tur (trvalo udrŽateĽnÝ rozvoj) – objektÍvna stratÉgia msp na slovensku a vo svete

TUR (TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ) – OBJEKTÍVNA STRATÉGIA MSP NA

SLOVENSKU A VO SVETE

SEMESTRÁLNY PROJEKT 1

Vedúci:prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Bc. Marián HodulíkIng. Gabriela Hrdinová

TRNAVA 2011

2

2

Tento referát bol podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP -0384-09„ Koncept HCS modelu 3E vs

koncept Corporate Social Responsibility (CSR)“.

3

Štruktúra1.TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ 1.1 Historický vývoj, princípy a kritéria TUR1.2 Agenda 211.3 Akčný plán TUR v SR na roky 2005 – 20102. MSP A TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ3. POSTAVENIE MŽP, SAV A VYSOKÝCH ŠKÔL

V OBLASTI TUR4. ROZVOJOVÝ PROGRAM OSN NA

PRESADENIE NOVÝCH PRINCÍPOV DO STRATÉGIÍ PODNIKOV

3

4

1. TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ

Trvalo udržateľným rozvojom sa rozumie cielený, dlhodobý (priebežný), komplexný a synergický proces, ovplyvňujúci podmienky a všetky aspekty života (kultúrne, sociálne, ekonomické, environmentálne a inštitucionálne), na všetkých úrovniach (lokálnej, regionálnej, globálnej) a smerujúci k takému funkčnému modelu určitého spoločenstva (miestnej a regionálnej komunity, krajiny, medzinárodného spoločenstva), ktorý kvalitne uspokojuje biologické, materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom eliminuje alebo výrazne obmedzuje zásahy ohrozujúce, poškodzujúce alebo ničiace podmienky a formy života, nezaťažuje krajinu nad únosnú mieru, rozumne využíva jej zdroje a chráni kultúrne a prírodné dedičstvo [1].

4

5

1.1 Historický vývoj, princípy a kritéria TUR

Pojmy trvalá udržateľnosť (sustainability) a trvalo udržateľný rozvoj (sustainable development) sa začali používať začiatkom 70-tych rokov najmä v súvislosti s poznaním, že nekontrolovateľný rast akéhokoľvek typu (populácie, výroby, spotreby, znečistenia a pod.) nie je udržateľný v prostredí existujúcich obmedzených zdrojov. Medzníkmi vo všeobecnom zavedení a rozpracovaní koncepcie TUR boli najmä správa Naša spoločná budúcnosť (Brundtlandtová a kol., 1987) a Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro (1992). Najvýznamnejší dokument z tejto konferencie pod názvom AGENDA 21 je považovaný za základné východisko pre spracovanie stratégií TUR na všetkých úrovniach. Rok 2002 bol pre členské štáty OSN odporúčaný ako horizont na vypracovanie národných stratégií TUR. Na základe tohto odporúčania bola vypracovaná aj Národná stratégia TUR SR.

5

6


Princípy, z ktorých by mal vychádzať trvalo udržateľný rozvoj sú podľa M. Hubu (1996) tieto: 1. Ekologický princíp, 2. Princíp autoregulačného a sebapodporného vývoja, 3. Efektívnostný princíp (Efficiency principle), 4. Princíp rozumnej dostatočnosti (Sufficiency principle), 5. Princíp preventívnej opatrnosti a predvídavosti, 6. Princíp rešpektovania potrieb a práv budúcich generácií, 7. Princíp vnútrogeneračnej, medzigeneračnej a globálnej rovnosti práv obyvateľov Zeme, 8. Princíp kultúrnej a spoločenskej integrity,

6

7


9. Princíp nenásilia, 10. Princíp emancipácie a participácie, 11. Princíp solidarity, 12. Princíp spoluzodpovednosti (zdieľanej zodpovednosti) a diferencovanej zodpovednosti, 13. Princíp prijateľných chýb, 14. Princíp optimalizácie a medzisektorovej spolupráce, 15. Princíp environmentálne, sociálne a eticky priaznivého hospodárenia, rozhodovania, riadenia a správania sa.

