1. Obsah Prlohy 1. Rozpotovanie prjmov a vdavkov ostatnch subjektov verejnej sprvy v metodike ESA 95 2. Rozpotov vzahy SR a E 3. Prehad hospodrenia podnikov ttnej sprvy 4. Informcia o podmienench zvzkoch subjektov verejnej sprvy 5. Implicitn zvzky 6. Stratgia riadenia ttneho dlhu na roky 2011 a 2014 (aktualizcia 2013) Predkladacia sprva Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 je vypracovan v intencich Programovho vyhlsenia vldy SR. Zkladnm cieom fiklnej politiky je zabezpeenie dlhodobo udratench verejnch financi, o si vyaduje pokraovanie v konsolidcii aj po roku 2013, priom konsolidcia sa uskutouje v zmysle pravidiel rozpotovej zodpovednosti vyplvajcich z domcej legislatvy a medzinrodnch aktov. Makroekonomick predpoklady s postaven na prognze, ktor bola prezentovan na 31. zasadnut Vboru pre makroekonomick prognzy v septembri 2013. Poda odhadov Ministerstva financi SR slovensk ekonomika v roku 2013 dosiahne rast 0,8 % HDP a zrchli na 2,2 % a v roku 2014 za vym odhadom rastu stoj najm oivenie ekonomk naich obchodnch partnerov, no prid sa k nim aj rastci domci dopyt. V nasledujcich rokoch by sa mal rast HDP postupne zvyova nad 3 % v roku 2016. Aktulna strednodob prognza makroekonomickho vvoja vypracovan Ministerstvom financi SR bola vinou lenov Vboru pre makroekonomick prognzy charakterizovan ako realistick, s vnimkou jednho lena, ktor hodnotil prognzu ako optimistick. Doteraj vvoj na trhu prce v roku 2013 by sa mal postupne obrti a v roku 2014 sa oakva mierny rast zamestnanosti. Relna mzda bude rs v roku 2014 rchlejie. Medziron rast relnej mzdy v hospodrstve v roku 2014 bude predstavova 1,1 %. Tempo zvyovania nominlnej mzdy v budcom roku zrchli z 2,6 % na 2,8 %. Priazniv vplyv na

2. relne mzdy a kpyschopnos obyvatestva bude ma stabilizcia cien v sektore energi. Inflan oky v sektore energi z titulu deregulcie cien v rokoch 2011 a 2012 odznej v budcom roku. Mierny rast zaznamenaj ceny spotrebnch tovarov a sluieb. Inflcia v roku 2014 zostane na nzkych rovniach. Oivenie ekonomickej aktivity povedie k miernemu rastu istej inflcie, ten vak bude vykompenzovan vraznm znenm potravinovej inflcie, ktor odra vysok ohlsen rodu. Rast regulovanch cien sa udr na nzkych rovniach z roku 2013 predovetkm pre pokles cien elektriny pre domcnosti v porovnan s predchdzajcimi rokmi. Makroekonomick predpoklady boli zkladom pre vypracovanie aktulnej prognzy daovch prjmov verejnej sprvy na roky 2014 a 2016, ktor bola podroben hodnoteniu v rmci Vboru pre daov prognzy da 24. septembra 2013, priom vetci lenovia ju hodnotia ako realistick. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 vychdza z uvedench prognz a m stanoven cielen schodky rozpotu verejnej sprvy v roku 2014 na rovni 2,83 % HDP, v roku 2015 na rovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na rovni 1,50 % HDP. Tmto dochdza k zneniu cielenho deficitu na rok 2014 o 0,1 % HDP. Pri tvorbe nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 je potrebn zohadni aj aktulny predpoklad vvoja rozpotu verejnej sprvy v roku 2013. Na zklade dostupnch informci o pozitvach a rizikch vvoja rozpotu verejnej sprvy v roku 2013 by deficit rozpotu verejnej sprvy mohol dosiahnu rove 2,98 % HDP, o vytvra predpoklad spenho vystpenia Slovenskej republiky z procedry nadmernho deficitu. V porovnan s Nvrhom rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 predloenm na rokovanie vldy SR v auguste 2013 bolo potrebn pre splnenie cielenho deficitu v roku 2014 prija opatrenia na prjmovej ako aj vdavkovej strane rozpotu verejnej sprvy. Pri tvorbe nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 sa zodpovedne pristpilo k identifikci oblast, v ktorch je mon vykona opatrenia na zvenie efektvnosti verejnho sektora. Hlavnm prostriedkom na tto aktivitu bola realizcia II. etapy reformy ESO - Efektvna, Spoahliv a Otvoren ttna sprva. Prostrednctvom trukturlnych zmien v rezortoch a subjektoch verejnej sprvy, ktor sa realizovali najm zluovanm a ruenm organizci spolu so zvenm efektvnosti vynakladanch finannch prostriedkov sa dosiahlo znenie vdavkov v objeme 105 mil. eur. Zrove bola v rmci programu ESO realizovan analza nehnutenho majetku ttu a v roku 2014 sa predpoklad dosiahnutie prjmu z predaja nepotrebnho majetku v objeme 54 mil. eur. Program ESO poukzal aj na alie oblasti monej racionalizcie fungovania verejnej sprvy, ktorch prprava a samotn realizcia si vyaduje vak dlhie asov obdobie. Preto bolo nevyhnutn pristpi ku konsolidanm opatreniam zameranm na zefektvnenie innost v spolonostiach, v ktorch tt vykonva akcionrske prva, m bolo mon zvi prjem z dividend od tchto spolonost v objeme 91 mil. eur. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 naalej pota s osobitnm odvodom v regulovanch odvetviach. V prpade dane z prjmov prvnickch osb sa predpoklad znenie sadzby dane zo sasnch 23 % na 22 %, pri sasnom zaveden licencie pre obchodn spolonosti. 2 3. Na zklade aktulneho odhadu vvoja rozpotu verejnej sprvy v tomto roku je mon presun as dividendovch prjmov, s ktormi sa pvodne potalo v roku 2013, do roku 2014. Septembrov aktualizcia makroekonomickej prognzy a prognzy daovch a odvodovch prjmov priniesla zlepenie fiklneho rmca o 127 mil. eur v roku 2014, a to najm prostrednctvom zvenho odhadu vberu dane z pridanej hodnoty. V praxi sa tak prejavuj pozitvne efekty opatren, ktor boli prijat na zvenie efektvnosti vberu tejto dane. K zlepeniu fiklneho rmca prispelo aj zlepenie makroekonomickho vvoja, vyie prjmy z odvodov a spotrebnch dan. Nvrhy limitov kapitol ttneho rozpotu a nvrhy rozpotov subjektov verejnej sprvy zohaduj aktualizciu makroekonomickej prognzy a prognzu daovch a odvodovch prjmov, ako aj aktualizciu prostriedkov E a spolufinancovania. Materil nebol predmetom medzirezortnho pripomienkovho konania. Vzhadom na charakter materilu sa doloka vybranch vplyvov nevypracovva. Makroekonomick predpoklady rozpotu Poda odhadov Ministerstva financi SR slovensk ekonomika v roku 2014 zrchli na 2,2 %. Za vym odhadom rastu stoj najm oivenie ekonomk naich obchodnch partnerov, no prid sa k nim aj rastci domci dopyt. Oivenie v eurozne bude pozitvne vplva na rast exportu. Spotreba domcnost porastie aj napriek pokraujcej fiklnej konsolidcii, podporovan rastom zamestnanosti a miezd. Rchlej rast domceho dopytu bude znamena aj rast importu, napriek tomu vak bude zahranin obchod k rastu HDP naalej prispieva pozitvne. V roku 2014 vzrastie aj investin aktivita, podporen viacermi ohlsenmi investinmi projektmi. V nasledujcich rokoch by mal rast HDP postupne zrchova a na rove nad 3 % v roku 2016. Na rozvinutch kapitlovch trhoch naalej pretrvva prebytok likvidity a ceny akci sa pohybuj na historickch maximch. Napriek tomu sa ich volatilita mierne zvila. Hlavnm dvodom boli obavy z priskorho zmiernenia expanzvnej monetrnej politiky americkej centrlnej banky, ktor sa postupne rozplvaj. Na dlhopisovom trhu prilo ku korekcim nadmieru nzkych vnosov a vnosy dlhopisov Nemecka a USA zaali mierne stpa. Finann trhy v eurozne zostvali stabiln a dlhopisy perifrnych krajn boli naalej na bezpench rovniach. Prebytok likvidity sa pomaly zana prejavova i v relnej ekonomike. verov aktivita podnikov v eurozne sa odrazila od dna a naznauje potencilnu 3 4. zmenu trendov. Zl situcia vak pretrvva v malch a strednch podnikoch eurozny, ktorm klesaj zisky a rastie mnostvo bankrotov. Recesia v eurozne sa po vye roku a pol skonila, priom indiktory oakvan naznauj alie pokraovanie rastu. V alch rokoch by vak malo proti vraznejiemu rastu ekonomiky eurozny psobi viacero faktorov - vysok nezamestnanos, pomal zniovanie nerovnovh a pomal rast rozvjajcich sa krajn. Rast HDP eurozny by tak mal v roku 2014 zrchli na 0,9 % (oproti -0,5 % v roku 2013). Rast HDP na Slovensku by mal v roku 2014 dosiahnu 2,2 %. Hospodrsky rast odra zlepenie situcie v eurozne a postupne sa oivujci domci dopyt. Postupn zlepovanie na trhu prce zvi spotrebu domcnost, zatia o rast vonkajieho prostredia podpor slovensk export. Pokraujci pokles verov podnikom nenaznauje, e by malo djs k vraznejiemu obratu v investinej aktivite. Ohlsen investcie v automobilovom sektore a plnovan vstavba dianic vak v roku 2014 podporia rast investci. Spotreba verejnej sprvy je ovplyvnen fiklnou konsolidciou. Doteraj vvoj na trhu prce v roku 2013 by sa mal postupne obrti a v roku 2014 sa oakva mierny rast zamestnanosti. Miera nezamestnanosti poklesne o dve desatiny percenta na rove 14,3 %. Relna mzda bude rs v roku 2014 rchlejie. Medziron rast relnej mzdy v hospodrstve v roku 2014 bude predstavova 1,1 %. Tempo zvyovania nominlnej mzdy v budcom roku zrchli z 2,6 % na 2,8 %. Priazniv vplyv na relne mzdy a kpyschopnos obyvatestva bude ma stabilizcia cien v sektore energi. Inflan oky v sektore energi z titulu deregulcie cien v rokoch 2011 a 2012 odznej v budcom roku. Mierny rast zaznamenaj ceny spotrebnch tovarov a sluieb. Mzdy bud rs aj v dsledku zvyovania produktivity prce v priemysle, priom veobecne bude tempo rchlejie v skromnom sektore, km v ttnej sprve bude rast miezd tlmen konsolidciou verejnch financi. Inflcia v roku 2014 zostane, podobne ako v roku 2013, na nzkych rovniach. Oivenie ekonomickej aktivity povedie k miernemu rastu istej inflcie, ten vak bude vykompenzovan vraznm znenm potravinovej inflcie, ktor odra vysok ohlsen rodu. Rast regulovanch cien sa udr na nzkych rovniach z roku 2013 predovetkm pre pokles cien elektriny pre domcnosti od janura 2014. V horizonte rokov 2015 2016 inflcia postupne mierne stpne nad rove 2 %. Prognza vybranch indiktorov ekonomiky SR (september 2013) P. . Ukazovate Skutonos Prognza m. j. 2011 2012 2013 2014 2015 2016 1 HDP; v bench cench mld. eur 69,1 71,5 73,0 75,8 79,5 83,5 2 HDP; relny rast % 3,2 2,0 0,8 2,2 2,9 3,1 3 Skromn spotreba; relny rast % -0,5 -0,6 0,5 0,8 2,1 2,2 4 Skromn spotreba; nominlny rast % 3,4 3,1 2,0 2,5 4,3 4,6 5 Vldna spotreba % -4,3 -0,6 -0,7 -1,2 -2,3 -2,2 6 Fixn investcie % 14,2 -3,7 -5,8 2,9 -0,1 -1,5 7 Export tovarov a sluieb % 12,7 8,6 4,8 4,3 4,5 5,1 8 Import tovarov a sluieb % 10,1 2,8 1,7 3,3 2,9 3,3 9 Zamestnanos (registrovan) % 1,9 -0,1 -1,0 0,2 0,6 0,7 1 0 Priemern mesan mzda za hospodrstvo; nom. rast % 2,2 2,4 2,6 2,8 3,4 3,5 1 1 Priemern mesan mzda za hospodrstvo; relny. rast % -1,6 -1,2 0,9 1,1 1,3 1,2 4 5. 1 2 Miera nezamestnanosti % 13,6 14,0 14,5 14,3 13,6 12,7 1 3 Index spotrebiteskch cien % 3,9 3,6 1,6 1,7 2,1 2,3 Zdroj: SR, MFSR Aktulna strednodob prognza makroekonomickho vvoja vypracovan Ministerstvom financi SR bola vinou lenov Vboru pre makroekonomick prognzy (NBS, Infostat, Tatra banka, UniCredit, SLSP, VB a Sberbank) charakterizovan ako realistick, s vnimkou SOB, ktor hodnotila prognzu ako optimistick. 2. Vchodiskov rmec rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 2.1. Rmec na zostavenie rozpotu verejnej sprvy Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 vytvra zkladn predpoklady pre zabezpeenie konsolidcie verejnch financi v strednodobom horizonte. Konsolidcia verejnch financi je zkladnm predpokladom pre udraten rozvoj Slovenska. Pri zostavovan nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 je presadzovan princp, aby konsolidcia verejnch financi o najmenej negatvne psobila na ekonomick aktivitu a hospodrsky rast Slovenska. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 m stanoven cielen schodky rozpotu verejnej sprvy v roku 2014 na rovni 2,83 % HDP, v roku 2015 na rovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na rovni 1,50 % HDP. Tmto dochdza k zneniu cielenho deficitu na rok 2014 o 0,1 % HDP. