vÝroČnÁ sprÁva za rok 2015 vypracovanÁ v sÚlade …...nadácia milana Šimečku v súlade s...
TRANSCRIPT
VÝROČNÁSPRÁVAZAROK2015
VYPRACOVANÁVSÚLADES§35ZÁKONA34/2002Z.Z.ONADÁCIÁCH
vBratislave,máj2016
A)PREHĽADČINNOSTÍ
VYKONÁVANÝCHVHODNOTENOMOBDOBÍ
SUVEDENÍMVZŤAHUKVEREJNOPROSPEŠNÉMUÚČELUNADÁCIE
výročnáspráva
NadácieMilanaŠimečku
zarok2015
máj2016,Bratislava
Nadácia Milana Šimečku v súlade s poslaním a cieľmi v roku 2015 uskutočňovala tieto hlavné
programyaprojekty:
1.PAMÄŤ
1.1projektAnnaFranková–Odkazdejíndnešku
1.2projektE-learningovýkurzHolokaustakonástrojvýchovykpostojom
1.3projektŠtudentipostopáchtotality
2.ROZMANITOSŤ
2.1projektFestival[fjúžn]
2.2projektKvalitaalebokvantita?Meraniekvalityadopaduglobálnehovzdelávaniavškolách
2.3projektNovémenšinyvobrazoch,tónochanaživo
2.4projektFarebnáškola
2.5projektRozvojwebstránkywww.multikulti.skaonlineMultikultimapy
2.6projektUrbaArtSession
3.INKLÚZIA
3.1projektAkonachudobu?
3.2projektBúraniebariér
PROGRAM
PAMÄŤ
Program sa momentálne najviac zameriava na vzdelávacie aktivity sproblematikou holokaustu
aantisemitizmu. Cieľovou skupinou sú predovšetkým stredoškolskí študenti. Naším cieľom je
realizáciatakýchaktivít,ktorésvojouinovatívnouformousprostredkúvajúnovúformuapohľadna
udalosti, týkajúce sa aj našich dejín (holokaust). Zároveň sa snažíme, aby sa problematika
holokaustu prezentovala vširších súvislostiach – ako súčasť vzdelávania o rasizme (resp.
antisemitizme) aporušovaní / dodržiavaní ľudskýchpráv. Pri realizácii často využívameunikátny
videoarchívNadácieMilanaŠimečku,ktoráobsahuje150svedectievľudí,ktoríprežiliholokaust.
Ďalšouoblasťou tohtoprogramu je vytváranie vzdelávacích -metodickýchmateriálovapodpora
výskumudanejproblematiky.
1.1projekt
AnnaFranková–Odkazdejíndnešku
Vzdelávací projektAnna Franková –Odkaz dejín dnešku je určený pre stredné školy.Má formu
putovnej výstavy, ktorá sa približne na jeden mesiac inštaluje v priestoroch vybranej strednej
školy. Počas dvojdňového tréningu sa 15 až 20 študentov danej školy vyškolí za kvalifikovaných
sprievodcovvýstavou.Študentskísprievodcoviasprevádzajúsvojichspolužiakov,čímrealizujútzv.
rovesníckevzdelávanie.
ObsahomvýstavyježivotnýpríbehAnnyFrankovej–mladéhožidovskéhodievčaťa,ktorésipočas
ukrývaniapredprenasledovanímžidovvAmsterdame(1942-1944),písalodenník.Denníksapojej
predčasnej smrti stal svetoznámym a je podkladom aj pre túto výstavu. Ďalším rozmerom
obsahovej náplne výstavy je problematikaholokaustu, druhej svetovej vojny, antisemitizmu, ale
zahŕňaajcelkovúširšiuproblematikurasizmu,diskriminácieaľudskýchprávvminulosti,dávneji
nedávnej,akoajvsúčasnosti.
Významnýmaspektomprojektujenetradičnéspracovanieučebnejlátky(prostredníctvomvýstavy)
ainiciovaniezáujmuohistóriuholokaustuzpohľaduprežívania„obyčajných“ľudí–obetí.Výstava
ponúkapotrebnýpriestorprediskusiuavyjadrenievlastnéhonázoruavyužívasavrámcirôznych
spoločenskovednýchpredmetov.
Výstavu a vzdelávací program sme realizovali v roku 2015 na piatich školách: Spojená škola v
Novákoch, Gymnázium vPúchove, GymnáziumMilana Rastislava Štefánika v NovomMeste nad
Váhom,GymnáziuJozefaLettrichavMartineaGymnáziuMilanaRúfusavŽiarinadHronom.
Projektovýtím:PeterLeponi,HelaRoglová,LacoOravec
Partneri:AnneFrankHouse(Amsterdam),MúzeumSNP(BanskáBystrica)
Donori:ConferenceonJewishMaterialClaimsagainstGermany,Ministerstvozahraničnýchvecía
európskychzáležitostíSRvrámcidotačnéhoprogramuPodporaaochranaľudskýchprávaslobôd
1.2projekt
E-learningovýkurzHolokaustakonástrojvýchovykpostojom
E-learningový kurz Holokaust ako nástroj výchovy kpostojom je určený pre pedagógov a
pedagogičky stredných azákladných škôl. Holokaust je ústrednou témou všetkých lekcií kurzu,
ktoré však svojím zameraním prekračujú historický rámec tejto udalosti. Cieľom kurzu nie je
duplikovaťfaktograficképoznatky,aleskôrdoplniťvedomostiúčastníkovaúčastníčokanajmäsa
zameraťsanamorálneaspekty,ktorésúvrôznychpodobáchaktuálneajvdnešnejdobe.Chceli
sme poukázať na spoločenské fenomény, ktoré podobné udalosti sprevádzajú, či dokonca im
predchádzajú.Výzvouvzdelávaniaoholokaustev21.storočíjenájsťspôsob,akýmtátotémamôže
prispieťk formovaniukritickéhomysleniaamorálnychpostojovmladých ľudí.V tomtopilotnom
kurze sme sa pokúsili zamerať práve na tieto otázky rozvoja empatie a scitlivovania na
neznášanlivosťvočimenšinám.
Kurzsarealizujevonlineprostredí,čoumožňujeúčastníkomurčovaťsičasatempovypracovania
zadaných úloh a komunikáciu slektorom počas lekcie. Kurz sme pripravili vspolupráci
sodborníkmivoblastiholokaustuapedagogiky.
