SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA125196

ANALÝZA POVRCHOVÝCH A PODPOVRCHOVÝCH VÔD

V DIELČOM POVODÍ TOVARNIANSKÉHO POTOKA

2011 Tomáš Košuda, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

ANALÝZA POVRCHOVÝCH A PODPOVRCHOVÝCH VÔD

V DIELČOM POVODÍ TOVARNIANSKÉHO POTOKA

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

Študijný odbor: 6.1.11 Krajinné inžinierstvo

Školiace pracovisko: Katedra krajinného inžinierstva

Školiteľ: Ľuboš Jurík, doc, Ing, PhD.

NITRA, 2011 Tomáš KOŠUDA, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Tomáš Košuda vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Analýza

povrchových a podpovrchových vôd v dielčom povodí Tovarnianského potoka“ vypracoval

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 17. mája 2011

Poďakovanie

Touto cestou si dovoľujem, čo najúprimnejšie poďakovať Doc. Ing. Ľubošovi Juríkovi, PhD.

za odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní diplomovej práce.

Abstrakt

Najväčšími ohrozovateľmi vodných zdrojov sú podľa Izakovičovej (2003) odpadové vody

vypúšťané z priemyslu, urbanizácie, priesaky exkrementov zo živočíšnej výroby, priesaky z

nevodotesných žúmp, skládok odpadu, dôsledky poľnohospodárskej a lesohospodárskej chemizácie,

dôsledky zimnej údržby ciest, pôsobenie kyslých dažďov, priesaky z kontaminovanej pôdy a pod.

Témou predkladanej diplomovej práce je zhodnotenie kvality podzemných a

podpovrchových vôd v katastrálnom území obce Tovarné ako aj zhodnotenie kvality vody v malej

vodnej nádrži Bor. Cieľom záverečnej práce je poukázať na vývoj kvality vôd v tomto mikroregióne

a namerané hodnoty porovnať s limitnými hodnotami v právnych normách. Obec Tovarné je

situovaná v severovýchodnom regióne Slovenskej republiky. Počas októbra a novembra roku 2008

sme urobili 7 odberov povrchových a 4 odbery podpovrchových vôd v katastrálnom území tejto

obce. V každom profile sme prevádzali merania vybraných faktorov. Odberné miesta sa nachádzajú

v intraviláne obce. Dve z nich sme zvolili po ľavej strane a dve po pravej strane toku. Odbery

podzemných vôd sme prevádzali z miestnych studní. Pri stanovení vzoriek podpovchových vôd sme

zistili, že za mesiac október vzorky vody neprekročili limity meraných ukazovateľov pitnej vody. V

mesiaci november vyhovela iba vzorka č.2. Aj keď sme nestanovovali všetky ukazovatele, po

porovnaní nameraných hodnôt sme dospeli k záveru, že povrchová voda nepresahuje najvyššie

prípustné hodnoty ukazovateľov kvality závlahovej vody. V marci 2011 analýzu podpovchových

vôd previedlo laboratóriu Východoslovenská vodárenská spoločnosť kde bolo preverených 12

vzoriek z intravilánu obce. Kvalitatívnym zhodnotením malej vodnej nádrže Bor podľa váhového

hodnotenia sme dospeli záveru, vyššie hodnoty signalizujú, že prevádzkovateľ by mal venovať viac

pozornosti tejto MVN.

Kľučové slová: povrchove vody, podpovrchové vody, znečistenie, kvalita vody.

Abstract

The biggest water resources threats are according to Izakovičová (2003) waste waters,

released from the industry, urbanization, excrements leaks from the animal husbandry, leaks from

non-waterproof cesspools, from waste disposal sites, agricultural and forest husbandry activity

consequences, winter maintenance of roads consequences, acid rain action, contaminated soil leaks

and similar.

The given bachelor work’s subject is ground water and subsurface water quality evaluation

in the cadastral area of the Tovarné village as well as water quality evaluation in a small water

reservoir called Bor. The final work’s aim is to refer to the waters quality development in this

micro-region and to compare the measured values with limit values in the legal standards. The

Tovarné village is situated in the Slovak Republic northeast region. Within October and November

2008 we made 7 surface waters takings and 4 subsurface waters takings in the village cadastral area.

In each of the profiles we conducted a chosen factors measuring. Sampling places are situated in the

village intravilan. We have chosen two of them on the left side and two on the right side flow of the

river Tovarné. The ground waters takings were conducted from local wells. In subsurface waters

samples determination we detected that for the month of October water samples did not exceed the

measured indicators of drinking water limits. In the month of November there only complied the

sample Nr 2. Although we did not assign all the indicators, after measured values comparison we

concluded that surface water did not exceed the highest acceptable values of the irrigation water

quality indicators. In March 2011 subsurface water analysis laboratory was transferred to East-

Water Company where it was tested 12 samples from the urban community. Qualitative assessment

of small water tanks Bor by weight evaluation, we have reached the conclusion, higher values

indicate that the operator should pay more attention to the MVN.

Key words: surface waters, subsurface waters, contamination, water quality.

OBSAH

ÚVOD…............................................................................................................................................10

1 Prehľad o súčastnom stave riešenej problematiky.....................................................................12

1.1 Životné prostredie......................................................................................................................12

1.2 Voda súčasťou života na Zemi.................................................................................................13

1.3 Rozdelenie vôd….....................................................................................................................14

1.4 Fyzikálne a chemické vlastnosti vody.......................................................................................16

1.4.1 Teplota.................................................................................................................................16

1.4.2 Farba....................................................................................................................................16

1.4.3 Zákal....................................................................................................................................17

1.4.4 Priehľadnosť........................................................................................................................17

1.4.5 Pach.....................................................................................................................................17

1.4.6 Chuť.....................................................................................................................................18

1.4.7 Hodnota pH.........................................................................................................................19

1.4.8 Amoniakálny dusík..............................................................................................................19

1.4.9 Dusičnany............................................................................................................................20

1.4.10 Dusitany.............................................................................................................................20

1.4.11 Zlúčeniny fosforu..............................................................................................................21

1.4.12 Chróm................................................................................................................................21

1.4.13 Kyslíkový režim................................................................................................................21

1.5 Samočistiaca schopnosť vôd.....................................................................................................22

1.5.1 Znečisťovanie vôd..............................................................................................................22

1.5.2 Eutrofizácia povrchových vôd............................................................................................24

1.5.3 Hygienické aspekty vplyvu poľnohospodárstva na vodné prostredie.................................25

1.6 Hodnotenie a klasifikácia kvality povrchových vôd................................................................27

1.7 Vodné makroevertebratá............................................................................................................31

1.7.1 Špecifiká hodnotenia ….....................................................................................................31

1.8 Vodohospodárska funkcia lesa – pozitívna externalita..............................................................32

1.8.1Vplyv lesa na kvalitu a kvantitu vody................................................................................33

1.8.2 Globálna klimatická zmena a predpokladaná funkčnosť lesa pri hydrologických situáciách na Slovensku .................................................................................................. 35

1.8.3 Kvalitatívne hodnotenie malých vodných nádrží..............................................................36

1.9 Legislatívna ochrana vôd........................................................................................................37

1.9.1 Vodný zákon č. 364/2004 Z. z.........................................................................................37

1.9.2 Rámcová smernica o vodách (EU 2000)...........................................................................38

. 1.9.3 Nariadenie vlády SR 269/2010 Z.z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie

. dobrého stavu vôd..............................................................................................................39

2 CIEĽ...............................................................................................................................................42

3 MATERIÁL A METODIKA.........................................................................................................43

3.1 Základná charakteristika obce Tovarné....................................................................................43

3.1.1 Všeobecná charakteristika obce Tovarné............................................................................43

3.1.2 Geologické pomery.............................................................................................................43

3.1.3 Hydrogeologické pomery...................................................................................................43

3.1.4 Hydrologické pomery.........................................................................................................43

3.1.5 Zrážky a odtok....................................................................................................................44

3.1.6 Protierózne opatrenia a závlahy..........................................................................................44

3.1.7 História a vznik obce..........................................................................................................44

3.1.8 Rozloha obce, obyvateľstvo...............................................................................................45

3.1.9 Kultúra a náboženstvo........................................................................................................46

3.2 Popis nádrže..............................................................................................................................46

4 VÝSLEDKY PRÁCE, NÁVRH A VYUŽITIE VÝSLEDKOV..................................................47

4.1 Charakteristika objektu skúmania.............................................................................................47

4.2 Pracovné postupy.......................................................................................................................47

4.3 Odberné miesta..........................................................................................................................48

4.4 Namerané hodnoty.....................................................................................................................49

4.5 Získané hodnoty.........................................................................................................................53

4.6 Postup hodnotenia súčastného stavu nádrže..............................................................................54

4.6.1 Hrádza...................................................................................................................................55

4.6.2 Objekty nádrže......................................................................................................................56

. 4.6.3 Nádržné priestory.................................................................................................................57

. 4.6.4 Svahy okolo zátopovej čiary................................................................................................57

. 4.6.5 Okolie nádrže........................................................................................................................57

. 4.6.6 Pomery v povodí..................................................................................................................58

. 4.7 Kvalitatívne hodnotenie malej vodnej nádrže Bor podľa bodového hodnotenia....................58

. 4.7.1 Kvalitatívne hodnotenie malej vodnej nádrže Bor podľa váhového hodnotenia...................58

5 DISKUSIA......................................................................................................................................59

6 ZÁVER...........................................................................................................................................60

7 POUŽITÁ LITERATÚRA............................................................................................................61

8 PRÍLOHY.......................................................................................................................................64

POUŽITÉ OZNAČENIE

BSK5 – Biochemická spotreba kyslíka

CO2 – Oxid uhličitý

ČOV – Čistiareň odpadových vôd

MVN – Malá vodná nádrž

N – Dusík

P – Fosfor

SNR – Slovenská Národná Rada

STN – Slovenská technická norma

SR – Slovenská republika

Z.z. - Zbierka zákonov

ÚVOD

Iba prírode a jej zdrojom vďačí ľudstvo za jeho existenciu, bez nej by život človeka na tejto

planéte nebol možný. Počas tisícročí plnila túto funkciu bez ťažkostí. V posledných desaťročiach si

kladieme otázku ako dlho ešte to tu ľudská populácia vydrží, pomaly ale isto sa rútime do záhuby.

Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Či už vo forme viazanej alebo voľnej. Povrch

Zeme tvorí 510 mil. km2, z toho 361 mil. km2 tvorí vodná plocha. Jej zásoby sa odhadujú na 1,5

miliárd km3. 97,5% tejto vody sa nachádza v moriach a oceánov. Zvyšok je sladká voda ale iba 1%

tvoria vody vhodné na pitie.

Dlhý čas pokladali ľudia vodu ako dar prírody ktorý ich nič nestojí. Znečisťovaním tokov sa

likvidovalo ich samo čistiacou schopnosťou a nepociťoval sa nedostatok vody.

Jej spotreba sa začala zvyšovať s exponenciálnym nárastom obyvateľstva, čo ma za

následok väčší rozvoj priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. Rýchlosť devastácie životného

prostredia je hrozivá, vrátane vážneho ohrozenia zdrojov pitnej vody, rezervoárov, potokov, morí a

oceánov. Prírodne ekosystémy, sú najviac znečisťované priemyslom, dopravou a ich plynnými a

kvapalnými odpadmi.

Význam vody pre človeka a jeho životné prostredie bol všestranne a výstižne definovaný v

12 bodoch Európskej charty o vode, ktorá bola vyhlásená Európskou radou 6. 5. 1948 v

Štrasburgu: „Bez vody niet života". Ochrana vody vyžaduje zintenzívnenie vedeckého výskumu,

výchovu odborníkov a informovanie verejnosti. Zvyšujúca sa populačná hustota, industrializácia,

intenzifikácia poľnohospodárstva, kanalizácia, rekreačné aktivity, výstavba nádrží a priehrad,

vytvárajú silný tlak na vodné zdroje a strety záujmov ich jednotlivých užívateľov. Z hľadiska

využívania vodných zdrojov je potrebné uvedomiť si náročnosť problematiky zabezpečenia

primeranej kvality vôd, poznať príčiny zmien kvality vôd, poznať látky ohrozujúce prirodzenú

kvalitu vôd, zdroje týchto látok ako i systém činností a procesov na základe ktorých ku zmenám

vlastností vôd dochádza. Slovenská republika transponovala rámcovú smernicu o vodách do nového

vodného zákona. Hlavným cieľom právnej úpravy na úseku ochrany vôd a ich racionálneho

využívania je dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd, ktorý by mal byť dosiahnutý do roku 2015.

Dobrý stav povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického a dobrého

chemického stavu pre útvary povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu a dobrého

chemického stavu pre umelé vodné útvary a výrazne zmenené vodné útvary.

V súčastnosti sa stali čistiarne odpadových vôd nevyhnutnou súčasťou priemyselných

podnikov, miest a obcí. Ak by sme skvalitnili všetky čistiarne odpadových vôd a dodržiavali

stanovené limity, naše rieky by boli oveľa čistejšie.

1 PREHĽAD O SÚČASTNOM STAVE RIEŠENEJ

PROBLEMATIKY

1.1 Životné prostredie

Podľa Európskej hospodárskej komisie (EHK) je životné prostredie súhrn vecí, podmienok

a vplyvov, ktoré obklopujú živý organizmus a pôsobia na jeho rozvoj (BLAŽEJ et al, 1989).

Vzhľadom na to, že významnú úlohu v životnom prostredí človeka má aj sociálne prostredie

definuje Blažej (1981) životné prostredie ako komplexný mnohozložkový systém, vytvorený a

určený fyzikálnym, chemickým a biologickým prostredím (biosférou) a sociálnym prostredím

(spoločnosťou), v ktorom človek žije a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne

potreby.

V poslednom období dochádza na celom svet k silnému uvedomeniu si negatívnych vplyvov

znečisťovania životného prostredia (GAJDOŠOVÁ, 1999).

O ochrane životného prostredia hovoríme predovšetkým z hľadiska podmienok života

človeka (antropocentrizmus). Skúsenosti však doviedli človeka k poznaniu, že zdravé životné

prostredie pre seba je možné zachovať a vytvoriť len tak, ak sa zachovajú podmienky existencie aj

iných životných systémov (biocentrizmus), teda ak sa zachová fungovanie celého systému aj s

neživými zložkami. Tým sú riešené aj priority, podľa ktorých zosúladenie záujmov človeka a

zachovávame podmienok života na Zemi bude musieť prebiehať (FRONEKOVÁ, 1999).

Starostlivosť o životné prostredie má podľa (BEŇA et. al, 1992) dve formy:

• ochrana životného prostredia pred negatívnym účinkom ľudských činností i pred

nežiadúcim pôsobením prírodných javov. Sústreďujeme sa na ochranu zdrojov biosféry, vo

vzťahu činností človeka z hľadiska ekologických systémov racionálneho využitia a

regenerácie prírodného bohatstva.

• tvorba životného prostredia predstavuje zámerné a cieľavedomé zásahy človeka do krajiny

riadením výstavby a usmerňovaním rozvoja techniky, technológií a podobne. Do

komplexnej starostlivosti o životné prostredie človeka možno zahrnúť :

• ochranu pôdy

• ochranu čistoty ovzdušia

• ochranu povrchových a podzemných vôd

• ochranu lesa

• ochranu verejnej zelene

• kultiváciu prirodzene neúrodných území

• starostlivosť o štátom chránené prírodné pamiatky

• starostlivosť o štátom chránené časti prírody (Gábriš, 1998).

Zem ako planéta v skutočnosti nie je v nebezpečí a my nemusíme bojovať za jej záchranu. V

nebezpečí sú však miliardy ľudí pre nie len také problémy ako globálne otepľovanie, či ozónová

vrstva, ale aj pre strašnú hrozbu akú dnes predstavuje znečistenie (SABO, 1996).

Gajdošová (1999) potvrdzuje, že tlak verejnosti vo vyspelých krajinách ovplyvnil ich

priemysel i vlády. Zdôrazňuje však, že pri realistickom pohľade si treba uvedomiť že nie všetky

procesy produkujúce znečisťujúce látky možno nahradiť čistými alternatívami. Preto v týchto

prípadoch možno použiť rôzne technológie a prevencie znečisťovania tak v mieste zdroja ako aj pri

haváriách.

Problém znečistenia netreba hľadať v pôde, vo vode a vo vzduchu, ale predovšetkým v

našich mysliach. Príčinou zániku množstva druhov rastlín, nekontrolovaného, bezohľadného

znečistenia a ničenia prírodných zdrojov, je lineárny spôsob myslenia, ktorý je typický pre súčasnú

priemyselnú spoločnosť. Spoločnosť ako celok nemožno brať na zodpovednosť. Stav v akom sa

voda nachádza je výsledkom rozhodnutí jednotlivcov a k jeho náprave sa môžeme dostať tým istým

spôsobom (MASER, 1994).

