rískokatolícka farosť poučeie pre rodičov a krstých ... · (wikipedia) * kedysi si vedci...

RímskokatolíckafarnosťTurčianskyPeter

Poučenie pre rodičov a krstných rodičov

v. 7.13

Sledujte prezentáciu, nie prednášajúceho, na ňom nič zaujímavé nie je…

Celý kurz aj ďalšie zdroje nájdete na CD-ROM, môžete sa teda k tejto téme doma vrátiť a ďalej ju doplniť a rozvinúť.

Keď sa objaví takýto slajd, treba bez rozpakov pýtať sa na čokoľvek nejasné, komentovať,… – ale pokojne aj hocikedy inokedy!

Svedectvo o absolvovaní dostanete do svojho indexu –starostlivo ho uschovajte!

Bezprostredná príprava na krst dieťaťa pozostáva z dnešného stretnutia.

DNES v krátkosti:

• pripomenieme si základné princípy a ciele života s Bohom a jeho nevyhnutné nároky na nás.

• Potom sa pozrieme, aké miesto a funkciu má v tomto všetkom krst a aké nároky kladie na nás ako rodičov a krstných rodičov.

Táto príprava tému zďaleka nevyčerpáva, je potrebné sa v nej ďalej prehĺbiť s pomocou:

• vhodnej literatúry;• CD-ROM, ktoré dostanete;• ale hlavne životom a vlastným duchovným rastom v Cirkvi (čiže farnosti).

1.

Utratiť, alebo investovať?

PREDSTAVTE SI…

Práve ste sa dostali k zaujímavej sume peňazí.

Čo všetko by ste s nimi v praxi mohli urobiť?

ULOŽIŤ

do banky, do ponožky,…;

UTRATIŤ

užiť si za ne koľko sa len dá;

INVESTOVAŤ

s nádejou na zisk niekedy v budúcnosti.

V PRAXI MÁTE

TRI

MOŽNOSTI:

ULOŽIŤ

do banky, do ponožky,…;

UTRATIŤ

užiť si za ne koľko sa len dá;

INVESTOVAŤ

s nádejou na zisk niekedy v budúcnosti.

ŽIVOT ako PENIAZE

Ak si namiesto peňazí predstavíme náš život –ktoré z týchto možnosti naň môžeme použiť?

ULOŽIŤ

tak či onak sa Vám minie a Vy zomriete;

UTRATIŤ

užiť si z pozemského života koľko sa len dá;

INVESTOVAŤ

s nádejou na výnos v živote za hranicami

tohto sveta (po smrti)

ŽIVOT ako PENIAZENa rozdiel od peňazí život si nemôžete uschovať.

Podobne ako u peňazí môžete svoj životný kapitál alebo UTRATIŤ, alebo INVESTOVAŤ.

ULOŽIŤ

tak či onak sa Vám minie a Vy zomriete;

UTRATIŤ

užiť si z pozemského života koľko sa len dá;

INVESTOVAŤ

s nádejou na výnos v živote za hranicami

tohto sveta (po smrti)

Poradcov je habadéj!

židovstvo a islam

Nič neinvestuj, všetko utrať!Žiaden iný svet a život po smrti a mimo tohto materiálneho sveta neexistuje! Takže je jedno, čo počas života robíš, je jedno, či sa rozhodneš stať majstrom sveta v lyžovaní, jadrovým fyzikom, alebo psom (aj takí ľudia sú) – všetko je to úplne jedno, hlavne ak ťa to baví a užiješ si pri tom čo najviac „fun“.

kresťanstvo

Utrať, ale niečo z toho aj investuj!… v podobe dodržiavania náboženských prikázaní, o ktorých veríme, že nám ich uložil Boh. To ti úplne postačí na to, aby ti bolo dobre aj po smrti v záhrobnom svete a živote.

Investuj, ale máš na to čas…Nemusíš sa až tak ponáhľať, lebo veď žijeme stovky, možno dokonca tisícky životov jeden za druhým, čo sa ti nepodarí v tomto živote, podarí sa ti v ďalšom, takže žiadna tragédia nehrozí. Skôr či neskôr k tej nirváne nejako dospeješ, tak žiaden strach!

budhizmus ahinduizmus

Jednoznačne všetko investuj!Máš len tento jeden život a druhá šanca už nebude. Jediným spôsobom dobrej investície je pritom investovať v súlade s Bohom, pretože On jediný Je objektívnou Pravdou i Cieľom všetkého a kto neinvestuje podľa Boha, mrhá a stráca.

ateizmus, materializ-mus, agnosticizmus, sekularizmus,…

filozofia New Age

Nie je v tom žiaden rozdielTy sám si svojim vlastným bohom. Buď spontánny, prebudený, poznaj sám seba a postúpiš na vyššiu úroveň bytia.

Aká je Vaša voľba?

židovstvo a islam


kresťanstvo






Nie je v tom žiaden rozdielTy sám si svojim vlastným bohom. Buď spontánny, prebudený, poznaj sám seba a postúpiš na vyššiu úroveň bytia.filozofia New Age

A ste si touto

voľbou istí?

Aká je Vaša voľba?

židovstvo a islam


kresťanstvo






Nie je v tom žiaden rozdielTy sám si svojim vlastným bohom. Buď spontánny, prebudený, poznaj sám seba a postúpiš na vyššiu úroveň bytia.filozofia New Age

A ste si touto

voľbou istí?

Na istote záleží!… pretože ak budete kresťansky investovať svoj život namiesto utrácania ho – a pravdu má ateistická viera, potom ste svoj život nenávratne premrhali.

Ale ak ho budete podľa rady ateistov utrácať namiesto investovania – a pravdu majú kresťania, potom ste práve urobil najkatastrofálnejšie rozhodnutie celej svojej večnej existencie.

2.

Čo na to fakty?

„Kresťanstvo je jediným náboženským posolstvom, ktoré nespočíva na múdrosloví, na nejakej idei, ale je jediným historicky podloženým náboženstvom ľudstva vôbec.“

(Peter Seewald, novinár)

Starogrécke náboženstvo:Nejakí ľudia tvrdia, že kedysi v dávnej mýtickej dobe na mýtických miestach sa vraj nejakým mýtickým hrdinom zjavovali Olympskí bohovia a dodnes na Olympe žijú.

Ateistické a spol. náboženstvo:Nejakí ľudia tvrdia, že žiaden Boh ani bohovia nejestvujú a jestvuje len hmota a nič viac – hoci to nevedia nijako a ničím dokázať (porov. I. Asimov).

Budhistické náboženstvo:Človek Budha tvrdí, že objavil tajomstvo zmyslu ľudského života a riešenie problému zla a utrpenia vo svete.

Islamské náboženstvo:Človek Mohamed tvrdí, že sa mu vraj zjavili anjeli a poučili ho o tom, ako si správne uctievať Alaha a ako sa dostať do neba a vyhnúť sa večnému peklu.

Kresťanstvo:V konkrétnom historickom čase a na skutočnom zemepisnom mieste sa reálnym ľuďom overiteľne zjavil Boh ako Ježiš Kristus a dodnes v tom stále pokračuje.

Kresťanstvo:V konkrétnom historickom čase a na skutočnom zemepisnom mieste sa reálnym ľuďom overiteľne zjavil Boh ako Ježiš Kristus a dodnes v tom stále pokračuje.

Je to naozaj tak?

Je Ježiš Kristus skutočne Bohom? Nielen človekom?

Naozaj? Isto?

„V podstate všetci odborníci na Nový zákon a históriu Blízkeho východu, využívajúc štandardné postupy historického bádania, prišli k záveru, že historickosť postavy Ježiša Krista je istá.“

(wikipedia)

* Kedysi si vedci mysleli, že to v tento deň a rok najskôr nebolo.

Najnovšie historické aj astronomické bádania ukazujú, že Ježiš Kristus sa zrejme naozaj narodil v tento deň, ako to vybádali kresťania na samom začiatku kresťanstva.

25. decembra roku 1* v rímskej provincii Júdea, v mestečku Bét Lechem, sa rodičom Márii, dcére Joachima a Jozefovi, synovi Jakuba, narodilo dieťa.

Nazvali ho menom Ješua, v slovenčine bežne prekladanom ako Jozue, hoci v tomto jednom prípade ho prekladáme ako Ježiš.

„Venoval sa čarodejníctvu a zvádzal Izrael k odpadnutiu [od Boha].“

(Talmud, bSANH43a)

„Chcel sa stať bohom, aby celý svet kráčal po zlej ceste.“

(židovské svedectvo, citované Césarom

Vidalom)

„Tieto [dobové židovské] dokumenty vôbec nepopierajú historickosť evanjelií: iba ich používajú ako prameň výsmechu a hanobenia.“

(Klauster, židovský vedec)

V roku 30. po Kr. mladý Ježiš navštívil v Bethabare pri Jordáne známeho proroka Jána Krstiteľa a nechal sa u neho pokrstiť.

Potom zhruba tri roky vyučoval hlavne v Galilei, ale aj v Júdei a zhromažďoval okolo seba žiakov.

Vyvolal obrovskú búrku diskusie, pretože otvorene vyhlasoval, že je z Neba, že Boh je jeho Otcom v tom najužšom zmysle slova a on sám je predpovedaným Mesiášom, čiže Kristom, čiže Pomazaným od Boha, ba viac, že je rovno Synom Boha, rovným Bohu a má od Boha moc vládnuť, súdiť, odpúšťať hriechy i kriesiť z mŕtvych a dávať Večný Život všetkým, ktorí v neho uveria.

Potvrdzoval to zázrakmi, ktoré boli jasné a nepopierateľné.

„Analýzou lekárskych a historických údajov nám doktor Alexander Metherell dokázal, že Ježiš nemohol prežiť príšerné múky ukrižovania a o to menej obrovskú ranu po kopijí, ktorou mu prerazili pľúca a srdce. Názoru, že na kríži len omdlel a predstieral, že je mŕtvy, chýba akýkoľvek podklad. Rimania, ktorí vykonávali popravy, boli neľútostne dôkladní, pretože ak by sa ktorýkoľvek z odsúdených dostal z kríža živý, oni sami by za to išli na smrť.“

(Lee Strobel, investigatívny novinár,

predtým ateista)

Tí, ktorým sa to nepáčilo, ho však podozrievali, že ich koná mocou Diabla a že svojou náukou zvádza ľudí preč od Boha a do záhuby. Nakoniec, keď si nevedeli rady, zinscenovali jeho zatknutie, obvinenie a vymohli si na rímskom prokurátorovi PontioviPilátovi jeho popravu tradičným spôsobom rímskych popráv, ukrižovaním. Stalo sa tak v piatok 3. apríla roku 33 po Kr. v Jeruzaleme. Večer toho istého dňa bol Ježiš mŕtvy a jeho telo uložili nabalzamované do hrobu a privalili ťažkým kameňom, ako bolo v Júdei zvykom. Ježišovi odporcovia pre istotou ešte hrob zapečatili a pridali aj hliadku rímskej vojenskej stráže.

„Môžeme to považovať za historicky isté, že Peter a učeníci zažili po Ježišovej smrti zážitok, v ktorom sa im Ježiš zjavil ako vzkriesený Kristus.“

(Gerd Lüdemann, historik, ateista)

„Nepoznám žiadnu skutočnosť v dejinách ľudstva, ktorá by bola lepšie dokázaná a mala viac dôkazov, ako je to, že Ježiš Kristus zomrel a znova vstal z mŕtvych.“

(Thomas Arnold, historik)

Napriek tomu v nedeľu 5. apríla roku 33 po Kr. na úsvite Ježiš vyšiel z hrobu vzkriesený, ba viac, premenený, oslávený, plný Božského svetla.

Ešte štyridsať dní žil so svojimi žiakmi, vyučoval ich a dával im pokyny, čo a ako majú urobiť, keď odíde.

Nakoniec vo štvrtok 14. mája roku 33. po Kr. opustil svet a vrátil sa k svojmu Otcovi do Neba.

„Sám Pavol hovorí priezračne jasne, prečo sa obrátil: hovorí, že videl vzkrieseného Ježiša … Pavlovým spoločníkom na cestách, podáva správu o Pavlovom obrátení v Skutkoch 9, 22 a 26. Vo všetkých troch správach sa píše o tom, že s Pavlom boli ďalší ľudia, keď sa stretol s Ježišom, a že buď videli svetlo z neba alebo počuli hlas, ale mu nerozumeli. Takže to nebol iba subjektívny zážitok, ktorý sa odohral v Pavlovej hlave. Iní mali na tej skúsenosti podiel, čo naznačuje, že to nebol produkt halucinácie. “

(Michael Licona, historik NZ a špecialista na oblasť

Ježišovho zmŕtvychvstania)

Zhruba dva roky po tejto udalosti sa s týmto istým vzkrieseným a osláveným Kristom stretol na ceste do Damašku v Sýrii jeho zaprisahaný nepriateľ, Šavol z Tarzu, žiak renomovaného rabína Gamaliela –mimochodom, práve keď v Damašku mienil násilne potlačiť vzmáhajúce sa kresťanstvo. Šavlom táto skúsenosť otriasla, úplne ho premenila a on sa stal najhorlivejším ohlasovateľom Boha Ježiša Krista, nám dobre známym apoštolom Pavlom.

„Je tu osobná skúsenosť miliónov ľudí.“

(John Lennox, matematik, Oxford)

„Správy o zázrakoch v priebehu kresťanských dejín dosahujú státisícové počty. Či už ide o uzdravenia, zázračné obrátenia, zázračné účinky hostií, tisícky mariánskych zjavení, zjavení Krista, stigmatizácie, bilokácie, neporušiteľnosť tela - takéto „znamenia" sa vyskytujú hojne a mnohorako aj dnes a ich dokumentácia zaberá celé knižnice. … všetky tieto prípady boli v procesoch cirkevného skúmania právne čo najprísnejšie preverované a vždy sa museli ukázať ako „dodnes naozaj nepopierateľné dokázané.“

(Peter Seewald, investigatívnynovinár)

Tento Kristus stále koná zázraky a mocné činy, objektívne, viditeľné a hmatateľné, aj dnes.

Mnohé z nich sú preto vedecky dôkladne preskúmané, zdokumentované a potvrdené.

