zaskolak sept

5/11/2018 Zaskolak Sept - slidepdf.com

http://slidepdf.com/reader/full/zaskolak-sept 1/20

Školský časopis pre žiakov Základnej školy Kysucké Nové Mesto na Ulici Nábrežnej

Ročník: 9 Číslo:38 Cena:0,50 € www.zsnabreznaknm.sk september – október 2011

Z OBSAHU: Slovo riaditeľa / Pár riadkov z histórie školy / Kam sa rozutekali našiabsolventi / Z dielne myšlienok našich žiakov / Projektové dni – dejepis a angličtina /Cesta do Poľska / rozhovor s Evkou Iliašovou / Deň jabĺčok / Šarkaniáda / Škôlkáriu nás na návšteve / Športoviny / majsterka Katka Košutová / Strašidelný diktát /Obzretie sa za aktivitami z júna 2011/ a veľa iného



Prázdniny u dedka v Čechách od LAURY BRHELOVEJ, 6.C

V jedno krásne augustové ráno sme sa spolu so sestrou a rodičmi vybrali na prázdniny

ku dedkovi do Čiech, na jeho chatu v Zubří. Po príchode na chatu sme si ugrilovali mäsko a celý deň

sme sa hrali v jej okolí. Ďalšie dni sme strávili prechádzkami po prírode, zbieraním húb, bicyklovaním

a aj návštevou kúpaliska, či inými letnými hrami. Najviac sa mi páčil výlet do Orlovej a neďalekého

Dinoparku. Hneď po príchode sme počuli zvuky, ktoré vydávali dinosaury, vlastne ich makety

v životnej veľkosti. Najskôr sme si dinosaurov popozerali pri prechádzke peši, potom sme sa odviezli

po celom parku v dinovláčiku a napokon, pred odchodom na chatu, sme si ešte pozreli krátke 3D kino

o živote týchto „velikánov“. Už sa teším, ako si návštevu Dinoparku opäť niekedy

zopakujem.

Rozprávka s vybranými slovami od MATÚŠA ČERVIENKU, 6.A

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden rytier Bystrík. Raz sa zamyslel a povedal si, že

si musí nájsť ženu. Vybral sa teda on na pytačky, lenže žiadna sa mu nepáčila. Jedna bola pyšná,

druhá jazyčnica, tretia hnevlivá, štvrtá sa pýrila... A tak sa vybral hľadať nevestu

inde. Hľadal od Považskej Bystrice až po Vychylovku. Až raz sa dopočul, že pri Kysuckom

Novom Meste žije princezná bez jedinej chybičky.

Keď tam prišiel, kráľ Ryšavá brada mu povedal: „Ak chceš moju dcéru za ženu, tak musíš

vedieť odpovedať na moju otázku: Aké „i“ / „y“ sa píše v slove kr-štáľ?“ Rytier sa usmial

a odvetil: „To je jednoduché! Predsa to mäkké i.“

Kráľ sa zaradoval a vystrojil prepychovú svadbu. Rytier s princeznou šťastne žili až do smrti.

Prvýkrát pri mori od Viktórie Valiaškovej, 6.C

Prvé, čo mi zostalo v pamäti z Chorvátska, bolo krásne šumivé more. Kúpala som sav ňom však až na druhý deň po ubytovaní... po príchode, po tom, ako mi more začalošumieť v hlave, nasledovalo ubytovanie sa v stanoch. Chodievali sme aj na rôznevýlety, napríklad raz sme boli v mestečku Zadar - bolo tam krásne, podľa mojich predstáv. Druhýkrátsme boli na výlete loďou na druhej strane ostrova. Mali sme aj rôzne súťaže a nechýbal námkarneval. Ja som bola Bibi dlhá pančuha. Strava bola výborná – slovenská. Varila nám kuchárka tetaKlemka. A vedľa kepingu predávali chorvátsku zmrzlinu Mňam. Boli tam super ľudia, spoznala som

skvelých ľudí a aj nových kamarátov. Dokonca nám vyšlo aj počasie, tak nám nič nechýbalo. A somrada, že som tam mohla byť. Ďakujem.

Vodný svet v Turčianskych Tepliciach od Soničky Masarcovej, 6.C

Keď som sa ráno zobudila, začala som sa chystať. Hneď, ako som sanachystala, tak sme vyrazili. Po príchode sme sa išli prezliecť do plávok apotom hneď do bazéna. O chvíľu sme sa rozhodli, že sa pôjdeme ajšmyknúť na dúhovú šmýkalku. Išli sme na ,,Divú rieku", v ktorej si sa točil dookola.Potom sme si chvíľu pokojne poplávali v bazéne a neskôr sme išli na tobogán, ktorý bolsuprový, pobudla som na ňom dosť dlho. Vonku už bolo chladnejšie, a tak sme išli do

vnútra, kde sa nachádzali vírivky. Deň vo vode, v pokojnej aj v divokej, to bol môjnajkrajší deň cez prázdniny... a bol to aj posledný deň prázdnin.



Milí žiaci!

Prázdniny sa skončili a my sme sa 5. septembra opäťzišli, aby sme spolu privítali nový školský rok 2011/12.Isto bolo o čom rozprávať, veď dva krásne letné mesiaceVám, verím, priniesli nové zážitky, priateľstvá. Dúfam,že všetci ste mali možnosť užiť si radostné chvíle vkruhu najbližších, oddýchnuť si od školských povinností, načerpať nové sily, fyzickú a psychickú pohodu . Budeto rok pre mnohých ťažký ale zároveň slávnostný.

V tomto školskom roku si naša škola pripomína 50rokov svojej existencie. Táto významná udalosť je

príležitosťou, aby sme si pripomenuli najvýznamnejšieokamihy v jej živote. Keď v roku 1961 zasadli do lavícnovej školy prví žiaci a predstúpil pred nichnovovytvorený pedagogický zbor, netušili, že sú prvoukapitolou histórie inštitúcie, ktorá si dokázala vydobyť

významné miesto medzi kysuckými školami. Jubileum jevždy vďačnou príležitosťou na spomienky, na stretnutia.V zrkadle spomienok sa vynárajú žiaci, ktorí vrchovatoumierou prispeli k dobrému menu školy, absolventi, ktorísa veľmi dobre uplatnili a uplatňujú v spoločnosti, a ktorídnes zastávajú popredné miesta v školstve, vede, vspoločenskom či hospodárskom živote. Za dobu svojejhistórie bránami školy prešlo takýchto žiakov niekoľkotisíc. Pre mňa osobne má toto jubileum viacrozmernývýznam. Tvrdím to ako bývalý žiak tejto školy, neskôr

ako jej pedagóg a v súčasnosti riaditeľ. Touto cestou bysom chcel poďakovať svojim predchodcom v riadiacichfunkciách školy, všetkým zamestnancom, ktorí počas 50-ročnej existencie nechali v nej časť svojho ja a dosiahlisvojím obetavým prístupom hodnotné výsledky. Musímev nich pokračovať a vážiť si ich.

