HOSPODÁRSKE ZVIERATÁ.Žijú v symbióze najmä u prežúvavcoch a podieľajú sa na trávení rastlinnej potravy a požieraním hnilobných baktérií brzdia nepriaznivé chemické pochody.Bachorovce - pomocou enzýmov trávia celulózu.Črevovka ľudská – parazituje v čreve človeka, vážne poškodzuje sliznicu najmä hrubého čreva, ktoré vredovatie, prejavuje sa krvavými hnačkami.19. CHARAKTERIZUJTE MORULU, BLASTULU, GASTRULU, DVOJLISTOVÉ A TROJLISTOVÉ ŽIVOČÍCHY.Morula – vzniká brázdením oplodneného vajíčka ako mnohobunkový útvarBlastula – vzniká z moruly ako jednovrstvový útvar. Vrstva sa volá ektoderma.Gastrula – vzniká z blastuly najprv ako 2 – vrstvový útvar s vonkajšou vrstvou – ektodermou a vnútornou endodermou. Neskôr sa vyvíja aj tretia zárodočná vrstva – mezoderma.Dvojlistové živočíchy – sú tie ktoré majú 2 zárodočné vrstvy – hubky, pŕhlivceTrojlistové živočíchy – sú tie, ktoré majú 3 zárodočné vrstvy – obručkavce atď.

20. NAKRESLITE A POPÍŠTE ZLOŽENIE TELA HUBIEK.Hubky – sú najjednoduchšie mnohobunkové organizmy, žijúce prisadnuto vo vodnom prostredí. Nemajú žiadne orgány, chýba nervová a svalová sústava. Majú málo vyvinuté epitely, na povrchu tela s otvormi (ostie) cez ktoré preniká voda. Vo vnútri sú golierikovité bunky – tráviace. Medzi týmito vrstvami je výplň – mezoglea s ihlicami zloženými z vápnika alebo kremíka, čo tvorí vlastnú kostru.

21. AKÉ TYPY TRÁVENIA U ČERVOV POZNÁTE.Vnútrobunkové a mimobunkové22. AKÉ TYPY TELOVÝCH DUTÍN POZNÁTE, UVEĎTE PRÍKLAD.Schizocel – vyplnený mezenchýmom – u ploskavcovBlastocel – hubkyPseudocel – vyplnená tekutinou – okruhlovceCoelom – vyplnená tekutinou a v nej sú vnútorné ústroje – obručkavceMizocel – vyplnená tekutinou a v nej sú vnútorné ústroje - článkonožce

23. VYSVETLITE POJEM KOŽNOSVALOVÝ VAK ČERVOV.Kožnosvalový vak červov – je tvorený sústavou epiteliálnych a parenchymatóznych svalov, čo umožňuje jednosmerný pohyb vpred.

24. POPÍŠTE VÝVOJ MOTOLÍC.Vývoj – zložitý,- hostiteľ, medzihostiteľ, predhostiteľ- vajíčko, larva – miracídium – medzihostiteľ = mäkkýš, sporocysta - medzihostiteľ, redia – medzihostiteľ, cerkaria – predhostiteľ - adoleskária alebo metacerkária, dospelá motolica – hostiteľ.

Vývoj motolíc – je zložitý, dochádza k striedaniu rôznych pokolení (heterogónia) za súčastného striedania medzihostiteľov, najmä mäkkýšov, poprípade aj predhostiteľov, ktorými bývajú článkonožce

alebo ektotermné stavovce. U niektorých je aj rezervoárový hostiteľ. Oplodnené vajíčka opúšťajú telo a vo vlhkom prostredí sa vyliahne larva – miracídium, ktorá voľne pláva vo vode. To sa dostáva do medzihostiteľa, ktorými sú najmä ulitníky. Tu sa tvoria vajíčka ktoré sa vyvíjajú bez oplodnenia v larvy s úplne vyvinutými sústavami – tzv. cerkárie, ktoré opúšťajú medzihostiteľa. Vo voľnom prostredí vyhľadávajú hostiteľa, kde prenikajú do tela, alebo sa zachytávajú na rastlinstve, kde strácajú chvostík a encytujú sa na tzv. adoleskárie, ktoré môžu byť požierané medzihostiteľom. V niektorých prípadoch môžu byť požrané predhostiteľom (napr. mravcom) kde vytvárajú tzv. metacerkárie a po požraní hostiteľom tieto sa uvoľňujú a dospievajú v dospelé motolice.

25. POPÍŠTE VÝVOJ PÁSOMNÍC.Vývoj – hostiteľ, medzihostiteľ1. vajíčko2. larva – onkosféra3. úhor4. dospelá pásomnicaHostiteľmi sú vždy suchozemské stavovce, výnimočne aj obojživelníky a ryby. K vývoju je potrebný medzihostiteľ zo skupiny článkonožcov alebo stavovcov. Larva – onkosféra vzniká už vo vajíčku a uvoľňuje sa tráviacom aparáte medzihostiteľa, preniknú cez stenu čreva do rôznych orgánov a svaloviny, kde vytvára úhor (larvo – cystu). Hostiteľ sa nakazí po požraní infikovaného medzihostiteľa, alebo jeho mäsa a orgánov. Potom sa v tráviacom aparáte úhor mení na dospelú pásomnicu. (za niekoľko mesiacov, u pásomnice obyčajnej to trvá asi 3 – 4 mesiace.)

26. AKÉ TYPY UHROV PÁSOMNÍC PRAVÝCH POZNÁTE.Typy úhorov:Jednoduchý : Cysticerkus bovis – má ho pásomnica bezbranná, tvorí sa v prekrvenom svalstve prežúvavcov – bránica, žuvacie svaly, jazyk, svalstvo.Cysticerkus celullosae – pásomnica obyčajná – vyvíja sa v svalovine ošípaných.Cysticerkus pisiformia – pásomnica hrášková – vyvíja sa na podbrušnici zajacovZložitý:Coenurus cerebralis – pásomnica vrtohlavá – vyvíja sa v mozgu a mieche najmä párnokopytníkovEchinococcus – pásomnica pečeňová – úhor dosahuje značné veľkosti, čo môže byť nebezpečnéCysticerkoid – pásomnica ovčia – úhor sa vyvíja u roztočov – pancierníkov, napáda ovce a iné prežúvavce.Strobilocercus – pásomnica mačacia, úhor na pečeni

27. VYMENUJTE RADY TRIEDY HLÍSTOVCOV KMEŇA OKRÚHLOVCOV.Kmeň : okrúhlovce – NemathelminthesTrieda : hlístice – Nematoda Rady: háďatká - Tylenchata, háďatá - Rhabditata, machovce - Strongylata, škrkavky - Ascaridata, mrle - Oxyurata, nitkovce - Trichocephalata, vlasovce - Filariata.

28. POPÍŠTE VÝVOJ ŠKRKAVIEK.Vývoj je bez medzihostiteľa. Vajíčka vychádzajú s trusom von, na vzduchu sa rýhujú (nie je možná autoinvázia). Majú hrubé obaly s drsným povrchom, preto sa ľahko prichytia na rôzne predmety alebo na potravu. Zdrojom nákazy môže byť len na vzduchu rozrýhované vajíčko obsahujúce larvu. Po požraní sa v tele hostiteľa uvoľňuje z vaječných obalov larva, ktorá migruje cez stenu čreva do tela a cez pečeň, srdce, pľúca, hltan sa dostáva do dýchacích ciest a späť do tenkého čreva je to tzv. askaroidný vývoj. Alebo sa vyvíja priamo v stene tráviaceho aparátu je to tzv. askaridioidný vývoj. V tenkom čreve potom v obidvoch prípadoch dospievajú a parazitujú ( živia sa potravou hostiteľa ).