Svet si uvedomil, že planéta Zem, naša jediná Zem" je vážne ohrozená. Je ohrozená nami

samými, rýchlo sa množiacimi ľuďmi, najúspešnejším biologickým druhom (POLÁK, 2000).

1.2 Voda súčasťou života na Zemi

Vodný obal zeme tvorený oceánmi, moriami, riekami, močariskami a ďalšími vodnými

plochami, vrátane vôd podzemných, označujeme ako hydrosféra, ktorá z hľadiska vývoja živých

systémov predstavuje kolísku života a patrí medzi základné zdroje biosféry (GÁBRIŠ a kol., 1998).

Voda je nezbytnou súčasťou životného prostredia, všetkých rastlinných i živočíšnych

ekosystémov. Je základnou zložkou biomasy. U rastlín jej obsah kolíše od 5 % u niektorých

semiarídnych rastlín až k 95 % u sviežej mladej zelene. Telo cicavcov obsahuje 70 % - 80 % vody.

Človek sám ako živočíšny druh obsahuje 3 dni po narodení viac ako 90 % vody, po ôsmych

mesiacoch asi 81 %, v starobe 65 % - 70 % vody. Voda má nezameniteľnú funkciu zdravotnú, pre

zaistenie osobnej hygieny človeka, pre jeho rekreáciu. Mali by sme si uvedomiť i jej kultúrnu a

estetickú funkciu (PLECHÁČ, 1989).

V krajinnej sfére plní množstvo funkcií, tak v prírodnej ako aj v sociálno-ekonomickej oblasti. Je

existenčne nevyhnutným, základným zdrojom pre život (IZAKOVIČOVÁ, 2003).

• V prírode a v životnom prostredí človeka plní voda tieto funkcie:

• biologickú

• zdravotnú

• kultúrnu a estetickú

• ekonomickú

• politickú a vojensko - strategickú

Biologická funkcia je nezastupiteľná najmä vo výrobe biomasy, zabezpečuje výživu ľudstva

a ďalších živých organizmov. Pre niektoré druhy rastlín (vodné rastliny a riasy) a živočíchy je voda

priamo životným prostredím.

Zdravotná funkcia vody spočíva v tom. že voda je nezastupiteľná pre osobnú a verejnú

hygienu, pre jej uplatnenie pre rekreáciu, klimatizáciu a podobne.

Ako estetický a kultúrny činiteľ sa voda podieľa na tvorbe prirodzenej a kultúrnej krajiny a

prispieva ku skrášleniu krajiny.

Ekonomická funkcia spočíva v jej využití v poľnohospodárskej a priemyselnej výrobe, v

energetike a doprave.

Politická a vojensko-strategická súvisí napríklad s tým, že viaceré vodné toky tvoria hranice

medzi štátmi.

Voda je aj hlavným činiteľom pri tvorbe pôdy. Priamo aj nepriamo stvárňuje zemský povrch.

Patrí medzi najvýznamnejšie krajinotvorné prvky, lebo je silným mechanickým činiteľom pri

abrázií a transporte tuhých suspendovaných a rozpustných častíc. Ovplyvňuje všetky fyzikálne,

chemické a biologické procesy v pôde (NOSKOVIČ et al., 2003).

1.3 Rozdelenie vôd

Vodu môžeme rozdeliť podľa viacerých hľadísk. V prírodnom prostredí sa vyskytuje vo

viacerých formách. Rozoznávame:

• atmosferické vody

• podpovrchové vody:

- podzemné a jaskynné jazierka

- podzemné toky

- skalné a pôdne vody (Martoň, 1984)

• povrchové vody:

- stojaté vody - prírodné (moria, oceány, jazerá, močiare)

- umelé (rybníky, priehradné nádrže)

- tečúce vody - prírodné (potoky, rieky)

- umelé (kanály, prieplavy) (Noskovič et al.,2003)

Podľa jej využitia:

• pitná voda

• úžitková voda

• prevádzková voda

• odpadová voda

Mikroorganizmy sú súčasťou hydrogeologického prostredia. Zúčastňujú a

prirodzeného procesu samočistenia podzemných vôd, pohybu niektorých základných prvkov, ako

uhlíka, dusíka, fosforu a síry, degradujú znečistenia spôsobované človekom, ako napr. pesticídy,

herbicídy, detergenty a niektoré iné neprirodzené chemické látky. Činnosť mikroorganizmov môže

spôsobiť zníženie obsahu kyslíka vo vode, čo vedie k biologickej redukcii dusičnanov na amoniak a

síranov na sírniky (MELIORIS - MUCHA - POSPÍŠIL, 1988).

Cenu vody nejde číslami vyjadriť. Avšak len pokiaľ je čistá. Akonáhle ju ktosi znehodnotí

látkami nebezpečnými životu, je zle. Po celej našej vlasti je mnoho prameňov, studni. Na pohľad z

nich prúdi čistá, číra a chutná voda. Akonáhle však ju hygienici podrobia rozborom, zistia, že je

znečistená. Skutočne čistej vody je stále menej. A spotreba vody zo dna na deň stúpa. Preto je

ochrana čistej vody skutočný boj za živú vodu, úlohou každého obyvateľa našej Zeme, bez ohľadu

na vek, vzdelanie a povolanie. Situácia je čim ďalej tým závažnejšia (KHUN, 1989).

Na Slovensku od začiatku storočia pretrváva nešetrná exploatácia prírodných zdrojov,

znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy, vnášania cudzorodých látok do prostredia a potravinového

reťazca. Neracionálne a nedomyslené zásahy do krajiny, nekontrolované skládky odpadu,

zastaralosť technológií a infraštruktúry umocnenej deformáciou štruktúry ekonomiky, zapríčinili

celkový zhoršený stav životného prostredia s rozličným stupňom devastácie a ohrozenosti

v regiónoch, nežiaducimi vplyvmi na genofond, ekosystémy a žiaľ štatisticky významné aj na vek

a zdravie ľudí. Znečistenie najmä povrchových vôd, je značné. Celé rieky, Morava, Nitra, Ipeľ,

Slaná, Ondava, Torysa sú zaradené v posledných dvoch stupňoch čistoty. Zhoršuje sa i kvalita

podzemných vôd. Aj globálne zmeny, skleníkový efekt, kyslé dažde, krajinu poškodzujú

(STREĎANSKÝ, 1997).

1.4 Fyzikálne a chemické vlastnosti vody

1.4.1 Teplota

V závislosti od druhu vody sa jej teplota mení v širokom rozmedzí od 0°C až skoro k teplote

varu. Teplota podzemných vôd závisí predovšetkým od hĺbky vrstiev, z ktorých voda pochádza.

Teplota týchto vôd je v priebehu roka približne rovnaká. Obyčajné podzemné vody majú teplotu

v rozmedzí 5°C až 13°C. Vyššiu teplotu spravidla majú vody minerálne, resp. termálne. Tečúce

povrchové vody sledujú minima a maxima teploty ovzdušia. Teplota stojatých povrchových vôd

klesá od povrchu s hĺbkou vody. Teplota povrchových vôd silne kolíše v priebehu ročných období

i počas dňa (v rozmedzí od 0°C po +25°C). Ovplyvňuje intenzitu samočistiacich procesov; čím

nižšia je teplota vody, tým pomalšie tieto procesy prebiehajú. Optimálna teplota pitnej vody je od

8°C do 12°C. Voda teplejšia ako 15°C už neosviežuje. Pri vypúšťaní odpadových vôd do recipientu

sa teplota vody nesmie otepliť ani ochladiť o viac ako o 5°C.

1.4.2 Farba

Farba vody je fyzikálnym indikátorom čistoty povrchových a podzemných vôd. Spôsobujú

ju rozpustené aj nerozpustené látky. Čisté prírodné vody sú spravidla takmer bezfarebné, v hrubých

vrstvách blankytne modré. Modra farba je tým intenzívnejšia, čím menej menších suspendovaných

látok voda obsahuje. Prítomnosť jemných rozptýlených látok spôsobuje prechod modrej farby do

zelena. Zelenkastú farbu vody tiež spôsobuje obsah vápenatých solí a takmer zelenú farbu

niektorých jazier spôsobuje útvar podložia. Žltú až hnedú farbu povrchových vôd spôsobujú

humínové látky a železité zlúčeniny. Charakteristické zafarbenie dávajú vode aj niektoré

mikroorganizmy. Farba odpadových vôd môže mať najrozličnejšie odtiene.

1.4.3 Zákal

Zákal vody spôsobujú nerozpustené aj koloidné látky anorganického (ílové minerály, oxid

kremičitý, hydratované oxidy železa a mangánu a i.) a organického pôvodu (organické koloidy,

baktérie, planktón atď.). Zakalené pitné a úžitkové vody majú nežiadúci vzhľad. Podzemné vody

bývajú zakalené len veľmi zriedkavo a zákal tvoria zväčša anorganické látky. Povrchové vody

bývajú veľmi často zakalené splachmi pôdnych vrstiev alebo planktónom.

1.4.4 Priehľadnosť

Priehľadnosť vody závisí od jej farby a zákalu. Je to jedna z významných fyzikálnych

vlastností ovplyvňujúcich množstvo prenikajúceho svetla vodným stĺpcom recipientu. Priehľadnosť

vody môžeme stanoviť Secchiho doskou – bielou kruhovou alebo štvorcovou plochou s priemerom

asi 25 cm. Rôzne nádrže a toky majú odlišnú priehľadnosť. Recipienty chudobné na živiny a s

malou produkciou organickej hmoty, ako sú tatranské, alpské a škandinávske jazerá dosahujú

priehľadnosť 15 až 20 m. V zime býva priehľadnosť väčšia ako v lete.

1.4.5 Pach

Pachom vody označujeme vlastnosť vody zapríčinenú prítomnosťou prchavých látok vo

vode ktoré pôsobia na čuch. Zdroje pachu môžu byť primárne a sekundárne.

Primárne zdroje pachu sú látky:

• tvoriace prirodzenú súčasť vody (napr. sulfán),

• biologického pôvodu (vznikajú životnou činnosťou alebo odumieraním rastlín, rias, plesní,

baktérií, húb a prvokov),

• obsiahnuté v splaškových a priemyselných odpadových vodách.

Sekundárny pach môže získať voda v priebehu jej technologickej úpravy. Napríklad pri

chlorácii vody v prítomnosti fenolov vzniká v upravenej vode charakteristický chlórfenolový

zápach. Druh pachu pitnej vody sa určuje čuchom pri teplote vzorky 20°C a 60°C. Označuje sa

slovne (napr. pach hnilobný, zatuchlý, plesňový, chlórový, uhorkový atď.). Miera pachu (kvantita)

sa určuje tiež zmyslovo pri 20°C a pri 60°C. Hodnotí sa podľa šesťmiestnej stupnice (0. – nijaký; I.

– veľmi slabý; II. – slabý; III. – badateľný; IV. – zreteľný; V. – veľmi silný;). Miera pachu sa môže

určiť skúškou alebo aj výpočtom (ak ide o jednu pachotvornú látku vo vode o známej koncentrácií

a jej prahovej koncentrácií).

1.4.6 Chuť

Chuť vody je podmienená prítomnosťou látok, ktoré sa do vody dostávajú prirodzenou

cestou, alebo sú dôsledkom znečistenia. Pri senzorickej analýze pitných vôd sa ukázalo, že pri

mapovaní chuťového vnemu nestačia štyri základné kvality (chuť sladká, slaná, horká a kyslá), ale

že je potrebné zaviesť ďalšie kvality ako je chuť kovová, zemitá, trpká, železitá, luhová, mdlá

a pod. Chuť vody významne ovplyvňuje obsah železa, mangánu, horčíka, zinku, medi, chloridov,

síranov, hydrogénuhličitanov, oxidu uhličitého a i. Primerané množstvo solí a prítomnosť voľného

oxidu uhličitého dodáva vode osviežujúcu príchuť. Vyšší obsah niektorých solí pôsobí nepriaznivo.

Pre vznik kladného chuťového vnemu je dôležitý látkový pomer medzi vápnikom a horčíkom

a koncentrácia hydrogenuhličitanov, síranov a chloridov. Väčšie koncentrácie horčíka v kombinácií

so síranmi sú príčinou horkej chuti. Väčšie koncentrácie chloridov v kombinácií so sodíkom

spôsobujú slanú chuť vody. Rozpustený oxid uhličitý má vplyv na chuťové vlastnosti vody a vo

vyššej koncentrácií môže maskovať nepríjemné chuťové vnemy. Najvhodnejšia pH hodnota pitnej

vody je v rozmedzí 6,5 až 7,5. Pri hodnotách pH nad 8 získava voda luhovito-mydlovú chuť.

Prahové koncentrácie chuti organických látok sú v mnohých prípadoch nižšie než ich najvyššie

prípustné koncentrácie z hľadiska toxicity.

1.4.7 Hodnota pH

Na kvantitatívne vyjadrovanie acidobázických vlastností vodných roztokov sa využíva

látková koncentrácia iónov H3O+ respektíve OH- prítomných v roztoku po dosiahnutí rovnovážneho

stavu. Na zjednodušenie údajov o kyslosti roztokov zaviedol S. P. Sőrensen vodíkový exponent pH.

Definoval ho ako záporný dekadický logaritmus koncentrácie vodíkových iónov. Hodnota pH

významne ovplyvňuje chemické a biochemické procesy vo vodách a toxický vplyv látok na vodné

organizmy. V čistých prírodných vodách (povrchových aj podzemných) je pH od 4,5 až do 8,3 dané

rovnováhou medzi voľným CO2 a viazaným CO2 (tzv. uhličitanovou rovnováhou). Túto závislosť

môžu ovplyvňovať humínové látky, katióny rýchlo podliehajúce hydrolýze, alebo sulfán,

fosforečnany a zlúčeniny bóru a kremíka, pokiaľ ich vody obsahujú vo vyšších koncentráciách.

Pokles pH vody pod 4,5 spôsobuje prítomnosť anorganických aj organických voľných kyselín.

Vody s hodnotou pH nad 8,3 obsahujú uhličitany alebo hydroxidy.

1.4.8 Amoniakálny dusík

Ako minerály sa jednoduché amónne soli nevyskytujú. Amoniakálny dusík je primárnym

produktom rozkladu rastlinných a živočíšnych organických dusíkatých látok. Podzemné vody a

čisté povrchové vody majú koncentráciu dusíka (NH3 + NH4+) asi do 0,1 mg.l-1. Väčšie koncentrácie

dusíka v podzemných vodách sa vysvetľujú chemickou redukciou dusičnanov, pokiaľ nie sú

organického pôvodu. Toxický vplyv amoniakálneho dusíka na ryby je závislý od pH vody, pretože

toxický účinok má nedisociovaný hydrát amoniaku, nie ión NH4+, pretože ľahko preniká

membránami buniek. Najvyššia dovolená koncentrácia nedisociovaného amoniaku pre ryby sa

pohybuje od 0,01 do 0,04 mg N(NH3) v 1 litri. Bolo dokázané, že nedisociovaný NH3 je toxický aj

pre rôzne fotosyntetizujúce organizmy v koncentráciách väčších ako 1 mg NH3 v jednom litri.

Z toho vyplýva dôležitosť diferenciácie medzi obidvoma formami výskytu amoniakálneho dusíka.

Amoniakálny dusík vo vode výrazne zvyšuje koróziu medi a jej zliatin. V prípade zvýšenia

koncentrácie amoniakálneho dusíka prebieha značná korózia medi a jej zliatin už pri hodnotách pH

6-7.

1.4.9 Dusičnany

Minerály obsahujú dusičnany veľmi zriedkavo. Dusičnany vznikajú sekundárne pri

nitrifikácii amoniakálneho dusíka. Sú konečným stupňom rozkladu organických dusíkatých látok

v oxickom prostredí. Ďalším zdrojom je hnojenie pôdy dusíkatými hnojivami. Dusičnany sa vo

vodách vyskytujú väčšinou v jednoduchej iónovej forme, t.j. ako NO3-. Prítomné sú takmer vo

všetkých vodách. V prírodných vodách sa koncentrácie dusičnanov menia v závislosti od

vegetačného obdobia. V zime, v podzemných vodách, sa nachádzajú v maximálnych

koncentráciách. Veľká koncentrácia dusičnanov a dusitanov je charakteristická pre podzemné vody

v oblastiach borovicových lesov, v piesčitej, dobre prevzdušnenej pôde, ktorá obsahuje baktérie

schopné fixovať elementárny dusík a nitrifikačné baktérie. Dusičnany v odtokoch z biologických

čistiarní odpadových vôd majú charakter sekundárneho znečistenia, môžu byť v povrchových

vodách príčinou nadmerného rozvoja rias a siníc. Dusičnany sú sami o sebe pre človeka málo

škodlivé. Môžu však škodiť nepriamo tým, že sa v gastrointestinálnom trakte môžu redukovať

bakteriálnou činnosťou na toxickejšie dusitany. Pokiaľ nedochádza k redukcii na dusitany, sú

dusičnany vylučované močom. Čím je hodnota pH žalúdočných štiav vyššia, tým ľahšie sa

dusičnany redukujú na dusitany.