Spomínal som, že nás čaká aj ťažký školský rok. Najmä pre deviatakov, ktorí sa budú usilovne pripravovať na „monitor“, aby ho zvládli čo najlepšie.Stojí pred nimi budúcnosť a na nich záleží, akým

smerom sa vyberú. Je dôležité , aby si vybrali školu,ktorá je pre nich tá pravá a pomôže im ďalej pokračovaťv živote tak, aby sa naplnili ich predstavy. Niektorí z nichešte presne nemajú určené ciele, preto je dobré, keď sao tom porozprávajú so svojimi učiteľmi, ktorí imochotne poradia. Ale samozrejme na škole nie sú ibadeviataci. Chcem zaželať všetkým žiakom úspešné dnia mesiace v školských laviciach.

Aj tento rok sa snažíme pripraviť tie najlepšie

podmienky pre vaše štúdium. Podarilo sa námzrealizovať niekoľko skvelých vecí: predovšetkým je toinštalácia školského rozhlasu; o niečo príjemnejšie bude

zvonenie predeľujúce jednotlivé vyučovacie hodinya prestávky; novinkou je takmer 100%-tné pokrytieškoly internetom; rozbiehame rekonštrukciudievčenských WC v hlavnej budove, ako ajumývarku v dievčenskej šatni pri telocvičniach;novú tvár dostali aj učebne a ostatné priestory v

budove na Komenského ulici, kde sa učia naši

najmladší; na rekonštrukciu čaká športový areál satletickou dráhou; spolu so žiakmi zo školského parlamentu pripravujeme „Pasovanie prvákov“, čo je novinka, ktorá, predpokladám, nájde miesto vkaždoročnom pláne školy; pedagógovia a mnohíz vás sa stanú 16. novembra súčasťou pripravovanejslávnostnej akadémie pri príležitosti oslávspomínaného jubilea školy. V tento deň budete maťvšetci riaditeľské voľno.

Zaujímavosťou je, že škola má konečne aj svoju

pieseň. Má názov „Nábrežná“ a jej autormi sú DJPavol Kubica, hudobný skladateľ Emil Čonka a jehoRenátky. Verím, že aj tento symbol školy si nájdesvoje miesto medzi Vami a jej priateľmi. Teším sauž teraz na tanečný sprievod k tejto hymne, ktorý

bude mať premiéru práve na akadémii v domekultúry.

Rovnako sa teším spolu s vami na aktivity, ktoré pripravujú na tento školský rok Vaši učitelia –

zájazd do Viedne, jazykovo– poznávací zájazd doLondýna, pokračovať bude spolupráca soSúkromným bilingválnym gymnáziom v Žiline akoaj lektormi nemeckého jazyka, turnaj medzi školamivo florbale O pohár predsedu rodičovskej rady, na

prvom stupni už tradične zorganizujeme hodinytematického integrovaného vyučovania s malýmiškôlkarmi , ale rovnako aj maškarný ples. Pre týchnajlepších a najaktívnejších je aj tento rok

pripravený zájazd na záver /určite si mnohí pamätajúminuloročnú Budapešť/.

Verím, že nám všetkým tento školský rok prinesie veľa pozitívneho a užitočného. Želám vámveľa pevného zdravia, síl a elánu. Nech z vašichtvárí iba úsmev žiari, ktorý zaháňa chmáry. Nech

plody Vašej práce zbierate dennodenne, ale i porokoch. Nech nám všetkým - pracovníkom,žiakom, rodičom po 10 mesiacoch neutíchajúciškolský zvonček zvoní do svedomia a pripomínasľuby, ktoré sme si dali na začiatku školského roka.

PaedDr. Igor Drexler



Naša škola oslavuje! Veru aj škola má svoje narodeniny .

Už v prvý septembrový deň, keď všetkých vítal na školskom ihrisku pán

riaditeľ PaedDr. Igor Drexler, ste mohli počuť, že školský zvonček tu

otvoril už 50-tykrát školský rok. Oslavujeme teda okrúhle narodeniny

našej školy

Dnes má škola moderný, jemne žltý

vzhľad a okolo školy je vybudovaná

rušná asfaltová cesta. Nie vždy to však

bolo tak. Kedysi to bola periféria mestas kusom poľa porasteného burinou.

Neboli tu ani tenisové kurty, ani

reštaurácia a veru ani Lidl. Zrazu na

poli vyrástla škola a s ňou prišiel život

a detský smiech aj do tejto časti mesta.

Škola dostala meno ZŠ kapitána

Nálepku, až neskôr bola premenovaná na ZŠ Nábrežná. Do lavíc vtedy zasadlo až 1414 detí.

„ Keďže kapacita školy nestačila, zdedilo školstvo v meste aj malú budovu pri železničnej stanici, ktorá bola postavená v roku 1907. Bolo tu k dispozícii päť učební pre prvákov a

druhákov. Veľký počet detí spôsobil aj dvojzmenné vyučovanie,“ pripomína z histórie školy

súčasný riaditeľ PaedDr. Igor Drexler. Budovu pri železničnej stanici dnes mnohí z vás

poznajú ako Základnú umeleckú školu so zelenkavou fasádou a novou koncertnou sálou.

Kedysi naozaj patrila k našej škole a učili sa

v nej najmä prváci. Prízemie tejto budovy

bolo postavené v r.1907, čo je už viac ako

100 rokov! Vedľa jedálne sa v minulosti

vyučovali druháci. Tretiaci a štvrtáci

chodievali do školy až poobede! Tí začali

chodiť do školy ráno až počas „vlády“ Mgr.

Jozefa Petráša, ktorého si ešte väčšina z vás

dobre pamätá. Už v minulosti, keď školu

možno navštevovali práve vaši rodičia ešte ako malí

žiaci, deti pracovali v záujmových krúžkoch, starali sa o školský pozemok, chodili do školskejknižnice, pravidelne sa zúčastňovali brigád na skrášľovanie okolia. Na škole fungoval

divadelný súbor (manželia Králikovci) aj spevácky súbor (p.uč. Rúfusová). Šikovní žiaci

Druháci v šk.roku 1969/1970, p.uč. Suchánková

Budova školy pri stanici, kde sa učili prváci.



vystupovali v kultúrnych

programoch pre mesto a patronátny

závod mesta ZVL. Školská kronika,

ktorá sa v tomto období na našej

škole otvára častejšie ako po iné

roky, taktiež uvádza, že v šk. roku 1979/1980 žiacinazbierali najviac odpadových surovín za existencie

školy – predstavte si až 6950 kg papiera, 1600 kg

železa, 97 kg šípok! Na škole samozrejme

v minulosti fungovala pionierska

organizácia. Pionieri rozvinuli dopisovanie so školou z bývalého Sovietskeho zväzu, dnešného

Ruska, ktoré pokračovalo až do

osemdesiatych rokov. Išlosamozrejme o dopisovanie listami,

nie emailom, keďže vtedy internet

neexistoval. Pionieri tiež písali

správy do miestnych novín

„Kysucký priekopník“.

Predchodcom dnešného školského

časopisu Záškolák sa stal časopis

Iskra. Začiatkom 70-tych rokovvznikla na škole matematická

trieda pre talentovaných žiakov

a neskôr sa tu otvorila aj trieda

zameraná na výučbu jazykov. Dnes

už sa každý povinne učí angličtinu,

ale kedysi najviac ľudí u nás hovorilo po rusky a nemčinu s angličtinou a francúzštinou ovládal

len málokto. Spomínali sme, že škola mala vyše 1000 žiakov. Po vybudovaní ďalších dvoch

základných škôl v meste (to znamená ZŠ Clementisovej, ktorá sa kedysi volala tiež ináč a ZŠ

Dolinský potok) klesol počet žiakov približne na 600. Toto číslo si udržuje škola dodnes.

