1. Antika a stredovek Antika -vykresuje udsk vzahy a city (oddanos, rados, hnev, strach) -lovek, prroda a bohovia tvoria jednotu -bohovia s sce obdaren udskmi vlastnosami, ale lovek je podriaden ich vli -vinu a trest preduruje osud -pre loveka m vek cenu pozemsk ivot nre: bjka , epos, bj, mtus ( epick tvar, odra skreslen nzor loveka na svet, neznme javy vysvetlen nadprirodzenmi bytosami; sbor mtov bjoslovie) antick drma tragdia (existovali aj komdie), 2-3 herci, kr, vetec/posol oznamoval smr, hlavn nosite drmy; obleenie topnky na podptkoch koturny, nosili masky, eny nemohli hra stavba klasickej drmy expozcia (vod), kolzia (zauzlenie), krza (vyvrcholenie), peripetia (rozuzlenie), katastrofa (zver) Autori: Homer - Ilias a Odysea Sofokles - Antigona Epos o Gilgameovi Ezop - Ezopove bjky Aischyles + Euripides, tragdie Rimania Verglius, Ovdius, Cicero, Caesar Antigona - verovan tragdia - kompozcia: prolg, 5 dejstiev, epilg dej: Po odchode kra Oidipa z Thb sa strhne boj dvoch bratov Eteokla a Polineika o trn. Polineikos tiahol s vojskom proti Thbam, Etokles bojuje s Thbami. Napokon sa obaja bratia stretn v sboji, v ktorom obaja zahyn. Po ich smrti sa trnu ujal Kren. Ten dal Eteokla pochova ako hrdinu a Polineika nechal iba tak pred hradbami a vydal zkaz pochova ho. Antigona (ich sestra a Oidopova dcra) neposlchne jeho zkaz a brata pochov. Kren sa dozvie, e poruila jeho zkaz a rozhodne sa potresta ju. Odsdi ju na trest pochovanie za iva do skalnej hrobky. Haimn (Antigonin snbenec a Krenov syn) pros otca za u. Antigonu odved do hrobky, ale Kren pod vplyvom vetby Teisresia (stihne ho neastie v rodine, ak Antigonu neoslobod) zmen nzor a odchdza do hrobky oznmi to Antigone. Ale Antigona sa zatia obes na zvoji. Ke ju tam naiel Haimn prebodol sa meom tesne pred prchodom otca do hrobky. Ke sa to dozvie Euridika (Haimnova mama), prebodne sa noom. Kren trp, pros bohov o smr, no oni mu nadelia tak osud ako chc oni sami. - dej sa odohrva vhradne v rovine medziudskch vzahov, bohovia do deja priamo nezasahuj

- Antigonu stihol trest, lebo nerepektovala zkony ttu, bojuje s nepriazou osudu - Kren je potrestan pretoe poruil zkony udskosti a bosk zkony, vyuval svoju autoritu, bol bezohadn a namyslen Epos o Gilgameovi -epos - rozsiahla epick skladba, bohat na dej a opisy -kompozcia prolg a 4 asti Gilgame je mocn kr juhobabylonskho mesta Uluh. Je lovekom, ktor si vyaduje poslunos, chce uskutoni5 stavbu, na ktorej pracuj aj deti a eny. Hradby rast, ale aj nespokojnos pracujcich. Nespokojnos sa dostane aj k bohom, ktor pol na zem Enkidua, kt. sper s Gilgameom a preme ho, ale napokon sa z nich stan priatelia. Spolone premu obra Chuvavu. Do Gilgamea sa zabi bohya Itar. On jej lsku neoptuje. Itar sa chce pomsti, zole smr na zem a zomrie Enkidu. Gilgame ho do poslednej chvle opatruje. Trchli za priateom. Navtvi Utanapitu a pros ho o radu ako sa sta nesmrtenm. Nesmie spa 6 dn a 7 noc nespln. D mu druh ancu: nech zska rastlinu na dne ocenu, ale had mu ju pred nm zoerie. Gilgame: Som odsden na smr ako kad lovek, ale mj ivot sa zachoval v mojich skutkoch. Nad mojimi skutkami nevldne smr. Kam be Gilgame, ven ivot, ktor had nenjde. Jazyk a forma- autor vyuva 2 motvy: 1. Priatestvo 2.Filozofick otzka o nesmrtenosti due Stredovek literatra 5. 16. Storoie -kresanstvo feudalizmus, biblia hlavn literrna autorita ( vetku moc mala cirkev) - teria o nemenlivosti poriadku sveta - teria o existencii trvalch prvd a ivotnch princpoch ktor platia od dvnych vekov - ora et labora modli sa a pracuj - univerzalizmus (pouvali latininu, cirkev a achta ovldali vetky oblasti ivota) -transcendeltlnos (hodnota bola nadpozemsk svet) - imitcia (zachyten hodnoty v biblii) -parafrzovanie (prerozprvanie obsahu), citty -topika (zauvan citty) - symbolika (napr. siel) - idelny hrdinovia (svtec, rytier) - rtorick literrny tl - kumulcia (hromadenie prvlastkov, vec) - synkretizmus - krenie literrnych druhov (epiky s lyrikou)

Delenie: Nboensk psan v latinine, bohosluobn vchovn a vzdelvacia funkcia, hrdinom je svtec, ivotopis svtca je legenda - hagiografia, nb. piesne, kzne, exempl (krtke rozprvania), drma mystria.

Svetsk hlavnm hrdinom je rytier. Psala sa verovan epika hrdinsk piesne (piese o Rolandovi*-), piese o Nibelungoch*-, Tristan a Izolda, Slovo o pluku Igorovi*-.

2. Humanizmus a renesancia, barok a klasicizmus

Humanizmus a renesancia, 14. 17. storoie -zo slov humanus (udsk) a renaissance (znovuzrodenie) -spisovatelia pouvali iba nrodn jazyky a tylistika ich diel bola jednoduchia -hlavn znaky: Racionalizmus (cta k rozumu) Senzualizmus (zmyslov poznanie) Individualizmus (vznam jednotlivca) Autori: Dante Allighieri Bosk komdia epick bse Giovanni Bocacio Dekameron zbierka noviel Francesco Petrarca Sonety pre Lauru Francois Villon Mal testament, Vek testament Francois Rabelais Gargantua a Pantagruel Miguel de Cervantes Saavedra Dmyseln rytier Don Quijote de La Mancha William Shakespeare tragdie (Rmeo a Jlia, Hamlet, Macbeh, Othelo) Komdie (Skrotenie zlej eny, Vesel panie windsorsk) Historick hry (Richard II, Henrich VIII)

Dmyseln rytier Don Quijote de La Mancha - dvojdielny romn, pvodne psan ako pardia na rytierske romny. Podva obraz loveka a jeho venej tby po idely pravdy, slobody a spravodlivosti; dvojica hlavnch hrdinov Don Quijote a jeho sluha Sancho Panza predstavuje dvojak pohad na svet - rytierstvo istho srdca a zdrav sedliacky rozum. Don Quijote ta rytierske romny, a sa z toho zblzni a chce obnovi zal slvu potulnho rytierstva. Preto sa na koovi Rocinantovi vyprav so svojm poivanm a odvrvavm sluhom Sanchom do sveta, aby vykonal hrdinsk iny na oslavu svojej vyvolenej dmy Dulcinei z Tobosa, ktor je vak v skutonosti obyajnou kraviarkou. Quijote chce pomha chudobnm a slabm, chrni siroty a vdovy a kona dobro. Preva mnostvo dobrodrustiev - dva sa pasova krmrom za rytiera, o ktorom si mysl, e je hradn kasteln. Zato na stdo oviec, ktor povauje za nepriatea. Najznmejm jeho dobrodrustvom je boj s veternmi mlynmi, ktor

povauje za obrov. Napriek mnohm nespechom sa nikdy nevzdva a za svoje idely je vdy ochotn poloi aj ivot. Nakoniec ho poliape stdo sv. Don Quijote zomiera, ale jeho idely pretrvvaj, pretoe Sancho mu sbi, e v jeho inoch bude pokraova.

Hamlet Prbeh mladho dnskeho princa Hamleta, ktor je postaven pred dilemu, i uprednostni osobn ivot, alebo povinnos, stoj tu proti sebe vina a pomsta i trest, ivot v klamstve, alebo smr. Aby sa hlavn hrdina presvedil o pravde , zavrhne osobn astie, lsku a vydva sa za blzna. Autor sa zama nad hodnotou loveka jednotlivca, ktor neme by astn vo svete li a zloinu. Jedinenm prvkom v hre je divadlo v divadle. -verovan tragdia -kompozcia 4 dejstv, konflikt je natoko siln, e umieraj vetci zainteresovan Dej -duch Hamletovho mtveho otca mu na hradbch hradu Elsinor povie, e ho zavradil vlastn brat Klaudius, teraz manel Hamletovej mamy. -Hamlet sa vydva za blzna -Hamlet a Oflia su do seba zaben, avak Hamlet hr aj pred ou blzna a aj pred svojimi kamartmi ktorch si zskal kr -Polnius, Ofliin otec zinscenuje stretnutie medzi Hamletom a Ofliou, ktor spolu s krom pozoruj z krytu. Hamlet to zist a presvedivo hr blzna, zmetie Ofliu. -Hamlet pozmen divadeln predstavenie tak, e herci odohraj vradu divadelnho kra rovnako, ako zomrel Hamletov otec. Chcel zistil ako to vydr krovo svedomie. Uteie poas predstavenia, lebo mu prde zle. -Hamlet m u len jedinho priatea, komu me veri Horatia -Hamlet zabil Oflinho otca, ktor za zvesom poval rozhovor krovskej matky a syna -Oflia sa zo iau utopila, na pohrebe je aj jej brat Leartes, ktor priiel z Anglicka pomsti otcovu smr . Kr mu povie kto mu zabil otca. -kr zinscenuje sboj Learta a Hamleta, Leartov me je namoen do jedu. Mee si v sboji vymenia. Hamlet je zranen, Leartes umiera. Matka Gertrda si pripja na synove vazstvo otrvenm vnom, ktor bolo prichystan v prpade, e by Hamlet vysmdol. Kra prebodne Hamlet otrvenm meom. -jedinho svedka tragdie Horatia Hamlet pros, aby neumieral a aby vyrozprval tento prbeh a oistil jeho meno.

Barok, 16. 18 storoie Znaky - dekoratvnos (ozdobnos) Pompznos (ndhera) Patetickos (nadnesenos) - neviera v loveka a pozemsk svet: vanitas vanitatum (mrnos nad mrnos) vetkho pominutenho v obdobiach spoloenskch nepokojov sa udia upnali k venm, nadpozemskm istotm - nad rozumom vaz fantzia a viera, zobrazenie pozemskho ivota ako utrpenia - pozemsk svet bol obrazom nadpozemskho sveta skutonos sa men na znaky a symboly, ktor maj vyjadri nevysloviten - hyperbolizcia negatvnych javov, mysticizmus, absolutizcia viery, citovos, ptos, zveliovanie a kontrasty, zameranie na vlastn vntro - pouvala sa alegria (nepriame pomenovanie, vyjadrenie deja, typick pre biblick texty) - nre prebrat zo stredoveku: legenda, duchovn piese, traktt, epos - Barokov protiklady: 1.nboensk mysticizmus (hadali duchovno) --- pozemsk a naturalistick zmyslovos 2.pominutenos mrnotratnch vec --- dychtivos k posvtnej ndhere 3.neprirodzen ptos --- vntorn emocionlnos 4.upevovanie starch --- uvdzanie novch literrnych nrov 5.priepas medzi umelou literatrou --- stna udov slovesnos -rozdelenie nboensk protestantsk - katolcky - svetsk achtick - metiansky - udov - ner baroka duchovn (duchovn pozia) Autori: Torquato Tasso Osloboden Jeruzalem epos John Milton Straten Raj, Raj znovu njden

Hans Jakob Christoffel von Grimmelshausen - Dobrodrun Simplicius Simplicissimus Jn Amos Komensk Labyrint svta a rj srdce, Didactica Magna, Svet v obrazoch Slovci: Peter Benick Slovensk vere Hugoln Gavlovi Valask kola mrav Stodola -verovan skladba, mravn ponauenia a praktick rady o nboenskch aj svetskch zsadch, ktor maj vies z zbonmu a dobrmu ivotu. Prav astie boia milos, odsudzuje poverivos. Rozober vzah jednotlivca k Bohu, k blnym a k spolonosti.

Klasicizmus - klasicistick umenie = tzv. dokonal umenie, uren pre vyie spoloensk vrstvy - vznik klasicizmu je ovplyvnen s racionalizmom Ren Descartes: Myslm, teda som. - nvrat k jednoduchosti, tba po vedeckom poznan, vzah k prrode -Poetika klasicizmu: Nikolas Borleau Umenie bsnick - kde vytil presn pravidl voby klasicistickej pozie:- harmonick smernos- logick jasnosjednoduchos sujetu (deja)- presnos jazykovho vyjadrovania- dodriavanie tlu - najvym zkonom klasicistickho umenia je antick idel dobra, krsy a pravdy - hrdina je idel, s kladnmi vlastnosami (achtic, rytier, z vych aristokratickch kruhov, podriaden vli panovnka) - konflikt hrdinu: cit(po om hrdina ti) a rozum(to o mu ke jeho povinnos). Vaz vdy rozum. Literrne nre: -vysok nre: tragdia, epos, da, elgia. Nmety: vzneen, historick. Hrdina: z vych vrstiev -nzke nre: komdia, bjka, satira. Komick nmety: zo sastnosti a zo ivota nich vrstiev(metianstvo) Teria klasicistickej drmy: dodriava tri jednoty: -Jednota asu(prbeh sa musel odohra poas 24, vnimone 30 hodn) -Jednotu miesta (musel sa odohra na jednom mieste, obyajne v neuritom palci) -Jednotu deja (zameranie na jeden dej vyluovalo vedajie motvy) Autori: Pierre Corneille CID drma Jean Baptiste Poquelin Moliere Lakomec Jean de La Fontaine - Bjky

Zdrav

nemocn,

Misantrop,

Franczi: Denis Diderot - Encyklopdia Charles Louis de Montesquieu Jean Jacques Rousseau Voltair Candide alebo Optimizmus, Prostik Angliania: Daniel Defoe Robison Crusoe Jonathan Swift Gulliverove cesty Slovci: Jn Kollr Slvy dcra Jn Holl Svtopluk Jn Chalupka Kocrkovo

Lakomec -komdia v 5 dejstvch - autor vyuva vetky druhy humoru: situan, slovn, gest aj obleenie postv -autor sa vysmieva lakomstvu Dej -hlavnou postavou je Harpagon - je to skpi pdesiatron vdovec, ktor m dve deti, Kleanta a Elizu. Okrem peaz nevid ni, nedopraje ani sebe ani deom. Obva sa e udia sa dozvedia, e je boh. Kradne vlastnm koom ovos, take s vychudnut a slab. Chce sa oeni s Marianou. Do nej je vak zaben jeho syn Kleant, ktor je achetn a chce Mariane a jej matke pomc, lebo s chudobn. Dokonca si poiia peniaze od najvieho ernka v meste, od jeho otca. -Vlr neznmy achtic, ktor chce njs svojho otca. Zachrni vo vode Elizu, ktor sa doho zamiluje. Zamestn sa v dome Harpagona ako sluha, aby mohol by blzko Elizy. Zaliea sa Harpagonovi. -Harpagon sa chce zbavi svojich det tak, tak Kleantovi vyberie bohat vdovu a dcru chce vyda za postarieho pna Anzelma. -situcia sa komplikuje, ke sluha idlo njde na zhrade truhliku s peniazmi a v tej chvli Harpagona zaujma len t truhlika. -Anzelm spoznva vo Valrovi svojho stratenho syna a v Mariane dcru. Harpagon dostane truhliku a jeho deti mu ma svadbu, ale len ak si to zaplatia sami. Zaplat im to Anzelm.