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 vychdza z nvrhu vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 a je zostaven na zklade septembrovej prognzy makroekonomickho vvoja a prognzy daovch a odvodovch prjmov. Zrove bola zapracovan aktualizcia prostriedkov E a spolufinancovania. Pri tvorbe nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 je potrebn zohadni aktulny predpoklad vvoja rozpotu verejnej sprvy v roku 2013. Na zklade dostupnch informci o pozitvach a rizikch vvoja rozpotu verejnej sprvy v roku 2013 by deficit rozpotu verejnej sprvy mohol dosiahnu rove 2,98 % HDP, o vytvra predpoklad spenho vystpenia Slovenskej republiky z procedry nadmernho deficitu. V rmci vvoja verejnch financi v roku 2013 dochdza k vpadku daovch a odvodovch prjmov verejnej sprvy. Uveden je kompenzovan prjmom z predaja ndzovch zsob ropy a ropnch produktov a sporou vdavkov ttneho rozpotu. Nasledujca tabuka poskytuje prehad o zkladnch parametroch fiklneho rmca na roky 2014 a 2016, a to o konkrtnych vkach schodku ttneho rozpotu v metodike ESA 95 v jednotlivch rokoch zostavovanho rozpotu a predpokladanom vvoji hospodrenia ostatnch subjektov verejnej sprvy. m. j. 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Cielen podiel schodku RVS na HDP % -2,94 -2,83 -2,57 -1,50 Cielen schodok RVS mil. eur -2 145,8 -2 144,4 -2 042,2 -1 253,1 5 6. Potreba dodatonch konsolid. opatren mil. eur 29,2 0,0 478,6 926,2 Schodok rozpotu VS na HDP % -5,06 -4,35 -2,94 -2,98 -2,83 -3,17 -2,61 Schodok rozpotu VS spolu mil. eur -3 497,7 -3 106,9 -2 186,5 -2 175,0 -2 144,4 -2 520,8 -2 179,3 Ostatn subjekty rozpotu VS mil. eur 108,9 594,5 562,0 -65,1 351,3 562,4 474,4 ttny rozpoet mil. eur -3 606,6 -3 701,4 -2 748,5 -2 109,9 -2 495,7 -3 083,2 -2 653,7 HDP v b. c. mil. eur 69 108,3 71 463,0 74 371,8 72 986,6 75 772,5 79 462,2 83 538,5 V porovnan s Nvrhom rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 predloenm na rokovanie vldy SR v auguste 2013 bolo potrebn pre splnenie cielenho deficitu v roku 2014 prija opatrenia na prjmovej ako aj vdavkovej strane rozpotu verejnej sprvy. Opatreniami prijatmi na zefektvnenie innosti verejnej sprvy v roku 2014 sa podarilo zska 333 mil. eur, z ktorch najvznamnejie predstavuj: - zefektvnenie innost v spolonostiach, v ktorch tt vykonva akcionrske prva a vy prjem z dividend od tchto spolonost v objeme 91 mil. eur; - trukturlne zmeny v rezortoch a subjektoch verejnej sprvy, zluovanie radov a spory v rmci druhej etapy reformy ESO v objeme 105 mil. eur; - vyie prjmy z predaja nepotrebnho majetku v objeme 54 mil. eur najm v dsledku druhej etapy reformy ESO. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 naalej pota s osobitnm odvodom v regulovanch odvetviach, o bude ma v roku 2014 pozitvny vplyv na saldo verejnej sprvy vo vke 78,7 mil. eur. V prpade dane z prjmov prvnickch osb sa predpoklad znenie sadzby dane zo sasnch 23 % na 22 %, pri sasnom zaveden licencie pre obchodn spolonosti, o predstavuje pozitvny vplyv v roku 2014 vo vke 84,2 mil. eur. V roku 2014 splat Vodohospodrska vstavba, . p. do ttnych finannch aktv cel zostatok dvoch poskytnutch nvratnch finannch vpomoc. Nakoko as tchto vpomoc bola v minulosti uznan v zmysle metodiky ESA 95 ako kapitlov transfer s negatvnym vplyvom na deficit rozpotu verejnej sprvy, bude ma splatenie v roku 2014 pozitvny vplyv v objeme 25 mil. eur. Na zklade aktulneho odhadu vvoja rozpotu verejnej sprvy v tomto roku je mon presun as dividendovch prjmov, s ktormi sa pvodne potalo v roku 2013, do roku 2014. Septembrov aktualizcia makroekonomickej prognzy a prognzy daovch a odvodovch prjmov priniesla zlepenie fiklneho rmca o 127 mil. eur v roku 2014, a to najm prostrednctvom zvenho odhadu vberu dane z pridanej hodnoty. V praxi sa tak prejavuj pozitvne efekty opatren, ktor boli prijat na zvenie efektvnosti vberu tejto dane. Bilann zostatky ostatnch subjektov verejnej sprvy (v mil. eur) 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Ostatn subjekty rozpotu VS spolu 108,9 594,5 562,0 -65,1 351,3 562,4 474,4 6 7. Obce -69,1 82,3 136,2 91,4 22,4 241,4 124,8 Vyie zemn celky 4,1 1,4 12,9 14,0 16,5 18,0 23,4 Socilna poisova 173,5 91,4 40,0 -12,3 44,3 23,2 25,4 Verejn zdravotn poistenie 107,0 153,6 16,3 46,9 24,7 7,2 9,1 Nrodn jadrov fond 99,9 144,2 155,7 139,8 128,2 150,0 170,2 Fond nrodnho majetku SR -287,7 -23,2 -17,1 -477,7 -15,8 -6,6 -4,7 Environmentlny fond 6,3 12,6 120,5 27,3 39,1 39,2 39,2 ttny fond rozvoja bvania 84,4 78,5 93,4 91,8 81,6 82,0 82,4 rad pre dohad nad ZS 2,0 1,1 0,1 0,2 0,2 0,7 0,8 Slovensk pozemkov fond 10,2 13,7 5,6 6,0 7,8 5,2 5,2 Slovensk konsolidan, a. s. -5,8 -9,8 0,6 -6,8 2,7 1,8 0,2 Verejn vysok koly -1,2 26,1 0,2 30,9 0,0 0,0 0,0 Rozhlas a televzia Slovenska 24,1 -0,7 1,2 -13,2 1,0 1,0 0,9 RTVS, s.r.o. * 0,2 0,2 -0,1 -0,1 TASR -0,2 0,2 0,0 -0,3 0,4 0,4 0,4 rad pre dohad nad vkonom auditu 0,0 -0,1 -0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 Audiovizulny fond 0,9 -0,3 0,0 0,4 0,1 0,0 0,0 Kancelria Rady pre rozpotov zodpovednos 0,1 0,0 0,0 Prspevkov organizcie spolu -39,7 23,3 -3,4 -3,4 -2,0 -1,1 -2,9 * V slade so zkonom . 340/2012 Z. z. o hrade za sluby verejnosti poskytovan Rozhlasom a televziou Slovenska bola k 31.1.2013 zruen obchodn spolonos RTVS, s.r.o. V roku 2014 sa predpoklad prebytkov hospodrenie ostatnch subjektov verejnej sprvy vo vke 351,3 mil. eur. Na tomto vvoji sa na jednej strane podiea prebytkov hospodrenie niektorch subjektov verejnej sprvy, a to hlavne prebytok hospodrenia Nrodnho jadrovho fondu vo vke 128,2 mil. eur, ttneho fondu rozvoja bvania na rovni 81,6 mil. eur, Socilnej pois ovne vo vke 44,3 mil. eur, Environmentlneho fondu vo vke 39,1 mil. eur, verejnho zdravotnho poistenia vo vke 24,7 mil. eur, obc vo vke 22,4 mil. eur, vych zemnch celkov vo vke 16,5 mil. eur, Slovenskho pozemkovho fondu vo vke 7,8 mil. eur a Slovenskej konsolidanej, a. s. vo vke 2,7 mil. eur. Na druhej strane je to schodkov hospodrenie Fondu nrodnho majetku SR na rovni 15,8 mil. eur. Ostatn nespomenut subjekty verejnej sprvy maj vo vine neutrlny vplyv na celkov hospodrenie ostatnch subjektov verejnej sprvy. Hospodrenie ostatnch subjektov verejnej sprvy zobrazuje tabuka a detaily s uveden v prlohe . 1 tohto materilu. Schodok ttneho rozpotu poda metodiky ESA 95 je pretransformovan pomocou modifikujcich faktorov na hotovostn saldo. Takto zskan schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe spolu s prognzovanmi hotovostnmi prjmami ttneho rozpotu vytvraj priestor pre realizciu vdavkov ttneho rozpotu. Rmec ttneho rozpotu m. j. 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Schodok ttneho rozpotu v metodike ESA 95 mil. eur -3 606,6 -3 701,4 -2 748,5 -2 109,9 -2 495,7 -3 083,2 -2 653,7 Modifikujce faktory mil. eur -330,9 109,3 336,8 174,4 890,1 193,8 314,9 Schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe mil. eur -3 275,7 -3 810,7 -3 085,3 -2 284,3 -3 385,8 -3 277,0 -2 968,6 Prjmy ttneho rozpotu na hotovostnom princpe mil. eur 12 002,3 11 830,0 13 916,2 12 234,4 13 836,8 13 077,8 12 497,9 7 8. Vdavky ttneho rozpotu na hotovostnom princpe mil. eur 15 278,0 15 640,7 17 001,5 14 518,7 17 222,6 16 354,8 15 466,5 Celkov pozitvnu hodnotu modifikujcich faktorov ttneho rozpotu v roku 2014 tvor predovetkm pozitvny vplyv salda rozpotovch operci ttnych finannch aktv bez finannch operci, a to vo vke 429,5 mil. eur. Podrobn identifikciu modifikujcich faktorov ttneho rozpotu obsahuje nasledujca as. 2.2. ttny rozpoet v metodike ESA 95 Na schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe maj vplyv modifikujce faktory, ktor predstavuj najm rozdiel medzi rozpotovanm na hotovostnom a na akrulnom princpe (metodika ESA 95). Modifikujce faktory tvoria hlavne saldo rozpotovch operci ttnych finannch aktv bez finannch operci a zahrnutie poloiek asovho rozlenia daovch prjmov a rokov svisiacich s obsluhou ttneho dlhu. (v tis. eur) 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Modifikujce faktory, z toho: -330 934 109 256 336 813 174 362 890 181 193 786 314 931 1. Saldo rozpotovch operci FA bez FO -30 552 256 433 352 840 482 271 429 495 232 017 252 821 2. Vplyv as. rozlenia platench rokov -107 776 101 661 -99 842 -121 784 -5 122 11 610 17 694 3. asov rozlenie daovch prjmov 28 282 -3 935 83 815 -224 998 415 623 -44 053 50 204 4. Akrulna alikvtna as hrady DPH v rmci PPP R1 161 588 -5 788 0 -5 788 -5 788 -5 788 -5 788 5. Odvod do rozpotu E za rok 2013 0 0 0 0 21 500 0 0 6. Oakvan vplyv na daov a odvodov prjmy z titulu kolektvneho vyjednvania 0 0 0 0 34 473 0 0 7. Odvod do rozpotu E za rok 2012 0 -19 554 0 19 554 0 0 0 8. Prevzatie zvzkov zdravotnckych zariaden -100 338 -130 000 0 -100 000 0 0 0 9. Medziron zmena stavu pohadvok E 60 035 -113 094 0 125 107 0 0 0 10. Zmena stavu zvzkov ttu voi elezn. spolon. -424 557 238 058 0 0 0 0 0 11. Medziron zmena stavu mimorozpotovch tov 18 309 -74 838 0 0 0 0 0 12. Ostatn pravy 64 075 -139 687 0 0 0 0 0 2.2.1. Saldo rozpotovch operci ttnych finannch aktv bez finannch operci je uveden v asti 5. ttne finann aktva. 2.2.2. Poloky asovho rozlenia ttneho rozpotu obsahuj vplyv asovho rozlenia platench rokov (rozdiel medzi objemom hotovostnch a akrulnych rokov) svisiacich so ttnym dlhom. Oakvan vvoj platench rokov zobrazuje nasledovn tabuka. Platen roky (v tis. eur) 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Hotovostn princp Prostriedky zskan z fin. oper. ARDAL 0 0 8 460 8 461 7 528 24 543 68 250 ttny rozpoet - Transfer na MR 1 006 647 1 248 537 1 326 011 1 255 942 1 397 820 1 467 439 1 604 468 ttny rozpoet - Manipulan poplatky 355 355 355 355 355 SPOLU 1 006 647 1 248 537 1 334 826 1 264 758 1 405 703 1 492 337 1 673 073 Akrulny princp Prostriedky zskan z fin. oper. ARDAL 0 0 8 460 8 461 7 528 24 543 68 250 ttny rozpoet - Transfer na MR 1 114 423 1 146 876 1 425 853 1 377 726 1 402 942 1 455 829 1 586 774 8 9. ttny rozpoet - Manipulan poplatky 355 355 355 355 355 SPOLU 1 114 423 1 146 876 1 434 668 1 386 542 1 410 825 1 480 727 1 655 379 Rozdiel -107 776 101 661 -99 842 -121 784 -5 122 11 610 17 694 Pozn. V roku 2012 sa v zmysle zkona . 291/2002 Z. z. o ttnej pokladnici a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov pre efektvne fungovanie obsluhy ttneho dlhu zriadil samostatn mimorozpotov et (tzv. saldo et ttneho dlhu). Uveden mimorozpotov et sli pre prjmov aj vdavkov transakcie vykonvan ARDALom v mene MF SR. Stav mimorozpotovho tu sa ku koncu mesiaca vyrovnva transferom z vdavkovho tu ttneho dlhu tak, aby koncom roka vykazoval nulov zostatok. 2.2.3. asov rozlenie daovch prjmov ttneho rozpotu (as 3.2. Akrulne dane pre nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016) je alm faktorom, ktor ovplyvuje schodok ttneho rozpotu. Ide o rozdiel hotovostnch a akrulnych dan, ako aj vdavkov urench na verejnoprospen el (2 %). Daov prjmy ttneho rozpotu (v tis. eur) 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Akrulny princp 8 770 351 8 503 044 9 042 229 8 586 219 9 034 258 8 899 695 9 242 889 Hotovostn princp 8 700 099 8 462 284 8 912 036 8 764 796 8 569 107 8 899 571 9 145 761 Vdavky na verejnoprospen el 41 970 44 695 46 378 46 421 49 528 44 177 46 924 Rozdiel 28 282 -3 935 83 815 -224 998 415 623 -44 053 50 204 Poznmka : Z hadiska konzistentnosti materilu s daje na akrulnom aj hotovostnom princpe uveden vrtane sankci. 