Rebríky, cirkulárky a galéria(09.11.2015; Týždeň; č. 46, kultúra , s. 44,45; .peter Belan)

.peter Belan Pred päťdesiatimi rokmi vznikla na Orave štátna galéria. Pre oblasť známu kedysi najmä svojou

chudobou, bez kultúrnych inštitúcií, to bol významný počin. Na to, ako sa to udialo, spomína lekár Peter Belan, ktorého rodičia stáli pri jej zrode.

.mal som 14 rokov a môj tatko sa stal vedúcim akejsi skupiny. Logicky som predpokladal, že štyria výtvarníci - Ctibor Belan a moja mama Mária Medvecká, Ignác Kolčák a Bela Kolčáková - založili hudobnú skupinu. Akú inú skupinu mohli založiť? Mati mala vynikajúci hlas, vedela výborne hrať na klavíri a tatko vlastnil zbierku platní Osvobozeného divadla, no a Běla bola z Prahy. Ignáca Kolčáka som si predstavoval ako divokého bubeníka. Na Orave vtedy bola najpopulárnejšia skupina Bodliak. A už-už štartovala éra Beatles a Roling Stones. Zatiaľ nič netušiace regionálne noviny Nová Orava však chválili nového člena skupiny Bodliak za dobrý ,,podfukovaný tón". Na vedľajšej strane som sa náhodou dočítal, že celý názov skupiny mojich drahých rodičov a manželov Kolčákovcov nie je Prípravný výbor (ako názov hudobnej skupiny dosť slabé, ale prosím, keď sa niekto môže volať Bodliak), ale oni sú Prípravný výbor pre vznik Oravskej galérie." Pre úplnosť tam bol aj pracovník okresného národného výboru Pavol Sika a tajomníkom bol prom. historik Jozef Mlynarčík. Okamžite som stratil o nich záujem a nebol som sám. Regionálne noviny Nová Orava takisto. Prípravný výbor fungoval od roku 1960 do roku 1965, keď Oravská galéria naozaj vznikla. Nedávno som prelistoval všetky ročníky Novej Oravy z toho obdobia a okrem dvoch pokračovaní článku o Slanickom ostrove v roku 1964 s názvom Tajomstvo ostrova som o nej nenašiel nič. Bolo pätnásť rokov po vojne. Dominovali titulky Správny zber sena - záruka vyššej dojivosti, alebo Plán vajec splnený. Nadpis článku 33 000 (naozaj tridsaťtritisíc) vajec z Oravského Veselého určite potešil čitateľov. Mohli sa meno po mene dozvedieť, kto koľko vajec odozdal. Zdalo sa, že Oravci mali iné starosti, ako zakladať galériu. Do svojho prvého zamestnania v roku 1960 na Oravský hrad nastúpil rovno z pražskej vysokej školy prom. historik Jiří Langer. Na hornej Orave robil súpis starých domov, kaplniek so soškami a dokumentoval kamenné stĺpy s reliéfmi.

.úniky sošiek V lete nakrúcali filmári vo Veľkom Borovom a z kaplnky zmizla soška Jána Nepomuckého a presne

v tom istom čase niekde blízko moja mati kreslila. Huty a Veľké a Malé Borové boli jej rajónom. Tatko zatiaľ sedel na fare v Hutách a riešil vážne veci. Už pred zmiznutím Jána Nepomuckého sa do zápisu prípravneho výboru dostala opatrná formulácia ,,únik diel ľudového výtvarného umenia", ktorá znamenala, že sošky sa kradnú. Krádež vo Veľkom Borovom bola neodškriepiteľná. Ráno soška stála v kaplnke, večer už nie a okruh ľudí, ktorý sa v okolí vyskytoval, bol dobre identifikovateľný. Langer opäť prešiel na motorke už zdokumentované dediny, niektoré ďalšie si rozobrali členovia prípravného výboru a zistili, že v poslednom období zmizlo 187 sôch a sošiek. Na Oravu prichádzali turisti, medzi nimi zberatelia alebo priekupníci ľudového umenia a popri krádežiach sa spustil výmenný obchod, podobný obchodovaniu moreplavcov s domorodcami. Za farebné sklíčko získali zlato. A teraz za staré popraskané sošky nové sadrové (,,sú ako z porcelánu"). Ale diali sa aj iné veci. V zime 1964 banícki učni z Ostravy hrali v opustenom slanickom kostole futbal so zemeguľou z Najsvätejšej trojice. Kolčák, Mlynarčík a Langer všetko zdokumentovali: potrhané, neskorobarokové obrazy, rozhádzané časti sôch, vybité okná a zasnežené vnútro kostola. Pôvodne prípravný výbor plánoval zriadiť stálu expozíciu Orava v dielach slovenských výtvarných umelcov v bývalej prefektúre v Oravskom Podzámku, k tomu sa teraz pridal zámer zachrániť ľudové plastiky aj s kamennými reliéfmi. Najšedivejšou šedou eminenciou galérie bol môj tatko. Mal aj schopnosť nebadane implantovať svoje názory druhým a potom ako by sa k nim už nehlásil, len ich pozorne počúval a občas vylepšoval, inokedy ich s veľkou chuťou rozvíjal. Vedel, v ktorej farnosti sa robilo veľké upratovanie (tých sa obával najviac), kedy, kde a čo horelo, kedy sa menila strecha alebo len krytina, ale poznal aj históriu farností. Dvakrát som ho zažil v akcii na fare, prišiel dobre pripravený. Jeho niekoľkohodinová návšteva fary sa nakoniec skončila v drevárni, kde som ja lozil po hromade dreva a otec mi ukazoval, ktorý kus dreva mám vytiahnuť a obrátiť, aby si ho pozrel z oboch strán. Nič sme nenašli, ale on bol spokojný. Na fare zanechával nadšeného ochrancu a znalca sakrálneho umenia, ktorý sa neskôr hlásil k svojmu podielu na vzniku Oravskej galérie a právom! Tatko vedel, že nesmie dopustiť, aby sa rozniesla fáma ,,berú nám svätých". To boli tie dva-tri ťahy dopredu. Z návštev v drevárni pochádza tempera zo 16. storočia Bolestivý Kristus so zreteľným rezom po cirkulárke, ktorá je v stálej expozícii, ale v galérii sú aj ďalší svätci, postihnutí podobným spôsobom. Neskôr tatko pochopil, že nemôže stihnúť všetky drevárne. Presvedčil kňazov, aby spisovali zoznam vyradeného inventára a dali si ho

odsúhlasiť Spišskou kapitulou ako nepotrebný a až potom nasledoval jeho presun do majetku galérie. (Počul som od kostolníka, že mu je ľúto za tými vyschnutými doskami, lebo sú z nich výborné triesočky na rozkurovanie...)

.svätý Florián a rebrík Dva mesiace pred vznikom Oravskej galérie koncom leta 1965 som odviezol tatka do tri kilometre

vzdialeného Štefanova. Z akumulačných kachlí v kuchyni, kde sušil cigarety tak ako iní sušia huby, vzal dve hrste cigariet značky BT, a vzal si aj sako, teda išlo o misiu mimoriadneho významu. Musel vedieť, že ešte nemám vodičský preukaz, ale opäť zvíťazila jeho nechuť k šoférovaniu. Vystúpili sme z auta pred starým plátenníckym domom, kde vysoko vo výklenku bola asi päťdesiatcentimetrová soška. Stal sa zázrak. Keď nastupoval do auta, ledva sa vliekol, bol bledý a spotený, a teraz pri pohľade na svätého Floriana, ožil. Vošli sme dnu, predstavili sa, tatko spustil a mierne preháňal. O svätcovi v štíte hovoril ako o soche mimoriadneho významu, ktorá by si zaslúžila miesto v jednej dobrej galérii (ktorá ešte nebola). Zároveň sa usiloval domácu paniu vydesiť predstavou, že svätého Floriana môže niekto ukradnúť, čo by bola pre celú Oravu veľká škoda. Jeho reči sa míňali účinkom. Domáca pani uprela pohľad do stropu, pohybovala perami, zdalo sa, že sa modlí, ale ona si opakovala tatkovo meno, lovila ho v pamäti, možno začala medzi obyvateľmi Kraľovian. My sme nepovedali, že sme z Medvedzia! Kým sa k nám cez celú Oravu prelistuje, bude aj Štedrý večer! Na farách bol otec v inej situácii, všetci kňazi vedeli, že je zaťom mojej starej mamy a jej brat je katolícky kňaz, len prednedávnom prepustený z Leopoldova po dvanástich rokoch. To sa potom sedí, to sa potom diskutuje, tam sa potom dajú implantovať vlastné názory! Ale čo tu neznámy otče dokážeš v ďalekom Štefanove? Mohla ho zachrániť jedine moja mati. Ale to by musel povedať: som manžel Márie Medveckej. Ale už aj tatko si začínal uvedomovať, že je zle a trochu ubral na výrečnosti. A vtedy v prehliadači našej hostiteľky došlo k skratu, vykríkla: ,,Vy ste Máriin manžel!" A zrazu bolo všetko inak, vyšla s nami pred dom, prezrela si svojho svätého Floriana, uznala, že je pekný, chvíľu sa mi zdalo, že je prekvapená, akoby nevedela, že ho tam má. No potom vysvitlo, že takí, čo ho chceli, už tu boli dokonca minulý týždeň ,,na motore!" Lenže v Štefanove takého dlhého rebríka niet. Potom si však spomenula, že ,,hentá"- a ukázala na dom, z ktorého kus trčal na zátačke, má, ale ,,tá nepožičia". Tatko pozrel na mňa a už som mašíroval. Vedel som, že teraz alebo nikdy. Rozhol som sa, že to urobím bez mamkinej pomoci. A skutočne, ,,hentá" ma spoznala a skríkla: ,,Ty si Máriin syn!" A rebrík bol môj. Mohol som po ceste rozmýšľať, prečo je to tak, že keď niekto žije, teda jeho predkovia na jednom mieste päťsto rokov, bez problémov vám požičajú rebrík aj v susednej dedine. Bol to ťažký rebrík, neumelo zbitý z dlhých žrdí, nič ťažšieho som v živote neniesol. Za pomoci niekoľkých chlapov sme rebrík postavili. Už som Floriana niesol dolu opatrne, ako sviatosť oltárnu, no predtým, ako som ho vybral z niky, poriadne som si ho obzrel. Jednou rukou ledabolo hasil domček, druhú mal vystrčenú a chýbali mu na nej prsty, ale ten postoj... Rebrík som nemusel niesť naspäť. Domáca pani povedala, že si konečne opraví strechu. Svätý Florian ju už nezaujímal, najviac sa tešila rebríku. Prvého novembra 1965 sa Jiří Langer stal riaditeľom Oravskej galérie, galéria nemala budovu, dokonca ani jedinú miestnosť a na zriaďovacej listine nemohlo byť uvedené, kde sídli. Nový riaditeľ úradoval na jednej polovici stola v Dome osvety. Regionálne noviny o otvorenie galérie nemali záujem, zato sa obšírne venovali obecnému capovi v Námestove, ktorý už niekoľko rokov ,,zdobí jeho ulice" a môžete ho stretnúť na schodoch pred obecným domom, hotelom Magura, stanoviskom autobusov ČSAD, aj na námestí pred Makytou. Upozorňovali, že roky bol natretý ako zebra, posledný rok je na bledomodro. Že by v Novej Orave postrehli svetovú premiéru konceptuálneho fauvizmu?

.svätý Florián socha z 19. storočia, Orava, Štefanov, rezba, drevo, výška 53,5 cm. Svätý Florián je katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov a obranca pred neúrodou, búrkou a suchom. Jeho sochy si ľudia dávali na domy ako ochranu pred požiarmi.

Oceňovali sociálnych a zdravotníckych pracovníkov(10.11.2015; Liptovské noviny; č. 44, SPEKTRUM/INZERCIA , s. 7; EVP)

Žilinský samosprávny kraj ocenil štyridsať zamestnancov sociálnych a zdravotníckych zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

LIPTOV. Žilinská župa ako zriaďovateľ dvadsiatich šiestich sociálnych zariadení patrí medzi najväčších poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku. Župan Juraj Blanár ocenil za dlhoročnú prácu dvadsaťšesť sociálnych zamestnancov a slávnostne poďakoval štrnástim zdravotníckym pracovníkom zo štyroch krajských nemocníc, medzi ktorými boli aj zdravotnícki pracovníci Liptovskej

nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu (LNsP) v Liptovskom Mikuláši. "Už šiesty rok oceňujeme prácu sociálnych pracovníkov a druhýkrát sme udelili túto cenu aj našim zdravotníkom. Práca, ktorú vykonávajú v zariadeniach sociálnych služieb, nemocniciach či poliklinike si vyžaduje ľudí s veľkým odhodlaním, trpezlivosťou a láskavosťou. Práve takým sme dnes odovzdali ocenenie, ktoré si za roky ich nezištnej práce zaslúžia," povedal Juraj Blanár.

Ocenenie je len malé poďakovanie "Doteraz ocenil Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) už 173 pracovníkov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj

zdravotníctva či sociálnych vecí v kraji," informovala Lenka Záteková hovorkyňa župy. "Naše župné nemocnice a poliklinika poskytujú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov Žilinského kraja a ich pracovníci každodenne pomáhajú, radia a žijú so svojimi pacientmi. Toto ocenenie je len malým poďakovaním, ktoré im môžeme za ich náročnú prácu udeliť," poznamenala riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Anna Majbíková.

Liptáci medzi ocenenými Z liptovského regiónu dostali ocenenie: Eva Adamíková, Centrum sociálnych služieb (CSS)

Anima, Liptovský Mikuláš, Zdena Lacová, CSS Likava, Ružomberok, Zuzana Macková, CSS Trojlístok, Ružomberok, Zuzana Ševčíková, CSS Eden Liptovský Hrádok, Ľubica Vajsová, Domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie Liptovský Hrádok. Z Liptovskej nemocnice s poliklinikou si ocenenie prevzali Ján Drobčo, Jana Macíková, Štefan Struhár a Miroslav Šutara.

Škola žije bohatým životom, oslávila už 130. výročie(10.11.2015; Liptovské noviny; č. 44, SPEKTRUM/INZERCIA , s. 15; Redakcia)

Hotelová akadémia v Liptovskom Mikuláši si v roku 2015/2016 pripomína 130. výročie založenia Mestskej učňovskej priemyselnej školy, ktorá bola prvou odbornou školou v regióne a základným pilierom dnešnej Hotelovej akadémie.

Počas tohto úctyhodného obdobia pôsobnosti školy sa v nej vystriedalo množstvo pedagógov i žiakov, ktorí zanechali po sebe trvalé vzájomné stopy v mysliach i srdciach. Žiaci spomínajú na svojich učiteľov, učiteľom sa vynárajú v mysli ich zverenci aj ich kolegovia.

Príležitosť na stretnutia a spomienky boli oslavy Jubileum je vždy vďačnou príležitosťou nielen na spomienky a na stretnutia, ale i na jeho historické

poslanie, na bilanciu dosiahnutých výsledkov, na vyjadrenie hrdosti na svoju školu. Oslavy tohto významného jubilea, v duchu ktorého sa niesli mnohé tohtoročné školské i mimoškolské aktivity, vyvrcholili 28. októbra 2015 slávnostnou akadémiou v Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši, počas ktorej škola obdržala od predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára ocenenie Littera memorialles a od primátora mesta pamätnú medailu.

Čo ponúka Hotelová akadémia Hotelová akadémia v Liptovskom Mikuláši pripravuje žiakov pre výkon povolaní pre oblasť

hotelierstva, gastronómie, cestovného ruchu a obchodu v študijných odboroch hotelová akadémia, pracovník marketingu pre cestovný ruch, pracovník marketingu pre obchod, v učebných odboroch kuchár, čašník, cukrár, aranžér, predavač a v nadstavbovom štúdiu v odbore spoločné stravovanie. Škola má vlastné pracoviská praktického vyučovania a ďalšie pracoviská u renomovaných zamestnávateľov na Liptove, vo Vysokých Tatrách i v Prahe. V priebehu štúdia škola umožňuje vybraným žiakom zúčastniť sa odbornej praxe aj v zahraničí: v Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku, Taliansku a Českej republike. Po skončení štúdia sa môžu absolventi uchádzať o štúdium na vysokých školách so zameraním na cestovný ruch, hotelový a gastronomický manažment a im príbuzné odbory, ako aj o štúdium cudzích jazykov. Keďže žiaci majú počas štúdia možnosť praxovať v hoteloch, penziónoch, reštauráciách, obchodných firmách, vytvára tak aj podmienky pre ich okamžité zamestnanie sa po absolvovaní štúdia. Základným cieľom školy je, aby bola funkčná, reagovala na požiadavky doby, vychovávala žiakov, ktorí sa flexibilne prispôsobia práci v meniacej sa ekonomickej situácii na trhu práce, a ktorí dokážu zachytiť vývoj svojho odboru. Škola žije životom bohatým na udalosti - nové formy vyučovania, účasť odborníkov z praxe vo vyučovacom procese, exkurzie, súťaže, projekty, škola hostí zahraničných študentov cez organizáciu Rotary. Od roku 2011 je škola - jej procesy a vzdelávacie programy pravidelne hodnotená londýnskou spoločnosťou IES. V súčasnosti má rating BBB ako vysoko erudovaná a profesionálne vedená inštitúcia. Popri maturitnom vysvedčení a výučnom liste môžu žiaci získať certifikát, ktorý potvrdzuje porovnateľnosť vzdelania s ostatnými inštitúciami a zabezpečuje jeho akceptovanie domácimi aj zahraničnými zamestnávateľmi.

Škola je otvorenou inštitúciou pre rodičov, sociálnych partnerov a širokú verejnosť s ponukou rôznej vzdelávacej činnosti aj cez Centrum odborného vzdelávania a prípravy pre služby a gastronómiu. Každodennou činnosťou pedagógovia školy dokazujú, že sú pre našich žiakov tou najlepšou druhou rodinou, ktorá ich dokáže podporovať, viesť a odovzdávať im nielen poznatky a zručnosti, ale aj správne postoje a všetko, čo budú v živote potrebovať.

Foto: Oslavy významného jubilea školy vyvrcholili slávnostnou akadémiou. foto: archív školy Na oslavách sa zúčastnil župan Juraj Blanár, ktorý odovzdal riaditeľke školy Kataríne Uličnej

ocenenie pre školu Littera memorialles (na fotografii vľavo). Župan pozdravil aj bývalých riaditeľov školy. FOTO: ARCHÍV ŠKOLY

Stredné školy Žilinského kraja dostanú za úspechy žiakov 25.000 eur(10.11.2015; www.teraz.sk; Školský servis, 07:51, s. -; TASR)

Podľa riaditeľky odboru školstva Úradu ŽSK Dany Mažgútovej bolo v minulom školskom roku v Žilinskom kraji najúspešnejšie Konzervatórium v Žiline.

Žilina 10. novembra (TASR) - Stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) dostanú od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za mimoriadne výsledky ich žiakov v školskom roku 2014/2015 spolu 25.000 eur. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Naše školy sa pravidelne zúčastňujú nielen na národných, ale aj na medzinárodných súťažiach, na ktorých študenti úspešne reprezentujú ŽSK. Za minulý školský rok získalo 34 škôl hodnotenie ministerstva za súťaže a projekty 125 bodov. Medzi žiakmi máme úspešných riešiteľov olympiád, účastníkov medzinárodnej robotickej súťaže v Číne, umeleckých súťaží či absolventov zahraničných odborných stáží v rámci programu Erasmus. Vysoko si cením túto mimoškolskú aktivitu študentov a učiteľov, ktorí sa celý rok kvalitne pripravujú, aby mohli v náročnej konkurencii získať čo najlepšie umiestnenie," zdôraznil predseda ŽSK Juraj Blanár.

Podľa riaditeľky odboru školstva Úradu ŽSK Dany Mažgútovej bolo v minulom školskom roku v Žilinskom kraji najúspešnejšie Konzervatórium v Žiline. "Žilinskí konzervatoristi každoročne bodujú na celoslovenských súťažiach. Mimoriadne talentovaným žiakom je Martin Chudada, ktorý sa stal slovenským víťazom v hre na klavíri a v rámci preberania predsedníctva v Rade Európskej únie Slovenskou republikou dostal tú česť a bude v júli budúceho roka reprezentovať Slovensko počas koncertného vystúpenia v Bruseli," uviedla Mažgútová.

Doplnila, že nadaní hudobníci vybojovali v minulom školskom roku počas celoštátnych súťaží v hre na viole, violončele a kontrabase, akordeóne a cimbale, husliach a klavíri celkovo dve prvé miesta, jedno druhé a päť tretích miest, vďaka čomu škola získa 2600 eur.

V regióne Oravy sa darilo Gymnáziu Antona Bernoláka v Námestove. Finančnú podporu 2000 eur poskytne ministerstvo za úspech Samuela Sládeka a jeho bronzovú medailu z medzinárodného kola matematickej olympiády v Thajsku a druhé miesto Petra Syreka v celoštátnom kole olympiády v ruskom jazyku. "Žiaci Gymnázia v Liptovskom Hrádku sa zase zúčastnili medzinárodných majstrovstiev súťaže RoboCup 2015 v Číne, kde vytvorili tím so súťažiacimi z miest Šanghaj a Hongkong a vyhrali druhé miesto," dodala Mažgútová s tým, že do liptovskej školy poputuje vďaka tomuto mimoriadnemu úspechu z ministerstva 1800 eur. Rovnako po 1000 eur získa Obchodná akadémia Dušana Metoda Janotu v Čadci a Spojená škola v Martine, ktoré sa zapojili do zahraničného programu Erasmus+.

ŽSK je zriaďovateľom 64 stredných škôl na území Žilinského kraja.

Dobré časy nastali, keď "nastali" galérie(11.11.2015; Denník N; mut. , Kultúra , s. 13; ALEXANDER BALOGH)

Veľkou výhodou práce v Oravskej galérii je skutočnosť, že galéria bola založená na dobrých základoch, s jasnou a premyslenou koncepciou a my, nasledovníci, sme nemuseli nič meniť, ani názov, ani smerovanie, len pokračovať v začatom. A tak sa to deje dodnes. Dokonca galéria v

Dolnom Kubíne má pôvodné telefónne číslo z roku 1970. Pribudlo len predčíslie, hovorí historička umenia EVA ĽUPTÁKOVÁ, ktorá šéfuje Oravskej galérii už viac ako tridsať rokov. Asi každý exponát má svoj príbeh cesty do vašej galérie, ale možno o niektorom z nich povedať, že je vám obzvlášť blízky? Všetky diela majú u mňa svoje pevné miesto. Ale občas sa stane, že ma niektoré "zasiahne" a neustále sa k nemu vraciam. Takým je aj obraz Ester M. Šimerovej Vymyslený portrét. Získali sme ho začiatkom 80. rokov od súkromného vlastníka z Prahy. Vybrala som ho aj do kolekcie trvalých expozícií a pozvala som pani Ester na ich prehliadku. Pri obraze sa zastavila a porozprávala mi celý, žiaľ, veľmi tragický príbeh o tom, ako ho darovala lekárovi, ktorý jej zachránil život a ona nemala nič iné, len tento obraz, ktorým sa mu mohla poďakovať. Dnes vieme, že je to jeden z piatich existujúcich olejov z jej tvorby, datovaný rokom 1938. Stále expozície, teda vystavovanie bohatého depozitu Oravskej galérie, sú v takomto počte na slovenské pomery výnimočné. Je to trvalý trend, počítalo sa s tým už aj pri rekonštrukcii Župného domu? Osobitosť našej galérie spočíva v širokospektrálnom zameraní zbierok, celkovom počte ponúkaných expozícií, unikátnosti lokalizovania časti z nich v prírodnom prostredí Slanického ostrova a tiež v prevádzkovaní osobnej motorovej lode, ktorou prevážame návštevníkov na ostrov. Široké rozvrstvenie zbierok už od začiatku predurčovalo galériu na to, aby sa snažila prezentovať to najkvalitnejšie z nich formou stálych expozícií. A rozsiahle priestory historickej budovy Župného domu boli na takéto riešenie takmer ideálne. Ako získavate vaše zbierkotvorné predmety?