1.4.10 Dusitany

Ako minerály sa dusitany v prírode nevyskytujú. Niektoré priemyselné odpadové vody sú na

dusitany veľmi bohaté. Sú to napr. odpadové vody z výroby farbív, zo strojárenských závodov, kde

sa používajú kvapaliny na chladenie obrábacích strojov. Tieto kvapaliny obsahujú dusitany ako

inhibítory korózie. Dusitany sú súčasťou aj niektorých rozmrazovacích kvapalín. Najdôležitejšími

bodovými zdrojmi dusitanov vo vyspelých priemyselných krajinách sú dnes nitrifikujúce čistiarne

odpadových vôd (ČOV). Kritické faktory pre zvýšenú netto-produkciu dusitanov v tečúcich vodách

sú:

• vysoká koncentrácia amoniaku resp. zvýšená produkcia amoniaku

• vyššia teplota (v lete)

• toxické vplyvy, ktoré majú selektívny účinok na druhý krok nitrifikácie (nitratácia).

Toxicita dusitanov vo vode je známa, preto sú vo vodných tokoch nežiadúce. Toxické sú pre

ryby - najcitlivejšie reagujú pstruhy. Dusitany oxidujú železo hemoglobínu v krvných bunkách,

pričom vzniká methemoglobín. Týmto dochádza k zníženiu kyslíkovej kapacity krvných buniek.

Nízke koncentrácie kyslíka vo vode vzhľadom na spomenutý účinok dusitanov v krvi ešte zvyšujú

ich toxický účinok. Pre toxický účinok dusitanov na ryby sú dôležité aj ďalšie podmienky.

Významným faktorom je koncentrácia chloridov vo vode, ktoré znižujú toxický účinok dusitanov.

Vysoké koncentrácie dusitanov spôsobujú u kojencov methemoglobinémiu. Okrem toho sa v

kyslom prostredí gastrointestinálneho traktu živočíšnych organizmov predpokladá možnosť

transformácie dusitanov na potenciálne karcinogénne N-nitrozoamíny.

1.4.11 Zlúčeniny fosforu

Koncentrácie fosforečnanov v povrchových vodách sa pohybujú v desatinách mg.l-1.

Vplyvom fosforečnanov obsiahnutých v pracích prostriedkoch a používaním fosforečnanov v

poľnohospodárstve (hnojivá), obsah fosforečnanov v prírodných vodách neustále vzrastá. Človek

vylučuje denne asi 1,5g fosforu, ktorý prechádza do splaškových odpadových vôd. Zlúčeniny

fosforu hrajú dôležitú úlohu v prírodnom obehu látok. Sú nevyhnutné pre vyššie aj nižšie

organizmy.

V podzemných vodách sa fosforečnany vyskytujú iba v malých koncentráciách, pretože sú v

pôde zachytávané chemicky aj fyzikálne, najmä v kyslom prostredí. Vyššie koncentrácie

fosforečnanov v povrchových vodách sú jednou z príčin eutrofizácie. Obsah fosforečnanov v

podzemných vodách určených na zásobovanie pitnou vodou sa považuje za indikátor fekálneho

znečistenia, pokiaľ sú organického pôvodu.

1.4.12 Chróm

Chróm zasahuje do látkovej premeny tukov a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Toxicita

chrómu závisí od jeho oxidačného stupňa. Toxicky pôsobia najmä chrómany a hlavne dichrómany.

Okrem toxicity ovplyvňujú aj senzorické vlastnosti vody. Hlavným umelým zdrojom chrómu sú

odpadové vody z povrchovej úpravy kovov, garbiarskeho a textilného priemyslu ako aj inhibítory

korózie používané v chladiacich okruhoch.

1.4.13 Kyslíkový režim

Organický materiál v tokoch je prirodzeným a nevyhnutným komponentom všetkých

ekosystémov napr. ako potrava pre heterotrofné organizmy. Zdroje organického materiálu v riekach

sú alochtónne, t.j. nepôvodné (sú splavené zdaného povodia, hlavne z príbrežnej zóny), ako aj

autochtónne, t.j. pôvodné (napr. produkcia organického materiálu fotosyntézou riečnej vegetácie

prítomnej v toku). Prirodzené a neovplyvnené riečne ekosystémy rôznych typoch tokov sa medzi

sebou líšia kvalitou a kvantitou organickej záťaže. Rozdiely v odbúravaní a nutričnej hodnote

následne vedu k odlišnému druhovému zloženiu heterotrofných organizmov v jednotlivých typoch

tokov (SERVAIS et al. 1987, BALDY et al. 1995).

Tuto prirodzenú harmóniu narúša predovšetkým organické znečistenie z vypúšťaných

odpadových vôd, čo spravidla (viď vyššie) vedie k zhoršeniu kvality vôd. Je to spôsobené zvýšenou

dostupnosťou potravy pre heterotrófné organizmy, pokrývaním riečneho dna kalom a v extrémnych

prípadoch až deoxygenáciou.

Vhodnými ukazovateľmi na identifikáciu organického znečistenia sú: rozpustený kyslík.

BSK5, ChSK. Uvedene ukazovatele majú dlhodobú tradíciu sledovania v recipientoch, ako aj v

odpadových vodách, a existujú pre ne aj testovane korelácie s biologickými prvkami.Všeobecne

používaným ukazovateľom pre ľahko odbúrateľné organické látky je BSK5. BSK5 je definovaná ako

množstvo kyslíka spotrebovaného mikroorganizmami pri biochemických pochodoch pri rozklade

organických látok vo vode (aj suspendovaných) v aeróbnych podmienkach. Vyjadruje sa v mg.l-1

spotrebovaného kyslíka na oxidáciu organického uhlíka za stanovenú dobu (BSK5 - 5 dní), pri 20

°C, bez prístupu vzduchu a svetla (ANDERSEN a kol., 2004).

Európska environmentálna agentúra EEA (EEA 1991, 1994) sa zaoberala problematikou

organického zaťaženia tokov a zistila, že priemerná hodnota BSK5 v čistých tokoch je približne 1,6

mg.l-1. EEA vyvodila závery, že slabo ovplyvnené toky vo všeobecnosti vykazujú hodnoty BSK5

pod 2 mg.l-1. zatiaľ čo hodnoty nad 5 mg.l-1 indikujú znečistenie.

1.5 Samočistiaca schopnosť vôd

Pre samočistiacu schopnosť vody je potrebný čiastočný prístup svetla. Samočistiaca

schopnosť je vlastnosť vody, kedy v tejto nastáva rozklad organických látok až na látky

anorganické. Prebieha v závislosti od prítomnosti živých organizmov vo vode, od prítomnosti

kyslíka, od teploty a od pohybu vody. Organické látky rozkladajú organizmy nazývané deštruenti.

Produkty ich látkovej výmeny konzumuje skupina organizmov nazývaná konzumenti. Samočistenie

vody prebieha na rastlinách, na ponorených častiach koreňov, na vetvách a rôznych predmetoch,

všade tam kde sa usadzujú kolónie polysapróbnych baktérií rozkladajúcich organické látky. Je

vlastnosť povrchových vôd znovu získať pôvodnú čistotu bez zásahu človeka.

Z hľadiska samočistenia rozlišujeme základné pásma vody:

• Pásmo odpadnej vody – prebiehajú bioredukčné procesy (veľmi málo kyslíka a nadmerný

počet baktérií),

• Pásmo prechodné – prestávajú hnilobné procesy a nastáva oxidačný proces (organická

hmota mineralizuje), začínajú sa objavovať živé organizmy,

• Pásmo čistej vody – organické látky sú zmineralizované, prípadne sa vyskytujú v stopovom

(veľmi málom) množstve, množstvo kyslíka sa výrazne zvyšuje – obnovuje sa život

• Kataróbne pásmo – pásmo čistej pramenitej vody.

Podstatou samočistiacej schopnosti je kyslík (8-14 mg/l – optimálne množstvo vo vode).

Kritická minimálna hodnota je 4 mg/l.

1.5.1 Znečisťovanie vôd

Znečisťovanie vôd však naďalej pokračuje. Príčiny znečistenia majú v každom štáte iný

charakter a rozsah. Všeobecne však možno konštatovať, že zhoršovanie čistoty vody na zemi je

príčinou antropogénneho tlaku na životné prostredie (Andrejovský, Adamišin, 2005).

Štatisticky významne aj na vek a zdravie ľudí. Znečistenie najmä povrchových vôd, je

značné. Celé rieky, Morava, Nitra, Ipeľ, Slaná, Ondava, Torysa sú zaradené v posledných dvoch

stupňoch čistoty. Zhoršuje sa i kvalita podzemných vôd. Aj globálne zmeny, skleníkový efekt,

kyslé dažde, krajinu poškodzujú (Streďanský, 1997).

Podzemná voda môže obsahovať určité látky nad prístupnú hodnotu uvádzanú normou pre

pitné vody. V takomto prípade sa nežiaduca zložka zníži na prípustný obsah úpravou. Najčastejšie

spôsoby úpravy podzemnej vody na pitnú vodu sú odželezovanie, odmangánovanie, odkysľovanie a

dezinfekcia. Pretože kvalitných zdrojov podzemnej vody je málo, musia sa ako zdroj pitnej vody

používať aj povrchové vody. V povrchových vodách sú prítomné okrem rozpustných a koloidných

látok aj rozličné nerozpustné látky. Pri úprave povrchovej vody na pitnú sa zvyčajne používajú

technologické postupy (Valášek, 1990).

Pod pojmom znečisťovanie vody sa rozumie akékoľvek zhoršenie kvality vody oproti

prirodzenému stavu.

Znečisťovanie môže byť povahy:

• fyzikálnej - ktoré zapríčiňujú nerozpustné prímesi organického alebo anorganického

pôvodu. Tieto prímesi sú vo vode rozptýlené vo forme suspenzie a podľa mernej hmotnosti a

veľkosti tvoria usadeniny alebo sa vznášajú, resp. plávajú na hladine. V podzemných vodách sa toto

znečisťovanie obyčajne nevyskytuje,

• chemickej - ked' prímesi tuhého, kvapalného alebo plynného skupenstva sú vo vode

rozpustné. Sú to predovšetkým kyseliny (organické, anorganické), dusičnany, chloridy, sírany, soli

ťažkých kovov, fenoly a iné. Z plynných látok sa vo vode vyskytujú napr. oxid uhličitý, sulfán a iné.

Chemické znečistenie býva výraznejšie a nebezpečnejšie za malých prietokov v toku,

• biologickej - rôzne druhy organizmov a ich metabolity (sulfán, metán a pod.).

Najnebezpečnejšie sú choroboplodné mikroorganizmy. Osobitnú pozornosť vyžadujú rádioaktívne

látky, ktorých účinky na organizmy sú veľmi nebezpečné. Uvedené znečistenie vôd, najmä

povrchových sa vždy kombinuje.

Príčin je veľa a v každom štáte je charakter a rozsah znečisťovania vôd rôzny. Podľa pôvodu

možno znečisťovanie vôd rozdeliť na:

• prírodné - nastáva vplyvom rôznych klimatických, geomorfologických a pôdnych

činiteľov. Toto znečisťovanie je spôsobené najmä eróziou, odnosom a vylúhovaním pôdy, zosuvmi,

lavínami a pod.,

• antropogénne - súvisí s ľudskou činnosťou a je vyvolané osídlením, priemyslom,

poľnohospodárstvom a dopravou. K znečisťovaniu dochádza vypúšťaním odpadových vôd

najrôznejšej povahy do vodných tokov a nádrží.

Všeobecne však možno konštatovať, že zhoršovanie čistoty vody na Zemi je príčinou

antropogénneho tlaku na životné prostredie (Noskovič et al., 2003).

1.5.2 Eutrofizácia povrchových vôd

Eutrofizácia (ADAMIŠIN, 2005) je zvyšovanie obsahu živín v stojatých a tečúcich vodách,

následkom čoho nastáva intenzívny rozvoj primárnych producentov, ktorý z minerálnych látok za

účasti energie slnečného žiarenia a oxidu uhličitého syntetizujú biomasu vo vode. Ukazovateľom

obsahu biologicky využiteľných živín vo vode je trofický potenciál. Vody chudobné na živiny sa

vyznačujú nízkou primárnou a sekundárnou produkciou. Naopak vody bohaté na živiny sú

charakteristické vysokou primárnou a sekundárnou produkciou. Typickým príznakom eutrofizácie

je najmä masový rozvoj planktónových rias a siníc.

Eutrofizácia môže byť (BAKOŠOVÁ, et. al., 2003):

prírodná - je spôsobená prítomnosťou zlúčenín P a N pochádzajúcich z pôdy, dnových

sedimentov a z rozkladu odumretých vodných organizmov. Prirodzená eutrofizácia má za následok

tzv. starnutie jazier (hovorí sa aj o ich degradácii), čo je veľmi pomalý prírodný proces postupnej

premeny oligotrofných jazier na eutrofné. Pôvodné hlboké jazerá bez sedimentov sa následkom

toho menia na plytké jazerá s veľkým množstvom sedimentov, neskôr močiare a nakoniec lužný les.

Antropogénna - je výsledkom civilizačného procesu. Spôsobená je zmyvmi s

poľnohospodársky obhospodarovanej pôdy, používaním polyfosforečnanov v syntetických

detergentoch a zvyšujúcim sa množstvom splaškových odpadových vôd obohatených zlúčeninami P

a N.

Týmto negatívnym javom sú u nás postihované najmä vodné nádrže, jazerá a rybníky.

Charakteristickým pre takto postihované vody je tá skutočnosť, že zatiaľ čo cez deň vplyvom

intenzívnej primárnej produkcie je vo vode nadbytok kyslíka, no v noci, keď fotosyntéza poklesne

na minimum, znižuje sa obsah kyslíka následkom dýchania vodných organizmov rozkladom

organickej hmoty na kritické hodnoty z hľadiska života rýb (Bulíček, 1972).

Častým prejavom v silne eutrofných vodách je hynutie rýb vplyvom nedostatku kyslíka

koncom ročného obdobia, t. j. pri východe slnka, čo pozorujú najmä rybári (ryby krúžia pri hladine

a pohybujú sa zjavne nekoordinovane, doslova chaoticky), s čím sa musia pri obhospodarovaní

svojich revírov vysporiadať, aby to neviedlo k hospodárskym stratám a ekonomickým škodám.

Preto tieto negatívne dôsledky je potrebné detailne poznať a s danou situáciou sa aj náležité

vysporiadať. Táto situácia sa vyskytuje častejšie v oblastiach, kde sú v blízkosti poľnohospodársky

využívané územia, či už klasickým spôsobom poľnohospodárskej výroby ale aj

malopestovateľským - záhumienkovým využívaním pôdy.

Neracionálne využívanie jednej zložky prírody sa odrazí negatívne v zhoršenej kvalite inej zložky

prírody a krajiny (ANDREJEVSKÝ, 2005).

1.5.3 Hygienické aspekty vplyvu poľnohospodárstva na vodné prostredie

Zabezpečovanie vysokej úrovne racionálnej výživy a zabezpečovanie sebestačnosti vo

výrobe potravín patrí medzi základné sociálne ekonomické ciele našej spoločnosti. Je to úloha iste

nemalá, pretože patríme medzi krajiny s najmenšou výmerou poľnohospodárskej, najmä ornej pôdy

na jedného obyvateľa, pričom na veľkej výmere sa nemôže výroba potravín realizovať a rozvíjať v

žiaducom rozsahu pre znečisťovanie priemyselnými emisiami, tuhými odpadmi a v dôsledku

obmedzujúcich opatrení v záujmových chránených krajinných územiach, vodohospodárskych

oblastiach a pásmach hygienickej ochrany (Smrek, 1990).