Psychiatri spolupracujúci s exorcistami aj dnes zažívajú to, čo ľudia zažívali pred 2 000 rokmi,

že totiž človek môže byť posadnutý Diablom a žiadna ľudská veda ani medicína mu z toho

nedokáže pomôcť – ale v mene Ježiša Krista a jeho mocou sú títo ľudia znova a znova

oslobodzovaní a uzdravovaní.

Odvtedy uplynulo 2 000 rokov. Milióny a milióny ľudí, bez ohľadu na dobu v ktorej žili, bez ohľadu na svoj pôvod, pohlavie, vzdelanie, kultúru, povahu, či čokoľvek iné, zažili nezávisle na sebe rovnakú a porovnateľnú skúsenosť stretnutia s Kristom a života s Kristom a deje sa tak stále, až dodnes.

To je samo osebe tiež objektívny fakt.

„Dokazovanie [zázrakov] v Katolíckej cirkvi patrí do prípravy každého svätorečenia a dokonca je jeho výslovnou podmienkou. Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu vyhlásil za svätých rekordný počet 482 a za blahoslavených 1 338 kresťanov a vo Vatikáne čaká na rozhodnutie ďalších asi 15 000 prípravných aktov iba za roky 1588 až 1982. Pripomeňme, že za každým svätorečením je jeden alebo viac zázrakov.“

(Peter Seewald, investigatívny novinár)

Tí, ktorí touto cestou išli pred nami –nazývame ich svätými a už opustili náš svet – dosiahli cieľ a prisľúbenia, ktoré Ježiš sľubuje.

Sami to preukazujú tým, že stále, aj dnes, „po smrti“, konajú Božie činy, znamenia a zázraky, ak ich o to ako ich druhovia vo viere v Krista požiadame.

BOH sa overiteľne a viditeľne zjavil ako JEŽIŠ KRISTUS v konkrétnom historickom čase a priestore.

Dôsledkom tejto udalosti je KRESŤANSTVO, spoločný projekt Boha a ľudí, kde Boh – stále veľmi konkrétne, viditeľne a overiteľne – koná dodnes.

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?

Je potrebné niečo viac vysvetliť?

Napadlo Vás niečo zaujímavé a podelíte sa s tým s nami ostatnými?

Nepozdáva sa Vám niečo?

Je niečo, o čom by sme mali hodiť diskusiu?

ZHRNUTIE

Kresťanstvo…… nie je miestom neoverených vier, ľudských špekulácií, dohadov a subjektívnych názorov.

Kresťanstvo sa veľmi nečakane a (ľuďmi) neplánovane zrodilo ako reakcia na prekvapivý fakt návštevy Boha v našom svete

a ako také je celé založené na overených a overiteľných faktoch, resp. sú jeho presvedčenie a prax týmito faktami a skúsenosťou dôkladne podložené.

3.

Prečo sa Boh unúval prísť?

EVANJELIUMKeď v Rímskej ríši cisár vydal nejaké nariadenie či nejaký vládny výnos, hovorilo sa mu slovom evanjelium.

V gréčtine eu angelion, dobré posolstvo. Ak teda cisár niečo nariadil, považovalo sa to za dobrú a Ríši i ľudu prospešnú vec – veď nakoniec bol považovaný za boha, nie?

Keď Ježiš žil na tejto zemi, tiež nám oznamoval Evanjelium, vládny

výnos a rozhodnutie nie nejakého vladára, ale svojho Otca, Boha.

„Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.“

(Mt 4,23 SSV)

„Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného.

15 A povedal im: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. 16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“

(Ježiš Kristus, Mk 16,14-16 SSV)

INFORMÁCIA EVANJELIA

Ježišovo Evanjelium je najdôležitejšia

informácia v dejinách ľudstva.

Je totiž „vládnym výnosom“ Boha,

na ktorom jedinom skutočne záleží,

bez ohľadu na to, o čom Evanjelium je,

či akým sám Boh je. Bodka.

„Bůh je tak bytostně láska, že jednota, která je v jistémsmyslu jeho definicí, je prostým důsledkem lásky.“

(Simone Weilová, filozofka)

„Pro křesťany znamenajíslova „Bůh je jeden" totéžjako „Bůh je láska".“

(Remi Brague, filozof)

„Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“

(1 Jn 4,8 SSV)

„Ja a Otec sme jedno.”

(Jn 10,30 SSV)

„Kto vidí mňa, vidí Otca… Ja som v Otcovi a Otec vo mne.“

(Jn 14,9-10 SSV)

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

(Mt 28,19 SSV)


1. informácia

Boh je láska – a preto je sám v sebe spoločenstvom Troch Osôb, spojených a navzájom zladených tak hlbokým putom lásky, porozumenia a priateľstva, že spolu nie sú tromi bohmi, ale len jedným Bohom.

„OTEC“ „SYN“

„DUCH SVÄTÝ“

„Nebesia si Pán vyhradil pre seba, ale zem dal synom človeka.“

(Ž 115,16 SSV)

„Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? 35 A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť? 36 Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.“

(Rim 11,34-36 SSV)

„Boh je večná blaženosť, nesmrteľný život, nezapadajúce svetlo: Boh je Láska: Otec, Syn a Duch Svätý.“

(KKC 257)


2. informácia

Tento Boh žije „v Nebi“ dokonalý a nanajvýš šťastný, čiže blažený* Život.

* slovo blažený je technický termín, ktorým v kresťanstve označujeme najvyššiu možnú mieru šťastia, spokojnosti a celkovej kvality života.

„Nekonečne dokonalý a sám v sebe blažený Bohpodľa číro dobrotivého rozhodnutia slobodne stvoril človeka, aby mu dal účasť na svojom blaženom živote.

Preto je v každom čase a na každom mieste blízky človeku.

Volá ho a pomáha mu, aby ho hľadal, poznával a zo všetkých síl miloval.

Všetkých ľudí, rozdelených a rozptýlených hriechom, zvoláva do jednoty svojej rodiny, ktorou je Cirkev.“

(KKC 1)

Božia blaženosť vyviera „zvnútra“ Boha!Dôvodom a príčinou Božej blaženosti je teda to, čo spočíva v Bohu samotnom, v jeho vnútri, v jeho samom bytí:

• ČÍM Boh je;• ČO a AKO Boh žije;• a ešte aj S KÝM to žije.

Na rozdiel od mýtov starovekých národov, ktorí si mysleli, že bohovia sú blažení preto, kde žijú, čo jedia a pijú, čím sa zabávajú, čo vlastnia – teda vecami mimo seba…:

• severanskí bohovia jedením, pitkami a zápasením v sieňach Valhally;

• grécki bohovia jedením ambrózie, pitím nektáru a kochaním sa v charitkách na Olympe;

• atď.

„Nekonečne dokonalý a sám v sebe blažený Boh podľa číro dobrotivého rozhodnutia slobodne stvoril človeka, aby mu dal účasť na svojom blaženom živote.

Preto je v každom čase a na každom mieste blízky človeku.

Volá ho a pomáha mu, aby ho hľadal, poznával a zo všetkých síl miloval.

Všetkých ľudí, rozdelených a rozptýlených hriechom, zvoláva do jednoty svojej rodiny, ktorou je Cirkev.“

(KKC 1)

Väčšina ľudí…

Je možné byť „sám v sebe“ šťastný – bez tohto všetkého?

… ale pevne verí, že k šťastiu je potrebných veľa vonkajších veci:

• peniaze, majetok,…• jedlo, pitie,…• zábava, „užívanie si“,…• uznanie a ocenenie okolia• byť v porovnaní s inými v niečom výnimočný, dôležitý,…• moc, sláva,…

Vzorec plného života…Podľa vedcov, venujúcich sa otázke ľudského šťastia, sa ľudské šťastie odvíja zhruba od troch vecí:

1

2

3

Vzorec plného života…

SEBAAKTUALIZÁCIA:vnútorná túžba byť najlepším

možným, akým za daných podmienok môžem byť

Podľa vedcov, venujúcich sa otázke ľudského šťastia, sa ľudské šťastie odvíja zhruba od troch vecí:

„Existují subjektivní potvrzení sebeaktualizacenebo rozvoje směrem k ní. Jsou to pocity radosti ze života, štěstí, euforie, vyrovnanosti, radosti, klidu, odpovědnosti, důvěry ve vlastní schopnostvyrovnat se se stresem, úzkostí a problémy. “

(Abraham Harold Maslow, psychológ)

2

3





TRANSCENDENCIA:presahujúci zmysel života, niečo, pre čo žijem, čomu z lásky slúžim, za čo

by som bez váhania aj život dal

„Štěstím není ani tak, když někdoříká: daří se mi dobře, jako spíše to, když může říci: jsem zde k něčemu, co stojí za to.“

(Elisabeth Lukášova, psychologička)



3







VZŤAHY:s inými ľuďmi, jednota, priateľstvo, v ktorom zdieľame svoje životy, radosť z nich,…

pomáhame si a podporujeme

sa v…

„Štěstím není ani tak, když někdoříká: daří se mi dobře, jako spíše to, když může říci: jsem zde k něčemu, co stojí za to.“

(Elisabeth Lukášova, psychologička)

„Jasným odkazom, ktorý sme získali z tejto 75 rokov trvajúcej štúdie je toto: Dobré vzťahy nás robia šťastnejšími a zdravšími. Bodka.“

(Robert Waldinger, riaditeľ Grant and Glueckovej štúdie)



Vzorec plného života…Výsledkom je AUTOTELICKÝ ŽIVOT,– život, ktorý má v nás samotných motív aj odmenu.



VZŤAHY:s inými ľuďmi, jednota, priateľstvo, v ktorom zdieľame svoje životy, radosť z nich,…

Motív môjho konania je v mojom vnútri:

NIE odmena, pochvala, príkaz, strach,…

ALE preto, že to je dobré a správne a ja to chcem žiť a konať

A aj odmena je v mojom vnútri:

NIE výplata, pochvala,…

ALE vnútorný pocit šťastia a naplnenia



Autotelickýživot


sa v…

Spĺňa Boh tieto podmienky na šťastný život?

A čo Boh? Žije tak?

Boh, ktorý žije naplno!

BOH JE DOKONALÝ:Boh je číre dobro a súčasne je dokonalým,

nič Mu nechýba, všetko má a všetkým je.

BOH JE AUTOTELICKÝ:Čo Boh koná, koná kvôli sebe, zo

seba a sám od seba – a aj jeho blaženosť spočíva v Ňom

samotnom a neprichádza k nemu odnikadiaľ zvonka..

Podľa všetkých moderných poznatkov…

Boh, ktorý žije naplno!BOH JE LÁSKA:

V Trojici Otec žije pre Syna a Ducha Svätého, Syn pre Otca a

Ducha Svätého, Duch Svätý pre Otca i Syna. Navzájom sú si

transcendentným zmyslom života.













BOH JE JEDNOTA TROJICE:V nej Otec, Syn a Ducha Svätý zdieľajú v dokonalej jednote všetko, samých seba.











BOH JE JEDNOTA TROJICE:V nej Otec, Syn a Ducha Svätý zdieľajú v dokonalej jednote všetko, samých seba.




Podľa všetkých moderných poznatkov: Boh žije ten najplnší, najšťastnejší a najblaženejší možný život: svätosť!

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





Boh tvorí z lásky. Nemá na to žiaden iný dôvod.

Nepotrebuje nás, nechýbame Mu, naša

viera, uctievanie, bohoslužby,… Mu nič

nepridávajú, nemáme nič, čo by sme Mu mohli dať alebo preň urobiť, alebo nejako „navýšiť kvalitu jeho života“, sme Mu

osobne úplne zbytoční, úplne na nič.

„Prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“

(Jn 14,3 SSV)

„Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia.“

(Rim 8,16-17 SSV)

„Nekonečne dokonalý a sám v sebe blažený Boh podľa číro dobrotivého rozhodnutia slobodne stvoril človeka, aby mu dal účasť na svojom blaženom živote“

(KKC 1)


3. informácia

Boh sa chce s týmto svojim vlastným blaženým Životom podeliť s nami ľuďmi. Tento projekt delenia sa Boha so svojim Životom s nami, s ľuďmi, nazýva Ježiš kódovým označením „Božie kráľovstvo“.

„Nekonečne dokonalý a sám v sebe blažený Boh podľa číro dobrotivého rozhodnutia slobodne stvoril človeka, aby mu dal účasť na svojom blaženom živote.“

(KKC 1)

„Boh, ktorý „prebýva v neprístupnom svetle“ (1 Tim 6, 16), chce darovať svoj Boží život ľuďom, ktorých slobodne stvoril, aby ich vo svojom jednorodenom Synovi urobil adoptovanými synmi.“

(KKC 52)

Čo to vyžaduje?ZOPAKUJME SI:

• Čo je príčinou a zdrojom Božej blaženosti?


(KKC 1)


(KKC 52)

Čo to vyžaduje?ZOPAKUJME SI:

• Čo je príčinou a zdrojom Božej blaženosti?

Zdrojom Božej blaženosti je:

• to, čím Boh JE(dokonalý nekonečný Boh)

• to, čo Boh ŽIJE(dokonalá Láska)

• a to, S KÝM to žije(jednota Najsvätejšej Trojice)

DO

KO

NA

LOSŤ LÁSKA

JEDNOTA


(KKC 1)


(KKC 52)

Čo to vyžaduje?A TEDA:

• Čo by sa muselo udiať s nami, aby sme mohli prežívať presne tú istú blaženosť, ako Boh?


(KKC 1)


(KKC 52)

Čo to vyžaduje?A TEDA:

• Čo by sa muselo udiať s nami, aby sme mohli prežívať presne tú istú blaženosť, ako Boh?

Museli by sme:

• stať sa tým, čím JE Boh: čiže Bohom;

• žiť to, čo ŽIJE Boh: život Boha;

• a tam, KDE to žije Boh: v jednote „Božej rodiny“ Najsvätejšej Trojice!

DO

KO

NA

LOSŤ LÁSKA

V TROJICI

BYŤ AKO BOH


(KKC 1)


(KKC 52)

Je to možné?

