MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIASLOVENSKEJ REPUBLIKY

ŽIVOTNE PROSTREDIESlovenskej republiky

v rokoch 1992-1993

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vplyv dobývania a spracovania nerastov,hutníckeho a chemického priemysluna životné prostredie

Nepriaznivé dôsledky �ažby a spracovania nerastov na životné prostre�

die sú porovnate�né s pr�rodnými geologickými javmi, ba môžu dokonca

miestami prevýši� ich intenzitu. V minulosti sa pri využ�van� lož�sk nera�

stov brali do úvahy najmä exploatačné a bezpečnostné aspekty, pričom

ochrana životného prostredia, hospodárnos� a estetické h�adiská ostali

druhoradé.

Banská �ažba sa v minulých storočiach orientovala najmä na banské

rev�ry sústredené v okol� banských miest Banskej Štiavnice, (Banská

Štiavnica, Štiavnické Bane � Vindšachta, Banská Bela, Nová Baňa, Banská

Hodruša, Banský Studenec, Pukanec, ...), Kremnice (Kremnické Bane),

Banskej Bystrice (Lubietová, Spania Dolina, Staré Hory, Slovenská

�upča), a v Slovenskom rudohor� (na Rožňavu, Nižnú Slanú, Dobšinú,

Smoln�k, Gelnicu, Žakarovce, Krompachy, Idu, Rudňany, Slovinky, Ja�

sov, Vyšný a Nižný Medzev, Švedlár, Štós, Mn�šek, ...), kde miestami pre�

trváva problém likvidácie starých banských diel, ich vplyv na zložky

životného prostredia, na krajinu, na regionálny hospodársky, sociálny

a environmentálny rozvoj.

Okrem uvedených banských rev�rov sa lokálny vplyv na životné prostre�

die prejavil napr�klad pri �ažbe antimónových rúd v Pezinku, Dúbrave

a Vajskovej, pr�padne pri �ažbe ortu�natých rúd v Rákoši, azbestu v Dob�

šinej, soli v Solivare, medených rúd v Španej Doline a Slovinkách, man�

gánu v Kišovciach, v minulosti pri �ažbe opálu v Slanských vrchoch (Dub�

n�k, Červenica, Pek�any). Železná ruda sa �ažila aj v Tisovci, Hronci, Och�

tinej, Št�tniku, Jelšave, Turčoku, Tur�čkach, Cinobani, Rimavskej Bani,

Javorine a Zabiedove, striebro v Zlatej Idke, Starej �ubovni, Lovinobani,

tatranskom Kriváni. Významnými strediskami �ažby železnej a medenej

43

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

rudy boli tiež Spišská Nová Ves a Sirk, kde sa �ažila aj ortu� a magnezit.

Ťažba magnezitu ovplyvnila životné prostredie najmä v Kokave nad Rima�

vicou, Hnúšti, Turčoku, Hačave, Jelšave, Ochtinej, Luben�ku, Rožňavskom

Bystrom, Lovinobani a v Košiciach.

V neposlednej miere sa na zmene kvality životného prostredia podie�a

�ažba lignitu a hnedého uhlia v Novákoch, Handlovej, Hol�či, Potri alebo

dávnejšie pri Obyciach, Bad�ne, Čakanovciach a Lipovanoch, ako aj �ažba

ropy a zemného plynu na Záhorskej n�žine (Gbely, Petrova Ves, Un�n,

Štefanov, Závod, Studienka, Suchohrad, ...).

S �ažbou rúd súviselo aj hutn�ctvo a úprava kovov s nezanedbate�nými

zásahmi do životného prostredia a jeho zložiek. Ich intenzitu sčasti ovplyv�

nilo zn�ženie výroby surového železa z 3515 tis. ton z roku 1989 na 3205 tis.

ton v roku 1993 (surovej ocele zo 4741 tis. ton na 3922 tis. ton) a hlin�ka

technickej čistoty v tomto obdob� z 32 576 t na 17 815 t. Naj nepriaznivej ši

vplyv sa prejavil pri hutn�ctve medi a železa v Krompachoch a Košiciach, pri

hutn�ctve neželezných kovov v Žiari nad Hronom, pri výrobe ferozliatin

v Istebnom a pri hutn�ctve niklu a kobaltu v Seredi. Na životné prostredie

vplývali aj hu ty železa v Podbrezovej, zlievárne v Martine, Považskej Bystrici

a Dubnici nad Váhom, ktorých činnos� sa viaže na konverziu zbrojárstva.

V minulosti na viacerých miestach existovali "hámre" (zariadenia na

spracovanie železa a medi), napr�klad Remetské Hámre, Košické Hámre,

Zempl�nske Hámre, Dolné a Horné Hámre, Oravské Hámre, at�. Najrozš��

renejšie boli v tradičných oblastiach �ažby a výroby železa v Gemeri, Above,

na Spiši a Horehron�. Už v roku 1568 bolo v doline Hrona 8 hámrov a v roku

1949 na Muránskom panstve 48 hút a 32 hámrov, v roku 1950 na Spiši 41

hámrov. V roku 1841 bolo na Slovensku vyše 200 hámrov, ktoré vyrábali

najmä tzv. masu (cáge�) a z nej rôzne druhy železa. Okrem spomenutých

miest �ažby železnej rudy boli hámornici aj v Slavošovciach, Betliari, Rej�

dovej a inde.

Viacero lož�sk nerastov sa postupne vy�ažilo, resp. sa v nich z rôznych

pr�čin ukončila �ažba, iné ložiská sa ešte nezačali využ�va�. Ťažba energe�

tických surov�n postupne klesala z 11 858 mil. Sk v roku 1989 na 5 618

mil. Sk v roku 1993 (v porovnate�ných cenách roku 1993); �ažba neener�

getických surov�n z 8 968 mil. Sk v roku 1989 na 3 558 mil. Sk v roku

1993, čo ovplyvnilo aj vývoj životného prostredia v okol� lož�sk nerastov

44

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

i v celých oblastiach. Z nich vplyvom �ažby nerastných surov�n je značne

pozmenená krajina najmä časti Štiavnických vrchov, Kremnických vrchov,

Slovenského rudohoria, Cerovej vrchoviny at�.

Pod�a Bilancie zásob výhradných lož�sk boli v roku 1993 v �ažbe

nasledovné ložiská vyhradených nerastov:

a) energetické suroviny (5 lož�sk hnedého uhlia a lignitu)

� Baňa C�ge�, Baňa Handlová a Baňa Nováky v Hornonitrianskych

baniach, š. p. Prievidza, Baňa Dolina, š. p. Ve�ký Krt�š, Baňa Záho�

rie, š. p. Hol�č.

Predpokladá sa využitie ložiska lignitu Gbely � Čary a vybudovanie

banských závodov Nováky � západ a Beladice.

Najkvalitnejšie uhlie s najnižš�m obsahom s�ry ponúka Baňa Handlová.

Uhlie z Bane Záhorie, otvorenej v roku 1992, sa začalo využ�va� pokusne aj

ako hnojivo na 28 lokalitách, lebo vytvára humusovú vrstvu a viaže vo�ne

�ažké kovy v kontaminovanej pôde (napr. v oblasti Rudnian, Jelšavy

a Luben�ka), ale aj na dne skládok s �ažkými kovmi. Aj ke� sú náklady

na �ažbu uhlia v SR skoro najvyššie v Európe (napr. o 100 % vyššie ako

v ČR), na Slovensku sa v roku 1992 vy�ažilo cca 3,5 mil. ton uhlia. Koncep�

cia jeho �ažby po roku 1993 z ekonomických a strategických dôvodov ráta

s jej udržan�m na 3,5 až 4 mil. ton ročne.

b) rudy (9 lož�sk)

� železné rudy (Nižná Slaná, Rožňava),

� komplexné železné rudy (Rožňava � Mária, Rudňany),

� medené rudy (Slovinky),

� polymetalické rudy (Banská Štiavnica),

� zlatonosné rudy (Hodruša�Rozália).

V roku 1992 sa ukončila �ažba na ložisku Kremnica (predpoklad efekt�v�

nej �ažby zlata), v roku 1993 aj na ložiskách Banská Štiavnica, Rožňava

a Slovinky. Na ložiskách Rudňany a Poráč�Zlatn�k sa pokračovalo v roku

1993 len v �ažbe barytu. Nové ložiská sú overené v oblasti Šankoviec

a Jakloviec. Ťažba železnej rudy sa redukovala v roku 1993 oproti roku

1990, ke� dosahovala 1 728 tis. ton, na 1 092 tis. ton.

45

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

c) nerudy (239 lož�sk)

ložisko v �ažbebez útlmu

anhydrit

azbest

barytbentonit ostatný

bentonit zliev.sialitická surovina (cem.)

vápnitý slieň(cem.)čadič tavný

dekoračný kameň

diatomitdolomit

halloyzit

kamenná so�kaol�nkaolinické piesky

keramické nežiaruvzdorné �ly

1

1

2

1

1

5

3

1

3

0

8

0

1

1

0

5

v útlm.�ažbe

0

0

0

0

0

0

0

0

3

0

2

0

0

0

0

0

ložisko v �ažbebez útlmu

kremeňkremenec

magnezit

mastenecperlit

pr�davné keramické suroviny

sadrovec

stavebný kameňštrkopiesky a piesky

tehliarske suroviny

vápenec ostatnývápenec vysokopercentný

zeolitzlievárenské pieskyžiaruvzdorné �ly

0

3

3

1

1

1

1

78

10

39

14

5

2

1

1

v útlm.

�ažbe

0

0

0

0

0

1

0

24

14

1

1

0

0

0

0

Ťažba nerastných surov�n negat�vne vplýva na životné prostredie, najmä

pôsoben�m nasledovných faktorov:

� poddolovanie,

� vytváranie háld a odkal�sk,

� fyzikálne a chemické zmeny ovzdušia, vôd, pôdy a horninového pro�

stredia.

Znečisten�m, súvisiacim s dobývan�m lož�sk nerastov a so spracovan�m

v SR vy�ažených alebo do SR dovezených nerastov, sú najviac zasiahnuté

tieto oblasti Slovenskej republiky:

� Hornonitrianska kotlina s emisiami popolčeka, arzénu, kadmia a kon�

tamináciou aluviálnych sedimentov,

� Hornádska kotlina a Volovské vrchy s emisiami ortute, medi, arzénu,

s�ry a dus�ka pri spracovan� rúd,

46

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

� Revúcka vrchovina (Jelšava�Miková, Luben�k, Hnúš�a�Burda/Poproč,

Hačava), Košická kotlina (Bankov) a Lovinobaňa� Podrečany s úletmi

horč�ka, železa, mangánu, chrómu a �ahš�ch látok vo väzbe na �ažbu

a spracovanie magnezitu.

Znečistenie súvisiace so spracovan�m dovezených nerastov je najmä v

� Žiarskej kotline s emisiami fluóru, oxidu siričitého, oxidu dus�ka, zlú�

čen�n arzénu, dechtu a pevných znečis�ujúcich látok,

� Seredi s odpadmi po spracovan� niklovej rudy, vyznačujúcimi sa zvý�

šenými obsahmi oxidu chrómu,

� Istebnom�Širokej s pevnými znečis�ujúcimi časticami chrómu a man�

gánu z výroby ferozliatin.

Ťažba a spracovanie kameňa, štrkopieskov a keramických surov�novplyvnili životné prostredie skoro na celom Slovensku. Vyše 4 000 lomov,

štrkov�sk a pieskovn� ostalo nezlikvidovaných a nezrekultivovaných. Často

tvoria vidite�né zásahy do krajiny (napr�klad Drieňovecký lom v Slovenskom

krase, ktorý patril JRD Budulov, kameňolom nad Dev�nskou cestou ničiaci

panorámu Malých Karpát a Bratislavy od Dunaja a z rakúskej pr�stupovej

strany).

Ťažbou štrkov a pieskov sú poznačené najmä roviny v okol� Bratislavy,

Senca, Serede, Čalova, Komárna, Štúrova, Nového Mesta nad Váhom, Kom�

jat�c a na Záhor� (Jakubov, Plavecký Štvrtok, Sekule), pr�padne kotliny

a nivy riek pri Košiciach (Geča, Hraničná pri Hornáde, Krásna nad Horná�

dom), Dubnici nad Váhom, Párnici, Par�žovciach, Batizovciach, Orlovom.

Lomový kameň a drvené kamenivo sa z�skava v Malých Karpatoch

(Marianka, Pezinok, Rohožn�k, Lošonec, Buková, Trst�n, Jablonica, Dech�

tice, Prašn�k, Čachtice), v okol� Trenč�na (Mn�chova Lehota, Trenčianske

Mitice), pri Púchove (Tunežice), v Malej Fatre (Var�n, Vrútky, Kra�ovany,

Párnica), Malužinej, Slavci, Zádielskych Dvorn�koch, Ladmovciach, Pleša�

noch, Brekove, Vinnom, Slanských vrchoch (Vechec, Slanec, Vyšná Šeba�

stová), �alej v Rakši, Trebejovciach, Lehote pod Vtáčnikom, Krnči, Malých

Kršteňanoch, Horných Turovciach, Rybn�ku, Bábinej, Tisovci, Obyciach,

Nitre, Šumiaci, Dobšinej, Cerovej vrchovine (Šiatorošská Bukovinka, Ča�

movce, Bulhary, Konrádovce), Detve, Tuhári, Bad�ne, Rakytovciach, Bzeni�

ci, Rajci, Šuji, Hubinej, Jelenci, Pohraničiach, ...

47

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Keramické suroviny sa �ažia najmä v Šašt�ne�Strážach a Šajd�kových

Humenciach. Najvýznamnejšie sú v Ipe�skej kotline (okres Lučenec)

a v oblasti Michaloviec.

Na hospodárske účely sa využ�vajú ložiská kamennej soli v lokalite

Prešov a Zbudza, ložiská bentonitu v Žiarskej kotline, perlitov na lokali�

tách Lehôtka pod Brehmi a Jastraba. Perspekt�vna je lokalita Byšta v okrese

Trebišov.

Medzi �ažiskové lokality zeolitov patr� Nižný Hrabovec, Ku čin�Pusté,

Čemerné v okrese Vranov nad Top�ou a perspekt�vne Majerovce. Najvýz�

namnejš�m ložiskom halloyzitu je lokalita Michalovce � Biela Hora a loži�

skom diatomitu�kremeliny lokalita Močiar v okrese Žiar nad Hronom.

Ťažba travert�nov poškodila a poškodzuje významné pr�rodné lokality

(Dreven�k, Bešeňová, Ružbachy, Gánovce, Levice,...), �ažba azbestu vý�

razne ovplyvnila životné prostredie Dobšinej.

Na �ažbu kameňa sa viaže kamenárska výroba (Puchov, Levice, Konrá�

dovce, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Záhradné, Fintice, Vyšné Ruž�

bachy, Králiky, Nová Baňa, Lehôtka pod Brehy, Krupina, ...), výroba mal�

tov�n (Stupava, Rohožn�k, Ladce, Horné Sŕnie, Lietavská Lúčka, Var�n,

Nové Mesto nad Váhom, Žirany, Banská Bystrica, Tisovec, Plešivec, Turňa

nad Bodvou, Margecany, Bystré) a azbestocementových výrobkov (Nitra,

Puchov), ktorých dopad na životné prostredie nie je nepatrný, i ke� sa

v poslednom obdob� zn�žil. Súvis� to najmä s poklesom výroby cementu zo

4 100 tis. ton v roku 1989 na 2 556 tis. ton v roku 1993 a vápna z 1 072 tis.

ton na 727 tis. ton. Výroba stavebných dielov za toto obdobie klesla z 2

724 tis. m 3 na 248 tis. m 3 .

Oblasti s koncentrovanou alebo intenz�vnou �ažbou, hutn�ctvom, prie�

myslom stavebných hmôt a keramiky, sa vyznačujú zmenami dynamiky

reliéfu, atypickými zmenami horninového prostredia a pôd, progres�vnou

morfogenetickou dynamikou, špecifickým charakterom hydrogeologických

pomerov a mikrokl�my, zmenami kvality vôd a ovzdušia, emisiami technic�

kého hluku, akumuláciami tuhého a kvapalného odpadu z �ažobnej

a úpravárenskej činnosti a nakoniec špecifickou povahou sukces�vnych

fytocenóz, zoocenóz a mikrobiocenóz.

Minimalizácia škodlivých vplyvov, pri využ�van� anorganických neobno�

vite�ných pr�rodných zdrojov zahŕňa v podstate celú sféru plánovania, pro�

48

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

jektovania a realizácie geologických prác, dobývacieho a úpravárenského

procesu, ako aj nadväzujúceho priemyslu.

Množstvo odpadu po úpravárenskom procese kol�še od 10 % do 99 %

z pôvodne vy�aženého objemu suroviny. Na haldách a odkaliskách v Slo�

venskej republike sa nachádza cca 160 miliónov ton tuhých nerastných

odpadov, pričom ročný pr�rastok je 6 miliónov ton. Aj pri očakávanej racio�

nalizácii využ�vania nerastov s oh�adom na reštrukturalizáciu priemyslu,

banské odpady budú znamena� značné problémy pri ochrane a tvorbe

životného prostredia, v spojen� so záberom pôdy, zvýšenou prašnos�ou

a kontamináciou pôd, podzemných vôd a ovzdušia. Hodnoten�m vplyvu

starých banských diel na životné prostredie sa zaoberá úloha "Slovensko

� Návrh sanácie starých banských diel � inventarizácia", ktorej realizácia sa

začala v roku 1992.

Menš� � lokálny vplyv na životné prostredie, súvisiaci najmä so zmenou

reliéfu, má �ažba a využitie tehliarskych a sklárskych surov�n. Pomerne

rozš�rená tehliarska výroba sa sústre�uje do Bratislavy, Trnavy, Pezinku,

Zlatých Moraviec, Gbeliec, Ružomberka, Martina, Sučian, Žiliny, Brez�

ničky, Lučenca, Fi�akova, Poltára, Jesenského, Hajnáčky, Zvolena, Torna�

le, Rožňavy, Jasova, Koš�c, Krčavy, Čemerného, Humenného, Hanušoviec

nad Top�ou, Krásneho Brodu, Drienovskej Novej Vsi, Prešova, Spišského

Podhradia, Spišskej Novej Vsi, Liptovského Mikuláša, Revúcej, Prievidze,

Nitrianskeho Právna, Preselian, Mane, Šurian, Nových Zámkov, Myjavy,

Vŕbového, Borského Jura, at�.

V sklárstve so strediskami najmä v Poltári, Zlatne, Málinci, Katar�nskej

Hute, Utekáči, Lednickom Rovnom, Nemšovej, Uhrovci, Valašskej Belej,

Trnave, Bratislave, Bardejove, Čadci sa vo viacerých pr�padoch použ�va aj

zozbierané sklo ako druhotná surovina. Výroba taveného čadiča sa zaviedla

v Novej Bani.

Značný negat�vny vplyv na životné prostredie a jeho zložky má chemický

priemysel, ktorý sa často viaže na nerastné suroviny. Ide najmä o petro�

chémiu a výrobky z ropy (Dubová), základnú a spotrebnú chémiu (Brati�

slava, Ša�a, Handlová, Žilina, Žiar nad Hronom, Hnúš�a, Košice, Strážske).

Pridružuje sa výroba plastických hmôt, viskózových a syntetických vlákien

(Bratislava, Nitra, Senica, Žilina, Humenné, Svit), produktov gumárenské�

ho priemyslu a farmaceutického priemyslu (Hlohovec, Slovenská �upča,

49

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Šarišské Micha�any, Nitra, Martin, Malacky). Ove�a menšou mierou vplýva

na životné prostredie výroba farieb a lakov v Smoleniciach alebo kozmetiky

v Leviciach.

Výroba plastických látok klesla z 514 039 ton v roku 1989 na 365 842

ton v roku 1993, farieb a emailov z 51 208 ton na 24 838 ton, dus�katých

hnoj�v z 268 383 t/N na 149 792 t/N a chemických vláken spolu zo 129 759

ton na 66 353 ton. Tieto skutočnosti zrejme priamo prispeli k zn�ženiu

znečis�ovania životného prostredia, avšak ich absolútne, ani relat�vne dô�

sledky, nevyhodnotili.

Dovoz a domáca produkcia nerastných surov�n v roku 1993

Skupina položiek

coineno

sadzobn�ka

Železné rudy a kone.

Mangánové rudy a kone.

Medené rudy a kone.

Hlin�kové rudy a kone.

Chrómové rudy a kone.

Oloveno�zinkové rudy

Zlato�strieborné rudy

Čierne uhlie�antracit

Čierne uhlie�koksovate�né uhlie

Ostatné čierne uhlie

Hnedé uhlie celkom

Koks a polokoks z uhlia

Ostat. koksy a polokoksy

Smola z čiernouho�ného dechtu

Ropa

Zemný plyn (mil.m3)

Spolu

dovoz

tis. t.

5297

104

409

287

84

�

�

463

2651

1652

5284

324

56

54

4323

5300

mil. Sk

3589

335

199

239

213

�

�

353

4072

1535

2438

786

133

111

14555

13247

41805

domáca produkcia

tis. t

1071

�

105

�

�

22

32

�

�

�

3547

(x) 1800

�

�

67

256

% z dovozu

20,2

�

26,6

�

�

�

�

�

�

�

67,1

550,0

�

�

1,5

4,8

(x) z dovezeného uhlia

50

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vývoj tažby vybraných surov�n

Surovina Jednotka

1990

Ťa

1991

iba

1992 1993

ENERGETICKÉ SUROVINY

Hnedé uhlie a lignit

Ropa a gazolin

Zemný plyn

kt

kt

tis. m3

5574,9

68,9

443934,0

4563,5

71,5

311522,0

4159,9

73,5

278579,0

4029,2

66,5

256478,0

RUDY

Komplexné Fe, Cu, Hg

Železné

Medené

Zlato�strieborné

Antimonové

Olovo�zinkové

kt

kt

kt

kt

kt

kt

1080,0

648,0

361,0

13,0

76,0

220,0

673,2

913.4

211,1

12,2

8,1

233,7

485,7

928,2

115,3

25,9

�

52,4

215,8

881,2

80,9

34,296

�

�

NERUDY

Magnezit

So�

Bentonit

Zeolit

Mastenec

Kremenec

Ostatné

kt

kt

tis.m3

tis. m3

kt

kt

kt

tis.m3

2084,1

92,1

29,0

54,0

15,0

80,0

361,0

989,0

1552,6

91,9

32,8

11,0

18,7

60,2

140,8

585,1

1281,2

97,5

31,5

9,1

32,0

30,8

167,5

537,5

1341,8

98,4

43,0

�

31,7

64,6

109,4

574,4

STAVEBNÉ SUROVINY

Stavebný kameň

Štrkopiesky a piesky

Tehliarske suroviny

Vápence a cement, suroviny

Vápence ostatné

Špeciálne a vysokoperc. vápence

CELKOM

tis. m3

tis.m3

tis.m3

kt

kt

tis.m3

kt

tis. m3

10789,0

7669,0

1514,0

4870,0

6864,0

456,0

22380,9

465434,0

6151,0

4122,2

1021,7

2242,0

5083,6

1235,2

15966,5

324681,0

7356,9

4563,7

442,2

2636,6

6177,1

1313,8

16163,6

292833,7

5511,1

2680,8

572,2

2281,2

5650,3

869,5

16163,6

266729,0

51

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vplyv vodného hospodárstvana životné prostredie

Využívanie podzemných vôd

Slovenská republika patr� k štátom, v ktorých sa vodné hospodárstvo

orientuje hlavne na podzemné vody. Na základe dostupných hydrologic�

kých a hydrogeologických poznatkov bolo na našom územ� k 31. decembru

1993 dokumentovaných 74,22 m3.s"1 potenciálne exploatovate�ných pod�

zemných vôd (z celkového odhadového fondu pr�rodných zásob 120 m3.s"1).

