na Slovensku

Stredoveké mestá

Vypracoval: JuKuMa

1, nadviazaním na antické mestá (Barcelona, Marseille,..)

2, z významných remeselných alebo obchodných osád pod hradmi (Bratislava, Praha,..)

3, na neosídlenom mieste na základe politickej, vojenskej či ekonomickej potreby

(Banská Štiavnica,..)

Vznik

podobné u všetkých Slovanov, svedčí o tom, že išlo o miesto, kde sa

pravidelne (určitý deň v týždni) stretávali kupujúci a predávajúci, aby spolu obchodovali

Slovo mesto

Mnohé mestá v Európe i Ázii jestvujú nepretržite už od staroveku

Mestá na Slovensku medzi ne nepatria, všetky totiž vznikli až v stredoveku

Pri zakladaní miest a mestskej siete sledovali uhorskí panovníci dva hlavné ciele: hospodársky a obranný

V prvom prípade išlo o organickú súčasť európskeho vývojového trendu, v druhom prípade o trpkú skúsenosť z pustošivého vpádu Tatárov (Mongolov) roku 1241 – 1242

Korene a vývin miest

Proces premeny obcí na mestá sa dynamizoval najmä :

v oblastiach rudných ložísk na rušných cestách vo frekventovaných podhradiach na križovatke ciestv poľnohospodárskych oblastiach v najvýhodnejšie

situovanej obci, ktorá bola prirodzeným strediskom úrodného kraja a často aj správnym centrom hradného panstva s dobrými predpokladmi na výrobu i trh

Poloha a príroda teda do značnej miery určila základný charakter troch typov miest na Slovensku: banských, obchodných (resp. remeselnícko-obchodných) a stredísk poľnohospodárskej výroby

slovenské mestá najviac rozkvitali v 14 st. za vlády Anjouovcov, Mateja Korvína

do miest prišli Nemci, ktorí boli skúsení baníci, hutníci a remeselníci

kráľ im udeľoval výsady

obyvatelia si volili predstaveného mestskej obce, richtára (z nemeckého Richter – sudca) a mestskú radu, ktorá okrem správnych úloh bola i prvostupňovým súdom pre mestskú komunitu

mestám udeľoval panovník tzv. privilégia (napr.: vlastné súdnictvo, osobná sloboda mešťanov,..) , aby si udržiaval ich priazeň

na oplátku sa za to mestá stávali oporou panovníka v bojoch proti šľachte

Privilégia

.  Medzi výsady mešťanov patrilo:

právo slobodne disponovať so svojim hnuteľným i nehnuteľným majetkom

právo slobodne sa sťahovať z miesta na miestoprávo slobodnej voľby farára, rybolovu, poľovania,

či ťažby dreva v mestskom chotáriprávo konania slobodného trhu (trhové právo), na

ktorom mešťania nemuseli platiť trhové poplatky, a naopak, mesto si mohlo ponechať poplatky, ktoré zaplatili iní.

míľové právo, právom skladu...

Udelením privilégií mestá získali nielen práva, ale prevzali na seba aj isté záväzky

povinnosť pravidelne platiť peňažnú daň kráľovi (census)

 pozemkovú daň (terragium) – iba majitelia nehnuteľností

povinnosťou banských miest bolo platenie urbury, čiže odvádzanie osminy (pri striebre) alebo desatiny (pri zlate) vyťaženej rudy

pohostiť kráľa, resp. zemepána a jeho sprievod pri návšteve mesta

odvádzanie cirkevného desiatkuuplatňovala sa peňažná renta (poplatky sa vyberali

v peniazoch) , len v menších mestách sa odvádzali naturálie

Najstaršie mestské privilégiá na slovenskom území boli udelené mestu Trnava v r. 1238,Krupina, Zvolen, Banská Bystrica. Bratislava získala privilégium v r. 1291.

V 14. storočí dosiahol mestotvorný proces mimoriadnu intenzitu (k predchádzajúcim 13. privilegovaným mestám z 13. storočia pribudlo nových 60)

Mestá sa postupne začali opevňovať hradbami, čo zvýšilo ich strategický význam pri obrane krajiny

V mestách hľadali oporu panovníci, ktorí od miest dostávali nemalú finančnú ako i politickú výpomoc. Zvlášť sa o mestá opieral Žigmund Luxemburský, ktorý sa r. 1405 pokúsil tzv. Decretom minus vytvoriť kráľovský mestský stav.

 

Priemerný počet obyvateľov slovenských miest koncom stredoveku bol okolo 3000-3500 obyvateľov, najväčšie mestá boli Košice, Bratislava a Banská Štiavnica s vyše 5000 obyvateľmi

Košice

Bratislava

Banská Štiavnica

1. SKUPINA – mešťania, ktorí mali úplné mestské práva

2. SKUPINA – tovariši, učni a sluhovia a mestská chudoba, mestské práva mohli využívať len čiastočne

3. SKUPINA – obyvatelia, ktorých život v meste upravovali zvláštne predpisy (duchovenstvo, šľachta, univerzitní učitelia a študenti). 

Sociálne rozdelenie obyvateľstva

v stredoveku sa kupci spájali do zvláštnych záujmových skupín, ktoré sa nazývali gildy a hanzy.

->> najvýznamnejšia - nemecká hanza,

v čase jej najväčšieho rozkvetu to bolo až 150 miest, tie zabezpečovali stále obchodné kontakty s Anglickom, Škandináviou, Ruskom a pod.

mestá boli predovšetkým obchodnými strediskami

mestá vznikajúce v podhradiach a na križovatkách ciest boli strediskami remeselnej výroby a obchodu.

organizácia remeselníkov alebo drobných obchodníkov (kramárov) v stredovekých mestách na ochranu remesla a obchodu

Cech združoval výrobcov príslušného remesla

upravovali ju cechové artikuly

dozerali na spôsob výroby, na kvalitu výrobkov a ich cenu. 

Cechy

Znak cechu garbiarov

Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta

patrí medzi najhistorickejšie mestá na Slovensku

Levoča

patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných vtedajšieho sveta, ktorí sa usilovali o jej dobytie

príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane.

Kremnica

vznikol v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady

Kežmarok

Zdroje:http://referaty-seminarky.sk/vznik-a-vyvoj-stre

dovekych-miest-na-slovensku/http://www.gymfilakovo.sk/subjects/dejepis/_p

rivate/Stredoveke%20mesta.htmhttp://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/

dejepis/53324/stredoveke-mesta-a-univerzityhttp://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=508

9