uČebnÉ osnovy - edupage · vzájomná premena polohovej a pohybovej energie telesa vie...

1

PRÍLOHA K ŠTÁTNEMU VZDELÁVACIEMU PROGRAMU

PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

UČEBNÉ OSNOVY

ISCED 2 – NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE

ČLOVEK A PRÍRODA

2

O B S A H

Fyzika ôsmy ročník ................................................................................................................ 3

Fyzika deviaty ročník ............................................................................................................. 8 Biológia ôsmy ročník .......................................................................................................... 12 Biológia deviaty ročník ....................................................................................................... 21 Chémia ôsmy ročník ............................................................................................................. 29 Chémia deviaty ročník ......................................................................................................... 35

3

Fyzika ôsmy ročník

Základná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka

Názov ŠVP ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 – nižšie stredné vzdelávanie Názov ŠkVP Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Vyučovací jazyk Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Predmet Fyzika Ročník ôsmy Časový rozsah výučby týždenne 2 hodina ročne 66 hodín

Charakteristika vyučovacieho predmetu

1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT. Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami. Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti. Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach a dá mu schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. Učebný predmet fyzika na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie.

2. Ciele vyučovacieho predmetu

Intelektuálna oblasť vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť metódy

testovania hodnovernosti vysvetlení, rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky, vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí, vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých a technologických

informačných zdrojov, využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach,

4

vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii, vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch, vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

Schopnosti a zručnosti

porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín, nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi, využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia, vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment, dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania, trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku, vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech, zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách, vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť svoj názor

a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu riešiť problémové situácie, vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky zhodnotiť

z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.

3. Obsah vyučovacieho predmetu

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard

Prierezové témy

SVETLO (23h)

Skúmanie vlastností svetla

(9h)

Slnečné svetlo a teplo Zdroje svetla Priamočiare šírenie svetla Rozklad svetla. Farby spektra Skladanie farebných svetelných lúčov Absorpcia svetla. Absorbovanie a odraz farieb spektra povrchmi rôznej farby

vie dokázať experimentom premenu svetla na teplo - porovnať zdroje svetla – Slnko, žiarovka dokáže navrhnúť experiment na dôkaz priamočiareho šírenia svetla vie navrhnúť jednoduchý experiment na rozklad svetla vie opísať skladanie farieb dokáže opísať absorbovanie a odraz farieb spektra od bieleho povrchu a farebných povrchov

TBZ DOV OSR MDV

Odraz a lom svetla (14 h)

Odraz svetla. Zákon odrazu Zobrazovanie rovinným zrkadlom Odraz svetla na guľových zrkadlách Zobrazovanie guľovými zrkadlami Lom svetla. Zákon lomu. Dúha Šošovky Zobrazovanie spojkou Zobrazovanie rozptylkou Optické vlastnosti oka Chyby oka. Okuliare Praktické využitie šošoviek

vie navrhnúť experiment na dôkaz platnosti zákona odrazu a lomu svetla vie znázorniť graficky zobrazenie predmetu zrkadlom, spojkou a rozptylkou dokáže vysvetliť princíp použitia okuliarov pri odstraňovaní chýb oka dokáže získavať informácie pre tvorbu projektu z rôznych zdrojov vie čítať s porozumením odborný text dokáže správne citovať zdroje informácií vie tvorivo využívať poznatky na vypracovanie projektu dokáže prezentovať a obhájiť svoju prácu v triede dokáže porozumieť aplikácii zákonitostí do technických zariadení

TBZ DOV OŽZ MDV

5

dokáže rozlíšiť reálnu situáciu od modelovania

SILA,POHYB, PRACA, ENERGIA (43h) Skúmanie sily ( 14 h)

Telesá pôsobia na seba silou. Účinky sily na teleso Skladanie síl rovnakého a opačného smeru Skladanie dvoch rôznobežných síl Rovnováha síl Otáčavé účinky sily Rovnovážna poloha páky Ťažisko telesa a jeho určenie Tlaková sila. Tlak v kvapaline a plyne Sily pôsobiace na telesá v kvapalinách a plynoch

jednoduchom príklade vzájomné pôsobenie telies - charakterizovať silu ako fyzikálnu veličinu, ktorá má veľkosť a smer - znázorniť silu orientovanou úsečkou dokáže vysvetliť vybrané javy z bežného života súvisiace so skladaním síl - určiť ťažisko vybraných telies - vysvetliť vybrané javy z bežného života súvisiace s pôsobením tlakovej sily - merať atmosférický tlak vie demonštrovať prenos tlaku v kvapalinách a plynoch

ENV OŽZ OSR TBZ

Sila a pohyb (10 h)

Opisujeme pohyb telesa Priamočiary a krivočiary pohyb Rovnomerný a nerovnomerný pohyb Rýchlosť pohybu telesa a jej meranie Dráha pohybu a jej závislosť od času Priemerná rýchlosť nerovnomerného pohybu Grafické znázornenie rýchlosti a dráhy pohybu v čase

vie opísať pohyb telies vzhľadom na iné telesá - opísať pohyb telies cez pojmy dráha, čas, rýchlosť klasifikovať pohyby telies - zostrojiť graf lineárnej závislosti dráhy od času pre rovnomerný priamočiary pohyb - zostrojiť graf konštantnej závislosti rýchlosti od času pri rovnomernom priamočiarom pohybe dokáže čítať údaje z grafu riešiť výpočtové úlohy s využitím vzťahov pre rovnomerný priamočiary pohyb vie rozlíšiť okamžitú a priemernú rýchlosť - vypočítať priemernú rýchlosť pohybu telesa

OSR ENV OŽZ MDV TBZ

PRÁCA.VÝKON. TRENIE (4h)

Mechanická práca Práca na naklonenej rovine Výkon Trenie. Trecia sila a jej meranie

vie aplikovať vzťah na výpočet mechanickej práce a výkonu v jednoduchých výpočtových úlohách dokáže zaznamenať údaje z merania a vypočítať vykonanú prácu - zaznamenať si údaje z merania a určiť veľkosť trecej sily - analyzovať situácie, v ktorých sa prejavujú účinky trenia

OŽZ MDV OSR MUV

POHYBOVÁ A POLOHOVÁ ENERGIA. (4h)

Pohybová energia telesa Polohová energia telesa Vzájomná premena polohovej a pohybovej energie telesa

vie rozlíšiť polohovú a pohybovú energiu telesa na jednoduchých príkladoch dokáževysvetliť vzájomnú premenu rôznych foriem energie

ENV OŽZ OSR TBZ

6

Zákon zachovania energie

a zákon zachovania energie

ENERGIA V PRÍRODE, TECHNIKE A SPOLOČNOSTI (11 h)

Vnútorná energia telesa. Zmena vnútornej energie telesa konaním práce Zmena vnútornej energie telesa tepelnou výmenou Zdroje energie. Fosílne palivá Výhrevnosť paliva Elektrárne Netradičné zdroje energie Čísla o spotrebe energie nás varujú

dokáže zaujať kladný postoj k opatreniam vedúcim k úsporám energie chápe energiu a jej zdroje ako spoločenský fenomén dokáže posúdiť zdroje energie využiteľné na Slovensku číta s porozumením texty zamerané na odborné problémy získava informácie pre tvorbu projektu z rôznych zdrojov vie správne citovať zdroje informácií tvorivo využíva poznatky na vypracovanie projektu dokáže prezentovať a obhájiť svoj projekt v triede

TBZ ENV OŽZ OSR FIG (Elektrické spotrebiče v domácnosti)

OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj ENV – Environmentálna výchova MDV – Mediálna výchova MUV – Multikultúrna výchova OŽaZ – Ochrana života a zdravia TBZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti DOV - Dopravná výchova FIG - Finančná gramotnosť

4. Metódy a formy práce

Z hľadiska foriem a metód práce sa nadviaže na predchádzajúci ročník. Zaradené je experimentovanie, riešenie úloh rôzneho druhu, zaznamenávanie tabuľkou, grafom a interpretácia meraní. Z praktických činností si žiaci precvičia meranie času, teploty, objemu a hmotnosti. Zameriame sa na vysvetľovanie javov, hľadanie vzťahov a súvislostí medzi nimi, využitie grafickej metódy zobrazovania fyzikálnych funkcií.

Na hodinách sa okrem klasického výkladu učiva využijeme prezentácie v multimediálnej učebni. Výklad je podľa danej témy doplníme jednoduchými pokusmi, meraniami, či riešením úloh, alebo naopak výkladu predchádzajú problémové úlohy, pri ktorých žiaci samotní objavujú hľadané súvislosti. Dôležitou súčasťou sú projekty a laboratórne úlohy, kde žiaci pracujú individuálne, vo dvojiciach, alebo v skupine, podľa konkrétnej úlohy. K vybraným témam si žiaci pripravia prezentácie, ktoré následne predstavia ostatným spolužiakom.

Na prípravu pomôcok k fyzike použijeme predmet technika, s ktorým vytvoríme jednotný vyučovací blok

V rámci medzipredmetových vzťahov využijeme aj hodiny informatiky – tabuľky a grafy nameraných fyzikálnych veličín spracujeme v tabuľkovo editore MS Excel, budeme vytvárať prezentácie k jednotlivým témam. Pomôcky potrebné k experimentovaniu budeme vytvárať na hodinách techniky, kde sa oboznámime aj s použitými materiálmi a ich vlastnosťami.