2.2.4. V roku 2011 bol schodok rozpotu verejnej sprvy jednorazovo pozitvne ovplyvnen imputciou pohadvky voi spolonosti Granvia v dsledku zaplatenia DPH spojenou s PPP projektom rchlostnej cesty R1 vo vke 173 639 tis. eur, priom nasledujcich 30 rokov bude pomern as z tejto hodnoty zniova stav poskytnutch preddavkov svisiacich s projektom. Alikvotn ron iastka predstavuje 5 788 tis. eur. 2.2.5. Zaiatkom roku 2014 djde k hotovostnmu vysporiadaniu zvzku v rmci odvodu Slovenskej republiky do rozpotu E za rok 2013. Uveden opercia nebude ma dopad na schodok rozpotu verejnej sprvy v roku 2014. 2.2.6. Nad rmec septembrovej prognzy daovch a odvodovch prjmov sa z titulu kolektvneho vyjednvania oakva pozitvny vplyv na verejn financie. Schodok ttneho rozpotu na hotovostnom princpe upraven o modifikujce faktory predstavuje schodok ttneho rozpotu v metodike ESA 95 a v rokoch 2014 a 2016 sa predpoklad nasledovne. (v tis. eur) 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Schodok R na hotovostnom princpe -3 275 716 -3 810 675 -3 085 308 -2 284 284 -3 385 845 -3 276 985 -2 968 673 Modifikujce faktory -330 934 109 256 336 813 174 362 890 181 193 786 314 931 Schodok R (ESA 95) -3 606 650 -3 701 419 -2 748 495 -2 109 922 -2 495 664 -3 083 199 -2 653 742 2.3. Konsolidovan bilancia rozpotu verejnej sprvy (v metodike ESA 95 na konsolid. bze) m. j. 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Prjmy verejnej sprvy mil. eur 22 992,9 23 650,7 25 435,7 24 012,5 25 731,0 25 102,5 26 067,7 Prjmy verejnej sprvy % HDP 33,3 33,1 34,2 32,9 34,0 31,6 31,2 9 10. Vdavky verejnej sprvy mil. eur 26 490,6 26 757,6 27 622,2 26 187,5 27 875,4 27 623,3 28 247,0 Vdavky verejnej sprvy % HDP 38,3 37,4 37,1 35,9 36,8 34,8 33,8 Schodok verejnej sprvy mil. eur -3 497,7 -3 106,9 -2 186,5 -2 175,0 -2 144,4 -2 520,8 -2 179,3 Schodok verejnej sprvy % HDP -5,1 -4,3 -2,9 -3,0 -2,8 -3,2 -2,6 Verejn prjmy poklesn v roku 2014 v porovnan so schvlenm rozpotom na rok 2013 o 0,2 p. b. HDP. Verejn vdavky klesn o 0,3 p. b. HDP, m sa dosahuje medziron znenie schodku rozpotu verejnej sprvy o 0,1 p. b. HDP. Tieto sla s ete iastone skreslen erpanm eurofondov, ktor navyuj rove verejnch prjmov aj vdavkov (poda metodiky ESA 95 s eurofondy, ktor vyuij verejn subjekty sasou verejnch prjmov aj vdavkov). Ak by sme od eurofondov abstrahovali, prjmy verejnch financi dosiahnu v roku 2014 rove 32,4 % HDP a oproti schvlenmu rozpotu na rok 2013 vzrast o 0,2 % HDP. Vdavky verejnch financi bez E fondov v roku 2014 dosiahnu 35,2 % HDP, o je rovnako ako bol schvlen rozpoet na rok 2013. 10 11. Konsolidovan prjmy a vdavky sektora verejnej sprvy Nasledujca tabuka prezentuje ESA klasifikciu prjmov a vdavkov sektora verejnej sprvy. (v metodike ESA 95, v mil. eur) ESA kdy 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Prjmy spolu TR 22 992,9 23 650,7 25 435,7 24 012,5 25 731,0 25 102,5 26 067,7 - v % HDP 33,3 33,1 34,2 32,9 34,0 31,6 31,2 Dane z vroby a dovozov D.2R 7 269,2 7 057,4 7 345,7 7 284,5 7 451,8 7 140,8 7 341,6 Ben dane z prjmu, majetku at D.5R 3 755,2 3 973,3 4 447,3 4 109,2 4 389,1 4 617,6 4 891,8 Kapitlov dane D.91R 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Socilne prspevky D.61R 8 634,7 9 065,1 10 008,5 9 913,6 9 845,4 10 174,7 10 567,0 Prjmy z majetku D.4R 648,0 834,6 638,9 264,4 1 101,2 598,2 593,7 In P11+P12 +P131+D.3 9R+D.7R+ D.9R 2 685,7 2 720,3 2 995,2 2 440,8 2 943,5 2 571,2 2 673,6 Daov zaaenie D.2+D.5+D. 61+D.91- D.995 19 659,1 20 095,8 21 801,5 21 307,3 21 657,5 21 847,1 22 705,9 Vdavky spolu TE 26 490,6 26 757,6 27 622,2 26 187,5 27 875,4 27 623,3 28 247,0 - v % HDP 38,3 37,4 37,1 35,9 36,8 34,8 33,8 Kompenzcie zamestnancov D.1P 4 913,8 5 013,5 4 708,8 4 893,7 4 893,7 4 860,8 4 893,1 Medzispotreba P.2 3 111,4 3 087,6 3 183,2 3 064,5 3 530,8 3 661,4 4 251,8 Socilne platby D.62P+D.6 31P 12 756,7 13 291,1 13 607,4 13 454,2 13 652,5 14 084,4 14 540,3 z toho dvky v nezamestnanosti 163,3 175,8 171,9 186,5 179,2 177,0 170,0 rokov vdavky D.41P 1 084,4 1 322,1 1 416,2 1 362,7 1 375,0 1 425,6 1 559,2 Dotcie D.3P 862,8 993,5 906,0 894,0 989,1 928,5 954,1 Tvorba hrubho fixnho kapitlu P.51 1 586,5 1 364,9 1 299,4 1 166,8 985,6 611,9 471,7 Kapitlov transfery D.9P 916,7 583,2 567,4 350,4 564,4 451,5 109,6 In D.2P+(D.4- D.41)+D.5P +D.7+P.52+ P.53+K.2+D .8 1 258,3 1 101,5 1 933,8 1 001,1 1 884,4 1 599,3 1 467,3 ist piky poskytnut / prijat B.9 -3 497,7 -3 106,9 -2 186,5 -2 175,0 -2 144,4 -2 520,8 -2 179,3 - v % HDP -5,1 -4,3 -2,9 -3,0 -2,8 -3,2 -2,6 HDP 69 108,3 71 463,0 74 371,8 72 986,6 75 772,5 79 462,2 83 538,5 2.4. Dlh verejnej sprvy 11 12. Hrub dlh verejnej sprvy1 dosiahol na konci roku 2012 rove 52,1 % HDP. Za predpokladu naplnenia rozpotovch cieov do roku 2016 sa tempo nrastu dlhu postupne spomal, priom v roku 2014 dosiahne maximlnu rove v prognzovanom obdob vo vke 56,8 % HDP. V nasledujcich rokoch sa oakva postupn pokles na rove 55,7 % HDP v roku 2016. Takto vvoj dlhu by znamenal postupn prekroenie niektorch hranc definovanch zkonom o rozpotovej zodpovednosti, s ktormi s spojen sankcie (box . 1). Hrub dlh verejnej sprvy (% HDP, stav k 31.12.) 2011 S 2012 S 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Hrub dlh verejnej sprvy 43,3 52,1 54,3 56,8 56,4 55,7 - ttny dlh (bez vplyvu medzinr. zvzkov) 41,4 48,2 49,6 51,9 51,8 51,4 - podiel SR na dlhu EFSF 0,2 2,1 2,6 2,7 2,5 2,4 - vklad do ESM 0,0 0,4 0,7 0,9 0,8 0,8 - dlh ostatnch zloiek verejnej sprvy 1,7 1,5 1,3 1,3 1,2 1,1 K nrastu hrubho dlhu verejnej sprvy bude najvraznejie prispieva hotovostn schodok ttneho rozpotu. Druhm faktorom s vplyvom na prognzu hrubho dlhu verejnej sprvy je systm ttnej pokladnice. Vvoj prostriedkov ttnej pokladnice vyuitch pre financovanie potrieb ttu v roku 2012 bol ovplyvnen zvenm vonch zdrojov systmu2 . V prognzovanom obdob sa predpoklad pouitie asti tchto naakumulovanch prostriedkov na znenie dlhu. Vvoj prostriedkov ttnej pokladnice v rokoch 2013 a 2015 bude ovplyvnen aj mimoriadnymi prjmami. V roku 2013 sa oakvaj prjmy zo superdividendy3 vo vke 0,4 mld. eur a v roku 2015 prjmy z predaja aktv ttu vo vke 1 mld. eur. Tretm faktorom s medzinrodn zvzky SR voi Eurpskemu nstroju finannej stability (EFSF) a Eurpskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM). Zvzky EFSF vznikaj v svislosti s poskytnutm finannej pomoci rsku, Portugalsku a Grcku. EFSF sce u nebude vstupova do novch finannch programov, ale bude pokraova v spravovan pomoci poskytnutej tmto krajinm do jej plnho splatenia. A do tejto doby bud zvzky EFSF priamo ovplyvova vku dlhu poda podielu Slovenska na dlhu EFSF. Na vku hrubho dlhu maj vplyv aj vklady Slovenska do ESM. Na zklade rozhodnutia Eurostatu4 nie s zvzky ESM, na rozdiel od EFSF, priamo presmerovan do dlhu verejnej sprvy lenskch ttov. Samotn vklady Slovenska do ESM s vak faktorom, ktor zvyuje dlh. Vklady toti zniuj disponibiln prostriedky ttnej pokladnice vyuiten pre financovanie potrieb ttu, m prispievaj k nrastu hrubho dlhu. 1 Vetky uvdzan hodnoty s potan v metodike, ktor sa pouva pri posudzovan plnenia maastrichtskho kritria pre vku hrubho dlhu verejnej sprvy tzv. maastrichtsk hrub dlh verejnej sprvy. 2 Relatvne priazniv podmienky na finannch trhoch spojen s poklesom rokovch sadzieb boli vyuit na vytvorenie hotovostnej rezervy, ktor sa uklad v komernch bankch a NBS. 3 Prjmy zo superdividend svisia s distribciou majetku danej spolonosti (naprklad ide o prjmy z precenenia majetku spolonosti, rozpustenia rezervnch fondov). Na rozdiel od dividend, ktor sa vyplcaj z podnikateskej innosti, nepredstavuj prjem verejnej sprvy poda ESA 95. 4 Eurostat vo svojom stanovisku (2013-117666) z 30. janur 2013 potvrdil, e ESM spa kritria intitucionlnej finannej jednotky a tm pdom me samostatne zaklada zmluvn vz ahy. Na zklade tohto rozhodnutia nebud zvzky ESM pripsan lenskch ttom, ale priamo ESM. 12 13. tvrtm faktorom s vplyvom na hrub dlh je hospodrenie ostatnch subjektov verejnej sprvy (najm obc a VC). Samosprvy ovplyvuj vku dlhu najm prostrednctvom prijatch bankovch verov. Naopak, spltky istn bankovch verov a piiek dlh zniuj. Predpoklad sa, e hospodrenie samosprv bude vo vetkch prognzovanch rokoch okrem roku 2014 zniova vku dlhu verejnej sprvy. Piatym faktorom je vplyv diskontu pri emisich a spltkach dlhovch nstrojov. Diskont pri emisii ttnych dlhopisov a ttnych pokladninch poukok zvyuje dlh, kee v okamihu emisie dlhopisov narast zvzky ttu o menovit hodnotu dlhopisov. tt vak zskava v hotovosti niiu sumu (znen prve o diskont). Opan situcia nastva v ase splatnosti cennho papiera. Vka platenho diskontu tvor sas hotovostnch vdavkov ttneho rozpotu, avak tto suma neprispieva k nrastu dlhu. Spsob vpotu predpoklad, e ak hotovostn deficit ttneho rozpotu v plnej vke zvyuje ttny dlh, potom diskont pri splaten ttnych dlhopisov m pozitvny vplyv na dlh. Dvodom je skutonos, e k nrastu dlhu dochdza u pri emisii dlhopisov, a to v menovitej hodnote dlhopisu a nie pri ich splaten. ist vplyv tchto dvoch protichodnch efektov bude vraznej v rokoch 2014 a 2016, kedy bud prispieva k poklesu dlhu. Prognza dlhu uvauje aj s vplyvom kurzovch rozdielov z asti dlhu denominovanho v zahraninej mene, ktor nie je zabezpeen voi kurzovm zmenm. Vraznej vplyv mono oakva v roku 2013, nakoko sa predpoklad oslabenie japonskho jenu voi euru. V prpade vkladov klientov ttnej pokladnice, ktor nie s zaraden v sektore verejnej sprvy, prognza predpoklad nulov medziron zmenu. Vplyv na zmenu hrubho dlhu verejnej sprvy (v mil. eur) 2011 S 2012 S 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N A. Hrub dlh verejnej sprvy (k 1.1.) 26 998 29 911 37 245 39 600 43 024 44 805 B. Celkov medziron zmena hrubho dlhu VS 2 913 7 333 2 355 3 424 1 781 1 709 - deficit R na hotovostnom princpe 3 276 3 811 2 284 3 386 3 277 2 969 - objem opatren na dosiahnutie cieovho schodku RVS 0 0 0 0 -479 -926 - prostriedky P vyuit pre financovanie potrieb ttu -684 2 051 -593 -177 -977 -247 - podiel SR na dlhu EFSF 173 1 321 428 95 0 0 - vklady Slovenska do ESM 0 264 263 132 0 0 - emisn diskont 146 151 60 70 97 31 - splatenie dlhopisov (diskont) -103 -311 -69 -118 -79 -65 - saldo prijatch a splatench verov (obce a VC) -34 -62 -107 38 -55 -50 - kurzov rozdiely 6 -8 -12 0 -3 -2 - prevzat zvzky nemocnc 100 130 100 0 0 0 - vklady klientov v P nepatriacich do VS 30 -8 0 0 0 0 - ostatn 4 -6 0 0 0 0 C. Hrub dlh verejnej sprvy (k 31.12.) 29 911 37 245 39 600 43 024 44 805 46 514 Pozn.: Plusov poloky zvyuj dlh verejnej sprvy k 31.12. prslunho roku, mnusov poloky dlh zniuj. Vplyv na zmenu hrubho dlhu verejnej sprvy (v % HDP) 2011 S 2012 S 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N A. Hrub dlh verejnej sprvy (k 1.1.) 41,0 43,3 52,1 54,3 56,8 56,4 B. Celkov medziron zmena hrubho dlhu VS 2,3 8,8 2,1 2,5 -0,4 -0,7 - deficit R na hotovostnom princpe 4,7 5,3 3,1 4,5 4,1 3,6 - objem opatren na dosiahnutie cieovho schodku RVS 0,0 0,0 0,0 0,0 -0,6 -1,1 - prostriedky P vyuit pre financovanie potrieb ttu -1,0 2,9 -0,8 -0,2 -1,2 -0,3 13 14. - podiel SR na dlhu EFSF 0,2 1,8 0,6 0,1 0,0 0,0 - vklady Slovenska do ESM 0,0 0,4 0,4 0,2 0,0 0,0 - emisn diskont 0,2 0,2 0,1 0,1 0,1 0,0 - splatenie dlhopisov (diskont) -0,1 -0,4 -0,1 -0,2 -0,1 -0,1 - saldo prijatch a splatench verov (obce a VC) 0,0 -0,1 -0,1 0,0 -0,1 -0,1 - kurzov rozdiely 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 - prevzat zvzky nemocnc 0,1 0,2 0,1 0,0 0,0 0,0 - vklady klientov v P nepatriacich do VS 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 - ostatn 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 - vplyv zmeny HDP -1,9 -1,4 -1,1 -2,0 -2,6 -2,8 C. Hrub dlh verejnej sprvy (k 31.12.) 