z obsahu tohto ísla - doľany...dov naša obec od projektu odstúpi-la. nič by sa nestalo, nie sme...

Z obsahu tohto !ísla:

Gruntová kniha ompitálska: historick" klenot v#plnom lesku

O#filme $ivota v#Do%anoch s#Michalom Drobn"m

Kto boli huncokári a ako kedysi $ila Sklená huta

Vá!ení "itatelia na#ich novín,zámerne som vás nazval "itate$-

mi, lebo zbyto"ne oslovova% t&ch, "o nás ne"ítajú, a chcem oslovi% aj v#et-k&ch t&ch, "o v Do$anoch neb&vajú, ale zato nás "ítajú. Dr!íte v rukách u! 23. "íslo novín, t&m 'al#ím za"ne-me siedmy rok ich vydávania. U! sme si na ne zvykli a berieme ako samo-zrejmos%, !e sú po grafickej aj obsa-hovej stránke na ve$mi dobrej úrov-ni. Ale málokto vie, "o v#etko za t&m stojí. Pod$a slovenského príslo-via „Dobrá práca sama sa chváli“ chcem pochváli% prácu redakcie, gra-fika, v#etk&ch prispievate$ov a spon-zorov.

Mnohí mi vravíte, !e máme znova napísa% nie"o o odpadoch. (o a ako máme separova%, "o dáva% a "o ne-dáva% do nádob na komunálny od-pad. A máte pravdu. Stále sú medzi nami "ierne ovce, ktoré nielen !e od-pad neseparujú, ale dávajú do nádob kamene, stavebn& odpad a podakto-rí, "o majú zaplaten& v&voz iba raz za mesiac, dávajú si nádobu vysypa% aj dvakrát. E#te hor#ie, ak niekto do-

konca vyvá!a odpad za Kostolík... A hoci je ho tam menej ako po minu-lé roky, obecní pracovníci stále mu-sia zbiera% odpad v okolí cintorína. Cudzí nám ho tam ur"ite nenosia...

Od 1. júla, ak splníme ur"ité pod-mienky, nebudeme zná#a% náklady za v&voz separátov ako je papier, sklo a plasty. Okrem toho nám pribudol !lt& kontajner na zber jedlého oleja, ktor& sa nachádza vo dvore OU. Olej treba odovzda% v plastovej f$a#i.

Vä"#í a hlavne vá!nej#í problém obce je ch&bajúca kanalizácia. V mi-nulosti sme boli zapojení do projektu odkanalizovania trnavského okre-su, no z ur"it&ch technick&ch dôvo-dov na#a obec od projektu odstúpi-la. Ni" by sa nestalo, nie sme jedi-ní bez kanalizácie. Ve' máme !um-py, septiky a (OV. Len!e poniekto-rí na#i obyvatelia potajme vypú#%ajú odpadovú vodu a hlavne obsah !um-py do potoka, do jarkov v humnách, "i do kanalizácie na zber povrchovej - da!'ovej vody. Naivne si myslia, !e o tom nikto nevie, no sú na omyle. Vedia o tom susedia a najmä tí, "o

b&vajú poni!e nich. A "o je hor#ie, ni"íme si !ivotné prostredie, ktoré-ho zlo!kami sú ovzdu#ie, voda, hor-niny, pôda i samotné organizmy. Ni-"íme si prostredie v ktorom !ijeme a ni"íme sami seba, nie naraz, ale postupne. (o s t&m? Obec mô!e za-kro"i% iba ak sa zne"is%ovate$ovi do-ká!e úmysel. A to sa dá iba vtedy, ak si po prvé v#etci trochu vstúpime do svedomia a po druhé ak budeme v#etci pozornej#í a takéto prípady nahlásime. Samotn&m reptaním sa ni" nerie#i.

V pondelok, 21. novembra, sa s vami rád stretnem na Dolianskej kvapke krvi a v sobotu 26. novem-bra na cintoríne pri odhalení a po-svätení zre#taurovaného náhrobníka a pamätníka Juraja Fándlyho. Ke'!e Vianoce nám pomaly klopú na dve-re, v#etk&m vám prajem hlavne ve$a #%astia a pohody, aby sme sa mohli v zdraví spolu opä% stretnú% na Nov& rok na oh)ostroji pred hasi"skou zbrojnicou.

Jozef Mru!kovi"starosta

jes

en

né

Slovom a obrazom o !ivote a "u#och v Ompitáli 4 16

Náhrobník Juraja Fándlyho na na!om citnoríne sa do"kal náro"nej odbornej renovácie – jeho nová podoba vychádza z#pôvodného vzh$adu.

2 Do!anské noviny 4/2016

Nov" $ivot kultúrnych pamiatok

Samotné re!taurátorské práce sa za"ali u# na jar tohto roka. Pred-chádzal im re!taurátorsk$ v$skum a zhotovenie návrhu na re!taurova-nie. Cie%om bolo zisti& stav oboch objektov, ich históriu, identifikova& pôvodnú farebnú vrstvu a definova& rozsah po!kodení. Na základe ziste-n$ch poznatkov sme zvlá!& pre ka#-

d$ objekt navrhli spôsob "istenia, konzervácie, mieru doplnenia ch$-bajúcej hmoty a závere"nú povrcho-vú úpravu. Pri zhotovovaní návrhov sme prihliadali na pôvodnú, sú"asnú a aj budúcu funkciu objektov.

V návrhu ide predov!etk$m o za-chovanie a revitalizáciu pôvodného diela a nenásilnou formou o obnovu

a prinavrátenie jeho umelecko-his-torickej hodnoty. Zámerom re!tau-rovania je tie# pred'#enie #ivotnos-ti diela na "o mo#no najdlh!iu dobu. Obe práce následne preskúmal a schválil Krajsk$ pamiatkov$ úrad v Bratislave. Na základe rozhodnu-tia KPÚ sme mohli za"a& s re!tauro-vaním oboch objektov.

Obyvatelia si iste pamätajú, #e náhrobník a pomník boli v zna"-ne po!kodenom stave, ktor$ sa rok od roka zhor!oval. Po!kodenia sa dali rozdeli& do dvoch skupín. Prvou skupinou boli po!kodenia, spôsobe-né prirodzenou degradáciou (mráz, machy...), druhou boli po!kodenia spôsobené %udskou "innos&ou. I!lo o nevhodné zásahy, ktoré napomohli dne!nému rozsahu po!kodení.

Náhrobník Juraja Fándlyho je vyroben$ z jemnozrnného vápen-ca, ktor$ nie je ve%mi trvácny, v dô-sledku "oho bol povrch kame(a zna"ne zdegradovan$ poveternost-n$mi vplyvmi. Na ve%mi expono-

Ako sa re!tauroval náhrobník a"pomník Juraja Fándlyho

Ur!ite ste si v"imli, #e náhrobník Juraja Fándlyho na na"om cintoríne a jeho pomník pred obecn$m úradom sa p$"ia úplne nov$m "atom. O%tom, z !oho v"etkého ich nieko&kome-sa!ná obnova pozostávala a%pre!o dostali sú!asnú podobu, nám napísal !lovek najpovo-lanej"í, re"taurátor Andrej Krch'ák.

Do!anské noviny 4/2016 3

Dostavba &kôlky sa rozbiehaProjekt dostavby na!ej materskej !koly sa po ukon"ení

v$berového konania dostáva do fázy realizácie. Z dvoch doru"en$ch ponúk v$berová komisia zvolila v zmysle zá-kona stavebnú firmu zo )iliny, ktorá ponúkla ni#!iu cenu (196 600 eur, o 3400 eur menej, ako bola vypísaná suma). Po uplynutí zákonnej lehoty pre podanie námietok sa s fir-mou mô#e podpísa& zmluva najskôr 28. novembra a ná-sledne pod%a schváleného harmonogramu sa mô#u za"a& samotné stavebné práce. Do januára by mala by& hotová

základová doska a *al!ie stavebné práce by mali nadväzo-va& tak, aby bola stavba hotová do 15. júla 2017. Potom má obec e!te nieko%ko t$#d(ov na kolaudáciu a dodávate% na odstránenie prípadn$ch zisten$ch nedostatkov. Dostavba materskej !koly by sa tak mala odovzda& do u#ívania naj-neskôr 31. augusta 2017. Obec na jej realizáciu získala 64 tisíc eur v podobe nenávratnej !tátnej dotácie, 85 tisíc po-kryje z bankového úveru a zvy!ok, asi 50 tisíc eur, sa za-platí z usporen$ch financií v obecnom rozpo"te.

van$ch miestach ch$bala modelá-cia jednotliv$ch "lánkov. Na objekte bolo mno#stvo sekundárnych dopln-kov kamennej hmoty, z ktor$ch vä"-!ina nezodpovedala svojou !truktú-rou originálu.