7

8


Pri hodnotení toho, či sa posudzovaná realita vyvíja v súlade s princípmi TUR, je účelné používať kritériá, ktoré majú charakter otázky, či daný vývoj [3]:• zabezpečuje existenciu, resp. revitalizáciu dotknutých prírodných hodnôt, biodiverzity, život podporujúcich systémov, samočistiacich schopností ekosystémov a pod.,• rešpektuje medze únosnosti zaťaženia krajinného systému, resp. limitovanosť environmentálneho priestoru,• zodpovedá filozofii úcty k životu,• využíva a rozvíja proekologické nástroje,• uplatňuje zásadu prevencie a predbežnej opatrnosti,• redukuje spotrebu neobnoviteľných zdrojov,• udržiava využívanie obnoviteľných zdrojov v medziach ich reprodukčných schopností,• akceptuje dlhodobé časové horizonty.

8

9

1.2 Agenda 21

Predstavuje najrozsiahlejší, najobsažnejší a najinštruktážnejší z dokumentov, prijatých na konferencii UNCED v Rio de Janeiro. Názov má vyjadrovať, že ide o agendu pre 21. storočie. Podrobne rozpracúva a do akčnej roviny premieta zásady obsiahnuté v Rio deklarácii. Agenda 21 sa považuje za prvý celosvetový dokument o uplatňovaní trvalo udržateľného rozvoja v rôznych sférach a na rôznych hierarchických úrovniach. Pozostáva zo 40 kapitol, rozdelených do častí venovaných sociálnej a ekonomickej dimenzii, ochrane zdrojov a hospodáreniu s nimi, posilňovaniu úlohy hlavných skupín spoločnosti a realizačným prostriedkom. Jednotlivé programové oblasti Agendy 21 sa ďalej vnútorne členia na podkapitoly venované spravidla východiskovej situácii, navrhovaným cieľom a činnostiam, ako aj odporúčaným spôsobom realizácie, vrátane ich financovania.

9

10

1.2 Agenda 21

Rámec pre implementáciu Agendy 21 majú predstavovať príslušné národné

stratégie, plány, politiky a postupy. Národné i medzinárodné inštitúcie by mali

v zmysle Agendy 21 vytvárať podmienky na čo najširšiu účasť verejnosti a na

aktívne zapojenie mimovládnych organizácií a ďalších hlavných skupín

verejnosti do procesu praktického uplatňovania odporúčaní Agendy 21, ako aj

princípov a kritérií trvalo udržateľného rozvoja [4].

10

11

1.3 Akčný plán TUR v SR na roky 2005 – 2010

Akčný plán TUR na roky 2005 - 2010 konkretizuje ciele v oblasti TUR vzhľadom na vonkajšie podnety a vnútorné potreby. Akčný plán spĺňa požiadavky Európskej komisie na jasné formulovanie cieľov TUR, ich efektívnejšie vyhodnocovanie a využívanie súčinnosti medzi doplnkovými činnosťami a politikami. Akčnosť cieľov je merateľná prostredníctvom stanovených ukazovateľov, pričom plnenie cieľov akčného plánu má byť zabezpečené vyhodnocovaním stanovených ukazovateľov.

Akčný plán nadväzuje na Národnú stratégiu TUR, prijatú v roku 2001, ako i Východiská akčného plánu TUR, prijaté v roku 2005, a bližšie špecifikuje ich ciele a spôsob financovania. Problematika TUR je obsahovo prierezovou oblasťou, a aj preto sú v predloženom materiáli zohľadnené pripomienky relevantných rezortov [6].

11

12


Obsahová štruktúra národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja v SR je nasledovná:

• úvod,

• analýza súčasného stavu problematiky v SR,

• zásady a priority trvalo udržateľného rozvoja,

• ciele národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja,

• nástroje realizácie.

Zároveň obsahuje prílohy typu:

• prehľad podobných dokumentov a skúseností z ich uplatňovania v zahraničí,

• prípadové štúdie a prípadné alternatívne stratégie alebo ich časti,

• súbor ukazovateľov TUR atď.

12

13


Za významné treba tiež považovať sektorové, odvetvové a

regionálne priemety stratégie. Z hľadiska časového by sa výstupy a

odporúčania stratégie mali vzťahovať k 3 časovým horizontom:

krátkodobému - do r. 2005, strednodobému - do r. 2010 a

dlhodobému - do r. 2020 a viac.

