Rozpočet, strednodobý rámec,strop na dôchodkový vek

Viktor Novysedlák, 26.11.2019

2

Meranie konsolidácie - opakovanie

• Ekonomický vývoj

• Jednorazové opatrenia

• Vplyvy už existujúcich politík

• Opatrenia bez vplyvu na saldo v dlhodobom horizonte

• Opatrenia s vplyvom na dlhodobú udržateľnosť

• Opatrenia s vplyvom/bez vplyvu na čisté bohatstvo

• Chceme dosiahnuť nejaký cieľ

3

Prečo merať konsolidáciu...na saldo a dlh vplýva množstvo faktorov

4

Ukazovatele konsolidácie

5

Hodnotenie Návrhu rozpočtu VSna roky 2020 - 2022

6

Prognóza EK na rok 2019

Saldo verejných financií v roku 2019 (% HDP) • 7. novembra Európskakomisia zverejnila svojodhad na rok 2019

• Odhad deficitu verejnejsprávy pre Slovensko je naúrovni 0,94 % HDP

• Rozpočtový prebytok bymalo dosiahnuť 15 krajín

• Nižší deficit ako preSlovensko odhaduje EK v18 z 28 členských štátovEÚ

Zdroj: Európska komisia

European Commission, European Economic Forecast, Autumn 2019

7

Umiestnenie v rebríčku krajín eurozóny z pohľadu hospodárenia (podľa salda VS)

• V rámci 19 krajín eurozóny sa deficit VS Slovenska dlhodobo udržuje medzi krajinami spodnej polovice

• V roku 2019 EK očakáva, že Slovensko bude mať 14. najhoršie saldo spomedzi krajín eurozóny

• V roku 2019 sa odhaduje vyšší deficit vo Fínsku, Belgicku, Taliansku, Francúzsku a Španielsku

Zdroj: EK

Porovnanie s eurozónou...hospodárenie dlhodobo medzi krajinami spodnej polovice

8

Návrh rozpočtu VS 2020-2022schválený vládou SR 14. októbra 2019

• Cieľ aj návrh rozpočtu deficit 0,49% HDP v roku 2020

• Vláda odsúva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu za horizont roku 2020

• Neplní sa programové vyhlásenie vlády:

Ciele vládySchválený návrh

rozpočtu

Vyrovnané saldo hospodárenia v roku

2021 aj 2022

Deficit 2021 = 0,7% HDP Deficit 2022 = 1,15 % HDP

„Vláda sa zároveň zaväzuje dosiahnuť do roku 2020 vyrovnanýrozpočet a posilniť dodržiavanie rozpočtovej disciplíny.“

9

Zdroj: NRVS 2020-2022, RRZ

• Ak nepríde k prijatiu dodatočných opatrení, hrubý dlh by podľa MF SR prekročí vrokoch 2021 a 2022 hranicu sankčných pásiem dlhovej brzdy.

Saldo hospodárenia verejnej správy (v % HDP) Hrubý dlh verejnej správy(v % HDP)

• Na splnenie cieľov chýbajú v návrhu rozpočtu podľa MF SR opatrenia vo výške 0,7 % HDP v roku 2021, resp. 1,2 % HDP v roku 2022.

-0,49

-0,75

-1,15

-0,49

0,00 0,00

-1,25

-1,00

-0,75

-0,50

-0,25

0,00

0,25

2020 2021 2022

návrh rozpočtu ciele vlády

+770 mil. eur +1 246

mil. eur

46,846,6 46,7

46,8

45,9

44,844

45

46

47

48

2020 2021 2022

návrh rozpočtu pri splnení cieľov

Návrh rozpočtu VS 2020-2022...na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu je potrebné prijať opatrenia

10

Plnenie fiškálnych pravidiel

• Rozpočtový cieľ na rok 2020 stanovený tak, aby plnil prísnejšie národné pravidlo (MF SR odhaduje štrukturálny deficit v roku 2020 vo výške 0,5 % HDP).