Na povrchu sa nachádzali usa-deniny uhlíka a depozitu. Ve%ká "as& povrchu kame(a bola poraste-ná vrstvou machov a li!ajníkov. Ich kore(ov$ systém do zna"nej miery ur$ch%uje narú!anie kame(a. Na po-vrchu náhrobníka a hlavne na me-nej exponovan$ch miestach boli vi-dite%né fragmenty viacer$ch náte-rov. Potvrdzujú to aj dobové fotogra-fie, z ktor$ch je jasné, #e náhrobník i pomník boli pôvodne natreté.

Samotné práce vychádzali zo schváleného re!taurátorského v$-skumu a návrhu na re!taurovanie. Náhrobník a pomník sme "istili kombináciou mechanického a che-mického "istenia. Mechanicky boli

odstránené nevhodné tmely. Násled-ne sme pomocou horúcej pary od-stránili povrchové ne"istoty (machy a prach). Nevhodné nátery sme che-micky naru!ili a následne odstránili. Kovan$ krí# sme o"istili od nevhod-n$ch náterov. Z dôvodu rozsiahle-ho zvetrania kamennej hmoty bolo nutné kame( po o"istení viacnásob-ne spevni& minerálnym fixatívom na báze kremi"itanov. Pri tmelení sme dodr#iavali pôvodnú sochársku mo-deláciu a !truktúru.

Na doplnenie a domodelovanie ch$bajúcich "astí sme pou#ili mi-nerálnu zmes príbuznej farebnos-ti a zrnitosti. Vä"!ie v$padky sme premostili kon!trukciou z antikoro-vého drôtu. Rozsah de!trukcií ka-mennej hmoty náhrobníka bol ve%-k$, napriek tomu bolo mo#né obno-vi& pôvodn$ v$raz diela doplnením jednotliv$ch sochárskych detailov. Pri re!taurovaní pomníka bolo nut-

né nanovo premurova& niektoré "asti podstavca a prehodnoti& v$plne jed-notliv$ch !pár.

Taktie# bolo nutné zrevitalizova& okolie pomníka. Hust$ porast zadr-#iaval vlhkos&, zakr$val podstavec a t$m ru!il náh%ad na objekt. Na zá-vere"n$ farebn$ náter a písmo na ta-buliach bola na základe schváleného v$skumu a konzultácie s pamiatko-v$m úradom pou#itá exteriérová far-ba na minerálnej báze v dobovej fa-rebnosti, pri"om hlavnou po#iadav-kou bola vysoká paropriepustnos& a odolnos& náteru.

Oba objekty sú prispôsobe-né podmienkam v exteriéri. Av!ak vzh%adom na poveternostné pod-mienky, ktor$m bude kame( vysta-ven$, odporú"ame ochrann$ náter obnovova&, "ím sa pred'#i sú"asn$ stav oboch diel.

Mgr. art. Andrej Krch!ák, re"taurátor

Re"taurátori museli úplne rozobra# a opravi# po"kodené ozdobné prvky náhrobníka


Michal Drobn$ ako v$konn$ riadite& a%spolumaji-te& filmovej distribu!nej spolo!nosti Continental film a%siete kín CINEMAX patrí do kategórie mi-moriadne úspe"n$ch podnikate&ov. Napriek tomu ho poznáme ako skromného, priate&ského !love-ka, v#dy ochotného pomôc(. Svoj #ivot natrvalo spojil s%Do&anmi.

Narodili ste sa v Do#anoch?Do%an"an nie som, stal som sa ním v roku

2003, ke* som tu kúpil star$ dom a postupne sme si ho opravili a roz!írili.

Pre"o práve tu?Od !tyroch alebo piatich rokov som vlast-

ne vyrastal v susednej dedine, +astej, kde mali moji rodi"ia chalupu. Pre#il som tu krásne det-stvo, s rodi"mi a babi"kou sme tu trávili ka#-dé prázdniny, ka#d$ víkend. Tento kraj sa mi skrátka zapá"il, mám rád lesy, hory, priehrady, jazierka, v ktor$ch sa dalo kúpa&... Ke* som sa za"al obzera& po dome alebo mieste, kde chcem #i&, vedel som, #e nechcem #i& v satelite, ktor$ má tri áre a z ka#dej strany suseda. Chcel som nie"o, "o má du!u a v Do%anoch sa mi zapá"ilo.

Na Bratislav"ana z Petr$alky nie ve#mi be$-né rozhodnutie, navy!e v relatívne mladom veku...

Odmali"ka som mal vz&ah k dedine, prí-rode. Ako desa&ro"n$ som pomáhal v kraví-ne na "eskomoravskej vyso"ine, v +astej sme si v#dy nie"o chovali, sliepo"ku, zajaca, mal som k tomu blízko. A myslím si, #e stále mám.

Nepreká$a, $e va!a firma sídli v Bratislave?Nie som jedin$, kto dochádza do práce z Do-

lian do Bratislavy. Dos& cestujem a videl som, #e vo svete je úplne be#né cestova& za prácou aj pár hodín, nie 40 minút ako v mojom prípade. Cestovanie za prácou mi vôbec nepreká#a, je to ist$ spôsob relaxu, "i u# si vypo"ujem rádio, v zápche pre"ítam noviny, vybavím telefonáty a pripravujem sa na de( v práci. A zasa opa"ne, cestou spä& som schopn$ odbúra& sa od povin-ností a k rodine sa sna#ím prís& s hlavou „vy"is-tenou“ od práce. Aby som sa im mohol venova&.

Dá sa to?Uplne nie. Robím, "o robím a dnes som

v*aka technick$m vymo#enostiam s prácou

Rodinn" film o $ivote

Predstavujeme dolianskych podnikate#ov


v kontakte takmer stále. Tie# mám tendenciu kontrolova& si maily a nové informácie asi "astej!ie, ako by som mal... Ale sna#ím sa proti tomu bojova&.

Ve#a úspe!n%ch podnikate#ov sa stalo doslova otrok-mi svojej práce, pracujú do noci, cez víkendy... Vás ví-da& ve#mi "asto na prechádzkach so psami, de&mi, mô-$ete si to pri takej ve#kej firme a zodpovednosti dovoli&?

V podstate sme rodinná firma, tak#e rozlo#enie zodpo-vednosti nie je len na mne. Vo firme pracujeme okrem otca e!te !tyria *al!í súrodenci, a je pravda, #e bez %udí, ktor$ch máme, by sme neboli tam, kde sme. A nemohli by sme si dovoli& venova& to%ko "asu rodine. Dnes mám v práci v$-born$ tím, na ktor$ sa dá stopercentne spo%ahnú&. A ke* potrebujem na t$#de(-dva vypnú&, mám istotu, #e procesy fungujú a nemusím sa ni"oho obáva&. Napriek tomu, kde-ko%vek som, v#dy som s %u*mi vo firme ur"it$m spôsobom v kontakte. Strategické "innosti a rozhodovanie máme po-delené a vopred dohodnuté, chod firmy je dnes nastaven$ lep!ie ako kedyko%vek predt$m. Te!í ma, #e na!i %udia cho-dia radi do práce a vládne tam dobrá nálada.

