s p r v y s a vSlovensk akadmia vied

2 . 2 0 1 45 0 . r o n k

s p r v y s a v s p r v y2. 2 0 1 4

Vydva Slovensk akadmia vied vo VEDE, vydavatestve SAV / www.veda.sav.sk | Hlavn redaktor: Emil Borin | Grafick dizajn: Layout JS. | Technick redak-torka: Oga Svetlkov | Za kvalitu dodanch fotografi a obrzkov zodpove-daj autori | Adresa redakcie: tefnikova 49, 814 38 Bratislava | E-mail: emil.borcin@savba.sk | Tel.: 02 2092 0232, Fax: 02 2092 0219 | Tla: VEDA, vydavatestvo SAV | ISSN 0139-6307 | Na prednej strane oblky: Buk ako s-as svetovho dedistva UNESCO. Karpaty, Slovensko. Vchova mladch ve-deckch pracovnkov, jarn przdniny 2014. Foto: Peter Vransk | Na zadnej strane oblky: Astronomick stav SAV v Tatranskej Lomnici v tchto doch pokrauje s vstavbou najvieho slovenskho alekohadu. Od zaiatku marca vrtunk zo Starej Lesnej vyval na Skalnat pleso (1 780 m n. m.) mechanick ast alekohadu. Foto: archv As SAV

V tomto sle

Zo iVota saV

VyhlsenieSlovenskejakadmievied 1 Devstretnutsvedou 1 Poctazakladateskejosobnosti slovenskejparazitolgie 3 ivhistriavzrkadlevskumu 5 Nazaiatkuliebyjevskum 6 Vskumavvojmodernch biomaterilov 7 NovriaditeliapracovskSAV 14 Koicksavkridarovalikrv 14

Konferencie, sympZi

Magnetyajavyokolonich 4 Kybernetikaainformatika2014 6 Stalosapredstorokmi 10 Seminrpremladchvedcov 11 Podobyhistorickhoromnu 12

publicistiKa

Geolgvkrochevolcie 8

udalosti

Dstojnnasledovnka 10 Novinkykameopriemysluageolgie 11 Monografiaslovenskhogermanistu 12 ZozpisnkaSPRVSAV 13

neKrolgy

ZomrelMilanRuek 15 RozlilismesasJ.Lustoom 15ZaliterrnouhistorikouG.Gfrikovou 15

doKument y 16

V bratislavskom KC Dunaj organizuje Slovensk akadmia vied vedeck kaviarne SAVinci, aby umonila verejnosti lepie spozna vedeck osobnosti, ktor pracuj na jej pde, a ich pracovn vsledky. Na prvej z nich hovoril Dr. Ing. Frantiek Simank, manar pre vedu a vskum z stavu materilov a mechaniky strojov SAV (na snmke s modertorkou Norou Gubkovou. Foto Katarna Seleck

Da 10. februra t.r. Historick stav Slovenskej akadmie vied predstavil dve svoje nov publikcie 20 rokov samostatnej Slovenskej republiky s podtitulom Jedinenos a diskonti-nuita historickho vvoja a Gustv Husk. Moc politiky, politik moci. K astnkom prezen-tcie v Malom kongresovom centre VEDY, vydavatestva SAV, sa prihovoril aj predseda SAV Jaromr Pastorek. Foto Katarna Seleck

V Parazitologickom stave SAV odhali-li bustu zakladatea modernej slovenskej parazitolgie a Para-zitologickho stavu SAV prof. Jna Ho-vorku. Pri slvnost-nom akte zava pro-rektorka Univerzity veterinrskeho lekr-stva a farmcie v Ko-iciach prof. MVDr. J a n a M o j i o v , PhD., len Predsed-nctva SAV prof. MVDr. Juraj Koppel, DrSc., a riadite P SAV doc. MVDr. Branislav Peko, DrSc. Foto: Katarna imrikov

>

zo ivota SAV s p r v y s a v 2 | 20141

s p r v y s a v s p r v y V y h l s e n i e S l o v e n s k e j a k a d m i e v i e d Slovensk akadmia vied so znepokojenm zaznamenva vyjad-renia tkajce sa truktry Akadmie a statusu niektorch ve-deckch organizci (stavov), predovetkm z oblasti spoloen-skch a humanitnch vied.

Opakovane zdrazujeme, e Slovensk akadmia vied in-tenzvne pripravuje transformciu ekonomickho a prvneho postavenia svojich organizci, ktorej cieom je zvenie kva-lity vskumu, rozrenie monost zskavania prostriedkov pre vskum a zapjania sa do projektov medzinrodnej spoluprce tak v rmci Eurpskej nie, ako aj s inmi vyspelmi krajinami sveta, efektvnejia sprva majetku vrtane sprvy duevnho vlastnctva a vytvorenie lepch podmienok pre transfer poznat-kov do spoloenskej praxe. Dleitm predpokladom transfor-

mcie je zachovanie slobody vedeckho bdania a vntornej in-tegrity Akadmie.

Sme si vedom, e na dosiahnutie tchto cieov bude potrebn uskutoni zmenu sasnej truktry Akadmie, integrova jej or-ganizcie do vch vskumnch celkov. Zkladnm kritriom pre ns je hodnotenie kvality vskumu a potencilu alieho rozvoja prostrednctvom akreditanho procesu s asou zahraninch expertov. Spochybovanie statusu vedeckch stavov Akadmie, ktor sa neopiera o odborn kritri hodnotenia ich vkonu a zna-losti ich miesta a lohy vo vedeckom vskume, v slovenskej kultre a spolonosti, vedie k destabilizcii Akadmie, k zneisteniu jej pra-covnkov, ohrozuje plnenie loh vyplvajcich zo zkona a v nepo-slednom rade vedie aj k ohrozeniu procesu transformcie.

>SAV odtartovala sriu vedeckch kaviarn SAVinci

D e v s t r e t n u t s v e d o uHlinkov pena, ktor sa vaka jeho pra-covisku objavila naprklad aj v ochrannch prvkoch ut Ferrari a Audi. Alebo dom snov navrhnut tak, aby podstatne znil sumu, ktor treba plati za energiu na bvanie. To s len dve z tm, o ktorch na prvej zo s-rie vedeckch kaviarn Slovenskej akadmie vied SAVinci v bratislavskom KC Dunaj ho-voril Dr. Ing. Frantiek Simank, mana-r pre vedu a vskum z stavu materilov a mechaniky strojov SAV.

Vedeck kaviarne SAVinci organizu-je Slovensk akadmia vied, aby umonila verejnosti lepie spozna vedeck osobnos-ti, ktor pracuj na jej pde, a ich pracov-n vsledky. len Predsednctva SAV Juraj Maruiak na prvej zo srie tchto akcii zd-raznil, e SAV chce nimi okrem inho pou-kza na to, e prve veda me Slovensku pomc posun sa medzi najvyspelejie krajiny. Na tento rok SAV pripravila dev takchto podujat, priom priestor by mali dosta vetky tri oddelenia: neivej prrody, ivej prrody a chemickch vied a spolo-nosti a kultry.

Sen o rozprvkovom dome

Hos prvej vedeckej kaviarne Sloven-skej akadmie vied F. Simank je auto-rom a spoluautorom viacerch vynlezov. Jeho meno je znme najm v svislos-

ti s originlnou technolgiou vroby pe-novho hlinka. Aj na prvej vedeckej ka-viarni, ktor SAV nazvala (s odkazom na umelca a vizionra Leonarda da Vinciho) SAVinci, vak zdraznil, e na Slovensku hlinkov penu nevymysleli. Bola paten-tovan desaroia skr. My sme vak na-li spsob, ako z nej vyrobi siastku, spresnil.

stav materilov a mechaniky strojov SAV (mimochodom, F. Simank mu fo-val osem rokov) funguje ako prklad spo-luprce pracovsk SAV s praxou. F. Siman-k sa podieal naprklad na vzniku dvoch firiem na vrobu penovho hlinka v Ra-ksku, na zaveden sriovej vroby kr-kov do motora BMW v SAPA Profily v ia-ri nad Hronom, na zaveden sriovej vroby

AUDITrIUm VEDECKEJ KAVIArNE SAVINCI V BrATISLAVSKOm KC DUNAJ.

2 | 2014 s p r v y s a v zo ivota SAV2

>tyroch siastok z penovho hlinka (do Audi A2, Audi Q7, Ferrari Mondena). Hos-om kaviarne o. i. prezradil, e sa u zao-beraj vahami o tom, ako raz z tohto ma-terilu urobi takmer cel aut v kuse. e ho jednoducho odlejeme, povedal komen-tujc as prezentcie otitulkovan Karo-sria auta ako hlinkov odliatok, fikcia ale-bo relny sen?

alou vziou, ktor vak naber po-merne jasn kontry, je projekt, ktor v SAV dostal pracovn nzov Dom snov. Ja som mu to meno nedal, no je fakt, e sen bva tak, e prakticky nebude treba pla-ti za extern energie, je vemi zaujmav, dodal F. Simank. Aj v tomto prpade ide o vyuitie penovho hlinka v ohrevnch (chladiacich) paneloch. K tomu ete podo-tkol, e jednoducho sa v stave snaia vy-ui vlastnosti penovho hlinka v novch oblastiach.

anca pre cukrovkrov

Mikrokapsule pre transplantciu buniek produkujcich inzuln mu mnohm cuk-rovkrom zmeni ivot. Aj preto sa o nich na druhej vedeckej kaviarni Slovenskej akadmie vied SAVinci dos hovorilo. No riadite stavu polymrov SAV Ing. Igor Lack, DrSc., s hosami podujatia v brati-slavskom KC Dunaj diskutoval aj o tom, ak absolventi prichdzaj zo kl, i o tom, ak s poda neho podmienky pre spech vo vedeckej prci.

Igor Lack je autorom mnostva od-bornch publikci, patentov a predn-ok. lenom prestnych odbornch or-ganizci. Hoci sksenosti zbieral na pracoviskch v Austrlii, Franczsku, USA, Nemecku a vajiarsku, jedinm jeho pracoviskom na Slovensku je pr-ve stav polymrov SAV. Prijmali ho tam v roku 1987. Od roku 2010 je riaditeom tohto pracoviska SAV. Je najznmej pr-cou na enkapsulovanch pankreatickch ostrovekoch, ktor by sa transplantova-li do brunej dutiny a v tele diabetika by

fungovali ako senzor a pumpa starajce sa o sprvnu hladinu cukru. Zjednodue-ne: problm je, aby imunitn systm ne-dokzal mikrokapsule, ktor identifikuje ako cudzie teles, izolova, a tak zabr-ni, aby v tele robili, o maj. Venujem sa tomu prakticky 20 rokov, prezradil poslu-chom I. Lack. Rchle rieenie ako to vo vede bva nepozn. Nevyrieili sme problm s cukrovkou, zdrazuje, no sme t, ktor maj na to ancu.

Vo vedeckej kaviarni sksil aj formulo-va podmienky na cestu vedca k spechu: Treba by pripraven na sprvnom mieste v sprvnom ase. So sprvnymi umi, re-lnym poznanm a ambciami, dostatonou invenciou, infratruktrou a financovanm, hovor. Hoci poda neho by vedcom je dos ak povolanie. A aj ke je svet globlny, na Slovensku sa cesta k spechu d garantova aie pre siln vplyv vonkajch podmienok.

