KULTÚRNO - SPOLOÈENSKÝ ÈASOPISSLOVÁKOV V CHORVÁTSKU

XVIII roèník

Redakcia:éfredaktor, prof. Andrej Kuric

tel.: 031 503 311e-mail: andrija.kuricºos.t-com.hr

zástupca éfredaktora, prof. Boena Dasoviæevá-

Jazyková úprava, prof. Ján irka-

Tajomníèka, Branka Baksová-

graficko-technická úprava, A. M.-

Dopisovatelia:Anðelka Ðunðová

Ivan HudecZdenka Uzelová

prof. Vesna BaksováVera Miksadová

eljko BrnjikAnðela MajdiováAnica Popoviæová

Mario GriniæZlatko Jevak

prof. eljko JantoikA. M. Kuric

Olgica SluekováLidija HoloováAndrija Èuha

Ema Cinkocká-

Adresa redakcie a vydavatel:Savez Slovaka-Zväz Slovákov

Kralja Zvonimira 3 (PP 39)HR-31500 NAICE

Telefón/fax: +385(0)31 613 433E-mail: savez-slovakaºos.htnet.hr

www.savez-slovaka.hr-

Tlaè: TISAK tiskara iknjigovenica Naice d.o.o.Kralja Tomislava 4, Naice

Telefón: +385(0)31 613 354-

Periodicita a náklad:Mesaèník, 850 výtlaèkov

-Bankový-úèet:

2393000-1102027880Slavonska banka d.d. Osijek

(Poboèka Naice)-

Titulná strana:V MK v Záhrebe, Branka Baksová

-Registrácia:

Tiskovina PRAMEÒ je financijski pomaganaiz Dravnog proraèuna Republike Hrvatske

za 2009. godinu.

Pojedini èlanci izraavaju osobna miljenja i pogledeautora i ne moraju nuno biti u skladu s miljenjima i stavovi-ma redakcije i izdavaèa. Redakcija zadrava pravo izmjenetekstova ili dijelova teksta. Slike se po elji vraæaju.

22 PRAMEÒ 03/2009

V miestnostiach Kultúrneho cen-tra Maïarov v Osijeku 14. marca t.r.mal Valné zhromadenie Zväz Slová-kov v Chorvátsku. Hostitelia boli èle-novia MS Osijek.

V Osijeku sa zili predsedovia a dele-gáti 16 slovenských Matíc, aby poèuli aocenili minuloroènú prácu Zväzu a Ma-tíc slovenských, aby poèuli, ako sa nakla-dalo s finanènými prostriedkami, ktorésme dostali. Aby sa prijal plán prace na2009. rok a finanèný plán. Aby sa dali ajnové návrhy a doplnky plánu èinnosti, akje potrebné.

Správu o èinnosti podal predseda Zvä-zu Andrej Kuric, prièom zdôraznil:

Aj v tomto - 2009. roku èaká nás ve¾apráce na národa roli dediènej. Plány a pro-jekty bude treba realizova. Ve¾akrát bu-dú potrebné námaha a obe, a to práve vtomto roku, keï je celý svet postihnutýfinanènou krízou. No s Boou pomocouistotne zvládneme vetky prekáky, kto-ré sa nám postavia do cesty.

Do Zväzu Slovákov v Chorvátsku jezastreených 16 slovenských Matíc, kto-ré dôstojne reprezentovali a reprezentu-jú slovenskú národnostnú meninu vChorvátsku a v zahranièí. Kadá Maticasvojím spôsobom a svojimi monosami...Kultúrnych aktivít v naich Maticiach bo-lo ve¾a (340)."

Predseda spomenul kultúrne akti-vity Zväzu a Matíc, ktoré majú za úlo-hu ochranu, pestovanie a írenie nacio-nálnej a kultúrnej identity slovenskej ná-rodnostnej meniny. Zdôraznil, e tútoúlohu budeme aj naïalej spåòa. Za prá-cu na národa roli dediènej sa poïakoval

obetavým aktivistom Matíc a spolkov.Vïaku vyjadril aj Rade pre národ-

nostné meniny RH, Úradu pre Slovákovijúcich v zahranièí z Bratislavy, Mini-sterstvu vedy, vzdelávania a portu RH,Ministerstvu kultúry RH, Ministerstvukolstva SR, zástupkyni v chorvátskomparlamente pani Zdenke Èuchnilovej,upám a obciam a vetkým, ktorí nám fi-nanène a akýmko¾vek spôsobom pomoh-li pri realizácii naich projektov.

Predseda ete povedal:Ako predseda musím pripomenú

niektoré veci, ktoré kladiem sebe a Vámna srdce. Ide o to, e sa musíme tei a byhrdí na prácu naich matièiarov. Veï mytu vetci sme ochotníci, dobrovo¾níci, kto-rí máme ten istý cie¾, a to je ochrana, pe-stovanie a írenie nacionálnej a kultúrnejidentity slovenskej národnostnej meniny.

Rok ktorý je pred nami bude aký, nonetreba sa vzdáva, ale smelo kráèa do-predu. iadna kríza nás nemôe ohrozi.Ohrozi sa môeme iba my sami, ak nebu-deme jednotní. Ak nebudeme vedie viesdialóg medzi sebou. Ak nebudeme repek-tova jeden druhého. Aj toho, kto robí nanároda roli dediènej 80 rokov, 40, 20, 10,5... Kto má 50 vystúpení a 500 èlenov a to-ho, kto má 10 vystúpení roène a 80 èlenov.

Na srdce kladiem predsedom Matíc,aby svojich èlenov výkonného výboru oboz-

Valné zhromadenieZväzuSlovákov v Chorvátsku

Pracovné predsedníctvo Zväzu: Branka Baksová, Miroslava Griniæová, Josip Kreièek a Andrej Kuric

Foto

: A. Ð

unðo

vá

03/2009 PRAMEÒ 33

namovali s èinnosou Zväzu, s aktivitamia uzávermi, ktoré na schôdzi vynáa Vý-konný výbor Zväzu Slovákov.

Èo je naím hlavným cie¾om v tomtoroku?

Práca na projekte budovy Múzea kul-túry Slovákov v Chorvátsku.

Pomôc Maticiam, ktoré zaèali s bu-dovaním kultúrnych domov.

Organizova výuèbu slovenského jazy-ka v Jakiæi. Organizova výuèbu sloven-ského jazyka a literatúry na stredných ko-lách v Naiciach, Iloku a Osijeku. Praco-va na tom, aby sa v Osijeku na fakulteznovu zaèala vyuèova slovenèina.

Predstavi prvú knihu rozprávok predeti Belasá obloha neba Boeny Daso-vièovej z Iloka. Predstavi sa vydava-te¾stvom Zväzu Slovákov na Slovensku vMartine v máji.

Èo je ete ve¾mi dôleité je, robi natom, aby sa èím skôr v Iloku v Z zaèalovyuèova náboenstvo v slovenskej reèi.

Aby sa nadviazali kontakty so Slovák-mi zo Selenèe a iných slovenských dedína miest z Vojvodiny.

Slovenská osada Markovec oslavuje130. rokov a slovenská osada Jelisavec 120rokov od príchodu Slovákov na toto úze-mie. Aj tieto dáta treba reprezentatívne os-lávi."

Finanènú správu podala tajomníèkaBranka Baksová. Predseda dozornéhovýboru Pavao trbik podal preh¾ad fi-nanèných a pokladnièných úètov za rok2008.

Program práce na rok 2009 podal pred-seda Zväzu Andrej Kuric, pokým finanè-ný plán tajomníèka Branka Baksová, kto-

rý sa vypracoval na základe projektov vet-kých MS v Chorvátsku. Na základe roz-hodnutia Rady pre národnostné meninyRCH zo dòa 6. marca 2009 plánované je1.749.000,00 kún donácie pre Zväz a k to-mu ete 100.000,00 kún na vytvoreniepredpokladov.

Predseda Zväzu preèítal potom i listpredsedu Rady pre národnostné meninyRCH pána Aleksandra Tolnauera, ktorýnám v òom vetkým dáva na srdce a zdô-razòuje, aby sa etrilo a e je potrebne rá-ta aj s rebilanciou.

V diskusiách predstavitelia Matícvydvihli ve¾mi dobrú prácu Zväzu a Ma-tíc a spokojnos a hrdos, e sa tak dobrepracuje.

Pozdravné slova odzneli a pekné ela-nia v práci na národa roli dediènej poprialinám aj hostia: Zdenka Èuchnilová, zá-stupkyòa Èechov a Slovákov v chorvát-skom parlamente, upan Osijecko-ba-ranskej upy Kreimir Bubalo, primátormesta Naice Kreimir agar a NikolaMak, podpredseda Rady pre národnost-ne meniny v Chorvátsku.

Na konci zhromadenia elko Lo-miansky, predseda Komisie pre uzávery,preèítal uzávery zhromadenia, ktoré zne-jú:

Jednohlasne schválená správa o èin-nosti, finanèná správa a správa dozorné-ho výboru za 2008. rok, ktorý bol ve¾mibohatý na aktivity. Tie sa schválil plánpráce a finanèný plán na 2009. rok.

Schystaní sme na to, aby sme spolu sostatnými obèanmi tátu znáali ako-sti, ktoré nastali pre ekonomickú krízu,ovládajúcu celý svet.

Priority na 2009. rok sú: zakladanie aodkúpenie budovy pre Múzeum kultúrySlovákov RCH; ukonèi stavbu kultúrnychdomov v Jurievci, Meðuriæi, Mí¾ovciach,dom - múzeum v Lipov¾anoch, zaèiatokvyuèovania slovenèiny na stredných ko-lách a koneène vyriei problematiku tý-kajúcu sa vyuèovania náboenstva v Ilo-ku.

Chysta sa pre európsky model fi-nancovania prostredníctvom organizácieseminárov na tému Písanie projektov azapoji do toho èím viac mladých odbor-níkov - ekonómov.

Zasla apel HRT, v ktorom sa vyjadrínespokojnos s TV vysielaním Prizma aiada navrátenie kroník.

Prostredníctvom regionálnych ústre-dí MS Záhreb a Osijek kvalitnejie pre-zentova svoju èinnos v Chorvátskej re-publike.

Poïakovanie zástupkyni ZdenkeÈuchnilovej za dlhoroènú starostlivos apomoc.

Uzávery boli jednohlasne schválené.Na konci zhromadenia Josip Kreièik,

predseda MS Osijek, poïakoval sa ZväzuSlovákov za preukázanú dôveru pri orga-nizovaní zhromadenia a pozval vetkýchprítomných na veèeru a ¾udovú veselicuza sprievodu novozaloenej osijeckej hu-dobnej kapely.

Andrej Kuric sa poïakoval vetkýmmatièiarom, delegátom Matíc za príchod(zo 60 delegátov na zhromadení bolo prí-tomných 59) a MS Osijek blahoelal apoïakoval sa za úspenú organizáciuzhromadenia.

(A. M. Kuric)

Predstavitelia Matíc v Osijeku

Foto

: A. Ð

unðo

vá

Vzácni hostia: Zdenka Èuchnilová, Kreimir Bubalo, Kreimir agar,Nikola Mak

Foto

: A. Ð

unðo

vá

44 PRAMEÒ 03/2009

Vznik prvej Slovenskejrepubliky (Pokraèovanie)

slovenského krajinského snemu na 10.hodinu 14. marca 1939. Po vypoèutí si ob-siahlych komentárov od predsedu vládyKarola Sidora

a poslanca Jozefa Tisa nakoniec SnemSlovenskej krajiny vyhlásil samostatnýslovenský tát krátko po 12. hodine. V da-ných okolnostiach bol tento akt jedinýmmoným východiskom zo vzniknutej si-tuácie. Málokto vtedy èo i len tuil, ako sabudú veci vyvíja ïalej. U na druhý deòokupovali nacistické vojská rozsiahle úze-mia západného Slovenska a postavili slo-venskú vládu pred ïaliu výzvu. Útokhorthyovských maïarských vojsk 23.marca 1939 prebudil dezorientovanú slo-venskú spoloènos, ktorá si uvedomilaexistenciu vlastného tátu a potrebu hobráni. Slovenská politická reprezentáciamusela vzápätí po vzniku tátu riei mno-hé ïalie veci, ktoré zvládla alebo nez-vládla úmerne svojim silám a schopno-stiam.

Prvá Slovenská republika umonilaSlovákom prvýkrát v histórii riadi sisvoje veci - aj keï azda nie pod¾a opti-málnych predstáv, ale aspoò vlastnýmisilami. V mnohých oblastiach nový táta jeho politické vedenie zvládli výzvudoby a dosiahli pozoruhodné úspechy.Aj v dôsledku politického roztrieteniana umiernených a radikálov nedokáza-la vak Bratislava prvé, pomerne priaz-nivé roky existencie samostatného tá-tu vyui na irie medzinárodné ukot-venie tátu. Nevýhodná geopolitická si-tuácia zaahovala slovenský tát do vo-jenských dobrodrustiev nacistickéhoNemecka a nakoniec viedla i k úèasti nanajväèom zloèine druhej svetovej vojny,na idovskom holokauste. Na druhejstrane sa v rokoch prvej Slovenskej re-publiky (1939 - 1945) uskutoènila vý-razná modernizácia, ktorá vtlaèila kra-jine definitívne priemyselno-po¾noho-spodársky charakter. Slováci dokázali,e si vedia svoje veci spravova sami, nadruhej strane sa presvedèili, e sú za svo-je konanie aj zodpovední. Táto skúse-nos sa u nikdy nedala z vedomia ná-roda vymaza.