5. Učebné zdroje

Macháček,M, .: Fyzika pre 7. ročník základných škôl 1.časť Macháček, M.: Fyzika pre 7. ročník základných škôl 2.časť Kolářová, R. a kol.: Fyzika pre 7. ročník, študijná časť A, pracovná časť B Kolářová, R. a kol.: Fyzika pre 8. ročník, študijná časť A, pracovná časť B Janovič, J. a kol.: Fyzika pre 9. ročník základných škôl www.zborovna.sk

http://www.zborovna.sk/

7

6. Hodnotenie predmetu

Učiteľ hodnotí hĺbku osvojenia fyzikálnych pojmov, zákonov, definícií fyzikálnych veličín a jednotiek, predovšetkým pri riešení úloh s rôznym stupňom obtiažnosti, písomnou aj ústnou formou. Ďalej hodnotí a klasifikuje ako vie žiak analyzovať pozorované javy a vysvetliť príčinno-následné vzťahy pri interpretácii fyzikálnych javov. Neočakáva memorovanie poučiek, ale porozumenie učiva. Pri klasifikovaní laboratórnych prác sa hodnotí ako žiak previedol samotný pokus, ako zapísal a spracoval namerané výsledky a ako ich následne interpretoval a zanalyzoval. Predmet sa hodnotí klasicky klasifikačnou stupnicou známok 1 – 5, slovne, bodovo.

Odpovede - hodnotené známkou, podľa potreby žiaka ústnou alebo písomnou formou

Samostatné práce, testy, interaktívne testy - hodnotené známkou

Projekty - pri ústnej prezentácii hodnotené známkou

Aktivita na vyučovaní - môže byť hodnotená známkou a zohľadnená vo výslednej známke

Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č.22/2011-R z 01. mája 2011.

Hodnotenie tematických previerok: 100 – 90% - 1 89 – 75% - 2 74 – 50% - 3 49 – 30% - 4 29 – 0% - 5

8

Fyzika deviaty ročník


Názov ŠVP ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 – nižšie stredné vzdelávanie Názov ŠkVP Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Vyučovací jazyk Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Predmet Fyzika Ročník deviaty Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín



Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT. Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami. Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti. Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach a dá mu schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. Učebný predmet fyzika na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie.


Intelektuálna oblasť - vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení,

- rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,

- vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí,

- vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých a technologických informačných zdrojov,

- využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach,

9

- vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii,

- vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch,

- vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou. Schopnosti a zručnosti - porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín,

- nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,

- využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,

- vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,

- dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,

- trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,

- vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,

- zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,

- vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

- riešiť problémové situácie,

- vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti. Postojová oblasť - naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,

- byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,

- vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,

- snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,

- osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti,

- vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností. Sociálna oblasť - uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho okolia

- uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,

- vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a techniky pre rozvoj spoločnosti,

- vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,

- vedieť sa rozhodovať,

- byť auto regulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom samo vzdelávaní,

- mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti. ŠTRUKTÚRA KOMPETENCIÍ ROZVÍJANÝCH VYUČOVANÍM FYZIKY Poznávacia (kognitívna)

Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna

Používať kognitívne operácie.

Tvoriť, prijať a spracovať informácie.

Akceptovať skupinové rozhodnutia.

Regulovať svoje správanie.

Formulovať a riešiť problémy, používať stratégie riešenia.

Vyhľadávať informácie.

Kooperovať v skupine. Vytvárať si vlastný hodnotový systém.

Uplatňovať kritické myslenie.

Formulovať svoj názor a argumentovať.

Tolerovať odlišnosti jednotlivcov a iných.

Nájsť si vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť v skupine.

Diskutovať a viesť diskusiu o odbornom probléme.

Myslieť tvorivo a uplatniť jeho výsledky.


Téma Obsahový štandard Výkonový štandard

Prierezové témy

Magnetické Magnet a jeho vlastnosti ENV

10

vlastnosti látok(5)

Póly magnetu Magnetické pole Zem ako magnet, kompas Projekt Čo sme sa naučili

Vedieť rozoznať magnetické látky od nemagnetických, poznať základné časti magnetov, vedieť zobraziť indukčné čiary tyčového magnetu, vedieť určiť svetové strany pomocou buzoly a kompasu, poznať význam magnetického poľa Zeme a iných planét. Vedieť navrhnúť experiment na overenie pólov magnetu

OSR TBZ

Elektrické vlastnosti telies(4)

Elektrizovanie telies Elektrický náboj Elektrometer, Elektrické pole

Vedieť vytvoriť elektrický náboj zelektrizovaním telies, odmerať náboj elektrometrom, poznať nebezpečenstvo blesku a ochranu pred ním Vedieť zostaviť jednoduchý elektrický obvod, rozoznať vodiče a izolanty,

ENV

Jednoduchý elektrický obvod(7)

Elektrický obvod, jeho časti a znázornenie Praktické cvičenie – zapájanie el. obvodov Žiarovka a jej objavenie. Elektrické vodiče a izolanty z pevných látok. Sériové zapojenie žiaroviek. Paralelné zapojenie žiaroviek.

Vedieť definovať prúd v kovoch , kvapalinách a plynoch, poznať zásady bezpečného používania domácich elektrospotrebičov, vedieť poskytnúť prvú pomoc pri úraze elektrickým prúdom. Žiak získa informácie o objave žiarovky Vie zakresliť elektrický obvod pomocou schematických značiek Vie zapojiť elektrický obvod podľa schémy

ENV

OŽZ

Elektrický prúd(14)

Elektrický odpor. Jednotka elektr. odporu 1 Ω. Jednoduché výpočtové úlohy sériové a paralelné zapojenie Elektrická energia a jej premeny. Elektrické spotrebiče v domácnosti.

Vedieť rozoznať pojmy napätie, prúd, odmerať správne veľkosť napätia a prúdu, zostrojiť graf závislosti napätia a prúdu, vedieť zapájať rezistory za sebou a vedľa seba, Vie odmerať veľkosť elektrického prúdu a elektrického napätia na žiarovke v sériovo zapojenom elektrickom obvode Vie zostrojiť graf priamej úmernosti medzi prúdom a napätím z nameraných hodnôt

OŽZ ENV TBZ FIG (Výpočet spotreby v domácnosti) FIG(Práva spotrebiteľa, obchodné praktiky)

Práca a výkon elektrických spotrebičov Účinnosť elektrických spotrebičov Bezpečnosť pri práci s elektrickými spotrebičmi Prezentácia projektov

Vie riešiť výpočtové úlohy Vie riešiť úlohy na praktické zapájanie elektrických obvodov a merania v nich Vie rešpektovať pravidlá bezpečnosti pri práci s elektrickými spotrebičmi

ENV TBZ FIG (Poistenie domácich spotrebičov)

OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj ENV – Environmentálna výchova MDV – Mediálna výchova MUV – Multikultúrna výchova

11

OŽZ – Ochrana života a zdravia TBZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti DOV - Dopravná výchova

FIG - Finančná gramotnosť 4. Metódy a formy práce

Z hľadiska foriem a metód práce sa nadviaže na predchádzajúci ročník. Zaradené je experimentovanie, riešenie úloh rôzneho druhu, zaznamenávanie tabuľkou, grafom a interpretácia meraní. Z praktických činností si žiaci precvičia meranie času, teploty, objemu a hmotnosti. Zameriame sa na vysvetľovanie javov, hľadanie vzťahov a súvislostí medzi nimi, využitie grafickej metódy zobrazovania fyzikálnych funkcií.

Na hodinách sa okrem klasického výkladu učiva využijeme prezentácie v multimediálnej učebni. Výklad je podľa danej témy doplníme jednoduchými pokusmi, meraniami, či riešením úloh, alebo naopak výkladu predchádzajú problémové úlohy, pri ktorých žiaci samotní objavujú hľadané súvislosti. Dôležitou súčasťou sú projekty a laboratórne úlohy, kde žiaci pracujú individuálne, vo dvojiciach, alebo v skupine, podľa konkrétnej úlohy. K vybraným témam si žiaci pripravia prezentácie, ktoré následne predstavia ostatným spolužiakom.

Na prípravu pomôcok k fyzike použijeme predmet technika, s ktorým vytvoríme jednotný vyučovací blok

V rámci medzipredmetových vzťahov využijeme aj hodiny informatiky – tabuľky a grafy nameraných fyzikálnych veličín spracujeme v tabuľkovo editore MS Excel, budeme vytvárať prezentácie k jednotlivým témam. Pomôcky potrebné k experimentovaniu budeme vytvárať na hodinách techniky, kde sa oboznámime aj s použitými materiálmi a ich vlastnosťami.

5. Učebné zdroje

Macháček, M. : Fyzika pre 8.ročník 2 diel

Janovič,J., Kolářová,R. : Fyzika pre 8 ročník ZŠ, A,B

Lapitková,V. Koubek,V. : Fyzika pre 9 ročník www.zborovna.sk


Učiteľ hodnotí hĺbku osvojenia fyzikálnych pojmov, zákonov, definícií fyzikálnych veličín a jednotiek, predovšetkým pri riešení úloh s rôznym stupňom obtiažnosti, písomnou aj ústnou formou. Ďalej hodnotí a klasifikuje ako vie žiak analyzovať pozorované javy a vysvetliť príčinno-následné vzťahy pri interpretácii fyzikálnych javov. Neočakáva memorovanie poučiek, ale porozumenie učiva. Pri klasifikovaní laboratórnych prác sa hodnotí ako žiak previedol samotný pokus, ako zapísal a spracoval namerané výsledky a ako ich následne interpretoval a zanalyzoval. Predmet sa hodnotí klasicky klasifikačnou stupnicou známok 1 – 5, slovne, bodovo.

Odpovede - hodnotené známkou, podľa potreby žiaka ústnou alebo písomnou formou

Samostatné práce, testy, interaktívne testy - hodnotené známkou

Projekty - pri ústnej prezentácii hodnotené známkou

Aktivita na vyučovaní - môže byť hodnotená známkou a zohľadnená vo výslednej známke


Hodnotenie tematických previerok: 100 – 90% - 1 89 – 75% - 2 74 – 50% - 3 49 – 30% - 4 29 – 0% - 5

http://www.zborovna.sk/

12

Biológia ôsmy ročník


Názov ŠVP ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 – nižšie stredné vzdelávanie Názov ŠkVP Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Vyučovací jazyk Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Predmet Biológia Ročník ôsmy Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín



Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. Učivo sa orientuje na zloženie Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so živými zložkami prírody, na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode. Učebný predmet biológia na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie.