Tieto využite�né zásoby sú však na územ� Slovenska rozložené nerovno�

merne. Najväčšie využite�né zásoby (až 56 %) sú v Západoslovenskom re�

gióne (Podunajská n�žina, povodie dolného Váhu). Asi 27 % sa nachádza

v Stredoslovenskom regióne (okresy Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš,

Martin, Považská Bystrica) a 17 % vo Východoslovenskom regióne. Ke�že

overené zásoby nepostačujú, pokračoval vyh�adávac� prieskum �alš�ch

podzemných vôd.

V uplynulom obdob� sa ukončili úlohy vyhradávacieho hydrogeologic�

kého prieskumu obyčajných podzemných vôd pod názvami Mezozoikum

a kryštalinikum Krivánskej Malej Fatry, Kvartér a neogén medzirečia Podu�

najskej n�žiny, Mezozoikum N�zkych Tatier � južné svahy, Harmanecká

synklinála � prekleňovacie režimné pozorovanie a Ve�ká Fatra � západná

čas�. Zároveň pokračovalo riešenie �alš�ch 15 úloh vyh�adávacieho hydro�

geologického prieskumu obyčajných podzemných vôd na iných lokalitách

a 12 úloh, ktorých cie�om je z�ska� podklady pre určenie ochranných pá�

siem a opatren� na ochranu zdrojov pr�rodných minerálnych stolových vôd

a pr�rodných liečivých vôd (napr�klad Baldovce, C�ge�ka, Smrdáky, Lúčky,

Rajecké Teplice).

V rámci výskumu geotermálnych vôd územia SR sa zostavoval Geoter�

málny atlas SR, ktorý bude publikovaný v roku 1995. Vyh�adávanie nových

zdrojov geotermálnych vôd sa pre nedostatok finančných prostriedkov ne�

realizovalo. Zabezpečoval sa len "Pozorovac� systém geotermálnych vôd

v komárňanskej vysokej kryhe", overovala sa reinjektáž geotermálnych

vôd na lokalite Podhájska a pripravovalo sa využ�vanie geotermálnych

vôd pre vykurovanie bytov a iných objektov v Galante.

52

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Odbery podzemnej vody sa v roku 1992 v porovnan� s rokom 1991

zvýšili o 0,338 rr^.s^o 1,6 %) a v roku 1993 �alej vzrástli na

20,264 m3.s"1, čo predstavuje 27,3 % z využite�ných množstiev podzem�

ných vôd. Chronologický preh�ad odberných množstiev podzemných vôd

Slovenska od roku 1979 poukazuje na ich postupný nárast až do roku

1990, ke� v dôsledku zmenenej cenovej politiky a ekonomickej transformá�

cie dochádza k ich náhlemu poklesu. Stav odberov v roku 1993 poklesol na

úroveň obdobia rokov 1980�1981. Pokles odberov sa prejavil aj pri hodno�

ten� bilančného stavu v roku 1992.

Pomer využite�ných množstiev podzemných vôd k odberným množ�

stvám už v roku 1991 predstavoval hodnotu 3,46, v roku 1992 klesol na

3,40 a v roku 1993 stúpol na 3,66. Ide o akt�vny bilančný stav. Vy�aženos�

vybudovaných kapac�t zdrojov podzemných vôd v niektorých častiach Stre�

doslovenského regiónu a Východoslovenského regiónu je tak napätá, že pri

dlhšie trvajúcom zn�žen� výdatnosti zdrojov sa mus� pristúpi� k regulovaniu

dodávky vody obyvate�stvu (v rokoch 1982�1983, 1986�1988, 1990).

Okrem toho aj v dôsledku zhoršovania akosti vôd a havarijných pr�padov,

čas� zdrojov je vyra�ovaná zo zásobovania (Michalovce, Dubnica, Nitra,

Podunajské Biskupice a pod.).

Najviac využ�vaných i potencionálnych zásob podzemných vôd sa nachá�

dza v aluviálnych náplavoch (asi 60% ), kde akos� a množstvo podzemných

vôd sú primárne determinované vz�ahom medzi povrchovými a podzemnými

vodami.

Na vodárenské účely sa v roku 1993 odoberalo 15,970 m3.s"1 podzem�

ných vôd (78,8% z celkového odoberaného množstva za rok 1993, pokles �

1,329 m3.s"1 oproti roku 1992), pre potravinársky priemysel 0,459 m3.s"1

(2,3% �0,074 rr�ls1), pre ostatný priemysel 2,415 m 3 ^ 1 (11,9%, �

0,133 m3.s"1), pre po�nohospodárstvo a živoč�šnu výrobu 0,781 m3.s"1

(3,9%, � 0,086 n � l s 1 ) , pre rastlinnú výrobu a závlahy 0,072 m^s" 1 (0,4%,

nárast o + 0,043 m3.s"1). Na sociálne potreby využili 0,340 m3.s"1 (1,7%, +

0,068 m 3 .^ 1 ) a na iné účely 0,228 m^s" 1 (1,1%, + 0,010 m 3 ^ 1 ) .

Pri zhodnoten� chronologického sledu využ�vania podzemných vôd na

Slovensku možno konštatova� pokles spotreby vody pre vodárenské

účely, v priemysle a v živoč�šnej po�nohospodárskej výrobe. Narastá spo�

treba pre rastlinnú po�nohospodársku výrobu, sociálne a iné účely.

53

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Medzi hlavné negat�vne pôsobiace činitele na kvalitu podzemných

vôd patr� anorganické a organické znečistenie z povrchového toku, zhor�

šený kysl�kový režim toku, po�nohospodárske znečistenie (agrochemikálie

a odpady živoč�šnej výroby), nekontrolovate�né úniky zo skládok priemy�

selných podnikov a komunálneho odpadu, úniky z ropovodov a produkto�

vodov, ako aj nesprávne skladovanie a manipulácia s látkami škodiacim

vodám. Situácia v znečisten� podzemných vôd Slovenska teda ostáva na�

�alej nepriaznivá, postupne sa zhoršuje a vytvára negat�vne predpoklady

pre rozvoj vodného hospodárstva (pozri kapitolu Voda).

54

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Odbery podzemných vôd (v L s ) v jednotlivých regiónoch

Oblas�

Západosl.

región

Stredosl.región

Východosl.región

SR

Rok

1993

1992

1993

1992

1993

1992

1993

1992

Rozdiel 1993�92

Verejné

vodo�

vody

7833,0

8772,0

5629,0

5887,0

2508,0

2735,0

15970,0

17394,0

�1424,0

Potrav.

prie�

mysel

308,0

347,0

41,0

42,0

110,0

115,0

459,0

504,0

�45,0

Ostat.

prie�

mysel

1848,0

1878,0

390,0

469,0

177,0

207,0

2415,0

2554,0

�139,0

Po�noh.

živo č.

výroba

427,0

466,0

164,0

183,0

190,0

219,0

781,0

868,0

�87,0

Po�noh.

rast.

výroba

a

závlahy

68,0

26,0

2,0

0,0

2,0

2,0

72,0

28,0

+44,0

Sociál�

ne

potreby

98,0

94,0

131,0

66,0

111,0

112,0

340,0

272,0

+68,0

Iné

využitie

66,0

60,0

94,0

94,0

67,0

65,0

227,0

219,0

+8,0

Sumár

10646,0

11643,0

6451,0

6741,0

3165,0

3455,0

20264,0

21838,0

�1574,0

Rozdiel

�995,0

�290,0

�290,0

�1574,0

55

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Využívanie povrchových vôd

Slovenskými riekami preteká v dlhodobom priemere asi 3 300 m3.s"1

vody, z toho iba 400 m3, s"1 pramen� na našom územ�. Priestorové a časové

rozdelenie prietokov v našich tokoch nie je v súlade s požiadavkami na

odbery vody, čo značne obmedzuje hospodárske využitie povrchových

vôd. Odtok vôd je značne rozkol�saný.

Odberatelia vody zväčša požadujú rovnomernú dodávku vody v priebehu

roka. Na zosúladenie hospodárskych požiadaviek na odber vody a regulo�

vanie prietokových pomerov na tokoch je nutné budova� vodné nádrže.

Tieto súčasne vytvárajú predpoklady na efekt�vne využ�vanie hydroenerge�

tického potenciálu, splavnenie tokov, na rekreáciu a rybolov. Súčas�ou

riečnej siete sú aj hate, ktoré umožňujú odbery vody a energetické využitie.

Odbery povrchovej vody v roku 1993 v porovnan� s rokom 1992 po�

klesli z 32,8 m3.s"1 na 29,98 m3.s \

Výroba pitnej vody klesla zo 619 mil. m3 v roku 1990 na 562 mil. m3

v roku 1993, voda fakturovaná spotrebite�om zo 470 mil. m3 na

425 mil.m3.

Dodávky povrchovej vody klesli za toto obdobie z 1 357 mil. m3 na 966

mil. m3 (v roku 1992 len 918 mil. m3), za úhradu na 849 mil. m3 (z toho pre

verejné vodovody vzrástli zo 79 mil. m3 na 86 mil. m3). Na zn�žen� výroby

a dodávok vody má hlavný podiel pokles výroby, zvýšenie ceny vody a jej

znečistenie.

Medzi oblasti bilančné pas�vne a napäté, kde z h�adiska množstva alebo

nevyhovujúcej akosti sú problémy so zabezpečen�m požiadaviek na vodu

pre odberate�ov, resp. so zabezpečen�m minimálnych prietokov v tokoch,

patria hlavne: Čierny Váh, horný tok Turca, Nitra a Nitrica, Malý Dunaj,

Bystrica, dolná čas� Ip�a (vo vegetačnom obdob�), Poprad, Bodva, Hornád,

horná čas� Torysy a Laborca, čas� Tople a Trnávka.

Medzi bilančné akt�vne oblasti patria hlavne územia ovplyvnené mani�

puláciou vodných nádrž�: Váh (od Liptovskej Mary po ústie), Hornád (od

Ruž�na), Laborec (od Zempl�nskej Š�ravy), Latorica a Bodrog.

5 7

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Do povrchových vôd vypúš�alo v roku 1993 vyše 700 evidovaných pro�

ducentov 981,392 tis. m3 odpadových vôd. Z tohto množstva odpadových

vôd pripadá vyše 75 % na 86 rozhodujúcich zdrojov znečistenia. Medzi tieto

zdroje patr� 56 verejných kanalizáci� a 30 priemyselných zdrojov.

Tieto skutočnosti s�ažujú možnosti vodného hospodárstva,aj možnosti

rozvoja hydroenergetiky, rybárstva, rekreácie; spôsobujú destabilizáciu

krajiny, problémy vo využ�van� pr�rodných zdrojov, mikroklimatické

zmeny, deštrukciu pr�rodných ekosystémov, úbytok rastlinných a živoč�š�

nych druhov.

Už�vanie vody (m3, s1) v Slovenskej republike v rokoch 1992�1993

Povodie

Rok

Morava

Dunaj

M. Dunaj

Váh

Nitra

Hron

Ipel

Slaná

Bodva

Hornád

Bodrog

Poprad

SR

O D B E R Y (m'.s1)

PzV vodovody

1992

0,582

4,570

1,053

4,026

1,390

2,368

.0,158

0,479

0,575

1,035

0,979

0,248

17,463

1993

0,361

4,096

1,141

4,030

1,085

2,178

0,184

0,464

0,551

0,889

0,864

0,305

16,148

PzV priem.

1992

0,062

1,542

0,167

0,845

0,160

0,159

0,028

0,016

0,007

0,242

0,100

0,053

3,381

1993

0,055

1,556

0,155

0,730

0,156

0,114

0,025

0,014

0,004

0,232

0,077

0,057

3,175

PzVpoIn.

1992

0,03

0,16

0,16

0,14

0,08

0,07

0,07

0,04

0,01

0,08

0,12

0,02

0,99

1993

0,029

0,168

0,094

0,211

0,082

0,060

0,060

0,033

0,014

0,075

0,099

0,015

0,940

Spolu PzV

1992

0,678

6,257

1,376

5,014

1,634

2,596

0,259

0,535

0,596

1,355

1,198

0,318

21,834

1993

0,445

5,820

1,390

4,971

1,223

2,352

0,269

0,511

0,569

1,196

1,040

0,377

20,263

Povrch, vody

1992

0,263

3,895

2,274

7,663

0,959

1,846

0,190

0,873

0,448

2,120

11,927

0,355

32,813

1993

0,159

3,899

3,044

5,540

0,884

1,490

0,272

0,684

0,294

1,455

11,938

0,324

29,983

Vypúš�anie

(nŕ.s1)

1992

0,520

2,524

6,307

8,702

2,275

3,308

0,510

1,174

0,064

3,039

11,502

0,718

40,643

1993

0,549

2,685

6,095

6,778

2,075

2,751

0,429

0,738

0,055

2,389

11,499

0,630

36,673

Výpar

z nádrž�

(m'.s1)

1992

1,14

0,69

1,83

1993

1,484

0,869

2,353

(m3

1992

0,018

0,010

2,931

0,018

0,018

0,083

0,094

0,279

0,025

1,730

0,748

vVN

• s 1 )

1993

0,053

0,001

4,658

0,004

0,002

0,008

0,045

0,073

0,559

0,762

3,265

58

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Hlavné akumulačné nádrže SR v roku 1993

Povodie

Morava

Váh

Hron

Bodrog

Hornád

Nádrž

Buková

Kunov

Orava

Liptovská Mara

N. Bystrica

Nitrian. Rudno

Hriňová

Môtová

Ružiná

Klenovec

Teplý vrch

Bukovec

Palcman. Maša

Ruž�n

Domaša

Zempl�nska

Š�rava

Starina

Hladinastálehoobjemu� kóta

St. objemrail.m3

283,40

0,05

223.50

0,53

587,00

27,31

539,60

25,00

560,40

3,00

314,60

0,45

539,60

0,23

296,60

0,22

242,00

0,58

361,00

0,79

212,00

0,07

300,60

0,90

769,60

0,77

298,00

6,30

146,20

16,60

107,39

57,00

315,00

6,02

Maxim.úžitk.

hladinamil.m3

289,700

1,235

228,450

2,700

602,40

325,410

554,890

345,500

598,500

34,00

321,450

3,640

565,200

7,278

302,600

2,350

255,000

14,490

377.20

7,470

220,700

4,760

416,750

22,300

786,10

11,050

325,600

55,200

162,000

166,500

113,940

234,000

340,000

51,070

Stav1. 1. 1993

KótaObjemmil.m3

285,870

0,268

223,530

0,530

600,120

261,646

563,650

319,926

596,110

29,694

321,500

3,680

560,800

5,233

302,380

2,220

252,970

10,206

372,160

4,585

219,910

3,991

403,530

10,905

755,270

10,357

325,500

49,900

158,870

104,030

113,110

209,070

339,940

48,629

Stav1. 1. 1994

KótaObjemmil.m3

287,860

0,652

225,080

1,003

597,590

196,854

560,030

250,762

595,980

29,480

321,690

3,820

560,920

5,285

302.400

2,231

252,360

10.020

368,400

2,924

220,140

4,207

399,970

8,588

785,040

10,163

318,940

32,468

155,26

79,540

112,930

203,810

339,830

48,343

Minimum1993Kóta

mil.m3

225,910

0,273

223,530

0,535

592,110

89,272

556,850

197,599

595,200

28,219

318,750

1,952

558,050

4,147

301,930

1,956

249,800

6,410

363,050

1,242

219.800

3,892

399,630

8,380

783,780

9,115

311,500

19,300

154,100

69,450

111,130

152,900

337,270

41,963

Maximum1993Kóta

mil.m3

287,840

0,652

228,190

2,585

600,140

262,217

563,940

325,838

598,460

33,750

321,900

3,977

562,360

5,916

302,790

2,459

253,470

11,023

372,160

4,585

220,740

4,797

403,750

11,057

785,700

10,722

325,540

50,036

161,690

148,900

114,060

237,310

340,250

49,439

Zásobamil.m3

1. 1. 1994% zás.

objemov

0,602

50,800

0,523

1,800

169,544

56,900

225,762

70,400

26,480

82,800

3,370

105,650

4,685

74,100

1,781

74,200

9,280

71,600

1,824

27,200

4,137

88,200

7,688

35,900

9,393

91,400

26,168

53,500

61,540

41,400

146,810

82,900

42,323

93,900

60

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Hydrologická situácia v SR v roku 1993 sa odrazila v činnosti nádrž�.

V jarných mesiacoch sa naplnili iba nádrže Nitrianske Rudno, Kunov,

Teplý Vrch, Zempl�nska Š�rava a skoro aj VN Nová Bystrica. Tieto nádrže

pod�a potreby zlepšovali prietoky v suchých mesiacoch a prispeli k zlepše�

niu bilančnej situácie v toku. Ostatné hodnotené akumulačné nádrže vply�

vom nepriaznivého rozdelenia odtoku v roku mohli akumulova� prietoky len

v závere roka, preto v suchých letných mesiacoch museli výrazne zn�ži�

objem vody vo vodných nádržiach, aby mohli zabezpeči� požadované zlep�

šenie. Na VN Klenovec nastala kritická situácia, ktorá bola riešená regu�

lačnými opatreniami. VN Kunov, ktorú po rekonštrukcii v predchádzajúcom

roku do marca naplnili, bola koncom roka 1993 už takmer prázdna.

Koncom roka 1993 sa stačili naplni� vplyvom zvýšených zrážok len nie�

ktoré nádrže, napr�klad VN Palcmanská Maša na 91 % a VN Starina na

93,9 % zásobného objemu.

Celkové zásoby vody v nádržiach k 1. 1. 1993 dosahovali 957,4 mil. m3

(83,7 % využite�ného zásobného objemu). K 1. 1. 1994 predstavovali už len

742,7 mil.m3, čo reprezentuje iba 65 % z celkového využite�ného objemu.

Oproti predchádzajúcemu roku teda došlo k zn�ženiu o 22 %. Najnepriaz�

nivejš� východiskový stav pre rok 1994 bol na VN Kunov, VN Klenovec a VN

Domaša, ktorých objem vody v nádrži predstavoval iba 21,8 %, 27,2 %

a 41,4 % využite�ného zásobného objemu.

Por.

č.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

Vodné nádrže na Slovensku (s celkovým objemom nad 1

Nádrž Tok

Celkový

objem

(mil. m3)

Maximálna

zatopená

plocha (km2)

mil. m3)

Rozhodujúce

účely

VYBUDOVANÉ:

Kunov

Buková

Gabč�kovo

Liptovská Mara

Bešeňová

Orava

Tvrdoš�n

Krpe�any

Nová Bystrica

Hričov

Teplica

Hrudky

Dunaj

Váh

Váh

Orava

Orava

Váh

Bystrica

Váh

2,5

1,2

195,5

345,5

7,4

345,9

4,4

8,3

36,9

8,5

0,63

0,36

21,60

1,93

35,06

0,92

1,26

1,91

2,53

POR

ZRO

EPIR

OEHPZR

EO

EOPZR

EO

E

VO

E

61

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Počet verejných vodovodov vzrástol z 1325 v roku 1989 na 1846 v roku

1993 (o 521), pričom dĺžka vodovodnej siete bez pr�pojok dosiahla dĺžku

20 385 km (v roku 1989 len 18 671 km). Kým v roku 1989 bolo zásobova�

ných vodou z verejných vodovodov 3 920 tis. obyvate�ov (74,3 %), v roku

1993 to už bolo 4 138 tis. obyvate�ov (77,8 %). I ke� podiel obyvate�ov

zásobovaných z verejných vodovodov rastie, nedosahuje ešte úroveň štátov

Európskej únie, kde dosahuje 87 až 100 %. Na Slovensku má do roku 2005

čini� 85 %.

Napojenos� obyvate�ov na verejné vodovody bola v rokoch 1992�1993

najnižšia v okresoch Vranov nad Top�ou (39,8 %), Košice�vidiek (cca 47 %),

Ve�ký Krt�š (cca 52 %) a Trebišov (cca 54 %) a Rimavská Sobota (cca 58 %),

najvyššia v okresoch Košice (100 %), Banská Bystrica (99 %), Bratislava

(98,7 %), Prievidza (98,6 %), Martin (99 %) a Liptovský Mikuláš (91 %).

DÍžka vodovodnej siete bola najväčšia v okrese Banská Bystrica (1081

km) a v Košiciach (1018 km), najmenšia v okresoch Stará �ubovňa (203

km), Svidn�k (255 km), Lučenec (260 km), Ve�ký Krt�š (287 km) a Vranov

nad Top�ou (314 km).

Na plynulé zabezpečenie potrieb vody pre obyvate�stvo z verejných vodo�

vodov chýba 1,0�1,5 m3.s"1 zdrojov vody. Deficit pitnej vody sa zazname�

náva v 16 okresoch (Senica, Trnava, Nitra, Levice, Považská Bystrica, Prie�

vidza, Žiar nad Hronom, Zvolen, Ve�ký Krt�š, Lučenec, Rožňava, Spišská

Nová Ves, Košice, Košice�vidiek, Bardejov a Svidn�k) s č�m nesúvis� len

nedostatok pr�rodných zdrojov.

Značný vplyv na kritickú situáciu vo viacerých okresoch má znečistenie

vôd a straty vo vodovodnej sieti, ktoré presiahli 26 %.

Objem odpadových vôd v správe vodohospodárskych organizáci� vypú�

š�aných do vodných tokov klesol z 1288 mil. m3 v roku 1989 na

1124 mil.m3 v roku 1992 a 1015 mil.m3 v roku 1993 (o 273 mil.m3), čo

má sčasti pozit�vny vplyv na ich čistotu.

V roku 1993 bolo denne v SR vyprodukovaných 145 050 m3 odpadovej

vody, z toho 143 629 m3 z komunálnej sféry, 1035 m3 priemyselnou výro�

bou, 13 m3 po�nohospodárskou výrobou, 7 m3 stavebn�ctvom, 52 m3 ener�

getickým priemyslom a 314 m3 inými činnos�ami.

63

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vodné nádrže na Slovensku (s celkovým objemom nad 1 mil.m3) � pokrač.

P n ri U l •

č.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

Nádrž

Nosice

Dolné Kočkovce

Trenčianske Biskupice

Slňava

Krá�ova

Bánov

Čerenec

Tok

Váh

Váh

Váh

Váh

Váh

Kostoln�k

Holeška

Celkovýobjem

(mil.m3)

36,00

2,1

3,3

12,3

51,8

1,1

1,4

Maximálnazatopená

plocha (km2)

5,70

0,50

0,90

4,30

11,70

0,22

0,46

Rozhodujúceúčely

ER

E

E

EPZR

ZERPO

ORZ

OPZR

VYBUDOVANE:

Boleráz

Nitrianske Rudno

Hriňová

Mô�ová

Ve�ké Kozmálovce

Bátovce

Málinec

Ružiná

Klenovec

Teplý vrch

Bukovec

Pod Bukovcom

Hrhov

Palcmanská Maša

Ruž�n

Malá Lodina

Starina

Zempl�nska Š�rava

Senné

Besa

Ve�ká Domaša

Malá Domaša

Ve�ké Ozorovce

Trnávka

Nitrica

Slatina

Slatina

Hron

Jabloňovka

Ipe�

Bud�nsky potok

Klenovská Rimava

Blh

Ida

Ida

Turňa

Hnilec

Hornád

Hornád

Cirocha

Laborec

Okna

Laborec

Ondava

Ondava

Chlmec

2,5

3,7

8,2

2,8

4,7

1,0

24,9

13,7

8,9

5,2

23,4

2,2

3,8

11,1

59,0

3,7

49,7

304,0

1,3

53,0

187,5

1,0

1,2

0,78

0,72

0,51

0,59

1,48

0,26

1,38

1,70

0,68

1,20

1,05

0,32

2,49

0,86

3,90

0,65

2,76

32,10

1,00

29,03

14,90

0,54

0,38

OPZR

PRO

V

PRO

PZR

ZR

VO

PZRO

VO

ZRO

VO

RP

R

ER

EPRO

EO

VO

PZRO

RO (suchý polder)

PZREO

E

R

ROZOSTAVANE:

Turček Turiec 10,2 0,54 VO

PLÁNOVANÉ

Wolfstahl

Strečno

Žilina

Sere�

Selice

Lieš�any

Hronček

Slatinka

Tichý Potok

Dunaj

Váh

Váh

Váh

Váh

Nitrica

Kamenistý potok

Slatina

Torysa

67,0

3,2

29,8

23,3

6,5

27,9

14,9

29,5

22,7

16,30

0,97

2,62

1,44

0,58

1,50

1,15

EOR

ER

ER

ERZ

ER

POZ

VO

PZR

VO

O � ochrana pred ve�kými vodami; P � zdroj úžitkovej vody pre priemysel; E � využitie vodnej energie;

R � rekreácia; PI � plavba; Z � zdroj vody na závlahy; V � zdroj pitnej vody pre obyvate�stvo vodárenstvo;

H � zlepšenie akosti vody

62

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Množstvo vypúš�aných odpadových vôd vzrástlo,najmä v okresoch

Zvolen (z 9297 tis.m3 v roku 1991 na 13021 tis.m3 v roku 1993), Banská

Bystrica (z 18240 tis.m3 na 29 718 tis.m3), Prievidza (z 9 176 tis. m3 na 19

735 tis.m3), ale aj Poprad, Nitra, Martin, Liptovský Mikuláš, Humenné,

Dunajská Streda, Bardejov, Vranov nad Top�ou a Senica. V ostatných okre�

soch mierne kol�še alebo zaznamenalo pokles.