Pakt stability a rastu

Pravidlo vyrovnaného rozpočtu

Štrukturálny deficit 1,0 % HDP v rokoch

2020 až 2022

Štrukturálny deficit do 0,5 % HDP

Plnenie strednodobého rozpočtového cieľa podľa MF SR2019 2020 2021 2022

Pakt stability a rastu ✓ ✓

Pravidlo o vyrovnanom rozpočte ✓

Pozn.: dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia v rokoch 2021 a 2022 (ciele vlády) by

znamenalo aj splnenie strednodobého cieľa podľa oboch pravidiel. Zdroj: MF SR

Verejné financie sa riadia dvomi strednodobými rozpočtovými cieľmi

11

Riziká pre saldo v roku 2019

Zd

roj:

NR

VS

20

20-2

022

, MF

SR

, RR

Z

• Ide najmä o riziká vo výdavkoch štátneho rozpočtu najmä v oblasti kapitálovýchvýdavkov (269 mil. eur), príjmoch z dividend SPP a VSE (165 mil. eur) a vinvestíciách samospráv (88 mil. eur).

• Nad rámec odhadu uvedeného v návrhu rozpočtu existujú dodatočné riziká prevývoj deficitu v roku 2019 v celkovej výške 555 mil. eur (0,6 % HDP).

mil. eur

-1195

-351

-208

-199

-11

-10

-6

+33

+56

+142

-640

-1 500 -1 200 -900 -600 -300 0

Saldo VS po zohľadnení rizík RRZ

Ostatné výdavky ŠR

Vybrané nedaňové príjmy

Hospodárenie samospráv

Sociálne transfery a dávky

Ostatné vplyvy

Daňové príjmy

Vzťahy s rozpočtom EÚ

Výdavky na zdravotníctvo

Hospodárenie ostatných subjektov VS

Saldo VS v roku 2019 (NRVS 2020-2022)

po

zit

ívn

e

vp

lyv

yn

eg

atí

vn

e

vp

lyv

y

...ak nebudú prijaté dodatočné opatrenia deficit môže dosiahnuť 1,27 % HDP

12

Vplyv ekonomiky na vývoj daní

• Aktuálne zhoršenie výhľadu ekonomického vývoja, ktoré je zapracovanév odhade, nemá zásadný vplyv na saldo VS v tomto roku.

+34

+119

+90

-175

-1

+24

+61

-259

-400 -300 -200 -100 0 100 200

VPLYV NA SALDO OČISTENÝ

odvod obchod. reťazcov

eKasa a nanomarkery

VPLYV NA SALDO

vplyv daňového bonusu

zníženie DPH na ubyt. služby

daňovo odvod. úľavy na rekr. šeky

DAŇOVÉ PRÍJMY VOČI ROZPOČTU

■ príjmové opatrenia (znižujúce príjmy) rozpočtované ako výdavky■ príjmy rozpočtované nad rámec prognózy daňového výboru

daňové príjmy 2019: rozpočet vs. aktuálny odhad

mil. eur

nezahrnuté do rozpočtu

daňových príjmov

nerealizovanie, resp. posun realizácie

legislatívnych opatrení

ovplyvnené ekonomickým vývojom

13

Zdroj: NRVS 2020-2022, RRZ

Riziká návrhu rozpočtu...na udržateľné splnenie cieľov bude potrebné prijať opatrenia vo výške 2,5 % HDP

• Očakávame vyššie výdavky štátneho rozpočtu, kapitálové výdavky môžu byťfinancované z prostriedkov prenesených z predchádzajúcich rokov

• Riziká v nedaňových príjmoch (najmä dividendy, emisné kvóty, predaj majetku)

• Očakávame vyššie výdavky v zdravotníctve a v sociálnej oblasti, hospodáreniesamospráv predstavuje riziko v roku 2020

-1,3

-1,8

-2,0

-2,5

-1,1

-0,7-0,5

-0,7

-1,2

-3,0

-2,5

-2,0

-1,5

-1,0

-0,5

0,0

2018 2019 2020 2021 2022

Saldo rozpočtu po zohľadnení rizík RRZ

Saldo rozpočtu podľa NRVS 2020-2022

dodatočné opatrenia

Porovnanie odhadu RRZ s návrhomrozpočtu (v % HDP)