. Najväčší podiel na akvizíciách majú dary od popredných autorov domácej scény, ale aj umelcov zo zahraničia, predstavujú takmer 60 percent všetkých akvizícií. Dary sú predovšetkým výsledkom dlhodobo budovaných pracovno-priateľských vzťahov, ktoré sa odzrkadlili aj v počte zbierkových prírastkov. Ďalšia časť bola zakúpená na základe podporených projektov z dotácií ministerstva kultúry a z príspevkov Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je naším zriaďovateľom. Zvyšnú časť tvoria nákupy z vlastných prostriedkov, ktoré získavame najmä zo vstupného na Slanickom ostrove umenia. Ktoré obdobie vo funkcii riaditeľky bolo najťažšie a ktoré naopak najradostnejšie? Nemám pocit, že by som mala hovoriť o ťažkých a radostných rokoch, každé obdobie prinášalo náročné úlohy. Tím ľudí, ktorý robí v Oravskej galérii, je od jej vzniku nastavený na vysoký výkon, pracovitosť a vždy sa musel spoľahnúť len na seba. V každom desaťročí sa nám podarilo zrealizovať niečo mimoriadne - či už rekonštrukcie budov, revitalizáciu stálych expozícií a vybudovanie nových, zakúpenie novej osobnej motorovej lode, dobudovanie bezpečnostného systému a mnohé ďalšie práce, ktoré sme sa naučili robiť vo vlastnej réžii a s našimi kmeňovými zamestnancami. A čo je veľmi dôležité, ani v jednom desaťročí sme nepoľavili v dopĺňaní zbierkového fondu galérie. Spájajú sa s tým aj veselé či kuriózne situácie? Veselé i kuriózne, ale predovšetkým nezabudnuteľné sú stretnutia s ľudovým rezbárom Štefanom Siváňom, ktorý ma vždy pozval v Babíne na Orave, aby som si s ním išla potrýzniť. Hoci som netušila, čo ideme robiť, vysvitlo, že sa ideme rozprávať, ja budem počúvať príbehy jeho sôch a podľa uváženia vyberať jednotlivé diela do zbierok galérie. Veď nakoniec dedo Siváň nikdy nezabudol podotknúť, že "dobré časy nastali, keď nastali galérie". Pretože galérie kupovali sošky a on za ne dostával "peňáze".

ALEXANDER BALOGH Eva Ľuptáková po maturite na SPŠ drevárskej v Spišskej Novej Vsi v roku 1975 pokračovala v

štúdiu na Univerzite J. E. Purkyně v Brne (dnes Masarykova univerzita), odbor veda o výtvarnom umení a história. Od roku 1981 pracuje v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, od roku 1984 vo funkcii riaditeľky. Od roku 1982 je aj súdnou znalkyňou.

Kysucký skanzen už zatvoril svoje brány(10.11.2015; Kysucké noviny; č. 44, náš región , s. 6; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Brány kysuckého skanzenu sa opäť na polroka zatvoria. Túto sezónu ho spoločne so železničkou navštívilo 91 081 návštevníkov. V porovnaní s vlaňajšou sezónou ich prišlo o 8 563 viac.

VYCHYLOVKA. Nie sú to len objekty ľudovej architektúry, ktoré lákajú návštevníkov, ale najmä víkendové folklórne programy, na ktorých svoju spevácku, tanečnú i hereckú tvorbu prezentujú ľudové hudby, folklórne skupiny a súbory. "V tomto roku sme ich pripravili 26, jeden nás čaká v zimnom období, kedy sa po tretíkrát predstaví skanzen aj v zimnom šate, a to 13. decembra na podujatí Na Luciu," informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci. Janka Berešová, vedúca skanzenu a kysucko-oravskej železnice hodnotí tento rok ako rekordný, čo sa týka návštevnosti: "Toto leto bolo extrémne nielen na vysoké teploty, ale aj na návštevníkov. Prichádzali k nám najmä rodiny s

deťmi." Obľube sa tešila Kuchyňa starých materí Skanzen vo Vychylovke je podľa jej slov jediným na Slovensku, ktorý má vo svojich objektoch

funkčné vykurovacie zariadenia. Môžu na nich prezentovať tradičnú ľudovú stravu v rámci podujatia Kuchyňa starých materí, ktoré patrí medzi najviac navštevované. Potvrdila to aj návštevnosť na Zemiakovej nedeli, na ktorú prišlo celkom 1 937 návštevníkov. "Medzi rekordné nedele a podujatia by som zaradila Storočnicu kysuckej železnice, Sladkú nedeľu či Deň detí. Tiež podujatie Pásli ovce valasi - ovčiarska nedeľa, ktoré prilákalo množstvo labužníkov, obľubujúcich bryndzové halušky, baraní guláš a korbáčiky," hovorí Berešová. V tomto roku zavítali do Vychylovky už po druhýkrát hostia z "dolnej zeme" - z Čajkova. "Pestrými krojmi, nádhernými zvykmi a tradíciami, dobrým vínom a koláčmi ohúrili vyše 1 300 návštevníkov. Program Kto ťa bude vínko píjať obohatil krojovaný sprievod a svätá omša v kaplnke Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou. Svojich nadšencov má i podujatie Dožinky na Kysuciach, prezentujúce zvyky a tradície, viažuce sa k dožinkám, obohatené nádhernými kysuckými piesňami v podaní folklórnych skupín z Horných a Dolných Kysúc," vysvetľuje vedúca skanzenu V spolupráci s Kysuckou knižnicou v Čadci po tretíkrát pripravili podujatie, týkajúce sa zvykov a tradícií pri pálení Jánskych ohňov, spojené s netradičným čítaním rozprávkových príbehov kysuckých autorov. Tento rok sa na podujatí Jánska noc má čarovnú moc zúčastnili aj deti z Mestskej knižnice z Turzovky a z Oravy.

Unikátom je historická lesná úvraťová železnica Ako vraví Berešová, historická lesná úvraťová železnica patrí so svojím úvraťovým systémom k

jedinečným atrakciám. V minulosti slúžila na prepravu dreva, dnes je jej funkcia prezentačná s možnosťou prevážania návštevníkov v historických vozňoch, ťahaných lokomotívami. Počas tohtoročnej sezóny previezla 52 923 ľudí. "Pre jej jedinečnosť ju v roku 1991 vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku SR. V tomto roku sme si pripomenuli Storočnicu kysuckej železnice. V objekte Stanica skanzen sme návštevníkom formou panelovej výstavy predstavili jej históriu. Návštevníci mali možnosť oboznámiť sa so súčasnou i minulou funkciou železničky. V tomto roku na začiatku sezóny začala premávať aj drezina zo Stanice skanzen na sedlo Beskyd a čaro kysuckej a oravskej prírody si vychutnalo 1 684 návštevníkov," dodáva Berešová.

Veľkou pomocou sú projekty "Veľkým prínosom pre skanzen je aj projektová činnosť, ktorú pripravujeme prostredníctvom

ministerstva kultúry. Samozrejme, na spolufinancovaní sa podieľa náš zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj," vysvetľuje Benedikta Bajáková, projektová manažérka Kysuckého múzea v Čadci. "Vedúca správy Janka Berešová vypracovala niekoľko projektov. Schválili nám výmenu strešnej krytiny na objekte Mlyn a píla z Klubiny a funkčnú obnovu náhonu na tento mlyn. Úspešné boli aj ďalšie dva projekty na zorganizovanie dvoch medzinárodných kultúrnych podujatí. Išlo o Pozdrav od susedov - prezentáciu folklóru z Poľska, Česka a Slovenska a Po stopách gastronómie, na ktorom sme prezentovali jedlá, pripravované zo zemiakov, kde sa opäť predstavili okrem Slovenska, ktoré zastupovali Kysuce, aj prihraničné štáty - Česko a Poľsko," informuje Bajáková. Po dobu dvoch mesiacov mali v objekte Raganov mlyn svoje miesto bábiky Moniky Cmierovej z Rožňavského Bystrého. "V objekte Stanica skanzen sme sprístupnili stálu expozíciu Krása ľudového kroja a panelovú výstavu Kysucká lesná železnica vo fotografiách. Návštevníkom sme formou videoklipov zasa priniesli rôzne informácie o podujatiach a expozíciách v Žilinskom samosprávnom kraji," informuje Hnidková. Ako vraví, v tomto roku nedeľné programy s rozmanitou tematikou priblížili dnes už miestami zabudnuté tradičné pracovné úkony a zvykoslovia na dedinách. Návštevníci sa napríklad dozvedeli, ako sa v minulosti pralo na potoku, aké veselosti sa tradujú pri stavaní a váľaní mája, aké úkony sa robievali na Svätého Jána či pri výrobe ľanu. Počas nedeľných programov sa predviedli i ľudoví výrobcovia, prezentujúci drotárstvo, medovnikárstvo, kováčstvo, keramikárstvo, včelárstvo, zvonárstvo, výrobky z dreva i prútia a mnoho iných. "Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ďakuje všetkým, ktorí navštívili skanzen i železničku. Tiež tým, ktorí spolupracovali na príprave a realizácii všetkých podujatí počas uplynulej sezóny. Dúfame, že nám návštevníci zachovajú svoju priazeň aj v tej nasledujúcej," dodáva Hnidková. IVETA HAŽÍKOVÁ

Viac ako sto prváčikov sa stalo novými čitateľmi knižnice(10.11.2015; Kysucké noviny; č. 44, NÁŠ REGIÓN , s. 12; KK)

Stotridsaťosem prváčikov základných škôl Rázusova a M. R. Štefánika z Čadce prijalo status čitateľa Kysuckej knižnice v Čadci. Okrem podania prihlášky museli malí čitatelia splniť ešte tri úlohy.

ČADCA. Knižnica, ktorej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, slávnostne privítala v stredu 21. a vo štvrtok 22. októbra malých žiadateľov čitateľského preukazu. Tety knihovníčky toto pasovanie za riadneho čitateľa knižnice poňali hravo. Okrem podania prihlášky museli drobci získať tri rozprávkové pečiatky. Tá prvá na nich čakala, keď prešli skúškou odvahy a preliezli "strašidelný tunel". Vzájomne sa povzbudzovali a s ružovými líčkami sa nevedeli dočkať ďalšej úlohy, ktorá ich čakala v Rozprávkovej miestnosti. Nebolo jednoduché do nej vojsť, pretože na klopkanie detí na dvere sa ozval buchot. Keď sa dvierka otvorili, pri sviečkach ich čakala záhadná pani v maske. Tá im kládla čudesné otázky, ale deti sa nenechali zmiasť a bystro odpovedali, že: vlk predsa nezjedol ani jedno kozliatko a prasiatko, že ježibaba nezjedla Janíka či Marienku a rozprávky dopadli úplne inak. Prezradili i to, že majú tie najlepšie učiteľky na svete a pochválili sa, že im doma čítajú rodičia i niektorí starí rodičia. So záhadnou paňou sa rozlúčili, a tá im za odmenu dala ďalšiu pečiatku. Tú poslednú získali výmenou za pamätný odtlačok palčeka, ktorý zanechali na veľkých nástenných písmenkách v knižnici. Na záver dostali maľované srdiečko na líce, záložku do prvej knihy z knižnice, ktorú si vybrali a dali si zapísať na vlastný čitateľský preukaz. "Teší nás záujem detí o knižnicu a podujatia, ktoré pripravujeme pre malých čitateľov počas roka. Darí sa nám to i vďaka ústretovosti a spolupráci učiteliek prvého stupňa základných škôl. Slávnostným zápisom sa naše aktivity nekončia, ale naopak, začínajú. Počas roka budeme s deťmi hravou formou odhaľovať tajomstvá, ukryté v knižnici. Na deti čakajú rôzne súťaže, netradičné čítania, zaujímavé besedy, tvorivé dielne a súťaže," dodáva organizátorka podujatia Petronela Gavenčiaková.

V skanzene opäť pomáhali dobrovoľníci(10.11.2015; Kysucké noviny; č. 44, NÁŠ REGIÓN , s. 14; JANKA BEREŠOVÁ)

Anna Michalowska, Wlodzimierz Solowej, Makgorzata Stekiel, Dorota Charczuk, alebo jednoducho Anička, Vladek, Goša a Dorotka. To sú štyri mená dobrovoľníkov z Poľska, ktorí túto sezónu prišli posilniť rady zamestnancov skanzenu.

VYCHYLOVKA. Už po štvrtýkrát občianske združenie KERIC z Čadce vyslalo na dvojmesačnú prax do Skanzenu Nová Bystrica-Vychylovka a na Kysucko-oravskú lesnú železnicu zahraničných študentov, na ktorých sme sa všetci tešili. Už sme vedeli, do čoho ideme a nezaskočila nás ani jazyková bariéra, veď poľský jazyk máme v "malíčku", aj keď všetci asi tušíte, že nie všetko v slovenčine znamená to isté aj v poľštine. Na Wlodzimiera sa najviac tešili chlapi z depa, veď každá chlapská ruka sa vždy zíde. No s Vladekom sme sa nestihli ani zoznámiť, a už musel od nás odísť, musel nastúpiť na vojenskú službu. Vladek bol totiž ukrajinskej národnosti. Aj takéto smutné veci život prináša. Práca, ktorá dobrovoľníkov čakala, bola rôznorodá: od sprevádzania návštevníkov, až po manuálne práce v skanzene, preklady lektorského slova do angličtiny, poľštiny a mnohé iné. Najviac sa tešili na nedeľňajšie podujatia, kde mohli spoznať naše zvyky a tradície a ochutnať naše tradičné jedlá. A nielen ochutnať, ale aj aktívne sa zapojiť do ich prípravy. A aby neostalo iba pri našej kuchyni, tak na oplátku nám pripravili niečo aj z poľskej kuchyne. Anna a Goša pripravili výborné jedlo z jabĺčok, na ktorých sme si pochutnali nielen my, ale aj návštevníci skanzenu. Dorotka pomáhala pri preklade sprievodného slova a hlavne pri preklade našich zvykov (narodenie dieťaťa, úmrtie, svadobné zvyky a iné), a tu nám už aktívne pomáhal aj internetový prekladač, kde sme museli Dorotke vysvetliť, čo je to veverička, krkavec alebo kolovrátok. Kysucké múzeum v Čadci a jeho zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj ďakujú nielen KERIC-u, ale aj všetkým štyrom študentom za prácu, ktorá bola veľkým prínosom pre Skanzen a KOLŽ v Novej Bystrici-Vychylovke a prajú im veľa úspechov v pracovnom a aj osobnom živote.

Posypovú soľ nakúpili župy opäť predražene(10.11.2015; www.pravda.sk; Spravodajstvo, 07:00, s. -; Martin Majerníček)

Cesty sa budú cez zimu soliť neprimerane draho. Väčšina krajov nakúpila soľ opäť cez

sprostredkovateľov za cenu výrazne vyššiu oproti bratislavskej burze. Zbytočne sa tak navyše minú milióny eur.

Napriek tomu, že denník Pravda na to už upozorňoval, župy namiesto výhodnejšieho nakupovania na burze stále hľadajú dôvody, ako sa jej vyhnúť. Ich argumenty o príliš dlhých termínoch dodania burzovej soli, horšej kvalite, chýbajúcich skladovacích priestoroch či o viazaných financiách sa však ukazujú skôr ako výhovorky.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne) Národná diaľničná spoločnosť, ktorej rozpočet spadá tiež pod verejné financie, totiž posypovú soľ

kupuje cez burzu a šetrí. Kraje sa aj tak inšpirovať nemienia. Plošná zmena v nákupoch soli neprichádza ani po tom, čo sa potvrdil políciou odhalený prípad úplatkov pri nákupe cestárskej soli.

Šéf Komoditnej burzy Bratislava spolupracoval s políciou, keď sa ho Ladislav H. pokúsil podplatiť v snahe zmanipulovať cenu na burze. Obvinený podnikateľ sa už priznal. "Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry uzatvoril s obvineným dohodu o vine a treste 28. októbra 2015. K obsahu dohody sa v súčasnosti nebudeme vyjadrovať, pretože bude predmetom schvaľovania na Špecializovanom trestnom súde," uviedla Jana Tökölyová, hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry.

S firmou, ktorú zastupoval Ladislav H., má do septembra budúceho roka uzatvorenú zmluvu aj Trnavský samosprávny kraj. "Od 1. júla 2015 sme doplnili skladové zásoby o 3000 ton v sume do 421 200 eur," povedala Natália Krištofíková zo Správy a údržby ciest Trnavského samosprávneho kraja. Cena soli tak vychádza na 140 eur za tonu, kým burzová cena je aj s daňou 78 eur. Či zmluvu nie je možné vypovedať vzhľadom na cenu či konanie orgánov činných v trestnom konaní voči Ladislavovi H., župa neodpovedala.

Komoditná burza Bratislava kótuje ceny soli od mája 2014. Samosprávne kraje však aj naďalej využívajú na nákup posypového materiálu sprostredkovateľov, ktorí vzišli z verejného obstarávania.

"Nevyužívame komoditnú burzu, pretože by nebolo možné splniť požadované termíny dodávok materiálu. Termín dodania je 7, 14 alebo 30 dní, ale v prípade kalamitnej situácie 48 hodín. Musíme reagovať promptne na aktuálnu situáciu, ktorú nedokážeme predpovedať ani ovplyvniť," uvádza Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja. Zároveň dodáva, že kraj si nemôže dovoliť nakúpiť celý objem posypového materiálu pre zimné obdobie naraz. "Nákup je rozložený podľa prideľovania finančných prostriedkov od zriaďovateľa," dodáva.

Pavol Scholtz, šéf Komoditnej burzy Bratislava odmieta, že dodávky soli by nemohli byť zrealizované aj promptne. "Termíny dodávok soli sa dohadujú nasledovne. Záujemca si pripraví bežný harmonogram, koľko soli potrebuje mať vo svojich pravidelných skladoch. To sa dá naplánovať s vysokou presnosťou spotreby podľa skúseností z predchádzajúcich rokov. Takéto zásoby sa dajú nakupovať na burze v priebehu celého roka, pričom kontrakty, ktoré vzniknú napr. v júli, sa plnia priebežne podľa harmonogramu napr. v mesiacoch september až marec," hovorí Scholtz.

Burza podľa jeho slov vie uvoľniť po zaplatení požadovaný objem posypovej soli do 48 hodín. V prípade kalamitnej situácie môžu mať samosprávne kraje soľ vo svojich skladoch do 24 hodín. "Pri kalamite je možné od vzniku kontraktu, čo je minútová, prípadne hodinová záležitosť (obchodný systém je otvorený nonstop 24 hodín), najneskoršia možná lehota dodávky 4 dni, pričom pri dobrých vzťahoch medzi brokermi je možné túto lehotu skrátiť aj na 24 hodín," dodáva Scholtz. Ako príklad uvádza šéf burzy Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá týmto spôsobom nakupuje soľ už druhý rok. Treba však dodať, že diaľničiari majú uzatvorenú aj rámcovú zmluvu mimo komoditnej burzy, ktorá tvorí akúsi poistku.

Burza taktiež vyvracia pochybnosti, že v prípade núdze jej brokeri nemuseli mať k dispozícii dostatok materiálu. Zdrojové bane, z ktorých predaná soľ pochádza, sa nachádzajú na Ukrajine, v Poľsku alebo v Nemecku.

O rýchlosť dodávok sa obáva aj Bratislavský samosprávny kraj. "Správca ciest musí zabezpečiť operatívne, kvalitou podľa noriem, nerušené a bezproblémové dodávky posypovej soli, čo na komoditnej burze nie je možné dosiahnuť," uvádza hovorkyňa Regionálnych ciest Bratislava Mária Rajtová. Podobne argumentuje aj Košický samosprávny kraj.

Nevyužívame komoditnú burzu, pretože by nebolo možné splniť požadované termíny dodávok materiálu.

Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Kraje navyše pochybujú aj o kvalite posypového materiálu predávaného na burze. "Parametre

posypovej soli uvádzané v kontraktoch na komoditnej burze a naša špecifikácia predmetu obstarávania nie sú totožné. Vo verejnom obstarávaní požadujeme vyššiu kvalitu priemyselnej soli z hľadiska jej účinnosti, a to so zníženým obsahom prachových častíc pod 0,16 mm, ktorý musí byť max. 5 percent, pričom táto požiadavka nie je na komoditnej burze obsiahnutá," uvádza Lenka

Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja. Prísnejšie kritérium vychádza z rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré na základe

odborného stanoviska znalca hovorí, že relatívna veľkosť zrna má dôležitý vplyv na účinnosť chloridu sodného. Vďaka danému parametru je podľa župy vyššia účinnosť posypu, čo následne znižuje jeho spotrebované množstvo.

Župa vo verejnom obstarávaní elektronickou aukciou vysúťažila cenu 84,29 eura za tonu danej posypovej soli vyššej kvality. Na komoditnej burze sa v súčasnosti pohybujú ceny za tonu posypovej soli na úrovni 65 eur, po započítaní dane stúpa jej cena na 78 eur. Burza za kvalitou soli stojí. "Burza sa riadi predpisom ministerstva dopravy, ktorý stanovuje kvalitu soli a platí pre všetky samosprávne kraje," uvádza Scholtz.

Nákupom drahšej posypovej soli môžu samosprávnym krajom vzniknúť aj problémy v účtovníctve. Na základe zákona o účtovníctve môžu jednotlivé kraje do svojho majetku uvádzať len posypovú soľ v trhovej cene, ktorú vyhlasuje samotná burza. Nákup drahšej soli teda nemôže byť do majetku kraja započítaný v plnej hodnote.

Len Nitriansky samosprávny kraj od júla tohto roka nakúpil 3¤200 ton posypovej soli za cenu 107 eur za tonu prostredníctvom sprostredkovateľa. Ak by nakúpil cez komoditnú burzu, ktorá v tom čase predávala tonu posypovej soli za približne 70 eur, mohol samosprávny kraj pri nákupe ušetriť takmer 120-tisíc eur.

Služby komoditnej burzy pri soli využíva Banskobystrický samosprávny kraj. Podľa šéfa burzy Petra Scholtza mu Ladislav H., majiteľ jednej z firiem obchodujúcich s posypovou soľou, poskytol úplatok práve pri pokuse zaistiť soľ pre Banskobystrický samosprávny kraj. Cieľom podplácania malo byť zrušenie kótovania cien na burze. Reakciu k úplatkárskej afére, ako ju popísal šéf burzy, banskobystrická župa neposkytla.

Spolupráca štyroch krajov z troch štátov Európy prináša výsledky(10.11.2015; Kysucké noviny; č. 44, žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

Príprava projektov pre nové programovacie obdobie je v plnom prúde. EZÚS TRITIA, ktorý združuje 4 kraje - Žilinský, Moravskosliezsky, Sliezsky a Opolský, má rozlohu 34-tisíc m2 a s počtom 7,8 milióna obyvateľov je jedným z najväčších Európskych zoskupení územnej spolupráce.

I keď je nové programovacie obdobie 2014 až 2020 na začiatku, Európske zoskupenie územnej spolupráce TRITIA, ktoré združuje štyri kraje z troch európskych štátov, medzi nimi aj Žilinský samosprávny kraj, má plné ruky práce. Príkladom sú operačné programy, ktoré umožňujú financovanie cezhraničnej spolupráce medzi Poľskom, Slovenskom a Českou republikou, ktoré sa v súčasnosti pripravujú. "Je naozaj pravda, že k samotnému čerpaniu finančných prostriedkov ešte nedochádza, ale z pohľadu manažérov je už toto programovacie obdobie v plnom prúde," povedala Marta Sláviková, riaditeľka spoločnosti. "Pripravujú sa konkrétne projekty a pracuje sa na dokončení príručky pre čerpanie eurofondov v rámci operačných programov cezhraničnej spolupráce."

Praktické výsledky Okrem práce na dokumentoch a zneniach výziev a žiadostí o nenávratný finančný príspevok rieši

zoskupenie aj samotné projektové zámery s konkrétnymi partnermi. EZÚS TRITIA sa zaoberá témami, ktoré presahujú hranice, a sú tak spoločné pre prihraničné regióny Slovenska, Českej republiky a Poľska. Príkladom je projekt pre spoločné monitorovanie kvality ovzdušia na celom území štyroch krajov z troch európskych štátov. Do tejto skupiny patrí okrem Žilinského samosprávneho kraja aj Moravskosliezsky kraj, Sliezske a Opolské vojvodstvo, ktoré sú ako veľká priemyselná oblasť veľmi znečistené. "Špeciálne bude meraná kvalita ovzdušia vo vybraných mestách, okrem Žiliny to budú aj Ostrava, Opole a Rybnik," zdôraznila Marta Sláviková. "Na tomto zámere spolupracujú odborné výskumné ústavy a univerzity zo všetkých troch štátov. Z ďalších projektov sa chystá napríklad analýza odpadového hospodárstva na zistenie možností a kapacít zvozu, uskladnenia, separovania a spracovania odpadu v celom prihraničnom regióne spoločne," priblížila aktuálne a plánované projekty TRITIE Marta Sláviková.

Stranu pripravila Jana Špiláková. Foto: archív ŽSK.

Stredoškoláci môžu predstaviť svoj podnikateľský zámer(10.11.2015; Kysucké noviny; č. 44, žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

Už po šiestykrát budú stredoškoláci predstavovať svoje nápady v oblasti podnikania a súťažiť o najlepší Stredoškolský podnikateľský zámer.