Najväčšie množstvo odpadových vôd vypúš�ali, tak ako v predchádza�

júcich rokoch v okresoch Bratislava (v roku 1992 93 435 tis. m3 a v roku

1993 86 276 tis. m3), Košice (47 656 tis. m3 a 44 409 tis. m3) a Liptovský

Mikuláš (43 797 tis. m3 a 50 044 tis. m3). Nad 20 000 tis. m3 odpadových

vôd vypúš�ali aj v okresoch Banská Bystrica a Poprad (v roku 1992 aj

Trenč�n, Trnava a Žilina).

Z celkového množstva komunálnej odpadovej vody vypúš�anej z ve�

rejnej kanalizácie do tokov (539 623 tis. m3 v roku 1993) čistili 85,96 %

(463 881 tis. m3).

Odpadovú vodu zo samostatných vypust� (441 769 tis. m3) po�noho�

spodárstva, priemyslu, energetického priemyslu, stavebn�ctva a iných čin�

nost�, čistili v množstve 378 737 tis. m3 (85,73 %). Kým množstvo čistených

odpadových vôd vypúš�aných do verejnej kanalizácie predstavovalo v roku

1989 85,39 %, v roku 1992 už 90,44 % a v roku 1993 len 83,18 %, a to

napriek tomu, že počet čistiarn� odpadových vôd (ČOV) vzrástol zo 177 (v

roku 1989) na 193 (v roku 1992) až 208 (v roku 1993). Taktiež vzrástla

kapacita ČOV v tomto obdob� z 1340,8 tis.m3/deň na 1428,1 tis. m 3 /deň

až 1626,0 tis. m 3 /deň v roku 1993.

Vypúš�anie odpadových vôd teda narastá aj zvyšovan�m rozdielu medzi

množstvom odoberanej vody a množstvom čistenej odkanalizovanej vody,

a to napriek budovaniu ČOV. Pritom odpadové vody z verejných kanalizáci�

sa až 70 % podie�ali na znečisten� vodných tokov. Okrem toho ČOV dosa�

hujú vyhovujúcu účinnos� len 50,1 %. Väčšina z nich je látkovo alebo

hydraulicky nieko�konásobne pre�ažená.

Množstvo čistených odpadových vôd v rokoch 1991�1993 výrazne

pokleslo v okresoch Bratislava, Košice, Žilina, Trnava, Trenč�n, Považská

Bystrica, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Rimavská Sobota; naopak vzrástlo

v okresoch Dunajská Streda, Nitra, Poprad, Svidn�k, Žiar nad Hronom

(pokles v 26 okresoch, nárast v 12 okresoch).

64

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Rozvoj kanalizáci� už nieko�ko rokov zaostáva za rozvojom vodovodov.

Ku koncu roku 1992 iba 50,9 % a v roku 1993 51,5 % obyvate�ov bývalo

v domoch napojených na verejnú kanalizáciu (v roku 1989 49,9%).

DÍžka kanalizačnej siete bez pr�pojok vzrástla oproti roku 1989, ke�

dosahovala 5004 km, k roku 1992 o 196 km (spolu 5200 km) a k roku 1993

o 322 km (spolu 5326 km). Najdlhšia bola v roku 1993 v okresoch Brati�

slava (689 km), Košice (393 km) a Banská Bystrica (229 km), najkratšia

v okresoch Ve�ký Krt�š (25 km), Svidn�k (36 km) a Stará �ubovňa (44 km).

Naj nepriaznivej ši stav v napojen� obyvate�ov na verejnú kanalizáciu

bol v rokoch 1992�1993 v okresoch Komárno (27,1 %), Vranov nad Top�ou

(28,1 %), Ve�ký Krt�š (29,9 %), Čadca (30,1 %) a Trebišov (30,6 %), ale aj

Košice�vidiek, Dunajská Streda a Stará �ubovňa. Najviac obyvate�ov zapo�

jených na verejnú kanalizáciu bolo v okresoch Bratislava (95,8 %), Košice

(67,7 %), Banská Bystrica (65,2 %) a Martin (66,5 %). Pod celoslovenským

priemerom (pod 50 %) je až 24 okresov.

Iba 283 obc� má vybudovanú verejnú kanalizáciu s prevádzkou 164

ČOV. Viacero miest nad 10 000 obyvate�ov má vybudovanú len čiastočnú

kanalizáciu, resp. kanalizáciu bez ČOV, ako napr. Hlohovec, Trenč�n �

pravý breh, Štúrovo, Krompachy, Gelnica a Svidn�k. Zámer koncepcie vo�

dohospodárskej politiky zvýši� do r.2005 podiel obyvate�ov bývajúcich

v domoch napojených na verejnú kanalizáciu na 57% sa považuje za mini�

málny variant.

V koncepčných zámeroch vodohospodárskej politiky sa predpokladá:

a) dokončenie rozostavaných stavieb ČOV (Senica, Trnava, Žiar nad

Hronom, Banská Bystrica,Prešov�Sekčov, Svidn�k, Krompachy,

Čadca, Trebišov, Martin, Poprad, Bratislava�Petržalka),

b) zvýši� počet menš�ch ČOV a intenzifikova� existujúce,

c) postupne vybudova� ČOV pre s�dliská bez ČOV (Hlohovec, Trenč�n �

pravý breh, Štúrovo, �ubochňa, Gelnica, Margecany, Rajecké Teplice),

d) zvýši� kapacitu pre�ažených ČOV (Malacky, Myjava, Lučenec, Ga�

lanta, Snina, Rožňava, Medzilaborce, Stropkov),

e) vybudova� kanalizačné systémy z dôvodu ochrany vodných zdrojov

(Jarovce, Rusovce, Čachtice, Kysucké Nové Mesto, Čičmany, Lietava).

65

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Pokles celkovej produkcie vody určenej na realizáciu v roku 1993 zna�

menal zn�ženie špecifickej potreby vody prvý raz od roku 1980 pod 400

l/obyv./deň. V zásade rovnaký trend sleduje potreba vody v domácno�

stiach. V roku 1993 poklesla na 259 418 tis.m3 pri špecifickej potrebe

172 l/obyv./deň. Dosiahnutý stav v domácnostiach možno porovna� s prie�

merom špecifických potrieb vo vyspelých európskych štátoch, medzi ktorý�

mi sú tiež výrazné rozdiely ( v roku 1993 Belgicko 108 l/obyv./deň, Ve�ká

Británia 132, NSR 145, Francúzsko 145, F�nsko, Španielsko a Holandsko

po 160, Dánsko 170, Švédsko 200, Taliansko 220, Švajčiarsko 265). Do

roku 2000 sa predpokladá pokles špecifickej potreby vody v domácnosiach

na 167 l/obyv./deň.

Úroveň potreby pitnej vody z verejných vodovodov pre ostatných už��

vate�ov sa od roku 1990 pohybuje na úrovni 40% z množstva fakturovanej

vody, čo je ešte stále o cca 5% viac ako vo vyspelých krajiných. Doterajš�

vývoj znižovania ostatnej potreby je spojený najmä s recesiou výroby.

K roku 2000 sa majú prejavi� trendy racionalizácie v dôsledku transformá�

cie a ekonomizácie vodného a stočného, v dôsledku čoho sa predpokladá

zn�ženie potreby vody pre ostatných už�vate�ov na úroveň 103 l/obyv./deň.

Nežiadúci je vývoj zvyšovania podielu nefakturovanej vody, ktorá do�

siahla úhrnnú hodnotu 148 335 tis.m3 v roku 1993, čo je 25% objemu vody

určenej na realizáciu, ako dôsledok zanedbania rekonštrukci� a údržby

zariaden� z dôvodu nedostatku finančných zdrojov. Zn�ženie súčasného

podielu (25 % nefakturovanej vody z vody určenej na realizáciu), na podiel

15�17% by znamenalo utvorenie disponibilných kapac�t existujúcich vod�

ných zdrojov o cca 51 000 tis.m3 � 62 000 tis.m3/rok, t.j. 1,6 � 2,0 m3.s *.

Vodohospodárske zámery rátajú aj s využit�m nových zdrojov. Riešenie

disproporci� pre oblas� Prievidze by mala zabezpeči� výstavba vodárenskej

nádrže Turček. Realizáciou vodnej nádrže Málinec a jej uveden�m do pre�

vádzky v roku 1994 sú vytvorené podmienky pre odstránenie nepriaznivého

stavu v oblasti Lučenca. Súčasne sa tým otvárajú podmienky pre využitie

kapac�t vodnej nádrže Klenovec pre riešenie zásobovania pitnou vodou

okresu Rimavská Sobota, patriaceho k okresom s najnižšou úrovňou zá�

sobovaného obyvate�stva pitnou vodou z verejných vodovodov. Pre kom�

plexnejšie využitie kapac�t vodárenskej nádrže Nová Bystrica je aktuálna

výstavba pr�vodu do Bytče. Z rovnakého účelu existujúcej nádrže Starina je

66

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

aktuálna výstavba úpravne vody Starina a zdvojenie pr�vodu z tejto nádrže

do �ažiskových spotreb�sk. Riešenie disproporci� v kapacitách vodných

zdrojov v okresoch Nitra a Levice sa má rieši� na báze vodných zdrojov

Žitného ostrova. Pre Bratislavu sa predpokladá vyššie krytie potrieb vody

z vodných zdrojov Ostrovné Lúčky � Mokra�.

Pre vzdialenejšie obdobie po roku 2005 sa uvažuje s pr�pravou nasledu�

júcich ve�kokapacitných zdrojov pitnej vody, ktorých vplyv na životné

prostredie bude nezanedbate�ný:

a) zdroj vody pre Hornovážsky región (Dolný Kub�n � Ružomberok) �

vodárenská nádrž Oravská Polhora resp.nádrž �ubochňa,

b) zdroj vody pre oblas� dolného Spiša (oblas� Hnilca) � vodárenská

nádrž Šopy, pre Starú �ubovňu � vodárenská nádrž Jakubianka,

pre severovýchodné Slovensko � vodárenská nádrž Lukov,

c) zdroj vody pre Pohronie � vodárenská nádrž Hronček,

d) dobudovanie súboru stavieb vodárenskej nádrže Starina � 3.etapa

(rozš�renie úpravne vody a zdvojenie pr�vodu ), vodárenskej nádrže

Nová Bystrica 2.etapa (pr�vodu do Bytče),

e) rozš�renie zdrojov vody zo Žitného ostrova pre oblasti Záhoria a Stred�

ného Považia,

f) zdroj vody pre Muráňsko � Rožňavskú vodárenskú sústavu (vodáren�

ská nádrž Rejdová).

Popri výstavbe nových kapac�t je mimoriadne aktuálna úloha zabezpe�

čenia rekonštrukci� a prestavby s iet � a zariaden�. V 40 mes tách (nad 10

tis.obyvate�ov) si viac ako 2 0 % vodovodnej siete vyžaduje rekonštrukciu

a v 15 mestách viac ako 10% vodovodnej siete v havarijnom stave, takže

ju treba úplne vymeni�. Najaktuálnejšie problémy v tomto smere sa ukazu�

jú v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Novákoch, Krupine, Košiciach,

Prešove a v Bratislave.

67

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Prevádzka vodných tokov a vodných diel za rok 1993

Povodie

Dunaja

Váhu

Hrona

Bodrogu

a Hornádu

Spolu

Dĺžka vodnýchtokov

spolukm

1226,1

2186,7

2165,9

2858,0

8436,7

z tohouprav,v km

714,3

1090,0

640,6

711,7

3157,5

Vodné nádržespolu

počet

6

25

19

20

70

celkovýobjem

v tis.m3

4697

803465

69810

729112

1607084

celkováplochav km2

1,1

91,6

8,4

73,3

174,4

Dĺžkaochrán,hrádz�v km

777,9

935,5

438,4

599,0

2750,8

Dĺžkaodvod�ňovac.

kanálovv km

797,1

221,1

15,9

1034,1

Dĺžkaumelýchkanálova privá�dačovv km

140,3

1,9

630,9

773,1

Počethat�

spolu

65

31

49

40

185

Prevádzka vodných tokov a vodných diel za rok 1993 (pokračovanie)

Povodie

Dunaja

Váhu

Hrona

Bodrogu

a Hornádu

Spolu

Dodávkypovrch, vody

v tis.m3

142073

196482

73400

437013

848968

v tom pre

verejnévodovody

16897

20698

48000

85595

po�no�hospod.

27894

38924

14774

3178

84770

Priemysela ostatn.

114179

140661

37928

385835

678603

Dodávkypovrch, vody

za odplatuv tis. Sk

209672

244472

116895

302901

873940

Odber podzem. vodyza odplatu

v tis.m3

4608

18826

481

2389

26304

v tis. Sk

9216

37651

962

4778

52607

69

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Lesy a vplyv lesného hospodárstva,drevárskeho a celulózovo � papiernickéhopriemyslu na životné prostredie

Všeobecne je známe, že 1 ha lesa prefiltruje 18 mil. m3 vzduchu za rok,

zachyt� 30 až 80 ton polietavého prachu, znižuje hlučnos� o 20 až 30

decibelov, vytvor� taký objem kysl�ka, ktorý spotrebuje 10 �ud� za rok

a predstavuje najvýznamnejš� ekostabilizačný faktor.

Územie Slovenskej republiky patr� so svojou lesnatos�ou 1 991 463 ha

(40,61 % výmery) medzi najlesnatejšie krajiny Strednej Európy, čo má ve�ký

význam pre udržanie jej ekologickej stability (F�nsko 76,7 %, Švédsko

68,1 %, Rakúsko 46,9 %, Česko 33,4 %). Lesnatos� na juhozápadnom

Slovensku však neobsahuje ani 10 % a v kotlinách 10 � 15 % (ve�mi n�zka

je napr. v okrese Galanta). Vyše 50 % dosahuje v niektorých severných

okresoch (33 % lesov pripadá na horské oblasti).

Zdravotný stav lesov za posledné desa�ročie zaznamenal výrazné zhor�

šenie, najmä vplyvom imisi�. Prejavilo sa to aj v prechode zo sporadického

do celoplošného poškodenia lesov. Najohrozenejšie alebo naj poškodenej šie

lesy sú v oblasti Jelšava�Luben�k, na strednom a juhovýchodnom Spiši, na

Kysuciach a Orave, na Hornej Nitre, v okol� Žiaru nad Hronom, na stred�

nom Považ�, na Záhor� a na Podunajskej n�žine. K nim sa radia aj horské

lesy v N�zkych Tatrách, Západných Tatrách, ako aj vojenské lesy Kežmar�

ku. Ohrozené sú tiež lesy v oblastiach Strážske�Humenné, Kriváň�Lovino�

baňa, Hnúš�a�Hačava a Košice�Ťahanovce, vo Východných Karpatoch,

v okol� Ružomberka, Martina, Turčianskych Tepl�c a Prešova.

Na územ� Slovenska odumrelo 92% brestov, 4 1 % jedl� a len za posled�

ných 10 rokov 15% smrekov, 11% dubov a 10% borov�c. Poškodenie sa

zač�na prejavova� už i v nižš�ch vekových stupňoch, najmä u smreka, kde

miestami dochádza k úhynu 20�80% jedincov. Zlý stav hlavne u ihličnatých

drev�n si vyžaduje návrat k pôvodnosti drevinovej skladby porastov

(ihličnaté lesy 43% a listnaté lesy 57%). Najviac poškodenou ihličnatou

drevinou je borovica (40 %), potom jed�a (36 %), smrek (29 %) a smrekovec

(24 %). Priemerná intenzita poškodenia buka dosiahla 18 %, duba 28 %,

javora 32 %, agáta až 48 %, topo�a 38 % a jaseňa 36 %. Priemerná hodnota

odlistenia vypoč�taná zo zisten� za 7 rokov dosahuje 27 %.

V drevinovej skladbe má dnes najvyššie zastúpenie u listnatých drev�n

dub a buk a u ihličnatých drev�n smrek, ktorý zaberá plochu až 26 %

72

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

ihličnatých porastov. V plošnom zastúpen� predstavujú lesné porasty do 40

rokov 33 %, od 41 � 80 rokov 43 %, od 81 � 120 rokov 19% a nad 120 rokov

asi 5 % plochy. Výmera skutočnej holiny poklesla z 2 % v roku 1945 na

0,43 % v roku 1992. Údaje poukazujú na n�zke zastúpenie rubných pora�

stov, z čoho vychádza zn�ženie �ažbových možnost� na nasledovné obdobie.

V porovnan� s rokom 1950, kedy boli porastové zásoby 193,538 mil. m3,

vzrástla porastová zásoba zo 149 m 3 /ha na 184,6 m3 dreva na 1 ha lesnej

pôdy, 206,82 m3 na 1 ha porastovej plochy hospodárskych lesov ( vo švaj�

čiarsku 329 m 3 /ha, v Rakúsku 286 m 3 /ha, v Ma�arsku 173 m3/ha).

Nárast porastových zásob dreva teda zaznamenal vzostup na 268,664

mil.m3 v hospodárskych lesoch a celkove na 358 mil m3 v roku 1993, ktorý

by bol ešte výraznejš�, ak by nežiadúce zásahy a faktory neovplyvňovali

negat�vne produkčný potenciál lesov. Z uvedených dôvodov sa ročný �až�bový etát znižuje z pôvodných 5,5 � 6,0 mil. m3/rok na 4,9�4,5 mil. m3/rok

(�ažba ihličnatého dreva 2,368 mil.m3, listnatého dreva 2,160 mil. m3,

objem �ažobnej činnosti 2 516,9 mil. Sk). Kým v roku 1989 vy�ažili podniky

s 25 a viac pracovn�kmi 5,579 mil. m3 dreva (2,762 mil. m3 ihličnatého

a 2,817 mil. m3 listnatého), v roku 1992 to bolo len 3,956 mil. m3 (2,089

mil.m3 ihličnatého a 1,807 mil. m3 listnatého) a v roku 1993 ešte menej �

3,515 mil. m3 (1,877 mil. m3 ihličnatého a 1,638 mil. m3 listnatého). Oproti

roku 1984, ke� �ažba dreva dosiahla 5,940 mil. m3 došlo k jej zn�ženiu

o 40,83 %. Klesla aj spracovaná kalamitná �ažba z 2,341 mil. m3 na

1,761 mil. m3 až 1,738 mil. m 3 . Dodávky dreva sa zn�žili z 5,575 mil. m3

na 3,532 mil. m3, t.j. o 36,64 %. Na�alej dochádza k ve�kému nárastu

podielu náhodnej �ažby. Táto dosahuje v priemere 4O � 50 % objemu

ročného etátu, za posledné tri roky u ihličnatých drev�n cca 63 %

a u listnatých drev�n 27 % z celkovej �ažby; 6 % sa podie�a na nej hmyz,

najmä lykožrút smrekový, mn�ška ve�kohlavá a piadivka na duboch. Z bio�

tických činite�ov značné škody na lesných porastoch spôsobuje aj jelenia

zver. Z ostatných škodlivých činite�ov v roku 1993 škody na lesných pora�

stoch v objeme 1,601 mil.m3 spôsobili:

1. vietor 741 tis. m3 6. hynutie jedle 16 tis. m3,2. emisie 285 tis. m3 7. mrazy 16 tis. m3,3. sucho 242 tis. m3 8. námraza 8 tis. m3,4. sneh 136 tis. m3 9. nezistené pr�činy 55 tis. m 3 .

5. požiare 132 tis. m3

V roku 1993 sa spracovalo 2 014,2 tis. m3 kalamitného dreva.

Prirodzená obnova lesných porastov sa podceňovala. Obnovuje sa ňou

len asi 15 � 20 % obnovovaných lesov, zatia� čo využit�m optimálnych pr��

73

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

rodných podmienok sa môže týmto spôsobom obnovi� 50 � 60 %. Toto

konštatovanie je o to závažnejšie, že straty pri umelom zalesňovan� dosa�

hujú priemerne 45 � 67 %, č�m z h�adiska podielu neúspešného zalesňova�

nia vzniká ročná potreba zalesňovania na výmere cca 20 000 ha lesných

pozemkov. Pod�a odborných odhadov je na Slovensku asi 180 tis. ha po�

zemkov vhodných na zalesnenie, z ktorých akútnu potrebu zalesnenia

vyžaduje minimálne 60 tis. ha. Produkcia saden�c v roku 1993 predstavo�

vala 87 mil. kusov, z toho ihličnatých 53 mil. kusov a listnatých 34 mil.

kusov. V tomto roku sa nazbieralo 218,2 tis. kg lesného semena (z ihlična�

tých drev�n 4,3 tis. kg, z listnatých drev�n 213,9 tis. kg).

Z produkčného h�adiska treba zdôrazni�, že lesný pôdny fond sa nachá�

dza v zlom stave, napr. pri porovnan� s po�nohospodárskym pôdnym fon�

dom. Súvis� to s dlhou dobou reprodukcie a teda s dlhotrvajúcim odčerpá�

van�m látok, ktoré umocňujú práve �ažba biomasy a negat�vne antropo�

génne vplyvy bez dodania dodatkovej energie (hnojivá, agrotechnika), ako

aj neporovnate�ne väčšia imisná zá�až lesných ekosystémov v porovnan�

s po�nohospodárskym pôdnym fondom. Dochádza tu vlastne ku kumulácii

pôsobenia imisi� počas dlhodobého reprodukčného cyklu 100 � 120 rokov.

Dôsledky nepriaznivého stavu lesného pôdneho fondu SR ešte zhoršujú

zmeny globálnej kl�my a ekonomické problémy lesného hospodárstva.

Vzh�adom na tento stav, napriek zn�ženiu množstva imisi�, pretrvávajúcu

imisnú zá�až a oslabenie lesných ekosystémov, možno očakáva� zvýšenú

defoliáciu drev�n a zhoršovanie kvality porastov. Na súčasnom nepriaz�

nivom zdravotnom stave lesov sa podie�ajú aj spôsoby obhospodarovania,

s cie�om dosiahnu� často krátkodobé ekonomické efekty. Na cca 75% plo�

chy rubných porastov sa použ�vali nevhodné holorubné formy. Tiež nedo�

statočná výchova porastov, nedostatky v hygiene lesných ekosystémov,

miestami lesné cesty a zvážnice (ich hustota, umiestnenie, výstavba, za�

nedbaná údržba, at�.), pôsobia na ne nepriaznivo.

Vážnym problémom ostáva aj kontaminácia lesných pôd naftou a ma�

zac�mi olejmi, ktoré sa použ�vajú na prevádzku motorových p�l. Z každého

spracovaného m3 dreva sa dostáva takto do pr�rodného prostredia cca

0,16 1 až 0,2 1 oleja, čo v súhrne pri celoročnej �ažbe cca 5 mil. m3 pred�

stavuje 800 tis. až 1 mil. litrov oleja znehodnocujúceho lesný pôdny fond,

pričom až 60 % z neho ostáva v pôde. Použ�vanie biologicky degradovate��

ných mazadiel a technických kvapal�n v lesnom hospodárstve v rokoch

1992�1993 výrazne nepokročilo a kumulat�vny znečis�ujúci efekt sa takto

na�alej zvyšoval.