1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. 3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírod ných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote. Kompetencie 1. Kompetencie v oblasti prírodných vied Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania. Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme, prírody a človeka. Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia. . 2. Kompetencie v oblasti komunikačných schopností - identifikovať a správne používať základné pojmy, - objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podsta tu procesov a vzťahov, - vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, - vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, - zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, - vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry, - vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie. 3. Kompetencie v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť - riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, - navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, - rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a

13

jednoduchých školských projektov, - využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. 4. Kompetencie v oblasti sociálnych kompetencií: - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, - pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, - vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, - hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení 5. Kompetencie v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností: - používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, - dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, - využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, - rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, - aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

-


Názov tematického celku Časová dotácia

1. Neživá príroda a jej poznávanie 1

2. Zem a jej stavba 3

3. Stavebné jednotky zemskej kôry 3

4. Geologické procesy a dejiny Zeme 14

5. Podmienky života a vzťahy organizmov 10

Praktické aktivity 2

Téma Obsah (obsahový štandard)

Výkonový štandard Prierezové témy

Neživá príroda a jej poznávanie

Neživá a živá príroda. Závislosť organizmov, človeka od neživej prírody. Význam vied o Zemi a poznávania neživej prírody

Preukázať na príklade závislosť organizmov od neživej prírody. Opísať príklad vplyvu organizmov na neživú prírodu. Dokumentovať význam vied o Zemi na príklade. Uviesť význam nerastných surovín pre život človeka.

ENV OSR – plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť FIG – finančná hodnota nerastných surovín

Zem a jej stavba

Stavba Zeme. Sféry zemského telesa Základná stavba zemskej kôry pevnín a dna oceánov. Pohyby zemskej kôry. Vznik vesmíru a Zeme Slnko-energetický zdroj života na Zemi

Určiť a pomenovať podľa ukážky stavbu zemského telesa. Rozlíšiť na ukážke typy zemskej kôry. Uviesť hlavnú príčinu pohybu litosférických platní. Uviesť dôsledky vzďaľovania litosférických platní. Uviesť dôsledky približovania a podsúvania litosférických platní.

ENV – vzťah medzi človekom a životným prostredím OŽZ – bezpečnosť pri práci MUV – výroba v minulosti a dnes OSR – práca v skupinách

Stavebné jednotky

Minerály a horniny. Charakteristika a vznik.

Charakterizovať minerál a uviesť konkrétny príklad. Charakterizovať

14

zemskej kôry

horninu a uviesť konkrétny príklad. Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu. Uviesť aspoň jeden spôsob vzniku hornín

Minerály. Vnútorná stavba, tvar, vlastnosti : mechanické, optické, chemické, fyzikálne, Význam nerastných surovín pre človeka Vzácne minerály a ich ochrana

Pomenovať priestorový útvar, od ktorého závisí tvar a vlastnosti kryštálov. Vymenovať tri mechanické vlastnosti minerálov s významom pre človeka. Vymenovať tri optické vlastnosti minerálov s významom pre človeka. Uviesť príklad využitia mechanickej a optickej vlastnosti minerálu. Poznať význam nerastných surovín pre človeka. Uviesť príklad štyroch chránených minerálov.

OSR ENV

Geologické procesy a dejiny Zeme

Geologické procesy a ich zdroje. Katastrofické geologické procesy a dôsledky pre človeka.

Uviesť príklad zdroja a energie geologického procesu. Rozlíšiť na príklade vonkajší a vnútorný geologický proces. Dokumentovať na príklade katastrofický geologický proces a jeho následky. .

TBZ OŽZ

Magmatická a sopečná činnosť. Sopky a prejavy ich činnosti.

Charakterizovať magmatickú činnosť. Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta vzniku. Opísať podľa ukážky (schémy) časti sopky. Uviesť príklad prejavov sopečnej činnosti. Uviesť príklad prospešnosti sopečnej činnosti pre človeka.

ENV OŽZ FIG – geotermálna energia ako alternatívny zdroj energie

Vyvreté horniny. Vlastnosti, význam a výskyt na Slovensku. Rudné žily a rudné minerály

Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín. Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú vyvretú horninu. Zdôvodniť štruktúru žuly a čadiča. Uviesť príklad využitia hlbinnej a výlevnej vyvretej horniny. Zistiť na geologickej mape Slovenska výskyt vyvretých hornín a rudných minerálov.

ENV

Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry. Vrásy a vrásnenie, zlomy, príkrovy.

Charakterizovať horotvornú činnosť. Rozlíšiť na ukážke (alebo načrtnúť) príklad poruchy zemskej kôry. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa charakteristických znakov a ich vzniku.

OŽZ

Zemetrasenie. Výskyt, príčiny, sprievodné javy, dôsledky pre človeka. Zemetrasenie na Slovensku.

Vysvetliť príčiny zemetrasenia. Uviesť príklad druhu zemetrasenia a jeho dôsledkov. Opísať rozdiel medzi ohniskom a epicentrom zemetrasenia. Poznať možnosti ochrany ľudí a budov pred dôsledkami zemetrasenia.

ENV

Premena hornín a premenené horniny. Vlastnosti a význam

Uviesť hlavné činitele premeny hornín. Opísať na ukážke typickú vlastnosť premenených hornín. Uviesť príklad premenenej horniny, typickú vlastnosť a praktické využitie.

ENV OSR

Vonkajšie geologické Uviesť príklad vonkajšieho TBZ

15

procesy. Činitele vonkajších procesov. Zvetrávanie, príčiny a dôsledky. Geologická činnosť zemskej príťažlivosti Geologická činnosť ľadovcov Geologická činnosť vody Geologická činnosť vetra

geologického činiteľa. Opísať podstatu mechanického zvetrávania a jeho dôsledok. Opísať podstatu chemického procesu zvetrávania a jeho dôsledok. Opísať dôsledky zemskej príťažlivosti na svahu. Uviesť dôsledok činnosti toku rieky a morskej vody. Zdôvodniť ochranu podzemných vôd. Opísať dôsledok činnosti horského ľadovca. Porovnať tvar doliny vytvorenej povrchovou vodou a ľadovcom. Opísať dôsledky vetra na príklade geologického útvaru.

Usadené horniny. Úlomkovité, organické a chemické usadené horniny – vznik, vlastnosti, význam pre človeka.

Pomenovať útvary, do ktorých sa usporadúvajú usadené horniny. Uviesť príklad využitia nespevnenej a spevnenej usadenej horniny. Opísať podstatu vzniku organických usadených hornín. Uviesť príklad využitia organickej usadenej horniny. Opísať podstatu vzniku chemických usadených hornín. Uviesť príklad využitia chemickej usadenej horniny.

ENV MUV – význam vody v rôznych častiach sveta MDV – práca s internetom

Krasové procesy. Krasové útvary. Jaskyne ako životný priestor organizmov, význam pre človeka. Pôda a pôdotvorný proces Horninotvorný cyklus

Opísať podstatu krasového procesu. Uviesť príklad povrchového a podzemného krasového útvaru. Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu podľa výzdoby. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej jaskyne na Slovensku. Opísať vznik a význam pôdy a horninotvorný cyklus.

OŽZ FIG - hodnota prírodného bohatstva Slovenska

Skameneliny a vek Zeme.

Charakterizovať skamenelinu, uviesť príklad skameneliny. Opísať proces vzniku skameneliny. Uviesť príklad určovania veku hornín.

ENV MUV – význam vody v rôznych častiach sveta MDV – práca s internetom

Dejiny Zeme. Prahory, starohory, prvohory, druhohory, treťohory a štvrtohory. Vývoj prírody Slovenska v geologických érach. Osobitosti prírody Slovenska. Využívanie neživej prírody

Uviesť významné geologické procesy v jednotlivých érach vývoja Zeme. Poznať na ukážke príklad vedúcej skameneliny prvohôr, druhohôr, treťohôr a štvrtohôr. Uviesť význam prvohorných papradí a prasličiek v súčasnosti pre človeka. Poznať vznik čierneho , hnedého uhlia, ropy, zemného plynu, rašeliny. Poznať vývoj a osobitosti prírody Slovenska. Uviesť spôsob vyhľadávania ložísk nerastnej suroviny.

OŽZ Prírodovedná gramotnosť – správne používať základné biologické pojmy, vecne a správne sa vyjadrovať verbálne aj písomne k prebratým témam

Geologické jednotky Západných Karpát.

Vymenovať podľa ukážky geologické jednotky Západných Karpát. Uviesť príklad typickej horniny geologických jednotiek Západných Karpát.

TBZ

16

Podmienky života a vzťahy organizmov

Látkové zloženie organizmov. Vzťah organizmov k prostrediu. Prispôsobivosť a znášanlivosť organizmov.

Uviesť štyri chemické látky, ktoré sú súčasťou živých organizmov aj neživej prírody. Vymenovať organické látky, ktoré tvoria telá živých organizmov. Uviesť príklad závislosti organizmu od prostredia a vzájomného vzťahu medzi organizmami. Demonštrovať na príklade prispôsobenie organizmov životu vo vode, na zemi, v pôde, vo vzduchu. Charakterizovať znášanlivosť organizmov voči podmienkam prostredia.

Prírodovedná gramotnosť – poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov

Neživé zložky prostredia. Svetlo, teplo, vzduch, voda, pôda a ich vplyv na životné podmienky a procesy organizmov.

Zdôvodniť význam slnečného žiarenia pre fotosyntézu. Uviesť význam tepla pre život rastlín. Uviesť príklad vplyvu telesnej teploty na život živočíchov. Uviesť význam zložiek vzduchu pre život rastlín a živočíchov. Uviesť význam vody pre život organizmov. Demonštrovať na príklade prispôsobenie organizmov množstvu vody v prostredí. Uviesť význam minerálnych látok, biogénnych a stopových prvkov, humusu v pôde pre život rastlín.

OŽZ

Negatívne vplyvy znečisťovania neživých faktorov prostredia.

Uviesť príklad znečistenia prostredia a dôsledkov pre život rastlín. Uviesť príklad znečistenia prostredia a dôsledkov pre život živočíchov.

