11111Brázda

RO

ČN

ÍK X

V, č

íslo

2, n

ovem

ber

20

06

22222 Brázda

Časopis seminaristov v Spišskej Kapitule. Vydáva Nadácia kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka,Spišská Kapitula 12, 053 04 Spišské Podhradie.E-mail: brazda@kapitula.sk.Rediguje redakčná rada, ktorú vedie Michal Janiga.Číslo technicky pripravili: Matúš Reiner, Martin Majda, Martin Taraj, Miroslav OndrejkaIlustračné foto: elektronický zdroj, fotoarchív Martina Taraja, fotoarchív Martina Trojana, fotoarchívJozefa Sukeníka, fotoarchív Jána Kuboša, fotoarchív redakcie Brázda.Redakcia má právo na úpravu článkov.Číslo neprešlo odbornou jazykovou úpravou.Tlač: MTM, Levoča.Pre vnútornú potrebu.

3 Nájdi v sebe...3 Nájdi v sebe...3 Nájdi v sebe...3 Nájdi v sebe...3 Nájdi v sebe...Matúš Reiner

4 Prešli zo smrti do žicota4 Prešli zo smrti do žicota4 Prešli zo smrti do žicota4 Prešli zo smrti do žicota4 Prešli zo smrti do žicotaFrantišek Zemenčík

5 Slo5 Slo5 Slo5 Slo5 Slovvvvvensensensensenskí bibliskí bibliskí bibliskí bibliskí biblisti v Pti v Pti v Pti v Pti v Poľoľoľoľoľssssskkkkkuuuuuprof. Anton Tyrol

7 Kris7 Kris7 Kris7 Kris7 Kristus je kňaz natus je kňaz natus je kňaz natus je kňaz natus je kňaz navvvvvekyekyekyekyeky, podľ, podľ, podľ, podľ, podľa ra ra ra ra radu Melchizadu Melchizadu Melchizadu Melchizadu MelchizedechoedechoedechoedechoedechovhovhovhovhovhoJozef Surovček

7 Bohoslo7 Bohoslo7 Bohoslo7 Bohoslo7 Bohoslovvvvvci pri nohách Pci pri nohách Pci pri nohách Pci pri nohách Pci pri nohách Pannannannannanny Márie v Ley Márie v Ley Márie v Ley Márie v Ley Márie v LevvvvvočiočiočiočiočiFlorián Volf

8 N8 N8 N8 N8 Naši praši praši praši praši prvvvvváciáciáciáciácipripravili: Matúš Reiner, Martin Trojan a Martin Taraj

111112 P2 P2 P2 P2 Paaaaavvvvvol Mária Hnilica - nekrol Mária Hnilica - nekrol Mária Hnilica - nekrol Mária Hnilica - nekrol Mária Hnilica - nekrológológológológológMilan Kerdík

111113 Bo3 Bo3 Bo3 Bo3 Božie milosržie milosržie milosržie milosržie milosrdensdensdensdensdenstvtvtvtvtvo - nádeo - nádeo - nádeo - nádeo - nádej svj svj svj svj sveeeeetttttaaaaaVladimír Fedorek

111114 Misie4 Misie4 Misie4 Misie4 MisieJán Szentkereszty

111116 V6 V6 V6 V6 Velehrelehrelehrelehrelehrad - symbol a putad - symbol a putad - symbol a putad - symbol a putad - symbol a putoooooLukáš Tkáč a Vladimír Fedorek

111118 V8 V8 V8 V8 Veľká noc Bohoreľká noc Bohoreľká noc Bohoreľká noc Bohoreľká noc BohorodičkyodičkyodičkyodičkyodičkyGleb Česnokov

111119 K9 K9 K9 K9 Kebebebebebyyyyy............... Gleb Česnokov

20 Čo sa deje v seminári20 Čo sa deje v seminári20 Čo sa deje v seminári20 Čo sa deje v seminári20 Čo sa deje v semináriMartin Majda

222221 P1 P1 P1 P1 Posledné dni priniesliosledné dni priniesliosledné dni priniesliosledné dni priniesliosledné dni prinieslispracoval Michal Janiga a Peter Urban

22 Pri22 Pri22 Pri22 Pri22 Prijmime Sjmime Sjmime Sjmime Sjmime Svvvvveeeeetlo nártlo nártlo nártlo nártlo národoodoodoodoodovvvvv, prinášajme r, prinášajme r, prinášajme r, prinášajme r, prinášajme radosť a nádeadosť a nádeadosť a nádeadosť a nádeadosť a nádejjjjjVladimír Malec

23 Otv23 Otv23 Otv23 Otv23 Otvorororororenie Drenie Drenie Drenie Drenie Druheuheuheuheuhej diecéznej diecéznej diecéznej diecéznej diecéznej synodyj synodyj synodyj synodyj synodyspracoval Michal Janiga

obsahobsahobsahobsahobsah

33333Brázda

Úvodník

.

Istý šľachtic raz zatúžil zmeniť svoj životk lepšiemu. Vybral sa preto do sveta, hľadať čonajlepší spôsob, ako by sa mu to mohlo podariť.Prešiel mnohé krajiny, spoznal mnohých ľudí ,ich život, preplával moria i rieky... Keď sa muuž zdalo, že už všade bol, tak mu ktosi poradil,že neďaleko od miesta kde sa nachádzal, žijena púšti jeden múdry starec. A tak sa náš šľach-tic pobral za ním. Po krátkej chvíľke ho našiela hneď spustil: „Múdry muž, prosím ťa o pomoc.Prešiel som už snáď celý svet, stretol rôzne náro-dy, preskúmal krásne krajiny. Videl som vieruľudí, ako sa klaňajú Bohu a spoznal som dobrov nich. A predsa nie som šťastný, predsa somnepokročil ani o krôčik bližšie k svo-jej dokonalosti.“ Starec sa mu zadíval do očí,usmial sa a riekol: „Jedno ti ešte chýba. To všetkodobro, čo si videl, ešte musíš nájsť sám v sebe.“

Keď sme sa raz s mladými bavilio najväčších zážitkoch počas prázdnin, istý člo-vek mi povedal: „Pre mňa je každý deň veľkýzážitok.“ Nezažil pri tom nič nezvyčajné, alevedel sa tešiť z maličkostí, ktoré mal okolo seba.Z nás to dokáže málokto. My sme ako pútnicina ceste. Malá kvety, po ktorých šliapeme, sinevšímame, zastavíme sa až keď narazíme hla-vou do nejakého stromu a povieme: „Aha, tučosi je. Pekné!“ Alebo kým nás nepopáli žihľa-va či bodliak a vtedy znechutene skonštatuje-me: „Fuj, je to tu sama burina!“ A prečo je totak? Prečo máme zastretý pohľad a otupené srd-cia? Veľký vplyv na to má prostredie. Niekomuzáleží na tom, aby sme nevideli krásy, ale lento, čo nám predstavujú média a reklama. Nie-komu záleží na tom, aby mohol ľuďmi ľahšiemanipulovať, aby sme tužili len po tom, čo námponúka trh. Bilboardy, letáky, reklamy v televí-zií či rozhlase nám omieľajú stále to isté. Akobynaše šťastie záležalo len od toho, či budememať ten, či onen výrobok, a ak si ho nekúpime,náš život sa stane neznesiteľným. Po zakúpenítýchto vecí často zbadáme, že sú nám na nič,že nie sme šťastní. A tak sa rýchlo obzeráme poniečom novšom a budeme tak robiť dovtedy,pokiaľ nezbadáme, že z „blata koláč nebude“.

Prestaňme už hľadať šťastie tam, kde nie je.Musíme ho najprv nájsť sami v sebe, aby smeho videli aj okolo a mohli sa tešiť. Nebuďmeako babka, ktorá hľadá okuliare, a má ich nanose.

Každý nový deň, každý slnečný lúč, každýúsmev či milé slovo blízkeho človeka... to všet-ko môže byť pre nás veľmi hlboký zážitok, kto-rý nás bude pretvárať.

Život je potrebné prežiť, nie odžiť. Vnímaťkaždé dobro i zlo, krásu, lásku i bolesť. Všetkoje potrebné precítiť a to nás bude meniť. Nene-chajme sa meniť médiami, lebo sa môže stať,že celkom stratíme cit. Najprv sa staneme ne-citliví k druhým, potom k sebe a nakoniec ajk Bohu.

Vykročme preto s odvahou vpred, s túžboua odhodlaním prežiť naplno každý okamžiknášho života.

Objav v sebe lúč, a uvidíš slnko.Nájdi v sebe krásu, a zbadáš svet.Odhaľ dobro, a nájdeš ľudí.Nájdi lásku, a objavíš Boha.

Pápež varoval pred nadmernouPápež varoval pred nadmernouPápež varoval pred nadmernouPápež varoval pred nadmernouPápež varoval pred nadmernoupracovnou aktivitoupracovnou aktivitoupracovnou aktivitoupracovnou aktivitoupracovnou aktivitou

Castelgandolfo - Prílišná pracovná aktivitaneprospieva nikomu, ani cirkevným hodnos-tárom, povedal pápež Benedikt XVI.v jednomzo svojich augustových nedeľných posolstievzo svojej letnej rezidencie Caltelgandolfo juž-ne od Ríma. „Musíme sa mať na pozore prednebezpečenstvami spojenými s nadmernouaktivitou, bez ohľadu na prácu, ktorú vykoná-vame. Príliš veľa starostí môže totiž často viesťk zatvrdnutiu srdca,“ vyhlásil Benedikt XVI.„Toto varovanie platí pre každý druh zamestna-nia, dokonca aj pre tých, ktorí stoja v cirkev-ných úradoch.“ Hlava katolíckej cirkvi pripo-menula aj slová stredovekého svätca Bernardaz Chiaravalle, ktorý vystríhal pápeža EugenaIII. pred prílišným pracovným preťažením. Člo-vek by si mal podľa 79- ročného Benedikta XVI.vždy a popri všetkých povinnostiach nájsť časna „modlitbu a rozjímanie“.

Matú� Reiner

zdroj: http://www.sme.sk/článok.asp?cl=2858887

44444 Brázda

aktuálne

Je pravda, keď sa hovorí, že človek je tvorspoločenský. Človek hľadal človeka. Tak sa tvo-rili rodiny, rástli rody a vznikali národy. V rodi-ne sa cítime dobre a cítime sa ako doma ajmedzi ľuďmi, ktorí patria národnostne k nám.Pozorujeme však, že čím viac sa človek osamo-statňuje, čím viac majetku nazbiera, tým sa viaczačne oddeľovať. Predsa však občas každý hľa-dá nielen spoločnosť, ale aj spoločenstvo ci-tov, myšlienok a prejavov. Práve také spoločen-stvo nachádzame v kostole pri sv. omši. Niektorího však hľadajú v krčme alebo na zábavách.Žiaden človek neu-nikne skutočnosti,že je spoločenskýmtvorom. Keď na na-šich hroboch budehorieť sviečka,všetci budú vidieť,že sme dokončilipúť, že sme zložiliunavené údy a našaduša je doma,u Boha, Otca. Zotr-vajme chvíľu spo-ločne v zamyslenínad hrobmi našichdrahých, a potomodíďme do životas odvahou a s vedomím, že v ňom sami kladie-me základy vlastnej večnosti. O niekoľko dnídonesieme na cintorín mnoho kvetov, vencova mnoho sviec a pozapaľujeme tisíce svetiel.A nastane nám tichý, tichučký dušičkový večer,ktorý patrí našim zomrelým. Prišli sme sem (nacintorín) so srdcami plnými hrejivých spomie-nok na našich drahých zomrelých. My dobrevieme, kde ležia. Akože by sme to nevedeli? Po-známe ich hroby. Na každom hrobe je kríž a nakríži nápis a meno, a na niektorých pomníkochsú aj fotografie. Ale priznajme sa, každý z náscíti v tejto chvíli vo svojom srdci takúto otázku:Kde sú naši zomrelí? Kto nám dá na to odpo-veď? Oni sami? Nie, tí mlčia, neodpovedajú.Niektorí vravia, že sa im s nimi snívalo, a že impovedali niečo o sebe. Iní zase vyvolávajú du-chov a ich sa pýtajú. Iní vravia, že sa im zjavilzomrelý. Ale kto sa môže spoľahnúť na tieto od-povede? V tom nie je nijaká istota! My na tútootázku potrebujeme istú, určitú, neomylnú od-poveď. V jednej obci na Západnom Slovensku

