íychodi mimo íáadeSku 5 pia-šfeu každý deň, ^predvečer dá­tumu o 6. hod.

Redakcia a administraci ai

Budapešť, VIII., Mária ul. č. 15. felslcs: JúEsel IX—97.

Preúplaín na rok . K 20— na pol roka K ID*— nasrvrfrokaKS'— na mesiac . Kl-TS Do Nemecka 1 Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky roční 32 korun. =

Ročník VI. Číslo 181. BUDAPEŠŤ, v sobotu 25. septembra 1915 J e d n o t l i v é čísla po 6 hal.

Pred novými udalosťami v Bulharsku.

Od vtedy, čo bola nariadená v Bulharsku všeobecná mobilizácia, neprišlo na verejnosť nič určitého o tom, čo chce vlastne Bulhar­sko s novým ťahom vojenským docieliť. Z dvoch zpráv by však predsa vysvitlo, že B u l h a r s k o i d e p r o t i S r b s k u .

Prvú zprávu prináša viedenská „Neue Freie Presse" zo Sofie v referáte o konferencii bulharskej vládnej strany, ktorú sme aj my oznámili v minulom čísle. Je to vlastne dlhý výťah reči Radoslavovej, povedanej pred vládnymi poslancami. Dfa toho mal Rado-slavov oznámiť, že t u r e c k o-b u 1 h a r s k á d o h o d a je h o t o v ý m f a k t o m . Smlu-va bola ratifikovaná a podpfsali ju tak kráf, ako i sultán a zahraniční ministri oboch kra­jín. 21. septembra sišli sa okresný prefekt Starej Zagory a drinopolský mešťanosta a pri tej príležitosti boly odovzdané posaváď turecké územia Bulharsku. V smysle smluvy obdrží Bulharsko územie, ležiace na západ od rieky Kiddže. Zz hranicu bude slúžiť Tundža, až po Drinopol, kde sa hranica odchýli na západ. Kaiagač bude bulharským a tiež veľké námostie rieky Marice, ktoré spája Karagač s Drinopolom. Trocha ďalej, za Drinopolom hranica prestúpi Maricu, skoro 2 km široké turecké územie obchváti a ťahá sa po Enos na ťavom brehu Marice. Marica bu­de bulharskou riekou, jej využitkovanie bude právom Bulharska, len úslužné práva ture­ckých obyvateľov zostanú v platnosti, ako naopak i bulharské úslužné práva zostanú neporušené na tej čiastke rieky, ktorá zostala tureckou. 11. o k t ó b r a m a j ú i n a u g u ­r o v a ť na p r e p u s t e n o m t u r e c k o m ú z e m í b u l h a r s k é v r c h n o s t i . O prí­padných protivách v pohraničných otázkach bude rozhodovať medzinárodný súd, v kto­rom bude mať miesto bulharský, turecký, nemecký, rakúsky a švajčiarsky dôstojník. Prepustené územie je asi 3000 štv. kilome­trov veťké.

O ďalšej politike Bulharska mal povedať Radoslavov vo všeobecnosti toto: Bulharsko bude pokračovať v dosavádnej politike, pri

tom všetkom válečná situácia núti Bulharsko na o z b r o j e n ú n e u t r a l i t u . Situácia je najpriaznivejšou. Dosavádna politika prinie­sla výhody a i ďalej možno len výhody o-čakávať. O pomere k jednotlivým krajinám stojí: Srbsko len územie po Vardar chcelo nám dať a i to len po vojne. S r b s k á v l á d a o z n á m i l a , ž e r a d š e j c h c e v i e s ť v o j n u s B u l h a r s k o m , než by d o v o l i l a i n ú z m e n u h r a n í c . K R u m u n s k u je náš pomer priateľský. O politických otázkach néboly vyjednávania. Stanovisko G r é c k a je totožné so stano­viskom Rumunska. Grécko oznámilo ústred­ným mocnostiam, že vydrží v neutralite, nech by sa čokoľvek stalo na Balkáne.

Referát končí tým, že reč urobila asi taký dojem, ako by Bulharsko i na ďalej vydr­žalo v neutralite, ale možné je, že len na krátku dobu, čo závisí od nových udalostí. Cieli tu na to, že Bulharsko pôjde pravde­podobne proti Srbsku. Je podivným, že v iných časopisoch podobného referátu nena­chádzame, ačpráve každý väčší rakúsky ča­sopis má svojich zprávodajcov na Balkáne, prirodzene i v Sofii. Ba naopak: všade ba­dať istú rezervovanosť, čo je znakom príliš­nej neurčitosti.

Druhá zpráva, ktorá by potvrdzovala do-mienku, že medzi Bulharmi a Srbmi chystá sa vojna, pochádza z talianskeho prameňa. „Idea Nazionale" sa dozvedá, že B u l h a r ­s k o p o s l a l o u l t i m á t S r b s k u , k t o ­rý 23. s e p t e m b r a o 6 h o d i n e ve­č e r z í j d e. Ovšemže, ani túto zprávu ne­možno kontrolovať, lebo nebola ani potvrde­ná ani zavrátená. My myslíme takto: Na Balkáne sa čosi chystá. A k i s t e v o j n a . Ale s kým a proti komu, ešte nevedeť. Snáď zajtra budeme mať viac a určitějších vedo­mostí, —ek.

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 22. septembra na poludnie:

Vo východnej Haliči a vo Volyňsku je položenie nezmenené. Pozdĺž Ikvy bol na

podajedných miestach prudký delostrelecký boj. Pokusy Rusov prejsť cez rieku sa v strelbe našich baterií zmařily.

V Litve bojujúce naše vojsko na odse­ku Novaja Myš preborilo jednu ruskú po­zíciu, zajalo 900 Rusov a ukoristilo 8 strojových pušiek.

