vodné hospodárstvo v slovenskej republike v roku 2011 · shmÚ bratislava bežné 3 020 612 €...

MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Riešite ľská organizácia: Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

Vodné hospodárstvo

v Slovenskej republike v roku 2011

Bratislava 2012

2

Obsah 1 Úloha vodného hospodárstva ...................................................................................4

2 Organizácia, riadenie makroekonomika a vlastnícke vzťahy ....................................4

2.1 Organizácia a riadenie........................................................................................4

2.2 Vývoj vybraných ukazovateľov VH vo vzťahu k národnému hospodárstvu .........5

2.3 Vzťah k štátnemu rozpočtu................................................................................ 6

2.4 Vlastnícke vzťahy ...............................................................................................6

3 Legislatíva vo vodnom hospodárstve ...................................................................... 8

3.1 Legislatívna činnosť............................................................................................8

3.2 Normalizačná činnosť .........................................................................................9

4 Implementácia rámcovej smernice o vode................................................................9

4.1 Napĺňanie stratégie implementácie RSV ............................................................9

4.2 Implementácia ostatných smerníc EÚ v oblasti voda .......................................10

4.3 Projekty na napĺňanie smerníc financované z fondov EÚ.................................11

5 Medzinárodná spolupráca v oblasti vodného hospodárstva ...................................11

6 Charakteristika prírodných podmienok v oblasti vôd a vodného hospodárstva ......15

6.1 Prírodné podmienky .........................................................................................15

6.2 Správne územia povodí ....................................................................................20

6.3 Chránené územia .............................................................................................21

7 Využívanie vôd .......................................................................................................23

7.1 Využitie vody vo vodných útvaroch...................................................................23

7.1.1 Povrchové vody .......................................................................................23

7.1.2 Podzemné vody .......................................................................................31

7.2 Zásobovanie pitnou vodou................................................................................37

7.3 Odvádzanie a čistenie znečistených vôd .........................................................41

7.4 Nakladanie s čistiarenskými kalmi a ich produkcia ...........................................43

8 Monitorovací a informačný systém .........................................................................44

9 Rizikové faktory vodného hospodárstva, príčiny a dôsledky...................................48

9.1 Povodne ..........................................................................................................48

9.1.1 Programy ochrany pred povodňami.......................................................51

9.1.2 Analýza stavu protipovodňovej ochrany SR vrátane stavu realizácie

povodňového varovného a predpovedného systému..............................52

9.1.3 Akčný program trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí

Dunaja ....................................................................................................52

3

9.1.4 Smernica Európskeho parlamentu a rady 2007/60/ES o hodnotení

a manažmente povodňových rizík...........................................................54

9.2 Kontrolná činnosť v oblasti ochrany vôd a riešenie mimoriadnych zhoršení

vôd .................................................................................................................56

10 Ekonomická analýza.............................................................................................57

10.1 Pôsobenie ekonomických nástrojov..............................................................59

10.2 Pracovné sily, mzdy......................................................................................62

10.3 Investičná výstavba a jej financovanie vo vodnom hospodárstve.................63

11 Výskum, vzdelávanie, environmentálna výchova, propagácia..............................65

11.1 Výskum.........................................................................................................65

11.2 Vzdelávanie, environmentálna výchova........................................................67

11.3 Propagácia ...................................................................................................69

12 Záver ....................................................................................................................70

Zoznam použitých skratiek ........................................................................................71

Zoznam príloh............................................................................................................75

4

1 Úloha vodného hospodárstva

Vodné hospodárstvo v roku 2011 pokračovalo na Slovensku v plnení cieľov a záväzkov v oblasti vodnej politiky, prijatých tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni.

K prioritným úlohám patrili:

– zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odkanalizovanie, – všestranná ochrana vôd a rozvoj zdrojov vody, – protipovodňová ochrana.

Pokračovalo aj plnenie úloh súvisiacich s implementáciou rámcovej smernice o vode a ostatných európskych smerníc, súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii.

Všetky činnosti viedli k napĺňaniu štátnej vodohospodárskej politiky, ktorá sa zameriava na vodu ako základný krajinnoekologický prvok a ako súčasť trvalo udržateľného rozvoja krajiny.

2 Organizácia, riadenie, makroekonomika a vlastníc ke vzťahy

2.1 Organizácia a riadenie

Organizáciu a riadenie VH v SR určuje MŽP SR svojimi strategickými a koncepčnými dokumentami, pre realizáciu ktorých zriaďuje rozpočtové a príspevkové organizácie a zakladá štátne podniky vo svojej pôsobnosti.

Ministerstvo životného prostredia SR je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia.

Sekcia vôd je organizačnou zložkou MŽP SR a je organizačne začlenená do priamej riadiacej pôsobnosti štátneho tajomníka.

Sekcia vôd:

– je gestorom transpozície a implementácie legislatívy EÚ vo svojej pôsobnosti;

– usmerňuje, metodicky riadi a kontroluje vo svojej pôsobnosti:

– Výskumný ústav vodného hospodárstva, – Slovenský hydrometeorologický ústav v sektore vôd, – Slovenskú inšpekciu životného prostredia pri výkone štátnej správy v sektore

vôd, – Krajské a obvodné úrady životného prostredia pri výkone štátnej správy v

sektore vôd a rybárstva, – Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Banská Štiavnica – Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik, Bratislava.

– člení sa na:

– odbor štátnej vodnej správy, – odbor vodnej politiky, – odbor manažmentu povodí a ochrany pred povodňami.

Medzi ďalšie organizácie a záujmové združenia, ktorých činnosti spadajú do oblasti VH patria:

– Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava

5

– Združenie zamestnávateľov vo VH na Slovensku – Slovenský rybársky zväz, Rada Žilina – Asociácia vodárenských spoločností

Mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú revitalizáciou vodných tokov a povodí

V súčasnosti je približne 10 aktívnych mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú revitalizáciou vodných tokov a povodí na Slovensku. Patria k nim napr. BROZ - Bratislavské regionálne ochranárske združenie, EKOPOLIS Banská Bystrica, Ľudia a voda, združenie Slatinka, Sosna, neinvestičný fond Muránka, Priatelia zeme - CEPA Banská Bystrica, Ipeľská únia – ochranárske združenie Poiplia.

2.2 Vývoj vybraných ukazovate ľov VH vo vz ťahu k národnému hospodárstvu

Objem výnosov SVP, š. p., VV, š. p. a vodárenských spoločností v roku 2011 bol podľa vybraných ukazovateľov ekonomického vývoja 639 720 tis. €. V roku 2011 nastal pokles výnosov VH oproti roku 2010 o 34 657 tis. €. V relácii k hrubému domácemu produktu SR (HDP) 69,1 mld. €, to predstavuje 1,00 % (tab. č. 2.2.1 a tab. č. 10.2).

Na výnosoch VH sa SVP, š. p. podieľal 15,71 % t. j. 100 495 tis. €. Výnosy vodárenských spoločnosti (VS) tvorili 68,98 % t. j. viac než polovicou výnosov VH v objeme 441 281 tis. €. Vo VV, š. p. boli výnosy 97 944 tis. €, čo tvorí 15,31 % z celkových výnosov VH.

Náklady SVP, š. p., VV, š. p. a vodárenských spoločností na zabezpečenie plnenia jednotlivých činností boli v objeme 645 626 tis. €. Na týchto nákladoch sa SVP, š. p. podieľal 17,4 %. Náklady ostatných vodohospodárskych podnikov boli 14,5 % a zostávajúcich 68,1 % nákladov pripadlo na vodárenské spoločnosti (tab. č. 10.2).

V SVP, š. p., VV, š. p. a vodárenských spoločnostiach došlo v roku 2011 k zníženiu počtu zamestnancov o 103 a priemerná mzda sa zvýšila o 60 € oproti roku 2010 (tab. č. 2.2.1 a 10.2).

tab. č. 2.2.1 Rok

2008 2009 2010 2011 Ukazovateľ

Merná jednot-

ka m. j. index 2008/2007

m. j. index 2009/2008

m. j. index 2010/2009

m. j. index 2011/2010

Hrubý domáci produkt

mld. € 67,2 1,09 63,3 0,94 65,9 1,04 69,1 1,05

z toho (SVP,VV,VS) mld. € 0,67 1,06 0,64 0,96 0,67 1,05 0,64 0,96

Priemerný počet zamestnancov hospodárstva SR

počet v tis.

2 280,0 1,03 2 176,6 0,96 2 317,5 1,07 2 351,4 1,02

z toho (SVP,VV,VS) počet 12 154 0,95 12 020 0,99 11 932 0,99 11 829 0,99

Priemerná mesačná mzda

€ 723,0 1,08 744,5 1,03 769,0 1,03 786,0 1,02

z toho (SVP,VV,VS) € 778 1,08 797 1,02 830 1,04 890 1,07

Zdroj: ŠÚ SR, Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v rokoch 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011; štátne podniky a vodárenské spoločnosti (VS)

6

2.3 Vzťah k štátnemu rozpo čtu

V roku 2011 boli výdavky zo ŠR určené subjektom VH v pôsobnosti MŽP SR čerpané nasledovne:

Výdavky Z toho Čerpané na

kapitálové 29 423 €

povodňové a zabezpečovacie práce počas II. a III. stupňa povodňovej aktivity

9 659 532 €

povodňové a zabezpečovacie práce počas II. a III. stupňa povodňovej aktivity

SVP, š. p., Banská Štiavnica

bežné 9 688 335 €

28 803 € projekty v rámci OP

Juhovýchodná Európa

kapitálové 0 € neboli poskytnuté

VÚVH Bratislava bežné

2 076 862 €

na činnosti spojené s prevádzkou VÚVH a riešenie úloh v zmysle Kontraktu a Plánu hlavných úloh v roku 2011

kapitálové 0 € neboli poskytnuté

2 816 288 € činnosti v oblasti vôd vrátane monitorovacieho systému

SHMÚ Bratislava bežné

3 020 612 € 204 324 € POVAPSYS

SPOLU 14 815 232 €

Vodohospodárske organizácie priamo riadené MŽP SR čerpali v roku 2011 zo ŠR finančné prostriedky v celkovej sume 14 815 232 €.

V roku 2011 neboli š. p. Vodohospodárska výstavba poskytnuté žiadne finančné prostriedky zo ŠR. Z uvedeného zdroja neboli taktiež financované vodárenské spoločnosti ani ostatné subjekty v sektore voda.

2.4 Vlastnícke vz ťahy

Na úseku vodných tokov

V zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) rozhodujúcim správcom povrchových vodných tokov SR je SVP, š. p., Banská Štiavnica.

Správu drobných vodných tokov zabezpečujú okrem SVP, š. p. aj štátne organizácie lesného hospodárstva, a to Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p., Vojenské lesy a majetky SR, š. p., Pliešovce a Štátne lesy TANAP. Z celkovej dĺžky drobných vodných tokov je v správe ostatných správcov 1 % a 7 % z celkovej dĺžky drobných vodných tokov nemá určeného správcu.

V tabuľke č. 2.4.1 je uvedený prehľad vývoja na tokoch a zariadeniach na tokoch v správe VH (SVP, š. p.) v rokoch 2007 až 2011.

7

tab. č. 2.4.1

Roky Ukazovateľ

Jed-notka 2007 2008 2009 2010 2011

Dĺžka vodných tokov km 38 217 38 217 38 217 38 215,7* 38 215,7*

z toho: upravené toky km 8 202,5 8 208,9 8 304,2 8 313,6 8 314,78

Vodohospodársky významné a vodárenské vodné toky km 11 850 11 850 11 850 11 850 11 850

Dĺžka ochranných hrádzí km 3 135,2 3 135,2 3 135,5 3 142,5 3 147,7 Dĺžka umelých kanálov a privádzačov

km 67 67 67 67 67

Hate počet 217 216 216 238 238

Počet plavebných komôr počet 15 15 15 15 15**

Čerpacie a prečerpávacie stanice počet 72 72 70 73 73***

Vodné nádrže spolu počet 278 277 277 277 278

z toho vodárenské nádrže počet 8 8 8 8 8

Celkový objem vodných nádrží mil. m3 1 908 1 908 1 908 1 908 1 908

Suché nádrže – poldre počet 20 20 20 20 21

Historické vodohospodárske objekty počet 23 23 23 23 23 Zdroj: SVP, š. p., Banská Štiavnica - ročný výkaz závodnej jednotky o správe a prevádzke vodných

tokov a vodných diel, Ekonomická ročenka. * v celkovej dĺžke tokov je započítaná evidovaná dĺžka drobných vodných tokov z III. etapy

delimitácie, delimitovaných k 30. 4. 2006 a drobné vodné toky delimitované v roku 2007 ** z toho 2 ks Gabčíkovo v správe SVP, š. p., 1 ks Čunovo v správe VV, š. p. *** z toho 3 historické, ktoré sú mimo prevádzky (Žitavská Tôň, Čergov, Viničné)

Nárast dĺžky ochranných hrádzí voči roku 2010 je spôsobený prevzatím ochranných hrádzí vybudovaných v rámci výstavby rýchlostnej komunikácie v úseku Hronský Beňadik – Žiar nad Hronom do majetku SVP, š. p. od Národnej diaľničnej spoločnosti a vybudovaním nových ochranných hrádzí v rámci investičnej činnosti podniku v roku 2011.

Zvýšenie počtu VN o 1 voči roku 2010 nebolo spôsobené výstavbou novej VN, ale obnovením (odstránením nánosov a opätovným napustením vodou) existujúcej VN Vyšné Zbojné na toku Výrava.

V roku 2011 bol uvedený do prevádzky polder na Svacenickom jarku v k. ú. Turá Lúka, obec Myjava, ktorý bol vybudovaný financovaním z OPŽP.

Celková dĺžka riečnej siete v SR, v súčasnosti zaevidovaná na základe spresneného digitálneho spracovania inventarizácie vodných tokov pri využití kvalitatívne presnejších podkladov v digitálnom výstupe na vodohospodárskych mapách v mierke M = 1:50 000, predstavuje 61 147 km.

Na úseku vodovodov a kanalizácií

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad vývoja na zariadeniach v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov v rokoch 2009 až 2011.

8

tab. č. 2.4.2

Roky 2011 Ukazovateľ Jedn.

2009 2010 VS OÚ Iné * Spolu

Dĺžka vodovodnej siete (bez prípojok) km 27 532 28 092 26 358 2 330 89 28 777

Dĺžka vodovodných prípojok km 6 386 6 515 5 905 768 35 6 708

Počet vodovodných prípojok ks 827 861 846 704 766 612 82 487 4 687 863 786

Dĺžka kanalizačnej siete (bez prípojok) km 9 659 10 751 9 334 1 791 85 11 210

Dĺžka kanalizačných prípojok km 2 500 2 700 2 225 624 20 2 868

Počet kanalizačných prípojok ks 341 728 370 609 309 347 80 388 4 090 393 825

Počet čistiarní odpadových vôd počet 587 607 276 337 3 616

* Iné subjekty: Vodárenské a technické služby, s. r. o., Hlohovec, PreVaK, Stará Turá a Mondi SCP Ružomberok Vypracoval: VÚVH

3 Legislatíva vo vodnom hospodárstve

3.1 Legislatívna činnos ť

V rámci legislatívnej činnosti boli v roku 2011 pripravené a schválené nasledovné vykonávacie predpisy:

1. vykonávacie predpisy k zákonu č. 364/2004 Z. z. o vodách o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z:.

– Nariadenie vlády SR č. 201/2011 Z. z., ktorým sa ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a monitorovanie stavu vôd;

– Nariadenie vlády SR č. 279/2011 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Vodného plánu Slovenska obsahujúca program opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov;

– Nariadenie vlády SR č. 416/2011 Z. z. o hodnotení chemického stavu útvaru podzemných vôd;

– Vyhláška MŽP SR č. 73/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o stanovení významných a trvalo vzostupných trendov koncentrácií znečisťujúcich látok v podzemných vodách a o postupoch na ich zvrátenie.

2. vykonávacie predpisy k zákonu č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami:

– Vyhláška MŽP SR č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňových rizík.

V roku 2011 boli vykonané aj zmeny a doplnenia niektorých ustanovení vodného zákona (§ 12, § 15 a príloha č. 6) obsiahnuté v:

– článku VII zákona č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

– článku III zákona č. 408/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9

Tieto zmeny a doplnenia vodného zákona vyplynuli z požiadaviek/transpozície

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 a z potreby odstránenia nesprávnej a/alebo neúplnej transpozície smernice č. 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.

3.2 Normaliza čná činnos ť

Technickou normalizáciou vo VH a spoluprácou s medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizáciami sa na Slovensku zaoberá VÚVH (Oddelenie vodného plánovania) a Hydrologické normalizačné stredisko SHMÚ (pre oblasť hydrológie).

Zoznam STN VH je uvedený na stránke VUVH (http://www.vuvh.sk/).

Členom medzinárodných a európskych normalizačných štruktúr za SR je Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN), ktorý poveril VÚVH Bratislava – Oddelenie vodného plánovania, zabezpečovaním medzinárodnej spolupráce

o v medzinárodných normalizačných komisiách: – ISO/TC 147 Kvalita vody – ISO/TC 224 Normalizácia servisných činností súvisiacich so zásobovaním pitnou

vodou a kanalizáciami - kritériá kvality na servisné a prevádzkové indikátory

o v európskych normalizačných komisiách: – CEN/TC 164 Zásobovanie vodou – CEN/TC 230 Analýza vody – CEN/TC 308 Charakterizácia kalov.

Zástupca Hydrologického normalizačného strediska SHMÚ zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v európskej normalizačnej komisii CEN/TC 318 Hydrometria z poverenia SÚTN.

4 Implementácia rámcovej smernice o vode a ostatnýc h smerníc EÚ v oblasti vôd

4.1 Nap ĺňanie stratégie implementácie RSV

Proces implementácie RSV pokračoval v súlade s Vecným a časovým harmonogram prác pre spracovanie plánov manažmentu povodí (schváleným národnou stratégiou pre implementáciu RSV) ako aj v súlade s Optimalizáciou stratégie implementácie RSV v SR na obdobie rokov 2010 - 2012/2015 (schválenou operatívnou poradou ministra životného prostredia z 19. 4. 2010).

V roku 2011 pokračovali aktivity súvisiace s postupným ukončovaním prác v rámci prvého plánovacieho obdobia a aktivity súvisiace s implementáciou RSV v rámci druhého plánovacieho obdobia:

– monitorovanie vôd, – hodnotenie kvality, stavu, potenciálu a množstva povrchových vôd, – hodnotenie kvality, kvantity a chemického stavu podzemných vôd, – aktualizáciu vybraných charakteristík správnych území povodí (typológia, vodné

útvary, register chránených území), – katalogizáciu, – vodohospodársku bilanciu, – spracovávanie podkladov pre potreby čl. 9 RSV,

10

– nedostatok vody a sucho, – zber údajov a správu databáz – participáciu na legislatívnom procese v rámci Rady pre životné prostredie v rámci

aktualizácie smernice o Prioritných látkach 2011/04429(COD) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES.

4.2 Implementácia ostatných smerníc EÚ v oblasti vô d

V rámci implementácie ostatných smerníc EÚ v oblasti voda (Príloha č.1) boli vykonávané práce v súlade so schválenými implementačnými programami jednotlivých smerníc/nariadení v rámci finančných možností štátu. Nosnou činnosťou bola smernica 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd. Rieši otázku odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd, najmä obcí (aglomerácií) nad 2000 ekvivalentných obyvateľov. Plnenie jej požiadaviek vyplýva z prístupovej zmluvy SR k EÚ.

V roku 2011 MŽP SR zaslalo EK prostredníctvom SAŽP v súlade s právnymi predpismi EÚ za oblasť Voda nasledovné materiály o realizácii implementačných programov jednotlivých smerníc/nariadení:

� Dotazník v zmysle čl. 15 smernice Rady 91/271/EHS o čistení mestských odpadových vôd – UWWTD Questionnaire 2011

Dotazník obsahoval údaje o zberných systémoch a spôsobe čistenia odpadových vôd (OV) z úrovne členského štátu, cez úroveň aglomerácií, citlivých území a iných zberných území, až na úroveň jednotlivých čistiarní odpadových vôd (ČOV) a nimi produkovaného znečistenia, na úroveň miest vypúšťania OV a na úroveň vodných útvarov, do ktorých sú OV vypúšťané. Dotazník definoval vzťahy a prepojenia medzi jednotlivými ČOV, aglomeráciami, zbernými územiami a pod. Referenčným rokom pre naplnenie dotazníka bol rok 2009.

Z dôvodu uvádzania niektorých údajov, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, nie je dotazník sprístupnený verejnosti.

Dotazník bol dňa 21. 12. 2011 vystavený podľa pokynov EK do Centrálneho dátového skladu (CDR) siete EIONET – ReportNet http://cdr.eionet.europa.eu/sk/eu/uwwt/envtvg9wg.

� Informácia podľa článku 7 a prílohy II smernice EP a Rady 2008/56/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky

Informácia bola spracovaná v súlade s článkom 7 a prílohou II smernice EP a Rady 2008/56/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky. EK boli poskytnuté informácie o príslušnom kompetentnom orgáne pre jej vykonávanie v SR.

Správa bola dňa 13. 1. 2011 odoslaná prostredníctvom Stáleho zastúpenia SR pri EÚ na EK GD Environment.

Spolupráca SR s Európskou environmentálnou agentúrou

MŽP SR zabezpečovalo v rámci podávania správ reporting pre Európsku environmentálnu agentúru (EEA). Prostredníctvom SHMÚ boli pripravované a predkladané na EEA podľa jej pokynov Prioritné dátové toky, a to údaje pre River quality (EWN - 1), Lake quality (EWN - 2), Groundwater quality (EWN - 3) a State & Quantity of Water Resources (EWN – 4). Pilotne boli poskytnuté údaje aj pre dátové

11

toky Water emission quality (WISE – 1) a v spolupráci s VÚVH aj Biological data (WISE – 2).

4.3 Projekty na nap ĺňanie smerníc financované z fondov EÚ

V rámci Operačného programu Životné prostredie (OP ŽP) bola k 31. 12. 2011 schválená suma nenávratného finančného príspevku (NFP) v celkovom objeme 870,228 mil. €. Prostriedky EÚ predstavovali 757,929 mil. € a spolufinancovanie zo ŠR 112,299 mil. €.

Podrobnejší rozpis je uvedený v nasledujúcej tabuľke: [v €] tab. č. 4.3.1

Prioritná os fondy EÚ ŠR Schválená suma

NFP (fondy EÚ+ŠR)

1 Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd 671 956 599,65 99 507 715,99 771 464 315,64

2 Ochrana pred povodňami 85 972 888,36 12 791 072,97 98 763 961,33

Spolu 757 929 488,01 112 298 788,96 870 228 276,97

Zdroj: MŽP SR – Sekcia environmentálnych programov a projektov

Prehľad a financovanie jednotlivých projektov je uvedený v prílohe č. 2.

Projekty financované prostredníctvom programov ISPA a Kohézny fond v programovom období 2004 - 2006 boli k 31. 12. 2011 ukončené.

5 Medzinárodná spolupráca v oblasti vodného hospodá rstva

MŽP SR prostredníctvom sekcie vôd zabezpečuje účasť odborníkov na rokovaniach pracovných, expertných a ad hoc skupín, resp. na workshopoch organizovaných EK v rámci Spoločnej implementačnej stratégie 2010 - 2012.

V roku 2011 pokračovala medzinárodná spolupráca zmysle nasledovných medzivládnych dohôd, medzištátnej zmluvy a medzinárodných dohovorov:

Medzivládne dohody a medzištátna zmluva

– Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách.

– Dohoda medzi vládou SR a vládou Ukrajiny o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách.

– Dohoda medzi vládou SR a vládou Poľskej republiky o VH na hraničných vodách. – Dohoda medzi vládou SR a vládou ČR o spolupráci na hraničných vodách. – Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou

o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách.

V procese prípravy, resp. ratifikácie je naďalej Zmluva medzi SR a Rakúskou republikou o vodohospodárskej spolupráci na hraničných vodách.

Medzinárodná spolupráca v rámci komisií pre hrani čné vody (KHV)

Na základe jednotlivých medzivládnych dohôd a medzištátnej zmluvy boli zriadené nasledovné komisie:

1. Slovensko-rakúska komisia pre hraničné vody 2. Slovensko-maďarská komisia pre hraničné vody

12

3. Slovensko-ukrajinská komisia pre hraničné vody 4. Slovensko-poľská komisia pre hraničné vody 5. Slovensko-česká komisia pre hraničné vody.

• Hraničné toky s Rakúskom

V súlade so závermi protokolu z 19. zasadnutia Komisie v roku 2011 pracovné skupiny pokračovali v plánovaných spoločných úlohách, ako sú bežné udržiavacie práce na hraničných tokoch, spoločné sledovanie kvality vody, hodnotenie stavu vôd spoločných vodných útvarov, výmeny výsledkov z analýz rozborov a spoločné merania prietokov na Morave.

Komisia prerokovala nasledovné projekty:

1. Cyklomost Schloβhof – MČ Bratislava – Devínska Nová Ves; 2. Súhrnný vodohospodársky úpravný projekt Dunaj na východ od Viedne, ktorý je

ešte stále v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie; 3. Dvojstranný projekt ETS – MoRe – Revitalizácia rieky Morava: podrobný plán

opatrení pripravený v súlade so smernicami EÚ o ochrane vôd a prírody; 4. CARESS@danube („Connecting All REscue - and Support Services on the

Danube“); 5. Spoločné školiace stredisko pre hasičov v obci Marcheg; 6. Ratifikačný proces Zmluvy medzi SR a Rakúskou republikou o vodohospodárskej

spolupráci na hraničných vodách.

• Hraničné toky s Maďarskom

V roku 2011 sa pokračovalo v spoločnom sledovaní kvality vody na slovensko-maďarských úsekoch riek Dunaja, Tisy, Ipľa a ostatných prítokoch hraničných riek, ako aj v monitoringu vplyvu SVD G-N na životné prostredie priľahlého územia na Slovensku. Výsledky vykazujú pozitívny vplyv prevádzky SVD G-N na životné prostredie tohto územia.

V roku 2011 sa pokračovalo aj v nasledovných činnostiach a projektoch: – Prieskum hraničnej oblasti povodia toku Ipeľ; – Ochrana populácií ohrozených druhov vtáctva v prirodzených biotopoch

vnútrozemskej delty Dunaja; – Revitalizácia močiara Istragov; – Výstavba mostov cez hraničný tok Ipeľ; – pracovná skupina WFD v roku 2011 nepracovala, nakoľko maďarská strana po

odvolaní vedúcej nenominovala ku dnešnému dňu nového nástupcu.

V rámci 4. výzvy Programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Maďarsko 2007 – 2013 boli predložené 4 projekty: 1. Vytvorenie spoločného integrovaného hydrologického systému pre povodie rieky

Ipeľ, poskytujúceho predpovede a informácie v reálnom čase. Lídrom je KDV VIZIG, cezhraničným partnerom je SVP, š.p. OZ Banská Bystrica;

2. Vytvorenie inštitucionálneho rámca pre rozvoj projektov v záujme dosiahnutia dobrého ekologického stavu vôd v povodí rieky Ipeľ. Lídrom je KDV VIZIG, cezhraniční partneri sú SVP, š. p. OZ Banská Bystrica, ŠOP a SRZ;

3. Spoľahlivé zásobovanie vodou z rieky Ipeľ a rozvoj prostredia v úseku odberného objektu Rárospuszta;

4. Zjednotenie opatrení, ktoré navrhli vodohospodárske organizácie v rámci plánov manažmentu povodia Ipľa. Lídrom je KDV VIZIG, cezhraničný partner VÚVH.

13

Činnosť splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku SVD G-N

Splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku SVD G-N, Peter Hatiar a štátny tajomník pre životné prostredie Ministerstva rozvoja vidieka MR Zoltán Illés podpísali dňa 16. 12. 2011 v Budapešti Spoločnú výročnú správu o výsledkoch monitorovania životného prostredia za rok 2010.