mali otec a matka jedno dieťa, jedno dievča,ktoré vyštudovalo na vysokej škole v Bratislave.Po skončení štúdia bola raz tanečná zábava a tátrvala do rána. Ráno dvaja učitelia s autom pri-šli po ňu a pozývali ju, aby išla s nimi do české-ho mesta Tábora na návštevu. Matka neboladoma, otec ju nechcel pustiť. Avšak otca nepo-slúchla, odišla. Na ceste mali všetci traja havá-riu, ktorú neprežili. Večer prišla správa rodi-čom, že ich dcéra, jediná, krásna, múdra dcéraumrela. Ich jediná nádej. Matka, celá zúfaláa nešťastná, prišla ku kňazovi a pýtala sa: „Kde

je moja dcéra? Kdeje moja Anka?“ Čojej mal kňaz pove-dať? Azda: „Matka,čakaj, až sa ti s ňouprisnije?“ Nie! To jejnemohol povedať,lebo to všetko súľudské sily, to všet-ko sú sily tohto sve-ta. A sily tohto sve-ta nie sú schopnédať odpoveď naotázku: Kde sú našizomrelí?! Tak ju malposlať domov? Bezodpovede? To by

potom bola Cirkev spolkom beznádejných ľudí.Ale ona práve nie je takým spolkom! Naša Cir-kev vie dať odpoveď na túto otázku. Vie, lebodostala túto odpoveď od Ježiša, Božieho Syna.A sv. Ján apoštol na vlastné uši počul tú odpo-veď a napísal ju v 5.kapitole svojho evanjelia:„Veru, veru, hovorím vám, kto počúva moje slo-vo a verí tomu, ktorý ma poslal, má život več-ný, ten nepôjde pred súd, ale už prešiel zo smrtido života.“ Ale Pán tu kladie jednu jedinú pod-mienku. Vraví: „Kto počuje moje slovo a verítomu, ktorý ma poslal, má život večný.“ Tedaviera je podmienka, aby sme prešli zo smrti doživota. Ten človek, ktorý vieru odmieta, ne-prejde zo smrti do života, zostane večne mŕtvy.Pre toho smrť je strašná. Z Ježišových slov vy-plýva, že svoju smrť môžeme prostredníctvomviery premeniť na rajskú bránu. Tak sa to stalolotrovi na kríži. On na kríži uveril v Pána Ježiša.A Pán Ježiš mu povedal: „Veru, hovorím ti, eštednes budeš so mnou v raji.“ Otvorila sa mu raj-ská brána. Tomu druhému lotrovi, ktorý neve-

55555Brázda

biblikum

V dňoch 19. a 20. septembra sa Prof. AntonTyrol a Dr. František Trstenský (fotka dole) zú-častnili na 44. sympóziu Združenia poľskýchbiblistov (Stowarzyszenie biblistów polskich)v meste Kalisz. Na toto stretnutie boli pozvanícelkove traja biblisti (okrem uvedených aj doc.P. Farkaš) a boli požiadaní o referáty na témy:

- biblické vedy na Slovensku pred rokom1989

- biblické vedy na Slovensku po roku1989

- činnosť Katolíckeho biblického dielana Slovensku.

Účastníci zo Slovenska mali rezervovanýčas v stredu 20. septembra od 11.30 hod do12.30 hod vrátane diskusie. Obaja slovenskíúčastníci predniesli svoje referáty a dokresliliich aj obrazovými ukážkami prezentovanýmiprostredníctvom dataprojektora. Vystúpenia sastretli s veľmi priaznivým ohlasom, čo prinies-lo užšie nadväzovanie kontaktov. Vedenie Zdru-ženia poľských biblistov vyjadrilo pripravenosťprijať obidvoch slovenských účastníkov za svo-jich členov.

Poľské združenie biblistov bolo založenév roku 1959 a predstavuje obrovský kolektív,ktorý dnes pozostáva približne z 220-tich čle-nov a je v primeranej pozornosti poľského epis-kopátu. Na tohoroč-nom stretnutí sazúčastnilo okolo 150biblistov. Na sympó-ziu sa zúčastnili dvajaarcibiskupi a ďalšídvaja biskupi, ktorí vy-stúpili so svojimi pri-pomienkami a veľmivysoko hodnotili prá-cu združenia. Počas 2-dňového rokovaniazdruženia boli vyhradené určité priestory aj prevydavateľov biblickej literatúry a iných produ-centov biblických pomôcok a treba hneď do-dať, že sa ich tam zišlo veľmi veľa.

Sympózium malo svoju predohru v utorokvečer, kedy sa uskutočnilo valné zhromažde-nie, na ktorom sa preberali organizačné

ril, sa tak nestalo. A tak, keď budeme stáť nadhrobmi našich drahých zosnulých, uvedommesi, že jedno je najpotrebnejšie - mať vieru v Boha.Necítime v tejto chvíli, aké bolo nerozumné,keď sme vieru zanedbávali, keď sme na PánaBoha vo svojom živote málo mysleli, keď smeo prikázania nestáli. Aké to bolo nerozumné!V tejto chvíli môžeme s milosťou Božou pocho-piť, že najpotrebnejšia vec v našom živote jeviera v Boha. A tak prosme našich otcov, mat-ky, bratov, sestry, ktorí prešli zo smrti do života,a ktorí sú u Pána Boha, aby sa za nás prihová-rali, aby sme tu na svete mali veľkú vieruv Boha, a s touto vierou, aby sme raz všetci pre-šli zo smrti do života.

František Zemenčík

Zo života do životaZo života do životaZo života do životaZo života do životaZo života do života

Pán života, daj, aby sme si jasne uvedomilia vychutnali každú etapu nášho života

ako dar, bohatý na ďalšie prísľuby.Daj, aby sme s láskou prijali tvoju vôľu

a deň za dňomvkladali seba do tvojich milosrdných rúk.

A keď nastane okamihdefinitívneho „prechodu“,

daj, nech ho prežívame v hlbokom pokoji,bez nárekov za tým, čo zanechávame.

Keď ťa po dlhom hľadaní stretneme,nanovo nájdeme každú ozajstnú hodnotu,

ktorú sme zakúsili tu na zemi, spolu s tými,ktorí nás predišli v znamení viery a nádeje.

A ty, Mária, Matka putujúceho ľudstva,pros za nás „teraz i v hodinu našej smrti“.

Zachovaj nás neustálev tesnej blízkosti Ježiša,

tvojho milovaného Syna,Pána života a slávy.

Amen!

Ján PJán PJán PJán PJán Paaaaavvvvvol II.ol II.ol II.ol II.ol II.

66666 Brázda

biblikum

a správne otázky. V stredu a štvrtok prebiehalaodborná časť sympózia, na ktorom po prvý razdostali priestor aj zahraniční hostia – tentorazto boli slovenskí biblisti – pretože združenie(SBP) má zá-mer každoroč-ne pozývať ajkolegov zo su-sedných kra-jín. Odbornéprednášky satýkali otázokhistoricko-kri-tického skú-mania Písmaa starozákonnejknihy Tobiáš.Súčasťou tejtočasti sympóziabola aj prezen-tácia Pamät-nej knihy Já-na Pavla II.a   p a m ä t n e jknihy na počesť prof. Jozefa Kudasiewicza, kto-rý sa dožíva životného jubilea, 80-tich rokov.Medzi gratulantmi sme boli aj my a mali smemožnosť vyjadriť pánu profesorovi Kuda-siewiczowi našu vďaku za vzácnu knihu Ježišhistórie a Kristus viery, z ktorej sme pred párrokmi v bohatej miere čerpali orientáciu naseminári s rovnakou témou. Vo štvrtok 21. sep-tembra boli na programe ďalšie zaujímavé otáz-ky, ako je napr. introdukcia do metodológienaratívnej exegézy, či prezentácia 7. verzie bib-lického počítačového programu Bibelworksa iné.

Z prezentovaných projektov najviac upútalprojekt, ktorý predstavoval profesor Bogdan Po-niży z poľského mesta Poznań. Projekt má ná-zov VERBA SACRA. Ide o interdisciplinárny ve-decko-umelecko-náboženský projekt, ktorý chcedať do pozornosti biblický text prostredníctvomjeho prezentácie zo strany poľských umelcov.Projekt sa začal v roku jubilejnom roku 2000.Jeho prvé formy boli organizované tak, že naj-poprednejší poľskí umelci recitovali biblický textv poľských katedrálach. Neskôr sa k tomu pri-družili aj prezentácie diel poľskej a svetovej kla-siky. Na projekte majú svoju účasť aj poľskí štu-denti a iní záujemcovia. Podľa správy prof. B.Poniżego z Poznane sa doteraz do projektuzapojilo okolo 160 tisíc osôb a bolo o tom napí-saných okolo 1200 článkov. Viac o tomto pro-

jekte prináša internetová stránkawww.verbasacra.pl.

Podobné kontakty, o akých hovorí aj tátospráva, sú veľmi užitočné, pretože okrem osob-

ných kontak-tov prinášajúnajmä inšpi-ráciu vovlastnej prácia sú význam-ným povzbu-d e n í mv práci napoli šíreniaBožieho slo-va.

Úèastníci konferencie (hore)

prof. Anton Tyrol (v strede)

Predná�ka (dole)

Príspevok poskytol prof. Anton Tyrol

77777Brázda

KRISTUS JE K Ň A ZKRISTUS JE K Ň A ZKRISTUS JE K Ň A ZKRISTUS JE K Ň A ZKRISTUS JE K Ň A ZNNNNNAAAAAVEKY PODĽA RADUVEKY PODĽA RADUVEKY PODĽA RADUVEKY PODĽA RADUVEKY PODĽA RADUMELMELMELMELMELCHIZEDECHIZEDECHIZEDECHIZEDECHIZEDECHOCHOCHOCHOCHOVHOVHOVHOVHOVHO

biblikum

O kňazstve existuje veľa článkov a publikácií.Ja som sa tiež rozhodol prispieť k tejto téme úva-hou nad Listom Hebrejov .

Vtelenie Ježiša Krista je nepochybne najväč-šou udalosťou v dejinách ľudstva. V tomto zmysleaj svätopisec Listu Hebrejom hovorí:

„ Mnohokrát a rozličným spôsobom hovorilBoh otcom skrze prorokov, v týchto poslednýchdňoch však prehovoril k nám v Synovi, ktoréhoustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého ajstvoril svet.“ Hebr1,1-2

Pre autora listu je Ježiš ten, skrze ktorého pri-chádza plnosť zjavenia Boha. V Starom zákone Bohpoužíva na oznámenie svojich slov prorokov, ktorímajú oznamovať ľuďom Božiu vôľu. Napríklad pro-rokovi Jeremiášovi zaznieva Pánovo slovo: „ Ale tyopáš si bedrá povstaň a rozpovedz im všetko, čosom ti prikázal “ (Jer 1,17a).

Príchodom Ježiša Krista Boh oznamuje svojuvôľu priamo cez svojho Syna, ktorý má vykonať Ot-cov spásonosný zámer. Aby ho mohol uskutočniť,vzal si telo podobné nášmu, a stal sa človekompodobným nám vo všetkom okrem hriechu. Pretosvätopisec ďalej hovorí: „Veď sa neujíma anjelovale ujíma sa Abrahámovho potomstva, preto samusel vo všetkom pripodobniť bratom, aby sa stalmilosrdným a verným veľkňazom pred Bohoma odčinil hriechy ľudu. A pretože prešiel skúškouutrpenia , môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní“(Hebr 2,16-18).

