Vyehodla t r i ra*y do týldfta: V utorok, štvrtok a sobotu. Hatalataí « B > pw Rakéako-Uhorsko H M H rok 16 k, na pol roka 8 k.,

•a tnrf raka 4 k., na mesiac lk.BOh,

Do cndxoiemska: 4a Nemecka 16 mariek. Bnaka

rnblov, Ameriky 4 doll. 76 c, cndzoiemíko 24 franky.

ť re«piatn* < M aa s o a o t n a j a i e e l * l a J t t

pře Rakúsko-Uhonko 4 kor., pre Nemecko 4

Botko í rab., Amerika l i U i . sstatné cucUozenisko 4 fr.

Jednotlivé fiidi predávaj* ta po 10 ks p .Stou 18 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVI. Štvrtok, 28. januára 1915. Číslo 12.

Svetová vojna. Úradné zprávy nášho generálneho štábu. Dňa 25.

januára o 6% hodine večer: V Polsku a Haliči niet zvláštnych udalosti Len na Nide bol živý kanónový boj. Nepriatel chcel znova zaujat nami vydobyté po­

zície v hornej Ungakej doline a pri Vezéraalasi(?) ale bol krvavo odbitý.

Pokus protivníka přelomit Ba pri Bafailovej, úplne Ba nezdaril.

i Nepriatel utiahol sa čez Zielonú. Boje v posledných 2 dňoch priniesly nám 1050

zajatých Námestník šéfa generálneho itábu v. Hôfer, feldmars&lleuten&nt

Zprávy naj vyššieho nemeckého kommanda. Dňa 25. januára z Berlína:

Okolo Nieuportu a Ypern boly kanónové boje. Juhozápadne od Berry aa Bac ztratili sme po­

zíciu, pred niekolko dňami Francúzom vyrváno. Medzitým čo severne od Chalonského tábora bol

len kanónový boj, dnes tam Btrbly sa i pěchotné boje, ktoré ešte trvajú.

V Argonuskýeh horách severne od Verduna a severne od Toulu panuje živá artilleristická činnost.

Francúzske nápady na Hartmannsweilerkcpf boly všetky odklonené.

Boje po horách sú pre Francúzov velmi bohaté na ztráty. Našli Brne 400 mŕtvych strelcov.

Číslo francúzskych zajatých rastie. Vo východnom Prusku panuje kanónový boj na

fronte Lôtzen, východne od Gambinen a severne. Nepriatel naším ohňom bol prinútený jednotlivé

pozície juhovýchodne od Qumbinnen opustit. Severovýchodne od Gumbinnen nepriateľské ná­

pady boly odklonené so ztrátami. V severnom Poláku niet premien. Východne od Pilice nestalo sa nič. Najvyššie

kommando. _^

Viedeň, 25. januára. Arcikňaz Earol Franc Jozef prinavrátil sa Bern z nemeckého hlavného stanu.

Eopenhagen, 25. januára. Petrohradská telegraf. agentúra udá vr, že operácie v Earpatoch budú prista­vené pre vysoký sneh. Nemci sa upevnili na pravom brehu Bzury a Ravky.

Berlín, 24. januára. Od včera chodia vlaky medzi Ostrovom a Lodzou.

Petrohrad, 25. januára. Z Petrohradu vykázali 5000 Nemcov a Rakúšanov neBlovanskej národnosti.

Rotterdam, 25. januára. Vo francúzskych prí­stavoch vylodnilo sa mnoho anglických vojsk. Len do jednoho prišlo 28 transportných lodi behom 24 hodín. Za niekolko dni prišlo do Francie viacej stotisíc an­glických vojakov. Prístav Le Havre ostane čez február zavretý. Iste tam cbcú vylodnií hlavnú silu novej an­glickej armády (Pester Lloyd).

Ženeva, 25. januára. Nemeckí letúni na „ho­luboch" lietali ponad Ilheims a Caaulaes, boli zpozo­rovaní a obätrtlovani, Reterírovali.

Berlín, 25. januáru. Francúzi pri Soissons ztratili 12.C0O mužov mrtvých, ranených a zajatých.

Amsterdam, 25. jannára. Z Franeken (FrieBland) zvestujú, že celý deň počut kanonádu z mora, patrne ide námorný boj v Severnom mori severne od ostrova Ameland a Schiermonikoog.

Eopenhagen, 25. januára. Rnaký minister pravo-súdia je proti zničeniu patentného práva cudzozemcov, čo by i boli z nepriateľských štátov, lebo Rusko neide Ba týkat súkromných práv.

Londýn, 25. januári. (Reuter-Bureau) od 24-ho. Dnes ráno anglická eskadra, pozostávajúca z bitevnýcb križiakov a ľahkých križiakov pod kommandom vice-admirála Beattj-ho a z flotilly torpédoborcov pod kommandom Gommondora Tyrrohitta, čtyři nemecké križiaky, viacero ľahkých križiakov, ktoré držaly zá­padný kurs, a chcely k anglickému pobrežiu.

Nepriatel sa obrátil, keď videl naše lode, ale bol prenasledovaný.

O 9. hod. 30 minútach bitevné križiaky „Lyon" „Tiger*, „Princess Royal", „Newzeeland* a „Indomi­table" počaly boj 8 nemeckými križiakmi „Derfflinger", .Seidlitz", „Moltke" a „Biilcber", ktorý ui prvej vyšiel z línie ohňa.

Dva druhé bitevné križiaky boly vážne poško­dené, ale mohly plávat n dosiahnúc miesta, kde už nemohly byt prenasledované pre nemecké podmorské člny a míny.

Ani jedna anglická lod sa neztratila. Ztráty na mužstve sú malé. „Lyon8 mal 11 ranených a nie ani jedného mrtvého. Z posádky „Bliichera", ktorá pozo­stávala z 885 hláv, zachránilo sa len 123 mužov.

Amsterdam, 25. januára. „Set Niewe van den Dag* oznamuje z Delf ú j el od 24. januára: Smerom z Borkumu pozdĺž Groningského pobrežia od 10'/2> do 12y2, tuhú kanonádu. Silná bola od 11. hodiny.

Berlín, 25. januára. V úradných zprávách o ná­mornej bitke pri Helgolande spomína sa po prvé pan­cierový križiak ,DeríflÍDger". Je to najnovší nemecký križiak ohromnej rýchlosti, ktorý zúčastnil sa nápadu na anglické pobrežie.

Frankfurt, 25. januára. Z Milanu píäu, že civilný gubernátor Varšavy knieža Engaličev osvedčil pri na­stúpení úradu, že civilné obyvatelstvo ruského Polska držalo sa tak, že dostane to, čo mu bolo slúbené v proklamácii Nikolaia Nikolajeviča.

