STROMČasopis pre členov a priateľov Stromu života

NOVEMBER/2013Nepredajné

www.stromzivota.sk

2

Obsah:

TÉMA MESIACA - VYUŽITIE DRUHOTNÝCH SUROVÍN.......1ČO SÚ TO DRUHOTNÉ SUROVINY?................................1PLASTY............................................................................2KOVY..............................................................................4DREVO............................................................................5SKLO...............................................................................5ODPAD AKO STAVEBNÝ MATERIÁL.................................6FILHARMÓNIA Z ODPADU...............................................7ZAUJÍMAVÉ VYUŽITIE ODPADU.........................................8ODPADKY Z MOUNT EVERESTU PREMENILI NA UMELECKÉ DIELA............................................................................10ÔSMY KONTINENT........................................................105 VECÍ, KTORÉ STE NEVEDELI O ODPADE.....................11SPRÁVY Z REGIÓNOV...................................................12V ZOZNAME NEHMOTNÉHO DEDIČSTVA SÚ UŽ AJ ČIČMANY, SALAMANDER, BÁBKY A GAJDY...................12POD STREČNOM OTVORILI STREDOVEKÚ DEDINKU.......13VÝSLEDKY SÚŤAŽE O NAJKRAJŠIE MESTO A OBEC......13EKOHOTELÁK V AKCII....................................................14JESENNÉ EKOPRÁZDNINY KLUBU SOVA.........................15PILOTNÁ STROMÁCKA TÚLAČKA....................................16FOTO S MOTTOM........................................................18ČO ROBIŤ A ČO NEROBIŤ NA JESEŇ V LESE................22FILM S ENVIRO TEMATIKOU - WALL-E..........................26MODERNÉ TECHNOLÓGIE..............................................28ZVIERA NA POKRAJI VYHYNUTIA - EURÓPSKY BIZÓN - ZUBOR..........................................................................29POKLADY SLOVENSKA - KAMENNÉ MORE....................32JAZYKOVÉ OKIENKO......................................................34HÁDANKY......................................................................35VYHLÁSENIE SÚŤAŽE - DETI DEŤOM..............................38BUĎ “EKO” S - THOMASOM PUSKAILEROM.................40

Strom – časopis pre členov a priateľov Stromu života 3/2013, XV. ročník – november 2013

Vydáva: Kancelária Stromu života, Mlynské Nivy 41, 82109 BratislavaTel.: 02/55569093Mobil: 0948 525 885e-mail: kancelaria@stromzivota.sk

Šéfredaktor: Naďa RázusováRedakčná rada: Vladimír Dobiaš, Petra Holubová, Jozef Kahan, Monika Oravcová, Michal Pjecha, Kamil Štaffa, Martin Weber

Grafická úprava: Richard WeberDistribúcia: Strom života

Registrované na MK SR, reg. číslo 2984/2003ISSN 1336-2836

Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Úvodník

Ahojte Stromáci! Čoraz viac na prírode obdivujem, že všetko, čo v nej existuje, dokáže bez stopy zmiznúť. Teda lepšie povedané, všetko sa premieňa na významný zdroj energie či potravy a výživných látok. Žiadne zbytočné „nezničiteľné“ obaly, žiaden odpad. Na jeseň, keď listy opadnú zo stromov, premieňajú sa postupne na humus – výživnú vrstvu pôdy. Keď odumrie veľký starý strom, tiež sa postupne stáva zdrojom živín pre rast nových rastlín či zdrojom potravy pre rôzne druhy organizmov. So živočíchmi to je rovnaké.

Škrupiny z vtáčích vajíčok, slimačie domčeky, všetko, čo príroda a organizmy vytvoria, sa premieňa na niečo užitočné. Nikde sa nehromadia kopy odpadu. Len človek, ktorý o sebe hovorí, že je najdokonalejším a najmúdrejším zo všetkých zvierat, dokázal vytvoriť látky, ktoré sa len tak ľahko nerozložia. Nestratia sa vo vysokých horách, ani v hlbokých oceánoch. Určite ste už aj vy pri prechádzke prírodou videli len tak pohodené sklenené či plastové fľaše, obaly od cukríkov a keksíkov či nebodaj kovové plechovky.

Sú to veci, z ktorých príroda nemá žiadny úžitok, práve naopak. Sama si s nimi nevie poradiť, a tak tam budú zavadzať a robiť problémy veľa rokov. Nie päť, ani desať, ale niekoľko stoviek ba až tisícok rokov. Je preto potrebné sa zamyslieť, či veci, ktoré použijeme a následne často každodenne vyhodíme do smetí, nie je možné ešte nejako využiť. Dať im druhú šancu. Nie je predsa dobré a ani správne neustále zaťažovať Zem odpadmi. Poďme sa spolu pozrieť, či sa veci, ktoré nazývame odpadom či smeťami, ešte dajú využiť a možno sa sami inšpirujete niečo zaujímavé vytvoriť.

Váš Stromák

1

Zjednodušene povedané sú to všetky veci, ktoré človek už nepotrebuje, no napriek tomu sú ešte vhodné pre iné účely, niektoré tak ako sú, iné je potrebné upraviť, aby sa z nich stala ďalšia vec, ktorá poslúži inému. Možnosť znovu použiť ten istý výrobok viackrát šetrí nielen prírodu a jej zdroje, ale najmä naše peniaze. Môžeme povedať, že dnes vieme znova využiť takmer všetky materiály, ktoré poznáme. Aj preto sa v posledných rokoch svet upína k separovaniu a recyklácii odpadov. Plasty, kovy, papier, drevo, sklo, to všetko po zatriedení do správneho kontajnera nájde ďalšie využitie. Niektoré veci sa dajú využiť len obmedzene (2 krát napr. rôzne druhy plastov), iné naopak sa dajú používať takmer do nekonečna (napr. sklo). Aj spracovanie druhotných surovín možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií. Jednou je ich spracovanie vo veľkých objemoch a závodoch, kam sa zvážajú z celého okolia, triedia a následne jednotlivé druhy surovín putujú do rôznych firiem, ktoré ich opätovne používajú pri svojich výrobkoch. Druhú kategóriu určite každý z vás pozná. Je to využitie druhotných surovín doma. Verím, že každý z vás sa už doma stretol s tým, že keď ste niečo mali vyhodiť, zamysleli ste sa nad tým a povedali ste si, že toto môžem ešte na niečo využiť, to ešte nevyhodím. A aj keď v tej chvíli ste ešte nemali predstavu ako to použijete, ale bola to škoda vyhodiť, tak ste si to nechali. Prípadne po ďalšej úprave sa z odpadu stala nová vec, ktorá vám slúži dodnes a možno je i pekne ozdobená a príjemne dotvára váš domov. A práve toto je základnou myšlienkou celého separovania dopadu a recyklácie. Využiť veci, ktoré by inak skončili nevyužité na skládke odpadu alebo špatili naše lesy a potoky.

ČO SÚ TO DRUHOTNÉ SUROVINY?

Vymenujte, čo všetko máte doma z „druhotnej“ suroviny? Ako ste využili veci, ktoré by inak skončili v koši?

TÉMA MESIACAVYUŽITIE DRUHOTNÝCH SUROVÍN

2

Okrem chemického a nebezpečného odpadu je pre prírodu najväčším nepriateľom plast a výrobky z neho. Drevo, železo, papier, to sú materiály, ktoré pochádzajú z prírodných zdrojov, a preto postupom času sa s nimi príroda vie vysporiadať. Drevo zhnije, papier sa rozloží a železo pomaly zhrdzavie. No plasty príroda nepozná, vytvoril ich človek ako výsledok svojho chemického bádania a našiel pre ne mnohoraké uplatnenie vo svojom živote. Ale otázka ako si s nimi poradí príroda ostala nezodpovedaná. Dnes vieme, že plasty tvoria obrovskú hrozbu, keďže v prírode sa nerozložia a len tak pohodené budú nepríjemne „skrášľovať“ našu planétu stovky rokov. Jediné riešenie je ich separácia a využívanie na ďalšie účely. Dnes už existujú

technológie, ktoré opakovane využívajú plasty, a tak niektoré z nich sa dajú opätovne využívať aj niekoľkokrát. To, čo doma odhodíme do zberného žltého kontajnera na plasty, putuje ďalej na triediacu linku do závodu. Tu sa všetky plasty ďalej triedia podľa druhov a podľa toho ako sa majú ďalej využiť. Z hygienických dôvodov sa však nikdy nepoužijú znova na balenie potravín. Vyrábajú sa z nich napríklad rôzne záhradné doplnky (záhradný plastový nábytok), doplnky pre stavebný priemysel (plastové dlažby, ploty, tvárnice, odkvapy a ďalšie). V posledných rokoch sa zvyšuje aj produkcia druhotných surovín pre automobilový priemysel a čoraz viac sa objavujú v autách rôzne plastové diely práve z recyklovaných plastov.

