Vedenie 2 x 400 kV Vek Kapuany Voa Lemeany

1

Revitalizcia kpaliska elezn studnika

Z VE R E N ST A N O VI SKOZPOSDENIA VPLYVOV NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIEslo: OU-BA-OSZP3-2014/022965-93/ANJ/III-EIA

vydan Okresnm radom Bratislava, odborom starostlivosti oivotn prostredie, oddelenm ochrany prrody a vybranch zloiek ivotnho prostredia poda zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov

I. ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI

1. NzovFIBINGER ARCHITECTS, s.r.o.

2. Identifikan slo36773 751

3. Sdlo Vajnorsk 83, 831 03 Bratislava

II. ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI

1. NzovRevitalizcia kpaliska elezn studnika

2. elelom navrhovanej innosti je revitalizcia arelu v sasnej dobe nefunknho bvalho kpaliska, ktor je zameran na jeho sprstupnenie verejnosti za elom vybudovania kvalitnho mestskho kpaliska ako prrodnho arelu s celodennmi aktivitami v letnej sezne, ako s lanov lezeck steny, scauting zna (skautsk zna), plov volejbal, detsk preliezaky, nun dreven chodnky na koloch v pralesovej zne, posiedky, ohnisk, vodn atrakcie, sauna, dve samoohrevn kade pre skupiny; v zimnom obdob monos koruovania (v prpade dobrej zimy).

3. Uvateelezn studnika, a.s., Plynrensk 7/A, 821 09 Bratislava aobyvatelia Bratislavy aokolia.

4. UmiestnenieKraj: Bratislavsk Okres: Bratislava III Obec: Bratislava mestsk as Nov MestoK..: VinohradyParc..: 19690/2, 19628/2,3,6,7

5. Termn zaatia a skonenia vstavby a prevdzky navrhovanej innostiTermn zaatia vstavby -05/2015Termn skonenia vstavby - 05/2016Termn zaatia prevdzky - daj nebol stanoven v sprve o hodnoten navrhovanej innostiTermn skonenia prevdzky - nie je znmy

6. Strun popis technickho a technologickho rieenia Nvrh revitalizcie sa zameriava na vyuitie funknho potencilu zemia, na zatraktvnenie schtralho kpaliska avybudovanie prrodnho celoronho arelu, ktor bude poskytova sluby pre rodiny aportovcov (lanov lezeck steny, scauting zna, plov volejbal, detsk preliezaky, nun dreven chodnky na koloch vpralesovej zne, posiedky, ohnisk, vodn atrakcie, at.).Kpalisko v sasnosti tvor Objekt sprvy stechnickm vybavenm, socilnymi ahygienickmi zariadeniami abufet. alej sa tu nachdza Plaveck bazn (25 m) aDetsk bazn a vonkajie portovisk. Arel je napojen na vetky ininierske siete. Arel je vsasnej dobe oploten. Kpalisko si zachovva svoj hlavn vstup + dva podrun obslun vstupy pre nkladn dopravu. Poloha predmetnho kpaliska preduruje progres rieenho zemia vrekreano-portovom vyuit. Arel kpaliska je rieen tak, aby mal nvtevnk monos celodennho vyuitia acelodennch aktivt poas celho roka. Revitalizcia kpaliska elezn studnika plnuje arel doplni o detsk bazn so mykavkou, plov ihrisko, bezbarirov vstup (matky s kokmi, imobiln nvtenci), odstavn plochu pre bicykle, sauna + bufet, nov technologick miestnos (baznov technolgiu), alie premostenie ponad potok Vydrica a drobn architektru doasnho charakteru (posiedky, ohnisk, dreven chodnky, detsk atrakcie, at.).Vstavba arelu bude prebieha etapovito. Prv etapy sa bud tka rekontrukcie existujceho objektu snadvznosou na bazny abaznov technolgiu + ininierske siete. alie etapy sa bud tka vprpade variantnho rieenia A vstavba umpy umiestnenej vspodnej asti arelu avprpade variantnho rieenia B intalcia novej OV-ky, miernej pravy potoku Vydrica, ternnych asadovch prav snadvznosou na drobn architektru. Slnen plochy kpaliska bud vyuit na vodn aportov atrakcie bud tvori jadro arelu abud napojen na Hlavn objekt SO 01 (atne, hygiena, bufet), ktor bude aj objektom sprvy, ktor registruje vetkch nvtevnkov, bude vom umiestnen hlavn elektrorozvdza akotola.Plochy tienen zeleou bud vyuit na rekreano poznvacie aktivity. Jun as parcely shustm stromovm porastom abainatm ternom (meandrovanie vd potoku Vydrica) bude iastone sprstupnen drevenmi chodnkmi na drevench koloch soddychovmi lavikami astabukami obsahujcimi informcie ovegetcii, chrnench biotopoch, chrnench ivochoch, histrii kpaliska avodnom toku Vydrica. Tento chodnk pozvone prejde do strmej asti ponad potokom Vydrica. Tto as bude sli ako prales, t.j. nebude iadnym spsobom upravovan (kosenie, strihanie nletovej zelene, ...).Breh potoku Vydrica bude iastone upraven ako pozvon prstup, podobnm spsobom ako na Partiznskej lke. Vydrica je prechodn jednm existujcim premostenm, ktor sa bude rekontruova vpvodnom kamennom preveden. Druh navrhovan premostenie je umiestnen popri plovom ihrisku anadvzuje na kamenn oporn mr potoka Vydrica sexistujcim kamennm premostenm. Novonavrhovan premostenie bude pozostva zahkej oceovej kontrukcie. Vpredmetnom potoku Vydrica sa nachdza aj zopr mench kaskd, ktor bud doplnen miernymi nbehmi pre migrciu ivochov. Vsamotnom potoku Vydrica bud podporen aspevnen prrodn meandre prrodnm spsobom (trkov nbehy, lomov kame). Zalesnen as nad potokom Vydrica, t.j. nad kamennm opornm mrom je pomerne vstrmom svahu, vstrede srovnejm ternom, zktorho bud sprstupnen dreven posiedky. Ide ostavby doasnho charakteru. Tto as arelu bude sli ako takzvan skautsk zna snuno- vzdelvacm charakterom, v ktorej sa bude deom venova zodpovedn personl.Severn as arelu pozvone prechdza od plovho ihriska do vonej zatrvnenej plochy urenej na loptov hry aport. Tto plocha smerom kstpajcemu svahu bude doplnen orzne atrakcie lanov lezeck siete, spider lanov chodnky, at.Zmerom dizajnovho stvrnenia arelu je nadviaza novovytvorenou architektrou na funkcionrsky odkaz existujceho objektu (SO 01). Prrodn stvrnenie drobnej architektry, ako s napr. hrubo hobovan obklady vodnch kad amykavky, dreven kolov chodnky, rotov kompozitn protimykov podlaha vokol baznov (plat) vimitcii dreva, dreven posiedky, at., bude dotvra cel arel vmaximlnom vyuit prrodnch materilov.

PREHAD NAVRHOVANCH KAPACT (PRE OBA VARIANTY SPOLON):

Plocha parcely: 29 753,00 m2Zastaven plochy: 568,00 m2Spevnen plochy: 2 818,00 m2ztoho plochy baznov: 434,00 m2Plochy zelene: 26 367,00 m2Vodn plochy Vydrice * cca 1 289,00 m2* mimo celkovej plochy parcelyPredpokladan poet osb:150 osb/desezna100 osb/depreden sezna 20 osb/demimo seznuPoet zamestnancov vareli vrmci smeny:6 osb poas seznyPoet zamestnancov vareli vrmci smeny:5 osb poas predenej seznyPoet zamestnancov vareli vrmci smeny:2 osoby mimo seznu Statick doprava:75 stt dlhodob sttiealej je predpoklad vybudovania zariadenia na odstavenie cca 60 bicyklov pri vstupe na kpalisko.

OBJEKTOV SSTAVA:

Stavba je lenen na nasledovn stavebn objekty a prevdzkov sbory:SO 01 Hlavn existujci objekt (rekontrukcia)SO 02 Navrhovan objekt (sauna, bufet)SO 03 Terasa s baznmi, atrakciami, baznov technolgia SO 04 Stavby doasnho charakteru (premosovacia lvka, boxy, posiedky, stojany na bicykle)SO 05 Sadov a ternne pravy + prava koryta potoku VydricaSO 06 Vstavba umpy, resp. novej OV, svisiace technick zzemie, ininierske siete SO 07 Oplotenie arelu

Objekt SO 01: Ide opvodn objekt, ktor spolu sdvoma existujcimi baznmi navrhol vr. 1943 Frantiek Prchlk. Tento objekt sa zachov vjeho pvodnom znen, t.j. dispozine sa objekt nemen. Na jeho vstupnom podla sa zachov nstupn lvka svrtnicou abufetom. Na jeho spodnom podla bud zachovan hygienick asocilne zariadenia (pvodn socilne zariadenie vobjekte SO 01 - 3 x mui, 3 x eny, WC pre imobilnch) a navye pribudne 1 x WC pni a1 x WC dmy (pri baby boxe), atne, miestnos prvej pomoci, denn miestnos. Sutern, kde bola pvodne sstreden baznov technolgia, bude fungova ako kotola pre ohrev baznovej aTV vody.Objekt SO 02: Ide onavrhovan objekt, ktor nadvzuje priamo na SO 01 atvor sas novej ternnej rampy nov bezbarirov vstup. Vrovni nstupu je zriaden bufet, ktor tak ako bufet vSO 01 bude fungova len na bze chladench sendviov anpojov. Vspodnom podla (zapusten vnsype ternnej rampy) bude umiestnen sauna shygienickm zzemm pre 4 osoby.Objekt SO 03: Ide otzv. plat alebo terasu tvoren rotovm kompozitnm protimykovm materilom vimitcii dreva (Twinson), v ktorom(ej) s umiestnen vetky 4 bazny (s celkovm objemom 484,9 m3) stechnologickou podzemnou miestnosou, plovm ihriskom adrobnou architektrou doasnho charakteru (sprchy brodisk, prezliekacie kabnky, baby box prebaovac box smikrovlnkou, detsk atrakcie).Objekt SO 04: Ide ostavby doasnho charakteru (premosovacia lvka, boxy, posiedky, stojany na bicykle, detsk preliezaky, kolky). Ide ostavby ahkej drevenej aoceovej kontrukcie smonosou ich demonte.Objekt SO 05: Sadov aternne pravy + prava koryta potoka Vydrica. Ide opravy ternu abrehu potoka Vydrica zaloen na prrodnom spevnen (gabinov koe zkamea, trkov prava, lomov kame) problmovch ast brehu Vydrica (spevnenie apodpora meandrov). Objekt SO 06:Variant A: vstavba umpy umiestnenej vspodnej asti pozemku Variant B: vstavba novej OV Ininierske siete vntroarelov, vedenie vo vkope pod umelm drevorotom SO 03.Objekt SO 07: Oplotenie arelu bude bliie definovan v alom stupni projektovej dokumentcie. Navrhnut je pvodn kovov drten pletivo nahradi vhodnejou formou pre prrodn prostredie. Konkrtne formou drevenho oplotenia, ktor je materilovo blzke prrodnmu s maximlnou vkou do 2 m. Spodn dreven prieka je navrhnut asi 30 cm nad zemou amedzi jednotlivmi priekami s odporan vie odstupy.

DOPRAVN RIEENIE Pre navrhovan investin zmer bola spracovan tdia dopravy - Revitalizcia kpaliska elezn studnika (FIBINGER ARCHITECTS, 04/2012). Navrhovan dopravn rieenie nadvzuje na celkov dopravn rieenie predmetnej zny elezn studnika, ktor riei pecilna komisia zriaden M Bratislava-Nov Mesto aHl. mestom SR Bratislavy. Repektuje teda existujce anavrhovan dopravn trasy celej rekreanej oblasti eleznej studniky (Hornej Mlynskej doliny) komplexne, od vstupu od oblasti pri ervenom moste a po nadvznosti na komunikcie smer Pekn cesta, Krasany arekrean stredisko Kamzk.Dopravn rieenie (navrhovan) berie do vahy jestvujce afunkn zariadenia ainnosti vtejto oblasti, ako s zariadenia na Partiznskej lke, vletn retaurcie Klep, elezn studnika, Sneienka, lanovka aKamzk, bval ttne sanatrium ain aj plnovan innosti mestskou asou askromnmi investormi pre komplexn revitalizciu celej tejto vzcnej prrodnej mestskej asti.

Nvrh dopravnho rieenia kpaliska.Individulna osobn doprava nvtevnkov kpaliska motorovmi vozidlami sa neuvauje. Uvauje sa sdopravnm uzverom pri vstupe do chrnenej oblasti pri elezninom ervenom moste. Doprava bude zabezpeen existujcou autobusovou linkou . 43, ktor m konen zastvku vtesnej blzkosti kpaliska. Vhadovo projekt uvauje vsezne shromadnou ekologickou dopravou elektrovlikom (EKO BUS), ktor by vyuval existujce zastvky MHD. Vrovni sasnho parkoviska pri Partiznskej lke by mohla by umiestnen aj centrlna poiova bicyklov pre pohodln prevoz ku kpalisku.Dokumentcia riei statick dopravu na zchytnom parkovisku Partiznska lka azchytnom parkovisku Tesco Lama, priom pre potreby kpaliska je vzmysle STN 73 6110 vypotanch 75 parkovacch miest. So spolonosou TESCO STORES SR, a.s. m investor psomne uzatvoren dohodu omonosti vyuvania parkovacch miest pri Obchodnom centre TESCO Galria Lama. Sasn parkovisko na Partiznskej lke vyuvan nvtevnkmi lesoparku je umiestnen vdefinitvnej polohe avzmysle spracovanej U nie je navrhnut na rozrenie. Kapacity parkoviska s vsezne plne obsaden. Vzhadom kuvedenmu bude potrebn poas pracovnch dn nutn zregulova vjazd do arelu nad Partiznskou lkou tak, aby nvtevnci boli nten zaparkova svoje vozidl na vyie uvedench parkoviskch. Vrovni parkoviska pri Partiznskej lke je zdlhodobho hadiska plnovan vstavba parkovacieho domu, ktor by vraznou mierou pomohol riei statick dopravu na vstupe do lesoparku.