Londýn, 25. januára. (Router.) Admiralita po­tvrdzuje vczdužný m.pad na DUnkirchen, ktorý ale nenarobil velkej škody. Jedna bomba padla pred ame­rikánsky konzulát, rozrumila obleky a náradie.

Paríž, 25., januára. V parlamentárnom vojenskom výbore deputát Pate oznámil, že minister vnútorných diel urobí miery potlačit vlastizradnú propagandu pre mier. Nemeckých agentov postaví pred súd.

Londýn, 25. januára. Francúzsky vojenský mini­ster Millerand prišiel sem na konferenciu s anglickým ministrom vojny Kitchenerom. Bol prijatý a krála Georga a shováral sa B premierom Aequithom, sekre­tárom Sirom Eduardom Greyoín, s ministri Lloyd Gecrgom, Churchillom a Hal lanom.

Frankfurt, 25. januára. Ruský poslanec predstavil predsedovi republiky Poincarému generála Jusupova, ktorý nesie do hlavného stanu insignie rádu Sv. Ge-

BESEDNICA. Rozpomienka na prvé číslo G-ajovýoh

„Horvatskýoh Novín" a „Danicu". ( P o k r a č o v a n i e . )

Medzitým rozbesneué-žiactvo pokračovalo v prač­kách tu a tam po uliciach horného me.'ta Záhreba a počali si přepisovat lístky s rôznymi dodatkami, ako na príklad: ,To je naše evanjelium" (evangelium nostrum). Toto je prvá srážka medzi Horvatmi a cud­zími. Až dosial bol horvatsko maďarský spor v pod-Htata svojej viac teoretickej povahy, ale odtiaľ na bu­dúce berie na seba jasnejší výraz nenávisti a vzá­jomnej nesnášaulivosti. Po tejto pračke sišli Ba aka demickí učbári do zasadnutia, aby rozhodli nad otázkou o Smodekových prednáškach. Do zasadnutia prišiel i sám vrchný škôldozorca kanonik gróf Jozef Sermage, bodný horvatský národovec, medzitým čo učbári Ma­ďari a ich niektorí priatelia vystali. Zasadnutie uza­vrelo, že dr. Smodek, môže v akademickej budove vyučovat horvatský. Toto je prvé národné víťazstvo horvatsko, ktoré vzbudilo dôveru a rozhodnú volu v horvatskej mládeži, aby započala uskutočňoval vi­dinu horvatBkého národného znovuzrodenia pod vod­covstvom oduševneného Ľudovíta Gija, ktorý sa v tom čase, dovŕšiac v jaseni 1831 v Pešti právne nauky, ubytoval stále v Záhrebe, najprv ako patvarista u pravotára Jozefa Mikuť'ča a potom od januára 1832 ako jurat pri banskem stole. Treba obzvláště vy­zdvihnut, že Gáj bol vtedy jediným zpomedzi všet-Bých svojich vrstovníkov, aby naozaj niečo previedol, lebo mal dost k tomu hmotných prostriedkov. Ako­náhle sa tedy vrátil do svojej vlasti, bolo prvou jeho starostou, aby shromáždil okolo seba lepšie talenty a potom počal pracovat na tom, aby obdržal dovolenie, vydávat politické a beletristické noviny, v čom videl

orgt generalissimusovi Joffremu, kturý mu bol daro­vaný cárom.

Berlín, 25. januára. DIa ,Evening Standard'-u Angličania postavili zvláštnych strelcov na aeroplany v Grome, Norwich, Yarmouth a Harvichu, aby odklo­nili nový vozdušný nápad na Anglie.

Berlín, 25. januára. „Nationalzeitung" prináša dementi o hrozivom 8a držaní Rumunska a Itálie. To sú kombinácie, ktoré momentánne neposkytujú príčiny k obavám.

Ženeva, 25. januára. Amerika, ktorá spojencom posiela zbrane a muníciu, dáva bavlnené žoky, pre Nemecko určené, presvietit s X-lúčami, aby zahatila kontrabandu do Nemiec.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dna 26. januára o 5. hod. 55 min.:

Všeobecné položenie Ba nepřeměnilo. V kanónovom boji, ktorý včera B oboch brehov

Visly silnejšie zúril, naša artilleria pracovala úspešne západne od Tarnova.

Oboz protivníka ame rozptýlili. Viacero nepriateľských kompanii pri Zglobiciach,

jubo-západne od Tarnova, sme zahnali. Kanónový oheň na Nide trval celú noc až do

rána, a po východe slnka znovu sa počal. V Earpatoch sa i včera bojovalo. Vo vyšnej doline Ungu, Latorce a Naďagu (?)

musel nepriatel opustit niektoré dôležité výšiny pri tažkých žertvách.

V Bukovine sa nebojuje. Na južnom bojišti panuje ticho. Námestník šéfa

generálneho štábu v Hôfer, faldmaršalleutnant.

Zprávy z nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 26. januára:

Nepriatel strieľal včera, ako obyčajne, na Middel-kerke a Weatende kanónami.

Väčší počet obyvateľov týmto ohňom bolo usmr-teno a raněno, medzi nimi starosta z Middelkerke.

Naše ztráty boly včera nevelké. Na oboch brehoch kanála La Bassée naše vojská

napadly pozície Angličanov. Nápadom severne od kanála medzi Givenchy a

kanálom nemohli sme vydobyt anglické pozície pre silné nápady s bokov. Nápad Badencov južne od ka­nála mal úspech.

Tu Brne anglické pozície na 1100 metrov šírky šturmom zaujali, dva oporné punkty obsadili, troch officierov a 100 mužov zajali, jeden kanón a tri stro­jové pušky ukoristili.

Angličania márne sa pokúsili nazad vydobyt po­zície Boli odklonení.

Naše ztráty sú pomerne malé. Na výšinách Craonae, juho-východne od Laona,

boly boje, pre naše vojská úspešné. V južnom kraji Vogezov sme odklonili všetky

nápady Francúzov. 50 lapených. Severo-východne od Gumbínnen napadli Rusi

márne pozície našej konnice. Na ostatnom fronte vo východnom Prusku boly

silné kanónové boje. Malé schvatky severo-východne Vloclavca boly

pre nás úspešné. V Poľsku, západne Visly a východne Pilice ne­

stalo sa niřoho zvláštneho. Najvyššie kom mando.

úplným právom najpevnejšú hrádzu proti prechmatom cudzích, páchaným na horvatských právach, najsoad-nejší protriedok prebudzovania národného povedomia a najúspešnejšiu zbraň proti odcudzovaniu domácich synov.