Podmaršal Hôfet.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 22. sep­tembra :

Východné bojiště. Arciádns skupina maršala Hindenburga:

Na juhozápad od Lenevaden (pri Dvi-ne, na severozápad od Fridrichstadtu) Rusi vytrhli. Boj ešte trvá.

Na východ od Smelyny (juhozápadne od Dtinaburgu) naše vojsko v šírke troch kilometrov vlomilo sa do nepriateľskej fronty, zajalo 9 oficierov a 2000 mužov a ukoristilo 2 strojové pušky. Na severozá­pad a severovýchod od Ošmijany naše útočenie aj ďalej postupuje prajné. S obi­dvoch strán Subotník prešli sme cez od­sek Gavie. Naše pravé krídlo dospelo až na vidiek, ležiaci na sever od Novo Gru-deku.

Armádna skupina bavorského princa maršala Leopolda:

Na odseku Molcadze dostali sme sa až za priestor juhovýchodne od obce podobného mena ležiaci. Na západ­nom brehu Myšanky sme na oboch stranách železnice Brest-Litovsk—Minsk útokom zaujali ruské pozície, pri čom sme 1000 Rusov zajali a ukoristili 5 strojových pušiek. Ďalej na juh v boji od domu do domu zaujali sme Ostrovo. Naše vojsko prekročivšie pri Telešanoch kanál Oginsky, zatlačilo Rusov smerom na Dobrovlasku.

Armádna skupina maršala Mackensena: Východne od Logyšina boly menšie

boje.

Juhovýchodné bojiště. Žiadna významnejšia udalosť sa nestala.

Hlavné vodcovstvo.

B E S E D N I C A . |ean Rameau:

Zviera. i.

Slečna Mauricetta je blažená. Dostala v úrade dovolenie, ktoré teraz na dedine pri krásnom počasí trávi. Má pekné Šaty a klo­búk jej tiež veľmi pekne pristane. Je jedno z najšťastnejších stvorení.

Uhryzujúc si z chlebíčka s maslom — veď pisárka na mašine so sto frankami mesačné­ho platu nemôže každý deň šampaňské na predobed mať — ide popri priezračnom mlyn­skom potoku, kde tu i tam sa voda krúti a tvorí také malé jamky, ako na tvári ľudskej na brade, keď sa niekdo chce usmiať. Chla­dno je, lebo je ešte len začiatok jari, ale vyšla sa predsa prejsť, aby sa s novým klo­búkom pochválila . . . Ale komu vlastne ? Veď je na dedine a vonku nikoho niet. Ach, nuž ukazuje ho stromom a nebu, ale aj ve­tru, ktorý povieva. A ukazuje ho aj vode, nad ktorou sa vždy skláňa a voda akoby sa triasla od radosti popri brehu.

Ona rozhodne miluje prírodu. A čo sa týče zvierat, tie doprosta zbožňuje. Už si chcela kúpiť kuriatko, húsatko, ba aj somárika. Oh! aký je milý ten somárik, ktorého videla u zahradníka. Ale somárik musí byť predsa len drahý pre pisárku so sto frankami. Po- i čká tedy, kým bude mať stodvadsaťpäť.

A uhrýzajúc si maslom natretý chlebíček, | slečna Mauricetta rozhadzovala omrvinky sem i tam, aby polepšila obyčajný pokrm vrab­com a strnádkam

Ale zrazu ju hrozný treskot naľakal. — Surovci! — riekla cez zuby. Neďaleko od nej v lese vystrelil kdosi z *

pušky. Vtáci vyletujú z krovia. V lese panuje teraz tichosť a hrúza.

Tu bolo počuť ľahký dupot. Akési zviera vybehlo z krovia, ale zazrúc dievča, vyhlo mu a hodilo sa do potoka. I

Aké je krásne! Zviera dlhé s krátkymi nohami a v takom utešenom kožúšku!

A keď si človek pomyslí, že sa nájdu takí ukrutní ľudia, ktorí takéto zvieratká zabi- Š jajú . . .!

Oh, ako ho má zrazu rada, toto naľakané \ smrťou ohrožené a snáď už aj poranené zvie- »

ratko! . . . Ako ho má rada a ako by mu chcela život zachrániť! . . .

Mauricetta sa zatriasla. Lovec sa blížil. Vyšiel z lesa, hľadajúc, kam to zviera utie­klo a rýchle nabfjal poznove.

Mauricetta sa triasla od hnevu. Bežala k lovcovi.

— Pane, nezabite ho, prosím vás! . . . Darujte mu život!

Lovec akoby nepočul. Práve zazrel zviera, plávajúce na prostred potoka a usilujujúce sa ujsť na druhý breh.

— Pane, zakazujem vám, aby ste ho za­bili, počujete ? . . . Či vy máte srdca ? Také krásne zviera má práve také právo žiť, ako vy! . . . Ach, pane, v mene vašej ma­t k y ! . . .

Lovec priložil pušku k lícu. Tu Maricetta priskočila a postavila sa mu

pred rúru. — Střelte do mňa, ak máte smelosti! Len

s tře l te ! . Lovec hlasno zaklial. — Ale, slečna, šialite sa? — Nie, pane, vy ste zlý človek!

ana I S L O V E N S K Y D E N N Í K CÍSÍO 181

Černovice, 22. septembra. Na severnom brehu Dnjestru, východne od vtoku Sereti trvajú boje s nezmenenou prudkosťou ďalej. Cief Rusov je zjavne ten, so svojimi silnými nápadmi naše bojujúce vojsko na toto miesto pripútať. Behom dňa je neprestajný delostre­lecký boj, v noci zase neprestajné útoky, aby sa naši z ich pozícii vyhnali. Doteraz zámery Rusov nemalý žiadneho výsledku.

Úradná zpráva, vydaná 23. septembra na poludnie:

Vo východnej Haliči deň prešiel na bo­jišti vo všeobecnosti ticho. Boly len šar­vátky medzi čatami napred potisnutými.

