SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

2125412

INŠTITÚCIE PODPORUJÚCE VIDIECKY TURIZMUS

V REGIÓNE „NITRIANSKY KRAJ,“ HODNOTENIE

A NÁVRHY NA PODPORU JEHO ROZVOJA

2011 Aneta Glendová

SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

2125412

INŠTITÚCIE PODPORUJÚCE VIDIECKY TURIZMUS

V REGIÓNE „NITRIANSKY KRAJ,“ HODNOTENIE

A NÁVRHY NA PODPORU JEHO ROZVOJA

Diplomová práca

Študijný program: Manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka

Školiteľ: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.

Nitra 2011 Aneta Glendová

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, a že som

uviedla všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

Nitra: ................................... .................................................

podpis autora DP

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi prof. Ing. Dušanovi Húskovi, PhD.

za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

ABSTRAKT

GLENDOVÁ, Aneta. Inštitúcie podporujúce vidiecky turizmus v regióne „Nitriansky

kraj,“ hodnotenie a návrhy na podporu jeho rozvoja. Diplomová práca. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja.

Školiteľ: prof. Ing. Dušan Húska, PhD. Nitra: SPU, 2011. 79 s.

Diplomová práca analyzuje a hodnotí súčasný stav v oblasti rozvoja vidieckeho turizmu

v Nitrianskom kraji. Hlavným cieľom je vytvorenie návrhu na zlepšenie podpory rozvoja

vidieckeho turizmu vo vybranom regióne. Práca charakterizuje teoretické pojmy skúmanej

problematiky, súčasný stav cestovného ruchu v Slovenskej republike a pozíciu

Nitrianskeho kraja v rámci potenciálu cestovného ruchu v porovnaní s ostatnými regiónmi

Slovenska. Nástrojom hodnotenia problematiky je SWOT analýza, prostredníctvom ktorej

bolo možné objektívne zhodnotiť podmienky pre vidiecky cestovný ruch z hľadiska

potenciálu územia ale aj z hľadiska inštitúcií podporujúcich rozvoj cestovného ruchu

v regióne. Prínos práce spočíva v analýze vybraných kritérií ponuky vidieckeho turizmu

v regióne, kritickom zhodnotení súčasného stavu s vymedzením hlavných problémových

oblastí rozvoja a v tvorivom návrhu konkrétnych opatrení na zlepšenie aktuálneho spôsobu

podpory vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji.

Kľúčové slová: vidiecky turizmus, podnikanie vo vidieckom turizme, podpora rozvoja

cestovného ruchu, potenciál Nitrianskeho kraja, problémové oblasti vidieckeho turizmu.

ABSTRAKT

GLENDOVÁ, Aneta. Institutions supporting the rural tourism, the valuation and

suggestions for improving of its development in „Nitra region.“ Diploma work. Nitra :

Slovak University of Agriculture in Nitra, Faculty of European studies and regional

development. Lector: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.. Nitra: SPU, 2011. 79 s.

The diploma work analyses and evaluates the actual status in the sphere of development of

rural tourism in Nitra region. The main subject of work is to create the suggestion for

improving the support of rural tourism in chosen region. The work characterizes the

theoretical terms of searched problemacy, the actual situation odf tourism in Slovakia and

the position of Nitra region compared to potention of tourism in other regions of Slovakia.

The main tool of evaluation of tourism problemacy is SWOT analyse, which provides the

objective evaluation of the conditions for tourism from aspect of land possibilities and also

from aspect of institutions supporting the tourism development in region. The contribution

of the work consists in analyse of chosen categories of rural tourism offer in region, in

critical view of actual situation with definition of the main problems in rural tourism and in

creative suggestion of concrete activities for improving the actual way of supporting the

rural tourism in Nitra region.

Key terms:rural tourism, the bussines in sphere of the rural tourism, the support of tourism

development, possibilities for tourism in Nitra region, the problems of the rural tourism.

Zoznam skratiek a symbolov

CR – cestovný ruch

EÚ – Európska únia

ES – Európske spoločenstvo

Eurostat – Štatistický úrad EÚ

CHKO – chránená krajinná oblasť

MAS – miestna akčná skupina

MHSR – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

MKaCR – Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu

NSK – Nitriansky samosprávny kraj

RRA – regionálna rozvojová agentúra

SACR – Slovenská agentúra cestovného ruchu

SARIO – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu

SR – Slovenská republika

SWOT analýza – nástroj hodnotenia – angl. strengths (silné stránky), weaknessees (slabé

stránky), opportunities (príležitosti), threats (riziká)

ŠÚSR – Štatistický úrad Slovenskej republiky

VÚC -. Vyšší územný celok

VT – vidiecky turizmus

WTO – World tourism organisation, Svetová organizácia cestovného ruchu

ZMOS – Združenie miest a obcí Slovenska

Z .z. – Zbierka zákonov

Obsah

ÚVOD..................................................................................................................................11

1 VIDIECKY TURIZMUS A  AGROTURIZMUS V CESTOVNOM RUCHU................13

1.1 Cestovný ruch v národnom hospodárstve................................................................13

1.1.1 Definícia a význam cestovného ruchu................................................................14

1.1.2 Klasifikácia cestovného ruchu............................................................................16

1.2 Vidiecky turizmus a agroturizmus.............................................................................17

1.2.1 Význam a vplyv vidieckeho turizmu..................................................................20

1.2.2 Ponuka a podmienky rozvoja potenciálu vidieckeho turizmu............................21

1.3 Formy podnikania vo vidieckom turizme..................................................................23

1.4 Charakteristika služieb vidieckeho turizmu.............................................................24

1.5 Podpora rozvoja vidieckeho turizmu v SR................................................................27

1.5.1 Politika rozvoja cestovného ruchu......................................................................29

1.5.2 Inštitúcie podporujúce rozvoj vidieckeho cestovného ruchu..............................30

1.5.3 Aktuálne problémy rozvoja vidieckeho turizmuako súčasti CR.........................33

1.6 Súčasný stav cestovného ruchu v Slovenskej republike..........................................36

2 CIEĽ PRÁCE...................................................................................................................40

3 METODIKA A MATERIÁL...........................................................................................41

4 SÚČASNÝ STAV ROZVOJA VIDIECKEHO TURIZMU

V NITRIANSKOM KRAJI..................................................................................................44

4.1 Vidiecky turizmus v Nitrianskom kraji - analýza súčasného stavu v Nitrianskom

kraji..................................................................................................................................44

4.1.1 Analýza potenciálu vidieckeho turizmu Nitrianskeho kraja.............................45

4.1.2 Podpora rozvoja vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji na inštitucionálnej

úrovni...........................................................................................................................48

4.2 SWOT analýza vidieckeho turizmu z hľadiska ponuky a inštitucionálnej podpory

v Nitrianskom kraji..........................................................................................................58

5 NÁVRH NA RIEŠENIE PROBLEMATIKY VIDIECKEHO TURIZMU......................65

6 DISKUSIA K VÝSLEDKOM SKÚMANÉHO PROBLÉMU.........................................69

7 ZÁVERY...........................................................................................................................70

8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY............................................................................72

9 ZOZNAM PRÍLOH..........................................................................................................75

Príloha 1 Regióny CR v Slovenskej republike.............................................................75

Príloha 2 Kapacita a výkonnosť CR podľa regiónov...................................................76

Príloha 3 Hlavné aktivity CR v jednotlivých regiónoch SR.......................................77

Príloha 4 Atraktivita územia Nitrianskeho kraja pre rozvoj CR..................................78

Príloha 5 Kultúrnohistorický potenciál CR v NSK......................................................79

Zoznam ilustrácii a tabuliek

Obrázok 1 Úrovne podpory cestovného ruchu.....................................................................28

Obrázok 2 Inštitúcie pre podporu cestovného ruchu v SR..................................................31

Obrázok 3 Miestne akčné skupiny a mikroregionálne partnerstvá v NSK..........................55

Graf 1 Počet návštevníkov v cestovnom ruchu počas obdobia rokov 2004-2009...............37

Graf 2 Pomer domácich a zahraničných turistov v rokoch 2004-2009................................37

Graf 3 Návštevnosť jednotlivých krajov SR v roku 2008 podľa počtu ubytovaných

návštevníkov........................................................................................................................39

Tabuľka 1 Podpora CR v obciach podľa okresných miest...................................................51

Tabuľka 2 Inštitúcie podporujúce rozvoj vidieckeho turizmu v NSK.................................57

Tabuľka 3 SWOT analýza potenciálu vidieckeho CR v NSK.............................................59

Tabuľka 4 SWOT analýza inštitucionálnej podpory vidieckeho turizmu v NSK................62

Tabuľka 5 Návrh opatrení pre podporu VT v Nitrianskom kraji........................................67

ÚVOD

Vidiecky turizmus sa v súčasnosti dostáva do popredia záujmu podnikateľov ako aj

zahraničných investorov. Vstup do Európskej únie priniesol Slovenskej republike nové

možnosti financovania projektov pre regionálny rozvoj vidieka.

Vidiecky turizmus ako súčasť cestovného ruchu je stále sa rozvíjajúcou oblasťou

národnej ekonomiky v Slovenskej republike. Potenciál v tejto oblasti nie je ani v súčasnosti

naplno využívaný, medzi jednotlivými regiónmi existujú značné rozdiely. Uvedené fakty

viedli k výberu témy diplomovej práce, ktorá sa zameriava na konkrétne riešenia v oblasti

rozvoja a podpory vidieckeho turizmu v nitrianskom kraji. Motiváciou pre výber témy bol

osobný záujem o možnosti rozvoja vidieka v okolí.

Cieľom diplomovej práce je na základe analýzy teoretických informácií

a štatistických zdrojov prostredníctvom metódy SWOT analýzy, zhodnotiť rozvoj

vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji, spracovať analýzu možnosti inštitucionálnej

podpory pre rozvoj regiónu a navrhnúť opatrenia pre zlepšenie spolupráce medzi

inštitúciami vidieckeho turizmu v regióne a zlepšenie využitia potenciálu regiónu vo

vidieckom turizme.

Štruktúru diplomovej práce tvorí 8 celkov. Prvá kapitola charakterizuje teoretické

východiská skúmanej problematiky: definíciu vidieckeho turizmu, inštitúcií, ktoré

podporujú jeho rozvoj a možnosti finančnej podpory rozvoja uvedenej oblasti cestovného

ruchu. V druhej časti práce konkretizujeme ciele diplomovej práce a vymedzujeme

konkrétne oblasti, ktorých sa týkajú. Tretia kapitola práce identifikuje základné metódy

a materiály využité pri spracovaní danej témy, opisuje postupy, akými sme realizovali

dosiahnutie definovaných cieľov. Štvrtá kapitola predstavuje charakteristiku Nitrianskeho

kraja z hľadiska súčasnej situácie vidieckeho turizmu, obsahuje analýzu súčasného stavu

vidieckeho turizmu na základe štatistických prehľadov, vymedzuje účasť kompetentných

inštitúcií na podpore vidieckeho turizmu vo vybranej oblasti. V tejto časti využívame

SWOT analýzu ako hlavný nástroj hodnotenia vidieckeho turizmu v skúmanej oblasti.

V piatej kapitole na základe výsledkov analýzy a teoretických informácií o možnostiach

podpory vidieckeho turizmu navrhujeme možnosti odstránenia nedostatkov v rozvoji

vidieckeho turizmu v regióne, návrh predstavuje koncepciu podpory spolupráce medzi

inštitúciami vidieckeho turizmu v regióne s cieľom rozvoja nevyužitého potenciálu

vidieckych oblastí regiónu. V šiestej kapitole prezentujeme diskusiu k analyzovanej

problematike, zameranú na hodnotenie zistení a zdôvodnenie možností prínosu vlastných

návrhov. Siedma kapitola sumarizuje prínos práce – jej výsledky a možnosti ďalšieho

riešenia skúmanej problematiky. Záverečné časti tvorí zoznam použitých informačných

zdrojov a prílohy práce, ktorými sú najmä obrazové materiály : mapy regiónu a územia SR

zobrazujúce súvislosti s potenciálom a uplatnením cestovného ruchu a vidieckeho turizmu.

Pri spracovaní témy diplomovej práce sme využili predovšetkým odborné literárne

pramene z oblasti cestovného ruchu, rozvoja vidieka a vidieckeho turizmu (Otepka, Habán;

Sniščák, Gončárová, Jarábková), informácie zo zborníkov vedeckých konferencií (Rozvoj

vidieka v európskom priestore, 2008; Rozvoj a podpora podnikateľských aktivít v málo

rozvinutých regiónoch strednej a východnej Európy, 2003) ako aj informácie o možnosti

financovania regionálnych projektov s podporou Európskej únie (Babitz, Havran –

Štrukturálne fondy EÚ na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania). Pre

analýzu v skúmanom regióne boli potrebné taktiež štatistické informácie, ktoré sme získali

predovšetkým z portálu Nitrianskeho samosprávneho kraja (http://www.unsk.sk, Výročné

správy z rokov 2006-2009), informačných zdrojov Štatistického úradu SR

(http://portal.statistics.sk) a webovej stránky Slovenskej agentúry pre cestovný ruch

(http://new.sacr.sk/odborna-verejnost/analyzy-a-statistiky/).

1 VIDIECKY TURIZMUS A  AGROTURIZMUS

V CESTOVNOM RUCHU

V posledných rokoch popularita agroturizmu a vidieckeho turizmu vzrastá aj pod

vplyvom príkladov využitia tejto oblasti cestovného ruchu zo zahraničia. Potenciál rozvoja

vidieka z hľadiska cestovného ruchu ponúka vďaka rozmanitým prírodným podmienkam

Slovenskej republiky široké možnosti rozvoja podnikateľských aktivít. Slovenská

republika disponuje množstvom termálnych prameňov, prírodných vodných plôch,

národných parkov a chránených oblastí, vďaka ktorým ponúka spektrum rekreačných

možností z hľadiska zimných aj vodných športov, turistiky a pod.

Pri spracovaní témy rozvoja vidieckeho turizmu v Nitrianskom samosprávnom kraji

sme sa najprv oboznámili s teoretickými východiskami skúmanej problematiky: definíciou

skúmanej témy z hľadiska jej významu, vymedzením základných pojmov a určením cieľa

diplomovej práce.

1.1 Cestovný ruch v národnom hospodárstve

Cestovný ruch môžeme v najširšom a zjednodušenom zmysle charakterizovať ako

špecifické odvetvie národného hospodárstva, ktoré je charakteristické poskytovaním

služieb. Služby v cestovnom ruchu majú na rozdiel od služieb v inom sektore určité

špecifické znaky. Cestovný ruch možno okrem toho definovať v širšom slova zmysle ako

rozsiahlu oblasť ľudskej činnosti spojenú s poskytovaním a využívaním služieb spojených

s cestovateľskými aktivitami. Definície cestovného ruchu vychádzajú z viacerých

základných rozdielov v chápaní cestovného ruchu:

- prvý prístup vymedzuje cestovný ruch ako súčasť cestovania, presunu

obyvateľstva (Horner, Swarbrooke, 2003, Jakubíková, 2009, klasifikácia podľa

WTO),

- druhý prístup charakterizuje cestovný ruch ako odvetvie hospodárstva (Otepka,

Habán, 2007),

- tretí prístup definuje cestovný ruch ako špecifickú podnikateľskú činnosť.

1.1.1 Definícia a význam cestovného ruchu

Cestovný ruch má dlhodobú a relatívne rozsiahlu históriu, čo potvrdzuje aj prvá

zmienka v literatúre, charakterizujúca cestovný ruch. Prvú definíciu cestovného ruchu

vyslovil rakúsky ekonóm H v. Schullard už v roku 1910, označil cestovný ruch za „súhrn

operácií, hlavne ekonomickej povahy, ktoré sa priamo vzťahujú na vstup, pobyt a pohyb

cudzincov mimo alebo vnútri určitej krajiny, mesta alebo regiónu.“(Schmoll,1977 In:

Otepka, Habán, 2007, s. 10).

Všeobecná definícia pokladá cestovný ruch za „krátkodobý presun ľudí na iné

miesta, ako sú miesta ich obvyklého pobytu, za účelom pre nich príjemných

činností.“(Horner, Swarbrooke, 2003, s. 53).

Jakubíková túto definíciu bližšie špecifikuje: „pohyb ľudí, mimo ich vlastného

prostredia do miest, ktoré sú vzdialené od miesta ich bydliska s rôznymi účelmi,

s výnimkou migrácie a výkonu normálnej dennej práce.“ (Jakubíková, 2009, s.18) Obe

uvedené definície však majú značné nedostatky – nie sú exaktne vymedzené podmienky

samotného presunu obyvateľstva a uvedené definície neponímajú celý rozsah cestovného

ruchu, ktorý zahŕňa podnikateľskú činnosť- ponuku a realizáciu služieb, ktoré ľudia pri

uvedenom „presune“ alebo „cestovaní“ využívajú.

Prvá medzinárodne akceptovaná definícia cestovného ruchu bola zostavená WTO

na konferencii v Ottawe v roku 1991, cestovný ruch podľa nej predstavuje: „činnosť

osoby, cestujúcej na prechodnú dobu do miesta mimo jej trvalého bydliska a to na dobu

kratšiu než 1 rok u medzinárodného cestovného ruchu a 6 mesiacov u domáceho

cestovného ruchu, pričom hlavný účel jej cesty je iný než vykonávanie zárobkovej činnosti

v navštívenom mieste.“(Malá, Netková, 2000, s.10)

Vhodnejšie vymedzenie cestovného ruchu pre účely diplomovej práce zahŕňa

taxatívne vymenovanie oblastí, ktoré cestovný ruch vytvárajú: „Cestovný ruch je

mnohostranným odvetvím, ktoré zahŕňa najmä dopravu, turistické zariadenia poskytujúce

ubytovanie a stravovanie, infraštruktúru cestovného ruchu, služby cestovných kancelárií,

sprievodcovské služby, turistické informačné systémy a ďalšie služby spojené s tzv.

sprievodnými programami.“ (Otepka, Habán, 2007, s. 6) Podľa uvedenej definície teda

cestovný ruch zahŕňa organizácie, ktoré poskytujú uvedené služby ako aj činnosť, ktorú

vykonávajú.

Rozsah pojmu„cestovný ruch“ vystihuje aj vymedzenie Európskej komisie, ktoré

označuje cestovný ruch ako odvetvie podnikania, ktoré „zahŕňa širokú škálu produktov a

destinácií, pričom v ňom pôsobí mnoho rôznych zainteresovaných strán z verejného a

súkromného sektora, ktoré majú decentralizované oblasti právomocí, často na regionálnej

a miestnej úrovni.“ (Podpora európskeho cestovného ruchu, 31/10/2010)

Cestovný ruch možno charakterizovať ako „súbor činností zameraných na

uspokojovanie potrieb  súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého

bydliska a zvyčajne vo voľnom čase. Ich cieľom je odpočinok, poznávanie, zdravie,

rozptýlenie a zábava, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty, t. j. získanie komplexného

zážitku“ (Podstata vidieckeho turizmu, 2008).Spotreba služieb, ktoré cestovný ruch

poskytuje je osobitá tým, že:

- sa ňou uspokojujú špecifické potreby napr. odpočinku, kultúrneho

a športového vyžitia, spoločenskej komunikácie, rozptýlenia, zábavy a pod,

- sa spája s cestovaním a pobytom mimo miesta trvalého bydliska,

- účelne využíva voľný čas, bez spojitosti s vykonávaním zárobkovej

činnosti, s výnimkou pracovných ciest, ktoré sa konajú v pracovnom čase,

- návštevník (turista, výletník, stály obyvateľ) počas cestovania pobytu na

cudzom mieste vystupuje ako spotrebiteľ statkov cestovného ruchu (služieb,

tovaru, voľných statkov), čím získava komplexný zážitok z cestovného

ruchu (Podstata vidieckeho turizmu, 2008).

Cestovný ruch predstavuje tretí – nevýrobný sektor národného hospodárstva, t.j.

sektor služieb. Služby v rámci cestovného ruchu poskytujú uspokojenie základných

ľudských potrieb, prispievajú k zvyšovaniu životnej úrovne a rozširovaniu možností

využívania voľného času. (Otepka, Habán, 2007)

Pri charakteristike cestovného ruchu sa stretávame s pojmom turizmus - pôvod

tohto termínu môžeme nájsť vo francúzskom výraze „le tour“ (okružná, dlhá cesta),

„retour“ (spiatočná cesta), v anglickom slove „tourism“ alebo nemeckom „die Tour.“ Na

základe medzinárodného používania tohto pojmu „turizmus“ možno chápať ako

internacionalizovaný výraz, ktorý je synonymom cestovného ruchu (Konečná, Michalová,

Novacká, 1999, s. 254). Turistika má užší význam zahŕňa ľudské aktivity spojené

s pohybom a pobytom v prírode(Konečná, Michalová, Novacká, 1999, s. 254)

Zo subjektívneho pohľadu sme sa pokúsili vzhľadom na uvedené charakteristiky

cestovného ruchu vytvoriť komplexné vymedzenie cestovného ruchu. Cestovný ruch by

mal byť charakterizovaný ako komplexný súhrn ľudských aktivít, zahŕňajúci

poskytovateľov aj užívateľov služieb, ako aj procesy, miesta a spôsoby realizácie týchto

aktivít.

