ííoéíiik XXX. V Budapešti, v štvrtok, 2Í. januára 1915. Číslo 16. rn—r -

Predplaioi ccni pra

Ha eslf rot . . IS keřů* N» pol reka . . 8 ,',f. ttaitvrfrok*. . S ^ " ;

S e eadzoswmska: •"'"' do Namoci*. . . 12 maKeJs* Äo Ruska . . . 7 roblo7-tlo imerikr • • * áoll&Hb, TBLETOV 82-14.

'v.-č?iUi!-'s-'

expadáeUt SadapaK; Vt. Ó-ata* C & gam aa mája isaatelaí vit&f

• ôopUr a predptaäcy. JUirimkOTaaé BÍrtr a bac taame áagjgy nofctitanri aa,

ÄuiaplST sa oawataj*.

6(sIo za 2 hal iere LO dňa po nadali m, I Hlavný redaktor:

e v latka vychodla fe&ifiý deň j Df ADOLF PECHÁNY Inearty ratajů sa dZa Zavnaj

tarlřy a platia sa vopred Gfslo za S ier® «U=lUBJlU!iiM.SKS •umďjuviii^miajawjj

/ f / Bodáky a peniaze. Vo vojne na váhu padá v prvom

řade bojaschopnosf a počet vojska a pri tom hmotné sily vojnu vedúceho štátu, teda peniaze. Preto štáty ešte počas pokoja velmi sa interessujú a nakoľko len možno punktovne sa infor­mujú ohladom vojenskej sily a hmot­ných prostriedkov jedon druhého. Od po­čiatku vojny s pozornosťou sprevádzajú počet mobilisovaného vojska, množstvo reservy, jeho vystrojenie a zaopatro-vanie.

Na počiatku terajšej vojny čoskoro rozniesly sa chýry, že Rusi nešanujú svojich vojakov, lebo že ich majú ohrom­né množstvo. Šiesty mesiac trvá krvavá vojna a v nej to ohromné množstvo ruských bodákov značne sa zmenšilo. Ztráty Rusov boly ohromné. Na toto posvietila novšie aj jedna ku cárskej rodine blízko stojaca kňažná v liste písanom jednomu rakúske­mu velmožovi. Dia udania otáznej kňaž-ny do konca mesiaca novembra padlo na bojišti polmilliona Rusov a jedon mil­lion a tristotisíc obnáša počet ranených a zajatých. Takto sa plní predpovedanie armádneho velitela Boroeviča, že sa ča­som pomery na bojišti značne zmenia, lebo Rusov hodne ubudne.

Míňajú sa teda velké massy ruského vojska a pomerne vzrastá v Rusku roz­čúlenie. Ruská polícia má mnoho práce, aby utlačila spoločenské pohyby, ktorých cielom je vyvinúť agitáciu proti vojne. Každú chvífu počuž chýry o odvá­žaní na Sibír a o prísnych trestoch, ktorými stíhajú v Rusku každého, kto sa opováži ozvať sa proti vedeniu vojny. Otázna kňažná píše, že v kruhu ruskej aristokracie, ktorá nestojí v užšom svaz­ku s cárskou rodinou, terajšiu vojnu po­važujú za velké nešťastie Ruska.

V kruhu ruskej vlády musí tiež vzrastať rozčúlenie, jako to vycítiť z po-loúradného ruského časopisu, ktorý vý­čitky robí Angličanom a Francúzom, že Rusko len v ich záujme a im k vôli vo-lmalo sa do krvavého boja. Vieme, že v Rusku je verejná tlač aj v čase pokoja podriadená velmi prísnej censure, tým prísnejšia je censúra teraz. Poloúradný ruský časopis nebol by sa opovážil tak písať, jako písal, kedby to ruská vláda nebola chcela. Ba pravdepodobne ruská vláda nariadila poloúradnému časopisu, aby Francúzom a Angličanom dal na ve­domie, jako o nich v ruských vládnych kruhoch smýšlajú.

Rozčúlenie ruských vládnych kruhov vieme si tiež vysvetliť. Ku vojne nie je dostatočné len vojsko, lež potrebné sú aj peniaze. V Rusku sa peniaze velmi míňajú, Rusko hľadá pôžičku u svojich spojencov, vo Ffancózsku a v Anglicku.

Ale Francúzi a Angličania jakosi nejavia vélkej vôle poskytnúť Rusku pôžičku, čoho príčinou je, že peniaze aj sami potrebujú a potom aj výsledok vojny je velmi ne­istý. Že v Rusku už velmi cítia nedo-dostatok peňazí to, dokazuje najnovšie cez Basel došlý chýr, že sa ruský finančný mi­nister Bark strojí poďakovať. Zrejmé je, že minister Bark má ťažké úlohy, ktorým nie je vstave zodpovedať, preto sa stroji odstúpiť.

Bodáky a peniaze rozhodnú v tomto krvavom svetovom zápase a zvíťazí tá strana, ktorej pomery ohladom boja-schopnosti a počtu vojska a finančné pomery sú prajnejšie. Nemecko a naša monarchia nehľadajú cudzie pomocné vojská, ani nehľadajú cudzozemskú pôžičku. Toto je dôkazom, že sme si povedomí svojej vlastnej sily. A toto po-vec 2uje v nás nádej na víťazstvo.

SwetowÄ irojn-a. V západnej Haliči a v Polsku vedie sa delostrele­cký boj. — V Karpátoch nestalo sa nič. — V južnej Bukovine odrazili sme napredovanie Rusov, ktorí utrpeli velkú ztrátu. — Nemci na troch miestach odbili Rusov. — Na západnom bojišti chystá sa

nová bitka. Vojna proti Rusku.

Odrazené napredovanie RUBOV.

(Úradná zpráva vydaná 19. januára.) V Polsku a v západnej Haliči vedie

sa delostrelecký boj. V Karpátoch nestalo sa nič. Na jed­

notlivých vidiekoch novšie napadlo mno­ho snahu.

Pri Jakobem*, v južnej Bukovine o>8-bi l i sa t ie esap^&eiowani® ftsäsmr s a p s ^ o i m a c Bnepräateľoífä weíľík&ä ž f r a t u *

Na južnom bojišti položenie sa ne­zmenilo.

JPcdmaršalí Hofer, námestník šéfa generálneho štábu.

