vojenské osobnosti dejín slovenska 1939 – 1945 · 1938 prezentovaný na vykonanie činnej voj....

286
Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945

Upload: doanngoc

Post on 04-Jun-2018

264 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

  • Vojensk osobnosti dejn Slovenska

    1939 1945

  • FRANTIEK CSFALVAY a kolektv:

    Vojensk osobnosti dejn Slovenska

    1939 1945

    VOJENSK HISTORICK STAV

    Bratislava 2013

  • Vojensk historick stav Bratislava, 2013www.vhu.sk

    Autori: PhDr. Igor Baka, PhD., Mgr. Milena Balcov, doc. PhDr. Jozef Bystrick, CSc., PhDr. Frantiek Csfalvay, CSc. (vedci autorskho kolektvu), pplk. Mgr. Miloslav aplovi, PhD., Mgr. Peter Chorvt, PhD., Ing. Peter Krajrovi, Mgr. Peter Kralk, pplk. vv. Jn Lichner, Mgr. Alexej Maskalk, PhD., Mgr. Marek Meko, M. A., PhD., Dr. Pavel Minak, CSc., Ing. Milan Ondru, Dr. Imrich Purdek, Mgr. Mria Stanov, Mgr. Boena eov, PhDr. Pavel imuni, CSc., PhDr. Jan taigl, CSc., Michal tefansk, CSc., pplk. vzl. PhDr. Peter umichrast, PhD., Mgr. Jana Tulkisov, PhD., Mgr. Jana Zakov, PhD.

    Recenzenti: PhDr. Slavomr Michlek, DrSc.PhDr. Stanislav Miev, PhD.

    Jazykov redaktorka: Mgr. Mria Stanov

    Fotografie: Vojensk historick stav Vojensk historick archv Bratislava; Vojensk stedn archiv Vojensk historick archiv Praha; Archv Mzea SNP Bansk Bystrica, Vojensk archv Centrlna registratra Trnava, Slovensk nrodn kninica Literrny archv Martin, Slovensk nrodn kninica - Nrodn biografick stav Martin a osobn zbierky autorov.

    ISBN: 978 80 89523 20 7

    Poznmka vydavatea:Pri zostavovan knihy boli pouit fotografie zvyie uvedench archvov afotografie zo zbierok uvedench autorov. Za text avyuitie fotografi vpublikcii nes zodpovednos autori knihy.

    Vetky prva vyhraden. iadna as knihy nesmie by reprodukovan, uchovvan velektronickom informanom systme alebo rozirovan elektronicky, mechanicky fotokpiami i inm spsobom bez predchdzajceho psomnho shlasu majiteov prv.

    Nzvy askratky intitci, vojenskch jednotiek atvarov, medail avyznamenan, ako aj miestne nzvy boli pouit aj vpvodnom dobovom tvare, resp. vznen zauvanom vdanom obdob anie vdy zodpovedaj dnenm pravidlm slovenskho pravopisu. Vojensk hodnosti, aj vskrtenom tvare, s uvdzan vpodobe, ktor zodpoved uzkonenej forme vprslunom historickom obdob.

    pracTextov rmeeke-ISBN: 978 - 80 - 89523 - 27 - 6

  • 7

    vod

    Vojensk remeslo a vojensk umenie vzniklo u pred niekokmi tiscroiami. Menie i vie spoloenstv ud sa odve-ky zdokonaovali vbojovej alebo vojenskej innosti za elom brni sa pred nepriateom, alebo dobja nov zemia. Masy ozbrojencov bolo potrebn jednak naui tomuto remeslu, jednak ich vies akoordinova vo vch zrkach snepriateom, o viedlo u vstarovekch armdach kvzniku vojenskej truktry, ke na ele mench i vch skupn ozbrojencov stli ich velitelia dstojnci. Pvodne sa regrutovali znajlepch anajsksenejch bojovnkov. Neskr sa ukzalo, e nielen bojovnkov treba vies acvienm pripravi naboj, ale treba vykoli aj tchto dstojnkov. Vznik rznych vojenskch kl, ktor poskytli potrebn poznatky frekventantom od najniieho stupa velenia a po najvyie, mono datova u pred stroiami.

    Dstojnci boli vkadej dobe oporou reimu, ktor ich potreboval i u vdobe mieru alebo vo vojne. Boli zamestnancami reimu takisto ako radnci, alebo in profesn skupiny. Pretoe politika mala vdy prioritu pred vojenstvom (panovnci, politici urovali innos vojakov), vojaci boli zva iba vykonvatemi prkazov politikov. Vojaci svojm podriadenm zstojom tvorili oporu reimu. Sluba reimu vak bola aj slubou vlasti, tzn. poslun plnenie prkazov a rozkazov v rznych historickch obdo-biach znamenalo vlastne slubu vlasti. Takto chpeme aj poslanie vojenskho remesla, pokia to nepresiahlo vojensk pravidl anesmerovalo proti udskosti acivilnmu obyvatestvu.

    Vpredkladanej prci sa pe ostovkch slovenskch a inonrodnch dstojnkov, ktorch psobenie sa nejakm spso-bom dotka vojenskch dejn Slovenska vrokoch 1939 1945. Toto obdobie chpeme jednak ako vojensk dejiny zemia Slovenska aSlovkov psobiacich na Slovensku alebo Slovkov innch mimo zemia Slovenska. Vzhadom na to, e vtomto obdob sa Slovensko stalo aj priamym frontovm bojiskom druhej svetovej vojny, do publikcie sme okrem Slovkov slia-cich vslovenskej armde, ako aj bvalch slovenskch vojakov, ktor sa potom preslvili vzahraninom vojenskom odboji, vpartiznskom hnut na Slovensku alebo vzahrani, zaradili aj niekokch generlov (sovietskych, nemeckch, rumunskch amaarskch), vojsk ktorch sa zastnili vojenskch operci na zem Slovenska.

    Autori si plne uvedomuj, e predloen prca je prvou, ktor veda seba zarauje osobnosti, ktor pvodne slili vjednej armde, ale neskr psobili na opanej strane, mme na mysli dstojnkov slovenskej armdy, ktor sa zapojili alebo nezapo-jili alebo nemali monos sa zapoji do Slovenskho nrodnho povstania. Rovnako sme zaraovali aj zahranin vojensk osobnosti, bez ohadu na to, na ktorej strane ich vojsk bojovali. Publikovan encyklopdia ich iny nechce ani heroizova, ani dehonestova, jej cieom bolo predovetkm zachyti kreovanie ich vojenskej kariry azastvanie konkrtnych pozci. Vjed-notlivch portrtoch sme obili rodinn vzby, zamerali sme sa na karirny postup, dosiahnut vojenskoodborn kvalifikciu, na bojov nasadenie alebo odbojov innos.

    Prca je limitovan zviacerch hadsk. Predovetkm sa treba zmieni omonosti vberu, ktor bol predovetkm ovplyv-nen prstupnou pramennou bzou, zdrojmi poznatkov kjednotlivm osobnostiam. Pozornmu itateovi urite neunikne, e vpublikcii absentuj desiatky vznamnch vojenskch osb. Tto skutonos, m, ia, prozaick dvod, ato, e sa doteraz autorom nepodarilo zska onich materily. alou aoproti klasickm biografickm i inm encyklopdim nezvyajnou rtou publikovanej prce je (ne)poznanie ivota mnohch osobnost po roku 1948 (uniektorch ani po roku 1945), dokonca asto chba aj dtum mrtia. Napriek neplnm ivotopisom sme mnoh tieto osobnosti do publikcie zaradili so zmienkou otom, e oich alch osudoch nemme informcie. Dfame, e ete ij potomkovia alebo prbuzn dotynch osobnost, ktor nm nae nedostaton informcie doplnia. Za ich prpadn pomoc vopred akujeme.

    Hesl s truktrovan nasledovne: na zaiatku hesla je priraden fotografia dotynej osobnosti (umnohch sa nm ne-podarilo fotografiu zaobstara) auveden najvyia vojensk hodnos a funkcia, ktor dotyn osobnos zastvala poas rokov 1939 1945. Na prpadn vzby na innos inch osobnost nachdzajcich sa v publikcii upozorujeme pkou (). Po textovej asti o ivote ainnosti osobnost nasleduje zoznam vyznamenan, poda monosti snzvom voriginlnom jazyku, v ztvorke s dtumom udelenia, pokia sa nm podarilo zisti. (Otznik za nzvom vyznamenania v ztvorke znamen, e nepoznme dtum udelenia.) Uniektorch osobnost sme zspornch (priestorovch) dvodov uviedli len vyznamenania za obdobie rokov 1939 1945. Na konci kadho hesla sa nachdza zoznam literatry aprameov, na niektorch miestach aj internetovch.

    Nakoniec ete nieo kskratkm. Jednotliv hesl sa psali so zachovanm veobecnej zsady encyklopedickej literatry opouvan najviac dvoch skratiek idcich za sebou. Kee vojensk organizmus bol hlboko truktrovan, navye disponuje snesmierne vekm potom osobitnch jednotiek, zariaden at., je tch skratiek pre benho itatea mono privea. Vyp-sanm celch nzvov vojenskch kl, zariaden alebo funkci preich ast vskyt by vak text nemerne narstol, a preto sme kvlispore priestoru pristpili kpouvaniu skratiek. Na konci diela sme zaradili zoznam pouvanch skratiek a zoznam archvnych prameov aliteratry. Dfame, e tieto zoznamy itatea dobre zorientuj.

    Predloen prca je vsledkom niekokoronho silia vedeckch a odbornch pracovnkov Vojenskho historickho stavu. Autori veria, e tto publikcia blim poznanm ivotnej drhy (alebo aspo karirneho postupu ainnosti vobdob 1939 1945) vych a vznamnejch slovenskch dstojnkov, ako ajniektorch zahraninch vojenskch osobnost, prispeje ktoko poadovanmu zaudneniu najm vojenskch dejn Slovenska, k lepej orientcii itatea aobohat jeho poznanie onesmierne zloitom obdob rokov 1939 1945.

    Frantiek Csfalvayvedci autorskho kolektvu

  • VOJENSK OSOBNOSTI DEJN SLOVENSKA 1939 1945

    8

    BEL, Vojtechstotnk automobilovho vojskaslovenskej armdy, vedci automo-bilovej sluby velitestva III. taktickej skupiny

    * 9. 2. 1911 Pieany, ? 4. 1945 asi Mauthausen

    V rokoch 1929 1933 tudoval na Priemyslovej kole strojnc-kej vKoiciach. Po absolvovan DZ automobilovch jednotiek bol vmarci 1934 prevelen do aut. roty 15 vTrenne. 5. 1. 1935 bol poven na ppor. 31. 8. 1935 ho pridelili zbrojnej slube do dpl. 9 vNitre. Vobdob od 1. 10. 1935 do 30. 6. 1936 absolvoval kurz pre dstojnkov tech. zbroj. vzbrojnom uiliti vPlzni. 1. 8. 1936 bol poven na por. tech. zbroj. 23. 8. 1937 bol pridelen Zbrojnmu technickmu radu 1 vPlzni. Po vzniku Slov. ttu sa stal prednostom distribunej sk. aut. vojska na HVV vBratislave. 1. 1.1940 bol poven na npor. aut. vojska a1.1. 1942 na stot. aut. Po prepadnut ZSSR psobil aj na vchodnom fronte. Poas sluby vZD spolupracoval so stot. J. Nlepkom ainmi dst. vodboji. Neskr psobil na Voj. sprve MNO. 25. 8. 1944 spolu spplk. M. Markom osobne zabezpeoval prevoz Dr. Vavra ro-bra zTrenianskych Teplc do Banskej Bystrice. Po vypuknut Po-vstania bol pridelen Velit. obrannej oblasti 1 ako prednosta au-tosluby. Po reorganizcii 1. s. arm. bol zadelen do III. TS svelit. vo Zvolene ako vedci aut. sluby. Po evakucii Zvolena na konci oktbra sa dostal do zajatia. Podarilo sa mu ujs avrtil sa kman-elke do Piean. Tu bol op zatknut a odovzdan Nemcom. Vnoci z31. 3. na 1. 4. 1945 bol poslednm transportom odvlee-n do koncentranho tbora Mauthausen vRaksku, odkia sa u nevrtil. Po vojne bol poven na kpt., mjr. anakoniec pplk. in memoriam. Vyznamenania: Rad Slovenskho nrodnho povstania I. tr. in memo-riam (1945), eskoslovensk vojnov kr 1939 (1945). Literatra apramene: JABLONICK, J.: Povstanie bez legiend. Bratisla-va 1990; JABLONICK, J.: Samizdat oodboji 2. lnky atdie. Bratislava 2006. JABLONICK, J.: Z ilegality do povstania. (Kapitoly zobianskeho odboja). Bratislava 1969; Vojensk osobnosti eskoslovenskho odboje 1939 1945. Praha 2005, s. 13-14. BLS 1, s. 18; SBS 1, s. 26. VAVHA Praha, Zb. KvL.

    (I. Baka)

    ABERLE, Frantiekpodplukovnk hospodrskej sprvyprednosta 4. oddelenia intendancie MNO

    * 21. 4. 1884 Hrochov, okr. Litovel ??

    Ako externista absolvoval tri triedy niej relky svyuovacm ja-zykom nem. vGyri. Na vykonanie voj. prezennej sluby nastpil 11. 10. 1902. Po jej absolvovan ho 1. 8. 1914 prijali do raksko--uhorskej arm. v hodnosti por. tovnctva, kee rok predtm zloil skku z voj. tovnctva. Zastnil sa bojov v 1. svetovej vojne na rus. fronte, do roku 1916 najprv ako likvidan dst.

    vponej nemocnici, od 27. marca 1916 ako prslunk intendancie 25. zboru.Po vzniku SR sa prihlsil do innej sluby aako npor. tovnc-tva bol pridelen strednmu ponmu skladiu vBystrovanoch. Zastnil sa bojov proti ma. armde vroku 1919 ako likvidan dstojnk del. pl. 2 vLuenci, neskr vLeviciach. Po krtkom p-soben vo Voj. invalidovni vTrnave, vtedy dislokovanej vJozefove apri intendancii 7. pd, bol 1. 11. 1920 poven na kpt. hosp. slu-ieb a27. 3. 1920 pridelen Posdkovmu velitestvu Bratislava, kde psobil a do preloenia do vsluby 2. 4. 1927.Vroku 1938 bol zdvodu mobilizcie 24. 9. 1938 prezentovan na vykonanie innej voj. sluby. Po Mnchovskej dohode bol nsled-kom demobilizcie vdecembri prepusten zarm. Po nadobudnut slov. ttneho obianstva 14. 3. 1939 bol reak-tivovan a10. 5. 1939 bol povolan do innej voj. sluby vslov. arm. apremiestnen kMNO, kde psobil ako prednosta 4. odd. intendancie a do prepustenia do pomeru mimo innej sluby 31. 3. 1944 vhodnosti pplk. hosp.

    Vyznamenania: Pamtn medaila (1940).

    Literatra apramene: VA-VHA Praha, Zb. KvL.