(Anton Hronko, Národný kalendár2009).

(Pripravil A. M. Kuric)

strany zotrvali vo vyèkávacej pozícii. Aj vich rétorike sa v rôznych spojeniach zaèalèastejie objavova termín slovenský tát,avak s jasným zdôraznením, e je to pro-gram do budúcnosti. Ani zosadenie Ti-sovej vlády Homolovým puèom nezme-nilo tento postoj. Nová vláda Karola Si-dora si vytýèila cie¾ urovna vzahy s Pra-hou tak, aby o budúcnosti Slovenska roz-hodovali slovenské národné záujmy. Pre-to odmietol nahováranie Hitlerových emi-sárov v Bratislave 12. marca 1939, abyokamite vyhlásil slovenský tát. Preka-zil tým Hitlerovi snahu okupova západ-nú èas republiky na výroèie anlusu Ra-kúska.

V danej situácii musel Hitler zmenisvoje plány. Dòa 13. marca 1939 pozvaldo Berlína zosadeného predsedu sloven-skej vlády Jozefa Tisa, aby s ním prero-koval otázky budúcnosti Slovenska. V Ber-líne ho prijal s plnými poctami, aké sa dá-vali hlavám suverénnych tátov. V roz-siahlom rozhovore veèer toho dòa mu ne-zaobalene vysvetlil, e Nemecko si elávyhlásenie samostatného slovenského tá-tu, inak ho ponechá svojmu osudu". Vdaných pomeroch to znamenalo, e Ne-mecko dovolí horthyovskému Maïarskuoku-pova aj zvyné územie Slovenska.

Aby táto hrozba nadobudla aj kon-krétny obsah, akoby náhodou rísky min-ister zahranièných vecí Joachim von Rib-bentrop predloil Hitlerovi telegram z Bu-dapeti, v ktorom sa hovorilo o sú-streïovaní maïarských vojsk na sloven-ských hraniciach. Napriek situácii sa J. Ti-so nepodriadil nieko¾kohodinovému nát-laku Ribbentropa, aby vyhlásil slovenskýtát z berlínskeho rozhlasu, ale trval natom, e o takomto akte môe rozhodnúlen slovenský snem. Nemci nakoniec ustú-pili a pri odchode Tisa do Bratislavy mudali ultimátum, e slovenský snem musírozhodnú 14. marca 1939 do 12.00 ho-diny.

Ete z Berlína zabezpeèil Tiso u pre-zidenta republiky Emila Háchu zvolanie

Tohto roku 14.3.2009 je 70. Výroèievzniku prvého Slovenského tátu. Snemslovenskej krajiny vyhlásil vznik sa-mostatného Slovenského tátu. Snemprijal v júli 1939 Ústav Slovenskej re-publiky a v októbri 1939 zvolil za pre-zidenta Slovenskej republiky Jozefa Ti-su.

Manévrovací priestor sa tým pre slo-venskú politiku výrazne zúil. Nechcelaporui tatút zriadený ilinskou doho-dou a následným prijatím zákona o auto-nómii Slovenska. O udranie tohto tatú-tu vak nemali záujem ïalí dvaja hráèi".Jednak to bola Praha, ktorá po prekona-ní oku z Mníchova zaèala rozmý¾a, akoobnovi dominanciu nad Slovenskom,jednak Berlín, ktorý sa usiloval o likvidá-ciu ÈSR. V Prahe pritom kalkulovali s tým,e nad Slovenskom budú za pomoci Ber-lína vládnu v roli vazala tretej ríe. Keïevedeli, e Berlín chce rozbi republiku,mali aj druhú alternatívu - ak u má èe-sko-slovenský tát zaniknú, nech je ja-sné, e sa to udialo po vonkajom zásahu,nie ako následok vnútorného rozkladu. Stýmto cie¾om sa rozhodla ústredná vládav Prahe vyhlási 9. marca 1939 na Slo-vensku stanné právo (Homolov puè) arozpusti autonómnu vládu.

Rozhodujúci slovenskí èinitelia sa do-poèuli o zámere Berlína rozbi ÈSR zaèiat-kom februára 1939. Reagovali rôzne. Ra-dikálnejia èas rozpútala kampaò za plnéosamostatnenie, ostatní èinitelia ¾udovej

03/2009 PRAMEÒ 55

Boh môj!" V nebi uzrieme Boha takého, akýje, no viera nám u teraz naplno otvárasrdcia pre nebeské skutoènosti a dáva námvidie vetko vo svetle neba.

(Pripravil A. M. Kuric, úvahy C. Lubi-chová)

hovori s ním... Aké by to bolo pekné, kebysa zjavil i nám, ako kedysi Márii Magdalé-ne, dvanástim a ïalím uèeníkom... Nao-zaj boli blahoslavení tí, èo sa vtedy na-chádzali pri òom. Povedal to sám Jei, akoto uvádzajú evanjeliá pod¾a Matúa a Lu-káa: Blahoslavené sú vae oèi, e (ma)vidia." No Tomáovi povedal iné blahos-lavenstvo: Blahoslavení tí, èo nevideli, auverili!"

Jei vtedy myslel i na nás, ktorí ho ne-môeme vidie svojimi oèami, iba oèamiviery. Nae postavenie nie je teda a takéodliné od postavenia tých, èo ili v jehoèasoch. Ani vtedy nestaèilo iba vidie ho.Veï ko¾kí ho videli, a neverili mu! Telesnéoèi videli len èloveka. Spozna v òom Boie-ho Syna, na to bol treba iný zrak.

Ale ani mnohí z prvých kresanov ne-videli Jeia osobne, take tie ili blahos-lavenstvo, ku ktorému sme povolaní aj mydnes. Napríklad v Prvom Petrovom listeèítame: Vy ho milujete, hoci ste ho nevi-deli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a ja-sáte nevýslovnou radosou, plnou slávy,e dosahujete cie¾ svojej viery - spásu duí(8, 9)." Prví kresania ve¾mi dobre po-chopili, z èoho sa rodí viera, o ktorej ho-voril Jei Tomáovi: z lásky. Veri zna-mená odhali, e Boh nás miluje, otvorisvoje srdce milosti a necha sa prenikajeho láskou, úplne sa odda tejto láske a nalásku odpoveda láskou. Ak miluje, Bohvstupuje do teba a svedèí v tvojom vnútri.On sám ukazuje celkom nový spôsob, akoh¾adie na skutoènos, ktorá a obklopu-je. Viera nám dáva schopnos vidie uda-losti jeho oèami, odha¾ova jeho zámer snami a s ostatnými, so vetkým, èo stvo-ril.

iarivým príkladom tohto nového spô-sobu nazerania na veci oèami viery je sv.Terézia Jeiova z Lisieux. Jednej noci,keïe bola smrte¾ne chorá na tuberkuló-zu, ka¾ala a zaliala ju krv. Mohla vtedy po-veda: Vykaliavam ve¾a krvi." Lene onavyriekla: Prichádza eních!" Verila bez to-ho, aby videla. Verila, e v tomto bôli jupriiel navtívi Jei a e ju miluje. Po-dobne ako sv. Terézii aj nám viera pomá-ha vidie vetko novými oèami. Aj my simôeme preloi akúko¾vek udalos v ivo-te do vety: Boh ma miluje", alebo To tyma prichádza navtívi", èi Pán môj a

Blahoslavení tí, èo nevideli, a uve-rili!" (Jn 20, 29) Slová vidie Jeia" vJánovom evanjeliu majú základný výz-nam. Ide o zjavný dôkaz toho, e Boh sastal skutoène èlovekom. U na prvej stra-ne èítame apotolovo zanietené svedectvo:A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzinami. A my sme uvideli jeho slávu"( Jn 1,14). Najmä po Jeiovom zmàtvychvstanípoèujeme opakovane zaznieva volaniatých, ktorí ho videli. Zvestuje to Mária Mag-daléna (Videla som Pána!"), takisto apo-toli (Videli sme Pána!"). Aj uèeník, kto-rého Jei miloval, videl i uveril". JedineTomá nevidel vzkrieseného Jeia, lebonebol na Ve¾kú noc s ostatnými apotol-mi, keï sa im zjavil. Tí vetci uverili, lebouvideli. On tie, aspoò tak povedal, by boluveril, keby to bol býval videl ako ostatní.

Jei ho vzal za slovo a na ôsmy deò pozmàtvychvstaní sa mu ukázal, aby aj on ve-ril. Keï Tomá uvidel pred sebou ivéhoJeia, vydal vyznanie viery, ktoré je najhl-bie a najúplnejie, aké kto v Novom zá-kone zachytil: Pán môj a Boh môj!" Jeimu odvetil: Uveril si, pretoe si ma videl,"pokraèujúc: Blahoslavení tí, èo nevideli,a uverili!"

Aj my, podobne ako Tomá, by smechceli vidie Jeia, najmä keï sa cítimeosamotení, skúaní, zavalení akosami...Tak trochu sa spoznávame v oných Gré-koch, èo prili za Filipom a prosili ho: Pa-ne, chceli by sme vidie Jeia" (Jn 12, 21).A vravíme si: Aké by to bolo pekné, kebysme boli ili v jeho èasoch. Boli by sme hovideli, mohli sa ho dotknú, poèúva ho,

Blahoslavenítí, èo nevideli,a uverili!

Veselá oblievaèka

Zelený tvrtok, Ve¾ký piatok,Biela sobota a u je TU Ve¾konoèná ne-de¾a,Po pôste prvá tancovaèka,Do polnoci aj oblievaèka.A tak rovno do zábavyPolievaèka pokraèuje.Schovajte sa, dievèence,Chlapci idú za vami.Vetky eny musia polia,Od sesterníc, priateliekA do krstnej mamy.Zavèas ráno ich spod perín vyahujú,Od ucha k uchu sa zasmejú,Keï dievèa na dvoreVedrom plným vodyOd hlavy po päty oblejú.Ete veselie je,Keï polievaèi s obeouDo potoka sa ahajú.Jednému sa noha mykne,vetci na kopu do vody padajú.Také mokré dievèaVàbovým korbáèom popráia.Evám zatrasú sa suknièky,Na korbáèe zauz¾ujú malièky.Aby im dievèence vdy voòali,Voòavkou im hlávky pofàkajú,Aj to sa odmení,Pekné vajíèka, krasliceDo daru dostávajú.Unavení polievaèiKo¾ko len palenoèky vypili,Celý deò len polievali,enský rod vyibali,Veru sa aj unavili.Pojedli sa klobásky,unky, vajíèka, koláèe,Celý deò vetkého bolo moc.Dievèence sú vykúpané,Zostanú len spomienky,Teraz budú èakaDruhú Ve¾kú noc.

M. Rekiæ-Grolmusová

66 PRAMEÒ 03/2009

Valne zhromadeniev Iloku

22. februára 2009 sa v Iloku usku-toènilo Valné zhromadenie Matice slo-venskej Ilok a Slovenského kultúrno-osvetového spolku ¼udovíta túra.

Pred 50 prítomnými èlenmi Správu oèinnosti Matice slovenskej Ilok podal pred-seda Vlatko Miksád. Vo svojej správe zhod-notil situáciu v Matici a spoluprácu s or-ganizáciami a zdrueniami nielen v Iloku,ale aj v Chorvátsku a na Slovensku:

- Vlaòají rok sa nerozlioval, èo doèinnosti, od minulých rokov. Bol bohatý.Tradièné podujatia: divadlo na Mary, di-vadlo na Vladimíra, Vá¾anie májovéhodreva, Ilocké leto, Na brehu pri Dunaji adivadlo na Jána sa konali riadne. Okremteda folklórnej a divadelnej odboèky bolièinné aj portová odboèka a Spolok ienMatice slovenskej Ilok. Domovskú stre-chu v budove Slovenského domu majú ajMestská rada slovenskej národnostnej me-niny, upná rada slovenskej národnost-nej meniny Vukovarsko-sriemskej upya na neposlednom mieste je prichýlené ajportové rybárske zdruenie Karas. Èo satýka pracovnej náplne èinností, vetci èle-novia Správneho a Dozorného výboru MSIlok sa zúèastnili, organizovali, alebo po-

mohli vo svojom mandáte v celkove viacako v 130. akciách, alebo schôdzach Správ-neho výboru Matice slovenskej Ilok, a tuneuvádzam folklórne èi divadelné skúkyalebo portové tréningy.

Spolupracovalo sa so ZAKUD-om, sÈerveným kríom mesta Ilok, s kultúrno-

umeleckými spolkami, folklórnymi a di-vadelnými zdrueniami a kultúrnymi or-ganizáciami v Chorvátsku, Vojvodine, naSlovensku, s Múzeom mesta Ilok, s lokál-nou správou v Iloku, so upnou správouvo Vinkovciach a s mnohými inými. Me-diálne sme boli v svete prezentovaní nawebovej stránke MS Ilok, vo vysielaní vslovenskej reèi Rádia Ilok, v èasopisochPrameò z Chorvátska, Hlas ¾udu zo Srbska,Slovenské zahranièie zo Slovenska a na

Vinkovskej a Záhrebskej televízii. Medzi-národné kontakty sme mali so Slovákmizo Srbska, Rumunska, Maïarska a zo Slo-venska.

MS Ilok sa za èinnos dostalo aj med-zinárodne uznanie. UN VETERÁN Slova-kia rozhodla udeli Matici slovenskej Ilokmedailu k 15. výroèiu odchodu sloven-ských jednotiek na Balkán, za spoluprácua podporu slovenských jednotiek.