Populácia. Vlastnosti, vnútorné a vonkajšie vzťahy, ohrozenie populácie.

Rozlíšiť na ukážke jedinca, populáciu rastlín a populáciu živočíchov. Vysvetliť podmienky rastu populácie. Uviesť príklad početne malej a veľkej populácie. Rozlíšiť na príklade konkurenciu, predáciu, parazitizmus, symbiózu.

Spoločenstvo organizmov. Druhová rozmanitosť, priestorové členenie a zloženie spoločenstva. Prírodné a umelé spoločenstvá.

Uviesť príklad spoločenstva organizmov. Porovnať druhovú rozmanitosť v lese a na poli. Opísať na ukážke priestorové rozmiestnenie organizmov vo vrstvách lesa. Rozlíšiť prírodné a umelé spoločenstvo podľa vplyvu človeka na ich zloženie. Uviesť príklady organizmov prírodného a umelého spoločenstva

Ekosystém. Zložky, typy ekosystémov. Obeh látok a tok energie v ekosystéme. Vplyv činností človeka na život v ekosystémoch.

Rozlíšiť na ukážke živé a neživé zložky ekosystému. Uviesť príklady ekosystémov. Uviesť príklad producenta, konzumenta, rozkladača. Uviesť príklad hmyzu, ktorý po premnožení škodí v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a zdraviu človeka. Zostaviť potravný reťazec

17

organizmov. Opísať proces obnovy ekosystému. Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa môže rozšíriť po postihnutí ekosystému povodňou, veternou smršťou. Uviesť príklad vplyvu činnosti človeka na zmeny v ekosystéme

Biosféra. Zložky a časti biosféry, obeh látok a tok energie, obnova a vývoj ekosystémov v biosfére.

Uviesť príklad neživých a živých zložiek biosféry. Rozlíšiť na ukážke tri ekosystémy v biosfére. Vysvetliť na príklade obeh látok v biosfére. Vysvetliť význam toku energie v biosfére.

ENV – vzťahy medzi človekom a životným prostredím

Biologická a ekologická rovnováha. Podmienky zachovania biologickej diverzity.

Charakterizovať stav biologickej rovnováhy. Uviesť príklad narušenia biologickej rovnováhy. Porovnať podmienky stabilného a nestabilného ekosystému. Uviesť tri príklady ekologického prístupu v krajine. Uviesť tri príklady narušenia ekologickej rovnováhy

ENV

Globálne ekologické problémy. Hromadenie odpadov, ničenie dažďových pralesov, výroba a spotreba energie. Príčiny a dopady na ekosystémy, možnosti riešenia Regionálne významná problematika života a ochrany ekosystémov

Uviesť príčiny a dopady stenčovania ozónovej vrstvy, vzniku smogu, skleníkového efektu, vzniku kyslých dažďov. Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu, skleníkového efektu, kyslých dažďov alebo ničenia dažďových pralesov. Uviesť príklad príčiny hromadenia odpadov. Uviesť význam recyklácie druhotných surovín. Demonštrovať na príklade alternatívny zdroj energie a jeho prínos .Poznať osobitosti a ochranu vlastného regiónu

ENV OSR TBZ FIG – finančné výhody a nevýhody spracovania druhotných surovín v porovnaní s finančnými nákladmi na ťažbu nových surovín v prírode.

Praktické aktivity

Poznávanie a rozlišovanie minerálov a hornín. Zisťovanie vlastností minerálov a hornín. Rozlišovanie vyvretých hornín a rudných minerálov. Poznávanie a rozlišovanie premenených hornín. Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín. Zisťovanie obsahu vápnika v horninách.

Poznať horninu, minerál zo školskej zbierky. Určiť vlastnosti minerálov .Pomenovať vyvreté, rudné minerály zo školskej zbierky. Rozlíšiť premenené, usadené, vyvreté horniny, určiť obsah vápnika v hornine.

OŽaZ

Samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé)

Spoločenstvá v okolí našej školy (bydliska). Aký ekosystém je v našom okolí? Prírodné a ekologické podmienky najbližšieho alebo širšieho okolia školy.

Poznať spoločenstvá a ekosystémy okolia školy, bydliska, ekologické podmienky širšieho okolia školy.

OŽZ

18

Projekt Horniny v našej obci a jej okolí. Alebo Skameneliny v našom okolí.

Prezentovať projekt v triede. OSR TBZ

Námety praktických aktivít Poznávanie a rozlišovanie minerálov a hornín. Zisťovanie vlastností minerálov a hornín. Rozlišovanie vyvretých hornín a rudných minerálov. Poznávanie a rozlišovanie premenených hornín. Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín. Zisťovanie obsahu vápnika v horninách. Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé) Spoločenstvá v okolí našej školy (bydliska). Aký ekosystém je v našom okolí? Prírodné a ekologické podmienky najbližšieho alebo širšieho okolia školy. Námety na tvorbu projektov Horniny v našej obci a jej okolí. Skameneliny v našom okolí.


Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. 1. motivačné metódy -na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť, ako je motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou ukážky). 2. expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie – vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie, vysvetľovanie – logické systematické sprostredkovanie učiva, rozhovor – verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie, beseda – riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom, demonštračná metóda – demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín, pozorovanie – cielené systematické vnímanie objektov a procesov, manipulácia s predmetmi – praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra, inštruktáž – vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu slovného a písomného návodu. 3. problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda – učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení, projektová metóda – riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu. 4. praktické aktivity- pre realizáciu cieľov– samostatná činnosť na základe inštruktáže, pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomných vzťahov a ich významu. Pri pozorovaniach treba uprednostniť živé biologické objekty, klásť dôraz na poznávanie a rozlišovanie organizmov podľa podstatných vonkajších znakov. 5. prácu s knihou a textom – čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií, samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie- samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie. 6. aktivizujúce metódy – vhodná je diskusia – vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému, situačná metóda – riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov, inscenačná metóda – sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie, didaktické hry – sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti, kooperatívne vyučovanie – forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny. 7. fixačné metódy – na upevnenie učiva, napr. metódy opakovania a precvičovania – ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy. Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina – typy základná, motivačná, expozičná, fixačná, aplikačná, diagnostická. Terénne pozorovania, praktické aktivity, exkurzia – učiteľ volí podľa podmienok školy a regionálnych

19

možností, pričom dbá na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.

5. Učebné zdroje

Názov tematického celku 1. Neživá príroda a jej poznávanie 2. Zem a jej stavba 3. Stavebné jednotky zemskej kôry 4. Geologické procesy a vzťahy organizmov 5. Podmienky života a vzťahy organizmov 6. Praktické aktivity

Odborná literatúra Vanko, Kostroň, Ružek, Ozdín, Susko, Bizubová, Andrezál,Libant, Ružička: Biológia pre 8.ročník základnej školy a 3.ročník gymnázia s osemročným štúdiom, SPN Bratislava, 2011 Čeman, R.: Rekordy – Neživá príroda, Mapa Slovakia 1999 Ondrejka, K.: Rekordy Slovenska – Príroda, Mapa Slovakia 2000 Robins, J.: Prírodné divy sveta, Ottovo nakladatelství Praha 2004

Didaktická technika DVD, dataprojektor, PC

Materiálne výučbové prostriedky Pracovný zošit, prírodniny, modely, obrazový materiál, vzorky minerálov, hornín a skamenelín, lupy

Ďalšie zdroje Internet, školská knižnica, články z časopisov Quark, Mladý vedec


Pri hodnotení žiaka sa prihliada na jeho osobnostný rast, ako zvládol učivo, ako vie využiť získané vedomosti v bežnom živote. Hodnotenie pôsobí na žiaka motivačne. Žiaci budú hodnotení podľa aktuálnych metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. V hodnotení žiaka v predmete biológia sa využíva: 1.formatívne hodnotenie: toto hodnotenie umožňuje žiakovi odstraňovať nedostatky a učiteľ mu poskytne rady na jeho zlepšenie (verbálne hodnotenie žiaka) 2.neformálne hodnotenie: cieľom tohto hodnotenia je zhodnotiť prácu žiaka v skupine alebo v individuálnej práci (verbálne hodnotenie žiaka) 3.priebežné hodnotenie: - klasifikácia praktických aktivít, pozorovaní, projektových prác - klasifikácia písomných prác po skončení tematického celku alebo skupiny podobných tém - klasifikácia frontálneho verbálneho skúšania Najmenší predpokladaný počet známok za polrok:

- ústne skúšanie – 1 - písomné skúšanie – 2 - praktické aktivity, projekty, iné – 2

Hodnotenie známkou podľa stupnice: 100% - 90% = 1 89% - 75% = 2 74% - 50% = 3 49% - 25% = 4 24% - 0% = 5 Pri realizácii hodnotenia žiaka kladieme dôraz hlavne na:

aktívny prístup žiaka

vypracovanie projektu na danú tému

praktické aktivity – 2/školský rok

samostatné pozorovanie – 1/školský rok

verbálnu formu – orientačné skúšanie (v rámci motivačnej diskusie, riešenia problému), uprednostňovať princíp dobrovoľnosti

písomnú formu – písomné previerky po skončení tematického celku, alebo skupiny podobných tém

dobrovoľné referáty, projekty...

20

Kontrola a hodnotenie žiakov Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa odporúčajú postupy na zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia: 1. Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Odporúča sa uplatniť postup verbálnych odpovedí 3 žiakov v časovom limite 5 min. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. 2. Písomnou formou je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 min. v rozsahu 10-15 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. 3. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátanie správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom. 4. Preverovať úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom formou hodnotenia správ zo samostatných pozorovaní podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. 5. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov. Kritériá hodnotenia sú vypracované podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základných škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, s účinnosťou od 1.mája 2011 Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č.22/2011-R z 01. mája 2011.

21

Biológia deviaty ročník


Názov ŠVP ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 – nižšie stredné vzdelávanie Názov ŠkVP Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Vyučovací jazyk Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Predmet Biológia Ročník deviaty Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín



Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné životné procesy z hľadiska funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate života z hľadiska bunkovej štruktúry a dedičnosti. Záver tvorí problematika životného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu základných vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu s vyústením do poznania vzťahov človeka k prírode a jej ochrane. Učebný predmet biológia na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie.


Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje: 1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku. 3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote. Kompetencie v oblasti prírodných vied: - Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov, poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi. - Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek, jednobunkových a mnohobunkových organizmov. -Poznať základnú stavbu a funkcie sústav orgánov človeka, zásady starostlivosti prvej predlekárskej pomoci pri bežných poraneniach. Rozvíjať poznatky o činnosti ľudského tela, ako celostného systému z hľadiska ochrany zdravia a zdravého životného štýlu. - Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania. Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme, prírody a človeka. - Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia -Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb a živočíchov, podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka. - Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob života človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody. Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov: -v oblasti komunikačných schopností: - identifikovať a správne používať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a

22

graficky k danej učebnej téme, vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry, vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie. • v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť: - riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. • v oblasti sociálnych kompetencií: - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení, • v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností: - používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.


Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy

Základné životné procesy organizmov

Životné procesy organizmov. Výživa, dýchanie, vylučovanie, rozmnožovanie, rast a vývin, dráždivosť a citlivosť, pohyb a ich význam pre život.

Poznať základné životné procesy organizmov. Chápať význam jednotlivých životných procesov pre život organizmov. Porovnať spoločné a odlišné znaky životných procesov rastlín a živočíchov.

ENV OSR – plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť

Životné procesy baktérií, rastlín a húb. Výživa a dýchanie baktérií a húb.

Poznať výživu a prijímanie živín baktérií (rozkladných, kvasných, mliečnych, hľúzkových, parazitických). Rozlíšiť výživu saprofytickej a parazitickej huby.

ENV – vzťah medzi človekom a životným prostredím OŽZ – bezpečnosť pri práci MDV – práca s internetom a odbornou literatúrou MUV – výroba v minulosti a dnes

Výživa a dýchanie rastlín. Proces a význam fotosyntézy rastlín. Autotrofná výživa rastlín. Proces a význam dýchania rastlín pre organizmy a človeka.

Poznať podstatu výživy rastlín. Opísať podľa schémy podstatu procesu fotosyntézy. Zdôvodniť autotrofnú výživu rastlín. Poznať podstatu dýchania rastlín. Vymenovať látky, ktoré pri dýchaní prijíma a vylučuje rastlina, živočích, človek. Poznať význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny, živočíchy a človeka.

OSR ENV

Rozmnožovanie baktérií a húb. Rozmnožovanie delením, pučaním a výtrusmi.

Poznať spoločné a odlišné znaky rozmnožovania baktérií a húb. Rozlíšiť na príkladoch rozmnožovanie delením, pučaním a výtrusmi.

MUV OSR

Rozmnožovanie rastlín. Nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie rastlín.

Poznať podstatu nepohlavného a pohlavného rozmnožovania rastlín. Uviesť

ENV

23

Opelenie a oplodnenie. Vznik plodu a semena.

príklady rozmnožovania poplazmi, hľuzami, odrezkami, podzemkom a cibuľou. Poznať význam pohlavných buniek rastlín. Chápať podstatu oplodnenia vajíčka rastlín. Rozlíšiť uloženie pohlavných buniek a semien ihličnatých drevín, listnatých drevín a bylín.

Dráždivosť, citlivosť a pohyb rastlín. Pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických faktorov. Reakcie rastlín na svetlo, teplo, vodu, chemické látky, žiarenie, dotyk, gravitáciu.

Chápať súvislosť dráždivosti a pohybu. Poznať aspoň jeden faktor dráždivosti rastlín. Uviesť príklad pohybu častí rastlinných tiel spôsobeného svetlom, vodou, teplom, gravitáciou, chemickými látkami, dotykom a žiarením.

OŽZ ENV

Život rastlín. Klíčenie semena, rast a vývin rastliny. Život rastlín počas roka, dĺžka života rastlín.

Charakterizovať proces klíčenia. Vymenovať podmienky klíčenia semien. Porovnať podmienky klíčenia a rastu rastliny. Poznať podľa ročného životného cyklu jednoročnú, dvojročnú a trvácu rastlinu. Porovnať na príklade vývin jednoklíčnolistovej a dvojklíčnolistovej rastliny.

TBZ ENV OSR

Životné procesy živočíchov Heterotrofná výživa živočíchov. Príjem živín živočíchmi a ich význam. Osobitosti výživy bezstavovcov a stavovcov.

Poznať význam živín pre živočíchy. Zdôvodniť heterotrofnú výživu živočíchov. Porovnať časti tráviacej rúry bezstavovcov a stavovcov, v ktorých prebieha trávenie a vstrebávanie. Poznať bezstavovca s mimotelovým trávením. Poznať význam zubov, jazyka a slinných žliaz pri spracovaní potravy. Zdôvodniť súvislosť stavby chrupu cicavcov s prijímanou potravou. Porovnať stavbu tráviacej sústavy mäsožravcov a bylinožravcov.

ENV OSR

Dýchanie živočíchov. Význam dýchania živočíchov. Osobitosti dýchania bezstavovcov a stavovcov.

Charakterizovať proces dýchania. Rozlíšiť vnútorné a vonkajšie dýchanie. Preukázať na príklade dýchanie povrchom tela. Poznať osobitosti dýchania vodných a suchozemských bezstavovcov. Poznať princíp dýchania stavovcov žiabrami, kožné dýchanie obojživelníkov. Zdôvodniť význam vzdušných vakov vtákov. Poznať princíp vonkajšieho a vnútorného dýchania cicavcov.

ENV

Vylučovanie živočíchov. Význam a osobitosti vylučovania bezstavovcov a stavovcov.

Poznať význam vylučovania. Uviesť príklad bezstavovca s vyvinutou vylučovacou sústavou. Vymenovať odpadové látky v organizme stavovcov. Poznať sústavy

ENV

24

orgánov stavovcov, ktorými sa vylučujú odpadové látky. Zdôvodniť význam močovej sústavy stavovcov.

Obeh telových tekutín živočíchov. Význam a osobitosti obehu tekutín bezstavovcov a stavovcov.

Poznať význam obehu telových tekutín. Poznať obeh telových tekutín v otvorenej a zatvorenej obehovej sústave bezstavovcov. Poznať význam krvi stavovcov. Chápať princíp obehu krvi v zatvorenej obehovej sústave stavovcov. Uviesť funkciu ciev a srdca stavovcov. Vysvetliť súvislosť obehu krvi stavovcov so stálou telesnou teplotou.

ENV

Regulácia tela živočíchov. Význam a osobitosti regulácie tela a zmyslového vnímania bezstavovcov a stavovcov.

Poznať význam regulovania organizmu živočíchov. Rozlíšiť význam hormonálnej a nervovej regulácie. Rozlíšiť typy nervovej sústavy bezstavovcov. Poznať súvislosť dráždivosti a nervového riadenia. Poznať súvislosť prijímania informácií zmyslovými receptormi s nervovou sústavou. Porovnať zmyslové vnímanie zástupcu bezstavovca a stavovca. Poznať regulačný význam nervovej sústavy stavovcov. Opísať princíp prenosu informácií stavovcov. Uviesť príklad cicavca s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi potrebnými na lov koristi. Rozlíšiť aspoň dva nepodmienené a dva podmienené reflexy, významné pre život stavovcov.

ENV

Pohyb živočíchov. Význam a osobitosti pohybu bezstavovcov a stavovcov.

Poznať význam pohybu živočíchov. Poznať a zdôvodniť odlišnosti pohybového systému aspoň dvoch zástupcov bezstavovcov. Uviesť príklad spôsobu pohybu jedného bezstavovca. Poznať a zdôvodniť prispôsobenie pohybu zástupcov stavovcov životnému prostrediu a spôsobu života.

MUV ENV

Rozmnožovanie a vývin živočíchov. Osobitosti rozmnožovania a vývinu bezstavovcov a stavovcov.

Charakterizovať proces rozmnožovania. Poznať podstatu oplodnenia vajíčka. Odlíšiť na príklade pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Poznať rozmnožovanie obojpohlavného živočícha. Porovnať priamy a nepriamy vývin jedinca. Rozlíšiť na ukážke (schéme) úplnú a neúplnú premenu hmyzu. Odlíšiť vonkajšie a vnútorné

ENV

25

oplodnenie stavovcov. Opísať nepriamy vývin obojživelníkov. Rozlíšiť starostlivosť vtákov o mláďatá na príklade kŕmivého a nekŕmivého vtáka. Poznať vývin a spôsob výživy mláďat cicavcov.

Organizácia živej hmoty organizmov

Bunka a jej štruktúry. Štruktúra a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky.

Poznať význam bunky pre organizmy. Poznať stavbu a funkciu jednotlivých častí bunky. Odlíšiť živé a neživé súčasti bunky. Porovnať znaky a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky. Zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a živočíšnej bunky. Pomenovať časti bunky, ktoré zabezpečujú dýchanie, fotosyntézu a tvorbu bielkovín.

ENV TBZ

Život bunky. Základné životné procesy v bunke – príjem a výdaj látok, fotosyntéza a dýchanie, dráždivosť a citlivosť, pohyb, rozmnožovanie. Bunka ako celok.

Poznať význam príjmu a výdaja látok, fotosyntézy a dýchania ako procesov premeny látok v bunke. Rozlíšiť aktívny a pasívny pohyb bunky. Poznať súvislosť rozmnožovania bunky s prenosom dedičných informácií. Opísať na schéme rozmnožovanie bunky delením.

Dedičnosť a premenlivosť organizmov

Dedičnosť a jej podstata. Jednotka genetickej informácie.

Opísať prejavy dedičnosti organizmov. Pomenovať časť bunky, v ktorej sú uložené dedičné informácie. Vysvetliť význam nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie. Poznať uloženie genetickej informácie v bunke. Opísať stavbu chromozómu.

MUV MDV ENV

Prenos genetických informácií, podstata a princíp prenosu.