13

14

2. MSP A TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ

MSP sú zodpovedné za 60-70% priemyselného znečisťovania v rámci EÚ. Európski spotrebitelia dávajú prednosť ekologickým produktom resp. produktom vyrobeným spôsobom šetrným voči životnému prostrediu.

Všetky podniky majú vplyv na životné prostredie, pretože [8]:

• používajú materiály

• spotrebúvajú energie a vodu

• produkujú odpad

• vypúšťajú odpadovú vodu, plyn

• a pod.

14

15


MSP môžu profitovať z ochrany životného prostredia znižovaním svojich nákladov podobne ako to robia veľké podniky a to:

- využívaním technológií vhodných pre životné prostredie,

- využívaním obnoviteľných materiálov a zdrojov (energia, prírodné zdroje) - opätovným spracovaním odpadových materiálov.

Najčastejšie problémy a nedostatky u MSP [8]:

• nízke povedomie MSP o možných rizikách a problémoch životného prostredia,

• nízke povedomie o možných výhodách environmentálneho manažérstva,

• nedostatok ľudských a finančných zdrojov,

• nedostatočný prístup k informáciám, nástrojom a školeniam,

• chýbajúce dlhodobé plánovanie na úrovni firiem.

15

16


Existujúce nástroje na ochranu životného prostredia:

• európska a národná legislatíva,

• grantové a podporné schémy,

• pri verejnom obstarávaní preferencia produktov vhodných pre životné prostredie,

• dobrovoľné schémy spojené so získaním povolenia používať označenie schémy na príslušných produktoch a pri propagácii firmy.

K dobrovoľným nástrojom prispievajúcim k ochrane a zlepšeniu stavu ŽP patria:

- EMAS (Schéma Spoločenstva o environmentálnom manažérstve a audite),

- Environmentálne označovanie produktov (Ecolabeling).

16

17

2.1 EMAS

Schéma Spoločenstva o environmentálnom manažérstve a audite, tzv. EMAS,

je jedným z dobrovoľných nástrojov pre firmy ako aj ďalšie organizácie, ktoré

chcú zhodnotiť a zlepšiť svoje environmentálne správanie. Táto schéma je

dostupná od roku 1995 všetkým firmám, ktoré majú záujem sa na nej

zúčastniť.

EMAS bola pôvodne určená iba pre podniky z oblasti priemyslu (Nariadenie

EHS č. 1836/93 - tzv. EMAS I) a od roku 2001 bola schéma otvorená pre

všetky ekonomické sektory podnikania (Nariadenie Európskeho parlamentu a

Rady č. 761/01 - tzv. EMAS II).

17

18

2.2 ECOLABELING

Program na podporu environmentálne vhodných produktov je ďalším z

dobrovoľných nástrojov Európskej výrobkovej politiky. V Slovenskej republike

„Program environmentálneho označovania produktov“ vychádza z prijatých

stratégií trvalo udržateľného rozvoja a štátnej environmentálnej politiky, ktoré

sú premietnuté v Národnom environmentálnom akčnom pláne.

Hlavným zámerom tohto programu je skĺbiť a realizovať procesy

environmentálneho označovania, ktorých výsledkom je udelenie značky

„Európsky kvet“ a národnej environmentálnej značky „Environmentálne

vhodný produkt“.

18

19

2.2 ECOLABELING

19

20

3. POSTAVENIE MŽP, SAV A VYSOKÝCH ŠKÔL V OBLASTI TUR

SAV a MŽP SR zorganizovali 3. konferenciu pod názvom „Smolenická výzva III“ z cyklu konferencií venovaných problematike TUR zameranú na predstavenie Integrovaného manažmentu krajiny ako základného nástroja implementácie trvalo udržateľného rozvoja. Zástupcovia SAV sa pravidelne zúčastňujú na zasadnutí Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj.