Ježiš Kristus hoci bol Boh rozhodol sa žiť akojeden z nás. Narodil sa ako chudobný človekv Betleheme, lebo pre nich nebolo miesta. Vyučilsa remeslu ako jeho pestún Jozef. Pomáhal cho-rým, biednym a tým, ktorí boli na okraji ľudskejspoločnosti. Nakoniec zomrel na kríži ako zloči-nec. Môžeme si položiť otázku prečo toto všetko?Aby už nik nemohol povedať, že Boh je nám vzdia-lený, veď sa nám stal naozaj podobný vo všetkom.

Jeho smrť je prirovnaná k obetám Starého zá-kona no v skutočnosti je však naplneníma zavŕšením všetkých týchto obiet . Preto je Ježišnazvaný pravým veľkňazom, ktorý priniesol pra-vú obetu Bohu za nás. Túto obetu zveril apoštoloma ich nástupcom. Aj my sa raz máme stať vysluho-vateľmi tejto obety, to však nejde bez toho abysme sa nepripodobnili Kristovi. V seminári je natovhodný čas. Využime preto tento čas správne.

Jozef Surovček

Prvú októbrovú nedeľu sa konala v  poradí užsedemnásta púť bohoslovcov a predstavených z Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššákav Spišskej Kapitule na Mariánsku horu v Levoči.

V duchu slov „cez Máriu k Ježišovi“ spoločné-mu sláveniu eucharistie v bazilike na Mariánskejhore v Levoči predchádzala modlitba svätého ru-ženca. Bohoslovci spolu so všetkými prítomnými

už počas tejto pobožnosti ďakovali milosrdnémuBohu za dar povolania a zároveň prosili, skrze Má-riu, aby tento dar v nich stále rástol.

Púť bohoslovcov vyvrcholila slávnostnou svä-tou omšou, ktorú celebroval spišský diecézny bis-kup Mons. František Tondra. V homílii sa prítom-ným prihovoril litoměřický biskup Mons. PavelPosád, ktorý dlhé roky pôsobil ako špirituál Arci-biskupského kňazského seminára v Olomouci.Všetkých zídených v mariánskej bazilike povzbu-dil k horlivej úcte k Panne Márii a adresoval im tie-to slová: „ Panna Mária je matka Cirkvi, preto buď-me veľkorysí vo svojich prosbách. Malé veci sizadovážime, ale veľké veci prosme od Boha napríhovor Panny Márie. Je to ako keď malé dieťapríde k matke a nebojí sa o čokoľvek poprosiť. Týmchcem povedať: nebojme sa byť odvážni vo svo-jich prosbách, najmä skrze modlitbu ruženca.“

Bohoslovcom pripomenul potrebu kontemplá-cie Kristovej tváre. Na nich sa obrátil so slovami:„Modliť sa ruženec znamená kontemplovať Kris-tovu tvár očami a najmä srdcom Panny Márie. Jeto modlitba svätcov, modlitba veľkých ľudí. Ruže-nec je dielom Ducha Svätého. Učiť sa poznávaťKrista cez Máriu, to je bohatstvo tejto modlitby.Ruženec nás prirodzeným spôsobom vťahuje doživota Krista a tak kontemplujeme Krista v školeMáriinej. Učí nás nielen to ako Krista ohlasovať, aleaj to ako sa mu pripodobňovať. Preto nebojme savziať do ruky ruženec, nielen ako šnúrku so zrnka-mi, ale aj ako spôsob svojho života.“

Florián Volf

BohosloBohosloBohosloBohosloBohoslovvvvvci pri noháchci pri noháchci pri noháchci pri noháchci pri nohách

Panny Márie Panny Márie Panny Márie Panny Márie Panny Márie v Levočiv Levočiv Levočiv Levočiv Levoči

88888 Brázda

osobnosti

TTTTTak akak akak akak akak ako ko ko ko ko každý raždý raždý raždý raždý rokokokokok, prináša v, prináša v, prináša v, prináša v, prináša vámámámámámBrázda aj trocha bulváru. Každý z našichBrázda aj trocha bulváru. Každý z našichBrázda aj trocha bulváru. Každý z našichBrázda aj trocha bulváru. Každý z našichBrázda aj trocha bulváru. Každý z našichspolubratov prvákov nám čosi o sebe pre-spolubratov prvákov nám čosi o sebe pre-spolubratov prvákov nám čosi o sebe pre-spolubratov prvákov nám čosi o sebe pre-spolubratov prvákov nám čosi o sebe pre-zradil. Všetkým sme položili 3 nasledujú-zradil. Všetkým sme položili 3 nasledujú-zradil. Všetkým sme položili 3 nasledujú-zradil. Všetkým sme položili 3 nasledujú-zradil. Všetkým sme položili 3 nasledujú-ce otázky:ce otázky:ce otázky:ce otázky:ce otázky:

11111. Mohol b. Mohol b. Mohol b. Mohol b. Mohol by si sa v kry si sa v kry si sa v kry si sa v kry si sa v krátkátkátkátkátkosososososti cha-ti cha-ti cha-ti cha-ti cha- rakterizovať? rakterizovať? rakterizovať? rakterizovať? rakterizovať?2. Kto je tvoj vzor a prečo?2. Kto je tvoj vzor a prečo?2. Kto je tvoj vzor a prečo?2. Kto je tvoj vzor a prečo?2. Kto je tvoj vzor a prečo?3. Hovorí sa, že kto chce zmeniť svet,3. Hovorí sa, že kto chce zmeniť svet,3. Hovorí sa, že kto chce zmeniť svet,3. Hovorí sa, že kto chce zmeniť svet,3. Hovorí sa, že kto chce zmeniť svet,

má začať od seba. Čím by si ho zmenilmá začať od seba. Čím by si ho zmenilmá začať od seba. Čím by si ho zmenilmá začať od seba. Čím by si ho zmenilmá začať od seba. Čím by si ho zmenilty?ty?ty?ty?ty?

Juraj �urina

1. Som taký obyčajný chlapec z Oravy.2. Môj vzor je Alfred kardinál Ottaviany,

prefekt posvätného ofícia. Zaujal ma svojím po-stojom k liberálom.

3. Ľudia by sa mali učiť na chybách mi-nulosti.

Luká�  Jalovecký

1. Tak ako vieta volám sa Lukáš. Som sangvi-nickej povahy. Mám rád a zaujímam sao duchovné veci – hodnoty ako sú šťastie, rodi-na a čo je zmysel života. Ináč som veľmi ener-gický. A mám brata Jonáša.

2. Môj vzor je jednoznačne moja mama,pretože vo všetkom mala pravdu. Proste, mamaje mama. Asi by som zahynul, keby som ju ne-

mal a trocha mi tu v škole chýba, lebo som me-dzi cudzími ľuďmi, aj keď ste moji bratia.

3. Ja som malý pán na to, aby som ho chcel( teda svet ) zmeniť. Predovšetkým sa chcemprispôsobiť všetkým zákonitostiam a správneposúdiť, čo je dobré a čo nie je dobré. Chcemsa zlepšiť po morálnej stránke, duchovná ob-nova k tomu tiež prispeje. Musím si tiež uvedo-miť, že sa chcem prispôsobiť spoločenstvu a taknapomáhať k dobru nášho seminárského spo-ločenstva.

Peter Pincel

1. Som výbušný, často nerozvážnya veselý...

2. Vzorom sú pre mňa svätí, v posledných

99999Brázda

osobnosti

mesiacoch Mária Magdaléna, preto lebo na-priek hriešnosti sa posadí k Ježišovým noháma spája svoju dušu s Jeho. A to stačí.

3. Zmeniť seba – to bude ťažké, ale Bohmi musí s tým pomôcť. Pred mojími očami musíbyť len Pán, ktorý mi ukáže svoju vôľu. Mojímposlaním bude kráčať a zotrvávať s ním. Keďto tak bude, svet okolo mňa uvidí živého Boha,a On ho zmení.

Patrik Taraj

1. Mám 19 rokov, pochádzam z Oravy –farnosť Tvrdošín, časť Krásna Hôrka. Sme ôsmisúrodenci. Starší brat Martin tiež študujev seminári. Strednú školu som ukončil tentorok – odbor elektrotechnika (televíznaa komunikačná tecchnika). Záľuby – hudba,šport, technika a iné...

2. Mojími vzormi sú hlavne dve osobnos-ti, z ktorých jednu pozná celý svet a druhá jemi osobitne blízka vďaka tomu, že pochádzatakmer z mojej dediny. Je to sv. otec Ján PavolII. a bl. sr. Zdenka Schelingová. Prečo? Lebocelý život, až do posledných síl obetovali Bohucez službu blížnym a pritom si veľa vytrpeli.

3. Tým, že by som sa chcel snažiť aspoňtrošku zmeniť seba, najmä naučiť sa rásť v láskea porozumení ku všetkým bratom v seminári.

Du�an �ulaj

1. Melancholický intelektuál hľadajúcipravdu.

2. Pius XII., kedže dokázal viesť Cirkevv nepokojných časoch 2. svetovej vojny, zachrá-

nil mnoho ľudí,hlavne židovpred istou smr-ťou a bol veľmispravodlivý.

3. Je po-trebné pre kato-lícku Cirkev zís-kať hlavnemládež a inte-lektuálov, pre-svedčiť icho   p r a v o s t inášho učenia,hlavne svojímosobným prí-kladom. Keď saoni obrátia, po-

silnia vieru a uchovajú ju pre budúce pokole-nia.

Martin Schreiner

1. Považujem sa za celkom normálnehomladého človeka so zvýšeným záujmomo šport, trochu menej o hudbu. Podľa mojichrodičov som sa od malička veľmi nezmenil.Stále veľa jem, musím vždy vyvíjať nejakú akti-

vitu, ťažko je ma nájsť v nečinnosti. Iná otázkaje, nakoľko je to osožné pre mňa i moje okolie.

2. Každý kresťan dostal pri krste za vzornejakého svätého, ktorý mu pomáha svojímorodovaním dostať sa do neba. Môj nebeskýpatrón je sv. Martin z Tours. Pri birmovke somsi vybral sv. Damiána de Veuster. No veľmi čas-to si všímam aj vzory správania, či svedectvoživota ľudí okolo mňa. Nachádzam v nich veľapovzbudenia pre ten svoj, lebo sú to osoby ži-júce v tom istom prostredí ako ja,a s podobnými problémami.

1010101010 Brázda

osobnosti

3. Myslel som si, že keď chcem dobre slú-žiť blížnemu, tak si to vyžaduje dôkladnú prí-pravu. No potom ma prekvapilo to, aké malič-kosti dokážu osloviť blížnych. V službe jepotrebná skôr vnímavosť pre druhého ako veľ-kú námahu.

Pavol Mrázik

1. Pochádzam z Ľubice. Som malej posta-vy, iba nejaké 2 metre...

2. Môj vzor je sv. Pavol apoštol, lebo jemojím krstným patrónom a sv. archaniel Rafa-el, môj birmovný patrón.

3. Dnešný svet je bez pokoja. Vrelá mod-litba je prejavom pokoja a lásky. Nech v tomtosvete vládne pokoj, no nie aký svet dáva, pravýKristov pokoj.

Peter Florek

1. Charakterizovať človeka sa nedáv jednej vete. Skôr o ňom viac napovedia situá-

cie, myslím to ako sa v nich človek správa.Zvlášť písať o sebe je ťažké. Skôr by to možno

vystihli druhí. Jedno príslovie hovorí : „Člove-ka spoznáš pri jedení.“ Až tak to síce nie je, alečosi pravdy na tom bude...