V diskusii sa hostia vedeckej kaviarne SAVinci ptali na inpirciu vedca, na to, kedy je anca, e sa skonia klinick skky pankreatickch ostrovekov, koko by lie-ba stla, ak by mohla by ivotnos mikro-kapsule, ale aj na transplantan program na Slovensku i na to, akch absolven-tov pre vedu vychovvaj slovensk koly. Poda I. Lacka sa, ia, stva, e sa s nimi v stave musia vraca k zkladom, ktor by mali by jasn u na univerzite.

O uproch a klieoch

Na tento rok pripravila Akadmia do Bra-tislavy dev vedeckch kaviarn SAVinci, v ktorch chce predstavi ud z kadho zo svojich troch oddelen, teda neivej prro-dy, ivej prrody a chemickch vied a odde-lenia vied o spolonosti a kultre.

Tretia vedeck kaviare SAVinci bude 1. aprla, rovnako v bratislavskom KC Du-naj, s tmou takisto aktulnou parazity. Jej sasou bude rozprvanie o uproch, o tom, o treba vedie o klieoch a kom-roch, upozornenie, o v sebe skrvaj psi a maky. Hosom bud vedci z koickho Parazitologickho stavu SAV, ostriean populariztori vedy Branislav Peko a In-grid Papajov. Vstup je von.

Martin Podstupka, | Foto: Katarna Seleck

PLAgT K PODUJATIU.

DO DEBATy SA ZAPOJIL AJ ZNmy SLOVENSK ON-

KOLg ESTmr ALTANEr.

IgOr LACK: NEVyrIEILI SmE PrOBLm S CUKrOVKOU, NO SmE T, KTOr mAJ NA TO ANCU.

zo ivota SAV s p r v y s a v 2 | 20143

>

Pred 100 rokmi sa narodil profesor Jn Hovorka

P o c t a z a k l a d a t e s k e j o s o b n o s t i s l o v e n s k e j p a r a z i t o l g i eV predveer stho nedoitho vroia na-rodenia zakladatea modernej slovenskej parazitolgie a Parazitologickho sta-vu SAV, profesora MVDr. Jna Hovor-ku, DrSc., slvnostne odhalili jeho bustu v priestoroch stavu. Stalo sa tak za asti pracovnkov P SAV, predstaviteov vede-nia Akadmie, mesta Koc, partnerskch univerzt a intitci. Okrhle vroie tej-to zakladateskej osobnosti pripad na rok 65. vroia zaloenia Univerzity veteri-nrskeho lekrstva a farmcie v Koiciach a rok po 60. vro zaloenia stavu i sa-motnej Slovenskej akadmie vied, na zro-de ktorch sa prof. Hovorka vznamne po-dieal.

Jn Hovorka sa narodil 9. februra 1914 vo Zvolene, kde absolvoval gymnzium. Pokraoval v tdiu na Vysokej kole ve-terinrnej v Brne, ktor spene zavil v roku 1939. Po rozpade prvej eskoslo-venskej republiky pracoval na ministerstve nrodnej obrany v Bratislave, kde sa podie-al na innosti veterinrnej sprvy a zabez-peoval dokoovanie pracovnkov veteri-nrnej sluby a hygieny potravn.

Ako 28-ron zskal v roku 1942 ho-norovan docentru na oddelen pono-hospodrskeho ininierstva Slovenskej vysokej koly technickej v Bratislave. Tu zaloil a viedol Katedru anatmie a fyzio-lgie zvierat a tieto a alie klinick pred-mety aj prednal. Sasne psobil ako skromn veterinrny lekr. Po uvone-

n zo sluieb armdy v roku 1944 mu ako 30-ronmu bola priznan pedagogick hodnos mimoriadny profesor.

V povojnovom roku 1946 sa prof. Ho-vorka s rodinou presahoval do Koc, kde sa rozhodujcou mierou podieal na zria-den Vysokej koly ponohospodrskeho a lesnho ininierstva a stal sa jej prvm dekanom. Brliv povojnov rozvoj pdo-hospodrskej sfry si v krtkom ase vyia-dal zaloenie alej slovenskej univerzitnej ustanovizne Vysokej koly veterinrskej (VV). Od zaloenia VV v oktbri 1949 psobil prof. Hovorka ako jej prv rektor a do roku 1952. Zriadil niekoko katedier vrtane katedry parazitolgie a invznych chorb, na ktorej psobil ako vedci kated-ry a profesor parazitolgie do roku 1985.

Hlbok zujmy o budovanie slovenskej nrodnej kultry, kolstva a vedy ho vied-li medzi tch, ktor kldli zklady akad-mie vied. V rokoch 1950 1952 bol lenom Prezdia Slovenskej akadmie vied a ume-n, v rmci ktorej budoval Kabinet veteri-nrskeho lekrstva. V roku 1952 vo funkcii predsedu subkomisie pre biologick vedy a prpravnho Predsednctva Slovenskej akadmie vied sa vznamne podieal na zaloen SAV. V rokoch 1962 1965 bol le-nom Predsednctva SAV a psobil v mno-hch akademickch orgnoch, vedeckch kolgich, edinej rade a podobne. Pripra-vil aj nvrh na zriadenie pracoviska SAV v Koiciach zameranho na vskum parazi-

tov ud, zvierat a rastln. Obe zakladate-sk aktivity boli spene zaven v roku 1953, ke vznikla Akadmia aj Helminto-logick laboratrium, premenovan v roku 1955 na Helmintologick stav SAV (dnes Parazitologick stav SAV), ktorho riadi-teom bol prof. Hovorka a do roku 1988. Za jeho psobnosti prerstol stav nrod-n rmec a rozvinul irok medzinrodn spoluprcu.

Profesor Jn Hovorka je zakladateom parazitologickej koly na Slovensku. V-skumu parazitov sa zaal venova u v roku 1947 na Katedre veterinrnych discipln Vysokej koly ponohospodrskeho a les-nho ininierstva v Koiciach. Zaujali ho parazity hydiny a v svislosti s objasnenm tromboembolickch kolk aj strongylatzy kon. Neskr, u na Katedre parazitolgie a invznych chorb VV, s nadenm ko-lektvom tudentov rozvinul vskum pne-umohelmintz prevavcov. Zvanos problematiky parazitz na Slovensku a po-treba rozvoja vskumu helmintov ho pri-viedla na mylienku zaloenia vedeckho pracoviska s takmto vskumnm zamera-nm v rmci pripravovanej SAV. Tm mla-dch ud, ktorm dal prof. Hovorka dve-ru, rozvinul iroko koncipovan vskum, zameran na poznanie helmintov na Slo-vensku vrtane ich diverzity, morfolgie,

PrOFESOr, mVDr. JN HOVOrKA, DrSC., AKADE-

mIK SAV A SAV

ZO SLVNOSTNHO ODHALENIA BUSTy PrOF. JNA HOVOrKU V PArAZITOLOgICKOm STAVE SAV. ZAVA

STOJA JEHO NEVESTA, VNUK A SyN.

2 | 2014 s p r v y s a v zo ivota SAV | konferencie, sympzi4

>

>Nhoda chcela, e tmou februrovho Vedeckho brloha pre deti i Vedeckej ka-viarne pre starch priateov popularizcie vedy v Koiciach boli magnety a javy okolo nich. Obe podujatia sa vaka spoluprci SAV a projektovho tmu SPOTs uskutonili vo Vmennku . 1 na Ulici obrody v Koiciach.

Vo Vedeckom brlohu deti mohli vidie mnostvo zaujmavch kazov spojench s magnetickou silou. Mgr. Erika Rosoho-v, ktor aktulne psob v Zkladnej kole v Strede nad Bodrogom, poas svojej pred-nky Elektrina a magnetizmus hrou deti nauila, o je to magnet, ako sa d vyro-bi doma. Detvky si mohli zviditeni ta-jomn neviditen silu, ktor psob medzi magnetom a kovovmi predmetmi, vysk-

a magnetick pralivos aj odpudzova-nie, hovor RNDr. Mria Zentkov, PhD., z stavu experimentlnej fyziky SAV v Ko-iciach, garantka vedeckch brlohov. A to zaleka nebolo vetko...

Vo Vedeckej kaviarni sa na verejnos dostalo mnostvo zaujmavch inform-ci priamo z LHC Vekho hadrnov-ho urchovaa v CERN-e vo vajiarsku. Porozprva o om priiel Ing. Emil Gao z stavu experimentlnej fyziky SAV v Koi-ciach, znmy aj ako otec u legendrneho koickho levitujceho vlika, v prednke pod nzvom LHC (vek hadrnov urcho-va) najvia chladnika na svete.

astice zo zrodu sveta krtko po ve-kom tresku zmizli a nemono ich v pvod-

nej podobe njs. Jedin cesta, ako ich iden-tifikova, je poksi sa vyvola mini Big Bang. Na to sli vek hadrnov urch-ova LHC v CERN-e. Aby sa dal tak expe-riment uskutoni, bolo potrebn postavi jedno z najchladnejch miest vo vesmre, kde 9 600 supravodivch magnetov, ochla-dench na teplotu 1,9 K pomocou 120 ton kvapalnho hlia a 50 000 ton kvapalnho duska, vytvra magnetick pole, v ktorom sa pohybuj zvzky protnov.

Prednka Ing. Gaa bola rozprvanm o supravodivch magnetoch, supravodi-vosti, kryognnej technike, vkuu v LHC s praktickou demontrciou supravodivej magnetickej levitcie. K. .

ultratruktry, fyziolgie a patogenzy, ale rozvjalo sa aj hadanie novch lieiv a spsobov boja s helmintzami ud, zvie-rat aj rastln. V krtkom ase sa nadvia-zala rozsiahla medzinrodn spoluprca a vznikla aj tradcia medzinrodnch hel-mintologickch sympzi. Kontakty s ved-cami z celho sveta (aj v obdob nantenej izolcie naej vedy) vystili do zkej spo-luprce s mnohmi univerzitami a centra-mi vskumu antihelmintk, na ktorch sa realizovali dlhodob pobyty pracovnkov stavu.

Profesor Hovorka je autorom rozsiahlej monografie Helminty a helmintohostite-sk vzahy, uebnc a monografi i desia-tok prspevkov vo vedeckch a odbornch periodikch. Zaloil a redigoval Veterinr-sky zbornk (1952) a Veterinrsky asopis (1953). Jeho zsluhou vznikol aj dodnes vydvan medzinrodn vedeck asopis Helminthologia, kde bol viac ako 30 rokov hlavnm redaktorom. Okrem toho bol le-nom redaknch rd siedmich domcich a zahraninch periodk.

V priebehu vye tyridsaronej pedago-gickej innosti prof. Hovorka venoval vek pozornos vchove novej genercie vedec-kch pracovnkov a zvyovaniu ich kvalifi-kcie. Pod jeho vedenm bolo spracovanch a obhjench osem doktorskch dizert-ci a vedeck hodnos zskalo takmer 70 vedeckch pracovnkov, ktorch viedol od prvch krokov vo vede. Jeho pedagogick schopnosti boli mimoriadne, aj preto vetci t, ktor sme boli jeho iakmi, vdy budeme na neho spomna s obdivom a vakou. Ako len Slovenskej komisie pre vedeck hod-nosti sa v rokoch 1964 1975 podieal na koordinovan vedeckej vchovy na Sloven-sku a psobil ako len komisi pre obhajoby v oblasti biologickch aj medicnskych vied.