43,3 52,1 54,3 56,8 56,4 55,7 Pozn.: Plusov poloky zvyuj dlh verejnej sprvy k 31.12. prslunho roku, mnusov poloky dlh zniuj. BOX 1 Uplatnenie ustanoven zkona o rozpotovej zodpovednosti pri aktulnej prognze dlhu Prognza dlhu na roky 2013 a 2016 predpoklad prekroenie alch hranc stavnho zkona spojench so sankciami. Na konci roku 2013 by mal dlh dosiahnu rove 54,3 % HDP, o znamen prekroenie 53% hranice dlhu. Po zverejnen tejto hodnoty pravdepodobne v aprli roku 2014 by vlda mala predloi na rokovanie nrodnej rady nvrh opatren, ktormi navrhuje zabezpei znenie dlhu a sasne sa znia platy lenov vldy na rove v predchdzajcom roku. Hranica 55 % HDP by mala by prekroen na konci roku 2014, kedy sa odhaduje dlh vo vke 56,8 % HDP, o by bolo zverejnen pravdepodobne v aprli roku 2015. Znamen to, e okrem predchdzajceho postupu (prekroenie hranice 53 %) ministerstvo financi od mesiaca nasledujceho po zverejnen vky dlhu viae 3 % z celkovch vdavkov ttneho rozpotu znench o vdavky na obsluhu ttneho dlhu, prostriedky E a spolufinancovanie, odvody do rozpotu E, transfery Socilnej poisovni a vdavky na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami. Vlda zrove nesmie predloi nrodnej rade nvrh rozpotu na rok 2016, ktor obsahuje medziron nominlny rast vdavkov verejnej sprvy (okrem vdavkov na sprvu ttneho dlhu, prostriedkov E a spolufinancovania, odvodov do rozpotu E a vdavkov na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami) a samosprvy s povinn schvli vdavky rozpotu maximlne vo vke vdavkov rozpotu predchdzajceho roka (okrem prostriedkov E a spolufinancovania a vdavkov na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami). Sasne nemono poskytova prostriedky z rezervy predsedu vldy a z rezervy vldy. V medzinrodnom porovnan je vka dlhu na Slovensku pod rovou dlhu eurozny aj Eurpskej nie (E27)5 . V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnim dlhom spomedzi krajn E27. Spomedzi krajn eurozny malo Slovensko v 2012 tret najni dlh. Do roku 2014 predpoklad Eurpska komisia nrast dlhu v eurozne na rove 96 % HDP a E27 na 90,6 % HDP. Medzinrodn porovnanie vky dlhu (ESA95, v % HDP) 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Eurpska nia (EU27) 82,5 85,3 89,8 90,6 - - 5 daje za E28, teda vrtane Chorvtska, zatia nie s k dispozcii. 14 15. Eurozna 87,3 90,6 95,5 96,0 - - Slovensko 43,3 52,1 54,3 56,8 56,4 55,7 Pozn.: Eurpska komisia zostavuje prognzu dlhu len do roku 2014 Zdroj: Eurostat, MF SR, EK 3. Rozpotovanie prjmov verejnej sprvy 3.1. Rozpotovanie daovch a odvodovch prjmov verejnej sprvy Makroekonomick predpoklady uveden v predchdzajcej asti tohto dokumentu boli zkladom pre vypracovanie aktulnych prognz daovch prjmov verejnej sprvy na roky 2014 a 2016. Prehad legislatvnych zmien Oproti schvlenmu rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 dochdza k zmene legislatvnych predpokladov iba v prpade dane z pridanej hodnoty, kde sa predpoklad znenie tandardnej sadzby z 20 % na 19 % v dsledku zvzku schvlenho NR SR s ohadom na vku deficitu verejnej sprvy6 . Kvantifikcia vplyvu legislatvnych zmien na daov a odvodov prjmy verejnej sprvy (ESA 95, tis. eur) 2013 2014 2015 2016 VPLYV NA DAOV PRJMY SPOLU* 0 0 -208 495 -218 637 Da z pridanej hodnoty 0 0 -208 495 -218 637 * znamienko (-) znamen znenie daovch prjmov verejnej sprvy Nad rmec prognzy daovch prjmov a prjmov z poistnho, ktor bola predmetom rokovania Vboru pre daov prognzy v septembri 2013, sa v nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 naalej uvauje s pokraovanm osobitnho odvodu z podnikania v regulovanch odvetviach. V prpade dane z prjmov prvnickch osb sa predpoklad znenie sadzby dane zo sasnch 23 % na 22 %, pri sasnom zaveden licencie pre obchodn spolonosti. Kvantifikcia vplyvov legislatvnych zmien na daov a odvodov prjmy verejnej sprvy (ESA 95, tis. eur)* 2013 2014 2015 2016 VPLYV NA DAOV PRJMY SPOLU** 0 162 919 170 668 179 031 Osobitn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach 0 102 188 107 395 112 877 z toho: predenie odvodu 0 102 188 107 395 112 877 Da z prjmov prvnickch osb 0 60 731 63 273 66 154 z toho: predenie odvodu 0 -23 503 -24 701 -25 962 z toho: zavedenie licencie a znenie sadzby DPPO na 22 % 0 84 234 87 974 92 116 * uveden vplyvy nie s sasou sumrnych tabuliek daovch a odvodovch prjmov ** znamienko (-) znamen znenie daovch prjmov verejnej sprvy Odhad jednotlivch dan Aktulna prognza na roky 2013 a 2016 zohaduje okrem makroekonomickho rmca a platnej legislatvy aj skuton vnosy dan za rok 2012 poda metodiky ESA 95 6 V obdob od 1. janura 2011 do poslednho da kalendrneho roka, v ktorom Eurpska komisia uverejn daje o tom, e aktulny schodok verejnej sprvy SR je menej ako 3 %, je zkladn sadzba dane na tovary a sluby 20 % zo zkladu dane. Vlda SR sa v rozpote zaviazala splni kritrium vky deficitu v roku 2013, preto sa predpoklad pokles sadzby od roku 2015. 15 16. (okrem DPFO z podnikania a DPPO, ktor s odhadmi) a aktulne hotovostn plnenie dan za janur a august 2013. Vnos dane z prjmu fyzickch osb zo zvislej innosti je v porovnan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 ovplyvnen najm horm predpokladom makroekonomickho vvoja. Odhad vvoja mzdovej bzy je oproti rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 ni v priemere o 1,9 percentulneho bodu. K zneniu vnosu DPFO prispieva aj pozitvnej vplyv legislatvnych zmien v oblasti odvodov z dohd v porovnan s pvodnmi predpokladmi. Odvody s odpotatenou polokou, ktor zniuje zklad dane pre platenie dane. Dynamika vvoja dane bude ovplyvnen aj vzjomnm vzahom vvoja priemernej mzdy a nezdanitenej asti zkladu dane. Nezdaniten as zkladu dane na daovnka (NZD) bude v roku 2014 definovan ako 19,2-nsobok ivotnho minima platnho k 1. januru prslunho roka. Vzhadom na ivotn minimum platn k 1. januru 2014 vo vke 198,09 eur sa NZD na rok 2014 predpoklad vo vke 3 803,33 eur. Klesajca NZD (tzv. milionrska da) sa v roku 2014 zane uplatova pri hrubej mesanej mzde pribline 1 906 eur, od mzdy pribline vo vke 3 370 eur bude NZD nulov. Uveden hranica zrove uruje rove prjmu, od ktorej sa bude uplatova druh sadzba dane z prjmu vo vke 25 %. Na rozdiel od NZD na daovnka, ktor sa men vdy k 1. januru prslunho roka, vka daovho bonusu na diea sa valorizuje vdy od 1. jla prslunho roka. V roku 2014 sa predpoklad priemern mesan vka daovho bonusu na diea vo vke 21,58 eur. Od 1. janura 2009 maj zamestnanci s najnimi mzdami pri splnen zkonom stanovench podmienok nrok na zamestnaneck prmiu. Odhadovan vka maximlnej zamestnaneckej prmie za cel zdaovacie obdobie roka 2014 dosiahne rove pribline 27,60 eur (zvis od vky minimlnej mzdy na rok 2014), priom cel vka zamestnaneckej prmie im bude vyplaten v rmci ronho ztovania dane v marci 2015. Nrok na maximlnu vku zamestnaneckej prmie zskaj zamestnanci s prjmom od polovice minimlnej mzdy do rovne minimlnej mzdy (352 eur) pri splnen alch zkonom stanovench podmienok. Negatvny vplyv na vnos dane z prjmov fyzickch osb z podnikania, okrem aktualizcie makroekonomickch prognz v porovnan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015, malo aj horie vyrovnanie dane za rok 2012 v prvej polovici roka 2013, ako boli pvodn oakvania. Niia rove vyrovnania je dsledkom nenaplnenia oakvan v oblasti rchlejieho rastu vyrovnania dane od SZO a rastceho podielu negatvneho vyrovnania svisiaceho s podanm daovch priznan typu A (daovnci, ktor sa rozhodn poda daov priznanie z prjmov zo zvislej innosti individulne). Vyrovnanie daovch priznan typu A sa ztovva v rmci vnosu DPFO z podnikania. V porovnan so schvlenm rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 dochdza k zneniu prognzy dane z prjmov prvnickch osb (DPPO) na rok 2013 o 272 mil. eur. Najvznamnejm dvodom je hor vsledok hospodrenia finannch a nefinannch korporci, ktor bol v prvom polroku 2013 poda tatistickho radu SR medzirone ni o 7 %. almi dvodmi s nenaplnenie predpokladov o vyrovnan daovej povinnosti v roku 2012 a zhorenie prognzy vvoja makroekonomickho prostredia (HDP). Neistotu pri prognze dan z prjmov fyzickch a prvnickch osb predstavuje monos daovnkov poukza podiel zo zaplatenej dane na osobitn ely (verejnoprospen aktivity mimovldnych neziskovch organizci). Vka prostriedkov prevedench na verejnoprospen el zvis od viacerch faktorov ako makroekonomick vvoj, miera optimalizcie dane, prijatch legislatvnych zmien s vplyvom na vsledn daov povinnos a miery ochoty poukazova as zaplatenej dane na verejnoprospen el. V roku 2012 dosiahla suma prostriedkov prevedench na verejnoprospen el 44 694 tis. eur (z toho 16 17. fyzick osoby previedli 18 548 tis. eur a prvnick osoby previedli 26 146 tis. eur). V roku 2013 sa predpoklad rast asignovanej sumy o 3,9 %, ktor svis najm s vou mierou asigncie u fyzickch osb. Suma prostriedkov urench na osobitn ely by poda odhadov mala v roku 2013 dosiahnu rove 46 421 tis. eur a v roku 2014 hodnotu 49 528 tis. eur. Prognza dane z prjmov vyberanej zrkou na roky 2013 a 2016 je ovplyvnen mierne negatvnym vvojom priemernej rokovej miery v rokoch 2013 a 2014, priom na roky 2015 a 2016 sa u oakva jej vraznej rast. Prognzovan rast objemu vkladov m pozitvny vplyv na vnos dane poas celho obdobia. Vnos dane z prjmov vyberanej zrkou je v znanej miere ovplyvnen aj licennmi poplatkami, ktorch vka priamo nesvis s makroekonomickm vvojom. Je pomerne ast, e dochdza k jednorazovm vkyvom v ich platbe, a to najm preto, e as licennch poplatkov sa plat jednorazovo v stanovenej vke pri spusten vroby novho produktu. Vnos dane v roku 2013 je v porovnan s pvodnmi predpokladmi pozitvne ovplyvnen aj jednorazovmi hradami licennch poplatkov vo vke 19,8 mil. eur. alm faktorom, ktor sa pozitvne prejav na vnose dane v roku 2013, je jednorazov zdanenie nerozdelench ziskov spred roku 2004. Oakvan pozitvny vplyv tohto opatrenia v roku 2013 je relatvne mal, na rovni pribline 0,01 % HDP. Napriek poklesu daovej bzy dochdza v roku 2013 vaka prijatm opatreniam na zvenie efektivity vberu dane z pridanej hodnoty len k jej miernemu poklesu o 38 186 tis. eur. Do odhadu boli zapracovan najnovie daje zskan z daovch priznan a predpoklady o makroekonomickom vvoji do konca roka. Oakva sa, e v nasledujcich rokoch bude rast vnosu DPH ahan najm konenou spotrebou domcnost. Vyia efektivita vberu DPH v prvom polroku 2013 viedla k miernemu zveniu oakvanej efektvnej daovej sadzby. Do alch rokov sa predpoklad jej stabiln vvoj na rovni roku 2013. Odhad vnosov spotrebnch dan na roky 2013 a 2016 je ovplyvnen predovetkm plnenm spotrebnej dane z minerlneho oleja a tabakovch vrobkov a aktualizciou makroekonomickho vvoja, konkrtne odhadom rastu relneho HDP a spotreby domcnost. Ni ekonomick rast oproti rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 sa prejav v znenej spotrebe nafty a negatvne tak ovplyvn vnos spotrebnej dane z minerlnych olejov. Opatrnos pri odhade vnosu spotrebnej dane z minerlnych olejov vyvolva aj kontinulne dlhodob pokles spotreby benznu na Slovensku. Negatvnym faktorom je z hadiska vnosu dane aj zvyovanie efektvnosti motorov a rastca preferencia spotrebiteov smerom k naftovm motorom. Plnenie spotrebnej dane z tabaku zaostva za oakvaniami, o me by spsoben zmenou sprvania spotrebiteov predovetkm prechodom od lacnejch znaiek smerom k balenmu tabaku a alternatvnym vrobkom. Samotn substitcia by neznamenala vpadok dane, nakoko fajenie zdanenho tabaku nepredstavuje vrazn finann sporu pre spotrebiteov. Pretrvvaj vak indikcie, e na trhu je pomerne vznamn mnostvo neleglneho (nezdanenho) tabaku, ktorho cena je niia ako samotn spotrebn da. Predchdza predvaniu nezdanenho tabaku bude mon prostrednctvom povinnho kolkovania tabaku, ktor sa v sasnosti nachdza v legislatvnom procese, ako aj zkazom predaja tabakovch vrobkov za cenu niiu ako vka spotrebnej dane. V slade s rastom spotreby domcnost sa oakva obnovenie rastu vnosu spotrebnej dane z liehu a piva v rokoch 2014 a 2016. Pri spotrebnej dani z piva predstavuje mierne riziko trend dlhodobo klesajcej spotreby piva a zmena preferenci spotrebiteov v prospech inch druhov npojov. 