Vprvej polovici roka2015 smeúspešne zavŕšili prvý ročník kurzu.Absolventi prezentovali svoje
záverečnéprácepredhodnotiacomkomisioupočaszáverečnéhosemináruvŽiline.Spätnáväzba
odúčastníkovkurzunámumožnilasazamyslieťnadďalšímsmerovanímkurzu.Vseptembri2015
sme uverejnili výzvu pre druhý ročník kurzu. Bolo potešujúce, že vporovnaní sprvým ročníkom
vzrástol počet prihlášok niekoľkonásobne.Vnovembri 2015 sme vBratislave zrealizovali úvodný
seminár pre 18 účastníčok aúčastníkov zcelého Slovenska. Títo následne absolvovali do konca
roka2015prvé3lekcievtrojtýždňovýchcykloch.Kurzbudepokračovaťdomája2016.
Jednotlivélekciekurzusazaoberajútýmitotémami:
- onajstaršejnenávisti – antijudaizmusaantisemitizmusa ich korene,história aprejavy v
minulostiav20.storočí;
- o predsudkoch - mechanizmus budovania predsudkov, stereotypov amýtov, xenofóbia,
propagandaakonšpirácievsúčasnosti,kritickémyslenieajehoprincípy;
- o hodnote ľudského života - legislatívny rámec obmedzovania a porušovania ľudských
aobčianskych práv, dôsledky legislatívnych opatrení smerujúcich ku tzv. konečnému
riešeniu,dôležitosťpodporyaochranyľudskýchpráv;
- oblahobytea„blahobyte“-ekonomickýakultúrnyrozvojkrajinynaúkorživotaistejčasti
obyvateľstva, arizácie a pracovné tábory na Slovensku, premena „slušného“ človeka na
„neslušného“,súčasnévnímanievojnovejSlovenskejrepubliky;
- o(ne)všednýchhrdinstvách-príbehyzáchrany,odvahyaosobnejangažovanosti;
- o malých aveľkých dejinách - dejiny každodennosti, osobné príbehy vkontexte veľkých
dejín,dopadholokaustunaďalšiegeneráciežidovskéhoobyvateľstva;
- opamäti–oproblematikeľudskejpamätevkontextepripomínaniasiminulosti.
Projektovýtím:PeterLeponi,JanaHradská,AndrejNávojský,LacoOravec
Donori: TheConferenceon JewishMaterial ClaimsAgainstGermany,Ministerstvo zahraničných
vecí aeurópskych záležitostí SR vrámci dotačného programu Podpora aochrana ľudských práv
aslobôd,JOODS–DutchJewishFumantinarianFund.
Trvanieprojektu:január2015–máj2016
1.3projekt
Študentipostopáchtotality
Projekt Študenti po stopách totality je ďalším krokom našej nadácie v prinášaní interaktívnych
metód do pamäťového vzdelávania. Jeho cieľom je zachytenie „malých dejín“ prostredníctvom
aktívneho zapojenia študentov do procesu dokumentácie obdobia komunizmu, normalizácie a
udalostí Novembra '89. Vroku 2015 sme zrealizovali druhý ročník projektu pod názvom Bola
normalizácia(ne)normálna?
Naúvodnomsemináruvofebruári2015smesastretlisoštudentmiaštudentkamiz8stredných
škôl zcelého Slovenska. Jednotlivé študentské tímy a prostredníctvom lokálnych výskumov vo
svojich regiónoch sa oboznamovali s nedávnou históriou Slovenska, s ktorou nemajú osobnú
skúsenosť. V roku 2015 sme sa zamerali na obdobie normalizácie. Študenti dokumentovali a
zaznamenávali osobné príbehy a udalosti vrámci ich mesta alebo regiónu. Svoj postup
konzultovalispedagógmiaspolupracovalismiestnymiinštitúciami,akonapr.miestnymúradom,
kultúrnymiahistorickýmiinštitúciami,miestnymihistorikmi,novinármi.Prostredníctvomverejnej
prezentácie výsledkov študentského skúmania vo svojom meste ako aj v rámci podujatia
RememberNovember2015vBratislavesamotníštudentisymbolickypripomenulitietoudalostiaj
širšejverejnosti.
Projektusavroku2015zúčastnilo8strednýchškôl:SúkromnéslovanskégymnáziumvBratislave,
GymnáziumSv.EditySteinovejvKošiciach,ObchodnáakadémiavDolnomKubíne,Gymnáziumv
Detve, Strednáodborná školaobchoduaslužiebvSobranciach,Obchodnáakadémia vLeviciach,
GymnáziumMilanaRúfusavŽiarinadHronomaGymnáziumvPúchove.
Projektovýtím:PeterLeponi,LacoOravec
Donori:ProjektbolpodporenýIslandom,LichtenštajnskomaNórskomprostredníctvomProgramu
Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti
Slovenska a SOCIA - nadácia na podporu sociálnych zmien, Ministerstvom zahraničných vecí
aeurópskychzáležitostívrámciProgramunapodporuaochranuľudskýchprávaslobôd.
Trvanieprojektu:február2015–december2015
1.4naokraj
RememberNovember2015
Vnovembri2015smepripríležitosti26.výročiaNežnejrevolúcierealizovaliuž5.ročníkpodujatia
Remember November. Už tradične vrámci jeho programu pripravujeme Študentský deň ako
pripomienku, že vudalostiach Novembra 89 zohrali študenti aich hlas významnú úlohu.
Vspolupráci sVŠMUsmev ichpriestorochpripravili verejnúprezentáciu vústupov študentských
projektov 2. ročníka. Ich práce boli komentované a dopĺňané hosťami Marínou Závackou a
FedoromBlaščákom,diskusiumoderovalaSoňaGyarfášová.Následnepoverejnýchprezentáciách
smepripravili,takistovpriestorochVŠMU,scenickéčítanieŠimečkovýchtextovZamúrmi.
ĎalšímpokračovanímpodujatiaRememberNovember2015bolaverejnádiskusiavenovanáosobe
adieluMilanaŠimečku, akoaj jehoúlohevporevolučných časoch.Pozvanieprijali vzácnihostia
aŠimečkoviblízkipriateliaaspolupracovníci, JiřinaŠiklová,MiroslavKusý,MartinBútoraaPeter
Zajac.DiskusiumoderovalŠtefanHríb.
ProjektbolpodporenýIslandom,LichtenštajnskomaNórskomprostredníctvomProgramuAktívne
občianstvoainklúzia,ktorýrealizujeNadáciaEkopolisvspoluprácisNadácioupredetiSlovenskaa
SOCIA - nadácia na podporu sociálnych zmien a Ministerstvom zahraničných vecí aeurópskych
záležitostívrámciProgramunapodporuaochranuľudskýchprávaslobôd.
ObjavovanierómskychgenocídvstrednejEurópe
DiscoveringRomaGenocidesinCentralEurope
Počas2.svetovejvojnybolovdôsledkurasovejnenávistivkoncentračnýchapracovnýchtáboroch
zavraždených približne pol milióna Rómov aSintiov. Táto genocída zostáva do dnešnej doby
pomerne neznáma. Vnímame aktívny prístup ktejto časti našej historickej pamäte ako
zodpovednosťodstrániťtentonedostatok.
