vychovny poradca v skolskom systeme poradenstva

Žilinský samosprávny kraj

odbor školstva Ul. Komenského 48

011 09 Žilina

Výchovný poradca v školskom systéme pedagogicko-psychologického

poradenstva

(metodicko-informačný materiál pre výchovných poradcov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja)

Autor: PaedDr. Peter Majer Recenzenti: PaedDr. Anna Krušinová, PhDr. Janka Tholtová, PaedDr. Eva Ivanová

marec 2006

Výchovný poradca v školskom systéme pedagogicko-psychologického poradenstva

1

Obsah Úvod 2 1. Výchovné poradenstvo 3 2. Školský systém a výchovné poradenstvo 4 2.1. Školské poradenské zariadenia a špeciálne výchovné zariadenia 6 2.2. Výchovný poradca v školskom systéme výchovného poradenstva 7 2.3. Pracovná náplň, metódy práce a minimálne štandardné podmienky v práci výchovného poradcu 10 2.4. Základná dokumentácia výchovného poradcu 11 3. Poradenský proces 12 3.1. Fázy poradenského procesu 12 3.2. Krízová intervencia v školskom prostredí 13 3.3. Základné metódy a formy práce výchovného poradcu s poradenskými psychológmi 14 3.4. Základné metódy a formy práce výchovného poradcu s triednymi učiteľmi 16 4. Výchovný poradca v procese humanizácie školstva 17 4.1. Humanizácia výchovy a vzdelávania 17 4.2. Pedagogické spôsobilosti výchovného poradcu 18 Záver 19 Prehľad použitej literatúry 20 Prílohy 1. Legislatívne predpisy v práci výchovného poradcu 21 2. Adresár školských poradenských a preventívnych zariadení v Žilinskom kraji 22


2

Úvod

Výchovné (pedagogicko-psychologické) poradenstvo predstavuje jednotne organizovanú

sústavu špecializovaných odborných služieb, ktoré sú integrálnou súčasťou systému výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách. Hlavnou úlohou výchovného poradenstva je pomáhať riešiť špecifické otázky psychického, výchovného a sociálneho vývinu detí a mládeže. V dôsledku technologických a kultúrno-spoločenských zmien sa podstatne zvýšila intenzita ľudských problémov a mladí ľudia stále častejšie hľadajú podporu mimo rodinného prostredia. Pre školské prostredie sú typické problémy žiakov v správaní, učení a neistota pri voľbe ďalšieho štúdia a povolania – intervencia má charakter pedagogického poradenstva. Často sa riešia osobné problémy žiakov (intolerancia, šikanovanie, delikvencia, dôsledky toxikománie) – intervencia má charakter psychologického poradenstva.

Metodicko-informačný materiál „Výchovný poradca v školskom systéme pedagogicko-psychologického poradenstva“ je určený pre výchovných poradcov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Obsah materiálu vychádza z rešpektovania súčasnej legislatívy v rezorte školstva a osobitných podmienok vývoja pedagogicko-psychologického poradenstva v Žilinskom kraji po roku 2003, kedy došlo k zmene systému riadenia základného a stredného školstva (zánik Odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry pri Krajskom úrade v Žiline, posilnenie kompetencií Žilinského samosprávneho kraja a Krajského školského úradu v Žiline). Cieľom metodicko-informačného materiálu je oboznámiť výchovných poradcov stredných škôl so základmi pedagogicko-psychologického poradenstva a analyzovať charakteristické znaky poradenského procesu.

Verím, že predložený materiál osloví výchovných poradcov stredných škôl a umožní im konfrontovať svoju činnosť s požiadavkami odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja v oblasti výchovného poradenstva. Zároveň chcem poďakovať PaedDr. Anne Krušinovej (Krajský školský úrad v Žiline), PhDr. Janke Tholtovej (Pedagogicko-psychologická poradňa, Námestovo) a PaedDr. Eve Ivanovej (Metodicko-pedagogické centrum, Bratislava) za cenné pripomienky a recenziu metodicko-informačného materiálu.

Autor


3

1. Výchovné poradenstvo

Poradenstvo považujeme za metódu, pomocou ktorej nadväzujeme vzťah a pomáhame ľuďom, s cieľom poskytnúť im príležitosť k objavovaniu seba a objasňovaniu problému spôsobom, ktorý im môže priniesť viac osobného uspokojenia a ďalších zdrojov. Poradenstvo sa využíva v práci s jednotlivcami, pármi, rodinami alebo skupinami a môže sa uplatniť v rôznych prostrediach. Pod pojmom „výchovné poradenstvo“ rozumieme organizovanú sústavu špeciálnych odborných poradenských služieb (v oblasti výchovy a vzdelávania detí a mládeže), ktoré sú uskutočňované zamestnancami inštitúcií výchovného poradenstva (funkcia výchovného poradcu v škole, metodici pedagogicko-psychologických poradní a pod.). Spoločenskou funkciou výchovného poradenstva je poskytovať odborné poradenské služby deťom a mládeži, rodičom, zákonným zástupcom, vedeniu škôl, pedagogickým zamestnancom škôl a pracovníkom zariadení a inštitúcií, ktoré zaisťujú starostlivosť o deti a mládež. Výchovné poradenstvo plní uvedené úlohy: a) prispieva k utváraniu všestranne rozvinutej a zdravej osobnosti detí a mládeže v procese ich výchovy a vzdelávania, b) podieľa sa na riešení problémov vo vývoji, výchove a vzdelávaní detí a mládeže, c) pomáha riešiť pedagogické a psychologické otázky profesijnej orientácie žiakov základných a stredných škôl. Teoretická koncepcia výchovného poradenstva vychádza z poznatkov súčasných pedagogických a psychologických vied, no využíva i poznatky ďalších vied, ktoré skúmajú z rôznych aspektov človeka v jeho mnohostranných vzťahoch a súvislostiach s prírodou a spoločnosťou (obr. 1).

Obr. 1: Výchovné poradenstvo v systéme vedných odborov starostlivosti o deti a mládež

Zdroj: Boroš, J. a kol.: Výchovné poradenstvo. Bratislava: SPN, 1978. Medzi najdôležitejšie charakteristiky výchovného poradenstva patria: a) interdisciplinárny charakter – vyjadruje nevyhnutnosť spolupráce odborných zamestnancov pri riešení poradenských úloh, b) inštitucionalizovaný charakter – zahŕňa sústredenie práce odborníkov do osobitných organizačných útvarov a špecializovaných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú poradenstvom, c) multisférový charakter – vychádza z pomoci inštitúciám a rezortom, ktoré plnia spoločenské funkcie k jednotlivcovi, d) profesionalizovaný charakter – vychádza zo zriadenia funkcie výchovného poradcu a potreby jeho profesionalizácie, e) procesuálny charakter – zdôrazňuje riešenie problémov prebiehajúcich v čase, f) personalistický charakter – orientuje sa na osobnosť a celistvý vývin osobnosti, g) biodromálny charakter – zdôrazňuje interakciu osobnosti s podmienkami sociálneho a životného prostredia, h) formatívno-rozvíjajúci charakter – vyjadruje vplyv pôsobenia poradenstva na život v spoločnosti.

výchovné poradenstvo

vedné odbory (ekonomika, pedagogika,

psychológia, biológia, medicína, sociológia)

oblasti poradenstva (výchova a vzdelávanie, rodina a partnerstvo, kariéra, špeciálna

výchova a vzdelávanie)


4

2. Školský systém a výchovné poradenstvo

Školský systém (školská sústava) je súbor všetkých školských inštitúcií, ktoré zaisťujú výchovu a vzdelávanie. Štruktúru výchovno-vzdelávacej sústavy určujú zákony (napr. zákon FZ č. 29/1984 Z.z. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov) a podrobnosti fungovania jej jednotlivých súčastí upravujú vyhlášky Ministerstva školstva SR (napr. vyhláška MŠ SR č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach) a legislatívne normy a predpisy centrálnych úradov (napr. nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov). Vzdelávací systém v Slovenskej republike poskytuje rôzne stupne vzdelania, ktoré tvorí základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie a vysokoškolské vzdelanie. Poskytujú ich základné školy, stredné školy (gymnázium, stredná odborná škola, stredné odborné učilište a učilište, združená stredná škola) a vysoké školy (obr. 2).