• Hraničné toky s Ukrajinou

V roku 2011 sa pokračovalo v spoločnom sledovaní kvality vody na hraničných vodných tokoch Tisa, Uh, Latorica, Ulička a Ublianka, vo výmene výsledkov z analýz rozborov kvality vôd a v bežných udržiavacích prácach na hraničných vodách.

• Hraničné toky s Poľskou republikou

V súlade so závermi Protokolu z XI. zasadnutia Slovensko-poľskej komisie pre hraničné vody sa aj v roku 2011 pokračovalo v spoločnom sledovaní kvality vody na hraničných vodných tokoch Dunajec, Poprad, Čierna Orava, Piekielnik a Biela Voda, výmene výsledkov z analýz rozborov kvality vôd a v bežných udržiavacích prácach na hraničných vodách. Zároveň pokračovala činnosť pracovnej skupiny WFD, ktorá sa v zmysle štatútu venovala hodnoteniu stavu resp. potenciálu spoločných vodných útvarov.

• Hraničné toky s Českou republikou

Slovensko-česká komisia pre hraničné vody a jej pracovné skupiny (WFD a OV - ochrana kvality vôd) v priebehu roka 2011 pokračovali vo svojej činnosti v súlade so závermi Protokolu z 11. zasadnutia (bežné udržiavacie práce na hraničných tokoch, spoločné sledovanie kvality vody, výmeny výsledkov z analýz rozborov. Hydrologickí experti oboch strán vykonali spoločné merania prietokov na Morave).

V priebehu roka 2011 pokračovali prerokovania jednotlivých pripomienok a ich zosúladenie do prijateľného návrhu textu Dohody medzi vládou SR a vládou ČR o dočasnom užívaní častí štátneho územia a majetku SR pre výstavbu a prevádzku stavby „Predĺženie splavnosti vodnej cesty Otrokovice – Rohatec“ na hraničnom vodnom toku Radejovka.

Mnohostranná spolupráca SR so susednými krajinami

V roku 2011 jednotlivé komisie podporovali spoluprácu na hraničných vodách so všetkými susednými krajinami nasledovnými projektami a činnosťami:

– Projekt „Prírode blízke protipovodňové opatrenia v sútokovej oblasti Moravy a Dyje“. Bol dokončený predpovedný systém povodní pre rieky Morava a Dyje;

– 12. stretnutie Trilaterálnej Ramsarskej platformy (TRP), ktorej cieľom je spolupráca medzi SR, Rakúskou republikou a ČR pri ochrane trilaterálneho mokraďového územia s medzinárodným významom „Niva na sútoku Morava-Dyje-Dunaj“, sa uskutočnilo v Mikulove;

– Multilaterálna harmonizácia manažmentu povodní v regióne CENTROPE (Slovensko, Rakúsko, Česko a Maďarsko). V pracovnom balíku 4 (Potenciálne škody a riziká) sa v súčasnosti pracuje na mapách škôd a rizík. V pracovnom balíku 5 (Stratégie povodňového manažmentu) sa pracuje na spoločne odsúhlasených protipovodňových stratégiách.

– WANDA - WAste management for inland Navigation on the DAnube - nakladanie s odpadmi z vnútrozemskej plavby na Dunaji. V júni 2011 a septembri 2011 sa na rakúskom a maďarskom úseku Dunaja (po Budapešť) nákladným a osobným plavidlám poskytovalo bezplatné zneškodnenie dnovej vody pomocou špeciálnej

14

lode. V auguste 2011 usporiadal slovenský partner projektu VÚVH konferenciu s medzinárodnou účasťou na tému lodných odpadov. Keďže sú potrebné následné opatrenia, bola v novembri 2011 v rámci výzvy Programu Juhovýchodná Európa spoločne vypracovaná žiadosť o následný projekt. Projekt WANDA skončí v marci 2012. Podrobnejšie informácie o projekte sú uvedené na internetovej stránke http://www.wandaproject.eu/

– DANUBE FLOODRISK - v rámci projektu sa realizujú významné ciele Smernice EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík na celom toku Dunaja. Cieľom projektu je vyhotovenie atlasu máp povodňového ohrozenia a povodňových rizík (vrátane máp škôd) v mierke 1:100 000 a pre pilotné územia v mierke 1:25 000. Projekt bude ukončený v októbri 2012. Podrobnejšie informácie o projekte sú uvedené na internetovej stránke http://www.danube-floodrisk.eu/.

– NEWADA - Network of Danube Waterway Administrations – sieť správy Dunajskej vodnej cesty. Podrobnejšie informácie o projekte sú uvedené na internetovej stránke: www.newada.eu/newada/.

– Projekt „Vytvorenie informačného systému PLUSK pre spoločné slovensko-poľské hraničné vody v zmysle požiadaviek RSV a Protipovodňovej smernice“ je ukončený a jeho výsledky sú na geoportali (www.plusk.eu).

Okrem uvedených projektov patrili v roku 2011 medzi najdôležitejšie medzinárodné projekty zamerané na vodohospodársky rozvoj projekty:

– WATLIFE – posilnenie povedomia verejnosti o význame vody pre život, jej ochrany a udržateľného využívania;

– UNDP/GEF - Integrácia princípov a postupov ekologického manažmentu do krajinného a vodohospodárskeho manažmentu na Východoslovenskej nížine (región Laborec - Uh);

– WACO – spolupráca s holandskými expertmi z Vodnej rady Regge and Dinkel - ukončený v roku 2011;

– HESTIA – harmonizácia a evaluácia vzorkovacích techník, cezhraničná spolupráca EÚ;

– TICAD - Trvaloudržateľný priestorový rozvoj povodia rieky Tisy (Territorial assessment of the Tisa catchment area);

– Vývoj podporného systému pre rozhodovanie o redukcii rizika environmentálneho znečistenia na rieke Bosne (projekt NATO);

– Výmena článkov medzi vodohospodármi V4; – Podpora procesu implementácie Smernice EÚ o hodnotení a manažmente

povodňových rizík v Gruzínsku; – Špecifické plnenie úloh podľa stanov asociácie NORMAN; – CEFRAME (Central European Flood Risk Assessment and Management -

Hodnotenie a manažment povodňového rizika v strednej Európe); – MORE - Revitalizácia rieky Moravy; – ClimateWater (v rámci 7. rámcového programu EU); – H-SAF - Kontinuálny vývoj a operatívna fáza (CDOP1) družicových aplikácií pre

hydrológiu a vodné hospodárstvo (v rámci EUMETSAT). Stratégia Európskej únie pre dunajský región

Na zasadnutí Európskej rady dňa 24. 6. 2011 bola prijatá Stratégia Európskej únie pre dunajský región (Dunajská stratégia) ako stratégia pre spoločný rozvoj krajín dunajského regiónu (obr. č. 5.1). Koordináciu implementácie jednotlivých oblastí Dunajskej stratégie zabezpečujú krajiny regiónu. Slovenská republika spolukoordinuje prioritné oblasti 4. Obnova a zachovanie kvality vôd (spolu

15

s Maďarskom) a 7. Rozvoj vedomostnej spoločnosti (spolu so Srbskom). Koordináciou prioritnej oblasti 4 bolo na základe uznesenia vlády SR č. 229 z 30. 3. 2011 poverené MŽP SR, ktoré 12. 9. 2011 touto činnosťou poverilo VÚVH.

V roku 2011 boli uskutočnené dve rokovania riadiacej skupiny prioritnej oblasti 4. Na úvodnom rokovaní 21. 6. 2011 v Bratislave bola oficiálne ustanovená riadiaca skupina a boli odsúhlasené rámcové postupy činnosti riadiacej skupiny. Na druhom rokovaní 7. - 8. 11. 2011 v Budapešti bolo, okrem iného, prerokovaných 8 projektov predložených na rokovanie hlavnými partermi projektov. Predkladané projekty majú prispieť k naplneniu cieľov Dunajskej stratégie. Všetky predložené projekty riadiaca skupina prioritnej oblasti 4 schválila na základe dohodnutých kritérií a bol im udelený odporúčajúci list, ktorý je jednou z príloh žiadosti o financovanie týchto projektov. Odporúčajúci list má zvýrazniť pridanú hodnotu projektu.

Na dosiahnutie cieľov Dunajskej stratégie boli špecifikované pre každú prioritnú oblasť aktivity. Míľniky aktivít budú súčasťou správ o stave implementácie každej prioritnej oblasti.

Podrobnejšie informácie sú dostupné na www.vuvh.sk a na www.danube-region.eu.

obr. č. 5. 1

6 Charakteristika prírodných podmienok v oblasti vô d a vodného hospodárstva

6.1 Prírodné podmienky

Klimatické pomery

Úhrn atmosférických zrážok na území SR dosiahol v roku 2011 hodnotu 649 mm, čo predstavuje 85 % normálu a je hodnotený ako zrážkovo suchý rok.

Úhrny zrážok v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roka 2011 dokumentuje tab. č. 6.1.1.

16

Priemerné úhrny zrážok na území SR v roku 2011 tab. č. 6.1.1 Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok

mm 31 16 45 35 68 124 162 44 18 42 1 63 649 % normálu 67 38 96 64 89 144 180 54 29 69 2 119 85

Nadbytok(+)/Deficit(-) -15 -26 -2 -20 -8 38 72 -37 -45 -19 -61 10 -113 Charakter zrážkového obdobia N S N S N V VV S SS N SSS N S Pozn.: SSS – mimoriadne suchý, SS – veľmi suchý, S – suchý, N – normálny, V – vlhký, VV – veľmi vlhký

Ročné úhrny zrážok v roku 2011 v jednotlivých oblastiach povodí Slovenska sú uvedené v tabuľke 6.1.2. Podľa charakteru zrážkového obdobia možno považovať v roku 2011 povodia na Slovensku za normálne až veľmi suché.

Priemerné výšky zrážok v jednotlivých povodiach SR v roku 2011 tab. č. 6.1.2

Správne územie povodia Čiastkové povodie

Plocha povodia

[km2]

Priemerný úhrn zrážok

[mm]

% normálu

Charakter zrážkového

obdobia

Morava* 2 282 616 90 N Dunaj* 1 138 429 68 SS Váh 14 268 703 83 S Nitra 4 501 576 83 S Hron 5 465 668 85 S Ipeľ * 3 649 508 74 SS Slaná 3 217 622 79 SS Bodrog* 7 272 647 92 N Bodva 858 598 82 S

Dunaj

Hornád 4 414 656 97 N Visla Dunajec a Poprad 1 950 851 101 N

SR 49 014 649 85 S * toky a im zodpovedajúce údaje len zo slovenskej časti povodia

Hydrologické pomery

Geografické situovanie Slovenska na rozvodnici morí Čierneho a Baltského (rozhranie prebieha približne po slovensko-poľskej štátnej hranici a v úseku Štrba - Čirč na našom území) predurčuje spolu s danými prírodnými podmienkami vodohospodársku situáciu nášho štátu. Vody z 96 % rozlohy štátu odtekajú prostredníctvom Dunaja, resp. Tisy do Čierneho mora, zvyšné 4 % sú odvodňované do Baltického mora. V tokoch prameniacich na našom území je pomerne veľká rozkolísanosť prietokov. Veľké prietoky sa vyskytujú pravidelne na jar v mesiacoch marec - apríl (na Dunaji, Poprade a Dunajci o cca 2 mesiace neskôr). Malé prietoky sú v lete a na jeseň.

Hustota riečnej siete sa pohybuje od 0,1 km.km-2 na krasových planinách až do 3,4 km.km-2 na paleogénnych horninách flyšových pohorí. Priemerná hustota riečnej siete je charakterizovaná hodnotou 1,1 km.km-2.

Vodný fond v roku 2011

V roku 2011 bol priemerný ročný odtok z územia Slovenska 191 mm, čo predstavuje 73 % dlhodobého normálu. V jednotlivých čiastkových povodiach sa

17

odtok pohyboval od 37 mm (čiastkové povodie Dunaja) do 404 mm (povodie Poprad a Dunajec). Najmenšie percento normálu bolo zaznamenané v povodí Hrona (40 %), najväčšie percento normálu sa vyskytlo v povodí Popradu a Dunajca (117 %). Hodnoty ročného odtoku v jednotlivých čiastkových povodiach sú uvedené v tabuľke 6.1.3.

Priemerný ročný odtok v jednotlivých povodiach SR v roku 2011 tab. č. 6.1.3

Správne územie povodia Čiastkové povodie Plocha povodia

[km2]

Ročný odtok [mm] % normálu

Morava* 2 282 102 77 Dunaj* 1 138 37 103 Váh 18 769 373 161 Nitra 4 501 115 80 Hron 5 465 116 40 Ipeľ * 3 649 107 79 Slaná 3 217 176 93 Bodrog* 7 272 136 83 Bodva 858 194 92

Dunaj

Hornád 4 414 195 66 Visla Dunajec a Poprad 1 950 404 117

SR 49 014 191 73 * toky a im zodpovedajúce údaje len zo slovenskej časti povodia

Celková vodná bilancia vodných zdrojov SR tab. č. 6.1.4 Objem [mil. m3]

Bilancia 2011

Hydrologická bilancia: Zrážky 31 813 Ročný prítok do SR 55 643 Ročný odtok 69 245 Ročný odtok z územia SR 9 362 Vodohospodárska bilancia: Celkové odbery SR 568,64 Výpar z vodných nádrží 54,65 Vypúšťanie do povrchových vôd 601,95

366,72 Vplyv vodných nádrží (VN)

Akumulácia Miera užívania vody (%) 6,07

Hodnotenie režimu podzemných vôd v hydrologickom ro ku 2011

Hladiny podzemných vôd

V roku 2011 sa najvyššie ročné namerané hodnoty hladín podzemných vôd vyskytovali najmä v decembri až v januári, kedy sa prejavil doznievajúci vplyv nadnormálnych úhrnov zrážok v roku 2010. Zriedkavo sa vyskytli maximálne hodnoty hladín aj v marci a v júli. Minimálne hladiny podzemných vôd boli v prevažnej väčšine zaznamenané v jesennom období počas septembra až októbra.

18

Maximálne ročné hladiny podzemných vôd v roku 2011 oproti minulému roku na

celom území prevažne poklesli. a to o -20 cm až -70 cm, ojedinele aj o -150 cm. Ojedinelé vzostupy (do +40 cm) boli zaznamenané v povodí Dunaja, Hrona. Ipľa, Popradu a Bodrogu.

Oproti dlhodobým maximálnym hladinám dosahovali prevažne nižšie hodnoty, prevažne od -20 cm do -250 cm, v menšej miere až -340 cm. Prekročenia dlhodobých maximálnych hladín (do +50 cm) boli zaznamenané na celom Slovensku s výnimkou povodia Váhu a Nitry.

Minimálne ročné hladiny v roku 2011 oproti minulému roku na celom území prevažne vzrástli (do +50 cm), ojedinele až +150 cm.. Poklesy (najmä v povodí Popradu a stredného a horného Váhu) dosiahli -5 cm až -40 cm.

Oproti dlhodobým minimálnym hladinám boli minimálne ročné hladiny v roku 2011 jednoznačne vyššie do +250 cm.

Priemerné ročné hladiny v roku 2011 oproti prdchádzajúcemu roku na území Slovenska prevažne poklesli. Priemerné ročné hodnoty hladiny podzemnej vody poklesli prevažne od -10 cm do -40 cm najmä v povodí Váhu, Ipľa, Slanej, Popradu a hornej časti povodia Bodrogu.

Priemerné ročné hladiny v roku 2011 oproti dlhodobým priemerným ročným hladinám takmer jednoznačne vzrástli na celom území do +80 cm. Prevažujúce poklesy do -90 cm boli zaznamenané v povodí Popradu, stredného a horného Váhu.

Výdatnosti prameňov

Maximálne ročné výdatnosti prameňov oproti minulému roku takmer jednoznačne poklesli na celom Slovensku s výnimkou povodia Popradu. Poklesy dosiahli prevažne úroveň 40 - 90 % maximálnych ročných výdatností v roku 2010. Vzostupy do 130 % minuloročných maximálnych hodnôt sa vyskytli v povodí Moravy, horného Váhu, Popradu, Hornádu a Bodrogu.

Ešte jednoznačnejšie vyznievajú poklesy maximálnych ročných výdatností v roku 2011 voči dlhodobým maximálnym výdatnostiam. Dominujú na celom Slovensku a najčastejšie boli zaznamenané poklesy maximálnych ročných výdatností na úroveň 40 - 80 % dlhodobých maximálnych hodnôt. Jednoznačné poklesy boli zaznamenané v celom povodí Váhu, Nitry, Slanej, Bodvy a Bodrogu. Prekonanie dlhodobých hodnôt (101 % až 130 %) bolo zaznamenané v povodí Turca, Hrona, Popradu a Hornádu.

Minimálne výdatnosti prameňov v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 nemajú jednoznačný charakter. Vzostupy prevažujú v povodí Moravy, dolného Váhu, Hrona , Slanej a Bodvy (105 - 160 %, ojedinele až 250 %). Poklesy sa vyskytujú takmer v každom povodí (70 - 98 %, ojedinele len 30 %) Poklesy dominujú v povodí stredného Váhu (v rozmedzí 60 - 98 %).

Voči dlhodobým minimálnym výdatnostiam dosahovali jednoznačne vyššie hodnoty - prevažne od 150 % do 250 %, miestami až niekoľko tisíc %.

Pri priemerných ročných výdatnostiach prameňov v porovnaní predchádzajúcim rokom sledujeme takmer jednoznačný pokles výdatností - prevažne na úroveň 60 % - 99 % minuloročných hodnôt. Jednoznačné poklesy priemerných ročných výdatností boli zaznamenané v povodí Hrona, Slanej, Popradu, Bodvy a Bodrogu. Ojedinelé vzostupy (najmä v povodí Moravy a dolného Váhu) dosiahli do 140 % minuloročných priemerných výdatností.

19

Priemerné ročné výdatnosti voči dlhodobým priemerným výdatnostiam prevažne

vzrástli do 200 %, v povodí Popradu až vyše 300 %. Jednoznačné vzostupy dominujú v povodí Moravy, dolného Váhu, Hrona, Slanej, Bodvy a Popradu. Poklesy (od 70 % do 98 %) boli zaznamenané najmä v povodí horného Váhu, Turca a jednoznačne v povodí Bodrogu.

Kvalita povrchových vôd

Kvalitatívne ukazovatele sledované vo všetkých monitorovaných miestach (základných a prevádzkových) v roku 2011 boli zhodnotené podľa § 3, odsek 3 NV SR č. 269/2010 Z. z.

Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd v roku 2011 boli monitorované podľa schváleného Programu monitorovania stavu vôd na rok 2011. Monitorovaných bolo 427 miest v základnom a prevádzkovom monitorovaní.

Počet monitorovaných miest povrchovej vody podľa čiastkových povodí v roku 2011 tab. č. 6.1.5

Čiastkové povodie Počet monitorovaných miest podľa typu monitorovania

Základné Prevádzkové Základné aj prevádzkové

Morava 5 29 3

Dunaj 4 13 8

Váh 20 93 9

Hron 11 43 0

Ipeľ 7 24 2

Slaná 3 18 1

Bodrog 12 38 7

Hornád 12 33 1

Bodva 3 8 1

Dunajec a Poprad 4 12 3

Spolu 81 311 35

Spravidla je frekvencia monitorovania rovnomerne rozložená počas roka, t. j. 12 x ročne v súlade s programom monitorovania.

Nižšiu frekvenciu sledovania majú niektoré biologické ukazovatele, ktoré sa sledujú sezónne (s ročnou frekvenciou: 2 – 7 x do roka), ukazovatele rádioaktivity (s ročnou frekvenciou: 4 x do roka) a relevantné látky s frekvenciou 4 x ročne.

Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV SR č. 269/2010 Z. z. boli splnené vo všetkých monitorovaných miestach v nasledovných ukazovateľoch:

• všeobecné ukazovatele (časť A): biochemická spotreba kyslíka, horčík, sodík, voľný amoniak, povrchovo aktívne látky, Chróm (VI), chlórbenzén, dichlórbenzény

• ukazovatele rádioaktivity (časť D): celková objemová aktivita alfa a beta, trícium, stroncium, cézium

20

Najviac prekročení požiadaviek na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1 NV

SR č. 269/2010 Z. z. vo všeobecných ukazovateľoch bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach. Z hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov bolo najviac prekročení v ukazovateli koliformné baktérie (v 6 čiastkových povodiach), termotoleratné koliformné baktérie (v 6 čiastkových povodiach) a črevné enterokoky (v 4 čiastkových povodiach).

Počet monitorovaných miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa NV č. 269/2010 Z. z. sú uvedené v prílohe č. 3.

Komplexná správa je k dispozícii na stránke: http://www.vuvh.sk/rsv2/download/02_Dokumenty/19_Hodnotenie_kvality_vody_2010/Sprava_final_2010_8_2011_last.pdf.

6.2 Správne územia povodí

V SR sú na národnej úrovni podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené dve správne územia povodí – Dunaja a Visly a to nasledovne:

medzinárodné povodie správne územie povodia čiastkové povodia

Dunaja (96 % územia SR)

Dunaja (úmorie Čierneho mora)

Dunaja, Moravy, Váhu, Hrona, Ipľa, Slanej,

Bodrogu, Hornádu, Bodvy

Visly (4 % územia SR)

Visly (úmorie Baltského mora)

Dunajca a Popradu

Ku každému čiastkovému povodiu sú priradené príslušné hydrogeologické

rajóny. Zoznam hydrogeologiockých rajónov podľa čiastkových povodí je uvedený v prílohe č. 1 k výnosu MPŽPRR SR č. 2/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti

21

o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní.

Vodohospodársky manažment správneho územia povodia

Vodohospodársky manažment správnych území povodí na národnej úrovni vykonáva SVP š. p., Banská Štiavnica, ako správca vodohospodársky významných vodných tokov. Oprávneným orgánom pre vodohospodársky manažment správnych území povodí je MŽP SR.

Vodné útvary

V rámci Slovenska je pre prvý plánovací cyklus celkove vymedzených 1 760 útvarov povrchových vôd a 101 útvarov podzemných vôd. Z 1 760 útvarov povrchových vôd je 1 737 s charakterom prirodzeného toku a u 23 v dôsledku vzdutia vody prichádza ku zmene kategórie (z rieky na jazero). Vymedzené vodné útvary sú po celý čas platnosti plánov manažmentu povodí (2010 - 2015) záväzné a nemenné. V rámci prípravy aktualizácie plánov manažmentu povodí pre ďalšie plánovacie obdobie (2016 - 2021) možno na základe dosiahnutého pokroku pri implementácii RSV ich vymedzenie spresniť.

Záväzný zoznam útvarov povrchových vôd je uvedený v prílohe č. 2 k vyhláške MPŽPRR SR č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona,

Záväzný zoznam útvarov podzemných vôd je uvedený v prílohe č. 2 k NV SR č. 282/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd.

6.3 Chránené územia

V rámci pravidelnej aktualizácie registra chránených území požadovanej podľa čl.6 RSV nastali v roku 2011 nasledovné zmeny:

o Oblasti s vodami vhodnými na kúpanie

V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k redukcii počtu vôd vhodných na kúpanie z 36 lokalít na 34 lokalít. Zo zoznamu boli vyňaté prírodné lokality Delňa a Vojčianskej jazero.

Na prírodnom kúpalisku Delňa prebieha výrazná rekonštrukcia, ktorou sa mení aj spôsob využitia vodnej plochy. Vodná plocha bude v budúcnosti slúžiť iba na člnkovanie a nie na kúpanie.

V lokalite Vojčianske jazero je od roku 2008 zaznamenaný pokles návštevnosti. Súvisí to s výstavbou chatovej osady v bezprostrednom okolí jazera a s oplotením pozemkov investorom stavby, čím sa jazero stalo od roku 2008 pre verejnosť neprístupným.

o Chránené oblasti pre ochranu živočíšnych a rastlinných druhov a ich habitátov

– Územia európskeho významu

Na základe UV SR č. 577/2011 z 31. augusta 2011 bola v roku 2011 za účelom splnenia požiadaviek EK na doplnenie území pre ochranu niektorých nedostatočne pokrytých druhov (napr. ryby, bezstavovce, atď.) a biotopov (napr. lužných lesov) vykonaná aktualizácia zoznamu území európskeho významu (ÚEV). V rámci tejto aktualizácie bolo do zoznamu ÚEV doplnených 97 území s výmerou 11 989 ha, čím sa celkový podiel ÚEV z rozlohy Slovenska zvýšil z 11,7 % na 11,9 % (priemer v EÚ je 13,6 %).

22

– Chránené vtáčie územia (CHVÚ)

Vyhlasovanie CHVÚ prebiehalo v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V roku 2011 nadobudli účinnosť vyhlášky MŽP SR pre 6 CHVÚ - CHVÚ Malá Fatra, Slovenský raj, Tatry, Špačinsko-nižnianske polia, Čergov a Chočské vrchy. Ku koncu roku bolo z národného zoznamu vtáčích území celkove vyhlásených 40 CHVÚ a jedno CHVÚ (Levočské vrchy) je zatiaľ nevyhlásené. Zoznam vyhlásených CHVÚ je uverejnený na stránke http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=2&lang=sk.

Doplnená databáza Európskej sústavy chránených území NATURA 2000 bola EK zaslaná 7. októbra 2011.

U ostatných kategórií chránených území (oblasti určené pre odber pitnej vody, oblasti citlivé na živiny/citlivé a zraniteľné oblasti) v roku 2011 k zmenám nedošlo.

Aktuálny zoznam CHÚ zaradených do registra je uvedený v tabuľke č. 6.3.1

tab. č. 6.3.1

Kategórie chránených území Počet CHÚ Plocha (km2)

Vyhlásené na medzinárodnej úrovni

Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody

- Ochranné pásma vodárenských zdrojov 1 350 8 617

- Chránené vodohospodárske oblasti 10 6 942

Oblasti s vodami vhodnými na kúpanie 34 -

Chránené oblasti citlivé na živiny

- Citlivé oblasti (celé územie SR) 1 49 041

- Zraniteľné oblasti 1 520 13 685

Chránené oblasti pre ochranu živočíšnych a rastlinných druhov a ich habitátov

- Mokrade medzinárodného významu - typu „RAMSAR“ 14 408

- Chránené vtáčie územia 41 13 089

- Územia európskeho významu 381 5 737

- Veľkoplošné chránené územia, z toho: 23 10 727

- Národné parky 9 2 936

- Ochranné pásma národných parkov 9 2 323

- Chránené krajinné oblasti 14 5 468

Vyhlásené na národnej úrovni

Chránené oblasti určené pre odber pitnej vody

- Vodárenské toky (Povodia vodárenských tokov) 102 5 423

Chránené oblasti pre ochranu živočíšnych a rastlinných druhov a ich habitátov

- Mokrade národného významu 72 74,30

- Maloplošné chránené územia, z toho: 1 070 1 041

- priamo závislé od vody 312 -

- Chránené rybárske oblasti 29 -

23

7 Využívanie vôd

7.1 Využitie vody vo vodných útvaroch

Podľa § 3 Vodného zákona sa vody delia na povrchové a podzemné. Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd. Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (geotermálne vody).

7.1.1 Povrchové vody

Povrchové vody sa na Slovensku využívajú na:

– zásobovanie úžitkovou vodou, – pitné účely, – hydroenergetický potenciál, – závlahové systémy, – vodné cesty, – účelové rybné hospodárstvo.

� Zásobovanie úžitkovou vodou

Celkový odber povrchovej vody v roku 2011 bol 242 600 tis. m3, čo predstavuje nárast len o 4 838 tis. m3 oproti predchádzajúcemu roku. Mierne zvýšenie odberov povrchovej vody bolo zaznamenané pri vodárenských spoločnostiach na výrobu pitnej vody, v dodávkach pre priemysel a pre potravinársky priemysel.

Najvýznamnejší odberatelia povrchovej vody sú predovšetkým spoločnosti: Slovnaft, a. s. Bratislava (40 099 tis.m3), U. S. Steel Košice ( 24 871 tis.m3), Mondi SCP, a. s. Ružomberok (24 203 tis. m3) a SE a. s., Bratislava – EBO Jaslovské Bohunice (22 464 tis.m3).