Ale vyskytovala sa ešte jedna podstatná okolnost a tou bola otázka nového pravopisu, v ktorom videli mlalí Horvati najsilnejšie zabezpečenie rozkvetu lite­ratúry; aby tedy zvítazil, bolo patrebno, aby sa nový Gajov pravopis počal hneď i prakticky upotrebovat a k tomu boly noviny naj příhodnějším prostriedkom. Ale k takému podniku bolo v tom čase nevyhnutelné

j potrebná vyhľadať a vymôct si dovolenie u kr. uhor­skej námestnej rady v Budíne, to jest, u palatína, alebo vo Viedni u kr. dvornej kancellárii, odnosno u vrchného policajného šéfa, grófa Sedlnického, lebo bán alebo jeho riadny zámenik, biskup záhrebský, nemal pri tom temer nijakého, nepatrného slova. Preto so i vskutku celá vec odtiabla.

Ešte koncom marca 1832 predostrel Gaj župa-nijakej oblasti záhrebskej svoju proibu, aby ho ona odporúčala a podporovala v jeho námahách. Okresná vrchnost poslala skutočne Gajovu prosba 31. marca 1832 kr. uhorskej námestnej rade s naj vřelejším o i porúíaním, že treba čím lepšie pěstovat domáci jazyk, lebo sa národná osveta úzko viaže B národným ja­zykom a preto tam, kde nenapreduje národný jazyk, nemôže ani osveta napredoval. Keďže ale všetky osve­tové národy ďakujú európsku kultúru svoju svo mu národnému jazyku, presvedčení sme, ie treba i nám pěstovat náš národný jazyk každým možným spô­sobom.

Nemôie byt o tom pochybností, že sa už vtedy shromáždila okolo Gaja čata mladých nadaných ľudí, keď sostavil svoju prosbu cieľom dosiahnutia dovo-lonia vydávat časopis pod menom: „Danica horvatska, slavonska a dalmatínska." Všetci tito mládenci mali vtedy ui pred očami ustálený programm budúcej

Berlín, 26. januára. Anglické noviny tvrdia, že nemecký bluíf, že panujú nad Severným morom sa ztroskotal. BritanBká flotta zvífazila v bitke u Hel-golandu. Naproti tomu nemecké noviny tvrdia, že anglická admiralita utajuje zahynutie jedného angli­ckého križiaka, ktorý bol torpedovaný nemeckým torpédoborcom. Boj šiel v dvoch líniách. „Blilcher" zahynul následkom poškodenia strojov.

Londýn, 25. januára. 50 mužov z posádky „B1Q-chera", z ktorých sú 23 ranení, přibyli dnes ráno v Leith. Ranených dali do lazaretu, ostatných do zámku Edinburgu.

Amsterdam, 25. januára. Kapitán rybárskeho parníka „Erika" tvrdí, že dve anglické lode boly trafené.

Berlín, 26. januára. „Daily Chronicle" píše o bitkách pri Soissons: Je to dolina Bmrti. Officielné zprávy spomínajú len niekoľko dedín, ale k tomu príde stá nemenovaných dedín. V jednom distrikte, Vic súr Aisne menšie obce ako Seconin, Pernant, Ambleny a Ressons formálne zmizly so zeme. Práve tak to Btojí s CelleB, Condé a Attichy.

Ženeva, 26. januára. Generál Pau šiel do hlav­ného stanu velikého kňaza Nikolaja Nikolajeviča, aby mu oddal francúzsku vojenskú medaillu.

Petrohrad, 26. januára. V budgetnej komisii dumy vyslanec Kovalevský pýtal sa o pomere k Taliansku, Rumunsku a Bulharsku. Vyslanec Krupenský pýtal sa o pomere k Japonsku a Číne. Minister zahraničných diel Sazonov dal na všetky efc'zky uspokojujúce od­vety. Že si vyprosí u cára, aby mohol v pleníme dumy o jednotlivostiach hovořit. Anglia vzala na seba veľkú farchu. Na otázku vyslanca Kikulova, či sa ne­uzavrie predčasný mier, Sazonov odvetil, že mier bude uzavretý len v smysle cárskeho manifestu a len B usrozumením celej ententy. Cárskym úkazom je svolaná ríšska rada na 30. januára, ríšska duma na 9. januára.

svojej práce. Tak vidíme kde onedlho na to v máji 1832 vydáva spomenutý Ivan Darkos, spis pod zá­hlavím: „Genius patriae super dormientibus filiia suis." (Geniu3 domoviny nad driemsjúcimi svojimi synmi), ktorým sa pokúša vzbudit u Horvatov lásku a záujem za horvatskú domovinu, ako niečo rozdiel­neho od Uhorska a vedľa toho predložil pre horvat­ský jazyk, „aby sa všetky nárečia v Horvatskú, Sia-vonii a Dalmácii složily v jeden jazyk nie pospolitý lež spisovný, ktorým by sa písala veda periodické

j spisy a v ktorom by sa pestovalo básnictvo, ba čo J viac, Derkos výslovne prízvukuje, že Horvati takým jazykom pritiahnú k sebe susedov a to nielen v Uhor­sku, ale i s druhej stranv Sávy, lebo ich jaeyk na­bude sa rôznit od spoločného jasyka troch kráľovstiev.

Koncom roku 1832 na podnet a povzbudenie Kollárovo vydal Gaj v Záhrebe svojím nákladom malú knižočku, ktorú napísal Jur Rohony, Bbvenský ka­zateľ slova božieho evanjelickej a. v. cirkvi hložan-skej v Báčke, pod záhlavím: „Palma, quam Dugo-nics*) simile'que" Slaviae eripere attentarunt, vin­dicate". (Prinavrátená palma, ktorú pokúsil sa Da-govič a jemu podobní vyrvat Slavii), v ktorej do­kazoval v latinských distictoch, ako cudzinci nemajú práva natískal Slovanom svojho jazyka, lebo že je ten istý natoľko chudobný, že boli práve prinútení, prevziat od Slovanov slová, ktorými sa označujú temer všetky kultúrne pochopy a „keby tie slová prinavrátili pôvodným vlastníkom, nemohli by viae ani hovoriť."

Táto satyra vyvolala obzvláště silný dojem v teh-dajšom mladom borvatskom pokolení, tak že nemálo prispela k prebudeniu patriotizmu a národného po­vedomia.

*) Andrej Dugovič, jeden z prvých uhorských jazykozpytcov toho času (* 1740 f 1818).

Berlín, 26. januára. Návšteva francúzskeho mini--«tra vojny Milleranda v Londýne súvisí B novou orga­nizáciou síl spojencov vo Flandersku a severnej Francii. Očakávajú sa väčšie operácie pri Nieuporte a Yperne.