3. Staroslovienska literatra a jej ohlas v slovenskej nrodnej kultre Staroslovienska kultra sa zana v obdob stredoveku vo Vekomoravskej ri, ktor zaloil kniea Mojmr l. tm, e spojil Moravsk knieatstvo a Nitrianske knieatstvo. Vekomoravsk knieat (Mojmr, Rastislav) museli bojova proti politickmu a kultrnemu vplyvu Vchodofranskej re, ktor upevovali fransk kazi latinskou liturgiou, ktor bola nezrozumiten nmu udu. Z toho dvodu Rastislav vypravil k byzantskmu cisrovi Michalovi III. Posolstvo so iadosou o vierozvestov. Michal III. mu v roku 863 poslal bratov Kontantna a Metoda. Obaja poznali slovansk nreie z okolia svojho rodiska Solna. Pred prchodom na nae zemie zostavili Kontantn a Metod: - prv slovansk psmo Hlaholiku ( z malch psmen grckej abecedy) - prv spisovn slovansk jazyk staroslovieninu - vytvorili literatru: - prekladov - pvodn Prekladov literatra: preloili Bibliu, Misl (omov kniha), Brevir (modlitebn kniha kazov), altr (zbierka almov), Spevnk (pouval sa na bohosluobn ely), Sdny zkonnk Pvodn literatra: Proglas (verovan predslov k prekladu sv. Evanjelia predhovor k svtmu psmu), je to prv slovansk bse, napsal ju Kontantn v 9 storo. M 110dvans slabinch verov bez rmu. Proglas je otcovsk prhovor Kontantna

Slovanom, pre ktorch preloil boie slovo do ich rodnho jazyka. V ukke mme 3 hlavn mylienky: - Kontantn zdrazuje vznam viery pre loveka - Autor zdrazuje potrebu vzdelanosti a poznania pre loveka (poukazuje na blzky vzah boieho slova a vzdelanosti), jazyk a psmo s dar - Proglas je obhajobou prva kadho nroda, prijma boie slovo v rodnom jazyku, lovek m prvo by dstojnou bytosou a pomocou nrodnej slovesnosti sa me zbavi nevedomosti Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvaln slovo na Cyrila a Metoda oslavn bsne (pravdepodobne ich napsal Kliment) Moravsko pannske legendy tvoria ich ivot sv. Kontantna autorom je Kliment, sstreuje sa na vykreslenie Kontatnovho detstva, tdia, mdrosti, innosti, vyzdvihuje jeho nadanie, scit s trpiacimi a neochvejnos pri obhajovan pravdy v boji proti trojjazynkom. Autor sa sstreuje na jeho predmoravsk innos a obhajobu slovanskho bohosluobnho jazyka v Bentkach pred ppeskm dvorom. Bol vemi vzdelan, bol teoretikom renia viery. Nazvali ho filozof, lebo raz sa mu prisnil sen a mal si vybra zo ien, a on si vybral Sofiu (mdros), od detstva bol chorav. V Rme vstpil do kltora a prijal mnske meno Cyril. Zomrel v Rme ako 42 ron, tam je aj pochovan. - a ivot sv. Metoda autorom je Gorazd umeleck prza a historick dokument zrove, nie s to legendy v pravom zmysle slova, lebo autori sa pridriavaj konkrtnych faktov a udalosti. Toto dielo je kratie, epickejie, vecnejie, menej legendov. Metodovej mladosti sa venuje len strune, podrobnejie sa zaober jeho innosou vo Vekomoravskej ri. Bol prakticky zameran, staval kltory, kostoly, koly. Vychovval svojich iakov, zaslil sa o arcibiskupstvo na Vekej Morave. Stal sa prvm Arcibiskupom na Vekej Morave. Po nstupe Svtopluka bol vznen v Bavorsku a potom bol aj so svojimi iakmi vyhnan z Vekej Moravy a usadili sa na zem dnenho Bulharska . Tu vytvorili jeho iaci Cyriliku psmo (z vekm psmen grckej abecedy) 4. Svetov romantizmus -spoloensk situcia sa vyznaovala Vekou franczskou a buroznou revolciou. Heslo Franczskej revolcie: Sloboda - Rovnos - Bratstvo. Dan heslo vyvolvalo pocit vonosti avak realita bola in. Rozpadol sa feudalizmus a vznikol kapitalizmus, priom v kapitalizme sa do popredia dostva spolonos a jednotlivec strca istoty a dostva sa do izolcie. -proti rozumu sa zdrazuje cit -nov filozofia idealizmus (nem. filozof Hegel) povauje mylienku, vedomie, ducha za prvotn a hmotu, bytie za druhotn -iraciaonalizmus uprednosovali vieru a intinkt -sentimentalizmus filozofick a literrny smer, ktor sa pri poznvan objektvneho sveta opiera o city a citov zitky -historizmus nvrat do historickho obdobia postv -literatra sa chpe ako prostriedok poznania tajomstiev ivota. Nstrojom tohto poznania je fantzia ako protest proti stiesujcej skutonosti a tba po krajom ivote

-vytvoril sa nov typ hrdinu, ktor bol v ustavinom rozpore so skutonosou -zkladn konflikt romantizmu je rozpor medzi snom a skutonosou. -uplatuje sa harmnia kontrastov -naraj sa hranice medzi literrnymi druhmi a nrami -umelci nachdzali zdroj v udovej slovesnosti i v historizme -romantici ivili jazyk prvkami hovorovej rei, ktor umoovali prirodzenejie vyjadrovanie Autori: Victor Hugo Chrm matky boej v Pari, Bedri Johann Wolfgang Goethe Utrpenie mladho Werthera, Kr tmy (balada), Promteus (da), Faust (drma) Elan Adgar Poe Havran J.Ch.Friedrich Schiller Zbojnci, klady a lska (tragdia), William Tell Heinrich Heine Nemecko, zimn rozprvka George Gordon Byron Childe Haroldova p Shelley - Odptan promteus Adam Mickiewicz - du na mlados Alexander Sergejevi Pukin - Pikov dma, Kapitnova dcra, Eugen Onegin Sndor Petfi: Vaz Janko

Victor Hugo: Chrm Matky Boej v Pari - romn sa sklad z 2 ast: 1. 6knh a 2. 11knh - mohutn dejov lnia, je preruovan opismi ( Chrm, Par.. ) - mohutn zvraty a odlenia - vnimon postavy vo vnimonch situcich * odohrva sa v prostred kostola Notterdam Quasimodo: kared navonok, no s dobrm srdcom Esmeralda: krsna ena, do kt. sa Quasimodo zabi, chce ju len milova a chrni ju. Matka Quasimoda opustila hne po naroden. Nechala ho v kostole, kde sa o neho star kaz Frollo, ktor sa tie zabi do Esmeraldy. Quasimodo pomha Frollovi v kostole tm, e zvon na ome a preto je u ako 8ron hluch. Esmeraldu ako mal uniesli cigni od matky. Je vemi iveln. Pri nose jej zostala jedna topnoka. Vychovala ju ulica, zabi sa do lukostrelca Phoeba. Frollo ich dvoch prichyt a Phoeba takmer zabije noom. Esmeraldu obvinia z vrady a chc ju obesi. Quasimodo ju unesie a skryje ju vo vei u Chudbky (Guduly), je to jej mama a stretva sa s ou 1. krt v zivote. Spozn ju poda tej topnoky. Njdu ju vak tam a odved.

Frollo je prinou vetkho zla. Ke nastane de popravy, Frollo sa z toho smeje: Ke nebude patri mne, nebude nikoho! Quasimodo to vid a zhod ho zo strechy chrmu, lebo sa na to neme pozera. Esmeraldu popravia, jej matka op ostane sama. Zvonr zmizol a nik o om dlho nepoul. A raz sa niektor dozvedeli, e v priestore, kde hdzali mtvoly odsdencov, nali dve kostry, ktor akoby do seba zapadli. Jedna bola tla a druh zakvaen do tlej bola vek a mala zvltny hrb na chrbtici. Johann Wolfgang Goethe Utrpenie mladho Werthera - romn v listoch, niektor s torzami (nedokonen listy) - 2 knihy 1. Odchod Werthera z Waldheimu, kde ije Lotta so svojou rodinou 2. Jeho prca pre vevyslanectvo, neschopnos i bez Lotty, nvrat do jej kraja, samovrada a pohreb - prbeh o nenaplnenej lske a o nenaplnen individulneho astia Dej: Werther bol citliv, nadchal sa umi a prrodou.. Iiel na vidiek, aby zabudol na svoju lsku. Stretne vak Lottu a zabi sa do nej. Ona m ale sbenca Alberta, s ktorm sa aj Werther skamarti. Lotta m 8 srodencov o ktorch sa star s otcom. bi Werthera, ale chce by vern Albertovi potlanie citov. Werther spcha samovradu, zastrel sa. Albert mu poial pitol, nevedel, na o ju potrebuje. Museli vzriesi Lottu, ke sa to dozvedela. Niesli ho robotnci, nie kaz, lebo samovrahov pochovvali v kte cintorna, lebo samovrada sa povaovala za hriech. Wertherova smr je protestom proti spolonosti a morlnym zsadm.

5. Slovensk romantizmus - obdobie 30tych a 40tych rokov 19. storoia -vplyv udovej slovesnosti -sylabick verov systm - 30. Roky boli revolun -boj za samostatnos, slovensk nrodn obrodenie -zl hospodrska situcia na Slovensku, maarizcia, Bachov absolutizmus udovt tr vedca osobnos slovenskho nrodnho, politickho a kultrneho ivota v prvej polovici 19. Storoia. V roku 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom Hurban, Hoda a tr, po predchdzajcom dohovore s Hollm na Dobrej Vode, uzkonili stredoslovensk nreie ako spisovn sloveninu dielami Nreia slovensk alebo potreba psaja v tomto nre a Nuka o rei slovenskej.

1852 - Hatala Krtka mluvnica slovensk - zaviedol psanie Y Autori: Pozia: Samo Chalupka: Mor ho!, Branko, Turn ponian, Likavsk vze Janko Kr: Zakliata panna vo Vhu a Divn Janko, Kr a iapka, Bezbon dievky, Jnok ( zbierka Vlonky z Jnoka ) Jn Botto: Smr Jnokova, lt lalia, Margita a Besn Andrej Sldkovi: Marna, Detvan Prza: Jozef Miloslav Hurban Olejkr Jn Kaliniak - Retavrcia

Samo Chalupka: Mor ho! - hrdinsk epika, odsudzuje hanobenie mladch nrodov, oslavuje slobodu a rovnos medzi umi - kompozcia: jednoduch dejov lnia, zobrazuje prchod Slovanskej druiny k Dunaju, vyjednvanie s cisrom, boj a smr mladch bojovnkov, ktor s zobrazen ako kolektvni hrdinovia, s morlni vazi.. - orly: slovensk junci, lyrick opisy prrody - charakteristika Slovanov poda autora: mierumilovnos, cudzie neiadaj, na svojom chc sia aj a , pohostinn, zdraznenie mylienky slobody - mldenci stoja zoi-voi cisrovi, odmietne ich dary a nastva dramaticky boj, cisr vyhr, ale morlne vazstvo nie je jeho - forma bsnickej skladby: Samo Chalupka opa pdorys udovho vera a vyuva silabick verov systm rovnak poet slabk vo veri ( 13 slabin verov systm ) - personifikcia, zvukomaba, metafory opisy hl. postav i prrody, symbol slobody a neohrozenho boja

Hoj, mor ho! detvo mjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu: a o i tam duu d v tom boji divokom: mor ty len, a vo neby, ako by otrokom.