Museli by sme:

• stať sa tým, čím JE Boh: čiže Bohom;

• žiť to, čo ŽIJE Boh: život Boha;

• a tam, KDE to žije Boh: v jednote „Božej rodiny“ Najsvätejšej Trojice!

… že by sme my, ktorí tu dnes sme na tomto poučení, mohli byť ako Boh?

„Človek [stvorený Bohom] … bol určený na to, aby ho Boh úplne „zbožstvil“ v sláve.“

(KKC 398)

„[Kristus] Slovo sa stalo telom, aby nás urobilo „účastnými na Božej prirodzenosti“ (2Pt 1,4): … „Lebo on sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Bohom*.“ „Keďže jednorodený Boží Syn chcel, aby sme mali účasť na jeho božstve, prijal našu prirodzenosť, stal sa človekom, aby ľudí urobil bohmi.““

(KKC 460)

* preklad podľa anglickej verzie zo stránky Svätej Stolice v Ríme.

Je to možné!Presne o tom je kresťanstvo!

byť ako Boh

Stvorenie sveta a človeka nie je nič iné, než Božia Trojičná láska, v ktorej Boh voči nám robí to, čo sám žije v Kruhu Trojice: dáva sa nám úplne celý, aby sme aj my boli tým, čím je On.

„Boh, ktorý „prebýva v neprístupnom svetle“ (1 Tim 6, 16), chce darovať svoj Boží život ľuďom, ktorých slobodne stvoril.“

(KKC 52)

„Boh je večná blaženosť, nesmrteľný život, nezapadajúce svetlo: Boh je Láska: Otec, Syn a Duch Svätý. Boh chce slobodne darovať slávu svojho blaženého života. Také je jeho „dobrotivé rozhodnutie“ (Ef 1, 9).“

(KKC 257)

„Blaženosť nám dáva účasť na Božej prirodze-nosti a na večnom živote.“

(KKC 1721)


žiť to, čo Boh

Podobní Bohu sme tak uschopnení aj žiť a konať to, čo žije a koná Boh,

nie ako nejaké cudzie a neprirodzené bremeno, ale ako to, čo nás napĺňa radosťou a blaženosťou tak, ako Boha.

„Posledný cieľ celého Božieho poriadku spásy je, aby stvorenia vstúpili do dokonalej jednoty Najsvätejšej Trojice.“

(KKC 260)

„… účasť na Božej prirodzenosti a na večnom živote. S ňou človek vchádza do Kristovej slávy a do radosti života Najsvätejšej Trojice.“

(KKC 1721)

„[Božia] Milosť je účasť na Božom živote. Uvádza nás do intímnosti trojičného života.“

(KKC 1997)


v Trojici

Nakoniec –podobných Bohu a žijúcich život Boha –nás Boh pozýva k jednote so sebou samým, k tomu, aby sme toto všetko žili a týmto všetkým boli s Ním a v Ňom, v Kruhu Najsvätejšej Trojice!

„Účasťou v Bohu sa človek stáva milosťou tým, čím je Kristus [Boh] svojou prirodzenosťou.“

(sv. Ján Damascénsky, 7. st.)


(KKC 1)

Ako sa to stane?ÚČASŤOU NA BOHU!

Je to celkom ako v rozprávke o POPOLUŠKE:

• Popoluška sa nestáva princeznou a kráľovnou preto, že by si nejako vytvorila vlastné kráľovstvo a vlastný kráľovský titul a vlastnú moc a bohatstvo,…

• … ale tak, že sa vydá za princa – a stane sa tak účastnou na jeho kráľovskom titule, kráľovskej moci, bohatstve i samom kráľovstve, ktorému vládne.

• Naše zbožštenie sa nedeje tak, že by sme samých seba urobili bohmi popri a povedľa Boha;

• ale deje sa tak, že tak úplne zjednotíme s Bohom, že spolu s Ním a v Ňom sme všetkým tým, čím je On, žijeme všetko to, čím žije On, v Jeho Rodine, ktorou je Najsvätejšia Trojica.

ZBOŽŠTENIEdivinizácia theosis theopoiesis

Starobylé učenie a viera Cirkvi od čias

Krista a apoštolov až podnes.

„Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej prirodzenosti“ (2 Pt 1,4 SSV); „Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní.“ (1 Jn 3,2 SSV)

1. st.

„Boh sa stal človekom preto, aby sa človek mohol stať bohom.“ (sv. Irenej z Lyonu)2. st.

„Boh predsa nie je žobrák, on aj teba urobil Bohom na svoj obraz!” (sv. Hyppolit)3. st.

„Mám byť Kristovým spoludedičom, stať sa Božím synom, a tak samým Bohom.” (sv. Gregor Naziánsky)4. st.

„Boží Syn [nás] urobil účastnými na svojej božskej prirodzenosti, prijal našu prirodzenosť a stal sa človekom, aby ľudí urobil bohmi.” (sv. Tomáš Akvinský)

13.st.

„Stvorenie je nasmerované k zbožšteniu, k svätej Svadobnej Hostine, k jednote so samotným Stvoriteľom.” (pápež Benedikt XVI.)

21.st.





1. st.





13.st.


21.st.

Toto je cieľ a zmysel všetkého:Vesmíru, sveta, človeka, mňa, Teba,…

Kresťanstvo nie je nič iné, než cesta k uskutočneniu tohto Božieho zámeru:

k zbožštenia človeka (a teda aj mňa i Teba) v Bohu.

Ak by sme na tento cieľ zabudli, či nebrali ho do úvahy, kresťanstvo by sa stalo absurdným a nezmyselným – a mnohým práve preto tak aj pripadá.

„Cieľom nášho kresťanského života je zbožštenie, tj. pripodobnenie sa Bohu. Je to účasť človeka na živote Presvätej Trojice.“

(Gréckokatolícka eparchia KošiceDiecézny katechetický úrad sv. prvomučeníka Štefana)





1. st.





13.st.


21.st.

Toto je cieľ a zmysel všetkého:Vesmíru, sveta, človeka, mňa, Teba,…

Kresťanstvo nie je nič iné, než cesta k uskutočneniu tohto Božieho zámeru:

k zbožštenia človeka (a teda aj mňa i Teba) v Bohu.

Ak by sme na tento cieľ zabudli, či nebrali ho do úvahy, kresťanstvo by sa stalo absurdným a nezmyselným – a mnohým práve preto tak aj pripadá.

„Cieľom nášho kresťanského života je zbožštenie, tj. pripodobnenie sa Bohu. Je to účasť človeka na živote Presvätej Trojice.“

(Gréckokatolícka eparchia KošiceDiecézny katechetický úrad sv. prvomučeníka Štefana)

„Tento dokonalý život s Najsvätejšou Trojicou, toto spoločenstvo života a lásky s ňou, s Pannou Máriou, s anjelmi a so všetkými blaženými sa volá „nebo“.

Nebo je posledný cieľ človeka a splnenie jeho najhlbších túžob, stav vrcholnej a definitívnej blaženosti.“

(KKC 1024)

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





„Ja som Alfa a Omega, Počiatok i Koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. … Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.”

(Zjv 21,6; 22,17SSV)

„My sme sa stali „jeho“ ľudom a on je odvtedy „naším“ Bohom. Tento nový vzťah je vzájomná príslušnosť, ktorú sme dostali zadarmo.“

(KKC 2787)


4. informácia

Boh túto ponuku adresuje úplne všetkýmľuďom bez rozdielu.Boh tento dar svojho vlastného Života navyše ponúka úplne zadarmo, je teda dostupný pre každého jedného človeka bez rozdielu.

Dar zbožštenia si nemôžemenijako kúpiť ani zaslúžiť,

ale ani si ho nemusíme a nepotrebujeme nijako kúpiť ani ničím zaslúžiť,

lebo Boh ho udeľuje a dáva úplne každému jednému človekovi a to bez rozdielu.

„Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“

(Rim 8,31-32 SSV)

„Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže.“

(2 Tim 2,13 SSV)

„Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné.“

(Rim 11,29 SSV)


5. informácia

Boh sám už pre naše zbožštenie všetko potrebné urobil, daroval i zariadil.V Kristovi Boh daroval úplne všetko, celého seba. Niet už ničoho, čo by Boh ešte mohol pre nás urobiť a neurobil, alebo čo by nám ešte mohol darovať a už nedaroval – a to neodvolateľne!

„Keďže je človek stvorený na Boží obraz, má dôstojnosť osoby: nie je len niečím, ale niekým. Je schopný poznať seba, byť pánom seba samého, slobodne sa dávať a vstupovať do spoločenstva s inými osobami. Milosťou je povolaný k zmluve so svojím Stvoriteľom, aby mu dal odpoveď viery a lásky, ktorú nik iný nemôže dať namiesto neho. “

(KKC 357)

V prvom rade…1) STVORIL NÁS NA SVOJ OBRAZ, ako bytosti schopné byť a žiť ako Boh a tvoriť Trojičné spoločenstvo dôvery, priateľstva a lásky s Bohom.

„Kristus spôsobuje, aby sme všetko, čo žil on, mohli žiť v ňom a on to mohol žiť v nás. „Boží Syn sa svojím vtelením určitým spôsobom zjednotil s každým človekom.“ (Gaudium etspes 22).“

(KKC 521)

„Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom.“

(sv. Irejnej z Lyonu)

1) STVORIL NÁS NA SVOJ OBRAZ, ako bytosti schopné byť a žiť ako Boh a tvoriť Trojičné spoločenstvo dôvery, priateľstva a lásky s Bohom.

2) VTELIL SA A STAL SA ČLOVEKOM. Aby sme mohli byť s Bohom zjednotení a stať sa tým, čím je Boh, musel sa aj Boh so svojej strany zjednotiť s každým jedným z nás a stať sa tým, čím sme my.

V Ježišovi Kristovi Boh nielen žil na zemi ako človek, ale sa aj zjednotil s každým jedným človekom aký kedy na zemi žil, žije či bude žiť – stal sa mnou, stal sa Tebou, stal sa tým, čím sme každý jeden z nás.

Stal sa mnou!

Podľa vedcov z amerického Úradu pre štúdium populácie žilo počas celej histórie až dodnes na Zemi asi

108 miliárd ľudí.

„Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil.“

(Iz 53,4 SSV).

„Kristus, náš Spasiteľ, si vyvolil kríž, aby na seba vzal vinu sveta a aby na sebe vytrpel utrpenie sveta.“

(Youcat 101)

Strašlivá cena…3) … CENA TOHTO ZJEDNOTENIA SA VŠAK BOLA STRAŠLIVÁ: Kvôli hriechu je život každého človeka naplnený bolesťou, utrpením, sklamaním, zúfalstvom,… aj všetko toto Ježiš pri zjednotení sa s nami na seba vzal a ako človek s nami prežil.

Navonok túto svoju obetu vyjadril telesnou smrťou a agóniou na kríži. Ak by túto cenu nezaplatil, nikdy by sme nemohli byť jedno s Bohom a teda ani byť zbožštení, čiže spasení.




(Iz 53,4 SSV).


(Youcat 101)







Ak by sme tých 108 miliárd ľudí zoradili do zástupu odtiaľto až po dráhu Mesiaca, tak v každom rade by ich vedľa seba stálo vyše 140!

Ak by sme každému chceli iba podať ruku a povedať „Dobrý deň!“ a robili by sme to denne 16 hodín, poslednému by sme ruku podali po 18 000 rokoch podávania rúk!

Dohromady je to 160 krát dlhší čas, než je vek celého Vesmíru od Veľkého Tresku až podnes (čo činí 13,8 mld. rokov) – rovných 2 bilióny 208 miliárd rokov všetkej bolesti a utrpenia každého jedného človeka na tejto zemi!




(Iz 53,4 SSV).


(Youcat 101)







Ak by sme tých 108 miliárd ľudí zoradili do zástupu odtiaľto až po dráhu Mesiaca, tak v každom rade by ich vedľa seba stálo vyše 140!

Ak by sme každému chceli iba podať ruku a povedať „Dobrý deň!“ a robili by sme to denne 16 hodín, poslednému by sme ruku podali po 18 000 rokoch podávania rúk!

Dohromady je to 160 krát dlhší čas, než je vek celého Vesmíru od Veľkého Tresku až podnes (čo činí 13,8 mld. rokov) – rovných 2 bilióny 208 miliárd rokov všetkej bolesti a utrpenia každého jedného človeka na tejto zemi!

Nazývame to VYKÚPENÍM a Krista VYKUPITEĽOM

• pretože za našu šancu zbožštiť sa musel sám nesmierne kruto zaplatiť,

• a súčasne touto cenou nás „vykúpil“, vyslobodil z tohto sveta, zo zajatia hriechu a umožnil nám „emigrovať“ do Neba.

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





4.

Teraz je rad na nás!

„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa!“

(Mt 11,29 SSV)

„Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“

(Mt 5,48 SSV)

„Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“

(Jn 15,12 SSV)

„Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš!“

(Flp 2,5 SSV)

„Napodobňujte Boha ako milované deti!“

(Ef 5,1 SSV)


6. informácia

Práve prebieha konkurz na život v „Božom kráľovstve“ –a my všetci, čo tu dnes sme, sme doň pozvaní. Boli sme samým Bohom vybratí, aby sme sa stali Bohom!

Výsledok konkurzu záleží od jediného: či sa naučíme Nebeský Blažený Život Trojice žiť a staneme sa tak schopnými Neba!

„Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo. Musíte sa znova narodiť.“

(Jn 3,3.7 SSV)

„Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“

(Mt 7,13-14 SSV)

Musíme vojsť…!

Krátko a stručne to pre nás znamená:

MUSÍME SA OD BOHA NAUČIŤ BYŤ BOHOM.

ČIŽE: MUSÍME SA SPASIŤ – to už nemôže nikto urobiť za nás, nikto sa nemôže zbožštiť namiesto nás

(lebo potom by aj „v Nebi“ bol namiesto nás on a nie my ☺).

„Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo. Musíte sa znova narodiť.“

(Jn 3,3.7 SSV)

„Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“

(Mt 7,13-14 SSV)

Rozmenené na drobné

Ak mám byť ako Boh, musím byť aj ja.

Ak mám žiť to, čo Boh, musím sa tomuto

spôsobu života a konania naučiť aj ja.