Za týchto podmienok proces intenzifikácie poľnohospodárskej a potravinárskej výroby

zákonite špecifickým spôsobom ovplyvňuje biosféru, pričom sa stáva stále významnejším

znečisťovateľom životného prostredia. Jednou z najviac dotknutých zložiek je práve vodné

prostredie, ktorého znečisťovanie má rastúci trend za situácie, kedy vo všetkých oblastiach

národného hospodárstva, vrátane samotného rezortu poľnohospodárstva veľmi rýchlo rastú

požiadavky na množstvo i kvalitu pitnej a úžitkovej vody (Smrek, Šiška, 1990).

Pre človeka je životne dôležitá predovšetkým voda, ktorú používa na pitie. Hygienické

požiadavky na pitnú vodu sa týkajú nielen jej kvality ale aj kvantity. V neposlednom rade musí byť

pre človeka k dispozícii trvalé a v dostatočnom množstve. Obrovský podiel na znečistení má plošné

znečisťovanie z poľnohospodárskej výroby, ktoré podľa kvalifikovaných odhadov predstavuje až

polovicu všetkého organického znečistenia odtekajúceho do potokov a riek (LICHVÁR, 1987).

Vzrástlo tiež znečisťovanie ťažko odbúrateľnými organickými látkami, ako aj

anorganickými soľami z priemyslu, ktoré nemožno eliminovať dnes bežnými čistiarenskymi

technológiami (BUBLINEC, 1996).

Čoraz závažnejším faktorom sa stáva havarijné znečisťovanie a ohrozovanie akosti vodných

zdrojov spôsobené nielen zlým stavom technických zariadení ale predovšetkým zlyhaním ľudského

činiteľa vo výrobných organizáciách. Z poznatkov hygienickej služby vyplýva, že opatrenie na

ochranu vodných zdrojov i keď sú v rozhodnutiach vodohospodárskych orgánov o PHO

akceptované, v samotnom režime nie sú dôsledne uplatňované a kontrolované. Zvlašt negatívny

dopad na vodné zdroje má porušovanie režimu hnojenia poľnohospodárskych kultúr v pásmach

hygienickej ochrany, vrátane negatívnych vplyvov z osídlenia v záujmovom území vodných

zdrojov, respektíve v príslušných povodiach (SMREK, ŠIŠKA,1990).

Vzhľadom na závažnosť problému nemožno považovať zabezpečenie podmienok ochrany

zdrojov využívaných na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou za dostatočné, čo sa

týka v nemalej miere aj samotnej poľnohospodárskej praxe pri aplikácii živín do pôdy, či už

organickými alebo minerálnymi hnojivami. Jednou z najzávažnejších sú dusičnany, ktoré sa pri

neracionálnom hnojení v nežiaducom rozsahu splachujú do povrchových vôd (BERKO, 1996).

Na základe objektívnych zistení v rôznorodých terénnych podmienkach jednoznačne

vyplynulo, že vo všetkých sledovaných systémoch hnojenia bola zaznamenaná nadprodukcia

minerálneho dusíka v pôde v dôsledku predávkovania minerálnych hnojív. A to napriek všeobecne

známemu faktu, že menej úrodné pôdy si na vytvorenie priaznivých podmienok pre dusíkatú výživu

rastlín vyžadujú aplikovať viac dusíkatých hnojív než vysokoprodukčné pôdy. Dochádza teda k

neracionálnemu, neodôvodnene intenzívnemu prehnojovaniu pôdy dusíkom v snahe dosahovať

vysoké úrody, čo sa však v konečnom dôsledku neprejavuje na očakávanom zvýšení rastlinnej

produkcie (BAIEROVÁ, BAIER, 1985).

Následne vyvolaná zásobenosť pôdy minerálnym dusíkom zostáva nevyužitá, pričom

okrem ekonomickej ujmy zákonite dochádza k znečisťovaniu hydrosféry dusičnanmi. O čiastočnom

zlepšení situácie môžeme hovoriť vo výskyte dusičnanov v zelenine v dôsledku realizácie opatrení

na ochranu zdravia populácie, spočívajúcich v kontrole dodržiavania limitných hodnôt

(KALENDA, 1982).

Ak hovoríme o znečisťovaní povrchových vôd z poľnohospodárstva nemožno opomenúť

mechanizačné strediská, ktoré sa výrazne podieľajú na produkcii odpadových vôd, znečistených

nielen ropnými ale aj inými látkami škodiacimi vodám. Takisto nieje zanedbateľná ani produkcia

takýchto vôd z agrochemických stredísk, ktorých zneškodňovanie z hľadiska vplyvu na životné

prostredie znamená nemalý problém, najmä pri ich eventuálnom závlahovom využití (SMREK,

ŠIŠKA,1990).

Negatívny vplyv poľnohospodárskej výroby na kvalitu povrchových vôd bol už viac krát

predmetom vodohospodárskeho výskumu. Zisťoval sa najmä rozsah a druhy znečisťujúcich látok,

ktoré obsahovali povrchové vody. V súhrnnom hodnotení dosiahnutých výsledkov spolu s

vedeckými poľnohospodárskymi inštitúciami ale aj poľnohospodárskou praxou sa konštatuje, že

prvotné opatrenia na odstránenie kolízie medzi intenzifikovanou poľnohospodárskou výrobou a

ochranou vôd je treba vykonať v samotnej poľnohospodárskej výrobe ako jej primárny prospech

pričom ochrana vôd u mnohých opatrení po ich realizácii nám automaticky vyplynie ako ich

sekundárny dôsledok t.j. prirodzenou cestou (BERKO, 1996).

Ukončením analýzy pôvodu a príčin prieniku znečisťujúcich látok do hydrosféry sa

konštatuje (BERKO, 1996):

• že vo sfére štruktúry rastlinnej výroby je potrebné vykonať revíziu súhrnných projektov

pozemkových úprav a prehodnotiť ich vo vzťahu k ochrane vodných zdrojov a to napríklad

zaraďovaním do osevných postupov plodín s optimálnou protieróznou funkciou, alebo

úpravou percentuálneho zastúpenia obilovín a trávnych porastov v pásmach hygienickej

ochrany vodných zdrojov.

• že vo sfére agrotechniky a hnojenia je treba dať pôde len tie živiny, ktoré rastlina skutočne

potrebuje, respektíve pesticídy.

1.6 Hodnotenie a klasifikácia kvality povrchových vôd

Pozorovacia sieť sledovania kvality povrchových vôd sa zameriava na úseky ovplyvňované

vypúšťaným znečistením, na identifikáciu postupujúceho znečistenia, na vyhodnotenie dlhodobých

trendov vývoja kvality, ako aj poskytnutie orientačných údajov pre posúdenie vhodnosti vody na

ďalšie použitie.

Základom hodnotenia kvality povrchových vôd bola sumarizácia výsledkov klasifikácie

v zmysle STN 75 7221 “Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd”, ktorá kvalitu vody

hodnotí v 8 skupinách ukazovateľov. Táto norma bola nahradená Nariadenie vlády 296/2005 Z.z.

ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty

ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd. V roku 2010 vstúpilo do platnosti

nariadenie vlády Slovenskej republiky 269/2010 Z.z ktorým sa ustanovujú požiadavky na

dosiahnutie dobrého stavu vôd.

Tab. 1 Ukazovatele ovplyvňujúce akosť povrchových vôd

Skupina Skupina ukazovateľov kvality vody Ukazovatele kvality vody

A kyslíkový režim rozpustený kyslík, BSK5, ChSKMn, ChSKCr

Bzákladné fyzikálno-chemické

ukazovatele

pH, teplota vody, rozpustené látky alebo merná

vodivosť, chloridy, sírany

C nutrientyamoniakálny dusík, dusičnanový dusík,

celkový fosfor

D biologické ukazovatelesapróbny index biosestónu, sapróbny index

bentosu

E mikrobiologické ukazovatelekoliformné baktérie, termotolerantné

koliformné baktérie

F mikropolutantyortuť, kadmium, arzén, olovo, meď, nepolárne

extrahovateľné látky

G toxicitaakútna toxicita na vodné organizmy (kôrovce,

riasy), klíčivosť semien

H rádioaktivitacelková objemová aktivita alfa, celková

objemová aktivita beta

Kvalita vody sa klasifikuje osobitne pre každý jednotlivý ukazovateľ príslušnej skupiny

ukazovateľov. Zaradenie kvality vody podľa každého jednotlivého ukazovateľa do triedy kvality

vody sa uskutočňuje porovnaním vypočítanej charakteristickej hodnoty tohto ukazovateľa so

zodpovedajúcou sústavou jeho medzných hodnôt (v prípade pH intervalom hodnôt). Postup výpočtu

charakteristickej hodnoty (C90) je definovaný v spomínanej norme STN 75 7221. V každej skupine

sa určí výsledná trieda kvality vody podľa najnepriaznivejšieho ukazovateľa kvality vody.

S použitím sústavy medzných hodnôt sú vody zaraďované podľa ich kvality do 5 tried kvality vody.

(I. trieda – veľmi čistá voda až V. trieda – veľmi silno znečistená voda).

Tab.2 Triedy ukazovateľov kvality vody

Trieda

kvality

vody

Slovné

hodnotenie tried

kvality vody

Farebné označenie

tried v mapových

výstupoch

Vhodnoť použitia

I. triedaveľmi čistá

vodasvetlomodrá

obvykle vhodná na všestranné použitie,

vodárenské účely, potravinársky

priemysel, rekreačné využitie, chov

lososových rýb, má veľkú krajinotvornú

funkciu

II. trieda čistá voda tmavomodrá

obvykle vhodná pre väčšinu spôsobov

využitia, vodárenské účely, chov rýb,

vodné športy, má krajinotvornú funkciu

III. trieda znečistená voda zelená

je obvykle vhodná len pre zásobovanie

priemyslu vodou, podmienečne použiteľná

pre vodárenské účely v prípade absencie

zdroja s lepšou kvalitou vody (nutnosť

viacstupňovej úpravy), má malú

krajinotvornú funkciu

IV. triedasilno znečistená

vodažltá obvykle vhodná len pre obmedzené účely

V. triedaveľmi silno

znečistená vodačervená obvykle sa nehodí pre žiadne účely

Cieľom sledovania kvality povrchových vôd je:

• poznanie súčasného stavu kvality povrchových vôd v SR

• identifikácia a kvantifikácia hlavných problémov znečistenia

• zhodnotenie trendov vývoja kvality povrchových vôd SR

• použitie výsledkov analýz pri výskumnej a expertíznej činnosti

• klasifikácia kvality povrchových vôd do tried kvality podľa STN 75 7221

• poskytovanie podkladov pre orgány štátnej vodnej správy v ich rozhodovacom

procese

• poskytovanie údajov verejnosti

• hodnotenie súladu stavu vôd s kritériami na ne danými pre rôzne spôsoby

využívania

• príprava podkladov pre podávanie správ EÚ

• poskytovanie údajov medzinárodným organazáciam ako sú Medzinárodná komisia pre

ochranu Dunaja (MKOD), Európska agentúra životného prostredia,

(EEA), OECD.

Nevyhovujúca akosť pitnej vody v SR (asi tretina až polovica pitnej vody) nevyhovuje STN

75 7111, stále sa zhoršujúca akosť podzemných vôd, vzrast koncentrácie N-látok a organického

mikroznečistenia a značná publicita uvedených problémov v poslednej dobe vedie k snahám

urýchlene nešiť túto veľmi nepriaznivú situáciu (ZÁČEK, 1991).

Rončák (2003) vypracoval poradie vypúšťania odpadových vôd do tokov v SR podľa

sektorov za rok 2001:

• priemysel - 52,3 %

• verejné kanalizácie - 46,1 %

• poľnohospodárska výroba - 0,6 %

• iné aktivity - 1,0 %

a poradie vypúšťania odpadových vôd z priemyselných aktivít do vodných tokov za rok 2001:

• výroba elektriny -55,1 %

• chemický priemysel - 24,6 %

• papierenský priemysel - 9,4 %

• výroba kovov - 7,3 % " ťažba surovín - 3,1 %

• stavebníctvo - 0,3 %

• textilný priemysel - 0,2 %

Najväčšími ohrozovateľmi vodných zdrojov sú podľa Izakovičovej (2003) odpadové vody

vypúšťané z priemyslu, urbanizácie, priesaky exkrementov zo Živočíšnej výroby, priesaky z

nevodotesných žúmp, skládok odpadu, dôsledky poľnohospodárskej a lesohospodárskej chemizácie,

dôsledky zimnej údržby ciest, pôsobenie kyslých dažďov, priesaky z kontaminovanej pôdy a pod.

Mimoriadne nebezpečné je havarijné znečistenie vodných zdrojov, najmä riečnych dopravných

koridorov. Rádioaktívne znečisťovanie vôd spôsobuje vypúšťanie odpadových vôd z jadrových

elektrárni.

1.7 Vodné makroevertebratá

RSV špecifikuje skupinu „benthic invertebrate fauna" invertebráta, čomu najlepšie

zodpovedá slovenský termín makroevertebrata Predpona „makro" vyjadruje veľkosť bezstavovcov,

ktoré sú predmetom zberu a vyhodnotenia. V práci sa používa termín ..makroevertebrata" v súlade s

publikáciou ŠPORKA (2003). Aby bolo zrejmé, že ide o živočíchy osídľujúce vodné prostredie, je

pridaný termín vodné. V odbornej hydrobiologickej literatúre sa používajú aj ďalšie termíny, ako

bentická makrofauna, bentické bezstavovce, ktoré však zahŕňajú len živočíchy osídľujúce bentál -

dno vôd. Niektoré bentické živočíchy pritom počas svojho vývoja životne prostredie menia (vodne

Coleoptera). Larvy sú bentické, avšak dospelce - imága nie sú striktne bentické. Iná Časť

živočíchov môže striedal životná dne so životom vo vodnom stĺpci, Čo sa nazýva vertikálna

migrácia. Príkladom sú larvy koretrovitých (Chaoboridae), najmä však druhu Chaoborus flavicans,

ktoré počas dňa žijú na dne v noci však stúpajú ku hladine. Spomedzi radu Heteroptera sú niektoré

druhy dokonca pieustanne (napr. Gerris sp., Illyocoris sp.) žijúce na povrchovej blanke vody.

1.7.1 Špecifiká hodnotenia

Vodné makroevertebráta predstavujú spoločenstvo bezstavovcov bentickej makrofauny,

ktoré osídľuje dno - bental - rôznych typov vodných útvarov. Pretože sú citlivými indikátormi

akýchkoľvek zmien vo vodách, boli vybraté ako jedna zo štyroch skupín (ŕytobentos, makrofyty,

makroevertebráta a ryby) v Rámcovej smernici o vodách pre posudzovanie ekologického stavu

vodného prostredia. Patria sem: hubky (Porifera), ploskulice (Turbellaria), pamachovky

(Kamptozoa), mäkkýše (Mollusca). mnohoštetinavce (Polychaeta), maloštetinavce (Oligochaeta).

pijavice (Hiruclinea), kôrovce (Crustacea), podenky (Ephemeroptera). vážky (Odonata). pošvatky

(Plecoptera). bzdochy (Heteroptera), vodnárky (Megaloptera). sieťokrídlovce (Plannipenia),

chrobáky (Coleoptera), potočníky (Trichoptera). komárovité (Culicidae). pakomárovité

(Chironomidae), muškovité (Simulndae), iné dvojkrídlovce (iné Diptera) a machovky (Bryzozoa)

Makroevertebráta sú dôležitou súčasťou biologického monitoringu, z používaných

hodnotiacich systémov sú viac ako dve tretiny založené práve na tejto skupine organizmov (DE

PAUW et al., 1996).

Ich vlastnosti ako skupiny organizmov umožňujú ich široké využitie

• sú rozšírené vo všetkých biotopoch v celom riečnom systéme.

• ich získanie je pomerne jednoduché, na odobratie vzoriek existujú rôzne odberové

zariadenia umožňujúce kvalitatívny aj kvantitatívny odber z rôznych substrátov,

• svojím spôsobom života a obmedzenou mobilitou sú viazané na určitý biotop, preto

spoločenstvo obývajúce určitý úsek dna odráža podmienky tohto biotopu,

• vplyv rôznych environmentálnych faktorov vrátane antropogénnych na makroevertebráta

bol spoľahlivo dokázaný. Mnohé vedecké štúdie umožnili zozbieranie pomerne podrobných

autekologických charakteristík jednotlivých druhov, čo zahrňuje ich nároky na životne

prostredie a životný cyklus, ale tiež ich toleranciu na rôzne druhy znečistenia a narušenia

prírodného prostredia. Tieto poznatky umožnili vytvorenie celého radu najrôznejších

hodnotiacich metrík a indexov.