PLASTY

Zatrávňovacia dlažba, vyrobená z plastového odpadu.2

3

Nájdite ďalšie uplatnenie recyklovaných plastov v každodennom živote.Vypočítajte koľko PET fliaš sa spotrebovalo na výrobu dresov pre Slovenskú hokejovú reprezentáciu, keď reprezentácia má minimálne 4 formácie a každý z hráčov potrebuje mať

aspoň 4 dresy.

Spoločnosť Nike, ako hlavný partner Olympiády v ruskom Soči (2014), využila najnovšie technológie a skutočnosť, že plastové fľaše (PET fľaše) sa dajú využiť pri výrobe rôznych druhov oblečenia. Hokejové reprezentácie, ktoré sa budú prezentovať na tomto podujatí majú dresy vyrobené z tejto odpadovej suroviny. Aj Slovenská hokejová reprezentácia má dresy vyrobené práve z tohto materiálu. Na výrobu každého jedného dresu sa použilo 17 PET fliaš. Moderné technológie zhodnotenia a spracovania odpadu prispeli k tomu, že takéto dresy sú pevnejšie, ľahšie a viac vetrateľné, čo prispieva k väčšiemu pohodliu hráčov.

zdroj: http://sport.sme.sk/c/6995232/na-novych-dresoch-hokejovej-reprezentacie-je-hymna.html

3

4

Veľmi dôležitou druhotnou surovinou sú kovy. Možno si ani neuvedomuješ ako často ich okolo seba vidíš každý deň cestou do školy. Kovy sú súčasťou veľkého množstva vecí okolo nás, môžeme ich vidieť v podobe veľkých útvarov ako sú autá, či mohutné kovové konštrukcie mostov a budov, ale aj napríklad v nohaviciach a tetrapakoch. Moderná doba je závislá aj na kovoch, ktoré sú v prírode veľmi zriedkavé. Vieš si predstaviť svoj život bez mobilu, tabletu alebo televíznej obrazovky? Presne toto sú typy výrobkov, ktoré sa vyrábajú zo vzácnych kovov alebo aj „prvkov vzácnych zemín”. Medzi ne napríklad patrí Lantán (La), Cér (Ce), Prazeodýn (Pr) a iné. Mimo iného sa z nich výrabajú aj motory, magnety, sklá, batérie a podobne. Takže ak chceš mať niekedy v budúcnosti auto alebo motorku, tak by si mal začať separovať elektroodpad. Vzácne prvky nezískali svoje meno iba preto, že to znie zábavne, ale skutočne ich je na svete málo. Ak by sme elektroodpad neseparovali a vyhadzovali na skládky bez ďalšieho využitia, nielen že by sme veľmi poškodzovali životné prostredie, ale o pár rokov by sme nemali dostatok tatýchto kovov na vývoj a výrobu ďalšej techniky.

Zistite, čo sa deje s kovovým odpadom po tom, ako ho odnesiete do kovošrotu.

Kto je najväčším vývozcom “prvkov vzácnych zemín” na svete?

KOVY

5

Je prírodný materiál, ktorý sa veľmi dobre recykluje a spracováva takmer v každom odvetví, kde sa aj opätovne využíva. V domoch často slúži ako zdroj tepla pri pálení alebo ako dôležitá súčasť kompostu pre záhradkárov. Drevo ako druhotná surovina sa často využíva aj v stavebníctve. Z recyklovaného dreva sa pod veľkým tlakom vyrábajú OSB dosky, ktoré sa používajú pri montovaných domoch. Ak máš doma škrečka alebo morča, tak určite poznáš aj ďalší materiál, ktorý vzniká pri spracovávaní dreva - piliny. Tie sa tiež dajú druhotne využiť na výrobu drevených brikiet na vykurovanie. Celkovo by si ťažko našiel inú druhotnú surovinu, ktorá má toľko možností využitia ako drevo. Navyše každý kus dreva, ktorý sa použije viackrát, zachráni živý strom. A to už je dobrý dôvod na recyklovanie dreva, čo myslíš?

Aké suroviny sa používajú na výrobu skla?

Sklo je materiál, ktorý má úžasnú výhodu z pohľadu recyklácie. Dá sa z neho vyrobiť úplne to isté, čo zrecykluješ. Sklo sa totiž vyrába v peciach pri veľmi vysokej teplote. Tu sa separované sklo roztaví, všetky nečistoty zhoria a z výrobnej linky vyjde nová čistá fľaša. Rozdielom je, že na jej výrobu sa nemuseli znova použiť suroviny, z ktorých bola vyrobená prvýkrát. Takto môžeme ušetriť medzi inými aj kremičitý piesok, takže ho ostane viac na pieskoviskách. Sklo sa využíva aj v architektúre a stavebníctve. Možno si už videl moderné budovy, ktoré vyzerajú ako by boli iba zo skla. Dôvodom, pre ktorý by sa malo sklo recyklovať, je aj fakt, že je ťažko v prírode rozložiteľné. Navyše zo skleneného odpadu, ktorý sa dostane do mora, vznikajú “sklenené pláže”. Tie vznikajú z črepín, ktoré more obrúsilo a vyplavilo späť na breh, niekedy aj tisíce kilometrov ďalej.

DREVO

SKLO

6

Je možné postaviť niečo pekné z odpadu, aby to nielen spĺňalo účel, ale bolo aj zaujímavé? Existujú architekti, ktorí využívajú odpad ako druhotnú surovinu a navrhujú celé domy prakticky z odpadu. Patrí medzi nich aj Michael Reynolds z USA. Tam, kde iní ľudia už nevidia žiadnu možnosť využitia pneumatík, plechoviek, sklených a plastových fliaš, prichádza na scénu Michael. Odpad využíva na výstavbu budov, čím sa šetria aj peniaze. Pri správne zvolenej kombinácii odpadového materiálu je dokonca možné postaviť aj energeticky sebestačnú budovu. Domy z odpadu môžu často vyzerať ako chalúpky z rozprávok či sci-fi filmov. Prvoradé však je, že spĺňajú svoj účel, znižujú množstvo odpadu, šetria prírodné materiály a robia radosť svojim majiteľom. A čo ty? Vedel by si si predstaviť, že by si býval v takom dome?

V rozvojových krajinách ľudia prišli s nápadom postaviť dom z plastových fliaš. Táto myšlienka sa ujala a výsledok môžeme vidieť napríklad v Afrike či Južnej Amerike. Namiesto tehiel využívajú plastové fľaše, ktoré sú naplnené pieskom a tvoria základnú zložku stien. Aj takýmto spôsobom je možné odbremeniť prírodu od plastového odpadu a pritom ušetriť nemalé množstvo peňazí. Myslíš, že aj na Slovensku by boli ľudia ochotní bývať v domoch postavených z plastových fliaš?

Z druhotných surovín, ktoré sa používajú na stavbu, je veľmi obľúbené sklo. Budujú sa z neho celé domy. Napríklad Kanaďan na Ostrove Princa Edwarda vystaval celú dedinku z použitých recyklovaných fliaš. Na ostrove sa nachádzajú nielen domy, ale aj kruhová veža a kaplnka. Takto využil 25 000 fliaš a dnes je to jedna z hlavných turistických atrakcií ostrova.

ODPAD AKO STAVEBNÝ MATERIÁL

7

Zistite, koľko plastových fliaš doma spotrebujete za 1 týždeň. Vypočítajte, koľko ich je za rok. Ako dlho by ste museli fľaše odkladať, keby ste chceli postaviť dom, na ktorý by ste

potrebovali 5 tisíc fliaš?

Najdlhší most, vyrobený z recyklovaných plastov, je postavený v Škótsku na rieke Tweed. Na jeho výrobu bolo potrebných 50 ton plastov. Široký je viac ako 3,5 m a dlhý 27,5 m. Bol navrhnutý škótskym architektom a vyrobili ho na zákazku v USA. Tento most nikdy nebude vyžadovať natieranie farbou a nikdy nebude hrdzavieť, či inak sa rozkladať. Keď raz skončí svoju úlohu a už ďalej nebude potrebný, je možné ho celý rozobrať a zrecyklovať. Môže tak z neho vzniknúť niečo úplne iné a na inom mieste.