Ak mám žiť s Bohom v Trojici, musím sa tomu naučiť aj ja.

Musíme teda Boha dôkladne spoznať, uveriť Mu, zatúžiť po dare zbožštenia sa a naučiť sa žiť Boží Trojičný život dokonalej jednoty

v bezvýhradnej láske a svätosti.

JA MUSÍM TIEŽ…

Boh je dokonalý a svätý.

Boh žije veľmi konkrétny „božský životný štýl“.

Boh žije život dokonalej dôvery a lásky v Trojici.

BOH JE…

A všetko toto úplne slobodne, na obraz Slobodného Boha!

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





Prvé dva zákonynášho zbožštenia sa v Bohu

1. ZÁKON PODOBNOSTIAk chceš byť ako Boh, musíš byť ako Boh.

Ak chceš žiť ako Boh, musíš žiť ako Boh.

Ak teda ešte nie si ako Boh, musíš sa začať učiť byť ako Boh.

Ak ešte nežiješ ako Boh, musíš sa začať učiť žiť ako Boh.

„Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on.“ (1 Jn 2,6 SSV).

„Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5,48 SSV)

„Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána.“ (Hebr 12,14 SSV)

„Kto verí v Krista, stáva sa Božím synom. Toto adoptovanie za syna ho premieňa a umožňuje mu nasledovať Kristov príklad. Robí ho schopným správne konať a robiť dobro. Učeník zjednotený so svojím Spasiteľom dosahuje dokonalosť lásky čiže svätosť. Mravný život dozretý v milosti sa rozvíja do večného života v nebeskej sláve.“

(KKC 1709)

Prvé dva zákonynášho zbožštenia sa v Bohu

2. ZÁKON IDENTITYNestačí len navonok sa nejako „tváriť“ a niečo navonok dodržať. Je potrebné, aby sme sa s tým, čím je Boh a s Jeho životom úplne vnútorne stotožnili – čiže zamilovali si to z celého srdca! Inak by to bolo otroctvo a nie blaženosť Neba!

Byť ako Boh sa preto dá jedine byť, žiť ako Boh sa dá jedine žiť – 7 dní v týždni, 24 hodín denne, celým svojim bytím.

Kresťanstvo sa z tohto dôvodu nedá „praktizovať“ ani „dodržiavať“, ani nijako „zachovávať“. Neexistuje nič také, ako „praktizujúci kresťan“. Alebo kresťan som, celým srdcom a celým bytím a žitím, – alebo vôbec:

„Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie.” (Gal 6,15 SSV).

„Spoločné poslanie [Trojice] sa bude odteraz rozvíjať v deťoch, ktoré adoptoval Otec v (tajomnom) tele svojho Syna. Poslaním Ducha adoptívneho synovstva bude zjednocovať ich s Kristom a dávať im žiť v ňom.“

(KKC 690)

„Človek sa stáva Bohom, pretože miluje všetko to, čo miluje Boh.“

(sv. Klement Alexandrijský)

„Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“

(Jn 3,19 SSV)

„Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. 35 A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. 36 Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“

(Jn 8,34-36 SSV)

„Lebo niet rozdielu: 23 veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.“

(Rim 3,22-23 SSV)


7. informácia

Nášmu zbožšteniu však prekáža hriech, ktorý je opakom toho, čím je a čo žije Boh, čiže Božej dokonalosti, svätosti a lásky.Kým žijeme hriech, kým ho milujeme a kým ho nezanecháme, nijako nemôžeme byť zbožštení a ani Boh s tým nič nespraví.

ZBOŽŠTENIE:• BYŤ ako Boh;• ŽIŤ to, čo Boh;• V BOHU – V TROJICI.

Zbožštenie sa je teda stav, spôsob bytia, životný štýl. Nie je to skutok, nie je to miesto, nie je to vec, ale spôsob bytia.

HRIECH:• NEBYŤ ako Boh;• NEŽIŤ to, čo Boh;• BEZ A MIMO BOHA.

Aj hriech je teda stav, spôsob bytia, životný štýl. Nie je to skutok – a aj dobré skutky vykonané v stave hriechu nič na hriechu nemenia.

HRIECH„Smrteľný hriech … ničí v

srdci človeka lásku. Odvracia človeka od Boha, ktorý je jeho posledným cieľom a jeho blaženosťou, a to tým, že človek dáva prednosť nejakému nižšiemu dobru pred Bohom.“

(KKC 1855)

„Celými ľudskými dejinami sa tiahne tvrdý boj proti mocnostiam temnosti … Človek, zatiahnutý do tohto boja, musí ustavične zápasiť, aby sa primkol k dobru, a iba za cenu veľkého úsilia je schopný s pomocou Božej milosti dosiahnuť svoju vnútornú jednotu. “

(KKC 409)

Bude to tvrdé!Na tento spôsob života v hriechu sme totiž už odmalička navyknutí,

je nám blízky

a je v nás hlboko zakorenený.

Ak sa teda chceme zbožštiť, musíme si od neho odvyknúť –

aj za cenu tvrdej práce, námahy a obetya schopnosti vydržať aj nejakú tú

bolesť a utrpenie!

„Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo a že je večné. … Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha, lebo jedine v ňom môže mať človek život a blaženosť, pre ktoré bol stvorený a po ktorých túži.“

(KKC 1855)

„Priestor, kde bude odteraz žiť ľudská duša, možno pevne vybudovať … iba na pevnom základe zúfalstva…“

(Bertrand Russell, ateista)

Ak by sme to neurobili,výsledkom je najväčšia možná pohroma…

• Sme stvorení, aby sme boli ako Boh, žili ako Boh a v jednote s Bohom.

• Nič menšie ako sám Boh nás nedokáže uspokojiť, ani naplniť…

• Čokoľvek okrem Boha nás síce dokáže na chvíľu rozptýliť, ale potom nás to časom skôr, či neskôr omrzí…

• Výsledkom je nuda – a keď už niet ničoho, čo by ju zahnalo, nastupuje zúfalstvo… depresia… závisť… hnev… nenávisť… a to už naveky!

TOMUTO V KRESŤANSTVE HOVORÍME PEKLO. P

EKLO


(KKC 1855)









EKLOČo je, mimochodom, dôvod, prečo si mnoho

ľudí nevie predstaviť život bez

• peňazí, majetku,…• jedla, pitia,…• zábavy, „užívania si“,…• súperenia s inými o moc a uznanie,…

Všetko toto im totiž poskytuje na chvíľu ROZPTÝLENIE od NUDY ich vlastného života, ktorý je sám v sebe prázdny a úbohý… a tak unikajú pred peklom, ktoré v nich už začalo.

… až kým ich nakoniec neomrzí všetko a nezunuje všetko a oni sa nezačnú meniť na „jedovatých dedkov“ a „jedovaté babky“, pretože už pred Peklom ďalej utekať nedokážu.


(KKC 1855)









EKLOČo je, mimochodom, dôvod, prečo si mnoho

ľudí nevie predstaviť život bez

• peňazí, majetku,…• jedla, pitia,…• zábavy, „užívania si“,…• súperenia s inými o moc a uznanie,…

Všetko toto im totiž poskytuje na chvíľu ROZPTÝLENIE od NUDY ich vlastného života, ktorý je sám v sebe prázdny a úbohý… a tak unikajú pred peklom, ktoré v nich už začalo.

… až kým ich nakoniec neomrzí všetko a nezunuje všetko a oni sa nezačnú meniť na „jedovatých dedkov“ a „jedovaté babky“, pretože už pred Peklom ďalej utekať nedokážu.

„Stav definitivní odloučenosti od Boha, který však není výsledkem toho, že Bůh by zavrhl člověka, ale toho, že člověk zavrhl Boha, což je zavrženívěčné…“

(Gerald Vann, teológ, filozof a humanista)

JE KRUTÉ, ALE NEVYHNUTNÉ…:• Ak by totiž neexistovala možnosť navždy a definitívne Boha a Nebo odmietnuť, neboli by sme skutočne slobodní.

• Ak by sme ale neboli skutočne slobodní, nemohli by sme nikdy byť zbožštení, byť ako Boh, lebo Boh slobodný je.

„Peklo, to je z Božej strany veľká poklona existencii ľudskej slobody a dôstojnosti samostatného rozhodovania človeka.“

(Gilbert Keith Chesterton, bývalý ateista)

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





3. ZÁKON VÝLUČNOSTINemôžem mať naraz dve identity, len jednu: alebo Božiu, alebo inú, ale nijako nie obe naraz.

Nemôžem naraz žiť dva životy, len jeden: alebo Boží, alebo iný, ale nijako nie obidva naraz.

Nie je preto nijako možné „zladiť“ požiadavky Božieho života so starým životom založeným na hriechu a svetskom spôsobe života, nedá sa to.

„Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! A ako súvisí Boží chrám s modlami?!“ (2 Kor 6,14-16 SSV)

Hriech a ďalšie dva zákonynášho zbožštenia sa v Bohu

„„Obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravodlivení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha“ (1 Kor 6, 11).

Musíme si uvedomiť veľkosť Božieho daru, ktorý sme dostali vo sviatostiach uvádzania do kresťanského života, aby sme pochopili, do akej miery je hriech neprípustný pre toho, kto si obliekol Krista.“

(KKC 1425)

4. ZÁKON SMRTI a ZNOVUZRODENIA

Jediný spôsob, ako prijať novú identitu, je preto zomrieť úplne tej doterajšej aj s jej spôsobom myslenia, túžbami, cieľmi, názormi,…

Jediný spôsobom, ako žiť Boží život, je zomrieť úplne svojmu doterajšiemu životu, doterajšiemu životnému štýlu.

„Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo [= starý človek] zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. … Cudzoložníci, neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ (Rim 6,6-8; Jak 4,4 SSV)

Hriech a ďalšie dva zákonynášho zbožštenia sa v Bohu„Vnútorné pokánie je radikálne preorientovanie celého života, návrat, obrátenie sa k Bohu celým srdcom, zanechanie hriechu, odvrátenie sa od zla spojené s odporom k zlým skutkom, ktorých sme sa dopustili. Zároveň zahŕňa v sebe túžbu a rozhodnutie zmeniť život s nádejou na Božie milosrdenstvo a s dôverou v pomoc Božej milosti. Toto obrátenie srdca sprevádza spasiteľná bolesť a spasiteľný zármutok, ktoré cirkevní Otcovia nazvali animi cruciatus (trýzeň duše), compunctio cordis(skrúšenosť srdca). “

(KKC 1431)

„On odplatí každému podľajeho skutkov: večným životomtým, čo vytrvalosťou v dobrýchskutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, hnevom a rozhorčením tým, čo tvrdošijneodporujú pravde a oddávajú saneprávosti.“

(Rim 2,6-8 SSV)

„Na konci čias príde oslávený Kristus súdiť živých i mŕtvych, odhalí skryté úmysly sŕdc a každému človekovi odplatí podľa jeho skutkov a podľa toho, či milosť prijal, alebo odmietol.“

(KKC 682)

Boží súd…… spočíva potom už len v tom, že Boh na základe našich skutkov –týmto pojmom Písmo opisuje a zahrňuje doň naše:

• praxis – bežný spôsob všedného života, životný štýl; • ergata – naše diela, to, do čoho investujeme svoj čas, peniaze a prostriedky;• logia – slová, to o čom bežne a radi hovoríme, lebo nás to zaujíma –

– nakoniec dá každému to, čo si sám vybral a po čom túžil:

Ak sú naše praxis, ergata a logiasvetské, znamená to, že svetský spôsob života milujeme, je nám blízky a netúžime sa ho vzdať.

Boh nám potom len umožní to, čo milujeme a čo sme si slobodne a sami vybrali:

„Dobre, nemusíš do Neba. Môžeš ostať v Pekle a tam žiť ďalej svoj

svetský, nie-Boží život!“

Ak sú naše praxis, ergata a logiaBožie a nebeské, znamená to,

že milujem Boha a Nebo a všetko toto je nám milé, drahé

a veľmi blízke.

A Boh nám s láskou dopraje to, čo milujeme a čo sme si slobodne a sami vybrali:

„Fajn, poď! Môžeš tento nebeský život žiť naveky s Nami v Nebi!“

„„Boh isto volá ľudí, aby mu slúžili v duchu a pravde, takže sú viazaní vo svedomí, ale nie sú nútení... To sa dokonale ukázalo v Ježišovi Kristovi.“ Kristus síce pozýval k viere a k obráteniu, ale nijakým spôsobom k tomu nenútil. „Vydal svedectvo pravde, ale nechcel ju nasilu nanútiť tým, ktorí jej odporovali. Lebo jeho kráľovstvo... sa vzmáha... láskou, ktorou Kristus vyzdvihnutý na kríži priťahuje ľudí k sebe.“

(KKC 682)

Alebo inak…:Ak sa my sami rozhodneme, že nechceme byť ako Boh, nechceme žiť ako Boh, nechceme byť druhmi a nasledovníkmi Boha…

… a miesto toho sa rozhodneme byť svetskými ľuďmi, žiť bežný svetský život a k Bohu sa akurát modliť, aby sa nám vo svete darilo,

potom ani sám Boh nás nemôže nasilu prinútiť žiť nebesky v Nebi – a ani to možné nie je.

Ani Boh sám nemôže takéhoto človeka nijako zachrániť od Pekla, ktoré si ten človek takto sám vyvolil.

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





Ak sa pozriete na sebaVaše praxis, ergata a logia– aké v tejto chvíli sú?

• Sú Božie a odzrkadľujú Božie veci (svätosť, Boh a Nebo, láska a jednota)?

• Alebo sú svetské a odzrkadľujú svetský spôsob života (priemernosť, túžbu po majetku, uznaní a ocenení, postavení, staranie sa hlavne sám o seba,…)?

Cítite sa v tejto chvíli skôr na ceste do Neba,

alebo do Pekla?

5.

Rekvalifikačné centrum a rekvalifikačný program

„Všetko mu [Kristovi Otec] položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.“

(Ef 1,22-23 SSV)

„Boh stvoril svet kvôli účasti na svojom božskom živote. Táto účasť či spoločenstvo sa uskutočňuje „zhromažďo-vaním“ ľudí v Kristovi a toto „zhromažďovanie“ je Cirkev.“

(KKC 760)


8. informácia

Aby sme v konkurze uspeli, Ježiš na zemi

založil rekvalifikačné centrum – Katolícku

Cirkev, postavenú na úrade Petra (pápeža)

a apoštolov (biskupov).