29. POPÍŠTE VÝVOJ NITKOVCA SVALOVÉHO.Prenáša sa z jedného hostiteľa na druhého požratím mäsa s inváznymi larvami. Napadnutý hostiteľ sa stáva rezervoárom, u neho sa larvičky prvého stupňa vo svalovine nevyvíjajú. Okolo vačku, kde sa larva ukryla vzniká vápenitá schránka – trichinózna kapsula, vydrží aj niekoľko rokov. Po zjedení trichinózneho mäsa človekom alebo mäsožravcom sa obaly v žalúdku rozpustia, larvy sa uvoľňujú do tenkého čreva, menia sa na druhý stupeň, tam sa prichytávajú na steny medzi klky, dospievajú a pária sa. Samce po kopulácii hynú, samičky prenikajú do črevnej steny, kde rodia larvy prvého vzrastového stupňa (až 2000 ), ktoré sú prúdom telových tekutín roznášané po celom organizme, nakoniec vnikajú do prekrvených orgánov a svalstva ( jazyk, bránica...), kde rozrušujú svalové fibrily a vytvárajú

kapsule, ktoré chránia stočené larvičky prvého stupňa. U ľudí sa príznaky ochorenia prejavujú hnačkami, v svalovine reumatickými stavmi a horúčkami. Hostiteľ je sviňa, potkan, medveď, mačka, pes.

30. AKÝ JE ROZDIEL V   PARAZITÁCIÍ ŠKRKAVIEK A MRLÍ. Mrle – parazitujú v slepom čreve, hrubom čreve a konečníku, vývoj prebieha bez medzihostiteľa a vajíčka nemusia prekonávať vývoj vo voľnom prostredí, preto je možná autoinfekcia. Larvy nemigrujú po tele hostiteľa.Škrkavky – parazitujú v tenkom čreve, vývoj je bez medzihostiteľa, vajíčka musia prekonať vývoj vo voľnom prostredí – rýhujú sa, preto nie je možná autoinfekcia. Larvy migrujú v tele hostiteľa.

31. AKÝ JE VÝZNAM HÁĎATIEK V   POĽNOHOSPODÁRSTVE. Sú to hlavne parazity rastlín, zdrojom nákazy je vždy pôda. Príznaky napadnutia bývajú rôzne podľa druhu, rastovej fázy rastliny, miesta napadnutia a druhu háďatka. Ide o deformácie, zakrpatenie a škvrnitosť listov, odumieranie pletív, vyvolávajú poruchy látkovej výmeny, vznikajú novotvary, nepravidelnosť rastu a skracovanie stoniek, kučeravosť listov atď. U háďatiek listových a stonkových parazitujú samičky aj samčekovia, u háďtiek koreňových iba samička, ktorá má citrónovitý tvar.

32. KTORÉ SKUPINY RESP. TAXÓNY OBRÚČKAVCOV POZNÁTE Z   HĽADISKA VÝZNAMU PRE POĽNOHOSPODÁRSKU PRAX.Čeľaď : dážďovkovité – LumbricidaeVýznam – obohacujú pôdu o ústrojnú hmotu, prevzdušňujú pôdu, spracovávajú pôdu cez tráviaci aparát, vytvárajú hrudkovitú štruktúru, svojimi chodbičkami umožňujú prenikaniu vzduchu a aeróbnym baktériam do pôdy, zaťahujú semená do zeme a tým zvyšujú počet vyklíčených semien.... Druhy : Dážďovka obyčajná, mliečna

33. POPÍŠTE ZLOŽENIE TELÁ ULITNÍKOV A UVEĎTE HLAVNÉ ČEĽADE Z   HĽADISKA ICH ŠKODLIVOSTI.Zloženia tela : hlava, plášť (ulita, niekedy druhotne chýba), útrobný vak, svalnatá svalová noha.Hlavová časť je výrazná, opatrená 1 – 2 pármi tykadiel, na konci alebo pri spodine so zrakovými ústrojmi. Jazýček – radula, je pokrytý množstvom drobných, dozadu zahnutých zúbkov. Slúži ako strúhadlo na strúhanie potravy. Pre poľnohospodárstvo sú najdôležitejšie ulitníky s vyvinutými pľúcami - pľúcnaté, pretože vážne škodia v pareniskách, skleníkoch, na poliach i lúkach. Poškodzujú ovocie, zeleninu, jedlé huby a pod. Hlavné čeľade škodlivých druhov :1. Slizovcovité – Arionidae – telo je bez ulity, vzadu uťaté, sedlo s dýchacím otvorom.- Slizovec záhradný – je 40 mm dlhý, hojný hlavne v sadoch a záhradách kde nahlodáva opadané ovocie 2. Slizniakovité – Limacidae – telo bez ulity, sedlo s dýchacím otvorom je na pravej str. zadnej polov.- Slizniačik poľný – je dlhý 50 – 60 mm, škodca poľnohospodárskych plodín, napáda rastliny, kapustu, zemiaky, repu.- Slizniak najväčší – je dlhý 120 – 150 mm, hojný v blízkosti ľudských obydlí, v sadoch, záhradách, pareniskách, pivniciach a skleníkoch. Škodí na uskladnenom ovocí, zelenine, repe, zemiakoch.3. Slimákovité – Helicidae – majú pravotočivú ulitu, živia sa rastlinnou potravou, sú medzihostitelia, alebo rezervoáre niektorých parazitov (motolice) - Slimák záhradný – je úžitkovým druhom, živí sa mladými listami rastlín. Svalnatá noha je jedlá.

34. CHARAKTERIZUJTE KLEPIETKAVCE.Klepietkavce – Chelicerata. Sú to suchozemské živočíchy. Hlava zrastá do hlavohrude, ostatné články tvoria bruško. Na hlave sú 2 páry ústnych končatín – chelicéry, ktoré majú tvar klepietok alebo pazúrikov a článkované pedipalpy. Nemajú tykadlá. Na hlavohrudi sú 4 páry kráčavých nôh. Bruško je z hlavohruďou spojené stopkou, alebo celou šírkou, pričom sa niekedy stráca pôvodná článkovanosť. Dýchajú pľúcnymi vakmi, kríčkovitými vzdušnicami, alebo celým povrchom tela. Poznáme užitočné druhy – dravce, ktoré ničia škodcov, ale aj parazitických škodcov, ktoré vyvolávajú rôzne ochorenia kože, peria, žliaz, pľúc a pod., cicajú krv a prenášajú parazity a ochorenie, škodia aj rastlinám, a v skladištiach surovín a potravín.

35. CHARAKTERIZUJTE VZDUŠNICOVCE.Vzdušnicovce – Tracheata. Telo tvorí hlavu a trup, alebo hlava, hruď a bruško. Na hlave je 1 pár tykadiel a 3 páry ústnych končatín ( hryzadlá, čeľuste, a spodný pysk), ktoré sú rôzne upravené podľa druhu a spôsobu prijímania potravy. Končatiny za hlavou sú vždy jednovetvisté, tvorené jedným radom článkov – rôzny počet. Dýchajú trubicovitými vzdušnicami – tracheamy. Sú oddeleného pohlavia, s pohlavnou dvojtvárnosťou. Vývoj môže prebiehať priamo alebo nepriamo.