Cateura je chudobná štvrť v Paraguaji, kde býva asi 2500 rodín. Neďaleko tejto štvrte je zriadená aj obrovská skládka odpadu. Keďže široko ďaleko niet žiadnej práce, ktorá by nasýtila toľko ľudí, skládka im slúži ako hlavný zdroj obživy. Jedného dňa si miestny zberač odpadkov Nicolás Gómez všimol niečo, čo sa podobalo na husle. Použitím iných nájdených odpadkov zhotovil plne funkčné husle. Neskôr podobným spôsobom vyrobil flautu, violončelo a bubon. Všetky spomínané hudobné nástroje sú tak vyrobené z odpadu nájdeného na skládke. Miestny učiteľ Favio Chávez sa rozhodol naučiť mladých ľudí hrať na jednotlivé hudobné nástroje a následne vytvoril orchester. Mládež našla zmysluplnejšie využitie svojho voľného času a navyše sa u nej znížila aj spotreba drog a alkoholu. Ak si zvedavý, ako takýto orchester znie, môžeš si ho vypočuť vo videu, ak do vyhľadávača zadáš heslo: „The Landfill Harmonic Orchestra.“

zdroj: http://www.solaripedia.com/13/383/5373/recycled_plastic_bridge_scotland.html

FILHARMÓNIA Z ODPADU

8

Poďme sa spoločne pozrieť čo všetko sa dá spraviť z nepotrebných vecí, ktoré by sme inak vyhodili len tak do koša. Samozrejme najlepšie riešenie je zbytočne odpad nevytvárať, ale ak ho už máme, snažme sa použitú vec opäť využiť. Dá sa to, vyžaduje si to len trošku fantázie, šikovné ruky a hlavne ochotu vyskúšať niečo nové a pomôcť životnému prostrediu. Domorodí obyvatelia ostrova Fidži potrebujú člny ku každodennému rybolovu. Väčšinou ich vyrábajú z bambusu. Tom Davies si vyrobil 4,5 m dlhý a 1,4 m široký čln z plastových fliaš. Na výrobu použil 600 fliaš, ktoré by inak skončili v kontajneri a zlepil ich do tvaru člna, ktorý udrží troch ľudí. Tom sa snažil ukázať, že je možné využiť veľké množstvo plastových fliaš na výrobu vlastných člnov a šetriť tak životné prostredie. Na jednej strane sa zníži množstvo odpadu, ktorý sa hromadí v mori aj na súši a na strane druhej nebude potrebný výrub bambusu. Navyše výhodou je, že plastové člny vydržia oveľa dlhšie ako bambusové.

V domácnosti istotne oceníte jednoduchú pomôcku, ktorá vám uľahčí používanie mikroténových vreciek. Vrchnú časť plastovej fľaše odstrihnite aj s vrchnáčikom. Cez hrdlo fľaše prevlečte vrecko tak, aby časť vrecka prečnievala cez vrch fľaše. Vytvoríte tak sáčok, ktorý môžete otvárať a zatvárať bez toho, aby ste ho museli uzliť či inak uzatvárať. Je to veľmi praktická pomôcka najmä pri mrazení potravín, nakoľko nemusíte vrecko trhať.

Z plastových fliaš si doma môžeme urobiť množstvo užitočných predmetov. Pri troche šikovnosti a predstavivosti môžeme šetriť nielen prírodu, ale aj naše peniaze.

Dôchodkyňa z Ruska prišla s originálnym nápadom ako využiť plastové vrchnáky na skrášlenie svojej chalúpky. Použila 30 000 vrchnákov a dom ozdobila tradičným ľudovým vzorom.

ZAUJÍMAVÉ VYUŽITIE ODPADU

zdroj: http://storagegeek.tumblr.com/post/19729382684/this-plastic-pop-

bottle-turned-broom-is-made-of

9

Nájdite ďalšie uplatnenie plastov ako druhotnej suroviny vo vašej domácnosti a záhrade. Pošlite mi vaše kreatívne

nápady a ja ich pridám na stromácky Facebook.

Čo robiť s nepotrebnými paletami? Pri troške fantázie ich môžeme využiť aj v domácnosti. Dokonca možno povedať, že majú svoj osobitý štýl.

zdroj: http://prestudenta.sk/2013/03/ako-si-kreativne-zariadit-izbu/http://napady.albumy.biz/2013/02/12/co-so-starymi-pneumatikami/

Staré pneumatiky sa dajú veľmi dobre využiť na vytvorenie záhona na kvety, či malého záhradného jazierka, ale napríklad aj na vybudovanie pekných a zaujimavých detských preliezok

na detskom ihrisku. Stačí ich len farebne dotvoriť a môžu lákať deti k rôznym hrám.

10

Naša Zem má ďalší div, ktorým sa môže pochváliť, aj keď je to skôr smutné ako na chválu. V Pacifiku vyrástol ôsmy kontinent z odpadkov! Už je väčší ako Francúzsko a neustále sa zväčšuje. Nachádza sa uprostred Tichého oceána, kam ho postupne zaniesli morské prúdy. Je neobývaný, aj napriek tomu, že ho vytvorili ľudia. Ak sme si mysleli, že odpad sa v nekonečnom oceáne stratí, mýlili sme sa. Tento kontinent už dostal aj meno. Po anglicky sa volá Great Pacific Garbage Patch a prekladá sa ako Veľký pacifický odpadkový pás. Väčšia časť kontinentu sa nachádza pod hladinou, čím znečisťuje vodu až do hĺbky 30 m. Odhaduje sa, že asi 20% odpadu pochádza z lodí, zvyšok je z pevnín. V oceáne sa tak nachádza viac ako 100 miliónov ton odpadu, ktorého sa takmer nevieme zbaviť.

Z hľadiska biodiverzity je veľmi rozmanitý. Rastú tu rôzne plastové, železné, gumené a drevené odpady. Ak sem zavítajú nejaké živočíchy (morské vtáky, ryby a korytnačky), tie sa často zamotajú do plastových vreciek a sietí, či prehltnú najrôznejšie plastové časti, ktoré im spôsobujú veľké bolesti a pomalú smrť.

65 nosičov a 75 yakov pracovalo usilovne 2 roky, aby zozbierali odpadky zo svahov Mt. Everestu. Vyzbierali priam neuveriteľných 8 ton odpadu, ktoré odovzdali miestnym umelcom. Tí z nich vytvorili unikátnu výstavu umeleckých diel a upriamili tak pozornosť verejnosti na akútny problém znečistenia v Himalájach.

“Čistiace” expedície priniesli z hôr napr. staré kyslíkové fľaše, použité kuchárske nádoby, polámané výstuže stanov, zahodené obaly z potravín a dokonca časti helikoptéry, ktorá sa tam zrútila ešte v roku 1974.Časť odpadkov venovali klubu Da Mind Tree / Art Club Nepal, ktorý hostil mesiac dlhé sympózium, kedy 15 umelcov vytvorilo 75 umeleckých diel z himalájskeho odpadu. Diela sú vystavené v mestách Kathmandu a Pokhara. Predstavitelia Art Club Nepal dúfajú, že sa im podarí vyzbierať dostatok finančných prostriedkov, aby mohli výstavu sochárskych diel z odpadkov permanentne prezentovať v regióne a prípadne umiestniť vybrané diela pozdĺž hlavných tratí horolezcov. Chcú tak upozorniť na problém znečistenia a motivovať turistov k zodpovednému prístupu. Odhaduje sa totiž, že na svahoch najvyššieho vrcholu sveta sa nachádza až 50 ton odpadu!

ODPADKY Z MOUNT EVERESTU PREMENILI NA UMELECKÉ DIELA

zdroj: www.treehugger.comhttp://ekoblog.hoteldalia.sk/odpadky-z-mt-

everestu-premenili-na-umelecke-diela/

ÔSMY KONTINENT

11

zdroj: http://tn.nova.cz/zpravy/zahranici/ostrov-z-odpadku-v-pacifiku-dal-roste-uz-je-vetsi-nez-francie.html

1. V USA sa každoročne vyhodí jedlo v hodnote približne 90 miliárd Eur. Ak by sme takéto peniaze mali k dispozícii my, Slovenská republika by dokázala žiť 5 rokov bez toho, aby vyberala dane. Alebo ak by sa uvedená suma rozdelila medzi ľudí na Slovensku, každý človek by dostal 18 000 Eur.

2. Prvá mestská skládka vznikla v roku 500 p.n.l. v Aténach. Mesto sa vtedy o odpad staralo tak, že ho vyvážalo do vzdialenosti približne jedne kilometer za mestské hradby.

3. Skládky odpadu sú najväčsím ľudmi tvoreným zdrojom metánu. Metán je pritom veľmi škodlivý skleníkový plyn, ktorého účiny sú oveľa väšie ako účiny známeho CO2

4. Jediné dva materily, ktoré je možné recyklovať donekonečna sú sklo a hliník.

5. Jednou z najväčších skládok odpadu na svete je Sudokwon v Južnej Kórei, do ktorej denne privezú 20 tisíc ton odpadkov.