Nemecká úradná zpráva. Berlin, 20. januára. Hlavný válečný stán

nemeckej armády 19. januára vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Počasie bolo velmi neprajné. Z vý­chodného Pruska niet nič nového.

Pri Rodzanove, Biezune a Sierpzi H u s o v s fežíko&s Eels zt3°aS:©&í s m e odSsSii. Do našich rúk dostalo sa viac sto ruských zajatcov.

Od Visly na západ a od Pilice na východ položenie sa vo všeobecnosti ne-zmenilo.

Fred novou bitkou. Basel, 20. januára. Dla „Nationalzei-

tunga-u vojenský spolupracovník *Novoje Yre-

mji" píše: Odtisknutia čiat za nemeckým fron­tom na všetko iné poukazujú, len nie na utiahnu­tie sa Nemcov. Práve naopak, musíme počí­tal na novú bitku na celej čiare, prípadne v celkom neočakávanom okamihu.

Zápas o Varšava. Kopenhága, 20. januára. Z poslednej

petrohradskej" zprávy je zrejmé, že chýry zne­júce o bojoch pozdĺž Bzury a Ravky potahujú sa už na územie ležiace od dvoch riek na vý­chod. Dla ruských v pondelok večer vydaných zpráv Nemci už na 2—3 kilometre odtiskli Ru­sov od Bzury a na 6—7 kilometrov od Ravky. Pozdĺž Bzury boj jo o volaco ťažší než od tejto južne pozdĺž Ravky. Terajšie boje mobly by sa o vela presnejšie menovať zápasom pozdĺž rieky Suchej. Dolné časté rieky Suchej sú v rukách Nemcov. Dia v pondelok večer vydanej zprávy posledné velké boje vedú sa pozdĺž širokej hradskej Kozlov—Zakrzev—Su­cha. Zakrzev je v rukách Nemcov, Sucha v pondelok večer bola ešte v moci Rusov.

Odtiaľto na jnhovýchpd EJ na čiare Bor-zymov — Gaimine—Volja—Šidlovska je stály boj. Na prostriedku tejto čiary Nemci vykopali zákopy ža prudkej palby nepriateľa pod oehra-nou velkých ocelových paviez. O bojoch, klcré sa vedú vo velkých horách rozprestierajúcich sa od Šidlovskej južne, niet zprávy, ale netrpí pochybnosti, 2e juhozápadná čast železničnej čiary Varšava—Škíernievice, ktorá tu pretína horu, je zčiastky už v rukách Nemcov.

Francúzi o obliekaní Prsemysln. Genf, 20. januára. „Temps" v článku o

vojenskom položení zaoberá sa aj s osudom Przemyslu a hovorí, že dobíjanie pevnosti o v e l a d a l e j t r v á , n e ž aa d a l o p r e d v í d a ť ; tak sa zdá, že Rusi nemajú také dobíjajúce zbrane, ktoré sú potrebné ku zničeniu moderných pevností a nemajú také prostriedky, aké upotrebili Jtfemci, ked tiahli

2 SLOVENSKÉ NOVOT* '• 2 1 . januára iy i 5.

proti Luttichu, Namuru, Antwerpenu, Mau-beuge at<i.

Z francúzskej strany toto je prvým uzna­ním toho, že Rusi ani počas druhého oblieha­nia. Przemyslu nedocielili výsledok, ačkolvek dobíjanie už dva mesiace trvá a že Francúzi s

'kýmto stavom vecí sú vôbec nie spokojní.

Ruská k ň a ž n á o osude Ruska.

„Múnchener Post* sděluje výťah z jed­ného listu, ktorý jedna kňažná, patriaca ku najvyššej ruskej aristokracie a ku príbuzenstvu cára, poslala jednému členovi rakúskej aristo­kracie. List je velmi dlhý. Kňažná začala ho písat koncom novembra a len počiatkom de­cembra ho skončila. Adressát list dostal cez Rím.

Koncom novembra — dla listu — Rusko malo už p o l m i l l i o n a r a n e n ý c h a j e d e n m i l l i o n t r i k r á t s t o t i s í c ra­n e n ý c h a c h o r ý c h . Strašné boly ztráty v dôstojníckom sbore, ktorý sa doplňuje z ari­stokracie. V tom kruhu aristokracie, ktorá ne­patrí k najužšiemu okružiu cára, zúčaslnenie sa Ruska na vojne v y h l a s u j ú z a ne­š ť a s t i e Ry. sk a. Počení príbuzní cára, predovšetkým niekoľké veíkokňažny nemeckého pôvodu, urobili všetko možné ku zlomeniu osudného viivu Niko'aja N kolajeviča, aby od­stránili nebezpečie vojny. Opravdové rozhod­nutie stalo sa počas návštevy Poincaréa a Vivianiho v Petrohrade, ked kvolskij a Beu-ckendorff pôdu pripravili. Počas pobytu Poin­caréa a Viviam'ho v Petri'h ade gróf Bencken-dorlf nasledovné oznámil z Londýna: Duhod nutie sa Anglicka s Belgie5 om, Portugalskom a Japonskom pre všetkýc-h účastníkov vytvára každé risiko. Benckendbrff a Izvolskij s o vela väčšou horlivosťou účinkovali v duchu N kolaja Nikolajeviča, než Buchanan v Petrohrade. Nikolaj Nikolajevič pred cárom dôvodil hlavne tým, že francúzsky ministerský prcd-eda Viviani, jako hovpril, ubezpečil ho o tom, že fran­cúzsku vládu všetcia sociálno-demok atickí vyslanci v zavretých radoch podpoiujú vyjmúc Jaurésa a mimo toho podal garanciu aj ohľa­dom toho, že ruské revolucioi árne živly počas vojny budú sa zdržiavať každej agre sívity voči cárskej rodine a vláde. U c á r a t o t o r o z h o d l o i napriek najhorlivejšiemu spolu­účinkovaniu manželky velkokniežata Sergeja. B i e d a , z ú f a l s t v o a h y n u t \-e j e na­š í m o s u d o m , poznamenáva Jist na konci.

Udalosti na západnom bojišti. Nemecká ú r a d n á zpráva.

Berlin, 20. januára. Hlavný válečný stán 19. januára oznámil:

Odhliadnuc od nepatrných srážpk na celom fronte viedol sa len delostre­leckí boj.