    (P. Kralk)

    ADAM, Frantiekkapitn tonej vozbyvelite improvizovanho vlaku tefnik 1. s. armdy na Slovensku

    *4. 10. 1915 Roava13. 4. 1992 Roava

    VRoave absolvoval udov kolu (1921 1925) arelne gym-nzium (1925 1933), vKoiciach DPZ (1933 1935), vHrani-ciach na Morave VA (1936 1937). Nsledne bol prijat za dst. zpovolania. Po vzniku Slovenskho ttu vmarci 1939 bol prijat do slov. arm. apridelen na aut. oddelenie 3. div. vPreove ako pomocnk na evidenciu motorovch vozidiel. V jni 1939 bol ustanoven za vel. mnometnej akannovej aty vo vcvikovom stredisku vKamenici n/Cirochou, mesiac nato prevzal velenie sa-motnho vcvikovho strediska. Od 1. 12. 1939 psobil ako vel. roty doprovodnch zbran vMichalovciach ak1. 1. 1940 bol po-ven na npor. pech. Vpriebehu roka absolvoval vodisk kurz pre vetky kategrie avcvik pre KPV alafety. Zaiatkom oktbra 1940 bol vTurianskom Sv. Martine menovan za vel. 5. roty KPV. Jednotku, ako sas motorizovanho p. pl. 20, viedol vobdob od 24. 6. 1941 do 5. 3. 1942 na vchodnom fronte v rmci slov. rchlych jednotiek. Po nvrate domov sa stal vel. 4. roty KPV, od mja 1942 tbnej roty PV aod jna 1942 predseda voj. spr-vy budov. 1. 1. 1943 bol poven na stot. tv. Nsledne psobil postupne ako vel. 6. roty KPV, op vel. tbnej roty pluku aod 1. 7. 1944 znovu ako vel. II. prporu KPV. Po redislokcii jednot-ky na vchodn Slovensko nadviazal spojenie s partiznmi. Po vypuknut Povstania preiel do Slanskch vrchov a31. 8. 1944 sa nsledne pridal kpart. skupine apajev, vrmci ktorej neskr bo-joval voddiele Bohdan Chmenickyj. tb skupiny ho ustanovil za vel. jej tankovch sl. Organizoval obranu Hermanovskej doliny. 4. 9. 1944 zahnal postupujcich Nemcov od Hermanoviec, po ich rozhodujcom toku otri dni neskr zabrnil obkeniu oddielu aspene organizoval stup do okolitch lesov. Rozpadu skupiny vak nezabrnil, na o 13. 9. 1944 odiiel na povstaleck zemie

  • 9

    k1. s. armde 21. 9. 1944 bol ustanoven za vel. improvizovan-ho pancierovho vlaku . 1 Gen. M. R. tefnik. Pod jeho vede-nm boli viackrt podniknut njazdy na nepriatesk predn lnie apodporen toky vojakov apartiznov. Osdka vlaku zasiahla po prvkrt do bojov 5. 10. 1944 pri Starej Kremnike, kde presnou del. pabou podporila protitok povstalcov. Vlak spene zasiahol do bojov aj pri iari n/Hronom, Jalnej, Hronskej Dbrave, 18. 10. 1944 pri Krupine adva dni nato aj pri Dobrej Nive, kde sa vraznou mierou podieal na zastaven nepriateskho postupu. 25. 10. 1944 osdka vlaku pod jeho velenm ako posledn opustila Zvolen, pre-sunula sa do Ulmanky, odkia po znehodnoten vetkch zbrao-vch systmov azariaden vlaku prela na part. spsob boja. Po prechode povstalcov do hr bojoval vpart. sk. Za slobodu Slova-nov vpriestore Martinskch h, neskr sa ukrval vDiviakoch, kde si lieil zpal chrbtovch nervov. 23. 1. 1945 sa pridal kpart. skupine mjr. V. ingora, kde psobil a do svojej prezentcie v1. SAZ vPoprade 16. 4. 1945 ako vel. jednej zpodskupn. Po pri-znan hodnosti kpt. tv. krtko pracoval v4. odd. zboru, km kon-com aprla neprevzal velenie 8. batrie 6. del. pl. 4. s. samostatnej brigdy. Sou absolvoval boje vMinole, Polome, pri Hrozenkove avo Valaskom Mezi. Po skonen vojny psobil ako uite na Delostreleckom uiliti v Olomouci, nsledne striedavo psobil v4. tank. brig. vMartine, 4. protitankovej del. brig. vMalackch. Zvznamnejch velit. funkci zastval post vel. DZ tank. vojska vMartine, od jla 1952 vel. del. avel. del. strelnice, od janura 1955 sprvca VVP avel. protilietadlovej strelnice vKamenici n/Cirochou, od mja 1965 a do prepustenia do zlohy vdecembri 1970 n. Okresnej vojenskej sprvy vRimavskej Sobote. Vrmci s. armdy dosiahol hodnos plk. del. (17. 7. 1954 ).

    Vyznamenania: Pamtn medaila Za obranu Slovenska v marci 1939 (1939); Za zsluhy (1941), Pamtn odznak I. st. (1942), Za hrdinstvo II. tr. (1942); eskoslovensk vojnov kr 1939 (1945); Rad Slovenskho nrod-nho povstania I. tr. (1947); Za zsluhy oobranu vlasti (1955); Pamtn me-daila (1964); Rad ervenej hviezdy (1969).

    Literatra a pramene: VELAN, H.: O vzniku a psoben povstaleckch pancierovch vlakov. In: Sbornk Nad Tatrou sa blska ... Praha Bratisla-va 1946, s. 167172; KME, L.: Povstaleck pancierov vlaky. Zvolen 1974; KULAK, K.: Pancierov vlaky vSlovenskom nrodnom povstan. In: Zbor-nk Mzea SNP, . 5, 1980, s. 159167; ESNP, s. 15; TEFANSK, V.: Armda v Slovenskom nrodnom povstan. Bratislava 1984; KLUBERT, T.: Obrne-n jednotky vSlovenskom nrodnom povstan. Nov Mesto nad Vhom 2007, reg. VAVHA Praha, Zb. KvL aKmL; VHA Bratislava spomienka F. Adama, Z X-139, 491; ABS R Praha 107-46-4/100104.

    (A. Maskalk)

    ADAMEC, Karolnadporuk tonej vozbypobonk velitea Pluku tonej vozby na vchodnom Slovensku

    * 24. 1. 1914 Bziny, okr. Doln Kubn ??

    Po absolvovan relneho gymnzia s maturitou a maturity na uiteskom stave, vykonal vr. 1937 1939 voj. prezenn slu-bu, poas ktorej od 1. 10. 1937 do 30. 4. 1938 absolvoval DPZ 15. divzie vTrenne. Do slov. arm. ho prijali 15. 2. 1940 vhod-nosti por. pech. apridelili kPV vMartine, kde vykonval funkciu vel. mot. kannovej aty. Od 28. 6. 1941 sa zastnil aenia proti

    ZSSR ako vel. aty KPV avelite akej roty KPV vzostave pe-ch plukov 20 a21 RD. 1. 1. 1942 bol poven na npor. tv. Po nvrate zpoa 8. 6. 1942 bol II. plukovnm pobonkom aobran-nm referentom, 3. 8. 1944 sa stal pobonkom velitea PV na vchodnom Slovensku. Poas SNP sa zapojil do nrodnho boja za oslobodenie v rmci part. brig. apajev, od 29. 10. 1945 do 21. 1. 1945 sa zdriaval urodiny vTur. Sv. Martine, od 22. 1. 1945 do 30. 4. 1945 vykonval slubu vpracovnej jednotke Pionierskej stavebnej skupiny, potom sa niekoko dn skrval u rodiny. Do s. armdy sa prihlsil 4. 5. 1945 vTur. Sv. Martine, prijat bol 21. 5. 1945 austanoven do funkcie N IV. pech. prporu. 15. 7. 1945 bol pridelen k 4. (14., 24.) tank. brig., vykonval funkciu vel. roty, 1. 3. 1946 bol poven na kpt. tank. vojska. Od konca roku 1946 vykonval funkciu mobilizanho referenta 24. tank. brig. aod 15. 10. 1948 sasne funkciu vel. nhradnho prpo-ru. 12. 1. 1949 bol zbaven funkcie, 15. 4. 1949 premiestnen k 11. tank. brig. Ddice uVykova azaraden do nhradnej roty.

    Vyznamenania: Pamtn medaila Za obranu Slovenska v marci 1939 (14. 3. 1940), Za hrdinstvo 3. stupa (28. 3. 1942), Za hrdinstvo 2. stupa (10. 5. 1942), Za hrdinstvo 3. stupa aPamtn odznak za aenie proti SSSR I. stupa (25. 1. 1943), Vojenn vazn kr V. tr. bez meov (14. 3. 1944).

    Literatra apramene: VA-VHA Praha, KvL, VA-CR Trnava, KmL

    (P. Krajrovi)

    ADAMICA, Antonpodplukovnk pechotyvelite peieho pluku 2 vTrenne

    *2. 1. 1891 Rajec, okr. ilina ??

    Po skonen relneho gymnzia smaturitou sa 11. 8.1910 pod-robil odvodnmu konaniu. Na vykonanie voj. sluby bol prezen-tovan 8. 10. 1910 vII. ponej rote vhodnosti peiak. Na slob. bol poven 25. 4. 1911. Po dovolenke 1. 7. 1912 bol op prezen-tovan na pokraovanie innej sluby aod 16. 9. 1912 nastpil koddielu IV. vTrenne, kde bol 21. 12. 1912 poven na des. Po poven na rtn. 1. 9. 1915 nastpil do kadetskej koly pre pechotu vBudapeti. Vase tdia bol 1. 5. 1916 poven na prp., nsledne menovan na por. aod 1. 2. 1918 npor. Dom 1. 1. 1919 odiiel do vsluby. Uznesenm krneho vboru I. sto-lice mu bola 14. 7. 1938 odat hodnos npor. pech. v. v. adom 1. 8. 1938 nasledovalo prepustenie zbrannej moci. Amnestiou MNO mu bola 18. 8. 1939 priznan voj. hodnos npor. snsled-nm reaktivovanm azrove nastpil kp. pl. 8 kpomocnej rote. Dom 1. 12. 1939 nasledovalo jeho ustanovenie do funkcie vel. vcvikovho tbora vKamenici nad Cirochou. Sinnosou od 1. 8. 1940 dosiahol hodnos stot. pech. aod 1. 10. 1940 nastpil k tbnej rote p. pl. 6 . Dom 1. 7. 1941 bol poven na mjr. pech, 1. 1. 1942 na pplk. pech. avseptembri 1942 nasledovala vldou Slovenskej republiky amnestia za politick trestn iny. Do Pracovnho zboru MNO bol preloen od 30. 4. 1943 apre-miestnen kVchodnej pracovnej skupine, kde od 1. 10.1943 na-stpil kpracovnmu pr. 6 aodtia 31. 1. 1944 kpracovnmu pr. 3 vSabinove. Vr. 1944 1945 bol vel. peieho pl. 2 vTrenne. R. 1945 nebol prevzat do s. brannej moci astal sa voj. penzistom. Zrove mu bolo zruen povenie na mjr. applk. pechoty.

    A

  • VOJENSK OSOBNOSTI DEJN SLOVENSKA 1939 1945

    10

    Vyznamenania: Pamtn medaila (14. 3.1940) Kr svetovej vojny 1. stupa (15. 7. 1941), Vojensk vazn kr IV. stupa (marec 1944).

    Literatra apramene: VA-VHA Praha, Zb. KvLhttp://www.kvhbeskydy.sk/index.php/2009/06/21/poslanie-a%C2%A-0vyznam-vi-robotneho-praporu-pracovneho-zboru-v%C2%A0cemer-nom/ - (24.2.2011)

    (M. Ondru)

    ADAMOVSK, Jliusmajor pechotyvelite II. prporu peieho pluku 2

    * 13. 3. 1904 Preov ??

    Vrodisku postupne absolvoval obecn kolu (1910 1914), re-lne gymnzium (1914 1918) iuitesk stav (1920 1924). Nsledne bol prezentovan pri p. pl. 37. Po absolvovan DPZ vKoiciach vrokoch 1924 1925 vykonval vPreove uitesk prax, vroku 1932 vak absolvoval vKoiciach kurz pre dst. el. vojska. Po vzniku Slov. ttu sa rozhodol pre voj. povolanie a26. 8. 1939 bol vhodnosti npor. pech. prijat za dst. zpovolania apridelen koperanmu odd. HVV.Po spenom absolvovan kurzu pre aktvnych dst. pech. vPe-zinku bol v novembri 1940 pridelen ako referent na 16. odd. MNO, priom u vpriebehu trvania kurzu bol poven na stot. pech. (august 1940). Koncom decembra 1940 bol premiestnen kvelit. 2. div., najprv ako prednosta osobnho odd. ahne od janura 1941 ako vel. kannovej roty. Poas svojho prvho po-bytu na vchodnom fronte (29. 7. 1941 26. 10. 1942) psobil na tbe ZD, po nvrate zpoa bol vdecembri 1942 ustanoven za vel. vcvikovej sk. p. pl. 2. Poas druhej frontovej sluby na vchodnom fronte (11. 6. 11. 12. 1943) velil II. prporu p. pl. 101. Jeho agilnos aefektvnos pri protipartiznskych akcich mu vyniesla nielen povenie na mjr. pech. (jl 1943), ale aj rad vyznamenan. Zaiatkom janura 1944 bol nakrtko ustanove-n za I. pobonka velitea p. pl. 2, avak od konca mesiaca u psobil ako vel. vcvikovho pr. pl. asasne vel. tefnikovch kasrn vTrenne. Na front sa vrtil ete ako vel. II. prporu p. pl. 2 (mj september 1944), po nvrate sa vak do SNP nezapojil. 11. novembra 1944 sa op nakrtko vrtil do funkcie I. pobo-nka velitea p.pl. 2, aby bol zaiatkom janura 1945 preloen do vsluby.Vmji 1945 bol prijat do s. armdy ahne voktbri nast-pil na vykonvanie voj. sluby. V krtkom ase stihol zastva funkcie vel. II. prporu p. pl. 39, doasnho vel., resp. ZV p. pr. 39 aod 15. 12. 1945 doasnho velitea p. pr. 45. Vzhadom na jeho nezapojenie sa do odboja bol vak prijmacou komisiou vopa-kovanch previerkach vo februri 1946 prepusten do pomeru mimo inn slubu.

    Vyznamenania: Pamtn medaila Za obranu Slovenska v marci 1939 (1940); Za hrdinstvo 3. st. (1942), Za hrdinstvo 2. stupa (1942), Verdien-stkreuz des Ordens vom Deutschen Adler mit dem Stern (mit Schwerter) 3. Klasse (1943); Za zsluhy (1943); Vojenn vazn kr IV. triedy (1944).

    Literatra apramene: VA-VHA Praha, Zb. KmL aKvL.