Prof. Hovorka bol inicitorom zalo-enia odbornch medzinrodnch spo-

lonost, a to Eurpskej federcie para-zitolgov a Medzinrodnej komisie pre trichinelzu. Medzinrodn prest nm vedenho pracoviska umonila poskyt-n pomoc pri rieen parazitz ud aj zvierat v rozvojovch krajinch. Poas dl-hodobch pobytov na Kube, v Alrsku, v alch africkch krajinch aj inde rie-ili pracovnci stavu nielen praktick problmy, ale podieali sa aj na pregra-dulnej a vedeckej vchove a na budova-n vedeckch pracovsk. Podobne aktvny bol prof. Hovorka aj doma. U poas vy-sokokolskho tdia bol podpredsedom spolku Tatran a tajomnkom Spolku vete-rinrnych medikov. Spolu s vznamnmi parazitolgmi zaloil eskoslovensk pa-razitologick spolonos a bol opakovane jej predsedom. V obdob spoloenskho uvonenia spoluzakladal Spolonos slo-

venskch veterinrnych lekrov, ktorej bol dlhoronm predsedom.

Bohat profesionlny, vedeck, peda-gogick aj spoloensk ivot prof. Jna Hovorku ukonila zkern choroba 15. novembra 2001. Pri kadom jubileu or-ganizci, spolonost a periodk, ktorch zklady poloil, si na neho s ctou spom-name. Ako jeho iaci, kolegovia a priate-lia s hlbokm obdivom si pripomname aj nedoit storon jubileum jeho narode-nia a sme vemi poteen, e pracovisko SAV, ktor zaloil, si na znak vaky uctilo toto jubileum odhalenm jeho busty od v-znamnho akademickho sochra Arpda Raka.

Pavol Dubinsk, Branislav Peko,Parazitologick stav SAV | Foto: Katarna imrikov a archv

AUTOr BUSTy PrOF. J. HOVOrKU, ArPD rAKO (VPrAVO).

V koickom vedeckom brlohu a kaviarni

M a g n e t y a j a v y o k o l o n i c h

zo ivota SAV s p r v y s a v 2 | 20145

>V bratislavskom Malom kongresovom cen-tre vydavatestva VEDA 10. februra t.r. predstavili dve publikcie, ktor vyli pod gesciou Historickho stavu Slovenskej akadmie vied vo VEDE, vydavatestve SAV. Prv z nich, 20 rokov samostatnej Slovenskej republiky. Jedinenos a diskontinuita his-torickho vvoja, napsal kolektv autorov pod vedenm Miroslava Londka a Slavo-mra Michleka. Aj pod druhou, nazvanou Gustv Husk. Moc politiky, politik moci, s podpsan S. Michlek a M. Londk, ale aj al 39 autori.

Slavomr Michlek, riadite Historick-ho stavu SAV a spoluautor oboch knh, ktor prezentciu moderoval, privtal me-dzi hosami ministra kolstva, vedy, v-skumu a portu SR Duana aplovia, vevyslanca SR v eskej republike Pet-ra Weissa, predsedu SAV Jaromra Pasto-reka i bvalho predsedu SAV Branislava Lichardusa, ale aj viacerch spoluautorov oboch promovanch knh. Minister kol-stva Duan aplovi vo svojom prhovore vysoko ocenil obe knin novinky a zd-raznil, e pre historika nie je jednoduch prezentova vskum o ivej histrii, kto-r m svojich pamtnkov, priom aj lai- ci i odbornci maj na u vemi odlin nzory. Predseda SAV Jaromr Pastorek sa pridal k nzoru, e kniha 20 rokov sa-mostatnej Slovenskej republiky. Jedine-nos a diskontinuita historickho vvoja je svojm spracovanm ivch dejn v-

nimon. V svislosti s oboma prezento-vanmi knihami ocenil tvorcov, ktorch ...prca bola o to zloitejia, e ilo o ko-lektvne diela.

Poda M. Londka autorom kolektvnej monografie o dvadsaro samostatnej Slo-venskej republiky nelo o oslavu vroia vzniku republiky, ale o kritick pohad na dve desaroia jej existencie, priom si dali za cie aspo naznai, ak bol vvin Slo-venska aj v predchdzajcich obdobiach, tak, aby zodpovedali otzku, ak boli pri-ny a predpoklady vzniku Slovenskej repub-liky. Okrem slovenskch tvorcov sa na knihe podieali aj autori z Franczska, Maarska, Ukrajiny, eska a Ruska.

Pri predstavovan druhej prezentovanej knihy o G. Huskovi, S. Michlek povedal, e jej slovensk a esk autori sa snaili za-chyti vvoj tejto kontroverznej osobnosti slovenskch dejn od mladosti cez jeho po-diel na Slovenskom nrodnom povstan, osud v pdesiatych rokoch, postoje poas uvoovania politickho naptia v alom desaro a po jeho lohu za normalizcie a v alch rokoch. Snaili sme sa okrem inho odpoveda na otzku, o viedlo jeho kroky v rznych obdobiach. A i to bolo aj nieo in, alebo len fascincia mocou, zd-raznil.

Poda jednho z autorov P. Weissa je v publikcii Gustv Husk. Moc politiky, politik moci dos kontroverznch nzo-rov, ktor iste zaujm aj v krajine jeho s-

asnho psobenia v eskej republike. Obe publikcie sa vo februri prezentova-li i v Prahe.

Martin Podstupka | Foto: Katarna Seleck

mINISTEr KOLSTVA, VEDy, VSKUmU A POrTU Sr

DUAN APLOVI PrI PrHOVOrE.

PLN SLA mALHO KONgrESOVHO CENTrA VyDAVATESTVA VEDA V BrATI-

SLAVE. V PrVOm rADE SPrAVA PrEDSEDA SAV JArOmr PASTOrEK, mINISTEr

KOLSTVA, VEDy, VSKUmU A POrTU Sr DUAN APLOVI A VEVySLANEC Sr

V ESKEJ rEPUBLIKE PETEr WEISS.PrEZENTCIU mODErOVAL rIADITE HISTOrICKHO STAVU SAV A SPOLU-

AUTOr OBOCH PUBLIKCI SLAVOmr mICHLEK.

Historick stav SAV predstavil dve svoje vznamn publikcie

i v h i s t r i a v z r k a d l e v s k u m u

2 | 2014 s p r v y s a v zo ivota SAV | konferencie, sympzi6

>

>

>

Po IV. ronku popularizano-odbornch vedeckch onkologickch dieln

N a z a i a t k u l i e b y j e v s k u m

Oadnica hostila medzinrodn konferenciu

K y b e r n e t i k a a i n f o r m a t i k a 2 0 1 4

tvrt ronk popularizano-odbornch se-minrov Vedeck dielne Onkolgia 2014, kto-r v ase od 4. februra (World Cancer Day) do 7. marca (De vskumu rakoviny) orga-nizoval stav experimentlnej onkolgie SAV v spoluprci s Nadciou Vskum rako-viny, sa skonil.

V predolch ronkoch vedeckch diel-n v onkolgii sa diskutovalo o prevencii (ochrana pred vonkajmi vplyvmi, ako s V iarenie a fajenie), personalizovanej medicne, genetike a jej lohe pri vrodenej

predispozcii na rakovinov ochorenie. Ten-to rok sa organiztori zamerali na zodpove-danie otzok, ako napr.: v om sme pokroi-li, o viac vieme o rakovine, ako sa zlepila lieba a ak t trendy v boji s touto chorobou. Navtvili sme 37 gymnzi v 23 mestch Slo-venska, kde poas 46 dvojhodinovch semi-nrov odznelo takmer 140 prspevkov.

Na zver tohtoronch vedeckch dieln v onkolgii organizuje Nadcia Vskum ra-koviny s stavom experimentlnej onkol-gie SAV Sa mladch onkolgov. Prezen-

tcie prc saiacich sa uskutonili v doch 6. a 7. marca 2014 v EO SAV pred odbor-nou komisiou, ktor tvorili zstupcovia pracovsk SAV, Nadcie Vskum rakoviny a odbornci z klinickch pracovsk. Vazov jednotlivch kategri ocenili v rmci Gala-koncertu ku Du vskumu rakoviny 7. mar-ca 2014 v Zrkadlovej sieni Primacilneho pa-lca pod ztitou primtora hlavnho mesta SR Bratislavy Milana Ftnika.Jn Sedlk, stav experimentlnej onkolgie SAV

V doch 5. 8. februra 2014 sa v Oadnici konala v porad u 27. medzinrodn konfe-rencia Kybernetika a informatika 2014. Or-ganizovala ju Slovensk spolonosou pre kybernetiku a informatiku pri SAV (SSKI) v spoluprci s Fakultou elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

Jednm z cieov konferencie bola prezen-tcia najnovch poznatkov z oblasti vsku-mu, vvoja a aplikci metd automatickho riadenia, informanch a komunikanch technolgi, modernch riadiacich syst-mov a ich vyuitie v priemysle, mechatroni-ke a slubch, ako aj vytvorenie spolonho fra na vmenu informci a najnovch po-znatkov pre vskumnkov, pedaggov i pou-vateov z praxe, ktor sa zaoberaj uvede-nou problematikou.

Odborn prezentcie na konferencii Ky-bernetika a informatika 2014 sa zaoberali tmito oblasami:

metdy a algoritmy modelovania a ria-denia spojitch, diskrtnych a hybrid-nch procesov;

modern riadiace, informan a komu-nikan systmy;

vnoren mikropotaov distribuova-n systmy,

aplikcie modernch truktr riadenia, metd automatickho riadenia a infor-manch a komunikanch technolgi v priemyselnch procesoch, mechatro-nike, slubch.

Konferencia svojm zameranm zau-jala odbornkov zo Slovenska i zahrani-ia. V tomto roku sa na nej zastnilo i-rokospektrlne odborn frum, zloen z vskumnkov, pedaggov, pracovnkov fi-

riem a pouvateov z praxe zaoberajcich sa komplexnmi systmami riadenia, auto-matizciou, informatikou a komunikcia-mi. Z celkovho potu 75 astnkov boli 11 astnci zo zahraniia (esko, Egypt).

Konferenciu podporili popredn sloven-sk firmy, vrobcovia a dodvatelia riadia-cich a informanch systmov (EVP Nov Dubnica, a. s., Microstep, s. r. o, Softec, s. r. o., Termoreg, a. s., ACP AuComp, s. r. o. a Re-gotrans-Rittmeyer, s. r. o.). Zstupcovia vy-branch firiem prezentovali svoje pred-nky z oblasti riadenia procesov delenia

materilov a vyuitia cloud computingu v optimalizcii vrob.

Miestom konania konferencie bol tlo-v hotel Marlene, situovan v pralivom prostred Kysc v obci Oadnica v blzkos-ti lyiarskeho centra Snow Paradise Vek Raa. Popri odbornom programe bol pre astnkov konferencie zabezpeen boha-t spoloensk, kultrny a portovo-rekre-an program, zameran na spoznvanie pamtihodnost kysuckho reginu.

tefan Kozk, predseda SSKI pri SAV

SPOLON FOTOgrAFIA ASTNKOV KONFErENCIE KyBErNETIKA A INFOrmATIKA 2014. FOTO ZOLTN

JANK

zo ivota SAV s p r v y s a v 2 | 20147

>

Koick Centrum excelentnosti biomedicnskych technolgi

V s k u m a v v o j m o d e r n c h b i o m a t e r i l o vVytvorenie centra excelentnosti na vskum a vvoj modernch biomaterilov pre kli-nick prax, dobudovanie infratruktry a inicicia spolonho vedeckho vskumu pracovsk tak bol cie projektu Centrum excelentnosti biomedicnskych technolgi. Skupinu prestnych odbornkov a vedcov pod vedenm Dr. h. c. prof. MUDr. Andreja Jenu, CSc., MPH, prijal v reprezentanch priestoroch Historickej radnice v Koiciach primtor mesta Richard Rai a odovzdal im akovn listy za vynikajcu reprezentciu mesta Koc.