Počas doterajších piatich rokov sa súťaže zúčastnilo dovedna 204 mladých podnikavých ľudí. Žilinská župa v spolupráci s Vedecko-technologickým parkom v Žiline už šesť rokov oceňujú najlepšie podnikateľské zámery stredoškolákov. Cieľom je podporiť ich záujem o vlastné podnikanie a v neposlednom rade ide aj o verejné ocenenie ich inšpiratívnych nápadov a iniciatívy. Súťaž je určená pre študentov všetkých stredných škôl so sídlom na území Žilinského kraja, ktorí súťažia s vlastným realizovateľným podnikateľským zámerom v ľubovoľnej oblasti. Všetci záujemcovia môžu zaslať prihlášky do aktuálneho ročníka súťaže do 5. februára 2016. Tri najlepšie podnikateľské zámery ocení Žilinský samosprávny kraj fi nančnou odmenou. Okrem toho ich tvorcovia získajú aj bezplatné poradenstvo pri rozpracovaní podnikateľského zámeru, ktoré do súťaže venuje Vedecko technologický park Žilina. Viac informácií o súťaži a jej podmienkach nájdete na www.zilinskazupa.sk v časti "samospráva".

Lepšie cesty na Kysuciach si vyžiadali státisícové investície(10.11.2015; Kysucké noviny; č. 44, žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá sa na Kysuciach stará o cesty II. a III. triedy, mala aj tento rok plné ruky práce. Do ich opravy investovala dovedna 259-tisíc eur. Z týchto fi nancií sa opravilo 22-tisíc m˛ ciest a 50-metrový oporný múr v Zákopčí, ktorý bol v havarijnom stave. Pokračovanie v prácach na odvodnení cesty II. triedy v Krásne nad Kysucou si vyžiadalo investíciu 30-tisíc eur. Radosť z kvalitnejšej cesty majú aj vodiči využívajúci cestu v Čadečke, kde sa v septembri tohto roka dokončila pokládka nového asfaltu v hodnote viac ako 45-tisíc eur. "Prioritou v blízkom období budúceho roka je cesta v časti Raková - Korcháň, a tiež komunikácia v Ochodnici. Aktuálne čakáme na výzvy z eurofondov, v rámci ktorých chceme spolu so Žilinským samosprávnym krajom získať fi nancie na opravu úsekov vo Vysokej nad Kysucou, časť Semeteš, a v Klokočove," upresnil plány na budúci rok Martin Kováč, riaditeľ Správy ciest ŽSK Kysuce.

Stranu pripravila Jana Špiláková. Foto: archív ŽSK.

Krásy Žilinského kraja lákajú čoraz viac domácich turistov(10.11.2015; Kysucké noviny; č. 44, žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

ŽILINSKÝ KRAJ JE DRUHÝ NAJNAVŠTEVOVANEJŠÍ NA SLOVENSKU POČET NÁVŠTEVNÍKOV MEDZIROČNE STÚPOL O VIAC AKO 9 PERCENT

Turizmu v Žilinskom kraji sa darí. Potvrdzujú to aktuálne čísla návštevnosti jeho regiónov. Takmer desaťpercentný nárast počtu turistov za prvý polrok 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka minulého poukazuje na stúpajúci záujem o jeho kultúrne pamiatky, prírodu či ponuku aktívneho relaxu.

O tom, že za oddychom, zážitkami, kvalitnými službami či dobrým jedlom netreba vždy chodiť ďaleko sa presviedčajú najmä domáci turisti. Z celkového počtu návštevníkov kraja tvorili viac ako 68 percent. V číslach je to viac ako 257-tisíc ľudí.

Kultúra láka v každom regióne Žilinská župa, ktorá je zriaďovateľom 22 kultúrnych inštitúcií, ponúka na obdiv jedinečné kultúrne

a historické pamiatky. Mnohé z nich sú unikátom v rámci Slovenska. Príkladom je skanzen v Novej Bystrici - Vychylovke. Ten privítal za 9 mesiacov tohto roka viac návštevníkov, ako za celú sezónu v minulom roku. Jeho bránami tento rok prešlo 33-tisíc turistov. Miestna úvraťová lesná železnička je unikátnou pamiatkou svojho druhu v Európe i na svete, zážitok z jazdy na nej si vychutnalo do konca septembra 51-tisíc ľudí, čo je viac ako v roku 2014.

Prišli tisíce turistov Medzi stále atrakcie regiónu Orava dlhodobo patrí Oravské múzeum, ktoré pritiahlo tisíce

priaznivcov histórie. Jeho expozícia na Oravskom hrade je dlhodobo najnavštevovanejšou na

Slovensku a každoročne si jej romantické zákutia pozrie viac ako 160-tisíc ľudí. Popularite sa teší aj Oravská lesná železnica. Za deväť mesiacov tohto roka odviezla viac ako 33-tisíc pasažierov a jej návštevnosť sa z roka na rok zvyšuje o stovky. Ak hovoríme o histórii a kultúre ako o jednom z hlavných lákadiel regionálneho turizmu, nemožno nespomenúť unikátne čičmianske domčeky, ktorých ornamenty sú súčasťou zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Medzi kultúrne ťaháky patrí aj Budatínsky hrad či hrad Strečno, do ktorých rozvoja investuje Žilinská župa prostredníctvom eurofondov nemalé fi nančné prostriedky. Hrad Strečno si prišlo do konca septembra pozrieť viac ako 42-tisíc ľudí. Zaujímavé výsledky dosiahlo aj Liptovské múzeum v Ružomberku, ktorého expozície zaznamenali za deväť mesiacov tohto roka viac ako 131-tisícovú návštevnosť. Medzi najväčšie klenoty patrí už tradične Múzeum liptovskej dediny v Pribyline s 50-tisícovou návštevnosťou či Roľnícky dom vo Vlkolínci. Ten prilákal 30-tisíc ľudí. Archeoskanzen Liptovská Mara - Havránok si v minulom roku prišlo pozrieť 11-tisíc návštevníkov a v tomto roku si za deväť mesiacov jeho zaujímavosti pozrelo takmer 10-tisíc ľudí. V regióne Turca je pre milovníkov kultúry a umenia zaujímavá Turčianska galéria v Martine so stálou expozíciou Slovenského moderného umenia 20. storočia v Turci. V tomto roku prilákala takmer 6 500 priaznivcov moderného umenia.

Lepšie cesty pre domácich aj turistov(10.11.2015; Liptovské noviny; č. 44, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá sa v regióne Liptova stará o cesty II. a III. triedy, mala aj tento rok plné ruky práce. Do ich opravy investovala viac ako 755-tisíc eur. Medzi najväčšie investície patrila pokládka kobercov v úsekoch Liptovské Sliače a Demänovská Dolina či riešenie havarijného stavu mosta v Ružomberku - Štiavnickej ceste. V časti Liptovské Revúce sa opravoval oporný múr a cestári sa museli popasovať aj so zosuvom na ceste v časti Malé Borové. "V Demänovskej doline sme preinvestovali 150-tisíc eur. Putovali na opravu troch úsekov cesty, ktoré boli v najhoršom stave. Prvým bol takmer 200-metrový koberec na celú šírku vozovky, nasledoval úsek pred wellnes hotelom v dĺžke 600 m a napokon úsek Záhradky - Biela púť v dĺžke približne 1,5 km, kde sa opravujú a vymieňajú niektoré zvodidlá," povedal riaditeľ liptovskej Správy ciest ŽSK Martin Kögel.

Spolupráca štyroch krajov z troch štátov Európy prináša výsledky(10.11.2015; Liptovské noviny; č. 44, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Príprava projektov pre nové programovacie obdobie je v plnom prúde. EZÚS TRITIA, ktorý združuje 4 kraje - Žilinský, Moravskosliezsky, Sliezsky a Opolský, má rozlohu 34-tisíc m2 a s počtom 7,8 milióna obyvateľov je jedným z najväčších Európskych zoskupení územnej spolupráce.

I keď je nové programovacie obdobie 2014 až 2020 na začiatku, Európske zoskupenie územnej spolupráce TRITIA, ktoré združuje štyri kraje z troch európskych štátov, medzi nimi aj Žilinský samosprávny kraj, má plné ruky práce. Príkladom sú operačné programy, ktoré umožňujú financovanie cezhraničnej spolupráce medzi Poľskom, Slovenskom a Českou republikou, ktoré sa v súčasnosti pripravujú. "Je naozaj pravda, že k samotnému čerpaniu finančných prostriedkov ešte nedochádza, ale z pohľadu manažérov je už toto programovacie obdobie v plnom prúde," povedala Marta Sláviková, riaditeľka spoločnosti. "Pripravujú sa konkrétne projekty a pracuje sa na dokončení príručky pre čerpanie eurofondov v rámci operačných programov cezhraničnej spolupráce."

Praktické výsledky Okrem práce na dokumentoch a zneniach výziev a žiadostí o nenávratný finančný príspevok rieši

zoskupenie aj samotné projektové zámery s konkrétnymi partnermi. EZÚS TRITIA sa zaoberá témami, ktoré presahujú hranice, a sú tak spoločné pre prihraničné regióny Slovenska, Českej republiky a Poľska. Príkladom je projekt pre spoločné monitorovanie kvality ovzdušia na celom území štyroch krajov z troch európskych štátov. Do tejto skupiny patrí okrem Žilinského samosprávneho kraja aj Moravskosliezsky kraj, Sliezske a Opolské vojvodstvo, ktoré sú ako veľká priemyselná oblasť veľmi znečistené. "Špeciálne bude meraná kvalita ovzdušia vo vybraných mestách, okrem Žiliny to budú aj Ostrava, Opole a Rybnik," zdôraznila Marta Sláviková. "Na tomto zámere spolupracujú odborné výskumné ústavy a univerzity zo všetkých troch štátov. Z ďalších projektov sa chystá napríklad

analýza odpadového hospodárstva na zistenie možností a kapacít zvozu, uskladnenia, separovania a spracovania odpadu v celom prihraničnom regióne spoločne," priblížila aktuálne a plánované projekty TRITIE Marta Sláviková.

Stredoškoláci môžu predstaviť svoj podnikateľský zámer(10.11.2015; Liptovské noviny; č. 44, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

Už po šiestykrát budú stredoškoláci predstavovať svoje nápady v oblasti podnikania a súťažiť o najlepší Stredoškolský podnikateľský zámer.

Počas doterajších piatich rokov sa súťaže zúčastnilo dovedna 204 mladých podnikavých ľudí. Žilinská župa v spolupráci s Vedecko-technologickým parkom v Žiline už šesť rokov oceňujú najlepšie podnikateľské zámery stredoškolákov. Cieľom je podporiť ich záujem o vlastné podnikanie a v neposlednom rade ide aj o verejné ocenenie ich inšpiratívnych nápadov a iniciatívy. Súťaž je určená pre študentov všetkých stredných škôl so sídlom na území Žilinského kraja, ktorí súťažia s vlastným realizovateľným podnikateľským zámerom v ľubovoľnej oblasti. Všetci záujemcovia môžu zaslať prihlášky do aktuálneho ročníka súťaže do 5. februára 2016. Tri najlepšie podnikateľské zámery ocení Žilinský samosprávny kraj fi nančnou odmenou. Okrem toho ich tvorcovia získajú aj bezplatné poradenstvo pri rozpracovaní podnikateľského zámeru, ktoré do súťaže venuje Vedecko-technologický park Žilina. Viac informácií o súťaži a jej podmienkach nájdete na www.zilinskazupa.sk v časti "samospráva".

Krásy Žilinského kraja lákajú čoraz viac domácich turistov(10.11.2015; Liptovské noviny; č. 44, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

ŽILINSKÝ KRAJ JE DRUHÝ NAJNAVŠTEVOVANEJŠÍ NA SLOVENSKU POČET NÁVŠTEVNÍKOV MEDZIROČNE STÚPOL O VIAC AKO 9 PERCENT

Turizmu v Žilinskom kraji sa darí. Potvrdzujú to aktuálne čísla návštevnosti jeho regiónov. Takmer desaťpercentný nárast počtu turistov za prvý polrok 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka minulého poukazuje na stúpajúci záujem o jeho kultúrne pamiatky, prírodu či ponuku aktívneho relaxu.

O tom, že za oddychom, zážitkami, kvalitnými službami či dobrým jedlom netreba vždy chodiť ďaleko sa presviedčajú najmä domáci turisti. Z celkového počtu návštevníkov kraja tvorili viac ako 68 percent. V číslach je to viac ako 257-tisíc ľudí.

Kultúra láka v každom regióne Žilinská župa, ktorá je zriaďovateľom 22 kultúrnych inštitúcií, ponúka na obdiv jedinečné kultúrne

a historické pamiatky. Mnohé z nich sú unikátom v rámci Slovenska. Príkladom je skanzen v Novej Bystrici - Vychylovke. Ten privítal za 9 mesiacov tohto roka viac návštevníkov, ako za celú sezónu v minulom roku. Jeho bránami tento rok prešlo 33-tisíc turistov. Miestna úvraťová lesná železnička je unikátnou pamiatkou svojho druhu v Európe i na svete, zážitok z jazdy na nej si vychutnalo do konca septembra 51-tisíc ľudí, čo je viac ako v roku 2014.

Prišli tisíce turistov Medzi stále atrakcie regiónu Orava dlhodobo patrí Oravské múzeum, ktoré pritiahlo tisíce

priaznivcov histórie. Jeho expozícia na Oravskom hrade je dlhodobo najnavštevovanejšou na Slovensku a každoročne si jej romantické zákutia pozrie viac ako 160-tisíc ľudí. Popularite sa teší aj Oravská lesná železnica. Za deväť mesiacov tohto roka odviezla viac ako 33-tisíc pasažierov a jej návštevnosť sa z roka na rok zvyšuje o stovky. Ak hovoríme o histórii a kultúre ako o jednom z hlavných lákadiel regionálneho turizmu, nemožno nespomenúť unikátne čičmianske domčeky, ktorých ornamenty sú súčasťou zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Medzi kultúrne ťaháky patrí aj Budatínsky hrad či hrad Strečno, do ktorých rozvoja investuje Žilinská župa prostredníctvom eurofondov nemalé fi nančné prostriedky. Hrad Strečno si prišlo do konca septembra pozrieť viac ako 42-tisíc ľudí. Zaujímavé výsledky dosiahlo aj Liptovské múzeum v Ružomberku, ktorého expozície zaznamenali za deväť mesiacov tohto roka viac ako 131-tisícovú návštevnosť. Medzi najväčšie klenoty patrí už tradične Múzeum liptovskej dediny v Pribyline s 50-tisícovou návštevnosťou či Roľnícky dom vo Vlkolínci. Ten prilákal 30-tisíc ľudí. Archeoskanzen Liptovská

Mara - Havránok si v minulom roku prišlo pozrieť 11-tisíc návštevníkov a v tomto roku si za deväť mesiacov jeho zaujímavosti pozrelo takmer 10-tisíc ľudí. V regióne Turca je pre milovníkov kultúry a umenia zaujímavá Turčianska galéria v Martine so stálou expozíciou Slovenského moderného umenia 20. storočia v Turci. V tomto roku prilákala takmer 6 500 priaznivcov moderného umenia.

Stranu pripravila Jana Špiláková. Foto: archív ŽSK.

Príma, je to možné aj na Slovensku(11.11.2015; Denník N; mut. , Kultúra , s. 12,13; ALEXANDER BALOGH)

Ja tam chodím ako do kúpeľov, vzdáva Laco Teren poklonu Oravskej galérii, ktorá v piatok oslávi päťdesiat rokov

Viete 1965 filmári čosi nakrúcali vo Veľkom Borovom, a vtedy zmizla z otvorenej kaplnky poniže kostola veľmi pekná soška Jána Nepomuckého," spomína prvý riaditeľ Oravskej galérie Jiří Langer. "Dozvedel som sa to od akademického maliara Ctibora Belana, ten mal dobré vzťahy s farármi, sedával s nimi pri víne." Na tomto mieste sa spomienka trochu zamotala, hoci len v jednom detaile. "Môj otec absolútne nemohol piť, hrozne ho pálila záha, zato intenzívne fajčil a denne vypil množstvo káv," upresňuje so smiechom syn Peter Belan, "ale to s tými dobrými kontaktmi je pravda. Otec bol síce neveriaci, ale brat jeho svokry bol katolícky kňaz, ktorého v 50. rokoch odsúdili v politických procesoch a odsedel si v Leopoldove dvanásť rokov. Preto mal otec dvere na farách vždy otvorené. Tak sa rozšírila aj zvesť o krádeži sochy." Začalo sa pátranie a zistilo sa, že za dva roky zmizlo z kaplniek 187 sošiek. "To nás priviedlo k úvahám, že by sa tieto výtvory mali zachrániť práve v galérii, ktorú sme už niekoľko rokov nosili v hlavách," hovorí Langer.

ŠESŤ NADŠENÝCH Nápad vytvoriť na Orave galériu sa sformoval medzi tamojšími výtvarníkmi už začiatkom 60. rokov,

partiu nadšencov, ktorá si neskôr (aby ich úsilie malo na úradoch patričnú vážnosť) hovorila prípravný výbor, viedol práve Ctibor Belan, a patrili do nej jeho manželka Mária Medvecká, ďalší výtvarnícky pár Béla a Ignác Kolčákovci, historik Jozef Mlynarčík a pracovník okresného národného výboru Pavol Sika. V ich blízkostí sa pohyboval už spomínaný historik Jiří Langer z Prahy. "Naše úvahy o budúcej galérii sa čoraz viac sťahovali do oblasti ľudového umenia," pokračuje a pridáva ďalšiu príhodu so záchranou pamiatok. "Opäť sme sa od Belana dozvedeli, že na Slanickom ostrove devastujú rekreanti kostol i zvyšky cintorína. Bol studený február šesťdesiateho štvrtého roka, priehrada bola zamrznutá, a tak sme na lyžiach vyrazili na ostrov fotograficky zdokumentovať devastované objekty a neskôr tam aj urobiť poriadok." Bolo zrejmé, že kostol i celý ostrov je unikátnym priestorom na kultúrne účely. A keďže nad predstavami, že by tam bolo múzeum protifašistického odboja alebo koncertná sála, zvíťazil návrh Ignáca Kolčáka využiť priestory na výtvarné umenie, bolo jasné, že sen o budúcej galérií sa zasa stal konkrétnejší. A keď sa splnil a od 3. novembra 1965 bola Oravská galéria so sídlom v Oravskom Podzámku skutočnosťou, na Kolčákov návrh sa prvým riaditeľom stal práve Jiří Langer. "Máločo sa vyrovná Orave, kde z každého miesta na všetkých stranách človek vidí dokonale vyriešenú maliarsku kompozíciu," vyznáva sa z obdivu tomuto regiónu človek, ktorý sa s vyššie menovanými zaslúžil o to, že v jednej z najzaostalejších oblastí Slovenska vzniklo v tom čase niečo tak doslova exkluzívne, ako je galéria.

ŠŤASTIE NA RIADITEĽOV "Oravská galéria mala od začiatku šťastie na riaditeľov. Napríklad taký Ctibor Belan, inteligentný

človek s veľmi dobrým vkusom a znalosťami o umení, čo sa zúročilo vo výbornej kolekcii (aj) slovenskej výtvarnej moderny," hovorí generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá. "A treba dodať, že podobne šťastnou voľbou je súčasná riaditeľka Eva Ľuptáková, ktorá vedie galériu vysoko profesionálne už vyše tridsať rokov, čo už dávno nie je v regionálnom prostredí rôznych zásahov do kultúry zvykom." Už v prvých rokoch existencie Oravskej galérie sa sformovalo päť hlavných zberateľských okruhov, ktoré položili základy súčasných zbierok. V tomto smerovaní galéria pokračovala aj v posledných dvoch desaťročiach "Napriek výraznému utlmeniu zbierkotvornej činnosti vo všetkých štátnych ustanovizniach sa nám v tomto období podarilo rozšíriť zbierky o 2060 predmetov v hodnote vyše 856-tisíc eur od 230 domácich a zahraničných autorov," hovorí Ľuptáková. Najstaršími dielami v zbierkach sú gotické tabuľové maľby a plastiky z prvej polovice 14. storočia z dreveného kostolíka v Zábreži na Orave. "A najstarším dochovaným maľovaným obrazom na plátne je Portrét Daniela Kubínyiho z roku 1595, ktorý bol evidovaný ako dielo neznámeho autora," pokračuje Ľuptáková. "Až v roku 2008 bolo autorstvo jednoznačne pripísané poľskému maliarovi Marcinovi Kóberovi." Zbierkový fond má takmer 8500 predmetov, ktorý galéria prezentuje prostredníctvom deviatich stálych expozícií. "Pre mňa bola Oravská galéria prvou, kde som videla stálu expozíciu

nainštalovanú tak, že nebola tou zaprášenou povinnou jazdou," hovorí Alexandra Kusá. "Nadchlo ma, že konečne s tým žánrom niekto niečo invenčné urobil. Vtedy som si povedala, príma, je to možné aj na Slovensku."

AJ STÁLE ZBIERKY ŽIJÚ "Sú tam doslova klenoty," hovorí výtvarník Laco Teren, ktorý má pre Oravskú galériu len slová

chvály. "Tam sa aj so stálymi zbierkami neustále pracuje, obmieňajú sa exponáty, je to živý priestor. Pani Eva aj jej pravá ruka kapitán Bodorík (Stanislav Bodorík vozí návštevníkov na Slanický ostrov umenia, je galerijným fotografom a pár týždňov aj viedol galériu - pozn. red.) sa v umení parádne vyznajú a milujú ho. Sú to úžasné osoby, ktoré svojou charizmou a zapálenosťou priťahujú veľký okruh ľudí, ktorí sa tam zo širokého okolia znovu a znovu vracajú." Laco Teren začal do Oravskej galérie chodiť začiatkom 90. rokov. "Dovtedy som vedel, že na Orave existuje fantastický rezbár Štefan Siváň, že tam má chalupu Milan Paštéka, ale nevedel som, že tam chodili celé generácie umelcov. Jednak kvôli prírode, ale bol to aj azyl, niekedy dokonca aj nechcený." Od prvého momentu, ako tam prišiel, bol nadšený, ako všetci zamestnanci - od ľudí na vrátnici cez riaditeľku až po panie, ktoré upratujú - venujú všetok čas na to, aby galéria fungovala. "Je to nesmieme príjemný pocit vidieť, ako pracujú na naplnení nejakej vízie," hovorí. "Pritom len niekoľko ľudí obhospodaruje tri rôzne, navzájom vzdialené priestory. Ja tam chodím ako do kúpeľov. Zažívam tam niečo, čo je ako rodinná atmosféra, a je veľmi príjemné, keď človek do tej rodiny patrí." Samozrejme, Oravská galéria nie sú len unikátne zbierky, ale aj krátkodobé výstavy domácich a zahraničných výtvarníkov. Laco Teren tam vystavoval viackrát, podieľal sa na sympóziách a kurátorsky pripravoval expozície iných. Pri konečnej inštalácii sa však vždy plne spoľahol na Evu Ľuptákovú. "Ona dôverne pozná každý kút galérie a presne vie, čo má kam umiestniť. Aj keď ide o moje veci, môžem prísť až na vernisáž a viem, že budem s inštaláciou spokojný," dodáva. "Možno je to spojené s tým, že z práce historičky umenia mám najradšej sústreďovanie akvizícií, ale hneď potom nasleduje radosť z prípravy a koncepcie výstav a ich inštalácie," hovorí Ľuptáková. "Je to nádherná robota, pretože vidíte za sebou výsledok. Koncepcia výstav, to je aj skúška schopnosti a potvrdenia prehľadu, vedomostí historikov umenia pri nadobúdaní zbierok. Len výstavy majú schopnosť ukázať, do akej miery sa nám to darí."

KABALA KAROLA BARONA Potvrdiť to majú aj tri výstavy, ktorých vernisáže budú súčasťou piatkových podvečerných osláv

polstoročnice galérie v Župnom dome - Kabala Karola Barona, výstava akvizícií Rezervované pre budúcnosť a expozícia Reštaurovanie. "Mimoriadne som pyšná na Baronovu Kabalu. Sme jediná galéria široko-ďaleko, ktorá vlastní takmer ucelenú kolekciu objektov, koláží a pastelov s predmetnou mystickou tematikou Aj tu zohralo svoju úlohu dlhoročné priateľstvo s Karolom Baronom, usporiadanie viacerých autorových výstav, krst jeho monografie v našej galérii a ďalšie akcie," hovorí riaditeľka. Spolukurátorom tejto výstavy je aj Laco Teren. "Mal som šťastie Barona na Orave stretnúť, bol to úžasný človek a jeho tvorba mi je enormne blízka. Kabala je uzavretý cyklus (teda v intenciách kabaly uzavretý-otvorený), ktorý obsahuje koláže, kresby, objekty a až akoby divadelné scénografie. Videl som ju v depozite, a keď ma pani Eva oslovila, rád som prijal ponuku pripravovať túto výstavu." A nepochybuje, že aj teraz, keď príde na oslavu, bude môcť spokojne a s obdivom povedať to, čo vždy vraví na tomto mieste: "Tak takto to má vyzerať. Takto má vyzerať región, a to hovorím ako Bratislavčan. Regióny robia centrum, každé miesto má svoj charakter a malo by mať svoju kultúra, z ktorej potom to centrum profituje," uzatvára Laco Teren svoj hold galérii, ktorá je, mimochodom, dlhodobo druhou najnavštevovanejšou na Slovensku.

