Ročník I. - 2014 Občasník 1.oddielu vodných skautov Fleur de lis Číslo 2

Strana 1

Ročník I. - 2014 Pltnícky hlásnik Číslo 2

PLTNÍCI – nová etapová hra

Z výnosu cisára na známosť sa dáva

„Od posledného otvorenia CECHU PLTNÍCKEHO v zemi Hornouhorskej, sa stihlo pltníctvo na rieke Belá rozvinúť. Z lesov panstiev Liptovských sa drevo po trhy v Liptovskom Hrádku plaviť začalo. Prvé PĹTKY sa už na vode objavili. Najbližšie plte typu KOZA povolenie dostali. Koza má v celku 10-15 brvien (brvno 0,5-1,0x15cm). Vedú ju dvaja pltníci Predník a Zadník. Kto takú plť plaviť chce, musí do nasledovné splniť:

- získať povolenie od pána Richtára i pána Stoličného riadiť cech Pltnícky,

- zhotoviť plť typu PĹTKA, - získať skúsenosť so splavením plte PĹTKA, - zhotoviť plť typu KOZA, - zakúpiť brvná na zhotovenie plte KOZA.

Termín: priebežne, najneskôr však do 13.3.2014. CENNÍK z pánskych lesov Liptova: - brvno PĹTKA (0,5-1,0x10cm) = 5 zlatých - brvno KOZA (0,5-1,0x15cm) = 10 zlatých ODPLATA za plavenie pltí: - mzda 1 pltník PĹTKA = 5zlatých/1deň - mzda 1 pltník KOZA = 10zlatých/1deň

Liptovský hrádok: prvý prístav zriadený na mieste, kde sa rieka Belá do rieky Váh

vlieva. Tu sa nachádza aj prvé trhovisko, kde je možné splavené plte odpredávať. CENNÍK prístav Liptovský Hrádok: - brvno PĹTKA (0,5-1,0x10cm) = 10 zlatých - brvno KOZA (0,5-1,0x15cm) = 15 zlatých

Roku Pána 5.3.2014“

Obr. Ako viazať plte.

Pltnícka brázda

Skautský KARNEVAL 1.3.2014 Cez víkend sa konal skautský karneval

organizovaný 89.zborom. Na starosti ho mal brat Wikipédio so setrou Miškou. Za náš oddiel sa zúčastnili Janči ako terorista, Baguette ako doktor a Supo ako poštová schránka.

Program bol veselý. Okrem množstva hier sme si užili pohyb na populárny tanec zvaný Belgičák, voľnú tanečnú zábavu, lozenie po lezeckej stene. Neoddeliteľnou súčasťou bolo pohostenie v podobe koláčikov, chlebíkov, slaný i sladkých pochutín a pitia (to sa ale rýchlo minulo, nie však na WC :-) ).

Pltnícka teória a prax

Škótova spojka Tento uzol je známy snáď zo všetkých oborov, kde sa požíva povraz, lano alebo i niť. V každom z oborov má väčšinou svoje vlastné meno a možno i trochu odlišný spôsob viazania. Vždy však svojou funkciu plní spoľahlivo. V uzlovaní sa používa najčastejšie názov škótova spojka, ktorá pochádza z priväzovania cípov škótskej plachty.

Hodí sa na spájanie dvoch lán rôzneho priemeru, materiálu i vlastností. Môžete tak spojiť dve nite, pri tkaní koberca, priviazať lanko k stanovej celte (pri roztrhnutí oka).

Stavební a prístavní robotníci tento uzol často používajú k upevneniu oceľového lana na hák na zdvíhanie pomocou žeriava.

Strana 2

Ročník I. - 2014 Pltnícky hlásnik Číslo 2

Nánosy na brehu

Zimná výprava Králiky – Mútne – Banská Bystrica 19.1.2014

Ako to teda bolo:

Krutá, treskúca zima, Teplota je nestabilná – silný odmäk, miestami dážď, na druhý deň už tuhé mrazy a snehové chumelice. Taká je zima na Slovensku roku pána 2012. A niekde tam uprostred v prekrásnej krajine mestečka Banská Bystrica, v jedno sobotné ráno, vyrazila jedna „malá“ skupinka nadšených a odolných skautov v ústrety vytúženej zasneženej zime ako aj stopám, ktoré zanechávajú v prírode zvieratá.

Počasie nám prialo. Vyšiel nám nádherný deň. Dokonca párkrát sa ukázalo aj slniečko. Teploty sú mínusové. Nasnežilo len pár dní pred akciou a je možné, že cesta bude neschodená, namáhavá.