Jej úlohou je byť miestom a nástrojom

našej rekvalifikáciezo svetských ľudí na

Božích synov a dcéry, na Boží nebeský

Život.

„Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

Ježiš pristúpil k nim a povedal im: "Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.

A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.““

(Mt 28,16-20 SSV)

Cirkev = ŠKOLAJežiš odovzdal svoje KNOW-HOW zbožštenia Cirkvi a zároveň jej dal osobnú garanciu, že toto know-how(nazývané technicky „viera Cirkvi“) vekmi nepodľahne skresleniam a porušeniam, ale stále bude rovnako verné a pravdivé – a teda aj rovnako účinné.

POTVRDZUJÚ TO DEJINY:

Cirkev ako jediná overiteľne vyučuje a praktizuje to isté, čo vyučovali a praktizovali apoštoli pred 2 000 rokmi.

POTVRDZUJÚ TO VÝSLEDKY:

Svätí – ako absolventi tejto školy – počas svojho života i po odchode zo zeme potvrdzujú, že to, čomu Cirkev učí, naozaj k zbožšteniu vedie.

„Boh, „ktorý … ťa stvoril bez teba, neospravodlivu-je ťa bez teba“ (sv. Augustín).“

(KKC 1847)

„A preto moji milovaní, … s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse!“

(Flp 2,12 SSV)

„Kto vytrvá do konca, bude spasený.”

(Mk 13,13 SSV)

HRIEŠNIKčlovek, ktorý nespĺňa

ešte ani základné požiadavky férovosti

a spravodlivosti voči Bohu a ľuďom

SPRAVODLIVÝ ČLOVEK

čestný a statočný, žijúci férový vzťah s Bohom i s ľuďmi, cieľ starozákonnej

etapy Dejín Spásy

BOŽÍ SYN / DCÉRA

človek učiaci sa od Boha zmýšľať, žiť a konať ako Boh

a trénujúci svätosť

1. o

brá

ten

ie

2. o

brá

ten

ie

„Cesta očisťovania“ „Cesta osvietenia“„bez-božnosť“

„základná škola“ „stredná škola“„predškolský vek“

V Cirkvi sa potom všetci podieľame na intenzívnom rekvalifikačnom tréningovom programe (= kresťanstvo),

v ktorom sa rekvalifikujeme z pozemského a svetského na nebeský spôsob života:

Cirkev = FITKO

„Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu.“

(Sk 2,43-47 SSV)

„A tak sa všeobecná Cirkev javí ako ,ľud zhromaždený jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého.“

(KKC 810)

Cirkev = RODINABOH ŽIJE ŽIVOT SPOLOČENSTVA – čiže TROJICE.

Preto ani my Jeho Boží život nemôžeme žiť sami, ale len ako spoločenstvo.

Spoločenstvom, ktoré medzi sebou navzájom žije a trénuje tieto Božie Trojičné vzťahy, je CIRKEV.

„„Co je rozdělené, se sjednocuje, kde jsousváry, tam nastává mír": Takový je už v podstatě účinek Kristova vtělení.“(Henri de Lubac)

JEDINÉ MIESTO, KDE SA DÁŽIŤ A TRÉNOVAŤ BOŽÍ ŽIVOT!

„Už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých

a patríte do Božej rodiny.“ (Ef 2,19 SSV)

„[V Kristovi] máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, 8 ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi. … Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.“

(Ef 1,7-10.22n SSV)

Cirkev = KRISTUS

„Cirkev je nebeská a nie je ničím iným ako nebom.“

(sv. Ján Zlatoústy)

Vďaka tomu sa v nej môžeme nielen učiť byť ako Boh,

ale skutočne sa s Bohom Ježišom Kristom aj zjednotiť!

„Ovocie sviatostného života spočíva v tom, že Duch adoptívneho synovstva zbožšťuje veriacich, lebo ich životne spája s jednorodeným Synom, Spasiteľom.“

(KKC 1129)

„Čo vyznanie viery vyjadruje, to sviatosti udeľujú. Sviatosťami totiž veriaci dostávajú Kristovu milosť a dary Ducha Svätého, ktoré ich robia schopnými žiť nový život Božích detí v Kristovi, ktorého prijali vierou.“

(KKKC 357)

Božia technológiaPRETOŽE JE KRISTOM, je Cirkev vystrojená Jeho Mocou, ktorá je prítomná a účinkuje vo

SVIATOSTIACH.Sviatosti sú mocné dary, opravdivá Božia „mimozemská technológia“,

cez ktorú koná sám Boh a zbožšťuje nás – čo by sme ľudskými prostriedkami nikdy nijako nedokázali.

Až sviatosti skutočne završujú naše zbožštenie sa.

„Krst odpúšťa dedičný hriech, všetky osobné hriechy i tresty za hriechy; dáva účasť na trojičnom Božom živote prostredníctvom posväcujúcej milosti, milosti ospravodlivenia, ktorá včleňuje do Krista a do jeho Cirkvi; dáva účasť na Kristovom kňazstve a je základom spoločenstva so všetkými kresťanmi; udeľuje teologálne(božské) čnosti a dary Ducha Svätého. Pokrstený patrí navždy Kristovi: je totiž označený nezmazateľnou Kristovou pečaťou (charakterom).“

(KKKC 263)

Sviatosť krstuDar zbožštenia, ktorý nám Boh v Kristovi dáva, sme každý od Boha už dostali – raz a navždy, práve vo sviatosti krstu.

Nakoľko to závisí od Boha, z Jeho strany už zbožštení sme:

„Pokrstený človek je dokonalou bytosťou, „novým stvorením" (2Kor 5,17). Je zbožštený.“

(Christoph kardinál Schönborn)

Je to podobné, ako keby niekto kúpil malému dieťaťu pri narodení motorku, alebo mu založil bankový účet:

• bez ohľadu na to, či dieťa o motorke (účte) vie alebo nie, či ho vie, smie, dokáže používať alebo nie,

• nič to nemení na fakte, že motorka (účet) dieťaťu darované boli, patria mu, úplne a neodvolateľne.

„Sviatosťami uvádzania do kresťanského života, t. j. krstom, birmovaním a Eucharistiou, sa kladú základy celého kresťanského života. „Účasť na Božej prirodzenosti, ktorú ľudia dostávajú prostredníctvom Kristovej milosti, má istú podobnosť so vznikom, rastom a udržiavaním prirodzeného života. A vskutku, veriacich znovuzrodených krstom posilňuje sviatosť birmovania a potom sa v Eucharistii živia pokrmom večného života, takže týmito sviatosťami uvádzania do kresťanského života dostávajú v čoraz väčšej miere bohatstvo Božieho života a napredujú k dokonalosti lásky.““

(KKC 1212)

Sviatosti iniciácieKRST – dar Božieho synovstva, nástroj, ktorým nám Boh umožňuje BYŤ AKO BOH.

BIRMOVANIE – dary Ducha Svätého, umožňujúce nám KONAŤ TO, ČO KONÁ BOH, konať Božie skutky.

EUCHARISTIA – ktorá nás vovádza do jednoty s Bohom a v Bohu navzájom a umožňuje nám ŽIŤ TO, ČO ŽIJE BOH – bytostnú Trojičnú Jednotu Boha v samej Trojici, v Bohu.

Tieto tri sviatosti sa nazývajú spoločne SVIATOSŤAMI KRESŤANSKEJ INICIÁCIE –sviatosťami uvedenia do kresťanského života – pretože až ich prijatím sa naplno včleňujeme do života v Bohu.

„Ďalšie dve sviatosti, posvätný stav a manželstvo, sú zamerané na spásu iných. Prispievajú aj k osobnej spáse, ale prostredníctvom služby iným. Udeľujú osobitné poslanie v Cirkvi a slúžia na budovanie Božieho ľudu.“

(KKC 1534)

„V týchto sviatostiach môžu prijať osobitné posvätenia tí, čo už boli posvätení krstom a birmovaním pre spoločné kňazstvo všetkých veriacich.“

(KKC 1535)

Sviatosti služby

Sviatosti MANŽELSTVA a KŇAZSTVA sú určené na

službu spoločenstvu Cirkvi. Ich prijímatelia dostávajú

od Boha špeciálne posvätenie k tejto službe.

KRST – dar Božieho synovstva, nástroj, ktorým nám Boh umožňuje BYŤ AKO BOH.



„Sviatosť pomazania chorých udeľuje osobitnú milosť, ktorá chorého užšie spája s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi, dáva mu posilu, pokoj a odvahu a aj odpustenie hriechov, ak sa nemohol vyspovedať. Niekedy, ak to Boh chce, táto sviatosť umožňuje aj navrátenie telesného zdravia.

V každom prípade toto pomazanie pripravuje chorého na prechod do Otcovho domu.“

(KKKC 319)

Sviatosti uzdravenia





Sviatosť POMAZANIA CHORÝCH slúži na posilnenie tých, ktorí sa už blížia k záve-

rečnej „štátnici“ a odchodu z tohto sveta.



„Keďže nový život milosti, ktorý sme dostali v krste, neodstránil slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech (čiže žiadostivosť), Kristus ustanovil túto sviatosť na obrátenie pokrstených, ktorí sa od neho hriechom vzdialili.“

(KKKC 297)

„Kristova výzva na obrátenie neprestáva zaznievať v živote pokrstených. Toto obrátenie je nepretržitou úlohou celej Cirkvi, ktorá je svätá, ale zahŕňa vo svojom lone hriešnikov.“

(KKKC 299)




Svia

tosť

PO

KÁ

NIA

sl

úži

na

ob

no

vu

hri

ech

om

n

aru

šen

éh

o v

zťah

u

člo

veka

s B

oh

om

.

Sviatosti uzdravenia

Sviatosť POMAZANIA CHORÝCH slúži na posilnenie tých, ktorí sa už blížia k záve-

rečnej „štátnici“ a odchodu z tohto sveta.




„Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu. Darom Ducha sa začína nové … obdobie Cirkvi, v ktorom Kristus prostredníctvom liturgie svojej Cirkvi zviditeľňuje a sprítomňuje svoje dielo spásy a dáva na ňom účasť, „kým nepríde“ (1 Kor 11, 26). V tomto období Cirkvi Kristus žije a pôsobí vo svojej Cirkvi a s ňou novým spôsobom, ktorý je vlastný tomuto novému obdobiu. Pôsobí prostredníctvom sviatostí.“

(KKC 1076)

Nástroje premenySú ľudia, ktorí na sviatosti pozerajú len ako na nejaký obrad, formalitu…

na niečo, čo reálne netreba…

alebo na niečo, čo treba mať „na poriadku“, „odbavené“, „splnené“…

V SKUTOČNOSTIsviatosti sú mocné a vskutku nevyhnutné nástroje nášho zbožštenia, darované Bohom nie len tak pre nič, za nič;

a našou úlohou je naučiť sa ich používať (= oná „dispozícia“) a potom ich aj čo najhojnejšie využívať na našu premenu a zbožštenie sa v Bohu.

„ „Večný život“ sa v nás začína už v tomto čase prostredníctvom zmeny, ktorú v nás spôsobuje eucharistický dar … Prijímaním tela a krvi Ježiša Krista sa zúčastňujeme na Božom živote čoraz dospelejším a uvedomelejším spôsobom. … Veď nie eucharistický pokrm sa premieňa v nás, ale my sme ním tajomne premenení. Kristus nás živí a tým nás spája so sebou; „priťahuje nás do seba“ “

(Benedikt XVI., Sacramentum caritatis)

Nástroje premeny„Sviatosti sme nedostali preto, aby sme mali o čom rozprávať a čím sa chváliť. Účinok sviatostí sa musí prejavovať. Musíme prežívať silu, ktorá z nich pramení.

Ak prijmem Ježiša v Eucharistii, musí byť viditeľný v mojich skutkoch.

Ak prijmem Ducha Svätého vo sviatosti birmovania, musím využívať jeho dary a nechať sa ním posilňovať a viesť.

Ak manželia prijmú Ducha Svätého vo sviatosti manželstva, prijali nevyčerpateľnú sviatosť, podobnú rieke. V ktoromkoľvek čase sa môžu zastaviť, aby nabrali silu Ducha z tejto sviatosti, práve tak, ako sa smädný človek zastaví pri prúdiacom potoku, aby si utíšil smäd. Veriaci manželia musia chápať sviatosť manželstva ako nevysychajúci zdroj sily, ktorý im pomáha zostať verný manželským sľubom a poslaniu, ktoré majú vo svete.“

(Briege McKenna)

… a mimochodom: Využívate v praxi aj možnosti sviatosti manželstva ☺?

Funguje už u Vás Eucharistia týmto

spôsobom?

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





5. ZÁKON DUCHA SVÄTÉHOZbožštenie vyžaduje nielen podobnosť, ale skutočnú JEDNOTU s Bohom.

Duch Svätý – Tretí z Trojice – prichádza, aby v nás túto jednotu uskutočnil.

Bez tejto jednoty s Trojjediným Bohom by žiadna podobnosť nášho bytia a života s Bohom spásu ani blaženosť nepriniesli. Preto je Duch Svätý ten, ktorý nás zbožšťuje, ale súčasne nám aj napomáha svoje vlastné prijatie tým, že spolupracuje na našej úplnej premene v Krista.

„Kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz ... Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.” (2 Kor 3,17-18; Rim 8,9 SSV)

Sviatosti a piaty zákonnášho zbožštenia sa v Bohu

„Duch Svätý Cirkev buduje, oživuje a posväcuje. Ako Duch lásky vracia pokrsteným Božiu podobu, stratenú hriechom, a dáva im v Kristovi účasť na samom živote Najsvätejšej Trojice. Posiela ich svedčiť o Kristovej pravde a usporadúva ich v ich vzájomných úlohách, aby všetci prinášali „ovocie Ducha" (Gal 5, 22).“

(KKKC 145)

„Kristus údom svojho tela prostredníctvom sviatostí udeľuje svojho Ducha a Božiu milosť, ktorá prináša ovocie nového života podľa Ducha.“

(KKKC 146)

5. ZÁKON DUCHA SVÄTÉHOZbožštenie vyžaduje nielen podobnosť, ale skutočnú JEDNOTU s Bohom.

Duch Svätý – Tretí z Trojice – prichádza, aby v nás túto jednotu uskutočnil.