Záverom treba konštatovať, že determinácia vodných makroevertebrát na úroveň druhu je

obtiažna, vyžadujúca si skúsených špecialistov, aj keď existujú determinačné kľúče. Determinácia

na úroveň druhu je nevyhnutná, aby bolo možné využiť ich autekologické charakteristiky.

1.8 Vodohospodárska funkcia lesa – pozitívna externalita

Cena pitnej vody za posledné desaťročie stúpla z cca. 10 Sk.m-3 (1998) na 33,39 Sk.m-3 (2010), čo

je viac ako 3 násobok. Pri pripočítaní ceny za odvedenie a čistenie odpadovej vody

cca 32,86 Sk.m-3, hodnota dodanej a odvodenej vody presahuje 65 Sk.m-3. Spotreba vody v SR s

rastúcou cenou poklesla z 240 l na osobu a deň (rok 1990) na súčasných 110 l na osobu a deň. Pri

prepočítaní ceny pitnej vody (33,39 Sk.m-3 ) dennou spotrebou (110 l) a počtom obyvateľov SR (cca

5 mil.) dostaneme dennú hodnotu pitnej vody - 18,4 mil. Sk (610 tis. €) Rast cien vody je spájaný s

rastom nákladov na jej „výrobu“. Výška nákladov závisí od vzdialenosti vodného zdroja od miesta

odberu, charakteru vodného zdroja (podzemný, povrchový), investícií vodárenskej spoločnosti do

rozvodnej a distribučnej siete, počtu odberných miest a od výšky nákladov spojených s úpravou

vody. Alternatívou znižovania nákladov „výroby“ pitnej vody je využitie pozitívnych externých

efektov lesných ekosystémov na kvalitu a kvantitu vody. Podpora vodohospodárskej funkcie lesa si

v mnohých prípadoch vyžaduje špecifický prístup obhospodarovania lesných porastov, čím

dochádza k zvýšeným nákladom lesných podnikov. Dopad negatívnych a pozitívnych externalít

môžeme z teoretického hľadiska riešiť dvoma spôsobmi – verejne a súkromne. Medzi verejné

riešenia patria regulatívne nástroje (príkazy, zákazy, kvóty – prevažne negatívne externality) a

ekonomické nástroje (dane, poplatky, obchodovateľné certifikáty –

negatívne externality; dotácie – pozitívne externality). Medzi súkromné riešenia patrí presné

definovanie vlastníckych vzťahov k externalitám a umožnenie decentrálneho vyjednávania medzi

zúčastnenými stranami (TRENČIANSKÝ, 2010).

V prípade vodohospodárskej a vodoochrannej funkcie lesa ako pozitívneho externého efektu

prichádza do úvahy verejné riešenie – dotácie, alebo súkromné riešenie – definovanie vlastníckeho

práva k tejto externalite s následným decentrálnym vyjednávaním medzi vodohospodárskymi a

lesnými podnikmi (ŠÁLKA, 2002). V obidvoch prípadoch je nutné kvantifikovať tento pozitívny

externý efekt, čo znamená oceniť vplyv lesných ekosystémov na kvalitu a kvantitu vodných

zdrojov. Znalosť metodologických postupov a teoretických základov umožňuje kvantifikáciu

pozitívnych efektov lesa, čo následne zvyšuje argumentáciu v prospech obhospodarovateľa lesa,

resp. Kvantifikácia mimoprodukčných funkcií môže prispieť k skvalitneniu projektov v oblasti

lesného hospodárstva.

1.8.1 Vplyv lesa na kvalitu a kvantitu vody

Lesné ekosystémy zohrávajú v rámci kolobehu vody v prírode dôležitú úlohu. Všeobecne

môžeme povedať, že les zvyšuje vertikálne zrážky o horizontálne zrážky -kondenzačný účinok,

zadržuje zrážky a zmenšuje povrchový odtok - retenčný účinok, spomaľuje odtok vody - retardačný

účinok a zvyšuje účinnosť akumulácie zimnej vlahy -akumulačný účinnok (PAPÁNEK, 1978).

Okrem týchto účinkov les zabraňuje erózii a vymývaniu dusíka a iných škodlivých látok do

vodných zdrojov. Výsledky výskumu dvoch susediacich povodí (zalesnené a odlesnené) v

Slovenskom Rudohorí (VALTÝNI, ŠTRBA, 1993; VALTÝNI, LALKOVIČ, 1995; STACHERA,

LALKOVIČ, 2000) poukazujú na to, že zalesnené územie priaznivo ovplyvňuje kvalitu odtokovej

vody z hľadiska jej chemického zloženia. Ide najmä o pozitívny efekt lesa, ktorý zabraňuje

vymývaniu biogénnych prvkov dusíka a fosforu, ktoré podmieňujú eutrofizáciu vody.

Zalesnené povodia prispievajú k zlepšeniu akosti vody a k zníženiu nákladov na jej úpravu.

Na základe výsledkov štúdie uskutočnenej mimovládnou organizáciou Trust for Public Land (USA)

zaoberajúcou sa ochranou krajiny a Komisiou na ochranu vodných zdrojov AWWA's sa potvrdilo,

že náklady na úpravu vody v zariadeniach primárne využívajúcich povrchové zdroje vody kolísali v

závislosti od lesnatosti rozvodia. Výsledky analýzy poukázali na skutočnosť, že prevádzkové

náklady na úpravu vody mali klesajúci trend v závislosti od zvyšujúcej sa lesnatosti v zdrojových

územiach. Zistilo sa, že:

· na každý 10 % nárast v lesnatosti územia sa náklady na úpravu vody znížili o

približne 20 %,

Tab. 3: Náklady na úpravu a chemické ošetrenie vody v závislosti na lesnatosti rozvodia

(ERNST, GULLICK, NIXON,. 2004)

Vplyv lesa na kvantitu vodných zdrojov môžeme zhodnotiť na základe výskumu

odtokových pomerov rieky Ipeľ. (VALTÝNI, HRONČEK 2000). Následkom postupného

odlesnenia horného toku Ipľa dochádzalo k častým povodniam, ktoré zapríčiňovali škody

u nás a v Maďarsku. O porušení retenčnej schopnosti tejto oblasti svedčí aj pomer

maximálneho prietokového množstva vody, ktorý bol na Ipli 1:1290, kým napr. na Čiernom

% lesnatosti povodia 10 3020 2530 1940 1550 12

Náklady na úpravu vody $/1000 m3

Váhu iba 1:60 (ŠIMKOVIČ, 1980). V rokoch 1961 – 1979 sa realizovalo rozsiahle zalesňovanie

pramennej oblasti Ipľa a susedných tokov Rimavy a Rimavice - 5166 ha nelesnej pôdy. V roku

1994 bola uvedená do prevádzky vodná nádrž Málinec s objemom 21,5 mil. m3.

Na základe dlhodobého vývoja môžeme konštatovať, že od konca 70 rokov minulého

storočia má odtok z povodia Ipeľ vyrovnaný priebeh. Zvýšenie lesnatosti v pramennej časti

rieky Ipeľ o 30 % výrazne zvýšilo retenčnú kapacitu danej oblasti, prispelo k zníženiu erózie

pôdy a zabránilo možným škodám ku ktorým dochádzalo v minulosti pri povodniach.

Doterajšie výskumy rôznych autorov pripisujú pasívnemu a aktívnemu vplyvu lesa na

kvalitu a kvantitu vody obrovský význam. Lesné ekosystémy pozitívne vplývajú na chemizmus

vody, kolobeh dusíka a iných prvkov (GUNDERSEN, P., 1995).

Medzi drevinami existuje vo vzťahu ku koncentrácii dusíka rozdiel. Doterajší výskum

preukázal, že v listnatých porastoch je produkovaná „kvalitnejšia“ voda ako v porastoch

ihličnatých. (KREUTZER, K et.al. 1986).

Rozdielne štúdie preukázali vplyv obhospodarovania lesa na kvalitu vody. V

intenzívne obhospodarovaných lesoch je kvalita priesakovej vody horšia ako v lesoch

obhospodarovaných prírode blízkym spôsobom (KELLER, H.M., 1971).

Odlesnenie porastov následkom veterných kalamít potvrdilo markantný prírastok

koncentrácie dusíka a následkom nižšej intercepcie a transpiračných strát zvýšené prietoky vody

(MELLERT, K.H et. al.1996).

Pozitívny vplyv lesa na kvalitu a kvantitu vody je analyzovaný a preukázateľný

v mnohých prácach autorov. V praxi SR absentuje ocenenie a náhrada tohto pozitívneho

externého efektu jeho producentom – podnikom lesného hospodárstva. Z ekonomického

hľadiska je potrebné nadviazať na pomerne bohatý výskum vplyvu lesa na kvalitu a kvantitu

vodných zdrojov a aproximatívnymi metódami kvantifikovať vodohospodársku funkciu lesa.

(TRENČIANSKÝ, 2008)

1.8.2 Globálna klimatická zmena a predpokladaná funkčnosť lesa pri hydrologických

situáciách na Slovensku

Klimatickým zmenám je nevyhnutné venovať pozornosť aj (resp. najmä) z hydrologického

hľadiska. Nedostatkom všetkých úvah v tomto smere je však vysoký stupeň neurčitosti

akýchkoľvek prognóz, lebo tieto vychádzajú z klimatických cirkulačných modelov,

predpovedajúcich síce zmeny priemerných globálnych teplôt, zrážok, vlhkosti vzduchu a p., ktoré

však nedokážu presnejšie simulovať priebeh lokálnych zmien klímy a už vonkoncom nie reakciu

jednotlivých ekosystémov v krajine na tieto zmeny. Skepsu do riešenia problému vnášajú

komparácie hydrologickej bilancie Slovenska od Majerčákovej a kol. za referenčné obdobie 1931-

1980 s bilanciou v nedávnych 11 rokoch (1991-2001), kedy sa prejavy klimatickej zmeny už dosť

výrazne odzrkadlili aj vo vopred spomenutých mimoriadnych hydrologických situáciách

(MAJERČAKOVÁ, ŠŤASTNÝ, FAŠKO, 2004).

Z porovnávania hydrologickej bilancie vyplýva, že - zrážky, ktoré sa znížili najmä vo

vysoko zraniteľných povodiach a vzrástli na ostatnom území, hydrologickú bilanciu Slovenska

výraznejšie neovplyvnili; - odtoky poklesli najmä vo vysoko zraniteľných oblastiach o 20-30%; -

ročné rozdelenie odtoku sa v žiadnej oblasti podstatnejšie nezmenilo.

Celkovým záverom citovaných autorov je, že v posledných rokoch „naša krajina hospodári s

vodou“ podobne kvalitne ako počas referenčného obdobia.

1.8.3 Kvalitatívne hodnotenie malých vodných nádrží

Komplexné hodnotenie MVN možno robiť na základe podrobného prehľadu o všetkých

parametroch, ktoré majú význam z hľadiska ich súčasného, ako aj perspektívneho využívania.

Hodnotili sa základné vodohospodárske údaje, údaje o nadržných priestoroch a základné údaje o

hrádzi a objektoch.

V základných vodohospodárskych údajoch sú uvedené okrem poradového čísla a názvu

nádrže a toku so staničením, na ktorom je nádrž vybudovaná, hydrologické poradie, plocha

povodia, lesnatosť, priemerné ročné zrážky a v prípade meraní aj údaje o kvalite vody v nádrži.

Ďalej sú uvedené charakteristické prietoky na toku a to Qpriem. Qmin, Q355, Q364, Q100, Qred100. Údaje o

nádržných priestoroch obsahujú kótu dna nádrže pri hrádzi, ďalej kótu a objem vody pri stálom

nadržaní, kótu, objem vody a zatopenú plochu pri zásobnom objeme, ochrannom priestore, ako aj

celkový objem nádrže. Údaje o hrádzi obsahujú rok uvedenia diela do prevádzky, typ hrádze, kótu

koruny a šírku hrádze, dĺžku hrádze, sklony svahov, druh opevnenia návodného svahu a existenciu

odvodnenia vzdušného svahu. Základné údaje o objektoch sa týkajú bezpečnostného priepadu a

dnového výpustu. Pri bezpečnostnom priepade sa uvádza jeho typ, dĺžka prepadovej hrany, jej kóta

a maximálna kapacita. Dnový výpust je charakterizovaný typom, počtom a priemerom potrubí a

kapacitou pri zásobnej hladine. Pozornosť sme venovali súčasnému technickému stavu

hrádze, dnových výpustov, bezpečnostnému priepadu, ostatným objektom ako aj merným

zariadeniam. Ďalej to boli údaje o zanášaní nádrže, poškodzovaní brehov vlnobitím, o stave

príjazdných ciest, hodnotenie charakteru krajiny a okolia nádrže.

Obecne môžme skonštatovať, že pri váhovom hodnotení sa bodové hodnoty pohybujú od 280 do

690. Nižšie bodové hodnoty sú u nádrží s dobrým technickým stavom a s ostatnými priaznivo

hodnotenými parametrami.

Pri výbere hodnotiacej metódy sme vychádzali z toho, že jedným zo spôsobov hodnotenia

ukazovateľov je kvantifíkovanie verbálneho vyjadrenia bezrozmernými jednotkami – bodmi.

Metóda bodovania je založená na princípe bodovej stupnice. Kvantitatívne jednotky sa

prevedú pomocou tejto stupnice na spoločného menovateľa, t.j. na určitý počet bodov. Pridelením

bodov sa potom kvantitatívne vlastnosti transformujú na kvalitatívne ukazovatele. Metóda

váhového hodnotenia je založená na princípe zoraďovania parametrov podľa vzájomnej dôležitosti.

Táto metóda zohľadňuje aj váhu parametrov pomocou transformácie poradových čísel na príslušný

počet bodov, čím sa zvyšuje kvalitatívna stránka hodnotenia. Komplexne váhové hodnotenie MVN

umožňuje zaraďovať posudzované nádrže do stanovených skupín metódou tímového expertného

oceňovania. Váha významnosti musí predovšetkým zdôrazniť a vyzdvihnúť tie parametre, ktoré z

hľadiska funkčnosti majú rozhodujúci význam (KLEMENTOVÁ, SKALOVÁ).

1.9 Legislatívna ochrana vôd

Ochrana vodných zdrojov povrchovej vody má na území Slovenskej republiky má dlhú

tradíciu. V súčasnosti ju upravuje najmä zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný

zákon). Okrem toho prebieha proces transpozície smernice EU 2000/60/EC, ktorá ustanovuje rámec

pre činnosť Európskeho spoločenstva, týkajúceho sa politiky v oblasti vôd, skrátene nazývajúcej

Rámcová smernica o vode (RSV) (Rončák, 2003).

1.9.1 Zákon o vodách č. 364/2004 Z. z.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon),

vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných

ekosystémov a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšovanie stavu

povrchových vôd a podzemných vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie. Upravuje práva a

povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s

nimi súvisia pri ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov

štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Vodný zákon sa skladá zo trinástich častí a osemdesiatichtroch paragrafov. Tieto časti sú

nasledovné:

1. časť - Základné ustanovenia - tvoria ju 3 paragrafy

2. časť - Výskyt a stav povrchových vôd a podzemných vôd - tvorí ju 7 paragrafov

3. časť - Vodné plánovanie - tvorí ju 6 paragrafov

4. časť - Nakladanie s vodami - tvorí ju 13 paragrafov

5. časť - Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov - tvorí ju 13 paragrafov

6. časť - Vodné toky - tvorí ju 5 paragrafov

7. časť - Správa vodných tokov - tvoria ju 4 paragrafy

8. časť - Vodné stavby - tvorí ju 6 paragrafov

9. časť - Pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy - tvorí ju 13 paragrafov

10. časť - Osobitosti konania — tvoria ju 3 paragrafy

11. časť - Zodpovednosť za porušenie povinností - tvoria ju 4 paragrafy

12. časť - Spoplatňovanie za užívanie vôd - tvoria ju 2 paragrafy

13. časť - Prechodné a záverečné ustanovenia - tvoria ju 4 paragrafy

1.9.2 Rámcová smernica o vodách 2000/60/ES

Smernica Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúca rámec pre činnosť Spoločenstva v

oblasti vodnej politiky, skrátene nazývaná Rámcová smernica o vode (v ďalšom texte RSV) -

transponovaná do slovenskej legislatívy vstúpila do platnosti dňa 22. decembra 2000. Nový prístup

k ochrane vôd umožňuje vytvoriť jednotný systém hodnotenia vôd v rámci krajín EÚ prinášajúci

spoľahlivé a porovnateľné výsledky o stave vôd v ktoromkoľvek regióne Európy, ako aj rovnaký

postup pri určovaní cieľov a realizácii nevyhnutných opatrení na ochranu a zlepšenie stavu vôd. Za

základnú hodnotiacou jednotkou stavu vôd v rámci tohto jednotného systému bol určený vodný

útvar.