5 VECÍ, KTORÉ STE NEVEDELI O ODPADE

12

Od 24. októbra 2013 je Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bohatší o štyri klenoty. Pribudnú doň čičmianske ornamenty, banskoštiavnický salamander, tradičné bábkarstvo, gajdy a gajdošská kultúra. Čičmiansky ornament - vo forme štylizovaných geometrických vzorov, sa v najväčšej miere rozvinul v podobe výšivky a ako dekoratívny prvok vonkajších stien zrubových domov. Maľby na domy sú inšpirované bohatou tradíciou miestnej výšivky. Robili sa bez predkresľovania, spočiatku bielou hlinou, neskôr vápnom. Plnili nielen úžitkovú, ale aj ochrannú funkciu.Tradícia salamandrového sprievodu sa datuje od založenia banskoštiavnickej Baníckej akadémie v roku 1762. Pôvodne išlo o vážny a slávnostný pochod študentov a funkcionárov školy pri významných príležitostiach, akými boli

prvé fáranie, šachtág, pohreb a pod. Názov sprievodu je odvodený od kľukatého pohybu salamandry škvrnitej. Jeho aktéri prechádzali v rytmickom slede z jednej strany cesty na druhú, pripomínajúc jaštericu. V sprievode boli sprítomňované historické udalosti mesta, démonické postavy späté s baníckou prácou a ďalšie osobnosti i figúry spoločenského života Banskej Štiavnice. Tradičné bábkarstvo predstavuje neoddeliteľnú súčasť umeleckej kultúry Slovenska. V minulosti boli nositeľmi bábkarskej tradície rodiny kočovníkov, ktoré sa profesionálne venovali divadelnej produkcii. K najznámejším patria komické postavy Gašparka a kmotrov – sedliakov Škrhola a Trčku.Gajdy i celá gajdošská kultúra reprezentujú dlhodobú hudobnú tradíciu, prevažne roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva Slovenska, ktorá sa zachovala dodnes.

SPRÁVY Z REGIÓNOV

V ZOZNAME NEHMOTNÉHO DEDIČSTVA SÚ UŽ AJ ČIČMANY, SALAMANDER, BÁBKY A GAJDY

zdroj: http://www.slovakia.travel/entitaview.aspx?l=1&llt=3&idp=112372

12

13

Stredovekú dedinu Paseka s piatimi malými kompletne vybavenými domčekmi z dreva so slamenými strechami otvorili v septembri pod hradom Strečno nedaľeko Žiliny.Stredoveká dedina sprostredkúva históriu všetkým návštevníkom. Aby videli trošku aj zo života obyčajných, bežných ľudí a nielen tých, ktorí bývali vtedy na hrade. Nazvali ju historicky Paseky, aby symbolizovala neľahký život v stredoveku. Vybavenie domčekov je vyrobené v štýle 10. - 12. storočia tak, ako v stredoveku - z jedného kusa kmeňa. Drevenice sú postavené bez základov, s hlinenou

podlahou a rovnakým pôdorysom. Využité sú tradičné materiály tých čias – drevo a rákos.Súčasťou dediny je funkčná zvonica a studňa. Stredoveká dedina má ukázať život jednoduchého človeka, jeho životné podmienky a technologické postupy.

V bezprostrednej blízkosti vybudovanej stredovekej dediny návštevníkov zaujme oddychová časť s ohniskom a grilom. Na hrad Strečno zavíta ročne takmer 60.000 návštevníkov a veríme, že nová atrakcia v podhradí ich počet ešte znásobí.

POD STREČNOM OTVORILI STREDOVEKÚ DEDINKU

zdroj: http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/8390/tip-na-vylet-pod-strecnom-otvorili-stredoveku-dedinku/

V októbrovom čísle Stromu som Vás informoval o prebiehajúcej súťaži o najkrajšie mesto a obci na Slovensku. Súťaž je už uzatvorená a vyhodnotená. Hlasovanie dopadlo nasledovne.V kategórii najkrajšie mesto zvíťazil Púchov, tesne za ním Bardejov a na treťom mieste sa umiestnilo mestečko Turčianske Teplice. V kategórii o najkrajšiu obec zvíťazili Komjatice, druhé

miesto patrí Banskej Belej a na treťom mieste sa umiestnila obec Rokytov.

VÝSLEDKY SÚŤAŽE O NAJKRAJŠIE MESTO A OBEC

14

Klub Stromu života Ekohotelák z Piešťan zrealizoval dňa 9. októbra poslednú časť projektu podporeného z Malých grantov Stromu života. Počas exkurzie po Bananskom náučnom chodníku vyzbierali stromáci odpadky v okolí chodníka a z náučných tabúľ sa dozvedeli niečo nové o lokálnom prostredí.

Počas exkurzie ich sprevádzal stromácky koordinátor Vlado a Mgr. Zuzana Luknárová z hotelovej akadémie Ľ. Wintera v Piešťanoch. Päť vriec odpadu, ktoré stromáci nazbierali, odviezli pracovníci Obecného úradu Banka, ktorý je správcom chodníka.Bezprostredná blízkosť Piešťan podmieňuje

atraktívnosť chodníka aj pre kúpeľných hostí. Na trase chodníka sú 4 informačné tabule a 2 prístrešky v lokalitách vhodných na odpočinok. Náučný chodník začína na ľavej strane Váhu pri vstupe na Kúpeľný ostrov z Kolonádového mosta, vychádza až do sedla Havran a vracia sa späť cez lúky Ahoj do obce.Ekohoteláci v rámci projektu na jar vyčistili od odpadu brehy Váhu, absolvovali prednášku o odpadoch spojenú so zaujímavými aktivitami a počas tejto jesennej náučnej exkurzie odbremenili priľahlé lesy od odpadu, ktorý hyzdil okolie náučného chodníka.

EKOHOTELÁK V AKCII

14

15

Z piatich dní jesenných prázdnin strávili členovia Klubu Sova Partizánske polovicu na zrube Brezová mimo civilizácie, bez elektriny, televízie a počítačov, uprostred divočiny. A práve také prírodné bolo zameranie celého dvojdňového výletu, kde sa na slovo škola na chvíľu zabudlo…

Hneď ako sa stromáci v lone prírody ubytovali, resp. zložili spacáky, boli si pozrieť prírodnú rezerváciu Dobrolínske skaly. Vďaka oblohe bez obláčika sa im ponúkala neopakovateľná scenéria. Také krásne svetlo babieho leta sa len tak ľahko nevidí. A tak sa koniec turistiky zmenil na vyučovaciu hodinu fotografovania… Až potom sa pustili do vitia vencov z listov, rastlín, konárikov, plodov. Veď bol posledný októbrový deň a polovica sveta oslavovala Halloween. Lenže stromáci sme sa vrátili o mnoho storočí späť, k starým Keltom, od ktorých americký svet túto tradíciu prevzal. V tento deň sa totiž Kelti lúčili s letom a svoju rozlúčku nazývali Samhain, podľa keltského boha mŕtvych, lebo obdobie hojnosti nahradí zima a hlad. V túto noc Kelti zapaľovali veľké ohne, obliekali sa do masiek z prírodných materiálov, čím sa chránili pred zlými duchmi… Toľko z keltskej mytológie, ktorá sa im zdala omnoho príťažlivejšia, ako gýčové halloweenske masky, na ktorých obchodníci zarábajú nehorázne peniaze. Stromáci si vystačili s prírodným materiálom a ceruzkou na oči, aby boli trochu

strašnejší ako obvykle. Pri ohni si zatancovali keltský tanec, ktorého „choreografiu“ sme si požičali od Indiánov. Večer na zrube patril ekohrám. Na lístky si každý tajne napísal nejaký kvet alebo strom a snažil sa sa ich znázorňovať pantomímou, kreslením alebo rozprávaním o nich. Najúspešnejší hádači získali sladkú odmenu.V súťažení stromáci pokračovali aj na druhý deň. Na pravé poludnie dostali deti za úlohu nájsť čo najviac druhov stromov. A samozrejme aj ich pomenovať. Deti sa rozdelili na dvojčlenné hliadky – mladší a starší stromák – a po hodine skladali skúšky zo svojich znalostí prírody. Najúspešnejšia dvojica našla a uhádla až 14 druhov drevín! Podobných aktivít bolo viac, preto budeme radi, ak sa nabudúce ku Klubu Sova pridajú aj susedné stromácke Kluby.Prvý november zavŕšili položením najkrajšieho venca z prírodnín ku krížu, ktorý ako symbol stojí pri bývalej osade uprostred hôr, kde kedysi žili nemeckí usadlíci niekoľko storočí. Po vojne sa museli vysťahovať a ostali po nich len ruiny domov. Stromácka spomienka nepatrila len týmto ľuďom, ktorí sa tu narodili a už nie sú medzi nami. Ale všetkým, ktorí kedysi boli omnoho viac spojení s prírodou…