Plány boli splnené vïaka finanènejpodpore mesta Ilok, Vukovarsko-sriem-skej upy, Rady pre národnostné meninyprostredníctvom Zväzu Slovákov v Chor-vátsku, Národnostnej rady Vukovarsko-sriemskej upy pre slovenskú meninu,prísluných ministerstiev v Chorvátskejrepublike, prísluných ministerstiev a úra-dov v Slovenskej republike, parlamentnejzástupkyne pre Èechov a Slovákov v Chor-vátsku Zdenky Èuchnilovej, ako i zo ZA-KUD-u.

Pochvala patrí kadému èlenovi správ-neho a dozorného výboru.

Nasledovali ïalie správy vedúcichsekcií a funkcionárov.

23. februára sa konalo prvé ustano-vujúce zasadnutie novozvoleného 30 èlen-ného správneho a dozorného výboru.Dolo k zmene vedenia. Navrhnutý sta-rý predseda Miksád sa dobrovo¾ne vzdalfunkcie predsedu a na jeho miesto bolzvolený elko Dubovský, ktorý zároveòaj ïalej plní funkciu vedúceho hudobnejsekcie.

(V. Miksád)

Ôsmy marec je vo svete uznávanýmsviatkom ien. Oslavuje sa ním právoien na rovnoprávnos s mumi vo vet-kých oblastiach ivota a osobitný dôrazsa kladie na poslanie eny ako matky.

Matica slovenská Ilok u nieko¾ko ro-kov za sebou usporadúva v rámci tohtodòa príleitostný program. Tohto roku sizavolali priate¾ov divadelníkov z Bardejo-va, aby spolu s domácimi poteili kul-túrnym programom vetky Iloèanky.

Na zaèiatku programu predseda el-ko Dubovský zablahoelal prítomnýmenám k ich sviatku, privítal hostí zo Slo-venska a poïakoval sa Jarmile Hrubíko-vej, e s demi odviedla pekný kus práce.

Keï sa program zaèal, bolo krásne vi-die drobné deti vyobliekané v sloven-skom ¾udovom kroji.

. Úsmevy na tvárach obecenstva, a bo-lo ich vye 200, z èoho len 90 predanýchvstupeniek, a èasté potlesky vytvárali hre-

Správny a dozorný výbor na rok 2009

Foto

: V. M

udro

ch

Iloèanky oslávili deò ien

Tentoraz sme pomohli Základnej ume-leckej kole Michala Vileca, tým, e smeim finanène umonili vystúpenie v Iloku.Ïakujem touto cestou vetkým sloven-ským Iloèanom za írenie kultúry a vzá-jomných dobrých vzahov medzi Slovák-mi ijúcimi na Slovensku a v zahranièí,pretoe pre nás Slovákov je ve¾mi vzácnea èasto a neuverite¾né, e prejdeme kuscudzieho územia a zrazu poèujeme nauslovenskú reè, nae slovenské zvyky, ahlavne, e sa pri tom ubytovaní po rodi-nách tu cítime ako doma.

Kým sa po programe obecenstvo za-bávalo pri hudbe skupín Alesis a Virmasband, zatia¾ sa úèastníci programuobèerstvili chutným paprikáom, ktorýuvarili Daniel Sýè a Vladko Blatnický.

(V. Miksád)

03/2009 PRAMEÒ 77

jivú atmosféru lásky a rodinnej vzájom-nosti.

Vedúca folklórnej sekcie MS Ilok uèi-te¾ka Jarmila Mudrochová: - Vystúpiloúhrnne 30 detí. V rámci programu aj pro-fesorka výtvarnej výchovy Kristína Hru-bíková usporiadala výstavu detských kre-sieb na tému Moja mama. Spevy s deminacvièil elko Dubovský a ¾udový or-chester MS Ilok ich poèas programu spre-vádzal. Spolok ien a niektoré mamy, èiedeti vystupovali, upiekli to¾ko koláèov,e sa ani vetko nezjedlo.

Potom sa u k slovu dostali èlenoviadivadelnej skupiny Bosorka pri Základ-nej umeleckej kole Michala Vileca v Bar-dejove. Predstavili sa komédiou pod náz-vom Bon apétit, alebo Zapeklitý veèer schutným predjedlom, na motívy Came-lottiho hry. Scéna sa odohrávala nielen

na javisku, ale i pred ja-viskom, kde boliumiestnené dve poste-le. Na tie sa natlaèili ma-lé deti, ktoré chceli sle-dova hru z èo najbez-prostrednejej blízkosti.Veselo sa smiali spolu sostatným obecenstvom,lebo herci padali z po-stelí, padali aj facky, sa-mozrejme, len divadel-né, a mladí herci sivystúpením podmanilivetkých prítomných.

Jozef Jarina: - V Iloku som u po tvr-týkrát. Pôsobil som ako starosta obce Ras-lavice, keï sme v rokoch 2000, 2002 a 2004mali výmenné folklórne a divadelné pro-gramy. Teraz somsprávcom Komunitnejnadácie Bardejov -naím zameraním jezháòa financie urôznych podnikate¾ov,z miestnej samosprávy,od individuálnych dar-cov a my potom for-mou rôznych projek-tov podporujeme kul-túrny ivot v Bardejo-ve, ekológiu, ivotnéprostredie, vôbec rôz-ne aktivity, ktoré po-máhajú zbliova ¾udí.

Detský program

Foto

: V. M

udro

ch

Bardejovèania na ilockom javisku

Foto

: V. M

udro

ch

88 PRAMEÒ 03/2009

Po prvýkrát pomocný biskup ða-kovský a sriemsky Ðuro Hraniæ navtí-vil Josipovec a josipovskú MS. Do miest-ností MS priiel v sprievode predseduMS Zdenka Komára a eny mu zaspie-vali nábonú pieseò v slovenskom jazy-ku.

4. marca t. r. pomocný biskup navtí-vil punitovskú farnos. V sprievode fará-

ra punitovskej farnosti - Ðuricu Pardonapo prvýkrát navtívil i josipovskú kolu. Ajpredtým ako mu riadite¾ koly Ivan Smol-jo porozprával o práci koly a úspechochdosiahnutých v Chorvátsku a zahranièí, bi-skup u o tom bol dobre in-formovaný.

Vyberanými slovamipochválil prácu uèite¾ov aiakov a pris¾úbil im svojuplnú podporu. Urèitý èas sazdral s nimi v priate¾skomrozhovore a potom odiielna návtevu MS Josipovec,kde u naòho èakali eny v¾udových krojoch, ktoré za-spievali zopár slovenskýchnáboných pesnièiek. Pred-

Biskup ÐuroHraniæ v Josipovci

V miestnostiach FK v Josipovci sauskutoènilo výroèné zhromadenie MS.Hostia, predstavitelia MS Markovec, MSJurievec, predseda Zväzu Slovákov An-drej Kuric, predseda okresu Mirko Va-vra, ako i predstavitelia vetkýchzdruení pôsobiacich v Josipovci bolioboznámení s bohatou aktivitou MS Jo-sipovec minulého roku. Zaznamenaný jeve¾ký poèet folklórnych vystúpení vetkýchvekových skupín, úèinkovanie v prezen-tovaní ¾udového zvyku poèas faiangov vJosipovci a Ðakove, ako i úèinkovanie navetkých podujatiach v organizácii ZväzuSlovákov. Josipovec bol vlani i hostite¾omfestivalu piesní a hudby Keï sa rua roz-víjala. Taktie, bola organizovaná i ve¾ká

zábava pre obèanov a hostí podnázvom Slováci do Dr¾aku. Natomto podujatí vystúpilipoèetné KUS-y, chystali sa slo-venské jedlá a za veselej hudbytancovalo sa i po polnoci.

Spolupráca so Sloven-skom bola výnimoène boha-tá. Uskutoènil sa výlet do týchkrajov, z ktorých sa v dávnychèasoch prisahovali Slováci doJosipovca, tie návteva upodpredsedu vlády Slovenskej

republiky, u ve¾vyslanca a boli sme ho-stite¾mi folklórnych súborov zo Sloven-ska a maliar z Josipovca sa zúèastnil napodujatí Dni kultúry Slovákov ijúcich vzahranièí.

Taktie, boli organizova-né výstavy obrazov, etnogra-fické výstavy a výstavy sta-rých fotografií. Mali smeúèas i na výtvarníckych ko-lóniách v Gorjanoch a výt-varná sekcia MS sa predsta-vila i na výstavách v Ðakovea Gorjanoch. Ako pôsobíme,rok za nami nám doteraz bolnajviac vyplnený aktivitami.Súdiac pod¾a ambicióznych

Na Valnom zhromadení v Josipovci

Foto

: A

. Pop

oviæ

ová

plánov a programov, ktoré sme si zau-mienili uskutoèni tohto roku, ani tentorok by nemal by menej runý.

Okrem správy o minuloroènej èin-nosti predseda Zdenko Komár navrholprítomným plán práce na tento rok, v kto-rom dominuje organizácia prehliadky vjúni v Josipovci. Finanènú správu podalJosip Kristek a Zdenko Komár sa poïa-koval vetkým sponzorom.

Predseda Zväzu Slovákov prof. AndrejKuric pochválil prácu MS Josipovec, noupozornil na to, e je potrebné etri a dbana to, aby sme peniaze trovili na tie naj-dôleitejie úèely.

Predstavitelia zdruení z Josipovca ahostia pochválili prácu predsedu ZdenkaKomára a poïakovali sa za pozvanie.

Ako to u zvyèajne býva, po skonèe-nom zhromadení pokraèovalo sa v pria-telení pri chutnom obèerstvení.

(A. Popoviæová)

Biskup Hraniè s pracovníkmi Z v Josipovci

Foto

: A

. Pop

oviæ

ová

MS Josipovec - výroèné zhromadenie

seda MS Josipovec Zdenko Komár ho v krát-kosti oboznámil s prácou MS. Boli tu i pred-stavitelia hasièského zdruenia, miestne-ho výboru, okresu, ako i mnohých inýchzdruení, pôsobiacich v okrese. Biskupa

Predseda Komár podáva výroènú správu

Foto

: A

. Pop

oviæ

ová

03/2009 PRAMEÒ 99

Druhé Valné zhromadenie Maticeslovenskej Kukuèín-Kuntariæ Jakiæ ko-nalo sa v sobotu 21. februára pred oko-lo 100 èlenmi i hosami a viedla ho mla-dá èlenka Antónia Pulpanová, ktorej po-máhali Marica estáková, tajomníèka MS

Jakiæ, Natalija Murárová, Vinko Murára Pavel Treger, predseda MS Jakiæ.

Na zhromadení boli tie prítomnívzácni hostia: pán Franjo Luciæ, èlen chor-vátskeho Sabora a primátor mesta Pleter-

nica; dr Marijan Cesarik,predseda Poegskej upy aIvica Kovaèeviæ, predsedaokresu Jakiæ.

V správe o èinnosti zaminulý rok sa zvlá zdô-raznila spolupráca so spol-kom HKUD Slavonija z Jak-siæa. Potom spoloèná vý-stava Èechov a Slovákov vPoege, ktorú sme realizo-vali s èeskými besedamiKaptol i Bjelisovec. Tie sapripomenul výlet na Sovskojazero, ktorý sme realizovali

v druhú nede¾u v júli .V auguste sme ma-li výlet na Slovensko, kde sme zaspievalislovenské pesnièky v obciach, z ktorých savysahovali nai predkovia do Chorvát-ska, a chorvátske piesne v Bazilike PannyMárie Sedembolestnej v atíne.

Tu sme ijestvujeme

priiel pozdravi i misijný farár Vlado Stuh-li - Josipovèan, ktorý u dlhý rad rokov ijea pracuje na Madagaskare.

Biskup podporil pestovanie slovenskejkultúry a bol milo prekvapený, keï zazreleny obleèené do ¾udových krojov.

Po návteve MS Josipovec a koly po-mocný biskup odiiel navtívi i tunajíkostol. Tu ho doèkal cirkevný výbor, ale iJosipovèania vetkých generácií. Znovu malpre Josipovèanov iba slová chvály a pove-dal im, e sú dobrými a nábonými veria-cimi. A znovu sa ozvala slovenská pieseò.Biskup vyjadril prianie, aby sa oma nie-

kedy slúila i v slovenskomjazyku. Na znak vïaky bi-skupovi odovzdali prilieha-vé darèeky, ktoré by mu nie-kedy mohli pripomína Jo-sipovèanov. kola mu da-rovala iacku grafiku, kto-rá znázoròuje vzkriesenéhoJeia, od obèanov dostal zapohár borovièky, ale i f¾auborovièky - aby si ju moholzobra domov. Boli tu i tra-dièné slovenské pochúky -

korbáèiky a polesòaky. Biskup navtívil iobvodné koly v Punitovciach a Jurievci,okres a vo veèerných hodinách celebrovalomu pre vetkých veriacich farnosti v pu-nitovskom kostole. Vetci, ktorí sa tohodòa s ním stretli, boli ním oduevnení - iako èlovekom, i jeho jednoduchým prí-stupom.

Vïaka obetavým a poèetným veria-cim, mladej a schopnej uèite¾ke náboenst-va a farárovi, po èej kázni nik nemôe zo-sta ¾ahostajný. Veríme, e odiiel plnýdojmov z tohto prostredia.

