ročník xxiii. Časopis žiarskych farnostíročník xxiii. Časopis...

Ročník XXIII. Časopis žiarskych farnostíČasopis žiarskych farností 03/2013Ročník XXIII.

Hlasy z Kríža 2 03/2013

Rímskokatolícky farský úrad, Svätokrížske námestie 23, 96501 Žiar nad Hronom KOSTOL POVÝŠENIA SVÄTÉHO KRÍŽA a KOSTOL SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE

DUCHOVNÁ SLUŽBA Sväté omše: KOSTOL POV. SV. KRÍŽA Pondelok - Streda: 7:00 hod. Štvrtok a Piatok: 18:00 hod. Sobota: 7:00 a 18:00 hod. (mládežnícka) Nede a: 7:30 a 9:30 hod. Sväté omše: KOSTOL SEDEMBOL. P. MÁRIE Pondelok - Sobota: 16:30 hod. Nede a: 8:30, 11:00 (detská cez šk. rok) a 18:00 hod. Sviatos zmierenia: 30 min. pred každou sv. omšou, prvopiatkový týžde : chorí: Streda - ETAPA, MESTO, Piatok - IBV KOSTOL POV. SV. KRÍŽA Prvopiatokový týžde : Štvrtok - Piatok od 17:00 hod. KOSTOL SEDEMBOL. P. MÁRIE Prvopiatkový týžde : Pondelok - Streda od 15:30 hod. Štvrtok a Piatok od 14:30 hod.

Nahlásenie krstu a sobáša: Utorok 15:30 - 16:00 hod. (okrem prvopiatokového týžd a) Sobášne pou enia: Streda 16:00 hod. (okrem prvopiatokového týžd a) Krstné pou enia: Piatok 16:00 hod. Dekan: Mgr. Miroslav Hlavá ik Tel. / Fax: 045 / 6733115 Farský administrátor: Mgr. Miroslav Slia an Tel: 045 / 6726915 Diakon: MUDr. Štefan Pa úch Tel: 045 / 6734965 Web: www.fara.sk/ziar

Farská kronika od 1.5.2013 do 30.6.2013

Do farského spoločenstva sme krstom prijali:

Marek Adámik, Diana Šípošová, Samuel Húšťava, Simona Plavcová, Ernest Kučeraj, Daniela Šarköziová, Melánia Luptáková, Alexandra Ďuri-cová, Nella Kazarová, Jakub Šarközi, Vanesa Šarköziová, Zdenko Šarközi

Oliver Kaločaj 43 ročnýJán Rakovský 88 ročnýMária Líšková 92 ročná

Anna Dvončová 92 ročnáMatilda Hoghová 81 ročnáIng. Peter Kosorín 81 ročný

Tomáš Holub 30 ročný

Lukáš Kotora, Martin Žňava, Jozef Faško, Miri-am Suchá, Viktória Hubačeková, Nikol Halajo-vá, Nikolaj Žiliak, Emma Kukanová, Benjamín Šarközi, Samuel Daniel Šarközi, Eliška Bačová, Ella Mária Macejková,Matúš Schveigert, Nela Hradečná, Sofi a Hradečná, Katarína Tóthová, Daniel Kukučka, Martin Pilnik, Marek Tóth,

Klaudia Radová, Lilien Karásková

Miroslav Beňo - Daniela Struhárová

Štefan Krčmárik - Lea Nagyová

Jozef Matuška 87 ročnýRozália Tomeková 89 ročná

Eduard Krajčír 81 ročnýKamil Mendel 83ročný

Jozef Sitáš 62 ročnýMária Dvorňáková 91 ročná

Tomáš Horváth 16 ročný

Sviatosť manželstva prijali:

Sviatosť manželstva prijali:

V nádeji na stretnutie vo večnosti sme odprevadili:

Farnosť Povýšenia sv. Kríža Farnosť Sedembolestnej P. Márie

Matej Bučko – Milota MarkošováMatej Debnár – Ivana Šoucová

Jaroslav Bičár – Katarína KleimanováBc. Martin Baláž – PhDr. Zuzana Čerťaská

MUDr. Peter Straňák – Mgr. Linda OsvaldováLukáš Ďurica –Veronika AdamcováJozef Mareček – Adriana NyiriováRadovan Belička – Zuzana Ivanová

Dekan: Mgr. Miroslav HlaváčikKaplán: Mgr. Ing. Jozef MikulaKontakt: 045/6733115

Farár: ThDr. Ján Kuneš PhDDuchovný správca CŠ: Mgr. Miroslav SliačanKontakt: 045/6726915

Diakon: MUDr. Štefan PaľúchKontakt: 045/6734965

Web: www.fara.sk/ziar

Hlasy z Kríža 303/2013

Zas je tu leto a to je príma, môžeme vonku do rána byť a nie je nám zima... spieva sa v jed-nej letnej piesni. Vyjadruje bezstarostnosť, pohodu a radosť. Zas je tu leto. Čas, ktorý nám okrem iného dal dobrý Boh k tomu, aby sme si dokázali oddýchnuť. Aby sme nabrali nové sily do ďalšej práce. Keď Boh tvoril svet, stvoril ho za šesť dní (myslené biblicky) a na siedmy deň oddychoval. V knihe Stvorenia čítame tieto slová: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom od-počíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.“ (Gn 2, 2-3). Tým naznačil, že aj oddych je po-trebný pre človeka. Nie sme stroje a potrebujeme vypnúť, nabrať novú silu pre dušu i pre telo, a tak odpočinutí fyzicky i psychicky otvoriť sa pre všetko, čo nám Boh vo svojej láske dopraje.

Hovorí sa, že práca človeka posväcuje, ale aj oddych nám slúži na posvätenie. Človek, kto-rý nedokáže vypnúť, nikdy nebude dokonalým človekom a nikdy sa nedokáže úplne otvoriť pre Bo-žie dary. Oddychovať však neznamená nudiť sa. Nuda s oddychom má pramálo spoločného.