Obr. 2: Školský systém v Slovenskej republike

Zdroj: Baďuríková, Z. a kol.: Školská pedagogika, Bratislava: UK, 2001. Súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy sú školské zariadenia, ktorých pôsobnosť je orientovaná najmä na oblasť výchovy a záujmového vzdelávania. Školské zariadenia sú: a) výchovno-


5

vzdelávacie (školské kluby detí, školské strediská záujmovej činnosti, centrá voľného času, domovy mládeže, školy v prírode), b) špeciálne výchovné (zariadenia výchovnej prevencie, zariadenia náhradnej výchovy), c) poradenské (pedagogicko-psychologické poradne, zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva), d) záujmovo-vzdelávacie (jazykové školy, štátne jazykové školy, stenografická škola), e) školské účelové (zariadenia školského stravovania, strediská praktického vyučovania, zariadenia služieb škole). Školy a školské zariadenia uskutočňujú zámerný profesionálny výchovno-vzdelávací (pedagogický) vplyv na deti a mládež predovšetkým na sociálnej a kultúrnej úrovni. Z psychologického hľadiska je cieľom ich činnosti harmonizácia osobnostného vývinu detí a mládeže a psychologická regulácia správania žiakov. Psychologické poradenstvo je v zmysle zákona NR SR č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov psychologickou činnosťou. Jeho primárnym cieľom je vytvárať komplexné podmienky pre zdravý psychický vývin mladej generácie a pre predchádzanie psychickým poruchám. Výchovné poradenstvo je v zmysle zákona NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach výchovnou činnosťou. Jeho primárnym cieľom je vytvárať komplexné podmienky pre zdravý sociálny a kultúrny vývin mladej generácie a predchádzať výchovno-vzdelávacím problémom. Na účely psychologického a výchovného poradenstva sú v rezorte školstva zriadené školské poradenské zariadenia (pedagogicko-psychologické poradne, zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva – špeciálnopedagogické poradne a detské integračné centrá) a špeciálne výchovné zariadenia (zariadenia výchovnej prevencie – centrá výchovnej a psychologickej prevencie, liečebno-výchovné sanatóriá a diagnostické centrá). Činnosť pedagogicko-psychologických poradní a zariadení špeciálnopedagogického poradenstva usmerňuje zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach a vyhláška MŠ SR č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach, podľa ktorých odborné služby v oblasti výchovného poradenstva, špeciálnopedagogického poradenstva a starostlivosti o deti a mládež poskytujú poradenské zariadenia - pedagogicko-psychologické poradne, špeciálnopedagogické poradne, detské integračné centrá (v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov) (graf 1).

Graf 1: Prehľad pedagogicko-psychologických poradní a špeciálnopedagogických poradní v Žilinskom kraji v zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline k 1.9. 2005

2

1

2 2

3

1

3

2

1 1

0

1

2

3

počet zariadení

Kysuce Liptov Orava Považie Turiec

regióny

pedagogicko-psychologické poradne špeciálnopedagogické poradne

Zdroj: Prehľad škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline k 1.9.2005.


6

2.1. Školské poradenské zariadenia a špeciálne výchovné zariadenia

Pedagogicko-psychologické poradne plnia úlohy odbornej a psychologickej diagnostiky, odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti a úlohy v otázkach poradenstva v oblasti výchovy, vzdelávania a osobnostného profesijného vývinu. Ich zriaďovateľom je štátna správa v rezorte školstva. Medzi najčastejšie aktivity patria vyšetrenia školskej zrelosti, pomoc pri profesijnej orientácii, ťažkosti s učením a správaním, pomoc v krízových situáciách a preventívne aktivity. Problémy, s ktorými sa môžete obrátiť na pedagogicko-psychologické poradne: detský strach, poruchy pozornosti, zmeny v správaní, agresivita, hyperkativita, šikanovanie, školská zrelosť, emocionálne problémy, psychosomatické ťažkosti a vývinové poruchy učenia.

Špeciálnopedagogické poradne poskytujú diagnostické, psychologické, psychoterapeutické, špeciálnopedagogické a rehabilitačné služby, intervencie a starostlivosť zdravotne postihnutým deťom a mládeži, poradenské a metodické služby zákonným zástupcom, pedagogickým a nepedagogickým zamestnancom. Zriaďujú sa spravidla pri špeciálnych materských školách, špeciálnych základných školách a špeciálnych základných školách pre deti s poruchami zraku, sluchu, reči a deti telesne postihnuté. Problémy, s ktorými sa môžete obrátiť na špeciálnopedagogické poradne: vývinové poruchy učenia, poruchy pozornosti, odborná starostlivosť o deti s postihnutím a pod. Centrá výchovnej a psychologickej prevencie sa zameriavajú na univerzálnu a selektívnu prevenciu porúch správania predovšetkým ambulantnou formou. Špeciálnou výchovnou a psychologickou starostlivosťou sa snažia systémovo pôsobiť na osobnosť dieťaťa a jeho sociálne prostredie – rodinu, školu, priateľov. Problémy, s ktorými sa môžete obrátiť na centrá výchovnej a psychologickej prevencie: záškoláctvo, asociálne, antisociálne a maladaptívne správanie, delikvencia, narkománia, šikanovanie, negativizmus, nedisciplinovanosť a pod. Diagnostické centrá prijímajú deti a mládež na dvojmesačné až trojmesačné pobyty na základe súdneho rozhodnutia alebo žiadosti zákonného zástupcu. Ako koedukované sa vytvárajú pre deti od troch do pätnásť rokov, ako nekoedukované pre mládež. Ich úlohou je komplexná psychologická a špeciálnopedagogická diagnostika, stanovenie prognózy a vhodných výchovných postupov. Problémy, s ktorými sa môžete obrátiť na diagnostické centrá: týrané a zneužívané deti, deti odobraté z nefunkčnej rodiny, poruchy správania, delikvencia, narkománia, predčasné sexuálne správanie. Na ciele poradenstva sú v rezorte školstva zriadené profesie výchovného poradcu, školského psychológa, školského špeciálneho pedagóga a koordinátora prevencie drogových závislostí a sociálno-patologických javov. Školský psychológ a školský špeciálny pedagóg sú zamestnancami školy, ktorých metodicky vedie a usmerňuje príslušná pedagogicko-psychologická poradňa. Odbornú a metodickú koordináciu poradenských zariadení v rezorte školstva zabezpečuje: a) Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie - vedecko-výskumné pracovisko na komplexné skúmanie psychického a osobnostného rozvoja detí a mládeže - skúma podmienky vývinu detí v rodine a v školských zariadeniach, zabezpečuje základný a aplikovaný výskum, metodicky usmerňuje sústavu výchovného poradenstva, b) Štátny pedagogický ústav - výskumné, odborno-metodické pracovisko, ktorého činnosť sa zameriava na zabezpečovanie odborného a metodického riadenia základných a stredných škôl a školských zariadení, na tvorbu koncepcií a základných pedagogických dokumentov, výskum a prieskum, ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, riadenie, koordináciu a odborno-metodické usmerňovanie, poradenskú, edičnú a publikačnú činnosť a spoluprácu s vysokými školami a inými subjektami, c) Štátny inštitút odborného vzdelávania - koordinačný, pedagogicko-poradenský, vzdelávací, výskumno-vývojový, informačný, odborno-metodický a riadiaci orgán pre sieť stredných


7

odborných škôl, stredných odborných učilíšť a združených stredných škôl, d) Ústav informácií a prognóz školstva - ústredné metodické a koordinačné stredisko informačného systému rezortu školstva, koncepčné a výskumné pracovisko v oblasti rozvoja a prognózovania školstva, starostlivosti o mládež, riadenia školstva a ekonomiky vzdelávania, rezortné pracovisko na spracovanie štatistík o vzdelávaní a národné stredisko pre ekvivalenciu dokladov o vzdelávaní. 2.2. Výchovný poradca v školskom systéme výchovného poradenstva