Pozdĺž Ikvy a Štyru vyvinuly sa na viac miestach prudkejšie boje. Tak sme juho­východne od Novo-Počajeva krvavo odra­zili dva ruské nápady. Jeden nepriateľský pluk pechoty neďaleko vtoku Ikvy prešiel cez štyr, lež pred protinápadom nášho vojska prinútený bol nazad prejsť na vý­chodný breh.

To naše vojsko, ktoré stálo doteraz vý­chodne od Lučku, vzali sme nazad do na­šich, na západnom brehu Štyru ležiacich pozícií.

Podmaršal Hôtet.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 23. sep­tembra :

Východné bojiště. Armádna skupina maršala fíindenburga :

Juhozápadne od Lenevaldenu boj sa ešte rtezkončil. Včera sme pri našom protiúto­ku zajali 150 Rusov.

Aj západne od Diinaburgu podarilo sa nám vniknúť do napredpotisnutej pozície ruskej. Zajali sme 17 oficierov a 2105 mužov a ukoristili 4 strojové pušky. Pro-tinápady nepriateľa na naše, juhozápadne od Diinaburgu zaujaté čiary sme odrazili.

Na odseku priestorov ležiacich severne od Ošmijany a východne od Sabotník (pri Gavii) zlomili sme odpor Rusov. Naše vojsko sleduje ustupujúceho nepriateľa, ktorý zanechal viac ako 1000 zajatcov. Naše pravé krídlo severne od Novogro-deka ešte bojuje.

Armádna skupina bavorského princa marSala Leopolda:

Západne od Volovky zaujali sme ruskú pozíciu. 13 oficierov a 380 mužov sme zajali a ukoristili 2 strojové pušky.

Ďalej na juh je položenie nezmenené. Armádna skupina maršala Mackensena:

Severovýchodne a východne od Logyši-na ešte bojujeme.

Juhovýchodné bojiště. Položenie sa nezmenilo.

Hlavné vodcovstvo.

Novinársky válečný stán, 23. septembra. V posledných 24 hodinách sa vo Volyňsku dokončilo premiestenie ľavého křidla našich válečných síl na západný breh Štyru.

Rusi ani včera, ani dnes neurobili na našu frontu vo východnej Haliči žiaden väčši ná­pad, lež koncentrovali celú svoju nápornú silu na odseku volyňskom. Pri Ikve a pri Štyru sa prudko bojuje o priechody, ktorých sa Rusi chcú zmocniť pri podpore veľkej delostreleckej sily.

Všetky tieto pokusy sa zmařily na nepo­rovnateľne energickej obrane. Za nočnej tmy sa podarilo Rusom len na jednom jedinom bode prejsť na západný breh Ikvy. Naše vojsko tieto čaty v zúrivom boji na bodáky zahnalo zase nazad a tak stoja Rusi všade na východnom brehu Ikvy a Štyru.

*

Novinársky válečný stán, 23. septembra. Ruská úradná zpráva so dňa 19. septembra znie takto:

Západne od Diinaburgu na vidieku jazier prudké boje trvajú ďalej. Severne od Illuxu sme silné nápady nepriateľské odrazili a ne­priateľa, utrpivšieho ťažké ztráty, zatlačili do jeho zákopov. Po veľmi prudkej dělostřelbě nepriateľ útočil a zaujal dedinu Sjusikle pri železnici, západne od Illuxu. Medzi jazerami čičiri a Ovile nepriateľ obsypal dedinu Im-brody pravým dažďom granátov, zničil naše zákopy a naše vojsko zatlačil. Nepriateľské jazdectvo, čo sa cez rieku Drivyatu medzi Kupiškami a Kozjanami chcelo prebrodiť, sme odrazili.

Nepriateľské vojsko pokúsilo sa zaujať že­lezničnú stanicu Mododiečno, ale sme ho odrazili. Pri Soli (medzi Novovilejskom a Molodiečnom, pri železnici) sme nepriateľa odohnali.

Na viac bodoch stredného toku Vilije a okolo Vilny prešli Nemci na ľavý breh.

Západne od železničného odseku Binia-kony—Lida početné útoky nepriateľa sme odrazili a zavdali mu veľké ztráty. Na pra­vom brehu Lebiedy bolo viac, miestny vý­znam majúcich srážok.

Pri Sčare na početných miestach sú boje o priechody. Pri Porzeci (severne od Slo-nimu) naše delostrelectvo zničilo jeden ne­priateľský pontónový most, z ktorého sa väčšia čiastka ponorila. Tie nepriateľské čaty, čo už boly cez most přešly, sme zajali. Tie nepriateľské oddiely, čo južne od Slonimu pri majery Ryšcyca přešly cez rieku, sme napadli. Pri tejto príležitosti využili sme o-koľnosť, že nepriateľ len po čiastkach mohol hodiť svoje vojsko do boja. Tá čiastka ne­priateľského vojska, čo sa bola vstave udr­žať na pravom brehu, utrpela značné ztráty.

Južne od kanálu Oginsky, nemecké útoky, čo malý za cieľ zaujatie Sokolovky, sme od­razili. Ĺogyšin nepriateľ obsadil. Pri Novo-

sielkach sme opevnené nepriateľské pozície frontálne napadli a obišli, nepriateľa sme ztadiaľío odohnali. Pri prenasledovaní naše vojsko dosiahlo most cez Štyr, ktorý nepria­teľ podpálil. Čiastka nášho vojska znovu za­skočila nepriateľa a prinútila ho uchýliť sa do lesov. Koiky sme zaujali.

Západne od rieky Štubiel a čiare Dubno— Kremeniec naše vojsko útočí na početných miestach na nepriateľa. Padly nám do rúk celé légie zajatcov, keď sme sa pokúsili vy­užiť neporiadok v radách nepriateľa, čo je zjav, v posledné časy sa čím častejšie opa­kujúci.