Prišiel čas letných prázdnin, čas dovoleniek. Čas potrebný na očistu tela i duše. Využime ho zodpovedne. Oddýchnime si v rámci možností poriadne aj telesne aj duševne. Nech je tento čas pre nás časom požehnania, časom zblíženia sa s Bohom aj prostredníctvom správneho oddychu. Všetkým vám, milí čitatelia, prajem požehnané leto.

Miroslav Sliačan, duchovný správca CŠ

Zas je tu leto....


Mali sa radi.Teraz im všetko vadí!Obaja chcú byť sami.

Čo na tom, že spúšť tátonajviac ich deti raní,

zvyknú si!Darované kvety už dávno

zvädli vo váze.Veriť, že čas ešte všetko

zmení?On to už ťažko dokáže!

Po čase nový otec,mama . . .

Nanebovzatie Panny Márie

Po Ježišovej smrti na kríži o Márii vieme málo. Sv. Ján apoštol podľa priania samého Je-žiša vzal si ju k sebe ako vlastnú matku a zostal s ňou v Jeruzaleme. Tu žila v ustavičných po-božnostiach, modlitbách a v konaní dobrých skutkov, kým ju Boh Stvoriteľ nepovolal sláv-nou smrťou do nebeskej slávy. Stalo sa to okolo roku 50 po Kristovi.

História Apoštoli okrem Tomáša boli pri jej smrti v Jeruzaleme. Pochovali ju v Getsemanskej záhra-de. O tri dni prišiel aj Tomáš, ktorý chcel vidieť telo Matky Pána. Keď otvorili hrob, našli v ňom len plachtu, do ktorej zabalili telo Panny Márie. Z plachty sálala príjemná vôňa. Kristus telo svo-jej Matky zachoval bez porušenia tak, ako ju pri počatí zachránil od poškvrnenia dedičného hrie-chu a jej telo hneď po smrti slávnostne vzkrie-sil a vzal i s dušou do neba. Podľa mienky niek-

torých, tento sviatok zaviedli vraj sami apošto-li. Spomínajú to vo 4. storočí sv. Hieronym a sv. Augustín vo svojich spisoch. V západnej Cirk-vi tento sviatok sa začal sláviť až v 7. storočí, za pápeža Sergia. Pre celú Cirkev ho nariadil pápež Lev IV. v roku 847.

Požehnanie bylín a kvetín Tento deň sa v niektorých kostoloch v ce-lej Cirkvi žehnajú liečivé byliny a kvety. Tým sa vyjadruje radosť nad slávnym víťazstvom, kto-ré Panna Mária dosiahla nad smrťou, diablom a peklom. Panna Mária bola natoľko ozdobe-ná čnosťami, akoby bola obsypaná kvetmi, a tak vstúpila do nebeského kráľovstva. Pri požehnaní bylín a kvetín Cirkev pro-sí, aby skrze jej modlitbu rozmnožili sa milos-ti v duši tých, ktorí ich použijú a tiež aby získa-li zdravie tela, keď s vierou budú liečivé byliny užívať v akejkoľvek forme. (prevzaté)

Aj to sa stáva.A deti?

Celý život hľadať budú.Unikať svojmu boľavému

„osudu.“Keď novú rodinu založia,

so svojimi deťmi rovnako na-ložia.

Ako hľadať pokoj, či šťastie,keď život náš v prekážkach

rozpadá sa a nerastie?Keď netúžime v Bohu

i v láske žiť

a stačí nám len živoriť.Falošná rodina.

Deti bez priezviska,bez mena.

Čaká ich výmena i zmena.Len s Božou pomocou

a v jeho milostichvíľa trpezlivostiprekoná s láskou

všetky ťažkostii zlosti, dá nádej

budúcnosti.G.

MALI SA RADI . . .


Kňaz je láskou Ježišovho srdca

Povedzte nám niečo o sebe?

Pochádzam z Košíc. Mám 37 rokov. Predtým som vyštudoval informatiku na Technickej Univerzite v Košiciach. Po vojenskej službe v Rožňave som tri roky som pracoval v Bratislave ako programátor. Tam som spoznal Komunitu Emanuel a neskôr som sa stal jej členom. A to mi pomohlo aj na ceste môjho povola-nia. Po šiestich rokoch formácie v seminári som v roku 2012 prijal kňazskú vysviacku vkladaním rúk J.E. kar-dinála Jozefa Tomka v Banskej Bystrici. Moje prvé kap-lánske miesto bolo práve v Banskej Bystrici v meste, kde som strávil jeden rok.

Vyštudovali ste vysokú školu, mali ste svoju profe-siu a napriek tomu ste sa rozhodli pre kňazstvo. Prečo? Čo bolo hlavným dôvodom?

Bol som rok v evanjelizačnej škole v Ríme. Bol to deväťmesačný kurz pre laických misionárov. Tam som v priebehu toho roka, na Veľkú Noc, pocítil túžbu za-svätiť sa celkom Bohu. Zveriť mu úplne všetko. Ne-skôr som strávil deväť mesiacov v Namure, v Belgicku. Bol to rok sv. Jozefa. Čas kedy som skúmal a rozlišoval svoje povolanie a nakoniec po duchovných cvičeniach som sa rozhodol vstúpiť so seminára v Badíne a stať sa kňazom. Tým najväčším dôvodom bola Božia láska a túžba úplne sa odovzdať Bohu. Túžba modliť sa za druhých a pomáhať im na ceste k Bohu. Jednoducho byť s Ním.

Začiatkom júla boli do obidvoch žiarskych farností, z rozhodnutia otca biskupa Mons.Mariána Chovan-

ca, ustanovení noví duchovní pastieri.