17 18. Poda zkona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne odpady a drobn stavebn odpady, ktor upravuje da z nehnutenost, dane za pecifick sluby a da z motorovch vozidiel, maj stanovenie vky sadzieb dan v kompetencii jednotliv obce (da z nehnutenost a dane za pecifick sluby) a VC (da z motorovch vozidiel). Odhad Ministerstva financi SR pri tchto daniach je preto len indikatvny, nakoko subjekty samosprvy si zostavuj vlastn rozpoty. Odhad vnosu ostatnch dan je tvoren odhadom vnosov z podielu na vybratch finannch prostriedkoch E, z hrad za dobvac priestor, z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln, z hrady za sluby verejnosti poskytovan RTVS, z osobitnho odvodu z podnikania v regulovanch odvetviach a z osobitnho a mimoriadneho odvodu vybranch finannch intitci. Vnos z podielu na vybratch finannch prostriedkoch E je tvoren 25 % zo sumy vlastnch tradinch zdrojov E pripadajcich na dovozn clo a ponohospodrske poplatky, ostvajcich 75 % plynie priamo do rozpotu E. Znenie prognzy podielu na vybratch finannch prostriedkoch E oproti rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 je dsledkom znenia rovne priemernej colnej tarify. K zneniu priemernej colnej tarify dolo v dsledku znenia, resp. zruenia cla na zklade dohody o preferennom zaobchdzan medzi E a Junou Kreou, zruenia uplatovania antidumpingovch opatren a rastceho podielu dovozcov v rmci preferennho colnho zaobchdzania (Turecko a balknske krajiny). Prognza na rok 2016 reflektuje aj predpoklad znenia podielu lenskch ttov na vbere ciel zo sasnch 25 % na 20 %. Vnos dane z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln, ktor je prjmom Environmentlneho fondu, sa oakva v rokoch 2013 a 2016 na rovni 1 mil. eur. Prognza hrady za sluby verejnosti poskytovan RTVS predpoklad, e vnos v rokoch 2013 a 2016 sa bude pohybova na rovni 70 mil. eur. Osobitn odvod vybranch finannch intitci sa v SR zaviedol od roku 2012. Odvod je sasou ttnych finannch aktv a m tvori zdroje na krytie prpadnch problmov vo finannom sektore. Vka odvodu je stanoven ako 0,4 % z hodnoty pasv bnk, znench o sumu vlastnho imania. Sadzba sa bude postupne v nasledujcich rokoch zniova v zvislosti od celkovej sumy uhradench odvodov, o ovplyvn priamo merne vnos osobitnho odvodu. V roku 2012 bol sasou vnosu aj mimoriadny odvod s rovnakou zkladou a sadzbou 0,1 %, ilo vak iba o jednorazov opatrenie. Znenie odhadu vnosu tohto odvodu na rok 2014 v porovnan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 vyplva z predpokladu, e k naplneniu zkonom stanovenej kumulatvnej hranice, od ktorej sa a do nasledujceho roka odvod neplat, djde u poas roka 2014. Osobitn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach je jednm z nstrojov na dosiahnutie plnovanho deficitu verejnch financi. Pre verejn rozpoty zskava as ekonomickej renty subjektov na regulovanch trhoch, ktor nebolo mon prostrednctvom regulcie distribuova spotrebiteom. Negatvna zmena prognzy na rok 2013 oproti rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 vo vke 2,1 mil. eur vychdza z oakvanho negatvneho vyrovnania preddavkov za zdaovacie obdobie roku 2012 v rovnakej vke. Sasou ostatnch dan s aj zruen majetkov dane, z ktorch do ttneho rozpotu naalej plyn dobiehajce platby. V roku 2012 dosiahol vnos z tchto dan 18 19. 190 tis. eur. V nasledujcich rokoch sa u tieto dane nerozpotuj, s vnimkou aktulneho roku, ktor je rozpotovan na zklade aktulneho plnenia v danom roku. Odhad odvodov od ekonomicky aktvneho obyvatestva do Socilnej poisovne a zdravotnch poisovn bol v porovnan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 korigovan na zklade aktualizcie odhadovanho makroekonomickho vvoja a aktualizovanho vyieho pozitvneho vplyvu z legislatvnych zmien v oblasti zavedenia odvodovho zaaenia na prjmy z dohd, ako boli pvodn oakvania. Kvantifikcia daovch a odvodovch prjmov Medzi hlavn rizik prognzy patr samotn makroekonomick vvoj. Aktulna prognza daovch prjmov je postaven na predpoklade rastu ekonomiky v roku 2013 na rovni 0,8 % a v roku 2014 na rovni 2,2 %, priom mon nenaplnenie (i prekroenie) tohto odhadu by sa prirodzene premietlo aj do niieho (alebo naopak vyieho) vnosu daovch prjmov. Daov prjmy na hotovostnej bze s prezentovan v nasledovnej tabuke. Poda rozpotovej klasifikcie sa sankn roky (alej len sankcie) uloen v daovom konan k jednotlivm daniam rozpotuj v rmci samostatnej kategrie. Daov a odvodov prjmy (hotovostn princp, v tis. eur) Skutonos Prognza 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Dane z prjmov, ziskov a kapitlovho majetku 3 442 244 3 728 513 4 023 558 3 616 152 4 114 862 4 388 741 Da z prjmov fyzickch osb 1 681 506 1 830 692 1 862 127 1 953 713 2 047 207 2 157 704 DPFO zo zvislej innosti 1 622 054 1 744 885 1 787 883 1 841 877 1 936 887 2 039 614 DPFO z podnikania 59 452 85 807 74 244 111 836 110 320 118 090 do ttneho rozpotu 111 812 234 068 223 100 255 198 264 031 274 150 do obc 1 176 434 1 196 096 1 227 866 1 272 427 1 335 850 1 411 080 do VC 393 260 400 528 411 161 426 088 447 326 472 474 Da z prjmov prvnickch osb 1 617 538 1 730 677 1 978 138 1 509 677 1 895 691 2 004 784 Da z prjmov vyberan zrkou 143 200 167 144 183 293 152 762 171 964 226 253 Dane na tovary a sluby 6 742 793 6 277 236 6 339 497 6 433 576 6 334 306 6 537 909 Da z pridanej hodnoty 4 741 352 4 298 797 4 395 625 4 496 619 4 386 549 4 580 068 Spotrebn dane 2 001 441 1 978 439 1 943 872 1 936 957 1 947 757 1 957 841 Z minerlnych olejov 1 073 667 1 042 786 1 032 642 1 027 664 1 029 838 1 034 858 Z liehu 203 665 199 307 193 448 193 953 196 601 199 224 Z piva 57 653 56 629 55 569 55 820 56 550 57 305 Z vna 4 028 3 985 4 118 4 134 4 188 4 243 Z tabaku a tabakovch vrobkov 623 374 635 507 617 395 614 486 619 184 620 326 Z elektrickej energie 16 029 16 616 16 656 16 762 16 940 17 123 Zo zemnho plynu 22 441 22 639 23 270 23 369 23 677 23 972 Z uhlia 584 970 774 769 779 790 Dane z medzinrodnho obchodu a transakci 38 748 30 759 27 144 27 540 28 090 22 920 Dovozn clo 54 83 98 0 0 0 Dovozn prirka 3 5 4 0 0 0 Podiel na vybratch finannch prostriedkoch 38 691 30 670 27 000 27 540 28 090 22 920 Ostatn coln prjmy 0 1 42 0 0 0 Miestne dane 567 542 611 265 628 192 649 403 670 281 692 370 Da z nehnutenost 274 564 304 478 315 284 326 473 338 059 350 056 Dane za pecifick sluby 164 707 172 162 174 738 179 980 185 380 190 941 Da z motorovch vozidiel 128 271 134 625 138 170 142 950 146 842 151 373 Ostatn dane 105 231 284 495 375 592 239 400 185 307 191 638 Da z emisnch kvt 29 438 10 028 0 0 0 0 Osobitn odvod vybranch fin. intitci 0 169 753 204 316 160 899 113 702 120 524 Osobitn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach 0 30 381 97 927 6 260 0 0 hrada za sluby verejnosti poskytovan RTVS 73 917 72 375 71 500 70 724 70 088 69 597 Da z hrad za dobvac priestor 598 743 507 507 507 507 do ttneho rozpotu 104 104 101 101 101 101 do obc 494 639 406 406 406 406 19 20. Da z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln 1 186 1 021 1 010 1 010 1 010 1 010 Majetkov dane (do R) 151 190 332 0 0 0 In dane -59 4 0 0 0 0 Fondy socilneho a zdravotnho poistenia (FSZP) 6 941 222 7 185 879 8 259 800 8 290 087 8 621 442 8 969 905 Socilna poisova 4 567 706 4 758 063 5 658 622 5 580 217 5 793 552 6 021 917 Ekonomicky aktvne obyvatestvo + dln 4 567 706 4 713 829 5 418 895 5 580 217 5 793 552 6 021 917 - EAO 4 256 265 4 465 555 5 190 684 5 338 107 5 547 320 5 771 242 - dln 311 441 248 274 228 211 242 110 246 232 250 675 transfer spor z DSS do SP - od vystpench 44 234 239 727 0 0 0 Zdravotn poisovne 2 373 516 2 427 816 2 601 178 2 709 870 2 827 890 2 947 988 Ekonomicky aktvne obyvatestvo + dln 2 373 516 2 427 816 2 601 178 2 709 870 2 827 890 2 947 988 z toho: ron ztovanie 18 531 34 846 52 229 50 812 54 652 58 917 Daov prjmy VS spolu 10 896 558 10 932 268 11 393 983 10 966 071 11 332 846 11 833 578 Daov prjmy R 8 683 725 8 450 210 8 751 605 8 378 854 8 694 183 9 066 117 ttne finann aktva 0 200 134 302 243 167 159 113 702 120 524 Daov prjmy obc 1 616 199 1 673 375 1 718 294 1 779 286 1 859 695 1 952 483 Daov prjmy VC 521 531 535 153 549 331 569 038 594 168 623 847 Daov prjmy STV 0 0 0 0 0 0 Daov prjmy SRo 0 0 0 0 0 0 Daov prjmy Rozhlasu a televzie Slovenska (RTVS) 73 917 72 375 71 500 70 724 70 088 69 597 Environmentlny fond 1 186 1 021 1 010 1 010 1 010 1 010 FSZP spolu 6 941 222 7 185 879 8 259 800 8 290 087 8 621 442 8 969 905 Daov prjmy a prjmy FSZP spolu 17 837 780 18 118 146 19 653 783 19 256 158 19 954 288 20 803 483 V slade s klasifikciou je predpokladan vka sankci k jednotlivm daniam uveden v osobitnej tabuke. Predpokladan vvoj sankci * (v tis. eur) Skutonos Prognza 2011 2012 2013 2014 2015 2016 SANKCIE spolu 38 440 32 845 34 433 34 433 34 433 34 433 Da z prjmov fyzickch osb 5 339 2 627 3 958 3 958 3 958 3 958 Da z prjmov prvnickch osb 2 842 2 420 3 014 3 014 3 014 3 014 Da z prjmov vyberan zrkou 54 5 6 6 6 6 Da z pridanej hodnoty 11 907 8 368 8 368 8 368 8 368 8 368 Spotrebn dane 1 359 7 512 512 512 512 Miestne dane 839 0 590 590 590 590 Ostatn dane + dane z medzinrodnho obchodu a transakci 0 210 0 0 0 0 Sankcie uloen v daovom konan 5 582 839 817 817 817 817 Socilna poisova 6 746 16 360 14 916 14 916 14 916 14 916 Zdravotn poisovne 3 772 2 009 2 252 2 252 2 252 2 252 * Sankcie s identick poda hotovostnej a akrulnej metodiky 3.2. Akrulne dane pre nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 V nasledujcej tabuke s uveden rozdiely medzi akrulnymi a hotovostnmi odhadmi dan. S vnimkou roku 2013 sa v celom prognzovanom obdob oakva vnos dan na akrulnej bze vy ako na hotovostnom princpe. Odhad rozdielu medzi akrulnymi a hotovostnmi prognzami v rokoch 2013 a 2016 (v tis. eur) 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Daov prjmy VS -141 566 343 131 154 609 125 736 ttny rozpoet -178 577 331 440 129 175 97 629 ttne finann aktva -169 -6 260 0 0 20 21. Obce 0 0 0 0 VC 2 625 970 1 316 1 447 Socilna poisova 19 869 12 279 16 896 17 596 Zdravotn poisovne 14 686 4 702 7 222 9 064 (+) znamen, e vnos dan v metodike ESA 95 je vy ako na hotovostnej bze; (-) e je ni ako na hotovostnej bze Rozdiel medzi akrulnym vnosom dan a hotovostnm vnosom dan je spsoben najm samotnm spsobom vberu dan. Vina daovch prjmov sa plat a po ukonen obdobia, napr. da z prjmov fyzickch osb a odvody sa platia a v nasledujcom mesiaci. Daov priznanie pri DPH a spotrebnch daniach sa podva a v nasledujcom mesiaci alebo kvartli. V prpade DPPO a DPFO z podnikania