Na fronte pri Sereti sú srážky miestneho významu. Bojuje sa bezprostredne pri rieke.

Pripomenúť dlžno, že pri Dikoviciach (pri rieke Strumen, južne od Pinska) jedna z na­šich patrôl nechala sa priblížiť jednomu ne­meckému batalionu až na 500 krokov a po­tom střelbou zo strojových pušiek zničila asi dve kompanie.

Pri Kolkách naše jazdectvo urobilo ataku na opevnené pozície nepriateľa, ukoristilo strojové pušky a zajalo asi 100 mužov, kým ono samo utrpelo ztráty len nepatrné.

Na močiarovitom vidieku pri Kuklách (se­verne od Kolkov) jedna naša škadróna po­čala prenasledovať škadrónu rakúsku, zajala 50 mužov, ukoristila jednu poľnú kuchyňu a trén a zachránila z močiaru 50 koni; ostat­né kone zahynuly.

Dľa výpovedi rakúskych zajatcov počas posledných operácií udaly sa pády, že jed­notlivé oddiely vojska prinútené boly mariť viac dní na jednom mieste, lebo ich delo­strelectvo nebolo vstave dostať sa von z trasovísk.

Pri Stochode sa stalo, že Rakúšania oble­čení do sedliackych šiat prešli cez rieku, aby tam postavili strojové pušky.

Južné bojiště.

Úradná zpráva vydaná 22. septembra na poludnie : r

Pozdĺž Sávy a pri dolnom toku Driny sú delostrelecké boje a šarvátky menších roz­merov. Na Požarevac a V. Gradište hodili sme bomby.

Černohorské delostrelectvo stritlalo na Teodo.

Podmaršal Hôýer.

Úradná zpráva, vydaná 23. septembra na poludnie:

Niet podstatnej zmeny. Podmaršal Hôfer.

Talianske bojiště. Úradná zpráva, vydaná 22. septembra na

poludnie: Severný odsek vysokej pláne Lafraun ta­

lianska pechota dnes ráno za viac hodin držala pod prudkou střelbou bez toho, že

— Dajte že mi pokoj, nechcem nič od vás!

— Ale ja od vás žiadam život úbohého zvieraťa.

— Dajte že mi pokoj a starajte sa o vaše veci !

Lovec urobil dva kroky v pravo, aby zno­vu namieril.

Ale dievča bolo práve tak vrtké ako on a kým mohol vystreliť, mal ju už zase pre pu­škou. Zbľadnul od hnevu.

— Zaslúžilý by ste, aby som vystrelil, rozumiete ?

— Nuž tedy střelte, ak máte smelosti! — Myslíte, že mi v tom zabránite ? . . . — Ano zabráním vám. — Uvidíme ! Lovec pokrčil plecmi, urobil pohyb, akoby

chcel vykročiť na breh, ale zrazu sa sohnul a namieril.

Mauricetta zkrlkla. Výstrel zahrmel a zvie­ratko, bezpochyby trafené zmizlo vo vode.

— Ach, zaplatíte mi to draho! — zkríkla mladá pisárka rozhorčene.

A praštiac sa do trávy — bola to veľká

odvaha, veď malo nové šaty I — kričala ako jej hrdlo stačilo.

— Pomoc ! Pomoc 1 Zbojník! Zabil ma 1 Zabil ma 1

II. Áno, tak! Tak to ona urobila, aby sa

pomstila na tom biednikovi; vzbudí podo­zrenie, že do nej strelil, bude to tvrdiť sved­kami a volať žandárov, sudcov . . . „Odpo­rovala som mu a chcel ma zavraždiť! — povie smelo (lebo slečna Mauricetta chodievala tu i tu do divadla a zapamätala si všeličo).

A aby urobila toto prepadnutie pravdepo­dobnejším, pokrčila si klobúk — ten ute­šený klobúk, povážte si! . . . a rozčuchrala si vlasy.

— Vrah! Mordár! — kričala neprestajne trepúc nohami v tráve.

Od chrbta na ceste vidno už bolo ľudí z dediny, ktorí bežali k mestu, odkiaľ sa krik rozliehal.

Tu lovec postavil pušku a poškrabal sa v tyle. Vyzeral namrzeným. Čo bude potom, ak ľudia uveria rečiam takto pekného diev­čaťa! Aby to čert vzal! Počuli dva výstrely,

a ako on týmto dedincom nahnevaným do­káže, že strieľal na zviera a nie na tohoto pekného blázna? A je dosť pekná potvora, aby aj vrchnosť doviedla do omylu. Reči z úst takých pekných najdú chytro viery!..

Pristúpil k nej v rozpakoch. — No, ale vy narobíte komedie, pre jednu

vydru! — zamrlal. Po týchto slovách sa slečna utišila. — Vydra to bola? . . . — spýtala sa za­

divené. — Nuž, hej! A k tomu aká! . . . Jej ko-

žušek by mal iste hodnotu jedného alebo i dvoch louisdorov!

Mladá Parížanka vyzerala zamyslenou. — Vydra? . . . A viete iste, že to bola

vydra ? — Na moj* dušu! Predsa poznám vydru!

A teraz sú vydry veľmi vzácne. Kožušníci si ich z rúk trhajú.

— Tomu sa nedivím, lebo je vydrovä ko­žušina teraz v móde. A to je z takých zvie­rat, ktoré vo vode plávajú? . . . A strieľajú ich puškou? . . .

— Aj ináč ich lapajú, ak je možno. —- Úbohé zvieratká!

• • • ^ • • ^ ^ • • N ^ H B ^ ^ H ^ ^ H H H

Čislo 181 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

by sa bola mohla napřed dostať. Na od­seku Dolomitov talianske delostrelectvo zvýšilo svoju střelbu na Monte Piano a na naše obranné pozície s pravá a ľavá od tejto hory ležiace.

Podmarsal Hôfer.