BerlÍD, 26. januára. Cisár Vilhelm svätil dňa 27. januára 60. narodzeniny. Všetky noviny uverejňujú oslavujúce články. V Peiti a Vieini boly Božie služby. V Schôabrunnu bolo slávnostné dinÔ.

Pešlbudín, 26. januára. (Telegr. Peäter Lloyda.) V Bukovine rakúako-iihorské vojsko Rusov na celej fronte odtislo. ích položenie je kritické.

Kolónia Nemecka. Rozumie sa, do roku 1870 nemeckých kolonií nebolo. Až po víťazstve nad Fran­cúzskom, od roku 1871, dostali Nemci hlbší dych.

Potom v 1880-t}cn rokoch z Nemecka oby?ateľ-stvo začalo sa stahovat: aby sa neroztratilo po svete, vláde bolo sa treba obzerat po kolóniách.

Dnes Nemecko má už za morom nasledujúce zeme:

Kamerun, na západnom pobreží Afriky, získaný roku 1884; 745.000 ôtv. km., 2 miliony 500 tisíc domorodcov, 3 tisíc ncdomoroďých. Z neďomorodých jest bielych 1537, a to sú všetko Nemci. Sídlo vlády je Buiia.

Togo, na západnom pobreží južnej Afriky, zí­skané tiež roku 1384; 87.200 štv. km., počet obyva­telstva neznámy. Ale bielych jest 345, z nich Nemcov 316. Sídlo vlády: Lome.

Juho západná Afrika, získaná roku 18R4; 835 tisíc štv. km., vyše 8J.003 domorodcov; 14 816 bie­lych, z nich 12135 Nemcov. Sídlo vlády: Windhuk.

Nová Guinea, v Tichom ocelné, získaná roku 1884; 240 tisíc štv. km., poče! obyvatelstva neznámy. Ale bielych jest 822, z nich Nemcov 665. Sídlo vlády: Rabanl.

Východná Afrika, získaná roku 1835; 995 tiaic štv. km. a 7 i pol milliona domorodeného ľudu, 15 tisíc nedomorodcov, z nich 4866 bielych a z týchto 3579 Nemcov. Sídlo vlády: Ddres Salám.

Karolíny, v Tichom oceáne, aevero východne od Austrálie, získané roku 1899; 2476 štv. km., počet Obyvateľstva neznámy. Ale bielych 335 a z nich 230 Nemcov. Sídlo vláiy: Rabaul.

Samoa, získaná roka 1900; 2572 štv. km.; 35 -domorodcov, 3000 nedomorodcov; s týchto 499 bie­lych a z nicb 290 Nemcov. Sídlo vlády: Apia.

Kiaóao na čínskom pobreží, zaujaté teraz Ja­ponskom. Toto územie Nemesko roku 1897 vzalo na dlhý čaa do prenájmu (po boxerskom povstaní). Má 652 štv. km. a 161000 domorodých obyvateľov pri 4000 nedomorcdcoch, z ktorých Nemcov bolo 3896. Sídlo vlády: čiogtau.

Na „Červený Kríž". Bohnporučený 10 kor.

Národnls Noviny.

Chýrnik. Cukru do chleba. V ministerstve obchodu, pod

predsedníctvom samého ministra baróna Harkányiho, 26. januára bola porada o miešaní cukru do chle­bovej múky. Vec je už vlastne ustanovená a porada bola len o tom, ako nariadit miešanie cukru do chle­bovej múky, v koľkej miere, koľko cukru do koľkej múky? Viedenské noviny až vedia i to, že uhorská vláda nariadi pät percentov cukru miešat do chle­bovej múky. — V Nemecku už miešajú cukor do múky. Rozumie Ba, pri miešaním cukru nebude viac chleba, ale pribudne mu záživuosti. Chlieb z miešanej múky nie je taký záživný, ako by sa vyžadovalo, preto pri miešaním ešte cukru chcú mu přidat za­ži vnosti.

f Eugenia Zathureeká rodená Čemická, man­želka Imricha Zathureckého, penzionovaného predsedu turčianskej sirotskej stolice, umrela, z Záturčí 25. ja­nuára, 59-ročná. Bola z rodiny Jána Cemického, zna­menitého veršovníka slovenského.

Zrno na jarné siatie. Uhorský minister poľného hospodárstva opatril pre jarné siatie a sadenie väčšiu zásobu pšenice, jačmeňa, ovsa a kukurice. Zo aásohy tejto gazdom budú dávat po primeranej cene prostred­níctvom Uhorského gazdovského spolku.

Ceny i a vrecami sú: Jarná pšenica po 48, krmný jačmeň po 29, pivovarsky jačmeň 32, ovos 27, kukurica 27 a banátska kukurica po 24 koruny.

, Ženy, do boja! Noviny v Nemecku takto vyzývajú ženy. ,Zeny, do bojal* Ale to neznamená, aby ženy šly na bojiště. Žiadajú od nich pod týmto heslom, aby gazdovaly, nakoľko len možno. Aby chleba, múky, masti a mäsa spotřebovaly, len koľko je ntvyhnutne treba. Dobytku aby nedávaly zrna. Ak ženy budú bo­jovat proti luxusu a živnostných článkov spotrebujú len toľko, koľko Ba nevyhnutne vyžaduje, môžu vraj pri3pie£ k vítazstvu nemeckej zbrane.

Starajú sa o svoje organizácie. Sociálni demo­krati na všetky strany i teraz starajú Ba o svoje or­ganizácie, napomínajú druhov, ktorí nie sú na vojne, aby teraz dvojnásobne konali svoje povinnosti. Css'tá „Nová Doba", v Plzni vydávaná, vytýka druhom, pra­cujúcim po fabrikách, ako v čas pokoja, že medzi nimi sú mnohí, ktorí zabudli na svoje povinnosti k organizácii a strane a nazdávajú Ba, že „pretrhnutie verejnej činnosti organizácií znamená pretrhnutie alebo zanechanie činnosti a povinnosti vôbec. To je chyba Is* voiá „Nová Doba" a dokladá: „Lebo tí, čo zostali doma, majú pochopiteľne väčšie povinnosti, ktoré im nakladajú, aby udržali to, čo sa utvorilo a v budúc­nosti bude aj im oporou a ochranou. Chcem tým bhvne povedať, že vojnou nezasiahnutí povinní sú dvojnásobne sa starat o organizáciu. Tak na pr. ne­platit príspevkov organizáciám je vinou neodpusti­telnou. Ktorí zostali doma, nechže pochopia, že oni sú rezervy, ktoré udržujú veľké teleso organizácie a ich povinnost je pomáhat, podopierat, ako záujem veci vyžaduje." A druhé noviny českých sociálnych demokratov píšu: „Čo by to čo stálo, naše pozície mus.-gú byt udržané pro dôležité budúce časy i v zá­ujme n&šom, ktorí sme doma zostali, i v záujme tých, ktorí či zdraví či ako ožebračení vrátia sa s bojišCa."