Janko Kr: Zakliata panna vo Vhu a Divn Janko - najrevolunej zo trovcov - tragick balady cez pocity hl. postav, udov hrdina, stredn rozsah, stupovanie deja ktor tragicky vrchol dej: Janko sa nechce zmieri so stavom sveta, pora normy a pravidl, chce spasi udstvo ( vek in v prospech nroda autotylizcia ) charakteristika Janka: vyhadva samotu, smel, separuje sa od dedinanov, nestoj o lsku, nerepektuje ni a nikoho, vzbudzuje nenvis a odplca sa ou, nem kamartov, k rodine je nevrel, depresvny - za jeden rok prichdza zakliata panna z Vhu ( symbol zakliatej krajiny ), vyjde na breh. Boja sa jej, no Janko ide k nej a vetko svoje obleenie si prevrti naruby, no zabudne na m (vreck). Zakliatu pannu sa mu nepodarilo zachrni a rno ho najdu mtveho. kompozine rozdelen na 3 asti: 1. lyrick obraz: ivotn pocit, nepokoj due 2. text balady udovho typu: vysvetl poveru, ktor sa tka konania Janka, prrodou tie vyjadruje pocity hrdinu 3. prde pastier a zvestuje e Janko umrel zdrobneniny, prirovnania, metafory, prklon k udskej slovesnosti

Jn Botto: Smr Jnokova - lyricko-epick skladba, romanca, radostnejia tematika, dominuje lyrickos, vnimon postavy - kompozcia: 1. predspev a 9 spevov 2. zkladn dejov lnia je slab, zobrazuje zlapenie Jnoka, vznenie a popravu 3. princp kontrastu: von prroda - 4 steny vznice, de-noc, tma-svetlo - Jnok: symbol slobody, pomhal jednoduchmu udu, idelny predstavite udovch tradci, vzorovo aj vlastnosami. Nosil erven dolomn a zelen koeu, zbra, vzbudzoval repekt u pnov v Budne aj u svojej druiny. - v druine autor uplatuje skupinov charakteristiku, v oiach udu s vykonvatelia spravodlivosti, maj nadprirodzene vlastnosti (v opasku ma silu) 2.spev -zlapia Jnoka, lebo ho zrad Gajdok a starena prezrad, e jeho sila je v opasku

3.spev - Jnok je vo vzen: KONTRAST sen o slobode, prihovra sa mu dievina dua udu 4.spev Jnok je priptan o skalu a unaven zpas. M sen, e je op slobodn, nezlomen v tejto situcii: rky nky krvav, smev na tvri - stva sa nrodnm hrdinom ako Mlad syn Tatier 5.spev - uvedomuje si svoju neslobodu reflexia o vonosti, kon sa noc, zana de, ale pre Jnoka svit na smr: zvonia na de, mne na noc - vyjadruje vieru v tch, o bojovali, ale prehrali 6.spev - Jnoka vedu na smr, li sa s nm aj prroda, cti sa zodpovedn za osud udu - ke ho kaz vyzva k modlitbe, povie, e za neho sa u netreba modli, ale za ud no 7.spev - obraz Jnoka pod ibenicou, prroda vyjadruje svoju spoluas: Slnce v zlatej kolske nad horou umiera - li sa s krajinou Krova hoa, ke kaz povie AMEN, tak umrie a ocit sa medzi vlami - nesmrtenos 8.spev - Slovensko zobrazuje po jeho smrti ako zakliatu krajinu, Jnok je nadprirodzen bytos bytos -je v mysli udu nesmrten 9.spev -rozprvkovo alegorick motv -Jnok ako alegorick bytos sa en s krovnou vl

- sylabick verov systm, 12slabin ver s prestvkou po 6 = alexandrn

6. Obraz loveka, prrody a prce v ideovom a estetickom plne tvorby Sldkovia a Hviezdoslava Romantizmus Realizmus

Postavy Vnimon postavy vo vnimonch situcich Typick postavy v typickch okolnostiach Zidealizovan postavy, osamel ich iny s Obyajn lovek, vykresuj charaktery ud nadnesen ktor s produktom spoloenskho prostredia Typy postv Tulk, zbojnk, ptnik, postavy vyjadruj indiviPostavy od najniej po najvyiu vrstvu,

dulnu vzburu podfarben silnmi emciami postavy vychdzaj z objektvnej spolonosti Autor Pre romant. spis. Je dleit predstavivos pre real. je dleit zmysel pre skutonos, a fantzia ktor vyjadruje originlnym spsobom a oivuje vlastnmi sksenosami Konflikt Rozpor sna a skutonosti rozpor medzi dvoma objektvnymi skutonosami spoloenskmi triedami nerovnmi Kompozcia Von priradenie epizd, dejovo a mylienkovo tesn priradenie, epizdy s tesne na sebe nezvisl vytvraj svisl reaz vzahov a situci ner Pozia, balady, historick poves prza poviedka, novela romn

Hviezdoslav - Hjnikova ena - lyricko epick bsnick skladba. Sklad sa z 15 kapitol a z vodu a zveru. Dej je zaloen na kontraste dvoch svetov a to sveta chalp a sveta katieov, to znamen, e autor postavil proti sebe ud a pnov. Artu Villni : predstavite achty. Autor odsdil jeho morlku, zhralos, privnctvo, nadutos, pchu. Je to mravne skazen lovek, sebeck, panovan, bezcitn, arogantn. ajkovci : predstavitelia udu. Autor stoj jednoznane na ich strane. Vyzdvihuje ich morlnu istotu, pracovitos, estnos, obetavos, vernos. V prvch spevoch ns autor zoznamuje s hjovou. Stoj uprostred prrody ako pevn hrad, chrnen vrchmi a stromami. Star hjnik ajka zomrel a jeho syn Michal sa rozhodol s do kaiea za starm grfom Villnim poiada o slubu hjnika po svojom otcovi. Grf sa k nemu sprval povenecky, ale do sluby ho prijal. Michal kral lesom astn a spokojn. Mal prcu i domov a mohol sa oeni s Hankou. Po svadbe prichdzaj mladomanelia do hjovne. bia sa, s astn, km sa neobjav mlad grf Artu villni. Hanku videl prvkrt v kostole a odvtedy jej nedal pokoj. Najskr ju prekvap v lese a Hanka pocti strach. Potom sa Artu dobja do hjovne, ale Hanka sa zamkne a nepust ho. Michalovi ni nepovie o neprjemnej nvteve. Artu nakoniec vymysl podl pln. Zorganizuje poovaku na jelene. Michala verejne poni fackou a prike mu prenasledova jelea desatorka a potom sa vyberie za Hankou do hjovne. Chce ju znsilni a Hanka ho v sebaobrane zabije. Michal tu nieo zl a be domov, kde njde u len mtve telo Artua a zookovan Hanku. T pod prsahou musela sbi, e bude mla a Michal zoberie vinu na seba. Je uvznen a ak

na sd. Hanka ije u rodiov, ale matka od iau umiera a otec obviuje Hanku z jej smrti. Hanka sa pomiatne a tla sa po okol. Po roku nastva posledn de sdu. Obhajca prednesie dojmav re na Michalovu obhajobu. Zrazu vstpi do miestnosti Hanka a prizn sa ku vrade. Sd ich oboch oslobod a Michal si domov odvdza svoju pomten enu. Raz v noci po silnej brke zachrni Michal ivot starmu Villnimu, ktorho strhla rozvodnen rieka. Ten im z vanosti odpust a ajkovci sa znovu vrtia do hjovne. Hanke sa po ase narod syn a ona vyzdravie. V ich rodine, v lese i v hjovni op zavldne pokoj a mier.

Sldkovi - Detvan je to jeho 2. vrcholn dielo. Je to lyricko-epick skladba. Sklad sa z piatich spevov: 1. Martin, 2. Druina, 3. Slatinsk jarmok, 4. Vohady, 5. Lapaka Jej dej sa odohrva poas panovania kra Matia v 15. storo. Hlavnmi postavami s detviansky mldenec Martin Hudcovie a jeho mil Elena. S to idealizovan udov postavy. Hlavnm cieom Andreja Sldkovia bolo poukza na zdrav sily a hodnoty udu, ktor s zrukou lepej budcnosti. Dej skladby je preruovan peknmi vahami o hodnotch udu a krse slovenskej prrody. Bsnik obdivuje udov umenie, rezbrstvo, tanec, hudbu sebavedomie a hrdos detvianskych ud. Samotn dejov lnia skladby je jednoduch, dejov epizdy sa striedaj s lyrickmi opismi kraja a vahami o vlastnostiach slovenskho udu Prv spev je oslavou krs Poany a Detvy. S tu aj vahy o slovenskom ude. Autor ns zoznamuje s hlavnm hrdinom, detvianskym mldencom Martinom, synom slovenskej zeme. Martin zabije sokola, ktor napadol bezbrannho zajaca. Druh spev - vahy o udovom umen a o viere v budcnos slovenskho udu. S Martinom sa stretvame na salai pri vatre, v kruhu valachov, pri speve a hudbe. Tu sa dozvie, e sokol, ktorho zabil, patril krovi Matiovi. Pri nvrate zo salaa vyslobod z rk zbojnkov svoju mil Elenu a jednho zbojnka pritom zabije. Tret spev -je epickej. Na jarmok prichdza kr Mati a Martin sa ide ospravedlni, e mu zabil sokola. Krovi sa pi smelos a statonos mldenca. Ke vyjde najavo, e Martin zabil aj obvanho zbojnka, ktor u dlho suoval cel kraj, kr ho odmen kantrom a koom. tvrt spev je obrazom Eleny a jej vernej lsky k Martinovi. Preobleen kr sa jej zaliea, ale ona ho odmieta, lebo bi Martina. Kr, oaren jej krsou, daruje Elene prste. Zver spevu je vemi romantick, obraz pln vrcnosti a lsky. Piaty spev -je obrazom veselho i tragickho verbovania na dedine. Martin vstupuje do ierneho pluku kra Matia. Prisah vernos svojmu krovi, ale iada ho, aby si mohol ponecha kroj, fujaru a valaku, pretoe zosta bez tradci pre neho

znamen zosta bez koreov. Bse sa kon slovami: Rod mj, ty b si svojho Detvana. V om dua tvoja je zmaovan. 7. Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe Kaliniaka, Vajanskho, Kukuna a Hviezdoslava Kaliniak romantizmus Vajansk, Kukun, Hviezdoslav Opisn Realizmus Kaliniak - Retavrcia -romn V tomto diele otvorene poukzal na padok zemianstva, pred rokom 1848 prvo voli mala iba achta, teda aj drobn achtici zemania. Zemianske rodiny u v tomto ase boli nemajetn, chudobn, z ich bvalch majetkov nezostalo ni. I ke zemania vyli na mizinu, boli vemi hrd a pyn na svoj pvod a na svoje privilgi, sedliakmi pohdali a vyvyovali sa nad nich. Je to jedin humoristick prza so astnm zakonenm. Nmetom je obraz korteaiek (zskavania voliov) pred vobami upnch radnkov a boj dvoch rozvetvench rodn o miesto vicipna. Kandidti na rad vicipna s zemianskeho pvodu Adam Beeovsk a Jn Potock. Zemianstvo sa rozdelilo na dve stolice. Obaja kandidti si zskavaj hlasy voliov hostinami, pijatikami a podplcanm korteov. Zemania sbia svoje hlasy vdy tomu, kto im viac zaplat.. Adam Beeovsk bol 15 rokov 1.vicipnom, uraz pred vobami rodinu Levickch tm, e nechce da svoju dcru Aniku tefanovi Levickmu za enu, hoci sa maj radi. Beeovsk zama vyda svoju dcru za grfa, aby vak nestratil hlasy Levickch, sbil, e ju d tefanovi vtedy, ke bude vicipnom. Bol si ist, e sa to neme sta, lebo tefan je chudobn. tefanov strc Andrej Levick vyhtal pln ako by sa tefan stal vicipnom. Odviedol cel rodinu Levickch od Beeovskho na protivnkovu stranu. Potock, ktor s ich pomocou mal zska vicipnstvo, zaviazal sa urobi tefana 2. vicipnom. Aby bolo vazstvo Potockho ist, bolo treba nepripusti k vobm niekoko voliov Beeovskho. Pln sa podaril tak, e jednu skupinu voliov poopjali a dali zavies do hory, druh skupinu podplaten mtnik nepustil cez most, inch zase zvbili do cirkusu, aby zmekali voby. Prv miesto zskal Potock, druh vicipnstvo tefan Levick a tm aj Aniku.

Vajansk - Such Ratoles Stanislav Rudoposk prvnik a maliar, jeho poiaton nepochopenie snh nrodovcov sa poas diela men. Jeho odnrodnenie m korene u jeho otca, ktor ako zeman prehral vo vobch a pridal sa k Maarom. Adela Rybrika krsna vstredn vdova, po ktorej pokukuj mui. Odmieta dokonca aj Stana, lebo ho povauje za jednho z tch, o si zle vysvetuj jej sprvanie, kee ona je naopak vemi mravne zaloen. Karol Vanovsk slovensk statkr Mria Vanovsk Karolova manelka Albert Tich slovensk uite Anna Tichho lska Dej: Objavenie a vlastne cel nvrat Stana Rudoposkho na jeho statok v Rudopol bol vekm prekvapenm, pretoe u viac ne dvadsa rokov sa tam nik neukzal. Nik nevedel, o me od neho aka. Miestne rady ho povaovali za posilu ich snahy pomaarova miestne obyvatestvo a ostatn sa ho bli. No Stano sa sem vrtil s mylienkou trvalejieho usadenia, a tak sa rozhodol s spozna okolit kraj, jeho obyvateov a zvyky. Ako na prvch natrafil na rodinu Vanovskho, kde spoznal aj uitea Tichho s jeho Annou. Spoiatku nechpal nrodn ivot Slovkov. Stano sa neskr zoznmil na pikniku s vdovou Adlou Rybrikou a vyzeralo to na lsku na prv pohad. Ale tentoraz to nevylo, lebo Adla ho ete nepovaovala pre u za vhodnho. Na pikniku sa zoznmil aj s Maarom Svatnayom, s ktorm sa pohdal, lebo ural mylienky uitea Tichho. Na pozad prbehu sa odohrva aj prbeh lsky uitea Tichho a jeho Anny, s ktorou sa aj zasnbil, ale ona zaala zrazu strca zrak a nechcela, aby ju takto Albert videl. Ale Albert sa riadi srdcom, nie inmi pohntkami. Nakoniec slep Anna umiera v Albertovom nru. Naastie aspo osud Adly a Stana sa vydar. Ale tomu predchdzalo plno strast a komplikcii. Stano stle myslel na Adlu. Medzitm sa Stano spriatelil aj s manelkou statkra Vanovskho - Mriou, ktor mu dokonca pzovala na obraz. No ani Mria nem vetko ahk, blia sa voby a jej manel zana ma vea prce a starost. Naopak Maar Svatnay rob vetko proti slovenskmu nrodnmu hnutiu. Stano sa predsa odvi s za Adlou a navtvi ju u jej mamy. Ona si vypouje jeho vyznanie, ale ete stle sa sprva, akoby ju to ete celkom nepresvedilo. Stano sa rozhodne postavi na stranu Slovkov a v sboji so Svatnayom je ranen. Adla v om uvidela dobrho loveka a rozhodla sa za nm s. Pome mu uzdravi sa a nakoniec sa zober. Stano cti so svojm krajom a nrodom ...