    (A. Maskalk)

    ACHIMSK, Jnnadporuk tonej vozbyvelite tankovej roty 1. s. armdy na Slovensku

    *24. 6. 1912 Prbovce, okr. Tur. Sv. Martin 16. 2. 1970 Roava

    Pochdzal z mlynrskej rodiny, v Martine absolvoval obchodn akadmiu avTrenne DZ pechoty ahospodrskej sluby. Dst. zpovolania sa stal 1. 8. 1939. 15. 5. 1940 bol premiestnen kPV vMartine, kde konal slubu postupne ako II. pobonk vel. pl. apo-sdkov dst., od 16. 8. 1940 ako vel. aty tankov. Vobdob 6. 9. 1942 13. 4. 1943 sou psobil vzostave p. pl. 102 na vchodnom fronte, kde sa vrmci ZD vpriestore junho Bieloruska podieal na protipartiznskych akcich, myselne si vak ponal zdranlivo. 1. 1. 1943 bol poven na npor. tv. austanoven za vel. 2. tanko-vej roty, ktor sa vpolovici roka 1944 stala sasou Ponej jednotky PV vnovosformovanej Vchodoslovenskej armde. Po prchode na vchodn Slovensko nadviazal kontakty spartiznmi. Ete pred vypuknutm Povstania bola jeho rota vyslan potlai part. hnutie na Spii, pri presune sa vak 29. 8. 1944 pridala kpovstalcom vle-voskej posdke. 31. 8. 1944 sa podieal na zastaven Nemcov pri Spiskej Sobote, s jednotkou potom bojoval proti postupujcim okupanm vojskm pri Poprade Kvetnici, kde boli najm jeho zsluhou toiaci Nemci naas odrazen. Poas nonho boja, kto-r sa odohral z2. na 3. 9. 1944, spene kryl stup povstaleckch jednotiek. S jednotkou sa potom 5. 9. 1944 zastnil spenho protitoku na Telgrt, ako ijeho nslednho dobytia. Dleit lo-hu tie zohral pri odran nem. protitokov poas nasledujcich dvoch dn. Valom priebehu bojov boli tankisti pod jeho velenm nasaden pri ervenej skale, 21. 9. 1944 pri Hranovnici a Dobrej Nive. Jeho jednotka po reorganizcii 1. s. arm. psobila najprv vrmci obrannho seku Plesnivec, ako sas jeho kombinova-nho del. odd. Margarta, od konca septembra 1944 potom ako pomocn rota anhradn jednotka vrmci Armdneho prporu tonej vozby (APV) Vojtech, bezprostrednej zlohy velit. arm. lohou jeho jednotky bol vcvik zlonkov a preskanie opra-venej boj. techniky. 20. 10. 1944 prevzal velenie obnovenej 2. tan-kovej roty a vo funkcii psobil prakticky a do 28. 10. 1944, ke odiiel do hr apridal sa ku sk. kpt. M. Kueru. Sjej 1. odd. sa ako komisr podieal na plnen boj. loh na liptovskej aj pohron-skej strane Nzkych Tatier, najm vKrahovskej doline. Od polovice decembra 1944 psobil ako komisr vrmci 4. oddielu partizn-skej brig. Stalin, sktorm sa podieal na oslobodzovan Liptovskej Porbky aLiptovskho Hrdka. 10. 2. 1945 bol prezentovan vPo-prade apridelen k1. s. samostatnej tank. brig. vZSSR, vktorej do 23. 3. 1945 vykonval funkciu pobonka vel. brig. aoperanho dst. Poas Ostravskej opercie bol pri Zorrau (Posko) ranen apo rekonvalescencii v ruskej ponej nemocnici 12. 4. 1945 pridelen s. nhradnmu pluku, kde mu bola priznan hodnos npor. pech. Vo funkcii pridelenho dst. na partiz. odd. zotrval do konca vojny.Po osloboden psobil okrem inch funkci aj ako vel. II. tank. pr-poru 24. tank. brig. vMartine (od oktbra 1948), vobdob 1949 1951 ako zstupca MNO pri preverovacej komisii. Do zlohy bol preraden vroku 1953 vhodnosti mjr. tank. Vrokoch 1953 1955 pracoval ako radnk Vchodoslovenskho rudnho prieskumu vRoave, neskr ako bank vHandlovej a do roku 1967, ke odi-iel do dchodku.

    Vyznamenania: Pamtn medaila Za obranu Slovenska v marci 1939 (1939); Za hrdinstvo II. tr. (1943); 2x eskoslovensk vojnov kr 1939

  • 11

    (1945); eskoslovensk vojensk medaila Za chrabros pred nepriateom (1945); Za zsluhy I. st. (1945); sov. Za pobedu nad Germanijej vVelikoj oteestvennoj vojne v1941-1945 gg. (1945); Rad Slovenskho nrodn-ho povstania I. tr. (1946); Pamtn medaila k20. vroiu SNP (1964).

    Literatra apramene: STANEK, J.: Boj telgrtskej skupiny oTelgrt, zv. Mal Stalingrad. In: Sbornk Nad Tatrou sa blska ... Praha Bratislava 1946, s. 143152; JABLONICK, J. KROPILK, M.: Slovnk Slovenskho nrodnho povstania. Bratislava 1970; TEFANSK, V.: Armda vSloven-skom nrodnom povstan. Bratislava 1984, reg.; PAUR, . (ed.): Pam udu 2. Spomienky astnkov partiznskeho hnutia na Slovensku. Bra-tislava 1989; LOBK, J.: Spomienky na SNP vTurci. Martin 1994; KLUBERT, T.: Obrnen jednotky vSlovenskom nrodnom povstan. Nov Mesto nad Vhom 2007, reg.; JABLONICK, J.: Samizdat oodboji. Bratislava 2004, reg. VAVHA Praha, Zb. KvL aKmL; AM SNP Bansk Bystrica spomienka J. Achimskho.

    (A. Maskalk)

    ALBRECHT, Jozefpodplukovnkvelite prporu 1. peej divzieposdkov velite vDolnom Kubne

    *2. 5. 1899 Brno 13. 7. 1982 Pieany

    Po absolvovan relneho gymnzia s vyuovacou reou nem. vBrne nastpil 1917 na prezenn voj. slubu vstrel. pl. 21 abol zaraden do DPZ. Po jej skonen odiiel v novembri 1917 na tal. front, kde psobil v p. pl. 26 ako vel. drustva a aty. V no-vembri 1918 bol zajat. Na zaiatku aprla 1919 sa prihlsil do s. domobrany vTaliansku. Po nvrate do vlasti sa vhodnosti ppor. vzl. avo funkcii vel. aty p. pl. 10 zastnil bojov proti ma. jed-notkm na Slovensku. V roku 1920 absolvoval kurz dst. pech. vKomrne, bol poven na por. apreloen kp. pl. 19 vMukae-ve. Tam dom 22. 9. 1921 aktivoval ansledne vykonval funkcie vel. p. aty aroty, gu. roty, spoj. aty aintruktora vpoddstoj-nckej kole. Poas ich vkonu bol 28. 10. 1925 poven na npor. pech. a28. 10. 1930 na kpt. pech. Na zaiatku r. 1932 absolvoval kolu pre vel. rt peieho vojska vMiloviciach abolo mu prizna-n voj. vzdelanie na rovni absolventa voj. akadmie. Po optov-nom psoben vp. pl. 19 vposdkach Talanok aMukaevo, kde bol 30. 9. 1936 poven na kpt., sa vmji 1937 stal vel. strnej roty vOpave. Vjanuri 1938 bol premiestnen khran. pl. 4 vOpa-ve avmarci 1938 kp. pl. 9 do Kremnice, kde prevzal funkciu vel. roty. Od jna 1938 bol uvonen z innej sluby a odoslan na dovolenku sakanm. Vmarci 1939 ho op povolali do innej sluby austanovili za vel. prporu p. pl. 9 vKremnici. Od 1. 5. toho roka psobil vo funkcii posdkovho dst. vPreove. Dom 28. 5. 1939 prevzal funkciu vel. prporu p. pl. 1, ktor bol dislokovan vposdkach Podolnec aVondriel (dnes Nlepkovo) a v novembri 1939 sa stal vel. pr. tohto pluku vLevoi. K1. 6. 1939 bol vslov. arm. reaktivovan vhodnosti stot. pech., priom mu MNO schvlilo zmenu nrodnosti zes. na nem. Na jese 1939 sa zastnil aenia proti Posku. Dom 1. 1. 1940 ho povili na mjr. pech. ana konci septembra 1940 premiestnili na obrann odd. MNO vBratislave. Od 1. 1. 1941 psobil na obran-nom odd. velitestva 2. div. vPreove. K1. 1. 1942 bol poven na pplk. pech. avjli 1942 sa stal zstupcom vel. p. pl. 4 vLiptov-skom Sv. Mikuli. Od 12. 4. 1943 vykonval funkciu vel. ponho

    pr. 51 pluku vo VVT Le avTrnave, sktorm 27. 6. 1943 odiiel na vchodn front kRD. Po nvrate zpoa vjanuri 1944 avyerpan tzv. frontovej dovolenky od marca 1944 psobil ako vel. vcvi-kovej skupiny vLiptovskom Sv. Mikuli. K29. 4. 1944 bol usta-noven za posdkovho vel. vDolnom Kubne. Vtejto funkcii na konci augusta 1944 vydal protipartiznske opatrenia, ktor vak sm nerealizoval adokonca spolupracoval spartiznskymi skupi-nami. 29. augusta 1944 ho VDO 2 odvolalo zDolnho Kubna do Liptovskho Sv. Mikula. Odtia ho odoslali do Banskej Bystrice, kde bol do oktbra 1944 internovan. Po skonen vojny mu prijmacie komisie MNO z dvodu nem. nrodnosti zamietli iados o prevzatie do s. arm. Dom 1. 8. 1948 ho odoslali na dovolenku sakanm. Sasne mu boli, na zklade ustanoven dekrtu prezidenta republiky z 20. 8. 1945, zruen hodnosti mjr. applk. Ako kpt. bol nsledne, k1. 6. 1949, preloen do zl.

    Vyznamenania: nem. Eisernes Kreuz 2. Klasse (1940), Za hrdinstvo 2. st. (1940), Za hrdinstvo 3. st. (1943), nem. Medaile Winterschlacht im Osten (1943).

    Literatra a pramene: JABLONICK, J.: Samizdat o odboji II. tdie alnky. Bratislava 2006, s. 407 408. VA-VHA Praha, Zb. KvL.

    (J. taigl)

    AMBRU, Jnplukovnk letectvavojensk aleteck attach SR pre Kanadu

    * 19. 5. 1899 Gorno Mitropol, Bulharsko 21. 1. 1994 Chicago, USA (pochovan vBratislave)

    Stredn kolu navtevoval v Nagyszentmiklsi v Maarsku. V r. 1915 ho prijali na del. kadetn kolu v rak. Traiskirchene. Vzhadom na rozpad rak.-uh. monarchie ju nedokonil. Po vzni-ku SR pokraoval vo voj. karire. tdi dokonil vHraniciach. Odtiato A. premiestnili k hor. dpl. 201 v Ruomberku, kde bol najskr subalternm dstojnkom, neskr ZV bat. a nakoniec 2. pobonkom vel. pl. Po 5-ronom psoben pri hor. dpl. 201 ho premiestnili ako subalternho dstojnka k del. oddielu 262 vo Vranove nad Topou. III./1925 A. na vlastn iados odoslali do kurzu del. pozorovateov lietadiel. A., po 3-mesanom vcviku, ktor absolvoval vLU vChebe, u ako del. pozorovate zlietadiel aprslunka 8. letky let. pl. 3 vNitre pridelili klet. pl. 1 na letisku Kbely pri Prahe. Odtia A. ako npor. (24. 10. 1925), odoslali do XII. kurzu pozorovateov zlietadiel, ktor absolvoval od 4. 1. 15. 7. 1926. Potom ho premiestnili klet. pl. 1, kde ho zaradili do funkcie taktickho pobonka I. perute. Vtejto funkcii zotrval do septem-bra 1927, ke ho premiestnili k81. letke, kde zastval funkciu ZV letky. Vzhadom na skutonos, e ho vykazovali ako nadpoet-nho npor. pri let. pl. 1, A. 15. 11. 1927 premiestnili k MNO do Prahy, kde zotrval a do 28. 2. 1928. Odtia putoval op klet. pl. 1 ana vlastn iados ho zaradili do pilot. vcviku, ktor absol-voval vo VL Prostjov (1. 6. 7. 9. 1929). 3 dni po jeho skonen pokraoval valom vcviku ako pilot stha. Tento let. vcvik ukonil 15. 11. 1929. Kroky A. ako pilota viedli klet. pl. 6, kde ho u ako kpt. (1. 10. 1929) zaradili na funkciu II. pobonka let. pl. Tto funkciu zastval do 31. 3. 1930, ke ho op premiestnili kMNO ako referenta III/1. odd. (veob. let.). A. po jedenapolronom psoben na MNO preloili klet. pl. 6, kde ho dom 1. 10. 1931

    A

  • VOJENSK OSOBNOSTI DEJN SLOVENSKA 1939 1945

    12

    ustanovili za vel. 43. letky. Vtom ase u ako pon pilot letec (1. 8. 1931) nastpil na spen cestu portovho pilota. Jeho porto-v spechy nezostali nepovimnut. 1. 7. 1935 A. povili na mjr. let. 30. 9. 1934 menovali za vel. 1. pokusnej letky VTL vPrahe Letanoch. Poas vkonu funkcie ho vyslali do kurzu pre vel. vojskovch telies aoddielov, ktor navtevoval vr. 1937 1938. Po rozpade -SR avzniku Slov. ttu sa ako Slovk vrtil na Slo-vensko. Tu A., ako hodnostne najvyieho letca Slovka, dom 1. 4. 1939 povili do hodnosti pplk. let. amenovali za prednostu let. odd. MNO avel. letectva. Vzhadom na napt vzahy sgen. I. tr. F. atloom, ministrom NO, a s Dr. V. Tukom, ministrom vntra, poiadal ouvonenie zfunkcie apreloenie do vsluby (1. 8. 1939). Jeho iadosti vyhoveli. Da 3. 9. 1939 A. ileglne odiiel do s. zahraninho odbo-ja. Cez Maarsko a Juhoslviu sa dostal do Franczska, kde u 15. 10. 1939 zaal psobi v rmci III. (let.) odboky parskej s. voj. sprvy. (Dom 1. 11. 1939 A. na Slovensku odali hod-nos pplk. let. asasne ako voj. vzl. premiestnili kp. pl. 4.) Od IV./1940 absolvoval prekolenie na zkladni v Chartres, kde ho poas nem. ofenzvy pridelili miestnej sthacej let. jednotke. Takto sa stal jedinm s. letcom slov. nrodnosti, ktor sa zastnil bitky oFranczsko. Tento primt si udral aj poas bitky oBritniu. Po kapitulcii Franczska odiiel do V. Britnie, kde sa stal prslun-kom brit. RAF. Najskr ako prslunk 310. s. sthacej perute, od 9. 9. 1940 ako vel. 312. s. sthacej perute. Vo funkcii sa dostval do rozporu so sluobne, ale aj vekovo, mladmi dstojnkmi let., ktor mali vhrady voi jeho autoritatvnemu sprvaniu. Neast-nm dom pre 312. s. peru, ako aj pre A., sa stal 13. 10. 1940, ke ako vel. 3-lennho sthacieho roja omylom zostrelil brit. lietadlo, ktorho posdka zahynula adruh pokodil. Okrem A. mala na tejto tragickej udalosti podiel aj brit. letov kontrola, ktor vob-lasti nehlsila iadne vlastn lietadl. Druh tragick udalos so astnejm koncom sa stala o2 dni neskr, ke 3-lenn roj vede-n A. stratil orientciu, nsledkom oho 2 piloti opustili lietadlo na padkoch. A. s lietadlom ndzovo pristl. Vzhadom na jeho vysok fyzick vek, ako aj vyie uveden tragick udalosti, 17. 12. 1940 A. odvolali zvel. funkcie apremiestnili kIL vLondne. s. MNO vyuilo jeho zujem opolitiku, spoloensk vystupova-nie, jazykov vybavenos aportov slvu na plnenie sluobnch loh spojench snborom echov aSlovkov ijcich na amer. kontinente do s. armdy. A. (od 7. 3. 1941 pplk. let.) vobdob od jna1941 a do februra 1943 psobil vo funkcii lena s. voj. misie vKanade, od marca 1943 voj. alet. attach pre Kanadu.Do SR sa vrtil ako plk. let. (7. 3. 1945), kde ho od 28. 10. 1945 ustanovili za vel. let. VO 4. v Bratislave. Jeho zsluhy ocenili aj povenm na brig. gen. (1. 12. 1945). A. vzhadom na dlhodob zujem opolitick dianie vloil sily aum do politickej drhy. V-sledok sa prejavil u vparlamentnch vobch vmji 1946, ke ho zvolili za poslanca NZ za DS. Jeho politick innos neula po-zornosti lenov KS apo prevzat moci vtte ho stredn akn vbor Nrodnho Frontu dom 29. 2. 1948 navrhol na prepuste-nie zs. armdy. A. ete pred doruenm prepacieho dekrtu odiiel druhkrt do exilu. Najskr do V. Britnie, neskr do USA. Vzahrani sa aktvne zapojil do kraj. hnutia astal sa jednm zo spoluzakladateov Rady slobodnho eskoslovenska. V r. 1953 vak zosobnch dvodov ztejto organizcie vystpil. Valom ivote sa uplatnil ako kontruktr. Po odchode do d-chodku il v domove pre seniorov v Chicagu. Na sklonku ivo-ta sa dokal rehabilitcie. Vrtili mu hodnos brig. gen. (odat 21. 12. 1948) aprezident SFR ho 10. 12. 1991 povil do hod-nosti genplk.

