Prognza a vzia vvoja slovenskho ponohospodrstva, lesnctva a vidieka (alej len PaV)

Futurologick spolonos na Slovensku21.04.2011, Bratislava

truktra:

1 vod2 Vzia slovenskho pdohospodrstva3 Spolon ponohospodrska politika4 Svetov a eurpsky kontext

Ing. Peter Baco, Phd.Intitt agrrnej politikyVzia vvoja slovenskho pdohospodrstva v svetovom a eurpskom kontexte1Prognza a vzia vvoja slovenskho ponohospodrstva, lesnctva a vidieka (alej len PaV) = pdohospodrstvoAktulnos

Agendu agrrnej avidieckej politiky je treba da na stl hor, je po dvanstej!

Je to vek politick otzka, ale politikmi nedocenen, lebo je:

rozpotovo nron agendaagrrnici s slab na rozdiel od Poska, Slovinska, Franczskaverejnos nie je angaovan lebo nie je informovankad iniciatva je potrebn, aj FSS, aj IAP

2Prognza a vzia vvoja slovenskho ponohospodrstva, lesnctva a vidieka Aktulnos

Ponohospodrstvo m nenahraditen postavenie afunkcieokrem produkcie potravn atechnickej biomasy m ialie vznamn ekonomick anekomoditn efektypo sektore trhovch sluieb je to druh najsilnej sektor, generuje a 17% pridanej hodnoty v nadvzujcich odvetviach hospodrstvavo verejnom zujme poskytuje fyziklne efekty predstavujce 1,3 mld. Eur, funkcie ekosystmu, funkcie obnovy vodnch zdrojov, protipovodov prevenciu, prevenciu vodnej erzie, recyklciu odpadu aabsorbciu SO2 aNO2lesnctvo s tieto efekty 700 mil. eurnekomoditn vstupy vponohospodrstve 700 mil. eurnekomoditn vstupy prevyuj hodnotu trhovej produkcie anaplno ich znaj prvovrobcovia

SR je na pike vidieckych krajn Evo vidieckych reginoch SR ije 85% obyvateov, km vE ani 40%bez prosperujceho pdohospodrstva neprosperuje ani vidiek degenerujenekomoditn efekty vrtane rozvoja vidieka me pdohospodrstvo plni len ke prosperuje

3Prognza a vzia vvoja slovenskho ponohospodrstva, lesnctva a vidieka Zdroj: SPO Ponohospodrstvo aregionlny rozvoj pre roku 2004-2006 (MP SR).

Stav

Pdohospodrstvo neprosperuje, upad, jeho stav sa kriticky zhorujeStrata sebestanosti vpotravinch odroku 1990 pokles na polovicucez stratu bezpenosti 75% sebestanosti na stratu schopnosti revitalizcie pod - 50% produknej kapacity

Liberlne politiky (1990, 2000, 2010) spsobili znenie HPP z85 mld. Sk otretinu do roku 1993po roku 1993 revitalizcia ojednu desatinupo vstupe do E al vznamn pokles HPP

ReginySRREVrazne vidiecke10,16,09,7Prevane vidiecke75,360,229,8Prevane mestsk14,633,860,54Prognza a vzia vvoja slovenskho ponohospodrstva, lesnctva a vidiekaPriny

Od roku 1990 jednorazov o tri tvrtiny krtenie agrrnych podpr trhov samoregulcia dchodkov deficit pokraujeceny vstupom vzrstli takmer 4,5-nsobne ceny ponohospodrskych vrobkov vzrstli 1,8-nsobneideologick alegislatvno-administratvna likvidcia zhromadnenej socialistickej vroby

Od volieb kvobm protichodn agrrne politikySR sa stala vlajkonosiom nepodporovania aneorganizovanosti agrotrhovSR sa administratvne stala preto aj najmenej konkurencie schopn (nechrnen)prklady: podporn fond, bionafta, trh spdou