Kukun - Ke bik z Chochoova umrie -poviedka Zachytva mravn aj hmotn padok zemianstva. Na vykreslenie zemianstva vyuva paradox (irniu, humor, satiru). Predstaviteom zanikajceho zemianstva je Adu Domanick z Domanc. Navonok vystupuje ako hrd majetn zeman, ale v skutonosti nem ni. Jeho katie sa rozpad, peniaze si od kadho poiiava so slovami, e vrti, ke zomrie jeho strko, ktor je farrom v Chochoove, a e Adu bude po om dedi. V protiklade k nemu autor stavia postavu Ondreja Trvu, ktor je priekupnkom a podnikateom. Pvodne bol sedliakom, gazdovanie vak zavesil na klinec a dal sa na podnikanie, s cieom nahraba o najviac peaz. Je podnikav, rozumn, ale bezohadn v zskavan peaz. Chov ovce a vlnu predva. Je predstaviteom nastvajceho kapitalizmu. Adu a Ondro sa stretli v krme na jarmoku a uzavreli medzi sebou obchod. Adu mu ponkol preda jame , ktorho m vraj pln spky. Od Ondra vymmil preddavok desiatok a dohodli sa , e Adu mu jame dovezie do Kamenian. Ke svoj sub nesplnil Ondro sa vybral do Domanc, e si jame odvezie sm. Adu nemal ani jame, ani preddavok. Ondro had in hodnotu, ktor by si odviezol. V ohrade stli tyri jasene- vysok, hrub, rovn ako svieca, pod nimi boli pochovan Aduovi rodiia. Ondrej povedal, e bu mu vrti desiatok alebo si vezme jasene. A spomienka na jeho rodiov ho rozcti, premietol si vlastn ivot ako klamal, viedol hriv spsob ivota, rozhodol sa , e sa zmen. Ondrejovi desiatku po ase vrti. Bik z Chochoova umrie, Adu nezded ni, ale aj tak za nm smti.

Hviezdoslav - Eo a Gbor Vlkolnsky - epos Eo Vlkolnsky Dejiskom je Vlkolnec (bsnick pomenovanie Vynho Kubna, rodisko P.O.H.). Zemiansky chlapec Eo sa zabil do sedliackeho dievaa ofky Beckovie, o sa nepilo jeho matke Estere, ktor je hrd, zaryt zemianka, ktor ti len po zemianskej neveste. Ke Eo neustpi, Estera ho vyhod z domu a vyded ho. Ea prichli jeho strc Eli, ktor potrebuje do gazdovstva pracovit ruku a rd urob napriek Estere. Vystroj Eovi svadbu. Svadba Ea so ofkou je prleitosou pre Hviezdoslava, aby vykreslil vzah medzi zemianstvom a sedliactvom. Dochdza k sporu, ktor vyvol strko Eli svojimi poveneckmi reami a sprvanm sa voi sedliakovi Blakovi. Vyostren spor rzne riei Eo svojm vystpenm: Sme rovn, zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakie dnes vrav, nezn asy. Takto Eo vyslovuje nzory samotnho Hviezdoslava, ktor je zsadnm odporcom feudlnych preitkov, predstavuje nov myslenie,

ktor sleduje spoloensk vvoj. Konflikt s matkou vyriei a Eov syn Benko, ktor doke zlomi Esterine predsudky. Vae zemianstvo i nepolo tie dolu Dunajom, i s kotkami, pani matko? Jak? Ba utenulo veru, iadna pl ho nedohon viacej. - epos Gbor Vlkolnsky Autor zobrazuje v tomto diele padok a znik zemianstva. Gbor pochdza zo zemianskej rodiny, ktor sa plne rozpad. Otec s matkou pij, nestaraj sa o majetok, ten upad, a nakoniec nemaj ni. Gbor je neastn, hanb sa za svojich rodiov a chcel by sa oeni, aby odiiel z domu. iadna zemianska nevesta ho nechce, hoci je pekn, pracovit i rozumn. Cche spcha samovradu, ale Eo od nej odrad. Nakoniec mu Eo porad, aby sa prienil k Blakovcom, teda do sedliackej rodiny.

8. Dedina v slovenskej realistickej literatre (Kukun, Tajovsk, Timrava) Slovensk realizmus - roky 1880 a 1918 - oneskoril sa jeho vvin a o pl storoia - snaha o priame zobrazenie skutonost, tmy: slovensk ud, jeho kultrny a spoloensk ivot - snaha o nov vraz tvorivej orientcie: vplyv slobody a vonosti vsetovch autorov - literrny almanch: Napred (1871): Hviezdoslav, Bauell - zdrazovali slobodu prejavu bsnikovej osobnosti, demokratizmus v cten a myslen, ich tbu po verovej novosti - obnoven asopis Slovensk pohady (Vajansk) 1. vlna: opisn realizmus (1880-1900): Vajansk, Hviezdoslav, Vansov, oltsov, Kukun znaky: pozia: dominuje sylabotonick verov systm, vek lyrick cykly a lyricko-epick skladby prza: krezba, rta, poviedka, romn (vrchol tvorivho silia), novela, drma (najmenej rozvinut: Hviezdoslav- Herodes a Herodias) tmy: sasn tmy jako materialne bohatstvo, manelstvo, alkoholizmus, dedinsk tematika, istota udu jazyk: hovorov, snaha o propaggiu spisovnej sloveniny

2. vlna: kritick Podjavorinsk, ajak

realizmus

(1900-1918):

Timrava,

Tajovsk,

znaky: tmy: vntorn citov ivot lyrickho subjektu (pozia aj prza), analyzuje sa skutonos, neprikrlen obraz udu, osobn drmy, nenaplnen tby jazyk: udov re postv, realistick charaktery

Kukun Neprebuden Psychologick poviedka Ondr Machua m u 20 rokov, no stle m duu naivnho, bezbrannho dieaa, nevie rozli sen od skutonosti, chce sa iba hra a snva o princeznch a zmkoch. Ondr je nielen duevne zaostal, neprebuden, ale m i znetvoren tvr a zmrzaen telo. Aj preto jeho otec odiiel z domu nezniesol pohad na svojho jedinho syna mrzka. Ondrova matka sa oskoro utrpila na smr. Po matkinej smrti bval Ondr u svojej tety (vol ju totka). Zuzka Beanovie, najkrajie a najbohatie dieva v dedine, sa m onedlho vyda za Jana Dbravovie. Prve vtedy, ke sa s nm pohnevala, prde jej do cesty Ondr. ahkovna Zuzka sa chce na niekom vyvi a zvi si sebavedomie zahr Ondrovi divadlo a sbi mu, e sa za neho vyd. Ondr jej uver a zane sa chysta na sob. Jeho komick prpravy s spoiatku kadmu na smiech, situcia sa vak stva stle vnejou a tragickejou. Zuzka sa rozhodne urchli svoj sob s Janom. Ondrovi u vtedy nikto nevldal poveda pravdu. Veril, e u Beanov sa chystaj sa Zuzkinu svadbu s nm. V de svadby ho teta mus zatvori do komory, aby sa nedostal do kostola a do domu Beanovcov. Ondrovi sa vak sekerou podar rozbi zvoru, a tak sa predsa dostane na svadbu. Ke vojde do miestnosti, prve vrchol svadobn zbava. Ondr si najskr mysl, e Zuzka sa preto vydala za inho, lebo on nepriiel. Ke vak vid, ak je astn, pochop, e Zuzka miluje Jana a s nm sa iba zahrvala. Vtedy sa roznesie po dome sprva, e u Beanov hor opa. Svadobania njdu pri ope zmtenho Ondra a v presveden, e to on podplil z pomsty opu, priviau ho k plotu. Odviae ho Zuzka, ktor si a teraz uvedom, o spsobila. Ondr si vimne, e hor aj mata, kde boli husi. Vrhne sa do plameov, aby ich zachrnil. A prve vtedy spadne preplen povala na matali a pochov Ondra aj jeho najmiliu hus, ktor dral v nru. Timrava apkovci V poviedke apkovci podva obraz lenivej rodiny: v starom domci s jednou izbou a komorou sa tlaia 16- ti. Nikomu sa nechce pristavi k domu ete jednu miestnos, opravi zrcan obrubu na studni, ora id a na posledn chvu, priom sa vyhovraj na star zvyky a tradcie otcov a dedov. S zaostal, so vetkm spokojn. Inej povahy s iba dve eny Ia, manelka najstarieho brata, Paa, a jej vagrin Ana. Iu nazvaj krovn, je vzdelanejia ako ostatn vagrin, je v dedine babicou a ti po modernejom, kultrnejom spsobe ivota. Chce zmeni apkovcov a ich star zvyky, vyta im, e ij v neporiadku, nezdravo, deti maj chor. apkovci si z nej vak robia posmech, nepi sa im ani to, e Ia ich stle iba kritizuje a e vetko by chcela zmeni. Najnespokojnejia je Ana zmija. Stle provokuje ostatnch a sna sa vyvola konflikty a hdky medzi Iou a apkovcami. Ana je jednou z najtragickejch Timravinch postv. Po chorobe (obrne), ktor prekonala ete ako diea, zostala mrzkou. Neme chodi, iba sa tvornoky

vli po dome. Kvli svojmu osudu sa hnev na cel svet, osobn neastie ju rob zlou, zdrapivou a drsnou. Je pln bolesti a iau, preva vrcne city a hlbok lsku k bratrancovi Janovi, na to, e by ich on optoval, vak neme ani pomyslie. (Stelesnenm udskho utrpenia a ponenia je scna, ke nevldna Ana poskakuje v noci na kolench a dlaniach a oneskoren chodci prve Jano a jeho otec ju povauj za psa.). ije a vyva epce pre nevesty, dokonca aj pre Janovu, o ju vemi zrauje a preto je neprjemn, mrzut, vi sa na ostatnch. Hoci Iu nenvid, v podstate by chcela to ist ani jej sa nepi, e s vetci lenivci, ale ani ona ich nezmen. Ia, ke vid, e apkovcov neprinti k iadnej innosti, iada mua Paa, aby si aspo oni postavili nov dom a odsahovali sa z preplnenej rodiovskej chalupy apkovcov. Vyhra sa mu, e ho opust a napokon to aj urob prijme miesto slky u rechtorky. Nakoniec sa Jano predsa rozhodne postavi si v dedine nov dom. A teraz je Ia u plne astn no apkovci s spokojn tie. Dusia sa v jednej izbe trnsti, ako ich predkovia ili. S radi, e im u Ia nepanuje a nenti ich zmeni star zvyky, iba kalika Ana sa trpi pln bezndeje a trpko utuje, e sa vbec narodila. Timrava na tomto prbehu ukzala, e ud si je niekedy aj sm na vine, e ije v biede, e pracovitosou by ju mohol zmierni. Slovo apkovina sa stalo synonymom lenivosti a zaostalosti.

Tajovsk - Maco mlie tvar: kriticko-realistick monografick poviedka Kompozcia: 1.) prbeh dedinskho sluhu sa zana stretnutm autora - rozprvaa s Macom Mlieom 2.) rozprva vysvetuje preo zachytil stretnutie s Macom 3.) prerozprvanie ivota Maca Mliea od doby, kedy zaal pracova u gazdu a po jeho smr - rozprvanie je v prvej osobe. Konflikt: socilny, ktor je zaloen na protikladnom zobrazen bohatho gazdu chudobnho sluhu (upozoruje na vykorisovanie) Hlavnou postavou je Maco Mlie prezvan Mlienik. Pochdzal z najchudobnejej vrstvy. Od 18-tich rokov pracoval u gazdu, neskr u len za stravu, atstvo, plenku, tabak a prsub, e ho gazda doopatruje a do smrti.

Gazda mu nedval peniaze, a Maco nemal pocit e ho gazda vyuva, pretoe nepoznal svoje prva, pretoe Maco nemal s m porovnva. Tto jeho pasivitu kritizuje, hoci s Macom sympatizuje. Maco bol vemi trpezliv, skromn (nepoznal cenu peaz, lebo ich nepotreboval), obetav, dobrosrden, dveriv. V tichosti znal boles, ale nikomu sa nesaoval lebo nechcel obaova. Ke ochorel a zoslabol, nedalo by mu ani umrie, keby sa s gazdom neportal. Jeho jedinou tbou bolo by pochovan uprostred cintorna a nie iba pod plotom, lebo tam pochovvali tulkov a samovrahov. Ke sa Maco priiel porta s gazdom, jeho dobrota pohne aj gazdom v ktorom sa odrazu ozvalo svedomie, gazda vak nestihne ni urobi ani zavola lekra, pretoe Maco rno umiera, gazda mu vystrojil pardny pohreb, e ho cel dedina pochvlila, no len sluhovia si epkali ve ho mal za o pochova. Hlavn mylienka: autor kriticky poukazuje na socilnu nerovnos a nespravodlivos medzi bohatmi a chudobnmi a tie tu kritizuje neuvedomelos dedinskho udu.