Navrhli sme širší medzinárodný projekt zameraný na pripomínanie rómskych genocíd
uskutočnených počas vojny v strednej Európe, ktorého zámerom je vytvorenie 7 jazykových
mutácii webstránky – rómskej, slovenskej, českej, poľskej,maďarskej, rumunskej a chorvátskej.
Naša nadácia sa podujala zabezpečiť preklad aadaptáciu do slovenského arómskeho jazyka.
Preklad do rómskeho jazyka sme konzultovali snašimi zahraničnými partnermi ako odborníkmi
akolegami, ktorí sa venujú téme rómskej genocídy po odbornej stránke. Zvolili sme
stredoeurópsky dialekt, zrozumiteľný pre väčšinu skupín rómskeho etnika vstrednej Európe.
Týmito jazykovými verziami sme sprístupnili dôležité informácie webstránky pre odborníkov v
oblastivzdelávania,vysokoškolskýchastredoškolskýchpedagógov,mimovládneorganizácieakoaj
verejnosťazvýšilipovedomieotejtohistorickejudalosti.
Donori: InternationalHolocaustRemembranceAlliance,Úrad vlády Slovenskej republiky vrámci
programuKultúranárodnostnýchmenšín.
VrbaWetzlerMemorial
Vtermíneod19.do25.augusta2015sauskutočnilpodzáštitouširšejmedzinárodnej iniciatívy,
ktorej je NadáciaMilana Šimečku súčasťou, prvý verejný ročník spomienkového pochodu Vrba-
WetzlerMemorial.Jehocieľomjeaktívnymspôsobompripomínaťčindvochslovenskýchmladých
mužov,ktorívroku1944ušlizkoncentračnéhotáboraAuschwitzsúmyslompodaťsprávuodianí
vtáborochazabrániťďalšímtransportom,ktorésavtejdobechystali.Skupinapribližne100ľudí,
členovia realizačného tímu ako aj dobrovoľníci absolvovali trasu dlhú 130 km po stopách tejto
dvojice. Počas pochodu sa účastníci oboznamovali s detailmi úteku Rudolfa Vrbu a Alfréda
Wetzlera,akoisniekoľkýmisvedectvamipreživších.VjehozáveresavŽilineuskutočniloniekoľko
podujatí.Odhaleniepamätnejtabulenabudovebývaléhožidovskéhostarobinca,vktoromspísali
Vrba aWetzler spomínanú správu, večer vsynagóge, fotografická výstava Jiřího Buxbauma
avneposlednom rade vedecká konferencia "Odhaľovanie Šoa: Odpor a úsilie Židov informovať
svetogenocíde"vStaniciŽilina-Záriečie.
Donori: Ministerstvo zahraničných vecí aeurópskych záležitostí vrámci Programu na podporu
aochranu ľudských práv aslobôd, Úrad vlády Slovenskej republiky vrámci programu Kultúra
národnostnýchmenšín.
PROGRAM
ROZMANITOSŤ
Najstaršínadačnýprogramzachovávajúckontinuitusminulýmiľudskoprávnymiprojektmizároveň
postupne redefinuje a skonkrétňuje svoje poslanie aj zameranie. Posuny možno identifikovať
vtrochrovinách:obsahovej,metodickejajmanažérskej.
Poobsahovejstránkesaľudskoprávneaktivityvoväčšejmierezameriavajúnašpecifickejšieotázky
interkultúrneho spolunažívania tradičných aj tzv. nových menšín so slovenskoumajoritou. Po
metodickej stránke čoraz viac využívame nové, alternatívne metodiky založené na zážitkovej
pedagogike. Vrovine projektového manažmentu program čoraz väčšmi využíva formálne aj
neformálne sieťovanie aspoluprácu spodobne zameranými mimovládnymi organizáciami,
vzdelávacímiinštitúciamiajštátnymiorgánmi.
Podobne ako vminulosti, aj v súčasnosti je ľudskoprávny program výrazne naviazaný na oblasť
neformálneho a formálneho vzdelávania. Vzdelávací apublikačný komponent naďalej zostáva
chrbtovou kosťou projektových aktivít. Popri tom však rozvíjame spoluprácu aj vo výskumnej
aadvokačnej oblasti. Ich spoločným cieľom je prispievať kscitlivovaniu verejnosti voči kultúrnej
rozmanitosti ak sieťovaniu organizácií, neformálnych skupín a jednotlivcov. Vzdelávacie
aadvokačné ciele sa zároveň jedinečným spôsobom prelínajú vaktivitách, ktoré sme začali
realizovaťvposlednýchrokoch–festival[fjúžn]awebstránkamultikulti.sk.Dlhodobýmzámerom
týchto aktivít je cieľavedome budovať také verejné prostredie, ktoré je založené na podpore
adodržiavaníľudskýchpráv,apritomrešpektujeindividuálnuajskupinovúkultúrnurozmanitosť.
2.1projekt
Festival[fjúžn]
Jubilejný10.ročníkfestivalu[fjúžn]prebiehalod23.do30.apríla2015.Hlavnýmcieľomfestivalu
je, bolo a dúfame, že naďalej aj bude zvyšovať povedomiemajority o kultúre a umení nových
menšinách žijúcich na Slovensku, ako aj rozvíjať vzťahy medzi komunitami a dať komunitám
priestornaprezentáciu.Festival[fjúžn]jejedinýšpecializovanýfestivalzameranýnaproblematiku
migrácie,integráciecudzincovaživotnovýchmenšínnaSlovensku.
Vroku2015smezorganizovalispolu22verejnýchpodujatía jednuškolskúaktivitu(4výstavy,8
diskusií, 1 divadelné predstavenie, 1 tanečné predstavenie, 4 workshopy, 2 koncerty, 2
komunitnitné podujatia, 1 party, 1 aktivita pre školy). Komunitné stretnutia v sebe zahŕňali
množstvoprogramuaichsúčasťouboliajďalšiekoncerty,diskusie,výstavy,aktivitypredetiainé
aktivity.
Tento rok sme opäť celý festival tematicky zamerali. Témou boli PUCLE. Tomu bola zčasti
prispôsobenádramaturgiaprogramufestivalu,najmävýstavy,diskusieačlánkyvspravodajialeaj
inékultúrno-spoločenskéaktivity.