Do farnosti Povýšenia sv.Kríža bol menovaný pán kaplán Mgr. Ing. Jozef Mikula, rodák z Košíc a do far-

nosti Sedembolestnej Panny Márie bol uvedený pán farár Th Dr. Ján Kuneš PhD, rodák z Prievidze. Mnohí

sme sa s nimi stretli zatiaľ len na svätých omšiach. Ak ich chcete lepšie spoznať, nech sa páči:

Pán kaplán Jožko Mikula

Myslíte si, že môžete svoju pôvodnú profesiu využiť v kňazstve, v pastorácii?

Moju pôvodnú procesiu v kňazstve už mám iba ako záľubu.

Svoje kňazstvo ste začali v Banskej Bystrici. Ako sa vám páčilo v sídle diecézy? Čo vás tam najviac ako kňaza napĺňalo, prípadne prezraďte nám nejaký zážitok, ktorý si nesiete v srdci?

Tak bol to pre mňa prvý rok kňazstva. Prvý rok je ako prvá láska. Človek na ňu nikdy nezabudne. Naj-viac ma napĺňalo samozrejme slúženie sv. omše a svia-tosti zmierenia, ale boli to aj katechézy a vyučovanie náboženstva, keď som mohol hovoriť druhým o Bohu a viere. Tým, ktorí chceli počúvať. Asi najviac na mňa zapôsobilo, keď som udelil novokňazské požehnanie a neskôr som sa dozvedel, že to požehnanie niekomu skutočne pomohlo v živote začať odznova. Zdrojom úžasu je pre mňa tiež skutočnosť, aké zázraky dokáže robiť Boh v srdci, ktoré sa mu otvorí a dôveruje mu.

Myslíte si, že môžete svoju pôvodnú profesiu využiť v kňazstve, v pastorácii?

Konkrétne predstavy nemám. Skôr sa bude snažiť počúvať Boha a ľudí a na základe toho hľadať cesty v pastorácii. Čo by ste zapriali Žiarčanom?

Všetkým Žiarčanom by som chcel popriať, aby pre-žívali pokoj a radosť, ktoré pramenia z Boha a aby boli vnímaví na Božie výzvy vo svojom živote a naplnili ich.


Povedzte nám niečo o sebe?

Narodil som sa 20. 11. 1974 v Bojniciach. Detstvo a mladosť som prežil v Prievidzi a rok pred vstupom do seminára sme sa presťahovali do Diviackej Novej Vsi. Za kňaza som bol vysvätený v roku 1999. Ďaku-jem Pánu Bohu za veľmi dobrých rodičov a súroden-cov. O rok a pol mladší brat Jožko je tiež kňazom a o sedem rokov mladšia sestra je vydatá a má dve malé deti. Mojou najväčšou záľubou je hľadanie Božích stôp v prírode, v dejinách, v umení, vo vede a v tajuplných hlbinách ľudských sŕdc. Okrem toho mám veľmi rád zimné športy, turistiku, beh, plávanie, jazyky, hudbu a najmä ľudí, stvorených na Boží obraz.

Čo podnietilo vaše rozhodnutie stať sa kňazom?

Od detstva som bol prirodzene vedený k manželstvu a k rodine a o kňazstve som vôbec neuvažoval. V období dospievania som mal jasnú predstavu o živote: oženiť sa, stať sa lekárom a pomáhať ľuďom. V banskobystric-kej nemocnici, kde som bol hospitalizovaný, som po-chopil, že pacienti, okrem fyzickej pomoci, snáď ešte viac potrebovali pomoc duchovnú, ktorú im v tých ča-soch nemal kto poskytnúť. Tu sa vo mne rodili prvé myšlienky zasvätiť svoj život evanjeliu. Viac ako moje rozhodnutie, treba však zdôrazniť Božie rozhodnutie, Božie vytrvalé volanie: „Poď za mnou“, na ktoré som spočiatku reagoval váhavo až vyhýbavo. No Pán sa ne-vzdal a trpezlivo čakal na moje „áno“. S odstupom času som stále viac presvedčený, že to nie ja som našiel Jeho, ale On si našiel mňa. Pri tejto príležitosti prosím mo-jich drahých farníkov o modlitby, aby som vytrval vo vernosti Pánovi po celý život v tom najkrajšom povola-ní, aké si viem predstaviť.

Pán farár Janko Kuneš Prišli ste do Žiaru z krásneho, horského prostredia - Donovaly. Nebudú vám tu chýbať hory, príroda?

Mal som veľmi rád Donovaly vsadené do prostredia voňavých sviežich lesov, kde sa nebo spája so zemou a kde nádherná príroda spieva neúnavné chvály svojmu Stvoriteľovi. Starostlivo zrenovovaný farský kostolík a majestátny chrám prírody tam splývali v jedno a vytvá-rali spolu vzácnu atmosféru posvätna a Božieho poko-ja. Srdeční a pozorní obyvatelia tejto horskej dedinky, s ktorými sme žili ako jedna rodina a mali sme sa veľ-mi radi, ma zakrátko presvedčili o tom, že najväčšou krásou a slávou Stvoriteľa je živý človek. Opúšťam teda krásy hôr, aby som obdivoval krásy ľudských sŕdc v no-vej farnosti, kde je síce menej zelených lesov, ale o to viac ľudí, najkrajších Božích stvorení. Ďakujem Pánu Bohu za požehnaných päť rokov na Donovaloch a te-ším sa na vás, drahí moji farníci.

Máte za sebou niekoľko miest pôsobenia nielen doma, ale aj v zahraničí... Kde všade ste pôsobili? Čo ste v zahraničí študovali?

Po dvoch rokoch kaplánskej služby v Banskej Bys-trici a v Martine ma otec biskup poslal na štúdiá do Ríma, kde som strávil nezabudnuteľných sedem rokov. Rok som pôsobil v Kanade a istý čas som pobudol v Nemecku. V Ríme som študoval katechetiku, teologic-kú antropológiu a grécku patristiku.