Riziká Návrhu rozpočtu VS na roky 2020 až 2022(v mil. eur)

-208 -231-103 -186

-138-229 -168

-351

-423-634

-867

-246

-271

-288

-199

-215

-555(0,6 % HDP)

-1290(1,3 % HDP)

-1308(1,3 % HDP)

-1412(1,3 % HDP)-1800

-1500

-1200

-900

-600

-300

0

300

2019 2020 2021 2022

Nedaňové príjmy Výdavky zdravotníctva

Výdavky štátneho rozpočtu Ostatné vplyvy

Sociálne dávky a transfery Samosprávy

Celkovo

14

Hrubý dlh v sankčných pásmach

Vývoj hrubého dlhu VS (% HDP)

• Bez prijatia dodatočných opatrení dlh v rokoch 2019 a 2020 dlh zotrvá v prvom sankčnom pásme.

• V roku 2021 sa dlh v dôsledku znižovania hraníc sankčných pásiem dostane do druhého sankčného pásma.

• V roku 2022 existuje riziko, že sa hrubý dlh dostane do tretieho sankčného pásma.

Zdroj: MF SR, RRZ

15

Dlhodobá udržateľnosť

• Dlhodobá udržateľnosť sa zhorší o:

• 0,5% HDP ak vláda dodrží návrh rozpočtu, najmä rok 2019

• 1,6% HDP ak by sa naplnili riziká identifikované RRZ

• Slovensko nemá dlhodobo udržateľné verejné financie• v roku 2018 chýbalo ku udržateľnosti 1,38 % HDP

Scenár rozpočtu Scenár rizík

16

Transparentnosť

Kvalita a transparentnosť rozpočtového rámca na Slovenskusa dlhodobo nezlepšuje:

• Opakovane sa navýšili daňové a odvodové príjmy nad rámectých, ktoré boli schválené nezávislým výborom.

• V rozpočte pretrvávajú nerealistické predpoklady najmä voblasti nedaňových príjmov a výdavkov, ktoré takémutonezávislému posúdeniu nepodliehajú.

Je potrebné zvýšiť transparentnosť a dôveryhodnosť rozpočtu:• posilnením záväznosti používania daňových prognóz

schválených nezávislým výborom a• nezávislým posudzovaním výšky nedaňových príjmov a

sociálnych transferov.

17

Prognóza daní

• Skutočne rozpočtované čísla opätovne nezodpovedajú daňovým príjmom uvedeným v návrhu rozpočtu (uvedená je prognóza VpDP zo septembra 2019). Opakuje sa tak nepresné informovanie verejnosti a parlamentu.

• Daňová prognóza v NRVS opätovne obsahuje položky neschválené VpDP. Príjmy rozpočtu navýšené o takmer 200 mil. eur ročne (príjmy z eKasy a nanomarkerov). Text návrhu rozpočtu o tom stručne informuje, ale bez kvantifikácie.

Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, hlavná kniha str. 34

Zdroj: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022, hlavná kniha str. 21

18

Nanomarkery

• Opätovné riziko nezavedenia nanomarkerov

• Výpadok rozpočtovaných príjmov vo výške60 až 65 mil. eur v rokoch 2020 až 2022.

• Súčasný stav:• Aktuálne sa uskutočňuje iba prípravná fáza

k vydaniu vyhlášky ministerstvom financií.

• až následne začne proces výberu výrobcuidentifikačnej látky (verejná obchodnásúťaž).

• bude nasledovať povinné obdobieniekoľkomesačného testovania predzavedením označovania pohonných látok dopraxe zo zákona.

