HN+štvrtok 8. marca 2012 19

V Česku ste v hotelierstve pojem.Napriek tomu ste tam predali re-ťazec Euroagentur Hotels & Travel,ktorý tvorí 45 hotelov, reštauráciea kaviarne. Čo vás k tomu viedlo?

Podnikám viac ako 21 rokov. Zaten čas sa neustále striedali vlády.Každá prináša zmenu predpisova daní. Podnikal som ako fyzickáosoba, potom som to zmenil na ak-ciovku, potom znova ako fyzickáosoba a tak ďalej. Následne do tohoprišla choroba. Prirátajte k tomu, žesom predseda Asociácie cestovnýchkancelárií v Českej republike, pred-seda Komisie obchodu a služiebv Prahe. Kto podnikal, tak to chápe.

No v hotelierstve nekončíte. Po-kračujete so značkou Sivek Hotels.

Nechcel som ísť do dôchodku.Doma by som sa unudil. Niektorénehnuteľnosti som si teda nechal.Idem do toho znova. Zamestnávamsvoje tri deti. Leonka je šéfka mar-ketingu a propagácie, Viliam je vý-konný riaditeľ a Jana je riaditeľkouhotela. Kým budem mať sily, a tiezrejme budem mať – prešiel somskúškami na pilota, budem po-kračovať.

Prečo idete na Slovensko, a niedo krajiny s väčším trhom?

Záujem o našu značkuz iných krajín, ako Českoa Slovensko, odmietam.Rozširujem svoj reťazec lenna svoj druhý domov – tedana Slovensko. Čím ste starší,tým viac sa vám oživujú spo-mienky na mladosť. Ja sommladosť jednoduchú nemal. NaSlovensku som napriek tomuprežil tie najkrajšie chvíle. Chcelby som tu preto znovu podnikať.Mám tam celú rodinu. Nakoniec,veľakrát som už povedal, že somTrnavčan. Každý by mal byť hr-dý na mesto, kde má korene. Na-vyše, na Slovensku sme mali ho-tely. Prostriedky som investovaldo Art Hotela Viliam v Bratislave.

Po odpredaji siete som sa zo Slo-venska vzdialil. No na Art Hotel Vi-liam mám opciu, ktorú by som rádv závere roka uplatnil.

Prečo ste nemali mladosť jedno-duchú?

Jeden môj starý otec, Sivek, bolgenerálnym riaditeľom Figara, dru-hý, Zajíc, šéfoval trnavskému cuk-rovaru. Odmala som dookola počú-val, že mám buržoázny pôvod. Ce-lá rodina sme tak boli v „kliatbe“.Mama strávila niekoľko rokov vo vä-zení. Oficiálne pre vlastizradu, po-čas vojny totiž spolupracovalas Francúzmi. Mala šťastie, že ju ne-obesili. Pamätám si ju, až keď náspresídlili do Jabloného v Sudetoch.Mal som deväť rokov. Otec zas liso-val plastové fľaše a strýko zomrelv uránových baniach.

K hotelierstvu ste sa dostali ako?Francúzi, ktorým matka pomoh-

la, na ňu nezabudli. Požiadali tedaprezidenta, aby sa v Českosloven-sku informoval, ako sa s ňou zaob-chádza. Obratom režim „kliatbuzrušil“ a ponúkol jej miesto na mi-nisterstve dopravy. Ja som sa z ku-riča stal riaditeľom internátu. Neskôrprišla ponuka postaviť hotel Pyra-mida v Prahe. Potom prišli osemde-siate roky a opäť nás začali vyšetro-vať. Z hotela som musel odísť v ro-ku 1987. No dostal som ponukuriadiť výstavbu hotela na Slovensku.Začal som pripravovať hotel Jasnápri Chopku. Potom nasledoval ho-tel Vltava v Prahe.

Kedy ste sa pustili do podnikania?Ešte pred revolúciou. Niekedy na

jar 1989 som vyvážal nanuky doPoľska, dovážal som čaj z Čile. Bo-la iná doba. Republika zažívala ná-por turistov, najmä Praha, pričom tubolo len pár hotelov. Prenajali sme siubytovňu Energovodu a inkasovalisto mariek za lôžko. Najlepší čas nazbohatnutie. Do roka a pol somubytovňu kúpil. Myšlienka bola jed-noduchá. Vyradiť z podnikaniaakýchkoľvek sprostredkovateľov. Za-ložil som si cestovnú kanceláriu,mal som reštaurácie, autobus, autá.