Funkcia výchovného poradcu bola ustanovená v roku 1962 na základných školách a v priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov aj na stredných školách - ako jeden z troch článkov systému výchovného poradenstva. Druhý článok predstavovala pedagogicko-výchovná poradňa a tretím bola poradňa pre voľbu povolania, z ktorých vznikli pedagogicko-psychologické poradne. Postavenie a úlohy výchovného poradcu sú vymedzené nasledovnými právnymi normami: zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach, vyhláška MŠ SR č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach, nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, vyhláška MŠ SR č. 42/1996 Z.z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov. Výchovný poradca je pedagogický zamestnanec školy, menovaný do funkcie riaditeľom školy na základe menovacieho dekrétu. Funkcia výchovného poradcu je časovo neobmedzená, v závislosti od kvality a výsledkov práce. Poslaním výchovného poradcu je poskytovanie odbornej psychologickej a pedagogickej starostlivosti žiakom, rodičom a pedagogickým zamestnancom školy. Výchovný poradca plní úlohy školského poradenstva – popri svojej pedagogickej činnosti – v otázkach výchovy, vzdelávania, profesijnej orientácie a v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu mládeže. Sprostredkúva prepojenie školy s odbornými zariadeniami, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o deti a mládež. Poskytuje metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom školy a zákonným zástupcom žiaka. Výchovný poradca zodpovedá za plnenie úloh riaditeľovi školy, je členom vedenia školy, pravidelne sa zúčastňuje zasadnutí pedagogických rád, na ktorých informuje o riešení otázok v oblasti výchovy. Prácu výchovného poradcu základnej školy metodicky usmerňujú Metodicko-výskumný kabinet výchovného a psychologického poradenstva a prevencie Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (prostredníctvom pedagogicko-psychologických poradní), školský úrad obce alebo mesta (v spolupráci s Krajským školským úradom) a oblastné pedagogicko-psychologické poradne (obr. 3). Prácu výchovného poradcu strednej školy metodicky usmerňujú Metodicko-výskumný kabinet výchovného a psychologického poradenstva a prevencie Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (prostredníctvom pedagogicko-psychologických poradní), metodické oddelenie odboru školstva zriaďovateľa školy (v spolupráci s Krajským školským úradom), krajská pedagogicko-psychologická poradňa a oblastné pedagogicko-psychologické poradne (obr. 4). V zmysle nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov sa základný úväzok učiteľa vykonávajúceho funkciu výchovného poradcu znižuje na základnej a strednej škole (podľa počtu žiakov) - do 300 žiakov o 1 vyučovaciu hodinu, od 301 do 600 žiakov o 2 vyučovacie hodiny, nad 601 žiakov o 3 vyučovacie hodiny.


8

Obr. 3: Odborná a metodická koordinácia výchovného poradenstva v základných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti obecných a mestských úradov Žilinského kraja

Zdroj: Zákon NR SR č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláška MŠ SR č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach.

Obr. 4: Odborná a metodická koordinácia výchovného poradenstva v stredných školách v zriaďovateľskej

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

Zdroj: Zákon NR SR č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláška MŠ SR č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach.

Školský úrad obce/

mesta

Výskumný ústav detskej psychológie a

patopsychológie

Krajský školský úrad

v Žiline

základné školy a školské

zariadenia

školské poradenské zariadenia a školské špeciálne výchovné

zariadenia

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

Metodicko-pedagogické centrá Slovenskej republiky

Odbor školstva Žilinského

samosprávneho kraja

Výskumný ústav detskej psychológie a

patopsychológie

Krajský školský úrad

v Žiline

stredné školy a školské

zariadenia

školské poradenské zariadenia a školské špeciálne výchovné

zariadenia

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

Metodicko-pedagogické centrá Slovenskej republiky


9

Činnosti výchovného poradcu možno deliť podľa viacerých kritérií: a) kritérium poskytovania služieb – informačná, preventívna, identifikačno-diagnostická, orientačná činnosť, b) kritérium spôsobu realizácie – individuálne, skupinové a hromadné akcie, c) kritérium cieľovej skupiny – služby, rady, návrhy, konzultácie pre žiakov, učiteľov, vychovávateľov, rodičov, d) kritérium oblasti aktivít a služieb – problémy a ťažkosti žiakov v učení a správaní, rozhodovanie pri voľbe povolania, narušenie sociálnych vzťahov v triede, psychohygienické otázky v školskom prostredí. K. Horváthová (2002) vymedzuje hlavné činnosti výchovného poradcu v základnej a strednej škole: 1) poradenská činnosť – poradenstvo v otázkach výchovy a vzdelávania, profesijnej orientácie a v oblasti prevencie delikventného a problémového vývinu detí a mládeže, 2) konzultačná činnosť – zameraná na poskytovanie konzultácií žiakom a ich zákonným zástupcom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov a poskytovanie informácií o formách štúdia na stredných a vysokých školách a možnostiach voľby povolania, 3) koordinačná činnosť – sprostredkovanie prepojenia školy s poradenskými zariadeniami a inými odbornými zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o deti a mládež a poskytovanie metodickej pomoci pedagogickým zamestnancom. M. Klimová (1987) špecifikuje tieto úlohy výchovného poradcu: 1. informačná činnosť: a) poskytuje žiakom, zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom školy informácie o činnosti zariadení výchovného poradenstva a možnostiach využívania ich odborných služieb, informácie z oblasti utvárania všestranne rozvinutej osobnosti žiakov v procese výchovy a vzdelávania, informácie z oblasti prevencie a nápravy problémov, ktoré sa vyskytujú vo vývoji, výchove a vzdelávaní detí a mládeže a informácie o štúdiu na stredných školách, vysokých školách a voľbe povolania, b) poskytuje informácie zamestnancom inštitúcií a organizácií pracujúcich s deťmi a mládežou v oblasti výchovy a vzdelávania, c) metodicky usmerňuje informačnú činnosť triednych učiteľov, ktorým poskytuje obsahovú a metodickú činnosť; 2. poznávacia a hodnotiaca činnosť: a) metodicky usmerňuje a zjednocuje diagnostickú činnosť triednych učiteľov - pri používaní konkrétnych pedagogických diagnostických metód, analýze, overovaní, spracovaní a interpretácii získaných údajov, vedení pedagogickej dokumentácie a pri spracovaní osobných charakteristík žiakov, pri vyhľadávaní a sledovaní mimoriadne nadaných a talentovaných žiakov a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (významných pre voľbu ďalšieho štúdia a povolania), b) uskutočňuje vlastnú diagnostickú činnosť u žiakov, ktorí vyžadujú z výchovných, vzdelávacích a sociálnych dôvodov zvláštnu pozornosť a vedie o nich evidenciu a dokumentáciu, navrhuje žiakov na odborné vyšetrenie do pedagogicko-psychologických poradní a pripravuje potrebné podklady; 3. odporúčacia činnosť (vychádzajúca so spolupráce s odborníkmi): a) poskytuje vedeniu školy návrhy a doporučenia, ktoré sa týkajú výchovy, vzdelávania, prevencie a nápravy problémov jednotlivých žiakov, b) poskytuje triednym učiteľom a ostatným pedagogickým zamestnancom školy obsahovú a metodickú pomoc pri utváraní optimálnych podmienok pre vývoj osobnosti žiakov, prekonávaní rušivých spoločenských vplyvov, náprave problémov (klasifikovaných odborníkmi pedagogicko-psychologických poradní, lekármi a pracovníkmi úradov práce sociálnych vecí a rodiny) a pomoc pri vytváraní podmienok pre rozvíjanie vlastností žiakov významných pre ďalšie štúdium a povolanie; 4. konzultačná činnosť: a) poskytuje konzultácie žiakom, zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom školy v oblasti rozvíjania osobnosti žiakov, ich výchovy a vzdelávania, riešení problémov, ktoré sa u nich vyskytujú a v otázkach prípravy žiakov na štúdium a voľbu povolania, b) metodicky usmerňuje konzultačnú činnosť triednych učiteľov a poskytuje im obsahovú a metodickú pomoc.