Tak hovoria sociálni demokrati napospol, všade. Oni hovoria a píšu o sebe a pre seba, ale ich reči hodno je zachovat si aj iným.

Automobily VO vojne. Nemecké noviny oznamujú, ie Nemecko má vo vojne 60090 automobilov. Fran­cúzska armáda že mala 20.000 automobilov, ale od jednotlivcov potom ešte rekvirovala 50000. MeBto Paríž samo prepustilo armáde 1100 automobilných omnibusov. Anglia tiež asi 20000 automobilov zaopa­trila armáde. Na samom západnom bojišti 150000 automobilov stojí v službe vojny.

Zdražie i pivo. Ústredná jednota rakúskych pivo-várnych priemyselných spolkov prosila u finančného ministerstva, aby daň cd piva snížili na ten čas, kým jačmeň taký neobyčajne drahý bude; ináče že by mu­selo naaledovat zdraženie piva. Prosba v ministerstve je ešte nevybavená, ale počut vraj vo Viedni, že daň od piva nebude snížená. Pivovárnici teda iste urobia, ako sľúbili, a pivo zdražie.

Boj proti alkoholu vú Francúzsku. Francúzske úrady vynasnažujú sa v poslednom čase usilovne bo jovat proti alkoholizmu, ktorý je považovaný zodpo­vednými kruhami za najväčšieho nepriateľa národa. Z toho dôvodu zakázaly úrady predaj absintu, najr obľúbenejšej francúzskej pálenky a boly na všetkých miestach zničené všetky zásoby. Akadémia vied na­vrhuje v boji proti alkoholizmu tieto tri cesty: Ob­medzenie speváckych salónov, najprísnejší zákaz absintu a nápojov jemu podo jných a potlačenie výroby pálenky. Všetky tieto žiadosti splnené nebudú, ale to nič nerobí, poneváč pitie alkoholu je nie pomerne tak rozšírené ako sa myslí. Terajší pohyb prinesie ešte väčšie otrezvenie, keď i všetky žiadosti horliteľov proti alkoholizmu nebudú splnené.

Krúpová zbrojnica zakúpila v Čechách tuhové (grafitové) ložiská a síce vo Chvalkoviciach, pri Neto-liciach. Chvalkovická tuha je z najlepších a je Bkoro jediná svojho druhu v Europe Tejto tuhy, ktorá jest najdrahšia, užíva sa k výrobe panvičiek v nichž roz-topuje sa oceľ.

Nové vykopaniny v Pompejí. V pompeji bolo od­kryto niekolko prekrásnych víl so schodištom dobre zachovaným. Izby majú Bteny mramorové, nádherne ozdobené, mozaikové podlahy, mramorové stoly, ma­ľované povaly a dobre zachované p3Stele. Tiež našli devät mŕtvol ľudí domácich, medíi nimi mŕtvolu mla­dého dievčatá, ktoré sa túli k matkinmu boku.

Hoci Qajovu prosbu koncom marca 1832 uhor­skej vláde predloženú odporučily mimo záhrebskej i všetky ostatné županije a okrem toho mestá: Zagreb, Varazdín, Kríževci a Krapina, predka trvalo to jeden rok, kým námestná rada ju 14 mája 1833 riešila v tom smysle, že sa Qajo7Í povoľuje vydávanie hor vatských novín, ale bez akejkoľvek politiky, tedy vy­dávanie ptísne beletristického časopisu.

Teraz nezbývalo Gajovi iného, než osobne sa obrátit na starca, kráľa Franca I. Na ceste do Viedne zastavil sa v Presporku, kde bol práve shromážděný snem. Sišiel Ba tam s horvatskými vyslanci: Jankom, grófom Draškovičom, Antonom KukuljsviÓom, Herma-nooi Bužanom, barónom Ludevitom Bidekovičom, žu­panom krizevačským ako i s prítomnými tam mla­dými jurátmi, ktorí doprevadili horvatských vyslau cov na snem. Týmto tedy rozložil Gaj svoj progrimm: najprv sa má uviesí nový pravopis, potom prispô­sobme mluvnicu duchu slovanského jazyka, čím mal zrejme na ume, zaměnit kajkavské nárečie štokav-ským, potom započat vydávat politické noviny 8 bele tristickou prílohou a konečne ešte osnovat z Záhrebe tlačiareň, aby Ba zabezpečilo riadne vychodenie novín a vydávanie tak prepotrebných kníh národu. Po svo­jom príchode do Viedne, žiadal Gaj o privátnu audien­ciu u kráľa, ktorú prostriedkovaním grófa Kolovrata i obdržal. Dňa 29 mája roku 1833 predstúpil pred vladára. Neobyčajne sympatičoý zjav mladého Hor-vata hned v prvý okamih získal priazeň vladára, ktorý mu odpovedal: „Ja, ja die Pester 1 Die machen una wohl viele Gescbichten; sie schreibsn zu viel und wollen, d*'S3 die Croaten nichts acbraiben sollen", — potom zase: BJa, ja, die Herrn diúben! Sej n sie nur ganz getroat, ich vrerde schou das Nô:h:ge -tho.nl" Touto audienciou bol riešený osud Gijovýeb novín a potom možno i celého ilyrského pohybu, ale pre tehdajší spôsob úradovania vyšlo dovolenie teprv 9. júla 1834, tedy viac, než po roku po audiencii,

lebo najprv musel policajný minister gróf Sedlicaký sosbieral informácie o charaktere Gajovom proatried-níctvom svojich horvatských dôverníkov a potom před­ložit 15. júna 1834 kráľovi návrh, aby sa Gijovi, ktorého všetci pochválili a odporúčali, vydalo dovo­lenie k vydávania novíu 8 výslovným odôvodnením, že to treba už i preto urobit, lebo neleží v zámere Jeho Veličenstva, aby národný jazyk Horvatov bol vy-tisnutý iným jazykom.