Prišiel druhý hotel, tretí, až ich bo-lo 45. Začínal som pritom s 1 500korunami.

Kde teraz vidíte na Slovensku po-tenciál?

Chcel by som ísť do Tatier a kú-peľov. Máme veľké skúsenosti s kú-peľami. Vlastnil som päť hotelovv Karlových Varoch. Mám partne-rov v Rusku, najsilnejšie cestovnékancelárie, ktoré vozia hostí do kú-peľov. Mám s nimi veľmi dobrývzťah. Zastávam totiž funkciu pre-zidenta Asociácie cestovných kan-celárií v Česku. Pomáham im riešiťvízovú agendu, ktorá je strašná. Štátjej vinou prichádza o miliardy ko-rún. Práve na Slovensku má kúpeľ-níctvo obrovskú budúcnosť. Mátevýhodu, že máte euro. U nás je toproblém. Služby kupujeme v koru-nách, zisky máme v eurách. Na kur-zových rozdieloch sme mali za mi-nulý rok stratu 70 miliónov českýchkorún. Ak vám klesne euro o koru-nu, tak to cítime.

Hovoríme o kúpeľoch v Piešťa-noch?

Áno. Piešťany sú úžasné. Nomám aj ponuku menšieho reťazcaasi päť hotelov, meno vám zatiaľ ne-poviem, rokujeme. Ale neustále hľa-dáme potenciálnych partnerov.

Expandujete cez značku SivekHotels. Hotely teda neskupuje-te?

Zaraďujem ich do vlastnejsiete, zastrešujem jednouznačkou. Napriek krátke-mu času začína byť známa.Stredný hotel nemá na to,aby mohol robiť tvrdýmarketing. My ho robí-me. Vystavujeme na26 svetových veľtr-

hoch cestovného ruchu. Dokáže-me hotel odprezentovať. Naša da-tabáza má 1 600 zahraničnýchpartnerov. Navyše hostí z nášhohotela v Prahe dokážeme upozor-niť napríklad na hotel v Piešťa-noch. Prípadne im ponúknuť zľa-vu. Ľudia na zľavy zaberajú, ajkeď ich ja sám z duše neznášam.

Sme silná skupina. Máme vlastnúincomingovú cestovnú kanceláriua ojedinelý online rezervačný sys-tém. Druhá vec sú globálne rezer-vačné portály, ktorých obhospo-darujem vyše šestnásť. Do tretice,kľúčová je i cenotvorba. Každýdeň upravujeme ceny. Len za dne-šok to bolo trikrát.

No pri franšíze sú úskalia. Ob-chodný partner môže poškodiťznačku. Neobávate sa toho?

Obávam sa ľudí, ktorí v tom budúvidieť poslednú záchranu. Nie je tozáchrana, len umožňuje dosiahnuťlepšie výsledky. Veľmi by ma bole-lo, ak by hotel pod mojou značkoupodvádzal. Hotelier musí byť hrdýna to, čo dokázal.

Je ešte niečo, čomu sa chceteokrem hotelov venovať?

Teraz plánujem venovať sa cha-rite. Investujem 20 miliónov korúndo projektu Modré dvere. Kúpil somdom v stredných Čechách. V ňomvznikne Centrum psychoterapie soširokou regionálnou pôsobnosťou.Projekt ponúkne odbornú starostli-vosť ľuďom, ktorí sa ocitli v zložitejsituácii. To mi umožnili výsledkymojej práce. Viete, nechcem zomrieťbohatý.

Rozhovor � Česko-slovenský hotelier a rodák z Trnavy Viliam Sivek pre Hospodárske noviny.

Kúpeľníctvo u vás je úžasné. Láka ma

Esá

slov

ensk

ého

bizn

isu

Tomáš Ferenčáktomas.ferencak@ecopress.sk ©

hn

Bratislava – Ak chcete spoznať časť životného príbehu Viliama Si-veka, pusťte si Menzelov film Ob-sluhoval jsem anglického krále.