2. Lord Baden Powel – zakladateľ skau-tingu. Na kresťanských základoch založil orga-nizáciu, ktorá mnohých veriacich i neveriacichpriviedla a povzbudila k dobrému.

3. Svojou štipkou lásky.

Karol Križžžžžian

1. Oproti väčšine ľudí mám tú výhodu, žekeď sa chcem pozrieť ako vyzerám, nemusímpoužiť zrkadlo, stačí sa mi pozrieť na svojhobrata – dvojča. A to je aj mojou najväčšou túž-bou – čím viac sa podobať Kristovi.

2. Skutočných vzorov mám viac. Ten hlav-ný je Ježiš Kristus, ako dokonalý vzor. Potom jeto niekoľko svätcov, ktorých život sa stal usku-točnením Kristovho odkazu v praxi, napr. sv.Ján Vianney, sv. Damián de Veuster, matka Te-raza, Ján Pavol II.

3. Láskou, ktorú chcem čerpať z Krista.

Vladimír Malec

1. Nie je ľahké charakterizovat seba samé-ho, preto poviem len tie základné veci. Na ro-dil som sa roku Pána 1987 v Poprade a tu somaj študoval ( ZŠ na Komenského, CG Pavla Ušá-ka Olivu). Mám dvoch mladších bratov.K mojím záľubám patrí hlavne literatúraa nepatrí tam šport.

2. Môj vzor je vzor všetkých vzorov, tennajlepší, najmilší, najdôležitejší, najbezúhonej-ší, ten naj, naj, naj... je to samotný Pán Ježiš.

3. A čo zmeniť? Svet či seba? Nie je asi pod-statné čím by som zmenil svet, ale to čím bu-dem môcť zmeniť a ovplyvniť všetko. Všetci

1111111111Brázda

osobnosti

máme čo zlepšovať a je výborné ak sa s Božoupomocou podarí zmeniť aspoň málo. Čo tobude, to už nechám na ňom, a ukáže to až čas.V každom prípade, bez ohľadu na to, čo sa po-darí, čo v živote vyjde a čo nie, môžeme ( kaž-dý jeden z nás) darovať aspoň úsmev.

Roman Saniga

1. Najlepšie by ma asi charakterizovalookolie, no pokúsim sa. Som urečnený, veselýčlovek, ktorý má rád iných ľudí.

2. Môj vzor je jednoznačne v blahej pamä-ti sv. otec Ján Pavol II., pretože žil skutočne to,čomu veril do poslednej chvíle. Podľa svojhobiskupského hesla „Totus tuus“ bol úplne bo-žím mužom a tak isto tu bol pre všetkých ľudí.

3. Mať čas pre iných a byť tu pre všetkých,v tom čo dokážem.

Za rozhovor ďakuje Matúš Reiner

Du�an Vetrík

1. Som tichším typom v našom spoločen-stve. Pochádzam z Liptovského Mikuláša amám radosť, že môžem byť teraz tu pri vás.

2. Vzorom pre mňa je každý človek, lebosa vždy musíme zaoberať otázkou, lepšej správ-nosti života.

3. Jedine pravdou.

Pavol Forgáè

1. Snažím sa byť úprimný. Som dosť leni-vý, neporiadny, veselý. Snažím sa porozumieťiným. Viac zlých vlastností radšej nebudemspomínať...

2. Nemám nijaký presný vzor z ľudí. Odkaždého sa snažim zobrať niečo dobré ( aj keďniekedy opak je pravdou ). A Ježiš, to je samo-zrejmosť.

3. Nechajme sa prekvapiť, počkám si napovely zhora.

1212121212 Brázda

nekrológ

nizmus padol, úplné obrátenie Ruska však eštenenastalo.

Keď sme boli pozrieť nášho bývalého pánakaplána v dňoch 15. až 17. 9. 2006 spolu s našímpánom farárom a s veriacimi našej farnosti zoStarej Haliče v Nových Hradoch – asi 30 km odČeských Budějovíc smerom k rakúskym hrani-ciam, bol tam aj o. biskup Hnilica, ale už navozíku. Jeho osobný sekretár p. Albert mi po-vedal, že o. biskup je tu už od júla, nakoľkov Ríme sú veľké horúčavy. Prišiel medzi násv sobotu na obed, zaspievali sme mu marián-sku pieseň a napokon nás požehnal. V nedeľupo slávnostnej svätej omši ho priviezla sestrič-ka na vozíku, a každému, ktorý k nemu prišiel,dal svoje biskupské požehnanie. Už síce nieako je zvykom klasicky, ale trikrát malý krížikna čelo. Už nevládal. Hneď po požehnaní simusel ľahnúť, lebo toto ho veľmi vyčerpalo.

Zomrel 8. októbra, tri týždne po našej náv-števe, deň po spomienke na Ružencovú Pannu

Máriu. Nečudujem sa tomu, nakoľko celý svojživot zveril jej a zvlášť šíril medzi ľuďmi úctuk tejto modlitbe. „Keď budem skonávať, svet tenzanechávať, ráč pri mne Matka stáť, dušu mizastávať, Mária, Mária.“ (JKS 344) Som presved-čený, že tento verš uvedenej piesne, sa na o.biskupovi Pavlovi Hnilicovi naplnil na 100 %.

Zomrel veľký človek,veľký biskup, veľký Slo-vák, ktorý vyše 30 rokovmusel žiť nútenev zahraničí. Dotĺklo srd-ce tejto veľkej osobnosti.Človek ako jeden z nás,ale predsa len trochuiný.

Narodil sa v Uňatínepri Krupine ako najstarší z 8 detí. Ako 20-ročnývstupuje do SJ, kde získava filozofickéa teologické vzdelanie, ktoré neskôr uplatňujev priamej konfrontácii s ateizmom. Po februá-ri 1948 veľmi rýchlo pochopil situáciu, ktorá sau nás odohrala a primerane tomu aj konal. Keďobišiel všetky biskupské úrady, našiel bisku-pov internovaných a nie veľmi ochotných ris-kovať. Predsa len našiel pochopenieu rožňavského biskupa Dr. Róberta Pobožné-ho, ktorý bol len necelý rok v úrade biskupa.U neho sa mu podarilo vybaviť kňazské vy-sviacky mnohých rehoľníkov a seminaristov, ajpred dokončením štúdia. Jeho samotného taj-ne vysvätil na odporúčanie predstavených zabiskupa 2. januára 1951. „Vidím, že Vám dobroCirkvi leží na srdci“ – povedal mu biskup Po-božný. Pri vysviacke mu povedal, že „Tvoja die-céza sa bude rozprestierať od Berlína cez Mosk-vu až po Peking“, čo vtedy znamenalo celýkomunistický blok.

Nesmierne dôveroval v pomoc Panny Má-rie a bol verný odkazu jej posolstva z Fatimyz roku 1917 o obrátení Ruska. Majúc v sebe dy-namiku svätého Pavla apoštola, neváhal všet-ko tomuto podriadiť a obetovať. Zháňal pomoctak hmotnú ako aj duchovnú pre toto zasväte-nie sa celého sveta a hlavne Ruska Nepoškvr-nenému Srdcu Panne Márii, čo napokon uro-bil pápež Ján Pavol II. 24. marca 1984 v Ríme,a takisto aj on priamo v srdci Moskvyv Uspenskom chráme. Pomáhal utláčaným cirk-vám po celkom svete, vo vtedajšom Českoslo-vensku nevynímajúc. Zásobil ich hlavne du-chovnou literatúrou. Osobne sa poznals mnohými biskupmi či kardinálmi sveta,s pápežmi Pavlom VI. a Jánom Pavlom II..,a mnohými štátnikmi, ktorí mu vo väčšine prí-padov vychádzali v ústrety. Obzvlášť blízkomal ku pápežovi Jánovi Pavlovi II. a pomoholmu pri páde komunizmu v Rusku. Hoci komu-

PPPPPaaaaavvvvvol Mária Hnilicaol Mária Hnilicaol Mária Hnilicaol Mária Hnilicaol Mária Hnilica � 8. 10. 2006

Spracoval: Milan Kerdík

Reqiescat in paceReqiescat in paceReqiescat in paceReqiescat in paceReqiescat in pace

1313131313Brázda

reflexia

Púť Jána Pavla II. do svojej rodnej zemev auguste 2002 bola veľkým okamihom prePoľsko a celý svet. Jej témou bolo tajomstvoBožieho milosrdenstva. Počas príhovoru naletisku v Baliciach pápež naznačil, že do Poľ-ska prišiel, aby celému svetu pripomenul prav-du o Božom Milosrdenstve a prebudil vieruv moc milosrdenstva. V sobotu 17. augusta 2002

posvätil nástupca sv. Petra Sanktuárium Božie-ho Milosrdenstva. Počas tohto výnimočnéhomomentu posvätenia Sanktuária urobil veľmidôležitý akt – zasvätil svet Božiemu Milosrden-stvu. Počas svätej omše na Bloniach v Krakove18. augusta 2002 pripomenul: „Každý z nás jepozvaný realizovať milosrdenstvo.“

Posolstvo Božieho Milosrdenstva, ako námho predstavil Ján Pavol II., nás pobáda ďakovaťBohu za dar milosrdenstva, ktoré nás sprevá-dza v každodennom živote. Krakowská Arcidi-ecéza, verná výzve Jána Pavla II., začala orga-nizovať púte do Sanktuária BožiehoMilosrdenstva v Lagievnikách. Toto miesto samá stať bodom, kde sa človek zblížis tajomstvom milosr-denstva.

1. Božie Milosr-denstvo – nádej sveta

Téma Božieho Mi-losrdenstva zaujalaveľmi dôležité miestov náuke Svätého OtcaJána Pavla II.V encyklike Dives inmisericordia (Bohbohatý na milosrden-stvo – 1980) patriacejmedzi jeho prvé,podáva náukuo tajomstve BohaOtca, ktorého môže-me najlepšie poznaťcez jeho milosrdenstvo. Milosrdenstvo je kľú-čom k poznaniu Boha i poznaniu celej pravdyo nás samých. Milosrdenstvo Otca je prítomnéaj v Starom zákone, v histórii vyvoleného náro-da. Boh – stvoriteľ človeka sa dal poznať Mojži-šovi ako milosrdenstvo. Sám sa vtedy predsta-vil: „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh,

zhovievavý, veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34,6).V milosrdenstve sa ukrývajú rôzne odtienemilosti Boha, ktoré dáva človeku: dobrota, lás-ka, vernosť, zhovievavosť, trpezlivosť, ľútosťa odpustenie. Tajomstvo milosrdenstva Bohak človeku prežíval vyvolený národ neustále.Napriek svojim hriechom a nevernostiam boliospravedlňovaní Jeho dobrotou. Proroci pri-

pomínali, že Boh neprestal milovať svoje detia vyzývali ľud k otvoreniu sŕdc na Božie Milo-srdenstvo:

„Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otra-sú: moja milosť neodstúpi od teba“ (Iz 54,10).

„Láskou odvekou som ťa miloval, preto somti zachoval priazeň“ (Jer 31,3).

V najväčších nešťastiach, počas vojen,v čase vyhnanstva Boh prichádzal Izraelitompomôcť prekonať smútok, potešiť icha povzbudiť, aby vytrvali. Pán Ježiš prichádza-júc na svet nám ukazuje pravdivú tvár Boha,svojho Otca. Ukazuje nám Otcav podobenstvách o stratenej ovci a drachme,ale najkrajšie v podobenstve o márnotratnom

synovi. Podobenstvotu ukazuje najprv veľ-kosť lásky Otca pri-praveného odpustiťa na novo obdarovať.Márnotratný synopäť dostáva hod-nosť dieťaťa Božieho,ktorú stratil hrie-chom a nevernosťou.Ján Pavol II. pripo-mínal v encyklike Di-ves in misericordia:„Preto takáto láska samôže skláňať nadkaždým márnotrat-ným synom, nad ľud-skou úbohosťou, naj-

mä však nad každou mravnou biedou, totiž nadhriechom. Keď sa to deje, vtedy ten, kto zakúsilmilosrdenstvo, sa necíti byť pokorený, ale ako-by znova nájdený a „vážený“ (DM 68).