36. AKÉ TYPY DÝCHANIA U ČLÁNKONOŽCOV POZNÁTE.1. vzdušnice – trachey -hmyz2. žiabre – kôrovce3. pľúcne vaky alebo kríčkovité vzdušnice - pavúkovce

37. VYMENUJTE RADY PAVÚKOVCOV.Trieda : pavúkovce – ArachnidaRady :– Šťúriky – Pseudoscorpionidea– Kosce – Opilionidea– Pavúky – Araneidea– Roztoče - Acarina

38. VYMENUJTE HLAVNÉ ČEĽADE ROZTOČOV.Čeľade roztočov :– Klieštikovité – Dermanyssidae– Kliešťakovité – Argasidae– Kliešťovité – Ixodidae– Zamatkovité – Trombidiidae– Zúženkovité – Trombiculidae– Roztočníkovité – Pyemotidae– Roztočíkovité – Tarsonemidae– Kožníkovité – Demodicidae– Skladokazovité – Acaridae– Svrabovcovité – Sarcoptidae– Prašinovcovité - Psoroptidae

39. POPÍŠTE ZLOŽENIE TELA KLIEŠŤA OBYČAJNÉHO.Telo je oválneho tvaru kryté chrbtovým štítkom, podľa ktorého možno rozlíšiť samca od samičky. Ústne ústroje sú namierené dopredu. Živia sa cicaním krvi, samičky môžu až 300 násobne zväčšiť svoj objem. Nečlánkované bruško zrastá s hlavohruďou do jedného celku. Typický je bodavocicavý ústny orgán, ktorý sa skladá z chobotu, hypostomu pokrytého nazad zahnutými zúbkami a bodcovitých na koncoch zahnutých chelicér a pedipalp. Po stranách za panvičkami 4. páru nôh vyúsťuje 1 pár prieduchov. Samička ktorá sa nacicala krvi kladie vajíčka do zeme. Larvy majú 3 páry nôh. Vývoj prebieha cez 1 stupeň larvy a 1 stupeň nymfy. Nymfy majú už 4 páry nôh. Je to trojhostiteľský druh, larvy cicajú na drobných hlodavcoch a hmyzožravcoch, nymfy cicajú na zajacoch, veveričkách prípadne na vtákoch, dospelé jedince cicajú na jeleňoch, psoch, dobytku, prípadne na človeku.

40. POPÍŠTE VÝVOJ ROZTOČOV.Vývoj roztočov : Majú nepriamy vývoj, z vajíčka sa liahne larva s 3 pármi končatín, nemá vzdušnice a prieduchy, dýcha celým povrchom tela. Zvlieka sa na nymfu, ktorá má už 4 páry nôh a vzdušnice. Môže sa ešte 1 až 2 krát zvliekať, takže vzniknú 3 stupne nymfy – protonymfa, deutonymfa, tritonymfa. U nýmf nie je ešte pohlavný otvor a vytvára sa až po poslednom zvliekaní a premene na dospelého jedinca.

41. KTORÝ DRUH, RESP. ČEĽAĎ VYVOLÁVA UHROVITOSŤ KOŽE.Uhrovitosť kože vyvolávajú endoparazity kože z čeľade – kožnikovité.

42. KTORÉ DRUHY RESP. ČEĽADE SPÔSOBUJÚ SVRAB A PRAŠIVINU.Svrab – spôsobujú parazity z čeľade Svrabovcovitých – Sarcoptidae, - svrabovec kožný, prenosné Prašivinu – spôsobujú parazity z čeľade Prašinovcovitých – Psoroptidae, - prašinovec konský, turí, ovčí, králičí, parazitujú hlavne na miestach pokrytých dlhou srsťou a vo vnútri ušníc. Sú neprenosné z jedného hostiteľa na druhý, na človeka tiež neprenosné.43. VYMENUJTE TRIEDY KÔROVCOV.Podkmeň : kôrovceTriedy : - Žiabronôžky – Anostraca- Lupeňonôžky – Phyllopoda- Veslonôžky – Copepoda- Kaprovce – Branchiura- Rakovce - Malacostraca

44. KTORÉ TRIEDY KÔROVCOV RESP. DRUHY SÚ SÚČASŤOU PLANKTÓNU.Súčasťou planktónu je :- Trieda : Lupeňonôžky - Dafnia obyčajná -  rad Perloočka.- Trieda : Veslonôžky - Buchanka obyčajná – rad Búchanky

45. KTORÉ DRUHY RESP. TRIEDY KÔROVCOV PATRIA MEDZI ÚŽITKOVÉ.Podkmeň : Kôrovce – Crustacea, trieda : Rakovce – Malacostraca, rad : Desaťnožce – Decapoda, podrad : Raky - Macrura - Rak riečny, rak bahenný, rak potočnýpodrad : Kraby – Brachyura- Krab riečny

46. POPÍŠTE ROZDIELY V   STAVBE TELA MNOHONOŽIEK A STONOŽIEK. Mnohonôžky – Diplopoda- telo – valcovité, hlava – okrúhla s krátkymi tykadlami, oči – skupina jednoduchých, ústne orgány – hryzavé, za hlavou nasledujú články tela – diplosomity, ktoré vznikli splynutím dvoch článkov, prvý článok je bez nôh, ďalšie 3 články – po 1 páre, od 4 článku – na každom článku 2 páry nôh, potravou sú tlejúce rastlinné materiály, patria medzi významných tvorcov humusu, niektoré druhy sú škodcami.Stonožky – Chilopoda- telo – dotzoventrálne sploštené, hlava – dlhé tykadlá, oči – skupina jednoduchých, ústne orgány – hryzavé, prvý pár končatín – pozmenené na čeľustné nôžky – maxilipedy – obsahujú vývod jedovej žľazy, všetky články trupu– nesú po 1 páre nôh – okrem 3 posledných, sú to dravce, potravu vyhľadávajú v noci, význam pri udržiavaní biologickej rovnováhy medzi článkonožcami.

47. VYMENUJTE RADY HMYZU S   NEDOKOLALOU PREMENOU. Trieda : Hmyz – Insektanadrad : nedokonalá premena – HemimetaboliaRady :- podenky – Ephemeroptera - pošvatky – Plecoptera - vážky – Odonata- šváby – Blattodea- ucholaky – Dermaptera- rovnokrídlovce – Saltatoria- švoly – Mallophaga- vši – Anoplura- strapky – Thysanoptera- bzdochy – Heteroptera- rovnakokrídlovce - Homoptera

48. VYMENUJTE RADY HMYZU S   DOKONALOU PREMENOU. Trieda : Hmyz – Insektanadrad : dokonalá premena – HolometabolaRady:- chrobáky – Coleoptera

- blanokrídlovce – Hymenoptera- potočníky – Trichoptera- motýle – Lepidoptera- dvojkrídlovce – Diptera- blchy – Siphonaptera

49. VYMENUJTE PARAZITICKÉ RADY HMYZU S   UVEDENÍM BEZKRÍDLYCH A KRÍDLATÝCH FORIEM.Parazitické rady bezkrídle – blchy, vši, švoly.Parazitické rady krídlaté – rovnakokrídlovce, dvojkrídlovce, strapky.

50. UVEĎTE RADY HMYZU, KTORÉ V   LARVÁLNOM ŠTÁDIU SA VYVÍJAJÚ VO VODE. Rad : Podenky, Pošvatky, Vážky, Dvojkrídlovce – čeľaď : komárovité, ovadovité.