Význam cestovného ruchu spočíva v relatívne nevyčerpateľných zdrojoch, ktoré

ponúka, rozvoj cestovného ruchu súvisí s rozvojom viacerých ekonomických

ukazovateľov:

- zamestnanosť – rozvojom cestovného ruchu – vznikom podnikateľských

subjektov sa zvyšuje ponuka pracovných miest,

- hrubý domáci produkt – cestovný ruch tvorí významný podiel na HDP,

- podpora ďalších odvetví hospodárstva – napr. doprava, obchod, iné služby,

- ponuka investičných príležitostí – projekty v oblasti cestovného ruchu vzbudzujú

záujem potenciálnych investorov (Gúčik, 2000).

Z uvedených pozitív cestovného ruchuv národnom hospodárstve priamo vyplývajú aj

ďalšie výhody pre finančné postavenie štátu :

- príjmy do štátneho rozpočtu,

- zlepšenie platobnej bilancie štátu,

- priaznivý vplyv na rozpočty regiónov (Otepka, Habán, 2007, s. 7).

Konkrétne výhody spojené s rozvojom cestovného ruchu vplývajú napr. na rozvoj

priemyslu (stavebného, dopravného), celkový hospodársky rozvoj jednotlivých regiónov.

Z ekonomického hľadiska teda cestovný ruch sprostredkováva štátu finančné aj sociálne

výhody. Okrem uvedených aspektov ekonomického významu cestovného ruchu prináša

užívateľom služieb subjektívne (individuálne) výhody, ktoré predstavujú najmä radosť

z uspokojenia potrieb, ktoré môžu predstavovať – zážitky, poznávanie kultúrnych

a prírodných pamiatok, formu relaxu a pod. (Jarábková, 2010).

1.1.2 Klasifikácia cestovného ruchu

Cestovný ruch možno klasifikovať podľa niekoľkých kritérií. Najfrekventovanejšia

klasifikácia zahŕňa druhy cestovného ruchu podľa záujmov a motívov, ktoré vedú ľudí

k využívaniu služieb v cestovnom ruchu, okrem tejto klasifikácie existujú aj ďalšie, ktoré

definujú druhy cestovného ruchu z hľadiska (Otepka, Habán, 2006,s. 8 -10):

- dĺžky pobytu (krátkodobý, dlhodobý),

- ročného obdobia (sezónny, mimosezónny),

- spôsobu cestovania a počtu účastníkov (individuálny, kolektívny),

- organizačných podmienok (viazaný – prostredníctvom organizácií, voľný –

individuálne zabezpečený),

- veku účastníkov (detský, mládežnícky, rodinný, seniorský),

- miesta pobytu (prímorský, horský, mestský, vidiecky).

Pre teoretické objasnenie zámeru diplomovej práce je podstatné členenie

cestovného ruchu (ďalej CR) z hľadiska záujmov a motívov cestovania, podľa ktorého

rozlišujeme nasledovné kategórie (Čertík, Sysel, Vitáková, 2000, s. 16; Otepka, Habán,

2007, s. 8.-10):

A. Rekreačný CR – zameraný predovšetkým na odpočinok a obnovu telesných

a duševných síl človeka, rozlišuje sa ďalej podľa použitých prostriedkov na turistiku :

lyžiarsku, vodnú, cykloturistiku, mototuristiku a iné. Do tejto kategórie patrí aj vidiecky

turizmus zahŕňajúci agroturizmus (poľnohospodársky cestovný ruch), v ktorom sa

ubytovanie na vidieku spája často aj s činnosťou v poľnohospodárskej usadlosti.

B. Kultúrne – poznávací CR – uspokojuje túžby spojené s duchovnými potrebami:

poznávanie, zábava, vzdelávanie (návštevy kultúrno-historických pamiatok, múzeí,

festivalov, galérií), patrí sem aj religiózny alebo náboženský CR (návšteva pútnických,

svätých miest)

C. Športový CR–umožňuje návštevu športových udalostí (Olympijské hry, majstrovstvá

sveta a pod.), zahŕňa aj pobyt spojený so športovými aktivitami (turistika, kempovanie)

a dobrodružný cestovný ruch spojený s túžbou po nevšedných zážitkoch (extrémne športy)

D. Spoločensky zameraný CR–realizuje sa za účelom spoločenského kontaktu, je

motivovaný návštevou príbuzných, známych a pod.

E. Profesionálne obchodne zameraný CR– spojený s výkonom služobných povinností

(návšteva riadiacej inštitúcie, veľtrhy, výstavy, obchodné rokovania), špecifickú oblasť

tvorí účasť na kongresoch, seminároch, konferenciách označovaná ako „kongresová

turistika.“

Diplomová práca sa zaoberá špecifickou oblasťou cestovného ruchu typickou pre

oblasť vidieka – vidieckym turizmom, ktorý bližšie charakterizujeme v nasledujúcej

podkapitole.

1.2 Vidiecky turizmus a agroturizmus

Vznikom a rozvojom miest spojeným s centralizáciou ekonomických aktivít do

mestských oblastí sa v minulosti vytvárali značné rozdiely medzi vidiekom a mestským

prostredím. V súčasnosti sa v politike rozvoja vidieka kladie najväčší dôraz práve na

elimináciu uvedených rozdielov. K hlavným príčinám nerovnomerného rozvoja vidieka aj

v rámci cestovného ruchu patria predovšetkým ekonomické rozdiely medzi jednotlivými

regiónmi, podľa Jakubíkovej (2009, s. 28) je problematická najmä: výrazná diferenciácia

rozvoja v jednotlivých oblastiach, ekonomická zaostalosť vidieka – najvyššia

nezamestnanosť, najnižšia miera podnikania, nižšie priemerné mzdy a pod., absentujúci

kvalitný ľudský potenciál a málo rozvinutá sociálna a ekonomická infraštruktúra.

Belajová (2006, s. 277) dodáva k uvedeným príčinám aj „prehlbujúcu sa

priestorovú nerovnováhu vznikajúcu medzi mestskými a vidieckymi sídlami a tiež

neschopnosť vidieckych oblastí efektívne využiť prírodné a ľudské zdroje.“ Práve rozvoj

cestovného ruchu vo vidieckom prostredí predstavuje možnosť eliminácie ekonomických

rozdielov na úrovní obcí a miest ale aj medzi jednotlivými krajmi.

Vidiecky turizmus predstavuje historicky mladé odvetvie cestovného ruchu

v Slovenskej republike, ktorá sa rozvíja najmä pod vplyvom exemplárneho využívania

tohto odvetvia v ostatných európskych krajinách. Vidiecky turizmus alebo vidiecky

cestovný ruch je charakteristický špecifickým priestorom, kde sa realizuje, t.j. oblasťami

mimo miest - vidiekom.

Vidiek predstavuje „priestor, ktorý zahŕňa krajinu a vidiecke sídla. Vidiek tak

integruje nezastavané a zastavené územia malých sídel – dedín. Pre vidiek je

charakteristická menšia intenzita sociálno-ekonomických vzťahov, menšia hustota väzieb

subjektov, ktoré sa v tomto prostredí pohybujú.“ (Perlín, 2007 In: Jarábková, 2010, s. 24)

Ako uvádzajú Barthelemy a Vidal (1999) Európska listina definuje vidiek ako

„časť vnútrozemskej alebo pobrežnej krajiny, vrátane malých miest a dedín, ktorých

územie sa využíva na :

- poľnohospodárstvo, lesníctvo, akvakultúru a rybolov,

- ekonomické a kultúrne aktivity miestnych obyvateľov,

- rekreáciu a trávenie voľného času mimo mesta,

- ďalšie účely (napr. bývanie)“ (Jarábková, 2004, s. 25)

Vymedzenie vidieckeho turizmu má svoje osobitosti v jednotlivých krajinách,

v medzinárodnej terminológii (v rámci EÚ) sa používa definícia Európskej komisie, podľa

ktorej vidiecky turizmus predstavuje: „každú aktivitu cestovného ruchu realizovanú na

vidieku.“ (Tchetchik a kol., 2006, s. 30) Podľa Otepku a Habána (2006, s. 14) možno

vidiecky turizmus charakterizovať ako :

- realizáciu turistiky, rekreačnú činnosť, ktorá sa realizuje mimo rekreačných

a turistických oblastí, vo vidieckom priestore,

- súbor rekreačných aktivít, ktoré sa viažu na prostredie vidieckeho osídlenia,

odlišné od civilizačných rekreačných aktivít,

- predstavuje decentralizáciu turistických zariadení, umožňuje rovnomernejšie

rozptýlenie turistov, ktoré eliminuje negatívne vplyvy, ktorá prináša vysoká

koncentrácia ľudí v turistických centrách.

Ďalšia definícia vymedzuje vidiecky turizmus ako „súbor činností, zameraných na

uspokojovanie potrieb spojených s cestovaním a pobytom osôb vo vidieckom prostredí vo

voľnom čase.“ (Húska a kol., 1995, s. 9)

Podľa Novej stratégie rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013

(2006, s. 25) sa „vidiecky cestovný ruch a agroturistika na Slovensku sa stávajú relatívne

novou formou cestovného ruchu hlavne v horských a podhorských oblastiach. Vidiecky

cestovný ruch možno definovať ako využívanie voľného času na vidieku rôznymi

rekreačnými činnosťami s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch alebo

v účelových komerčných ubytovacích zariadeniach postavených v tomto prostredí.“

Vidiecky turizmus tvorí ako špecifické odvetvie cestovného ruchu niekoľko ďalších

samostatných kategórií cestovného ruchu, do kategórie vidieckeho turizmu patrí:

- agroturizmus (cestovný ruch vo vidieckom prostredí realizovaný v spolupráci s

agropodnikateľmi),

- ekoagroturizmus – biofarmy – výroba a konzumácia biologicky produkovaných

poľnohospodárskych výrobkov,

- ekoturizmus – spojený s ochranou životného prostredia (Ťapák a kol., 2008).

Agroturizmus predstavuje súčasť vidieckeho turizmu, je to „podnikateľská činnosť, ktorú

poskytuje prevádzkovateľ (farmár, s.r.o., obec, región) turistom za účelom ich oddychu

a odpočinku vo vidieckom prostredí. Zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov

a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok

zameraných na uspokojovanie rekreačných potrieb turistov.“(Otepka, Habán, 2007, s. 16)

Agroturizmus predstavuje „uspokojovanie potrieb účastníkov v cestovnom ruchu

u agropodnikateľov – gazdov (gazdovská turistika) a poľnohospodárskych družstiev

(družstevná agrosturistika)“ (Ťapák a kol., 2008, s. 10).

Osobitným typom agroturizmu je ekoagroturizmus, ktorý poskytujú ekologicky

hospodáriace farmy, produkujúce bioprodukty. Základom ich činnosti je filozofia súladu

s prírodnými procesmi a podmienkami. Ďalším typom je ekoturizmus – putovanie prírodou

a jej poznávanie ekologickým spôsobom (pešo, na bicykli) (Otepka, Habán, 2007).

Ekoturizmus „kladie na prvé miesto ochranu prírody a úžitok tejto ekonomickej aktivity

pre miestne obyvateľstvo,“ predstavuje „zodpovedné cestovanie do prírodných oblastí,

ktoré zanecháva v pôvodnom stave životné prostredie a zvyšuje životnú úroveň miestnych

obyvateľov “ (Ťapák a kol., 2008, s. 11).

Z hľadiska zamerania aktivít účastníkov vidieckeho cestovného ruchu možno

charakterizovať nasledujúce typy vidieckeho turizmu:

- prírodná turistika–je podobná ekoturistike, ešte však nezahŕňa aspekt ochrany

životného prostredia,

- vedecká alebo výskumná turistika – turizmus so špecifickými výskumnými

cieľmi, prispievajú k poznaniu ekológie a ochrane prostredia,

- kultúrna alebo etnografická turistika – zameriava sa na poznávanie kultúrneho

dedičstva, miestnych tradícií, realizuje sa v dvoch typoch – prvý typ obsahuje

prehliadky a návštevy múzeí, galérií, druhý typ sa zameriava na hlbšie poznávanie

miestnej kultúry v pôvodnom prostredí, často je spätý s ekoturizmom,

- zelená turistika – turizmus, ktorý sa snaží o citlivé a ekologické využívanie

prírodného potenciálu (Ťapák a kol., 2008).

1.2.1 Význam a vplyv vidieckeho turizmu

Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu má vplyv na mnohé oblasti rozvoja

vidieckych obcí ale aj na individuálny pôžitok samotného užívateľa služieb. Význam

vidieckeho turizmu z individuálneho hľadiska (z hľadiska samotných ľudí, ktorí si

vyberajú pre trávenie dovolenky vidiecke prostredie) spočíva najmä v:

- relaxácii a načerpaní nových psychických a fyzických síl v pokojnom prostredí,

- oddychu od mestského ruchu, stresu,

- poznávaní prírody, kultúry a histórie,

- budovaní pozitívnych ľudských vzťahov vo vidieckom prostredí,

- prínos v oblasti pozitívnych pocitov jednotlivca získaných pobytom.

Podľa Svobodovej (2009, s. 244) vidiecky turizmus pozitívne vplýva na nasledovné

dimenzie vidieckeho života:

- ekonomickú – prispieva do rozpočtu, príjmov obce

- sociálnu –podporuje sociálny život obyvateľov

- kultúrnu – podporuje rozvoj kultúry a tradícií

- environmentálnu – prispieva k udržiavaniu životného prostredia

V rámci agroturizmu Otepka a Habán (2007, s. 16) vymedzujú pozitívne aj

negatívne vplyvy jeho rozvoja, k pozitívnym patria najmä:

1. Význam z hľadiska poľnohospodárskych subjektov – je významným zdrojom príjmu

farmy alebo podniku, čo prináša existenčné istoty, vytvára podmienky pre existenciu

podnikov aj na menej vhodných miestach, prevádzkovanie agroturizmu vyžaduje určité

vybavenie poľnohospodárskej usadlosti, ktorým sa zvyšuje aj celkový štandard domácností

v týchto oblastiach.

2. Význam agroturizmu pre obce – využíva už existujúci bytový fond, alebo objekty, ktoré

prestali spĺňať svoj účel, zvyšuje úroveň vybavenia obce, vytvára pre obec dostatočný

odbyt poľnohospodárskych produktov, čím vytvára podmienky pre rozšírenie ich výroby,

zvyšuje príjem obce, zvyšuje ponuku pracovných miest, oživuje remeselnú výrobu, folklór,

kultúrne tradície, využíva historický, kultúrny aj prírodný potenciál obce, zachováva

pôvodný ráz krajiny a obce.

3. Význam agroturizmu pre regióny a štát – stáva sa významnou funkciou

poľnohospodárstva a alternatívou na riešenie niektorých jeho problémov, vytvára pracovné

miesta v poľnohospodárstve a znižuje nezamestnanosť, rozptyľuje cestovný ruch do

väčších územných celkov, pomáha udržiavať a funkčne obnovovať vidiecke osídlenie,

zahraničná návštevnosť zvyšuje exportnú aktivitu štátu.

Agroturizmus má aj negatívne dôsledky – napríklad vysoká návštevnosť môže narušiť

sociálne spoločenstvo obce – spôsobovať obmedzenia a stres miestnemu obyvateľstvu,

prípadne ohrozovať životné prostredie.

1.2.2 Ponuka a podmienky rozvoja potenciálu vidieckeho turizmu

Pre charakteristiku potenciálu vidieckeho turizmu je potrebné oboznámiť sa

s potenciálom cestovného ruchu v rámci územia SR ako celku. Potenciál územia

Slovenskej republiky pre rozvoj a využitie cestovného ruchu je zaujímavý najmä

z hľadiska :

- geografickej polohy v strede Európy na priesečníku obchodných ciest,

- kultúrneho a historického bohatstva krajiny,

- klimatických podmienok (napr. využitie v zime aj v lete),

- cenovou dostupnosťou služieb pre stredné vrstvy účastníkov (SARIO, Analýza

cestovného ruchu, 2007, s. 1).

Konkrétnymi subjektmi potenciálu CR sú najmä:

- termálne pramene, kúpeľné miesta (Príloha 3)

- hrady, zámky – kultúrnohistorické pamiatky, už v roku 1993 boli do

zoznamukultúrnych pamiatok UNESCO zaradené tri lokality: Spišský hrad s

okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec, v roku 2000 sa pridalo historické šarišské

mesto Bardejov, v súčasnosti je registrovaných 109 národných kultúrnych

pamiatok,

- charakter reliéfu – 62% slovenského územia tvoria hory a horské oblasti, ktoré

sú predpokladom pre rozvoj zimného cestovného ruchu, V SR je 9 Národných

parkov, 14 Chránených krajinných oblastí, 12 000 kilometrov značkovaných

turistických chodníkov, v súčasnosti funguje 350 lyžiarskych stredísk, s viac ako

20timi s medzinárodným charakterom.

Potenciál jednotlivých vidieckych sídel a regiónov v oblasti rozvoja vidieckeho

turizmu sa líši najmä v prírodných, kultúrno-historických ako aj ekonomických

dispozíciách. Hodnotenie potenciálu oblasti závisí predovšetkým od uvedených dispozícií,

ktoré sa označujú v teórii cestovného ruchu ako „primárna a sekundárna ponuka

cieľového miesta“ (Jarábková, 2010, s. 32).

Primárna ponuka má pre potenciálneho užívateľa vidieckeho turizmu rozhodujúci

význam, je prvým faktorom, ktorý ovplyvňuje výber lokality, kde chce účastník využívať

služby cestovného ruchu, tvoria ju najmä prírodné podmienky, kultúrnohistorické

podmienky a organizované podujatia atraktívne z hľadiska cestovného ruchu (Gúčik,

2000). Faktormi atraktivity pre potenciálneho účastníka cestovného ruchu sú napr. podľa

Gála (1991, s. 26) z hľadiska fyzicko-geografickej charakteristiky vidiecke sídla situované

„v horských a podhorských oblastiach s výraznou rezbou reliéfu, rozmanitou štruktúrou

trvalých vegetačných spoločenstiev, ako aj výskyt využiteľného vodného toku, či vodnej

plochy.“Vylučujúcim faktorom pre rozvoj vidieckeho turizmu sú naopak nevhodné

prírodné podmienky spôsobené „vplyvom zdraviu škodlivých emisií, rozvojom ťažby

a umiestnením veľkokapacitnej živočíšnej výroby“ (Mach, Srnková, 1993 In: Jarábková,

2010, s. 33).

V oblasti atraktivity prírodného prostredia možno spomenúť aj osobité prírodné

objekty – napr. jaskyne, vodopády, ktoré zvyšujú atraktivitu daného vidieckeho sídla a tiež

geotermálne pramene, ktoré patria k jednému zo základných faktorov pre rozvoj

cestovného ruchu na Slovensku.

Kultúrno-historické aspekty rozvoja turizmu závisia od výskytu historických

pamiatok vo vidieckych sídlach (architektonické pamiatky - hrady, zámky, pamätné

miesta, bývalé banské mestá) a existencie kultúrneho potenciálu (ľudový folklór, remeslá,

pôvodné obydlia).

Sekundárna ponuka je odvodená od primárnej ponuky cieľového miesta, umožňuje

jej využívanie a tvorí nevyhnutnú podmienku realizácie cestovného ruchu (Jarábková,

2010). Sekundárna ponuka zahŕňa najmä:

- infraštruktúru cestovného ruchu – „súbor zariadení a ich služieb, nevyhnutných

na to, aby sa návštevník cestovného ruchu mohol v stredisku/ mieste cestovného

ruchu ubytovať, stravovať a vykonávať rôzne rekreačné a kultúrne aktivity typické

pre cestovný ruch“ (Gúčik, 2000,s. 53), objem a štruktúru týchto zariadení

determinuje primárna ponuka, t.j. architektúra a umiestnenie zariadení sú závislé

od podmienok prírodného a kultúrneho prostredia,

- všeobecnú infraštruktúru – zariadenia poskytujúce základné služby (pošta,

lekáreň, banka, hromadná doprava a pod.),

- inštitúcie cestovného ruchu v miestach, strediskách cestovného ruchu alebo

v krajine- organizácie, ktoré podporujú cestovný ruch (napr. turistické informačné

kancelárie).

S ponukou územia súvisí aj jej hodnotenie, ktoré by malo predchádzať realizácii

rozvoja vidieckeho turizmu, t.j. malo by byť súčasťou jeho stratégie, či plánovania.