Gaj, aby mu čaa, kým obdrží povolenie, nevyšiel na zmar, pokračoval vo svojich ďalších štúdiách ua universitě v Lipsku, kde bol 20. júla 1834 povýšený na doktora filozofie, ktorá hodnost nemálo prispela k pozdvihnutiu jeho vážnosti v očiach národa. Medzi­tým Ba jeho súdruhovia v Záhrebe pripravovali s celou dušou k spolupracovníčku v Bľúbených novinách. Na­koľko ich osvojily vidiny Gájove, najlepšie pokazuje lišt mladého Ludevíta Farkoša (Ukctinoviča), keři oznámil redaktorovi „Letopisu Matica Srbské" Teo­dorovi Pavlovičovi, svoje spolupracovníctvo a Búčasne ho zaprosil, aby ho prijal a zapísal do počtn pred­platiteľov. Pri tej príležitosti 14. novembra 1833 písal z Požúua, kam doprevadil ako mladý jurat na snem grófa Janka Dráškoviča t~kto: „Hodno je a obzvláště potrebné je každému Horvatovi, ktorý chce v prí­tomnom čase chránit domovinu a S.ovans:vo, znat a poznat kroky a krásne úspechy, ktoré Srbi, naši bratia vo svojom písomníctve konajú a docieľujú, z tej jednoduchej príčiny, ponevái sjednotit sa so Srbom, jeielanim kibiého poctivého Horvata. Jestli tá vatra ktorá teraz na obzore Horvatov žiari, nedonesie rujnú zora a svetlý deň, tedy zapadne do vekovitej tmy zem moja."

Keď obdržal Gij a jeho mladí súdruhovia krá­lovo dovolenie, vtedy ich zaneprázdňovaľa najtažšia otázka; Okolo Gaja shromáždili sa Dragatin Rakovec, Vjakoslav Babukič, Dimitrija Demeter, Ante Maíu-

+ Kvasená kapusta niekdy plesuie a potom sa rýchlo kazí. Plieseň sa začína od hora, kde vzduch má voľný prístup. Keď sa kazí, treba najvrchnejšia vrstvu kapusty, ktorá je pliesňou nápad autá, i a ka­pustnicou odobrat. Na ostatnú kapusta naleje sa čintý, aspoň 90% špiritus. Berie sa obyčajne na hektoliter kapusty 1 liter špiritusu, ktorý zárodky pliesne ničí. Aby kapusta neostala suchou, prileje sa na ňu čerstvo pripravená slaní voda. Dienko, ktorým jo kapusta za­tížená, treba každý týždeň vriacou vodou zmyC. Oči­stené dienko nekladie sa priamo na kapustu, ale Ba prestrie podeň čisté plátno, navlhčené v 90°/o špiri­tuse. Aby nám kapusta neplesnivela, je treba, aby bola uložená v takej miestnosti, kde plieseň sa ne-nachodí.

ranió, Ivan Derkos, Pavel Stvos, Anton Vakanovič, Ognjoslav Utjeaenovió a Ludevft Vukotíno-ič. Všetci títo tu vypočítaní spolupracovníci počali sa radit, ako sostavit ohlaB na národ, ktorým nárečiu a ktorým pravopisom by Ba malý pfsat tie noviny. Osnovy ohlasu Bostavili Vukotínovič, Babukič, Ante Mažuranič, i Bám Gaj. Na porade prijali Gajov, doplnený všetkými lepšími myšlienkami ostatných. Sám ohlas datovaný 20. októbra 1834 upravený je na predstaviteľov ná­roda takto: „Osvietenému a vy3okoctenému panstvu každého stavu a rodu slavného národa slovanského na južnýci stranách ako Qorvatom, Slovencom, Dal matínom, Dubrovčanom, Srbom, Kranjcom, Štcjercem, Korušcom,Istrijanom,Bjsnjakom a ostatným Slovencem, napokon všetkým roda nášho a jazyka milovaíkom a podporovateľom pekný pozdrav!" Potom dalej hlási:

„Všetky skoro europejskó národy dospelý v zná-mostach a naukách už tak daleko, že sa u nich knihy a noviny, materčinou písané, čítajú nielen v zámož­ných dvorcoch, kuriách ale i v prostých chalupách. Či je nie svrchovaný čai, aby sme i my, ktorých hlavní predkovia ako celej Európy obránci a strážci cez mnohé stoletia zbraňou v ruke v záujme prepo-rodeoia celého človečenstva chrabré bojovali, aby srna sa — hovorím — i my našej milej slovenskej matice jazyk, ktorý sa skvie ako vážnostou reči tak i slad-koB'ou výslovnosti a ktorý nás 8 osemdesiat millionmi našich bratov viaže, oBlávita dôstojnú čest pozdvihnut usilovali."

Tento latinským slohom písaný prívet jasne po­ukazuje, že sám Gij veľmi slabo vedel v svojom rodnom jazyku vtedy svoju široko zamyslenú osnova vyjádřit a primerane ustálenému programu vyložit, ktorým chcel priliahnut k seba všetko, čo hovorilo horvatakým jazykom.

(Dokonóenle.)

* Pri assenifrke pýtal sa štábny lekár domo­branca, ktorý nebol priam hrdinský, (i nemá nejakú cbybu telesnú alebo či neni chorý. — „K službám, pane štábny doktor — mám 2áduchB, — riekol domo­branec. — „Keň stúpam po schodech, nemôžem dýchat." — „Ah", — riekol štábny lekár -prívetivé, — „to nerobí nič! U nás sa bojuje najviac v prí­šerní."

Vážny k r o k . Od Antona Pavlotiía Cechová.

Alexej Borisovič, len čo sa rozlúčiř s poobedňaj­ším Morfejom, sedí so ženou Marfou Afanasjevnou pri okne a hundre. Nepáči sa mu, že jeho dtéra Lidočka išla sa prejsť do sadu B mladíkom Fedorom Petro-vičom.

— Nemôžem vystát, — mrmle, — keá sa diev­čatá natoľko pozabudnú, že tratia stydlivost, V týchto prechádzkach po sade, po tmavých allejkách ja, okrem nemravnosti a rozpustenosti, nič nenachodím. Ty si mat, ale nič nevidíš... Ostatne, po tvojom, tak i treba, aby Ba dievča hlúpostami zaoberalo... Po tvojom, to je nič, ak sa tam začnú bozkával.:; Ty by Bi sama rada na starost, zabudnúc na sty d, na dostaveníčko

— A čo mi už nedáš pokoja? — hnevá sa sta rena. — Hundre, a sám nevie, prečo. Plešivý čert!

— čože? Nech po tvojom... Nech sa tam boz-kávBJú, objímajú... Dobre... nech... Ja nebudem pred Bohom zodpovedat. ak dievčafu hlavu pomätú... Bozkávajte sa, deti moje! Žeňte sa!

— Neraduj sa popredku... Môž' byť, že u nich aui nič nevyjde...

— Daj, Bože, aby nič nevyilo! — vzdychá Alexej Borisovič.

— Ty si bol vždy nepriatelom svojmu rodnému dietatu... Okrem zla, ty si Lidočke nikdy nič nedo­prial... Daj si pozor, Alexej, aby ta Bob nepotrestal za tvoju ukrutnosti Bojím sa o teba! Nebudeš už dlho žit!