Najvyia DPH na potraviny na Slovensku vrmci E sa prena do prvovroby

Neochota reagova na dominantn postavenie obchodnch reazcov vzsobovan obyvatestva potravinami

5Prognza a vzia vvoja slovenskho ponohospodrstva, lesnctva a vidieka Trendy

Pri pokraovan sasnej agrrnej politiky sa za 10-15 rokov dostaneme na rove spred 100 rokovpri doterajej podpore neokolonializmu aj nae pdohospodrstvo, pdu alesy, skpia zahranin investori

Vekofarmy, vzahraninch rukch bud efektvne, vkonn, medzi najmodernejmi na svete, sminimlnou zamestnanosou, produkujce prevane suroviny pre spracovateov vzpadnej asti Eexotick atraktvnos slovenskho vidieka bude postaven aj na miestnych vidieckych pomerochmarginlne podmienky oktor nebud ma vekopodnikatelia zujem bud zsobova loklne trhy aiastone zamestnva vidieckych obyvateov

Ponohospodrske malovrobn samozasobitesk hospodrenie, nezamestnanos avysahovalectvo bud na slovenskom vidieku prevlda, pln rozvrat vo vrazne vidieckych reginoch

6Prognza a vzia vvoja slovenskho ponohospodrstva, lesnctva a vidiekaRieenie

Slovensko potrebuje vyplni absenciu dlhodobej, stabilnej, agrrnej politikyu vroku 1993 NR SR konsenzom prijala rozvojov koncepciu, nikto nehlasoval protikoncepcia vychdzala zkvantifikcie VPU, poda ktorej slovensk krajina je schopn poskytn potravinov blahobyt pre 10 mil. obyvateovvroku 2007 vlda prerokovala PaVvlda uloila PaV aktualizova vroku 2011 akadch 10 rokovPaV sa stala sasou stratgia rozvoja Slovenska do roku 2020

PaV m 3 scenre:Zkladn scenr (zisk 54,2) vkontinuite sasnch trendovRozvojov scenr (zisk 442,5) pdohospodrstva ako vznamnho (prioritnho) odvetvia svyrovnanmi podporami aochranou pdohospodrstva oproti konkurentomLiberlny scenr (zisk -251,3) postaven na liberalizcii (odbravan podpr aochrany) a po pln liberalizciu

7Prognza a vzia vvoja slovenskho ponohospodrstva, lesnctva a vidiekaRieenie

Najdleitejie zvery PaV:udratenou intenzifikciou zvi opolovicu ponohospodrsku vrobu ao130 tis. pracovnch miest zvi zamestnanoszo svisiacimi odvetviami smerova k13% podielu na HDP a17% podielu na zamestnanostiVaktualizcii posdi pvodn prstup:vparametroch nadviaza na dnen stavakceptova reformu SPP E vyui poznatky zaktulnych globlnych aeurpskych kontextov

Zhrnutie

Aktualizovan PaV vyui pre spracovanie rezortnej stratgie najmenej na 10 rokov dopredu

Dvojtretinovou vinou prija vNR SR agrrnu doktrnu Slovenskej republiky

Mobilizova pre naplnenie PaV slovensk spolonos

8Spolon ponohospodrska politika E (SPP)Ciele

SPP je najviac centralizovan, zBruselu podporovan ariaden, spomedzi vetkch politk E

VRmskej zmluve oEurpskom spoloenstve zakotven ciele s trvalo platndlhodob istoty astabilita pre vrobcov potravn avidiekstabilita potravinovch trhov vmnostve, kvalite acene

zo strategickch dvodov bolo treba zabezpei potravinov sebestanos E, os Bon Parstuden vojna, Varavsk zmluva, sa sRVHP (1989 E 6t/ha penice, SSR 5,8 t/ha)30% prjmov farmrov je zSPP (plus ttna pomoc, Raksko 277 Eur/ha, SR 5 Eur/ha), Spolu podpora Raksko 519 + 277 = 796 oproti SR 239 + 5 = 244 Eur

Zachova pestros podnikania stendenciou nrastu koncentrcie 70% fariem E je do 5 ha, priemer 13 ha, R 84 ha aSR 135 ha.