Bez tejto jednoty s Trojjediným Bohom by žiadna podobnosť nášho bytia a života s Bohom spásu ani blaženosť nepriniesli. Preto je Duch Svätý ten, ktorý nás zbožšťuje, ale súčasne nám aj napomáha svoje vlastné prijatie tým, že spolupracuje na našej úplnej premene v Krista.

„Kde je Pánov Duch, tam je sloboda. A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz ... Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho.” (2 Kor 3,17-18; Rim 8,9 SSV)

Sviatosti a piaty zákonnášho zbožštenia sa v Bohu

„Duch Svätý Cirkev buduje, oživuje a posväcuje. Ako Duch lásky vracia pokrsteným Božiu podobu, stratenú hriechom, a dáva im v Kristovi účasť na samom živote Najsvätejšej Trojice. Posiela ich svedčiť o Kristovej pravde a usporadúva ich v ich vzájomných úlohách, aby všetci prinášali „ovocie Ducha" (Gal 5, 22).“

(KKKC 145)

„Kristus údom svojho tela prostredníctvom sviatostí udeľuje svojho Ducha a Božiu milosť, ktorá prináša ovocie nového života podľa Ducha.“

(KKKC 146)

Predchádzajúce zákony a z nich plynúca PODOBNOSŤ s Bohom

– toto všetko smerovalo k tejto jednote:

„Byť JEDNO S KRISTOM (= BOHOM)“ totiž nie je niečo abstraktné, ale niečo veľmi konkrétne – a vyžaduje to naozaj OPRAVDIVÉ ZJEDNOTENIE sa s Kristom:• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho myslením…;• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho postojmi…;• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho hodnotami…;• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho túžbami…;• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho cieľmi…;• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho konaním…;• Byť s Kristom ZAJEDNO s Jeho životom…;• Byť s Kristom ZAJEDNO v Jeho vzťahoch…;• Byť s Kristom ZAJEDNO VO VŠETKOM!

NAJPRV teda musím byť AKO Boh, aby som mohol mocou Ducha Svätého byť JEDNO s Bohom!

… úplne rovnako, ako aj všade inde:

• ak chcem byť členom party motorkárov, musím najprv aj ja sám byť motorkárom ako oni, im podobný

• ak chcem byť členom expedície horolezcov, musím najprv aj ja sám byť horolezcom ako oni, im podobný;

• atď.

„… ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou.“

(Zjv 21,10-11 SSV)

„… aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“

(1 Tim 3,15 SSV)

„Vy ste Božia roľa a Božia stavba.“

(1 Kor 3,9 SSV)

„Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu…“

(1 Pt 2,5 SSV)

Cirkev = NEBOBiblia opisuje Nebo ako „Nebeský Jeruzalem“, obrazné mesto, postavené z tých, ktorí sú spasení (čiže zbožštení).

Toto „mesto“ sa buduje už tu, na zemi – a je ním práve zhromaždený Boží ľud, Cirkev.

V sile Božej milosti ho budujeme my sami zo seba. V tom je podstata kresťanstva, duchovného života, duchovného rastu: učiť sa byť spoločne a navzájom „jedným domom“, opravdivou Rodinou, Božou domácnosťou, jedným telom. POSTAVIŤ SI SVOJ DOM, v ktorom budeme žiť naveky.

Ak milujeme Božiu stavbu a domácnosť – Cirkev –tu na zemi a žijeme v nej, ostaneme v nej aj po odchode z tohto sveta – naveky. To je Nebo.

Ak nám na nej nezáleží a nežijeme v nej – nebudeme v nej ani po smrti. Ostaneme stratení, „zatratení“ –naveky. To je Peklo.

6. ZÁKON CIRKVIMiestom, kde sa Božie zámery s nami uskutočňujú, je Cirkev.

Ona je trvajúcim Vtelením Krista na tejto zemi, JE Kristom a On v nej koná.

Ona je miestom zjednotenia s Bohom, miestom, kde jedine môžeme žiť Boží Trojičný život medzi sebou navzájom, nástrojom našej lásky k Bohu a nástrojom spásy všetkých ľudí.

Ona JE Nebom.

„Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu … Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku!" A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha.” (Ef 5,25; Zjv 21,9-10 SSV)

Cirkev a posledný zákonnášho zbožštenia sa v Bohu„Toto rozhodnutie, čiže plán spásy, je milosť, „ktorú sme dostali pred večnými vekmi“ (2 Tim1, 9), a pochádza priamo z trojičnej lásky. Tento plán sa rozvíja v diele stvorenia a po páde v celých dejinách spásy, v poslaní Syna a v poslaní Ducha Svätého, v ktorých pokračuje poslanie Cirkvi.“

(KKC 257)„Preto by sa nemohli spasiť tí ľudia, ktorí by vedeli, že Katolícku cirkev založil Boh skrze Ježiša Krista ako nevyhnutne potrebnú, a predsa by nechceli do nej vstúpiť alebo v nej vytrvať. “

(KKC 846)

6. ZÁKON CIRKVIMiestom, kde sa Božie zámery s nami uskutočňujú, je Cirkev.

Ona je trvajúcim Vtelením Krista na tejto zemi, JE Kristom a On v nej koná.

Ona je miestom zjednotenia s Bohom, miestom, kde jedine môžeme žiť Boží Trojičný život medzi sebou navzájom, nástrojom našej lásky k Bohu a nástrojom spásy všetkých ľudí.

Ona JE Nebom.

„Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu … Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku!" A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha.” (Ef 5,25; Zjv 21,9-10 SSV)

Cirkev a posledný zákonnášho zbožštenia sa v Bohu„Toto rozhodnutie, čiže plán spásy, je milosť, „ktorú sme dostali pred večnými vekmi“ (2 Tim1, 9), a pochádza priamo z trojičnej lásky. Tento plán sa rozvíja v diele stvorenia a po páde v celých dejinách spásy, v poslaní Syna a v poslaní Ducha Svätého, v ktorých pokračuje poslanie Cirkvi.“

(KKC 257)„Preto by sa nemohli spasiť tí ľudia, ktorí by vedeli, že Katolícku cirkev založil Boh skrze Ježiša Krista ako nevyhnutne potrebnú, a predsa by nechceli do nej vstúpiť alebo v nej vytrvať. “

(KKC 846)

„Mimo Cirkvi nieto spásy. … putujúca Cirkev je nevyhnutne potrebná na spásu. Lebo len Kristus, ktorý sa nám stáva prítomným vo svojom tele, ktorým je Cirkev, je prostredníkom a cestou k spáse.“

(KKC 846)

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





„Kto by sa z cudziny neponáhľal späť do vlasti? … Tam nás očakáva veľký počet našich drahých, tam za nami túži početný a bohatý zástup rodičov, bratov, detí, ktorí sú si istí svojou neporušeno-sťou. … Tam je slávny zbor apoštolov, tam je veľký počet plesajúcich prorokov, tam je nespočítateľný zástup mučeníkov, ovenčených slávou za víťazstvo v boji a v utrpení; triumfujúce panny, ktoré si silou zdržanlivosti podrobili žiadostivosť mäsa a tela; odmenení milosrdní, ktorí kŕmili a obdarúvali chudobných, čím konali skutky spravodlivosti, ktorí zachovávali Pánove prikázania a prevádzali pozemské majetky do nebeských pokladníc. Za nimi, milovaní bratia, s nedočkavou dychtivosťou túžme. “

(sv. Cyprián Kartáginský)

Skúsenosť kresťanstva…(tisícky rokov a milióny ľudí)

ZHRNUTIE

… je teda prostá a veľmi jednoduchá:

• Boh žije sám v sebe blažený Trojičný život.

• Sme stvorení, aby sme žili s Bohom v Trojici blažene a naveky. Tomu hovoríme „byť v Nebi“, „byť spasený“.

• Nikde inde preto nedokážeme byť šťastní ani spokojní.

• V Kristovi nás Boh pozval k sebe a urobil všetko, aby sme s Ním takto žiť mohli – a zaplatil za to krutú cenu.

• My sa musíme rozhodnúť, či to chceme. Lebo ak nie, nikto nás nijako nemôže k tomu proti našej vôli donútiť.

• Ak chceme, musíme sa naučiť byťako Boh a žiť Božím nebeskýmspôsobom života. Lebo ak nie,nedokážeme v Nebi žiť, aj keby sme ako chceli.

„… ako je pravda v Ježišovi, že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.

(Ef 4,21-24 SSV)

„Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť.“

(Rim 6,6-8 SSV)

Šesť zákonovnášho zbožštenia sa v Bohu

ZHRNUTIE

Boh v Kristovi pre naše zbožštenie urobil a daroval úplne všetko, celého seba.

Teraz je rad na nás, aby sme tento Dar prijali. Na to je s pomocou Božej milosti potrebné, aby sme:

• Naučili sa byť ako Boh a žiť ako Boh…

• … celým svojim bytím a celým svojim životom.

• Prijali Ducha Svätého a nechali sa Ním voviesť do jednoty Najsvätejšej Trojice…

• … jediným možným spôsobom, ktorým je Kristova Katolícka Cirkev.

• Pretože naraz môžeme mať len jednuidentitu a žiť len jeden život,…

• … musíme s odvahou zomrieť starémučlovekovi v nás, aby sme sa mohliznova narodiť, na obraz Krista.


sa v…

Výsledkom je…… Boží život, čiže kresťanstvo

SEBAAKTUALIZÁCIA:DOKONALOSŤ

PO VZORE BOHA

TRANSCENDENCIA:LÁSKA K BOHU

VZŤAHY:JEDNOTAS BOHOM I ĽUĎMIV CIRKVI

„Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi.“

(Rim 14,7-8 SSV)

„Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi.“

(Gal 3,28 SSV)

„Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na

usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží

človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“

(2 Tim 3,16-17 SSV)

SVÄTOSŤ,čiže

Boží Život,blažený

sám v sebe

Alternatívou je už len…… jeho opak – PEKLO

ÚPADOK, NESPOKOJNOSŤ:

pretože nie sme ani svätí, ani dokonalí, ani zavŕšení,

rozhodujeme sa ostať navždy vtesnaní v malom, tesnom,

šedivom svete bez Boha…

BEZZMYSELNOSŤ:pretože niet ničoho väčšieho

od nás, pre čo by sme žili a čo by nás pozdvihlo vyššie

SAMOTA, KONFLIKT, OPUSTENOSŤ:pretože sme plní hnevu, závisti, nenávisti, zlosti, obviňovania,…

„Žiadne zanietenie ani hrdinstvo, žiadna sila myšlienky či pocitov nedokáže uchovať život jednotlivca za hrobom; všetky ľudské činy za celé veky, všetko zanietenie a všetka inšpirácia, najžiarivejšia múdrosť ľudského génia – to všetko je určené na zánik... “


„Keď niekomu ubližujem, tak vedome a zámerne, takže ma to vôbec nemrzí. … Medzi satanistami je

mnoho významných ľudí, ktorí sa stali slávnymi len vďaka tomu, že šli tvrdo, nekompromisne,

egoisticky za svojím cieľom, že nedbali na spoločenské a morálne konvencie a tabu.“

(Jiří Valter, Veľkňaz Cirkvi Satanovej Čiech)

„…kultúra, pre ktorú ľudia sú produktom slepých, mechanických a amorálnych síl. V tejto kultúre ľudský život má len kvantitatívnu, ekonomickú hodnotu. Jedinci sa vnímajú ako výrobné jednotky (alebo spotrebné jednotky).“

(Carl Anderson)

HRIEŠNOSŤ,čiže

život nudný, zúfalý

a nešťastný sám v sebe

„Hriech ako taký je vlastne nudný. Najväčší hriešnici sú najnudnejší ľudia na svete,lebo sami sú veľmi znudení a ich život sa im zdá nesmierne monotónny...”

(Thomas Merton)

6.

A konečne sme pri krste Vášho dieťaťa!

„Už od najstarších čias sa krst udeľuje deťom, lebo je Božou milosťou a Božím darom, ktorý nepredpokladá ľudské zásluhy; deti sú krstené vo viere Cirkvi. Vstup do kresťanského života otvára prístup k pravej slobode.“

(KKC 1282)

„Krst detí zvlášť ukazuje, že milosť spásy je úplne nezaslúžený dar. Cirkev a rodičia by teda pripravili dieťa o neoceniteľnú milosť stať sa Božím dieťaťom, keby mu krátko po narodení neudelili krst.“

(KKC 1250)

Naša časť práce

Aká je naša časť práce a zodpovednosti za dieťa, ktorému je udelený krst hneď po narodení?

„U všetkých pokrstených, u detí i dospelých, má viera po krste rásť.“

(KKC 1254)

„Krst detí už svojou povahou vyžaduje katechumenát po krste.“

(KKC 1231)

„Katechumenát … má za cieľ umožniť im, aby ako odpoveď na Božiu iniciatívu a v spojení s určitým cirkevným spoločenstvom priviedli k zrelosti svoje obrátenie a svoju vieru. Ide o formáciu celého kresťanského života, ktorou „sa učeníci spájajú s Kristom, svojím Učiteľom.“

(KKC 1248)

Naša časť práceAj keď v krste Boh Vášmu dieťaťu daruje úplne všetko – to, koľko z toho a či vôbec niečo z toho prijmeme, bude závisieť od toho, čo ho tento dar prijať naučíte!

Je to znova ako v našom príklade s motorkou:

Ak sa dieťa z nášho príbehu časom nenaučí používať motorku, bude mu nanič. Bude síce stále jeho – ale nepoužívaná bude úplne nanič, dokonca skôr na príťaž!