Vz&ah k rodine v!ak "lovek musí nosi& asi v sebe...Pre m(a je prvoradá rodina, sna#ím sa jej venova& "o

najviac "asu. Nie preto, #e musím, ale by& s de&mi ma baví, man#elka je mladá a krásna, pre"o by som utekal... Ako deti sme boli rodinne vychovávaní, otec v#dy hovoril, #e rodina je základ !tátu, tak#e mám troch vlastn$ch a dvoch nevlastn$ch súrodencov. Ve%a "asu sme ako deti trávili spolu, bolo nám to odmali"ka v!tepované. Chceli sme ma& dve deti, máme tri... hlavne nech sú zdravé. (úsmev)

Popri náro"nej práci a rodine stíhate by& aj „pilní do-maj!í hospodár...“

Máme tridsa& nosníc, tento rok sme mali e!te !es&de-siat brojlerov a asi dvadsa& husí. Pozemok za domom sa nám zdal nevyu#it$ a hlavne v!etci po"úvame a "ítame, #e sme t$m, "o jeme, o zdravej v$#ive... Domáce je ur"ite zdrav!ie ako ke* si "oko%vek kúpime v obchode. S mo#-nos&ami, ktoré mám, a ktoré má na dedine v podstate ka#d$, nie je problém vychova& "i vypestova& nie"o zdra-vé, hlavne kvôli na!im de&om. Dopestujeme si aj vlastnú zeleninu, ovocie, ni" nestriekame, víno som prestal robi& práve kvôli postrekom, ktoré v!ade okolo máme.

Najnov!ie ste sa pustili do ovocinárstva...V#dy som chcel v tomto segmente nie"o skúsi&, pod-

nika&. Ako kinárska sie& máme maloobchodné prevádz-ky a predávame na konzumáciu mno#stvo vecí, nieke-dy zdrav!ích, niekedy menej. A hlavne ke* som videl, v akom stave sú niektoré pozemky v okolit$ch dedinách, tridsa& rokov neobrábané vinohrady, stovky hektárov za-nedbanej, nevyu#itej pôdy, pri!lo mi to aj trochu %úto. Tak sme sa rozhodli, za"íname ich "isti& a plánujeme na nich vysádza& ovocné sady. No v!etko sú to e!te len sme-lé plány, ktoré sa nám sná* podarí "oskoro zrealizova&.

To#ko ovocia asi nestihnete skonzumova& iba sami, v rodine... 'o s ním?

Uvidíme, chceli by sme ovocie su!i& alebo spracová-va& do nápojov, a tie potom predáva& cez bioobchody. Ak to nepôjde, minimálne nimi obohatíme ponuku v na!ich kinách. Budeme asi prvá sie& kín na svete, ktorá nie"o takéto ponúkne. Nechceme to robi& len kvôli zisku, ale skôr pre zdravie... Nejde o investíciu s r$chlym návratom, s t$m, samozrejme, po"ítame. Ale veríme, #e "oko%vek budeme robi& a budeme to robi& dobre a poctivo, tak sa nám to ur"it$m spôsobom skôr "i neskôr vráti.

Nedávno ste sa stali v%znamn%m sponzorom dolianske-ho futbalu. 'o vás k tomu viedlo?

)ijem tu u# nejak$ ten rok a v#dy som rád pomo-hol, ke* sa dalo. Futbalu, aj in$m dobr$m veciam, hlav-ne sponzorsky (vrátane Do%ansk$ch novín, pozn. red.).. Preto ke* ma nov$ v$bor ná!ho futbalového klubu oslovil s ponukou, "i by som nechcel prispie& aj finan"-ne, dohodli sme sa. Nie je to len o peniazoch, #ijem tu, tak pre"o by som nepomohol ka#dej dobrej veci. Som ve%mi milo prekvapen$, ako to chalani prijali, vznikla hymna, za"ali vyhráva&, nad!enie pretrváva a ja im dr-#ím palce.

Futbalové ihrisko prakticky za domom, máte troch sy-nov, ideálna kombinácia, nie?

Najstar!í syn u# za"al chodi& do prípravky do +astej, ka#d$ de( si musíme na dvore kopa&, zatia% ho to baví... Nech sa h$bu, rad!ej ich vidím s loptou od rána do ve"e-ra ako by mali skon"i& pri televízore alebo po"íta"i. Bo-hu#ia%, je to mora dne!ka, moja aj detí, ktorej sa asi úpl-ne nedá zabráni&... Ale v#dy je vhodné vyvá#i& to neja-kou fyzickou aktivitou a takto aspo( "iasto"ne predchá-dza& frekventovan$m civiliza"n$m chorobám.

Ako sa vám v Do#anoch $ije, "o by sa pod#a vás dalo v obci zlep!i&?

)ije sa nám tu fajn, ale a# na pár aktivít Do%any nepo-núkajú ve%a mo#ností nejakého kultúrneho, spolo"enské-ho vy#itia. +o je !koda, okrem futbalu je ich iba pár, radi sa ich v#dy zú"ast(ujeme, ak o nich vieme. Pod%a m(a sa na!a obec nevyvíja tempom, ktor$m by sa vyvíja& mohla, nemali by sme sa bá& ís& aj do tro!ku odvá#nej!ích projek-tov. Bolo by dobré vytvára& %u*om priestor, aby tu mohli a chceli trávi& viac "asu, nielen prís& domov z práce, vy-spa& sa a zasa do práce...

Tak$e?Ch$ba mi viac aktivít pre men!ích i star!ích, viac

mo#ností kultúrneho vy#itia, mo#no aspo( raz za me-siac nejak$ #iv$ koncert, predstavenie pre deti... Zober-me si napríklad majáles, %udia sa v#dy te!ia a radi prí-du... V Do%anoch #ije ve%a mlad$ch %udí, "o vidno aj na !kôlke, preto si myslím, #e pár akcií za pol roka je málo. )ivot predsa nie je len o práci a peniazoch.

Rodinn" film o $ivote


V%posledn$ch rokoch sledujeme, #e do na"ej základnej "koly nastupuje stále menej #iakov. Preto sa rada "koly rozhodla usporiada( prieskum, ktor$ by pomohol spozna( názory rodi-!ov na na"u cirkevnú základnú "kolu.

V prvej "asti ankety sa zis&ovali názory rodi"ov detí z ma-terskej !koly. Z tridsiatich rozdan$ch dotazníkov sa vráti-lo trinás&. Z odpovedí vyplynulo, #e pre 85 percent op$ta-n$ch je prítomnos& !koly v obci dôle#itá. Viacerí rodi"ia tie# uviedli, #e nemajú dostatok informácií o !kole. Ako na margo tohto zistenia uviedla riadite%ka !koly Mgr. Janka Hudeco-vá, oznamy o aktivitách !koly zverej(ujú cez obecn$ rozhlas, plagátmi v obchode, v materskej a základnej !kole. „Pravi-delne tie! poriadame dni otvoren&ch dverí a ka!d& rodi" sa k nám mô!e kedyko$vek cez #kolsk& rok prís% pozrie%,“ dodá-va. Zatia% v!ak túto mo#nos& vyu#ilo len ve%mi málo rodi"ov.

!tátna vedieV *al!ej "asti dotazníka sa rodi"ia mali vyjadri&, ak$ typ

!koly by uprednostnili. Takmer dve tretiny by privítali !tátnu !kolu, 25 % cirkevnú a 12,5 percenta súkromnú !kolu. „*tát-na #kola by v#ak v porovnaní s cirkevnou znamenala pre obec vy##iu finan"nú zá%a!,“ kon!tatuje riadite%ka. Z fakto-rov, ovplyv(ujúcich v$ber !koly, pokladajú rodi"ia za najdô-le#itej!iu kvalitu u"ite%ov, potom prostredie !koly a kontakt pedagógov s rodi"mi. Zaujímavé je, #e spojené ro"níky rodi-"ia v podstate nepova#ovali za dôle#ité.

Z"nezáujmu vzniká neinformovanos#Pokia% ide o návrhy, "o by sa malo v !kole zmeni&, naj-

"astej!ie sa spomínalo zabezpe"enie spolo"ného stravovania priamo v budove !koly. Nasledovali organizovanie stretnu-tí u"ite%ov s rodi"mi, vzh%ad !koly "i !ir!ie zapojenie mu-#ov do pedagogického procesu. „Dochádzanie na obedy do materskej #koly nám ve$mi komplikuje situáciu, ale tento problém sa nedá rie#i% bez potrebn&ch investícií a roz#íre-nia priestorov na#ej budovy,“ vysvet%uje J. Hudecová. Po-kia% ide o stretnutia s rodi"mi, v !kole i !kôlke ich organi-zujú pravidelne, rodi"ov budúcich prvá"ikov na ne poz$vajú osobne, listom. „Opä% musím zopakova%, !e sa ich zú"ast)u-je len ve$mi málo rodi"ov,“ dodáva.