Hodnotenie cieľového miesta sa týka určenia jeho schopnosti poskytovať človeku

rekreačné a regeneračné efekty (Jarábková, 2010). Hodnotenie vychádza z funkčného

a územného hľadiska: funkčné vychádza z konkrétnych činností (vodné, zimné športy,

turistika) a zisťuje, kde a aké sú podmienky na ich realizáciu, územné hodnotí klimatické,

geografické, priestorové, terénne podmienky, ako aj faunu a flóru územia na základe čoho

dedukuje možnosti realizácie konkrétnych činností (Jarábková, 2010). Ponuka cieľového

miesta ako aj jej hodnotenie sú východiskovým faktorom pre úspešný rozvoj podnikania

v oblasti vidieckeho turizmu.

1.3 Formy podnikania vo vidieckom turizme

Podnikanie vo vidieckom turizme je predovšetkým ovplyvnené faktorom prostredia

(primárna, sekundárna ponuka), pre jeho rozvoj sú však dôležité aj ďalšie aspekty ako

politika cestovného ruchu, inštitúcie podporujúce rozvoj podnikania v danej oblasti,

finančné predpoklady potenciálnych podnikateľov a ich znalosť prostredia.

Princípy podnikania vo vidieckom turizme vyžadujú od potenciálneho podnikateľa

najmä znalosť vhodného prostredia – miesto poskytovania služieb by malo byť v lokalite,

ktorá je z hľadiska cestovného ruchu niečím zaujímavá, poznanie prostredia - podnikateľ

by mal vedieť zhodnotiť možnosti prostredia z hľadiska prírodných, kultúrnych,

historických a spoločenských podmienok a možností rekreačného a športového využitia

(Otepka, Habán, 2007). Dôležité je tiež oboznámenie sa s externým prostredím, ktoré

predstavujú konkurenčné zariadenia poskytujúce služby v oblasti vidieckeho turizmu

v okolí, zhodnotenie sezónnosti služieb a cestovného ruchu v danej oblasti, najmä

klimatických podmienok a zabezpečenie komplexnosti služieb nielen tých, ktoré sú jadrom

podnikania ale aj doplnkových, ktoré umožňujú realizáciu primárneho zámeru podnikania

(napr. doprava, dostupnosť zariadenia).

Pomocným nástrojom pri hodnotení prostredia je pre podnikateľov tzv.

Regionalizácia cestovného ruchu, ktorá predstavuje podporný dokument zhodnocujúci

potenciál cestovného ruchu, definujúci regióny cestovného ruchu a priority pre jeho rozvoj

(Regionalizácia cestovného ruchu, 2005).

Produktom agroturizmu a vidieckeho turizmu sú predovšetkým služby. Služby

predstavujú nehmotné statky, ktoré slúžia na uspokojenie ľudských potrieb a ich produkcia

je prítomná vo všetkých odvetviach hospodárstva (Otepka, Habán, 2007).

Podnikanie vo vidieckom cestovnom ruchu má niektoré osobitosti. Zapájanie obcí

a podnikateľov do rozvoja cestovného ruchu je ovplyvnené cieľmi, ktoré sledujú jednak

návštevníci a jednak podnikatelia (Formy podnikania pri poskytovaní služieb vo vidieckom

cestovnom ruchu, 2008). Cieľom návštevníkov je prežiť voľný čas v zdravom

a netradičnom prostredí, spojenom s neformálnym návratom k prírode a hodnotám, ktoré

reprezentuje vidiek (spôsob života, tradície a krásy vidieka, vzťah k prírode), ako aj

vykonávaním telesných aktivít. Pri podnikaní v cestovnom ruchu na vidieku je nevyhnutné

brať do úvahy využitie rekreačného a kultúrneho potenciálu pre cestovný ruch,   možnosti

využitia bytového fondu pre cestovný ruch, pripravenosť na poskytovanie služieb

návštevníkom a nevyhnutnosť prípravy obyvateľstva na rozvoj cestovného ruchu

v obci(Formy podnikania pri poskytovaní služieb vo vidieckom cestovnom ruchu,

2008).Poskytovať služby vo vidieckom cestovnom ruchu, vrátane ubytovania v súkromí,

možno bez živnostenského oprávnenia  alebo  so živnostenským oprávnením.

1.4 Charakteristika služieb vidieckeho turizmu

Ponuka služieb vidieckeho turizmu zahŕňa aktivity zabezpečujúce rôzne formy

využitia voľného času, od ubytovania, stravovania, rekreačných aktivít, turistiky a pod.,

pričom základným predpokladom uspokojenia potrieb je poskytovanie primeraného

štandardu služieb všetkými podnikateľmi. Väčšina podnikateľských činností vo vidieckom

turizme vyžaduje vhodné objekty (priestory, nehnuteľnosti) na ich realizáciu, preto

individuálny potenciál pre podnikanie v tejto oblasti je podmienený najmä možnosťou

získať nehnuteľnosť (dostatok finančných prostriedkov) alebo vlastníctvom nehnuteľnosti.

Služby ako produkt vidieckeho turizmu majú špecifické vlastnosti (Otepka, Habán,

2007, s. 55):

- sú nehmotné, neuchopiteľné, nevnímateľné zmyslami a vznikajú

prostredníctvom živej práce (cieľavedomej ľudskej činnosti),

- predstavujú súbor rôznorodých aktivít v rôznych oblastiach ľudskej

činnosti, je potrebná ich kumulácia za účelom komplexnosti ich

poskytovania, pričom dôraz je kladený najmä na ich kvalitu,

- vzájomne na seba nadväzujú – jedna služba vyžaduje poskytovanie

Ďalších služieb (napr. lyžiarsky vlek – požičovňa lyží- stravovacie

a ubytovacie zariadenie-doprava),

- sú časovo a miestne viazané – ich poskytovanie sa viaže na miesto

a určité obdobie, podmienkou spotreby je dostať sa na uvedené

miesto,

- sú dynamické – závisia od variability vonkajších faktorov - počasia,

sezóny,

- vyžadujú propagáciu, poskytovanie dostatočných informácií.

Služby vo vidieckom turizme zahŕňajú stravovanie, ubytovanie, dopravu,

sprievodcovské a informačné služby, animáciu a rôzne doplnkové služby (Otepka, Habán,

2007).Z hľadiska aktivít sem patria najmä:

- športové a relaxačné aktivity (pešia turistika, splavovanie, cykloturistika,

lyžovanie, vodné športy),

- služby spojené s poznávaním kultúry, histórie, folklórnych tradícií a prírody

(organizačné a technické zabezpečovanie výletov, návštev múzeí,

folklórnych podujatí a pod.) (Ťapák a kol. 2008),

- špecifické služby ako je napr. pobyt na farmách, poznávanie

poľnohospodárskej výroby miestnych produktov, možnosť vyskúšania

tradičných remesiel - hrnčiarstvo, tkáčstvo, stolárstvo – pri výrobe

suvenírov, zapojenie sa do poľnohospodárskych prác v rastlinnej

a živočíšnej výrobe – napr. sušenie sena, zber ovocia a zeleniny, rúbanie

dreva, výroba domácich potravín – chlieb, syry, výroba vína a pod., využitie

netradičného spôsobu prepravy – na koni, záprahu, ochutnávky miestnych

špecialít pripravovaných tradičným spôsobom, atď. (Otepka, Habán, 2007).

Uvedené služby sú väčšinou poskytované komplexne, buď vyžadujú všestrannosť

podnikateľského subjektu, ktorý je schopný zabezpečiť ich plynulú nadväznosť podľa

potreby, alebo častejšie ide o kooperáciu viacerých podnikateľských subjektov.

Ubytovacie služby sú poskytované v ubytovacích zariadeniach, poskytovateľmi sú

zvyčajne majitelia alebo prenajímatelia vhodných nehnuteľností vo vidieckom prostredí.

Zariadenia majú nižšiu kapacitu a sú rovnomerne rozmiestnené na území vidieckeho sídla,

resp. v jeho okolí. Typológiu ubytovacích zariadení kategorizuje a charakterizuje vyhláška

Ministerstva hospodárstva č. 419/2001, ktorá vymedzuje nasledovné zariadenia:

1. Zariadenia hotelového typu : hotel - ubytovacie zariadenie s kapacitou viac ako 10

izieb, poskytuje okrem ubytovania a stravovania aj podmienky pre športové alebo

rekreačné aktivity vo voľnom čase, dependance hotela- vedľajšia budova hotela, určená

len na ubytovanie, garni hotel – poskytuje krátkodobé ubytovanie s obmedzeným

rozsahom doplnkových služieb, napr. obmedzené stravovacie možnosti, horský hotel- je

určený pre náročné športovo-rekreačné pobyty, spravidla je umiestnený v ťažko

dostupnom teréne (vysokohorský terén), motel poskytujúci krátkodobé ubytovanie

v blízkosti hlavných ciest a diaľnic, botel–umiestnený na trvalo zakotvenej lodi,

penzión- jednoduché zariadenie s kapacitou max. 5 izieb, zabezpečuje základné služby,

2. Zariadenia s menšou kapacitou ubytovania - turistická ubytovňa – zariadenie s väčším

počtom lôžok v jednej miestnosti a spoločnými hygienickými zariadeniami, chatová

osada- zariadenie na ubytovanie výhradne v 2-4 lôžkových izbách, kemping –

zariadenie, ktoré zabezpečuje základné služby (hygiena, stravovanie), pričom

ubytovanie si môžu návštevníci zabezpečiť vo vlastných zariadeniach alebo

zariadeniach poskytovateľa (stany, obytné prívesy), ubytovanie na súkromí predstavuje

ubytovanie v izbách rodinných domov alebo v celom objekte – napr. rodinnom dome,

chalupe.

Z hľadiska vidieckeho turizmu sú významné najmä zariadenia s nižšou kapacitou –

vznikajú tak širšie možnosti rozvoja vidieckeho turizmu, bez koncentrácie na jedno miesto,

napr. v dedine môžu poskytovať ubytovacie služby viacerí obyvatelia.

Stravovacie služby zabezpečujú uspokojovanie základných potrieb človeka,

prispievajú k zotaveniu a vytvárajú väčší fond voľného času, ktorý môže spotrebiteľ využiť

inými aktivitami ako prípravou stravy. Podmienkou pre poskytovanie stravovacích služieb

je dodržiavanie základných hygienických predpisov, spojených s prípravou stravy aj

s prostredím, kde sa služby poskytujú. Z hľadiska kvality služieb a ich rozsahu rozlišujeme

niekoľko typov základných pohostinských zariadení, napr. reštaurácie, hostince, kaviarne

vinárne, cukrárne, nočné bary atď. Jednotlivé zariadenia sa líšia formou obsluhy, rozsahom

sortimentu, časovým priestorom poskytovania služieb, kvalitou aj cenou. Podľa ceny

rozlišujeme zariadenia výberové, zariadenia I., II., a III. a IV. triedy (Otepka, Habán,

2007). V súčasnosti sa najmä pod vplyvom záujmu zahraničných turistov stáva aktuálna aj

otázka gastroturizmu, ktorý predstavuje určitý prienik rôznych oblastí turizmu, možno ho

definovať ako typ turizmu – cestovania s cieľom uspokojovania gastronomických potrieb

(Otepka, Habán, 2007). V Slovenskej republike má táto forma turizmu značne nevyužitý

potenciál aj na úrovni vidieckeho turizmu – napr. mnohé dediny majú špecifické spektrum

gastronomických špecialít (syry, vína, tradičné miestne jedlá), ktoré sa často spájajú aj

s ľudovými tradíciami.

Dopravné služby zabezpečujú dostupnosť rekreačných aktivít, predstavujú využite

dopravných prostriedkov, podľa toho rozlišujeme cestnú (automobilovú, autobusovú),

lodnú dopravu, železničnú dopravu, leteckú dopravu a ostatné formy dopravy – napr. jazda

na koni, lanovka, ozubnicová železnica a pod.

Informačné služby poskytujú informácie o objektoch cestovného ruchu jednak

v mieste bydliska, tiež počas cestovania do cieľového miesta a nakoniec aj počas

samotného pobytu.

1.5 Podpora rozvoja vidieckeho turizmu v SR

Rozvoj vidieckeho turizmu a agroturizmu v Slovenskej republike je realizovaný na

viacerých úrovniach: medzinárodnej – formou podpory Európskeho spoločenstva, národnej

– prostredníctvom politiky a právnej regulácie cestovného ruchu, regionálnej – možnosti

podpory podnikania na úrovní regiónov.

Strategickým cieľom rozvoja cestovného ruchu na Slovensku je zvyšovať jeho

konkurencieschopnosť pri lepšom využívaní potenciálu so zámerom vyrovnávania

regionálnych disparít a tvorby nových pracovných príležitostí (Nová stratégia rozvoja

cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013). Cestovný ruch v jednotlivých

regiónoch Slovenskej republiky sa zameriava na rozvoj produktov podľa ťažiskových

foriem cestovného ruchu stanovených Novou stratégiou rozvoja cestovného ruchu

Slovenskej republiky do roku 2013, ktorá zahŕňa aj oblasť vidieckeho turizmu. Podľa

uvedeného strategického dokumentu spočíva potenciál rozvoja cestovného ruchu na

Slovensku ale aj celoeurópskom priestore v oblasti kúpeľného a zdravotného cestovného

ruchu, ako aj poznávacieho cestovného ruchu, ktorý je závislý najmä na kultúrnom

a historickom dedičstve.

Z hľadiska možností rozvoja cestovného ruchu uvádzame niektoré významné

nástroje, predpisy a inštitúcie zabezpečujúce koordináciu cestovného ruchu a zvyšovanie

jeho potenciálu pozitívne ovplyvniť hospodársky vývoj a zamestnanosť v Slovenskej

republike, ide najmä o medzinárodnú spoluprácu (na úrovni členských štátov EÚ,

medzinárodnej politiky), inštitucionálnu podporu štátu – prostredníctvom centrálnych aj

regionálnych inštitúcií verejného aj súkromného sektora a legislatívnu podporu – formou

úprav právnych predpisov s cieľom otvoriť nové možnosti rozvoja cestovného ruchu.

Zjednodušenú schému procesu podpory cestovného ruchu zobrazuje Obrázok 1.

Obrázok 1 Úrovne podpory cestovného ruchu

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

Uvedenou schémou sme sa pokúsili zjednodušene charakterizovať úrovne realizácie

podpory rozvoja cestovného ruchu. Podpora sa realizuje na základe vytvoreného

legislatívneho rámca pre cestovný ruch, ktorý sa premieta do nástrojov politiky (napr.

nariadenia, vyhlášky, koncepcie rozvoja cestovného ruchu) a napokon ho do praxe

implementujú inštitúcie, ktoré sú konečným realizátorom podpory cestovného ruchu.

Uvedené úrovne alebo predpoklady pre realizáciu podpory cestovného ruchu (legislatívu,

politiku a inštitúcie) bližšie špecifikujeme.

1.5.1 Politika rozvoja cestovného ruchu

Politika rozvoja cestovného ruchu sa uplatňuje na národnej aj medzinárodnej

úrovni. V rámci medzinárodnej politiky ide predovšetkým o  politiku Európskej únie, ktorá

koordinuje a podporuje rozvoj cestovného ruchu v jednotlivých členských krajinách.

Európska komisia vypracovala obnovenú politiku európskeho cestovného ruchu, ktorej

hlavným cieľom je zvyšovať konkurencieschopnosť európskeho cestovného ruchu

a vytvárať vyšší počet lepších pracovných príležitostí a súčasne zabezpečovať trvalo

udržateľný rast cestovného ruchu v Európe aj svetovom priestore (Eurostat - Statistics in

Focus 32/2005, In: Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku

2013).Ciele európskej politiky cestovného ruchu zahŕňajú opatrenia na zefektívnenie

cestovného ruchu, jeho lepšiu reguláciu, efektívnejšiu koordináciu politiky, lepšie

využívanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ ale najmä na zviditeľňovanie

cestovného ruchu a podporu jeho propagácie v rámci európskych destinácií (Eurostat -

Statistics in Focus 32/2005, In: Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu Slovenskej

republiky do roku 2013). Podpora na úrovni európskej politiky sa týka aj sféry malého

a stredného podnikania, ktoré tvorí vysoký podiel v produkcii cestovného ruchu. Európska

politika podporuje oblasť cestovného ruchu aj prostredníctvom finančných nástrojov –

štrukturálnych fondov. Sú to „finančné prostriedky, ktorých účelom je vyrovnávanie

rozdielov medzi ekonomicky silnejšími a slabšími regiónmi členských štátov EÚ“ (Ewans,

2004, s. 1).V programovom období 2007-2013 podporuje cestovný ruch Operačný

program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 3 – Cestovný ruch,

základným cieľom je podporovať služby s komplexným celoročným využitím, a to najmä

prostredníctvom nových služieb s vyššou pridanou hodnotou (Timčák a kol., 2009 s. 1). Z

Programu rozvoja vidieka na podporu cestovného ruchu je zameraná Prioritná Os 3 -

Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva,

konkrétne:

1. Opatrenie 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam pre výstavbu,

rekonštrukciu a modernizáciu rekreačných a ubytovacích zariadení s kapacitou 11 - 40

lôžok podporujúce stavebné investície, investície do vnútorného vybavenia, zariadenia a

technológií

2. Opatrenie 3.2 Podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu na rekonštrukciu

a modernizáciu nízkokapacitných ubytovacích zariadení s kapacitou maximálne 10 lôžok a

doplnkových relaxačných zariadení (Timčák a kol., 2009, s. 1).

Formálny rámec politiky cestovného ruchu v rámci Slovenskej republiky tvorí

strategický dokument „Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013,“ ktorý na

základe analýzy súčasného stavu aj predchádzajúceho vývoja hospodárskeho odvetvia

cestovného ruchu vymedzuje priority jeho budúceho rozvoja. V reálnych podmienkach

zabezpečujú plnenie cieľov a implementáciu medzinárodných zmlúv zákonom vymedzené

inštitúcie.

V aktuálnom politickom dianí predstavuje turizmus podstatnú otázku

hospodárskeho vývoja, čo potvrdzuje aj nedávne schválenie zákona o podpore cestovného

ruchu (Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu). Tento zákon vymedzuje

základné pojmy a pôsobnosť inštitúcií podporujúcich cestovný ruch, upravuje podmienky

ich činnosti a zakladania ale definuje aj podporné finančné prostriedky na rozvoj

cestovného ruchu. Z hľadiska doterajšej právnej úpravy vytvára nové optimálnejšie

a transparentnejšie podmienky pre rozvoj a podporu cestovného ruchu na celom území

Slovenskej republiky.

1.5.2 Inštitúcie podporujúce rozvoj vidieckeho cestovného ruchu

Implementácia politiky cestovného ruchu prebieha prostredníctvom systému

inštitúcií. V rámci Slovenskej republiky sa otázkou rozvoja turizmu primárne zaoberá

Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu (Zákon č. 91/2010 Z. z. z o podpore cestovného

ruchu, §3, písm. a). Jeho základnými úlohami je zabezpečenie všestrannej podpory

rozvoja cestovného ruchu vrátane zahraničnej spolupráce, vytváranie koncepcií rozvoja

cestovného ruchu a ich implementácia, realizácia monitoringu a štatistiky v cestovnom

ruchu, vytváranie podmienok a stimulácia rozvoja cestovného ruchu (Zákon č. 91/2010 Z.

z. z 3. marca 2010 o podpore cestovného ruchu, § 4). Činnosť Ministerstva je podmienená

dodržiavaním medzinárodných dohôd a zmlúv. Ostatné inštitúcie podporujúce cestovný

ruch podliehajú MKaCR SR, ich prehľad znázorňuje schéma na Obrázku 1.

Z uvedenej schémy vyplýva, že MKaCR má centrálne postavenie, jeho činnosť

však regulujú medzinárodné dohody a zmluvy vyplývajúce z členstva v EÚ, členstva vo

Výbore pre cestovný ruch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a princípy

medzinárodnej spolupráce s organizáciami podporujúcimi cestovný ruch najmä so

Svetovou organizáciou cestovného ruchu (WTO).

Obrázok 2 Inštitúcie pre podporu cestovného ruchu v SR

Zdroj : vlastné spracovanie podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore rozvoja cestovného ruchu, §3

Pre rozvoj vidieckeho turizmu majú určujúci význam vyššie územné celky, obce

a mestá ale aj krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, uvedené inštitúcie sa

podieľajú na vytváraní podmienok pre rozvoj cestovného ruchu, prezentácii oblasti,

osvetovej činnosti v cestovnom ruchu smerom k obyvateľstvu, spolupráci

s podnikateľskými subjektmi v cestovnom ruchu na ich území atď.

Osobité postavenie má príspevková organizácia podliehajúca správe MKaCR SR,

ktorou je Slovenská agentúra pre rozvoj cestovného ruchu (SACR). Realizuje podporu

cestovného ruchu najmä na úrovni propagácie, ktorá je základným predpokladom pre

rozvoj odvetvia cestovného ruchu: „Vykonáva marketing cestovného ruchu na celoštátnej

úrovni, poskytuje informácie o možnostiach cestovného ruchu na Slovensku, propaguje

Slovensko ako cieľovú krajinu cestovného ruchu, prispieva k tvorbe pozitívneho obrazu

Slovenska v zahraničí a podporuje predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej

republiky...je oprávnená vykonávať oficiálne zastúpenia v zahraničí a vytvárať detašované

pracoviská v tuzemsku a v zahraničí“ (SACR, O nás, 2011-02-03).