Hlavným environmentálnym cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd do

roku 2015, čo predovšetkým predstavuje pre útvary povrchových vôd dosiahnutie a dobrého

chemického stavu pre umelé a výrazne zmenené útvary povrchových vôd a pre útvary podzemných

vôd dosiahnutie dobrého chemického stavu a kvantitatívneho stavu.

RSV definuje zoznam úloh na dosiahnutie uvedených cieľov a stanovuje hraničné termíny

pre ich splnenie. Celý proces implementácie je rozplánovaný do širšieho časového obdobia rokov

2003 - 2027 s podrobnejším vymedzením úloh pre naplnenie prvého plánovacieho cyklu, ktorý

končí v roku 2015 revíziou splnenia environmentálnych cieľov.

V súvislosti s plnením požiadaviek Rámcovej smernice o vodách pre monitoring budú pre

Slovenskú republiku vyplývať povinnosti. Z nich vyplýva, že je nutné sledovať rieky a jazerá a pre

každú oblasť riečneho povodia:

• vypracovať analýzu stavu v jednotlivých povodiach, ich charakteristiky a plány •

vypracovať prehľad vplyvu ľudských aktivít na stav vôd

• vypracovať ekonomickú analýzu využívania vody

• zriadiť programy pre monitorovanie stavu povrchovej vody a podzemnej vody

chránených území.

Podľa Rámcovej smernice sú určené definície na klasifikáciu ekologického stavu riek,

jazier, brakických vôd a pobrežných vôd (podľa všeobecných ukazovateľov, ukazovateľov

biologickej kvality, ukazovateľov hydromorfologickej kvality a fyzikálno-chemických

ukazovateľov) zatriedené do piatich skupín:

• veľmi dobrý stav

• dobrý stav

• uspokojivý stav

• neuspokojivý stav

• zlý stav.

Smernica rozoznáva a definuje 3 druhy sledovania stavu vôd:

• kontrolný monitoring

• operatívny monitoring

• prieskumový monitoring.

Pre všeobecné fyzikálno-chemické (ďalej FCH) ukazovatele sú stanovene limitné hodnoty

súčasne pre 22 typov povrchových tečúcich vôd určených platnou typológiou SR. Filozofia

odvodenia klasifikačných schém pre všeobecné FCH ukazovatele je iná ako |pri ostatných prvkoch

kvality. Pokrytie 22 typov povrchových tečúcich vôd referenčnými lokalitami nie je z hľadiska

všeobecných FCH ukazovateľov dostatočné. Nedostatočný je počet referenčných lokalít, ale aj

počet jednotlivých meraní na referenčných lokalitách. Na väčšine z 22 typov referenčné lokality

takmer úplne alebo úplne chýbajú. Z týchto údajov nie je možné pre všeobecné FCH ukazovatele

odvodiť typovo špecifické referenčné podmienky a klasifikačné schémy. Odvodenie klasifikačných

schém pre základné FCH ukazovatele vychádza preto len z dlhodobo meraných údajov na

ovplyvnených lokalitách a ich štatistického spracovania podľa zvolených prístupov.

1.9.3 Nariadenie vlády SR 269/2010 Z.z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na

dosiahnutie dobrého stavu vôd

Bližšie určuje najmä požiadavky na kvalitu povrchovej vody, kvalitatívne ciele povrchovej

vody určenej n a odber pitnej vody, závlahy a pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,

požiadavky na klasifikáciu dobrého ekologického stavu, chemického stavu a ekologického

potenciálu povrchových vôd (pričom pod klasifikáciou možno rozumieť hodnotenie stavu vôd

podľa začlenenia útvaru povrchovej vody do triedy kvality podľa limitných hodnôt znečistenia),

ustanovuje limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia splaškových odpadových vôd, komunálnych

vôd a iných znečistených povrchových vôd (priemyselné odpadové vody s obsahom škodlivých

látok). Úroveň znečistenia sa posudzuje podľa koncentrácie určitých chemických látok a zlúčenín

v odobratej vzorke vody (koncentračná hodnota).

Nariadenie upravuje aj požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích

objektov (zariadení slúžiacich na oddelenie odpadových vôd od povrchových vôd), najmä na

zmiešavací pomer vyústenia odpadových vôd (t.j. pomer priemerného denného prietoku

odpadových vôd v bezdažďovom období a prietoku vôd z povrchového odtoku odvádzaného do

čistiarne vôd počas dažďa).

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 15. júna 2010 okrem § 5 ods. 23, ktoré nadobudlo

účinnosť 1. januára 2011.

KVALITATÍVNE CIELE POVRCHOVEJ VODY

Tabuľka č. 4 Povrchové vody určené na závlahyUkazovateľ Symbol Jednotka Vhodná voda na

závlahy

MH1. Reakcia vody pH 5,0-8,52. Teplota t º C < 353. Farba - mg/l Pt 204. Rozpustené látky, sušené pri 105oC RL105 mg/l 8005. Železo celkové Fe mg/l 106. Mangán celkový Mn mg/l 37. Sodík Na mg/l 1008. Vápnik Ca mg/l 1009. Horčík Mg mg/l 20010. Chloridy Cl- mg/l 30011. Sírany

SO42-

mg/l 250

12. Fluoridy F- mg/l 213. Dusičnanový dusík N-NO3 mg/l 2314. Arzén As µg/l 5015. Bór B µg/l 50016. Kyanidy celkové CN-celk mg/l 0,217. Chróm celkový Crcelk µg/l 20018. Hliník Al µg/l 100019. Kadmium Cd µg/l 520. Kobalt Co µg/l 20021. Meď Cu µg/l 50022. Nikel Ni µg/l 10023. Olovo Pb µg/l 5024. Ortuť Hg µg/l 525. Selén Se µg/l 2026. Vanád V µg/l 10027. Zinok Zn µg/l 100028. Fenolový index FN mg/l 0,229. Povrchovo aktívne látky - aniónové PAL-A mg/l 2,00

30. Polychlórované bifenyly PCB µg/l 0,0531. Celková objemová aktivita alfa a V,ccc Bq/l 1,032. Celková objemová aktivita beta a V,cB Bq/l 1,533. Rádium 226 226Ra Bq/l 0,234. Urán prírodný Unat. µg/l 5035. Infekčné vývojové štádiá parazitov ľudí a zvierat (vajíčka

helmintov)

- v 1000 ml neprítomné

36. Kolifágy PFU/11 10037. Koliformné baktérie KB KTJ/ml 10038. Termotolerantné koliformné baktérie TKB KTJ/ml 1039. Črevné enterokoky EK KTJ/ml 1040. Patogénne organizmy - Salmonella KTJ/500ml 041. Akútna ekotoxicita1) TOX-a % účinku 2042. Pomer rastu hypokotylu a koreňa Sinapis alba h/k - <1

Ďalšie významné právne predpisy

• Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a

doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach

• Vyhláška MŽPSR 211/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodárskych

významných vodných tokov a vodárenských vodných tok

• Smernica 2006/118/ES Európskeho parlamentu a Rady o ochrane podzemných vôd pred

znečistením a zhoršením kvality

• Smernica 2008/105/ES EP a Rady o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej

politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS,

84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2000/60/ES

• Smernica Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou EP a Rady

2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd

• Zákon č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami

2 CIEĽ

Témou predkladanej diplomovej práce je zhodnotenie kvality podzemných a

podpovrchových vôd v katastrálnom území obce Tovarné ako aj zhodnotenie kvality vody v malej

vodnej nádrži Bor.

Cieľom záverečnej práce je poukázať na vývoj kvality vôd v tomto mikroregióne a na

základe porovnania nameraných hodnôt porovnať z limitnými hodnotami v právnych normách.

Následne je predmetom spracovanej práce zhodnotenie funkčného a ekologického stavu vodnej

nádrže v katastri obce.

3 METODIKA PRÁCE A MATERIÁL

3.1. Základná charakteristika obce Tovarné

3.1.1. Všeobecná charakteristika obce Tovarné

Obec Tovarné je situovaná v strednej Európe v severovýchodnom regióne Slovenskej

republiky. Z hľadiska územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa obec Tovarné

nachádza v južnej časti Prešovského kraja, v južnom cípe okresu Vranov nad Topľou, ktorý sa

rozkladá vo východnej časti východného Slovenska, v severozápadnom výbežku

Východoslovenskej nížiny. Okres Vranov susedí s týmito okresmi: na západe s okresmi Košice a

Prešov, na severe so Svidníckym a Stropkovským okresom, na východe s okresmi Humenné a

Michalovce a na juhu s Trebišovským okresom. Územie má tvar obdĺžnika s výraznými výbežkami

na sever a najmä na severovýchod pozdĺž doliny Oľky, kde hlboko zasahuje medzi okresy Svidník a

Humenné.

3.1.2 Geologické pomery

Tovarné leží na južnom okraji Ondavskej vrchoviny a Nízkych Beskýd a severnom okraji

Východoslovenskej pahorkatiny. Územie obce je dosť členité, v povodí rieky Ondavy a Ondavky sú

pozemky nížinného charakteru s nadmorskou výškou 120-130 m. Ostatné pozemky a lesy sú

prevažne svahovité

a málo priepustné.

3.1.3 Hydrogeologické pomery

Kvartérne fluviálne uloženiny Ondavy sú vhodným prostredím pre prúdenie a akumuláciu

podzemných vôd s voľnou hladinou. Maximálna časť podzemných vôd je viazaná na dobre

priepustný fluviálny komplex „ondanských štrkov''.

3.1.4 Hydrologické pomery

Obec Tovarné patrí do povodia Bodrogu a Hornádu. Nad obcou sa nachádza malá vodná nádrž Bor.

Tento odtekajúci potôčik s ľudovým názvom Mydlina sa vlieva do potoka Ondavka, ktorý sa

následne vleje do rieky Ondava. Územie patrí do povodia rieky Ondavy.

3.1.5 Zrážky a odtok

Výška zrážok v povodí je určená najmä nadmorskou výškou jeho jednotlivých častí.

Priemerná ročná hodnota zrážkového úhrnu spadnutého na povodie dosahuje 586 mm. Z hľadiska

ročného režimu sa maximálny denný úhrn atmosferických zrážok môže vyskytnúť s najväčšou

pravdepodobnosťou v mesiacoch máj až október. Pre lokalitu Tovarné je maximálny denný úhrn

zrážok 68,3 mm.

3.1.6 Protierózne opatrenia a závlahy

Pre povodie Bodrogu a Hornádu boli vypracované podklady pre vymedzenie území, na

ktorých navrhujeme protierózne opatrenia na poľnohospodárskej pôde (pôdoochranné opatrenia):

Pozemky po oboch stranách tokov, k týmto pozemkom patrí aj Ondava v úseku Tovarné -

Brezovica. Dostupné na internete (www.enviro.gov.sk/servlets/files/8792).

V katastrálnom území sa zavlažujú tri lokality o celkovej rozlohe 233 ha. Voda sa privádza

čerpadlom z rieky Ondava ktorá sa odoberá na riečnom kilometri 56,8. Súčasný stav odberu je 22

tis. m3. Odber plánovaný pre suchý rok je 291,3 tis. m3 a

pre priemerný 221 tis. m3 vody.

3.1.7 História a vznik obce

Pomenovanie obce sa zapísalo aj vo vývoji jej názvov: 1479 Thavarna, 1773 Tawarna, 1808

Towarné, maď. Tavarna. Lingvista Pavol Hunfalvy vo vestníku Maďarskej akadémie vied uverejnil

svoje jazykovedné štúdie o význame a vzniku názvu obce Tavarna. Podľa neho výraz Tavarna

znamená poklad, majetok, bohatstvo, a z neho pochádza slovo "tavernicorum magister" ako aj

staromaďarský výraz "tár", po slovenský erár. V prenesenom význame znamená skôr bohatstvo a

poklad, ktoré sa v ňom nachádzali. Prvá písomné zmienka o obci je rozporuplná. Podľa

vlastivedného slovníka obcí na Slovensku pochádza z roku 1479 a podľa Samuela Borovszkého

(Župy a mestá v Uhorsku) už z roku 1215. Na základe ďalších prameňov sa dá predpokladať jej

vznik ešte oveľa skôr. O tom, že Slovanov žijúcich na tomtoúzemí dal knieža Rastislav pokrstiť už

v r. 867 a taktiež mali svojho biskupa píše Pabebrochius sa môžeme presvedčiť aj z nariadenia

byzantského cisára Justiniána: Novell. XI. Costitucio. "Obyvatelia tovarnianskej doliny sa môžu

pýšiť tým, že oni sú potomkami týchto Slovanov." Tovarné sa spomína ako pradávna obec, ktorá

bola súčasťou hradu Zemplín a neskoršie hradu Čičva. V starších prameňoch sa často uvádza

tovarnianské panstvo a jeho príslušenstvá. Majiteľmi obce boli v r. 1479 Drugethovci, niektoré časti

vlastnil Juraj Olchváry, neskôr Gabriel Révay a po nich Barkóczyovci. Ich rod bol jedným z

najstarších, spomína sa už pred rokom 1270. Rod používal prídomok ,,szalai" a ,,tavarnai", teda

Tovarné. Posledným potomkom "szalai" a tovarnianského rodu Barkóczyovcov bol Hadik-

Barkóczy Endre. Kaštieľ obkolesoval pekný a upravený park, v ktorom sú aj teraz vzácne 150-200

ročné dreviny. Tovarniansky kaštieľ a park až do prechodu frontu, kedy boli zničené, vlastnila

grófska rodina Hadik-Barkóczyovcov. František Barkóczy z 18. storočia bol jedným z dedičov

drughetovských majetkov v roku 1684. Bol veľmi krutý. Keď sa mu poddaný vzpriečil, jeho

pandúri mu palicami vymerali na dereši vo Vereškovciach určený počet rán.

3.1.8 Rozloha obce, obyvateľstvo

Dnes má obec 1083 obyvateľov a rozkladá sa na 771 hektároch pôdy, ktorá vždy bola

hlavným výrobným prostriedkom obyvateľov obce, ďalej výšivkárstvo a tkáčstvo. Obec má

základnú školu roč. 1-9, školský klub a materskú školu. V obci sa nachádza zdravotné stredisko a o

zdravie obyvateľov sa starajú lekári detskej, stomatologickej ambulancie a ambulancie praktického

lekára. V obci je domov dôchodcov a domov sociálnych služieb s kapacitou 160 osôb s

nadregionálnou pôsobnosťou. Ojedinele sú tam umiestnení aj obyvatelia obce.

3.1.9 Kultúra a náboženstvo

Prevažuje tu rímskokatolícke náboženstvo, malé zastúpenie má gréckokatolícke náboženstvo

a evanjelické. V obci sa každoročne pravidelne uskutočňujú kultúrne a športové podujatia. V

mesiaci máj súťaž v moderných tancoch pod názvom Bociandance, na rybníku Bor rybárska súťaž ,

Beh vďaky 12.5 km, v júni súťaž v ZŠ s MŠ Rodičia a deti, európsky deň, v auguste slávnosti

kultúry na Ranči, Sokolský polmaratón zo Slovenskej Kajne do Tovarného a späť. V oblasti kultúry

obec reprezentuje aj spisovateľ Štefan Kasarda, autor mnohých rozhlasových hier, poviedok a

dramatizácií, za ktoré získal viacero domácich i medzinárodných ocenení, niektoré odvysielali aj

zahraničné rozhlasové stanice (Nemecko,Holandsko, Švajčiarsko, Poľsko), zároveň je obecným

kronikárom.

3.2. Popis nádrže

Malá vodná nádrž Bor na Tovarnianskom potoku v km 2,500.

Číslo hydrologického povodia: 4 – 30 – 08 - 101

Okres: Vranov nad Topľou

Obec: Tovarné

Účel vodohospodárskeho diela:

Prietočná nádrž bola vybudovaná v roku 1979 na zachytávanie prietokov Tovarniaského potoka

a akumulácia vody pre poľnohospodárske potreby – závlahy, na znižovanie povodňových prietokov.

V súčasnej dobe slúži aj ako chovný rybník pre Miestny rybársky zväz Vranov nad Topľou.

veľkosť zatopenej plochy pri hladine zásobného priestoru 6,8 ha

kóta nádrže 145,74 m n. m.

kóta dnového výpustu 141,85 m n. m.

dĺžka plnej nádrže 397 m

4 VÝSLEDKY PRÁCE, NÁVRH A VYUŽITIE VÝSLEDKOV

4.1 Charakteristika objektu skúmania

Objektom skúmania sú povrchové a podpovrchové vody v regióne Horný Zemplín, v katastrálnom

území obce Tovarné.