¸.¤*¨*¤.¸¸...¸.;;¤ ¸.¤*¨*¤.¸¸...¸.;;¤\¸ ♥ Nábrežná !♥ \ ♥ Nábrežná !♥.\¸.¤*¨¨*¤.¸¸.¸.¤´ .\¸.¤*¨¨*¤.¸¸.¸.¤´

..\ ..\

Kolektív učiteľov pod vedením Mgr. Jozefa Petráša.

Koľkých z nich poznáte, hm?

P.uč. Ernest Králik so žiakmi pri práci na šk. pozemku.



Tento rozhovor by sa vlastne ani nemusel uskutočniť, pretože by stačilo čitateľaodporučiť na internetové stránky. Dovyhľadávača si zadáte : Dr. Eva Iliašováa dozviete sa, že: absolvovala štúdium naTrnavskej univerzite s aprobáciou slovenský

jazyk – katechetika, je rodáčka z Ponitria, učí na ZŠ Nábrežná v KNM ai. V súčasnosti jeEVKA ILIAŠOVÁ tiež poverená riadenímnovovytvoreného Pastoračného centrav našom meste. Už počas štúdií mala sen

pomáhať ľuďom a zúčastniť sa na misijnej práci v Afrike. Internet tiež prezradí, že splneniesvojho sna našla nakoniec až na Filipínach. Túto ďalekú krajinu navštívila už štyrikrát a strávila v nej dovedna rok aj dva mesiace . Je to dosť na to, aby o nej vedela zasvätenerozprávať. Keď vonku padá jesenný dážď, príjemné je s ňou sedieť pri čajíku a počúvať

a počúvať...

E: Mojou túžbou bolo dostať sa do nejakej africkej krajiny

a pomáhať deťom. Nakoniec prišla ponuka na Filipíny. Mala

som obavy, neovládala som jazyk a nevedela, do čoho idem.

Absolvovala som rôzne kurzy a prípravné stretnutia, asi po

roku som vycestovala. V hlavnom meste Manile som strávila

jeden mesiac, kde som sa učila tagalog, čo je úradný jazyk

tamojších obyvateľov.

R: Každého iste bude zaujímať, aké bolo tvoje poslanie a aj

to, či sa tvoje predstavy o pomoci naplnili.

E: Moje poslanie bolo veľmi jednoduché: byť medzi domorodcami. Treba priznať, že zo začiatku to

bolo dosť náročné, keďže som nevedela dobre jazyk. Postupne som sa s nimi dokázala rozprávať,

vypočuť ich. Pomáhala som rehoľným sestrám z Misijnej kongregácie Ducha Svätého, ktoré tam

pôsobia už niekoľko rokov. Úlohou bolo zabezpečiť napríklad medical mission – teda zdravotnú

starostlivosť; chodili sme i do školy, kde sme s deťmi „trénovali“ angličtinu; pomáhali sme ženám,

ktoré tam vyrábajú krásne náhrdelníky a náramky z korálok, tie sme od nich kupovali a predávali ďalej;

no a samozrejme to bola katechéza pre deti a dospelých. Moje očakávania sa naplnili nadmieru.

Predstavovala som si, že ako im ja budem pomáhať, ale v skutočnosti to boli oni, ktorí ma naučili

mnohé veci a pomohli mne.

R: Napríklad?

E: Znovu si uvedomím, čo je v živote najdôležitejšie, že to nie sú peniaze, majetok, ale vnútorná radosť,

sloboda, vzájomné porozumenie a taká obyčajná pohoda.

R: Spomínala si, že ľudia v osadách žijú veľmi skromne. Čo si Ty, vzdelaná a civilizovaná Európanka

berieš so sebou, keď sa tam vraciaš?



E: Keď sa balím, beriem si veci, ktoré im tam potom môžem nechať. Do lietadla sa dá zobrať batožina

do dvadsiatich piatich kíl. Keď sme išli do osád, ktoré sú vysoko v horách, myslela som, že potrebujem

všetko. Keď som si ale predstavila trojhodinovú cestu v teple s ťažkým ruksakom, jeho obsah som veľmi

rýchlo pretriedila . Takže zubná kefka a pasta , no a niečo na prezlečenie. To bolo všetko. A ešte

fľaša vody.

R: Aká budúcnosť čaká deti v osadách, ktoré sú vo veku našich deviatakov? Tí naši sa chystajú nastredné školy.

E: Na Filipínach je americký spôsob

vzdelávania, teda primary a potom high

school . Mladí vo veku našich deviatakov

väčšinou už ťažko pracujú na poliach, aby

pomohli uživiť súrodencov. Niektorí z nich

chodia do škôl, ale je to komplikované,

pretože za štúdium sa platí. Aj v tejtooblasti im pomáhajú sestry, ktoré sa im

snažia zabezpečiť ubytovanie a nájsť

sponzorov.

R: A teraz „smiešna“ otázka. Naše

detičky riešia ráno pred odchodom

z domu mnohokrát „veľký problém“, čo

na seba. Ako je to s módou na ostrovoch?

E: V mestách majú deti od škôlky až po vysokú školu uniformy, takže v tomto to majú jednoduchšie.

Mimo školy nosia bežné veci ako u nás. No a tie v horách sú na tom horšie. Topánky nemajú a každé

má aspoň nejaké to tričko či kraťasy, ktoré sa dedia po súrodencoch.

R: Čo Ťa vždy núti vrátiť sa aj napriek veľkým výdavkom za cestu? Niekto si možno pomyslí, že z toho

plynú pre Teba nejaké materiálne výhody.

E: Vraciam sa tam veľmi rada z jednoduchého dôvodu. Kvôli ľuďom, ktorých poznám. Vždy mi to dá

novú silu a radosť do života. Takého výhody ja z toho mám. No na nezaplatenie...

R: Ďakujem za rozhovor. Rozhovor pripravila: Mgr. A. Vlčková



GABRIELA PAUKOVÁ, jej triednou bola V. Bodóová

Rok ukončenia: ...myslím, že to bolo 1993.Kde a ako žiješ? Žijem už 6 rokov so svojím poľským priateľom vo Veľkej Británii,v meste LEICESTER, robím vo veľkosklade KENWOOD ako teamleader, práca jeťažká, ale už som si zvykla a som spokojná. Myslím, že tu mám lepšie pracovné

podmienky a plat ako na Slovensku. Som taký mix: narodená v Čechách, som zoSlovenska, teraz žijem v UK a môj priateľ je Poliak Čo Ti najviac chýba? Rodičia. Veľmi - veľmi - veľmi...Ako si spomína na ZŠ? Veľmi rada spomínam na ZŠ, bolo to úplne iné ako teraz, všetky knihy, zošity sme dostali....

pamätám na časy, keď sme museli ísť do školy v sobotu, ak bolo voľno v týždni... a pamätám aj na zber papiera, pomarančovej kôrky... haha... aj na lampiónový sprievod.... žiadne počítače, ani mobil... nemali sme všetko to, čo majúdnešní školáci, ale myslím, že nám tak bolo dobre. Pozdravujem Nábrežnú!