    Vyznamenania: eskoslovensk vojnov kr 1939 (?), eskoslovensk medaila. Za chrabros pred nepriateom (?), eskoslovensk vojensk pa-

    mtn medaila so ttkami F-VB (?), brit. Officer of the British Empire (?), brit. The 1939-1945 Star with Britain Clasp (?), brit. Defence Medal (?), brit. War Medal (?), Rad M. R. tefnika III. triedy (?).

    Literatra apramene: MASKALK, A.: Elita armdy. eskoslovensk vo-jensk generalita 1918 1992. Bansk Bystrica 2012, s. 85;TAIGL, J. akol.: Generalita slovensk vojensk generalita 1918 2009. Bratislava 2009; RAJLICH, J.: Na nebi sladk Francie. 1. a2. st. Praha 1998; RAJLICH, J.: Na nebi hrdho Albionu. 1. st. Praha 1999. RAJNINEC, J.: Slovensk letectvo 1939 1944. Bratislava 1997; VOSO, s. 12-13. VA VHA Praha, Zb. KvL.

    (P. umichrast)

    ANDREJKOVI (do r. 1941 - ANDOR) Violand Pavolpodplukovnk duchovenstvaprednosta katolckej duchovnej sprvy Velitestva pozemnho vojska sloven-skej armdy; sprvca duchovnej sprvy katolckej pri 1. s. armde na Slovensku * 1. 10. 1894 Seovce, okr. Trebiov 11. 6. 1974 Bansk Bystrica

    Stredokolsk vzdelanie zskal na 8-ronom gymnziu s matu-ritou vPreove, ktor navtevoval v r. 1906 1914. Po jeho ab-solvovan pokraoval vtdiu na Teologickej fakulte vUhorode (1914 1918). 22. 12. 1918 ho vysvtili za kaza. Do nstupu voj. sluby gr. kat. kapln v Uhorode a uite kreslenia v seminri. 1. 8. 1923 nastpil na voj. slubu v s. armde ako npor. duch. pri ZVV vUhorode. Od 1. 9. 1923, po zapracovan sa do agendy duch. sprvcu, ho premiestnili kp. pl. 45 vChuste, kde zotrval do 31. 1. 1926. Od 1. 2. 1926 premiestnen kp. pl. 19 vMukaeve, kde vykonval funkciu duch. sprvcu pl. Zrove vykonval aj funkciu duch. sprvcu p. pl. 45. Poas sluby vp. pl. 19 poven na kpt. duch. (28. 10. 1930) akpt. duch. (1. 4. 1935). 15. 6. 1936 premiestnen k6. div. do Brna ako jej duch. sprvca. Poas mobili-zcie prednosta duch. sluby vel. III. zborovej oblasti (23. 9. 1938 21. 10. 1938). 14. 3. 1939 premiestnen k3. div. vPreove austa-noven do funkcie prednostu duch. sluby div. 1. 7. 1940 pove-n na pplk. duch. 1. 10. 1940 premiestnen kVPV vBanskej Bys-trici austanoven za prednostu kat. duch. sprvy. Od 27. 6. 1941 22. 9. 1941 vpoli, prednosta kat. duch. sprvy VA. Po nvrate zpoa vykonval pvodn funkciu. Od 1. 4. 1942 pridelen kVS duch. MNO SR. Od 21. 12. 1943 28. 8. 1944 prednosta kat. duch. sprvy VPV v Banskej Bystrici. Od zaiatku Povstania prslunk 1. s. armdy sprvca duch. sprvy kat. pri 1. s. armde. Od 2. 10. 1944 25. 10. 1944 zaisten v internanom tbore v u-bietovej. Osudy po nvrate z hr hodnoverne nepodloen. 4. 4. 1945 sa prihlsil do s. arm. pri prijmacej komisii vKoiciach. 11. 7. 1945 prijat do s. armdy s nvrhom na preloenie do vsluby. 1. 1. 1947 povolan do innej sluby austanoven za duch. sprvcu rm. kat. agr. kat. vyznania vel. 2. divzie vBanskej Bystrici. 1. 5. 1948 dan na dovolenku sakanm. 1. 11. 1948 pre-loen do vsluby. V civile najskr mimo pastorcie, neskr sprvca farnosti Tnie. Potom na odpoinku vBanskej Bystrici.

    Vyznamenania: Pamtn medaila so ttkom Javorina (1940), Za zsluhy (?), Za hrdinstvo 3. stupa (?) ain.

    Literatra a pramene: VHA Bratislava, f. MNO SR 1939-1945, spisy oby., dv. ataj.; VA-VHA Praha, f. KvL.

    (P. umichrast)

  • 13

    ANDROVI (ANDROVICS), Alojzplukovnk pechotyvojensk ata vBerlne vrokoch 1941 1945

    * 6. 4. 1897 Budape ??

    Vr. 1908 1915 tudoval na gymnziu vTrenne. Nsledne vr. 1916 1917 absolvoval jeden semester na Prvnickej fakulte Uni-verzity vBudapeti. Odveden bol 24. 7. 1915. Vr. 1916 1918 sa ako poruk p. pl. 71 ap. pl. 60 spolonej arm. zastnil vojno-vch operci rak.-uh. armdy na rus. atal. fronte. 14. 4. 1919 sa vhodnosti npor. prihlsil do s. arm., vktorej slil a do r. 1939, priom postupne dosiahol hodnos kpt. Od 1. 8. 1934 zastval funkciu referenta pri 2. odd. hl. tbu. Vauguste aseptembri 1938 nakrtko pridelen ks. voj. ata vo Varave. Za brannej poho-tovosti ttu v r. 1938 zastval funkciu prednostu 2. odd. tbu HVV, vktorej sa osvedil. Po vzniku Slov. ttu pokraoval valej innej slube vkontituovanej slov. arm. 1. 5. 1939 vhodnosti mjr. pech. ustanoven za prednostu 2. odd. HVV vBratislave. Zastnil sa vojnovho aenia proti Posku vrmci velit. slov. ponej arm. Bernolk. 1. 10. 1939 menovan za voj. ata Slov. republiky vBudapeti. 10. 3. 1941 bol A. vhodnosti pplk. pech. menovan za voj. ata vBerlne. Neskr bol poven na plk. pech. Nez-astnil sa SNP, priom po jeho vypuknut naalej zastval funk-ciu voj. ata vBerlne. Rozhodnutm prijmacej komisie MNO zr. 1946 nebol prijat do s. armdy. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal. Odvolacia komisia v r. 1947 potvrdila predchdzajce rozhodnutie. Vhodnosti kpt. pech. preloen 1. 2. 1949 do v-sluby.

    Vyznamenania: ?

    Literatra apramene: - VA-VHA Praha, Zb. KvL; VHA Bratislava, MNO dvern, . k. 13.

    (P. Chorvt)

    ASSMANN, Walter Karl Friedrich (AMANN) Dr. Med. Dent.generlporuk Wehrmachtuvelite 101. jgerskej divzie

    * 22. 7. 1896 Mhlhausen Kreisstadt (Nemecko) 1. 5. 1964 Offenbach am Main Darm-stadt (Nemecko)

    Dst. zpovolania sa stal vpriebehu 1. svetovej vojny (1915 poruk), poas ktorej to zvelitea aty postupne dotiahol a na tbneho dst. brig. Po vojne slil vrmci Reichswehru, avak zaiatkom roka 1920 poiadal o preloenie do zlohy. V lete 1921 dokonil tdium medicny, ktor preruilo vypuknutie vojny avnasledujcich rokoch sa venoval lekrskej praxi ako stomatolg. Po nstupe nacistov kmoci bol vjli 1934 vhod-nosti kpt. reaktivovan aa do novembra 1939 slil ako velite roty. Nsledne velil pr., sktorm sa zastnil prepadnutia So-vietskeho zvzu. Voktbri 1941 prevzal velenie 479. avjanuri nasledujceho roka 478. p. pl. Paralelne sfunknm postupom bol vseptembri 1941 poven na pplk. avmji 1942 na plk.

    Vobdob novembra 1943 a jla 1944 bol vzlohe hlavnho velitestva brannej moci, aby 12. jla 1944 prevzal velenie 101. jgerskej divzie, ktor vzostave arm. skup. Severn Ukrajina bojovala na vchodnom fronte. Zaiatkom septembra 1944 bol menovan na gen. mjr. Zvzok sa voktbri 1944 aktvne zapojil aj do bojov na zem Slovenska spovstaleckmi vojskami av-razne prispel k potlaeniu SNP. Veliteom divzie zostal a do 9. mja 1945 (od 16. marca 1945 vhodnosti gen. por.), ke pa-dol do amer. zajatia. Vom zotrval a do jna 1947. Zostvaj-ce roky ivota op zasvtil lekrskej praxi.

    Vyznamenania: Eisernes Kreuz 2. Kl. (1914), Eisernes Kreuz 1. Kl. (1914), Groherzoglich Hessische Tapferkeitsmedaille (1917), Hanseatenkreuz Hamburg (1918), Spange zum Eisernen Kreuz 2. Kl. (1940), Spange zum Eisernen Kreuz 1. Kl. (1941), Deutsches Kreuz in Gold (1942), Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes (1945).

    Literatra a pramene: www.wikipedia.org/wiki/Category:Wehrmacht_generals; www.geocities.com/orion47/wehrmacht/heer/generals.

    (A. Maskalk)

    ATANASIU, Vasilegenerlvelite rumunskej 1. armdy vroku 1945

    * 25. 4. 1886 Trgovite, Rumunsko 6. 6. 1964 Bukure, Rumunsko

    Vrokoch 1905 1907 absolvoval kolu pre dst. del., enijnho vojska avojnovho nmornctva vBukureti, vyraden vhod-nosti podporuka. Do roku 1918 psobil najm ako dst. del. vo viacerch tvaroch rumun. arm. Vrokoch 1918 1920 si voj. vzdelanie doplnil na Vyej voj. kole. Vroku 1935 bol A. meno-van na brig. gen., vroku 1945 dosiahol hodnos arm. gen. Vro-koch 1937 1940 velil 12. pd. Vroku 1940 prevzal velenie nad III. arm. zborom, sktorm sa zastnil voj. aenia proti Soviet-skemu zvzu. Tomuto zboru velil a do roku 1943, ke bol pre-miesten na post generlneho inpektora del. Ako vel. rumun. armdy sa zastnil oslobodzovania Slovenska v roku 1945. A. prevzal velenie tejto armdy 13. 2. 1945 vase, ke viedla a-k boje vpohor Javorie, najm opriestor bvalho voj. vcviko-vho tbora Oremov Laz (dnes Le). Vtejto funkcii nahradil N. Maciciho, priom ktejto zmene dolo bez predchdzajcich konzultci medzi velit. 2. ukrajinskho frontu azodpovednmi rumun. voj. orgnmi. Po dobyt spomnanho strategicky d-leitho priestoru postup rumun. 1. arm. alej pokraoval na Bansk tiavnicu, Krupinu aZvolen. Ovldnutm tohto priestoru si tto armda koncom marca 1945 vytvorila dobr podmien-ky pre al postup smerom na zpad. Vaprli 1945 tak rumun. 1. arm. participovala na osloboden Piean, Bnoviec nad Bebravou a alch miest na slovensko-moravskom pomedz. Vel. 1. arm. ostal A. aj po skonen 2. svetovej vojny, do 20. mja 1946. Nsledne dva roky zastval funkciu generlneho inpek-tora armdy. Vroku 1948 bol preloen do vsluby. Vyznamenania: Steaua Romniei cl. IV (?), Steaua Romniei cl. III (?), Ordi-nul Mihai Viteazul cl. III cu spade (?), Coroana Romniei cl. III cu spade (?), Rad bieleho lva (?), sov. Orden Suvorova (?), sov. Za pobedu nad Germani-jej vVelikoj oteestvennoj vojne v1941 1945 gg (?). Literatra a pramene: Armata romn n al doilea rzboi mondial

    A

  • VOJENSK OSOBNOSTI DEJN SLOVENSKA 1939 1945

    14

    Romanian army in world war II. Buuresti 1995, s. 37, 175185. DUTU, A.: as rumunskej armdy voslobodzovacch opercich na Slovensku (1944 1945). In: Vojensk histria. 2, 1998, . 1, s. 2733. - http://enciclo-pediaromaniei.ro/wiki/Vasile_Atanasiu

    (P. Chorvt)

    AVRAMESCU, Gheorghegenerlvelite rumunskej 4. armdy vrokoch 1944 1945

    * 26. 1. 1884 Botoani, Rumunsko 3. 3. 1945 Jszberny ?, Maarsko

    V roku 1908 absolvoval kolu pre dst. pech. a bol vyraden vhodnosti ppor.. Aktvne sa zastnil druhej balknskej vojny a takisto 1. svetovej vojny. V medzivojnovom obdob psobil najm ako velite tvarov pechoty, priom si alej roziroval svoje vojensk vzdelanie. Do hodnosti brigdneho generla bol poven v roku 1936. V septembri 1939 v ase vypuk-nutia 2. svetovej vojny bol menovan za velitea 10. peej divzie. Vypuknutie vojny so ZSSR ho zastihlo vo funkcii veli-tea horskho zboru, sktorm sa zaiatkom jla 1941 zast-nil ofenzvy vsevernej Bukovine. Po spenom ukonen tejto opercie arozhodnut marala Iona Antonescua alej pokrao-va vo vojne proti ZSSR sa horsk zbor pod velenm A. zastnil bitky pri Azovskom mori a postupu na Krym v r. 1941, dob-jania Sevastopoa v roku 1942 a alch bojovch operci. 6. 10. 1943 A. prevzal velenie III. zboru aneskr, od 23. II. 1944, velenie VI. zboru. Po vojenskom prevrate v auguste 1944 bol A. 4. 9. 1944 ustanoven za velitea rumunskej 4. armdy, ktor bola podriaden veleniu 2. ukrajinskho frontu. V septembri 1944 tto armda najprv zastavila nemecko-maarsk ofen-zvu v Sedmohradsku a neskr prela do protitoku smerom na severozpad. Na jese 1944 bol A. poven do hodnosti armdneho generla. 18. 12. 1944 4. armda vstpila na ze-mie Slovenska vpriestore Sea Turna nad Bodvou. Vrozka-ze, ktor A. de predtm vydal, sa pripomnalo, aby sa vojaci kcivilistom sprvali tak, akoby to bolo rumunsk obyvatestvo. Nasledovali takmer mesan vyerpvajce boje vokol Roa-vy, ktor bola osloboden 23. 1. 1945. Medzitm 11. 1. 1945 A. odovzdal velenie nad 4. armdou Nicolae Dascalescuovi. 19. 2. 1945 vak op prevzal velenie tejto armdy. Dvodom tchto zmien boli spory, ktor A. mal svelenm 2. ukrajinsk-ho frontu v otzkach zsobovania a operanho nasadenia rumunskej 4. armdy. A. dajne zahynul 3. marca 1945 poas nepriateskho leteckho toku pri meste Jszberny vMaar-sku, hoci oprinch aokolnostiach jeho smrti existuj dodnes rzne informcie.