Výsledok víťazstva pr i Soissonse.

Rot terdam, 20. januára. Vojensky zprä-vqdajca časopisu „Nieuwe Rotterdamsche Cóu-ranť" oznamuje z francúzskeho bojišfa: Výsle­dok soissonskej bitky možno zahrnúť v tom, že N e m c i f r o n t F r a n c ú z o v n a t o m t o m i e s t e p r e l o m i l i a toto bude vplývať na celé západné bojiště. Bezpod­mienečne treba uznať, že nemecká armáda vy-dobila rozhodne veľké víťazstvo a óffensíva francúzskej armády sa nielen zmarila, lež ná­sledkom silného protiútočenia Nemcov defini­tívne ztroskotala. Nemci podmanili značné úze­mie. O desať kilometrov postúpili napred, čo je za terajších pomerov velmi značným po­krokom.

P r i r l ske Aisne chystá sa nová bitka. Reriin, 20. januára. .Deutsche Tageszei-

tung" oznamuje z Rotterdamu: Anglické časo­pisy z Paríža dostávajú zprávy, že tie posily, ktoré generál Kiuck dostal a s ktorými od Soissonsa na severovýchod útočil, pozostávaly etikom z fíišných čiat a nedoviezli igh z inej časté frontu. Spojenci z tohto uzatvárajú, že Nemci dostali veľbé posily a že sa pri rieke Ai-sne chystajú k novej bitke.

Rotterdam, 20. januára. Z Paríža ozna­mujú: Francúzi pri St. Paule, na severnom brehu Aisny oproti Soissonsu ďsiali veľmi značné posily, aby prekazili daiäie útočenie Nemcov. _

i

Vojna Turecka proti trojitej dohode. T u r e c k á ú r a d n á zpráva.

Carihrad, 20. januára. Hlavný válečný stán 19. januára uverejnil nasledovnú úrad­nú zprávu :

Na Kaukaze operujúce turecké čaty tvrdo­šijne bránia svoje posicie proti Rusom, ktorí s prevažnou silou útočia. Pokus nepriateľa, aby

Soissons. Ovenčené kvetúcimi dedinami pri zákrute

tiuky Aisne v širokej kotline leží mesto S o i s ­s o n s , ktoré Nemci bombardujú a na okolí ktorého Francúzov po tieto dni stihla ťažká po­rážka. Na úbočiach kotliny rozprestierajú sa role a záhrady, kdežto temená vrchov pokryté sú lesami. .Magdeburger Zeitung" o meste Soissons (čítaj: Soassón) prináša nasledovný opis:

Na pravom brehu rieky Aisne, oproti sta­rému mestu, rozprestiera sa vonkajšie mesto „Saint Maast", od juhu tečie malá rieka Crise, ktorá na prostriedku reimského vonkajšieho mesta vteká do Aisny. Dnes je už málo znakov po tom, že Soissons je jedným z najstarších miest Gallie, ktoré za dlhý čas bolo hlav­ným mestom frankských kráľov a v ktorom sídlili gubernátori, ktorí panovali nad francúz­skym grófstvom; hlavným mestom tohto gróf stva bolo síce mesto Soissons, no čoskoro jeho významnejším mestom stal sa Paríž. Tu pora­zil Chlodvig rimanského vodcu Syagriusa, Ka­rol Martell ale knieža Aquitanie a počnúc od toho času, ked Pipin roku 752. v soissonskom stolnom chráme bol pokorunovaný za kráľa, aj krajinský snem viacráz v tomto meste zasadnul.

'Ačťráve Soissons ter&a už nie je T|vo-.

diaci zástoj hrajúcim mestom, predsa jeho oby­vatelia rozumeli sa tomu, aby svoje mesto veľko­lepým rozvinutím poľného hospodárstva urobili stredišfom plodín údolia Aisny; v každú sobotu roľnícky ľud okolitých dedín vo veľkých rojoch tiahne na rýnok mesta, kde sa vyvinula vý­znamná obilná bursa, Hlavné mesto Paríž od­tiaľto zaopairujú každodenne čerstvými zeleni­nami, v horách okolia ale rozvinul sa veľmi značný drevený' priemysel.

Opevnenia, ktoré vo vojne roku 1814— 1815., ako aj v prusko-francúzskej vojne roku 1870—1871. malý ešte veľký zástoj, už dávno zmizly. Ked sa stavala železnica, múry opev­není ešte stály a nádražie stavali mimo opev­není tak, že do vlastného miesta viedol pol­druha kilometra dlhy, široký stromorad. Dnes toto je najpeknejšou ulicou Soissonsa, na oboch bokoch ktorej vypínajú sa utešené, moderné domy s i eknými obchodmi a skladmi. Len ked cez túto ulicu prejdeme, blížime sa ku starému mestu, v ktorom vidno staré historické budovy. Z tycUo mnohé sú vo veľmi poľutovania hodnom stave, čo dokazuje, že Francúzi udržovaniu takýchto budov v dobrom stave nevenujú zvláštnu starosť. Medzi týmito budovami je chrám St. Pierre, ktorý pretyoiili v školu a žiaci veru túto stará bisturickú budovu nvbára

obkolesil krídlo jedného tureckého vojenského sboru, sa zmaril.

Od Choi na západ v bitke tureckej jazdy s ruskou nepriateľ zanechajúc mnoho ranených a mrtvých útekom sa zachránil.

Boje v Persku. Carihrad, 20. januára. O zaujatí Tebrisu

sdeľujú následovné podrobnosti: Po zaujatí Miantoabu na svätej vojne zúčastňujúce sa kmeny tiahly do Mersghy, kde ich obyvateľstvo oduševnene privílalo. Vodcovia susedných kme­ňov, taktiež obyvatelia miest Bunyan a Seslam s čatami tiahli proti Tebrisu a najprv prišli do Gogebanu. 8C0 ruských vojakov, pešiaci a jazdci, ktorí boli v Ťebrisi, pri Adjkyepru v blízkosti mesta zaujali pósíciu, ale na ten chýr, že turecké čaty s kmenami postupujú' napred, utiahli sa do Sofiánu, ktorý leží ná ceste vedú­cej do Džully, načo turecké čaty a kmeny vtiahly do Tebrisu.

Neutrálne štáty a vojna. Obrana neutrá lncst i Rumunska.