74

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vývoj zabezpečovania úloh pestovnej činnosti (v objeme 1 428,7 mil. Sk

v roku 1993) bol vo všetkých lesoch SR nepriaznivý. Kým v roku 1989 sa

vykonala obnova lesov na 18 401 ha (v roku 1960 až 44 085 ha), v roku

1991 klesla na 15 711 ha, v roku 1992 len na 12 553 ha a v roku 1993 na

10 953 ha (pokles o 40,48 %). V zalesňovan� stále prevládal smrek (3183

ha), buk (1650 ha) a borovica (1314 ha). Prerezávky v roku 1990 dosaho�

vali 30,8 tis. ha, v roku 1992 len 24,4 tis. ha a v roku 1993 sa zvýšili na

30 993 ha. Ochrana mladých lesných porastov sa v roku 1990 vykonala

na 127,9 tis. ha, v roku 1992 na 104,6 tis. ha a v roku 1993 len na 92,8 tis.

ha. Ošetrovanie mladých lesných porastov sa v roku 1990 uskutočnilo

na 16,3 tis. ha, v roku 1992 na 9,1 tis. ha a v roku 1993 len na 8,6 tis. ha.

Kým v roku 1990 oplotili 0,6 tis. km lesných kultúr, v rokoch 1992 a 1993

po 0,4 tis. km lesných kultúr.

Z nedostatku neinvestičných prostriedkov sa obmedzil monitoring zdra�

votného stavu lesa, úplne utlmuje š�achtite�ský program, značne zreduko�

val program záchrany a zachovania genofondu lesných drev�n, utlmila

starostlivos� o vodné toky. Údržby lesnej dopravnej siete (lesné cesty

21 603 km, 19 246 km zvážnie dosahujúcich 10,5 m.ha1) sú vykonávané

len v najnutnejšom rozsahu. Previerky sa uskutočnili na 32 599 ha lesných

porastov. Návrh Realizačného programu na odstránenie škôd antropo�

génnou činnos�ou, najmä imisiami na lesných ekosystémoch, sa nemohol

realizova� v plánovanom rozsahu, pričom na rok 1994 predpokladá ná�

klady 360 mil. Sk a na rok 1995 až 1 mld. Sk.

Lesné ekosystémy sa nachádzajú i na extrémnych stanovištiach ohrozo�

vaných činnos�ou vody, vetra, zosúvan�m pôdy, at�.Okrem protieróznej,

protizosuvnej, protideflačnej a pôdoochrannej funkcie lesa dôležitá je aj

funkcia brehoochranná a protilav�nová. Z poh�adu vodohospodárskeho

lesné cenózy významne transformujú povrchový odtok na podpovrchový

(povrchový odtok čin� len 1,1% z vertikálnych zrážok) a značne vplývajú

okrem množstva aj na kvalitu vody.

Rozsah plôch súčasného lesného pôdneho fondu, na ktorom je zjavný

záujem spoločnosti na pôdoochrannom pôsoben� lesov, je v SR viac ako

499.000 ha (329.000 ha ohrozených vodnou eróziou s ve�mi silnou inten�

zitou, 43.000 ha lesnej pôdy v najohrozenejš�ch a silne ohrozených obla�

stiach veternou eróziou, 127.000 ha ohrozených intenz�vnym zosúvan�m

pôdy), t.j. 1/4 celkovej výmery lesnej pôdy. Skutočné erózne straty dosa�

hujú iba 0,1 � 0,8 % z množstva potenciálnej erózie, čo svedč� o dobrom

plnen� protieróznej funkcie lesa v SR. Funkciu ochrany brehov plnia lesné

75

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

porasty na rozlohe cca 20.000 ha. Zo 16.500 ha ochranného lesa pod hor�

nou hranicou lesa má 1,5 % výnimočný, 12,2 % ve�mi vysoký, 25,8 % vysoký

a 29,8 % priemerný protilav�nový funkčný potenciál. Výchovnú funkciu má

13 105 ha lesov a obrannú 94 744 ha lesov. Približne 328 980 ha lesov je

v oblastiach vodohospodársky dôležitých. Jedná sa o ochranné pásma

vodných zdrojov, okolie vodárenských nádrž� a vodných diel, ochranné

pásma pr�rodných liečivých zdrojov, chránené oblasti prirodzenej akumu�

lácie vôd. V súčasnosti pln� rekreačnú funkciu v okol� miest cca 35 500 ha

lesa a v okol� kúpe�ných miest cca 5 200 ha lesa. Pod�a Projektu urbanizá�

cie SR z roku 1976 mali by� vytvorené lesné parky a pr�mestské lesy v okol�

81 vybraných s�diel SR (skutočnos� 62) a 21 kúpe�ných miest (skutočnos� 16).

Postupne od roku 1945 sa menila kategorizácia lesov v prospech kate�góri� lesov ochranných a osobitného určenia, ktoré v roku 1993 spolu

zaberali 27,8 % výmery všetkých lesov Slovenska. Rozloha ochranných

lesov vzrástla z 212,8 tis. ha v roku 1970 na 261 tis. ha v roku 1993

a dosiahla 14,50 % z porastovej pôdy (272,9 tis. ha z lesnej pôdy). Rozloha

lesov osobitného určenia stúpla zo 162,8 tis. ha v roku 1970 na 240 tis. ha

v roku 1993, t.j. na 13,33 % ( 263,3 tis. ha z lesnej pôdy). Hospodárske lesy

pokrývali 1299 tis. ha (72,2 %) porastovej pôdy z 1455,26 tis. ha lesnej

pôdy (73,07 %). Vo výmere lesov na jedného obyvate�a sa SR

(0,37 km2/obyv.) zaradilo medzi Rakúsko (0,50 km2/obyv.) a Francúzsko

(0,27 km2/obyv.), kým F�nsko dosiahlo 5,18 km2/obyv. , Švédsko 3,52

km2/obyv. a Česko 0,26 km2/obyv. Aj ke� pr�rastok lesných porastov

presiahol úbytok (v roku 1992 324 ha a v roku 1993 366 ha), tento spolu

s nepriaznivým zdravotným stavom lesov negat�vne vplýva na ekologickú

stabilitu a má nežiadúci dopad nielen na životné prostredie, ale aj na pro�

dukciu drevnej hmoty v SR (0,99 m3 smrekového dreva na obyvate�a, vo

F�nsku 8,6 m 3 , vo Švédsku 5,96 m3, v Nórsku 2,8 m3, v Rakúsku 2,3 m3),

celé hospodárstvo a možnosti jeho rozvoja, osobitne na drevársky a celuló�zovo�papiernický priemysel.

Tento priemysel bol najväčš�m konzumentom dreva z lesov v uplynulom

obdob� neustále sa zvyšujúcimi požiadavkami na �ažbu drevnej hmoty,

pričom jej využ�vanie bolo neraz podhodnotené a neuvážené. Okrem toho

drevársky a najmä celulózovo�papiernický priemysel sa v značnej miere

podie�al na znečis�ovan� vody, ovzdušia,pôdy a celkove životného prostre�

dia. Pokles výroby papiera a kartónov v rokoch 1989�1993 z 331 094 ton na

267 191 ton (v roku 1992 však s maximom 363 921 ton), listnatého reziva

z 519 tis. m3 na 205 tis. m3 a ihličnatého reziva z 866 tis. m3 na 346 tis. m3

76

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

nasvedčuje zmierneniu environmentálnej zá�aže. Výroba celulózy sa sús�

tre�ovala do Ružomberka, Žiliny, Martina, Gemerskej Hôrky a Vranova nad

Top�ou. Výroba papiera a lepenky najmä do Ružomberka, Harmanca, Štú�

rova a Slavošoviec, kde sa tieto produkty aj spracovávali ako druhotné

suroviny (okrem toho aj v Skalici a Brezne). Rozsiahlejš� drevársky priemy�

sel (piliarska výroba, stavebno�stolárska výroba, výroba nábytku a spo�

trebného dreveného tovaru) podmieňoval hospodárske aktivity vo Zvo�

lene, Topo�čanoch, Bánovciach nad Bebravou, Fi�akove, Banskej Bystrici,

Turanoch, Bytči, Liptovskom Hrádku, Liptovskom Mikuláši, Spišskej Novej

Vsi, Prešove, Poprade, Krásne nad Kysucou, Turzovke, at�., ako aj v širšom

okol� týchto miest, najmä so sústredenou intenz�vnou �ažbou dreva. Vláda

SR v súlade so štátnou environmentálnou politikou na zlepšenie situácie

v rozvoji lesn�ctva schválila uznesen�m z 12. januára 1993 č.9 Zásadyštátnej lesn�ckej politiky na Slovensku a opatrenia na ich realizáciu

a uznesen�m z 12. januára 1993 č.8 Stratégiu a koncepciu rozvoja les�n�ctva na Slovensku a opatrenia na realizáciu úloh z nej vyplývajúcich.

Opatrenia sa zameriavajú najmä na ekonomickú reformu v lesn�ctve, eko�

logizáciu lesn�ctva, zve�a�ovanie lesov, organizáciu a riadenie lesn�ctva, ale

aj na po�ovn�ctvo, privatizáciu a reprivatizáciu lesov, semenárstvo a škôl�

kárstvo, informačný systém lesn�ctva a po�ovn�ctva, at�.

77

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Stav lesov

Ukazovate�

Lesná pôda spolu (tis. ha)Pôda porastová spolu (tis. ha)v tom

lesy hospodárskelesy ochrannélesy osobitného určenia

Zastúpenie hlavných drev�n(tis. ha)

v tomdreviny ihličnatédreviny listnaté

Lesy postihnuté exhaláciami(tis. ha)

Lesy postihnuté exhaláciami%

Lesná pôda s aplikáciou chem.a biol. ochrán, látok (tis. ha)z toho chemické látkyCelkové množstvo použitýchchemických látok (t)Celková lesná pôda ošetrenáhnojivami (tis. ha)Množstvo použitých hnoj�v (t)Požiare na lesnej pôdepočet požiarovplocha v ha

1985

19591833

1435237161

1819

8011018

280

�

11

_

0,4_

7089

1990

19881922

1432259231

1766

794972

1537

80,0

5250

270

12,56703

375645

1991

1990 *1922

1410259253

1884

8151069

1480

77,0

2322

365

20,03234

_

�

1992

19901815

1330258227

1815

905910

725

40,0

1311

18

4.41065

290

581

1993

19911800

1299261240

1452

705746

306

17,00

114

42

0,81065

281384

78

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vplyv poľnohospodárstva, potravinárskehoa kožiarskeho priemysluna životné prostredie

Po�nohospodárstvo, ktoré má zabezpečova� výživové potreby obyvate��

stva, ale aj suroviny pre niektoré druhy spotrebného priemyslu, sa značnou

mierou podie�a na zmenách stavu životného prostredia. Na jednej strane

ochranou a racionálnym využ�van�m po�nohospodárskej pôdy ako pr�rod�

ného zdroja, na druhej devastačnými účinkami pod vplyvom dezertifikácie

krajiny, znečis�ovan�m prostredia, najmä vôd, znižovan�m jeho ekologickej

stability, neúmernou chemizáciou, kontamináciou pôdy, zmenami vodného

režimu a podobne.

Pôvodný charakter po�nohospodárskej krajiny s pásmi pol� členenými

medzami a rem�zkami, s pásmi mimolesnej vegetácie, bol zlikvidovaný

koncom pä�desiatych a začiatkom šes�desiatych rokov. Likvidácia trvalej

krajinnej zelene vyústila do značnej ohrozenosti orných pôd (67%) veter�

nou eróziou, vysušovan�m, zmenami ich vodného režimu a následného

poklesu úrodnosti, taktiež do zn�ženia ekologickej stability územ� a druho�

vej diverzity organizmov.

Koncentráciou výroby vznikli pri väčšine vidieckych aj mestských s�diel

neúmerne ve�ké areály hospodárskych dvorov a nediferencované zcelené

rozsiahle polia. Použ�vanie �ažkých mechanizmov spôsobilo zhutnenie

asi 700 tis. ha ornej pôdy. Nevhodne uplatňovaná agrotechnika, miestami

nadmerné hnojenie, zbytočné rekultivácie a nesprávne osevne postupy pri

pestovan� po�nohospodárskych plod�n, sa tiež prejavili v zhoršovan� vlast�

nost�, v úbytku a zn�žen� produkčnosti pôdy, znižovan� efekt�vnosti vkladov

do rastlinnej výroby, zvyšovan� výdavkov na protierózne a revitalizačné

opatrenia, ako aj v narúšan� vodného režimu rozsiahlych územných cel�

kov. V súčasnosti je odvodnených cca 457 tis. ha po�nohospodárskych

pôd. Závlahy sú zavedené na výmere cca 328 tis. ha. Praktické výsledky

týchto opatren� však nie sú jednoznačne pozit�vne. V súvislosti s vodným

režimom pôd je potrebné poukáza� na dôležitos� malých vodných tokov,

ktorých kanálová regulácia má naň negat�vny dopad.

80

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Negat�vny vplyv po�nohospodárstva na životné prostredie v rokoch 1992

� 1993 výrazne poklesol vplyvom zn�ženia výroby a s tým súvisiacim zn�že�

n�m množstva použitých hnoj�v, ktoré sa na tonu čistých živ�n zreduko�

valo oproti rokom 1985 � 1986 až 6,46�krát (u dus�katých 3,44�krát, fosfo�

rečných 11,68�krát, draselných až 14,52�krát).

Spotreba hnoj�v na 1 ha po�nohospodárskej pôdy (v kg čistých živ�n)

klesla za týchto necelých 10 rokov z 251,4 na 41,6, teda sa zn�žila šes�ná�

sobne (u dus�katých 3,2�krát, u fosforečných 10,9 � krát a u draselných až

13,56�krát). Kým v roku 1989/1990 sa spotrebovalo ešte 581 811 ton č.ž.

NPK hnoj�v, v roku 1992/1993 už len 95 009 ton č. ž. (u dus�katých nastal

pokles z 222 255 ton č.ž. na 64 852 ton č.ž., u fosforečných zo 167 619 ton

č.ž. na 16 472 ton č.ž. a u draselných zo 191 937 ton č.ž. na 13 685 ton č.ž).

Pre porovnanie spotreba priemyselných NPK hnoj�v v roku 1991/1992

na 1 ha po�nohospodárskej pôdy (v SR bola 63,9 kg, celkove 145 916 ton

č.ž.) dosahovala v Austrálii 2,8 kg, v Kanade 29,1 kg, v USA 43,9 kg,

v Ma�arsku 54,8 kg, v Po�sku 60,5 kg, v Rakúsku 84,4 kg, v Češku 86,1

kg, avšak v Dánsku až 209,7 kg, Belgicku 238,2 kg, Holandsku 265,7 kg

a v Japonsku 338,8 kg.

Zn�žila sa aj spotreba pestic�dov. Kým v roku 1980 sa aplikovalo 19 017

ton, v roku 1992 len 2 466 ton ( zn�ženie o 87,03 %). V roku 1993 spotreba

mierne vzrástla na 4 067 ton. SR sa tak zaradila na úroveň Dánska (4 660

ton pestic�dov za rok).

Porovnávate�ným ukazovate�om však je spotreba pestic�dov v kg na

1 ha po�nohospodárskej pôdy. Kým v roku 1980 toto množstvo dosahovalo

v SR 7,68 kg, v roku 1992 len 1,01 kg a v roku 1993 1,86 kg, č�m sa zn�žilo

na úroveň Švédska a F�nska (v Holandsku presahovalo 20 kg/ha PP,

v Belgicku 12 kg/ha PP, vo Francúzsku 5 kg/ha PP).

Oproti roku 1992 vzrástol v roku 1993, okrem spotreby, aj dovoz

a vývoz pestic�dov (dovoz z 3 088 ton na 4 903 ton, vývoz zo 744 ton na

2 964 ton), z toho prevažovali herbic�dy (dovoz z 2 914 ton na 4 688 ton,

vývoz z 539 ton na 1 875 ton), potom fungic�dy a insektic�dy.

81

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Spotreba pr�pravkov na ochranu rastl�n v SR v rokoch 1991�1993

Druhy pr�pravkov

pr�pravky na ochranu rastl�n spolu

pr�pravky proti hmyzuz toho: chlórované uh�ovod�ky

organické zlúčeniny fosforukarbamátové pr�pravkypyretroidyostatné pr�pravky proti hmyzu

biologické pr�pravky

pr�pravky proti burinámz toho: fenoxykyseliny

triaz�nyacetamidykarbamátydinitrianil�nyminerálne olejeiné pr�pravky proti burinám

pr�pravky proti hubovým chorobám

moridla

desikanty a defolianty

morforegulačné pr�pravky

pr�pravky na obmedzenie strát pri zbere

pr�pravky proti hlodavcom

repelenty

tenzidy

množstvá (t/rok)

1991

4711,7

477,10,1

418,713,541,4

3,4

0,0

3132,9792,0544,1311,8361,2101,9

17,61004,3

1101,7

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

1992

2466,2

119,00,0

86,25,1

23,24,5

0,1

1789,9493,1319,5111,8241,8

44,95,2

573,6

557,2

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

0,0

1993

4066,7

282,50,0

185,111,878,3

7,3

0,0

2954,31106,2557,1428,2120,2154,9

2,0585,7

639,2

80,3

99,9

3,4

0,5

6,2

0,2

0,2

Pokles živoč�šnej výroby výrazne vplýva na ekosystémy pasienkov

a zn�ženie znečistenia prostredia, najmä vôd. Ide predovšetkým o zn�ženie

počtu hovädzieho dobytka oproti roku 1989 o 630 tis. kusov (v roku 1993

už len 993 tis. kusov), oviec o 210 tis. kusov (v roku 1993 už len 411 tis.

kusov), oš�paných o 530 tis. kusov (v roku 1993 spolu 2 179 tis. kusov),

hydiny o 4 351 tis. kusov (v roku 1993 ešte 12 234 tis. kusov). Intenzita

živoč�šnej výroby na 100 ha po�nohospodárskej pôdy pritom u hovädzieho

82

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

dobytka klesla zo 66,8 na 41,1, u oviec z 25,6 na 17,0 kusov, kým na 100

ha ornej pôdy pripadalo v roku 1989 až 180 oš�paných a 1 102 kusov

hydiny, v roku 1993 to bolo už len 147,5 oš�paných a 828,1 kusov hy�

diny. S tým súvis� aj pokles výroby jatočných zvierat a hydiny na 1 obyva�

te�a, taktiež mlieka, vajec. V rastlinnej výrobe nastal pokles v produkcii

obiln�n (z 805 kg na 592 kg/obyv.), cukrovej repy (z 356 kg na 212 kg/

obyv.) i olejn�n (z 28 kg na 24 kg/obyv.). Po výraznom zn�žen� výroby

zemiakov v roku 1992, ich produkcia v roku 1993 zase vzrástla na 161

kg na 1 obyvate�a (354 kg na 1 ha). Hektárové úrody pšenice sa za 5 rokov

zn�žili z 5,53 ton na 3,85 ton, raže a súraže z 3,75 ton na 3,03 ton, jačmeňa

zo 4,70 ton na 3,33 ton, kukurice na zrno z 5,55 ton na 4,62 ton (obiln�n

spolu z 5,19 ton na 3,78 ton). Na pokles po�nohospodárskej produkcie sa

viaže aj zn�ženie počtu mechanizačných prostriedkov, napr�klad trakto�

rov (z 36 934 v roku 1989 na 30 851 v roku 1993), kombajnov obilia (zo

6 427 v roku 1989 na 5 822 v roku 1993), traktorových pluhov, samostat�

ných rezačiek, traktorových žac�ch l�št, nákladných automobilov a podobne.

Kým na 1000 ha po�nohospodárskej pôdy pripadalo v roku 1989 15,2

traktorov, v roku 1993 len 12,8 traktorov.

Pokles počtu včelstiev zo 458 807 v roku 1989 na 355 843 v roku 1993

(o 22,45 %) nemožno z environmentálneho h�adiska hodnoti� pozit�vne.

Množstvo použitých hnoj�v

Ukazovate�

Spotreba NPK spolu

(t. č. ž.)

v tom dus�katé

fosforečné

draselné

Spotreba NPK na 1 ha

po�nohospodárskej pôdy

(kg č. ž.)

v tom dus�katé

fosforečné

draselné

1985/1986

614204

192394

198814

222996

151,4

91,3

78,7

81,4

1989/90

581811

222255

167619

191937

239,1

91,6

69,0

79,1

1990/1991

286718

146341

71379

68998

123,1

62,8

30,7

29,6

1991/1992

145916

90186

28790

26940

63,9

39,5

12,6

11,8

1992/1993

94989

64852

16472

13685

41,6

28,4

7,2

6,0

83

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Potnohospodárstvo � Chov

Ukazovate�

Hospodárske zvieratá (tls.ks)

kone

hovädz� dobytok

oš�pané

ovce

hydina

Intenzita živoč�šnej výroby

na 100 ha po�nohospod. pôdy

kone (ks)

hovädz� dobytok (ks)

ovce (ks)

na 100 ha ornej pôdy

oš�paných (ks)

hydiny (ks)

Výroba na 1 obyvate�a

jatočné zvieratá spolu

(kg ž. hm.)

z toho hovädz� dobytok

oš�pané

jatočná hydina

(kg ž. hm.)

1985

�

�

�

�

�

�

65,6

28,6

153,2

1083,6

�

�

�

�

hospodárskych zvierat

1990

14

1563

2521

600

16478

0,6

64,5

24,8

167,4

1094,7

113

40

70

22

1991

13

1397

2428

531

13866

0,5

57,7

21,9

161,4

921,7

103

39

62

19

1992

12

1182

2269

572

13267

0,5

49,4

23,9

153,7

898.6

93

32

59

17

1993

11

993

2179

411

12234

0,5

41,5

17,00

174,5

828,1

90

32

55

13

Pr�nosom pre riešenie environmentálnych problémov bola aplikácia no�

vého zákona NR SR č. 184/1993 Z.z. o krmivách a najmä nového zákona

SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane po�nohospodárskeho pôdneho fondu. Pod�

�a tohto zákona spôsob využ�vania po�nohospodárskeho pôdneho fondu

mus� by� primeraný pr�rodným podmienkam v danom územ�, zaručova�

zachovanie alebo obnovu prirodzených vlastnost� po�nohospodárskej pôdy

a funkčnú spätos� pr�rodných procesov v určitom krajinnom priestore,

pričom nesmie ohrozova� ekologickú stabilitu územia. Zákonom bola usta�

novená osobitná sústava obhospodarovania, ktorá zaručuje ochranu pr��

rodných zdrojov a zložiek životného prostredia, pričom zahŕňa ohrozený

a ochranný pôdny fond.

Na po�nohospodársku rastlinnú i živoč�šnu výrobu nadväzuje potravi�

nársky priemysel (mlyny a výroba cestov�n, pekárne a pečivárne, kvasný

a konzervársky priemysel, cukrovary, mäsopriemysel, hydinárne, škro�

bárne, tabakový priemysel, mraziarenský a rybný priemysel, pivovary

84

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

a sladovne, vinárstvo, mliekárne a výroba mliečnych produktov, liehovary,

výroba nealkoholických nápojov, at�.), ale aj textilný a odevný priemysel,

kožiarsky,obuvn�cky a kožušn�cky priemysel. Najmä potravinársky

a kožiarsky priemysel na viacerých miestach negat�vne ovplyvňujú životné

prostredie, spôsobujú znečis�ovanie vôd, pôdy a ovzdušia.

Centrami potravinárskeho priemyslu sú najmä mestá v južnejšej časti

Slovenska (Bratislava, Trnava, Sere�, Pieš�any, Trenč�n, Nitra, Dunajská

Streda, Nové Zámky, Šurany, Komárno, Levice, Zvolen, Lučenec, Rimavská

Sobota, Košice, Prešov, Trebišov, Michalovce).