9. Realizmus v Eurpe -19.storoie je charakteristick priemyselnou revolciou, zanikanm feudalizmu a rozvojom kapitalizmu -rozvoj prrodnch vied -filozofia pozitivizmu A.Comte zdrazoval objektvne poznanie skutonosti, za skuton povaoval to, o sa zmyslami dalo overi a sksenosou dokza. Mal vek vplyv na literatru -spisovatelia sa snaili objektvne zobrazi skutonos, udsk vzahy a charaktery = realizmus -vznikla ako reakcia na predchdzajce umeleck hnutie romantizmus Romantizmus:

vnimon postavy vo vnimonch situcich

hrdinovia s osamel, idealizovan, nadsadzuj sa ich iny postavy z najniej spoloenskej vrstvy postavy vyjadruj individulnu vzburu podfarben silnmi emciami romantick spisovatel vyuva fantziu a predstavivos konflikt sna a skutonosti kompozcia: von priradenie epizd veda seba, dejovo a mylienkovo nezvisl nre: pozia, balady, historick poves, piesne

Realizmus:

typick postavy v typickch okolnostiach hrdinovia su osamel udia, realisti, vykresuj charakter ud, kt. s produktom spolonho prostredia vetky spoloensk vrstvy od najniej po najvyiu postavy vychdzaj z objektvnej skutonosti, ku kt. maj individulny postoj realistick spisovate m zmysel pre skutonos, kt. vyjadruje originlnym spsobom a oivuje vlastnmi sksenosami konflikt: 2 objektvne skutonosti (spoloensk triedy socilne neron) kompozcia: tesn priradenie; epizdy s tesne navzjom pospjan, vytvraj svisl reaz vzahov a jednotlivch situci nre: prza, poviedka, novela, romn

Dickens Klub Pickwickovcov, Mal Doritka, David Copperfield, Oliver Twist Stendhall erven a ierny Honore de Balzac Otec Goriot Flaubert - Pani Bovaryov, Citov vchova Guy de Mauppasant Milik, Mont-Oriol

Honore de Balzac Otec Goriot - zobrazoval fr. Spolonos, udsk charakter, niektor postavy prechdzaj z jednho diela do druhho, je majstrom v drobnokresbe psychologizcie postv - vydal romnov cyklus udsk komdia (95 romnov), m 3 asti: tdie mravov (Otec Goriot) tdie filozofick tdie analytick Otec Goriot -je sasou vonej trilgie: Otec Goriot, Straten Ilzie, Lesk a bieda kurtizn Otec Goriot priiel do penzinu, musel sa vzda svojich obchodov, pretoe vydal svoje dcry za achticov a nebolo mysliten, aby sa ivil vrobou cestovn

a keftovanm s obilm. Po smrti manelky vetku svoju lsku presmeroval na svoje dcry, Delfnu a Anastasia. Vychoval ich nerozumne ako achtin. Anastasia sa vydala do starej achtinej rodiny. Je elegantnejia ako jej sestra. ije v spolonosti, kde je vetko predpsan a ona sa nesna prkazy obchdza, aby sa mohla stretva s otcom. Miluje nezodpovednho mladho mua, z otcovch peaz plat jeho zmenky. Delfna je krsna, menej elegantn ako sestra, zvid jej postavenie. Jej manel je z novej achty , vlastne m kpen alebo darovan tituly na ktor achta pozer s pohdanm. Manel jej nedovoluje poui financie pre seba, preto vyerpva otca. Obe dcry s presaden do prostredia, ktor neumouje prejavova prirodzen cit otcovi, Maj ho rady, postarali by sa o neho, keby nemuseli by niekde inde. Dobrovone prijmaj diktt svojej spoloenskej vrstvy, lebo pre ne je dleitejie, aby ich v spolonosti videli Financuje ich, pretoe achtici si ich zobrali len kvli venu, aj ke boli obe krsne. Spln ich kad prianie, dokonca podporuje aj ich milencov. Do penzinu priiel bohat, avak peniaze sa rchlo mali a on bva stle a stle na vyom poschod, poschodie penzinu symbolizuje spoloensk rebrek. Rozumie si s Eugenom Rastignacom, lebo dobre vychdza s jeho dcrami. Eugene je postupne meniaca sa postava. Prichdza do Para chudobn, ale s kontaktom na vyiu vrstvu. M vchovu, nechce strvi ivot akou prcou a tdiom. Pochop, e nem ancu uspie, ak sa mu neotvoria dvere parskych salnov, a tie sa najlepie otvraj, ak tam vstupuje s vplyvnou milenkou. Prijma ponauenia od bvalho trestanca Vautrina, ktor tie ije v hoteli. Dostva od neho kolu ivotom. Na jeho radu sa stva milencom Delfny, Goriotovi to nevad. Vautrin lka Eugena na chodnky zloinu. Eugene je primn, zaha lskou a pozornosou Delfnu, star sa o otca Goriota, ktorho m primne rd. To mu vak nebrni prijma dary a navye byt od dcry za posledn otcove peniaze. Otec Goriot ochorie, nem peniaze na lieky, aj tak by mu nepomohli. Pomohla by mu lska starostlivos dcr, ani jedna vak neprila. Anastasia preto, lebo sa s manelom hda o posledn ksok majetku pre svoje diea. Delfna preto, lebo musela by na plese, aby dokzala, e m na sebe diamanty, o ktorch sa popravde ukalo, e ich dala do zlone. Otec dcry vychoval tak, e ich zujmy boli vdy nadraden nad jeho potreby. Odmietnu financova pohreb, tak si Eugene mus poia od sluhu v penzine, aby mohol vetko na pohrebe vyplati. Je odhodlan ukza Paru, kto z koho.

Naturalizmus -je sasou realizmu -vniesol do literatry vecnos a dokumentrnos Typick znaky: -neobvykl tmy -sfra niieho a temnho a to psychologick o v loveku je -skutonos iba kopruje/napodobuje, je teda rou faktografiou alebo fotografiou ivotnch javov

-vernos realite -hrdina literrneho diela je chpan ako tvor individulne fyziologicky determinovan, jeho poveha a charakter s redukovan na temperament ve -> s bol pod vplyvom dedinosti a socilneho prostredia Najznmej predstavite - Emile Zola Nana, Brucho Para, Germinal, udsk betia, Zabijak Peniaze Zabijak - romn, hl. postava Gervaise: prka, zo svojimi 2 demi a druhom Lantierom, ktor ju opustil. Vydala sa za Coupeaua, pokrvaa striech. Dar sa jej, rozbehne prsku firmu. Coupeau padne zo strechy a stane sa z neho alkoholik a hr, utrca enine peniaze. Chtra a umiera ako troska. Maj spolu dcru Nanu. Gervaise tie zane pi, lebo jej dcra sa stane pobehlicou a aj Gervaise zomiera ako obrka v brlohu.. - autor upozoruje na zl ivotne podmienky robotnkov a remeselnkov a na zhubn nsledky alkoholizmu: zabijak Zola chpe loveka ako biologick bytos, ktorho sprvanie uruje prostredie a ovplyvuje dedinos. Zobrazuje padok loveka a rozpad osobnosti. - jazyk: vulgarizmy a argot (nreie niej spoloenskej vrstvy) Realizmus v ruskej literatre - spoloensk podmienky boli vemi ak, lebo nevonctvo brzdilo rozvoj buruzie, rili sa roncke nepokoje, kt. cr potlail - v mestch prekvitalo platkrstvo, pokrytectvo, udavastvo - vzdelan udia si kldli otzku, kam Rusko speje. Budci osud krajiny bol hlavn problm doby, spoloensk nedostatky sa odrazili aj v umeleckej tvorbe Gogo - Revzor, Mtve due Tolstoj Vojna a mier, Vzkriesenie, Anna Kareninova echov Chamelen, ujo Va, Tri sestry, Viov sad, Nemocnin izba .6 Dostojevskij Zloin a trest, Biedni udia, Idiot Ivan Sergejevi Turgenev: Otcovia a deti Lev Nikolajevi Tolstoj Anna Kareninova - patril k vrcholu realistickej tvorby, jeho uenie nazvame Tolstojizmus. Jeho zkladom je pojem viery, v ktorom lovk had zmysel ivota. Veril, e lovk sa vrti k prirodzenej forme ivota uprostred udu, neprotivi sa zlu - lovk je slobodn len duevne - najvy cie videl v realizcii boieho krovstva na Zemi bol vek humanista - hlavn mylienka, krdo mravn zdokonalovanie loveka - rozprvask majstrovstvo, kritika lachty a metianstva a hlbok analza myslenia postv Anna Kareninova:

-

tvar: spoloensko-psychologick romn kompozcia: 2 zvzky rozdelen na 4 asti

- hlavn postava je Anna, navonok krsna, no vovntri je neastn, nikdy nespozn ozajstn lsku. Anna bola vydat za Alexeja Alexandrovia, ktorho nemilovala. Mali spolu syna, ku ktormu ctila lsku. Vronskho spoznala na jednej spol. akcii tam chodievala s muom. Zahadel sa do nej. Ona mala dilemu, i zosta s muom, alebo ujs s milencom a prs o syna. Rozhodla sa pre to druh. Vronskmu porodila dcru Annu, lene ochorela. Le na smrtelnej posteli, kam za ou prde jej stle prvoplatn manel, ktor jej odpust neveru. Anna zzrane vyzdravie. Vronsk si od nej potrebuje oddchnu, lebo je vemi iarliv. Odchdza teda k matke. Anna chce s za nm, ale 1. vlak nestihla. Stoj tam, a rozma o svojom ivote. Pod 2. vlak skoila, no v poslednej chvli si to rozmyslela, ale zachytila sa o vlak, ktor ju preiel. Dcru Annu vychov jej manel Alexej.

Fidor Michajlovi Dostojevskij Zloin a trest - tvorca psychologickho romnu, uvdza do literatry urazench a ponench - fylozofia Dostojevina zobrazuje zlo a krovstvo nebesk v kontraste - pe: By lovekom medzi umi - v jeho dielach ij hrdinovia 2 svety: ten, ktor je a ten, ktor by mohol by - postavy s z nich soc. vrstiev, ale chpe ich, nemoralizuje Zloin a trest: - 6 ast, romn je ukonen epilgom, hl. hrdina je Raskonikov - Marmeladova, ktorej zomreli rodiia, sa vemi zblila s Raskonikom. On ju lutuje, lebo mus sama uivi tucet svojich srodencov a tak sa mus ivi jako kurtizna. Sama m dcru Sou. Raskonikov vnmal cudziu boles, riskoval ivot, aby zachrnil deti, podel sa o svoje peniaze, je bystr a nadan. - hlavn mylienka: vyjadrul pochopenie a scit chudobnm

10. Satira a humor v slovenskej literatre od klasicizmu po sasnos

Klasicizmus Kocrkovo J. Chalupka Klasicizmus Romantizmus Retavrcia Kaliniak romantizmus Realizmus Pani Rafikov Jesensk realizmus + demokrati +Kukun Ke bik z Chochoova umrie Medzivojnov literatra Ivan Stodola Joko Pik a jeho karira Sasn literatra Lasica a Satinsk tepka Kaliniak - Retavrcia -romn V tomto diele otvorene poukzal na padok zemianstva, pred rokom 1848 prvo voli mala iba achta, teda aj drobn achtici zemania. Zemianske rodiny u v tomto ase boli nemajetn, chudobn, z ich bvalch majetkov nezostalo ni. I ke zemania vyli na mizinu, boli vemi hrd a pyn na svoj pvod a na svoje privilgi, sedliakmi pohdali a vyvyovali sa nad nich. Je to jedin humoristick prza so astnm zakonenm. Nmetom je obraz korteaiek (zskavania voliov) pred vobami upnch radnkov a boj dvoch rozvetvench rodn o miesto vicipna. Kandidti na rad vicipna s zemianskeho pvodu Adam Beeovsk a Jn Potock. Zemianstvo sa rozdelilo na dve stolice. Obaja kandidti si zskavaj hlasy voliov hostinami, pijatikami a podplcanm korteov. Zemania sbia svoje hlasy vdy tomu, kto im viac zaplat.. Adam Beeovsk bol 15 rokov 1.vicipnom, uraz pred vobami rodinu Levickch tm, e nechce da svoju dcru Aniku tefanovi Levickmu za enu, hoci sa maj radi. Beeovsk zama vyda svoju dcru za grfa, aby vak nestratil hlasy Levickch, sbil, e ju d tefanovi vtedy, ke bude vicipnom. Bol si ist, e sa to neme sta, lebo tefan je chudobn. tefanov strc Andrej Levick vyhtal pln ako by sa tefan stal vicipnom. Odviedol cel rodinu Levickch od Beeovskho na protivnkovu stranu. Potock, ktor s ich pomocou mal zska vicipnstvo, zaviazal sa urobi tefana 2. vicipnom. Aby bolo vazstvo Potockho ist, bolo treba nepripusti k vobm niekoko voliov Beeovskho. Pln sa podaril tak, e jednu skupinu voliov poopjali a dali zavies do hory, druh skupinu podplaten mtnik nepustil cez most, inch zase zvbili do cirkusu, aby zmekali voby. Prv miesto zskal Potock, druh vicipnstvo tefan Levick a tm aj Aniku.

Jn Chalupka: Kocrkovo, Len aby sme v hanbe nezostali * 1791 1871

- predstavite obrodenskej literatry, psal bsne, politick a nun spisy, umeleck przu a divadeln hry - diela: Kocrkovo, Bendeguz, Vetko naopak, Trasortka (drma) * Kocrkovo: prv drma v slovenskej literatre (1830) v Liptovskom Mikuli - autor vytvra charakteri s rznych spolocenskych vrstiev - satirick humor * Literrny ner: komdia; satirick fraka * Hlavn mylienka: Chalupkovo dielo pojednva o ivote drobnho slovenskho metiactva a o vplyve uhorskej kultry, ktor bola nezrozumiten slovenskmu udu * Idea: zosmieovanie negatvnych vlastnost a ivota slovenskho metiactva * Jazyk: pouva archaizmy, dialektizmy, historizmy, vulgarizmy... * Kompozcia: fraka v 3 dejstvch s vstupmi 1. dejstvo 19 vstupov 2. dejstvo 9 vstupov 3. dejstvo 26 vstupov -Chalupka vytvra ierno-biele charaktery s univerzlnou platnosou pre slovensk malomesto. Postavy s spoloensky rozvrstven zeman, inteligencia, remeselnk, tudent. Pn z Chudobc vlastnm menom Adolf, predstavuje spoloensk vrstvu zemanov. Polovzdelanec s niekokmi latinskmi triedami v lceu, s priepastnmi medzerami z histrie, zemepisu ale i napriek tomu kolsk a cirkevn inpektor, poveneck voi kazovi a uiteovi. V sprvan doznieva spupnos tejto vrstvy, ale po majetkovej strnke s niie. Vdovec, ije so svojm synom. Hlsi sa k mylienky Vekouhorstva , slepo obdivuje Maarov hoci je Slovk a po maarsky nevie. Je proti slovenine i nemine. Bohato pova v rei latinsk slov. Zo syn Attilu chce vychova Maara. Tesnoil imrsky majster, ena Madlena, deti Anika a Honzk predstavuj remeselncku vrstvu. Autorovi sa nepi, e sa tto vrstva nerozvja a hmotne ani duchovne nenapreduje. Jeho meno u naznauje, e nekladie kvalitu na prv miesto. Je rd dleit, chvlenkr. Oficilne hlava rodiny, ale ostatn si robia o chc. Jeho ena Madlena je plytk, ale bystr malomestsk intrignka. Doke myslie len na blaho rodiny a vetko zariadi tak len aby v hanbe nezostali. K vlastnm deom je nekritick, ale na mladch z mesta vid kad smietku. Anika je dos jednoduch v rei i spsoboch, sem-tam i tup, neikovn, nevie ani vari. Pobavila cel mesto, ke opekala nevypitvan prasa. Avak ikovn v kalkulcich koho si zobra. Honzk tudent s drobnmi hriekami, ako fajenie, manie rodiovskch peaz. Uite Svoboda uachtil mlad mu menom i povahou, vzdelan, predstavite inteligencie. Sna sa zska miesto uitea v kocrkove, lebo chce doopatrova matku ako van syn, lebo otec mu zomrel. Nie je ustrchan, nechba mu optimizmus. Ned sa sebou manipulova, obde vetky skalia kocrkovskych mamiiek a vezme si uachtil udmilu, dcru bvalho uitea.