KATARÍNA KUBÁNKOVÁ, jej triednou bola ...

Rok ukončenia: 1994.Kde a ako žiješ? Bývam s manželom – Luxemburčanom v Luxembursku. Býva sa námcelkom dobre, žijem život čiastočne stereotypný, ale to asi každý z nás... Pre vytrhnutie zovšedného dňa podnikáme mini výlety do okolia. Som spokojná, ľudia ma akceptujú akocudzinku, prispôsobila som sa prostrediu relatívne rýchlo, no s jazykom je to občas ťažšie;-(Čo Ti najviac chýba? Chýba mi slovenská kuchyňa, ta od mojej mamy, samozrejme, taktiež

pár drobností (niektoré potraviny - ale tie si vždy donesiem so sebou, keď sa dá).S rodinousa snažím byť v neustálom kontakte.

Ako si spomína na ZŠ? ZŠ to sú prvé lásky, školské výlety (hlavne cesty v autobuse). Prvý kontakt s cudzím jazykom- ten sme si vážili! Pamätám si aj nezmyselné prechádzanie sa dookola po chodbe cez veľkú prestávku. Neznášala som

hodiny hudobnej výchovy- kde sme sa hrávali hru " ide pieseň dokola, okolo stola"- neviem spievať, tak som tonemala rada.

ADRIÁN KISS, jeho triednou bola ....

ZŠ som ukončil v šk.roku 2004/05. Spomínam si na to, aký sme mali dobrý kolektív a dodnes sa s mojimispolužiakmi stretávam, hlavne s tými čo vyznávajú skateboarding, napr. Erik Igaz, Mišo Radolský, alerád sa vidím aj s ostatnými. Prezeral som si fotky z tohto obdobia a pripomenul som si mnoho akcií, ktoré smespoločne absolvovali. Dívam sa práve na fotku, kde sme si zorganizovali brigádu a maľovali lavicev triede a bola pritom sranda. Dnes študujem na Lekárskej fakulte Palackého univerzity v Olomouci

odbor Zubné lekárstvo. Som v treťom ročníku a dúfam, že moje štúdium úspešne zavŕšim.



VERONIKA PONIŠČJAKOVÁ, jej triednou učiteľkou bola...

Rok ukončenia: 2004/05, odišla som už z 8. ročníka.Kde a ako žiješ? Teraz študujem MSci. International Relations and Global Issues na University of Nottingham, minulý rok som sa zúčastnila výmenného programuna University of Connecticut v USA. Teraz som v tretiaku, a budúci rok končím s

titulom Master in Science, čo je ekvivalent slov. magistra. Som veľmi rada, žesom tu, milujem to multikultúrne prostredie, kde každý rešpektuje toho druhého,nech je hocijaký. V Británii má človek šancu prejaviť sa taký, aký je... čo veľmioceňujem. Spokojná som nielen, čo sa týka akademického hľadiska - školy, Uni.

of Nottingham je jedna z najlepších škôl v UK, a číslo 75 na svete! Ale som spokojná aj čo sa týkaštudentského života človek má strašne veľa príležítostí prilezitosti: ľudia sa môžu zapojiť do rôznych aktivít akonapr. ja som v karate klube, som aj Vice-President of Slovak and Czech society (viceprezidentkou slovensko-českejspoločnosti).Čo Ti najviac chýba? Zo Slovenska mi samozrejme chýba moja skvelá rodina a jazvečička Bellka, a aj priatelia. Atiež aj možnosť len tak vypnúť a konečne si oddýchnuť.

Roky na ZŠ? bola to dobrá príležitosť ako spoznať skvelých ľudí, s niektorými som stále v kontakte, tiež mi základnáškola pomohla vyvinúť sa akademicky, skvelí učitelia ma podporovali v tvrdej práci, a môžem im zato právom

poďakovať... vypestovali vo mne dobré návyky, trpezlivosť, rešpekt a tiež vieru, aby som sa nikdy neprestala veriťsvojím snom.

BARBORKA KUBÍKOVÁ, jej triednou bola ...

Na ZŠ som si vytvorila priateľstvá, ktoré trvajú doteraz, správni učitelia vo mne vzbudili nadšenie pre predmety,ktorým som sa venovala na SŠ i na VŠ. Bol to taký odrazový mostík ku všetkému, čo nasledovalo potom :)

Som študentkou Masarykovej univerzity v Brne, odbor Praveká archeológia Blízkeho Východu. Som už tretiačkaa chcem určite pokračovať na magisterskom štúdiu a potom pokračovať cestou akademickou, čiže robiť oktorandku aučiť v mojom odbore na tejto škole, pretože my sme zakladajúci ročník, náš odbor vznikol vtedy, keď som tamnastúpila a chcem ho rozvíjať. Z Brna a pod záštitou univerzity by som chcela zháňať granty a vykonávať vlastnévýskumy na Blízkom Východe a časom sa stať možno i profesorkou

EVA ZELNÍKOVÁ, jej triednou bola M. KováčováRok ukončenia: 2010.Kde a ako žiješ? Takže po ukončení ZŠ som nastúpila OA v KNM... Bola somspokojná, ale popri škole som sa venovala aj môjmu hobby, čo sa mi už aj stalo prácou -

modelingu. Pol roka som sa pripravovala na Miss Carat Tuning 2011, čiže jeden môjškolský polrok sa môj čas na školu trochu obmedzil, čo sa odrazilo neskôr aj navýsledkoch. Bola som trochu sklamaná zo seba, no zároveň sa moje sklamanie obrátilona radosť, som vyhrala jeden z titulov. Tak som dostala ďalšie ponuky na prácu, medzi

nimi tiež bola práca v Miláne. Takže som odcestovala do Milána, čo nebol problém, pretože po taliansky hovorím. Školu na SK som si dala individuálne - učenie je teraz mojou zábavou.Školu určite plánujem dokončiť, dokonca sa mi viac zapáčila angličtina a našla som si aj

profesora na súkromné hodiny.Čo Ti najviac chýba? Medzi prvými určite stará mama, ktorá bola mojou denno-dennousúčasťou, tá určite najviac... potom priatelia! Každopádne určite mnoho ďalších vecí, veďSlovensko je stále moja rodná krajina! A môžem určite povedať, že platí: "všade dobre, domanajlepšie"...

Roky na ZŠ? Pekné spomienky! Som sa tam trápila, ako mnohí ďalší Zároveň somzískavala základné vedomosti. Ďakujem učiteľom, ktorí sa mi dlhé roky snažili vbiť do hlavy,že to budem raz potrebovať Mrzí ma každá hodina, na ktorej som vtedy nedávala pozor...



