rodová rovnosť a rodové povedomie

„Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Združenie žien Slovenska “

Prečo hovoriť o rodovej diskriminácii?


Na Slovensku je 51% žien.

Ako vnímame rodové stereotypy?


Rod (gender) –sociálna a kultúrna kategória poukazujúca na rozdiely medzi mužmi a ženami


Rodová rovnosť

Rovnaké postavenie a rovnaká účasť oboch pohlaví vo všetkých sférach

verejného a súkromného života


Rovnosť príležitostí mužov a žien

• Ľudsko-právne hľadisko:rovnosť všetkých ľudských bytostí

• Politické dôvody:kvalita demokracie• Ekonomické dôvody: zvýšenie ľudských zdrojov,

sociálny kapitál• Sociálne dôvody: zníženie rizika chudoby• Unitárne dôvody: sociálna únia, spoločný trh

Diskriminácia by mala byť definovaná ako situácia, keď sa s jednotlivcom alebo skupinou ľudí zaobchádza menej priaznivo kvôli rasovému alebo etnickému pôvodu, kvôli jeho náboženstvu alebo viere, jeho postihnutiu, veku alebo sexuálnej orientácii.


Výsledky výskumu v SR

•Nerovnaké odmeňovanie žien za rovnakú prácu a prácu rovnakej

hodnoty

Veľké rozdiely medzi regiónmiNedostatok dostupných služieb pre rodiny s malými deťmi, starými, chorými, seniormi..

Chýbajú politiky ústretové rodine – podporné programy,dovolenka,škôlka..

Odľahčovacie služby

Koncentrácia žien v nízkopríjmových zamestnaniach


Najčastejšie stresujúce faktory

Vysoké nároky na prácu a malá možnosť vlastnej kontroly a regulácie


Organizácia práce a odpočinok


Výkon domácich prácZodpovednosť za rodinuNízky príjemMožná diskrimináciaZneužívanie, obťažovanie na pracovisku


Najdôležitejšie kroky pre zabezpečenie zdravého pracovného prostredia


Zohľadnenie osobitných požiadaviek v legislatíve z rozdielov medzi pohlaviami


Zakázať výkon niektorých prác ženám v určitom životnom období

(práca v stoji,nočná práca,klimatické podmienky,expozícia žien v rizikových podmienkach)


V súčasnosti uvádza len 1/3 obyvateľov Európy, že pozná svoje práva v prípade diskriminácie. Sú to výsledky Eurobarometra zverejneného 23.1.2007 pri príležitosti otvorenia uvedeného roka.


Čo uvádza správa pri diskriminácii na základe rodu.


Rodovú diskrimináciu vníma priemerne 40% Európanov. V prípade Talianska, Španielska a Švédska je vnímanie rodovej diskriminácie vyššie ako v prípade krajín ako Nemecka a Lotyšsko.


0 10 20 30 40 50 60

Taliansko

Španielsko

Švédsko

Francúzsko

Portugalsko

Cyprus

Maďarsko

Malta

Grécko

Česko

Európska únia

Veľká Británia

Slovinsko

Belgicko

Litva

Luxembursko

Slovensko

Holandsko

Rakúsko

Poľsko

Estónsko

Dánsko

Írsko

Fínsko

Nemecko

Lotyško

Ako sa zmenila rodová diskriminácia za posledných 5 rokov v krajine? Najintenzívnejšie pocítili zmenu vo vnímaní v diskriminácii na základe rodu V Maďarsku (45%), Portugalsko (41%) a v Taliansku (39%). Celoeurópsky priemer je 27%.


0 10 20 30 40 50

Maďarsko

Portugalsko

Taliansko

Slovinsko

Malta

Slovensko

Francúzsko

Luxembursko

Španielsko

Cyprus

Rakúsko

Česko

Grécko

Európska únia

Švédsko

Írsko

Litva

Veľká Británia

Belgicko

Lotyško

Poľsko

Estónsko

Nemecko

Fínsko

Holandsko

Dánsko

V prípade dotazu na stanovisko o rodovej nerovnosti je zaujímavá odpoveď respondentov zo Španielska a Maďarska, kde si takmer polovica z nich myslí, že ženy sú v nevýhode v spoločnosti. Naopak sú krajiny kde si to myslí len pätina obyvateľov a dokonca v Dánsku (15%) a v Grécku (18%)si myslia respondenti, že byť ženou je výhoda.


0 10 20 30 40 50 60

Španielsko

Maďarsko

Česko

Portugalsko

Slovensko

Taliansko

Švédsko

Európska únia

Nemecko

Slovinsko

Poľsko

Rakúsko

Francúzsko

Luxembursko

Veľká Británia

Malta

Írsko

Holandsko

Belgicko

Litva

Fínsko

Grécko

Estónsko

Cyprus

Dánsko

Lotyšsko

Ženy viac ako muži priznávajú diskrimináciu podľa rodu (36% oproti 29%). Tiež tí, ktorí priznávajú existenciu diskriminácie viac poukážu aj na diskrimináciu žien (46% oproti 24%).


Priemerne 68% respondentov zastáva názor, že pre ženu predstavuje rodina prekážku pri získavaní riadiacich pozícií.


0 10 20 30 40 50 60 70 80

Nemecko

Španielsko

Holandsko

Francúzsko

Grécko

Írsko

Taliansko

Európska únia

Rakúsko

Portugalsko

Maďarsko

Švédsko

Slovensko

Veľká Británia

Česko

Slovinsko

Belgicko

Luxembursko

Malta

Poľsko

Fínsko

Dánsko

Cyprus

Litva

Estónsko

Lotyšsko

Respondenti uvádzajú, že treba viacej žien v riadiacich pozíciách (77%) a v politike ako poslankyne parlamentu (72%).