(A. Popoviæová)

Biskup Hraniè s pánom farárom Pardonom v kostole v Josipovci

Foto

: A

. Pop

oviæ

ová

Na rok 2009 matièiari si zaplánovalipokraèova kolou slovenèiny a nacvièo-vaním slovenských piesní i tancov. Dru-hú nede¾u v júli (12. 7.) budú organizovakultúrno-umelecké podujatie Slováci Slo-vákom pri Sovskom jazere, kde sa oèaká-va významný poèet potomkov Slovákov zPoegsko-slavónskej upy. Taktie sa oèa-káva aj vystúpenie viacej kultúrno-ume-leckých spolkov, Matíc slovenských z Chor-vátska a hostí zo Slovenska. Vystúpeniana festivale Keï sa rua rozvíjala i v haleVatroslav Lisinski v Záhrebe spolu s ma-tièiarmi z Jelisavca taktie boli zdôrazne-né ako zvlá významné pre najmladiuMaticu slovenskú v Chorvátsku.

Po sluobnej èasti a schválení správ oèinnosti i financiách a návrhu programuprace i finanèného plánu na rok 2009 naatamburásko-spevácka sekcia zaspievalazopár slovenských piesní. Ako to vyzera-lo, hovorí fakt, e sa to muselo zopakovaviackrát a zostalo sa do ranných nede¾nýchhodín.

Priestory do budúcnosti mámeHistorická udalos pre Maticu slo-

venskú Kukuèín-Kuntariæ Jakiæ stala sa16. februára 2009, keï sme dostali vlast-né priestory v Jakiæi. V podpísanej zmlu-ve sa píe, e tieto priestory budemevyuíva spolu so spolkom HKUD Slavo-nija z Jakiæa. Ve¾mi dôleité je to, e smedoteraz boli ich hostia, ktorých oni prija-li na spoloèné pouívanie pekných prie-storov.

Vetky priestory sú spoloèné a ovyuívaní sa budeme dohovára. Keïesme aj inak niektorí èlenmi oboch spol-kov, myslíme si, e v budúcnosti by smenemali ma akosti. Teraz nám zosta-va spoloène urobi novú strechu a eteniektoré drobnosti dorobi. Pre nás Slo-vákov je najdôleitejie, e po prvýkrátmáme priestory, o ktorých môeme ho-vori ako o naich - slovenských, aj keïspoloèných. astní sme, e budeme maaj kde cvièi slovenské tance, ktoré smesa nauèili na Zimnej kole tanca v Mar-kovci. MS Markovec ïakujeme aj za kro-je ktoré nám darovala, aby sme mali vèom tancova.

Doteraz nás drí heslo - Svorne vpred.(P. Treger)

Èlenovia speváckej skupiny MS Jakiæ

Foto

: P.

Tre

ger

1100 PRAMEÒ 03/2009

vensku na pozvanie MS v Devínskej NovejVsi. Èoskoro sa rozhýbe i spolupráca s jed-ným talianskym speváckym zborom - tá-to spolupráca nastala vïaka tomu, e saèoskoro blaenému fra Bonifáciovi matka(Stankoviæová) narodila v Krivaji èie vnaom okrese. Pokia¾ ide o túto spolu-prácu, pomáha nám pritom MH, poboè-ka Kutina, presnejie jej predseda prof.

Zmieaný spevácky zbor Lira mal vLipovlianoch mal svoje výroèné zhro-madenie 26. februára. Po vypoèutýchsprávach sa uzavrelo, e 2008. rok bolúspeným rokom a zároveò na tomtozhromadení navrhli i ambiciózne plányna tento rok.

Tak v plánoch, ako i v správach o èin-nosti sa èasto spomínala MS Lipov¾any,za ktorú SZ Líra s ve¾kou chuou vystu-puje. U v druhej polovici mája SZ Lira,ako i KUS Lipa budú vystupova na Slo-

Dragutin Pasariæ. Mnoho slovchvály, pokia¾ ide o prácu SZLira, vyslovili poèetní hostia.V kadom prípade potrebnéje poïakova sa speváèkama spevákom za ich zriekaniesa a riadne prichádzanie naskúky, dirigentovi FranjoviRodiæovi a predsedníèke Ne-venke Zoriæovej.

I KUS Lipa uskutoènilavýroèné zhromadenie. Ichsprávy o práci v minulom ro-

ku sú bohaté, vyplnené rôznymi aktivita-mi, no ete sú väèie plány a programy prá-ce na tento rok. Na zhromadení èasto bo-lo poèu, e sú na mnohé podujatia pozý-vaní práve z toho dôvodu, e majú viac slo-venských choreografií.

Ïakujeme SZ Lira a KUS Lipa za do-brú spoluprácu s MS Lipov¾any.

(I. Hudec)

Výroèné zhromadenieSZ Lira a KUS-u Lipa

Výroèná schôdza KUD Lira a Lipa

Foto

: I.

Hud

ec

Táto fotografia rodiny Vendela aAnny Urbanovských vznikla pred vye60 rokmi a okrem rodièov je na nej ipä ich detí.

Zo vetkých osôb na tejto fotografiimedzi ivými sú ete iba Ivan (prvý z ¾avejstrany) a tefan (matka ho drí v náruèí).

Je to opravdivá slovenská rodina.Vendel Urbanovský pochádza z Trste-

nej (Orava) a Anna (rodená Sudrová) zPrievidze. V Lipov¾anoch dnes ije smanelkou Mirou iba Ivan a èoskoro os-lávi sedemdesiatku.

Mladí brat tefan ijev Austrálii.

Ivan Urbanovský mádve vydané dcéry - Taja-nu a Alicu.

Alicu vidíme na foto-grafii spred 25 rokov v slo-venskom ¾udovom kroji.Alica rada tancovala vKUS Lipa a vydaná je zaJosipa Hudca. Majú tyriprekrásne deti, ktoré uko-nèili koly, a teraz sa u sa-

mostatne starajú o seba. Ak Pán Boh dá,Alica sa èoskoro stane babkou a Josip ded-kom, lebo sa im stredná dcéra Jelena vyda-la.

tefan Urbanovský ije v Austrálii smanelkou Mary a má dve dospelé deti -Domjana a Sonju. Pokým je Sonja letu-kou (stewardkou), Damjan pracuje v le-teckej spoloènosti.

tefan ve¾mi rád prichádza z ïalekejAustrálie, lebo ho s Lipov¾anmi viau mno-hé krásne spomienky. A nakoniec ete mu-sím pripomenú, e v súpise prisahova-

Vendel a Anna Urbanovský a ich pä detí

Foto

: I.

Hud

ec

ných Slovákov niet priezviska Urbanov-ský, ale preto jesto - Urban. A aby bolo e-te zaujímavejie, Urbanovci a Urbanov-skovci sú v pokrvnom príbuzenstve.

Mojím uzáverom je, e priezvisko Ur-banovský je vytvorené administratívnoucestou - z priezviska Urban, no vemohú-ca administratíva i dnes, ako i skôr, robídivy.

V kadom prípade, vetkým èlenomtejto rodiny a ich potomkom prajeme do-bré zdravie a dlhý ivot.

(I. Hudec)

Po stopách starej rodinnejfotografie

Alica Urbanovsý pred 25 rokov v slovenskom¾udovom kroji

Foto

: I.

Hud

ec

03/2009 PRAMEÒ 1111

ku oslavujú Deò koly, Deò okre-su, ako i cirkevné hody, keïe jekostol zasvätený práve sv. Joze-fovi. Tohto roku na viacdòovýchoslavách Jozefa zúèastnili savetky zdruenia z Lipovlian - kto-rých, veru, nie je málo.

I MS Lipov¾any mala svoje mie-sto v programe osláv. Programy bo-li pestré a rôznorodé: poènúc odslávnostných omí, kultúrno-ume-leckých programov, portovýchsúaení (tu vyzdvihujem najmä te-nis), a po prezentáciu kníh a vý-stavu J. Brlanèiæa (úspené akva-rely).

Okrem vetkých domácichzdruení tohto roku sa do osláv za-pojila i poboèka MH Kutina v oso-be D. Pasariæa, ktorý mal úèas i prioslavách Dòa koly a neskôr bol prí-tomný i pri otváraní výstavy obra-zov, intalovanej Maticou chorvát-skou, poboèka Lipov¾any. Ak to-muto ete pridám i to, e turistickéspoloèenstvo vydalo i prvého turi-stického sprievodcu okresu, monouzavrie, e programu nechýbalaani kvalita, ani kvantita.

(I. Hudec)

Je u veobecne známe, e v Li-pov¾anoch na Jozefa kadoroène ro-

Na Sv. Jozefa

Budenie

Zima stráca svoju moc,Dni sú dlhie,Slnko vyie,U je teplejia tmavá noc.

Topí sa biely sneh.Snehuliakovi je krivá hlava,Odpadol mu nos,Okolo klíèi mladá tráva.

Sneienky kryjú svoju krásu, Na úvrati sa príroda mení,Iskerník a púpava iaria veselo.Jar vyahuje svoju krasu nesmelo.

Zobuï sa aj TY, uspaná dua!Nech Tvoja dobrota zo srdca sála,Zobuï sa a rozdávaj,èo Ti Boia príroda dala.

(Margita Rekiæ-Grolmusová)

Nie zavïaèi sa zanávtevu, alepoïakova sa

Jazykové okienko

Váení èitatelia, aj v tomto jazyko-vom okienku pokraèujeme v poukazo-vaní na jazykové nedostatky. V tomtoèísle Prameòa poukáeme na èastúchybu, ktorú niektorí dopisovatelia ro-bia pod vplyvom jazyka väèinového ná-roda - chorvátèiny. Ide o heslo zavïaèisa, ktorým dopisovatelia (a nielen oni)nahrádzajú chorvátske zahvaliti. Prí-

klad: Nakoniec sa vetkým matièiaromzavïaèil na príchode. Lene problém je,e autor vety nepouil to správne slov-ko - poïakova sa.

Teraz nazrieme do Krátkeho slov-níka slovenského jazyka 4 a overíme si,èo sa píe za heslom zavïaèi sa. Po prvéodvïaèi sa, odmeni sa, napr.: èím sati zavïaèím za pomoc? Po druhé získasi priazeò, napr.: zavïaèi sa divákomdobrou hrou. Vráme sa na prvý výz-nam slovesa zavïaèi sa - ktoré zna-mená odvïaèi sa, prejavi vïaènos,odmeni sa, odplati sa, napr.: odvïaèisa rodièom za námahu, odvïaèi sa pot-leskom, pohostením; odplati sa, èi vrá-ti ako protihodnotu alebo náhradu. Akosme videli, v uvedenej problémovej ve-te zo zaèiatku textu autor chcel pove-

da, e subjekt vety sa nechcel odplati,ale vyslovil niekomu (matièiarom) svo-ju vïaku, poïakoval sa.

Teraz u preveríme odporúèanéheslo poïakova sa. Pod¾a u uvede-ného Krátkeho slovníka slovenskéhojazyka 4 za heslom poïakova sa píe -po prvé prejavi vïaku, zaïakova,napr.: poïakova (sa) priate¾ovi za po-moc; písomné poïakovanie, po druhéhovor. vzda sa (úradu, funkcie), od-stúpi: minister sa poïakoval (za úrad).

Nás tu zaujíma prvý význam heslapoïakova sa, a to je aj tá pravá náhra-da za chorvátske slovko zahvaliti, leboide o vyjadrovanie èi vyslovenie vïaky,poïakovanie.

Nakoniec povedzme, e problémo-vá veta Nakoniec sa vetkým matièiaromzavïaèil na príchode má znie Nako-niec sa vetkým matièiarom poïakovalza príchod. Autor tie pod vplyvom chor-vátèiny namiesto poïakova sa za... na-písal poïakova sa na... O tom vak uinokedy.

(J. irka)

1122 PRAMEÒ 03/2009

28. februára t. r. v Kultúrnom cen-tre Slovákov Jelisavec uskutoènilo sariadne výroèné zhromadenie MS Jeli-savec.

Okrem poèetného èlenstva jelisavskejMS na zhromadení sa zúèastnil i primá-tor mesta Naice Mgr. Kreimir agar,predseda Rady Miestneho výboru Jeli-savca Ing. Fraòo Kandera, predseda Radyslovenskej národnostnej meniny mestaNaice eljko Brník a takmer vetci mest-skí výborníci z Jelisavca, ako i predsedo-via alebo predstavitelia vetkých jelisav-ských zdruení. Na zhromadení bolipredseda MS Jakiæ Pavo Treger spolu sdvomi èlenkami MS Jakiæ.

Prítomných pozdravnými slovami pri-vítal predseda MS Jelisavec Vilko Hulak.

Po podaní správ o práci pracovnéhopredsedníctva, ako i materiálneho a fina-nèného podnikania, vetci prítomní samohli presvedèi o kvalitnej práci, ktorása v najväèej miere zakladá a opiera oprácu KUS-u Ivana Brníka Slováka Jeli-savec.

Uspokojenie z práce je tým väèie, etradièné podujatie MS Jelisavec Dni Slo-vákov - Veèer korbáèika rok za rokom dá-va väèie výsledky - záujem o toto podu-jatie je kadým rokom èoraz väèí.

Pokia¾ ide o plány na tento rok, z návr-hu vidno, e na MS Jelisavec èaká mnohopráce a usporiadanie ve¾kých podujatí.

Okrem u tradièných Dní Slovákov vJelisavci èi Veèera korbáèika Jelisavec toh-

to roku má oslavy 120.výroèie zaloenia Jeli-savca a prisahovaniasa Slovákov na tietopriestory. Samozrejme,MS Jelisavec spolu sMiestnym výborom Je-lisavca bude hlavnýmorganizátorom tohtopodujatia. Èoskoro saplánuje i spoloènéstretnutie so vetkýmizdrueniami v osade apotom sa bude môc i

presne definova a urèi samotný prie-beh a program podujatia tohto význam-ného jubilea.