— Ako chceš, ale ja toto dopustit nemôžem... OD jej je nie pára, ani jej sa ponáhľať netreba. Dla nášho majetku a jej krásy súdiac, ona bude mat ešte lepších ženíchov... Ostatne, načo ja s tebou rozprá­vam? Velmi mi je potrebné 8 tebou rozprávať! Jeho vyhnať a Lidku zaprieť — hľa, to je všetko... Tak aj urobím.

Sterík hovorí ochablo, zívajúc, ako by gumu .žqyal; vídať, že on hovorí len preto, lebo ho v pod-prsnej jamke šklbe a jazjk je bez kostí; ale starena pripúšťa BÍ k srdcu každé jeho slovo. Ona plieska ru­kami, kúsavo odvrkoje a kodkodáka, fíko sliepka. Tyran, vývrhel, mohamed, modlář a iné známe jej na­dávky Boskakujú 8 jej jazyka zrovna do tváre Alexeja Borisoviča... Vec by sa bola skončila, ako vždy, hod­ným odplutím a slzami, ale tu staříci vidia niečo ne­obyčajného: ich dcéra Lidočka, s rozcuchanými vlasmi, beží po alleji k domu. Naraz a tým, ďaleko na vý bočke alleje, ukazuje sa zpoza kríčka slamený klobúk Fedora Petroviča... Tento raz je mladý človek ná­ramne bledý. Neodhodláae pokročí dva kroky napred, potom hodí rukou a bystro kráča nazpät. Potom počuť, ako Lidočka vbehuje do domu, přeletuje cez všetky chodby a počuť, ako sa zapiera v svojej izbe.

Stařík a starena s tupým podivením pozerajú na Beba, vpúšťajú zrak dolu a trochu zblednú. Oba mlčia a nevedia čo hovoriť. Smyael hádanky je im jasný, ako Boží deň. Oba bes slov dobre chápu a číta, že len teraz, dokial sa oni tu dohadovali a vadili jeden s druhým, bol riešený osud ich dcéry. Dostatočné je mat samý obyčajný ľudský pocit, ani nehovoriac o ro­dičovskom Brdci, aby pochopilo, aké minúty prežíva teraz Lidočka, zaprúc sa v svojej izbe, a akú vážnu, osudnú úlohu hrá v jej živote vzdiaľujúci aa slamený klobúk...

Alexej Borisovič so stonom vstáva a začína kráčať po izbe... Starena sliedi za jeho pohybmi a so za-mieraním nrdca očakáva, kedy začne hovořit.

— Aký je po tieto dni divný časí — vyriekol stařík. — V hoci chladno, vo dae spara neznesitelaá.

Kuchárka vnáša samovar. Maria Afanaajevna umýva šálky, nalieva čaj, ale čaj nikto nepije.

— Bolo by treba ju... Lidu... pozvať ČBJ piť... — mrmle Alexej Borisovič, — vecT potom musia pre ňu osobitne samovar stavať... Nerád mám nepo­riadky !

Marfa Afanasjevna chce čosi povedať, ale ne­môže... Jej pery skáču, jazyk vypovedal Blužbu a oči podtiahlo hmlou. Ešte minúta, a — ona plače Alexejovi Borisovičovi strašne sa chce potešiť úbohú stanicu, i sám by sa rozfnukal, no na závade je hrdosť: treba vydržať.

— Všetko je to pekne a veľkolepo, — mrmle, — lenže by sa mu patrilo z pečiatku 8 nami preho­voriť... Áno... Z počiatku on mal vlastne, nás o Lidočkinu ruku požiadať... Môž byt, že my nedali by sme súhlasu!

Starena mácha oboma rukami, hlasité plačúc od­behne do svojej izby.

B To je krok vážny... myslí Aleksej Borisovič. — Nemožno tak nerozvažito jednať... treba to brat vážne, všestranne... Idem, spýtam sa jej, ako a čo, pohovorím a riešim... Tak nemožno!"

Stařík prehadzuje pólu chaiáta cez druhú a drobčí k Lidočkiným dverám.

— Lidočka 1 — hovorí on, neodhodláno berúc do ruky klučku. — Ty B Í . . . toto? Chorá, či čo?

Odpovede niet. Aleksej Borisovič vzdychá, pre čosi stÍBka plecami a odchodí odo dvier.

,Tak je nemožno! — rozmýšľa on, šúchajúc pa pučami po chodbách. Treba to všestranne... rozmyslet si, obsúdit... Manželstvo je taká sviatosť, ku ktorej sa nemožno chovať ľahkomyslne... Idem sa BO ženou poshováraf..."

Stařík drobčí do izby ženinej. Marfa Afanasjevna stojí pred otvorenou truhlou a trasúcimi Ba rukami preberá bielizeň.

— Košiel cele niet... — mrmle ona. — Dobrí rodičia, ktorí sú starostliví, dávajú do výbavy i detskú bielizeň, a u nás ani vreckoviek, ani uterákov... Môžu ai pomyslet, že je nám ona nie rodná dcére, ale sirota...

— Treba o vážnom hovoriť, a ty o handričkách... hanbím Ba hľadet... Tu aa ide otázka žitia riešit, a ona stojí, ako kupcová, pred truhlou a handry pre­berá... Tak nemožno!

— A akože treba? — Treba si rozmyslet, obsúdič všestranne... po

shovárat sa. . . Staříci počujú, ako Lidočka otvára dvere, posiela

od ch y znej list Fedorovi Petro vičo vi a znovu Ba za­piera...

— Rozhodujúcu odpoveď mu posiela... — šepce Alexej Borisovič. — Takýto hlupáci, odpust Bože! Nemá to rozumu, aby Ba so staršími poradilo! To BÚ ľudia!

— A čo mi ešte prišlo na um, Alešal — tlieska rukami starena — Ved my budeme prinútení v meste nový byt hľadať! Ak Lidočka B nami nebude bývat, tak načo že nám je osem izieb?

— Všetko je to pusté... neamysel... Teraz treba vážne...

Do samého večera staříci semo-tam behajú po izbách, ako tiene, a nenachodia si miesta. Marfa Afanasjevna bez cieľu prehrabáva Ba v bielizni, šepce sa s kuchárkou, ustavične sa smoklí, a Alexej Bori­sovič hundre, chce hovoriť o vážnom a leu tlácha. K večeri zjavuje sa Lidočka. Tvár má ružovú, a oči B ľahká pripuchly...

— A, vítajte u nás! - hovorí stařík, nehladiac na ňu.

Sadajú si k večeri a prvé dve jedlá jedia míčky... Na tvárach, v pohyboch, v pochodke slúžobníctva — vo všetkom previeva akási chúlostivá slavnostuost...