51. POPÍŠTE VÝVOJ HMYZU S   NEDOKONALOU A DOKONALOU PREMENOU. Vývoj hmyzu s nedokonalou premenou : vývoj je bez štádia kukly v ontogenéze, vývoj prebieha cez štádium vajíčka, larvy a imága. Rady ktorých larvy žijú vo vode majú vyvinuté tracheálne alebo krvné žiabre, ako dočasný adaptívny orgán. (podenky, pošvátky, vážky, komáre)Vývoj hmyzu s dokonalou premenou : vývoj prebieha cez štyri štádiá : vajíčko, larvu, kuklu a imágo,Larvy sú odlišné od imág tvarom i spôsobom života. Kukla neprijíma potravu a temer sa nepohybuje. Vlastná premena prebieha počas posledného larválneho instaru a štádia kukly, je regulovaná hormonálne. Patrí sem väčšina zástupcov hmyzu (takmer 90 %)

52. UVEĎTE DO KTORÝCH RADOV HMYZU PATRIA VČELY, MRAVCE, KOBYLKY, KONÍKY, CIKÁDY, MOLICE, VOŠKY, ČERVCE, KOMÁRE, MUCHY, STREČKY, OVADY, BYSTRUŠKY, FÚZAČE, PLOŠTICE, RUS DOMÁCI, PÁSAVKA ZEMIAKOVÁ, MLYNÁRIK OVOCNÝ, SVRČEK POĽNÝ, MEDVEDÍK OBYČAJNÝ, ŠIDLO, ZDOCHLINÁR HNEDKASTÝ, HROBÁRIK ČIERNY, DROBČÍK CISÁRSKY, SVIETIVKA OBYČAJNÁ, KOVÁČIK ŠTÍHLY, NOSÁNIK JAHODOVÝ, PILIARKA SLIVKOVÁ, DREVÁR FIALOVÝ, PSOTA ZEMIAKOVÁ, MNÍŠKA VEĽKOHLAVÁ, SIATICA OZIMINOVÁ, MODRÁČIK ĽADENCOVÝ, PESTRICA HRUŠKOVÁ A KVETÁRKA CIBULOVÁ.Rad : Vážky = ŠidloRad: Šváby = Rus domovýRad : Rovnokrídlovce = Kobylky, Koníky, Medvedík obyčajný, Červce, Svrček poľný,Rad : Bzdochy = PlošticeRad : Rovnakokrídlovce = Cikády, Molice, VoškyRad : Chrobáky = Bystrušky, Pásavka zemiaková, Hrobárik čierny, Fúzače, Zdochlinár hnedkastý, Kováčik štíhly, Nosánik jahodový, Drobčík cisársky,Rad : Blanokrídlovce = Mravce, Včely, Piliarka slivkováRad : Motýle = Mlynárik ovocný, Mníška veľkohlavá, Modráčik ľadencový, Siatica oziminová,Rad : Dvojkrídlovce = Komáre, Muchy, Strečky, Ovady, Pestrica hrušková, Kvetárka cibuľová,

Svietivka obyčajná, Drevár fialovy, Psota zemiaková ?

53. CHARAKTERIZUJTE CHORDÁTY Z   HĽADISKA VZNIKU CHORDY DORSALIS, NERVOVEJ TRUBICE A VZNIK STAVOVCOV (CHRBTICE).Chorda dorsalis – chrbtová struna – vystužuje telo, je to pružný a ohybný orgán, je to väzivovitý útvar, skladá sa z vakuolizovaných buniek, a jej pevnosť je udržovaná vnútorným napätím týchto buniek, u nižších chordát sa zachováva, u vyšších je len v zárodkoch, je endodermového pôvodu.Chrbtica – nahradzuje u vyšších skupín chordu dorsalis, je mezodermového pôvodu.Spočiatku bola nečlánkovaná, potom sa pôvodná chorda začala členiť na jednotlivé články, postupne ju zatláčalo chrupkové tkanivo mezodermálneho pôvodu z obalu a líšt, chorda sa pretvára na stĺpec tiel stavcov.Nervová sústava – je trubicovitého charakteru, vzniká z ektodermu nad chordou, je rôzne dokonalá, postupne vyvinutá až po 5 dielny mozog.

54. VYMENUJTE TRIEDY STAVOVCOV A STRUČNE CHARAKTERIZUJTE.Stavovce : Vertebrata1. Trieda : Kruhoústnice – Cyclostomata (mihule)Telo – valcovité s nepárovými plutvami, koža je lysá, žľaznatá, ústa okrúhle s piestovitým jazykom a rohovitými zúbkami, vytvára prísavku, dýchajú žiabrami – kruhové útvary, na temene hlavy majú tretie oko bez šošovky, larvy – minohy, majú po celý život chordu dorsalis, majú nervovú trubicu, sú to vodné živočíchy, sú chránené. Mihuľa potočná, riečna, potiská.2. Trieda : Paryby – Chondrichtyes (žraloky, ráje )Sú to drsnokožce, sú chrupkokostnaté, kostené – plakoidné šupiny, majú viac žiabrov.3. Trieda : Ryby – Osteichtyes Sú vodné, exotermné stavovce, majú plutvovité párové končatiny, dýchajú žiabrami, tvar tela zodpovedá spôsobu života i prostrediu v ktorom žijú, koža nerohovatie, je žľaznatá, na povrchu zriasená do záhybov, v ktorých sú uložené šupiny. Majú plynový mechúr, bočná čiara – je to sústava zmyslových buniek, slúži na orientáciu v prostredí. Oči sú dokonalé, srdce 2 dielne, vajíčka – ikry, oplodnenie vonkajšie. 4. Trieda : Obojživelníky – Amphibia (žaby, mloky)Majú žľaznatú kožu ktorá môže byť aj jedovatá, majú premenlivú telesnú teplotu, ktora závisí od teploty okolia (exotermné) , rozmnožujú sa vajíčkami, ktoré kladú do vody, larvy – žubrienky, dýchajú žiabrami, dospelé jedince pľúcami a čiastočne kožou, srdce – 3 diely, dve úplne oddelené predsiene a jedna komora. podľa prostredia v ktoro žijú rozoznávame druhy – vodné (mloky), suchozemské (žaby), stromové (rosnička) a zemné (červory) 5. Trieda : Plazy – Reptilia (hady, jaštery...)Stavovce s premenlivou telesnou teplotou – exotermné, koža je suchá, neobsahuje kožné žľazy, silne rohovatie, kožné dýchanie nie je možné, koža sa zvlieka – u hadov v celku, u jašteríc po kúsku, srdce 2 predsiene a 1 komora, nervová sústava dokonalejšia, mozog je úplný, dobre vyvinuté temenné oko, párové oči majú viečka a časti žmurku, okrem korytnačiek majú zuby, na čeľustiach i podnebí, u niektorých hadov sú duté zuby spojené s jedovatou žľazou, oplodnenie je vnútorné, sú vajcorodé, alebo vajco- živorodé.6. Trieda : Vtáky – Aves Sú endodermné – so stálou a vysokou telesnou teplotou, významnými kožnými útvarmi sú perie, zobák, rohovitý kryt na nohách a pazúry, 2 žalúdky, 2 slepé čreva, močový mechúr chýba, moč je hustý, biely, hromadí sa spolu s trusom v kloake, pohlavné orgány sú vyvinuté len v dobe rozmnožovania, potom krpatejú, samice majú len ľavý vaječník a ľ. vajcovod, oplodnenie vnútorné, vývoj vo vajci, vnútorná stena vajcovodu vytvára vaječné obaly, bielok, pergamenovú a vápenitú škrupinu, zaujímavý systém dýchania – vzdušné pľúcne vaky, nadľahčujú telo, u spevavcov je syrinx – hlasový orgán, inkubačná doba vajec, duté kosti7. Trieda : Cicavce - Mammalia Predstavujú triedu najvyššie organizovaných živočíchov. Koža sa skladá z vrchnej pokožky – ektodermalneho pôvodu a zo spodnej zamše – mezodermalného pôvodu, na povrchu tela rohovatie – vytvára útvary – mozole, šupiny, pazúry, nechty, kopytá, rohy, parohy, Najtypickejším kožným útvarom je vlas, alebo chlp, typické sú aj žľazy – mazové, potné, pachové, mliečne. Kostru rozdeľujeme na – chrbticu, lebku a končatiny. Tráviaca sústava – ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok (u monogastrických), zložený žalúdok – bachor, čepiec, kniha a slez (u polygastrických – prežúvavce – krava, ovca, koza, jeleň), tenké črevo, hrubé črevo, konečník. Dýchacia sústava – zložitá – pľúca – alveoly. Nervová a zmyslová sústava – z mozgu vystupujú mozgové nervy – 12 párov, sivá hmotana povrchu – nervové bunky, biela vo vnútri – vlákna nervových buniek, zmysly dokonalé – chuťové zrakové ... s rozdielmi medzi skupinami, Cievna sústava – srdce – 4 dielne – 2 predsiene , 2 komory, sústava tepien, vlásočníc a žíl. Vylučovacia sústava – pravé párové obličky. Pohlavná – oddeleného pohlavia, rôzne typy materníc, doba inkubácie, doba gravidity. Rôzne typy zubov – homodontné – rovnaké, heterodontné – odlišné, chrup úplný alebo neúplný.