sa poas roka platia preddavky na zklade poslednho zdaovacieho obdobia a a v nasledujcom roku sa ztovvaj. Zrove na rozdiel medzi akrulnym a hotovostnm vnosom pozitvne vplva najm odlin zaznamenvanie sumy 2 % poukazovanch na osobitn el z dan z prjmov fyzickch a prvnickch osb. Km pri hotovostnom princpe suma poukzan na osobitn el ovplyvuje vku vnosu dane znenm prjmov verejnej sprvy, akrulne dane nie s tmto prevodom ovplyvnen. Vyplva to z ekonomickej podstaty transakcie, ktor nezniuje vku daovej povinnosti voi verejnm financim (akrulnu da), ale na zklade zkona schvlenho NR SR sa as peaz pouije na financovanie tretieho sektora. Uveden suma teda nezniuje prjmy, ale zvyuje verejn vdavky a tmto spsobom negatvne ovplyvuje hospodrenie v metodike ESA 95. Vplyv prevodu prostriedkov na verejnoprospen el (VP) na rozpoet (ESA 95, v tis. eur) 2011 S 2012 S 2013 OS 2 014 N 2 015 N 2 016 N Prevod na VP spolu 41 970 44 694 46 421 49 528 44 177 46 924 z toho prevod VP z DPFO 16 526 18 548 21 000 21 988 23 040 24 710 z toho prevod VP z DPPO 25 444 26 146 25 421 27 540 21 137 22 214 21 22. Niie s prezentovan daov a odvodov prjmy na akrulnej bze (metodika ESA 95) bez sankci. Daov a odvodov prjmy (ESA 95, v tis. eur) Skutonos Prognza 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Dane z prjmov, ziskov a kapitlovho majetku 3 533 461 3 704 440 3 860 841 3 972 423 4 189 492 4 451 897 Da z prjmov fyzickch osb 1 730 541 1 865 096 1 910 639 1 975 870 2 079 785 2 188 983 DPFO zo zvislej innosti 1 641 484 1 780 910 1 802 747 1 868 794 1 966 819 2 070 811 DPFO z podnikania 89 057 84 186 107 892 107 076 112 966 118 172 do ttneho rozpotu 160 846 268 472 271 612 277 355 296 609 305 429 do obc 1 176 435 1 196 096 1 227 866 1 272 427 1 335 850 1 411 080 do VC 393 260 400 528 411 161 426 088 447 326 472 474 Da z prjmov prvnickch osb 1 659 720 1 672 200 1 766 909 1 843 791 1 937 743 2 036 661 Da z prjmov vyberan zrkou 143 200 167 144 183 293 152 762 171 964 226 253 Dane na tovary a sluby 6 709 362 6 301 041 6 323 637 6 408 744 6 388 852 6 572 382 Da z pridanej hodnoty 4 710 914 4 327 702 4 382 680 4 464 637 4 432 977 4 605 857 Spotrebn dane 1 998 448 1 973 339 1 940 957 1 944 107 1 955 875 1 966 525 Z minerlnych olejov 1 071 161 1 036 456 1 032 318 1 030 340 1 034 588 1 039 820 Z liehu 204 797 195 046 193 959 195 044 197 598 200 220 Z piva 57 653 56 082 55 770 56 062 56 833 57 538 Z vna 4 043 4 151 4 136 4 161 4 211 4 263 Z tabaku a tabakovch vrobkov 622 918 640 366 613 940 617 434 621 089 622 587 Z elektrickej energie 15 928 16 800 16 724 16 816 17 014 17 215 Zo zemnho plynu 21 360 23 465 23 333 23 468 23 750 24 079 Z uhlia 588 973 777 782 792 803 Dane z medzinrodnho obchodu a transakci 38 739 30 759 27 144 27 540 28 090 22 920 Dovozn clo 45 83 98 0 0 0 Dovozn prirka 3 5 4 0 0 0 Podiel na vybratch finannch prostriedkoch 38 691 30 670 27 000 27 540 28 090 22 920 Ostatn coln prjmy 0 1 42 0 0 0 Miestne dane 572 719 609 327 630 817 650 373 671 597 693 817 Da z nehnutenost 274 564 304 478 315 284 326 473 338 059 350 056 Dane za pecifick sluby 164 707 172 162 174 738 179 980 185 380 190 941 Da z motorovch vozidiel 133 448 132 687 140 795 143 920 148 158 152 820 Ostatn dane 115 259 282 461 375 423 233 140 185 307 191 638 Da z emisnch kvt 39 466 0 0 0 0 0 Osobitn odvod vybranch fin. intitci 0 169 922 204 147 160 899 113 702 120 524 Osobitn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach 0 38 206 97 927 0 0 0 hrada za sluby verejnosti poskytovan STV a SRo 73 917 72 375 71 500 70 724 70 088 69 597 22 23. Da z hrad za dobvac priestor 598 743 507 507 507 507 do ttneho rozpotu 104 104 101 101 101 101 do obc 494 639 406 406 406 406 Da z hrad za uskladovanie plynov alebo kvapaln 1 186 1 021 1 010 1 010 1 010 1 010 Majetkov dane (do R) 151 190 332 0 0 0 In dane -59 4 0 0 0 0 Fondy socilneho a zdravotnho poistenia (FSZP) 6 977 809 7 275 080 8 294 355 8 307 068 8 645 560 8 996 565 Socilna poisova 4 592 541 4 848 745 5 678 491 5 592 496 5 810 448 6 039 513 Ekonomicky aktvne obyvatestvo + dln 4 592 541,0 4 804 511,0 5 438 764,0 5 592 496,0 5 810 448,0 6 039 513,0 - EAO 4 281 100 4 556 237 5 210 553 5 350 386 5 564 216 5 788 838 - dln 311 441 248 274 228 211 242 110 246 232 250 675 transfer spor z DSS do SP - od vystpench 44 234 239 727 0 0 0 Zdravotn poisovne 2 385 268 2 426 335 2 615 864 2 714 572 2 835 112 2 957 052 Ekonomicky aktvne obyvatestvo + dln 2 385 268 2 426 335 2 615 864 2 714 572 2 835 112 2 957 052 z toho: ron ztovanie 18 526 35 457 52 241 50 824 54 664 58 930 Daov prjmy VS spolu 10 969 540 10 928 027 11 217 862 11 292 220 11 463 338 11 932 654 Daov prjmy R 8 751 529 8 439 914 8 573 028 8 710 293 8 823 359 9 163 746 ttne finann aktva 0 208 128 302 074 160 899 113 702 120 524 Daov prjmy obc 1 616 200 1 673 375 1 718 294 1 779 286 1 859 695 1 952 483 Daov prjmy VC 526 708 533 215 551 956 570 008 595 484 625 294 Daov prjmy STV 0 0 0 0 0 Daov prjmy SRo 0 0 0 0 0 Daov prjmy Rozhlasu a televzie Slovenska (RTVS) 73 917 72 375 71 500 70 724 70 088 69 597 Environmentlny fond 1 186 1 021 1 010 1 010 1 010 1 010 FSZP spolu 6 977 809 7 275 080 8 294 355 8 307 068 8 645 560 8 996 565 Daov prjmy a prjmy FSZP spolu 17 947 349 18 203 107 19 512 217 19 599 288 20 108 898 20 929 219 3.3. Porovnanie aktulneho odhadu dan s rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 Niie uveden tabuka prezentuje rozdiely aktulnej prognzy dan a odvodov v metodike ESA 95 oproti rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015. Aktulna prognza daovch prjmov je v porovnan so schvlenm rozpotom v roku 2013 niia o 470,5 mil. eur, v roku 2014 o 891,6 mil. eur a v roku 2015 o 1 353,5 mil. eur. Znenie prognzy daovch prjmov na rok 2013 je spsoben najm oakvanm zhorenm vvojom makroekonomickho prostredia a zohadnenm vvoja ziskovosti do odhadu plnenia DPPO v roku 2013 a priebenho plnenia pri spotrebnch daniach v roku 2013. Rozdiely aktulneho odhadu dan s rozpotom VS na roky 2013 a 2015 (ESA 95, v tis. eur) 2 013 2 014 2 015 Daov prjmy VS spolu -470 538 -891 632 -1 353 452 v % HDP -0,6 -1,2 -1,7 Dane z prjmov, ziskov a kapitlovho majetku -340 049 -554 994 -698 778 Da z prjmov fyzickch osb -66 668 -134 509 -186 873 Da z prjmov prvnickch osb -272 089 -379 479 -450 118 Da z prjmov vyberan zrkou -1 292 -41 006 -61 787 Da z pridanej hodnoty -38 186 -139 205 -446 299 Spotrebn dane -86 810 -144 105 -203 518 Dane z medzinrodnho obchodu a transakci -20 089 -20 647 -21 070 Miestne dane 17 595 12 699 8 435 Ostatn dane -2 999 -45 380 7 778 Socilna poisova (EAO + dln)** -59 843 -192 731 -279 875 Zdravotn poisovne (EAO + dln) -45 397 -108 212 -153 575 Daov prjmy a prjmy FSZP spolu -575 778 -1 192 575 -1 786 902 Sankcie 3 890 4 161 4 020 Daov prjmy a prjmy FSZP vrtane sankci -571 888 -1 188 414 -1 782 882 Vdavky na VP 43 -3 283 -3 953 23 24. Da z prjmov fyzickch osb 1 015 781 255 Da z prjmov prvnickch osb -972 -4 064 -4 208 * (+) indikuje aktulny odhad vy ako rozpoet, (-) indikuje aktulny odhad ni ako rozpoet ** vrtane jednorazovho transferu od vystupujcich z II. piliera Vyjadrenia lenov daovho vboru k prognzam Prognza daovch prjmov Ministerstva financi SR bola podroben hodnoteniu v rmci Vboru pre daov prognzy. Zasadnutie Vboru sa konalo 24. septembra 2013. Prognza daovch prjmov a socilnych odvodov Ministerstva financi SR bola vetkmi lenmi Vboru oznaen ako realistick7 . 3.4. Rozpotovanie inch ako daovch prjmov ttneho rozpotu v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Spolu 3 302 229 3 363 540 5 004 160 3 452 933 5 267 686 4 178 243 3 352 142 Zahranin transfery 2 031 346 2 127 345 3 563 656 1 740 708 3 173 198 2 958 032 2 112 916 Dividendy 475 780 590 939 525 306 509 725 991 209 447 948 428 483 riadne dividendy 465 889 574 322 523 306 148 181 991 209 447 948 428 483 superdividendy 9 891 16 617 0 361 544 0 0 0 Ostatn nedaov prjmy a tuzemsk transfery 795 103 645 256 915 198 1 202 500 1 103 279 772 263 810 743 3.4.1. Zahranin transfery Zahranin transfery predstavuj prostriedky zo veobecnho rozpotu Eurpskej nie v rmci druhho a tretieho programovho obdobia. V rokoch 2014 a 2016 sa rozpotuj prostriedky E pre programy Nrodnho strategickho referennho rmca a ponohospodrske fondy na zklade odhadov erpania vdavkov v jednotlivch rokoch, ktor boli predloen prslunmi rezortmi, plniacimi funkcie riadiacich orgnov. Bliia pecifikcia tchto prostriedkov je uveden v prlohe . 2 materilu. Vvoj plnenia tchto prjmov je nasledovn: v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Zahranin transfery 2 031 346 2 127 345 3 563 656 1 740 708 3 173 198 2 958 032 2 112 916 3.4.2. Dividendy 7 Ak je priemern odchlka prognzy lena (vyjadren v %) od prognzy MF SR v intervale , prognza MF SR je realistick, ak je via ako 1, tak prognza MF SR je podhodnoten a ak je menia ako -1, vtedy je nadhodnoten. Jednotliv odchlky v rokoch maj rozdielne vhy pri vpote celkovej odchlky od prognzy MF SR v zvislosti od dleitosti pre najbli rozpotov rok. 24 25. Dividendy tvoria prjmy z dividend podnikov s majetkovou asou Fondu nrodnho majetku SR a prjmy z podnikania z vlastnckeho podielu ttu, ktor je zastpen prslunmi rezortnmi ministerstvami v akciovch spolonostiach s majetkovou asou ttu. Ich vvoj je nasledovn: v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Dividendy 475 780 590 939 525 306 509 725 991 209 447 948 428 483 Fond nrodnho majetku SR 364 018 505 864 441 171 483 936 823 764 384 129 394 165 riadne dividendy 364 018 505 864 441 171 122 392 823 764 414 129 394 165 superdividendy 0 0 0 361 544 0 0 0 Kapitoly ttneho rozpotu 111 762 85 075 84 135 25 789 167 445 63 819 34 318 riadne dividendy 101 871 68 458 84 135 25 789 167 445 63 819 34 318 superdividendy 9 891 16 617 0 0 0 0 0 Fond nrodnho majetku Slovenskej republiky V roku 2014 sa navrhuj prostrednctvom FNM SR dividendy v objeme 823,8 mil. eur, o predstavuje oproti schvlenmu rozpotu roku 2013 nrast o 382,6 mil. eur, t. j. o 86,7 %. Predpoklad sa, e vetky prjmy z dividend bud v rokoch 2014 a 2016 transferovan prostrednctvom ttnych finannch aktv do prjmov ttneho rozpotu okrem roku 2015 kedy si FNM SR ponech as prjmov z dividend (30 mil. eur) na hradu predpokladanch zvzkov. Vvoj a aktulny nvrh dividend vybranch spolonost zobrazuje nasledovn tabuka: v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Dividendy 364 018 505 864 441 171 483 936 823 764 414 129 394 165 riadne dividendy 364 018 505 864 441 171 122 392 823 764 414 129 394 165 superdividendy 0 0 0 361 544 0 0 0 v tom: Slovensk plynrensk priemysel, a.s. Bratislava 225 926 380 905 300 000 35 000 735 000 300 000 300 000 riadne dividendy 225 926 380 905 300 000 0 735 000 300 000 300 000 superdividendy 0 0 0 35 000 0 0 0 Zpadoslovensk energetika, a.s. 48 154 51 179 51 395 355 684 39 452 34 415 34 284 riadne dividendy 48 154 51 179 51 395 39 684 39 452 34 415 34 284 superdividendy 0 0 0 316 000 0 0 0 Stredoslovensk energetika, a.s. 37 356 33 519 37 357 51 503 7 650 27 775 27 775 riadne dividendy 37 356 33 519 37 357 41 303 7 650 27 775 27 775 superdividendy 0 0 0 10 200 0 0 0 Vchodoslovensk energetika, a.s. 32 907 20 907 35 700 33 944 30 396 36 516 31 773 riadne dividendy 32 907 20 907 35 700 33 944 30 396 36 516 31 773 25 26. superdividendy 0 0 0 0 0 0 0 Slovak Telecom, a.s. 19 500 13 800 16 610 7 200 11 158 15 157 0 riadne dividendy 19 500 13 800 16 610 7 200 11 158 15 157 0 superdividendy 0 0 0 0 0 0 0 In