    Vyznamenania: Crucea de Fier cl. I(1941), Crucea de Fier cl. II (1941), Ordinul Mihai Viteazul cl. III (1941), Ordinul Mihai Viteazul cl. II (1942), Ordinul Mihai Viteazul cl. III cu spade (1944).

    Literatra apramene: Armata romn n al doilea rzboi mondial Ro-manian army in world war II. Buuresti 1995, s. 39, 49, 63 64. DUTU, A.: as rumunskej armdy voslobodzovacch opercich na Sloven-sku (1944 1945). In: Vojensk histria. 2, 1998, . 1, s. 21 28. http://ro.wikipedia.org/wiki/Gheorghe_Avramescu

    (P. Chorvt)

    BADK, Ernestpodplukovnk delostrelectvaod 10. 4. 1944 velite delostreleckho pluku 1 v Giraltovciach, 1. peej divzie Armdneho velitestva

    * 9. 7. 1905 Trenn ??

    Po ukonen udovej koly vo Vekej Byti vr. 1915 a 1918 navtevo-val 3 triedy vyieho gymnzia svyuovacm jazykom ma. vTren-ne avr. 1918 a 1923 4. a 8. triedu ttneho relneho gymnzia s vyuovacm jazykom slov. vTrenne. tdium ukonil skkou dospelosti 21. 6. 1923. Na voj. prezenn slubu nastpil da 1. 10. 1923 pri p. pl. 17 abol odoslan do VA Hranice na Morave, kto-r ukonil 15. 8. 1925 ako por. del. Premiestnen bol kdel. pl. 109 do Bratislavy, kde najskr vykonval funkciu dst. 4. bat. Ztejto funk-cie bol vyslan do Aplikanej koly del. vOlomouci. Po absolvovan koly vr. 1926 sa stal dst. ptraom 5. bat. del. pluku 109. Vroku 1929 bol vyslan do koly pre dst. spoj. sluby vetkch zbran vTurnove ado praktickho spoj. kurzu pre dst. del. vPlaveckom Podhrad. Vr. 1929 sa stal doasnm vel. 1. bat. Do hodnosti npor.del. bol poven 1. 10. 1929. Vr. 1930 sa stal doasnm vel. spoj. aty. del. pl. 109. Dom 30. 9. 1931 bol premiestnen kdel. pl. 201 do Ruomberka, kde vykonval funkciu vel. spoj. aty, neskr dst. 2/201 bat. aod 1. 4. 1933 vel. spoj. batrie. Do hodnosti kpt. del. bol poven 1. 4. 1935. Dom 30. 9. 1937 bol premiestnen kn-hradnmu oddielu a31. 1. 1938 vyslan do strel. kurzu del. pri DU vOlomouci, 1. 4. 1938 bol poven do hodnosti kpt. del. a15. 9. 1938 premiestnen kspoj. bat. pre velit. pl. austanoven do funkcie 1. plukovnho pobonka. Po vzniku Slovenskho ttu bol prevza-t do slov. arm. Dom 15. 3. 1939 prevzal velenie del. pl. 201 aod 1. 5. 1939 bol ustanoven do funkcie vel. II. oddielu del. pl. 2. Od 22. 6. 1939 bol vhodnosti mjr. del. (poven bol 17. 5. 1939) ustano-ven do funkcie ZV del. pl. 52 vRuomberku, poas kpenej lieby vel. pl. Dom 7. 9. 1939 sa vrtil do funkcie vel. II. oddielu del. pl. 2. a 1. 10. 1939 odvelen do kurzu pre vel. pl. aoddielov a11. 11. 1939 pridelen do aplikanho kurzu aktivovanch dst. del. vPreove ako uite. 24. 12. 1939 bol ustanoven do funkcie vel. I. oddielu del. pl. 2 vRuomberku. 1. 10. 1940 sa stal zst. velitea del. pl. 2 aod 5. do 30. 11.1940 bol vyslan do informanho kurzu vDU Jter-borg vNemecku. Da 1. 12. 1940 sa vrtil kdel. pl. 2 a15. 1. 1941 bol ustanoven do funkcie vel. pl. 2. Da 24. 6. 1941 odiiel do poa azastnil sa aenia RD proti ZSSR vo funkcii velitea del. pl. 11. Do funkcie bol ustanoven dom 10. 8. 1941. Zpoa sa vrtil 30. 11. 1941 do funkcie velitea del. pl. 2., vktorej bol dom 1. 1. 1942 po-ven do hodnosti pplk. del. Vobdob od 17. 6. 1943 do 29. 7. 1943 absolvoval kurz pre veliteov del. pl. avel. divzneho del. vArtillerie Schule I. vBerlne. Po nvrate od 23. 9. 1943 do 31. 10. 1943 absol-voval druh frontov slubu vZSSR s2. pd vo funkcii vel. III. oddielu del. pl. 31. ZBieloruska sa na Slovensko vrtil po reorganizcii 2. pd na technick div. Po nvrate bol pridelen ako oblastn dst. kVDO 2 do Preova aod 10. 4. 1944 ustanoven do funkcie velitea del. pl. 1., ktor na vchode Slovenska psobil vzostave 1. pd. AV. Po roku 1945 vzhadom na to, e sa nezastnil SNP, nebol povolan do innej sluby ako dst. s. brannej moci z povolania. Da 30. novembra 1948 dekrtom MNO definitvne rozhodlo ojeho nepo-volan, m potvrdilo predchdzajce uznesenia prijmacej komisie pre dst. arotmajstrov zpovolania slov. nrodnosti MNO z29. 10. 1946 a19. 12. 1947, ako ijeho odvolania sa proti tmto uzneseniam z26. 5. 1948. Sasne boli dekrtom zruen jeho povenia na mjr. applk del. abola mu ponechan hodnos kpt. del.

    Vyznamenania: Pamtn medaila del. pl. 2 (10. 11. 1939).Literatra apramene: - VA-VHA Praha, Zb. KvL aKmL.

    (I. Purdek)

  • 15

    BAKO, tefankapitn pechotyprednosta osobnho oddelenia 1. s. armdy na Slovensku (JUDr.)

    *24. 12. 1911 Mal Maa, okr. Nov Zmky24. 5. 2000 Bratislava

    Absolvoval relne gymnzium aPrvnick fakultu UK vBratisla-ve. Po absolvovan DPZ vNitre (1935 1936) psobil vrmci s. brannej moci ako zlon dst.Od marca 1939 psobil ako vel. aty DPZ v Levoi a Banskej Bystrici. 15. 5. 1939 bol aktivovan vhodnosti por. pech. Od ok-tbra vel. 3. p. roty vo Vojenskom vcvikovom tbore Le. Od marca 1940 dst. sprav. oddelenia a zakrtko sprav. dst. I. ka-tegrie na velit. 2. div. Od oktbra v hodnosti npor. pech. (po-ven k1. 8. 1940) obrann sprav. dst. VPV vBanskej Bystrici. V ase 16. 12. 1941 a 23. 11. 1942 dst. spravodajskho odd. ZD na vchodnom fronte. 1. 1. 1943 poven na stot. pech. Od 1. 5. 1943 prednosta osobnho odd. VPV vBanskej Bystrici aod 24. 4. 1944 sasne referent aktvnych dst. a rotmajstrov. Od 29. 8. 1944 prednosta osobnho odd. povstaleckej arm., od 21. 9. 1944 referent aktvnych dst. arotmajstrov. Po potlaen Povsta-nia sa skrval vhorch, od 25. 3. 1945 prslunk 1. s. arm. zboru. Po vojne psobil vrmci MNO vrznych nich tbnych funk-cich, 20. 2. 1947 bol poven na mjr. pech. Od oktbra 1948 psobil na elezninom traovom velitestve v Bratislave. Jeho alie osudy nie s znme.

    Vyznamenania: Pamtn medaila Za obranu Slovenska v marci 1939 (1939); eskoslovensk vojnov kr 1939 (1945); Rad Slovenskho n-rodnho povstania I. tr. (1947).

    Literatra apramene: Kolektv pracovnkov Mzea Slovenskho nrod-nho povstania: Dstojnci a tby povstaleckej armdy. Organizan truktra 1. eskoslovenskej armdy na Slovensku. Bansk Bystrica 1994. VA VHA Praha, Zb. KvL; ABS R Praha, 135-2-8/24.

    (A. Maskalk)

    BALLAY, Alojzplukovnk generlneho tbuvelite Vzdunch zbran slovenskej armdy

    *25. 2. 1905 Povask Bystrica ??

    Civiln vzdelanie ukonil vroku 1923, ke absolvoval s. ttne relne gymnzium . tra vTrenne.Do s. brannej moci ho odviedli 27. 8. 1923 pri dobrovonom od-vode avlenili kp. pl. 17. 1. 10. 1935 B. prijali ako voj. akad. kVA. VA skonil 15. 8. 1925, ke B. menovali na por. apremiestnili kdel. pl. 10, kde zotrval do 30. 9. 1925. Od 1. 10. 1925 17. 7. 1926 frekven-tant aplikanho kurzu pre dst. del. Od 14. 8. 1926 14. 9. 1933 B. zastval vel. funkcie na stupni bat. vrmci dpl. 10. 1. 10. 1929 B. povili na npor. del. 15. 9. 1933 B. premiestnili kdpl. 109, kde zotrval do 31. 3. 1935. Vrmci dpl. 109 zastval funkcie I. dst. bat., II. dst. nhradnho oddielu aII. pobonka vel. pl. Vobdob od 1.

    4. 1935 14. 7. 1935 B. vhodnosti kpt. del. pridelili kVZ Praha. Od 15. 7. 1935 29. 9. 1935 B. bol II. pobonkom vel. dpl. 109. Od 30. 9. 1935 30. 9. 1936 B. psobil vrmci dpl. 4 vJosefove. 1. 10. 1936 2. 5. 1938 frekventant 1. 2. ro. VV vPrahe. Poas tdia B. povili na kpt. del. (1. 7. 1938). Od 3. 5. 1938 13. 3. 1939 B. pridelili kvel. II. zboru vHradci Krlov. 13. 3. 1939 B. vzhadom na rozpad -SR avznik Slov. ttu aProtektortu echy aMorava ako dst. slov. nrodnosti odoslali na Slovensko. 14. 3. 1939 B. ustanovili za prednostu 4. odd. HVV. 1. 4. 1939 (17. 5. 1939) B. povili na mjr. gt. apreradili do sk. dstojnkov gt. Od 28. 8. 1939 9.10.1939 B. psobil vpoli poas vojny proti Posku, ako n. 4. odd. vel. Bernolk. 1. 10. 1940 B. (1.7.1940) premiestnili kvel. 1d vTrenne, kde zotrval ako 1. dstojnk vel. divzie a do 26. 6. 1941, ke ho odoslali do poa. 22. 8. 1941 (28. 8. 1941) sa vrtil zpoa na Slovensko. Od 29. 8. 15. 11. 1941 B. pridelili na historick odd. MNO. Od 16. 11. 1941 28. 3. 1942 op vpoli, kde B. zastval funkciu N RD. Po nvrate zpoa do zzemia absolvoval frontov dovolenku (29. 3. 1942 15. 5. 1942). Od 16. 5. 1942 7. 7. 1942 B. op pridelili na historick odd. MNO. 9. 7. 1942 B. nastpil na vkon sluby na VVZ, kde od pplk. gt. E. Novotnho prevzal funkciu N VVZ. Od 17. 9. 1942 B. zastupoval vo funkcii plk. gt. . Jurecha, vel. VZ. 1. 5. 1943 B. zaradili do zkl. apokraovacieho pilot. vcviku vL, ktor ukonil 23. 10. 1943, resp. 15. 12. 1943, ke B. menovali za pilota-letca. 21. 12. 1943 B. povili do hodnosti plk. gt. (sinnosou aporadm od 1. 7. 1943). 1. 1. 1944 B. menovali za po. pilota-letca. 1. 1. 1944 prezident SR ustanovil B. za vel. VZ. Funkciu vel. VZ vykonval do 20. 8. 1944, ke ho uvonili zfunkcie vel. VZ, surenm za voj. ata SR vBerlne. Od 1. 9. 1944 voj. alet. ata SR vBerlne, kde vo funkcii nahradil gen. II. tr. A. Malra. 16. 10. 1944 B. pri nvrate do Bratislavy vBeclavi zaistili nem. bez-penostn orgny. 23. 10. 1944 B. oficilne odvolali zfunkcie voj. ata SR vBerlne. Poda vlastnch vyjadren ho Nemci mali vzni a do 29. 4. 1945.B. po skonen 2. sv. vojny vyetrovali s. sprav. orgny. Do s. po-vojnovej armdy ho nepovolali. 1. 4. 1948 B. dali na dovolenku sa-kanm vhodnosti kpt. gt. azrove zruili jeho povenia na mjr. gt, pplk. gt. aplk. gt., ktor dosiahol vobdob neslobody. 1. 11. 1948 B. preloili do vsluby (nesup.) ako kpt. gt. v. v. (nesup.). Ojeho alch osudoch sa nedochovali iadne informcie.

    Vyznamenania: nem. Eisernes Kreuz 2. Klasse (1939), nem. Eisernes Kre-uz 1. Klasse (1942), nem. Medaille Winterschlacht im Osten 1941/1942 (Ostmedaille) (1943), chorv. Red Krune Kralja Zvonimira I. stupnja sma-evima (1943), rumun. Coroana Romniei cu spade n grad de Comandor i panglic de Virtute Militar (1943) nem. Das Verdienstkreuz des Ordens vom Deutschen Adler 1. Stufe mit Schwerter (1943), slov. Pamtn od-znak 1. stupa (1943) ain.

    Literatra a pramene: VHA Bratislava, f. MNO SR 1939-1945, spisy oby., dv. a taj.; VHA Bratislava, f. let. pl., dv. a denn rozkazy, 1941-1944; VA-VHA Praha, f. KvL; VA-CR MO SR Trnava, f. os. spisov.