Alena Borszéková vedúca Klubu Sova z Partizánskeho

JESENNÉ EKOPRÁZDNINY KLUBU SOVA

16

Klub Stromu života Sova pri KST Kamarát Partizánske aj v tomto roku zorganizoval podujatie pod názvom Túlačka po Strednom ponitrí. Stromáci – turisti chcú takýmto „túlavým“ spôsobom vytiahuť školopovinnú mládež k poznávaniu prírody a historických pamiatok, pokladov svojho kraja…

Nočný výdatný dážď druhej októbrovej soboty výrazne zredukoval počty prihlásených detí. Rodičia ich jednoducho nechceli do blata pustiť. So svojimi učiteľkami prišli len tie najstatočnejšie. Prvé ublatené kroky viedli na novovybudovanú krížovú cestu na skalách nad riekou Nitrou. Cestou – necestou sa malí tuláci dostali do susednej obce Brodzany. Tu si prezreli chránený park s množstvom starých vzácnych stromov a s bustami básnikov. V Slovanskom múzeu A.S.Puškina, ktoré sídli v renesančnom kaštieli zo 17. storočia, národnej kultúrnej pamiatke, ich očakávala riaditeľka Eva Geršiová. O obyvateľoch kaštieľa – rodine Friesenhofovcov a Oldenburgovcov , ale aj o slávnom ruskom spisovateľovi rozprávala veľmi zaujímavé fakty

takmer dve hodiny. Nad obcou v lese navštívili rodinnú hrobku tunajšieho bývalého panstva a chvíľu postáli aj pri zrúcanine letohrádku Babylon, taktiež národnej kultúrnej pamiatke. Lesná cesta priviedla turistov do chotára obce Krásno a na výhľadový skalnatý výbežok Chríb, k základom románskeho kostolíka z 11. storočia. Mnohé deti žasli nad informáciou, že práve na týchto miestach pred šesťdesiatimi rokmi archeológovia odhalili až dvetisíc hrobov. Získané cennosti dodnes tvoria vzácny pamiatkový fond Tribečského múzea v Topoľčanoch. Účastníci Túlačky sa ešte zastavili na miestnom cintoríne, aby k hrobu Gregora Friesenhofa položili kytičku kvetov. Tento významný národovec, zakladateľ Matice slovenskej, ale aj významnej uhorskej meteorologickej stanice a tlačiarne v tomto regióne, tu bol pochovaný presne pred sto rokmi. Zablatenú, ale slnkom sprevádzanú túlačku ukončili všetci na miestnom futbalovom ihrisku pri opekačke a pri loptových hrách, ale aj pri debatách o tom, čo všeličo krásne a vzácne tu máme a ani o tom nevieme. Vďaka stromákom to už vie niekoľko desiatok detí.

PILOTNÁ STROMÁCKA TÚLAČKA

16

17 17 17

18

„Peniaze rastú na stromoch.“Recyklujte papier.

18

19 19

2020

„Nevyhadzujte odpad. Buďte kreatívni a vytvorte z neho niečo nové.”

21 21 21

22

Dni sa nám postupne začali skracovať. Teplota klesá a listy žltnú, opadávajú. Príroda sa pomaly pripravuje na zimný spánok, počas ktorého načerpá sily do nového roka. Práve toto obdobie v sebe skrýva mnoho možností na inšpiratívne prechádzky. Na takejto prechádzke však musíme vedieť, že existujú určité pravidlá, ktoré by mali všetci návštevníci lesa dodržiavať.

Obývačka v leseSkúsme si predstaviť, že les je obývačka. Obývačka, v ktorej nežijú ľudia, ale zvieratá. Tak ako my máme vlastné izby, obývačky a predsiene, tak aj zvieratá žijúce v lese majú

svoj domov a svoje prostredie. Niektoré žijú v norách, na stromoch, iné v jaskynkách.Les tak môžeme brať za veľkú spoločenskú miestnosť, kde sa zvieratá stretávajú. Nory a stromy možno považovať za ich spálne a potoky a kríky za ich kuchyňu. Pri prechádzke lesom preto dávame pozor na to, aby sme nepoškodzovali to pekné, čo vidíme.

PravidláKeď ideme do lesa, často si so sebou zoberieme jedlo a pitie. Les však nieje odpadkový kôš a preto po sebe vždy upraceme. To, že odpad vypadá škaredo, je často iba najmenší problém.

ČO ROBIŤ A ČO NEROBIŤ NA JESEŇ V LESE

22

23

Príroda sa s rôznymi druhmi odpadov nevie vysporiadať, mnohé odpadky dokonca prírodu poškodzujú, lebo sa z nich (napríklad pod vplyvom počasia) vylučujú rôzne jedovaté látky.

Nie je nič zlé na tom, ak sa s rodičmi alebo súrodencami vybehnete na hríby a potom si spravíte dobrú polievku. Rovnako ako človek, aj zvieratá sa musia niečím živiť. Preto to, čo so sebou nedokážte odniesť alebo to, čo nedokážete zjesť, zbytočne neberte alebo neničte. Je mnoho prípadov, kedy hubári zbytočne rozšliapali mnoho hríbov. Ostatné lesné plody by sa nemali oberať vôbec a mali by sa zachovať pre zvieratá. Človek si môže ísť nakúpiť aj v januárových mrazoch do supermarketu, no taká srnka nie. Zber niektorých plodov je dokonca nebezpečný – môžeme pri ňom stretnúť nebezpečné zvieratá, ktoré sa nimi živia, ako napríklad medvede. Tie majú veľmi radi čučoriedky a iné sladké

bobule. Zber niektorých rastlín a plodov je dokonca zakázaný aj zákonom. Jeho porušenie sa trestá veľkými pokutami.

Pri prechádzke v lese je taktiež potrebné rozprávať sa alebo spievať. Prečo? V lese žije mnoho zvierat, medzi inými aj také, ktoré vedia človeku ublížiť (napríklad už spomínaný medveď alebo diviak). Tieto zvieratá však nevyhľadávajú človeka. Ak ho počujú prichádzať, utečú. Keď však ideme potichu, môžeme ich prekvapiť. Vtedy sa cítia ohrozené a môžu na nás zaútočiť. Zhovárať sa však stačí kľudne, netreba teda kričať. Krikom totiž výrazne rušíme zvieratá, ktoré sú tým zbytočne stresované. Dokonca sa môže stať, že takéto vystresované zviera pred nami neutečie, ale na nás zaútočí.

Na prechádzke lesom je potrebné držať sa vyznačených turistických chodníkov. Toto pravidlo je veľmi potrebné mať na pamäti!

23 23

24

Vyznačené turistické chodníky poskytujú omnoho bezpečnejšiu cestu lesom. Kto zíde z chodníka, riskuje, že sa niekde zraní. Ak by sa aj človek v lese stratil, no bude sa držať vyznačených chodníkov, má veľkú šancu že stretne nejakého ďalšieho turistu. Ten mu môže pomôcť, alebo poradiť kam ďalej pokračovať. Na jeseň už zvykne byť v noci chladno, prípadne sa môže spustiť hustá hmla. Takéto podmienky môžu byť pre človeka nebezpečné. Ak vyrazíte do lesa, nechoďte nikdy sami. Taktiež vždy dajte vedieť kam idete a kedy sa chcete vrátiť. Ak sa náhodou stratíte, ľudia budú vedieť, že vás majú ísť hľadať a kam asi majú ísť. Majte vždy pri sebe mobilný telefón. Nemá síce signál úplne všade, no na mnohým miestach dokážete vytočiť aspoň núdzovú linku. Keď idete lesom, môže sa vám stať, že natrafíte na stopy zvierat alebo ich dokonca aj stretnete. V takom prípade zachovajte pokoj. Ak ide o zvieratá, ktoré pre človeka nie sú nebezpečné, tak ich iba nechajte prejsť, prípadne ich kľudne obíďte. Určite sa za zvieratami nevydávajte a nesledujte ich.Na jeseň, aj keď si dáte pozor, môžete v lese stretnúť medveďa dopĺňajúceho si svoje tukové zásoby na prespanie zimy. V skutočnosti medveď nespí, ale je len vo fáze, ktorá sa volá hibernácia. Jeho dýchanie, tep srdca a iné pochody v tele sa výrazne spomalia. Medvedie telo vtedy spotrebuváva veľmi málo energie. Medvede však často nehibernujú