Keďže ste navštívili viacero krajín, spoznali ste ich kultúru, mentalitu, ich reálny život. Sú veľké roz-diely medzi nami?

V prvom rade ma pri mojich cestách po svete pre-kvapilo to, aký malý rozdiel je medzi nami. Za nič by som nevymenil poznanie osobnej skúsenosti, akí sme si všetci podobní: Afričania, Aziati, Američania, Eu-rópania... jednoducho ľudia. Cítiaci, mysliaci, túžiaci, milujúci, modliaci sa, hľadajúci... Môžem s presvedče-ním povedať, že všade som sa cítil rovnako doma, na-jmä po prekonaní počiatočnej jazykovej bariéry. Isté špecifi ká, vyplývajúce z rozličných kultúr si samozrej-me nemožno nevšimnúť. Napríklad na Kanaďanoch ma ihneď upútal nevšedný zmysel pre toleranciu, otvo-renosť a žičlivosť. Túto rozľahlú studenú zem plnú ja-zier postupne obývali najrozličnejšie rasy a národnosti, ktoré sa museli učiť spolu žiť, vzájomne sa rešpektovať a pomáhať si. Na Talianoch, deťoch slnka, zasa mož-no obdivovať ich radosť so života, doslova vychutná-vanie si života plnými dúškami. Stres je pravdepodob-ne ich najväčším triednym nepriateľom, s ktorým ne-chcú mať nič do činenia. „Pazienza, non preoccuparti!“ (Len pokojne, neznepokojuj sa!) To je snáď najčastej-

šia veta Talianov. Tri roky som počas rímskych štúdii vo voľnom čase spravoval jednu malebnú sicílsku farnosť pod známou sopkou Etnou. Živá sicílska mentalita – to je nevšedné divadlo. Spleť rozmanitých farieb, meló-dií, hlasov, smiechu a kriku. Je veľkým zážitkom sledo-vať pätnásť ľudí, ktorí naraz a poriadne nahlas, rozprá-vajú, všetci dokopy kričia, a pritom sa na seba usmie-vajú, ba zdá sa, že aj vedia, o čom kto hovorí. Tomu-to umeniu sa mi zatiaľ nepodarilo naučiť. Zo sveta som si odniesol jednu veľkú skúsenosť: kdekoľvek som, ľu-dia si zaslúžia, aby som ich neustále žehnal, vážil si ich a mal ich rád.

Popri svojej pastorácii na Donovaloch ste učili v kňazskom seminári v Badíne. Budete v tom pokra-čovať aj po príchode do Žiaru?

Ak Pán Boh dá, budem v novom akademickom roku i naďalej učiť tie isté predmety, ako doposiaľ. Mu-sím podotknúť, že prednášanie v seminári je veľkou školou i pre mňa samého. Oduševnenie a príklad mla-dých chlapcov, ktorí sa v dnešnej modernej dobe roz-hodli ísť za Pánom, „kamkoľvek pôjde“, je pre mňa veľkým povzbudením.


Našim novým duchovným otcom ďakujem za rozhovor a želám im, aby ich v službe neustále Boh spre-vádzal a požehnával. di

Nedávno som čítala túto myšlienku: Ak chceš loviť ľudí, musíš na udicu zavesiť vlastné srdce.

Máte konkrétne predstavy o pastorácii v Žiari? V čom sú vaše priority?

V seminári sme sa učili zlaté pravidlo pre pastorá-ciu: nový farár by z úcty k ľuďom a k svojim predchod-com nemal rok nič podstatné meniť vo farnosti. Zatiaľ sa chcem držať tejto vzácnej rady a do budúcna prosím všetkých farníkov o podnety a návrhy, ako oživiť a spes-triť život v našej farnosti. Pri tejto príležitosti chcem vy-jadriť obdiv a úprimnú vďaku mojim predchodcom, ktorých ovocie obetavej práce vidieť v našej farnosti. Pán Boh zaplať! Prioritu pastorácie vidím jednoznačne v osobných vzťahoch a priateľstvách, v stavaní mostov medzi ľuďmi, v budovaní zdravého a svorného spolo-čenstva, pevne zakoreneného v Bohu. To všetko preto, lebo máme jediného Pána, ktorý nás všetkých rovna-

ko miluje. Hlavnou devízou a silou našej farnosti je jej rozmanitosť a pestrosť, preto sa túžim oduševnene ve-novať deťom, mládeži, miništrantom, rodinám, senio-rom a chorým.

Čo by ste zapriali Žiarčanom – malým aj veľkým – ešte počas prázdnin?

Jednoznačne, aby aspoň raz počas prázdnin pocíti-li, ako veľmi ich Boh miluje! Všetkých vás úprimne a s láskou žehnám a denne sa za vás modlím.


Oslava 20. výročia vzniku ZŠ s MŠ Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom

Nadišiel deň „D“- 16. máj 2013. Dospelí i deti pri-chádzali do školy s úsmevom i v slávnostnejšom šate. Postupne po triedach odchádzali do kostola. Presne o 9.00 hod cez kostol prichádzal sprievod miništrantov a kňazov, na konci ktorého šiel náš nový diecézny bis-kup, Mons. Marián Chovanec. Celou cestou nás po-žehnával. Pán dekan Hlaváčik ho v mene celej farnosti privítal. Otec biskup nadviazal so školou prvý kontakt, keď žiakov jednotlivých tried vyzýval, aby sa prihlásili. Pri spytovaní svedomia a zvlášť v kázni zdôraznil slo-vo „vďačnosť“. Hovoril o jej dôležitosti zvlášť v dneš-ných časoch, pri budovaní medziľudských vzťahov a tiež vzťahu k Bohu.Počas celej svätej omše sa spievali detské náboženské piesne. Zúčastnili sa jej tiež pozvaní hostia zo štátnej správy, štátnych i cirkevných škôl a sa-mozrejme deti a ich rodičia.