Poznať význam zníženia počtu chromozómov pri vzniku pohlavných buniek. Chápať príčinu tvorby kópií nukleovej kyseliny pred delením jadra bunky. Poznať význam vzťahu alela, gén a znak. Opísať podľa schémy kríženia vznik určitého znaku nového jedinca.

ENV OSR

Význam dedičnosti. Premenlivosť a rozmanitosť organizmov, druhové vlastnosti, vlastnosti jedinca.

Poznať význam premenlivosti. Odlíšiť nededičnú a dedičnú premenlivosť. Uviesť príklad premenlivosti orga-nizmov. Opísať podstatu šľachtenia. Uviesť príklad odrody rastliny alebo plemena živočícha. Uviesť príklad vplyvu dedičnej choroby na život človeka.

ENV OSR TBZ

Životné prostredie organizmov a človeka

Životné prostredie. Zložky životného prostredia, vzájomné vzťahy a ich význam.

Charakterizovať životné prostredie človeka. Uviesť príklad prírodnej, umelej, sociálnej zložky prostredia. Poznať význam pracovného, obytného a rekreačného životného prostredia človeka.

TBZ ENV OŽZ

26

Vysvetliť rozdiel medzi vednými odbormi ekológia a environmentalistika.

Faktory ovplyvňujúce životné prostredie a podmienky života. Vplyv na zdravie, život organizmov a ľudí.

Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy, ovzdušia na život organizmov a človeka. Poznať príčiny znečisťo-vania vody, pôdy, ovzdušia. Uviesť príklad nepriaznivého vplyvu priemyselnej výroby a dopravy na životné pro-stredie. Poznať možnosti alternatívnych zdrojov energie.

ENV FIG – alternatívne zdroje energie, vypočítať náklady bežnej domácnosti na energie

Starostlivosť o prírodné prostredie a životné prostredie človeka. Ochrana prírody. Chránené rastliny, živočíchy, územia a ich význam.

Rozlíšiť všeobecnú ochranu prírody a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Poznať a pomenovať na ukážke aspoň tri druhy chránených rastlín, chráneného obojživelníka, plaza, vtáka a cicavca. Poznať aspoň tri kategórie chránených území. Uviesť príklad národného parku, chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie.

TBZ ENV FIG – finančná hodnota chránených rastlín a živočíchov

Praktické aktivity Rozlíšenie typických znakov húb a rastlín podľa životných procesov. Pozorovanie rozmnožovacích orgánov výtrusných a semenných rastlín. Rozlíšenie živočíchov podľa typických znakov a funkcií sústav orgánov. Pozorovanie a odlíšenie bunkovej stavby tiel organizmov. Porovnanie vonkajšej a vnútornej stavby tiel rastlín a živočíchov.

Pozorovať a pomenovať typické znaky rastliny a huby, podmienky rastu rastliny ,pomenovať orgány rastliny a ich význam opísať stavbu jedlej a jedovatej huby ,význam húb, pomenovať stavbu tela, spôsob života rastlín a živočíchov, rozlíšiť živočíchy podľa typických znakov, pozorovať a odlíšiť bunkovú stavbu tiel organizmov, porovnať vonkajšiu a vnútornú stavbu tiel rastlín a živočíchov.

TBZ

Samostatné krátkodobé a dlhodobé pozorovania a aktivity žiakov

Zložky životného prostredia našej triedy (školy, bydliska).

Pozorovať životné prostredie okolia.

TBZ ENV MUV MDV

Projekt Návrh optimálneho životného prostredia našej triedy (školy, bydliska). Ako zlepšiť životné prostredie našej triedy (vybraného priestoru školy a pod.).

Zbierať informácie a vytvoriť projekt.

TBZ ENV MUV MDV


Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov.

Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a aktuálneho materiálneho vybavenia.

27

1. Motivačné metódy:

Motivačné metódy smerujú k vzbudeniu záujmu žiakov o učebnú činnosť: motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačná demonštrácia ( vzbudenie záujmu pomocou ukážky).

2. Expozičné metódy:

Expozičné metódy smerujú k vytváraniu nových poznatkov a zručností: rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín...), krátkodobé a dlhodobé pozorovanie, pri projektoch, praktických aktivitách a samostatných pozorovaniach (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra), inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu slovnému a písomnému návodu).

3. Problémové metódy:

Heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu).

4. Práca s knihou a textom:

Čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií.

5. Samostatné učenie sa prostredníctvom IKT:

Samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie).

6. Aktivizujúce metódy:

Diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny).

7. Fixačné metódy:

Metódy opakovania a precvičovania učiva, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy...).

8. Pre realizáciu cieľov sú dôležité praktické aktivity (samostatná činnosť na základe inštruktáže) – pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomné vzťahy a ich významu.

Pri realizácii uvedených metód vyučovania kladieme dôraz hlavne na:

krátkodobé a dlhodobé pozorovanie (pri praktických aktivitách, projekte)

praktický nácvik zručností pri praktických aktivitách

predvádzanie – názorné pomôcky, modely, obrazy, prírodniny ...

uprednostnenie dialogických metód (rozhovor, diskusia, beseda) pred monologickými (rozprávanie, vysvetľovanie, výklad)

prácu s odbornou literatúrou, prácu s textom

samostatné učenie sa prostredníctvom IKT

použite analyticko-syntetických, induktívno-deduktívnych a porovnávacích logických postupov pri vyučovaní

využitie kognitívnych (hľadanie súvislostí ) a zážitkových metód Organizačné formy Z organizačných foriem sa uplatňuje :

- výkladová vyučovacia hodina kombinovaná s tvorivou samostatnou prácou žiakov (individuálnou, skupinovou, frontálnou, diferencovanou)

- praktická aktivita, projekt, samostatné pozorovanie - terénne pozorovanie, exkurzia

Dôraz vo vyučovacom procese kladieme na dodržiavanie didaktickej zásady primeranosti, názornosti, uvedomelosti a aktivity

28

5. Učebné zdroje

Hantabálová I., Uhereková M.: Biológia pre 9.ročník základných škôl, EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o., 2009 Hantabálová I.: Pracovný zošit z biológie pre 9.ročník základných škôl, Mapa Slovakia, 2009 Odborná literatúra, encyklopédie, atlasy, internet, mikroskopické preparáty, akryláty prírodnín, vzorky hornín a minerálov, zdroje IKT, materiály vydávané mimovládnymi ekologickými organizáciami, atlasy, encyklopédie (Encyklopédia prírody, Terasoft Prírodoveda 1,2,3,4,5) a odborné časopisy (Mladý vedec, Quark)


Pri hodnotení žiaka sa prihliada na jeho osobnostný rast, ako zvládol učivo, ako vie využiť získané vedomosti v bežnom živote. Hodnotenie pôsobí na žiaka motivačne. Žiaci budú hodnotení podľa aktuálnych metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. V hodnotení žiaka v predmete biológia sa využíva: 1.formatívne hodnotenie: toto hodnotenie umožňuje žiakovi odstraňovať nedostatky a učiteľ mu poskytne rady na jeho zlepšenie (verbálne hodnotenie žiaka) 2.neformálne hodnotenie: cieľom tohto hodnotenia je zhodnotiť prácu žiaka v skupine alebo v individuálnej práci (verbálne hodnotenie žiaka) 3.priebežné hodnotenie: - klasifikácia praktických aktivít, pozorovaní, projektových prác - klasifikácia písomných prác po skončení tematického celku alebo skupiny podobných tém - klasifikácia frontálneho verbálneho skúšania Najmenší predpokladaný počet známok za polrok: - ústne skúšanie – 1 - písomné skúšanie – 2 - praktické aktivity, projekty, iné – 2 Hodnotenie známkou podľa stupnice:

100% - 90% výborný

89% - 75% chválitebný

74% - 50% dobrý

49% - 30% dostatočný

29% - 0% nedostatočný


29

Chémia ôsmy ročník


Názov ŠVP ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 – nižšie stredné vzdelávanie Názov ŠkVP Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Vyučovací jazyk Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Predmet Chémia Ročník ôsmy Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín


1. Charakteristika predmetu

Predmet chémia svojim experimentálnym charakterom vyučovania umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote ( chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atď.) Pri štúdiu chémie si žiaci osvojujú dôležité spôsobilosti špecifickými poznávacími metódami. Ide hlavne o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti. Súčasťou učebného predmetu chémia sú aj vhodne vybrané laboratórne cvičenia. Ich správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Učebný predmet chémia na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie.

2. Ciele predmetu Ciele predmetu sú zamerané na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti:

Vytvoriť pozitívny vzťah k učebnému predmetu chémia

Poznať vybraný okruh anorganických a organických látok, ich význam a použitie v každodennom živote

Chápať, že vlastnosti chemických látok vyplývajú z ich zloženia a štruktúry

Osvojiť si poznatky na posúdenie chemických látok, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (napr. chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus)

Získať prehľad o základných chemických pojmoch, ktoré charakterizujú zloženie, štruktúru a vlastnosti chemických látok a chemických reakciách

Naučiť sa základy chemických výpočtov, určiť hodnotu veličín z grafu a z tabuľky a naopak

Osvojiť si základné činnosti súvisiace s pozorovaním a pokusom a zároveň získať zodpovedný vzťah k plneniu pracovných povinností a dodržiavaniu pravidiel bezpečnosti pri práci

Vedieť uplatniť logicko – myšlienkové a senzomotorické operácie aj v iných učebných predmetoch a v každodennej praxi

Porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh

Schopnosť samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov

Kľúčové kompetencie ( spôsobilosti) a) Kompetencie k celoživotnému učeniu sa plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť hľadať a rozvíjať účinné postupy vo svojom učení využívať rôzne stratégie učenia kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri svojom štúdiu a praxi

b) Komunikačné kompetencie vecne, správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,