Elektrovlik Eko BusElektrovlik by vychdzal od zchytnho parkoviska Partiznska lka sdopravnou uzverou, kde by bolo jeho kryt depo. Jeho trasa by viedla po Ceste mldee ajeho zastvky by boli toton so zastvkami autobusovej linky . 43 Partiznska lka, Klep, Deviaty mlyn, elezn studnika, Bukva, Sneienka (lanovka), Kameolom, Lesopark kpalisko Vydrica (Sanatrium). Predpokladan kapacita spravy je 36 osb. Vzhadom na dku trasy cca 2 km amalej rchlosti vlika (max. 20 km/h) je vhodn prevdzkova dve spravy kyvadlovm spsobom, o by predstavovalo kapacitu dopravy vpike 144 osb/hod. jednm smerom.

Cyklisti, chodciDopravn tdia Revitalizcie kpaliska elezn studnika nadvzuje na systm hlavnch cyklotrs aturistickch chodnkov. Cyklotrasy vytvraj vntorn irok okruh od Partiznskej lky popri Ceste mldee kstanici lanovky ahore na Kamzk asp cez Oskerdu aKlenovce do dolia Vydrice, prpadne do vzdialenejch smerov (Krasany, Kan, Lama, Jasienky).Poiovne bicyklov by bolo mon zriadi vlokalitch: Dopravn uzvera erven most (Partiznska lka), elezn studnika, Lanovka, Lesopark, Kamzk.

VODOVODPre zsobovanie pitnou vodou pre navrhovan innos bude vyuvan jestvujci systm, ktor bude doplnen vareli oalie doplujce rozvody. Rozvod vody bude doplnen tie ovodomern achtu umiestnen pod svahom. Nevyuit jestvujce vodovody bud zruen vrmci vstavby novch objektov.Zrozvodu vody bud pripojen socilne zariadenia aatne arelu. Potrebn TV bude zskavan zo zsobnkovho ohrievaa, ktor je rieen vasti vykurovanie.Napanie baznov bude pred zaatm sezny postupne zrozvodu pitnej vody. Poas sezny bude kvalita vody udriavan aupravovan vtechnologickom vybaven baznov.

ODKANALIZOVANIEOdvedenie splakovch odpadovch vd navrhovanch socilnych zariaden aprevdzok ako aj baznovch odpadovch vd bude rieen dvoma alternatvami. Prve alternatvy vspsobe znekodovania odpadovch vd vznikajcich poas prevdzky s predmetom posudzovania avariantnosti predkladanej sprvy ohodnoten navrhovanej innosti.Vobidvoch variantoch bude rieenie odvedenia odpadovch vd zrevitalizovanho arelu vpvodnej koncepcii, t.j. cez preerpvaciu stanicu do gravitanej asti stokovej siete.

VARIANT A vetky odpadov vody (splakov aj baznov) s zasten do zbernej akumulanej ndre ansledne bud odvan mimo zujmov zemie cisternovmi feklnymi vozidlami do zazmluvnenej OV. Po ukonen sezny baznovej prevdzky bude voda zbaznov taktie postupne vyvezen cisternovmi vozidlami do urenho inho recipientu resp. na zazmluvnen OV, do ktorej bud odvan aj vznikajce odpadov vody. VARIANT B splakov odpadov vody bud zasten do novej navrhovanej biologickej OV Bioclar B15 aB60 vjunej asti hodnotenho arelu, ktor zabezpe efektvne ainn istenie odpadovch vd. Zneisten baznov vody cca 2m3/de bud odvdzan do zbernej ndre sobjemom 10m3, zktorej nsledne bud odvan cisternovm vozidlom, mimo zujmov zemie. Za navrhovanou OV bude umiestnen zmieavacia ndr, kde sazmieavaj preisten splakov vody zOV aodpadov vody zrezervnej (havarijnej) ndre (v prpade nevyhovujcich vsledkov vndri skontinulnym monitoringom). Za zmieavacou ndrou bude umiestnen dvojndr skontinulnym meranm hodnt kvality vypanch vd. Vprpade, e kvalita vyistench odpadovch vd bude zodpoveda limitnm hodnotm vzmysle platnej legislatvy, vody bud zasten do recipientu (potok Vydrica). Po ukonen sezny baznovej prevdzky bud vyisten vody zbaznov postupne vypan taktie cez tto monitorovaciu ndr do potoka Vydrica pri zabezpeen jej nezvadnosti apri splnen podmienok sprvcu toku cez potrubie avpustn objekt.

Daov vodyNarbanie sdaovmi vodami vrmci navrhovanho arelu voboch variantnch rieeniach, bude poda pvodnho rieenia, t.j. odvedenm do ternu.

PRAVA TOKU VYDRICA Stredn sek toku Vydrice vmieste jednostrannej pravy opornm mrom bude upraven lomovm kameom formou kamennej rovnaniny, vhornej asti svahu sa bude frakcia postupne zmenova. Vka opevnenia sa navrhuje do vky Q5r, t.j. do vky cca 0,7 m. Pta svahu bude stabilizovan betnovou ptkou, nad ktorou bude pokraova opevnenm zdrtokamea. Smerov vedenie bude akceptova vznikajce meandre. Poruen prahy vdne bud opraven do pvodnho stavu. Tto avostrann prava svahu bude na dku cca 170 m.Obdobnm spsobom bude doplnen aj sek toku dky 40 m od vyie leiaceho upevnenho profilu pod hradidlom po pravostrann mr.sek Vydrice vdke cca 70 m na vstupe do arelu bude upraven do pvodnho stavu. Funkcia stavidla bude zruen, nakoko voda potrebn pre napanie baznu bude zabezpeen zinho zdroja. Taktie bude zruen odbern objekt seslami ataktie dosadzovacia ndr. pravy vo svahovom opevnen po odstrnen odbernho objektu bud upraven poda pvodnho stavu.Spevnenie lomovm kameom bude aj vmieste prechodu toku zprirodzenho koryta do upravenho na vstupe do rieenho arelu.Spodn sek Vydrice vrieenom areli pod vyie popsanm sa navrhuje ponecha bezo zmeny.

BAZNOV TECHNOLGIA SPOLON PRE OBE VARIANTN RIEENIAPrevdzkov sbor riei zabezpeenie poadovanej kvality vody pre navrhovan bazny. Rieenie vychdza zplatnho predpisu vyhlky MZ SR . 308/2012 Z.z. opoiadavkch na kvalitu vody, kontrolu kvality vody aopoiadavkch na prevdzku, vybavenie prevdzkovch plch, priestorov azariaden na prrodnom kpalisku ana umelom kpalisku. Bazny B1a B2 bud rieen tak, e do pvodnho telesa baznov B1 aB2 bud vloen nerezov vane, bazny B3, B4 vrtane technologickej miestnosti atechnolgie pravy baznovej vody predstavuj novostavbu.

daje obaznoch

bazn -oznaenie

plocha

hbka

objemjednot.plocha na nvtev.sas.poetnvev.

teplota vody

poloha

m2mm3m2nvev.0C

B1 vonkajviacelov266,21,425379,455,05424,0vonkajB2 vonkajdojazdov82,51,0586,610,0926,0vonkajB3 vonkajdetsk58,50,3017,61,53932,0vonkajB4 vonkajbazn pl270,051,41,02732,0vonkajspolu:434,2

484,9

129,0

Viacelov bazn B1Viacelov bazn bude obdnikovho pdorysu shbkou 1,25 1,6 m, so zlivom vstrednej neplaveckej asti. V bazne bude vytvoren monos kondinho plvania 3 plaveckch drh. Vstup do bazna bude zabezpeen schodiskom a3 ks rebrkov. Priemern hbka vody vbazne bude 1,425 m. Vbazne bud tri rovne hbok. Vneplaveckej asti 1,25 1,3 m, vstrednej asti bude 1,3 1,6 m, vplaveckej 1,6 m. Prvod upravenej vody bude cez dnov prvodn trysky, odvod baznovej vody bude cez prepadov ab situovan po celom obvode do vyrovnvacej ndresmonosou odsvania cez dnov vpus napojen na sanie cirkulanho erpadla pravne vody. Navrhovan teplota vody vbazne je 24 oC. Bazn bude napojen na spolon pravu vody sdojazdovm baznom B2 vkonom 130m3/h, priom pre rekrean bazn bude rezervovan vkon 72m3/h.Zoznam atrakci vbazne:podhladinov svietidl 300W- 18 kskrytlov dladice- 4 kshojdac zliv - 1 ks

Dojazdov bazn B2Dojazdov bazn bude obdnikovho pdorysu abude sli pre dojazd zo irokej mkaky. Vstup do bazna bude zabezpeen schodiskom po celej stene bazna oproti mkake. Priemern hbka vody vbazne bude 1,05 m. Prvod upravenej vody bude cez stenov prvodn trysky, odvod baznovej vody bude cez prepadov ab situovan po celom obvode do vyrovnvacej ndresmonosou odsvania cez dnov vpus napojen na sanie cirkulanho erpadla pravne vody. Navrhovan teplota vody vbazne je 26 oC. Bazn bude napojen na spolon pravu vody srekreanm baznom B1 avkonom 130 m3/h, priom pre dojazdov bazn bude rezervovan vkon 58 m3/h.Zoznam atrakci vbazne:podhladinov svietidl 300W- 2 ks

irok mkaka - 1 ks

Detsk bazn B3Detsk bazn bude obdnikovho pdorysu a bude sli pre deti do 6 rokov. Hbka vody vbazne bude 0,3 m. Prvod upravenej vody bude cez dnov prvodn trysky, odvod baznovej vody bude cez prepadov ab situovan po troch stranch bazna do vyrovnvacej ndre. Prepadov ab nebude na spolonej stene sbaznom B4. Navrhovan teplota vody vbazne je 32 oC. Bazn bude napojen na samostatn pravu vody svkonom 18 m3/h.Vdetskom bazne sa zatia neuvauje satrakciami.

Bazn Pl B4Bazn Pl bude obdnikovho pdorysu. Bazn bude sli pre najniie vekov kategrie det, max. pre deti do 6 rokov. Hbka vody vbazne bude 0,05 m. Prvod upravenej vody bude cez dnov prvodn trysky a odvod baznovej vody bude cez prepadov ab situovan po troch stranch bazna do vyrovnvacej ndre. Prepadov ab nebude na spolonej stene sbaznom B3. Navrhovan teplota vody vbazne je 32 oC. Bazn bude napojen na samostatn pravu vody svkonom 5 m3/h.Vbazne Pl sa zatia neuvauje satrakciami.

prava vody U1prava vody U1 svkonom 130 m3/h bude zabezpeova poadovan kvalitu vody pre viacelov bazn B1 adojazdov bazn pre irok mkaku B2. Pre viacelov adojazdov bazn vzhadom na relatvne niiu teplotu baznovej vody je navrhnut schma pravy baznovej vody bez sekundrneho stupa dezinfekcie. prava bude situovan vtechnologickom priestore vytvorenom medzi baznmi B2 aB3. Svetl vka technologickej miestnosti bude 2,1 m, vprehbenej asti pod filtrami bude 2,8 m.Vpravni U1 je navrhnut schma pravy baznovej vody:bazn vyrovnvacia ndr koagulcia erpanie erpadlami so zabudovanm predfiltrom filtrcia na viacvrstvovch filtroch (piesok + hydroantracit) ohrev vody vo vmennku tepla na 24 oC prava pH dezinfekcia vody chlrom tu sa del voda na dve vetvy jedna vetva vody ide do bazna B1, druh vetva doohrev vody vo vmennku na 26 oC dezinfekcia vody chlrom bazn B2.

prava vody U2prava vody U2 svkonom 18 m3/h bude zabezpeova vmenu objemu vody vbazne raz za hodinu a tm bude spa poadovan kvalitu vody pre detsk bazn B3. prava bude situovan vtechnologickom priestore. Vpravni U2 je navrhnut schma pravy baznovej vody:bazn vyrovnvacia ndr erpanie erpadlami spredfiltrami koagulcia filtrcia naviacvrstvovom filtre snplou piesku ahydroantracitu ohrev vody vo vmennku tepla prava pH dezinfekcia vody chlrom bazn

prava vody U3prava vody U3 svkonom 5 m3/h bude zabezpeova vmenu objemu vody vbazne raz za 20 min atm bude spa poadovan kvalitu vody pre bazn Pl B4. prava bude situovan vtechnologickom priestore.Vpravni U3 je navrhnut schma pravy baznovej vody:bazn vyrovnvacia ndr erpanie erpadlami spredfiltrami koagulcia filtrcia na viacvrstvovom filtre snplou piesku ohrev vody vo vmennku tepla prava pH dezinfekcia vody chlrom bazn

Poiadavky na stavebn as.Pri rekontrukcii baznov B1 aB2 bude vloen nerezov kontrukcia baznovch van do pvodnho telesa baznov. Pre bazny B3 aB4 bude pouit nerezov kontrukcia baznovch van uloen na psovch zkladoch, trkovom apieskovom podklade. Priestory pre technologick zariadenie rovn baznovej vody musia by odvetran so zabezpeenm poadovanej teploty max. 35oC arelatvnou vlhkosou max. 65 % vtchto priestoroch. Technologick zariadenie baznovej technolgie novch aj rekontruovanch baznov bude situovan vmedzibaznovom priestore:svetl vka medzibaznovho priestoru bude 2,1 mvasti s podfiltrami bude prehbenie sosvetlou vkou 2,8 mvasti spodfiltrami so svetlou vkou 2,8m bude erpacia zchytka 0,8x0,8x0,6 mvasti pod lamelovmi usadzovacmi ndrami bude prehbenie so svetlou vkou 3,5 mvasti pod lamelovmi usadzovacmi ndrkami so svetlou vkou 3,5 m, bude erpacia zchytka 0,8x0,8x0,6 m.