4.2 Pracovné postupy

Počas októbra a novembra roku 2008 sme urobili 7 odberov povrchových a 4 odbery

podpovrchových vôd. V každom profile sme prevádzali merania vybraných faktorov.

7 vzoriek sme porovnávali z najvyššími prípustnými hodnotami ukazovateľov kvality

závlahových vôd uvedených v nariadení vlády SR č. 296/2005 Z. z. ktorým sa ustanovujú

požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov

znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd. V roku 2010 a 2011 sa porovnávalo 6 vzoriek.

4 vzorky sme porovnali z limitmi kvality pitnej vody uvedených v nariadení vlády SR č.

354/2006 ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality

vody určenej na ľudskú spotrebu. V roku 2011 analýzu previedla Východoslovenská vodárenská

spoločnosť.

Odber vzoriek povrchových vôd na hodnotenie kvality vody musí byť časovo vhodne

rozdelený. Jednotlivé vzorky sa

odoberajú podľa platných noriem radu STN EN ISO 5667.

Na hodnotenie kvality povrchových vôd sa používajú postupy podľa STN 75 7220 a STN 75

7221.

Vody na závlahy a podmienky na ich využitie podľa druhu zavlažovaných plodín určuje

Ministerstvo pôdohospodárstva

Slovenskej republiky.

Pri hodnotení kvality závlahovej vody sa použijú údaje namerané počas uceleného obdobia.

Za ucelené obdobie sa

považuje

• vegetačné obdobie jedného roka s minimálne šiestimi odbermi vzoriek vody (výnimočne s

piatimi odbermi) na vypracovanie

zadania stavby,

• jeden rok s minimálne siedmimi odbermi vzoriek vody (výnimočne so šiestimi odbermi) na

vypracovanie projektu

stavby,

• minimálne jeden rok so siedmimi odbermi vzoriek vody za rok pri závlahe počas

vegetačného obdobia.

Odber vzoriek musí byť časovo vhodne rozdelený. Jednotlivé vzorky sa odoberajú podľa

platných noriem radu STN

EN ISO 5667.

Pri používaní pitnej vody na závlahy vyhovujúcej vyhláške Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky

č. 151/2004 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody sa kvalita vody

nemusí hodnotiť.

Na hodnotenie kvality závlahových vôd sa používajú postupy podľa STN 75 7143.

4.3 Odberné miesta

• Odberné miesta povrchových vôd:

Prvé odberné miesto na nachádza pri vtoku do malej vodnej nádrže Bor.

Druhé odberné miesto na nachádza pri návodnom svahu MVN.

Tretie odberné miesto na nachádza za malou vodnou nádržou cca 20m.

Štvrté odberné miesto na nachádza na severnej hranici intravilánu obce.

Piate odberné miesto na nachádza približne v strede obce.

Šieste odberné miesto na nachádza pred ČOV.

Siedme odberné miesto na nachádza za ČOV.

Približne vyznačené v prílohe č.1, č.2.

• Odberné miesta podpovrchových vôd:

Tieto odberné miesta sa nachádzajú v intraviláne obce. Dve z nich sme zvolili po ľavej strane a dve

po pravej strane Tovarnianského potoka. Odbery vôd sme prevádzali z miestnych studní. Približne

vyznačené v prílohe č.3 . V roku 2011 sme zvolili 12 odberných miest.

4.4 Namerané hodnoty

Výsledky merania chemických vlastnosti odobratých vzoriek:

Tabuľka č. 5 Charakteristika chemického zloženia odberných profilov v mesiaci Október

(KOŠUDA, 2009)

Povrchové vody

Vzorka 1 2 3 4 5 6 7

Ukazovateľ Symbol Jednotka Nameraná hodnota

Reakcia vody pH 8,17 8,13 7 8,25 8,22 8,23 8,7

Teplota t ºC 11,6 12 11,8 13,8 14,7 14,2 14,1

Elektricka vodivosť µS 1285 985 1066 1170 1122 1151 1305

CRL105 mg/l 652 495 519 570 565 569 926

Fosfor celkový P µg/l 570 764 974 1100 336 881

N-NH4 mg/l 0,21 0,21 0,1 0,08 0 0,4

Meď Cu µg/l 0 0 0,01 0 0 0

Dusičnanový dusík N-NO3 mg/l 0,17 0,09 0,19 0,24 0,6 0,78

Chróm (VI) Cr6+ µg/l 0,06 0,01 0,06 0,03 0,02 0,03

Dusitanový dusík N-NO2 mg/l 0,41 0,37 0,31 0,29 0,19 0,86

Rozpustené látky sušené pri 105 ºC

Amoniakálny dusík

Tab. 6 Charakteristika chemického zloženia odberných profilov v mesiaci November

(KOŠUDA, 2009)

Tab. 7 Charakteristika chemického zloženia odberných profilov v mesiaci Október a November

Povrchové vody

Vzorka 1 2 3 4 5 6 7

Ukazovateľ Symbol Jednotka Nameraná hodnota

Reakcia vody pH 8,21 8,07 8,21 7,89 8,29 8,31 8,6

Teplota t ºC 8,4 6 6,1 7,89 7,81 7,84 8,02

Elektricka vodivosť µS 1365 1254 1206 1226 1306 1344 1520

CRL105 µg/l 668 617 608 606 623 619 812

Fosfor celkový P mg/l 510 890 791 1011 950 580 1021

N-NH4 mg/l 0,34 0,35 0,1 0,3 0,21 0,26 0,76

Meď Cu µg/l 0 0 0 0 0 0 0

Dusičnanový dusík N-NO3 mg/l 0,56 0,6 0,5 0,52 0,54 0,23 0,96

Chróm (VI) Cr6+ µg/l 0,06 0,04 0,09 0,07 0,05 0,04 0,31

Dusitanový dusík N-NO2 mg/l 0,26 1,18 0,31 0,28 0,31 0,29 1,48

Rozpustené látky sušené pri 105 ºC

Amoniakálny dusík

(KOŠUDA, 2009)

Tab. 8 Charakteristika chemického zloženia odberných profilov v mesiaci Október 2010

Podpovrchové vody

Mesiac Oktober November

Vzorka 1 2 3 4 1 2 3 4

Ukazovateľ Symbol Jednotka Nameraná hodnota

Reakcia vody pH 6,58 6,81 7,85 7,35 6,75 6,75 7,76 7,33

Teplota t ºC 15 11,7 11 11,4 12,9 11,1 10,2 10,9

µS 1525 3800 786 750 1492 3600 1870 1946

CRL105 mg/l 780 1870 1912 1950 730 1880 774 785

P µg/l 1100 487 1100 803 1085 716 1232 856

N-NH4 mg/l 0,04 0,21 0,11 0,08 0,29 0,32 0,22 0,18

Meď Cu µg/l 0,26 0,07 0,01 0 0,28 0,06 0,01 0

N-NO3 mg/l 0,1 0,17 0,2 0,25 0,58 0,38 0,32 0,61

Chróm (VI) Cr6+ µg/l 0,2 0 0,03 0,1 0,21 0 0,01 0,1

N-NO2 mg/l 0,46 0,24 0,12 0,4 0,36 0,33 0,56 0,69

Elektricka vodivosťRozpustené látky sušené pri 105 ºCFosfor celkový Amoniakálny dusík

Dusičnanový dusík

Dusitanový dusík

Tab. 9 Charakteristika chemického zloženia odberných profilov v mesiaci Február 2011

Povrchové vody

Vzorka 1 2 3 4 5 6

Ukazovateľ Symbol Jednotka Nameraná hodnota

Reakcia vody pH 7,9 7,92 7,82 7,77 7,81 7,85

Teplota t ºC 8,6 9,2 8,3 8,4 8,1 7,9

Elektricka vodivosť µS 484 490 468 388 383 383

CRL105 mg/l 345 344 337 277 275 277

Fosfor celkový P mg/l 0,13 0,12 0,11 0,04 0,1 0,18

N-NH4 mg/l 0,08 0,1 0,03 0,03 0,08 0,12

Dusičnanový dusík N-NO3 mg/l 0,8 2,1 1,1 1,5 1,5 1,9

Rozpustené látky sušené pri 105 ºC

Amoniakálny dusík

Povrchové vody

Vzorka 1 2 3 4 5 6

Ukazovateľ Symbol Jednotka Nameraná hodnota

Reakcia vody pH 8,6 7,98 7,83 7,99 7,85 8,32

Teplota t ºC 4,2 0,7 2,7 2,4 2,6 4,9

Elektricka vodivosť µS 326 251 251 278 290 367

CRL105 mg/l 407 298 355 387 399 453

Fosfor celkový P mg/l 0,64 0,32 0,41 0,43 0,78 0,81

N-NH4 mg/l 0,18 0,21 0,32 0,35 0,47 0,12

Dusičnanový dusík N-NO3 mg/l 3,3 3,1 3,2 4,1 4,1 4,8

Zákal NTU mg/l 3,5 9,9 14,9 15,4 17,2 17,6

mg/l 4,5 2,2 3,8 4,3

Rozpustené látky sušené pri 105 ºC

Amoniakálny dusík

Biochemická spotreba kyslíka

BSK5

4.5 Získané hodnoty

Pri stanovení vzoriek podpovrchových vôd sme zistili, že za mesiac október vzorky vody

neprekročili limity meraných ukazovateľov pitnej vody. V mesiaci november vyhovela iba vzorka

č.2.

Dňa 22.03. 2011 analýzu podpovchových vôd previedlo laboratóriu Východoslovenská vodárenská

spoločnosť kde bolo preverených 12 vzoriek z intravilánu obce. Maximálna stanovená hodnota

dusičnanov neprekročila hodnotu 25 mg/l.

Aj keď sme nestanovovali všetky ukazovatele, po porovnaní nameraných hodnôt sme

dospeli k záveru, že povrchová voda nepresahuje najvyššie prípustné hodnoty ukazovateľov kvality

závlahovej vody.

BSK5 vyhovelo všeobecným ukazovateľom hodnota imisného limitu 7 mg/l nebola

prekročená maximálna nameraná hodnota 4,3 mg/l.

25.10.2010 bola nameraná teplota vody na vstupe do intravilánu obce hodnotou 8,6 °C a

výstupe z intravilánu obce 11,5 °C. Aj keď obec má kanalizáciu s ČOV stále dochádza k vypúšťaniu

odpadových vôd do recipienta.

Celkový fosfor sme namerali s priemernou hodnotou cca 0,9 mg/l v roku 2008, 0,11 mg/l v

roku 2010 a 0,57 mg/l v roku 2011.

Podľa všeobecných požiadaviek na kvalitu vôd je 0,4 mg/l.

Faktory ktorými mohlo dôjsť k zvýšeniu fosforu v povrchových vodách:

1. Odpadové vody z obce Štefanovce sú vypúšťané do prítoku MVN Bor.

2. Väčšina obyvateľov obce chová doma hospodárske zvieratá, občas dôjde k upchatiu

potrubia do žumpy a hnojovica sa vyčerpáva do prítoku MVN Bor.

3. Sedimenty nádrže ktoré môžu byť pri našich odberoch odnášané do Tovarnianského potoka

pod nádržou.

4. Splach z poľnohospodárskej pôdy - bližšie popísané v podkapitole č. 3.1.6(KOŠUDA,2009).

4.6 Postup hodnotenia súčastného stavu nádrže. Pri hodnotení stavu sa zisťovali poškodenia rôzneho druhu. Kontrola bola zameraná na:

• Kontrolu stavu hrádze:

Koruna hrádze:

• sledujeme miestne zníženia, deformácie,

• stav vlnolamu.

Návodný svah:

• chodby a nory po živočíchoch,

• prepadnuté alebo vlnobitím a ľadom porušené opevnenie vodorysu,

• špáry, trhliny, praskliny,

• svahový zosuv na návodnej strane.

Vzdušný svah:

• erózia vyvolaná stekajúcou dažďovou vodou,

• veľký výtok vody z drenáže pri vzdušnej päte hrádze,

• skrytý a často i plošne rozptýlený priesak vody,

• svahový zosuv,

• zjavný výver vody.

• Kontrolu objektov:

Vypustné zariadenie:

• priesaky vody okolo objektov

• korózia kovových súčastí

• pôsobenie vody na steny a tesnenia

• drevené časti podliehajúce hnitiu

Bezpečnostný priepad:

• erózia na odpadnom koryte,

• porušená dlažba svahov a vývaru.

Kanály, priekopy a potrubia:

• zanesenie splaveninami,

• poruchy na pozdĺžnom sklone,

• zarastanie a poškodzovanie opevnenia,

• netesnosť a korózia.

Strojné mechanizmy:

• upchatie splaveninami

• opotrebenie vekom alebo neodbornou manipuláciou.

• Nádržné priestory:

• zanášanie splaveninami,

• zarastanie vodnými rastlinami,

• prejavy zanesenia bahnom.

• Svahy okolo zátopovej čiary:

• zosuv svahov do priestorov nádrže,

• poškodenie mrazom,

• vymieľanie vodou.

• Okolie nádrže:

• silné podmáčanie pozemkov v priestore pod hrádzou,

• podmáčanie pozemkov pozdĺž zátopovej čiary,

• stav a zloženie sprievodnej vegetácie.

4.6.1 Hrádza

Hrádza je vybudovaná ako zemná sypaná homogénna s priečnym profilom lichobežníkového tvaru

a dĺžkou hrádzového telesa 180,5 m.

Koruna hrádze je spevnená a má šírku 4 m, na návodnej strane je napojený vlnolam o výške

3 m. Koruna hrádze spevnená je pokrytá železo-betonovými panelmi 3 x 2m . Plne prejazdná aj pre

ťažké mechanizmy a poľnohospodárske stroje. Vlnolam je mierne poškodený, miestami vykazuje

známky vzdutia a deformácie.

Návodný svah – 1 : 2 s vybudovanou bermou o šírke 1 m. Návodný svah je opevnený

betónovými dlaždicami 50 x 50 cm, ktoré sú uložené v betónovom lôžku. Na niektorých miestach

nutná oprava. Chodby po hlodavcoch neboli spozorované ale ich prítomnosť sa nevylučuje. Svah je

každoročne čistený formou brigády miestnej organizácie SRZ.

Vzdušný svah – 1 : 2 s vybudovanou bermou o šírke 1 m. Návodný svah je ohumusovaný

a osiaty. Návodný svah je v dobrom stave, bez zjavných výverov vody, kosený a udržiavaný.

Výtok z drenáže bol po vizuálnej stránke rovnaký z oboch strán bez známok zakalenia.

4.6.2 Objekty nádrže

Dnová výpust – slúži na manipuláciu s hladinami, na prázdnenie nádrže.

Objekt pozostáva z :

• vtokový objekt,

• bezpečnostný prepad

• vývar.

Vtoková časť – tvorí prechod medzi jestvujúcim potokom a manipulačnou šachtou. Čelo

vtoku zabezpečuje tlak proti zemnému tlaku zo strany hrádze. Je z prostého betónu. V čele vtokovej

časti je osadené provizórne hradenie pre prípadné menšie opravy mechanizmov v manipulačnej

šachte alebo v potrubí. Vtok do manipulačnej šachty je otvorom v prednej časti o rozmeroch 100 x

120 cm.

Vývar – na utlmenie vytekajúcej vody z potrubia je vývar s ponornou stenou. Jeho rozmery

sú 4,0 x 3,5 m. Pri vtoku a výtoku z vývaru sú kolmé čelá z prostého betónu, a sú obložené

kamenným murivom. Dno vývaru je spevnené dlažbou z lomového kameňa o hrúbke 0,3 m

osadenej do cementovej malty na betónovom podklade hrúbky 0,1 m.

Bezpečnostný prepad – dobrý technický stav. Na niektorých miestach rastie náletova

vegetácia. Dno prepadu pokrytú plytkou vrstvou lístia.

Zdvíhací mechanizmus je vo vrchnej časti natretý farbou, spodná časť je bez povrchovej úpravy,

skorodovaná. Oceľové zábradlie je vo výbornom technickom stave ošetrené vrstvou náteru.

Drevené časti stavidla sú prehnité a vyžadovali by výmenu. Priesaky okolo objektov neboli

pozorované.

Vývar je v dobrom stave, bez zjavného porušenia dlažby a erózie koryta. Kanál pravidelne čistený

od naletovej vegetácie bez náznaku usadenín.