celú zimu. Mnohokrát sa tak stane, že medveďa môžete stretnúť aj počas zimy. V takom prípade zachovajte pokoj. Ak vás zatiaľ nezaregistroval, pomaly ho skúste obísť alebo sa vrátiť odkiaľ ste prišli a nepribližujte sa k nemu.Ak si vás všimol, nekričte a neutekajte, ani ak by sa k vám začal približovať. Kľudne sa mu prihovorte nízkym tónom. Pomaly mávajte rukami nad hlavou. Ak stojí a pozerá sa na vás, pomaly ustupujte alebo ho obchádzajte. Nikdy mu pri tom nepozerajte do očí! Ak sa k vám približuje, ostaňte stáť do momentu, kým opäť nezastane. Útok na človeka je veľmi zriedkavý a medveď vás väčšinou nechá kľudne odísť. Ak by na vás však zaútočil, skúste sa najskôr dostať z chodníka. Ak by vás pri útoku napadol, ľahnite si na zem, bruchom dole a ruky si spojte za hlavou. Pomôže ak budete mať ruksak na chrbte. Ak vás pretočí na chrbát, znova sa otočte na brucho a tento úkon opakujte. Ak vás medveď prestane považovať za hrozbu, väčšinou vás nechá na pokoji. Ak odíde, nevstávajte hneď, počkajte a uistite sa, že je preč.

Les v jesennom šate je nádherné miesto, no treba si pamätať, že sa nachádzame v prostredí, kde majú domov iné tvory, ako my. Správajme sa k nim preto úctivo, buďme obozretní a vychutnávajme si krásy jesennej prírody tak, aby naša prítomnosť nikomu nevadila.

zdroj: http://www.medvede.sk

24

25 25 25

26 zdroj: http://pixartimes.com/2010/12/10/wall-e-named-best-movie-of-the-decade-by-time/

Možno si mal možnosť v kine alebo doma v televízií vidieť animovaný film o malom robotovi s názvom WALLE-E. Ak si ho náhodou nevidel, dovoľ mi najskôr v krátkosti priblížiť o čom tento pekný a aj veľmi zaujímavý film bol.Jedného dňa na Zemi ľudia vyrobili tak veľa odpadu, že ich všetkých zasypal. Hory odpadkov zakryli prírodu, lúky, lesy ale aj mestá. Ľudia sa preto rozhodli, že vytvoria skupinu robotov, ktorých úlohou bude zem upratať. Do chvíle, kým sa im to podarí, sa rozhodnú odletieť do vesmíru v luxusne vybavenej vesmírnej lodi.Ako roky plynuli, ľudia žijúci vo vesmíre pomaly zabudli na svoj život na zemi. Roboty na lodi sa o ľudí starali, tí tak nemuseli nič robiť. Ľudia zleniveli tak veľmi, že už ani nevedeli chodiť a pohybovali sa iba pomocou pohyblivých plošín. Za zemi sa medzičasom všetky roboty už dávno pokazili...až na jedného. Malý WALL-E stále usilovne upratoval množstvo smetí. Za dlhé roky samoty si našiel veľa predmetov, ktoré sa mu páčili. Až raz, jedného dňa, sa z nebies odrazu zniesla robotka – Eva. Prišla na zem zistiť, či je na nej už upratané a či je na nej opäť možný život. Malý Wall-e sa do nej zaľúbi a... rozprávanie o príbehu v tomto momente zastavím – nechcem predsa pokaziť

zážitok a prekvapenie z takého zaujímavého filmu, ak si náhodou, milý čitateľ, tento film nevidel.Skúsime sa však spolu zamyslieť. Tento film v sebe skrýva aj posolstvo, ktoré je schované v príbehu. Ľudia pravidelne špinia svoju planétu, rovnako ako vo

filme. Mnohokrát vyhadzujú čo sa dá ešte použiť. Vyhadzujú to do

prírody alebo len tak, kde sa im zachce, pretože sú leniví. Leniví tak, ako ľudia vo filme. Tieto odpadky však v prírode ostávajú veľa rokov. Niektoré sto rokov, iné tisíc a niektoré, dokonca, ostanú v prírode navždy – lebo ich príroda nevie rozložiť, nevie si s nimi poradiť. Určite si sa už niekedy stretol s papierikmi na zemi na ulici alebo s odhodenými plastovými fľašami na prechádzke v prírode. Verím, že to nebol pekný pohľad.To, že odpadky nám hyzdia naše okolie je jasné na prvý kuk. Odpadky však v sebe skrývajú aj iné, väčšie nebezpečenstvá. Také, ktoré nie sú vidieť hneď. Z mnohých odpadkov sa do prírody vylučujú látky, ktoré sú pre ňu nebezpečné. Vedia poškodiť zdravie rastlinkám, zvieratkám a dokonca aj ľuďom. Takéto poškodenie môže spôsobiť, že rastliny, zvieratá a aj ľudia raz nebudú môcť na našej planéte žiť. To by tu ostala iba pustatina a smutno.

FILM S ENVIRO TEMATIKOU

WALL-E

26

27

Aby som nezabudol – množstvo odpadkov má ešte jeden veľký problém. V prírode existuje kolobeh, udržiavajúci všetko v rovnováhe a prirodzenom chode. Všetok prírodný odpad (napríklad odpadnuté listy zo stromov) sa v prírode znovu rozloží, spracuje a využije pre niečo iné. Príroda má svoj systém, ľudia jej však do neho zasahujú. Všetko to, čo denne používame, sme získali z našej zeme. Všetky výrobky sú vyrobené z rôznych surovín (ako napríklad drevo, či ropa alebo uhlie). Tieto suroviny získavame napríklad v baniach, lesoch, alebo mnohé z nich zbierame na poliach. Z týchto surovín potom vyrábame rôzne predmety (napríklad pneumatiky, plasty, počítače). Keď ich však hodíme do prírody, tá ich v tomto stave nevie spracovať. Predmety sa tak hromadia a množstvo surovín sa postupne míňa. Vieš si predstaviť, že by jedného dňa došla surovina, z ktorej je vyrobený tvoj smartfón alebo počítač? Brrrr....hrozná predstava, však?

Našťastie sme sa ešte stále nedostali do fázy v akej boli ľudia vo filme WALL-E. Je veľmi potrebné však ostať bdelí. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby aj za tisíc rokov bola Zem dobrým miestom pre život.Skôr než niečo vyhodím, zamyslím sa. Opýtam sa dospelého alebo zistím na internete, ako správne takýto odpad zlikvidovať. Najjednoduchší spôsob je separovanie odpadkov – kde nehádžeš všetky do jedného kontajnera, ale do presne určeného na daný druh odpadu (napríklad na papier máme modrý kontajner). Takýto odpad sa tak omnoho ľahšie spracováva a recykluje. (Recyklovanie je proces, kedy dokážeme z odpadu vytvoriť nové predmety alebo mu nájsť nové využitie. Vďaka tomuto procesu nemusíme čerpať nové zdroje zo zeme, ale môžeme použiť už tie, ktoré sme raz vyťažili.)

Sám taktiež môžeš tvoriť menej odpadkov. Mnoho vecí, ktoré človek používa, vlastne ani nepotrebuje. Jasné, viem, že si musíme niekedy aj dopriať radosť. No aj tá by sa však mala riadiť princípom udržateľnosti. Ten nám hovorí to, že chceme žiť tak, aby sme našu zem nezničili a zachovali rovnaké podmienky aj pre ľudí, ktorí na nej budú žiť o stovky rokov.

Na záver sa vrátim ešte krátko k filmu. Pre ľudí žijúcich na vesmírnej lodi je niečo také ako zelená rastlinka veľmi vzácna vec. Ľudia, ktorí žijú v skutočnosti na našej Zemi si naproti tomu často myslia, že zelená rastlinka je niečo bežné a nie je to hodné pozornosti. Celý náš svet je však v skutočnosti veľmi krehký, preto si ho musíme chrániť napr. rozumným hospodárením so surovinami. Nečakajme na deň, keď už bude neskoro!

27zdroj: http://pixartimes.com/2010/12/10/wall-e-named-best-movie-of-the-decade-by-time/

28

Záchrana planéty na dohľad?

Aj keď to znie trochu ako citát z katastrofického filmu, tak je to pravda. Našej planéte hrozí veľa nebezpečenstiev a ver mi, že meteorit z vesmíru ju nijak zvlášť z pohody nevytrhne. Na druhú stranu to čo robia ľudia jej dokáže uškodiť omnoho viac.