30

vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie

c) Kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky

používať matematické myslenie na riešenie praktických problémov

v každodenných situáciách používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika,

diagramy, grafy, tabuľky), používať základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky, pričom vie

použiť získané vedomosti na úspešné riešenie problémov

d ) Kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií

osvojiť si základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja používať základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou dokázať vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí dokázať využívať IKT pri vzdelávaní

e) Kompetencia riešiť problémy

analyzovať vybrané problémy navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení problémových úloh využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy logicky spájať poznatky z rôznych predmetov a využiť ich pri riešení problémových úloh prijímať svoju zodpovednosť za riešenie problémov dokázať sa poučiť z vlastných chýb a chýb iných

f) Kompetencie občianske

uvedomiť si základy humanistických hodnôt, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňovať a ochraňovať princípy demokracie

vyvážene chápať svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti uvedomiť si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam prispievať k naplneniu práv iných otvorenosť ku kultúrnej a etnickej rôznorodosti sledovať a posudzovať udalosti a vývoj verejného života a zaujímať k nim stanoviská, aktívne podporuje

udržateľnosť kvality životného prostredia

g) Kompetencie sociálne a personálne

vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne si radiť a pomáhať prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení prijímať ocenenie, radu a kritiku, čerpať poučenie pre svoju ďalšiu prácu

h) Kompetencie pracovné

stanoviť si ciele a aktívne pristupovať k uskutočneniu svojich cieľov kriticky hodnoť svoje výsledky používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia

31

využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky

ch) Kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty

so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v práci, ale aj v každodennom živote

i) Kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

uvedomiť si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote a v živote celej spoločnosti ceniť si a rešpektovať umenie a kultúrne historické tradície poznať pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu) správať sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám byť tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr


1. Zloženie látok

1.1 Chemické prvky a zlúčeniny

1.2 Častice látok: atómy, molekuly a ióny

1.3 Periodická sústava prvkov

2. Významné chemické prvky a zlúčeniny

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy

Zloženie látok

Chemický prvok Chemická zlúčenina Častice látok Atóm (elektrónový obal, jadro atómu, protón, neutrón, elektrón) Protónové číslo Názvy prvkov Značky prvkov Molekula Chemický vzorec Chemická zlúčenina Ión (katión, anión) Chemická väzba (iónová väzba, kovalentná väzba) Spoločný elektrónový pár –väzbový pár Periodická sústava prvkov (skupiny, periódy) Kovy, polokovy a nekovy

Rozlíšiť prvky a zlúčeniny Opísať stavbu atómu Poznať označenie elektrického náboja protónov, elektrónov, neutrónov Napísať protónové čísla atómov Určiť počet elektrónov V atóme z hodnoty protónového čísla Poznať význam chemických značiek prvkov Poznať slovenské názvy a značky prvkov: Ag, Al, Au, C, Ca, Cl, Cu, F, Fe, H, He, Hg, I, K, Mg, Mn, N, Na, O, P, Pb, S, Se, Si, Zn Vysvetliť vznik molekuly Rozlíšiť dvojatómové a viacatómové molekuly Rozlíšiť molekuly prvkov a zlúčenín Poznať rozdiel medzi prvkom a zlúčeninou Poznať rozdiel medzi atómom a molekulou Vysvetliť použitie značiek a vzorcov pri zápise prvkov a zlúčenín Vysvetliť vznik katiónu a aniónu Vedieť napísať schému vzniku vzniku iónov Poznať zápis náboja iónu Poznať zápis oxidačného čísla atómu prvku Chápať chemickú väzbu ako súdržné pôsobenie medzi atómami Poznať funkciu elektrónov pri vzniku chemickej väzby Vysvetliť na príkladoch látok NaCl a H2 vznik iónovej a kovalentnaj väzby Poznať význam objavu periodickej sústavy prvkov a meno autora (D.I.Mendelejev)

OSR ENV OZŽ FIG – zistenie a porovnanie cien ušľachtilých a neušľachtilých kovov

32

2.Významné chemické prvky a zlúčeniny

Vodík, zlúčeniny vodíka Kyslík, zlúčeniny kyslíka Železo, oceľ Alkalické kovy Zlúčeniny alkalických kovov Voda Tvrdosť vody Oxidy Významné oxidy a ich vlastnosti Kyseliny (bezkyslíkaté, kyslíkaté) Kyslosť roztokov pH roztokov Meranie pH roztokov Hydroxidy Zásaditosť roztokov Soli Chemické reakcie Zákon zachovania hmotnosti Chemické rovnice Neutralizácia Redoxné reakcie Oxidácia, redukcia

Určiť počet periód (radov) a skupín (stĺpcov) v periodickej sústave prvkov Vedieť určiť umiestnenie (perióda a skupina) konkrétneho prvku na základe hodnoty protónového čísla Poznať vlastnosti kovov, polokovov a nekovov dôležitých v bežnom živote Uviesť význam katiónov železa, horčíka a vápnika pre ľudský organizmus a ich potravinové zdroje Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo, farba, reaktivita, atď.) a použitie vodíka Poznať vodík ako biogénny prvok Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo, farba, reaktivita, atď.)a použitie kyslíka Poznať kyslík ako biogénny prvok Poznať význam železa v priemysle Poznať železo ako biogénny prvok Poznať vlastnosti alkalických kovov Poznať sodík a draslík ako biogénne prvky a ich potravinové zdroje Poznať rozdiely medzi tvrdou a mäkkou vodou Poznať význam vody Určiť oxidačné čísla atómov prvkov v oxidoch Vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a názvov oxidov Vedieť názvy a vzorce CO, CO2, N2O5, SO2, SO3, CaO Poznať oxidy, ktoré reakciou s vodou spôsobujú kyslé dažde Poznať príčiny vzniku uvedených oxidov (oxidy síry a uhlíka) Poznať vplyv kyslých dažďov na životné prostredie a možnosti obmedzenia ich vzniku Poznať rozdelenie a zloženie kyselín Pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou HCl s vodou Poznať výskyt a funkciu HCl v ľudskom organizme Poznať použitie HCl, HNO3 a H2SO4 Vedieť prakticky určiť, či je roztok kyslý, neutrálny alebo zásaditý Vedieť, na čo slúži stupnica pH Vedieť pracovať s roztokmi indikátorov a indikátorovými papierikmi Poznať pravidlá bezpečnej práce so žieravinami Poznať zloženie hydroxidov Pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou NaOH s vodou Vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a názvy hydroxidov Vedieť názvy a vzorce NaOH, KOH, Ca(OH)2 Poznať zloženie solí Poznať významné soli Chápať chemickú reakciu ako dej, pri ktorom sa látky menia Poznať zápis chemickej reakcie – chemickú rovnicu, ako dôsledok platnosti zákona zachovania hmotnosti

TBZ FIG – škody spôsobené vodným kameňom na zariadeniach v domácnosti (ako im predchádzať) OSR OŽZ

33

Vedieť zapísať jednoduché reakcie chemickými rovnicami Opísať neutralizáciu ako chemickú reakciu HCl s NaOH a zapísať ju chemickou rovnicou Chápať podstatu neutralizácie Pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo atómu zvyšuje Pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo atómu znižuje Poznať príklady redoxných reakcií z bežného života Poznať pomôcky používané pri laboratórnych prácach Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich Zaznamenať výsledok pokusu Vedieť vyhľadať, spracovať a prezentovať požadované údaje a informácie

ENV


Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín, vekových a osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Z metód vyučovania sa uplatňujú: 1. motivačné metódy na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť -motivačné rozprávanie /citové približovanie obsahu učenia/ -motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov/ -motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/ -motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukážky/. 2. expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností -rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ -rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/ -beseda/riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/ -demonštračná metóda /demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín/ -pozorovanie -manipulácia s predmetmi /praktické činnosti, pokusy, experimentovanie, didaktická hra/ -inštruktáž /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k pochopeniu slovného a písomného návodu/

3. heuristická metóda /učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení/ 4. projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/ 5. praktické aktivity /samostatná činnosť na základe inštruktáže/ 6. práca s knihou a textom /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií/ 7. aktivizujúce metódy -diskusia/vzájomná výmena názorov,argumentov,zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/

-situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/

-didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/ -kooperatívna vyučovanie/forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/

8. fixačné metódy -metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie využitím učebnice a literatúry, domáce úlohy

Z organizačných foriem sa uplatňuje

1. vyučovacia hodina /základného,motivačného,expozičného,fixačného,aplikačného,diagnostického typu/

34

2. laboratórne práce 2krát ročne 3. exkurzia /volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností/

5. Učebné zdroje

Vicenová,H.. : Chémia pre 8. ročník základnej školy a 3.ročník gymnázia s osemročným štúdiom, EXPOL PEDAGOGIKA 2011 Pracovný zošit z chémie pre 8.ročník ZŠ a terciu gymnázií s osemročným štúdiom: MAPA Slovakia odborné časopisy, DVD, CD, encyklopédie, internet

6. Hodnotenie predmetu Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa budú uplatňovať nasledovné formy: 1. Verbálna forma

zisťovať a hodnotiť sa bude osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovým štandardom pri prezentovaní vedomostí sa budú uprednostňovať žiaci na základe dobrovoľnosti

2. Písomná forma kontrolovať a hodnotiť sa bude osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci

tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 minút v rozsahu 10 – 20 otázok zostavených podľa výkonového štandardu

kritériá hodnotenia: 100% - 90% výborný 89% - 75% chválitebný 74% - 50% dobrý 49% - 30% dostatočný 29% - 0% nedostatočný

3. Praktické aktivity hodnotenie praktických zručností hodnotenie správnosti nákresov a schém samostatnosť a správnosť tvorby záverov

Kritériá hodnotenia sú vypracované podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základných škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, s účinnosťou od 1.mája 2011 Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č.22/2011-R z 01. mája 2011.