Viac financií by pomohloVzh%ad !koly je, samozrejme, znova len otázkou finan-

cií, ale pod%a J. Hudecovej interiér !kolskej budovy je vyno-ven$, osvetlen$ a vybavenie u"ebn$mi pomôckami je na vy-sokej úrovni. +o sa t$ka vä"!ieho zapojenia mu#ov do u"eb-ného procesu, ich nedostatok v u"ite%sk$ch pozíciách je celo-

slovensk$ problém. V na!ej !kole sa ho sna#ia kompenzova& aspo( t$m, #e poz$vajú viac mu#ov na besedy, otcov na bri-gády a sna#ia sa de&om v rámci exkurzií pribli#ova& aj typic-ky „mu#ské“ povolania.

Ve$a v%hod, jediná nev%hodaV "asti ankety, zameranej na názory rodi"ov detí, ktoré

u# na!u CZ, nav!tevujú, sa objavili iba pozitívne hodnote-nia, nik z rodi"ov umiestnenie die&a&a v na!ej !kole ne%utuje. Jedinú nev$hodu vidia v ch$bajúcej !kolskej jedálni. Nako-niec, pre"ítajte si niektoré z ich názorov z prvej ruky:

-di& do !koly v dedine, v ktorej b$va a z toho vypl$vajú-ca "asová a finan"ná úspora – neviem si predstavi&, #e by sme ho ka#dé ráno museli viez& autom do ved%aj!ej dedi-ny a potom spä&.

v prípade náhlych okolností sme blízko a s men!ou !ko-lou v mieste bydliska lep!ie funguje komunikácia.

zodpovedne hodnoti& prácu ka#dého #iaka, kontrolova& ho, správne motivova&...

die&a hne* bralo do ruky novú "ítanku a h%adalo texty, ktoré ho zaujali, ke* ich "ítali spolu#iaci z vy!!ieho ro"-níka.

'o nové v#na&ej &koleZaujímavé poznatky z rodi$ovskej ankety


Na hromadnom sa hovorí k veci, na individuálnom sa rodi" mô#e naozaj podrobne informova&, ako sa die&a&u darí. To nie je na mnoh$ch !kolách samozrejmé.

-vacieho procesu je lep!ia ako na be#nej základnej !kole, preto#e #iakov je v triede menej, sú "astej!ie preskú!ava-ní a to ich núti pripravova& sa na vyu"ovanie. Je to dôle#i-té najmä v prvej triede pri "ítaní, ke* tu "íta prvák ka#d$ de( a rodi" dostane spätnú väzbu v podobe pe"iatky.

ro"níku, druh$ má samostatnú prácu, deti musia teda samé logicky rozm$!%a&, vypracova& úlohy, strácajú strach z testov.

so #iakmi "asto rozprávajú a po"as prestávky sú v triede, tak#e nehrozí !ikana. Deti mô#u po"as celého roka roz-víja& svoj talent v rôznych sú&a#iach, krú#koch a akciách. Túto !kolu by som odporu"ila pre (náro"n$ch) rodi"ov detí, ktorí h%adajú kvalitn$ vyu"ovací proces, bezpe"né prostredie a chcú svoje die&a v!estranne rozvíja&.

Okienko zo $ivota farnosti Do%any

Vo farskom farskom kostole sme mali 8. októbra vzácneho hudobného hos&a, DUO SANCTUS - Nikola-ja a Evgeniu, absolventov konzervatória P. I. +ajkovské-ho v Moskve. Títo nadaní umelci hudobne a spevácky sprevádzali nielen liturgiu sv. om!e, ale po jej skon"ení nasledoval aj krátky koncert. Spontánny potlesk prítom-

n$ch veriacich vyvrcholil v závere vystúpenia, ktoré bolo umelecky skuto"ne hodnotné.

Hudobník a skladate% Nikolaj má chorého syna, na ktorého veriaci obetovali svoje finan"né príspevky v rámci dobrovo%nej zbierky. Tak sa spojil umeleck$ zá-#itok s prejavom dobro"innosti a najkraj!ou odmenou boli úsmevy a spokojnos& na obidvoch stranách.

V novembri 2016 budeme ma& tie# dve pekné poduja-tia, a to najskôr v stredu 16. 11. po rannej sv. om!i bude pri obraze sv. Jozefa krátka pobo#nos& spojená s posvä-tením novej strie!ky a obrazu sv. Jozefa, na ktorú vás aj cestou Do%ansk$ch novín srde"ne poz$vame.

Tou druhou je spolo"ná akcia Obecného úradu v Do-%anoch a RKFÚ v Do%anoch v sobotu 26. 11. 2016 o 13. hodine, kedy bude vykonané po#ehnanie obnoveného ná-hrobníka Juraja Fándlyho na miestnom cintoríne a rov-nako pomníka Juraja Fándlyho pred Obecn$m úradom v Do%anoch. Aj na túto slávnos& vás srde"ne poz$vame.

JUDr. Ida Konopová, PhD., zástupky!a starostu

Zohria( sa bez po$iarov

Kontrolu naozaj netreba podce-(ova&, preto#e zl$ technick$ stav vy-kurovacieho zariadenia alebo zane-sen$ kotol b$vajú hlavnou prí"inou vzniku po#iarov. Napriek tomu %u-dia stále podce(ujú revízne kontro-ly kotlov a pravidelné "istenie komí-nov. Predov!etk$m star!ie kotly sa zvyknú zaná!a& a usadeniny spôso-bujú zhasínanie horáka, vy!!iu pro-dukciu spalín "i prehrievanie kotla. Najviac zanedbávanou oblas&ou pri kotloch s odvodom spalín do ko-mína je kontrola komínového &ahu

a správnos& prívodu vzduchu. Pre-hliadku je potrebné zveri& do rúk od-borníka, ktor$ po kontrole vykuro-vacieho zariadenia vystaví aj potvr-denie o jej vykonaní.

Hlavne star!ie komíny majú problém s trhlinami "i zanesením sadzami, ktoré mô#u spôsobi& po-#iar, a to je hlavn$ dôvod pre"o tre-ba komín pravidelne "isti&.

Pod%a platn$ch predpisov u#íva-te% palivov$ch spotrebi"ov je povin-n$ zabezpe"i& "istenie a kontrolu ko-mínov v lehotách dan$ch predpisom.

Komínové teleso, na ktoré je pripo-jen$ palivov$ spotrebi" do 50 kW a) raz za 4 mesiace, ak sú do komí-

na pripojené spotrebi"e na tuhé alebo na kvapalné palivo

b) raz za 6 mesiacov, ak sú do komí-na pripojené spotrebi"e na plynné palivá a ak ide o komín bez vlo#ky

c) raz za 12 mesiacov, ak sú do ko-mína pripojené spotrebi"e na plynné palivá a ak ide o komín s vlo#kou.

mjr. Jarmila Ba!árová, OR HaZZ v Pezinku

Oddelenie po#iarnej prevencie hasi!ov v%Pezinku odporú!a v"etk$m majite&om vykurova-cích systémov pred vykurovacím obdobím skontrolova( vstavané spotrebi!e ako i%komí-nové telesá a%odvody dymu.


Pred nieko&k$mi mesiacmi sa náhodne objavila zaujímavá a pre dejiny Dolian aj unikát-na kniha. Ide o gruntovú knihu z 18. storo!ia – zachoval a%starostovi ju odovzdal Ladislav Hala!, ktorému )akujeme.

Gruntová kniha meste!ka Ompitál

Unikátny kataster spred takmer 250 rokov

Do t$chto kníh sa zapisovali v!etky dôle#ité nále#i-tosti o prevode pozemkov, majetku, právach, povinnos-tiach a ostatn$ch nále#itostiach spojen$ch s t$mito práv-nymi úkonmi. Gruntové knihy sa zvä"!a viedli v priebe-hu 15. storo"ia a# do prvej polovice 19. storo"ia. Zachy-távali teda dôle#ité informácie o pozemkovej dr#be na-!ich predkov.