Z autobusovej stanice sme sa vyviezli až na Králiky. Autobus je plný. Žeby išiel nakoniec niekto s nami tú istú trasu? Uvidíme. Nenápadne sa na konečnej

obzeráme, kto kam vyráža. A je rozhodnuté. Budeme úplne sami. Väčšina ľudí ide na lyžiarske stredisko, ostatní len tak po chatách a dedine.

Ešte sme ani nevyšli z dediny a už sme skoro zablúdili. Partia vpredu si neuvedomila, že by bolo dobré sledovať aj turistickú značku a vybrali sa kade-tade, hore-dole, priamo za nosom. Stálo nás to aspoň polhodinové zdržanie a stratu časti tak drahocenných síl malého Pandu (ako sa neskôr ukázalo). Prvé stopy, na ktoré sme natrafili boli psy a mačky, neskôr dokonca niečo ako lasica. Na lúkach sa nám podarilo objaviť aj stopy vysokej zvery – srnčej a jelenej. Chlapci ale veľmi rýchlo zabudli na stopy a celí rozjarení sa venovali blbnutiu v hlbokom snehu.

Prvý taký špecialista bol Dominik. Hádzal sa do každého zaujímavejšieho záveja, alebo diery v nádeji, že sa zaborí do snehu až po krk. Takto sa mu v jednej chvíli podarilo skočiť do jamy plnej vody. Škoda len, že to bolo skoro na začiatku výletu, a že ta voda nebola ani tak klasická voda, ale smradľavé bahno. Všade plno snehu, samý hustý les a on zrovna do vody skočí. Niečo ho na nej asi priťahuje. Začínam sa pohrávať s myšlienkou dať mu prezývku VIRGUĽA. Našťastie si Dominik stihol rýchlo vyzuť svoje snehule. Ponožky mal suché a tak som mu dal desiatové sáčky, aby si ich natiahol na nohy a kým nespravíme oheň, vydržal v takomto provizóriu.

Malý Ivo to všetko vrelo komentoval. Zaujímavé, jemu sa tie ústa asi nikdy nezavrú. Ani neviem ako, začali sme si vzadu rozprávať s Ivom, Pandou, Lukášom a Dominikom vtipy. Ešte som si ani nestihol vypočuť jeden, už ma bombardovali ďalšími dvoma. Neviem, či som niekedy počul toľko vtipov naraz. Najviac exceloval Panda, ktorý nám porozprával asi 5 minút dlhý vtip. Nejak som sa v ňom ale stratil a tak by bol môj pokus o jeho zápis márny. Panda naopak stratil opäť niečo so svojej drahocennej energie.

Strana 3

Ročník I. - 2014 Pltnícky hlásnik Číslo 2

Prvá partia na čele s Budym, Tomášom, Likom, Repelentom a Murom je pekne ďaleko. Sú to dráči a perfektne nám prešľapávajú cestu. Som zvedavý, kde nás počkajú. Ááááá „El hovado“ na dohľad (tak sme nazvali družstvo nad jazerom Mútne ešte za mojich mladých skautských čias). A malá osôbka na dohľad. Je to Like. Akosi ho trasie od zimy, asi by sa už zišiel ten oheň. I chalani sú už hladní. Like nás informuje, že musíme odbočiť z cesty, lebo Budy chce rozložiť oheň na jednom zo starých stanovíšť z bojovky „4ohne“. Je to asi 300 metrov naľavo od cesty pri El hovade. Sneh je hlboký a ja to nevidím

ako šťastné riešenie, hlavne pre unaveného malého Pandu. S pravidelnými pádmi k zemi asi každých 5 metrov sa nakoniec po veľmi dlho čase prebojovávame až k ohnisku.

Tu nás už čaká aj zvyšok nášho predvoja. Stihli už aj vydupať miesto okolo ohniska. Zhodnocujem stav mužstva. Vyzerá to na veľa mokrých nôh a hladných krkov. Niektorí si ani nepriznajú, že im je zima, len drkocú zubami. Vidieť, že sú z Bystrici! Budy zamestnáva chalanov témou zakladania ohňa na snehu, ja som chalanom rozdal brezovú kôru a tak sa môžu všetci realizovať. Zatiaľ im pripravujem nejaké papeky na sedenie, aby si mohli opiecť erárne špekačky a vysušiť si ponožky, rukavice, prípadne topánky a vložky do topánok. VŠETCI SI MÔŽEME NA CHVÍĽU VYDÝCHNUŤ!

Dávam do pľacu erárne špekačky. Rozbieha sa špekačkový boj o najlepšie miesto na ohni. Nechápem čím to je, ale táto akcia sa stáva v mojom živote najbrutálnejšou, čo do počtu špekačiek padnutých do ohňa. Skoro každému tam aspoň jedna kydla. Rátam, že ich tam skončilo asi 12 ks.