    (P. umichrast)

    BARANOV, Viktor Kirillovigenerlporukvelite 1. gardovho jazdeckho zboru 38. armdy 1. ukrajinskho frontu er-venej armdy

    * 11. 6. 1901 eremetevka, Samarsk oblas, Rusko 26. 7. 1970 Dnepropetrovsk, Ukrajina

    A-B

  • VOJENSK OSOBNOSTI DEJN SLOVENSKA 1939 1945

    16

    Od r. 1918 bol dobrovonkom A, astnkom obianskej vojny, bojoval proti orenburskej armde gen. A. I. Dutova na Junom Urale, neskr na turkestanskom fronte proti bielogvardejcom. Vr. 1922 absolvoval jazd. kolu vTakente, vr. 1922 1931 viac-krt bol nasaden do bojov proti Basmaom. Medzitm zastval niie vel. funkcie vStredozijskom voj. okruhu. Vr. 1930 ukonil jazd. velit. kurz v Novoerkassku. V r. 1932 1934 n. pl. koly aN tadickho jazd. pl. Vr. 1937 absolvoval VA M.V. Frunzeho, potom bol N 18. turkmnskej hor. jazd. divzie, potom vel. hor-skho jazd. pl. Od oktbra 1938 slil v kyjevskom voj. okruhu ako pomocnk vel. jazd. divzie. Od 18. 3. 1941 u vhodnosti plk. vel. 5. stavroposkej jazd. div. 2. jazd. zboru a v tejto pozcii ho zastihol zaiatok nem. toku na ZSSR. Od jna 1941 jeho div. nasaden na jun a juhozpadn front. Od oktbra 1941 jeho div. vrmci zboru bola presunut na zpadn front na odrazenie nem. nporu na Moskvu. Za masov hrdinstvo bola jeho div. pre-tvoren na 1. gard. jazd. divziu. Od janura do jna 1942 na ele div. psobil vtyle nepriatea. Od jla 1942 ako vel. 1. gard. jazd. zboru vrmci rznych arm. afrontov A sa zastnil obrannch aj tonch operci na zem ZSSR. Vrmci Karpatsko-duklian-skej opercie jeho zbor bojoval vrmci 38. arm. genplk. K. S. Moskalenka, ako druhosledov zbor. 12. septembra 1944 zbor B. bol nasaden do prielomu vybojovanho 25. tank. zborom, prenikol do tyla nepriatea aodtrhol sa od hl. sl 38. arm. Zpa-siac s nedostatkom vzbroje a bojujc v obken doasne sa dostal na zemie vchodnho Slovenska, avdoch 18. 22. 9. 1944 obsadil osady arbov, Vyn aNin Pisan, Krajn Bystr, Krajn Porbka, Medvedzie aDobroslava aniekoko dn sa dral vobken. Pre znemonen let. zsobovanie vinou zhorenho poasia dostal rozkaz na prebitie sa severnm smerom khl. silm 38. arm. V zverenom obdob vojny zbor B. bojoval na zem Poska, ana konci vojny vBerlnskej aPraskej opercii. Po roku 1945 B. zostal na ele zboru, od septembra 1946 prevzal velenie 14. gard. strel. zboru vkyjevskom voj. okruhu. Vr. 1952 ukonil vy akademick kurz pri Vyej voj. akadmii K. J. Voroilova. Od aprla 1953 bol vzl.

    Vyznamenania: Orden Krasnogo znameni (1. 8. 1929, 12. 11. 1941 aete 3x), Orden Oteestvennoj vojny 1-j stepeni (30. 1. 1943), Orden Suvorova 1-j stepeni (13. 11. 1943), brit. Distinguished Service Order (1943) Orden Bogdana Chmenickogo 1-j stepeni (29. 5. 1944, 25. 8. 1944) Orden Lenina (21. 2. 1945, 29. 5. 1945), Geroj Sovetskogo Sojuza (29. 5. 1945).

    Literatra pramene: PAULIAK, E.: Od Povstania koslobodeniu. Bratislava 1985, reg.; BYSTRICK, J. akol.: Od priesmyku Predeal po Kurovsk sedlo. Boje vo Vchodnch Karpatoch vroku 1944. Bratislava 2011, reg.; http://www.warheroes.ru/hero/hero.asp?Hero_id=5452

    (F. Csfalvay)

    BARCKHAUSEN, Franzgenerl delostrelectva Wehrmachtuod mja do oktbra 1939 vedci Nemeckej vojenskej komisie na Slovensku

    *21. 12. 1882 Rittergut Wittingen pri Isenhagene, Lneburg Heath 3. 5. 1956 Berln

    Vrokoch 1901 a 1911 psobil ako dst. akate pri 21. ponom del. pl. a v nasledujcich tyroch rokoch najskr ako pobo-nk (adjutant) vel. I. del. , potom vel. pl. Medzitm vroku 1902 absolvoval Voj. kolu v Danzigu (Gdask) a v januri 1903 bol poven na por., v roku 1912 na npor. avnovembri 1914 na kpt. Vroku 1915 bol krtko vel. del. oddielu, nsledne vel. bat.

    Vrokoch 1916 1917 psobil krtko pri 12. ponej del. brig. ako adjutant a ako ordonann dst. na tbe 12. pd. Zaiatkom roka 1917 sa vrtil k21. ponmu del. pl. ako vel. I. oddielu. Od aprla do jla toho roku navtevoval pon voj. kolu vUnduli. Po jej absolvovan psobil krtko na tbe 16. pd, na tbe 32. p. brig. aako vel. II. prporu 102. p. pl., kde zotrval do 25. 9. 1918. Medzitm ete vnovembri adecembri 1917 absolvoval kurz G vSedane. Vseptembri 1918 sa vrtil do 21. ponho dpl., kde psobil ako vel. I. oddielu, nsledne ako vel. bat. Od jla 1919 do oktbra 1920 bol striedavo vel. bat. 8. del. pl., a prslun-kom tbu 8. brig. Reichswehru. Neskr bol vel. bat. 6. a3. dpl. Vo februri 1926 bol poven na mjr. azrove prevelen na ministerstvo Reichswehru. Tam psobil a do roku 1929 a n-sledne od septembra 1931 a do roku 1934 najskr ako vedci Arm. dodvateskho radu apotom Arm. dodvateskej zbroj-nej kancelrie. Medzitm 1. 11. 1930 bol poven na pplk. a 1. 4. 1933 do hodnosti plk. Od aprla 1934 do aprla 1935 psobil ako inpektor Arm. ponho vstrojnho inpektortu ansled-ne do oktbra 1937 ako n. Arm. ponho vstrojnho radu. V aprli 1936 bol menovan do hodnosti genmjr. a 1. 3. 1938 poven do hodnosti genpor. Od 15. 3. 1939 do 1. 5. 1939 bol zstupcom OKW vzvodoch koda vPlzni. Potom psobil ako vedci Nem. voj. komisie na Slovensku. T sa vytvorila na zkla-de ochrannej zmluvy medzi Nemeckom a Slovenskm ttom z23. 3. 1939. Poda 3. lnku tejto zmluvy si toti Nemecko za-bezpeilo dohad nad budovanm slov. brannej moci. Ztitulu svojej funkcie viedol viacer rokovania svoj. avldnymi predstavitemi Slovenskho ttu (od 21. 7. 1939 Slovenskej re-publiky) ohadne vekosti acharakteru novej slov. arm. Vrazne sa podpsal pod prpravu Zmluvy oochrannom psme z12. 8. 1939. Barckhausen viedol aj rokovania o Zmluve o demonti a odvoze zariaden na vrobu a skladovanie boj. ltok, ktor bola uzavret 18. 8. 1939, ako aj rokovania okonfikcii voj. ma-terilu nem. arm. na Slovensku aodkodnen za. Od zaiatku organizane zabezpeoval a realizoval nem. plny na vyuitie zemia Slovenska pre nstup nem. jednotiek pri napadnut Poska vseptembri 1939. Na starosti mal dopravn otzky, bu-dovanie spoj. siete at. Vsvislosti snstupom nem. jednotiek mal na starosti spojenie medzi slov. vldou avel. 14. arm., ktorej jednotky toili zzemia SR. Poda nem.-slov. dohody z9. 10. 1939 sa mal sta vel. novo sa tvoriacej Nem. voj. misie (Deutsche Heeresmission) na Sloven-sku. Nakoniec vak bol u 31. 10. zo Slovenska odvolan ajeho miesto prevzal genpor. () von Otto. Od 9. 11. 1939 bol inpek-torom Zbrojnho inpektortu, Vchod vKrakove. Od jna 1940 vykonval rovnak funkciu vNemeckom okupovanom Francz-ku. Od 3. 7. 1940 bol poven na n. Branno-hospodrskeho a vzbrojnho tbu vo Franczsku. Od 1. 7. 1942 vykonval okrem toho aj funkciu n. Hl. kontrolnho radu pre dopravu (Franczsko aBelgicko). Od 1. 4. 1943 bol preraden do rezervy Vodcu sumiestnenm vPari pre pecilne pridelenie. Krtko nato 1. 7. 1943 bol poven na gen. del. a1. 8. 1943 prepusten zarmdy.

    Vyznamenania: nem. Eisernes Kreuz 1. Klasse (?) , nem. Eisernes Kreuz 2. Klasse (?), nem. Kriegsverdienstkreuz II. Klasse mit Schwertern (?),nem. Kriegsverdienstkreuz I. Klasse mit Schwertern (?), Schlesischer Adler Or-den I. Stufe (?), Schlesischer Adler Orden II. Stufe (?), Deutsches Kreuz in Silber (1943).

    Literatra apramene: BAKA, I.: Slovensk republika anacistick agresia proti Posku. Bratislava 2006; NIANSK, E. TULKISOV, J.: Psobenie Nemeckej vojenskej komisie na Slovensku vroku 1939. In: Vojensk his-tria, ro. 11, 2007, . 4, s. 36 60; HRNKO, A.: Rokovanie oochrannom psme avtiahnutie udcko-faistickho slovenskho ttu do vojny proti

  • 17

    Posku. In: Zbornk Mzea SNP, ro. 12, Bansk Bystrica 1987, s. 39-55; HU-BENK, L.: Politika nemeckej ochrannej zny na Slovensku roku 1939. In: Sbornk archivnch prac, ro. 17, 1967, . 2, s. 318-409. www. geocities.com/~orion47/-AXIS BIOGRAPHICAL RESEARCH and apolitical history site.

    (I. Baka)

    BARK, Vtkapitn enijnho vojskapoas SNP velite enijnho vojska 1. s. armdy na Slovensku

    * 28. 3. 1914 Pc (dnes sas obce Cfer), okr. Trnava ??

    Po skonen obecnej a metianskej koly od r. 1931 zaal tu-dova na priemyselnej kole vBratislave, ktor ukonil vr. 1935 maturitou. Na vykonanie voj. prezennej sluby nastpil 1. 10. 1935 ven. pl. 5 vPrahe aod 3. 10. 1935 bol frekventantom DZ vLitomeiciach. Po jej zvldnut od 1. 7. 1936 bol vel. en. aty ven. pl. 3 vKomrne, od 2. 10. 1936 intruktorom vDZ vLito-meiciach aod 1. 7. 1937 vel. en. aty ven. pl. 3 vKomrne od 1. 10. 1937 vhodnosti por. en. sluby. Vrmci iastonej mobili-zcie vmji 1938 bol vel. O oddielu vpriestore Levice aod 16. 6. 1938 pridelen kVZ vPrahe pre zsobovanie arm. pitnou vodou vpriestore strednho Slovenska. Od 23. 9. 1938 znovu slil vLe-viciach ako vel. motorizovanej en. aty komranskho en. pl. 3. 16. 12. 1938 ho prevelili do Bratislavy, kde sa stal vel. aty pri 13. motorizovanej en. rote.Po vzniku Slovenskho ttu, od 16. 3. 1939, bol vel. en. roty ven. pl. 1 vBratislave, od 15. 6. 1939 vpionierskom pl. 1 vTren-ne, od 1. 8. 1940 vhodnosti npor. aod 1. 10. 1940 ako vel. pion. roty a zrove mobil. dst. pionierskeho prp. 2 v Michalov-ciach. Prv frontov slubu absolvoval v obdob 27. 6. 14. 8. 1941. V obdob 1. 10. 1941 18. 6. 1942 bol vel. pion. roty pri armdnom pion. prp. vNovom Meste n/Vhom. Druh frontov slubu absolvoval spion. prac. rotou 12 vobdob 22. 6. 1942 a 17. 2. 1943. Medzitm, 8. 2. 1943, ho povili na stot. pion. vojska. 1. 8. 1943 ho pridelili kpion. prp. 11, sktorm 16. 5. 1944 odiiel na vch. Slovensko kformujcej sa Vchodoslovenskej armde. Jeho rota pracovala na predsunutom psme obrany vpriestore Baligrod. SNP sa zastnil ako enista aod 15. 9. 1944 bol vel. arm. enijnho prporu, aod 1. 10. do 10. 10. 1944 vel. en. vojska 1. s. arm. na Slovensku. 1. 11. 1944 padol do nem. zajatia, zktorho sa vrtil 5. 6. 1945. U odva dni sa prihlsil do s. arm. na prijmacej komisii vBratislave abol pridelen kvel. VIII. zboru austanoven za prednostu en. sluby. 1. 9. 1945 ho povili do hodnosti kpt. en. vojska. V obdob od 1. 10. 1946 do 30. 6. 1949 absolvoval Voj. akadmiu Klementa Gottwalda. 15. 7. 1949 ho premiestnili do en. uilia vLitomeiciach. 1. 9. 1949 sa stal organizanm dst. a15. 3. 1950 bol ustanoven do funkcie profesora taktiky en. vojska a1. 1. 1951 sa stal n. kolskho avcvikovho odd. 25. 2. 1951 ho povili na mjr. en. vojska, 29. 4. 1954 na pplk. aa do 16. 10. 1954 zastval rzne funkcie na kolskom avcvikovom odd. en. uilia. Od 17. 10. 1954 psobil v rznych funkcich vrmci Vojenskej katedry SVT, od 1. 1. 1968 bol nelnkom voj. prpravy na Elektrotechnickej fakulte SVT, od 1. 11. 1968 vhod-nosti plk. 31. 7. 1971 prepusten zo sluobnho pomeru voj. zpo-volania apreloen do zlohy.

    Vyznamenania: Pamtn odznak 1939 (?), Za zsluhy (4. 9. 1943), Pamt-n odznak 1. stupa (4. 8. 1943), Rad SNP II. stupa (29. 8. 1945), s. vojen-

    sk medaila Za zsluhy I. stupa (1. 2. 1946), tefnikova pamtn medai-la (5. 3. 1946), eskoslovensk vojnov kr 1939 (21. 12. 1946), medaila Za slubu vlasti (1955), medaila Za zsluhy oobranu vlasti (1956), Pamtn medaila k20. vroiu SNP (1964), estn plaketa enijnho vojska (1969). Literatra pramene: ESNP, s. 32. VA - VHA Praha Zb. KmL.

    (F. Csfalvay)

    BARDON, Antonnplukovnkprednosta vojenskho oddelenia Kancelrie prezidenta republiky

    *16. 1. 1896, Bojn, okr. Topoany??