Tržby za povrchovú vodu oproti roku 2010 vzrástli o 2 795 tis. €, čo predstavuje 12,21 %. Hlavným dôvodom zvýšenia tržieb je zvýšenie ceny za dodávku povrchovej vody. Bilanciu porovnávaného obdobia priaznivo ovplyvnili aj zvýšené odbery jednotlivých odberateľov povrchovej vody.

Dominantným regulovaným subjektom s monopolným postavením vykonávajúcim regulované činnosti je SVP, š. p., Banská Štiavnica.

Dodávka povrchovej vody (platenej) v roku 2011 [tis. m3] tab. č. 7.1.1.1 OZ

Bratislava OZ

Piešťany

OZ Banská Bystrica

OZ Košice SVP spolu

Dodávka povrchovej vody celkom 44 113 84 843 49 076 64 568 242 600

z toho: verejné vodovody 0 10 731 11 701 23 777 46 209

priemysel a ostatné odbery 44 113 70 006 37 365 40 791 195 275

poľnohospodárstvo 0 1 106 10 0 1 116

Podľa zákona o vodách, § 6 sa malé odbery do 1 250 m3 mesačne alebo do 15 000 m3 ročne nespoplatňujú. Voda odobratá na závlahy poľnohospodárskych pozemkov v zmysle zákona o vodách tiež nie je spoplatňovaná (od 1. 7. 2004).

24

Vývoj dodávky povrchovej vody (platenej) [mil.m3] tab. č. 7.1.1.2

1995 2000 2005 2009 2010 2011

Dodávka povrchovej vody celkom 781,1 711,0 508,8 261,9 237,8 242,6

z toho: verejné vodovody 65,0 66,3 51,7 48,2 45,7 46,2

priemysel a ostatné odbery 657,0 565,0 455,6 212,9 191,2 195,3

poľnohospodárstvo 59,1 79,7 1,5 0,8 0,9 1,1

z toho závlahy 55,4 77,5 0 0 0 0

graf č. 7.1.1.1

Vývoj dodávky povrchovej vody - spoplatnenej

80,0

66,3

46,2

1,11,417,379,759,1

282,3

13,40,8 1,0 1,1

191,1212,9245,3247,1301,6

455,6565,0657,0

998,0

195,3

51,7

45,748,249,551,052,9

65,0

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

1990 1995 2000 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

mil.

m3

Verejné vodovody

Priemysel a ostatní

Poľnohospodárstvo

© VÚVH Bratislava

Výšku platieb za užívanie povrchových vôd stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových pdvetví (ÚRSO) na základe zákona o vodách, ktorý vymedzuje platby podliehajúce cenovej regulácii úradu a nadväzne v súlade s NV č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd.

Postup pri regulácii cien za poskytovanie vodohospodárskych služieb súvisiacich s využitím vodného toku na rok 2010 ÚRSO upravil výnosom č. 5/2009, ktorým sa mení a dopĺňa výnos č. 5/2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien za poskytovanie vodohospodárskych služieb súvisiacich s využitím vodného toku.

ÚRSO v dôsledku výrazného poklesu odberov zvýšil na rok 2011 pre SVP, š. p. cenu za odber povrchovej vody z vodného toku na 0,1059 €/m3 (o 11,0 % oproti roku 2010) v dôsledku neustáleho poklesu odberov. Ďalej úrad určil na základe takmer nezmenenej priemernej ceny platbu za využívanie HEP-u vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako

25

100 kW: od 100 kW do 1 000 kW vo výške 4,5306 €/MWh, od 1 001 kW do 10 000 kW vo výške 7,5511 €/MWh a nad 10 000 kW vo výške 15,4041 €/MWh. Priemerná cena za využívanie HEP-u vodného toku vzrástla oproti roku 2010 o 0,9 %. Pevnú cenu za odber energetickej vody na vodných stavbách vo vlastníctve využívateľa HEP-u vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 10 MW úrad nezmenil – 0,1492 €/1000 m3.

Ceny za poskytovanie vodohospodárskych služieb (bez DPH) tab. č. 7.1.1.3 2009 2010 2011

€ € €

Cena za odber povrchovej vody za 1 m3 0,083317 0,0963 0,1059

Priemerná cena za využívanie HEP-u za 1 MWh 14,462500 14,9674 15,1021

Cena za odber energetickej vody za tis. m3 0,132776 0,1492 0,1492

Vývoj cien a nákladov za odber povrchovej vody za roky 2006 až 2011 je uvedený v nasledujúcej tabuľke a priemerné hodnoty sú ilustrované v grafe č. 7.1.1.2.

Vývoj úrovne cien povrchovej vody z tržieb (bez DPH) v rokoch 2006 - 2011 za SVP, š. p. tab. č. 7.1.1.4

Merná jednotka 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Priemerný náklad €.m-3 0,0969 0,1052 0,1172 0,1109 0,1437 0,1547

Priemerná cena €.m-3 0,0571 0,0694 0,0833 0,0833 0,0963 0,1059

graf č. 7.1.1.2

Vývoj nákladov a priemernej ceny povrchovej vody (b ez DPH)

0,000

0,050

0,100

0,150

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

€/m3

Priemerný náklad Priemerná cena© VÚVH Bratislava

26

� Hydroenergetický potenciál

Elektrizačná sústava SR (ES SR) pracovala v roku 2011 paralelne v rámci prepojenej európskej sústavy ENTSO-E. Rok 2011 bol charakteristický nárastom výroby a spotreby elektriny na Slovensku oproti roku 2010. Výroba predstavovala 28 135 GWh a spotreba 28 862 GWh (graf č. 7.1.1.2). Index výroby aj spotreby 2011/2010 narástol o 1,0 %.

graf č. 7.1.1.3

Ročná výroba a spotreba elektriny (GWh) v rokoch 1995 – 2011

Inštalovaný výkon elektrární ES SR v roku 2011 bol 8 152 MW:

graf č. 7. 1. 1. 4

Inštalovaný výkon elektrární ES SR (MW) v roku 2011

2708

2478

1026 1940

jadrové

tepelné

vodné

ostatné

23,8 %12,6 %

30,4 %33,2 %

Zdroj: Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS)

ES SR bola v roku 2011 naďalej importnou sústavou. Slovensko nepokrylo spotrebu elektriny z domácich zdrojov. Dovoz zo zahraničia predstavoval 727 GWh. Podiel zdrojov na pokrytí ročnej spotreby ES SR je znázornený v grafe č. 7.1.1.5.

27

graf č. 7.1.1.5

Podiel zdrojov na pokrývaní ro čnej spotreby (GWh)

VV, š. p. zabezpečovala prevádzku na všetkých vodohospodárskych a energetických objektoch VD Gabčíkovo. Rok 2011 bol z hľadiska hydrologických pomerov na Dunaji oproti predchádzajúcemu roku značne nepriaznivý, priemerné prietoky dosahovali omnoho nižšie hodnoty ako priemerné prietoky minulých rokov. Výroba silovej elektriny bola oproti roku 2010 nižšia o 464 240 MWh, čo malo značný vplyv na dodávku elektriny, ktorá dosiahla 1 880 202 MWh. V porovnaní s rokom 2010 bolo do siete dodaných o 465 700 MWh elektriny menej:

Za celé obdobie prevádzky vodných elektrární VD Gabčíkovo (10. 1992 – 12. 2011) bolo do energetickej siete dodaných 43 313 333 MWh elektriny.

Prehľad o výrobe na VD Gabčíkovo v období rokov 1992 – 2011 znázorňuje graf č. 7.1.1.6

Ukazovateľ 2008 2009 2010 2011

Výroba elektriny v MWh 2 182 507 2 404 911 2 374 495 1 910 255

Dodávka elektriny v MWh 2 154 877 2 376 476 2 345 902 1 880 202

28

graf č. 7.1.1.6

2,622,43

2,84

1,84

2,092,23 2,28 2,16 2,18

2,40 2,37

1,91

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

mil.

MW

h

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Výroba elektrickej energie na vodných elektrár ňach VD Gabčíkovo (mil. MWh)

© VÚVH Bratislava

V roku 2011 bolo vo vodnej elektrárni VD Žilina vyrobených celkom 137 975 MWh elektriny a do energetickej sústavy bolo dodaných 136 292 MWh silovej elektriny (vrátane regulačnej elektriny). Rok 2011 bol z hľadiska hydrologických pomerov oproti predchádzajúcemu roku značne nepriaznivý. Najmä z tohto dôvodu pokles výroby oproti roku 2010 predstavoval 77 109 MWh.

Za celé obdobie prevádzky vodných elektrární Vodného diela Žilina (12. 1997 – 12. 2011) bolo vyrobených celkom 2 208 480 MWh prevažne špičkovej elektriny, pričom do energetickej siete bolo dodaných 2 189 367 MWh elektriny.

Realizáciou projektu výstavby Malej vodnej elektrárne Dobrohošť pribudla do portfólia zdrojov v majetku štátu v správe VV, š. p. ďalšia vodná elektráreň. Do skúšobnej prevádzky bola MVE spustená v decembri roku 2011. MVE Dobrohošť dodala od spustenia do skúšobnej prevádzky do konca roka 2011 spolu 555 MWh.

V roku 2011 jednotlivé organizačné jednotky podniku SVP, š. p., ktoré priamo prevádzkujú vybudované MVE, vyrobili 28,761 GWh, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje zníženie výroby o 0,982 GWh.

Časť vyrobenej elektrickej energie bola spotrebovaná vo výrobných a prevádzkových priestoroch a zariadeniach podniku. Zvyšok sa odviedol do verejnej energetickej siete. Podrobnejší prehľad o vyrobenej elektrickej energii v rokoch 2004 – 2011, inštalovanom výkone a počte MVE v roku 2011 v pôsobnosti SVP, š. p., uvádza tab. č. 7.1.1.5 a graf č. 7.1.1.7.

29

tab. č. 7.1.1.5

Počet vybudo-vaných MVE

Výroba elektrickej energie [GWh] Organizačná jednotka

SVP, š. p. 2011 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

OZ Bratislava 5 12,26 11,75 12,669 12,477 12,123 12,044 12,116 10,690

OZ Piešťany 14 12,03 11,53 11,332 10,947 11,047 10,701 10,665 11,314

OZ Banská Bystrica 12 6,11 5,75 6,793 4,824 4,740 5,430 6,162 6,099

OZ Košice 2 0,57 0,55 0,891 0,507 0,933 0,829 0,800 0,658

SVP, š. p. spolu 33 30,98 29,58 31,685 28,755 28,843 29,004 29,743 28,761

graf č. 7.1.1.7

0,0

5,0

10,0

15,0

20,0

25,0

30,0

GW

h

SVP, š.p. OZ Bratislava OZ Piešťany OZ BanskáBystrica

OZ Košice

Výroba elektrickej energie z MVE Prevádzkovate ľ: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p .

2000200520072008200920102011

© VÚVH Bratislava

� Závlahové systémy

Štátne závlahové systémy boli na poľnohospodárskej pôde na Slovensku vybudované na celkovej výmere 321 tis. ha. Technicky sú riešené v rozsahu 441 závlahových sústav s počtom 488 čerpacích staníc. V rámci komplexného systému úprav vodného režimu na poľnohospodárskej pôde sú v rámci hydromelioračných zariadení vo vlastníctve štátu vybudované aj odvodňovacie systémy na výmere 326 tis. ha a cca 5 850 km melioračných odvodňovacích kanálov.

Správcom štátneho hydromelioračného majetku HMZ (hlavných melioračných zariadení) závlah a odvodnenia je od 1. 7. 2003 štátny podnik Hydromeliorácie Bratislava.

Závlahové technicko-prevádzkové celky (TPC) boli aj v roku 2011 využívané formou prenájmu agropodnikateľom, združeniam agropodnikateľov, alebo v prípade nezáujmu uvedených subjektov i doterajším prevádzkovateľom.

30

Celkovo bolo v roku 2011 takto v jednotlivých regiónoch prenajatých 214

čerpacích staníc (ČS) s celkovou výmerou cca 194 215 ha v rámci konkrétnych TPC závlah.

Skutočne využívaných bolo však v priebehu závlahovej sezóny len 62 čerpacích staníc s prislúchajúcou výmerou zavlažiteľnej pôdy cca 72 565 ha.

Rozsah skutočných odberov vody určenej na závlahy v závlahovej sezóne roku 2011 v jednotlivých regiónoch bol ovplyvnený komplexom individuálne pôsobiacich faktorov a ich vzájomnou kombináciou u jednotlivých pestovateľov (časový a objemový vývoj prirodzených zrážok, konkrétne osevné postupy a plodiny v nich zastúpené, vysoká celková cena závlahovej vody, opráv a údržby závlahových zariadení).

Vychádzajúc z týchto vplyvov boli zavlažované plodiny pestované v roku 2011 len na výmere 12 tis. až 15 tis. ha, s celkovým odberom závlahovej vody na štátnych závlahových zariadeniach 8 670 402 m3

Región Výmera TPC (v ha) Počet TPC Odbery (m3)

Záhorie 11 047 11 1 202 444

Podunajsko 60 162 68 2 171 809

Dolné Považie 53 561 50 5 075 895

Horné Považie 34 111 37 79 552

Ponitrie 9 612 25 128 942

Pohronie a Poiplie 11 354 12 0

Bodrog a Hornád 14 368 11 11 760

Spolu 194 215 214 8 670 402

Dotačné finančné prostriedky transferu na zachovanie prevádzkyschopného stavu HMZ v roku 2011 boli zmluvne zabezpečené vo výške 675,0 tis. €. V priebehu roka boli v tomto rozsahu štátnemu podniku Hydromeliorácie poskytnuté a vyčerpané. Tieto finančné prostriedky boli použité na údržbu, opravy, prevádzku a správu hydromelioračného majetku štátu.

Štátny podnik Hydromeliorácie v roku 2011 dostal a vyčerpal finančný transfer 495,0 tis. € na realizáciu preventívnych protipovodňových opatrení na hydromelioračných odvodňovacích kanáloch.

Finančné prostriedky investičného charakteru v oblasti hydromelioračného majetku vo vlastníctve štátu neboli poskytnuté.

� Vodné cesty

Starostlivosť o vodné cesty zabezpečoval SVP, š. p. najmä prostredníctvom OZ Bratislava na medzinárodnej dunajskej vodnej ceste a na dolnom Váhu. Okrem vytyčovania plavebnej dráhy plávajúcimi a pobrežnými plavebnými znakmi sa v rámci tejto činnosti realizovali opravy brehových opevnení, usmerňovacích stavieb v koryte Dunaja a zabezpečovalo sa odstraňovanie plavebných prekážok.

Pri zabezpečovaní plavebných podmienok bola hlavná pozornosť venovaná medzinárodnej vodnej ceste na Dunaji. Vytyčovacie lode BD Čajka a BD Gabčíkovo

31

preplávali za týmto účelom na Dunaji v roku 2011 celkom 17 010 km. Náklady na prevádzku vytyčovania plavebnej dráhy Dunaja predstavovali v roku 2011 celkom 500 443 €.

Na Morave je sledovaná vodná cesta patriaca do kategórie s gabaritmi Dunaja po r.km 6,000. Ďalej po hranicu s ČR je výhľadovo sledovanou vodnou cestou, zatiaľ určenou pre športovú a rekreačnú plavbu.

Na Malom Dunaji, ktorý je nesledovanou vodnou cestou slúžiacou pre potreby športu a rekreácie, bola vykonávaná údržba a starostlivosť o povodňovú a plavebnú priechodnosť.

Úsek rieky Hron od Polomky po Kamenný Most je využívaný pre športovú plavbu a vodnú turistiku. V záujme zvýšenia bezpečnosti vodných turistov vykonáva správca tohto vodného toku - SVP, š. p. OZ Banská Bystrica každoročne pred začiatkom vodáckej sezóny kontrolu označenia všetkých nebezpečných miest na toku ako aj úsekov, kde je plavba zakázaná.

SVP, š. p. prevádzkuje aj vodné cesty na VN Liptovská Mara, Orava, Veľká Domaša, Zemplínska Šírava a Ružín I., kde sa vykonáva každoročne vytýčenie plavebných dráh a priebežná kontrola a údržba počas plavebnej sezóny. Na VN Palcmanská Maša prebieha plavba len v obmedzenom rozsahu formou rekreačnej plavby malými plavidlami bez spaľovacích motorov.

Medzi vodné cesty je zaradený aj vodný tok Bodrog v úseku od štátnej hranice s MR po sútok Latorice a Ondavy. SVP, š. p. OZ Košice na ňom investične zabezpečuje vytýčenie plavebnej dráhy.

� Účelové rybné hospodárstvo

Účelové rybné hospodárstvo (ÚRH) sa v rámci SVP, š. p. vykonávalo na ôsmich vodných nádržiach. Ide o vodárenské nádrže:

– Turček a Nová Bystrica - v povodí spravovanom SVP, š. p. OZ Piešťany, – Hriňová, Klenovec, Málinec a Rozgrund - v povodí v správe SVP, š. p. OZ

Banská Bystrica – Bukovec a Starina - v povodí v správe SVP, š. p. OZ Košice. SVP, š. p.

V zmysle pre tento účel vytvorenej podnikovej normy boli na vodárenských nádržiach v roku 2011 vykonávané rybohospodárske opatrenia, ktorých hlavným cieľom bolo účelové ovplyvňovanie a zlepšovanie kvality vody.

Vodárenské nádrže a ich prítoky boli v roku 2011 zarybnené pstruhom potočným a dúhovým, sivoňom potočným, šťukou severnou, zubáčom veľkoústym a hlavátkou podunajskou. Celkové náklady na zarybnenie vodárenských nádrží dosiahli hodnotu 58 805 €. V roku 2011 bolo vykonané zarybnenie vodárenských nádrží aj vlastným chovom pstruha potočného.

V rámci biomelioračných postupov boli realizované činnosti na území v pôsobnosti SVP, š. p. OZ Košice, Správy Povodia Bodrogu Trebišov na lokalitách: Vyrovnávacia nádrž Malá Domaša v Slovenskej Kajni, ČS Kamenná Moľva a ČS Streda nad Bodrogom.

7.1.2 Podzemné vody

Hodnoteniu vzťahu medzi potenciálnym využiteľným množstvom podzemných vôd a využívaním podzemných vôd sa venuje SHMÚ, ktorý každoročne spracováva Vodohospodársku bilanciu (VHB) množstva podzemnej vody za predchádzajúci rok.

32

Základnou hodnotiacou jednotkou VHB podzemných vôd Slovenska je hydrogeologický rajón.

� Zdroje podzemných vôd

Napriek priaznivým hydrologickým a hydrogeologickým podmienkam na tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd v SR je nevýhodou ich nerovnomerné rozloženie. Najvýznamnejšie množstvá podzemných vôd sú evidované v Bratislavskom a Trnavskom samosprávnom kraji, naopak najmenšie množstvo podzemných vôd je dokumentované v oblasti Prešovského a Nitrianskeho samosprávneho kraja.

V súlade s údajmi VHB predstavujú prírodné zdroje podzemných vôd na území Slovenska v priemere 146,7 m3.s-1, z tohto množstva tvoria dokumentované využiteľné množstvá podzemných vôd v SR 78 801,06 l.s-1, t. j. viac než 53 % z prírodných zdrojov. Komisiou pre schvaľovanie množstiev podzemných vôd MŽP (komisia) bolo doposiaľ schválených 47 866,62 l.s-1, čo predstavuje 60,7 % z využiteľných množstiev podzemných vôd a 32,6 % z prírodných zdrojov podzemných vôd.

Celkové využiteľné množstvo podzemných vôd predstavuje sumár využiteľných množstiev schválených komisiou a množstiev neschválených komisiou, stanovených na základe hodnotenia dokumentovaných množstiev z hydrogeologických výskumov a prieskumov.

Sumárne boli k 31. 12. 2011 evidované v SR využiteľné množstvá podzemných vôd:

- schválené v komisii 47 866,62 l.s-1

- neschválené v komisii 30 934,44 l.s-1 Spolu 78 801,06 l.s-1

Podrobnejšie sú zmeny využiteľného množstva podzemných vôd spracované v tabuľke č. 7.1.2.1.

Zmeny využiteľných množstiev podzemných vôd v roku 2011 tab. č. 7.1.2.1 Využiteľné množstvá

Schválené v komisii Neschválené v komisii

Eviden-čný

termín

Mer. jed-

notka A B C C1 C2 spolu I. II. III. odhad spolu

Spolu

l.s-1 1658,1 3917,7 4963,2 25584,4 11601,6 47724,96 9215,3 13445,0 7846,8 439,7 30946,74 78671,70 31. 12. 2010 % 2,1 5,0 6,3 32,5 14,7 60,7 11,7 17,1 10,0 0,6 39,3 100,0

l.s-1 1658,1 4054,7 4967,8 25584,4 11601,6 47866,62 9215,3 13433,3 7846,2 439,7 30934,44 78801,06 31. 12. 2011 % 2,1 5,1 6,3 32,5 14,7 60,7 11,7 17,0 10,0 0,6 39,3 100,0

l.s-1 0,0 137,1 4,6 0,0 0,0 141,66 0,0 -11,7 -0,6 0,0 -12,30 129,36 Zmena v roku 2011 % 0,00 3,50 0,09 0,00 0,00 0,30 0,00 -0,09 -0,01 0,00 -0,04 0,16

Zdroj: SHMÚ Bratislava

V porovnaní s predošlým rokom bol v roku 2011 zaznamenaný nárast využiteľných množstiev podzemných vôd o 129,36 l.s-1, t. j. o 0,16 %. Pritom u schválených využiteľných množstiev prestavoval nárast 0,30 %, t. j. o 141,66 l.s-1. Naopak pri neschválených využiteľných množstvách v porovnaní s rokom 2010 došlo k poklesu o 0,04 %, t. j. o 12,30 l.s-1, čo bolo spôsobené presunutím časti neschválených množstiev do schválených.

33

� Využívanie podzemných vôd

V zmysle Zákona NR SR č. 384/2009 Z.z. o vodách, § 3 ods. 4, sú podzemné vody prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Odbery podzemnej vody v SR majú od roku 1990 klesajúcu tendenciu. V roku 2011 bolo na Slovensku spotrebiteľmi využívaných a odoberaných 10 601,8 l.s-1, čo je o 217,7 l.s-1 (2,01 %) menej ako v roku 2010.

Údaje o odberoch podzemných vôd sú registrované v registri odberov v SHMÚ v Bratislave. Poskytujú ich užívatelia na základe povinnosti vyplývajúcej zo Zákona NR SR č. 384/2009 Z. z. o vodách a vykonávacej vyhlášky MPŽPaRR SR č.418/2010 Z. z., ktorá nahradila staršiu vyhlášku MŽP SR č.221/2005 Z. z.

V roku 2011 bolo na Slovensku evidovaných v registri odberov 5 114 využívaných zdrojov. Prehľad odberov podzemnej vody na Slovensku, podľa účelu využitia, v rokoch 2010 a 2011 uvádza nasledujúca tabuľka č. 7.1.2.2.

tab. č. 7.1.2.2 Odber vody [l.s-1] Rozdiel

Účel využitia 2010 2011 [l.s-1] [%]

Verejné vodovody 8 295,0 8 071,1 -223,9 -2,70

Potravinársky priemysel 265,0 206,2 -58,8 -22,19

Ostatný priemysel 781,0 802,2 21,2 2,71

Poľnohospodárstvo – živočíšna výroba 217,2 210,2 -7,0 -3,22

Poľnohospodárstvo – rastlinná výroba 48,7 81,1 32,4 66,53

Sociálne potreby 245,4 237,8 -7,6 -3,10

Iné využitie 967,2 993,2 26,0 2,69

Spolu 10 819,5 10 601,8 -217,7 -2,01

Zdroj: SHMÚ Bratislava

� Bilancia podzemných vôd

VHB podzemných vôd sa zaoberá vzťahom medzi existujúcimi využiteľnými zdrojmi podzemných vôd a požiadavkami na vodu v danom roku a je ukazovateľom miery (optimálnosti) využívania vodných zdrojov formou vyjadrenia bilančného stavu. Na základe výsledkov VHB v roku 2011 malo z celkového počtu 141 hydrogeologických rajónov SR 129 rajónov dobrý bilančný stav, 11 rajónov malo bilančný stav uspokojivý a v jednom rajóne bol stav napätý. Kritický ani havarijný stav nebol v žiadnom hydrogeologickom rajóne. Nepriaznivý bilančný stav (kritický a havarijný) v hodnotenom území, resp. prekročenie stanovených ekologických limitov, indikuje vodohospodárom potrebu realizácie nových a doplnkových zdrojov (hydrogeologických prieskumov) alebo nutnosť redukcie odberov z využívaných vodných zdrojov. Naopak priaznivý bilančný stav (dobrý a uspokojivý) a dodržanie ekologických limitov naznačuje možnosť ďalšieho bezproblémového využívania zdrojov podzemných vôd.

Celkovo možno konštatovať v dôsledku poklesu odberov a nárastu využiteľných podzemných vôd pretrvávajúci trend zlepšovania bilančného stavu podzemných vôd v SR.

35

� Kvalita podzemných vôd

Monitorovanie kvality a chemického stavu podzemných vôd bolo v zmysle RSV rozdelené na:

– základné monitorovanie, – prevádzkové monitorovanie.

V rámci základného monitorovania ostal v roku 2011 z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd nepokrytý 1 predkvartérny útvar SK200350FK Puklinové a krasovo-puklinové podzemné vody Tatier oblasti povodia Váh, kde sa ani v budúcnosti nepredpokladá pokrytie z dôvodu hydrogeologických pomerov daného útvaru. Kvalita podzemných vôd sa v roku 2011 monitorovala v 160 objektoch základného monitorovania. Ide o objekty štátnej hydrologickej siete SHMÚ alebo pramene, ktoré nie sú ovplyvnené bodovými zdrojmi znečistenia. Vzorky podzemných vôd v týchto objektoch boli odobraté v závislosti od typu horninového prostredia.

Prevádzkové monitorovanie bolo vykonávané vo všetkých útvaroch podzemných vôd, ktoré boli vyhodnotené ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia dobrého chemického stavu. V roku 2011 sa v rámci prevádzkového monitorovania na území Slovenska sledovalo 185 objektov (mimo územia Žitného ostrova), u ktorých je predpoklad zachytenia prípadného prieniku znečistenia do podzemných vôd od potenciálneho zdroja znečistenia alebo ich skupiny. Frekvencia odberu vzoriek bola 1 až 4-krát ročne v závislosti od horninového prostredia. Vzorky boli odoberané v jarnom a jesennom období, kedy by mali byť zachytené extrémne stavy podzemných vôd. Oblasť Žitného ostrova (ŽO) tvorí samostatnú časť pozorovacej siete SHMÚ, pretože zohráva dôležitú úlohu v rámci celého procesu monitorovania zmien kvality vôd na Slovensku, nakoľko predstavuje významnú zásobáreň pitnej vody pre naše územie. Z tohto dôvodu bolo do prevádzkového monitorovania zaradených aj 34 viacúrovňových piezometrických vrtov (84 úrovní) sledovaných 2 až 4-krát ročne.

Výsledky laboratórnych analýz boli hodnotené podľa NV SR 496/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, porovnaním nameraných a limitných hodnôt pre všetky analyzované ukazovatele. Výsledky budú publikované v ročnej správe „Kvalita podzemných vôd na Slovensku 2011“ a v dvojročnej správe „Kvalita podzemných vôd Žitného ostrova 2011 - 2012“.

Početnosť prekročení prípustnej koncentrácie (najvyššej prípustnej koncentrácie) definované NV SR č.496/2010 Z. z. v roku 2011 v objektoch základného monitorovania je znázornená v grafe č. 7.1.2.1. Odporúčaná hodnota percenta nasýtenia vody kyslíkom stanovená v teréne bola dosiahnutá v 71,8 % vzoriek.