Špekačky sa minuli, osušili sme sa, zahádzali ohnisko (ktoré za ten čas na snehu pokleslo o 30 cm nadmorskej výšky), zahrali si naháňačku snežným bludiskom a opäť sa napojili na našu cestu pri El hovade. Ivo a Dominik si vytipovali Lukáša ako obeť a neustále na neho dorážajú, snažia sa ho vyhodiť z rovnováhy a utopiť v závejoch snehu. Trochu sa im smejem a tak sa z ničoho nič ocitám i ja pod snežnou paľbou a neočakávanými útokmi Iva a Dominika. Panda vzadu stále padá, ale nevzdáva sa a bojuje zo všetkých síl.

Strana 4

Ročník I. - 2014 Pltnícky hlásnik Číslo 2

Sme pri jazere Mútno. Odtiaľto to bude krutý presun pre zadný voj nášho spoločenstva. Snažíme sa už nezastavovať. Lukáš berie batoh Pande, aby mu trošku odľahčil. Napriek tomu však Panda veľmi nevládze. Je to preňho isto veľmi vyčerpávajúce. Predný voj má už pred nami asi polhodinový náskok. Ivo a Dominik sa stále snažia o rôzne druhy partizánskych prepadov spredu, zboku i zozadu. Blížime sa k Chate pod Suchým vrchom. Tak trošku dúfam, že sa nám odtiaľ podarí spustiť na nejakých sáčkoch dolu.

Začína sa stmievať a predvoj nikde. Sme pri chate, no zisťujeme, že šuchnúť sa dole kopcom po ceste sa nedá. Ako sa nám len dá, snažíme sa dostať ku farme s koňmi pod Suchým vrchom. Tu nás už čaká časť predvoja, ktorá nám oznamuje, že ostatní si to pália dole cestou smer terasa Suchý vrch. Ideme za nimi. Pôvodne nás tu mala čakať mamina Pandu a zobrať ho aj s ocinom a sestrou domov. Je tu však dosť snehu a asi ostala na terase. Za nami prichádza jeep. Skúšame ho stopnúť. Repelent si chlapík, podarilo sa ti to. Hádžeme Pandu a zopár chalanov do jeepu, aby sme odľahčili nám starším a mohli pokojnejšie a podstatne rýchlejšie napredovať na terasu.

Prichádzame k studničke. Tu sa nám naskytol pohľad zaujímavý. Vzadu jeep, vpredu jeep a medzi nimi biele auto zapadnuté v snehu na krajnici. Dookola postávajú všetci naši chalani. Zase sa to zbrzdilo. V tom bielom aute prišla na moje prekvapenie mamička Pandu. Materinská láska nepozná hranice a nejaká veľká kopa snehu na ceste jej veru nesmie stáť v ceste. Viem to pochopiť, ale zároveň si viem predstaviť, čo si asi pomyslel v tej chvíli ocino Pandu. Našťastie je všetko v poriadku. Autíčko je opäť na ceste bez akejkoľvek ujmy, vďaka pomoci miestnych chatárov na jeepoch. Napratali sme sa ešte aj do auta ocina Pandy. A tak všetci spokojne nakoniec vystupujeme na terase Suchý vrch, kde sa náš výlet oficiálne končí a všetci prchajú domov, lebo už je tma tmúca.

Bilancia trasy: Všetci živí a zdraví. Jedna ďakovná SMS od Pandovej maminy s ubezpečením, že všetko je OK. Špekačky všetky zjedené. Podľa mapy 2,5 hodinová trasa zvládnutá za neuveriteľných 9 hodín.

Supo

PS: A ja som si zabudol ešte nakoniec svoje rukavice Tinsulate v aute Dominikovho otca, ktorý nás vyzdvihol pri Kauflande. V tejto chvíli už ich mám ale opäť na rukách a aj preto som stihol túto správu dopísať až teraz.

Strana 5

Ročník I. - 2014 Pltnícky hlásnik Číslo 2

Strana 6

Pltnícka teória a prax

Klasifikácia vodných tokov pre účely vodných športov Vodný tok – jeho charakter, stav a prekážky v ňom predstavujú objektívne existujúce nebezpečenstvo, ktorého prehliadnutie, resp. nedocenenie môže mať niekedy aj tragické dôsledky. Neskúsení ale aj skúsení vodáci často doplatia na podcenenie prírody, alebo aj nepozornosť a svoj omyl zaplatia najvyššou cenou. Obtiažnosť splavnosti riek: sa posudzuje podľa viacerých kritérií, ako sú rýchlosť prúdu, spád toku, profil riečiska, prietok vody, množstvo prekážok a pod.. Na hodnotenie obtiažnosti riek sa v Európe používa alpská klasifikačná stupnica, ktorá delí vody na dve základné skupiny:

ZW = Zahmwasser (nem.) – krotká, pokojná voda a WW = Wildwasser (nem.) – divá voda Označenie Voda Charakteristika

ZWA Stojatá Neprúdiaca voda

ZWB Pokojná Slabo prúdiaca voda (2 – 3 km/hod.), priehľadná

ZWC Mierne prúdiaca Rýchlosť prúdu 3 – 5 km/hod., priehľadná

WW I Ľahká Pravidelne tečúca prúdnica a pravidelné vlny, malé pereje, časté meandre s rýchlo tečúcou vodou, zarastené behy

WW II Mierne ťažká Nepravidelné vlny a prúdnica, stredné pereje, slabé valce a víry, nízke stupne, malé pereje v silno meandrujúcich a málo prehľadných riečiskách

WW III Ťažká Prehľadný prejazd s vysokými nepravidelnými vlnami, väčšie pereje, valce, víry, „karfioly“, stredné pereje v úzkom (zarastenom) riečisku, rýchly prúd v silno meandrujúcom riečisku

WW IV Veľmi tažká Vysoké vlny a dlhé pereje, „karfioly“, málo prehľadný prejazd, prehliadka úsekov väčšinou potrebná

WW V Mimoriadne ťažká Extrémne pereje, valce a víry, prehliadka, eventuálne znalosť terénu nutná

WW VI Hranica zjazdnosti Všeobecne nezjazdné, pri optimálnom stave eventuálne zjazdné s vysokým rizikom

Vodné stavy a prietoky na vodných tokoch sú sledované Slovenským hydrometorologickým ústavom (http://www.shmu.sk – ukážka nižšie), ale aj správami povodí Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. (http://www.povodia.sk/). Na ich webovských stránkach je možné získať aktuálne údaje o vodných stavoch a o ich tendencii (vzostup či pokles vodného stavu), o prietokoch a o prípadných stupňoch povodňovej aktivity (1. až 3. stupeň aktivity) a z nich vyplývajúcich obmedzení. Tieto údaje sú dôležité pri príprave a realizácii podujatí vodnej turistiky.

Ročník I. - 2014 Pltnícky hlásnik Číslo 2

Pltnícka brázda

FOTOGRAFIE z dokončovania plachetnice GYPSY

Pltnícka teória a prax

Sekera – NAJ na tábor – TOP10 1. Sekeru nos v koženom puzdre! 2. Sekeru nikdy neodkladaj na zem, ale zasekni šikmo do klátika! 3. Sekeru podávaj poriskom napred! 4. Spôsob sekania si premysli (používaj tzv. bobrovanie)! 5. Strom osekávaj v smere rastu vetiev a stoj na opačnej strane kmeňa! 6. Sekera neklaď k ohňu ani do vlhka, vlhkosť a žiara ničia ostrie i porisko! 7. Sekeru brús ručne pilníkom a brúsnym kameňom, nikdy na brúske, aby sa oceľ nezahrievala! 8. Sekeru brús na zemi, upevnenú kolíkmi! 9. Sekeru nabrús najprv jemným pilníkom s jednoduchými ryhami! 10.Ostrie prebrús kruhovými pohybmi brúsneho kameňa smerom k okraju ostria!

Strana 7

Ročník I. - 2014 Pltnícky hlásnik Číslo 2

Kultúrna voda

Hymna Čiernej perly (vodácky oddiel z TN)

Dmi Ami 1. Smrtka a kosti skrížené, Dmi Ami Deň čo deň my rum pijeme, Gmi Dmi Hej, Čierna Perla, Ami Dmi to je koráb náš! 2. Šabľa a nože pri boku Zaspievame si do kroku: „Poď s nami na more, Ak na to máš!“ F B F C R: Hej hop! Zaberme spolu! F C Dmi Ami Ten, kto sa vykúpe, zaplatí kofolu, F B F C Hej hop! Zaberme spolu! F C Ami Dmi Ten, kto sa vykúpe, zaplatí rum! 3. V zátoke poklad prekliaty, pod vodou iba smrť a ty, zhlboka dýchni, hneď ju uvidíš! 4. Len jedna minca zostáva, hneď potom príde úľava, rozprúdiš krv v žilách, loď nestratíš. R: Hej hop! Zaberme spolu! Ten, kto sa vykúpe, zaplatí kofolu, Hej hop! Zaberme spolu! Ten, kto sa vykúpe, zaplatí rum!

Redakcia časopisu: 1.oddiel vodných skautov Fleur de Lis 59.zbor skautov Barbakan fleurdelis@bb.skauting.sk

Strana 8