Partnermi projektu spolufinancovan-ho zo zdrojov Eurpskej nie boli Lekrska fakulta Univerzity P. J. afrika, Technick univerzita, stav fyziolgie hospodrskych zvierat SAV a stav materilovho vskumu SAV a Univerzita veterinrskeho lekrstva a farmcie v Koiciach. Vedenie mesta pri-jalo prednostu Kliniky stomatolgie a maxi-lofacilnej chirurgie Univerzitnej nemocni-ce L. Pasteura a UPJ prof. A. Jenu a jeho vedeckch kolegov pri prleitosti ocene-nia Vekou medailou Samuela Mikovniho za mimoriadny prnos v oblasti vedy a tech-niky. Zskali ju od ministra kolstva, vedy, vskumu a portu SR za zavedenie apliko-vanho vskumu regeneratvnych a implan-tanch metodk v kraniofacilnej oblasti, ako aj v experimentlnom a klinickom v-skume, ktor s plurifikovan mezenchy-mlnymi kmeovmi bunkami.

Zameranie projektu je v slade s dlho-dobm zmerom ttnej vednej a technickej politiky do roku 2015, konkrtne s vecnmi prioritami vskumu a vvoja Zdravie kva-lita ivota a Progresvne materily a techno-lgie. Okrem toho orientcia projektu je aj v slade s koncepciou vedecko-vskumnej innosti v oblasti zdravotnctva zameranej na transplantcie orgnov a tkanv, podpo-rovanej Ministerstvom zdravotnctva SR. Potreby zriadenia centra excelentnosti vy-plvaj priamo z lekrskej praxe na Klini-ke stomatolgie a maxilofacilnej chirurgie

Univerzitnej nemocnice L. Pasteura a Uni-verzity P. J. afrika. Regeneratvna medi-cna je mlad odvetvie medicny a ponka plne nov terapeutick metdy s cieom nahradi alebo regenerova bunky a tkani-v, v budcnosti mono aj cel orgny.

Splnenie strategickho ciea vytvori centrum excelentnosti jednoznane zvi a zefektvni mieru spoluprce medzi part-nerskmi vedecko-vskumnmi intitcia-mi rzneho vednho zamerania. Projekt prispieva k modernizcii a skvalitneniu pr-strojovho vybavenia a infratruktry, m sa zvi vedeckovskumn rove prce a poznatkovho fondu v oblasti vskumu a aplikcie novch typov biomaterilov, o nsledne prispeje k rozvoju novch techno-lgi a materilov a alej zvi hospodrsky rast a konkurencieschopnos reginu. Z-rove sa zlep starostlivos o zdravie oby-vatestva, povedal nm doc. MVDr. te-fan Faix, DrSc., riadite stavu fyziolgie hospodrskych zvierat SAV v Koiciach. Za stav materilovho vskumu SAV bol do projektu zapojen Ing. ubomr Medveck, PhD., vedci oddelenia elektrokeramiky.

Mimoriadneho uznania verejnosti, ako aj alch odbornkov sa dostalo skupine dva-nstich vedcov pred pol rokom, ke spe-ne realizovali raritn operciu. Do hlavy pacienta vtedy vloili uniktny implantt vy-vinut odbornkmi zo tyroch koickch in-titci. Prnos celho odbornho tmu je aj v tom, e Koice bud znme nielen ako his-torick a priemyseln mesto, ale aj ako mesto vedy, povedal primtor R. Rai a poiadal prtomnch o podpis do kroniky mesta.

Katarna imrikov | Foto autorka

PrOJEKTOV Tm CENTrA ExCELENTNOSTI BIOmEDICNSKyCH TECHNOLgI NA PrIJAT V HISTOrICKEJ

rADNICI V KOICIACH.

DOCENTOVI TEFANOVI FAIxOVI (VAVO), rIADITEOVI FHZ SAV, ODOVZDVA AKOVN LIST PrIm-

TOr KOC rICHArD rAI.

2 | 2014 s p r v y s a v publicistika8

Na slovko s mgr. Petrom Vranskm, PhD., z g SAV

G e o l g v k r o c h e v o l c i e

>V roku 2007 Mgr. Peter Vran-sk, PhD., opsal foslneho sk-uceho vba. Ke ho o dva roky neskr objavili v podobnej ijcej forme na nemeckej ex-pedcii v Junej Afrike, bol ten-to nlez vyhlsen za biologic-k objav roku 2010. S menom tohto pracovnka Geologick-ho stavu Slovenskej akadmie vied s spojen aj alie zauj-mav vedeck poznatky, o kto-rch sa pravidelne del aj s po-uvatemi webovej strnky SAV. S Petrom Vranskm sme sa o nich pozhovrali.

Pracujete v Geologickom stave, zaoberte sa podobou sveta spred tiscok, ba milinov rokov. Odkia a ak viedli vae kroky k tejto profesii?

Nu zrejme najkrat krok, ktor sme na-ich tdich schopn rozozna, m desa-tisc, zva vak okolo piatich milinov rokov. Od malika sa toti na rozdiel od mnohch kolegov, ktor s v tomto presnej-, zaujmam o suchozemsk ekosystmy, konkrtne o les. Ten vak tie musel nejako vznikn no a od potuliek Karpatmi a po Kurilsk ostrovy k tvrtej asovej dimenzii nie je naozaj aleko. Mimochodom, na bre-hu Japonskho mora ij v Rusku vinou Ukrajinci. A tak sa pozerajc na vchod slnka tu nainec cti ako doma...

V poslednom ase sa vae meno spja s problematikou hadania a prevania osobitnch reprezentantov ivoneho sveta, ako je vb, svetielkujce skupiny hmyzu at., o by sa hodilo skr na zoolgov ako na geolga. o rozhodlo, e si vs podmanil prve tento svet?

Cieom vedca, myslm si, nie je nieo si pod-maova, ale ni si nem podmaova ani vedca. Potom to toti u nie je ani pokus o objektvnu vedu. Ale, samozrejme, ako ka-d vedec v nieom vz, ja som iastone za-motan v evolcii, a tomu sa ako vyhn.

Je asn ale zrejme tto rados je neve-deck , e nieo me vznikn alebo sa premeni a e meme relne k tomu pri-spie ochranou prrody a prebra tak zodpo-vednos aj za tie formy ivota, ktor s na ns m alej, tm viacej odkzan

Treba poveda, e vae vskumn vsledky patria k zaujmavm, ba mono poveda k dleitm objavom, ktor si vimol aj vedeck svet. Naprklad tie, ktor svisia s opisom foslneho skuceho vba, ktorho neskr objavili v podobnej ijcej forme v Junej Afrike... Priblte nm genzu tohto objavu, aby sme pochopili proces, ako pracu-jete na problematike, ktor nemus by laic-kmu zujemcovi a tak zrozumiten...

Tento vskum vyplynul zo systematickho tdia pribline stotisc foslnych vbov, konkrtne viac ako 2 500 vinou kom-pletnch vzoriek jurskch sedimentov s-vrstvia Karabastau v Kazachstane. V takom mnostve sa, samozrejme, njdu vychytv-ky pre pecialistov. Tento nlez vak zaujal mono sto ud na svete a nikto ani neakal, e by to mohlo by inak. Ke sa vak na-la rovnak, neprbuzn skupina, ktor stle ije, ukzalo sa, e tieto vby nielen e sk-u, ale sku lepie ako ktorkovek kon-ky alebo kobylky, dokonca lepie ako blchy, a maj na to v nohe rovnak reziln. A toto prispsobenie vzniklo nezvisle najmenej dvakrt, a to 150 milinov rokov od seba.

Objav tretej svetielkujcej skupiny hmyzu a o s tm svis bol zaraden najpre-stnejm vedeckm asopisom Science ako jeden z najdleitejch objavov roka v rmci vetkch discipln. Rovnako zauj-

mav je histria objavu vbika (rod Ecto-bius) na americkom kontinente, kde pred 49 milinmi rokov v eocne bol ben a plnil vznamn hygienick misiu v prrode, potom sa na cel epochu vytratil, aby ho zasa reintrodukovala nov doba koloniz-torov po objave tohto kontinentu... V om to je, e nad nimi vedeck svet asne?

Takto vplyv me ma, samozrejme, len ob-jav, ktor oar vedeck aj laick svet, a to s dve plne odlin veci. Pre ud je dleit pestros nsledkov objavu. V prpade svietia-ceho vba je to klamstvo, ktorm to sviete-nie je, lebo tento tvor sa za svetlom zamas-kuje. alej je to fakt, e u pravdepodobne vyhynul, ako aj to, akm spsobom m umiestnen dva hlavn lampe, pokryt priehadnm reflektorom, a jeden mal asy-metrick lamp na pravej strane. A me-me k tomu prirta aj to, e sa vyskytuje v-lune vo svetlom nezneistench oblastiach. Pre vedu je dleit kontext, analza vet-kch svetielkujcich organizmov a dkaz, e v mori svietia u najmenej 400 milinov rokov primitvne skupiny, zatia o na si svietia pomerne krtko, najviac 65 milinov rokov. Ukzali sme, e v tomto vnimonom prpade evolcia funguje troku inak, lebo tieto ivochy musia by vzcne u od naro-denia nemu by eliminovan vberom, potom by toto sveteln maskovanie nemalo zmysel. Teda zujem z vedeckej komunity prti nie z toho, o sme objavili, ale z toho o sme nezistili. A toho, o sa z toho pon-ka, je strane vea.Ten druh vskum (Ectobius) je doslova pa-radoxn. Tento ivoch sa toti vo vi-ne uebnc uvdzal ako prklad ahkej in-trodukcie na in kontinent. My sme len ukzali, e to cel bolo plne inak a e sa v podstate iba vrtil tam, kde kedysi dvno

PETEr VrANSK V UNESCO WH KrKA V CHOrVTSKU (2013)

publicistika s p r v y s a v 2 | 20149

existoval. Lene zasa sa objavila ovea v-ia zhada, ako bola t pvodn. Ako to, e ho nikto nenahradil? Mte v strede zhra-dy von miesto, kde je dostatok potravy a vody, a predsa sa tam nikto za desa mili-nov rokov neobjav?!Tret vskum ukzal na jednej vzorke ve-kej ako zrnko hrachu, e po dinosauroch sa predsa len upratovalo, take erzia v dru-hohorch nebola tak vek, ako sa pred-pokladalo, e teda hory odolvali vaka podrastu a e to neskr vyvolalo vznik spo-loenskej organizcie v prpade hmyzu.

Pozna svet spred milinov rokov... m to pre ns itok? Na druhej strane, ke po-vame, e s tu pokusy s oivenm mamutov alebo poda inej informcie, ktor nedvno prebehla v mdich, z adovho zovretia sibrskej pdy vyslobodili franczski vedci tridsatisc rokov star vrus, ktor sa dokzal prebra k ivotu a zatoi, asi by udstvo malo by na pozore...