Vprograme bolo aj niekoľko ďalších väčších noviniek (napríklad [fjúžn] na Dobrom trhu na
JakubákualebozapojeniesadoprojektuBratislová),celkovosmesaviaczameraliajnaakciepre
detiakomunitnépodujatia.Festivalsavtomtorokupresúvalpoviacerýchpriestoroch,napríklad
KCDunaj,Elledanse,DomQuoVadis,A4–Priestorsúčasnejkultúry,TUTO,Starátržnicaamnohé
ďalšie, čo považujeme za dobré rozhodnutie. Festival je z veľkej časti o spoluprácach s inými
organizáciami (napríklad Aliancia Stará tržnica, občianske združenie Punkt Mladý pes, Ázijské
informačné centrum, literányklub.sk, Liga za ľudské práva, Slovenská národná galéria,
InternationalsBratislava,CVEK-Centrumprevýskumetnicityakultúry,IVO-Inštitútpreverejné
otázky,IOM,,Rádio_FM,IslamskánadácianaSlovenskuaďalšie),aleajoautorskýchpodujatiach
NadácieMilanaŠimečku.
Zhľadiska návštevnosti považujeme 10. ročník za doposiaľ najúspešnejší. Spolu sa na všetkých
podujatiachzúčastnilopribližne4.800návštevníkov,čojedvojnásobnýnárastoprotiroku2013ao
niečo viac ako minulý rok. Čiže návštevnosť mala aj tento rok rastúcu tendenciu. Samostatné
podujatie1.Nedeľná[fjúžn]parádavspoluprácisAlianciouStarátržnicaprilákaladobratislavskej
Starejtržniceviacako3000návštevníkov.Zároveňnásteší,ženafestivalchodíčorazviacprenás
neznámychľudí,rôznychvekovýchkategórií.Samotnoukapitoloujepodujatie[fjúžn]naDobrom
trhu,kdesanámpodarilovrámcispoluprácesorganizátormiDobréhotrhuvytvoriť2zóny-zónu
predetiaÁzijskúzónu.SamotnépodujatieDobrýtrhmalonávštevnosťvyše20.000návštevníkov.
Prostredníctvom tohto podujatia sa nám podarilo dostatočne zviditeľniť festival ako aj
odprezentovaťhomnohým,ktorídoposiaľofestivalenepočuli.
Na 10. ročníku festivalu smemali vysoký počet partnerov amediálnych partnerov. Taktiež sme
spolupracovali sväčším počtom komunít cudzincov. Rovnako propagačná kampaň bola doposiaľ
najefektívnejšia.
Projektovýtím:MartinBrix,LacoOravec
Donor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Európsky fond pre integráciu štátnych
príslušníkovtretíchkrajín(Solidaritapririadenímigračnýchtokov),ÚradvládySlovenskejrepubliky
(Kultúranárodnostnýchmenšín)
2.2projekt
Kvalitaalebokvantita?
Meraniekvalityadopaduglobálnehovzdelávaniavškolách
Medzinárodný vzdelávací projekt Kvalita alebo kvantita? sme začali realizovať vjanuári 2013
vspolupráci spartnerskými organizáciami Reading International Solidarity Centre zo Spojeného
kráľovstvaaČlověkvtísnizČeskejrepubliky.
Projektvychádzazpotrebyzvýšiťkvalituadopadglobálnehovzdelávaniaamultikultúrnejvýchovy
vslovenských školách. Tieto oblasti sa za posledné roky stali súčasťou mnohých školských
vzdelávacích programov a témy ako rozmanitosť, ľudské práva, ochrana životného prostredia či
globálnapreviazanosťprenikli dovyučovacíchpredmetovaprierezových tém.Učitelia aučiteľky
majú vsúčasnosti kdispozícii metodické príručky, vďaka ktorým sa tieto témy začleňujú do
vzdelávaciehoprocesu.Avšaknapriekexistenciitýchtomateriálovstálechýbaliefektívnenástroje
nameraniekvalityadopadovglobálnehovzdelávaniaamultikultúrnejvýchovy.
Hlavným cieľom projektu je rozvíjať kompetencie učiteliek aučiteľov, ktoré sú potrebné na
dosiahnutie zmeny vpostojoch žiakov ažiačok. Hlavnými výstupmi projektu sú aktivity, ktorými
môžu učiteľky a učitelia zistiť východiskové postoje k témam globálneho vzdelávania a
multikultúrnejvýchovy.Zároveňimumožniazisťovaťdopadarelevantnosťaktivítzameranýchna
zmenu postojov priamo vo vyučovaní. Ďalším z výstupov je zbierka prípadových štúdií, ktorá
poskytuje skúsenosti a príklady dobrej praxe z testovania aktivít od pedagogógov základných a
strednýchškôl.
Dôležitousúčasťouprojektusútiežprednáškyakurzynaslovenskýchvysokýchškoláchzamerané
natémyakopostoje,stereotypyapredsudkyametódyaformymeraniapostojovýchzmien.
Vroku2015bolahlavnouaktivitoutvorbametodickejpríručkyAkovieme,žetofunguje?Príručka
poskytujesúboraktivítametódzameranýchnazisťovaniepostojovapostojovýchzmien.Spolus
ňousmepripraviliajdvaedukačnéfilmy,ktoréponúkajúpríkladydobrejpraxezdvochzapojených
škôl. Všetky výstupy projektu sú dostupné na webovej stránke
www.nadaciamilanasimecku.sk/akoviemezetofunguje.Výstupysmetiežpredstavilinazáverečnej
konferencii projektu v októbri 2015. Jej cieľom bolo okrem prezentácie metodickej príručky,
webovej stránky projektu a filmov prezentovať aj príklady dobrej praxe a zdieľanie metód
aprístupovkzisťovaniupostojovžiakovvškolách.
V druhej časti roka sme sa venovali diseminačným tréningom a seminárom, na ktorých sme
predstavilimetodikurôznymcieľovýmskupinámakonapríkladučiteľomzozákladnýchastredných
škôl, školskýmpsychológom,vychovávateľkámv školskom internáte či aktéromzmimovládnych
organizácií. V oblasti zisťovania postojov a postojových zmien v globálnom vzdelávaní a
multikultúrnejvýchovysmespoluvyškolilipribližne230pedagogickýchpracovníkovvroku2015.
Projektbudeukončenývmarci2016.
Projektovýtím:PeterDráľ,AndrejNávojský,NinaGalanská
Konzultačná skupina: Vlasta Dúbravová aErich Mistrík (Pedagogická fakulta Univerzity
Komenského vBratislave), Mária Nogová aMária Rychnavská (Metodicko-pedagogické centrum
vBratislave),JankaAndrisová(ObchodnáakadémiavDolnomKubíne)
Donori:EurópskakomisiaaSlovenskáagentúrapremedzinárodnúrozvojovúspoluprácu
2.3projekt
Novémenšinyvobrazoch,tónochanaživo
Cieľmi projektu Nové menšiny vobrazoch, tónoch anaživo bolo sprostredkovať slovenskej
verejnosti jednoduché a dostupné informácie o migrantoch a ich komunitách žijúcich na
Slovensku, ako aj o všetkých dôležitých aspektoch ich života, zároveň kultivovať domáci diskurz
omultikultúrnej spoločnosti apostavení starých anových menšín na Slovensku a podporiť a
kvalitatívnerozvinúťspoluprácumajorityakomunítcudzincov,akoajspoluprácukomunítmedzi
sebounavzájompribudovaníinterkultúrnehodialógu.