Taktie, MS Jelisavec tohto roku spo-lu s èlenmi SKUS-u odchádza v júli nahosovanie k svojim priate¾om a rodá-kom do kysuckého kraja na Slovensku. Vjúni odchádzajú na nieko¾ko dní doPo¾ska, kde uskutoènia zopár významne-jích vystúpení.

Vetky podané správy, ako i plány nabený rok zhromadenie jednohlasneschválilo.

Výroèné zhromadenieMS Jelisavec

Na samom konci zhromadenia poz-dravnými slovami vetkých prítomnýchoslovil primátor Naíc Mgr. Kreimiragar, ktorý vyzdvihol svoje uspokojeniez práce a úsilia jelisavskej MS, ako i zospolupráce mesta Naice s Jelisavcom.Pripomenul pritom vetkým prítomným,e sa i tohto roku v Jelisavci zaènú usku-toèòova ve¾ké projekty, ktoré ako to bo-lo i doteraz, mesto Naice maximálne pod-porí. Verí, e vïaka týmto projektomobèania Jelisavca dosiahnu závidenia-hodnú úroveò, pokia¾ ide o kvalitu itiav osade.

Slová primátora agara prítomní od-menili ve¾kým potleskom.

Predseda Rady miestneho výboru Je-lisavca Fraòo Kandera pochválil prácu je-lisavskej Matice, poïakoval sa primáto-rovi za ve¾kú podporu a taktie pripome-nul významné projekty, na ktorých sa bu-de èoskoro pracova.

Predseda MS Jakiæ Pavo Tregervyzdvihol svoju rados z príchodu do Je-lisavca a vyjadril vieru v úspenú spolu-prácu.

Po zhromaòdení nechýbalo aniobèerstvenie. O hudbu postarala sa jeli-savská kapela Avantúra. Ich skvelá hud-ba oduevnila vetkých prítomných, kto-rí sa dali do tanca a spevu.

(. Brník)

predsedníctva podal správu o èinnosti je-lisavského spolku, ako i finanènú správuza minulý rok.

I táto správa potvrdila, e jelisavskýfolklórny spolok svojimi poèetnými vystú-peniami (a bolo ich vye 30, èo v Chor-vátsku - èo na Slovensku) dôstojne pre-zentoval kultúru jelisavských Slovákov.Pritom je spomenuté i ve¾ká uspokojeniez práce s najmladími folkloristami Jeli-savca èie - s detskou a strednou skupi-nou, ktorú výborne a s ve¾kým pracov-ným elánom vedie Anðelko Benèiæ.

Taktie, folklórna skupina dospelých,ktorej vedúcim je eljko Brník, svojimivystúpeniami, ako i doteraz, oduevnila

21. februára t. r. èlenovia KUS-u Iva-na Brníka Slováka Jelisavec mali svojeriadne výroèné zhromadenie.

Pravdae, zhromadenie sa konalo vmiestnostiach Kultúrneho centra Slová-kov a okrem poèetných èlenov jelisav-ského spolku na zhromadení sa zúèast-nili takmer vetci predsedovia a predsta-vitelia jelisavských zdruení.

Ako i vdy na zhromadení úèas mali predseda Miestneho výboru JelisavcaIng. Fraòo Kandera a zástupca primáto-ra mesta Naice Dr. Zdravko Ronèeviæ.

Predseda KUS-u Mario pek po poz-dravnom príhovore a otvorení výroèné-ho zhromadenia za pomoci pracovného

Výroèné zhromadenie KUS-uIvana Brníka Slováka Jelisavec

Predsedníctvo MS Jelisavec

Foto

: .

Brn

ík

03/2009 PRAMEÒ 1133

obecenstvo kdeko¾vek vystupovala.No práca spolku je neodmyslite¾ná bez

aktívnej úèasti slovenskej tamburáskejkapely pod vedením Slavka Hulaka, kto-rá sa zúèastnila na vetkých folklórnychvystúpeniach.

Po navrhnutom pláne práce a finanè-nom pláne na 2009. rok stalo sa zrejmé, eje pred jelisavskými folkloristami znovuete jeden rok preplnený kvalitnými vystú-peniami - detskej, strednej, dospelej sku-piny folkloristov, ako i spevákov a tam-buráskej kapely.

Vetky správy, ako i návrh plánu, pro-gramu aktivít a finanèný plán na tento rokzhromadenie jednohlasne schválilo.

Na samom konci zhromadenia prí-tomných oslovil zástupca primátoraNaíc Dr. Zdravko Ronèeviæ, ktorý nee-tril slovami chvály, pokia¾ ide o mravèiuprácu KUS-u Ivana Brníka Slováka nazachovaní a pestovaní slovenskej kul-túry, taktie vyzdvihol i výbornú spolu-prácu mesta Naice a Jelisavca a zaelalspolku, aby i naïalej pokraèoval v takejkvalitnej práci.

Predseda Rady miestneho výboru Ing.Fraòo Kandera okrem gratulácií KUS-upripomenul prítomným poèetné a kva-litné projekty, ktoré by sa mali realizovapoèas tohto roku - a èo sa, samozrejme,odzrkadlí i na kvalite ivota obèanov Je-lisavca.

Po ukonèenom zhromadení pre vet-kých prítomných prichystané bolo iskromné obèerstvenie a o peknú pieseòa hudbu postarali sa èlenovia tamburá-skej kapely KUS-u Ivana Brníka SlovákaJelisavec. (. Brník)

Jelisavskí tamburái

Foto

: . B

rník

Predsedníctvo KU I. B. Slovák

Foto

: . B

rník

V Meðuriæi 14. februára t. r. vo far-skom Kostole sv. Mikuláa o 17.00 h zo-sobáili sa eljka Uzelová a Ivan Biro.eljka je diplomovanou uèite¾kou a ak-

tívnou èlenkou MS Meðuriæ od saméhojej zaloenia (jej rodièia boli i iniciátormizakladania MS). Po otcovi eljka Uzelováje Èekou a po matke Zdenke Jozefèíko-vej - Slovenkou (jej ujo je predsedom MSMeðuriæ). Po dlhoroènom aktívnom pô-sobení v taneènej skupine u 4 roky je ve-dúcou detskej folklórnej skupiny (vystu-povali i na Slovensku), moderovala pro-gramy po slovensky na zväzových podu-jatiach v Meðuriæi, a u tretí rok je uèi-te¾kou predmetu pestovanie slovenské-ho jazyka a kultúry v Z Banova Jaruga aZ Josipa Kozarca v Lipov¾anoch.

Zúèastnila sa nieko¾ko ráz na od-bornom zdokona¾ovaní, pokia¾ ide o slo-venský jazyk v poèetných mestách na Slo-vensku. Je veselou a komunikatívnouosobou, ktorá má rada cestovania a naj-viac tie na Slovensko, kam odchádzaaspoò raz do roka. Jej snúbenec Ivan je

Svadba v Meðuriæi na tradièný spôsobz Kutiny a absolventom je informatikyvo Varadine. Zasnúbení boli 3 roky, novo zväzku sú u viac ako 8 rokov.

Svadba sa chystala vye jedného ro-ka, ale to najzávanejie zaèalo sa diadva týdne pred samou svadbou. Kadýdeò vye 10 ien a dievok prichádzalo dorodinného domu Uzelovcov vypeka do-máce svadobné koláèe rôznych druhov.Mnoho bolo tých pod¾a starej receptúry,napr. z kvaseného cesta - buchtièky (vMeðuriæi ich voláme metaèky), plnia saorechmi, lieskovcami, lekvárom, syrom.Tieto koláèe pekávali i eljkina babka aotcova ujèiná - vo¾akedy ich delili, po-kým prechádzal svadobný sprievod - po-kým ete ani cukríky neboli. Mnohé mla-dé eny teraz mali príleitos po prvý-krát vidie, ako sa to robí.

V chlebovej peci piekli sa ako pred30 rokmi, kým ete neboli iné koláèe, ieljka a Ivan

Foto

: Z. U

zelo

vá

1144 PRAMEÒ 03/2009

vence (kuglof s hrozienkami - a napie-klo sa ich a 8 na svadbu. Piekla ich gaz-diná, mladuchina matka. Spolu s òouokolo polnoci, driac ich na hlave,drubovia spolu s druicami tancovalièeský valèík a slovenskú polku a potomsa ten veniec delil ako i katu¾ky s ko-láèmi, ktoré so sebou nosili, keï od-chádzali na svadobné veselie.

U mladuchy bolo moné jes i do-máci chlieb, taktie upeèený v chlebovejpeci, rôzne pochúky a èerstvý sloven-ský syr - korbáè - a to nieko¾ko druhov,ktoré mladucha dostala ako svadobnýdar od rodiny zo Slovenska, ktorí, sa-mozrejme, prili na svadbu.

Mladucha bola obleèená do ruène ui-tej aty a kabáta - husto ozdobenými ma-lými ruovými, ruène vypracovanýmikvietkami a na sebe mala i ruové bole-ro, ktoré jedna babka ruène vyrábala asi6 mesiacov. Skrátka - ide o kombináciumoderného a starobylého a ktorá ju pred-stavila na výbornú.

Pred vchodom do domu rodina Uze-lová mala borovicu, ozdobenú na spô-

sob, ako sa to robí pri príleitosti svadbyna Slovensku - pestrými stukami z kre-pového papiera.

Na èele sprievodu bol chlap, ktorýniesol zástavu a tento veru mal hodnetrápenia - lebo musel nies a tri: chor-vátsku, slovenskú a èeskú.

Po krásnom cirkevnom svadobnomceremoniáli - na ktorom sa èítalo, poprvýkrát v naej upe v troch reèiach: slo-venskej, èeskej a chorvátskej, slávnost-ný svadobný sprievod odiiel do spo-loèenského domu v Lipov¾anoch. A keïsi mladomanelia pripili na zdravie slo-venským ampanským, zaèala sa veseli-ca. Tancovali sa chorvátske, èeské a slo-venské tance, vláèik, kovbojský tanec...no bol tu i sólo tanec pre kuchárky, prisnímaní venca mladuche, tanec mladuchyso vetkými, za ktorý bola i peòane od-menená tými, ktorí s òou tancovali... apotom mladucha hodila svadobnú kyti-cu a tkanièku... samozrejme, pre takétoaktivity bolo potrebné, aby i strava boladobrá, a veru i bola - najsamprv preto,e vetko z èoho sa chystalo jedlo, bolo

vypestované na rodinnom po¾nohospo-dárskom majetku rodiny Uzelovej. Bolotu vetkého - od tradièných jedál, na kto-ré sa niektorí u iba pamätajú, e ich nie-kedy jedávali na svadbách (polievka s do-mácimi rezancami, varené mäso, rya,omáèka z paradajok, a okrem smaené-ho mäsa podávali kompót z jabåk a sli-viek). No, boli tu i modernejie jedlá:svieèkovica, jahòacie mäso - a vetko tospolu s domácimi koláèmi a svadobnoutortou - ktorá bola ruènou prácou kmo-trinej matky a jednej susedy.

Máme nádej, e vám fotografie doèa-ria aspoò trochu z atmosféry tejto tra-dièno-modernej svadby, na ktorej bol tak-mer kadý obyvate¾ Meðuriæa.

A ete iba jedna informácia - na sa-mom konci svadby tento mladý manel-ský pár zostáva i v rodnej dedine, kdevlastnou prácou na rodinnom po¾noho-spodárskom majetku u pomaly za-riaïujú i vlastný dom naproti eljkinýmrodièom a súèasne, dostali sme i novéhoèlena MS Meðuriæ.

(Z. Uzelová)

Svadobné veselie

Foto

: Z. U

zelo

vá

Koláèe sa piekli v starých peciach

Foto

: Z. U

zelo

vá

Zástavník

Foto

: Z. U

zelo

vá

Usilovné kuchárky

Foto

: Z. U

zelo

vá

03/2009 PRAMEÒ 1155

Mestská kninica v Lipov¾anoch mámiestnosti v okresnej budove. Pre násje zaujímavá najmä preto, e má i slo-venské kniné oddelenie. Knihovníèkapani Mária Tisajová i v tomto kolskomroku pozvala iakov, ktorí navtevujú ho-diny slovenského jazyka a kultúry zo ZJosipa Kozarca v Lipov¾anoch, aby prilinavtívi túto kninicu. Uèite¾ka sloven-ského jazyka a kultúry dohodla sa o tejtomimokolskej aktivite s riadite¾kou kolyFraòkou Filipoviæovou, take iakom bo-la umonená návteva kninice.

iaci sa najprv umiestnili v kninici apotom ukázali, èo sa nauèili na hodináchslovenèiny. Spievali a tancovali, recitova-li, hrali rôzne spoloèenské hry, pokým tástaria skupina i èítala èasti textov sloven-ských autorov. Potom ich pozdravil pred-

Na návteve v kninici v Lipov¾anoch

platné èlenské na celý rok, aby si zadarmomohli vypoièiava slovenské knihy.