Cukrovary sú vybudované v Dunajskej Strede, Šuranoch, Pohronskom

Ruskove, Sládkovičove, Seredi, Nitre, Trnave, Trenčianskej Teplej, Rimav�

skej Sobote a v Trebišove.

Kožiarsky priemysel je sústredený v Liptovskom Mikuláši, Bošanoch

a Giraltovciach, obuvn�cky v Partizánskom, Hol�či, Bardejove, Snine, Prie�

vidzi, Ilave a Moravskom Lieskovom.

Pokles výroby v týchto druhoch priemyslu zrejme viedol k nižšej environ�

mentálnej za�aženosti, i ke� v mnohých pr�padoch sa viaže na dodržiavanie

environmentálnych bezpečnostných opatren�, pričom hlavným faktorom je

rizikovos� produkcie a následnej spotreby. Skutočnos�ou však ostáva zn��

ženie výroby obuvi za 5 rokov zo 47 124 tis. párov na 18 322 tis. párov (v

roku 1993), bavlnárskej priadze z 28 658 ton na 14 264 ton, lanárskych

tkan�n z 15 687 tis. m na 6 236 tis. m, vinárskych tkan�n z 12 656 tis. m na

6 934 tis. m, pleteného ošatenia z 25 258 tis. kusov na 10 698 tis. kusov,

rafinovaného cukru zo 187 687 ton na 142 560 ton, syrov zo 47 607 ton na

34 698 ton, piva zo 4 538 tis. hektolitrov na 3 697 tis. hektolitrov, mäso�

vých konzerv zo 17 671 ton na 10 891 ton, pšeničnej múky z 518 tis. ton na

419 tis. ton, mliekárenského masla z 37 334 tis. ton na 16 332 tis. ton.

Z h�adiska environmentálnych a nadväzných zdravotných riz�k možno

vcelku pozit�vne prija� pokles výroby surovej bravčovej masti z 36 656 ton

na 8 054 ton, negat�vne nárast výroby liehov�n a destilátov z 52 mil. 1 v roku

1989 na 58 mil. 1 v roku 1992 a 54 mil. 1 v roku 1993 (za 5 rokov sa vyrobilo

287 mil. 1).

85

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vplyv poľovníctva na životné prostredie

Predmetom záujmu po�ovn�ctva je 66 druhov vo�ne žijúcej zveri v 1 340

po�ovných rev�roch, ktoré sa rozprestierajú na 2,3 mil. ha po�nohospodár�

skej pôdy a 1,9 mil. ha lesných pozemkov.

V predchádzajúcom obdob� došlo k neúnosnému nárastu raticovej

a jelenej zveri, ktorý spôsobuje značné škody v lesných ekosystémoch

a v po�nohospodárstve, ako aj narušenie genofondu vo�ne žijúcich druhov

živoč�chov a rastl�n.

Najväčšie škody spôsobovala jelenia zver, najmä odhryzom výhonkov,

spásan�m asimilačných orgánov a láman�m odrastenej ši ch stromčekov.

Kmeňové stavy jelenej zveri vzrástli v roku 1993 oproti roku 1985

0 vyše 5 000 kusov, srnčej zveri o vyše 5 500 kusov, čiernej zveri o vyše

2 500 kusov, pričom výrazne poklesli stavy zajacov, jarab�c, prepel�c,

sčasti i bažantov. Cie�ový stav predpokladá zn�ži� stav jelenej zveri

z 32 319 na cca 20 000 kusov, danielej zveri zo 4 400 na 3 700 kusov,

muflónej zveri zo 6 650 na 4 000 kusov a diviačej zveri z 18 254 na

10 000 kusov. Stavy srnčej zveri by sa naopak mali zvýši� zo 65 529 kusov

na cca 75 000 kusov aj v súvislosti s reštrukturalizáciou a ekologizáciou

po�nohospodárstva. Počet ulovenej jelenej zveri za rok sa zvýšil z 12 805

kusov v roku 1985 na 20 380 kusov v roku 1992, srnčej z 12 902 kusov na

18 287 kusov, čiernej zveri z 12 459 kusov na 16 705 kusov. Paradoxné je,

že sa zvýšil aj počet ulovených zajacov (zo 48 022 kusov na 51 335 kusov)

a bažantov (zo 63 332 kusov na 67 208 kusov). Počet ulovených jarab�c

a prepel�c sa zn�žil skoro na nulu, lebo ich stav je už kritický. Výrazne sa

zn�žili aj stavy niektorých �alš�ch druhov po�ovnej zveri (napr. vydier, di�

vých mačiek, dravcov, dropov, hluchánov, tetrovov, jariabkov, a i.). Stavy

predátorov (medve�a, vlka a rysa) dosiahli za posledných 150 rokov naj�

vyššiu úroveň, čo možno hodnoti� z environmentálneho h�adiska pozit�vne,

1 ke� synantropizácia medve�ov vo viacerých turistických oblastiach občas

spôsobuje problémy. Rozloha po�ovnej plochy v roku 1992 (4 422 674 ha)

sa oproti predchádzajúcemu roku zn�žila o 11 065 ha.

Rozdelenie zveri na úžitkovú a škodlivú je zastarané a vyžaduje si zmenu.

Návrh Koncepcie rozvoja po�ovn�ctva na Slovensku do roku 2010, spraco�

vaný v roku 1993, však už obsahuje zásady ekologizácie po�ovn�ctva,

s cie�om zachovania a zve�a�ovania genofon�u po�ovnej zveri, podmienok

ich života a eliminovania negat�vnych dopadov na životné prostredie.

86

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Stav zveri

Ukazovate�

Kmeňové stavy zveri (ks)

jelene

srnce

diviaky

zajace

bažanty

jarabice

vlci

medvede

vydry

1985

27288

59958

15727

213747

137701

27140

734

664

213

1990

31008

62257

17867

186944

125407

17471

752

835

145

1991

32401

63986

18672

185458

127884

18038

744

785

153

1992

31836

65408

18917

183729

114823

18458

817

954

195

1993

32319

65529

18254

183005

124137

19603

849

898

162

87

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vplyv energetiky, teplárenstva a plynárenstvana životné prostredie

Kvalita životného prostredia v značnej miere závis� od spotreby a výroby

energie, celkovej energetickej bilancie a racionálneho využitia zdrojov ener�

gie (tuhé, kvapalné a plynné palivá, zdroje vodnej, jadrovej, geotermálnej,

solárnej, veternej energie,...). Energia v Slovenskej republike sa v rokoch

1992 �1993 z�skavala najmä spa�ovan�m uhlia, plynu, ropy, dreva a z elek�

triny, vyrobenej z viacerých energetických zdrojov.

Konečná spotreba pal�v a energie z týchto zdrojov postupne klesala,

avšak na jedného obyvate�a bola v roku 1993 ešte stále o 9 % vyššia než

v Rakúsku. Kým v roku 1990 dosahovala 0,124 TJ na obyvate�a, v roku

1993 už len 0,099 TJ (pokles o 20,17 %), z toho u tuhých pal�v nastal

pokles z 0,028 TJ/obyv. na 0,019 TJ (o 32,15 %), u kvapalných pal�v

z 0,018 TJ na 0,010 TJ (o 44,45 %) a u plynných pal�v z 0,034 TJ na

0,029 TJ (o 14,71 %). Oproti roku 1985 poklesli prvotné energetické

zdroje použité na 1 obyvate�a z 0,183 TJ na 0,147 TJ (o 19,68 %).

V porovnan� s prudkým poklesom hrubého domáceho produktu prebiehal

pokles celkovej spotreby energie pomalšie, čo zvýšilo energetickú náročnos�

slovenského hospodárstva, a tým aj relat�vne nepriaznivý dopad na životné

prostredie. Energetická náročnos� na Slovensku, ktorá v porovnan� s Ra�

kúskom bola už v roku 199O 2,5�krát vyššia, ešte vzrástla.

Podiel obnovite�ných zdrojov energie na spotrebe primárnej energie

v SR v roku 1993 dosahoval len 2,3 % (v rámci OECD 5,9 % a v Rakúsku

19,3 %). Celkove podiel konečnej spotreby na prvotných energetických zdro�

joch vzrástol zo 66,932 % v roku 1980 na 68,210 % v roku 1992 a 67,263 %

v roku 1993.

Konečná spotreba pal�v a energie v Slovenskej republike sa v roku 1993

oproti roku 1985, ke� dosahovala 636 804 terajoulov (TJ), zn�žila o 107,470

TJ, z toho v spotrebe tuhých pal�v o 54 936 TJ a kvapalných pal�v o 44 280

TJ. U plynných pal�v klesla oproti roku 1990 o 20 345 TJ. Na tomto zn�žen�

u všetkých troch pal�v sa zrejme podie�al predovšetkým pokles hospodár�

skych aktiv�t. Kým konečná spotreba pal�v a energie v priemysle a staveb�

n�ctve oproti roku 1980 klesla o 65,42 % (o 2,89�násobok), v po�nohospo�

dárstve o 63,56 % (o 2,74�násobok), v doprave oproti roku 1989 o 66,90 %

(za 4 roky o 3,02�násobok) a u obyvate�stva o 56,99 % (za 4 roky o 2,32�

násobok), v nevýrobnej sfére vzrástla z 11 819 TJ v roku 1989 na 21 048 TJ

88

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

v roku 1991 a 16 123 TJ v roku 1992 (o 26,7 až 43,5 %, o 1,36 až 1,78�

násobok). Celkove prvotné energetické zdroje použité v SR klesli

z 942 102 TJ v roku 1985 na 786 953 TJ v roku 1993 (o 16,47 %), z toho

tuhých pal�v z 386 698 TJ na 256 789 TJ (o 33,6 %) a kvapalných pal�v

z 251 505 TJ na 123 442 TJ (o 50,92 %). Menš� pokles zaznamenali oproti

roku 1990 plynné palivá � o 6,92 % (z 223 014 TJ na 207 591 TJ), čo je

oproti roku 1985 nárast o 17,42 % viazaný na dovoz plynu.

Z jednotlivých druhov paliva ich spotreba na výrobu energie v roku

1993 dosiahla u čierneho uhlia 2 467 tis.t, u hnedého uhlia a lignitu

5 945 tis.t, u koksu 2 116 tis.t, u benz�nu 117 tis.t, u nafty 1 046 tis.t,

u vykurovac�ch olejov 1 162 tis.t, u zemného plynu 3 449 mil. m 3 .

Spotreba elektrickej energie v tomto roku dosiahla 15 384 tis. MWh.

Pod�a energetickej koncepcie by mala výrazne poklesnú� spotreba uhlia

(cca na 6,8 � 5,5 mil. t za rok do roku 2000) a vzrás� spotreba plynu (cca

na 8,5 mld. m3 v roku 2000 a 11 mld.m3 v roku 2005), čo by malo ma�

pozit�vny vplyv na kvalitu životného prostredia, najmä čistotu ovzdušia.

Uhlie by sa postupne malo spa�ova� len v nových čistých technológiách

(fluid). Ods�renie teplárn� sa bude rieši� nenáročnými ods�rovac�mi jednot�

kami. Zastavi�, pr�padne výrazne by sa mala obmedzi� prevádzka všetkých

blokov, ktoré majú väčšiu špecifickú spotrebu pal�v ako 9 GJ/MWh alebo

nebudú spĺňa� emisné limity.

Najväčš� podiel v produkcii primárnej energie, ktorej sumár predstavuje

asi jednu štvrtinu jej celkovej spotreby, predstavovala jadrová energia,

potom hnedé uhlie a plyn. Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach

má inštalovaný výkon 1 76O MW (25,8 %) a skladá sa z dvoch blokov typu

WER�44O/23O (uvedenie do prevádzky v rokoch 1979/198O) a typu W E R

� 44O/213 (uvedenie do prevádzky v rokoch 1985/1986). V roku 1993 pred�

stavovala výroba elektriny z jadra 11 022 GWh (47,1 %), č�m sa v Európe

zaradila na 4.miesto za Francúzsko (72,9 %), Litvu (60,0 %) a Belgicko

(59,5 %). Za ňou nasledovalo Ma�arsko (46,4 %), Švédsko (43,2 %), Švaj�

čiarsko (39,6 %), Španielsko (36,4 %), Slovinsko (34,6 %) a F�nsko (33,2 %).

Tepelné fos�lne elektrárne s inštalovaným výkonom 2 966 MW (43,4 %

celkového inštalovaného elektrického výkonu 6 829 MW), zaberajú v tomto

smere prvé miesto, no výrobou elektriny v roku 1992 8 976 GWh ( z toho

2 407 GWh závodné) a v roku 1993 8 510 GWh (36,4 %) za jadrovou

energetikou zaostávajú.

89

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Hoci podiel vodných elektrárni na inštalovanom výkone (2 1O3 MW)

predstavuje 30,8 %, pochádza len 16,5 % výroby elektrickej energie z vod�

ných elektrárn� ( v roku 1992 2 322 GWh a v roku 1993 už 3 865 GWh).

Najväčš�mi vodnými elektrárňami sú Čierny Váh (735 MW), Gabč�kovo

(45O MW) a Liptovská Mara (198 MW); výkon ostatných nedosahuje 1OO

MW. Využitie hydroenergetického potenciálu Slovenska (52,6 %) ešte ne�

dosahuje európsky priemer (55,1 %).

Prvotné energetické zdroje a konečná spotreba pal�v a energie v (TJ)

Prvotné energetické

zdroje použité v SR,

z toho tuhé palivá

kvap. palivá

plyn. palivá

Konečná spotreba

pal�v a energie v SR,

z toho spotreba

tuhých pal�v

kvapal. pal�v

plynných pal�v

Prvotné energet. zdroje

použité na obyvate�a,

z toho tuhé palivá

kvap. palivá

plyn. palivá

Konečná spotreba

pal�v a energie na

obyvate�a, z toho

spotreba tuhých pal�v

kvapalných pal�v

plynných pal�v

1985

942102

386698

251505

171448

636804

156378

96868

148212

0,183

0,075

0,049

0,033

0,123

0,030

0,019

0,029

1990

945279

360155

197550

223014

654483

150223

95356

177830

0,178

0,068

0,037

0,042

0,124

0,028

0,018

0,034

1991

848624

309732

169289

213980

578758

126159

72290

159782

0,161

0,059

0,032

0,041

0,110

0,024

0,014

0,030

1992

820816

333459

129664

194777

559878

135827

55366

145440

0,155

0,063

0,024

0,037

0,106

0,026

0,010

0,027

1993

786953

256789

123442

207591

529334

101442

52588

157485

0,147

0,048

0,023

0,039

0,099

0,019

0,010

0,029

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Prvotné energetické zdroje, spotreba tepla a výroba elektriny v SR

v rokoch 1990�1993

Tuhé

Kvapalné

Plynné

spolu:

Jadro

Voda

Dovoz

spolu:

celkom

prvotné

en. zdroje

spotreba

tepla (PJ)

výrobu el.

(TWh)

Podiel výroby

elektriny

v tepelných

vodných

jadrových

elektrárňach

1990

PJ

360,2

197,6

223,0

780,8

138,0

12,1

14,4

164,5

945,3

317,2

24,06

�

�

�

%

38,10

20,90

23,6

82,6

14,6

1,28

1,52

17,4

100

�

100

39,1

10,4

49,9

1991

PJ

309,7

169,3

214,0

693,0

134,9

9,3

11,4

155,6

848,6

284,7

22,7

�

�

�

%

36,5

19,95

25,22

81,67

15,90

1,1

1,33

18,33

100

�

100

40,1

8,3

51,5

1992

PJ

301,2

146,0

199,2

646,4

128,8

11,4

9,3

149,5

795,9

267,0

20,2

�

�

�

%

37,84

18,35

25,03

81,22

16,18

1..43

1,17

18,78

100

�

100

41,5

7,3

51,2

1993

PJ

300,2

142,0

188,0

630,2

130,5

22,9

7,3

160,7

790,7

250

20,6

�

�

�

%

37,96

17,95

23,77

79,67

16,50

2,89

0,92

20,32

100

�

100

36,4

16,5

47,1

Prognóza 2000

PJ

265,0

170,0

256,0

691,0

196,6

13,3

�

209,9

900,9

256,0

28,7

%

29,42

18,87

28,41

76,70

21,82

1,48

�

23,30

100

�

�

Inštalovaný výkon a výroba elektriny v roku 1993

Fosilné elektrárne

Prietokové vodné elektrárne

Prečerpávacie elektrárne

Jadrové elektrárne

Spolu:

z toho SEP

Inštalovaný výkon

MW

2966

1368

735

1760

6829

5845

%

43,4

20,0

10,8

25,8

100,0

85,6

Výroba

GWh

8510

3467

398

11022

23397

20577

%

36,4

14,8

1,7

47,1

100,0

87,9

91

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Celková výroba elektrickej energie oproti roku 199O /24O66 GWh/

klesla o 771 GWh, straty v sieti však vzrástli z 1 827 na 2 O63 GWh, dovoz

zo 4 329 GWh na 5 995 GWh(1992).

Celková spotreba elektrickej energie na obyvate�a predstavovala

v roku 1993 na Slovensku 5 15O kWh, čo je o asi 2O % menej ako v Rakús�

ku. Priemerná spotreba elektriny v domácnostiach predstavovala 2 1OO

kWh, čo je skoro o polovicu menej než v Rakúsku. Od roku 1989 až do

roku 1992 klesla spotreba elektrickej energie o 12,5 %, čo spôsobil pokles

spotreby elektriny v priemysle zo 17 TWh na 14 TWh v dôsledku poklesu

výroby. Napriek tomu sa priemysel stále najviac podie�al na spotrebe elek�

trickej energie (55 %). Spotreba elektrickej energie v po�nohospodárstve

oproti roku 1989 poklesla z 1 32O na 1 O6O GWh, v stavebn�ctve zo 198 na

152 GWh, v doprave zo 118O na 1 O68 GWh, v službách z 194O na 191O GWh.

V domácnostiach oproti roku 199O (3717 GWh) klesla o 111 GWh. Napriek

tomu, že dodávky tepla z jadrových elektrárn� vzrástli oproti roku 1989

z 1O98 TJ na 1347 TJ v roku 1992, celkové dodávky tepla z verejných za�

riaden� klesli z 3O 279 na 29 647 TJ (vo výhrevniach a teplárňach z 29 191

na 28 3OO TJ). Najväčš� podiel na spotrebe elektriny v slovenskom

priemysle v roku 1993 mali chémia (32 %), hutn�ctvo železa a ocele (21 %)

a výroba nekovových materiálov (11 %).

Predpokladaný vývoj primárnych energetických zdrojov (PEZ)

Rok

HDP (mld. Sk)

Podiel oproti roku 1990

Primárne energetické zdroje (PEZ)

(PJ)Podiel oproti roku 1990

Palivá (PJ)

Podiel z PEZ

Elektrina (PJ) *1

Podiel z PEZ

Primárne jadrové teplo (PJ) *2

Podiel z PEZ

Energetická náročnos�

(PJ) bil. Sk

Podiel voči roku 1990

1990

232,1

100 %

941

100 %

781

8 3 %

28

3 %

132

14%

4,05

100 %

1995

178,3

7 7 %

822

8 7 %

661

8 0 %

26

3 %

135

1 6 %

4,61

114%

2000

204,8

8 8 %

891

9 5 %

681

7 6 %

13

1%

197

2 2 %

4,35

107 %

2005

238,1

103 %

936

9 9 %

725

7 7 %

14

1%

197

2 1 %

3,92

9 7 %

*1 � import a vodné elektrárne•2 � teplo uvolnené v jadrovom reaktore

92

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Energetická náročnost rôznych odvetv� priemyslu v SR (v roku 1990)

Odvetvie

Sklársky a keramický priemysel

Hutn�ctvo železa

Hutn�ctvo neželezných kovov

Priemysel papiera a celulózy

Priemysel stavebných hmôt

Strojárenský priemysel

Chemický a gumárenský priemysel

Textilný priemysel

Drevospracujúci priemysel

Potravinársky priemysel

Elektrotechnický a kovospracujúci priemysel

Kožiarsky priemysel

Polygrafický priemysel

Žriedla, tabakový a mraziarenský priemysel

Konfekčný priemysel

teplo(GJ/1000 Kčs)

5,718

4,924

3,928

3,179

3,142

2,153

1,680

1,208

0,600

0,421

0,366

0,286

0,220

0,212

0,165

el. energia(kWh/lOOOKčs)

84,8

94,5

263,7

5,9

91,9

72,4

60,7

29,8

33,2

9,7

26,0

11,5

22,1

51,0

5,7

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Energetická koncepcia Slovenska do roku 2005 (uznesenia vlády SR

č. 68/1992 a 562/1993) predpokladá v najbližš�ch rokoch rozsiahle zmeny

a rekonštrukcie vo výrobe elektrickej energie. Ide predovšetkým o odstave�

nie blokov staršej konštrukcie jadrovej elektrárne V�l v Jaslovských Bohu�

niciach, postupný nábeh rozostavanej jadrovej elektrárne v Mochovciach,

rekonštrukciu blokov elektrárn� v Novákoch /ENO/ a vo Vojanoch /EVO/

na fluidné spa�ovanie s ods�ren�m a denitrifikáciou spal�n a tiež o zmenu

palivovej základne. Uvedené dve elektrárne sa podie�ajú na znečisten�

ovzdušia zo systémovej energetiky približne 75 % pokia� ide o CO a NOX

a 8O až 9O % v SO2 a tuhých emisiách.

Preklad zdrojov znečistovania v systémovej energetike v roku 1993 (t/r)

Zdroj

znečis�ujúca látka

SE a. s.

elektráreň Vojany

SE a. s.

elektráreň Nováky

ostatné

teplárne v Slovenskej republike

systémová

energetika spolu

tuhé

látky

9 884

3 824

1 421

15 129

oxid

siričitý

29 079

55 270

20 265

104 614

oxidy

dus�ka

20 761

14 856

11 220

46 837

oxid

uho�natý

682

1 233

647

2 562

Podiel systémovej energetiky na znečistovan� ovzdušia v SR v roku 1993

Zdroj

znečis�ujúca látka

Energetika

t/rok

z toho

systémová

energetika

z toho ostatné

priemyselné a komunálne

energetické zdroje

tuhé

látky

65 072

15 129

23,2 %

49 943

76,8 %

oxid

siričitý

219 750

104 614

47,6 %

115 136

52,4 %

oxidy

dus�ka

99 415

46837

47,1 %

52 578

52,9 %

oxid

uho�natý

8 620

2 562

29,7%

6 058

70,3 %

94

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Ako vyplýva z tabu�ky o podiele systémovej energetiky na znečis�ovan�

ovzdušia v Slovenskej republike v roku 1993 bude pre znečis�ovanie ovzdu�

šia v Slovenskej republike teda rozhodujúce, ako sa podar� realizova� envi�

ronmentálne nápravné opatrenia v prevádzkach priemyslovej energetiky.

Uveden�m do prevádzky jadrovej elektrárne Mochovce a vodnej elek�

trárne Gabč�kovo by mal v roku 1995 podiel výroby elektrickej energie

z jadrových zdrojov dosiahnu� 67 %, z vodných elektrárn� 15 %. Fos�lne

palivá sa budú na tvorbe elektrickej energie podie�a� iba 18 % (pri výrobe

1000 kWh elektrickej energie v elektrárni na fos�lne palivá vzniká 1663 kg

CO2, 31,2 kg SO2, 4,4 kg NOX a 1,5 kg prachu). Na zn�žen� znečisten�

ovzdušia sa podie�a aj rozvoj plynárenstva, osobitne plynofikácia miest

a obc�, na ktorú prispieva MŽP SR zo Štátneho fondu životného prostredia

SR (pozri kapitolu Štátne fondy).