Projektmal2hlavnéaktivity:výrobutelevíznejrelácieakomunitnépodujatiapreširokúverejnosť.
Vpriebehumesiacovnovember2014ažjún2015smepostupnevyrobilivšetkých10častírelácie
Aj my sme tu doma, ktoré boli priebežne vysielané vo verejnoprávnej televízii (každá časť
minimálne2x).Vzáujmezvýšiťpublicituprojektuaumožniťpremietaniejednotlivýchčastírelácie
ajmimoRTVSsmenakonciprojektupripravilikolekciudvochDVD,naktorýchsúnahranévšetky
častitelevíznejrelácie.
"Celý svet pod jednou strechou!" To je slogan pravidelného podujatia Nedeľná paráda v Starej
tržniciorganizovanévspoluprácisAlianciouStarátržnica.Počasobdobiatrvaniaceléhoprojektu
sa uskutočnilo celkovo 8 Nedeľných Parád vStarej tržnici a2 komunitné podujatie mimo
Bratislavy,tedajednopodujatievoZvoleneajednovKošiciach.Vroku2015tobolitietopodujatia:
1.EASTernedition
29.03.2015,Bratislava
2.10rokov[fjúžn]
26.04.2015,Bratislava
3.Outečencoch,chudobeasolidarite
21.06.2015,Bratislava
4.téma:TrhvTabačke
27.06.2015,Košice
Projektovýtím:AzimFarhadi,MartinBrix,MartinaFelixMaženská,HelaRoglová,LacoOravec
Donori:Európskyfondpreintegráciuštátnychpríslušníkovtretíchkrajín
2.4projekt
Farebnáškola
Motiváciouk realizáciiprojektubol fakt, žeajnapriekprítomnostimultikultúrnejvýchovy (MKV)
akoprierezovejtémyvovzdelávacomprograme,vsúčasnostineexistujemetodickápríručka,ktorá
bytútotémureflektovalanaprvomstupnizákladnýchškôl.Chcelismetiežreagovaťnapotrebu
rozvíjania kompetencií učiteľov aučiteliek potrebných kvytváraniu atmosféry otvorenej
arešpektujúcej voči rozmanitosti v triede a spoločnosti. Nadviazali sme zároveň na projekt
Farebná škôlka, výstupom ktorého bola príručka multikultúrnej výchovy pre najmenších. Práve
kontinuitu vzačleňovaní tém rozmanitosti anárodnostných menšín na rôznych stupňoch
vzdelávaniapovažujemezakľúčovúprescitlivovaniežiakovažiačok.
Projekt začal úvodným stretnutím aktívnych učiteľov a učiteliek v júni 2016. Jeho cieľom bolo
predstaviť metodológiu projektu a diskutovať o námetoch, ktoré sa stali základom aktivít
vytvorených do metodickej príručky. V letných mesiacoch sme oslovili autorov a autorky z
učiteľskéhoamimovládnehoprostredia.Pritvorbeaktivítsmevychádzalizozážitkovejpedagogiky
aMKVzaloženejnaosobnostnomprístupe,ktoránamiesto témykultúrnych rozdielov reflektuje
témy identity, rozmanitosti a vedomej práce s postojmi žiakov. Ktvorbe aktivít sme prizvali aj
ilustrátorkuKristínuB.Hrončekovú,ktorámáskúsenostisdanouvekovouskupinou.Voktóbrisme
pracovnéverzieôsmichaktivítodoslalirecenzentkámnaodbornéposúdenie.Recenzentkamiboli
Margaréta Knapíková, učiteľka základnej školy vBratislave a detská psychologička Simona
Šimková.Pracovnéverzieaktivítsmepredstavilinadvochtréningovpreučiteľkyaučiteľovzpraxe.
V Košiciach a Bratislave sa na nich zúčastnilo 27 pedagógov. Na základe ich návrhov sme
vdecembriupraviliaktivityapografickejúpravevzniklafinálnaverzia.
Metodickú príručku Farebná škola sme v počte 500 kusov distribuovali do základných škôl po
celomSlovensku.
V roku2016budemepokračovať v tvorbemetodíkpredruhý stupeň základných škôl.Aktivity z
Farebnejškolybudemeprezentovaťnafestivalenovýchmenšín[fjúžn]ananajväčšejpedagogickej
konferenciinaSlovenskuUčímepreživot.
Projektovýkoordinátor:AndrejNávojský
Donor:ÚradvládySlovenskejrepubliky(Kultúranárodnostnýchmenšín)
2.5projekt
Rozvojwebstránkywww.multikulti.skaonlineMultikultimapy
Cieľom webstránky www.multikulti.sk je sprostredkovávať informácie o multikulturalizme a
interkulturalizme, o kultúrnej rozmanitosti. Majoritnej populácii prináša informácie zo života a
oživotenovýchajtradičnýchmenšín,marginalizovanýchkomunítčisubkultúrnaSlovensku.Snaží
sapodporovaťuvedomovanie si aakceptáciudiverzity, záujemoňuakoajmedzikultúrnydialóg
avýchovuknemu.
Počas roku 2015 sa nám podarilo zabezpečiť pravidelnosť obsahového napĺňania webstránky,
editorských prác, oslovovanie potenciálnych autorov skonkrétnymi pripravenými zadaniami pre
článkyakoaj redakciu samotných textov.Editor realizovalajprípravunovejobsahovej štruktúry
aredizajnu webstránky a Multikultimapy (podklady pre programátora agrafického dizajnéra,
vytvorenie novej obsahovej štruktúrovanej databázy článkov, migráciu starého obsahu atď).
Takisto mal na starosti aj ďalšie vyhľadávanie a dopĺňanie miest doMultikultimapy Bratislavy.
Vrámciprojektusmepripraviliajnovéanotácieailustračnéfotografiekvybranýmmiestammapy.
Podarilosanámpublikovať44autorskýchčlánkova12kultúrnychaktualít,ktoréreflektujúpodľa
nás aktuálne fenomény súvisiace srozmanitosťou, multikultúrnym dialógom ako aj ľudsko-
právnymdianímnaSlovensku.