Ostatok èasu iaci strávili v opakova-ní nauèených obsahov a v èítaní sloven-ských èasopisov. Èas z toho sme i nahra-li videokamerou. Uèite¾ka bola ve¾mi spo-kojná s týmto predstavovaním, podniete-ná do trochu inakieho druhu vyuèovania,ktorý skvele dopadol. Preto má nádej, etakéto návtevy kninice sa stanú tradí-ciou. (Z. Uzelová)

seda MS Lipov¾any pán Branko Vincent aèlen výboru MS pán trban (zároveò i otecdvoch iaèok). Po nich sa prítomným pri-hovorila i knihovníèka - Mária Tisajová.Vetci, ktorí reènili, zdôraznili, e majúve¾kú rados z toho, e sa deti v Lipov¾a-noch uèia i predmet pestovanie sloven-ského jazyka a kultúry a pochválili ich pro-gram, ktorí im na zaèiatku návtevy iacipredviedli. Vetci iaci dostali príleitost-né darèeky a kninica im darovala i bez-

V Záhrebe sa uskutoènila dôleitáschôdza v miestnostiach Ministerstvakultúry RH. Na tejto schôdzi sa zúèast-nili: minister kultúry Boo Bikupiæ, tát-na tajomníèka Nina Obuljenová, ve¾vysla-nec SR v Záhrebe Roman Supek a zástupcave¾vyslanca Igor Derco, primátor NaícKreimir agar, predseda Zväzu Slovákovv RH prof. Andrej Kuric a tajomníèka Zvä-zu Slovákov Branka Baksová. Toto je u

druhá schôdza, na ktorej sa ve¾mi kon-krétne hovorilo o zakladaní Múzea kul-túry Slovákov v Chorvátskej republike, prektoré je u prichystaný i adekvátny prie-stor v Naiciach. Ide toti o budovu v Ra-diæovej ulici, o ktorú Zväz vyjadril záujemete v dávnom roku 1995. Realizáciou toh-to projektu vyrieili by sa ve¾mi význam-né úlohy, pokia¾ ide o pestovanie a za-chovanie slovenského kultúrneho de-

Prcovná schôdza v MK v Zahrebe

Foto

: B. V

. Bak

sová

Pracovná schôdza v MK RH

Na káve u pána ve¾vyslanca

Foto

: B. V

. Bak

sová

dièstva, ako i priestory pre MS Naice aZväz Slovákov. Vo ve¾mi optimistickoma priate¾skom rozhovore získali sme plnúpodporu predstavite¾ov tak chorvátskej,ako i slovenskej vlády a zároveò sme do-stali i smernice a pokyny pre nasledujúcezrýchlené aktivity, na ktoré by sme sa ma-li èím skôr podobra, aby sa tak projektèo najskôr realizoval.

Po schôdzi nás J.E. Roman Supek ajeho zástupca I. Derca povolali na káviè-ku na Ve¾vyslanectvo SR, kde sme si pridobrej kávièke podebatovali a dali úlohy,ako ïalej pracova. (B. V. Baksová)

iaci s uèite¾kou v kninici

Foto

: Z. U

zelo

vá

1166 PRAMEÒ 03/2009

iaci 5.B a 7.B triedy Základnej kolykrá¾a Tomislava z Naíc, uèite¾ka slo-venského jazyka a kultúry Anna Ma-roeviæová, pedagogièka a psychologiè-ka Ðurðica Zailacová a Anna Kuricovápri príleitosti pripomínania Valentínaa Medzinárodného dòa materinskej reèizavítali do priestorov Zväzu SlovákovRCH v Naiciach. S ve¾kým záujmomsledovali výklad tajomníèky Zväzu o ak-tivitách vetkých Matíc slovenských, ocie¾och a úlohách Zväzu Slovákov a oso-bitnú pozornos venovali mape, na kto-rej sú vyznaèené kraje, v ktorých ijúSlováci v rámci celej Chorvátskej repu-

bliky. Keïe sú iaci, navtevujúci ho-diny slovenèiny v Naiciach v najväèompoète z Markovca, ktorí prvý stupeò zá-kladnej koly navtevujú v Markovci av druhom stupni Z pokraèujú v Nai-ciach, s¾úbili, e sa aktívne zúèastnia

iaci z Markovca v priestoroch Zväzu

Foto

: B. V

. Bak

sová

58 iakov 3. a 4. triedy z Josipov-ca, Jurievca a Punitovca spolu so svo-jimi uèite¾kami pobudlo v èase 9. -14. marca 2009 v Centre pre eduká-ciu v Orahovici, ktorý pôsobí v rám-ci osijeckého Èerveného kría. Tu pô-sobí kola v prírode a prebieha výcvikpre neplavcov. Tie je zariadený kom-plex hortikultúry, ktorému dominujeústredná budova so spálòami, spo-loèenské miestnosti a novovystavanábudova vo vnútri s bazénom.

Príchodom do strediska iaci saumiestnili do ve¾mi pekných espo-ste¾ových izieb, z ktorých kadá mávlastnú kúpe¾òu. V to isté predpolud-nie uskutoènili i iniciálne testovanie ia-kov plavcov na bazéne, aby na takýtospôsob mohli zaradi iakov do skupíns oh¾adom na stupeò ovládania plavec-kých schopností. kolu plávania viedolHrvoje unec - tak predpoludním, ako

i odpoludnia. tudentky boli na ve¾kejpomoci v bazéne pri animovaní iakovpri rôznych hrách. iaci pod¾a rozvrhu

odchádzali na plávanie èie výuèbu, kto-rú uskutoèòovali uèite¾ky v sálach poz-menených na uèebne, alebo za pekné-ho èasu to bolo v prírode. Tu si iacimôu ve¾mi dobre ozrejmi vzahy vprírode, a tým spozna spôsob na akýpríroda funguje, nauèili sa mnoho o tom,nako¾ko je dôleitý kvalitný vzah èlo-

Uèite¾ka Andelka so iakmi v zoologickej záhrade Bizikovcov

Foto

: A. M

ajði

ová

iaci Z Josipa Kozarca z Josipovca v Orahovici

Návtevamarkovskýchiakov ZväzuSlovákov

spolu so svojou uèite¾kou, pedagogiè-kou a psychologièkou pri oslave 130. vý-roèia príchodu Slovákov do Markovca apomôu pri intalácii výstavy v mar-kovskej kole.

(B. V. Baksová)

03/2009 PRAMEÒ 1177

veka k prírode, dôleitos repektova-nia prírody, lebo jedine tak môe bydobre i èloveku. Zo vetkého tohto vyplý-va i jedna ve¾ká úloha, ktorá sa spåòa vkole v prírode a je to uvedomenie sivzahu èloveka k prírode - humánnyvzah k prírode èie rozvoj ekologické-ho povedomia.

Pracovný deò sa zaèínal rannouhygienou a telesnými cvièeniami, ktoréviedli animátorky tudentky, budúceuèite¾ky. iaci osobitnú pozornos ve-núvali upravenosti a èistote svojich izieb,ktoré kadodenne boli oceòované, takena konci týdòa bola pochválená naju-pravenejia izba. Takýto ivot a práca vspoloènosti umoòuje iakom osvojo-vanie si pracovných návykov, uèenie re-pektovania dohôd a pravidiel spoloè-ného ivota, ako i svedomité vykonáva-nie prevzatých povinností. Vo veèernýchhodinách nasledoval veèerný program,kvíz Milionár, noèné kúpanie, pyamapárty a nakoniec boli udelené diplomytým iakom, ktorí zdolali program výc-viku pre neplavcov verifikovaný Ústa-vom kolstva RH.

iaci poèas pobytu navtívili jazerov Orahovici, kultúrno-historickú pa-miatku Ruica, obili mesto, múzeum,starý vodný mlyn, ako i starú lokomo-tívu nazvanú Æiro.

Pri návrate z Orahovice iaci sa spo-lu so svojimi uèite¾kami zastavili v Mar-kovci Naickom a navtívili ZOO Bizik,

kde mali príleitos pozrie sa na mno-hé známe, ale i neznáme - exotické zvie-ratá.

Bola to ete jedna nová a krásna skú-senos, tak pre iakov, ako i pre ich uèi-te¾ky, lebo 24 hodinové spolunaívanieumoòuje vzájomné lepie spoznávaniesa. (A. Majðiová)

MS Markovec je hlavným organizá-torom osláv 130. výroèia prisahovaniaSlovákov do Markovca. Pokia¾ ide o os-lavy tohto významného výroèia, zapoji-li sa vetky markovské zdruenia: SKUSFraòo Strapaè, dobrovo¾né hasièské

zdruenie, FK Victoria, zdruenie Naadjeca, obvodná markovská kola a Far-nos sv. Marka, evanjelistu.

Oslavy budú prebieha od 30. apríla- 3. mája t. r. pod¾a tohto programu:

30. apríla (tvrtok)- 17.00 hod. stavanie

majpána (májového dre-va) (stavanie mája) vstrede Markovca (DVD afolklórny súbor),

1. mája (piatok)- príchod hostí zo Slo-

venska - v predpoludòa-jích hodinách.

- priate¾ský futbalo-vý zápas veteránov Mar-kovec a Krásno nad Kysu-cou - v odpoludòajíchhodinách,Dievèatká z Markovca

Foto

: B. V

. Bak

sová

130. výroèie príchodu Slovákov do Markovca - zahlásenie oslavy

2. mája (sobota)- 10. h - súaenie pionierov hasièovnaického kraja pred budovou do-brovo¾ného hasièského zdruenia,- 17.00 h - otvorenie výstavy, Dreve-nica,- 18.00 h - kultúrno-umelecký pro-gram, Drevenica,- 20.00 h - ¾udová veselica, Dreveni-ca,

3. mája (nede¾a)- 10.00 h - Slávnostná svätá oma vKostole Sv. Marka, evanjelistu.

Veríme, e zdruenými silami úspe-ne realizujeme vetko naplánované a dô-stojne oslávime 130. výroèie vzniku Mar-kovca, ktorý svoj deò pripomína 25. aprí-la - práve na sviatok sv. Marka, evanjeli-stu.

(B. V. Baksová)

So iakmi v Orahovici

Foto

: A. M

ajði

ová

1188 PRAMEÒ 03/2009

Dlhie dni, prvé sneienky, fialky,zlaté púpavy, tebot vtáèat a voòavý ve-trík - vetko uvedené je znakom zaèiat-ku jari.

A jar sa od pradávna spája s ve¾ko-noènými sviatkami.

Najznámejí symbol jari - vyfarbenévajíèko nebude chýba ani v jednej do-mácnosti buïto vyfarbené do iarivých fa-rieb, vyma¾ované, alebo okrá¾ované ne-jakou ¾udovou technikou zdobenia ve¾ko-noèných vajíèok. Vïaka pestovaniu kul-túry a tradície inpirácia sa môe èerpa inaïalej z bohatej klenotnice naich pred-kov.

Vajcia èie kraslice dnes sú dekora-tívnymi predmetmi. Mnohí ¾udia sa staliopravdivými zberate¾mi a kupujú ich presvoje zbierky, vypracúvajú ich, alebo ichdarujú iným.

V minulosti kraslice boli darom prepolievaèov.

Na Slovensku (ale i v Chorvátsku èo-raz viac) zjavuje sa mnoho techník zdobe-nia ve¾konoèných vajíèok. Kadá techni-ka je sama osebe zaujímavá a v nieèomzvlátna. Najväèiu variáciu vzoriek monovidie v batikovej technike. Plastickos or-namentov typická je pre zdobenie voskoma bohaté kvetné vzorky vidno na vykra-bovaných vajciach. Prekrásne sú i vajciazdobené pomocou kyseliny. Osobitné èa-ro majú i vajcia oblepené slamou, vlnou,niami.... Vajcia opletané drôtom sú pe-cifické pre Slovensko a sú originálne. Odèasu, ako som sa túto techniku okrá¾ova-

nia vajec nauèila na Slovensku, neustále jupouívam. Preto som chcela i iných oboz-námi s touto technikou, aby sa na tentospôsob i naïalej zachovala a pestovala.

V minulosti táto technika bola rozí-rená v severnom a severozápadnom krajiSlovenska a mala súvis s drotárskym re-meslom. Mnoho rokov bola takmer za-budnutá, no pred 15 - 20 rokmi sa znovuobnovila.

Opletanie drôtomTáto technika sa môe poui na ofar-

bených alebo neofarbených vajciach - sle-paèích, kaèacích, husacích, ptrosích... De-korácia vzniká vypletaním drôtov na rôz-ne spôsoby a kombinovaním rôznychoèiek. Na vypracúvanie takýchto kraslícpotrebné nám je vyfúkané vajce, vèelárskyalebo zinkový drôt, nonice (kombinaèky),kliete a ihla.

Najdôleitejie je dobre vybra ten pra-vý drôt, ktorý nesmie by ani ve¾mi hru-bý, ale ani ve¾mi tenký (asi 0,35 - 0,45 mm).Na opletanie jedného vajca jednoduchouvzorkou potrebné je asi 3,5 - 4 metre drô-tu.

Vajcia môeme opleta tromi základ-nými vzorkami: upinatou, pirálovou aretiazkovou.

Najprv zoberte drôt dlhý 1 - 1,20 m. Vô-kol vrchu obyèajnej ceruzky alebo klietídrôt omotáme nieko¾kokrát, aby nám kruhbol krají a krutejí, aby sme tak ¾ahie vaj-ce mohli opleta. Pracujeme s jedným kon-com drôtu na spôsob, e drôt zapichneme

ozhora smerom dole cez kruh a potom drôtpotiahneme k sebe, smerom hore. Urobí-me oèko priemeru 0,5 cm. Tak urobíme 11krát a dostaneme kvet s 11 lupienkami.Lupienky trochu porovnáme a zaènemevypleta druhý rad. Pracujeme tak, e ko-niec drôtu zapichneme do lupienka sme-rom dolu a potom aháme hore, smeromk sebe, k stredu lupienka. To opakujemepo celom kvete, take nakoniec dostane-me ete jeden lupienok vye (12 oèiek). Vnasledujúcom rade opakujeme to isté au-tomaticky, a na samý koniec radu. Keï tourobíme (keï to presunieme na vajce) tak-mer po polovicu, drôt oprieme na vajce apracujeme na ten istý spôsob, ako sme ro-bili i pokia¾ sme drôt mali iba v rukách.Pletieme i naïalej na ten istý spôsob, s tým,e v kadom nasledujúcom rade vypletá-me jedno oèko viac. Pred samým koncomzmeníme poèet oèiek, aby drôt bol jedna-ko zatiahnutý vôkol vajca. Nakoniec drôtmusíme dobre upevni, aby sa z vajca ne-rozplietol. Na samom vrchu, z konca drô-tu môeme urobi kvaèku, ak vajce chce-me zakvaèi na halúzku, alebo ho vyuipre nejaký aranmán.