Oravská galéria Založená bola 3. novembra 1965. Najskôr sídlila v Oravskom Podzámku, od roku 1970 je jej

výstavným a administratívnym centrom Župný dom v Dolnom Kubíne. V ňom sú popri krátkodobých výstavách stále expozície Staré umenie 15. až 19. storočia, Ikony, Slovenské výtvarné umenie 20. storočia, Štefan Siváň

- rezbár z Oravy a Tradičné ľudové umenie - výber. Okrem Dolného Kubína prevádzkuje galéria ďalšie vysunuté stále expozície tradičného

umenia na Slanickom ostrove umenia na Oravskej priehrade a Galériu Márie Medveckej v klasicistickej kúrii v Tvrdošíne. Ako jediná galéria prevádzkuje vlastnú loď na prepravu návštevníkov na Slanický ostrov. Ročne navštívi Oravskú galériu okolo 50-tisíc ľudí. Od roku 1984 vedie galériu Eva Ľuptáková, ktorá popri iných oceneniach získala Cenu Osobnosť roka 2009 a vlani Cenu ministra kultúry.

ALEXANDER BALOGH, redaktor kultúry Pre mňa bola Oravská galéria prvou, kde som videla stálu expozíciu nainštalovanú tak, že nebola

tou zaprášenou povinnou jazdou. Nadchlo ma, že konečne s tým žánrom niekto niečo invenčné urobil.

Alexandra Kusa FOTO: Záber zo stálej expozície Štefan Siváň - rezbár z Oravy. foto - archív og Pohľad do stálej expozície Tradičné ľudové umenie - výber. foto - archív og Pohľad do stálej expozície Slovenské výtvarné umenie 20. storočia, zľava: Viktor Hulík, Rudolf Fila,

Milan Paštéka, Jozef Jankovič. Slanický ostrov umenia, Oravská priehrada, expozícia oravskej kamenárskej tvorby. foto - archív

og

Dobré časy nastali, keď "nastali" galérie(11.11.2015; www.dennikn.sk; Kultúra, 10:47, s. -; Alexander Balogh)

Zhovárame sa s Evou Ľuptákovou, riaditeľkou jubilujúcej Oravskej galérie. Vedie ju už vyše tridsať rokov.

Eva Ľuptáková po maturite na SPŠ drevárskej v Spišskej Novej Vsi v roku 1975 pokračovala v štúdiu na Univerzite J. E. Purkyně v Brne (dnes Masarykova univerzita), odbor veda o výtvarnom umení a história. Od roku 1981 pracuje v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, od roku 1984 vo funkcii riaditeľky. Od roku 1982 je aj súdnou znalkyňou. Foto - archív OG

Veľkou výhodou práce v Oravskej galérii je skutočnosť, že galéria bola založená na dobrých základoch, s jasnou a premyslenou koncepciou a my, nasledovníci, sme nemuseli nič meniť, ani názov, ani smerovanie, len pokračovať v začatom. A tak sa to deje dodnes. Dokonca galéria v Dolnom Kubíne má pôvodné telefónne číslo z roku 1970. Pribudlo len predčíslie, hovorí historička umenia EVA ĽUPTÁKOVÁ, ktorá šéfuje Oravskej galérii už viac ako tridsať rokov.

Asi každý exponát má svoj príbeh cesty do vašej galérie, ale možno o niektorom z nich povedať, že je vám obzvlášť blízky?

Všetky diela majú u mňa svoje pevné miesto. Ale občas sa stane, že ma niektoré "zasiahne" a neustále sa k nemu vraciam. Takým je aj obraz Ester M. Šimerovej Vymyslený portrét. Získali sme ho začiatkom 80. rokov od súkromného vlastníka z Prahy. Vybrala som ho aj do kolekcie trvalých expozícií a pozvala som pani Ester na ich prehliadku. Pri obraze sa zastavila a porozprávala mi celý, žiaľ, veľmi tragický príbeh o tom, ako ho darovala lekárovi, ktorý jej zachránil život a ona nemala nič iné, len tento obraz, ktorým sa mu mohla poďakovať. Dnes vieme, že je to jeden z piatich existujúcich olejov z jej tvorby, datovaný rokom 1938.

Stále expozície, teda vystavovanie bohatého depozitu Oravskej galérie, sú v takomto počte na slovenské pomery výnimočné. Je to trvalý trend, počítalo sa s tým už aj pri rekonštrukcii Župného domu?

Z tvorby Ester M. Šimerovej. Foto - archív OG Osobitosť našej galérie spočíva v širokospektrálnom zameraní zbierok, celkovom počte

ponúkaných expozícií, unikátnosti lokalizovania časti z nich v prírodnom prostredí Slanického ostrova a tiež v prevádzkovaní osobnej motorovej lode, ktorou prevážame návštevníkov na ostrov. Široké rozvrstvenie zbierok už od začiatku predurčovalo galériu na to, aby sa snažila prezentovať to najkvalitnejšie z nich formou stálych expozícií. A rozsiahle priestory historickej budovy Župného domu boli na takéto riešenie takmer ideálne.

Ako získavate vaše zbierkotvorné predmety? Najväčší podiel na akvizíciách majú dary od popredných autorov domácej scény, ale aj umelcov

zo zahraničia, predstavujú takmer 60 percent všetkých akvizícií. Dary sú predovšetkým výsledkom dlhodobo budovaných pracovno-priateľských vzťahov, ktoré sa odzrkadlili aj v počte zbierkových prírastkov. Ďalšia časť bola zakúpená na základe podporených projektov z dotácií ministerstva kultúry a z príspevkov Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je naším zriaďovateľom. Zvyšnú časť tvoria nákupy z vlastných prostriedkov, ktoré získavame najmä zo vstupného na Slanickom ostrove umenia.

Ktoré obdobie vo funkcii riaditeľky bolo najťažšie a ktoré naopak najradostnejšie? Nemám pocit, že by som mala hovoriť o ťažkých a radostných rokoch, každé obdobie prinášalo

náročné úlohy. Tím ľudí, ktorý robí v Oravskej galérii, je od jej vzniku nastavený na vysoký výkon, pracovitosť a vždy sa musel spoľahnúť len na seba. V každom desaťročí sa nám podarilo zrealizovať niečo mimoriadne - či už rekonštrukcie budov, revitalizáciu stálych expozícií a vybudovanie nových, zakúpenie novej osobnej motorovej lode, dobudovanie bezpečnostného systému a mnohé ďalšie

práce, ktoré sme sa naučili robiť vo vlastnej réžii a s našimi kmeňovými zamestnancami. A čo je veľmi dôležité, ani v jednom desaťročí sme nepoľavili v dopĺňaní zbierkového fondu galérie.

Spájajú sa s tým aj veselé či kuriózne situácie? Veselé i kuriózne, ale predovšetkým nezabudnuteľné sú stretnutia s ľudovým rezbárom Štefanom

Siváňom, ktorý ma vždy pozval v Babíne na Orave, aby som si s ním išla potrýzniť. Hoci som netušila, čo ideme robiť, vysvitlo, že sa ideme rozprávať, ja budem počúvať príbehy jeho sôch a podľa uváženia vyberať jednotlivé diela do zbierok galérie. Veď nakoniec dedo Siváň nikdy nezabudol podotknúť, že "dobré časy nastali, keď nastali galérie". Pretože galérie kupovali sošky a on za ne dostával "peňáze".

V Tvrdošíne motivujú žiakov k pohybu, nakúpili športové vybavenie(11.11.2015; www.teraz.sk; Školský servis, 13:01, s. -; TASR)

Za zlepšenie materiálnych podmienok na telesnú výchovu vďačí škola grantovému programu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Vráťme šport do škôl.

Tvrdošín 11. novembra (TASR) - Nákupom športového vybavenia za niekoľko stoviek eur chce Spojená škola (SŠ) v Tvrdošíne motivovať žiakov k pohybu. Za zlepšenie materiálnych podmienok na telesnú výchovu vďačí škola grantovému programu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Vráťme šport do škôl.

Grantový program ŽSK pravidelne využívajú. "Ako príklad môžeme uviesť vybavenie na florbal. Doplnili sme rôzne pomôcky na HIIT cvičenie, čo je krátkodobé intenzívne cvičenie na stanovištiach a taktiež kruhový tréning a dokúpili sme aj gymnastické žinenky," vymenovala riaditeľka SŠ Ľudmila Uhlíková. Okrem toho žiakov poverujú jednoduchými činnosťami súvisiacimi s organizovaním športových aktivít. "So žiakmi pracujeme, komunikujeme, vieme ich odsledovať aj mimo školy. Výsledky môžeme vidieť na účasti žiakov na súťažiach organizovaných centrom voľného času, s ktorými sme spokojní," vyjadrila sa.

Žiakom podľa nej nestačí len hovoriť o tom, že pohyb je zdravý, ale je potrebné vytvoriť im podmienky na aktívnu pohybovú činnosť. Dlhodobo v škole funguje futsalová liga medzi triedami. Do činnosti sú zapojení hráči, ale aj diváci z radov žiakov školy, ktorí sa prídu pozrieť na jednotlivé zápasy," dodala Uhlíková.

Žiaci SŠ v Tvrdošíne majú k dispozícii školskú telocvičňu, posilňovňu, multifunkčné ihrisko. Využívať môžu aj školské ihrisko s atletickou dráhou. To si však žiada revitalizáciu a preto sa chce škola uchádzať o finančné prostriedky na rekonštrukciu z fondov Európskej únie.

Kraje dajú pre poskytovateľov sociálnych služieb viac peňazí(13.11.2015; www.primarnykontakt.sk; s. -; TASR)

Samosprávne kraje dostanú v budúcom roku pre verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb od štátu o 8,2 milióna eur viac ako v roku 2015. Dohodlo sa na tom ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na dnešnom rokovaní s predstaviteľmi poskytovateľov sociálnych služieb a zástupcami všetkých krajov.

Verejní poskytovatelia sociálnych služieb by si mali pritom v budúcom roku prilepšiť o 5,6 milióna eur a neverejní o 2,6 milióna eur. Sociálne služby týchto poskytovateľov tak podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) budú v budúcom roku finančne zabezpečené.

Kým v roku 2015 mali kraje na tento účel k dispozícii vyše 198 miliónov eur, v roku 2016 to má byť 206,3 milióna. Pre porovnanie, v roku 2014 predstavovala táto suma podľa rezortu práce 192 miliónov eur.

"Sú vytvorené z tohto pohľadu všetky predpoklady pre to, aby sociálne služby tak verejných, ako aj neverejných poskytovateľov mohli v priebehu kalendárneho roka 2016 fungovať," opísal Richter po dnešnom rokovaní. Pritom je podľa neho dôležité, že všetky vyššie územné celky plánujú na budúci rok navýšenie prostriedkov nielen pre verejných, ale aj pre neverejných poskytovateľov.

Výnimkou je len Nitriansky kraj, ktorý paradoxne navyšuje tieto prostriedky najviac, o 2,5 milióna

eur, ale len pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb. "Preto som požiadal zástupcu Nitrianskeho samosprávneho kraja, že chcem rokovať s predsedom kraja, aby sa navýšenie prerozdelilo aj na neverejných poskytovateľov," avizoval Richter.

Napríklad Žilinský samosprávny kraj plánuje podľa jeho predsedu Juraja Blanára (Smer-SD) zvýšenie prostriedkov pre verejných poskytovateľov o 7,2 % a pre neverejných 10,5 %. "Môžem skonštatovať, že všetky požiadavky, ktoré sú na nás kladené, budeme napĺňať bezo zvyšku aj v budúcom roku," dodal Blanár.

Kraje dostanú pre poskytovateľov sociálnych služieb viac peňazí(12.11.2015; www.24hod.sk; , , s. -; Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR)

Bratislava 12. novembra (TASR) - Samosprávne kraje dostanú v budúcom roku pre verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb od štátu o 8,2 milióna eur viac ako v roku 2015. Dohodlo sa na tom ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na dnešnom rokovaní s predstaviteľmi poskytovateľov sociálnych služieb a zástupcami všetkých krajov.

Verejní poskytovatelia sociálnych služieb by si mali pritom v budúcom roku prilepšiť o 5,6 milióna eur a neverejní o 2,6 milióna eur. Sociálne služby týchto poskytovateľov tak podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) budú v budúcom roku finančne zabezpečené.

Kým v roku 2015 mali kraje na tento účel k dispozícii vyše 198 miliónov eur, v roku 2016 to má byť 206,3 milióna. Pre porovnanie, v roku 2014 predstavovala táto suma podľa rezortu práce 192 miliónov eur.

"Sú vytvorené z tohto pohľadu všetky predpoklady pre to, aby sociálne služby tak verejných, ako aj neverejných poskytovateľov mohli v priebehu kalendárneho roka 2016 fungovať," opísal Richter po dnešnom rokovaní. Pritom je podľa neho dôležité, že všetky vyššie územné celky plánujú na budúci rok navýšenie prostriedkov nielen pre verejných, ale aj pre neverejných poskytovateľov.

Výnimkou je len Nitriansky kraj, ktorý paradoxne navyšuje tieto prostriedky najviac, o 2,5 milióna eur, ale len pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb. "Preto som požiadal zástupcu Nitrianskeho samosprávneho kraja, že chcem rokovať s predsedom kraja, aby sa navýšenie prerozdelilo aj na neverejných poskytovateľov," avizoval Richter.

Napríklad Žilinský samosprávny kraj plánuje podľa jeho predsedu Juraja Blanára (Smer-SD) zvýšenie prostriedkov pre verejných poskytovateľov o 7,2 % a pre neverejných 10,5 %. "Môžem skonštatovať, že všetky požiadavky, ktoré sú na nás kladené, budeme napĺňať bezo zvyšku aj v budúcom roku," dodal Blanár.

Zdroj - Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Čitatelia si požičali 1,5 milióna kníh(12.11.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 15:20, s. -; tasr)

Päť regionálnych knižníc zaevidovalo v roku 2015 viac ako 28-tisíc čitateľov, ktorí si od začiatku tohto roku požičali 1,5 milióna kníh a iných dokumentov.

ŽILINA. Päť regionálnych knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja zaevidovalo v roku 2015 viac ako 28-tisíc čitateľov, ktorí si od začiatku tohto roku požičali 1,5 milióna kníh a iných dokumentov. V piatich regionálnych knižniciach a ich trinástich pobočkách majú čitatelia prístup k takmer 800-tiscí dokumentom. Informovala o tom hovorkyňa kraja Lenka Záteková.

"Detských čitateľov máme už 9-tisíc, takmer 15-tisíc zaregistrovaných sú študenti a dospelí a 4-tiscí je seniorov a zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Každoročne nám pribúdajú noví členovia, čo nás veľmi teší, a preto sa snažíme v rámci našich možností podporovať rozširovanie knižničného fondu, aby bol pre čitateľa stále zaujímavý," povedala vedúca oddelenia kultúry Monika Hriníková.

Najviac dokumentov má podľa nej v databáze Krajská knižnica v Žiline, ktorá koordinuje a poradensky usmerňuje ostatné regionálne knižnice v kraji. "Čitatelia si tu počas roka vyzdvihli už viac ako 500.000 kníh. Úspech má aj Turčianska knižnica v Martine, ktorá svojim členom poskytla 320-tiscí dokumentov. Okolo 200-tiscí kníh ročne požičajú aj ostatné regionálne knižnice - Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne a Kysucká knižnica v Čadci," doplnila Hriníková.

"V dnešnej dobe knižnice už nie sú len miestom pre požičiavanie kníh, ale plnia mnoho ďalších úloh. Organizujú rôznorodé podujatia, vťahujú obyvateľov do verejnej komunity a poskytujú im široké spektrum informácií, vzdelávania, a samozrejme, kultúry a sociálneho cítenia. V našom kraji nám záleží na rozvoji tejto oblasti a v tomto roku sme knižniciam prerozdelili do ich rozpočtov viac ako 1,3 milióna eur," podotkol predseda ŽSK Juraj Blanár.

Doplnil, že knižnice získavajú financie aj z vlastnej činnosti, prostredníctvom grantov a dotácií. "Spoločne tak hospodária s celkovou sumou 1,5 milióna eur, ktoré využívajú na nákup nových kníh a dokumentov, organizáciu stoviek podujatí a rekonštrukciu budov a ich okolia. Knižnice v minulosti zaviedli aj novú službu v podobe biblioboxov, ktoré im slúžia pre pohodlnejšie vrátenie kníh. V prípade že čitatelia nestíhajú vrátiť knihy v rámci otváracích hodín knižnice, jednoducho vhodia dokumenty do biblioboxu. Predchádzajú tak upomienkam a zároveň môže knižnica ponúknuť knihy čo najskôr aj ďalším záujemcom," uviedla Hriníková.

Čitatelia Krajskej knižnice v Žiline sa podľa nej môžu najbližšie tešiť na prednášku s názvom Paríž, ktorá sa uskutoční pri príležitosti Mesiaca frankofónie v sobotu 28. novembra o 10.30 h, v spojení s prezentáciou kníh o Paríži a Francúzsku. "V priestoroch Turčianskej knižnice v Martine začnú 25. novembra o 15. h prvé vianočné prípravy a počas tvorivej dielne pre dospelých Dekoračná guľa si budú môcť účastníci vytvoriť originálnu vianočnú ozdobu. Do konca novembra odporúčam navštíviť určite aj knižnicu v Liptovskom Mikuláši, kde sa celý mesiac koná Knižničný jarmok s antikvárnym predajom kníh. Pre menších milovníkov kníh je v Dolnom Kubíne pripravená na 7. decembra prezentácia novej rozprávkovej knihy Petra Hubu Kvet šťastia a autorské stretnutie s Jozefom Banášom pre starších ponúkne 15. decembra Kysucká knižnica v Čadci," informovala vedúca oddelenia kultúry.

Hotelová akadémia v Liptovskom Mikuláši oslávila 130. výročie(10.11.2015; Obecné noviny; č. 45, ŠKOLSTVO , s. 12; zát)

Už od roku 1885 pretrváva v Liptovskom Mikuláši tradícia odborného vzdelávania, ktorá sa rozvíjala prostredníctvom Mestskej učňovskej priemyselnej školy, dnešnej Hotelovej akadémie v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

,,Takmer 600 žiakov sa momentálne vzdeláva v desiatich odboroch obchodu, turizmu, gastronómie, hotelierstva a marketingu. Hotelová akadémia v Liptovskom Mikuláši už 13 desaťročí vychováva kvalitných absolventov v našej turisticky najobľúbenejšej destinácii - v regióne Liptov a okrem toho, že je v Žilinskom kraji od roku 2013 Centrom pre odborné vzdelávanie a prípravu pre služby a gastronómiu, je certifikovaná aj prestížnym ratingom BBB v hodnotení spoločnosťou International Education Society v Londýne. Aktívne spolupracuje s profesijnými združeniami a som rád, že aj tu úspešne pokračuje praktické prepojenie vyučovania v rámci duálneho vzdelávania," informoval počas slávnostnej akadémie pri príležitosti 130. výročia školy žilinský župan Juraj Blanár. Podľa jeho slov dosahuje inštitúcia každoročne úspechy v národných, ale i medzinárodných súťažiach. V marci tohto roku sa študenti

Hotelovej akadémie stali absolútnymi víťazmi v konkurencii 118 cvičných firiem z európskych krajín. ,,S ich projektom Villa Betula si odniesli nielen cenu za stánok, ale aj prvé miesto za činnosť firmy počas veľtrhu, čo je vynikajúci výsledok. Aj vďaka takýmto aktivitám sa študenti môžu ďalej rozvíjať a získať cenné skúsenosti do svojho budúceho zamestnania," uviedol J. Blanár. Počas slávnostného programu sa predstavili súčasní i bývalí žiaci školy. Spoločne poďakovali pedagógom a zamestnancom, ktorí kvalitu vyučovania neustále posúvajú na vyššiu úroveň. ,,Žiaci majú možnosť zúčastňovať sa počas svojho štúdia rôznych vzdelávacích aktivít, recepcií, rautov a zahraničných stáží. Odbornú prax vykonávajú v našej reštaurácii Mladosť, ale tiež v päťhviezdičkových hotelových a wellness rezortoch v Tatrách či Malej Fatre," dodala riaditeľka Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši Katarína Uličná. Ako ďalej uviedla, vďaka finančným prostriedkom Žilinskej župy sa škole darí aj modernizovať prostredie, v ktorom sa študenti vzdelávajú. Tri budovy akadémie prešli rekonštrukciou, v rámci ktorej došlo k zatepleniu a výmene okien.

Komisia zdravotníctva vyhovela petícii(12.11.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 07:36, s. -; Lucia Šmigovská)

Verejnoprospešné alebo zdravotné a sociálne účely? O budúcom využití skeletov polikliniky rozhodnú krajskí poslanci v pondelok.

NÁMESTOVO. Takmer 7600 obyvateľov Námestovského okresu podpísalo petíciu za využitie skeletu polikliniky na zdravotné alebo sociálne účely.

Organizátori ju odovzdali zástupcom Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorý nehnuteľnosti vlastní, začiatkom septembra.

Ďalší krôčik k dobrej veci "Hornooravci nahlas vyjadrili svoje potreby," napísala na svoj web členka petičného výboru Danica

Hollá. "Verím, že je veľká nádej na úspech, lebo sa spojili za dobrú vec." Za pozitívum považuje, že 21 starostov z celkového počtu 24 obcí oficiálne vyjadrilo podporu

vybudovaniu veľkého centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v skelete. Minulý týždeň petíciu prerokovala komisia zdravotníctva ŽSK. Odporučila zastupiteľstvu, aby

prevod skeletu na Mesto Námestovo podmienilo jeho účelovým využitím na zdravotné a sociálne účely a ďalšie funkcie potrebné k zabezpečeniu naplnenia tohto základného cieľa.

"Ďalší krôčik k dobrej veci," komentovala rozhodnutie komisie Danica Hollá. Petícia je reakciou na zámer samosprávy využiť skelety na nájomné byty a garáže. Aktivisti si

myslia, ak sa na výstavbu nemocnice použil výnos z verejnej zbierky v hodnote 213-tisíc eur, jeho budúce využitie by malo byť na prospech celého okresu.

Odborníci sú za Rozhodnutie komisie zdravotníctva víta aj krajský poslanec Igor Janckulík. O to viac, že komisia

dopravy, ktorej je členom, petíciu nepodporila. "Som rád, že odborníci nás jednohlasne podržali. Navyše navrhli rozšíriť účel využitia o činnosti, ktoré so zdravotníctvom a sociálnymi vecami súvisia, ako nájomné byty pre lekárov a zdravotnícky personál, rehabilitačné stredisko alebo kancelárie pre poisťovne."

Vyhovieť petícii odporučil aj Úrad Žilinského samosprávneho kraja. "Nebudeme to komentovať, počkáme si na rozhodnutie zastupiteľstva," povedal Milan Rentka,

prednosta námestovského mestského úradu. Mesto tvrdí, že voľných priestorov pre zdravotníctvo je v Námestove dosť. Samospráva netají, že bude zvažovať, či kúpi skelety od kraja za euro aj za nových podmienok. Podľa pôvodne schváleného uznesenia, vo februári 2013, bol odpredaj nehnuteľností podmienený ich využitím na verejnoprospešné účely.

Prevod skeletov dostanú krajskí poslanci na stôl v pondelok 16. novembra.

Dobré časy nastali, keď "nastali" galérie(11.11.2015; www.dennikn.sk; Kultúra, 10:47, s. -; Alexander Balogh)

Zhovárame sa s Evou Ľuptákovou, riaditeľkou jubilujúcej Oravskej galérie. Vedie ju už vyše tridsať rokov.

Eva Ľuptáková po maturite na SPŠ drevárskej v Spišskej Novej Vsi v roku 1975 pokračovala v štúdiu na Univerzite J. E. Purkyně v Brne (dnes Masarykova univerzita), odbor veda o výtvarnom umení a história. Od roku 1981 pracuje v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, od roku 1984 vo funkcii riaditeľky. Od roku 1982 je aj súdnou znalkyňou. Foto - archív OG

Veľkou výhodou práce v Oravskej galérii je skutočnosť, že galéria bola založená na dobrých základoch, s jasnou a premyslenou koncepciou a my, nasledovníci, sme nemuseli nič meniť, ani názov, ani smerovanie, len pokračovať v začatom. A tak sa to deje dodnes. Dokonca galéria v Dolnom Kubíne má pôvodné telefónne číslo z roku 1970. Pribudlo len predčíslie, hovorí historička umenia EVA ĽUPTÁKOVÁ, ktorá šéfuje Oravskej galérii už viac ako tridsať rokov.