Pri rastúcich cenách energie sa otvára nový priestor pre využitie obno�

vite�ných a druhotných (alternat�vnych � netradičných) zdrojov ener�

gie. Ich využitie v súčasnosti na Slovensku je ve�mi n�zke, predovšetkým

z dôvodu nerozvinutých technológi�, vysokých investičných nárokov a n�zkej

návratnosti vložených prostriedkov. Odhaduje sa, že celkový reálne využi�

te�ný potenciál obnovite�ných a druhotných zdrojov na Slovensku predsta�

vuje 39,2 až 143,8 PJ za rok. Z tohto základu sa v súčasnosti využ�va iba

2O %. I ke� tieto zdroje predstavujú (vzh�adom na vysokú energetickú

náročnos� hospodárstva) ve�mi malý podiel primárnych energetických zdro�

jov, možno očakáva� postupné narastanie ich významu. Napr�klad výraz�

nejšie využ�vanie slnečnej energie na pr�pravu teplej úžitkovej vody by

umožnilo pokry� až 20 % súčasnej potreby tepla na ohrev vody v celom

bytovo�komunálnom sektore. Slovensko má s Termosolarom v Žiari nad

Hronom jednu z najväčš�ch výrob slnečných kolektorov na svete, avšak

iba 4 % výrobnej kapacity o 100 000 m2 sa predá na Slovensku a v Če�

chách. Celkove je na Slovensku inštalovaných len 30 000 m2 kolektorov

na teplú vodu (napr. na Cypre už 90 % budov). Okrem akt�vnych slnečných

systémov (kolektory) môže �s� aj o pas�vnu slnečnú architektúru a fotovol�

taické články (fotovoltaický efekt objavil v roku 1839 Edmund Bequerel

a prvý článok vyrobili v USA už v roku 1954).

Odhadovaný potenciál využite�nej veternej energie 1 až 3 TWh, sa nejav�

reálny (v Dánsku cca 3000 veterných elektrárn� vyprodukuje 3 % elek�

triny).

95

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Organicky komunálny odpad vhodný na výrobu bioplynu na Sloven�

sku o hmotnosti 400 tis. ton za rok predstavuje potenciál na 0,3 mld kWh

elektrickej energie (10 % spotreby elektriny v domácnostiach) a 0,6 mld

kWh tepelnej energie pre 30 tis. domácnost�.

Odpad z dreva v množstve 2 mil. m3 za rok vytvára potenciál 18 PJ alebo

5 mld kWh. V Rakúsku v roku 1992 už pracovalo 1 040 energetických

zariaden� na spa�ovanie odpadu z dreva (v Dolnom Rakúsku s produkciou

až 40 % energie).

Zo slamy v množstve 2 mil. ton je možné za rok vyrobi� 1,6 mld kWh

elektrickej energie (viac ako 6 % spotreby na Slovensku) a 4,8 mld kWh

tepelnej energie (spotreba tepla pre cca 300 tis. domácnost�). Napr�klad

v prvej rakúskej dedine Wolfsthal pracuje výhrevná tepláreň na slamu

dovážanú prevažne zo Slovenska.

Z obnovite�ných energetických zdrojov sa najviac využ�va vodná energia,

ktorej technický potenciál na Slovensku predstavuje asi 7361 GWh, čo

v prepočte znamená 7,9 mil. ton energetického uhlia spáleného za rok.

Z tohto potenciálu je reálne dosiahnute�ných (využite�ných) cca 5200

GWh. Bolo zistené, že zo Slovenska každoročne odchádza za hranice viac

ako 1,2 mld kWh nevyužitej vodnej energie, ktoré možno z�ska� v malých

vodných elektrárňach s výkonom do 10 MW.

Medzi netradičné sčasti obnovite�né energetické zdroje patr� geoter�

málna energia. Na Slovensku bolo vymedzených 25 perspekt�vnych obla�

st� (štruktúr) pre z�skavanie a využ�vanie zdrojov geotermálnej energie,

prevažne terciérnych panv� alebo medzihorských depresi�, rozložených

v pásme Vnútorných Západných Karpát. Ide o Komárňanskú vysokú kry�

hu a okrajovú kryhu, Centrálnu depresiu na Podunajskej n�žine, Bánovskú

kotlinu, Trnavský a Pieš�anský záliv, severozápadnú a juhovýchodnú čas�

stredoslovenských neovulkanitov (Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy),

Hornonitriansku kotlinu, Turčiansku kotlinu, Žilinskú kotlinu, Skorušin�

ské vrchy, Liptovskú kotlinu, Levočskú panvu a jej severovýchodnú čas�,

Hornostrhársko � trenčskú prepadlinu juhozápadne od Lučenca, Rimavskú

kotlinu, Trenčiansku kotlinu, Ilavskú kotlinu, Levickú kryhu, Viedenskú

panvu na Záhor�, Komjatickú depresiu, Humenský chrbát, Košickú kotlinu

a štruktúru Besa � Čičarovce na Východoslovenskej n�žine. Teplotné pole

týchto oblast� charakterizuje značná variabilita. Teplota v hĺbke 1 000 m sa

pohybuje od 2O°C (Komárňanská vysoká kryha) do viac ako 70°C (Výcho�

96

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

doslovenská panva). Geotermický gradient vo Vnútorných Západných Kar�

patoch pre hĺbkový interval 0 � 1 000 km dosahuje v priemere 37° C/km

(priemerne vo svete 30°C/km).

Nosite�om geotermálnej energie sú geotermálne vody, ktoré sa viažu

najmä na triasové dolomity a vápence pr�krovov, pr�padne neogénne pie�

sky a pieskovce (Centrálna depresia, Hornostrhársko � trenčská prepad�

lina) alebo neogénne andezity a ich pyroklastiká (štruktúra Besa � Čičarov�

ce). Triasové horniny podlož� neogénnych alebo paleogénnych sedimentov

v hĺbkach 80 až 4 500 m viažu prevažne n�zkoteplotné (do 100° C) a stred�

noteplotné (100 � 150° C) geotermálne vody. Vysokoteplotné zdroje (nad

150° C) obsahuje Košická kotlina, štruktúra Besa � Čičarovce a iné.

Tepelno � energetický potenciál zdrojov geotermálnych vôd uvede�

ných 25 oblast� sa odhaduje na 600 MW (obnovite�ný), zásob geotermál�

nych vôd na 5 200 MW. Spolu ide o 5 800 MW. V rokoch 1970 � 1992

v perspekt�vnych oblastiach navŕtali 60 geotermálnych vrtov ( do hĺbky

210 � 2605 m), z nich len 3 negat�vne. 57 vrtov overilo asi 900 l.s"1 vôd

s teplotou od 20° C do 92° C, ktorých tepelný výkon predstavuje cca

184 MW. Pre ich chemické zloženie (mineralizácia 0,7 � 20,0 g/l) by nemali

by� vo�ne vypúš�ané, ale odvádzané spä� do podzemného rezervoáru, aby sa

vytvoril recirkulačný systém. Kým n�zkoteplotné zdroje sú vhodné na vy�

kurovanie, strednoteplotné a vysokoteplotné zdroje možno využi� aj na

výrobu elektrickej energie. Zatia� sa využ�va energia geotermálnych vôd

s tepelne využitým výkonom len 83 MW v 35 lokalitách.

Ako vyplýva z odhadu potenciálu obnovite�ných a druhotných zdro�

jov energie v Slovenskej republike, ich využitie sa pohybuje približne na

úrovni 0,5 % až 0,6 % (bez vodnej energie) celkovej spotreby primárnych

palivo�energetických zdrojov (vo Švédsku v roku 1992 � 31 %, z toho 14 %

biomasa), čo absolútne nezodpovedá nášmu potenciálu. Potenciál úspor

tepla v bytoch zateplen�m a podobne sa odhaduje na 77 PJ/rok.

V EÚ výroba elektrickej energie z obnovite�ných zdrojov dosahuje 9 %

z 1 698 TWh (jadro 35 %, plyn 9 %, ropa 10 %, tuhé fos�lne palivá 37 %).

EFTA (European Free Trade Association) zo 433 TWh dosahuje 63 %

z obnovite�ných zdrojov (ostatných 26 % z jadra, 7 % z tuhých pal�v, 3 %

z plynu a 1 % z ropy).

97

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Odhad potenciálu obnovitetných a druhotných zdrojov

energie v Slovenskej republike podlá SHMÚ

Energetický potenciál

Zdroj energie

slnečná energia

veterná energia

geotermálna energia

malé tepelné čerpadlá

malé vodné elektrárne

tuhý odpad

bioplyn zo živoč�šnej výroby

odpadne teplo

palivové drevo + lesný

bioodpad

energetické lesy

odpadové drevo z priemyslu

spolu bez slnečnej energie

celkový

(PJ.r1)

cca 50.103

2,125

55.0

10

4,39

18,38

13,708

285,0

7,4

4,3

0,6

400,903

využite�nýv roku

2005 (PJ.r�1)

4,9 � 70

1,1 �2,0

7,8� 15

0�0,7

2,62�4,0

3,6

4,3�7,0

4,5 � 30

5,6�6,7

4,2

0,6

39,22 � 143,80

využ�vaný

(PJ.r�1)

nepatrne

nepatrne

1,8

0

0,5

1,1

0

2,4

2,1

0

0

7,9

Potenciál obnov, zdrojov energiev Slovenskej republike (v PJ)

Potenciál úspor elektrickej energiev Slovenskej republike

Zdroj

energie

Biomasa celkove

Drevo

Slama

Bioplyn

Rýchlorast. rastliny

Termálne vrty

Vodná energia

Slnečná energia

Plyn zo skládok

Spolu

Teoretický

potenciál

337

160

60

27

100

60

20

100

11

538

Využite�ný

potenciál

127

85

20

15

20

6

12 |

5

3

166

Zdroj úspor

elektrické pece

elektropohony

elektrolýzy

iné apl. v hutn�ctve

Spolu priemysel

osvetlenie

úspornejšie spotrebiče

Spolu

bytovokomunálny sektor

Celkové úspory

elektrickej energie

TWh/rok

3

5,88

0,16

1

10,04

1

1,75

2,75

12,79

98

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vplyv dopravy na životné prostredie

Dopravná sieť a vývoj dopravy

Dopravná sie� Slovenskej republiky pozostávala v roku 1993 z 3 661

km železničných trat� (z toho dvojko�ajných 1011 km a elektrifikovaných

1415 km) a zo 17 865 km ciest a dia�nic (z toho 198 km dia�nic). DÍžky

železničnej a cestnej siete od roku 1985 úplne stagnujú, dokonca dĺžka

ciest sa skrátila oproti roku 1989 o 112 km. Dia�ničná sie� sa predĺžila len

o 83 km a výstavba tunelov stagnovala. Taktiež sa nezmenila dĺžka splav�

ných tokov (172 km). Preprava osôb a tovarov však zaznamenala oproti

roku 1989 výrazný pokles. Z environmentálneho h�adiska vo vz�ahu

k ostatnej znečis�ujúcej doprave zn�ženie prepravy tovaru železničnou dop�

ravou za 5 rokov o 63 149 tis. ton (o 49,34 %, o 1,97�násobok) a osôb

0 35 840 tis�c (o 29,24 %) nemožno hodnoti� pozit�vne.

Hustota cestnej siete (m/km2) bola najväčšia v okresoch Košice a Bra�

tislava (1977), Trnava (1508), Žilina (1092) a Čadca (1101), najmenšia

v okresoch Považská Bystrica (359), Prešov (405), Rožňava (408) a Liptov�

ský Mikuláš (415).

Hustota železničnej siete presiahla 215 m/km 2 v Bratislave. V okrese

Trebišov dosiahla 165 m/km 2 a v okrese Banská Bystrica 116 m/km2.

Najmenšia bola v okresoch Bardejov (20), Dolný Kub�n (34), Michalovce

(35) aVe�kýKrt�š (36).

Vývoj dopravy sa uberal vzostupujúcim trendom počtu automobilov, ale

pri ich klesajúcom priemernom ročnom ubehnut� kilometrov (7 500 km).

Trend zvyšovania počtu motorových vozidiel pokračoval aj v roku

1993, ke� sa ich počet oproti roku 1992 zvýšil o 2,2% (z 1 587 100 na

1 621 290). Kým počet osobných vozidiel, nákladných vozidiel a pr�vesov

oproti roku 1989 vzrástol (osobných z 837 221 na 994 933, nákladných zo

67 722 na 84 491), počet ostatných vozidiel (dodávkových, špeciálnych,

autokarov, traktorov a motocyklov) klesol. Kým v roku 1989 pripadalo na

99

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

1 km ciest a dia�nic 81,61 motorových vozidiel (z toho 46,57 osobných

a 3,76 nákladných) v roku 1993 už 90,75 motorových vozidiel (z toho

55,69 osobných a 4,73 nákladných).

Celkový nárast počtu motorových vozidiel za 5 rokov o 154 086 pri recesii

železničnej dopravy zvyšuje environmentálnu zá�až a pri nevybudovanosti

a nedostatočnej kvalite cestnej siete i pravdepodobnos� cestných doprav�

ných nehôd, ktoré okrem ujmy na zdrav�, živote a majetku, často poško�

dzujú aj životné prostredie. Túto pravdepodobnos� potvrdzuje aj štatistika,

pod�a ktorej za 5 rokov (1989�1993) vzrástol počet cestných dopravných

nehôd o 19 223 (o 38,32 %), pričom klesala miera zavinenia chodcom

a technickou závadou vozidla a rástlo zavinenie závadou komunikácie,

lesnou a domácou zverou, no najmä vodičom pod vplyvom alkoholu, jeho

nesprávnym spôsobom jazdy a neprimeranou rýchlos�ou. Počet nehôd len

oproti roku 1992 vzrástol o 17,9 % (v roku 1993 došlo k 50 159 dopravným

nehodám, pri ktorých bolo 584 osôb usmrtených a 2 736 �ažko zranených).

I ke� vplyv životného prostredia sa pri nich neskúmal, nemožno ho vylúči�

ani v spätnom dopade naň.

Rizikovos� cestnej dopravy 30 � násobne prevyšovala napr�klad riziko�

vos� železničnej dopravy, taktiež materiálne škody 313,4 mil. Sk/rok

z dopravných nehôd na cestách sú enormné oproti škodám 5,59 mil. Sk/

rok z dopravných nehôd na železniciach. Kým spotreba energie cestnou

dopravou dosiahla 8 458,6 mil. kWh, železničnou dopravou 1 290 mil.kWh

a vodnou 188,9 kWh (špecifická spotreba energie cestnou dopravou bola

743 091 kWh/1 000 t km, železničnou 73 584 kWh/t km a vodnou

79 256 kWh/t km).

Zo všetkých druhov dopravy cestná doprava sa podie�a 95,30 % na

emisiách CO, 84,04 % emisiách C02, 87,23 % emisiách NOX a 97,87 %

emisiách VOCs. Pri týchto hodnotách možno emisie z ostatných druhov

dopravy považova� za zanedbate�né. Cestná doprava bola tiež najväčš�m

producentom odpadov v doprave ( 59,3 %, v tom cca 60 tis.ton nebezpeč�

ných odpadov v roku 1992). Železničná doprava produkovala 39,7 % odpa�

dov, letecká a vodná doprava len 1 %.

Počet,technický stav a koncentrácia motorových vozidiel, ako aj druh

použitých pohonných hmôt a hlučnos�, bezpochyby majú priamy dopad

na životné prostredie. Letecká a železničná doprava nezaznamenali roz�

voj. Upravila sa lodná doprava na Dunaji.

Pomerne živelný vývoj sa uplatnil v horských dopravných zariadeniach.

100

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Účinky negat�vnych vplyvov dopravy na životné prostredie

Negat�vny vplyv

Druh

Hluk

Vibrácie,otrasy

plynné

Exhaláty

tuhé

tuhé

Odpady

kvapalné

Iné formyznečistenia

Charakter

prerušovanýkrátkodobý

trvalý

znečistenieovzdušia

znečistenieatmosféry

miestnekritickéznečistenie

vraky

obaly

akumulátory

pneumatiky

oleje

soleniezápachy

splachy

Účinok

Zasiahnutý objekt

človek

živoč�šstvo

stavby

človek

človek

fondy

rastlinstvo

živoč�šstvo

človek

rastlinstvo

umelé prostredie

človeka

krajina

terénvoda

pôdačlovek

pôdavoda

Forma škodlivéhoúčinku

rušenie pohody,nepokoj,narušenie psychiky,poškodenie sluchu

narušené hniezdeniea odchov mlá�at

narušenie stavieb

narušenie pohody,nepr�jemné pocity,poškodenie zdravia

rušenie pohody,ohrozenie zdraviaa života

korózia kovov,zn�ženie životnostistavebných čast�

obmedzovanievegetačného rasturastl�nohrozenie zelene

ohrozenie zdraviaa životanarušenie pohody(špina)narušenie zdravia(prašnos�)

obmedzenie vegetač�ného rastu

narušenie estetickéhovzh�adu,znečistenie

narušenie estetickéhovzh�adu,znečistenie

znečistenieznečistenie

kontaminácia pôdy,rušenie pohody

kontaminácia pôdy,znečistenie

Sledovanie v SR

Nesleduje sa systematicky a ce�loplošne ÚHB rob� nesystematickémerania v niektorých s�dlach ma�ximálne lx ročne na vybranýchtrasách ZÁKOSU.

Nesledujú sa.

Nesleduje sa systematicky a ce�loplošne. Výnimkou je Bratis�lava, kde ÚHB rob� systematic�ké merania lx mesačne na 10 me�rac�ch miestach (NO2, CO2, SO2,O3, prach, SO2 + prach). V nad�väznosti na sledovanie intenzitydopravy a hluku je objekt�vnehodnotená dopravno�ekolog. situácia v meste.

Celoplošne neriešené. Plat� zákazvývozu týchto odpadov na sklád�

ky TKO. Možnos� odovzdávaniapneumat�k na recykláciu je lenvo firme REGUM Dolné Zele�nice, olejov v obmedzenommnožstve len v Benzinole Ružom�berok. Akumulátory a zaolejo�vané obaly doteraz neriešené.

Nesledujú sa.

101

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Účinky negat�vnych vplyvov dopravy na životné prostredie /pokračovanie/

Negat�vny vplyv

Druh

Poškode�nie pros�trediavýstavboudoprav�nýchciest

Poškode�nie pros�trediaprevádz�kou

Charakter

Mimoriadnedlhodobýúčinok(cca 100rokov)

Závislos�od intenzi�ty dopravya technic�kej úrovnedopravnýchciest

Účinok

Zasiahnutý objek�

pôda

životné prostredieživoč�chov a rastl�n

krajina

voda

kultúrne a pr�rodnédedičstvo a este�tika prostredia

človek

živoč�šstvo

os�dlenie,rekreácia

Forma škodlivéhoúčinku

obmedzenie po�no�hosp. vvrobvnarušenie ŽP

narušenie estetické�ho vzh�adunarušenie vodnýchrežimovnarušenie a poškode�nie kult. pamiatok,archeologických ná�lezov, strata proporci�a optickej harmónie,odstránenie hist. sta�veb. prvkov zničeniepr�rodných pamiatok,ochudobnenie kultúr�neho a pr�rodnéhodedičstva,strata hodnôt

škody,nehodovos�

usmrtenieživoč�chov

zn�ženie hodnotys�delných a rekre�ačných priestorov,členenie jednotlivýchfunkčných zón,zhoršenie kvalityživotného prostredia,obmedzenie turistic�kého ruchu

Sledovanie v SR

Doteraz bez systematického,podrobného, komplexnéhoskúmania. Vplyv výstavbybudúcich ciest bude posudzovanýpodlá zákona NR SR o posudzova�n� vplyvov na ŽP � EIA. V roku1992 bola v rámci procesu EIAspracovaná environmentálna štú�dia dia�nice D i v úseku Hybe�Prešov.

Nesleduje sa systematicky a kom�plexne. Pomerne široký záberproblematiky je riešený v rámciÚPD zón, s�diel a VÚC. Vplyvprevádzky stavieb je taktiežpredmetom procesu EIA.Nehodovos� je sledovaná z poh�a�du škôd na životoch, zdrav� �ud�a majetku. Nevyhodnocujú sa ško�dy na ŽP, ako dôsledky doprav�ných nehôd.

Koncepciu rozvoja dopravy prerokovala vláda SR 16. marca 1993

(uznesenie č. 166) a Zásady štátnej dopravnej politiky 14. septembra

1993 (uznesenie č. 648), pričom sa zoh�adnilo aj environmentálne h�adis�

ko, najmä v súvislosti so zaveden�m bezolovnatého benz�nu a elektrifikácie

dopravy.

102

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Motorové vozidlá pódia, jednotlivý ch druhov a oblast�

Ukazovate�

Počet vozidiel spolu

v tom

osobné

dodávkové

nákladné

špeciálne

autobusy

traktory

pr�vesy

(vrátane autobusov)

motocykle

Oblas�

Bratislava hl. mesto SR

Západoslovenská

Stredoslovenská

Východoslovenská

1985

1 316411

703 343

19 464

62 524

38 448

12 453

60 783

106 342

313 054

103 465

505 997

369 001

337 948

1990

1 527 187

875 550

22 893

69 101

53 537

14 301

67 056

138 499

286 250

130 852

587 278

421 391

387 666

1991

1 574 145

906 129

22 989

72 347

55 120

13 770

67 642

153 394

282 754

137 636

601 813

437 878

396 878

1992

1 586 994

953 239

17 752

84 459

50 238

13 338

64 713

161 400

241 855

146 624

592 528

445 522

402 320

1993

1 621 290

994 933

17 061

84 491

46 121

12 655

65 150

167 174

233 705

158 757

602 045

458 117

402 371

103

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Automobilová doprava

Vplyv dia�ničnej dopravy na okolie sa v rokoch zis�oval vplyv na úseku

dia�nice D 61 Pieš�any � Horná Streda (dĺžka 8,4 km). Sledovalo sa znečis�

tenie pôdy a rastl�n �ažkými kovmi � me�ou, zinkom, kadmiom, niklom

a olovom a tiež zvýšený obsah chloridov z posypových sol�.

Dia�nica bola v prevádzke 2,5 roka, max. dosiahnutá intenzita dopravy

bola 4 500 vozidiel za 24 hod�n. Vzh�adom k zatia� relat�vne n�zkej intenzite

dopravy, nepriaznivému zásaditému prostrediu v pôde, schopnosti ornice

viaza� sledované kovy, nie sú dopravou na tejto dia�nici ohrozené podzemné

vody, ani rastliny.

Na základe meran� možno charakterizova� vplyv dia�ničnej dopravy na

okolie takto:

� znečistenie pôdy a rastl�n je závislé na klimatických, pôdnych, vodných

a vegetačných pomeroch, dobe prevádzky komunikácie a intenzite dop�

ravy,

� pohyb závis� na vlastnostiach pôdy, preto znečistenie sa viaže na po�

vrchovú vrstvu 25 cm,

� vysoký obsah humusu v pôde (zásadité prostredie) zvyšuje zadržiavanie

kovov v pôde,

� asi 30 � 70 % povrchového znečistenia je možné umy� (napr. ovocie),

� cca 70 � 90 % emitovaného množstva kovov z dopravy sedimentuje

v tesnej bl�zkosti komunikácie od 3 do 30 m.

Rozvoj siete dia�nic na územ� Slovenskej republiky postupuje ve�mi po�

maly z dôvodov vysokej ekonomickej náročnosti výstavby. K tomu po roku

1989 pristupuje zložité majetkoprávne vysporiadanie pozemkov určených

na výstavbu.

Slovenský priemer hustoty ciest na 100 km 2 dosahuje 34,5 km. Túto

hodnotu najviac prekročili okresy Bratislava, Bratislava�vidiek, Dunajská

Streda, Levice, Ve�ký Krt�š a Svidn�k (vyše 43 km). Najnižšiu hodnotu do�

sahujú v horských okresoch Poprad, Liptovský Mikuláš, Martin, Dolný

Kub�n a Banská Bystrica (pod 27 km).

Cestná a dia�ničná sie� je asi 6�krát hustejšia ako sie� železničných trat�.

Táto skutočnos� spolu s faktom, že automobilová doprava ako celok pro�

104

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

dukuje takmer 85 % všetkých exhalátov z dopravy spôsobuje, že nepriaz�

nivé účinky automobilovej dopravy zasahujú prevažnú čas� obyvate�stva.