Ke*#e majite%om vä"!iny pozemkov bola !%achta, u mnoh$ch poddan$ch je mo#né hovori& iba o tom, #e na t$chto pozemkoch hospodárili. Napriek tomu, #e mnohí

na!i predkovia tieto pozemky nevlastnili (teda v zmys-le, ako vnímame vlastníctvo v sú"asnosti), mohli s t$m-to majetkom naklada& iba obmedzene (napr. vzda& sa u#í-vania pozemku v prospech niekoho iného). V ompitál-skej gruntovej knihe sa objavujú u# aj prevody pozem-kov, ktor$ch majite%mi boli v$hradne poddaní, teda oby-vatelia Dolian.

Spôsobené je to hlavne t$m, #e dochovaná grunto-vá kniha má datovanie v kone"n$ch fázach 18. storo"ia. V tom "ase sa u# niektoré pozemky nachádzali vo vlast-

Ako sa kniha re&taurovala

Gruntová kniha bola zna"ne po!kodená vodou, hlo-davcami a ch$bali kni#né dosky, pravdepodobne prvé aj posledné strany zápisov. Blok knihy bol zborten$ dovnút-ra a !itie listov bolo na niektor$ch miestach uvo%nené. 523 strán je bohato popísan$ch hned$m, pravdepodobne #ele-zogálov$m atramentom, ktor$ sa pou#íval od 12. a# do za-"iatku 20. storo"ia. Ako prvé bolo potrebné rozobra& väz-bu, ke*#e bola ve%mi po!kodená a nesp'(ala ani základ-né mechanické po#iadavky. Listy sa mechanicky o"isti-li, strany, ktoré sa dolievali papierovou zmesou, boli vy-"istené benátskym mydlom vo vodnom kúpeli. Vy"istené

a doplnené listy sa pripravili na zlo#ky a nasledovalo !i-tie %anovou ni&ou na 3 pravé väzy z konopn$ch motúzov, podobnej hrúbky akú mali pôvodné. Kni#ná väzba sa ne-zachovala, a tak bolo treba vytvori& novú. Najvhodnej!ím variantom sa javila nasadzovaná poloko#ená väzba, kto-rá sa na konci 18. storo"ia pou#ívala. Farebnos& ko#e a pa-piera na väzbe bola zhotovaná pod%a in$ch kníh pribli#-ne z tohto obdobia. V!etky "asti dokumentu sa lepili prí-rodn$m p!eni"n$m !krobom a chrbát sa spev(oval prírod-n$m kostn$m glejom.

Mgr. Petra Slaninová

Pôvodn$ stav Stav knihy po zre"taurovaní


Stretnutie pri obrázku

níctve poddan$ch, ktorí ich bu* odkupovali, získavali darom za slu#by alebo inou formou. O akejko%vek zme-ne vlastníctva v!ak musela vedie& aj vrchnos&, a preto boli v rámci panstva evidované minimálne dve pozemkové knihy (v obci a napr. v sídle !%achty).

Kniha je písaná typom písma gotická kurzíva, "o bola be#ná písaná verzia pou#ívaného písma a# do za"iatku minulého storo"ia. V písanej podobe i!lo o to, #e mno-hé hlásky sa dali spoji& rôznymi s%u"kami, pre!my"kami a pod., "ím sa písan$ text stával jednoliaty, rovnako ako pri sú"asnom písanom texte. Jazykom knihy je sloven"i-na v západoslovenskom náre"í.

Kniha je písaná na kvalitnom papieri, na ktorom je pod podsvietením vidno aj zna"ku príslu!nej papierne, kde bol papier vyhotoven$. Prv$ zachovan$ zápis je z 15. januára 1774. Vyrovnávajú sa v (om súrodenci s lúkou, ktorá im pripadla v rámci dedi"stva. Imrich Lefko odkú-pil podiel od sestry Anny Palkovi"ovej, "ím sa stal v$-hradn$m vlastníkom lúky.

Pravdepodobné v!ak je, #e kniha bola zavedená e!te o nieko%ko rokov skôr. Nezachovala sa väzba a ani titul-ná strana, nie je mo#né zisti& presn$ dátum, odkedy bola kniha v obci vedená. V sú"asnosti je mo#né s istotou ur-"i&, #e zápis zo za"iatku roka 1774 nie je prv$ a predchá-dzalo mu nieko%ko strán s *al!ími záznamami. Odha-

dom sa datovanie knihy dá ur"i& do za"iatku 70. rokov 18. storo"ia.

Ompitálska gruntová kniha je pre obyvate%ov v$ni-mo"ná hlavne preto, #e sa dot$ka priamo ich histórie. V knihe sú zaznamenané udalosti, mená a lokality, kto-ré sa via#u priamo na Do%any. Pre záujemcov o dejiny je k dispozícii menoslov úradníkov a poveren$ch osôb, ta-kisto osoby, ktoré nechávali zaznamena& svoje majetko-vé zmeny. Objavujú sa tu mená, ktoré dnes u# v Do%a-noch nenájdeme, no i tie, ktoré sú v obci prítomné dodnes – napr. Schwarz, Krchnák, Monsberger a pod. Takisto sa z knihy dajú ur"i& aj niektoré majetky a zlo#enie celého chotára obce, ke*#e hranice jednotliv$ch majetkov boli vyty"ované hlavne na základe prírodn$ch daností a stá-lych úkazov (skala, potok, vrch a pod.).

Napokon sa v knihe nájdu aj !pecifickej!ie zaujíma-vosti, ako napríklad zistenie, #e v minulosti mali ulice v Ompitáli svoje mená. Jeden zo záznamov z gruntovej knihy hovorí o majetku, ktor$ sa nachádzal na Jeruza-lemskej ulici. Z pomenovania sa dá usudzova&, #e to bola vä"!ia ulica, no jej bli#!ie ur"enie z tohto zdroja nie je mo#né. Napriek tomu je táto kniha skuto"ne bohat$ zdroj o dejinách Dolian a rovnako cenn$ !tudijn$ materiál pre ka#dého, kto sa zaujíma o históriu svojej obce.

Michal Kova%ik

Tak ako ka#d$ rok v septembri aj tento rok nás 11. septembra pozvali Solo!ni"ania so svojim pánom farárom na stretnutie pri obrázku. Objednali aj pekné po"asie, tak nebol problém prejs& cez hory na bicykli alebo aj na !tyroch ko-lesách. U# tradi"ne priniesol pán farár zo Solo!nice vzácny obraz Panny Márie, pri ktorom sme sa spolo"ne pomodli-li, zaspievali pár nábo#n$ch piesní a potom sme sa navzájom pohostili t$m, "o sme si priniesli. O dobrú náladu a pek-né piesne sa ako v#dy postaral ná! „ujo Elo“ so svojim bend#om. Toto stretnutie s na!imi záhoráckymi susedmi bolo ve%mi príjemné, priate%ské a umocnené krásnou prírodou. Mgr. Stanislava Oravcová


B$valú osadu Sklená Huta v%Karpatsk$ch lesoch poznajú azda v"etci Do&an!ania. U# me-nej ale vieme o%jej histórii, ako sa v%nej kedysi #ilo a%kto to boli huncokári. O%tejto zaujímavej téme sme hovorili s%jedn$m z%posledn$ch #ijúcich obyvate&ov Sklenej Huty, pánom Micha-lom Kordo"om zo Solo"nice.

Na úvod si neza!kodí pripomenú&, ako, kedy a pre"o vlastne v hlbok$ch lesoch vznikali osady ako bola Skle-ná huta. Meno dostala pod%a sklárne, zriadenej Pálffyovca-mi v druhej polovici 17. storo"ia, ktorá v!ak u# v "ase vzni-ku huncokárskych osád nefungovala. Vznik osád spôsobila vzrastajúca potreba dreva na priemyselné ú"ely a na v$robu podvalov pre ko%ajové trate.