Jesenné obdobie sa neodmysliteľne spája s veľkou

zábavou. K tradičným radovánkam patria aj detské hry sošarkanmi. V pondelok 3. októbra prežili deti prvéhoročníka v spoločnosti rôznych šarkanov, či drakov. Fúkalnám ten správny vietor, a tak sa po oblohe preháňališarkany rôznychtvarov, farieb, čiveľkostí. Lúku

s lietajúcimi drakmi zaplnili nielen deti prvého ročníka, ale ajdrobizg s Materskejškôlky na Komenskéhoulici. Úsmevy natvárach sa objavovalivšetkým zúčastneným.Mgr. Jarmila Bandurová

Pri príležitosti Svetového dňa jablka sme oslavovali.Slávnosť sa konala vo štvrtok 6. októbra. Hneď zrána si detiopásali zásterky a zmenili sa nausilovných kuchárov . Pustilisa do veľkej práce, ktorejvýsledkom bol chutný, voňavý

koláčik. Obdivovať ich zručnosť a kuchárske umenie prišli detiz Materskej škôlky 9. mája,ktoré boli našimi hosťami.Udalosť bola spestrená

množstvom úloh, ktoré sa podarilo hravo zvládnuť tak prvákom, ako aj predškolákom. Pekný deň smeukončili jablkovou hostinou.

Na záver ponúkame recepty na „Jablkové koláčiky:“ 1. 3vajcia dobre vyšľaháme s ½ kg jemného kryštálového cukru a 1 vanilkou. Pridáme ½ kg

postrúhaných jabĺk, ½ kg polohrubej múky a 1 prášok do pečiva. Upečený ozdobíme čokoládovou polevou. 2. 60 dkg postrúhaných jabĺk, 50 dkg kryštálového cukru, 40 dkg polohrubej múky a 1 prášok do pečiva, 12 dkg posekaných orechov, hrozienka a 2 vajcia. Upečený koláč potriemelekvárom a ozdobíme čokoládovou polevou. Dobrú chuť.

Mgr. Jarmila Bandurová



Koncom októbra ste mohli v priestoroch našej školy ZŠNábrežná stretnúť rôzne „strašidlá“. Zúčastnili sa celéhovyučovacieho dňa. Nebáli sa ani modernej didaktickej technikya neváhali napísať si strašidelný diktát na interaktívnej tabulipočas hodiny slovenského jazyka. Na hodine dejepisu sadozvedeli o histórii jesenných sviatkov (Halloween, Sviatokvšetkých svätých, Dušičky) a zúčastnili sa pripravených

„hrôzostrašných“ aktivít.

A to, ako strašidelné kostýmy či masky žiakom 9.A pristali,posúďte sami, vy, ktorí ste ich nestretli, podľa fotografií.Každopádne, zmysel pre humor deviataci ukázali

Text a foto :

Mgr. Monika Mojtová,

vyučujúca SJ, DEJ –

organizátorka podujatia

Riešenie strašidelných

úloh na hodinách

DEJ v 5.C a 7.B

Na vyfarbenie



9. september – deň ako hociktorý iný. Deň, kedy musíme ráno vstať, ísť do školy a stráviť tam niekoľko hodín,...

Ale je to naozaj len obyčajný deň?Pre nás možno áno, no nie pre 6 000 000 ľudí, ktorým násilne skončil život kvôli svojvôli nacistov v období II.svetovej vojny, a to len kvôli tomu, že uznávali iného Boha. Nie pre ľudí, ktorí pocítili na vlastnej koži rasovúnenávisť, nie pre ľudí, ktorí nič nespáchali a aj tak boli potrestaní tým najkrutejším spôsobom.A my – žiaci 9.A a 9.B - sme si v tento deň - v Deň obetí holokaustu a rasového násilia- pripomenuli a uctili ichpamiatku.Ja osobne som veľmi rada, že naša triedna a dejepisárka v jednom Mgr. Monika Mojtová pre nás zorganizovalaprojektový deň venovaný tejto téme. Myslím, že za celú triedu môžem povedať: „ Sme vám vďační, paniučiteľka. Pretože ste nás v tento deň prostredníctvom rôznych aktivít, diskusií a vášho rozprávania naučili, žeživot si máme vážiť. Ďakujeme.“

Martina Doová 9.A

V piatok 9.9. som mal veľmi zmiešané pocity. Keď som počul niektoré veci, naskakovali mi zimomriavky. Užpredtým som počul o koncentračných táboroch, ale nemyslel som si, že to bolo až také hrozné. Nechápem, akomohol niekto páchať také zverstvá. A hlavne nechápem prečo. Zabiť za dva-tri roky vyše 6 000 000 ľudí? To jechoré! Som rád, že som sa zúčastnil tejto akcie. Dúfam, že už nebude žiadna vojna a holokaust. Takýchtopoučných akcií by mohlo byť viac. Dávid Svrček 9.A

Dátum 9.9. mi ešte pred pár dňami nič nehovoril, no zmenilo sa to počas dejepisného projektového dňa.Nedovoľme, aby sa história opakovala! Pavol Klučka9.A

9.9. – deň s veľkým D, na ktorý by sme nemali nikdy zabudnúť. A aj preto, lebo sú dôkazy, že rasizmus existuje

dodnes. Simona Lehotská 9.A

Neviem si ani predstaviť, aké to bolo pracovať a potom umrieť len preto, že by som bol Žid. Uvedomil som si, žeby som nemal posudzovať niekoho len preto, že je vzhľadom podobný niekomu, koho nemám rád. Dozvedelsom sa veľa o holokauste a páčili sa mi aj zmysluplné aktivity, ktorým sme sa počas dňa venovali.

Dominik Kotrč 9.A

Projektový – tematický deň pri príležitosti pamätného Dňa holokaustu a rasového násilia je aj tento rok súčasťou dlhodobého dejepisného projektu „Nezabudnime“ žiakov 9. ročníka, ktorého jedným z cieľov je

podporiť rozvoj kladných morálnych hodnôt, viesť žiakov k tolerancii a znášanlivosti, súdržnosti a spolupráci.Vďaka patrí aj pánovi riaditeľovi za možnosť každoročne realizovať toto podujatie na našej škole.

Mgr. Monika Mojtová, vyučujúca dejepisu a autorka - organizátorka projektu



V pondelok 24. októbra 2011 sa žiaci 9. ročníka našej školy zúčastnili dejepisnej exkurzie na územiesusedného Poľska.Navštívili jeden z najväčších koncentračných táborov z obdobia 2.svetovej vojny – tábor Osvienčim

a k nemu patriace priestory tábora Birkenau. Žiakov sprevádzali lektorky, ktorých vysoko profesionálnyvýklad vo všetkých zanechával veľmi silné dojmy. Ale najviac, samozrejme, na návštevníkov zapôsobiasamotné priestory tábora – autentické baraky, ostnaté drôty, stajne prerobené na „ubytovaciepriestory“, osobné veci ľudí, ktorí v tábore zahynuli, nádoby na uskladnenie smrtiaceho CYKLONU B,kremačné pece, či múr popráv. A fotografie obetí, častokrát mladých ľudí s neskutočne smutnýma beznádejným pohľadom. Na záver prehliadky si žiaci pozreli film, ktorý zachytával hrôzostrašnúskutočnosť v čase oslobodenia tábora v januári 1945. V druhej časti dňa už na všetkých čakal príjemnejší program – prehliadka historickej časti mesta Krakov. Najskôr si mohli pozrieť priestory kráľovskéhozámku Wawel, kde viac ako 500 rokov žili poľskí králi. Potomnasledovala prehliadka „Hlavného rínku“ – námestia

s množstvom krásnych stredovekých kostolov,s neopakovateľnou atmosférou, umocnenou nielenarchitektúrou, ale aj starobylými kočiarmi a fiakrami, ktoré pomeste rozvážajú návštevníkov.