Automobilová doprava sa tak stáva hlavným zdrojom negat�vneho pôsobe�

nia dopravy na životné prostredie.

Z h�adiska hlukovej zá�aže sú najexponovanejšie miesta koncentrácie

�ažkej nákladnej dopravy. Najnepriaznivejšia je situácia v mestách a aglo�

meráciách, cez ktoré prechádzajú trasy ciest I. triedy, resp. cesty európ�

skeho významu, využ�vané pre medzinárodnú kamiónovú dopravu a nák�

ladnú vnútroštátnu dopravu. Tieto cesty na úrovni súčasných technických

parametrov a prakticky bez obchvatov s�diel nie sú schopné prenáša� sú�

časnú a očakávanú zvýšenú zá�až �ažkej nákladnej dopravy bez následkov

na životné prostredie.

Osobitná je situácia aj vo väčš�ch mestách SR, kde sa výrazne uplatňuje

zdrojová a cie�ová doprava, napr. v Bratislave, Košiciach a Prešove. Merania

hlučnosti, ktoré uskutočňujú len niektoré ÚHE a len vo vybraných mes�

tách, sú sústavne dosahované hlukové zá�aže v dennej dobe v rozsahu LAeq

= 7 0 � 7 5 dB (A). Maximálne hodnoty dokonca presahujú 80 dB (A).

V nočnej dobe (22.00 � 6.00) dosahujú hodnoty LA eq = 6 0 � 6 5 dB (A).

Hlukové zá�aže a imisné charakteristiky vo vz�ahu k intenzite dopravy sú

dokumentované na pr�klade Bratislavy, ktorá jediná je systematicky sledo�

vaná. V roku 1992 sa merania uskutočnili aj v piatich vybraných mestách

Slovenskej republiky.

Jedným z progres�vnych riešen� na odstránenie negat�vnych vplyvov ka�

miónovej dopravy je kombinovaná doprava (cesta � železnica � voda), ktorá

za�ažuje životné prostredie o 95 % menej ako cestná doprava. Pre účely

kombinovanej dopravy bolo v zmysle medzinárodnej dohody AGTC na Slo�

vensku vytipovaných a zaradených do zoznamu takýchto trás šes� železnič�

ných trat�. Okrem toho bude pre účely kombinovanej dopravy slúži� aj

plavebná cesta rieky Dunaj.

Čistý ekonomický pr�nos pre prepravcov pri použit� kombinovanej dop�

ravy predstavuje 4 % úspor oproti preprave kamiónovej. Cie�om zn�ženia

negat�vnych vplyvov dopravy tovarov na životné prostredie kombinovanou

dopravou je presunú� do roku 2000 aspoň 20 % dopravy tovarov na kom�

binovanú dopravu.

105

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Železničná doprava

Železničná doprava v porovnan� s ostatnými druhmi dopráv škod� život�

nému prostrediu relat�vne najmenej. Negat�vne ho ovplyvňuje najmä okolo

železničných uzlov a železničných prekládkových stan�c, napr.v Čiernej nad

Tisou.

U prevádzok rušňových dep a vozovn� v staniciach Spišská Nová Ves,

Plešivec, Fi�akovo, Lučenec, Brezno, Zvolen, Prievidza, Čadca, Štúrovo,

Komárno, Nové Zámky, Trenčianska Teplá, Leopoldov, Trnava a Bratis�

lava�Východ sa predpokladá trvalé znehodnocovanie horninového podlo�

žia, podzemných a povrchových vôd presakovan�m motorovej nafty a ma�

zac�ch olejov.

Najväčš�mi znečis�ovate�mi životného prostredia sú však železničné

opravovne a strojárne v Trnave, Vrútkach a Zvolene.

Indexové porovnanie vplyvu jednotlivý ch druhov doprávna životné prostredie

Ukazovate�

Nároky na záber plôch

Škodlivé emisie

Energetická náročnos�

Bezpečnos� prevádzky

Druh dopravného systému

Železničná

doprava

(dvojko�ajová

tra�)

1,0

1,0

1,0

1,0

Automobilová doprava

4�prúdová autostráda

hromadná

2,1

30,0

8,7

2,5

individuálna

2,1

8,3

3,5

24,0

Riečna

doprava

� plavebný

kanál

4,0

3,3

2,0

�

106

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Najviac znehodnotené priestory vplyvom prevádzky železničnej dopravy

Názov

Čierna nadTisou

Ma�ovce

Košice

Poprad

Vrútky

Žilina

Ťažiskové prevádzky

Prekládková stanica

Prekládková stanicaRušňové depo

Rušňové depo

Rušňové depo

Železničné opravovnea strojárne

Rušňové depo

Negat�vne vplyvy na ŽP

Kontaminácia horninového podložia, priesakydo podzemných vôd vo vodozbernom územ�následkom prečerpávania ropných produktova umelých hnoj�v bez environmentálnychochranných opatren�.

Nevyhovujúci stav vo vypúš�an� odpadovýchvôd.

Kontaminácia horninového podložia, ohrozeniepodzemných a povrchových vôd pri riekeHornád.

V roku 1992 realizovaná sanácia horninovéhopodložia.

Kontaminácia horninového podložia, neriadenéskládky odpadu, však do podzemných vôd arieky Váh.

Vplyv na kvalitu vôd rieky Váh.

Letecká doprava

Charakteristickou črtou pôsobenia leteckej dopravy je jej vysoký podiel

na negat�vnych vplyvoch (oproti podielu na prepravnom výkone), čo pred�

stavuje asi 8,5 % všetkých exhalátov. Pritom vysoké hlukové hladiny v okol�

let�sk neprekračujú hygienické normy.

Rozsiahle meranie hluku, iniciované Združen�m obc� regiónu Podunaj�

sko a hygienikom mesta, sa vykonali v okol� letiska Bratislava�Ivánka.

Výsledky zhrnula "Komplexná hluková štúdia letiska Bratislava", ktorá

slúži ako podklad pre vypracovanie režimu koexistencie letiska a mesta,

na kontrolu dodržania prijatých opatren� a vypracovanie návrhu právnych

postihov pri ich nedodržan�.

107

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

V roku 1992 na letisku Košice�Barca bola vykonaná rekonštrukcia

vzletovej a pristávacej dráhy, s výstavbou odvodňovacieho systému týchto

dráh, č�m sa podstatne zvýšila ochrana podzemných vôd pred znečisten�m

ropnými produktami a leteckými pohonnými látkami. Zároveň bola vypra�

covaná "Štúdia hluku v okol� letiska Košice so zmiešanou leteckou prevádz�

kou". Pod�a nej jazyky hlukovej zá�aže prevyšujúce L ^ ^ = 85 dB(A) zasa�

hujú južnú čas� Koš�c (obytné s�dlisko Železn�ky, s�dlisko Nad Jazerom),

obce Barca, Haniska a Pereš. Pod�a informácie zo Slovenskej správy let�sk

je predpoklad realizácie monitoringu hluku až v roku 1994.

Z dôvodu n�zkej prevádzky sa monitoring na ostatných letiskách

(Sliač, Poprad, Pieš�any) nevykonával a ani sa nespracovala žiadna doku�

mentácia o ich vplyvoch na životné prostredie, ak nerátame zhodnotenie

pôsobenia jednotiek bývalej Sovietskej armády na životné prostredie na

Sliači. Ostatné letiská mali lokálny význam, najmä v súvislosti s leteckou

aplikáciou chemických prostriedkov. Klimaticky najvýhodnejšie umiest�

nené letisko v Strednej Európe � Bo�kovce sa obmedzilo viacmenej na spo�

radické športové podujatia.

Vodná doprava

Dobré odvetrávanie pozdĺž vodných tokov a malá frekvencia lod� na

vnútrozemských vodných cestách spôsobujú, že táto doprava je najmenej

problémová v oblasti hluku a znečis�ovania ovzdušia. Z h�adiska ochrany

akosti vôd je potrebné upozorni� na medzinárodnú vodnú dopravu, ktorá sa

realizuje na Dunaji na našom územ� v dĺžke 172 km. K ohrozeniu akosti vôd

môže dochádza� únikmi pohonných hmôt z plavidiel a v pr�pade mimoriad�

nych udalost�, ako sú havárie lod�. Nemožno vylúči� ani nepovolené sypanie

odpadkov z lod� do rieky.

Horské dopravné zariadenia

Pod horskými dopravnými zariadeniami rozumieme lanovky a vleky (la�

nové dráhy), ktoré slúžia pre účely zimných športov, cestovného ruchu,

rekreácie a turistiky. Využ�vané môžu by� v letnom (lanovky) i v zimnom

obdob� (lanovky a vleky). Spr�stupňujú horské i vysokohorské prostredie

108

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

širšej verejnosti, vrátane časti obyvate�stva, ktorá nemá k nemu užš� vz�ah

alebo by sa do neho inak nedostala. Na tieto zariadenia sa viažu stanice,

chaty, lyžiarske zjazdovky, niektoré turistické chodn�ky a podobne.

V zákone č. 17/1992 Zb. o životnom prostred� podlieha výstavba lano�

vých dráh hodnoteniu vplyvu tejto činnosti na životné prostredie. Základ�

nými ukazovate�mi sú dĺžky lanových dráh (v km) a kapacita lanových dráh

(počet osôb . h o d 1 v rámci jednej rekreačnej oblasti).

Firma LAVEX (Lanovky a vleky, záujmové združenie na Slovensku z Lip�

tovského Mikuláša) vypracovala v roku 1992 podrobný zoznam týchto za�

riaden� na Slovensku. Pod�a neho 240 rekreačných oblast� disponuje 868

lanovkami a vlekmi (v Západoslovenskom regióne 54, v Stredoslovenskom

regióne 530, vo Východoslovenskom regióne 284) s dĺžkou nad 250 m

a s kapacitou nad 400 osôb . hod":. Ich členenie do 5 výsledných kategóri�

je nasledovné:

1. kategória � 171 rekreačných oblast�

dĺžka lanových dráh: od 250 do 1 500 m

kapacita: 400 � 1 500 osôb . hod"1

(patria sem napr. tieto rekreačné oblasti � Červený Kláštor, Banská Bela,

Podbanské, Blatnica, Žiarska dolina)

2. kategória � 35 rekreačných oblast�

dĺžka lanových dráh: 1 501 � 2 500 m

kapacita: 1 501 � 2 500 osôb . hod�1

(napr. Závažná Poruba � Opalisko, Fačkovské sedlo � Révaň, Bystrá

dolina � Tále, Remata � Lazy, Jezerské a iné)

3. kategória � 21 rekreačných oblast�

dĺžka lanových dráh: 2 501 � 4 000 m

kapacita: 2 501 � 4 000 osôb . hod�1

(napr. Baba � Zochova chata, Bezovec, Lučivná, Čičmany, Bachledova

dolina, Turecká � Kr�žna, Čertovica a iné)

4. kategória � 12 rekreačných oblast�

dĺžka lanových dráh: 4 001 � 10 000 m

kapacita: 4 001 � 8 000 osôb . hod"1

(Ve�ká Rača, Kub�nska ho�a, Malinô Brdo, Martinské hole, Krahule �

Skalka, Donovaly, Smokovce, Tatranská Lomnica, Ždiar, Drienica � Lysá

Hora, Bystrá dolina � Srdiečko � Kosodrevina � Chopok, Vrátna)

109

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

5. kategória � 1 rekreačná oblas�

dĺžka lanových dráh: 10 001 � 15 000 m

kapacita: 8 001 � 11 000 osôb . hod"1

(Jasná � Záhradky � Luková � Chopok).

Zaťaženie hraničných prechodov

Pod za�ažen�m hraničných prechodov rozumieme počet vstupov na Slo�

vensko a počet výstupov zo Slovenska osobnými automobilmi, kamiónmi,

osobnou a nákladnou železničnou a lodnou dopravou za rok.

Vysoký stupeň za�aženia hraničných prechodov podmieňuje výstavbu

nových zariaden� cestovného ruchu, rozširovanie prechodov, vytváranie

nových pracovných pr�ležitost�, ale aj zvyšovanie znečistenia ovzdušia

a hlukovej zá�aže prostredia.

Osobnými automobilmi sú najviac za�ažené nasledovné prechody :

Bratislava � Petržalka (2 373 550 aut za rok), Bratislava�Rusovce (1 335

893) a Komárno�cesta (1 078 229).

Najintenz�vnejšia kamiónová doprava je v Medve�ove (223 429 kamió�

nov za rok) a v Bratislave�Rusovciach (176 873). Osobná nákladná do�

prava dosahuje najvyššie hodnoty v Štúrove (6 890) a Fi�akove (4 644),

železničná nákladná doprava v Čiernej nad Tisou (373 989) a vo Ve�kých

Kapušanoch (311 312). Dva lodné pr�stavy majú ročnú zá�až 11 592 lod�

(Komárno) a 6 498 lod� (Bratislava).

Za�aženie hraničných prechodov lodnou dopravou

Bratislava � pr�stav

Komárno � pr�stav

Spolu

vstup

3 185

5 805

8 990

výstup

3 313

5 787

9 100

spolu

6 498

11 592

18 090

110

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Za�aženie hraničných prechodov automobilovou dopravou

Bratislava� Petržalka

Bratislava�JarovceBratislava�RusovceMedve�ov

Komárno�cestaŠtúrovo�prievoz

Šahy

Slovenské ĎarmotyŠiatorošská Bukovinka

Krá�

DomicaHos�ovceHraničná p. HornádeSlovenské N. Mesto

Vyšné NemeckéVyšný KomárnikMn�šek n. PopradomLysá nad Dunajcom

PodspádyJavorinaSuchá Hora

Trstená � cesta

Spolu

Počet kamiónov

vstup

29 492�

93 864

109 727�

�

27 7808 831

6 0543 850

�

8

8 800

2 50523 8525 807

�

�

�

796

�

6 038

327 404

výstup

28 484�

83 009

113 702�

�

26 9138 079

5 9613 570

�

8

8 890

2 82225 564

6 638�

�

�

1 050�

5711

320 401

spolu

57 976�

176 873

223 429�

�

54 69316 910

12 0157 420�

16

17 690

5 32749 41612 445

�

�

�

1 846�

11 749

647 805

Počet osobných

vstup

1 152 879476 371

552 825

351 830513 544

20 554232 173

83 316

172 851140 690

5 87712 221

132 208116 08796 698

214 02060 332

752

772

124 0008 682

183 071

4 651 753

výstup

1 220 671

472 449783 068

367 040

564 685

20 277236 867

81 330173 741110 776

6 04412 481

140 645

116 93795 182

231 47358 788

742

788

118 633

19 332174 955

4 996904

áut

spolu

2 373 550

948 8201 335 893

718 870

1 078 229

40 831469 040

164 646

346 592251 461

11 92124 702

272 853

233 024191 880445 493119 120

1 4941 560

242 63318 014

358 026

9 648657

Automo�bilová

dopravaspolu

2 431 526948 820

1 512 766

942 2991 078 229

40 831

523 733181 556

358 607258 886

11 92124 718

290 543

238 351241 296

457 938119 120

1 4941 560

244 479

18014369 775

10 296 462

Založenie hraničných prechodov železničnou dopravou

Hraničný prechod

Bratislava�Dev. N. VesBratislava� RusovceKomárnoŠtúrovoFi�akovoLenártovceČaňaSlovenské N. MestoČierna nad TisouČierna n. T. šir. roz.Ve�ké Kap.�UratovcePlavec

Spolu

Nákladné vlaky

vstup

21 53465 43267 91298 39924 98118 01831 424

80291 15597 804

154 73621 456

693 653

výstup

54 72265 46074 52795 63931 74717 52521 1184 037

88 49996 531

156 57635 511

741 892

spolu

76 256130 892142 439194 03856 72835 54352 5424 839

373 989

311 31256 967

1 435 545

Osobné vlaky

vstup

1 3161 409

9243 4472 2441 3361 8881 3091 792

1 0291 517

18211

výstup

1 1651 378

9653 4432 4001 3361 8951 3091833

1 0291 520

18 273

spolu

2 4812 7871 8896 8904 6442 6723 7832 6183 625

2 0583 037

36 484

Želez�ničná

dopravaspolu

78 737133 679144 328200 928

61 37238 21556 3257 457

377 614

313 37060 004

1 472 029

111

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Vplyv rekreácie a cestovného ruchu na životnéprostredie

Viaceré útvary rekreácie a cestovného ruchu (RaCR) narušujú životné

prostredie jeho znečis�ovan�m, nevhodnou zástavbou a architektúrou, sa�

motným umiestnen�m, produkciou odpadov a podporou aktiv�t, ktoré majú

negat�vny vplyv na biodiverzitu. Zo skúmaných útvarov RaCR 16,2 % vý�

razne a 46,2 % čiastočne narúša krajinu.

Rekreácia a cestovný ruch sa sústre�ujú predovšetkým do oblast�, ktoré

sú zatia� relat�vne málo zmenené antropickou činnos�ou. Na jednej strane

sa uplatňuje požiadavka samotných rekreantov na zdravé rekreačné pro�

stredie, na druhej strane dochádza v niektorých rekreačných oblastiach

k enormnej zá�aži životného prostredia. Táto zá�až je spôsobená rôznymi

zariadeniami a objektmi, ale aj samotnou predimenzovanos�ou prostredia

návštevn�kmi. Najväčšie rekreačné oblasti tak strácajú svoj pôvodný výz�

nam.

Mnohé údaje upútajú alebo zač�najú by� alarmujúce, napr�klad

� na bývalej chate kpt. Nálepku vo Vysokých Tatrách, dnes Zamkovské�

ho chate, počas letnej sezóny dosiahla návštevnos� vyše 600 turistov

denne,

� termálne kúpalisko v Patinciach dosiahlo maximálnu dennú návštev�

nos� počas letnej sezóny 2 055 stálych návštevn�kov (priamo ubytova�

ných v areáli) a 1 000 denných návštevn�kov,

� termálne kúpalisko vo Vŕbovom (v prevádzke od roku 1981) navštevuje

250 000 rekreantov za sezónu,

� Múzeum oravskej dediny si ročne prezrie vyše 500 000 návštevn�kov,

� návštevnos� Chopka v Národnom parku N�zke Tatry počas letnej se�

zóny dosahuje vyše 400 turistov za hodinu a najfrekventovanejšie

chodn�ky v tomto národnom parku prejde 200 a viac turistov za hodi�

nu, kým na hrebeni ŠPR Belianske Tatry v TANAPe sa odporúča celo�

denná návštevnos� 25 turistov.

Medzi najnavštevovanejšie miesta správne patria vybrané kultúrne

pamiatky, pr�rodné pamiatky tvoriace náučné lokality a chránené územia

s náučnými chodn�kmi, skanzeny a areály národopisných osláv; okrem

toho kúpe�né miesta, kúpaliská a rekreačne využ�vané vodné nádrže.

112

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Ostatné tri však spĺňajú regeneračno�rehabilitačno�oddychovú funkciu bez

výraznejšej poznávacej funkcie. Do prvej skupiny sa zara�ujú napr�klad:

a) skanzeny (Bardejov, Humenné, Martin, Nová Bystrica, Pribilina,

Stará �ubovňa, Svidn�k a Zuberec), zámky, hrady a niektoré ich

zrúcaniny, pr�padne archeologické náleziská,

b) areály národopisných osláv (Bardejov, Červený Kláštor, Detva,

Gombasek, He�pa, Kamienka, Likavka, Medzilaborce, Michalovce,

Modra, Myjava, Pavlovce nad Uhom, Prešov, Smrdáky, Spišská Nová

Ves, Starý Tekov, Svidn�k, Šahy, Terchová, Turzovka, Východná,

Zuberec a Želiezovce),

c) náučné lokality � jaskyne (Driny, Harmanecká, Bystrianska, Demä�

novská �adová, Demänovská jaskyňa Slobody, Važecká, Belianska,

Dobšinská �adová, Ochtinská aragonitová, Gombasecká, Domica,

Jasovská, bojnická Zámocká, Prepoštská, Silická �adnica; spr�stup�

ňuje sa Demänovská jaskyňa Mieru).

Ve�ké množstvo návštevn�kov pri masových akciách sústredili aj pút�

nické miesta (Šašt�n, Staré Hory, Levoča, atd'.), oslavy SNP a iných histo�

rických udalost� (Dev�n), hromadné výstupy (Rysy, Vtáčnik, Bradlo atd'.),

dožinkové slávnosti a oslavy vinobrania.

Dôležitým ukazovate�om kvality životného prostredia v útvaroch RaCR je

stav vybudovania technickej infraštruktúry, a to aj vo vz�ahu na okolité

prostredie. Najpriaznivejšia situácia je v elektrických sie�ach a vodovodoch,

najhoršia vo vybudovanosti čistiarn� odpadových vôd (u 43 % absentuje)

a kanalizáci� (u 38 % absentuje). Väčšina útvarov RaCR dodnes nemá vy�

pracovanú územmoplánovaciu dokumentáciu a nespĺňa ani základné este�

tické kritériá.

Značne negat�vne pôsob� chaotická chatománia na niektorých lokali�

tách a umiestnenie neusporiadaných záhradkárskych osád často pri vstu�

poch do miest alebo na vidite�ných exponovaných svahoch. Ich umiestne�

nie v bl�zkosti priemyselných centier, elektrických veden� vysokého napätia,

dia�nic, železn�c alebo dokonca na starých skládkach odpadov prináša so

sebou environmentálne riziká.

Z h�adiska oživenia vidieckej krajiny a zachovania pôvodných s�diel

možno pozit�vne hodnoti� chalupárstvo. V územnom priemete nemožno

hovori� o súvislých zónach objektov individuálnej rekreácie. Formova�

sa začali v podhorských oblastiach, v územiach s rozptýleným kopaničiar�

skym (lazn�ckym) os�dlen�m a v okol� ve�komiest. Najvyššie počty takýchto

113

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

objektov (nad 1 000) dosahujú okresy Žiar nad Hronom, Senica, Liptovský

Mikuláš, Martin, Považská Bystrica, Banská Bystrica, Čadca, Dolný Kub�n

a Trenč�n.

Z environmentálneho h�adiska pozit�vny vplyv na zdravie človeka malo

v SR oddávna kúpe�n�ctvo. Išlo najmä o kúpe�né miesta viazané na pr��

rodné liečivé zdroje (prirodzene sa vyskytujúce vody, plyny, emanácie, ra�

šeliny, slatiny, bahná) alebo na klimatické podmienky priaznivé na liečenie.

Okrem významnejš�ch kúpe�ných miest uvedených v tabu�ke možno uvies�

množstvo menš�ch kúpe�ov, z ktorých čas� zanikla. Medzi ne patrili Gánov�

ce, Sivá Brada, Baldovce, Vyhne, Svätý Jur, Slatina, Pezinok, Nová �u�

bovňa, Her�any, Cemjata pri Prešove, Cige�ka, Va�aty, Byšta, Revúca, Orav�

ská Polhora, Železnô, Borová Hora, Krá�ova pri Banskej Bystrici, Liptovské

Sliače, Liptovský Ján, Chalmová, Malé Bielice, Iš�a v Nižnej Šebastovej,

Belušské Slatiny, Hodejov, Tatranská kotlina, Smerdžonka � Červený Kláš�

tor, Spišská Bela, �ubica, Šarišský Štiavnik, ale aj Thurzovské kúpele pri

Gelnici, Rožňavské, Jelšavské, Levočské, Čiernohorské a Spišskonovoveské

kúpele. Speleoterapia sa začala úspešne uplatňova� najskôr v Gombasec�

kej jaskyni, neskoršie v Bystrianskej jaskyni a v Demänovskej jaskyni

Slobody.