Pri&li ako odborníciMajitelia vä"!iny pozemkov a najmä lesov v okolí, rodina

Pálffyovcov, preto urobila rozsiahle opatrenia na zabezpe"e-nie a zv$!enie produkcie dreva. Povolali odborn$ch drevo-ruba"ov z Alpsk$ch oblastí Rakúsko-Uhorska, okrem &a#by robili i v$sadbu lesov, pou#ívali moderné metódy a techniku na &a#bu a zvoz dreva, ru!ili malé píly pri potokoch a budo-vali ve%ké podniky na spracovanie dreva a na dopravu dre-va ve%k$m odberate%om neskôr vyu#ívali konskú úzkoko%aj-nú #eleznicu.

Nemecké koreneVä"!ina drevoruba"ov prichádzala v prvej polovici 18.

storo"ia zo ,tajerska a Dolného Rakúska, tak#e mená ro-

dín, ktoré si v karpatsk$ch lesoch zakladali, boli typic-ky nemecké – Hirner, Hofer, Reisinger, Gschill... Ke*#e v nem"ine sa ich povolanie naz$valo „Holzhäcker,“ v slo-ven"ine sa im za"alo skomolene hovori& „huncokári.“ V ho-rách Mal$ch Karpát si zakladali izolované osady, ako bola i Sklená Huta, ale napriek tomu medzi sebou udr#ovali #ivé styky, stretávali sa, slávili spolu sviatky, #enili a vydávali sa medzi sebou. Prv$ krst die&a&a huncokárov je zazname-nan$ v roku 1740.

'a(k% (ivotHuncokári museli na jednu pílu (dve osoby) vy&a#i& ro"ne

800-1200 m3 dreva, sadi& mladé strom"eky, upravova& lesné chodníky, zvá#a& drevo, páli& vápno alebo drevné uhlie. Za to dostali k dispozícii dom so záhradou, palivové drevo a les, v ktorom mohli pás& stanoven$ po"et kráv. O vzdelanie detí sa staral tzv. horsk$ u"ite%, ktor$ pôsobil v#dy nieko%ko t$#-d(ov v jednej lokalite. Za"iatkom druhej svetovej vojny sa k huncokárom v oblasti Mal$ch Karpát hlásilo asi osemsto %udí. Koniec vojny znamenal pre huncokárov za"iatok kon-ca – jednak preto, #e vä"!ina z nich sa hlásili k nemeckej ná-rodnosti a jednak pre klesajúci odbyt dreva.

Huncokári zo Sklenej Huty

Zaujímavá história z"lesov nad Ompitálom


Svedectvo dobyPán Michal Kordo! (*1938) pre#il na sklenej Hute svoje

detstvo. „V tom "ase b&valo na Hutách spolu pä% rodín, traja drevoruba"i a dvaja lesníci. Nás bolo pä% detí, tak bolo dos% veselo, ale %a!#í !ivot mali na Kolovrátku, kde !ila len jedna rodina,“ spomína si na svoje detstvo. „Osada fungovala ako stredisková, robili sa tam zábavy, hrali kolky, víno si nosili z (astej. Na Huty sa zvá!alo drevo, lebo sa tu kon"ila úzko-ko$ajka a bol tu ve$k& sklad dreva, kde sa schádzali a noco-vali formani. Z Ompitála chodili Zigo, Lanák a 'al#í. Drevo sa tu triedilo, metrové i#lo do chemi"ky v Lo#onci, gu$atina do Smoleníc a potom 'alej, formani zasa vozili drevo dolu do dedín a tam ho predávali.“

'a(ilo sa vo ve$komDôle#ité bolo prís& s drevom do dediny hne* zav"as ráno,

k$m e!te %udia neodi!li za robotou. Preto formani vy!li na Sklenú hutu u# de( predt$m, v!etko si nachystali a na svitaní u# s&ahovali drevo do doliny. Pálffyovci, do ktor$ch chotára Huty patrili, tu kedysi dali posavi& aj skláre(, preto#e ne*a-leko sa na!la vzácna kremíková vyvrelina. Intenzívna &a#ba spôsobila, #e kopce okolo Huty boli takmer úplne vyholené, ale huncokári sa starali aj o to, aby ich znova vysadili mla-d$mi strom"ekami.

Deti a vojna„Do #koly sme chodili najskôr v (astej a potom v Om-

pitáli,“ spomína na svoje svoje #iacke roky Michal Kordo!. „Ale prv& rok sme sa toho ve$a nenau"ili – do prvej trie-dy som nastúpil v septembri 1944, v novembri pri#li Nemci a potom a! do mája 1945 sa neu"ilo... Babka mali v (as-tej dom, tak sme aj so súrodencami prespávali u nej.“ Po-"as vojny sa hory stali úto"iskom pre t$ch, "o sa potrebova-li ukry&.

Na Hutách to neboli partizáni, ale zvä"!a %udia, ktor$m sa podarilo utiec& z transportov do Nemecka po potla"e-ní povstania. „Vlaky vtedy z Trnavy nejazdili cez Bratisla-vu, ale do Jablonice, Kútov a odtia$ do Nemecka. Cez Bielu Horu musel vlak ís% pomaly, a ktorí sa odvá!ili, v noci vysko-"ili. Napríklad syn Brunovsk&ch, mlynárov pod Pílami, u"i-te$, aj nejakí $udia z Mikulá#a. Schádzali sa u nás, ale !iad-ne diverzné akcie nerobili.“

Dolu do dolinyCesta z Hutí do !koly v +astej "i Ompitáli trvala jeden a pol

a# dve hodiny. Pod%a toho, "o sa práve po ceste pritrafilo... „Ale ve$mi sme sa potulova% nemohli, lebo v lete u! o piatej sme mu-seli ís% pás% kravy, to nás u! mama "akala s krajcom chleba, trochou ckukru a k tomu sme si zbierali jahody. Vyu"ovalo sa vtedy doobeda aj poobede.“ Do dedín v dolinách sa chodieva-lo pravidelne, na púte, nákupy, "i do kostola. „Ke' sme i#li do Ompitála alebo (astej do kostola s otcom, v!dy sme sa vráti-li a! okolo polnoci. Ke' u! sme boli dole, v#eli"o sme si sem chodili opravova%, potom sme sa aj zdr!ali... S mamou sme boli spä% o jednej poobede...,“ spomína M. Kordo!. „Otec potom kúpili aj kolo, ale to sme viac tla"ili ako sa na )om vozili...“

Za)iatok koncaZa"iatkom pä&desiatych rokov sa huncokárske osady za-

"ali pomaly ale iste vy%ud(ova&. Rovnak$ osud postihol aj Sklenú hutu. Pä& rodín, ktoré tu stále #ili, sa muselo od roku 1948 na nieko%ko dní v mesiaci aj so #iv$m inventárom vy-s&ahováva& a# na Zabité, preto#e Sklená huta le#ala v cie%ovej oblasti leteckej vojenskej strelnice letiska Kuchy(a. Lietadlá nadlietavali nad t$mto úsekom a trénovali stre%bu na vle"-né balóny. „Bola to otrava,“ spomína pán Kordo!, „museli sme so sebou zobra% svine i kravy. Neskôr otec vykopal zem- $janku, v ktorej sme mohli cez stre$by necha% aspo) prasce.“

Rozchod do dedínPo "ase osadníci pri!li na to, #e strely dopadajú v#dy len

v ur"it$ch úsekoch a ku koncu u# svoje domy neopú!&ali ani po"as vojenského cvi"enia. „Schovali sme sa, odniesla si to nanajv&# nejaká rozbitá #kridla, ale nikomu sa ni" nesta-lo,“ hovorí. Nepríjemnosti so stre%bami v!ak mali v$hodu v tom, #e %u*om zo Sklenej huty za ne vojaci vyplácali cel-kom slu!né peniaze. Raz za pol roka. „Tak sme si mohli na-#etri% nejaké korunky a iba v'aka tomu si kúpi% dom dolu, v Solo#nici. Nebola to !iadna vila, iba mal& dom so slame-nou strechou, ale z lesov nám pomohli drevom, a tak sme si dom mohli postupne vylep#ova%,“ dodáva M. Kordo!. Na So-lo!nici trvala hlavne pani Kordo!ová, ktorá mala v #ivej pa-mäti „dlhé“ v$lety man#ela s de&mi do vinárskych dedín na ju#n$ch svahoch Karpát...