„Nemôžeme byť zjednotení s Bohom, ak sa slobodne nerozhodneme milovať ho. Nemôžeme však milovať Boha, ak ťažko hrešíme proti nemu, proti svojmu blížnemu alebo proti sebe samým: „Kto nemiluje, ostáva v smrti.““

(KKC 1033)

„Učenie Cirkvi potvrdzuje, že jestvuje peklo a že je večné.“

(KKC 1035)

„Boh nikoho nepredurčuje na to, aby šiel do pekla; to predpokladá dobrovoľné odvrátenie sa od Boha (smrteľný hriech) a zotrvanie v tom odvrátení až do konca.“

(KKC 1037)

Ak teda…… vaše dieťa v krste síce dostane dar nebeského života,

ale neprivediete ho do Cirkvi, aby sa v nej naučilo, ako sa nebeský život žije a aby v nej prijímalo vo sviatostiach silu Ducha Svätého,

bude mu krst úplne nanič.

Ostane zatratené v Pekle, raz a navždy. Bodka.

„Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný.“

(1 Tim 6,12 SSV)

„Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.“

(1 Kor 9,24-27 SSV)

Tréneri dieťaťaSVIATOSTI sú ako činky a stroje vo fitku – tiež sa musia spojiť s našim tréningom, aby fungovali. Šesť základných cvikov kresťanstva:

• vnútorná modlitba (vzťah s Bohom); • rozjímanie (Božie zmýšľanie);• spoločenstvo (Boží život); • služba, misia (Božie konanie); • askéza (odstraňovanie slabostí a trénovanie čností); • liturgia (čerpanie sily a zavŕšenie všetkého)

… a ste to Vy, RODIČIA, ktorí budete hlavne v prvých c. 15 rokoch života Vášho dieťaťa jehoTRÉNERMI a súčasne aj TRÉNINGOVÝMI PARTNERMIv tomto výcvikovom programe!

„§ 1. Aby sa dieťa dovolene pokrstilo, je potrebné, aby rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili;

§ 2. aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod.“

(c. 868 Kódexu kánonického práva)

Záruky a nádej„Musia byť poruke záruky, že tento dar sa pravou výchovou vo viere a v kresťanskom živote bude rozvíjať tak, aby sviatosť dosiahla svoj ,,plný zmysel“. Tieto záruky dávajú spravidla rodičia alebo príbuzní… Cirkev totiž nemôže vyhovieť žiadosti takýchto rodičov, ak nedajú záruky, že pokrstené dieťa potom kresťansky vychovajú, ako to táto sviatosť vyžaduje. Okrem toho Cirkev musí mať dobre podloženú nádej, že krst prinesie ovocie.

Ak sú dostatočné záruky – ako je napríklad voľba krstných otcov a krstných matiek, ktorí chcú úprimne vziať na seba starosť o deti, alebo pomoc veriacich z kresťanskej komunity – kňaz sa nemá zdráhať udeliť krst bez meškania…

Naproti tomu ak sú záruky nedostatočné, treba krst rozumne oddialiť.“

(pápežská Kongregácia pre náuku viery, 20. 10. 1980)

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





„V rodine sa veľmi jasne uplatňuje aj krstné kňazstvo otca, matky, detí a všetkých členov rodiny „prijímaním sviatostí, modlitbou a vzdávaním vďaky, svedectvom svätého života, sebazapieraním a činorodou láskou“.

Rodina je tak prvou školou kresťanského života a „školou plnšej ľudskosti“.

Tu sa človek učí trpezlivosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkodušnému a opätovnému odpúšťaniu a najmä uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho života.“

(KKC 1657)

Úloha rodičovosobnostný rozvoj dieťaťa

„Milosť stavia na prirodzenosti“ – najprv musíme byť dospelými a zrelými ľuďmi, potom môžeme, využijúc svoje ľudské schopnosti a návyky, s pomocou milosti pokračovať smerom k Božiemu synovstvu a svätosti.

proaktivita

disciplína

vytrvalosť

obetavosť

pracovitosť

cieľavedomosť

výhra-výhra

empatiatímová práca

vodcovstvo

dôslednosť

charakter

sebadôveraViac na…:

„Ľudská osoba má účasť na svetle a sile Božieho Ducha. Svojím rozumom je schopná pochopiť poriadok vecí stanovený Stvoriteľom. Svojou vôľou je sama od seba schopná smerovať k svojmu pravému dobru. Nachádza svoju dokonalosť v tom, že hľadá a miluje pravdu a dobro.“

(KKC 1704)

„V kresťanskom živote sám Duch Svätý uskutočňuje svoje dielo tým, že podnecuje k činnosti celú ľudskú bytosť.“

(KKC 1769)

Úloha rodičovosobnostný rozvoj dieťaťa

Správny model života – je dôležité od začiatku vštepovať dieťaťu model života, založený na tom, čo prináša šťastie (a čo bude zodpovedať aj Božiemu životu) – a naučiť ho zamilovať si ho a vychutnávať si ho aj na bežnej prirodzenej rovine:

NÁ

STR

OJE Bezpodmienečná láska hranice „Nie“ a vedomie vlády

nad svojim životom „neskôr“ a sebadisciplína logické dôsledky a zodpovednosť za svoj osud práca a zážitok úspechu umenie a otváranie sa kráse atď. Viac na…:

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





„V rodine sa veľmi jasne uplatňuje aj krstné kňazstvo otca, matky, detí a všetkých členov rodiny „prijímaním sviatostí, modlitbou a vzdávaním vďaky, svedectvom svätého života, sebazapieraním a činorodou láskou“.

Rodina je tak prvou školou kresťanského života a „školou plnšej ľudskosti“.

Tu sa človek učí trpezlivosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkodušnému a opätovnému odpúšťaniu a najmä uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho života.“

(KKC 1657)

Úloha rodičovvýchova k Božiemu synovstvu

ZÁKLAD – pevné, stabilné, láskyplné manželstvo

Výchova detí začína ešte pred zásnubami, keď starostlivo vyberáme svojho budúceho manžela / manželku na úlohu, ku ktorej nás manželstvo „vysviaca“: splodenie a výchova detí pre život v Bohu!

OTEC ako obraz

otcovskej stránky

Boha

MATKA ako obraz materskej

stránky Boha

RODINA ako najlep-šie možné sprítomnenie Cirkvi

Viac na…:

„Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva a tým dosahujú akoby svoju korunu. … Preto pravé pestovanie manželskej lásky a celý z nej pochádzajúci spôsob rodinného života, bez zanedbania ostatných cieľov manželstva, smerujú k tomu, aby manželia boli ochotní odvážne spolupracovať s láskou Stvoriteľa a Spasiteľa, ktorý ich prostredníctvom stále rozširuje a obohacuje svoju rodinu.“

(KKC 1652)



POČATIE – dieťa má byť počaté chcené, milované, vytúžené, očakávané!

Ak tak nie je, môže to mať na jeho život, zdravie, psychiku veľmi ťažké až tragické následky!

POČATÉ z lásky

Ak to nie je naplnené, môže to mať za NÁSLEDKY:- Samovražedné sklony (zvažovaný a neuskutočnený potrat)- Ľahostajnosť, letargia (zmiešaný postoj rodičov k dieťaťu, aj áno, aj nie)- Náchylnosť k úrazom, podvedomý pocit viny, snaha zasluhovať si lásku výkonmi, pocit hanby za seba (nechcené nemanželské dieťa)- Zmätok s vyprofilovaním sexuálnej role, náchylnosť k homosexualite, rebélia (dieťa s neželaným pohlavím)- Podvýživenosť, spomalený vývoj, chorľavosť (hádky rodičov počas gravidity)

Viac na…:

„Kresťanská rodina je miesto, kde deti dostávajú prvé ohlasovanie viery.“

(KKC 1666)

„Rodičia majú začať s výchovou detí k viere už v ich najútlejšom veku. Táto výchova sa uskutočňuje už vtedy, keď si členovia rodiny pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia. Rodinná katechéza predchádza, sprevádza a obohacuje iné spôsoby poučovania vo viere. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a pomáhať im odhaliť svoje povolanie Božích detí.“

(KKC 2226)



POČATÉ z lásky

EVANJELIZÁCIA –predkatechumenát

Prvých sedem rokov života dieťaťa rodičia evanjelizujú svoje dieťa a postupne mu odovzdávajú zvesť o Bohu v etapách podobných tým, v akých sa Boh zjavoval ľudstvu v dejinách.

1. až 3. rok života

ETAPA BOHA STVORITEĽA

Zvesť o Bohu, ktorý stvoril svet a všetky krásne veci v ňom.

4. až 7. rok života

ETAPA BOHA PRIATEĽABoh sa o nás zaujíma, môžeme s

Ním mať vzťah. Budovanie vzťahu s Bohom.

7. rok života až 1. sv. prijímanie

ETAPA BOHA SPASITEĽAZvestovanie Krista, Jeho diela i

Jeho pozvania + pozvanie k obráteniu a nasledovaniu

SZ -

Ge

nez

isSZ

-A

bra

hám

NZ

-Je

žiš

Viac na…:

„K tomu, aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla podávať deťom, vyžaduje sa, aby mali dostatočné poznanie a primeranú prípravu, a to tak, aby vedeli chápať Kristovo tajomstvo úmerne svojmu rozumu a s vierou a nábožne prijať Pánovo telo.

V čase blízkej prípravy treba s deťmi vykonať aspoň raz kajúcu pobožnosť, ako je v Ordo paenitentiae … V čase bližšej prípravy totiž treba dbať aj na prípravu srdca.“

(Sväté omše za účasti detí, úvodné smernice)



POČATÉ z lásky


1. obrátenie Prvé sväté prijímanie

Dieťa po prvý raz vedome vyznáva vieru v Krista, rozhoduje sa nasledovať Ho a začleniť sa (prihlásiť sa) do katolíckej Cirkvi vo svojej farnosti, kde býva.

Viac na…:

„Aby sa naplnil celý zmysel sviatostí, pokrstené deti musia byť formované v kresťanskej viere. V prípade malých detí (mladších ako 7 rokov) obdobie vyučovania nastáva až po krste v podobe pokrstovéhokatechumenátu.“

(Katolícka diecéza Richmond, Inštrukcia ku

krstu detí)



POČATÉ z lásky



Pokrstovýkatechumenát

Obdobie, trvajúce rádovo roky, počas ktorých sa prvotné rozhodnutie uveriť a obrátiť sa dovádza ku svojej evanjeliovej zrelosti.

Viac na…:

cesta očisťovania

„V každom prípade ale kresťanská iniciácia, ktorá sa započala krstom, ukončuje sa birmovaním a Eucharistiou.“

(Katolícka diecéza Richmond, Inštrukcia ku

krstu detí)

„Druhé obrátenie je krokom do stavu konečného obrátenia. … Je to ten najdôležitejší krok v živote kresťana. Kresťanom som vlastne iba vtedy, keď som prijal toto obrátenie.“

(Hans Buob, teológ)



POČATÉ z lásky




2. obrátenie sviatosť birmovania

Nakoniec, v tzv. 2. obrátení, sa mladý človek rozhoduje k úplnej vydanosti Kristovi a k nasledovaniu Krista na ceste svätosti a dokonalosti. Stáva sa „kresťanom profesionálom“.

Viac na…:

„Skôr ako tréner pošle hráča na futbalové ihrisko, položí mu ruku na rameno a udelí mu posledné pokyny.

Podobne možno chápať aj birmovanie.

Aj na našom pleci je položená ruka. Vstupujeme na ihrisko života. Skrze Ducha Svätého poznávame, čo máme robiť. On nám vlieva svoju motiváciu až po končeky prstov. Jeho poslanie nám znie v ušiach. Vnímame jeho pomoc. Nechceme sklamať jeho dôveru a chceme viesť hru k víťazstvu pre neho. Stačí len chcieť a počúvať ho.“

(Youcat 203)



POČATÉ z lásky




2. obrátenie sviatosť birmovania

V tejto chvíli výchovná úloha rodičov končí – aj keď ako

súrodenci v Cirkvi sprevádzajú svoje už dospelé dieťa isto aj

naďalej!

Život s Kristom v jeho Tele, Cirkvi

Viac na…:

cesta osvietenia

„„Kresťanská rodina ako "domáca cirkev", predstavuje prirodzenú, základnú školu výchovy vo viere; … Každodenný život opravdivo kresťanskej rodiny je prvou "skúsenosťou o Cirkvi". … Čím viac majú manželia a kresťanskí rodičia vedomie, že ako "domáca cirkev" sa podieľajú na živote a poslaní univerzálnej Cirkvi, tým viac sú deti vedené ku "sentire cum Ecclesia" (cítenie s Cirkvou) a zakusujú krásu oddania svojich síl pre službu Božiemu Kráľovstvu.““

(Ján Pavol II., Christifideles laici 62)

„Domáca cirkev“… je v tomto zásadná!

… čiže skutočne kresťanská a katolícka rodina žijúca svoj život tak, ako ho žil sám Ježiš, apoštoli, generácie a generácie svätcov, katolíkov všetkých stavov… a ako ho Katolícka Cirkev jasne definuje aj dnes…:

(porov. Christifideles

laici 30)

„„Kresťanská rodina ako "domáca cirkev", predstavuje prirodzenú, základnú školu výchovy vo viere; … Každodenný život opravdivo kresťanskej rodiny je prvou "skúsenosťou o Cirkvi". … Čím viac majú manželia a kresťanskí rodičia vedomie, že ako "domáca cirkev" sa podieľajú na živote a poslaní univerzálnej Cirkvi, tým viac sú deti vedené ku "sentire cum Ecclesia" (cítenie s Cirkvou) a zakusujú krásu oddania svojich síl pre službu Božiemu Kráľovstvu.““

(Ján Pavol II., Christifideles laici 62)

„Domáca cirkev“… je v tomto zásadná!

… čiže skutočne kresťanská a katolícka rodina žijúca svoj život tak, ako ho žil sám Ježiš, apoštoli, generácie a generácie svätcov, katolíkov všetkých stavov… a ako ho Katolícka Cirkev jasne definuje aj dnes…:

(porov. Christifideles

laici 30)

KĽÚ

ČO

VÁ

„R

OD

INN

Á C

IRK

EV“ PRÁVE TÝM, ŽE VAŠE DIEŤA

už vo Vašej „domácej cirkvi“videlo a do istej miery už aj žilo to, čo Cirkev „veľká“, je na tento prechod pripravené – bude už len v rámci farnosti „vo veľkom“ žiť a konať to, čo videlo, žilo a konalo doma, vo Vašej „rodinnej cirkvi“!