Je veselej povahy, na nerozoznanie od tudentov. Je vtipn, zbehl v cudzch jazykoch, uznva potrebu ui maarinu, ale odmieta odnrodovanie. Hrdo manifestuje slovensk pvod. Dejovou osnovou hry s voby novho uitea a jeho prchod do malho mesteka Kocrkovo. Uitea chc zska Pn z Chudobc pre maarizciu a Tesnoil za mua svojej dcry. Novho uitea si vyhliadli aj ostatn kocrkovsk mamiky. Jemu sa vak pi udmila, dcra doterajieho uitea Prochzku, ktorho konvent po tridsaronej slube vyhadzuje zo zamestnania i z uiteskho bytu. Lska, achetnos a primnos v rodine starho uitea je protikladom rodinnho ivota Tesnoilovcov. Sloboda sa napokon oen s udmilou vaz tak nezitnos a primnos citov pred vypotavosou Tesnoilovcov

Janko Jesensk - Pani Rafikov -kritizuje malometianstvo, falo, klamstvo a klebety -nem dejov lniu, obsahuje komick situan scny, ktor prezentuje Pani Rafikov -autor sa skr sstreuje na charakteristiku postv -autor k svojim postavm nie je krut, sna sa chpa ich nedostatky. Vyuva karikatru a zdrobneniny tvar: satirick poviedka kompozcia: nie je rozlenen, graficky ho meme deli na 5 ast dej: Pani Serafna Rafikov je typickou predstavitekou malometianstva. Je arogantn, namyslen, falon a hlavnou zubou s pre u klebety. Do o je mil, ale za chrbtom kadho oklebet. So svojimi priatekami vo vyej spolonosti sa vzjomne ohovraj a ria o sebe navzjom rzne klebety. Vinu asu trvi u priateliek a ke je doma, tak len kibicuje svojo mua. Dcru Miluku rozmaznva, nedovol jej domce prce, a preto sa ona nud a len ta o grfoch a vojvodoch, hr na klavri a mamika jej neskr zabezpe hodiny francztiny. Francztinu u lovek, ktor sa prehlasuje za achtica. A jednho da, ke matka nie je doma, uteie dcra aj so svojim uiteom, na o Rafikov reaguje tak, e sa neboj o diea, ale o to, o na u povedia udia. Zosmienenie malometianky, klebetnej a arogantnej. Vyuva vetky prostriedky karikatru, hyperbolu i humorn scnky. Kritizuje aj duevn przdnotu a pretvrku s neprimnosou, vyvolvanie kandlov z nioho, zvis, sebectvo. Zrove je to dielo, ktor vdy prekonva vetky trapy. Lska je toti silnejia ako vetky chry a doke zdola nepriaze osudu a vetkch ud, aj pani Rafikov. Konflikt prbehu vyvolva pani podsudcov Rafikov, ktor chce za kad cenu vyda svoju dcru Miluku za advokta. No tento mu je u zamilovan do niekoho inho a pani Rafikov sa nedoke zmieri s tm, e nedosiahla, o s zaumienila. No lska tohto pru je mocnejia ako pani a aj sama Miluka si nakoniec njde t svoju prv lsku. Hlavnou postavou diela je pani Rafikov. Je to staria ena, ale pln ivota. ije si tak ako sa jej pi, je cieavedom a vdy dosiahne to, o s zaumieni. M vek

sklon k nteniu ud do vec, ktor by inak vbec nerobili. Niekto by ju mono povaoval za zl a panovan, ale ona vemi neme za svoje vlastnosti. V prostred, v ktorom ije je mnoho podobnch ud ako ona. Je len tak, akou ju spravilo okolie. Nakoniec vak aj ona pochop, e neme a nesmie by vetko poda jej vle. Dostane pruku a t ju zmen. Nie je teda plne nenapraviten a tak nie je ani vlastne zl. Janko Jesensk vo svojich poviedkach zobrazoval prhody zo ivota obyvateov malomestskho prostredia, aby odhalil myslenie, morlku a vrel ivotn tl. Hlavnch predstaviteov. V poviedke si autor zvolil za predmet svojho posmechu pani podsudcov Rafikov a ostatn dmy z jej spoloenskho kruhu. Klebety a ohovranie, ktormi sa vyznauj tieto ensk postavy, maj len zakrva ich malometianstvo , zlomysenos a sebectvo. Prve tieto klebety a ohovranie dvaj poviedke humor a vaka tomu sa ahko ta a doke zauja.

Janko Jesensk Demokrati Janko Jesensk v om zachytva spoloensko politick pomery buroznej republiky v 1. polovici 30-tych rokov. Podrobil v om kritike buroznu demokraciu a ivotn tl burozie, jej verejn i skromn ivot. Vyuva v om humor, irniu, satiru a u samotn nzov romnu je myslen ironicky: autor mieri na tch, ktor demokraciu len hlsaj, ale ju neuskutouj. Dej romnu tvor bostn vzah a zmeny v tomto vzahu medzi dr. Landkom a slkou Hankou. Kompozcia: I. as 24 kapitol; II. as 25 kapitol, mnoho epizdnych postv dej: Romn m dve asti. Dej prvej asti sa odohrva v Starom meste (kryc nzov pre hociktor malomesto na Slovensku). Ide o mal okresn mesto, o umouje autorovi zobrazi ivot a morlku malomestskej spolonosti. Vznik novho demokratickho ttu priniesol politick a spolkov ivot do kadho mesta. Msiar Tolko s Dr. Landkom nartali 40 spolkov na 5 000 obyvateov. Oni chc tie zaloi spolok, kde by si boli vetci rovn Rovnos. Tolkoovi sa pi kuchrka Hanka, ale neodvi sa o u uchdza, lebo je spoloensky niie. Demokrat Landk si tie mysl, e je nieo viac ako Tolko a demontruje rovnos tm, e odprevad krsnu Hanku, ktor sa mu oraz viac pi. Tolko zvid, a tak informuje anonymnmi listmi Landkovch prbuznch aj fa o nerovnosti v tejto znmosti. Prde mnoho listov iadajcich potrestanie Landka, jeden je aj od matky, ktor sa s rodinou zhodla, e sa potrebuje zotavi. Landk sa ide zotavi k tete, kde spozn pekn elku Petroviov a takmer zabudne na Hanku, ale dostane sa do trpnej situcie, kde prevrti briku aj so elkou a to pred statkrom Dubcom. Landk prde sp do Bratislavy. Hanku vyhodia z prce. Po prostred vysokch ttnych radnkov ns sprevdza pn

Petrovi. Ten je s kadm zadobre a jeho dcra elka zane flirtova s Landkom, ale jemu je jej svet cudz. Landk sa po rokoch stretne s Hankou, ete stle sa maj radi, a tak sa zober. Napokon vysvitne, e Hanka je dcrou zhralho Dubca, ktor si zoberie za enu elku, ktor sa stane svokrou Landka. Satirick portrty radnkov, poslancov, podnikateov i malomeanov. Vysmieva sa predstieranmu priatestvu Landk a Tolko, intrigrstvu, i tomu, ke d Tolko prednos verejnej mienke pred lskou. Kritizuje von mravy bratislavskej mldee, klientelizmus, protekcie, politick intrigy. Dr. Landk je sasti autobiografick postava, na om autor ilustruje svoje predstavy o dobrom demokratovi. Jazyk romnu je bohat. Prelna sa tu niekoko jazykovch vrstiev. Zkladom je jazyk intelektulny oivenie dva romnu hovorov re, a to udov i mestsk a frazeolgia radnka i politick. Ivan Stodola Joko Pik a jeho karira - komdia veselohra v 3 dejstvch, bola sfilmovan - podnadpis komdie Satira na falone chpan humanizmus -Vykresuje malomestsk prostredie, do popredia kladie 2 hlavn postavy: Joko Pik je radnkom, je dobrosrden, nevda riskova, kadmu pomha, m sestru, ktor je vdova a m 2 deti, pomha jej plati ty Pn Rohat jeho kolega, je enat, m 2 deti, vypotav, vyhod enu s demi na ulicu ke zist, e nedostal veno Pracuj v spolku Humanitas. Pracuje tam aj Vierka. Joko je do nej zaben, ale je nesmel. Rohat nahovor Joovi, e mu dohod Vierku, len ke donesie 3000 SK z kasy spolku Humanitas. Joko mu tie peniaze d, lebo mu ver a ver, e mu ich vrti. Za Jokom prichdza jeho sestra, uumel, na pohad chudobn, je smutn, lebo nedostala prcu. Hlavn f prde a zist, e peniaze chbaj. V 2. dejstve je Joo vo vzen, lezie tam kadmu na nervy. Nehadaj pravdu, chc len, aby sa priznal. Joko sa neboj, ve je nevinn a naivne ver v spravodlivos.. Prichdza za nm jeho sestra a uvid premenu, jeho sestra je pekne obleen, je krajia a dostala miesto v trafike. Nechpe. Vysvitne, e Benevolencia a Humanitas sa predbiehaj kto viac pome sirotm. On m pocit, e ho zradila, ona to tak nevnma. Joka spovedaj a trepe 2 na 3 a vyma si historky a zistia, e je nevinn, ke Rohat tie peniaze vrti a vyetrovateom djde, e on to nemohol by Vierka sa zabi do Joka a odchdzaj do konkurennho spolku Benevolencia. Lasica a Satinsk -intelektulny humor -absurdn dialgy -slovn hraky a humor -vyuvaj jednoslovn vety -ich divadlo = autorsk divadlo hraj sami to o napu Hry Neakanie na Godota - Pred rodnm domov

Radonske naivn divadlo -spoluzakladateom a vedcou osobnosou je tepka pe pre nich hry -je to ochotncke divadlo (nie profesionlne) -politick hesl, populrne lgre -originlny humor, ton satira a vyuitie dedinskho dialektu -tepka parodicky ukazuje pokriven obraz ud a sasnosti, terom s hlavne udsk slabosti a neresti Hry loveina - ierna ovca - Jnok

11.Svetov literrna moderna Literrna moderna -zdrazovali vznam, miesto a jedinenos autor. Subjektu -autor ako tvorca lit.diela citlivo vnma a reaguje na dramatick prtomnos (spolo. Sit.), lebo sa dostva do vntornho sporu s nehumnnou spol. realitou -v spolo. sa prejavuj problmy, lebo spol. opa umenie, strata idelov, strata perspektvy, bliaci sa vojnov konflikt -vna do literatry loveka samotra -3 literrne smery symbolizmus (znak) - dekadencia (padok) - impresionizmus (dojem) Impresionizmus- vznikol v 2. Pol 19 st. vo Franczsku -nzov poda obrazu Moneta vchod Slnka zdraznenie prchavch zmyslovch vnemov a dojmov -najm v lyrike hlavne eufnia a farebn asocicie -dleit nladovos -vyu. Sa vetky odtiene zitkov a sugestvnos (zitkovos) Symbolizmus v 80. Rokoch 19 st. vo Franczsku -zkladnm prostriedkom na vyjadrovanie je symbol, ktor ma viacero vznamov a vyjadruje abstraktn vec -autorom manifestu symbolizmu je Jean Monreau a hlsi, e bsnik m skutonos sugerovan vyvolva, ale nikdy ju nem pomenova a preto sa vyuvaj viacvznamov obrazy pomocou metafory a personifikci -znaky - naptie medzi slovom a skutonosou vyvolva tragick chpanie skutonosti, lebo autori neboli vysporiadan so skutonosou skepsa -bohat fantzia, intucia, vyuva inotaj, melodickos vera, zvukomaba -reflexvna pozia, hadali priestory v neskutone a v sne mimo reality -evokcia(vzva) vyvolanie mylienky v mysli -synestzia- vnmanie viacermi zmyslami naraz

-von ver -patrili sem Ch. Baudelaire - Jean Rimbaud - Paul Verlaine Slovensk: - I. Krasko - E .B .Luk - J. Jesensk Dekadencia koniec 19. a zaiatok 20. Storoia -autori psali netradin poziu -znaky- subjektivizmus, individualizmus, pesimizmus (pocit strachu, smtku) -najm v lyrike, kt. vyjadruje nladovos a fantziu, a zkos a depresie loveka -stala sa zkladom pre symbolizmus Parnasizmus (parnos sdlo Apolna a mz ) -estetick hnutie v poslednej tretine 19. Storoia -odmietali sptos umenia s realitou -tvrdili e zmyslom umenia je dokonal krsa a umenie m by sebe samm cieom -pestovali ist umenie tma a obsah neboli dleit, dleit bola forma a jazyk -inpirciu hadali v antike -u ns P. O. Hviezdoslav

Charles Boudelaire - prekliaty bsnik -prvky romantick, realistick, dekadick, symbolick, naturalistick -najv. znak kult oklivej krsy krsu a dobro mono doby len zo zla - symb. Teria neopisuje javy, ale vsugerva nm svoje nlady -tenzia = naptie -je rebelom, ale had vchodisko v jasnozrivom intelekte Kvety zla- 1. Splyn a idel 2. Obrazy z Para 3. Vno 4. Kvety zla 5. Vzbura 6. Smr Autor sa sstreuje na vlastn pocity a na protiklady : viera nevera Neha vzdor Rados zfalstvo Boles rozko Krsa mrzkos -propaguje mylienku, e lovek neme dosiahnu astie -prezentcia skazy a neistoty sa stva jeho estetickm idelom

lovek a more -bse vyvolva nepokoj, smtok, pocit smrti a plau a ven boj loveka s prrodou -hadanie duevnho pokoja -motv pokory