Prostredníctvom Multikultimapy Bratislavy sa nám podarilo sprístupniť informácie occa 200
miestach(pamiatky,služby,duchovnécentráatď.),ktorétvoriakultúrnerozmanitúBratislavu.
Počasroka2015smepripraviliapublikovali:
- 7článkovvsériiDásato–príkladydobrejpraxevoblastipostaveniaRómovaRómokna
Slovensku;
- 18 článkov na tému sociálnej inklúzie, chudoby, rómskej verejnej politiky a súdržnej
spoločnosti vnašej krajine. Tieto články sme zverejňovali postupne a jednotlivo počas
celéhoobdobiaodspusteniastránky;
- 19 článkov a rozhovorov na témy postavenia cudzincov vnašej spoločnosti ale aj
vminulosti. Venovali sme sa aj aktuálnej téme migrácie zo súčasného aj historického
pohľadu.
Odaugusta2015dodecembra2015 sanámpodarilo technickyaj grafickyobnoviť funkcionalitu
onlineMultikultimapyBratislavy.Rozšíriťdatabázukultúrnychmiestoďalších200položiek; zber
dátomultikultimiestachaformulovaťichdovylepšenejjednotnejštruktúryanotácii;nadizajnovať
novú štruktúru vstupných dát pre programátora; testovať funkčnosť obnoveného grafického
rozloženiawebstránkyapodstránkyMultikultimapa.
Projektovýtím:MichalValach,LacoOravec
Donor:ÚradvládySlovenskejrepubliky(Kultúranárodnostnýchmenšín),MinisterstvokultúrySR
2.6projekt
UrbanArtSession
Session ako "stretnutie" predstavovalo sériu šytroch podujatí - prednášok, prezentácií, diskusií,
výstav a workshopov zoblasti „urban art“, vktorej autor, skupina alebo organizácia (hostí
podujatia)profesionálnetvorí.Formát"stretnutískultúrou"bolmimoriadnevhodnýmformátom
bez nároku na veľké a nákladné produkcie, ktorý veľmi efektívne kultúrnej scéne zabezpečil
intenzívnu animáciu a motiváciu k posunom k spontánnejším formám zdieľania umenia a
vedomostí.
Jedným zcieľov podujatia bolo motivovať mladých ľudí žijúcich vcentrách miest,ich sídliskách
aobytných mestských štvrtiach ku kreatívnej tvorbe, sebarealizácii. Hovoriť o minulosti, o
koreňochazákladoch,zktorej"urbanart"asamotnékultúryvyrástli.Sústrediťsanaprítomnosťa
myslieť do budúcna. Vrátiť a priblížiť mladým ľuďom dnešnej doby, zaťažených informačnými
technológiami a sociálnymi sieťami, atmosféru stretávaní, diskusií a živej tvorby, resp. tvorby v
priamom prenose. Takisto umožniť stretnutie autorov, umelcov a ich fanúšikov za účelom
vzájomnej výmeny skúseností, postrehov, tvorby, zručností, prostredníctvom verejných diskusií,
prednášok, interaktívnych workshopov, praktických ukážok, tréningov aživých performance.
Otvoriť diskusiu na túto tému, kde potreba diskutovať je vkaždom smere veľmi dôležitá. Dať
priestormladým ľuďom, ktorí sa už na profesionálnej, ale aj amatérskej úrovni venujú svojmu
koníčku,rozvíjajúsvojukreativitu,sebarealizujúsa.
Zrealizovali sme 4 stretnutia, v rámci projektu Urban Art Session, s "mestskou kultúrou",
predstavilitútokultúruširšejverejnosti,dalipriestorumelcomaotvorenediskutovaťnaaktuálne
témyumeniavznikajúcehoaodohrávajúcehosavmeste,vurbánnychštruktúrach,vjehouliciach.
Dali sme priestormladým ľuďom, ktorý sa či už na profesionálnej alebo len amatérskej úrovni
venujúsvojmukoníčku,atakrozvíjajúsvojukreativituasebarealizujúsa.
Dnes by sme mali viac než v minulosti motivovať mladých ľudí ku kreatívnej tvorbe. Umožniť
stretávanie autorov, umelcov, ich fanúšikov aj laikov, aby si navzájom vymieňali skúsenosti,
postrehy,tvorbučizručnosti.Aktivizovaťmladúgeneráciu,ktorávdnešnejdobezväčšasedídoma
na sociálnych sieťach, za internetom, a čoraz viac sa prestáva reálne socializovať, stretávať a
rozprávať.Jedôležitécezosobnéstretnutiasprostredkovaťmestskúkultúruaumenievznikajúce
zdolaahlavne,spoločne"zdieľať".
Napriektomu,žeslovíčkozdieľaťjevslovenskomjazykunespisovné,jeprenásveľmipodstatné.
Zdieľanie jev ľudskomživotedôležité.Umožňuječloveku lepšie reflektovať zažitévecia životné
situácie.Vdnešnejdobezdieľamevovirtuálnomsvetesociálnychsietíniekedycelésvoježivoty.
"Shareujeme"svojeraňajky,romanticképlážezletnýchdovoleniek,milé"vtákoviny"asrandovné
"gifká" našich domácich miláčikov, večerné žúry, ranné opice, nálady, ale aj svoje názory a v
horšom prípade aj "hejty". Prostredníctvom stretnutí sa chceme presunúť z virtuálneho sveta
internetu a diskusií cez internetové prehliadače a k živému zdieľaniu reálnom čase na reálnom
mieste. Zdieľať svoju tvorbu, svojenápady, plány, postupy, úspechy amotivovať svojeokolie.V
reálnomživotezdieľameajiné,možnobežnéveci,odizbysospolubývajúcim,cezautosrodičmi,
maďarskúvyžlusfrajerom,hypotékusmanželkou,čivysnený"biznis"sospoločníkmi.UrbanArt
Session jeoreálnychstretnutiachaozdieľaní.Zdieľaní jednéhopriestoruv jednomčasespolus
množstvomzaujímavých,inšpiratívnychakreatívnychľudí.
Urban Art Session formou stretnutí náš verejný kultúrny priestor nielen oživil, ale aj zvýšil
všeobecnépovedomieomožnonajzaujímavejšej časti súčasnej kultúry - (sub)kultúry reagujúcej
spontánne na to podstatné, napríklad aj v každodennosti sídliskovej (sub)urbie. Tieto stretnutia
podporiliprezentáciusúčasnéhoprofesionálnehoumenia.Maliedukačnýaaktivizačnýcharakter,
pričomsasnažiaširšejverejnostipriblížiť„urbanart“,čižeumenievznikajúcevmeste,nasídlisku
avo verejnompriestore. Urban Art Session sa veľmi aktuálne dotýka fenoménu subkultúry ako
súčastiurbánnejkultúry.