ZSOBOVANIE TEPLOMTeplo do baznov bude dodvan prostrednctvom vmennkov tepla intalovanch na cirkulanom okruhu pravn. Zdrojom tepla bude plynov kotola. Vykurovacia voda otepelnom spde 80/60 oC bude veden podzemnm teplovodom do strojovne baznovej technolgie, kde sa pripoj na vmennky tepla sliace na ohrev baznovej vody. Ako zdroj tepla je navrhnut kaskda tyroch kondenzanch kotlov typ BUDERUS Logamax plus GB 162-45 shorkmi na spaovanie zemnho plynu. innos kotlov je 98 %-n. Horky s uren pre spaovanie zemnho plynu naftovho ovhrevnosti 33,4 MJ/Nm sprevdzkovm tlakom 2 kPa. Kotle dosahuj nzke hodnoty emisi kodlivn do ovzduia (NOx je menej ako 60 mg/kWh aCO je menej ako 50 mg/kWh). Odvod spaln je spolonm dymovodom do trojvrstvovho nerezovho komna odveden nad strechu budovy. Prevenie komna nad strechou mus by vslade sprlohou . 9 vyhlky MP SR . 410/2012 Z.z. Kotlov okruh bude oddelen od vykurovacieho systmu hydraulickm vyrovnvaom. Vykurovac systm bude rozdelen na dve vetvy. Prv vetva bude pre ohrev baznovej vody sneregulovanou vodou aobehovm erpadlom. Potrubie bude veden bezkanlovm podzemnm vedenm do strojovne baznov. Vstrojovni baznovej technolgie bud umiestnen vmennky aakumulan ndoby (dodvka baznovej technolgie), ktor bud na primrny vykurovac rozvod pripojen. Regulciu ohrevu baznovej vody zaistia prvky MaR. Druh vetva bude pre vykurovanie objektov SO 01 a02 vzimnom obdob, bude ekvitermicky regulovan asvlastnm obehovm erpadlom. Zven objem vody vo vykurovacom systme bude zachytvan vexpanznej ndobe. Doplovanie vody do vykurovacieho systmu bude zpravne vody.Vykurovac systm vobjektoch SO 01 aSO 02 bude dvojrrkov sntenm obehom vykurovacej vody. Raditory bud oceov doskov pripojen na rozvod potrubia cez raditorov armatry. Rozvod potrubia bude veden vpodlahe abude plasthlinkov. Vypanie vykurovacieho systmu bude cez vypacie kohty vsuterne. Odvzdunenie bude cez automatick odvzduovae na najvyom bode trasy potrubia.Medzi kotolou astrojovou baznovej technolgie bude zrealizovan podzemn teplovod preveden zpredizolovanho potrubia PIPECO (dodva PIPECO Slovakia Brezno). Pri monti potrubia musia by dodran montne podmienky dodvatea predizolovanch rozvodov. Potrubie pre vykurovanie bude zoceovej rry stepelnou izolciou PUR pena. Celkov dka teplovodu bude 50 m a prenosn kapacita bude 170 kW. Tepeln rozanos potrubia bude eliminovan voblkoch prirodzenm spsobom zmenami smeru trasy. Oblky sa obloia dilatanmi vankmi. Sasou dodvky spredizolovanm potrubm bude aj monitorovac systm.

POIADAVKY NA VODN HOSPODRSTVO.Odpadov vody zprevdzky pravy afiltrcie baznovej vody bud priebene likvidovan vslade svodoprvnym povolenm poda svojho charakteru. Odpadov vody vznikaj pri regenercii npln filtranch jednotiek aodpanm asti vodnho obsahu pri dennej vmene vody. Priemern denn mnostvo doplnkovej riediacej vody a priemern denn mnostvo odpadovch vd je stanoven poda priemernej dennej nvtevnosti apoiadavky na vmenu vody vzmysle hygienickch poiadaviek min. 30 l/osobu/de, resp. poda potreby pracej vody.

ZSOBOVANIE ZEMNM PLYNOMProjekt riei rozvod plynu od napojenia na STL rozvod plynu DN 80 -100 kPa a po plynomer arozvod NTL plynu kotolni.Arel kpaliska elezn studnika je zsobovan STL plynom zjestvujcej regulanej stanice plynu, ktor je umiestnen na pozemku investora.Vysokotlakov regulan stanica redukuje VTL plyn na STL 100 kPa azsobuje objekt Sanatria. Vobjekte sanatria je osaden plynomer Romet G-65. Novonavrhovan objekt kpaliska je na pozemku investora, ale bude spravovan nezvisle od sanatria.Trasa plynovodu je navrhnut sbene sjestvujcim vodovodom. Prepojovacie prce bud vykonan bezodstvkovou technolgiou. Na mieste prepojovacch prc bude vyhben montna jama pdorysu 1,50 x 2,5 m na hbku 60 cm pod jestvujce potrubie (cca 2,1 m).Za napojenm bude osaden plynov uzver AVK D 50 so zemnou teleskopickou spravou aliatinovm poklopom. Plynov uzver bude na oceov potrubie navaren aza uzverom bude osaden prechodka oce-PE D 40.Potrubie STL plynovodu bude zPE rr D 50 (50x4,6) PE 100, SDR 11, PN 10 dky 284 m.Ukonenie plynovodu bude vplynomernej skrinke HUPD40.

Chrniky na STL rozvodeVtrase plynovodu je krenie asfaltovej cesty. Vtomto mieste bude na potrub osaden PE chrnika D 160 mm dky 17 m. Chrnika mus presahova minimlne 1 m na kad stranu cesty.Plynovod bude uloen votvorenej paenej ryhe na 150 mm pieskovom lku s200 mm pieskovm obsypom. Nad pieskovm obsypom bude uloen flia zo ltej farby poda STN 736006. Flia mus presahova potrubie najmenej 50 mm po oboch stranch.Nad potrubm bude umiestnen meden vyhadvac vodi sizolciou do zeme sminimlnym prierezom 4 mm2.

Zemn prcePred zahjenm zemnch prc je potrebn vytenie vetkch existujcich podzemnch veden atak uri presn vedenie trasy plynovodu. Po vyten trasy je potrebn vykona nasledovn zemn prce: vkop ryhy, zsyp potrubia, sptn prava pokodench plch. Vetky prce musia by zrealizovan vslade sSTN 38 6413, STN 73 6005, STN 73 3050 aprslunch bezpenostnch predpisov.Pred zahjenm vkopu pre vonkaj plynovod je nutn vyti vetky ininierske siete, ktor prichdzaj do vahy, za prtomnosti zstupcov sprvcov siet. Pri kren asbehu s inmi ininierskymi vedeniami treba dodra STN 73 6005 Priestorov prava veden technickho vybavenia aochrann psma vzmysle vyhlky . 70/1998 Zb.

ELEKTROINTALCIAportovo-rekrean komplex bude napojen zjestvujcej transformanej stanice . TS 73. Poda potreby bude jestvujca trafostanica upraven onavenie poadovanho vkonu pre novobudovan komplex. Napjac kbel ztrafostanice bude uloen vkblovej ryhe veda prjazdovej komunikcie, chodnka, prpadne vterne. Vprpade kriovania skomunikciou bude uloen vchrnike FXP vhbke 1 m od rovne. Spolu snapjacm kblom bude vkblovej trase uloen zemniaci ps FeZn 30/4 mm.Exterirov osvetlenie je svietidlami vprslunom kryt avkone. Ovldanie osvetlenia je asovmi hodinami vkombincii so spnacmi hodinami. Pre kad prevdzku oberstvenia bude priveden silov vvod skontrolnm meranm spotreby elektrickej energie. Rozvdza, ako aj intalcia priestorov, bude pecifikovan budcim njomcom priestoru.Socilne ahygienick priestory bud osvetlen svietidlami skompaktnmi zdrojmi na predpsan intenzitu osvetlenia 100 lx poda STN. Svietidl bud vprslunom kryt avkone anapojen bud zrozvdzaa prslunch priestorov.Po celom areli je navrhnut vonkajie osvetlenie na predpsan intenzitu osvetlenia. Typy svietidiel vyberie hlavn architekt. Osvetlenie bude napojen zrozvdzaa vonkajieho osvetlenia, spnan bude smrakovm snmaom vkombincii sasovmi hodinami. Svietidl bud sprslunm krytm avkonom. Vobjektoch s intalovan hlavn uzemovacie svorky (HUS), ktor s pripojen na uzemnenie objektov. Hlavn uzemovacia prpojnica je vytvoren zemniacim psom FeZn 30/4mm uloenom vzkladovom pse objektov. Na uzemnenie objektov bud pripojen vetky cudzie vodiv asti, neiv asti elektrickch zariaden, vek kovov hmoty apod.Pre objekty bud navrhnut samostatn bleskozvody. Intalcia bleskozvodov bude poda STN 34 1391, STN 34 1391/Z2 aktvnymi zberami, vodiom FeZn f 8 mm a po skobn svorky, od nich a kzemniom je vodi FeZn f 10 mm prpadne ps FeZn 30/4 mm. Skobn svorky bud zapusten do fasdy vo vke cca 60 cm od rovne ternu.

PROTIPOIARNA OCHRANAPredpokladan poiarne sekySO 01 jeden poiarny sekSO 02 tri poiarne seky (maximlna plocha poiarneho seku 30 m2 zdvodu nezabezpeenia vody na hasenie poiarov)SO 03 jeden poiarny sek

Stavba si mus na as uren technickmi pecifikciami zachova svoju nosnos astabilitu. Objekt mus umoni bezpen evakuciu osb avec zhoriaceho alebo poiarom ohrozenho objektu, alebo jeho asti na von priestranstvo, resp. do inch poiarom neohrozench priestorov. Mus brni reniu poiaru adymu medzi jednotlivmi poiarnymi sekmi vo vntri objektu, na in objekt. Mus umoni inn zsah poiarnych jednotiek pri hasen poiaru ahasiacich prcach.Vobjektoch nebude navrhnut vntorn poiarny vodovod. Vodu na hasenie poiarov nebude nutn zabezpeova. Plocha rieench poiarnych sekov SO 02 bude 30 m2, apoiarny sek vSO 03 bude bez poiarneho rizika. Pre SO 01 nie je potrebn vodu na hasenie poiarov zabezpeova, jedn sa ozmenu stavby skupiny 1 poda STN 73 0834. Poet adruh hasiacich prstrojov sa ur valom stupni PD.

SADOV ATERNNE PRAVYZujmov zemie si zachov dnen podobu. Ako u bolo vyie spomnan, mierna prava ternu bude preveden vokol toku Vydrica. Vrmci rekontrukcie kpaliska sa neuvauje svrubom existujcich drevn. Sadovncke pravy vjednotlivch astiach zujmovej lokality bud rieen tak, aby pomohli objekt kpaliska zaleni do prrodnho prostredia, teda dba na vhodn vber rastlinnho materilu avhodn truktru porastov (stromov akrovinn poschodie).

Prprava zemiaPrprava zemia bude spova hlavne vprave aspevnen prstupovch plch zhlavnej prjazdovej komunikcie ako aj vo vyisten arelu od hrubch neistt.

VARIANTNOSNavrhovan innos bola predloen na posdenie vplyvov na ivotn prostredie v dvoch variantnch rieeniach (variant A a variant B) a v nulovom variante.

Variant nulov predstavuje variant stavu, ktor by nastal, ak by sa navrhovan innos neuskutonila.

Varianty navrhovanej innosti (variant A a variant B) uvauj s rekontrukciou existujcich objektov, ktor sa v sasnosti vyskytuj v zujmovom zem a z kapacitnho hadiska s jednotliv plochy ako aj objektov skladba toton. Zsadn rodziel medzi nimi je v spsobe odvdzania odpadovch vd:

Variant A vetky odpadov vody (splakov aj baznov) s zasten do zbernej akumulanej ndre ansledne bud odvan mimo zujmov zemie cisternovmi feklnymi vozidlami do zazmluvnenej OV. Navrhovan vodotesn akumulan ndr bude s objemom 20 m3. Po ukonen sezny baznovej prevdzky bude voda zbaznov taktie postupne vyvezen cisternovmi vozidlami do urenho inho recipientu resp. na zazmluvnen OV, do ktorej bud odvan aj vznikajce odpadov vody.

Variant B splakov odpadov vody bud zasten do novej navrhovanej biologickej OV Bioclar B15 aB60 umiestnenej vjunej asti hodnotenho arelu, ktor zabezpe efektvne ainn istenie odpadovch vd. Zneisten baznov vody cca 2m3/de bud odvdzan do zbernej ndre sobjemom 10m3, zktorej nsledne bud odvan cisternovm vozidlom, mimo zujmov zemie. Za navrhovanou OV bude umiestnen zmieavacia ndr, kde sazmieavaj preisten splakov vody zOV aodpadov vody zrezervnej (havarijnej) ndre (v prpade nevyhovujcich vsledkov vndri skontinulnym monitoringom). Za zmieavacou ndrou bude umiestnen dvojndr skontinulnym meranm hodnt kvality vypanch vd. Vprpade, e kvalita vyistench odpadovch vd bude zodpoveda limitnm hodnotm vzmysle platnej legislatvy, vody bud zasten do recipientu (potok Vydrica). Po ukonen sezny baznovej prevdzky bud vyisten vody zbaznov postupne vypan taktie cez tto monitorovaciu ndr do potoka Vydrica pri zabezpeen jej nezvadnosti apri splnen podmienok sprvcu toku cez potrubie avpustn objekt.