Asi každý exponát má svoj príbeh cesty do vašej galérie, ale možno o niektorom z nich povedať, že je vám obzvlášť blízky?

Všetky diela majú u mňa svoje pevné miesto. Ale občas sa stane, že ma niektoré "zasiahne" a neustále sa k nemu vraciam. Takým je aj obraz Ester M. Šimerovej Vymyslený portrét. Získali sme ho začiatkom 80. rokov od súkromného vlastníka z Prahy. Vybrala som ho aj do kolekcie trvalých expozícií a pozvala som pani Ester na ich prehliadku. Pri obraze sa zastavila a porozprávala mi celý,

žiaľ, veľmi tragický príbeh o tom, ako ho darovala lekárovi, ktorý jej zachránil život a ona nemala nič iné, len tento obraz, ktorým sa mu mohla poďakovať. Dnes vieme, že je to jeden z piatich existujúcich olejov z jej tvorby, datovaný rokom 1938.

Stále expozície, teda vystavovanie bohatého depozitu Oravskej galérie, sú v takomto počte na slovenské pomery výnimočné. Je to trvalý trend, počítalo sa s tým už aj pri rekonštrukcii Župného domu?

Z tvorby Ester M. Šimerovej. Foto - archív OG Osobitosť našej galérie spočíva v širokospektrálnom zameraní zbierok, celkovom počte

ponúkaných expozícií, unikátnosti lokalizovania časti z nich v prírodnom prostredí Slanického ostrova a tiež v prevádzkovaní osobnej motorovej lode, ktorou prevážame návštevníkov na ostrov. Široké rozvrstvenie zbierok už od začiatku predurčovalo galériu na to, aby sa snažila prezentovať to najkvalitnejšie z nich formou stálych expozícií. A rozsiahle priestory historickej budovy Župného domu boli na takéto riešenie takmer ideálne.

Ako získavate vaše zbierkotvorné predmety? Najväčší podiel na akvizíciách majú dary od popredných autorov domácej scény, ale aj umelcov

zo zahraničia, predstavujú takmer 60 percent všetkých akvizícií. Dary sú predovšetkým výsledkom dlhodobo budovaných pracovno-priateľských vzťahov, ktoré sa odzrkadlili aj v počte zbierkových prírastkov. Ďalšia časť bola zakúpená na základe podporených projektov z dotácií ministerstva kultúry a z príspevkov Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je naším zriaďovateľom. Zvyšnú časť tvoria nákupy z vlastných prostriedkov, ktoré získavame najmä zo vstupného na Slanickom ostrove umenia.

Ktoré obdobie vo funkcii riaditeľky bolo najťažšie a ktoré naopak najradostnejšie? Nemám pocit, že by som mala hovoriť o ťažkých a radostných rokoch, každé obdobie prinášalo

náročné úlohy. Tím ľudí, ktorý robí v Oravskej galérii, je od jej vzniku nastavený na vysoký výkon, pracovitosť a vždy sa musel spoľahnúť len na seba. V každom desaťročí sa nám podarilo zrealizovať niečo mimoriadne - či už rekonštrukcie budov, revitalizáciu stálych expozícií a vybudovanie nových, zakúpenie novej osobnej motorovej lode, dobudovanie bezpečnostného systému a mnohé ďalšie práce, ktoré sme sa naučili robiť vo vlastnej réžii a s našimi kmeňovými zamestnancami. A čo je veľmi dôležité, ani v jednom desaťročí sme nepoľavili v dopĺňaní zbierkového fondu galérie.

Spájajú sa s tým aj veselé či kuriózne situácie? Veselé i kuriózne, ale predovšetkým nezabudnuteľné sú stretnutia s ľudovým rezbárom Štefanom

Siváňom, ktorý ma vždy pozval v Babíne na Orave, aby som si s ním išla potrýzniť. Hoci som netušila, čo ideme robiť, vysvitlo, že sa ideme rozprávať, ja budem počúvať príbehy jeho sôch a podľa uváženia vyberať jednotlivé diela do zbierok galérie. Veď nakoniec dedo Siváň nikdy nezabudol podotknúť, že "dobré časy nastali, keď nastali galérie". Pretože galérie kupovali sošky a on za ne dostával "peňáze".

Už viac ako 21204 z vás dostáva správy emailom

Budatínsky rínok aj noc duchov s rekordnou návštevnosťou(10.11.2015; Obecné noviny; č. 45, KULTÚRA , s. 27; Michaela KOLÁRIKOVÁ)

Považské múzeum v Žiline uzavrelo sezónu veľkými podujatiami vo svojich dvoch najväčších expozíciách - v areáli Budatínskeho hradu a na hrade Strečno.

Na podujatí Budatínsky rínok sa v sobotu 24. októbra zúčastnilo 2370 platiacich návštevníkov, 250 účinkujúcich a hostí, remeslá predvádzalo a v stánkoch sa prezentovalo asi 60 remeselníkov, medzi nimi drotári, pekári, garbiari, medovnikári, šperkári, čipkári a mnohí ďalší. Nechýbali výrobcovia zvonov, valašiek, drevených hračiek, prírodných mydiel, keramiky, orientálneho i háčkovaného oblečenia. Návštevníci si mohli pochutnať na výbornom občerstvení, pečených oblátkach i gaštanoch, kráľovských trdelníkoch, varenom víne, medovine, či horúcom kubánskom rume s vaječným koňakom alebo horúcej čokoláde so šľahačkou. ,,K rekordnej návštevnosti tohto podujatia prispelo určite nádherné počasie, vďaka ktorému sme mohli uskutočniť všetko tak, ako sme si naplánovali. Spokojnosť na tvárach návštevníkov je nám veľkým zadosťučinením za všetku námahu vloženú do organizácie a prípravy podujatia Budatínsky rínok," uviedla Zuzana Kmeťová, riaditeľka Považského múzea v Žiline poverená vedením.

Pre návštevníkov tento rok na rínku pripravili organizátori nielen bohatý kultúrny program na hlavnom pódiu, ale aj množstvo atrakcií a možností, ako stráviť nádherný jesenný deň v areáli

Budatínskeho hradu. ,,Veľký záujem bol o workshop o praní a žehlení, ktorý súvisel s výstavou Aby biela bielou bola v podkroví hradnej veže. Zaujímavou atrakciou boli aj ukážky hasičskej techniky a hasičských áut Dobrovoľného hasičského zboru z Hliníka nad Váhom. Deti zaujala najmä interaktívna tanečná škola pripravená s detským folklórnym súborom Cipovička. Medzi ďalšie atrakcie pre deti patrili hry s dobovými historickými hračkami, skákací hrad, maľovanie na tvár, lukostreľba s cechom Terra de Selinan, mládež a dospelých upútalo kočovné divadlo, ktoré predstavilo v parku legendu o zamurovanej Kataríne," povedala kultúrna manažérka PMZA Andrea Lukácsová. Program pre dospelých úspešne zavŕšil Klub vojenskej histórie Slovensko s poľnou nemocnicou a ukážkami dobových zbraní a bojov. Súčasťou podujatia bolo slávnostné uvedenie do života knihy ,,Kelti. Veľká kniha o Keltoch v Žilinskom kraji", ktorú predstavil riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Tesenský a záujemcovia si mohli na rínku knihu kúpiť. Oživením podujatia bolo netradičné spojenie drotárstva a športu, konkrétne žilinského hokeja. ,,Na Budatínskom rínku sa zúčastnili piati hokejisti MsHK DOXXbet Žilina - Milan Drevenák, Matej Valášek, Václav Stupka, Tomáš Tomek a Jakub Drábek, - ktorých úlohou bolo udrôtovať podľa predlohy hokejku, pričom Tomáš Tomek mal vyrobiť brankársku. Skvelým a jedinečným výtvorom zatienil spoluhráčov Vašo Stupka. Chlapci drôtovali hokejky aj spolu s návštevníkmi a odmenou pre najšikovnejších boli ročná permanentka na zápasy Tipsport ligy, tričká a minidresík," doplnil PR manažér MsHK Žilina Dávid Švec.

Na hlavnom pódiu sa počas rínka predstavilo žilinské Divadlo zo šuflíka s predstavením O zlatej rybke, DFS Cipovička a Spievanky, folklórny súbor Nadzieja z poľského partnerského mesta Strumieň, dychová hudba Fatranka, FS Váh z Púchova, rockové kapely Bod omylu a Šleha. Pre záujemcov boli otvorené aj dvere odbornej knižnice Považského múzea či výstava cudzokrajného hmyzu so živými exponátmi Exotická krása.

Hrad Strečno uzamkli duchovia a strašidlá Sezónu na hrade Strečno tradične uzatvára Noc duchov, tekvíc a strašidiel, ktorá sa tento rok

uskutočnila 28. októbra, deň pred jesennými prázdninami, nielen na hrade, ale aj v podhradí na Paseke. Podujatie videlo 944 návštevníkov.

Návštevníkov na záverečnú nočnú prehliadku hradu láka najmä pútavý program, ktorého tradičnou súčasťou je predstavenie improvizačného Divadla Kapor na scéne. ,,Náš hrad tentoraz navštívil gróf Drakula, hoci na odvykacej kúre, no pre istotu sme všetkých vopred upozornili na to, aby mali so sebou šál a roláky. Na Strečne išlo totiž o krk! Nad hradom sa zlietali hladné čarodejnice, niektoré aj prišli o život, iné varili nápoj z kostí, starí bosoráci nechali zmiznúť nielen truhlicu s peniazmi, ale aj deti, hradní duchovia strašili návštevníkov. Atmosféru noci dopĺňali nespútaní šermiari, strely z hradného dela, pozorovanie nočnej oblohy, ježibaba ponúkajúca čaročaj, stredovekí kuchári s dobovým občerstvením, originálna a pútavá ohňová šou a vyrezávané tekvice," zhodnotila podujatie správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová. Hoci bolo podujatie naplánované do 21. hodiny, poslední návštevníci odchádzali z hradu pred polnocou za jasného svitu mesiaca. Na poslednej nočnej prehliadke hradu Strečno v aktuálnej sezóne sa okrem improvizačného Divadla Kapor na scéne zúčastnila aj skupina historického šermu Wagus z Trenčína, strečnianski hradní delostrelci, cech Terra de Selinan a skupina Black Evils.

Organizátorom oboch podujatí bolo Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Na podujatí Budatínsky rínok sa podieľali aj Centrum voľného času Žilina, gmina Strumieň, Stredná odborná škola poľnohospodárstva a služieb na vidieku a mesto Žilina. Noc duchov, tekvíc a strašidiel sa uskutočnila aj vďaka spolupráci s Krajskou hvezdárňou v Žiline. Program na hrade Strečno finančne podporila Stredoslovenská energetika, a. s., ktorá dodáva okrem tradičných energetických komodít, elektriny a plynu, aj ,,energiu, ktorá pomáha". Prostredníctvom rôznych programov a grantových výziev prispieva k rozvoju vzťahov so zamestnancami, zákazníkmi a komunitnými organizáciami v regióne, v ktorom pôsobí - najmä v sociálnej sfére, vzdelávaní, kultúre a životnom prostredí.

Michaela KOLÁRIKOVÁ, Považské múzeum v Žiline Snímky: Anna Kucharčíková

Turčianske kultúrne stredisko pripravilo workshopy pre folkloristov(10.11.2015; Obecné noviny; č. 45, KULTÚRA , s. 27; epz)

Turčianske kultúrne stredisko v Martine v rámci projektu Chodníkmi tradícií zorganizovalo od júna do októbra tri pracovné stretnutia - worskhopy pre vedúcich a členov folklórnych kolektívov z regiónu Turiec a ďalších záujemcov.

Projekt bol financovaný z dotačného systému Ministerstva kultúry SR a s finančným prispením ŽSK.

V júni sa konal v priestoroch CVČ JM Centrum pri ZŠ s MŠ A. Bernoláka v Martine hudobnospevácky workshop pre vedúcich a členov detských folklórnych súborov (ďalej len DFS) a detských spevákov zameraný na výstavanie hudobno-speváckych čísel s praktickými ukážkami. Lektormi boli Marián Kramár a Branislav Murček. Na tvorivom stretnutí sa zúčastnili deti, rodičia a vedúci DFS, ktorí si mohli zaspievať v sprievode skúsených muzikantov, ktorí im ukázali ako upraviť piesne ,,na mieru", aby boli pre deti ,,spievateľné".

V októbri sa v malej zasadačke Slovenského národného múzea v Martine konali dva workshopy, na ktorých sa účastníci zoznámili so zásadami a princípmi scénického spracovania a prezentácie folklóru, výstavbou programového javiskového celku s uplatnením prvkov folklóru a ľudovom odeve ako dôležitej súčasti scénického uvedenia folklórnych prejavov s dôrazom na ľudový odev regiónu Turiec. Lektorkami boli PhDr. Hana Zelinová, Mgr. Monika Barabášová a PhDr. Alžbeta Gazdíková. Na workshopoch sa zúčastnili okrem členov folklórnych kolektívov i záujemcovia zo širokej verejnosti.

Vyvrcholením projektu bola prehliadka folklórnych skupín a súborov Folklórna Bystrička, ktorá sa uskutočnila v spolupráci s obcou Bystrička, folklórnou skupinou Hrádok Bystrička, miestnym odborom Matice slovenskej a Základnou školou Bystrička 25. októbra v sále Obecného úradu v Bystričke. Na prehliadke sa predstavilo vyše 50 účinkujúcich z folklórnych kolektívov z regiónu Turiec i Žilinského kraja. Bohatý folklórny program si prišlo pozrieť približne 100 návštevníkov a priaznivcov folklóru.

Projekt Cesty turčianskych olejkárov zavítal do škôl(10.11.2015; Obecné noviny; č. 45, KULTÚRA , s. 28; Monika ONDRUŠOVÁ)

Výsledky súťaže vyhlásia na záverečnom slávnostnom programe, ktorý sa uskutoční 25. novembra o v Kultúrnom dome vo Valci.

Turčianske kultúrne stredisko v Martine s finančným prispením Ministerstva kultúry SR a Žilinského samosprávneho kraja pripravilo projekt TRAKTY II. - Cesty turčianskych olejkárov, ktorým nadviazalo na úspešný projekt TRAKTY I. z roku 2014. Projekt vychádza zo silnej olejkárskej tradície v regióne Turiec a organizátori si pri jeho zrode dali za úlohu pripomenúť a najmä priblížiť žiakom základných škôl bohatú históriu olejkársrva v regióne. V dňoch 27. a 28. októbra zavítali do vybraných ,,olejkárskych" obcí turčianskeho regiónu - Kláštor pod Znievom, Valca a Blatnica, aby odprezentovali cyklus edukatívnych prednášok spojených s besedami a prezentáciou olejkárskeho dokumentu z dielne Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine Olejkári z Turca. Program otvorila prednáška historika Radoslava Pančíka, ktorý účastníkom ozrejmil, že olejkárstvo zaznamenalo najväčší rozmach v období od prvej polovice 18. storočia do druhej polovice 19. storočia. Najznámejšie bolo turčianske olejkárstvo, ktoré pravdepodobne založili jezuiti v Kláštore pod Znievom, odkiaľ sa šírilo do okolitých obcí a následne do celého Turca. V roku 1843 sa napríklad Národní zábavník Kvety v článku Obchod Slowákú v turčenské stolici podrobne zmieňuje o rozpätí ciest turčianskych podomových obchodníkov (čiže olejkárov a šafraníkov). Podľa tohto článku Turčania obchodujú v Uhrách, v krajinách podunajských, cez Trapezunt v Perzii, v zemiach pred- a zakaukazských a v Rusku. Slovenských obchodníkov v Rusku radi vidia, lebo sa tam slovenským jazykom dobre dorozumejú. Svoju otčinu opúšťajú každoročne so štyristo vozmi, na každom je náklad v cene 15- až 16-tisíc zlatých. Celoročný vývoz obsahuje teda viac ako šesť miliónov zlatých, 4 400 000 zlatých v striebre. Na záver programu vyhlásili súťaž, určenú pre žiakov základných škôl z vybraných obcí Turca, ktorí môžu zdokumentovať vo forme výtvarných prác a fotografií olejkárske domy, daleké cesty olejkárov, príbehy olejkárov pochádzajúcich z ich obcí, či predmety, späté s olejkármi. Výsledky súťaže vyhlásia na záverečnom slávnostnom programe, ktorý sa uskutoční 25. novembra o 10. h v Kultúrnom dome vo Valci. Jeho súčasťou bude o. i. výstava obsahujúca výtvarné a fotografické diela, či záverečná powerpointová prezentácia terénneho výskumu, spojená s kvízom a hudobno-dramatickým programom o olejkároch, ich zručnostiach, živote a cestách v podaní žiakov z olejkárskych obcí.

Monika ONDRUŠOVÁ, TKS v Martine

Strediská, čo vás očaria útulnosťou(13.11.2015; Hospodárske noviny; mut. , HNstyle , s. 19; Lívia Sisková)

Lívia Sisková Nepatria k najväčším, no rozhodne stoja za návštevu. Ponúkame vám tri tipy na lyžiarske

strediská v rôznych kútoch Slovenska, ktoré by ste túto zimu nemali obísť. Lákajú prostredím, službami, programom či tradíciou. Plus dve pozvánky na zimné akcie.

Kubínska hoľa pre všetkých Po vyvezení sa lanovkou v lyžiarskom stredisku Ski park Kubínska hoľa sa v priebehu pár minút

ocitáte na úpätí Oravskej Magury. Pred sebou zbadáte scenériu, ktorá vás zaručene nesklame - vrcholky Nízkych a Západných Tatier, Chočských vrchov či Malej a Veľkej Fatry. No Kubínska hoľa nie je len miestom pre rekreačných lyžiarov. Súčasťou strediska sú aj adrenalínovejšie úseky, od free-ride až po pretekárske trate, ktoré sľubujú vyžitie aj pre náročnejších návštevníkov. Na nadchádzajúcu sezónu si podľa Ľubice Ľubekovej z marketingového oddelenia strediska pre svojich návštevníkov pripravili a vybudovali nový, turniketový systém, ktorý prispeje k zlepšeniu služieb v stredisku, rozšírili parkovacie plochy a opravili kritické úseky prístupovej cesty. Prostredie Oravy pritom poskytuje aj dostatok iných možností na kultúrne či rekreačné vyžitie. V blízkosti sa nachádza Aquapark AquaRelax v Dolnom Kubíne, kde môžete dopriať regeneráciu svojmu telu, či Oravská galéria alebo Oravský hrad, ktorý je najnavštevovanejším hradom na Slovensku.

Lyžovačka s ohňostrojom Asi pätnásť kilometrov od metropoly východného Slovenska, Košíc, sa nachádza stredisko

Jahodná. To prevádzkuje svoje športovo-rekreačné aktivity počas celého roka. Výnimkou teda nie je ani zima. "Ak vyjde počasie, radi by sme začali s prevádzkou pred vianočnými sviatkami," približuje vyhliadky na nasledujúcu sezónu vedúci strediska Ján Petróci a dodáva, že tradičnou akciou býva silvestrovská lyžovačka s polnočným ohňostrojom." V Jahodnej sú vám k dispozícii tri zjazdové trate ľahkej a strednej náročnosti, a to je dôvod, prečo je táto lokalita vhodná najmä pre rodiny s deťmi. Jahodná ponúka svojim návštevníkom aj relax v saune, bazéne, vo vírivke či pri masáži.

Zvezte sa na novej štvorsedačke Na rozhraní Belianskych Tatier a Spišskej Magury, v obci Ždiar, leží jedno z najstarších

vysokotatranských lyžiarskych stredísk Ski centrum Strednica. Zimné športy píšu svoju históriu v tejto oblasti už od roku 1952, a za vyše polstoročie prevádzkovatelia nabrali skúsenosti, ktoré im pomáhajú aj pri otvorení aktuálnej sezóny. Toto stredisko je jedinečné napríklad tým, že po zakúpení lyžiarskeho lístka sa môžete rovno spustiť na lyžiach. V prípade, že zjazdové lyžovanie nie je to, čo hľadáte a ste priaznivci skôr bežeckého lyžovania, vyskúšať môžete osem kilometrov tratí. "Novinkou z minulej sezóny je stále nová štvorsedačková lanovka v lokalite Vtáčie turne - práve ona sprístupňuje dve nové zjazdovky so stredne ťažkou náročnosťou a rozšírili sme aj plochu zasnežovania," približuje vedúci strediska Marián Bekeš.

Svetový pohár žien v alpských disciplínach/World cup Jasná Kedy: 5. - 6. marca 2016 Kde: lyžiarske stredisko Jasná Nízke Tatry Svetový pohár sa na Slovensko vracia po viac ako 30 rokoch. Množstvo televízií bude

zabezpečovať priame prenosy z tohto podujatia a meno našej krajiny sa bude skloňovať vo všetkých športových spravodajstvách na severnej pologuli.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne oslavuje polstoročie fungovania(12.11.2015; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 10/16; Marína Debnárová / Ctibor Michalka)

Ctibor Michalka, moderátor RTVS: "Ako jediná galéria na Slovensku prevádzkuje vlastnú loď do svojej expozície na Slanickom ostrove

umenia uprostred Oravskej priehrady. Okrem toho sa stará o 8,5 tisíca výtvarných diel. Reč je o Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, ktorá oslavuje 50. výročie vzniku. Pripravila preto viacero výstav."

Marína Debnárová, redaktorka RTVS:

"Oravská galéria každoročne pripraví 10 až 12 krátkodobých výstav. Spolupracuje aj so zahraničnými umelcami. Na aktuálnych troch výstavách budú môcť návštevníci vidieť aj barokové sochárstvo, obrazy z 19. storočia, ktoré sa podľa riaditeľky Ivy Ľuptákovej podarilo zreštaurovať vďaka grantom."

Iva Ľuptáková, riaditeľka Oravskej galérie: "Pretože po rokoch budú akoby odkliate, vyjdú z depozitov a ukážu sa v plnej paráde." Marína Debnárová: "Návštevníci uvidia aj vzácne dielo surrealistu Karola Barona, ktorý žil istý čas aj v Dolnom

Kubíne. Opäť Eva Ľuptáková." Eva Ľuptáková: "Kabala, to je bonus, toto dielo dokladá určitú výnimočnosť našich zbierok. Nik iný Kabalu

v zbierkach nemá na Slovensku a my ju máme takmer ucelenú kolekciu." Marína Debnárová: "Najnavštevovanejšou expozíciou galérie je Slanický ostrov umenia. Prevádzkujú ho sezónne od

mája do septembra. Slanica bola kedysi významnou hornooravskou obcou. Po vzniku Oravskej priehrady dedina zanikla a zachoval sa len kostol, ktorý dnes slúži umeniu. Stanislav Bodorík pracuje v Oravskej galérii už 45 rokov. Takto si spomína na jej začiatky."

Stanislav Bodorík, zamestnanec Oravskej galérie: "Nastúpil som ako dokumentátor, keď som chcel fotografie robiť, tak som ich musel v kúpelke. Boli

to také podmienky veľmi, veľmi biedne." Marína Debnárová: "Okrem toho je aj kapitánom lode, čo je podľa neho rarita." Stanislav Bodorík: "Sme v Európe jediná galéria, ktorá má vlastnú osobnú motorovú loď pre 100 ľudí, Slanický ostrov

umenia, stále expozície ľudovej plastiky a maľby, je tam história zatopených obcí." Marína Debnárová: "Oravská galéria prevádzkuje 9 stálych expozícií, okrem iného aj galériu Márie Medveckej

v Tvrdošíne. Všetky expozície a výstavy navštívi každoročne do 50 tisíc návštevníkov. Marína Debnárová, RTVS."

Rebríček spokojnosti pacientov: Ružomberská ÚVN-ka si oproti minulému roku pohoršila(12.11.2015; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Dnes24.sk)

Všeobecná zdravotná poisťovňa zverejnila výsledky prieskumu spokojnosti s poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorých hodnotili samotní pacienti VsZP, a to za rok 2014.

Prieskum spokojnosti pacientov s poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti za rok 2014, ktorý zverejnila Všeobecná zdravotná poisťovňa, obsahuje hodnotenie 78 slovenských poskytovateľov.

V rebríčku najlepšie obstáli Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave s indexom spokojnosti pacientov 86,99%, druhé miesto patri banskobystrickému Mammacentru sv. Agáty Procare s 85,99% a na tretej priečke skončila Gynekologicko-pôrodnícka nemocnica v Bratislave s 84,07%.

Ústredná vojenská nemocnica SNP - Fakultná nemocnica v Ružomberku, ako jediný okresný poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, sa v rebríčku spokojnosti pacientov umiestnila na 23. mieste, keď dosiahla index spokojnosti 72,04%. V roku 2013 skončila na 13. mieste s indexom 76,15%. Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši sa dostala na priečku s číslom 60 a indexom 57,94%.