Zrejme jedinm pouenm z histrie naalej ostane, e z histrie sa ete nikto nikdy ne-pouil, ale o to vou vzvou ostva, e s-asnci me v tomto zmysle by prv, ktor sa pouia... Nebudem sa pretvarova, e nie-ktor vskumy nedesia. Alibisticky vak m-em podotkn, e ja sa venujem ivotom prli dvnym na to, aby sa dali oivi. DNA z dinosaurov sce v novch vzorkch zrejme mm, ale je tak rozbit, e sa ned poskla-da ani fragment dostaujci na to, aby som sa k nej mohol oficilne prizna.

Hovor sa, e udstvo by sotva preilo bez vely medonosnej. Prklad vbika, tohto nenpadnho hmyzu s presnm poslanm v prrode, vak hovor, e prroda si vie poradi s vyhynutm ivonych druhov, ako sa to stalo v Severnej Amerike. Alebo sa mme na zklade takchto prrodnch excesov obva o osud ivota a udstva?

Obva sa nemusme, ale pripravi sa na nieo tak to no. V ne u niektor rast-liny opeuj namiesto viel ronci rune. Problm vidm skr v tom, e cel dao-v prales je zvisl od opeovania velami a bez toho neme v tejto podobe existo-va. To u by sa nahradi nedalo. Trvalo by vak len desiatky rokov, km by sa tto ab-sencia v pralese prejavila globlne.

Vskumn vsledky, pod ktormi ste podpsan, s dielom medzinrodnch kolektvov, v ktorch mali zastpenie aj slovensk vedci. Vskum sa tka rznych ktov sveta Eurpy a zie, Afriky, Severnej aj Junej Ameriky, Austrlie... Tam vade ste robilio vskum? Ako sa rod takto spoluprca?

Od sedemnstich rokov som viedol viacer exotick expedcie pre UNESCO a pod sta-nom alebo rym nebom som strvil dohro-mady takmer tyri roky. To, samozrejme,

na cel svet nesta. Vybral som si jednodu-cho skupinu, o ktor nikto nejavil zujem, a tak mi z celho sveta posielaj mze a vedeck intitcie materil na spraco-vanie. Teraz zham tudentov, ktor by v tom pokraovali.

Takto vskum sa nezaobde bez pomoci milinovho prstrojovho vybavenia (synchrotron, meracie prstroje...) ani bez spoluprce s vedcami inch odborov (napr. oblasti fyziky)...

To, veru, nie! Synchrotron stl miliny eur a naastie kolegovia fyzici z Nemec-ka a Franczska vidia, e sa im as, ktor nm vylenia, oplat, take mme skutone asn spoluprcu. V samotnej Bratislave je Medzinrodn laserov centrum. ia, pa-leontologick dta s tak derav, e spo-luprca so irokm spektrom odbornkov od matematiky cez chmiu, genetiku a botani-ku a po archeolgiu je nevyhnutn. A to je vlastne tastie, lebo vedci z tchto discipln, ktorch vaka tomu poznvame, s asn...

Viem o vaom spoluautorstve aj pri vskume inho zaujmavho tvora na naej plante, sibrskeho leoparda. Rukopis o om zatia ak na astnejiu chvu, ktor by umonila jej publikovanie. Ako ste sa dostali k tejto tme?

Jurij ibniev videl moje fotografie, a ke-e tie pracoval pre National Geographic, kde mme samostatn lnky a tyri kapi-toly v knihe Najkrajie miesta Ruska, poia-dal ma, i by sme spolu nenapsali tto knihu o najvzcnejej elme sveta. Kniha je hotov do poslednej bodky. akme na vydavatea...

Akou problematikou sa momentlne zaoberte?

V projektoch UNESCO sa momentlne presadzuje veobecn silie o poznanie a ochranu vekoplonch ekosystmov; v projektoch APVV sa pozerme na evolu-n trajektrie a vo VEGA projektoch zasa skmame jantr.Pripravil: E. Borin | Foto: Lucka Vransk a archv

VBIK ErVENKAV ZO SLOVENSKA NA FOTOgrAFII m. KOZNKA (HOrE) A 44 A 49 mILINOV rOKOV

STAr ZSTUPCOVIA rODU ECTOBIUS ZO SEDImENTU ZELENEJ rIEKy, COLOrADO (NmNH WASHINgTON

DC 41679/53274) A JANTrU Z KALININgrADU, rUSKO (ZBIErKA gUSAKOV VI-008, FOTO D. SHCHErBA-

KOV). VrANSK ET AL. DOI: HTTP://Dx.DOI.Org/10.1603/AN13042

2 | 2014 s p r v y s a v udalosti | konferencie, sympzi10

>

>

>

Na pde Prrodovedeckej fakulty odovzda-li 29. janura 2014 Cenu Petra Fedora za rok 2013. Lauretkou sa stala Mgr. ubica Nie-derov-Kubkov, PhD., z stavu bioch-mie a genetiky ivochov SAV za vynikaj-ce vsledky v tdiu mechanizmov kontroly spevu v mozgu spevavcov.

Cena Petra Fedora sa udeuje kadoro-ne od roku 2001 s cieom podpori a oce-ni mladch ud, ktor pokrauj v inter-disciplinrnom prstupe k biologickm problmom v smeroch rozvjanch Dr. P. Fedorom a dosahuj pri tom vynikajce v-sledky. Dr. Peter Fedor (1947 1990) bol vestrann vedec s mimoriadnou invenciou, ktor vo svojej prci spjal koncepty a me-tdy matematiky, fyziky, chmie, biolgie a informatiky s cieom vysvetli komplexn biologick problmy od rovne nukleovch kyseln a membrn po rove udskho mozgu. Svojm interdisciplinrnym prstu-pom predbehol svoju dobu.

Tohtoron lauretka . Niederov-Ku-bkov vo svojej prednke Singing in the brain ukzala, e Dr. P. Fedor m medzi mladmi slovenskmi vedcami dstojnch

nasledovnkov. Podobne ako re u ud aj spev spevavcov je forma nauenej vokl-nej komunikcie. Obe tieto formy voklnej komunikcie maj vea spolonch zna-kov, ktor umouj vyuva uenie spe-vu spevavcov ako jedinen jednoduch model pre tdium udskej rei vrtane niektorch defektnch prejavov. Lauret-

ka ceny zskala pri svojej experimentlne prci vznamn poznatky o uen spevu, aktivcii a funkcii niektorch mozgovch oblast a gnov poas spevu a tie o neu-rogenze a regenercii mozgu vtkov po pokoden.

Peter Gria

Historick stav SAV a Via cultura pripravili pri prleitosti stho vroia vypuknutia prvej svetovej vojny cyklus prednok. Raz za mesiac, a do 13. novembra 2014, s vnimkou letnch mesiacov, predstavia historici zo Slovenskej akadmie vied a Vojenskho his-torickho stavu vznamn udalosti spred sto rokov.

Slovom i obrazom sa tak me verejnos oboznmi s vsled-kami vskumu, ktor urobili slovensk, ale aj zahranin historici v poslednch rokoch. Re bude o aktroch: politikoch, atenttni-koch, ale aj o prostch uoch, ktor vojnu nechceli, ale nemohli sa jej vyhn. Pretoe prv svetov vojna to neboli iba bojisk, ale aj spustnut polia, eny a deti v tovrach. Vojnov cintorny, invali-di. Draz prednok sa zameria na Slovensko a situciu v sloven-skej spolonosti. Re bude aj o odboji a legionroch, o zajatcoch a lojalitch... Prv svetov vojna nie je a tak vzdialen, ako si to mnoh myslme. V historickom vvoji zanechala stopy, ktor smeru-j a do nho 21. storoia.

Prv podujatie tohto cyklu sa uskutonilo 27. februra o 16.00 hod v Pisztoryho palci na tefnikovej 25 v Bratislave. Tmami prednok pracovnkov Historickho stavu SAV Duana Kova a Vojtecha Dangla boli sarajevsk atentt a vypuknutie vojny a pr-prava na vojnu a mobilizciu.

D. K.

ubica Niederov-Kubkov lauretkou Ceny Petra Fedora

D s t o j n n a s l e d o v n k a

rzne tvre prvej svetovej vojny

S t a l o s a p r e d 1 0 0 r o k m i . . .

UBICA NIEDErOV-KUBKO-

V PrI PrCI V NAHrVACOm

TDIU. FOTO: ArCHV

DOBOV KrESBA ATENTTU NA NSLEDNKA TrNU FErDINANDA

V SArAJEVE.

konferencie, sympzi | udalosti s p r v y s a v 2 | 201411

>

Chemick stav Slovenskej akadmie vied zorganizoval v doch 23. 24. janura 2014 vzdelvac seminr Application of lectins in various format of analysis for glycoprofiling pre partnerov a tudentov z 15 eurpskych intitci (University of Bath, UK; Cardiff University, UK; Chemick stav SAV; Insti-tuto de Engenharia de Sistemas e Computa-dores INESC, Portugalsko; Dublin City Uni-versity, rsko; Applied Enzyme Technology, Ltd., UK; cole polytechnique fdrale de Lausanne EPFL, vajiarsko; University of

Applied Sciences Kaiserslautern, Nemecko; Xeptagen SpA, Taliansko; Euroimmun AG, Nemecko; University Hospital of Wales, UK; University Hospitals Bristol, UK; University of the West of England, UK; Bristol Urolo-gical Institute, UK a Royal United Hospital Bath, UK) zapojench do projektu PROSEN-SE vedenho Dr. Pedrom Estrelom z Univer-sity of Bath, ako aj pre alch zujemcov.

PROSENSE je projektom 7. rmcovho programu E Marie Curie Initial Training Networks, ktorho cieom je vykoli mla-dch vedcov v interdisciplinrnej oblasti v-voja novch diagnostickch metd pre rako-vinu prostaty. Za Chemick stav SAV sa na seminri aktvne zastnili Ing. Jn Tk, DrSc., a Ing. Jaroslav Katrlk, PhD., spolu so svojimi doktorandmi zapojenmi do projek-tu PROSENSE Ing. tefanom Belickm a Ing. Pavlom Damborskm, ako aj al doktoran-di a mlad vedeck pracovnci z tohto praco-viska. Seminr sa skladal z cyklu prednok na pde Centra vedecko-technickch infor-mci SR a z praktickch cvien v laborat-rich Chemickho stavu SAV.

Prv de seminra sa sedem zahrani-nch a domcich odbornkov (prof. Emil Paleek z Biofyziklneho stavu AV R, Dr. Marek Piliarik z Max Planck Institute for the Science of Light, Dr. Vojtch Adam z Agrono-mickej fakulty Mendelovej univerzity, prof. Pavel Babl z Lekrskej fakulty UK a Dr. Jn Tk, Dr. Jaroslav Katrlk a Dr. Vladimr P-toprst z CH SAV) vo svojich prednkach venovalo vvoju a pouitiu modernch tech-nk pre glykomiku a analzu biomarkerov. V rmci laboratrnych workshopov sa ast-

nci zamerali na prcu so pikovmi analy-tickmi technikami (protenov a lektnov microarray, povrchov plazmnov rezo-nancia, elektrochemick impedann spek-troskopia, hmotnostn spektroskopia a mik-roskopia atomrnych sl) a ich aplikcie v oblasti glykoprofilovania a vskumu bio-markerov. Poas druhho da seminra pre-zentovali mlad vedci z eurpskych intitci svoje doterajie vsledky zskan v rmci rie-enia projektu PROSENSE.Jaroslav Katrlk, Chemick stav SAV

Na dni 6. 8. marca 2014 pripravilo vstavisko EXPO CENTER, a. s., Trenn v porad u 12. ronk vstavy kameopriemyslu a geo- lgie KAMENR. Svoje zastpenie na nej mala aj Slovensk aka-dmia vied: predstavili sa Geologick stav, Geofyziklny stav, stav hydrolgie, stav polymrov a Arbortum Mlyany SAV.