Svoje naplnenie dosiahlo Božie Milosrden-stvo v smrti i zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.Paschálne mystérium nám ukazuje veľkosť lá-

1414141414 Brázda

Štvrtá októbrová nedeľa patrí už tradičnemisiám a misionárom. Je priestorom, aby smevzdali hold tisícom obetavých mužov a žien,ktorí šíria Kristovu blahozvesť i s nasadenímvlastného života.

Kde je počiatok misijnej činnosti?U všetkých troch synoptikoch nachádzamesprávu o povolaní a vyslaní učeníkov, avšakvýslovný misijný príkaz dostávajú apoštoli odJežiša až po jeho zmŕtvychvstaní. Svätý Marekevanjelista o tom píše: „Choďte do celého sve-ta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“(Mk 16,15b) Ježiš svojich nasledovníkov nepo-siela priamo do sveta, ale káže im ostaťv Jeruzaleme, pokiaľ nepríjimu Ducha Sväté-ho: „... všetkým národom počnúc od Jeruzale-ma sa bude hlásať pokánie na odpustenie hrie-chov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vászošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňtev meste, kým nebudete vystrojený mocouz výsosti“ (Lk 24,47-49)!

Prvým písomným záznamom o hlásaníevanjelia pohanom, sú Skutky apoštolov.Oprávnene ju nazývame aj „ prvými dejinamisvetových misií“, lebo sú v nej zaznamenanémisijné cesty, ťažkosti i úspechy prvých poslovevanjelia. Pri evanjelizovaní pohanov, veľkúúlohu zohrala korešpondencia. Najmä svätýPavol ktorý má prívlastok „apoštol národov“ vosvojich listoch povzbudzoval a upevňoval voviere bratov v založených cirkevných obciach.

Šíritelia evanjelia pri svojej práci nemaliustlané na ružiach. Od začiatku sa stretalis odporom, najprv zo strany židov a neskôr ajpohanov. V prvých štyroch storočiach misij-nú prácu komplikovali prenasledovania, naj-mä rímskymi cisármi: Néronom, Domiciá-nom, Déciom, Diokleciánom...

Spôsob misijnej činnosti v stredoveku bolčiastočne odlišný od apoštolovania v prvýchtroch storočiach. V stredoveku z nejakého cen-tra, z Ríma, alebo obyčajne z niektorého kláš-tora boli misionári úradne poverení úlohouísť k určitému pohanskému národu. V Európe,ale rovnako i v Ázií sa o misijnú činnosť stara-li rehole, zvlášť benediktíni. Spomedzi slovan-ských kmeňov prví prijali kresťanstvo Chor-váti.....

reflexia

sky Boha k človeku, ktorý „vlastného Synaneušetril“ (Rim 8,32). Tajomstvom kríža Bohukázal človeku veľkosť svojej lásky, ktorá jeod začiatku stvorenia človeka i diela vykúpe-nia: „Boh, ktorého nám Kristus zjavil, je so sve-tom úzko spojený nielen ako Stvoriteľ a prvýdôvod bytia; je totiž aj Otcom. S človekom,ktorého povolal k životu na tomto viditeľnomsvete, ho spája užší zväzok, než ten, ktorý vy-plýva zo stvorenia. Je to láska, ktorá nielentvorí dobro, ale dáva účasť aj na samom živo-te Boha: Otca i Syna i Ducha Svätého. Lebokto miluje, ten chce darovať seba samého.“

(DM 76) V smrti Pána Ježiša je Boh bližšiekaždému z nás. Seba samého vydal na smrť,aby sme mohli mať účasť na jeho živote. Lás-ka Božieho Milosrdenstva je mocnejšia nežhriech a smrť.

Božieho Milosrdenstva sa dotýkame ne-ustále v Eucharistii i vo sviatosti zmierenia.Eucharistia, svätá omša je sprítomneníma aktualizáciou Kristovej Obety, z ktorej vyvie-ra prameň lásky. Vo svätom prijímaní sa zjed-nocujeme s Pánom Ježišom a zúčastňujemesa na živote Boha. Na novo získavame sily doplnenia Božej vôle. Vo sviatosti zmierenia sadotýkame tajomstva milosti odpúšťajúcej, kto-rá nám ponúka začať žiť nový život.

Pravdy o Božom Milosrdenstve novýmspôsobom pripomínala svetu sv. sestra Faus-tína Kowalská. Táto jednoduchá rehoľnicahovorí k nám dnes so zvláštnou mocou. Jejživot vyplnený modlitbou, ťažkou prácoua utrpením ukrýval veľké tajomstvo.V Denníčku napísala znamenité slová: „Ó, ne-pochopiteľné a nepreniknuteľné Božie Milo-srdenstvo, kto Ťa dostatočne zvelebovaťa oslavovať môže, najväčšia vlastnosť všemo-húceho Boha ty si sladkou nádejou pre hrieš-neho človeka.“ (Denníček 951)

Sestra Faustína nezvyklým spôsobom do-svedčovala blízkosť Milosrdného Ježiša, kto-rý cez ňu chcel povedať svetu, že Boh nepre-stal milovať človeka. Treba sa otvoriť jehoMilosrdenstvu. Prijať ho vo svojom srdcia podeliť sa s ním s inými ľuďmi.

Pokračovanie nabudúce

Spracoval: Vladimír Fedorek

Použitá literatúra:Ján Pavol II., encyklika Dives in misericordia(1980). SSV, 1992.Kowalská, F.: Denníček. PALLOTTI, 2003.Machniak, Informator pielgrzyma, 2006, s. 8.

1515151515Brázda

misie

Pápež Ján IV. poslal k nim opáta Martinas misijným poverením.  Jedným z prvých slo-vanských národov, ktoré prijali a zachovali sikresťanskú vieru boli Slováci.. Ich prví vie-rozvestcovia boli Nemci, ktorých jazyku nerozu-meli. Keď po nich prišli slovanskí misionári,ich pokresťančenie sa značne urýchlilo. Prvýmslovenským kniežaťom, ktorý začal podporo-vať kresťanstvo na našom území bol Pribina.Významné postavenie pri šírení kresťanstva naSlovensku má knieža Rastislav, lebo za jeho pa-novania prišli k nám roku 863 slovanskí apoš-toli svätí Cyril a Metod. Aby ich misijná prácabola odľahčená, zostavili slovanskú abecedu,tzv. hlaholiku a preložili do slovanského jazy-ka dôležitejšie bohoslužobné texty, čítaniaa evanjeliá. Metod sa stal biskupom, vysvätilnových slovanských kňazov, staval kostoly a zpovolenia pápeža Hadriána II. viedol boho-služby v slovanskom jazyku.

Misijná činnosť v novoveku veľmi úzko sú-visí s objavením no-vých svetadielov akoAmerika (1492), čiAustrália (1605). Sprí-stupnením ostatnýchčastí Ázie a Afriky Eu-rópanom, sa v novo-veku rozšírilo dejiskocirkvi i na tieto oblas-ti.

Na novovekej mi-sijnej činnosti maliveľkú zásluhu františ-káni, jezuiti, kapucíni,karmelitáni, dominikáni a oratoriáni. V Kolum-bii pôsobili v 16. storočí svätý Ľudovít Bernárda svätý Peter Klaverský, jezuita a ochranca čer-nošských otrokov. Apoštolmi indiánskeho kme-ňa Hurónov boli v roku 1611 pátri Lallemand,Jaques a Brebeu. Najväčší rozkvet v SevernejAmerike dosiahla Cirkev až v 19. storočí. Veľkéúspechy na misiách v Japonsku dosiahol sv.František Xaverský, patrón misií. Misijnú stani-cu v Číne založil jezuita M. Roger a jeho miestoneskôr veľmi úspešne zaujal jeho nástupca sv.Matúš Ricci. K významným misionárom novo-veku patrí aj nemecký jezuita Adam Schallz Köllnu a Ferdinand Verbiesta z Belgicka.

Na ostrove Madagaskar od roku 1643 hlása-li Božie slovo okrem jezuitov aj bratia lazaristi.Pri pokresťančovaní týchto nových území sačastokrát preliala krv mnohých kresťanskýchmisionárov-mučeníkov. A tu viac ako možnokdekoľvek inde sa opäť potvrdili Tertuliánové

slová: „Krv mučeníkov je semenom novýchkresťanov.“Misijné pôsobenie v  XX.storočí bolo a je spojené so sociál-nou, charitatívnou, či vzdelávacou činnosťou.Misionári pomáhajú pri živelných pohromácha v hladom postihnutých oblastiach, zabezpe-čujú základnu zdravotnícku starostlivosť,s láskou sa zaujímajú o okrajové vrstvy obyva-teľstva a starajú sa o siroty.

Veľkým príkladom a vzorom v misijnej čin-nosti bola a aj je bl. Matka Tereza z Kalkaty a jejspoločenstvo sestier – misionárok lásky. Za po-všimnutie stojí i svätá Terézia z Lisieux, ktorásvojím príkladným životom, obetoua modlitbami za misie a misionárske povola-nia na Karmeli, otvorila novú dimenziu chápa-nia pojmu misia a  tak si právom vyslúžila titulpatrónka misií, , , , , i keď na misiách v pravom slo-va zmysle nikdy nebola. Významnou postavounášho storočia bol aj pápež Ján Pavol II....., ktorýsvojimi príkladnými misijnými cestami pote-

šoval a povzbudzovalkresťanov celého sveta.No nielen kresťanov, alerovnako aj nekresťanov,i n o v e r c o v ,či neveriacich.

O  význame misií vy-dala Cirkev mnoho do-kumentov: dekréty – Adgentes, Nostra ćtate, en-cyklika Redemptoris mi-sio (Ján Pavol II.), Evan-gelium nuntiandi(Pavol VI.).

Misijná nedeľa je každoročne príležitosťoupomôcť pri šírení evanjelia vo svete. Okremmodlitby a obety za ľudí v misijných územiacha za misionárov, môžme prispieť svojou čiast-kou do zbierky, ktorá sa odosiela na Pápežskémisijné diela. A tak sa aj na nás môžu potomvzťahovať Kristové slová: „ Čokoľvek ste urobilijednému z mojích najmenších, mne ste urobi-li.“ (Mt 48, 40b)

Janko Szentkereszty

1616161616 Brázda

zo života seminára

Naša púť, ktorou sme sa mali posilniťv povolaní a stretnúť so svedkami povolania sapo dvoch rokoch stala znova skutočnosťou.Udialo sa to cez víkend od 06. do 08. 10. 2006.Netrpezlivý pohľad na hodinky, hlučný dav bo-hoslovcov netrpezlivo „stepujúcich“ pred vrát-nicou nášho seminára, čakajúcich na stále meš-kajúcu karosu a krásny jesenný deň, stáli nazačiatku našej púte. Po naložení batožiny a 45exemplárov z nášho Inštitútu sme sa po 13.00

hodine vydali na cestu. Cesta ubiehala rýchlo,kilometer za kilometrom aj vďaka fenomenál-nej kartovej hre „UNO“, ktorá ovládla časť se-minára. Zároveň našimi mysľami prebehovalivšelijaké myšlienky o tom, koho stretneme,s kým sa zoznámime, čo uvidíme a zažijeme.Keď tu zrazu „kdesi – čosi“ autobus strácal na

VELEHRAD   symbol         a puto

rýchlosti, až sme úplne pri obci Ivachnová naokraji diaľnice zastali. Po šoku z nečakanej si-tuácie, všetci upreli svoj pohľad na šoféra, kto-rý vystúpil a smeroval k zadnej časti autobusu.Vedeli sme, že niečo nie je v poriadku. Došlanám nafta, v dôsledku čoho sa zavzdušnil mo-tor. Napadlinás myšlienky,že sa možno naten „slávny“Velehrad nedo-staneme. Vďa-ka Božej proz-reteľnosti, všakputoval s namiaj spolubratDominik, kto-rý sa veľmidobre vyznáv automechanike. Jeho „zlaté ruky“ opravilia naštartovali starú, vraj nepokaziteľnú karosu.S meškaním vyše dvoch hodín sme sa bez ďal-ších problémov doviezli do Otrokovíc. Tu násuž netrpezlivo čakali domáce rodiny, ktoré sanás ujali. Po sobotňajšom českom „snídani“sme zamierili na Velehrad, ktorý je vzdialenýod Otrokovíc cca 25 km. Na parkovisku nás užočakával náš „predvoj“ – Ľuboš a Marián. Oboz-námili nás s programom. Pred svätou omšou,obetovanou za všetkých bohoslovcov Čiech,Moravy a Slovenska, nám v krátkosti predsta-vili jednotliví zástupcovia svoje semináre, kto-ré sa zúčastnili tejto púte. Svätú omšu celebro-val biskup ostravsko-opavskej diecézy Mons.Josef Kajnek. V homílii pripomenul dôležitosťmodlitby ru-ženca, v tentodeň bola litur-gická spo-mienka na Ru-ž e n c o v úPannu Máriu,v   d n e š n e jdobe. Ruženecprirovnal kup r a k uv rukách Dávi-da a ku aktuali-z o v a n é m ue v a n j e l i u .O 11.00 hodi-ne sa začalaprednáška pát-ra Jána Kušníra, SVD o povolaní. V nej zdôraz-nil, že každý povolaný má byť aj povolávajúci.