Pripomienka - pri opletaní budememusie nieko¾kokrát pridáva drôt. Lebos ve¾mi dlhým drôtom sa ve¾mi ako azle pracuje. Z konca drôtu urobíme tvarpísmena V spolu so zaèiatkom drôtu, kto-rý máme spoji a pokraèova v opletaní.Zvyok drôtu odstrihneme nonicami.

No, okrem tejto techniky mòa osobneláka i jedna druhá, súèasnejia technika,ktorá je viac v súlade so súèasnosou a spô-sobom moderného itia. Ponuka rôznychfarieb, materiálov na trhu umonila mi iväèí výber. Vyskúala som mnoho spô-sobov a techník, ktoré rada praktikujem.Ve¾mi rada prenáam svoje vedomostivetkým, ktorí majú záujem o výrobu kras-líc. Èasto vajcia zdobím servítkovou tech-nikou - túto techniku výroby kraslíc manauèila moja milá priate¾ka Margita Stra-censká zo enského zdruenia Izvor v Ten-ji. Takéto vajcia dodatoène potom ete zdo-bím rôznymi stukami, zmieaninou tem-pery a drevofixu (lepidlo na drevo) pá-radlom - aby som tak dostala lepiu re-liéfnos.

astlivú Ve¾kú noc!(A. Ïunïová)

Jar klope na dvere

03/2009 PRAMEÒ 1199

MS Osijek 11. marca t. r. uskutoè-nila riadne roèné zhromadenie. . Zhro-madenie otvoril predseda JosipKreièik. Po pozdravnom príhovore,odovzdal slovo pánovi Nikolovi Makovi-èlenovi Rady pre národnostné meniny apredsedovi Krajinského zdruenia podu-najských vábov, ktorí pozdravil vetkýchprítomných a zaelal Zhromadeniu úspe-nú prácu. Preniesol i pozdravy parlamen-tárnej zástupkyne - Zdenke Èuchnilovej..Pris¾úbil, e v súlade so svojimi mo-

nosami, spolu s pani Zdenkou Èuchni-lovou, predsedom Zväzu Andrejom Kuri-com a podpredsedom Zväzu elkom Lo-mianskym urobí vetko, aby MS Osijek do-stala svoje priestory..

Predseda MS Kreièek podal detailnúsprávu o práci a aktivitách uskutoènenýchv roku 2008., ktorých - s oh¾adom namonosti - bolo dos.

Po òom finanènú správu podal po-kladník Pavo trbík. Plán práce pre 2009.rok predstavil predseda. Napomenul, e

sme v tomto roku u uskutoènili tyri ak-tivity. -.V súèasnosti sa chystáme pre pre-zentovanie slovenských ve¾konoènýchzvykov (04. 04. 2009.), v miestnostiach,ktoré pouívame uskutoèní sa dielòaokrá¾ovanie ve¾konoèných vajec - kras-líc a vedúcou dielne bude pani AndelkaÏunïová.

Dozorný výbor podal taktie svoju sprá-vu. Na miesto podpredsedu jednohlasnebol zvolený eljko Zatko a za èlena dozor-ného výboru zvolená bola Mária Belajová.Zároveò bol preèítaný i finanèný plán pre2009. rok.

Verifikaèná komisia kontatovala, esú vetky prinesené uzávery právoplatnéa v súlade so Zákonom.

Do diskusie sa prihlásili: prof. AndrejKuric - predseda Zväzu Slovákov v RCH,Andrija Kristek - predseda mestskej radyslovenskej národnostnej meniny, Margi-ta agarová - èestná predsedníèka, Zden-ko Komár - predseda MS Josipovec a Ma-tija Kristek - predseda MS Jurievec.

Po ukonèení výroèného zhromadeniavetci boli pozvaní na skromné obèerstve-nie a priatelenie sa za hudobného sprie-vodu naej novej kapely, ktorú tvoria: Sa-mir Slivka, Janko a elko Lomianskovci,Andrej a Valentín agarovci.

(A. Ïunïová)

26. medzinárodný Rijeckýkarneval

zo Slovenska, ale aj Slováci zMarkovca. Aj keï tento rokneboli v sprievode slovenskéskupiny, matièiari v Rijekepoctivo sledovali veselý 6 ho-dinový sprievod, ktorý pre-chádzal popod balkón Ma-tice. Na òom sme mali naezástavy a my sme sa oblieklido dobových kostýmov z 19.storoèia, ktoré pouívame natanec imi. Okrem zahra-nièných skupín z Talianska,

Èiernej Hory, Macedónska, Srbska, Maïar-ska a Belgicka boli tu skupiny z druhýchkrajov Chorvátska, ale hlavne z Primor-sko-goranskej upy. Spolu 97 skupín, 8 000

Koniec faiangov, vade sú zábavya v Rijeke sa kadý rok koná ve¾ký kar-neval s medzinárodnou úèasou.Zúèastnili sa na òom u viackrát skupiny

Predsedníctvo MS Osijek: predseda J. Kreièek, A. Ïunïová a M. Belajová

Foto

: A. Ï

unï

ová

masiek a 120 tisíc návtevníkov. Boli smeve¾mi astní, keï poh¾ady väèinou znich boli upreté na ná balkón a srdeènenás zdravili. Najväèiu rados nám uro-bil jeden mladík zo skupiny z MaléhoLoinja, ktorý priiel medzi nás a krásnepo slovensky sa nám prihovoril. To boloprekvapenie! Narodil sa v Chorvátsku arodièia mu pochádzajú zo Srbska, ale súpôvodom Slováci. So slzami v oèiach námvyrozprával, ako má rád Slovensko as¾úbil, e ete niekedy príde do Matice.Igor, teíme sa na to.

Mesto Rijeka veèer pred karnevalomorganizuje humanitárny ples pre ve¾vy-slancov a diplomatov zo zahranièia, kto-rí pôsobia v Chorvátsku a taktie tam po-zýva osobnosti z kultúrneho a portové-ho ivota. Bohuia¾, ani tam Slovenskonebolo zastúpené. Dúfame, e do roka sanám podarí zúèastni na oboch poduja-tiach. (M. Griniæ)

Matièiari z Rijeky na svojom balkóne

Foto

: M. G

rin

iæ

Roèné zhromadenie MS Osijek

2200 PRAMEÒ 03/2009

výroèia narodenia ve¾kého slovenskéhobásnika Pavla Országha-Hviezdoslava(2.02. 1849 - 8.11.1921). O slovenskomvelikánovi hovorila doc. PhDr. Eva Ti-benská, CSc., lektorka slovenského jazy-ka na Filozofickej fakulte Záhrebskej uni-verzity a úryvky z mnohých básní reci-toval Martin Machata so tudentmi slo-vakistiky na Filozofickej fakulte Záhreb-skej univerzity. Vzácnym hosom na li-

terárnom veèere bol aj nový ve¾vyslanecSlovenskej republiky v Chorvátsku J. E.R. Supek s manelkou Esterou.

P. O. Hviezdoslav po ukonèenígymnázia v Mikolci (1862 - 1865) aEvanjelického lýcea v Kemarku (1865

V utorok 24. februára 2009 pripra-vili Matica slovenská Záhreb a Spolokchorvátsko-slovenského priate¾stva Záh-reb v priestoroch Èeskej besedy v Záh-rebe literárny veèer pri príleitosti 160.

- 1870) tudoval na Právnickej akadé-mii v Preove (1870 - 1875) a od roku1899 bol advokátom v Dolnom Kubíne,kde il od roku 1902 ako slobodný spi-sovate¾. Bol èestným predsedom oivot-vorenej Matice slovenskej od roku 1919.

Hviezdoslav svojím básnickým, dra-matickým a prekladate¾ským dielompatrí medzi klasikov slovenskej litera-túry. Jeho najznámejie lyrické a epic-

ké diela sú: Hájnikova ena (1886),eposy Eo Vlkolinský (1890) a GáborVlkolinský (1897 - 1899), Sonety a Le-torosty, Prechádzky jarom a Prechádzkyletom (1898). Jeho Krvavé sonety (1919)vyli aj v anglickom a francúzskom jazy-ku. Preloil známe diela svetovej litera-túry Boris Godunov, Cigáni a Kaukaz-ský zajatec od A. S. Pukina, ïalej die-la M. J. Lermontova, A. Mickiewicza, W.Shakespeara, J. W. Goetheho a iných.

Predseda Matice slovenskej v Záh-rebe Z. Jevák preèítal pre chorvátskychèlenov v starej chorvátèine ocenenie Bo-huslava uleka Zobraných básnickýchspisov Knjievno pismo, vydané 10. sep-tembra 1892 èíslo 37 v èasopise Vienac.

Obèerstvenie, kde nechýbalo slo-venské pivo Zlatý baant, pripravil Spo-lok chorvátsko-slovenského priate¾stvav Záhrebe a kvetinový aranmán odovz-dal Z. Jevák pani docentke Eve Tiben-skej. Na záver sa taktie hovorilo o ïa-lích podujatiach Matice v marci a aprí-li t. r. Èlenovia ktorí sa prihlásili na zá-jazd v apríli na Slovensko, zaplatili jed-nu èas z celkovej sumy 110 eur (za pädní do Koíc, Preova, Bardejova, Le-voèe a Banskej Bystrice).

(Z. Jevák)

Spomienkana PavlaOrszágha-Hviezdoslava

Úèastníci s J.E. ve¾vyslancom SR Romanom Supekom

Foto

: Z. J

evák

Lektorka slov. jazyka v Záhrebe E. Tibenská má prednáku o Hviezdoslavovi

Foto

: Z. J

evák

14. 4. 1849 zomrel na Dobrej Vodenajvýznamnejí bernolákovský básnik JánHollý. Narodil sa 24. marca 1785 v Bor-skom Mikulái. Bol to katolícky kòaz, naj-významnejia osobnos slovenskej kla-sickej poézie. Napísal eposy Svatopluk,Cyrillo-Methodiada, Sláv. Prekladmi zgréètiny a latinèiny dokázal vyspelos ber-nolákovèiny.

160. výroèie úmrtia

26. 4. 1879 zomrel v Kútoch rímsko-katolícky kòaz, organizátor literárneho anárodno-kultúrneho ivota Andrej ¼udo-vít Radlinský. Narodil sa 8. júla 1817 vDolnom Kubíne. Bol mnohostranným èi-nite¾om - jazykovedcom, redaktorom, sla-vianofilom, propagátorom èesko-sloven-skej vzájomnosti. Výrazne ovplyvnil vý-

voj a kodifikáciu spisovnej slovenèiny.Bol aktívnym èlenom Tatrína, MS, SSV,mecénom gymnázia v Klátore podZnievom.

130. výroèie úmrtia

27. 4. 1949 vzniklo vo Zvolene èi-noherné Stredoslovenské divadlo, kto-ré po piatich rokoch premenovali naDivadlo Jozefa Gregora Tajovského voZvolene. Jeho operný súbor so sídlomv Banskej Bystrici vznikol 1. septem-bra 1959. Od roku 1974 usporadúvapravidelne letný divadelný festival smedzinárodnou úèasou - Zámockéhry zvolenské.

60. výroèie vzniku (Pripravil A. M. Kuric, Národný

kalendár 2009)

Pripomíname si

03/2009 PRAMEÒ 2211

Svätého Alojza sa vychovávate¾ razpri hre opýtal, èo by robil, ak by muselv tej chvíli umrie. Tento odpovedal.Niè, hral by som sa ïalej."

U od zaèiatku tohto roku v naich Ma-ticiach opustilo nás nieko¾ko vzácnych¾udí, matièiarov. Nepovedal by som, esme ich stratili, ale e nás zanechali a odi-li do veènosti. Odili tí, ktorí s nami spo-lupracovali, pomáhali nám, teili sa s na-mi z naich úspechov, radili nám, èo má-me robi Pri ich odprevádzaní na pos-lednej ceste èlovekovi príde, aby sa trochuzamyslel nad sebou, nad svojím konaním,nad svojimi skutkami, slovami. Musím tuby úprimný, e keï som bol mladí, ne-jako mi takéto nieèo neprichádzalo na ro-zum. No teraz, keï sú tu aj roky, keï ba-dám, e odchádzajú priatelia a známi, tro-chu som zaèal aj sám viac rozmý¾a oumieraní i smrti. A pamätám sa na jednukázeò môjho známeho priate¾a kòaza, kto-rý práve hovoril o umieraní a znelo to asitakto:

Poloil otázku, opýtal sa: Viete akodnes ¾udia umierajú? Hneï dal i odpoveï.Jedni ticho, v pokoji; druhí s nárekom vnervóznom, kàèovitom zmietaní, tretísmrou prirodzenou, iní donútení cudzourukou, chorobou, iní starobou. Jedni zaspri operácii, iní pod autom na ulici, dru-hí v poli, v lese, na mori, v horách. Jednimladí, druhí starí

¼udia väèinou zomierajú predèasneprv, ako sa nazdali... Smr skoro vdy prek-vapuje.