36

Početnosť prekročených ukazovateľov v objektoch základného monitorovania podľa NV SR 496/2010 Z. z. v roku 2011 graf. č. 7.1.2.1

0

50

100

150

200

250

300

350

400

počet prekročení 98 66 54 16 16 15 10 10 8 8 5 4 3 2 2 1 1 1

počet stanovení 348 356 356 356 356 356 356 356 356 356 356 356 356 356 16 356 356 356

%O2 Fe Mn pH SO4(2-) vodiv_25 NO3- RL NH4+ As Sb H2S Al ChSK-Mn BZP Ni Pb Hg

Spracoval: SHMÚ

V objektoch prevádzkového monitorovania, vrátane územia Žitného ostrova, boli hodnoty prípustnej koncentrácie (najvyššej prípustnej koncentrácie) definované NV SR č. 496/2010 Z. z. v roku 2011 prekračované ukazovateľmi znázornenými na grafe č. 7.1.2.2. Podzemné vody sú na kyslík pomerne chudobné, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že odporúčaná hodnota percenta nasýtenia vody kyslíkom bola dosiahnutá len v 20,43 % vzoriek. K najčastejšie prekračovaným ukazovateľom patria Mn a celkové Fe, čo poukazuje na pretrvávajúci nepriaznivý stav oxidačno-redukčných podmienok.

Početnosť prekročených ukazovateľov v objektoch prevádzkového monitorovania podľa NV SR 496/2010 Z. z. v roku 2011 graf. č. 7.1.2.2

0

50

100

150

200

250

300

350

400

450

500

počet prekročení 370 177 175 54 46 37 35 31 23 23 20 17 17 15 12 10 9 6 5 5 4 4 4 4 4 3 3 3 2 2 2 2 2 2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1

počet stanovení 465 476 476 476 476 476 476 476 476 475 285 476 476 476 476 285 136 285 476 141 476 141 141 141 136 476 476 141 476 285 141 79 79 79 79 79 476 476 476 476 285 141 141 141 136 136 71

%O2 Fe MnNH4

+vodiv_25

NO3- RLSO4(

2-)As

ChSK-Mn

Naftalén

H2S TOC Sb pH BZP PCEFenantrén

CL-Desetylatr

.

Cr. Celk

ATZDesmedipha

Phendemi

pTCM Mg Na DPA Ni

Fluóranté

n

Prometryn

DCB 1,2

DCB 1,3

DCB 1,4

BZ CB NO2- Al Hg ZnPyré

nSimazin

Chlortoluron

Metamitro

n

DCE 1,1

TCENEL-index

Spracoval: SHMÚ

Ako vyplýva z účelu monitorovacieho programu, pozorovacie objekty základného monitorovania sú situované v oblastiach neovplyvnených ľudskou činnosťou, preto aj podzemné vody vykazujú lepšiu kvalitu v porovnaní s objektami prevádzkového monitorovania navrhnutými tak, aby zachytili pôsobenie výrazných zdrojov znečistenia podzemných vôd.

37

7.2 Zásobovanie pitnou vodou

Celkový počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol v roku 2011 oproti predchádzajúcemu roku len o 19,1 tis. obyvateľov na 4 723,8 tis., čím percento zásobovaných obyvateľov dosiahlo 86,91 % z celkového počtu obyvateľov SR.

V roku 2011 bol počet obcí s verejnými vodovodmi 2 348, čo je 81,2 % z celkového počtu obcí SR. Výstavbou verejných vodovodov sa zvýšil aj počet technických zariadení a objektov. Celková dĺžka vodovodného potrubia na Slovensku (VS, OÚ a iné subjekty) vzrástla oproti roku 2010 o 684 km na celkovú dĺžku 28 777 km (tab. č. 7.2.2), čím sa vytvorili podmienky pre zásobovanie nových odberateľov pitnou vodou z verejných vodovodov.

Vývoj celkového počtu obyvateľov a počtu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov v správe VS, OÚ a iných subjektov [v tis.] tab. č. 7.2.1

1995 2000 2005 2009 2010 2011

Celkový počet obyvateľov 5 363,7 5 400,6 5 386,7 5 424,9 5 435,3 5 435,3

Zásobovaní pitnou vodou z VV 4 256,8 4 479,2 4 594,1 4 681,6 4 704,7 4 723,8

Podiel [ %] 79,4 82,9 85,3 86,3 86,6 86,9 Nakoľko v čase spracovania údajov u prevádzkovateľov vodovodov a kanalizácií neboli k dispozícii údaje o počte obyvateľov bývajúcich v obciach za rok 2011, vychádzali prevádzkovatelia z údajov za rok 2010. Z toho dôvodu treba počty zásobovaných a odkanalizovaných obyvateľov porovnávať k počtu bývajúcich obyvateľov za rok 2010. Vypracoval: VÚVH z údajov VS, OÚ a iných subjektov

graf č. 7.2.1

Podiel zásobovaných obyvate ľov pitnou vodouz verejných vodovodov z celkového po čtu obyvate ľov

79,4

86,3 86,2 86,3 86,3

75,2

85,3

82,9

86,986,6

68

70

72

74

76

78

80

82

84

86

88

1990 1995 2000 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

%

© VÚVH Bratislava

38

V zariadeniach vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov

bolo v roku 2011 vyrobených 299,4 mil. m3 pitnej vody, čo znamená pokles oproti roku 2010 o 7,3 mil. m3. Z tabuľky č. 7.2.2 je zrejmé, že rovnako ako množstvo vody vyrobenej pokleslo aj množstvo vody fakturovanej a množstvo vody fakturovanej pre domácnosti. Množstvo vody fakturovanej predstavovalo 67,9 % z množstva vody určenej na realizáciu.

Špecifická spotreba pitnej vody pre domácnosti naďalej klesá a v roku 2011 dosiahla hodnotu 79,9 l.obyv-1.deň-1. Je to alarmujúci stav, nakoľko sa tieto odbery rovnajú hygienickému minimu.

Množstvo vody nefakturovanej bolo 97,5 mil. m3, čo je 32,1 % z vody určenej na realizáciu. Z tohto množstva pripadá 85,8 % na straty v potrubnej sieti (27,6 % z vody určenej na realizáciu). Treba prijať a vykonať opatrenia na zníženie strát vody v potrubiach na prijateľnú mieru zodpovedajúcu európskym trendom.

Údaje o dodávke vody a rozvoji verejných vodovodov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Dodávka vody a rozvoj vodovodov v správe VS, OÚ a iných subjektov tab. č. 7.2.2 Rok

Predpoklad P. č. Ukazovateľ

Jed- notka 2009 2010 2011

2012 2013

1 Počet obyvateľov zásobovaných z vodovodov tisíc 4 681,6 4 704,7 4 723,8 4 754,6 4 761,4

2 Kapacita vodných zdrojov l.s-1 33 606,0 33 875,0 33 527,0 33 506,0 33 498,0

3 Dĺžka vodovodných sietí km 27 532,0 28 092,0 28 777,0 28 937,0 29 217,0

4 Kapacita zdrojov podzemných vôd l.s-1 27 725,0 28 844,0 28 538,0 28 504,0 28 492,0

Voda vyrobená vo VH zariadeniach 313,9 306,7 299,4 295,3 296,6 5 z toho: voda vyrobená

z podzemnej vody mil. m3

264,1 266,9 253,9 250,0 250,0

6 Voda určená na realizáciu mil. m3 317,3 310,5 303,8 299,9 301,2

Voda fakturovaná spolu 214,7 210,2 206,3 207,2 210,5 7

v tom: pre domácnosti mil. m3

147,0 143,3 137,7 137,3 139,0

Voda nefakturovaná 102,6 100,3 97,5 92,7 90,7 8

z toho: straty v potrubnej sieti mil. m3

88,3 85,8 83,7 81,3 79,7

9 Špecifická spotreba vody (z vody fakturovanej v domácnostiach)

l.obyv.-1

.deň-1 86,0 83,4 79,9 79,1 80,0

Vypracoval: VÚVH z údajov VS, OÚ a iných subjektov

39

graf č. 7.2.2

Voda ur čená na realizáciu v správe VS, OÚ a iných

619,2

425,4

343,1

338,4

326,3

323,4

303,8

310,5

317,3

490,4

300 350 400 450 500 550 600 650

1990

1995

2000

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

mil.m3

© VÚVH Bratislava

graf č. 7.2.3

Špecifická spotreba vody v správe VS, OÚ a iných

8079,1

192,2

140,2120,8

95,1 85,6 86 83,4 79,9

425,2

204,7 189,7 180,8 176,2 172,8 173,3

315,6

260,2

185,7

0

100

200

300

400

500

1990 1995 2000 2005 2008 2009 2010 2011 pred-poklad2012

pred-poklad2013

l/oby

v/de

ň

Špec.spotreba vody pre domácnosti Priemerná špec.spotreba vody© VÚVH Bratislava

40

Kvalita pitnej vody

Hodnotenie kvality pitnej vody vo verejných vodovodoch je založené na výsledkoch kontroly vodárenských spoločností. Kvalita vody je hodnotená na základe počtu, resp. podielu stanovení jednotlivých ukazovateľov kvality pitnej vody prekračujúcich príslušné hygienické limity.

Ukazovatele kvality pitnej vody boli hodnotené podľa NV SR č. 354/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (NV SR č. 496/2010 Z. z.), ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a podľa vyhlášky MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia.

V prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností sa v roku 2011 analyzovalo 7 807 vzoriek pitnej vody z odberných miest v rozvodnej sieti, v ktorých sa urobilo 228 325 analýz na jednotlivé ukazovatele kvality pitnej vody, pričom do hodnotenia neboli zahrnuté výsledky Západoslovenskej VS, a. s., ktorej údaje neboli k dispozícii.

Najpočetnejšie sa stanovovali mikrobiologické a biologické ukazovatele kvality pitnej vody so 82 783 analýzami. Ďalšou početnou skupinou boli ukazovatele ovplyvňujúce senzorické vlastnosti pitnej vody, kde sa urobilo 79 699 analýz pitnej vody.

Prekročenie limitných hodnôt vo vzorkách pitnej vody v súlade s NV SR č. 354/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (NV SR č. 496/2010 Z. z.) o požiadavkách na pitnú vodu a na kontrolu kvality pitnej vody tab. č. 7.2.3

Rok 2007 2008 2009 2010 2011

Podiel vzoriek pitnej vody nevyhovujúcich limitom s NMH 2,03 % 2,34 % 1,77 % 2,99 % 0,91 %

Podiel analýz ukazovateľov kvality pitnej vody nevyhovujúcich limitom s MH, NMH a IH

2,46 % 1,02 % 0,88 % 0,93 % 0,82 %

Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom (%)* 99,32 % 99,45 % 99,48 % 99,30 % 99,60 %

Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody (%)*

89,78 % 91,84 % 91,67 % 89,72 % 92,05 %

IH – indikačné hodnoty, MH – medzné hodnoty, NMH – najvyššie medzné hodnoty * V podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór.

Nesplnenie hygienických limitov v pitnej vode v rozvodnej sieti sa v roku 2011 najčastejšie zistilo u týchto ukazovateľov: o mikrobiologické a biologické ukazovatele:

Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivovateľné mikroorganizmy pri 36 °C, živé organizmy (okrem bezfarebných bi čikovcov), abiosestón, Clostridium perfringens;

o anorganické a fyzikálno-chemické ukazovatele: farba, mangán, zákal, železo;

o rádiologické ukazovatele: celková objemová aktivita alfa;

o dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty: voľný chlór, chloritany.

41

7.3 Odvádzanie a čistenie zne čistených vôd

V roku 2011 bol zaznamenaný nárast počtu obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu o 65,6 tis. obyvateľov na 3 347,3 tis. obyvateľov, čo je 61,58 % z celkového počtu obyvateľov. Regionálna napojenosť na verejnú kanalizáciu dosahuje veľmi rozdielnu úroveň. Za celoslovenským priemerom zaostávajú najmä trnavský, nitriansky a prešovský kraj. Na okresnej úrovni je najnepriaznivejšia situácia v okresoch Námestovo, Čadca a Košice – okolie, kde je podiel obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu na úrovni cca 30 %.

Za posledné roky bol v SR dosiahnutý výrazný pokrok v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd. V súčasnom období je pozornosť sústredená hlavne na výstavbu nových ČOV a stokových sietí, rekonštrukcie ČOV a v nevyhnutnej miere aj stokových sietí s cieľom splnenia záväzkov SR voči EÚ v predmetnej oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách nad 2 000 EO, vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ. Najmä za pomoci spolufinancovania infraštruktúry z prostriedkov Európskeho spoločenstva a štátneho rozpočtu sa zrealizovalo množstvo stavieb verejných kanalizácií, veľa stavieb je rozostavaných a veľké stavby sú pripravené, už so schváleným financovaním (resp. časť je v schvaľovacom procese) Európskou komisiou (napr. pre Bratislavu - ČOV Petržalka a ČOV Vrakuňa; ďalej ČOV Patrizánske, ČOV Topoľčany, ČOV Bánovce nad Bebravou, ČOV Trenčín – ľavý breh a ďalšie). Realizované stavby podstatne zlepšia situáciu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd na územi Slovenska, znížia znečistenie povrchových vôd, podzemných vôd a vodných ekosystémov. V súčasnom období je pozornosť sústredená na výstavbu nových ČOV a stokových sietí.

Rozvoj verejných kanalizácií a množstvo vypúšťaných komunálnych odpadových vôd verejnými kanalizáciami v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov dokumentuje tabuľka č. 7.3.1 a graf č. 7.3.1.

Vypúšťanie komunálnych odpadových vôd a rozvoj kanalizácie v správe VS, obecných úradov a iných subjektov tab. č. 7.3.1

Rok predpoklad

P. č. Ukazovateľ Jednot-

ka 2009 2010 2011 2012 2013

Počet obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu tisíc 3 225,0 3 281,7 3 347,3 3 372,1 3 395,9

1 z toho: v domoch pripojených

na kanalizáciu s ČOV tisíc 3 141,7 3 202,9 3 260,0 3 292,3 3 316,5

2 Dĺžka kanalizačných sietí km 9 659 10 751 11 210 11 379 11 518 Voda vypúšťaná do vodných tokov celkom mil.m3 427,1 507,1 414,6 453,9 451,1

3 z toho: čistené odpadové

vody mil.m3 417,8 497,0 406,5 444,6 442,0

Množstvo vypúšťaných odpadových vôd* mil.m3 204,7 202,6 200,3 200,1 200,6

z toho: splaškové vody mil.m3 119,2 118,0 115,7 115,3 115,7 4 priemyselné a ostatné odpadové vody mil.m3 85,5 84,6 84,6 84,8 84,9

* Množstvo vypúšťaných komunálnych odpadových vôd (voda odkanalizovaná spoplatnená) je len za vodárenské spoločnosti a iné subjekty – Vodárenská a kanalizačná spoločnosť, s. r. o., Hlohovec, Mondi SCP, a. s., Ružomberok, PreVak, Stará Turá (nie sú údaje za obecné úrady ) Vypracoval: VÚVH

42

graf č. 7.3.1

Vypúš ťanie odpadových vôd a rozvoj kanalizácie v správe V S, OÚ a iných

0

100

200

300

400

500

600

700

1990 1995 2000 2005 2008 2009 2010 2011 pred-poklad2012

pred-poklad2013

mil.

m3

Vody vypúšťané do vod.tokov

Čistené odpadové vody

© VÚVH Bratislava

Podľa údajov SHMÚ z databázy Súhrnnej evidencie o vodách predstavovalo v roku 2011 celkové množstvo odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd 612,374 mil.m3.rok-1.

Z celkového množstva vypúšťaných odpadových vôd z bodových zdrojov znečistenia evidovaných v databáze Súhrnnej evidencie o vodách za rok 2011 bolo približne 92 % odpadových vôd čistených. Z nich najväčší podiel (60 %) majú splaškové a komunálne odpadové vody (tabuľka č. 7.3.2) .

Množstvo vypúšťaných odpadových vôd čistených a nečistených v roku 2011 tab. č. 7.3.2

Druh odpadových vôd [tis.m3.rok-1] Množstvo

vypúšťaných odpadových

vôd

Spolu

[tis.m3.rok-1]

priemyselné

(OKEČ:10 - 40)

splaškové a komunálne

(OKEČ:90)

poľnohosp. výroba

(OKEČ:01)

iné aktivity

Čistené 563 182,945 194 149,013 364 940,913 26,501 4 066,518

Nečistené 49 191,273 37 224,236 5 470,528 244,300 6 252,209

Spolu 612 374,218 231 373,249 370 411,441 270,801 10 318,727 OKEČ: Odvetvová klasifikácia ekonomickej činnosti Zdroj: SHMÚ

Údaje o množstve vypúšťaných odpadových v tabuľkách č. 7.3.1 a č. 7.3.2 sa líšia nakoľko SHMÚ podľa zákona o vodách sleduje len vypúšťané odpadové vody nad 10 000 m3 ročne alebo 1 000 m3 mesačne.

Prehľad o celkových množstvách znečisťujúcich látok, vypúšťaných do vodných tokov v roku 2011 vo vybraných ukazovateľoch znečistenia (BSK5, ChSKCr, Ncelk. a Pcelk.) bol spracovaný z databázy Súhrnnej evidencie o vodách a je uvedený v tabuľke č. 7.3.3).

43

Zaťaženie bilancovaných zdrojov znečistenia vypúšťané do povrchových vôd podľa jednotlivých čiastkových povodí tab. č. 7.3.3

BSK5 ChSKCr Ncelk. Pcelk. Čiastkové povodie

Množstvo

odpadových vôd

[tis. m3.r-1] [t.r-1]

Dunaj 27 633,795 650,823 2 116,42 378,065 26,465

Morava 14 997,065 76,228 424,351 166,819 8,706

Váh 315 193,018 2 380,300 11 860,24 3182,301 208,290

Hron 86 865,796 424,704 1 895,85 685,854 56,626

Ipeľ 10 786,667 170,823 472,443 103,178 8,340

Slaná 11 287,206 78,030 297,572 85,299 5,795

Bodrog 36 082,392 387,515 2 145,53 328,875 19,632

Hornád 79 680,233 350,843 1 404,57 705,992 32,401

Bodva 2 690,370 19,885 64,911 0,590 0,044

Dunajec a Poprad 27 157,676 286,231 676,963 202,635 14,903

SR spolu 612 374,218 4 825,381 21 358,845 5 839,608 381,199 Zdroj: SHMÚ

graf č. 7.3.2

Porovnanie % zásobovaných obyvate ľov z verejných vodovodov (VV) a % obyvate ľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú

kanalizáciu (VK)

49 52 53,29 53,44 53,94 55,483,1

0,9 1,22 1,03 1,04 0,522,60

4,55 4,98 5,40 5,5874,678,7 79,77 79,77 79,92 81,41

3,81,5 2,19 1,56 1,54 0,554,55,1 4,34 4,97 5,1 4,94

4,20

40

50

60

70

80

90

%

% zásobovaných obyvateľov z VV v samospráve obcí% zásobovaných obyvateľov z VV iných subjektov% zásobovaných obyvateľov z VV v správe VS% obyvateľov pripojených na VK v samospráve obcí% obyvateľov pripojených na VK iných subjektov% obyvateľov pripojených na VK v správe VS

2000 2005 2009

© VÚVH Bratislava

82,9

54,7

59,4557,1

2010

85,3 86,29

59,06

2011

86,30 86,56

60,38

2008

61,58

86,90

7.4 Nakladanie s čistiarenskými kalmi a ich produkcia

V roku 2011 predstavovala celková produkcia kalu v SR 58 718 t sušiny. Prehľad o produkcii kalov z čistenia komunálnych odpadových vôd pre ČOV a

44

zrealizovanom spôsobe nakladania s nimi v rokoch 2001 – 2011 poskytuje tabuľka č. 7.4.1. Priamo do poľnohospodárskej pôdy sa aplikoval čistiarenský kal z troch ČOV (358 t - 0,61 %). Na výrobu kompostu bolo použité 37 597 t sušiny kalu (64,03 %), iným spôsobom bolo v pôdnych procesoch využité (rekultivácia skládok, plôch a pod.) 12 515 t sušiny kalu (21,31 %). Kal sa spaľovaním ani v tomto roku v SR nezneškodňoval.

tab. č. 7.4.1 Z toho

aplikácia do pôdy dočasne

uskladnené ukladané na

skládke odpadu Rok

Produkcia kalu

(sušina) t/r t/r % t/r % t/r %

2001 53 350 37 855 71,0 8 493 15,9 7 002 13,1 2002 51 270 41 960 81,8 4 870 9,5 4 440 8,7 2003 54 340 39 330 72,4 6 900 12,7 8 110 14,9 2004 53 110 42 530 80,1 5 860 11,0 4 720 8,9 2005 56 360 39 120 69,4 8 710 15,5 8 530 15,1 2006 54 780 39 405 71,9 6 130 11,2 9 245 16,9 2007 55 305 42 315 76,5 9 400 17,0 3 590 6,5 2008 57 810 38 368 66,4 10 766 18,6 8 676 15,0 2009 58 582 47 056 80,3 8 830 15,1 2 696 4,6 2010 54 760 48 063 87,8 6 681 12,2 16 0,03 2011 58 718 50 469 86,0 5 943 10,1 2 306 3,9

Údaje o množstve kalu aplikovaného do pôdy sa vzťahujú aj na kaly pridané do pôdy formou kompostu a kaly inak využité v pôdnych procesoch.

V dôsledku uplatňovania princípu dôsledného obmedzovania kontaminácie odpadových vôd na vstupe do ČOV sú vyriešené najvýznamnejšie problémy nadmernej kontaminácie kalu na území SR spojené s vypúšťaním priemyselných odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Na druhej strane sa však v posledných rokoch opakovane zaznamenáva výskyt nadmernej kontaminácie kalov. Pravdepodobne je spôsobený nedodržaním technologickej disciplíny pri vypúšťaní odpadových vôd z drobných prevádzok (sklárska výroba, pokovovanie a i.). Z toho dôvodu kaly z 8 ČOV (cca 3,1 % ročnej kalovej produkcie SR) neboli v roku 2011 vhodné pre zhodnocovanie priamou aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy.

Opatrenia prijaté v Pláne odpadového hospodárstva SR na roky 2011 - 2015 (POH) na zníženie skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu sú zamerané na podporu separovaného zberu biologicky rozložiteľného odpadu, na triedenie odpadu, jeho zhodnocovanie a recykláciu. V rámci týchto aktivít majú kaly z čistenia komunálnych vôd v obciach nad 15 000 obyvateľov smerovať k zhodnocovaniu anaeróbnymi metódami s cieľom výroby bioplynu. Súčasne sa pripravuje aj Akčný plán na podporu umiestnenia kompostov z biologicky rozložiteľných odpadov na trhu.

8 Monitorovací a informa čný systém

Monitorovací systém

Monitoring povrchovej a podzemnej vody sa vykonáva komplexne v povodiach a v čiastkových povodiach. Jeho podrobnosti špecifikuje vyhláška MPŽPRR SR č. 418/2010 Z. z., o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona

V roku 2011 sa vykonával monitoring nasledovných monitorovacích subsystémov:

45

1. Kvantitatívne ukazovatele povrchových vôd 2. Kvantitatívne ukazovatele podzemných vôd 3. Kvalita povrchových vôd 4. Kvalita podzemných vôd 5. Termálne a minerálne vody 6. Závlahové vody 7. Vody na kúpanie

Subsystémy 1 až 4 sú zabezpečované rezortom MŽP SR.

Zabezpečenie činnosti subsystémov 5. Termálne a minerálne vody a 7. Vody na kúpanie je v kompetencii rezortu zdravotníctva. Zabezpečenie činnosti subsystému 6. Závlahové vody patrí do kompetencie rezortu pôdohospodárstva.

Kvantitatívne ukazovatele povrchových vôd

Rozsah monitorovania v rámci subsystému je uvedený v doplnku k Programu monitorovania na rok 2011. Pre rok 2011 bolo plánované aj vykonávané monitorovanie kvantitatívnych ukazovateľov povrchových vôd v 418 monitorovacích miestach, v ktorých sa monitoroval vodný stav. Bolo vykonaných 2 333 meraní. Spoločné merania na hraničných tokoch so susednými krajinami na základe bilaterálnych dohôd boli vykonané v rozsahu uvedenom v tabuľke č. 8.1:

Spoločné merania na hraničných tokoch tab. č. 8.1 Krajina Počet spoločných profilov Počet hydrometrovaní

Maďarsko 24 68 Rakúsko 3 16 Česko 4 10 Poľsko 5 17 Ukrajina 2 4 Spolu 38 115

Zdroj: SHMÚ

Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd

Výkon jednotlivých častí subsystému realizujú organizácie: SHMÚ, SVP, š. p. a VÚVH. Kompetencie jednotlivých organizácií a rozsah monitorovania sú popísané v Programe monitorovania stavu vôd na rok 2011.

Pre rok 2011 bolo monitorovaných 427 miest v základnom a prevádzkovom monitorovaní. Výsledky monitorovania sú archivované v lokálnych databázach v správe organizácií vykonávajúcich príslušnú časť monitorovania a centrálne sa ukladajú do databázy Oracle, ktorej správcom je SHMÚ. Sú sprístupňované v súlade so zákonom 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov a prezentované formou správy Hodnotenie kvality povrchových vôd Slovenska za rok 2011.

Kvantitatívne ukazovatele podzemných vôd

V roku 2011 bolo monitorovanie kvantity podzemných vôd realizované v 1 496 monitorovacích miestach. Výsledky monitorovania sa ukladajú do databázy HIS a zároveň do IS Oracle, ktorej správcom je SHMÚ. Výsledky monitorovania sú sprístupňované v súlade so zákonom 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov a prezentované formou účelových publikácií - Hydrologická ročenka podzemné vody, Správa o vodnom hospodárstve a Správa o stave životného prostredia.

46

Kvalitatívne ukazovatele podzemných vôd

V roku 2011 bolo skutočne realizované monitorovanie kvality podzemných vôd v 435 objektoch, v ktorých bolo vykonaných 844 odberov vzoriek a stanovení terénnych parametrov in situ. Výkon jednotlivých častí subsystému realizuje SHMÚ a analytické stanovenia vykonávajú akreditované geoanalytické laboratóriá ŠGÚDŠ v Spišskej Novej Vsi. Výsledky monitorovania sa ukladajú, spracovávajú a archivujú v databázovom IS Oracle, ktorého správcom je SHMÚ. Sprístupňované sú v súlade so zákonom 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov a prezentované formou účelových publikácií - ročenka Kvalita podzemných vôd na Slovensku a dvojročenka Kvalita podzemných vôd na Žitnom ostrove.

Informa čné systémy

� ENVIROPORTÁL (www.enviroportal.sk.)

tvorí základnú platformu pre publikovanie výstupov z informačných systémov, ktorá slúži na jednotný prístup užívateľov k informáciám poskytovaným v oblasti vodného hospodárstva SR. Zároveň je prienikom k informáciám o životnom prostredí uloženým v databázach odborných organizácií MŽP SR, resp. relevantných organizácií iných rezortov ako aj ďalších súvisiacich informácií. Zodpovedá potrebám a požiadavkám občanov, podnikateľov a verejnej správy, vyplývajúcim z právnych predpisov platných v SR.

Enviroportál bol v novembri 2011 upravený do novej grafickej, dizajnovej a technickej podoby.

� EnviroInfo (http://enviroinfo.enviroportal.sk)

je Internetová databázová aplikácia, dostupná širokej verejnosti, ktorá poskytuje možnosť štandardizovanej tvorby, zberu a sprístupnenia opisných informácií o dokumentoch.

� Informačný systém úradov životného prostredia (www.sazp.sk/isuzp)

zabezpečuje informačnú podporu pre výkon štátnej správy v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia. Pozostáva z 2 prierezových a 7 odborných subsystémov. V rámci subsystému „Voda“ bol pre potreby štátnej vodnej správy vytvorený informačný systém „Súhrnná evidencia o vodách“ (SEoV). Táto evidencia je základnou evidenciou o stave vôd, o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb pri nakladaní s vodami a ich ochrane. Evidujú sa v nej rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní a výskyte a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon štátnej vodnej správy.