55. VYMENUJTE HLAVNÉ TAXÓNY RÝB SPRIHĽADNUTÍM NA TYP ŠUPÍN, DOBU NERESENIA A POTRAVNÉ NÁROKY.Typ šupín :- hladké – cykloidné – ostatné skupiny rýb, rad: Bezostné (č. Lososovité, Lipňovité, Šťukovité)

rad : Kapry (č.Kaprovité, Sumcovité), rad : Úhory, rad :Tresky, - drsné – ktenoidné – ostriežotvaré, rad : Ostrieže- lesklé hladké – ganoidné – jeseterovité, len rad : Jesetery, Doba neresenia :- jeseň, zima – Pstruh – väčšina lososovitých okrem hlavatky, Tresky (Mieň obyčajný), Lososovité

- jar, leto – Jesetery, Ostrieže, Kapry, Lipňovité, Potravné nároky :Dravé ryby – čeľaď Lososovité, Šťukovité, Sumcovité,

56. UVEĎTE HLAVNÉ TAXÓNY OBOJŽIVELNÍKOV.Druhy : vodné (mloky), suchozemské (žaby), stromové (rosnička), zemné (červory)Rad : Mloky – Urodella- Salamandra škvrnitá, Mlok obyčajnýRad : Žaby – AnuraČeľaď : Kunkovité – Discoglossidae – Kunka obyčajná, žltobruchá – kožný sekrét veľmi jedovatýČeľaď : Hrabavkovité – Pelobatidae – Hrabavka škvrnitáČeľaď : Ropuchovité – Bufonidae – Ropucha obyčajná, zelená– na koži množstvo jedových žliazČeľaď : Rosničkovité – Hylidae – Rosnička zelenáČeľaď : Skokanovité – Ranidae – Skokan hnedý, zelený, rapotavý

57. UVEĎTE HLAVNÉ TAXÓNY PLAZOV.Trieda : Plazy - Reptila Rad : Jaštery – Sauria č. Jaštericovité (Jašterica obyčajná, múrová, zelená, živorodá), č. Slepuchovité (Slepúch lámavý)Rad : Hady – Ophidia č. Užovkovité (Užovka obyčajná, stromová, hladká, fŕkaná), č. Vretenicovité (Vretenica obyčajná)

58. POROVNAJTE STAVBU TELA A HLAVNÉ SÚSTAVY A ROZDIELY V   DÝCHANÍ MEDZI OBOJŽIVELNÍKMI A PLAZMY.Obojživelníky – premenlivá telesná teplota, oddelené pohlavie, rozmnožujú sa vajíčkami, ktoré kladú do vody, larvy – žubrienky dýchajú žiabrami, po čase prekonávajú matamorfózu, na definitívneho živočícha, tie úž dýchajú pľúcami ( 2 tenkostenné vaky ) a čiastočne aj kožou, ich dýchanie nie je jednotné je pomocou svalov v ústnej dutine – prehltávajú vzduch. V pokožke - mnohobunkové žľazy, ktoré sú u niektorých jedovaté, pigmentové bunky. Kostra – lebka má 2 kĺbové plôšky, chrbtica – krčné, trupové, krížové, chvostové stavce, hrudný kôš chýba, rebrá nevyvinuté alebo len krátke. Srdce – 3- dielne, 2 úplné predsiene a len 1 komora. Mozog je 5-dielny a vychádza z neho 10 párov nervov. Tráviaca sústava – žalúdok s hrubými riasnatými stenami, kloaka – do nej vyúsťuje vylučovacia i pohlavná sústava. Lepkavý jazyk.Plazy – premenlivá telesná teplota, oddeleného pohlavia, oplodnenie vnútorné, sú vajcorodé alebo živorodé, vajíčka kladú do humóznej alebo piesočnatej pôdy. Koža silne rohovatie, je suchá a neobsahuje kožné žľazy, kožné dýchanie nie je možné, koža sa zvlieka – u hadov vcelku, u jašteríc po kusoch. Pokožka ektoderm. pôvodu, zamša – mezoderm. pôvodu, pigmentové bunky, farbozmena. Kostra – je skoro úplne skostnatelá. 1 – kĺbová plôška – spojenie chrbtice s lebkou, chrbtica – dlhá rozčlenená na krčnú, hrudnú, bedrovú, krížovú a chvostovú časť, hrudný kôš je vytvorený (okrem hadov). Niektoré plazy majú dobre vyvinuté končatiny, u iných sú zakrpatené, alebo celkom chýbajú. Dýchanie je zložitejšie. Srdce – 3- dielne, 2 predsiene 1 komora, ktorá má vyvinutú neúplnú prepážku. Mozog je úplný- vychádza z neho 12 párov nervov. Zrak najdôležitejším zmyslom, čuch a chuť sústredená v tzv. Jacobsovom orgáne, sluch vyvinutý nedokonale. Jazyk rôznych tvarov, okrem korytnačiek majú zuby, duté zuby s jedovou žľazou, slinné žľazy. Žalúdok – vakovitý (krokodíl), roztiahnuteľný (hady), 1 slepé črevo, kloaka,

59. POROVNAJTE KOŽNÚ SÚSTAVU MEDZI JEDNOTLIVÝMI TRIEDAMI STAVOVCOV.Kruhoústnice – koža je lysá, žľaznatáParyby – drsnokožce, majú zo zamše plakoidné (kostené) šupinyRyby – koža rýb nerohovatie, je bohato žľaznatá, na povrchu zriasená do záhybov, v ktorých sú uložené šupiny, v povrchovej vrstve sú pigmenty, ktoré v lome a odraze svetla dodávajú rybám pestré, nestále sfarbenieObojživelníky – v pokožke sa nachádzajú mnohobunkové žľazy, ktorých výlučok chráni pred vysychaním, iné sú jedovaté, rohovitá vrstvička je slabá a zvlieka sa, v spodnej vrstve sú pigmentové bunky, farbozmena je častá ( svetlo ,teplo, vlhkosť, aj vnútorné stavy nerv. súst.)Plazy – koža na povrchu silne rohovatie, je to proti vysychaniu tela, je suchá, neobsahuje kožné žľazy, kožné dýchanie nie je možné, silno rohovatie i na koncoch prstov, vytvárajú sa pazúry, zvlieka sa – u hadov v celku, u jašteríc o kúskoch, medzi pokožkou a zamšou sú pigmentové bunky, stretávame sa i z farbozmenou.