1717171717Brázda

zo života seminára

Poukázal na osobu sv. Ondreja, ktorý je patró-nom koordinátorov pastorácie povolaní aj vďa-ka výroku plného viery: „Našli sme Mesiáša“(Jn 1, 41). Vyzýval nás k tomu, aby sme sa skrzeLásku stali darom. V ňom musia ustúpiť všetkynaše ambície a egoizmus do úzadia. V povolaníto, čo získavame, je viac než to, čo strácame.

Po výdatnom obede a oddychovej pauzesme sa zišli do skupiniek, ktorých čísla smedostali od nášho „predvoja.“ V nich sme rozo-berali rozličné témy dotýkajúce sa bezprostred-ne nás a našich seminárov, diskutovali smeo prednáške pátra Kušníra, pili kávu alebo čaja jedli moravské buchty.

Keď skonči-la najzaujíma-vejšia časťp r o g r a m ud i s k u s i av skupinkách,z h r o m a ž d i l isme sav bazilike Nane-bovzatia PannyMárie na bližšiepredstavovanieseminárov. Akoprví sa predsta-vili bohoslovciz   B ra t i s l a v y,ktorí nám

dielom svojho „básnického čreva“ priblí-žili neľahký život v ich seminári. Bratiagréckokatolíci z Prešova, nám prostred-níctvom scénky a štvorhlasného spevo-kolu Romana Sladkopevca, priblížili mys-térium povolania v dnešných časoch.Pražskí seminaristi nám znázornili Ježiša– rybára ľudských duší a povolávateľa kukňazskému stavu. Po nich nasledoval nášseminár, ktorý sa prezentoval dvomi pies-ňami Scholy Cantorum a krátkym príspev-

Lukáš Tkáč a Vladimír Fedorek

kom o histórii Spišskej Kapituly. Nitrianski se-minaristi nám zaspievali bohoslovcami prero-benú slovenskú pieseň – Slovenské mamičky.Zlatým klincom programu boli domáci boho-slovci z Olomouca, ktorí svojimi scénkami od-ľahčili záver prezentácie. Posledné chvíle stret-nutia vyvrcholili slávnostnými Loretánskymilitániami a oslavnou piesňou Te Deum. Po ná-vrate do Otrokovíc sme sa rozdelili do štyrochskupín, aby sme lepšie spoznali život vo far-nosti. Diskutovali sme s miništrantmi, katechét-mi, pracovníkmi charity a členmi modlitbové-ho spoločenstva. Spoločné slávnostné agapéukončilo sobotný program. Účasťou na rannejomši, konajúcej sa vo farskom kostole svätého

Vojtecha v Otrokoviciach, sme zadosťučinili ajtým, ktorí sa nemohli zúčastniť na nedeľnej sláv-nostnej svätej omši celebrovanej rektormiz olomouckého a spišského seminára. Obe-dom sme sa rozlúčili s jednotlivými rodinami,v ktorých sme strávili pár príjemných chvíľ. Dobudúcnosti nám sľúbili, že nás budú povzbu-dzovať svojimi modlitbami. Záverečnú bodkunašej púte dala spoločná fotografia pred karo-sou.

1818181818 Brázda

história

Láska a uctievanie Božej Matky je dušou kres-ťanskej zbožnosti; je to jej srdce, ktoré zohrievaa oživuje celé telo. Naša viera je život v Kristovia kontakt s Jeho Matkou.

Otec Sergej Buldakov

Tajomstvo Bohorodičky je založené na Božomvtelení a cez obraz nebeskej Matky sa nám otvárahĺbka bohoľudských vzťahov. Mária, dávajúc životBohu v jeho ľudskej prirodzenosti, stáva sa BožouMatkou: stvorenie pojalo Tvorcu. Nakoľko je to ma-terstvo nadprirodzené, ono tajomným spôsobomzachováva i jej panenstvo.

V jednej svojej kázni archimandrita novgorod-skej eparchie Agafangel Dogadin povedal: „Usnu-tie Bohorodičky znamená po ľudskej stránke jejsmrť, ktorá pre každého je smutným oddelenímduše od tela. Ale ona nepoznala bôľ vo chvíli svojhousnutia. Ona už skôr prijala tento žiaľ spolu so svo-jím Synom, spolu s Ním umierajúc na kríži. Tentožiaľ bol precítený a premožený vo svetle Kristov-ho vzkriesenia, keď Ho Matka videla v sláve zmŕt-vychvstania.“

Otec Agafangel nazýva Nanebovzatie PannyMárie „Veľkou nocou Bohorodičky.“ Tieto slová sapokúsime podať v porovnaní ikonografií dvoch ikon:„Ukrižovanie“ a „Usnutie“. Ako príklad sme vzalidve ruské ikony Novgorodskej školy z konca 16. sto-ročia.

V prvej ikone semantickou a plastickou domi-nantou je vertikálna postava ukrižovaného Krista.Na prvý pohľad vyzerá Kristova postava ohnutáz dôvodu prijatej smrti. Kánonickým zmyslom je,že telo je nasmerované k zemi, ktorú vykupuje pri-jímajúc na seba hriechy ľudstva.

Na druhej ikone je dominantou slávnostné stret-nutie Krista a Bohorodičky, ktoré je zdôraznenéspojením horizontály a vertikály obrazu. Postavyv horizontálnej rovine sú tak nadšené božskou ver-tikálou, že strácajú svoju strohosť, skláňajú saa snažia sa objať vertikálu. Aj keď sa zdá, že obraz jestatický – v skutočnosti je nasmerovaný nahor: ajtelo Bohorodičky, aj klenba mandorly, aj postavaKrista s dušou Bohorodičky. Tento výstup smeromhore je kánonicky veľmi dobre zladený so zostu-pom dole. Je v tom ukrytý hlboký teologický zmy-sel. Horizontálna rovina predstavuje všetko to, čoje pozemské, pričom vo vertikálnej rovine sa zo-brazujú veci božské.

Pokúsime sa to vysvetliť ešte podrobnejšie. Naikone ukrižovania apoštol Ján svojím zohnutým po-stojom tela naznačuje ľudskú prirodzenosť a ľudskéchápanie skutočnosti, kdežto Panna Mária v poznanía pochopení plánu spásy a vykúpenia človeka po-

Prvá ikona

Druhá ikona

1919191919Brázda

reflexia

Článok vznikol na základe osobného rozhovorus Jurijom Ťulkovom, reštavrátorom Treťiakovskej ga-lérie v Moskve.

Niekto môže namietať: „Nemôžu byť tieto po-dobnosti len estetickým doplnením?!“ Samozrejme,že nie. Počas storočí sa ruská kánonická ikona maľu-je podľa detailnej sieťky, kde každý úd má svoj urče-ný priestor a veľmi malý rozsah pohybu. Pri prekro-čení týchto pravidiel nie je ikona uznaná zakánonickú a nemôže byť umiestnená v chráme.

Ale vráťme sa k našim ikonám. Všimnite si. V„Ukrižovaní“ vidíme lúčenie sa Bohorodičky so Sy-nom, v „Usnutí“ ich stretnutie. Vertikálne (na kríži)prijatie smrti Kristom a horizontálne (na lôžku) Bo-horodičkou. Je tu jasný náznak Kristovho narode-nia. Teraz On drží v náručí dušu svojej matky pri jejnarodení pre nebo.

Kristus umiera na kríži v mukách, Bohorodičkanepoznala úzkosti smrti. Na oboch ikonách sú emó-cie dané do úzadia. Strasť nemá miesto v ikonách.Zobrazenie polohy Kristovho tela po ukrižovanív klembách kláštorov v Dafne (koniec 11. storočia)a v Konštantínopole (1315 – 1320), na niekoľkýchsinajských ikonách (z 13. – 14. storočia), na freskeod Feofana Gréka v ruskom Novgorode, ale aj nasamotnom Turínskom plátne je totožné s polohoutela Bohorodičky z ikony „Usnutia“, o ktorej rozprá-vame. Tu po druhýkrát uzrela svojho Syna v slávejeho zmŕtvychvstania. Je to naozaj Veľká Noc Boho-rodičky!

zerá nahor. Ku Kristovi. K Bohu. Podobne i na iko-ne „Usnutia“. Jej duša je už v „božskej vertikále“v božom svete. A hoci ona usnula, jej ubolené a ne-poškvrnené telo, podopierané anjelmi, sa vraciak Stvoriteľovi. Naša Matka ako prvá po Pánovi pre-šla cestou nášho budúceho vzkriesenia.

Antická estetika vypracovala komplikovaný prin-cíp súvsťažnosti rôzných častí jedného celku. Také-to priestorové vzájomné dianie symetrie, rytmua proporcií je známe pod názvom „eurytmia“. Dnessa to volá princíp jednoty, podľa podobnostia kontrastu. Graficky sa to dá znázorniť schémou,podľa ktorej ikony horizontálne vzájomne spolupra-cujú.

KKKKKebebebebeby sme Boha pry sme Boha pry sme Boha pry sme Boha pry sme Boha presesesesestttttali hľali hľali hľali hľali hľadať naadať naadať naadať naadať nanebesiach a začali ho vidieť v živote,nebesiach a začali ho vidieť v živote,nebesiach a začali ho vidieť v živote,nebesiach a začali ho vidieť v živote,nebesiach a začali ho vidieť v živote,

ktorý nám dal, nemuseli by sme jedné-ktorý nám dal, nemuseli by sme jedné-ktorý nám dal, nemuseli by sme jedné-ktorý nám dal, nemuseli by sme jedné-ktorý nám dal, nemuseli by sme jedné-ho dňa prosiť o pár dní či týždňovho dňa prosiť o pár dní či týždňovho dňa prosiť o pár dní či týždňovho dňa prosiť o pár dní či týždňovho dňa prosiť o pár dní či týždňov

navyše. Nie je nič ťažšie a smutnejšienavyše. Nie je nič ťažšie a smutnejšienavyše. Nie je nič ťažšie a smutnejšienavyše. Nie je nič ťažšie a smutnejšienavyše. Nie je nič ťažšie a smutnejšieako jedného dňa povedať: keby som takako jedného dňa povedať: keby som takako jedného dňa povedať: keby som takako jedného dňa povedať: keby som takako jedného dňa povedať: keby som tak

mal o 20 rokov menej.mal o 20 rokov menej.mal o 20 rokov menej.mal o 20 rokov menej.mal o 20 rokov menej.Brat Šavol „Za múrmi kláštora“

Keby Pán na chvíľu zabudol, že som bábkaa daroval mi ešte niekoľko rokov naviac. Najskôr bysom nepovedal všetko, čo si myslím, ale viacej bysom rozmýšľal o tom, čo hovorím. Hodnotil by somveci nie podľa ich ceny, ale podľa ich významu. Spalby som menej a viacej by som túžil. Uvedomoval bysom si, že každá minúta so zatvorenými očami jestratou šesťdesiatich sekúnd svetla. Zobúdzal by somsa, keď by ľudia ešte spali. Počúval by som, keď inírozprávajú. A ešte... v zime by som si vonku vychut-nával čokoladovú zmrzlinu!