Bez stopy...Zo Sklenej Huty sa Kordo!ovci ods&ahovali v roku

1950 po tom, "o tu matka pána Michala #ila od roku 1914 a otec od roku 1934. Lesníci sa pres&ahovali do in$ch hájov-ní mimo areálu strelnice, poslední osadníci opustili Sklenú hutu v roku 1951. Adamkovi odi!li na Pílu, Hirner do +as-tej, Kordo!ovci do Solo!nice. „Domy tu zanikli a zostali len sady, z úzkoko$ajky urobili cestu“ uzatvára svoje spomína-nie Michal Kordo!. „Ale som rád, !e dnes sa e#te lesníci o Huty starajú, vy"istili to tam od kríkov, robia novú ces-tu a keby ostali pôvodné stromy, ur"ite by to tam bolo také krásne ako ke' sme na Hutách !ili.“

Podobné huncokárske domy, ako je tento na modranskom Piesku, stáli kedysi aj na Sklenej hute


Posun dopreduSeniori vstupovali so svojej sú&a#e, !iestej ligy,

s jasn$m cie%om – postúpi& do vy!!ej kategórie, kde by nemuseli cestova& za súpermi a# na Záhorie. Mu#stvo posilnené o !tyroch nádejn$ch dorastencov, sa v jesen-nej "asti dr#alo ve%mi dobre, zlep!il sa jeho hern$ pre-jav, disciplína, ubudlo kariet a dostavili sa aj v$sled-ky. Z jedenástich ú"astníkov sa FK Cinemax Do%any umiestnil na tretej prie"ke tabu%ky so ziskom 23 bo-dov, ke* sedem zápasov vyhral, dva remizoval a iba jedin$ prehral. Súperom nastrie%ali 49 gólov a iba 14 inkasovali. Zhodou okolností práve posledn$ zápas je-sennej "asti na ihrisku FK Studienka prehrali pomer-ne vysoko, 1:5.

Skvelá mu&kaTak#e zimná prestávka na!im hrá"om ur"ite príde

vhod, aby znova nabrali sily a v jarnej "asti potvrdili, #e dosiahnu& vyt$"en$ cie% je v ich silách. Káder mu#stva je kvalitn$ a stabilizovan$, sú v (om napríklad druhí dvaja najlep!í strelci celej sú&a#e, Matej Klokner s 13 gólmi a Ja-

kub Vandák, ktor$ strelil 12 gólov. Lep!í bol iba Miroslav I!unin z Malaciek, ktor$ vsietil 16 gólov.

Kto hralNa súpiske v sezóne 2016/2017 máme t$chto hrá-

"ov: Luká! Tere!, Tomá! Krchnák, Jozef Vandák, Jakub Krchnák, Martin Vandák, Patrik ,urina, Mikulá! Vizvá-ry, Jakub Tich$, Patrik Mikovi", Marián Kop"ansk$, Ma-rián Je!ko, Du!an Halás, Matej Klokner, Franti!ek Bed-narovsk$, Matej Vandák, Frederik Brani!, Marek Vado-vi", Jakub Vandák, Michal Drín, Jaroslav Hala" a Ma-rek Klein.

ValcovaliDorastenci FK Cinemax Do%any nastúpili túto jese(

vo svojej sú&a#i, !tvrtej lige SD4V, proti trinástim súpe-rom, pri"om sa im darilo e!te lep!ie ako seniorom. De-sa& zápasov vyhrali, jeden remizovali a dva prehrali, "o znamená zatia% druhé miesto v tabu%ke s 31 bodmi a im-pozantn$m skóre 88:26. Aj medzi dorastencami máme parádnych strelcov, Jarko Hala" zaznamenal rekordn$ch

FK Cinemax na ví(aznej cesteVydarená futbalová jese% v"Do#anoch

S%nov$m vedením, pod nov$m názvom a%s%nov$m elánom vstúpili do jesenn$ch !astí fut-balov$ch sú(a#í na"e dru#stvá dorastencov a%seniorov. Star"í #iaci posilnili tím FK Slovan *astá, kde trénujú aj úplne najmen"í adepti v prípravke.


32 gólov, za ním sa v sú&a#i strelcov e!te na tre&om mies-te umiestnil Frederik Brani! so 16 a Richard Maru!inec s 11 gólmi. Ani dorastencom sa posledn$ zápas na ih-risku lídra tabu%ky príli! nevydaril a vysoko prehrali, o to viac sa budeme te!i& na ich jarné vystúpenia a po-tvrdenie v$bornej formy, v*aka ktorej by mohli v sú&a-#i aj zví&azi&.

Kvalitná zásobáre*V na!om dorasteneckom tíme hrajú títo hrá"i: Frede-

rik Brani!, Matú! Uvá"ek, ,imon Jedli"ka, Gabriel Hli-vják, Tomá! Kova"i", Dávid Lave"ka, Jozef Pe!ko, Marián Antalík, Adrián Ki"in, Samuel Kuchta, Adam Orlovsk$, Richard +ilek, Pavol Hlivják, Franti!ek Bednarovsk$, Ja-

roslav Hala", Richard Maru!inec, Matú! Jedli"ka, Michal Zajac, Marek Kova"i", Patrik Demovi".

Liahe* talentovPre úplnos& e!te musíme spomenú& aj spojené dru#stvo

star!ích #iakov FC Slovan +astá, kam po vzájomnej doho-de chodia hráva& niektorí chlapci z Dolian. V sú&a#i #iakov do 15 rokov (U15) dosiahlo toto kombinované dru#stvo 7. miesto spomedzi dvanástich ú"astníkov, ke* z jedenástich zápasov !tyri vyhralo, rovnak$ po"et prehralo a zakniho-valo tri remízy s celkov$m skóre 34:31. Sme radi, #e aj t$ch pár #iakov, ktorí majú o futbal záujem, mô#e takto tréno-va& a hráva& so seberovn$mi, aby sa z nich o pár rokov sta-li platní a !ikovní dorastenci.

V%na"om futbalovom klube sa v%tejto sezóne mnoho vecí pohlo dopredu, zavládla bojová a%nad-"ená atmosféra, chlapci a%chlapi v%jednotliv$ch dru#stvách si vytvorili v$bornú partiu. Dúfajme, #e im toto nasadenie vydr#í !o najdlh"ie a%na jar ich prídeme v"etci povzbudi(. Zaslú#ia si to!

Tradícia plesov v!Do"anoch znova o#ije!

Futbalov$ klub CINEMAX Do&any vás v"etk$ch srde!ne poz$va na

PLESv!sobotu, 18. februára 2017 o#19,00 hod. v!DK J. Fándlyho

Vo vstupnom 20 euro na osobu je zahrnutá ve!era, víno a%ob!erstvenie. Do tanca bude hra$ #ivá hudba, skupina Rytmik.

Nenechajte si ujs( príle#itos( vyhra( hodnotné ceny v%polno!nej tombole!

Predpredaj vstupeniek sa za!ne v%decembri u%Rudolfa Vrbinkovi!a ml., !. tel: 0907/266 400.

Srde%ne poz&vame!


O#ivi& a skrá!li& autobusovú zastávku v Do%anoch sa s podporou obce rozhodli "lenovia OZ Spolok pre kraj!í #ivot v Do%anoch. Na zadn$ch sklenen$ch paneloch pribudli zaujímavé historické fotografie, zachytávajúce #ivot v na!ej obci v prvej polovici minulého storo"ia. Bo"né steny zdobí !tylizovan$ ornament hrozna s ozna"ením zastávky Do%any tak, aby aj cestujúci v autobuse vedeli, kde sa nachádzajú. +lenovia spolku celú zastávku vy"istili, odstránili staré samolep-ky, natreli smetn$ kô! a lavicu na sedenie. Ke*#e v noci bola zastávka v úplnej tme, pribudlo taktie# svetlo, rozsvecujúce sa zárove( s verejn$m osvetlením. Dúfajme, #e si skrá!lenú zastávku v!etci spolo"ne udr#íme "istú a nepo!kodenú, aby sme z nej mali rados& e!te dlhé roky a aby bola na!ou príjemnou vizitkou pre v!etk$ch, "o Do%any nav!tívia.