III. POPIS PRIEBEHU POSUDZOVANIA

1. Vypracovanie sprvy o hodnotenZmer Revitalizcia kpaliska elezn studnika vypracovala spolonos AQUIFER s.r.o., Bleduov 66, 831 03 Bratislava a navrhovate FIBINGER ARCHITECTS, s.r.o., Vajnorsk 83, 831 03 Bratislava ho doruil prslunmu orgnu, Obvodnmu radu ivotnho prostredia vBratislave, oddeleniu prierezovch environmentlnych innost (alej len OP) poda 22 zkona . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie aozmene adoplnen niektorch zkonov, vznen neskorch predpisov (alej len zkon) da 30. 09. 2011 adoplnil ho po vzve prslunho orgnu da 17. 10. 2011. Navrhovan innos bola posudzovan vzmysle prlohy . 8 zkona, kapitoly . 14. elov objekty pre port, rekreciu acestovn ruch, poloky . 6. portov arely asvisiace zariadenia (nekryt portov ihrisk akryt budovy pre port). Predpokladanou itkovou plochou navrhovanho arelu kpaliska 29753 m bola navrhovan innos zaraden pod as B vyie uvedenej prlohy, kapitoly a poloky zkona, o znamen, e spadala pod zisovacie konanie.Na zklade psomnej iadosti navrhovatea o upustenie variantnosti zmeru zo da 15. 06. 2011, prslun orgn neupustil od poiadavky variantnho rieenia zmeru aiadal vypracovanie alieho relneho variantu listom . ZPO/2011/04426-3/ANJ/BA III zo da 22. 07. 2011. Navrhovate predloil zmer vdvoch variantoch avnulovom variante, priom variantnos navrhovanej innosti spovala vcelkovo zvenej vodnej ploche apote baznov. Variant I. predpokladal tyri bazny oploche 434 m2 avariant II. s celkovou plochou baznov 638m2 obsahoval navye ete alie dva bazny (bazn satrakciami abazn divok voda). Zmer bol da 24. 10. 2011 zaslan na zaujatie stanoviska v zmysle 23 ods. 1 zkona vetkm zainteresovanm subjektom (rezortnmu orgnu, povoujcemu orgnu, dotknutmu orgnu a dotknutej obci).Po pripomienkovom konan predmetnho zmeru bolo da 09. 12. 2011 OP vydan rozhodnutie . ZPO/2011/04426-34/ANJ/BA III poda 29 zkona, e predmetn navrhovan innos sa bude posudzova poda zkona. Rozsah hodnotenia, uren poda 30 ods. 1,2,3 zkona, bol vydan da 19. 12. 2011 (list . ZPO/2011/04426-36/ANJ/BA III). Pre podrobnejie hodnotenie vplyvu navrhovanej innosti sa urili varianty pre alie hodnotenie:nulov variant stav, ktor by nastal, ak by sa navrhovan innos neuskutonila;variant A modifikovan relny variant na zklade novch poznatkov, limitov zemia a opodstatnench pripomienok uplatnench zastnenmi subjektmi v zisovacom konan (zohadujci najm hydrogeologick a biologick limity, vplyvy navrhovanej innosti na predmet ochrany EV Vydrica raka riavovho, ale aj kapacitn monosti dopravnej infratruktry a preukazujci slad a regulciu vyuitia zemia poda platnej zemnoplnovacej dokumentcie, ktorou je zemn pln hlavnho mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znen neskorch zmien a doplnkov);variant B dopracovan pvodn variant v zmere navrhovan ako variant . I so tyrmi baznmi o ploche 434 m2.

V rozsahu hodnotenia bolo zrove stanovench 21 pecifickch poiadaviek (vi niie) a 4 veobecn podmienky. Zo stanovsk doruench kpredmetnmu zmeru ana zklade vsledkov zisovacieho konania vyplynula potreba vsprve ohodnoten podrobnejie rozpracova nasledovn okruhy otzok svisiacich snavrhovanou innosou:podrobne posdi avyhodnoti slad navrhovanej innosti splatnou zemnoplnovacou dokumentciou, so zvznmi regulatvmi priestorovho usporiadania afunknho vyuvania zemia poda PN hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007, vznen neskorch zmien a doplnkov ana zklade toho vypracova a posdi al modifikovan relny variant navrhovanej innosti, ktor by bol vslade splatnou zemnoplnovacou dokumentciou a ktor by vychdzal a zohadnil nov poznatky a zistenlimity zemia (variant A uveden v asti 1);podrobne zhodnoti vplyvy navrhovanej innosti na predmet ochrany EV Vydrica raka riavovho azdokladova, e navrhovanou innosou nedjde kzhoreniu u aj tak nepriaznivho stavu tohto chrnenho druhu ajeho biotopu; navrhn tak zmierujce opatrenia vsvislosti sochranou raka riavovho, ktor minimalizuj riziko naruenia vodnch zoocenz, prpadne navrhn kompenzan opatrenia;doplni prehadn grafick prlohu rieenho zemia (pre stanoven varianty) svyznaenm prvkov ochrany prrody akrajiny, vrtane zemnho priemetu zem NATURA 2000, vskytu prioritnch biotopov eurpskeho vznamu a biotopovnrodnho vznamu, ale aj prvkov SES; vrmci RSES doplni aj regionlne biocentrum RBc. . 13 elezn studnika III. aIV Rybnk;vypracova doplujci dendrologick prieskum svymenovanm druhov urench na vrub, vrtane rieenia kompenzcie za takto vrub;predloi nov hydrogeologick posudok, ktor by deklaroval, e odberom a vypanm nebude ovplyvnen reim a kvalita vodnho toku Vydrice, sposdenm vdatnosti studne, ako zdroja pitnej vody s nslednm posdenm jej kapacity na poadovan odbern mnostvo pre budce kpalisko a sasnch odberateov, ako aj posdenie vplyvu odberu podzemnch vd na okolit studniky;posdi vplyv erpania podzemnch vd na hydrologick pomery podzemnch vd pri predpokladanom zven potreby vody s posdenm jej vhodnosti na pitn ely; pri zvenom odbernom mnostve zo zdroja pitnej vody je potrebn posdi potrebu zvenia ochrannho psma vodnho zdroja;navrhn monitorovanie kvality vypanch odpadovch vd zOV azpravne vody tak, aby bolo zabezpeen vylenie ohrozenia zhorenia kvality povrchovch vd vtoku Vydrica; kpredloenmu zmeru doloi stanovisko SHM;vypracova podrobn rieenie pravy koryta vodnho toku vrtane posdenia jeho vplyvu na navrhovan zemie eurpskeho vznamu Vydrica (SKUEV0388); doplni podrobn situciu pravy potoka Vydrica, pozdny profil atie priene profily pravy potoka, pri premosten umiestnenom veda plovho ihriska uvies: o ak premostenie ide, zakch materilov, jeho podrobnej popis aalej uvies, i spa podmienky pre kapacitu koryta vslade splatnou STN, doplni daj, ak bude bezpen prevenie vzmysle platnej STN, podrobnejie popsa opravu poruench prahov vdne koryta do pvodnho stavu; doplni do zmeru popis nakladania so vzniknutm kalom;doplni kapacitn predpoklady poet nvtevnkov na de, nzor hygienika na prevdzkovanie arelu, na likvidciu feklneho odpadu zo socilnych zariaden a plnovan poty socilnych zariaden apredpokladan feklny odpad na mnostvo vzvislosti na poet nvtevnkov na de;doplni prevdzkov zleitosti doba otvorenia, trvanie sezny;doplni frekvencie aspsob vypania aistenia baznov; doriei vypanie baznov vzhadom na povinnos zabezpei chlrovanie vody a doplni spsob drby vody vbaznoch;doplni vpoet statickej dopravy vzmysle platnej STN 736110/Z1 sjednoznanmi parametrami;doloi komplexne spracovan dopravn tdiu, ktor preuke rieenie parkovania vyplvajce zvpotu statickej dopravy pre potreby revitalizovanho rekreanho arelu;riei spsob obmedzenia vjazdu automobilovej dopravy do zemia vzhadom na sasne platn dopravn reim, pokia vsledkom dopravnej tdie bude preukzan, e zchytn parkovisk, hlavne na Partiznskej lke bud dostaujce, resp. ich prpadnm zvenm sa pokryj potreby zmeru; pokia bude vsledkom dopravnej tdie potreba vybudovania novho parkoviska vzujmovom zem, je nutn tie vyhodnotenie jeho vplyvov na ivotn prostredie, najm vplyv na ovzduie, podzemn apovrchov vody, svyrieenm odvodu odpadovch vd ztohto parkoviska (prehodnoti kapacitn monosti spomnanch zchytnch parkovsk, resp. je nutn navrhn ich rozrenie) a posdi vplyv dopravy na rybnky v lokalite elezn studnika (I. - IV.) a tok Vydrica; preukza slad sustanoveniami pamiatkovho zkona a posdi vplyv navrhovanej innosti (variantov) na zemie Ochrannho psma nehnutench kultrnych pamiatok vHornej Mlynskej doline vBratislave;vsprve ohodnoten vykona dsledn analzu vetkch alch pripomienok uplatnench astnkmi zisovacieho konania (vrtane zainteresovanej verejnosti) k zmeru a opodstatnen pripomienky vsprve ohodnoten zohadni; vytvori vhodn sbor kritri vzhadom na charakter zemia apredmet ochrany auri ich dleitos na vber optimlneho variantu; porovna navrhovan varianty a stanovi poradie ich vhodnosti, resp. navrhn optimlny variant a nvrh zdvodni.

K rozsahu hodnotenia bolo podan da 02. 01. 2012 stanovisko od p. Klry Horniovej, Lipskho 11, 841 01 Bratislava, ktor prslun orgn da 04. 01. 2012 vyhodnotil a zaslal navrhovateovi. V alom kroku procesu posudzovania vplyvov na ivotn prostredie (alej ako posudzovanie vplyvov) navrhovate predloil da 19. 02. 2014 prslunmu orgnu vypracovan sprvu o hodnoten Revitalizcia kpaliska elezn studnika 18 x v listinnom vyhotoven a 4x na elektronickom nosii dt. Sprvu o hodnoten innosti vypracovala spolonos AQUIFER s.r.o., Bleduov 66, 841 08 Bratislava v mesiaci janur-februr. V zmysle prlohy . 8 zkona . 24/2006 zkona bola navrhovan innos poda prvneho stavu platnho v sasnosti zaraden v sprve o hodnoten navrhovanej innosti nasledovne: 14. elov zariadenia pre port, rekreciu a cestovn ruch Pol. sloinnos, objekty azariadeniaPrahov hodnoty

as A(povinn hodnotenie)as B(zisovacie konanie)5.portov a rekrean arely neuveden v polokch . 1 - 4

v zastavanom zem od 10000 m2mimo zastavanho zemia od 5000 m2 Celkov plocha arelu bola 29753,00 m2 mimo zastavanho zemia obce.

Zkon . 408/2011 Z.z. (innos od 1. decembra 2011), ktor novelizoval zkon, doplnil rezortn orgny pre predmetn innos o Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky, na zklade toho prslun organ voi uvedenej intitcii uskutonil vetky potrebn kony.

2. Rozoslanie a zverejnenie sprvy o hodnotenPrslun orgn Okresn rad Bratislava, odbor starostlivosti o ivotn prostredie, odd. ochrany prrody a vybranch zloiek ivotnho prostredia bezodkladne doruil sprvu o hodnoten innosti resp. veobecne zrozumiten zhrnutie poda 33 ods. 1 zkona na zaujatie stanoviska rezortnm orgnom (Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR, Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR), dotknutm orgnom (Ministerstvo ivotnho prostredia SR, sekcia vd, odbor manamentu povod a ochrany pred povodami; Ministerstvo ivotnho prostredia SR, sekcia ochrany prrody a krajiny, odbor vkonu ttnej sprvy; Ministerstvo obrany SR; Bratislavsk samosprvny kraj; Regionlny rad verejnho zdravotnctva Bratislava hlavn mesto; Okresn rad Bratislava, odbor krzovho riadenia; Hasisk a zchrann tvar hlavnho mesta SR Bratislavy; Okresn rad Bratislava, odbor starostlivosti o ivotn prostredie, oddelenie ochrany prrody a vybranch zloiek ivotnho prostredia; Okresn rad Bratislava, odbor starostlivosti o ivotn prostredie, oddelenie ochrany prrody a vybranch zloiek ivotnho prostredia kraja; Okresn rad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemnch komunikci; Okresn rad Bratislava, pozemkov a lesn odbor; Krajsk pamiatkov rad Bratislava; povoujcim orgnom (Mestsk as Bratislava Nov Mesto a Okresn rad Bratislava, odbor starostlivosti o ivotn prostredie, oddelenie ochrany prrody a vybranch zloiek ivotnho prostredia), dotknutej obci (Hlavn mesto SR Bratislava), ttnemu orgnu ochrany prrody a krajiny (OP SR Bansk Bystrica; Sprva CHKO Mal Karpaty) a alm zainteresovanm subjektom procesu posudzovania vplyvov (Slovensk vodohospodrsky podnik, .p. Odtepn zvod Bratislava; Mestsk lesy v Bratislave, Klra Horniov) listom . OU-BA-OSZP3-2014/01934/ANJ/III-EIA zo da 27. 02. 2014.Sprva o hodnoten innosti bola zverejnen spolu s informciou o sprve o hodnoten pre verejnos na webovom sdle ministerstva (Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky) http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/revitalizacia-kupaliska-zelezna-studnicka da 28. 02. 2014.Nsledne dotknut obec poda 34 ods. 1 zkona informovala o doruen sprvy o hodnoten innosti da 4. 3. 2014 verejnos spsobom v mieste obvyklm a sprstupnila sprvu o hodnoten vrtane veobecne zrozumitenho zverenho zhrnutia pre verejnos na dobu 30 dn (od 4. 3. 2014 do 3. 4. 2014). 3. Prerokovanie sprvy o hodnoten s verejnosouDotkut obec poda 34 ods. 2 zkona zabezpeila po dohode a v spoluprci s navrhovateom verejn prerokovanie navrhovanej innosti, ktor sa uskutonilo da 17. 03. 2014 o 16.30 hod v budove Magistrtu hl. m. SR Bratislavy, Primacilne nm. . 1, v miestnosti . 107 (na prvom poschod Primacilneho palca). Termn a miesto konania verejnho prerokovania bolo oznmen verejnosti poda 34 ods. 3 zkona najneskr desa pracovnch dn pred jeho konanm a boli prizvan aj zstupcovia prslunho orgnu, rezortnho orgnu a dotknutho orgnu. Dotknut obec v spoluprci s navrhovateom vyhotovila o verejnom prerokovan zznam (uvdzame niie iastone upraven a v skrtenom znen) a doruila ho da 31. 3. 2014 prslunmu orgnu. Zverejnho prerokovania, ktorho sa zastnilo 56 astnkov vrtane zstupcov navrhovatea, sa duplicitne vyhotovil aj zvukov zznam. Verejn prerokovanie otvoril aprtomnch privtal Ing. Stanislav Toko zOGG Magistratu hl. m. SR Bratislavy. Zrove predstavil navrhovan innos arekapituloval doterajie kroky vprocese posudzovania vplyvov na ivotn prostredie zpolohy dotknutej obce anavrhovatea. Nasledovalo predstavenie projektu oprvnenm zstupcom navrhovatea Ing. arch. Aleom Fibingerom (FIBINGER ARCHITECTS, s.r.o., Bratislava) azstupcom spracovatea sprvy ohodnoten Mgr. Milanom Kminiakom (AQUIFER s.r.o., Bratislava).