Jean Arthur Rimbaud -spontnny prejav -rka a hbka imagincie -prudkos prechodov -prekvapivos pointy -zmyslovos -neopisuje svet alebo nov skutonos -prekrauje hranice tradinej pozie a experimentuje v oblasti imagincie Zbierky - Opit lo a in bsne, Moja bohma Opit lo a in bsne: -Rozsiahla lyrick bse, kt. sa sklad z 25 4verovch strof. -lyrick hrdina sa plav na imaginrnej lodi -relne a snov sa prelna -poas plavby autor vyjadruje tbu vrti sa domov zo spomienkami na detstvo

Paul Verlaine prekliaty bsnik - prelna sa imresionizmus so symbolizmom -prelna sa nboensk mystika so ivelnou zmyslovosou Pozia: Saturnsk bsne, Bohma Apollinaire zbierky: Most Mirabeau, Kaligramy, Alkoholy -zaviedol nov literrny ner psmo -bsnici nie s tvorcami krsy, s tie a predovetkm tvorcami pravdy -jeho pozia znamen prevrat v modernej pozii 20.storoia -patril do kubofuturizmu - bol avangardn bsnik

-poruil star koncepciu logickho rozvjania obrazu i mylienky a nahradil ju vonm psmom nesvislch predstv, pocitov, vah, mylienok, je to trz. von radenie asocici. -Star Strieda novm, vesel s vnym, vedn so sviatonm, idovsk motvy strieda s kresanskmi. -Dejiskom je cel svet. trky ivotnch zitkov sa mieaj s kninou inpirciou a novmi predstavami. - Bsnik ru interpunkciu. Uplatuje von ver. - vyuva hlavne prrodn motvy a opojenie zmyslovmi pocitmi -vyuva farebnos, poetickos, humor, kompozcia pripomna filmov mont Jazyk bohat, hovorov, technick termny, neologizmy a neakan archaizmy

12.Slovensk literrna moderna 1900-1918 znaky: pochopili modernos ako nov vzah k tradci nrodnej literatry, tradciu prekonvali novmi umeleckmi postupmi, vznikla NOV POETIKA, odlinos svojho ivotnho postoja voi predchodcom vyjadrovali v netradinej VERSOLGII v rytmickej usporiadanosti vera, sstreuj sa na atmosfru bsne, rozpor medzi vzletom a nzkosou zitku lyrickho subjektu, na netradin psychick a socilne ustrojenie lyrickho subjektu Ich pozia odra stratu spoloenskho idelu, preto urujcim prvkom sa stva pocit nesladu medzi idelom a skutonosou nerieiten spor medzi osobnou tbou a objektvnou skutonosou. alm znakom je preto ANALYTICK SONDA do vntra, sebareflexia, kde je vyjadren hlavne ich smtok, ktor prechdza a v citov drmu jednotlivca. Prejavuje sa v rozpore dvoch du: 1. individualistick: subjektvna, sebatrze jednotlivca 2. dua kolektvna: zaujme a revolun postoj, vzbura jednotlivca -3 literrne smery symbolizmus (znak) - dekadencia (padok) - impresionizmus (dojem) Ivan Krasko - zbierky - Nox et solitudo, Vere, Balada o smutnej panej, kt. umrela, Topole - hlavn predstavite, vlastnm menom Jn Botto, chemick Ing. - dve knihy s poziou: Nox et solitudo ( Noc a samota ), 28 bsn Vere, 26 bsn rozbory: - pocit smtku, samoty, opustenosti, rozorvanosti due, vyuva vetky formlne postupy symbolizmu ( eufria, melodickos vera, zmyslov vnmanie sveta farba, tvar, zvuk ), vyuva symbol ako znak - zama sa nad tm, i lovek me dosiahnu svoje astie

tmy, spracovanie:

- motv smtku a samoty je vyjadren v bsni es hodn je symbolizuje clivotu v dui loveka, prrodn motv: cliv kraj v bsni Chladn ddnik symbol pukajceho srdca, zlomysenos loveka, b due loveka, ktor nedoke unies svoju samotu. V tejto bsni vyuva symboly ako ruka = symbol eny, ktor mono bi, ale mono bola nevern. bse Jese - nenaplnen lska a neastn spomienky na u. Forma bsne: 1. a posledn sloha tvoria rmec bsne, km 1. sloha zobrazuje milujcu a kvitncu enu, a t posledn star enu a skonen lsku.

balady a romance: - Balada o smutnej panej, ktor umrela: symbol rk ( dvoje mocnch rk sa jemne chvelo ) ako symbol tby a nehy, ale morlny zkon eny jej nedovol odda sa lske, po ktorej ti lyricky hrdina-ruky!Romanca je epick bse malho rozsahu, radostnej a menej dramatick obsah ako v balade. V Kraskovej romance ni radostn nie je, vyjadruje len smtok mladho chlapca, ktor istou a primnou lskou bi vydat enu, ona d prednos starmu, tunmu, pleatmu, ale bohatmu muovi. Zdraznen princp kontrastu: primne biaci mlad chlapec vs. Star manel platiaci toliarmi. Ven rozpor citu a peaz. - Star romanca: cit, lska = vatra : popol star = manel, vyhasnut lska : ohe = mlad chlapec - Topole: motv smtku, samoty, bezndeje, nerozhodnosti, symboly: topole = opusten due, boles v dui.. gradcia deja smerom dole, no v poslednch strofch sa to obrti na pozitvny smer, psychick postup mylienok, psychologizcia postv lyrickho subjektu, duevn trpenie, prevtelenie autora do motvu topoa.. 2 nerovnomern rozdelenie bsne: pochovvanie topov v 1.,2. a 3. strofe a znovuzrodenie topo2ov len v poslednej strofe. Nsledn vyslobodenie: havran = dua bsnika, temn zlovestn noc = bezvchodiskovos momenty rchleho spdu deja, konfrontcia minulosti a prtomnosti, pocit viny, nepochopenie, citov pretvrka, motv spomienok, ivotn etapy (topole), smtok, depresia, nostalgia a obkenie samoty, boles, rozpor due, zfalstvo = nirvna

Janko Jesensk - zbierky - Vere, Zo zajatia, Obrtek mj, Vere 2, Po brkach - ako bsnik patril k literrnej moderne, ako prozaik k realistickej literatre bsnick tvorba: - debutoval Vere, hlavn as s bsne s bostnou tematikou: cyklus Vere sentimentlne, jeho pohad na enu je nekonvenn, rovnocenn partner, jemn a citliv bytos, s ktorou zmietaj mnoh rozpory. Chpal lsku ako prirodzen

udsk cit a zitok, bol ironikom przdneho rojenia a kupenia s lskou. Jeho bostn pozia s krtke lyrick vahy, niekde aj epick postupy. Tzv. Obianska lyrika: autor sa vyjadruje ako oban: protestuje proti nrodnmu a socilnemu tlaku filozofia inu. - bol advoktom ke vypukla vojna, zajatie: Zo zajatia (kriticky postoj k crizmu) - bostn bsne: Obrtek mj (lyrick dennk) - kde sa vrtil zo zajatia: poprevratov tvorba, m rzne lnie: symbolicko-impresionistick a realistick - bsnick zbierka Vere II. , prleitostn bsne Po brkach, V Peti poviedkov tvorba: - Pani Rafikov, Demokrati

13. Romn v slovenskej vlastnho vberu.

literatre,

analza

diela

poda

Romn je ner vekej epiky. Rozsiahla a zloit dejov lnia, doplovan vedajmi dejovmi lniami. Vek poet postv Romn rieka otvoren epick tvar, striedaj sa tu aso-priestorov roviny, autorsk re a konanie postv, osudy hrdinu s prepleten vedajmi epizdami a opakujcimi sa motvmi. Napr. Jn Krytof od Rollanda. Romn unamistick (unamizmus una anima = jedna dua): napr. iv bi. ud Rztok kon ako jeden, hovor ako jedna postava, nakoniec sa men na ivel a rob ztovanie s vojakmi, krmrom; je to otvoren, dopredu neorganizovan iveln vzbura. Chba podrobnejia priama charakteristika, nevieme ako vyzeraj jednotliv postavy (ani hlavn), autor ich vzor pribliuje iba prostrednctvom prirovnan (nie s dleit jednotliv postavy ale dedina ako kolektv) Romny mono deli poda viacerch kritri: - poda asu deja dej me by zasaden - do minulosti historick romn - do sasnosti romn so sasnou tematikou - do budcnosti utopick romn - poda tmy dedinsk, spoloensk, socilny, rodinn, rytiersky (Don Quijote) ... - poda povahy deja relne mon (napr. realistick), nerelny (napr. dobrodrun) Slovensk romny (iba vymenovan)

Bajza Ren mldenca prhody a sksenosti prv slovensk romn osvietenectvo Romantizmus J.M.Hurban Olejkr- historick romn Kaliniak Retavrcia Realizmus Vajansk Such ratoles Kukun Dom v strn Medzivojnov literatra Jozef Cger Hronsk Jozef Mak Milo Urban iv bi Jg Cesta ivotom Janko Jesensk Demokrati ??????

Jesensk Demokrati Janko Jesensk v om zachytva spoloensko politick pomery buroznej republiky v 1. polovici 30-tych rokov. Podrobil v om kritike buroznu demokraciu a ivotn tl burozie, jej verejn i skromn ivot. Vyuva v om humor, irniu, satiru a u samotn nzov romnu je myslen ironicky: autor mieri na tch, ktor demokraciu len hlsaj, ale ju neuskutouj. Dej romnu tvor bostn vzah a zmeny v tomto vzahu medzi dr. Landkom a slkou Hanou. Romn m dve asti. Dej prvej asti sa odohrva v Starom meste (kryc nzov pre hociktor malomesto na Slovensku). Ide o mal okresn mesto, o umouje autorovi zobrazi ivot a morlku malomestskej spolonosti. Maloburoziu reprezentuje msiar Tolko, inteligenciu Rozvalid a radnctvo Brigantk. Hlavnou postavou je tu ale dr. Landk. Hoci ide s buroziou, stavia sa voi nej kriticky. Landk je demokrat. Spolu s msiarom Tolkoom chce zaloi v meste spolok Rovnos, ktor by propagoval demokratick idey. Svoje demokratick zmanie chce Landk demontrova i skutkami: Zane chodi so slkou Hanou, aby kad videl, e je za obiansku rovnos. Aj Tolkoovi sa Hanka pi, ale za to, e je len slka sa jej zrieka. Vzah medzi Landkom a Anikou vzbud veobecn pohorenie a Landka preloia do Bratislavy. Tu sa odohrva dej druhej asti romnu. V popred je rodina Petroviovcov. Petroviovci s predstavitelia vekoburozie. Na tejto rodine kritizuje mnoh negatvne javy ivota burozie, ako napr. egoizmus, hmotrstvo, karierizmus, korupciu. Autor podva i vjavy z prce radnkov a radov, z innosti politickch strn a politikov, napr. politick schdzky, rzne machincie pri vobch, predvolebn boj a pod. Dej romnu sa kon stretnutm sa Landka a Hany a nakoniec ich sobom. Vzah Landka a Aniky vak autor odproblematizoval tm, e odhalil pansk pvod Aniky (nemanelsk dcra statkra Dubca). Dr.

Landk je sasti autobiografick postava, na om autor ilustruje svoje predstavy o dobrom demokratovi. Jazyk romnu je bohat. Prelna sa tu niekoko jazykovch vrstiev. Zkladom je jazyk intelektulny oivenie dva romnu hovorov re, a to udov i mestsk a frazeolgia radnka i politick. Vajansk Such ratoles Adela Rybrika krsna vstredn vdova, po ktorej pokukuj mui. Odmieta dokonca aj Stana, lebo ho povauje za jednho z tch, o si zle vysvetuj jej sprvanie, kee ona je naopak vemi mravne zaloen. Karol Vanovsk slovensk statkr Mria Vanovsk Karolova manelka Albert Tich slovensk uite Anna Tichho lska Dej: Objavenie a vlastne cel nvrat Stana Rudoposkho na jeho statok v Rudopol bol vekm prekvapenm, pretoe u viac ne dvadsa rokov sa tam nik neukzal. Nik nevedel, o me od neho aka. Miestne rady ho povaovali za posilu ich snahy pomaarova miestne obyvatestvo a ostatn sa ho bli. No Stano sa sem vrtil s mylienkou trvalejieho usadenia, a tak sa rozhodol s spozna okolit kraj, jeho obyvateov a zvyky. Ako na prvch natrafil na rodinu Vanovskho, kde spoznal aj uitea Tichho s jeho Annou. Spoiatku nechpal nrodn ivot Slovkov. Stano sa neskr zoznmil na pikniku s vdovou Adlou Rybrikou a vyzeralo to na lsku na prv pohad. Ale tentoraz to nevylo, lebo Adla ho ete nepovaovala pre u za vhodnho. Na pikniku sa zoznmil aj s Maarom Svatnayom, s ktorm sa pohdal, lebo ural mylienky uitea Tichho. Na pozad prbehu sa odohrva aj prbeh lsky uitea Tichho a jeho Anny, s ktorou sa aj zasnbil, ale ona zaala zrazu strca zrak a nechcela, aby ju takto Albert videl. Ale Albert sa riadi srdcom, nie inmi pohntkami. Nakoniec slep Anna umiera v Albertovom nru. Naastie aspo osud Adly a Stana sa vydar. Ale tomu predchdzalo plno strast a komplikcii. Stano stle myslel na Adlu. Medzitm sa Stano spriatelil aj s manelkou statkra Vanovskho - Mriou, ktor mu dokonca pzovala na obraz. No ani Mria nem vetko ahk, blia sa voby a jej manel zana ma vea prce a starost. Naopak Maar Svatnay rob vetko proti slovenskmu nrodnmu hnutiu. Stano sa predsa odvi s za Adlou a navtvi ju u jej mamy. Ona si vypouje jeho vyznanie, ale ete stle sa sprva, akoby ju to ete celkom nepresvedilo. Stano sa rozhodne postavi na stranu Slovkov a v sboji so Svatnayom je ranen. Adla v om uvidela dobrho loveka a rozhodla sa za nm s. Pome mu uzdravi sa a nakoniec sa zober. Stano cti so svojm krajom a nrodom ... Jg Cesta ivotom -biografick romn, to o bolo v autorovi negatvne zobrazil v Jozefovi Svoreovi a pozitva v doktorovi Broovi. -2 asti romn bohat na postavy