spolu 175 5 554 109 605 108 266 333 riadne dividendy 175 5 554 109 261 108 266 333 superdividendy 0 0 0 344 0 0 0 Kapitoly ttneho rozpotu Objem dividend od spolonost, v ktorch je vlastncky podiel ttu zastpen prslunm ministerstvom sa v roku 2014 navrhuje vo vke 167,4 mil. eur, o je v porovnan so schvlenm rozpotom na rok 2013 viac o 83,3 mil. eur. Vvoj tchto prjmov zobrazuje nasledovn tabuka: v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Prjmy z podnikania - dividendy 111 762 85 075 84 135 25 789 167 445 63 819 34 318 riadne dividendy 101 871 68 458 84 135 25 789 167 445 63 819 34 318 superdividendy 9 891 16 617 0 0 0 0 0 Ministerstvo financi SR 23 364 37 879 37 834 5 175 135 883 21 943 23 202 Slovensk konsolidan, a.s. 13 403 14 842 2 632 1 175 1 450 2 485 4 370 riadne dividendy 3 512 0 2 632 1 175 1 450 2 485 4 370 superdividendy 9 891 14 842 0 0 0 0 0 Tipos, a.s. 0 0 0 3 000 3 065 3 258 3 448 SEPS, a.s. 9 961 21 374 26 000 0 130 868 15 200 14 384 SZRB, a.s. 0 1 663 9 202 500 500 1 000 1 000 EXIMBANKA 0 0 0 500 0 0 0 Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zl. SR 105 151 178 178 194 208 208 Sprva sluieb diplomatickmu zboru, a.s. 105 151 178 178 194 208 208 Ministerstvo hospodrstva SR 87 044 46 280 45 461 19 986 30 441 41 108 10 170 Jadrov a vyraovacia spolonos, a.s. 32 506 5 000 0 0 1 624 3 188 3 170 Slovak Telecom, a.s. 44 200 31 280 37 600 16 320 21 817 30 920 0 Transpetrol, a.s. 10 338 10 000 7 861 3 666 7 000 7 000 7 000 riadne dividendy 10 338 8 225 7 861 3 666 7 000 7 000 7 000 superdividendy 0 1 775 0 0 0 0 0 Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR 23 33 12 35 16 18 20 Technick inpekcia, a.s. 23 33 12 35 16 18 20 Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR 926 676 650 415 911 542 718 Verejn prstavy, a.s. 575 676 350 0 573 189 236 Letisko Koice - Airport Koice, a.s. 351 0 300 415 338 353 482 Technick ochrana a obnova eleznc, a.s. 0 0 0 0 0 0 0 Ministerstvo 0 56 0 0 0 0 0 26 27. pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR UniCreditbank Slovakia, a.s. 0 56 0 0 0 0 0 3.4.3. Nedaov prjmy a tuzemsk transfery Nedaov prjmy vznikaj z innosti jednotlivch kapitol ttneho rozpotu a mu ma podobu prjmov z vlastnctva, poplatkov a platieb, kapitlovch prjmov, rokov. Vvoj tchto prjmov na roky 2014 a 2016 zobrazuje nasledovn tabuka: v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Spolu 795 103 645 256 915 198 1 202 500 1 103 279 772 263 810 743 Nedaov prjmy 759 464 633 002 900 532 1 173 406 1 080 324 749 440 787 057 Tuzemsk transfery 35 639 12 254 14 666 29 094 22 955 22 823 23 686 Rozpotovanie nedaovch prjmov v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Nedaov prjmy 759 464 633 002 900 532 1 173 406 1 080 324 749 440 787 057 In prjmy z podnikania 300 20 021 5 000 5 000 5 820 5 820 5 820 Prjmy z vlastnctva 8 551 8 364 8 416 8 957 8 485 8 450 8 352 Administratvne a in poplatky a platby 367 609 275 550 435 131 312 095 328 081 328 235 326 046 Kapitlov prjmy 18 238 13 360 123 108 493 083 177 313 146 227 145 636 roky z tuzem. a zahr. verov, piiek a vkladov 55 428 30 495 11 666 15 301 10 695 19 050 57 865 In nedaov prjmy 309 338 285 212 317 210 338 970 549 930 241 658 243 338 In prjmy z podnikania Tieto prjmy zahaj osobitn odvod zo zisku po zdanen, ktor odved Lesy Slovenskej republiky, . p., Plemenrske sluby Slovenskej republiky, . p. a Lesoponohospodrsky majetok Uli, . p. Prjmy z vlastnctva Uveden prjmy sa na rok 2014 rozpotuj vo vke 8,5 mil. eur. V porovnan s predchdzajcimi rokmi sa ich rove podstatne nemen. Ide predovetkm o prjmy z prenajatch pozemkov, budov, strojov a podobne. 27 28. Administratvne poplatky a in poplatky a platby Vka prjmov z administratvnych poplatkov a inch poplatkov a platieb zvis od potu jednotlivch aktov konania v priebehu roka. Vvoj tchto prjmov v jednotlivch rokoch zobrazuje nasledovn tabuka: v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Spolu 367 609 275 550 435 131 312 095 328 081 328 235 326 046 Administratvne poplatky 155 457 163 499 206 538 197 148 215 544 216 539 215 515 v tom: sdne 29 342 29 316 32 001 30 000 35 011 35 010 35 010 trby z predaja kolkovch znmok 87 295 83 564 89 710 82 000 42 500 0 0 puncov poplatky 465 425 809 809 603 603 604 ostatn poplatky 38 252 50 099 80 735 81 039 134 128 177 624 176 599 licencie 103 95 3 284 3 300 3 302 3 302 3 302 Pokuty, penle a in sankcie 57 194 53 416 58 836 76 948 70 156 68 960 67 935 Poplatky a platby z nepriemyselnho a nhodnho predaja a sluieb 154 958 58 635 169 757 37 999 42 381 42 735 42 596 V rmci novely zkona . 145/1995 Z. z. o sprvnych poplatkoch k 1. januru 2014 bolo schvlen zruenie hrady poplatkov formou kolkovch znmok. Z dvodu, e hrada poplatkov formou kolkovej znmky je najastej a najpouvanej spsob platenia poplatkov navrhlo sa posunutie zruenia predaja kolkovch znmok s innosou od 1. jla 2014. Tto skutonos je premietnut aj v nvrhu rozpotu verejnej sprvy. Kapitlov prjmy Zven objem rozpotovanch kapitlovch prjmov svis s konsolidanm opatrenm vldy SR tkajcim sa odpredaja prebytonho nehnutenho majetku vo vlastnctve ttu v sprve sprvcov kapitol ttneho rozpotu a ich podriadench organizci. Zrove s tu rozpotovan prjmy z obchodovania s emisnmi kvtami. Vvoj tchto prjmov je nasledovn: v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Kapitlov prjmy 18 238 13 360 123 108 493 083 177 313 146 227 145 636 v tom: z predaja kapitlov ch aktv 10 086 4 182 17 676 17 710 153 794 134 146 133 446 z predaja hmotnch a mobilizanch rezerv 0 0 100 440 471 440 11 943 800 900 z predaja pozemkov a nehmotnch aktv 7 393 9 147 4 985 3 900 11 277 10 982 10 991 alie kapitlov prjmy 56 31 7 33 299 299 299 roky z tuzemskch a zahraninch verov, piiek, nvratnch finannch vpomoc a vkladov v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Spolu 55 428 30 495 11 665 15 301 10 695 19 050 57 865 roky z tov finannho hospodrenia zo P 12 131 3 869 2 036 2 877 2 346 19 045 57 860 28 29. roky z nvratnch fin. vpom oc a ttnych zruk 11 066 26 541 9 542 12 410 8 337 0 0 Z verov a piiek 111 60 66 0 0 0 0 roky zo zahraninch vkladov 3 135 5 7 0 5 5 5 roky z vldnych verov poskytnutch do zahraniia 33 20 14 14 7 0 0 ostatn platby 17 412 0 0 0 0 0 0 roky z tov finannho hospodrenia zo P predstavuj roky z kreditnch zostatkov peanch prostriedkov vedench na toch P v NBS, banke alebo poboke zahraninej banky, vrtane rokov z finannch operci vykonanch P a klientom znen o roky platen P a prjmy z poplatkov za sluby poskytovan P znen o nklady svisiace s ich poskytnutm. Rozpotovanie tchto prjmov vychdza z rokovch sadzieb ECB KEY RATE a EONIA a vvoja priemernch zostatkov na toch klientov P, najm na toch ttnych finannch aktv a na toch prostriedkov ES. roky z realizovanch ttnych zruk s za Vodohospodrsku vstavbu, . p., v zmysle platnch spltkovch kalendrov. roky zo zahraninch verov, piiek, nvratnch finannch vpomoc a vkladov tvoria najm roky z vldnych verov poskytnutch do zahraniia. S prjmami kapitoly Veobecn pokladnin sprva. V rmci kapitoly Ministerstva zahraninch vec a eurpskych zleitost SR a Ministerstva obrany SR ide o kreditn roky tov zastupiteskch radov Slovenskej republiky v zahrani. In nedaov prjmy Tvoria ich vrten neoprvnene pouit alebo zadran finann prostriedky a ostatn prjmy. Vka tchto prjmov je v priebehu rozpotovho roka ovplyvnen najm objemom vrtench neoprvnene pouitch finannch prostriedkov od neziskovch organizci, rozpotovch organizci, obc a ostatnch prjmov, medzi ktor patria najm odvody a vratky. Najv objem z tchto prjmov predstavuj prjmy z hazardnch hier, ktor s rozpotovan v kapitole Veobecn pokladnin sprva. V porovnan s rozpotom na rok 2013 dochdza k zveniu uvedench prjmov o 10,5 mil. eur v svislosti so skutonm plnenm tchto prjmov v roku 2012 a oakvanm plnenm v roku 2013. Vvoj tchto prjmov zobrazuje nasledovn tabuka: v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N In nedaov prjmy 309 638 285 212 317 210 338 970 549 930 241 658 243 338 v tom: z odvodu z hazardnch hier 105 704 121 163 114 546 120 000 125 000 120 000 120 000 Tuzemsk transfery V rmci tuzemskch transferov sa rozpotuj prspevky zdravotnch poisovn na innos operanch stredsk zchrannej zdravotnej sluby a na innos Nrodnho centra zdravotnckych informci a multilicenn poplatky v kapitole Ministerstva financi SR. 29 30. v tis. eur 2011 S 2012 S 2013 R 2013 OS 2014 N 2015 N 2016 N Tuzemsk transfery 35 639 12 254 14 666 29 094 22 955 22 823 23 686 z toho: Prspevky zdravotnch poisovn na innos operanch stredsk zchrannej zdravotnej sluby 11 747 12 254 12 538 12 566 12 915 12 840 13 328 Prspevky zdravotnch poisovn na innos Nrodnho centra zdravotnckych informci 0 0 0 14 421 9 963 9 906 10 281 Transfery ostatnch subjektov verejnej sprvy 23 892 0 2 128 2 107 77 77 77 Prspevok na innos operanch stredsk zchrannej zdravotnej sluby poukazuj zdravotn poisovne v slade so zkonom . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Prspevok na innos Nrodnho centra zdravotnckych informci od 1. jla 2013 poukazuj zdravotn poisovne v slade s novm zkonom . 153/2013 Z. z. o nrodnom zdravotnckom informanom systme a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 3.5. Daov vdavky Rovnak ciele verejnej politiky z pohadu rozpotovej politiky a posudzovania vvoja verejnch financi je asto mon dosiahnu dvoma spsobmi. Prvm je navenie vdavkov rozpotu. Druhm je poskytnutie selektvneho daovho zvhodnenia. Vplyv na saldo verejnej sprvy me by v oboch prpadoch rovnak, rozdielna je len forma opatrenia. Pre transparentn a zrozumiten verejn financie je preto dleit poskytova informcie o selektvnych daovch zvhodneniach (tzv. daovch vdavkoch) podobnm spsobom, ako je to pri ostatnch vdavkoch rozpotu8 . stavn zkon . 493/2011 Z. z. o rozpotovej zodpovednosti (lnok 9 odsek 4) zaviedol povinnos v rozpote verejnej sprvy uvdza daje o daovch vdavkoch. Motivciou pre zavedenie tejto povinnosti je najm zvenie transparentnosti rozpotu, ktor by pomohla objektvnejie posdi nklady politk realizovanch vldou SR9 . Navye, dodaton pravidl zvyujce rozpotov disciplnu (naprklad vdavkov limity) by sa bez vykazovania daovch vdavkov mohli min inkom10 . 8 Tendencia k nrastu daovch vdavkov je najm vtedy, pokia zvyovanie daovch vdavkov, teda poskytovanie av na daniach nie je spojen s adekvtnymi retriknmi obmedzeniami pre navrhovatea a nklady spojen s ich zavedenm s znan solidrne viacermi subjektmi rozpotu. Praktick sksenosti aj zo Slovenska potvrdzuj, e po presaden selektvnej daovej avy niektorou kapitolou rozpotu (napr. zavedenie 6% DPH pre predaj z dvora) nedochdzalo k adekvtnemu zneniu limitu vdavkov prslunej kapitoly (v tomto prpade kapitola pdohospodrstva). Tmto spsobom dochdzalo k zvovaniu selektvnych dotci bez priameho spolupodieania sa na nkladoch samotnm navrhovateom (nklady na vpadok prjmov boli znan najm ostatnmi kapitolami rozpotu). 9 Objektvne vyhodnotenie nkladov je potrebn aj z hadiska vyhodnocovania efektvnosti politk realizovanch vldou. Existencia daovch vdavkov nevyhnutne neznamen, e ide o neefektvne nstroje verejnej politiky. Niektor nstroje hospodrskej politiky, najm v oblasti trhu prce, si astokrt vyaduj interakciu opatren v rmci viacerch sborov nstrojov (napr. daovo-dvkov systmy). V takom prpade me by poskytovanie zvhodnen cez daov systm najefektvnejie, administratvne najjednoduchie a najlacnejie. Vek lohu pritom zohrvaj prve nklady na administrovanie opatren, ktor aj napriek tomu, e ide o nhradu vdavkovej subvencie, je menej nkladn spravova cez daov systm (prkladom me by zamestnaneck prmia). 