alm bodom programu bola diskusia:1. otzka Mgr. Michal Drotovn (poslanec MZ Bratislava Raa) venoval sa otzkam rozhodnutia o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a ich spracovaniu v sprve o hodnoten, priom sa ptal a vytkol nasledovn:nebola predloen dopravn tdia (alej len D) to nie je dopravno-kapacitn posdenie, je to malovnkahydrogeologick posudok (alej len HG posudok) nevidel som ho, kedy bude predloen?spsob rieenia vplyvu podzemnch vd na hydrologick pomery vodnho toku Vydrice je problematickekonomick nvratnos pn A. Fibinger uviedol, e je to stratov projekt, m budete kry straty?zvzn stanovisko k investinej innosti (alej len ZSM) - pros o vysvetlenie Hlavn architektku (alej len HA) Ing. arch. Ingrid Konradov - z akho dvodu bolo vydan?p. Gai sa vyjadril pre plusku (asopis Plus JEDEN DE) e ch rekontruova objekt bvalho Sanatria, v ten ist de uviedol pre televziu Markza e nie, neuvauj s almi objektami ktor tvrdenie je pravdiv?vplyv na raky - ako sa bude riei?vlik od Tesco Lama ? odkia kam pjde?bval sprvcovia u v minulosti boli problmy s vodou, studa bola kapacitne nedostaton, ako sa toto bude riei?stanovisko SVP, .p. nevidel, nebolo zverejnen stanovisko SHM - je z obdobia ete pred vydanm rozhodnutia o posudzovannevidel zhodnotenie pripomienok Mestkch lesov, stanovisko MLB z hadiska dopravno kapacit. monost danej lokality bolo negatvne neboli vyhodnoten pripomienky ttnej ochrany prrody OP SR kyvadlov doprava nebola vyhodnoten poet 150 ud za de je poddimenzovanako budete sanova tento problmov projekt?rozsah hodnotenia uril jasne o m by vyhodnoten, ale urit body nie s vyhodnoten.

Odpove Ing. arch. Ale Fibinger k doprave k tej malovnke je otom, ako by to malo fungova bola prerokovan a m podporu HA p. Konrad, hlavnho dopravnho ininiera Bratislavy (HDI) Ing. T. Schlossera a aj M Nov Mesto, ale aj dopravn komisia pri HMB sa tm zaoberala. M NM vydala k tdii kladn vyjadrenie. Dleit s zvery kompletn dopravn uzvera Partiznska lka 7 dn v tdni, parkovac dom Partiznska lka, elektrovlik, MHD, cyklodoprava a zabezpeenie 75 p.m. pre kpalisko pri Tesco Lama. Mgr. Michal Drotovn toto povaujete za komplexne spracovan dopravn tdiu? Odpove Ing. arch. Ale Fibinger muste sa riadi faktami, je to postaujce, no, myslm, e som sa vyjadril jasne.p.Marcel Slvik upozornil, e D me robi len OSO + uviedol argumentciu p. Drotovna.Odpove Marek Gai k tomu vyjadreniu (pozri psmeno f) - rozhovor pre Markzu bol zostrihan, uviedol som no na kpalisku nebudeme ni stava, dostavova a pre Plus 7 dn uviedol som, e no, vlastn objekt Sanatria mienime revitalizova.Odpove Mgr. Milan Kminiak k stanovisku SHM je to platn stanovisko (s tam varianty A aj B, t.z. vedeli, e u be aj sprva o hodnoten); HG posudok m cca 50-70 strn a vetky relevantn informcie s premietnut do sprvy o hodnoten; k stanovisku SVP, .p. stanovisk SVP .p. a RVZ Bratislava boli doruen u v etape zmeru vi info prloha . 5. Odpove Marek Gai k pripomienke p. Drotovna otzka neekonomickej prevdzky no vstupn nesta, ale je tu aj benefit z prostredia, mme v plne animan programy i celodenn programy s dohadom intruktorov; odporuil strnku www.permonia.cz, ktor poskytuj rovnak sluby, celkov poslanie nho projektu = celodenn trvenie vonho asu cez agentru tzn. detsk tbor.Odpove Ing. arch. Ale Fibinger nemlme si pojmy tdia a Projektov dokumentcia. tdia me by autorizovan autorizovanm architektom.Mgr. Michal Drotovn znova spochybnil ekonomick nvratnos tohto projektu. Odpove p. Marek Gai v rmci obnovy objektov kpaliska je v hre tie Sanatrium innos Sanatria = asistovan materstvo v tomto smere asi pjdeme.p. Marcel Slvik k ekonomickej efektvnosti treba ma na zreteli, e tento projekt by mal by Projekt trvalej udratelnosti, vychdza to mus z stavnch prv, princpov TUR, treba ma biznis pln a pod., porovnva to s problmami okolo prestavby hl. elezninej stanice v Bratislave.Odpove Ing. arch. Ale Fibinger myslm, e sme sa vyjadrili jasne.Mgr. Michal Drotovn iada o postoj HMB k ZSM k investinej innosti. Odpove HA Ing. arch. Ingrid Konrad pvodne to bolo o viac baznoch, udia iadali ochranu prrody, je tam ale aj vea run aobraz ivotnho prostredia je zl. Sanatrium uvaovalo sa s Villa domami - sme proti. K Mgr. Kminiakovi k sprve o hodnoten otzka Vydrice = bezzsahov zemie. K ZSM k investinej innosti bude treba zrejme jeho revzia, trvali sme na doprave (doriei to); tu nebude doprava, parkovisk, parkovacia gar (alej len PG) ... to sme nediskutovali. Dopravno-kapacitn posdenie automobilov doprava, cyklisti, pe, iniciatva aj s M Nov Mesto, PG ned sa to riei - otzka zchytnho parkoviska; vstupy do zemia (zle oznaen) napojenie na dopravu je dleit, dnes sa parkuje po lkach, je tu mlo verejnch toaliet, otzky s MHD, at. Slad s PN, U Horn Mlynsk dolina (ale kpalisko je mimo zemia Hornej Mlynskej doliny), je mlo takchto zariaden na zem hlavnho mesta Bratislavy.p. Jn Hrka (M Petralka, poslanec MsZ) o akej investcii sa bavme? je to aj otzka ubytovacch kapact? Odpove p. Marek Gai ide o cca 1,5 mil. , bez ubytovania. Odpove Ing. arch. Ale Fibinger nerieme tu Sanatrium. p. Jn Hrka (M Petralka, poslanec MsZ) v slach 4,5 mil. 23,5 mil. je aj ubytovacia zna? Odpove p. Marek Gai materil z r. 2009 je pvodn nvrh (z neho s tie sla), je to verejn dokument.2. otzka p. Iveta Plekov (lekrka, Petralsk okrovac spolok) upozornila na otzku kvality vody aj vo vzahu k Vydrici, je to petcia 10,5 tis. obyvateov proti s to bazny, celodenn aktivity = aj in spektrum ud (dnes s to prevane peie try a migrujci turisti) toto je koncentrcia ud, ako dopadne ochrana raka riavovho a nielen jeho? otzka opatren pre flru / faunu, bude to len 150 ud/de predpokladm vie nvtevnosti. Odpove p.Marek Gai ekonomika kpaliska, 150 ud treba dozorova, my vieme kto a kedy tam chod, momentlne sa tu nemaj udia preo zastavi. Odpove Ing. arch. Ale Fibinger odpadov vody bud trojak 1. splakov, 2. prevdzkov baznov (oplachov sprchy, detsk pl, pranie filtrov) a 3. samotn baznov vody, v ktorch sa kpeme; baznov systm je uzavret cirkulan systm a neprde k niku vody z neho. V ani jednej alternatve nedjde k vypaniu chlrovanej vody do toku Vydrica. Pouvame systm Ultrafiltrcie, ktor vracia sp do systmu 85 % baznovch vd, t.j. denne sa dopa do baznovho systmu v priemere len 1,5 m3/de. Bazny bud vyvlokovan nerezovmi vlokami, v tomto prpade ide o najlacneie a najekologickejie rieenie, nakoko jedine nerez ponka zo vetkch baznovch povrchov najviu vodotesnos. Baznik pre najmench (pl) s hbkou vody 10 30 cm je taktie samonosn nerezov kontrukcia osaden priamo do ternu, nie je potreba betnovania zloitch van a podobne.Odpove Ing. arch. Pinkavov (Fibinger Architects) ako vzor uviedla fungujci arel mlyna Klep.Odpove Ing. Miroslav Hronek (ENVOTECH, s.r.o.) v kontexte diskusie odprezentoval schmu baznovej technolgie, ktor je bezpen s minimom splakovch vd (vody pedantne isten, recyklovan, cez chlr a aktvne uhlie). Vychdzame ako v SRN (DIN norma) = etrenie vodou tzn. prava baznovch vd (technolgia uzavretho cirkulanho systmu), vstupy (voda z filtrov), po ukonen prevdzky (uviedol p. Fibinger) bude zjednoduen prevdzka cirkulanho okruhu (prezentoval zariadenia Schunemann, SAB). Uviedol, e v zmysle vyhlky MZ SR sa bazny s recyklciou vypaj 1x do roka.3. otzka p. anet Bohunsk (Zelenohorsk 3) vytka, e 150 ud sa koncentruje do oblasti raka riavovho a naru sa tm rovnovha; aj deti mu zneisti vodu a tm aj t rovnovhu; lnok 44 stavy SR hovor o ekologickej rovnovhe, ochrane ivochov at. je to ohrozenie dajte to inde, vyzvala navrhovatea.Odpove p. Marek Gai chodm tam denne, s tam bezdomovci, vandali, my nkame verejne kontrolovan priestor. Reakcia p. anet Bohunsk - ohroz to kvalitu vody a jej limitn hodnoty.Odpove Ing. arch. Ale Fibinger variant A umpa a vvoz a variant B OV Vydrica. SVP .p. dal poiadavku na kvalitu vody, po ukonen sezny vypustme vodu do Vydrice v zmysle poiadavky SVP, a zabezpeme kontinulny monitoring.Na doplnenie Mgr. Milan Kminiak ja tam chodm aj v lete; nad arelom kpaliska je viac ako 150 ud, ktor s pri Vydrici a nie s kontrolovan, alebo napr. stroj MLB prejde cez Vydricu, to je tie ohrozovanie vd. Uviedol, e v sprve o hodnoten je nvrh monitoringu a prevdzkov poriadok (vi sprvu str. 142 a nasl.).p. Iveta Plekov teraz je riziko, ale kto to bude kontrolova?Odpove p. Marek Gai my dokeme robi poriadok u ns (mysl tm arel kpaliska); technolgie s ako hrniec (uzavret okruh s minimalizciou negatvnych dopadov).4. otzka RNDr., PhD. Jaromr bl (Broz) o sa tu odohrva, je ako ideologick alebo filozofick konfrontcia medzi naivnm technooptizmom a realistickm technorealizmom, maete nm medov motzy; v kontexte spomenul dve jadrov elektrrne ernoby a Fukuima s najlepmi technolgiami na svete a ako to dopadlo; nebezpenos chlru (v kontexte spomenul bojov plyny fosgn, sarin, soman, tabun); vyhovra sa na technolgiu ktor vetko zabezpe; kad technolgia za uritch okolnost me zlyha a parafrzuje niektor z Parkinsonovch zkonov: kad vec ktor sa me pokazi sa pokaz, je to len otzka asu a sprvnej kontalcie; developeri pouvaj pinav metdy, sme svedkami vykopvania chrnench rastln, polievania rastln herbicdmi; k rakovi riavovmu treba ma na pamti morlne zsady, v mladosti sme sa kpali v potokoch. V kontexte klimatolgie ptal sa preo samosprva mesta s tmto shlasila, ve je to neoslnen lokalita. Hydrogeolgia Mgr. Kminiak uviedol, e domnievame sa e dno Vydrice ja zakolmatovan, ale je tam vea vodnch organizmov, ktor vodu potrebuj; Vydrica vyscha; v kontexte tie naral na vklad Mgr. Kminiaka i je alebo nie je spojen voda v studni s vodou Vydrice. K rakovi riavovmu u bolo povedan dos. Princp prevencie a princp predbenej opatrnosti (s to princpy E) dal do povedomia poda neho nulov variant je optimlny. Je jedno, i bude variant A alebo B, bude tu bodov zdroj zneistenia, ako chcete zabrni tomu aby sa fekl nevypal inde (do lesa, do prrody). J. bl uviedol, e k jeho prspevku nepoaduje odpovede.5. otzka p. Oga Petrekov (F. Kra 24) uviedla, e za 2,5 hodiny sa ni nedozvedela, ale dozvedela sa asn informcie od pna RNDr., PhD. Jaromr bla ; ako dlho to kpalisko nefunguje?; odpove : v r. 2001 bolo zatvoren; p. Oga Petrekov: rak dostal asn ancu a o si myslte, ako dlho tam bude ke zane fungova?; k technolgim erpadl bud na run pohon? bude asi vetko na elektrinu; bude to tam hua.Odpove p. Marek Gai otzka technolgi hua to nebude, lebo je to podzemn ndr (izolovan); je to chrnen proti niku bude to vodonepriepustn vaa. Ak sa aj nieo vyleje, o bolo v zchytnej vani, tak sa to vyleje do alej vane, kde to u meme nejakm spsobom zlikvidova.Otzka p. Oga Petrekov ako budete tie vane budova?Odpove p. Marek Gai vybetnovanm z vodonepriepustnho betnu.Odpove Ing. Miroslav Hronek pjde o uzavret vane, no bude ich treba najprv vybetnova.Otzka. p. Oga Petrekov ie tam bud chodi aut s betnom?Odpove p. Marek Gai pri stavbe urite.Otzka p. Oga Petrekov koko bude trva stavba? Koko m3 betnu tam doveziete? Kokokrt sa oto to auto s betnom?Odpove Ing. arch. Ale Fibinger najdlhie trv technick as; as aj s rezervou mme 7 mesiacov, ale do 3 mesiacov by to malo by hotov.Odpove p. Marek Gai doba vstavby je cca 3 mesiace a 7 mesiacov.Odpove Ing. arch. Ale Fibinger ndr, t.j technologick miestnos bude umiestnen pod ternom bude z vodonepriepustnho betnu, beton bude cez domieavae. p. Oga Petrekov - pre ma to tu nem vznam!Odpove p. Marek Gai uviedol, e investor nie je nepriate; e stav eleznej studienky nie je dobr.6. otzka p. Barbora Vitzkov (Prrodovedeck fakulta UK) uviedla, e do lokality chod 30 rokov a na Prrodovedeckej fakulte UK sa venuje rakovi riavovmu, ktor je prioritne chrnenm druhom a treba ho v rmci E chrni. Je to sasou EV a zemie s 2. st. ochrany (CHKO M. Karpaty), otzka CH Pramene Vydrice s 5. st. ochrany. Menovan neiadala odpovede na prednesen podnety.7. otzka p. Marcel Slvik upozornil, e sme tu pouli 3-nsobn priznanie, e nemaj vyrieen rizik a ignoruj ich; otzka prstupu ut odstavia to toto mala riei D a jej modely. Vy ste sa sstredili na bazny (kpalisk), ale ohrozenie je Aktivity park t.j. ten zitkov park v lese. alie priznanie aksi Sanatrium napr. zist investor, e to nie je rentabiln, uzavrie to pre verejnos a prejde na Welness pre Sanatrium. K otzke nvtevnosti 150 ud zana sa realizcia petralskej plavrne (pre 600 ud), nao toto, ke rizik s zle vyhodnoten.Odpove Ing. arch. Ale Fibinger nemte brni bratislavanom aby chodili na elezn studniku, chc tam s a my tam chceme rodiny s demi, nechceme, aby rodiny konili na Partiznskej lke, chceme revitalizciou kpaliska vytvori ten atraktvny koniec zstavky MHD, to, o dva zmysel tam s.RNDr., PhD. Jaromr. bl koda, e tu nie je pn riadite MLB Ing. Kutka; tu ste v rozpore zo sasnou stratgiou pokia ide o rekreciu na zem mestskch lesov spomenut v dokumete Generel BLP, ktor riei zachytvanie vinu ud v okrajovch astiach (na okraji lesoparku), nie s spracovan iadne novie tdie, spomenul nov zchytn arel nad Peknou cestou.Odpove Ing. Stanislav Toko To nie je celkom pravda, no Generel BLP mme, ale AUREX spracoval urbanisticko-ekologick tdiu na lesopark, v r. 2003 sme tie organizovali seminr v kontexte aieb dreva.8. otzka p. Peter Netri (OZ Cyklokoalcia) vyjadril svoj nzor k dostupnosti nemotorov doprava.Odpove Ing. arch. Ale Fibinger el je zokruhovanie dopravy (autom na Kamzk a cez cyklo alebo elektrovlik /alt. minibus pre zamestnancov). IAD nie.p. Peter Netri voda sa bude dova odpove nie; otzka parkoviska na Kamzku, pri ervenom moste a i. parkovisk s pln, ako to budete riei ?Odpove Ing. arch. Ale Fibinger mme to preskman pri Tesco Lama (75 parkovacch.miest).p. Peter Netri ako je to s hlukom voi riakovi riavovmu (vplyvy)?Odpove Ing. arch. Ale Fibinger nerobte z toho horor.p. Marcel Slvik ptal sa na vzah k procesu stavebnho konania, legislatvne predpoklady.Odpove Ing. Stanislav Toko vysvetlil mu, akm spsobom bude ukonen proces EIA (vydanie Zverenho stanoviska), ktorho zvery maj by premietnut do konan v zmysle stavebnho zkona; v tomto kontexte vydan ZSM nehodnot ako optimlne.Mgr. Michal Drotovn v ZSM je uveden VZN . 8 o starostlivosti o verejn zele a kodpadom o nie je v poriadku.9. otzka p. Ladislav Findl (rad BSK) ja to poznm u 40 rokov, PN R-BSK vo vzahu k eleznej studnike m to by o cyklistoch, pech, becoch, v kontexte hovoril o vliku, spochybnil nvtevnos 150 ud/de (bude to viac 200 a 300 ud) a z toho vyplva zintenzvnenie dopravy, o je rozpor s PN Bratislavskho samosprvneho kraja. Sptal sa, i HG prieskum bol roben aj na zem Sanatria?Odpove Mgr. Milan Kminiak erpanie podzemnej vody vzhadom na technick monosti trvalo 5 dn, ale v alom obdob bude realizovan poloprevdzkov erpacia skka s dkou trvania minimlne 21 dn. Takto sa lepie stanovia okrajov podmienky napjania studne a jej ochrann psma. Odpove Ing. arch. Ale Fibinger uviedol, e sa odpora 0,22 l/sek.p. Barbora Vitzkov pta sa na testovac odber vody, odkia bude voda ?10. otzka Ing. arch. Elena Ptoprst (poslanec BSK, poslanec MiZ M Petralka) v kontexte priebehu prerokovania uviedla, e sa jedn o stret filozofi, e Bratislava m asn prrodn bohatstvo, uviedla znepokojenie nad tm, e HA nebola zapojen do vydvania ZSM k investinej innosti, o sa iada napravi (k PN- tlate na poslancov).Odpove Ing. Stanislav Toko k ZSM a HA, tieto veci treba riei v rmci kompetenci HA a prslunc. oddelen vydvajcich ZSM, odporuil toto riei cez nm. J. BudajaOdpove Ing. arch. Ingrid Konrad treba vrti do zemia aktivity aj v BLP; otzkou je f.. 201; k BLP (k p. J.blovi) je tu tdia, taktie otzka Vydrice Pramene Vydrice s 5. stupom ochrany.Odpove RNDr., PhD. Jaromr bl - iada sa zmeni PN v tejto lokalite, alebo sa zni zemie? pta sa o alej? Uviedol, e obec si me vyhlsi CHP.Odpove Ing. arch. Ingrid Konrad ZSM malo by a po EIA.Odpove Ing. arch. Ale Fibinger elezn studnika je takmer sasou irieho centra Bratislavy, nezabrnite Bratislavanom iadnym spsobom, aby do tohto zemia nevstupovali. Zostva u len otzka, i tie aktivity ud bud koordinovan a kontrolovan, alebo to bude divoina ako teraz - bezdomovci, vandalizmus, verejn toalety za kadm stromom, ruiny. Ak chcete z toho urobi skanzen bezzsahov znu, treba to jasne definova mestu a da investorom jasn pravidl hry.