Pri komplexnom vnímaní subjektov zapájajúcich sa do rozvoja cestovného ruchu možno

hovoriť o účasti nasledovných subjektov, z hľadiska ich priameho, či nepriameho

zapájania sa do činností v cestovnom ruchu:

1. Ústredné orgány štátnej správy – koordinujú legislatívne možnosti rozvoja CR, určujú

formálny rámec podnikania v CR, zákony môžu podporiť rozvoj cestovného ruchu napr.

uľahčením administratívneho postupu pri založení živnosti, vymedzením možností dotácie

pre podnikateľov, daňovou politikou a pod.

2. Orgány miestnej štátnej správy – regulujú podmienky pre podporu konkrétnych

podnikateľských aktivít v oblasti CR, koordinujú podmienky pre podnikanie v CR na

miestnej úrovni, podpora môže zahŕňať úpravu podmienok pre poskytovanie licencie pre

podnikanie (napr. nároky v oblasti životného prostredia, hygienické podmienky a pod.).

3. Orgány samosprávy – ovplyvňujú predovšetkým možnosť rozvoja podnikania v danej

lokalite prostredníctvom finančnej podpory, využitia obecných pozemkov či nehnuteľností

alebo nepriamo môžu podporiť CR budovaním infraštruktúry, či spoluprácou

s podnikateľmi a inými subjektmi v CR.

4. Obyvatelia a občania , predstavujú potenciálnych podnikateľov alebo zamestnancov

v oblasti CR, môžu byť tiež spotrebiteľmi v niektorých oblastiach CR.

5. Vzdelávací a výskumný sektor (školy, výskumné inštitúty) - v oblasti CR má

uplatnenie výskum – či už v oblasti analýzy súčasného stavu alebo zisťovania aktuálnych

potrieb a dopytu po službách v CR, ale taktiež zisťuje možnosti rozvoja CR z hľadiska

ponuky na danom území. Vzdelávanie predstavuje základný predpoklad pre úspešné

podnikanie v oblasti CR

6.Vlastníci pozemkov, lesov a nehnuteľností – sú potenciálnymi podnikateľmi, disponujú

majetkom, ktorý je CR a najmä agroturizmus využiteľný, ich iniciatíva je tiež

predpokladom pre rozvoj turizmu na vidieku.

7. Investori – t.j. osoby, ktoré majú záujem investovať do podnikania v sfére turizmu, ich

záujem môže podporiť napr. obec propagáciou výhod podnikania v obci.

8. Poskytovatelia služieb cestovného ruchu, priamo tvoria podnikateľské prostredia v CR,

môžu byť motívom pre rozvoj podnikania z hľadiska konkurencie (Ťapák a kol. 2008).

Okrem uvedených subjektov je potrebné spomenúť aj rôzne mimovládne

organizácie podporujúce rozvoj turizmu na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, pričom

väčšinou ide o združenia poskytovateľov služieb napr. :

1. Záujmové združenia podnikateľov v oblasti cestovného ruchu : (Asociácia

informačných centier Slovenska, Asociácia kúpalísk a bazénov Slovenskej republiky,

Asociácia penziónov a malých ubytovacích zariadení, Asociácia slovenských

kúpeľovatď.), ktoré umožňujú vzájomnú spoluprácu podporu podnikateľov v CR,

v určitých spoločných odvetviach služieb.

2. Regionálne rozvojové agentúry ako záujmové združenia právnických osôbzriadené

v zmysle §2 zákona NR SR č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. V roku 2010

pôsobí v SR  52 agentúr, ktoré sú rozmiestnené v jednotlivých krajoch Slovenska

nasledovne: v Bratislavskom 2; Trnavskom 6; Nitrianskom 7; Trenčianskom 4; Žilinskom

7; Banskobystrickom 6; Košickom 8 a Prešovskom 12. (IS RRA, 2010).Cieľom ich

činností je podpora regionálnych subjektov pri realizovaní projektov v oblasti sociálnej a

ekonomickej súdržnosti na plnenie sprostredkovateľskej funkcie medzi miestnymi

regionálnymi subjektmi a verejnou správou a vytváranie podmienok pre realizáciu

rozvojových programov vyšších územných samosprávnych celkov. V oblasti CR je

podstatná najmä ich funkcia prepojenia samosprávnych orgánov, podnikateľov a ďalších

organizácií činných v cestovnom ruchu.

3. Osobitný význam vo vidieckom cestovnom ruchu má Európsko - slovenské združenie

agroturizmu a turizmu(EZAT), ktoré vzniklo v roku 2008 ako  dobrovoľné, nepolitické,

mimovládne, záujmové združenie fyzických a právnických osôb s euroregionálnou,

slovenskou a cezhraničnou pôsobnosťou, podporuje rozvoj vidieckeho turizmu

a agroturizmu, zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva, vytváranie partnerstiev na

vidieku, rozvoj remeselných zručností, agroturistiky, cezhraničnej spolupráce ale

vzdelávania a využívania prostriedkov z fondov EÚ. (Ezat, 2011)

1.5.3 Aktuálne problémy rozvoja vidieckeho turizmu ako súčasti CR 

Hoci v SR pôsobí rozsiahly systém inštitúcií verejného i súkromného sektora

podporujúcich rozvoj podnikania v CR a teda aj vidieckeho turizmu ako jeho súčasti,

existujú aj problémové oblasti v realizácii podpory a rozvoja. Za hlavné negatíva možno

v oblasti rozvoja vidieckeho turizmu považovať nasledovné oblasti :

1. Nízka dostupnosť služieb, ktorá priamo súvisí s podmienkami v lokalite – napr. stupňom

infraštruktúry v konkrétnej obci – doprava, základné služby - mnoho vidieckych lokalít

má v zlom stave cestné komunikácie, nemá vybudovanú kanalizáciu, nedisponuje

zdravotným strediskom , čo môže potenciálnych podnikateľov odradiť, tento faktor súvisí

s úrovňou hospodárskeho rozvoja vidieckych oblastí a možnosťami podpory. Obce môžu

v súčasnosti využiť pre zlepšovanie svojho ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja

finančné dotácie z eurofondov, avšak aj táto pomoc vyžaduje predovšetkým adekvátne

znalosti a spoluprácu s odbornými poradenskými agentúrami, resp. inými inštitúciami.

Získaniu dotácii predchádzajú komplikované administratívne procesy, ktoré limitujú snahu

obcí o ich získanie.

2. Nedostatočná kvalita a komplexnosť poskytovaných služieb vo vidieckom turizme,

ktorá je limitovaná jednak vzdelaním a znalosťami podnikateľov, ktorým chýba pri

realizácii projektov znalosť podstatných podmienok poskytovania služieb – napr. v oblasti

ekonómie, manažmentu v CR. Druhým problémom obmedzujúcim komplexnosť služieb sú

faktory vidieckeho prostredia – napr. nie je možné na základe možností obce poskytovať

okrem ubytovania doplnkové služby vo oblasti dopravy, či športových aktivít, čo

obmedzuje atraktivitu služieb pre potenciálnych spotrebiteľov. Nedostatočnú komplexnosť

možno pripísať aj slabej vzájomnej spolupráce obce, súkromného sektora či ďalších

subjektov, ktoré sa zúčastňujú v CR.

3. Spolupráca subjektov cestovného ruchu vo vidieckom prostredí aj na regionálnej úrovni 

je ďalšou problémovou oblasťou, nakoľko chýba prepojenosť a organizácie spolupráce

medzi obcou a mestami, obcou a podnikateľmi v CR, ale aj podnikateľmi a inštitúciami

podporujúcimi CR. Najmä rozvoj vidieckeho turizmu vyžaduje podľa nášho názoru

vzájomné prepojenie týchto inštitúcií, nakoľko samotné podnikateľské subjekty k svojej

činnosti potrebujú napr. zabezpečenie dopravy, propagácie na regionálnej alebo

celoslovenskej úrovni, spoluprácu pri realizácii podnikateľského zámeru s verejnými

inštitúciami (úrady životného prostredia, samosprávne orgány, živnostenské úrady, daňové

úrady a pod.). Z hľadiska úspešnosti vidieckeho turizmu je táto oblasť najvýznamnejšou

pre jeho komplexný rozvoj.

4. Propagácia predstavuje ďalšiu problémovú oblasť podpory vidieckeho turizmu. Hoci

v súčasnosti pôsobia v tejto oblasti internetové informačné portály a publikácie

propagujúce jednotlivé regióny (www.slovakia. travel,www.visitslovakia.com) chýba

konkrétnejšie zameranie propagácie na vidiecky turizmus. Pokiaľ má záujemca o využitie

služieb vidieckeho turizmu vyhľadávať ponúkané služby napr. na internete, ktorý je

najvyužívanejším masovo-komunikačným prostriedkom, má problém dostať sa priamo

k informáciám o zariadeniach poskytujúcich služby vo vidieckom turizme. V súčasnosti

neexistuje jednotný a jednoducho dostupný systém propagácie vidieckych oblastí a ich

ponuky CR, väčšina informácií o službách je dostupná napr. cez zoznamy ubytovacích

zariadení, chýba však prepojenie informácií a ich komplexnosť - napr. informácie

o atraktivitách v obciach, vidieckom prostredí spojené s informáciami o možnostiach

športu, relaxu, poznávania kultúrnych pamiatok.

5. Problémovú oblasť pre rozvoj vidieckeho turizmu predstavuje aj podnikateľské

prostredie pre malých a stredných podnikateľov,resp. podmienky pre jeho rozvoj. Na

vytváraní a rozvoji podnikania sa podieľajú predovšetkým samosprávne orgány, VÚC, či

ústredné orgány štátnej správy systémom legislatívnej či finančnej podpory. Hoci existujú

nástroje a opatrenia na podporu podnikania, proces pre realizáciu podnikateľských

zámerov má stále určité nedostatky, ktoré sú na jednej strane spôsobené samotným

charakterom podnikania v CR – sezónnosť, klimatické podmienky, nepravidelnosť

príjmov, t.j. faktormi, ktoré podnikateľ nemôže v plnej miere ovplyvniť na druhej strane

rozvoj podnikania vo vidieckom CR je limitovaný aj administratívnymi postupmi,

zdĺhavým schvaľovaním a realizáciou projektov.

6. Nedostatočná dostupnosť informácií pre potenciálnych podnikateľov – napriek snahám

o komplexné zastrešenie podpory sú inštitúcie pre podporu podnikania v CR rozmiestnené

predovšetkým vo väčších mestách a, chýba teda pokrytie vidieckych oblastí. Pracovníci

samospráv vidieckych obcí nedisponujú kvalifikovanými vedomosťami, ktoré by

miestnym záujemcom o podnikanie zabezpečili dostatok potrebných informácií. (Problémy

rozvoja CR, 2008).

7. Nedostatočná motivácia vidieckeho obyvateľstva k podnikaniu – vyplýva predovšetkým

z vyššie uvedených problémov – t.j. administratívne postupy pre začínajúcich

podnikateľov, nedostatok znalostí o možnostiach podnikania a podpory, nedostatočná

propagácia podpory podnikania vo vidieckom CR.

8. Nedostatočné využitie zdrojov – ponuky vidieckeho turizmu a agroturizmu. Mnohé

aktivity v poľnohospodárskej výrobe majú len primárne využitie, čo je príčinou nedostatku

atraktívnych aktivít pre účastníkov vidieckeho CR. Obyvateľstvo vo vidieckych sídlach

najčastejšie ponúka najmä stravovacie a ubytovacie služby, CR je zameraný na využitie

prírodných a kultúrnohistorických atraktivít, oblasť tradičných remesiel či tradičnej

poľnohospodárskej výroby alebo folklórnych tradícii je najmä v skúmanom Nitrianskom

regióne zanedbateľne využitá.

Z hľadiska uvedených problémových oblastí možno za hlavné nedostatky podpory

vidieckeho cestovného ruchu považovať :

- oblasť vzdelávania podnikateľov aj štátnych zamestnancov,

- administratívne a legislatívne postupy pri realizácii projektov v CR

a ich financovaní

- úroveň regionálneho rozvoja vidieckych oblastí (infraštruktúra,

kompetencie zamestnancov samosprávy).

Na základe charakteristiky podpory rozvoja cestovného ruchu na inštitucionálnej

úrovni a jej problémových oblastí analyzujeme súčasný stav cestovného ruchu v SR

z hľadiska podmienok a jeho aktuálne využitie.

1.6 Súčasný stav cestovného ruchu v Slovenskej republike

Cestovný ruch v Slovenskej republike je neustálym predmetom výskumov

a štatistík, či už v oblasti spotreby služieb, ktoré ponúka alebo v podiele na hospodárskej

produkcii (HDP). Na základe existujúcich analýz a štatistík zhodnotíme aktuálny stav

cestovného ruchu všeobecne aj v regionálnom kontexte, ktorý bude východiskom pre

vlastný prínos diplomovej práce. Z hľadiska konkurencieschopnosti cestovného ruchu

Slovenska v globálnom prostredí možno spomenúť pozíciu podľa výskumu Svetového

ekonomického fóra, podľa ktorého sa SR nachádza na 46. mieste spomedzi 131

hodnotených krajín a na 26. mieste v rámci európskeho kontinentu, čo predstavuje pokles

oproti minulým rokom. Najslabšou oblasťou je podľa uvedeného výskumu infraštruktúra

cestovného ruchu a podnikateľské prostredie, najvyšší potenciál tvorí prírodné a kultúrne

prostredie (SACR, Marketingová stratégia Slovenska na roky 2010-2013).

Cestovný ruch sa stáva zaujímavou oblasťou pre rozvoj podnikania aj vďaka

možnostiam podpory a dotáciám projektov prostredníctvom podporných inštitúcií.

Zvyšovanie kvality a dostupnosti služieb je predpokladom nárastu podielu CR v produkcii

národného hospodárstva.

Nárast využitia cestovného ruchu v uplynulých rokoch potvrdzujú aj údaje ŠÚ SR,

ktoré uvádzame v Grafe 1, graf znázorňuje nárast počtu turistov uvedenom období 2004-

2009. Ako vyplýva z grafu počet účastníkov sa medziročne zvyšoval, výnimkou je len rok

2009, kedy bol zaznamenaný pokles, či možno pripísať pôsobeniu hospodárskej krízy,

ktorá sa dotkla aj cestovného ruchu. Napr. v oblasti návštevnosti zahraničných turistov mal

negatívny vplyv krach spoločnosti SkyEurope ale aj vstup do menovej únie Európskeho

spoločenstva, ktorý znížil cenovú atraktivitu služieb v SR (SACR, Marketingová stratégia

Slovenska na roky 2010-2013).

2500000

3000000

3500000

4000000

4500000

5000000

Počet návštevníkov

Graf 1 Počet návštevníkov v cestovnom ruchu počas obdobia rokov 2004-2009

Zdroj: vlastné spracovanie údajov, ŠÚ SR

Z Grafu 2 môžeme pozorovať aj rastúci podiel zahraničných a domácich turistov,

graf znázorňuje počet ubytovaných účastníkov cestovného ruchu, kde prevládajú

zahraniční turisti, podľa údajov agentúry SARIO (Analýza cestovného ruchu, 2007).

2004 2005 2006 2007 2008 20090

500,000

1,000,000

1,500,000

2,000,000

2,500,000

Domáci Zahraniční

Graf 2 Pomer domácich a zahraničných turistov v rokoch 2004-2009

Zdroj: vlastné spracovanie údajov, ŠÚ SR

najviac návštevníkov SR prichádza z Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska, Talianska

a Veľkej Británie.

Podľa analýz je najväčší potenciál v oblasti cestovného ruchu v oblasti prírodného

prostredia v existencii množstva termálnych prameňov a pohorí v Slovenskej republike,

ktoré sú atraktívne pre účastníkov cestovného ruchu.

Z analýz agentúry SACR vyplýva, že návštevnosť účastníkov cestovného ruchu zo

zahraničia úzko súvisí s vedomosťami o Slovensku, ktoré nie sú v globálnom priestore

dostatočné, aj preto je čoraz väčší dôraz kladený na propagáciu krajiny ako produktu/

značky v rámci marketingových stratégií. V rámci rozvoja cestovného ruchu sa aj SACR

podieľa na propagácii Slovenska na rôznych európskych a svetových výstavách, veľtrhoch

a športových či kultúrnych podujatiach a tiež na pravidelne aktualizovanej internetovej

stránke (www.slovakia.travel).

Cestovný ruch v SR sa realizuje v rôznych formách a je odlišne využívaný

a rozvíjaný v jednotlivých regiónoch. Termín región má pritom viacero významov,

v oblasti cestovného ruchu sa využíva v kategorizácii MHSR región v rozsahu, ktorý

zobrazuje mapa v Prílohe 1, podľa ktorej je SR rozdelená do 21 regiónov cestovného

ruchu. V diplomovej práci pojem región aplikujeme v kontexte VÚC, t.j. región

predstavuje územie VÚC. Rozdiely v rámci rozvoja a realizácie turizmu v jednotlivých

VÚC sú v súčasnosti pomerne výrazné, čo potvrdzujú aj údaje ŠÚ SR a analýzy SACR

z uplynulých rokov. Z dostupných údajov sme mohli hodnotiť rozdiely v návštevnosti

jednotlivých krajov, podľa údajov z roku 2008. Tieto sú znázornené v Grafe 3.

Najvyššia návštevnosť podľa počtu ubytovaných hostí bola v Bratislavskom kraji,

za ktorým nasledoval Žilinský kraj a ostatné kraje, na poslednom mieste bol Nitriansky

kraj. V rámci členenia územia SR na jednotlivé regióny zobrazuje rozdiely v podiele

cestovného ruchu mapa v Prílohe 2. Na mape je územie Slovenska rozdelené do 21

regiónov, pričom najvyšší podiel na cestovnom ruchu majú Bratislavský a Tatranský

región, k oblastiam s najnižším podielom patrí práve Nitriansky, Hornonitriansky

a Podunajský región patriace do VÚC Nitrianskeho kraja.

22.40%

6.70%

7.85%

6.33%

18.79%

11.17%

18.03%

8.74% Bratislavský

Trnavský

Trenčiansky

Nitriansky

Žilinský

Banskobystrický

Prešovský

Košický

Graf 3 Návštevnosť jednotlivých krajov SR v roku 2008 podľa počtu ubytovaných

návštevníkov

Zdroj: vlastné spracovanie podľa ŠÚ SR

Rôznorodosť využitia potenciálu cestovného ruchu závisí od ponuky, ktorú sme

definovali v prvej časti práce, t.j. od charakteristiky potenciálu územia a ďalších

podmienok. V rámci Slovenska je realizácia cestovného ruchu špecifická pre každý región,

prehľad aktivít zobrazuje mapa v Prílohe 3, z ktorej možno dedukovať, aké sú oblasti

využitia cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch. Využitie cestovného ruchu je najmä

odrazom existujúcich možností prírodného a geografického potenciálu regiónov, ale aj

schopnosti zodpovedných inštitúcií využiť existujúce možnosti pre realizáciu

podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu.

V horských oblastiach ide najmä o turistiku, lyžovanie, na väčšine územia SR

prevažuje aj pobyt pri vode, kúpeľná činnosť a využitie termálnych prameňov a v mestách,

kde sú lokalizované kultúrne a historické pamiatky je charakteristická návštevnosť múzeí,

galérií a poznávanie historických pamiatok. Na základe stručnej charakteristiky súčasného

stavu cestovného ruchu v SR a s využitím informačných zdrojov a výsledkov odborných

štúdií vymedzíme aktuálny stav vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji. Pre analýzu

aktuálneho je potrebné stanovenie cieľov a využitých metód, ktoré uvádzame

v nasledujúcich kapitolách práce.

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce je návrh riešenia aktuálnych problémov rozvoja

vidieckeho turizmu a agroturizmu v oblasti VÚC Nitrianskeho kraja vzhľadom na

inštitúcie podporujúce túto sféru CR. Východiskom riešenia je aktuálny stav vidieckeho

turizmu v SR aj konkrétnej oblasti NSK. Splnenie cieľa je podmienené využitím

poznatkov z existujúcich štúdií, výskumov, analýz a realizovaných projektov vidieckeho

turizmu v Nitrianskom kraji. V rámci tohto cieľa je potrebné zhodnotiť účasť

kompetentných inštitúcií (v regióne aj v celej SR) podporujúcich cestovný ruch v procese

rozvoja vidieckeho turizmu a na základe zistených problémov (nedostatkov) podpory

navrhnúť riešenie pre zlepšenie aktuálneho stavu. Splnenie cieľa diplomovej práce budeme

realizovať na základe analýzy dostupných údajov z rôznych informačných zdrojov a ich

sekundárne využitie v individuálnej analýze súčasných podmienok vidieckeho turizmu vo

vybranom regióne. Komplexné ciele riešenej problematiky diplomovej práce možno

rozdeliť do čiastkových cieľov:

1. Cieľ: Kriticky zhodnotiť aktuálny stav vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji, čo

predstavuje :

- zhodnotenie využitia potenciálu vidieckych oblastí Nitrianskeho kraja (z

hľadiska ponuky CR)

- analýzu účasti štátnych a neštátnych inštitúcií na rozvoji a podpore vidieckeho

turizmu v skúmanej oblasti.