Organiztori pripravili prehliadku toho najlepieho z kamenr-skeho remesla. irok ponuku vrobkov z kamea, sakrlnych pa-miatkovch ozdb, strojov a zariaden na opracovanie kamea, doplnili sluby z oblasti spracovania prrodnho kamea. Cieom vstavy bolo umoni stretnutie tuzemskch a zahraninch kame-

nrov a dodvateov vrobkov z kamea na jednom mieste. Od-bornos vstave dodva ztita, ktor kadorone preber Minis-terstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky.

Prezentciu vystavovateov doplnil odborn sprievodn program. Nvtevnci si tak mohli umocni nadobudnut skse-nosti a z odbornch sprievodnch podujat zrove zska nov po-znatky z kamenrskeho odboru. Na zklade vekho zujmu o mi-nerly sa pripravil sbene s vstavou 2. ronk Burzy minerlov, fosli a drahch kameov.(red.)

Nov metdy diagnostikovania rakoviny prostaty

S e m i n r p r e m l a d c h v e d c o v

Dvansty ronk vstavy Kamenr aj so zastpenm SAV

N o v i n k y k a m e o p r i e m y s l u a g e o l g i e

mLAD VEDCI ZAPOJEN DO PrOJEKTU PrOSENSE.

FOTO ALENA EDIV

PrEDNA PrOF. EmIL PALEEK Z BIOFyZIKLNE-

HO STAVU AKADmIE VIED r. FOTO m. BUKO

2 | 2014 s p r v y s a v konferencie a sympzia | udalosti12

Zo stredoeurpskeho pohadu

P o d o b y h i s t o r i c k h o r o m n u

M o n o g r a f i a s l o v e n s k h o g e r m a n i s t u

>

>

V priestoroch Poskho intittu v Bratisla-ve sa 5. 6. februra t. r. uskutonila me-dzinrodn vedeck konferencia Sasn stredoeurpske podoby historickho rom-nu. Inicitorkou a organiztorkou poduja-tia bola Judit Grzdi z stavu svetovej li-teratry SAV.

Zastpen boli tak slovensk, ako aj es-k a maarsk literrni vedci: Mihly Sze-gedy-Maszk, gnes Szchnyi, Magdol-na Balogh, Sarlota Deczki a Gyrgyi Fldes z Maarskej akadmie vied, Lszl Boka z KU Partium v Oradei, Kristin Benyovszky z Univerzity Kontantna Filozofa v Nitre, Erik Gilk z Filozofickej fakulty Univerzity Palackho v Olomouci, Ji Koten a Vladi-mr Trpka z Akadmie vied R, Peter Zajac z stavu slovenskej literatry SAV, Libua Vajdov, Judit Grzdi, Dobrota Puchero-v, Jana Cvikov a Roman Mikul z stavu svetovej literatry SAV.

Poas dvoch dn odzneli prspevky ve-novan nielen historickmu romnu a jeho spsobom bytia v postmodernej literatre, ale aj tmy tkajce sa historiografickej me-tafikcie, fiknch svetov, procesu spomna-nia a zabdania z kolektvneho i individu-lneho hadiska. Prspevky pokryli oblas vskumu sasnej slovenskej, maarskej, eskej, poskej, rakskej i sedmohradskej literatry. V diskusich boli nastolen o. i. otzky autofikcie, autentickosti vpovede historickho romnu, naratvnych monost

detskej a enskej perspektvy pri spracovan traumatickch historickch udalost, otz-ky kontruovania socilnej identity, funkcie irnie a humoru v narcii historickch uda-lost i monos terapeutickho spracovania kolektvnych trum v sasnom postmoder-nom romne.

Podnet na toto vedeck podujatie vy-iel z bilaterlnej spoluprce stavu sveto-

vej literatry SAV a Literrnovednho sta-vu Vskumnho centra humanitnch vied Maarskej akadmie vied. Konferencia sa uskutonila s podporou Medzinrodn-ho vyehradskho fondu v rmci projektu Constructing National/cultural Identities in Central Europe Postmodern & Postco-lonial Perspective. Katarna Zechelov

Slovensk germanista Roman Mikul, ve-deck pracovnk stavu svetovej literat-ry SAV, vydal v nemeckom vydavatestve Kirsch-Verlag v Nuembrechte nov ve-deck monografiu s nzvom Literatur als Kommunikationssystem. Systemische Bet-rachtungen (Literatra ako komunika-n systm. Systemick vahy). Prca, ktor je vsledkom autorovho niekokoron-ho bdania v oblasti na pomedz humanit-nch a socilnych vied, prina komplexn pohad na problematiku vzahu literrnej terie a najrozlinejch empiricky fun-dovanch systmovch podnetov vych-

dzajcich zo semiotiky, teri informcie, kontruktivizmu, recepnej estetiky a po-dobne. Ako ukazuje autor, konfrontcia medzi tvrdmi a mkkmi vedami pri-tom nemus nevyhnutne vies k scientistic-km nedorozumeniam, ale v niektorch prpadoch k plodnmu uvaovaniu o lite-ratre v komunikanom poli. Hoci sa autor zameral do vekej miery na medzinrodn diskusiu o danej tme, nezabudol spraco-va ani niektor vznamn podnety vych-dzajce zo slovenskch tradci literrno-vednho myslenia.Adam Boch

PrOF. mIHLy SZEgEDy-mASZK A PrOF. rUDOLF CHmEL. FOTO: gABrIELA mAgOV

udalosti s p r v y s a v 2 | 201413

Zo zpisnka Sprv SAV

a l e k o h a d b u d e s t r i e h n u n a a s t e r o i d y !

P a v i l n p r e k n i e a c i u h r o b k u

C e n a p r e A l e n u B a r t l o v

Po roku prprav sa zaali finlne prce na intalcii najvieho alekohadu na Slo-vensku. Bude st na Skalnatom plese (1 780 m n. m.) a pozorova rchlo sa blia-ce asteroidy k Zemi. Jeho cena je 3 mili-ny eur a zaplatili ho z eurofondov. Uloia ho na nov nosn kontrukciu vysok tri poschodia. Pred budovou bolo preto po-trebn postavi 30-metrov eriav, pomo-cou ktorho alekohad zmontuj. Vetko by sa malo stihn do 15. aprla, aby hluk okolo montovania nenaruil obdobie ro-denia sa mlat sviov. Samotn aleko-had vi 7,6 tony a sklad sa z piatich as-

t. Priemer zrkadla je 130 cm. Uniktny je aj tm, e v priebehu jednej-dvoch mint sa doke prestavi na pozorovanie udan-ho objektu. Obraz zaznamenvaj optick ipy s megarozlenm 4-tisc x 4-tisc pi-xlov a 10-tisc x 10-tisc pixlov. Zazname-nva sa bude aj obraz v infraervenom psme a rntgenovom iaren. Pre kvalitn obraz sa musia ipy chladi na mnus 120 C. Obrovsk tok dt zabezpeuje optick kbel. Od kolegov zo sveta je o nae bu-dce pozorovania vek zujem, povedal f stelrneho odboru As SAV Theodor Pribula.

Tiscesto rokov star torzo posmrtnho lka germnskeho vemoa objaven v Po-prade-Matejovciach sa po rozsiahlom v-skume v Nemecku postupne vracia na Slo-vensko. Jedinenos tejto hrobky spova prve v tom, e sa zachovala kompletne cel jej architektra. V Podtatranskom m-zeu vystavuj v pecilnom sklenom inku-btore zatia len prv as vzcnych arte-faktov. Mzeum chce pre hrobku postavi samostatn paviln.

V laboratrich v nemeckom Schleswi-gu maj ete 12 z celkovch 14 ton nespra-covanho bahna so vzcnymi artefaktmi. Nemci ich zakonzervovan vrtia bud-ci rok. Nemeck archeolgovia a akademici maj 280-tisc eur na al vskum a kee Nemci financuj cel bdanie, je na Slov-koch, aby pre tento vnimon objav zabez-peili prestne priestory. Preto sa pripra-vuje projekt rekontrukcie Podtatranskom

mzeu. Poslanci Preovskho samosprv-neho kraja u schvlili model financovania s vyuitm eurofondov. V aprli poiadaj

Brusel o 2,5 milina eur. V prpade, e by neboli spen, chc hada vlastn zdroje alebo in spsoby financovania.

Vron cenu Samuela Zocha, estn ob-ianstvo a Pamtn list odovzdal upan Bratislavskho samosprvneho kraja Pavol Freo tm, ktor sa svojou prcou vrazne zaslili o spoloensk a ekonomick roz-voj reginu a jeho reputciu doma i v za-

hrani. Slvnostn galaveer sa konal 13. februra t.r. v Divadle Arna. Je to oceo-vanie tch najlepch, ktor reprezentu-j Bratislavsk kraj, ale aj cel Slovensko. Kritriom pre Cenu Samuela Zocha je pod-a P. Frea aj to, e tto udia nm id svo-

jm ivotnm prbehom prkladom. Cenu Samuela Zocha si prevzala aj PhDr. Alena Bartlov, historika SAV, ktor sa venuje osobnostiam slovenskch dejn, osobitne Samuelovi Zochovi. (red.)