Bukurešt , 20. januára. Vzhľadom na to, že ruskí vojaci z príležitosti šarvátok na ru­munskej hranici prekročiac hranicu Rumunska, u r a z i l i n e u t r á l n ó s ť R u m u n ­s k a , bukureštské ministerstvo vojny vydalo nariadenie, ktoré opätovne upozorňuje hranicu Rumunska brániac čaty n a p r í s n e o b r á n e ­n i e n e u t r a l i t y R u m u n s k a p r o t i kaž­d é m u . Jestii vojak bárskíorého vojnu vedú-ceto štátu prekročí rumunskú bránicu, n a-s k u t k u h o t r e b a o d z b r o j i ť . Jestli by patriční cudzí vojaci neposluchu" roz­kaz, r u m u n s k í v o j a c i p o v i n n í s ú z b r a ň p o u ž i ť p r o t i n i m . Vláda týmto svojím nariadením ufá sa dosiah­nuť, aby sa ruskí vojaci viac nepokúsili pre-hročit hranicu Rumunska a aby Rumunsko proti každému získalo platnosť svojmu zbraňou bráněnému osvedčeniu sa za neutralitu.

Držanie sa Tal ianska.

Rím, 20. januára. Hlavná rada sociali­stickej straf y po debatie, ktorá trvala za dva dni, uzavrela, že sa n e p o k l á t i t e l n é p r i d r ž i a v a z á s a d y n e u t r á l n o -s t i a vyzvala stranu, aby 22. februára v ce­lej krajine vydržiavala plenárne zasadnutia. Tu-rati bol za zásadu podmienečnej neutrality, ale bol prinútený popustiť a vidiac, že je v men­šine, pred hlasovaním odišiel zo zasedacej siene.

šetria, lež vyberajú z nej kamene a hádžu ich jeden na druhého.

Nedaleko od chrámu St. Pierre vypína sa z 12. stoletia pochádzajúci stolný chrám, ktort je jednou z nejpěknějších gotických budov se­verného Francúzska; jeho mohutná podoba na človeka robí hlboký dojem, ale práve násled­kom svojej massívnej formy ho studeným ne­chá. Odtiaľto vedie široká cesta na rýnok, na ktorom je divadlo. Z chrámu St. Medard a S t Jean vidno užlen srúcaniny. Dve veže chrámu St. Jean vypínajú sa do výšky 70 metrov a srúcaniny múrov medzi dvoma vežiami so svo­jimi rosettami ukazujú, že jaká utešená budova mohla to byť kedysi. V budove opátstva ku chrámu prináležajúcej zariadili pekáreň pre miestnu posádku. Na chrám St Medard, ktorf bol korunovačným chrámom starého Francúz­ska, upamätúva už len vonkajšie mesto podob­ného mena. Staré opátstvo so siedmymi kosto-lami, ku ktorým roku 1530. putovalo trikrátsto­tisíc pútnikov, úplne vyšlo na skazu. Po pre­chádzke na okružnej ceste Jeanne d'Arc, ktorú postavili na mieste starých opevnení, ešte lep­šie môžeme sa presvedčiť o tom, že niekdy mocné mesto Soissons je dnes už len tichým francúzskym vidieckym priemyselným a obchod­ným mestom,

2 1 . januára 1915. S&QVSHSKE N O V I N ?

Turoi a neutrálnosť Tal ianska. Carihrad, 20. januára. Časopis ,Ikdam"

s uspokojením berie v známost ten článok ta­lianskeho časopisu „Perseveranza", ktorý znie o tom, že trojitá dohoda v Europe nemôže už rátať na žiadnu pomoc, lebo Taliansko bude sledovat len čisto taliansku politiku.

Mrtví a ranení. Ľ (Číslo, stojace za menom, označuje kompániu, v ktorej patričný slúžil. Za menom stojaci f znamená, že do tyčný zomrel s za menom stojaca písmena „z" znamená,

že patričný je zajatý.)