2.Cieľ: Vymedziť nedostatky inštitucionálnej podpory vidieckeho turizmu v NSK a ich

príčiny na základe realizovanej analýzy súčasnej situácie.

3. Cieľ: Vytvoriť vlastnú koncepciu návrhu na zlepšenie podpory vidieckeho turizmu

prostredníctvom existujúcich inštitúcií:

- vytvorenie návrhu opatrení v oblasti činností jednotlivých inštitúcií

podporujúcich vidiecky turizmus

- charakterizovať možnosti zlepšenia dosiahnuté uvedeným návrhom.

Vyššie uvedené ciele diplomovej práce boli predpokladom pre stanovenie metód

a postupov pri riešení skúmanej problematiky, ktoré charakterizujeme v nasledujúcej

kapitole práce.

3 METODIKA A MATERIÁL

Pre objektívne dosiahnutie stanovených cieľov bolo nevyhnutné určiť metódy,

postupy a východiskové materiály použiteľné pri realizácii diplomovej práce. Pri

spracovaní vybranej témy sme postupovali od získavania údajov až ku komplexnému

a postupnému spracovaniu riešenej témy. Postup realizácie práce možno definovať

v niekoľkých krokoch:

- prieskum dát a ich zber,

- selekcia a sumarizácia teoretických východísk z informačných zdrojov,

- vlastná práca – riešenie skúmaného problému,

- návrh na optimalizáciu nedostatkov v súčasnom stave problému,

- diskusia a závery k riešenej problematike.

V prvom rade sme realizovali prieskum existujúcich informačných zdrojov

v oblasti skúmanej problematiky – v knižniciach a na internetových stránkach,

zosumarizovali sme základné zdroje, ktoré mohli byť využité pre spracovanie danej témy.

Na základe oboznámenia sa s faktami a dostupnosťou informácií sme vytvorili štruktúru

práce, kde sme zohľadnili postupnosť – chronológiu riešenej problematiky.

Pri sumarizácii materiálov sme využili najmä:

1. Literárne zdroje :

- odborné publikácie mapujúce problematiku cestovného ruchu

(Jarábková – Vidiek – nevyužitý potenciál cestovného ruchu, Ťapák

a kol. Rozvoj vidieckeho turizmu, atď.),

- zborníky z medzinárodných vedeckých konferencií v oblasti

cestovného ruchu,

2. Elektronické zdroje – údaje získané zo správ organizácií a inštitúcií v oblasti vidieckeho

turizmu:

- štatistické prehľady (Štatistický úrad Slovenskej republiky, Slovenská

agentúra rozvoja cestovného ruchu,)

- strategické dokumenty o podpore a rozvoji vidieckeho turizmu (Nová

stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013, Operačný program

Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast,

Prioritná os 3 – Cestovný ruch, Program rozvoja vidieka na podporu

cestovného ruchu, Správa o regionalizácii cestovného ruchu),

- výskumné správy (Papcúnová a kol., Zborník regionálneho rozvoja

vidieka č. 48, 2007)

- analýzy stavu vidieckeho turizmu- analýzy vidieckeho turizmu SACR

a Slovenského združenia vidieckej turistiky a agroturistiky

v jednotlivých regiónoch Slovenska,

- údaje o realizovaných projektoch v rôznych oblastiach Slovenska na

podporu rozvoja vidieckeho turizmu.

3. Legislatívne pramene - t.j. aktuálnu právnu úpravu v oblasti cestovného ruchu (Zákon

č. 91/2010 Z. z.) upravujúcu existujúce inštitúcie na podporu rozvoja cestovného ruchu

a ich konkrétne kompetencie a vzájomné vzťahy.

Na základe získaných údajov a konceptu obsahu diplomovej práce sme

spracovali teoretické východiská, definíciu základných termínov potrebných pre riešenie

skúmaného problému.

Ďalším krokom bola voľba metódy pre analýzu vidieckeho turizmu v Nitrianskom

kraji. Analýzu je možné realizovať na základe získaných údajov z informačných zdrojov,

ktoré sú východiskom teoretickej analýzy alebo sme mohli použiť metódu získavania

údajov prostredníctvom prieskumu. Vzhľadom na široký rozsah skúmaného problému sme

sa rozhodli pre sekundárnu analýzu existujúcich informácií a faktov. Hlavným zdrojom

bol výskum využitia potenciálu vidieckych sídel v Nitrianskom kraji realizovaný v roku

2009 (Jarábková, 2010), z ktorého sme čerpali dáta pre vlastnú analýzu v konfrontácii

s údajmi zo stratégie rozvoja CR v Nitrianskom kraji pre roky 2007-2013 (Stratégia, 2007).

Štúdiom informačných zdrojov sme dospeli k záveru, že v danej oblasti je pomerne

často využívaný nástroj tzv. SWOT analýza, ktorá sa uplatňuje v rôznych výskumných

štúdiách v oblasti regionálneho rozvoja, manažmentu, marketingu, atď. Táto metóda

umožňuje hodnotiť 4 aspekty riešenej problematiky, ktoré vyhovovali zameraniu

diplomovej práce:

- silné stránky – napr. z hľadiska historicko-kultúrneho prostredia,

prírodných zdrojov, podnikateľských možností,

- slabé stránky – faktory a podmienky v regióne, ktoré majú negatívny

vplyv na možnosť rozvoja vidieckeho turizmu,

- príležitosti – nevyužité možnosti rozvoja vidieckeho turizmu v oblasti,

možnosti financovania,

- riziká - problematické oblasti pri rozvoji vidieckeho turizmu (napr.

územné usporiadanie, dopravná dostupnosť, doplnkové služby,

financovanie a pod.).

Uvedenú analýzu použijeme pri hodnotení využitia potenciálu regiónu v oblasti

geografických, klimatických, demografických, prírodných a kultúrno-historických

podmienok rozvoja vidieckeho turizmu. Na základe výsledkov analýzy je možné

sumarizovať aktuálny stav vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji – jeho aktuálne

využitie, pozitívne a negatívne aspekty využitia a nedostatky. Okrem uvedenej metódy sa

zameriame na analýzu činností inštitúcií podporujúcich vidiecky turizmus v Nitrianskom

kraji.

Na základe nedostatkov v inštitucionálnej podpore rozvoja vidieckeho turizmu

v regióne Nitrianskeho kraja využijeme získané poznatky na návrh optimalizácie podpory.

Na podporu cestovného ruchu sa v súčasnosti využíva niekoľko metód z rôznych oblastí

vedy, výskumu aj praktickej odbornej činnosti. Patrí sem napr. tvorba marketingovej

stratégie na propagáciu potenciálu územia alebo tvorba projektov pre cestovný ruch .

V našej práci sme sa rozhodli využiť návrh na rozvoj VT prostredníctvom súboru opatrení,

ktoré sme navrhli na základe zistení v SWOT analýzach. V závere diplomovej práce

zosumarizujeme zistené fakty a zhodnotíme očakávaný prínos vlastných návrhov

k riešenej problematike.

4 SÚČASNÝ STAV ROZVOJA VIDIECKEHO TURIZMU

V NITRIANSKOM KRAJI

Vidiecky turizmus ako súčasť cestovného ruchu má pomerne nízke využitie

v súčasnom uplatnení služieb cestovného ruchu v rámci Slovenskej republiky. Na základe

charakteristiky súčasného stavu kapacity a výkonu cestovného ruchu v rámci Slovenskej

republiky – ako celku sme definovali aj súčasný stav cestovného ruchu v oblasti

vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji.

4.1 Vidiecky turizmus v Nitrianskom kraji - analýza súčasného stavu

v Nitrianskom kraji

Nitriansky samosprávny kraj (NSK) leží na kontaktnej línii dvoch rozdielnych

krajinných typov - Panónskej panvy a Karpát, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú

aktivity cestovného ruchu. Do Nitrianskeho kraja zasahujú pohoria len okrajovo, preto z

hľadiska prírodných podmienok umožňuje formovanie aktivít cestovného ruchu

založených predovšetkým na využití geotermálnych vôd a vodných plôch. Kultúrno-

historický potenciál kraja je relatívne pestrý – zahŕňa množstvo historických pamiatok ako

aj udržiavaných ľudových tradícií (Stratégia, 2007, s. 1.)

Rozlohou (6343 km2) je Nitriansky kraj piaty najväčší kraj na Slovensku. Počtom

obyvateľov 707 305 (stav k 31. 12. 2006) je tretím najľudnatejším krajom Slovenska a

zároveň územím s najvyšším podielom maďarskej národnosti (27,6 %). Hustotou osídlenia

(113 obyvateľov na km2) mierne prevyšuje slovenský priemer (110 obyvateľov na km 2).

V kraji je 350 obcí, z toho 339 vidieckych sídel (Jarábková, 2010).

Stav rozvoja vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji súvisí s celkovým stavom

cestovného ruchu v tomto regióne ako aj s existujúcim potenciálom pre vidiecky turizmus

v danej oblasti. Na základe charakteristiky potenciálu regiónu vychádzajúcej z doposiaľ

realizovaných výskumov a štúdií v tejto oblasti a tiež na základe analýzy využitia

cestovného ruchu sme sa zamerali na hodnotenie konkrétnej oblasti CR – vidieckeho

turizmu.

4.1.1 Analýza potenciálu vidieckeho turizmu Nitrianskeho kraja

V prvej etape sme využili na analýzu potenciálu Nitrianskeho kraja publikáciu

charakterizujúcu výskum potenciálu vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji realizovaný

v roku 2009 s aktualizovanými údajmi do roku 2008 (Jarábková, 2010) a tiež strategický

dokument pre rozvoj CR v Nitrianskom kraji na obdobie 2007-2013 (Stratégia, 2007).

V druhej etape sme využili SWOT analýzu na hodnotenie využitia vidieckeho turizmu

v Nitrianskom kraji na základe kritérií určených v prvej etape analýzy.

Analýza využitia potenciálu CR realizovaná v roku 2009 vychádzala z využitia

tzv. valorizačnej metódy, ktorá hodnotí vybrané kritériá regiónu vzhľadom na možnosti

ich uplatnenia vo vidieckom turizme (Jarábková, 2010, s. 45): „Základným princípom

valorizačnej metódy hodnotenia potenciálu vidieckych sídel je posúdenie, ako sa

jednotlivý prvok , či atraktivita priestoru zúčastňujú na jeho vhodnosti či nevhodnosti na

realizácii aktivít cestovného ruchu. “ Pre optimálne využitie tejto metódy je potrebné

stanovenie vhodných prvkov atraktivity územia. Rovnako platí toto kritérium aj pre druhú

analýzu, ktorú sme využili – Stratégiu rozvoja cestovného ruchu v Nitrianskom kraji

v rokoch 2007-2013. Jarábková navyše uvádza porovnanie významu jednotlivých prvkov

atraktivity územia, z ktorých za najvýznamnejšie pokladá – kultúrno-historické hodnoty

a výskyt ojedinelých prírodných útvarov (2010, s. 54).

Na základe konfrontácie oboch zdrojov sme vyčlenili vybrané kritériá, ktoré

ovplyvňujú rozvoj vidieckeho turizmu:

1. Prírodný potenciál – geografické špecifiká regiónu, klimatické podmienky, zvláštne

prírodné útvary, hydrologické podmienky,

2. Environmentálny potenciál - stupeň znečistenia životného prostredia,

3. Kultúrno-historický potenciál oblasti,

4. Potenciál infraštruktúry CR. (Jarábková, 2010, Stratégia, 2007).

Prírodný potenciál regiónu predurčuje NSKnajmä na aktivity v letnom období

vzhľadom na využitie vodných plôch a termálnych prameňov, okrajové časti regiónu na

severe a severovýchode sú atraktívne aj v oblasti turistiky a horolezectva (Príloha 4),

nadmorská výška v rámci regiónu však nepresahuje 910 m.n.m., čím sa znižuje atraktivita

tohto územia. Celkovo potenciál regiónu poskytuje najnižšiu atraktivitu v južnej časti

v oblasti Komárna (Stratégia, 2007).Využiteľný prírodný potenciál tvoria najmä:

- termálne pramene – je využitá len časť existujúcich prameňov lokalizované sú

predovšetkým v južnej časti regiónu (napr. Štúrovo, Patince, Horné

Saliby),nevyužité náleziská geotermálnych prameňov sú evidované v obciach

Zemianska Olča, Nesvady, Virt, Marcelová, Vlčany atď.

- vodné plochy – väčšinou neupravené, bez vybudovania infraštruktúry,

- riečna sieť – Hron a Váh, vhodné svojím charakterom na splavovanie, Dunaj

a Ipeľ,

- okrajové horské oblasti, k zaujímavostiam horského územia patria jaskyne v

Považskom Inovci (Havran, Stoličková jaskyňa, Mačacia jaskyňa, Čertova pec

jediná jaskyňa prístupná verejnosti), skalné steny a mestá na Veľkom Inovci,

Benáte, skalné veže v lokalite Skerešov a kaňon v Horši (okres Levice),

atraktivitu územia zvyšuje estetická hodnota výhľadov do okolia najmä z vrcholu

Veľkého Inovca (901 m n. m.), Marhátu (748 m n. m.), Benátu (692 m n. m.),

Zobora (588 m n. m.), Pyramídy (544 m n. m.), Tribečskej Skalky (488 m n. m.),

turistickou zaujímavosťou sú kamenné obydlia v Brhlovciach.

Z hľadiska vidieckeho turizmu majú špecifický význam aktivity vidieckeho

obyvateľstva. Klimatické podmienky v spojení s geografickými podmienkami

(rozmiestnením vodných plôch, štruktúrou povrchu) najmä v južnej časti regiónu

umožňujú rozvoj podnikateľských aktivít v poľnohospodárstve:

- rybolov – 190 revírov v stojatých a tečúcich vodách orientovaných najmä na chov

kaprovitých rýb ako napr. kapor obyčajný (Cyprinus carpio), karas obyčajný

(Carassius carassius), karas striebristý (Carassius auratus),

- pestovanie poľnohospodárskych plodín - osobitný význam má vinič, spojený

s produkciou vína a možnosťami gastroturistiky vo vidieckych oblastiach

(Topoľčianky, Radošiná, Šahy, Chľab, Svätý Peter, Tesáre, Búč),

- chov zvierat (nielen úžitkovo ale aj na rekreačné účely, napr. kone – žrebčín

Topoľčianky), poľovnícke revíry (oblasť Topoľčianok) – okrajové časti regiónu –

pohoria Považský Inovec, zaujímavosťou je zubria zvernica pri Topoľčiankach

vytvorená na aklimatizáciu zubra v zvernicovom chove (Stratégia, 2007).

Na území Nitrianskeho kraja sa nachádzajú viaceré prírodné osobitosti, ktoré sú

predmetom štátnej ochrany prírody. Z veľkoplošných chránených území zasahujú časti

troch chránených krajinných oblastí – CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO

Dunajské luhy,maloplošných chránených území je celkovo 123. Na území kraja sa

nachádza 38 lokalít chránených stromov a ich chránených skupín s celkovým počtom 170

stromov(Stratégia, 2007).

Kultúrnohistorický potenciál regiónu je determinovaný viacerými podmienkami –

nielen existenciou historických objektov ale ich stavom a kategóriou ich využitia. Podľa

analýzy cestovného ruchu realizovanej Nitrianskym samosprávnym krajom možno na

základe bodového hodnotenia určiť turistickú atraktivitu týchto pamiatok – mapu s mierou

atraktivity znázorňuje Príloha 5. Zaujímavosťami je napr. zrúcanina hradu Gýmeš, Jelenec,

Hrušov a Topoľčany (Otepka, Habán, 2006). Viaceré historické pamiatky najmä kaštiele

sa využívajú účelovo na rôzne aktivity (sociálne služby, úrady a pod.)

Ku kultúrnemu potenciálu možno zaradiť aj tradičné spôsoby poľnohospodárskej

výroby, ktoré v kraji majú vzhľadom na prírodné podmienky široké uplatnenie avšak slabé

využitie z hľadiska CR. K špecifickým aktivitám v rámci vidieckeho turizmu možno

zaradiť aj gastroturistiku, ktorú reprezentuje Nitrianska kráľovská vínna cesta. Folklórne

slávnosti, ľudové tradície a remeslá majú lokálny charakter, chýba ich propagácia

a začlenenie do odvetvia cestovného ruchu.

Environmentálne podmienky pre rozvoj turizmu sú negatívne ovplyvnené

priemyselnou výrobou v oblasti okresných miest Nitra, Šaľa a Nové Zámky, z dôvodu

vysokého stupňa znečistenia životného prostredia sú pre rozvoj turizmu nevhodné okolité

obce (Ándovce, Bánov, Bešenov, Dlhá nad Váhom, Kráľová nad Váhom, Nesvady,

Trnovec nad Váhom atď.) Vhodnejšie podmienky pre rozvoj turizmu poskytujú najmä

maloplošné chránené územia - oblasti pri vodných plochách, lesy, zvernice, lúky.

(chránené areály, prírodné rezervácie – 123 chránených oblastí v NSK), (Jarábková, 2010).

Infraštruktúra regiónu predstavuje dôležitý aspekt z hľadiska dostupnosti pre

účastníkov vidieckeho turizmu. Cestné komunikácie medzi okresnými mestami ako aj

jednotlivými obcami vyžadujú rekonštrukciu, južná oblasť regiónuumožňuje predovšetkým

rozvoj cezhraničnej spolupráce s Maďarskou republikou (Štúrovo- Ostrihom, Komárno-

Komárom). Výhody majú obce v blízkosti miest a rekreačných stredísk, kde sa zvyšuje

tendencia vytvárania ubytovacích priestorov na súkromí, platí to najmä pre južnú časť

regiónu s termálnymi kúpeľmi.

Súčasné využitie potenciálu vidieckeho turizmu je orientované predovšetkým na

rozvoj stravovacích a ubytovacích služieb jednak v okolí významných okresných miest

regiónu (Nitra, Komárno, Topoľčany) a v blízkosti termálnych kúpeľných zariadení.

O agroturizme možno hovoriť aj v súvislosti s poľovníctvom (v okrese Topoľčany),

športovým rybolovom (pri všetkých vodných tokoch), jazdectvom (ranče, žrebčíny

a jazdecké areály – Nový Tekov, Topoľčianky, Šaľa, Mojmírovce, atď.).Terén

Nitrianskeho kraja v oblasti vodných tokov poskytuje možnosti pre cykloturistiku –

v južnej časti je to tzv. Podunajská cyklomagistrála (vedie po hrádzi pri ľavom brehu

Dunaja), ktorá pokračuje v Komárne smerom na Šaľu (Vážska cyklomagistrála), na Nitru

(Ponitrianska cyklomagistrála), v oblasti Štúrova Pohronská, Hontianska a Ipeľská

cyklomagistrála.

Vzhľadom na klimatické podmienky vhodné na pestovanie rôznych

poľnohospodárskych plodín je otvorená možnosť využitia poľnohospodárskej výroby

v rámci cestovného ruchu. Za určitý spôsob turizmu možno z tohto hľadiska pokladať aj

samozber ovocia realizovaný v nížinatej  oblasti Nových Zámkov (jahody, jablká).

Nevyužitý potenciál majú napr. roztrúsené sídla v podhorských oblastiach v okrese

Zlaté Moravce (Zlatno, Skýcov, Obyce) v okrese Levice (v oblasti Hronskej a Ipeľskej

pahorkatiny), najmä obydlia štálového typu (ide o rozptýlené osídlenie v podhorských

oblastiach - kopanice, majere, ktoré sa v tomto regióne nazýva štále), ktoré by mohli byť

zaujímavosťou pre potenciálnych rekreantov (tradičný spôsob života na vidieku, chov

domácich zvierat, poľnohospodárske práce, slovenská kuchyňa a pod.)Individuálnu

rekreáciu ponúkajú chatárske osady a oblasti v blízkosti vodných plôch (napr. Duchonka)

alebo na úpätí pohorí zasahujúcich do územia regiónu.

Využitie služieb vidieckeho turizmu s osobitou atraktivitou v regióne absentuje,

hoci podľa nášho názoru existuje viacero aktivít (napr. v poľnohospodárskej výrobe - či už

na úrovni väčších podnikov alebo drobných podnikateľov , v oblasti ľudových remesiel,

folklóru), ktoré možno využiť v rámci podnikania vo vidieckom turizme.