9Spolon ponohospodrska politika E Vvoj

Rozpoet, od roku 1958 sa zniovali vdavky na SPP z85% podielu na celkovom rozpote E, 38% dnes31% na prv pilier pre priame platby atrhov opatrenia7% druh pilier rozvoj vidieka

masvne podpory zabezpeili vysok prebytky potravn

Reformy mali zni nadvrobu avdavky na ich likvidciu nepotrebnch zsobzniovanm podpr sa spomalilo tempo rastuponohospodrskej produkcie z2,7% pod 0,5% roneobmedzenie trhovch opatren si vyiadali aj dohody zWTOzvyujce sa poiadavky na kvalitu azdravotn nezvadnos potravnrastce ekologick poiadavky krov plnenie len ten dostane, kto pln

10Spolon ponohospodrska politika EReforma 2013 2020 ma upresni azafixova zvery zdravotnej kontroly SPP zroku 2008 dnes diskusie ako:

prebieha diskusia ako prida diskriminovanm N, pritom nezni S, kee suma agrrnych podpr sa nem zvi snaha oneprehadn komplikovan rieenie odstrni historick princp pre npoet nroku jednotlivch ttov na priame platby a celkov oblku zjednoti podmienky viazania priamych platieb akvality, hygieny, ochrany P, welfare apodobneStanovi horn limity ttnej pomoci adiskrimincie (capping stropovanie) , pre vek farmy monos blokcie?255 hlasov (73,9%) z345 SR 7 + Vek Britnia, Taliansko, Nemecko, Rumunsko, R = 129posilni trhov opatrenia (boli znen z92% podielu rozpotu na 7% )zavies stabilizan nstroj pre zmiernenie neistt arizk vrtane poisovaniu odstrni denacionalizujce rozdiely ttnej pomoci

11Spolon ponohospodrska politika EP omylov nedostatky avzvy SPP roku 2007

rozklad pdohospodrstva vdiskriminovanch N neokolonilne efekty, diskrimincia na trhu s pdou

rastca volatilita eliminova prirodzen volatilitu agrrnych trhov je historicky najdleitejia atrval loha agrrnych politk

vysok vrobn nklady nekonkurennos podpory da len na efektvne opatrenia, nie bez elu

podceovanie role pdohospodrstva pre stabilitu vidieka akrajiny 13% HDP najsilnejie odvetvia E + 15% zamestnanos + verejn sluby + lderstvo = vzia

nesystmov organizcia akrtkodobos rieen ldrov Rady E po iestich mesiacoch

12Svetov a eurpsky kontextVchodisk

Nrast dopytu po potravinch o70% do roku 2050 vrozvojovch krajinch o100%

Z nrastu potu obyvateov ojednu tretinu zo 7 mld. dnes na 9,2 mld. vroku 2050, ztoho dve tretiny vzii avEurpe pokles, najmenej 100 mil. do roku 2100 vek poklesOproti dnenmu 50 percentnmu podielu sa podiel mestskho obyvatestva zvi na 70% - skoro cel prrastok bude vprmestskch slumoch na najrodnejch pdachPriemern denn spotreba sa predpoklad zvi z dnench 2790 kcal/osoba/de na 3130 kcal/osoba/deSpotreba msa na obyvatea za rok sa zvi z37 na 52 kilogramov na vrobu 1kg bielkoviny zmsa treba 5 krt viac pdy ako na vrobu rastlinnej bielkovinyNajviac doplcaj na dsledky preaenia Zeme t, o za to nemuPoet trpiacich na nedostatok vody sa prehbi z 1 na 3 mld. obyvateom 1 mld. hladnch dnes oproti 400 tis. pred 10 rokmi40% potravn sa znehodnocuje vchudobnom svete pre zl skladovanie aspracovanie avbohatom svete prejedanm avyhadzovanm 13Svetov a eurpsky kontextZmeny o je nov...