Jednou z najväčších hrozieb, ktorým budeme za chvíľu čeliť, je hromadenie odpadu. Možno si videl film Wall-e, kde sa malý robot snažil upratať celú planétu a dávalo mu to poriadne zabrať. Skvelý film, aj keď trochu smutný, pretože niektorí experti predpovedali, že tak skutočne skončíme. V tom však prišiel nenápadný kanadský študent strednej školy a ponúkol riešenie globálnej krízy.Daniel Burd, 16 ročný obyvateľ Ottawy, veľa počúval o potrebe recyklovať a problémoch ako dlho trvá rozklad plastov. V tom ho napadlo, že ak aj plasty sa rozkladajú, tak musí existovať niečo čo ich rozkladá rýchlejšie a to niečo by sa možno dalo vycvičiť. Celkom jednoduchá myšlienka však? Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása a toto je presne ten prípad.

Po niekoľkých pokusoch sa mu podarilo identifikovať mikroorganizmy, ktoré pomáhajú rozkladať plasty. Následne, ako o každé domáce zvieratko, sa začal aj o tieto mikroorganizmy starať, takže ich kŕmil a upravoval im správnu teplotu. Výsledok bol, že za šesť týždňov dokázali tieto malé stvorenia rozložiť takmer do polovice plast, ktorý im poskytol. Bežne v prírode by rovnaký výsledok trval niekoľko storočí.

Daniel so svojím objavom vyhral vedeckú súťaž a dostal štipendium na prestížnej univerzite, kde môže svoj objav ďalej zdokonaľovať. Neviem ako ty, ale ja mu budem držať palce na nohách aj rukách, aby svojich malých priateľov vytrénoval ešte lepšie.

MODERNÉ TECHNOLÓGIE

28

29

Deti, určite ste už videli film, alebo čítali knihu o amerických domorodcoch, ktorým sa hovorí indiáni. Sú to takí veselí ľudkovia (niekedy však vedeli byť aj pekne hroziví), žijúci v lesoch a na planinách (alebo prériách – sú to také ohromne veľké lúky) v Amerike pred jej objavením Krištofom Kolumbom. A práve na týchto prériách žili veľké stáda Bizónov, ktoré indiáni lovili pre mäso a kožu. Bizón bolo zviera, ktoré sa podobá na kravu, no je to krava divoko žijúca, nie taká, od akej máme mliečko. Niektoré stáda vedeli mať aj 5 miliónov kusov (aby ste si vedeli predstaviť,

tak Slovensko má 5 miliónov obyvateľov). Bohužiaľ však ľudia tieto tvory lovili tak urputne, že ich dnes žije Amerike malé množstvo (asi 100 000). A to, mnohokrát, iba v špeciálnych rezerváciách

(rezervácia je oblasť prírody, ktorá je chránená).

Vedeli ste však, že Amerika nie je jediné miesto, kde bizóny žijú? Vedeli ste, že jedným z ďalších miest na svete je Slovensko? U nás žijúci druh bizóna má názov Zubor európsky (poznáme ho aj pod názvami Zubor lesný, Zubor hrivnatý alebo pod latinským Bison bonasus).

ZVIERA NA POKRAJI VYHYNUTIA

EURÓPSKY BIZÓN - ZUBOR

29

30

Ako sa k nám dostal?Pred tisíckami rokov sa niekoľko stád Amerických bizónov dostalo cez Beringovu úžinu do Ázie. Odtiaľ postupne putovali až do Európy, kde sa usídlili. Pri svojej ceste natrafili na takzvané pratury (predchodcovia dnešných býkov, byvolov a kráv), s ktorými sa skrížili. Z toho nám vznikla dnešná podoba Zubra európskeho.

Ako vyzerá?Na prvý pohľad sa veľmi podobá na Bizóna amerického. Viete ako vyzerá býk? Zubor je v podstate býk, ktorého trochu zväčšíte a pokryjete srsťou. Keď by vedľa vás stál, jeho výška môže byť aj dva metre (napríklad bežné dvere v bytoch a domoch majú výšku dva metre). Dĺžku môže mať až 3 metre (malé autá majú takú dĺžku) a váhu aj viac ako 1000 kilogramov (čo je tiež viac, ako malé auto - určite by ste nechceli, aby vám stúpil na nohu). V našom okolí je to najväčší prirodzene žijúci tvor.

Ako žije?Zubor sa riadi hlavne vynikajúcim čuchom. Svojimi nozdrami vie zachytiť rôzne pachy okolo seba. Zrak má, naproti tomu, slabý. Živí sa trávou, listami a kôrou. Denne strávi kŕmením sa aj niekoľko hodín. Žije v lesoch, ideálne vo vlhkejších oblastiach, kde sa dobre darí zeleni. Dokáže sa však prispôsobiť rôznym podmienkam. Niektoré kusy sú dokonca skvelými horolezcami, kde na Kaukaze sa našli až vo výške 2100 metrov nad morom.Samica rodí väčšinou jedno alebo dve mláďatá. To má pri narodení približne 20 kilogramov. So svojou mamou žije aj osem rokov. V dospelosti je to skôr samotárske zviera. V skupinách zvyknú žiť skôr samice (asi po 15 kusov v jednom stáde). Dožíva sa aj 25 rokov v zajatí. Vo voľnej prírode sa dožíva o niečo menej.

31

Kde žije?

Vo voľnej prírode nájdeme už iba málo žijúcich zubrov, z toho dôvodu je ohrozeným druhom. Jeho ochrana začala v roku 1953, kedy spolu žilo na svete iba 184 kusov! V celej Európe ich dnes máme 3500. Do tohoto čísla počítame aj tie, ktoré žijú v zajatí.Na Slovenku máme veľmi významný chov – zubria zvernica v Topoľčiankach. Vznikla v roku 1958 a do dnešného dňa odchovala až 150 kusov. Úplne prvé kusy sa volali Beryreg a Beylianka. Boli dovezené z územia bývalého Sovietského Zväzu (konkrétne z Bieloruska.)Vo voľnej prírode žije zubor u nás znovu iba od roku 2004. Spolu s poľskými zubrami tak tvoria populáciu v Poloninách (stádo o sile asi 11 až 15 kusov). Medzi ďalšie krajiny s výskytom zubra patrí, už spomenuté, Poľsko (kde žije až 800 kusov), Bielorusko, Pobalstské krajiny, Rusko, Ukrajina, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Rakúsko. Najväčšia populácia na jednom mieste žije v Bialowiežskom pralese – je to oblasť na hraniciach Poľska a Bieloruska.Tohto majestátneho tvora sa podarilo zachrániť v hodine dvanástej. Ani dnes však nie je jeho budúcnosť istá, aj keď sa stále zlepšuje. Z toho dôvodu je nutné neustále vynakladať úsilie pre jeho zachovanie. Svojou prítomnosťou je totižto veľmi dôležitou súčasťou Stredoeurópskeho ekosystému.

32

Vedeli ste, že aj na Slovensku máme more? A keby len jedno! Nie sú to však zvyčajné moria, plné slanej vody a rýb, ale kameňov. Už roku 1922 sa v Slovenskom vestníku objavil článok o “svetochýrnych” geologických útvaroch pri Vyhniach neďaleko Banskej Štiavnice. Autor článku upozorňoval na odsúdeniahodnú ľahostajnosť úradov voči prírodným pamiatkam. Akési konzorcium zo Svätého Kríža na spomínanom mieste štyri mesiace lámalo kameň a veľká časť týchto pamätných útvarov ostala znivočená. Kompetentní nevykonali nič, aby zabránili “barbarstvu”, ako skazu pomenoval geologický odborník v článku.

POKLADYSLOVENSKA

KAMENNÉ MORE

32

33

Pravdepodobne aj tento článok prispel k tomu, že v roku 1923 bolo Kamenné more vyhlásené za chránené územie. O 14 rokov neskôr sa zastupiteľský zbor mesta Banskej Štiavnice a Banskej Belej uzniesol na vyhlásení Kamenného mora za prírodnú rezerváciu. Rozhodnutie znelo jednoznačne: “…tento jedinečný prírodný zjav zachrániť pre budúcnosť.” Prírodná rezervácia bola vyhlásená na ochranu geomorfologických foriem na povrchu zeme a viacerých chránených a zriedkavých živočíšnych druhov. Vyhnianske Kamenné more sa rozprestiera prevažne vo vulkanickej časti Karpát. Pozoruhodná prírodná pamiatka vznikla pravdepodobne pri zemetrasení, ktoré spôsobilo rozpad kamenných blokov. Takýto rozpad nastáva aj v súčasnosti vplyvom vody a mrazu. Pri pohľade zhora môžeme názorne vidieť gravitačné triedenie balvanov. Kým pri úpätí svahu sú sústredené tie najväčšie balvany, smerom dohora sa ich veľkosť postupne zmenšuje. Kamenné more je budované červenkastým až fialovým ryolitom. Je to sopečná vyvretá hornina prevažne sivej farby, po zvetraní však najčastejšie červenej farby. Svojím tvarom a textúrou prezrádza, že hornina kedysi, pred stuhnutím, tiekla. Zo zoologického hľadiska je naše more významnou lokalitou viacerých chránených a zriedkavých druhov živočíchov najmä plazov, z ktorých typická je jašterica múrová (Lacerta muralis), v priľahlých lesoch sú to lesné druhy spevavcov a dravcov.