� Národná infraštruktúra priestorových informácií SR

Téma Hydrografia je jednou z tém, ktoré sú súčasťou príloh smernice INSPIRE a jej transpozície do Zákona NR SR č. 3/2010 Z.z. o Národnej infraštruktúre pre priestorové informácie (NIPI). Tento zákon stanovuje tzv. povinné osoby, ktoré zodpovedajú za súlad (interoperabilitu), aktuálnosť a kvalitu súborov priestorových údajov spadajúcich do tejto témy. Za priestorové údaje (GIS digitálne mapové podklady) v rámci témy Hydrografia je povinnou osobou rezort MŽP SR, konkrétne VÚVH, SHMÚ, VV a SVP.

SAŽP Banská Bystrica prevádzkuje nasledovné informačné systémy (IS) súvisiace s problematikou voda: – IS o vode určenej na ľudskú spotrebu - http://pitnavoda.sazp.sk

47

– IS o vode na kúpanie - http://vodanakupanie.sazp.sk; – IS environmentálnych záťaží - http://enviroportal.sk/environmentalne-zataze/; – IS prevencia a náprava environmentálnych škôd -

http://enviroportal.sk/environmentalne-skody – IS posudzovania vplyvov na životné prostredie - http://eia.enviroportal.sk/. – IS Aplikačné programové vybavenie Príroda - nasadený ako desktop aplikácia na

OÚŽP (pripravuje sa spustenie web-aplikácie)

VÚVH Bratislava v roku 2011 v zmysle platnej smernice Európskej komisie a Rady (2007/2/ES) - INSPIRE a Zákona č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie pokračoval v prácach pri tvorbe Rezortného geografického informačného systému zaktualizovaním metaúdajov o priestorových údajoch v správe VÚVH dostupných v Metainformačnom katalógu rezortu životného prostredia.

Dôležitú časť IS tvorí správa a využitie údajov zo systému Zbervak. Údaje sa využívajú hlavne v týchto oblastiach:

– Príprava výstupných zostáv pre reportovanie s využitím údajov o čistení odpadových vôd a spracovaní kalov;

– Spracovanie a poskytovanie údajov z databázy pre Štatistický úrad SR na základe medzirezortnej dohody MŽP SR a ŠÚ SR;

– Vypracovanie zoznamu vodných zdrojov, verejných vodovodov a ich prevádzkovateľov pre spoluprácu s ÚVZ na IS o vode určenej na ľudskú spotrebu;

– Zostavenie zoznamu malých a veľkých zásobovaných oblastí pre reportovanie o zásobovaní obyvateľstva SR pitnou vodou.

– Evidencia vlastníkov a prevádzkovateľov verejných vodovodov a kanalizácií a príprava podkladových materiálov pre rozhodovaciu činnosť MŽP SR.

Významným prvkom v systéme informovania verejnosti je aj webová stránka VÚVH, ktorá poskytuje informácie o činnosti ústavu, organizovaných odborných kurzoch a konferenciách, o ochrane životného prostredia a vodohospodárskom rozvoji.

SHMÚ Bratislava v roku 2011 pokračoval v zmysle vyhlášky MPŽPRR SR č. 418/2010 Z. z., o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona vo vedení Súhrnnej evidencie o vodách (SEoV).

Prebiehala aj realizácia optimalizácie podnikového IS. Webová stránka SHMÚ informuje o základných činnostiach ústavu a poskytuje všeobecné informácie o výsledkoch hydrologickej a meteorologickej služby pre laickú i odbornú verejnosť.

SVP, š. p., Banská Štiavnica aj v roku 2011 pokračoval v realizácii podnikového IS nasledujúcimi aktivitami:

– bola vydaná nová organizačná smernica, ktorá definuje povinnosti pracovníkov technicko-prevádzkového úseku archivovať novovznikajúcu technickú dokumentáciu do Digitálneho archívu technického informačného systému (TIS) a zároveň definuje harmonogram archivácie historickej technickej dokumentácie,

– došlo k migrácii centrálnych serverov TIS z fyzických na virtuálne, – aktualizoval sa modul Digitálny archív TIS podľa pripomienok používateľov SVP,

š. p., – uskutočnili sa školenia všetkých 232 archivárov TIS SVP, š. p.. – prebiehali priebežné činnosti na IS,

48

– bola vykonaná integrácia databáz ekonomického informačného systému podniku,

ktorá vyvolala aj aktualizáciu všetkých aplikácií Komplexného informačného systému SVP (KIS SVP).

9 Rizikové faktory vodného hospodárstva, prí činy a dôsledky

9.1 Povodne

Bratislavský kraj

V období od 7. júna 2011 do 15. júna 2011 v dôsledku prívalových dažďov vznikla povodňová situácia v obciach Píla, Doľany, Budmerice, Častá a Mestská časť Bratislavy – Lamač.

Najkritickejšia situácia nastala na tokoch Gidra a Párna, ale aj na Vištuckom potoku, kde hladiny tokov vystúpili v priebehu približne dvoch hodín vysoko nad úroveň zodpovedajúcu III. stupňu povodňovej aktivity.

Trnavský kraj

Za obdobie apríl až júl 2011 v dôsledku prívalových dažďov a búrok vznikla povodňová situácia v obciach − Častkov, Rovensko, Suchá nad Párnou, Ducové, Horné Orešany, Čilížská Radvaň, Okoč a Padaň.

Nitriansky kraj

Vo februári 2011 vznikla v obci Kozárovce povodňová situácia v dôsledku vytvárania ľadových zátarasov a naplavením ľadových srieňov. Z prívalových dažďov v máji a júni vznikla povodňová situácia v obci Paňa a Čechy.

Trenčiansky kraj

V máji a júni z prívalových dažďov vznikla povodňová situácia v obci Skalka nad Váhom a Bobot, ktorého následkom bolo vyliatie miestneho potoka s následným zaplavením záhrad pri rodinných domoch.

Žilinský kraj

Povodňovú situáciu v júni a júli 2011 v povodí Váhu možno rozdeliť do niekoľkých časových epizód.

Začiatkom júna 2011 bol po nočnej búrke prekročený I. stupeň povodňovej aktivity na stanici Východná – Biely Váh. V druhom júnovom týždni bol I. stupeň povodňovej aktivity prekročený len v Ivančinej na Turci. Na prelome júna a júla 2011 sa vplyvom trvalých výdatných zrážok ako aj intenzívnych búrok výrazne zvýšili hladiny všetkých tokov v povodí horného a väčšiny tokov stredného Váhu.

Dňa 10. júla 2011 sa v oblasti Oravy vyskytli zrážkovo intenzívne búrky. Zasiahnutá bola stanica Trstená na Oravici, kde v priebehu dvoch hodín stúpla hladina o necelé 2 metre a prekročila III. stupeň povodňovej aktivity. Ďalšie výrazné zvýšenie hladín s prekročením stupňa povodňovej aktivity bolo na tokoch zaznamenané v druhej polovici júla. Následkom povodňovej situácie v júli 2011 bolo vyliatie potokov, podmytie a zaplavenie miestnych komunikácií, zaplavenie objektov v obciach: Párnica, Žaškov, Oravská Poruba Turček, Vyšný Kubín, Beňadovo a mestách: Trstená a Dolný Kubín (aj zosuv svahov).

Dňa 20. augusta 2011 sa vyskytli intenzívne búrky. Na viacerých tokoch bol prekročený I. stupeň povodňovej aktivity, II. stupeň povodňovej aktivity bol prekročený opäť na Kvačianke a na Rajčanke v Poluvsí. Koncom júla boli prekročené

49

stupne povodňovej aktivity len na hornej Orave. V polovici augusta bol prekročený I. stupeň povodňovej aktivity na Čiernej Orave v Jablonke.

Banskobystrický kraj

V druhej polovici marca sa na celom území Slovenska vyskytli trvalé zrážky, ktoré s ohľadom na situáciu v povodiach Hrona, Ipľa a Slanej (zvýšená nasýtenosť povodí po predchádzajúcom topení sa snehu, v hĺbke premrznutá pôda a na hornom Hrone existujúce snehové zásoby a výskyt ľadových úkazov na menších tokoch) vyvolali odtokovú odozvu v podobe rýchlych vzostupov a na niektorých tokoch aj následných prekročení vodných hladín, zodpovedajúcich stupňom povodňovej aktivity.

V povodí Hrona sa najintenzívnejšie zrážky vyskytli najmä v hornej časti povodia, kým najvýraznejšie vzostupy boli zaznamenané vplyvom topenia sa snehu v stredných polohách v dolnej časti povodia.

V povodiach Ipľa a Slanej maximálne hladiny zodpovedali hodnotám I. a II. stupňa a len ojedinele prekročili hodnoty III. stupňa povodňovej aktivity.

V dôsledku ďalšej vlny lokálnych intenzívnych prehánok a búrok 20. júla 2011 najvýraznejšie vzdutie hladín bolo zaznamenané v povodí Čierneho Hrona, na prítokoch stredného Hrona (Jasenica, Lutilský potok) a dolného Ipľa. Na Čiernom Hrone v Hronci bol prekročený III. stupeň povodňovej aktivity, na Hrone v Brezne II. stupeň povodňovej aktivity a na Štiavnici v Horných Semerovciach, kde hladina stúpla o viac ako 2 m za 8 hodín, I. stupeň povodňovej aktivity.

Spojením prietokových vĺn z Čierneho Hrona a horného Hrona sa vytvorila povodňová vlna, ktorá postupovala na Banskú Bystricu. Prítoky stredného Hrona (Jasenica, Lutilský potok) spôsobili vzostup vodnej hladiny na strednom Hrone.

V máji až júli 2011 vznikla povodňová situácia v Banskobystrickom kraji v nasledovných obciach a mestách − Klenovec, Hnúšťa, Terany, Špania Dolina, Tajov, Brezno, Podbrezová, Sirk, Žiar nad Hronom, Hronská Dúbrava, Lovča, Prestavlky, Sklené Teplice a Trnavá Hora. Príčinou boli prudké prívalové dažde, ktorých dôsledkom bolo vyliatie rieky Hron, Králického potoka a miestnych drobných vodných tokov.

Prešovský kraj

V máji až auguste 2011 vznikla povodňová situácia v nasledovných obciach a mestách: Spišské Bystré, Široké, Becherov, Cigeľka, Lechnica, Červený Kláštor, Matiašovce, Hranovnica Zborov, Lukavica, Pongrácovce, Tichý Potok, Vydrník, Dravce, Prestavlky, mesto Vysoké Tatry, Veľká Lomnica, Stráne pod Tatrami a Kežmarok.

V auguste 2011 vznikla povodeň vo východnej časti osady Tatranská Lomnica, v obciach Veľká Lomnica a Kapusnice.

Košický kraj

Prívalový dážď a silné búrky spôsobili v júni až auguste 2011 povodňovú situáciu v obciach Štós, Betlanovce, Košice (mestská časť Pereš), Letanovce, Mlynky, Hnilec a Stratená. Prišlo k zaplaveniu rodinných domov, hospodárskych budov, záhrad a dvorov, upchatiu priepustov pod cestou. Povodňové aktivity boli na vodných tokoch Hnilec, Hornád, Brusník, Bielovodský potok, potok v Dolke a Havranský potok.

50

V obvode Rožňava boli zaznamenané povodňové aktivity na vodnom toku Hnilec

v obciach Stratená a Dedinky a na VN Dobšiná.

V obvode Spišská Nová Ves bol pre obce Stratená, Dedinky a Mlynky Letanovce vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity.

Následky spôsobené povodňami v roku 2011

Celkové náklady a škody spôsobené povodňami v roku 2011 boli vyčíslené na 34,59 mil. € (tab. č. 9.1.1 a graf č. 9.1.1).

Povodňové škody na majetku štátu boli vo výške 2,15 mil. €, na majetku obyvateľov 1,45 mil. €, na majetku obcí 3,26 mil. € a vyšších územných celkov 12,50 mil. €. Na majetku právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov boli škody 0,65 mil. €. Ďalšie náklady boli vynaložené na záchranné a zabezpečovacie práce.

Podrobná kvantifikácia škôd spôsobených povodňami je uvedená v prílohe č. 4.

Celkove bolo povodňami postihnutých 87 obcí a miest kde bolo zaplavených 1 808 bytových budov, 734 nebytových budov, 1 517,62 ha poľnohospodárskej pôdy, 150,10 ha lesnej pôdy a 1 409,07 ha intravilánov obcí a miest. Následkami povodní bolo postihnutých celkom 2 029 obyvateľov, z toho muselo byť evakuovaných 72 osôb.

Finančné následky povodní za obdobie rokov 2005 - 2011 tab. č. 9.1.1

Náklady (v mil. €) Rok

výskytu povodne

Počet povodňou

postihnutých sídiel

Zaplavené územia

(v ha)

Škody pri povodniach

(v mil. € ) Záchranné

práce

Zabezpe-čovacie práce

Náklady a škody celkom

(v mil. €) 2005 237 9 236,8 24,03 2,24 2,67 28,94

2006 512 30 729,7 47,90 5,98 6,42 60,30

2007 60 339,5 2,49 0,30 0,21 3,00

2008 188 3 570,0 39,75 3,59 2,51 45,85

2009 165 6 867,2 8,41 1,59 1,30 11,30

2010 1 100 103 005,6 480,85 17,93 27,53 526,31

2011 1 808 3 076,8 20,10 2,00 12,58 34,59 Zdroj: Správy o povodniach na vodných tokoch v SR 2005 - 2011 (MP SR, MŽP SR)

51

graf č. 9.1.1

28,9460,30

3,0045,85

11,30

526,31

34,59

0

100

200

300

400

500

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Povod ňové škody a celkové náklady na záchranné a zabezpečovacie práce (mil. €)

© VÚVH Bratislava

9.1.1. Programy ochrany pred povod ňami

Program protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010

Investičné opatrenia realizované v roku 2011 v rámci Programu protipovodňovej ochrany SR boli financované len z vlastných zdrojov SVP, š. p. Banská Štiavnica a z Kohézneho fondu EÚ (spolufinancované zo ŠR) v rámci Programového obdobia 2007 – 2013.

Na investičných akciách zaradených do Programu PPO SR bolo v roku 2011 preinvestovaných celkom 13 069 724 € (vrátane pripravovaných stavieb PPO – 1 209 138 €), z toho predstavuje Kohézny fond EÚ 7 269 987 €, vlastné zdroje 4 516 797 € a spolufinancovanie projektov zo ŠR (v rámci fondov EÚ) 1 282 940 €.

K 31. 12. 2011 SVP, š. p. v rámci plánovaných činností podľa Programu PPO SR zabezpečil realizáciu protipovodňových opatrení investičnej výstavby v objeme 198 320 tis. €, čo predstavuje vyše 32 % plnenie programu. Celkový deficit voči potrebe zabezpečenia PPO na vodných tokoch, vodných stavbách a v povodiach v správe SVP, š. p. voči Programu PPO predstavuje 412 947 tis. € z celkovej sumy 611 267 tis. €, ktorá mala byť v zmysle uznesenia vlády SR č. 25/2003 v rámci Programu PPO na tieto činnosti poskytnutá SVP, š. p. Deficit na opatrenia investičnej výstavby schválené v Programe PPO SR vychádza z rozdielu použitých disponibilných finančných prostriedkov v jednotlivých rokoch 2000 - 2011 a potreby zabezpečenia ochrany pred povodňami, ktorá je definovaná Programom PPO SR.

Sumárny prehľad plnenia Programu PPO SR k 31.12. 2011 je obsahom tabuľky č. 9.1.1.1

52

Povod ňový varovný a predpovedný systém Slovenskej republi ky (POVAPSYS)

V rámci projektu POVAPSYS sa doteraz zabezpečili a uviedli do prevádzky potrebné technické zariadenia a zároveň sa riešili prevádzkové úlohy spojené s monitorovaním, spracovaním a hodnotením údajov, ako aj koncepčné a výskumno-vývojové úlohy vyplývajúce z budovania systému. Bola upgradovaná komunikačná sieť SHMÚ, do prevádzky bolo uvedených 260 nových automatických hydrologických staníc (AHS) s diaľkovým prenosom údajov a 140 AHS s lokálnym záznamom, 74 automatických zrážkomerných staníc a 7 automatických meteorologických staníc s diaľkovým prenosom údajov. Súčasne bol nainštalovaný softvér pre zberné centrá a technologickú linku spracovania údajov na všetkých štyroch regionálnych pracoviskách SHMÚ, ktoré sú v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach a v Žiline. Na meranie prietokov boli zakúpené 4 kompletne vybavené automobilové jednotky. Na Kojšovej holi bol uvedený do prevádzky nový dopplerovský meteorologický rádiolokátor. V dvoch obciach - Vrbovce (okr. Myjava) a Čierny Balog (okr. Brezno), bol vybudovaný tzv. lokálny varovný systém pre prívalové povodne. Pre prevádzku meteorologického predpovedného modelu ALADIN bol zabezpečený počítač s požadovaným vyšším výkonom, ako aj ďalší potrebný hardvér a softvér.

Vybudovanie POVAPSYS-u sa predpokladá financovať z fondov EÚ prostredníctvom OP ŽP, prioritná os 7 Budovanie POVAPSYS-u financovanej z ERDF.

9.1.2 Analýza stavu protipovod ňovej ochrany SR vrátane stavu realizácie povod ňového varovného a predpovedného systému

Uznesením vlády SR č.179 bola dňa 9. marca 2011 schválená „Analýza stavu protipovodňovej ochrany SR vrátane stavu realizácie POVAPSYS-u“ (Analýza PPO SR), ktorá bola spracovaná na základe uznesenia vlády SR č. 472 zo 14. júla 2010, bodu B 6. Na základe žiadosti ministra životného prostredia stanovila predsedníčka vlády SR termín predloženia materiálu vláde SR na 28. 2. 2011.

V uznesení vlády SR č. 179/2011 sa ukladá ministrovi životného prostredia zabezpečiť: – zapracovanie analýzy stavu PPO SR do plánov manažmentu povodňových rizík, – koordináciu navrhovaných opatrení na ochranu pred povodňami s opatreniami

navrhnutými v aktualizovaných plánoch manažmentu povodí.

9.1.3 Akčný program trvalo udržate ľnej ochrany pred povod ňami v povodí Dunaja

SVP, š. p. v roku 2011 zabezpečoval v rámci činnosti a aktivít súvisiacich s Akčným programom trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja budovanie novej hydrotechnickej protipovodňovej infraštruktúry 23 investičnými akciami. Zabezpečoval aj opravy a údržbu už jestvujúcej hydrotechnickej protipovodňovej infraštruktúry (ochranné hrádze, vodné nádrže, poldre, vodné toky, čerpacie stanice a kanálová sieť vnútorných vôd...), ktorá v roku 2011 predstavovala na majetku v správe SVP, š. p. 33 545 tis. €.

Program protipovodňovej ochrany (v tis. €) tab.č. 9.1.1.1 Plnenie Plán 2000- 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2000 - 2020 2000 - 2010 SVP š. p.

Program do roku 2010 611 267 611 267 Plnenie 185 251 13 069 198 320 Rozdiel 426 016 412 947

Pôžička CEB 41 676 0 41 676 41 676 Pomoc švajč. vlády 3 345 0 3 345 3 345

Fondy EÚ 39 549 7 270 46 819 407 182 Iné zdroje 47 190 1 283 48 473 105 408 Vlastné zdroje 53 492 4 516 58 008 53 656

Pln

enie

Spolu 185 251 13 069 198 320 611 267 Iné zdroje: Štátny rozpočet 52 928 1 283*** 47 623 104 558 Štátny vodohospodársky fond 830 0 830 830 Pomoc mesta Krupina 20 0 20 20 Spolu 47 190 1 283 48 473 105 408 Fondy EÚ: Kohézny fond (ISPA) 04-06* 27 737 0 27 737 35 795 ŠF 04-06 a KF 07-13** 11 811 7 270 19 081 371 387 Spolu 39 549 7 270 46 819 407 182

* Bratislava-protipovodňová ochrana ** Projekty v rámci OP ŽP na roky 2007 - 2013 *** Spolufinancovanie zo ŠR (v rámci fondov EÚ)

54

9.1.4 Smernica Európskeho parlamentu a rady 2007/6 0/ES o hodnotení a manažmente povod ňových rizík

V roku 2011 bola Smernica 2007/60/ES transponovaná do Vyhlášky MŽP SR č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika.

Na území SR bolo identifikovaných spolu 559 oblastí s výskytom významného povodňového rizika (obr. na str.57) a to: – 378 geografických oblastí, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové

riziko, – 181 geografických oblastí, v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný

výskyt významného povodňového rizika:

Čiastkové povodie Počet oblastí Dĺžka vodných tokov (km) Morava 51 125,3 Dunaj 0 0 Váh 192 460,1 Hron 54 169,7 Ipeľ 9 23,8 Bodrog 129 237,4 Slaná 31 57,7 Hornád 57 122,0 Bodva 5 17,2 Dunajec a Poprad 31 73,4 Spolu 559 1 286,6

Zhotovenie máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika na celom území SR zabezpečuje SVP, š. p. V roku 2011 boli v rámci riešenia projektu spracované súťažné podklady I. etapy verejného obstarávania na dodávku digitálneho terénneho modelu, databázy farebnej ortofotomapy a databázy 2D obvodov budov pre povodia vodných tokov Slovenska.

Predbežné hodnotenie povodňového rizika pre jednotlivé čiastkové povodia je zverejnené na internetovej stránke MŽP SR http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/voda/ochrana-pred-povodnami/manazment-povodnovych-rizik/.

Smernica 2007/60/ES ukladá členským štátom EÚ vzájomne koordinovať určovanie geografických oblastí s existujúcimi potenciálne významnými povodňovými rizikami a s ich predpokladaným pravdepodobným výskytom, ktoré patria do medzinárodných povodí.

V medzinárodnom povodí Dunaja koordinuje implementáciu Smernice 2007/60/ES Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja (ICPDR).

56

9.2. Kontrolná činnos ť v oblasti ochrany vôd a riešenie mimoriadnych zhoršení vôd

Činnosť útvaru inšpekcie ochrany vôd (ÚIOV) a odborov inšpekcie ochrany vôd (OIOV) inšpektorátov životného prostredia SIŽP spadajúca pod zákon o vodách bola v roku 2011 zameraná predovšetkým na kontrolu a schvaľovanie plánov preventívnych opatrení, na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (havarijný plán).

Z celkového počtu 1 066 vykonaných kontrol v roku 2011 bolo v 270 prípadoch (25,33 %) zistené porušenie zákonov, čo je vyššie percento ako v roku 2010 (20,9 %).

Mimoriadne zhoršenie vôd

SIŽP v roku 2011 zaevidovala 115 mimoriadnych zhoršení vôd (MZV).

Prehľad evidovaných MZV v rokoch 2005 – 2011 tab. č. 9.2.1 Mimoriadne zhoršenia vôd (MZV)

povrchových podzemných Rok Počet MZV evidova-

ných SIŽP celkový počet

vod. tok a nádrže

hraničné toky

celkový počet znečistenie ohrozenie

2005 119 66 2 5 53 2 51

2006 151 94 1 3 57 6 51

2007 157 97 1 4 0 4 56

2008 102 49 0 6 53 4 49

2009 101 50 1 3 51 7 44

2010 100 42 40 2 58 2 56

2011 115 59 2 5 56 1 55

MZV v rokoch 2005 - 2011 podľa znečisťujúcich látok tab. č. 9.2.2 Počet MZV spôsobených

Rok

Rop

ným

i lá

tkam

i

Žie

ravi

nam

i

Pes

ticíd

mi

Hos

po-

dárs

kym

i hn

ojiv

ami

Silá

žnym

i šť

avam

i

Prie

mys

elný

mi h

nojiv

ami

Iným

i to

xick

ými

látk

ami

Ner

ozpu

st-

ným

i lá

tkam

i

Odp

adov

ými

voda

mi

Iným

i lát

kam

i

Nez

iste

ným

i lá

tkam

i

2005 69 0 0 14 0 0 4 4 10 8 10

2006 69 3 2 14 0 0 4 3 28 6 22

2007 76 4 0 12 0 0 5 3 24 7 24

2008 65 2 0 7 0 0 2 2 15 3 6

2009 65 0 0 2 0 0 1 2 17 1 13

2010 60 3 0 10 0 1 1 4 12 6 3

2011 76 0 0 10 0 0 3 0 14 7 5

57

tab. č. 9.2.3

MZV podľa príčiny ich vzniku

Nevyhovujúci stav zariadenia v dôsledku

Mimo-riadna udalosť

Doprava

a preprava

Rok

Ľud

ský

fakt

or

nedo

stat

očne

j úd

ržby

a

náhr

adný

ch

diel

ov

nevh

odné

ho

tech

nick

ého

rieše

nia

nedo

stat

očne

j ka

paci

ty s

kl.

obje

ktu

poži

ar

výbu

ch

Pove-ter-

nostné vplyvy

dopr

ava

prep

rava

LŠ

a O

ŠL

MZV vzniklo mimo

územia SR

Iná

Nez

iste

ná

2005 21 6 13 5 2 0 1 40 5 3 7 16

2006 30 7 13 5 2 2 4 38 6 1 20 23

2007 32 5 12 6 0 4 3 50 4 0 10 31

2008 10 10 9 2 1 2 2 38 6 0 10 12

2009 13 10 3 1 1 1 1 27 5 0 24 15

2010 9 9 7 5 0 3 4 24 4 0 22 13

2011 22 11 9 0 1 2 4 28 5 1 25 12

V roku 2011 bola 1 krát aktivovaná činnosť Komunikačnej jednotky Základného medzinárodného varovného strediska (PIAC 04) Slovensko na ÚÚIOV v rámci Systému včasného varovania (AEWS) v povodí Dunaja. Jednalo sa o prijatie štandardnej správy o znečistení vôd z PIAC 02 (Rakúsko) zo dňa 12. 4. 2011. Znečistenie uniknutými ropnými látkami, ktoré vzniklo pri Viedni sa nedostalo na územie SR.

Ukladanie pokút v správnom konaní

OIOV v roku 2011 vydali podľa vodného zákona na základe správneho konania 220 prvostupňových rozhodnutí o uložení pokuty v celkovej výške 175 052,80 €, z toho sa 206 pokút v celkovej výške 161 893,13 € stalo vykonateľnými k 15. 1. 2012.

OIOV v roku 2011 vydali podľa zákona č. 261/2002 Z. z. na základe správneho konania 2 prvostupňové rozhodnutia o uložení pokuty v celkovej výške 2 300 €, z toho 1 pokuta vo výške 2 000 € sa k 15. 1. 2012 stala vykonateľnou.

Kontrolná činnosť KÚ ŽP, OÚ ŽP a obcí je zameraná najmä na výkon štátneho vodoochranného dozoru nad dodržiavaním ustanovení vodného zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Jeho súčasťou je výkon technicko-bezpečnostného dozoru nad vodnými stavbami. Okrem plánovanej kontrolnej činnosti úrady ŽP vykonávajú kontroly aj na základe podnetov občanov poukazujúcich na poškodzovanie životného prostredia. Konkrétne údaje z uskutočnenej kontrolnej činnosti a jej vyhodnotenie za rok 2011 sú uvedené vo Výročných správach krajských úradov ŽP.

10 Ekonomická analýza

Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Šti avnica

V roku 2011 dosiahol SVP, š. p. výnosy v celkovej výške 100 495 tis. €. Oproti roku 2010 výnosy klesli o 32 852 tis. € (24,64 %).

58

Celkové náklady oproti roku 2010 klesli o 23 307 tis. € a dosiahli hodnotu

112 144 tis. €.

V roku 2011 bol celkový odber povrchovej vody v hmotných jednotkách vo výške 242 600 tis. m3, čo predstavuje nárast o 4 838 tis. m3 oproti predchádzajúcemu obdobiu. Vo finančnom vyjadrení tržby vzrástli o 2 795 tis. € oproti predchádzajúcemu roku.

Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov sa oproti roku 2010 znížili o 13 952 tis. € a dosiahli objem 24 823 tis. €. Tržby z energetickej vody v roku 2011 predstavovali 334 tis. €.

Vybrané ukazovatele ekonomického vývoja za roky 2007 – 2011 za SVP, š. p. sú uvedené v prílohe č. 7.

Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava

Vodohospodárska výstavba, š. p., dosiahla za rok 2011 záporný hospodársky výsledok vo výške - 5 290 tis. €. Hlavným dôvodom bol nepriaznivý priebeh prietokov Dunaja v profile VD Gabčíkovo a pokles dodávky silovej elektriny o takmer 20 % v roku 2011 oproti predchádzajúcemu obdobiu, čo malo za následok pokles najvýznamnejších tržieb podniku o takmer 16 mil. €. Napriek uvedenej skutočnosti bol podnik v priebehu roka schopný zabezpečiť bezpečnú a plynulú prevádzku všetkých objektov vodných diel Gabčíkovo a Žilina, uhrádzať všetky svoje záväzky voči štátu, ako aj financovanie všetkých svojich potrieb prevažne z vlastných zdrojov.

Podľa slovenských účtovných štandardov podnik v roku 2011 dosiahol výnosy vo výške 97 944 tis €. Najvýznamnejšou činnosťou podniku z pohľadu objemu získaných tržieb sú tržby súvisiace s výrobou elektriny z vodných elektrární VD Gabčíkovo, ktoré na zmluvnom základe realizujú SE, a. s., a ktoré v roku 2011 tvorili 80,06 % z celkových tržieb podniku.

Náklady celkom boli vynaložené vo výške 93 942 tis. € a v porovnaní s minulým rokom klesli o 12,82 %. Ťažiskovými nákladmi podniku sú náklady vynaložené na nákup elektriny, náklady na opravy a ostatné služby súvisiace s prevádzkou vodných diel a odpisy majetku. Náklady z hospodárskej činnosti v roku 2011 predstavovali 85 348 tis. €. Finančné náklady boli čerpané vo výške 11 575 tis. €.

Vodárenské akciové spolo čnosti

Infraštruktúrny majetok verejných vodovodov a verejných kanalizácií prevádzkovali vodárenské akciové spoločnosti a ďalšie subjekty, ktoré poskytli informácie spracovateľovi správy Vodné hospodárstvo v SR v roku 2011 v užšom rozsahu. Do prehľadu stavu ukazovateľov boli zahrnuté všetky subjekty.

Oproti roku 2010 v jednotlivých vodárenských spoločnostiach vzrástli výnosy z predaja vlastných výrobkov a služieb o 11 327 tis. €, t. j. na 441 281 tis. €. Hospodársky výsledok po zdanení zaznamenal oproti roku 2010 nárast a kladnú hodnotu 7 431 tis. €.

Náklady vodárenských spoločností vzrástli na 439 540 tis. €, čo je o 12 678 tis. € menej než v roku 2010.

Vodárenské spoločnosti v roku 2011 vyrobili 289 873 tis. m3 vody vo vlastných zariadeniach. Voda fakturovaná pitná tvorila z tohto objemu 197 440 tis. m3.

59

Vybrané ukazovatele ekonomického vývoja za roky 2007 – 2011 za vodárenské

spoločnosti a ostatné subjekty zabezpečujúce dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody sú uvedené v prílohe č. 8.

Prehľad o výške pohľadávok a záväzkov poskytuje tabuľka č. 10.1.

[tis. €] tab. č. 10.1

Ukazovateľ Rok VS+iné subjekty

SVP VV VH spolu

2010 22 501 14 915 3 158 40 574

2011 24 054 23 685 3 321 51 060 Pohľadávky po lehote splatnosti Index

2011/2010 1,07 1,59 1,05 1,26

2010 15 098 1 860 278 17 236

2011 14 764 2 023 15 16 802 Záväzky po lehote splatnosti Index

2011/2010 0,98 1,09 0,05 0,97

Prehľad o dosiahnutých hospodárskych výsledkoch za jednotlivé skupiny štátnych podnikov, vodárenských spoločností a ostatných subjektov zabezpečujúcich dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody poskytuje tabuľka č. 10.2.

[tis. €] tab. č. 10.2

Ukazovateľ Rok VS+iné subjekty

SVP VV VH spolu

2010 429 954 133 347 111 076 674 377

2011 441 281 100 495 97 944 639 720 Výnosy Index

2011/2010 1,03 0,75 0,88 0,95

2010 452 218 135 451 107 762 695 431

2011 439 540 112 144 93 942 645 626 Náklady Index

2011/2010 0,97 0,83 0,87 0,93

2010 -19 159* -2 104 3 314 -17 949*

2011 7 431 -18 551 - 5 290 -16 409 Hospodársky výsledok

po zdanení 2011-2010 26 590 - 16 447 - 8 604 1 540

* StVPS, a. s., ktorá sa zlúčila s jej dovtedajším akcionárom - Prvou Vodárenskou a. s. a jednorázovo odpísali goodwill, ktorý vznikol touto fúziou mala v roku 2010 veľmi vysokú zápornú hodnotu hospodárskeho výsledku po zdanení: -23 315,7 tis €

10.1 Pôsobenie ekonomických nástrojov

Ceny pitnej a odpadovej vody

Aj v poslednom roku regulačného obdobia 2009 - 2011 bola pre stanovenie cien zavedená a uplatňovaná metóda „cenového stropu“ s možnosťou medziročného inflačného rastu a uplatnenia faktora efektivity, ktorá v oblasti výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom zabezpečila stabilizáciu cien. Na podporu výstavby kanalizačných sietí a čistiarní odpadových vôd v súlade

60

s požiadavkami EÚ s cieľom motivovať regulované subjekty k čerpaniu dotačných prostriedkov z fondov EÚ, a tým k plneniu záväzkov v tejto oblasti, ktoré sa SR pri vstupe zaviazala splniť do roku 2015, bol navyše uplatňovaný faktor investičného rozvoja.

Ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom v roku 2011 vzrástli oproti roku 2010 len o 1,1 % a pohybovali sa rovnako ako v roku 2010 v rozpätí od 0,6879 €/m3 v Trnavskej vodárenskej spoločnosti po 1,2415 €/m3 vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

Ceny za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou v roku 2011 vzrástli oproti roku 2010 o 4,5 %.

V roku 2011 sa ceny za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou pohybovali od 0,7685 €/m3 (Západoslovenská vodárenská spoločnosť) do 0,9625 €/m3 (Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť).

Ceny za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou spolu vzrástli v porovnaní s rokom 2010 v priemere o 2,8 %. Maximálne vodné a stočné spolu sa pohybovalo v rozpätí od 1,5492 €/m3 do 2,0741 €/m3 bez DPH.

Pitná voda tab. č. 10.1.1

Merná jednotka 2007 2008 2009 2010 2011

Ekonomicky oprávnené náklady (EON) tis. € 182 168 186 261 183 118 185 889 185 291

Dodávka pitnej vody tis.m3 216 516 220 861 206 694 201 998 197 440

Priemerné EON €.m-3 0,84 0,84 0,89 0,92 0,94 Priemerná cena (bez DPH) €.m-3 0,81 0,83 0,89 0,93 0,96

Odpadová voda tab. č. 10.1.2

Merná jednotka 2007 2008 2009 2010 2011

Ekonomicky oprávnené náklady (EON) tis. € 136 161 140 754 160 780 169 879 170 928

Množstvo odpadovej vody tis.m3 208 991 207 006 201 384 202 600 200 360

Priemerné EON €.m-3 0,65 0,68 0,80 0,84 0,85

Priemerná cena (bez DPH) €.m-3 0,68 0,73 0,79 0,84 0,86

61

graf č. 10.1.1

Vývoj priemernej ceny pitnej vody (bez DPH)

0,760,84 0,81 0,83

0,89

0,960,93

0,00

0,25

0,50

0,75

1,00

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

© VÚVH Bratislava

€/m3

graf č. 10.1.2

Vývoj priemernej ceny odpadovej vody (bez DPH)

0,57

0,730,79

0,84 0,86

0,71 0,68

0,00

0,25

0,50

0,75

1,00

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

€/m3

© VÚVH Bratislava

62

Dane

V roku 2011 bol oproti predchádzajúcemu roku zaznamenaný pokles dane z nehnuteľností a príjmov právnických osôb. Stúpla daň z pridanej hodnoty a cestná daň.

Rozsah daňového zaťaženia jednotlivými daňami je uvedený v tabuľke č.10.1.3.

[tis. €]

tab. č. 10.1.3

Dane 2007 2008 2009 2010 2011 Index 2011/2010

Daň z pridanej hodnoty 20 774 19 792 19 483 20 478 22 618 1,10

Daň z nehnuteľnosti 1 369 1 474 1 288 1 019 1 005 0,99

z toho : z pozemkov 767 855 720 434 440 1,01

zo stavieb 602 599 568 585 561 0,96

Cestná daň 1 018 959 996 971 1019 1,05

Daň z príjmov právnických osôb 21 801 21 237 16 621 21 883 17 558 0,80

Úvery

Bankové úvery a výpomoci sa zvýšili oproti roku 2010 o 24 619 tis. €. Z toho dlhodobé bankové úvery predstavujú 142 363 tis. € (oproti roku 2010 sa zvýšili o 10 896 tis. €). Bežné bankové úvery predstavujú 41 246 tis. € (oproti roku 2010 sa zvýšili o 13 722 tis. €).

[tis. €] tab. č. 10.1.4

2007 2008 2009 2010 2011 Index 2011/2010

Bankové úvery a výpomoci 104 957 119 548 143 125 158 992 183 611 1,15

z toho:bankové úvery dlhodobé 69 030 95 521 112 077 131 467 142 363 1,27

bežné bankové úvery 40 190 24 028 29 683 27 524 41 246 1,39

10.2 Pracovné sily, mzdy

Ročný priemerný evidenčný počet zamestnancov prepočítaný v štátnych podnikoch SVP, VV a vodárenských akciových spoločnostiach k 31. 12. 2011 bol 11 829.

Prehľad počtu zamestnancov a mzdových ukazovateľov v štátnych podnikoch SVP, VV a vodárenských spoločnostiach dokumentuje tabuľka č.10.2.1.

tab. č. 10.2.1

Ukazovateľ 2007 2008 2009 2010 2011 Rozdiel 2011-2010

Index 2011/2010

Zamestnanci podnikov VS spolu 8 638 8 233 8 163 8 069 7 990 - 79 0,99 Zamestnanci SVP 3 922 3 708 3 663 3 644 3 609 - 35 0,99

Zamestnanci ostatných štátnych podnikov (VV) 264 213 194 219 230 11 1,05

63

Ukazovateľ 2007 2008 2009 2010 2011 Rozdiel 2011-2010

Index 2011/2010

Zamestnanci spolu 12 824 12 154 12 020 11 932 11 829 - 103 0,99 Priemerná mzda (SVP, VV, VS) spolu (€) 721 778 797 830 890 60 1,07

Priemerná mzda vo VS (€) 689 723 754 772 858 86 1,11 Produktivita práce z výnosov (tis. €/zamestnanec) 49 55 53 57 54 - 3 0,95

10.3 Investi čná výstavba a jej financovanie vo vodnom hospodárst ve

Od začiatku roka 2011 bolo v SVP, š. p., Banská Štiavnica preinvestovaných 18,181 mil. €, čo oproti plánu predstavuje plnenie na 79,16 %. V porovnaní s rokom 2010 sa objem investičnej výstavby zvýšil o 5,69 %.

Z celkového objemu investícií realizovaných v roku 2011 tvorili investície protipovodňového charakteru 13,066 mil. € t. j. takmer 72 %. Boli to najmä preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami v súlade s Programom protipovodňovej ochrany SR do roku 2010.

Investičná výstavba bola v roku 2011 financovaná nasledujúcou štruktúrou finančných zdrojov:

Finančné zdroje na investičnú výstavbu spolu 18,181 mil. € 100,00 % z toho: vlastné zdroje 9,198 mil. € 50,59 % spolufinancovanie ŠR k fondom EÚ 1,321 mil. € 7,27 % finančné zdroje z európskych fondov 7,662 mil. € 42,14 % iné zdroje 0 € 0 %

Zo stavieb realizovaných v roku 2011 v oblasti investičnej výstavby predstavovali rozhodujúci podiel projekty implementované z Kohézneho fondu EÚ v rámci OP Životné prostredie na roky 2007 – 2013, prioritná os 2: Ochrana pred povodňami, operačný cieľ 2.1: Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sumou 9,701 mil. €, ktorá predstavovala viac ako 53 % objemu investičnej výstavby podniku v roku 2011.

Zo stavieb realizovaných len vlastnými zdrojmi podniku bola v roku 2011 najväčšou stavba „Trstice – Čierna voda, Malý Dunaj, protipovodňová POH Čiernej vody“. V roku 2011 bolo na tejto stavbe preinvestovaných 0,761 mil. €.

V roku 2011 sa na realizovaných prácach a dodávkach pre investičnú výstavbu podieľali jednotlivé organizačné zložky podniku v nasledovnom rozsahu:

OZ Bratislava 3,148 mil. € 17,31 % OZ Piešťany 4,086 mil. € 22,47 % OZ Banská Bystrica 5,139 mil. € 28,27 % OZ Košice 4,623 mil. € 25,43 % Podnikové riaditeľstvo 1,185 mil. € 6,52 % SVP, š. p. spolu 18,181 mil. € 100,00 %

VV, š. p., Bratislava použila na obstaranie investícií v roku 2011 celkovú sumu 24,683 mil. €, ktorú tvorili v prevažnej miere vlastné zdroje financovania.

64

V roku 2011 smerovali investície hlavne do oblasti VD Gabčíkovo a Žilina

v nasledovnom objeme:

Z najdôležitejších stavieb pripravovaných na výstavbu pokračovali práce na VD Sereď - Hlohovec, na VN Tichý Potok, na MVE Mošoň II a na VE Čunovo II.

Vodárenské spolo čnosti v roku 2011 z vlastných zdrojov realizovali investície v objeme 105,522 mil. €:

BVS, a. s. 25,683 mil. € TURVOD, a. s. 2,956 mil. €

TAVOS, a. s. 4,508 mil. € PovVS, a. s. 2,125 mil. €

ZsVS, a. s. 12,841 mil. € VSR, a. s. 0,786 mil. €

TVa K, a. s. 1,980 mil. € StVS, a. s. 4,686 mil. €

SEVAK, a. s. 4,069 mil. € VVS, a. s. 35,903 mil. €

OVS, a. s. 1,965 mil. € PVS, a. s. 7,029 mil. €

LVS, a. s. 0,772 mil. € VaK Komárno, a. s. 0,219 mil. €

Z fondov EÚ boli financované vodovodné a kanalizačné stavby vo výške 75,167 mil. €. ŠR sa podieľal na spolufinancovaní investičných akcií v celkovej výške 13,402 mil. €.

Ide o nasledujúce investičné akcie:

– TAVOS, a. s. – Kanalizácia Leopoldov - Červeník;

– ZsVS, a. s. – Nitra – dobudovanie kanalizačnej siete; Aglomerácia Štúrovo – odvedenie a čistenie odpadových vôd;

– SEVAK, a. s. – Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie OV regiónu Dolné Kysuce; Žilina – Trnové – kanalizácia; VK Rajec – rekonštrukcia stokovej siete a ČOV; SČOV Žilina – imntenzifikácia;

– LVS. a. s. – Intenzifikácia ČOV L. Mikuláš; Kanalizácia a ČOV Važec; Kanalizácia a ČOV Východná; Výstavba kanalizácie Bobrovec, Jalovec, Trstenné, Beňadiková, L. Mikuláš, Z. Poruba;

– TURVOD, a. s. – Kanalizácia Necpaly;

– PovVS, a. s. – ČOV a kanalizačný systém v Považskej Bystrici; Papradňanská dolina – kanalizácia;

– VS Ružomberok – SKK a ČOV Lipt. Lúžna, Lipt. Osada a Lipt. Revúce; Hubová, Ľubochňa, Švošov – kanalizácia a ČOV;

– StVS, a. s. – Rimavské Brezovo – vodovod; tajov – kanalizácia; Brezno – kanalizačné zberače A a H, zrušenie výustí; Fiľakovo – intenzifikácia a rozšírenie ČOV; Tisovec – intenzifikácia ČOV;

– PVS, a. s. – Dobudovanie kanalizácií a ČOV v aglomerácii Stará Ľubovňa;

SVD G-N 21,769 mil. € VD Žilina 0,762 mil. € Stavby v príprave 0,188 mil. € Ostatné 1,964 mil. € Celkom 24,683 mil. €

65

– V a K mesta Komárno – Napojenie obci záp. časti komárňanského regiónu na

diaľkovod Gabčíkovo – Nové Zámky – Levice; Komárno – rozšírenie kanalizácie, Alžbetin ostrov II. etapa.

Prehľad o zdrojoch financovania investičnej výstavby v rokoch 2010 a 2011 v mil. € poskytuje nasledujúca tabuľka a graf č. 10.3.1.

tab. č. 10.3.1 SVP, š. p. VS + iné subjekty VV, š. p. Celkom VH Zdroje

financovania 2010 2011 2010 2011 2010 2011 2010 2011

ŠR - - - - - - - -

Vlastné zdroje 11,44 9,20 139,25 105,52 12,38 22,62 126,14 137,34

Fondy EÚ 4,99 7,66 112,81 75,17 0,02 - 36,03 82,83

Spolufinancovanie ŠR k fondom EÚ 0,78 1,32 27,72 13,40 0,02 - 8,65 14,72

Úvery - - 30,63 29,46 - - 35,59 29,46

Iné - - 0,12 0,10 0,38 2,06 0,40 2,16

SPOLU 17,21 18,18 310,53 223,65 12,80 24,68 206,81 266,51

graf č. 10.3.1

Podiel finan čných zdrojov na zabezpe čovaní vodohospodárskeho investi čného rozvoja

v objeme 266,51 mil. € v roku 2011

Vlastné zdroje51,5%

Spolufinancovanie ŠR k fondom EU

5,5% Fondy EÚ31,1%

Iné0,8%

Úvery11,1%

© VÚVH Bratislava

11 Výskum, vzdelávanie, environmentálna výchova, pr opagácia

11.1 Výskum

V rámci vedecko-výskumnej činnosti realizoval VÚVH Bratislava v roku 2011 nasledovné projekty medzinárodného, národného a podnikového charakteru (financovanie týchto činností bolo z iných zdrojov ako zo ŠR):

66

– Revitalizácia rieky Moravy: Plán opatrení pripravený v súlade so smernicami EÚ o

ochrane vôd a prírody – MoRe; – HESTIA – harmonizácia a evaluácia vzorkovacích techník, cezhraničná

spolupráca EÚ; – Ochrana hraboša severského panónskeho (Microtus oeconomus mehelyi),

projekt LIFE 08 EÚ; – WANDA – nakladanie s odpadmi z vnútrozemskej plavby na Dunaji, projekt JVE

EÚ; – Selekcia nových izolátov mikroorganizmov zo znečisteného prostredia

obsahujúcich gény katabolických a detoxikačných dráh a ich testovanie pre potenciálne využitie v biotechnológiach;

– Tvorba a vývoj environmentálnych technológií pri protipovodňovej ochrane sídiel Malokarpatskej oblasti – prípadová štúdia Modra;

– WATLIFE – posilnenie povedomia verejnosti o význame vody pre život, jej ochrany a udržateľného využívania, projekt LIFE 08 EÚ;

– Monitorovanie a hodnotenie stavu vôd; – Výmena článkov medzi vodohospodármi V4; – Podpora procesu implementácie Smernice EÚ o hodnotení a

manažmentepovodňových rizík v Gruzínsku; – Diagnostické senzory na úrovni nanotechnológie a mikrotechnológie; – Špecifické plnenie úloh podľa stanov asociácie NORMAN; – Bezpečnosť dodávky pitnej vody; – Využitie nových filtračných materiálov v úprave vody; – Integrované riešenie informačných tokov sledovania a hodnotenia stavu vôd v

zmysle RSV; – Vývoj podporného systému redukcie environmentálneho znečistenia rieky Bosny.

V rámci činnosti vyplývajúcej z platnej legislatívy riešil VÚVH v roku 2011 spolu 65 úloh.

V septembri 2011 bol VÚVH poverený MŽP SR výkonom funkcie koordinátora pre implementáciu Stratégie EÚ pre dunajský región.

NRL celkovo prijalo na analýzu 8 798 vzoriek a vykonalo celkom 161 353 analýz, z toho 120 917 akreditovaných a 40 436 neakreditovaných.

V autorizovanom metrologickom pracovisku Kalibračné laboratórium vodomerných meračov (KLVM) bolo overených 14 meračov pretečeného množstva studenej vody a 26 meračov členov meračov tepla a kalibrovaných 8 prietokomerov a 18 vodomerných vrtúl.

V priebehu roka 2011 SVP, š. p., Banská Štiavnica riešil nasledovné úlohy:

– Vodohospodársky rozvoj sa výraznou mierou podieľal na zhotovení máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika. V roku 2011 riešil aj úlohy vyplývajúce z implementácie ostatnej súvisiacej legislatívy EÚ, národnej, európskej a medzinárodnej normalizácie, spracovával vyjadrenia k investičným a rozvojovým zámerom a k územnej dokumentácii rozvoja sídiel a regiónov, podklady pre Kvantitatívnu vodohospodársku bilanciu za rok 2010, podklady do ročenky Údaje o vodohospodárskej investičnej výstavbe a prevádzke na Slovensku za rok 2010 ako aj pre Vodohospodársky vestník 2010 a aktualizáciu vnútropodnikovej úlohy Prieskum o tokoch v intravilánoch miest a obcí SR z hľadiska protipovodňovej ochrany. Riešenie vodohospodárskych rozvojových úloh a štúdií bolo zamerané najmä na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných

67

ekosystémov a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov - Štúdia opatrení na starom koryte Váhu zameraná na zvýšenie rybolovného a rekreačného potenciálu, Tvorba elektronickej navigačnej mapy ENC, Projekt vytýčenia plavebnej dráhy Dunaja, Medzinárodné zjednotenie GIS plavebnej cesty Dunaja – GIS Forum, RIS SR – riečne informačné služby, Štúdia rekreačného využitia Malého Dunaja, Program verejných prác a Program protipovodňovej ochrany SR, Skvalitnenie povodňového manažmentu a protipovodňové plánovanie v povodí Hornádu na území SR.

– V oblasti implementácie nápravných a zmierňujúcich opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd podľa programov opatrení plánov manažmentu povodí a Vodného plánu Slovenska prebiehala v roku 2011 najmä príprava opatrení zameraných na elimináciu hydromorfologických vplyvov - štúdia Spriechodnenie migračných bariér pre ryby v troch lokalitách: na tokoch Papradnianka, Petrovička a Štiavnik .

– V rámci medzinárodnej spolupráce boli v roku 2011 implementované SVP, š. p. najmä nasledujúce projekty: NEWADA, DANUBE FLOOD RISK, CEFRAME, MORE, WACO, projekt „Vytvorenie informačného systému PLUSK pre spoločné poľsko-slovenské hraničné vody vyplývajúci z RSV a Smernice o hodnotení a manažmente povodňového rizika“, projekt HUSK/1001/2.1.2/0026 „Posúdenie potenciálu protipovodňovej ochrany prostredníctvom diaľkového prieskumu v povodí rieky Slaná“, UNDP/GEF „Integrácia princípov a postupov ekologického manažmentu do krajinného a vodohospodárskeho manažmentu na Východoslovenskej nížine (región Laborec - Uh)“, projekt TICAD – Trvaloudržateľný priestorový rozvoj povodia rieky Tisy.

Z výskumných úloh na SHMÚ Bratislava v roku 2011 do oblasti vody spadali, alebo sa jej sčasti dotýkali 4 kontrahované úlohy:

– Ekosystémy, – Program znižovania znečisťovania, – Interakcia povrchových a podzemných vôd, – Národný klimatický program

a 4 projekty:

– Climate – Water (projekt 7 RP EU), – Identifikácia zmien hydrologického režimu riek v povodí Dunaja, – H-SAF – Dôsledky klimatických zmien a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých

sektoroch na Slovensku.

11.2 Vzdelávanie, environmentálna výchova

V rámci vzdelávacej a osvetovej činnosti VÚVH Bratislava tradične organizuje kurzy a semináre pre pracovníkov vo vodnom hospodárstve. V roku 2011 išlo o:

– Kurz vzorkovania podzemných a odpadových vôd – Seminár pracovníkov rádiochemických laboratórií – Metódy stanovenia vybraných špecifických látok. Možnosti dosiahnutia

požadovaných limitov kvantifikácie – Hydrobiologický kurz. Determinačný kurz pre hydrobiológov – podenky – Mikrobiologický kurz 2011 – Kurz vodohospodárov II. stupeň – Kurz vzorkovania povrchových vôd

68

VÚVH v roku 2011 organizoval a spoluorganizoval nasledovné vedecké

a odborné konferencie:

– Manažment povodí a povodňových rizík – Rekonštrukcie stokových sietí a čistiarní odpadových vôd 2011 – Sedimenty vodných tokov a nádrží – XVIII. Konzultačné dni pre pracovníkov vodohospodárskych rádiologických laboratórií – Modernizácia a optimalizácia úpravní vôd – Zásobovanie obcí pitnou vodou a ich odkanalizovanie – Konferencia vodohospodárov v priemysle – Development of WDF compliant method for analysis of biological quality

elements. Phytobenthos & Macrophytes – Workshop Bezpečnosť dodávky pitnej vody

Počas roka 2011 navštívilo VÚVH viacero partnerov zo zahraničia (z Číny, Iraku, Veľkej Británie, Česka, Rakúska a Maďarska) za účelom výmeny vedeckovýskumných poznatkov a rokovaní o vzájomnej spolupráci.

Kľúčovým podujatím roka bolo 14. novembra Slávnostné stretnutie a odborná konferencia pri príležitosti 60. výročia založenia VÚVH. Súčasťou osláv bola tlačová konferencia za účasti ministra životného prostredia SR, Józsefa Nagya, spojená s prehliadkou hydrotechnických laboratórií VÚVH.

Pri príležitosti Svetového dňa vody s mottom „Voda pre mestá“ sa uskutočnila v Bratislave celoslovenská konferencia, organizovaním ktorej býva VÚVH už tradične poverený. Zúčastnilo sa na nej 152 delegátov z celého Slovenska.

Vzdelávanie a environmentálnu výchovu vykonával SVP, š. p., Banská Štiavnica v roku 2011 nasledujúcimi aktivitami: − zapojením odborných zamestnancov do akcií spojeným s organizovaním

Svetového dňa vody a dňa otvorených dverí, − vystúpeniami zamestnancov v elektronických médiách (v rozhlase a v televízií), − prezentáciami zamestnancov v tlačených médiách, − organizovaním tlačových konferencií pre médiá, − publikačnou činnosťou zamestnancov, − formou oponentských posudkov (bakalárske práce, diplomové práce, dizertačné

práce, úlohy vedy a techniky a pod.), − vydávaním vlastných časopisov (časopis vydávaný SVP, š. p., OZ Piešťany „Hlas

Váhu“ a časopis vydávaný SVP, š. p. OZ Košice „Hlas Povodia“), − organizovaním odborných konferencií a seminárov.

Aktivity SHMÚ Bratislava v roku 2011 v rámci vzdelávania, environmentálnej výchovy a propagácie možno stručne zhrnúť do nasledovných bodov:

− odborné semináre pri príležitosti Svetového dňa vody a ukončenia hydrologického roka,

− konferencie mladých odborníkov do 35 rokov spojené so súťažou v troch odboroch: hydrológia, vodné hospodárstvo, meteorológia a klimatológia,

− deň otvorených dverí na pracoviskách SHMÚ, − exkurzie pre žiakov a študentov škôl všetkých stupňov, − vyžiadané prednášky pre školy a organizácie, − príspevky do tlačových a elektronických médií, − spolupráca s občianskym združením Mladí vedci Slovenska

69

SAŽP Banská Bystrica zabezpečuje odbornú činnosť v oblasti neformálnej

environmentálnej výchovy a vzdelávania na celoslovenskej (odbor environmentálnej výchovy a vzdelávania – OEVV) a regionálnej úrovni (Stredisko environmentálnej výchovy Dropie -SEV).

Cieľovou skupinou sú školy (materské, základné, stredné), koordinátori a odborní pracovníci environmentálnej výchovy, zamestnanci štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a široká verejnosť.