Keby som mal niekoľko rokov naviac. Vstá-val by som s prvými slnečnými lúčmi odhaľujúc nie-len telo, ale i dušu. Obliekal by som sa jednoducho,bozkával by som ruže, cítil by som bolesť ich tŕňova purpurový bozk ich lupeňov.

Keby Pán mi dal ešte niekoľko rokov na-viac. Nevynechal by som ani jediný deň, aby somnepovedal ľuďom, ktorých mám rád, že ich ľúbim.Presviedčal by som každú ženu, každého muža, žesú mojimi bratmi. Dokázal by som ľuďom, nakoľkosa mýlia, keď si myslia, že starnutím prestávajú sazamilovávať. Naopak! Naopak! Oni starnú preto, žeprestávajú byť zamilovanými. Dal by som deťomkrídla, ale najprv by som ich naučil lietať. Pokúsil bysom sa vysvetliť starým, že smrť prichádza nie kôlistarobe, ale kvôli ich vymazaniu z pamäte.

Čomu všetkému som sa pri vás ľudia nau-čil! Dozvedel som sa, že každý chce žiť na vrcholekopca, ale aj tak nepochopí, že šťastie ho čaká nasvahu. Spoznal som, že keď dieťa stíska v svojej päs-tičke otcov prst, drží ho navždy. A ešte som pocho-pil, že človek má právo pozerať na druhého zhora,len keď mu chce pomôcť postaviť sa na nohy.

Čomu všetkému som sa pri vás ľudia nau-čil! Ale pravdupovediac z toho všetkého nie je veľ-ký úžitok. Napchávame tým svoj životný batoh,a pritom nevieme, ako dlho s ním pôjdeme.

Treba sa poponáhľať, aby niečo z toho batohastihli aj použiť. Treba sa ponáhľať!

obidva články pripravil Gleb Česnokov

2020202020 Brázda

akcie

HodkHodkHodkHodkHodkooooovvvvvce:ce:ce:ce:ce:„Človek naplno žije až vtedy keď pochopí, že chce žiť pre toho

druhého.“Spolu s niektorými bratmi pravidelne vo štvrtok naše kroky vedú

do neďalekých Hodkoviec a Spišských Vlách. Tam sa nachádzajú:Ústav pre postihnutých chlapcov a mužov a Chránené bývanie.S Božou pomocou a podľa svojich možnosti sa im snažíme jednodu-chou rečou podať to, čo na hodinách dostávame vysokou teológic-kou terminológiou. Ale, nie. Chceme im povedať, že Ježiš prišiel ajkvôli nim a potrebuje ich takých akí sú. Možno to najdôležitejšie jebyť s nimi.

Viac informácií: Ľuboš Laškoty

DobrDobrDobrDobrDobrá Vá Vá Vá Vá Vôľôľôľôľôľa:a:a:a:a:V duchu slov Pána Ježiša: „Choďte, učte VŠETKY národy...“ sa

pred pár rokmi rozbehla pastoračná aktivita v rómskej osade - Dob-rá Vôľa. A aj tento rok sem prichádzajú bohoslovci, pomáhať pánufarárovi pri katechizovaní detí, ktoré sa pripravujú na prvé svätéprijímanie. V minulosti bola činnosť bohoslovcov ešte bohatšia, ve-novali sa malým deťom, niektorých pripravovali na prijatie sviatostibirmovania, cvičili sa rôzne predstavenia atď.

Tento rok ešte uvidíme, čo všetko sa nám podarí uskutočniť.(Mikuláš, vianočný program, letný tábor...) Preto, ak by chcel niektopomôcť, či už pripravením katechézy, hraním na gitare, alebo čím-koľvek - odchádzame vždy v pondelok o 16. 00 hod.

Viac informácií: Marián Tomášov, Martin Majda, Martin Pasiar

Kláštorček:Kláštorček:Kláštorček:Kláštorček:Kláštorček:Skupinka bohoslovcov pod názvom „kláštorkári“ sa venujú služ-

be starým a chorým ľuďom. Ide o ľudí žijúcich v Dome sociálnychslužieb svätého Jána z Boha v Spišskom Podhradí, po našom „kláš-torček“. Cieľom tejto aktivity je priniesť radosť a nádej medzi tých,ktorí sú často opustení a odkázaní na pomoc druhých. Urobiť imradosť už svojou prítomnosťou, piesňami, rozhovormi, modlitboua v neposlednom rade pravidelnou katechézou. Navštevujeme ichpravidelne v nedele o 13. 30 hod.

Viac informácií: Martin Kakalej

Zelený dom:Zelený dom:Zelený dom:Zelený dom:Zelený dom:V minulom školskom roku sa v našom kňazskom seminári roz-

behla akcia „Zelený dom“. Naším cieľom je porozprávať sa a získaťpoznatky, skúsenosti od našich starších kňazov a laikov. Ukázať im,že aj nám bohoslovcom na nich záleží a pamätáme na nich. Partiabohoslovcov sa každú druhú nedeľu po svätej omši vybrala do cha-ritného domu, kde pre všetkých mali pripravené rôzne témy - na-príklad o Jánovi Pavlovi II., o biskupovi Vojtaššákovi, o slovenskýchblahoslavených atď. Stretnutia prebiehali nasledovne: po modlitbea piesni bolo naše úvodné slovo, uvedenie do témy a potom nasle-dovala živá diskusia. Chceli by sme v tejto tradícii pokračovať, preto

V seminári sa mnohí bohoslovci venujú rôznym aktivitám, o ktorých azda aj všetci viete, alemožno niektorí nevedia a tak sme sa rozhodli priblížiť vám, čo všetko sa deje v tom našom semi-nári, aby ste si prípadne mohli vybrať, kde by ste sa chceli prísť pozrieť, niečo nové naučiť, aleboniečo odovzdať.

Čo sa deČo sa deČo sa deČo sa deČo sa deje v seminárije v seminárije v seminárije v seminárije v semináriČo sa deČo sa deČo sa deČo sa deČo sa deje v seminárije v seminárije v seminárije v seminárije v seminári

2121212121Brázda

aktuálne

ak má niekto chuť a záujem sa k nám pridať, alebosa niečo nové dozvedieť, príď sa s nami pozrieťk naším skôr narodeným do Zeleného domu.

Viac informácií: Ján Grivalský

Lectio Divina:Lectio Divina:Lectio Divina:Lectio Divina:Lectio Divina:Vieš, čo

je LECTIODIVINA? Ženie? Tak príďmedzi nás,stretávamesa každú so-botu o 19. 00hod, abysme rozobe-rali texty Svä-

tého písma z na-sledujúcej nedele. Si srdečne pozvaný.

Viac informácií: Jozef Surovček

Poznávame Jána Pavla II.:Poznávame Jána Pavla II.:Poznávame Jána Pavla II.:Poznávame Jána Pavla II.:Poznávame Jána Pavla II.:

Minulý rok sme sana podnet pána pro-fesora Tyrola stretáva-li pri postupnom spo-znávaní života JánaPavla II., cez rôzne do-kumentárne, životo-pisné filmy. Tento rokby sme chceli spoznaťjeho učenie, kto-ré nám zanechalv početných svojichdielach, najmä encyk-likách. Stretávame saraz za mesiac a každéstretnutie bude do-predu ohlásené pla-

gátom.Viac informácií: Martin Majda

BrázdaBrázdaBrázdaBrázdaBrázda

A nakoniec to najlepšie. Ešte tu máme náš ča-sopis. Ako už iste viete, aj ten si bohoslovci pripra-vujú sami. Hlavná ťarcha leží na redakcii. A ako čas-to sa redakcia stretáva? No, keď je to potrebné. Akby mal niekto chuť prispieť článkami alebo pomôcťs grafikou, nech sa páči. U nás má dvere vždy otvo-rené.

Viac informácíi: Michal Janiga

A mnohé ďA mnohé ďA mnohé ďA mnohé ďA mnohé ďalšie...alšie...alšie...alšie...alšie...

Rok sa stretol s rokom a my sme sa stretlis našimi futbalovými nádejami na ihrisku.

Tímy nastúpili na úvod v zostave 3-3-2 na obochstranách. Výber nastúpil: v bráne: Bisák; obrana -Reiner, Bebko, Dobrovič; záloha - Holubčík, Ur-ban, Ondrejka a v útoku Hlavatý s Drdákom. Nalavičke sme mali pripravených Obšitošas Dubeckým. Prváci skoro v kompletnej zostave(chýbali Roman Saniga pre povinnosti a DušanŠuľaj) s obvyklými oporami vicerektorom Fran-tiškom Regulym a spirituálom Jánom Kubošom.Nastúpili na ihrisko v bráne s Jurajom Šurinom, kto-rý sa ukázal ako najväčšia prekážka pri strelenígólu. Prvý gól sme síce dali my (gól strelil JozefDobrovič), no prváci vždy odpovedali včas, vďakaskvelej hre Pavla Forgáča, Mgr. Petera Pincela,predstavených a spomínaným Jurajom Šurinom vbráne, za ktorými nezaostávali Taraj ml., Mrázikpoháňaný Vetríkom. Polčas skončil zmierlivo 3 : 3.Žiaľ... S ofenzívnymi myšlienkami sa výber úspeš-ne pustil v II. polčase do prvákov (žeby im chýbalaopora - predstavení Reguly a Kuboš?). Mali smeiba čiastočný úspech, keďže aj oni mali ešte ener-giu a nebezpečné kontry, no dali sme päť gólov,kým oni žiaden. Koniec duelu (mnohí sa nazdáva-jú že nielen koniec), poznačil nešportové zákrokyna oboch stranách. Pán Boh zaplať za koniec, ktorýbol bez väčších zranení. Ďakujem spoluhráčom zaobetavý výkon, ktorý bol v závere naozaj potreb-ný a ktorým sme duel vyhrali s výsledkom 8:3, prevýber seminára.

Nová tvár kaplnkyNová tvár kaplnkyNová tvár kaplnkyNová tvár kaplnkyNová tvár kaplnky

Hneď po nástupe do seminára v nasledu-júce ráno 21. septrembra 2006 pri svätejomši otec biskup František Tondra posvätilnový bohostánok i hlavný obraz zmŕtvych-vstalého Krista. Toto dielo sa podarilo zreali-zovať počas prázdnin a nám všetkým ponú-ka priestor na meditáciu a modlitbu, v ktorejlepšie spoznávame Krista, ktorý nás povolá-va do svojej služby. Naše poďakovanie nechsmeruje v prvom rade k Bohu a všetkým,ktorí sa podieľali na tomto diele.

Milujme Ježiša srdcom Panny MárieMilujme Ježiša srdcom Panny MárieMilujme Ježiša srdcom Panny MárieMilujme Ježiša srdcom Panny MárieMilujme Ježiša srdcom Panny Márie

Mesiac október nás hlbšie vovádza do ta-jomstva Máriinho materstva a ponúka námpriestor i čas, aby sme poznali a milovali ježiša

cez jej srdce. V duchu a v snahe dokonalejšie na-predovať v tomto poznávaní sme prežívali chvílepri modlitbe ruženca pred Najsvätejšou Sviatos-ťou oltárnou v týždni od 9. - 14. októbra. Nech chví-le prežité v našej kaplnke prinesú bohatý dážďBožích milostí.