10

2.3. Pracovná náplň, metódy práce a minimálne štandardné podmienky v práci výchovného poradcu

Výchovný poradca základnej a strednej školy: a) plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie mládeže, ako aj v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu detí a mládeže, b) venuje osobitnú pozornosť žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakom so zmenenou pracovnou schopnosťou, žiakom s postihnutím, nadaným a talentovaným žiakom, c) zabezpečuje komplexný poradenský servis – metodickú činnosť pre pedagogických zamestnancov školy, informačnú a poradenskú činnosť pre pedagogických zamestnancov, rodičov a žiakov, diagnostickú činnosť pre žiakov, d) poskytuje pomoc pri riešení otázok osobnostného, sociálneho a vzdelávacieho vývinu – pedagógom a rodičom detí s vývinovými poruchami učenia, pedagógom a rodičom detí s vývinovými dificilitami a poruchami správania, pri voľbe štúdia a povolania a pri zabezpečovaní integrácie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, e) sprostredkúva prepojenie školy s poradenskými zariadeniami a inými odbornými zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o deti a mládež, f) podieľa sa na realizácii prevencie sociálno-patologických javov mládeže v spolupráci s koordinátorom prevencie sociálno-patologických javov a triednymi učiteľmi a vytvára kontrolný systém na monitorovanie situácie v škole, g) aktívne sa zúčastňuje pracovných porád, na ktorých informuje pedagogických zamestnancov školy o poradenských aktivitách, práci výchovného poradcu, opatreniach potrebných pre riešenie problémov žiakov v prospechu a správaní; seminárov a školení organizovaných pre výchovných poradcov. Pri optimalizácii a humanizácii výchovno-vzdelávacieho procesu strednej školy uplatňuje výchovný poradca intervenčné stratégie: a) výcvikové programy, prednášky a besedy pre žiakov – so zameraním na kognitívny, sociálny a emocionálny vývin žiakov, prevenciu problémov v prospechu a správaní, osvojenie si adekvátnych metód samoučenia, rozvoj motivácie k učeniu, rozvoj tvorivosti a tvorivého myslenia, b) prednášky a besedy pre pedagogických zamestnancov školy o existujúcich problémoch žiakov v prospechu a správaní a o možnostiach ich odstraňovania, c) prednášky a besedy pre rodičov žiakov o existujúcich problémoch detí v prospechu a správaní, d) individuálne rozhovory s rodičmi detí s poruchami správania a prieskumy výchovnej situácie v rodinách problémových žiakov, e) priame zásahy do vyučovania – vypracovanie individuálnych plánov učenia a vyučovania, zásahy do rozvrhu hodín alebo vyučovacích štýlov pedagogických zamestnancov, dodržiavanie psychohygienických aspektov výchovno-vzdelávacieho procesu, f) aplikácia humanistických princípov do výchovno-vzdelávacieho procesu a medziľudských vzťahov v škole. Metódy práce výchovného poradcu: poradenský rozhovor, konzultácia, pozorovanie, depistážne dotazníky, ankety, didaktické testy, rozbor produktov činnosti a prospechu žiakov, sociometrické merania, rozvíjajúce poradenské postupy (programy učenia, motivácie, rozvíjania tvorivosti, empatie, schopnosti kontroly a zvládania emócií, zvládania konfliktov a medziľudských vzťahov, programy pestovania vôle, vytrvalosti a výkonnosti a pod.), skupinové a hromadné formy práce. Minimálne štandardné podmienky v práci výchovného poradcu: a) dostatočne veľká miestnosť s prístupom k vodovodnému rozvodu, b) lokalizácia miestnosti pri hlavnom vchode do školy (v prípade prízemia – so zabezpečením proti krádeži), c) vybavenie miestnosti výchovného poradcu: pracovný stôl, kancelárska stolička, osobný počítač s prístupom na internet, tlačiareň, telefónna linka, konferenčný stolík, minimálne dve kreslá, odpadový kôš, nástenka, vešiak na kabát, uzamykateľná skriňa na spisy, skrinka na osobné veci, skrinka na odbornú literatúru, závesy, záclona, koberec.


11

2.4. Základná dokumentácia výchovného poradcu Základnú dokumentáciu a materiály v práci výchovného poradcu tvoria: 1. informačné materiály o možnostiach ďalšieho štúdia a vzdelávania – názvy a adresy škôl, študijné smery a špecializácie jednotlivých škôl, profil uchádzača o štúdium a podmienky prijímacieho konania, prehľad o kurzoch a školeniach v rámci školy, prehľad o študijných pobytoch v Slovenskej republike a v zahraničí, sociálne zabezpečenie žiakov počas štúdia, prehľad o možnostiach kultúrnej a záujmovej činnosti, prehľad o možnostiach uplatnenia absolventov na trhu práce, 2. pedagogicko-diagnostické pomôcky – pozorovacie schémy, hodnotiace škály, didaktické testy, dotazníkové metódy, poradenské programy, 3. metodické materiály pre prácu so žiakmi, rodičmi a pedagogickými zamestnancami – metodiky pre prácu s problémovými žiakmi, metodiky pre prácu s nadanými a talentovanými žiakmi, metodiky pre prácu výchovného poradcu s triednymi učiteľmi, vedením školy a ostatnými zamestnancami školy, metodiky pre spoluprácu rodiny a školy, plány na využívanie triednických hodín, exkurzií a jednotlivých vyučovacích predmetov vo vzťahu k voľbe štúdia a povolania, počítačové programy proforientácie, vypracované usmernenia, prednášky a pod. pre žiakov a pedagógov, 4. iné dokumentačné materiály – plán práce výchovného poradcu, denník výchovného poradcu, záznamové listy, evidencia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, evidencia nadaných a talentovaných žiakov, evidencia sociálne znevýhodnených žiakov, dokumentácia o vyšetrení žiakov v poradenských zariadeniach, katamnestické záznamy o žiakoch, ktorí ukončili štúdium, plán prednášok a besied so žiakmi, rodičmi a pedagógmi, plán triednických hodín a rodičovských združení, adresár komunikačných partnerov a inštitúcií s miestnou, regionálnou a celoslovenskou pôsobnosťou, právne normy a predpisy – zákony, nariadenia, vyhlášky, metodické pokyny a pod. Dôležitým nástrojom práce výchovného poradcu je plán jeho činnosti. V dlhodobom rámcovom pláne, ktorý má byť vypracovaný na päť rokov, sú formulované hlavné strategické ciele výchovného poradenstva, ku ktorých dosiahnutiu má smerovať vlastná činnosť výchovného poradcu a pod jeho odborným vedením i činnosť triednych učiteľov a ostatných pedagogických zamestnancov školy. Formulácia cieľov v dlhodobom rámcovom pláne by mala stimulovať výchovného poradcu k dosiahnutiu vyššej úrovne práce a predznamenávať ďalší vývoj v realizácii úloh výchovného poradenstva na škole. V ročnom pláne výchovného poradcu majú byť prepracované úlohy výchovného poradcu v príslušnom školskom roku – a to prierezovo vo vzťahu k potrebám žiakov jednotlivých ročníkov, konkrétne formy a metódy zaistenia úloh s časovým harmonogramom a spôsobom kontroly. Pri spracovaní dlhodobého i ročného plánu vychádza výchovný poradca z platnej legislatívy, požiadaviek vedenia školy, žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a zriaďovateľa školy. Plán práce výchovného poradcu je zostavený v spolupráci s riaditeľom školy najneskôr do začiatku školského roka. Obsahuje varianty nasledovných námetov: a) depistáž – mapovanie problémov v školskom prostredí, b) informácie o výchovnom poradenstve, c) propagačná a osvetová činnosť, d) informačno-metodická činnosť (sprostredkovanie informácií zo školení, seminárov, kurzov a pod. pedagogickým zamestnancom a vedeniu školy, odborné vystúpenia na pedagogickej rade, gremiálnej porade, rodičovskom združení, tvorba metodických listov), e) koordinácia výchovného procesu školy, spolupráca so školskými poradenskými zariadeniami a školskými špeciálnymi výchovnými zariadeniami, f) konzultačná činnosť pre pedagogických zamestnancov školy, žiakov a ich zákonných zástupcov, g) vedenie dokumentácie (evidencia problémových a nadaných žiakov, denník výchovného poradcu, poradenský záznam o žiakovi, záznamový list o problémoch žiaka, priebežný záznam o hromadných aktivitách, prehľady o individuálnom a hromadnom poradenstve v spolupráci s triednymi učiteľmi), h) účasť na seminároch a kurzoch s výchovno-poradenskou problematikou, i) odborný rast, vzdelávanie a sebavzdelávanie.