Nov kvalita, nekvantifikovaten sptn vzby vo faktoroch vroby a spotreby zmeny, neistoty, rizik

Zrchovanie zmien as je najnedostatkovatej

Globlna politick aekonomick krza

14Svetov a eurpsky kontextTrendy

Pribdaj star udia, jednolenn domcnosti, menej det, zbliovanie vonho asu spracovnm asom, zdrav ivotn tl ochota plati vidiecke produkty, stravu ajivotn prostredie zmene nvykovo sparadoxom, nezdrav je to o je dobr, cukor, tuky, soli, ako meni nvyky? nanotechnolgie ? GMO?7 dkg hovdzieho, 7 dkg bravovho, 16 dkg rb, 33 dkg hydiny alebo vajec na osobu/tde by ako model a otretinu zlepilo kapacitu ZemeE prekrauje environmentlne limity produkcie potravn (+ in reginy), drancovanie apreaovanie vd, ocenovSyntza N prekrauje hranice planty, P dosahuje hranice planty

na za jednu generciu, India za dve genercie nad USABud nov globlne mocensk centr

15Svetov a eurpsky kontextVzvy

Ben filozofia konkurencie neumon chudobnm dstojne iOtvorenie otzky fungovania kapitalizmu, novho svetovho poriadku, spojenectiev,postavenia a marginalizcie Eurpy

Trilema zabezpeenia vivy plocha intenzita stravovacie nvyky + zni strach, aj, aj, ajNie s jednoznan rieenia

Prioritn vzvou je, ako vrmci procesu politiky dosiahn spotrebu zdrojov atlak na ivotn prostredie tak, aby nerstli tempom koniacim environmentlnym audskmi tragdiami

16Svetov a eurpsky kontextObraz sveta sobmedzenmi zdrojmi (OZ) alternatvne slimitujcimi faktormi (LF)

Klasick LF pda, voda, energia, N aP

Nov LF podnebie abiodiverzita

Spoloensk vplyvy vldnutie, ekonomika, urbanizcia

! Komplexnos, previazanos a podmienenos LF

17Svetov a eurpsky kontext

18Svetov a eurpsky kontextEkonomika najviac limituje produkciu aspotrebu potravnpriama interakcia surbanizciou, energiou, vodou, N aPSprostredkovanie psob na rodnos pdy, klmu abiodiverzituSptn odraz vprodukcii aspotrebe potravn

Urbanizcia linerne stimuluje dostupnos potravnZabezpeuje kolobeh N aPOvplyvuje zneistenie, podnebie, biodiverzituGeneruje mestsk systmy vroby potravn ( naprklad sklenky na strechch budov a podobne)

Eurpa srozdielnym kultrnym zzemmNa juhu zmena klmy amlo vodyNa zpade avstrede preexploatovan zvieratami aN aPVchod m nevyuit potencilSever profituje so zmeny klmy, ale acidofikcia

19Svetov a eurpsky kontextAdd 1 Pda

Intenzifikcia v60-tych rokoch znsobila vnosy, ale aj zneistenie prostredia

Valch desaroiach sa zvi rozsah vyuvanej ponohospodrskej pdy asi o 10 %Priemer na obyvatea sveta 0,24 ha, - 500 mil. ud m menej ako 0,1 ha

na, krajiny Perzskho zlivu, Jun Krea, Vek Britnia aIndia skpili 45 mil. ha pdy vSudne, Indonzii, Argentne, Brazlii ana FilipnachSkupovanie pdy pokraujeE neskupuje pdu, ale je najv vyuvate pdy, ktor jej nepatr sja, biopaliv, teplomiln rastliny

FAO prijalo etick kdex zodpovednho zaobchdzania spdou vo svete

20Svetov a eurpsky kontextVoda

Vrmci Eurpy 42 % spotrebuje pdohospodrstvo (23% priemysel)Franczsko aNemecko spotrebuje dve tretiny na energie, panielsko aGrcko tri tvrtiny na zvlahy