Projektovýtím:MartinBrix
Partneriprojektu:Ajlavmjuzik,Slowatch,ArtAttack,UrbanMarket
Donor:MinisterstvokultúrySlovenskejrepubliky
PROGRAM
INKLÚZIA
Tento program predstavuje vsúčasnosti najširšiu oblasť aktivít Nadácie Milana Šimečku.
Zameriavame sa na viaceré aspekty spolužitia Rómov agádžov na Slovensku, predovšetkým na
oblasťkomunitnéhorozvojaarómskejverejnejpolitiky.Vkomunitnejoblastismeniekoľkorokov
pôsobili vobci Hermanovce, túto činnosť sme však vroku 2007 ukončili. Vsúčasnosti nadácia
hľadá priestor pre obdobné aktivity viných lokalitách ausilujeme sa aj oposilňovanie
komunitnéhorozvojavovšeobecnosti.
Postupne sme sa stali aj jednou zmála slovenskýchmimovládnych organizácií, ktorá sa usiluje
aktívneovplyvňovaťrómskuverejnúpolitiku,keďžetátojedlhodobozanedbávanánanárodneja
regionálnejúrovni.
3.1projekt
Akonachudobu?
VprojekteAkonachudobu?smesazaoberalitémamichudoby,sociálnehovylúčeniaainklúziev
trochlíniách-vysvetľovanie,meranieapresadzovanie.Považujemezaužitočnéviesťoinklúziiajej
obsahu verejnú diskusiu. Rovnako považujeme za potrebné hovoriť o chudobe a sociálnom
vylúčení, témach, ktoré sú vslovenskom prostredí čoraz akútnejšie. Aktivity celého projektu
zahŕňali prieskum verejnejmienky v oblastiach chudoby, sociálneho vylúčenia a inklúzie a sériu
odborných aj populárno-náučných článkov, publikácií a podujatí, ktorými sme chceli prispieť k
pochopeniustavu,príčinadôsledkovchudobyasociálnehovylúčeniaakzvnútorneniudôležitosti
inklúzieprenásvšetkých.
Vrovine vysvetľovania sme vroku 2015 vydali „Almanach inklúzie“, ktorí obsahoval podnetné
články avizuály dotýkajúci sa nami riešených tém. Vspolupráci sregionálnymi médiami sme
pripravili sériu článkov kpríležitosti medzinárodného dňa boja proti chudobe aniekoľko nami
iniciovaných článkov vyšlo aj vceloštátnych periodikách. Kmedzinárodnému dňu boja proti
chudobesmetiežrealizovalisériuinfografíkdotýkajúcichsatejtotémy.
Samostatnúčasťprojektu,ktorásikládlazacieľosloviťširšiuverejnosť,bolarealizáciaverejných
podujatí. Na tému chudoby, inklúzie asolidarity prebehli vlete 2015 tri akcie – bratislavská
NedeľnáparádavStarej tržnici;sprievodnýprogramNMŠnafestivalePohoda;adivadelnývečer
vkošickejTabačke.
V oblasti merania inklúzie sme pripravili úvodný materiál pre realizáciu auditov inklúzie v
samosprávach. Navrhnutú metodológiu sme testovali vdvoch obciach. Overená metodológia
merania inkluzívnosti samosprávy otvára nové možnosti v oblasti identifikácie výziev aj dobrej
praxeapresadzovaniainkluzívnychpolitik.
Za účelom lepšieho spoznania vnímanie tém chudoby ainklúzie sme realizovali tri fokusové
skupinyvtrochslovenskýchregiónoch.Ztejtoaktivitysmespracovalivýskumnúsprávu.
V rovine presadzovania sme monitorovali vládne politiky s dopadom na chudobu, sociálne
vylúčenie a inklúziu na Slovensku, s osobitným zameraním na Rómov aRómky. K relevantným
návrhom zákonov sme sa vyjadrovali apripravili sme odpočet plnenia záväzkov vlády v tejto
oblasti(publikácia„Odpočettretiehorokuvlády–Rómoviavoverejnýchpolitikách“).
Celý projekt „Ako na chudobu?“ sme zakončili rovnomenným prezentačným adiskusným
seminárom. Okrem prezentácie priebehu avýstupov projektu sme spolu scca 60 hostkami
ahosťamidiskutovaliotom,akotedanachudobu–lokálnymaktivizmom,spolusosamosprávami
avhlaváchľudí.
Ďalšie informácie o projektu ako aj projektové výstupy nájdete na stránke
http://nadaciamilanasimecku.sk/akonachudobu.
Projektovýtím:MáriaChudíková,LenkaKissová,EsterLomová,StanoLukáč,LacoOravec,Michal
Valach
Donori:ProjektbolpodporenýIslandom,LichtenštajnskomaNórskomprostredníctvomProgramu
Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti
SlovenskaaSOCIA-nadácianapodporusociálnychzmien
3.2projekt
Búraniebariér
VrámciväčšiehoprojektuNárodnéhodemokratickéhoinštitútuBreakingDownBarriers–Búranie
bariérnašanadáciazabezpečovalapodpornéaktivitypreskupinulokálnychrómskychaktivistov
z10obcístrednéhoavýchodnehoSlovenska.Vofebruári2015smeuskutočniliúvodnýtréningna
témuľudskýchprávaadvokacievKošiciach.
Vpriebehumesiacovmarecažnovember2015smepostupnespracovali10elektronických
spravodajovpreúčastníkovprojektu,vktorýchsmepredstavovaliichobce,aktivityaupozorňovali
naďalšiezaujímaveiniciatívyzoblastikomunitnéhorozvojaaaktivizmu.
Vnovemberi2015smevBratislavezorganizovalizáverečnéprojektovéstretnutivBratislave,
počasktoréhosaúčastníciprojektuzapojilidoseminárAkonachudobu?,navštíviliNárodnúradu
SlovenskejrepublikyastretlisaajsozástupcamiurbánnehoaktivizmuzBratislavy.
Projektovýtím:MáriaChudíková,LacoOravec,EsterLomová
Donor:DRLgrant(projektNárodnéhodemokratickéhoinstitute)
ZLOŽENIETÍMU
Správnarada
Predsedníčka:EvaSalnerová
Členovia:MartinBútora,AndrejFindor,EgonGál,PeterTatár,IngeVagačová,MonikaVrzgulová
Dozornárada:MarkoVrzgula,PeterKaščák
Správkyňanadácieavýkonnáriaditeľka:MartinaFelixMaženská
Programovépracovníčkyapracovníci
Programovýriaditeľ:LacoOravec
Tím:ZuzanaBošeľová,MartinBrix,PeterDráľ,AdrianaFindorová,NinaGalanská,JanaN.Hradská,
MáriaChudíková,LenkaKissová,PeterLeponi,EsterLomová,StanoLukáč,AndrejNávojský,Michal
Valach
Finančnámanažérka:HelenaRoglová
Účtovník:AndrejMihálik
Adresa
Panenská4
81103Bratislava
Slovenskárepublika
tel:(4217)54433552,54431593,
fax:(4217)54433552
e-mail:[email protected]
www.nadaciamilanasimecku.sk
B)ROČNÁÚČTOVNÁZÁVIERKA
ZHODNOTENIEZÁKLADNÝCHÚDAJOVZAHRNUTÝCHVNEJAVÝROKAUDÍTORAKROČNEJÚČTOVNEJZÁVIERKE
VpríloheprikladámeSprávunezávisléhoaudítora,ktoráobsahujejehovýrok,akoajSúvahuaVýkazziskovastrát.