12

3. Poradenský proces

Výchovný poradca nevystačí s poznatkami poradenských teórií a metód, značné nároky sú kladené na jeho tvorivosť a intervenciu. Problémy klientov (žiakov, rodičov, učiteľov) a možnosti ich riešenia sú neopakovateľné a upadnutie do stereotypu a rutiny je vážnym nebezpečenstvom pre klienta i poradcu. Skutočným umením je zmysluplné využitie vlastných nápadov k tvorbe konštruktívnych otázok, ktoré vedú klienta k premýšľaniu a práci na svojom probléme. 3.1. Fázy poradenského procesu

Práca s klientom (rodičom, žiakom a učiteľom) prechádza niekoľkými fázami. J.V. Drapela identifikuje v poradenskom procese štyri fázy: 1. fáza – zoznámenie, vytvorenie kladného vzťahu s klientom, 2. fáza – diagnóza klientovho problému, 3. fáza – voľba cieľa a alternatívy riešenia problému, 4. fáza – klientove rozhodnutie o zhodnotenie výsledkov. K. Ludewig rozlišuje „proces pomoci“ od doby pred stretnutím klienta. Dôraz kladie na sebareflexiu poradcu a vyhradzuje veľký priestor úvodnej analýze cieľov pomoci. Ponúka päť netradičných fáz práce s klientom: 1. fáza – príprava – znamená analýzu informácií pred rozhovorom s klientom (týka sa zásadných otázok – kto je klient, čo je jeho poslaním, čo potrebuje vedieť o klientovi a probléme, aké má ciele, zdroje a východiská a pod.), 2. fáza – otvorenie – zahŕňa dojednanie schôdzky, uvedenie klienta do pracovne, úvodný rozhovor, vymedzenie času, 3. fáza – dojednávanie – cieľom je ujasniť si čo žiada klient a čo mu môže poradca ponúknuť, 4. fáza – priebeh – prezentuje spoluprácu s klientom na dosiahnutie dohodnutého cieľa; zväčša sú používané metódy rozhovoru a diagnostiky, 5. fáza – ukončenie – predstavuje overenie úspešnosti svojho konania a spolu s klientom zhodnotenie spoločnej práce. Pre efektivitu poradenstva nie je dôležité z akej teórie výchovný poradca vychádza a ako jednotlivé fázy svojej práce nazýva, dôležitý je jeho rešpekt k logike postupností uvedených fáz a reflexia času, ktorý venuje jednotlivým fázam. Výchovný poradca usiluje od prvej chvíle stretnutia s klientom o nadviazanie vzťahu. Humanisticky orientovaní pedagógovia a psychológovia vidia v kvalite vzťahu medzi poradcom a klientom najdôležitejšiu podmienku úspešnosti poradenskej intervencie. Vzťah pomoci je založený na spolupráci rovnocenných. Klient je rešpektovaný a akceptovaný rovnako ako jeho problém. Ak je výchovný poradca rozhodnutý pomáhať, nemala by ho v snahe o empatiu a úctu obmedzovať osobitosť klienta, či jeho problém. Pre reflexiu spôsobov interakcie s klientom môže výchovnému poradcovi poslúžiť schéma Kurta Ludewiga „orientácia liečenia“ (obr. 5). Spôsob interakcie, ktorú výchovný poradca volí, závisí na charaktere problému. Pokiaľ ide o nastolenie normy a dosiahnutie ideálneho stavu – ide o tzv. reparatúru, ak je zámerom interakcie čiastočná premena problému – ide o tzv. korektúru (vertikálna os). Dôležitú úlohu zohráva vnímanie klienta výchovným poradcom – ako autonómnej a heteronómnej bytosti (horizontálna os). Rešpekt ku klientovej samostatnosti vytvára podmienky pre spoluprácu, naopak zdolávaním problému (z aktivity výchovného poradcu) sa podporuje jeho závislosť na probléme.


13

Obr. 5: Schéma Kurta Ludewiga „Orientácia liečenia“ Zdroj: Ludewig, K.: Systemická terapie. Praha: Pallata, 1994. Zo schémy je zrejmá identifikácia štyroch rôznych spôsobov interakcie, ktoré sa premietajú do vzťahu s klientom: 1. Nariaďovanie – je spôsob práce, ktorý je orientovaný k znovunastoleniu normy. Poradca sa chopí iniciatívy bez ohľadu na schopnosti a možnosti klienta. Predpokladá sa, že klient nemôže, nechce alebo nevie participovať na riešení svojho problému. Príklad: Aby nebolo dieťa naďalej týrané, je nariadená ústavná výchova a jeho umiestnenie do detského domova. 2. Zasahovanie – poradca koriguje nevyhovujúci stav so zámerom dosiahnuť čiastočné zmeny. Klient zostáva v pasívnej pozícii. Príklad: Aby sa zlepšila starostlivosť rodičov o dieťa, vykoná sociálna kurátorka v rodine týždennú kontrolu. 3. Doporučovanie – je spôsob práce, ktorý rešpektuje klientove schopnosti a jeho autonómiu, so zámerom dosiahnuť ideálny stav (normu). Doporučenie je výsledkom „dojednávania“ s klientom, v ktorom sa spájajú znalosti a skúsenosti poradcu s možnosťami klienta. Príklad: Pedagóg doporučuje doučovanie v domácom alebo školskom prostredí, resp. opakovanie ročníka. 4. Podnecovanie – poradca vstupuje do dialógu s klientom a prenecháva aktivitu vo voľbe i tvorbe alternatív prevažne na klientovi. Príklad: Čo iného by ste mohli urobiť v tejto situácii?, Čo myslíte, že obvykle pomáha iným ľuďom vo vašej situácii? Uvedené druhy zamerania práce výchovného poradcu sa v praxi nevyskytujú v samostatnej forme. Každá forma interakcie medzi klientom a poradcom zahŕňa aspekty všetkých štyroch foriem, ktorých voľba závisí od cieľov pomoci a aktuálnej situácie. 3.2. Krízová intervencia v školskom prostredí

Účinná intervencia výchovného poradcu môže byť prvou užitočnou podporou hľadajúceho pomoc a môže naplniť aktuálny cieľ, t.j. ukľudniť klienta v kríze, stabilizovať jeho stav a znížiť nebezpečenstvo. Perspektívnym cieľom je jeho nasmerovanie k ďalším možnostiam riešenia (napr. vyhľadanie odbornej pomoci). Reakcia výchovného poradcu na žiadosť klienta o pomoc v osobnom probléme je veľmi dôležitá a môže klientovi pridať či ubrať odvahy k ďalšiemu postupu. Odborníci zo školských