Z p r e š p o r s k é h o 13. h o n v é d ­s k e h o p e š i e h o p l u k u : Hurbán Ján 5, Hus Šfeľan 12, Husti Augustin 4, Ivák Šte­fan 2, Ivančik Ján 5 f, Ivankovič Leví 12, Ižakovič Franc 4, Izsó pešiek 12 f, Jäger Al­bert 2, Janko Béla 2, Jankovič Severin 4 f, Jelinek August 5, Jeny Jozef 9, Juhóš Dénes 1 f> "Jušic Stefan 3, Kaderič Ján 2 f, Kaiser Anton 4 f» Kaiser Karol 6, Kajtár Štefan 6, Kálmán Štefan 9, Kálmán Alexander 8, Kamán Matej 7 f, Kammer Emanuel 1 f, Kandlsdor-fer Matej 11, Kappel Jozef 3, Karaba Štefan 6 f, Kardos Ján 4, Károlyi Eugen 3, Karovič Vendel 11, Kasanovič Jozef 7, Katona Ludvik I, Keľecsényi Stefsn 9, Kerék Ján 3, Kertész Jozef 3, Kilbolf Franc 4, KinJée Karol 9, Kirchmayer pešiak 5, Kirípoiski Andrej 9, Kiri-polski Franc 10, Kis Ján 4, Kis Žigmund 4, Kiss Július 3, Kiss Ján 8, Kiss Jozef frajter 7, Kiss Jozef pešiak 3, Kiss Peter 8, Kiss Ale­xander 10, Kisela Pavel 9, Klarska Štefan 1, Klásta Kolomau 2, Kleber Juraj 9, Klimó Ka­rol Jednoročný dobrovolník tit. kaprál 2, Klu­čík Jozef 5, Knop Ján 4, Kober Štefan 6, Ko-berčik Matej 4, Koczi Jozef 5, Kobn Markus I I , Kohn Mojžiš 9, Kohút Ján 8, Kolesár Pa­vel 2,. Kollár Pavel 11, Kollarovič Štefan tm­iac" kompanie 3, Kolier Ján 11, Kolínek Šte­fan 2 f, Kollosi Július 3, Koncz Vilbelm 2, Kônigstein Karol 3, Kornthener (Hadoncz) Jo­zef 4, Kôrtvélyesi Ján 6, Kószegi Július 2 f, Kôszegi Štefan 4, Kovács Ernest 10, Kovács Franc 7, Kovács Gtefan 4, Kovács Jozef frajter 7, Kovács Jozef pešiak 3, Kovács Koloman 2, Kovács Mi­chal 5 f, Kovács Alexander 6 f, Kovarik An­ton 5, Kozma Jozef 4. Krajasits Pavel 8, Kraj-eevič Jozef 9, Krajčik Franc 9, Krajčír Franc 10, Krajčovič Štefan 1, Krajčovič Ján 2, Krajčovič Jozef 3, Krajčovič Jozef 4, Krajčovič Michal 3, Králik Štelan 4, Krenzringer Franc 3 f, Krato­chvíli Karol 5, Krausz Ján 1 f, Krazer Ján 3, Krechyák (?) Jozef 4, Kreičik Ján 9, Krejši i Ján oddiel so strojovými puškami, Krém Matej I, Kreminger Juraj 2, Krhala Pavel 5, Krištofjk Franc 4, Kriszt Jozef jednoročný dobrovolník titularni kaprál 1, Križán Štefan 4, Kri-žek Štefan 4, Kroszany Ján 5, Krujsz Franc 4 f, Krušovsky Pavel 4, Kuaiser Jo­zef 8, Kubovió Vilhelm 2, Kučera Atexander 2, Kulčar Koloman 2, Kundinger Vavřinec 5, Kun-dláô Gašpar 2, Kunstek Jozef 8, Kunstler Eu­gen 1 f, Kurbán Matej 4, Kurthy Ferdinand 4, Kušina Jozef 1, Kuttner Štefan 4, Kvačovsky Jozef 8, Label Ján 7, Lakatos-Koch Farkaš 8 f, Lamberger Ján 1, Lancug Andrej 3, Lan(? Ján 11, Lang Jozef 12, Láng Matej 10 f, Láng Michal 3, Lang Pavel 5, Latki Karol 10 f, Laufer Filip I I , Lehner Matej 9, Leicht Leo I f , Leicht Žigmund 2, Lelkes Alex 4, Lelkes Jozef 9, Lendvay Ján 6, Lendvay Jozef 6, Lenhemer Dominik 3, Lešfansky Anton 6, Ležutka Jozeí 1, Lipka Štefan 12, List Jozef 10 f, Lošoncki Viktor 12, Lucsenits Bartolomej 2, Ludvig Karol 12, Lukačovič Béla 3, Lukasovits Ján 9, Lulo-vitz Jozef 9, Machovíč Jozef 9, Macka Budolf 9, Maôalka Jozef 2, Macko Rudolf 9, Major Július 4, Makovsky Franc 2, Mark Ján 2, Markoviô Štefan 1, Markovits Martin 9, Maró Franc 2 f, Martelák Ján 4, Martinkovits Ján 12, Martinsitz Matej 7, Márton Juraj 2, Márton Ján 8 f, Mass Štefan 8, Matai Karol pešiak 9, Mátaj Karol frajter 9, Matkovič Mi­chal 12, May Alojz 9, Mayer Alojz 6 f, Ma­yer Stefan 4, Mečir Karol 2, Méhes Franc 2, Melicher Vincenc 1, Mentes Ján 8, Mercy Im­rich 4, Meróc Peter 8, Mószáros Július 3. Mó-«*fot Jáa 7 t» MénáM* Vankee 10, M&xa-

ros Pavel 11, Mezey Ludvik 5, Michelberger Jozef 4 f, Mihalik Ferdinand 1, Mihalko Jozef 4, Miklós Ján 7, Mikó Franc 10 f, Mikuš Ján 9, Milajkovits Ján 11, Mitheisz Štefan 3. Mitl-heisz Michal 2, Mizner Štefan 7, Modročky Jo­zef 8 f, Modrovsky Jozef 8, Mojzes Franc 11, Molnár P rane 11, Molnár Štefan 4, Molnár Jo­zef 12, Molnár Ludvik 3, Molnár Martin 4, Molnár Alexander 7, Mór Jozef 2, Moroc Ján 2, Morvay Ján 5, Moigai Alexander 6 t i Mraz Anton 7 f, Mrva Florian 3, Mulleŕ Heinrich 5, Můller Jozef 5, Munka Eugen jednoročný do­brovolník 9, Muth Martin 3, Nagy Albert 1, Nagy Béla 2, Nagy Franc 3, Nagy Gejza 3 f. Nagy Imrich 3, Ňagy Štefan kaprál 7, Nagy Štefan frajter 9, Nagy Ján 5, Nagy Jozef II. 6, Nagy Jozeí 4 f, Nagy Ludvik 9, Nagy Michal 10 f, Nagy Michal 5, Nagy Peter Pavel 2.

(Budúcne ďalej.)

Rozklad v ruskej armáde. (Z minulého čísla následkom nedostatku miesta táto

zpráva vystala.)

Berlínská Wolffova agencia sděluje: Náš na východ poslaný osobitý zprávodajca poslal nám zprávu o tom, čo zkúsil na svojej ceste na východné bojiště v istom nemeckom meste, kde je vela ruských zajatých dôstojníkov. Ve­litel zajatých dovolil novinárovi obzret si tábor zajatcov a dovolil mu i to, aby si poznačil všetko, čo mu ruskí zajatí dôstojníci povedia.

Jedon kapitán III. pluku Alexandra pove­dal nemeckému novinárovi, že velkým neSfa-stim Ruska a ruského národa je, keď v o d ­c o v n i e d l a t o h o , č o k t o r í v i e , l e ž d l a i c h p r í b u z e n s t v a u t r i e d u j ú.'

Poručík 23. pluku o bitke pri Tannen-bergu povedal nasledovné : Ked sa položenie stalo už kritickým, velitel našej brigády pod-maršall Tarklus a náčelník generálneho štábu plukovník Stubendorf zmizli bez stopy. Žiadon človek nedostal rozkazu, nikto nevedel čo má robit. S a n i t é t i s e m i t a m b e h a l i m e d z i m r t v ý m i a r a n e n ý m i a o z b í j a l i i c h .

Istý generál, ktorý bol veliteľom jednej brigády pechoty, nasledovne hovoril: J a s o m už s t a r ý č l o v e k a n i e s o m bo­jovní. :com. Ked prišla jedná nemecká patrola, ruky zdvihol som do výšky a zvolal som: p o d d á m sa .