Pripájame názory a dojmy niektorých účastníkov exkurzie:

-Bolo to veľmi smutné. Ale aj napriek tomu, že sme išli na také miesto,

to bola úžasná exkurzia. Oplatilo sa navštíviť aj koncentráky, kde sme

sa dozvedeli veľa informácií. Na konci exkurzie sme navštívili kostoly

a zámok to bolo veľmi pekné. Videli sme úžasné stavby, maľby ...

Nika Ch. , 9.D -Smútok, beznádej, bolesť, utrpenie, bezmocnosť. Miro D.,9.B

-Myslím, že to inak ani nemohlo byť. Smutné tváre, hlava plná

pochmúrnych myšlienok... Tí ľudia, ktorí v tábore zahynuli! Prakticky

ani za to nemohli. Sprievodkyňa nám hovorila všelijaké príbehy

a citáty o živote, respektíve o smrti v tábore. Bolo to smutné ...

Celkovo by som exkurziu ohodnotila na jednotku

Monika M., 9.D

-Exkurzia sa mi páčila, ale nie to , čo robili cez vojnu s ľuďmi v tábore.

Najvic ma zaujali tie kufre, fotky a veci, ktoré zostali po ľuďoch, čo tam

boli . Bolo mi ich ľúto, aké tam mali hrozné podmienky a nevedeli, kde

idú. Takže ja som rada tu a ako žijem ! Lucka V., 9.D

-Páčilo sa mi mesto Krakov, ktorého námestie je obklopené

množstvom krásnych pamiatok. Neuveriteľne bol krásny ten kostol so

stropom pomaly takým dlhým až do neba a s desiatkami okien! Ale aj

nádvorie zámku Wawel a prekrásne staré uličky. Romana T. , 9.D

-Veľmii sa mi páčilo mesto, hlavne ten kostol a všetky pamiatky.

A zaujalo ma aj to, čo sme videli v koncentračnom tábore, aspoň som

videla tie podmienky, v ktorých ľudia žili a to prostredie naokolo.

Júlia Š. ,9. D

Spracovala PaedDr. Zita Ševčíková, vyuč. DEJ, grafická úprava a foto Mgr. Monika Mojtová, vyuč.DEJ



Mesiac jún bol na Základnej škole Nábrežná v znamení besied . Začalo sa to najskôr návštevou Angličana Jamesa Baxtera , ktorý vďaka ochote p. riaditeľky zo Súkromnéhobilingválneho gymnázia v Žiline, PaedDr. N. Závodskej, prišiel

žiakom ôsmeho ročníka porozprávať, samozrejme v angličtine, o

svojej rodnej krajine. Spoločne so žiakmi zopakoval londýnske pamiatky a napokon žiaci Angličana, ktorý miluje slovenskéhalušky, aj vyspovedali. V rámci multikultúrnej výchovy sa žiaciviacerých ročníkov stretli aj s mulatom Ndikuriyo Pamphile ,ktorého korene siahajú do africkej krajiny Burundi. Svojouinakosťou a milým vystupovaním si Ndiko získal priazeň žiakov. Tí

sa v priateľskej atmosfére dozvedeli nielen množstvo zaujímavostí o africkej krajine, ale aj o prejavoch rasizmu v Európe i v Afrike.Tak, ako je dôležité spoznávať svet, je dôležité spoznávať aj okolie- región, v ktorom žijeme. Preto nasledovali dve besedy

s archeologičkou Kysuckého múzea v Čadci Mgr. Dankou

Majerčíkovou. Žiakov 5. a 6. ročníka zaujala nielen

prednáška na tému Archeológia na Kysuciach, ale najmä možnosť navštíviť archeologickú lokalitu blízko nášhomesta.Veríme, že vďaka snahe vyučujúcich, sa žiaci aj v

školskom roku 2011/12 stretnú so zaujímavými ľuďmi.

Uvedené podujatia boli zorganizované v rámci projektuPremena tradičnej školy na modernú-„Pre život , nie preškolu sa učíme“.

Mgr. Jolana Kubišová ( vyučujúca angličtinya francúzštiny) a Mgr. Monika Mojtová ( vyučujúca dejepisu a slovenčiny )- vyučujúce zapojené do projektu za

predmet angličtina a dejepis

Vo štvrtok 13. októbra zavítali do priestorov našej školy deti zmaterskej škôlky z Komenského ulice. Hostiteľmi boli žiaci prvéhoročníka a ich pani učiteľky. Ako hlavný chod si pripravili pre svojich

kamarátov „Deň hravého učenia“. Cestička budúcich prváčikovviedla územím Legokráľovstva, krajom Ovocníčkov a Zeleninkova ikrajinou Zvieratkovo. V Legokráľovstve drobizg spoločne stavallego, spieval, plnil rozmanité úlohy. Z krajiny Ovocníčkova Zeleninkova sa na deti usmievali rôzne druhy ovocia a zeleniny.Krajinou Zvieratkovo sprevádzal predškolákov motýľ Čitko.Ten mal pre deti pripravené rozličné úlohy, ktoré sa imdarilo hravo zvládnuť. Každý budúci školáčik si od násodniesol malú pozornosť – veselú omaľovánku a pamätnýlist na dnešný deň. Opäť sa stretneme v decembri, kedy sa

budeme tešiť z „ Vianočného čarovania“.Mgr. Jarmila Bandurová



21. októbra cestovali dve triedy deviatakov, 9.C a 9.D, do Londýna. Ako

šibnutím čarovného prútika sme spoločne pochodili po pamiatkach – navštívilisme londýnsku pevnosť The Tower of London, pozreli sme si Van Goghove

Slnečnice v Národnej galérii na Trafalgarskom námestí, cestovali sme metrom aj

čiernym londýnskym taxíkom, kŕmili sme holuby pri fontánach, prešli sme peši cez Westminsterský

most k Londýnskemu oku, pooddychovali sme na lavičke v najstaršom londýnskom parku St. James´s

Park, kde sme takmer stretli kráľovnú Alžbetu II. a stihli sme toho oveľa oveľa viac... Veru, takýto

úžasný deň strávili vyučujúce anglického jazyka Mgr. Adriána Ondejášová a Mgr. Jolana Kubišová

s deviatakmi. Najskôr mali deviataci strach, ako s jednou vyučujúcou prežijú 6 hodín v kuse, alenapokon skonštatovali, že to nebolo až také zlé a že „by sme si to mohli aj znova zopakovať“ (Jaro,

9.C). „Dozvedeli sme sa veľa vecí a neučili sme sa,“ pridáva Marek (9.C) Škoda len, že sme si zabudli

zmeniť eurá na libry, a tak sme nemohli ochutnať pravé anglické Fish and Chips. Jedna skupina

dokonca vytvorila nápadité tričká a vtedy aj Peťa Baliarová zmĺkla a pracovala o dušu! Dokonca

povedala, že ju to baví, čo napokon bolo vidno aj na jej

peknom výtvore! Uznávam: viacerí ste v ten deň boli úžasní.

Tí, ktorí ešte máte záujem navštíviť Londýn naživo,

neváhajte a prihláste sa na exkurziu do Anglicka, ktorá sa

bude konať v apríli 2012! Ešte je zopár voľných miest!