ideálny stav – norma – cieľ

nariaďovanie doporučovanie

reparatúra

heteronómia autonómia zdolávanie spolupráca

korektúra

zasahovanie podnecovanie

proces – premena


14

poradenských zariadení pokladajú za dôležité, aby výchovný poradca bol schopný dobre počúvať, snažiť sa o empatiu a naladiť sa na klienta. Výchovný poradca môže v ťaživej situácii pomôcť klientovi nasledujúcimi spôsobmi: trpezlivo vypočuť, prejaviť porozumenie jeho trápeniu, vytvoriť priestor pre odoznenie emócií (napr. netlmiť jeho plač), pýtať sa na jeho predstavu o forme pomoci alebo inej aktuálnej potrebe. V niektorých prípadoch je potrebné špecifikovať zodpovednosť za ďalší chod udalostí a prípad oznámiť rodičom, riadiacemu zamestnancovi, orgánom starostlivosti o deti a pod. Pokiaľ si dieťa praje pokračovať v rozhovore o svojich problémoch len s poradcom a žiada jeho rady, je na ňom, aby zvážil svoje kompetencie a závažnosť prípadu. Spôsob vedenia rozhovoru a miera preberania zodpovednosti je odlišná každým prípadom. U starších detí a dospievajúcich je užitočné podporovať ich samostatnosť a zodpovednosť za vlastnú voľbu. Konzultácie s dospievajúcimi si vyžadujú osobitnú ostražitosť, pochopenie a trpezlivosť, lebo mnohí jedinci v tomto vekovom období sa zahrávajú so suicidálnymi alebo náboženskými (filozofickými) vzplanutiami. Mnohé postoje sú deštruktívne a namierené proti svetu dospelých. Schopnosť účinne pomáhať človeku v kríze získava výchovný poradca v priebehu dlhodobého výcviku zameraného na vedenie rozhovoru a zdokonaľuje sa pod supervíziou odborníkov. Techniky vedenia rozhovoru spočívajú v kladení konštruktívnych otázok, ktoré sú nasmerované ku zdrojom riešenia záťažových situácií. Príklady otázok: Stalo sa vám niekedy niečo podobné?, Už ste sa niekedy takto cítili?, Čo vám najviac pomohlo?, Čo sa osvedčilo?, Poznáte niekoho, kto bol v podobnej situácii ako vy?, Kto vám pomohol prísť za mnou?, Čo vám teraz pomáha zvládať túto situáciu?, Ako váš problém vidia rodičia?, Keby vedeli o vašom probléme, ako by ho riešili?, Keby za vami prišiel s rovnakým problémom váš kamarát, čo by ste mu poradili? Máloktorý výchovný poradca je absolventom psychoterapeutického alebo iného výcviku vo vedení rozhovoru. V školskom prostredí navyše nemožno počítať s možnosťou pomocnej supervízie kolegov, hlavne z dôvodu straty anonymity klienta. Hlavné zásady pre vedenie rozhovoru: 1. Pokúste sa pozerať očami z pozície klienta – človek v kríze by mal mať pocit, že poradca sa snaží porozumieť jeho vnímaniu sveta; 2. Viac počúvajte, než hovorte – doprajte klientovi príležitosť na vypočutie; 3. Pýtajte sa klienta na upresnenie detailov problému; 4. Neodvádzajte pozornosť od toho, o čom chce klient hovoriť – nechajte dohovoriť klienta, nevnucujte mu témy rozhovoru, nehovorte za neho a neskáčte mu do reči; 5. Používajte jazyk zrozumiteľný klientovi; 6. Pýtajte sa prehľadným spôsobom a nehromaďte otázky; 7. Buďte opatrný pri používaní otázok typu „prečo?“; 8. Nehodnoťte, nesúďte a nekritizujte klienta; 9. Nesnažte sa klienta rozptýliť, rozveseliť a hovoriť banality; 10. Nesľubujte a neutešujte; 11. Nediskutujte s klientom a nepresvedčujte ho; 12. Nedávajte rýchle neuvážené rady; 13. Nepoužívajte slová „vždy“, „nikdy“, „musíte“, „nesmiete“; 14. Nehovorte v prvej osobe množného čísla; 15. Rešpektuje klientov čas. Uvedené postupy môžu dobre poslúžiť ako „prvá pomoc“, v ďalšej etape sa odporúča nasmerovať klienta na odbornú starostlivosť psychológov či psychiatrov. 3.3. Základné metódy a formy práce výchovného poradcu s poradenskými psychológmi Pokiaľ riešenie „školských problémov“ prekračuje kompetencie výchovného poradcu a hranice pedagogického poradenstva, požiada výchovný poradca o pomoc poradenského/ školského psychológa. Poradenský/ školský psychológ býva častým partnerom výchovného poradcu pri riešení problémov žiakov alebo problémov so žiakmi. V prvom prípade je klientom psychológa žiak, ktorý sa poradcovi zveril s osobným problémom, a ten mu po zvážení svojich kompetencií a okolností prípadu odporučil konzultáciu so psychológom. Psychológ môže od začiatku zvoliť stratégiu pomoci, lebo žiaci/ rodičia prichádzajú ako klienti so žiadosťou o pomoc. Druhý prípad


15

je zložitejší – učiteľ má problém so žiakom, ktorý má nedostatky v učení alebo v správaní a žiada o pomoc psychológa. Nie je výnimkou, že uvedený problém žiak ani rodičia nepociťujú alebo o ňom nechcú hovoriť. Takáto situácia je z pohľadu psychológa komplikovaná, čím sa zvyšuje riziko neúspechu intervencie. Vynútená spolupráca neprináša požadovaný efekt a môže byť príčinou mnohých nedorozumení medzi psychológmi, poradcom a rodičmi žiakov. Mnohokrát sa výchovnému poradcovi vyplatí, pokiaľ s doporučením dieťaťa do psychologickej starostlivosti istý čas počká. Môže sa stať, že prijaté opatrenia (po konzultácii s kolegami a vedením školy) zmiernia alebo odstránia problémy, a tým zmizne dôvod intervencie psychológa a prinesie niektoré výhody (napr. včasná intervencia zo strany výchovného poradcu, nezaťažovanie preťažených poradní, podpora spolupráce v tíme pedagógov, posilnenie vlastnej skúsenosti). Výchovný poradca doporučuje vyšetrenie/ konzultáciu v školských poradenských zariadeniach po dlhodobej úvahe a spolupráci s rodičmi. Stáva sa, že rodič dieťaťa je zaskočený požiadavkami na psychologické vyšetrenie. V prirodzenej snahe brániť „normalite“ svojho dieťaťa môže spoluprácu so psychológom považovať za poníženie a návrh výchovného poradcu odmietnuť. Rodičovským postojom možno predchádzať pri nástupe žiaka do školy formou informácií o primárno-preventívnom poslaní týchto inštitúcií, o práci psychológov a charakteristikách spolupráce medzi psychológom a pedagógom. Výchovný poradca by mal poznať prácu poradenského psychológa, aby dokázal zaskočeným rodičom zodpovedať otázky ohľadom poradenského procesu. Touto cestou môže poradca získať od rodičov súhlas, ktorý ho oprávňuje objednať dieťa k psychologickému vyšetreniu. Rodič by mal poznať dôvod podnetu k psychologickému vyšetreniu, očakávania poradcu a pedagógov, miesto realizácie vyšetrenia, čas a metódy diagnostickej práce. Uvedená snaha o získanie súhlasu rodičov neplatí v prípadoch akútneho ohrozenia telesného alebo duševného zdravia dieťaťa. Pokiaľ vyšetrenie žiaka doporučuje výchovný poradca, mal by v záujme úspešnej spolupráce zreteľne sformulovať svoje očakávania. Skôr ako pokusy o vysvetľovanie príčin, interpretácie a hodnotenie správania žiaka zo strany poradcu, psychológovi pomôže popis školských problémov žiaka, jeho správanie a informácie o pokusoch k náprave. Od psychológa nemožno očakávať presnú diagnózu a okamžitú zmenu – dochádza k nej v prirodzenom prostredí žiaka (školské a rodinné prostredie). Psychológ vnáša do problémov nový pohľad a nápady, ktoré sa vytvorili v priebehu konzultácie s rodičmi a deťmi a sú logickým vyústením vyšetrenia. Je na výchovnom poradcovi a pedagógoch ako tieto nápady využijú v praxi. Od psychológa možno očakávať proces poradenstva, terapie, diagnostiky a následné doporučenia administratívneho charakteru – využitie legislatívnych postupov, zmena triedy, zmena školy, návrh na integráciu dieťaťa, opakovanie ročníka a pod. Všetky psychologické výstupy majú charakter doporučení a nemôžu byť naplnené bez súhlasu rodičov. Pre efektívne uplatnenie všetkých pokynov a doporučení je dôležité, aby výchovný poradca a pedagógovia rozumeli písomným psychologickým záverom a doporučeniam. Predpokladom úspešnej starostlivosti o žiaka je osobný kontakt a úzka spolupráca psychológa, výchovného poradcu i pedagógov. Poradenskí/ školskí psychológovia sa venujú nasledujúcim typom problémov: a) problémy žiakov v učení (vývinové poruchy učenia, nízke nadanie, nedostatočné učebné návyky), b) problémy žiakov v správaní (provokatívne správanie, agresivita, záškoláctvo), c) rodinné a výchovné problémy, d) vyšetrenie profesijnej orientácie, e) osobnostné a rodinné ťažkosti, f) zdravotné ťažkosti. Činnosť poradenských a preventívnych zariadení vo vzťahu ku klientom sa uskutočňuje v štyroch fázach: 1. Diagnostická fáza – cieľom diagnostiky je komplexná analýza a popis úrovne psychickej a sociálnej regulácie správania klienta a úrovne jeho prospechu a výchovnej zvládnuteľnosti. Výsledkom diagnostiky je komplexný diagnostický záver o psychologickom, pedagogickom a sociálnom stave klienta. 2. Poradenská fáza – cieľom poradenstva je dosiahnuť primeranú nápravu stavu, ktorý bol príčinou vstupu klienta do starostlivosti poradenského a preventívneho zariadenia. 3. Terapeutická fáza – cieľom terapie je metódami psychoterapie,