Na opačnom konci tabuľky sa ako 76. umiestnila Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava (index spokojnosti pacientov 49,24%), na 77. priečke Nemocnica s poliklinikou sv. Lukáša Galanta (48,25%) a posledné, 78. miesto, obsadila Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra so 48,07%.

Žilinský kraj zaznamenal nárast počtu návštevníkov(10.11.2015; Obecné noviny; č. 45, CESTOVNÝ RUCH , s. 21; Iveta CHABADOVÁ)

Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR zaznamenal v 1. polroku 2015 Žilinský kraj nárast počtu návštevníkov. Zariadenia cestovného ruchu ubytovali 376 799 návštevníkov, čo predstavuje druhý najvyšší podiel 19,9 percenta z ubytovaných v rámci Slovenskej republiky. Z celkového počtu návštevníkov v Žilinskom kraji tvorili domáci 68,3 percenta (257 459) a zahraniční návštevníci 31,7 percenta (119 340). Medziročne oproti 1. polroku 2014 sa počet návštevníkov spolu v kraji zvýšil o 9,4 percenta. Počet domácich návštevníkov zo Slovenska sa zvýšil o 14,4 percenta a počet zahraničných návštevníkov je rovnaký ako v roku 2014. Návštevníci spolu v Žilinskom kraji prenocovali takmer 1 043-tis. nocí a v tomto je Žilinský kraj spomedzi ôsmich krajov SR na prvom mieste. Podiel prenocovaní návštevníkov v Žilinskom kraji dosiahol 20,1 percenta z počtu všetkých prenocovaní v SR a priemerný počet prenocovaní na jedného návštevníka v Žilinskom kraji dosiahol 2,8 noci, čo je taktiež nárast oproti roku 2014.

Iveta CHABADOVÁ KOCR Žilinský turistický kraj

Oravská galéria si pripomína päťdesiat rokov činnosti(10.11.2015; Obecné noviny; č. 45, KULTÚRA , s. 28; Redakcia)

Oslavy vyvrcholia slávnostnou vernisážou troch výstav z vlastných zbierok, uvedených pod spoločným názvom Rezervované pre budúcnosť a uvedením katalógu 50 rokov Oravskej galérie.

Oravská galéria pri príležitosti 50. výročia svojho vzniku pripravila v tomto roku niekolko kultúrnych podujatí, ktoré vyvrcholia slávnostnou vernisážou troch výstav z vlastných zbierok, uvedených pod spoločným názvom ,,Rezervované pre budúcnosť" a uvedením katalógu 50 rokov Oravskej galérie. Oravská galéria predstavuje výsledky akvizičnej činnosti od roku 1995 až 2015, ktorú koncepčne pripravovala a nadobúdala, a zároveň kontinuálne pokračovala v dopĺňaní jestvujúcej zbierky od založenia v roku 1965. Za uplynulých dvadsať rokov galéria získala nákupom a darom 2060 kusov diel v hodnote 856 010 eur od 230 domácich a zahraničných autorov. V roku 1995 slávnostne otvorili zrekonštruovaný Župný dom, verejnosti predstavili päť stálych expozícií a štyri výstavné priestory na krátkodobú výstavnú činnosť. Počtom spravovaných zbierkových predmetov (8500) patrí Oravská galéria medzi významné inštitúcie svojho druhu na Slovensku. Zbierky galérie sú členené podľa umeleckých druhov do ôsmich podzbierok (malba, kresba, grafika, plastika, podmalby na skle, úžitkové umenie, tlače, faximile). Rozsiahly zbierkový fond je časovo ohraničený od 15. po 21. storočie. Výberové prezentácie v deviatich stálych expozíciách v troch okresoch Oravy - v Župnom dome v Dolnom Kubíne (Staré umenie 15. -- 19. storočia, Ikony, Slovenské výtvarné umenie 20. storočia, Tradičné ľudové umenie - výber, Štefan Siváň - rezbár z Oravy), na Slanickom ostrove umenia na Oravskej priehrade (Slovenská tradičná ľudová plastika a malba a v exteriéri ostrova lapidárium Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia) a v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne sú priebežne dopĺňané a aktualizované. Zámerom výstavy Rezervované pre budúcnosť / Reserved for Future je zmapovať akvizičnú činnosť Oravskej galérie posledných dvoch desaťročí a nové zbierkové predmety predstaviť v niekoľkých kontextoch. V prvom rade ako konštanty, ktoré tvoria naše kultúrne dedičstvo. Karol Barón - Kabala: V šesťdesiatych rokoch 20. storočia, žil v Dolnom Kubíne. Tu sa zrodil jeho cyklus Zen. Úvahy k vzniku Kabaly siahajú už do 90. rokov 20. storočia, kedy prerástla Baronova surreálna vízia do tvarovo prebujnelých postmoderných interpretácií a parafráz, kde rezonovali symboly a významové paralely umenia minulosti s cieľom voľne spravovať zvečnené kultúrne mýty, ikonografické schémy a v závere desaťročia dokladá autor započatý cyklus Kabala. Rozhodnutie zaradiť do série výstav k jubileu, ktoré sme nazvali Rezervované pre budúcnosť práve tento cyklus, vychádzalo z jeho jedinečnosti a zároveň je dokladom bonity zbierok Oravskej galérie. Reštaurovanie: Samostatný priestor bude venovaný výstave reštaurovania sakrálnych maliarskych a sochárskych zbierkových predmetov, ako dôležitej súčasti ochrany kultúrneho dedičstva.

Centrum sociálnych služieb Straník oslávilo šesťdesiatku(10.11.2015; Obecné noviny; č. 45, SOCIÁLNE VECI , s. 25; čor)

Večer 29. októbra sa v Bábkovom divadle v Žiline niesol v duchu osláv. V priestoroch divadla oslávilo svoje okrúhle jubileum - 60 rokov od svojho vzniku Centrum sociálnych služieb Straník, na ktorom sa za mesto Žilina zúčastnil prvý zástupca primátora Patrik Groma.

V úvode si prítomní hostia pozreli krátky film o histórii centra, ktorá siaha do roku 1955. Súčasťou podujatia bol aj kultúrny program.

,,Ako zástupca mesta Žilina sa chcem poďakovať predovšetkým vám zamestnancom, za vašu obdivuhodnú prácu, za trpezlivosť a lásku, ktorú dávate opatrovaným ľuďom. Šesťdesiat rokov je významné jubileum, za ten čas toto centrum podalo pomocnú ruku mnohým ľuďom a bolo pre nich útočiskom. Dávate ľuďom pocit lásky, spolupatričnosti a pocit, že aj oni niekde patria a sú súčasťou veľkej rodiny. U vás môžu nájsť zmysel svojho života, uplatnenie a povedomie, že aj oni sú na tomto svete potrební," povedal prvý zástupca primátora Patrik Groma.

Žilinská župa podporuje projekty Zapojte sa ai vy!(14.11.2015; Nový Čas; Inzercia , s. 10,11; Soňa Paprskárová)

Športové hry, cyklistické preteky, folklórne festivaly, hodové slávnosti, obecné zabíjačky či stretnutia rodákov. Mnoho takýchto podujatí sa v Žilinskom kraji uskutočnilo i vďaka podpore Žilinskej župy. Tá už od roku 2004 udeľuje finančný grant práve na realizáciu rôznych projektov.

V tomto roku prispel kraj nielen na organizovanie tanečných, speváckych a kultúrnych aktivít, ale podporil výstavby pomníkov, námestí či autobusových zastávok. Okrem toho sponzoroval archeologický výskum, reštaurovanie obrazov, vydanie publikácií a jedinečné výstavy. Dovedna 105-tisíc eur z grantového systému pomohlo v roku 2015 k realizácii viac ako dvesto projektov. V tohtoročnej prvej etape prerozdelila Žilinská župa 80-tisíc eur a v druhej etape rozhodli krajskí poslanci začiatkom júla o pridelení ďalších dotácií v celkovej hodnote 25-tisíc eur. ,,Teší ma, že počas jedenásťročného obdobia sme mohli výrazne pomôcť k realizácii rôznorodých projektov miest, obcí, škôl, folklórnych a tanečných skupín či neziskových organizácií v piatich regiónoch nášho kraja," uviedol žilinský župan Juraj Blanár. Financie z vlastných príjmov krajskej samosprávy udeľuje župa v rámci Všeobecne závažného nariadenia č. 4/2004. Žiadatelia musia mať sídlo alebo trvalý pobyt na území Žilinského kraja a súčasne na tomto území rozvíjať svoju činnosť.

HORNÉ POVAŽIE Do Horného Považia putovalo počas roka hneď niekoľko dotácií. Združeniu priateľov Hričovského

hradu, ktorého cieľom je záchrana a rekonštrukcia tejto kultúrnej pamiatky, poskytla krajská samospráva maximálnu výšku dotácie 1 300 eur na materiálové zabezpečenie obnovy hradu. Najvyššiu možnú sumu schválil ŽSK i Slovenskému cykloklubu Cyklo Tour Súľov- Hradná. Mestská basketbalová liga získala 900 eur na ďalší ročník podujatia Streetbalí proti rakovine 2015. Dotácia 800 eur potešila plavcov z Klubu plaveckých športovcov Nereus Žilina. Žilinskému občianskemu združeniu Cyklistická detská tour odklepla župa príspevok 700 eur na Majstrovstvá Českej a Slovenskej republiky v cyklistike.

KYSUCE Úspešných žiadateľov nájdeme aj medzi Kysučanmi. Do obce Skalité poputovalo 1 200 eur na

obnovu šatní pre juniorský hokejbalový oddiel. Obec Zborov nad Bystricou získala príspevok 1 000 eur na kúpu ľudových krojov pre mladšie generácie, čím sa pomohlo k rozvoju detského folklórneho súboru Nezábudka a k zachovávaniu ľudových tradícií kysuckého regiónu. Klub Kysuckého maratónu Čadca potešil príspevok 1 300 eur na realizáciu 41. ročníka Kysuckého maratónu. Občianskemu združeniu Cykloklub Rudina schválila krajská samospráva dotáciu 500 eur. Sumu 1 000 eur využilo Občianske združenie pri ZUŠ v Kysuckom Novom Meste na nákup hudobného nástroja - heligónky.

TURIEC V regióne Turiec sa z dotácie tešil Cykloklub Zniev, ktorému krajská samospráva poskytla sumu

800 eur. Župa nezabudla ani na obec Sučany, kde podporila sumou 800 eur Dni Milana Hodžu. Podujatie Žabokrecké spievanky- Deň otcov 2015 sa realizovalo aj so župným príspevkom 700 eur. Vydavateľstvo Matice slovenskej dostalo príspevok 250 eur na vydanie knižnej publikácie o Malej a Veľkej Fatre. Spoločnosti Ekono-print.s.r.o., poskytla krajská samospráva 1 000 eur na organizáciu výstavy k 90. výročiu ľadového hokeja v Žiline. Zachovávať a ďalej odovzdávať ľudové tradície regiónu Turiec môže vďaka župnému príspevku 500 eur združenie TUZLUK a občianske združenie

Kvet Podhradia. ORAVA Medzi úspešných oravských žiadateľov patrí obec Vyšný Kubín, ktorej krajská samospráva

poskytla maximálnu možnú dotáciu 1 300 eur na obnovu verejných zelených plôch. Rovnaká suma poputovala do obce Zázrivá na realizáciu podujatí Zázrivské dni a Zázrivské halušky. Projekt obce Zákamenné Rok na dedine - prachom zabudnuté spomienky si prilepšil o 1100 eur. Obec Medzibrodie nad Oravou použila 600 eur na výstavbu chodníka a osadenie lavičiek na oddych okolo kaplniek. Do Novote vyčlenila župa príspevok 1 200 eur na Novoťskú hrudku - jarmok syrov a Novoťské furmanské dni. Ďalším úspešným žiadateľom je mesto Tvrdošín. Na usporiadanie 25. ročníka medzinárodného festivalu Folklórne Oravice smerovala suma 1 200 eur. Do obce Malatiná putovalo 500 eur na 15. ročník Bačovských dní.

LIPTOV Župa sa rozhodla podporiť mladých umelcov a 1 300 eur venovala na 4. ročník česko-slovenskej

súťaže Módny návrhár 2015 v Ružomberku. Príspevok 1 200 eur pre Spolok Martina Rázusa podporí vydanie ďalšej Rázusovej zbierky - To je vojna! Vďaka finančnej pomoci zo Žilinskej župy si polepšila i okresná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska. Rovná tisícka poputuovala na krajský športovo-turistický zraz seniorov v Liptovskom Jane. Župa podporila dotáciou 500 eur i mladých jachtárov z Yacht dubu Limar. Do Ružomberka smerovalo hneď niekoľko dotácií.Suma 500 eur je určená Športovému klub stolného tenisu a najvyššia možná dotácia 1 300 eur Zväzu slovenských fotografov. Sumu 1000 eur župa poskytla i na oslavy 71. výročia SNP a na realizáci Dňa obce Podtureň.

Foto: Župa nezabudla ani na dobrovoľných hasičov. Sumou 1150 eur podporila hasičské zbory na

Hornom Považí. Za dotáciu 1000 eur zo Žilinskej župy usporiadal Kanoe Tat ra klub 67. ročník Medzinárodného

Tatranského slalomu. Obec Podbiel. Vďaka 1000-eurovej dotácii sa podarilo usporiadať aj 24. ročník Podbielanských

folklórnych slávností. Únii vojnových veteránov SR župa vyčlenila čiastku 1 000 eur. OZ Naša nemocnica v Čadci využilo 1 300 eur na nákup EKG pre oddelenie paliatívnej

starostlivosti. Máte dobrý nápad, no chýbajú vám peniaze na jeho realizáciu? Neváhajte sa obrátiť na Žilinskú

župu so žiadosťou o dotáciu z grantového systému. Čas máte do konca decembra! Viac informácií nájdete na webe www.zilinskazupa.sk.

NČ 75838

Kraje dajú budúci rok na sociálne služby o milióny eur viac(13.11.2015; www.sme.sk; Slovensko, 15:32, s. -; sita)

Zo strany samosprávnych krajov sú vytvorené finančné predpoklady, aby mohli v roku 2016 fungovať a zabezpečovať komfort pre klientov u verejných i neverejných poskytovateľov.

BRATISLAVA. Samosprávne kraje na Slovensku dajú v budúcom roku na sociálne služby o 8,2 milióna eur viac ako tento rok. Minister práce Ján Richter o tom rokoval vo štvrtok 12. novembra so zástupcami krajov.

Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol hovorca rezortu práce Michal Stuška, "všetky vyššie územné celky, ktorých kompetenciou je financovanie sociálnych služieb, na stretnutí garantovali, že potreby zariadení sociálnych služieb budú uspokojené".

Finančné predpoklady sú vytvorené Zo strany krajov sú podľa šéfa rezortu vytvorené finančné predpoklady, aby mohli v roku 2016

fungovať a zabezpečovať komfort pre klientov u verejných i neverejných poskytovateľov. Richter zároveň poukázal na fakt, že celkový rozpočet, ktorý deklarovali samosprávne kraje pre rok

2016, je viac ako 206,3 milióna eur. "Je to v porovnaní s týmto rokom o 8,2 milióna eur viac, čo je výrazný nárast. V roku 2014 išlo na

financovanie verejných aj neverejných zariadení sociálnych služieb 192,7 milióna eur, a to vrátane mimoriadnej štátnej dotácie vo výške 10 miliónov eur. V tomto roku sú predpokladané konečné výdavky 198 miliónov eur, čím bolo už tento tok zabezpečené zo strany VÚC navýšenie výdavkov," uviedol minister.

Na budúci rok sú zo štátneho rozpočtu plánované na sociálne služby výdavky vo výške 92 miliónov eur.

Zariadenia sociálnych služieb po minulé roky podľa Michala Stušku upozorňovali na problém, že peniaze dostávali od krajov na začiatku každého roka s oneskorením.

Od budúceho roka by sa to malo podľa neho zmeniť, pretože zástupcovia krajov na stretnutí garantovali financovanie sociálnych služieb už od 1. januára 2016 tak, aby sa ich prevádzkovatelia nedostali na začiatku roku do finančných problémov, prípadne nemuseli siahať na svoje rezervy.

"Všade tam, kde poskytovatelia požiadajú o financovanie v januári, bude im vyhovené", deklaroval za kraje predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár. Predseda ŽSK zároveň uviedol, že jeho kraj plánuje zvýšiť prostriedky pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb o 7,2 percenta a pre neverejných o 10,5 percenta.

Spravodlivejšie a objektívnejšie Šéf ministerstva práce sa venoval i novele zákona o sociálnych službách a pripomenul

pripravované systémové zmeny. "Keďže financovanie by malo byť spravodlivejšie a objektívnejšie, malo by sa diferencovať podľa

stupňa odkázanosti. Ďalej bude potrebné zjednotiť posudkových lekárov do jednej inštitúcie, aby posudzovanie bolo objektívnejšie," spresnil Ján Richter.

Zmeny v novele pripravuje pracovná skupina, ktorej členmi sú okrem zástupcov ministerstva a samosprávnych krajov i zástupcovia neverejných poskytovateľov. Minister práce predpokladá, že novela zákona o sociálnych službách bude jedna z prvých legislatív, ktorú bude nová vláda na budúci rok prijímať.

Bralo pod Strečnom ohrozuje cestu(15.11.2015; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 18/18; Vlado Záborský / Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: "Posun skalných blokov nad hlavnou cestou pod Strečnom oddnes monitorujú moderné

dilatometre. Počas inštalácie prístrojov museli cestu pod hradom zatvoriť. Nový systém zlepší bezpečnosť premávky na tomto frekventovanom úseku."

Vlado Záborský, redaktor: "Obmedzenia na hlavnom ťahu medzi Žilinou a Martinom rozdelili tak, aby sa nevytvorili dlhé

kolóny." Dezider Szabó, riaditeľ Správy ciest ŽSK Horné Poažie: "Dvakrát po štyridsaťpäť minút by sa malo. Začíname o ôsmej." Vladimír Gróf, statik: "Riskantné je to, že budem vŕtať do skaly, ktorá sa môže uvoľniť a v podstate nikdy sa nedá vylúčiť

to riziko." Vlado Záborský: "Hradné bralo geológovia sledujú už takmer dve desaťročia. V minulom roku zaznamenali vyše

štvormilimetrový posun. To spustilo prípravy na stabilizáciu brala nad jednou z najvyťaženejších slovenských ciest. Doteraz museli geológovia pohyb brala kontrolovať osobne. Nové dilatometre budú dáta odosielať priebežne."

Vladimír Gróf: "Je možné na internet posielať výsledky, je možné poslať SMS-ku pri prekročení nejakých limitných

hodnôt." Vlado Záborský: "Inštalácia prístrojov však neodhalí presný stav rizikových skalných blokov." Vladimír Macášek, prednosta Okresného úradu v Žiline: "Geologický prieskum je základom na to, aby sa vedelo posúdiť jednak, akým spôsobom sanovať

bralo alebo obidve, a hlavne určiť ďalší postup." Vlado Záborský: "Konkrétny postup prieskumu by mal byť známy po zajtrajšom rokovaní krízového štábu, keďže až

teraz ministerstvo ukončilo verejné obstarávanie. Pôvodne sa predpokladalo, že práce si vyžiadajú odstavenie premávky počas štyroch víkendov."

Vladimír Macášek: "Tam tá príprava bude v podstate zložitejšia a náročnejšia, aj uzávierka bude dlhšia. Tak sa

musíme na to dôslednejšie pripraviť." Vlado Záborský: "Vzhľadom na blížiacu sa zimu je pravdepodobné, že horolezci budú bralo pod hradom skúmať už

najbližší víkend."

Pohyb masívu v Strečne budú sledovať online(15.11.2015; www.pravda.sk; Regióny, 14:48, s. -; Renáta Jaloviarová)

Pohyb skál v Strečne bude pod podrobnejším dohľadom a geológovia budú informácie dostávať priebežne a online. Umožnia to nové dilatometre, ktoré v sobotu nainštalovali do skaly, ktorá sa nebezpečne posúva a hrozí jej zrútenie na frekventovanú cestu.

Pohyb skaly v Strečne budú môcť geológovia sledovať online. Umožnia to dilatometre, ktoré v nedeľu geotechnici osadili do masívu pod hradom. Na fotografii geotechnik Michal Poláček.

Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Doposiaľ meral trhliny v skalách prístroj, ktorý tam osadili ešte v roku 1996. Nebol však schopný

automaticky zabezpečiť prenos dát a geológovia k nemu museli osobne chodiť a hodnoty odčítať na mieste. "Dva snímače, ktoré sme tam naištalovali sú schopné automatizovaného prenosu dát na diaľku. Zbernica dát, ktorá sa dá k týmto snímačom, má modem a je možné na internet posielať výsledky, tiež je možné poslať sms pri prekročení nejakých limitných hodnôt," uviedol statik Vladimír Gróf.

Doprava pod hradom musela byť počas nedeľného dopoludnia dvakrát po 45 minút zastavená. "Riskantné je to, že sme vŕtali do skaly, ktorá sa môže uvoľniť," hovorí Gróf. Veľké kolóny počas odstávky sa však netvorili, keďže informácie o zastavení dopravy pod Strečnom boli dopredu medializované a hustota premávky v tom čase patrí k najnižším.

Pre práce na skale, do ktorej geotechnici osadili nové dilatometre, museli v nedeľu dopoludnia zastaviť dopravu pod hradom Strečno.

Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Okrem merania bude treba rizikové skalné bloky, ktoré ohrozujú cestu preskúmať aj fyzicky.

Prednosta Okresného úradu v Žiline Vladimír Macášek informoval, že ministerstvo životného prostredia už ukončilo verejné obstarávanie a vybralo firmu, ktorá geologický prieskum urobí. Horolezci na skaly polezú už možno najbližší víkend. "Treba upresniť stabilitu, vykonať ďalšie merania a určiť spôsoby porušenia a na základe toho nezachytené sily a momenty aby sa mohla navrhnúť sanácia steny," povedal geotechnik Milan Slivovský.

Prieskum priamo v skalnom masíve už bude náročnejší ako sobotňajšie osádzanie dilatometrov. Zrejme sa rozloží na viacero dní počas víkendov. "Príprava bude podstatne náročnejšia, zložitejšia aj uzávierka bude dlhšia, tak sa musíme na to dôslednejšie pripraviť, preto zvolávame krízový štáb," informoval prednosta Okresného úradu v Žiline Vladimír Macášek. Krízový štáb zasadne v nedeľu a rozhodne aj o tom, kedy bude opäť potrebné uzatvorenie Strečna. "Musíme skoordinovať prácu s ostatnými okresmi a krajmi, aby sme vedeli zabezpečiť obchádzkové trasy a tranzitnú dopravu už odkloniť v Trenčíne, prípadne v Nitre," doplnil šéf Správy ciest ŽSK Horné Považie Dezider Szabó.

Slivovský sa skalnému bralu v Strečne venuje už dlhšie, zúčastnil sa aj nedávneho prieskumu pomocou dronov. Práve ten prieskum ukázal, že rozsah zvetraných skál je ešte väčší ako sa predpokladalo a kritických je viacero skalných blokov, ktoré ohrozujú premávku na frekvetovanej ceste medzi Žilinou a Martinom. "Skalná stena je vysoká asi 103 metrov a pád zvetraných hornín môže spôsobiť nešťastie na ceste I/18, ktorá je pod tou skalnou stenou," upozornil geotechnik. Riešenie na stabilizáciu skalného masívu má načrtnúť práve geologický prieskum a merania z dilatometrov.

V skanzene zaznamenali rekordnú návštevnosť(15.11.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 06:54, s. -; Iveta Hažíková)

Brány kysuckého skanzenu sa opäť na polroka zatvorili. Túto sezónu ho spoločne so železničkou navštívilo 91 081 návštevníkov. V porovnaní s vlaňajšou sezónou ich prišlo o 8 563 viac.

VYCHYLOVKA. Nie sú to len objekty ľudovej architektúry, ktoré lákajú návštevníkov, ale najmä víkendové folklórne programy, na ktorých svoju spevácku, tanečnú i hereckú tvorbu prezentujú ľudové hudby, folklórne skupiny a súbory.

"V tomto roku sme ich pripravili 26, jeden nás čaká v zimnom období, kedy sa po tretíkrát predstaví skanzen aj v zimnom šate, a to 13. decembra na podujatí Na Luciu," informuje Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.

Janka Berešová, vedúca skanzenu a Kysucko-oravskej železnice hodnotí tento rok ako rekordný čo sa týka návštevnosti. "Toto leto bolo extrémne nielen na vysoké teploty, ale aj návštevníkov. Prichádzali k nám najmä rodiny s deťmi."