V roku SAŽP 2011 organizovala:

– celoslovenské súťaže – ProEnviro, EnvirOtázniky, Hypericum, Zelený svet; – školské programy – Ekologická stopa, Na túru s NATUROU, Kampaň Oči na

stopkách, BEAGLE; – semináre a konferencie – ENVIROFILM 2011, Veľtrh environmentálnych

výučbových programov – ŠIŠKA 2011, Program kontinuálneho vzdelávania - Ekologická stopa, Konferencia IT – v environmentálnej výchove

11.3 Propagácia

V roku 2011 boli na VÚVH Bratislava v rámci propagačnej činnosti vydané 3 knižné publikácie charakteru vedeckej monografie, 11 prác knižného charakteru a 7 vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch. Komplexne spracovaná publikačná činnosť VÚVH Bratislava je uvedená na stránke: http://www.vuvh.sk/index.php/sk_SK/kniznica/kniznica-publikacna-cinnost.

Na VÚVH má sídlo redakcia časopisu Vodohospodársky spravodajca. Jeho vydavateľom je Združenie zamestnávateľov vo VH na Slovensku.

V rámci edičnej a propagačnej činnosti SVP, š. p., Banská Štiavnica :

− vydáva vlastné odborné materiály napr. správy z hodnotenia stavu vôd, správy o výkone účelového rybného hospodárstva, správy o výkone technicko-bezpečnostného dohľadu, správy o realizovaných projektoch, výročné správy podniku, periodickú tlač - Hlas Váhu (v roku 2011 - 20 rokov), Hlas Povodia, propagačné a informačné materiály a iné,

− spolupracuje s odbornými vodohospodárskymi periodikami napr. Vodohospodársky spravodajca, Enviromagazín, Vodohospodársky časopis a pod.,

− aktívne podporuje prezentačnú činnosť zamestnancov v rámci odborných konferencií a seminárov,

− propaguje činnosť SVP, š. p. aktivitami organizovanými v rámci práce s verejnosťou.

SHMÚ Bratislava vydáva vlastné:

– odborné periodiká: ročenky, spravodajské bulletiny, správy a hodnotenia, – informačné materiály: prehľad publikačnej činnosti zamestnancov SHMÚ, – propagačné a informačné materiály a zborníky z konferencií, ktoré organizuje na

svojej pôde.

Spolupracuje s inými odbornými periodikami (Vodohospodársky časopis, Vodohospodársky spravodajca, Meteorologické správy, Enviromagazín, Acta Hydrologica Slovaca, Životné prostredie). Má zastúpenie v redakčných radách domácich a zahraničných odborných časopisov.

70

Publikačná činnosť zamestnancov ústavu za rok 2011 predstavovala približne 90

odborných článkov, príspevkov na konferenciách a seminároch, vývesiek, správ a ročeniek.

Propagácia a edičná činnosť bola v SAŽP Banská Bystrica v roku 2011 aj naďalej zameraná na: − prípravu edukačných a informačných publikácií pre školy a verejnosť, − služby environmentálnej knižnice, − vydávanie celoštátneho periodika ENVIROMAGAZÍN – časopis o ochrane a

tvorbe životného prostredia (www.enviromagazin.sk).

12 Záver

Problematika VH je rozsiahla a má strategický význam pre zabezpečenie udržateľného rozvoja. Voda je strategickým zdrojom a je reálny predpoklad, že jej cena bude narastať nielen vplyvom dynamicky prebiehajúceho demografického rastu, ale aj vplyvom narastajúcich nárokov na jej spotrebu. Kľúčová téma Svetového dňa vody v roku 2011 bola Voda pre mestá. Hlavným dôvodom pre jej výber boli zvyšujúce sa nároky na rozvoj vodohospodárskej infraštruktúry a zdroje kvalitnej vody v dostatočnom množstve na základe rastúceho počtu obyvateľov miest.

V dôsledku klimatických zmien sprevádzaných otepľovaním, striedania období sucha a nedostatku vody s prívalovými zrážkami a tiež zhoršovaním kvality zdrojov v dôsledku antropogénneho znečisťovania vôd dochádza aj na Slovensku k znižovaniu kapacity zdrojov pitných vôd.

Preto medzi hlavné ciele VH patria: − zabezpečenie dostatočného množstva zdrojov vody, − zabezpečenie dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi vrátane odvádzania

a čistenia znečistených vôd verejnými kanalizáciami. Rozhodujúcim dokumentom pre nakladanie s odpadovými vodami je smernica 91/271/EHS, v zmsle ktorej je SR zaviazaná plniť záväzky voči EÚ.

Ďalšou úlohou VH je implementácia RSV a v rámci nej plnenie opatrení na zabezpečenie dosiahnutia „dobrého stavu“ vôd do roku 2015, 2021 a 2027. Nástrojom na plnenie požiadaviek, resp. ich kontrolu je aj monitoring povrchových a podzemných vôd.

Na úseku protipovodňovej ochrany je cieľom VH v súlade s platnou legislatívou SR v náväznosti na smernice EÚ zabezpečiť ochranu zdravia, životov ľudí ako aj ich majetku.

71

Zoznam použitých skratiek

AMT automatická meracia technika AP akčný plán ASVaV autonómny systém varovania a vyrozumenia AVS Asociácia vodárenských spoločností Bratislava AWB Articifial water body (umelé vodné útvary) AZZZ Asociácia združenia zamestnávateľských zväzov BVS, a. s., Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Bratislava CDR centrálny dátový sklad CEB Rozvojová banka Rady Európy CEN Európsky výbor pre normalizáciu CIS centrálny informačný systém ČOV čistiareň odpadových vôd ČS čerpacia stanica ČR Česká republika DPH daň z pridanej hodnoty EEA European Environment Agency EIS ekonomický informačný systém EN európska norma EK Európska komisia EO ekvivaletní obyvatelia EON ekonomicky oprávnené náklady ES SR Elektrizačná sústava Slovenskej republiky ETS SEE Európska teritoriálna spolupráca juhovýchodná Európa EÚ Európska únia FNM SR Fond národného majetku SR GEP Good ecological potencial (dobrý ekologický potenciál) GIS geografický informačný systém gtv geotermálna voda HaNIM hmotný a nehmotný investičný majetok HaZZ hasičský a záchranný zbor HDP hrubý domáci produkt HEP hydroenergetický potenciál HIM hmotný investičný majetok HIS hydrologický informačný systém HMWB Heavily modified water body (výrazne zmenené vodné útvary) HMZ hydromelioračné zariadenia HP havarijný plán HYCO Hydroconsult, š. p., Bratislava CHKO chránená krajinná oblasť CHÚ chránené územie CHVO chránená vodohospodárska oblasť CHVÚ chránené vtáčie územie ICPDR Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (International Commission for the Protection of the Danube River) IGIS RP integrovaný geografický informačný systém rezortu

pôdohospodárstva IKZ Inšpektorát kúpeľov a žriediel IMK Integrovaný manažment krajiny IMP Integrovaný manažment povodí SR IN investičné náklady

72

IPKZ Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania IS informačný systém ISO Medzinárodná organizácia pre normalizáciu ISÚ Informačný systém o území IŽP inšpektorát životného prostredia JEMO Jadrová elektráreň Mochovce KHV komisia pre hraničné vody KKMPzV Komisia pre klasifikáciu využiteľných množstiev podzemných vôd KKZZ Komisia pre klasifikáciu zdrojov a zásob podzemných vôd KOMVaK, a. s. Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, a. s., Komárno KOZ Krajské odborové združenie KÚ ŽP krajský úrad životného prostredia LIS lokálny informačný systém LVS, a. s. Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s., Liptovský Mikuláš MDPT SR Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR MEP Maximum ecological potencial (maximálny ekologický potenciál) MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky MH medzná hodnota MKOD Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja MPS medzilaboratórne porovnávacie skúšky MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky MPŽPRR SR Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia

a regionálneho rozvoja SR MR Maďarská republika MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky MVE malá vodná elektráreň MZ SR Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky MZV mimoriadne zhoršenie vôd MZV SR Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky NFP nenávratný finančný príspevok NP národný park NPAA Národný program pre prijatie aquis communautaire NPR národná prírodná rezervácia NR SR Národná rada Slovenskej republiky NRL národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku NÚEV navrhované územie európskeho významu OCZP obstarávacia cena základných prostriedkov ODB operatívna databáza OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation

Economic Cities Development) OGIS odvetvový geografický informačný systém OIOV odbor inšpekcie ochrany vôd OP ochranné pásmo OPŽP Operačný program Životné prostredie OŠVS orgán štátnej vodnej správy OTN ŽP odvetvová technická norma životného prostredia OÚ obecný úrad OÚ ŽP okresný úrad životného prostredia OVS, a. s. Oravská vodárenská spoločnosť, a. s., Dolný Kubín OZ odštepný závod

73

OZE obnoviteľný zdroj energie Qa dlhodobý priemerný prietok Qmin. najmenší okamžitý prietok za zvolené obdobie Q100 kulminačný prietok dosiahnutý alebo prekročený raz za 100 rokov Q355d priemerný denný prietok dosiahnutý alebo prekročený priemerne po dobu 355 dní v roku PA povodňová aktivita p. b. percentuálny bod PHO pásmo hygienickej ochrany PoVS, a. s. Považská vodárenská spoločnosť, a. s., Považská Bystrica PP priemyselný park PVE prečerpávacia vodná elektráreň PVS, a. s. Podtatranská vodárenská spoločnosť, a. s., Poprad PVPS, a. s. Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., Poprad RIS riečna informačná služba RHSD Rada hospodárskej a sociálnej dohody RL ramsarská lokalita RÚVZ regionálny úrad verejného zdravotníctva RSV rámcová smernica o vode RV riadiaci výbor SAC osobitné územia ochrany SAŽP Slovenská agentúra životného prostredia SE, a. s. Slovenské elektrárne, a. s. SIŽP Slovenská inšpekcia životného prostredia SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav SKŽP Slovenská komisia životného prostredia SNR Slovenská národná rada SOU stredné odborné učilište SPA osobitne chránené územie SR Slovenská republika SRZ Slovenský rybársky zväz STN Slovenská technická norma STU Slovenská technická univerzita StVS, a. s. Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Banská Bystrica StVPS, a. s. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s.,

Banská Bystrica SV (SKV) skupinový vodovod SVD G-N Sústava vodných diel Gabčíkovo–Nagymaros SVHK Slovenská vodohospodárska komora SVP, š. p. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Banská Štiavnica SEVAK, a. s. Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., Žilina ŠFOZPPF SR Štátny fond ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho

pôdneho fondu SR ŠOP SR Štátna ochrana prírody SR ŠGÚDŠ Štátny geologický ústav Dionýza Štúra ŠR štátny rozpočet ŠÚ SR Štatistický úrad SR ŠZD Štátny zdravotný dozor SVD G-N Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros ŠVF SR Štátny vodohospodársky fond SR

74

TAVOS, a. s. Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., Piešťany TIS technický informačný systém TURVOD, a. s. Turčianska vodárenská spoločnosť, a. s., Martin TVK, a. s. Trenčianske vodárne a kanlizácie, a. s., Trenčín TVS, a. s. Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a. s., Trenčín ui uhlíkový index ÚEV územie európskeho významu ÚÚIOV ústredie - útvaru inšpekcie ochrany vôd ÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ÚVZ SR Úrad verejného zdravotníctva SR VaK vodárne a kanalizácie VaTS, s.r.o. Vodárenské a technické služby, s. r. o., Hlohovec VD vodné dielo VE vodná elektráreň VH vodné hospodárstvo VHB vodohospodárska bilancia VHP vodohospodársky plán VK verejná kanalizácia VN vodná nádrž VS vodárenská spoločnosť VSR, a. s. Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a. s., Ružomberok VUMKI Výskumný ústav meliorácií a krajinného inžinierstva VÚVH Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava VV verejné vodovody VV, š. p. Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava VVK vody vhodné na kúpanie VVS, a. s. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Košice VZ vodný zdroj WISE Water Information System for Water (Európsky informačný systém o vodách) ZB GIS základná báza geografického informačného systému ZCZP zostatková cena základných prostriedkov ZsVS, a. s. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Nitra

75

Zoznam príloh

Príloha č. 1 - Prehľad právnych predpisov Európskeho spoločenstva relevantných pre SR, z ktorých vyplýva požiadavka na predkladanie správ

sektor VODA

Príloha č. 2 - Prehľad schválených projektov v rámci operačného programu Životné prostredie s uvedením stavu k 31. 12. 2011

Príloha č. 3 - Počet monitorovacích miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z.

Príloha č. 4 - Sumarizácia nákladov na povodňové záchranné práce a povodňové zabezpečovacie práce a škody spôsobené v roku 2011

Príloha č. 5 - Podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov v roku 2011

Príloha č. 6 - Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2011

Príloha č. 7 - Vybrané ukazovatele ekonomického vývoja v r. 2007 - 2011 za Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

Príloha č. 8 - Vybrané ukazovatele ekonomického vývoja v r. 2007 - 2011 za vodárenské spoločnosti a ostatné subjekty zabezpečujúce dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody

Príloha č. 9 - Vybrané ukazovatele ekonomického vývoja v r. 2007 - 2011 za štátne podniky VH, vodárenské spoločnosti a ostatné subjekty

76

Príloha č. 1

Prehľad právnych predpisov Európskeho spolo čenstva relevantných pre SR, z ktorých vyplýva požiadavka na predkladanie správ

Sektor VODA

Zoznam právnych predpisov pokrytých smernicou Rady 91/692/EHS

1. Smernica Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie / smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS

2. Smernica Rady 78/176/EHS z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého

3. Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/11/ES z 15. februára 2006 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami, vypúšťanými do vodného prostredia Spoločenstva (Zrušená: smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva)

5. Smernica Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi používajúcimi chlór-alkalickú elektrolýzu

6. Smernica Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie kadmia

7. Smernica Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi nepoužívajúcimi chlór-alkalickú elektrolýzu

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008 , ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)

9. Smernica rady 84/491/EHS o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie hexachlórcyklohexánu

10. Smernica Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v zozname I prílohy k smernici 76/464/EHS

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/44/ES zo 6. septembra 2006 o kvalite sladkých povrchových vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality na účely podpory života rýb (Zrušená: smernica Rady 78/659/EHS z 18. júla 1978 o kvalite sladkých povrchových vôd, vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality na účely podpory života rýb)

Zoznam právnych predpisov nepokrytých smernicou Rad y 91/692/EHS

1. Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd

77

2. Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991, týkajúca sa ochrany vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov

3. Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu

4. Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva

5. Rozhodnutie Komisie 2005/646/ES zo 17. augusta 2005 o zavedení registra miest, z ktorých sa vytvorí medzikalibračná sieť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo dňa 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES,

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/90/ES, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd.

Iné súvisiace právne predpisy:

– Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,

– Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire).

Príloha č. 2

Prehľad schválených projektov v rámci opera čného programu Životné prostredie k 31. 12. 2011 (Kohézny fond + ŠR)

Por. č. Názov projektu Operačný

cieľ

Výška schválených prostriedkov

(€)

Čerpanie Spolu (€)

1 Terchová - Struháreň, prívod vody zo zdroja Balátovia 1.1. 2 627 129,11 2 627 129,11 2 Vodovod obce Žikava,zásob.vod.potrub. Žikava-Lovce 1.1. 1 167 859,49 1 115 114,67

3 Svidník-Medzianky, prívod vody z vodárenskej nádrže Starina 1.1. 10 265 171,98 8 285 265,94 4 Rimavské Brezovo - vodovod 1.1. 1 032 359,14 915 516,88 5 Vodovod Veľká Čierna 1.1. 1 921 681,83 1 781 425,48 6 Dobudovanie celoobecnej kanalizácie a vodovodu Lehnice 1.1. 925 044,66 816 833,55 7 Dokončenie výstavby verejeného vodovodu v obci Petrovce nad Laborcom 1.1. 1 948 995,97 1 223 835,11 8 Rakovnica - vodovod 1.1. 1 674 331,23 395 875,36 9 Dobudovanie vodovodu v obci Fintice 1.1. 2 065 745,80 1 545 891,59

10 Vybudovanie vodovodu Malejov 1.1. 1 512 104,21 0,00 11 Teriakovce - vodovod - rozšírenie 1.1. 2 421 265,77 0,00 12 Martin – Ostredok, vodovod 1.1. 2 016 907,20 0,00 13 Hnilické Pohronie – Zásobovanie pitnou vodou obcí Horná a Dolná Ždaňa a Lovča - časť Horná Ždaňa 1.1. 4 283 824,35 0,00 14 Kanalizácia, ČOV a vodovod Sečovská Polianka 1.1.-1.2. 4 660 222,41 4 267 373,00 15 Spišská Belá - environmentálna infraštruktúra - vodovod 1.1.-1.2. 2 692 890,28 0,00 16 Spišská Belá - environmentálna infraštruktúra - splašková kanalizácia 1.1.-1.2. 5 680 236,50 0,00 17 Zabezpečenie dodávky pitnej vody v obci Nižná Rybnica 1.1.-1.2. 658 706,80 615 781,99 18 Vodovod, kanalizácia a ČOV Petrovany 1.1.-1.2. 4 461 886,57 0,00 19 Kanalizácia splaškových vôd obce Chtelnica - stavba č. 2,5-6. etapa 1.1.-1.2. 2 426 270,91 0,00 20 Hurbanovo - rozšírenie kanalizácie, stoky D,E,F,G,H,J 1.1.-1.2. 6 696 220,18 0,00 21 Kanalizácia a vodovod obce Nálepkovo - dokončenie 1.1.-1.2. 1 212 253,67 0,00 22 Dostavba kanalizácie m.č. Podsadek, Stará Ľubovňa 1.1.-1.2. 253 782,36 0,00 23 Slovenská Ľupča - Splašková kanalizácia a ČOV 1.1.-1.2. 13 641 206,90 105 721,64 24 Dobudovanie kanalizácie v obci Kopčany 1.1.-1.2. 1 747 820,77 1 433 506,43 25 Šarišské Michaľany - kanalizácia 1.1.-1.2. 697 632,50 410 862,74 26 GAJARY- Celoobecná kanalizácia a ČOV II.etapa 1.1.-1.2. 1 996 450,64 1 265 944,48 27 Považská Bystrica, mestská časť Podvažie - rozšírenie verejného vodovodu 1.1.-1.2. 918 249,91 0,00 28 Kanalizácia obcí Habovka a Zuberec 1.1.-1.2. 2 108 373,11 0,00 29 Sobrance, ul. Michalovská - rozšírenie kanalizácie 1.1.-1.2. 777 486,52 0,00


cieľ


(€)


30 Obec Marianka - splašková kanalizácia 1.1.-1.2. 2 172 764,74 0,00 31 Rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV Hriňová 1.1.-1.2. 4 959 643,87 0,00 32 Zeleneč - vodovod a kanalizácia 1.1.-1.2. 3 975 397,20 1 795 138,10 33 Vlčany, Neded ČOV a kanalizácia - SO 13 Kanalizácia Vlčany, SO 14 Kanalizácia Neded a SO 15 Zberné

prečerpávacie šachty 1.1.-1.2. 9 941 395,47 0,00

34 Prívod vody Trnava - Križovany nad Dudváhom 1.1.-1.2. 8 793 693,31 0,00 35 Rozšírenie stokovej siete mesta Strážske 1.1.-1.2. 2 816 548,36 0,00 36 Kanalizácia a ČOV Zborov 1.1.-1.2. 2 705 613,88 1 516 763,88 37 Kanalizácia obce Bernolákovo 1.1.-1.2. 6 157 362,98 0,00 38 Trebišov - Milhostov - Kanalizácia 1.1.-1.2. 3 006 541,95 0,00 39 Dobudovanie kanalizácie v aglomerácii Tlmače - Rybník 1.1.-1.2. 4 081 729,45 0,00 40 Zámutov - kanalizácia a ČOV 1.1.-1.2. 4 610 771,47 0,00 41 Polomka – splašková kanalizácia II. etap 1.1.-1.2. 2 426 970,26 2 033,00 42 Holíč – rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV 1.1.-1.2. 9 690 526,70 0,00 43 Závod - kanalizácia II. Etapa 1.1.-1.2. 4 456 383,52 0,00 44 Odkanalizovanie obcí Valča, Príbovce, Benice, Rakovo 1.1.-1.2. 12 288 247,78 0,00 45 Výstavba splaškovej tlakovej kanalizácie v aglomerácii Moravský Svätý Ján - Sekule 1.1.-1.2. 6 729 593,41 0,00 46 Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd regiónu Dolné Kysuce 1.1.-1.2. 17 744 061,28 0,00 47 Zásobovanie pitnou vodou, odvedenie a čistenie odpadových vôd - Mad 1.1.-1.2. 2 531 742,40 0,00 48 Teriakovce - splašková kanalizácia 1.1.-1.2. 4 070 705,64 0,00 49 Jablonica - splašková kanalizácia - II etapa 1.1.-1.2. 2 326 870,19 0,00 50 Napojenie obcí západnej časti komárňanského regiónu na diaľkovod Gabčíkovo – Nové Zámky - Levice 1.1.-1.2. 2 622 346,66 1 082 755,50 51 Dolný Bar - kanalizácia 1.1.-1.2. 914 492,12 862 714,51 52 Dobudovanie kanalizácii a vodovodov v aglomerácii Veľká Lomnica a Vysoké Tatry 1.1.-1.2. 5 321 020,66 4 351 194,17 53 IS - vodovod a kanalizácia v lokalite Červený jarok v Spišskej Novej Vsi 1.1.-1.2. 2 347 481,41 0,00 54 Kanalizácia a rekonštrukcia ČOV Hliník nad Hronom 1.2 1 852 078,24 553 281,95 55 Giraltovce, ul. Kpt. Nálepku- kanalizácia 1.2. 779 228,65 764 497,38 56 Borský Mikuláš- Splašková tlaková kanalizácia II.etapa 1.2. 6 391 851,36 3 794 208,09 57 Kanalizácia Leopoldov a Červeník 1.2. 4 841 067,49 3 566 183,30 58 Kanalizácia Mestskej časti Košice- Krásna, II. etapa- lokalita Pred mostom 1.2. 1 024 304,14 767 425,94 59 Dokončenie ochrany spodných vôd v regióne Polomka 1.2. 1 211 854,41 726 204,10 60 Kanalizácia, ulica Medlenova 1.2. 253 346,06 253 346,06 61 Sečovce- Albinov- výstavba kanalizácie 1.2. 1 194 355,89 729 309,16


cieľ


(€)


62 Dostavba kanalizačnej siete a intenzifikácia ČOV mesta Stupava 1.2. 11 455 052,70 9 747 830,69 63 Kanalizácia Štvrtok na Ostrove- 4.časť 1.2. 1 152 691,56 1 140 095,74 64 ČOV a dostavba kanalizácie v meste Gelnica 1.2. 4 386 165,16 242 068,78 65 Splašková kanalizácia a II.Etapa ČOV obce Lendak 1.2. 6 143 757,47 4 714 554,55 66 Splašková kanalzácia + ČOV Belá nad Cirochou -II. Etapa: SO 01 Stoková sieť a kanalizačné prípojky a SO +

PS ČOV 2(2400EO) 1.2. 4 828 339,99 1 931 992,38

67 Trnové - kanalizácia 1.2. 5 142 298,79 3 113 846,34 68 ČOV a kanalizácia Raslavice 1.2. 3 567 530,83 2 258 950,13 69 Rozšírenie kapacity ČOV a dostavba kanalizácie v obci Spišský Štvrtok 1.2. 1 204 274,63 1 140 992,84 70 Nitra – dobudovanie kanalizačnej siete 1.2. 10 932 322,64 3 275 481,28 71 Verejná kanalizácia Rajec- rekonštrukcia stokovej siete a ČOV 1.2. 3 361 127,29 3 171 539,84 72 ČOV a kanalizácia obce Stakčín - VI. A VII. Etapa 1.2. 2 025 310,37 1 788 234,32 73 Vybudovanie a využívanie stokovej siete v aglomerácii obcí Kočovce, Nová Ves nad Váhom a Hôrka nad

Váhom 1.2. 7 758 006,67 7 001 546,50

74 Dobudovanie celoobecnej kanalizácie v obci Zohor 1.2. 484 981,47 484 981,47 75 Kanalizácia a čistenie odpadových vôd v meste Turčianske Teplice a vregióne Horný Turiec 1.2. 5 810 982,56 0,00 76 SKK a ČOV Liptovská Lužná, Liptovská Osada a Liptovské Revúce 1.2. 10 160 290,92 3 747 242,33 77 Papradňanská dolina - kanalizácia 1.2. 14 900 974,32 18 458,10 78 Žbince,Dúbravka,Hatalov,Vrbnica -kanalizácia a ČOV 1.2. 6 033 144,45 4 759 804,87 79 Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v oblasti Horného Liptova - Hybe, Východná, Važec 1.2. 0,00 0,00 80 Mestská ČOV - Hlohovec - rekonštrukcia 1.2. 2 839 524,37 794 394,15 81 Kanalizácia a ČOV Važec 1.2. 10 792 653,45 4 543 200,90 82 Dobudovanie celoobecnej kanalizácie v obci Pohranice 1.2. 2 522 253,25 927 606,58 83 SČOV Žilina - intenzifikácia 1.2. 14 392 136,72 1 006 907,79 84 Muráň kanalizácia a ČOV - 2.etapa - Muráň kanalizácia 1.2. 2 492 745,09 1 025 313,04 85 Kanalizácia a ČOV Východná 1.2. 12 054 682,96 5 724 827,85 86 Intenzifikácia ČOV Liptovský Mikuláš 1.2. 19 752 359,92 8 046 591,47 87 Záhorie, Malacky - odkanalizovanie 1.2. 13 928 550,76 0,00 88 Odkanalizovanie obce Marcelová 1.2. 8 220 111,64 0,00 89 Kanalizačný zberač ul.Kamenárska 1.2. 0,00 0,00 90 Čistiareň odpadových vôd Heľpa 1.2. 1 397 442,12 800 877,46 91 Obecná kanalizácia ČOV Cabaj-Čápor 1.2. 7 846 672,40 4 206 948,92 92 Splašková kanalizácia Pohorelá - II., III., IV. Stavba 1.2. 4 578 170,83 2 863 405,49 93 Trenčianska Turná KANALIZÁCIA 1.2. 3 271 272,54 0,00


cieľ


(€)


94 Krásnohorské Podhradie, kanalizácia dokončenie I. etapy 1.2. 422 788,09 422 788,09 95 Hubová, Ľubochňa, Švošov - kanalizácia a ČOV 1.2. 15 852 381,18 301 768,36 96 Výstavba kanalizácie a ČOV obce Plešivec 1.2. 6 312 379,71 0,00 97 Splašková kanalizácia a ČOV - Závadka nad Hronom 1.2. 7 663 823,14 6 903 479,93 98 Komárno - rozšírenie kanalizácie, Alžbetin ostrov II.etapa 1.2. 1 233 887,53 1 109 951,48 99 Tajov - kanalizácia 1.2. 5 525 152,11 2 669 210,89