16

liečebnej pedagogiky a socioterapie dosiahnuť nápravu stavu ohrozenia psychického a sociálneho vývinu, ktorý bol príčinou vstupu klienta do poradenského a preventívneho zariadenia. 4. Rehabilitačno-preventívna fáza – cieľom rehabilitácie je metódami sociálno-psychologického tréningu, špeciálnopedagogickou reedukáciou a nácvikom sociálnej komunikácie dosiahnuť optimalizáciu úrovne psychickej a sociálnej regulácie správania klienta, úroveň jeho prospechu a výchovnej zvládnuteľnosti. 3.4. Základné metódy a formy práce výchovného poradcu s triednymi učiteľmi

Najdôležitejšími spolupracovníkmi výchovného poradcu a realizátormi značnej časti poradenských aktivít vo vzťahu k žiakom a rodičom sú triedni učitelia. Každý výchovný poradca by si mal vytvoriť vlastný systém spolupráce s triednymi učiteľmi, ktorý zodpovedá podmienkam školy. Základné organizačné formy a metódy (vymedzujúce vzťah výchovného poradcu k triednym učiteľom) by mali byť súčasťou dlhodobého rámcového a ročného plánu činnosti výchovného poradcu. Výchovný poradca využíva k zjednoteniu informačnej, diagnostickej a konzultačnej činnosti triednych učiteľov – prednášky vzdelávacieho charakteru, semináre zamerané na praktické využitie teoretických poznatkov, besedy o odbornej literatúre, písomné inštrukcie, skupinové rozhovory a individuálne konzultácie zamerané na riešenie problémov.


17

4. Výchovný poradca v procese humanizácie školstva 4.1. Humanizácia výchovy a vzdelávania

Filozoficko-teoretický základ premeny školy na inštitúciu nielen vzdelávaciu – ale aj

výchovnú – je definovaný v Národnom programe výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (Milénium), ktorý schválila vláda SR dňa 19. decembra 2001. Základnou myšlienkou celého projektu je presun ťažiska vzdelávania na výchovu. Ako východisko slúži teória tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania, ktorá typizuje mimopoznávacie charakteristiky žiaka do uvedených oblastí: a) rozvoj myslenia a riešenia problémov, b) výchova k emocionálnej zrelosti, c) rozvoj vnútornej progresívnej motivácie, d) výchova k prosociálnemu správaniu, e) výchova k autoregulácii a osvojovaniu si pozitívnych životných hodnôt, f) výchova k tvorivosti. Teória tvorivo-humanistickej výchovy a vzdelávania vychádza z prepojenia troch hlavných úrovní: a) osvojenie si základných vedomostí učebných predmetov – vedomosti, informácie a poznatky, ktoré si žiaci osvoja a využijú v praxi, b) rozvíjanie kognitívnych (poznávacích) funkcií a procesov žiakov – senzomotorika, pamäť, osvojenie, pochopenie významu pojmov, rozvoj procesov analýzy, syntézy, zovšeobecňovania, analogického myslenia, hodnotiaceho - kritického myslenia a tvorivého myslenia, c) rozvíjanie nonkognitívnych (mimopoznávacích) vlastností a charakteristík žiakov – aktivizácia, motivácia a kreativizácia osobnosti žiaka. Hlavné charakteristiky koncepcie modelu humanisticky orientovanej výchovy a vzdelávania: a) podporovanie žiackej sebadôvery, sebapotvrdzovania a sebarealizácie, umocňovanie kladného citového vzťahu spolužiakov a učiteľov, pestovanie zmyslu pre vlastnú hodnotu, posilňovanie vlastného „ja“, b) rešpektovanie jedinečnosti žiakov ako neopakovateľných individualít so svojimi špecifickými potrebami a záujmami, c) uprednostňovanie pozitívnej motivácie žiakovej a učiteľovej činnosti, akou je napr. sociálne uznanie a ocenenie, satisfakcia a saturácia prirodzenej potreby poznávať a zažiť úspech zo samostatnej činnosti, preferencia pozitívneho hodnotenia žiakov, d) stimulácia k tvorivosti, cieľavedomosti a samostatnosti, uvedomenie si a utváranie pocitu zodpovednosti a povinnosti v spoločnej práci, formovanie žiadúcej ašpirácie v skupinovej činnosti, e) tolerovanie odlišných názorov, presvedčení, postojov, kultúrneho štýlu iných osôb, otvorená sociálna komunikácia zoči-voči, priama živá konfrontácia názorov a návrhov, f) kultivácia sociálnych vzťahov a modifikácia sociálnej pozície žiaka v triede, g) spolupráca medzi učiteľom a žiakmi, spoločné vymedzenie cieľa a utváranie plánu spoločnej činnosti, kooperácia a súťaženie medzi žiakmi, h) emocionalizácia výchovy a vzdelávania (prejavy vzájomnej osobnej sympatie, senzibility a empatie), prenášanie entuziazmu, vitality a zabezpečovanie priaznivej socioemočnej klímy v triede a v škole, i) hodnotové zameranie učiteľov a žiakov, morálna socializácia, rozvoj kultúrneho správania, podporovanie prosociálneho konania žiakov. Tvorivosť ako prostriedok humanizácie tvorí základný činnostný princíp socializácie, sebautvárania a formovania osobnosti žiaka v humanisticky orientovanej škole. Základné princípy rozvíjania tvorivosti detí a mládeže v tvorivom vyučovaní: a) tvorivosť je vlastná všetkým psychicky zdravým jednotlivcom, b) tvorivosť má procesuálny charakter, c) tvorivosť sa rozvíja aktívnou činnosťou, d) od tvorivej činnosti dieťaťa a mladého človeka netreba očakávať bezprostredný sociálny prínos, má však veľký význam pre rozvíjanie jeho poznávacích a rozumových schopností a mnohostranný vývin osobnosti, e) primárnou formou rozvoja tvorivosti žiakov je zmena úloh netvorivého typu na tvorivé a konvergentného typu na divergentné úlohy – rozvíjajúce tvorivosť, f) rozvíjanie tvorivosti vo vyučovaní i mimo


18

vyučovania musí vychádzať z cieľov, obsahu práce a prebiehať v interakcii s komplexom iných výchovno-vzdelávacích činností detí a mládeže. 4.2. Pedagogické spôsobilosti výchovného poradcu

Výsledky pedagogického pôsobenia výchovných poradcov sú podmienené viacerými činiteľmi: vedomosťami z oblasti výchovného poradenstva, pedagogiky a psychológie, pedagogickými schopnosťami, úrovňou rozvoja pedagogických skúseností a pedagogického myslenia a ďalšími osobnými vlastnosťami. Tieto činitele sú predpokladom úspešného osvojenia si pedagogických spôsobilostí, ktoré typizuje Ch. Kyriacou (1996). Vo vzťahu k osobe výchovného poradcu môžeme vymedziť: 1. plánovacie spôsobilosti – plánovanie práce, vymedzenie didaktických aspektov výchovno-vzdelávacieho pôsobenia výchovného poradcu, 2. spôsobilosti potrebné na realizáciu práce výchovného poradcu – aktívne zapojenie celého kolektívu do pedagogicko-psychologického poradenstva, 3. riadiace spôsobilosti – aktivizácia žiakov a pedagógov vo vzťahu k práci výchovného poradcu, 4. spôsobilosti na zabezpečenie priaznivej klímy v školskom i mimoškolskom prostredí, 5. spôsobilosti na udržanie disciplíny v triedach a pri riešení výchovných problémov, 6. diagnostické spôsobilosti spojené s kontrolou – hodnotenie práce triednych učiteľov vychádzajúce z odporúčaní a výstupov výchovného poradcu, 7. autodiagnostické spôsobilosti – sebahodnotenie pedagogickej činnosti výchovného poradcu. Pedagogické spôsobilosti sú úzko spojené, treba ich chápať komplexne a vo vzájomných vzťahoch. Kvalita pedagogických spôsobilostí výchovného poradcu závisí od osobnosti pedagogického zamestnanca a záujmu o sebavzdelávanie.