Úradná zpráva, vydaná 23. septembra na poludnie:

Na tyrolskom pohraničnom odseku boly na viac miestach srážky. Na odseku To-nale, ako aj severne a východne od Con-dino odrazili sme útoky menších talian­skych čiat.

Vysoké pláne Vilgereuth aLafraun stoja zase pod střelbou ťažkého delostrelectva nepriateľa. Naše hrdinské vojsko, bránice Monte Coston, ktoré túto, ďaleko pred na­šou bitevnou čiarou ležiacu pohraničnú horu za mesiace bránilo proti nepriateľovi úto­čiacemu vo veľkej číselnej presile, dnes zavčas rána z tejto, skoro úplne zaobkľú-čenej a s presilou viac ako desaťnásobnou napadnutej pozície vytiahlo.

Na odseku Dolomitov trvajú delostrele­cké boje s veľkou prudkosťou ďalej.

Na korutánskej pohraničnej fronte včera sa pokúsila jedna alpínska čata preboriť našu čiaru na Monte Párali. Zavdajúc jej veľké ztráty, sme útok tento odrazili.

Na fronte v Prímorí operácie nášho voj­ska v rámci delostreleckých a zákopových bojov obmedzovaly sa na podajednie ú-spešné podujatia.

Dnes konči sa štvrtý mesiac vojny proti Taliansku. Taliani sa behom týchto šty­roch mesiacov neodhodlali ku väčšiemu válečnému podujatiu, len na podajednie odseky terénu urobili kedy-tedy útoky so silami obnášajúcimi viac divízií. Všetko nadarmo. Naša bitevná fronta stojí pev­nejšie, ako inokedy.

Podmarsal Hôfer. Západné bojiště.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 22. sep­tembra :

Medzi Souchez a Neuvilíe a východne od Roclincourtu včera večer urobili Francúzi ná­pad na nás. V Champagni severozápadne od majeru Beau Sejour naša koncentrická střelba zničila nové francúzske šiance. Naše silné patroly, ktoré z čiastky vnikly až ku tre­tej nepriateľskej Čiare, v tomto rozrumenl pokračovaly. Zajaly mnoho Francúzov a potom rozkazu zodpovedave vrátily sa do svojich pozícií. Pri Villervale, východne od Neuvilíe jeden z nemeckých vojen­ských letúňov sostreiil anglické lietadlo. Strojník zomrel. Poraneného pozorovateľa sme zajali.

Hlavné vodcovstvo.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 23. sep­tembra :

Od dediny prichodili už sedliaci, udych­čaní a hroziac sa päsťami . . .

— Slečna, — zkričal lovec, — dovolíte, aby som vám ju ponuknul, jestli ju dosta­nem? . . . Je možná vec, že je trafená a že vyjde skoro na vrch vody . . . Keby ste ju ráčili prijať . . .

— Nuž, čo že je ? Čo sa tu robí ? — spý­tal sa prvý sedliak, zastaviac sa pred Mau-ricettou.

A druhý sa opýtal: „Strelil do vás, sle­činka?"

— Nuž, ale do mňa? Čo že sa vám ro­bí!? — odvetila mladá Parížanka, vstáva­júc. . . Tento pán strelil práve do zvera . . . je síce pravda, že som sa výstrelu zľakla... Kričala som . . . ale to bol len nervový záchvat . . . Na stokrát vás prosím, ľudia moji dobrí, za odpustenie, že som vás da­romné ustávala!

A pripojac sa k lovcovi, riekla, keď si klobúk ponaprávala:

— Ale myslíte naozaj, že je po nej? . . . Úbohé zvieratko! . . . Ale iní by ju boli tiež lapili, či je nie pravda? Horal, i

Delostrelectvo a letúni oboch stránok na celej fronte vyvinovali veľmi čulú čin­nosť, čomu prialo jasné počasie. Útok, zrejme zamýšľaný na našu pozíciu v cin­toríne souchezskom, nepriateľ následkom našej střelby nevykonal. Severne od St. Menehouldu jeden nepriateľský letúň vná­šej střelbě horiac, sa srútil. Druhý po vo-vzdušnom boji prinútený bolsostúpiť juho­východne od Vonziersa. Tých, čo boli na lietadle, sme zajali. Nad Pont a Mouse-nom jeden nemecký letúň v boji s dvomi francúzskymi jednoho z nich sostreiil. Lie­tadlo medzi nemeckou a francúzskou fron­tou padlo horiace na zem.

Hlavné vodcovstvo.

Turecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná 21. sep­

tembra : Fronta pri Iraku. Dňa 19. m. zahájili

sme prekvapujúcu střelbu na tábor ne­priateľa, ležiaci s oboch strán rieky a na jeho motorové člny. Oficierov a mužstvo jednej nepriateľskej jazdeckej patroly sme zabili a ukoristili kone muníciou naložené. Jeden motorový čln sme potopili.

Fronta pri Datdanelách. Pri Anaforde niet nič nového. Pri Ari Búrnu sme 19. septembra namierili našu střelbu na dva body ležiace východne od Ari Búrnu. Do­siahli sme úplného úspechu a zavdali ne­priateľovi vážne ztráty. Nepriateľské delo­strelecké patroly sme zahnali. V ten istý deň bombardovali sme jednu pri Ari Búr­nu stojaciu nepriateľskú loď, na ktorej sme zapríčinili požiar. Taktiež trafili sme jednu vlečnú loď, čo bola pri dopravných lo­diach, vykladajúcich pri Kabatepe svoj ná­klad. Obidve lode utiahly sa smerom na ostrov Imbros. Na odseku Sedil Bahr ne­bolo zmeny. Dňa 20. septembra naše ana-tolské baterie s úspechom strielaly na Mortoliman, na nepriateľské vojsko pri Se­dil Bahri a na nepriateľské delostrelecké pozície pri Hissarliku. Nepriateľ strielal z ťažkých diel, ichž granáty vyvinovaly du­sivé plyny.