C)PREHĽADPRÍJMOV(VÝNOSOV)
PODĽAZDROJOVAICHPÔVODU
Príjmy Spolu(vEur)
Tržbyzpredajaslužieb 0
Aktiváciamateriáluatovaru 0
Úroky 2
Kurzovézisky 5212
Inéostatnévýnosy 4439
AnneFrankStiftung 395
DROM 500
Hulapafilm 70
GONDOR 350
Centrumprevýskumetnicityakultúry 500
AnneFrankHouse 2228
ostatné 396
Predajkníh 57
Predajmajetku 0
Výnosyzpoužitiafondu 0
Prijatépríspevkyodinýchorganizácií-granty,ztoho: 139121
ConferenceonJewishmaterial 26209
Readinginternationalsolidaritycentre 19286
InternationalHolocaustRemembranceAlliance 11715
MultikulturnícentrumPraha 720
NadáciaEKOPOLIS 41888
NationalDemocraticInstitute 16995
NadáciapredetiSlovenska 22308
Príspevkyzpodieluzaplatenejdane 1635
Dary 2565
Dotácie 86160
HlavnémestoSRBratislava 400
Ministerstvokultúry 16000
Ministerstvozahraničnýchvecí 31560
Úradvlády 38200
Granty 53599
MinisterstvovnútraSR 53599
SPOLU 292790
D)PREHĽADODARCOCH
AKHODNOTADAROVALEBOVÝŠKAPROSTRIEDKOVODTOHOISTÉHODARCUPRESAHUJE331EUR
Darca suma(vEur)
SlavkoFelix 2500
E)PREHĽADOFYZICKÝCHAPRÁVNICKÝCHOSOBÁCH,
KTORÝMNADÁCIAPOSKYTLAPROSTRIEDKYNAVEREJNOPROSPEŠNÝÚČEL,NAKTORÝBOLANADÁCIAZALOŽENÁ,
AINFORMÁCIA,AKÝMSPÔSOBOMSATIETOPROSTRIEDKYPOUŽILI
PO/FOktorejNMŠposkytlaprostriedky suma(vEur)
Ligazaľudsképráva 4000
F)CELKOVÉVÝDAVKY(NÁKLADY)
VČLENENÍNAVÝDAVKYPODĽAJEDNOTLIVÝCHDRUHOVČINNOSTÍNADÁCIE
AOSOBITNEVÝŠKUVÝDAVKOV(NÁKLADOV)NASPRÁVUNADÁCIE
VRÁTANEROZHODNUTIASPRÁVNEJRADYPODĽA§28ODS.1AVČLENENÍPODĽA§28ODS.2A3
Celkovénáklady spolu(vEur)
Spotrebamateriálu,ztoho: 7740
kancelárskepotreby,knihy,literatúra,spotrebnýmateriál,DHM 4358
spotrebnýmateriálnaprojekty 3047
vydávaniepublikácií 335
Spotrebaenergie 662
Opravyaudržiavanie 0
Cestovné 2451
Nákladynareprezentáciu 0
Ostatnéslužby,ztoho: 199700
prevádzkové(nájomné,vedenieúčtovníctva,audítorskéslužby,aktualizáciasoftware,servisnépráce,upratovanie)
30046
manažmentprojektov 34750
telekomunikačnénáklady 1512
aktivity(prenájom,tlmočenie,nákladyúčastníkov,licenčnézmluvy,umeleckévýkony)
35965
ostatnéslužbynarealizáciuaktivít(tlačpublikácií,preprava,lektorovanie,iné)
97427
Mzdovénáklady 32208
Zákonnésociálnepoistenie 7407
Zákonnésociálnenáklady 168
Ostatnédaneapoplatky 34
Kurzovéstraty 14
Daryfyzickýmosobám 65142
Mankáaškody 0
Inéostatnénáklady 681
Tvorbafondov 0
Odpisydlhodobéhonehmotnéhoahmotnéhomajetku 1333
Poskytnutépríspevkyinýmúčtovnýmjednotkám 4000
Poskytnutépríspevkyfyzickýmosobám(dary) 0
Daňzpríjmov 10
SPOLU 321550
Nákladypodľadruhovčinnosti spolu(vEur)
programRozmanitosť 110883
programInklúzia 59659
programPamäť 120962
nákladynasprávunadácie 30046
SPOLU 321550
Nákladynasprávunadácie maximálnasuma* reálnečerpanie(vEur)
Ochranaazhodnoteniemajetku 300 135
Propagáciaverejnoprospešnéhoúčelu 1500 1500
Prevádzkanadácie 23000 22861
Odmenazavýkonsprávcu 400 0
Náhradyvýdavkovpodľaosobitnéhopredpisu 200 0
Mzdovénáklady 500 0
Inénákladyspojenésprevádzkou 5000 5550
SPOLU 30900 30046
*Maximálnasumavýdavkovnasprávunadáciebolaschválenásprávnouradounajejzasadaní16.9.2014.
G)ZMENYVYKONANÉVNADAČNEJLISTINE
AVZLOŽENÍORGÁNOV,
KTORÉNASTALIVHODNOTENOMOBDOBÍ
Vnadačnejlistinenebolivykonanéžiadnezmeny.
Vzloženíorgánovnenastaližiadnezmeny.
H)ODMENAZAVÝKONFUNKCIESPRÁVCUNADÁCIE
AINÉHOORGÁNU,AKBOLNADAČNOULISTINOUUSTANOVENÝ
Správkyninadácienebolazavýkonfunkcieudelenážiadnaodmena.
I)PREHĽADOČINNOSTINADAČNÝCHFONDOV
SPOLUSPREHĽADOMOPROSTRIEDKOCHNADAČNÝCHFONDOV
Nadácianemázriadenéžiadnenadačnéfondy.
J)ĎALŠIEÚDAJE
KTORÉURČÍSPRÁVNARADA
Správnaradaneurčilažiadneďalšieúdajedovýročnejsprávy.