Cieľom konferencie bolo zhodnotiť proces implementácie trvalo udržateľného rozvoja od predchádzajúceho podujatia, definovať silné a slabé stránky v tomto procese, ako i zadefinovať priority na nasledujúce obdobie. Koncept trvalo udržateľného rozvoja predstavuje environmentálny program rozvoja spoločnosti na prahu 3. tisícročia, ktorý bol vyjadrený v Deklarácii o životnom prostredí a rozvoji počas konferencie OSN - SUMMIT ZEME 92 v Rio de Janeiro.

20

21

3. POSTAVENIE MŽP, SAV A VYSOKÝCH ŠKÔL V OBLASTI TUR

Z aspektu výchovy a vzdelávania k udržateľnému majú vysoké školy dominantné postavenie v príprave odborných, vedeckých, pedagogických pracovníkov. Tento aspekt v súčasnej dobe čoraz častejšie proklamovanej výchovy k udržateľnému rozvoju má obsahom i formou dobre pripravené podmienky pre jej implementáciu, predovšetkým je hmotné nadviazať na koncepciu a realizáciu environmentálne výchovy. V súčasnej dobe je okolo 23 pracovísk(fakúlt), ktoré majú v svojich programoch, učebných plánoch rôzne formy environmentálneho a ekologického vzdelávania(akreditované programy, špecializácie).

21

22

4. ROZVOJOVÝ PROGRAM OSN NA PRESADENIE NOVÝCH PRINCÍPOV DO

STRATÉGIÍ PODNIKOV

Rozvojový program OSN - UNDP (United Nations Development

Programme) rozbieha prvý regionálny program zameraný na začlenenie

princípov trvalo udržatelného rozvoja do stratégií podnikov. Projekt má

prispieť k spolupráci medzi pôvodnými,novými a kandidátskymi štátmi

EÚ. Hlavným zámerom projektu je urýchliť implementáciu skúseností z

oblasti zodpovedného podnikania v novom regióne EÚ ako prostriedku

na zdokonalenie súťaživosti a sociálneho rozvoja spoločnosti v danej

krajine.

22

Zoznam použitej literatúry[1] http://www.tur.vlada.gov.sk/ zo dňa 6. 3.2011 [2] http://www.tur.vlada.gov.sk zo dňa 6.3. 2011[3] http://www.tur.sk/tur_kriteria.stm zo dňa 6. 3.2011 [4] http://www.tur.sk/index.stm?cat=3a5282b36740ef43a40df69b6ca35c30 zo dňa 6. 3.2011[5] http://www.tur.sk/index.stm?cat=b389d1b8de636f11c6a159a7f8f7cfae zo dňa 6. 3.2011[6] http://www.tur.vlada.gov.sk/748/akcny-plan-trvalo-udrzatelneho-rozvoja-v-sr-na-roky-2005-%E2%80%93-2010.php zo dňa 6. 3.2011[7] http://www.tur.sk/podporatur.stm zo dňa 7. 3.2011[8] http://www.rpicpo.sk/portal/?c=12&id=609 zo dňa 7. 3.2011[9] http://www.sav.sk/uploads/d0074740314/Vyhodnotenie%202006.doc zo dňa 7. 3.2011[10] http://www.tuzvo.sk/files/FEE/dekanat_fee/5_hilbert_AFE.pdf zo dňa 7. 3.2011

23

Zoznam použitej literatúry[11] http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2007/enviromc2/09.pdf zo dňa 7. 3.2011[12] http://www.nadaciapontis.sk/11748 zo dňa 7. 3.2011[13] SAKÁL, P. a kolektív. Strategický manažment v praxi manažéra dostupné na internete http://www.scss.sk/smpmcd/[14] Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2009 zo Štatistického úradu SRhttp://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=108&words=mal%C3%A9+a+stredn%C3%A9+podniky&x=0&y=0 zo dňa 7. 3.2011[15] Informácie o malých a stredných podnikov, dostupné na internete http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/facts-figures-analysis/smedefinition/ index_en.htm zo dňa 7. 3.2011[16] http://www.mtf.stuba.sk/docs//internetovy_casopis/2007/2/svecky.pdf zo dňa 7. 3.2011[17] http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=860 zo dňa 7. 3.2011

24

Ďakujem Vám za Vašu pozornosť !

Bc. Marián Hodulík

tur (trvalo udrŽateĽnÝ rozvoj) – objektÍvna stratÉgia msp na slovensku a vo svete

Documents