Na ostatných frontách nebolo zmeny. Hlavný stán.

Turecká úradná zpráva, vydaná 22. sep­tembra :

Fronta pri Dardaneldch. Na vidieku Anafordy střelba nášho delostrelectva za­príčinila 'požiar v nepriateľských, pred na­šim ľavým krídlom ležiacich zákopoch a v nepriateľskom tábore a trval požiar ten­to za dve hodiny.

Na odseku Ari Búrnu nepriateľ v noci na 21. septembra vyhodil mínu, ktorá uro­bila nepatrné škody. Opravili sme ich na­pochytre.

Na okolí Sedil Bahru nepriateľ 21. sep­tembra započal prudkú kanonádu na naše ľavé krídlo, sprevádzanú s hádzaním bômb. Naše delostrelectvo na střelbu odpovedalo a umlčalo nepriateľské batérie.

Dňa 20. septembra naša flota zahnala z černomorských prístavov na nakladanie uhlia tri ruské torpédovky typu Bystrij.

Na ostatných frontách významnejšej uda­losti nebolo.

Hlavný stán.

Ešte Ján Burian * V 173. Čísle „Slov. Denníka" uverejnený

dozvuk za Jánom Burianom podpísaný „slo­venským učiteľom" núti ma, aby som sa aj ja, Burianov sused a súveký priateľ jeho o-zval a tým nedorozumenie, ktoré otáznym dozvukom povstalo, odstránil.

Súhlasím s tým, že nebohý bol prvotried­nym učiteľom a zvláste vychovávateľom a a preto o tom,' žeby mu bol dakdo chýr robil, neviem. Že som aj čo kňaz, aj čo dl­horočný dekan jeho školy vedel uctiť si jeho

* Poneváč sme obe strany vypočuli, ďalšej de­bate o neb. Burianovi neposkytneme miesta. Red.

činnosť, svedčí tá okolnosť, že keď bol kan­didátom pre moju školu, zaujal som sa jeho vyvolenia ochotne vzdor tomu, že vtedy bol ešte miláčkom stoličnej, nám nepriateľskej strany a svedčia o tom zprávy o jeho zkúš-kach a pôsobení. Je pravda, že jeho články v „Rodine a Škole" mnohokrát mu boly za-zlievané, lebo ínosily ráz osobničkárstva, o-kamžitej nálady a súc z lokálnych jeho zku­šeností čerpané, nemalý tvoriť téma vše­obecnosti. Keď bojoval za mravné a hmotné povznesenie učiteľského stavu, konal len svoju povinnosť a v tom mal aj v kňažstve podporu, lebo on Školu od cirkve nikdy neod-lučoval, ale práve bol horliteľom za školu cirkevnú. Jeho ponosy čelily viac proti tým, ktorí nielen učiteľov ale aj kňazov len za svojich „bírešov" držia (veď ich platia) a cirkev považujú za slúžku svojich osobných a politických cieľov. Zpod vplyvu takéto o-slobodiť školu a cirkev bola jeho snaha, ktorú aj pri osamostatňovaní Vrútok do­kázal.

Najmenej však obstojí tvrdenie slovenského učiteľa, že Burian vzdal sa učiteľstva nie zo zdravotných príčin a história o chudej foto­grafii je len bájkou.

Burian hneď v prvé roky učiteľovania v Záturčl chorel na žalúdkový neduh (Pyrolus-stenose) a sám uznal, že následkom neriad-neho a príliš skúpeho stravovania sa. Z tej doby jeho fotografie predstavujú ho ozaj biednym a my sme ho práve preto volali záturčianskym Melanchtonom (ktorý bol tiež chudým) v protivé k Lutherovi (ktorý zase bol tučným a mal v Záturči tiež svojho pred­staviteľa). No zo svojho neduhu sa dosť skoro vyliečil, ale upadol do protivy a začal nápadne tučnieť, následkom čoho dostal ztučnenie srdca a ochabnutie čuvov, ponašsky „zlenivel". A len teraz na­stala jeho pravá bieda, pravda namy­slená. Neurastenia ho natoľko ovládala, že on, obor, bál sa všetkého, neopovážil sa spev viesť, dietky učiť, tak že za viac rokov upotreboval nedostatočných výpomocnikov. Seniorát na základe mienky jeho vlastného lekára upotrebil radikálny spôsob: upravil ho, aby si alebo povolal diplomovaného ná­mestníka, alebo aby sám učil. Vzdor tomu, že už vtedy mal odložených viac tisíc zla­tých, volil to druhé a učil zdarné ešte dlhé roky, pri čom však tučněl vždy viac a viac tak, že následky toho sa začaly zjavovať. Le­kári mu radili moc pohybu na čersť/om po­vetrí, ktorý v šk. učebnách nenajde. Vstúpil do manželstva so znamenitou osobou, zvyk­nutou správe hospodárstva, ktorej malá škol­ská zemička nezodpovedala. Dal sa tedy penzionovat a prevzal árendu na Vrútkach. Šťastné okolnosti na Vrútkach, ktoré vedel prospešné využitkovať, rozšafná manželka (sama v sebe už zlatý stĺp), ktorá nielen obnôžku doniesla, ale čo pilná včelka od svitu do noci aj sama pracovala, spôsobilý, že jeho, zo záturčianskej bedárie shospodá-rený značnější kapitál popri skromnosti, ba skúposti jeho vzrástol na pekný majetok tým skôr, že nemal starostí s výchovou dietok spojených.