19

Emisné povolenky

• RRZ opakovane poukazuje na to, že návrh rozpočtu vniektorých položkách nezohľadňuje metodiku ESA2010

Výnosy z aukcií emisných povoleniek

• Nezohľadneniemetodiky ESA2010 priemisnýchpovolenkách viedlo vrokoch 2016-2018 kvýpadku príjmov min.vo výške 50 mil. eur

• V roku 2020 dosahujetoto riziko viac ako 100mil. eur

Pozn.: * V roku 2019 ide o aktualizovaný odhad RRZ.

v m

il. e

ur

117 117 117137

292

6455 59

119

188

64 57 63

128

0

50

100

150

200

250

300

350

2016 2017 2018 2019 2020

Rozpočet Hodnotenie rozpočtu - odhad RRZ Skutočnosť*

priemerná odchýlka od rozpočtu v rokoch 2016-2019: 36 %

20

Príjmy z predaja majetku

Kapitálové príjmy štátneho rozpočtu

• Príjmy z predajamajetku boli vštátnom rozpočtekaždoročnenadhodnotené.

• Pre rok 2020existuje podľa RRZriziko vo výške 40mil. eur, pre ďalšieroky po 30 mil. eurročne.

Pozn.: V roku 2019 ide o odhad MF SR.

76

43

5144

53 51

43 43

13

20

12 11

18

0

20

40

60

80

100

2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022

Rozpočet Skutočnosť

v m

il. e

ur

Zdroj: MF SR

21

Sociálna poisťovňa

Rozdiel medzi skutočnými a rozpočtovanými výdavkami správneho fondu SP (v mil. eur)

• Rozpočet SP nereaguje na vývoj v roku 2019

• Návrh rozpočtu SP opakovane podhodnocuje vývoj výdavkov Sociálnej poisťovne

• Ide napríklad o dlhodobé podhodnocovanie výdavkov správneho fondu SP

Zdroj: MF SRPozn.: V roku 2019 ide o odhad MF SR.

• Počet zamestnancov má vzrásť z 5458 v roku 2020 na 5739 v roku 2022, avšak výdavky na mzdy sú rozpočtované na úrovni 57,7 mil. eur počas celého obdobia.

22Zdroj: NRVS 2020-2022, MF SR, Štátna pokladnica, ŠÚ SR, RRZ

• Návrh rozpočtu predpokladá výrazný pokles verejných investícií oprotihistorickému vývoju, najmä pre kapitoly štátneho rozpočtu, NDS a samosprávy

Úspory v investíciáchRozpočtové saldo zlepšuje rozpočtovanie historicky najnižších

investícií

2,5 2,6

2,0

1,7 1,8 1,8

0,0

0,5

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

2017 2018 2019 2020 2021 2022

priemer 2008-2018

-0,8 % HDP

Investície verejnej správy* (bez obrany, v % HDP)

* Mimo čerpania EÚ fondov a spolufinancovania

408426

212

159195

163

0

100

200

300

400

500

2017 2018 2019 2020 2021 2022

Štátny rozpočet (bez obrany, v mil. eur)

233

187 192

120 120 120

0

100

200

300

2017 2018 2019 2020 2021 2022

NDS (v mil. eur)

494

692

528466

495558

0

200

400

600

800

2017 2018 2019 2020 2021 2022

Obce (v mil. eur)

23

Zdroj: NRVS 2020-2022, MF SR, Štátna pokladnica, RRZ

• Toto riziko zahŕňa predpoklad odkúpenia futbalového štadióna

• MF SR predpokladá v roku 2019 celkovú výšku kapitálových transferov nižšiu akoje čerpanie realizované za predchádzajúcich deväť mesiacov (k 31.10. čerpanieprekročilo predpoklad MFSR)

• Návrh rozpočtu predpokladá čerpanie kapitálových výdavkov vo štvrtomštvrťroku 2019 na historickom minime, podľa RRZ riziko dosahuje 296 mil. eur

Kapitálové výdavky ŠR v 2019Nerealistické predpoklady MF SR o čerpaní v roku 2019

Hotovostné kapitálové výdavky ŠR (v mil. eur) Očakávané čerpanie v 4. štvrťroku 2019 (v mil. eur)

Investície Kapitálové transfery

1 315

1 512

1 268

1 357

216

1 000

1 100

1 200

1 300

1 400

1 500

1 600

NRVS RRZ čerpanie k30.9.