Diskriminácia žien a dievčat vo vzdelaní


Príčiny znevýhodnenia žien voči mužom v oblasti vzdelávania sú prirodzené a súvisia s biologickými dispozíciami ženy.


Preto bude podľa EP potrebné prijímať opatrenia oslabujúce tieto prekážky.


Podľa EP by malo v prvom rade byť hodnotenie politiky rovnosti príležitostí podľa pohlavia.


Ženy v súčasnosti majú vyššie vzdelanie ako muži, ale v kariérnom rebríčku len 43% s titulom PhD. sú ženy a len 15% je profesoriek.


Ženy v priemere v EÚ za porovnateľnú prácu dostávajú o 15% nižšiu mzdu.


Aká je situácia na Slovensku ?


Na základe výskumu, ktorý realizovalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva potvrdil, že približne 10 % slovenskej populácie nevie, čo znamená pojem diskriminácia, alebo o ňom nikdy nepočula. Jedna štvrtina respondentov približne tuší, čo je diskriminácia a takmer 64 % je presvedčených, že vie presne čo tento pojem znamená.


Literatúra:

Peter Guráň, Jarmila Filadelfiová, Alena Kotvanová

Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania na trhu práce, 2006 (www.equalslovakia.sk)

Rodová rovnosť na pracovisku (Pravidlá dobrej praxe)-Inštitút pre výskum práce a rodiny,2006


http://www.equalslovakia.sk/

Z hľadiska pohlavia niet výrazných rozdielov vo vnímaní diskriminácie medzi mužmi a ženami, podobne z hľadiska veku, aj keď tu mierne prevažuje poznanie obsahu diskriminácie u vekovej kategórie 25−34 rokov a najmenej je to u starších ľudí nad 60 rokov.


Najsilnejšia závislosť sa ukázala medzi poznaním obsahu pojmu diskriminácia a vzdelaním, kde poznanie rastie priamo úmerne s výškou vzdelania. Až 90 % ľudí s vysokoškolským vzdelaním vie presne, čo je to diskriminácia, ale vie to len 39 % ľudí so základným vzdelaním.


Zaujímavá je aj súvislosť s národnosťou respondentov. Až o jednu tretinu je menej známy pojem diskriminácie u maďarského obyvateľstva oproti slovenskému. Aj to je jedna z výziev pri projektoch vzdelávania a informovanosti v tejto oblasti.


Podľa očakávania, o diskriminácii najviac vedia obyvatelia Bratislavy a Košíc (85 %), najmenej obyvatelia malých obcí (56 %). Predchádzajúce zistenia sa potvrdili aj v členení podľa krajov. Najnižší stupeň poznania diskriminácie je v Trnavskom a Banskobystrickom kraji, naopak najvyšší je v Bratislavskom a Trenčianskom kraji.


Skúsenosti s diskrimináciou na trhu práce má väčšina dospelej populácie Slovenska.


Prirodzene medzi jednotlivými formami a prejavmi diskriminácie sú značné rozdiely. Celkovo je však možné konštatovať, že mimoriadne vysoké percento populácie Slovenska − viac ako 91 %, si myslí, že problematike rovnosti príležitostí na trhu práce je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doteraz. Svedčí to o tom, že s diskrimináciou v tejto oblasti sa naozaj často stretávajú, že sa ich tento problém dotýka a nie je im ľahostajný. Je to vážny signál pre všetkých zamestnávateľov zaoberať sa serióznejšie kvalitou pracovno−právnych vzťahov, postupmi a metódami výberu a prepúšťania zamestnancov, ich pracovného postupu a pod. Na druhej strane je to výzva na široké mediálne a informačné kampane v tejto oblasti ako aj vytváranie obsahu a metód kontinuálneho vzdelávania.


Príklad Švédska


Základný cieľ – dosiahnuť schopnosť každého jednotlivca docieliť ekonomickú nezávislosť zárobkovou činnosťou.


Inštitucionálna pomoc

Centrálna sekcia pre rodovú rovnosť na úrovni vlády (medzinárodná spolupráca, zabezpečenie rodovej rovnosti na úrovni vlády a štátnej správy)

Úrad Ombudsmana pre rovnosť príležitostí (1980)

Komisia pre rovnosť príležitostí

Rada pre záležitosti rovnoprávnosti

Regionálna úroveň 21 krajských administratívnych rád- expertná úroveň


Legislatíva

Zákon o organizácii vlády

Zákon o rovnosti príležitostí (Ombudsman)

Zákon o rovnakom zaobchádzaní so študentmi vysokých škôl (Ombudsman)


Zákon o rodičovstve

Zákon o rodičovskej dovolenke

Zákon o vzdelaní

Zákon o vyššom vzdelaní

Zákon o národnom poistení


Slovensko


Inštitucionálne zabezpečenie

Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí

NR SR – Komisia ľudských práv

Rada vlády rodovej rovnosti a jej orgány


Legislatíva

Antidiskriminačný zákon

Zákonník práce


Čo povedať na záver?

Inštitucionálne vybudovať systém presadzovania rovnosti na trh práce a antidiskriminácie.


Legislatívne doriešiť nesúlad

Antidiskriminačného zákona

s legislatívou EÚ.


Podporovať všeobecnú informovanosť o diskriminácii a možnostiach jej

eliminácie.


Ďakujem za pozornosť

Prosím, otázky.


rodová rovnosť a rodové povedomie

Documents