Istý plukovník, ked svojich 1300 chlapov uvidel jako zajatých, takto riekol: Zúčast­nil som sa rusko-japonskej vojny, ale tá ani zdaleka nebola takáto vysilujúca. V terajšej vojne každý deň je bitka, tak že Iudia jedno­ducho klesnú a poddajú sa, aby si konečne už raz mohli oddýchnut. Zo všetkých dôstojníkov môjho pluku len ja a jedon réservný dôstojník sme ostali pri živote. Ja si myslím, že Nemci majú lepšie nervy.

Velitel jednoho jazdeckého pluku takto riekol ku svojim dôstojníkom: Rusko má už o vela väčšie ztráty v mrtvých a zajatých, že by sme túto vojnu vvhrat mohli. N e v e r í m v n a š e v í ť a z s t v o .

Poručík tretieho sibírskeho vojenského sboru povedal nasledovné: Naši Iudia čím dial tým viac nahliadajú, ž e n á s A n g l i č a n i a v p l i e t l i do t e j t o v o j n y . My sme vôbec nemali žiadnej príčiny ku vojne s Ne­meckom.

Kapitán jednoho finnského jágerského pluku, ktorý ležal v nemocnici, povedal nasle­dovné : J a s o m c t i t e l o m T o l s t o j a a j a k o t a k ý s o m n e p r i a t e l o m v o j n y . Na tú otázku, že prečo sa stal dô­stojníkom, takto odpovedal: V n a š e j a r­m á d e T o 1st oj m á v e l a p r í v r ž e n c o v .

Poručík tretieho vojenského sboru, ktorý je fanatickým Poliakom, nasledovné povedal ne­meckému novinárovi: 30 percentov dôstojníkov nášho vojenského sboru sú Poliaci. V š e t c i a b e z v ô l e b o j u j ú . Co môžeme my Po-ciaci očakávať od Rusov ? Ak bv sme trafili vyhrát, o čom pochybujem, tak by nám bolo ešte horšie. Vojaci celkom otvorene hovoria svojim dôstojníkom, že len preto bojujú/ lebo musia bojovat.

CHÝKNIK. Budapest, 20. januära.

P o č a s i e mämS v Budapešti jasné a studené. — Po krajine panovalo velrislé a zimné počasie. Tempe-ratúra od západu dalej klesla. — Krajinský meteorolo. gický ústav predpovedá premenlivé a studené počasie, miestami — najmä na juhu — sfiab.

Knieža A varna n b a r ó n a Buriána. Z Viedne oznamujú, že tamojší velvyslanec Talianska knieža Avarna v nedeľu popoludní navštívil zahraničného ministra baróna Buriána a za tri hodiny radil sa s ním.

Smrť. Dr Ján S z e b e r é n y i , pen-sionovený vojenský evanjelický biskup a bývalý professor university viedenskej v 89. roku svoj­ho života vo Viedni zomrel. Bol synom Lud­vika Szeberényiho, bývalého biskupa evanje­lického dištriktu podunajského a mladším bra­tom Gustáva Szeberényiho, bývalého biskupa tóhože dištriktu. Narodil sa v Banskej Štiavnici, teológiu- študoval v Prešove, v Jene a v Ber­lině. Farárom bol v Bôrzsônyi, v Aranyosma-róte a v Banskej Štiavnici. R. 1860. stal sa vojenským kňazom vo Viedni, kde ho r. 1860. vymenovali za professora evanjelickej teologi­ckej fakulty na universitě. R. 1869. bol vyme­novaný za superintendenta evanjelických vojen­ských kňazov. Zosnulý napísal viac cirkev­ných diel.

Srsrť Fa lkenhaynovho syna. Syn Falkenhayna, náčelníka generálneho štábu ne­meckej armády na bojišti zomrel hrdinskou smrtóu. Ako z Frankfurtu nad Majnou ozna­mujú, Falkenhaynovho syna pri Lille zastrelil francúzsky vetroplavee Giulbert. Vetroplavec bol na objavujúcej ceste.

Novšie vyzvanie k narukevaniu . Rada hlavného mesta Budapešti v stredu vy­zvala tých uhorských štátnych občanov, ktorí sa narodili r. 1883., 1884., 1885. a 1886. a ktorých na prehliadke landšturmu zadržanej od 16. noverňbra do 31. decembra r. 1914. alebo na pozdejšej pozatýmnej prehliadke landšturmu ku zbrannéj službe v landšturme uznali za sú­cich, nakolko sú dla mena nie oslobodení, aby 15. februára r. 1915. a tí ktorí sa narodili r. 1878., 1879., 1880., 1881. a 1882. dňa 1. marca r. 1915. narukovali ku skutočnej službe landšturmu ku tomu velitelstvu vojsko doplňu­júceho okresu, ktoré na certifikáte majú označené.

Nový peniaz. Dia zprávy viedenského ,N. W. Tagblatt"-u vlády Rakúska a Uhorska zaoberajú sa s otázkou razenia 50 haliernikov. O takomto peniaze je už reč aj v zákone r. 1892. vynesenom. Polkorunníky razili by zo striebra. Rozhodnutie sa ešte nestalo.

Zemetrasenie v Taliansku. Dla rím­skej zprávy časopis „Osservatore Romano" za bezzákladný vyhlasuje ten chýr niektorých ča­sopisov, že zemetrasenie aj v pápežských bu­dovách a umeleckých pokladoch narobilo škody. Akcia cielom napomoženia zemetrasením oško-dených ludí'v celom Taliansku je zavedená. Vdova kráľovná a kňažná z Aosty v utorok znova navštívily v nemocniciach umiestnených ranených. V Ave zzanovejajPescime eštei v utorok, na š i e s ty d e ň p o z e m e t r a s e n í v i a c ž i v ý c h I u d í v y t i a h l i z p o d r u m o v . Král v utorok navštívil viac zemetrasením na­vštívených obcí a večer na vlaku vrátil sa do Ríma. Ku dvornému vlaku bolo pripäté viac vozňov s ranenými. — Z Lajbachu oznamujú, že v pondelok večer všetky zemetrasenie uka­zujúce prístroje ukazovaly blízke dost silné zemetrasenie, ktoré sa započalo o 9. hodine 9 minútach 26 sekundách a skončilo sa o 9. ho­dine 15 minútach. Hniezdo zemetrasenia od Lajbachu bolo asi na 500 kilometrov. V utorok zemetrasenie v tej istej dialke sa zopakovalo. V Ríme v utorok ráno rozniesol sa chýr o novom zemetrasení v Kalábrii.