Hlavnú postavu i Viliama Sivekaspája viacero momentov. Obaja strá-vili časť života v povojnových Su-detoch, kam socialistický režim„odpratával“ nepohodlných, do-siahli úspech v hotelierstve a vy-pracovali sa doslova z ničoho. „Tiežsom predával párky a teraz vlast-ním hotel. Práve ako hlavný hrdinapan Dítě. No aj on veril, že mu je-ho hotel nikdy nikto nezoberie…,“

konštatuje na margo podobnosti.Tam sa však podobnosť končí. KýmJan Dítě v Sudetoch skončil, ViliamSivek začínal. Kým Dítě mal cezmanželku blízko k nacistickémuNemecku, Sivekova matka bojovalav Slovenskom národnom povstaní.

Doplatil na pôvodŠtart do života mu však matkinezásluhy neuľahčili. „Mamka bolaprofesorka jazykov v Trnave. Noa práve do Trnavy prichádzali počasvojny francúzski zajatci. Mama po-znala jazyk, nadviazala s nimi kon-

takt a viac ako 250 ich previedla cezvojnovú líniu ku Strečnu,“ spomí-na. Odsedela si za to niekoľko ro-kov vo väzení za vlastizradu. Za to,že sa na bojoch v SNP sama zúčast-nila, dostala ocenenia až po reha-bilitácii. „Získala za to Zlatý rádSNP a jedno z najvyšších francúz-skych vyznamenaní – Francúzskyvojnový kríž s palmou a množstvočeskoslovenských vyznamenaní zastatočnosť,“ hovorí.

V papieroch Viliama Siveka pri-tom svietili od detstva slová „bur-žoázny pôvod“. Jeden jeho starý

otec totiž riadil trnavské Figaro, dru-hý trnavský cukrovar. Režim mutak umožnil skončiť základnú ško-lu. V čase, keď bola matka vo vä-zení, sa museli vysťahovať. „Dosta-li sme pivničný byt v Novom Mes-te nad Váhom. Otec s nami nešiel.Zostal som so starými rodičmi,“ do-dáva. Pivničné priestory sa im staliosudnými, tiekla tam voda po ste-nách. „Stará mama dostala tuber-kulózu. Starý otec, bývalý riaditeľcukrovaru, tam umrel do dvoch ro-kov. Ja som počas nedieľ chodil po-máhať do lomu,“ hovorí. Keď skon-

čil základnú školu, šiel rovno fáraťdo baní a po štyroch rokoch robilkuriča.

Zlom nastal po matkinej rehabi-litácii v šesťdesiatych rokoch. To užpracovala ako výhybkárka. „Do Čes-koslovenska mal prísť vtedajší fran-cúzsky prezident Francois Mitter-rand. Francúzi, ktorým matka po-mohla, na ňu nezabudli. Požiadaliteda prezidenta, aby sa v Českoslo-vensku informoval, ako sa s ňou za-obchádza,“ spomína Sivek. Ako do-dáva, režim obratom „kliatbuzrušil“ a ponúkol jej miesto na mi-

nisterstve dopravy a byt. „Ja som saobratom z kuriča stal riaditeľom in-ternátu. Neskôr prišla ponuka po-staviť hotel Pyramida v Prahe,“spresňuje.

Hotelierstvo už neopustilHotelierstvo už neopustil ani po ro-ku 1989. „Republika zažívala náporturistov. Prenajali sme si ubytovňuEnergovodu a inkasovali sto mariekza lôžko,“ spomína. Do roka a polju vlastnil. Do dvadsiatich rokov užmal sieť Euroagentur Hotels & Tra-vel. (tf)

Profil. Potomok významných trnavských továrnikov sa vracia na Slovensko. K hotelierstvu sa dostal náhodou, dnes počet hotelov počíta na desiatky.

Do osudu našej rodiny zasiahol aj Francois Mitterrand

V projekte HN+ vámdenne prinášame analýzy,rozhovory, rebríčkya profily najdôležitejšíchľudí z biznisu. Štvrtkypatria exkluzívnymrozhovoroms najúspešnejšími ľuďmi v rubrike Esáslovenského biznisu.

utorokDeň v...

stredaNové tváre biznisu

štvrtokEsá biznisu

piatokAnalýza týždňa

pondelokUdalosti na burzách

“Na Slovensku somprežil tienajkrajšie chvíle.Chcel by som tuznovu podnikať.

▼▼

Kto je Viliam SivekRodák z Trnavy. Bývalý baník a železničiar.Jeden z najvýznamnejších českých hotelie-rov. Predseda Asociácie cestovných kance-lárií ČR. Predseda Komisie obchodu, slu-žieb a cestovného ruchu v Prahe.

Celý ROZHOVORnájdete na hnonline.sk