Vtáky – koža sa skladá z veľmi tenkej pokožky, ktorá na povrchu slabo rohovatie a odlupuje sa, zamša je bohato prekrvená len na holých miestach, v podkoží je vrstva tuku, významnými kožnými útvarmi sú perie, zobák, rohovitý kryt na nohách a pazúry.Cicavce – koža sa skladá z vrchnej pokožky a zo spodnej zamše, na povrchu tela rohovatie, odlupuje sa v podobe odlupkov, vznikajú rozličné útvary – mozole, šupiny, doštičky, pazúry, nechty, kopytá, rohy, parohy. Najtypickejším útvarom je vlas, alebo chlp. Typické sú aj žľazy – mazové, potné, pachové, mliečne

60. POPÍŠTE SYSTÉM DÝCHANIA A ROZDIELY MEDZI JEDNOTLIVÝMI TRIEDAMI STAVOVCOV.KRUHOÚSTNICE – dýchajú žiabrami z endodermu, sú uložené vo vakovitých dutinách po bokoch hlavy, ústia 7 malými oválnymi otvormi tesne za očami, (žiabrové štrbiny – 5 – 15 párov)PARYBY – dýchajú žiabrovými štrbinami 5 – 7 párovRYBY – dýchajú žiabrami (4 – páry) ale i kožou, alebo ústami kedy sa atmosf. kyslík vstrebáva v špecializovanom oddieli čreva, alebo v plynovom mechúri.OBOJŽIVELNÍKY – dýchajú jednoduchými pľúcami čiastočne aj kožou, dýchanie nie je jednotné, obstarávajú ho pľúca – 2 tenkostené vaky, pomocou svalov v ústnej dutine – prehltávanie vzduchu, larvy – žubrienky dýchajú žiabrami. PLAZY – vzdušné dýchanie pľúcami - zložitejšie, kožné dýchanie nie je možnéVTÁKY – dýchacie orgány predstavujú malé trubicové pľúca, prirastené na chrbtovej strane hrudnej dutiny, vdýchnutým vzduchom sa nezväčšujú, rezervoárom vzduchu sú tenkostenné pľúcne vaky – je ich 5 párov a sú pripojené k pľúcam, dýchanie sa uskutočňuje rozťahovaním a sťahovaním hrudi, tomu napomáhajú 2 dielne rebrá – hrudník pracuje ako mech, vzdušné vaky majú aj význam, v tom, že nadľahčujú telo, zmenšujú medzisvalové trenie, tvoria tepelnú izoláciu, ochladzujú telo, tvoria rezonátory k zosilneniu hlasu.CICAVCE - dýchacia sústava začína vonkajšími nozdrami a pokračuje nosohltanovou dutinou do hrtana a priedušnice, táto sa vetví na dve priedušky, ďalej na priedušničky, ktoré končia v pľúcnych alveolách. Pľúca majú 2 laloky a visia voľne v hrudnej dutine, táto je oddelená od brušnej dutiny bránicou. Nasávanie a vytláčanie vzduchu umožňuje pohyb hrudného koša a bránice.

61. POPÍŠTE ROZDIELY V   TRÁVIACOM SYSTÉME MEDZI JEDNOTLIVÝMI TRIEDAMI STAVOVCOV.KRUHOÚSTNICE – ústa sú okrúhleho tvaru s piestovým jazykom a rohovitými zúbkami, ústa sú vlastne veľkou prísavkou, ktorou sa prichytávajú ku kameňom, lodiam prípadne ku koristi, potravu strúhajú zúbkami a ozubeným jazykom nasávajú.RYBY – tráviaca sústava je tvorená ústami, hltanom, žalúdkom, črevom a konečníkom. Niektoré druhy pre cedenie, filtráciu potravy využívajú žiabrové oblúky, ktoré sú na vnútornej strane opatrené výrastkami, čo umožňuje filtrovať vodu. Na poslednom žiabrovom oblúku u väčšiny rýb (najmä kaprovitých) sú tvorené tzv. pažerákové zuby, ktoré rozmeľňujú potravu prechádzajúcu pažerákom.OBOJŽIVELNÍKY – tráviaca sústava začína ústnou dutinou, opatrenou jazykom rôzneho tvaru – býva vymrštiteľný, lepkavý, prispôsobený chytaniu hmyzu. Zuby sú drobné, kužeľovité, narastajú na čeľustiach i podnebí a slúžia na zachytenie potravy. Je vyvinutý žalúdok s hrubými riasnatými stenami, pečeň i pankreas, črevo je krátke a konečník sa vakovito rozširuje do kloaky, do ktorej vyúsťuje vylučovacia i pohlavná sústava.PLAZY – ústna dutina je vybavená jazykom rôzneho tvaru (dlhý na konci rozdvojený – hady, kyjovitý, vymrštiteľný – chameleón, mäsitý, naspodu prirastený – korytnačky), na čeľustiach i podnebí sú zuby (okrem korytnačiek), u niektorých sú duté spojené s jedovou žľazou. Majú slinné žľazy. Žalúdok je málo odlíšený, u hadov – roztiahnuteľný (spolu s pažerákom), u krokodílov – vakovitý. Slepé črevo jedno, končí v kloake spolu s pohlavnými vývodmi a močovodmi. VTÁKY – tráviaca sústava začína zobákom, je rozmanitého tvaru, jazyk, slinné žľazy – vylučujú lepivý výlučok, hltan (môže byť roztiahnuteľný), je vakovito rozšírený do hrvoľa. Sú vyvinuté 2 žalúdky (žľaznatý – tráviaci, so slabými stenami a svalnatý – so silnou vrstvou svalstva a kutikuly – u mäsožravých je vyvinutý málo, u semenožravých je mohutný, slúži k drteniu potravy). Tenké črevo dlhé, prechádza do hrubého čreva, ktoré končí v kloake. Na rozhraní tenkého a hrubého čreva sú 2 slepé črevá. Vyvinutá pečeň a pankreas. CICAVCE – tráviaca sústava sa začína ústnou dutinou ohraničenou vpredu pyskami, zboku lícami. Rady zubov ju rozdeľujú na prednú a zadnú ústnu dutinu, zvrchu je ohraničená tvrdým a mäkkým podnebím, zospodu jazykom. Zuby – heterodontný chrup. Do ústnej dutiny ústia 4 páry slinných žliaz, za mäkkým podnebím nozdry a Eustachová trubica. Za ústnou dutinou nasleduje hltan, pažerák, žalúdok ( mäsožravé a všežravé druhy – jednoduchý žalúdok, bylinožravce a prežúvavce – zložitý.

Skladá sa z bachora, čepca, knihy – predžalúdok, slezu – vlastný žalúdok), ten prechádza vrátnikom do dvanástorníka, tenkého čreva, hrubého čreva a konečníkom končí v análnom otvore. Do dvanástorníka vyúsťujú 2 najväčšie žľazy – pečeň a pankreas – podžalúdková žľaza. Cicavce majú 1 slepé črevo – zvlášť objemné u bylinožravcov.

62. UVEĎTE HLAVNÉ TAXÓNY DOMESTIKOVANÝCH DRUHOV VTÁKOV.Rad : Zúbkozobce – Anseriformes – čeľaď – Kačicovité – Anatidae – (Hus domáca ) podčeľaď – Kačice – Anatidae (Kačica domáca) Rad : Hrabavce – Galliformes - čeľaď – Bažantovité – Phasianidae – (Kura domáca , Morka domáca )Rad : Holuby – Columbiformes - (Holub domáci)

63. POPÍŠTE JEDNOTLIVÉ ČEĽADE DRAVÝCH VTÁKOV.Rad : Dravce – Falconiformes- čeľaď – Jastrabovité – Accipitridae – spoločným znakom je tvar zobáka bez zúbka na hornej časti a tvar krídel, ktoré sú väčšinou široké.- podčeľaď – Haje – Haja červená, Haja tmavá- podčeľaď – Včeláre – Včelár obyčajný- podčeľaď – Jastraby – Jastrab veľký, Jastrab krahulec- podčeľaď – Myšiaky – Myšiak hôrny, Myšiak severský- podčeľaď – Kane – Kaňa močiarna- čeľaď – Sokolovité – Circus aeruginosus – majú krátky, od koreňa zahnutý zobák s ostrým zúbkom, nozdry okrúhle, uprostred vyvýšené, krídla sú dlhé a úzke za letu špicaté. Nestavajú si hniezda, využívajú opustené. Všetky sú chránené.- Sokol myšiar, Sokol sťahovavý- rad : Sovy – Strigiformes – nočné vtáky, strednej veľkosti, veľká hlava, veľké oči, smerujúce dopredu a perie okolo nich je usporiadané do kruhovitého alebo srdcovitého závoja, zobák je od koreňa zahnutý, má ostrý špic a ostré hrany, nohy sú u väčšiny až po prsty alebo až po pazúry operené, 4 prst – vratiprst – veľmi pohyblivý - čeľaď – Plamienkovité – Tytonidae – Plamienka driemavá- čeľaď – Sovovité – Strigidae – Sova obyčajná, Výr skalný

64. CHARAKTERIZUJTE HLAVNÉ TAXÓNY VRABCOTVARÝCH (SPEVAVCOV) S   OHĽADOM NA ICH VÝZNAM V   PRÍRODE. Vrabcotvaré – škovránkovité, lastovičkovité, trasochvostovité, penicovité, pinkovité, vrabcovité, škorcovité, krkavcovité, sýkorkovité – spevavce.