A m e r i c k á l e k á r s k a expedícia v Uhorsku. Z Miškovca oznamujú, že Gustáv Fôldes, redaktor jednoho tamojšieho časopisu dostal list z Ameriky od svojho brata dra De-sidera Fôldesa, ktorý sa pred poltrefa rokmi vyslahovaldo Ameriky, kde je ranhojičom jednej nemocnice v Klevelande. Lekár upovedomuje svojho brata, že z viacerých lekárov a Opatro­vateliek utvoril expedíciu, od Spojených Stator

SI'OWBWSKE NOVINY 21, januára 1915. ;»JW!'- ' . '^y :

prosil a dostal obväzky a cestou tamojšieho 'anglického veľvyslanca poprosil anglické vojen­ské vodcovstvo, aby pustilo lod s jeho expedí­ciou do Európy. Lekár sa úfa, že anglické vojenské vodcovstvo vyhovie jeho prosbe.

Cholera. Dla zprávy'*zdravolníckeho od­delenia ministerstva vnútra 2 a týždeň od 4. do 10. januára v Budapešti 5, v Debrecíne 3, V Košiciach 3, v Miškovci 8, v Szabadke 3. v v Novom Sade 58, v Zombore 54, v stolici báč-bodrogskej v Palánke 1, v ôfutaku 8, v Apatine 2, v Bácstóvárosi 2, v Szépligete 4, v stolici bara-jňanskej v Séroku 2, v stolici boršodskej v Edelénye 2, v Ostrihome 3, v Hatvane 1, v iStankovanoch (st. liptovská) 2, v Prešove 1 a V Girálte (st. šarišská) 3 osoby onemocněly a i v Miškovci 1, v Szabadke 1, v Novom Sade 16, v Zombore 11, v Ôfutaku 4, v Apatine 1, y Bácstóvárosi 2, v Szépligete 3, v Seroku 1, |v Ostrihome 2, v Slankovanoch 1, v Girálte 1 ja v Prešove 1 osoba zomrela na choleru.

Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je ltd náš najdrahší poklad. Mnohým tažkým chorobám jmožeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. Kto trpi na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe titu, nech hned užíva „Kalvárske aromatické kvapky';

Š0 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky bolasti •:i napravily žalúdok. Cena ilašky 5U hal. Pustou za­sielajú sa najmenej 4 ilašky za vopred poslaný obnos K 2'LSU franko alebo na dobierku. En každej zá­sielke je priložený návod o upotřebeni. Dootať u Ľt Eugena Klittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya),

j Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes. Kto by vedel, v ktorej nemocnici leží

Alojz C z i c h, kaprál 19. jágerského bataillona komárňanského (3. kompánia), ktorý día úrad­ného výkazu ztrát bol ranený, nech to láskavo sdelí jeho manželke pod adressou: Czich lAlajosné, Récse, Pozsony megye.

TÍ8ÍCÍ c h v á l i a všeobecne známy a qbTúbeiiý i „Juno krém" rnasf na tvár, lebo kto ju upotrehuje-listotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace iíauy |za krátky čas skapú a patričný dostane hlad!'ú a sviežu 'tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 1'20 a k tomu pa­triace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed­nal tuk, ked vopred zašlete K ií'30, za ktorý obnos do­stanete „Juno krém" a k tomu patriace mydlo a návod' o upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto ale nechce zaslat peniaze vopied, tomu i na do­bierku zasielame. Dostat u Dra Eugena Fliťnera v Banskej Bystrici (Beszlerczebánya). Pište teda ešte dues

|na túto adressu. Kto vie rrečo o T o m á š i k Michalovi,

ktorý narukoval k 72. preš orskéuiu pešiemu regimentu (8. kompánia) a tiahol do Dalmácie a odtiaľ zase do Bosny a ktorý od septembri nedal o sebe vedeC, nech to láskavo sdeli pod adressou: Tomášik Jozef v Cachticiach, Csejte, Nyitra megye. Ustáv^nie ochotne zaplatí.

Zodpovedný redaktor : Karol CsecsotUa.

Chuaí obdržia plné tormy, ženské silu, nervosní cuuf a volu k životu, silné prsia, chorí, zotavujúci sa, na blei dačku trpiaci, malokrvni nový život skrz posilňujúc-prach „Potia". 1 dávka K 84—. Tri dávky (ku kúre po­

trebné) K. 8 — franko dodáva

závod pre dôrobu „FETIN"-a Budapest, VI/32.

Nejlopi! pixmeii k á p r l L a e a ó

posteľné perle I i k i l o n a o d e h o , i e b r é -

É o, d r l a p s n é b o p e r i a S K., lepfiloho £.40 K., p r í ­m u p o l o b t e l o h o SL80 E., b i o l o h e e K., b i c i e h o

S á p o r i s t o h o 6.10 K., 1 l l o r a I m l J i D > e l i « , a i i « -

'h c b 1 « 1 • h o, d r i a p a n e -n o «.«0 K., 6 K., 1 fcUo p l p e-

j r ! a, hnedého t i , T K., bieleho, Jemněno 10 K., nMiajvýä (jemného p á p e r i a s p o d p ŕ s IS K.. Sul o b j e d n á n i

o d B kg. i i a o t a Hotové periny.

j Z husto Braného červeného, modrého, bfeleb* sUfeo IHéh. nan-• kultu, 1 d u o h n B, 180 cm. dlliá, asi ISO cm. Široká, * po 1 u I s S p o d u B k a i n i , kaldá 80 em. dlhá, asi SO em. tueka na­

plním* norýin hnedým, velmi trvácim páperiatfm p o s t e l -< n</m p e r l m 16 Ii„ p o l o p i p e r l m SO E., p á p e r í m ! * ! I í , ] o d n o t l i v í d u o h n a 10 K., 13 K„ l / B . . 1« K.. ( j e d n a p o d u l k a 8 K..Í.60 E , 4 S., D a o h a y Í00 om.

dlhé, telí cm. liroké, 18 K., 14.TO K , 1T.80 K., « K., p o-d u t k y 80 om. dlhé, VO cm. Široké, 4 K> K.. 6J!0 &, S.TO K.,

j a p o d n e d u c h n y so silného, su-árovaného [ridln 189 «n l d E \ n o om. Itiobé 12.80 K- 14.80 K. Bosposielsale na dobierku j j pot isc od IX korán franko. Zámena, dovolená, sa nssedporedaé i

a* perdsae vrátia.