Po jej skončení sme sa presunuli do Pohronské-ho osvetového strediska. Na začiatku sa prihovori-la ku všetkým prítomným pani riaditeľka Mária Ulri-chová. Potom odovzdala ďakovné listy piatim pedagó-gom za 20-ročnú obetavú prácu v našej škole. Ocene-ní boli: Mgr. E. Bistová, PaedDr. D.Cvejkušová, Mgr. J.Mižúrová, Mgr. J.Repiská, Mgr. J.Šimková. Taktiež našej pani riaditeľke, ktorá stála pri zrode tejto školy odovzdal ocenenie otec biskup. K prítomným sa mi-lým slovom prihovoril i zastupujúci primátor Peter An-tal.

Nasledovalo vystúpenie našich žiakov od škôlkarov až po deviaty ročník.V ňom akoby si len do Žiaru „od-skočili“ svätí bratia Cyril a Metod – Dominik Olajec a Jakub Minka – žiaci 3.B triedy . Z ich vzájomného dialógu bolo vidno, že im záleží na nás, na našej škole, hlavne na duchovno- kultúrnom poli.

Okolo obeda sme prešli do našej jedálne, kde bol pripravený slávnostný obed. Potešila nás účasť hostí i bývalých zamestnancov a priaznivcov školy.

Vďaka Božej prozreteľnosti za jeho nevyspytateľné milosti a dary...

Môžeme spolu so žalmistom zhodne tvrdiť: „Toto je deň, ktorý dal nám Pán...“ CŠ


S nádejou a v nádeji musíme prekonávať denné ťažkosti a znechutenia života

Otec biskup, hovorili ste vo svojej homílii o vďačnosti. V dnešnej dobe sa táto čnosť veľmi „nenosí“. Myslíte si, že môže mať učiteľ vplyv na formovanie dieťaťa aj napriek tomu, že dieťa vidí v rodine a spoločnosti hod-noty úplne v inom poradí ?

Žiaľ, že veľa krásnych ľudských čností sa dnes naozaj „nenosí“. To však nie je správne a z dlhodobého hľadiska to znamená spoločensko-kultúrny úpadok. O to viac sa však práve my, veriaci kresťania, máme usilovať (každý na svojom poste – kňaz, rodič, učiteľ, žiak...), aby sa mnohé čnosti celkom nevytratili a aby sme ich aspoň my žili. Uznávam, že je veľmi smutné, keď ani rodič (ktorému by malo na tom záležať) učiteľa nepodporí a učiteľ ostá-va akosi sám na výchovu žiaka. Ani vtedy by sa však nemal vzdať. Stretol som sa už aj s takými prípadmi, že nie ro-dič, ale dobrý učiteľ priviedol žiaka k Bohu. O toto sa oplatí usilovať a vytrvalo snažiť.

Jubileum základnej cirkevnej školy sme oslávili svätou omšou, kde hlavným celebrantom bol otec biskup, Mons. Marián Chovanec. Túto vzácnu návštevu v našej farnosti sme ne-nechali len tak odísť a poprosili sme o rozhovor:


Cirkevná škola má svojho kňaza, veriacich učiteľov...atď. A im záleží nielen na vedomostiach žiakov, ale aj na ich duchovnej formácii. Ale deti sú z rôznych rodín, a preto sa niekedy môže zdať, že výsledok nie je adekvátny ich vynaloženej námahe a môže to byť demotivujúce, znechucujúce. Majú to brať tak, že človek seje a o vzrast sa stará Boh?

Máte pravdu. So znechutením sa každý vychovávateľ stretáva často, lebo výsledok jeho úsilia nie je adekvátny vynaloženej námahe. Jediným riešením, ako znechuteniu nepodľahnúť je nádej. Nádej je formou našej viery a lás-ky. Neveriaci, teda ten, kto nepozná Boha, i keď má rôzne (pozemské) nádeje, v podstate je bez nádeje, ktorá by mu podopierala celý život; lebo pravou, veľkou nádejou človeka môže byť jedine Boh (por. Jn 13, 1). Ak je kresťan-ská nádej u človeka na prvom mieste (teda: podľa nej žije), potom majú aj iné (pozemské, svetské) nádeje správ-ne miesto v jeho živote. Veď každý potrebuje nádeje – menšie či väčšie –, ktoré ho zo dňa na deň „držia“ na ceste. No, bez veľkej nádeje, ktorá musí presahovať všetko ostatné, žiadne svetské nádeje nestačia, napísal Benedikt XVI. (por. encyklika Spe salvi 30-31). My kresťania poznáme tri tzv. božské čnosti – vieru, nádej a lásku. Božská alebo teologálna nádej je zameraná: - na najvyššie Dobro – Boha; - na blažené spoločenstvo s ním; - na možnosť dosiahnuť večný cieľ. Takáto nádej nám podopiera celý život. Emeritný pápež Benedikt XVI. v spomínanej encyklike zdôraznil, že náš život, naša prítom-nosť tu na zemi, je znesiteľná len vtedy, ak je budúcnosť istá ako pozitívna skutočnosť (por. Spe salvi 2). S nádejou a v nádeji musíme teda prekonávať denné ťažkosti a znechutenia života.

Otec biskup, prvýkrát ste slúžili svätú omšu v žiarskom Kostole Povýšenia svätého Kríža. Súčasťou kostola je krypta, ktorá je miestom posledného odpočinku šiestich banskobystrických diecéznych biskupov. Ako ste vnímali túto skutočnosť?