Na zver Ing. Stanislav Toko poakoval za aktvnu as na verejnom prerokovan apripomenul monos verejnosti pripomienkovania tejto sprvy do 3. aprla 2014.

4. Stanovisk, pripomienky a odborn posudky predloen k sprve o hodnotenPoda 35 zkona boli do termnu vypracovania zverenho stanoviska doruen na prslun orgn tieto psomn stanovisk (stanovisk s uvdzan v skrtenom znen):

Okresn rad Bratislava, odbor starostlivosti oivotn prostredie, oddelenie ochrany prrody avybranch zloiek ivotnho prostredia (list . OU-BA-OSZP3/2014/02186/POR/III-EIA zo da 03. 03. 2014, doruen da 04. 03. 2014)V uvedenej lokalite nie s v sasnosti z hadiska prevencie zvanch priemyselnch havri znme iadne rizik, ktor by realizciu zmeru revitalizcie obmedzovali. Zhadiska prevencie zvanch priemyselnch havri shlas svydanm shlasnho stanoviska bez pripomienok.

Regionlny rad verejnho zdravotnctva Bratislava hlavn mesto so sdlom v Bratislave (list . HP/05530/2014 zo da 06. 03. 2014, doruen da 10. 03. 2014)Z hadiska ochrany zdravia shlas so sprvou ohodnoten poda zkona pre innos Revitalizcia kpaliska elezn studnika. Oba varianty s pri dodran poiadaviek na kvalitu vody akceptovaten. K zmeru bolo vydan zvzn stanovisko . HP/17475/2011 zo da 27. 10. 2011, v ktorom sa netrvalo na posudzovan (problmy s rieiten v zemnom konan). Projekt pre zemn konanie (alej len K) bol posden v r. 2011, poiadavky na kvalitu pitnej vody a vody na kpanie poda zkona . 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a doplnen niektorch zkonov a jeho vykonvacch predpisov bud uplatnen pri kolaudcii, resp. schvaovan prevdzky.

Ministerstvo obrany SR, Agentra sprvy majetku, Bratislava (list . ASM 90 389/2014 zo da 06. 03. 2014, doruen da 10. 03. 2014)Vojensk sprva nem pripomienky, lebo v rieenom zem nem zltne zemn poiadavky. Z hadiska zkona o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie nem pripomienky.

Hasisk azchrann tvar hlavnho mesta Slovenskej republiky Bratislavy (list . KRHZ-BA-HZUB6-752/2014-001 zo da 07. 03. 2014, doruen da 12. 03. 2014)Vzmysle usmernenia MV SR Prezdia Hasiskho azchrannho zboru vBratislave vydanho pod . p.: PHZ-711/OP-2007 zo da 5. 3. 2007 avzmysle zkona knavrhovanej innosti neuplatuje pripomienky, nakoko sa vdanej lokalite nenachdza zariadenie vsprve Hasiskho azchrannho zboru.Okresn rad Bratislava, odbor starostlivosti oivotn prostredie, oddelenie ochrany prrody avybranch zloiek ivotnho prostredia (list . OU-BA-OSZP3-2014/2631/DAD/III zo da 10. 03. 2014, doruen da 14. 03. 2014)Zhadiska odpadovho hospodrstva kontatuje, e navrhovan innos nebude ma negatvny vplyv na ivotn prostredie a nem ksprve ohodnoten pripomienky. Konkrtne podmienky k realizcii a prevdzkovaniu stavby ur organ odpadovho hospodrstva v rmci vyjadrenia v povoovacom procese.

Hlavn mesto Slovenskej republiky Bratislava (list . MAGS OUGG-43646/14-38540, OUGG-204/14, EIA, . 13 zo da 13. 03. 2014, doruen da 28. 03. 2014)Oznam so zkladnmi dajmi osprve o hodnoten bol poda 34 zverejnen na vvesnej tabuli magistrtu vdoch od 4.3.2014 do 3.4.2014 na www.bratislava.sk a v tlai bol knahliadnutiu vinformanom centre magistrtu SLUBY OBANOM Front Office.ZHADISKA ZEMNHO PLNOVANIA : Posdenie vo vzahu kPN hl.m. SR Bratislavy, rok 2007, vznen zmien adoplnkov 01, 02 (alej len PN):PN stanovuje na ploche predmetnch parciel funkn vyuitie . 201 - obianska vybavenos celomestskho anadmestskho vznamu; plocha je charakterizovan ako stabilizovan zemie.Kinvestinej innosti Revitalizcia kpaliska elezn studnika bolo vydan kladn zvzn stanovisko hl. mesta SR Bratislavy . MAGS ORM 53951/13-328940 zo da 21.11.2013 (v prlohch sprvy).Zhadiska dopravnho ininierstva:A kontatuje:Predmetom predloenej sprvy ohodnoten je revitalizcia existujceho kpaliska na eleznej Studnike. Revitalizcia kpaliska je zameran na sprstupnenie kpaliska verejnosti. Vrmci sprvy je predkladan variantn rieenie:- nulov variant stav, ktor by nastal ak by sa navrhovan innos neuskutonila

- Variant A modifikovan relny variant na zklade novch poznatkov, limitov zemia apripomienok uplatnench zastnenmi subjektmi vzisovacom konan- Variant B - dopracovan pvodn variant, vzmere navrhovan ako variant .1 so tyrmi baznmi oploche 434 m2.Da 21.11.2013 bolo na dan stavbu vydan shlasn Zvzn stanovisko hl. mesta SR Bratislavy kinvestinej innosti pod . j. MAGS ORM 53951/13-328940.Predloen sprva o hodnoten je zhadiska nvrhu dopravnho prstupu arieenia parkovacch miest vslade svyie uvedenm Zvznm stanoviskom hl. mesta. Kpalisko zachovva svoj hlavn vstup adva obslun vstupy pre nkladn dopravu. Vrmci prevdzky sa uvauje so 6 zamestnancami, ktor bud dopravovan na pracovisko podnikovm mikrobusom. Dopravn rieenie objektu kpaliska vzmysle predloenej projektovej dokumentcie uvdza, e sa neuvauje s individulnou automobilovou dopravou do blzkosti arelu. Doprava bude zabezpeen existujcou autobusovou linkou, ktor m konen zastvku vtesnej blzkosti kpaliska, priom vprpade vej nvtevnosti sa predpoklad jej posilnenie. Zmer riei statick dopravu na zchytnom parkovisku Partiznska lka azchytnom parkovisku Tesco Lama, priom pre potreby kpaliska je vzmysle STN 73 6110, vypotanch 75 parkovacch miest. So spolonosou TESCO m investor uzatvoren psomn dohodu omonosti vyuvania parkovacch miest pri OC TESCO Galria Lama. Poas pracovnch dn bude nutn zregulova umonenie vjazdu do arelu nad Partiznskou lkou, aby nebol mon prstup osobnch vozidiel kpredmetnmu kpalisku, aaby boli nten nvtevnci doparkova vozidl na uvedench parkoviskch.Do vhadu je uvaovan s vybudovanm zchytnho parkoviska motorovch vozidiel pri vstupe do chrnenej oblasti pri elezninom ervenom moste formou parkovacieho domu spredpokladanou kapacitou 350 vozidiel acentrlnej poiovne bicyklov.Uvauje sa vsezne shromadnou ekologickou dopravou - elektrovlikom (EKO BUS), ktor by vyuval existujce zastvky MHD. Vlik by vychdzal od zchytnho parkoviska na Partiznskej lke s predpokladanou prepravnou kapacitou 36 osb.