4.1.2 Podpora rozvoja vidieckeho turizmu v Nitrianskom kraji na inštitucionálnej

úrovni

V oblasti realizácie podpory vidieckeho turizmu v NSK je potrebné vymedziť

členenie regiónu do niekoľkých oblastí CR podľa priority rozvoja z hľadiska potenciálu

využitia v cestovnom ruchu.(Regionalizácia, 2005). Ide o tzv. regionalizáciu CR, podľa

ktorej sa Nitriansky samosprávny kraj člení do nasledovných oblastí:

- okres Komárno a Nové Zámky – región strednej priority s dôrazom na pobyty

pri termálnej vode, vodné športy, vodáctvo, cykloturistiku a vidiecky turizmus,

- okres Šaľa – patrí medzi regióny nižšej priority s dôrazom na pobyt pri termálnej

vode, vodné športy a poznávanie pamiatok,

- okres Nitra, Zlaté Moravce, Levice (západná časť) a Nové Zámky

(severozápadná časť)– patria do regiónu strednej priority s dôrazom na rozvoj

veľtrhov, výstav a poznávanie pamiatok,

- Levice (východná časť) – región s vysokou prioritou pre rozvoj vidieckeho

turizmu,

- okres Topoľčany - zaradený medzi regióny s nižšou prioritou, s pobytom pri

vode a letným pobytom v horách.(Marketingový plán, 2008).

Podpora vidieckeho turizmu a agroturizmu na území NSK sa realizuje prostredníctvom

aktivít systému inštitúcií súkromného aj verejného sektora. Na základe získaných

informácií zhodnotíme súčasnú situáciu v oblasti vidieckeho turizmu. Podporu rozvoja

vidieckeho turizmu uskutočňujú regionálne aj celoslovensky pôsobiace inštitúcie formou:

prezentácie a propagácie regiónu NSK v SR a zahraničí

analýzy podmienok rozvoja vidieckeho turizmu

návrhov a realizácie projektov v rámci samosprávnych jednotiek (obcí) zameranej

na rozvoj vidieckeho CR

finančnej podpory podnikania vo vidieckom turizme,

partnerskej spolupráce súkromných aj verejných organizácií zameranú na rozvoj

turizmu vo vidieckych oblastiach

vzdelávania podnikateľov v oblasti CR. (Stratégia, 2007).

Uvedené aspekty podpory ako aj inštitúcie, ktoré ich zabezpečujú bližšie identifikujeme.

Významnú úlohu v propagácii a prezentácii atraktivity regiónu aj jeho jednotlivých častí

a obcí spĺňajú:

1. Samosprávny orgán VÚC – Nitriansky samosprávny kraj, ktorý zabezpečuje:

spoluprácu s ústrednými štátnymi orgánmi (MKaCR SR), podnikateľskými

subjektmi v oblasti podpory CR, spoluprácu s obcami, kooperáciu so SACR

v oblasti propagácie regiónu,

edukáciu a motiváciu obyvateľstva k podnikaniu v CR – informačné semináre pre

podnikateľov,

jednotnú prezentáciu regiónu v zahraničí, propagáciu regiónu prostredníctvom

internetovej stránky (www.unsk.sk), kde sú zverejnené základné informácie

o turistických možnostiach v jednotlivých okresoch regiónu,

propagáciu atraktivít regiónu aj z hľadiska vidieckeho turizmu na národných

a medzinárodných výstavách a podujatiach napr. výstava „Regióny Slovenska“

v Nitre, Veľtrh cestovného ruchu Holiday World Praha 2011, kde sa prezentovali

aj jednotlivé obce najmä v oblasti vinárstva a termálnych kúpeľov, veľtrh CR

UTSAZ v Budapešti a svetový veľtrh ITB v Berlíne – NSK sa prezentoval

prostredníctvom propagačných materiálov, v ktorých dominovala propagácia

cykloturistiky, vidieckej turistiky, termálnych kúpalísk

podporupartnerskej spolupráce na regionálnej, celoslovenskej a cezhraničnej

úrovni – najmä s okolitými regiónmi a susedným Maďarskom

monitoring situácie v CR, plánuje a navrhuje koncepcie rozvoja – aj v spolupráci

s obcami, pomáha realizovať plány hospodárskeho a kultúrneho rozvoja obcí,

ktorých súčasťou sú aj opatrenia na podporu rozvoja cestovného ruchu,

k monitorovacej činnosti možno zaradiť hodnotenie kvality služieb zariadení

vidieckeho turizmu realizované v roku 2009, ktoré NSK uskutočnil v spolupráci

s SPU v Nitre, cieľom bolo okrem samotného hodnotenia kvality navrhnúť

a vytvoriť systém hodnotenia kvality služieb vidieckeho turizmu a prispieť tak

k zvyšovaniu kvality týchto služieb. (Workshop k projektu „ Certifikácia malých

ubytovacích zariadení na vidieku v NSK“, 2009)

poskytovanie informácií turistom prostredníctvom tzv. turistických

informačných kancelárií, momentálne pôsobia v najmä v okresných mestách –

NISYS (Nitriansky informačný systém), TIK Dekampo Levice, TIK Komárno,

TIK Štúrovo, IC Podhájska, IK Vieska nad Žitavou, TIK Zlaté Moravce –

poskytujú informácie o ubytovacích, stravovacích, rekreačných zariadeniach,

o produktoch cestovných kancelárií, sprostredkúvajú rôzne služby, informujú

o aktuálnych kultúrnych podujatiach, poskytujú informačné a propagačné

materiály, mapy regiónu a pod.

2. Obce môžu iniciovať vznik vlastnej organizácie na podporu CR a participovať na

finančnom zabezpečení jej aktivít, spolupracujú s organizáciami cestovného ruchu pri

vytváraní koncepcie rozvoja cestovného ruchu na území obce, podieľajú sa na tvorbe

ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji cestovného ruchu na území obce,

zabezpečujú realizáciu cieľov v oblasti CR a aktívne budujú infraštruktúru podporujúcu

aktivity v cestovnom ruchu (Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu). Obce

môžu vytvárať vhodné prostredie pre rozvoj podnikania v CR konkrétnymi opatreniami –

vzdelávaním, daňovými úľavami, poskytnutím verejných priestorov, zlepšovaním

infraštruktúry, propagáciou obce a pod. Konkrétne aktivity obcí v oblasti podpory CR sú

stanovené v plánoch hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja. Obce pri realizácii

opatrení na podporu turizmu môžu využiť finančné dotácie z fondov EÚ ako aj zo štátneho

rozpočtu. Vzhľadom na počet obcí v NSK nebolo možné hodnotiť ako jednotlivé obce

podporujú rozvoj vidieckeho turizmu, iniciatívu samosprávy v tejto oblasti budeme

hodnotiť len na úrovni samosprávneho kraja. Podľa okresných miest sa zameriava podpora

CR na určité oblasti, ktoré uvádzame v tabuľke 1.

Ako vyplýva z uvedených údajov, aj podpora vidieckeho cestovného ruchu sa

uskutočňuje na základe prevládajúcej formy cestovného ruchu v danej oblasti, t.j. súvisí

s tým, aká forma CR sa v regióne uplatňuje.

Tabuľka 1 Podpora CR v obciach podľa okresných miest

Zdroj: http://www.unsk.sk/files/PRNSK/CR/prnsk_CR.pdf

3. Regionálne rozvojové agentúry –sú združenia právnických osôb verejného aj

súkromného sektora, patriace do integrovanej siete MVRR SR.

RRA Nitra –Regionálna rozvojová agentúra je ďalšou inštitúciou podporujúcou rozvoj

vidieckeho turizmu , ktorá predstavuje združenie právnických osôb – NSK a Slovenskej

obchodnej a priemyselnej komory. RRA participuje na regionálnom rozvoji, ktorého

súčasťou je aj podpora CR (aj vidieckeho turizmu) , k hlavným aktivitám RRA patrí najmä

projektová činnosť, programová činnosť, poskytovanie poradenstva, konzultácií

a informácií, cezhraničná spolupráca a marketingové aktivity zamerané na propagáciu

regiónu.(Výročná správa, 2009).Uvedené aktivity vykonáva najmä s cieľom využitia

nenávratných finančných príspevkov zo štrukturálnych fondov EÚ v oblasti regionálneho

rozvoja. V roku 2009 zrealizovala RRA niekoľko projektov súvisiacich s podporou

vidieckeho turizmu:

- v obci Trávnica – revitalizácia obce, ktorej predmetom je zveľadenie verejných

priestranstiev v centre obce, oprava miestnych komunikácií a úprava parku,

s cieľom zvýšiť návštevnosť obce aj kvalitu života obyvateľov – obec je

v blízkosti obce Podhájska, má teda potenciál pre využitie ubytovacích kapacít

domácich i zahraničných turistov,

- v obci Podhájska - rozsiahla revitalizácia verejných priestranstiev s dôrazom na

bezpečnosť peších účastníkov cestnej premávky,

- v obci Maňa - tiež je v blízkosti Podhájskej, revitalizácia verejných priestranstiev.

Z uvedených informácií vyplýva, že projektová činnosť tejto inštitúcie je zameraná úzko

na jednu sféru turizmu na vidieku – konkrétnu obec. K projektovým aktivitám je potrebné

dodať, že priamo závisia od aktuálnych výziev v oblasti operačných programov rozvoja

vidieka, sú nimi teda determinované. V kompetencii RRA je aj realizácia marketingových

prieskumov – v oblasti využitia CR v konkrétnych obciach , či analýz ponuky CR.

RRA Šaľa - je združenie právnických osôb pôsobiacich v okrese Šaľa, agentúra realizuje

podporu regionálneho rozvoja aj v oblasti vidieckeho turizmu v okrese Šaľa, v iniciatíve

RRA Šaľa boli založené dva mikroregióny: MR Čángo /obce Diakovce, Tešedíkovo,

Žihárec, Vlčany a Neded/ a MR „Via Románum“ s obcami Močenok, Hájske, Dlhá nad

Váhom, Trnovec a Selice, agentúra vypracúva projekty pre obnovu technických

a kultúrnych pamiatok v regióne, sprostredkúva poradenstvo a konzultácie v oblasti

získavania NFP z eurofondov, školenia pre samosprávy obcí v oblasti v oblasti

manažmentu, marketingu (znalosti z tejto oblasti sú využiteľné aj v CR), participuje na

tvorbe podnikateľského prostredia v mikroregiónoch (RRA Šaľa, 2011).

RRA Štúrovo– združenie tvorí„Združenie obcí – Južný región“; Dvory a okolie združenie

obcí; mesto  Štúrovo; Nadácia Budúcnosť 2000; Strekov 1075, s.r.o.;Kultúrne združenie

Štúrovo a okolie“; VADAŠ s.r.o.;.agentúra realizuje podporu CR v rámci Prioritnej osi 3

– Cestovný ruch Opatrenie 3.1 – Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu,

v roku 2010 vypracovala projekty v oblasti organizácie folklórnych podujatí napr.

podujatie zamerané na tradičné svadobné zvyky – „Svadba“ v obci Kamenín, zvýšenie

atraktivity regiónu Štúrova v CR skvalitnením a úpravou infraštruktúry, (Textová správa

o činnosti RRA Južný región Štúrovo za rok 2010).

RRA Komárno–spolupracuje so súkromným sektorom – nadácia Orange, Nadácia Dexia

banky a pod. pri skvalitňovaní životného prostredia, obnove historického a kultúrneho

dedičstva a ďalších činnostiach.

RRA Topoľčiansko–realizuje podporu CR v oblasti okresného mesta Topoľčany,

projektová činnosť je zameraná najmä na obnovu a skvalitnenie infraštruktúry a životného

prostredia v obciach, významné sú aj poradenské aktivity pre podnikateľov s cieľom

využitia NFP.

4. PPA Nitra - Pôdohospodárska platobná agentúra Nitra –ako regionálne pracovisko

centrálnej Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá bola zriadená zákonom č. 473/2003

Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve.

Platobná agentúra ako akreditovaný orgán štátnej správy zabezpečuje administratívnu

činnosť pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom

hospodárstve a rybnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných

predpisov a pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa osobitných

predpisov.(Výročná správa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, 2009). Z hľadiska

vidieckeho turizmu má význam podpora poľnohospodárstva priamymi platbami

podporujúcimi rozvoj podnikania v tomto odvetví hospodárstva, ktoré môže mať

sekundárne využitie aj v rámci vidieckeho turizmu.

5. Združenia mikroregiónov v rámci iniciatívy LEADER NSK- ide o účelové združenia

obcí v rámci podpory rozvoja vidieka.Iniciatíva LEADER slúži na integrovaný rozvoj

vidieka v NSK. Podpora v oblasti CR  je realizovaná prostredníctvom integrovaných

stratégií združeniami:

- MAS SOTDUM - Miestna akčná skupina Spoločenstva obcí topoľčiansko -

duchonského mikroregiónu (o.z.),je nevládne, nepolitické, nezávislé združenie

fyzických a právnických osôb, ktoré zabezpečujú svoju činnosť realizáciou cieľov

v celistvom území tvorenom katastrálnymi územiami obcí z okresu Topoľčany:

Jacovce, Nemečky, Podhradie, Prašice, Tesáre, Velušovce, Závada,  Nemčice,

Kuzmice, Tvrdomestice, Tovarníky, Krušovce a Topoľčany, združenie je založené

na spolupráci verejnej správy, podnikateľských a nepodnikateľských subjektov a

občanov pôsobiacich alebo sídliacich na danom území s cieľom identifikovať a

realizovať stratégiu rozvoja územia (MAS SOTDUM, 2009), združenie okrem

iných aktivít (podpora rozvoja CR, vzdelávanie atď.) propaguje turistické

osobitosti regiónu na vlastnej webovej stránke

- MAS Dolnohronské rozvojové partnerstvo - zameriava sa na podporu

agrosektora a rozvoja vidieckeho cestovného ruchu s cieľom rozšírenia

pracovných príležitostí,

- MAS Svornosť –zameranie na ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva, rozvoj

podnikateľského prostredia a infraštruktúry CR,

- MAS Požitavie – Širočina – rozvoj infraštruktúry obcí a podpora

podnikateľského prostredia v CR,

- MAS Dolná Nitra – rozvoj turizmu je podmienený zlepšením podmienok

životného prostredia, najmä využitím ekologických zdrojov energie a čistením

odpadových vôd,

- MAS Radošinka– obnova obcí a ochrana a skvalitnenie životného prostredia

- Mikroregión okolo Cedronu, (združuje obce v oblasti Nitry a Nových Zámkov)

cieľom rozvoja je využitie zdrojov liečivých prameňov a terénu územia na

celoročnú rekreáciu, skvalitenenie a rozšírenie služieb v oblasti CR,

- Mikroregión Dolný Žitný ostrov – rozvoj vidieckeho cestovného ruchu

vzhľadom na regionálne špecifiká,

- Mikroregión Ipeľ-Hont – podpora vidieckeho turizmu, najmä skvalitnenia

nízkokapacitných ubytovacích zariadení, podpora propagácie mikroregiónu,

podpora expanzie poľnohospodárskej a remeselnej výroby v danej oblasti,

- Mikroregión Termál – mikroregión patrí k najnavštevovanejším kúpeľným

lokalitám, podpora je zameraná na trvalo udržateľný rozvoj aj v oblasti vidieckeho

CR,

- Mikroregión Tribečsko - predstavuje územie využitého prírodného potenciálu,

historických daností a rozvojových trendov v odvetviach cestovného ruchu, najmä

v oblasti kongresovej a vidieckej turistiky s využitím pobytov v ekologicky čistej

krajine, stratégia rozvoja je zameraná na podporu rozvoja infraštruktúry

a propagácie atraktivít územia,

- Mikroregión Tekov – sa zameriava na podporu vidieckeho turizmu v oblasti

propagácie a vybudovania materiálno-technickej základne pre rozvoj vidieckeho

CR,

- MikroregiónVia Romanum – koncentruje podporu vidieckeho turizmu do oblasti

zatraktívnenia rekreačného potenciálu, skvalitnenia infraštruktúry obcí a rozvoja

športových možností (Leader NSK, 2010).

Uvedené partnerské združenia a mikroregióny – ich rozmiestnenie v NSK znázorňuje

mapa na Obrázku 3.

Obrázok 3 Miestne akčné skupiny a mikroregionálne partnerstvá v NSK

Zdroj: vlastné spracovanie, http://www.leadernsk.sk/sk/mapa/

6. Záujmové združenia – napr. Združenie ekologického cestovného ruchu Nitrianska

kráľovská vínna cesta, ktoré okrem propagácie vinárstva podporuje udržiavanie tradičných

starých slávností, zvykov, obyčajov, remesiel, ľudových krojov, piesní a

obradov. K tradičným podujatiam patria sviatky  vinobrania, sviatok sv. Urbana patróna

vinohradníkov, posviacka vína, Luciino čarovanie pri vínku, Víno osobností, Koštovka

nových vín, degustácie  s vyhodnotením vín pri kultúrnych spoločenských a folklórnych

programoch, alegorické sprievody, Odklínanie vín, jarmoky, hody a pod. Atraktivitu

podujatí zvyšuje ich alokácia – niektoré sa odohrávajú v prírode vo viniciach, iné na

zámkoch a kaštieľoch, divadelných pódiách, v kultúrnych a spoločenských priestoroch,

v hajlochoch (vínne domčeky) i pred nimi, alebo v historických vínnych pivniciach.

K záujmovým združeniam patria aj skupiny s celoslovenským pôsobením –EZAT, ZAS

(Združenie agropodnikateľov Slovenska), atď.

Inštitúcie podieľajúce sa na aktívnej podpore vidieckeho turizmu v NSK, ktoré sme

charakterizovali znázorňuje Tabuľka 1. Na základe charakteristiky základných aktivít sme

v tabuľke hodnotili význam činnosti jednotlivých typov inštitúcií. Hlavnú funkciu

v oblasti koordinácie podpory vidieckeho turizmu má v oblasti NSK samosprávny orgán

Nitrianskeho kraja. Význam aktivít tejto inštitúcie spočíva najmä v centralizovanej

koordinácii opatrení pre podporu rozvoja vidieckeho turizmu v prostredí regiónu – napr.

propagácia regiónu na celoslovenskej aj medzinárodnej úrovni, vytváranie organizácií pre

podporu CR (MAS, združenia obcí a pod.). Na činnosť NSK nadväzujú aktivity

jednotlivých samospráv obcí, ktoré sú významné predovšetkým v oblasti rozvoja podľa

konkrétnych potrieb, obce môžu prispieť k rozvoju podnikateľského prostredia v oblasti

CR prostredníctvom vlastných opatrení.

Činnosť regionálnych rozvojových agentúr je zameraná na aktivity spojené so

získavaním podpory z eurofondov a to aj v oblasti vidieckeho turizmu. Prínosom pre

podporu vidieckeho turizmu je projektová činnosť, poradenstvo, konzultácie a školenia

v oblasti manažmentu a podnikania v CR. Nevýhodou je obmedzenie podpory – podpora

sa realizuje podľa priorít regiónov z hľadiska ich atraktivity v CR, teda regióny s nižšou

atraktivitou majú nižšiu perspektívu pre získanie podpory ako regióny s existujúcou

„turistickou základňou.“

Miestne akčné skupiny a mikroregióny predstavujú podstatnú súčasť systému

podpory vidieckeho turizmu, keďže ide o zoskupenia právnických osôb (obcí

a právnických osôb súkromného sektora).

Záujmové združenia podnikateľov sú významné pre podporu atraktivity služieb

vidieckeho turizmu – dobrým príkladom je združenie Nitrianska kráľovská vínna cesta,

ktoré spája gastroturizmus – vinárstvo s prezentáciou ľudových tradícií, folklóru, remesiel

a umenia – vytvára tak komplexnú ponuku vidieckeho turizmu.

Tabuľka 2 Inštitúcie podporujúce rozvoj vidieckeho turizmu v NSK

Inštitúcie podporujúce rozvoj CR v Nitrianskom kraji Názov Typ inštitúcie Aktivity Význam

Nitriansky samosprávny kraj verejná

koordinácia rozvoja CR v regióne, propagácia regiónu, spolupráca s ostatnými inštitúciami podporujúcimi rozvoj CR, monitoring a analýzy CR v regióne,

koordinácia aktivít všetkých regionálnych inštitúcií CR , poskytovanie centrálnej podpory CR v rámci regiónu a spolupráca s rôznymi štátnymi orgánmi

Samosprávy obcí verejná

podpora podnikateľského prostredia, rozvoj infraštruktúry, vzdelávanie v samospráve a podnikateľskej sfére

lokálna podpora CR - najmä podnikateľov, výhodou je znalosť potrieb konkrétnej obce

PPA Nitra verejno-súkromná

podpora poľnohospodárskeho podnikania

podpora agropodnikateľov môže zvýšiť šance na rozvoj poľnohospodárskej produkcie a jej ďalšie využitie vo vidieckom turizme

Regionálne rozvojové agentúry

verejno-súkromná

príprava projektov v oblasti CR, podpora využitia NFP z eurofondov

odborné poradenstvo vo využívaní eurofondov, podpora vzdelávania - zvyšovanie možností využitia finančných dotácií pre podnikateľov v CR

Mikroregióny verejno-súkromná

spolupráca pri rozvoji CR na úrovni obcí a mikroregiónu

vzájomná podpora združených obcí za účelom rozvoja konkrétnych oblastí podľa potrieb mikroregiónu

Miestne akčné skupiny verejno-súkromná

vzájomná spolupráca pri propagácii mikroregiónu a rozvoji aktivít CR

vzájomná podpora združených obcí za účelom rozvoja konkrétnych oblastí podľa potrieb mikroregiónu

Záujmové združenia podnikateľov

súkromná spolupráca podnikateľov v špecifických oblastiach CR

vyššia atraktivita služieb CR vzhľadom na komplexnosť

Zdroj: vlastné spracovanie údajov

4.2 SWOT analýza vidieckeho turizmu z hľadiska ponuky

a inštitucionálnej podpory v Nitrianskom kraji

Na základe hodnotenia potenciálu územia a aktivít inštitúcií podporujúcich rozvoj

vidieckeho turizmu zhodnotíme silné a slabé stránky vidieckeho turizmu v Nitrianskom

kraji a z nich vyplývajúce príležitosti a riziká pre ďalšiu podporu a rozvoj. Podľa

získaných informácií zo strategického dokumentu pre rozvoj CR v NSK a realizovaného

výskumu v tejto oblasti (Jarábková, 2010) možno hodnotiť celkový potenciál vidieckeho

turizmu a jeho využitie prostredníctvom SWOT analýzy . Okrem teoretických prameňov

pri analýze využijeme aj subjektívne zhodnotenie dostupných faktov charakterizujúcich

podmienky rozvoja CR v Nitrianskom kraji. Východiskom SWOT analýzy bolo

hodnotenie nasledovných kritérií:

- potenciál – resp.- ponuka vidieckeho turizmu - prírodný, kultúrno-

historický potenciál a potenciál pre špecifické služby vidieckeho turizmu,

- úroveň inštitucionálnej podpory rozvoja vidieckeho CR.