Svetov problm sprerozdeovanm horn adoln tok (Nl, Himalajsk zdroje)Medzigeneran prederpvanie rchlejie ako doplovanie vodnch zdrojov

21Svetov a eurpsky kontextEnergia vroku 2008 spsobila cenov krzu potravn

Ropn paliv zostan najdleitejie

Bioenergie poskytuj 10% primrnej energie

Solrna energia je neobmedzenAko akoko sa zska fotovoltaikou afotosyntzouBiopaliv prvej genercie (trstinov akukurin etanol arepkov akokosov bionafta sa oakvaj na spodnej hranici odhadov)Nrast priamej spotreby biomasy a o60% za osem rokovPerspektvne genetick metdy vrazne zvia asimilan aekonomicko- energetick efekt biomasyPerspektva technolgii druhej genercie biopalv aenergie zodpadov lesa azvierat

22Svetov a eurpsky kontextFosfor je nezastupiten ivina rastln

Zsoby na 90 rokov (tri tvrtiny- na, Maroko aJun Afrika)Od roku 2007 sa nsobkami zvili ceny P hnojv pre zniovanie kvality P rudy apre rast cien energiePre vysok ceny sa len 3% P pouva vAfrike

E je plne zvisl na dovoze . Recyklciou me kry polovicu potreby P

23Svetov a eurpsky kontextDusk je najdleitejia energetick ivina

Ceny N hnojv taktie niekokonsobne vzrstliSpredpokladanm 2-nsobnm rastom spotreby N hnojv aceny ropy sa oakva al rast ceny N

A 30% N unik do prostredia pri neopatrnej aplikciiN + P spsobuj najviu acidifiakciu aeutrofikciu vd alesov

Zpadn Eurpa je preaen ivonou vrobou spolu sudskmi odpadovmi vodami problm nvratu N aP do produkujcej krajiny

24Svetov a eurpsky kontextAdd 2 Klimatick zmena sa najcitlivejie vnma vpdohospodrstve

Sucho apoiare vRusku, nsledne zkaz exportov obilia zRuska, ale aj zkaz exportu obilia arye zny aIndie spsobili prudk rast cien potravn celosvetovo ansledne ansledne destabilizovali vldyPri podobnch klimatickch udalostiach vUSA (najv exportr potravn) je mon celosvetov potravinov krza snepredstavitenmi dsledkami naozaj sa to mus sta?

Klimatick zmena ako prirodzen cyklus alebo miera podielu loveka je nedokonen tma (Klaus)Podiel loveka je nesporn, ide len omieruZlyhva solidarita, doplcaj atrpia nevinn, chudobn Chbaj politick opatrenia, technolgia, VTR, veda pre lepie eliminovanie N2O aCH4

25Svetov a eurpsky kontextBiodiverzita gny, druhy ekosystmu

Alarmujca strata biodiverzity, plazov, rb, vtkov, vekch cicavcovMnoho reginov strca schopnos vysporiada sa so suchom, zplavami, zneisovanm aklimatickou zmenou

Naruen biodiverzita aklimatick zmena najviac ovplyvnili rybolov, ke viac ne miliarda obyvateov, najm vrozvojom svete je zvisl na bielkovine zrybolovu

Priemyseln rybolov spsobil nadvyaenos ocenov27% tuniaka je u zklietkovho perspektvneho chovu

26Svetov a eurpsky kontextLesnctvo , celosvetovo 31 % pdy lesov z celkovej SR 44%

Prechod od produknho kviacelovmu lesnmu hospodrstvuKrastu environmentlnej sluby, voda, vzduch, sekvestrcia, klma, biodiverzitaDrevrske produkty nahradzuj vrobky zdrahej ropyGenetick metdy do roku 2050 mu zvi vnosnos lesa otvrtinuBod zvratu vAmazonskej panve nepripusti bytok lesa na 20%