— Bolo by treba, Lidočka, toto..-. — začína stařík: — vážne obsúdit... všestranne-.-.. No, ano... Nalievky vypiť, či čo? Glafíra, dajže ty sem nalievku l Ono by šampaňské bolo svedčalo, ale keď ho niet, to Boh s ním... Ano... tak nemožno! Podávajú na­lievku. Stařík pije kaiištek za kališkom...

— Nožo sa poshovárejme... — hovorí on. — Vec je vážna, na celý život... Tak nemožno!

— Úžasne mnoho ty ľúbiš otec hovoriť! — vzdychá Lidočka.

— No, n o . . . — Iaká sa stařík. — Veď som ja to len tak.. . pur se lalotan... nehnevaj sa. . .

Po večeri mat dlho Ba šepce s dcérou. „A istotne, o pletkách hovoria, — myslí Btarík,

kráčajúc po izbách — Nechápu, hlúpe, ako je to vážne... Tak nemožno 1"

Nastáva noc... Lidočka leží vo svojej izbe a nespí... Nespia ani staříci, ktorí Ba áepcú do sa­mého rána.

— Nemôžem spať pre muchy! — hundre Alexej Bprisovič.

No muchy nie sú na vine, ale šťastie... Preložil J. Maro.

NaJĽLOVŠie. 28. januára. Barón Burian prišiel v nedeľu do hlavného ne­

meckého stanu, mal v pondelok dlbú audienciu u cisára, bol oňho na raňajkách, v utorok odcestoval do Viedne. Dostal od cisára rád Čierneho Orla. Dňa 27 januára mal barón Burian audienciu u Jeho Veli­čenstva.

ítHjM_8ocliállOY8 ooMadnice! Piata—Kí. Vinohrady. Havlíčkova tř. Pod Katlovem č. 12.

'*%.- 3 F » l o s

Zo Španielska. ^ ó t j i s s l c y c e s t o v a t e f a K o r n e l a { S t o d o l u .

F ° r m í i t 8°» Cena K 1—-, poštou o 5 halierov viac. stráu 68. Dostať ? každom kníhkupectve i u vydavateľa

Kníhtlačiarskeho úč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóczszentmárton).

Knílttlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine

vydal a odporúča nasledovné

knihy: Sobrané Diela Sfajtorin Buriana YajansMk

Vychádzajú vo sväzkoch 15— 30-hárkových. Dosial vyllo 12 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotli­vých sväzkov s udaním obsahu a cien dla nášho soznamu knih.

Hviezdoslav, Sobrané Spisy Bás­nické. Sväzok I. Cddiel ep'cký. 2-hé vydanie. Broi. K 8-40

viazaný go slatorezom » 8*60 Svizok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Broi. . K 4-—

viazaný so zlatorczom „ 6*60 Sväzok m. Oddiel epický. Broi K 4'—

viaž. so zlatorczom „ 5*60 Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broi „ 8'—

viazané so slatorezom 4'SO

Spevy Sama Chalúpka. K Ä %? viazaný so zlatorezom „ 2'60

Sládkovic Andrej, R Ä ^ r S S A S : Sväzok II Broširovaný. • , 81—

viazaný „ 3*30

Botto Ján, Spevy, y f f Ä ' f f i í Ä vo skvostnej väzbe K 4*20.

BoliýJán, Básne. S ^ ' Ä r í Ä viazaný vo skvostnej polokoženej väzbe . . . E 5*69-

Iľ off I IM Román od Svetoiára Hoibana Vajanikého. 1XUMII1. Broširovaný K 4.—

viazaný 5'6*3

Proti prúdu. S^flmMxt6th7SáltT^i viazaný n *•—

V a l o o í i ľ i Historická povést od Ľudovíta Kubáciho. V a i g d U U l . cena »0 h>L Malkotenti. gäorická r e r t o f T e U ? ° Ä Trenčiansky Matúš. 5 ° ¾ . ¾ ¾ ¾ Jedlbvský učiteľ. SľPÄSfioSSSÄ Prostonárodné slovenské povesti.

Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena i sošku 60 hal., všetkých 9 sošitov spola. . E 4-80

A n n r a í l i c ? Historický román z čssev Nerona, od miV V t l U l S . H. Sitínkiewicza. Preložil Pavel Haiaia.

3 svazky s krásnymi ilustráciami. Broširované . K »• — viazané „ 1»-—

L S. Taipei: Zápisky poloiafta. S : •! 48¾ V «lniŕnrníM d n ž h o Pove8t o d r N P o t »-W SHUHILI1LJ & 1 U 4 U C penka. Prelozila Bohdana

Skultéty. Cena . E 1*80 Wln » <í <»í Vývin ich národní? r» povedomia. Napísal Jalius 131U t a u J. Botto. Sv. I. (rozobraný). Sv. II. Cena K 2-—

Románová Bibliotéka. roSky

?p* 7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných ino-rečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jodcotli-vých sväzkov dla nášho soznamu kníh. K Y l v n ľ í n v l í í i r n f Pamätník na storočie jen* l l l l / i l í K l H y t l U r U l , narodenia. Sošit I.. E V-

Pospolitó Čítanie. 2 1 ^ 5 ^ 1 ^ Sošit 1. S l o v e n s k é M e m o r a n d u m r. 1 S Q 1 .

Napísal Jozef Skultéty. Formát 8», str. 64. Cena 40 hal, Sošit 11. ľViiotial M . H o d ž a . Životopisný nakreB. Na

storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8°, strán 68. Cena 60 hal.

Sošit 111. Z d r a v o t n i o t v o v r o d i n e . Napfwl dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 ha'..

Sošit IV. H o s p o d á r s k a ô i t a n k a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom po­učných článkov Strán 154. Cena . . . . E 1 - .

Sošit V. S l o v e n s k á o t á z k a o d k o n o a 1 3 . s t o l e t l a . Napísal Štefan M. Dazner. Cena 30 hal.

» o » l t V I . j © v t l a ó l .

an asi

SI S3

Kníhtlačiarskj účast spolok §i BBS

418 v TorčiABskom 8v. Harttea

odporúča piiNMitt Tclaeteaéfea obecenstva svoja m a d e r a e • aa

elektrický aaaea sariadeaa

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek knihtlaělarake práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, ůety, plakáty, smútočné oznamy, listové papiera, obežniky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusae

a za mierne ceny.

•a U M . B U . M .

25 *» o b a a h i n z e r á t o v r e d a k o i a n i e j e * o d p o v e d n á . ""1ĚSS

Zodpovedný redaktor: Svetosár Harbän. Majitel a vydavatel: Consortium"Pavol M u d r c i a Spol. Tlačou a nákladom KníhtlačiarskehD účistinárskeho spolku v Turčianskom S?. Martine.