SWOT analýzu sme realizovali samostatne pre obe kritériá. V tabuľke 3

znázorňujeme SWOT analýzu potenciálu regiónu. Z hľadiska prírodného potenciálu za

silné stránky Nitrianskeho kraja z hľadiska vidieckeho turizmu možno pokladať v  najmä

množstvo geotermálnych prameňov, ktoré sú zaujímavé nielen pre miestnych či

slovenských rekreantov, ale aj pre zahraničnú klientelu z Maďarska a Českej republiky.

Z prírodných podmienok je pozitívne aj množstvo vodných plôch poskytujúcich možnosti

rybolovu a tiež poľnohospodárska výroba – pestovanie ovocia a zeleniny a viniča,

s ktorým sa spája viacero aktivít využiteľných pre vidiecky turizmus. Silnou stránkou sú aj

klimatické podmienky – teplé suchšie letá, vhodné pre pobyt pri vode alebo v termálnych

kúpeľoch. Silnou stránkou z hľadiska kultúrneho a historického potenciálu je pomerne

široké zastúpenie historických pamiatok v regióne a tiež tradičný vidiecky spôsob života,

ktorý môže byť predpokladom pre rozvoj vidieckeho turizmu – napr. život v podhorských

oblastiach v štálových obydliach a pod.

Za pozitívne využitie špecifických služieb vidieckeho turizmu možno pokladať

napr. podujatia v oblasti vinárstva, vidiecku rekreáciu spojenú s termálnymi kúpeľmi,

folklórne podujatia.

Tabuľka 3 SWOT analýza potenciálu vidieckeho CR v NSK

Silné stránky Slabé stránkymnožstvo geotermálnych prameňov len čiastočné využitie termálnych zdrojov - chýba

budovanie nových kúpeľných stredískvhodné klimatické podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva - pestovanie ovocia, zeleniny

jednostranné využitie poľnohospodárskej produkcie len s primárnym účelom

vodné plochy, množstvo oblastí doposiaľ nevyužitých na rekreáciu

nevhodnosť väčšiny vodných plôch na kúpanie, neupravené okolie, chýbajúce služby v okolí

Cyklotrasy – 6 cyklomagistrál  viacero chránených území a prírodných útvarov

vysoký stupeň znečistenia ŽP v okolí miest s priemyselnou výrobou

ľudové tradície a remeslá slabá propagácia, len lokálny charaktertradičný spôsob života v osamotených vidieckych sídlach v podhorských oblastiach

chýbajúce doplnkové služby pre rozvoj turizmu v podhorských oblastiach

potenciál v oblasti spojenia podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve so službami vidieckeho turizmu

slabá motivácia agropodnikateľov k využitiu tejto možnosti cestovného ruchu,

možnosť cezhraničného turizmu vzhľadom na južné hranice

obmedzenie zahraničných návštev len na turistov susednej krajiny

zaujímavé kultúrne a historické pamiatky, zrúcaniny hradov, kaštiele a pod.

sekundárne využitie viacerých kultúrnych pamiatok na iné ako turistické účely, nízka atraktivita zrúcanín hradov - chýbajúce služby

Príležitosti Ohrozeniarozvoj kúpeľnej turistiky na úrovni obcí zameranie rozvoja CR na jednu hlavnú oblasť rozvoj farmárstva s uplatnením v agroturizme

slabý záujem obyvateľov o podnikanie v tejto oblasti

úprava vodných plôch a ich viacstranné využitie

potreba značných investícií do úpravy okolia, slabá atraktivita pre turistov

rozvoj komplexných služieb v turisticky atraktívnych oblastiach

nízka návratnosť investícií

rozvoj podnikania vo vidieckom turizme - ubytovacie, stravovacie služby, špecifické služby

stagnácia podnikateľského prostredia, nedostatočné vzdelanie pre úspešné podnikanie v CR

rozvoj turizmu aj v doposiaľ nevyužitých oblastiach a miestach v regióne nízky rozvoj CR v regiónebudovanie nových zariadení CR - kúpele, ubytovacie zariadenia a pod. vysoké náklady na realizáciu vytvorenie prostredia pre realizáciu vidieckeho CR - obnovou tradícií vidieckeho života, rekonštrukciou pôvodných obydlí, prezentáciou ľudových remesiel a umenia a pod.

nízky záujem turistov o uvedené aktivity

Zdroj : vlastné spracovanie údajov

Z hľadiska slabých stránok potenciálu regiónu je najslabším článkom kvalita,

dostupnosť služieb CR spojená s málo rozvinutou infraštruktúrou obcí, táto oblasť je preto

predmetom viacerých projektov revitalizácie obcí, ktoré sú turisticky atraktívne.

Negatívom je aj nízke využitie termálnych prameňov – chýba najmä prieskum týchto

zdrojov a budovanie nových kúpeľných stredísk v obciach, kde sú náleziská

geotermálnych prameňov. Slabou stránkou je aj využitie poľnohospodárskej výroby, ktorá

by mohla nájsť uplatnenie aj vo forme agroturistiky, z nášho pohľadu chýba

informovanosť a motivácia agropodnikateľov k sekundárnemu využitiu tohto odvetvia.

Problémom v oblasti prírodného potenciálu je aj znečistenie životného prostredia – či už

vodných plôch a ich okolia alebo celková nevhodnosť niektorých oblastí v dôsledku

blízkosti priemyselnej výroby. V oblasti ľudových tradícií predstavuje slabú stránku ich

nedostatočná propagácia. Vo využití potenciálu podhorských oblastí ale aj v iných sférach

chýba najmä komplexnosť služieb – doplnkové služby, ktoré by prilákali turistov do

vidieckych oblastí.

Hoci Nitriansky kraj disponuje pomerne bohatou ponukou historických a kultúrnych

pamiatok, ich využitie na účely cestovného ruchu je obmedzené jednak zlým stavom –

napr. zrúcaniny hradu ale aj chýbajúcimi službami (napr. náučné chodníky, občerstvenie,

suveníry a pod.) viaceré historicky hodnotné nehnuteľnosti sú využívané ako zariadenia

sociálnych služieb alebo na iné praktické účely, čím je eliminovaná ich atraktivita.

Z potenciálu NSK vyplývajú pre rozvoj vidieckeho turizmu príležitosti v oblasti

kúpeľnej turistiky, ktorá má množstvo doposiaľ nevyužitých zdrojov, ponúka príležitosti

pre zlepšenie kvality života v obciach a zvýšenie zamestnanosti a to budovaním nových

kúpeľných zariadení. Rizikom je však koncentrácia podpory CR len na jednu oblasť

rozvoja. Príležitosť pre rozvoj agroturizmu predstavuje aj poľnohospodárstvo najmä

pestovanie a zber ovocia či zeleniny alebo chov zvierat, agroturistika tohto typu by sa

mohla realizovať na farmách. Rizikom v tejto oblasti môže byť nízky záujem o túto formu

rekreácie, preto je dôležitá efektívna propagácia služieb a aktivít v tejto oblasti.

Príležitosti pre rozvoj vidieckeho turizmu ponúkajú aj vodné plochy, rizikom sú však

potrebné investície na úpravu okolia a tiež chýbajúca infraštruktúra a služby v týchto

oblastiach. Príkladom je vodná nádrž Kráľová nad Váhom, ktorá by mohla byť

rozsiahlejšie využitá na vodné športy, v jej okolí však chýbajú služby ako ubytovanie,

doprava, možnosti zábavy, v blízkosti je len jedno zariadenie poskytujúce tieto služby.

Najvýznamnejšou príležitosťou pre rozvoj vidieckeho turizmu je zabezpečenie

komplexných služieb v atraktívnych oblastiach z hľadiska CR. Ako príklad možno uviesť

obce s potenciálom pre využitie termálnych prameňov - komplexné služby by mali

zahŕňať okrem vybudovania kúpeľné strediska ubytovacie a stravovacie zariadenia, dobre

vybavenú infraštruktúru obce, dostupnosť z hľadiska dopravy, kultúrne podujatia

s prezentáciou miestnych tradícií pre turistov a pod. Rizikom môže byť nedostatočný

záujem turistov a nenaplnenie kapacity zariadení.

Rozvoj podnikania vo vidieckom turizme predstavuje prínos aj pre samotné obce a ich

obyvateľov, ohrozením rozvoja je však nedostatočné vzdelanie a motivácia obyvateľstva

k podnikaniu alebo stagnácia podnikateľského prostredia – eliminovaný je napr. rozvoj

vidieckeho CR v blízkosti miest s prevládajúcou priemyselnou výrobou (Šaľa).

Územie NSK má podľa dostupných zdrojov predpoklady pre komplexné využitie

potenciálu vidieckeho turizmu – v oblasti kúpeľného, poznávacieho turizmu, gastroturizmu

aj agroturistiky, pričom však chýba najmä využitie oblastí, v ktorých sa zatiaľ služby CR

nerealizujú.

Druhým krokom pre analýzu vidieckeho turizmu bola SWOT analýza

inštitucionálnej podpory rozvoja v vidieckeho CR v rámci NSK. Analýzu znázorňuje

tabuľka 4. Za silné stránky súčasného stavu možno považovať existenciu systému

inštitúcií, ktoré koordinujú rozvoj CR na rôznych úrovniach – v celom NSK,

v mikroregiónoch, v obciach. Rozdelením kompetencií v oblasti podpory rozvoja

vidieckeho turizmu vzniká priestor pre samosprávy, ktoré môžu ovplyvňovať vývoj CR

a podporovať podnikateľské prostredie v rámci svojho územia. Slabou stránkou

existujúceho systému je nerovnomerný rozvoj a podpora vidieckeho turizmu v rôznych

častiach regiónu, napr. najviac propagované sú termálne kúpaliská, kde sa koncentruje aj

realizácia projektov pre rozšírenie služieb, niektoré oblasti (napr. podhorské oblasti

v okrese Zlaté Moravce) ostávajú nevyužité. K slabým stránkam možno zaradiť aj

rozdrobenosť aktivít jednotlivých inštitúcií, zatiaľ čo každá propaguje turistické zvláštnosti

svojho územia, chýba jednotný systém prezentácie všetkých atraktivít regiónu – región

prezentuje svoju ponuku CR napr. na web stránkach, chýba však množstvo informácií

o vidieckych možnostiach CR.

Silnou stránkou je aj realizácia poradenských, vzdelávacích aktivít pre

podnikateľov aj samosprávy najmä v oblasti manažmentu a marketingu CR, kde je

informovanosť a znalosť tejto problematiky základom úspešného rozvoja CR. Problémom

je realizácia týchto aktivít len vo vybraných lokalitách z dôvodu problematického

financovania a tiež slabá informovanosť a motivácia podnikateľov k účasti na týchto

podujatiach.

Pozitívom v oblasti inštitucionálnej podpory CR je propagácia regiónu doma aj

v zahraničí prostredníctvom prezentácie na výstavách, propagácie turistických atraktivít na

web stránkach atď. Slabou stránkou je však fakt, že mnohé zaujímavé oblasti

s potenciálnym využitím v CR v propagačných aktivitách absentujú z dôvodu

nedostatočnej vybavenosti z hľadiska služieb a pod.

Tabuľka 4 SWOT analýza inštitucionálnej podpory vidieckeho turizmu v NSK

Silné stránky Slabé stránkyhierarchizovaný systém inštitúcií podporujúci CR na rôznych úrovniach - regiónu, mikroregiónov atď. decentralizácia kompetencií NSK

nerovnomerný rozvoj vidieckeho turizmu, rozdrobenosť systému - podpora len vybraných lokalít

rozvoj vzdelávania v manažmente a marketingu CR

lokálne iniciatívy v oblasti vzdelávania, slabá propagácia vzdelávacích aktivít

propagácia a prezentácia regiónu doma aj v zahraničí

nízka propagácia oblastí s nižšou prioritou rozvoja CR, neúplná propagácia na webstránkach chýbajúce informácie

využitie finančných prostriedkov z európskych fondov

prednostný rozvoj CR v obciach, ktoré majú určitú stabilnú základňu CR

vzájomná spolupráca inštitúcií na rôznych úrovniach podpory CR

slabá koordinácia spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami

realizácia analýz a marketingových prieskumov v CR

zameranie prieskumov na už existujúce formy CR v regiónu

tvorba a realizácia projektov vidieckeho turizmu obmedzenie projektov na oblasti s vyššou prioritou

Príležitosti Ohrozeniapodpora rozvoja vidieckeho turizmu v nevyužitých oblastiach

slabá návštevnosť vybraných lokalít

rozvoj projektov pre podporu CR na úrovni konkrétnych obcí

slabá úspešnosť lokálnych projektov, nedostatok vlastných zdrojov samospráv

jednotná propagácia regiónu doma aj v zahraničí nízka atraktivita regiónu pre turistovvzájomná kooperácia inštitúcií pri podpore podnikateľského prostredia

nízky záujem obyvateľstva a investorov o podnikanie v CR

spolupráca samospráv s cestovnými kanceláriami v regióne  vytvorenie jednotného informačného systému a rozšírenie siete TIK v regióne  integrácia súkromných subjektov (podnikateľov) do verejno- súkromných partnerstiev  maximálne využitie možností regiónu  Zdroj : vlastné spracovanie údajov

Pozitívne možno hodnotiť využitie finančných prostriedkov z fondov EÚ na podporu

rozvoja vidieka a tiež aj vidieckeho CR. Práve získanie finančných príspevkov a tiež aj ich

efektívne využitie je hlavným predmetom činnosti regionálnych rozvojových agentúr.

Nedostatkom v tejto oblasti je koncentrácia finančnej podpory najmä do oblastí, kde už CR

má stabilnú pozíciu, ostatné oblasti sú teda do určitej miery „ochudobnené“ a ich ponuka

CR zostáva nevyužitá.

Vzájomná spolupráca inštitúcií prináša posilnenie podpory – inštitúcie miestneho

charakteru navrhujú konkrétne opatrenia pre podporu CR vo svojej oblasti, pre realizáciu

podpory je potrebná spolupráca s NSK, regionálnymi rozvojovými agentúrami a pod.

Slabou stránkou je nedostatočná koordinácia tejto spolupráce, ktoré limituje presadenie

návrhov inštitúcií lokálneho charakteru.

Ďalším pozitívom vyplývajúcim z činnosti inštitúcií v NSK je realizácia

prieskumov a analýz v CR (Marketingový plán, 2008). Vďaka získaným informáciám je

možné vytvárať prognózy vývoja CR a prispôsobiť im formu realizovanej podpory.

Nedostatkom je najmä orientácia prieskumov na existujúce formy CR. Hlavným prínosom

činnosti inštitúcií je projektová činnosť, spojená s realizáciou opatrení na podporu CR.

Slabou stránkou je zameranie projektov na oblasti s vyššou prioritou rozvoja CR.

Za významné príležitosti NSK považujeme možnosť podpory rozvoja doposiaľ

nevyužitých lokalít v regióne a tiež podporu rozvoja nových služieb a podnikateľských

činností, ktoré by mohli zabezpečiť zvýšenú návštevnosť vidieckych oblastí. Rizikom je

možná nízka návštevnosť lokalít v porovnaní s konkurenčnými už fungujúcimi strediskami

CR v regióne.

Ďalšou príležitosťou je rozvoj projektov zameraných na vidiecky turizmus na

úrovni obcí, ktoré majú prehľad o možnostiach, ktoré ich územie a okolie pre CR ponúka.

Pre projektovú činnosť však využívajú kooperáciu s RRA a ďalšími inštitúciami, ktoré

ponúkajú odbornú a profesionálnu podporu v tejto oblasti. Rizikom projektovej činnosti je

nedostatok finančných zdrojov samosprávy (aj keď sú projekty financované

zo štrukturálnych fondov EÚ a ďalších prostriedkov je potrebná aj určitá minimálna

investícia samosprávy).

Príležitosťou pre podporu CR v NSK je aj vytvorenie jednotnej a komplexnej

prezentácie regiónu ale nielen v oblasti existujúcich atraktívnych miest CR ale aj

z prezentácie nevyužitých možností – potenciálu obcí, pre potenciálnych investorov v CR.

Táto forma propagácie by mohla zvýšiť rozvoj podnikania v CR a rozšíriť ponuku služieb.

Podpora podnikateľského prostredia realizovaná prostredníctvom spolupráce všetkých

inštitúcií, ktoré sme charakterizovali je základom pre rozvoj vidieckeho turizmu.

Spolupráca inštitúcií podporujúcich CR s cestovnými kanceláriami v regióne by

mohla prispieť k zvýrazneniu miestnych osobitostí regiónu pre domácich aj zahraničných

turistov. Príležitosti podpory vidieckeho turizmu pozitívne rozvíja aj vytváranie súkromno-

verejných partnerstiev – združení právnických osôb. Vyššia integrácia podnikateľov do

týchto partnerstiev by predstavovala príležitosť pre efektívnejší rozvoj turizmu –

samosprávy obcí poznajú miestne podmienky v spolupráci s podnikateľmi vedia efektívne

využiť existujúce možnosti lokality.

Celkovo môžeme za najvýznamnejšie príležitosti pre podporu vidieckeho CR

v NSK označiť maximalizáciu využitia potenciálu NSK (prírodného, historicko-

kultúrneho) spolu s efektívnou kooperáciou existujúcich inštitúcií zameranou na zvýšenie

kvality služieb v CR, rozšírenie ponuky CR a rovnomernú podporu rozvoja CR vo

všetkých lokalitách regiónu.

Na základe analýzy potenciálu vidieckeho turizmu v NSK ako aj analýzy činností

inštitúcií podporujúcich rozvoj CR v regióne, navrhneme opatrenia pre efektívnejšiu

podporu a rozvoj vidieckeho turizmu v skúmanej oblasti.

5 NÁVRH NA RIEŠENIE PROBLEMATIKY VIDIECKEHO

TURIZMU

Z realizovanej analýzy inštitucionálneho prostredia podpory CR v Nitrianskom

samosprávnom kraji ako aj analýzy ponuky a potenciálu CR sme dospeli k zhodnoteniu

súčasného stavu – v Nitrianskom kraji je vidiecky turizmus zameraný na niekoľko oblastí

služieb: pobyt pri vode, poznávací turizmus alebo cykloturistika. K hlavným nedostatkom

využitia potenciálu patrí koncentrácia podpory CR len v oblastiach, kde je rozvinutá

infraštruktúra a vybudované zariadenia poskytujúce ubytovacie, rekreačné a stravovacie

služby. Zistenia uvedené v predchádzajúcich analýzach boli východiskom pre návrh

riešenia problematiky vidieckeho turizmu v NSK. V tejto oblasti navrhujeme na zlepšenie

súčasného stavu odstránenie existujúcich nedostatkov:

nerovnomerná podpora rozvoja CR na území NSK,

nízka podpora rozvoja vidieckeho turizmu,

nekomplexné využitie potenciálu vidieckeho turizmu,

slabé zastúpenie podnikania vo vidieckom turizme,

neúplná propagácia ponuky a potenciálu CR,

nízka variabilita služieb CR.