-niektor kapitoly s pomenovan: Biri, ofka, Ilona, Gabica alebo Hanula, Magda -ivotn prbeh autora: narodil sa v malej dedine, otec krajr, cez przdniny chod k starm rodiom -Doma bola bieda (1673) ale veselo, mama bola vemi lskav a vesel no chor a zomiera. Zavol si ho k smrtenej posteli a protivilo sa mu ju pobozka a m vitky svedomia. Otec sa znova oen, ke u bol gymnazista, doma u bolo menej biedy, ale smutno. Zabi sa do Biri, jeho prv a jedin lska, no vystrieda mnoh. ofka opatrovala jeho mamu km ete ila. Zabi sa do nej no neskr ju nech. ofka klame e je tehotn a z trucu sa vyd za boh. Jozef si z toho ni nerob. Bol dos bezcharaktern aj ohadom nrodnosti: bol Maar ke sa mu to hodilo inak Slovk. Na ble sa zoznmi s Ilonkou a Gabicou. Ilonka je inteligentn, Gabica je vypotav mrcha no pekn. Mala vzah s Guzim, je enat a ak s nm diea, Jozef si myslel e je to jeho diea a vezme si ju. O diea sa nestar a ono umrie na choroby. Gabici je to jedno. Guzi m chor enu, ktor opatruje Magda. Jozef sa rozde s Gabicou, zbli sa s Magdou a zober sa. Pomha mu...S astn. Jozef sa zoznmi s uitekou Hanulou, ktor m vyta nepekn sprvanie s Ilonkou. Hanula sa zoznmi s Deom (Jozefom kamart), zabia sa do seba. Jozef vyhecuje Deovho otca, e m nerovn znmos a aj Deo aj Hanula spchaj samovradu. Jozef si z toho ni nerob. Doktor Bro je Jozefom protiklad hlas jeho svedomia. Pre kadho chce dobre, bol si vedom svojej rovne , bol hrd a estn. Propagoval spojenie Slovenska a eska. Porad Jozefovi a Magde aby si kpili dom aby zabrnili znehodnoteniu svojho majetku. Jg bol poslancom aj lekrom. Forma: rozprvaom je Jozef Svore, princp kontrastu Jozef Bro Postavy vytvoren na zklade naturalistickho princpu zdeden povaha, siln city a pudy, nie charakter Jazyk: maarsk slov v psme re postv Kukun dom v strn - romn, dominuje motv lsky, zachytva rozpad spsobu ivota sedliackej rodiny a vid zmeny, kt. v spolonosti nastvaj: statkri a zemania. 3 spoloensk vrstvy: statkri a zemania: ora Anzula, or Niko, rodina Zorkoviovcov : sedliaci: Mate Berac, Katica, Pako Bobica : podnikatelia: Zandome - kompozcia: 18 kapitol, rozvja sa prbeh lsky medzi orom Nikom a Katicou - ora Anzula je prjemn ena, vydat za kapitna Dubica, mali spolu syna Nika, ktorho ona rozmaznvala mal skromnho uitela.. - Niko bol vemi rozmaznan ke sa zabil do Katice. Bola to sedliaka. Nikova matka nebola proti, lebo si vila jej otca ( Mate Berac ), lebo

pracoval na lodi jej mua. Mate Berac je ale proti sobu. Katica chodila s Pakom Bobicom (trapk). Slila v meste u paniky, ktor jej dvala aty, perky a stala sa z nej namyslen slepica. Medzi ou a Nikom bola len fyzick lska z jej strany. ora Anzula mnoho vec svojmu synovi odpustila, vyhliadla mu Doricu Zorkoviov, ktor bola vemi inteligentn. Niko zana vidie rozdiel medzi Doricou a Katicou. Bol Zandomeho dobr kamart, ktor ho podporoval vo vetkom. Mate Berac le na smrtelnej posteli a Katica sbi, e sa vyd za Paka Bobicu, ale z lsky a nie z dontenia.

14.

Slovensk medzivojnov prza

-1918 vznik SR priaznivej rozvoj kultry => vznik UK v BA a zaklad sa SND -obnovuje sa innos matice slovenskej, slovensk pohady (asopis) -pozia Smrek, Luk, Novomesk (program otvranie okien do Eurpy) -prza Hronsk, Milo Urban, j. Hruovsk, J.Horvt, Gejza Vnos -lyrizovan prza Margita Figuli, Chrobk, vantner, udo Ondrejov -drma I. Stodola, Zvon, Jlius Bar Ivan Expresionizmus - Expressus (lat) = vrazn ,nzorn, ostr - Sna sa zobrazi a vyjadri skutonos pomocou silnch emci - Ni nepredstieraj, snaia sa zobrazi loveka v obnaenej podobe

Sstreuj sa na zobrazenie situci, kde hrdinovia prevaj vyhranen konfklikty, ivotn krzy,nezvyajn situcie, tie situcie rieia pudovo, vemi emotvne. - Vnmaj vinou tmav pochmrne strnky ivota, preto je atmosfra dos aiv, smutn pesimistick. Je to skeptick chpanie ivota a pocit bezvchodiskovosti, bez ilzie, osudovos. Autori: Jozef Cger Hronsk a Milo Urban

-

Jozef Cger Hronsk -Jozef Mak - socilno-psychologick romn ovplyvnen expresionizmom; odohrva sa na Horehronskej dedine v ase od 70. rokov 19. storoia do 30. rokov 20. storoia - autor sa zameriava na zobrazenie vntra postavy, zaznamenva ako lovek preciuje svet; situcia v tom ase na Slovensku je nepriazniv, stupuje sa maarizcia, vlda ru cirkevn dedinsk koly, zaklad ttne maarsk; udia sa pre postavenie pomaaruj, postupne prichdza hospodrska krza, niet prce a udia odchdzaj do Ameriky - v takchto asoch mal ancu len obyajn hevnat lovek - milin , ktor svoj osud nesie trpezlivo, po kadom otrase vstane a ide alej; citt: "Jozef Mak, obyajn lovek, milin, ktorho neak na svete nik a nik ho spomna nebudem ke sa zo ivota vrti. Jozef Mak: milin. o sa spomna len ako udstvo a nikdy nie ako lovek." - kompozcia: romn sa sklad u kapitol oznaench slom, viacer sa zanaj lyrickm opisom prrody - tma: ivot jednoduchho dedinskho loveka milin ktor sa mus zmieri zo svojim osudom a preva svoj ivot na pozad nepriaznivej spoloenskej situcie - idea: autor chcel poukza na to, e v kadej dobe m ancu prei len jednoduch dedinsk hevnat lovek s dobrmi mravmi, ktor trpezlivo, bez sanost nesie svoj osud, po kadom ivotnom otrase vstane a ide alej, asto aj napriek bezprviu, s ktorm sa stretva, tie poukazuje na zloitos udskch citov, ktor asto bolestne rania loveka - dej: Jozef Mak sa narodil ako nemanelsk diea, matka ho mala rada, ale star brat Jano ho nemal rd, lebo sa oho musel stara, hanbil sa za neho, bil ho. Matka mu preto zjednala slubu u bau Kubandu na salai pri jaloviciach. Makovcom zhor dom a prichli ich kmotra Hana Meoov. Tu sa Jozef Mak zabi do peknej Marue Meoovej a ona jeho lsku optuje. Jozef Mak odchdza pracova ku drevorubaom a tu spozn svojho otca Gregora Biaoa, no ich vzah sa nevyriei. Hana Meoov umiera a za Evou zane pozera star Meo. Joo zane stava dom na Janovom pozemku, no ke ho dostavia, mus ods na vojeninu. Ke sa vrti, dozvie sa, e Marua sa vydala za jeho brata Jana, lebo si myslela, e sa Joo u nevrti.

Marua m s Janom diea, plne sa zmenila, opatnela, Jano ju bije. Jano prepust Joovi jednu izbu v dome. Joo zane pracova u drevorubaov. Marui chodieva pomha s dieaom a s domcnosou mrzka Jula Petriskov. Joo si ju vezme z vanosti. Sedem rokov ij spolu s Janom v jednej chalupe. Joo odchdza na manvre do Komrna. Po nvrate ho zatkn za to, e poval v krme rei istho chlapa, ktor zastval Slovkov a kritizoval Maarov a Bnociho. P mesiacov sed vo vzen. Jule sa narodil syn a chodieva ho vykva na cestu. Ke sa vrti z vzenia te sa, no nevie Jule prejavi lsku. Jano odchdza pre z domu, verbova chlapov do Ameriky. Marua zane zvdza Joa a spolu sa stretvaj u Meoov. Jula to zist, trpi ju to a pomaly sa Joovi odcudzuje. Joo sa zane sm sebe protivi za to, e sa neovldol a zisuje, e Marua m skazen duu a znenvid ju. Marua nakoniec umiera - utop sa opit v kotli pri vyvran bielizne. Joo odchdza na rbaky a od ud sa dozved, e Jula ak druh diea, bla sa mu to poveda, lebo nevedela ako vyij. Joo zane pracova ako koi u Bnociho, aby zskal peniaze na odkpenie polovice vlastnho domu, ktor Jano predal Bnocimu. Jano odchdza z domu a viac sa nechce vrti. Jule sa narod druh syn, no nem u sl i a hoci sa s Joom zblila, povedia si o svojich citoch, Jula umiera. Joo m 30 rokov a alch 30 pred sebou. ivotnou filozofiou Maka je: "Trp Jozef Mak - lovek milin si, nu vydr vetko, kee nie je pravda, e najtvrd je kame, najmocnejia oce, ale pravda je, e najviac vydr na svete Jozef Mak."

Milo Urban iv bi -unamistick romn = kolektvny hrdina, kt. kon ako 1 osoba - 2 asti: 1. Straten ruky 2.Adam Hlavaj - tma 1. sv. v.

- nezobrazuje front vojny, ale dopad vojny na ivot v zzem - dej sa odohrva v oravskej dedine Rztoky - 1x sa tu stretvame s postavou buria (Adam Hlavaj) a s tm, e vetky postavy reaguj kolektvne ako 1 lovek Dej: 1.as: Dominuje Eva Hlavajov, lebo Adam musel ods na vojnu. Maj syna Adamka. Eva chod na obecn rad za notrom Okolickm, cez ktorho chce oslovi rady, aby Adam mohol s domov. Notr Evu znsiln. Otehotnie, je zahanben. Jedine Ilka pochop Evinu situciu a sna sa jej pomc. Mala syna tefana, ktor musel narukova, mali siln vzah. atr Rna ich vo vojne hecuje a ho nakoniec tefan zabije motykou a popravia ho. Ilka sa cti zniene po strate syna a viac sa naviae na Evu. Ondrej Kore, krstn syn Ilky, ktor dojde bez ruky a nohy je metaforou nemej vitky. Eva nevydr psychick tlak a spcha samovradu utop sa. Jej diea s notrom zomrie. Ilka sa star o Adama. 2.as: Adam prichdza domov dezertuje. Stretne Ilku, t len uke na obecn dom. Adam pochop, e Eva mala svoje dvody na samovradu. Vetci sa postavia proti notrovi, ktor sa skryje pred davom. Adam nechcel zabi, len postrai notra, lene ten zbabel notr sa nakoniec utopil na rovnakom mieste ako Eva. Adam Zlo bolo potrestan tm, e sa potrestalo samo. Policajti prdu robi poriadok. Ilka sa pta, kde je tefan, policajt si mysl, e ho chce zabi a zabije ju bodkom.. zomrela. Dedinania podplia krmu rona, ktorho tie povaovali za prinu neastia. Adam sa cti osloboden. Adam nebrni besneniu v dedine, usmieva sa, pretoe je slobodn. Policajti prdu robi poriadok. Ilka sa pta, kde je tefan, policajt si mysl, e ho chce zabi a zabije ju bodkom.. zomrela. * kad z ast obsahuje 2 ast, kad kapitola je samostatn rozprvanie koniace sa pointou, autor zachytva prudk duevn stavy postv, lyrick opisy prrody, retrospektvu (nvrat do minulosti postv)

15.

Svetov medzivojnov prza

-na spisovateov vplvala spoloensk situcia, koniec prvej svetovej vojny, brliv rozvoj vedy a techniky, rozvjajce sa avangardn smery, jednotliv druhy umenia sa navzjom ovplyvuj a prelnaj.

-vznik nov geograficko-politick rozdelenie eurpy i sveta => dvojpolrnos socializmus a kapitalizmus, vznik totalitnch reimov. -do przy prenikaj prvky filmovej formy mont, strih a vznik nov dramatick tvar rozhlasov hra -vojnov udalosti odra expresionizmus(14.) a formuje sa aj literrne hnutie Straten genercia -zobrazovali loveka v hraninej situcii -vyuva sa prd vedomia, kt. sa opiera o vyjadrenie subjektvnych pocitov hrdinu v jeho vntornom monolgu na podvedomom zklade Expresionizmus - Expressus (lat) = vrazn ,nzorn, ostr - Sna sa zobrazi a vyjadri skutonos pomocou silnch emci - Ni nepredstieraj, snaia sa zobrazi loveka v obnaenej podobe - Sstreuj sa na zobrazenie situci, kde hrdinovia prevaj vyhranen konfklikty, ivotn krzy,nezvyajn situcie, tie situcie rieia pudovo, vemi emotvne. - Vnmaj vinou tmav pochmrne strnky ivota, preto je atmosfra dos aiv, smutn pesimistick. Je to skeptick chpanie ivota a pocit bezvchodiskovosti, bez ilzie, osudovos. Ernest Hemingway Starec a more (novela), Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu romny Rolland Peter a Lucia, Jn Krytof (romn Rieka), oaren dua Remarque Na zpade ni novho, traja kamarti, miluj blneho svojho, as itia, as umierania Faulkner Babot a bes, Neodpo