Žiarsky Kostol Povýšenia svätého Kríža je krásnym chrámom. Rád sa doň budem vracať a slúžiť v ňom sväté omše. S pánom dekanom som navštívil aj kryptu kostola. Je veľmi pekne upravená a je dôstojným miestom pre telesné pozostatky viacerých cirkevných hodnostárov. Mesto Žiar si takýto krásny chrám i vzácnu kryptu – kvôli svojím bohatým cirkevným dejinám – zaslúži.

Ďakujeme za rozhovor.HzK


Sviatosť birmovania prijímajú mladí kresťania – katolíci na prahu dospelosti. Na prijatie tejto sviatosti sa treba poriadne pripraviť. Dobrou prípravou môžu zvýšiť účinnosť sviatosti pre svoj život. Žiaľ, aj táto sviatosť sa často prijíma bez patričnej prípravy a úplne formálne, a tak ťažko dochádza k správnemu naštartovaniu mla-dého človeka v období dospievania, kedy by to najviac potreboval. Veď pokrstených sviatosť birmovania doko-nalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého.

Dňa 15.júna 2013 bola otcom biskupom, Mons.Mariánom Chovancom, vo Farnosti Sedembolestnej Panny Márie vyslúžená sviatosť birmovania pre mladých zo Žiaru nad Hronom. Na prijatie tejto sviatosti sa pripravovali celý rok.

Ako sa s krátkym odstupom času pozerajú na svoju prípravu sa dozvieme z nasledujúcej ankety: Birmovancov sme sa pýtali, čo im dala birmovanecká príprava:

• Brimovanecká príprava mi dala novú kapitolu kresťanské-ho života, ktorú chcem prijať aby som sa stal lepším kresťanom. Naučil som sa nové veci o Pánu Ježišovi a lepšie spoznávať svoju vieru. Filip

• Poučila a naučila ma niektoré dôležité veci, o ktorých som vôbec nevedela. Stretkami sme sa stále viac a viac približovali k tejto sviatosti. Učili sme sa o Bohu a aj k nemu mám teraz o čosi bližšie. Dominika

• Za všetky tie mesiace, čo sme sa tu stretávali, som na stretkách zažila veľa príjemných a zaujímavých vecí. Boli sme veľmi dobrý kolektív, tešila som sa na ďalšie a ďalšie stretká. Naučila som sa tu veľa nových vecí, ktoré môj kresťanský život posunulo vpred. Som veľmi šťastná a vďačná, že som tento čas mohla stráviť tu, a tak sa priblížiť bližšie k Bohu. Martina

• Viacej informácií, spoznal som nových ľudí, bol som na vý-lete, na ktorý do smrti nezabudnem. Budem na prípravu spomí-nať v dobrom. Dávid

• Veľa informácií o kresťanskej viere. Väčšie utuženie viery. Milan

• Dala mi veľa poznatkov a ujasnila ma v mnohých oblasti-ach či už to bolo kresťanstvo, život, Boh alebo ohľadom Cirkvi. Priblížilo ma to k Bohu a naučila ma viesť lepší vzťah s Bohom. Strávila som na nej príjemné chvíle. Katarína

• Dala mi veľa vecí, ako napríklad nové poznatky o Cirkvi, o Bohu. Dala mi dobrých, kamarátskych a hlavne nových ľudí, ktorých som spoznala. A za ten čas, čo som tu strávila, som sa za-smiala. Ešte by som si to zopakovala. Ďakujem. Barbora

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“


Kurz Filip

Našim birmovancom bola tento rok ponúknutá možnosť zúčastniť sa ví-kendovej akcie – kurzu Filip. Víkendovku organizoval Misijný tím zo Špa-nej doliny, ktorý ohlásil základné piliere kresťanskej viery živou, dynamickou formou. Zúčastnilo sa na nej 11 mladých. Celá akcia sa konala v Podkriváni, kde pastoračné centrum ponúklo krásne priestory a zároveň bol veľmi blízko aj kostolík. Víkend obohatili svojou službou o. Juraj zo Španej doliny, ktorý mal úvodné katechézy a o. Dominik, ktorý porozprával zážitky s Duchom Svä-tým v živote svojej farnosti . Veru nie jedny ústa ostali pri počúvaní otvore-né. Decká zažili súkromné sväté omše, kde neboli v posledných laviciach, ale okolo oltára. Program bol vyvážený, víkendom sa niesla atmosféra radosti, prijatia a vôňa spoločenstva. Práve to sa na všetkých ka-techézach, dynamikách, hrách a rozhovoroch prejavovalo. A určite mali na tom zásluhu aj modlitby a obety mnohých. Nuž, v nedeľu pri lúčení bolo aj smutno a snáď semienka, ktoré boli do nich zasiate začnú klíčiť a prinesú úrodu. Reakcie účastníkov:

• Keď som mala ísť na tento víkend obávala som sa, čo to bude, ale bolo to niečo, čo mi, teda dúfam, ukázalo, prípadne ukáže iný život. Čo si odnášam? Ťažká otázka, no hlavne asi mierny pokoj, kľud a úľavu na srdci. Všetky tie prednášky, rozhovory mi nejako prešli do srdca a pev-ne verím, že tam ostanú a nepominú preč, ako tento ne-zabudnuteľný víkend. Okrem úľavy na srdci a duši som spoznala a získala nových priateľov, s ktorými pevne dú-fam, že sa budem ešte stretávať...

• Silu, pokoru, nádej, nových ľudí, dôveru a prítom-nosť Boha v mojom srdci...vieru v každé nové ráno preži-té v Božej prítomnosti.