35

Chémia deviaty ročník


Tematické celky Obsahový štandard Výkonový štandard

Prierezové témy medzi- predmetové vzťahy

1.Upevnenie učiva 8.ročníka

Chemické látky a častice chemických. látok Vodné roztoky Neutralizácia Soli Názvoslovie dvojprvkových a trojprvkových zlúčenín

Upevniť základné poznatky o zložení a štruktúre atómov Poznať periodickú tabuľku a pracovať s ňou Charakterizovať vodné roztoky Popísať systém tvorby názvov a vzorcov Poznať významné soli

Prepojenie s predmetmi: Fyzika Matematika Informatika Geografia Dejepis


Názov ŠVP ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 – nižšie stredné vzdelávanie Názov ŠkVP Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Vyučovací jazyk Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a príroda Predmet Chémia Ročník deviaty Časový rozsah výučby týždenne 2 hodiny ročne 66 hodín


1. Charakteristika predmetu

Predmet chémia svojim experimentálnym charakterom vyučovania umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom živote (chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov).Pri štúdiu chémie si žiaci osvojujú dôležité spôsobilosti špecifickými poznávacími metódami. Ide hlavne o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti. Súčasťou učebného predmetu chémia sú aj vhodne vybrané laboratórne cvičenia. Ich správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Učebný predmet chémia na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie.

2. Ciele predmetu

Cieľom vyučovania chémie v základnej škole je poskytnúť žiakovi také teoretické poznatky a praktické zručnosti, ktoré ho presvedčia o potrebe byt informovaný o chemických látkach, reakciách a ich význame pre praktický život. V chémii žiak spoznáva vybraný okruh anorganických a organických látok, ich význam a použitie v každodennom živote, pričom má chápať, že vlastnosti chemických látok vyplývajú z ich zloženia a štruktúry. Žiak by si mal osvojiť také poznatky, aby dokázal posúdiť základné sociálne, zdravotné a environmentálne dôsledky pôsobenia chémie v živote človeka. Žiak má získať prehľad o obsahu základných chemických pojmov, ktoré charakterizujú zloženie, vlastnosti chemických látok a chemické reakcie. Naučiť sa základy chemických výpočtov, chemického názvoslovia anorganických a organických látok, zapisovať chemické reakcie, chápať ich kvalitatívny a kvantitatívny význam. Žiak si má osvojiť základné činnosti súvisiace s pozorovaním a pokusom a pritom získavať zodpovedný vzťah k plneniu pracovných povinností a dodržiavaniu pravidiel bezpečnej práce. V aktívnej učebnej činnosti by si žiak mal uvedomiť nielen užitočnosť konkrétnych poznatkov a zručností v rámci chémie, ale tiež možnosti uplatnenia transferu logických operácií.

36

Významné soli Zrážacie reakcie

a zrážacie reakcie MUV

2.Chemické výpočty

Látkové množstvo Mol Molová hmotnosť Hmotnostný zlomok Koncentrácia látkového množstva v roztokoch

Uplatňovať pojem Mol Molová hmotnosť ako fyzikálna veličina. Vie počítať látkové množstvo. Vie riešiť výpočty, určiť hmotnostný zlomok, vypočítať koncentráciu látkového množstva látky v roztoku. Prehlbovať prácu s chemickou tabuľkou

OSR MDV Matematika Prírodovedná gramotnosť – používať matematické modely logického myslenia (vzorce, tabuľky)

3.Vlastnosti jednoduchých organických látok

Uhlík – jeho anorganické a organické zlúčeniny, väzby v organických zlúčeninách, výnimočnosť atómu uhlíka

Pochopiť význam uhlíka, vymenovať príklady anorganických a organických zlúčenín uhlíka, ich význam a využitie Poznať štvorväzbovosť atómu uhlíka, rozlíšiť otvorený a zatvorený reťazec, väzby medzi atómami uhlíka

ENV

4.Uhľovodíky

Všeobecná charakteristika uhľovodíkov Alkány. Alkény Alkíny Arény - benzén Surovinové zdroje organických zlúčenín. Benzín

Charakterizovať uhľovodíky alkány alkény alkíny arény Poznať surovinové zdroje ropy, výrobu benzínu Uvedomiť si nebezpečie výbuchu pri únikoch ropy do vody, zemného plynu do ovzdušia

MUV OŽZ ENV FIG - porovnanie nákladov na výrobu energie z fosílnych palív a alternatívnych zdrojov energie

5.Deriváty uhľovodíkov

Halogénderiváty uhľovodíkov Kyslíkaté deriváty – alkoholy Karbonylové zlúčeniny Karboxylové kyseliny

Uvedomiť si zloženie štruktúru vlastnosti Použite derivátov Vedieť zapísať, pomenovať základné karboxylové kyseliny

ENV TBZ Prírodovedná gramotnosť – aplikovať získané poznatky pri riešení úloh chemického názvoslovia FIG – výhody kyseliny octovej ako ekologickej a lacnej čistiacej látky v domácnosti

6. Organické látky v živých organizmoch

Významné prírodné zlúčeniny Zdravá výživa

Charakterizovať cukry tuky bielkoviny, vysvetliť funkcie cukrov, tukov a bielkovín v živých organizmoch Vedieť vysvetliť význam fotosyntézy pre život človeka a živočíchov Poznať základné pravidlá zdravej výživy, kvalita zdravých potravín

ENV OŽZ ENV FIG – náklady domácnosti na potraviny, porovnať kvalitu aj ceny potravín

7.Organické látky v bežnom živote

Plasty Syntetické vlákna Čistiace a pracie prostriedky

Pomenovať základné druhy plastov a syntetických vlákien a ich využitie, výhody a nevýhody zo zdravotného a environmentálneho hľadiska Poznať pracie účinky mydla, vedieť rozdiely medzi mydlami a saponátmi

OŽZ TBZ MUV ENV FIG – finančné aj ekologické výhody používania prostriedkov (doma

37

Kozmetické prípravky Pesticídy Lieky Drogy Látky ohrozujúce človeka a životné prostredie

Vedieť vysvetliť význam kozmetických prostriedkov Poznať výhody a nevýhody používania pesticídov z environmentálneho hľadiska Poznať účinky niektorých skupín liekov, expiračnú dobu Uviesť príklady a negatívne pôsobenie tolerovaných a zakázaných drog na ľudské zdravie a vzťahy Poznať niektoré látky ohrozujúce človeka a životné prostredie

vyrobený ekologický prací prostriedok, ekologické kozmetické prípravky a pod.)

8.Systém názvoslovia chemických látok

Názvy a vzorce uhľovodíkov a derivátov

Ovládať základný systém názvoslovia organických zlúčenín

Prírodovedná gramotnosť

9.Laboratórne práce

1.Kvantitatívny priebeh chemických reakcií 2.Dôkaz a vlastnosti organických látok 3.Dôkaz škrobu 4.Dôkaz bielkovín 5.Príprava niektorých roztokov

Poznať laboratórne pomôcky Vedieť uskutočniť chemické reakcie Dokázať vyhodnotiť zosumarizovať Vplyv použitých faktorov na rýchlosť chemických reakcií

OSR OŽZ


Pri výbere vyučovacích metód a foriem treba prihliadať na obsah vyučovania,

na individualitu žiakov a prostredie triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre predmet chémia

Výchovné a vzdelávacie stratégie Ich využitie na :

motivačné metódy vzbudenie záujmu žiakov

expozičné metódy získavanie nových poznatkov

fixačné metódy

riadený rozhovor

rozvoj komunikačných kompetencií demonštračné metódy

prezentácia

pozorovanie

samostatná práca s literatúrou, pracovným listom, internetom

rozvoj kompetencií riešiť problémy projektová metóda

brainstorming

heuristická metóda

kooperatívne metódy rozvoj sociálnych kompetencií

experimentálna činnosť rozvoj manuálnych zručností

Z organizačných foriem sa uplatňuje: 1. vyučovacia hodina /základného,motivačného,expozičného,fixačného,aplikačného,diagnostického typu/ 2. laboratórne práce 3. exkurzia /volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností/

5. Učebné zdroje

38

1. Vicenová, Ganajová: Chémia pre 9.ročník základnej školy a 4.ročník gymnázia s osemročným štúdiom, EXPOL PEDAGOGIKA, 2012 2.Chémia pracovný zošit pre 9.ročník ZŠ a kvartu GOŠ, TAKTIK 3.odborné časopisy, DVD, CD, encyklopédie, internet


Predmet chémia je klasifikovaný. Prebieha v súlade s príslušným metodickým pokynom. Pri hodnotení a klasifikovaní žiakov so špecifickými potrebami dodržiavame metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špecifickými potrebami. Žiak bude hodnotený priebežne i sumárne na konci jednotlivých polrokov. Hodnotenie práce žiaka bude pozostávať z: - z ústnych odpovedí ( žiak bude ústne odpovedať minimálne 1x v danom polroku ) - z písomných odpovedí (žiak bude skúšaný písomnou formou- testom, riešením problémových úloh minimálne 1x za polrok) - z tvorby a prezentácie referátov a prezentácií v PowerPoint - samostatnej práce na hodinách, aktivity pri plnení úloh - z hodnotenia praktických zručností, správnosti nákresov a schém, samostatnosť a správnosť tvorby záverov pri laboratórnych prácach - písomné úlohy budú hodnotené známkou, ostatné slovne i známkou Hodnotíme a klasifikujeme: - komunikačné zručnosti - jazykové schopnosti - manuálne zručnosti a ich využitie - analýzy problémov a schopnosti ich riešenia Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa budú uplatňovať nasledovné formy:

1. Verbálna forma zisťovať a hodnotiť sa bude osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovým

štandardom pri prezentovaní vedomostí sa budú uprednostňovať žiaci na základe dobrovoľnosti

2. Písomná forma kontrolovať a hodnotiť sa bude osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci

tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 minút v rozsahu 10 – 20 otázok zostavených podľa výkonového štandardu

kritériá hodnotenia: 100% - 90% výborný 89% - 75% chválitebný 74% - 50% dobrý 49% - 30% dostatočný 29% - 0% nedostatočný

3. Praktické aktivity hodnotenie praktických zručností

hodnotenie správnosti nákresov a schém samostatnosť a správnosť tvorby záverov


uČebnÉ osnovy - edupage · vzájomná premena polohovej a pohybovej energie telesa vie...

Documents