čerpanie k31.10.

minimum Q4

2008-2018

známy údaj v čase zverejnenia návrhu rozpočtu

75

127

63

0

50

100

150

200

NRVS RRZ

minimum 2008-2018

* odkúpenie futbalového štadiónu

*

-29

116

-50

0

50

100

150

NRVS RRZ

minimum 2008-2018

K 31.10. čerpanie vyššie o 42 mil. eur

24

Zd

roj:

NR

VS

20

20-2

022

, MF

SR

, RR

Z

• V posledných rokoch rastie výška kapitálových výdavkov, ktoré sa nerealizovali v rokusvojho rozpočtovania a boli presunuté na neskoršie použitie do nasledujúcich rokov

• To vedie k rastu čerpania kapitálových výdavkov nad rozpočtované úrovne

• Čerpanie takýchto prostriedkov bez krytia rezervou predstavuje riziko pre saldo rozpočtuVS

Kapitálové výdavky ŠRPrenesené prostriedky navyšujú rozpočtované výdavky

Objem kapitálových výdavkov presunutýchdo nasledujúceho roku (v mil. eur)

Čerpanie hotovostných kapitálových výdavkov ŠR(bez obrany, v mil. eur)

614681

975

1 119

960

0

200

400

600

800

1 000

1 200

2015 2016 2017 2018 2019*

* predpoklad MF SR

508574

452

633

885796

524

625

929

754 746

985928

0

250

500

750

1 000

1 250

2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

rozpočet z rozpočtu prenesené výdavky

* odhad RRZ

*

25

Strednodobý rozpočtový rámec –problémy a riešenia

Význam vyrovnaného rozpočtu

• Dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií (starnutiepopulácie)

• Dosiahnutie bezpečnej úrovne dlhu pre Slovensko

• Vytvorenie dostatočného fiškálneho priestoru na zmiernenienegatívnych následkov budúcich kríz

• Zvýšený dôraz na rozpočtovú disciplínu v dôsledku štruktúry dlhu(zahraniční veritelia)

• Dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia vyplýva z legislatívy:

– európske pravidlá (SGP), medzinárodná zmluva (Fiškálny kompakt) adomáce zákony (zákon 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy)

26

Legislatívny rámec (1)

Dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejnej správy pre Slovensko vyplýva zeurópskych pravidiel, medzinárodných zmlúv ako aj domácich zákonov.

• Pakt stability a rastu obsahuje pevné politické usmernenia na dodržaniestrednodobého cieľa takmer vyrovnaného alebo prebytkového stavu rozpočtov

„Strednodobé rozpočtové ciele zabezpečujú udržateľnosť verejných financií alebo rýchlenapredovanie smerom k takejto udržateľnosti, pričom ponechávajú priestor narozpočtové manévrovanie, najmä so zreteľom na potrebu verejných investícií.“

„strednodobé rozpočtové ciele ... [sa] spresňujú v rámci vymedzeného rozsahu od -1 %HDP až po rovnováhu alebo prebytok” Nariadenie Rady č. 1466/97 čl. 2a

„Rada a Komisia zohľadnia, či sa počas hospodársky priaznivých období vynakladávyššie úsilie na prispôsobenie sa, kým v hospodársky nepriaznivých obdobiach môže byťtoto úsilie menšie. Zohľadnia sa najmä neočakávané príjmy a výpadky príjmov.“Nariadenie Rady č. 1466/97 čl. 5

27

Legislatívny rámec (2)

• Medzinárodná Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v Hospodárskej amenovej únii (Fiškálny kompakt) obsahuje pravidlo o vyrovnanom rozpočte.

„Rozpočtová pozícia verejnej správy ... je vyrovnaná alebo prebytková.“ Čl. 3 ods. 1 písm. a)

„Zmluvné strany zabezpečia rýchle približovanie k svojim príslušným strednodobým cieľom.“ Čl. 3 ods. 1 písm. b)

• Vyrovnané alebo prebytkové hospodárenie verejnej správy je zároveň zakotvené vzákone č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

„Rozpočet verejnej správy má byť vyrovnaný alebo prebytkový“ §30a ods. 1

28

Sklon vlád k deficitom

• Deficitné hospodárenie je permanentným javom vo verejnýchfinanciách

• Konsolidácia v dobrých časoch je nedostatočná

• Výsledkom je rast dlhu, ktorý skokovo reaguje v prípade šokov

Príčiny:

• Informačná asymetria

• Krátkozrakosť

• „Common pool“ problém

30

Nízka záväznosť rozpočtu ...sklon vlád k deficitom aj na Slovensku

• Rozpočet schválený pre druhý a tretí rok v rámci trojročného rozpočtového horizontu má nízku záväznosť

• Napriek nepopierateľným ekonomickým vplyvom (najmä kríza), sklon k deficitom („deficit bias“) je zrejmý

Odchýlka salda rozpočtu od salda rozpočtovaného na daný rok pred dvomi rokmi (v perc. bodoch HDP)

-1,0

+0,2 +0,2

-4,7 -4,9

-1,6

0,0

+2,1

-0,6

+0,5

-0,7 -0,3 -0,2 -0,2

-8,0

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

-6,0

-4,5

-3,0

-1,5

0,0

1,5

3,0

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020

produkčná medzera (v % pot HDP, pravá os)

Posúvanie plnenia cieľov na Slovensku

31

Štrukturálne saldo verejnej správy (% HDP)

32

Zdroj: Sherwood, M. (2015): Medium-Term Budgetary Frameworks in the EU Member States. European Economy. Discussion Paper Nr. 021/2015.

Záväznosť strednodobých rozpočtových rámcov... Slovensko na chvoste rebríčka krajín EÚ

• Vláda môže limity výdavkov schválené v rámci strednodobých cieľov meniť podľa uváženia bez verejného zdôvodnenia a kontroly parlamentu

• Takéto nastavenie rozpočtového rámca patrí medzi najmenej záväzné v EÚ

•Fínsko

•Švédsko

•Dánsko

•Holandsko

• Írsko

•Litva

•Rakúsko

•Belgicko

•Bulharsko

•Cyprus

•Grécko

•Maďarsko

•Malta

•Poľsko

•Rumunsko

•Taliansko

•Česká rep.

•Estónsko

•Francúzsko

•Lotyšsko

•Luxembursko

•Portugalsko

•Španielsko

•Veľká Británia

•Chorvátsko

•Nemecko

•Slovensko

•Slovinsko

záväznosť strednodobého rámca

podľa zmien cieľov / stropov

veľmi záväzné

málo záväzné

bez zmien (okrem príchodu

novej vlády)

zmeny podmienené

zdrojmi krytia

pri zmeneparametrov

(dané legislatívou)

zmeny podľa uváženia vlády

(bez verej. kontroly)

mení vláda(zmeny musia byť

verejne vysvetlené)

špecifické situácie

(dané legislatívou)

Pravidlo o vyrovnanom rozpočte (1)

Pravidlo o vyrovnanom rozpočte (2)

• Verejné financie sa v roku 2018výrazne odchýlili od trajektórievedúcej k dosiahnutiu vyrovnanéhorozpočtu (vývoj štrukturálnehosalda a rastu upravených výdavkov)

• RRZ odporučila spusteniekorekčného mechanizmu

• Výrazná odchýlka by mala byťodstránená tak, aby sa vyrovnanýrozpočet dosiahol najneskôr vroku 2020

• Rok 2018: výrazné odchýlenie v obidvoch ukazovateľoch na dvojročnom horizonte, vo výdavkovom pravidle aj na jednoročnom horizonte

• Európska komisia konštatovala, že nie sú „dostatočné dôvody“ aby dospela k záveru o existencii pozorovanej výraznej odchýlky

– Zdôvodnenie úrovňou deficitu pod 3 % HDP a dlhu pod 60 % HDP

Zdroj: Európska komisia, Assessment of the 2019 Stability Programme for Slovakia. June 2019.

Hodnotenie súladu verejných financií na Slovenskus požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu

35

Plnenie fiškálnych pravidiel EÚ

• Rok 2019: výrazné odchýlenie v obidvoch ukazovateľoch na dvojročnom horizonte, vo výdavkovom pravidle aj na jednoročnom horizonte

• Európska komisia konštatovala, že fiškálne uvoľnenie(fiscalslippages) v roku 2018 nebolo dostatočne kompenzované vývojom v roku 2019

– Zdôvodnenie úrovňou deficitu pod 3 % HDP a dlhu pod 60 % HDP

Zdroj: Európska komisia, Staff Working document (Analysis of the Draft Budgetary Plan of Slovakia),November 2019.