10 Vdavkov limity maj by na zklade stavnho zkona . 493/2011, l. 7 uren osobitnm zkonom. Sasne smernica o poiadavkch na rozpotov rmce (2011/85/E) obsahuje povinnos zavies numerick fiklne pravidl, priom jednou z monost je zavedenie vdavkovch limitov. 30 31. Presn defincia daovho vdavku11 nie je v stavnom zkone uveden, priom ani odborn literatra v sasnosti neposkytuje jednoznan definciu daovch vdavkov ani spsob ich vyslenia12 . Rovnako nie je mon dnes kvantifikova vetky daov vdavky, predovetkm z dvodu nedostupnosti dajov. Pozornos sme venovali najm opatreniam s najvm rozpotovm vplyvom. Vo veobecnosti mono za daov vdavok oznai odchlku medzi platnm daovm systmom a hypotetickm daovm systmom, ktor by neobsahoval iadne daov avy13 (alej oznaovan ako benchmark). Vsledkom takhoto porovnania je suma daovch vdavkov, rovn hypotetickej strate daovch prjmov. Aj ke pod daovm vdavkom sa vo vine prpadov rozumie znenie dane, existuj aj prpady, kedy meme hovori o negatvnom daovom vdavku. V takom prpade dodatone zskan da zniuje celkov rove daovch vdavkov. Poda slovenskho stavnho zkona s daovmi vdavkami len poloky, ktor zniuj prjem rozpotu verejnej sprvy z dan a z poistnho a prspevkov platench do poistnch fondov. Stanovenie benchmarku pre vpoet daovch vdavkov je pomerne komplikovan14 . Nie je mon vo vetkch prpadoch jednoznane uri, ktor prvky daovho systmu s sasou benchmarku (s prirodzenou sasou daovho systmu) a ktor nie15 . Na to, aby dan daov ava, resp. pecilny daov reim bol z pohadu Ministerstva financi SR klasifikovan ako daov vdavok, mal by sasne spa obe nasledujce podmienky: vplyv na prjmy a saldo hospodrenia verejnej sprvy daovm vdavkom je tak opatrenie, ktor zniuje prjmy verejnej sprvy. V niektorch prpadoch je dleit okrem vplyvu na prjmy sledova aj vplyv na saldo verejnej sprvy. Typickm prkladom s napr. ttne socilne dvky (ich zdanenie by automaticky viedlo k adekvtnemu zveniu vdavkov verejnej sprvy, kee z pohadu zchrannej siete s podstatn disponibiln prjmy obyvateov v hmotnej ndzi). selektvnos ava nie je plon, ale je uren iba pre vybran osoby, prjmy, spotrebu, transakcie alebo majetok. Pri definovan benchmarku sa vychdza primrne z existujceho, a nie idelneho daovho systmu. Takto prstup obmedzuje rozsah diskusie, ktor by bola spojen so snahou definova idelny daov systm. Na druhej strane, v prpade vraznej daovej reformy, v budcnosti bude zrejme potrebn dnes stanoven benchmark upravova. S tm s spojen aj problmy s interpretciou vvoja daovch vdavkov v ase, kee prpadn zmeny benchmarku naraj konzistentnos vpotov medzi jednotlivmi rokmi. 11 V angl. terminolgii tax expenditure. 12 Rzne krajiny/autori pouvaj rzne prstupy. Jednotn metodika neexistuje ani na rovni organizcie OECD, ktor m v daovej oblasti najvie sksenosti. Povinnos publikova daov vdavky vyplva aj zo smernice o poiadavkch na rozpotov rmce (2011/85/E), spolon metodika vak rovnako neexistuje. 13 Najastejie ide o vnimky zo zkladu dane, oslobodenia prjmov, odpotaten poloky, znen sadzby, daov bonusy, daov avy a pod. 14 Na ilustrciu me sli naprklad zkladn nezdaniten as zkladu dane z prjmov fyzickch osb, ktor sce je istou formou daovej avy, na druhej strane je vak trukturlnou sas ou tejto dane, kee zabezpeuje jej progresivitu. 15 Prkladom benchmarku je naprklad plnenie medzinrodnch zmlv v oblasti dan (zmluvy o zamedzen dvojitho zdanenia) alebo povinn oslobodenia od dane vyplvajce z legislatvy v E (najm v nepriamych daniach). 31 32. BOX - Prklad definovania benchmarku pre DPFO Da z prjmov fyzickch osb upravuje zkon . 595/2003 Z. z. o dani z prjmov. Z pohadu daovch vdavkov ide zrejme o najkomplikovanejiu da a stanovenie benchmarku pri tejto dani zvykne by sprevdzan irokou diskusiou. Nasledujci text uvdza najdleitejie asti zkona o dani z prjmov fyzickch osb, ktor Ministerstvo financi SR povauje za trukturlnu sas slovenskho daovho systmu (benchmark), a teda nie s daovmi vdavkami: Sadzby dane a daov psma ( 15 psm. a). Ide o neselektvne sasti daovho systmu, ktor vyjadruj celospoloensk rove a progresivitu zdanenia (progresivita sa vnma ako implicitn sas zdaovania prjmov fyzickch osb). Aj v prpade aktulnych daovch zmien, ktor znovuzavdzaj viacero sadzieb a daovch psem hovorme o zmene benchmarku, bez vplyvu na mnostvo daovch vdavkov (t. j. druh sadzbu nepovaujeme za al daov vdavok, ale sas benchmarku, ktor vak svojm zavedenm ovplyvn vku ostatnch daovch vdavkov). Zkladn nezdaniten as zkladu dane (NZD) na daovnka ( 11 ods. 2 psm. a). Nakoko nespa podmienku selektvneho opatrenia pre urit skupinu daovnkov (nrok vznik kadmu daovnkovi), neme by definovan ako daov vdavok. Spolu so sadzbou dane tvoria zkladn truktru zdanenia. Degresivita NZD zaveden v roku 2007 ( 11 ods. 2 psm. b) by mohla by vnman ako selektvne obmedzenie NZD pre vysokoprjmovch daovnkov, a teda chpan ako negatvny daov vdavok. No ak vychdzame z predpokladu, e za benchmark pokladme vetky daov sadzby a psma, degresivita NZD predstavuje iba aliu pravu benchmarku. Logiku tohto argumentu mono ilustrova prkladom. V prpade, ak by sa s innosou od roku 2013 prijala daov reforma s dvomi sadzbami a tromi daovmi psmami (prv nulov by zodpovedalo vke dnenej NZD) so sasnm zruenm degresivity NZD, pri sprvnom nastaven by sme mohli dosiahnu identick daov zaaenie ako pred rokom 2013 (s jednou sadzbou a degresvnou NZD). Najvyia daov sadzba by pritom plnila takmer identick lohu ako degresivita NZD pred rokom 2013, a preto by sme tieto dve alternatvy mali z pohadu daovch vdavkov klasifikova rovnako. Degresvna NZD je v podstate alternatvou druhej, vyej sadzby dane, a preto argument o selektvnosti neplat. Oslobodenie prjmov vychdzajce z repektovania medzinrodnch zmlv v oblasti dan a inch medzinrodnch zmlv (zmluvy o zamedzen dvojitho zdanenia). Daov vdavky je mon rozdeli do niekokch zkladnch skupn poda toho, akm spsobom sa v daovej legislatve daov avy a pecilne reimy uplatuj: A. Zdaniten osoby V niektorch prpadoch daov legislatva definuje skupiny osb, ktor s osloboden od dane. 1. Priamo Zkon priamo identifikuje fyzick alebo prvnick osoby nepodliehajce zdaneniu. 2. Nepriamo Zkon stanovuje podmienku, ktor dan skupina osb mus splni16. 16 Napr. limit prjmov pre registrciu na DPH alebo limit prjmov pre povinnos plati socilne odvody. 32 33. 3. pecifickm prpadom Socilne a zdravotn poistenie naopak definuje okruh povinne poistench osb (osobn rozsah), a teda nie vnimky. V takomto prpade je pomerne zloit uri, ktor nezaaen skupiny osb by mali by zdaovan, a teda patri do benchmarku. B. Zklad dane Na rozdiel od poistnch fondov daov zkony priamo nedefinuj zdaniten osoby, ale zameriavaj sa primrne na zdaniten zklad (prjem, pridan hodnota, spotreba, majetok, transakcia). Vnimky mu vo veobecnosti nadobda tri formy: 1. Vnimky z predmetu dane a oslobodenia od dane Zkladnm a zrejme najviac rozrenm typom daovch vdavkov s oslobodenia zo zkladu dane. V praxi to znamen, e vo veobecne definovanom zklade dane existuj pecifick poloky, ktor bu nie s predmetom dane alebo s od dane osloboden. Je potrebn citlivo rozliova, i ide o objektvne priny (napr. medzinrodn dohody o zamedzen dvojitho zdanenia) alebo ide skutone o selektvnu avu s vplyvom na prjmy verejnej sprvy. 2. Nezdaniten asti zkladu dane a in znenia zkladu dane Najm v prpade dane z prjmov existuj poloky definovan zkonom, ktor selektvne zniuj vypotan zklad dane. Ide o tzv. nezdaniten asti zkladu dane. V prpade socilneho a zdravotnho poistenia mono do tejto kategrie zaradi koeficient, ktorm sa upravuje vymeriavac zklad pre SZO (do roku 2012 vo vke 2, resp. 2,14), prpadne sumu poistnho zaplatenho v predolom obdob, o ktor si SZO me zni vymeriavac zklad v danom roku. 3. In Posledn skupinu tvoria opatrenia s vplyvom na zklad dane, ktor nie je mon zaradi medzi predol kategrie. Patr sem naprklad umonenie inho ako rovnomernho odpisovania17 (zrchlen odpisovanie) alebo preferenn reim pre finann leasing. C. Sadzba dane alou asto vyuvanou formou daovch vdavkov s znen sadzby dane. Typickm prkladom me by da z pridanej hodnoty, ktor m v sasnosti dve sadzby (20 % a 10 %). Kee zkon priamo definuje zkladn, a teda benchmarkov sadzbu18 , daov vdavok je mon uri jednoznane. V prpade dane z prmov vak me by situcia ovea komplikovanejia (vi predchdzajci box). D. Daov povinnos 17 Z ekonomickho pohadu (v idelnom daovom systme) by sas ou benchmarku malo by daovo uznaten tovn odpisovanie majetku, ktor by malo najvernejie zobrazova opotrebenie a stav danho majetku. Z praktickch prin sa vak za benchmark povauje rovnomern odpisovanie (problematick kvantifikcia rozdielov oproti tovnm odpisom, tandardn pouvanie rovnomernho odpisovania vo svete). 18 Navye smernica Rady . 2006/112/ES o spolonom systme DPH, v slade s ktorou mus by nrodn legislatva upravujca DPH, priamo definuje obmedzen okruh vybranch tovarov a sluieb, ktor mu spada do znench sadzieb. 33 34. Daov avy, ktor zniuj konen daov povinnos daovho subjektu, mu ma nasledujce formy: 1. Daov bonus Ide o avu na konenej daovej povinnosti, uren selektvne pre vybran skupinu. Od roku 2004 sa uplatuje daov bonus na nezaopatren diea a od roku 2009 zamestnaneck prmia. Obe tieto avy mu nadobda aj formu transferu. 2. Daov przdniny a stimuly Spolonosou zrejme najviac vnmanou formou daovch vdavkov s daov stimuly alebo przdniny v prpade dane z prjmov prvnickch osb poskytovan vybranm podnikom. 3. In Do tejto skupiny patr naprklad tzv. asigncia daovej povinnosti, teda pouitie podielu zaplatenej dane fyzickej alebo prvnickej osoby na osobitn ely. 34 35. 19 BOX - Problm agregovania daovch vdavkov Daov vdavky sa asto navzjom ovplyvuj, a preto nie je mon daov vdavky kvantifikovan ceteris paribus mechanicky spotava pre zskanie sprvnej agregovanej sumy poskytovanch daovch vdavkov. Najlepie to mono ilustrova na jednoduchom prklade v prpade dane z prjmov fyzickch osb (DPFO): Agregcia daovch vdavkov (eur, mesane) hypotetick systm zruenie NZD . 2 zruenie NZD . 3 zruenie odpot. odvodov zruenie oslobodeni a prjmu 2 kombinci a vetkch Prjem 1 703 703 703 703 703 703 Prjem 2 - osloboden 0 0 0 0 100 100 Odvody 94 94 94 zruen 108 zruen iastkov zklad dane 609 609 609 703 695 803 NZD . 1 - nrok 297 eur 297 297 297 297 297 297 NZD . 2 - nrok 297 eur 297 zruen 297 297 297 zruen NZD . 3 - nrok 33 eur 15 33 zruen 33 33 zruen Uplatnen suma NZD 609 330 594 627 627 297 Zklad DPFO 0 279 15 76 68 506 Vplyv na DPFO +53,0 +2,9 +14,4 +12,9 +96,1 mechanick set jednotlivch opatren = +83,2 Hypotetick daov systm poskytuje tri nezdaniten asti zkladu dane (. 1-3), oslobodzuje odvody od platenia dane a oslobodzuje jeden druh prjmu (prjem 2). Vzhadom na nzke prjmy daovnka si tento v plnej miere (33 eur) nedoke uplatni tretiu nezdaniten as zkladu dane. V prpade zruenia ktorhokovek inho daovho vdavku nastva situcia, kedy si daovnk doke spomnan nezdaniten as (. 3) uplatni a iastone tak kompenzova negatvny vplyv na disponibiln prjem vyplvajci zo zruenia inej nezdanitenej asti. V prpade, ak uvaujeme so zruenm individulneho daovho vdavku, tento prstup verne zobrazuje vekos dodatonch prjmov pre verejn sprvu (bez zohadnenia potencilnych dynamickch efektov). V prpade zruenia NZD . 2 by tak verejn sprva zskala prjmy vo vke 53,0 eur. Jednotlivo vypotan daov vdavky preto nie je mon navzjom mechanicky spotava pre zskanie presnej agregtnej sumy poskytnutch daovch vdavkov, resp. ul