PrPrPrPrPrvvvvváci váci váci váci váci verererererzus Vzus Vzus Vzus Vzus Výber seminárýber seminárýber seminárýber seminárýber semináraaaaa

Martin Majdaspracoval Michal janiga a Peter Urban

2222222222 Brázda

reflexia

Pán Ježiš hovorí: „Ja som svetlo sveta, ktomňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, alebude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).

Každý z nás je iný, výnimočný, každý je samo-statná osobnosť, majúca svoje problémy, starostii radosti. Jedno však máme všetci spoločné, spájanás niečo, bez ohľadu na rasu, národ, náboženstvo,pohlavie, výzor, ideové a filozofické postojea množstvo iných rozdielov.

NIEKTO prišiel a zomrel za nás. Skonal strašnousmrťou, ale to nebol koniec. Totiž On síce prelialsvoju krv, ale aj vstal z mŕtvych. On je naplnenievšetkého, čo sa stalo od počiatku vekov, totižto, keďupadli do hriechu prví ľudia, niečo im ostalo. Malinádej. To je tá hnacia sila, čo ich a aj nás hnalo aešte stále poháňa dopredu. V Ňom sa to zavŕšilo,v ňom, dostal každý jeden človek nádej na večnýživot v spoločenstve s ním.

Hriech nás odlúčil od Boha, boli sme v tme, ne-videli sme Jeho snahu zachrániť nás, nevideli sme,ako veľmi nás miluje, hoci sme mu ublížili. Ale Jeholáska k nám bola väčšia ako urážka, preto nechalzabiť SÁM SEBA, SVOJHO JEDINÉHO SYNA, aby sastal Svetlom, čo v tejto tme žiari a pritiahne nás kSebe, aby nám ukázal cestu, aby sme Ho opäť spo-znali a našli.

Ale nie všetci to prijali. Niektorí nevedia, nechcúvedieť, alebo ešte len hľadajú, blúdia a pochybujú.Pán nechce, aby boli stratení. Túži po tom, aby saJeho milosť vyliala na každého z nás a hoci znovaa znova upadáme do hriechu, ostáva nám to naj-podstatnejšie: VEČNÁ NÁDEJ – svetlo, ktoré námdal, zo svojej lásky, a ktoré nám vďaka nej už nikdyneodníme.

Preto tu zanechal svoju Cirkev, aby pokračovala

v tom, čo začal, aby sa ku všetkým dostala tá správaa všetci sa mohli tešiť a mať účasť na tomto ohrom-nom Tajomstve...

A tak po dvoch tisícročiach môžeme na životemnohých svätých vidieť, že Ježiš nezomrel zbytoč-ne. Na druhej strane, je tu stále množstvo práce,množstvo duší, ktoré blúdia a akosi hľadajú hocijakúinú cestu, len nie tú za svetlom. A Cirkev, ktorá pre-šla mnohými skúškami, čakajú nové výzvy. Doba samení, ľudia s ňou a útoky toho „ZLÉHO“ sú čorazčastejšie a zákernejšie. V tomto svete je človek stra-tený.

Preto musí aj Cirkev pružne reagovať a jej čle-novia sa musia zomknúť v jednote. Jednou z takýchtomožností, dejúca sa práve v našom okolí, je aj Dru-há synoda Spišskej diecézy, ktorá má za heslo právetúto vetu: „Prijmime Svetlo národov, prinášajme ra-dosť a nádej.“

Aby sme mohli tú radosť a nádej prinášať, musí-me ju najprv prijať. Musíme sa odovzdať do Jehomilosti a prijať, čo nám ponúka. Tak z nás bude vy-žarovať práve tá nádej a radosť, to čím budeme môcťbyť pre ostatných vzorom.

O tom môže svedčiť aj logo tejto synody. Na prvýpohľad môže vyzerať ako oko. Oko hľadiacea pozorné. Povezme, že oko, ktoré práve vidí toSvetlo, Ono je v ňom. Totižto ak sa človek lepšieprizrie, môže vidieť, že zrenička tohto oka je časť„SLZY“, dá sa povedať, že slzy ľútosti, pokánia, doja-tia, šťastia – toľko emócií môže vyjadrovať jedenznak, toľko emócií, ktoré môžeme cítiť, keď si plneuvedomíme, čo pre nás Ježiš urobil. A nebolo tohomálo.

Napokon však, ak sa tej „slze“, alebo dokoncaviacerým slzám prizrieme lepšie, môže to pripomí-nať ešte niečo iné. Môže to byť aj plameň. Malýplamienok. Taký, aký na Turice zostúpil na apošto-lov. Taký, čo ich osvietil a osvecuje aj nás. Prinášanám pomoc, pokoj, ochranu, útechu a poznanie.Dáva teplo naším studeným a skrúšeným srdciam,zapaľuje v nás to najlepšie a robí nás „ľuďmi.“ Svietia ukazuje nám cestu k spáse.

Toto všetko môže aj vás napadnúť pri pohľadena jeden jediný obrázok, na logo tejto synody. Noistý obraz je aj v nás. Je tam oko a plamienok, no jelen na nás, či necháme plameň, aby nám osvetľova-lo cestu, aby oko videlo.

Ak budeme vidieť my, môžeme viesť aj ostat-ných a to je to, čo Ježiš od nás chce. Preto, nechrobíme čokoľvek, majme oči a uši vždy otvorenépre Jeho hlas a Jeho Svetlo, nechajme sa ním viesť,bez ohľadu na to, či to bude cestá príjemná a ľahká,alebo či bude ťažká úzka a kamenistá. Iba tak do-siahneme cieľ.

Vladimír Malec

2323232323Brázda

zo života Cirkvi

V sobotu 29. apríla 2006 sa uskutočnila v Spiš-skej Kapitule historická udalosť: Slávnostné otvore-nie Druhej diecéznej synody Spišskej diecézy. O9.00 h. v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapituleslávnostnú svätú omšu celebroval s viac ako 140-timi kňazmi spišský diecézny biskup Mons. Franti-šek Tondra. Pri sv. omši si kňazi a veriaci diecézyslávnostným spôsobom pripomenuli súčasne 230.výročie vzniku Spišskej diecézy a 190 rokov od zalo-ženia Kňazského seminára v Spišskej Kapitule.

Biskup Mons. František Tondra vo svojom prí-hovore poukázal aj na osobu biskupa Jána Vojtaššá-ka, ktorý v roku 1925 uskutočnil Prvú diecéznu sy-nodu: „Biskup Vojtaššák i jeho duch prebýva v našejdiecéze. A my veríme bratia, že bude postavený naoltár. Na tej veci sa pracuje, aj keď je to zdĺhavé, alenesmieme zaspať ako tie panny, ktoré nemali olej vnádobách. Musíme stále žiť v tejto myšlienke a mod-liť sa za to, že sa to stane. A jeho duchu chcemepokračovať, chceme budovať túto diecézu a chce-me konať všetko, čo prospieva diecéze a toje predovšetkým výchova kňazov v seminári apráca vás milí kňazi vo farnostiach.“

Pri otvorení biskup Mons. František Tondra zve-rejnil aj heslo, ktoré bude celý proces diecézy spre-vádzať:

„Accipere Lumen gentium,„Accipere Lumen gentium,„Accipere Lumen gentium,„Accipere Lumen gentium,„Accipere Lumen gentium,tradere Gaudium et Spes“tradere Gaudium et Spes“tradere Gaudium et Spes“tradere Gaudium et Spes“tradere Gaudium et Spes“

Je to zhromaždenie kňazov a veriacich, ktorípomáhajú svojmu biskupovi. Nie je to udalosť, aledlhodobý proces, počas ktorého budeme vo svetleEvanjelia rozprávať o skúsenostiach, analyzovať sú-časnosť, hľadať cestu a navrhovať spôsoby do bu-dúcna. Budeme sa navzájom počúvať a porovnávaťpodnety a návrhy, aby sme sa vedeli správne roz-hodnúť, ako sa otvoriť Kristovi. Zároveň budemeprosiť, aby sme dokázali prijať Svetlo Kristovo, aby

Čo je diecézna synoda?Čo je diecézna synoda?Čo je diecézna synoda?Čo je diecézna synoda?Čo je diecézna synoda?

Aké sú špecifické ciele spišskej diecéz-Aké sú špecifické ciele spišskej diecéz-Aké sú špecifické ciele spišskej diecéz-Aké sú špecifické ciele spišskej diecéz-Aké sú špecifické ciele spišskej diecéz-nej synody?nej synody?nej synody?nej synody?nej synody?

tak sa mohli stať vlastníkmi a rozdávačmi pravej ra-dosti a odôvodnenej nádeje. Diecézny biskup sanám bude častejšie prihovárať, ale najmä bude po-zorne počúvať nás a Ducha Svätého, aby vedel čítaťznamenia doby a tak presne určiť témy, o ktorýchmy veriaci chceme a potrebujeme rozprávať.

Prvým dôležitým cieľom je spoznať minulosť na-šej diecézy, nadviazať na najlepšie tradície našichpredkov, ktoré majú korene v misii svätých solún-skych bratov Cyrila a Metoda, a oceniť hrdinské sve-dectvo viery našich matiek, otcov a kňazov, vyjadre-né v mučeníctve Božieho služobníka biskupa Jána.

Druhým dôležitým cieľom je spoznať, kto sme, kdesme, kam chceme a kam máme ísť a čo máme uro-biť pre to, aby sme šli správnym smerom; ako mámev dnešnej dobe vydávať svedectvo o Kristovi; čo aako využívať pre posväcovanie seba a svojej rodiny;čo a ako robiť, aby nás služba ľuďom dnešnej dobyurobila podobnými Kristovi

Viac pohľadov na diecézne synody ako aj na Druhúdiecéznu synodu Vám ponúkneme v najbližšom čísle

Brázdy.

Modlitba za diecéznu synodu.Modlitba za diecéznu synodu.Modlitba za diecéznu synodu.Modlitba za diecéznu synodu.Modlitba za diecéznu synodu.Všemohúci Otče, zošli Ducha Svätého na nášho

otca biskupa Františka i na celý Boží ľud Spišskejdiecézy, aby sme sa všetci zapojili do diela synodál-nej obnovy. Sprevádzaj požehnaním všetky poduja-tia diecéznej synody, aby vedela odpovedať na na-liehavé výzvy tvojej lásky v zmenených okolnostiachnašich čias.

Udeľ nám Ducha pravdy, aby sme dokonalejšiepoznali Krista i jeho Cirkev a verne sa pridŕžali tvo-jich prikázaní. Nech nám jeho svetlo pomôže poho-tovo rozpoznať súčasné ohrozenia viery.

Vylej na nás Ducha lásky, aby sme horeli láskouk tebe a ku každému človekovi. Nech nás tvoja lás-ka podnecuje pre vieru prinášať obete, utvárať pra-vé spoločenstvo bratov a sestier, vzájomne si od-púšťať, ujímať sa chudobných a chorých, trpezlivoznášať útrapy života a vo všetkom hľadať tvoje zaľú-benie.

Večný Bože, daj, aby nám synoda pomohlas obnovenou vierou a láskou prijať Krista Svetlo ná-rodov a šíriť medzi ľuďmi evanjeliovú radosť a nádej.

Nech ti naše prosby prednesie naša nebeskámatka Panna Mária, ochranca Cirkvi sv. Jozef, pat-rón nášho biskupstva sv. Martin, naši vierozvestoviasv. Cyril a Metod, archanjel sv. Michal, i ctihodný Božísluha, biskup Ján Vojtaššák, ktorých si volíme zapomocníkov synodálnej obnovy. Amen.

spracoval: Michal Janiga

2424242424 Brázda

reflexia