ALEKOHAD PrE HVEZDrE NA SKALNATOm

PLESE. FOTO: ArCHV AS SAV

DOKUmENTCIA NLEZOV

Z KNIEACEJ HrOBKy. FO-

TO: A. ArP

2 | 2014 s p r v y s a v zo ivota SAV14

N o v r i a d i t e l i a p r a c o v s k S l o v e n s k e j a k a d m i e v i e d

>Doc. Ladislav Hluch dokonil tdium od-boru technick kybernetika na Fakulte elek-trotechniky SVT v Bratislave v roku 1975. V SAV pracuje od roku 1975. V roku 1976 sa zaal zaobera identifikciou zloitch v-robnch systmov. Pracoval na riadiacom systme robota OJ-10, neskr sa venoval v-skumu multipotaov. Po roku 1978 zaal pracova na vskumnch lohch venova-nch potaniu na bze riadenia tokom da-jov. Vedeck hodnos kandidta vied zskal v roku 1986. Od roku 1992 psob vo funkcii riaditea najprv stavu potaovch sys-tmov SAV, neskr, po jeho premenovan, riaditea stavu informatiky SAV. Je zodpo-vedn rieite a rieite 23 medzinrodnch projektov programov COPERNICUS, IN-CO-ESPRIT, 5RP, 6RP, 7RP, INTAS, NATO, 11 projektov VEGA a 7 projektov APVV, v rmci ktorch publikoval viac ako 500 ve-deckch lnkov s viac ako 450 ohlasmi. Je fredaktorom asopisu Computing and In-formatics a lenom medzinrodnej edinej rady asopisu JoCS (vydavate Elsevier), ako aj lenom vznamnch medzinrod-nch organizci. Za svoju prcu zskal via-cero ocenen: cena za najlepiu implemen-tciu gridifikovanej aplikcie na konferencii EGEE v Atnach v roku 2003, implement-cia gridifikovanej predpovede povodn, kto-r bola zverejnen na strnke projektu next-grid: www.nextgrid.org a zaraden medzi p najvznamnejch vsledkov dosiahnu-tch v gridovch projektoch v Eurpe, v-stava vsledkov dosiahnutch v projekte CROSSGRID na IST2004 v Haagu, vstava vsledkov dosiahnutch v projekte K-WfGrid

na IST2006 v Helsinkch, estn profesor buda univerzity (2010), Cena SAV v oblasti spoluprce s vysokmi kolami (2009), est-n plaketa Aurela Stodolu za zsluhy v tech-nickch vedch (2012). Ladislav Hluch je vedcim koliacich pracovsk v tudijnch odboroch aplikovan informatika, kyberne-tika, doteraz vykolil 9 doktorandov.

xxxIng. Karol Volner v roku 2008 dokonil tdium manamentu na Materilovotech-nickej fakulte STU. Kongresov centrum Smolenice SAV vedie ako jeho vedci i ria-dite od roku 1997.

xxxRNDr. Igor Broska, DrSc., promoval v roku 1979 v odbore geolgia na Prrodovedeckej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave. Na doktorandsk tdium nastpil na Kated-ru geochmie PrF UK. Od roku 1982 sa stal zamestnancom Geologickho stavu SAV, kde doktorandsk tdium dokonil a nast-pil na miesto vedeckho pracovnka. Poas psobenia v stave sa venoval akcesorickm minerlom, najm v granitickch horninch. Vsledky jeho vskumu zsadnm spsobom prispeli k poznaniu genzy a vvoja granitov Zpadnch Karpt a urobili z neho uznva-nho odbornka na akcesorick minerly. V rmci vskumu krytalochmie akcesoric-kch minerlov vzcnych zemn poas ste v stave experimentlnej mineralgie RAN v Moskve v roku 1985 experimentlne mo-deloval sprvanie sa allanitu. V roku 1995 absolvoval ron postdoktorandsk pobyt

na tipendium Lise Meitnerovej na Univer-zite v Salzburgu, kde objavil proces rozpadu monazitu a zaal jeho chemick datovanie na mikrosonde. Poas pobytu v Prrodoved-no-historickom mzeu v Londne definoval zloenie apatitov v rmci genetickej typol-gie granitov. Popri vskume akcesorickch minerlov sa zastnil aj na viacerch geo-logickch mapovacch prcach v Zpadnch Karpatoch a vo vchodnch Alpch. Stal sa spoluautorom iestich regionlnych geo-logickch mp, spoluautorom Tektonickej mapy Slovenska v mierke 1 : 500 000 a jed-nm z vedeckch redaktorov Prehadnej ge-ologickej mapy Slovenska v mierke 1 : 200 000. V poslednom obdob je zapojen do v-skumu ultravysokotlakovej metamorfzy v Pohorje v juhovchodnch Alpch, v ob-lasti Tso Morari v Himaljach a v kandinv-skych kaledonidch v okol Troms. Je au-torom a spoluautorom 106 vedeckch prc, priom 31 lnkov m uverejnench v ka-rentovanch periodikch. M evidovanch 670 citci, z toho 357 z karentovanch a-sopisov (h index 13). Igor Broska pracoval vo viacerch organizanch vboroch me-dzinrodnch vedeckch konferenci, vrta-ne XX. svetovho kongresu mineralgov IMA v Budapeti (2010). Je fredaktorom karen-tovanho stavnho asopisu Geologica Car-pathica, lenom redaknej rady Mineralia slovaca (Bratislava), Journal of Geosciences (Praha) a Mineralogia (Krakow). V rokoch 2006 2010 bol zstupcom riaditea Geolo-gickho stavu SAV, potom sa stal jeho ria-diteom.(red.)

K o i c k s a v k r i d a r o v a l i k r vZsluhou iniciatvy nenavnho organiztora RNDr. Jna Glika, CSc., z Neurobiologickho stavu SAV koick savkri op daro-vali krv bez nroku na odmenu. Mobiln odber sa konal 18. marca v spolonej kninici Neurobiologickho stavu a stavu fyziolgie hospodrskych zvierat SAV.

Medzi 15 darcami bol jeden mimoriadne astn. Dvakrt ma lekrka po kontrolnom odbere vyradila, tentoraz spam vetky normy, povedal tesne pred odberom Mgr. Peter Mlynrik z ko-ickho detaovanho pracoviska Matematickho stavu SAV. Ne-

nechal sa odradi, chcel poda vlastnch slov urobi nieo dobr. Do tretice sa nakoniec mohol posadi do odberovho kresla a daro-va ksok zo seba v podobe ivotodarnej tekutiny. O pr mint sa z neho stal hrd prvodarca. Ctim sa fajn, pochvlil sa po odbere.

Prkladom v postoji k darcovstvu je Mgr. Michal Kento, PhD., ria-dite Spoloenskovednho stavu SAV, ktor sa pravidelne zast-uje na tejto akcii. Priviedol aj p svojich koleg a kolegov. Vet-km astnkom patr vaka za humanitu.K. .

Predsednctvo SAV na zklade vberovch ko-nan vymenovalo novch riaditeov pracovsk SAV na alie tvorron obdobie: doc. Ing. Ladislava Hluchho, CSc., za riaditea stavu

informatiky SAV v Bratislave, Ing. Karola Vol-nera, za riaditea Kongresovho centra Smole-nice SAV a RNDr. Igora Brosku DrSc., za riadi-tea Geologickho stavu SAV.

nekrolgy s p r v y s a v 2 | 201415

Z o m r e l I n g . M i l a n R u e k

R o z l i l i s m e s a s J . L u s t o o m

Z a l i t e r r n o u h i s t o r i k o u G . G f r i k o v o u

Milan Ruek (*2. 5. 1928 Krompachy 1. 2. 2014 Bratislava) absolvoval ininierske tdium na Vysokej kole hospodrskych vied v rokoch 1947 1951. Do zamestna-nia nastpil na Sprvu Slovenskej akadmie vied a umen v roku 1951 s pracovnm zara-denm plnovac a edin referent Naklada-testva SAV. Po nvrate z vojenskej prezen-nej sluby ho Riaditestvo SAV zaradilo ako starieho ekonma do sboru malch pra-covsk Sekcie matematickch a prrodnch vied. Od 1. jla 1954 sa stal zamestnancom radu Predsednctva SAV. Psobil ako ved-ci plnovacieho odboru strednej hospodr-skej sprvy pracovsk SAV, potom ako vedci Ekonomickho odboru SP SAV, prv ved-ci Ekonomicko-technickho odboru P SAV,

zstupca riaditea radu P SAV, v roku 1990 ako riadite P SAV po krtkom ase prera-den do funkcie poradcu predsedu SAV.

V Slovenskej akadmii vied aktvne spo-lupracoval s desiatimi predsedami SAV. Za svoju prcu zskal viacero ocenen (Zasli-l pracovnk SAV, Medaila SAV za podporu vedy, estn uznanie P SAV a SVOZ pre vy-nikajce kolektvy). O jeho profesionlnych kvalitch vstine sved vatok z prhovo-ru, ktor odznel pri prleitosti jeho ocene-nia Medailou SAV za podporu vedy, v kto-rom sa o M. Ruekovi hovor ako o spiritus movens intenzvnej vstavby SAV v sedem-desiatych a osemdesiatych rokoch minu-lho storoia, ktor pomohla Akadmii prei, ke sa musela v devdesiatych ro-

koch v retitcich vzda viacerch objek-tov. Milan Ruek bol aktvny aj pri finan-nom zabezpeovan programu vedeckch prstrojov, vysokoteplotnej supravodivos-ti, archeolgie a inch. Prostrednctvom jeho kontaktov sa podarilo zska pros-triedky z federlneho alebo nrodnho roz-potu. Svoju erudovanos preukzal i pri osamostatovan sa SAV po rozpade esko-slovenskho ttu. Vznamn bola jeho in-nos v orgnoch odborovho hnutia, najm v ekonomickch komisich...

V zosnulom strcame vnimonho od-bornka a vzcneho loveka, navdy spoje-nho so Slovenskou akadmiou vied.

es jeho pamiatke !Jn Malk

Da 27. janura 2014 ns nhle opustil vo veku 69 rokov Ing. Jozef Lusto, PhD., dl-horon pracovnk stavu polymrov Slo-venskej akadmie vied. ivot tohto rodka z Trnavy (*27. 12. 1944) bol spojen s Brati-slavou. Po skonen tdia na Fakulte chemic-kej a potravinrskej technolgie STU v Brati-slave (1966) a krtkom psoben v podniku Slovnaft Bratislava nastpil do stavu poly-mrov SAV a v roku 1977 obhjil kandidtsku dizertan prcu v odbore makromolekulov chmia. V roku 1982 absolvoval ron post-doktorandsk st na University of Pittsburgh (USA) a v rokoch 1992 1993 psobil ako hosujci vedeck pracovnk v stave pre po-lymrny vskum v Dranoch (Institut fr Polymerforschung Dresden).

Jozef Lusto patril k prvej genercii ve-deckch pracovnkov vychovanej v stave polymrov SAV a od zaiatku sa snail o vy-

uitie metd organickej syntzy v rznych oblastiach polymrnej chmie. V zaiatkoch svojej vedeckej kariry sa zameriaval na syntzu novch typov aditv do polymrov, a z nich najm stricky tienench fenolov i amnov a stabilnch nitroxylovch radik-lov. Pripravil mnostvo novch organickch a polymrnych zlenn, ktor priniesli zlep-enie vlastnost priemyselne vyrbanch po-lymrov. Po nvrate z pracovnho pobytu v Dranoch priniesol do stavu nov tmu prpravu a polymerizcie 2-oxazolnov. Tento typ zlenn bol predtm na Slovensku vedecky nepoznan, a aj vaka prspevku J. Lustoa a jeho blzkych spolupracovnkov sa polymry na bze 2-oxazolnov stali pred-metom vekho zujmu vedeckej komuni-ty a v sasnosti predstavuj jeden z najper-spektvnejch polymrnych materilov pre biomedicnske aplikcie. Jeho vekou zslu-

hou je aj to, e sa polymrna chmia 2-oxa-zolnov stala tradinou tmou rieenou v stave polymrov SAV. Poas svojej dlho-ronej vedeckej kariry bol autorom a spolu-autorom troch kapitol v knihch, vye 50 ve-deckch lnkov a viac ako 70 slovenskch a zahraninch patentov.