Hodnotenie súladu verejných financií na Slovenskus požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu

36

Plnenie fiškálnych pravidiel EÚ

Strednodobé fiškálne rámce –good practices (1)

• Zavedenie operatívneho nástroja v podobe viacročnýchvýdavkových limitov.

• Zosúladenie rôznych účtovných štandardov pritransformácii fiškálnych cieľov (akruálny princíp) narozpočtové agregáty a podrobné výdavkové plány(hotovostný princíp).

• Zabezpečenie celkovej stability výdavkových cieľov a stanovenie podmienok, za akých sa tieto ciele môžu zmeniť.

37

Strednodobé fiškálne rámce –good practices (2)

• Schválenie fiškálneho rámca na začiatku funkčného obdobiavlády s minimálnou možnosťou následných zmien.

• V čo najväčšej možnej miere vopred stanoviť pravidlá prešpecifické situácie (pravidlá pre neočakávané príjmy,presuny nerealizovaných investícií).

• Nezávislé fiškálne inštitúcie by mali hodnotiť, či vláda v praxi dodržiava strednodobú orientáciu fiškálnej politiky.

38

39

Dlhá cesta k výdavkovým limitom na Slovensku

... kľúčom k úspechu je trvalý politický záväzok

• Proces zavádzania výdavkových stropov je komplexný

• Koncept limitov je zložitý (aj procesne) a vyžaduje si dôkladné otestovanie pred zavedením

• Silný záväzok vlády je dôležitý už vo fáze testovania pred začatím legislatívneho procesu (vzhľadom na nutnú súčinnosť rezortov)

• Pre osvojenie limitov a ich zachovanie po zavedení je kľúčové získanie podpory naprieč politickým spektrom (príklad: dlhová brzda)

2018/04 Termín ?2018/102011

ZÁKON:Limit verejných

výdavkov

MF SR: zámer zaviesť stropy

testovanie, diskusia, zavedenie

IFP návrh: diskusná štúdia

40

Zavedenie stropu na dôchodkový vek

Dôchodkový vek – nastolenie témy

41

▪ September 2017: začiatok petície odborárov OZ KOVO.

▪ September 2017 – December 2017: prvé mediálne výstupy

Téma získava politickú podporu

42

▪ Február 2018: petícia OZ KOVO (126 tis. podpisov) odovzdaná predsedovi parlamentu. Odborári v nej žiadajú vládu a parlament o prijatie stropu vo veku 64 rokov. Dôvody:

▪ nezohľadňovanie pracovnej záťaže do dôchodkového veku a

▪ zlý zdravotný stav slovenskej populácie v preddôchodkovom veku (na základe nesprávnych štatistík Eurostatu).

RRZ kvantifikuje prvé vplyvy(ešte neexistovalo legislatívne znenie)

43

▪ Február 2018: kvantifikácia RRZ na základe požiadavky politickej strany OĽANO. Kvantifikované makroekonomické dopady, vplyv na verejné financie a výšku priznávaných dôchodkov.

Poslanecký návrh bez analýz

44

▪ Máj 2018: ex-premiér Fico (demisia marec 2018) začiatkom mája avizuje ústavný zákon, navrhuje strop 65 rokov. Koncom mája je zákon doručený do parlamentu so stropom 64 rokov (politické preteky).

Odborári pretláčajú tému referendom

45

▪ Jún 2018: prvé odsunuté hlasovanie v parlamente

▪ Júl 2018: OZ KOVO začalo zber podpisov na petíciu za vyhlásenie referenda

Petícia za vyhlásenie referenda o otázkach:

1. Súhlasíte s tým, aby bolo ústavným zákonom zastavené (ohraničené) predlžovanie dôchodkového veku dosiahnutím 64 rokov veku?