VEurpe sa za 25 rokov rozrila plocha lesov o3% aoakva sa al rast

27Svetov a eurpsky kontextAdd 3 Vldnutie spsobuje nespravodliv azl alokciu OZ

Je prinou porch vo vive

Je najvie riziko do budcnosti

Vroku 2008 mali bohat nrody arodiny dominantn podiel na potravinovej krze

Treba nov vldne systmy pre naplnenie konsenzu na zmiernenie volatility cien potravn

loha E je globlne ovplyvova udraten ponohospodrstvo

28Svetov a eurpsky kontextZnalostn systmy aICT

Problm nhrady vymierajcej genercie odbornkov vklasickch ponohospodrskych predmetoch

ICT sli predovetkm pre podnikatesk rozhodovanie

as je najvzcnej faktor

Otvraj sa nonice

Zmeny beia rapdne rchlo archlos sa zvyujeSchopnos akomodciespolonosti je obmedzen

29Svetov a eurpsky kontextEkonomika

Je stle viac urovan pekulciami na komoditnch trhoch

Globlne trhy znamenaj viu cenov zranitenosCenov extrmy sa stali pravidlomRastie zadenos malch farmrov vrozvojom sveteZfal mlad Tunisania sa vzbrili pre cenovo nedostupn jedlo

30Svetov a eurpsky kontextBiotechnolgie ako biologick aplikcie v ekonomike

Ako zelen, erven abiele

GMO rastln sa orientuje na kvalitu, prispsobivos, odolnos voi kodcom aherbicidomPrincp produkova vea smlomSja dnes 66%, vroku 2015 88%-n podiel GMO sje, ale okrem zeleniny vetko

Vo svete OZ s modern biotechnolgie nevyhnutnPomocou nich me by svet prvkrt nastenVnosy Afrika 2 ton, rozvojov krajiny 5ton, zpad 10 ton

E zkostliv opatrnos abariry - marginalizcieGMO free je najrchlejie rastca znaka potravn

3131Svetov a eurpsky kontextNanotechnolgie je rchlo rastca technolgia

Vroku 2015 sa predpoklad produkcia nanotechnolgie vobjeme 31 mld. USDUplatnenie dnes vpotravinovch obaloch, pri spomalen mikrodilnej aktivity apri ovplyvovan dostupnosti jednotlivch zloiek potravn

32Svetov a eurpsky kontextVzia pre rok 2050

Strategick ciele ponohospodrstva E

Garantova dlhodob potravinov bezpenos pre Eurpanov aprispie knarastajcemu dopytu po potravinch

Zabezpei kvalitu, vivov hodnotu adiverzitu vslade spoiadavkami na prrodn zdroje averejn zdravie

Udra ivotaschopn vidiecke komunity, ktor prispej kzamestnanosti azemnej rovnovhe

33Svetov a eurpsky kontextVarovania, omu by sme sa mali vyhn ako jeden znajdleitejch zverov vizionrskych prc

Zvyujca sa hodnota anedostatok cennch statkov adestabilizcia enviromentlnych systmov je vnou hrozbou nielen pre budce zdroje potravn, ale tie globlnej stability aprosperity, pretoe me zhori chudobu, narui medzinrodn obchod, financie ainvestcie, aznestabilni vldy. Volatilita cien, obmedzenie prstupu aprepojenie globlneho trhu skomoditami, tak ako zvyujca sa zranitenos systmov produkcie potravn voi zmenm klmy astrata agrobiodiverzity, zaprin, e v budcnosti bud potraviny pre chudobnch ete viac nedostupnmi.

2 7 Envirolimity, stravovacie nvyky, sdrnos, diverzita, vskum

34SR je vidiekSlovci s vidieaniaVidiecka etika = hodnota budcnostiMme by na o hrd!Sme povinn kultivova vidiecku kultru (systm hodnt) nielen pre seba, aj pre E a svetZskavajme obanov Slovenska pre vidiecku doktrnu

akujem za pozornos a pochopenie.35