    Voj. slubu zaal 15. 3. 1915 ako domobraneck vojak bvalej rak.-uh. arm. v II. nhradnej rote p. pl. 12. Po ukonen vcviku bol odoslan na ju. front, kde 5. 11.1918 padol do tal. zajatia. Do vlasti sa vrtil ako prslunk s. 43. pr. tal. domobrancov. 8. 2. 1921 bol prijat do VA Hraniciach. 17. 1. 1922 poven do hodnosti ppor. 1. 11. 1922 na por. Od 16. 1. 1922 do 25. 4. 1924 apotom od 1. 8. 1925 do 30. 9. 1925 sprav. dst. I. kategrie p. pl. 12 Gen. M. R. tefnika vKomrne aParkani (trovo). 15. 4. 1924 bol pridelen kradu s. voj. ata vBudapeti aod 26 . 4. 1924 psobil ako pobonk voj. ata. Po nvrate bol krtko pridelen kMNO apotom ustanoven vrznych funkcich pri vojskovch jednotkch na stupni ata arota15. 9. 1935 premiestnen aprija-t do kmeovho potu VA. Vs. arm. dosiahol hodnos kpt. a18. 10. 1938 bol pridelen kVojenskej kabinetnej kancelrii predse-du slov. autonmnej vldy. 31. 1.1939 bol premiestnen kp. pl. 39 austanoven za vel. 12. roty. Omesiac neskr bol premiestnen k11. rote a15. 5. 1939 premiestnen kMNO-HVV vBratislave. 20. 10. 1939 bol uren pre vojensk kabinetn kancelriu budce-ho prezidenta SR. 15. 2. 1940 bol op premiestnen surenm za vel. II/4 prporu p.pl. 4., odkia bol 30. 9. 1940 premiestnen do kmeovho potu VA, zaraden do funkcie vel. DZ. 15. 12. 1940 sa vrtil na MNO avdosiahnutej hodnosti pplk. pech bol uren pre Kancelriu prezidenta Slovenskej republiky. 1. 1. 1943 bol poven na plk. pech. Vrokoch 1942 1944 zastval funkciu prednostu voj. odd. Kancelrie prezidenta avoj. pobonka prezi-denta SR J. Tisu. Po zaiatku SNP bol 1. 10. 1944 preloen do v-sluby aodovzdan do evidencie DOV Ruomberok. Po skonen vojny 26. 6. 1945 prijmacia komisia II. intancie pri MNO Praha rozhodla ojeho neprijat do s. arm. ako voj. gistu zpovolania. Rozhodnutm z 1. 8. 1948 mu boli zruen hodnosti mjr., pplk. plk. dosiahnut vslov. arm. azastaven vplata dovtedajch za-opatrovacch dchodkov. Definitvne bol odoslan do vsluby k12. 8. 1950 vhodnosti kpt. v.v. (zl.).

    Vyznamenania: ?

    Literatra a pramene: APLOVI, M.: Organizcia a innos eskoslo-venskej vojenskej spravodajskej sluby vrokoch 1919-1929. In: Slovensko asvet v20. storo, Kapitoly k70. narodeninm Valerina Bystrickho, Bra-tislava 2006, s. 93. - VHA Bratislava, f. VV, .163.714 dv.-H/1940, Osobn zmeny vorganizcii armdy, 15. septembra 1940, nezaraden; VA-VHA Praha, Zb. KvL aKmL.

    (P. imuni)

    B

  • VOJENSK OSOBNOSTI DEJN SLOVENSKA 1939 1945

    18

    BARLEN, Karlgenerl letectva nemeckho Luftwaffeod konca marca 1943 a do roku 1945 velite nemeckej ochrannej zny na Slovensku

    * 17. 7. 1890 Traben - Trarbach 25. 3. 1956 Rod an der Weil ber Usingen, Taunus

    Vroku 1909 vstpil do cisrskej arm. abol pridelen k8. p. pl. . 70. Vnovembri 1910 bol poven na por. Poas prvej svetovej vojny psobil vponom let. oddiele . 8. Vmarci 1916 bol poven na npor. Od leta 1916 slil vo viacerch tboch. Po vojne bol prijat do Reichsheeru. Po znen nem. armdy na povolen poet 100-ti-sc vojakov bol prevelen do 15. p. pl. Voktbri 1922 bol poven na kpt. avtejto hodnosti preraden na tb II. pr. 15. p. pl. do Eisena-chu. Vlete 1923 bol menovan za fa 5. roty 15. p. pl. vSonderhau-sene. Voktbri 1928 bol zReichswehru prepusten. Vskutonosti to vak bol len zastieran manver, aby mohol ods na tajn vcvik voj. pilotov do ZSSR. Nemecko takmto spsobom obchdzalo ob-medzenia orozsahu svojej arm., ktor muselo akceptova po pre-hratej vojne. Voktbri 1929 bol potom op prijat do arm. Vna-sledujcich rokoch slil v4. eskadre 18 jazd. pl. vLudwigsburgu avtbe 5. div. vStuttgarte, kde bol vroku 1933 poven na mjr. Na jese 1933 ho prevelili na rske ministerstvo vzdunej dopravy, kde pracoval vpersonlnom rade. Neskr ho aj oficilne prevzalo Luftwaffe. 1. 4. 1935 bol poven na pplk. Vmarci 1936 sa stal vel. prieskumnej sk. 115 (Aufklrungsgruppe) v Gppingene. V aprli 1937 bol poven na plk. aop prevelen na ministerstvo vzdu-nej dopravy do Berlna, kde sa stal vedcim odd. v personlnom rade. 20. 4. 1939 bol menovan na genmjr. a1. 4. 1941 poven na genpor. 31. 3. 1943 bol menovan na vel. ochrannej zny na Slovensku. Poda vnosu A. Hitlera z5. 2. 1943 sa mu podriaovali vetky voj. cviisk vochrannom psme (vtom ase Malacky, Nov Dvor, Tu-reck vrch, Plaveck Podhradie, Hlbok, Senica, Pchov so vetk-mi sluobnmi miestami). Tm sa ete za jeho predchodcu gen. Weckeho vyrieili ahajce sa kompetenn spory ohadne prvo-moc nad jednotkami vtomto priestore. Vnasledujcich mesiacoch okrem inho koordinoval vcvik kontingentu slov. pomocnkov pre rsku protivzdun obranu, ktor v letnch mesiacoch prebiehal pod vedenm nem. intruktorov prve vpriestore ochrannej zny. Nem.-slov. rokovania vtejto otzke vak nakoniec stroskotali avy-lenen slov. vojaci sa u vseptembri 1943 vrtili do svojich domov-skch posdok. 1. 4. 1944 bol poven na gen. let. Vznam ochran-nej zny optovne stpol vsvislosti spribliovanm sa vchodn-ho frontu atie vsvislosti svypuknutm SNP. B. sa pritom podieal na zabezpeovan nstupu nem. jednotiek urench na potlaenie Povstania. Neskr sa podieal na budovan nem. obrannch posta-ven apevnostnho seku Ochrann zna Slovensko, ktor bola s-asou hraninej ochrannej lnie Re. Po vojne padol do sov. zajatia, zktorho bol prepusten a na jese roku 1945.

    Vyznamenania: nem. Eisernes Kreuz 2. Klasse (?); nem. Eisernes Kreuz 1. Klasse (?); Grossherzoglich Oldenburgisches Friedrich August Kreuz II. Klasse (?); Grossherzoglich Oldenburgisches Friedrich August Kreuz I. Klasse (?); nem. Ehrenkreuz fr Frontkmpfer (?); Wehrmacht-Dienstaus-zeichnung IV. bis I. Klasse (?)

    Literatra apramene: CSFALVAY, F. akol.: Vojensk dejiny Slovenska V. zvzok (1939 1945). Bratislava 2008; PREAN, V. (ed.): Slovensk n-rodn povstanie. Nemci aSlovensko 1944. Dokumenty. Bratislava 1970; VANK, O.: Slovensk flakhelfri pre nemeck Heimatwehr. In: Vojensk his-tria, ro. 5, 2001, . 1, s. 96-107. www.lexikon-der-wehrmacht.de

    (I. Baka)

    BAUMANN, Vojtechplukovnk intendancieprednosta intendancie MNO *10. 3. 1897 Hodonn 4. 5. 1941 Bratislava

    Vroku 1914 ukonil tdium Zemskej vyej relky smaturitou vHodonne. Dobrovone sa podrobil odvodu 22. 10.1915 vPulji. Na inn slubu nastpil 22. 10. 1915 vo vojnovom nmornctve v hodnosti ppor. int. Od 1. 11. 1915 nastpil ako posluch do kurzu elvov nmornho komisaritu v Pulji. Slubu vykonval na lodiach Bellona, Svt tefan, Franz Ferdinand ana Babenber-gu. Po 11. 3. 1917 slil vlodnej administratve adom 1. 4. 1918 bol poven do hodnosti por. lodnej intendancie. Do s. vojska sa prihlsil 8. 3. 1919 ana vykonanie innej sluby nastpil vod-diele vojnovho lostva vLitomiciach. Od 18. 8. 1921 nastpil k2. divzii vPlzni aod 1. 10. 1921 bol premiestnen kZVV vBra-tislave vo funkcii koncipient ubytovacej skupiny. Vrokoch 1921 a 1922 absolvoval kurz obchodnch nuk s. ttnej obchodnej akadmie vBratislave, vrokoch 1924 a 1926 bol frekventantom Vysokej intendannej koly vPrahe apo jej ukonen 1. 8. 1926 nastpil k10. pd vBanskej Bystrici do odevnho refertu. Od feb-rura 1929 psobil vZVV Praha vubytovacej slube aod oktbra 1934 bol premiestnen k ZVV Bratislava k proviantnej slube. Vnovembri 1936 nastpil na slubu kVII. zboru ako prednosta materilovej skupiny intendancie. V rmci mobilizcie od 29. 9. 1938 do 15. 12. 1938 vykonval slubu vpoli. Pokraoval vinnej slube vslovenskej armde ako prednosta int. VV2. Slubu vpoli op vykonval od 1. 9. do 6. 10. 1939 vbojoch proti Posku. Da 3. 10. 1939 nastpil kMNO aod 20. 10. 1939 bol ustanoven za prednostu int. MNO. Dom 1. 1. 1940 dosiahol hodnos pplk. int. a1. 7. 1940 plk. intendancie.

    Vyznamenania: ?

    Literatra apramene: VA-VHA Praha, Zb. KvL, http://vojenstvi.cz/va-sedotazy_88.htm - (9.2.2011)

    (M. Ondru)

    BAYER, Henrichporukkapelnk armdnej hudby

    *29. 12. 1893 Horovice (esk republika) ??

    Po ukonen troch tried metianskej koly bol 30. 12. 1910 odve-den avhodnosti stk. zaraden ktbnej rote vLiberci ako hu-dobn elv. Od 1. 8. 1916 zostal valej innej slube vhodnosti at. a11. 11. 1916 bol poven na des. 6. 3. 1920 bol preloen ks. en. prporu 4 asasne bol zaraden kposdkovej I. hudbe v Bratislave. 1. 10. 1920 bol preloen k s. peiemu pl. 23. 26. 3. 1921 bol prijat do s. vojska ako poddstojnk z povolania adodatone mu bola priznan hodnos rtm. 28. 10. 1930 bol po-ven na t. rtm. hudby. 27. 4. 1939 bol premiestnen kp. pl. 4 avlenen dopomocnej roty. 4. 9. 1941 mu po vykonan odbor-nej skky bola priznan hodnos rtm. a1. 10. 1941 bol poven na por. Jeho alie osudy nie s znme.

  • 19

    Vyznamenania: ?

    Literatra apramene: VA VHA Praha, Zb. KvL aKmL

    (J. Zakov)

    BECKER, Heinrichplukovnk Wehrmachtunemeck vojensk ata na Slovensku

    * 1888 ??

    Od aprla 1939 vhodnosti mjr. styn dstojnk OKW pri nem. vysla-nectve vBratislave. Od mja 1939 len Nemeckej vojenskej komisie na Slovensku. Tu psobil ako vedci oddelenia (subkomisie) pre po-zemn vojsko. Aktvne tak participoval na budovan slov. arm. pod-a nem. vzoru. Zastnil sa viacerch rokovan, ktorch vsledkom bola dohoda ovekosti slov. arm., zmluva oochrannom psme z 12. augusta 1939, i dohoda o odbran a odvezen zariaden na vrobu auskladnenie boj. chemickch ltok z18. augusta 1939. Od augusta 1939 psobil ako voj. ata na nem. vyslanectve vBrati-slave. Vtejto funkcii dosiahol hodnos pplk., neskr plk. Zo svojej pozcie koordinoval zapojenie SR do vojny proti Posku vseptembri 1939. Vinnosti na poli spravodajstva (tak voj. ako aj politickho charakteru) sa opieral ospoluprcu salmi nem. sprav. abezpe-nostnmi zlokami na Slovensku. zko spolupracoval s dstojn-kom pre Abwehr na Slovensku aspolicajnm ata na nem. vysla-nectve F. Goltzom. Po vypuknut vojny proti ZSSR podporoval sna-hy velenia slov. arm. avldy oprezbrojenie armdy nem. zbraami. Rovnako ako nem. vyslanec H. E. Ludin si vemi dobre uvedomoval, e bez splnenia tohto predpokladu nebude mon garantova ochotu Slovenska ponecha vlastn armdu na fronte. Na druhej strane nasadenie vieho potu slov. vojakov na fronte neodpor-al, pretoe by to poda neho ohrozovalo produktivitu zbrojrskych podnikov pracujcich pre Ru achod ponohospodrskych prc. Na nem. strane patril spolu svyslancom H. E. Ludinom kzstancom ministra nrodnej obrany gen. I. tr. F. atloa, ktorho podporil aj vstupujcom sa spore snem. generlom pri slovenskom MNO genpor. F. Schlieperom vrokoch 1943 - 1944, napriek vlastnm vhradm kministrovej innosti. Kvvoju vslov. arm., vktorej silneli rozkladn tendencie, vak mal oraz kritickej postoj. Spolu sH. E. Ludinom sa pravdepodobne priklonil na stranu F. atloa aj vsvis-losti sodvolanm gen. F. Schliepera zo Slovenska vlete 1944. B. po-dobne ako H. E. Ludin vintencich Zahraninho radu podporoval mylienku na Slovensku udra politick stabilitu, nemal zujem okonfrontciu, kee potencil slov. arm. mal aj tak len symbolick vznam. B. pritom minimlne voficilnej rovine nepostrehol, e F. atlo si ako sksen vojak vtomto ase vemi dobre uvedomoval bezndejn situciu nem. jednotiek na fronte, zoho postupne vy-vodil rozhodnutie vypracova pln prechodu slov. arm. na stranu protivnka. Zo Slovenska bol odvelen vauguste 1944.

    Vyznamenania: Vojenn vazn kr III. triedy (?)

    Literatra apramene: BAKA, I.: Slovensk republika anacistick agresia proti Posku. Bratislava 2006, reg.; BAKA, I. - CSFALVAY, F. KRAK, P.: Ferdinand atlo vojak apolitik. Bratislava 2011, reg.; PREAN, V.(ed.): Slovensk nrodn povstanie. Nemci aSlovensko. Dokumenty. Bratislava 1971, reg.; TNSMEYER, T.: Das Dritte Reich und die Slowakei 1939 1945. Politischer Alltag zwischen Kooperation und Eigensinn. Paderborn-Mn-chen Wien Zrich 2003, reg.