B stanovisko:Sprva ohodnoten obsahuje dostaton zhodnotenie dopravy ijej vplyvov vjednotlivch kapitolch A.II.8 (str. 12-13) dopravn rieenie zmeru, v kapitole C.III.11 Vplyvy na dopravu ainfratruktru, vkapitole B.I.5 Nroky na dopravu a infratruktru asamostatn prlohu tdiu dopravy s popisom dopravnho rieenia, vpotu nrokov na statick dopravu, ako aj vkresov jednotlivch druhov dopravy, ktor bud vyuvan pre dan zmer. Vprpade variantnch rieen Aaj B sa poas samostatnej prevdzky navrhovanej innosti nepredpoklad vrazn vplyv na dopravu virom okol zujmovho zemia. iaston krtkodob nrast dopravy je mon predpoklada poas vstavby na komunikcii Cesta mldee. Variantnos nvrhu nem vplyv na dopravn obsluhu revitalizovanho kpaliska aoba varianty s akceptovaten, kee rieenie dopravy je voboch nvrhoch toton.Vzhadom na uveden, ksprve o hodnoten zhadiska zujmov rieenia verejnho dopravnho vybavenia neuplatuje pripomienky.

Zhadiska systmov technickej infratruktry bez pripomienok.ZHADISKA VYBRANCH ZLOIEK IVOTNHO PROSTREDIA APECIFICKCH FAKTOROV:Ochrana prrody akrajiny, SES:Vkontexte snavrhovanou lokalizciou navrhovanej innosti do oblasti chrnenej poda zkona . 543/2002 Z.z. oochrane prrody akrajiny, ale aj vkontexte alch ochranno-prrodnch akrajinotvornch limitov sa iadalo vsprve ohodnoten doloi shlasn stanovisk sprvcu toku Vydrica - SVP, .p. a OP SR. Takto stanovisk sprva neobsahuje.Vetky technick opatrenia poas vstavby voblasti bioty aich biotopov uveden vkap. C.IV.2 Technick opatrenia (str.132-133) je potrebn vykonva len na zklade shlasu OP SR. Vtechnickch opatreniach poas prevdzky je potrebn zabezpei vykonvanie monitoringu toku Vydrica a vskytu raka riavovho (Austropotamobius torrentium) ako prioritne chrnenho druhu vzmysle Smernice Rady Eurpy .92/43/EHS oochrane biotopov. Kompenzan opatrenia je mon vykona len so shlasom orgnov ochrany prrody - O Bratislava a OP SR. Bez shlasu prslunch orgnov ochrany prrody realizciu innosti neodpora.V opatreniach poas vstavby voblasti bioty aich biotopov uveden vkap. C.IV.2 Technick opatrenia sa uvdza, e vetky prce realizovan na toku Vydrica je potrebn vykonva vobdob oktber a november zdvodu ochrany raka riavovho. Sasne sa vprlohe .1 hodnotiacej vplyv realizovanej innosti na raka riavovho kontatuje, e prve vmesiacoch oktber november dochdzka krozmnoovaniu populcie tohto druhu. Vkontexte uvedenho povauje toto opatrenie za nevhodn.Ovzduie:Zdrojom tepla m by kotola sintalovanm vkonom 4 x 42,5 kW = 170 kW - jedn sa omal zdroj zneisovania ovzduia (MZZO). Jeho prevdzkovanie vyplva zustanoven 16 a 17 zkona . 137/2010 Z.z. oovzdu; pre jeho prevdzkovanie je potrebn vyiada si poda 17 shlas od hlavnho mesta SR Bratislavy.Rozptylov tdia (RNDr. F.Hesek, CSc., september 2011), ktor bola u sasou zmeru, potvrdila dodranie platnch emisnch limitov pre zneisujce ltky vzmysle vyhlky MP SR . 356/2010 Z.z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona o ovzdu. Uvaovan zmer spa poiadavky apodmienky ustanoven prvnymi predpismi vo veci ochrany ovzduia.

Vody Sprva ohodnoten preferuje variant Alikvidcie splakovch abaznovch OV (vyvanie cisternou), oproti ich odvdzaniu do novej biologickej OV, navrhnutom vo variante B. Oba navrhnut spsoby likvidcie splakovch abaznovch vd (vvoz cisternami / vlastn OV) nepovauje vkontexte monch dopadov na hygienu prostredia i negatvne vplyvy na vodn biotopy za optimlne. Za vhodn rieenie pre zemie vdol Vydrice povauje vybudovanie novho kanalizanho zberaa, na ktor by sa napojili jestvujce inavrhovan stavby.Voi odvdzaniu daovch vd do ternu nem vhrady.Odpady - upozoruje, e komunlny odpad sa spauje vmestskej spaovni vo Vlom hrdle vtomto zmysle iada opravi znenie na str. 47.Kpredmetnmu investinmu zmeru bolo vydan kladn Zvzn stanovisko hl. mesta SR Bratislavy kinvestinej innosti pod . MAGS ORM 53951/13-328940 zo da 21.11.2013 (je sasou sprvy ohodnoten).

Okresn rad Bratislava, pozemkov alesn odbor (list . OU-BA-PLO-2014/46737, 47181/14-GRO zo da 13. 03. 2014, doruen da 20. 03. 2014)Okresn rad Bratislava, pozemkov alesn odbor nie je oprvnen v danej veci kona v zmysle zkona, vzhadom na predmet jeho prvnej pravy, vymedzen v ust. 13 a 15 zkona . 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 24/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov. V zmysle uvedenho postupuje iados na vybavenie Okresnmu radu Bratislava, odboru opravnch prostriedkov, refertu pdohospodrstva.

Ministerstvo dopravy, vstavby aregionlneho rozvoja Slovenskej republiky, Sekcia zleitost E azahraninch vzahov, Odbor rozvoja dopravnej infratruktry, Oddelenie dopravnho modelovania ainfratruktry (list . 05307/2014/B211 SZE/17629 zo da 19. 03. 2014, doruen da 21. 03. 2014) Upozoruje, e zmer navrhovanej innosti nebol v ase jeho pripomienkovania zaslan na Ministerstvo dopravy, vstavby aregionlneho rozvoja Slovenskej republiky (alej len MDVRR SR), preto MDVRR SR nemalo monos zasla svoje stanovisko k zmeru, prpadne pripomienkova rozsah hodnotenia. Ksprve ohodnoten vplyvov navrhovanej innosti na ivotn prostredie nem iadne pripomienky.

Okresn rad Bratislava, odbor starostlivosti oivotn prostredie, oddelenie ochrany prrody avybranch zloiek ivotnho prostredia (list . OU-BA-OSZP3-2014/02309/KVC/III zo da 20. 03. 2014, doruen da 28. 03. 2014)Zdrojom tepla pre prevdzkov objekty a bazny bude plynov kotola s vkonom 170 kW. Poda zverov rozptylovej tdie (doc. RNDr. F. Hesek, CSc.) sa prspevok objektu k existujcemu zneisteniu ovzduia bude pohybova pod rovou pozaovch koncentrci a nepredpoklad sa vraznejie ovplyvnenie kvality ovdzuia danej lokality prevdzkou vykurovacieho zariadenia. Kpredloenej sprve ohodnoten zhadiska ochrany ovzduia nem pripomienky.

Mestsk lesy v Bratislave (list . 291/2014 zo da 20. 03. 2014, doruen da 26. 03. 2014)Zhadiska vplyvu na ivotn prostredie Potok Vydrica, ktor je navrhovan ako recipient z OV (istika odpadovch vd) patr do sstavy chrnench zem lenskch krajn Eurpskej nie NATURA 2000. Aj pri zapracovan novej modernej technolgie istenia odpadovch vd je tu vek riziko havrie OV a nslednho vypustenia odpadu do potoku Vydrica. Prilo by kohrozeniu nielen toku Vydrice, ale aj 4 rybnkov, ktor sa nachdzaj o1 km niie. Potok Vydrica nie je vhodn vyuva ako recipient aj zdvodu jeho minimlneho prietoku vletnch mesiacoch.Zhadiska dopravnho plnovania V predloenej dopravnej tdii sa riei statick doprava na zchytnom parkovisku Partiznska lka a zchytnom parkovisku Tesco Lama. Kapacita odstavnch parkovsk pri Partiznskej lke pri vstupe do Lesoparku je cca 120 vozidiel a je dlhodobo nepostaujca. Poas sezny s parkovisk naplnen u o 10.00 hod. nvtevnkmi Partiznskej lky a Lesoparku. Uvaova o nich ako o odstavnch plochch pre klientov novho zariadenia je nerelne. O vybudovan parkovacieho domu pri Partiznskej lke s cieom zvi kapacitu parkovacch miest sa len uvauje a nie je zaruen realizcia tohto projektu. Predpoklad vyuvania parkovacch miest pri OC TESCO Galria nvtevnkmi revitalizovanho kpaliska je s ohadom na vzdialenos k zastvkam MHD diskutabiln.Zhadiska vlastnckych asprvcovskch vzahov k C KN p.. 19665/1 C KN p.. 19665/1, ktor tvor pozemok Vydrice je zapsan na LV 3610 pre vlastnka Hlavn mesto SR Bratislava aMestskm lesom v Bratislave bola zveren na zklade Zverovacieho protokolu . 5/96 zo da 20.08.1997. Tieto pomery z hadiska vlastnctva a sprvy predmetnej parcely treba repektova pri vetkch nvrhoch tkajcich sa premosten alebo prav toku Vydrica.

ttna ochrana prrody Slovenskej republiky, Regionlne centrum ochrany prrody vModre, Sprva Chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty (list . CHKO MK/207/2014 zo da 21. 03. 2014, doruen prostrednctom elektronickej poty a podan na potov prepravu da 27. 03. 2014)Hodnotenie zemia z hadiska ochrany prrody a krajiny: Posudzovan innos je situovan mimo zastavanho zemia mesta Bratislava, vmestskej asti Nov Mesto, vlokalite elezn studnika na zem CHKO Mal Karpaty, kde poda zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny vznen zkona . 506/2013 Z.z. (alej len zkon OPaK) plat druh stupe ochrany. Cez rieen zemie prechdza zemie eurpskeho vznamu SKUEV0388 Vydrica. Predmetom ochrany s tu druhy eurpskeho vznamu: rak riavov (Austropotamobius torrentium*), kovik fialov (Limoniscus violaceus), mlynrik vchodn (Leptidea morsei), mora Schmidtova (Dioszeghyana schmidtii) abiotopy eurpskeho vznamu: 91E0* lun vbovo-topoov a jelov lesy, 9110 kyslomiln bukov lesy a 9130 bukov a jedov kvetnat lesy. Vbezprostrednej blzkosti rieenho zemia sa nachdza aj zemie eurpskeho vznamu SKUEV1388 Vydrica, ktor bolo zaraden do aktualizcie nrodnho zznamu zem eurpskeho vznamu uznesenm vldy SR . 577/2011 zo da 31.8.2011. Uveden zemie bolo navrhnut zdvodu ochrany biotopov eurpskeho vznamu: 91E0* lun vbovo-topoov a jelov lesy a 9130 bukov a jedov kvetnat lesy a druhov eurpskeho vznamu: rak riavov (Austropotamobius torrentium*) avydra riena (Lutra lutra).Stavebnou innosou aprevdzkou arelu bud ovplyvnen tieto genofondov lokalityfauny: Vydrica, lesy pri 1. a2. rybnku, rybnk 1 a2, rybnk 3 a4. V blzkosti arelu sa nachdzaj tieto prvky zemnho systmu ekologickej stability: regionlny biokoridor (RBK) Juhovchodn svahy Malch Karpt, regionlne biocentrum (RBc) elezn studnika, RBc Zbojnka Pansk les a miestny biokoridor (MBk) Vydrica sprtokmi. zemie je vsasnosti vyuvan len ako sas Bratislavskho lesnho parku, bez vyuvania starho kpaliska. Tto betnov nevyuvan stavba, spolu salmi stavebnmi objektmi a svisiacimi spevnenmi plochami azariadeniami, psob vkrajine znane ruivo. Realizciou posudzovanej innosti sa vytvor urbanizovan celok vlesnom parku na kor prirodzench biotopov. Revitalizcia kpaliska si vyiada iaston pravu koryta Vydrice. Vstavba aprevdzka stavby bude vies k zveniu dopravnho zaaenia doliny, o me ohrozi najm populcie obojivelnkov, rozmnoujcich sa najm vo vodnch biotopoch vodnch ndr v okol cesty, spjajcej arel smestom.Hodnotenie sprvy z hadiska ochrany prrody a krajiny: Sprva o hodnoten je vypracovan vzmysle rozsahu hodnotenia . ZPO/2011/00426-36/ANJ/BAIII zo da 19. 12. 2011, stanovenho Obvodnm radom ivotnho prostredia v Bratislave kpredloenmu zmeru. Pri vypracovan sprvy o hodnoten spracovatelia postupovali poda prlohy . 11 zkona . 24/2006 Z.z. Sprva obsahuje vetky kapitoly tkajce sa ochrany prrody a krajiny spracovan vdostatonom rozsahu.Hodnotenie plnenia pecifickch poiadaviek rozsahu hodnotenia:Sprva o hodnoten zaha hodnotenie vetkch poiadaviek vyplvajcich zo stanovenho rozsahu hodnotenia vdostatonej miere. Kjednotlivm poiadavkm rozsahu hodnotenia zhadiska ochrany prrody uvdza nasledovn:pre podrobn zhodnotenie vplyvu navrhovanej innosti na predmet ochrany EV Vydrica bola spracovan tdia Zhodnotenie potencilnych vplyvov na UEV Vydrica sohadom na populciu raka riavovho (Austropotamobius torrentium), ktor vypracoval RNDr. Eduard Stloukal, PhD. tdia poukzala na viacero faktorov, ktor mu ma nepriazniv vplyv na populciu raka riavovho. Medzi ne patria predovetkm strata a degradcia prostredia azmeny prrodnho prostredia ako je zneistenie odpadom, sedimentcia, prehradenie, erpanie vody a kanalizcia tokov. tdia alej poukazuje, e vprpade nevhodnch zmien parametrov kvality aprietoku vody pri realizcii zmeru me djs krozdeleniu populci druhu na dve asti apostupnmu zniku populcie vdolnej asti. Obe variantn rieenia s hodnoten ako nepriazniv, priom variant Aje hodnoten ako menej nepriazniv. Sprva vak nepredloila zhodnotenie priaznivho stavu druhu vzem, zktorho je potrebn vychdza a ktorho zachovanie je dleit zhadiska zvzkov Slovenskej republiky voi Eurpskej komisii, pre zmiernenie jednotlivch negatvnych vplyvov poas vstavby aprevdzky (kap. C.IV.2) boli navrhnut opatrenia vsvislosti sochranou raka riavovho akompenzan opatrenie na eliminciu alch vplyvov. Predloen kompenzan opatrenia (C.IV.5) vsvislosti smigrciou iab poklad za nedostaton. Postavenie nzkeho mrika na vonkajom okraji cesty, ale predovetkmzamedzenie vstupu od rybnkov plne zamedz migrcii iab, pokia nebude dostaton mnostvo vyhovujcich podchodov. Aj za predpokladu dostatonho mnostva vhodnch podchodov je otzne ako ich bud obojivelnky vyuva. Kapitola vbec neriei problematiku vyuvania samotnch baznov obojivelnkmi na rozmnoovanie, ktor me by tie jednm zproblmov poas prevdzky,vyznaenie dotyku zujmovho zemia szemm eurpskeho vznamu SKUEV1388 (kapitola C.II.9) je vyznaen vmierke, vktorej nie je mon rozozna kontakt tohto zemia sdotknutou lokalitou.