• Z kurzu si odnášam pocit istoty, že mám Priateľa, ktorému môžem povedať všetko bez toho, aby ma odsú-dil. Odnášam si nádej a radosť, pretože On sa o nás sta-rá a jeho rozhodnutia sú správne, aj keď v to často neverí-me. Odnášam si nových priateľov a silu vytrvať v boji až do víťazného konca. Maťa

• Z tejto víkendovky si odnášam veľa nového, nových priateľov, nové zážitky, skúsenosti a nový pohľad na svet. Bol to veľmi príjemný víkend, na ktorý budem spomí-nať ešte veľmi, veľmi dlho. Som šťastná, že som sa moh-la zúčastniť tejto akcie, priniesla mi nový pohľad nielen na Boha, ale aj na seba samú a okolitý svet. Bol to jeden z najkrajších víkendov, aké som kedy zažila a keby som mala opäť možnosť ísť na takúto víkendovku, určite by som šla. Mali sme zaujímavé katechézy, aktivity a snaži-li sme sa priblížiť Bohu. Mám z toho veľmi dobrý pocit a verím, že tento pocit vo mne ostane, čo najdlhšie – pocit Boha. Martina

• Spoznal som novú krajinu, nových nádherných ľudí. Odchádzam odtiaľ o kilo ťažší informáciami, ktoré bu-dem potrebovať v živote.

• Keď som sa dopočul o víkendovom kurze Filip, ne-chcelo sa mi tam najprv ísť. Nakoniec som sa predsa len premohol a rozhodol som sa dať tomu šancu a vyskúšať to. Teraz neľutujem že som išiel, spoznal som tam úžas-ných ľudí a prežil som tam s nimi krásny víkend. Pomoh-li mi viac spoznať Boha a posilnili ma vo viere. Teraz by som šiel na takúto víkendovku bez váhania.

• Najprv som si myslela, že táto víkendovka nebude pre mňa nič znamenať, pretože v spoločnosti nových ľudí nie som veľmi rada, radšej mám ľudí, na ktorých som si už nejaký ten čas zvykla. Ale na moje počudovanie to boli v celku príjemní ľudia. Program, ktorý si pre nás pripra-vili bol zaujímavý a obohatil nás hlavne duchovne. Síce, niekedy trval príliš dlho a budík bol príliš skoro, ale bol zaujímavý. Ďakujem ľuďom, ktorí si pre nás pripravili program, našli čas na nás a podelili sa s nami o ich príbe-hy.

• Tento víkend mi dal veľmi veľa. Zažili sme veľa pek-ných zážitkov s Bohom a ľuďmi, ktorí Boha milujú. Od katechéz, cez každodenné sv.omše až po adoráciu. Ľudia, s ktorými sme strávili tento víkend sú plní Božej lásky. A čo si odnášam? Čisté srdce plné Božej lásky, nové pria-teľstvá a silu snažiť sa stále byť bližšie k Bohu. Zároveň sa chcem poďakovať, že som mala možnosť zažiť tento nád-herný víkend. Silvia


Bol čas, keď rodičia svoje deti priniesli na rukách do chrámu, aby prijali svia-tosť krstu. Bol čas, keď rodičia so svojimi deťmi kľačali pri posteliach a učili ich skladať ruky k modlitbe, bol čas, keď rodičia viedli svoje deti na sväté omše, aby pomaly vnímali a spoznávali tajomstvá viery a zrazu nastal čas, keď rodičia svoje deti priniesli v krásnom bielom rúchu, aby prijali Pána. Je to výnimočná chvíľa pre tieto deti. Počas dvoch nedieľ takúto výnimočnú chvíľu zažívali aj tretiaci v našich far-nostiach. Všetko sa točilo okolo nich. Dokonca kvôli ním, mnohí z ich rodín prišli na svätú omšu po dlhšom čase. Okolo seba mali svojich rodičov a najbliž-šiu rodinu. Vyzdobený kostol dotváral slávnostnú atmosféru. Deti sa na túto výnimočnú chvíľu dlho pripravovali nielen na hodinách nábo-ženstva, ale mnohí aj so svojimi rodičmi a súrodencami vo svojich rodinách. Uči-li sa podľa desatora, čo je dobré a čo zlé, poznávali základy Biblie, chodili pravi-delne v nedeľu a vo sviatok na sväté omše. Vďaka tejto príprave mohli prežiť ten-to deň naozaj pekne. Vážili si ho najmä preto, lebo ich to niečo stálo. Prečo teda, keď deti majú v tento deň taký krásny zážitok zo stretnutia s Je-žišom, predsa sa pre niektorých prvé sväté prijímanie stane posledným. Väčši-

nou to nie je ich vina, ale rodičov. Mnohí svoje dieťa na prvé sv.prjímanie dávajú len preto, aby to malo „za sebou.“Berú to ako získanie občianskeho preukazu, na ktorý má človek právo, keď dosiahne určitý vek. Takíto rodičia za-búdajú na to, že práve oni sú prví zodpovední za dieťa, že nie oni pomáhajú kňazovi, ale kňaz pomáha im v kres-ťanskej výchove ich detí. Čas najlepšie ukáže, kto ako pochopil deň prvého svätého prijímania. Najviac získajú tí, pre ktorých tento deň je začiatkom pravidelného stretávania sa so svojím Priateľom - Ježišom. Neoberme svoje deti o toto bohatstvo. di