- čeľaď – Penicovité – Sylviidae – malé druhy, hlava – malá, zobák – štíhly zboku stlačený, nohy – krátke, štíhle, nenápadné sfarbenie, hniezda – jednoduché, v hustej spleti vetví alebo tŕsta.- Penica čiernohlavá – užitočná, chránená, sťahovavá, - Trsteniarik veľký – treba ho chrániť- čeľaď – Drozdovité – Turdidae – menšie až stredne veľké druhy, zobák – silný, slabo zahnutý, nohy – silné, stromové vtáky, zlietajú na zem za potravou, sú ničiteľmi škodlivého hmyzu, vynikajú krásnym spevom.- Drozd čierny – živí sa živočíšnou potravou a rozličnými plodmi – preto môže v   záhradách škodiť .- Slávik obyčajný – živí sa larvamy a kuklamy, článkonožcami, ochrana je nevyhnutná- čeľaď – Sýkorkovité – Paridae – malé vtáčiky s bohatým operením, zobák – krátky, z bokov stľapkaný a mocný, nohy – mocné s kosákovitými pazúrmi, hniezdia v dutinách bútľavých stromov, živia sa živočíšnou ale aj rastlinnou potravou, sú dôležitými činiteľmi v boji proti rastlinným a drevinovým škodcom.- Sýkorka veľká, Sýkorka belasá, Kúdelníčka lužná, Mlynárka dlhochvostá – užitočné, hmyzožravé druhy, chránené - čeľaď – Lastovičkovité – Hirundinidae – malé druhy, hlava – guľatá, zobák – krátky, široko roztvoriteľný, krídla – dlhé, štíhle, špicaté, chvost - vydlicovito vykrojený, nohy - krátke a slabé - po zemi sa pohybujú zriedka, žijú v otvorenej krajine, hniezdia v dokonalých hniezdach prilepených k pevnému podkladu, niektoré v zemných norách, sú sťahovavé. - Lastovička obyčajná, Belorítka obyčajná, Brehuľa obyčajná – užitočné a chránené- čeľaď – Pinkovité – Fringillidae – stromové vtáky, hlava – veľká okrúhla, zobák – krátky kužeľovitý,, nohy – krátke, zafarbenie – pestré, živia sa hlavne semenami, mláďatá vykrmujú hmyzom, hniezda – na stromoch, alebo na zemi.

- Pinka obyčajná, Stehlík obyčajný, Glezg obyčajný – živia sa semenami rastlín čiastočne hmyzom, chránené - čeľaď – Pletiarkovité – Ploceidae – menšie druhy, hlava – veľká, zobák – krátky, silný, kužeľovitý, krídla – krátke, špicaté, nohy –silné, zafarbenie – väčšinou jednoduché, živia sa trávnatými semenami, z časti i drobnými živočíchmi, hniezdia v dutinách, alebo aj zvrchu zakrytých hniezdach.- Vrabec domový , Vrabec poľný, - v   čase hniezdenia mláďatá i dospelé sa živia hmyzom, môžu škodiť na obilovinách, ovocí, pukoch ovocných stromov, na kvetoch a na zelenine- čeľaď – Škovránkovité – Alaudidae – hlava – pomerne veľká, zobák - rôzny tvar, nohy - silné, prsty a pazúry - dlhé, hlavne pazúr zadného prstu, prevláda hnedé zafarbenie, žijú v otvorenej krajine, hniezdia na zemi, vyznačujú sa hlasným spevom za letu.- Škovránok poľný (sťahovavý) - živí sa hmyzom, v chladnom počasí semenami rastlín - užitočné spevavce - Pipíška chocholatá – živí sa hmyzom a červami v zime rastlinnými zvyškami - užitočné spevavce- čeľaď – Škorcovité – Sturnidae – hlava – veľká, zobák – silný, rovný , špicatý, nohy a prsty – silné, hniezdia na stromoch i na zemi, na zemi hľadajú potravu malé bezstavovce, živia sa aj plodmi stromov, preto sú mnohé druhy škodcami poľnohospodárskych a ovocinárskych kultúr.- Škorec obyčajný – po vyletení z hniezda sa mladé škorce spoja do kŕdľov a odletujú za potravou na polia, žerú hmyz, príležitostne čerešne, hrozno a kukuricu – môžu narobiť značné škody.- čeľaď – Krkavcovité – Corvidae – najväčšie druhy, hlava – veľká, zobák – silný, mierne zaoblený alebo rovný, nohy – kratšie ale silné s mocnými pazúrmi, operenie – často kovový lesk, niekedy kontrastné farby, hniezdia v korunách stromov – silné hniezda, pohybujú sa po zemi, kde si vyhľadávajú rozmanitú potravu, hlas – silný neľúbozvučný.- Sojka obyčajná – jej užitočnosť resp. škodlivosť závisí od ročného obdobia- Straka obyčajná – potrava – živočíšna i rastlinná, škodí vyberaním vtáčích vajec a mláďat.- Kavka obyčajná – živí sa zmiešanou potravou, škodí vyberaním mláďat iných vtákov, osožná ničením škodlivého hmyzu, najmä chrústov- Havran čierny – živia sa zmiešanou potravou, sú prevažne užitočné- Vrana obyčajná - živí sa zmiešanou potravou, ich užitočnosť resp. škodlivosť sa meria podľa miesta a času, škodia plienením vtáčích miest.