Nvrh rieenia a odvodnenie: Posudzovan innos revitalizcie kpaliska elezn studnika priamo vzem eurpskeho vznamu spriamymi vplyvmi na ich biotopy a druhy hodnot zhadiska ochrany prrody akrajiny ako neiaducu. Podobne sa vyjadrili u v stanovisku CHKO/796/2011 z9.11.2011 kzmeru posudzovanej innosti, vktorom odporali navrhovan innos zamietnu bez alieho posudzovania.Sprva ohodnoten preukzala, e zemie eurpskeho vznamu me by realizciou posudzovanej innosti negatvne ovplyvnen naruenm ekologickch podmienok lokality, predovetkm vdsledku naruenia hydrologickho reimu, zhorenia kvality vody. Aj napriek tomu, e sprva ohodnoten navrhla variantu Aako akceptovaten aj zenvironmentlnych hadsk, bol ou preukzan vemi mal nepriazniv vplyv na zemie eurpskeho vznamu.zemie eurpskeho vznamu Vydrica patr medzi najvznamnejie zemia pre ochranu raka riavovho na Slovensku, ktor je zrove prioritnm druhom eurpskeho vznamu. Je zaraden do prlohy . 4 vyhlky MP SR . 24/2003 Z.z. vznen neskorch predpisov ana jeho ochranu sa vyhlasuj chrnen zemia. Akkovek ohrozenie tohto zemia, ktor predloen sprva ohodnoten nevylila plne, je neprpustn. Ztohto dvodu neodpora na lokalite, ktor je sasou eurpskej siete chrnench zem povoova innos, ktor me zhori priazniv stav tohto druhu vSlovenskej republike, ktorho zachovanie je povinnosou Slovenskej republiky.

Okresn rad Bratislava, odbor starostlivosti oivotn prostredie, oddelenie ochrany prrody avybranch zloiek ivotnho prostredia (list . OU-BA-OSZP3-2014/2264/POH/III-EIA zo da 24. 03. 2014, doruen da 01. 04. 2014)- vo svojom stanovisku kontatuje, e vsasnosti je vareli vybudovan vlastn vodojem oobjeme 50m3 astuda sochrannm psmom hygienickej ochrany I. stupa 15,0 m. Ztohto vodnho zdroja s zsobovan obytn domy pri Dolieovacom arehabilitanom zariaden (bval sanatrium) a arel sanatria. Navrhovan nov arel kpaliska bude vyuva jestvujci systm zsobovania pitnou vodou. Rozvod bude doplnen o alie rozvody, vodomern achtu a bude zsobova socilne zariadenia kpaliska a napanie baznov pred zaatm sezny. Poas sezny bude kvalita vody udriavan a upravovan v technologickom vybaven baznov. Po konci sezny bude voda z baznov postupne vypan do umpy, resp. do potoka Vydrica. Potreba technologickej vody na doplnenie baznov a prevdzku baznov 4,5 m3/de. Priemern denn spotreba vody pre nvtevnkov a zamestnancov je 9,48 m3/de. Studa H2 ako zdroj pitnej aj prevdzkovej vody pre budce kpalisko a jestvujce rodinn domy a sanatrium bola podroben erpacej skke. Pri erpanom mnostve 0,4417 l/s nebol dosiahnut ustlen stav priebehu znenia hladiny, preto sa neodpora uveden prietok aplikova zdlhodobho hladiska. Max. 6 hod. denne. V nvrhu sa uvauje s dvomi variantmi odkanalizovania. Variant Azohaduje pripomienky v zisovacom konan auvauje slikvidciou odpadovch vd (splakovch abaznovch ) do navrhovanej umpy cca 20 m3 snslednm vvozom mimo zujmov zemie. Po ukonen sezny baznovej prevdzky bude voda zbaznov postupne vyvezen cisternovmi vozidlami do urenho recipientu, resp. do OV. Vo variante B bud splakov vody predisten vnovej biologickej OV s nslednm zastenm do recipientu Vydrice. Nov OV typu BIOCLAR B15 aB60 pre 40-60 EO a11-15 EO bude zdvojen tak, aby pokrvala celoron prevdzku. Menia as ovkone B15 bude prevdzkovan celorone. Zneisten baznov vody cca 2 m3/de bud zvl odvdzan do ndre s objemom _________10 m3, z ktorej bud odvan cisternou mimo zujmovho zemia. Za OV bude umiestnen zmieavacia ndr, kde sa zmieaj predisten splakov vody z OV a odpadov vody zrezervnej (havrijnej) ndre (v prpade nevyhovujcich vsledkov vndri s kontinulnym monitoringom). Za zmieavacou ndrou bude umiestnen dvojndr a kontinulnym meranm hodnt kvality vypanch vd. Zneisten odpadov vody zoplachov filtrov baznovej technolgie bud rovnako ako vo variante Avyvan mimo zujmovho zemia. Po skonen sezny baznovej prevdzky bud vyisten vody zbaznov postupne vypan cez monitorovaciu ndr do potoka Vydrica. Splakov vody bud preerpvan do jestvujcej gravitanej asti stokovej siete v obidvoch variantoch. Daov vody bud odveden na tern. Pri revitalizcii kpaliska sa pota spravou apremostenm toku Vydrica. Stredn sek Vydrice vmieste jednostrannej pravy opornm mrom bude upraven lomovm kameom. Vka opevnenia sa navrhuje na Q 5r do vky 0,7 m vdke 170m. Podobne bude upraven sek toku na pravej strane vdke 40 m pod hradidlom po pravostrann mr. Funkcia stavidla a odbern objekt bud zruen nakoko voda potrebn na napanie baznov bude erpan zo studne. Zhadiska ttnej vodnej sprvy dva k predloenej sprve o hodnoten neshlasn stanovisko z nasledujcich dvodov:Poas vstavby kpaliska ajeho nslednej prevdzky je znan riziko zneistenia povrchovch vd vchrnenom toku Vydrica. Kad odchlka azsah do jestvujceho stavu (vypanie odpadovch vd zOV, prava koryta) me ma negatvny a katastroflny vplyv na krehk ekosystm nielen vo Vydrici, ale aj na chrnench ivochov ijcich amigrujcich vtesnej blzkosti toku Vydrica. pravou koryta asprstupnenm kpaliska nvtevnkom sa umon priame zneistenie potoka anaruenie biotopu raka riavovho, ktor sa vmesiacoch mj a jl liahne vdotknutom seku toku Vydrica.Nebola jednoznane preukzan dostaton vdatnos jestvujcej studne vareli kpaliska, hlavne pri napan baznov, ktor zabezpeuje jedin zdroj pitnej aitkovej vody pre jestvujcu zstavbu rodinnch domov, bval sanatrium anavrhovan kpalisko.Vybudovanie kpaliska sceloronou prevdzkou bude ma negatvny vplyv na zhorenie kvality ivotnho prostredia aj zhadiska zvenia pohybu dopravnch prostriedkov (zsobovanie adenn vyvanie odpadovch vd zo umpy) vChrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty.

Mestsk as Bratislava Nov Mesto, Miestny rad Bratislava Nov Mesto (list .j.: PaP 279/2014 zo da 25. 03. 2014, doruen da 27. 03. 2014)Po pretudovan kontatuje, e zhadiska funknej apriestorovej regulcie pripravovan innos nie je vrozpore szemnm plnom Hlavnho mesta SR Bratislavy.Kpredloenej navrhovanej innosti m nasledujce podmienky:iada ete pred vydanm zverenho stanoviska kpredmetnej innosti predloi riadne vypracovan dopravn tdiu autorizovanm stavebnm ininierom pre projekciu cestnch stavieb a nsledne v zmysle 36 zkona o odborn posudok, priom dopravn tdia by mala riadne posdi: kapacitne stav zaaenosti parkovsk OC TESCO Galria Lama aPartiznska lka; potrebu navenia MHD (v akom interval bude MHD premva); dopady na pranos, hlunos, vyvolan vibrcie amon kolzne situcie;sasou dopravnej tdie m by kumulatvne posdenie vetkch pripravovanch innost vdotknutej lokalite (v rmci verejnho prerokovania da 17. 03. 2014 na Magistrte hl. M. SR Bratislavy navrhovate uviedol, e alm zmerom je rekontrukcia sanatria);vrmci zabezpeenia dostatonho potu parkovacch miest kpredmetnmu zmeru (75 parkovacch miest) alistu spolonosti TESCO STORES SR, a.s. zo da 27. 05. 2013 je nutn, aby navrhovate doloil doklad, e predmetn poet nie je sasou statickej dopravy, nutnej kprevdzke OC TESCO Galria Lama;vzhadom na umiestnenie zchytnho parkoviska pri OC TESCO Galria Lama iada o doplnenie dopravnej tdie o spsob dopravy od predmetnho zchytnho parkoviska;vzhadom na mysel dopravnej uzvery pri vstupe CHKO na Partiznskej lke, podmieuje cel stanovisko mestskej asti Bratislava Nov Mesto k predmetnmu zmeru a k uzvere kladnm stanoviskom vetkch dotknutch orgnov a subjektov, ktor sa k uzvere musia vyjadri (hlavne Hlavn mesto SR BA, Mestsk lesy v Bratislave) a sasne predloenm zvznho dokumentu vydanho prslunm subjektom o dopravnej uzvere v predmetnej zne v rmci alieho stupa povoovacieho procesu; nakoko sprva o hodnoten neobsahuje takto dokument a nvrh na dopravn uzveru je len v rovine nvrhu, iada dopracova dopravn tdiu ioalternatvu sasnho dopravnho reimu lokality vrtane dorieenia dopravy aparkovania vpredmetnej lokalite;poaduje predloi hydrogeologick posudok vypracovan odborne spsobilou osobou vrtane odbornho posudku v zmysle 36 zkona, ktor bol uren v rozsahu hodnotenia, avak sprva o hodnoten takto posudok neobsahuje;v rmci opatren navrhnutch v kapitole C.IV nie s uveden iadne opatrenia, ktor sa doporuuj v kapitole C.X., v asti Vplyvy na podzemn vody prevdzkou zdroja pitnej vody, kde sa uvdza, e realizovanmi hydrodynamickmi skkami z novembra 2012 na zdroji podzemnej vody H2 na lokalite elezn studnika - Sanatrium nebol dosiahnut ustlen stav priebehu znenia v studni H2, preto sa prietok Q=0,44 l/s neodpora aplikova z dlhodobho hadiska a nsledne je navrhnut poloprevdzkov erpacia skka (trvania min. 21 dn), ktorou sa maximlne povolen mnostv oderpanch vd upresnia. Vzhadom na skutonos, e predmetn opatrenie je uveden vhradne len v kap. C.X, priom nvrh je na poloprevdzkov erpaciu skku a sasne vzhadom na informcie obanov ako aj niektorch OZ o znen prietoku podzemnch a povrchovch vd pri zvenom erpan vody zo zdroja pitnej vody H2 iada, aby tto erpacia skka vminimlnom trvan 21 dn bola realizovan ete pred ukonenm procesu EIA a vsledky s odbornm posudkom v zmysle 36 zkona boli predloen na stanovisk vetkm dotknutm ognom a astnkom konania. Vsledok toti me zvane ovplyvni realizovatenos predmetnho zmeru; nakoko sa v rmci sprvy o hodnoten (str. 114) uvdza, e priebeh hladn podzemnej vody v studni poukazuje na nedosiahnutie okrajovej podmienky typu H=const povrchovho toku Vydrice, vzdialenom 15 m od studne H2, priom monou prinou me by kolmatcia dna povrchovho toku Vydrica iada, aby sprva o hodnoten bola doplnen o potvrdenie resp. vyvrtenie tohto kontatovania (prve realizciou 21-dovej erpacej skky, na zklade ktorej bude mon jednoznane stanovi vplyv erpania vody na stav povrchovej a podzemnej vody a prietok Vydrice) a sasne pokia sa kolmatcia dna Vydrice potvrd, iada o doplnenie o posdenie vplyvu predmetnej skutonosti na biotop Vydrice;vzhadom na biotop eurpskeho vznamu odpora sprvu ohodnoten doplni oprojekt trvalej udratenosti navrhovanej innosti vzmysle smernice EU 92/2011 ato ete vrmci procesu