Neviem, či Janoška vskutku mal pripo­menutý rozhovor s ním. Ale ak áno, Janoš­ka čo jeho priateľ od dětinstva mohol mať k tomu príčinu. Znal Buriana i pravý pôvod jeho „bohatstva" a len konal svoju povin­nosť, keď ho k obetivosti na ciele cirkevné (veď v to patrí i sirotinec a vôbec kultúrne ciele) povzbudzoval, lebo v tom ohľade žiaľ­bohu je potrebné povzbudzovať našich ma­jetných inteligentov. Burian však nemohol povedať: „Za čo? Vari za to, že ho cirkev vykořisťovala a biediť nechala?" (1) Tak povedať nemohol vediac, že ktíc a z čoho si prvé kapitále usporil a že my všetci podob­ní sme sviecam, ktoré svetiac samy hynú. Tým menej mohol svoju fotografiu ako dô­kaz ukazovať. Tú mohol len zo žartu upo­trebiť. Aj mne bol dal svoju chudú podo­benku z časov choroby, no akonáhle ztučněl a dal sa fotografovať, sám prišiel si toho ču-

1 dáka vymeniť primeranou. A to bolo dávno,

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Č išlo 181

ešte za časov jeho učitefovania, keď už mal ťažkosti pre otylosf a pre ktoré sa aj mne neraz ponosoval. Neznám farára, ktorého by bol s tou fotografiou nahneval; sú aj medzi kňazmi •*' ? aj tuční, dfa toho ako komu žalúdok uw. od biedy neni ani jeden kňaz ale ani uČiteíchudým kostlivcom, iba ak

-od trápenia a nehôd životných. Burian bol žartovnej povahy a preto

nie div, že dakedy si aj s tými, kto­rých chcel „vychovať", zažartoval, ve­diac, čim si ich môže získať a len tej­to jeho vlastnosti pripisujem možnosť nose­nia jeho fotografie z doby „melanchtonov-skej".

Ja kladiem veniec vďaky na čerstvý hrob znamenitého vychovávateľa a nádejem sa, že mravenčou pilnosťou nashromažďovaný maje­tok- pod správou rozšafnej manželky-vdovy nezostane kapitálom mŕtvym, zakopanou hři­vnou, o ktorej hovori aj žalmista: „Jistě tak pomíjí člověk jako stín, nadarmo zajisté kval-tuje se, shromažďuje a neví, kdo to pobere! ' Ale bude prameňom duševného blaha, kto­rého potôčky občerstvia nejeden utrápený dom a rodinu a tým zabezpečia nehynúcu pamiatku zosnulému s pokolenia na pokolenie.

Sused-kňaz.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

Balkán. Rumunsko pred rozhodnutím.

Grécko porobí potrebné kroky. Situácia na Balkáne sa málo zmenila ač-

práve v dôležitom smere. Dnešné zprávy o-znamujú, že v Bukarešti bola dôležitá pora­da, na ktorej minister vojny predostrel svoje válečné plány. Tiež grécka vláda uverejnila komuniké, že bude bdieť nad udalosťami aby porobila potrebné kroky. Všade vrie a očakáva sa skoré rozuzlenie dnešnej ne­istej situácie. Pozoruhodné je, že bulharský básnik Ivan Väzov a Genadíev, oba priate­lia Ruska uistili vládu Radoslavovu o svojej podpore.

Dnešné zprávy sú :

Situácia na Balkáne v nemeckom osvetlení.

Athénsky zprávodajca „Berliner Tageblattu" opisuje takto stav vecí na Balkáne: Je bez-pochybným, že na Balkáne sa chystajú dô­ležité udalosti. Jaseň roku 1915 posta vi bal­kánske štáty pred nové, ďalekosiahle udalosti. Keď sa Turecku i podarilo vystaviť na vý­robu munície dostatočné továrne a egyptskú frontu vlastnými silami dostatočne zásobiť, predsa nemožno srovnať s prestížou ústred­ných mocností, že by všetky styky s ich spojencami, ktorí sú pri Zlatom Rohu, malý záviseť od vôle a milosti Costinescovcov. Spojenie po suchej zemi s Carihradom patrí medzi najprirodzenejšie požiadavky ústredných mocnosti a Turecka.

Pre štvorspolok je otvorenie Dardaniel a obsadenie Carihradu otázkou života a smrti. Tie operácie, ktoré vedú spojené veľmoci od mesiacov pri Dardanelách, aby na smrť cho­rého ruského obra znovu na nohy postavili, netrpia odkladu, ak nechcú úplne stroskotať a chcú také pozície zaujať, ktoré môžu slú­žiť za novú bázu pre operácie jarné. Spo­jenci zbadaly, že Dardanely sú od mora ne­dobytné a že pre ich ciele zostal jedinný prostriedok, akcia z Trácie. Toto ich donú­tilo k tomu, že pri poslednom demarši siahli k úžasným prostriedkam.

Posledný demarš štvorspolku v Sofii, Niši a Athénách bol len prvým krokom väčšieho programu. Najväčšia časť telegramov o de-maršu došla cieľu gréckou cenzúrou len

j pozde alebo okyptené. Nikdy sa ku príkladu nezjavila v novinách tá, z anglického vysla­nectva vyšlá veľmi zaujímavá zpráva, že spojen­ci chceli dva, z osemdesiattisíc Francúzov a

' Angličanov pozostávajúce sbory pred francúz­skym vedením zkoncentrovaf, aby sa tieto spolu s Bulharmi hneď pohly proti Turkom, akonáhle by kabinet Radoslavov prijal na-

| bídky štvorspolku. Keby bolo bývalo Bul-í harsko súhlasilo, Grécko by naskutku dovo-* lilo bolo vysadenie, dvom sborom by boly

vynútili vysadenie v Solúni a Kavalu by boli obsadili v záujme Bulharska. Demarš sa zkončil, ako to štvorspolok vôbec nečakal.

| Srbsko bolo ochotné len územie na východ od Vardaru s Radovišfom, Istipom a Koča-navou vyprázdniť a rie ako to štvorspolok

j žiadal, celú Macedóniu po čiaru Egri Pa-] lanka- Monastýr, vyjmúc územie v okolí ; Ochridy a Presby, ktoré malý zostať po-

jítkami medzi Srbskom a Gréckom. Ale i I Grécko protestovalo proti každému teriotál-í nemu ústupku a Bulharsko ani za okamih \ nemyslelo na to, že prijme zúfalé návrhy j štvorspolku, ktorý bol síce i na to prichy-\ stany a ako sa veľmi z dobrého prameňa j dozvedám, vo svojej balkánskej akcii bude | napriek utrpeným neúspechom pokračovať.