Stav vybudovania technickej infraštruktúry v útvaroch RaCRv Slovenskej republike v roku 1993

Stav

vybudovania

Počet

útvarov

% z počtu

skúmaných

Rozvod

elektrickej

energie

A

212

98

Č

1

0,5

N

3

1,5

Vodovovod

A

167

78

Č

29

13

N

20

9

Kanalizačná

sie�

A

91

42

Č

43

20

N

82

38

ČOV

A

98

45

Č

25

12

N

93

43

Počet

skúma�

ných

útvarov

mes�

tá

65

30

spo�

lu

216

100

A � áno, Č � čiastočne, N � nie

114

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Stav zabezpečenia ÚPD v útvaroch RaCR v SR v roku 1993

Počet s�delných

útvarov

% z počtu

skúmaných

Stav zabezpečenia ÚPD (mestá, kúpele,

strediská RaCR)

Spracovaná

a

schválená

125

68

Spracovaná

� neschvá�

lená

17

9

Rozprac.

na

ÚPD

16

9

Doteraz

nezabez�

pečovaná

26

14

Počet skúmaných

s�delných útvarov

mestá

80

43

spolu

184

100

Kapacita ubytovac�ch zariaden� RaCR bola nasledovná:

a) v počte lôžok v zariadeniach (hotely, motely a pod.) a v počte miest

na vo�nej ploche (táboriská, kempingy a pod.) dosahovalo

500 � 1 000

1 001 � 1 500

1 501 � 2 000

2 001 � 2 500

2 501 � 3 500

3 501 � 5 300

5 301 � 6 500

6 501 �10 500

10 okresov (Topo�čany, Žiar n.Hronom, Čadca, Ve�ký

Krt�š, Stará �ubovňa, Bardejov, Svidn�k, Humenné,

Vranov n.Top�ou, Trebišov),

7 okresov (Galanta.Komárno,Levice, Prievidza, Rimav�

ská Sobota, Rožňava, Košice�vidiek),

5 okresov (Dunajská Streda, Trnava, Žilina, Lučenec,

Prešov),

5 okresov (Trenč�n, Nitra, Zvolen, Martin, Košice�vi�

diek),

5 okresov (Bratislava�vidiek, Nové Zámky, Považská

Bystrica, Dolný Kub�n, Spišská Nová Ves),

3 okresy (Bratislava,Senica,Banská Bystrica),

2 okresy (Liptovský Mikuláš, Michalovce),

1 okres (Poprad);

b) podiel lôžok v zariadeniach k počtu miest na vo�nej ploche (podiel

lôžok je v % z celkovej ubytovacej kapacity) dosahoval:

115

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

� ve�mi výrazné zastúpenie lôžok nad 85% z celkovej kapacity v okresoch

Bratislava, Senica, Považská Bystrica, Žilina, Dolný Kub�n, Žiar nad Hro�

nom, Banská Bystrica, Košice, Stará �ubovňa,

� výrazné zastúpenie lôžok 70�84% v okresoch Trnava, Nitra, Topo�čany,

Prievidza, Martin, Čadca, Ve�ký Krt�š, Lučenec, Rožňava, Poprad, Košice�

vidiek, Prešov, Vranov nad Top�ou, Trebišov,

� nadpriemerné zastúpenie lôžok 55�69% v okresoch Nové Zámky, Lip�

tovský Mikuláš, Svidn�k, Humenné,

� priemerné zastúpenie lôžok 45�54% v okresoch Galanta, Trenč�n, Le�

vice, Zvolen, Spišská Nová Ves,

� podpriemerné zastúpenie lôžok 20�44% v okresoch Bratislava�vidiek,

Galanta, Rimavská Sobota, Michalovce.

Kým prvý ukazovate� prezentuje celkovú ubytovaciu kapacitu, druhý

koncentráciu ubytovac�ch zariaden� v obciach ku podielu objektov na vo��

nej ploche.

Osobitnú pozornos� si vyžaduje rozloha ubytovac�ch zariaden� mimo

s�diel, zahrňujúca kempingy a stanové tábory. Pod�a nej 125 kempingov

a stanových táborov zaradili do 4 skup�n s

a) rozlohou areálu do 3 ha,

b) rozlohou areálu 3 ,1�6 ha,

c) rozlohou areálu 6,1 � 15 ha,

d) rozlohou areálu 15,1 � 50 ha.

Na územ� Slovenska prevažujú prvé dve skupiny, ktorých vplyv na ži�

votné prostredie závis� od ich správy a množstva ubytovaných, realizácie

opatren� proti jeho znečis�ovaniu a poškodzovaniu, vrátane eliminácie ne�

gat�vnych vplyvov na chránené časti pr�rody.

Medzi regeneračno�rehabilitačno�oddychové zariadenia sa zaradili

a/ kúpe�né miesta s ich lôžkovou kapacitou rozčlenenou do 4 skup�n

a) 50 � 250 lôžok,

b) 251 � 500 lôžok,

c) 501 � 1000 lôžok,

d) 1001 � 1500 lôžok;

b/ termálne kúpaliská,

c/ rekreačne využ�vané vodné nádrže zahrňujúce 6 ve�kých

a 52 malých vodných nádrž�

(k ve�kým pribudne Gabč�kovsko�Hrušovská vodná nádrž).

116

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Značnú za�aženos� vykazujú niektoré turistické trasy, najmä turi�

stické chodn�ky (TCH), ktorých sie� je v niektorých oblastiach ve�mi hu�

stá. Okrem toho na exponovaných miestach (napr. na hrebeni Národného

parku Malá Fatra) podporuje eróziu pôdy, inde zošlapávanie vegetácie,

poškodzovanie skalných útvarov a rušenie živoč�chov (napr. v Tatranskom

národnom parku, Národnom parku Slovenský raj, v ŠPR Drevn�k, v ŠPR

Zádielska dolina). S budovan�m a využ�van�m turistických trás sa spája aj

hromadenie odpadkov, zber pr�rodn�n a nepovolený vjazd motorových vo�

zidiel.

Čas� turistických chodn�kov sa vhodne zmenila na náučné chodn�ky

s poznávacou a regulat�vnou funkciou.

Najväčšiu za�ažite�nos� územia turistickými chodn�kmi dosiahli: Malá

Fatra, Biele Karpaty, Strážovské vrchy a Západné Tatry. Do tejto kategórie

možno priradi� i Malé Karpaty a Vysoké Tatry. Najmenšiu za�ažite�nos�

vykazujú Levočské vrchy, Šarišská vrchovina, Ondavská vrchovina a nie�

ktoré �alšie územia bez rekreačného využitia, resp. na okraji pozornosti

cestovného ruchu a mimo exponovaných turistických trás.

Medzi turistické trasy patria aj mototuristické trasy, vodácke trasy

a cykloturistické trasy, ktorým sa zatia� nevenovala potrebná pozornos�

a možno predpoklada� ich rozvoj, tak ako aj rozvoj agroturistiky.

Stálym negat�vnym javom bolo uskutočňovanie niektorých športových

motoristických podujat� v pr�rodnom prostred�. Usmerňované zimné špor�

ty, horolezectvo, skalolezectvo, skialpinizmus, vyhliadkové a cvičné n�zke

lety vzdušnými dopravnými prostriedkami nespôsobovali nežiadúce vplyvy

na životné prostredie; pri neusmernen� len v menšej miere.

Celkove počet ubytovac�ch zariaden� na Slovensku sa za 5 rokov zmen�

šil z 988 na 578 (počet lôžok zo 66 118 v roku 1989 na 47 843 v roku 1993).

Klesol aj počet ich návštevn�kov z 3,06 mil. na 1,45 mil., vrátane zahranič�

ných (počet prenocovan� až 2�krát). Tieto ukazovatele môžu naznačova�

zn�ženie environmentálnej zá�aže, najmä v chránených územiach. Zrejme

nie sú dôsledkom nezáujmu z h�adiska zhoršeného životného prostredia,

ale skôr ekonomických a sociálnych problémov, ako aj zvýšených cien,

nekvalitných služieb a zanedbaného rozvoja cestovného ruchu a rekreácie.

117

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Kúpe�né miesta

Názov

KováčovaSklené TepliceKorytnica

Brusno

Č�žRajecké Teplice

Vyšné RužbachyLučivnáŠtós

Nimnica

SmrdákyNový a HornýSmokovec

LúčkyTurčianske Teplice

BojniceDudince

Štrbské PlesoSliač

Bardejovské kúpele

Trenčianske TeplicePieš�anyKunerád�ubochňa

Sobranecké kúpeleVyšné HágyNová PoliankaTatranská Polianka

Spolu

Počet lôžok

len ambulantne110154

200

200215

226246267

314

330337

400480

496560

674798

1 100

1 5601 700

neuvádza saneuvádza sa

neuvádza saneuvádza saneuvádza saneuvádza sa

10 423

Pr�rodný liečivý zdroj alebo pod�mienky priaznivé na liečenie

zemité, uhličité a s�ranové vodyzemité a s�ranové vodyuhličité, zemité, železité as�ranové vody

uhličité, zemité a s�ranové vody

jódobrómové vodyalkalicko�zemité vody

uhličité a zemité vodypriaznivé klimatické podmienkypriaznivé klimatické podmienky

uhličité a alkalické vody

s�rovod�kové vodypriaznivé klimatické podmienky

zemité a s�ranové vodys�ranové vody

termálne s�ranové vodyuhličité, alkalické, zemités�rovod�kové, slané vodypriaznivé klimatické podmienkyuhličité, zemité, s�ranové vody

uhličité, alkalické, slané aželezité vody

s�rovod�kové a s�ranové vodys�rovod�kové a s�ranové vodypriaznivé klimatické podmienkypriaznivé klimatické podmienky

s�rovod�kové, slané a alkal. vodypriaznivé klimatické podmienkypriaznivé klimatické podmienkypriaznivé klimatické podmienky

Liečené choroby

pohybové ústroj., nervové chorobypohybové ústroj., nervové chorobytráviace ústroj., poruchy látk.výmeny a žliaz, s vnútornou sek�réciou, choroby z povolaniapohybové ústroj., tráviace ústroj.choroby z povolaniapohybové a obehové ústroj.pohybové ústroj., nervové choro�by, choroby z povolaniaduševné choroby, obehové ústroj.dýchacie cestydýchacie cesty, choroby z povolá�

n �citráviace a dýchacie ústroj.,choroby z povolaniakožné chorobyporuchy látkovej výmeny žliaz svnútornou sekrécioudýchacie cesty, duševné choroby achoroby z povolaniaženské chorobypohybové ústroj., choroby �adv�n amočových ciestpohybové ústroj., nervové chorobypohybové ústroj., nervové chorobya choroby obehového ústroj.,choroby dýchac�ch ciestporuchy látkovej výmeny a obeho�vého ústroj.tráviace ústroj., poruchy látkovejvýmeny, dýchac�ch ciest, �adv�n amočových ciest, choroby z povola�

niapohybové ústroj., nervové chorobypohybové ústroj., nervové choroby

poruchy lát. výmeny a žliaz, svnút. sekréciourehabilitáciatuberkulóza a respiračné choroby

tuberkulóza a respiračné choroby

Zoznam vodných nádrž� s rekreačnou funkciou (plesá bez kúpania)

Ve�ké vodné nádrže

i Ve�ká DomašaGabč�kovoKrá�ova (Sered�Sa�a)Liptovská MaraOravaSlňavaZempl�nska Š�rava

Plesá

Štrbské plesoPopradské plesoZelené plesoSkalnaté plesoTatliakovo jazeroVrbické plesoVelické pleso

118

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Malé vodné nádrže

Bátovce (Levice�Žemberovce)

Beňovská (Bytča)

Boleráz (Smolenice)

Buková (Plavecký Peter)

Čaňa (Košice)

Čerenec (Vŕbové)

Dobšiná

Dubn�k (Stará Tura)

Duchonka (Topo�čany)

Dunajská Lužná

Horná Studená voda (Moravský Ján)

Hričov (Žilina)

Hriňová (Detva)

Izra (Kuzmice)

Jahodná � Dunajské Mlyny

Jasov (Košice)

Jelenec (Zlaté Moravce)

Klinger (Banská Štiavnica)

Krpe�any (Krá�ovany)

Koráb (Gabč�kovo)

Koválovec (Radošovce)

Kurinec (Rimavská Sobota)

Kunov (Senica)

�adovo (Lučenec)

�uboreč (Lučenec)

Mó�ová (Zvolen)

Myjava

Nitrianske Rudno

Nosice (Považská Bystrica)

Palcmanská Maša (Dedinky)

Plavecký Štvrtok

Počúvadlo (Banská Štiavnica)

Pod Bukovcom (Košice)

Richňanské jazerá (Banská Štiavnica)

Ruž�n

Ružiná (Div�n)

Slnečné jazerá (Senec)

Studenské jazero (Banská Štiavnica)

Tajch � vodná nádrž (Banská Štiavnica)

Teplý vrch (Rimavská Sobota)

Tisa (Čierna nad Tisou)

Tomášovský rybn�k (Lučenec)

Un�n (Gbely)

Ve�ké Uherce (Partizánske)

Ve�ký Draždiak (Bratislava)

Vindšachtské jazero (Banská Štiavnica)

Vinnianske jazero (Vinné)

Vištuk (Modra)

Vráble

Vrbovec (Myjava)

Zelená voda (Nové Mesto nad Váhom)

Zelené (Poltár)

Zlaté Piesky (Bratislava)

Zoznam významnejš�ch termálnych kúpal�sk

Belušské Slatiny (Považská Bystrica)Čalovo (Dunajská Streda)Diakovce (Galanta)

Dolná Strehová (Ve�ký Krt�š)

Dudince (Zvolen)Dunajská Streda (Dunajská Streda)

Gabč�kovo (Dunajská Streda)Gánovce (Poprad)

Hrnčiarske Zalužany (Rimavská Sobota)Ghalmová (Prievidza)Kalinčiakovo (Levice)

Komárno (Komárno)

Koplotovce (Trnava)

Kováčova (Zvolen)Krá�ova pri Senci (Galanta)

Kremnica (Žiar nad Hronom)

Liptovský Ján (Liptovský Mikuláš)

Mošovce (Martin)Patince (Komárno)Pieš�any (Trnava)Podhájska (Nové Zámky)

Rajecké Teplice (Žilina)Santovka (Levice)Sklené Teplice (Žiar nad Hronom)Sládkovičovo (Galanta)

Štúrovo (Nové Zámky)Šurany (Nové Zámky)

Topo�n�ky (Dunajská Streda)

Torna�a (Rimavská Sobota)Trenčianske Teplice (Trenč�n)

Turčianske Teplice (Martin)Vrbov (Poprad)

Vyhne (Žiar nad Hronom)

Vyšné Ružbachy (Stará �ubovňa)

119

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Preh�ad kempingov na Slovensku

Názov kempingu

Banská BystricaBarca sálašBiela horaBlatnicaBojniceBorová Siho�BožciceByštaCaravanCaravan CampČaňaČertova pecČerenecČervený KláštorDargovDedinkyDemänovská dolinaDiakovceDiviakyDiv�nDobšináDobráDolná StrehováDravceDrienokDubinaDubn�kDudinceDuchonkaĎurkovecGazarkaGombasekGvozd�nEurocamp FICCHalierHaniskaHolč�kovceHôrkaHrabinaHrudkyJahodn�kJaklovceJavorinkaJelenecKamenecKamenec pod VtáčnikomKamenný MlynKamz�kKarpaty

Bližšia lokalita

�

KošiceZeml�nska Š�rava�

�

Liptovský Hrádok�

Kazim�rVavrišovoKremnica�

RadošináVŕbové�

�

���

Turčianske Teplice�

Slov. Kajňa, Domaša��

MosovceChminianska N. VesStará Tura�PrašiceSm�žany�Čingov��

HanušovceTatranská LomnicaTomášovce�

Vranov n/T. � DomašaZempl�nska Š�ravaMalá Ida � BukovecBukováSmolenice�

Levoča�

Zempl�nska Š�rava�

Plavecký ŠtvrtokDonovalyKežmarok

Rozloha

vodnej plochy

v ha

0,25�

330�

�

��

4,5�

�

8�

24

�

85��

���

1422���

��

�

11�

15,6�

��

�

�

142233506

5�

3,9

3,5�

3350�

�

�

�

areálu

v ha

3

1,2

122,2

2,6

2,5

5

32,5

1,51,51

1,2

1,5

0,682,59,2 /3/1,5

1,50,55

1,51,532

48/6/2

22 /15/3,5

4/2/0,82

20/5/0,6 /0,4/2

5

15

1,55/4/10/6/1,5

1,21,8/1,2/161

11

3,82

Ubytovacia

kapacita/lôžka/

160�

200

54

52

��

194�

140

88�

100�

65��

30068�

100�

�

7010080

110100120�

100124�

466136�

200400

60

100��

80

240�

30130

30

�

120

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Preh�ad kempingov na Slovensku /pokračovanie/

Názov kempingu

KondorošKomočaKotvaKováčovaKrálikKošické HámreKrásnohorské PodhradieKurinecLipovinaLiptovská OsadaLiptovský TrnovecLodenicaMakov�KopaniceMalužináMan�nska TiesňavaMargita�IlonaMáriaMedvedia horaMichal na OstroveM�l'avaNeresnicaNižná PoliankaNižné KamenceNitrianske RudnoNová KelčaNová StrážOraviceOstrovPa�kovPatincePočúvadlianske jazeroPodlesokPohorelská MašaPo�anyPo�ný KesovRačková dolinaRoháčeRudavaRybn�kySenec�juhSenec�severSere�Slanecká osadaSlňavaSlnečné skalySkalaStará horaSú�ovŠahyŠarpanec

Bližšia lokalita

Hol�če�

Ružiná

TornaläKošická Bela�

Rimavská SobotaBátovce, okr. Levice�

�

Pieš�any��

Považská BystricaLevice�MalinčiakovoVelatyZempl�nska Š�rava�

Nižné RužbachyZvolen�

Bela�Domaša�

LiesekTrenč�nZempl�nska Š�ravaIža

Banská ŠtiavnicaHrabušicePohorelaHolč�kovce � Domaša�

PribilinkaZuberecMalé LeváreSnina���Oravská priehradaPieš�anyRajecké TepliceJasovOravská priehrada�

�

Spišská Bela

Rozloha

vodnej plochy

v ha�

�

170

0,1

1,5

15�

�

24�

216�

��

�

0,184

3350�

1��

�

7,2

1422�

�

�

330�

0,7�

�

1422�

�

�

�

�

120

120�

352

�

�

2

0,5�

�

�

areálu

v ha1

2,512

2,5

2,2

2,5

1

7

27/3/0,8

5,7

5,53

3

5

3/2/4

5/2/1,52

32

3,7

6,81,22

2,50,8

8

7�

4,50,7

1,2

20

6,5

3,4�

1

4,8

12,6 /4/2/15/1,5

3/1,6/533,5

1,3

9 /4,5/0,8

Ubytovacia

kapacita/lôžka/

�

�

160_

88

60

72

30

�

112��

250�

210��

�

100�

100�

�

40

64�

60100�

�

�

70

100�

�

40

400

150

250

78�

�

192

120�

�

55

121

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Prehtad kempingov na Slovensku (pokračovanie)

Názov kempingu

Šport camp

Štiav. Bane�HodrušaTaj ch

Tajov

TáleTatracamp Pod Lesom

TatranecTatranská Štrba

T�liakemp Gäcel

TišavaTomášovceTrusalová

Turany n/Ondavou

TuriecVadašValkov

Var�nVinianské jazero

VrátnaVrbov

Vyhne

ZlatnáZlatn�kZlaté piesky I.Zlaté piesky II.

Zelená voda

Bližšia lokalita

Tatranská Lomnica�

Nová Baňa�

BreznoDolný Smokovec

Tatranská Lomnica�

Dolný Kub�n

Bžany � Domaša

TuranyDomaša

Martin

ŠtúrovoDomaša

�

Vinné

Terchová�

��

Košická Bela

BratislavaBratislava

Nové mesto n/Váhom

R o z

vodnejplochy (v ha)

_

4,5

0,7

��

27��

�

14223�

1422�

21422

�

8�

27��

155252

�

o h a

areálu

v ha

20

1

1

1,8

4,51,3

56

3

3242

2

2(1,2)2

554

1,3

1,51,5

1,832 (8,5)20(1,4)

5,5

Ubytovacia

kapacita

(lôžka)

140�

48

150

100�

150200

100��

�

240100

5060��

���

400240108

(areál v ha: rozloha celého areálu, podlá ktorého boli kempingy zara�ované; č�slo v zátvorke rozloha stanového tábora)

Turistické chodn�ky v rekreačných oblastiach SR

Rekreačná oblas�

Branisko, Bachureň, Levočské vrchy.

Šarišská vrchovina

Ondavská vrchovina

Bukovské vrchy, Laborecká vrchovina

Lučenská kotlina. Cerová vrchovina

Vihorlatské vrchy

Pohronský Inovec

�ubovnianska vrchovina

Spišská Magura, Pieniny

Stoličke vrchy. Revúcka vrchovina

TribečSlanské vrchy, Zempl�nske vrchy

Veporské vrchy

Považský InovecVtáčnik

Volovské vrchy

Kremnické vrchy

DĺžkaTCH(km)

173,2

275,6

51,2

124,4

89,7

69,574,9

139,3

531,0

233,7

231,3

320,8

262.5165,5

603,8

215,6

HustotaTCH

(km.km2)

0,1065

0,1309

0,1700

0.20490,2781

0.31590,3329

0,3706

0,3779

0,3927

0,4017

0,4129

0.43750.4400

0,5025

0,5059

Rekreačná oblast

Štiavnické vrchy

BurdaPo�ana

Chočské vrchyOravská Magura, Skorušinské vrchy

Slovenský kras

Velká FatraJavorniky

Čergov

N�zke Tatry

Slovenský raj

Malé Karpaty

Vysoké Tatry

Západné TatryStrážovské vrchy

Biele Karpaty

Malá Fatra

DĺžkaTCH(km)

407,8

13,7

123,3

71,1

264,5

251,3

434.3

523,2

202,3

659,8

177,5

605,5

245,6

218.7

405,6

601,7

358,3

HustotaTCH

(km.km 2)

0,5245

0,5480

0,6150

0,6174

0,62860,6953

0,71620,7997

0,8080

0,8163

0,8985

0,9245

0,9423

1,0280

1,3107

1,3832

1,5841

122

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93

Stupeň narušenia ŽP útvarmi RaCR v Slovenskej republike

Skúmaný stav

Narušenie krajiny

útvarom R a CR

Počet útvarov

% z počtu

skúmaných útvarov

Narušenie

ŽP útvaru

RaCR dopravou

Druh

dopravy

Tranzitná

Pr�stupová

Statická

Stupeň narušenia krajiny

Zachovalá

79

37,6 %

Nenarúša

82

43,6 %

92

46,2 %

61

25,9 %

Čiastočne

narušená

97

46,2 %

Čiastočne

narúša

39

20,7 %

87

43,7%

155

66,0 %

Výrazne

narušená

34

16,2 %

Výrazne

narúša

67

35,6%

20

10,1 %

19

8,1 %

Počet

skúmaných

útvarov

spolu

210

100%

188

100%

199

100%

235

100%

Náučné lokality � spr�stupnené jaskyne na Slovensku

Jaskyňa

Belianska

Bystrianska

Demänovská �adová

Demänovská Slobody

Dobšinská �adová

Domica

Driny

Gombasecká

Harmanecká

Jasovská

Ochtinská

aragonitová

Važecká

CHÚ

TANAP

OP TANAP

NAPANT

NAPANT

NP SI. raj

CHKO SI. kras

CHKO M. Karpaty

CHKO SI. kras

�

CHKO SI. kras

OPCHKO SI. kras

OP NAPANT

Rok

objavenia

1881

1864(1926)

1299(1719)

1951

1870

1926

1929

1951

1932

(1452)

1954

1922

Rok

spr�stupnenia

1882

1939 (1968)

1952

1924(1931)

1871

1932(1936)

1934

1955

1950

1846 (1924)

1972

1928

Dĺžka

celkom (m)

1 752

cca 2 000

1 665

6 450

1 232

5 080

650

1 525

cca 2 500

2 122

300

400

Dĺžka spr�st.

časti (m)

1 135

700

680

1 870

475

1 715

430

300

720

490

235

230

123

Živo

tné pro

stred

ie Slov

ensk

ej

republik

y v ro

koch 19

92-19

93