19

Záver V súčasnosti zaznamenávame vo vývoji výchovného poradenstva niektoré nové trendy, ktoré súvisia so spoločenskými zmenami v Slovenskej republike po roku 1989: a) decentralizácia štátnej správy a posilnenie kompetencií regionálnych inštitúcií, b) rozvíjajúca sa humanizácia a emocionalizácia výchovy a vzdelávania, c) nedostatok validných diagnostických nástrojov, d) vzrast problémov žiakov v správaní a sociálno-patologických javov, e) nepostačujúca spolupráca škôl s inštitúciami rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, f) snaha o implementáciu profesijnej orientácie do výchovno-vzdelávacieho procesu, g) nezriadená funkcia školského psychológa, h) neefektívna práca s deťmi a mládežou so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, príslušníkmi etnických a minoritných skupín, zdravotne a sociálne handicapovanými žiakmi, i) nevyužité kontakty so zahraničím. Zámerom odboru školstva Žilinského samosprávneho kraja je v spolupráci s Krajským školským úradom v Žiline zefektívniť úroveň pedagogicko-psychologického poradenstva v kraji, zvýšiť pozíciu výchovného poradcu v školskom prostredí, zefektívniť jeho prácu a prispôsobiť ju štandardom moderného školského systému (v zmysle platnej legislatívy).


20

Prehľad použitej literatúry 1. Baďuriková, Z. a kol.: Školská pedagogika. Bratislava: UK, 2001. 2. Boroš, J. a kol.: Výchovné poradenstvo. Bratislava: SPN, 1978. 3. Gajdošová, E. – Herényiová, G.: Škola rozvíjania emocionálnej inteligencie žiakov. Bratislava: Príroda, 2002. 4. Gressnerová, L. a kol.: Príprava profesijných poradcov. Bratislava: SAAIC, 2000. 5. Horváthová, K.: Koncepcia práce výchovného poradcu v súčasnosti. In: Aktuálne otázky výchovného poradenstva v školskej praxi. Bratislava: MPC, 2002. 6. Klimová, M. a kol.: Teória a prax výchovného poradenstva. Praha: SPN, 1987. 7. Kopčanová, D.: Psychologické a výchovné poradenstvo v rezorte školstva: Súčasné trendy a perspektívy. In: Aktuálne otázky výchovného poradenstva v školskej praxi. Bratislava: MPC, 2002. 8. Koščo, J. a kol.: Výchovný poradca. Bratislava: SPN, 1978. 9. Kyriacou, Ch.: Klíčové dovednosti učitele. Praha: Portál, 1996. 10. Lazarová, B.: Základy pedagogicko-psychologického poradenství pro učitele. Brno: ÚPV FF Masarykovy univerzity v Brně, 2002. 11. Ludewig, K.: Systemická terapie. Praha: Pallata, 1994. 12. Matula, Š.: Psychologické poradenstvo na rázcestí. In: Prevencia 2. Bratislava: ÚIPŠ, 2004. 13. Šefránková, M.: Výchovný poradca. Bratislava: MPC, 2001. 14. Turek, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava: MPC, 1997.


21

Príloha 1: Legislatívne predpisy v práci výchovného poradcu Zákony: a) zákon NR SR č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, b) Trestný poriadok SR č. 301/2005 Z.z., c) Trestný zákon SR č. 300/2005 Z.z., d) zákon NR SR č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, e) zákon NR SR č. 287/2004 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, f) zákon NR SR č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), g) zákon NR SR č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, h) zákon NR SR č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), i) zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, j) zákon FZ č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov. Nariadenia: a) nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Vyhlášky: a) vyhláška MŠ SR č. 424/2005 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŠ MŠ SR č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení neskorších predpisov, b) vyhláška MŠ SR č. 145/1996 Z.z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení neskorších predpisov, c) vyhláška MŠ SR č. 510/2004 Z.z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách v znení neskorších predpisov, d) vyhláška MŠ SR č. 42/1996 Z.z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov, e) vyhláška MŠ SR č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach, f) vyhláška MŠ MŠ SR č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov. Metodické pokyny a usmernenia: a) metodické pokyny MŠ SR zo dňa 31. augusta 2004 číslo CD-2004-12003/23597-1:095 s platnosťou od 2. septembra 2004 k výchove a vzdelávaniu žiakov s vývinovými poruchami učenia v základných a stredných školách, b) metodicko-informatívny materiál MŠ SR zo dňa 31. augusta 2004 číslo CD-2004-12004/23602-1:095 s platnosťou od 2. septembra 2004 žiak s poruchami správania v základnej a strednej škole, c) metodický materiál ŠŠI zo dňa 1. decembra 2004 k výchove a vzdelávaniu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materských, základných a stredných školách, d) metodický pokyn OŠ ŽSK č. 2/2005-01 zo dňa 22. júla 2005 o optimalizácii a humanizácii práce výchovného poradcu strednej školy, e) metodické usmernenie MŠ SR č.3/2006-R zo dňa 24. januára 2006 k realizácii školskej integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základných školách a stredných školách.


22

Príloha 2: Adresár školských poradenských a výchovných zariadení v Žilinskom kraji Región Kysuce: Centrum výchovnej a psychologickej prevencie Kukučínova 162 022 01 Čadca Pedagogicko-psychologická poradňa Kukučínova 162 022 01 Čadca Pedagogicko-psychologická poradňa Komenského 922 024 01 Kysucké Nové Mesto Špeciálnopedagogická poradňa Palárikova 975 022 01 Čadca Región Liptov: Centrum výchovnej a psychologickej prevencie Okoličné 333 032 01 Liptovský Mikuláš Detské integračné centrum Čs. brigády 2 031 01 Liptovský Mikuláš Diagnostické centrum J. Jančeka 32 034 01 Ružomberok Pedagogicko-psychologická poradňa Okoličné 333 032 01 Liptovský Mikuláš Pedagogicko-psychologická poradňa I. Houdeka 2351 034 01 Ružomberok Špeciálnopedagogická poradňa Liptovský Jamník 033 01 Liptovský Hrádok Špeciálnopedagogická poradňa Čs. brigády 2 031 01 Liptovský Mikuláš Región Orava: Centrum výchovnej a psychologickej prevencie J. Ťatliaka 2051/8 026 01 Dolný Kubín Centrum výchovnej a psychologickej prevencie Námestie A. Bernoláka 378/7 029 01 Námestovo

Centrum výchovnej a psychologickej prevencie SNP 227/23 028 01 Trstená Pedagogicko-psychologická poradňa J. Ťatliaka 2051/8 026 06 Dolný Kubín Pedagogicko-psychologická poradňa Námestie A. Bernoláka 378/7 029 01 Námestovo Pedagogicko-psychologická poradňa SNP 227/23 028 01 Trstená Špeciálnopedagogická poradňa M. Urbana 160/45 029 01 Námestovo Región Považie: Diagnostické centrum Skalka 36 013 11 Žilina – Lietavská Lúčka Krajská pedagogicko-psychologická poradňa Moyzesova 54 010 01 Žilina Pedagogicko-psychologická poradňa Ul. Mieru 18 014 01 Bytča Pedagogicko-psychologická poradňa Lichardova 20 010 01 Žilina Špeciálnopedagogická poradňa Mičurova 364 014 01 Bytča Špeciálnopedagogická poradňa J. Vojtaššáka 13 010 08 Žilina Región Turiec: Centrum výchovnej a psychologickej prevencie Andreja Kmeťa 22 036 01 Martin Pedagogicko-psychologická poradňa Andreja Kmeťa 22 036 01 Martin Špeciálnopedagogická poradňa Mudroňova 46 036 01 Martin

vychovny poradca v skolskom systeme poradenstva

Documents

minimlne tandardn

znen neskorch

nariadenie

dlhodobom

krajskm kolskm

doplnen niektorch

zkon nr sr

rozsahu vyuovacej