Ak sa dívame na òu ako na prechod ztohto ivota do veènosti, potom na èase aspôsobe to¾ko nezáleí; ...dôleitejie bu-

de, èi nás nájde v hrie-chu alebo v priate¾-stve s Bohom èie vmilosti Boej.

Ak je smr pos-lednou prípravou naodchod, bude urèiteo nieèo závanejímmomentom, ako súnapríklad poslednéúpravy diplomovejpráce. Pred verejnýmvystúpením sa námvynára úzkostlivá

otázka: Ako to dopadne? Ale ako je to pripríprave na smr?

Ak je smr poslednou èiarou, ktorúnám je dovolené v náhlosti ete pripísaku svojej vlastnej biografii, bude treba ve¾anacvièenej zruènosti, aby sme ju, keï náspozvú náhle... napísali správne.

Veï je to èiara, chví¾oèka, ktoroumôeme vetko to dobré, èo sme v ivotevykonali, dôrazne podèiarknu, ale ipreèiarknu.

Ktorého moderného èloveka, èloveka21. storoèia, príprava na smr ete zaují-

ma. Veï vetci myslíme, e budeme tu nazemi i veène, a to èo sa iným stáva, námsa to nestane. Smr je ïaleko od nás.

No treba vedie, e nás vetkých èa-ká smr a e máme by na òu prichysta-ní. Musíme tie vedie, e sa dobrá, svä-tá smr, smr v milosti Boej improvi-zova nedá. Treba sa na òu stále a dobrechysta.

Ako?Stálou radosou, slubou Bohu a

blínym a niekedy ványm zamyslením.i tak èisto a dôsledne, a pritom tak

veselo a radostne, ako sa to Pánu Bohupáèi. To by mal by ná ivotný týl, ato bude potom aj naa dobrá prípravana smr. Stále plnenie Boej vôle, hociviem, e sme slabí a e padneme, nevz-dáva sa. Bez k¾uèkovania, bez fòuka-nia, bez lenivosti a okúòania kráèa sme-lo dopredu. To je cesta, z ktorej nemá-me pre strach a neistotu vyboèova predsmrou.

Ak èítate biografie ve¾kých vedcov, po-litikov, krá¾ov, nájdete tam aj to, ako zom-reli. A naozaj rozliène zomierajú ¾udia.Ako umriem ja? Vyberme si. Kým sme tu,kým ijeme, ete stále mame monosvybra si.

(A. M. Kuric)

kov nesebecky a húevnato skúmal de-jiny týkajúce sa prisahovania sa a spô-sobu ivota Slovákov v Chorvátsku. Re-digoval vysielanie v slovenskej reèi v Rá-diu Naice, dlhý rad rokov písal odbor-né èlánky pre èasopis Prameò Dneso Slovákoch jestvuje mnoho záznamov- a vetko to vïaka profesorovi Walle-rovi. Profesor dal i návrh, aby Zväz Slo-vákov organizoval okrúhly stôl známychhistorikov, na ktorom by sa spracovalatéma o Slovákoch v Chorvátsku. Tie na-písal èlánky na túto tému pre toto ve-decké podujatie.

Milý profesor Waler,ïakujeme Vám, e ste za sebou za-

nechali nezmazate¾né stopy vo formepoèetných vedeckých historických èlán-kov, z ktorých budú èerpa i mnohé bu-dúce generácie!

(B. V. Baksová)

JOSIP WALLER(Virovitica 11. 12. 1933 - 31. 03. 2007Záhreb)

Uplynuli u dva roky, ako nás zne-nazdajky opustil ná drahý priate¾ Jo-sip Waller.

Profesor Waller si nás zaviazalbohatstvom svojich slov, vyslovenýchi napísaných, svojimi aktivitami, i-rokým srdcom a teplýmpriate¾stvom. V rámci Zväzu Slová-

In memoriam

Rozmý¾am

2222 PRAMEÒ 03/2009

Kúpele sú miesta, kam èlovek pri-chádza za oddychom, relaxáciou a zazdravím. Sú to miesta spájajúce krásya dary prírody s architektonickými die-lami, ktorých výnimoènos a historic-kú hodnotu èasto ani nevnímame.

Na Slovensku sú: Termálne kúpelevyuívajú pri svojej kúpe¾nej lieèbe ter-málnu vodu.

Vo veobecnosti sa termálna vodavyuíva hlavne na lieèbu pohybovéhoústrojenstva, rôznych koných ochorení,degeneratívnych nervových ochoreniach,obehových poruchách a iných. Relaxova-nie v termálnej vode je tie vynikajúcimspôsobom na uvo¾nenie a odstránenie stre-su a napätí moderného ivota. Sú to: Ra-jecké Teplice, Turèianske Teplice, Pieany,Lúèky, Sklené Teplice.

Minerálne kúpele vyuívajú na kú-pe¾nú lieèbu minerálnu vodu. Minerálnavyviera zo zeme a je obohatená o rôzne mi-nerálne látky. Spôsob pouitia minerálnychvôd je dvojaký. Pouívajú sa na rôzne vaòo-vé kúpele, alebo na pitné kúry, èo ale zá-visí od ich zloenia. Ich teplota je spravid-la niia ako teplota termálnych vôd apohybuje sa v rozmedzí 20 - 30°C. Sú to :Bardejovské Kúpele, Dudnice a Smrdáky.

Klimatické kúpele vyuívajú k lieèbehlavne prostredie v ktorom sú situované.Jedná sa hlavne o nadmorskú výku, ale-bo zloenie ovzduia, ktoré je dané prí-rodnými podmienkami. Tieto prírodnépodmienky napomáhajú hlavne pri lieèbedýchacích ciest a chorôb s tým súvisiacich.

Na Slovensku sú to : No-vý Smokovec, VynéRubachy

Územie Slovenska jemimoriadne bohaté napramene minerálnych alieèivých vôd. Takmer vkadej obci èi meste súpramenné miesta vôd atakmer v kadej druhejsa chodí na kyselku,medoký èi kvanú vo-du". O podivuhodnýchvodách Uhorska èi

Spia, sa písalo u v 16. storoèí.. Prvá sto-lièná mapa z terajieho slovenského úze-mia vznikla v roku 1715 V legende tejtomapy sa objavili aj znaèky oznaèujúce mi-nerálne pramene - kyselky, ako aj inéznaèky, ktoré vyjadrovali situovanie kú-pe¾ov (Thermae),. Na ïalej mape Spia z18. storoèia boli v nej zachytené rozsiahleúdaje o výskyte nerastov a baníctve, ale ajo minerálnych prameòoch. Prvý úradnýsúpis minerálnych a termálnych vôd v mo-narchii nariadila Mária Terézia v roku 1763,keï zriadila komisiu, ktorá s pomocou sto-lièných lekárov v teréne spísala, zanalyzo-vala a urèila monosti ich vyuitia.

Dokumentom o historickom vzh¾adekúpe¾ných miest sú dobové poh¾adnice,ktoré zachytili vzh¾ad stavieb. Tie najvýz-namnejie navtevovali nielen domáci, aleaj zahranièní hostia, pretoe boli známenielen v celom Uhorsku, ale aj v Európe,ako napríklad Bardejovské kúpele,Pieany, Sklené Tepli-ce Turèianske, Krem-nické, Bojnicke.

Správy zo stredo-veku hovoria, e vyu-ívane termálnych pra-meòov, sa väèinouuskutoèòovalo v let-ných mesiacoch, pri-èom návtevníci bolizväèa z blízkeho oko-lia, zriedkavejie boliubytovaní u domácichobyvate¾ov. Budovanie

lieèebných kúpe¾ov aj na Slovenskumôeme zaznamena v 18. storoèí,. V 18stroroèí sa pomaly zaèína vedecký výskumvlastností vôd. V tomto období vznikli ajprvé pravidlá, ako sa správa a aké hygie-nické zásady treba dodriava pri kúrach".

Rozvoj kúpe¾ov súvisí s celkovým roz-vojom kúpe¾níctva ako súèasti rozvoja le-kárskej vedy spojenej s poznávaním sú-vislostí medzi vlastnosami termálnych iminerálnych vôd a ich úèinkom na lieèe-nie niektorých chorôb.

Medzi najstarie kúpele na Slovenskupatria: Bardejovské, Bojnice, Pieany,Sklené Teplice, Trenèianske a Turèianske.

Vo väèine kúpe¾ných lokalít sa oko-lité prírodné prostredie menilo na parky -priestory na ubytovanie hostí, ktorí sa tuprichádzali lieèi.

Systematickým budovaním kúpe¾nýchareálov v prvej polovici 19. storoèia saokrem poznania lieèebných úèinkov vôda prírodného prostredia zaèínajú vyuívaako miesta, kde sa spája lieèenie, oddycha zábava. Budovy, ktoré sa stavali boli tobuï stavby na spôsob hotelov, alebo me-nie vily èi penzióny. Hotely mali a majúvo svojej prevádzke aj spoloèenské a stra-vovacie funkcie s napojením na terapeu-tické prevádzky. Rozvoj kúpe¾ov vrcholilkoncom 19. a zaèiatkom 20. Storoèia.

Zachovaná kultúrnohistorická truk-túra kúpe¾ov je súèasou kultúrneho de-dièstva Slovenskej republiky. Mnohé kú-pele na Slovensku majú európsky význam.

Aj na Slovensku kúpele a vetko èo sni-mi súvisi sa dostali do súkromných rúk.Mnoho záleí na dnených majite¾och auívate¾och ako s týmto bohatstvom bu-de zaobchádza. (Pripravil A.M. Kuric)

Kúpele na Slovensku

03/2009 PRAMEÒ 2233

Sponzori zo Slovenskanavtívili Mí¾ovce

Od dávneho 1836. roku, v ktorom samí¾ovskí Slováci zaèali sahova na tietopriestory, v nede¾u 8. marca t.r. ich po prvý-krát navtívila delegácia z materského tá-tu - Slovenska. Sprevádzal ich predsedaZväzu Slovákov prof. Andrej Kuric spoluso svojou manelkou Milukou. Mí¾ovèa-nia pozvali i predsedu Novobukovskéhookresu Zlatka Miloeviæa. Pre hostí bolprichystaný krátky uvítací program v pred-vedení taneèno-speváckej skupiny. Po tom-to programe hostia sa dali do obchôdzkyChorvátsko-slovenského domu.

Profesor Kuric povedal, e je prekva-pený rozsiahlosou a krásou objektu vo vý-stavbe a povedal: - Je to ozajstne krásnykultúrny dom a urèite budete naò hrdí, keïsa stavba ukonèí. Pán Maèek spolu s pria-

storoch ponechá nezmazate¾nú stopu, naj-mä vïaka výstavbe tohto kultúrneho do-mu.

Jaroslav Maèek vo svojom príhovorezopakoval, e má nádej, e stavebný ma-teriál príde do Vianoc a doloil: - Som ve¾miastný, e som sa ocitol práve v delegácii,ktorá prvá zo Slovenska navtívila Mí¾ov-ce od samého zaloenia tejto obce aprisahovania Slovákov na tieto priestory.

Ináè, pán Maèek je direktorom Centrastredných kôl, ktoré má tisíc dvesto ia-kov - je tu zahrnuté vye kôl: portovégymnázium, potravinárska a turistická ko-la (Hotelová akadémia). Okrem krásnychspráv, o ktorých sa Mí¾ovèania dozvedeli,pokia¾ ide o stavebný materiál, ktorý bymal èoskoro by doruèený, pán Maèek impriniesol ete dve lákavé ponuky. Toti,ponúkol bezplatné kolenie pre iakov, na-daných portovcov v portovom gymná-ziu.

K tomu Mí¾ovèanom s¾úbil viacdòo-vý pobyt v Nitre a obchôdzku Starej Bystri-ce, skadia¾ sa dávno prisahovali Mí¾ovèa-nia.

U v júni tohto roku Mí¾ovèanom or-ganizujú návtevu Slovenska a trovy uby-tovania im budú hradi hostitelia.

Po obede a vychutnávaní domácich zá-vinov, ktorými Mí¾ovèania obèerstvili svo-jich hostí, pokraèovalo sa spevom a spolus domácimi zaspievali i hostia. PredsedaMS Mí¾ovce Ïuro Sobol odovzdal hosompriliehavé darèeky a vetky eny pri prí-leitosti oslavy Dòa ien dostali èervenékarafiáty.

(O. Slueková)

te¾mi sponzormi organizoval zhromaïo-vanie stavebného materiálu a u do Via-noc by materiál mal prís do Mí¾oviec.

Predseda okresu pán Miloeviæ sapoïakoval hosom za návtevu, zdôra-zòujúc pritom svoje poteenie z toho, e sa2004. roku zaloila Matica slovenská, lebou hrozilo nebezpeèenstvo, e sa Slováci natýchto priestoroch celkom asimilujú.

- U pri samom plánovaní výstavby do-mu Mí¾ovèania poèítali s pomocou ma-terského tátu - Slovenska. No, pritom ne-poèítali a s takými ve¾kými prostriedka-mi, mysleli si, e to bude iba symbolickápomoc, ktorá bude odzrkad¾ova nau zvia-zanos a vzájomné priate¾stvo, - medziiným povedal predseda a pritom pripo-menul, e si je istý, e MS na týchto prie-

S hosami pred stavbou kultúrneho domu

Foto

: O. S

lue

ková

Pán Maèek, mecén aj pre Mí¾ovèanov

Foto

: O. S

lue

ková

V dobrej nálade s Mí¾ovèanmi

Foto

: O. S

lue

ková

2244 PRAMEÒ 03/2009

Folklórna a spevácka skupina Slov