Odberný objekt nebol vybudovaný.

4.6.3 Nádržné priestory

Plytčiny sa nachádzajú iba v nátokovej časti, tvoria približne 5% celkovej vodnej plochy, ktoré

môžme indikovať porastom Typha laxmanii. , príbrežné pásmo je zarastené submersnými rastlinami

mierne, asi na 10%. Okolie hrádze je upravené bez nejakého náznaku plytčín. Vyčistená od náletov

a iných rastúcich tráv v tomto mikroregióne. V priestoroch nieje viditeľné zabahnenie.

4.6.4 Svahy okolo zátopovej čiary

Ľavý breh nádrže je do 1/3 stabilizovaný betónovými kockami 2/3 svahu sú zhutnené a osiate

trávnatým porastom. Na konci svahu bola vybudovaná cesta III. triedy, ktorá vytvára brehové

zaťaženie kde nedochádza k veľkej brehovej distribúcii a redistribúcii vody.

Technická stabilizácia pravého brehu je obmedzená dĺžkou bezpečnostného priepadu. Od tohto

priepadu až po nátokovú oblasť do nádrže breh je stabilizovaný stromovou vegetáciou ako vŕba,

topoľ, agát, buk, lieska ktoré spevňujú brehy. Na ¼ sledovaného úseku je značný prejav brehovej

abrázie. Abráziou uvoľnený materiál zanáša okrajovú časť nádrže, kde sa tvoria plytké oblasti

a rastie tu tvrdá mokraďová vegetácia.

4.6.5 Okolie nádrže

Okolo celej nádrže sa nachádza lesná pôda vo vlastníctve Štátnych lesov. Po oboch brehov sa

nachádzajú bukové a bukovo-dubové lesy. Sprievodnú vegetáciu tvorí náletový trávnatý porast

a neudržiavané kroviny. V lesoch nie sú viditeľné prejavy pôdnej erózie.

4.6.6 Pomery v povodí

Dĺžka Tovarnianského potoku po výpustný objekt je 5,2 km. Plocha povodia je 7,5 km2. Potok

prechádza cez obec Štefanovce ktorá má 73 súpisných čísel, v obci nieje zavedená kanalizácia.

Extravilánom tejto obce sú brehy potoka obklopené ornou pôdou, trvalými trávnymi porastmi a z

časti bukovými lesmi. K zanášanie hrádze dochádzalo nevhodnými agrotechnickými zásahmi na

ornej pôde.

4.7 Kvalitatívne hodnotenie malej vodnej nádrže Bor podľa bodového

hodnoteniaMVN Bor podľa vyhlášky č. 62/75 Zb. zaraďujeme do III. kategórie vodných diel. Z

hľadiska vodohospodárskeho významu o ploche 6,8 ha patrí do rozmedzia s trojbodovým

hodnotením, ktoré je vo IV. kategórii. Pri charakterizovaní priestoru nádrže bodové hodnotenie 4,5

získame aritmetickým priemerom celkového objemu vody a zodpovedajúcej zatopenej plochy.

Nádrž je čiastočne zanesená, tvar povodia mierne predlžený. Lesnatosť povodia sa pohybuje v

rozmedzí 51 – 60%. Kozlíkovou metódou sme určovali náchylnosť povodia na eróziu. Priemerná

sklonitosť územia v povodí je vyššia ako 20%, povodie je silne náchylné na eróziu. Nespadá pod

zákon o ochrane prírody a krajiny. Konštrukčné usporiadanie hrádze vzhľadom k výške získalo

bodové ohodnotenie 6. Pomocné konštrukčné parametre ohodnotené aritmetickým priemerom

hodnôt šírky koruny hrádze a sklonu vzdušného svahu hrádze. Príjazd nám zabezpečuje cesta III.

triedy. Sučastný stav hrádze klasifikujeme ako dobrý z funkčným výpustným objektom a

bezpečnostným priepadom. Stav brehov nádrže začleňujeme do nepoškodených. Vodná nádrž sa

využíva na závlahovú činnosť a rybochovné účely. Krajina obklopujúca MVN zložená prevažne z

lesnej pôdy a trvale trávnych porastov. Merné zariadenia sú neúplne až nevyhovujúce.

4.7.1 Kvalitatívne hodnotenie malej vodnej nádrže Bor podľa váhového hodnotenia

Vyššie hodnoty signalizujú, že prevádzkovateľ by mal venovať viac pozornosti tejto MVN,

ktorá bodovým hodnotením 488,5 spadá do skupiny hraničných hodnôt 400 – 550 pre nádrže,

ktorým treba venovať väčšiu pozornosť.

5 DISKUSIA

Aj keď obec má kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd, stále môžme sledovať ako do

Tovarnianského potoka v intraviláne obce pritekajú odpadové vody z kuchýň či pračiek. Následne

dochádza ku kontaminácii tohto recipientu tenzidmi a vytláčaniu pôvodných druhov. Previedol som

meranie teploty na vtoku obce a za poslednými domom v mesiaci október. Teplota vody na prvom

bode merania 8,6 °C za posledným domom 11,5 °C.

V tomto potoku došlo k úplnej likvidácii raka riečneho.

Odberom vzoriek sme sledovali obsah dusičnanov, dusitanov a fosforečnanov v tomto

vodnom toku aj v MVN Bor ktorá s rozlohou 6,8 ha v extraviláne obce. V letnom období nebola

viditeľná eutrofizácia vody. Rozbor vzoriek na BSK5 prevedený v zimnom období vyhovel

všeobecným ukazovateľom, hodnoty vzoriek neprekročili imisný limit 7 mg/l.

Vyhodnotenie kvality podpovrchových vôd previedlo akreditované laboratórium

východoslovenskej vodárenskej spoločnosti vo Vranove nad Topľou. Analýzu podstúpilo 12 vzoriek

odobratých zo studní v intraviláne obce Tovarné. Žiadna vzorka neprekročila limitnú hodnotu

dusičnanov stanovenú pre pitnú vodu.

Všeobecné požiadavky na kvalitu vôd nám zadávajú hodnotu Pcelk.0,4 mg/l.Celkový fosfor

sme namerali s priemernou hodnotou cca 0,9 mg/l v roku 2008, 0,11 mg/l v roku 2010 a 0,57 mg/l v

roku 2011. Tieto hodnoty mohli narásť v dôsledku splachov poľnohospodárskych hnojív z ornej

pôdy. Do nádrže nám priteká mierne znečistená voda. Medzi prameňom a nádržou je situovaná obec

Štefanovce. Miestny obyvatelia sa venujú chovu hospodárskych zvierat. V obci nieje zavedená

kanalizácia. Odpadové vody z kuchýň sa dostávajú do potoka a nedostatočným procesom

samočistenia aj do MVN Bor.

6 ZÁVER

Kvalita vody v slovenských tokoch sa priaznivo vyvíja v skupinách ukazovateľov

kyslíkového režimu , kde väčšina miest odberov vykazuje II. až III. triedu kvality (spolu cca 72%),

nepriaznivú IV. a V. triedu dosahuje spolu len cca 20% odberných miest. Podobne II. a III. trieda

prevláda i v skupinách B-základné fyzikálno-chemické ukazovatele a C-nutrienty, pričom však

výskyt IV. a V. triedy je častejší ako v predchádzajúcej skupine. V skupine D-biologické

ukazovatele prevládala III. trieda (cca 51- 67 % miest odberov) .Tradične najhoršia situácia je v

hodnotení kvality podľa ukazovateľov skupín E-mikrobiologickéé ukazovatele, kde vysoký počet

koliformných baktérií, , termotolerantných koliformných baktérií a fekálny streptokokov spôsobuje

zaradenie skupiny do IV. až V. triedy kvality, ktoré v tejto skupine jednoznačne dominujú.

Nepriaznivo sa vyvíjajú ukazovatele skupiny F – mikropolutanty, v ktorej tiež dominuje IV. trieda

kvality. Ukazovatele skupiny H - rádioaktivity, dosahujú cca 77% zastúpenie v I. triede kvality a

zvyšných 23 % v II. kvality. V predchádzajúcom období bol však tento pomer výraznejšie posunutý

v prospech I. triedy. V dnešnej dobe je takmer nemožné predstaviť si život bez vodovodu a bez

možnosti prístupu k čistej vode.

Pre všetky rastlinné a živočíšne spoločenstvá je voda nenahraditeľnou zložkou prírodného

prostredia, ale aj životne nevyhnutnou surovinou a tekutinou. Napriek technickej a vedeckej

vyspelosti na svete stále neexistuje spôsob, ako nahradiť potrebu vody pre človeka a jeho

prostredie. Voda tvorí podstatnú časť nášho tela a je životne dôležitá pre našu dennú existenciu.

Voda zasahuje do všetkých oblastí nášho života, od poľnohospodárstva a priemyslu až po rekreáciu

a kúpeľníctvo.

Hospodárenie s vodou a jej ochrana nadobúda stále väčší strategický význam najmä preto,

že dostupnosť vodných zdrojov vystupuje ako jeden z globálnych problémov sveta. Preto

východiskovým princípom ďalšieho rozvoja vodného hospodárstva SR bude zabezpečenie

komplexnej starostlivosti o trvalo udržateľné zachovanie a využívanie vodného hospodárstva.

7 POUŽITÁ LITERATÚRA

1. BABOŠOVÁ, Mária - NOSKOVIČ, Jaroslav - SOZANSKÝ, Peter. 2003 Vplyv

agroekosystémov a obcí na koncentráciu vápnika a horčíka vo vodnom toku Kadaň. In:

Zborník z medzinárodného vedeckého seminára .Aktuálne problémy riešené v

agrokomplexe" Nitra: SPU, 2003

2. BAIEROVA, Věra - BAIER, Ján 1985 Vyplavovaní živin z pudy. In: Agrochemický

spravodaj, 1985

3. BEŇO, Vladimír et. al. 1992 Ochrana životného prostredia a zoohygiena. Košice: Magnus,

1992. 315 s. ISBN 80-85596-00-0.54

4. BERKO, Ján 1996 Ekologické aspekty ochrany povrchových a podzemných vôd. In:

Zborník vedeckých prác, 1996

5. BLAŽEJ, Anton et al. 1981 Chemické aspekty životného prostredia. Bratislava: Alfa, 1981,

595 s.

6. BLAŽEJ, Anton et al. 1989 Chemické ASPEKTY životného prostredia. Bratislava: Alfa,

1989, 434 s.

7. BULÍČEK, Jaroslav 1972 Povrchové vody v Československu a jejich ochrana, Praha 1972

8. DUBOVÁ, Margita - BUBLINEC, Eduard 1996 Kvalita povrchových vôd v ramennej sieti

Dunaja v oblasti vodného diela Gabčíkovo. Technická univerzita, Zvolen, 1996

9. ERNST, GULLICK, NIXON, 2004, Protecting the Source: Conserving Forests to Protect

10. Water.Opflow(May),

http://www.tpl.org/content_documents/landandwater_opflow_article.pdf

11. FRONKOVÁ, Táňa Zhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v ČOV L. Mikuláš.

Diplomová práca. Nitra, SPU, 1999, 55 s.

12. GÁBRIŠ, Ľubomír. - et al. Ochrana a tvorba životného prostredia v poľnohospodárstve,

Nitra, SPU 1998. 461 s. ISBN 80-7137-506-3

13. GAJDOŠOVÁ, Mária 1999 Zhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v spoločnej

čistiarní odpadových vôd Žilina. Diplomová práca. Nitra: SPU, 1999. 50 s.

14. HRONEC, Ondrej, ANDREJOVSKÝ, Pavol, ADAMIŠIN, Peter Nitra 2005. Ochrana

ovzdušia a vôd Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2005

15. IZAKOVIČOVÁ, Zita 2003 Integrovaný manažment ochrany a využitia vodných zdrojov.

In: Enviromagazín, roč. 8, 2003, č. 3, s. 4-5. ISSN 1335-1877 2003

16. KALENDA, Martin 1982 Koncentrace nitrátu v povrchových vodách. 1982

17. KELLER, H. M., 1971 Der Einfluss des Waldes auf den Kreislauf des Wassers.

Schweizerische Zeitschrift für Forstwesen; Separatdruck 81,

18. KHUN, V. 1989 Cennejší než drahokamy Ce. on. abc, 34, 1989, príloha

19. LICHVÁR, M. 1987 Hodnotenie poľnohospodárskej výroby na akosť povrchových a

podzemných vôd SSR, Bratislava: VÚVH, 1987

20. MASER, CH. 1994 Spoločnosť a príroda. Prešov: Abies, 1994

21. MAJERČAKOVÁ Oľga, ŠŤASTNÝ Pavel, FAŠKO Pavol 2004 Objektícna priestorová

analýza dlhodobých priemerov teploty vzduchu a maximálnych denných úhrnov

atmosferických zrážok na slovensku, SHMÚ

22. MARTOŇ, J. 1984 Získavanie, úprava, čistenie a ochrana vôd. Bratislava: Alfa, 1984.

23. MELIORIS, L. - MUCHA, I. - POSPIŠIL, P. 1988 Podzemná voda - metódy výskumu a

prieskumu. Bratislava: Alfa, 1988, 26 s.

24. MELLERT, K.H et. al. 1996: Stoffauswaschung aus Fichtenwaldökosystemen Bayerns nach

Sturmwurf. Forstwissenschaftliches Centralblatt 115, s. 363–377

25. NOSKOVIČ, Jaroslav a kol. 2003 Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra, SPU, 2003,

141 s. ISBN 80-8069-263-7

26. PAPÁNEK, F. 1978, Teória a prax funkčne integrovaného lesného hospodárstva, Lesnícke

štúdie, 29, 1978, Zvolen, s. 218

27. PLECHÁČ, V. 1989. Voda problém současnosti a budoucnosti. Praha: Svoboda, 1989.

28. POLÁK, R. 2000 Eliminácia znečistenia podzemných vôd. Bratislava: Hydropol, 2000. s.

170

29. RONČÁK, P. 2003 Stav a ochrana povrchovej vody v SR. In: Enviromagazín, roč.8, 2003,

č. 3, s. 8-9. ISSN 1335-1877

30. SABO, P. et al. 1996 Návrh národnej ekologickej siete Slovenska - NECONET,

Bratislava. Nadácia IUCN, 1996. 371 s.

31. STACHERA, J., LALKOVIČ M. 2000, Vplyv lenatosti povodia na chemizmus odtekajúcej

vody, In:Lesnícky časopis-Forestry Journal, 46 (2): 187-201

32. SMREK, J. - ŠIŠKA, A. 1990 Ochrana akosti vôd v poľnohospodárskej výrobe, Zborník

prednášok, 1990

33. STREĎANSKÝ, J. 1997. Zabezpečenie kvality životného prostredia, Nitra: SPU, 1997.118

s.

34. ŠÁLKA J, 2002.: Vlastnícke práva a vodohospodárska funkcia lesa, In: Acta Facultatis

Forestalis Zvolen, XLIV, s. 309 – 321

35. TRENČIANSKY,M.2010,http://www.forestportal.sk/ForestPortal/zdroj_poznania/doc/les_v

oda/MTrenciansky_voda.pdf

36. VALÁŠEK, J. 1990. Voda v rodinných domoch, chatách a záhradách. Bratislava: Alfa, 1990

ISBN 80-05-00723-X

37. VALTÝNI, J. ŠTRBA, S. 1993, Chemizmus vody odtekajúcej z malého zalesneného a

bezleséhpovodia. Lesnictví – Forestry, č. 1, s. 28-36

38. VALTÝNI, J., HRONČEK, J. 2000, Aufforstung des quellgebietes von Ipeľ und sein aufluss

auf dem Abfluss. Inter. Symposium INTERPRAEVENT, Villach

39. VALTÝNI, J. LALKOVIČ M. 1995, Zmeny chemizmu vody po zalesnení malého horského

povodia, In. Lesnictví-Forestry, 41, 330-341.

40. ZÁČEK, L. 1988. Príručka pro kontrolu a řízení provozu úpraven vody. Praha: SNTL, 1988

41. http://www.e-domasa.sk/index.phpoption=com_content&task=view& id=162&Itemid= 50

42. http://www.enviro.gov.sk/servlets/files/8792

43. http://www.fpv.umb.sk/~vzdchem/KEGA/TUR/VODA/chemZlozenieVod.htm#_Toc132036

380

44. Nariadenie vlády SR č.296/2005 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a

kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových

vôd a osobitných vôd.

45. Nariadenie vlády SR č.354/2006 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na

ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

46. STN 75 7221 “Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd”

47. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)

8 PRÍLOHY

1. Mapa odberových miest

2. Malá vodná nádrž Bor a jej objekty