JK



Sára, 9.B: Na škole sa mi páčia 2 učiteľky,

Drexlerová a Kultánová, pretože Kultánová má

milý prístup ku žiakom a Drexlerová toho veľa

naučí.

Alica, 8.A: Páči sa mi obnova školy, škola vyzerá

lepšie a krajšie.Ivan Jurkovič: Páči sa mi zrekonštruovaná

telocvičňa, má príjemné farby a žiaci tam môžu

cvičiť v príjemnom prostredí.

Dominika, 5.B: Páči sa mi, keď ideme s p.

riaditeľom do interaktívnej učebne, lebo si

nemusíme písať poznámky.

Pani školníčka: Páčia sa mi kvety, lebo to okrášli

školu a spríjemní prostredie.Lukáš, 9.D: Najviac na škole sa mi páčia pekné

baby, lebo som dobre orientovaný.

Monika, 6.B: Mám rada, keď zazvoní na koniec

vyučovania, lebo môžeme ísť domov.

Zita Ševčíková: Najviac na škole sa mi páči

kolektív učiteľov: je dobrý a pomáha si.

Mirka. 6.A: Páčia sa mi prestávky na oddych,

lebo sa nemusíme učiť.Janka, 9.A: Páčia sa mi učitelia, lebo nás toho

veľa naučia.

Miriam, 9.B: Máme dobré pani upratovačky,

každý bodrel po nás upracú.

Anna Ochodničanová: Mám rada voľné hodiny,

lebo máme čas vypiť si v pokoji kávičku.

Tomáško, 4.B:. Mne sa páčia nástenky na škole,

dobre vyzerajú.Peťa, 6.B: Dobrý kolektív v našej triede, lebo sa

nehádame a počúvame jeden druhého.

Miroslava Kováčová: Najviac na škole sa mi

páčia upratané triedy a žiaci, ktorí sa chcú učiť.

V čistom prostredí sa cítime predsa super.

Pán riaditeľ: Niektorí učitelia, lebo vymýšľajú

nové metódy.

Lenka, 6.C: Najviac sa mi páčia pekné projektyžiakov, čo sú vyvesené po škole.

Lucia, 6.C: Páči sa mi školská knižnica.

Alenka Kavacká: Najviac sa mi páči, keď máme

voľno cez víkend, lebo môžeme byť s rodinou.

Marika, 7.C: Páči sa mi hymna, lebo je naša

vlastná, dokonca to bol výmysel učiteľov!?

Monika, 9.D: Nástenka z náboženstva je úžasná,

spestruje nám chodbu.

Pavlína Pavlusíková, 9.B

Naša trieda - planéta opíc .Klasifikačný - vynález skazy.Večný sen žiakov - 2 roky prázdnin .Žiaci a učitelia - vojna a mier.Zborovňa - sídlo nepriateľov.

Odpoveď pri tabuli - sám vojak v poli.Našepkávanie - pomoc v pravej chvíli.1z matematiky - zázraky sa dejú len raz.Koniec vyučovania - to sladké slovo*sloboda*.Vstup do triedy - vstup do neznáma.Prázdniny - najkrajšia časť roka.Ospravedlnenka - nič mi nebolo, ale už mi jelepšie.Domáca úlohy - prestávka je v riti.



Najmilejšiamoja základnáškola Nábrežná,

k Tvojmuvýnimočne

okrúhlemu výročiusom sa Ti rozhodla venovať pár riadkov. Nie preto, že sa to patrí, ale preto, že si to zaslúžišso všetkými poctami.

Je to už 11 dlhých rokov, čo som ťa opustila nasvojej ceste za životom a snami. Keď saobhliadnem cez plece do minulosti, vidím tumalú Veroniku s bodkovanou aktovkou v

pletenom hryzavom svetri od starej mamy, sktorou si písala a čítala, držala jej palce, verila

jej malej duši. Celých 9 rokov sa každodennetešila, čo si na ňu vymyslíš. Napriek všetkým jejľudským chybám, postrácaným prezuvkám,

polámaným pastelkám, rozliatym čajom,nedojedeným obedom i jej večným výmyslom si

ju učila a viedla. Vďaka Tebe si vie vážiť, ctiť arešpektovať, milovať a snívať. Aj vďaka Tebe

pochopila kto je, čo vždy bola a možno, ženikdy nebola. Je to Tvoje dielo, malý výživný

polotovar, s ktorým žijem v jednom tele. Nostalgicky šťastná a zároveň stále v strese, čozase vymyslí, kam poletí, či vlastne doletí akoľko rán si uštedrí. Občas si hovorím, že by užmala ísť, ale tá jej nádej a viera mi vniesli doživota krásu.

Ďakujem Ti teda za tu malú Veroniku, z ktorejvyrástla tá veľká - ja. Prežila som s Tebou

prekrásne nezabudnuteľné roky. Naučila si mavšetko, čo si mohla a ja Ti za to nesmierneďakujem. Napriek veľkoleposti škôl, gymnázií a

slávnych univerzít, v laviciach, ktorých som v plynúcom čase svojho života zasadla, Tyostávaš školou pre mňa najväčšou.

Prajem Ti, aby si i naďalej ostala týmčarokrásnym miestom múdrosti pre všetky maléškolácke dušičky, voňala po novýchučebniciach, hučala neúnavným krikom detí,ktoré tak ako dnes ja budú raz na Teba s láskouspomínať.

Všetko najlepšie k narodeninám!

S pozdravmi ostávam,Veronika Zelenohorská (rod. Bugalová)

Aj takto sa da jú tráviť

letné prázdniny!

Prázdniny sú už dávno za nami, mnohíspomíname na krásne horúce slniečko,

kúpaliská, ničnerobenie. Ale sú medzi nami ajtakí, ktorí ešte aj počas prázdnin robia dobrémeno svojej škole či mestu. Už sme o nich razpísali v našom časopise a sú tu zas – veselédievčence Valéria Zelinová (6.C), MonikaVeselá (6.A), Klaudia Wiltschová (6.A), EvaSuchárová (7.B) a Kristínka Ochodničanová(5.A). Zúčastnili sa medzinárodnej súťaže,,Mladý chovateľ“, ktorá sa tento rok konala ažv Michalovciach. Pripravovali sa na ňu po celýšk. rok v rámci krúžku ,,Mladý zoológ“ podvedením pani veterinárky Mvdr. ZuzkyBobákovej a boli naozaj veľmi šikovné. Valikabojovala v kategórii mačiek a umiestnila sa naveľmi peknom 3.mieste. Monika súťažila zamačky a vtáky, umiestnila sa na peknom 4.mieste. Klaudia spolu s Evkou sa umiestnili nakrásnom 1.mieste v kategórii hlodavcea mačky, Kristínka Ochodničanová saumiestnila v kategórii teráriové zvieratá -korytnačky na 1.mieste. Žiadna zo súťažiacich

neodišla s prázdnymi rukami. Ako ceny získalinapríklad pomôcky na chov domácich zvierat,pamätné poháre, tričká, šiltovky a najmä siodniesli množstvo nových zážitkova skúseností. Všetkým sa súťaž veľmi páčila.Prajeme im, aby sa im aj naďalej darilo.