Rímsky vyslanec Bulharska nevie o turecko-bulharskej smluve.

Zprávodajcovi „Tribuny" povedal rímsky \ vyslanec Bulharska, že nedostal žiadneho | úradného oznámenia o tom, že by bulhar-I sko-turecká smluva bola definitívne podpl-| saná a že kedy bude územie odovzdané. !. Toľko vie, že chýr o tom, ako by sa tak ! bolo stalo 19. septembra, nezodpovedal pra-\ vde a vie, že nové určovanie termínu je sa­li movoľným kombinovaním.

Bulharské lode povolali domov. „National Tidende" sa dozvedá zo Sofie,

že bulharské lode z ruských prístavov po­volali súrne domov.

Srbska prepusti celú Macedóniu. Z Mštt oznamujú cez Rím: V úzkom spo­

jení s najnovšími udalosťami započaly sa no­vé vyjednávania medzi Pasii m a ruským vyslancom. Pašič sa radí o tom, či by sa ne­bolo možné s Bulharskom nasledovne vy­rovnať : Srbsko prepustí Bulharska celú Ma­cedóniu s tou podmienkou, že toto územie, ačpráve by patrilo pod bulharský protekto­rát, dostalo by autonómiu. — Aký výsledok malo vyjednávanie, o tom ešte nepřišly zprávy.

Dôležité porady v Bukarešti. Z Bukareštu oznamujú : Poď vedením mi­

nisterského predsedu Bratí na bola dôle­žitá mihisterská porada, ktorej sa súčastnili nielen všetci ministri, ale i predsedovia ko­mory a senátu. Porada ministrov bola veľmi hlboká. Bratianu a zahraničný minister Po-rumbaru podali informácie o zahraničnej si­tuácii. Minister vojny predostrel vojenské o-patrenia a plány Rumunska. Ministerská rada poverila Bratiana, aby v súrnom o-známení referoval korune o uzavretiach a žia­dal privolenie kráľovo. Vypovedali, že pred tým nežli by navrhli kráľovi výsledné roz­hodnutie, požiadajú ho o svolanie novej ko­runnej rady. — Je pozoruhodné, že niektoré časopisy daly tejto zprávě titul: Rumunsko na prahu rozhodnutia.

Stanovisko Grécka. „Agence ď Athénes" prináša toto komu­

niké : Vláda spokojne pozoruje vývoj uda­lostí a urobí poriadky, ktoré budú vyžado­vať okolnosti, aby bola pripravená proti každej možnosti. Medzi kráľom a Venizelo-som a štábom panuje úplná shoda.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

Napísal Aliquis, strán 392, cena knihy i s poštovným K 2-20, rekomandovane o 25 hal. viac.

Dej románu tohoio odohráva sa v prítomnosti a spracovaný je vefmi pútavým spôsobom.

Objednat možno v každom kníh­kupectve ako i v Budapeštian-

I- skom naklad, spolku úč spol., Budapešť, VIII., Mária ul. 15.

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vyda­nia mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišfa za K 1*25, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišfa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišfa za 80 hal.

Všetky 4 mapy za vopred poslaný ob­nos rekomandovane za K 4*30, na dobierku

za K 4*50 zasiela

Budapeštiansky nakla­datelský spolok úč. sp., Budapešf, VIII., Mária ul. 15.

j N a j l e p š í m d a r o m ill = pre dietky z^^z i j e dobrá kniha. m

Odporúčame Vám nasledovné spisy: Srdce. Napísal Ed. Amicis . . . . K MO

III Povesti a bájky K 110 j | | Andersenové poviedky K 2-40 ii Robinson Cruose K 160

III Nový vinšovuik K —-70 |1| Malý dopisovateľ K —-53

Zlaté perličky K —-40 III Slovenský gratulant K —"45 {íl Rečňovanky K 1-20

Slovenské hádky K —37 III Slovenský anekdotár K —-35 III Prostonárodné slovenské povesti

9 sošitov, 1 sošit po K —-65 III Povesti z Tatier, I. sväzok . . . . K 1-60

„ „ , II. sväíok . . . . K 130 Pekné kvietky pre pilné dietky . . K —55

II Martin Rebrina a jeho chodníky . K —-15 III Obrázkové slov. povesti 3 sošity,

1 sošit po K —-55 III Pohádky. (Napísal Mikšíček) . . . K —-85 III Mikuláš Aleš mládeži . . . . . .K 110

Zornička, ročník I, ÍL, IV. a V. brož. Ill po K 2-20, viaž. po K 3 — || Radosti malučkých vo 24 obrazoch J s veršíkami K 2-60 III Tisíc a jedna noc, L sošit . . . . K 130

I V cenách zarátané sú už poštovné trovy. Knihy tieto dostať za vopred poslaný

II obnos alebo na dobierku v knihkupe III ctve Budapeštianskeho nakladateľského |j spolku úč. sp , Budapest, VIII,, Mária u. 15.

Tamtiež možno dostať aj ostatné slovenské a české knihy. — Pýtajte si soznam zdarma. A L « Í . . U » ^ /S J * f v . m a ceske kniny. — Fytaite si soznam zaarma. t

Obetujte na Červeny kríz! j jL= = = = =i= =l j= = = = = = = = = j Tlačou kníhtlačiarne Budapeštianskeho nakladateľského spolku účastinársícej spoločnosti, Budapešť, VIII., Maria-u. 15.