Aj napriek dlhotrvajcim zdravotnm akostiam bol Jozef Lusto stle pracovne aktvny a snail sa odovzda svoje sksenosti alej genercii organickch a polymrnych chemikov. Vetci si ho budeme pamta ako pre vedu zanietenho loveka, ktor sa vak prejavoval tie svojm udskm postojom a svojou spoloenskou povahou. V zosnulom strcame nielen loveka oddanho bdaniu, vzdelvaniu sa a vedeckej vchove, ale aj lo-veka vdy veselho a vemi dobrho priatea.

es jeho pamiatke!Juraj Kronek, stav polymrov SAV

Vzah k pravde a z toho prameniaca snaha o korektnos, dslednos, vecnos a presnos charakterizuj ivot a prcu literrnej his-toriky Gizely Gfrikovej (20. 10. 1945 6. 3. 2014), nech sa u pozrieme na ktorko-

vek z jej ivotnch etp. Praprbehy literr-nych dejn i z literrnych dejn s v jej podan viac ne len predmetom bdateskch amb-ci a snh, maj svoj duchovn vznam prve vo vzahu k vernosti pravde, v sil pribli

sa jej o najviac. Presne v oblku od rozpo-znania fikcie a pravdy sa pohybuje jej vedec-k i udsk rozmer. Vzvy o potrebe nanovo objektvne a presne stanovi hranice medzi fiktvnosou a autenticitou v literrnohis-

2 | 2014 s p r v y s a v nekrolgy | dokumenty16

9 . z a s a d n u t i e P r e d s e d n c t v a S l o v e n s k e j a k a d m i e v i e d 6 . f e b r u r a 2 0 1 4Predsednctvo SAV

prerokovalo: nvrhy na zlepenie spoluprce s priemyslom, stav plnenia indikatvneho harmonogramu innosti, ktor vy-

plva z Programovho vyhlsenia Predsednctva SAV, vvoj zamestnanosti za rok 2013 a limit zamestnancov na rok

2014, nvrh tattu a rokovacieho poriadku Rady Programu SASPRO, materil ohadom zskania povolenia na prijmanie cudzincov

z tretch krajn na vykonvanie innosti vo vskume a vvoji, informciu o vyhodnoten kontrolnej innosti Odboru kontroly

SAV za rok 2013;

schvlilo: vytvorenie programu pre pravideln kontakt s priemyselnmi

a hospodrskymi partnermi, zmeny a doplnky k Organizanmu poriadku SAV, nov zriaovaciu listinu MMC SAV, nov zriaovaciu listinu stavu informatiky SAV, tatt Programu SASPRO, tatt a rokovac poriadok Hodnotiacej komisie Programu

SASPRO, nvrhy na nomincie do odborovch rd APVV, vyhlsenie 2. spolonej vzvy v rmci programu spolonch v-

skumnch projektov medzi TUBITAK a SAV pre oblasti spolo-nho zujmu,

zmer vyda aktualizciu publikcie Kto je kto v SAV 2014 ako e-publikciu,

zmer prpravy publikcie Najvznamnejie vsledky v SAV, nvrh na usporiadanie seminra Vznamn osobnosti SAV 2014, Edin pln neperiodickch publikci SAV 2014 I. as;

udelilo: Plaketu SAV Jura Hronca za zsluhy v matematickch vedch

RNDr. Imrichovi Vrovi, DrSc.;

vzalo na vedomie:Sprvy zo zahraninch pracovnch ciest:a) J. Baranka na zasadnut konzorcia NEURON II (JTC2012,

JTC2013, JTC2014) a sympzia JTC 2010 Mental Disorders v doch 12. 15. 1. 2014 v Lisabone,

b) J. Baranka na informanom dni k ERA NET Cofund Horizon 2020 16. 1. 2014 v Bruseli,

c) J. Baranka as na zasadnut pracovnej skupiny (WG) v rmci projektu M-ERA.NET (call 2013 vyhodnotenie pre--proposals), v doch 22. 24. 1. 2014 v Liege, Belgicko,

d) M. Novka as na network Steering Committee (NSC) programu TRANSCAN, 27. 30. 1. 2014, Jeruzalem, Izrael.

Informciu o prprave stretnutia predstaviteov akadmi V4 v Prahe (20. 21. 10. 2014),

analzu situcie v svislosti s osvedeniami organizci SAV o spsobilosti vykonva vskum a vvoj v obdob transform-cie,

materil Rozvoj popularizanch aktivt SAV v roku 2014 a mate-ril Optimalizcia webovej strnky SAV,

informciu o monostiach digitalizcie encyklopdie Beliana.Antonia taffov

torickom vskume opakovane adresovan bdateskej obci s sasou takmer kadej z jej vedeckch prc.

Demtizcia, i inak povedan, odhao-vanie toho, o sa len zd, ale v skutonosti nie je, vyhadvanie vecnch faktov (ad fon-tes), demaskujcich neoprvnen, neovere-n, ba niekedy vari i zmern fabuly, patria k zsadm, vaka ktorm osvetlila nejed-no tajomn miesto na mape literrnej his-trie. Jej zsluhou sa odstrnili mnoh ne-pravdiv tvrdenia sprevdzajce naprklad dielo Hugolna Gavlovia, ktor nesporne patr medzi najpozoruhodnejie vtvory z-verenej fzy slovenskho literrneho baro-ka. Kritickm vydanm Valaskej koly mravv stodoly (1989) nielen nanovo sprstupnila tohto autora itateom, no zrove skorigo-vala zavdzajce zsahy jeho prvho editora Michala Reetku, zrekontruovala pvodn podobu textu i knihy a vznamne posunu-la aj doterajiu rove slovenskej textolgie editorsky i teoreticky. Jej sprievodn t-die a komentre s pre pokraovateov v tej-to disciplne vynikajcou metodologickou intrukciou. Vaka jej siliu sa tomuto au-torovi v poslednch rokoch venovala zve-

n pozornos (Hugoln Gavlovi a jeho dielo v dobovom a literrnom kontexte, 2013). Jej zsluhou vyiel aj doteraz nevydan Gavlo-viov rukopis Kresanskej koly (2013).

Gfrikovej pohady na stariu litera-tru s nielen sondami do problematiky barokovej literrnej kultry, ale rozvne a presne mapuj trasy, ktormi by sa al- vskum mohol (a ako sa viackrt potvrdi-lo i mal) ubera. Nevyhbala sa ani kompli-kovanm (i ideologicky alebo bdatesky) a z toho dvodu nepopulrnym tmam. Patr k nim nesporne otzka jazyka v slo-venskej literrnej kultre v predspisovnom obdob a vskum poiatkov reflektovania slovenskej historiografie historiae litte-rariae. Usilovala sa pritom kontruktvne usmerni diskusiu; prenies ju na objektv-nu, neideologizovan platformu (Panno-nia docta Uen Pannia. Z predhistrie li-terrnej historiografie, 2003). Jej dkladn poznanie primrnych prameov starch obdob literrnych dejn jej pritom umoni-lo problematizovan javy nielen zazname-nva na rovni benho mapovania a evi-dencie, ale aj komentova a vysvetova (Zabdan svislosti, 2006).

Narodila sa v Banskej Bystrici, kde vy-chodila zkladn i stredn kolu. V rokoch 1964 1969 tudovala histriu a sloven-inu na Filozofickej fakulte UK v Brati-slave. V roku 1969 nastpila ako intern apirantka do stavu slovenskej literatry SAV v Bratislave, kde pracovala a do janu-ra 2014. Okrem literrnej vedy sa sama venovala literrnej tvorbe. Od stredokol-skch tdi publikovala vere v Mladej tvorbe, neskr aj v Slovenskch pohadoch. V roku 1974 vydala cenzrou oklieten bsnick zbierku Potichu, ktor vyla op v rozrenej podobe v roku 2008. Pozoru-hodn s aj jej preklady z francztiny, la-tininy a poskho jazyka.

V jednej Gavloviovej bsni z Kresan-

skej koly labu odchdza zo svojho pozem-skho do nebeskho domova. istobiela. U sa nemus b ani hjnikov, ani pytlia-kov. Ako Gizka hovor v jednej zo svojich bsn: Prepusti v pokoji. / Bez sry / zlob-nch slov.

Timotea Vrblov, stav slovenskej literatry SAV

Katarna ZavackPolitick trestn iny pred Slovenskm najvym sdom v rokoch 1939 1944Viaz., formt 170 x 240 mm, 192 strn

Monografia Politick trestn iny pred Slovenskm najvym sdom v rokoch 1939 1944 analyzuje prispsobovanie sa tejto intitcie zmenenm politickm podmienkam pod vplyvom novej, nedemokra-tickej vldnucej elity udkov. Jej hlavnm prameom s publiko-van rozsudky v prpadoch, ktor boli poda platnch zkonov kla-sifikovan ako politick a stali sa rutinnou sasou konania pred trestnmi sdmi. Sbene vak nov reim zaviedol i monos inter-nova a zaraova na nten prce, a to bez vyetrovania a bez riad-neho procesu. Tkala sa osb, ktor boli oznaen ako protittne. Poda dostupnch dt bolo v sledovanom obdob na Slovensku za poli-tick trestn iny uvznench prinajmenom 3 595 osb, a minimlne alch 3 100 prelo koncentranm tborom v Ilave.

udmila Illov, Helena poov a Tnde JurkovPlody a semen rastln v tvorbe ozdb a perkovViaz., formt 170 x 240 mm, 270 strn + osobitn prloha 28 strn

Monografia ponka netradin pohad na vyuitie plodov a semien rastln, ako aj nahliadnutie do sveta prrodovedcov a umelcov. Vyuitie plodov a semien v ozdobnej tvorbe je tma vemi irok. Kreatvnos sa toti ned obmedzi iadnou knihou, iadnymi hranicami m oso-bitn, asto nevyspytaten cesty. Je jedinen tm, e me strieda nov originlne npady s nostalgickmi nvratmi do obdobia naich predkov. Preto aj tma o monostiach uplatnenia irokej palety plodov a semien v umeleckom i praktickom vyuit nebude mono nikdy vy-erpan. Publikcia je uren vetkm, ktor prrodu vnmaj srdcom. Vedia si cti jej dary a radi nar do hlbn poznania tajomstiev a pes-trho sveta tvarov a farieb. Verme, e zaujme nielen biolgov, ale aj gemolgov a bude inpirciou pre perkrov, vtvarnkov, nvrhrov a vetkch ud, ktorch oslov krsa a rozmanitos prrody. Sasou publikcie je 28 stranov manul na urenie plodov a semien, ktor sa najastejie vyskytuj v ozdobch.

Marin Kropaj Prvnofilozofick vchodisk prva duevnho vlastnctvaViaz., formt 170 x 240 mm, 272 strn

Veobecnm prvnofilozofickm a prvnoteoretickm otzkam sa do-teraz nevenovala dostaton pozornos. Prca M. Kropaja predstavuje pokus vyrovna sa s tmito problmami nielen v rovine prva, ale naj-m za asistencie a vyuitia poznatkov inch odborov, skmanm aj ir-ch mimoprvnych svislost. Ide najm o zohadnenie filozofickch, kultrnych a hodnotovch aspektov, ktor maj svoje nezastupiten miesto v diskusii o tvorbe prva. Je vak poteiten a ndejn, e zu-jem veobecnej prvnej terie aj pozitvnoprvnych discipln verejn-ho i skromnho prva riei niektor veobecnejie otzky vo viacod-bornej spoluprci postupne vzrast. Prvna veda si zana oraz viac uvedomova, e na rieenie aktulnych spoloenskch problmov po-znatky jednej vedy alebo z jednho odboru nestaia, preto prekraova-nie tradinch hranc jednotlivch odborov prva a rozvjanie medzi-odborovej spoluprce sa stva absoltnou nevyhnutnosou.No

v k

nihy

VED

Y, v

ydav

ate

stva

SAV