Ďalším príkladom nezvyčajného mora je národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more v Malej Lehote (okres Žarnovica) v Pohronskom Inovci. Chránený prírodný úkaz sa nachádza v sopečných pohoriach a vznikol viac-menej na mieste, za minimálneho prispenia gravitácie. Stalo sa tak rozpadom prúdu andezitov na hranoly či bloky kameňa. Andezit je výlevná vyvretá hornina sivej až tmavosivej farby, ktorej názov je odvodený od názvu pohoria Andy (západná cast Južnej Ameriky), kde sa často vyskytuje. V andezitoch je bohatý výskyt rozptýlených čiastočiek kremeňa, ktoré sa na tmavom pozadí lomu trblietajú ako brilianty. Toto kamenné more patrí medzi najmenšie na Slovensku. Má rozmery približne 30x100 m. Zaujímavé je, že každý z kameňov váži približne pol tony.

34

Nižšie vidíš sériu obrázkov rôznych materiálov, ktoré sa dajú znova použiť. Vedľa nich sú ich popisy spolu s prekladom do angličtiny a nemčiny. Dokážeš správne priradiť všetky preklady?

Office paper

Kancelársky papier

das Büropapier

Junk mail

Reklama posielaná poštou die

Postwurfsendungen

Drink cans

Plechovky z nápojov

die Getränkedosen

Cardboard boxes

Kartónové krabice

die Kartonschachteln

Plastic lids

Plastové viečka

die Kunststoffdeckeln

Paper board

Lepenka

die Pappe

Plastic bottles

Plastové fľaše

die Kunststoffflaschen

Catalogs, Magazines Katalógy a magazíny

die Kataloge,die Zeitschriften

Telephone books

Telefónne zoznamy

die Telefonbücher

Juice cans

Plechovky z džúsov

die Saftdosen

Water and milk jugs

Džbány z mlieka a vody

die Wasser-und Milchkannen

Detergent bottles

Fľaše z čistiacich prostriedkov

die Waschmittelflaschen

Newspapers

Noviny

Die Zeitungen

Glass bottles and jars

Sklenené fľaše a poháre

die Glasflaschen und Gläser

Plastic containers

Plastové nádoby

die Kunststoffdosen

JAZYKOVÉ OKIENKO

35

Samec zubra môže dosahovať hmotnosť až 1000 kg. Samica býva omnoho ľahšia. Vypočítaj, koľko kilogramov priemerne váži samica zubra.

(12 x 50) - (2,5 x 50) - (1,5 x 50) = ……. kg

Samica zubra privedie na svet väčšinou jedno až dve mláďatá. Pospájaj všetky príklady so správnym výsledkom a dozvieš sa, koľko kíl priemerne váži mláďa po narodení. Hmotnosť mláďatka

bude to číslo, ktoré ti jediné ostane bez dvojice.

19

7x9+37-19

4x4-4x0

10x4-3

81/9+5x2

5x7+3x2-5x4

2+100-37

(5+2-1) x 3

65

21

16

81

18

20

37

HÁDANKY

36

Nájdi 10 rozdielov:

37

Hádanky

1. Hnedý klobúčik skryl sa pod búčik, druhý vedľa jedle, obidva sú jedlé. Čo je to? 2. Žlté lístie na zem padá, mrázik sa už ku nám vkráda, smutnú vonku nôti pieseň. Kto ju spieva? Pani ………3. Plné bruško kamenia a červená suknička, jesenné sú znamenia, keď si sadnú do kríčka. Čo je to? 4. Stromček ich má veľa všade, rastú rovno, rastú v rade. Na jeseň vždy opadajú, svoju zeleň postrácajú….5. Do zeme sa zavŕta, chutí ako maškrta.Obrusy nám zafarbiť zvykla a jej meno je … 6. Sedí pani v údolí, z fajky sa jej kúdolí. 7. Keď ho niet, všetci ho čakajú, a keď príde,všetci utekajú. Čo je to?

Pranostiky na november

Nezbedný škriatok nám porozhadzoval novembrové pranostiky. Dokážeš upratať slová správne tak, aby si vytvoril 3 pranostiky viažuce sa k tomuto mesiacu? Všetky slová sú v štvorci, každé má byť použité len raz a žiadne nesmie ostať navyše. Začiatok vety je veľkým písmenom.

1. _ _ _ _ _ _ _ _ _ O_ _ _ _ _ _ , _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

2. _ _ M_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

3. K_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ , V _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

na líha ľade Ondreja do Martina Na dvora svätého medveď saneblate Na dávaj Vianoce na Katarína

400 kg

1= hríb, 2= jeseň, 3= šípky, 4= listy, 5= cvikla, 6= hmla, 7= dážď

Na svätého Ondreja, dávaj sane do dvora.Na Martina medveď líha.Katarína na ľade, Vianoce na blate.

- farba očí rybky- okenica na vežičke v akváriu- bubliny v akváriu- Svrčkov zdvihnutý malíček- kocúrove pazúriky- farba skla v okne- Geppetove okuliare- Čiara na Pinocchiovej topánke - Pinocchiov kĺb na nohe- zhyb na Geppettovej veste

Správne odpovede:

38

Vytvorte si vlastný recyklovaný papier, ktorý následne využijete ako materiál pre výrobu vianočného pozdravu a zapojte sa tak do 4. ročníka výtvarnej súťaže Deti deťom.

Uzávierka súťaže je 13.12.2013.

VYHLÁSENIE SÚŤAŽEDETI DEŤOM

Ukážky prác z minulých ročníkov38

39

Ako vyrobiť recyklovaný papier:

• Starý novinový alebo farebný papier (ideálne je farby moc nemiešať) natrhajte na malé kúsky, dajte do vedierka s vodou a nechajte aspoň pol dňa rozmočiť. • Papierovú hmotu rozmixujte mixérom (ideálne po malých množstvách, aby ste si nepoškodili mixér). • Do hmoty pridajte aspoň lyžicu škrobu. • Naberačkou naberte papierovú hmotu, vytlačte z nej vodu a túto kašovitú zmes dajte na tenkú sieťku (alebo kúsok starej záclony). Prekryte vrchnou sieťkou a jemne povaľkajte valčekom na cesto, čím vytlačíte nadbytočnú vodu a vytvarujete tenkú placku. Vrchnú sieťku dajte z tenkej placky dole. Použiť môžete napríklad aj špongiu, ktorá prebytočnú vodu vysaje. • Papier nechajte voľne vyschnúť (ideálne je, aby spodná sieťka pri sušení nebola na pevnom podklade, nech môže voda odkvapkať. Odporúčame preto použiť drevený rámik, na ktorý sieťku napnete napr. klinčekmi). Rýchlejšou možnosťou je použitie žehličky. Tenkú placku papierovej hmoty prekryte starou utierkou a prežehlite. Nechajte chvílu odpariť vodu a potom opätovne hmotu prežehlite až do úplneho vysušenia.

Rada: Vianočný pozdrav nemusíte písať priamo na vyrobený papier. Dá sa napríklad vytlačiť na polopriesvitný pauzový papier, ktorý v hornej časti prilepíte na pozdrav a pod ním môžete namaľovať obrázok. Vianočný pozdrav neadresujte konkrétnej osobe. Ak pozdrav obsahuje text, tento musí byť všeobecný. Napr. „Milí stromáci, prajeme vám krásne Vianočné sviatky. Klub Stromu života z Pokojova“.

Za jeden Klub SŽ môžete zaslať ľubovoľný počet vianočných pozdravov. Vianočné pozdravy budú po vyhodnotení zaslané pred Vianocami iným stromáckym Klubom. V mene všetkých stromákov sa tešíme na originálne pozdravy, ktorými si vzájomne zvestujeme príchod najkrajšieho sviatku roka.

40

VIDEO PREHRÁTE KLIKNUTÍM NA OBRÁZOK, ALEBO KLIKNUTÍM TU

BUĎ “EKO” STHOMASOM PUSKAILEROM