2. Súhlasíte s tým, aby bolo ústavným zákonom zastavené (ohraničené) predlžovanie dôchodkového veku pre ženy- dosiahnutím 63,5 rokov veku, ak vychovali jedno dieťa,- dosiahnutím 63 rokov veku, ak vychovali dve deti,- dosiahnutím 62,5 rokov veku, ak vychovali tri a viac detí?

Najčastejšie argumenty odborárov a politikov v diskusii

46

▪ Nemožno sa na to pozerať cez čísla, ide o ľudí.

▪ Sociálna poisťovňa je v dobrej ekonomickej kondícii.

▪ Výdavky na penzie na Slovensku sú nízke voči zahraničiu.

▪ Výdavky na penzie majú do polovice 30 rokov klesať, je tam fiškálny priestor.

▪ Starnutiu neverím. Nevieme čo bude o 20 rokov.

▪ Treba podporiť rodinnú politiku a problém sa vyrieši.

▪ Dôchodkový vek nemôže rásť donekonečna.

▪ Dôchodkový vek 68 rokov? Dôchodok si neužijem.

▪ Pri jednotnom dôchodkovom veku nepodporujeme ženy s deťmi.

▪ Slovák si dôchodok užije najmenej rokov v porovnaní s inými krajinami.

▪ Dôchodku sa vôbec nedožijem.

▪ Dodatočné roky života nežijeme v zdraví.

▪ Mám svoj vek, nevládzem toľko.

RRZ reaguje odbornými stanoviskami

47

▪ September 2018: stanovisko a komentár RRZ k návrhu ústavného zákona. Popri aktualizácii vplyvu na verejné financie (strop 64 rokov) bol vydaný komentár ako reakcia na najčastejšie argumenty odborárov a politikov.

48

Opatrenia s vplyvomna dlhodobú udržateľnosť

rok 2066

rok 2080

rok 2023

-4,5%

-4,0%

-3,5%

-3,0%

-2,5%

-2,0%

-1,5%

-1,0%

-0,5%

0,0%2

01

7

20

19

20

21

20

23

20

25

20

27

20

29

20

31

20

33

20

35

20

37

20

39

20

41

20

43

20

45

20

47

20

49

20

51

20

53

20

55

20

57

20

59

20

61

20

63

20

65

20

67

20

69

20

71

20

73

20

75

20

77

20

79

% H

DP

súčasná legislatíva horná hranica dôch.veku 64 muži, 63 ženy

negatívny vplyv:

2067: -1,6% HDP

2080: -2,3% HDP

...vplyvy schváleného zastropovania veku odchodu do dôchodku

Zdroj: KRRZ, Dôchodkový vek: Mýty a fakty. Komentár 2018/02, september 2018.

Vplyv stanovenia stropu na dôchodkový vek

• RRZ: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa zvýši o 1,0 % HDP, čo znamená potrebu prijať dodatočné opatrenia v sume 870 mil. eur

• Hodnotenie EK: stredné riziko udržateľnosti pri S2 2,5 % HDP.

RRZ(50 rokov)

EK(viac ako 50 rokov)

Ostatné argumenty

50

Získavanie ústavnej väčšiny

51

▪ September 2018 – Január 2019: opakované odsunutia hlasovania v parlamente (hľadanie ústavnej väčšiny)

Edukačné videá RRZ(prvé skúsenosti s výrobou)

52

53

Facebook

54

55

▪ Marec 2019: prijatie ústavného zákona v parlamente

Zhrnutie

56

▪ Odborná diskusia počas celej doby na veľmi nízkej úrovni.

▪ Ústavný zákon nebol podložený žiadnou analýzou a dokonca ani kvantifikáciou vplyvov

▪ Kľúčová úloha RRZ z pohľadu poskytnutia odborných informácii politikom a verejnosti:▪ 2 kvantifikácie vplyvov

▪ 1 komentár o „mýtoch“ používaných odbormi a politikmi v diskusii

▪ blogy členov Rady

▪ videá členov Rady

▪ televízne vystúpenia

▪ rozhovory v printových médiách

▪ príspevky na sociálnej sieti facebook

... po istom čase

57

November 2019 – pri schvaľovaní NRVS na roky 2020 - 2022

Ďakujem za pozornosť!