&o sa udialo v Do#anoch

Obnovená kaplnka Sv. Anny

Z iniciatívy ctiteliek Sv. Anny, a to Anny Kloknerovej a Márie Hala"ovej, bola v máji tohto roka obnovená kaplnka Sv. Anny, ktorej steny boli vplyvom vlhkosti po!kodené a opa-dané. Prácu nezi!tne urobil pán Pavol Zajac, za "o mu ve%mi pekne *akujeme. „Deviatnik“ ku cti Sv. Anny, ktor$ sa modlia ctite%ky devä& ne-die% pred jej sviatkom – 26. júla, sa tak mohol uskuto"ni& u# pri novoobnovenej kaplnke.

Barbora Pikulíková

Zastávka v#plnej kráse

E!te sme turistickú sezónu ani poriadne neza"ali a u# tu bol 9. ok-tóber a t$m aj symbolické ukon-"enie turistickej sezóny v Mal$ch Karpatoch prechodom cez masív Kamennej brány. Na tejto akcii sa dolianski turisti i neturisti zú"ast-(ujú u# pravidelne, mo#no aj preto, lebo jeden z organizátorov je ná! Do%an"an Jozef Velich, "len klubu

pezinsk$ch turistov. Ako v#dy bolo pripravené ob"erstvenie pri Troch jazdcoch. Varené vínko a najlep!ie !peka"ky na svete nás ani tentokrát nesklamali. Na záver nás pozva-li na!i kamaráti, turisti z Dubovej, na super kapustnicu. Bola to jedna z mnoh$ch vydaren$ch turistick$ch akcií, na ktoré sa v#dy te!íme.

Mgr. Stanislava Oravcová

Jese) na Kamennej bráne


Koncert *udovíta Ka&ubu

V rámci „hudobnej jesene“ v Do%anoch sme si v stredu 14. sep-tembra v Dome kultúry Juraja Fándlyho v Do%anoch mohli vypo-"u& koncert populárneho speváka -udovíta Ka!ubu a jeho skupiny Ka!uba Band. Atmosféra sa od za"iatku koncertu a# po pred'#en$ záver niesla v duchu motta hudobného hos&a: „Usmievaj sa, preto-#e len s úsmevom je de( kraj!í....“ a bola v$borná z dvoch dôvodov: -udovít Ka!uba so svojím otcom a spevá"kou Martinkou si dokázali získa& publikum nielen pekn$mi pesni"kami, ale aj veselou náladou a prirodzenos&ou vystupovania. Na druhej strane to bolo vynikajú-ce publikum, ktoré ne!etrilo pre speváka a jeho skupinu potleskom, skandovaním a úsmevmi.

Po skon"ení koncertu bol hudobnej skupine okrem slovného po-*akovania odovzdan$ symbolick$ dar"ek – balenie v$borného vín-ka z Vína z mlyna Do%any s pozvaním na priate%ské posedenie s ob-"erstvením, za ktoré touto cestou *akujeme ochotn$m sponzorom a !ikovn$m gazdinkám z Dolian a +astej.

JUDr. Ida Konopová, PhD., zástupky!a starostu

Príjemn" podve!er s d$ezom

Prvá novembrová sobota sa v kultúrnom dome niesla v znamení d#ezovej muziky. Po-sedenie so #ivou kapelou ve%mi dobre pripravil Dano .ur*ovi" a pozval na( hudobné a par- tnerské duo PayaAya, ktoré tvorí gitarista Sta-no Po"aji a jeho man#elka, spevá"ka Paja Po"a-ji. Ako hos& ich sprevádzal kontrabasista Miro Polák. V neformálnej atmosfére, kde nech$ba-lo ani bohaté ob"erstvenie, sme si mohli vypo-"u& vy!e dve hodiny kvalitnej d#ezovej muziky, ktorá v!etk$m posluchá"om spríjemnila sobot-n$ podve"er. .akujeme za peknú akciu a ve-ríme, #e tento netradi"n$, zaujímav$ #áner si budeme môc& v Do%anoch vypo"u& aj "astej!ie.

Na pamiatku mladého partizána

Na cintoríne v na!ej obci sa nachádza hrob sovietskeho partizána Michaila Averina, ktor$ zahynul v roku 1944 v lesoch nad Ompitá-lom po"as druhej svetovej vojny. Po zrekon!truovaní jeho náhrobku a úprave hrobového miesta pri!ili na pozvanie starostu Jozefa Mru!-kovi"a vzda& hold jeho pamiatke pracovníci ruského ve%vyslanectva v Slovenskej republike S. V. Nikitin a N. V. Timkinová. Po"as náv-!tevy tlmo"ili úprimné po*akovanie ruského ve%vyslanca obci a jej obyvate%om, ktorí sa z vlastnej iniciatívy podujali upravi& hrob a vy-tvori& tak dôstojné miesto posledného odpo"inku mladej obete vojny.


16. november, streda, po rannej om"iPosvätenie obnoveného obrázka Sv. Jozefa Cesta na Zabité, nad mostom

19. november, sobota 19,00 hodHodová zábava s hudbouDK J. Fándlyho

21. november, pondelok, 8,00 hodKvapka krvi – odber od dobrovo%n"ch darcov DK J. Fándlyho

25. november, piatok, 14,00 – 21,00 hod26. november, sobota, 12,00 – 21,00 hodMalokarpatská vínna cesta – De) otvoren"ch pivníc JM Vinárstvo Do$any, Vína z Mly-na, Vinárstvo VINHOR, ZetWine

26. november, sobota, 13,00 hodOdhalenie a posvätenie obnoveného pamätníka a náhrobníka Juraja Fándlyho s predstavením zre&taurovanej Gruntovej knihy z roku 1774 Cintorín, náhrobník J. Fándlyho

3. december, sobota, 10,00 - 18,00 hod9. Ompitálsky jarmokDK J. Fándlyho

18. december, nede&a, 15,00 hodViano!ná akadémia detí z M+ a CZ+ DK J. Fándlyho

18. december, nede&a, 15,00 - 18,00 hod Advent na mlyne Predviano"ná atmosféra poslednej adventnej nedele pri varenom víne, pun"i a koledáchVína z mlyna

26. december, pondelok, 19,00 hod+tefanská zábava s muzikouDK J. Fándlyho

31. december, sobotaTuristika – tradi!n" spo-lo!n" v"stup na KeltekZraz o 9,00 pred základnou #kolou Do$any

1. január 2017, nede&a, 17,00 hod, De! Slovenskej republiky Spolo!né privítanie Nového rokaO 17,00 hod novoro"n$ oh(ostroj Pred Hasi"skou zbrojnicou

22. január 2017, nede&a, 16,00 hodVítanie novorodencov naroden"ch v#r. 2016 do $ivotaDK J. Fándlyho

28. január 2017, sobota, 14,00 – 18,00 hodFa&iang na mlyneVesel$ fa!iangov$ program, mladé vína z mlyna, zabíja"kové !peciality a !i!kyVína z mlyna

18. február 2017, sobota, 19,00 hodDo%ansk" plesporiada Futbalov$ klub Cinemax Do%anyDK J. Fándlyho

25. február 2017, 14,00 – 19,00 hodZabíja!ka na MlyneRozlú"ka s fa!iangom pri mladom víne a "erstv$ch zabíja"kov$ch !pecialitáchVína z mlyna

DO+ANSKÉ NOVINY, !tvr"ro#ník obce Do$any, vydáva Obecn% úrad v Do$anoch, 900 88 Do$any 169, I&O 00 304 727.Redakcia: PhDr. Peter Marianyi. Príspevky extern%ch autorov nereprezentujú názor redakcie. Vychádza v náklade 600 kusov, nepredajné – distribúcia zadarmo. Ro#ník 6., #íslo vy!lo v novembri 2016.Grafická úprava: Ing. Daniel 'ur(ovi#, [email protected]: OÚ Do$any, e-mail: [email protected], www.dolany.sk

Nenechajte si ujs( Program akcií v Do&anoch v najbli'"ích troch mesiacoch

Po,akovanie Redakcia Do%ansk$ch novín *akuje za finan"nú podporu tohto "ísla spol. Continental Film a p. Michalovi Drobnému.

z obsahu tohto ísla - doľany...dov naša obec od projektu odstúpi-la. nič by sa nestalo, nie sme...

Documents