100 Kanalizácia obcí Družstevná pri Hornáde, Kostoľany nad Hornádom a výstavba ČOV 1.2. 13 016 916,96 241 530,06 101 Dobudovanie kanalizácií a ČOV pre aglomeráciu Stará Ľubovňa 1.2. 16 425 407,99 11 069 163,31 102 Výstavba kanalizácie Bobrovec, Jalovec, Trstené 1.2. 4 018 053,28 1 536 105,99 103 Tisovec – intenzifikácia ČOV 1.2. 4 265 722,03 2 440 429,99 104 Aglomerácia Štúrovo - odvedenie a čistenie odpadových vôd 1.2. 19 768 384,75 4 259 056,28 105 Zemplínske Hámre - kanalizácia 1.2. 3 283 471,95 3 003 404,30 106 Brezno - Podkoreňová vodovod, kanalizácia a ČOV 1.2. 3 268 507,53 1 718 246,73 107 Kanalizácia a ČOV Jarovnice - rozšírenie 1.2. 520 632,92 178 279,87 108 Výstavba kanalizácie Beňadiková, Liptovský Mikuláš, Závažná Poruba 1.2. 4 686 273,75 1 630 583,79 109 Vybudovanie celoobecnej kanalizácie v obci Drietoma 1.2. 8 269 389,57 28 500,00 110 Necpaly – kanalizácia 1.2. 4 427 471,67 2 776 582,07 111 Fiľakovo - intenzifikácia a rozšírenie ČOV 1.2. 5 270 891,47 1 817 509,39 112 Brezno - kanalizačné zberače A a H, zrušenie výustí 1.2. 2 525 886,30 1 864 565,12 113 Hlohovec - Šulekovo - II.Etapa - odkanalizovanie miestnej časti 1.2. 2 207 362,80 2 092 873,27 114 Jesenské – kanalizácia a ČOV 1.2. 6 293 291,93 1 966 672,10 115 Odkanalizovanie podunajskej časti Bratislavského regiónu - Kanalizácia Podunajské Biskupice, 1. etapa 1.2. 3 333 960,59 1 258 862,77 116 Intenzifikácia ČOV Bardejov 1.2. 14 969 337,08 1 071 369,62 117 Dobudovanie stokovej siete v aglomerácie Čachtice 1.2. 6 266 765,76 0,00 118 Dobudovanie kanalizácie v lokalite Pršianska terasa, Banská Bystrica 1.2. 1 054 183,79 0,00 119 Brezno - zrušenie výusti II. etapa 1.2. 831 030,69 0,00 120 Malachov - Kanalizácia, II. etapa 1.2. 3 240 368,59 0,00 121 Výstavba vodovodu a kanalizácie v okrajových častiach mesta Snina 1.2. 3 609 607,99 0,00 122 Borovicový Háj – Sásová – splašková kanalizácia 1.2. 0,00 0,00 123 Martin - Odkanalizovanie MČ Tomčany - IBV pri Jordáne 1.2. 1 862 421,97 0,00 124 ČOV Detva - intenzifikácia 1.2. 4 461 555,00 0,00


cieľ


(€)


125 Kanalizácia a ČOV Zlaté Moravce 1.2. 16 984 313,44 0,00 126 Kanalizácia a ČOV Sereď 1.2. 11 524 544,32 0,00 127 ČOV Handlová - intenzifikácia 1.2. 4 130 712,35 0,00 128 Banská Štiavnica - kanalizácia v mestskej pamiatkovej rezervácii 1.2. 2 066 099,72 0,00 129 Komárany, Nižný Kručov - kanalizácia, vodovod 1.2. 2 235 683,78 152 287,53 130 Odkanalizovanie v aglomerácii Rožňava - mestská časť Nadabula a Rožňavská Baňa 1.2. 3 154 044,30 0,00 131 Kanalizácia obce Vidiná 1.2. 5 835 677,31 0,00 132 Trebišov - odkanalizovanie ulíc a rozšírenie kapacity ČOV 1.2. 9 732 987,50 0,00 133 ČOV Veľký Krtíš - intenzifikácia 1.2. 2 100 714,92 0,00 134 Aglomerácia Levice - vybudovanie kanalizácie v mestskej časti Levíc Kalinčiakovo 1.2. 2 159 736,06 0,00 135 Rozšírenie verejnej kanalizácie v meste Považská Bystrica 1.2. 4 215 808,38 0,00 136 Stropkov - Krušinec - Tisinec - rozšírenie kanalizácie a intenzifikácia ČOV 1.2. 15 320 583,61 0,00 137 Dobudovanie kanalizácie mesta Vráble v mestskej časti Horná Ohaj 1.2. 792 237,53 0,00 138 Krásnohorské Podhradie, kanalizácia a ČOV, SO 01 Splašková kanalizácia, vetvy A2.2, A2.3 1.2. 392 727,48 0,00 139 Obec Trstice - splašková kanalizácia 1.2. 6 948 609,42 0,00 140 Šaštín – Stráže splašková kanalizácia 1.2. 10 144 440,40 0,00 141 Odkanalizovanie podunajskej casti Bratislavského regiónu – kanalizácia Podunajské 1.2. 18 161 194,63 0,00 142 Kanalizácia obce Bernolákovo – 2. etapa 1.2. 4 431 034,63 0,00 143 Sládkovičovo - kanalizácia a ČOV 1.2. 14 991 163,39 0,00 144 Čaklov - zvýšenie kapacity ČOV 1.2. 3 097 658,61 0,00 145 Pohorelá, SO 01 splašková kanalizácia, vetva B - dokončenie 1.2. 442 439,62 0,00 146 Topoľčianky - dobudovanie kanalizácie 1.2. 3 740 025,40 0,00 147 Dobudovanie kanalizácie a COV v aglomerácii Hôrka a Švábovce 1.2. 5 767 554,11 0,00 148 Monitorovanie a hodnotenie stavu vôd 1.3. 5 214 951,20 2 139 107,89 149 Monitorovanie fyzikálno- chemických a biologických prvkov kvality povrchových vôd v roku 2008 1.3. 360 543,36 360 543,36 150 Integrované riešenie informačných tokov sledovania a hodnotenia stavu vôd v zmysle RSV 1.3. 5 911 289,25 0,00 151 Monitorovanie fyzikálno-chemických a biologických prvkov kvality povrchových vôd v rokoch 2009 a 2010 1.3. 3 251 352,87 857 865,83 152 Monitorovanie kvality podzemných vôd Slovenskej republiky 1.3. 1 300 950,34 680 185,08 153 Budovanie a rekonštrukcia monitorovacích objektov podzemných vôd 1.3. 0,00 0,00

Spolu (prioritná os 1: Integrovaná ochrana a racio nálne využívanie vôd)

771 464 315,64 180 599 750,02


cieľ


(€)


1 Oravský Biely Potok – Studený potok, stabilizácia koryta 2.1. 925 995,26 925 995,26 2 Poltár- ochranné opatrenia na potoku Poltarica, r. km 3,0 - 5,0 SO 02 - II. Etapa 2.1. 117 318,98 117 318,98

3 Kalinovo - úprava Ipľa,r. km 174,854 - 175,325 (DS 05) 171,914 - 172,385 (3.vydanie VHM) 2.1. 373 418,51 373 418,51 4 Banský Studenec- úprava potoka Jasenica 2.1. 200 410,86 185 079,94 5 I. etapa protipovodňových opatrení, ľavý a pravý breh rieky Nitry 2.1. 988 370,90 988 370,90 6 Pšurnovice- úprava Pšurnovického potoka 2.1. 328 602,55 328 602,55 7 Suchohrad, dotesnene podložia nábrežného múru v hrádzovom kilometri 19,657 - 20,309 Moravany 2.1. 1 264 280,95 1 264 280,95 8 Úprava potoka Bobkovec v obci Jasenov 2.1. 180 232,53 180 232,53 9 Žblnkajúci Inovský potok 2.1. 632 160,02 596 103,73

10 Protipovodňová ochrana ZB Bystrý potok 2.1. 0,00 0,00 11 Lipany bez povodní 2.1. 1 287 328,36 1 262 813,47 12 Realizácia protipovodňových opraterní v obco Krásny Brod 2.1. 1 385 220,30 1 385 220,30 13 Úprava potoka Studenec v obci Vojkovce 2.1. 482 768,14 482 768,14 14 Prečerpávacia stanica dažďových vôd, Vranov nad Topľou, Ul. Boženy Nemcovej 2.1. 112 896,07 112 896,07 15 Protipovodňová ochrana a regulácia rieky Poprad 2.1. 1 738 046,05 1 052 056,52 16 Ružín- rekonštrukcia technologických zariadení VS 2.1. 2 578 699,93 2 167 768,66 17 Úprava Hlbokého potoka v obci Brestov 2.1. 676 663,99 13 978,34 18 Úprava vodného toku v obci Vydrník 2.1. 216 500,41 123 128,38 19 Investičné akcie v obci Jakubany - preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami 2.1. 745 463,98 707 458,71 20 Tvarožná - úprava Tvarožnianskeho potoka 2.1. 454 703,42 436 020,82 21 Rekonštrukcia čerpacej stanice Kopčany 2.1. 1 491 807,01 662 200,72 22 Úprava Draveckého potoka 2.1. 444 377,97 0,00 23 Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami - Obec Beňatina 2.1. 441 903,06 390 480,22 24 Dobrá Niva - úprava odtokových pomerov v povodí Dobronivského potoka - polder 2.1. 319 966,87 121 683,89 25 Utesnenie ĽOH Váhu v úseku Kolárovo - Komoča, hkm 22,966 - 27,594 2.1. 5 779 924,04 0,00 26 VD Kráľová – stabilizácia ĽOH 2.1. 5 089 144,79 0,00 27 Veľké Kozmálovce, usmernenie povodňových prietokov a eliminácia usadzovania sedimentov v zdrži 2.1. 3 891 584,33 3 329 059,97 28 Vyregulovanie dna toku potoka Lieskovského v Dolnom Lieskove 2.1. 104 234,54 97 231,55 29 Vybudovania poldra Svacenický jarok 2.1. 2 265 144,82 1 945 559,20 30 Koromľa - realizácia protipovodňových opatrení 2.1. 358 276,88 337 451,36 31 Protipovodňová ochrana miestnych komunikácií Janov 2.1. 806 042,82 738 409,90 32 Košice - Rekonštrukcia hate Vyšné Opátske 2.1. 2 283 421,34 0,00


cieľ


(€)


33 Eliminácia rizík spojených s výskytom povodňových škôd v obci Lieskovec 2.1. 1 582 651,83 1 164 942,26 34 Tvrdošín - Oravice, úprava toku Oravica 2.1. 2 234 203,44 1 720 818,33 35 Kluknava - Dolinský potok, III. etapa 2.1. 280 153,26 169 044,79 36 Protipovodňová ochrana mesta Spišská Belá 2.1. 4 814 515,78 0,00 37 Mapy povodňového ohrozenia a Mapy povodňového rizika vodných tokov Slovenska 2.1. 11 989 896,13 0,00 38 Protipovodňová ochrana obce Roztoky 2.1. 4 759 218,18 797 955,72 39 Ochrana pred povodňami v obci Hlinné 2.1. 4 363 786,39 0,00 40 Protipovodnová ochrana ZB Zimná voda 2.1. 1 179 016,66 0,00 41 Hronec – protipovodňové opatrenia na toku Čierny Hron, r. km 1,382 – 1,692 2.1. 211 615,84 0,00 42 Protipovodňová ochrana obce Vyšný Slavkov 2.1. 1 044 782,60 0,00 43 Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami – obec Ladomirová 2.1. 907 874,08 0,00 44 Úprava vodného toku v intraviláne obce Vydrník 2.1. 412 617,20 114 135,95 45 Vodná stavba Dolnohodrušská – rekonštrukcia, zabezpečenie stability a zvýšenie bezpečnosti hrádzového

telesa 2.1. 1 095 863,31 0,00

46 VS Evička – rekonštrukcia, zabezpečenie a zvýšenie bezpečnosti hrádzového telesa 2.1. 327 406,14 0,00 47 Regulácia toku - Hermanovský potok 2.1. 453 093,00 0,00 48 Klátova Nová Ves – vybudovanie poldra na Hradskom potoku 2.1. 923 920,55 0,00 49 Karná – rekonštrukcia regulácie potoka v intraviláne obce 2.1. 1 197 805,60 0,00 50 Lietavská Lúčka - úprava Pastierskeho potoka 2.1. 1 478 911,80 0,00 51 Úprava vodného toku v obci Vyšná Olšava 2.1. 457 708,65 0,00 52 Úprava studeného potoka v obci Rakovčík 2.1. 429 943,69 0,00 53 Regulácia vodného toku Jamníček na ochranu pred povodňami 2.1. 463 573,41 5 460,60 54 Úprava Kapušianskeho potoka 2.1. 1 506 670,18 0,00 55 Zátvorný objekt na vyústení Lakšárskeho potoka do Rudavy 2.1. 618 664,14 0,00 56 Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami na toku Všivár v meste Trstená 2.1. 342 002,77 272 111,30 57 Protipovodňová ochrana vodného toku v centre obce Domaňovce 2.1. 481 548,59 0,00 58 Oščadnica - tok Oščadnica, rekonštrukcia 2.1. 1 064 533,30 0,00 59 Slatina, úprava odtokových pomerov v toku Slatina - polder 2.1. 332 328,85 0,00 60 Protipovodňová ochrana Kučmanovského potoka a potoka Goduša v obci Šarišské Dravce 2.1. 2 165 962,45 0,00 61 Ipeľský Sokolec, protipovodňové opatrenia na potoku Jelšovka 2.1. 362 501,99 0,00 62 Úprava Klinského potoka v obci Koprivnica 2.1. 745 630,73 0,00 63 Protipovodňová ochrana obce Lipníky 2.1. 414 805,08 0,00 64 Protipovodňová ochrana povodia Valalského potoka a obce Hervartov 2.1. 3 206 693,52 0,00


cieľ


(€)


65 Turá Lúka – úprava kapacity koryta Myjavy v rkm 66,83 – 70,11 2.1. 5 241 315,19 0,00 66 Úprava potoka Hažlínka v obci Hažlín 2.1. 672 630,54 0,00 67 Rekonštrukcia a revitalizácia protipovodňových tokov a zariadení na území mesta Kolárovo 2.1. 3 035 206,78 0,00

Spolu (prioritná os 2: Ochrana pred povod ňami) 98 763 961,33 24 570 058,52

Počet monitorovaných miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy 1 NV č. 269/2010 Z.z., v čiastkových povodiach medzinárodného povodia Dunaja a Visly v roku 2011 Príloha č. 3

Počet monitorovaných miest v čiastkovom

povodí Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č. 1

Medzinárodné povodie Čiastkové povodie

monitoro-vané

nespĺňajúce požiadavky

Časť A Časť B Časť C Časť

D Časť E

Dunaj Morava 37 36 CHSKCr,Ncelk., N-NH4, N-NO2, N-NO3, O2,Pcelk., pH, Ca, EK (vodivosť),Al, AOX

4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol (RP), CN celkové (RP)

ABUfy,EK,KB, SIbios,TKB,CHLa

Dunaj Dunaj 25 24 CHSKCr,Ncelk.,N-NH4,N-NO2,N-NO3, O2,Pcelk., pH, Ca, EK (vodivosť),Al, AOX

Hg (NRP) 4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol (RP, NPK), CN celkové (RP), DEHP * (RP)

SIbios,CHLa

Dunaj Váh 122 108 pH, N-NH4, N-NO2, N-NO3, Pcelk., NEL UV, AOX, EK(vodivosť), Ca, EK, RL 105, Cl-, O2, Ncelk.,t, Al

Hg (NPK) 4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol (RP,NPK),Benzog+Indeno*(RP) DEHP(RP)

SI-bios, KB, EK, CHLa, KM22, TKB

Dunaj Hron 54 45

Al, AOX, Ca, EK(vodivosť), CHSKCr, Mn, Ncelk., NEL UV, N-NH4, N-NO2, N-NO3, Pcelk., pH, RL105, RL550, SO4-

2

As (RP), Cd (RP,NPK), Cr (RP), Hg (RP), Zn (RP)

4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol (RP, NPK), Alachlór (RP), Fluórantén* (RP)

CHLa, SIbios

Dunaj Ipeľ 33 27 Al, AOX, Ca, EK(vodivosť), CHSKCr, Ncelk., NEL UV, N-NH4, N-NO2, N-NO3, O2, Pcelk., pH, SO4-2, t

Cd (RP, NPK), Cu (RP), Cr(RP), Zn (RP)

4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol (RP)

CHLa, SI-bios

Dunaj Slaná 33 27 AOX, Ca, EK(vodivosť), Fe, Mn, Ncelk., N-NH4, N-NO2, N-NO3, Pcelk., pH

Cd* (RP) 4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol (RP, NPK), DEHP (RP), DBP (RP, NPK)

CHLa, KB, SI-bios, TKB, EK

Dunaj Bodrog 58 51 CHSKCr, TOC, Mn, N-NO2, AOX, Pcelk., pH, N-NH4, Ca, N-NO3, Ncelk., O2, NEL UV, Al, EK (vodivosť), Fe

Hg (RP), Cd* (RP) 4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol (RP)

ABUfy,EK,KB, SI-bios,TKB,CHLa

Dunaj Hornád 47 38 CHSKCr, N-NO2, EK (vodivosť), SO42-, AOX, FN, Ca, N-NH4, Ncelk., N-NO3, Pcelk., RL105, Norg., Cl-

Zn (RP), Cd* (RP) 4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol (RP), Benzog + Ideno* (RP), MCPA* (RP), DEHP* (RP)

SI-bios, KB, TKB, EK

Dunaj Bodva 12 8 N-NO2, CHSKCr, N-NH4, AOX, Ca 4-metyl-2,6-di-terc-butylfenol (RP)

KB, TKB, EK

Visla Dunajec a Poprad

19 10 CHSKCr, N-NH4, N-NO2, AOX KB, TKB

RP-prekročnie ročného priemeru NPK- prekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie * - potenciálne nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády 269/2010

Sumarizácia nákladov na povodňové záchranné práce, povodňové zabezpečovacie práce, peňažné náhrady škody spôsobené v roku 2011 v € Príloha č. 4

Náklady na Škody na majetku

Subjekt

povo

dňov

é

zách

rann

é pr

áce

(v

ráta

ne m

iezd

, pl

atov

a O

OV

)

povo

dňov

é za

bezp

ečov

acie

pr

áce

(vrá

tane

mie

zd,

plat

ov a

OO

V)

peňaž

né n

áhra

dy

v sp

ráve

rez

orto

v

fyzi

ckýc

h os

ôb

obcí

vyšš

ích

územ

ných

ce

lkov

práv

nick

ých

osôb

a

fyzi

ckýc

h os

ôb -

po

dnik

ateľ

ov

škod

y na

maj

etku

sp

olu

Nák

lady

a š

kody

cel

kom

Bratislavský kraj 202 067 821 834 768 759 365 795 8 242 560 6 000 9 383 114 9 586 835

Trnavský kraj 180 781 16 155 300 420 4 100 150 000 454 520 651 456

Trenčiansky kraj 454 2 704 0 3 158

Nitriansky kraj 1 417 3 200 3 200 4 617

Žilinský kraj 207 707 3 278 105 269 189 150 76 686 46 730 417 834 628 819

Banskobystrický kraj 53 101 29 405 129 782 1 380 627 350 550 59 430 1 920 389 2 002 896

Prešovský kraj 1 118 594 37 517 145 263 1 227 104 1 870 000 391 700 3 634 067 4 790 177

Košický kraj 195 319 21 90 000 1 965 000 2 055 000 2 250 341

Kraje spolu 1 959 440 89 903 834 0 1 452 692 3 256 776 12 504 796 653 860 17 868 124 19 918 299

MŽP SR 12 094 798 697 088 1 452 692 3 256 776 12 504 796 653 860 18 565 212 30 660 009

MDVaRR 281 589 281 589 281 589

MH SR 205 205

MO SR 19 152 51 212 70 364

MPaRV SR 88 535 1 167 104 1 167 104 1 255 639

MZ SR 11 711 11 711

MV SR 10 902 3 352 3 352 14 254

VÚC spolu 338 725 338 725 CELKOM 2 001 204 12 573 474 834 2 149 133 1 452 692 3 256 776 12 504 796 653 860 20 017 257 34 592 768

Príloha č. 5

Príloha č. 6

90

Príloha č. 7 Vybrané ukazovatele ekonomického vývoja v r. 2007 - 2011

za Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

Ukazovate ľ mer.j. 2007 2008 2009 2010 2011 Predp. 2012

VÝNOSY celkom tis. € 97 391 125 033 99 498 133 347 100 495 92 380

- dodávka povrchovej vody mil. m3 299 296 262 238 243

-"- - tržby tis. € 20 746 24 655 21 822 22 896 25 691

Platby za využitie sily vody na výrobu EE tis. € 25 393 25 234 27 884 38 775 24 823

Ostatné tis. € 51 251 75 144 49 792 71 676 49 981

NÁKLADY celkom tis. € 129 888 123 119 108 528 135 451 112 144 138 014 -odpisy dlhodobého hmotného a nehm. majetku tis. € 11 717 11 490 10 870 10 845 19 487 20 657

Hosp. výsledok pred zdanením tis. € -23 501 9 975 16 781 3 991 -11 650 -40 783

Odvody a dane štátu tis. € 8 996 8 060 7 751 6 095 6 901 0

Hosp. výsledok po zdanení tis. € -32 497 1 915 - 9 030 -2 104 -18 551 -45 634

Pridaná hodnota tis. € 57 193 51 400 52 156 50 031 39 128 43 152

Hmotné investície spolu tis. € 120 494 33 207 27 991 17 203 18 181 66 950

z toho: tis. €

- vlastné zdroje tis. € 16 995 8 794 11 286 11 436 9 198 38 008

- spolufinancovanie ŠR tis. € 1 826 10 347 1 783 781 1 321 3 903

Hmot. a nehm. inv. majetok tis. € 1 157 339 1 156 740 1 174 734 1 155 937 1 167 041 1 194 307

Oprávky k hmot. inv. majetku tis. € 622 087 633 643 642 016 681 042 687 703 696 866

Obežné aktíva tis. € 31 401 50 182 42 031 56 822 47 219 29 834

Vlastné imanie k 31.12. tis. € 909 347 905 385 891 408 871 455 854 283 826 776

Cudzie zdroje tis. € 90 520 117 619 127 465 0 0

Aktíva = Pasíva (celkom) tis. € 1 171 281 1 213 091 1 221 780 1 212 997 1 214 976 1 224 858

Počet pracovníkov -priem. evid. počet 3 922 3 708 3 663 3 644 3 609 3 598

Merné ukazovatele

Priemerná cena povrchovej vody €/m3 0,07 0,08 0,08 0,096 0,106

Rentabilita celk. výnosov % -24,13 7,98 16,87 2,99 -11,59 -44,15

Rentabilita vlastn. kapitálu % -3,57 0,21 -1,01 -0,24 -2,17 -5,52

Náklady / HaNIM % 11,22 10,64 9,24 11,72 9,61 11,56

Produktivita práce z výnosov tis.€/pr 25 34 27 37 28 26

91


za vodárenské spolo čnosti a ostatné subjekty * zabezpečujúce dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej vo dy

Ukazovate ľ mer.j. 2007 2008 2009 2010 2011 predp. 2012


- voda pitná fakturovaná tis. m3 217 000 220 861 206 694 201 998 197 440 197 610

-"- - tržby tis. € 176 691 183 200 184 325 187 015 189 241 198 823

- voda odkanalizovaná tis. m3 209 000 207 006 201 384 202 600 200 360 200 075

-"- - tržby tis. € 142 999 150 581 158 164 167 138 173 121 180 294

Ostatné tis. € 74 753 85 777 68 630 75 802 78 919 0

NÁKLADY celkom tis. € 386 543 415 729 425 856 452 218 439 540 452 166

-odpisy hmotného a nehm. dlhodobého (inv.) majetku tis. € 90 653 100 372 123 424 141 918 124 891 125 993

Opravy a udržiavanie celkom tis. € 20 879 27 317 23 472 26 391 25 868 27 404

Hosp.výsledok pred zdanením tis. € 15 701 11 611 -4 511 -14 151 8 791 5 230

Odvody a dane štátu tis. € 4 182 3 693 2 989 4 950 1 365 3 666

Hosp.výsledok po zdanení tis. € 9 759 7 288 -6 922 -19 159 7 431 1 392

Pridaná hodnota tis. € 205 670 219 040 220 308 230 527 237 390 238 302

Hmot. a nehmot. investície z toho:

tis. € 310 728 291 635 303 399 195 719 194 304 446 660


- spolufinancovanie ŠR tis. € 35 352 24 876 26 453 7 310 9 606 24 936

- úver tis. € 26 356 35 201 32 270 35 837 29 542 140 408

Hmot. a nehm. inv. majetok tis. € 1 600 777 1 920 714 2 068 698 2 027 024 2 059 770 1 826 943

Oprávky k hmot. inv. majetku tis. € 1 006 174 1 149 135 1 234 405 1 326 835 1 369 353 1 081 981


Vlastné imanie k 31.12. tis. € 1 254 564 1 349 726 1 308 437 1 373 374 1 395 300 955 008

Cudzie zdroje tis. € 256 556 342 559 457 749 347 543 368 899 460 950


Počet pracovníkov -priem. evid. počet 8 638 8 233 8 163 8 069 7 990 7 891

Merné ukazovatele

Priemer. cena pitnej vody €/m3 0,81 0,83 0,89 0,93 0,96 1,02

Priemer. cena odkanaliz. vody €/m3 0,68 0,73 0,79 0,84 0,86 0,90

Rentabilita celk. výnosov % 2,47 2,77 -1,10 -3,29 1,99 1,17

Rentabilita vlastn. kapitálu % 0,78 0,54 -0,53 -1,40 0,53 0,15

Náklady / DHaNM % 24,15 21,64 20,59 22,31 21,34 24,75

Produktivita práce z výnosov tis. €/pr 46 51 50 53 55 57 * MONDI SCP, a. s., Ružomberok, Vodárenské a technické služby, s. r. o., Hlohovec, AQUASPIŠ, s. r. o., Spišská Nová Ves

a PreVak, s. r. o., Bratislava

92


za štátne podniky VH, vodárenské spolo čnosti a ostatné subjekty

Ukazovate ľ mer. j. 2007 2008 2009 2010 2011 predp. 2012


- dodávka povrchovej vody mil. m3 299 296 262 238 243 0

-"- - tržby tis. € 20 746 24 663 21 822 22 896 25 691 0

- voda pitná fakturovaná mil. m3 217 221 207 202 197,4 197,6

-"- - tržby tis. € 176 691 183 200 184 325 187 015 189 241 198 823

- voda odkanalizovaná mil. m3 209 207 201 203 200,4 200,1

-"- - tržby tis. € 142 999 150 581 158 164 167 138 173 121 180 294 Platby za využitie sily vody na výrobu EE tis. € 25 427 25 227 27 884 38 775 24 823 0

Ostatné tis. € 125 971 312 348 249 806 258 553 226 844

NÁKLADY celkom tis. € 636 991 663 750 628 734 695 431 645 626 698 777 -odpisy nehm. a hm. inv. majetku tis. € 128 460 139 042 165 627 183 187 174 460 175 870 Hosp. výsledok pred zdanením tis. € 5 543 48 110 49 304 3 992 1 143 -27 312

Odvody a dane štátu tis. € 21 808* 21 394 16 621 21 883 17 558 11 187

Hosp. výsledok po zdanení tis. € -9 394 36 042 21 082 -17 949 -16 410 -43 522

Hmot. + nehm. investície tis. € 444 234 340 184 340 833 225 723 237 168 548 648

z toho:


- spolufinancovanie ŠR tis. € 37 177 35 222 28 254 7 329 10 927 29 592

Hmot. a nehm. inv. majetok tis. € 3 948 749 4 273 169 4 417 166 4 340 077 4 380 257 4 182 648 Oprávky k hmot. inv. majetku tis. € 1 870 676 2 049 886 2 174 186 2 332 084 2 409 565 2 161 644


Vlastné imanie k 31. 12. tis. € 2 569 309 2 686 785 2 656 144 2 704 534 2 710 679 2 241 719

Cudzie zdroje tis. € 890 228 976 543 1 083 658 831 539 829 673 916 142


Počet pracovníkov – priem. . počet 12 824 12 154 12 020 11 932 11 829 11 723

Merné ukazovatele Priem. cena povrchovej vody €/m3 0,07 0,08 0,08 0,10 0,11

Priemerná cena pitnej vody €/m3 0,81 0,83 0,89 0,93 0,96 1,02

Priem. cena odkanaliz. vody €/m3 0,68 0,73 0,79 0,84 0,86 0,90

Rentabilita celk. výnosov % 0,89 6,91 7,68 0,59 0,18 -4,90

Rentabilita vlastn. kapitálu % -0,37 1,34 0,79 -0,66 -0,61 -1,94

Náklady / HaNIM % 16,13 15,53 14,23 16,02 14,74 16,71

Produktivita práce z výnosov tis. €/pr. 49 57 53 57 54 48

vodné hospodárstvo v slovenskej republike v roku 2011 · shmÚ bratislava bežné 3 020 612 €...

Documents