. BENXSQEvSJsBchoaitsi, «. 898. Ceohy. Bohaté tnustrovanfeonnlk sdarma a franko.

Naj dokolanej šie a každému cielu zodpovedajúce

vedia garancie od 25 korún vždy predáva

Alojz Habán dielňa na Šijacie stroja

B u d a p e s t , VII., I z a b e l l a - t é i * 3 . Tiet dávam sa vedomia, te bársjaWk šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol sa velké peniaze predal Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cieľom presvedčenia ea spoľahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známa, pýtajte si môj velký cenník

sdarma.

Proti lámke a reume, taktiež aj pri lúpani nemá páru „Kali ltnimentum," ktorý až po niekoľkých natretiach istotne odstráni aj najhú

ževnatejšie bolasti. Sklenica za 2 koruny. Zoltán gyógyszeríára Budapest, V., Szabadság-tér.

Nepočetné listy uznania dotazujů výtecnost patent. H u n g a r i a á t ó t c v é h o plet iva,

ktorí je neprovjäitelné. Hotoví sa s galvaoisovaného drotn I Cena stvoicovér) netin S2 halierov a n i e . Moiiio objednal

u .udinéiio dorábate!*:

Alexandra Maidekkera fabrika oa úrulove pletiva a ohraay

Bos a p e o t , «318., ÚllQUút 48 2 9 . Dávna, punstevná a rfchla obsluha I — Obiasiwvf cenník

roerma a i ranko.

Frešporský Seehofer-ov bylinný balaam "

proti sapeoenln, s l á m u t r á v e n i u , pe-Cenovým neduhom, lenivost i orlov, ko-like, s la te] s i le aid., je pravý len s

ochrannou známkou raka. ' Dostat u dorába tela *"

LADISLAVA FOLDES te&áreň k červené mu rakovi

P r e š p o r o k , F j s s o i i y , 6. 1. C sitlonlo n a dobi si-ku f r a n k o JK 4.00.

- Prvými odmenami VTfaaaäioaÄ " " -

[ÁLLAI L á l O S motor'gyára ÍBUSA?£SX, VS., Gyúr-atoza 28. oaô.m,

I Gazdot akému obecenstvu n&jlepfiie odporúfiajú

|pl?T6LÁJ0ŠA KAUAÍ-hoíe^r kemobUovc ml&ťaela g a j n l t t - y

uac1i*Ä^a. Ůpluázárukaiav^ieéBn mlaíbn 1

NajjedAoduchejlia a najdokonalejšia motorová miátacia g«miiúra tejto doby.'

Ľahko sa dá s nimi zachodif 1 bes strojníka, aj medzi slamou fcryíýou domami.

Obt&tkorf afcTontrľf cpnnik na pritiadnnia rdarmaa franto.

Aj najmenšie poranenie

môže sa stať nebezpečným!

Chýreôná.od i C rokov ti­

sícnásobne vyprobovaná a dokázaná, antiseptická

~pražaká T | o m á o a TUfasť chráni pred znečistením, zapáleni-nami a ranami, uľavuje bolasti, spô­sobuje rýchlejšie vyliečenie a ná­sledkom jej mnohonásobného účin­kovania a j to zmäkčujúca mast je

v každej domácnosti nevyhnutná. 1 krabí :a 70 h , denné roaposielanie pe pošte sa vopred poslaný obnos sa 4 kra­bice K 8-16, sa 10 krabie K f. — iranko

na každú stanica.

R FRAGNER, %'£&& lekáreň „ t u Ciernomn orlovi".

P r a h a , HsJA S t r a n a , r o h K a r a d o v s J nl loa 6. SOS.

Sklady t * všetkých lekárňach Rakúske Uhorska.

V š e t k y r u š t e obalu o p a t r e n é au

touto s á k . c h r á n e n o u

N a j l e p š i a cie*o|e pi*e h o s p o d á r s t v o ^ m a -t o ť j i p a r n é a b e n z i n o v é &!oženia s s e j a č k y

cítf. d o d á v a

t o v á r e ň s t r o j o v k. s p

Tr>nava ( HagysaEombala

Wm mF^äi o 50 gaes'ceBftfov íacnejšia l

Amerikánska Úsporná káva, volmi voňavá, výdatná a úsporná 5 kgrove vrece kávy na próbu K 10.— Iranko na dobierku. </• kg

najíajnovšiciio čaju sa K 2.— rozposielal

A. SCHAP121Ä, č. 22S. vývoz k á v y a čaju G a O á n t a .

Dobré hodinky od Sutlnera sú radosťou a pýchou ich majiteľa. Nekupujme naoko lacné, plané hodinky, ktoré sa chytro poka­zia 1 Radšej zaplaťme o niek'ol kó halierov viac za trváce, spo­ľahlivá Suttner-ovskô hodinky. |

Niklovépat.-Roskqpf-ho-dinky korún 4-10, .strie­borná ! pán-ierová re-iazka korún

Ä 20, niklo­vá .retiazka korún I — Tuta niklové

hodinky s dvojitým pláSíora kor. 9 80. Ženské hodinky, ocelová

hueuu iiinluvij Korún 7 90. Budíček korún 3-60, ky­vadlové hodiny korún 12-50.

Rozposielanie na dobierku alebo za vopred po­slaný obnos. Za nezodpovedná peniaze zpát.

Žiadajte zdarma bohaté illustrovaný

skvostný cenník I'o hodinách, sperkoch, zlatých a strieborných elán-,

koch od dávna pochvalne známeho svetového vývoz nebo domu:

SiittHcr umLaibacJi No 915.1 Vlastná d l e ' ň a n a h o d i n y vo Š v a j č i a r s k u .

0&ST Z a o b s a h i n s e r t o v r e d a k c i a n e n i ss o o v e d n TlaCeuó oa xotačaom stroji kniutiačiacrie účasunárskej společnosti „ E u r ó p a 6 5 v Budapešti, Ví. okr. Ó-utcza 12.