Nerovnomerná podpora cestovného ruchu v regióne je zameraná len na vybrané

oblasti regiónu. Tento nedostatok je možné eliminovať vytvorením komplexného systému

podpory, ktorá by zahŕňala aj rozvoj turizmu v doposiaľ nevyužitých oblastiach. Na

základe analýzy sú nevyužitými alebo málo využitými lokalitami oblasti v okrese Zlaté

Moravce obce v podhorských oblastiach, náleziská geotermálnych prameňov v okrese

Nové Zámky a Komárno a pod. Inštitúcie podporujúce rozvoj turizmu by mohli

zintenzívniť podporu nevyužitých oblastí vytvorením web stránok zameraných na

propagáciu turistického potenciálu vybraných obcí a zahrnutím týchto informácií aj do

propagačných materiálov regiónu. V oblasti tvorby projektov CR navrhujeme rovnomernú

alokáciu poskytovaných finančných zdrojov, tak aby boli znižované rozdiely v rámci

úrovne využitia CR, t.j. investovanie aj do projektov v obciach a oblastiach s nevyužitým

potenciálom turizmu.

Nízku podporu vidieckeho turizmu navrhujeme optimalizovať prostredníctvom

rozšírenia informovanosti obyvateľstva o možnostiach podnikania v tomto odvetví (napr. v

poľnohospodárstva), čím by mohol stúpnuť záujem o poskytovanie služieb CR. Ďalším

navrhovaným opatrením pre rozvoj vidieckeho turizmu je zvyšovanie motivácie samospráv

prostredníctvom vzdelávania a informačných stretnutí so zameraním na využitie možností

vidieckeho turizmu v obciach. Ďalej možno podporu posilniť analýzami a prieskumami

medzi občanmi a podnikateľmi v lokalitách s nízkym potenciálom turizmu, ktoré by mohli

byť východiskom pre tvorbu stratégie budovania nových základní vidieckeho turizmu.

Nekomplexné využitie vidieckeho CR možno zlepšiť vytvorením nových

turistických základní s komplexnými službami, podľa analýzy možno navrhnúť tieto

opatrenia v lokalitách:

- v južnej oblasti regiónu (Komárno, Nové Zámky) s podmienkami pre pestovanie

ovocia a zeleniny,je možné zamerať sa na agroturistiku spojenú s účasťou na

poľnohospodárskych prácach – samozber ovocia, zeleniny, práce na poliach,

pomocné práce pri starostlivosti o domáce zvieratá na hospodárskych dvoroch,

prepojenie s prezentáciou ľudových zvykov, tradícií, osláv,

- v podhorských oblastiach (okres Levice, Zlaté Moravce) využitie potenciálu

osamotených štálových obydlí, spojenie turizmu s tradičným spôsobom života

v týchto sídlach, vytvorenie portfólia služieb, ktoré by zvýšili atraktivitu týchto

oblastí (napr. spojenie ubytovania v tradičných obydliach s prezentáciou

ľudových remesiel),

- v oblastiach s náleziskami termálnych prameňov budovanie kúpeľných stredísk,

s využitím kultúrneho prostredia obcí (folklórne podujatia, výroba suvenírov

a pod.),

- v oblasti s rozšírením vinárstva (okres Topoľčany, Nitra) vytvorenie viacerých

„vínnych ciest“ spojené s prezentáciou ľudových zvykov, tradícií, s možnosťami

využitia miestneho ubytovania a stravovania.

Slabé zastúpenie podnikania vo vidieckom turizme by bolo podľa nášho názoru

možné optimalizovať rozsiahlou propagáciou možností získania finančnej podpory pri

podnikaní v CR na úrovni kraja aj samospráv, uceleným systémom informačných,

konzultačných a vzdelávacích aktivít poskytovaných podnikateľom a tiež už spomínanou

propagáciou investičných príležitostí v konkrétnych obciach, mikroregiónoch.

K posilneniu podnikateľskej sféry by mohlo prispieť aj vytváranie partnerstiev verejného

a súkromného sektora.

V oblasti propagácie navrhujeme vytvorenie komplexného systému prezentácie

regiónu, nakoľko v súčasnosti sú na stránkach www.slovakia.travel.sk , www.unsk.sk, či

na stránkach mikroregiónov a ostatných inštitúcií len vybrané turistické atraktivity, chýba

ich komplexný prehľad (napr. mapa) tiež by bolo vhodné vytvorenie propagácie regiónu

pre účely získania investorov v oblasti VT – napr. prezentáciou podnikateľských

príležitostí na osobitných internetových stránkach.

Nízku variabilitu služieb možno odstrániť len dlhodobým rozvojom VT v kraji,

získaním investorov alebo finančných prostriedkov pre realizáciu projektov vidieckeho

CR, zvyšovaním atraktivity jednotlivých lokalít CR – napr. skvalitnením infraštruktúry,

vytvorením vhodných podmienok pre rozvoj podnikania a pod.

Všetky navrhované opatrenia uvádzame v tabuľke 5.

Tabuľka 5 Návrh opatrení pre podporu VT v Nitrianskom kraji

Návrh opatrení na podporu VT v Nitrianskom samosprávnom kraji

rovnomerná podpora CR

vytvorenie web stránok s prezentáciou obcí s nevyužitým potenciálom so zameraním na prilákanie investorov v CR rovnomerná alokácia finančných dotácií aj pre obce s nižšími prioritami rozvoja CR

podpora rozvoja VT

realizácia prieskumov v obciach s nevyužitým potenciálom zameraných na zistenie záujmu obyvateľstva o podnikanie v CR

informovanie obyvateľstva o možnosti podpory pri podnikaní v CRvzdelávanie a motivácia samospráv k využitiu možností VT v obciach

komplexné využitie potenciálu VT

využitie spojenia poľnohospodárskych aktivít a turizmu v južnej oblasti regiónu - zber, spracovanie plodín

využitie spracovania viniča - výroby vína v rámci VT - vínne cesty - zapojenie viacerých obcí

vybudovanie nových stredísk VT v oblasti s výskytom termálnych prameňov - rozvoj miestneho podnikania

rozvoj služieb VT v podhorských oblastiach - vytvorenie atraktívneho portfólia služieb pre prilákanie turistov

slabé zastúpenie podnikania vo VT

propagácia finančnej podpory podnikania vo VT na úrovni samospráv

vzdelávacie, informačné a konzultačné aktivity pre podnikateľov

partnerstvá verejného a súkromného sektora

propagácia VT vytvorenie jednotného systému propagácie v rámci NSK - propagácia aj pre investorov nielen pre návštevníkov

variabilita služieb dlhodobý rozvoj CR a podpora podnikateľského prostredia

zvyšovanie atraktivity obcí budovaním infraštruktúryZdroj : vlastné spracovanie údajov

Návrh opatrení, ktoré sme uviedli znázorňuje aj mapa na obrázku 4, kde sme špecifikovali

jednotlivé oblasti podpory v rôznych častiach skúmaného regiónu.

Obrázok 4 Lokalizácia navrhovaných opatrení pre podporu rozvoja VT

Zdroj : vlastné spracovanie údajov

Realizácia navrhovaných opatrení by podľa nášho názoru prispela k zvýšeniu turistickej

atraktivity celého regiónu v rámci Slovenska aj v zahraničí, nakoľko návštevnosť

Nitrianskeho kraja momentálne nie je v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska

priaznivá, je potrebné skúmanie možností lepšieho využitia potenciálu územia ako aj

podnikateľského prostredia a vytváranie koncepcií zameraných nielen na rozvoj

existujúcich turistických centier a stredísk vidieckeho turizmu ale aj na vytváranie

podmienok pre vznik nových turisticky zaujímavých lokalít.

6 DISKUSIA K VÝSLEDKOM SKÚMANÉHO PROBLÉMU

Na základe strategických dokumentov v oblasti rozvoja CR a tiež na základe

analýzy vybraných kritérií podpory CR v Nitrianskom kraji a analýzy potenciálu rozvoja

CR na jeho území sme hodnotili súčasný stav skúmanej problematiky a navrhli možnosti

jeho optimalizácie.

Prostredníctvom SWOT analýzy sme hodnotili skúmanú problematiku v dvoch

sférach z hľadiska prírodných a kultúrno-historických podmienok pre rozvoj CR

a z hľadiska existujúcich inštitúcií, ktoré sa podieľajú na tvorbe vhodného prostredia pre

rozvoj vidieckeho turizmu. Hodnotením sme dospeli k záveru, že súčasný stav vidieckeho

turizmu nevyužíva komplexne všetky možnosti, ktoré región v tejto sfére ponúka. Príčin

tejto situácie je viacero – napr. zameranie podpory turizmu na strediská s existujúcou

infraštruktúrou CR ako aj dôraz na propagáciu týchto oblastí. Pričom ostatné oblasti majú

v získavaní podpory „druhoradé“ postavenie.

Cieľom práce bolo vytvorenie návrhu opatrení, ktoré by v regióne NSK zlepšili

využitie potenciálu vidieckeho turizmu a agroturizmu. O agroturizme v uvedenej oblasti sa

nám nepodarilo získať dostatočné informácie, z čoho možno dedukovať, že táto forma

turizmu v regióne nie je doposiaľ rozvinutá. Vidiecky turizmus sa uplatňuje len vo

vybraných lokalitách. Hodnotením sme dospeli k záveru, že NSK má pomerne pestrý

potenciál pre rozvoj vidieckeho turizmu aj agroturizmu avšak jeho využitie je limitované

viacerými faktormi – koncentrácia podpory do rozvinutých oblastí CR, nekomplexná

propagácia a pod.

Pre podporu rozvoja vidieckeho turizmu sme navrhli opatrenia na zlepšenie

inštitucionálnej podpory realizovanej v regióne so zameraním na rozvoj doteraz

nevyužitých lokalít v regióne a rozvoj špecifických služieb a aktivít CR, ktoré sa v regióne

využívajú v nedostatočnej miere alebo sa nevyužívajú vôbec. Podľa nášho názoru

najvýznamnejšie príležitosti pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturizmu spočívajú

v tradičných aktivitách miestneho obyvateľstva ako sú vinárstvo, pestovanie a spracovanie

poľnohospodárskych produktov alebo ľudové remeslá, zvyky, tradície a slávnosti.

Uvedené aktivity poskytujú množstvo možností využitia vo vidieckom cestovnom ruchu

spoločne s potenciálom územia a jeho atraktivitami – termálnymi prameňmi, historickými

pamiatkami, vodnými plochami, či priaznivými podmienkami pre pestovanie

poľnohospodárskych plodín.

7 ZÁVERY

V diplomovej práci sme hodnotili aktuálnu problematiku rozvoja vidieckeho

turizmu a agroturizmu prostredníctvom podpory realizovanej viacerými typmi inštitúcií.

Pri spracovaní témy sme postupovali od získania potrebných údajov, cez ich vlastné

spracovanie a sekundárne využitie v analýze súčasného stavu až po samotné vytvorenie

vlastného návrhu riešenia problematiky.

Pre analýzu konkrétnej situácie bolo potrebné charakterizovať základné teoretické

pojmy skúmanej problematiky – cestovný ruch a jeho formy, predovšetkým vidiecky

turizmus a agroturizmus, význam týchto foriem turizmu, ich výhody a nevýhody ako aj

formy podnikania v tejto oblasti. Súčasťou vypracovanie diplomovej práce je aj stanovenie

cieľov a metód pre spracovanie vybranej témy, ktoré sme definovali v druhej a tretej časti

práce.

Cieľom bolo zhodnotiť aktuálny stav využitia potenciálu vidieckeho turizmu

a zhodnotiť aktivity inštitúcií podporujúcich rozvoj vidieckeho turizmu v Nitrianskom

kraji. Pre realizáciu uvedeného cieľa sme okrem zberu dát použili nástroj SWOT analýzy,

ktorým sme hodnotili silné a slabé stránky potenciálu Nitrianskeho kraja a podpory

vidieckeho turizmu a na ich základe sme stanovili možné príležitosti ďalšieho rozvoja ale

aj riziká s ním spojené.

Východiskom hodnotenia súčasného stavu bolo načrtnutie aktuálnej situácie

cestovného ruchu a jeho podpory v rámci Slovenskej republiky ako aj vymedzenie pozície

Nitrianskeho kraja z hľadiska návštevnosti v CR. Štúdiom informačných zdrojov sme

zistili, že Nitriansky kraj má z hľadiska návštevnosti aj atraktivity CR nepriaznivé

postavenie vzhľadom na ostatné regióny. Tento fakt potvrdil potrebu riešenia

problémových oblastí rozvoja CR v Nitrianskom kraji.

Pre zhodnotenie potenciálu Nitrianskeho kraja sme využili dostupné údaje zo

zdrojov NSK a regionálnych rozvojových agentúr, ktoré realizujú analýzy a prieskumy

v oblasti potenciálu a využitia CR v regióne. Pri analýze sme využili aj hodnotenie úrovne

atraktivity regiónu vzhľadom na prírodné podmienky, kultúrno-historické pamiatky

regiónu a možnosti vytvorenia ponuky špecifických služieb vidieckeho turizmu.

Splnenie cieľa sme dosiahli vytvorením návrhu opatrení na optimalizáciu

súčasného stavu vidieckeho turizmu v regióne. Na základe hodnotenia a zistených

nedostatkov sme navrhli realizáciu podpory s ohľadom na rovnomernú podporu všetkých

oblastí regiónu (nielen vybraných lokalít), rovnakú alokáciu finančných prostriedkov,

vytvorenie portfólia služieb vidieckeho turizmu a agroturizmu atraktívnych pre turistov

a podporu podnikateľského prostredia, zameranú na rozvoj podnikania vo vidieckom

turizme. Pre efektívnejšiu konkretizáciu opatrení by bolo potrebné rozšírenie práce

o praktický prieskum vidieckeho turizmu v regióne, ktorý by poskytol objektívnejšie

informácie.

Prínos práce spočíva v komplexnom zhodnotení skúmanej problematiky a v návrhu

na rozvoj konkrétnych oblastí vidieckeho turizmu. Praktická realizácia opatrení je

v značnej miere závislá od aktivít samosprávy aj celkovej činnosti a spolupráce systému

inštitúcií podporujúcich rozvoj vidieckeho turizmu.

8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Literatúra:

BELAJOVÁ, A. 2006. Štrukturálne zmeny na slovenskom vidieku (Structural changes of

Slovak rural areas). In: Sborník příspěvků z mezinárodní konference Venkov je náš svět.

Český Krumlov: Česká zemědelská univerzita, Praha. 276–282 s. ISBN80-213-1539-3.

ČERTÍK, M. - SYSEL, J.- VITÁKOVÁ, M. 2000. Cestovní ruch: vývoj, organizace a

řízení. 1. vyd. Praha: OFF, 2000. 352 s. ISBN 80-238-6275-8.

EWANS, A. 2004. The E.U. Structural funds. Oxford: Oxford University Press, 2004. 347

s. ISBN 0-19-826828-9.

GÁL, P. 1991.Obnova dediny so zameraním na cestovný ruch. Bratislava: Ateliér obchodu a cestovného ruchu, 1991. 145 s. ISBN 80-7137-186-6.

GÚČIK, M. 2000.Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB, 2000. 150 s. ISBN 80-8055-355-6

HORNER, S. - SWARBROOKE, J. 2003.Cestovní ruch, ubytování a stravování, využití volného času.Praha: Grada Publishing, 2003. 486 s. ISBN 80-247-0202-9.

JAKUBÍKOVÁ, D. 2009. Marketing v cestovním ruchu. Praha: Grada Publishing, 2009.

288 s. ISBN 978-8-247-3247-3.

JARÁBKOVÁ, J. 2010. Vidiek – nevyužitý potenciál z hľadiska cestovného ruchu. Nitra: SPU, 2010. 111 s. ISBN 978-80-552-0364-5.

MALÁ, V. - NETKOVÁ, J. - PETRŮ, Z. a i. 2000. Cestovní ruch a Evropská unie, sborník prací. 1. vyd. Praha: Vysoká škola ekonomická, 2000. 174 s. ISBN 80-245-0084-1.

KONEČNÁ, A. - MICHALOVÁ, V. - NOVACKÁ, Ľ. a i. 1999. Služby a cestovný ruch. 1. vyd. Bratislava: SPRINT, 1999. 420 s. ISBN 80-88848-51-2.

OTEPKA, P.- HABÁN, M. 2007. Vidiecky turizmus a agroturizmus. Nitra: SPU,NOI,

2007. 166 s. ISBN 978-80-89088-52-2.

ŤAPÁK a kol. 2008. Vzdelávacia príručka: Rozvoj vidieckeho turizmu. Košice : MKV

Press, 2008. 202 s. ISBN 978-80-969-9100- 0 -6.

TIMČÁK, a kol. 2009. Cestovný ruch. Košice: Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov,

2009. 60 s. ISBN 978-80-89280-24-7.

TCHECHIK et al. 2006. Rural Tourism: Development, Public Intervention and lessons

from the Israeli Experience. Discussion Paper No. 12.06, The Hebrew University of

Jerusalem, Jerusalem, 2006. 42 s.

Internetové zdroje:

Inštitúcie cestovného ruchu. [online]. Slovakia. travel. [cit. 2011-04-08]. Dostupné

na:<http://www.slovakia.travel/portal.aspx?

l=1&ami=8146&smi=8146&cps=10&pr=empty&pn=2>

Formy podnikania pri poskytovaní služieb vo vidieckom cestovnom ruchu.[online].

ROUTES : Posonium, 2008. [cit. 2011-04-08]. Dostupné na: <http://www.vioregio.sk/

sk/vzdelavanie/prirucka/formy_podnikania_v_turizme.php>

JARÁBKOVÁ, J. 2010b. Cestovný ruch.[online]. UNSK. [cit. 2011-04-08]. Dostupné na:<

http://www.unsk.sk/files/PRNSK/CR/prnsk_CR.pdf>

Iniciatíva LEADER. [online]. LEADER NSK, 2010.[cit. 2011-04-08]. Dostupné na:

<http://www.leadernsk.sk/>

Marketingový plán CR pre Nitriansky samosprávny kraj. [online]. Nitra: RRA Šaľa,

2008. 94 s. [cit. 2010-12-08]. Dostupné na: <http://www.unsk.sk/files/oblasti/CR/MP_

CR_NSK.pdf >

Podpora cestovného ruchu.[online]. Európska komisia: Podnikanie a priemysel.

Aktualizované: 31/10/2010.[cit. 2010-12-08]. Dostupné na:<http://ec.europa.eu/enterprise/

sectors/tourism/index_sk.htm>

Regionalizácia cestovného ruchu.[online]. MH SR: 2005. [cit. 2010-12-08]. Dostupné na:<

http://www.economy.gov.sk/regionalizacia-cestovneho-ruchu-v-sr-5699/127384s>

SARIO. Analýza cestovného ruchu. [online]. SARIO. 2007.[cit. 2011-02-20]. Dostupné na:

<http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/sektorove/turisticky/turisticky_ruch.pdf>

Stratégia rozvoja cestovného ruchu Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2007-2013.

[online]. Nitra: RRA Topoľčiansko, máj, 2008.[cit. 2011-02-20]. Dostupné na:

<http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=2266 >

Štatistická infraštruktúra. Štatistický úrad Slovenskej republiky[online].[cit. 2011-02-20].

Dostupné na: <http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=41&cmd=go&s

=1002&sso=2&so=15 >

SACR. Marketingová stratégia Slovenska na roky 2010-2013. 1. časť [online].[cit. 2011-

02-20]. Dostupné na: <http://new.sacr.sk/fileadmin/user_upload/Statistiky/strategia/

Marketingova_strategia_Slovenska_2010_-_2013__cast_I.pdf >

Výročná správa o činnosti RRA Nitra 2009. [online].[cit. 2011-02-20]. Dostupné na: <

http://www.rra-nitra.sk/wp-content/uploads/2009/06/rra_sprava_2009_web.pdf>

Výročná správa Pôdohospodárskej platobnej agentúry.[online].[cit. 2011-02-20]. Dostupné

na: < http://www.apa.sk/index.php?navID=18>

Textová správa o činnosti RRA Južný región Štúrovo za rok 2010.[online].[cit. 2011-02-

20]. Dostupné na: < www.rra.parkany.sk/docus/2010/Sprava2009naISRRA.doc>

Workshop k projektu „Certifikácia malých ubytovacích zariadení na vidieku NSK. “

[online].UNSK [cit. 2011-02-20]. Dostupné na: <http://www.unsk.sk/showdoc.

do?docid=3391>

Zahraničné vzťahy a cestovný ruch. [online].UNSK [cit. 2011-02-20]. Dostupné na:

<http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=169>

9 ZOZNAM PRÍLOH

Príloha 1 Regióny CR v Slovenskej republike

Zdroj: http://www.economy.gov.sk/prilohy---mapy-5789/127474s

Príloha 2 Kapacita a výkonnosť CR podľa regiónov

Zdroj: http://www.economy.gov.sk/prilohy---mapy-5789/127474s

Príloha 3 Hlavné aktivity CR v jednotlivých regiónoch SR

Zdroj: http://www.economy.gov.sk/prilohy---mapy-5789/127474s

Príloha 4 Atraktivita územia Nitrianskeho kraja pre rozvoj CR

Zdroj: http://www.unsk.sk/files/oblasti/CR/Strategia_cr_nsk_2007-2013.pdf

Príloha 5 Kultúrnohistorický potenciál CR v NSK

Zdroj: http://www.unsk.sk/files/oblasti/CR/Strategia_cr_nsk_2007-2013.pdf