K.Kašíková, K.Kekelyová, 7.A



Exkurzia- ,,Poznávame naše Kysuce“

Školský rok je už v plnom prúde. Oddýchnutí a plní chuti získavať nové vedomostia poznatky sme opäť zasadli do školských lavíc. Naše vyučovanie býva každoročnespestrené aj rôznymi exkurziami.

Tento šk. rok sme sa zúčastnili hneď prvej pod názvom ,,Poznávame Kysuce“, ktorúzorganizovali pani učiteľky biológie v spolupráci s p. uč. z CVČ. A tak ráno 14. októbrasme plní očakávania nasadli do autobusu, v ktorom nás už čakala príjemná panisprievodkyňa – botanička Eva Pietorová, ktorá pracuje v CHKO- Kysuce. Poinformovalanás o cieľoch našej cesty, lebo nebol jeden, ale hneď viac. Dozvedeli sme sa, že našaprvá zastávka bude na Makove – na horných Kysuciach, kde sme si pozreli zákonom

chránený strom- chránený prírodný výtvor- BRESTU PAPAJÍ ,ktorý nás ohúril svojou veľkosťou. Zistili sme,že má už asi 400 rokov, podarilo sa nám ho aj objať – ,,

šiestim statným deviatakom“. Úžasné stretnúť takéhotovelikána! Dozvedeli sme sa, že práve tento strom a našakrásna LIPKA za mestom- boli prvé dva stromyvyhlásené za zákonom chránené prírodné výtvory naKysuciach.

Naša dobrodružná výprava pokračovala smerom naROPNÝ PRAMEŇ V KORNI.

Nielenže sme videli skutočné vyvieranie ropy, zacítilitypický zápach, ale mohli sme sa aj pokochať pohľadompo krásnej kysuckej prírode. Dozvedeli sme sa , že

v minulosti ho využívali ako zdroj svetla do petrolejových lámp. Uzimení sme opäť nasadli do vyhriateho autobusua zastali sme až v ďalšej kysuckej dedinke v KLOKOČOVE, kde sme sa vybrali po krásnej cestičke cez hory naKLOKOČOVSKÉ SKÁLIE, kde sme mohli vidieť úžasný prírodný výtvor- PIESKOVCOVÚ GUĽU, ako aj miesto povypadnutých guľovitých útvaroch. Podobné zaujímavé útvary sa nachádzajú aj v dedinke Milošová časť Megoňky,kde ich je podstatne viac. Jedná sa o ojedinelý prírodný výtvor nielen u nás na Slovensku, ale aj na svete. Asi 200metrov od skalnej steny sme si mohli vyskúšať chôdzu po mäkkučkom koberčeku z machorastov- ploníkaobyčajného a rašelinníka obyčajného, ktoré vytvárajú KLOKOČOVSKÉ RAŠELINISKO – ÚZEMIEEURÓPSKEHO VÝZNAMU, ktoré je súčasťou sústavy NATURA 2000.(Natura 2000 je názov sústavy chránenýchúzemí členských krajín EU. Hlavným cieľom jejvytvorenie je zachovanie európskehoprírodného bohaststva- najvzácnejších

a najohrozenejších biotopov a druhov na územíštátov EÚ.) Dozvedeli sme sa, že tu rastúvzácne rastlinky napr. pupkovník obyčajný,ľadenec barinný, sitina kostrbatá, rebrovkarôznolistá.Viacerí z nás po prvýkrát videlia držali ozajstný živý rašelinník, z ktoréhovzniká rašelina. A to bola naša poslednázastávka. S vyštípanými líčkami a nadýchaníčerstvého horského vzduchu sme sa spokojnívracali späť domov. Zistili sme, že naše Kysucesú naozaj zaujímavé a jedinečné, podobne ako

celá naša príroda. Ďakujeme za krásny zážitok!

Žiaci 9. ročníka



Posledný júnový víkend (25.-26.6.2011) sa v bulharskomprímorskom letovisku PRIMORSKO uskutočnili 12. MajstrovstváEurópy žiakov v rádio orientačnom behu. Slovenskoreprezentovala v kategórií dievčat členka klubu ROB klubKysuca Katarína Košutová. Najlepšia športovkyňa za rok2010 v KNM obhajovala striebornú medajlu z 11.majstrovstiev z

Bojníc. Katarína nielen že obhájila striebro v pasme 2m, ale vdruhom preteku v pásme 80m sa stala Majsterkou EURÓPY!!Preteky sa bežali za úmornej horúčavy 35 °C, zúčastnilo sa 10krajín Európy. Katka zvíťazila s náskokom dvoch minút predruskou a ukrajinskou pretekárkou.

10.-11.9.2011sa neďaleko Rumunského mesta Oradea konali už 18.majstrovstváv rádio orientačnom behu. Po prvýkrát sa objavil medzi tradičnými disciplínami,teda pretek v pásme 3,5 Mhz a 144 Mhz, aj šprint v pásme 3,5 Mhz. V slovenskejreprezentácii mali zastúpenie aj bežci z ROB klubu KYSUCA z Kysuckého

Nového Mesta. Medzi juniorkami súťažila Katarína Košutová, žiuačka našej školy,trieda 9.A, ktorá ako čerstvá majsterka Európy z Bulharska dostala opäť šancu

bojovať aj medzi európskou juniorskou elitou. Zlepšovala sa od preteku k pretekuno tentokrát to stačilo najlepšie na šieste miesto, keďže má iba 14 rokov nemusí saza svoje vystúpenie vôbec hanbiť, cieľ uspieť v Bulharsku do bodky splnila už na začiatku sezóny.Veľké nádeje vkladala slovenská robka do našich juniorov, kde ROB klub Kysuca mal hneď dvochzástupcov, Martina Košuta a Jakuba Kuriaka. Budúci rok sa uskutočnia Majstrovstvá sveta,hostiteľom bude Srbsko. Záver sezóny sa neodvratne blíži, no ešte nás čakajú prestížne trojdňovézávody JURASIC CUP v Poľsku a potom už iba majstrovstvá Slovenskej republiky na dlhej trati.

Prevzaté z webovej stránky mesta, napísal tréner ROB klub KYSUCA Košut Ján

Fotografia z výchovnéhoprotidrogového koncertu

žilinskej skupiny AYAs našimi školskými

celebritami Nikou, Palkom,Katkou, Simonou L.a Simonou Š. z 9.A.



Dňa 7.10.2011 sa konalo v Liptovskom Mikuláši krajské kolo

v CEZPOĽNOM BEHU na 3 km. Aj tento rok sme tam mali našich zástupcov,pretože sme skončili v okrese na 1.mieste, v jednotlivcoch taktiež na1.mieste (Michal Kučera). Traja reprezentanti na čele s p.uč.AlenouKavackou cestovali so zákonnýmzástupcom žiaka autom. V konečnomporadí si z Liptova Michal Kučera,Stanislav Ježo a Samuel Lobodass priviezli po strastiplnej ceste cenné2.miesto ako družstvo a 2.miesto ajM.Kučera ako jednotlivec.Ďakujeme za obetavosť pri

zabezpečovaní cestovania.

A ďakujeme za reprezentáciu školy .

...pár snímkov pri 50.výročí našej školy...

1961- 2011

zaskolak sept

Documents