    (I. Baka)

    BELANSK (pvodne BHMER), Leopoldmajor delostrelectvavelite nhradnej jednotky a vcvikovho strediska VI. taktickej skupiny

    * 14. 11. 1904 Nin Boca ??

    Po ukonen 6 tried obecnej koly a4 tried metianskej koly svy-uovacm jazykom slov. navtevoval v rokoch 1921 1925 tt-ny uitesk stav v Spiskej Novej Vsi, ktor ukonil maturitnou skkou da 15. 6. 1925. Na prezenn voj. slubu nastpil 1. 10. 1925 a bol vyslan do DDZ v Bratislave. Do zl. bol preloen vhodnosti at. apirant 1. 4. 1927 od del. pl. 11 Koice. Po vykona-nom cvien vzbrani pri del. pl. 11 bol k1. 1. 1928 menovan do hodnosti ppor. del. vzl. ak1. 1. 1929 poven na por. del. vzl. Vroku 1933 absolvoval Del. kolu vel. bat. vPlaveckom Podhrad a 1. 1. 1935 bol poven do hodnosti npor. del. v zl. V rokoch 1927 a 1939 vykonval uitesk povolanie, najprv na ttnej u-dovej kole vKoiciach, neskr na ttnej metianskej kole vKoi-ciach aBratislave. Vobdob od 24. 9. do 20. 11. 1938 bol povolan na zklade mobilizcie do innej sluby. Vrokoch 1939/1940 bol riaditeom ttnej metianskej koly vBratislave. Vroku 1939 ab-solvoval Kurz pre zlonch dst. del. vRuomberku a15. 1. 1940 bol aktivovan do slov. arm. vhodnosti npor. del. zpovolania. Usta-noven bol do funkcie vel. batrie del. pl. 3. Vroku 1940 absolvoval aplikan kurz dst. del. vBratislave. Do hodnosti stot. del. zpovo-lania bol poven 1. 8. 1940 a30. 9. 1940 premiestnen kdel. pl. 2. Ustanoven bol do funkcie vel. IV. oddielu. Da 10. 4. 1942 bol prevelen kdel. pl. 11 austanoven do funkcie vel. vcvikovej bat. Vobdob 28. 4. 9. 6. 1943 absolvoval kurz vel. div. dopravy vHan-noveri, vNemecku. 12. 11. 1943 bol uznan za neschopnho po-nej sluby apridelen kVBV austanoven do funkcie oblastn vel. BV vBrezne apotom od 20. 12. 1943 vRuomberku. 30. 4. 1944 bol prepusten zvoj. innej sluby a1. 5. 1944 povolan prechodne do innej sluby poas brannej pohotovosti ttu kdel. pl. 2 vRuom-berku. Za SNP bol da 29. 8. 1944 vhodnosti stot. del. prijat do 1. s. armdy na Slovensku, vktorej vykonval funkciu vel. nhradnej jednotky avcvikovho strediska VI. TS. Da 28. 10. 1944 bol pov-en na mjr. del. a29. 10. 1944 odiiel po potlaen SNP do hr, kde psobil ako partizn. Vnovembri 1944 ochorel aa do 14. 2. 1945 sa skrval, ke bol optovne zaraden do s. brannej moci austa-noven do funkcie 1. pomocnka N del. pluku 5, 1. s. arm. zboru v ZSSR, s ktorm sa zastnil bojov pri oslobodzovan SR. Da 1. 6. 1945 bol premiestnen kVO 4 do Bratislavy, kde prevzal funk-ciu prednostu remontnej sluby. V tejto funkcii bol 1. 10. 1946 poven do hodnosti pplk. del. Vroku 1947 absolvoval kurz vel. oddielov a30. 9. 1947 bol premiestnen kdel. pl. 9 do Topoian adoasne poveren jeho velenm. Od 31. 12. 1947 bol poveren zastupovanm vo funkcii vel. del. 9. d a1. 10. 1948 poven do hodnosti plk. del. Dom 15. 1. 1949 bol premiestnen k10. d apo-veren velenm del. tejto div. 31. 7. 1949 bol premiestnen azara-den do kmeovho potu VA vHraniciach. Po ronom psoben vo VA bol 1. 8. 1950 premiestnen adoasne poveren velenm 6. del. brig. Ztejto funkcie bol dom 30. 4. 1951 prepusten zvoj. in-nej sluby.

    Vyznamenania: eskoslovensk vojnov kr 1939 (1946), Rad Sloven-skho nrodnho povstania II. tr. (1946), eskoslovensk medaila Za zsluhy II. stupa (1946), sov. Za pobedu nad Germanijej vVelikoj Ote-estvennoj vojne 1941-1945 gg. (1946).

    Literatra apramene: VA-VHA Praha, Zb. KvL, KmL.

    (J. Lichner)

    B

  • VOJENSK OSOBNOSTI DEJN SLOVENSKA 1939 1945

    20

    BELLA, tefanmajor pechotyvelite II. peieho prporu peieho pluku 102 Zaisovacej divzie

    * 3. 7. 1906 Doln Lehota, okr. Brezno ??

    Po ukonen tdia na klasickom gymnziu svyuovacm jazykom slov., ktor ukonil maturitou vr. 1925, nastpil 5. 10. 1925 na voj. prezenn slubu a bol odoslan do VA Hranice na Morave. Po ukonen prpravy vo VA bol menovan 7. 8. 1927 do hodnosti por. aodoslan do aplikanho kurzu jazd. do Pardubc. Po absolvovan kurzu bol 31. 7. 1928 premiestnen kjazd. pl. 10 do Berehova, kde a do r. 1936 zastval funkciu vel. aty 4. a3. eskadrny adoasnho vel. 4. eskadrny, neskr prevzal funkciu vel. aty 4. eskadrny. Do hodnosti npor. jazd. bol poven 1. 10. 1931 a24. 10. 1931 usta-noven do funkcie vel. aty 3. esk. Po piatich rokoch sluby sa op vrtil k4. eskadrne astal sa jej doasnm vel. Da 30. 9. 1936 bol premiestnen do posdky Mukaevo, kde vhodnosti kpt. jazd. (po-ven bol 1. 4. 1937), vykonval funkciu vel. gu. aty 3. eskadr-ny. Od 1. 10. 1938 bol doasnm vel. aod 1. 4. 1938 bol ustano-ven za vel. 5. eskadrny. vKoiciach. Vase brannej pohotovosti ttu, vobdob od 1. 10. do 15. 12. 1938, velil div. eskadrne. Po ukonen mobilizcie bol premiestnen k jazd. pl.11 (dragnske-mu) do Bratislavy, kde zastval funkciu vel. 2. eskadrny. Po vzniku Slovenskho ttu bol prevzat do slov. arm. a premiestnen od 15. 5. 1939 kjazd. koruhvi III. do Michaloviec austanoven za vel. 1. eskadrny. Da 31. 12. 1940 bol premiestnen kakej eskadr-ne, sktorou sa od 23. 6. 1941 do 2. 9. 1941 zastnil ponho aenia proti ZSSR vzostave RB. Dom 1. 7. 1941 bol poven do hodnos-ti mjr. jazd. apo nvrate na Slovensko 1. 11. 1941 ustanoven do funkcie vel. nhradnej eskadrny vMichalovciach. Da 15. 1. 1942 bol premiestnen na VPV do Banskej Bystrice, kde zastval funkciu referenta pre jazd. Dom 20. 11. 1942 nastpil na druh frontov slubu vZSSR vo funkcii vel. p. prporu II. p. pl. 102 ZD. Po nvrate zpoa od 6. 10. 1943 pokraoval vslube na VPV. Da 1. 6. 1944 bol premiestnen na AV do Preova. Da 31. 8. 1944 bol zaisten nem. arm. atransportovan do Nemecka, zktorho sa vrtil 17. 12. 1944. Od 1. 1. 1945 bol bez funkcie pridelen knhradnej eskadrne JPO-1 vBratislave. Dom 23. 5. 1945 bol prevzat do s. arm., ustanove-n do funkcie ZV Vcvikovho strediska I. s. arm. zboru vMartine. Da 1. 8. 1945 bol premiestnen kvelit. VIII. zboru do Banskej Bys-trice, kde sa stal prednostom osobnho aorganizanho odd. Od 9. 6. 1946 bol pridelen kvelit. OCEL, kde do 20. 9. 1946 vykonval funkciu prednostu osobnho odd. skupiny Teplice. Dom 15. 11. 1946 bol premiestnen kp. pl. 25 do Zvolena austanoven do funk-cie velitea p. pr. Vobdob od 3. 3. do 19. 7. 1947 absolvoval kurz vel. oddielov vPrahe a15. 8. sa stal doasnm vel. II/25 p.pl. vo Zvolene. Dom 30. 9. 1947 bol premiestnen k jazd. kohorte 4 vTopoa-noch, kde bol ustanoven do funkcie ZV a1. 10. 1947 poven do hodnosti pplk. pech. Vroku 1949 bol prepusten zvoj. innej sluby so zdvodnenm, e nem perspektvu by vel. samostatnho voj. telesa, pretoe nem potrebn predpoklady pre spen vedenie avchovu dst. zboru po strnke politickej.

    Vyznamenania: tefnikova pamtn medaila SSD za vznamn in-nos pre rozkvet mylienky zvzu brannosti na Slovensku (1946).

    Literatra apramene: VA-VHA Praha, Zb. KvL aKmL.

    (I. Purdek)

    BENEK, Vladimrnadporuk doplovacej slubypoas SNP velite peieho prporu Benek

    * 5. 3. 1918 Zminn (dnes as Dac), esk republika ??

    Po vychoden 5 tried udovch v emberovciach (1924 1929) atyroch tried gymnzia vLeviciach (1929 1933) absolvoval vy-iu lesncku kolu vBanskej tiavnici (1933 1937). Na vykonvanie voj. sluby nastpil 1. 10. 1937 na DPZ vTrenne. Od marca 1938 bol vel. aty vp. pl. 39 vBratislave aod janura 1939 frekventantom zkopnckeho kurzu ven. pl. 4 vBratislave. Vojakom zpovolania sa stal 1. 9. 1939 ako por. dopl sluby. 30. 9. 1940 bol premiestnen na DOV Ruomberok a31. 1. 1941 na DOV Bratislava. 1. 1. 1942 ho povili na npor. dopl. sluby a21. 3. 1942 nadobudol slov. ttne obianstvo. Od 30. 4. 1944 slil na DOV viline, kde sa prostred-nctvom J. Dobrovodskho zapojil do voj. odboja apomhal z-sobova partiznov zbraami. Od zaiatku SNP sa zastnil bojov oStreno, vktorch bol 3. 9. 1944 zranen. Od 18. 9. 1944 vel. pr. Benek, ktor mal odrazi nem. postup vRajeckom dol na sme-re Povask Bystrica Rajec. Spolu s2. s. partiznskou brigdou M. R. tefnika sa jeho roty zhostili tejto lohy a brnili priestor Rajeckej doliny so 40 obcami. Na zklade nariadenia vldy SR zo da 22. 11. 1944, dom 20. 10. 1944 mu bola odat hodnos npor. dopl. abol preraden do potu mustva ako stk. 3. 11. 1944 padol do nem. zajatia, odkia sa vrtil spodlomenm zdravm 7. 6. 1945. Po iastonom vylieen bol v jni 1945 ustanoven za vel. DOV Bratislava aod septembra 1945 do septembra 1949 bol vel. DOV Trnava, od decembra 1945 vhodnosti kpt. Vobdob september 1949 februr 1950 bol nelnkom obvodu KVV vHradci Krlo-v. Dom 1. 3. 1950 bol preloen do zlohy na vlastn iados zo zdravotnch dvodov. Neskr pracoval vlesnom hospodrstve, od aprla bol 1950 riaditeom lesnho zvodu Vysok Tatry, od aprla 1951 vStarej Vode Gelnici, potom vrznych funkcich vStrede nad Bodrogom avPrievidzi. Od decembra 1956 do jla 1960 ved. vroby Krajskej sprvy lesov vNitre, vrokoch 1960 1967 pracoval na inpekcii sprvy lesnho hospodrstva vBratislave, 1967 1969 na kontrolnom odbore Ministerstva lesnho avodnho hospodr-stva vPrahe, od jla 1972 na Federlnom rade pre normalizciu ameranie.

    Vyznamenania: Vojenn vazn kr V. tr. (14. 3. 1944), eskoslovensk vojnov kr 1939 (?), eskoslovensk medaila Za chrabros pred nepria-teom (?), Rad SNP II. stupa (?). Literatra pramene: BOSK, P.: Zbojovch operci na fronte SNP. Brati-slava 1979, s. 93; ESNP, s. 32. VA-CR Trnava, KmL, KOS.

    (F. Csfalvay)

    BENEDIK, Jozefplukovnk pechotyzstupca velitea peieho pluku 1 v Bratislave, styn dstojnk pri velitestve ochrannho psma vMalackch

    * 10. 3. 1898 Vesel n/Moravou, okr. Uhersk Hradit ??

    Absolvent kadetnej koly vKrakove. Po absolvovan vhodnosti prap. od 5. 3. 1915 zaraden kp. pl. 10 vPemyli (Posko). Vjni

  • 21

    1915 dosiahol hodnos por. Vmji 1917 poven na npor. 1. 5. 1918 zajat na tal. fronte, 18. jla 1918 vstpil do s. lgie abol pridelen 32. leg. pluku. Od 28. 5. 1919 pridelen k1. strel. pl. 3. 8. 1919 prijat do zvzku s. vojska. 1. 3. 1920 zaraden do tal. lgie kp. pl. 32 avlenen k1. nhradnej rote. 25. 9. 1920 prevzat ako dst. zpovolania do zvzku s. armdy, 1. 3. 1921 premiestnen zp. pl. 32 kp. pl. 37. 1. 11. 1921 znpor. poven na kpt. 27. 4. 1923 bol ustanoven za vel. 2. ponej roty. 1. 8. 1923 ustanove-n za vel. technickej roty pl. 1. 4. 1929 poven na kpt. pech. 1. 5.1931 premiestnen k p. pl. 13. 14. 3. 1939 nadobudol slov. t. obianstvo. 1. 6. 1939 poven na mjr. pechoty. Zastnil sa so slov. arm. aenia vPosku. 15. 11. 1939 vhodnosti mjr. pech. ustanoven za vel. II. prporu p. pl. 4. 15. 2. 1940 ustanoven za vel. III/4 prporu. 30. 9. 1940 mjr. pech. vlenen k MNO. 28. 2. 1941 sa vrtil zfrontu kMNO. 27. 6. 1941 odiiel op do poa (na vchodn front) svelit. armdy, ale u 2. 7. 1941 sa vrtil. 1. 8. 1941 odiiel do poa kvelit. Ladislav. 1. 1. 1942 poven na pplk. pech. 13. 8.1942 bol ustanoven za vel. strneho prporu aZV p. pl. 1 vBratislave. 13. 3. 1944 pplk. 10. 6. 1944 ustanoven za sty-nho dst. pri velit. ochrannho psma vMalackch. 2. 10. 1944 preloen do vsluby dom 2. 10. 1944. 10. 5. 1945 ako pplk. pech. bol prezentovan na vykonvanie voj. innej sluby v s. armde. 15. 5. 1945 pridelen ks. brigde ako vel. pochodovch doplnkov. 15. 8. 1945 premiestnen kp. pl. 17 ako vel. nhradn-ho p. pl. 17. 20. 9. 1945 ust