Mimoriadnej obľube sa tešila Kuchyňa starých materí Skanzen vo Vychylovke je podľa jej slov jediným na Slovensku, ktorý má vo svojich objektoch

funkčné vykurovacie zariadenia. Môžu na nich prezentovať tradičnú ľudovú stravu v rámci podujatia Kuchyňa starých materí, ktoré patrí medzi najviac navštevované. Potvrdila to aj návštevnosť na Zemiakovej nedeli, na ktorú prišlo celkom 1 937 návštevníkov. "Medzi rekordné nedele a podujatia by som zaradila Storočnicu kysuckej železnice, Sladkú nedeľu či Deň detí. Tiež podujatie Pásli ovce valasi - ovčiarska nedeľa, ktoré prilákalo množstvo labužníkov obľubujúcich bryndzové halušky, baraní guláš a korbáčiky," hovorí Berešová.

V tomto roku zavítali do Vychylovky už po druhýkrát hostia z "dolnej zeme" - z Čajkova. "Pestrými krojmi, nádhernými zvykmi a tradíciami, dobrým vínom a koláčmi ohúrili vyše 1 300 návštevníkov. Program Kto ťa bude vínko píjať obohatil krojovaný sprievod a svätá omša v kaplnke Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou. Svojich nadšencov má i podujatie Dožinky na Kysuciach, prezentujúce zvyky a tradície viažuce sa k dožinkám, obohatené nádhernými kysuckými piesňami v podaní folklórnych skupín z horných a dolných Kysúc," vysvetľuje vedúca skanzenu

V spolupráci s Kysuckou knižnicou v Čadci po tretíkrát pripravili podujatie týkajúce sa zvykov a tradícií pri pálení Jánskych ohňov spojené s netradičným čítaním rozprávkových príbehov kysuckých autorov. Tento rok sa na podujatí Jánska noc má čarovnú moc zúčastnili aj deti z Mestskej knižnice z Turzovky a z Oravy.

Unikátom je historická lesná úvraťová železnica Ako vraví Berešová historická lesná úvraťová železnica patrí so svojím úvraťovým systémom k

jedinečným atrakciám. V minulosti slúžila na prepravu dreva, dnes je jej funkcia prezentačná s možnosťou prevážania návštevníkov v historických vozňoch ťahanými lokomotívami. Počas tohtoročnej sezóny previezla 52 923 ľudí.

"Pre jej jedinečnosť ju v roku 1991 vyhlásili za Národnú kultúrnu pamiatku SR. V tomto roku sme si pripomenuli Storočnicu kysuckej železnice. V objekte Stanica skanzen sme návštevníkom formou panelovej výstavy predstavili jej históriu. Návštevníci mali možnosť oboznámiť sa so súčasnou i minulou funkciou železničky. V tomto roku na začiatku sezóny začala premávať aj drezina zo Stanice skanzen na sedlo Beskyd a čaro kysuckej a oravskej prírody si vychutnalo 1 684 návštevníkov," dodáva Berešová.

Veľkou pomocou sú projekty "Veľkým prínosom pre skanzen je aj projektová činnosť, ktorú pripravujeme prostredníctvom

ministerstva kultúry. Samozrejme, na spolufinancovaní sa podieľa náš zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj," vysvetľuje Benedikta Bajáková, projektová manažérka Kysuckého múzea v Čadci.

"Vedúca správy Janka Berešová vypracovala niekoľko projektov. Schválili nám výmenu strešnej krytiny na objekte Mlyn a píla z Klubiny a funkčnú obnovu náhonu na tento mlyn. Úspešné boli aj ďalšie dva projekty na zorganizovanie dvoch medzinárodných kultúrnych podujatí. Išlo o Pozdrav od susedov - prezentáciu folklóru z Poľska, Česka a Slovenska a Po stopách gastronómie, na ktorom sme prezentovali jedlá pripravované zo zemiakov, kde sa opäť predstavili okrem Slovenska, ktoré zastupovali Kysuce, aj prihraničné štáty - Česko a Poľsko," informuje Bajáková.

Tých najmenších potešili bábikami Po dobu dvoch mesiacov mali v objekte Raganov mlyn svoje miesto bábiky Moniky Cmierovej z

Rožňavského Bystrého. "V objekte Stanica Skanzen sme sprístupnili stálu expozíciu Krása ľudového kroja a panelovú výstavu Kysucká lesná železnica vo fotografiách. Návštevníkom sme formou

videoklipov zasa priniesli rôzne informácie o podujatiach a expozíciách v Žilinskom samosprávnom kraji," informuje Hnidková.

Ako vraví, v tomto roku nedeľné programy s rozmanitou tematikou priblížili dnes už miestami zabudnuté tradičné pracovné úkony a zvykoslovia na dedinách. Návštevníci sa napríklad dozvedeli, ako sa v minulosti pralo na potoku, aké veselosti sa tradujú pri stavaní a váľaní mája, aké úkony sa robievali na Svätého Jána či pri výrobe ľanu. Počas nedeľných programov sa predviedli i ľudoví výrobcovia prezentujúci drotárstvo, medovnikárstvo, kováčstvo, keramikárstvo, včelárstvo, zvonárstvo, výrobky z dreva i prútia a mnoho iných.

"Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ďakuje všetkým, ktorí navštívili skanzen i železničku. Tiež tým, ktorí spolupracovali na príprave a realizácií všetkých podujatí počas uplynulej sezóny. Dúfame, že nám návštevníci zachovajú svoju priazeň aj v tej nasledujúcej," dodáva Hnidková.

http://s.sme.sk/r-rss/8071315/kysuce.sme.sk/v-skanzene-zaznamenali-rekordnu-navstevnost.html [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

13. Folkloristi na školení ukázali, že sa vedia hrať ako deti(15.11.2015; www.sme.sk; Zaujímavosti, 05:24, s. -; Michaela Košová, Liptovské kultúrne stredisko)

Liptovské kultúrne stredisko zorganizovalo školenie pre všetkých liptovských folkloristov, vedúcich folklórnych kolektívov, tanečných pedagógov a záujemcov o prácu vo folklórnych kolektívoch.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Priestory Súkromnej základnej umeleckej školy v Liptovskom Mikuláši sa zaplnili aktívnymi členmi folklórnych kolektívov a zoskupení z regiónu Liptov.

Zastúpené boli obce Liptovské Sliače, Smrečany, Závažná Poruba a mestá Liptovský Mikuláš a Ružomberok.

Každoročne sa rady účastníkov rozširujú aj o účastníkov spoza hraníc regiónu Liptov. V tomto roku si témy školenia zamerané najmä na prácu v detskom folklórnom kolektíve nenechali ujsť ani folkloristi z Turca, Žiliny, Kysúc, Oravy či Bratislavy.

Ukázali množstvo nových ciest a možností Liptovské kultúrne stredisko tento stav veľmi teší, pretože školenie každoročne prináša zaujímavé

témy v podaní odborníkov, ktorých rady, prístupy a postrehy vedia inšpirovať či opäť "nakopnúť" ľudí pracujúcich vo folklórnych kolektívoch.

Tanečná príprava zaujímavo a inak, hry, pri ktorých sa nie len hrá, ale aj precvičuje potrebné kompetencie tanečníkov, veselá hlasová rozcvička, možnosti ako inscenovať hry to boli nosné témy víkendového školenia, ktoré ukázali účastníkom množstvo nových ciest a možností práce.

Hlavným podnetom pre realizáciu školenia bol najmä záujem o školenie zo strany nielen našich folkloristov, ale aj folkloristov zo susedných regiónov, ktorí chcú zlepšiť prácu vo svojich kolektívoch, získať nové poznatky a pripraviť si svojich nástupcov na postoch vedúcich či pedagógov v kolektíve.

Program tvorili najmä praktické bloky Školenie prebiehalo pod vedením lektorov Simony Dikaszovej, Martina Urbana, Márie Palasthyovej

a Andrey Jágerovej. Program tvorili tieto, najmä praktické, bloky: Tanečná príprava detského interpreta - zameranie na držanie tela a posilňovanie svalstva, Výučba tanca z Liptova podľa záznamu, Detské hry na scéne, Iniciačné hry pre rozvoj rôznych zručností a schopností detí v detských folklórnych súboroch, Riekanky, vyčítanky v hlasovej rozcvičke nie len pre najmenších.

Prednášky mali najmä praktický charakter a účastníci si odskúšali všetky cvičenia a hry priamo na sebe. Lektori školenia hravou formou a uvoľnenou atmosférou ukázali účastníkom zaujímavé možnosti tanečnej prípravy a výučby tancov či piesní.

Postupy sa dajú aplikovať na deti aj dospelých Program školenia bol zostavený z tém, ktoré každý súbor či skupina vo svojej práci využíva a

získané nové poznatky vie aktívne aplikovať na svojich interpretov. Aj keď sme sa v tomto roku zamerali hlavne na detské kolektívy, aj počas školenia sa potvrdilo, že

dospelí sa hrajú ešte radšej ako deti. Postupy určené pre detského interpreta sa dajú aplikovať aj na dospelých tanečníkov a dokonca prinesú do súboru, či skupiny nové impulzy, nápady a uvoľnia atmosféru.

Na základe pozitívnych ohlasov účastníkov školenia vieme, že toto podujatie má opodstatnenie. Cielene a odborne pomáha zlepšovať a spestrovať prácu vo folklórnych kolektívoch, rozširuje

vedomosti a tanečné zručnosti tanečníkov a vedúcich členov jednotlivých kolektívov.

Poskytuje nové možnosti, názory a pohľady na prácu vo folklórnych kolektívoch a nás veľmi teší, že sú u nás aktívni folkloristi, ktorí neváhajú túto možnosť využiť a neustále sa snažia rozširovať svoj "folklórny" obzor.

Liptovské kultúrne stredisko (LKS) pripravilo školenie liptovských folkloristov za finančnej podpory ministerstva kultúry a so spolufinancovaním Žilinského samosprávneho kraja.

http://s.sme.sk/r-rss/8071267/liptov.sme.sk/folkloristi-na-skoleni-ukazali-ze-sa-vedia-hrat-ako-deti.html

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

14. V kaštieli Radoľa sa uskutočnia tvorivé dielne(13.11.2015; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 3/4; /)

Neuvedený, redaktor: "Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského

samosprávneho kraja, pozýva rodičov s deťmi na tvorivé dielne do kaštieľa v Radoli. Tu si môžu vyzdobiť sadrové odliatky, naučiť sa základy drôtikovania, či vytvoriť Mikuláša z papiera. Tvorivé dielne sa uskutočnia v nedeľu 22. novembra od 10:00 do 16:00 hodiny. Na prvú adventnú nedeľu 29. novembra je zas v kaštieli pripravený sviatočný adventný koncert hudobného zoskupenia Musica Temporis, a to o 15:00 hodine. V tento deň si návštevníci kaštieľa okrem prehliadky stálych expozícií môžu zakúpiť i rôzne vianočné dekorácie, ktorých tvorbu budú prezentovať členky Živeny zo Žiliny, a to v čase od 13:00 do 16:00 hodiny."

Krajská komisia zdravotníctva vyhovela petícii Hornooravcov(12.11.2015; www.sme.sk; Spravodajstvo, 06:36, s. -; Lucia Šmigovská)

Verejnoprospešné alebo zdravotné a sociálne účely? O budúcom využití skeletov polikliniky rozhodnú krajskí poslanci v pondelok.

NÁMESTOVO. Takmer 7600 obyvateľov Námestovského okresu podpísalo petíciu za využitie skeletu polikliniky na zdravotné alebo sociálne účely.

Organizátori ju odovzdali zástupcom Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorý nehnuteľnosti vlastní, začiatkom septembra.

Ďalší krôčik k dobrej veci "Hornooravci nahlas vyjadrili svoje potreby," napísala na svoj web členka petičného výboru Danica

Hollá. "Verím, že je veľká nádej na úspech, lebo sa spojili za dobrú vec." Za pozitívum považuje, že 21 starostov z celkového počtu 24 obcí oficiálne vyjadrilo podporu

vybudovaniu veľkého centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v skelete. Minulý týždeň petíciu prerokovala komisia zdravotníctva ŽSK. Odporučila zastupiteľstvu, aby

prevod skeletu na Mesto Námestovo podmienilo jeho účelovým využitím na zdravotné a sociálne účely a ďalšie funkcie potrebné k zabezpečeniu naplnenia tohto základného cieľa.

"Ďalší krôčik k dobrej veci," komentovala rozhodnutie komisie Danica Hollá. Petícia je reakciou na zámer samosprávy využiť skelety na nájomné byty a garáže. Aktivisti si

myslia, ak sa na výstavbu nemocnice použil výnos z verejnej zbierky v hodnote 213-tisíc eur, jeho budúce využitie by malo byť na prospech celého okresu.

Odborníci sú za Rozhodnutie komisie zdravotníctva víta aj krajský poslanec Igor Janckulík. O to viac, že komisia

dopravy, ktorej je členom, petíciu nepodporila. "Som rád, že odborníci nás jednohlasne podržali. Navyše navrhli rozšíriť účel využitia o činnosti, ktoré so zdravotníctvom a sociálnymi vecami súvisia, ako nájomné byty pre lekárov a zdravotnícky personál, rehabilitačné stredisko alebo kancelárie pre poisťovne."

Vyhovieť petícii odporučil aj Úrad Žilinského samosprávneho kraja. "Nebudeme to komentovať, počkáme si na rozhodnutie zastupiteľstva," povedal Milan Rentka,

prednosta námestovského mestského úradu. Mesto tvrdí, že voľných priestorov pre zdravotníctvo je v Námestove dosť. Samospráva netají, že bude zvažovať, či kúpi skelety od kraja za euro aj za

nových podmienok. Podľa pôvodne schváleného uznesenia, vo februári 2013, bol odpredaj nehnuteľností podmienený ich využitím na verejnoprospešné účely.

Prevod skeletov dostanú krajskí poslanci na stôl v pondelok 16. novembra.

Galéria má fotoateliér, tmavú komoru i loď(10.11.2015; Oravské noviny; č. 44, KULTÚRA , s. 8; LV)

Jeho rukami prešli všetky diela zbierkového fondu galérie, a nie raz. Nafotil, popísal a vytvoril evidenčné listy s potrebnými údajmi viac ako ôsmim tisícom exponátom. A pribúdajú ďalšie.

Stanislav Bodorík začal pracovať v galérii ako dokumentarista a fotograf v roku 1970. "Až doteraz zotrvávame aj pri čiernobielej fotografii, ani diapozitívy, ktoré sa robili v 70. a 80. rokoch, ani farebná fotografia nie je tak stála," hovorí Bodorík. Vo fotoateliéri, fotokomore a pri kartotékach strávil mnoho hodín. Okrem toho ako vedúci technicko-prevádzkového oddelenia zabezpečuje prevádzku všetkých budov galérie. "My tu robíme všetci všetko. Či okolo zbierok, výstav, depozitov. Keď treba ísť kosiť, hrabať alebo čistiť Slanický ostrov umenia, ani vtedy nikto nepozerá na svoje zaradenie či profesiu, ani riaditeľka." Práve na Oravskej priehrade trávi Stanislav Bodorík ostatné desaťročia vždy štyri letné mesiace v roku. Je kapitánom lode, ktorá premáva k unikátnym expozíciám uprostred Oravskej priehrady. Slanický ostrov umenia otvorila galéria v roku 1971. Predtým sa už ani o kostol ani o ostrov nikto nestaral. Vtedy z kostola i kaplniek krížovej cesty zlodeji zobrali, čo sa dalo. Keď sa priehrada stala vyhľadávanou lokalitou cestovného ruchu a začali po nej premávať lode a člny, bol tento fliačik na vodnej hladine skôr verejnou toaletou ako pamiatkou na zatopené dediny. "Rozhodnutie získať ho pre Oravskú galériu bol správny krok," hodnotí Stanislav Bodorík. "Toto rozhodnutie pomohlo zachrániť a verejnosti predstaviť tradičné ľudové umenie, ukázalo náhrobné pomníky a prícestné kríže." Ostatné roky si ich každé leto pozrie viac ako 35- tisíc návštevníkov. Všetkých tam dovezie i odvezie na lodi, ktorú vlastní Oravská galéria, kapitán Bodorík. (LV)

Oravská galéria v súčasnosti ponúka na prehliadku stále expozície Staré umenie 15. až 19. storočia, Ikony, Slovenské výtvarné umenie 20. storočia, Štefan Siváň - rezbár z Oravy a Tradičné ľudové umenie - výber. Okrem toho robí krátkodobé výstavy. Podľa čoho a ako vyberá témy a autorov? "Výstavný program každej zbierkotvornej inštitúcie je behom na dlhé trate," hovorí Eva Ľuptáková. "Musí byť systematický, musíme sa orientovať v súčasnom dianí a nemali by sme vybočiť zo smerovania, ktoré si galéria dlhodobo naprogramovala, rešpektujúc kritériá kvality a skladbu vlastného rôznorodého zbierkového fondu. Výstavami vlastne rozširujeme našu ponuku. O to je výber a príprava výstav ťažšia, že pôsobíme v regióne, kde momentálne žije veľmi málo aktívnych výtvarných umelcov. Je preto len prirodzené, že rozširujeme svoj záujem na výtvarníkov z celého Slovenska a preferujeme kvalitu, dávame priestor čím ďalej tým viac strednej a mladšej generácii."

Oravská galéria je regionálnou galériou s krajskou pôsobnosťou pre Žilinský samosprávny kraj.

Diskutovali nielen o aktuálnom dianí v Európe(10.11.2015; Žilinský večerník; č. 46, regionálne spravodajstvo , s. 4; Vladimír Tošovec)

Minulý piatok 6. novembra sa v kinosále Domu odborov v Žiline konalo diskusné fórum s poslancami európskeho parlamentu pre študentov gymnázií a stredných škôl Žilinského samosprávneho kraja. Podujatie malo príznačný názov Európa? Európa! Zorganizovalo ho Informačné centrum EUROPE DIRECT Žilina, ktoré je súčasťou celoeurópskej siete pod jednotným názvom EUROPE DIRECT a má pôsobnosť pre Žilinský samosprávny kraj. Na Slovensku pôsobí v súčasnosti dvanásť takýchto regionálnych centier. Počas trojhodinovej diskusie mali študenti možnosť klásť otázky europoslancovi Vladimírovi Maňkovi, riaditeľovi informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robertovi Hajšelovi, ako aj výkonnému podpredsedovi Združenia miest a obcí Slovenska Milanovi Muškovi. V živej diskusii moderovanej občianskym aktivistom Róbertom Mihálym odznelo veľa zaujímavých názorov a informácií. Diskutéri sa venovali otázkam týkajúcim sa aktuálneho diania v Európskej únii, predovšetkým problému utečencov. Podujatia sa zúčastnilo viac ako 400 študentov. Počas svojej trojročnej činnosti zorganizovalo Informačné centrum Európe Direct

Žilina takéto diskusné fórum už po tretíkrát a v tejto tradícii chce pokračovať aj naďalej. Cieľom tejto aktivity je zvýšenie účasti občanov v otázkach súvisiacich s Európskou úniou a zlepšenie komunikácie medzi inštitúciami EÚ a jej občanmi.

Dvere Informačného centra Europe Direct Žilina sú otvorené každý pracovný deň od 9:00 do 16:00 hod., v piatok do 14:00 hod. na adrese Dolný Val 37, Žilina. Okrem osobnej návštevy IC EDŽ môžete využiť telefonický kontakt: 041 270 3190, e-mait: posta@europedirectzilina. sk, web: www.europedirectzilina.sk.

Vladimír Tošovec

Komisia zdravotníctva vyhovela petícii(10.11.2015; Oravské noviny; č. 44, SPRAVODAJSTVO , s. 2; LUCIA ŠMIGOVSKÁ)

ODPORÚČANIE TEŠÍ, ALE EŠTE NIČ NEZNAMENÁ Verejnoprospešné alebo zdravotné a sociálne účely? O budúcom využití skeletov polikliniky

rozhodnú krajskí poslanci budúci pondelok. NÁMESTOVO. Takmer 7600 obyvateľov Námestovského okresu podpísalo petíciu za využitie

skeletu polikliniky na zdravotné alebo sociálne účely. Organizátori ju odovzdali zástupcom Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorý nehnuteľnosti vlastní, začiatkom septembra.

Ďalší krôčik k dobrej veci "Hornooravci nahlas vyjadrili svoje potreby," napísala na svoj web členka petičného výboru Danica

Hollá. "Verím, že je veľká nádej na úspech, lebo sa spojili za dobrú vec." Za pozitívum považuje, že 21 starostov z celkového počtu 24 obcí oficiálne vyjadrilo podporu vybudovaniu veľkého centra integrovanej zdravotnej starostlivosti v skelete. Minulý týždeň petíciu prerokovala komisia zdravotníctva ŽSK. Odporučila zastupiteľstvu, aby prevod skeletu na Mesto Námestovo podmienilo jeho účelovým využitím na zdravotné a sociálne účely a ďalšie funkcie potrebné k zabezpečeniu naplnenia tohto základného cieľa. "Ďalší krôčik k dobrej veci," komentovala rozhodnutie komisie Danica Hollá. Petícia je reakciou na zámer samosprávy využiť skelety na nájomné byty a garáže. Aktivisti si myslia, ak sa na výstavbu nemocnice použil výnos z verejnej zbierky v hodnote 213-tisíc eur, jeho budúce využitie by malo byť na prospech celého okresu.

Odborníci sú za Rozhodnutie komisie zdravotníctva víta aj krajský poslanec Igor Janckulík. O to viac, že komisia

dopravy, ktorej je členom, petíciu nepodporila. "Som rád, že odborníci nás jednohlasne podržali. Navyše navrhli rozšíriť účel využitia o činnosti, ktoré so zdravotníctvom a sociálnymi vecami súvisia, ako nájomné byty pre lekárov a zdravotnícky personál, rehabilitačné stredisko alebo kancelárie pre poisťovne." Vyhovieť petícii odporučil aj Úrad Žilinského samosprávneho kraja. "Nebudeme to komentovať, počkáme si na rozhodnutie zastupiteľstva," povedal Milan Rentka, prednosta námestovského mestského úradu. Mesto tvrdí, že voľných priestorov pre zdravotníctvo je v Námestove dosť. Samospráva netají, že bude zvažovať, či kúpi skelety od kraja za euro aj za nových podmienok. Podľa pôvodne schváleného uznesenia, vo februári 2013, bol odpredaj nehnuteľností podmienený ich využitím na verejnoprospešné účely. Prevod skeletov dostanú krajskí poslanci na stôl v pondelok 16. novembra.

Spolupráca štyroch krajov z troch štátov Európy prináša výsledky(10.11.2015; Žilinský večerník; č. 46, Žilinský samosprávny kraj , s. 7; Jana Špiláková)

Príprava projektov pre nové programovacie obdobie je v plnom prúde. EZÚS TRITIA, ktorý združuje 4 kraje - Žilinský, Moravskosliezsky, Sliezsky a Opolský, má rozlohu 34-tisíc m2 a s počtom 7,8 milióna obyvateľov je jedným z najväčších Európskych zoskupení územnej spolupráce. I keď je nové programovacie obdobie 2014 až 2020 na začiatku, Európske zoskupenie územnej spolupráce TRITIA, ktoré združuje štyri kraje z troch európskych štátov, medzi nimi aj Žilinský samosprávny kraj, má plné ruky práce. Príkladom sú operačné programy, ktoré umožňujú financovanie cezhraničnej

spolupráce medzi Poľskom, Slovenskom a Českou republikou, ktoré sa v súčasnosti pripravujú. "Je naozaj pravda, že k samotnému čerpaniu finančných prostriedkov ešte nedochádza, ale z pohľadu manažérov je už toto programovacie obdobie v plnom prúde," povedala Marta Sláviková, riaditeľka spoločnosti. "Pripravujú sa konkrétne projekty a pracuje sa na dokončení príručky pre čerpanie eurofondov v rámci operačných programov cezhraničnej spolupráce."

Praktické výsledky Okrem práce na dokumentoch a zneniach výziev a žiadostí o nenávratný finančný príspevok rieši

zoskupenie aj samotné projektové zámery s konkrétnymi partnermi. EZÚS TRITIA sa zaoberá témami, ktoré presahujú hranice, a sú tak spoločné pre prihraničné regióny Slovenska, Českej republiky a Poľska. Príkladom je projekt pre spoločné monitorovanie kvality ovzdušia na celom území štyroch krajov z troch európskych štátov. Do tejto skupiny patrí okrem Žilinského samosprávneho kraja aj Moravskosliezsky kraj, Sliezske a Opolské vojvodstvo, ktoré sú ako veľká priemyselná oblasť veľmi znečistené. "Špeciálne bude meraná kvalita ovzdušia vo vybraných mestách, okrem Žiliny to budú aj Ostrava, Opole a Rybnik," zdôraznila Marta Sláviková. "Na tomto zámere spolupracujú odborné výskumné ústavy a univerzity zo všetkých troch štátov. Z ďalších projektov sa chystá napríklad analýza odpadového hospodárstva na zistenie možností a kapacít zvozu, uskladnenia, separovania a spracovania odpadu v celom prihraničnom regióne spoločne," priblížila aktuálne a plánované projekty TRITIE Marta Sláviková.