65. UVEĎTE DĹŽKU INKUBÁCIE A POČET MLÁĎAT HLAVNÝCH TAXÓNOV VTÁKOV.Kurotvaré – bažantovité : Jarabica poľná – 23–25 dní, 22 vajec, Prepelica poľná – 15–17 dní, 6–12 vajec, Bažant obyčajný – 23–27 dní, 10–15 vajec, Kura obyčajné – 21 dní , 8–12 vajecMorka divá – 26 – 28 dní, 8 – 15 vajecHolubotvaré – holubovité : Holub domáci – 20–21 dní, 2 vajcia, Holub hrivnák – 15–17 dní , 2 vajciaHrdlička poľná – 15 dní, 2 vajciaSokolotvaré – sokolovité : Sokol myšiar – 28–30 dní, 5–6 vajec, Sokol sťahovavý – 29 dní, 3–4 vajcia– jastrabovité: Jastrab veľký – 35–38 dní, 3–4 vajec, Jastrab krahulec – 32–33 dní, 4–5 vajecSovotvaré – sovovité: Sova obyčajná – 30 dní, 4–5 vajec, Výr skalný – 33–36 dní, 2–3 vajíčkaKukučkotvaré – kukučkovité: Kukučka obyčajná – 12,5 dňa, 18–22 vajec ( 1 hniezdo – 1 vajce)Datlotvaré – datlovité : Ďateľ veľký – 12–14 dní, 4–8 vajec, Žlna zelená – 17 dní, 5–7 vajecHusotvaré – kačicovité: Hus divá – 28 dní, 3–10 vajec, Kačica divá – 22–26 dní, 8–11 vajecBocianotvaré – bocianovité: Bocian biely – 33–34 dní, 3–5 vajec, Bocian čierny – 35–46 dní, 3–5 vajec– volavkovité : Volavka popolavá – 25–28 dní, 4–5 vajec, Chavkoš nočný – 21 dní, 3–5 vajecKulikotvaré – kulikovité: Cíbik obyčajný – 24–28 dní, 4 vajcia– slukovité : Sluka hôrna – 22–24 dní, 4–5 vajecVrabcotvaré: - škovránkovité : Škovránok poľný – 14 dní, 3 – 5 vajec, Pipíška chocholatá – 13 dní, 2 – 5 vajec- lastovičkovité : Lastovička obyčajná – 13–15 dní, 4–5 vajec, Belorítka obyčajná – 12–13 dní, 4–5 v. - penicovité : Penica čiernohlavá – 13-14 dní, 4-5 vajec, Trsteniarik veľký – 14-15 dní, 4-5 vajec- pinkovité : Pinka obyčajná – 12-13 dní, 4-6 vajec, Stehlík obyčajný 13-14 dní, 5-6 vajec- vrabcovité : Vrabec domový – 13-14 dní, 4-6 vajec, Vrabec poľný – 12-13 dní, 5-6 vajec- škorcovité : Škorec obyčajný – 13-14 dní, 5-6 vajec- krkavcovité : Sojka obyčajná – 16-17 dní, 4-7 vajec, Straka obyčajná – 17-18 dní, 5-9 vajec, Kavka obyč. – 18-20 dní, 4-6 vajec, Havran č.– 18-19 dní, 3-5 vajec, Vrana obyč. – 17-18 dní, 4-6 v.- sýkorkovité : Sýkorka veľká – 13-14 dní, 8-12 vajec, Sýkorka belasá – 12-14 dní, 10-13 vajec

66. UVEĎTE HLAVNÉ SKUPINY DOMESTIKOVANÝCH CICAVCOV.Rad : Zajace – Lagomorpha - Králik domáci Rad : Mäsožravce : Carnivora- čeľaď : Psovité – Canidae - Pes domáci- čeľaď : Mačkovité – Felidae - Mačka domácaRad : Nepárnokopytníky – Perissodactyla- čeľaď : Koňovité – Equidae – Kôň domáci, Somár domáciRad : Párnokopytníky – Artiodactyla- čeľaď : Sviňovité – Suidae – Sviňa domáca- čeľaď : Turovité – Bovidae – podčeľaď : Kozy – Caprinae - Koza domáca, Ovca domáca, podčeľaď : Tury – Bovinae – Jak domáci, Byvol domáci, Tur domáci

67. UVEĎTE HLAVNÝCH ZÁSTUPCOV Z   JEDNOTLIVÝCH RADOV CICAVCOV. Rad : Hmyzožravce – Insectivora : čeľade:- Ježovité – Erinaceidae – Jež východoeurópsky, západoeurópsky,- Piskorovité – Soricidae – Piskor obyčajný, malý- Krtovité – Talpidae - Krt obyčajnýRad : Netopiere – Chiroptera : čeľade :- Podkovárovité – Rhinolophidae – Podkovár malý, južný, veľký- Netopierovité – Vespertlionidae – Netopier obyčajný, Večernica maláRad : Hlodavce – Rodentia : čeľade :- Vevericovité – Sciuridae – Veverica obyčajná, Syseľ obyčajný- Chrčkovité – Cricetidae – Chrček poľný- Myšovité – Muridae – Myš domová, Potkan obyčajný, tmavý, Ryšavka tmavopása- Hrabošovité – Microtidae – Hraboš poľný, Hryzec vodný, Ondatra pižmová, Hrdziak lesný- Nutriovité – Myocastoridae – Nutria vodnáRad : Zajace – Lagomorpha – Zajac poľný, Králik divý, Králik domáciRad : Mäsožravce – Carnivora : čeľade :- Psovité – Canidae – Vlk obyčajný, Líška obyčajná, Pes domáci- Mačkovité – Felidae – Mačka divá, domáca, Rys ostrovid- Lasicovité – Mustelidae – Hranostaj obyčajný, Lasica obyčajná, Tchor obyčajný, Kuna lesná, Kuna skalná, Jazvec obyčajný, Vydra riečna- Medveďovité – Ursidae – Medveď hnedý Rad : Nepárnokopytníky – Perissodactyla : čeľaď :- Koňovité – Equdae – Kôň domáci, Somár domáci, podrod : ZebraRad : Párnokopytníky – Artiodactyla :podrad : Neprežuvavce – Nonruminantia : čeľaď :- Sviňovité – Suidae – Sviňa divá, domáca podrad : Prežúvavce – Ruminantia : nadčeľaď : Parohaté – Cervoidea : čeľaď :- Jeleňovité – Cervidae – Jeleň obyčajný, Srnec lesný, Daniel škvrnitýnadčeľaď : Dutorožce – Bovoidea : čeľaď:- Kozy – Caprinae – Kamzík horský, Koza skrutkorohá, bezoárová, domáca, Muflón obyčajný, Ovca domáca podčeľaď – Tury – Bovinae – Zubor hrinvatý, Jak domáci, Byvol domáci, Tur domáci

68. UVEĎTE HLAVNÉ ČEĽADE HLODAVCOV A ICH VÝZNAM Z   HĽADISKA CELOSPOLOČENSKEJ PRAXE.Rad : Hlodavce – Rodentia : čeľade :Vevericovité – Sciuridae - Veverica obyčajná – patrí medzi poľovnú zver, kožušina je cenená- Syseľ obyčajný – môže škodiť na obilninách a ľane.Chrčkovité – Cricetidae - Chrček poľný – veľký poľnohospodársky škodca, vnímavý na choroby prenosné na človeka, kožušina je vhodná na výrobu podšívok do kabátovMyšovité – Muridae - Myš domová – negatívny význam zo zdravotníckeho a epidemiologického hľadiska, veľký škodca v poľnohospodárstve a potravinárstve- Potkan obyčajný – prenáša nákazlivé choroby na domáce zvieratá i ľudí, znehodnocujú potraviny, plienia hniezda vodných vtákov- Ryšavka tmavopása – pre poľnohospodárov škodlivá

Hrabošovité – Microtidae - Hraboš poľný – jeden z najväčších škodcov, je prechovávačom a roznášačom pôvodcov ochorení napr. tularémie- Hryzec vodný – škodí na koreňovej zelenine, ovocných a okrasných drevinách, je nebezpečný ako prenášač rôznych nákaz- Ondatra pižmová – patrí k cenným poľovným druhom, môže byť zdrojom nákaz- Hrdziak lesný – môže spôsobovať škody ohryzom kôry stromov, je škodlivý i ako rezervoár niektorých pôvodov ochorení (zápal mozgu)Nutriovité – Myocastoridae – - Nutria vodná – chová sa na farmách ako významné kožušinové zviera

69. UVEĎTE DĹŽKU GRAVIDITY DOMESTIKOVANÝCH DRUHOV ZVIERAT.Krava – 285 dní, Ošípaná – 116, Koza – 150, Ovca – 150, Kobyla – 333, Králik – 31,Jeleň – 240, Byvol – 10-11 mesiacov, Somár – 365 dní, Medveď – 6,5 – 9 mesiacov, 70. UVEĎTE CHRUPOVÉ VZORCE (POČET) HLAVNÝCH DRUHOV ZVIERAT. Ošípané – 44 zubov 3143 , Kone - 40 zubov 3133 , Ovca - 32 zubov 0033,

3143 3133 4033

Zajace – 28 zubov 2033, Mačky – 30 zubov 3131, Pes – 42 zubov 3142 1023 3121 3143

Jeleň – 34 zubov 0133, Veverica – 22 zubov 1023, Myši – 16 zubov 1003 4033 1013 1003