Rodina ako„hračkárska cirkev“

Skutočná Božia Rodina Cirkvi

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





– vzťahy a život v rámci spoločenstva rodiny našej farnosti?– rešpektovanie pastierov Cirkvi (pápež, biskupi, farár,…)?

„Do spoločenstva Cirkvi sú naplno včlenení tí, čo majú Kristovho Ducha, a prijímajú celé jej zriadenie

a všetky v nej ustanovené prostriedky spásy,

a sú v jej viditeľnom organizme spojení s Kristom – ktorý ju spravuje prostredníctvom rímskeho pápeža a biskupov –, a to zväzkami

vyznania viery,

sviatostí

a cirkevného vedenia a spoločenstva.“

(KKC 837)

Ako na tom ste?

Je potrebné v tomto smere na Vašej strane, milí rodičia, niečo doladiť?

Môže Vám byť farnosť v niečom z toho nápomocná?

– pravidelná modlitba, skriptúra, lektúra, askéza, liturgia,…?

– rast vo viere, v poznaní Krista, Cirkvi,…?

– pokrstený a obirmovaný; pravidelná účasť na eucharistii (sv. omša a sv. prijímanie aspoň v nedele a prikázané

sviatky) a na svätej spovedi (spravidla raz do mesiaca)?

„Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Ich úloha je skutočnou ekleziálnou[= cirkevnou] službou (officium). “

(KKC 1255)

„Pre birmovanie… majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky. … mala by to byť tá istá osoba ako pri krste.“

(KKC 1311)

Krstní rodičia… nielen na okrasu!

CIC, Kán. 874 - § 1. Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:

1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak nie sú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;

2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;

3. aby bol katolík, ktorý už prijal birmovanie a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;

4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;

5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.

Krstný rodič nie je úloha, obmedzená len na slávnosť krstu, kedy „nesie dieťa“ na krst.

Nie je jeho úlohou ani posilňovanie príbuzenských zväzkov.

Nie je tu ani na to, aby sa, ak sa rodičom niečo stane, materiálne postaral o dieťa (aj keď to iste urobí, keby na to prišlo).

Úlohou krstného rodiča je byť skutočne prítomný v živote krstenca počas celého jeho detstva až po birmovku a byť spoločne s rodičmi (alebo, ak toho oni schopní nie sú, tak na-plno len on sám) vychovávate-ľom a sprievodcom dieťaťa na ceste života s Bohom.

„Celé cirkevné spoločenstvo nesie časť zodpovednosti za rozvinutie a zachovanie milosti prijatej v krste.“

(KKC 1255)

„Farnosť je eucharistické spoločenstvo a srdce liturgického života kresťanských rodín; je osobitne vhodným miestom na katechézu detí i rodičov.“

(KKC 2226)

„Farnosť uvádza kresťanský ľud do riadneho liturgického života a zhromažďuje ho na spomínané slávenie; vyučujespásonosné Kristovo učenie; praktizuje Pánovu lásku v dobrých a bratských skutkoch.“

(KKC 2179)

Farnosťpodstatne dôležitá rodina Cirkvi

Kán. 856 - Hoci sa krst môže sláviť v ktorýkoľvek deň, predsa sa odporúča, aby sa spravidla slávil v nedeľu alebo podľa možnosti na Veľkonočnú vigíliu.

Kán. 857 - § 1. Okrem nevyhnutného prípadu vlastným miestom krstu je kostolalebo kaplnka.

§ 2. Má byť pravidlom, že dospelý má byť pokrstený vo vlastnom farskom kostole, dieťa však vo vlastnom farskom kostole rodičov, ak sa z oprávneného dôvodu neodporúča niečo iné.

FARNOSŤJe Božou rodinou, časťou Cirkvi, do ktorej je dieťa krstom začlenené. Je prirodzené, že spoločenstvo dieťa pri krste víta, modlí sa za neho a potom ho sprevádza na ceste k spoznaniu a prijatiu Krista.

Aj preto sa krst slávi v kruhu spoločenstva farnosti.


(KKC 2179)

„Farnosť sa má a môže stať spoločenstvom spoloče-nstiev … Ako pastoračné priority potrebujeme zvýrazniť rodiny a rôznorodé malé spoločenstvá.“

(Pastiersky list KBS, 3. 10. 2004)




… pre rodičovBoží život nie je možné žiť mimo Cirkvi, mimo jej spoločenstva, liturgie, sviatostí, života a konania. Cirkev je ale skonkrétnená práve vo farnosti.

Ak by rodičia sami nežili Boží život vo farnosti, ako by ho mohli odovzdať dieťaťu a naučiť ho žiť?

Kľúčovú úlohu hrá „malé bázové spoločenstvo“ (porov. sv. Ján Pavol II.), cez ktoré sme včlenení do farnosti, ktorá je „spoločenstvom spoločenstiev“ a nie masou anonymných jednotlivcov.


(KKC 2179)

„Farnosť sa má a môže stať spoločenstvom spoloče-nstiev … Ako pastoračné priority potrebujeme zvýrazniť rodiny a rôznorodé malé spoločenstvá.“

(Pastiersky list KBS, 3. 10. 2004)




… pre rodičovBoží život nie je možné žiť mimo Cirkvi, mimo jej spoločenstva, liturgie, sviatostí, života a konania. Cirkev je ale skonkrétnená práve vo farnosti.

Ak by rodičia sami nežili Boží život vo farnosti, ako by ho mohli odovzdať dieťaťu a naučiť ho žiť?

… pre dieťaAj dieťa je svojimi rodičmi smerované k životu s Bohom na tom jedinom mieste a tým jediným spôsobom, kde sa to dá – a tým je rodina Cirkvi vo farnosti.

Je dôležité, aby čím skôr farnosť spoznalo a nakoniec sa pre život v nej pri 1. sv. prijímaní rozhodlo.

Vstupnou bránou je zase „malé bázové spoločenstvo“, kde dieťa prvý raz objavuje rodinu Cirkvi mimo svojej pokrvnej rodiny, spoznáva prvých farníkov, hrá sa s ich deťmi, svojimi rovesníkmi, počas stretiek… a pomaly dozrieva aj na liturgické slávenia (svätá omša), život, poslanie a činnosť farského spoločenstva.

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





7.

„Technické“detaily

v strede Božej rodiny farnosti

„§ 1. Okrem nevyhnutného prípadu vlastným miestom krstu je kostol alebo kaplnka.

§ 2. Má byť pravidlom, že dospelý má byť pokrstený vo vlastnom farskom kostole, dieťa však vo vlastnom farskom kostole rodičov, ak sa z oprávneného dôvodu neodporúča niečo iné.“

(c. 857 CIC)

„Krst sa má sláviť vo farskom kostole káno-nického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina, na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti.“

(diecézna norma z 12. 2. 2016)

Miesto krstuMiestom krstu dieťaťa je

FARNOSŤ JEHO RODIČOV.

Je to logické:

Je to spoločenstvo, konkrétna rodina Cirkvi, v ktorej rodičia žijú v úzkom vzťahu s ostatnými bratmi

a sestrami;

v tom istom spoločenstve bude vyrastať a vzrastať vo

viere aj ich dieťa;

a samo spoločenstvo sa bude na tom spolu s

rodičmi podieľať.

v strede Božej rodiny farnosti

„§ 1. Okrem nevyhnutného prípadu vlastným miestom krstu je kostol alebo kaplnka.

§ 2. Má byť pravidlom, že dospelý má byť pokrstený vo vlastnom farskom kostole, dieťa však vo vlastnom farskom kostole rodičov, ak sa z oprávneného dôvodu neodporúča niečo iné.“

(c. 857 CIC)

„Krst sa má sláviť vo farskom kostole káno-nického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina, na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti.“

(diecézna norma z 12. 2. 2016)

Miesto krstuMiestom krstu dieťaťa je

FARNOSŤ JEHO RODIČOV.

Je to logické:

Je to spoločenstvo, konkrétna rodina Cirkvi, v ktorej rodičia žijú v úzkom vzťahu s ostatnými bratmi

a sestrami;

v tom istom spoločenstve bude vyrastať a vzrastať vo

viere aj ich dieťa;

a samo spoločenstvo sa bude na tom spolu s

rodičmi podieľať.

MOJA FARNOSŤ – čiže…

Farnosť kánonického trvalého bydliska:

„Trvalé bydlisko získava osoba takým pobytom na území niektorej farnosti alebo aspoň diecézy, ktorý je spojený buď s úmyslom zostať tam natrvalo, ak ju niečo neodvolá, alebo ak sa jej pobyt pretiahol na plných päť rokov.“ (c. 102, §1 CIC)

• Alebo tam skutočne žijem 5 a viac rokov;

• alebo tam skutočne žijem so zámerom zostať tam natrvalo.

Farnosť kánonického prechodného bydliska:

„Prechodné bydlisko získava osoba takým pobytom na území niektorej farnosti alebo aspoň diecézy, ktorý je spojený buď s úmyslom zostať tam aspoň tri mesiace, ak ju niečo neodvolá, alebo sa skutočne pretiahol na tri mesiace.“ (c. 102, §2 CIC)

• Alebo tam skutočne žijem 3 a viac mesiacov;

• alebo tam skutočne žijem so zámerom zostať tam 3 a viac mesiacov.

„Každý dostáva svojho farára a ordinára na základe tak trvalého, ako aj prechodného bydliska.“ (c. 107 §1 CIC)

Ak z vážneho dôvodu chcete pokrstiť svoje dieťa v inej, než svojej farnosti, potrebujete na to písomný súhlas od svojho farára zo svojej farnosti.

ponorenie alebo poliatie

„Prvá sviatosť uvádzania do kresťanského života sa volá predovšetkým krst podľa hlavného obradu, ktorým sa slávi. Krstiť je po grécky „baptizein", čo znamená „ponoriť" do vody. Krstenecje ponorený do Kristovej smrti a vstáva s ním z mŕtvych ako „nové stvorenie" (2 Kor 5, 17).“

(KKKC 252)

„Podstatný obrad sviatosti krstu spočíva v ponorení kandidáta do vody alebo v liatí vody na jeho hlavu, pričom sa vzýva meno Otca i Syna i Ducha Svätého.“

(KKKC 256)

Forma krstuTrojité ponorenie, resp.

poliatie vodou:

• Symbol OČISTENIA a odpustenia zo strany

Boha,...

• Symbol SMRTI (ponorenie) a

ZNOVUZRODENIA(vynorenie) dieťaťa už

ako dieťaťa Božieho, ktoré odteraz nepatrí

rodičom, ale Bohu, pre ktorého ho rodičia sľubujú vychovať.

Rátať s tým pri oblečení dieťaťa!

olej katechumenov a svätá krizma

„Nech ťa posilňuje sila Krista, nášho Spasiteľa; na znak toho ťa pomažeme olejom spásy v Kristovi, našom Pánovi, ktorý žije a kraľuje na veky vekov.“

„ Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný. “

(Obrad krstu detí)

Dve pomazaniaKrst je spojený s niekoľkými vysvetľujúcimi symbolickými obradmi:

Pomazanie olejom katechumenov – symbolizuje pripravenosť na duchovný boj o Boží Život a „miesto v Nebi“. Robí sa na hrudi.

Pomazanie svätou chrizmou – je znakom v krste darovaného daru Ducha Svätého a znovuzrodenia. Je znakom toho, že dieťa bolo doslova „vysvätené“ na kresťana.

Rátať s tým pri oblečení dieťaťa!

biele rúcho a krstná svieca

„M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti.“

„Prijmite svetlo Kristovo!

Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca. Tak bude môcť ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď príde v nebeskej sláve.“

(Obrad krstu detí)

Dva symbolyKrst je spojený s niekoľkými vysvetľujúcimi symbolickými obradmi:

Krstná košieľka (biele rúcho) – jej biela farba symbolizuje odpustenie hriechov a teda čistú nepoškvrnenosť dieťaťa po krste.

Krstná svieca – jej oheň symbolizuje plameň viery, ktorý preberajú rodičia spoločne s krstnými rodičmi, aby ho zachovali a odovzdali dieťaťu a tak mu pomohli plne si osvojiť to, čo mu bolo v krste Bohom darované: Božie synovstvo.

nahlásenie, matrika,…

„535 §1 V každej farnosti majú byť farské knihy, a to kniha pokrstených…

§2 V knihe pokrstených sa má zaznačiť začlenenie do (konkrétnej) cirkvi sui iurisalebo prestup do inej cirkvi, ako aj birmovanie a všetko to, čo sa vzťahuje na kánonický stav veriacich vzhľadom na manželstvo pri neporušení predpisu kán. 1133, na adopciu, na posvätný rád a na doživotnú profesiu zloženú v rehoľnom inštitúte; tieto záznamy sa majú vždy uvádzať v krstnom liste.“

(c. 535 Kódexu kánonického práva)

AdministratívaNakoniec je potrebné, aby ste vyplnili

KRSTNÝ LÍSTOKs údajmi potrebnými na zápis do matriky pokrstených.

Tento zápis bude slúžiť ako potvrdenie o krste Vášho dieťaťa (a na základe neho sa potom vystavujú krstné listy, čiže výpisy z matriky pokrstených);

súčasne k nemu časom pribudnú aj záznamy o prvom sv. prijímaní, birmovaní, či prípadnom sobáši, kňazskej vysviacke, rehoľných sľuboch,… Vášho dieťaťa.

Svojim podpisom takisto potvrdzujete, že ste

oboznámení so zásadami spracovania osobných údajov

Katolíckej Cirkvi na Slovenku

( viac na adrese: gdpr.kbs.sk)

… nejaké

OTÁZKY,

POZNÁMKY,

POSTREHY,

PRIPOMIENKY?





K O N I E C

RímskokatolíckafarnosťTurčianskyPeter

Poučenie pre rodičov a krstných rodičov

rískokatolícka farosť poučeie pre rodičov a krstých ... · (wikipedia) * kedysi si vedci...

Documents