Pripravila Jana Špiláková

Krásy Žilinského kraja lákajú čoraz viac domácich turistov(10.11.2015; Žilinský večerník; č. 46, Žilinský samosprávny kraj , s. 7; Jana Špiláková)

ŽILINSKÝ KRAJ JE DRUHÝ NAJNAVŠTEVOVANEJŠÍ NA SLOVENSKU. POČET NÁVŠTEVNÍKOV MEDZIROČNE STÚPOL O VIAC AKO 9 PERCENT

Turizmu v Žilinskom kraji sa darí. Potvrdzujú to aktuálne čísla návštevnosti jeho regiónov. Takmer desaťpercentný nárast počtu turistov za prvý polrok 2015 v porovnaní s rovnakým obdobím roka minulého poukazuje na stúpajúci záujem o jeho kultúrne pamiatky, prírodu či ponuku aktívneho relaxu. O tom, že za oddychom, zážitkami, kvalitnými službami či dobrým jedlom netreba vždy chodiť ďaleko sa presviedčajú najmä domáci turisti. Z celkového počtu návštevníkov kraja tvorili viac ako 68 percent. V číslach je to viac ako 257-tisíc ľudí.

Kultúra láka v každom regióne Žilinská župa, ktorá je zriaďovateľom 22 kultúrnych inštitúcií, ponúka na obdiv jedinečné kultúrne

a historické pamiatky. Mnohé z nich sú unikátom v rámci Slovenska. Príkladom je skanzen v Novej Bystrici - Vychylovke. Ten privítal za 9 mesiacov tohto roka viac návštevníkov, ako za celú sezónu v minulom roku. Jeho bránami tento rok prešlo 33-tisíc turistov. Miestna úvraťová lesná železnička je unikátnou pamiatkou svojho druhu v Európe i na svete, zážitok z jazdy na nej si vychutnalo do konca septembra 51-tisíc ľudí, čo je viac ako v roku 2014.

Prišli tisíce turistov Medzi stále atrakcie regiónu Orava dlhodobo patrí Oravské múzeum, ktoré pritiahlo tisíce

priaznivcov histórie. Jeho expozícia na Oravskom hrade je dlhodobo najnavštevovanejšou na Slovensku a každoročne si jej romantické zákutia pozrie viac ako 160-tisíc ľudí. Popularite sa teší aj Oravská lesná železnica. Za deväť mesiacov tohto roka odviezla viac ako 33-tisíc pasažierov a jej návštevnosť sa z roka na rok zvyšuje o stovky. Ak hovoríme o histórii a kultúre ako o jednom z hlavných lákadiel regionálneho turizmu, nemožno nespomenúť unikátne čičmianske domčeky, ktorých ornamenty sú súčasťou zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Medzi kultúrne ťaháky patrí aj Budatínsky hrad či hrad Strečno, do ktorých rozvoja investuje Žilinská župa prostredníctvom eurofondov nemalé finančné prostriedky. Hrad Strečno si prišlo do konca septembra pozrieť viac ako 42-tisíc ľudí. Zaujímavé výsledky dosiahlo aj Liptovské múzeum v Ružomberku, ktorého expozície zaznamenali za deväť mesiacov tohto roka viac ako 131-tisícovú návštevnosť. Medzi najväčšie klenoty patrí už tradične Múzeum liptovskej dediny v Pribyline s 50-tisícovou návštevnosťou či Roľnícky dom vo Vlkolínci. Ten prilákal 30-tisíc ľudí. Archeoskanzen Liptovská Mara - Havránok si v minulom roku prišlo pozrieť 11-tisíc návštevníkov a v tomto roku si za deväť mesiacov jeho zaujímavosti pozrelo takmer 10-tisíc ľudí. V regióne Turca je pre milovníkov kultúry a umenia zaujímavá Turčianska galéria v Martine so stálou expozíciou Slovenského moderného

umenia 20. storočia v Turci. V tomto roku prilákala takmer 6 500 priaznivcov moderného umenia.

Lepšie cesty si vyžiadali nemalé investície(10.11.2015; Žilinský večerník; č. 46, Žilinský samosprávny kraj , s. 7; Jana Špiláková)

Správa ciest ŽSK, ktorá sa na Hornom Považí stará o cesty II. a III. triedy, mala aj tento rok plné ruky práce. Do ich úpravy investovala viac ako 183-tisíc eur. Veľkoplošné opravy čakali predovšetkým cesty III. triedy. "Medzi najväčšie investície patrí časť Žilinská Lehota, kde sa náklady vyšplhali na 46-tisíc eur či oprava komunikácie v obci Terchová, časť Šípková. Tam putovala čiastka viac ako 38-tisíc. Nový asfaltový koberec s hrúbkou 50 mm je dnes vo Višňovom a v časti Zbyňov-Klače, kde sa robili aj vysprávky komunikácie. Nový mikrokoberec sa kládol na ceste druhej triedy pri Divinke v auguste tohto roka. Hodnota investície je viac ako 13-tisíc eur," povedal Dezider Szabó, riaditeľ Správy ciest ŽSK - závod Horné Považie. Miesta, ktoré budú cestári v aktuálnom roku robiť, predurčuje zhodnotenie ich technického stavu, ktoré vykonávajú každý rok po ukončení zimnej údržby. Pripravila Jana Špiláková

Stredoškoláci môžu predstaviť svoj podnikateľský zámer(10.11.2015; Oravské noviny; č. 44, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Už po šiestykrát budú stredoškoláci predstavovať svoje nápady v oblasti podnikania a súťažiť o najlepší Stredoškolský podnikateľský zámer. Počas doterajších piatich rokov sa súťaže zúčastnilo dovedna 204 mladých podnikavých ľudí. Žilinská župa v spolupráci s Vedecko-technologickým parkom v Žiline už šesť rokov oceňujú najlepšie podnikateľské zámery stredoškolákov. Cieľom je podporiť ich záujem o vlastné podnikanie a v neposlednom rade ide aj o verejné ocenenie ich inšpiratívnych nápadov a iniciatívy. Súťaž je určená pre študentov všetkých stredných škôl so sídlom na území Žilinského kraja, ktorí súťažia s vlastným realizovateľným podnikateľským zámerom v ľubovoľnej oblasti. Všetci záujemcovia môžu zaslať prihlášky do aktuálneho ročníka súťaže do 5. februára 2016. Tri najlepšie podnikateľské zámery ocení Žilinský samosprávny kraj finančnou odmenou. Okrem toho ich tvorcovia získajú aj bezplatné poradenstvo pri rozpracovaní podnikateľského zámeru, ktoré do súťaže venuje Vedecko-technologický park Žilina. Viac informácií o súťaži a jej podmienkach nájdete na www.zilinskazupa.sk v časti "samospráva".

Opravu cesty dokončia čoskoro(10.11.2015; Turčianske noviny; č. 44, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Na ceste v časti Benice - Príbovce aktuálne usilovne pracujú cestári. Podľa riaditeľa turčianskeho závodu Správy ciest ŽSK Mariána Janíka ide o jednu z najdôležitejších investícií do ciest v regióne. "Na úseku je havarijný stav, nakoľko hĺbka koľají a deformácií dosahuje nadlimitné hodnoty. Je to aj dôsledok komplikovanej situácie dopravy, keďže cesta dlhodobo slúži ako obchádzková trasa cesty od Príboviec do Turčianskych Teplíc. Z tohto dôvodu je tam zvýšený pohyb ťažkých nákladných vozidiel." Oprava úseku odstráni zosuv vozovky a práce by sa mali ukončiť do 15. novembra tohto roka. Investícia si vyžiada 80-tisíc eur. Na opravu ciest minula Správa ciest ŽSK - závod Turiec tento rok 173-tisíc eur. Suma zahŕňala predovšetkým opravy mikrokobercov a povrchu vozovky. Príkladom je cesta v časti Turčiansky Dur, ktorá si vyžiadala investíciu viac ako 50-tisíc eur a v súčasnosti sa dokončuje aj prestavba križovatky Martin - Priekopa. Na financovaní sa podieľajú Žilinský samosprávny kraj a mesto Martin.

Do nemocnice bezpečnejšie(10.11.2015; Oravské noviny; č. 44, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

V Dolnoooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne bude príjazd sanitiek pred budovu nemocnice bezpečnejší, nakoľko v týchto dňoch vyriešili havarijný stav príjazdovej cesty pri vstupe do budovy. "Najmä v zimných mesiacoch, kedy voda na ceste namŕzala, bol pohyb imobilných pacientov problematický. Teraz bude komunikácia určite bezpečnejšia pre pacientov i zdravotníckych pracovníkov," povedal riaditeľ nemocnice Jozef Mintál. Financovanie opravy zabezpečil zriaďovateľ zdravotníckeho zariadenia - Žilinský samosprávny kraj. Nemocnicu však do konca roka čakajú aj ďalšie investície. Naplánovaná je výmena vchodových dverí a počíta sa aj s výmenou okien, ktoré sú v súčasnosti v havarijnom stave. V minulom roku sa realizovala prvá etapa výmeny okien, najmä v izbách pacientov. Investícia bola v objeme 100-tisíc eur. V postupnej výmene však plánuje nemocnica pokračovať aj v ďalších častiach budovy, vrátane polikliniky.

Lepšie cesty si vyžiadali nemalé investície(09.11.2015; Žilinské noviny; č. 44, žilinský samosprávny kraj , s. 5; Redakcia)

Správa ciest ŽSK, ktorá sa na Hornom Považí stará o cesty II. a III. triedy, mala aj tento rok plné ruky práce. Do ich úpravy investovala viac ako 183-tisíc eur. Veľkoplošné opravy čakali predovšetkým cesty III. triedy. "Medzi najväčšie investície patrí časť Žilinská Lehota, kde sa náklady vyšplhali na 46-tisíc eur či oprava komunikácie v obci Terchová, časť Šípková. Tam putovala čiastka viac ako 38-tisíc. Nový asfaltový koberec s hrúbkou 50 mm je dnes vo Višňovom a v časti Zbyňov-Kľače, kde sa robili aj vysprávky komunikácie. Nový mikrokoberec sa kládol na ceste druhej triedy pri Divinke v auguste tohto roka. Hodnota investície je viac ako 13-tisíc eur," povedal Dezider Szabó, riaditeľ Správy ciest ŽSK - závod Horné Považie. Miesta, ktoré budú cestári v aktuálnom roku robiť, predurčuje zhodnotenie ich technického stavu, ktoré vykonávajú každý rok po ukončení zimnej údržby.

V galérii sa dá snívať, cestovať(10.11.2015; Oravské noviny; č. 44, KULTÚRA , s. 8,9; LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ)

Oravská galéria má 50-ročnú históriu. Aj do budúcnosti má túžbu ponúkať umenie, ktoré spája vizuálny zážitok a duchovný rozmer v takom rozsahu, aby naplnila nový slogan Vidieť - prežiť - poznať.

Hovoríme s Evou Ľuptákovou, riaditeľkou Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. V počiatočnom období sa galéria venovala najmä zberateľskej a výskumnej činnosti. Za prvé dva

roky existencie sústredila 1 920 exponátov, ktoré položili základ dnešných kolekcií. Koľko umeleckých diel vlastní galéria dnes?

Zberateľstvu sa nikdy neprestala venovať. Práve ono sa stalo dominantným a fundamentálnym pre budúce trvalé expozície, ktorých má galéria deväť v troch okresoch Oravy. Každá iná slovenská galéria by mala problém, a vlastne aj má, postaviť toľko kvalitných a zaujímavých kolekcií. Do konca roka 2015 sa galéria stará o 8 500 výtvarných diel v ôsmich výtvarných disciplínach.

Podľa čoho ich vyberáte? Čo musí spĺňať dielo, aby sa dostalo do zbierkového fondu Oravskej galérie?

Podľa kvality, podľa historického obdobia, podľa kontextov, ktoré dlhoročne vytvárame pri budovaní zbierky.

Čo je základným poslaním galérie dnes? Súvisí s rozširovaním zbierok aj záujem ľudí o výtvarné umenie?

Poslanie Oravskej galérie sa nemení. Nemá sa prečo. Program a smerovanie boli skutočne sformulované nadčasovo a celých päť decénií aj dôsledne napĺňané. Moji predchodcovia, zakladatelia

galérie Ignác Kolčák, Ctibor Belan a Juraj Langer odviedli priekopnícku, diplomatickú a odbornú robotu v takom rozsahu, aký sa potom už na Slovensku nezopakoval. Záujem ľudí o výtvarné umenie je samostatná kapitola. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že áno, zbierky súvisia so záujmom ľudí o výtvarné umenie. Ak ponúkneme kvalitný výstavný titul, je oň záujem. Ak niečo zanedbáme, veľmi rýchlo sa to na návštevnosti prejaví.

Pri zrode Oravskej galérie ju ľudia nazvali "oravskou šťukou". Prečo? Akým prirovnaním by ste ju nazvali dnes?

Asi preto, že bola dravá, ochotná sa popasovať so všetkými prekážkami, ktoré musela prekonať. Veľmi sa v hodnotení rýb nevyznám, ale myslím si, že je pokladaná za kvalitnú rybu. Rozhodne mäsko je dobré. A dnes? Nič by som nemenila. Celé desaťročia sa snažíme robiť poctivú galerijnú robotu, snažíme sa o to, aby sme boli dôveryhodní a samozrejme sa tešíme zo všetkých úspechov, malých, alebo aj tých väčších. A k tomu je trochu dravosti vždy treba.

Vediete galériu od roku 1984, teda už 31 rokov. Ktoré obdobie bolo pre ňu najpriaznivejšie a naopak, ktoré umeniu príliš neprialo?

Nemám pocit, že by som mala hovoriť o prajných a neprajných rokoch. Z jednoduchého dôvodu. Tím ľudí, ktorý robí v Oravskej galérii, je od vzniku galérie nastavený na vysoký výkon a pracovitosť. Vždy sa musel spoľahnúť len na seba a svoje schopnosti. V každom desaťročí sa nám podarilo zrealizovať niečo mimoriadne - či už rekonštrukcie budov, revitalizácia stálych expozícií a vybudovanie nových, zakúpenie novej osobnej motorovej lode, dobudovanie bezpečnostného systému a mnohé ďalšie práce, ktoré sme sa naučili robiť vo vlastnej réžii a s našimi kmeňovými zamestnancami. A čo je veľmi dôležité, ani v jednom desaťročí sme nepoľavili v dopĺňaní zbierkového fondu galérie. Viackrát sa v histórii potvrdilo, že čím zložitejšiu dobu sme žili, o to bola invenčnejšia pre umenie a témy, ktoré umelci spracúvali. Dĺžka pôsobenia pre mňa osobne znamená ešte väčší pocit zodpovednosti, ktorý zaväzuje.

Ako vnímate záujem verejnosti o umenie všeobecne? Zmenil sa za polstoročie? Akú úlohu zohrávajú galérie pri budovaní citu ku kráse?

Samozrejme, s dobou sa mení aj záujem návštevníka. Dnes je už poučenejší, rozhľadenejší, má k dispozícii súčasné technológie, ktoré mu umožňujú prístup k neobmedzenému množstvu informácií. Aj Oravská galéria ponúka v súčasnej dobe virtuálnu prehliadku stálych expozícií v Župnom dome v Dolnom Kubíne, ktorú sme pripravili v rámci Google Art Projektu. Úžasná vymoženosť v nedávnej minulosti nepredstaviteľná. Je otázne, či a nakoľko toto všetko pomáha formovať vkus a cit pre umenie. Chcela by som veriť, že áno.

Dá sa povedať, že výtvarné diela predstavujú krásno? V 21. storočí sa vnímanie a pohľady na výtvarné umenie výrazne zmenili. Dnes už nie je prioritou

vizuálne príťažlivá forma, dôležitým je aj obsah a aj posolstvo, ktoré v sebe dielo nesie. S kritériami vnímania umenia napríklad v intenciách 19. storočia by sme už dnes nevystačili. Dokonale realisticky namaľovaný portrét, alebo krajinu nahradila fotografia a poslanie vizuálneho umelca dostalo nové kontúry.

Ste historičkou umenia, prečo ste si vybrali práve túto profesiu? Ako to už v živote býva, na strednej škole v Spišskej Novej Vsi, kde som študovala bytovú

architektúru, som nemala o profesii historika umenia ani potuchy. Vybral mi ju vlastne môj profesor, ktorému bolo jasné, že zo mňa nikdy nebude dobrá bytová architektka. Postupne mi pribúdalo viac a viac teórie o umení, pripravovala som prednášky pre spolužiakov a bolo len prirodzené, že som si podala prihlášku na Filozofickú fakultu do Brna. V tom roku vedu o výtvarnom umení v Bratislave neotvárali a dodnes som vďačná osudu či okolnostiam za dar, ktorým bolo moje štúdium na Masarykovej univerzite. Rada by som uviedla definíciu historika umenia - kurátora, ktorú vymysleli študenti umeleckých škôl. Kto je kurátor? Vedec, manažér, esejista, sprostredkovateľ, tvorca výstav, hľadač, umelec, modelový divák, manipulátor, mediátor, project manager, finančný manažér, marketing / fundraising / PR manažér, produkčný, facilitátor, liaison officer, dievča / chlapec pre všetko, uomo universale. Súhlasíte?

Ktoré obdobie vo vývoji umenia, ktorý smer, je vám osobne najbližší? Neodpoviem jednoznačne. Ani sa to celkom nedá. Po tých desaťročiach v jednej profesii, v jednej

robote mám "profesionálnu deformáciu". Okamžite začnem dielo vyhodnocovať, posudzovať, ak je voľné, už ho komponujem do kolekcie zbierok našej galérie. Školu som končila diplomovou prácou z gotickej architektúry. So stredovekom sa stretávam dodnes, ale už s maliarskymi a sochárskymi dielami. Gotika je pre mňa krásna, farebná, plná nerozlúštených tajomstiev a príbehov, ale nechala miesto aj pre ďalšie umelecké štýly. Pracovať v takej galérii, ako je Oravská, je veľkým šťastím, pretože disponuje kvalitným zbierkovým fondom a v tom sa dá krásne snívať, cestovať a ak je to

potrebné, tak aj stratiť sa. V istom období sa často hovorilo niektorým "moderným" dielam gýč. To slovo sa vytratilo. Je to

tak? Prečo? Pretože sa význam slova gýč zmenil, spresnil a mnoho umelcov dnes programovo pracuje s týmto

fenoménom, avšak v úplne iných súvislostiach. Dnes sa "gýč" vystavuje vo svetových renomovaných galériách. Je to aj otázka interpretácie a musíme dodať, že aj veľmi subjektívna.

Počas polstoročia existencie získala niekoľko významných ocenení, ktoré si vážite najviac? Všetky. Jednotlivcovi i kolektívu, každému padne dobre, keď si niekto všimne jeho prácu, ocení ju.

V tej našej sa veľmi nemôže jednať o falošné a lichotivé pochvaly. Ocenenia sú za konkrétnu robotu, ktorú je možné vidieť, čítať a vyjadruje sa k nej odborná i laická verejnosť. Keby nebola práca dobrá, poctivo urobená, zodpovedná, verím tomu, že by nás nekompromisne podrobili kritike a napríklad by k nám prestali chodiť aj naši návštevníci. Barometre merania úspechu sú veľmi citlivé a presné ako lekárnické váhy. Je ťažké vybrať len jedno vyznamenanie a vyzdvihnúť ho, pretože každé sme dostali za iné aktivity.

Oravská galéria ako jediná na Slovensku, a zrejme ich ani vo svete nie je veľa, prevádzkuje motorovú loď a teda zamestnáva aj lodivoda. Aké ďalšie profesie sú potrebné pre chod galérie? Koľko ľudí sa stará o jej fungovanie?

Lodivod je pekne povedané, presné pomenovanie je lodný kapitán 3. triedy, čo upresňuje, že sa jedná o vnútrozemské uzavreté vodné plochy. Pre Oravskú galériu, Slanický ostrov umenia a v neposlednom rade pre návštevníkov je to mimoriadne dôležitá a aj nenahraditeľná pracovná pozícia. Od roku 1973 do dnešných dní ju zastáva Stanislav Bodorík. Galéria prevádzkuje na Orave v troch okresoch deväť trvalých expozícií a tu môžeme pokračovať vo vymenovaní profesií. Historik umenia, kurátor, správca zbierok, konzervátor, galerijná pedagogička, účtovníčka, referentka MTZ, údržbári, upratovačky, informátori a lektori na výstavách. Vymenovala som ich viac ako v galérii pracuje, teda 12 kmeňových zamestnancov na plný pracovný úväzok. Kumulácie radšej nerátam. Okrem toho je potrebné zabezpečiť sezóny na Slanickom ostrove umenia a v Galérii Márie Medveckej a celoročne na výstavách v Župnom dome, a to zabezpečujú ďalší zamestnanci v rôzne nastavených úväzkoch. Odkedy som sa v galérii zamestnaná, od vtedy si pamätám nedostačujúci, poddimenzovaný stav pracovníkov. Riešenie vždy záviselo od zriaďovateľa, od zaradenia jednotlivých pozícií v pracovnom katalógu a ich finančného ohodnotenia. Keby prevažná väčšina zamestnancov galérií a ostatných kultúrnych zariadení nemala svoju robotu rada a zároveň ako koníčka, dávno by v nich nemal kto pracovať. V týchto súvislostiach by bolo dobré uvedomiť si, že sa jedná hlavne o špecializované, odborné pozície. V minulosti to fungovalo tak, že sa mladí kolegovia mohli učiť pri tých starších a výmena bola kontinuálna. Súčasné preferované manažérske výmeny svedčia o úplne inej situácii.

Kedysi sa zvyklo hovoriť Doma nikto nie je prorokom. Ľudia si neuvedomovali, že majú v okolí umelca. Je to príklad nielen takého Van Gogha, ale aj deda Siváňa z Babína. Zmenila sa doba? Čím to je?

V minulých storočiach to naozaj platilo, ale dnes? Aj Dedo Siváň si trochu slávy užil už za života. Citujem ho - "Dobré časy nastali, keď nastali galérie." Doba, ktorú žijeme, je taká, že ak sa o výtvarnom umelcovi nehovorí a nepíše ešte za jeho života, akoby ani nebol. Čo pripravujete do ďalšej polstoročnice, aký darček by si Oravská galéria priala k jubileu? Vzhľadom na to, že sme vnímaní skôr ako konzervatívna galéria, prajeme si stabilného, vnímavého návštevníka, veľa kvalitného umenia, do ktorého môžeme načrieť a kontinuálne dopĺňať zbierky, pretože ony sú srdcom každej zbierkotvornej inštitúcie. Sú bonitným zdrojom pre výstavné tituly, ktoré pripravuje nielen naša galéria, ale pravidelne si ich zapožičiavajú aj iné slovenské a európske galérie. No a k tomuto želaniu nám všetkým bude postačovať trochu zdravia a nebolo by od veci, keby sa zmenilo a zlepšilo financovanie kultúry ako takej. Máme do budúcnosti túžbu ponúkať umenie, ktoré spája vizuálny zážitok a duchovný rozmer v takom rozsahu, aby sme naplnili náš nový slogan Vidieť - prežiť - poznať.

Skanzen a železnička ukončili ďalšiu sezónu(09.11.2015; Žilinské noviny; č. 44, REGIÓN/INZERCIA , s. 9; Darina Hnidková)

Skanzen a železnička ukončili sezónu. Toto leto mali rekordný počet návštevníkov. NOVÁ BYSTRICA. Sezóna v Skanzene a na Kysuckooravskej lesnej železnici v Novej

Bystrici-Vychylovke ohlásila koniec. Po polročnej prevádzke týchto dvoch expozícií Kysuckého

múzea v Čadci sa ich brány posledným podujatím "Zatváranie brán skanzenu" opäť na polroka zatvoria. "Ak by som mala hodnotiť tohtoročnú sezónu, tak by som ju zapísala ako "Rekordy v návštevnosti", a to myslím návštevnosť v skanzene aj na železničke spolu. Toto leto bolo extrémne nielen na vysoké teploty, ale aj na návštevnosť," povedala Janka Berešová, vedúca Skanzenu. Národopisnú expozíciu v prírode, prezentujúcu kopaničiarsky spôsob osídlenia, charakteristický pre kysucký región - skanzen a železničku, navštívilo celkom 91 081 návštevníkov. Ak to porovnáme s minulým rokom, návštevnosť opäť stúpla o 8 563 návštevníkov. No nie sú to len objekty ľudovej architektúry, ktoré lákajú návštevníkov, ale hlavne víkendové folklórne programy, na ktorých svoju spevácku, tanečnú i hereckú tvorbu prezentujú ľudové hudby, folklórne skupiny a súbory. V tomto roku ich bolo pripravených 26 a jeden nás čaká v zimnom období, kedy sa po tretíkrát predstaví skanzen aj v zimnom šate, na podujatí "Na Luciu".

Darina Hnidková