Tí, ktorí majú radi prírodu, turistiku, súťaže, ale najmä zážitok zo spoločenstva mladých rodín začali letné prázdniny v Račkovej doline. Po roku sme sa opäť stretli v dňoch 3.-7.júla, aby sme si v lone nádhernej prírody od-dýchli, zabavili sa s deťmi mimo domovov, vzájomne sa obohatili a načerpali nové sily a skúsenosti do každodenné-ho života. V Západných Tatrách sme obsadili celú chatu Komenského, skoro nám nestačila, pretože sme sa do roka roz-rástli do počtu 68 ľudí, malých i veľkých, vo veku od dvoch mesiacov až xx rokov. O duchovný program sa posta-ral MUDr. Števko Paľúch. Počas týchto dní sme sa zúčastnili rôznych aktivít na upevnenie tela aj ducha. Každé ráno sme spolu s p. dia-konom začínali rannými chválami a po raňajkách pokračovali bohoslužbou slova. Po nasýtení duše sme absolvova-li voľný program, kde si každá rodina mohla vybrať ako prežije deň. A tak sme navštívili Tatralandiu,neďaleký sa-laš, boli sme na túre, v skanzene a Stanišovskej jaskyni. Zdolali sme Chopok za pomoci atraktívnej lanovky. Popo-ludnia patrili spoločnému programu pre deti. Jedno bolo venované športu. Za pomoci rodičov mohli deti absol-vovať rôzne disciplíny a potešiť sa získanými odmenami, ktoré boli určené pre všetkých. Druhé popoludnie patrilo hudbe. Tu sa predviedli deti spevom a hrou na rôzne hudobné nástroje. Večere sme končili spoločnou modlitbou, po ktorej nasledovalo opekanie pri táboráku či otcovsko-synovským hokejom na škváre. Menšie deti s mamičkami trávili voľný čas na preliezkach. Pár dní určených na tábor ubehlo ako voda a tak sme sa po nedeľnej sv. omši pobrali domov s prísľubom, že o rok sa stretneme znova. Veď počas uponáhľaných dní sa často nemáme kedy porozprávať a spoločný tábor v krásnej prírode je na to ako stvorený. Na záver by sme radi poďakovali p. diakonovi za to, že nás opäť sprevádzal a statočne znášal veselý aj menej vese-lý krik 34 detí. Vďaka patrí aj Bohu, že nám požehnal tento tábor a až na jednu zlomenú nohu sa nikomu nič vážne nestalo. -mo-

Aby prvé sväté prijímanie nebolo posledné...

Stretnutie v Račkovej doline


Francúzsky spisovateľ Lamartin na otázku: „Čím je pre nás kňaz?“ povedal:Spojujúcim článkom medzi Stvoriteľovou všemohúcnosťou a biedou stvorenia v jednom. Tým, ktorý viaže a rozväzuje. Tým, ktorý, keď ma rozhrešil, kladie mi do úst Hostiu.Čo od neho očakávame? Dáva nám Krista zo svojej moci, ukazuje nám ho v bolestných tajomstvách. Vedie a usmerňuje nás, je láskavý, ale aj prísny.Povolanie kňaza je ťažké, ale v dnešnom svete veľmi potrebné. Veď kto iný nám prináša Pána na oltár, aby nás uzdravoval, očisťoval a tešil? Nebeský otec si do tohto povolania vyvolil aj nášho pána dekana, Mgr. Miroslava Hlaváčika, ktorý v predchádzajúcich dňoch oslávil 20. výročie kňazskej vysviacky. Ďakujeme vám, pán dekan, za doterajšiu kňazskú službu a do ďalších rokov vám vyprosujeme predovšetkým Božie požehnanie a ochranu Panny Márie.

Po dvoch rokoch pôsobenia v základnej cirkevnej škole Štefana Moysesa a súčasne aj v žiarskej farnosti sme sa rozlúčili so sestrou Alžbetou, FDC. Od septembra bude slúžiť v Cirkevnej materskej škole Kráľovnej anjelov v Ivanke pri Dunaji. Aj touto cestou sa jej chceme poďakovať za jej úprimný a priateľský prístup k ľuďom, za jej pomoc pri rozdávaní sv.prijímania nielen počas svätých omší, ale aj chorým, za všetku prácu pre dobro žiakov a ľudí v našej farnosti. Nech jej to dobrotivý Boh odplatí. V novom pôsobisku jej želáme hojnosť Božích milostí, nech ju Pán sprevádza a požehnáva.

Dvadsať rokov kňazskej služby

Rozlúčka so sestrou Alžbetou

ČasČas žitia i umierania.Čas lásky i hľadania.

Čas sýtosti i strádania.Čas milosti, radosti.

Čas brať i dávať,čas padať i vstávať.

Čas, keď jednisa topia v blahu

a tí druhí trú

biedu nahú.Čas života, kde iba

jednu šancu máš,či berieš, či dávaš.

Čas vybrať si túsprávnu cestu,

aby sme došli do nebak svojmu cieľovému miestu.

Bol čas, čas keď

zreli maliny, keď otázkychýb a viny riešili sme

si sami a nie iní.Aj teraz opäť dozrievajúmaliny. Čas rovnaký je,

len my sme asi iní . . .

G.

Večné Slovo, jednorodený Syn Boží,

nauč ma pravej veľkodušnosti,

nauč nás tebe slúžiť, ako si to právom

zasluhuješ.

Aby sme dávali a nepočítali,

aby sme bojovali a nedbali na rany,

aby sme pracovali a nečakali inú odmenu,

ako to vedomie, že sme splnili tvoju svätú vôľu.

Amen.

Vydáva: Rím.-kat. cirkev, farnosť Svätokrížske nám 23, Žiar nad Hronom, tel.: 045/673 3115.Redakčná rada: Ivanová, Krčmáriková, Straňáková. Teologický poradca: dekan Mgr. Miroslav Hlaváčik. Prepis článkov: redakcia. Príspevky možno odovzdávať osobne v kostole v Žiari nad Hronom a na farskom úrade. Redakcia si vyhradzuje právo v beru a úpravy príspevkov.EV 3611/09. Tlač a grafi cká úprava: Lonfi nger, s.r.o., Lutila, info@lonfi nger.comDistribúcia: Blanka Bohunická a vo voľnom predaji v kostole v Žiari nad Hronom.

Hojnos milosti, trvalý pokoj a zárove plnos radosti plynúcich z Ve kono ného tajomstva praje

redakcia HzK

ročník xxiii. Časopis žiarskych farnostíročník xxiii. Časopis...

Documents